Wikipédia skwiki https://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka MediaWiki 1.47.0-wmf.20 first-letter Médiá Špeciálne Diskusia Redaktor Diskusia s redaktorom Wikipédia Diskusia k Wikipédii Súbor Diskusia k súboru MediaWiki Diskusia k MediaWiki Šablóna Diskusia k šablóne Pomoc Diskusia k pomoci Kategória Diskusia ku kategórii Portál Diskusia k portálu TimedText TimedText talk Modul Diskusia k modulu Podujatie Diskusia k podujatiu 0 1746 8370999 8365138 2026-09-19T15:51:52Z Ferdizatko 11153 /* Smrť v bunkri */ 8370999 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Adolf Hitler | Rodné meno = | Popis osoby = nemecký politik pochádzajúci z Rakúska a diktátor nacistického Nemecka v rokoch 1933{{--}}1945 | Portrét = Hitler portrait crop (colorized).jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Hitler v roku 1938 | Podpis = Hitler’s signature (1944).svg | Úrad = [[Führer|Vodca Veľkonemeckej ríše]] | Poradie = | Koniec obdobia = [[30. apríl]] [[1945]] | Začiatok obdobia = [[2. august]] [[1934]] | Predchodca = [[Paul von Hindenburg]] (prezident) | Nástupca = [[Karl Dönitz]] (prezident) | Úrad2 = ríšsky kancelár Nemecka | Poradie2 = 24. | Koniec obdobia2 = [[30. apríl]] [[1945]] | Začiatok obdobia2 = [[30. január]] [[1933]] | Predchodca2 = [[Kurt von Schleicher]] | Nástupca2 = [[Joseph Goebbels]] | Dátum narodenia = [[20. apríl]] [[1889]] | Miesto narodenia = [[Braunau am Inn]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnešné [[Rakúsko]]) | Dátum úmrtia = {{dúv|1945|4|30|1889|4|20}} | Miesto úmrtia = [[Berlín]], [[Nacistické Nemecko]] (dnešné [[Nemecko]]) | Politická strana = [[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|NSDAP]] | Alma mater = | Profesia = | Štátna príslušnosť = [[Predlitavsko|rakúska]] (do 1925)<br />bez štátnej príslušnosti (1925 – 1932)<br />nemecká (od 1932) | Vierovyznanie = | Rodičia = [[Alois Hitler]] (rod. Schickelgruber, 1837{{--}}1903){{break}}[[Klara Hitler]] (rod. Pölzlová, 1860{{--}}1903)<ref name="MK">{{Citácia knihy | titul = Hitler, Mein Kampf : Еine kritische Edition | zväzok = I | typ zväzku = Band | miesto = München; Berlin | vydavateľ = im Auftrag des Instituts für Zeitgeschichte | rok = 2016 | isbn = 978-39814052-3-1 | počet strán = 947 | strany = 95{{--}}96 }}</ref> | Súrodenci = Gustav Hitler (1885{{--}}1887), Ida Hitlerová(1886{{--}}1888), Otto Hitler(1887), Edmund Hitler(1894{{--}}1900), Paula Hitlerová(1896{{--}}1960)<ref name="MK"/> | Manželka = [[Eva Braunová]] (1945) | Deti = | Partnerka = [[Eva Braunová]] (do 1945)<br />Maria Reiterová<br />Geli Raubalová | Webstránka = | Poznámky = }} '''Adolf Hitler''' (* [[20. apríl]] [[1889]], [[Braunau am Inn]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Taufen - Duplikate 1889 - 106/1889 {{!}} Braunau am Inn {{!}} Linz, rk. Diözese (Oberösterreich) {{!}} Österreich {{!}} Matricula Online|url=http://data.matricula-online.eu/de/oesterreich/oberoesterreich/braunau-am-inn/106%252F1889/?pg=8|vydavateľ=data.matricula-online.eu|dátum prístupu=2019-10-20}},</ref> – † [[30. apríl]] [[1945]], [[Berlín]]) bol [[nacistické Nemecko|nemecký]] [[politik]] pochádzajúci z [[Predlitavsko|Rakúska]], ktorý bol od roku [[1933]] [[diktatúra|diktátorom]] [[nacistické Nemecko|nacistického Nemecka]] až do svojej samovraždy v roku [[1945]]. Najskôr člen a potom líder [[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany]] (NSDAP), autor [[národný socializmus|národnosocialistickej]] koncepcie štátu (v diele ''[[Mein Kampf]]'', [[1925]]), stál od roku 1933 na čele Nemecka ako ríšsky kancelár a od roku [[1934]] ako [[Führer|vodca a ríšsky kancelár]] (''Führer und Reichskanzler'').<ref name="Hitler">{{Citácia knihy|autor=[[Hans Bern Gisevius]]|titul=Hitler|isbn= 80-220-0294-1|miesto=Bratislava|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|rok=1991|strany=13}}</ref> V Nemecku zriadil [[Totalitarizmus|totalitnú]] diktatúru. Agresívnou zahraničnou politikou voči okolitým krajinám rozvrátil [[Versaillská sústava|versaillský systém]] ([[Anšlus|anšlus Rakúska]], [[Mníchovská dohoda]], [[Protektorát Čechy a Morava|okupácia Čiech a Moravy]]) a vyvolal v Európe [[Druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]]. Bol inšpirátorom a hlavným organizátorom masového vraždenia obyvateľstva a vojnových zajatcov v okupovaných krajinách, obzvlášť v [[Druhá poľská republika|Poľsku]] a [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]]. Za nepriateľov Nemecka považoval nielen politických oponentov, ale aj rôzne skupiny obyvateľstva, najmä [[Židia|Židov]], [[Rómovia|Rómov]], [[Slovania|Slovanov]], [[homosexualita|homosexuálov,]] [[Bisexualita|bisexuálov]], postihnutých a iných. Bol zodpovedný za hmotné a morálne zničenie Nemecka v priebehu vojny. == Život == [[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-1989-0322-506, Adolf Hitler, Kinderbild retouched.jpg|náhľad|Fotografia Adolfa Hitlera, okolo roku [[1890]].]] Hitlerova kniha [[Mein Kampf]] ({{slk|Môj boj}}) je podľa mnohých názorov veľmi zlým prameňom pre opis Hitlerovho života.<!-- Hitler počíná svou knihu stručnou vlastní biografií. Nedovídáme se z ní ničeho nového --><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Moderní-Dějiny.cz {{!}} Neznámá Masarykova recenze Hitlerovy knihy Mein Kampf|url=http://www.moderni-dejiny.cz/clanek/neznama-masarykova-recenze-hitlerovy-knihy-mein-kampf/|vydavateľ=www.moderni-dejiny.cz|dátum prístupu=2019-04-30}}</ref> Obsahuje výrazne tendenčne podané spomienky na jeho celý dovtedajší život a jej hlavným posolstvom je šíriť vieru, že práve on je tým vyvoleným, ktorý má za úlohu od „božskej prozreteľnosti“ doviesť Nemecko opäť na „výslnie moci a cti“. Sám Hitler za života prísne zatajoval svoj pôvod. Nechal dokonca v roku [[1938]] zrovnať so zemou rodné dediny svojich rodičov a starých rodičov v [[Dolné Rakúsko|Dolnom Rakúsku]] (pri [[Česko|Česku]])<!-- úplne presne rodné dediny svojho otca, starého otca a ďalších príbuzných: Döllersheim und Strones, ktoré sú na severovýchode Rakúska ale severozápade DOln. Rak. a to takto: zum militärischen Sperrgebiet, ließ dort für einen großen Truppenübungsplatz bis 1942 ihre etwa 7000 Einwohner umsiedeln und dabei mehrere Gedenktafeln für seine Vorfahren entfernen. -->. Dôvodom môže byť Hitlerov nevyjasnený pôvod spojený s [[incest]]om (jeho matka bola zároveň neter jeho otca). Keďže si Hitler nebol istý, kto bol jeho starý otec, pretože jeho otec bol nemanželské dieťa, objavovali sa špekulácie, že práve Hitler ako hlavný reprezentant [[rasizmus|rasistickej]] ideológie má za predkov [[Česi|Čechov]] alebo [[Židia|Židov]]<!-- začal s tým už cez vojnu úrad čiernej propagandy UK a stále neoverené trvá doteraz napr https://svet.sme.sk/c/5520958/predkovia-hitlera-mohli-byt-zidia.html -->. Hitler sa stravoval vegetariánsky<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Svet|meno=Zaujimavý|titul=Adolf Hitler : 27 Historických zaujímavostí a faktov na ktoré v škole nezvýšil čas|periodikum=Zaujímavý Svet|dátum=2016-04-24|url=http://www.zaujimavysvet.sk/adolf-hitler-zaujimavosti-a-fakty/|dátum prístupu=2017-03-21|jazyk=sk-SK}}</ref>, ako dospelý prestal fajčiť a na verejnosti nepil alkohol, napriek tomu trpel viacerými chorobami a pravidelne&nbsp;užíval okrem iného [[kokaín]]<!-- a amphetamine,&nbsp;barbiturates,&nbsp;opiates. Ak to chce niekto rozširovať nech radšej preloží en.wikipedia.org/wiki/Adolf_Hitler#Health a Family --><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Milton|meno=Giles|titul=Keď Hitler bral kokaín a Leninovi ukradli mozog|vydanie=|vydavateľ=Ikar|miesto=|rok=2016|isbn=|strany=}}</ref> a eukodal ([[oxykodón]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = History: Addiction and the Reich | url = https://www.nature.com/articles/538038a | vydavateľ = nature.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-28 | miesto = | jazyk = en }}</ref>. === Detstvo === [[Súbor:Stammbaum Adolf Hitler 3.jpg|thumb|left|Rodokmeň Adolfa Hitlera]] Hitler sa narodil v [[Braunau am Inn]] v dnešnom [[Rakúsko|Rakúsku]] ako štvrté zo šiestich detí (4 zomreli v detskom veku) colníka nemeckého pôvodu Aloisa Hitlera a jeho tretej ženy Kláry<ref name="Hitler" /> (pôvodom Rakúšanky), ktorá bola zároveň jeho neter.<ref name="Hitler 1">{{Citácia knihy|autor=[[Hans Bern Gisevius]]|titul=Hitler|isbn= 80-220-0294-1|miesto=Bratislava|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|rok=1991|strany=17}}</ref> Hitlerova sestra z tohto manželstva Paula, ktorá sa dožila dospelosti, bola od neho mladšia o 8 rokov. Deti Aloisa z druhého manželstva (Alois junior a Angela)<ref name="Hitler 1" /> žili po smrti jeho druhej ženy tiež v ich domácnosti. === Štúdium === Kvôli otcovmu povolaniu sa rodina často sťahovala, takže Hitler navštevoval ľudové školy v [[Passau]], [[Lambach]]u a [[Leonding]]u pri [[Linz]]i. Potom študoval na reálnom gymnáziu v [[Linz]]i, ale štúdium nedokončil. Podľa niektorých názorov pre absolútnu neschopnosť, ktorá vyvrcholila, keď jeho otec v roku [[1903]] zomrel a Hitlera nemal viac kto nútiť učiť sa. Od roku 1903 poberal podporu pre polosiroty a od roku [[1905]] ho finančne podporovala matka a teta, pretože odišiel do Viedne, kde sa pokúšal dostať sa na prestížnu umeleckú školu. V októbri [[1907]] ho neprijali na [[Viedenská umelecká akadémia|Viedenskú umeleckú akadémiu]], poradili mu však nech skúsi svoj talent využiť pri štúdiu [[architektúra|architektúry]]. Po tom, čo sa dozvedel, že jeho matke chorej na [[zhubný nádor|rakovinu]] prsníka zostáva len niekoľko týždňov života, vrátil sa koncom roka 1907 do Linzu. V decembri 1907 pochoval matku a zdedil po nej 1000 korún. Pretože sa vydával za študenta, mohol od januára [[1908]] poberať dôchodok pre siroty vo výške mesačne 25 korún. Na jar 1908 presvedčil rodičov svojho jediného zdokumentovaného priateľa z detstva [[August Kubizek|Augusta Kubizeka]] aby ho pustili študovať z Linzu na konzervatórium do Viedne. Kubizekovi rodičia boli českého pôvodu a tak Hitler s Kubizekom bývali vo Viedni v podnájme u Češky ''Marie&nbsp;Zakreys'' (''Stumpergasse 31''). V októbri 1908 Kubizeka prijali na Viedenskú umeleckú akadémiu, Hitlera však ani nepripustili k talentovým skúškam. Na jeseň 1908 Kubizek absolvoval 8 týždňovú vojenskú službu v rakúskej armáde. V tomto období sa ich cesty rozišli. Hitler si požičal od svojej tety ''Johanny'' ďalších 924 korún (bez toho, že by sa priznal k neúspechom) a z podnájmu odišiel v novembri 1908 bez toho, aby zanechal odkaz Kubizekovi. Živil sa príležitostnými zamestnaniami a privyrábal si predajom obrázkov a pohľadníc pozoruhodností Viedne, ktoré sám maľoval väčšinou podľa fotografií. Striedal miesta pobytu, s tým ako mu dochádzali peniaze, býval stále ďalej od centra Viedne. V roku [[1909]] býval v útulku pre bezdomovcov v [[Meidling]]u a v roku [[1910]] v mužskej ubytovni na ulici ''Meldemannstraße''. Tu bol v kontakte aj so židovskými obyvateľmi ubytovne, ktorí Hitlerove obrazy predávali. V tomto období mal finančné problémy ako aj problémy s políciou, ktorá mu, napríklad, na základe udania zakázala používať neoprávnený titul [[akademický maliar]]. Vo Viedni sa zoznámil s [[Antisemitizmus|antisemitskými]] a [[Rasizmus|rasistickými]] názormi ([[Jörg Lanz von Liebenfels]], [[Georg Ritter von Schönerer]] a pod.). Viac ako o politiku sa však podľa Kubizeka zaujímal o operu, najmä o [[Richard Wagner|Richarda Wagnera]], skladateľa nemeckých nacionalistických opier. Jeho najobľúbenejšia opera bola ''Rienzi, der letzte der Tribunen (Rienzi, posledný tribún)'' o stredovekom tribúnovi, ktorý rečníckym umením získal podporu ľudu. Wagner venoval&nbsp;partitúru&nbsp;tejto opery bavorskému kráľovi a z rodinného archívu&nbsp;vo Wittelsbachu&nbsp;si ju neskôr Hitler jednoducho privlastnil. Dnes je partitúra stratená<ref>KUČERA, Jan Pavel.&nbsp;''Drama zrozené hudbou&nbsp;: Richard Wagner''. Praha&nbsp;: Paseka, 1995. S.&nbsp;Str. 58. (česky)</ref>. Hitler už ako vrcholný predstaviteľ robil všetko pre to, aby „vygumoval“ svoju minulosť. Po [[Anšlus|obsadení Rakúska]] v roku 1938 miesta narodenia svojich rodičov a starých rodičov ([[Pölla|Döllersheim]]&nbsp;a jeho časť Strones) vyhlásil za uzatvorenú vojenskú oblasť (napríklad bol zničený náhrobný kameň jeho starej matky) a vo Viedni nechal zničiť dokumentáciu o miestach svojho pobytu s tým, že počas "štúdia" býval v honosnej štvrti. V roku [[1939]]&nbsp;pozval Hitler Kubizeka ako svojho hosťa do [[Bayreuth]]u, kde sa usporadúvali ''Wagnerove hudobné slávnosti''. O Kubizekovi sa vyjadril ako o "jedinom&nbsp;Čechovi, ktorý má právo byť priateľom&nbsp;Vodcu". Kubizek sa nezaujímal o politiku a do NSDAP vstúpil až v roku 1942. Prežil vojnu a aj pre svoju známosť s Hitlerom bol zadržiavaný 16 mesiacov po vojne v Camp Marcus W. Orr, kde vypovedal ku svojim vzťahom a dokumentom súvisiacich s Hitlerom. Až po vojne v roku 1953 napísal knihu o svojom priateľovi z mladosti.<!-- ktora je prave preto ciastocne tendecna a Kubuzek sa snazi vyvinit. --><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kubizek|meno=August|autor=|odkaz na autora=|titul=Adolf Hitler, můj přítel z mládí|vydanie=|vydavateľ=Tygros|miesto=&#x5B;Turnov&#x5D;|rok=2012|počet strán=285|url=|isbn=978-80-260-1879-7|kapitola=|strany=|jazyk=}}</ref> === Prvá svetová vojna === [[Súbor:Adolf Hitler during WW1.png|alt=|náhľad|Hitler (úplne vľavo) so svojimi spolubojovníkmi počas prvej svetovej vojny]] Po tom, čo mu v roku [[1913]] vyplatili dedičstvo po otcovi (820 korún), presťahoval sa do nemeckého [[Mníchov]]a.<ref name="Hitler" /> Dôvodom bola snaha naďalej sa vyhýbať rakúskej vojenskej službe ako aj jeho "znechutenie" z rakúsko-uhorského mnohonárodnostného štátu a multikultúrnej Viedne. No už v roku [[1914]] sa prihlásil ako dobrovoľník k 16. bavorskému pluku a nastúpil na front [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]].<ref name="Hitler" /> Skoro celú vojnu strávil ako [[pešia spojka]] na [[západný front (1. svetová vojna)|západnom fronte]]. Dostal rad [[Železný kríž|Železného kríža II. triedy]] (1914) za nešpecifikované zásluhy. Po zranení nohy v roku [[1916]] na čas prerušil službu, ale na front sa opäť vrátil v marci [[1917]] a potom (roku [[1918]]) dostal aj vyznamenanie [[Železný kríž]] I. triedy na návrh židovského plukovného adjutanta (''regimentsadjutanta)''&nbsp;[[Hugo Gutmann|Huga Gutmanna]]. Jeho spolubojovníci ho nenávideli za jeho nekritickú poslušnosť voči dôstojníkom. Krátko pred koncom vojny, [[15. október|15. októbra]] 1918, po [[bojové otravné látky|plynovom]] útoku dočasne [[Slepota|oslepol]] a dostal sa do lazaretu v [[Pasewalk]]u v [[Meklenbursko-Predpomoransko|Dolnom Pomoransku]]. Ošetrujúci [[psychiater]] Hitlera klasifikoval ako [[Psychopatia|psychopata]], úplne nevhodného zastávať vedúce funkcie. Keďže ho ako hysterika označil aj Hitlerov nadriadený dôstojník, nie je čudné, že napriek vyznamenaniam nedosiahol vyššiu hodnosť ako tú najnižšiu – [[slobodník]]. V lazarete ho v novembri 1918 zastihla správa o porážke Nemecka vo vojne. Podľa novších výskumov bolo oslepnutie asi [[Hystéria|hysterická reakcia]] na túto porážku. Hitler, podobne ako ostatní nemeckí nacionalisti, rád uveril [[Konšpiračná teória|konšpiračnej teórii]] šírenej najprv najvyšším vedením armády, ktorá tvrdila, že nemecká armáda "nebola porazená na bojisku" ale odnárodnení civilisti jej "pichli nôž do chrbta". Mysleli sa tým vodcovia sociálnych a demokratických strán ([[Sociálnodemokratická strana Nemecka]], [[Spartakovci]]), ktorí viedli revolúciu, ktorá 9. novembra 1918 viedla k abdikácii cisára. Nemeckí [[Antisemitizmus|antisemiti]] zároveň spájali „vnútorných“ a „vonkajších nepriateľov Ríše“ s „medzinárodným [[židovstvo]]m“. 9. novembra 1918 vznikla [[Weimarská republika]], ktorej predstavitelia [[28. jún]]a [[1919]] podpísali v [[Paríž]]i [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillskú zmluvu]]. Na jej základe muselo Nemecko okrem iného odstúpiť 13% svojho územia, obmedziť flotilu a ozbrojené sily na 100 000 mužov a platiť vysoké finančné [[Reparácie (vojna)|reparácie]], ktoré predstavovali 33 000 000 000 $. === Vzostup === Po skončení vojny striedal zamestnania, živil sa hlavne ako dôverník [[Reichswehr]]u (armáda a námorníctvo) v [[Mníchov]]e, v [[Bavorsko|Bavorsku]], ktoré bolo ako slobodný štát súčasťou [[Weimarská republika|Weimarskej republiky]]. Bola to funkcia spojky medzi armádou a vládou vedenou židovským predsedom vlády [[Kurt Eisner|Eisnerom]], ktorého pohrebu sa Hitler [[26. február]]a 1919 osobne zúčastnil. Za Eisnera bolo Bavorsko deklarované ako ľudový štát (''Volksstaat Bayern''). Eisner, sociálny demokrat, bol zavraždený vo februári 1919, čo viedlo ku komunistickej revolúcii a vzniku [[Bavorská republika rád|Bavorskej republiky rád]], ktorá bola vyhlásená 6. apríla 1919. [[Súbor:Hitler's DAP membership card.png|thumb|left|Hitlerov stranícky preukaz DAP s číslom 7, dodatočne upravený, aby sa mohol radiť k najstarším členom. Pôvodne mal číslo 555 – skutočné poradie sa zvyšovalo o 500, aby sa vzbudilo zdanie, že strana je početnejšia.]] Po vojenskej porážke Bavorskej republiky rád v máji 1919 obviňoval Hitler pred súdom svojich kamarátov z pluku za to, že spolupracovali práve s republikou rád. Potom sa dokázateľne niekoľkokrát stretol s veliteľom&nbsp;''oddelenia vyšetrovania'' (Aufklärungsabteilung) [[Reichswehr|''Reichswehru'']] ''Karlom Mayrom'', čo viedlo k domnienkam, že sa stal dôverníkom tajnej služby. Isté je, že v júni a v júli 1919 absolvoval „antiboľševistické školenia“ na mníchovskej univerzite a v septembri 1919 prenikol do Nemeckej robotníckej strany (''Deutsche Arbeiterpartei''&nbsp;–&nbsp;[[Deutsche Arbeiterpartei - Nemecká robotnícka strana|DAP]]), ktorú sledovali Mayrovi dôverníci ako možný zdroj boľševizmu a [[Spartakovci|spartakizmu]]. Táto [[socializmus|socialisticko]], [[nacionalizmus|nacionalisticko]] a [[xenofóbia|xenofóbno]]-[[antisemitizmus|antisemitsky]] orientovaná strana mala málo členov a tak v októbri 1919 Hitler namiesto donášania sa stal jej 55. straníkom (s Mayrovým súhlasom). Do strany ho prijal predseda ''Anton Drexler,'' pretože na zhromaždeniach, konaných väčšinou v krčmách, sa Hitler prejavil ako dobrý rečník, už vtedy so svojou typickou gestikuláciou. Až do 31.&nbsp;marca 1920 bol Hitler zamestnancom armády (Reichswehru). Potom sa stal plateným straníckym rečníkom<!-- živil sa už svojimi prejavmi, na ktoré chodilo 1200 až 2500 ludi -->. V roku [[1920]] presadil Hitler zmenu názvu strany s prívlastkom národnosocialistická (''Národnosocialistická nemecká robotnícka strana'' – ''Nazionalsozialistiche Deutsche Arbeiterpartei''&nbsp;–&nbsp;[[NSDAP]]) a spolu s Drexlerom a [[Gottfried Feder|Gottfriedom Federom]] spísali 25-bodový program strany.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Jakub Drábik|meno=|titul=Vzostup zla|url=http://www.historickarevue.com/clanok/vzostup-zla|dátum vydania=31. júl 2017|dátum prístupu=2018-01-12|vydavateľ=Historická Revue|url archívu=https://web.archive.org/web/20180113035456/http://www.historickarevue.com/clanok/vzostup-zla|dátum archivácie=2018-01-13}}</ref> Hitlerov neskorší osobný tajomník [[Rudolf Hess]], ktorý sa stal členom NSDAP v máji 1920 (členská legitimácia č. 16) bol zároveň členom okultistickej [[Spoločnosť Thule|spoločnosti Thule]] (bájny ostrov, z ktorého vraj vzišla [[árijská rasa]]), ktorá inšpirovala NSDAP použitím [[Svastika|svastiky]], symbolov [[Runy|runového písma]] a pod. Kľúčovou postavou prvých rokov NSDAP&nbsp;bol kapitán [[Ernst Julius Röhm|Ernst Röhm]], ktorý pomohol vyzbierať peniaze.<ref name=":1" /> V decembri 1920 kúpila NSDAP od vydavateľstva [[Franz-Eher-Verlag]] zadĺžené noviny ''[[Völkischer Beobachter]]''&nbsp;(doslova ''Ľudový pozorovateľ)'' za 155&nbsp;000&nbsp;mariek a postupne získavala vplyv a nových priaznivcov. <!-- Hitler už v roku 1920 vytlačil z pozície predsedu zakladajúceho člena Karla Harrera (* 8. október 1890 Beilngries - † 5. september 1926 München, ktorý sa vzdal všetkých straníckych funkcií 5. januára 1920). Predsedom sa stal Drexler. -->V roku [[1921]] sa Hitler zmocnil vedenia strany tým, že v nej zaviedol "[[vodcovský princíp]]" a predsedu Drexlera odsunul za čestného predsedu. Teraz už bol známou osobnosťou v [[Bavorsko|Bavorsku]], ale mimo neho bol podceňovaný<ref>[https://dennikn.sk/49042/archiv-ukazal-ako-velmi-podcenil-new-york-times-hitlerov-antisemitizmus/ Jana Shemesh: Archív ukázal, ako veľmi podcenil New York Times Hitlerov antisemitizmus, DennikN, 13. február 2015]</ref><!-- http://www.historickarevue.com/clanok/vzostup-zla počet členov sa zvýšil z 1 100 v júni 1920 na 55-tisíc na jeseň 1923. -->. Ako vodca nemeckého nacizmu viedol v [[Mníchov]]e neúspešný takzvaný "pivný", "[[Pivnicový puč|pivnicový]]" alebo Hitler- [[Erich Ludendorff|Ludendorffov]] pokus o puč, pri ktorom [[9. november|9. novembra]] [[1923]] pri prestrelke s políciou zomrelo 16 pučistov a 4 policajti. Hitler sa len zranil pri páde ale udalosť neskôr využil propagandisticky legendou o zastrelených martýroch a krvavej zástave (''Blutfahne''). Po dvoch dňoch bol zaistený a keďže v tom čase súdy v Nemecku boli veľmi mierne voči [[Pravicový extrémizmus|pravicovému extrémizmu]] (sudca si dokonca od Hitlera vypočul kritiku, že je Žid), dostal Hitler len 5 rokov vtedy existujúceho tzv. ''väzenia cti'' v [[Landsberg am Lech|Landsbergu]] (kde nebolo treba pracovať a pod.<!-- (mal izbu s výhľadom, mohol prijímať návštevy podľa uváženia, mal k dispozícii pobočníka, mohol voľne využívať poštu atď.) http://www.historickarevue.com/clanok/vzostup-zla -->). Vo väzení diktoval svoju knihu ''[[Mein Kampf]]'', ktorá sa pôvodne mala volať ''Štyri a pol roka boja proti klamstvám, hlúposti a zbabelosti''. Odsedel menej ako 9 mesiacov a 20. decembra [[1924]]&nbsp;bol prepustený za dobré správanie. Po prepustení sa obával, že by mohol byť z Bavorska vyhostený do Rakúska, kde by bol bezvýznamný a v roku [[1925]] si dal odňať rakúske občianstvo, nemecké však získal až roku [[1932]], keď sa zamestnal na ''Úrade pre kultúru a meranie krajiny'' v [[Braunschweig]]u. Vybavením nemeckého občianstva bola poverená Hitlerova podporovateľka [[Magda Quandtová]] (vtedy manželka veľkopodnikateľa ''[[Günther Quandt|Günthera Quandta]]'',&nbsp;neskoršie manželka ministra propagandy [[Joseph Goebbels|Josepha Goebbelsa]]). Vo februári 1925 sa NSDAP ako jedinej z extrémistických strán podarilo dosiahnuť zrušenie zákazu svojho pôsobenia, ktoré platilo od [[Pivnicový puč|puču v novembri 1923]]. NSDAP vydávala nové preukazy aj členom iných strán a prevzala a zreorganizovala aj ozbrojené oddiely [[Sturmabteilung|SA]] a [[Schutzstaffel|SS]]. &nbsp;V rokoch 1924 až 1929 sa nemecká ekonomika vďaka dotáciám zo zahraničia relatívne stabilizovala a vyzeralo to, že Nemecku sa podarí prekonať úpadok spôsobený vojnou. Vo voľbách v máji 1928 získala NSDAP len 2,6 % hlasov (810 127) napriek tomu, že počet členov na konci roka 1928 bol už približne 130 000.&nbsp;Čím horšie sa darilo Nemecku, tým lepšie sa darilo nacistom.<ref name=":1" /> [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|Veľká hospodárska kríza]], ktorá začala v roku [[1929]] aj v Nemecku spôsobila nezamestnanosť a nespokojnosť, ktorá pomohla Hitlerovi a jeho strane dostať sa k moci. 27.&nbsp;marca 1930 sa&nbsp;rozpadla koalícia demokratických strán, ktorá bola základom tzv. [[Weimarská republika|Weimarskej republiky]].&nbsp;<!-- Vo voľbách v septembri 1930 získala NSDAP 18,3 % hlasov (6 379 672), 107 kresiel a stali sa druhou najsilnejšou stranou. Hitler kandidoval v marci 1932 v prezidentských voľbách. Aj keď ich nevyhral, dokázal získať nemalú podporu. V prvom kole získal 30,1 % hlasov, v druhom 36,8 % (Hindenburg 49 % a 53 %). -->Vo voľbách do [[Ríšsky snem|Ríšskeho snemu]] v júli 1932 sa [[NSDAP]] s 37,4 % hlasov stala najsilnejšou stranou<!-- Napriek víťazstvu však Hitlerovi zatiaľ post kancelára ušiel. Nacisti nemali na vytvorenie vlády potrebnú väčšinu (Komunisti získali 89 kresiel, sociálni demokrati 133). Prezident vymenoval za kancelára Franza von Papena. Von Papen však post nezvládol. Jeho vláde bola vyslovená nedôvera a nové voľby boli vypísané na november 1932. Nacisti v nich získali už len 33,1 % hlasov a počet ich poslancov v Reichstagu klesol na 196. .. Pre Hitlera to bol jasný signál, že sa musí zmocniť postu kancelára čím skôr, čo by sa mu nepodarilo keby sa proti nacistom vytvorila jednotná opozícia. Von Papen, jeho nástupca na poste kancelára Kurt von Schleicher a Alfred Hugenberg (Deutschnationale Volkspartei) sa do január 1933 hádali a intrigovali. Starého a unaveného prezidenta Hindenburga (82 rokov) to viedlo k menovaniu Hitlera. „Obdobie boja“ (Kampfzeit) sa skončilo, začalo „uchopenie moci“ (Machtergreifung). --> a prezident [[Paul von Hindenburg]] Hitlera [[30. január]]a 1933 menoval ríšskym [[kancelár]]om. V roku 1933 bolo nezamestnaných viac ako šesť miliónov Nemcov a životná úroveň dramaticky nízka. === Nacistický diktátor === [[Súbor:Reichsparteitag of the NSDAP in Nuremberg, SA troops march past Adolf Hitler, Sept. 1935.jpg|náhľad|Hitler na prehliadke SA v [[Norimberg]]u, november 1935]] Po prístupe k moci postupne zaviedol v Nemecku [[nacizmus|nacistickú]] [[diktatúra|diktatúru]]. Po [[Požiar Ríšskeho snemu|požiari Ríšskeho snemu]] 27. februára&nbsp;1933, z ktorého obvinil komunistov, primäl prezidenta&nbsp;k podpisu dvoch mimoriadnych nariadení&nbsp;''Na ochranu národa a štátu''&nbsp;a&nbsp;''Proti zrade a velezradným činom''. Na ich základe boli zrušené občianske práva a slobody, čo neskôr viedlo k zákazu [[komunizmus|komunistickej strany]], fyzickej likvidácii "revolučných kádrov" a antifašistov. Nakoniec jediným odsúdeným za požiar bol Holanďan [[Marinus van der Lubbe]]. Obvinený [[Georgi Dimitrov]], ktorému sa podarilo pred súdom dokázať možnú účasť&nbsp;[[Hermann Göring|Göringa]] na požiari, bol spolu s ostatnými oslobodený. 1. augusta 1934 sa Hitlerovi podarilo presadiť spojenie úradu ríšskeho prezidenta a ríšskeho kancelára, deň nato zomrel prezident [[Paul von Hindenburg|Hindenburg]]. Týmto sa Hitler stal [[2. augusta]] [[1934]] prakticky neobmedzeným vládcom Nemecka, keď prevzal aj právomoci prezidenta. Sám sebe si kancelár Hitler udelil zákonom titul „vodca“ ([[nemčina|nem.]] ''[[Führer]]''). Pozícia s plným názvom ''Führer und Reichskanzler'' (vodca a ríšsky kancelár) spojila úrady prezidenta a kancelára a v jeho rukách skoncentrovala neobmedzenú moc. Hitler a nacisti potláčali akúkoľvek opozíciu. Pre svojich ideologických a „rasových nepriateľov“ prikázal zriadiť [[Koncentračný tábor|koncentračné]] a [[Nacistický vyhladzovací tábor|vyhladzovacie tábory]] ešte v polovici [[30. roky 20. storočia|30. rokov]]. Masové vyhladzovanie a popravy najrôznejších skupín nemeckého i podmaneného obyvateľstva dosiahlo svoj vrchol neskôr počas vojny. Bol iniciátorom rasistickej politiky namierenej najmä proti [[Židia|Židom]]. V roku [[1935]] boli s jeho prispením schválené [[Norimberské zákony]], ktoré postihovali „rasovo menejcenné obyvateľstvo“. Medzi iným boli Židia pozbavení občianstva a nesmeli uzatvoriť manželstvo s [[árijci|Árijcami]]. V noci z 9. na [[10. november|10. novembra]] 1938 sa s Hitlerovým súhlasom uskutočnil veľký [[pogrom]] proti Židom po celej krajine tzv. [[krištáľová noc]], ktorý nakoniec viedol k ich deportácii do [[geto|get]]<ref name="BEoWH">Tent, James F., ''Hitler Adolf.'' in William H. McNeill (Editor): ''Berkshire Encyclopedia of World History.'' Vol. III, Berkshire Publishing Group, Great Barrington, s. 910&nbsp;–&nbsp;915</ref>. V marci roku 1935 zaviedol v Nemecku [[branná povinnosť|všeobecnú brannú povinnosť]] a začal sa systematicky pripravovať na agresívnu vojnu. Postupne likvidoval jednotlivé ustanovenia [[Versaillská mierová zmluva|Versaillského mieru]], obsadil [[Porýnie]] nemeckým vojskom. V rokoch [[1936]]{{--}}1939 aktívne podporoval [[Francisco Franco|Franca]] v [[Španielska občianska vojna (1936)|španielskej občianskej vojne]]. Nacistické vydavateľstvo ''Eher'' získalo v roku 1939 až [[44]]% podiel na trhu (ktorý sa potom do roku [[1944]] zvýšil až na 83%). Nacistický denník ''Völkischer Beobachter''&nbsp;v 40 miliónovom Nemecku dosahoval miliónové náklady (v roku [[1941]] mal 1 200&nbsp;000 výtlačkov). Pomocou zastrašovania domnelých aj skutočných nepriateľov ozbrojenými oddielmi a tajnou políciou [[Gestapo]] (vedených [[Heinrich Himmler|Himmlerom]]) ako aj propagandou (v roku 1941 zamestnávalo [[Joseph Goebbels|Goebbelsovo]] ministerstvo propagandy 60 000 ľudí a okrem tlače ovládlo aj film) sa podarilo Hitlerovi a jeho spolupracovníkom sfanatizovať Nemcov [[nacizmus|nacizmom]] a v záujme cieľu získať "životný priestor" „tisícročnej nemeckej ríše" vybudovať [[diktatúra|diktatúru]], ktorá hnala sfanatizovaných občanov do vojny. === Predohra k vojne === V roku 1938 [[anšlus]]om pripojil k Nemecku [[Rakúsko]], čím opäť porušil jeden z bodov [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillskej zmluvy]]. So súhlasom nedôrazných predstaviteľov Francúzska a Spojeného kráľovstva postupne likvidoval aj samostatnosť [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Za formálnej pomoci [[Talianske kráľovstvo (1861&nbsp;–&nbsp;1946)|Talianska]], [[30. september|30. septembra]] 1938 uzavrelo Nemecko s predstaviteľmi Francúzska a Británie [[Mníchovská dohoda|Mníchovskú dohodu]], čím pozbavilo Československú republiku [[Sudety (región)|Sudet]], resp. západných pohraničných území obývaných z viac než polovice nemeckým obyvateľstvom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = egli | titul = Mnichovská dohoda | url = http://www.fronta.cz/dokument/mnichovska-dohoda | dátum vydania = 4. august 1999 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu =2012-7-14 | vydavateľ = fronta.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>. Zmluva fakticky pozbavila Česko-Slovensko možnosti efektívne sa brániť nemeckej agresii, keďže Nemcami zabraté územie zahŕňalo väčšinu novovybudovaných [[československé opevnenie|česko-slovenských pohraničných opevnení]]. Hitler ďalej oslabil Česko-Slovensko aj prípravou [[Prvá viedenská arbitráž|viedenského diktátu]], ktorým [[2. november|2. novembra]] 1938 prinútil krajinu odovzdať [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsku]] časť južného [[Slovenská krajina|Slovenska]] a celú [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskú Rus]]. Situácia viedla v Česko-Slovensku k vnútropolitickej kríze [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] a umožnila Hitlerovi prebrať kontrolu aj nad zvyškom krajiny. Hitler využil autonomistické tendencie prevládajúce v slovenských politických kruhoch a na jednaní v Berlíne prinútil [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]] aby [[14. marec|14. marca]] 1939 v Bratislave bola vyhlásená samostatnosť [[prvá Slovenská republika|Slovenského štátu]]. Nasledujúceho dňa sa v Berlíne vyhrážal prezidentovi okliešteného Česka, že na zvyšok krajiny zaútočí a bude bombardovať Prahu, čím [[Emil Hácha|Emila Háchu]] prinútil k podpisu dokumentov, ktoré v nasledujúcich dňoch viedli k vyhláseniu [[Protektorát Čechy a Morava|protektorátu Böhmen und Mähren]]. Likvidáciou Česko-Slovenskej republiky&nbsp;–&nbsp;posledného [[demokracia|demokratického]] štátu v [[Stredná Európa|Strednej Európe]] zostával Hitlerovi na východných hraniciach Nemecka už len jeden nepohodlný sused&nbsp;–&nbsp;[[Poľsko]]. Agresívnou politikou územných požiadaviek eskaloval napätie medzi Nemeckom a [[Poľsko]]m. Útoku na Poľsko predchádzala veľmi dôležitá diplomatická hra. Hitler, ktorý sa obával vojny na dvoch frontoch (západe a východe) využil nerozhodnosť západných demokratických krajín. Tie videli v Hitlerovom [[nacistické Nemecko|nacistickom Nemecku]] nezmieriteľného ideologického nepriateľa komunistického [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] a očakávali, že Hitlerova expanzia bude smerovať naň. Sovietske návrhy na "kolektívnu bezpečnosť" zostali nevypočuté a tak [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] uprednostnil uzavretie dohody priamo s Hitlerom, dúfajúc že využije vzniknutý čas na prípravu krajiny na vojnu<ref>Axelrod, A., ''Encyclopedia of World War II.'' Facts On File, Inc., New York, 2007, s. 380&nbsp;–&nbsp;381</ref>. [[23. august]]a 1939 podpísali v [[Moskva|Moskve]] nemecký a sovietsky minister zahraničných vecí [[Joachim von Ribbentrop|von Ribbentrop]] a [[Viačeslav Michajlovič Molotov|Molotov]] [[pakt o neútočení]], ktorý obsahoval dohodu o delení Poľska. V rozpútaní novej veľkej vojny v Európe tak Hitlerovi už nič nestálo v ceste. === Druhá svetová vojna === {{Hlavný článok|druhá svetová vojna|Poľská obranná vojna (1939)}} [[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-013-0064-35, Polen, Bormann, Hitler, Rommel, v. Reichenau.jpg|náhľad|Hitler v Poľsku s Bormannom, Rommelom a von Reichenauom]] Hitler sa pri útoku na svojho východného suseda spoliehal na viacero faktorov, jednak na to, že Poľsko rýchlo porazí za pomoci Sovietskeho zväzu, ktorému prenechal východnú časť krajiny a tiež na to, že západní Spojenci&nbsp;–&nbsp;Francúzsko a Británia nezaútočia na Nemecko zo západu dosť rýchlo a dôrazne. Útok na Poľsko s krycím označením [[Poľská obranná vojna (1939)|Fall Weiss]] pre Hitlera po vojenskej stránke pripravil generálny štáb na čele s generálom [[Franz Halder|Halderom]] a vrchným veliteľom armády generálom [[Walther von Brauchitsch|Brauchitschom]], ktorý velil útoku. Pre ospravedlnenie vpádu do Poľska bol v predvečer vojny zinscenovaný [[Gliwický incident]], ktorý bol len jedným z radu pohraničných incidentov. [[1. september|1. septembra]] 1939 nemecké vojská bez vyhlásenia vojny [[Poľská obranná vojna (1939)|napadli Poľsko]]. V Európe sa začala [[druhá svetová vojna]]. Nemecké jednotky taktikou [[blitzkrieg|bleskovej vojny]] rýchlo prenikali zo západu z Nemecka, z juhu zo [[Sliezsko|Sliezska]] a Slovenska ako aj zo severu z [[Východné Prusko|Východného Pruska]]. Poliaci sa čoskoro ocitli v ťažkej situácii, ale po tom, čo [[17. september|17. septembra]] 1939 zaútočili aj sovietske vojská z východu, poľská obrana celkom skolabovala. V beznádejnej situácii im nepomohlo ani to, že Francúzsko a Spojené kráľovstvo [[3. september|3. septembra]] 1939 vyhlásili Nemecku vojnu. Západní Spojenci prakticky po celú dobu od jesene 1939 až do jari [[1940]] neviedli na francúzsko-nemeckej hranici žiadnu významnú bojovú činnosť a to aj napriek tomu, že na západe Nemecka boli iba minimálne vojenské sily. Toto obdobie pokoja na západnom fronte je známe ako [[čudná vojna]]. === Hitler ako veliteľ armády === Hitler na začiatku vojny prenechával vojenské rozhodnutia na svojich generálov, neskôr však priamo velil jednotkám. Bol hlavným zodpovedným za [[zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny]]. Prvým zásahom do priebehu vojenskej [[Operácia Weserübung|operácie Weserübung]] (napadnutie&nbsp;Dánska&nbsp;a Nórska v apríli 1940) po vylodení [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencov]] bolo jeho nariadenie na ústup nemeckých vojsk z nórskeho [[Narvik]]u do neutrálneho [[Švédsko|Švédska]], kde by však boli internované. Po zásahu generála [[Alfred Jodl|Jodla]] bol však jeho nezmyselný rozkaz zrušený a vojakom prikázané držať pozície, čím v júni 1940 donútili Spojencov k evakuácii z Nórska. Hitler neskôr pri akejkoľvek kríze presadzoval zotrvanie v pôvodných pozíciach.<ref>{{Citácia knihy|autor=[[Correlli Bernett]]|titul=Hitlerovi generálové|miesto=Brno|vydavateľ=Jota|strany=182|rok=1997}}</ref><!-- Po víťazstvách Nemcov na západe v roku 1940 mu Keitel udelil prezývku Grösster Feldherr aller Zeiten. Nemci radi vytvárali oficiálne skratky a tak vzniklo oficiálne Gröfazl, čo neznelo veľmi vážne. (poznámka: pochopí len ten čo vie po nemecky) --> 10 [[máj]]a 1940 Hitler [[bitka o Francúzsko|zaútočil na Francúzsko]] keď najprv jeho armády rýchlo dobyli [[Belgicko]], [[Holandsko]] a [[Luxembursko]]. Priamo Hitler však nariadil 17. a 22. mája zastaviť postup útočného hrotu tankov (Panzertruppe) aby sa doplnili a posilnili pozície na krídlach. 24. mája v rozpore so stanoviskom viacerých generálov rozhodol aby tankový útok nepokračoval na posledné väčšie mesto pri [[Lamanšský prieliv|Lamanšskom prielive]] [[Dunkerque]] ale mala ho bombardovať Luftwaffe. Práve vtedy Hitler ako politik prevzal od generálov vedenie vojny. Zastavenie postupu umožnilo evakuovať koncom mája cez kanál do Anglicka počas [[Operácia Dynamo|operácie Dynamo]] 224 tisíc britských a 112 tisíc francúzskych a belgických vojakov. Počiatočné úspechy a kapitulácia Francúzska presvedčili Hitlerovho hlavného spojenca, talianskeho vodcu [[Benito Mussolini|Benita Mussoliniho]] pridať sa aktívne vo vojne k Nemecku. Počas tohto obdobia sa Hitler po abdikácii [[Walther von Brauchitsch|Waltera von Brauchitscha]] stal najvyšším veliteľom pozemného vojska. V tejto funkcii potláčal všetkých generálov bývalého generálneho štábu na úkor svojich priaznivcov a verných [[Nacizmus|nacistov]]. [[Súbor:Benito Mussolini and Adolf Hitler.jpg|náhľad|vľavo|Hitler a Mussolini v okupovanej Juhoslávii]] [[22. jún]]a 1941 Hitler prikázal trojmiliónovému vojsku zaútočiť na [[Sovietsky zväz]], čím porušil [[Pakt Ribbentrop-Molotov|pakt neútočenia]], ktorý uzavrel spolu so [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinom]] pred tromi rokmi. Predpokladal, že sa jeho armáde podarí zničiť [[ZSSR]] v priebehu niekoľkých mesiacov ešte pred príchodom zimy. Nemcom sa podarilo preniknúť hlboko do sovietskeho územia, obsadiť [[Pobaltie|pobaltské štáty]], [[Ukrajina|Ukrajinu]], [[Bielorusko]] a veľkú časť západu ZSSR. Hitler bol prvý, kto rozpútal vojnu aj v oblastiach za polárnym kruhom, kde sa predtým vojenské operácie nikdy neviedli. Postupne sa však prejavila nepripravenosť nemeckej armády na extrémne podmienky ZSSR. Nepodarilo sa jej obsadiť [[Stalingrad]] (súčasný [[Volgograd]]) a v najdôležitejšom smere útoku boli nemecké vojská zastavené v [[bitka o Moskvu|bitke pred Moskvou]] v decembri 1941. Pod tlakom [[Červená armáda|Červenej armády]] niektorí nemeckí velitelia ustúpili o niekoľko {{km|100|m}}. Tých, ktorí ustúpili, Hitler odvolal. Veril totiž, že práve jeho rozkazy držať pozície za každú cenu a neustupovať sú faktorom, ktorý odvráti nemeckú porážku.<ref name="Manstein, s17">{{Citácia knihy|autor=[[Erich von Manstein]]|titul=Ztracená vítezství svazek 2|isbn= 80-7217-443-6|miesto=Brno|vydavateľ=Jota|rok=2006|strany=17}}</ref> [[Erich von Manstein|Manstein]] vo svojich pamätiach (vydaných až po vojne) uvádza niekoľko zaujímavých pohľadov na Hitlera ako vojaka. Napriek kritike jeho nerozhodnosti a nedostatočného vojenského vzdelania odmieta lacnú frázu „slobodník z prvej svetovej vojny“<ref name="Manstein, s17" />, často používanú v súvislosti s jeho vojenskými schopnosťami. Po začatí vojny Hitler v plnej miere uskutočňoval svoje plány na likvidáciu preňho nežiaducich skupín. V januári 1942 sa konala utajovaná [[konferencia vo Wannsee]], kde sa ľudia z Hitlerovho blízkeho okolia vrátane [[Reinhard Heydrich|Heydricha]] (veliteľa Ríšskeho bezpečnostného úradu) dohodli na takzvanom „[[Konečné riešenie židovskej otázky|konečnom riešení]]“ židovskej otázky, čo bol nacistický [[eufemizmus]] pre systematické vyvraždenie ([[Genocída (právo)|genocídu]]) všetkých [[Židia|Židov]] – [[holokaust]]. Hitler síce nikdy nepodpísal žiadny písomný rozkaz, ktorý by priamo preukazoval, že išlo o jeho zámer, ale jeho podriadení poznali jeho priania a konali v ich zmysle<ref name="BEoWH" />. ==== Zásahy do velenia armády ==== Na východnom fronte sa v nasledujúcom období rozpútali ťažké boje, ktoré si vyžiadali obrovské množstvo obetí. Hitler vojská na východe riadil z hlavného stanu ''Werwolf'' ležiaceho blízko mesta [[Vinnica]] na západe Ukrajiny. [[Súbor:Hitler Mannerheim 2.jpg|náhľad|vpravo|Hitler s [[Carl Gustaf Emil Mannerheim|Mannerheimom]] na východnom fronte vo Fínsku, leto 1942]] Jeho zásahy do velenia boli niekedy neodborné a nerozhodné. Pri bojoch v južnej časti ZSSR nemecké vojská nedobyli [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]] a navyše sa zaplietli do dlhotrvajúcich a vyčerpávajúcich bojov o [[Stalingrad]], ktoré sa pokúšali obaja diktátori z prestížnych i strategických dôvodov [[bitka o Stalingrad|udržať za každú cenu]]. V dôsledku neuspokojivého tempa postupu odvolal Hitler veliteľa [[Skupina armád A|skupiny armád A]] [[Wilhelm List|maršala Lista]] a týmto jednotkám velil sám. Neskôr výrazne podcenil sovietsku armádu, ktorá najprv porazila krídla [[6. armáda Wehrmachtu|6. armády]], rozvrátila nemecký ''južný front'' a potom celkom [[obkľúčenie|obkľúčila]] nemecké vojská v okolí [[Bitka o Stalingrad|Stalingradu]]. Spočiatku zvažoval evakuáciu tohto vojska, bol však ubezpečený [[Hermann Göring|Göringom]], že letectvo [[Luftwaffe]] zabezpečí dostatočný prísun zásob obkľúčeným jednotkám a preto trval na tom, aby 6. armáda naďalej držala svoje pozície. Zásobovanie však nebolo dostatočné, čo nakoniec vyústilo v kapituláciu a zajatie jej veliteľa maršala [[Friedrich Paulus|Paulusa]] v januári 1943.<!-- Na jar sa Wehrmachtu pod vedením Mansteina síce podarilo stabilizovať front, no následne boje boli znovu poznamenané Hitlerovými nesprávnymi rozhodnutiami. --> Až po tejto [[Bitka o Stalingrad|porážke pri Stalingrade]], nariadil prechod krajiny na vojnový režim, keď [[13. január]]a [[1943]] vyhlásil prostredníctvom Goebbelsa ''totálnu mobilizáciu'' a prechod priemyslu na vojnovú výrobu. Napriek tomu Nemecko Spojencov v ukazovateľoch priemyselnej výroby nedobehlo. Nacistická politika presadzujúca konzervatívne postavenie žien v spoločnosti neumožnila ich efektívnu mobilizáciu ako pracovnej sily pre zvýšenie vojnového úsilia<ref name="BEoWH" />. Namiesto toho, aby pozemná armáda [[Heer]] dopĺňala svoje [[Divízia (vojenská jednotka)|divízie]] bojujúce na fronte, uprednostňoval vytváranie nových. Tak krátko po bitke o Stalingrad vznikla napríklad znovu aj 6. armáda (jej základ tvorili príslušníci bývalej 6. armády, ktorí boli evakuovaní, alebo neboli v obkľúčení). To, že nedbal na doplňovanie frontových jednotiek, malo výrazný vplyv na ich opotrebovanie. Nové jednotky museli navyše naberať nové skúsenosti. Hitler neuspel aj v ďalších cieľoch. Jeho armády sa na obsadených územiach správali zločinne, kradli výrobky, kapitál, služby ale aj kultúrne diela a dokonca obyvateľstvo, ktoré najprv [[Odchod Ukrajincov za prácou do Tretej ríše|verbovali]] a potom posielali na [[nútená práca|nútené práce]] vo svoj vlastný prospech. Nacisti v oblastiach východnej Európy, viedli tvrdú [[Rasizmus|rasistickú politiku]] spojenú so zločinmi, ktoré zaskočili aj obyvateľstvo, ktoré inak opovrhovalo [[stalinizmus|stalinizmom]] na vlastnom území. Hitler tak využil protisovietske naladenie časti obyvateľstva iba čiastočne. Systematicky pristúpil k získavaniu spojencov z radov obyvateľstva až v období, kedy jeho armády prestávali byť na frontoch úspešné a začali byť zo sovietskeho územia vytláčané (napr. [[Ruská oslobodenecká armáda|Vlasovci]]). V [[jún]]i a [[júl]]i 1943 sústredil jednotky armády a SS k útoku na výbežok frontu pri [[Kursk]]u. [[Kurská bitka]], do ktorej bez dostatočného uváženia vrhol svoje vojská, nakoniec skončila ťažkými stratami pechoty i tankov. Počas [[vylodenie v Normandii|vylodenia spojencov v Normandii]] v lete 1944 sčasti aj kvôli dezinformácii vedenej spojeneckou rozviedkou, Hitler ignoroval hrozbu a prikázal držať tankové zálohy v blízkosti [[Cherbourg]]u a neskôr zase viesť nezmyselný protiútok pri [[Mortain]]e, ktorý uväznil v pasci niekoľko desiatok tisíc vojakov a stal sa známy ako obkľúčenie pri [[Falaise (Calvados)|Falaise]]. V tom istom období bola nemecká [[skupina armád Stred]] v [[Bieloruská SSR|Bielorusku]] nečakane napadnutá sovietskymi silami. V priebehu mesiaca utrpeli Nemci straty asi 170 000 mŕtvych a nezvestných vojakov a stredná časť ich frontu sa celkom rozpadla. === Atentát [[20. júl]]a 1944 === [[Súbor:Adolf Hitler, accompanied by other German officials, grimly inspects bomb damage in a German city in 1944, in this... - NARA - 531231.tif|náhľad|vpravo|Hitler pri návšteve zbombardovaného mesta v roku 1944]] {{Hlavný článok|Stauffenbergov pokus o prevrat}} Po úspechu spojeneckej [[operácia Overlord|operácie Overlord]], ako aj porážky pri [[operácia Bagration|bojoch v Bielorusku]] vzrástlo medzi mnohými dôstojníkmi nemeckej armády odhodlanie Hitlera zlikvidovať. Práve v tomto období, keď boli pozície Tretej ríše otrasené, pre to bola najvhodnejšia doba. [[20. júl]]a 1944 naňho uskutočnil [[Claus von Stauffenberg]] v sídle štábu [[Wolfsschanze]] vo Východnom Prusku bombový atentát, ktorý sa však nepodaril. Diktátor bol len ľahko zranený. Hitler túto opozíciu príslušníkov generálneho štábu kruto potrestal. [[Ludwig Beck]], jeden z vodcov sprisahania, ktorý mal nahradiť Hitlera do doby než bude ustanovená legitímna vláda, samotný von Stauffenberg ,ako aj ďalší medzi nimi mnohí [[poľný maršal|poľní maršali]] boli popravení. Populárneho [[Erwin Rommel|Rommela]], o ktorom bol Hitler presvedčený, že bol súčasťou príprav atentátu, prinútil spáchať samovraždu. Na Hitlera bolo spáchaných ešte niekoľko atentátov, ktoré boli všetky neúspešné. Hitler tieto prežité atentáty považoval za znamenia osudu a tvrdil o sebe, že bol povolaný Bohom. Po atentáte poslal lietadlom svoju zakrvavenú bundu uniformy svojej milenke. === Posledné boje === Od konca roku 1944 žil Hitler vo svojom ''Ríšskom kancelárstve''<!-- vtedajšie kancelárstvo, dnes je inde (v blízkosti Ríšskeho snemu) --> v Berlíne, ktoré malo vo dvore protilietadlový kryt, vybudovaný špeciálne pre neho (nemecky Führerbunker). Bojové operácie v tej dobe riadil len z máp. Jeho nádeje na uzavretie separátneho mieru so západnými Spojencami sa miešali s vierou v použitie moderných zbraní ako boli balistické rakety [[V2 (raketa)|V2]], nových typov lietadiel napr. [[Messerschmitt Me 262]] alebo tankov napr. [[Panzerkampfwagen VI Tiger II]]. Rovnako veril, že aliancia západných demokracií so Stalinovým komunistickým ZSSR je neprirodzená a sleduje protichodné politické ciele, čo by malo viesť k jej rozpadu. Nechápal však, že dokiaľ bude žiť a bude na slobode, táto podivuhodná koalícia bude držať pohromade.<ref>{{Citácia knihy|autor=[[Correlli Bernett]]|titul=Hitlerovi generálové|miesto=Brno|vydavateľ=Jota|strany=28|rok=1997}}</ref> V septembri 1944 Hitler prikázal pripraviť [[Bitka o Ardeny|ofenzívu v Ardenách]], ktorá naplánovaná na december mala dosiahnuť [[Antverpy]] a oddeliť od seba anglické a americko-kanadské vojská. Tento veľmi nerealistický plán zahrňoval aj neekonomické presuny vojsk z východného frontu, kde práve prebiehali [[Bitka o Budapešť|boje o Budapešť]] a Sovieti navyše pripravovali [[Visliansko-oderská operácia|útok z Poľska]], ktorý urýchlene začali na žiadosť spojencov. Na jeho konci sa Sovietske jednotky nachádzali na [[Odra|Odre]], menej než {{km|100|m}} od Berlína. [[19. marec|19. marca]] 1945 Hitler vydal rozkaz na likvidáciu infraštruktúry oblastí, ktoré mali padnúť do rúk nepriateľa. Nacisti následne začali viesť [[Taktika spálenej zeme|taktiku spálenej zeme]] aj na vlastnom území. V prípade, že by boli tieto rozkazy splnené v plnej miere<!-- Tieto rozkazy sa neoficialne ignorovali. Oficálne sa proti nim postavil len Speer. -->, tisíce Nemcov by zahynuli na následky hladu a chorôb bez strechy nad hlavou. === Smrť v bunkri === Posledné týždne svojho života strávil v bunkri v [[Berlín]]e. Išlo o bunker budovy starého ríšskeho kancelárstva na Wilhelmstraße, ktorý Adolf Hitler používal ako svoju hlavnú súkromnú rezidenciu v Berlíne a preto je bunker označovaný ako ''Führerbunker''. Hitlerov zdravotný stav sa ku koncu vojny zhoršoval (pravdepodobne [[Parkinsonova choroba]]). Najmä po [[20. apríl]]i 1945, kedy sa Berlín dostal po prvýkrát pod paľbu sovietskeho delostrelectva, bol Hitler výrazne otupený s prerušovanými záchvatmi zúrivosti<ref>Žukov, G. K., ''Vzpomínky a úvahy. 3. časť.'' Naše vojsko, Praha, 2006, s. 297</ref>. 20. apríla, v deň svojich 56. narodenín, Hitler uskutočnil svoju poslednú cestu mimo bunkra. V delostrelectvom a bombami zničenej záhrade Ríšskeho kancelárstva vyznamenal [[Železný kríž|Železným krížom]] chlapcov z [[Hitlerjugend]]u. V nasledujúcich dňoch sovietske vojská postupne Berlín obkľúčili. Napriek vojensky absolútne beznádejnej situácii Hitler dúfal, že sa jednotky [[Waffen SS]] generála [[Felix Steiner|Steinera]] prebojujú zo severu k mestu, zatiaľ čo jednotky [[8. armáda Wehrmachtu|8. armády]] sa k mestu dostanú z juhu, čím narušia sovietske obchvatné operácie. Vzhľadom na celkovú sovietsku prevahu a dynamiku ich postupu to boli úplne nereálne predstavy. [[Súbor:Stars & Stripes & Hitler Dead2.jpg|thumb|Správa o Hitlerovej smrti v [[Stars and Stripes]]]]Keď sa 22. apríla na vojenskej porade Hitler dozvedel od príslušníkov štábu o tom, že nemecký protiútok sa ani nikdy nemohol začať a naopak nemecké jednotky boli na všetkých úsekoch zatlačené späť a Sovietom sa podarilo preniknúť do mesta, vyzval všetkých okrem [[Wilhelm Keitel|Keitela]], [[Alfred Jodl|Jodla]], [[Hans Krebs|Krebsa]] a [[Wilhelm Burgdorf|Burgdorfa]], aby opustili miestnosť a v hysterickom záchvate obvinil generálov zo zrady a nekompetentnosti, pri čom po prvýkrát priznal, že vojna je prehratá. Následne vyhlásil, že zostane v Berlíne až do konca a spácha samovraždu. 23. apríla [[Hermann Göring|Göring]] v telegrame z [[Berchtesgaden]]u v Bavorsku oznámil, že ak je Hitler obkľúčený v Berlíne, mal by byť poverený vedením Nemecka on, a oznámil tiež, že dáva ultimátum, po ktorom bude považovať Hitlera za neschopného riadiť vojenské operácie. Hitler následne nariadil Göringa zatknúť a neskôr ho vo svojej poslednej vôli pozbavil akejkoľvek funkcie. 28. apríla Hitler zistil, že [[Heinrich Himmler|Himmler]] sa pokúšal viesť so západnými spojencami vyjednávania o kapitulácii. Následne nariadil Himmlera zatknúť a zastreliť a popraviť aj Himmlerovho adjutanta a styčného dôstojníka SS pri hlavnom stane<!-- pobočníka pri hlavnom stane Verbindungsoffizier der Waffen-SS zum Führerhauptquartier --> (Führerhauptquartier) [[Hermann Fegelein|Hermana Fegeleina]] (manžela sestry Hitlerovej milenky [[Eva Braunová|Braunovej]]). 29. apríla sa zosobášil s [[Eva Braunová|Evou Braunovou]]. V&nbsp;priebehu tohto dňa Hitler zistil, že [[Benito Mussolini|Mussolini]] bol popravený. Opustil svadobnú recepciu, aby spolu so sekretárkou pripravil poslednú vôľu a tzv. politický testament<!-- Politisches_Testament_Adolf_Hitlers - politickym bol nazvany az neskor. Osobná (posledná vôľa) bola stručná - mala len tri body. Je popisana v clanku v anglickej verzii -->, v ktorom okrem iného z neúspechu vo vojne obvinil Židov a Nemcov, ktorí zlyhali pri plnení jeho plánov. [[30. apríl]]a 1945, len dva dni pred dobytím bunkru, spáchal Hitler samovraždu so svojou manželkou. Prehryzol [[Kyanid draselný|kyanidovú tabletku (cyankáli)]] a potom sa zastrelil do hlavy pištoľou Walther 7,65. Deň predtým, než spáchal samovraždu, otrávil svojho psa, [[Nemecký ovčiak|nemeckého ovčiaka]] [[Blondi]]. Hitlerove telesné pozostatky jeho služobníctvo a strážcovia poliali [[benzín]]om a čiastočne spálili v kráteri pred bunkrom, následne ho tam i pochovali spolu s manželkou a psom. V tom čase sa ešte v bunkri ukrývali okrem služobníctva a strážcov aj jeho osobný tajomník [[Martin Bormann|Martin Bohrman]]<!-- mal 46 rokov, jeho žena bola bývala Hitlerova sekretárka s ktorou mal 10 detí z ktorých posledné sa narodilo 1943. Manzelka sa skrývala v SUdTyrol a zomrela 1946 na otravu ortuťou --> a minister [[Joseph Goebbels]] s manželkou a ich 6 detí. Goebbels s manželkou a deťmi zomreli 1. mája 1945. V noci z 1. na 2. mája aj všetci ostatní opustili bunker<!-- (Bohrman zomrel neďaleko ale jeho telo objavili až v roku 1972) --> a 2. mája skončil [[Wehrmacht]] boje v Berlíne a bunker bol obsadený červenou armádou. Krátko po konci vojny boli jeho telesné pozostatky [[exhumácia (hrob)|exhumované]] zvláštnou sovietskou jednotkou [[SMERŠ]]. Časť lebky so stopami po guľke a [[čeľusť]], ktorú jednoznačne identifikoval Hitlerov osobný zubár, sa dodnes nachádza v štátnom archíve ([[GARF]]) pod dozorom [[KGB]] (dnešné [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]]) v [[Moskva|Moskve]]. Zvyšok pozostatkov bol zničený pri meste [[Schönebeck]] a rozprášený do blízkej rieky v roku [[1970]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Procházková | meno = Petra | odkaz na autora = | titul = Hitlerove kosti strážia Rusi | url = http://www.sme.sk/c/5147557/hitlerove-kosti-strazia-rusi.html | dátum vydania = 10. december 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-1-4 | vydavateľ = Agentúra Epicentrum, sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2017 francúzski výskumníci porovnali pozostatky z Moskvy so sovietskou pitevnou správou, röntgenovými a zubnými záznamami a historickými údajmi. Konštatovali, že úlomok lebky sa zhodoval s röntgenovým záznamom Hitlera, ktorý vznikol rok pred jeho smrťou a zistenia o zuboch boli tiež v súlade so samovraždou. Pozostatky sú teda Hitlerove.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=BEŇO|meno=MATÚŠ|titul=Neušiel do Antarktídy ani na Mesiac. Hitler naozaj zomrel v Berlíne, hovorí štúdia|periodikum=tech.sme.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://tech.sme.sk/c/20832260/neusiel-do-antarktidy-ani-na-mesiac-hitler-naozaj-zomrel-v-berline-hovori-studia.html|dátum prístupu=2018-05-23|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia periodika |priezvisko=Charlier |meno=Philippe |priezvisko2=Weil |meno2=Raphaël |priezvisko3=Rainsard |meno3=P. |priezvisko4=Poupon |meno4=Joël |priezvisko5=Brisard |meno5=Jean Claude |titul=The remains of Adolf Hitler: A biomedical analysis and definitive identification |periodikum=European Journal of Internal Medicine |rok=2018 |ročník=54 |číslo= |issn=0953-6205 |doi=10.1016/j.ejim.2018.05.014 |strany=e10-e12 }}</ref> Hitler spáchal samovraždu, aby sa vyhol [[Norimberský proces|Norimberskému procesu]]. Jeho zodpovednosť za [[zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny|zločiny nacistického Nemecka]] však bola potvrdená radom výpovedí na tomto súde. Pretože [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] a [[Georgij Konstantinovič Žukov|Žukov]], napriek existujúcim dôkazom, zatajovali [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencom]] Hitlerovu smrť, vzniklo viacero [[Konšpiračná teória|konšpiračných teórií]], z ktorých najznámejšia je, že Hitler sa preplavil [[Nemecká ponorka U-530|ponorkou U-530]]<!-- ktorej velil poručík Otto Wermuth --> do argentínskeho prístavu [[Mar del Plata]].<ref name=":0">Jak to bylo s nacistickými ponorkami v Argentině, zahadyazajimavosti.cz 29. november 2012, [http://www.zahadyazajimavosti.cz/index.php?option=com_content&view=article&id=163:jak-to-bylo-s-nacistickymi-ponorkami-v-argentin&catid=4:historie&Itemid=7 Online]</ref> Ponorka sa tam skutočne vynorila 10. júla 1945 a vyvolala veľký rozruch, pretože to bolo až dva mesiace po kapitulácii Nemecka. [[Fáma|Fámu]] rozširoval tam žijúci Maďar&nbsp;''Ladislao Szabo''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = Der Spiegel | titul = Ladislao Szabo | url = http://www.spiegel.de/spiegel/print/d-41122355.html | dátum vydania = | dátum prístupu = 1947-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=":0" />'',''&nbsp;ktorého citoval najprv miestny denník ''La Critica'' a 17. a 18. júla 1945 sa táto fáma dostala až do hlavných médií v USA<!-- Two Submarines Hunted July 18, 1945, NY Times …Two Submarines Hunted BUENOS AIRES, July 17 (fP)- Cesar Ameghino, Foreign Minister, told a press conference today that a report that one or possibly two submarines… denies Hitler on board http://www.nytimes.com/topic/person/adolf-hitler http://archives.chicagotribune.com/1945/07/18/page/5/article/hitler-rumors -->. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|q=Adolf Hitler|commonscat=Adolf Hitler}} {{Osobnosť roka časopisu Time 1927-1950}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hitler, Adolf}} [[Kategória:Adolf Hitler| ]] [[Kategória:Kancelári Nemecka]] [[Kategória:Vládcovia Nemecka]] [[Kategória:Nacistickí vodcovia]] [[Kategória:Organizátori holokaustu]] [[Kategória:Vojnoví zločinci]] [[Kategória:Nemecké osobnosti druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Obete samovrážd]] [[Kategória:Konšpirační teoretici]] [[Kategória:Osobnosti roka časopisu Time]] [[Kategória:Osobnosti na rakúskych poštových známkach]] slal8whftb4jifetwa1zlp97w2fio8n 8371063 8370999 2026-09-19T19:22:15Z Pelex 2483 /* Atentát 20. júla 1944 */ opr. 8371063 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Adolf Hitler | Rodné meno = | Popis osoby = nemecký politik pochádzajúci z Rakúska a diktátor nacistického Nemecka v rokoch 1933{{--}}1945 | Portrét = Hitler portrait crop (colorized).jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Hitler v roku 1938 | Podpis = Hitler’s signature (1944).svg | Úrad = [[Führer|Vodca Veľkonemeckej ríše]] | Poradie = | Koniec obdobia = [[30. apríl]] [[1945]] | Začiatok obdobia = [[2. august]] [[1934]] | Predchodca = [[Paul von Hindenburg]] (prezident) | Nástupca = [[Karl Dönitz]] (prezident) | Úrad2 = ríšsky kancelár Nemecka | Poradie2 = 24. | Koniec obdobia2 = [[30. apríl]] [[1945]] | Začiatok obdobia2 = [[30. január]] [[1933]] | Predchodca2 = [[Kurt von Schleicher]] | Nástupca2 = [[Joseph Goebbels]] | Dátum narodenia = [[20. apríl]] [[1889]] | Miesto narodenia = [[Braunau am Inn]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnešné [[Rakúsko]]) | Dátum úmrtia = {{dúv|1945|4|30|1889|4|20}} | Miesto úmrtia = [[Berlín]], [[Nacistické Nemecko]] (dnešné [[Nemecko]]) | Politická strana = [[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|NSDAP]] | Alma mater = | Profesia = | Štátna príslušnosť = [[Predlitavsko|rakúska]] (do 1925)<br />bez štátnej príslušnosti (1925 – 1932)<br />nemecká (od 1932) | Vierovyznanie = | Rodičia = [[Alois Hitler]] (rod. Schickelgruber, 1837{{--}}1903){{break}}[[Klara Hitler]] (rod. Pölzlová, 1860{{--}}1903)<ref name="MK">{{Citácia knihy | titul = Hitler, Mein Kampf : Еine kritische Edition | zväzok = I | typ zväzku = Band | miesto = München; Berlin | vydavateľ = im Auftrag des Instituts für Zeitgeschichte | rok = 2016 | isbn = 978-39814052-3-1 | počet strán = 947 | strany = 95{{--}}96 }}</ref> | Súrodenci = Gustav Hitler (1885{{--}}1887), Ida Hitlerová(1886{{--}}1888), Otto Hitler(1887), Edmund Hitler(1894{{--}}1900), Paula Hitlerová(1896{{--}}1960)<ref name="MK"/> | Manželka = [[Eva Braunová]] (1945) | Deti = | Partnerka = [[Eva Braunová]] (do 1945)<br />Maria Reiterová<br />Geli Raubalová | Webstránka = | Poznámky = }} '''Adolf Hitler''' (* [[20. apríl]] [[1889]], [[Braunau am Inn]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Taufen - Duplikate 1889 - 106/1889 {{!}} Braunau am Inn {{!}} Linz, rk. Diözese (Oberösterreich) {{!}} Österreich {{!}} Matricula Online|url=http://data.matricula-online.eu/de/oesterreich/oberoesterreich/braunau-am-inn/106%252F1889/?pg=8|vydavateľ=data.matricula-online.eu|dátum prístupu=2019-10-20}},</ref> – † [[30. apríl]] [[1945]], [[Berlín]]) bol [[nacistické Nemecko|nemecký]] [[politik]] pochádzajúci z [[Predlitavsko|Rakúska]], ktorý bol od roku [[1933]] [[diktatúra|diktátorom]] [[nacistické Nemecko|nacistického Nemecka]] až do svojej samovraždy v roku [[1945]]. Najskôr člen a potom líder [[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany]] (NSDAP), autor [[národný socializmus|národnosocialistickej]] koncepcie štátu (v diele ''[[Mein Kampf]]'', [[1925]]), stál od roku 1933 na čele Nemecka ako ríšsky kancelár a od roku [[1934]] ako [[Führer|vodca a ríšsky kancelár]] (''Führer und Reichskanzler'').<ref name="Hitler">{{Citácia knihy|autor=[[Hans Bern Gisevius]]|titul=Hitler|isbn= 80-220-0294-1|miesto=Bratislava|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|rok=1991|strany=13}}</ref> V Nemecku zriadil [[Totalitarizmus|totalitnú]] diktatúru. Agresívnou zahraničnou politikou voči okolitým krajinám rozvrátil [[Versaillská sústava|versaillský systém]] ([[Anšlus|anšlus Rakúska]], [[Mníchovská dohoda]], [[Protektorát Čechy a Morava|okupácia Čiech a Moravy]]) a vyvolal v Európe [[Druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]]. Bol inšpirátorom a hlavným organizátorom masového vraždenia obyvateľstva a vojnových zajatcov v okupovaných krajinách, obzvlášť v [[Druhá poľská republika|Poľsku]] a [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]]. Za nepriateľov Nemecka považoval nielen politických oponentov, ale aj rôzne skupiny obyvateľstva, najmä [[Židia|Židov]], [[Rómovia|Rómov]], [[Slovania|Slovanov]], [[homosexualita|homosexuálov,]] [[Bisexualita|bisexuálov]], postihnutých a iných. Bol zodpovedný za hmotné a morálne zničenie Nemecka v priebehu vojny. == Život == [[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-1989-0322-506, Adolf Hitler, Kinderbild retouched.jpg|náhľad|Fotografia Adolfa Hitlera, okolo roku [[1890]].]] Hitlerova kniha [[Mein Kampf]] ({{slk|Môj boj}}) je podľa mnohých názorov veľmi zlým prameňom pre opis Hitlerovho života.<!-- Hitler počíná svou knihu stručnou vlastní biografií. Nedovídáme se z ní ničeho nového --><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Moderní-Dějiny.cz {{!}} Neznámá Masarykova recenze Hitlerovy knihy Mein Kampf|url=http://www.moderni-dejiny.cz/clanek/neznama-masarykova-recenze-hitlerovy-knihy-mein-kampf/|vydavateľ=www.moderni-dejiny.cz|dátum prístupu=2019-04-30}}</ref> Obsahuje výrazne tendenčne podané spomienky na jeho celý dovtedajší život a jej hlavným posolstvom je šíriť vieru, že práve on je tým vyvoleným, ktorý má za úlohu od „božskej prozreteľnosti“ doviesť Nemecko opäť na „výslnie moci a cti“. Sám Hitler za života prísne zatajoval svoj pôvod. Nechal dokonca v roku [[1938]] zrovnať so zemou rodné dediny svojich rodičov a starých rodičov v [[Dolné Rakúsko|Dolnom Rakúsku]] (pri [[Česko|Česku]])<!-- úplne presne rodné dediny svojho otca, starého otca a ďalších príbuzných: Döllersheim und Strones, ktoré sú na severovýchode Rakúska ale severozápade DOln. Rak. a to takto: zum militärischen Sperrgebiet, ließ dort für einen großen Truppenübungsplatz bis 1942 ihre etwa 7000 Einwohner umsiedeln und dabei mehrere Gedenktafeln für seine Vorfahren entfernen. -->. Dôvodom môže byť Hitlerov nevyjasnený pôvod spojený s [[incest]]om (jeho matka bola zároveň neter jeho otca). Keďže si Hitler nebol istý, kto bol jeho starý otec, pretože jeho otec bol nemanželské dieťa, objavovali sa špekulácie, že práve Hitler ako hlavný reprezentant [[rasizmus|rasistickej]] ideológie má za predkov [[Česi|Čechov]] alebo [[Židia|Židov]]<!-- začal s tým už cez vojnu úrad čiernej propagandy UK a stále neoverené trvá doteraz napr https://svet.sme.sk/c/5520958/predkovia-hitlera-mohli-byt-zidia.html -->. Hitler sa stravoval vegetariánsky<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Svet|meno=Zaujimavý|titul=Adolf Hitler : 27 Historických zaujímavostí a faktov na ktoré v škole nezvýšil čas|periodikum=Zaujímavý Svet|dátum=2016-04-24|url=http://www.zaujimavysvet.sk/adolf-hitler-zaujimavosti-a-fakty/|dátum prístupu=2017-03-21|jazyk=sk-SK}}</ref>, ako dospelý prestal fajčiť a na verejnosti nepil alkohol, napriek tomu trpel viacerými chorobami a pravidelne&nbsp;užíval okrem iného [[kokaín]]<!-- a amphetamine,&nbsp;barbiturates,&nbsp;opiates. Ak to chce niekto rozširovať nech radšej preloží en.wikipedia.org/wiki/Adolf_Hitler#Health a Family --><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Milton|meno=Giles|titul=Keď Hitler bral kokaín a Leninovi ukradli mozog|vydanie=|vydavateľ=Ikar|miesto=|rok=2016|isbn=|strany=}}</ref> a eukodal ([[oxykodón]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = History: Addiction and the Reich | url = https://www.nature.com/articles/538038a | vydavateľ = nature.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-28 | miesto = | jazyk = en }}</ref>. === Detstvo === [[Súbor:Stammbaum Adolf Hitler 3.jpg|thumb|left|Rodokmeň Adolfa Hitlera]] Hitler sa narodil v [[Braunau am Inn]] v dnešnom [[Rakúsko|Rakúsku]] ako štvrté zo šiestich detí (4 zomreli v detskom veku) colníka nemeckého pôvodu Aloisa Hitlera a jeho tretej ženy Kláry<ref name="Hitler" /> (pôvodom Rakúšanky), ktorá bola zároveň jeho neter.<ref name="Hitler 1">{{Citácia knihy|autor=[[Hans Bern Gisevius]]|titul=Hitler|isbn= 80-220-0294-1|miesto=Bratislava|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|rok=1991|strany=17}}</ref> Hitlerova sestra z tohto manželstva Paula, ktorá sa dožila dospelosti, bola od neho mladšia o 8 rokov. Deti Aloisa z druhého manželstva (Alois junior a Angela)<ref name="Hitler 1" /> žili po smrti jeho druhej ženy tiež v ich domácnosti. === Štúdium === Kvôli otcovmu povolaniu sa rodina často sťahovala, takže Hitler navštevoval ľudové školy v [[Passau]], [[Lambach]]u a [[Leonding]]u pri [[Linz]]i. Potom študoval na reálnom gymnáziu v [[Linz]]i, ale štúdium nedokončil. Podľa niektorých názorov pre absolútnu neschopnosť, ktorá vyvrcholila, keď jeho otec v roku [[1903]] zomrel a Hitlera nemal viac kto nútiť učiť sa. Od roku 1903 poberal podporu pre polosiroty a od roku [[1905]] ho finančne podporovala matka a teta, pretože odišiel do Viedne, kde sa pokúšal dostať sa na prestížnu umeleckú školu. V októbri [[1907]] ho neprijali na [[Viedenská umelecká akadémia|Viedenskú umeleckú akadémiu]], poradili mu však nech skúsi svoj talent využiť pri štúdiu [[architektúra|architektúry]]. Po tom, čo sa dozvedel, že jeho matke chorej na [[zhubný nádor|rakovinu]] prsníka zostáva len niekoľko týždňov života, vrátil sa koncom roka 1907 do Linzu. V decembri 1907 pochoval matku a zdedil po nej 1000 korún. Pretože sa vydával za študenta, mohol od januára [[1908]] poberať dôchodok pre siroty vo výške mesačne 25 korún. Na jar 1908 presvedčil rodičov svojho jediného zdokumentovaného priateľa z detstva [[August Kubizek|Augusta Kubizeka]] aby ho pustili študovať z Linzu na konzervatórium do Viedne. Kubizekovi rodičia boli českého pôvodu a tak Hitler s Kubizekom bývali vo Viedni v podnájme u Češky ''Marie&nbsp;Zakreys'' (''Stumpergasse 31''). V októbri 1908 Kubizeka prijali na Viedenskú umeleckú akadémiu, Hitlera však ani nepripustili k talentovým skúškam. Na jeseň 1908 Kubizek absolvoval 8 týždňovú vojenskú službu v rakúskej armáde. V tomto období sa ich cesty rozišli. Hitler si požičal od svojej tety ''Johanny'' ďalších 924 korún (bez toho, že by sa priznal k neúspechom) a z podnájmu odišiel v novembri 1908 bez toho, aby zanechal odkaz Kubizekovi. Živil sa príležitostnými zamestnaniami a privyrábal si predajom obrázkov a pohľadníc pozoruhodností Viedne, ktoré sám maľoval väčšinou podľa fotografií. Striedal miesta pobytu, s tým ako mu dochádzali peniaze, býval stále ďalej od centra Viedne. V roku [[1909]] býval v útulku pre bezdomovcov v [[Meidling]]u a v roku [[1910]] v mužskej ubytovni na ulici ''Meldemannstraße''. Tu bol v kontakte aj so židovskými obyvateľmi ubytovne, ktorí Hitlerove obrazy predávali. V tomto období mal finančné problémy ako aj problémy s políciou, ktorá mu, napríklad, na základe udania zakázala používať neoprávnený titul [[akademický maliar]]. Vo Viedni sa zoznámil s [[Antisemitizmus|antisemitskými]] a [[Rasizmus|rasistickými]] názormi ([[Jörg Lanz von Liebenfels]], [[Georg Ritter von Schönerer]] a pod.). Viac ako o politiku sa však podľa Kubizeka zaujímal o operu, najmä o [[Richard Wagner|Richarda Wagnera]], skladateľa nemeckých nacionalistických opier. Jeho najobľúbenejšia opera bola ''Rienzi, der letzte der Tribunen (Rienzi, posledný tribún)'' o stredovekom tribúnovi, ktorý rečníckym umením získal podporu ľudu. Wagner venoval&nbsp;partitúru&nbsp;tejto opery bavorskému kráľovi a z rodinného archívu&nbsp;vo Wittelsbachu&nbsp;si ju neskôr Hitler jednoducho privlastnil. Dnes je partitúra stratená<ref>KUČERA, Jan Pavel.&nbsp;''Drama zrozené hudbou&nbsp;: Richard Wagner''. Praha&nbsp;: Paseka, 1995. S.&nbsp;Str. 58. (česky)</ref>. Hitler už ako vrcholný predstaviteľ robil všetko pre to, aby „vygumoval“ svoju minulosť. Po [[Anšlus|obsadení Rakúska]] v roku 1938 miesta narodenia svojich rodičov a starých rodičov ([[Pölla|Döllersheim]]&nbsp;a jeho časť Strones) vyhlásil za uzatvorenú vojenskú oblasť (napríklad bol zničený náhrobný kameň jeho starej matky) a vo Viedni nechal zničiť dokumentáciu o miestach svojho pobytu s tým, že počas "štúdia" býval v honosnej štvrti. V roku [[1939]]&nbsp;pozval Hitler Kubizeka ako svojho hosťa do [[Bayreuth]]u, kde sa usporadúvali ''Wagnerove hudobné slávnosti''. O Kubizekovi sa vyjadril ako o "jedinom&nbsp;Čechovi, ktorý má právo byť priateľom&nbsp;Vodcu". Kubizek sa nezaujímal o politiku a do NSDAP vstúpil až v roku 1942. Prežil vojnu a aj pre svoju známosť s Hitlerom bol zadržiavaný 16 mesiacov po vojne v Camp Marcus W. Orr, kde vypovedal ku svojim vzťahom a dokumentom súvisiacich s Hitlerom. Až po vojne v roku 1953 napísal knihu o svojom priateľovi z mladosti.<!-- ktora je prave preto ciastocne tendecna a Kubuzek sa snazi vyvinit. --><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kubizek|meno=August|autor=|odkaz na autora=|titul=Adolf Hitler, můj přítel z mládí|vydanie=|vydavateľ=Tygros|miesto=&#x5B;Turnov&#x5D;|rok=2012|počet strán=285|url=|isbn=978-80-260-1879-7|kapitola=|strany=|jazyk=}}</ref> === Prvá svetová vojna === [[Súbor:Adolf Hitler during WW1.png|alt=|náhľad|Hitler (úplne vľavo) so svojimi spolubojovníkmi počas prvej svetovej vojny]] Po tom, čo mu v roku [[1913]] vyplatili dedičstvo po otcovi (820 korún), presťahoval sa do nemeckého [[Mníchov]]a.<ref name="Hitler" /> Dôvodom bola snaha naďalej sa vyhýbať rakúskej vojenskej službe ako aj jeho "znechutenie" z rakúsko-uhorského mnohonárodnostného štátu a multikultúrnej Viedne. No už v roku [[1914]] sa prihlásil ako dobrovoľník k 16. bavorskému pluku a nastúpil na front [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]].<ref name="Hitler" /> Skoro celú vojnu strávil ako [[pešia spojka]] na [[západný front (1. svetová vojna)|západnom fronte]]. Dostal rad [[Železný kríž|Železného kríža II. triedy]] (1914) za nešpecifikované zásluhy. Po zranení nohy v roku [[1916]] na čas prerušil službu, ale na front sa opäť vrátil v marci [[1917]] a potom (roku [[1918]]) dostal aj vyznamenanie [[Železný kríž]] I. triedy na návrh židovského plukovného adjutanta (''regimentsadjutanta)''&nbsp;[[Hugo Gutmann|Huga Gutmanna]]. Jeho spolubojovníci ho nenávideli za jeho nekritickú poslušnosť voči dôstojníkom. Krátko pred koncom vojny, [[15. október|15. októbra]] 1918, po [[bojové otravné látky|plynovom]] útoku dočasne [[Slepota|oslepol]] a dostal sa do lazaretu v [[Pasewalk]]u v [[Meklenbursko-Predpomoransko|Dolnom Pomoransku]]. Ošetrujúci [[psychiater]] Hitlera klasifikoval ako [[Psychopatia|psychopata]], úplne nevhodného zastávať vedúce funkcie. Keďže ho ako hysterika označil aj Hitlerov nadriadený dôstojník, nie je čudné, že napriek vyznamenaniam nedosiahol vyššiu hodnosť ako tú najnižšiu – [[slobodník]]. V lazarete ho v novembri 1918 zastihla správa o porážke Nemecka vo vojne. Podľa novších výskumov bolo oslepnutie asi [[Hystéria|hysterická reakcia]] na túto porážku. Hitler, podobne ako ostatní nemeckí nacionalisti, rád uveril [[Konšpiračná teória|konšpiračnej teórii]] šírenej najprv najvyšším vedením armády, ktorá tvrdila, že nemecká armáda "nebola porazená na bojisku" ale odnárodnení civilisti jej "pichli nôž do chrbta". Mysleli sa tým vodcovia sociálnych a demokratických strán ([[Sociálnodemokratická strana Nemecka]], [[Spartakovci]]), ktorí viedli revolúciu, ktorá 9. novembra 1918 viedla k abdikácii cisára. Nemeckí [[Antisemitizmus|antisemiti]] zároveň spájali „vnútorných“ a „vonkajších nepriateľov Ríše“ s „medzinárodným [[židovstvo]]m“. 9. novembra 1918 vznikla [[Weimarská republika]], ktorej predstavitelia [[28. jún]]a [[1919]] podpísali v [[Paríž]]i [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillskú zmluvu]]. Na jej základe muselo Nemecko okrem iného odstúpiť 13% svojho územia, obmedziť flotilu a ozbrojené sily na 100 000 mužov a platiť vysoké finančné [[Reparácie (vojna)|reparácie]], ktoré predstavovali 33 000 000 000 $. === Vzostup === Po skončení vojny striedal zamestnania, živil sa hlavne ako dôverník [[Reichswehr]]u (armáda a námorníctvo) v [[Mníchov]]e, v [[Bavorsko|Bavorsku]], ktoré bolo ako slobodný štát súčasťou [[Weimarská republika|Weimarskej republiky]]. Bola to funkcia spojky medzi armádou a vládou vedenou židovským predsedom vlády [[Kurt Eisner|Eisnerom]], ktorého pohrebu sa Hitler [[26. február]]a 1919 osobne zúčastnil. Za Eisnera bolo Bavorsko deklarované ako ľudový štát (''Volksstaat Bayern''). Eisner, sociálny demokrat, bol zavraždený vo februári 1919, čo viedlo ku komunistickej revolúcii a vzniku [[Bavorská republika rád|Bavorskej republiky rád]], ktorá bola vyhlásená 6. apríla 1919. [[Súbor:Hitler's DAP membership card.png|thumb|left|Hitlerov stranícky preukaz DAP s číslom 7, dodatočne upravený, aby sa mohol radiť k najstarším členom. Pôvodne mal číslo 555 – skutočné poradie sa zvyšovalo o 500, aby sa vzbudilo zdanie, že strana je početnejšia.]] Po vojenskej porážke Bavorskej republiky rád v máji 1919 obviňoval Hitler pred súdom svojich kamarátov z pluku za to, že spolupracovali práve s republikou rád. Potom sa dokázateľne niekoľkokrát stretol s veliteľom&nbsp;''oddelenia vyšetrovania'' (Aufklärungsabteilung) [[Reichswehr|''Reichswehru'']] ''Karlom Mayrom'', čo viedlo k domnienkam, že sa stal dôverníkom tajnej služby. Isté je, že v júni a v júli 1919 absolvoval „antiboľševistické školenia“ na mníchovskej univerzite a v septembri 1919 prenikol do Nemeckej robotníckej strany (''Deutsche Arbeiterpartei''&nbsp;–&nbsp;[[Deutsche Arbeiterpartei - Nemecká robotnícka strana|DAP]]), ktorú sledovali Mayrovi dôverníci ako možný zdroj boľševizmu a [[Spartakovci|spartakizmu]]. Táto [[socializmus|socialisticko]], [[nacionalizmus|nacionalisticko]] a [[xenofóbia|xenofóbno]]-[[antisemitizmus|antisemitsky]] orientovaná strana mala málo členov a tak v októbri 1919 Hitler namiesto donášania sa stal jej 55. straníkom (s Mayrovým súhlasom). Do strany ho prijal predseda ''Anton Drexler,'' pretože na zhromaždeniach, konaných väčšinou v krčmách, sa Hitler prejavil ako dobrý rečník, už vtedy so svojou typickou gestikuláciou. Až do 31.&nbsp;marca 1920 bol Hitler zamestnancom armády (Reichswehru). Potom sa stal plateným straníckym rečníkom<!-- živil sa už svojimi prejavmi, na ktoré chodilo 1200 až 2500 ludi -->. V roku [[1920]] presadil Hitler zmenu názvu strany s prívlastkom národnosocialistická (''Národnosocialistická nemecká robotnícka strana'' – ''Nazionalsozialistiche Deutsche Arbeiterpartei''&nbsp;–&nbsp;[[NSDAP]]) a spolu s Drexlerom a [[Gottfried Feder|Gottfriedom Federom]] spísali 25-bodový program strany.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Jakub Drábik|meno=|titul=Vzostup zla|url=http://www.historickarevue.com/clanok/vzostup-zla|dátum vydania=31. júl 2017|dátum prístupu=2018-01-12|vydavateľ=Historická Revue|url archívu=https://web.archive.org/web/20180113035456/http://www.historickarevue.com/clanok/vzostup-zla|dátum archivácie=2018-01-13}}</ref> Hitlerov neskorší osobný tajomník [[Rudolf Hess]], ktorý sa stal členom NSDAP v máji 1920 (členská legitimácia č. 16) bol zároveň členom okultistickej [[Spoločnosť Thule|spoločnosti Thule]] (bájny ostrov, z ktorého vraj vzišla [[árijská rasa]]), ktorá inšpirovala NSDAP použitím [[Svastika|svastiky]], symbolov [[Runy|runového písma]] a pod. Kľúčovou postavou prvých rokov NSDAP&nbsp;bol kapitán [[Ernst Julius Röhm|Ernst Röhm]], ktorý pomohol vyzbierať peniaze.<ref name=":1" /> V decembri 1920 kúpila NSDAP od vydavateľstva [[Franz-Eher-Verlag]] zadĺžené noviny ''[[Völkischer Beobachter]]''&nbsp;(doslova ''Ľudový pozorovateľ)'' za 155&nbsp;000&nbsp;mariek a postupne získavala vplyv a nových priaznivcov. <!-- Hitler už v roku 1920 vytlačil z pozície predsedu zakladajúceho člena Karla Harrera (* 8. október 1890 Beilngries - † 5. september 1926 München, ktorý sa vzdal všetkých straníckych funkcií 5. januára 1920). Predsedom sa stal Drexler. -->V roku [[1921]] sa Hitler zmocnil vedenia strany tým, že v nej zaviedol "[[vodcovský princíp]]" a predsedu Drexlera odsunul za čestného predsedu. Teraz už bol známou osobnosťou v [[Bavorsko|Bavorsku]], ale mimo neho bol podceňovaný<ref>[https://dennikn.sk/49042/archiv-ukazal-ako-velmi-podcenil-new-york-times-hitlerov-antisemitizmus/ Jana Shemesh: Archív ukázal, ako veľmi podcenil New York Times Hitlerov antisemitizmus, DennikN, 13. február 2015]</ref><!-- http://www.historickarevue.com/clanok/vzostup-zla počet členov sa zvýšil z 1 100 v júni 1920 na 55-tisíc na jeseň 1923. -->. Ako vodca nemeckého nacizmu viedol v [[Mníchov]]e neúspešný takzvaný "pivný", "[[Pivnicový puč|pivnicový]]" alebo Hitler- [[Erich Ludendorff|Ludendorffov]] pokus o puč, pri ktorom [[9. november|9. novembra]] [[1923]] pri prestrelke s políciou zomrelo 16 pučistov a 4 policajti. Hitler sa len zranil pri páde ale udalosť neskôr využil propagandisticky legendou o zastrelených martýroch a krvavej zástave (''Blutfahne''). Po dvoch dňoch bol zaistený a keďže v tom čase súdy v Nemecku boli veľmi mierne voči [[Pravicový extrémizmus|pravicovému extrémizmu]] (sudca si dokonca od Hitlera vypočul kritiku, že je Žid), dostal Hitler len 5 rokov vtedy existujúceho tzv. ''väzenia cti'' v [[Landsberg am Lech|Landsbergu]] (kde nebolo treba pracovať a pod.<!-- (mal izbu s výhľadom, mohol prijímať návštevy podľa uváženia, mal k dispozícii pobočníka, mohol voľne využívať poštu atď.) http://www.historickarevue.com/clanok/vzostup-zla -->). Vo väzení diktoval svoju knihu ''[[Mein Kampf]]'', ktorá sa pôvodne mala volať ''Štyri a pol roka boja proti klamstvám, hlúposti a zbabelosti''. Odsedel menej ako 9 mesiacov a 20. decembra [[1924]]&nbsp;bol prepustený za dobré správanie. Po prepustení sa obával, že by mohol byť z Bavorska vyhostený do Rakúska, kde by bol bezvýznamný a v roku [[1925]] si dal odňať rakúske občianstvo, nemecké však získal až roku [[1932]], keď sa zamestnal na ''Úrade pre kultúru a meranie krajiny'' v [[Braunschweig]]u. Vybavením nemeckého občianstva bola poverená Hitlerova podporovateľka [[Magda Quandtová]] (vtedy manželka veľkopodnikateľa ''[[Günther Quandt|Günthera Quandta]]'',&nbsp;neskoršie manželka ministra propagandy [[Joseph Goebbels|Josepha Goebbelsa]]). Vo februári 1925 sa NSDAP ako jedinej z extrémistických strán podarilo dosiahnuť zrušenie zákazu svojho pôsobenia, ktoré platilo od [[Pivnicový puč|puču v novembri 1923]]. NSDAP vydávala nové preukazy aj členom iných strán a prevzala a zreorganizovala aj ozbrojené oddiely [[Sturmabteilung|SA]] a [[Schutzstaffel|SS]]. &nbsp;V rokoch 1924 až 1929 sa nemecká ekonomika vďaka dotáciám zo zahraničia relatívne stabilizovala a vyzeralo to, že Nemecku sa podarí prekonať úpadok spôsobený vojnou. Vo voľbách v máji 1928 získala NSDAP len 2,6 % hlasov (810 127) napriek tomu, že počet členov na konci roka 1928 bol už približne 130 000.&nbsp;Čím horšie sa darilo Nemecku, tým lepšie sa darilo nacistom.<ref name=":1" /> [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|Veľká hospodárska kríza]], ktorá začala v roku [[1929]] aj v Nemecku spôsobila nezamestnanosť a nespokojnosť, ktorá pomohla Hitlerovi a jeho strane dostať sa k moci. 27.&nbsp;marca 1930 sa&nbsp;rozpadla koalícia demokratických strán, ktorá bola základom tzv. [[Weimarská republika|Weimarskej republiky]].&nbsp;<!-- Vo voľbách v septembri 1930 získala NSDAP 18,3 % hlasov (6 379 672), 107 kresiel a stali sa druhou najsilnejšou stranou. Hitler kandidoval v marci 1932 v prezidentských voľbách. Aj keď ich nevyhral, dokázal získať nemalú podporu. V prvom kole získal 30,1 % hlasov, v druhom 36,8 % (Hindenburg 49 % a 53 %). -->Vo voľbách do [[Ríšsky snem|Ríšskeho snemu]] v júli 1932 sa [[NSDAP]] s 37,4 % hlasov stala najsilnejšou stranou<!-- Napriek víťazstvu však Hitlerovi zatiaľ post kancelára ušiel. Nacisti nemali na vytvorenie vlády potrebnú väčšinu (Komunisti získali 89 kresiel, sociálni demokrati 133). Prezident vymenoval za kancelára Franza von Papena. Von Papen však post nezvládol. Jeho vláde bola vyslovená nedôvera a nové voľby boli vypísané na november 1932. Nacisti v nich získali už len 33,1 % hlasov a počet ich poslancov v Reichstagu klesol na 196. .. Pre Hitlera to bol jasný signál, že sa musí zmocniť postu kancelára čím skôr, čo by sa mu nepodarilo keby sa proti nacistom vytvorila jednotná opozícia. Von Papen, jeho nástupca na poste kancelára Kurt von Schleicher a Alfred Hugenberg (Deutschnationale Volkspartei) sa do január 1933 hádali a intrigovali. Starého a unaveného prezidenta Hindenburga (82 rokov) to viedlo k menovaniu Hitlera. „Obdobie boja“ (Kampfzeit) sa skončilo, začalo „uchopenie moci“ (Machtergreifung). --> a prezident [[Paul von Hindenburg]] Hitlera [[30. január]]a 1933 menoval ríšskym [[kancelár]]om. V roku 1933 bolo nezamestnaných viac ako šesť miliónov Nemcov a životná úroveň dramaticky nízka. === Nacistický diktátor === [[Súbor:Reichsparteitag of the NSDAP in Nuremberg, SA troops march past Adolf Hitler, Sept. 1935.jpg|náhľad|Hitler na prehliadke SA v [[Norimberg]]u, november 1935]] Po prístupe k moci postupne zaviedol v Nemecku [[nacizmus|nacistickú]] [[diktatúra|diktatúru]]. Po [[Požiar Ríšskeho snemu|požiari Ríšskeho snemu]] 27. februára&nbsp;1933, z ktorého obvinil komunistov, primäl prezidenta&nbsp;k podpisu dvoch mimoriadnych nariadení&nbsp;''Na ochranu národa a štátu''&nbsp;a&nbsp;''Proti zrade a velezradným činom''. Na ich základe boli zrušené občianske práva a slobody, čo neskôr viedlo k zákazu [[komunizmus|komunistickej strany]], fyzickej likvidácii "revolučných kádrov" a antifašistov. Nakoniec jediným odsúdeným za požiar bol Holanďan [[Marinus van der Lubbe]]. Obvinený [[Georgi Dimitrov]], ktorému sa podarilo pred súdom dokázať možnú účasť&nbsp;[[Hermann Göring|Göringa]] na požiari, bol spolu s ostatnými oslobodený. 1. augusta 1934 sa Hitlerovi podarilo presadiť spojenie úradu ríšskeho prezidenta a ríšskeho kancelára, deň nato zomrel prezident [[Paul von Hindenburg|Hindenburg]]. Týmto sa Hitler stal [[2. augusta]] [[1934]] prakticky neobmedzeným vládcom Nemecka, keď prevzal aj právomoci prezidenta. Sám sebe si kancelár Hitler udelil zákonom titul „vodca“ ([[nemčina|nem.]] ''[[Führer]]''). Pozícia s plným názvom ''Führer und Reichskanzler'' (vodca a ríšsky kancelár) spojila úrady prezidenta a kancelára a v jeho rukách skoncentrovala neobmedzenú moc. Hitler a nacisti potláčali akúkoľvek opozíciu. Pre svojich ideologických a „rasových nepriateľov“ prikázal zriadiť [[Koncentračný tábor|koncentračné]] a [[Nacistický vyhladzovací tábor|vyhladzovacie tábory]] ešte v polovici [[30. roky 20. storočia|30. rokov]]. Masové vyhladzovanie a popravy najrôznejších skupín nemeckého i podmaneného obyvateľstva dosiahlo svoj vrchol neskôr počas vojny. Bol iniciátorom rasistickej politiky namierenej najmä proti [[Židia|Židom]]. V roku [[1935]] boli s jeho prispením schválené [[Norimberské zákony]], ktoré postihovali „rasovo menejcenné obyvateľstvo“. Medzi iným boli Židia pozbavení občianstva a nesmeli uzatvoriť manželstvo s [[árijci|Árijcami]]. V noci z 9. na [[10. november|10. novembra]] 1938 sa s Hitlerovým súhlasom uskutočnil veľký [[pogrom]] proti Židom po celej krajine tzv. [[krištáľová noc]], ktorý nakoniec viedol k ich deportácii do [[geto|get]]<ref name="BEoWH">Tent, James F., ''Hitler Adolf.'' in William H. McNeill (Editor): ''Berkshire Encyclopedia of World History.'' Vol. III, Berkshire Publishing Group, Great Barrington, s. 910&nbsp;–&nbsp;915</ref>. V marci roku 1935 zaviedol v Nemecku [[branná povinnosť|všeobecnú brannú povinnosť]] a začal sa systematicky pripravovať na agresívnu vojnu. Postupne likvidoval jednotlivé ustanovenia [[Versaillská mierová zmluva|Versaillského mieru]], obsadil [[Porýnie]] nemeckým vojskom. V rokoch [[1936]]{{--}}1939 aktívne podporoval [[Francisco Franco|Franca]] v [[Španielska občianska vojna (1936)|španielskej občianskej vojne]]. Nacistické vydavateľstvo ''Eher'' získalo v roku 1939 až [[44]]% podiel na trhu (ktorý sa potom do roku [[1944]] zvýšil až na 83%). Nacistický denník ''Völkischer Beobachter''&nbsp;v 40 miliónovom Nemecku dosahoval miliónové náklady (v roku [[1941]] mal 1 200&nbsp;000 výtlačkov). Pomocou zastrašovania domnelých aj skutočných nepriateľov ozbrojenými oddielmi a tajnou políciou [[Gestapo]] (vedených [[Heinrich Himmler|Himmlerom]]) ako aj propagandou (v roku 1941 zamestnávalo [[Joseph Goebbels|Goebbelsovo]] ministerstvo propagandy 60 000 ľudí a okrem tlače ovládlo aj film) sa podarilo Hitlerovi a jeho spolupracovníkom sfanatizovať Nemcov [[nacizmus|nacizmom]] a v záujme cieľu získať "životný priestor" „tisícročnej nemeckej ríše" vybudovať [[diktatúra|diktatúru]], ktorá hnala sfanatizovaných občanov do vojny. === Predohra k vojne === V roku 1938 [[anšlus]]om pripojil k Nemecku [[Rakúsko]], čím opäť porušil jeden z bodov [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillskej zmluvy]]. So súhlasom nedôrazných predstaviteľov Francúzska a Spojeného kráľovstva postupne likvidoval aj samostatnosť [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Za formálnej pomoci [[Talianske kráľovstvo (1861&nbsp;–&nbsp;1946)|Talianska]], [[30. september|30. septembra]] 1938 uzavrelo Nemecko s predstaviteľmi Francúzska a Británie [[Mníchovská dohoda|Mníchovskú dohodu]], čím pozbavilo Československú republiku [[Sudety (región)|Sudet]], resp. západných pohraničných území obývaných z viac než polovice nemeckým obyvateľstvom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = egli | titul = Mnichovská dohoda | url = http://www.fronta.cz/dokument/mnichovska-dohoda | dátum vydania = 4. august 1999 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu =2012-7-14 | vydavateľ = fronta.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>. Zmluva fakticky pozbavila Česko-Slovensko možnosti efektívne sa brániť nemeckej agresii, keďže Nemcami zabraté územie zahŕňalo väčšinu novovybudovaných [[československé opevnenie|česko-slovenských pohraničných opevnení]]. Hitler ďalej oslabil Česko-Slovensko aj prípravou [[Prvá viedenská arbitráž|viedenského diktátu]], ktorým [[2. november|2. novembra]] 1938 prinútil krajinu odovzdať [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsku]] časť južného [[Slovenská krajina|Slovenska]] a celú [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskú Rus]]. Situácia viedla v Česko-Slovensku k vnútropolitickej kríze [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] a umožnila Hitlerovi prebrať kontrolu aj nad zvyškom krajiny. Hitler využil autonomistické tendencie prevládajúce v slovenských politických kruhoch a na jednaní v Berlíne prinútil [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]] aby [[14. marec|14. marca]] 1939 v Bratislave bola vyhlásená samostatnosť [[prvá Slovenská republika|Slovenského štátu]]. Nasledujúceho dňa sa v Berlíne vyhrážal prezidentovi okliešteného Česka, že na zvyšok krajiny zaútočí a bude bombardovať Prahu, čím [[Emil Hácha|Emila Háchu]] prinútil k podpisu dokumentov, ktoré v nasledujúcich dňoch viedli k vyhláseniu [[Protektorát Čechy a Morava|protektorátu Böhmen und Mähren]]. Likvidáciou Česko-Slovenskej republiky&nbsp;–&nbsp;posledného [[demokracia|demokratického]] štátu v [[Stredná Európa|Strednej Európe]] zostával Hitlerovi na východných hraniciach Nemecka už len jeden nepohodlný sused&nbsp;–&nbsp;[[Poľsko]]. Agresívnou politikou územných požiadaviek eskaloval napätie medzi Nemeckom a [[Poľsko]]m. Útoku na Poľsko predchádzala veľmi dôležitá diplomatická hra. Hitler, ktorý sa obával vojny na dvoch frontoch (západe a východe) využil nerozhodnosť západných demokratických krajín. Tie videli v Hitlerovom [[nacistické Nemecko|nacistickom Nemecku]] nezmieriteľného ideologického nepriateľa komunistického [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] a očakávali, že Hitlerova expanzia bude smerovať naň. Sovietske návrhy na "kolektívnu bezpečnosť" zostali nevypočuté a tak [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] uprednostnil uzavretie dohody priamo s Hitlerom, dúfajúc že využije vzniknutý čas na prípravu krajiny na vojnu<ref>Axelrod, A., ''Encyclopedia of World War II.'' Facts On File, Inc., New York, 2007, s. 380&nbsp;–&nbsp;381</ref>. [[23. august]]a 1939 podpísali v [[Moskva|Moskve]] nemecký a sovietsky minister zahraničných vecí [[Joachim von Ribbentrop|von Ribbentrop]] a [[Viačeslav Michajlovič Molotov|Molotov]] [[pakt o neútočení]], ktorý obsahoval dohodu o delení Poľska. V rozpútaní novej veľkej vojny v Európe tak Hitlerovi už nič nestálo v ceste. === Druhá svetová vojna === {{Hlavný článok|druhá svetová vojna|Poľská obranná vojna (1939)}} [[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-013-0064-35, Polen, Bormann, Hitler, Rommel, v. Reichenau.jpg|náhľad|Hitler v Poľsku s Bormannom, Rommelom a von Reichenauom]] Hitler sa pri útoku na svojho východného suseda spoliehal na viacero faktorov, jednak na to, že Poľsko rýchlo porazí za pomoci Sovietskeho zväzu, ktorému prenechal východnú časť krajiny a tiež na to, že západní Spojenci&nbsp;–&nbsp;Francúzsko a Británia nezaútočia na Nemecko zo západu dosť rýchlo a dôrazne. Útok na Poľsko s krycím označením [[Poľská obranná vojna (1939)|Fall Weiss]] pre Hitlera po vojenskej stránke pripravil generálny štáb na čele s generálom [[Franz Halder|Halderom]] a vrchným veliteľom armády generálom [[Walther von Brauchitsch|Brauchitschom]], ktorý velil útoku. Pre ospravedlnenie vpádu do Poľska bol v predvečer vojny zinscenovaný [[Gliwický incident]], ktorý bol len jedným z radu pohraničných incidentov. [[1. september|1. septembra]] 1939 nemecké vojská bez vyhlásenia vojny [[Poľská obranná vojna (1939)|napadli Poľsko]]. V Európe sa začala [[druhá svetová vojna]]. Nemecké jednotky taktikou [[blitzkrieg|bleskovej vojny]] rýchlo prenikali zo západu z Nemecka, z juhu zo [[Sliezsko|Sliezska]] a Slovenska ako aj zo severu z [[Východné Prusko|Východného Pruska]]. Poliaci sa čoskoro ocitli v ťažkej situácii, ale po tom, čo [[17. september|17. septembra]] 1939 zaútočili aj sovietske vojská z východu, poľská obrana celkom skolabovala. V beznádejnej situácii im nepomohlo ani to, že Francúzsko a Spojené kráľovstvo [[3. september|3. septembra]] 1939 vyhlásili Nemecku vojnu. Západní Spojenci prakticky po celú dobu od jesene 1939 až do jari [[1940]] neviedli na francúzsko-nemeckej hranici žiadnu významnú bojovú činnosť a to aj napriek tomu, že na západe Nemecka boli iba minimálne vojenské sily. Toto obdobie pokoja na západnom fronte je známe ako [[čudná vojna]]. === Hitler ako veliteľ armády === Hitler na začiatku vojny prenechával vojenské rozhodnutia na svojich generálov, neskôr však priamo velil jednotkám. Bol hlavným zodpovedným za [[zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny]]. Prvým zásahom do priebehu vojenskej [[Operácia Weserübung|operácie Weserübung]] (napadnutie&nbsp;Dánska&nbsp;a Nórska v apríli 1940) po vylodení [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencov]] bolo jeho nariadenie na ústup nemeckých vojsk z nórskeho [[Narvik]]u do neutrálneho [[Švédsko|Švédska]], kde by však boli internované. Po zásahu generála [[Alfred Jodl|Jodla]] bol však jeho nezmyselný rozkaz zrušený a vojakom prikázané držať pozície, čím v júni 1940 donútili Spojencov k evakuácii z Nórska. Hitler neskôr pri akejkoľvek kríze presadzoval zotrvanie v pôvodných pozíciach.<ref>{{Citácia knihy|autor=[[Correlli Bernett]]|titul=Hitlerovi generálové|miesto=Brno|vydavateľ=Jota|strany=182|rok=1997}}</ref><!-- Po víťazstvách Nemcov na západe v roku 1940 mu Keitel udelil prezývku Grösster Feldherr aller Zeiten. Nemci radi vytvárali oficiálne skratky a tak vzniklo oficiálne Gröfazl, čo neznelo veľmi vážne. (poznámka: pochopí len ten čo vie po nemecky) --> 10 [[máj]]a 1940 Hitler [[bitka o Francúzsko|zaútočil na Francúzsko]] keď najprv jeho armády rýchlo dobyli [[Belgicko]], [[Holandsko]] a [[Luxembursko]]. Priamo Hitler však nariadil 17. a 22. mája zastaviť postup útočného hrotu tankov (Panzertruppe) aby sa doplnili a posilnili pozície na krídlach. 24. mája v rozpore so stanoviskom viacerých generálov rozhodol aby tankový útok nepokračoval na posledné väčšie mesto pri [[Lamanšský prieliv|Lamanšskom prielive]] [[Dunkerque]] ale mala ho bombardovať Luftwaffe. Práve vtedy Hitler ako politik prevzal od generálov vedenie vojny. Zastavenie postupu umožnilo evakuovať koncom mája cez kanál do Anglicka počas [[Operácia Dynamo|operácie Dynamo]] 224 tisíc britských a 112 tisíc francúzskych a belgických vojakov. Počiatočné úspechy a kapitulácia Francúzska presvedčili Hitlerovho hlavného spojenca, talianskeho vodcu [[Benito Mussolini|Benita Mussoliniho]] pridať sa aktívne vo vojne k Nemecku. Počas tohto obdobia sa Hitler po abdikácii [[Walther von Brauchitsch|Waltera von Brauchitscha]] stal najvyšším veliteľom pozemného vojska. V tejto funkcii potláčal všetkých generálov bývalého generálneho štábu na úkor svojich priaznivcov a verných [[Nacizmus|nacistov]]. [[Súbor:Benito Mussolini and Adolf Hitler.jpg|náhľad|vľavo|Hitler a Mussolini v okupovanej Juhoslávii]] [[22. jún]]a 1941 Hitler prikázal trojmiliónovému vojsku zaútočiť na [[Sovietsky zväz]], čím porušil [[Pakt Ribbentrop-Molotov|pakt neútočenia]], ktorý uzavrel spolu so [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinom]] pred tromi rokmi. Predpokladal, že sa jeho armáde podarí zničiť [[ZSSR]] v priebehu niekoľkých mesiacov ešte pred príchodom zimy. Nemcom sa podarilo preniknúť hlboko do sovietskeho územia, obsadiť [[Pobaltie|pobaltské štáty]], [[Ukrajina|Ukrajinu]], [[Bielorusko]] a veľkú časť západu ZSSR. Hitler bol prvý, kto rozpútal vojnu aj v oblastiach za polárnym kruhom, kde sa predtým vojenské operácie nikdy neviedli. Postupne sa však prejavila nepripravenosť nemeckej armády na extrémne podmienky ZSSR. Nepodarilo sa jej obsadiť [[Stalingrad]] (súčasný [[Volgograd]]) a v najdôležitejšom smere útoku boli nemecké vojská zastavené v [[bitka o Moskvu|bitke pred Moskvou]] v decembri 1941. Pod tlakom [[Červená armáda|Červenej armády]] niektorí nemeckí velitelia ustúpili o niekoľko {{km|100|m}}. Tých, ktorí ustúpili, Hitler odvolal. Veril totiž, že práve jeho rozkazy držať pozície za každú cenu a neustupovať sú faktorom, ktorý odvráti nemeckú porážku.<ref name="Manstein, s17">{{Citácia knihy|autor=[[Erich von Manstein]]|titul=Ztracená vítezství svazek 2|isbn= 80-7217-443-6|miesto=Brno|vydavateľ=Jota|rok=2006|strany=17}}</ref> [[Erich von Manstein|Manstein]] vo svojich pamätiach (vydaných až po vojne) uvádza niekoľko zaujímavých pohľadov na Hitlera ako vojaka. Napriek kritike jeho nerozhodnosti a nedostatočného vojenského vzdelania odmieta lacnú frázu „slobodník z prvej svetovej vojny“<ref name="Manstein, s17" />, často používanú v súvislosti s jeho vojenskými schopnosťami. Po začatí vojny Hitler v plnej miere uskutočňoval svoje plány na likvidáciu preňho nežiaducich skupín. V januári 1942 sa konala utajovaná [[konferencia vo Wannsee]], kde sa ľudia z Hitlerovho blízkeho okolia vrátane [[Reinhard Heydrich|Heydricha]] (veliteľa Ríšskeho bezpečnostného úradu) dohodli na takzvanom „[[Konečné riešenie židovskej otázky|konečnom riešení]]“ židovskej otázky, čo bol nacistický [[eufemizmus]] pre systematické vyvraždenie ([[Genocída (právo)|genocídu]]) všetkých [[Židia|Židov]] – [[holokaust]]. Hitler síce nikdy nepodpísal žiadny písomný rozkaz, ktorý by priamo preukazoval, že išlo o jeho zámer, ale jeho podriadení poznali jeho priania a konali v ich zmysle<ref name="BEoWH" />. ==== Zásahy do velenia armády ==== Na východnom fronte sa v nasledujúcom období rozpútali ťažké boje, ktoré si vyžiadali obrovské množstvo obetí. Hitler vojská na východe riadil z hlavného stanu ''Werwolf'' ležiaceho blízko mesta [[Vinnica]] na západe Ukrajiny. [[Súbor:Hitler Mannerheim 2.jpg|náhľad|vpravo|Hitler s [[Carl Gustaf Emil Mannerheim|Mannerheimom]] na východnom fronte vo Fínsku, leto 1942]] Jeho zásahy do velenia boli niekedy neodborné a nerozhodné. Pri bojoch v južnej časti ZSSR nemecké vojská nedobyli [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]] a navyše sa zaplietli do dlhotrvajúcich a vyčerpávajúcich bojov o [[Stalingrad]], ktoré sa pokúšali obaja diktátori z prestížnych i strategických dôvodov [[bitka o Stalingrad|udržať za každú cenu]]. V dôsledku neuspokojivého tempa postupu odvolal Hitler veliteľa [[Skupina armád A|skupiny armád A]] [[Wilhelm List|maršala Lista]] a týmto jednotkám velil sám. Neskôr výrazne podcenil sovietsku armádu, ktorá najprv porazila krídla [[6. armáda Wehrmachtu|6. armády]], rozvrátila nemecký ''južný front'' a potom celkom [[obkľúčenie|obkľúčila]] nemecké vojská v okolí [[Bitka o Stalingrad|Stalingradu]]. Spočiatku zvažoval evakuáciu tohto vojska, bol však ubezpečený [[Hermann Göring|Göringom]], že letectvo [[Luftwaffe]] zabezpečí dostatočný prísun zásob obkľúčeným jednotkám a preto trval na tom, aby 6. armáda naďalej držala svoje pozície. Zásobovanie však nebolo dostatočné, čo nakoniec vyústilo v kapituláciu a zajatie jej veliteľa maršala [[Friedrich Paulus|Paulusa]] v januári 1943.<!-- Na jar sa Wehrmachtu pod vedením Mansteina síce podarilo stabilizovať front, no následne boje boli znovu poznamenané Hitlerovými nesprávnymi rozhodnutiami. --> Až po tejto [[Bitka o Stalingrad|porážke pri Stalingrade]], nariadil prechod krajiny na vojnový režim, keď [[13. január]]a [[1943]] vyhlásil prostredníctvom Goebbelsa ''totálnu mobilizáciu'' a prechod priemyslu na vojnovú výrobu. Napriek tomu Nemecko Spojencov v ukazovateľoch priemyselnej výroby nedobehlo. Nacistická politika presadzujúca konzervatívne postavenie žien v spoločnosti neumožnila ich efektívnu mobilizáciu ako pracovnej sily pre zvýšenie vojnového úsilia<ref name="BEoWH" />. Namiesto toho, aby pozemná armáda [[Heer]] dopĺňala svoje [[Divízia (vojenská jednotka)|divízie]] bojujúce na fronte, uprednostňoval vytváranie nových. Tak krátko po bitke o Stalingrad vznikla napríklad znovu aj 6. armáda (jej základ tvorili príslušníci bývalej 6. armády, ktorí boli evakuovaní, alebo neboli v obkľúčení). To, že nedbal na doplňovanie frontových jednotiek, malo výrazný vplyv na ich opotrebovanie. Nové jednotky museli navyše naberať nové skúsenosti. Hitler neuspel aj v ďalších cieľoch. Jeho armády sa na obsadených územiach správali zločinne, kradli výrobky, kapitál, služby ale aj kultúrne diela a dokonca obyvateľstvo, ktoré najprv [[Odchod Ukrajincov za prácou do Tretej ríše|verbovali]] a potom posielali na [[nútená práca|nútené práce]] vo svoj vlastný prospech. Nacisti v oblastiach východnej Európy, viedli tvrdú [[Rasizmus|rasistickú politiku]] spojenú so zločinmi, ktoré zaskočili aj obyvateľstvo, ktoré inak opovrhovalo [[stalinizmus|stalinizmom]] na vlastnom území. Hitler tak využil protisovietske naladenie časti obyvateľstva iba čiastočne. Systematicky pristúpil k získavaniu spojencov z radov obyvateľstva až v období, kedy jeho armády prestávali byť na frontoch úspešné a začali byť zo sovietskeho územia vytláčané (napr. [[Ruská oslobodenecká armáda|Vlasovci]]). V [[jún]]i a [[júl]]i 1943 sústredil jednotky armády a SS k útoku na výbežok frontu pri [[Kursk]]u. [[Kurská bitka]], do ktorej bez dostatočného uváženia vrhol svoje vojská, nakoniec skončila ťažkými stratami pechoty i tankov. Počas [[vylodenie v Normandii|vylodenia spojencov v Normandii]] v lete 1944 sčasti aj kvôli dezinformácii vedenej spojeneckou rozviedkou, Hitler ignoroval hrozbu a prikázal držať tankové zálohy v blízkosti [[Cherbourg]]u a neskôr zase viesť nezmyselný protiútok pri [[Mortain]]e, ktorý uväznil v pasci niekoľko desiatok tisíc vojakov a stal sa známy ako obkľúčenie pri [[Falaise (Calvados)|Falaise]]. V tom istom období bola nemecká [[skupina armád Stred]] v [[Bieloruská SSR|Bielorusku]] nečakane napadnutá sovietskymi silami. V priebehu mesiaca utrpeli Nemci straty asi 170 000 mŕtvych a nezvestných vojakov a stredná časť ich frontu sa celkom rozpadla. === Atentát 20. júla 1944 === [[Súbor:Adolf Hitler, accompanied by other German officials, grimly inspects bomb damage in a German city in 1944, in this... - NARA - 531231.tif|náhľad|vpravo|Hitler pri návšteve zbombardovaného mesta v roku 1944]] {{Hlavný článok|Stauffenbergov pokus o prevrat}} Po úspechu spojeneckej [[operácia Overlord|operácie Overlord]], ako aj porážky pri [[operácia Bagration|bojoch v Bielorusku]] vzrástlo medzi mnohými dôstojníkmi nemeckej armády odhodlanie Hitlera zlikvidovať. Práve v tomto období, keď boli pozície Tretej ríše otrasené, pre to bola najvhodnejšia doba. [[20. júl]]a 1944 naňho uskutočnil [[Claus von Stauffenberg]] v sídle štábu [[Wolfsschanze]] vo Východnom Prusku bombový atentát, ktorý sa však nepodaril. Diktátor bol len ľahko zranený. Hitler túto opozíciu príslušníkov generálneho štábu kruto potrestal. [[Ludwig Beck]], jeden z vodcov sprisahania, ktorý mal nahradiť Hitlera do doby než bude ustanovená legitímna vláda, samotný von Stauffenberg, ako aj ďalší medzi nimi mnohí [[poľný maršal|poľní maršali]] boli popravení. Populárneho [[Erwin Rommel|Rommela]], o ktorom bol Hitler presvedčený, že bol súčasťou príprav atentátu, prinútil spáchať samovraždu. Na Hitlera bolo spáchaných ešte niekoľko atentátov, ktoré boli všetky neúspešné. Hitler tieto prežité atentáty považoval za znamenia [[osud]]u a tvrdil o sebe, že bol povolaný Bohom. Po atentáte poslal lietadlom svoju zakrvavenú bundu uniformy svojej milenke. === Posledné boje === Od konca roku 1944 žil Hitler vo svojom ''Ríšskom kancelárstve''<!-- vtedajšie kancelárstvo, dnes je inde (v blízkosti Ríšskeho snemu) --> v Berlíne, ktoré malo vo dvore protilietadlový kryt, vybudovaný špeciálne pre neho (nemecky Führerbunker). Bojové operácie v tej dobe riadil len z máp. Jeho nádeje na uzavretie separátneho mieru so západnými Spojencami sa miešali s vierou v použitie moderných zbraní ako boli balistické rakety [[V2 (raketa)|V2]], nových typov lietadiel napr. [[Messerschmitt Me 262]] alebo tankov napr. [[Panzerkampfwagen VI Tiger II]]. Rovnako veril, že aliancia západných demokracií so Stalinovým komunistickým ZSSR je neprirodzená a sleduje protichodné politické ciele, čo by malo viesť k jej rozpadu. Nechápal však, že dokiaľ bude žiť a bude na slobode, táto podivuhodná koalícia bude držať pohromade.<ref>{{Citácia knihy|autor=[[Correlli Bernett]]|titul=Hitlerovi generálové|miesto=Brno|vydavateľ=Jota|strany=28|rok=1997}}</ref> V septembri 1944 Hitler prikázal pripraviť [[Bitka o Ardeny|ofenzívu v Ardenách]], ktorá naplánovaná na december mala dosiahnuť [[Antverpy]] a oddeliť od seba anglické a americko-kanadské vojská. Tento veľmi nerealistický plán zahrňoval aj neekonomické presuny vojsk z východného frontu, kde práve prebiehali [[Bitka o Budapešť|boje o Budapešť]] a Sovieti navyše pripravovali [[Visliansko-oderská operácia|útok z Poľska]], ktorý urýchlene začali na žiadosť spojencov. Na jeho konci sa Sovietske jednotky nachádzali na [[Odra|Odre]], menej než {{km|100|m}} od Berlína. [[19. marec|19. marca]] 1945 Hitler vydal rozkaz na likvidáciu infraštruktúry oblastí, ktoré mali padnúť do rúk nepriateľa. Nacisti následne začali viesť [[Taktika spálenej zeme|taktiku spálenej zeme]] aj na vlastnom území. V prípade, že by boli tieto rozkazy splnené v plnej miere<!-- Tieto rozkazy sa neoficialne ignorovali. Oficálne sa proti nim postavil len Speer. -->, tisíce Nemcov by zahynuli na následky hladu a chorôb bez strechy nad hlavou. === Smrť v bunkri === Posledné týždne svojho života strávil v bunkri v [[Berlín]]e. Išlo o bunker budovy starého ríšskeho kancelárstva na Wilhelmstraße, ktorý Adolf Hitler používal ako svoju hlavnú súkromnú rezidenciu v Berlíne a preto je bunker označovaný ako ''Führerbunker''. Hitlerov zdravotný stav sa ku koncu vojny zhoršoval (pravdepodobne [[Parkinsonova choroba]]). Najmä po [[20. apríl]]i 1945, kedy sa Berlín dostal po prvýkrát pod paľbu sovietskeho delostrelectva, bol Hitler výrazne otupený s prerušovanými záchvatmi zúrivosti<ref>Žukov, G. K., ''Vzpomínky a úvahy. 3. časť.'' Naše vojsko, Praha, 2006, s. 297</ref>. 20. apríla, v deň svojich 56. narodenín, Hitler uskutočnil svoju poslednú cestu mimo bunkra. V delostrelectvom a bombami zničenej záhrade Ríšskeho kancelárstva vyznamenal [[Železný kríž|Železným krížom]] chlapcov z [[Hitlerjugend]]u. V nasledujúcich dňoch sovietske vojská postupne Berlín obkľúčili. Napriek vojensky absolútne beznádejnej situácii Hitler dúfal, že sa jednotky [[Waffen SS]] generála [[Felix Steiner|Steinera]] prebojujú zo severu k mestu, zatiaľ čo jednotky [[8. armáda Wehrmachtu|8. armády]] sa k mestu dostanú z juhu, čím narušia sovietske obchvatné operácie. Vzhľadom na celkovú sovietsku prevahu a dynamiku ich postupu to boli úplne nereálne predstavy. [[Súbor:Stars & Stripes & Hitler Dead2.jpg|thumb|Správa o Hitlerovej smrti v [[Stars and Stripes]]]]Keď sa 22. apríla na vojenskej porade Hitler dozvedel od príslušníkov štábu o tom, že nemecký protiútok sa ani nikdy nemohol začať a naopak nemecké jednotky boli na všetkých úsekoch zatlačené späť a Sovietom sa podarilo preniknúť do mesta, vyzval všetkých okrem [[Wilhelm Keitel|Keitela]], [[Alfred Jodl|Jodla]], [[Hans Krebs|Krebsa]] a [[Wilhelm Burgdorf|Burgdorfa]], aby opustili miestnosť a v hysterickom záchvate obvinil generálov zo zrady a nekompetentnosti, pri čom po prvýkrát priznal, že vojna je prehratá. Následne vyhlásil, že zostane v Berlíne až do konca a spácha samovraždu. 23. apríla [[Hermann Göring|Göring]] v telegrame z [[Berchtesgaden]]u v Bavorsku oznámil, že ak je Hitler obkľúčený v Berlíne, mal by byť poverený vedením Nemecka on, a oznámil tiež, že dáva ultimátum, po ktorom bude považovať Hitlera za neschopného riadiť vojenské operácie. Hitler následne nariadil Göringa zatknúť a neskôr ho vo svojej poslednej vôli pozbavil akejkoľvek funkcie. 28. apríla Hitler zistil, že [[Heinrich Himmler|Himmler]] sa pokúšal viesť so západnými spojencami vyjednávania o kapitulácii. Následne nariadil Himmlera zatknúť a zastreliť a popraviť aj Himmlerovho adjutanta a styčného dôstojníka SS pri hlavnom stane<!-- pobočníka pri hlavnom stane Verbindungsoffizier der Waffen-SS zum Führerhauptquartier --> (Führerhauptquartier) [[Hermann Fegelein|Hermana Fegeleina]] (manžela sestry Hitlerovej milenky [[Eva Braunová|Braunovej]]). 29. apríla sa zosobášil s [[Eva Braunová|Evou Braunovou]]. V&nbsp;priebehu tohto dňa Hitler zistil, že [[Benito Mussolini|Mussolini]] bol popravený. Opustil svadobnú recepciu, aby spolu so sekretárkou pripravil poslednú vôľu a tzv. politický testament<!-- Politisches_Testament_Adolf_Hitlers - politickym bol nazvany az neskor. Osobná (posledná vôľa) bola stručná - mala len tri body. Je popisana v clanku v anglickej verzii -->, v ktorom okrem iného z neúspechu vo vojne obvinil Židov a Nemcov, ktorí zlyhali pri plnení jeho plánov. [[30. apríl]]a 1945, len dva dni pred dobytím bunkru, spáchal Hitler samovraždu so svojou manželkou. Prehryzol [[Kyanid draselný|kyanidovú tabletku (cyankáli)]] a potom sa zastrelil do hlavy pištoľou Walther 7,65. Deň predtým, než spáchal samovraždu, otrávil svojho psa, [[Nemecký ovčiak|nemeckého ovčiaka]] [[Blondi]]. Hitlerove telesné pozostatky jeho služobníctvo a strážcovia poliali [[benzín]]om a čiastočne spálili v kráteri pred bunkrom, následne ho tam i pochovali spolu s manželkou a psom. V tom čase sa ešte v bunkri ukrývali okrem služobníctva a strážcov aj jeho osobný tajomník [[Martin Bormann|Martin Bohrman]]<!-- mal 46 rokov, jeho žena bola bývala Hitlerova sekretárka s ktorou mal 10 detí z ktorých posledné sa narodilo 1943. Manzelka sa skrývala v SUdTyrol a zomrela 1946 na otravu ortuťou --> a minister [[Joseph Goebbels]] s manželkou a ich 6 detí. Goebbels s manželkou a deťmi zomreli 1. mája 1945. V noci z 1. na 2. mája aj všetci ostatní opustili bunker<!-- (Bohrman zomrel neďaleko ale jeho telo objavili až v roku 1972) --> a 2. mája skončil [[Wehrmacht]] boje v Berlíne a bunker bol obsadený červenou armádou. Krátko po konci vojny boli jeho telesné pozostatky [[exhumácia (hrob)|exhumované]] zvláštnou sovietskou jednotkou [[SMERŠ]]. Časť lebky so stopami po guľke a [[čeľusť]], ktorú jednoznačne identifikoval Hitlerov osobný zubár, sa dodnes nachádza v štátnom archíve ([[GARF]]) pod dozorom [[KGB]] (dnešné [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]]) v [[Moskva|Moskve]]. Zvyšok pozostatkov bol zničený pri meste [[Schönebeck]] a rozprášený do blízkej rieky v roku [[1970]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Procházková | meno = Petra | odkaz na autora = | titul = Hitlerove kosti strážia Rusi | url = http://www.sme.sk/c/5147557/hitlerove-kosti-strazia-rusi.html | dátum vydania = 10. december 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-1-4 | vydavateľ = Agentúra Epicentrum, sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2017 francúzski výskumníci porovnali pozostatky z Moskvy so sovietskou pitevnou správou, röntgenovými a zubnými záznamami a historickými údajmi. Konštatovali, že úlomok lebky sa zhodoval s röntgenovým záznamom Hitlera, ktorý vznikol rok pred jeho smrťou a zistenia o zuboch boli tiež v súlade so samovraždou. Pozostatky sú teda Hitlerove.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=BEŇO|meno=MATÚŠ|titul=Neušiel do Antarktídy ani na Mesiac. Hitler naozaj zomrel v Berlíne, hovorí štúdia|periodikum=tech.sme.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://tech.sme.sk/c/20832260/neusiel-do-antarktidy-ani-na-mesiac-hitler-naozaj-zomrel-v-berline-hovori-studia.html|dátum prístupu=2018-05-23|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia periodika |priezvisko=Charlier |meno=Philippe |priezvisko2=Weil |meno2=Raphaël |priezvisko3=Rainsard |meno3=P. |priezvisko4=Poupon |meno4=Joël |priezvisko5=Brisard |meno5=Jean Claude |titul=The remains of Adolf Hitler: A biomedical analysis and definitive identification |periodikum=European Journal of Internal Medicine |rok=2018 |ročník=54 |číslo= |issn=0953-6205 |doi=10.1016/j.ejim.2018.05.014 |strany=e10-e12 }}</ref> Hitler spáchal samovraždu, aby sa vyhol [[Norimberský proces|Norimberskému procesu]]. Jeho zodpovednosť za [[zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny|zločiny nacistického Nemecka]] však bola potvrdená radom výpovedí na tomto súde. Pretože [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] a [[Georgij Konstantinovič Žukov|Žukov]], napriek existujúcim dôkazom, zatajovali [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencom]] Hitlerovu smrť, vzniklo viacero [[Konšpiračná teória|konšpiračných teórií]], z ktorých najznámejšia je, že Hitler sa preplavil [[Nemecká ponorka U-530|ponorkou U-530]]<!-- ktorej velil poručík Otto Wermuth --> do argentínskeho prístavu [[Mar del Plata]].<ref name=":0">Jak to bylo s nacistickými ponorkami v Argentině, zahadyazajimavosti.cz 29. november 2012, [http://www.zahadyazajimavosti.cz/index.php?option=com_content&view=article&id=163:jak-to-bylo-s-nacistickymi-ponorkami-v-argentin&catid=4:historie&Itemid=7 Online]</ref> Ponorka sa tam skutočne vynorila 10. júla 1945 a vyvolala veľký rozruch, pretože to bolo až dva mesiace po kapitulácii Nemecka. [[Fáma|Fámu]] rozširoval tam žijúci Maďar&nbsp;''Ladislao Szabo''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = Der Spiegel | titul = Ladislao Szabo | url = http://www.spiegel.de/spiegel/print/d-41122355.html | dátum vydania = | dátum prístupu = 1947-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=":0" />'',''&nbsp;ktorého citoval najprv miestny denník ''La Critica'' a 17. a 18. júla 1945 sa táto fáma dostala až do hlavných médií v USA<!-- Two Submarines Hunted July 18, 1945, NY Times …Two Submarines Hunted BUENOS AIRES, July 17 (fP)- Cesar Ameghino, Foreign Minister, told a press conference today that a report that one or possibly two submarines… denies Hitler on board http://www.nytimes.com/topic/person/adolf-hitler http://archives.chicagotribune.com/1945/07/18/page/5/article/hitler-rumors -->. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|q=Adolf Hitler|commonscat=Adolf Hitler}} {{Osobnosť roka časopisu Time 1927-1950}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hitler, Adolf}} [[Kategória:Adolf Hitler| ]] [[Kategória:Kancelári Nemecka]] [[Kategória:Vládcovia Nemecka]] [[Kategória:Nacistickí vodcovia]] [[Kategória:Organizátori holokaustu]] [[Kategória:Vojnoví zločinci]] [[Kategória:Nemecké osobnosti druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Obete samovrážd]] [[Kategória:Konšpirační teoretici]] [[Kategória:Osobnosti roka časopisu Time]] [[Kategória:Osobnosti na rakúskych poštových známkach]] 1gh4ccttdb63bpbin4re6wukldjvr0l 0 4071 8371037 8369899 2026-09-19T18:12:26Z ~2026-50590-93 305760 /* Haďačská únia */ 8371037 wikitext text/x-wiki {{Infobox štát | Celý názov = Ukrajina | 2. pád názvu = Ukrajiny | Vlajka = Flag of Ukraine.svg | Znak = Lesser Coat of Arms of Ukraine.svg | Poloha = Europe-Ukraine (disputed territory).svg | Hymna = [[Šče ne vmerla Ukrajina]]<br />(Ešte Ukrajina nezomrela)<br />[[Súbor:National anthem of Ukraine, instrumental.oga|center]] | Dlhý miestny názov = – | Krátky miestny názov = Україна | Hlavné mesto = [[Kyjev]] | ŠírkaSt = 50 | ŠírkaMin = 27 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 30 | DĺžkaMin = 30 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = Kyjev | Úradné jazyky = [[ukrajinčina]] | Regionálne jazyky = [[ruština]], [[poľština]], [[krymská tatárčina]],<br> [[maďarčina]], [[rumunčina]], [[bulharčina]] | Demonym = [[Ukrajinci|Ukrajinec, Ukrajinka]] | Štátne zriadenie = [[Demokratická republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = [[Prezident]]<br />[[Predseda vlády]] | Politickí predstavitelia = [[Volodymyr Olexandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]]<br />[[Serhij Koreckij]] | Vznik = [[24. august]] [[1991]] (vyhlásenie nezávislosti od [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a premenovanie [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinskej SSR]] na Ukrajinu)<br />[[26. december]] 1991 (oficiálny vznik nezávislej Ukrajiny) | Susedia = [[Rusko]], [[Bielorusko]], [[Poľsko]], [[Slovensko]], [[Maďarsko]], [[Rumunsko]], [[Moldavsko]] | Rozloha = 603 628{{#tag:ref|zarátajúc [[Krym (polostrov)|Krym]], [[Donecká oblasť|Doneckú oblasť]], [[Luhanská oblasť|Luhanskú oblasť]] a všetky oblasti, ktoré sú ''de iure'' súčasťou Ukrajiny|group=pozn.}} | Poradie rozloha = 45 | Rozloha vody = | Percento vody = 3,8 | Odhad počtu obyvateľov = 31 000 000<ref>https://fakty.com.ua/ua/ukraine/20250122-naselennya-ukrayiny-u-2025-roczi-ta-metody-vyrishennya-demografichnoyi-kryzy-prognoz-eksperta/</ref> | Rok odhad počtu obyvateľov = 2024 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 37 | Sčítanie počtu obyvateľov = 48 457 102 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2001 | Hustota obyvateľstva = 73,8 | Poradie hustota = 115 | HDP = 198 miliárd | Rok HDP = 2021 | Poradie HDP = 56 | HDP na hlavu = 14 330 | Poradie HDP na hlavu = 100 | HDI = 0,773 | Rok HDI = 2021 | Poradie (HDI) = 77 | Kategória HDI = vysoký | Mena = [[Ukrajinská hrivna|hrivna]] (=100 kopejok) | Kód meny = UAH | Časové pásmo = [[Východoeurópsky čas|VEČ]] | UTC posun = +2 | Letný čas = [[Východoeurópsky letný čas|VELČ]] | UTC posun leto = +3 | Medzinárodný kód = UKR/UA | Kód motorových vozidiel = UA | Internetová doména = .ua<br />.укр | Smerové telefónne číslo = 380 | Poznámky = }} '''Ukrajina''' ({{V jazyku|ukr|Україна|''Ukrajina''}} [ʊkrɐˈjinɐ]) je [[štát]] vo [[Východná Európa|východnej Európe]]. Hraničí so siedmimi štátmi: so [[Slovensko]]m ({{km|98|m}}), [[Maďarsko]]m ({{km|103|m}}), [[Rumunsko]]m ({{km|538|m}}), [[Moldavsko]]m ({{km|939|m}}), [[Rusko]]m ({{km|2245|m}}), [[Bielorusko]]m ({{km|891|m}}) a [[Poľsko]]m ({{km|428|m}}). Celková dĺžka ukrajinských hraníc predstavuje {{km|4558|m}}. Južná hranica je tvorená [[Čierne more|Čiernym]] a [[Azovské more|Azovským morom]], pričom medzi týmito dvoma moriami sa nachádza polostrov [[Krym (polostrov)|Krym]]. Hlavné mesto [[Kyjev]] leží na [[Dneper|Dnepri]], najväčšej ukrajinskej rieke. Ukrajina získala nezávislosť v roku [[1991]] po rozpade [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], pričom je aj zakladajúcim členom [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]] (SNŠ).{{#tag:ref|Oficiálne má Ukrajina iba štatút pozorovateľa, keďže doteraz nepodpísala stanovy SNŠ a podľa vyjadrenia prezidentskej kancelárie sa na podpis ani nechystá.|group=pozn.}} Ukrajina je [[unitárny štát]], ktorý sa administratívne delí na 24 oblastí, dve mestá s osobitným štatútom ([[Kyjev]] a [[Sevastopoľ]]) a [[Krym (republika)|Krymskú autonómnu republiku]]. Polostrov [[Krym (republika)|Krym]] vrátane mesta [[Sevastopoľ]] bol v marci 2014 anektovaný [[Rusko|Ruskou federáciou]]. V [[Luhanská oblasť|Luhanskej]] a [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]] sa rozhoreli boje medzi ukrajinskými vládnymi silami a proruskými separatistami, čím sa začala [[rusko-ukrajinská vojna]]. [[24. február]]a [[2022]] [[Ozbrojené sily Ruskej federácie]] prekročili hranice Ukrajiny a dovtedajší konflikt [[Ruská invázia na Ukrajinu|vstúpil do novej fázy]] sprevádzanej ťažkými bojmi. == Pôvod názvu == Presný názov Ukrajiny znamená ''zem, ktorá leží na kraji' alebo aj prihraničná zem'. Leží na juhovýchodnom pohraničí [[Európa|Európy]] a prahu [[Ázia|Ázie]] na okrajoch štátov [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomoria]] a na križovatke dôležitých hraničných ciest medzi lesom a stepou.'' Slovo ''Ukrajina'' je [[slovanské jazyky|slovanského]] pôvodu, [[etymológia]] však nie je jednoznačná. Najčastejšie sa uvádza význam „okrajové územie“, presnejšie jednotlivé krajné, hraničné kniežatstvá [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. Ďalšie výklady hovoria v súvislosti s kniežatstvami o „ukrojených“, oddelených krajinách. Prvé doložené použitie z roku [[1187]] pochádza z [[Nestor (kronikár)|Kyjevského letopisu]], zachovaného v [[Rozprávanie o dávnych časoch|Rozprávaní o dávnych časoch]] v [[Rozprávanie o dávnych časoch#Redakcie letopisu|Ipatievskom kódexe]] z obdobia okolo roku [[1425]], ktorý obsahuje aj kópiu [[Haličsko-volynský letopis|Haličsko-volynského letopisu]] opisujúceho udalosti v rokoch [[1201]] – [[1292]]. V tomto texte sa v súvislosti so smrťou [[Perejaslavské kniežatstvo|perejaslavského]] [[kňaz (Slovania)|kňaz]]a [[Vladimir Glebovič|Vladimira Gleboviča]] ([[1187]]) píše ''ѡ нем же Ѹкраина много постона'' (''o nem že Ukraina mnogo postona''&nbsp;–&nbsp; ''Ukrajina za ním veľmi stonala'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ІЗБОРНИК. Історія України IX-XVIII ст. Першоджерела та інтерпретації | url = http://litopys.org.ua/ | vydavateľ = litopys.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Въ лЂто 6694 &#x5B;1186&#x5D; - 6698 &#x5B;1190&#x5D;. Іпатіївський літопис | url = http://litopys.org.ua/ipatlet/ipat28.htm | vydavateľ = litopys.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> Aj keď sa slovo ''ѹкраина'' (''ukrajina'') používalo všeobecne pre ''pohraničie'' alebo [[marka (hraničné územie)|marku]], v zmienenom letopise na viacerých miestach označuje konkrétne územie alebo etnonymum ''Ѹкраинѧнѣ'' (''Ukrainjanje'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ваша версия WEB-браузера не поддерживает фрэймы! | url = http://www.lrc-lib.ru/rus_letopisi/gvl/index.php?page=864 | vydavateľ = lrc-lib.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180316084856/http://www.lrc-lib.ru/rus_letopisi/gvl/index.php?page=864 | dátum archivácie = 2018-03-16 }}</ref> V nasledujúcich storočiach bolo slovo naďalej používané predovšetkým v širokom význame krajných území, niekedy tiež oblastí vonkajších slovanskému osídleniu, susedných „ukrajín“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = БАРКУЛАБІВСЬКИЙ ЛІТОПИС | url = http://litopys.org.ua/psrl3235/lytov11.htm | vydavateľ = litopys.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od [[16. storočie|16. storočia]] sa slovo objavuje aj mimo slovanské písomné pamiatky a v priebehu [[17. storočie|17. storočia]] sa začína etablovať v európskej geografii; postupne začína odkazovať na „územie obývané [[Ukrajinci|Ukrajincami]]“. Označenie ''Ukrajina'' sa používalo skôr v ľudovej reči, zatiaľ čo poľské, resp. ruské úrady používali spravidla označenie ''Malá Rus'', ''Malorusko'' – oproti Veľkej Rusi, t.j. dnešnému [[Rusko|Rusku]], Bielej Rusi (dnes [[Bielorusko]]) a [[Červená Rus|Červenej Rusi]]. Obyvatelia Ukrajiny bývali označovaní spravidla ako Malorusi či Rusíni; etnonymum ''Ukrajinec'' sa objavuje približne od [[18. storočie|18. storočia]], pričom sa úplne presadilo až koncom [[19. storočie|19. storočia]]. == Dejiny == {{Hlavný článok|Dejiny Ukrajiny}} === Starovek a stredovek === [[Súbor:Principalities of Kievan Rus' (1054-1132).jpg|náhľad|Kniežatstvá [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] (1054 – 1132)]] Osídlenie dnešnej Ukrajiny je doložené od [[5. tisícročie pred Kr.|5. tisícročia pred. n. l.]], z ktorého pochádzajú nálezy artefaktov [[Tripolská kultúra|tripolskej kultúry]]. V staroveku bol juh Ukrajiny perifériou antického sveta: existovalo tu kráľovstvo [[Skýti|Skýtov]], o ktorých živote podáva správu grécky historik [[Hérodotos]]; na Kryme a na pobreží Čierneho mora vznikali [[Staroveké Grécko|grécke]] a neskôr [[Krymskí Góti|gótske]] kolónie. Stredná a severozápadná Ukrajina je potom oblasťou [[etnogenéza|etnogenézy]] [[Slovania|Slovanov]]. V roku [[882]] [[Velikij Novgorod|Novgorodský]] knieža [[Oleg (Kyjevská Rus)|Oleg]] ovládol Kyjev, ktorý predtým platil tribút [[Chazari|Chazarskej ríši]], a tak sa na území dnešnej Ukrajiny, Ruska, Bieloruska, Litvy a Lotyšská sformoval prvý východoslovanský štát, [[Kyjevská Rus]]. Zjednotení Slovania potom dobyli hlavné mesto Chazarov. Jeho najvýznamnejší panovník [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimír I.]] prijal v roku [[988]] [[kresťanstvo]]. Po rozpade štátu vzniklo niekoľko samostatných kniežatstiev; na západe bolo najdôležitejšie [[Haličsko-volynské kniežatstvo]], zatiaľ čo juh dnešnej Ukrajiny bol osídlený kočovnými kmeňmi [[Kypčakovia (historickí)|Polovcov]]. Počas [[13. storočie|13. storočia]] došlo k postupnému obsadeniu časti samostatných kniežatstiev [[Tatári (etnikum)|tatárskymi]] (mongolskými) nájazdníkmi. Kyjev bol spustošený v roku 1240 Mongolmi a centrum Rusi sa neskôr presunulo na sever. Celá oblasť sa dostala pod vplyv novosformovanej tatárskej [[Zlatá horda|Zlatej hordy]]; len na západnú časť dnešnej Ukrajiny tatárska moc neprenikla. Západná časť Ukrajiny bola od konca 14. storočia súčasťou Poľska (Podolie, Červená Rus, časť Volyne). Valná časť Ukrajiny sa s úpadkom Zlatej hordy stala suverénnou súčasťou [[Litovské veľkokniežatstvo|Litovského veľkokniežatstva]]. Na juhu sa vytvoril [[Krymský chanát]] a východ sa dostával pod vplyv [[Moskovské veľkokniežatstvo|Moskovskej Rusi]]. === Medzi Poľskom, Ruskom a Osmanskou ríšou === V roku [[1569]] došlo k uzavretiu [[Lublinská únia|Lublinskej únie]]; územie Ukrajiny, ktoré patrilo pod Litvu (približne po rieku Dneper), bolo v rámci [[Republika oboch národov|Poľsko-litovského štátu]] prevedené priamo pod Poľské kráľovstvo. Ukrajinská šľachta získala v Poľsku rovnaké práva aké prislúchali poľskej šľachte. Významné bolo osídlenie [[Kozáci|záporožských kozákov]] s centrom na [[Záporožská Sič (územie)|Siči]], v ktorej sa sústreďovali ľudia z rôznych sociálnych vrstiev, najmä však poddaných, ktorí sem utiekli pred feudálnym útlakom. Záporožci vytvárali vojenské nárazníkové pásmo v oblasti [[Divoké polia|Divokých polí]], susediacich s Krymským chanátom. [[Krymskí Tatári]] a [[Nogajská horda|Nogajci]], vazali osmanského [[sultán]]a, podnikali takmer každý rok lúpežné vpády, ktoré zabraňovali trvalejšiemu osídleniu južnej a východnej Ukrajiny. Niektorí historici odhadujú, že pri nájazdoch obávanej krymskotatárskej jazdy, medzi 15. a 18. storočím bolo odvlečených a predaných do [[otrokárstvo (využívanie otrokov)|otroctva]] v [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] až 3 milióny ľudí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hájek | meno = Adam | autor = | odkaz na autora = | titul = Obávané Tatary vyhnal z Krymu Stalin, na spravedlnost čekají dodnes | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/obavane-tatary-vyhnal-z-krymu-stalin-na-spravedlnost-cekaji-dodnes-1fw-/zahranicni.aspx?c=A101130_204354_zahranicni_vel | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2010-12-01 | dátum prístupu = 2018-03-09 }}</ref> === Chmeľnyckého povstanie === [[Súbor:Bohdan Khmelnytsky (Portrait, sec. half 17th century, Chernihiv Historical Museum) (cropped).jpg|náhľad|vľavo|upright|[[Bohdan Chmeľnyckyj]], [[kozáci|kozácky]] [[hajtman (Ukrajina)|hajtman]] a zakladateľ prvého štátu kozákov]] V roku [[1648]] došlo po niekoľkých menších búrkach na Ukrajine k veľkému [[Kozáci|kozáckemu]] povstaniu, ktoré vzišlo zo [[Záporožská Sič (územie)|Záporožskej Sič]]e, a ktoré viedol [[Bohdan Chmeľnyckyj]]. Tomu sa podarilo v spojenectve s Krymskými Tatármi v niekoľkých bitkách poraziť poľské vojská, čo viedlo k vzniku [[Záporožská Sič (územie)|Kozáckeho hajtmanátu]], ktorý je zvyčajne vnímaný ako predchodca Ukrajiny. Porazený bol však už v roku [[1651]] v bitke pri Berestečku. Chmeľnyckého povstanie bolo sprevádzané protižidovskými [[pogrom]]ami, ale aj vraždením Poliakov, najmä šľachticov. V roku [[1654]] sa potom obrátil o pomoc k ruskému cárovi Alexejovi. [[Dejiny Ukrajiny#Perejaslavská rada|Perejaslavská dohoda]] ale znamenala stratu suverenity pre ukrajinské územia. Boje potom s podporou Moskovskej Rusi proti Poľsku pokračovali ďalej a skončili až v roku 1667 mierom v [[Andrusovské prímerie|Andrusove]]. === Haďačská únia === [[Súbor:YMR-2015-08-08 189.jpg|náhľad|Historické centrum Gadyachu]] Po smrti Chmeľnyckého, Poľsko-Litovská únia dospela ku kompromisu s ukrajinskými Kozákmi tzv. ''Dohodou z Haďače'' dňa [[16. september|16. septembra]] [[1658]]. Tá ustanovila novú Úniu, schválenú poľsko-litovským snemom [[12. máj]]a [[1659]], ako trojčlennú (Poľské kráľovstvo, Litovské veľkokniežatstvo a Hajtmanská Rus) a zaručila záporožským Kozákom, t.j. Ukrajine, tradične nazývanej Rusou, rovné postavenie voči Poľskému kráľovstvu a Litovskému veľkokniežatstvu, s vlastnými úradmi – maršalkom (premiérom), vojskom a najvyšším súdom. Táto dohoda tiež ustanovila náboženskú rovnoprávnosť pre pravoslávie. Vzhľadom k neskorším vojnovým udalostiam v Poľsku vrátane ''švédskej potopy'' a vojny s Ruskom a tiež z druhej strany vzbury Kozákov proti Ivanovi Vyhovskému, ktorý dohodu z Haďače uzatváral, nebola táto dohoda v skutočnosti naplnená. Po rokoch nepretržitého bojovania bola potom v roku 1667 dohoda nahradená poľsko-ruskou zmluvou [[Andrusovské prímerie|Andrusovo]], ktorá rozdelila ukrajinské územie medzi Poľsko-litovskú úniu a [[Ruské cárstvo]]. To bolo vtedy rozdelené podľa rieky [[Dneper]]. === Vláda Mazepu === [[Súbor:Пам'ятний хрест жертвам Батуринської трагедії 2.jpg|náhľad|Pamätník obetiam masakru v meste Baturyn v roku 1708]] [[Súbor:Battle of Poltava 1709.PNG|náhľad|[[Bitka pri Poltave]] v roku 1709]] Najvýznamnejšou a najpamätnejšou érou bola vláda [[Ivan Mazepa|Ivana Mazepu]] na konci 17. a začiatkom 18. storočia. Osobne financoval otvorenie niekoľkých nových knižníc, postavil početné kostoly v ukrajinskom barokovom štýle a vytvoril rozvinutý právny systém pre Hetmanát. Kvôli pretrvávajúcim obmedzeniam autonómie Hetmanátu a porušovaniu podmienok zmluvy z roku 1654 Ruskom Mazepa prerušil vzťahy s Ruskom a uzavrel spojenectvo so Švédskom, za čo ruské vojská [[Masaker v Baturine|zničili hlavné mesto Hetmanátu, Baturyn]]. Po porážke v bitke pri Poltave pokračovali obmedzenia autonómie ukrajinských kozákov <ref>[ ]</ref> <ref>[ ]</ref> === Delenie Poľska a pripojenie k Ruskej ríši === {{Hlavný článok|Rusifikácia Ukrajiny}} [[Súbor:1904 Map showing Ukraine region before unification.pdf|náhľad|Mapa z roku 1904 zobrazujúca časť [[Ruská ríša|Ruského impéria]], kde sa nachádza aj dnešná Ukrajina]] V Poľsku dochádzalo k vnútorným rozbrojom a svoju úlohu zohralo aj vzopätie porobených národov, najmä na Ukrajine. Pri [[delenia Poľska|delení Poľska]] v rokoch [[1772]] – [[1795]] bola k Ruskej ríši pripojená aj väčšina pravobrežnej (strednej a západnej) Ukrajiny okrem [[Halič (región)|Haliče]] a [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]], ktoré v roku 1772 získala [[habsburská monarchia]]. Ukrajina však stratila aj len náznak akejkoľvek autonómie, najmä po zániku Záporožskej Siče v roku 1775. Sič bola zničená v roku 1775 stotisícovou armádou, ktorá sa vydala na ťaženie z [[Pevnosť svätej Alžbety|pevnosti svätej Alžbety]]. A táto pevnosť, podobne ako iné podobné obranné body ako Odesa, Cherson a Nikolajev, sa do konca 18. storočia premenila na mesto Jelisavetgrad. [[Súbor:Гармати і вали Фортеці Святої Єлисавети в Кіровограді.jpg|náhľad|Delá pevnosti svätej Alžbety v modernom meste [[Kropyvnyckyj]]]] Koncom [[18. storočie|18. storočia]] bola tiež zlikvidovaná tatárska a turecká moc na juhu a cárovná [[Katarína II. (Rusko)|Katarína II. Veľká]] a jej poradca [[Grigorij Alexandrovič Poťomkin|knieža Potemkin]] založili v novodobytej tzv. [[Novorusko (historické územie)|Novej Rusi]] niekoľko významných miest. Obdobie [[19. storočie|19. storočia]] bolo dobou tvrdého národnostného útlaku zo strany Ruskej ríše a zároveň dobou [[ukrajinské národné obrodenie|ukrajinského národného obrodenia]], spočiatku kultúrneho, neskôr aj politického. Tieto snahy sa po cárskych represiách a zákaze používania ukrajinčiny v roku [[1876]] sústredili predovšetkým do habsburskej časti krajiny, kde bol oveľa liberálnejší režim. Súčasne sa, hoci pomaly, rozvíjalo aj hospodárstvo, začalo sa s výstavbou železničnej siete a masívnou ťažbou uhlia; rýchlo rástli mestá, najmä [[Kyjev]] a [[Charkov]]. === Prvá svetová vojna a snaha o nezávislosť === {{Hlavný článok|Západoukrajinská ľudová republika|Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinská sovietska socialistická republika|Podkarpatská Rus|Poľsko-ukrajinská vojna}} [[Súbor:Polish troops in Kiev.jpg|náhľad|Poľské jednotky vstupujú do [[Kyjev]]a v máji 1920 počas [[poľsko-boľševická vojna|poľsko-sovietskej vojny]], v ktorej [[Ukrajinská ľudová republika]] bojovala na strane Poľska proti [[boľševik]]om]] Ku koncu [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] a v priebehu [[Ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojny]] bolo na časti ukrajinského územia zostavených niekoľko ukrajinských vlád. Prvá ukrajinská republika, [[Ukrajinská ľudová republika]] (UNR), existovala v rokoch [[1917]] – [[1920]]. Prakticky bola len bojujúcou stranou v rámci ruskej občianskej vojny a zanikla pod náporom ruských boľševikov. [[Západoukrajinská ľudová republika]] (ZUNR) existovala v rokoch [[1918]] – [[1919]] a po celý čas svojej krátkej existencie viedla boj proti poľským jednotkám a zanikla pod náporom poľských a rumunských vojakov. Obe časti sa [[22. január]]a [[1919]] nakrátko zjednotili (''Akt Zluky''). Z praktického hľadiska išlo len o symbolický akt. Už vo [[február]]i 1919 boľševici dobyli Kyjev a Ukrajina tak upadla do chaosu. Nakoniec obe časti štátu bojovali nezávisle na sebe svoje vlastné vojny. Západná časť sa musela potýkať s inváziou Poliakov, zatiaľ čo zvyšok Ukrajiny bojoval na východe s ruskými boľševikmi. Prvým ukrajinským prezidentom bol historik, literát a filozof [[Mychajlo Serhijovyč Hruševskyj|Mychajlo Hruševskyj]]. Vedľa boľševikov a bielogvardejcov tu boli anarchisti ([[Nestor Ivanovyč Machno|Nestor Machno]]), nacionalisti ([[Symon Vasyľovyč Petliura|Symon Petliura]]) a hajtman [[Pavlo Petrovyč Skoropadskyj|Pavlo Skoropadskyj]]. Tiež sa tu bojovalo najdlhšie. V boji o národnú samostatnosť boli Ukrajinci porazení: západná Ukrajina sa v rokoch [[1920]] – [[1921]] stala súčasťou [[Druhá poľská republika|druhej poľskej republiky]] a v roku [[1922]] sa [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]] stala jednou zo zakladajúcich republík [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] s hlavným mestom vo východoukrajinskom [[Charkov]]e, ktoré bolo v roku 1934 prenesené do [[Kyjev]]a. V rokoch [[1926]] – [[1940]] existovala v rámci Ukrajinskej SSR [[Moldavská autonómna sovietska socialistická republika|autonómna republika Moldavcov]]. V roku [[1929]] sa vo Viedni uskutočnila konferencia Ukrajincov, ktorí emigrovali z vlasti. Títo založili [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|Organizáciu ukrajinských nacionalistov]] (OUN), ktorá sa usilovala o samostatný ukrajinský štát (často násilnou formou) a významne zasahovala do ďalšieho osudu Ukrajiny. === Sovietska éra === {{Hlavný článok|Ukrajinská sovietska socialistická republika}} [[Súbor:Ruined Kiev in WWII.jpg|náhľad|vľavo|Kyjev v troskách počas druhej svetovej vojny]] [[Súbor:GolodomorKharkiv.jpg|náhľad|Mŕtvoly vyhladovaných ľudí v uliciach [[Charkov]]a počas [[hladomor na Ukrajine|hladomoru na Ukrajine]], 1933]] [[Súbor:Ukraine-growth.png|náhľad|Územný vývoj Ukrajiny v rokoch 1918 – 1991]] Ukrajina ako súčasť Sovietskeho zväzu bola vystavená tvrdým skúškam; najťažšou z nich bol [[hladomor na Ukrajine|hladomor]] ({{V jazyku|ukr|Голодомор|''Holodomor''}}) v rokoch [[1932]] – [[1933]], ktorý bol vyvolaný násilnou [[kolektivizácia poľnohospodárstva|kolektivizáciou]] poľnohospodárstva. Táto katastrofa, ktorá bola zrejme sčasti úmyselne vyvolaná [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovou]] politikou, je dodnes zahalená rúškom nejasností, lebo stalinský režim o nej prikázal mlčať. Odhady počtu obetí sa veľmi rôznia; historici hovoria najčastejšie o 2,5 až 5 miliónoch mŕtvych hladom.<ref name="reflex-stoleti-krve-slz-a-demografickych">{{Citácia periodika | priezvisko = Šajtar | meno = Jaroslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Století krve, slz a demografických pohrom na Ukrajině | periodikum = Reflex | odkaz na periodikum = | url = http://www.reflex.cz/clanek/historie/54701/stoleti-krve-slz-a-demografickych-pohrom-na-ukrajine.html | issn = 0862-6634 | vydavateľ = Czech News Center | miesto = Praha | dátum = 2014-02-20 | dátum prístupu = 2018-03-09 }}</ref> Najhoršie boli zasiahnuté Ukrajinská SSR, severný Kazachstan a [[Kubáň (región)|Kubáň]] v terajšom južnom Rusku. Menšie hladomory postihli Ukrajinu tiež v rokoch [[1921]] – [[1923]] a [[1946]] – [[1947]], čiže v povojnových obdobiach. V rokoch [[1941]] – [[1944]] bola Ukrajina okupovaná [[nacistické Nemecko|nacistickým Nemeckom]]; v priebehu [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] zahynulo približne 7 miliónov obyvateľov Ukrajiny.<ref name="reflex-stoleti-krve-slz-a-demografickych"/> Po nemeckej porážke bola k Ukrajine pripojená jej terajšia západná časť (t.j. západná [[Volyň]] a východná [[Halič (región)|Halič]]), ktorá pred vojnou patrila Poľsku. Tieto územia boli krátkodobo obsadené sovietskymi vojskami už v [[september|septembri]] [[1939]]. V zime 1939/1940 sa uskutočnili sfalšované referendá o pripojení týchto území k ZSSR. Podobným spôsobom, sfalšovaným referendom, bola po obsadení Červenou armádou k Ukrajine pripojená tiež [[Podkarpatská Rus]], ktorá bola predvojnovou súčasťou [[prvá česko-slovenská republika|prvej česko-slovenskej republiky]]. V roku [[1954]] sa stal súčasťou Ukrajinskej SSR aj polostrov [[Krym (polostrov)|Krym]], ktorý bol dovtedy súčasťou [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruskej SFSR]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Transfer of the Crimea to the Ukraine | url = http://www.iccrimea.org/historical/crimeatransfer.html | vydavateľ = iccrimea.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170215025255/http://www.iccrimea.org/historical/crimeatransfer.html | dátum archivácie = 2017-02-15 }}</ref> Odovzdanie tohto prevažne ruského z hľadiska národnostného a historického od roku 1760 (Rusi zničili posledný pozostatok Batuovej invázie z 13. storočia) územia Ukrajine vyvolalo napätie, pretrvávajúce dodnes. [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikita Chruščov]], ktorý odovzdanie Krymu osobne presadil, bol v 40. rokoch hlavou Ukrajinskej SSR a v mladosti pracoval na [[Donecká panva|Donbase]]. Z Ukrajiny pochádzali aj jeho nástupca [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonid Brežnev]], veliteľ vojsk Varšavskej zmluvy [[Andrej Antonovič Grečko|Andrej Grečko]] a sovietski maršali [[Semion Konstantinovič Timošenko|Semion Timošenko]] a [[Rodion Jakovlevič Malinovskij|Rodion Malinovskij]]. V 60. rokoch pokračovala masívna industrializácia a urbanizácia predovšetkým východnej časti krajiny. Bola vybudovaná kaskáda priehrad na [[Dneper|Dnepri]]. Rozvoj priemyslu a moderných technológií bez ohľadu na životné prostredie si vedľa znečistenia ovzdušia vyžiadal krutú daň; [[26. apríl]]a [[1986]] došlo na severe krajiny k [[Černobyľská havária|černobyľskej havárii]], najhoršej havárii jadrovej elektrárne vo svetových dejinách. Ukrajinsko-bieloruské pohraničie je dodnes zamorené rádioaktívnym spadom, pričom územie v okruhu niekoľkých desiatok kilometrov muselo byť vysídlené. === Nezávislá Ukrajina === [[Súbor:RIAN archive 848095 Signing the Agreement to eliminate the USSR and establish the Commonwealth of Independent States.jpg|náhľad|Ukrajinský prezident [[Leonid Makarovyč Kravčuk|Leonid Kravčuk]] a ruský prezident [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Boris Jeľcin]] podpisujú 8. decembra 1991 [[Bielovežská dohoda|Bielovežskú dohodu]], ktorou sa formálne rozpadol [[Sovietsky zväz]]]] V roku [[1990]] vyhlásila [[Parlament Ukrajiny|''Verchovna Rada Ukrajiny'']] (parlament) suverenitu krajiny. Nezávislosť bola oficiálne vyhlásená [[24. august]]a [[1991]] súčasne s rozpadom [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Vyhlásenie nezávislosti bolo potvrdené [[referendum|referendom]] o nezávislosti Ukrajiny toho istého roku za podpory 90,3% voličov. Prechod k trhovej ekonomike, ktorý nebol sprevádzaný cieľavedomou kontrolou hospodárskych subjektov, rozklad [[príkazová ekonomika|plánovaného hospodárstva]] a predovšetkým neschopnosť politikov vykonať skutočné ekonomické a politické reformy, to všetko viedlo v 90. rokoch k prepadu a dokonca [[agónia|agónii]] ekonomiky, ktorá sa spamätala až okolo roku [[2000]]. Prvým prezidentom bol [[Leonid Makarovyč Kravčuk|Leonid Kravčuk]], ktorého v roku [[1994]] vystriedal bývalý premiér [[Leonid Danylovyč Kučma|Leonid Kučma]]. V roku [[1996]] bola schválená nová [[Ústava Ukrajiny|ústava]] s [[poloprezidentská republika|poloprezidentským systémom]]. Kučmova politická orientácia bola prevažne proruská, ale v tejto otázke nebol dlho príliš zásadový. Jeho postupy proti opozičnej tlači a radikálnejším kritikom mali veľakrát zreteľne autoritatívne rysy. Po prezidentských voľbách na konci roku [[2004]] sa v krajine uskutočnila neozbrojená [[Oranžová revolúcia]], vyvolaná nesúhlasom časti verejnosti s víťazstvom proruského kandidáta, premiéra [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktora Janukovyča]]. Janukovyč bol obvinený z volebných manipulácií a Najvyšší súd Ukrajiny nariadil výsledky volieb anulovať. V druhej prezidentskej voľbe vyhral jeho oponent [[Viktor Andrijovyč Juščenko|Viktor Juščenko]]. Oranžová revolúcia poukázala na krehké spojenie „proeurópsky“ orientovanej západnej a „prorusky“ orientovanej východnej časti krajiny. Po politickej kríze v [[apríl]]i [[2007]], keď prezident Juščenko rozpustil parlament, vyhlásil predčasné voľby a pokúsil sa prevziať kontrolu nad jednotkami ministerstva vnútra, sa v [[máj]]i situácia opäť upokojila. Predčasné parlamentné voľby sa uskutočnili [[30. september|30. septembra]] 2007. Najväčší počet hlasov v nich získala Janukovyčova [[Strana regiónov]] (34%), tesne za ňou sa umiestnil [[Blok Julije Tymošenkovej]] (31%). Po dlhom vyjednávaní bola [[18. december|18. decembra]] 2007 zvolená premiérkou [[Julija Volodymyrivna Tymošenková|Julija Tymošenková]], ktorej blok utvoril koalíciu s Juščenkovou stranou [[Naša Ukrajina]]. V parlamente ale mala táto koalícia len tesnú väčšinu, ktorá sa rozpadla [[6. jún]]a [[2008]], kedy z koalície vystúpili dvaja poslanci. Vláda Julije Tymošenkovej potom definitívne padla [[16. september|16. septembra]] 2008.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská vláda padla. Ustojí Tymošenková krizi? | url = https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/ukrajinska-vlada-padla-ustoji-tymosenkova-krizi/r~i:article:616638/ | vydavateľ = zpravy.aktualne.cz | dátum vydania = 2008-09-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vtedajší predseda ukrajinského parlamentu, [[Arsenij Petrovyč Jaceňuk|Arsenij Jaceňuk]], oznámil na stretnutí poslancov dňa 16. septembra 2008 zánik vládnej koalície. Zmeny, ktoré boli presadené Blokom Julije Tymošenkovej (BJuT) a proruskou Stranou regiónov Viktora Janukovyča, označil prezident Juščenko za ústavný prevrat. O nasledujúcom víkende vypršala desaťdňová lehota, počas ktorej mali prozápadní vládni partneri svoje nezhody vyriešiť. Došlo k novej politickej kríze, ktorú premiérka Tymošenková vyhlásila za prekonanú začiatkom decembra 2008, kedy bola za pomoci bloku Volodymyra Lytvyna obnovená koalícia BJuT a Juščenkovej Našej Ukrajiny, hoci časť strany prezidenta Juščenka považovala zmluvu za neplatnú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = BBC Sport (International version) | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/7774328.stm | vydavateľ = news.bbc.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[2010]] vyhral prezidentské voľby, tentoraz právoplatne, [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktor Janukovyč]] so 48% hlasov. Strana regiónov tak získala nielen kreslo premiéra a predsedu jednokomorového parlamentu, ale aj post prezidenta. Hoci sa Janukovyč prezentoval ako značne proruský kandidát, dokázal nakoniec Ukrajinu priblížiť aj k [[Európska únia|Európskej únii]] (EÚ), keďže už v polovici roku [[2013]] sa zdalo, že Ukrajina smeruje k podpísaniu asociačnej dohody s EÚ. Bola nádej, že by sa Ukrajina tým výrazne priblížila k budúcemu členstvu v tejto nadštátnej organizácii, ale zároveň by sa so svojimi vtedy ešte dobrými vzťahmi s [[Rusko]]m mohla stať aj akýmsi „mostom medzi Východom a Západom“. Situácia sa ale veľmi skomplikovala. Prezident Janukovyč a spolu s ním aj ukrajinská vláda len niekoľko dní pred pripravovaným [[samit]]om Východného partnerstva EÚ vo [[Vilnius]]e pozastavili [[21. november|21. novembra]] 2013 vzhľadom k ťažkej finančnej situácii krajiny a vzhľadom k ponuke pomoci zo strany Ruska prípravy pre podpis asociačnej dohody s Európskou úniou. Janukovyč vyhlásil, že dohoda s EÚ je zatiaľ pre Ukrajinu nevýhodná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina utnula přípravy asociační dohody s EU. Tymošenkovou nepustí | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1063700-ukrajina-utnula-pripravy-asociacni-dohody-s-eu-tymosenkovou-nepusti | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Euromaidan 01.JPG|náhľad|vľavo|Proeurópske demonštrácie v Kyjeve dňa 27. novembra 2013 počas [[Euromajdan]]u]] [[Súbor:SState flag of Ukraine carried by a protester to the heart of developing clashes in Kyiv, Ukraine. Events of February 18, 2014.jpg|náhľad|Euromajdan 18. februára 2014]] [[Súbor:2014-03-09. Протесты в Донецке 022c.jpg|náhľad|Proruskí demonštranti v [[Doneck]]u, 9. marec 2014]] Len deň potom, v piatok [[22. november|22. novembra]] 2013, zaplavila Kyjev a časť Ukrajiny vlna demonštrácií. Pred Vianocami 2013 sa na najväčšej manifestácii na hlavnom kyjevskom námestí zišlo približne 200 000 ľudí, podľa niektorých zdrojov sa zišlo v Kyjeve až 800 000 demonštrantov a séria protestov, ktorá je známa pod názvom [[Euromajdan]], sa preniesla aj do niektorých ďalších ukrajinských miest.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine crisis: Timeline | url = http://www.bbc.com/news/world-middle-east-26248275 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine's anti-government protesters stage first mass rally of 2014 | url = https://uk.reuters.com/article/uk-ukraine/ukraines-anti-government-protesters-stage-first-mass-rally-of-2014-idUKBREA0B09820140112 | vydavateľ = uk.reuters.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180316151728/https://uk.reuters.com/article/uk-ukraine/ukraines-anti-government-protesters-stage-first-mass-rally-of-2014-idUKBREA0B09820140112 | dátum archivácie = 2018-03-16 }}</ref> V [[december|decembri]] 2013 odmietla [[Európska komisia]], čo je [[výkonná moc|exekutívny]] orgán EÚ, poskytnúť Ukrajine niekoľkomiliardový balík pomoci výmenou za podpis asociačnej dohody.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský prezident Janukovyč chce podepsat dohodu s EU, tvrdí šéfka evropské diplomacie | url = https://ihned.cz/c1-61437210-ashtonova-janukovyc-asociacni-dohoda-eu | vydavateľ = ihned.cz | dátum vydania = 2013-12-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Situácia eskalovala v priebehu vládnych represií voči demonštrantom. Od [[február]]a [[2014]] už nepokoje prerástli v ozbrojené strety a prezident Janukovyč utiekol po nevydarenom vyjednávaní s opozíciou (napriek účasti ministrov zahraničných vecí Nemecka a Francúzska) a ďalších dramatických udalostiach dňa 22. februára s pomocou Ruska z krajiny. V reakcii na udalosti demonštrovali proruskí aktivisti na podporu Janukovyča na východe krajiny. Bol to tzv. [[Antimajdan]], séria provládnych demonštrácií, prebiehajúcich paralelne k protestnému hnutiu Euromajdan. Dňa 25. novembra 2013 sa uskutočnila v [[Kyjev]]e demonštrácia na podporu vlády premiéra [[Mykola Janovyč Azarov|Mykolu Azarova]], prezidenta Viktora Janukovyča a pre blízke väzby s [[Rusko]]m. Tejto demonštrácie sa zúčastnilo asi 10 000 ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Huge demonstration in Kyiv in support of EU pact | url = https://www.euractiv.com/section/europe-s-east/news/huge-demonstration-in-kyiv-in-support-of-eu-pact/ | vydavateľ = euractiv.com | dátum vydania = 2013-11-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> V Donecku došlo koncom februára 2014 k zrážkam medzi aktivistami Euromajdan a ozbrojenými separatistickými silami. [[Súbor:OSCE SMM monitoring the movement of heavy weaponry in eastern Ukraine (16705750566).jpg|náhľad|vľavo|[[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]] (OBSE) monitoruje pohyb ťažkej techniky [[Ozbrojené sily Ukrajiny|ukrajinských ozbrojených síl]] na východnej Ukrajine, 4. marec 2015]] Na doteraz autonómnom Kryme neoznačení ozbrojenci obsadili v noci [[26. február]]a [[2014]] tamojší parlament. Neskôr vyhlásili niektorí poslanci referendum o statuse polostrova.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mánert | meno = Oldřich | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = Parlament na Krymu obsadili ozbrojenci, poslanci vyhlásili referendum | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/neznami-ozbrojenci-obsadili-krymsky-parlament-hlasi-tatari-plm-/zahranicni.aspx?c=A140227_071408_zahranicni_jpl | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2014-02-27 | dátum prístupu = 2018-03-09 }}</ref> Ruský parlament de facto schválil intervenciu na Ukrajine dňa [[1. marec|1. marca]] 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ONLINE: Ruský parlament schválil intervenci na Ukrajině | url = http://zpravy.e15.cz/zahranicni/udalosti/online-rusky-parlament-schvalil-intervenci-na-ukrajine-1065467 | vydavateľ = zpravy.e15.cz | dátum vydania = 2014-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dňa [[16. marec|16. marca]] 2014 sa konalo referendum o samostatnosti Krymu a následnom pripojení k [[Rusko|Ruskej federácii]]. V tomto referende sa podľa ruských úradov voliči absolútnou väčšinou rozhodli pre nezávislosť od Ukrajiny. Referendum však nebolo uznané prevažnou väčšinou členských krajín [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]] (OSN). Krymský parlament napriek tomu [[17. marec|17. marca]] [[2014]] vyhlásil nezávislý zvrchovaný štát s názvom Republika Krym, ktorý okamžite potom požiadal o vstup do Ruskej federácie ako jej nový subjekt. Proruské nepokoje na východnej Ukrajine, ktoré vypukli po zvrhnutí prezidenta Janukovyča, sa vystupňovali v [[vojna na východnej Ukrajine|ozbrojený konflikt]] medzi [[Ozbrojené sily Ukrajiny|ukrajinskými ozbrojenými silami]] a separatistickými silami v [[Donecká ľudová republika|Doneckej]] a [[Luhanská ľudová republika|Luhanskej ľudovej republike]]. Kvôli bojovým operáciám utieklo k začiatku roka [[2015]] z konfliktnej oblasti do iných oblastí Ukrajiny 1 007 900 obyvateľov a ďalších 268 400 ich vyhľadalo azyl v zahraničí, prevažne v Rusku, podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UNHCR Map Portal | url = http://maps.unhcr.org/en/view?id=2652 | vydavateľ = maps.unhcr.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171002133930/http://maps.unhcr.org/en/view?id=2652 | dátum archivácie = 2017-10-02 }}</ref> Do konca septembra 2015 utieklo do Ruska pred vojnou približne 1,3 milióna Ukrajincov. Z tohto počtu požiadalo 400 000 ľudí o štatút utečenca, ďalej bolo 300 000 žiadateľov o dočasný pobyt a 600 000 ľudí nie je riadne registrovaných. Celkovo žilo v Rusku ku koncu novembra 2015 okolo 2,6 milióna Ukrajincov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Monitor | meno = The Christian Science | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrainian refugees in Russia: Did Moscow fumble a valuable resource? | url = https://www.csmonitor.com/World/Europe/2015/1201/Ukrainian-refugees-in-Russia-Did-Moscow-fumble-a-valuable-resource | vydavateľ = csmonitor.com | dátum vydania = 2015-12-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dňa [[25. máj]]a [[2014]] sa na Ukrajine uskutočnili prezidentské voľby hlasovaním všetkých občanov. Víťazom sa stal oligarcha [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petro Porošenko]]. V roku 2019 [[bol]] zvolený za prezidenta povolaním herec a komik [[Volodymyr Olexandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]]. V priebehu roka [[2021]] sa znovu začal vyostrovať dlhotrvajúci konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou kvôli zvýšenej mobilizácii ruských vojsk pri hraniciach s Ukrajinou. Dňa [[21. február]]a [[2022]] Rusko uznalo nezávislosť Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky a ráno [[24. február]]a 2022 spustilo na [[Ruská invázia na Ukrajinu|Ukrajine rozsiahlu inváziu]]. == Geografia == [[Súbor:Topographic map of Ukraine (with borders and towns).svg|náhľad|290px|Fyzická mapa Ukrajiny]] [[Súbor:Flag colors.jpg|náhľad|290px|Typická poľnohospodárska krajina na Ukrajine v [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]]]] Ukrajina je s rozlohou 603 628&nbsp;km² druhým najväčším štátom Európy (po [[Rusko|Rusku]]). Spravidla býva priraďovaná k [[Východná Európa|východoeurópskym]] štátom, ale jej západné regióny ako [[Halič (región)|Halič]] alebo [[Halič (región)|Zakarpatsko]] patria kultúrne a historicky skôr ku [[Stredná Európa|strednej Európe]]. === Povrch === Významnou charakteristikou ukrajinského reliéfu je absencia umelých bariér. Takmer polovicu (48 %) prevažne rovinatej krajiny pokrývajú [[Step (krajina)|stepi]] a 95 % rovina a nížiny.{{#tag:ref|Šíre pláne rovín, ktoré sú pre Ukrajinu charakteristické opísal jeden geograf [[20. storočie|20. storočia]] takto: ''„Deväť z desiatich Ukrajincov nikdy nevideli hory, ba dokonca ani nevedia, ako vyzerajú.“''|group=pozn.}} Značná časť z nich sa obrába{{#tag:ref|Na väčšine z nich sa nachádzajú úrodné ukrajinské černozeme a na severe a severovýchode menej úrodné pôdy.|group=pozn.}} („rozoraná celina“), iba niektoré oblasti ostali nedotknuté ([[Chomutovská step]] zapísaná na [[Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike|zozname svetového dedičstva UNESCO]]). Výraznejšie horstvá sú iba na západe ([[Karpaty]]) a na juhu ([[Krymské vrchy]]). Najvyšším vrchom Ukrajiny je karpatská [[Hoverla]] ({{V jazyku|ukr|Говерла|''Hoverla''}}) vysoká 2 061 [[metrov nad morom]] (m n. m.). Krymské vrchy sú podstatne nižšie – ich najvyšší vrch, [[Roman-Koš]] ({{V jazyku|ukr|Роман-Кош|''Roman-Koš''}}), dosahuje 1 545 m n. m.. Turistickou atrakciou a symbolom pohoria je o čosi nižší vrch [[Ai-Petri]] (v preklade z [[gréčtina|gréčtiny]]: ''Svätý Peter'') nad [[Jalta|Jaltou]], z ktorého sú prekrásne výhľady. === Podnebie === Takmer celá Ukrajina patrí do [[mierne pásmo|mierneho podnebného pásma]], pričom prevláda [[kontinentálne podnebie]] a iba na úzkom území medzi [[Krymské vrchy|Krymskými vrchmi]] a [[Čierne more|Čiernym morom]] je podnebie [[subtropické pásmo|subtropické]]. Priemerná ročná teplota sa pohybuje medzi +6&nbsp;°C na severe a +12&nbsp;°C na juhu krajiny. Priemerné ročné zrážky na väčšine územia predstavujú približne 600&nbsp;mm. Najväčší zrážkový úhrn vykazujú [[Karpaty]] (1 200&nbsp;mm) a najsuchšími oblasťami sú stepi v [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]] a severného Krymu (400&nbsp;mm ročne). === Vodstvo === Celková dĺžka riečnej siete je okolo 170 000&nbsp;km. Väčšina riek patrí do úmoria [[Azovské more|Azovského]] a [[Čierne more|Čierneho mora]], pričom len 4% územia patrí k úmoriu [[Baltské more|Baltského mora]]. Najvýznamnejšou riekou je [[Dneper]] ({{V jazyku|ukr|Дніпро|''Dnipro''}}), ktorý pretína Ukrajinu zo severu na juh a delí ju na dve časti, „[[Ľavobrežná Ukrajina|ľavobrežnú]]“ a „[[Pravobrežná Ukrajina|pravobrežnú]]“. Jeho hlavnými prítoky sú [[Pripiať (rieka)|Pripiať]], [[Desna (prítok Dnepra)|Desna]], [[Psel]] a [[Inhulec]]. Východnou Ukrajinou preteká [[Donec]], prítok [[Don]]u. Ďalšie veľké rieky sú [[Prut]], [[Dnester]] a [[Južný Bug]]. Veľké rieky sú využívané hlavne pre lodnú dopravu a ako zdroj energie. Najmä na Dnepri bolo vybudovaných niekoľko veľkých priehrad s [[vodná elektráreň|hydroelektrárňami]], z ktorých najznámejšia je [[DneproGES]] v [[Záporožie|Záporoží]]. Najväčšou priehradnou nádržou je [[Kremenčucká priehrada]]. Najväčšie ukrajinské jazerá sú v [[Budžak]]u v údoliach [[Dunaj]]a ([[Jalpuh]], [[Kahul]]). Väčšia jazerá a [[liman (geografia)|limany]] sa rozkladajú na pobreží Čierneho a Azovského mora. Najväčší z nich je Dnesterský liman (360&nbsp;km²), najväčšia prirodzená vodná plocha Ukrajiny. Vo [[Volyň|Volyni]] a [[Polesie (región)|Polesí]] je veľa [[kras]]ových jazier a v Ukrajinských Karpatoch je najvýznamnejším jazero [[Synevyr]]. <gallery> Súbor:Говерла з Кукула.jpg|Pohľad na [[Karpatský národný prírodný park]] a vrch [[Hoverla]], najvyšší vrch Ukrajiny Súbor:Hnyła Karpatśke.jpg|[[Národný prírodný park Bojkivščyna]] v [[Ľvovská oblasť|Ľvovskej oblasti]] Súbor:Полонина біля Дземброні.jpg|[[Verchovynský národný prírodný park]] v [[Ivanofrankivská oblasť|Ivanofrankivskej oblasti]] Súbor:Spermophilus suslicus-small.JPG|[[Syseľ perlavý]] je pôvodom z východných ukrajinských stepí Súbor:Лабиринти Дністера-Турунчука.jpg|[[Dolnodnesterský národný prírodný park]] v [[Odeská oblasť|Odeskej oblasti]] Súbor:Кінбурнська коса восени.jpg|Kinburnská [[kosa (geomorfológia)|kosa]] v [[Mykolajivská oblasť|Mykolajivskej oblasti]] Súbor:Побережье в районе села Новопетровка 20.jpg|Pobrežie [[Azovské more|Azovského mora]] neďaleko dediny [[Novopetrivka (Berďanský rajón)|Novopetrivka]] v [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]] Súbor:Ніжний ранковий світло.jpg|[[Národný prírodný park Sviati Hory]] v [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]] </gallery> == Politika == === Štátne zriadenie === {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = horizontálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Volodymyr Zelensky 2022 official portrait (cropped).jpg | šírka1 = 155 | popis1 = [[Volodymyr Olexandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]], prezident Ukrajiny | obrázok2 = СВИРИДЕНКО Юлія Анатоліївна (3x4 cropped).jpg | šírka2 = 151 | popis2 = [[Julija Anatolijivna Svyrydenková|Julija Svyrydenková]], predsedníčka vlády Ukrajiny }} Ukrajina je zastupiteľská [[demokracia]] a [[poloprezidentská republika]]. Prezident je volený priamo, a to na 5 rokov. Ukrajina má jednokomorový parlament (''Verchovna rada Ukrajiny'') so 450 zastupiteľmi (od roku 2006 tiež na päťročné obdobie). Ten volí a odvoláva premiéra krajiny (v súčasnosti ním je [[Denis Šmyhaľ]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine's Rada appoints Honcharuk Prime Minister | url = https://www.unian.info/politics/10667109-ukraine-s-rada-appoints-honcharuk-prime-minister.html | vydavateľ = unian.info | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-08-29 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Premiér musí byť oficiálne menovaný prezidentom. Ukrajina bola aj pozorovateľom [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]] (po ruskej anexii Krymu sa rozhodla pre úplný odchod), [[Organizácia Spojených národov|OSN]], [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|OBSE]], [[GUAM]], [[Rada Európy|Rady Európy]] a Organizácie pre hospodársku spoluprácu čiernomorských krajín (BSEC). Dňa [[16. máj]]a [[2008]] sa Ukrajina po štrnásťročnom vyjednávaní oficiálne stala členom [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej obchodnej organizácie]] (WTO).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina se stala 152.členem WTO | url = https://www.finance.cz/zpravy/finance/167820-ukrajina-se-stala-152-clenem-wto/ | vydavateľ = finance.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Štátne symboly === Štátnym znakom Ukrajiny je po nadobudnutí nezávislosti opäť tzv. tryzub [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|sv. Vladimíra]] (zlatý trojzubec na modrom poli). Používa sa spravidla malý štátny znak, lebo veľký znak zatiaľ nebol oficiálne prijatý, pričom aj v ňom má dominovať tryzub. V rovnakých farbách je aj ukrajinská vlajka, pozostávajúca z dvoch rovnako širokých pozdĺžnych pruhov. Zlatá farba symbolizuje úrodné polia a modrá nebo nad nimi. Štátnou hymnou je pieseň ''[[Šče ne vmerla Ukrajina]]'', ktorá vznikla v roku 1863. Okrem uvedeného má Ukrajina ešte prezidentské symboly: pečať, znak a štandardu. === Administratívne členenie === {{Hlavný článok|Administratívne členenie Ukrajiny}} Územie Ukrajiny sa delí na najvyššej úrovni na jednu [[autonómna republika|autonómnu republiku]] [[Krym (republika)|Krym]], 24 [[oblasť (Ukrajina)|oblastí]] a dve mestá so špeciálnym statusom ([[Kyjev]] a [[Sevastopoľ]]).{{#tag:ref|Po faktickom pripojení [[Krym (republika)|Krymu]] a [[Sevastopoľ]]u k [[Rusko|Ruskej federácii]] v roku [[2014]], ktoré Ukrajina ani medzinárodné spoločenstvo neuznáva, Ukrajina nevykonáva zvrchovanosť nad týmito územiami.|group=pozn.}} Tieto celky sa ďalej delia na rajóny, ktorých je na Ukrajine celkovo 490, a ktoré približne zodpovedajú slovenským okresom, v priemere sú však o niečo menšie. Väčšie mestá bývajú samostatnou správnou jednotkou podriadenou priamo oblasti, pričom niektoré sú ďalej rozdelené na mestské rajóny. Obce sa na Ukrajine delia do troch kategórií: [[mesto (všeobecne)|mestá]], [[sídlisko mestského typu (Ukrajina)|sídla mestského typu]] a [[dedina (všeobecne)|dediny]]. <center> {{Administratívne členenie Ukrajiny (mapa)}} </center> === Ozbrojené sily === [[Súbor:UA 25th brigade BMP-1TS 02.jpg|náhľad|Ukrajinské jednotky v pohybe počas ukrajinskej protiofenzívy v roku 2022]] [[Ozbrojené sily Ukrajiny]] majú približne 255 000 aktívnych vojakov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine to call up 10,000 soldiers in new mobilization drive | url = https://ca.reuters.com/article/topNews/idCAKCN0WO1PG | vydavateľ = ca.reuters.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180616154030/https://ca.reuters.com/article/topNews/idCAKCN0WO1PG | dátum archivácie = 2018-06-16 }}</ref> Organizačne sa delia na [[Pozemné vojsko Ozbrojených síl Ukrajiny|pozemné vojsko]], [[Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny|vzdušné sily]], [[Vojenské námorníctvo Ozbrojených síl Ukrajiny|vojenské námorníctvo]], [[Námorná pechota Ozbrojených síl Ukrajiny|námornú pechotu]], [[Výsadkovo-útočné vojsko Ozbrojených síl Ukrajiny|výsadkovo-útočné vojsko]], [[Sily špeciálnych operácií Ozbrojených síl Ukrajiny|sily špeciálnych operácií]], [[Sily teritoriálnej obrany Ozbrojených síl Ukrajiny|sily teritoriálnej obrany]] a [[Sily bezpilotných systémov Ozbrojených síl Ukrajiny|sily bezpilotných systémov]]. Väčšina používanej techniky pochádza ešte z čias Sovietskeho zväzu alebo ide o modernizované verzie týchto starších vzorov, ktoré vyrába pomerne silný ukrajinský vojenský priemysel (napríklad ide o tanky [[T-84|T-84 Oplot]], transportéry [[BTR-4]] a nákladné lietadlá [[Antonov An-70]]). Ukrajinské ozbrojené sily sú členom zväzku [[Partnerstvo pre mier]] a zúčastnili sa misií v bývalej [[Juhoslávia|Juhoslávii]]. V súčasnosti majú vojakov v [[Kosovo|Kosove]], na [[Blízky východ|Blízkom východe]] a v [[Afrika|Afrike]]. Od konca 90. rokov nadväzujú užšie vzťahy s [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], najmä s [[Ozbrojené sily Poľskej republiky|poľskými ozbrojenými silami]]. Od roku 2014 plnia úlohy v boji proti proruským separatistom na východnej Ukrajine. Po udalostiach v roku 2014, vznikli viaceré samostatné dobrovoľníckej jednotky, bojujúce proti ruským separatistom. Boli to napr. [[pluk Azov]], [[Varta Dnipra]], [[Aidar]] a iné. Tieto jednotky sa neskôr stali súčasťou ukrajinskej Národnej gardy a patria pod ukrajinské ministerstvo vnútra. Niektoré z týchto jednotiek, ako napr. Azov boli pôvodne organizované prívržencami [[Pravicový extrémizmus|krajnej pravice]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zbraň ukrajinských oligarchů – co jsou dobrovolnické prapory zač? | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1515012-zbran-ukrajinskych-oligarchu-co-jsou-dobrovolnicke-prapory-zac | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2015-03-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Po presune týchto jednotiek pod kompetencie ukrajinského ministerstva vnútra však ich členovia museli prejsť previerkami a väčšina pravicových extrémistov z nich bola vylúčená. === Zahraničná politika === [[Súbor:Viktor Yanukovych official portrait.jpg|náhľad|upright|[[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktor Janukovyč]], ukrajinský prezident v rokoch 2010 – 2014 a bývalý predseda Strany regiónov]] ==== Vzťahy s Ruskom ==== Ukrajina má intenzívne, ale komplikované vzťahy so svojím najväčším susedom [[Rusko]]m. Panovalo medzi nimi napätie najmä kvôli podpore vtedajšieho prezidenta [[Viktor Andrijovyč Juščenko|Viktora Juščenka]] voči [[Gruzínsko|Gruzínsku]] vo [[vojna v Južnom Osetsku (2008)|vojne v Južnom Osetsku]] a jeho snahám o vstup do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], opakovane tiež kvôli problémom vzniknutým v súvislosti s dodávkami ruského zemného plynu. Na prelome rokov 2008 a 2009 eskaloval rusko-ukrajinský plynový konflikt potom, čo ruský koncern [[Gazprom]] odmietol dodávať plyn ukrajinskému [[Naftohaz]]u, pokiaľ ten nesplatí dlhy za predchádzajúce dodávky. Výsledkom bolo trojtýždňové prerušenie dodávok plynu v [[január]]i [[2009]], čo postihlo nielen Ukrajinu, ale aj strednú a juhovýchodnú Európu. Za dodávky ruského plynu dlhoval ukrajinský Naftohaz v novembri 2013 približne 1,3 miliardy dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina obnovila dovoz plynu z Ruska | url = https://www.patria.cz/zpravodajstvi/2493213/ukrajina-obnovila-dovoz-plynu-z-ruska.html | vydavateľ = patria.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ku koncu roka preto táto firma sama zastavila odber a zásobovanie krajiny zaisťovala odčerpávaním zásob. Pre prípad dlhšie trvajúceho prerušenia dodávok ruského zemného plynu cez Ukrajinu bol vybudovaný severný plynovod [[Nord Stream]], ktorý vedie z Ruska pod [[Baltské more|Baltským morom]] priamo do [[Nemecko|Nemecka]]. Používaním plynovodov vedúcich mimo územia Ukrajiny prichádza krajina o poplatky súvisiace s tranzitom plynu po svojom území. Po ruskej anexii [[Krym (republika)|Krymu]], poskytnutí pomoci zosadenému prezidentovi [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktorovi Janukovyčovi]] a [[Ruská vojenská intervencia na Ukrajine (2014 – súčasnosť)|intervencii na východnej Ukrajine]] sú vzťahy medzi Kyjevom a Moskvou na historickom minime. ==== Vzťahy s Poľskom ==== [[Súbor:Тернопіль - Візит Петра Порошенка - 15043059.jpg|náhľad|Prezident [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petro Porošenko]] v [[Ternopiľ|Ternopile]], v pozadí socha [[Stepan Andrijovyč Bandera|Stepana Banderu]], ktorý je v Poľsku vnímaný negatívne]] Poľsko iniciovalo projekt [[Východné partnerstvo|Východného partnerstva]] medzi Európskou úniou a šiestimi postsovietskymi krajinami a veľmi aktívne podporovalo proeurópske hnutie [[Euromajdan]] na Ukrajine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tysyachna | meno = Lyudmyla | autor = | odkaz na autora = | titul = Polská zahraniční politika vůči Ukrajině v letech 1991-2013 | url = https://is.muni.cz/th/397607/fss_b/Tysyachna_bakalarska_prace.pdf | vydavateľ = is.muni.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Poľsko, Litva a Ukrajina plánujú vytvoriť spoločnú armádnu brigádu na obranu pred Ruskom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = iRozhlas | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/polsko-litva-a-ukrajina-vytvori-spolecnou-armadni-brigadu-kvuli-rusku_201601260421_sbartosova | vydavateľ = irozhlas.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Poľsko-ukrajinské vzťahy komplikujú nezrovnalosti v interpretácii niektorých historických udalostí, najmä [[Volynský masaker|Volynského masakru]] – vyvraždenie približne 100 000 poľských civilistov [[Ukrajinská povstalecká armáda|Ukrajinskou povstaleckou armádou]] (UPA) počas druhej svetovej vojny vo [[Volyň|Volyni]] na západe Ukrajiny a následné odvetné masakre ukrajinských civilistov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Volyňské masakry byly genocida, odhlasovali polští poslanci | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/volynske-masakry-byly-genocida-odhlasovali-polsti-poslanci-ply-/zahranicni.aspx?c=A160722_134410_zahranicni_aha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2016-07-22 | dátum prístupu = 2018-03-13 }}</ref> V apríli 2015 ukrajinský parlament schválil zákon, ktorým udelil príslušníkom UPA a [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|Organizácie ukrajinských nacionalistov]] (OUN) status bojovníkov za slobodu Ukrajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina účtuje s minulostí, banderovcům ale přiznala zásluhy | url = https://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/366622-ukrajina-uctuje-s-minulosti-banderovcum-ale-priznala-zasluhy.html | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Prezident Petro Porošenko označil bojovníkov UPA za „príklad hrdinstva a vlastenectva na Ukrajine“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = About the Source Mat Babiak | odkaz na autora = | titul = Poroshenko: ‘UPA are heroes,’ will consider giving veterans legal status | url = http://euromaidanpress.com/2014/09/26/poroshenko-to-consider-giving-upa-veterans-legal-status/ | vydavateľ = euromaidanpress.com | dátum vydania = 2014-09-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> V júli 2016 označil poľský [[Sejm]] masakre poľského obyvateľstva na Volyni za [[genocída (právo)|genocídu]]. Poľský historický film ''[[Volyň (film)|Volyň]]'', ktorý bol ocenený ako najlepší poľský film roku 2016,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = "Wołyń" uznany za najlepszy film podczas gali Orły 2017 | url = http://www.prk24.pl/29576184/wolyn-uznany-za-najlepszy-film-podczas-gali-orly-2017 | vydavateľ = prk24.pl | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> bol na Ukrajine prijatý negatívne a jeho premietanie v [[Kyjev]]e bolo na žiadosť ukrajinského ministerstva zahraničia zrušené.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Polský film o masakrech na Volyni v Kyjevě raději nepromítají | url = https://www.novinky.cz/kultura/417913-polsky-film-o-masakrech-na-volyni-v-kyjeve-radeji-nepromitaji.html | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Zákazy kníh a vstupu na Ukrajinu ==== Od roku 2014 sú na Ukrajine zakazované knihy či filmy autorov alebo protagonistov, ktoré podľa Kyjeva ohrozujú ukrajinskú národnú bezpečnosť. Na čiernu listinu sa dostali nielen Rusi (napr. Ivan Ochlobystin a Michail Porečenkov), ale zákaz sa týka aj umelcov či spisovateľov, ktorí nejakým spôsobom sympatizovali so súčasnou ruskou politikou, navštívili anektovaný Krym a pod. Zakázané tak boli napríklad filmy či fotky s [[Gérard Depardieu|Gérardom Depardieu]], [[Steven Seagal|Stevenom Seagalom]], [[Mickey Rourke|Mickey Rourkom]], [[Jean-Claude Van Damme|Jean-Claude Van Dammom]], filmy režisérov [[Emir Kusturica|Emira Kusturicu]], [[Oliver Stone|Olivera Stona]] a ďalších približne 600 umelcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Depardieu, other actors, on Ukraine’s black list | url = https://www.neweurope.eu/article/depardieu-other-actors-on-ukraines-black-list/ | vydavateľ = neweurope.eu | dátum vydania = 2015-07-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20161112210656/https://www.neweurope.eu/article/depardieu-other-actors-on-ukraines-black-list/ | dátum archivácie = 2016-11-12 }}</ref> Zákaz vstupu na Ukrajinu má z „bezpečnostných dôvodov“ tiež americký spevák a filmový režisér [[Fred Durst]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Limp Bizkit's Fred Durst is banned from Ukraine for five years for security reasons | url = http://www.bbc.co.uk/newsbeat/article/35155170/limp-bizkits-fred-durst-is-banned-from-ukraine-for-five-years-for-security-reasons | vydavateľ = bbc.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Okrem toho dali ukrajinské úrady najavo, že žiadnemu ruskému spevákovi, ktorý podporuje oficiálne ruskú politiku voči Ukrajine, nepovolí účasť na súťaži [[Eurovision Song Contest]] v Kyjeve v roku 2017. Zoznam takto prohibitovaných spevákov obsahoval jedenásť mien.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Argyriou | meno = Giannis | autor = | odkaz na autora = | titul = EuroVisionary | url = https://www.eurovisionary.com/ukraine-confirms-russian-artists-banned-eurovision-2017/ | vydavateľ = eurovisionary.com | dátum vydania = 2016-09-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180612233300/https://www.eurovisionary.com/ukraine-confirms-russian-artists-banned-eurovision-2017/ | dátum archivácie = 2018-06-12 }}</ref> V máji 2017 boli na Ukrajine zakázané ruské internetové servery [[VKontakte]], [[Odnoklassniki]], [[Yandex]] a [[Mail.ru]]. Ako dôvod uviedla vláda, že „Ruské tajné služby vedú hybridnú vojnu proti ukrajinskému obyvateľstvu, v ktorej ku svojim špeciálnym informačným operáciám zneužívajú internetové siete VKontakte, Odnoklassniki, Mail.ru a ďalšie“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Palata | meno = Luboš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = MF DNES | odkaz na autora2 = | titul = Kyjev zablokoval ruské sociální sítě, Porošenka viní z cenzury | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/rusko-ukrajina-socialni-site-djp-/zahranicni.aspx?c=A170518_2326562_zahranicni_aha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2017-05-18 | dátum prístupu = 2018-03-13 }}</ref> Zákaz bol kritizovaný ako porušovanie slobody slova a slobodného šírenia informácií miliónov ukrajinských užívateľov Medzinárodnou organizáciou na ochranu ľudských práv.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ochránci práv kritizují zákaz ruského internetu na Ukrajině | url = https://www.euro.cz/politika/ochranci-prav-kritizuji-zakaz-ruskeho-internetu-na-ukrajine-1348523 | vydavateľ = euro.cz | dátum vydania = 2017-05-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Ekonomika == === Hospodársky rast === [[Súbor:Міст Патона з нічною архітектурною підсвіткою та панорама Лівого берега.jpg|náhľad|vľavo|[[Kyjev]], finančné centrum Ukrajiny]] [[Súbor:GDP real growth rate Ukraine.png|náhľad|Reálna miera rastu HDP na Ukrajine v rokoch 1990 – 2011]] [[Súbor:Ukraine salary by region 2016.svg|náhľad|Ukrajinské oblasti podľa výšky priemerného mesačného platu (2016), najvyššie sú v Kyjeve a na juhovýchode Ukrajiny (všetky čísla sú v ukrajinských hrivnách)]] Ukrajinská ekonomika bola druhou najväčšou v rámci Sovietskeho zväzu. Po jeho rozpade nastal prechod k [[trhová ekonomika|trhovému hospodárstvu]], ktorého nástup v podobe „šokovej terapie“ bol veľmi bolestný. Krajinu postihla [[hyperinflácia]], mnoho podnikov ukončilo výrobu, privatizácie prebiehali neprehľadným spôsobom. Situácia sa čiastočne stabilizovala po roku [[1996]] po zavedení novej meny, [[ukrajinská hrivna|ukrajinskej hrivny]]. V prvých rokoch 21. storočia ukrajinská ekonomika dosiahla pomerne rýchleho a stabilného rastu [[hrubý domáci produkt|hrubého domáceho produktu]] (HDP), ktorý v roku 2007 predstavoval 7,3%. V roku 2008 bola však Ukrajina ťažko zasiahnutá svetovou ekonomickou krízou, v dôsledku čoho sa ekonomika prudko prepadla, a to o viac ako 15%. V roku 2012 predstavoval rast HDP iba 0,2%, v roku 2013 0,36%. [[Medzinárodný menový fond]] (MMF) na konci roku 2013 predpovedal rast HDP v roku 2014 o 1%, ale je zrejmé, že tento cieľ sa vzhľadom k nestabilnej politickej situácii, odtrhnutie Krymu a predovšetkým kvôli vojne na východnej Ukrajine so všetkými jej sprievodnými javmi nepodarilo dosiahnuť. Naopak, ukrajinský HDP v roku 2014 značne poklesol. V porovnaní so [[Slovensko]]m a tiež [[Rusko]]m nemá Ukrajina porovnateľnú ekonomickú výkonnosť. Jej HDP na hlavu v roku 2017 (v [[parita kúpnej sily (teoretický výmenný kurz)|parite kúpnej sily]], {{V jazyku|eng|''purchasing-power parity''}}, ''PPP'') predstavoval 8 656 USD, zatiaľ čo HDP Slovenska bol 32 895 USD a Ruska 27 890 USD na jedného obyvateľa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Report for Selected Countries and Subjects | url = http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2017/02/weodata/weorept.aspx?sy=2017&ey=2017&scsm=1&ssd=1&sort=country&ds=.&br=1&pr1.x=55&pr1.y=9&c=512%2C946%2C914%2C137%2C612%2C546%2C614%2C962%2C311%2C674%2C213%2C676%2C911%2C548%2C193%2C556%2C122%2C678%2C912%2C181%2C313%2C867%2C419%2C682%2C513%2C684%2C316%2C273%2C913%2C868%2C124%2C921%2C339%2C948%2C638%2C943%2C514%2C686%2C218%2C688%2C963%2C518%2C616%2C728%2C223%2C836%2C516%2C558%2C918%2C138%2C748%2C196%2C618%2C278%2C624%2C692%2C522%2C694%2C622%2C142%2C156%2C449%2C626%2C564%2C628%2C565%2C228%2C283%2C924%2C853%2C233%2C288%2C632%2C293%2C636%2C566%2C634%2C964%2C238%2C182%2C662%2C359%2C960%2C453%2C423%2C968%2C935%2C922%2C128%2C714%2C611%2C862%2C321%2C135%2C243%2C716%2C248%2C456%2C469%2C722%2C253%2C942%2C642%2C718%2C643%2C724%2C939%2C576%2C644%2C936%2C819%2C961%2C172%2C813%2C132%2C726%2C646%2C199%2C648%2C733%2C915%2C184%2C134%2C524%2C652%2C361%2C174%2C362%2C328%2C364%2C258%2C732%2C656%2C366%2C654%2C734%2C336%2C144%2C263%2C146%2C268%2C463%2C532%2C528%2C944%2C923%2C176%2C738%2C534%2C578%2C536%2C537%2C429%2C742%2C433%2C866%2C178%2C369%2C436%2C744%2C136%2C186%2C343%2C925%2C158%2C869%2C439%2C746%2C916%2C926%2C664%2C466%2C826%2C112%2C542%2C111%2C967%2C298%2C443%2C927%2C917%2C846%2C544%2C299%2C941%2C582%2C446%2C474%2C666%2C754%2C668%2C698%2C672&s=PPPPC&grp=0&a= | vydavateľ = imf.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ekonomika Ukrajiny je tak porovnateľná s rozvojovými štátmi ako sú, napr. [[Salvádor]], [[Bhután]], [[Maroko]] a [[Belize]]. Ukrajinské hospodárstvo naďalej nesie znaky postsovietskej ekonomiky, orientované na odbory s nízkou pridanou hodnotou. Dominuje ťažký priemysel, najmä [[metalurgia]] a ťažba uhlia vo vojnou postihnutom [[Donecká panva|Donbase]], ktorý je však technicky a technologicky zastaraný. Na jeseň roku 2008 v dôsledku finančnej krízy prijala Ukrajina, v rovnakom čase ako Maďarsko, mnohomiliardový dolárový úver od Medzinárodného menového fondu. Najväčšími obchodnými partnermi sú krajiny [[Európska únia|EÚ]], [[Rusko]] (prípadne [[Spoločenstvo nezávislých štátov|SNŠ]]) a [[Turecko]]. === Makroekonomické ukazovatele === [[Súbor:National Bank of Ukraine new.jpg|náhľad|Budova ukrajinskej národnej banky]] [[Súbor:Поля під Касовою горою.jpg|náhľad|Poľnohospodárske práce v [[Ivanofrankivská oblasť|Ivanofrankivskej oblasti]]]] * Podiel na tvorbe HDP: priemysel 24,7%, stavebníctvo 2,5%, poľnohospodárstvo 13,7%, iné 59,1% (2016)<ref name="businessinfo-ukrajina-zakladni-charakteristika">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina: Základní charakteristika teritoria, ekonomický přehled | url = http://www.businessinfo.cz/cs/clanky/ukrajina-zakladni-charakteristika-teritoria-19093.html | vydavateľ = businessinfo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> * HDP (parita kúpnej sily): 332 646 mil. USD (1992), 184 566 mil. USD (1998), 428 973 mil. USD (2008), 339 155 mil. USD (2016) * HDP na jedného obyvateľa (parita kúpnej sily): 8 656 USD (2017) Priemerná mzda štátnych pracovníkov v júli 2008 predstavovala 1 930 [[ukrajinská hrivna|hrivien]], teda približne 398 USD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Середня заробітна плата за регіонами за місяць у 2008 році | url = http://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2008/gdn/reg_zp_m/reg_zpm08_u.htm | vydavateľ = ukrstat.gov.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> O rok neskôr to bolo 2 008 hrivien,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Середня заробітна плата за регіонами за місяць у 2009 році | url = http://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2009/gdn/reg_zp_m/reg_zpm09_u.htm | vydavateľ = ukrstat.gov.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> ale kvôli prepadu hrivny kvôli ekonomickej kríze predstavoval prepočet len 251 USD. Priemerná mzda za rok 2012 predstavovala 294,6 eur. Podľa sektorov je najvyššia priemerná mzda v priemysle (340,7 eur), nasledujú stavebníctvo (242,5 eur), obchod (262,5 eur) a ubytovanie a stravovanie (200,2 eur). To je aj napriek nižším cenám v porovnaní s inými štátmi pomerne málo, čo vedie k početnej pracovnej migrácii najmä do [[Česko|Česka]], [[Nemecko|Nemecka]] a [[Taliansko|Talianska]], ale predovšetkým do Ruska, napríklad do [[Moskva|Moskvy]]. Miera nezamestnanosti na Ukrajine v roku 2016 dosiahla 9,7%.<ref name="businessinfo-ukrajina-zakladni-charakteristika"/> Najväčší podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva pracuje v službách (60,7%), v priemysle a stavebníctve ich pracuje 23,4%, a najmenšieho podielu dosahuje poľnohospodárstvo (15,8%). Ukrajinská hrivna sa proti menám ako je americký dolár (USD) a euro (EUR) už v priebehu roku 2014 značne prepadla, a síce o 50%. Ešte rýchlejším tempom stráca hrivna od začiatku roku 2015, keď do konca februára prišla o ďalších 50% svojej doterajšej hodnoty. Hrivna má teda teraz voči dôležitým svetovým menám iba štvrtinu hodnoty z konca roku 2013. Jej výmenný kurz oproti USD je aktuálne 25:1. Ukrajinská národná banka sa snaží tento proces aspoň spomaliť, a preto dvíha hlavnú úrokovú mieru. Naposledy sa tak stalo 2. marca 2015, a to z 19,5% ročne na rekordných 30%. Ukrajinská vláda robí ďalšie opatrenia, aby prepad ekonomiky brzdila. Okrem iného sa uchádza o ďalšiu pôžičku [[Medzinárodný menový fond|Medzinárodného menového fondu]] (MMF) vo výške 17,5 miliardy USD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Frankfurter Allgemeine Zeitung GmbH | odkaz na autora = | titul = Ukraine hebt Leitzins drastisch an | url = http://www.faz.net/aktuell/wirtschaft/wirtschaftspolitik/ukraine-hebt-leitzins-drastisch-an-13461462.html | vydavateľ = faz.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> V súvislosti s plánovanou pomocou od MMF sú nezávislí pozorovatelia toho názoru, že Ukrajina sa ako dlžník stáva „bezodným sudom“, ktorý nemôžu úplne zaceliť ani vysoké pôžičky. === Nerastné bohatstvo a priemysel === Ukrajinské nerastné bohatstvo sa stalo jedným z pilierov sovietskej ekonomiky. Najdôležitejším sektorom je ťažba čierneho uhlia v oblasti [[Donecká panva|Donbasu]] (s hlavnými centrami [[Doneck]] a [[Luhansk]]), ktorý je zároveň hlavným priemyselným regiónom krajiny. Ročne sa tu v uplynulých rokoch vyťažilo až 200 miliónov ton uhlia a vyrobilo sa 50 miliónov ton [[oceľ|ocele]]. Významný je ďalej najmä strojársky, chemický a potravinársky priemysel. Okrem Donbasu sú veľkými centrami ťažkého priemyslu aj mestá [[Dnipro]], [[Záporožie]] či [[Mariupoľ]]. V okolí mesta [[Kryvyj Rih]] sú bohaté náleziská [[železná ruda|železnej rudy]], ktorá sa spracováva v miestnych zlievárniach. Medzi ďalšie nerastné suroviny Ukrajiny patria [[Urán (chemický prvok)|uránové]] rudy, magnetické rudy a [[Titán (chemický prvok)|titán]], ďalej [[chróm]], [[nikel]], [[bauxit]], [[fosforečnan|fosfáty]], [[síra]], [[rašelina]], [[ropa]], [[halit|soľ]], [[grafit]] a [[mangán]]. === Poľnohospodárstvo === Väčšina územia Ukrajiny disponuje kvalitnou a úrodnou [[černozem]]nou pôdou. Obrábaných je 57% pôdy. Medzi hlavné poľnohospodárske produkty patria: [[pšenica]], [[jačmeň]], [[cukrová repa]], [[ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[kukurica siata|kukurica]], [[slnečnica (rod rastlín)|slnečnica]], [[mäso]] a mliečne výrobky. Chová sa tu hlavne [[tur domáci|hovädzí dobytok]] a [[sviňa domáca|ošípané]], dôležitý je tiež [[rybolov]]. V južných oblastiach (najmä na Kryme) je rozšírené aj [[vinohradníctvo|vinárstvo]]. Karpaty sú dôležitou zásobárňou dreva. Pre veľkú časť vidieckeho obyvateľstva je drobné poľnohospodárstvo vedľajším zdrojom príjmov. === Doprava === ==== Infraštruktúra ==== [[Súbor:Автодорога Київ — Одеса, с. Віта-Поштова 003.jpg|náhľad|Štvorprúdový úsek cesty M05 v [[Kyjev]]e]] [[Súbor:EKr1-002.jpg|náhľad|Elektrický vlak EKr1-002 na trati [[Bojarka]] – [[Vasyľkiv]]-I v [[Kyjevská oblasť|Kyjevskej oblasti]]]] Rozloha Ukrajiny a jej poloha medzi západnou Európou, Ruskom a Čiernym morom kladie veľké nároky na dopravnú infraštruktúru. Relatívne hustá a kapacitná železničná sieť (so [[rozchod koľaje|širokým rozchodom]] 1 524&nbsp;mm) má celkovo 23 300&nbsp;km tratí, z ktorých necelá polovica je elektrifikovaná. Najvyťaženejšie a najlepšie udržiavané trate vedú v smere [[Poľsko]] – [[Ľvov]] – [[Šepetivka]] – [[Fastiv]]/[[Kyjev]] – [[Dnipro]] – [[Doneck]] – [[Rusko]] a [[Moskva]] – [[Charkov]] – [[Záporožie]] – [[Krym (republika)|Krym]]. Monopolný dopravca ''[[Ukrzaliznycja]]'' je s 375 000 zamestnancov jedným z najväčších podnikov v krajine. V januári a februári 2017 prebiehala na území kontrolovanom ukrajinskou vládou blokáda železničných a čiastočne i cestných spojení so separatistickými republikami. Cieľom nacionalistických demonštrantov z radov účastníkov tzv. protiteroristickej operácie (ATO) a niekoľkých poslancov parlamentu bolo ochromenie dodávok čierneho uhlia z Donbasu do ukrajinských elektrární a [[koks]]ární. Protestovali tým proti vysokým cenám elektriny a proti korupcii v krajine. Zároveň však spôsobili, že sa Ukrajina dostala na pokraj energetického kolapsu, pretože mnoho elektrární pracuje výhradne s vysoko hodnotným [[antracit]]om, ktorý sa na Ukrajine neťaží nikde inde ako na území separatistických republík. Zásob antracitu zostávalo približne na 40 dní. Predseda vlády [[Volodymyr Borysovyč Hrojsman|Volodymyr Hrojsman]] preto požiadal demonštrantov, aby to s „blokádou nepreháňali“. Na Ukrajine sú iba dve štandardné [[diaľnica|diaľnice]]; 175&nbsp;km úsek z [[Charkov]]a do [[Dnipro|Dnipra]] a 18&nbsp;km časť M03 z [[Kyjev]]a do [[Boryspiľ]]u. Z Kyjeva do [[Ľvov]]a a [[Odesa|Odesy]] vedú expresné cesty. Individuálny automobilizmus širokých vrstiev obyvateľstva sa na Ukrajine ešte príliš nerozšíril ako v západných krajinách. Cez Ukrajinu vedú dôležité tranzitné [[ropovod]]y a [[plynovod]]y z Ruska do strednej a západnej Európy, čo ju stavia do pozície kľúčového hráča najmä vo veci tranzitu ruského plynu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina může ohrozit energetické potřeby Evropy | url = https://legacy.blisty.cz/art/29131.html | vydavateľ = legacy.blisty.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Hromadná doprava ==== Veľmi využívaná je [[mestská hromadná doprava]] (MHD), najmä tri fungujúce systémy [[metro (podzemná železnica)|metra]] v [[Kyjevské metro|Kyjeve]], [[Charkovské metro|Charkove]] a [[Dniprovské metro|Dnipru]]. Desiatky miest majú prevádzky [[električková doprava|električkovej]] či [[trolejbusová doprava|trolejbusovej dopravy]]. Na Kryme je v prevádzke dokonca najdlhšia trolejbusová trať sveta. V niekoľkých ukrajinských mestách sú používané [[električky Tatra|električky česko-slovenskej výroby]] značky Tatra. Kvôli nedostatku financií po rozpade Sovietskeho zväzu sa prudko spomalil rozvoj klasických sietí MHD. Ukrajinské mestá zaplnili tzv. [[maršrutka|maršrutky]], čo je kyvadlový taxíkový mikrobus. ==== Letecká doprava ==== V mnohých veľkých mestách sa nachádzajú medzinárodné letiská. Najvýznamnejším je kyjevské [[Medzinárodné letisko Boryspiľ]], ďalšie významné letiská sú v [[Medzinárodné letisko Odesa|Odese]], [[Medzinárodné letisko Daniela Haličského Ľvov|Ľvove]], [[Medzinárodné letisko Dnepropetrovsk|Dnipre]] a [[Medzinárodné letisko Charkov|Charkove]]. [[Medzinárodné letisko Doneck]], ktoré bolo dokončené krátko pred [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|majstrovstvami Európy vo futbale 2012]], bolo v priebehu [[vojna na východnej Ukrajine|vojny v Donbase]] úplne zničené. Národnou leteckou spoločnosťou Ukrajiny sú [[Mižnarodni avialiniji Ukrajiny]]. ==== Námorná doprava ==== Dôležité námorné [[prístav]]y sa nachádzajú v [[Odesa|Odese]], [[Sevastopoľ|Sevastopole]], [[Kerč]]i a [[Mariupoľ|Mariupole]]. Lodná doprava je prevádzkovaná tiež na riekach [[Dneper]] a [[Dunaj]]. V súčasnosti je riečna lodná doprava v dôsledku útlmu hospodárskej činnosti značne obmedzená. === Turizmus === [[Súbor:З--Кострич--на--Чорногору..jpg|náhľad|Bývalá [[Podkarpatská Rus]] je častým cieľom turistov]] Ukrajina je veľmi navštevovanou krajinou, keďže ročne ju navštívi vyše 16 miliónov osôb, prevažne občanov [[Moldavsko|Moldavska]], [[Bielorusko|Bieloruska]] a [[Rusko|Ruskej federácie]].{{#tag:ref|Nie všetci sú však turisti, pretože mnoho občanov najmä krajín bývalého ZSSR má na Ukrajine príbuzných.|group=pozn.}} V súčasnosti (najmä po zrušení vízovej povinnosti) stúpa aj záujem u turistov z [[Európska únia|EÚ]] a [[Spojené štáty|USA]], ktorí sem prichádzajú skôr na „dobrodružnú“, aktívnu dovolenku, zatiaľ čo pre Rusov je najmä Krym dlho zavedenou odpočinkovou destináciou, kam v lete jazdia dlhé vlaky zo všetkých kútov Ruska. Územie Ukrajiny je navštevované veľmi nerovnomerne. Najobľúbenejší je dlhodobo Krym s letoviskami ako [[Jalta]], [[Sevastopoľ]] či [[Sudak]]. Ďalšou navštevovanou oblasťou sú aj [[Karpaty]] v [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]]. Medzi ďalšími cieľmi je nutné vymenovať [[Kyjev]] (s výletnými plavbami po Dnepri) a ďalšie mestá s historickými pamiatkami, napríklad [[Ľvov]], [[Černovice (Ukrajina)|Černovice]], [[Kamianec-Podiľskyj]], [[Odesa]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Černihiv]] a ďalšie. Naproti tomu „bežné“ oblasti predovšetkým východnej Ukrajiny nie sú vyhľadávané prakticky vôbec, čo však neznamená, že nie sú zaujímavé, napríklad významné pútnické miesto [[Sviatohirsk]] sa nachádza priamo v priemyselnom [[Donecká panva|Donbase]]. ==== Pamätihodnosti ==== [[Súbor:80-391-0151 Kyiv St.Sophia's Cathedral RB 18 2 (cropped).jpg|náhľad|vľavo|[[Chrám svätej Sofie (Kyjev)|Chrám svätej Sofie]] v [[Kyjev]]e, zapísaná na [[Svetové dedičstvo UNESCO|zozname svetového dedičstva UNESCO]]]] [[Kyjev]] patrí medzi turistami najviac navštevované ukrajinské mestá. Centrum mesta sa nazýva [[Námestie Nezávislosti (Kyjev)|Majdan Nezaležnosti]], čo znamená Námestie Nezávislosti. Svoj názov získalo v roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu, keď Ukrajina získala nezávislosť. Najstaršou pamiatkou je [[Chrám svätej Sofie (Kyjev)|Chrám svätej Sofie]], ktorý pochádza z 11. storočia. Názov chrámu je odvodený od carihradského chrámu [[Hagia Sofia]] (Svätá Múdrosť). Chrám bol počas svojej existencie niekoľkokrát zničený, najviac v roku 1240 pri nájazde Tatárov. Dnešná podoba chrámu – devätnásť zelených vežičiek pochádza zo 17. storočia, keď bol prestavaný v štýle ukrajinského baroka. Dnes je súčasťou [[svetové dedičstvo UNESCO|svetového dedičstva UNESCO]] a v auguste 2007 bol vyhlásený jedným zo siedmich divov Ukrajiny. Ku Chrámu svätej Sofie prilieha obria zvonica. Zo zvonice je nádherný výhľad na obrovské Michajlovské námestie, pričom na jeho kraji stojí [[Monastier svätého Michala (Kyjev)|Monastier svätého Michala]]. Ďalším zo siedmich divov Ukrajiny je [[Kyjevsko-pečerská lavra]] – unikátny jaskynný [[monastier]]. [[Lavra]] je označenie pre vysokopostavený monastier, pečera znamená jaskyňa. Ide o pravoslávny kláštor, preto sa pri jeho návšteve vyžaduje slušné oblečenie. V jaskyniach sú uložené presklené rakvy s telami mníchov. [[Súbor:Монумент та прапор.jpg|náhľad|Socha Matky vlasti]] Za návštevu stojí aj perla socialistického realizmu – Matka vlasť a Národné múzeum histórie Ukrajiny v druhej svetovej vojne. V podstavci sa nachádza múzeum [[Východný front (druhá svetová vojna)|Veľkej vlasteneckej vojny]], pričom na podstavci stojí obria ženská bojovníčka so štítom a mečom.{{#tag:ref|Výška Matky vlasti je 102 metrov a je teda vyššia ako [[Socha slobody]] v [[New York (mesto)|New Yorku]], ktorá meria 93 metrov.|group=pozn.}} Informácie pre návštevníkov sú len v domácom jazyku. Návštevník má ale v tomto múzeu možnosť porozumieť, čím si Ukrajina počas druhej svetovej vojny prešla. Okrem bezprostredných fotiek obesencov a ďalších obetí vojny medzi exponátmi nechýbajú šibenice, bič, ktorým nacisti trestali miestne obyvateľstvo, a ani rukavice z ľudskej kože. [[Kamianec-Podiľskyj]] sa pýši starobylým hradom, katedrálou svätého Petra a Pavla, historickou mestskou radnicou a mestskými hradbami. Kamianec-Podiľskyj sa od konca 90. rokov 20. storočia stáva čoraz obľúbenejšou turistickou destináciou. Každoročne sa tu konajú rôzne festivaly vrátane ukrajinských majstrovstiev v letoch balónom, automobilové preteky a najrôznejšie hudobné a divadelné akcie, ktoré prilákajú až 140 000 turistov ročne. Miestny historický komplex bol tiež zvolený za jeden zo siedmich divov Ukrajiny. [[Súbor:Січ з висоти польоту.jpg|náhľad|vľavo|Múzeum Záporožského kozáctva na ostrove [[Chortycia]]]] [[Chortycia]] je najväčší ostrov na Dnepri. Leží na juhu Ukrajiny na území mesta [[Záporožie]]. Ostrov je {{km|12|m}} dlhý, jeho priemerná šírka je {{km|2.5|m}}. Tento ostrov zohral významnú úlohu v dejinách krajiny. V stredoveku bol dôležitou obchodnou stanicou. Počas 16. storočia sa stal rozsiahlou kozáckou pevnosťou. V 18. storočí ho obsadili Rusi a slúžil im ako základňa pri bojoch proti Turkom. Dnes sa na ostrove nachádza národné múzeum, ktoré zachytáva dejiny od doby kamennej až do 20. storočia. Možno tiež navštíviť Múzeum Záporožského kozáctva. Z ostrova je krásny výhľad na obriu priehradu na Dnepri. [[Chersonézos (mesto)|Chersonézos]] je bývalá kolónia [[staroveké Grécko|starovekého Grécka]], ktorá bola založená v 6. storočí pred naším letopočtom. Nájdeme ju na okraji mesta [[Sevastopoľ]] na [[Krym (polostrov)|Kryme]] v južnej časti Ukrajiny. V 2. storočí pred n. l. mesto prešlo pod nadvládu Bosporského kráľovstva. Od 1. storočia nášho letopočtu bolo pod kontrolou [[staroveký Rím|Ríma]] až do 4. storočia n. l., kedy bolo dobyté [[Huni|Hunmi]]. Od 6. storočia patrilo pod [[Byzantská ríša|Byzantskú ríšu]] až do roku 980, kedy prešlo pod vplyv [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. Po rozpade Kyjevskej Rusi sa vrátilo späť k Byzantskej ríši a v 14. storočí bolo zničené mongolskými nájazdníkmi a od tohto času bolo opustené. V súčasnosti sa ruiny antického mesta nachádzajú na sevastopoľskom predmestí. Ruiny začala postupne odkrývať ruská vláda v roku 1827. Dnes sú vyhľadávanou turistickou atrakciou, ale bohužiaľ sú v ohrození kvôli rozrastaniu mesta Sevastopoľ a aj kvôli prebiehajúcej pobrežnej erózii. Vzhľadom k tomu, že ruská anexia Krymu nebola medzinárodne uznaná, organizácia UNESCO stále vedie túto pamiatku ako ukrajinskú a odmieta tu vykonávať inšpekcie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Нарышкин: ЮНЕСКО перестала следить за памятниками Херсонеса по политмотивам | url = https://ria.ru/culture/20160704/1458337811.html#ixzz4DSn4QBve | vydavateľ = ria.ru | dátum vydania = 20160704T1551+0300Z | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Stredoveká [[Chotynská pevnosť]] bola vybudovaná na juhu západnej Ukrajiny na rieke [[Dnester]] pri hraniciach s [[Rumunsko]]m. Pevnosť bola založená v 10. storočí ako hraničná pevnosť na juhozápade Kyjevskej Rusi. Pôvodná pevnosť bola postavená len z dreva a hliny. Do svojej dnešnej podoby bola prestavaná v roku 1325, s rôznymi prestavbami v rokoch 1380 a 1460. == Obyvateľstvo == [[Súbor:Population of Ukraine from 1950z.svg|náhľad|Vývoj počtu obyvateľov Ukrajiny v rokoch 1950 – 2024]] K [[1. júl]]u [[2007]] mala Ukrajina 46 490 819 obyvateľov, z ktorých 68% žilo v mestách. Ukrajina bola tradične výraznou [[vidiek|vidieckou]] krajinou. V roku 1900 žilo v mestách len 14,3% obyvateľov. Počas 20. storočia však počet a podiel mestského obyvateľstva výrazne vzrástli. Kým východné priemyselné regióny sa zaľudnili, niektoré vidiecke oblasti predovšetkým severnej a strednej Ukrajiny (napríklad [[Černihivská oblasť]]) majú dnes menej obyvateľov ako pred [[druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]]. V posledných 20 rokoch počet obyvateľov Ukrajiny klesá. Podľa francúzskeho časopisu ''[[Le Monde diplomatique]]'' stratila Ukrajina od roku 1995 približne 7 miliónov obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Jean-Arnault Dérens & Laurent Geslin | odkaz na autora = | titul = Ukraine, d’une oligarchie à l’autre | url = https://www.monde-diplomatique.fr/2014/04/DERENS/50334 | vydavateľ = monde-diplomatique.fr | dátum vydania = 2014-04-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jednou z príčin poklesu obyvateľstva na Ukrajine je, podobne ako vo väčšine európskych krajín, nízka [[pôrodnosť]]. Na Ukrajine ale k nej pristupuje tiež vysoká [[úmrtnosť]] a značne negatívne migračné saldo. Očakávaná dĺžka života je 67,9 rokov (62,2 rokov u mužov, 74 rokov u žien). Ukrajina vykazuje aj v rámci Európy pomerne vysoký podiel ľudí nakazených vírusom [[HIV]] (približne 1,4%).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = COUNTRY COMPARISON: HIV/AIDS - ADULT PREVALENCE RATE | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2155rank.html | vydavateľ = cia.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20141221190412/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2155rank.html | dátum archivácie = 2014-12-21 }}</ref> === Národnostné zloženie === [[Súbor:Podil Ukrajincu.png|náhľad|Zastúpenie [[Ukrajinci|ukrajinskej]] národnosti v jednotlivých oblastiach Ukrajiny]] [[Súbor:Ivan Honchar museum vyshyvanka 29.JPG|náhľad|Ukrajinské ženské tradičné kroje]] K ukrajinskej národnosti sa hlási 77,8% obyvateľstva Ukrajiny (2001). Okrem [[Krym (republika)|Krymu]], kde žijú predovšetkým [[Rusi]] (58,5%), tvoria Ukrajinci vo všetkých oblastiach nadpolovičnú väčšinu, pričom v [[Halič (región)|Haliči]], [[Volyň|Volyni]] a [[Podolie (historické územie)|Podolí]] ich podiel presahuje 90%. Najväčšie zastúpenie Rusov vykazuje [[Luhanská oblasť|Luhanská]] (39%), [[Donecká oblasť|Donecká]] (38%) a [[Charkovská oblasť]] (26%). Najvýznamnejšiu [[Rumuni|rumunskú]] menšinu má [[Bukovina (krajina)|Bukovina]] v [[Černovická oblasť|Černovickej oblasti]]. Etnicky najrôznorodejším krajom je [[Budžak]], kde okrem Ukrajincov a Rusov žije 21% menšina besarábskych [[Bulhari|Bulharov]] a 4% menšina [[Gagauzi|Gagauzov]]. V [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]] žije významná [[Maďari|maďarská]] menšina. Karpatskí [[Rusíni]] ([[Lemkovia]], [[Huculi]] a ďalšie etnické skupiny) neboli pri oficiálnom sčítaní počítaní za samostatný národ a prihlásili sa väčšinou k ukrajinskej národnosti. Kedysi početná menšina [[Poliaci|Poliakov]] (napr. v roku 1931 63,5% obyvateľov [[Ľvov]]a), v minulosti vládnuca vrstva na západnej Ukrajine, z veľkej časti zanikla počas druhej svetovej vojny a krátko po nej z dôvodu [[Volynský masaker|volynského masakru]] Poliakov ukrajinskými nacionalistami z [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]] a masovým útekom Poliakov z regiónu,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Bratrovražda je vždy strašná. Komorowski připomněl volyňský masakr | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/volyne-cqw-/zahranicni.aspx?c=A130714_165601_zahranicni_ert | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2013-07-14 | dátum prístupu = 2018-03-15 }}</ref> a ďalej v rámci povojnovej výmeny obyvateľstva medzi ZSSR a Poľskom. V dôsledku [[holokaust]]u a neskôr emigrácie sa znížila aj pôvodne početná menšina [[Židia|Židov]], ktorí v roku 1926 tvorili, napr. 36,5% obyvateľov [[Odesa|Odesy]] a 27,3% obyvateľov [[Kyjev]]a. Na severozápadnej Ukrajine dosiaľ žije niekoľko sto [[Volynskí Česi|volynských Čechov]], niekoľko dedín s prevažne českým obyvateľstvom je aj na juhu krajiny, napr. v dedinách [[Bohemka (Mykolajivská oblasť)|Bohemka]], [[Lobanovo (Krym)|Lobanovo]] a [[Veselynivka (Berezivský rajón)|Veselynivka]]. Pred repatriáciou do Česko-Slovenska v roku 1947 žilo na [[Volyň|Volyni]] 40 000 Čechov v 647 čisto českých aj etnicky zmiešaných obciach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základní informace o Češích na Volyni | url = http://www.scvp.eu/downloads/Zakladni_informace_o_Cesich_na_Volyni.pdf | vydavateľ = scvp.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Približne 10 000 volynských Čechov slúžilo počas druhej svetovej vojny v [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenskom armádnom zbore]], ktorý sa podieľal na oslobodení Česko-Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Volyňští Češi – komunita v klinči divokých dějin Ukrajiny | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1042172-volynsti-cesi-komunita-v-klinci-divokych-dejin-ukrajiny | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2014-03-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Národnostné zloženie obyvateľstva Ukrajiny podľa posledného sčítania obyvateľstva z [[5. december|5. decembra]] [[2001]]:<ref>[http://www.ukrcensus.gov.ua/rus/results/general/nationality/ Výsledky všeukrajinského sčítania obyvateľstva] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090427113224/http://www.ukrcensus.gov.ua/rus/results/general/nationality |date=2009-04-27 }}.</ref> {| class="wikitable" !Umiestnenie !Národnosť !Počet (tisíce) !% |- !1 |[[Ukrajinci]] |37 541,7 |77,82 |- !2 |[[Rusi]] |8 334,1 |17,28 |- !3 |[[Bielorusi]] |275,8 |0,57 |- !4 |[[Moldavčania|Moldavci]] |258,6 |0,54 |- !5 |[[Krymskí Tatári]] |248,2 |0,51 |- !6 |[[Bulhari]] |204,6 |0,42 |- !7 |[[Maďari]] |156,6 |0,32 |- !8 |[[Rumuni]] |151,0 |0,31 |- !9 |[[Poliaci]] |144,1 |0,30 |- !10 |[[Židia]] |103,6 |0,21 |- !11 |[[Arméni]] |99,9 |0,21 |- !12 |[[Gréci]] |91,5 |0,2 |- !13 |[[Tatári (etnikum)|Tatári]] |73,3 |0,2 |- !14 |[[Rómovia]] |47,6 |0,1 |- !15 |[[Azerbajdžanci]] |45,2 |0,1 |- !16 |[[Gruzínci]] |34,2 |0,1 |- !17 |[[Nemci]] |33,3 |0,1 |- !18 |[[Gagauzi]] |31,9 |0,1 |} === Jazyky === {{main|Ukrajinčina|Jazyky Ukrajiny}} [[Súbor:Українськомовні1959—2001.gif|náhľad|V povojnovom sovietskom období [[Rusifikácia Ukrajiny|rusifikácia etnických Ukrajincov]],<ref>{{Cite web|url=https://www.ceeol.com/search/article-detail?id=460660|title=The acceleration of the Ukrainians’ assimilation due to deliberate narrowing of the Ukrainian language: 60’s-70’s of the XXth century|publisher=Wydawnictwo Naukowe Uniwersytetu Mikołaja Kopernika|author=Nadia Kindrachuk|date=2015|lang=en}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://essuir.sumdu.edu.ua/items/c615a7a1-65e9-47f2-9126-29ff5674d49d|title=Personality Formation in the 1960s–1980s: the Soviet Russification policy|publisher=Sumy State University|author=Ilnytskyi, V.I., Talalay, Y.O.|date=2025 |lang=uk}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.ceeol.com/search/article-detail?id=1206098|title=Ukrainian Language in Educational Institutions of the USSR: 1960s–1970s|publisher=Wydawnictwo Naukowe Uniwersytetu Mikołaja Kopernika|author=Nadia Kindrachuk|date=2022|lang=en}}</ref> a prisťahovalectvo niekoľkých miliónov etnických Rusov,<ref>{{Cite web|url=https://cyberleninka.ru/article/n/migratsiya-naseleniya-sssr-i-rossii-v-hh-veke-evolyutsiya-skvoz-kataklizmy|title=Миграция населения СССР и России в ХХ веке: эволюция сквозь катаклизмы|author=Зайончковская Ж.А.|lang=ru}}</ref><ref>{{Cite web |url=https://bibliotekanauki.pl/articles/568412 |title=Динамика численности этнических украинцев в УССР: на основе итогов Всесоюзных переписей населения 1959 г., 1970 г. и 1979 г. |access-date=2024-10-02 |archive-date=2024-06-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240629092655/https://bibliotekanauki.pl/articles/568412 |url-status=live |lang=ru}}</ref> podstatne zmenili etnolingvistickú štruktúru obyvateľstva Ukrajiny. Táto zmena bola obzvlášť citeľná na Donbase, kde sa ukrajinčinu hovoriaci ľudia stali menšinou.]] [[Súbor:UkraineNativeLanguagesCensus2001detailed.PNG|náhľad|Podrobná jazyková mapa Ukrajiny podľa údajov zo sčítania obyvateľstva z roku 2001.]] Jediným štátnym jazykom Ukrajiny je [[ukrajinčina]], čo je zakotvené v článku 10 jej ústavy.<ref>{{Cite web|url=https://zakon.rada.gov.ua/laws/show/254%D0%BA/96-%D0%B2%D1%80?new=1&find=1&text=%D0%A1%D1%82%D0%B0%D1%82%D1%82%D1%8F+10#Text|title=Конституція України|publisher=[[Verchovna rada Ukrajiny|Верховна Рада України]]|date=2020-01-01|lang=uk}}</ref> Podľa údajov zo sčítania ľudu z roku 2001 ju ako svoj materinský jazyk uviedlo 67,5 % obyvateľov štátu, konkrétne 85,8 % vidieckeho a 58,5 % mestského obyvateľstva. Ukrajinčina bola materinským jazykom pre absolútnu väčšinu vidieckeho obyvateľstva vo všetkých regiónoch Ukrajiny, s výnimkou [[Krym]]u.<ref name="перепис-2001-мови">{{Cite web |url=http://2001.ukrcensus.gov.ua/results/nationality_population/nationality_popul1/ |title=Розподіл населення за національністю та рідною мовою |archive-date=2019-10-24 |access-date=2025-11-08 |archive-url=https://web.archive.org/web/20191024043444/http://2001.ukrcensus.gov.ua/results/nationality_population/nationality_popul1/ |url-status=live }}</ref> Na jar 2019 prijala ukrajinská Verchovna rada zákon „O zabezpečení fungovania ukrajinského jazyka ako štátneho“, ktorý potvrdil prioritu a prevahu ukrajinského jazyka v mnohých oblastiach verejného života, najmä v oblasti služieb a vzdelávania.<ref>{{Cite web |url=https://www.dw.com/ru/zakon-o-gosjazyke-v-sfere-uslug-teper-tolko-ukrainskij/a-56225227 |title=Закон о госязыке: в сфере услуг теперь только украинский |publisher=[[Deutsche Welle]] |date=2021-01-16 |lang=ru |access-date=2024-10-03 |archive-date=2021-02-04 |archive-url=https://web.archive.org/web/20210204094210/https://www.dw.com/ru/zakon-o-gosjazyke-v-sfere-uslug-teper-tolko-ukrainskij/a-56225227 |url-status=live }}</ref> Druhým najrozšírenejším jazykom na Ukrajine je [[Ruský jazyk v Ukrajine|ruština]]. Podľa údajov zo sčítania ľudu z roku 2001 ju ako materinskú uviedlo 29,6 % obyvateľov štátu, konkrétne 9,5 % vidieckeho a 39,5 % mestského obyvateľstva.<ref name="перепис-2001-мови" /> Ruský jazyk je dominantným jazykom v Kryme, [[Donecká oblasť|Doneckej]] a [[Luhanská oblasť|Luhanskej]] oblasti, ako aj v niekoľkých veľkých mestách v iných oblastiach juhovýchodného makroregiónu. Regionálnu rozšírenosť majú aj viaceré menšie jazyky: v roku 2001 bol [[krymskotatársky jazyk]] materinským jazykom pre 11,3 % obyvateľov [[Krymská autonómna republika|Autonómnej republiky Krym]].<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_001&ti=19A050501_02_001.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Avtonomna%20Respublika%20Krym%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=Розподіл населення за рідною мовою, Автономна Республіка Крим |access-date=2024-12-14 |archive-date=2024-06-09 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240609042421/http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_001&ti=19A050501_02_001.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Avtonomna%20Respublika%20Krym%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |url-status=live }}</ref> V roku 2001 bol [[maďarský jazyk]] materinským jazykom pre 12,6 % obyvateľov [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]] a prevládal v úzkom páse pozdĺž maďarsko-ukrajinskej hranice.<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_021&ti=19A050501_02_021.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Zakarpatska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=Розподіл населення за рідною мовою, Закарпатська область |access-date=2024-12-14 |archive-date=2023-02-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230201204109/http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_021&ti=19A050501_02_021.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Zakarpatska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |url-status=live }}</ref> Rumunčinu a „moldavčinu“ ako materinský jazyk uviedlo 18,6 % obyvateľov [[Černovická oblasť|Černovickej oblasti]],<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_073&ti=19A050501_02_073.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Chernivetska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=Розподіл населення за рідною мовою, Чернівецька область |archive-date=2025-03-23 |access-date=2024-10-03 |archive-url=https://web.archive.org/web/20250323213448/http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_073&ti=19A050501_02_073.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Chernivetska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |url-status=live }}</ref> ako aj malé menšiny v [[Odeská oblasť|Odeskej]] a Zakarpatskej oblasti. [[Bulharský jazyk]] ako materinský jazyk uviedlo 4,9 % obyvateľov Odeskej oblasti.<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_051&ti=19A050501_02_051.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Odeska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=Розподіл населення за рідною мовою, Одеська область |archive-date=2024-10-07 |access-date=2024-10-03 |archive-url=https://web.archive.org/web/20241007091451/http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_051&ti=19A050501_02_051.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Odeska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |url-status=live }}</ref> Lokálne rozšírené boli aj [[Poľský jazyk|poľský]], [[Gagauzský jazyk|gagauzský]] a [[Albánsky jazyk|albánsky]] jazyk. [[Súbor:Zakarpatska2001slovak.PNG|náhľad|Rozšírenie [[Slovenčina|slovenčiny]] v Zakarpatskej oblasti v roku 2001.]] Podľa údajov zo sčítania ľudu z roku 2001 slovenčinu ako materinský jazyk uviedlo 0,21 % obyvateľov Zakarpatskej oblasti,<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02&ti=19A050501_02.%20Distribution%20of%20the%20population%20of%20Ukraine`s%20regions%20by%20native%20language%20(0,1)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=19A050501_02. Розподіл населення регіонів України за рідною мовою }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> vrátane 0,85 % obyvateľov mesta [[Užhorod]]. V Užhorode je malá škola, kde sa vyučuje v slovenčine.<ref>{{Cite web|url=https://pmg.ua/life/64431-kreatyvno-suchasno-po-yevropeysky-yak-navchayut-ditey-v-slovackomovniy-shkoli-4-m-uzhgoroda|title=Креативно, сучасно, по-європейськи: як навчають дітей в словацькомовній школі №4 м. Ужгорода|date=2017-10-19|lang=uk}}</ref> V školskom roku 2024/25 sa v triedach, kde sa predmety vyučujú v slovenčine, vzdelávalo 119 žiakov, čo predstavuje 0,07 % žiakov v Zakarpatskej oblasti.<ref>{{ref|uk}} [https://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2023/osv/osv_rik/zso24_ue.xlsx Загальна середня освіта в Україні у 2024 році] — [https://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2022/osv/osv_rik/arch_pto_u.htm Сайт Державної служби статистики України]</ref> Od vypuknutia [[Rusko-ukrajinská vojna|rusko-ukrajinskej vojny]] v roku 2014 a vo veľkej miere aj od začiatku [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]] v roku 2022 výrazne vzrástol záujem o ukrajinský jazyk, kultúru a históriu v ukrajinskej spoločnosti. Zároveň však existuje rozšírené odmietanie a niekedy aj nepriateľstvo voči ruskému jazyku.<ref>{{Cite web |url = https://www.washingtonpost.com/world/2023/07/28/ukrainians-are-breaking-their-ties-with-russian-language/ |title = Ukrainians are breaking their ties with the Russian language |publisher = [[The Washington Post]] |language = en |archive-date = 2023-08-10 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230810234417/https://www.washingtonpost.com/world/2023/07/28/ukrainians-are-breaking-their-ties-with-russian-language/ |access-date = 2024-01-24}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://www.theguardian.com/world/2022/jun/04/enemy-tongue-eastern-ukrainians-reject-their-russian-birth-language |title = Enemy tongue: eastern Ukrainians reject their Russian birth language |publisher = [[The Guardian]] |language = en |archive-date = 2023-07-19 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230719151650/https://www.theguardian.com/world/2022/jun/04/enemy-tongue-eastern-ukrainians-reject-their-russian-birth-language |access-date = 2024-01-24}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://www.aljazeera.com/features/2023/4/28/ukrainians-who-grew-up-speaking-russian-learn-a-new-mother-tongue |title = Ukrainians who grew up speaking Russian learn a new mother tongue |publisher = [[Al Jazeera]] |language = en |archive-date = 2024-02-05 |archive-url = https://web.archive.org/web/20240205121510/https://www.aljazeera.com/features/2023/4/28/ukrainians-who-grew-up-speaking-russian-learn-a-new-mother-tongue |access-date = 2024-01-24}}</ref> Podpora myšlienky udelenia úradného statusu ruskému jazyku na území Ukrajiny alebo v niektorých jej regiónoch dosiahla najnižšiu úroveň za celé sledované obdobie.<ref>{{Cite web |url = https://kiis.com.ua/?lang=ukr&cat=reports&id=1385&page=1 |title = DYNAMICS OF ATTITUDES TOWARDS THE STATUS OF THE RUSSIAN LANGUAGE IN UKRAINE |language = en |publisher = KYIV INTERNATIONAL INSTITUTE of SOCIOLOGY}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://ratinggroup.ua/research/ukraine/language_issue_in_ukraine_march_19th_2022.html |title = Шосте загальнонаціональне опитування: мовне питання в Україні (19 березня 2022) – Україна – Дослідження – Соціологічна група Рейтинг |archive-date = 2023-08-24 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230824150442/https://ratinggroup.ua/research/ukraine/language_issue_in_ukraine_march_19th_2022.html |language = uk |access-date = 2023-08-28}}</ref> Zároveň Rusko na [[Ruskom okupované územia Ukrajiny|okupovaných ukrajinských územiach]] uplatňuje politiku [[Rusifikácia Ukrajiny|nútenej rusifikácie]]: školy vyučujú výlučne v ruštine, a to aj v osadách, kde sa hovorí iba ukrajinsky, a ukrajinské učebnice sú zakázané.<ref>{{Cite web|url=https://www.dw.com/ru/kak-v-rossijskoj-okkupacii-deti-ucatsa-v-ukrainskih-skolah/a-67713633 |title=Как в российской оккупации дети учатся в украинских школах |publisher=[[Deutsche Welle]] |language=ru |date=14-12-2023}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://ru.euronews.com/2023/11/20/russification-of-occupied-regions-in-ukraine |title=Русификация оккупированных регионов Украины |publisher=[[Euronews]] |language=ru}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://without-lie.info/factcheck/manipuliatsiia-propahandy-pro-pidtrymku-ukrainskoi-movy-na-tot-zaporizkoi-oblasti/ |title=Маніпуляція пропаганди про підтримку української мови на ТОТ Запорізької області |date=17-05-2024 |language=uk}}</ref> Na územiach okupovaných Ruskom, ako aj v meste [[Cherson]] pred jeho [[Oslobodenie Chersonu|oslobodením ukrajinskou armádou]], boli ukrajinské knihy masovo ničené.<ref>{{Cite web|url=https://www.france24.com/en/europe/20221205-in-occupied-kherson-the-russians-were-destroying-all-books-in-ukrainian |title=In occupied Kherson, ‘the Russians were destroying all books in Ukrainian’ |publisher=[[France 24]] |date=2022-12-05 |lang=en}}</ref> Podľa správy organizácie na ochranu ľudských práv [[Human Rights Watch]], Rusko indoktrinuje školákov na okupovaných územiach protukrajinskou propagandou a ruskí úradníci prijímajú a naďalej prijímajú opatrenia na elimináciu ukrajinského jazyka, čím porušujú viaceré ustanovenia medzinárodného práva.<ref>{{Cite web |url = https://www.hrw.org/news/2024/06/20/ukraine-forced-russified-education-under-occupation |title = Ukraine: Forced Russified Education Under Occupation: Imposition of Russian Curriculum; Anti-Ukrainian Propaganda |publisher = [[Human Rights Watch]] |date = 2024-06-20 |language = en}}</ref> [[Únosy detí v rusko-ukrajinskej vojne|Ukrajinské deti, ktoré boli násilne deportované do Ruska]], sa tiež stali obeťami [[Rusifikácia|rusifikácie]].<ref>{{Cite web |url = https://www.golosameriki.com/a/wanted-russian-official-whitewashes-deportation-of-ukrainian-children/7083112.html |title = Кремль проводит «путинизацию» детей из Украины, оправдывая их вывоз |publisher = [[Voice of America]] |date = 2023-05-08 |archive-date = 2023-05-20 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230520213222/https://www.golosameriki.com/a/wanted-russian-official-whitewashes-deportation-of-ukrainian-children/7083112.html |language = ru |access-date = 2023-05-23}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://ru.krymr.com/a/ukraina-voyna-deti-rossiya-vyvoz-deportatsiya-prestupleniye-genotsid/32087778.html |title = «Международные организации должны помочь Украине возвратить на родину сотни тысяч депортированных детей» – Екатерина Рашевская |archive-date = 2022-12-21 |archive-url = https://web.archive.org/web/20221221021316/https://ru.krymr.com/a/ukraina-voyna-deti-rossiya-vyvoz-deportatsiya-prestupleniye-genotsid/32087778.html |language = ru}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://www.polygraph.info/a/fact-check-wanted-russian-official-whitewashes-deportation-of-ukrainian-children-on-vice-news/7080495.html |title = Wanted Russian Official Whitewashes Deportation of Ukrainian Children on Vice News |language = en |publisher = POLYGRAPH.info |date = 2023-05-05 |archive-date=2023-05-15 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230515032754/https://www.polygraph.info/a/fact-check-wanted-russian-official-whitewashes-deportation-of-ukrainian-children-on-vice-news/7080495.html |access-date = 2023-05-23}}</ref> === Náboženstvo === [[Súbor:80-391-9007 Kyiv St.Michael's Golden-Domed Monastery RB 18.jpg|náhľad|[[Monastier svätého Michala (Kyjev)|Monastier svätého Michala]] v [[Kyjev]]e, ktorý bol obnovený v roku 1999]] [[Súbor:Панорама Почаївська лавра 02.jpg|náhľad|vľavo|[[Počajivská lavra]] je najväčším pútnickým miestom na západnej Ukrajine]] Za veriacich sa označuje okolo 60% obyvateľov Ukrajiny, pričom viac nábožensky založený je západ krajiny, zatiaľ čo v priemyselných oblastiach, najmä na Donbase, má silnú pozíciu [[ateizmus]]. Prevládajúcim náboženstvom je [[kresťanstvo]], konkrétne [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]], pričom časť pravoslávnych sa hlási ku [[Ukrajinská pravoslávna cirkev Kyjevského patriarchátu|Kyjevskému patriarchátu]], časť uznáva [[Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu|Moskovský patriarchát]]. Na západe krajiny, najmä v [[Halič (región)|Haliči]], prevláda [[Ukrajinská gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícka cirkev]]. V niektorých oblastiach sú výraznejšou menšinou tiež [[latinská cirkev|rímski katolíci]], ktorí celkovo tvoria necelé 2% ukrajinských veriacich. Po páde protináboženského režimu ZSSR bolo opravené alebo znovu postavené množstvo kostolov a [[pútnické miesto|pútnických miest]], z ktorých najznámejšie je [[Kyjevsko-pečerská lavra]]. Menšinovými náboženstvami, ktoré obe majú na Ukrajine dlhú tradíciu, sú [[judaizmus]] a [[islam]]. Židovstvo bolo od stredoveku rozšírené po celej Ukrajine. Kraj [[Podolie (historické územie)|Podolie]] sa v 18. storočí stal ohniskom [[chasidizmus|chasidského hnutia]]. Dnes tvoria židia len niekoľko desatín percenta obyvateľov krajiny a väčšina synagóg a iných židovských pamiatok už neexistuje. Centrom islamu na Ukrajine je Krym, ktorý bol po stáročia osídlený [[Tatári (etnikum)|Tatármi]], resp. [[Krymskí Tatári|Krymskými Tatármi]], ktorí sa sem od konca 20. storočia vracajú zo stredoázijského vyhnanstva. Islam vyznáva niečo vyše 1% obyvateľov Ukrajiny. === Vzdelanie === [[Súbor:Universidad Roja de Kiev.jpg|náhľad|Kyjevská univerzita]] Zdedeným úspechom sovietskej politiky všeobecného prístupu k [[vzdelanie|vzdelaniu]] je takmer stopercentná miera [[gramotnosť|gramotnosti]] v postsovietskych štátoch. Na Ukrajine dnes predstavuje 99,4% a je tak jednou z najvyšších na svete. Povinné primárne a sekundárne vzdelanie začína v 6. roku veku dieťaťa a trvá 12 rokov. Základné trvá štyri roky, stredné sekundárne päť rokov a vyššie stredné vzdelanie potom tri roky. Existujú tu tzv. všeobecne vzdelávacie školy, kde možno získať základné aj stredoškolské vzdelanie. Známkovanie má dvanásť stupňov (12=1*, 11=1, 10=1, atď.). Po Rusku, Spojenom kráľovstve a Francúzsku má Ukrajina najvyšší počet absolventov [[vysoká škola|vysokých škôl]] v Európe. V krajine funguje niekoľko desiatok všeobecných, technických, pedagogických či lekárskych [[univerzita|univerzít]]. Najstaršou vysokou školou vo východnej Európe bola [[Ostrožská akadémia]] (založená v roku [[1576]]), nasledovala [[Kyjevsko-mohyľanská akadémia]] a [[Ľvovská univerzita]]. Väčšina škôl je verejná, najväčšou súkromnou vysokou školou je [[Medzioblastná akadémia personálneho manažmentu]]. Univerzitné vzdelanie je v súčasnosti reformované a v rámci tzv. [[Bolonský proces|Bolonského procesu]] je zavádzaný [[bakalár]]sky a [[magister (akademická hodnosť)|magisterský]] titul, ktoré postupne vytláčajú skorší titul ''špiecialista''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Болонський процес в Україні | url = http://www.osvita.org.ua/bologna/ | vydavateľ = osvita.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Sídla === {{Hlavný článok|Zoznam miest na Ukrajine}} {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = 17-07-02-Maidan Nezalezhnosti RR74377-PANORAMA.jpg | šírka1 = 220 | popis1 = [[Kyjev]] | obrázok2 = | šírka2 = 220 | popis2 = [[Charkov]] | obrázok3 = Beach-Chayka-aerial-2.jpg | šírka3 = 220 | popis3 = [[Odesa]] | obrázok4 = Dnipropetrovsk view 2015 tov-tob.jpg | šírka4 = 220 | popis4 = [[Dnipro]] }} V tomto zozname sa nachádza 20 najväčších miest na Ukrajine podľa počtu obyvateľov v roku 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://database.ukrcensus.gov.ua/PXWEB2007/ukr/publ_new1/2021/zb_chuselnist%202021.pdf |dátum prístupu=2023-01-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20220406120543/http://database.ukrcensus.gov.ua/PXWEB2007/ukr/publ_new1/2021/zb_chuselnist%202021.pdf |dátum archivácie=2022-04-06 }}</ref> Všetky čísla počítajú len ľudí žijúcich priamo v meste, nepočítajú populáciu v metropolitnom okolí. {| class="wikitable" ! Poradie ! Mesto ! Región ! Počet obyvateľov |- | 1 | [[Kyjev]] | [[Kyjev]] | 2 962 180 |- | 2 | [[Charkov]] | [[Charkovská oblasť]] | 1 433 886 |- | 3 | [[Odesa]] | [[Odeská oblasť]] | 1 015 826 |- | 4 | [[Dnipro]] | [[Dnepropetrovská oblasť]] | 980 948 |- | 5 | [[Doneck]] | [[Donecká oblasť]] | 905 364 |- | 6 | [[Záporožie]] | [[Záporožská oblasť]] | 722 713 |- | 7 | [[Ľvov]] | [[Ľvovská oblasť]] | 721 510 |- | 8 | [[Kryvyj Rih]] | [[Dnepropetrovská oblasť]] | 612 750 |- | 9 | [[Mykolajiv]] | [[Mykolajivská oblasť]] | 476 101 |- | 10 | [[Mariupoľ]] | [[Donecká oblasť]] | 431 859 |- | 11 | [[Luhansk]] | [[Luhanská oblasť]] | 399 559 |- | 12 | [[Vinnycia]] | [[Vinnycká oblasť]] | 370 601 |- | 13 | [[Makijivka]] | [[Donecká oblasť]] | 340 337 |- | 14 | [[Sevastopoľ]] | [[Sevastopoľ]] | 340 297 |- | 15 | [[Simferopol]] | [[Krym (republika)|Krym]] | 336 330 |- | 16 | [[Černihiv]] | [[Černihivská oblasť]] | 285 234 |- | 17 | [[Cherson]] | [[Chersonská oblasť]] | 283 649 |- | 18 | [[Poltava (mesto)|Poltava]] | [[Poltavská oblasť]] | 283 402 |- | 19 | [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]] | [[Chmeľnycká oblasť]] | 274 582 |- | 20 | [[Čerkasy]] | [[Čerkaská oblasť]] | 272 651 |} == Veda == [[Súbor:Sergey Korolev with dog.jpg|náhľad|upright|[[Sergej Pavlovič Koroľov|Sergej Koroľov]], hlavný sovietsky raketový inžinier a vedúci sovietskeho kozmického programu]] Ukrajincom bol matematik [[Michail Vasilievič Ostrogradskij|Mychajlo Ostrohradskyj]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Михайло Остроградський – геній, визнаний за життя | url = http://www.kdu.edu.ua/gazeta/2011/5-6/14.htm | vydavateľ = kdu.edu.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180510100325/http://www.kdu.edu.ua/gazeta/2011/5-6/14.htm | dátum archivácie = 2018-05-10 }}</ref> V súčasnosti je oceňovaný matematik [[Vladimir Geršonovič Drinfeľd|Vladimir Drinfeľd]], autor teórie kvantovej grupy. Prvý vrtuľník či štvormotorové lietadlo zostavil ukrajinský rodák ruského a poľského šľachtického pôvodu [[Igor Sikorsky]]. Významným mechanikom bol [[Stepan Prokopovyč Tymošenko|Stepan Tymošenko]]. Hoci narodený v ruskom Petrohrade, etnickým Ukrajincom bol zakladateľ geochémie [[Vladimir Ivanovič Vernadskij|Vladimir Vernadskij]]. V Charkove sa narodil astronóm [[Otto Struve]]. Na Ukrajine sa narodil aj nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu [[Ilia Iľjič Mečnikov|Ilia Mečnikov]]. [[Theodosius Dobzhansky]] bol genetikom hrajúcim kľúčovú úlohu pri tvorbe tzv. modernej evolučnej syntézy. Naopak skôr kurióznou postavou bol sovietsky biológ [[Trofim Denisovič Lysenko|Trofim Lysenko]]. Odesa bývala tradičným miestom zrodu geniálnych detí. Patril k nim aj fyzik [[George Gamow]], autor teórie o veľkom tresku, alebo matematik [[Vladimir Igorevič Arnoľd|Vladimir Arnoľd]]. V Ľvove sa narodil matematik [[Stanisław Ulam]]. Niekoľko Ukrajincov sa presadilo aj v oblasti humanitných a sociálnych vied. Osvietencom a otcom ukrajinskej vzdelanosti bol [[Hryhorij Savyč Skovoroda|Hryhorij Skovoroda]]. Ukrajinský pôvod mal aj etnograf [[Nikolaj Nikolajevič Miklucho-Maklaj|Nikolaj Miklucho-Maklaj]]. V Kyjeve sa narodil ruský filozof [[Nikolaj Alexandrovič Berďajev|Nikolaj Berďajev]], v Ľvove [[Ludwig von Mises]], zakladateľ preslávenej rakúskej ekonomickej školy. Najslávnejším rodákom z mesta [[Žytomyr]] bol [[Sergej Pavlovič Koroľov|Sergej Koroľov]], hlavný sovietsky [[raketa|raketový]] inžinier a konštruktér [[kozmická loď|kozmických lodí]]. V rokoch [[1946]] až [[1966]] bol počas [[vesmírne preteky|vesmírnych pretekov]] medzi [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] a [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]] vedúcim [[sovietsky kozmický program|sovietskeho kozmického programu]]. Na rozdiel od svojho náprotivku v USA, [[Wernher von Braun|Wernhera von Brauna]], bola jeho hlavná úloha v sovietskom kozmickom programe utajovaná až do jeho smrti. Počas práce na programe bol známy len ako „hlavný konštruktér“. Z Ukrajiny pochádzali aj viacerí sovietski, resp. ruskí a ukrajinskí [[kozmonaut]]i. Prvým Ukrajincom, ktorý letel do vesmíru, sa v [[august]]e [[1962]] stal kozmonaut [[Pavel Romanovič Popovič|Pavel Popovič]], ktorý sa narodil v [[Uzyn]]e v [[Kyjevská oblasť|Kyjevskej oblasti]]. Popovič letel v [[kozmická loď|kozmickej lodi]] [[Vostok 4]], ktorá vyštartovala deň po lodi [[Vostok 3]]. Po prvýkrát v histórii sa vtedy na obežnej dráhe nachádzali dve kozmické lode súčasne. Popovič letel do vesmíru aj druhýkrát, keď v [[júl]]i [[1974]] velil letu kozmickej lode [[Sojuz 14]], pričom absolvoval pobyt na [[kozmická stanica|kozmickej stanici]] [[Saľut 3]]. == Kultúra == [[Súbor:Pysanky2011.JPG|náhľad|Ukrajinské veľkonočné vajcia]] Základom ukrajinskej kultúry sú slovanské tradície zmiešané aj s tradíciami iných etník. Silno ovplyvnená je [[kresťanstvo]]m, predovšetkým [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávím]], no do istej miery aj [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíctvom]]. Z čias [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] má spoločné korene s bieloruskou a ruskou kultúrou, pričom ruský vplyv je v ukrajinskej kultúre trvalo a silne prítomný. Významný je tiež prínos niekdajšej početnej [[Židia|židovskej]] menšiny (na Ukrajine sa zrodilo aj [[chasidizmus|chasidské hnutie]]) a [[moslim (vyznávač islamu)|moslimov]] najmä na [[Krym (polostrov)|Kryme]]. V čase poľskej nadvlády na pravobrežnej Ukrajine sa veľmi presadzovali poľské vplyvy, ktoré sú patrné, napríklad v ukrajinskej slovnej zásobe. [[Súbor:Taras Shevchenko selfportrait oil 1840-2.jpg|upright|náhľad|vľavo|[[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Taras Ševčenko]], autoportrét z obdobia rokov 1840 – 1841]] V [[19. storočie|19. storočí]] bola ukrajinská kultúra a [[ukrajinčina]] utláčaná zo strany [[Ruská ríša|cárskeho Ruska]], ktorého záujmom bolo celé územie rusifikovať. Napriek tomu sa [[Ukrajinské národné obrodenie|ukrajinskému národnému obrodeniu]] podarilo etablovať spisovnú ukrajinčinu (priekopníckym dielom bola ''Aeneida'' [[Ivan Petrovyč Kotliarevskyj|Ivana Kotliarevského]] a o niečo neskôr aj básne [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Ševčenka]], ktorého sochu dnes nájdeme v takmer každom ukrajinskom meste). V poslednej tretine 19. storočia začala vznikať na základe medzinárodných podnetov a tradície ľudového a poloľudového hudobného divadla ukrajinská škola opery. Najstaršou živou súčasťou ukrajinského repertoáru je ''Záporožec za Dunajom'' [[Semen Stepanovyč Hulak-Artemovskyj|Semena Hulaka-Artemovského]] z roku 1863. Za vlastného zakladateľa ukrajinskej opery je považovaný [[Mykola Vitalijovyč Lysenko|Mykola Lysenko]], ktorý jej svojimi dielami (''Natalka Poltavka'', ''Taras Bulba'') vtlačil folklórny charakter. Potom, čo bol v ruskej časti vydaný dokonca zákaz používania ukrajinčiny, presunuli sa emancipačné snahy ukrajinských spisovateľov a politikov do liberálnejšej habsburskej časti krajiny – [[Halič (región)|Haliče]] a [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]]. Ani 20. storočie neprinieslo ukrajinskej kultúre priaznivé prostredie, lebo rusifikácia prebiehala aj v ére Sovietskeho zväzu až do roku 1991. Preto sú národné otázky v súčasnom ukrajinskom umení stále živé. [[Súbor:Леся Українка.1888.jpg|náhľad|upright|[[Lesia Ukrajinka]], najznámejšia ukrajinská spisovateľka, jeden zo symbolov ukrajinskej kultúry]] Národnými básnikmi sú na Ukrajine okrem Ševčenka aj [[Ivan Jakovyč Franko|Ivan Franko]] a [[Lesia Ukrajinka]]. Priekopníkom modernej ukrajinskej literatúry bol tiež [[Ivan Petrovyč Kotliarevskyj|Ivan Kotliarevskyj]]. Kráľom ukrajinskej literatúry je bezpochyby svetovo preslávený satirik [[Nikolaj Vasilievič Gogoľ|Nikolaj Gogoľ]]. Ukrajinský pôvod má ruský básnik [[Jevgenij Alexandrovič Jevtušenko|Jevgenij Jevtušenko]], hoci narodený na Sibíri. V Kyjeve sa narodil dramatik [[Michail Afanasievič Bulgakov|Michail Bulgakov]]. V Odese sa narodili [[Isaak Emmanuelovič Babel|Isaak Babel]] či [[Anna Andrejevna Achmatovová|Anna Achmatovová]]. Vo Vinnyckej oblasti brazílska spisovateľka [[Clarice Lispectorová]]. Súčasťou Ukrajiny je dnes územie Haliče, ktoré roky patrilo Poľsku a tiež Rakúsko-Uhorsku. V centre Haliče, Ľvove, sa narodil, napríklad klasik sci-fi [[Stanisław Lem]], básnik a esejista [[Zbigniew Herbert]], humorista [[Stanisław Jerzy Lec]] či erotický spisovateľ [[Leopold von Sacher-Masoch]], po ktorom bol neskôr nazvaný [[masochizmus]]. V súčasnosti sú populárne knihy [[Jurij Ihorovyč Andruchovyč|Jurija Andruchovyča]], [[Andrej Jurievič Kurkov|Andreja Kurkova]], či [[Ihor Zynovijovyč Pavľuk|Ihora Pavľuka]]. Veľmi prekladaní sú tiež [[Oksana Stefanivna Zabužko|Oksana Zabužko]] či Jurij Andruchovyč. Najslávnejším skladateľom narodeným na území dnešnej Ukrajiny je ruský skladateľ, pianista a dirigent [[Sergej Sergejevič Prokofiev|Sergej Prokofiev]]. Z interpretov pianista ruského pôvodu [[Alexander Siloti]] či baletný tanečník a choreograf [[Serge Lifar]]. V Kyjeve sa narodil významný avantgardný sochár [[Alexander Archipenko]]. K súčasným známym sochárom patrí [[Mykola Havrylovyč Šmaťko|Mykola Šmaťko]]. Na Ukrajine sa narodili aj maliari ruského pôvodu [[Ilia Jefimovič Repin|Ilia Repin]], [[Vladimir Jevgrafovič Tatlin|Vladimir Tatlin]], [[Kazimir Severinovič Malevič|Kazimir Malevič]], krajinkár [[Archip Ivanovič Kuindži|Archip Kuindži]] či predstaviteľ socialistického realizmu a autor známeho Leninovho obrazu [[Isaak Izrailevič Brodskij|Isaak Brodskij]]. Významnou maliarkou a sochárkou ruského pôvodu bola [[Marija Konstantinovna Baškirceva|Marija Baškirceva]]. Svojráznou [[happening|performerkou]] ruského pôvodu, využívajúcou predovšetkým piesok, je [[Ksenija Alexandrovna Simonova|Ksenija Simonova]]. Významnými filmovými režisérmi z časov Sovietskeho zväzu boli [[Olexandr Petrovyč Dovženko|Olexandr Dovženko]] a [[Sergej Fiodorovič Bondarčuk|Sergej Bondarčuk]]. V Kyjeve sa narodil tiež režisér [[Anatole Litvak]]. Z modelingu odštartovala k hollywoodskej sláve [[Olga Kurylenko]] i [[Milla Jovovichová]], známa predovšetkým z bondovky ''Quantum of Solace''. Aj v súčasnosti je živý ukrajinský folklór. Bolo obnovených mnoho vidieckych slávností, existujú súbory ľudových piesní a tancov. Prvky piesňového folklóru vo výraznej miere prenikajú aj do súčasnej ukrajinskej [[pop (hudobný žáner)|pop music]]. === Šport === [[Súbor:VladimirVitaliy.jpg|náhľad|upright|Bratia [[Volodymyr Volodymyrovyč Klyčko|Volodymyr]] (vľavo) a [[Vitalij Volodymyrovyč Klyčko|Vitalij Klyčko]] (vpravo)]] Značné úspechy dosiahli ukrajinskí [[šach (hra)|šachisti]], ako boli [[Vasyl Mychajlovyč Ivančuk|Vasyl Ivančuk]], [[Anna Olehivna Muzyčuková|Anna Muzyčuková]], [[Ruslan Olehovyč Ponomariov|Ruslan Ponomariov]], [[Jefim Dmitrijevič Bogoľubov|Jefim Bogoľubov]], [[David Ionovič Bronštejn|David Bronštejn]] a [[Sergej Alexandrovič Kariakin|Sergej Kariakin]]. Úspechov dosiahli tiež ukrajinské [[futbal]]ové kluby, najmä [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] a [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]]. Tromi najznámejšími hráči boli [[Oleh Volodymyrovyč Blochin|Oleh Blochin]], [[Ihor Ivanovyč Belanov|Ihor Belanov]] a [[Andrij Mykolajovyč Ševčenko|Andrij Ševčenko]]. Futbalový život všetkých troch ovplyvnil tréner [[Valerij Vasyľovyč Lobanovskyj|Valerij Lobanovskyj]]. Najslávnejším ukrajinským športovcom všetkých čias je [[atletika|atlét]], [[skok o žrdi|skokan o žrdi]] [[Serhij Nazarovyč Bubka|Serhij Bubka]]. V časoch Sovietskeho zväzu priviezli olympijské medaily tiež, napríklad šprintér [[Valerij Pylypovyč Borzov|Valerij Borzov]] či vytrvalostný bežec [[Volodymyr Petrovyč Kuc|Volodymyr Kuc]]. Pre samostatnú Ukrajinu vybojovala štyri zlaté medaily plavkyňa [[Jana Olexandrivna Kločkovová|Jana Kločkovová]]. V [[box (šport)|boxerskom]] ringu sa preslávili majstri sveta vo svojich váhových kategóriách [[Vitalij Volodymyrovyč Klyčko|Vitalij Klyčko]] a jeho brat [[Volodymyr Volodymyrovyč Klyčko|Volodymyr Klyčko]]. Vitalij Klyčko je od roku 2014 politikom, starostom Kyjeva. === Kuchyňa === [[Súbor:Food from Puzata Hata restaurant in Lviv.jpg|náhľad|Obľúbené jedlá na Ukrajine]] [[Ukrajinská kuchyňa]] je veľmi rozmanitá a má prvky rôznych európskych kuchýň v oblasti, najmä [[ruská kuchyňa|ruskej]], [[poľská kuchyňa|poľskej]], [[nemecká kuchyňa|nemeckej]], [[maďarská kuchyňa|maďarskej]] a [[turecká kuchyňa|tureckej]]. Najdôležitejším je ale [[Slovania|staroslovanský]] vplyv. Ukrajinská kuchyňa ovplyvnila aj národné kuchyne susedných krajín, vrátane poľskej a ruskej kuchyne. Prvky ukrajinskej kuchyne sú známe aj v Severnej Amerike vďaka ukrajinským imigrantom do [[Spojené štáty|USA]] a [[Kanada|Kanady]]. Ukrajinské tradície varenia sú udržiavané v mnohých reštauráciách na Ukrajine, Rusku a v súčasnosti aj v Európe a Severnej Amerike. Zvláštnosťou ukrajinskej kuchyne je využívanie prevažne domácich potravín ako sú [[ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[mäso]], [[ovocie]], [[huby]], lesné plody a bylinky. Typické pokrmy sú [[boršč]], [[soľanka (polievka)|soľanka]], [[peľmene]], [[varenyky]] či plnené [[pirohy]]. K Ukrajine však patrí aj [[vodka]] (''horilka''), ktorej v posledných rokoch čiastočne konkuruje [[pivo]]. Obľúbeným nápojom je tiež [[kvas]]. [[Veľká noc]] sa v ukrajinčine nazýva ''velykdeň'', ''pascha'' či ''paska'' a sú rovnako ako [[Vianoce]] slávené podľa [[juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]], t.j. neskôr než v západnej Európe. Veľmi populárne je farbenie kraslíc (''pysanky''), ktorému je v západoukrajinskej [[Kolomyja|Kolomyji]] venované unikátne múzeum. <center> <gallery> Súbor:Borscht served.jpg|Ukrajinský [[boršč]] s kyslou smotanou Súbor:Wareniki.JPG|''Varenyky'' s mäsom, cibuľou a kyslou smotanou Súbor:Pampuchy Donetsk.JPG|Šišky (''pampušky'') s cesnakom Súbor:Deruny Potato Pancakes.JPG|Ukrajinské zemiakové placky (''deruny'') s kyslou smotanou Súbor:Chicken Kiev - Ukrainian East Village restaurant.jpg|Kyjevský kotlet Súbor:Golubci8.jpg|Plnené kapustové rolky (''holubci'') s ryžou a mäsom Súbor:Martiniouk Paska.JPG|''Paska'', tradičný ukrajinský veľkonočný chlieb </gallery> </center> == Dni pracovného pokoja == [[Súbor:Ukrainian Independence Day in Luhansk.jpg|náhľad|Oslavy dňa nezávislosti v [[Luhansk]]u v roku 2013]] * [[1. január]] – [[Nový rok]] * [[7. január]] – [[Vianoce]] (''Rizdvo''; podľa [[juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]]) * [[8. marec]] – [[Medzinárodný deň žien]] * pohyblivý sviatok [[Veľká noc]] (podľa juliánskeho kalendára) * pohyblivý sviatok [[Turíce]] (podľa juliánskeho kalendára) * [[1. máj]] – [[Sviatok práce|Deň medzinárodnej solidarity pracujúcich]] * [[9. máj]] – [[Deň víťazstva|Deň víťazstva nad nacizmom v druhej svetovej vojne]] * [[28. jún]] – [[Deň ústavy Ukrajiny]] * [[24. august]] – [[Deň nezávislosti Ukrajiny]] * [[14. október]] – [[Deň obrancu Ukrajiny]] * [[25. december]] – [[Vianoce]] (''Rizdvo''; podľa [[gregoriánsky kalendár|gregoriánskeho kalendára]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina zaviedla štátny sviatok Vianoc aj podľa gregoriánskeho kalendára | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/11/21/ukrajina_zaviedla_%C5%A1t%C3%A1tny_sviatok_vianoc/1350246 | vydavateľ = Radio Vaticana | dátum vydania = 2017-11-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-16 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180316151910/http://sk.radiovaticana.va/news/2017/11/21/ukrajina_zaviedla_%C5%A1t%C3%A1tny_sviatok_vianoc/1350246 | dátum archivácie = 2018-03-16 }}</ref> == Poznámky == <references group="pozn."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Pozri aj == * [[Dejiny Ukrajiny]] * [[Zoznam miest na Ukrajine]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Ukraine|wikt=Ukrajina}} == Externé odkazy == * [https://www.kmu.gov.ua/ Oficiálna stránka ukrajinskej vlády] {{ukr icon}} == Zdroj == * MATEJKO, Ľ.: ''Poznámky k predmetu Východná Európa – krajiny a ľudia'', Bratislava, 2007. {{Administratívne členenie Ukrajiny}} {{Európa}} {{CIS}} {{WTO}} {{OBSE}} [[Kategória:Ukrajina]] [[Kategória:Členovia SNŠ]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Európe]] hp6cbwvtkik3zpxlkru5vv6zlfz4g6v 8371038 8371037 2026-09-19T18:14:17Z ~2026-50590-93 305760 /* Vláda Mazepu */ 8371038 wikitext text/x-wiki {{Infobox štát | Celý názov = Ukrajina | 2. pád názvu = Ukrajiny | Vlajka = Flag of Ukraine.svg | Znak = Lesser Coat of Arms of Ukraine.svg | Poloha = Europe-Ukraine (disputed territory).svg | Hymna = [[Šče ne vmerla Ukrajina]]<br />(Ešte Ukrajina nezomrela)<br />[[Súbor:National anthem of Ukraine, instrumental.oga|center]] | Dlhý miestny názov = – | Krátky miestny názov = Україна | Hlavné mesto = [[Kyjev]] | ŠírkaSt = 50 | ŠírkaMin = 27 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 30 | DĺžkaMin = 30 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = Kyjev | Úradné jazyky = [[ukrajinčina]] | Regionálne jazyky = [[ruština]], [[poľština]], [[krymská tatárčina]],<br> [[maďarčina]], [[rumunčina]], [[bulharčina]] | Demonym = [[Ukrajinci|Ukrajinec, Ukrajinka]] | Štátne zriadenie = [[Demokratická republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = [[Prezident]]<br />[[Predseda vlády]] | Politickí predstavitelia = [[Volodymyr Olexandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]]<br />[[Serhij Koreckij]] | Vznik = [[24. august]] [[1991]] (vyhlásenie nezávislosti od [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a premenovanie [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinskej SSR]] na Ukrajinu)<br />[[26. december]] 1991 (oficiálny vznik nezávislej Ukrajiny) | Susedia = [[Rusko]], [[Bielorusko]], [[Poľsko]], [[Slovensko]], [[Maďarsko]], [[Rumunsko]], [[Moldavsko]] | Rozloha = 603 628{{#tag:ref|zarátajúc [[Krym (polostrov)|Krym]], [[Donecká oblasť|Doneckú oblasť]], [[Luhanská oblasť|Luhanskú oblasť]] a všetky oblasti, ktoré sú ''de iure'' súčasťou Ukrajiny|group=pozn.}} | Poradie rozloha = 45 | Rozloha vody = | Percento vody = 3,8 | Odhad počtu obyvateľov = 31 000 000<ref>https://fakty.com.ua/ua/ukraine/20250122-naselennya-ukrayiny-u-2025-roczi-ta-metody-vyrishennya-demografichnoyi-kryzy-prognoz-eksperta/</ref> | Rok odhad počtu obyvateľov = 2024 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 37 | Sčítanie počtu obyvateľov = 48 457 102 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2001 | Hustota obyvateľstva = 73,8 | Poradie hustota = 115 | HDP = 198 miliárd | Rok HDP = 2021 | Poradie HDP = 56 | HDP na hlavu = 14 330 | Poradie HDP na hlavu = 100 | HDI = 0,773 | Rok HDI = 2021 | Poradie (HDI) = 77 | Kategória HDI = vysoký | Mena = [[Ukrajinská hrivna|hrivna]] (=100 kopejok) | Kód meny = UAH | Časové pásmo = [[Východoeurópsky čas|VEČ]] | UTC posun = +2 | Letný čas = [[Východoeurópsky letný čas|VELČ]] | UTC posun leto = +3 | Medzinárodný kód = UKR/UA | Kód motorových vozidiel = UA | Internetová doména = .ua<br />.укр | Smerové telefónne číslo = 380 | Poznámky = }} '''Ukrajina''' ({{V jazyku|ukr|Україна|''Ukrajina''}} [ʊkrɐˈjinɐ]) je [[štát]] vo [[Východná Európa|východnej Európe]]. Hraničí so siedmimi štátmi: so [[Slovensko]]m ({{km|98|m}}), [[Maďarsko]]m ({{km|103|m}}), [[Rumunsko]]m ({{km|538|m}}), [[Moldavsko]]m ({{km|939|m}}), [[Rusko]]m ({{km|2245|m}}), [[Bielorusko]]m ({{km|891|m}}) a [[Poľsko]]m ({{km|428|m}}). Celková dĺžka ukrajinských hraníc predstavuje {{km|4558|m}}. Južná hranica je tvorená [[Čierne more|Čiernym]] a [[Azovské more|Azovským morom]], pričom medzi týmito dvoma moriami sa nachádza polostrov [[Krym (polostrov)|Krym]]. Hlavné mesto [[Kyjev]] leží na [[Dneper|Dnepri]], najväčšej ukrajinskej rieke. Ukrajina získala nezávislosť v roku [[1991]] po rozpade [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], pričom je aj zakladajúcim členom [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]] (SNŠ).{{#tag:ref|Oficiálne má Ukrajina iba štatút pozorovateľa, keďže doteraz nepodpísala stanovy SNŠ a podľa vyjadrenia prezidentskej kancelárie sa na podpis ani nechystá.|group=pozn.}} Ukrajina je [[unitárny štát]], ktorý sa administratívne delí na 24 oblastí, dve mestá s osobitným štatútom ([[Kyjev]] a [[Sevastopoľ]]) a [[Krym (republika)|Krymskú autonómnu republiku]]. Polostrov [[Krym (republika)|Krym]] vrátane mesta [[Sevastopoľ]] bol v marci 2014 anektovaný [[Rusko|Ruskou federáciou]]. V [[Luhanská oblasť|Luhanskej]] a [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]] sa rozhoreli boje medzi ukrajinskými vládnymi silami a proruskými separatistami, čím sa začala [[rusko-ukrajinská vojna]]. [[24. február]]a [[2022]] [[Ozbrojené sily Ruskej federácie]] prekročili hranice Ukrajiny a dovtedajší konflikt [[Ruská invázia na Ukrajinu|vstúpil do novej fázy]] sprevádzanej ťažkými bojmi. == Pôvod názvu == Presný názov Ukrajiny znamená ''zem, ktorá leží na kraji' alebo aj prihraničná zem'. Leží na juhovýchodnom pohraničí [[Európa|Európy]] a prahu [[Ázia|Ázie]] na okrajoch štátov [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomoria]] a na križovatke dôležitých hraničných ciest medzi lesom a stepou.'' Slovo ''Ukrajina'' je [[slovanské jazyky|slovanského]] pôvodu, [[etymológia]] však nie je jednoznačná. Najčastejšie sa uvádza význam „okrajové územie“, presnejšie jednotlivé krajné, hraničné kniežatstvá [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. Ďalšie výklady hovoria v súvislosti s kniežatstvami o „ukrojených“, oddelených krajinách. Prvé doložené použitie z roku [[1187]] pochádza z [[Nestor (kronikár)|Kyjevského letopisu]], zachovaného v [[Rozprávanie o dávnych časoch|Rozprávaní o dávnych časoch]] v [[Rozprávanie o dávnych časoch#Redakcie letopisu|Ipatievskom kódexe]] z obdobia okolo roku [[1425]], ktorý obsahuje aj kópiu [[Haličsko-volynský letopis|Haličsko-volynského letopisu]] opisujúceho udalosti v rokoch [[1201]] – [[1292]]. V tomto texte sa v súvislosti so smrťou [[Perejaslavské kniežatstvo|perejaslavského]] [[kňaz (Slovania)|kňaz]]a [[Vladimir Glebovič|Vladimira Gleboviča]] ([[1187]]) píše ''ѡ нем же Ѹкраина много постона'' (''o nem že Ukraina mnogo postona''&nbsp;–&nbsp; ''Ukrajina za ním veľmi stonala'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ІЗБОРНИК. Історія України IX-XVIII ст. Першоджерела та інтерпретації | url = http://litopys.org.ua/ | vydavateľ = litopys.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Въ лЂто 6694 &#x5B;1186&#x5D; - 6698 &#x5B;1190&#x5D;. Іпатіївський літопис | url = http://litopys.org.ua/ipatlet/ipat28.htm | vydavateľ = litopys.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> Aj keď sa slovo ''ѹкраина'' (''ukrajina'') používalo všeobecne pre ''pohraničie'' alebo [[marka (hraničné územie)|marku]], v zmienenom letopise na viacerých miestach označuje konkrétne územie alebo etnonymum ''Ѹкраинѧнѣ'' (''Ukrainjanje'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ваша версия WEB-браузера не поддерживает фрэймы! | url = http://www.lrc-lib.ru/rus_letopisi/gvl/index.php?page=864 | vydavateľ = lrc-lib.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180316084856/http://www.lrc-lib.ru/rus_letopisi/gvl/index.php?page=864 | dátum archivácie = 2018-03-16 }}</ref> V nasledujúcich storočiach bolo slovo naďalej používané predovšetkým v širokom význame krajných území, niekedy tiež oblastí vonkajších slovanskému osídleniu, susedných „ukrajín“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = БАРКУЛАБІВСЬКИЙ ЛІТОПИС | url = http://litopys.org.ua/psrl3235/lytov11.htm | vydavateľ = litopys.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od [[16. storočie|16. storočia]] sa slovo objavuje aj mimo slovanské písomné pamiatky a v priebehu [[17. storočie|17. storočia]] sa začína etablovať v európskej geografii; postupne začína odkazovať na „územie obývané [[Ukrajinci|Ukrajincami]]“. Označenie ''Ukrajina'' sa používalo skôr v ľudovej reči, zatiaľ čo poľské, resp. ruské úrady používali spravidla označenie ''Malá Rus'', ''Malorusko'' – oproti Veľkej Rusi, t.j. dnešnému [[Rusko|Rusku]], Bielej Rusi (dnes [[Bielorusko]]) a [[Červená Rus|Červenej Rusi]]. Obyvatelia Ukrajiny bývali označovaní spravidla ako Malorusi či Rusíni; etnonymum ''Ukrajinec'' sa objavuje približne od [[18. storočie|18. storočia]], pričom sa úplne presadilo až koncom [[19. storočie|19. storočia]]. == Dejiny == {{Hlavný článok|Dejiny Ukrajiny}} === Starovek a stredovek === [[Súbor:Principalities of Kievan Rus' (1054-1132).jpg|náhľad|Kniežatstvá [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] (1054 – 1132)]] Osídlenie dnešnej Ukrajiny je doložené od [[5. tisícročie pred Kr.|5. tisícročia pred. n. l.]], z ktorého pochádzajú nálezy artefaktov [[Tripolská kultúra|tripolskej kultúry]]. V staroveku bol juh Ukrajiny perifériou antického sveta: existovalo tu kráľovstvo [[Skýti|Skýtov]], o ktorých živote podáva správu grécky historik [[Hérodotos]]; na Kryme a na pobreží Čierneho mora vznikali [[Staroveké Grécko|grécke]] a neskôr [[Krymskí Góti|gótske]] kolónie. Stredná a severozápadná Ukrajina je potom oblasťou [[etnogenéza|etnogenézy]] [[Slovania|Slovanov]]. V roku [[882]] [[Velikij Novgorod|Novgorodský]] knieža [[Oleg (Kyjevská Rus)|Oleg]] ovládol Kyjev, ktorý predtým platil tribút [[Chazari|Chazarskej ríši]], a tak sa na území dnešnej Ukrajiny, Ruska, Bieloruska, Litvy a Lotyšská sformoval prvý východoslovanský štát, [[Kyjevská Rus]]. Zjednotení Slovania potom dobyli hlavné mesto Chazarov. Jeho najvýznamnejší panovník [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimír I.]] prijal v roku [[988]] [[kresťanstvo]]. Po rozpade štátu vzniklo niekoľko samostatných kniežatstiev; na západe bolo najdôležitejšie [[Haličsko-volynské kniežatstvo]], zatiaľ čo juh dnešnej Ukrajiny bol osídlený kočovnými kmeňmi [[Kypčakovia (historickí)|Polovcov]]. Počas [[13. storočie|13. storočia]] došlo k postupnému obsadeniu časti samostatných kniežatstiev [[Tatári (etnikum)|tatárskymi]] (mongolskými) nájazdníkmi. Kyjev bol spustošený v roku 1240 Mongolmi a centrum Rusi sa neskôr presunulo na sever. Celá oblasť sa dostala pod vplyv novosformovanej tatárskej [[Zlatá horda|Zlatej hordy]]; len na západnú časť dnešnej Ukrajiny tatárska moc neprenikla. Západná časť Ukrajiny bola od konca 14. storočia súčasťou Poľska (Podolie, Červená Rus, časť Volyne). Valná časť Ukrajiny sa s úpadkom Zlatej hordy stala suverénnou súčasťou [[Litovské veľkokniežatstvo|Litovského veľkokniežatstva]]. Na juhu sa vytvoril [[Krymský chanát]] a východ sa dostával pod vplyv [[Moskovské veľkokniežatstvo|Moskovskej Rusi]]. === Medzi Poľskom, Ruskom a Osmanskou ríšou === V roku [[1569]] došlo k uzavretiu [[Lublinská únia|Lublinskej únie]]; územie Ukrajiny, ktoré patrilo pod Litvu (približne po rieku Dneper), bolo v rámci [[Republika oboch národov|Poľsko-litovského štátu]] prevedené priamo pod Poľské kráľovstvo. Ukrajinská šľachta získala v Poľsku rovnaké práva aké prislúchali poľskej šľachte. Významné bolo osídlenie [[Kozáci|záporožských kozákov]] s centrom na [[Záporožská Sič (územie)|Siči]], v ktorej sa sústreďovali ľudia z rôznych sociálnych vrstiev, najmä však poddaných, ktorí sem utiekli pred feudálnym útlakom. Záporožci vytvárali vojenské nárazníkové pásmo v oblasti [[Divoké polia|Divokých polí]], susediacich s Krymským chanátom. [[Krymskí Tatári]] a [[Nogajská horda|Nogajci]], vazali osmanského [[sultán]]a, podnikali takmer každý rok lúpežné vpády, ktoré zabraňovali trvalejšiemu osídleniu južnej a východnej Ukrajiny. Niektorí historici odhadujú, že pri nájazdoch obávanej krymskotatárskej jazdy, medzi 15. a 18. storočím bolo odvlečených a predaných do [[otrokárstvo (využívanie otrokov)|otroctva]] v [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] až 3 milióny ľudí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hájek | meno = Adam | autor = | odkaz na autora = | titul = Obávané Tatary vyhnal z Krymu Stalin, na spravedlnost čekají dodnes | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/obavane-tatary-vyhnal-z-krymu-stalin-na-spravedlnost-cekaji-dodnes-1fw-/zahranicni.aspx?c=A101130_204354_zahranicni_vel | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2010-12-01 | dátum prístupu = 2018-03-09 }}</ref> === Chmeľnyckého povstanie === [[Súbor:Bohdan Khmelnytsky (Portrait, sec. half 17th century, Chernihiv Historical Museum) (cropped).jpg|náhľad|vľavo|upright|[[Bohdan Chmeľnyckyj]], [[kozáci|kozácky]] [[hajtman (Ukrajina)|hajtman]] a zakladateľ prvého štátu kozákov]] V roku [[1648]] došlo po niekoľkých menších búrkach na Ukrajine k veľkému [[Kozáci|kozáckemu]] povstaniu, ktoré vzišlo zo [[Záporožská Sič (územie)|Záporožskej Sič]]e, a ktoré viedol [[Bohdan Chmeľnyckyj]]. Tomu sa podarilo v spojenectve s Krymskými Tatármi v niekoľkých bitkách poraziť poľské vojská, čo viedlo k vzniku [[Záporožská Sič (územie)|Kozáckeho hajtmanátu]], ktorý je zvyčajne vnímaný ako predchodca Ukrajiny. Porazený bol však už v roku [[1651]] v bitke pri Berestečku. Chmeľnyckého povstanie bolo sprevádzané protižidovskými [[pogrom]]ami, ale aj vraždením Poliakov, najmä šľachticov. V roku [[1654]] sa potom obrátil o pomoc k ruskému cárovi Alexejovi. [[Dejiny Ukrajiny#Perejaslavská rada|Perejaslavská dohoda]] ale znamenala stratu suverenity pre ukrajinské územia. Boje potom s podporou Moskovskej Rusi proti Poľsku pokračovali ďalej a skončili až v roku 1667 mierom v [[Andrusovské prímerie|Andrusove]]. === Haďačská únia === [[Súbor:YMR-2015-08-08 189.jpg|náhľad|Historické centrum Gadyachu]] Po smrti Chmeľnyckého, Poľsko-Litovská únia dospela ku kompromisu s ukrajinskými Kozákmi tzv. ''Dohodou z Haďače'' dňa [[16. september|16. septembra]] [[1658]]. Tá ustanovila novú Úniu, schválenú poľsko-litovským snemom [[12. máj]]a [[1659]], ako trojčlennú (Poľské kráľovstvo, Litovské veľkokniežatstvo a Hajtmanská Rus) a zaručila záporožským Kozákom, t.j. Ukrajine, tradične nazývanej Rusou, rovné postavenie voči Poľskému kráľovstvu a Litovskému veľkokniežatstvu, s vlastnými úradmi – maršalkom (premiérom), vojskom a najvyšším súdom. Táto dohoda tiež ustanovila náboženskú rovnoprávnosť pre pravoslávie. Vzhľadom k neskorším vojnovým udalostiam v Poľsku vrátane ''švédskej potopy'' a vojny s Ruskom a tiež z druhej strany vzbury Kozákov proti Ivanovi Vyhovskému, ktorý dohodu z Haďače uzatváral, nebola táto dohoda v skutočnosti naplnená. Po rokoch nepretržitého bojovania bola potom v roku 1667 dohoda nahradená poľsko-ruskou zmluvou [[Andrusovské prímerie|Andrusovo]], ktorá rozdelila ukrajinské územie medzi Poľsko-litovskú úniu a [[Ruské cárstvo]]. To bolo vtedy rozdelené podľa rieky [[Dneper]]. === Vláda Mazepu === [[Súbor:Пам'ятний хрест жертвам Батуринської трагедії 2.jpg|náhľad|Pamätník obetiam masakru v meste Baturyn v roku 1708]] [[Súbor:Battle of Poltava 1709.PNG|náhľad|[[Bitka pri Poltave]] v roku 1709]] Najvýznamnejšou a najpamätnejšou érou bola vláda [[Ivan Mazepa|Ivana Mazepu]] na konci 17. a začiatkom 18. storočia. Osobne financoval otvorenie niekoľkých nových knižníc, postavil početné kostoly v ukrajinskom barokovom štýle a vytvoril rozvinutý právny systém pre Hetmanát. Kvôli pretrvávajúcim obmedzeniam autonómie Hetmanátu a porušovaniu podmienok zmluvy z roku 1654 Ruskom Mazepa prerušil vzťahy s Ruskom a uzavrel spojenectvo so Švédskom, za čo ruské vojská [[Masaker v Baturine|zničili hlavné mesto Hetmanátu, Baturyn]]. Po porážke v bitke pri Poltave pokračovali obmedzenia autonómie ukrajinských kozákov <ref>[ ]</ref> <ref>[ ]</ref>=== Vláda Mazepu === [[Súbor:Пам'ятний хрест жертвам Батуринської трагедії 2.jpg|náhľad|Pamätník obetiam masakru v meste Baturyn v roku 1708]] [[Súbor:Battle of Poltava 1709.PNG|náhľad|[[Bitka pri Poltave]] v roku 1709]] Najvýznamnejšou a najpamätnejšou érou bola vláda [[Ivan Mazepa|Ivana Mazepu]] na konci 17. a začiatkom 18. storočia. Osobne financoval otvorenie niekoľkých nových knižníc, postavil početné kostoly v ukrajinskom barokovom štýle a vytvoril rozvinutý právny systém pre Hajtmanát. Kvôli pretrvávajúcim obmedzeniam autonómie Hetmanátu a porušovaniu podmienok zmluvy z roku 1654 Ruskom Mazepa prerušil vzťahy s Ruskom a uzavrel spojenectvo so Švédskom, za čo ruské vojská [[Masaker v Baturine|zničili hlavné mesto Hajtmanátu, Baturyn]]. Po porážke v bitke pri Poltave pokračovali obmedzenia autonómie ukrajinských kozákov <ref>[ ]</ref> <ref>[ ]</ref> === Delenie Poľska a pripojenie k Ruskej ríši === {{Hlavný článok|Rusifikácia Ukrajiny}} [[Súbor:1904 Map showing Ukraine region before unification.pdf|náhľad|Mapa z roku 1904 zobrazujúca časť [[Ruská ríša|Ruského impéria]], kde sa nachádza aj dnešná Ukrajina]] V Poľsku dochádzalo k vnútorným rozbrojom a svoju úlohu zohralo aj vzopätie porobených národov, najmä na Ukrajine. Pri [[delenia Poľska|delení Poľska]] v rokoch [[1772]] – [[1795]] bola k Ruskej ríši pripojená aj väčšina pravobrežnej (strednej a západnej) Ukrajiny okrem [[Halič (región)|Haliče]] a [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]], ktoré v roku 1772 získala [[habsburská monarchia]]. Ukrajina však stratila aj len náznak akejkoľvek autonómie, najmä po zániku Záporožskej Siče v roku 1775. Sič bola zničená v roku 1775 stotisícovou armádou, ktorá sa vydala na ťaženie z [[Pevnosť svätej Alžbety|pevnosti svätej Alžbety]]. A táto pevnosť, podobne ako iné podobné obranné body ako Odesa, Cherson a Nikolajev, sa do konca 18. storočia premenila na mesto Jelisavetgrad. [[Súbor:Гармати і вали Фортеці Святої Єлисавети в Кіровограді.jpg|náhľad|Delá pevnosti svätej Alžbety v modernom meste [[Kropyvnyckyj]]]] Koncom [[18. storočie|18. storočia]] bola tiež zlikvidovaná tatárska a turecká moc na juhu a cárovná [[Katarína II. (Rusko)|Katarína II. Veľká]] a jej poradca [[Grigorij Alexandrovič Poťomkin|knieža Potemkin]] založili v novodobytej tzv. [[Novorusko (historické územie)|Novej Rusi]] niekoľko významných miest. Obdobie [[19. storočie|19. storočia]] bolo dobou tvrdého národnostného útlaku zo strany Ruskej ríše a zároveň dobou [[ukrajinské národné obrodenie|ukrajinského národného obrodenia]], spočiatku kultúrneho, neskôr aj politického. Tieto snahy sa po cárskych represiách a zákaze používania ukrajinčiny v roku [[1876]] sústredili predovšetkým do habsburskej časti krajiny, kde bol oveľa liberálnejší režim. Súčasne sa, hoci pomaly, rozvíjalo aj hospodárstvo, začalo sa s výstavbou železničnej siete a masívnou ťažbou uhlia; rýchlo rástli mestá, najmä [[Kyjev]] a [[Charkov]]. === Prvá svetová vojna a snaha o nezávislosť === {{Hlavný článok|Západoukrajinská ľudová republika|Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinská sovietska socialistická republika|Podkarpatská Rus|Poľsko-ukrajinská vojna}} [[Súbor:Polish troops in Kiev.jpg|náhľad|Poľské jednotky vstupujú do [[Kyjev]]a v máji 1920 počas [[poľsko-boľševická vojna|poľsko-sovietskej vojny]], v ktorej [[Ukrajinská ľudová republika]] bojovala na strane Poľska proti [[boľševik]]om]] Ku koncu [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] a v priebehu [[Ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojny]] bolo na časti ukrajinského územia zostavených niekoľko ukrajinských vlád. Prvá ukrajinská republika, [[Ukrajinská ľudová republika]] (UNR), existovala v rokoch [[1917]] – [[1920]]. Prakticky bola len bojujúcou stranou v rámci ruskej občianskej vojny a zanikla pod náporom ruských boľševikov. [[Západoukrajinská ľudová republika]] (ZUNR) existovala v rokoch [[1918]] – [[1919]] a po celý čas svojej krátkej existencie viedla boj proti poľským jednotkám a zanikla pod náporom poľských a rumunských vojakov. Obe časti sa [[22. január]]a [[1919]] nakrátko zjednotili (''Akt Zluky''). Z praktického hľadiska išlo len o symbolický akt. Už vo [[február]]i 1919 boľševici dobyli Kyjev a Ukrajina tak upadla do chaosu. Nakoniec obe časti štátu bojovali nezávisle na sebe svoje vlastné vojny. Západná časť sa musela potýkať s inváziou Poliakov, zatiaľ čo zvyšok Ukrajiny bojoval na východe s ruskými boľševikmi. Prvým ukrajinským prezidentom bol historik, literát a filozof [[Mychajlo Serhijovyč Hruševskyj|Mychajlo Hruševskyj]]. Vedľa boľševikov a bielogvardejcov tu boli anarchisti ([[Nestor Ivanovyč Machno|Nestor Machno]]), nacionalisti ([[Symon Vasyľovyč Petliura|Symon Petliura]]) a hajtman [[Pavlo Petrovyč Skoropadskyj|Pavlo Skoropadskyj]]. Tiež sa tu bojovalo najdlhšie. V boji o národnú samostatnosť boli Ukrajinci porazení: západná Ukrajina sa v rokoch [[1920]] – [[1921]] stala súčasťou [[Druhá poľská republika|druhej poľskej republiky]] a v roku [[1922]] sa [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]] stala jednou zo zakladajúcich republík [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] s hlavným mestom vo východoukrajinskom [[Charkov]]e, ktoré bolo v roku 1934 prenesené do [[Kyjev]]a. V rokoch [[1926]] – [[1940]] existovala v rámci Ukrajinskej SSR [[Moldavská autonómna sovietska socialistická republika|autonómna republika Moldavcov]]. V roku [[1929]] sa vo Viedni uskutočnila konferencia Ukrajincov, ktorí emigrovali z vlasti. Títo založili [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|Organizáciu ukrajinských nacionalistov]] (OUN), ktorá sa usilovala o samostatný ukrajinský štát (často násilnou formou) a významne zasahovala do ďalšieho osudu Ukrajiny. === Sovietska éra === {{Hlavný článok|Ukrajinská sovietska socialistická republika}} [[Súbor:Ruined Kiev in WWII.jpg|náhľad|vľavo|Kyjev v troskách počas druhej svetovej vojny]] [[Súbor:GolodomorKharkiv.jpg|náhľad|Mŕtvoly vyhladovaných ľudí v uliciach [[Charkov]]a počas [[hladomor na Ukrajine|hladomoru na Ukrajine]], 1933]] [[Súbor:Ukraine-growth.png|náhľad|Územný vývoj Ukrajiny v rokoch 1918 – 1991]] Ukrajina ako súčasť Sovietskeho zväzu bola vystavená tvrdým skúškam; najťažšou z nich bol [[hladomor na Ukrajine|hladomor]] ({{V jazyku|ukr|Голодомор|''Holodomor''}}) v rokoch [[1932]] – [[1933]], ktorý bol vyvolaný násilnou [[kolektivizácia poľnohospodárstva|kolektivizáciou]] poľnohospodárstva. Táto katastrofa, ktorá bola zrejme sčasti úmyselne vyvolaná [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovou]] politikou, je dodnes zahalená rúškom nejasností, lebo stalinský režim o nej prikázal mlčať. Odhady počtu obetí sa veľmi rôznia; historici hovoria najčastejšie o 2,5 až 5 miliónoch mŕtvych hladom.<ref name="reflex-stoleti-krve-slz-a-demografickych">{{Citácia periodika | priezvisko = Šajtar | meno = Jaroslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Století krve, slz a demografických pohrom na Ukrajině | periodikum = Reflex | odkaz na periodikum = | url = http://www.reflex.cz/clanek/historie/54701/stoleti-krve-slz-a-demografickych-pohrom-na-ukrajine.html | issn = 0862-6634 | vydavateľ = Czech News Center | miesto = Praha | dátum = 2014-02-20 | dátum prístupu = 2018-03-09 }}</ref> Najhoršie boli zasiahnuté Ukrajinská SSR, severný Kazachstan a [[Kubáň (región)|Kubáň]] v terajšom južnom Rusku. Menšie hladomory postihli Ukrajinu tiež v rokoch [[1921]] – [[1923]] a [[1946]] – [[1947]], čiže v povojnových obdobiach. V rokoch [[1941]] – [[1944]] bola Ukrajina okupovaná [[nacistické Nemecko|nacistickým Nemeckom]]; v priebehu [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] zahynulo približne 7 miliónov obyvateľov Ukrajiny.<ref name="reflex-stoleti-krve-slz-a-demografickych"/> Po nemeckej porážke bola k Ukrajine pripojená jej terajšia západná časť (t.j. západná [[Volyň]] a východná [[Halič (región)|Halič]]), ktorá pred vojnou patrila Poľsku. Tieto územia boli krátkodobo obsadené sovietskymi vojskami už v [[september|septembri]] [[1939]]. V zime 1939/1940 sa uskutočnili sfalšované referendá o pripojení týchto území k ZSSR. Podobným spôsobom, sfalšovaným referendom, bola po obsadení Červenou armádou k Ukrajine pripojená tiež [[Podkarpatská Rus]], ktorá bola predvojnovou súčasťou [[prvá česko-slovenská republika|prvej česko-slovenskej republiky]]. V roku [[1954]] sa stal súčasťou Ukrajinskej SSR aj polostrov [[Krym (polostrov)|Krym]], ktorý bol dovtedy súčasťou [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruskej SFSR]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Transfer of the Crimea to the Ukraine | url = http://www.iccrimea.org/historical/crimeatransfer.html | vydavateľ = iccrimea.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170215025255/http://www.iccrimea.org/historical/crimeatransfer.html | dátum archivácie = 2017-02-15 }}</ref> Odovzdanie tohto prevažne ruského z hľadiska národnostného a historického od roku 1760 (Rusi zničili posledný pozostatok Batuovej invázie z 13. storočia) územia Ukrajine vyvolalo napätie, pretrvávajúce dodnes. [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikita Chruščov]], ktorý odovzdanie Krymu osobne presadil, bol v 40. rokoch hlavou Ukrajinskej SSR a v mladosti pracoval na [[Donecká panva|Donbase]]. Z Ukrajiny pochádzali aj jeho nástupca [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonid Brežnev]], veliteľ vojsk Varšavskej zmluvy [[Andrej Antonovič Grečko|Andrej Grečko]] a sovietski maršali [[Semion Konstantinovič Timošenko|Semion Timošenko]] a [[Rodion Jakovlevič Malinovskij|Rodion Malinovskij]]. V 60. rokoch pokračovala masívna industrializácia a urbanizácia predovšetkým východnej časti krajiny. Bola vybudovaná kaskáda priehrad na [[Dneper|Dnepri]]. Rozvoj priemyslu a moderných technológií bez ohľadu na životné prostredie si vedľa znečistenia ovzdušia vyžiadal krutú daň; [[26. apríl]]a [[1986]] došlo na severe krajiny k [[Černobyľská havária|černobyľskej havárii]], najhoršej havárii jadrovej elektrárne vo svetových dejinách. Ukrajinsko-bieloruské pohraničie je dodnes zamorené rádioaktívnym spadom, pričom územie v okruhu niekoľkých desiatok kilometrov muselo byť vysídlené. === Nezávislá Ukrajina === [[Súbor:RIAN archive 848095 Signing the Agreement to eliminate the USSR and establish the Commonwealth of Independent States.jpg|náhľad|Ukrajinský prezident [[Leonid Makarovyč Kravčuk|Leonid Kravčuk]] a ruský prezident [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Boris Jeľcin]] podpisujú 8. decembra 1991 [[Bielovežská dohoda|Bielovežskú dohodu]], ktorou sa formálne rozpadol [[Sovietsky zväz]]]] V roku [[1990]] vyhlásila [[Parlament Ukrajiny|''Verchovna Rada Ukrajiny'']] (parlament) suverenitu krajiny. Nezávislosť bola oficiálne vyhlásená [[24. august]]a [[1991]] súčasne s rozpadom [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Vyhlásenie nezávislosti bolo potvrdené [[referendum|referendom]] o nezávislosti Ukrajiny toho istého roku za podpory 90,3% voličov. Prechod k trhovej ekonomike, ktorý nebol sprevádzaný cieľavedomou kontrolou hospodárskych subjektov, rozklad [[príkazová ekonomika|plánovaného hospodárstva]] a predovšetkým neschopnosť politikov vykonať skutočné ekonomické a politické reformy, to všetko viedlo v 90. rokoch k prepadu a dokonca [[agónia|agónii]] ekonomiky, ktorá sa spamätala až okolo roku [[2000]]. Prvým prezidentom bol [[Leonid Makarovyč Kravčuk|Leonid Kravčuk]], ktorého v roku [[1994]] vystriedal bývalý premiér [[Leonid Danylovyč Kučma|Leonid Kučma]]. V roku [[1996]] bola schválená nová [[Ústava Ukrajiny|ústava]] s [[poloprezidentská republika|poloprezidentským systémom]]. Kučmova politická orientácia bola prevažne proruská, ale v tejto otázke nebol dlho príliš zásadový. Jeho postupy proti opozičnej tlači a radikálnejším kritikom mali veľakrát zreteľne autoritatívne rysy. Po prezidentských voľbách na konci roku [[2004]] sa v krajine uskutočnila neozbrojená [[Oranžová revolúcia]], vyvolaná nesúhlasom časti verejnosti s víťazstvom proruského kandidáta, premiéra [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktora Janukovyča]]. Janukovyč bol obvinený z volebných manipulácií a Najvyšší súd Ukrajiny nariadil výsledky volieb anulovať. V druhej prezidentskej voľbe vyhral jeho oponent [[Viktor Andrijovyč Juščenko|Viktor Juščenko]]. Oranžová revolúcia poukázala na krehké spojenie „proeurópsky“ orientovanej západnej a „prorusky“ orientovanej východnej časti krajiny. Po politickej kríze v [[apríl]]i [[2007]], keď prezident Juščenko rozpustil parlament, vyhlásil predčasné voľby a pokúsil sa prevziať kontrolu nad jednotkami ministerstva vnútra, sa v [[máj]]i situácia opäť upokojila. Predčasné parlamentné voľby sa uskutočnili [[30. september|30. septembra]] 2007. Najväčší počet hlasov v nich získala Janukovyčova [[Strana regiónov]] (34%), tesne za ňou sa umiestnil [[Blok Julije Tymošenkovej]] (31%). Po dlhom vyjednávaní bola [[18. december|18. decembra]] 2007 zvolená premiérkou [[Julija Volodymyrivna Tymošenková|Julija Tymošenková]], ktorej blok utvoril koalíciu s Juščenkovou stranou [[Naša Ukrajina]]. V parlamente ale mala táto koalícia len tesnú väčšinu, ktorá sa rozpadla [[6. jún]]a [[2008]], kedy z koalície vystúpili dvaja poslanci. Vláda Julije Tymošenkovej potom definitívne padla [[16. september|16. septembra]] 2008.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská vláda padla. Ustojí Tymošenková krizi? | url = https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/ukrajinska-vlada-padla-ustoji-tymosenkova-krizi/r~i:article:616638/ | vydavateľ = zpravy.aktualne.cz | dátum vydania = 2008-09-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vtedajší predseda ukrajinského parlamentu, [[Arsenij Petrovyč Jaceňuk|Arsenij Jaceňuk]], oznámil na stretnutí poslancov dňa 16. septembra 2008 zánik vládnej koalície. Zmeny, ktoré boli presadené Blokom Julije Tymošenkovej (BJuT) a proruskou Stranou regiónov Viktora Janukovyča, označil prezident Juščenko za ústavný prevrat. O nasledujúcom víkende vypršala desaťdňová lehota, počas ktorej mali prozápadní vládni partneri svoje nezhody vyriešiť. Došlo k novej politickej kríze, ktorú premiérka Tymošenková vyhlásila za prekonanú začiatkom decembra 2008, kedy bola za pomoci bloku Volodymyra Lytvyna obnovená koalícia BJuT a Juščenkovej Našej Ukrajiny, hoci časť strany prezidenta Juščenka považovala zmluvu za neplatnú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = BBC Sport (International version) | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/7774328.stm | vydavateľ = news.bbc.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[2010]] vyhral prezidentské voľby, tentoraz právoplatne, [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktor Janukovyč]] so 48% hlasov. Strana regiónov tak získala nielen kreslo premiéra a predsedu jednokomorového parlamentu, ale aj post prezidenta. Hoci sa Janukovyč prezentoval ako značne proruský kandidát, dokázal nakoniec Ukrajinu priblížiť aj k [[Európska únia|Európskej únii]] (EÚ), keďže už v polovici roku [[2013]] sa zdalo, že Ukrajina smeruje k podpísaniu asociačnej dohody s EÚ. Bola nádej, že by sa Ukrajina tým výrazne priblížila k budúcemu členstvu v tejto nadštátnej organizácii, ale zároveň by sa so svojimi vtedy ešte dobrými vzťahmi s [[Rusko]]m mohla stať aj akýmsi „mostom medzi Východom a Západom“. Situácia sa ale veľmi skomplikovala. Prezident Janukovyč a spolu s ním aj ukrajinská vláda len niekoľko dní pred pripravovaným [[samit]]om Východného partnerstva EÚ vo [[Vilnius]]e pozastavili [[21. november|21. novembra]] 2013 vzhľadom k ťažkej finančnej situácii krajiny a vzhľadom k ponuke pomoci zo strany Ruska prípravy pre podpis asociačnej dohody s Európskou úniou. Janukovyč vyhlásil, že dohoda s EÚ je zatiaľ pre Ukrajinu nevýhodná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina utnula přípravy asociační dohody s EU. Tymošenkovou nepustí | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1063700-ukrajina-utnula-pripravy-asociacni-dohody-s-eu-tymosenkovou-nepusti | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Euromaidan 01.JPG|náhľad|vľavo|Proeurópske demonštrácie v Kyjeve dňa 27. novembra 2013 počas [[Euromajdan]]u]] [[Súbor:SState flag of Ukraine carried by a protester to the heart of developing clashes in Kyiv, Ukraine. Events of February 18, 2014.jpg|náhľad|Euromajdan 18. februára 2014]] [[Súbor:2014-03-09. Протесты в Донецке 022c.jpg|náhľad|Proruskí demonštranti v [[Doneck]]u, 9. marec 2014]] Len deň potom, v piatok [[22. november|22. novembra]] 2013, zaplavila Kyjev a časť Ukrajiny vlna demonštrácií. Pred Vianocami 2013 sa na najväčšej manifestácii na hlavnom kyjevskom námestí zišlo približne 200 000 ľudí, podľa niektorých zdrojov sa zišlo v Kyjeve až 800 000 demonštrantov a séria protestov, ktorá je známa pod názvom [[Euromajdan]], sa preniesla aj do niektorých ďalších ukrajinských miest.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine crisis: Timeline | url = http://www.bbc.com/news/world-middle-east-26248275 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine's anti-government protesters stage first mass rally of 2014 | url = https://uk.reuters.com/article/uk-ukraine/ukraines-anti-government-protesters-stage-first-mass-rally-of-2014-idUKBREA0B09820140112 | vydavateľ = uk.reuters.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180316151728/https://uk.reuters.com/article/uk-ukraine/ukraines-anti-government-protesters-stage-first-mass-rally-of-2014-idUKBREA0B09820140112 | dátum archivácie = 2018-03-16 }}</ref> V [[december|decembri]] 2013 odmietla [[Európska komisia]], čo je [[výkonná moc|exekutívny]] orgán EÚ, poskytnúť Ukrajine niekoľkomiliardový balík pomoci výmenou za podpis asociačnej dohody.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský prezident Janukovyč chce podepsat dohodu s EU, tvrdí šéfka evropské diplomacie | url = https://ihned.cz/c1-61437210-ashtonova-janukovyc-asociacni-dohoda-eu | vydavateľ = ihned.cz | dátum vydania = 2013-12-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Situácia eskalovala v priebehu vládnych represií voči demonštrantom. Od [[február]]a [[2014]] už nepokoje prerástli v ozbrojené strety a prezident Janukovyč utiekol po nevydarenom vyjednávaní s opozíciou (napriek účasti ministrov zahraničných vecí Nemecka a Francúzska) a ďalších dramatických udalostiach dňa 22. februára s pomocou Ruska z krajiny. V reakcii na udalosti demonštrovali proruskí aktivisti na podporu Janukovyča na východe krajiny. Bol to tzv. [[Antimajdan]], séria provládnych demonštrácií, prebiehajúcich paralelne k protestnému hnutiu Euromajdan. Dňa 25. novembra 2013 sa uskutočnila v [[Kyjev]]e demonštrácia na podporu vlády premiéra [[Mykola Janovyč Azarov|Mykolu Azarova]], prezidenta Viktora Janukovyča a pre blízke väzby s [[Rusko]]m. Tejto demonštrácie sa zúčastnilo asi 10 000 ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Huge demonstration in Kyiv in support of EU pact | url = https://www.euractiv.com/section/europe-s-east/news/huge-demonstration-in-kyiv-in-support-of-eu-pact/ | vydavateľ = euractiv.com | dátum vydania = 2013-11-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> V Donecku došlo koncom februára 2014 k zrážkam medzi aktivistami Euromajdan a ozbrojenými separatistickými silami. [[Súbor:OSCE SMM monitoring the movement of heavy weaponry in eastern Ukraine (16705750566).jpg|náhľad|vľavo|[[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]] (OBSE) monitoruje pohyb ťažkej techniky [[Ozbrojené sily Ukrajiny|ukrajinských ozbrojených síl]] na východnej Ukrajine, 4. marec 2015]] Na doteraz autonómnom Kryme neoznačení ozbrojenci obsadili v noci [[26. február]]a [[2014]] tamojší parlament. Neskôr vyhlásili niektorí poslanci referendum o statuse polostrova.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mánert | meno = Oldřich | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = Parlament na Krymu obsadili ozbrojenci, poslanci vyhlásili referendum | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/neznami-ozbrojenci-obsadili-krymsky-parlament-hlasi-tatari-plm-/zahranicni.aspx?c=A140227_071408_zahranicni_jpl | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2014-02-27 | dátum prístupu = 2018-03-09 }}</ref> Ruský parlament de facto schválil intervenciu na Ukrajine dňa [[1. marec|1. marca]] 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ONLINE: Ruský parlament schválil intervenci na Ukrajině | url = http://zpravy.e15.cz/zahranicni/udalosti/online-rusky-parlament-schvalil-intervenci-na-ukrajine-1065467 | vydavateľ = zpravy.e15.cz | dátum vydania = 2014-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dňa [[16. marec|16. marca]] 2014 sa konalo referendum o samostatnosti Krymu a následnom pripojení k [[Rusko|Ruskej federácii]]. V tomto referende sa podľa ruských úradov voliči absolútnou väčšinou rozhodli pre nezávislosť od Ukrajiny. Referendum však nebolo uznané prevažnou väčšinou členských krajín [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]] (OSN). Krymský parlament napriek tomu [[17. marec|17. marca]] [[2014]] vyhlásil nezávislý zvrchovaný štát s názvom Republika Krym, ktorý okamžite potom požiadal o vstup do Ruskej federácie ako jej nový subjekt. Proruské nepokoje na východnej Ukrajine, ktoré vypukli po zvrhnutí prezidenta Janukovyča, sa vystupňovali v [[vojna na východnej Ukrajine|ozbrojený konflikt]] medzi [[Ozbrojené sily Ukrajiny|ukrajinskými ozbrojenými silami]] a separatistickými silami v [[Donecká ľudová republika|Doneckej]] a [[Luhanská ľudová republika|Luhanskej ľudovej republike]]. Kvôli bojovým operáciám utieklo k začiatku roka [[2015]] z konfliktnej oblasti do iných oblastí Ukrajiny 1 007 900 obyvateľov a ďalších 268 400 ich vyhľadalo azyl v zahraničí, prevažne v Rusku, podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UNHCR Map Portal | url = http://maps.unhcr.org/en/view?id=2652 | vydavateľ = maps.unhcr.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171002133930/http://maps.unhcr.org/en/view?id=2652 | dátum archivácie = 2017-10-02 }}</ref> Do konca septembra 2015 utieklo do Ruska pred vojnou približne 1,3 milióna Ukrajincov. Z tohto počtu požiadalo 400 000 ľudí o štatút utečenca, ďalej bolo 300 000 žiadateľov o dočasný pobyt a 600 000 ľudí nie je riadne registrovaných. Celkovo žilo v Rusku ku koncu novembra 2015 okolo 2,6 milióna Ukrajincov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Monitor | meno = The Christian Science | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrainian refugees in Russia: Did Moscow fumble a valuable resource? | url = https://www.csmonitor.com/World/Europe/2015/1201/Ukrainian-refugees-in-Russia-Did-Moscow-fumble-a-valuable-resource | vydavateľ = csmonitor.com | dátum vydania = 2015-12-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dňa [[25. máj]]a [[2014]] sa na Ukrajine uskutočnili prezidentské voľby hlasovaním všetkých občanov. Víťazom sa stal oligarcha [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petro Porošenko]]. V roku 2019 [[bol]] zvolený za prezidenta povolaním herec a komik [[Volodymyr Olexandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]]. V priebehu roka [[2021]] sa znovu začal vyostrovať dlhotrvajúci konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou kvôli zvýšenej mobilizácii ruských vojsk pri hraniciach s Ukrajinou. Dňa [[21. február]]a [[2022]] Rusko uznalo nezávislosť Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky a ráno [[24. február]]a 2022 spustilo na [[Ruská invázia na Ukrajinu|Ukrajine rozsiahlu inváziu]]. == Geografia == [[Súbor:Topographic map of Ukraine (with borders and towns).svg|náhľad|290px|Fyzická mapa Ukrajiny]] [[Súbor:Flag colors.jpg|náhľad|290px|Typická poľnohospodárska krajina na Ukrajine v [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]]]] Ukrajina je s rozlohou 603 628&nbsp;km² druhým najväčším štátom Európy (po [[Rusko|Rusku]]). Spravidla býva priraďovaná k [[Východná Európa|východoeurópskym]] štátom, ale jej západné regióny ako [[Halič (región)|Halič]] alebo [[Halič (región)|Zakarpatsko]] patria kultúrne a historicky skôr ku [[Stredná Európa|strednej Európe]]. === Povrch === Významnou charakteristikou ukrajinského reliéfu je absencia umelých bariér. Takmer polovicu (48 %) prevažne rovinatej krajiny pokrývajú [[Step (krajina)|stepi]] a 95 % rovina a nížiny.{{#tag:ref|Šíre pláne rovín, ktoré sú pre Ukrajinu charakteristické opísal jeden geograf [[20. storočie|20. storočia]] takto: ''„Deväť z desiatich Ukrajincov nikdy nevideli hory, ba dokonca ani nevedia, ako vyzerajú.“''|group=pozn.}} Značná časť z nich sa obrába{{#tag:ref|Na väčšine z nich sa nachádzajú úrodné ukrajinské černozeme a na severe a severovýchode menej úrodné pôdy.|group=pozn.}} („rozoraná celina“), iba niektoré oblasti ostali nedotknuté ([[Chomutovská step]] zapísaná na [[Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike|zozname svetového dedičstva UNESCO]]). Výraznejšie horstvá sú iba na západe ([[Karpaty]]) a na juhu ([[Krymské vrchy]]). Najvyšším vrchom Ukrajiny je karpatská [[Hoverla]] ({{V jazyku|ukr|Говерла|''Hoverla''}}) vysoká 2 061 [[metrov nad morom]] (m n. m.). Krymské vrchy sú podstatne nižšie – ich najvyšší vrch, [[Roman-Koš]] ({{V jazyku|ukr|Роман-Кош|''Roman-Koš''}}), dosahuje 1 545 m n. m.. Turistickou atrakciou a symbolom pohoria je o čosi nižší vrch [[Ai-Petri]] (v preklade z [[gréčtina|gréčtiny]]: ''Svätý Peter'') nad [[Jalta|Jaltou]], z ktorého sú prekrásne výhľady. === Podnebie === Takmer celá Ukrajina patrí do [[mierne pásmo|mierneho podnebného pásma]], pričom prevláda [[kontinentálne podnebie]] a iba na úzkom území medzi [[Krymské vrchy|Krymskými vrchmi]] a [[Čierne more|Čiernym morom]] je podnebie [[subtropické pásmo|subtropické]]. Priemerná ročná teplota sa pohybuje medzi +6&nbsp;°C na severe a +12&nbsp;°C na juhu krajiny. Priemerné ročné zrážky na väčšine územia predstavujú približne 600&nbsp;mm. Najväčší zrážkový úhrn vykazujú [[Karpaty]] (1 200&nbsp;mm) a najsuchšími oblasťami sú stepi v [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]] a severného Krymu (400&nbsp;mm ročne). === Vodstvo === Celková dĺžka riečnej siete je okolo 170 000&nbsp;km. Väčšina riek patrí do úmoria [[Azovské more|Azovského]] a [[Čierne more|Čierneho mora]], pričom len 4% územia patrí k úmoriu [[Baltské more|Baltského mora]]. Najvýznamnejšou riekou je [[Dneper]] ({{V jazyku|ukr|Дніпро|''Dnipro''}}), ktorý pretína Ukrajinu zo severu na juh a delí ju na dve časti, „[[Ľavobrežná Ukrajina|ľavobrežnú]]“ a „[[Pravobrežná Ukrajina|pravobrežnú]]“. Jeho hlavnými prítoky sú [[Pripiať (rieka)|Pripiať]], [[Desna (prítok Dnepra)|Desna]], [[Psel]] a [[Inhulec]]. Východnou Ukrajinou preteká [[Donec]], prítok [[Don]]u. Ďalšie veľké rieky sú [[Prut]], [[Dnester]] a [[Južný Bug]]. Veľké rieky sú využívané hlavne pre lodnú dopravu a ako zdroj energie. Najmä na Dnepri bolo vybudovaných niekoľko veľkých priehrad s [[vodná elektráreň|hydroelektrárňami]], z ktorých najznámejšia je [[DneproGES]] v [[Záporožie|Záporoží]]. Najväčšou priehradnou nádržou je [[Kremenčucká priehrada]]. Najväčšie ukrajinské jazerá sú v [[Budžak]]u v údoliach [[Dunaj]]a ([[Jalpuh]], [[Kahul]]). Väčšia jazerá a [[liman (geografia)|limany]] sa rozkladajú na pobreží Čierneho a Azovského mora. Najväčší z nich je Dnesterský liman (360&nbsp;km²), najväčšia prirodzená vodná plocha Ukrajiny. Vo [[Volyň|Volyni]] a [[Polesie (región)|Polesí]] je veľa [[kras]]ových jazier a v Ukrajinských Karpatoch je najvýznamnejším jazero [[Synevyr]]. <gallery> Súbor:Говерла з Кукула.jpg|Pohľad na [[Karpatský národný prírodný park]] a vrch [[Hoverla]], najvyšší vrch Ukrajiny Súbor:Hnyła Karpatśke.jpg|[[Národný prírodný park Bojkivščyna]] v [[Ľvovská oblasť|Ľvovskej oblasti]] Súbor:Полонина біля Дземброні.jpg|[[Verchovynský národný prírodný park]] v [[Ivanofrankivská oblasť|Ivanofrankivskej oblasti]] Súbor:Spermophilus suslicus-small.JPG|[[Syseľ perlavý]] je pôvodom z východných ukrajinských stepí Súbor:Лабиринти Дністера-Турунчука.jpg|[[Dolnodnesterský národný prírodný park]] v [[Odeská oblasť|Odeskej oblasti]] Súbor:Кінбурнська коса восени.jpg|Kinburnská [[kosa (geomorfológia)|kosa]] v [[Mykolajivská oblasť|Mykolajivskej oblasti]] Súbor:Побережье в районе села Новопетровка 20.jpg|Pobrežie [[Azovské more|Azovského mora]] neďaleko dediny [[Novopetrivka (Berďanský rajón)|Novopetrivka]] v [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]] Súbor:Ніжний ранковий світло.jpg|[[Národný prírodný park Sviati Hory]] v [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]] </gallery> == Politika == === Štátne zriadenie === {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = horizontálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Volodymyr Zelensky 2022 official portrait (cropped).jpg | šírka1 = 155 | popis1 = [[Volodymyr Olexandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]], prezident Ukrajiny | obrázok2 = СВИРИДЕНКО Юлія Анатоліївна (3x4 cropped).jpg | šírka2 = 151 | popis2 = [[Julija Anatolijivna Svyrydenková|Julija Svyrydenková]], predsedníčka vlády Ukrajiny }} Ukrajina je zastupiteľská [[demokracia]] a [[poloprezidentská republika]]. Prezident je volený priamo, a to na 5 rokov. Ukrajina má jednokomorový parlament (''Verchovna rada Ukrajiny'') so 450 zastupiteľmi (od roku 2006 tiež na päťročné obdobie). Ten volí a odvoláva premiéra krajiny (v súčasnosti ním je [[Denis Šmyhaľ]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine's Rada appoints Honcharuk Prime Minister | url = https://www.unian.info/politics/10667109-ukraine-s-rada-appoints-honcharuk-prime-minister.html | vydavateľ = unian.info | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-08-29 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Premiér musí byť oficiálne menovaný prezidentom. Ukrajina bola aj pozorovateľom [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]] (po ruskej anexii Krymu sa rozhodla pre úplný odchod), [[Organizácia Spojených národov|OSN]], [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|OBSE]], [[GUAM]], [[Rada Európy|Rady Európy]] a Organizácie pre hospodársku spoluprácu čiernomorských krajín (BSEC). Dňa [[16. máj]]a [[2008]] sa Ukrajina po štrnásťročnom vyjednávaní oficiálne stala členom [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej obchodnej organizácie]] (WTO).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina se stala 152.členem WTO | url = https://www.finance.cz/zpravy/finance/167820-ukrajina-se-stala-152-clenem-wto/ | vydavateľ = finance.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Štátne symboly === Štátnym znakom Ukrajiny je po nadobudnutí nezávislosti opäť tzv. tryzub [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|sv. Vladimíra]] (zlatý trojzubec na modrom poli). Používa sa spravidla malý štátny znak, lebo veľký znak zatiaľ nebol oficiálne prijatý, pričom aj v ňom má dominovať tryzub. V rovnakých farbách je aj ukrajinská vlajka, pozostávajúca z dvoch rovnako širokých pozdĺžnych pruhov. Zlatá farba symbolizuje úrodné polia a modrá nebo nad nimi. Štátnou hymnou je pieseň ''[[Šče ne vmerla Ukrajina]]'', ktorá vznikla v roku 1863. Okrem uvedeného má Ukrajina ešte prezidentské symboly: pečať, znak a štandardu. === Administratívne členenie === {{Hlavný článok|Administratívne členenie Ukrajiny}} Územie Ukrajiny sa delí na najvyššej úrovni na jednu [[autonómna republika|autonómnu republiku]] [[Krym (republika)|Krym]], 24 [[oblasť (Ukrajina)|oblastí]] a dve mestá so špeciálnym statusom ([[Kyjev]] a [[Sevastopoľ]]).{{#tag:ref|Po faktickom pripojení [[Krym (republika)|Krymu]] a [[Sevastopoľ]]u k [[Rusko|Ruskej federácii]] v roku [[2014]], ktoré Ukrajina ani medzinárodné spoločenstvo neuznáva, Ukrajina nevykonáva zvrchovanosť nad týmito územiami.|group=pozn.}} Tieto celky sa ďalej delia na rajóny, ktorých je na Ukrajine celkovo 490, a ktoré približne zodpovedajú slovenským okresom, v priemere sú však o niečo menšie. Väčšie mestá bývajú samostatnou správnou jednotkou podriadenou priamo oblasti, pričom niektoré sú ďalej rozdelené na mestské rajóny. Obce sa na Ukrajine delia do troch kategórií: [[mesto (všeobecne)|mestá]], [[sídlisko mestského typu (Ukrajina)|sídla mestského typu]] a [[dedina (všeobecne)|dediny]]. <center> {{Administratívne členenie Ukrajiny (mapa)}} </center> === Ozbrojené sily === [[Súbor:UA 25th brigade BMP-1TS 02.jpg|náhľad|Ukrajinské jednotky v pohybe počas ukrajinskej protiofenzívy v roku 2022]] [[Ozbrojené sily Ukrajiny]] majú približne 255 000 aktívnych vojakov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine to call up 10,000 soldiers in new mobilization drive | url = https://ca.reuters.com/article/topNews/idCAKCN0WO1PG | vydavateľ = ca.reuters.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180616154030/https://ca.reuters.com/article/topNews/idCAKCN0WO1PG | dátum archivácie = 2018-06-16 }}</ref> Organizačne sa delia na [[Pozemné vojsko Ozbrojených síl Ukrajiny|pozemné vojsko]], [[Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny|vzdušné sily]], [[Vojenské námorníctvo Ozbrojených síl Ukrajiny|vojenské námorníctvo]], [[Námorná pechota Ozbrojených síl Ukrajiny|námornú pechotu]], [[Výsadkovo-útočné vojsko Ozbrojených síl Ukrajiny|výsadkovo-útočné vojsko]], [[Sily špeciálnych operácií Ozbrojených síl Ukrajiny|sily špeciálnych operácií]], [[Sily teritoriálnej obrany Ozbrojených síl Ukrajiny|sily teritoriálnej obrany]] a [[Sily bezpilotných systémov Ozbrojených síl Ukrajiny|sily bezpilotných systémov]]. Väčšina používanej techniky pochádza ešte z čias Sovietskeho zväzu alebo ide o modernizované verzie týchto starších vzorov, ktoré vyrába pomerne silný ukrajinský vojenský priemysel (napríklad ide o tanky [[T-84|T-84 Oplot]], transportéry [[BTR-4]] a nákladné lietadlá [[Antonov An-70]]). Ukrajinské ozbrojené sily sú členom zväzku [[Partnerstvo pre mier]] a zúčastnili sa misií v bývalej [[Juhoslávia|Juhoslávii]]. V súčasnosti majú vojakov v [[Kosovo|Kosove]], na [[Blízky východ|Blízkom východe]] a v [[Afrika|Afrike]]. Od konca 90. rokov nadväzujú užšie vzťahy s [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], najmä s [[Ozbrojené sily Poľskej republiky|poľskými ozbrojenými silami]]. Od roku 2014 plnia úlohy v boji proti proruským separatistom na východnej Ukrajine. Po udalostiach v roku 2014, vznikli viaceré samostatné dobrovoľníckej jednotky, bojujúce proti ruským separatistom. Boli to napr. [[pluk Azov]], [[Varta Dnipra]], [[Aidar]] a iné. Tieto jednotky sa neskôr stali súčasťou ukrajinskej Národnej gardy a patria pod ukrajinské ministerstvo vnútra. Niektoré z týchto jednotiek, ako napr. Azov boli pôvodne organizované prívržencami [[Pravicový extrémizmus|krajnej pravice]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zbraň ukrajinských oligarchů – co jsou dobrovolnické prapory zač? | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1515012-zbran-ukrajinskych-oligarchu-co-jsou-dobrovolnicke-prapory-zac | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2015-03-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Po presune týchto jednotiek pod kompetencie ukrajinského ministerstva vnútra však ich členovia museli prejsť previerkami a väčšina pravicových extrémistov z nich bola vylúčená. === Zahraničná politika === [[Súbor:Viktor Yanukovych official portrait.jpg|náhľad|upright|[[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktor Janukovyč]], ukrajinský prezident v rokoch 2010 – 2014 a bývalý predseda Strany regiónov]] ==== Vzťahy s Ruskom ==== Ukrajina má intenzívne, ale komplikované vzťahy so svojím najväčším susedom [[Rusko]]m. Panovalo medzi nimi napätie najmä kvôli podpore vtedajšieho prezidenta [[Viktor Andrijovyč Juščenko|Viktora Juščenka]] voči [[Gruzínsko|Gruzínsku]] vo [[vojna v Južnom Osetsku (2008)|vojne v Južnom Osetsku]] a jeho snahám o vstup do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], opakovane tiež kvôli problémom vzniknutým v súvislosti s dodávkami ruského zemného plynu. Na prelome rokov 2008 a 2009 eskaloval rusko-ukrajinský plynový konflikt potom, čo ruský koncern [[Gazprom]] odmietol dodávať plyn ukrajinskému [[Naftohaz]]u, pokiaľ ten nesplatí dlhy za predchádzajúce dodávky. Výsledkom bolo trojtýždňové prerušenie dodávok plynu v [[január]]i [[2009]], čo postihlo nielen Ukrajinu, ale aj strednú a juhovýchodnú Európu. Za dodávky ruského plynu dlhoval ukrajinský Naftohaz v novembri 2013 približne 1,3 miliardy dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina obnovila dovoz plynu z Ruska | url = https://www.patria.cz/zpravodajstvi/2493213/ukrajina-obnovila-dovoz-plynu-z-ruska.html | vydavateľ = patria.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ku koncu roka preto táto firma sama zastavila odber a zásobovanie krajiny zaisťovala odčerpávaním zásob. Pre prípad dlhšie trvajúceho prerušenia dodávok ruského zemného plynu cez Ukrajinu bol vybudovaný severný plynovod [[Nord Stream]], ktorý vedie z Ruska pod [[Baltské more|Baltským morom]] priamo do [[Nemecko|Nemecka]]. Používaním plynovodov vedúcich mimo územia Ukrajiny prichádza krajina o poplatky súvisiace s tranzitom plynu po svojom území. Po ruskej anexii [[Krym (republika)|Krymu]], poskytnutí pomoci zosadenému prezidentovi [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktorovi Janukovyčovi]] a [[Ruská vojenská intervencia na Ukrajine (2014 – súčasnosť)|intervencii na východnej Ukrajine]] sú vzťahy medzi Kyjevom a Moskvou na historickom minime. ==== Vzťahy s Poľskom ==== [[Súbor:Тернопіль - Візит Петра Порошенка - 15043059.jpg|náhľad|Prezident [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petro Porošenko]] v [[Ternopiľ|Ternopile]], v pozadí socha [[Stepan Andrijovyč Bandera|Stepana Banderu]], ktorý je v Poľsku vnímaný negatívne]] Poľsko iniciovalo projekt [[Východné partnerstvo|Východného partnerstva]] medzi Európskou úniou a šiestimi postsovietskymi krajinami a veľmi aktívne podporovalo proeurópske hnutie [[Euromajdan]] na Ukrajine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tysyachna | meno = Lyudmyla | autor = | odkaz na autora = | titul = Polská zahraniční politika vůči Ukrajině v letech 1991-2013 | url = https://is.muni.cz/th/397607/fss_b/Tysyachna_bakalarska_prace.pdf | vydavateľ = is.muni.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Poľsko, Litva a Ukrajina plánujú vytvoriť spoločnú armádnu brigádu na obranu pred Ruskom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = iRozhlas | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/polsko-litva-a-ukrajina-vytvori-spolecnou-armadni-brigadu-kvuli-rusku_201601260421_sbartosova | vydavateľ = irozhlas.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Poľsko-ukrajinské vzťahy komplikujú nezrovnalosti v interpretácii niektorých historických udalostí, najmä [[Volynský masaker|Volynského masakru]] – vyvraždenie približne 100 000 poľských civilistov [[Ukrajinská povstalecká armáda|Ukrajinskou povstaleckou armádou]] (UPA) počas druhej svetovej vojny vo [[Volyň|Volyni]] na západe Ukrajiny a následné odvetné masakre ukrajinských civilistov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Volyňské masakry byly genocida, odhlasovali polští poslanci | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/volynske-masakry-byly-genocida-odhlasovali-polsti-poslanci-ply-/zahranicni.aspx?c=A160722_134410_zahranicni_aha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2016-07-22 | dátum prístupu = 2018-03-13 }}</ref> V apríli 2015 ukrajinský parlament schválil zákon, ktorým udelil príslušníkom UPA a [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|Organizácie ukrajinských nacionalistov]] (OUN) status bojovníkov za slobodu Ukrajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina účtuje s minulostí, banderovcům ale přiznala zásluhy | url = https://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/366622-ukrajina-uctuje-s-minulosti-banderovcum-ale-priznala-zasluhy.html | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Prezident Petro Porošenko označil bojovníkov UPA za „príklad hrdinstva a vlastenectva na Ukrajine“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = About the Source Mat Babiak | odkaz na autora = | titul = Poroshenko: ‘UPA are heroes,’ will consider giving veterans legal status | url = http://euromaidanpress.com/2014/09/26/poroshenko-to-consider-giving-upa-veterans-legal-status/ | vydavateľ = euromaidanpress.com | dátum vydania = 2014-09-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> V júli 2016 označil poľský [[Sejm]] masakre poľského obyvateľstva na Volyni za [[genocída (právo)|genocídu]]. Poľský historický film ''[[Volyň (film)|Volyň]]'', ktorý bol ocenený ako najlepší poľský film roku 2016,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = "Wołyń" uznany za najlepszy film podczas gali Orły 2017 | url = http://www.prk24.pl/29576184/wolyn-uznany-za-najlepszy-film-podczas-gali-orly-2017 | vydavateľ = prk24.pl | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> bol na Ukrajine prijatý negatívne a jeho premietanie v [[Kyjev]]e bolo na žiadosť ukrajinského ministerstva zahraničia zrušené.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Polský film o masakrech na Volyni v Kyjevě raději nepromítají | url = https://www.novinky.cz/kultura/417913-polsky-film-o-masakrech-na-volyni-v-kyjeve-radeji-nepromitaji.html | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Zákazy kníh a vstupu na Ukrajinu ==== Od roku 2014 sú na Ukrajine zakazované knihy či filmy autorov alebo protagonistov, ktoré podľa Kyjeva ohrozujú ukrajinskú národnú bezpečnosť. Na čiernu listinu sa dostali nielen Rusi (napr. Ivan Ochlobystin a Michail Porečenkov), ale zákaz sa týka aj umelcov či spisovateľov, ktorí nejakým spôsobom sympatizovali so súčasnou ruskou politikou, navštívili anektovaný Krym a pod. Zakázané tak boli napríklad filmy či fotky s [[Gérard Depardieu|Gérardom Depardieu]], [[Steven Seagal|Stevenom Seagalom]], [[Mickey Rourke|Mickey Rourkom]], [[Jean-Claude Van Damme|Jean-Claude Van Dammom]], filmy režisérov [[Emir Kusturica|Emira Kusturicu]], [[Oliver Stone|Olivera Stona]] a ďalších približne 600 umelcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Depardieu, other actors, on Ukraine’s black list | url = https://www.neweurope.eu/article/depardieu-other-actors-on-ukraines-black-list/ | vydavateľ = neweurope.eu | dátum vydania = 2015-07-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20161112210656/https://www.neweurope.eu/article/depardieu-other-actors-on-ukraines-black-list/ | dátum archivácie = 2016-11-12 }}</ref> Zákaz vstupu na Ukrajinu má z „bezpečnostných dôvodov“ tiež americký spevák a filmový režisér [[Fred Durst]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Limp Bizkit's Fred Durst is banned from Ukraine for five years for security reasons | url = http://www.bbc.co.uk/newsbeat/article/35155170/limp-bizkits-fred-durst-is-banned-from-ukraine-for-five-years-for-security-reasons | vydavateľ = bbc.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Okrem toho dali ukrajinské úrady najavo, že žiadnemu ruskému spevákovi, ktorý podporuje oficiálne ruskú politiku voči Ukrajine, nepovolí účasť na súťaži [[Eurovision Song Contest]] v Kyjeve v roku 2017. Zoznam takto prohibitovaných spevákov obsahoval jedenásť mien.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Argyriou | meno = Giannis | autor = | odkaz na autora = | titul = EuroVisionary | url = https://www.eurovisionary.com/ukraine-confirms-russian-artists-banned-eurovision-2017/ | vydavateľ = eurovisionary.com | dátum vydania = 2016-09-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180612233300/https://www.eurovisionary.com/ukraine-confirms-russian-artists-banned-eurovision-2017/ | dátum archivácie = 2018-06-12 }}</ref> V máji 2017 boli na Ukrajine zakázané ruské internetové servery [[VKontakte]], [[Odnoklassniki]], [[Yandex]] a [[Mail.ru]]. Ako dôvod uviedla vláda, že „Ruské tajné služby vedú hybridnú vojnu proti ukrajinskému obyvateľstvu, v ktorej ku svojim špeciálnym informačným operáciám zneužívajú internetové siete VKontakte, Odnoklassniki, Mail.ru a ďalšie“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Palata | meno = Luboš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = MF DNES | odkaz na autora2 = | titul = Kyjev zablokoval ruské sociální sítě, Porošenka viní z cenzury | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/rusko-ukrajina-socialni-site-djp-/zahranicni.aspx?c=A170518_2326562_zahranicni_aha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2017-05-18 | dátum prístupu = 2018-03-13 }}</ref> Zákaz bol kritizovaný ako porušovanie slobody slova a slobodného šírenia informácií miliónov ukrajinských užívateľov Medzinárodnou organizáciou na ochranu ľudských práv.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ochránci práv kritizují zákaz ruského internetu na Ukrajině | url = https://www.euro.cz/politika/ochranci-prav-kritizuji-zakaz-ruskeho-internetu-na-ukrajine-1348523 | vydavateľ = euro.cz | dátum vydania = 2017-05-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Ekonomika == === Hospodársky rast === [[Súbor:Міст Патона з нічною архітектурною підсвіткою та панорама Лівого берега.jpg|náhľad|vľavo|[[Kyjev]], finančné centrum Ukrajiny]] [[Súbor:GDP real growth rate Ukraine.png|náhľad|Reálna miera rastu HDP na Ukrajine v rokoch 1990 – 2011]] [[Súbor:Ukraine salary by region 2016.svg|náhľad|Ukrajinské oblasti podľa výšky priemerného mesačného platu (2016), najvyššie sú v Kyjeve a na juhovýchode Ukrajiny (všetky čísla sú v ukrajinských hrivnách)]] Ukrajinská ekonomika bola druhou najväčšou v rámci Sovietskeho zväzu. Po jeho rozpade nastal prechod k [[trhová ekonomika|trhovému hospodárstvu]], ktorého nástup v podobe „šokovej terapie“ bol veľmi bolestný. Krajinu postihla [[hyperinflácia]], mnoho podnikov ukončilo výrobu, privatizácie prebiehali neprehľadným spôsobom. Situácia sa čiastočne stabilizovala po roku [[1996]] po zavedení novej meny, [[ukrajinská hrivna|ukrajinskej hrivny]]. V prvých rokoch 21. storočia ukrajinská ekonomika dosiahla pomerne rýchleho a stabilného rastu [[hrubý domáci produkt|hrubého domáceho produktu]] (HDP), ktorý v roku 2007 predstavoval 7,3%. V roku 2008 bola však Ukrajina ťažko zasiahnutá svetovou ekonomickou krízou, v dôsledku čoho sa ekonomika prudko prepadla, a to o viac ako 15%. V roku 2012 predstavoval rast HDP iba 0,2%, v roku 2013 0,36%. [[Medzinárodný menový fond]] (MMF) na konci roku 2013 predpovedal rast HDP v roku 2014 o 1%, ale je zrejmé, že tento cieľ sa vzhľadom k nestabilnej politickej situácii, odtrhnutie Krymu a predovšetkým kvôli vojne na východnej Ukrajine so všetkými jej sprievodnými javmi nepodarilo dosiahnuť. Naopak, ukrajinský HDP v roku 2014 značne poklesol. V porovnaní so [[Slovensko]]m a tiež [[Rusko]]m nemá Ukrajina porovnateľnú ekonomickú výkonnosť. Jej HDP na hlavu v roku 2017 (v [[parita kúpnej sily (teoretický výmenný kurz)|parite kúpnej sily]], {{V jazyku|eng|''purchasing-power parity''}}, ''PPP'') predstavoval 8 656 USD, zatiaľ čo HDP Slovenska bol 32 895 USD a Ruska 27 890 USD na jedného obyvateľa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Report for Selected Countries and Subjects | url = http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2017/02/weodata/weorept.aspx?sy=2017&ey=2017&scsm=1&ssd=1&sort=country&ds=.&br=1&pr1.x=55&pr1.y=9&c=512%2C946%2C914%2C137%2C612%2C546%2C614%2C962%2C311%2C674%2C213%2C676%2C911%2C548%2C193%2C556%2C122%2C678%2C912%2C181%2C313%2C867%2C419%2C682%2C513%2C684%2C316%2C273%2C913%2C868%2C124%2C921%2C339%2C948%2C638%2C943%2C514%2C686%2C218%2C688%2C963%2C518%2C616%2C728%2C223%2C836%2C516%2C558%2C918%2C138%2C748%2C196%2C618%2C278%2C624%2C692%2C522%2C694%2C622%2C142%2C156%2C449%2C626%2C564%2C628%2C565%2C228%2C283%2C924%2C853%2C233%2C288%2C632%2C293%2C636%2C566%2C634%2C964%2C238%2C182%2C662%2C359%2C960%2C453%2C423%2C968%2C935%2C922%2C128%2C714%2C611%2C862%2C321%2C135%2C243%2C716%2C248%2C456%2C469%2C722%2C253%2C942%2C642%2C718%2C643%2C724%2C939%2C576%2C644%2C936%2C819%2C961%2C172%2C813%2C132%2C726%2C646%2C199%2C648%2C733%2C915%2C184%2C134%2C524%2C652%2C361%2C174%2C362%2C328%2C364%2C258%2C732%2C656%2C366%2C654%2C734%2C336%2C144%2C263%2C146%2C268%2C463%2C532%2C528%2C944%2C923%2C176%2C738%2C534%2C578%2C536%2C537%2C429%2C742%2C433%2C866%2C178%2C369%2C436%2C744%2C136%2C186%2C343%2C925%2C158%2C869%2C439%2C746%2C916%2C926%2C664%2C466%2C826%2C112%2C542%2C111%2C967%2C298%2C443%2C927%2C917%2C846%2C544%2C299%2C941%2C582%2C446%2C474%2C666%2C754%2C668%2C698%2C672&s=PPPPC&grp=0&a= | vydavateľ = imf.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ekonomika Ukrajiny je tak porovnateľná s rozvojovými štátmi ako sú, napr. [[Salvádor]], [[Bhután]], [[Maroko]] a [[Belize]]. Ukrajinské hospodárstvo naďalej nesie znaky postsovietskej ekonomiky, orientované na odbory s nízkou pridanou hodnotou. Dominuje ťažký priemysel, najmä [[metalurgia]] a ťažba uhlia vo vojnou postihnutom [[Donecká panva|Donbase]], ktorý je však technicky a technologicky zastaraný. Na jeseň roku 2008 v dôsledku finančnej krízy prijala Ukrajina, v rovnakom čase ako Maďarsko, mnohomiliardový dolárový úver od Medzinárodného menového fondu. Najväčšími obchodnými partnermi sú krajiny [[Európska únia|EÚ]], [[Rusko]] (prípadne [[Spoločenstvo nezávislých štátov|SNŠ]]) a [[Turecko]]. === Makroekonomické ukazovatele === [[Súbor:National Bank of Ukraine new.jpg|náhľad|Budova ukrajinskej národnej banky]] [[Súbor:Поля під Касовою горою.jpg|náhľad|Poľnohospodárske práce v [[Ivanofrankivská oblasť|Ivanofrankivskej oblasti]]]] * Podiel na tvorbe HDP: priemysel 24,7%, stavebníctvo 2,5%, poľnohospodárstvo 13,7%, iné 59,1% (2016)<ref name="businessinfo-ukrajina-zakladni-charakteristika">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina: Základní charakteristika teritoria, ekonomický přehled | url = http://www.businessinfo.cz/cs/clanky/ukrajina-zakladni-charakteristika-teritoria-19093.html | vydavateľ = businessinfo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> * HDP (parita kúpnej sily): 332 646 mil. USD (1992), 184 566 mil. USD (1998), 428 973 mil. USD (2008), 339 155 mil. USD (2016) * HDP na jedného obyvateľa (parita kúpnej sily): 8 656 USD (2017) Priemerná mzda štátnych pracovníkov v júli 2008 predstavovala 1 930 [[ukrajinská hrivna|hrivien]], teda približne 398 USD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Середня заробітна плата за регіонами за місяць у 2008 році | url = http://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2008/gdn/reg_zp_m/reg_zpm08_u.htm | vydavateľ = ukrstat.gov.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> O rok neskôr to bolo 2 008 hrivien,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Середня заробітна плата за регіонами за місяць у 2009 році | url = http://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2009/gdn/reg_zp_m/reg_zpm09_u.htm | vydavateľ = ukrstat.gov.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> ale kvôli prepadu hrivny kvôli ekonomickej kríze predstavoval prepočet len 251 USD. Priemerná mzda za rok 2012 predstavovala 294,6 eur. Podľa sektorov je najvyššia priemerná mzda v priemysle (340,7 eur), nasledujú stavebníctvo (242,5 eur), obchod (262,5 eur) a ubytovanie a stravovanie (200,2 eur). To je aj napriek nižším cenám v porovnaní s inými štátmi pomerne málo, čo vedie k početnej pracovnej migrácii najmä do [[Česko|Česka]], [[Nemecko|Nemecka]] a [[Taliansko|Talianska]], ale predovšetkým do Ruska, napríklad do [[Moskva|Moskvy]]. Miera nezamestnanosti na Ukrajine v roku 2016 dosiahla 9,7%.<ref name="businessinfo-ukrajina-zakladni-charakteristika"/> Najväčší podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva pracuje v službách (60,7%), v priemysle a stavebníctve ich pracuje 23,4%, a najmenšieho podielu dosahuje poľnohospodárstvo (15,8%). Ukrajinská hrivna sa proti menám ako je americký dolár (USD) a euro (EUR) už v priebehu roku 2014 značne prepadla, a síce o 50%. Ešte rýchlejším tempom stráca hrivna od začiatku roku 2015, keď do konca februára prišla o ďalších 50% svojej doterajšej hodnoty. Hrivna má teda teraz voči dôležitým svetovým menám iba štvrtinu hodnoty z konca roku 2013. Jej výmenný kurz oproti USD je aktuálne 25:1. Ukrajinská národná banka sa snaží tento proces aspoň spomaliť, a preto dvíha hlavnú úrokovú mieru. Naposledy sa tak stalo 2. marca 2015, a to z 19,5% ročne na rekordných 30%. Ukrajinská vláda robí ďalšie opatrenia, aby prepad ekonomiky brzdila. Okrem iného sa uchádza o ďalšiu pôžičku [[Medzinárodný menový fond|Medzinárodného menového fondu]] (MMF) vo výške 17,5 miliardy USD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Frankfurter Allgemeine Zeitung GmbH | odkaz na autora = | titul = Ukraine hebt Leitzins drastisch an | url = http://www.faz.net/aktuell/wirtschaft/wirtschaftspolitik/ukraine-hebt-leitzins-drastisch-an-13461462.html | vydavateľ = faz.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> V súvislosti s plánovanou pomocou od MMF sú nezávislí pozorovatelia toho názoru, že Ukrajina sa ako dlžník stáva „bezodným sudom“, ktorý nemôžu úplne zaceliť ani vysoké pôžičky. === Nerastné bohatstvo a priemysel === Ukrajinské nerastné bohatstvo sa stalo jedným z pilierov sovietskej ekonomiky. Najdôležitejším sektorom je ťažba čierneho uhlia v oblasti [[Donecká panva|Donbasu]] (s hlavnými centrami [[Doneck]] a [[Luhansk]]), ktorý je zároveň hlavným priemyselným regiónom krajiny. Ročne sa tu v uplynulých rokoch vyťažilo až 200 miliónov ton uhlia a vyrobilo sa 50 miliónov ton [[oceľ|ocele]]. Významný je ďalej najmä strojársky, chemický a potravinársky priemysel. Okrem Donbasu sú veľkými centrami ťažkého priemyslu aj mestá [[Dnipro]], [[Záporožie]] či [[Mariupoľ]]. V okolí mesta [[Kryvyj Rih]] sú bohaté náleziská [[železná ruda|železnej rudy]], ktorá sa spracováva v miestnych zlievárniach. Medzi ďalšie nerastné suroviny Ukrajiny patria [[Urán (chemický prvok)|uránové]] rudy, magnetické rudy a [[Titán (chemický prvok)|titán]], ďalej [[chróm]], [[nikel]], [[bauxit]], [[fosforečnan|fosfáty]], [[síra]], [[rašelina]], [[ropa]], [[halit|soľ]], [[grafit]] a [[mangán]]. === Poľnohospodárstvo === Väčšina územia Ukrajiny disponuje kvalitnou a úrodnou [[černozem]]nou pôdou. Obrábaných je 57% pôdy. Medzi hlavné poľnohospodárske produkty patria: [[pšenica]], [[jačmeň]], [[cukrová repa]], [[ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[kukurica siata|kukurica]], [[slnečnica (rod rastlín)|slnečnica]], [[mäso]] a mliečne výrobky. Chová sa tu hlavne [[tur domáci|hovädzí dobytok]] a [[sviňa domáca|ošípané]], dôležitý je tiež [[rybolov]]. V južných oblastiach (najmä na Kryme) je rozšírené aj [[vinohradníctvo|vinárstvo]]. Karpaty sú dôležitou zásobárňou dreva. Pre veľkú časť vidieckeho obyvateľstva je drobné poľnohospodárstvo vedľajším zdrojom príjmov. === Doprava === ==== Infraštruktúra ==== [[Súbor:Автодорога Київ — Одеса, с. Віта-Поштова 003.jpg|náhľad|Štvorprúdový úsek cesty M05 v [[Kyjev]]e]] [[Súbor:EKr1-002.jpg|náhľad|Elektrický vlak EKr1-002 na trati [[Bojarka]] – [[Vasyľkiv]]-I v [[Kyjevská oblasť|Kyjevskej oblasti]]]] Rozloha Ukrajiny a jej poloha medzi západnou Európou, Ruskom a Čiernym morom kladie veľké nároky na dopravnú infraštruktúru. Relatívne hustá a kapacitná železničná sieť (so [[rozchod koľaje|širokým rozchodom]] 1 524&nbsp;mm) má celkovo 23 300&nbsp;km tratí, z ktorých necelá polovica je elektrifikovaná. Najvyťaženejšie a najlepšie udržiavané trate vedú v smere [[Poľsko]] – [[Ľvov]] – [[Šepetivka]] – [[Fastiv]]/[[Kyjev]] – [[Dnipro]] – [[Doneck]] – [[Rusko]] a [[Moskva]] – [[Charkov]] – [[Záporožie]] – [[Krym (republika)|Krym]]. Monopolný dopravca ''[[Ukrzaliznycja]]'' je s 375 000 zamestnancov jedným z najväčších podnikov v krajine. V januári a februári 2017 prebiehala na území kontrolovanom ukrajinskou vládou blokáda železničných a čiastočne i cestných spojení so separatistickými republikami. Cieľom nacionalistických demonštrantov z radov účastníkov tzv. protiteroristickej operácie (ATO) a niekoľkých poslancov parlamentu bolo ochromenie dodávok čierneho uhlia z Donbasu do ukrajinských elektrární a [[koks]]ární. Protestovali tým proti vysokým cenám elektriny a proti korupcii v krajine. Zároveň však spôsobili, že sa Ukrajina dostala na pokraj energetického kolapsu, pretože mnoho elektrární pracuje výhradne s vysoko hodnotným [[antracit]]om, ktorý sa na Ukrajine neťaží nikde inde ako na území separatistických republík. Zásob antracitu zostávalo približne na 40 dní. Predseda vlády [[Volodymyr Borysovyč Hrojsman|Volodymyr Hrojsman]] preto požiadal demonštrantov, aby to s „blokádou nepreháňali“. Na Ukrajine sú iba dve štandardné [[diaľnica|diaľnice]]; 175&nbsp;km úsek z [[Charkov]]a do [[Dnipro|Dnipra]] a 18&nbsp;km časť M03 z [[Kyjev]]a do [[Boryspiľ]]u. Z Kyjeva do [[Ľvov]]a a [[Odesa|Odesy]] vedú expresné cesty. Individuálny automobilizmus širokých vrstiev obyvateľstva sa na Ukrajine ešte príliš nerozšíril ako v západných krajinách. Cez Ukrajinu vedú dôležité tranzitné [[ropovod]]y a [[plynovod]]y z Ruska do strednej a západnej Európy, čo ju stavia do pozície kľúčového hráča najmä vo veci tranzitu ruského plynu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina může ohrozit energetické potřeby Evropy | url = https://legacy.blisty.cz/art/29131.html | vydavateľ = legacy.blisty.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Hromadná doprava ==== Veľmi využívaná je [[mestská hromadná doprava]] (MHD), najmä tri fungujúce systémy [[metro (podzemná železnica)|metra]] v [[Kyjevské metro|Kyjeve]], [[Charkovské metro|Charkove]] a [[Dniprovské metro|Dnipru]]. Desiatky miest majú prevádzky [[električková doprava|električkovej]] či [[trolejbusová doprava|trolejbusovej dopravy]]. Na Kryme je v prevádzke dokonca najdlhšia trolejbusová trať sveta. V niekoľkých ukrajinských mestách sú používané [[električky Tatra|električky česko-slovenskej výroby]] značky Tatra. Kvôli nedostatku financií po rozpade Sovietskeho zväzu sa prudko spomalil rozvoj klasických sietí MHD. Ukrajinské mestá zaplnili tzv. [[maršrutka|maršrutky]], čo je kyvadlový taxíkový mikrobus. ==== Letecká doprava ==== V mnohých veľkých mestách sa nachádzajú medzinárodné letiská. Najvýznamnejším je kyjevské [[Medzinárodné letisko Boryspiľ]], ďalšie významné letiská sú v [[Medzinárodné letisko Odesa|Odese]], [[Medzinárodné letisko Daniela Haličského Ľvov|Ľvove]], [[Medzinárodné letisko Dnepropetrovsk|Dnipre]] a [[Medzinárodné letisko Charkov|Charkove]]. [[Medzinárodné letisko Doneck]], ktoré bolo dokončené krátko pred [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|majstrovstvami Európy vo futbale 2012]], bolo v priebehu [[vojna na východnej Ukrajine|vojny v Donbase]] úplne zničené. Národnou leteckou spoločnosťou Ukrajiny sú [[Mižnarodni avialiniji Ukrajiny]]. ==== Námorná doprava ==== Dôležité námorné [[prístav]]y sa nachádzajú v [[Odesa|Odese]], [[Sevastopoľ|Sevastopole]], [[Kerč]]i a [[Mariupoľ|Mariupole]]. Lodná doprava je prevádzkovaná tiež na riekach [[Dneper]] a [[Dunaj]]. V súčasnosti je riečna lodná doprava v dôsledku útlmu hospodárskej činnosti značne obmedzená. === Turizmus === [[Súbor:З--Кострич--на--Чорногору..jpg|náhľad|Bývalá [[Podkarpatská Rus]] je častým cieľom turistov]] Ukrajina je veľmi navštevovanou krajinou, keďže ročne ju navštívi vyše 16 miliónov osôb, prevažne občanov [[Moldavsko|Moldavska]], [[Bielorusko|Bieloruska]] a [[Rusko|Ruskej federácie]].{{#tag:ref|Nie všetci sú však turisti, pretože mnoho občanov najmä krajín bývalého ZSSR má na Ukrajine príbuzných.|group=pozn.}} V súčasnosti (najmä po zrušení vízovej povinnosti) stúpa aj záujem u turistov z [[Európska únia|EÚ]] a [[Spojené štáty|USA]], ktorí sem prichádzajú skôr na „dobrodružnú“, aktívnu dovolenku, zatiaľ čo pre Rusov je najmä Krym dlho zavedenou odpočinkovou destináciou, kam v lete jazdia dlhé vlaky zo všetkých kútov Ruska. Územie Ukrajiny je navštevované veľmi nerovnomerne. Najobľúbenejší je dlhodobo Krym s letoviskami ako [[Jalta]], [[Sevastopoľ]] či [[Sudak]]. Ďalšou navštevovanou oblasťou sú aj [[Karpaty]] v [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]]. Medzi ďalšími cieľmi je nutné vymenovať [[Kyjev]] (s výletnými plavbami po Dnepri) a ďalšie mestá s historickými pamiatkami, napríklad [[Ľvov]], [[Černovice (Ukrajina)|Černovice]], [[Kamianec-Podiľskyj]], [[Odesa]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Černihiv]] a ďalšie. Naproti tomu „bežné“ oblasti predovšetkým východnej Ukrajiny nie sú vyhľadávané prakticky vôbec, čo však neznamená, že nie sú zaujímavé, napríklad významné pútnické miesto [[Sviatohirsk]] sa nachádza priamo v priemyselnom [[Donecká panva|Donbase]]. ==== Pamätihodnosti ==== [[Súbor:80-391-0151 Kyiv St.Sophia's Cathedral RB 18 2 (cropped).jpg|náhľad|vľavo|[[Chrám svätej Sofie (Kyjev)|Chrám svätej Sofie]] v [[Kyjev]]e, zapísaná na [[Svetové dedičstvo UNESCO|zozname svetového dedičstva UNESCO]]]] [[Kyjev]] patrí medzi turistami najviac navštevované ukrajinské mestá. Centrum mesta sa nazýva [[Námestie Nezávislosti (Kyjev)|Majdan Nezaležnosti]], čo znamená Námestie Nezávislosti. Svoj názov získalo v roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu, keď Ukrajina získala nezávislosť. Najstaršou pamiatkou je [[Chrám svätej Sofie (Kyjev)|Chrám svätej Sofie]], ktorý pochádza z 11. storočia. Názov chrámu je odvodený od carihradského chrámu [[Hagia Sofia]] (Svätá Múdrosť). Chrám bol počas svojej existencie niekoľkokrát zničený, najviac v roku 1240 pri nájazde Tatárov. Dnešná podoba chrámu – devätnásť zelených vežičiek pochádza zo 17. storočia, keď bol prestavaný v štýle ukrajinského baroka. Dnes je súčasťou [[svetové dedičstvo UNESCO|svetového dedičstva UNESCO]] a v auguste 2007 bol vyhlásený jedným zo siedmich divov Ukrajiny. Ku Chrámu svätej Sofie prilieha obria zvonica. Zo zvonice je nádherný výhľad na obrovské Michajlovské námestie, pričom na jeho kraji stojí [[Monastier svätého Michala (Kyjev)|Monastier svätého Michala]]. Ďalším zo siedmich divov Ukrajiny je [[Kyjevsko-pečerská lavra]] – unikátny jaskynný [[monastier]]. [[Lavra]] je označenie pre vysokopostavený monastier, pečera znamená jaskyňa. Ide o pravoslávny kláštor, preto sa pri jeho návšteve vyžaduje slušné oblečenie. V jaskyniach sú uložené presklené rakvy s telami mníchov. [[Súbor:Монумент та прапор.jpg|náhľad|Socha Matky vlasti]] Za návštevu stojí aj perla socialistického realizmu – Matka vlasť a Národné múzeum histórie Ukrajiny v druhej svetovej vojne. V podstavci sa nachádza múzeum [[Východný front (druhá svetová vojna)|Veľkej vlasteneckej vojny]], pričom na podstavci stojí obria ženská bojovníčka so štítom a mečom.{{#tag:ref|Výška Matky vlasti je 102 metrov a je teda vyššia ako [[Socha slobody]] v [[New York (mesto)|New Yorku]], ktorá meria 93 metrov.|group=pozn.}} Informácie pre návštevníkov sú len v domácom jazyku. Návštevník má ale v tomto múzeu možnosť porozumieť, čím si Ukrajina počas druhej svetovej vojny prešla. Okrem bezprostredných fotiek obesencov a ďalších obetí vojny medzi exponátmi nechýbajú šibenice, bič, ktorým nacisti trestali miestne obyvateľstvo, a ani rukavice z ľudskej kože. [[Kamianec-Podiľskyj]] sa pýši starobylým hradom, katedrálou svätého Petra a Pavla, historickou mestskou radnicou a mestskými hradbami. Kamianec-Podiľskyj sa od konca 90. rokov 20. storočia stáva čoraz obľúbenejšou turistickou destináciou. Každoročne sa tu konajú rôzne festivaly vrátane ukrajinských majstrovstiev v letoch balónom, automobilové preteky a najrôznejšie hudobné a divadelné akcie, ktoré prilákajú až 140 000 turistov ročne. Miestny historický komplex bol tiež zvolený za jeden zo siedmich divov Ukrajiny. [[Súbor:Січ з висоти польоту.jpg|náhľad|vľavo|Múzeum Záporožského kozáctva na ostrove [[Chortycia]]]] [[Chortycia]] je najväčší ostrov na Dnepri. Leží na juhu Ukrajiny na území mesta [[Záporožie]]. Ostrov je {{km|12|m}} dlhý, jeho priemerná šírka je {{km|2.5|m}}. Tento ostrov zohral významnú úlohu v dejinách krajiny. V stredoveku bol dôležitou obchodnou stanicou. Počas 16. storočia sa stal rozsiahlou kozáckou pevnosťou. V 18. storočí ho obsadili Rusi a slúžil im ako základňa pri bojoch proti Turkom. Dnes sa na ostrove nachádza národné múzeum, ktoré zachytáva dejiny od doby kamennej až do 20. storočia. Možno tiež navštíviť Múzeum Záporožského kozáctva. Z ostrova je krásny výhľad na obriu priehradu na Dnepri. [[Chersonézos (mesto)|Chersonézos]] je bývalá kolónia [[staroveké Grécko|starovekého Grécka]], ktorá bola založená v 6. storočí pred naším letopočtom. Nájdeme ju na okraji mesta [[Sevastopoľ]] na [[Krym (polostrov)|Kryme]] v južnej časti Ukrajiny. V 2. storočí pred n. l. mesto prešlo pod nadvládu Bosporského kráľovstva. Od 1. storočia nášho letopočtu bolo pod kontrolou [[staroveký Rím|Ríma]] až do 4. storočia n. l., kedy bolo dobyté [[Huni|Hunmi]]. Od 6. storočia patrilo pod [[Byzantská ríša|Byzantskú ríšu]] až do roku 980, kedy prešlo pod vplyv [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. Po rozpade Kyjevskej Rusi sa vrátilo späť k Byzantskej ríši a v 14. storočí bolo zničené mongolskými nájazdníkmi a od tohto času bolo opustené. V súčasnosti sa ruiny antického mesta nachádzajú na sevastopoľskom predmestí. Ruiny začala postupne odkrývať ruská vláda v roku 1827. Dnes sú vyhľadávanou turistickou atrakciou, ale bohužiaľ sú v ohrození kvôli rozrastaniu mesta Sevastopoľ a aj kvôli prebiehajúcej pobrežnej erózii. Vzhľadom k tomu, že ruská anexia Krymu nebola medzinárodne uznaná, organizácia UNESCO stále vedie túto pamiatku ako ukrajinskú a odmieta tu vykonávať inšpekcie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Нарышкин: ЮНЕСКО перестала следить за памятниками Херсонеса по политмотивам | url = https://ria.ru/culture/20160704/1458337811.html#ixzz4DSn4QBve | vydavateľ = ria.ru | dátum vydania = 20160704T1551+0300Z | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Stredoveká [[Chotynská pevnosť]] bola vybudovaná na juhu západnej Ukrajiny na rieke [[Dnester]] pri hraniciach s [[Rumunsko]]m. Pevnosť bola založená v 10. storočí ako hraničná pevnosť na juhozápade Kyjevskej Rusi. Pôvodná pevnosť bola postavená len z dreva a hliny. Do svojej dnešnej podoby bola prestavaná v roku 1325, s rôznymi prestavbami v rokoch 1380 a 1460. == Obyvateľstvo == [[Súbor:Population of Ukraine from 1950z.svg|náhľad|Vývoj počtu obyvateľov Ukrajiny v rokoch 1950 – 2024]] K [[1. júl]]u [[2007]] mala Ukrajina 46 490 819 obyvateľov, z ktorých 68% žilo v mestách. Ukrajina bola tradične výraznou [[vidiek|vidieckou]] krajinou. V roku 1900 žilo v mestách len 14,3% obyvateľov. Počas 20. storočia však počet a podiel mestského obyvateľstva výrazne vzrástli. Kým východné priemyselné regióny sa zaľudnili, niektoré vidiecke oblasti predovšetkým severnej a strednej Ukrajiny (napríklad [[Černihivská oblasť]]) majú dnes menej obyvateľov ako pred [[druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]]. V posledných 20 rokoch počet obyvateľov Ukrajiny klesá. Podľa francúzskeho časopisu ''[[Le Monde diplomatique]]'' stratila Ukrajina od roku 1995 približne 7 miliónov obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Jean-Arnault Dérens & Laurent Geslin | odkaz na autora = | titul = Ukraine, d’une oligarchie à l’autre | url = https://www.monde-diplomatique.fr/2014/04/DERENS/50334 | vydavateľ = monde-diplomatique.fr | dátum vydania = 2014-04-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jednou z príčin poklesu obyvateľstva na Ukrajine je, podobne ako vo väčšine európskych krajín, nízka [[pôrodnosť]]. Na Ukrajine ale k nej pristupuje tiež vysoká [[úmrtnosť]] a značne negatívne migračné saldo. Očakávaná dĺžka života je 67,9 rokov (62,2 rokov u mužov, 74 rokov u žien). Ukrajina vykazuje aj v rámci Európy pomerne vysoký podiel ľudí nakazených vírusom [[HIV]] (približne 1,4%).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = COUNTRY COMPARISON: HIV/AIDS - ADULT PREVALENCE RATE | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2155rank.html | vydavateľ = cia.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20141221190412/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2155rank.html | dátum archivácie = 2014-12-21 }}</ref> === Národnostné zloženie === [[Súbor:Podil Ukrajincu.png|náhľad|Zastúpenie [[Ukrajinci|ukrajinskej]] národnosti v jednotlivých oblastiach Ukrajiny]] [[Súbor:Ivan Honchar museum vyshyvanka 29.JPG|náhľad|Ukrajinské ženské tradičné kroje]] K ukrajinskej národnosti sa hlási 77,8% obyvateľstva Ukrajiny (2001). Okrem [[Krym (republika)|Krymu]], kde žijú predovšetkým [[Rusi]] (58,5%), tvoria Ukrajinci vo všetkých oblastiach nadpolovičnú väčšinu, pričom v [[Halič (región)|Haliči]], [[Volyň|Volyni]] a [[Podolie (historické územie)|Podolí]] ich podiel presahuje 90%. Najväčšie zastúpenie Rusov vykazuje [[Luhanská oblasť|Luhanská]] (39%), [[Donecká oblasť|Donecká]] (38%) a [[Charkovská oblasť]] (26%). Najvýznamnejšiu [[Rumuni|rumunskú]] menšinu má [[Bukovina (krajina)|Bukovina]] v [[Černovická oblasť|Černovickej oblasti]]. Etnicky najrôznorodejším krajom je [[Budžak]], kde okrem Ukrajincov a Rusov žije 21% menšina besarábskych [[Bulhari|Bulharov]] a 4% menšina [[Gagauzi|Gagauzov]]. V [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]] žije významná [[Maďari|maďarská]] menšina. Karpatskí [[Rusíni]] ([[Lemkovia]], [[Huculi]] a ďalšie etnické skupiny) neboli pri oficiálnom sčítaní počítaní za samostatný národ a prihlásili sa väčšinou k ukrajinskej národnosti. Kedysi početná menšina [[Poliaci|Poliakov]] (napr. v roku 1931 63,5% obyvateľov [[Ľvov]]a), v minulosti vládnuca vrstva na západnej Ukrajine, z veľkej časti zanikla počas druhej svetovej vojny a krátko po nej z dôvodu [[Volynský masaker|volynského masakru]] Poliakov ukrajinskými nacionalistami z [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]] a masovým útekom Poliakov z regiónu,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Bratrovražda je vždy strašná. Komorowski připomněl volyňský masakr | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/volyne-cqw-/zahranicni.aspx?c=A130714_165601_zahranicni_ert | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2013-07-14 | dátum prístupu = 2018-03-15 }}</ref> a ďalej v rámci povojnovej výmeny obyvateľstva medzi ZSSR a Poľskom. V dôsledku [[holokaust]]u a neskôr emigrácie sa znížila aj pôvodne početná menšina [[Židia|Židov]], ktorí v roku 1926 tvorili, napr. 36,5% obyvateľov [[Odesa|Odesy]] a 27,3% obyvateľov [[Kyjev]]a. Na severozápadnej Ukrajine dosiaľ žije niekoľko sto [[Volynskí Česi|volynských Čechov]], niekoľko dedín s prevažne českým obyvateľstvom je aj na juhu krajiny, napr. v dedinách [[Bohemka (Mykolajivská oblasť)|Bohemka]], [[Lobanovo (Krym)|Lobanovo]] a [[Veselynivka (Berezivský rajón)|Veselynivka]]. Pred repatriáciou do Česko-Slovenska v roku 1947 žilo na [[Volyň|Volyni]] 40 000 Čechov v 647 čisto českých aj etnicky zmiešaných obciach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základní informace o Češích na Volyni | url = http://www.scvp.eu/downloads/Zakladni_informace_o_Cesich_na_Volyni.pdf | vydavateľ = scvp.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Približne 10 000 volynských Čechov slúžilo počas druhej svetovej vojny v [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenskom armádnom zbore]], ktorý sa podieľal na oslobodení Česko-Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Volyňští Češi – komunita v klinči divokých dějin Ukrajiny | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1042172-volynsti-cesi-komunita-v-klinci-divokych-dejin-ukrajiny | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2014-03-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Národnostné zloženie obyvateľstva Ukrajiny podľa posledného sčítania obyvateľstva z [[5. december|5. decembra]] [[2001]]:<ref>[http://www.ukrcensus.gov.ua/rus/results/general/nationality/ Výsledky všeukrajinského sčítania obyvateľstva] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090427113224/http://www.ukrcensus.gov.ua/rus/results/general/nationality |date=2009-04-27 }}.</ref> {| class="wikitable" !Umiestnenie !Národnosť !Počet (tisíce) !% |- !1 |[[Ukrajinci]] |37 541,7 |77,82 |- !2 |[[Rusi]] |8 334,1 |17,28 |- !3 |[[Bielorusi]] |275,8 |0,57 |- !4 |[[Moldavčania|Moldavci]] |258,6 |0,54 |- !5 |[[Krymskí Tatári]] |248,2 |0,51 |- !6 |[[Bulhari]] |204,6 |0,42 |- !7 |[[Maďari]] |156,6 |0,32 |- !8 |[[Rumuni]] |151,0 |0,31 |- !9 |[[Poliaci]] |144,1 |0,30 |- !10 |[[Židia]] |103,6 |0,21 |- !11 |[[Arméni]] |99,9 |0,21 |- !12 |[[Gréci]] |91,5 |0,2 |- !13 |[[Tatári (etnikum)|Tatári]] |73,3 |0,2 |- !14 |[[Rómovia]] |47,6 |0,1 |- !15 |[[Azerbajdžanci]] |45,2 |0,1 |- !16 |[[Gruzínci]] |34,2 |0,1 |- !17 |[[Nemci]] |33,3 |0,1 |- !18 |[[Gagauzi]] |31,9 |0,1 |} === Jazyky === {{main|Ukrajinčina|Jazyky Ukrajiny}} [[Súbor:Українськомовні1959—2001.gif|náhľad|V povojnovom sovietskom období [[Rusifikácia Ukrajiny|rusifikácia etnických Ukrajincov]],<ref>{{Cite web|url=https://www.ceeol.com/search/article-detail?id=460660|title=The acceleration of the Ukrainians’ assimilation due to deliberate narrowing of the Ukrainian language: 60’s-70’s of the XXth century|publisher=Wydawnictwo Naukowe Uniwersytetu Mikołaja Kopernika|author=Nadia Kindrachuk|date=2015|lang=en}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://essuir.sumdu.edu.ua/items/c615a7a1-65e9-47f2-9126-29ff5674d49d|title=Personality Formation in the 1960s–1980s: the Soviet Russification policy|publisher=Sumy State University|author=Ilnytskyi, V.I., Talalay, Y.O.|date=2025 |lang=uk}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.ceeol.com/search/article-detail?id=1206098|title=Ukrainian Language in Educational Institutions of the USSR: 1960s–1970s|publisher=Wydawnictwo Naukowe Uniwersytetu Mikołaja Kopernika|author=Nadia Kindrachuk|date=2022|lang=en}}</ref> a prisťahovalectvo niekoľkých miliónov etnických Rusov,<ref>{{Cite web|url=https://cyberleninka.ru/article/n/migratsiya-naseleniya-sssr-i-rossii-v-hh-veke-evolyutsiya-skvoz-kataklizmy|title=Миграция населения СССР и России в ХХ веке: эволюция сквозь катаклизмы|author=Зайончковская Ж.А.|lang=ru}}</ref><ref>{{Cite web |url=https://bibliotekanauki.pl/articles/568412 |title=Динамика численности этнических украинцев в УССР: на основе итогов Всесоюзных переписей населения 1959 г., 1970 г. и 1979 г. |access-date=2024-10-02 |archive-date=2024-06-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240629092655/https://bibliotekanauki.pl/articles/568412 |url-status=live |lang=ru}}</ref> podstatne zmenili etnolingvistickú štruktúru obyvateľstva Ukrajiny. Táto zmena bola obzvlášť citeľná na Donbase, kde sa ukrajinčinu hovoriaci ľudia stali menšinou.]] [[Súbor:UkraineNativeLanguagesCensus2001detailed.PNG|náhľad|Podrobná jazyková mapa Ukrajiny podľa údajov zo sčítania obyvateľstva z roku 2001.]] Jediným štátnym jazykom Ukrajiny je [[ukrajinčina]], čo je zakotvené v článku 10 jej ústavy.<ref>{{Cite web|url=https://zakon.rada.gov.ua/laws/show/254%D0%BA/96-%D0%B2%D1%80?new=1&find=1&text=%D0%A1%D1%82%D0%B0%D1%82%D1%82%D1%8F+10#Text|title=Конституція України|publisher=[[Verchovna rada Ukrajiny|Верховна Рада України]]|date=2020-01-01|lang=uk}}</ref> Podľa údajov zo sčítania ľudu z roku 2001 ju ako svoj materinský jazyk uviedlo 67,5 % obyvateľov štátu, konkrétne 85,8 % vidieckeho a 58,5 % mestského obyvateľstva. Ukrajinčina bola materinským jazykom pre absolútnu väčšinu vidieckeho obyvateľstva vo všetkých regiónoch Ukrajiny, s výnimkou [[Krym]]u.<ref name="перепис-2001-мови">{{Cite web |url=http://2001.ukrcensus.gov.ua/results/nationality_population/nationality_popul1/ |title=Розподіл населення за національністю та рідною мовою |archive-date=2019-10-24 |access-date=2025-11-08 |archive-url=https://web.archive.org/web/20191024043444/http://2001.ukrcensus.gov.ua/results/nationality_population/nationality_popul1/ |url-status=live }}</ref> Na jar 2019 prijala ukrajinská Verchovna rada zákon „O zabezpečení fungovania ukrajinského jazyka ako štátneho“, ktorý potvrdil prioritu a prevahu ukrajinského jazyka v mnohých oblastiach verejného života, najmä v oblasti služieb a vzdelávania.<ref>{{Cite web |url=https://www.dw.com/ru/zakon-o-gosjazyke-v-sfere-uslug-teper-tolko-ukrainskij/a-56225227 |title=Закон о госязыке: в сфере услуг теперь только украинский |publisher=[[Deutsche Welle]] |date=2021-01-16 |lang=ru |access-date=2024-10-03 |archive-date=2021-02-04 |archive-url=https://web.archive.org/web/20210204094210/https://www.dw.com/ru/zakon-o-gosjazyke-v-sfere-uslug-teper-tolko-ukrainskij/a-56225227 |url-status=live }}</ref> Druhým najrozšírenejším jazykom na Ukrajine je [[Ruský jazyk v Ukrajine|ruština]]. Podľa údajov zo sčítania ľudu z roku 2001 ju ako materinskú uviedlo 29,6 % obyvateľov štátu, konkrétne 9,5 % vidieckeho a 39,5 % mestského obyvateľstva.<ref name="перепис-2001-мови" /> Ruský jazyk je dominantným jazykom v Kryme, [[Donecká oblasť|Doneckej]] a [[Luhanská oblasť|Luhanskej]] oblasti, ako aj v niekoľkých veľkých mestách v iných oblastiach juhovýchodného makroregiónu. Regionálnu rozšírenosť majú aj viaceré menšie jazyky: v roku 2001 bol [[krymskotatársky jazyk]] materinským jazykom pre 11,3 % obyvateľov [[Krymská autonómna republika|Autonómnej republiky Krym]].<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_001&ti=19A050501_02_001.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Avtonomna%20Respublika%20Krym%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=Розподіл населення за рідною мовою, Автономна Республіка Крим |access-date=2024-12-14 |archive-date=2024-06-09 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240609042421/http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_001&ti=19A050501_02_001.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Avtonomna%20Respublika%20Krym%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |url-status=live }}</ref> V roku 2001 bol [[maďarský jazyk]] materinským jazykom pre 12,6 % obyvateľov [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]] a prevládal v úzkom páse pozdĺž maďarsko-ukrajinskej hranice.<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_021&ti=19A050501_02_021.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Zakarpatska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=Розподіл населення за рідною мовою, Закарпатська область |access-date=2024-12-14 |archive-date=2023-02-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230201204109/http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_021&ti=19A050501_02_021.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Zakarpatska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |url-status=live }}</ref> Rumunčinu a „moldavčinu“ ako materinský jazyk uviedlo 18,6 % obyvateľov [[Černovická oblasť|Černovickej oblasti]],<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_073&ti=19A050501_02_073.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Chernivetska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=Розподіл населення за рідною мовою, Чернівецька область |archive-date=2025-03-23 |access-date=2024-10-03 |archive-url=https://web.archive.org/web/20250323213448/http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_073&ti=19A050501_02_073.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Chernivetska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |url-status=live }}</ref> ako aj malé menšiny v [[Odeská oblasť|Odeskej]] a Zakarpatskej oblasti. [[Bulharský jazyk]] ako materinský jazyk uviedlo 4,9 % obyvateľov Odeskej oblasti.<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_051&ti=19A050501_02_051.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Odeska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=Розподіл населення за рідною мовою, Одеська область |archive-date=2024-10-07 |access-date=2024-10-03 |archive-url=https://web.archive.org/web/20241007091451/http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_051&ti=19A050501_02_051.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Odeska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |url-status=live }}</ref> Lokálne rozšírené boli aj [[Poľský jazyk|poľský]], [[Gagauzský jazyk|gagauzský]] a [[Albánsky jazyk|albánsky]] jazyk. [[Súbor:Zakarpatska2001slovak.PNG|náhľad|Rozšírenie [[Slovenčina|slovenčiny]] v Zakarpatskej oblasti v roku 2001.]] Podľa údajov zo sčítania ľudu z roku 2001 slovenčinu ako materinský jazyk uviedlo 0,21 % obyvateľov Zakarpatskej oblasti,<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02&ti=19A050501_02.%20Distribution%20of%20the%20population%20of%20Ukraine`s%20regions%20by%20native%20language%20(0,1)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=19A050501_02. Розподіл населення регіонів України за рідною мовою }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> vrátane 0,85 % obyvateľov mesta [[Užhorod]]. V Užhorode je malá škola, kde sa vyučuje v slovenčine.<ref>{{Cite web|url=https://pmg.ua/life/64431-kreatyvno-suchasno-po-yevropeysky-yak-navchayut-ditey-v-slovackomovniy-shkoli-4-m-uzhgoroda|title=Креативно, сучасно, по-європейськи: як навчають дітей в словацькомовній школі №4 м. Ужгорода|date=2017-10-19|lang=uk}}</ref> V školskom roku 2024/25 sa v triedach, kde sa predmety vyučujú v slovenčine, vzdelávalo 119 žiakov, čo predstavuje 0,07 % žiakov v Zakarpatskej oblasti.<ref>{{ref|uk}} [https://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2023/osv/osv_rik/zso24_ue.xlsx Загальна середня освіта в Україні у 2024 році] — [https://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2022/osv/osv_rik/arch_pto_u.htm Сайт Державної служби статистики України]</ref> Od vypuknutia [[Rusko-ukrajinská vojna|rusko-ukrajinskej vojny]] v roku 2014 a vo veľkej miere aj od začiatku [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]] v roku 2022 výrazne vzrástol záujem o ukrajinský jazyk, kultúru a históriu v ukrajinskej spoločnosti. Zároveň však existuje rozšírené odmietanie a niekedy aj nepriateľstvo voči ruskému jazyku.<ref>{{Cite web |url = https://www.washingtonpost.com/world/2023/07/28/ukrainians-are-breaking-their-ties-with-russian-language/ |title = Ukrainians are breaking their ties with the Russian language |publisher = [[The Washington Post]] |language = en |archive-date = 2023-08-10 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230810234417/https://www.washingtonpost.com/world/2023/07/28/ukrainians-are-breaking-their-ties-with-russian-language/ |access-date = 2024-01-24}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://www.theguardian.com/world/2022/jun/04/enemy-tongue-eastern-ukrainians-reject-their-russian-birth-language |title = Enemy tongue: eastern Ukrainians reject their Russian birth language |publisher = [[The Guardian]] |language = en |archive-date = 2023-07-19 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230719151650/https://www.theguardian.com/world/2022/jun/04/enemy-tongue-eastern-ukrainians-reject-their-russian-birth-language |access-date = 2024-01-24}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://www.aljazeera.com/features/2023/4/28/ukrainians-who-grew-up-speaking-russian-learn-a-new-mother-tongue |title = Ukrainians who grew up speaking Russian learn a new mother tongue |publisher = [[Al Jazeera]] |language = en |archive-date = 2024-02-05 |archive-url = https://web.archive.org/web/20240205121510/https://www.aljazeera.com/features/2023/4/28/ukrainians-who-grew-up-speaking-russian-learn-a-new-mother-tongue |access-date = 2024-01-24}}</ref> Podpora myšlienky udelenia úradného statusu ruskému jazyku na území Ukrajiny alebo v niektorých jej regiónoch dosiahla najnižšiu úroveň za celé sledované obdobie.<ref>{{Cite web |url = https://kiis.com.ua/?lang=ukr&cat=reports&id=1385&page=1 |title = DYNAMICS OF ATTITUDES TOWARDS THE STATUS OF THE RUSSIAN LANGUAGE IN UKRAINE |language = en |publisher = KYIV INTERNATIONAL INSTITUTE of SOCIOLOGY}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://ratinggroup.ua/research/ukraine/language_issue_in_ukraine_march_19th_2022.html |title = Шосте загальнонаціональне опитування: мовне питання в Україні (19 березня 2022) – Україна – Дослідження – Соціологічна група Рейтинг |archive-date = 2023-08-24 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230824150442/https://ratinggroup.ua/research/ukraine/language_issue_in_ukraine_march_19th_2022.html |language = uk |access-date = 2023-08-28}}</ref> Zároveň Rusko na [[Ruskom okupované územia Ukrajiny|okupovaných ukrajinských územiach]] uplatňuje politiku [[Rusifikácia Ukrajiny|nútenej rusifikácie]]: školy vyučujú výlučne v ruštine, a to aj v osadách, kde sa hovorí iba ukrajinsky, a ukrajinské učebnice sú zakázané.<ref>{{Cite web|url=https://www.dw.com/ru/kak-v-rossijskoj-okkupacii-deti-ucatsa-v-ukrainskih-skolah/a-67713633 |title=Как в российской оккупации дети учатся в украинских школах |publisher=[[Deutsche Welle]] |language=ru |date=14-12-2023}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://ru.euronews.com/2023/11/20/russification-of-occupied-regions-in-ukraine |title=Русификация оккупированных регионов Украины |publisher=[[Euronews]] |language=ru}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://without-lie.info/factcheck/manipuliatsiia-propahandy-pro-pidtrymku-ukrainskoi-movy-na-tot-zaporizkoi-oblasti/ |title=Маніпуляція пропаганди про підтримку української мови на ТОТ Запорізької області |date=17-05-2024 |language=uk}}</ref> Na územiach okupovaných Ruskom, ako aj v meste [[Cherson]] pred jeho [[Oslobodenie Chersonu|oslobodením ukrajinskou armádou]], boli ukrajinské knihy masovo ničené.<ref>{{Cite web|url=https://www.france24.com/en/europe/20221205-in-occupied-kherson-the-russians-were-destroying-all-books-in-ukrainian |title=In occupied Kherson, ‘the Russians were destroying all books in Ukrainian’ |publisher=[[France 24]] |date=2022-12-05 |lang=en}}</ref> Podľa správy organizácie na ochranu ľudských práv [[Human Rights Watch]], Rusko indoktrinuje školákov na okupovaných územiach protukrajinskou propagandou a ruskí úradníci prijímajú a naďalej prijímajú opatrenia na elimináciu ukrajinského jazyka, čím porušujú viaceré ustanovenia medzinárodného práva.<ref>{{Cite web |url = https://www.hrw.org/news/2024/06/20/ukraine-forced-russified-education-under-occupation |title = Ukraine: Forced Russified Education Under Occupation: Imposition of Russian Curriculum; Anti-Ukrainian Propaganda |publisher = [[Human Rights Watch]] |date = 2024-06-20 |language = en}}</ref> [[Únosy detí v rusko-ukrajinskej vojne|Ukrajinské deti, ktoré boli násilne deportované do Ruska]], sa tiež stali obeťami [[Rusifikácia|rusifikácie]].<ref>{{Cite web |url = https://www.golosameriki.com/a/wanted-russian-official-whitewashes-deportation-of-ukrainian-children/7083112.html |title = Кремль проводит «путинизацию» детей из Украины, оправдывая их вывоз |publisher = [[Voice of America]] |date = 2023-05-08 |archive-date = 2023-05-20 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230520213222/https://www.golosameriki.com/a/wanted-russian-official-whitewashes-deportation-of-ukrainian-children/7083112.html |language = ru |access-date = 2023-05-23}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://ru.krymr.com/a/ukraina-voyna-deti-rossiya-vyvoz-deportatsiya-prestupleniye-genotsid/32087778.html |title = «Международные организации должны помочь Украине возвратить на родину сотни тысяч депортированных детей» – Екатерина Рашевская |archive-date = 2022-12-21 |archive-url = https://web.archive.org/web/20221221021316/https://ru.krymr.com/a/ukraina-voyna-deti-rossiya-vyvoz-deportatsiya-prestupleniye-genotsid/32087778.html |language = ru}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://www.polygraph.info/a/fact-check-wanted-russian-official-whitewashes-deportation-of-ukrainian-children-on-vice-news/7080495.html |title = Wanted Russian Official Whitewashes Deportation of Ukrainian Children on Vice News |language = en |publisher = POLYGRAPH.info |date = 2023-05-05 |archive-date=2023-05-15 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230515032754/https://www.polygraph.info/a/fact-check-wanted-russian-official-whitewashes-deportation-of-ukrainian-children-on-vice-news/7080495.html |access-date = 2023-05-23}}</ref> === Náboženstvo === [[Súbor:80-391-9007 Kyiv St.Michael's Golden-Domed Monastery RB 18.jpg|náhľad|[[Monastier svätého Michala (Kyjev)|Monastier svätého Michala]] v [[Kyjev]]e, ktorý bol obnovený v roku 1999]] [[Súbor:Панорама Почаївська лавра 02.jpg|náhľad|vľavo|[[Počajivská lavra]] je najväčším pútnickým miestom na západnej Ukrajine]] Za veriacich sa označuje okolo 60% obyvateľov Ukrajiny, pričom viac nábožensky založený je západ krajiny, zatiaľ čo v priemyselných oblastiach, najmä na Donbase, má silnú pozíciu [[ateizmus]]. Prevládajúcim náboženstvom je [[kresťanstvo]], konkrétne [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]], pričom časť pravoslávnych sa hlási ku [[Ukrajinská pravoslávna cirkev Kyjevského patriarchátu|Kyjevskému patriarchátu]], časť uznáva [[Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu|Moskovský patriarchát]]. Na západe krajiny, najmä v [[Halič (región)|Haliči]], prevláda [[Ukrajinská gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícka cirkev]]. V niektorých oblastiach sú výraznejšou menšinou tiež [[latinská cirkev|rímski katolíci]], ktorí celkovo tvoria necelé 2% ukrajinských veriacich. Po páde protináboženského režimu ZSSR bolo opravené alebo znovu postavené množstvo kostolov a [[pútnické miesto|pútnických miest]], z ktorých najznámejšie je [[Kyjevsko-pečerská lavra]]. Menšinovými náboženstvami, ktoré obe majú na Ukrajine dlhú tradíciu, sú [[judaizmus]] a [[islam]]. Židovstvo bolo od stredoveku rozšírené po celej Ukrajine. Kraj [[Podolie (historické územie)|Podolie]] sa v 18. storočí stal ohniskom [[chasidizmus|chasidského hnutia]]. Dnes tvoria židia len niekoľko desatín percenta obyvateľov krajiny a väčšina synagóg a iných židovských pamiatok už neexistuje. Centrom islamu na Ukrajine je Krym, ktorý bol po stáročia osídlený [[Tatári (etnikum)|Tatármi]], resp. [[Krymskí Tatári|Krymskými Tatármi]], ktorí sa sem od konca 20. storočia vracajú zo stredoázijského vyhnanstva. Islam vyznáva niečo vyše 1% obyvateľov Ukrajiny. === Vzdelanie === [[Súbor:Universidad Roja de Kiev.jpg|náhľad|Kyjevská univerzita]] Zdedeným úspechom sovietskej politiky všeobecného prístupu k [[vzdelanie|vzdelaniu]] je takmer stopercentná miera [[gramotnosť|gramotnosti]] v postsovietskych štátoch. Na Ukrajine dnes predstavuje 99,4% a je tak jednou z najvyšších na svete. Povinné primárne a sekundárne vzdelanie začína v 6. roku veku dieťaťa a trvá 12 rokov. Základné trvá štyri roky, stredné sekundárne päť rokov a vyššie stredné vzdelanie potom tri roky. Existujú tu tzv. všeobecne vzdelávacie školy, kde možno získať základné aj stredoškolské vzdelanie. Známkovanie má dvanásť stupňov (12=1*, 11=1, 10=1, atď.). Po Rusku, Spojenom kráľovstve a Francúzsku má Ukrajina najvyšší počet absolventov [[vysoká škola|vysokých škôl]] v Európe. V krajine funguje niekoľko desiatok všeobecných, technických, pedagogických či lekárskych [[univerzita|univerzít]]. Najstaršou vysokou školou vo východnej Európe bola [[Ostrožská akadémia]] (založená v roku [[1576]]), nasledovala [[Kyjevsko-mohyľanská akadémia]] a [[Ľvovská univerzita]]. Väčšina škôl je verejná, najväčšou súkromnou vysokou školou je [[Medzioblastná akadémia personálneho manažmentu]]. Univerzitné vzdelanie je v súčasnosti reformované a v rámci tzv. [[Bolonský proces|Bolonského procesu]] je zavádzaný [[bakalár]]sky a [[magister (akademická hodnosť)|magisterský]] titul, ktoré postupne vytláčajú skorší titul ''špiecialista''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Болонський процес в Україні | url = http://www.osvita.org.ua/bologna/ | vydavateľ = osvita.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Sídla === {{Hlavný článok|Zoznam miest na Ukrajine}} {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = 17-07-02-Maidan Nezalezhnosti RR74377-PANORAMA.jpg | šírka1 = 220 | popis1 = [[Kyjev]] | obrázok2 = | šírka2 = 220 | popis2 = [[Charkov]] | obrázok3 = Beach-Chayka-aerial-2.jpg | šírka3 = 220 | popis3 = [[Odesa]] | obrázok4 = Dnipropetrovsk view 2015 tov-tob.jpg | šírka4 = 220 | popis4 = [[Dnipro]] }} V tomto zozname sa nachádza 20 najväčších miest na Ukrajine podľa počtu obyvateľov v roku 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://database.ukrcensus.gov.ua/PXWEB2007/ukr/publ_new1/2021/zb_chuselnist%202021.pdf |dátum prístupu=2023-01-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20220406120543/http://database.ukrcensus.gov.ua/PXWEB2007/ukr/publ_new1/2021/zb_chuselnist%202021.pdf |dátum archivácie=2022-04-06 }}</ref> Všetky čísla počítajú len ľudí žijúcich priamo v meste, nepočítajú populáciu v metropolitnom okolí. {| class="wikitable" ! Poradie ! Mesto ! Región ! Počet obyvateľov |- | 1 | [[Kyjev]] | [[Kyjev]] | 2 962 180 |- | 2 | [[Charkov]] | [[Charkovská oblasť]] | 1 433 886 |- | 3 | [[Odesa]] | [[Odeská oblasť]] | 1 015 826 |- | 4 | [[Dnipro]] | [[Dnepropetrovská oblasť]] | 980 948 |- | 5 | [[Doneck]] | [[Donecká oblasť]] | 905 364 |- | 6 | [[Záporožie]] | [[Záporožská oblasť]] | 722 713 |- | 7 | [[Ľvov]] | [[Ľvovská oblasť]] | 721 510 |- | 8 | [[Kryvyj Rih]] | [[Dnepropetrovská oblasť]] | 612 750 |- | 9 | [[Mykolajiv]] | [[Mykolajivská oblasť]] | 476 101 |- | 10 | [[Mariupoľ]] | [[Donecká oblasť]] | 431 859 |- | 11 | [[Luhansk]] | [[Luhanská oblasť]] | 399 559 |- | 12 | [[Vinnycia]] | [[Vinnycká oblasť]] | 370 601 |- | 13 | [[Makijivka]] | [[Donecká oblasť]] | 340 337 |- | 14 | [[Sevastopoľ]] | [[Sevastopoľ]] | 340 297 |- | 15 | [[Simferopol]] | [[Krym (republika)|Krym]] | 336 330 |- | 16 | [[Černihiv]] | [[Černihivská oblasť]] | 285 234 |- | 17 | [[Cherson]] | [[Chersonská oblasť]] | 283 649 |- | 18 | [[Poltava (mesto)|Poltava]] | [[Poltavská oblasť]] | 283 402 |- | 19 | [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]] | [[Chmeľnycká oblasť]] | 274 582 |- | 20 | [[Čerkasy]] | [[Čerkaská oblasť]] | 272 651 |} == Veda == [[Súbor:Sergey Korolev with dog.jpg|náhľad|upright|[[Sergej Pavlovič Koroľov|Sergej Koroľov]], hlavný sovietsky raketový inžinier a vedúci sovietskeho kozmického programu]] Ukrajincom bol matematik [[Michail Vasilievič Ostrogradskij|Mychajlo Ostrohradskyj]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Михайло Остроградський – геній, визнаний за життя | url = http://www.kdu.edu.ua/gazeta/2011/5-6/14.htm | vydavateľ = kdu.edu.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180510100325/http://www.kdu.edu.ua/gazeta/2011/5-6/14.htm | dátum archivácie = 2018-05-10 }}</ref> V súčasnosti je oceňovaný matematik [[Vladimir Geršonovič Drinfeľd|Vladimir Drinfeľd]], autor teórie kvantovej grupy. Prvý vrtuľník či štvormotorové lietadlo zostavil ukrajinský rodák ruského a poľského šľachtického pôvodu [[Igor Sikorsky]]. Významným mechanikom bol [[Stepan Prokopovyč Tymošenko|Stepan Tymošenko]]. Hoci narodený v ruskom Petrohrade, etnickým Ukrajincom bol zakladateľ geochémie [[Vladimir Ivanovič Vernadskij|Vladimir Vernadskij]]. V Charkove sa narodil astronóm [[Otto Struve]]. Na Ukrajine sa narodil aj nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu [[Ilia Iľjič Mečnikov|Ilia Mečnikov]]. [[Theodosius Dobzhansky]] bol genetikom hrajúcim kľúčovú úlohu pri tvorbe tzv. modernej evolučnej syntézy. Naopak skôr kurióznou postavou bol sovietsky biológ [[Trofim Denisovič Lysenko|Trofim Lysenko]]. Odesa bývala tradičným miestom zrodu geniálnych detí. Patril k nim aj fyzik [[George Gamow]], autor teórie o veľkom tresku, alebo matematik [[Vladimir Igorevič Arnoľd|Vladimir Arnoľd]]. V Ľvove sa narodil matematik [[Stanisław Ulam]]. Niekoľko Ukrajincov sa presadilo aj v oblasti humanitných a sociálnych vied. Osvietencom a otcom ukrajinskej vzdelanosti bol [[Hryhorij Savyč Skovoroda|Hryhorij Skovoroda]]. Ukrajinský pôvod mal aj etnograf [[Nikolaj Nikolajevič Miklucho-Maklaj|Nikolaj Miklucho-Maklaj]]. V Kyjeve sa narodil ruský filozof [[Nikolaj Alexandrovič Berďajev|Nikolaj Berďajev]], v Ľvove [[Ludwig von Mises]], zakladateľ preslávenej rakúskej ekonomickej školy. Najslávnejším rodákom z mesta [[Žytomyr]] bol [[Sergej Pavlovič Koroľov|Sergej Koroľov]], hlavný sovietsky [[raketa|raketový]] inžinier a konštruktér [[kozmická loď|kozmických lodí]]. V rokoch [[1946]] až [[1966]] bol počas [[vesmírne preteky|vesmírnych pretekov]] medzi [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] a [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]] vedúcim [[sovietsky kozmický program|sovietskeho kozmického programu]]. Na rozdiel od svojho náprotivku v USA, [[Wernher von Braun|Wernhera von Brauna]], bola jeho hlavná úloha v sovietskom kozmickom programe utajovaná až do jeho smrti. Počas práce na programe bol známy len ako „hlavný konštruktér“. Z Ukrajiny pochádzali aj viacerí sovietski, resp. ruskí a ukrajinskí [[kozmonaut]]i. Prvým Ukrajincom, ktorý letel do vesmíru, sa v [[august]]e [[1962]] stal kozmonaut [[Pavel Romanovič Popovič|Pavel Popovič]], ktorý sa narodil v [[Uzyn]]e v [[Kyjevská oblasť|Kyjevskej oblasti]]. Popovič letel v [[kozmická loď|kozmickej lodi]] [[Vostok 4]], ktorá vyštartovala deň po lodi [[Vostok 3]]. Po prvýkrát v histórii sa vtedy na obežnej dráhe nachádzali dve kozmické lode súčasne. Popovič letel do vesmíru aj druhýkrát, keď v [[júl]]i [[1974]] velil letu kozmickej lode [[Sojuz 14]], pričom absolvoval pobyt na [[kozmická stanica|kozmickej stanici]] [[Saľut 3]]. == Kultúra == [[Súbor:Pysanky2011.JPG|náhľad|Ukrajinské veľkonočné vajcia]] Základom ukrajinskej kultúry sú slovanské tradície zmiešané aj s tradíciami iných etník. Silno ovplyvnená je [[kresťanstvo]]m, predovšetkým [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávím]], no do istej miery aj [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíctvom]]. Z čias [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] má spoločné korene s bieloruskou a ruskou kultúrou, pričom ruský vplyv je v ukrajinskej kultúre trvalo a silne prítomný. Významný je tiež prínos niekdajšej početnej [[Židia|židovskej]] menšiny (na Ukrajine sa zrodilo aj [[chasidizmus|chasidské hnutie]]) a [[moslim (vyznávač islamu)|moslimov]] najmä na [[Krym (polostrov)|Kryme]]. V čase poľskej nadvlády na pravobrežnej Ukrajine sa veľmi presadzovali poľské vplyvy, ktoré sú patrné, napríklad v ukrajinskej slovnej zásobe. [[Súbor:Taras Shevchenko selfportrait oil 1840-2.jpg|upright|náhľad|vľavo|[[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Taras Ševčenko]], autoportrét z obdobia rokov 1840 – 1841]] V [[19. storočie|19. storočí]] bola ukrajinská kultúra a [[ukrajinčina]] utláčaná zo strany [[Ruská ríša|cárskeho Ruska]], ktorého záujmom bolo celé územie rusifikovať. Napriek tomu sa [[Ukrajinské národné obrodenie|ukrajinskému národnému obrodeniu]] podarilo etablovať spisovnú ukrajinčinu (priekopníckym dielom bola ''Aeneida'' [[Ivan Petrovyč Kotliarevskyj|Ivana Kotliarevského]] a o niečo neskôr aj básne [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Ševčenka]], ktorého sochu dnes nájdeme v takmer každom ukrajinskom meste). V poslednej tretine 19. storočia začala vznikať na základe medzinárodných podnetov a tradície ľudového a poloľudového hudobného divadla ukrajinská škola opery. Najstaršou živou súčasťou ukrajinského repertoáru je ''Záporožec za Dunajom'' [[Semen Stepanovyč Hulak-Artemovskyj|Semena Hulaka-Artemovského]] z roku 1863. Za vlastného zakladateľa ukrajinskej opery je považovaný [[Mykola Vitalijovyč Lysenko|Mykola Lysenko]], ktorý jej svojimi dielami (''Natalka Poltavka'', ''Taras Bulba'') vtlačil folklórny charakter. Potom, čo bol v ruskej časti vydaný dokonca zákaz používania ukrajinčiny, presunuli sa emancipačné snahy ukrajinských spisovateľov a politikov do liberálnejšej habsburskej časti krajiny – [[Halič (región)|Haliče]] a [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]]. Ani 20. storočie neprinieslo ukrajinskej kultúre priaznivé prostredie, lebo rusifikácia prebiehala aj v ére Sovietskeho zväzu až do roku 1991. Preto sú národné otázky v súčasnom ukrajinskom umení stále živé. [[Súbor:Леся Українка.1888.jpg|náhľad|upright|[[Lesia Ukrajinka]], najznámejšia ukrajinská spisovateľka, jeden zo symbolov ukrajinskej kultúry]] Národnými básnikmi sú na Ukrajine okrem Ševčenka aj [[Ivan Jakovyč Franko|Ivan Franko]] a [[Lesia Ukrajinka]]. Priekopníkom modernej ukrajinskej literatúry bol tiež [[Ivan Petrovyč Kotliarevskyj|Ivan Kotliarevskyj]]. Kráľom ukrajinskej literatúry je bezpochyby svetovo preslávený satirik [[Nikolaj Vasilievič Gogoľ|Nikolaj Gogoľ]]. Ukrajinský pôvod má ruský básnik [[Jevgenij Alexandrovič Jevtušenko|Jevgenij Jevtušenko]], hoci narodený na Sibíri. V Kyjeve sa narodil dramatik [[Michail Afanasievič Bulgakov|Michail Bulgakov]]. V Odese sa narodili [[Isaak Emmanuelovič Babel|Isaak Babel]] či [[Anna Andrejevna Achmatovová|Anna Achmatovová]]. Vo Vinnyckej oblasti brazílska spisovateľka [[Clarice Lispectorová]]. Súčasťou Ukrajiny je dnes územie Haliče, ktoré roky patrilo Poľsku a tiež Rakúsko-Uhorsku. V centre Haliče, Ľvove, sa narodil, napríklad klasik sci-fi [[Stanisław Lem]], básnik a esejista [[Zbigniew Herbert]], humorista [[Stanisław Jerzy Lec]] či erotický spisovateľ [[Leopold von Sacher-Masoch]], po ktorom bol neskôr nazvaný [[masochizmus]]. V súčasnosti sú populárne knihy [[Jurij Ihorovyč Andruchovyč|Jurija Andruchovyča]], [[Andrej Jurievič Kurkov|Andreja Kurkova]], či [[Ihor Zynovijovyč Pavľuk|Ihora Pavľuka]]. Veľmi prekladaní sú tiež [[Oksana Stefanivna Zabužko|Oksana Zabužko]] či Jurij Andruchovyč. Najslávnejším skladateľom narodeným na území dnešnej Ukrajiny je ruský skladateľ, pianista a dirigent [[Sergej Sergejevič Prokofiev|Sergej Prokofiev]]. Z interpretov pianista ruského pôvodu [[Alexander Siloti]] či baletný tanečník a choreograf [[Serge Lifar]]. V Kyjeve sa narodil významný avantgardný sochár [[Alexander Archipenko]]. K súčasným známym sochárom patrí [[Mykola Havrylovyč Šmaťko|Mykola Šmaťko]]. Na Ukrajine sa narodili aj maliari ruského pôvodu [[Ilia Jefimovič Repin|Ilia Repin]], [[Vladimir Jevgrafovič Tatlin|Vladimir Tatlin]], [[Kazimir Severinovič Malevič|Kazimir Malevič]], krajinkár [[Archip Ivanovič Kuindži|Archip Kuindži]] či predstaviteľ socialistického realizmu a autor známeho Leninovho obrazu [[Isaak Izrailevič Brodskij|Isaak Brodskij]]. Významnou maliarkou a sochárkou ruského pôvodu bola [[Marija Konstantinovna Baškirceva|Marija Baškirceva]]. Svojráznou [[happening|performerkou]] ruského pôvodu, využívajúcou predovšetkým piesok, je [[Ksenija Alexandrovna Simonova|Ksenija Simonova]]. Významnými filmovými režisérmi z časov Sovietskeho zväzu boli [[Olexandr Petrovyč Dovženko|Olexandr Dovženko]] a [[Sergej Fiodorovič Bondarčuk|Sergej Bondarčuk]]. V Kyjeve sa narodil tiež režisér [[Anatole Litvak]]. Z modelingu odštartovala k hollywoodskej sláve [[Olga Kurylenko]] i [[Milla Jovovichová]], známa predovšetkým z bondovky ''Quantum of Solace''. Aj v súčasnosti je živý ukrajinský folklór. Bolo obnovených mnoho vidieckych slávností, existujú súbory ľudových piesní a tancov. Prvky piesňového folklóru vo výraznej miere prenikajú aj do súčasnej ukrajinskej [[pop (hudobný žáner)|pop music]]. === Šport === [[Súbor:VladimirVitaliy.jpg|náhľad|upright|Bratia [[Volodymyr Volodymyrovyč Klyčko|Volodymyr]] (vľavo) a [[Vitalij Volodymyrovyč Klyčko|Vitalij Klyčko]] (vpravo)]] Značné úspechy dosiahli ukrajinskí [[šach (hra)|šachisti]], ako boli [[Vasyl Mychajlovyč Ivančuk|Vasyl Ivančuk]], [[Anna Olehivna Muzyčuková|Anna Muzyčuková]], [[Ruslan Olehovyč Ponomariov|Ruslan Ponomariov]], [[Jefim Dmitrijevič Bogoľubov|Jefim Bogoľubov]], [[David Ionovič Bronštejn|David Bronštejn]] a [[Sergej Alexandrovič Kariakin|Sergej Kariakin]]. Úspechov dosiahli tiež ukrajinské [[futbal]]ové kluby, najmä [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] a [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]]. Tromi najznámejšími hráči boli [[Oleh Volodymyrovyč Blochin|Oleh Blochin]], [[Ihor Ivanovyč Belanov|Ihor Belanov]] a [[Andrij Mykolajovyč Ševčenko|Andrij Ševčenko]]. Futbalový život všetkých troch ovplyvnil tréner [[Valerij Vasyľovyč Lobanovskyj|Valerij Lobanovskyj]]. Najslávnejším ukrajinským športovcom všetkých čias je [[atletika|atlét]], [[skok o žrdi|skokan o žrdi]] [[Serhij Nazarovyč Bubka|Serhij Bubka]]. V časoch Sovietskeho zväzu priviezli olympijské medaily tiež, napríklad šprintér [[Valerij Pylypovyč Borzov|Valerij Borzov]] či vytrvalostný bežec [[Volodymyr Petrovyč Kuc|Volodymyr Kuc]]. Pre samostatnú Ukrajinu vybojovala štyri zlaté medaily plavkyňa [[Jana Olexandrivna Kločkovová|Jana Kločkovová]]. V [[box (šport)|boxerskom]] ringu sa preslávili majstri sveta vo svojich váhových kategóriách [[Vitalij Volodymyrovyč Klyčko|Vitalij Klyčko]] a jeho brat [[Volodymyr Volodymyrovyč Klyčko|Volodymyr Klyčko]]. Vitalij Klyčko je od roku 2014 politikom, starostom Kyjeva. === Kuchyňa === [[Súbor:Food from Puzata Hata restaurant in Lviv.jpg|náhľad|Obľúbené jedlá na Ukrajine]] [[Ukrajinská kuchyňa]] je veľmi rozmanitá a má prvky rôznych európskych kuchýň v oblasti, najmä [[ruská kuchyňa|ruskej]], [[poľská kuchyňa|poľskej]], [[nemecká kuchyňa|nemeckej]], [[maďarská kuchyňa|maďarskej]] a [[turecká kuchyňa|tureckej]]. Najdôležitejším je ale [[Slovania|staroslovanský]] vplyv. Ukrajinská kuchyňa ovplyvnila aj národné kuchyne susedných krajín, vrátane poľskej a ruskej kuchyne. Prvky ukrajinskej kuchyne sú známe aj v Severnej Amerike vďaka ukrajinským imigrantom do [[Spojené štáty|USA]] a [[Kanada|Kanady]]. Ukrajinské tradície varenia sú udržiavané v mnohých reštauráciách na Ukrajine, Rusku a v súčasnosti aj v Európe a Severnej Amerike. Zvláštnosťou ukrajinskej kuchyne je využívanie prevažne domácich potravín ako sú [[ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[mäso]], [[ovocie]], [[huby]], lesné plody a bylinky. Typické pokrmy sú [[boršč]], [[soľanka (polievka)|soľanka]], [[peľmene]], [[varenyky]] či plnené [[pirohy]]. K Ukrajine však patrí aj [[vodka]] (''horilka''), ktorej v posledných rokoch čiastočne konkuruje [[pivo]]. Obľúbeným nápojom je tiež [[kvas]]. [[Veľká noc]] sa v ukrajinčine nazýva ''velykdeň'', ''pascha'' či ''paska'' a sú rovnako ako [[Vianoce]] slávené podľa [[juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]], t.j. neskôr než v západnej Európe. Veľmi populárne je farbenie kraslíc (''pysanky''), ktorému je v západoukrajinskej [[Kolomyja|Kolomyji]] venované unikátne múzeum. <center> <gallery> Súbor:Borscht served.jpg|Ukrajinský [[boršč]] s kyslou smotanou Súbor:Wareniki.JPG|''Varenyky'' s mäsom, cibuľou a kyslou smotanou Súbor:Pampuchy Donetsk.JPG|Šišky (''pampušky'') s cesnakom Súbor:Deruny Potato Pancakes.JPG|Ukrajinské zemiakové placky (''deruny'') s kyslou smotanou Súbor:Chicken Kiev - Ukrainian East Village restaurant.jpg|Kyjevský kotlet Súbor:Golubci8.jpg|Plnené kapustové rolky (''holubci'') s ryžou a mäsom Súbor:Martiniouk Paska.JPG|''Paska'', tradičný ukrajinský veľkonočný chlieb </gallery> </center> == Dni pracovného pokoja == [[Súbor:Ukrainian Independence Day in Luhansk.jpg|náhľad|Oslavy dňa nezávislosti v [[Luhansk]]u v roku 2013]] * [[1. január]] – [[Nový rok]] * [[7. január]] – [[Vianoce]] (''Rizdvo''; podľa [[juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]]) * [[8. marec]] – [[Medzinárodný deň žien]] * pohyblivý sviatok [[Veľká noc]] (podľa juliánskeho kalendára) * pohyblivý sviatok [[Turíce]] (podľa juliánskeho kalendára) * [[1. máj]] – [[Sviatok práce|Deň medzinárodnej solidarity pracujúcich]] * [[9. máj]] – [[Deň víťazstva|Deň víťazstva nad nacizmom v druhej svetovej vojne]] * [[28. jún]] – [[Deň ústavy Ukrajiny]] * [[24. august]] – [[Deň nezávislosti Ukrajiny]] * [[14. október]] – [[Deň obrancu Ukrajiny]] * [[25. december]] – [[Vianoce]] (''Rizdvo''; podľa [[gregoriánsky kalendár|gregoriánskeho kalendára]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina zaviedla štátny sviatok Vianoc aj podľa gregoriánskeho kalendára | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/11/21/ukrajina_zaviedla_%C5%A1t%C3%A1tny_sviatok_vianoc/1350246 | vydavateľ = Radio Vaticana | dátum vydania = 2017-11-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-16 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180316151910/http://sk.radiovaticana.va/news/2017/11/21/ukrajina_zaviedla_%C5%A1t%C3%A1tny_sviatok_vianoc/1350246 | dátum archivácie = 2018-03-16 }}</ref> == Poznámky == <references group="pozn."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Pozri aj == * [[Dejiny Ukrajiny]] * [[Zoznam miest na Ukrajine]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Ukraine|wikt=Ukrajina}} == Externé odkazy == * [https://www.kmu.gov.ua/ Oficiálna stránka ukrajinskej vlády] {{ukr icon}} == Zdroj == * MATEJKO, Ľ.: ''Poznámky k predmetu Východná Európa – krajiny a ľudia'', Bratislava, 2007. {{Administratívne členenie Ukrajiny}} {{Európa}} {{CIS}} {{WTO}} {{OBSE}} [[Kategória:Ukrajina]] [[Kategória:Členovia SNŠ]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Európe]] k5q2kp0rmaklf8u4clwayl22xi29xq6 8371041 8371038 2026-09-19T18:19:29Z ~2026-50590-93 305760 /* Vláda Mazepu */ 8371041 wikitext text/x-wiki {{Infobox štát | Celý názov = Ukrajina | 2. pád názvu = Ukrajiny | Vlajka = Flag of Ukraine.svg | Znak = Lesser Coat of Arms of Ukraine.svg | Poloha = Europe-Ukraine (disputed territory).svg | Hymna = [[Šče ne vmerla Ukrajina]]<br />(Ešte Ukrajina nezomrela)<br />[[Súbor:National anthem of Ukraine, instrumental.oga|center]] | Dlhý miestny názov = – | Krátky miestny názov = Україна | Hlavné mesto = [[Kyjev]] | ŠírkaSt = 50 | ŠírkaMin = 27 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 30 | DĺžkaMin = 30 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = Kyjev | Úradné jazyky = [[ukrajinčina]] | Regionálne jazyky = [[ruština]], [[poľština]], [[krymská tatárčina]],<br> [[maďarčina]], [[rumunčina]], [[bulharčina]] | Demonym = [[Ukrajinci|Ukrajinec, Ukrajinka]] | Štátne zriadenie = [[Demokratická republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = [[Prezident]]<br />[[Predseda vlády]] | Politickí predstavitelia = [[Volodymyr Olexandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]]<br />[[Serhij Koreckij]] | Vznik = [[24. august]] [[1991]] (vyhlásenie nezávislosti od [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a premenovanie [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinskej SSR]] na Ukrajinu)<br />[[26. december]] 1991 (oficiálny vznik nezávislej Ukrajiny) | Susedia = [[Rusko]], [[Bielorusko]], [[Poľsko]], [[Slovensko]], [[Maďarsko]], [[Rumunsko]], [[Moldavsko]] | Rozloha = 603 628{{#tag:ref|zarátajúc [[Krym (polostrov)|Krym]], [[Donecká oblasť|Doneckú oblasť]], [[Luhanská oblasť|Luhanskú oblasť]] a všetky oblasti, ktoré sú ''de iure'' súčasťou Ukrajiny|group=pozn.}} | Poradie rozloha = 45 | Rozloha vody = | Percento vody = 3,8 | Odhad počtu obyvateľov = 31 000 000<ref>https://fakty.com.ua/ua/ukraine/20250122-naselennya-ukrayiny-u-2025-roczi-ta-metody-vyrishennya-demografichnoyi-kryzy-prognoz-eksperta/</ref> | Rok odhad počtu obyvateľov = 2024 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 37 | Sčítanie počtu obyvateľov = 48 457 102 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2001 | Hustota obyvateľstva = 73,8 | Poradie hustota = 115 | HDP = 198 miliárd | Rok HDP = 2021 | Poradie HDP = 56 | HDP na hlavu = 14 330 | Poradie HDP na hlavu = 100 | HDI = 0,773 | Rok HDI = 2021 | Poradie (HDI) = 77 | Kategória HDI = vysoký | Mena = [[Ukrajinská hrivna|hrivna]] (=100 kopejok) | Kód meny = UAH | Časové pásmo = [[Východoeurópsky čas|VEČ]] | UTC posun = +2 | Letný čas = [[Východoeurópsky letný čas|VELČ]] | UTC posun leto = +3 | Medzinárodný kód = UKR/UA | Kód motorových vozidiel = UA | Internetová doména = .ua<br />.укр | Smerové telefónne číslo = 380 | Poznámky = }} '''Ukrajina''' ({{V jazyku|ukr|Україна|''Ukrajina''}} [ʊkrɐˈjinɐ]) je [[štát]] vo [[Východná Európa|východnej Európe]]. Hraničí so siedmimi štátmi: so [[Slovensko]]m ({{km|98|m}}), [[Maďarsko]]m ({{km|103|m}}), [[Rumunsko]]m ({{km|538|m}}), [[Moldavsko]]m ({{km|939|m}}), [[Rusko]]m ({{km|2245|m}}), [[Bielorusko]]m ({{km|891|m}}) a [[Poľsko]]m ({{km|428|m}}). Celková dĺžka ukrajinských hraníc predstavuje {{km|4558|m}}. Južná hranica je tvorená [[Čierne more|Čiernym]] a [[Azovské more|Azovským morom]], pričom medzi týmito dvoma moriami sa nachádza polostrov [[Krym (polostrov)|Krym]]. Hlavné mesto [[Kyjev]] leží na [[Dneper|Dnepri]], najväčšej ukrajinskej rieke. Ukrajina získala nezávislosť v roku [[1991]] po rozpade [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], pričom je aj zakladajúcim členom [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]] (SNŠ).{{#tag:ref|Oficiálne má Ukrajina iba štatút pozorovateľa, keďže doteraz nepodpísala stanovy SNŠ a podľa vyjadrenia prezidentskej kancelárie sa na podpis ani nechystá.|group=pozn.}} Ukrajina je [[unitárny štát]], ktorý sa administratívne delí na 24 oblastí, dve mestá s osobitným štatútom ([[Kyjev]] a [[Sevastopoľ]]) a [[Krym (republika)|Krymskú autonómnu republiku]]. Polostrov [[Krym (republika)|Krym]] vrátane mesta [[Sevastopoľ]] bol v marci 2014 anektovaný [[Rusko|Ruskou federáciou]]. V [[Luhanská oblasť|Luhanskej]] a [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]] sa rozhoreli boje medzi ukrajinskými vládnymi silami a proruskými separatistami, čím sa začala [[rusko-ukrajinská vojna]]. [[24. február]]a [[2022]] [[Ozbrojené sily Ruskej federácie]] prekročili hranice Ukrajiny a dovtedajší konflikt [[Ruská invázia na Ukrajinu|vstúpil do novej fázy]] sprevádzanej ťažkými bojmi. == Pôvod názvu == Presný názov Ukrajiny znamená ''zem, ktorá leží na kraji' alebo aj prihraničná zem'. Leží na juhovýchodnom pohraničí [[Európa|Európy]] a prahu [[Ázia|Ázie]] na okrajoch štátov [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomoria]] a na križovatke dôležitých hraničných ciest medzi lesom a stepou.'' Slovo ''Ukrajina'' je [[slovanské jazyky|slovanského]] pôvodu, [[etymológia]] však nie je jednoznačná. Najčastejšie sa uvádza význam „okrajové územie“, presnejšie jednotlivé krajné, hraničné kniežatstvá [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. Ďalšie výklady hovoria v súvislosti s kniežatstvami o „ukrojených“, oddelených krajinách. Prvé doložené použitie z roku [[1187]] pochádza z [[Nestor (kronikár)|Kyjevského letopisu]], zachovaného v [[Rozprávanie o dávnych časoch|Rozprávaní o dávnych časoch]] v [[Rozprávanie o dávnych časoch#Redakcie letopisu|Ipatievskom kódexe]] z obdobia okolo roku [[1425]], ktorý obsahuje aj kópiu [[Haličsko-volynský letopis|Haličsko-volynského letopisu]] opisujúceho udalosti v rokoch [[1201]] – [[1292]]. V tomto texte sa v súvislosti so smrťou [[Perejaslavské kniežatstvo|perejaslavského]] [[kňaz (Slovania)|kňaz]]a [[Vladimir Glebovič|Vladimira Gleboviča]] ([[1187]]) píše ''ѡ нем же Ѹкраина много постона'' (''o nem že Ukraina mnogo postona''&nbsp;–&nbsp; ''Ukrajina za ním veľmi stonala'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ІЗБОРНИК. Історія України IX-XVIII ст. Першоджерела та інтерпретації | url = http://litopys.org.ua/ | vydavateľ = litopys.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Въ лЂто 6694 &#x5B;1186&#x5D; - 6698 &#x5B;1190&#x5D;. Іпатіївський літопис | url = http://litopys.org.ua/ipatlet/ipat28.htm | vydavateľ = litopys.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> Aj keď sa slovo ''ѹкраина'' (''ukrajina'') používalo všeobecne pre ''pohraničie'' alebo [[marka (hraničné územie)|marku]], v zmienenom letopise na viacerých miestach označuje konkrétne územie alebo etnonymum ''Ѹкраинѧнѣ'' (''Ukrainjanje'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ваша версия WEB-браузера не поддерживает фрэймы! | url = http://www.lrc-lib.ru/rus_letopisi/gvl/index.php?page=864 | vydavateľ = lrc-lib.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180316084856/http://www.lrc-lib.ru/rus_letopisi/gvl/index.php?page=864 | dátum archivácie = 2018-03-16 }}</ref> V nasledujúcich storočiach bolo slovo naďalej používané predovšetkým v širokom význame krajných území, niekedy tiež oblastí vonkajších slovanskému osídleniu, susedných „ukrajín“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = БАРКУЛАБІВСЬКИЙ ЛІТОПИС | url = http://litopys.org.ua/psrl3235/lytov11.htm | vydavateľ = litopys.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od [[16. storočie|16. storočia]] sa slovo objavuje aj mimo slovanské písomné pamiatky a v priebehu [[17. storočie|17. storočia]] sa začína etablovať v európskej geografii; postupne začína odkazovať na „územie obývané [[Ukrajinci|Ukrajincami]]“. Označenie ''Ukrajina'' sa používalo skôr v ľudovej reči, zatiaľ čo poľské, resp. ruské úrady používali spravidla označenie ''Malá Rus'', ''Malorusko'' – oproti Veľkej Rusi, t.j. dnešnému [[Rusko|Rusku]], Bielej Rusi (dnes [[Bielorusko]]) a [[Červená Rus|Červenej Rusi]]. Obyvatelia Ukrajiny bývali označovaní spravidla ako Malorusi či Rusíni; etnonymum ''Ukrajinec'' sa objavuje približne od [[18. storočie|18. storočia]], pričom sa úplne presadilo až koncom [[19. storočie|19. storočia]]. == Dejiny == {{Hlavný článok|Dejiny Ukrajiny}} === Starovek a stredovek === [[Súbor:Principalities of Kievan Rus' (1054-1132).jpg|náhľad|Kniežatstvá [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] (1054 – 1132)]] Osídlenie dnešnej Ukrajiny je doložené od [[5. tisícročie pred Kr.|5. tisícročia pred. n. l.]], z ktorého pochádzajú nálezy artefaktov [[Tripolská kultúra|tripolskej kultúry]]. V staroveku bol juh Ukrajiny perifériou antického sveta: existovalo tu kráľovstvo [[Skýti|Skýtov]], o ktorých živote podáva správu grécky historik [[Hérodotos]]; na Kryme a na pobreží Čierneho mora vznikali [[Staroveké Grécko|grécke]] a neskôr [[Krymskí Góti|gótske]] kolónie. Stredná a severozápadná Ukrajina je potom oblasťou [[etnogenéza|etnogenézy]] [[Slovania|Slovanov]]. V roku [[882]] [[Velikij Novgorod|Novgorodský]] knieža [[Oleg (Kyjevská Rus)|Oleg]] ovládol Kyjev, ktorý predtým platil tribút [[Chazari|Chazarskej ríši]], a tak sa na území dnešnej Ukrajiny, Ruska, Bieloruska, Litvy a Lotyšská sformoval prvý východoslovanský štát, [[Kyjevská Rus]]. Zjednotení Slovania potom dobyli hlavné mesto Chazarov. Jeho najvýznamnejší panovník [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimír I.]] prijal v roku [[988]] [[kresťanstvo]]. Po rozpade štátu vzniklo niekoľko samostatných kniežatstiev; na západe bolo najdôležitejšie [[Haličsko-volynské kniežatstvo]], zatiaľ čo juh dnešnej Ukrajiny bol osídlený kočovnými kmeňmi [[Kypčakovia (historickí)|Polovcov]]. Počas [[13. storočie|13. storočia]] došlo k postupnému obsadeniu časti samostatných kniežatstiev [[Tatári (etnikum)|tatárskymi]] (mongolskými) nájazdníkmi. Kyjev bol spustošený v roku 1240 Mongolmi a centrum Rusi sa neskôr presunulo na sever. Celá oblasť sa dostala pod vplyv novosformovanej tatárskej [[Zlatá horda|Zlatej hordy]]; len na západnú časť dnešnej Ukrajiny tatárska moc neprenikla. Západná časť Ukrajiny bola od konca 14. storočia súčasťou Poľska (Podolie, Červená Rus, časť Volyne). Valná časť Ukrajiny sa s úpadkom Zlatej hordy stala suverénnou súčasťou [[Litovské veľkokniežatstvo|Litovského veľkokniežatstva]]. Na juhu sa vytvoril [[Krymský chanát]] a východ sa dostával pod vplyv [[Moskovské veľkokniežatstvo|Moskovskej Rusi]]. === Medzi Poľskom, Ruskom a Osmanskou ríšou === V roku [[1569]] došlo k uzavretiu [[Lublinská únia|Lublinskej únie]]; územie Ukrajiny, ktoré patrilo pod Litvu (približne po rieku Dneper), bolo v rámci [[Republika oboch národov|Poľsko-litovského štátu]] prevedené priamo pod Poľské kráľovstvo. Ukrajinská šľachta získala v Poľsku rovnaké práva aké prislúchali poľskej šľachte. Významné bolo osídlenie [[Kozáci|záporožských kozákov]] s centrom na [[Záporožská Sič (územie)|Siči]], v ktorej sa sústreďovali ľudia z rôznych sociálnych vrstiev, najmä však poddaných, ktorí sem utiekli pred feudálnym útlakom. Záporožci vytvárali vojenské nárazníkové pásmo v oblasti [[Divoké polia|Divokých polí]], susediacich s Krymským chanátom. [[Krymskí Tatári]] a [[Nogajská horda|Nogajci]], vazali osmanského [[sultán]]a, podnikali takmer každý rok lúpežné vpády, ktoré zabraňovali trvalejšiemu osídleniu južnej a východnej Ukrajiny. Niektorí historici odhadujú, že pri nájazdoch obávanej krymskotatárskej jazdy, medzi 15. a 18. storočím bolo odvlečených a predaných do [[otrokárstvo (využívanie otrokov)|otroctva]] v [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] až 3 milióny ľudí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hájek | meno = Adam | autor = | odkaz na autora = | titul = Obávané Tatary vyhnal z Krymu Stalin, na spravedlnost čekají dodnes | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/obavane-tatary-vyhnal-z-krymu-stalin-na-spravedlnost-cekaji-dodnes-1fw-/zahranicni.aspx?c=A101130_204354_zahranicni_vel | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2010-12-01 | dátum prístupu = 2018-03-09 }}</ref> === Chmeľnyckého povstanie === [[Súbor:Bohdan Khmelnytsky (Portrait, sec. half 17th century, Chernihiv Historical Museum) (cropped).jpg|náhľad|vľavo|upright|[[Bohdan Chmeľnyckyj]], [[kozáci|kozácky]] [[hajtman (Ukrajina)|hajtman]] a zakladateľ prvého štátu kozákov]] V roku [[1648]] došlo po niekoľkých menších búrkach na Ukrajine k veľkému [[Kozáci|kozáckemu]] povstaniu, ktoré vzišlo zo [[Záporožská Sič (územie)|Záporožskej Sič]]e, a ktoré viedol [[Bohdan Chmeľnyckyj]]. Tomu sa podarilo v spojenectve s Krymskými Tatármi v niekoľkých bitkách poraziť poľské vojská, čo viedlo k vzniku [[Záporožská Sič (územie)|Kozáckeho hajtmanátu]], ktorý je zvyčajne vnímaný ako predchodca Ukrajiny. Porazený bol však už v roku [[1651]] v bitke pri Berestečku. Chmeľnyckého povstanie bolo sprevádzané protižidovskými [[pogrom]]ami, ale aj vraždením Poliakov, najmä šľachticov. V roku [[1654]] sa potom obrátil o pomoc k ruskému cárovi Alexejovi. [[Dejiny Ukrajiny#Perejaslavská rada|Perejaslavská dohoda]] ale znamenala stratu suverenity pre ukrajinské územia. Boje potom s podporou Moskovskej Rusi proti Poľsku pokračovali ďalej a skončili až v roku 1667 mierom v [[Andrusovské prímerie|Andrusove]]. === Haďačská únia === [[Súbor:YMR-2015-08-08 189.jpg|náhľad|Historické centrum Gadyachu]] Po smrti Chmeľnyckého, Poľsko-Litovská únia dospela ku kompromisu s ukrajinskými Kozákmi tzv. ''Dohodou z Haďače'' dňa [[16. september|16. septembra]] [[1658]]. Tá ustanovila novú Úniu, schválenú poľsko-litovským snemom [[12. máj]]a [[1659]], ako trojčlennú (Poľské kráľovstvo, Litovské veľkokniežatstvo a Hajtmanská Rus) a zaručila záporožským Kozákom, t.j. Ukrajine, tradične nazývanej Rusou, rovné postavenie voči Poľskému kráľovstvu a Litovskému veľkokniežatstvu, s vlastnými úradmi – maršalkom (premiérom), vojskom a najvyšším súdom. Táto dohoda tiež ustanovila náboženskú rovnoprávnosť pre pravoslávie. Vzhľadom k neskorším vojnovým udalostiam v Poľsku vrátane ''švédskej potopy'' a vojny s Ruskom a tiež z druhej strany vzbury Kozákov proti Ivanovi Vyhovskému, ktorý dohodu z Haďače uzatváral, nebola táto dohoda v skutočnosti naplnená. Po rokoch nepretržitého bojovania bola potom v roku 1667 dohoda nahradená poľsko-ruskou zmluvou [[Andrusovské prímerie|Andrusovo]], ktorá rozdelila ukrajinské územie medzi Poľsko-litovskú úniu a [[Ruské cárstvo]]. To bolo vtedy rozdelené podľa rieky [[Dneper]]. === Vláda Mazepu === [[Súbor:Пам'ятний хрест жертвам Батуринської трагедії 2.jpg|náhľad|Pamätník obetiam masakru v meste Baturin v roku 1708]] [[Súbor:Battle of Poltava 1709.PNG|náhľad|[[Bitka pri Poltave]] v roku 1709]] Najvýznamnejšou a najpamätnejšou érou bola vláda [[Ivan Mazepa|Ivana Mazepu]] na konci 17. a začiatkom 18. storočia. Osobne financoval otvorenie niekoľkých nových knižníc, postavil početné kostoly v ukrajinskom barokovom štýle a vytvoril rozvinutý právny systém pre Hetmanát. Kvôli pretrvávajúcim obmedzeniam autonómie Hetmanátu a porušovaniu podmienok zmluvy z roku 1654 Ruskom Mazepa prerušil vzťahy s Ruskom a uzavrel spojenectvo so Švédskom, za čo ruské vojská [[Masaker v Baturine|zničili hlavné mesto Hetmanátu, Baturin]]. Po porážke v bitke pri Poltave pokračovali obmedzenia autonómie ukrajinských kozákov <ref>[https://hromadske.ua/en/amp/society/235397-their-city-is-shelled-but-they-come-here-for-a-tour-story-of-the-museum-in-baturyn-that-survived-russian-fire-and-continues-to-function “Their city is shelled but they come here for a tour.” Story of the museum in Baturyn that survived Russian fire and continues to function]</ref> <ref>[https://was.media/microformats/baturinskaja-tragedija/ Батуринская трагедия]</ref> <ref>[https://gazeta.ua/ru/articles/history/_russkie-vojska-vzyali-shturmom-getmanskuyu-stolicu/1057706 Русские войска взяли штурмом гетманскую столицу]</ref>. === Delenie Poľska a pripojenie k Ruskej ríši === {{Hlavný článok|Rusifikácia Ukrajiny}} [[Súbor:1904 Map showing Ukraine region before unification.pdf|náhľad|Mapa z roku 1904 zobrazujúca časť [[Ruská ríša|Ruského impéria]], kde sa nachádza aj dnešná Ukrajina]] V Poľsku dochádzalo k vnútorným rozbrojom a svoju úlohu zohralo aj vzopätie porobených národov, najmä na Ukrajine. Pri [[delenia Poľska|delení Poľska]] v rokoch [[1772]] – [[1795]] bola k Ruskej ríši pripojená aj väčšina pravobrežnej (strednej a západnej) Ukrajiny okrem [[Halič (región)|Haliče]] a [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]], ktoré v roku 1772 získala [[habsburská monarchia]]. Ukrajina však stratila aj len náznak akejkoľvek autonómie, najmä po zániku Záporožskej Siče v roku 1775. Sič bola zničená v roku 1775 stotisícovou armádou, ktorá sa vydala na ťaženie z [[Pevnosť svätej Alžbety|pevnosti svätej Alžbety]]. A táto pevnosť, podobne ako iné podobné obranné body ako Odesa, Cherson a Nikolajev, sa do konca 18. storočia premenila na mesto Jelisavetgrad. [[Súbor:Гармати і вали Фортеці Святої Єлисавети в Кіровограді.jpg|náhľad|Delá pevnosti svätej Alžbety v modernom meste [[Kropyvnyckyj]]]] Koncom [[18. storočie|18. storočia]] bola tiež zlikvidovaná tatárska a turecká moc na juhu a cárovná [[Katarína II. (Rusko)|Katarína II. Veľká]] a jej poradca [[Grigorij Alexandrovič Poťomkin|knieža Potemkin]] založili v novodobytej tzv. [[Novorusko (historické územie)|Novej Rusi]] niekoľko významných miest. Obdobie [[19. storočie|19. storočia]] bolo dobou tvrdého národnostného útlaku zo strany Ruskej ríše a zároveň dobou [[ukrajinské národné obrodenie|ukrajinského národného obrodenia]], spočiatku kultúrneho, neskôr aj politického. Tieto snahy sa po cárskych represiách a zákaze používania ukrajinčiny v roku [[1876]] sústredili predovšetkým do habsburskej časti krajiny, kde bol oveľa liberálnejší režim. Súčasne sa, hoci pomaly, rozvíjalo aj hospodárstvo, začalo sa s výstavbou železničnej siete a masívnou ťažbou uhlia; rýchlo rástli mestá, najmä [[Kyjev]] a [[Charkov]]. === Prvá svetová vojna a snaha o nezávislosť === {{Hlavný článok|Západoukrajinská ľudová republika|Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinská sovietska socialistická republika|Podkarpatská Rus|Poľsko-ukrajinská vojna}} [[Súbor:Polish troops in Kiev.jpg|náhľad|Poľské jednotky vstupujú do [[Kyjev]]a v máji 1920 počas [[poľsko-boľševická vojna|poľsko-sovietskej vojny]], v ktorej [[Ukrajinská ľudová republika]] bojovala na strane Poľska proti [[boľševik]]om]] Ku koncu [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] a v priebehu [[Ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojny]] bolo na časti ukrajinského územia zostavených niekoľko ukrajinských vlád. Prvá ukrajinská republika, [[Ukrajinská ľudová republika]] (UNR), existovala v rokoch [[1917]] – [[1920]]. Prakticky bola len bojujúcou stranou v rámci ruskej občianskej vojny a zanikla pod náporom ruských boľševikov. [[Západoukrajinská ľudová republika]] (ZUNR) existovala v rokoch [[1918]] – [[1919]] a po celý čas svojej krátkej existencie viedla boj proti poľským jednotkám a zanikla pod náporom poľských a rumunských vojakov. Obe časti sa [[22. január]]a [[1919]] nakrátko zjednotili (''Akt Zluky''). Z praktického hľadiska išlo len o symbolický akt. Už vo [[február]]i 1919 boľševici dobyli Kyjev a Ukrajina tak upadla do chaosu. Nakoniec obe časti štátu bojovali nezávisle na sebe svoje vlastné vojny. Západná časť sa musela potýkať s inváziou Poliakov, zatiaľ čo zvyšok Ukrajiny bojoval na východe s ruskými boľševikmi. Prvým ukrajinským prezidentom bol historik, literát a filozof [[Mychajlo Serhijovyč Hruševskyj|Mychajlo Hruševskyj]]. Vedľa boľševikov a bielogvardejcov tu boli anarchisti ([[Nestor Ivanovyč Machno|Nestor Machno]]), nacionalisti ([[Symon Vasyľovyč Petliura|Symon Petliura]]) a hajtman [[Pavlo Petrovyč Skoropadskyj|Pavlo Skoropadskyj]]. Tiež sa tu bojovalo najdlhšie. V boji o národnú samostatnosť boli Ukrajinci porazení: západná Ukrajina sa v rokoch [[1920]] – [[1921]] stala súčasťou [[Druhá poľská republika|druhej poľskej republiky]] a v roku [[1922]] sa [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]] stala jednou zo zakladajúcich republík [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] s hlavným mestom vo východoukrajinskom [[Charkov]]e, ktoré bolo v roku 1934 prenesené do [[Kyjev]]a. V rokoch [[1926]] – [[1940]] existovala v rámci Ukrajinskej SSR [[Moldavská autonómna sovietska socialistická republika|autonómna republika Moldavcov]]. V roku [[1929]] sa vo Viedni uskutočnila konferencia Ukrajincov, ktorí emigrovali z vlasti. Títo založili [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|Organizáciu ukrajinských nacionalistov]] (OUN), ktorá sa usilovala o samostatný ukrajinský štát (často násilnou formou) a významne zasahovala do ďalšieho osudu Ukrajiny. === Sovietska éra === {{Hlavný článok|Ukrajinská sovietska socialistická republika}} [[Súbor:Ruined Kiev in WWII.jpg|náhľad|vľavo|Kyjev v troskách počas druhej svetovej vojny]] [[Súbor:GolodomorKharkiv.jpg|náhľad|Mŕtvoly vyhladovaných ľudí v uliciach [[Charkov]]a počas [[hladomor na Ukrajine|hladomoru na Ukrajine]], 1933]] [[Súbor:Ukraine-growth.png|náhľad|Územný vývoj Ukrajiny v rokoch 1918 – 1991]] Ukrajina ako súčasť Sovietskeho zväzu bola vystavená tvrdým skúškam; najťažšou z nich bol [[hladomor na Ukrajine|hladomor]] ({{V jazyku|ukr|Голодомор|''Holodomor''}}) v rokoch [[1932]] – [[1933]], ktorý bol vyvolaný násilnou [[kolektivizácia poľnohospodárstva|kolektivizáciou]] poľnohospodárstva. Táto katastrofa, ktorá bola zrejme sčasti úmyselne vyvolaná [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovou]] politikou, je dodnes zahalená rúškom nejasností, lebo stalinský režim o nej prikázal mlčať. Odhady počtu obetí sa veľmi rôznia; historici hovoria najčastejšie o 2,5 až 5 miliónoch mŕtvych hladom.<ref name="reflex-stoleti-krve-slz-a-demografickych">{{Citácia periodika | priezvisko = Šajtar | meno = Jaroslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Století krve, slz a demografických pohrom na Ukrajině | periodikum = Reflex | odkaz na periodikum = | url = http://www.reflex.cz/clanek/historie/54701/stoleti-krve-slz-a-demografickych-pohrom-na-ukrajine.html | issn = 0862-6634 | vydavateľ = Czech News Center | miesto = Praha | dátum = 2014-02-20 | dátum prístupu = 2018-03-09 }}</ref> Najhoršie boli zasiahnuté Ukrajinská SSR, severný Kazachstan a [[Kubáň (región)|Kubáň]] v terajšom južnom Rusku. Menšie hladomory postihli Ukrajinu tiež v rokoch [[1921]] – [[1923]] a [[1946]] – [[1947]], čiže v povojnových obdobiach. V rokoch [[1941]] – [[1944]] bola Ukrajina okupovaná [[nacistické Nemecko|nacistickým Nemeckom]]; v priebehu [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] zahynulo približne 7 miliónov obyvateľov Ukrajiny.<ref name="reflex-stoleti-krve-slz-a-demografickych"/> Po nemeckej porážke bola k Ukrajine pripojená jej terajšia západná časť (t.j. západná [[Volyň]] a východná [[Halič (región)|Halič]]), ktorá pred vojnou patrila Poľsku. Tieto územia boli krátkodobo obsadené sovietskymi vojskami už v [[september|septembri]] [[1939]]. V zime 1939/1940 sa uskutočnili sfalšované referendá o pripojení týchto území k ZSSR. Podobným spôsobom, sfalšovaným referendom, bola po obsadení Červenou armádou k Ukrajine pripojená tiež [[Podkarpatská Rus]], ktorá bola predvojnovou súčasťou [[prvá česko-slovenská republika|prvej česko-slovenskej republiky]]. V roku [[1954]] sa stal súčasťou Ukrajinskej SSR aj polostrov [[Krym (polostrov)|Krym]], ktorý bol dovtedy súčasťou [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruskej SFSR]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Transfer of the Crimea to the Ukraine | url = http://www.iccrimea.org/historical/crimeatransfer.html | vydavateľ = iccrimea.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170215025255/http://www.iccrimea.org/historical/crimeatransfer.html | dátum archivácie = 2017-02-15 }}</ref> Odovzdanie tohto prevažne ruského z hľadiska národnostného a historického od roku 1760 (Rusi zničili posledný pozostatok Batuovej invázie z 13. storočia) územia Ukrajine vyvolalo napätie, pretrvávajúce dodnes. [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikita Chruščov]], ktorý odovzdanie Krymu osobne presadil, bol v 40. rokoch hlavou Ukrajinskej SSR a v mladosti pracoval na [[Donecká panva|Donbase]]. Z Ukrajiny pochádzali aj jeho nástupca [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonid Brežnev]], veliteľ vojsk Varšavskej zmluvy [[Andrej Antonovič Grečko|Andrej Grečko]] a sovietski maršali [[Semion Konstantinovič Timošenko|Semion Timošenko]] a [[Rodion Jakovlevič Malinovskij|Rodion Malinovskij]]. V 60. rokoch pokračovala masívna industrializácia a urbanizácia predovšetkým východnej časti krajiny. Bola vybudovaná kaskáda priehrad na [[Dneper|Dnepri]]. Rozvoj priemyslu a moderných technológií bez ohľadu na životné prostredie si vedľa znečistenia ovzdušia vyžiadal krutú daň; [[26. apríl]]a [[1986]] došlo na severe krajiny k [[Černobyľská havária|černobyľskej havárii]], najhoršej havárii jadrovej elektrárne vo svetových dejinách. Ukrajinsko-bieloruské pohraničie je dodnes zamorené rádioaktívnym spadom, pričom územie v okruhu niekoľkých desiatok kilometrov muselo byť vysídlené. === Nezávislá Ukrajina === [[Súbor:RIAN archive 848095 Signing the Agreement to eliminate the USSR and establish the Commonwealth of Independent States.jpg|náhľad|Ukrajinský prezident [[Leonid Makarovyč Kravčuk|Leonid Kravčuk]] a ruský prezident [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Boris Jeľcin]] podpisujú 8. decembra 1991 [[Bielovežská dohoda|Bielovežskú dohodu]], ktorou sa formálne rozpadol [[Sovietsky zväz]]]] V roku [[1990]] vyhlásila [[Parlament Ukrajiny|''Verchovna Rada Ukrajiny'']] (parlament) suverenitu krajiny. Nezávislosť bola oficiálne vyhlásená [[24. august]]a [[1991]] súčasne s rozpadom [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Vyhlásenie nezávislosti bolo potvrdené [[referendum|referendom]] o nezávislosti Ukrajiny toho istého roku za podpory 90,3% voličov. Prechod k trhovej ekonomike, ktorý nebol sprevádzaný cieľavedomou kontrolou hospodárskych subjektov, rozklad [[príkazová ekonomika|plánovaného hospodárstva]] a predovšetkým neschopnosť politikov vykonať skutočné ekonomické a politické reformy, to všetko viedlo v 90. rokoch k prepadu a dokonca [[agónia|agónii]] ekonomiky, ktorá sa spamätala až okolo roku [[2000]]. Prvým prezidentom bol [[Leonid Makarovyč Kravčuk|Leonid Kravčuk]], ktorého v roku [[1994]] vystriedal bývalý premiér [[Leonid Danylovyč Kučma|Leonid Kučma]]. V roku [[1996]] bola schválená nová [[Ústava Ukrajiny|ústava]] s [[poloprezidentská republika|poloprezidentským systémom]]. Kučmova politická orientácia bola prevažne proruská, ale v tejto otázke nebol dlho príliš zásadový. Jeho postupy proti opozičnej tlači a radikálnejším kritikom mali veľakrát zreteľne autoritatívne rysy. Po prezidentských voľbách na konci roku [[2004]] sa v krajine uskutočnila neozbrojená [[Oranžová revolúcia]], vyvolaná nesúhlasom časti verejnosti s víťazstvom proruského kandidáta, premiéra [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktora Janukovyča]]. Janukovyč bol obvinený z volebných manipulácií a Najvyšší súd Ukrajiny nariadil výsledky volieb anulovať. V druhej prezidentskej voľbe vyhral jeho oponent [[Viktor Andrijovyč Juščenko|Viktor Juščenko]]. Oranžová revolúcia poukázala na krehké spojenie „proeurópsky“ orientovanej západnej a „prorusky“ orientovanej východnej časti krajiny. Po politickej kríze v [[apríl]]i [[2007]], keď prezident Juščenko rozpustil parlament, vyhlásil predčasné voľby a pokúsil sa prevziať kontrolu nad jednotkami ministerstva vnútra, sa v [[máj]]i situácia opäť upokojila. Predčasné parlamentné voľby sa uskutočnili [[30. september|30. septembra]] 2007. Najväčší počet hlasov v nich získala Janukovyčova [[Strana regiónov]] (34%), tesne za ňou sa umiestnil [[Blok Julije Tymošenkovej]] (31%). Po dlhom vyjednávaní bola [[18. december|18. decembra]] 2007 zvolená premiérkou [[Julija Volodymyrivna Tymošenková|Julija Tymošenková]], ktorej blok utvoril koalíciu s Juščenkovou stranou [[Naša Ukrajina]]. V parlamente ale mala táto koalícia len tesnú väčšinu, ktorá sa rozpadla [[6. jún]]a [[2008]], kedy z koalície vystúpili dvaja poslanci. Vláda Julije Tymošenkovej potom definitívne padla [[16. september|16. septembra]] 2008.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská vláda padla. Ustojí Tymošenková krizi? | url = https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/ukrajinska-vlada-padla-ustoji-tymosenkova-krizi/r~i:article:616638/ | vydavateľ = zpravy.aktualne.cz | dátum vydania = 2008-09-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vtedajší predseda ukrajinského parlamentu, [[Arsenij Petrovyč Jaceňuk|Arsenij Jaceňuk]], oznámil na stretnutí poslancov dňa 16. septembra 2008 zánik vládnej koalície. Zmeny, ktoré boli presadené Blokom Julije Tymošenkovej (BJuT) a proruskou Stranou regiónov Viktora Janukovyča, označil prezident Juščenko za ústavný prevrat. O nasledujúcom víkende vypršala desaťdňová lehota, počas ktorej mali prozápadní vládni partneri svoje nezhody vyriešiť. Došlo k novej politickej kríze, ktorú premiérka Tymošenková vyhlásila za prekonanú začiatkom decembra 2008, kedy bola za pomoci bloku Volodymyra Lytvyna obnovená koalícia BJuT a Juščenkovej Našej Ukrajiny, hoci časť strany prezidenta Juščenka považovala zmluvu za neplatnú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = BBC Sport (International version) | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/7774328.stm | vydavateľ = news.bbc.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[2010]] vyhral prezidentské voľby, tentoraz právoplatne, [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktor Janukovyč]] so 48% hlasov. Strana regiónov tak získala nielen kreslo premiéra a predsedu jednokomorového parlamentu, ale aj post prezidenta. Hoci sa Janukovyč prezentoval ako značne proruský kandidát, dokázal nakoniec Ukrajinu priblížiť aj k [[Európska únia|Európskej únii]] (EÚ), keďže už v polovici roku [[2013]] sa zdalo, že Ukrajina smeruje k podpísaniu asociačnej dohody s EÚ. Bola nádej, že by sa Ukrajina tým výrazne priblížila k budúcemu členstvu v tejto nadštátnej organizácii, ale zároveň by sa so svojimi vtedy ešte dobrými vzťahmi s [[Rusko]]m mohla stať aj akýmsi „mostom medzi Východom a Západom“. Situácia sa ale veľmi skomplikovala. Prezident Janukovyč a spolu s ním aj ukrajinská vláda len niekoľko dní pred pripravovaným [[samit]]om Východného partnerstva EÚ vo [[Vilnius]]e pozastavili [[21. november|21. novembra]] 2013 vzhľadom k ťažkej finančnej situácii krajiny a vzhľadom k ponuke pomoci zo strany Ruska prípravy pre podpis asociačnej dohody s Európskou úniou. Janukovyč vyhlásil, že dohoda s EÚ je zatiaľ pre Ukrajinu nevýhodná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina utnula přípravy asociační dohody s EU. Tymošenkovou nepustí | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1063700-ukrajina-utnula-pripravy-asociacni-dohody-s-eu-tymosenkovou-nepusti | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Euromaidan 01.JPG|náhľad|vľavo|Proeurópske demonštrácie v Kyjeve dňa 27. novembra 2013 počas [[Euromajdan]]u]] [[Súbor:SState flag of Ukraine carried by a protester to the heart of developing clashes in Kyiv, Ukraine. Events of February 18, 2014.jpg|náhľad|Euromajdan 18. februára 2014]] [[Súbor:2014-03-09. Протесты в Донецке 022c.jpg|náhľad|Proruskí demonštranti v [[Doneck]]u, 9. marec 2014]] Len deň potom, v piatok [[22. november|22. novembra]] 2013, zaplavila Kyjev a časť Ukrajiny vlna demonštrácií. Pred Vianocami 2013 sa na najväčšej manifestácii na hlavnom kyjevskom námestí zišlo približne 200 000 ľudí, podľa niektorých zdrojov sa zišlo v Kyjeve až 800 000 demonštrantov a séria protestov, ktorá je známa pod názvom [[Euromajdan]], sa preniesla aj do niektorých ďalších ukrajinských miest.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine crisis: Timeline | url = http://www.bbc.com/news/world-middle-east-26248275 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine's anti-government protesters stage first mass rally of 2014 | url = https://uk.reuters.com/article/uk-ukraine/ukraines-anti-government-protesters-stage-first-mass-rally-of-2014-idUKBREA0B09820140112 | vydavateľ = uk.reuters.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180316151728/https://uk.reuters.com/article/uk-ukraine/ukraines-anti-government-protesters-stage-first-mass-rally-of-2014-idUKBREA0B09820140112 | dátum archivácie = 2018-03-16 }}</ref> V [[december|decembri]] 2013 odmietla [[Európska komisia]], čo je [[výkonná moc|exekutívny]] orgán EÚ, poskytnúť Ukrajine niekoľkomiliardový balík pomoci výmenou za podpis asociačnej dohody.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský prezident Janukovyč chce podepsat dohodu s EU, tvrdí šéfka evropské diplomacie | url = https://ihned.cz/c1-61437210-ashtonova-janukovyc-asociacni-dohoda-eu | vydavateľ = ihned.cz | dátum vydania = 2013-12-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Situácia eskalovala v priebehu vládnych represií voči demonštrantom. Od [[február]]a [[2014]] už nepokoje prerástli v ozbrojené strety a prezident Janukovyč utiekol po nevydarenom vyjednávaní s opozíciou (napriek účasti ministrov zahraničných vecí Nemecka a Francúzska) a ďalších dramatických udalostiach dňa 22. februára s pomocou Ruska z krajiny. V reakcii na udalosti demonštrovali proruskí aktivisti na podporu Janukovyča na východe krajiny. Bol to tzv. [[Antimajdan]], séria provládnych demonštrácií, prebiehajúcich paralelne k protestnému hnutiu Euromajdan. Dňa 25. novembra 2013 sa uskutočnila v [[Kyjev]]e demonštrácia na podporu vlády premiéra [[Mykola Janovyč Azarov|Mykolu Azarova]], prezidenta Viktora Janukovyča a pre blízke väzby s [[Rusko]]m. Tejto demonštrácie sa zúčastnilo asi 10 000 ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Huge demonstration in Kyiv in support of EU pact | url = https://www.euractiv.com/section/europe-s-east/news/huge-demonstration-in-kyiv-in-support-of-eu-pact/ | vydavateľ = euractiv.com | dátum vydania = 2013-11-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> V Donecku došlo koncom februára 2014 k zrážkam medzi aktivistami Euromajdan a ozbrojenými separatistickými silami. [[Súbor:OSCE SMM monitoring the movement of heavy weaponry in eastern Ukraine (16705750566).jpg|náhľad|vľavo|[[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]] (OBSE) monitoruje pohyb ťažkej techniky [[Ozbrojené sily Ukrajiny|ukrajinských ozbrojených síl]] na východnej Ukrajine, 4. marec 2015]] Na doteraz autonómnom Kryme neoznačení ozbrojenci obsadili v noci [[26. február]]a [[2014]] tamojší parlament. Neskôr vyhlásili niektorí poslanci referendum o statuse polostrova.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mánert | meno = Oldřich | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = Parlament na Krymu obsadili ozbrojenci, poslanci vyhlásili referendum | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/neznami-ozbrojenci-obsadili-krymsky-parlament-hlasi-tatari-plm-/zahranicni.aspx?c=A140227_071408_zahranicni_jpl | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2014-02-27 | dátum prístupu = 2018-03-09 }}</ref> Ruský parlament de facto schválil intervenciu na Ukrajine dňa [[1. marec|1. marca]] 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ONLINE: Ruský parlament schválil intervenci na Ukrajině | url = http://zpravy.e15.cz/zahranicni/udalosti/online-rusky-parlament-schvalil-intervenci-na-ukrajine-1065467 | vydavateľ = zpravy.e15.cz | dátum vydania = 2014-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dňa [[16. marec|16. marca]] 2014 sa konalo referendum o samostatnosti Krymu a následnom pripojení k [[Rusko|Ruskej federácii]]. V tomto referende sa podľa ruských úradov voliči absolútnou väčšinou rozhodli pre nezávislosť od Ukrajiny. Referendum však nebolo uznané prevažnou väčšinou členských krajín [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]] (OSN). Krymský parlament napriek tomu [[17. marec|17. marca]] [[2014]] vyhlásil nezávislý zvrchovaný štát s názvom Republika Krym, ktorý okamžite potom požiadal o vstup do Ruskej federácie ako jej nový subjekt. Proruské nepokoje na východnej Ukrajine, ktoré vypukli po zvrhnutí prezidenta Janukovyča, sa vystupňovali v [[vojna na východnej Ukrajine|ozbrojený konflikt]] medzi [[Ozbrojené sily Ukrajiny|ukrajinskými ozbrojenými silami]] a separatistickými silami v [[Donecká ľudová republika|Doneckej]] a [[Luhanská ľudová republika|Luhanskej ľudovej republike]]. Kvôli bojovým operáciám utieklo k začiatku roka [[2015]] z konfliktnej oblasti do iných oblastí Ukrajiny 1 007 900 obyvateľov a ďalších 268 400 ich vyhľadalo azyl v zahraničí, prevažne v Rusku, podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UNHCR Map Portal | url = http://maps.unhcr.org/en/view?id=2652 | vydavateľ = maps.unhcr.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171002133930/http://maps.unhcr.org/en/view?id=2652 | dátum archivácie = 2017-10-02 }}</ref> Do konca septembra 2015 utieklo do Ruska pred vojnou približne 1,3 milióna Ukrajincov. Z tohto počtu požiadalo 400 000 ľudí o štatút utečenca, ďalej bolo 300 000 žiadateľov o dočasný pobyt a 600 000 ľudí nie je riadne registrovaných. Celkovo žilo v Rusku ku koncu novembra 2015 okolo 2,6 milióna Ukrajincov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Monitor | meno = The Christian Science | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrainian refugees in Russia: Did Moscow fumble a valuable resource? | url = https://www.csmonitor.com/World/Europe/2015/1201/Ukrainian-refugees-in-Russia-Did-Moscow-fumble-a-valuable-resource | vydavateľ = csmonitor.com | dátum vydania = 2015-12-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dňa [[25. máj]]a [[2014]] sa na Ukrajine uskutočnili prezidentské voľby hlasovaním všetkých občanov. Víťazom sa stal oligarcha [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petro Porošenko]]. V roku 2019 [[bol]] zvolený za prezidenta povolaním herec a komik [[Volodymyr Olexandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]]. V priebehu roka [[2021]] sa znovu začal vyostrovať dlhotrvajúci konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou kvôli zvýšenej mobilizácii ruských vojsk pri hraniciach s Ukrajinou. Dňa [[21. február]]a [[2022]] Rusko uznalo nezávislosť Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky a ráno [[24. február]]a 2022 spustilo na [[Ruská invázia na Ukrajinu|Ukrajine rozsiahlu inváziu]]. == Geografia == [[Súbor:Topographic map of Ukraine (with borders and towns).svg|náhľad|290px|Fyzická mapa Ukrajiny]] [[Súbor:Flag colors.jpg|náhľad|290px|Typická poľnohospodárska krajina na Ukrajine v [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]]]] Ukrajina je s rozlohou 603 628&nbsp;km² druhým najväčším štátom Európy (po [[Rusko|Rusku]]). Spravidla býva priraďovaná k [[Východná Európa|východoeurópskym]] štátom, ale jej západné regióny ako [[Halič (región)|Halič]] alebo [[Halič (región)|Zakarpatsko]] patria kultúrne a historicky skôr ku [[Stredná Európa|strednej Európe]]. === Povrch === Významnou charakteristikou ukrajinského reliéfu je absencia umelých bariér. Takmer polovicu (48 %) prevažne rovinatej krajiny pokrývajú [[Step (krajina)|stepi]] a 95 % rovina a nížiny.{{#tag:ref|Šíre pláne rovín, ktoré sú pre Ukrajinu charakteristické opísal jeden geograf [[20. storočie|20. storočia]] takto: ''„Deväť z desiatich Ukrajincov nikdy nevideli hory, ba dokonca ani nevedia, ako vyzerajú.“''|group=pozn.}} Značná časť z nich sa obrába{{#tag:ref|Na väčšine z nich sa nachádzajú úrodné ukrajinské černozeme a na severe a severovýchode menej úrodné pôdy.|group=pozn.}} („rozoraná celina“), iba niektoré oblasti ostali nedotknuté ([[Chomutovská step]] zapísaná na [[Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike|zozname svetového dedičstva UNESCO]]). Výraznejšie horstvá sú iba na západe ([[Karpaty]]) a na juhu ([[Krymské vrchy]]). Najvyšším vrchom Ukrajiny je karpatská [[Hoverla]] ({{V jazyku|ukr|Говерла|''Hoverla''}}) vysoká 2 061 [[metrov nad morom]] (m n. m.). Krymské vrchy sú podstatne nižšie – ich najvyšší vrch, [[Roman-Koš]] ({{V jazyku|ukr|Роман-Кош|''Roman-Koš''}}), dosahuje 1 545 m n. m.. Turistickou atrakciou a symbolom pohoria je o čosi nižší vrch [[Ai-Petri]] (v preklade z [[gréčtina|gréčtiny]]: ''Svätý Peter'') nad [[Jalta|Jaltou]], z ktorého sú prekrásne výhľady. === Podnebie === Takmer celá Ukrajina patrí do [[mierne pásmo|mierneho podnebného pásma]], pričom prevláda [[kontinentálne podnebie]] a iba na úzkom území medzi [[Krymské vrchy|Krymskými vrchmi]] a [[Čierne more|Čiernym morom]] je podnebie [[subtropické pásmo|subtropické]]. Priemerná ročná teplota sa pohybuje medzi +6&nbsp;°C na severe a +12&nbsp;°C na juhu krajiny. Priemerné ročné zrážky na väčšine územia predstavujú približne 600&nbsp;mm. Najväčší zrážkový úhrn vykazujú [[Karpaty]] (1 200&nbsp;mm) a najsuchšími oblasťami sú stepi v [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]] a severného Krymu (400&nbsp;mm ročne). === Vodstvo === Celková dĺžka riečnej siete je okolo 170 000&nbsp;km. Väčšina riek patrí do úmoria [[Azovské more|Azovského]] a [[Čierne more|Čierneho mora]], pričom len 4% územia patrí k úmoriu [[Baltské more|Baltského mora]]. Najvýznamnejšou riekou je [[Dneper]] ({{V jazyku|ukr|Дніпро|''Dnipro''}}), ktorý pretína Ukrajinu zo severu na juh a delí ju na dve časti, „[[Ľavobrežná Ukrajina|ľavobrežnú]]“ a „[[Pravobrežná Ukrajina|pravobrežnú]]“. Jeho hlavnými prítoky sú [[Pripiať (rieka)|Pripiať]], [[Desna (prítok Dnepra)|Desna]], [[Psel]] a [[Inhulec]]. Východnou Ukrajinou preteká [[Donec]], prítok [[Don]]u. Ďalšie veľké rieky sú [[Prut]], [[Dnester]] a [[Južný Bug]]. Veľké rieky sú využívané hlavne pre lodnú dopravu a ako zdroj energie. Najmä na Dnepri bolo vybudovaných niekoľko veľkých priehrad s [[vodná elektráreň|hydroelektrárňami]], z ktorých najznámejšia je [[DneproGES]] v [[Záporožie|Záporoží]]. Najväčšou priehradnou nádržou je [[Kremenčucká priehrada]]. Najväčšie ukrajinské jazerá sú v [[Budžak]]u v údoliach [[Dunaj]]a ([[Jalpuh]], [[Kahul]]). Väčšia jazerá a [[liman (geografia)|limany]] sa rozkladajú na pobreží Čierneho a Azovského mora. Najväčší z nich je Dnesterský liman (360&nbsp;km²), najväčšia prirodzená vodná plocha Ukrajiny. Vo [[Volyň|Volyni]] a [[Polesie (región)|Polesí]] je veľa [[kras]]ových jazier a v Ukrajinských Karpatoch je najvýznamnejším jazero [[Synevyr]]. <gallery> Súbor:Говерла з Кукула.jpg|Pohľad na [[Karpatský národný prírodný park]] a vrch [[Hoverla]], najvyšší vrch Ukrajiny Súbor:Hnyła Karpatśke.jpg|[[Národný prírodný park Bojkivščyna]] v [[Ľvovská oblasť|Ľvovskej oblasti]] Súbor:Полонина біля Дземброні.jpg|[[Verchovynský národný prírodný park]] v [[Ivanofrankivská oblasť|Ivanofrankivskej oblasti]] Súbor:Spermophilus suslicus-small.JPG|[[Syseľ perlavý]] je pôvodom z východných ukrajinských stepí Súbor:Лабиринти Дністера-Турунчука.jpg|[[Dolnodnesterský národný prírodný park]] v [[Odeská oblasť|Odeskej oblasti]] Súbor:Кінбурнська коса восени.jpg|Kinburnská [[kosa (geomorfológia)|kosa]] v [[Mykolajivská oblasť|Mykolajivskej oblasti]] Súbor:Побережье в районе села Новопетровка 20.jpg|Pobrežie [[Azovské more|Azovského mora]] neďaleko dediny [[Novopetrivka (Berďanský rajón)|Novopetrivka]] v [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]] Súbor:Ніжний ранковий світло.jpg|[[Národný prírodný park Sviati Hory]] v [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]] </gallery> == Politika == === Štátne zriadenie === {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = horizontálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Volodymyr Zelensky 2022 official portrait (cropped).jpg | šírka1 = 155 | popis1 = [[Volodymyr Olexandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]], prezident Ukrajiny | obrázok2 = СВИРИДЕНКО Юлія Анатоліївна (3x4 cropped).jpg | šírka2 = 151 | popis2 = [[Julija Anatolijivna Svyrydenková|Julija Svyrydenková]], predsedníčka vlády Ukrajiny }} Ukrajina je zastupiteľská [[demokracia]] a [[poloprezidentská republika]]. Prezident je volený priamo, a to na 5 rokov. Ukrajina má jednokomorový parlament (''Verchovna rada Ukrajiny'') so 450 zastupiteľmi (od roku 2006 tiež na päťročné obdobie). Ten volí a odvoláva premiéra krajiny (v súčasnosti ním je [[Denis Šmyhaľ]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine's Rada appoints Honcharuk Prime Minister | url = https://www.unian.info/politics/10667109-ukraine-s-rada-appoints-honcharuk-prime-minister.html | vydavateľ = unian.info | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-08-29 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Premiér musí byť oficiálne menovaný prezidentom. Ukrajina bola aj pozorovateľom [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]] (po ruskej anexii Krymu sa rozhodla pre úplný odchod), [[Organizácia Spojených národov|OSN]], [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|OBSE]], [[GUAM]], [[Rada Európy|Rady Európy]] a Organizácie pre hospodársku spoluprácu čiernomorských krajín (BSEC). Dňa [[16. máj]]a [[2008]] sa Ukrajina po štrnásťročnom vyjednávaní oficiálne stala členom [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej obchodnej organizácie]] (WTO).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina se stala 152.členem WTO | url = https://www.finance.cz/zpravy/finance/167820-ukrajina-se-stala-152-clenem-wto/ | vydavateľ = finance.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Štátne symboly === Štátnym znakom Ukrajiny je po nadobudnutí nezávislosti opäť tzv. tryzub [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|sv. Vladimíra]] (zlatý trojzubec na modrom poli). Používa sa spravidla malý štátny znak, lebo veľký znak zatiaľ nebol oficiálne prijatý, pričom aj v ňom má dominovať tryzub. V rovnakých farbách je aj ukrajinská vlajka, pozostávajúca z dvoch rovnako širokých pozdĺžnych pruhov. Zlatá farba symbolizuje úrodné polia a modrá nebo nad nimi. Štátnou hymnou je pieseň ''[[Šče ne vmerla Ukrajina]]'', ktorá vznikla v roku 1863. Okrem uvedeného má Ukrajina ešte prezidentské symboly: pečať, znak a štandardu. === Administratívne členenie === {{Hlavný článok|Administratívne členenie Ukrajiny}} Územie Ukrajiny sa delí na najvyššej úrovni na jednu [[autonómna republika|autonómnu republiku]] [[Krym (republika)|Krym]], 24 [[oblasť (Ukrajina)|oblastí]] a dve mestá so špeciálnym statusom ([[Kyjev]] a [[Sevastopoľ]]).{{#tag:ref|Po faktickom pripojení [[Krym (republika)|Krymu]] a [[Sevastopoľ]]u k [[Rusko|Ruskej federácii]] v roku [[2014]], ktoré Ukrajina ani medzinárodné spoločenstvo neuznáva, Ukrajina nevykonáva zvrchovanosť nad týmito územiami.|group=pozn.}} Tieto celky sa ďalej delia na rajóny, ktorých je na Ukrajine celkovo 490, a ktoré približne zodpovedajú slovenským okresom, v priemere sú však o niečo menšie. Väčšie mestá bývajú samostatnou správnou jednotkou podriadenou priamo oblasti, pričom niektoré sú ďalej rozdelené na mestské rajóny. Obce sa na Ukrajine delia do troch kategórií: [[mesto (všeobecne)|mestá]], [[sídlisko mestského typu (Ukrajina)|sídla mestského typu]] a [[dedina (všeobecne)|dediny]]. <center> {{Administratívne členenie Ukrajiny (mapa)}} </center> === Ozbrojené sily === [[Súbor:UA 25th brigade BMP-1TS 02.jpg|náhľad|Ukrajinské jednotky v pohybe počas ukrajinskej protiofenzívy v roku 2022]] [[Ozbrojené sily Ukrajiny]] majú približne 255 000 aktívnych vojakov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine to call up 10,000 soldiers in new mobilization drive | url = https://ca.reuters.com/article/topNews/idCAKCN0WO1PG | vydavateľ = ca.reuters.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180616154030/https://ca.reuters.com/article/topNews/idCAKCN0WO1PG | dátum archivácie = 2018-06-16 }}</ref> Organizačne sa delia na [[Pozemné vojsko Ozbrojených síl Ukrajiny|pozemné vojsko]], [[Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny|vzdušné sily]], [[Vojenské námorníctvo Ozbrojených síl Ukrajiny|vojenské námorníctvo]], [[Námorná pechota Ozbrojených síl Ukrajiny|námornú pechotu]], [[Výsadkovo-útočné vojsko Ozbrojených síl Ukrajiny|výsadkovo-útočné vojsko]], [[Sily špeciálnych operácií Ozbrojených síl Ukrajiny|sily špeciálnych operácií]], [[Sily teritoriálnej obrany Ozbrojených síl Ukrajiny|sily teritoriálnej obrany]] a [[Sily bezpilotných systémov Ozbrojených síl Ukrajiny|sily bezpilotných systémov]]. Väčšina používanej techniky pochádza ešte z čias Sovietskeho zväzu alebo ide o modernizované verzie týchto starších vzorov, ktoré vyrába pomerne silný ukrajinský vojenský priemysel (napríklad ide o tanky [[T-84|T-84 Oplot]], transportéry [[BTR-4]] a nákladné lietadlá [[Antonov An-70]]). Ukrajinské ozbrojené sily sú členom zväzku [[Partnerstvo pre mier]] a zúčastnili sa misií v bývalej [[Juhoslávia|Juhoslávii]]. V súčasnosti majú vojakov v [[Kosovo|Kosove]], na [[Blízky východ|Blízkom východe]] a v [[Afrika|Afrike]]. Od konca 90. rokov nadväzujú užšie vzťahy s [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], najmä s [[Ozbrojené sily Poľskej republiky|poľskými ozbrojenými silami]]. Od roku 2014 plnia úlohy v boji proti proruským separatistom na východnej Ukrajine. Po udalostiach v roku 2014, vznikli viaceré samostatné dobrovoľníckej jednotky, bojujúce proti ruským separatistom. Boli to napr. [[pluk Azov]], [[Varta Dnipra]], [[Aidar]] a iné. Tieto jednotky sa neskôr stali súčasťou ukrajinskej Národnej gardy a patria pod ukrajinské ministerstvo vnútra. Niektoré z týchto jednotiek, ako napr. Azov boli pôvodne organizované prívržencami [[Pravicový extrémizmus|krajnej pravice]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zbraň ukrajinských oligarchů – co jsou dobrovolnické prapory zač? | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1515012-zbran-ukrajinskych-oligarchu-co-jsou-dobrovolnicke-prapory-zac | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2015-03-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Po presune týchto jednotiek pod kompetencie ukrajinského ministerstva vnútra však ich členovia museli prejsť previerkami a väčšina pravicových extrémistov z nich bola vylúčená. === Zahraničná politika === [[Súbor:Viktor Yanukovych official portrait.jpg|náhľad|upright|[[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktor Janukovyč]], ukrajinský prezident v rokoch 2010 – 2014 a bývalý predseda Strany regiónov]] ==== Vzťahy s Ruskom ==== Ukrajina má intenzívne, ale komplikované vzťahy so svojím najväčším susedom [[Rusko]]m. Panovalo medzi nimi napätie najmä kvôli podpore vtedajšieho prezidenta [[Viktor Andrijovyč Juščenko|Viktora Juščenka]] voči [[Gruzínsko|Gruzínsku]] vo [[vojna v Južnom Osetsku (2008)|vojne v Južnom Osetsku]] a jeho snahám o vstup do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], opakovane tiež kvôli problémom vzniknutým v súvislosti s dodávkami ruského zemného plynu. Na prelome rokov 2008 a 2009 eskaloval rusko-ukrajinský plynový konflikt potom, čo ruský koncern [[Gazprom]] odmietol dodávať plyn ukrajinskému [[Naftohaz]]u, pokiaľ ten nesplatí dlhy za predchádzajúce dodávky. Výsledkom bolo trojtýždňové prerušenie dodávok plynu v [[január]]i [[2009]], čo postihlo nielen Ukrajinu, ale aj strednú a juhovýchodnú Európu. Za dodávky ruského plynu dlhoval ukrajinský Naftohaz v novembri 2013 približne 1,3 miliardy dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina obnovila dovoz plynu z Ruska | url = https://www.patria.cz/zpravodajstvi/2493213/ukrajina-obnovila-dovoz-plynu-z-ruska.html | vydavateľ = patria.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ku koncu roka preto táto firma sama zastavila odber a zásobovanie krajiny zaisťovala odčerpávaním zásob. Pre prípad dlhšie trvajúceho prerušenia dodávok ruského zemného plynu cez Ukrajinu bol vybudovaný severný plynovod [[Nord Stream]], ktorý vedie z Ruska pod [[Baltské more|Baltským morom]] priamo do [[Nemecko|Nemecka]]. Používaním plynovodov vedúcich mimo územia Ukrajiny prichádza krajina o poplatky súvisiace s tranzitom plynu po svojom území. Po ruskej anexii [[Krym (republika)|Krymu]], poskytnutí pomoci zosadenému prezidentovi [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktorovi Janukovyčovi]] a [[Ruská vojenská intervencia na Ukrajine (2014 – súčasnosť)|intervencii na východnej Ukrajine]] sú vzťahy medzi Kyjevom a Moskvou na historickom minime. ==== Vzťahy s Poľskom ==== [[Súbor:Тернопіль - Візит Петра Порошенка - 15043059.jpg|náhľad|Prezident [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petro Porošenko]] v [[Ternopiľ|Ternopile]], v pozadí socha [[Stepan Andrijovyč Bandera|Stepana Banderu]], ktorý je v Poľsku vnímaný negatívne]] Poľsko iniciovalo projekt [[Východné partnerstvo|Východného partnerstva]] medzi Európskou úniou a šiestimi postsovietskymi krajinami a veľmi aktívne podporovalo proeurópske hnutie [[Euromajdan]] na Ukrajine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tysyachna | meno = Lyudmyla | autor = | odkaz na autora = | titul = Polská zahraniční politika vůči Ukrajině v letech 1991-2013 | url = https://is.muni.cz/th/397607/fss_b/Tysyachna_bakalarska_prace.pdf | vydavateľ = is.muni.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Poľsko, Litva a Ukrajina plánujú vytvoriť spoločnú armádnu brigádu na obranu pred Ruskom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = iRozhlas | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/polsko-litva-a-ukrajina-vytvori-spolecnou-armadni-brigadu-kvuli-rusku_201601260421_sbartosova | vydavateľ = irozhlas.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Poľsko-ukrajinské vzťahy komplikujú nezrovnalosti v interpretácii niektorých historických udalostí, najmä [[Volynský masaker|Volynského masakru]] – vyvraždenie približne 100 000 poľských civilistov [[Ukrajinská povstalecká armáda|Ukrajinskou povstaleckou armádou]] (UPA) počas druhej svetovej vojny vo [[Volyň|Volyni]] na západe Ukrajiny a následné odvetné masakre ukrajinských civilistov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Volyňské masakry byly genocida, odhlasovali polští poslanci | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/volynske-masakry-byly-genocida-odhlasovali-polsti-poslanci-ply-/zahranicni.aspx?c=A160722_134410_zahranicni_aha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2016-07-22 | dátum prístupu = 2018-03-13 }}</ref> V apríli 2015 ukrajinský parlament schválil zákon, ktorým udelil príslušníkom UPA a [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|Organizácie ukrajinských nacionalistov]] (OUN) status bojovníkov za slobodu Ukrajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina účtuje s minulostí, banderovcům ale přiznala zásluhy | url = https://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/366622-ukrajina-uctuje-s-minulosti-banderovcum-ale-priznala-zasluhy.html | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Prezident Petro Porošenko označil bojovníkov UPA za „príklad hrdinstva a vlastenectva na Ukrajine“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = About the Source Mat Babiak | odkaz na autora = | titul = Poroshenko: ‘UPA are heroes,’ will consider giving veterans legal status | url = http://euromaidanpress.com/2014/09/26/poroshenko-to-consider-giving-upa-veterans-legal-status/ | vydavateľ = euromaidanpress.com | dátum vydania = 2014-09-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> V júli 2016 označil poľský [[Sejm]] masakre poľského obyvateľstva na Volyni za [[genocída (právo)|genocídu]]. Poľský historický film ''[[Volyň (film)|Volyň]]'', ktorý bol ocenený ako najlepší poľský film roku 2016,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = "Wołyń" uznany za najlepszy film podczas gali Orły 2017 | url = http://www.prk24.pl/29576184/wolyn-uznany-za-najlepszy-film-podczas-gali-orly-2017 | vydavateľ = prk24.pl | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> bol na Ukrajine prijatý negatívne a jeho premietanie v [[Kyjev]]e bolo na žiadosť ukrajinského ministerstva zahraničia zrušené.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Polský film o masakrech na Volyni v Kyjevě raději nepromítají | url = https://www.novinky.cz/kultura/417913-polsky-film-o-masakrech-na-volyni-v-kyjeve-radeji-nepromitaji.html | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Zákazy kníh a vstupu na Ukrajinu ==== Od roku 2014 sú na Ukrajine zakazované knihy či filmy autorov alebo protagonistov, ktoré podľa Kyjeva ohrozujú ukrajinskú národnú bezpečnosť. Na čiernu listinu sa dostali nielen Rusi (napr. Ivan Ochlobystin a Michail Porečenkov), ale zákaz sa týka aj umelcov či spisovateľov, ktorí nejakým spôsobom sympatizovali so súčasnou ruskou politikou, navštívili anektovaný Krym a pod. Zakázané tak boli napríklad filmy či fotky s [[Gérard Depardieu|Gérardom Depardieu]], [[Steven Seagal|Stevenom Seagalom]], [[Mickey Rourke|Mickey Rourkom]], [[Jean-Claude Van Damme|Jean-Claude Van Dammom]], filmy režisérov [[Emir Kusturica|Emira Kusturicu]], [[Oliver Stone|Olivera Stona]] a ďalších približne 600 umelcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Depardieu, other actors, on Ukraine’s black list | url = https://www.neweurope.eu/article/depardieu-other-actors-on-ukraines-black-list/ | vydavateľ = neweurope.eu | dátum vydania = 2015-07-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20161112210656/https://www.neweurope.eu/article/depardieu-other-actors-on-ukraines-black-list/ | dátum archivácie = 2016-11-12 }}</ref> Zákaz vstupu na Ukrajinu má z „bezpečnostných dôvodov“ tiež americký spevák a filmový režisér [[Fred Durst]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Limp Bizkit's Fred Durst is banned from Ukraine for five years for security reasons | url = http://www.bbc.co.uk/newsbeat/article/35155170/limp-bizkits-fred-durst-is-banned-from-ukraine-for-five-years-for-security-reasons | vydavateľ = bbc.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Okrem toho dali ukrajinské úrady najavo, že žiadnemu ruskému spevákovi, ktorý podporuje oficiálne ruskú politiku voči Ukrajine, nepovolí účasť na súťaži [[Eurovision Song Contest]] v Kyjeve v roku 2017. Zoznam takto prohibitovaných spevákov obsahoval jedenásť mien.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Argyriou | meno = Giannis | autor = | odkaz na autora = | titul = EuroVisionary | url = https://www.eurovisionary.com/ukraine-confirms-russian-artists-banned-eurovision-2017/ | vydavateľ = eurovisionary.com | dátum vydania = 2016-09-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180612233300/https://www.eurovisionary.com/ukraine-confirms-russian-artists-banned-eurovision-2017/ | dátum archivácie = 2018-06-12 }}</ref> V máji 2017 boli na Ukrajine zakázané ruské internetové servery [[VKontakte]], [[Odnoklassniki]], [[Yandex]] a [[Mail.ru]]. Ako dôvod uviedla vláda, že „Ruské tajné služby vedú hybridnú vojnu proti ukrajinskému obyvateľstvu, v ktorej ku svojim špeciálnym informačným operáciám zneužívajú internetové siete VKontakte, Odnoklassniki, Mail.ru a ďalšie“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Palata | meno = Luboš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = MF DNES | odkaz na autora2 = | titul = Kyjev zablokoval ruské sociální sítě, Porošenka viní z cenzury | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/rusko-ukrajina-socialni-site-djp-/zahranicni.aspx?c=A170518_2326562_zahranicni_aha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2017-05-18 | dátum prístupu = 2018-03-13 }}</ref> Zákaz bol kritizovaný ako porušovanie slobody slova a slobodného šírenia informácií miliónov ukrajinských užívateľov Medzinárodnou organizáciou na ochranu ľudských práv.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ochránci práv kritizují zákaz ruského internetu na Ukrajině | url = https://www.euro.cz/politika/ochranci-prav-kritizuji-zakaz-ruskeho-internetu-na-ukrajine-1348523 | vydavateľ = euro.cz | dátum vydania = 2017-05-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Ekonomika == === Hospodársky rast === [[Súbor:Міст Патона з нічною архітектурною підсвіткою та панорама Лівого берега.jpg|náhľad|vľavo|[[Kyjev]], finančné centrum Ukrajiny]] [[Súbor:GDP real growth rate Ukraine.png|náhľad|Reálna miera rastu HDP na Ukrajine v rokoch 1990 – 2011]] [[Súbor:Ukraine salary by region 2016.svg|náhľad|Ukrajinské oblasti podľa výšky priemerného mesačného platu (2016), najvyššie sú v Kyjeve a na juhovýchode Ukrajiny (všetky čísla sú v ukrajinských hrivnách)]] Ukrajinská ekonomika bola druhou najväčšou v rámci Sovietskeho zväzu. Po jeho rozpade nastal prechod k [[trhová ekonomika|trhovému hospodárstvu]], ktorého nástup v podobe „šokovej terapie“ bol veľmi bolestný. Krajinu postihla [[hyperinflácia]], mnoho podnikov ukončilo výrobu, privatizácie prebiehali neprehľadným spôsobom. Situácia sa čiastočne stabilizovala po roku [[1996]] po zavedení novej meny, [[ukrajinská hrivna|ukrajinskej hrivny]]. V prvých rokoch 21. storočia ukrajinská ekonomika dosiahla pomerne rýchleho a stabilného rastu [[hrubý domáci produkt|hrubého domáceho produktu]] (HDP), ktorý v roku 2007 predstavoval 7,3%. V roku 2008 bola však Ukrajina ťažko zasiahnutá svetovou ekonomickou krízou, v dôsledku čoho sa ekonomika prudko prepadla, a to o viac ako 15%. V roku 2012 predstavoval rast HDP iba 0,2%, v roku 2013 0,36%. [[Medzinárodný menový fond]] (MMF) na konci roku 2013 predpovedal rast HDP v roku 2014 o 1%, ale je zrejmé, že tento cieľ sa vzhľadom k nestabilnej politickej situácii, odtrhnutie Krymu a predovšetkým kvôli vojne na východnej Ukrajine so všetkými jej sprievodnými javmi nepodarilo dosiahnuť. Naopak, ukrajinský HDP v roku 2014 značne poklesol. V porovnaní so [[Slovensko]]m a tiež [[Rusko]]m nemá Ukrajina porovnateľnú ekonomickú výkonnosť. Jej HDP na hlavu v roku 2017 (v [[parita kúpnej sily (teoretický výmenný kurz)|parite kúpnej sily]], {{V jazyku|eng|''purchasing-power parity''}}, ''PPP'') predstavoval 8 656 USD, zatiaľ čo HDP Slovenska bol 32 895 USD a Ruska 27 890 USD na jedného obyvateľa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Report for Selected Countries and Subjects | url = http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2017/02/weodata/weorept.aspx?sy=2017&ey=2017&scsm=1&ssd=1&sort=country&ds=.&br=1&pr1.x=55&pr1.y=9&c=512%2C946%2C914%2C137%2C612%2C546%2C614%2C962%2C311%2C674%2C213%2C676%2C911%2C548%2C193%2C556%2C122%2C678%2C912%2C181%2C313%2C867%2C419%2C682%2C513%2C684%2C316%2C273%2C913%2C868%2C124%2C921%2C339%2C948%2C638%2C943%2C514%2C686%2C218%2C688%2C963%2C518%2C616%2C728%2C223%2C836%2C516%2C558%2C918%2C138%2C748%2C196%2C618%2C278%2C624%2C692%2C522%2C694%2C622%2C142%2C156%2C449%2C626%2C564%2C628%2C565%2C228%2C283%2C924%2C853%2C233%2C288%2C632%2C293%2C636%2C566%2C634%2C964%2C238%2C182%2C662%2C359%2C960%2C453%2C423%2C968%2C935%2C922%2C128%2C714%2C611%2C862%2C321%2C135%2C243%2C716%2C248%2C456%2C469%2C722%2C253%2C942%2C642%2C718%2C643%2C724%2C939%2C576%2C644%2C936%2C819%2C961%2C172%2C813%2C132%2C726%2C646%2C199%2C648%2C733%2C915%2C184%2C134%2C524%2C652%2C361%2C174%2C362%2C328%2C364%2C258%2C732%2C656%2C366%2C654%2C734%2C336%2C144%2C263%2C146%2C268%2C463%2C532%2C528%2C944%2C923%2C176%2C738%2C534%2C578%2C536%2C537%2C429%2C742%2C433%2C866%2C178%2C369%2C436%2C744%2C136%2C186%2C343%2C925%2C158%2C869%2C439%2C746%2C916%2C926%2C664%2C466%2C826%2C112%2C542%2C111%2C967%2C298%2C443%2C927%2C917%2C846%2C544%2C299%2C941%2C582%2C446%2C474%2C666%2C754%2C668%2C698%2C672&s=PPPPC&grp=0&a= | vydavateľ = imf.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ekonomika Ukrajiny je tak porovnateľná s rozvojovými štátmi ako sú, napr. [[Salvádor]], [[Bhután]], [[Maroko]] a [[Belize]]. Ukrajinské hospodárstvo naďalej nesie znaky postsovietskej ekonomiky, orientované na odbory s nízkou pridanou hodnotou. Dominuje ťažký priemysel, najmä [[metalurgia]] a ťažba uhlia vo vojnou postihnutom [[Donecká panva|Donbase]], ktorý je však technicky a technologicky zastaraný. Na jeseň roku 2008 v dôsledku finančnej krízy prijala Ukrajina, v rovnakom čase ako Maďarsko, mnohomiliardový dolárový úver od Medzinárodného menového fondu. Najväčšími obchodnými partnermi sú krajiny [[Európska únia|EÚ]], [[Rusko]] (prípadne [[Spoločenstvo nezávislých štátov|SNŠ]]) a [[Turecko]]. === Makroekonomické ukazovatele === [[Súbor:National Bank of Ukraine new.jpg|náhľad|Budova ukrajinskej národnej banky]] [[Súbor:Поля під Касовою горою.jpg|náhľad|Poľnohospodárske práce v [[Ivanofrankivská oblasť|Ivanofrankivskej oblasti]]]] * Podiel na tvorbe HDP: priemysel 24,7%, stavebníctvo 2,5%, poľnohospodárstvo 13,7%, iné 59,1% (2016)<ref name="businessinfo-ukrajina-zakladni-charakteristika">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina: Základní charakteristika teritoria, ekonomický přehled | url = http://www.businessinfo.cz/cs/clanky/ukrajina-zakladni-charakteristika-teritoria-19093.html | vydavateľ = businessinfo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> * HDP (parita kúpnej sily): 332 646 mil. USD (1992), 184 566 mil. USD (1998), 428 973 mil. USD (2008), 339 155 mil. USD (2016) * HDP na jedného obyvateľa (parita kúpnej sily): 8 656 USD (2017) Priemerná mzda štátnych pracovníkov v júli 2008 predstavovala 1 930 [[ukrajinská hrivna|hrivien]], teda približne 398 USD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Середня заробітна плата за регіонами за місяць у 2008 році | url = http://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2008/gdn/reg_zp_m/reg_zpm08_u.htm | vydavateľ = ukrstat.gov.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> O rok neskôr to bolo 2 008 hrivien,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Середня заробітна плата за регіонами за місяць у 2009 році | url = http://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2009/gdn/reg_zp_m/reg_zpm09_u.htm | vydavateľ = ukrstat.gov.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> ale kvôli prepadu hrivny kvôli ekonomickej kríze predstavoval prepočet len 251 USD. Priemerná mzda za rok 2012 predstavovala 294,6 eur. Podľa sektorov je najvyššia priemerná mzda v priemysle (340,7 eur), nasledujú stavebníctvo (242,5 eur), obchod (262,5 eur) a ubytovanie a stravovanie (200,2 eur). To je aj napriek nižším cenám v porovnaní s inými štátmi pomerne málo, čo vedie k početnej pracovnej migrácii najmä do [[Česko|Česka]], [[Nemecko|Nemecka]] a [[Taliansko|Talianska]], ale predovšetkým do Ruska, napríklad do [[Moskva|Moskvy]]. Miera nezamestnanosti na Ukrajine v roku 2016 dosiahla 9,7%.<ref name="businessinfo-ukrajina-zakladni-charakteristika"/> Najväčší podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva pracuje v službách (60,7%), v priemysle a stavebníctve ich pracuje 23,4%, a najmenšieho podielu dosahuje poľnohospodárstvo (15,8%). Ukrajinská hrivna sa proti menám ako je americký dolár (USD) a euro (EUR) už v priebehu roku 2014 značne prepadla, a síce o 50%. Ešte rýchlejším tempom stráca hrivna od začiatku roku 2015, keď do konca februára prišla o ďalších 50% svojej doterajšej hodnoty. Hrivna má teda teraz voči dôležitým svetovým menám iba štvrtinu hodnoty z konca roku 2013. Jej výmenný kurz oproti USD je aktuálne 25:1. Ukrajinská národná banka sa snaží tento proces aspoň spomaliť, a preto dvíha hlavnú úrokovú mieru. Naposledy sa tak stalo 2. marca 2015, a to z 19,5% ročne na rekordných 30%. Ukrajinská vláda robí ďalšie opatrenia, aby prepad ekonomiky brzdila. Okrem iného sa uchádza o ďalšiu pôžičku [[Medzinárodný menový fond|Medzinárodného menového fondu]] (MMF) vo výške 17,5 miliardy USD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Frankfurter Allgemeine Zeitung GmbH | odkaz na autora = | titul = Ukraine hebt Leitzins drastisch an | url = http://www.faz.net/aktuell/wirtschaft/wirtschaftspolitik/ukraine-hebt-leitzins-drastisch-an-13461462.html | vydavateľ = faz.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> V súvislosti s plánovanou pomocou od MMF sú nezávislí pozorovatelia toho názoru, že Ukrajina sa ako dlžník stáva „bezodným sudom“, ktorý nemôžu úplne zaceliť ani vysoké pôžičky. === Nerastné bohatstvo a priemysel === Ukrajinské nerastné bohatstvo sa stalo jedným z pilierov sovietskej ekonomiky. Najdôležitejším sektorom je ťažba čierneho uhlia v oblasti [[Donecká panva|Donbasu]] (s hlavnými centrami [[Doneck]] a [[Luhansk]]), ktorý je zároveň hlavným priemyselným regiónom krajiny. Ročne sa tu v uplynulých rokoch vyťažilo až 200 miliónov ton uhlia a vyrobilo sa 50 miliónov ton [[oceľ|ocele]]. Významný je ďalej najmä strojársky, chemický a potravinársky priemysel. Okrem Donbasu sú veľkými centrami ťažkého priemyslu aj mestá [[Dnipro]], [[Záporožie]] či [[Mariupoľ]]. V okolí mesta [[Kryvyj Rih]] sú bohaté náleziská [[železná ruda|železnej rudy]], ktorá sa spracováva v miestnych zlievárniach. Medzi ďalšie nerastné suroviny Ukrajiny patria [[Urán (chemický prvok)|uránové]] rudy, magnetické rudy a [[Titán (chemický prvok)|titán]], ďalej [[chróm]], [[nikel]], [[bauxit]], [[fosforečnan|fosfáty]], [[síra]], [[rašelina]], [[ropa]], [[halit|soľ]], [[grafit]] a [[mangán]]. === Poľnohospodárstvo === Väčšina územia Ukrajiny disponuje kvalitnou a úrodnou [[černozem]]nou pôdou. Obrábaných je 57% pôdy. Medzi hlavné poľnohospodárske produkty patria: [[pšenica]], [[jačmeň]], [[cukrová repa]], [[ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[kukurica siata|kukurica]], [[slnečnica (rod rastlín)|slnečnica]], [[mäso]] a mliečne výrobky. Chová sa tu hlavne [[tur domáci|hovädzí dobytok]] a [[sviňa domáca|ošípané]], dôležitý je tiež [[rybolov]]. V južných oblastiach (najmä na Kryme) je rozšírené aj [[vinohradníctvo|vinárstvo]]. Karpaty sú dôležitou zásobárňou dreva. Pre veľkú časť vidieckeho obyvateľstva je drobné poľnohospodárstvo vedľajším zdrojom príjmov. === Doprava === ==== Infraštruktúra ==== [[Súbor:Автодорога Київ — Одеса, с. Віта-Поштова 003.jpg|náhľad|Štvorprúdový úsek cesty M05 v [[Kyjev]]e]] [[Súbor:EKr1-002.jpg|náhľad|Elektrický vlak EKr1-002 na trati [[Bojarka]] – [[Vasyľkiv]]-I v [[Kyjevská oblasť|Kyjevskej oblasti]]]] Rozloha Ukrajiny a jej poloha medzi západnou Európou, Ruskom a Čiernym morom kladie veľké nároky na dopravnú infraštruktúru. Relatívne hustá a kapacitná železničná sieť (so [[rozchod koľaje|širokým rozchodom]] 1 524&nbsp;mm) má celkovo 23 300&nbsp;km tratí, z ktorých necelá polovica je elektrifikovaná. Najvyťaženejšie a najlepšie udržiavané trate vedú v smere [[Poľsko]] – [[Ľvov]] – [[Šepetivka]] – [[Fastiv]]/[[Kyjev]] – [[Dnipro]] – [[Doneck]] – [[Rusko]] a [[Moskva]] – [[Charkov]] – [[Záporožie]] – [[Krym (republika)|Krym]]. Monopolný dopravca ''[[Ukrzaliznycja]]'' je s 375 000 zamestnancov jedným z najväčších podnikov v krajine. V januári a februári 2017 prebiehala na území kontrolovanom ukrajinskou vládou blokáda železničných a čiastočne i cestných spojení so separatistickými republikami. Cieľom nacionalistických demonštrantov z radov účastníkov tzv. protiteroristickej operácie (ATO) a niekoľkých poslancov parlamentu bolo ochromenie dodávok čierneho uhlia z Donbasu do ukrajinských elektrární a [[koks]]ární. Protestovali tým proti vysokým cenám elektriny a proti korupcii v krajine. Zároveň však spôsobili, že sa Ukrajina dostala na pokraj energetického kolapsu, pretože mnoho elektrární pracuje výhradne s vysoko hodnotným [[antracit]]om, ktorý sa na Ukrajine neťaží nikde inde ako na území separatistických republík. Zásob antracitu zostávalo približne na 40 dní. Predseda vlády [[Volodymyr Borysovyč Hrojsman|Volodymyr Hrojsman]] preto požiadal demonštrantov, aby to s „blokádou nepreháňali“. Na Ukrajine sú iba dve štandardné [[diaľnica|diaľnice]]; 175&nbsp;km úsek z [[Charkov]]a do [[Dnipro|Dnipra]] a 18&nbsp;km časť M03 z [[Kyjev]]a do [[Boryspiľ]]u. Z Kyjeva do [[Ľvov]]a a [[Odesa|Odesy]] vedú expresné cesty. Individuálny automobilizmus širokých vrstiev obyvateľstva sa na Ukrajine ešte príliš nerozšíril ako v západných krajinách. Cez Ukrajinu vedú dôležité tranzitné [[ropovod]]y a [[plynovod]]y z Ruska do strednej a západnej Európy, čo ju stavia do pozície kľúčového hráča najmä vo veci tranzitu ruského plynu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina může ohrozit energetické potřeby Evropy | url = https://legacy.blisty.cz/art/29131.html | vydavateľ = legacy.blisty.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Hromadná doprava ==== Veľmi využívaná je [[mestská hromadná doprava]] (MHD), najmä tri fungujúce systémy [[metro (podzemná železnica)|metra]] v [[Kyjevské metro|Kyjeve]], [[Charkovské metro|Charkove]] a [[Dniprovské metro|Dnipru]]. Desiatky miest majú prevádzky [[električková doprava|električkovej]] či [[trolejbusová doprava|trolejbusovej dopravy]]. Na Kryme je v prevádzke dokonca najdlhšia trolejbusová trať sveta. V niekoľkých ukrajinských mestách sú používané [[električky Tatra|električky česko-slovenskej výroby]] značky Tatra. Kvôli nedostatku financií po rozpade Sovietskeho zväzu sa prudko spomalil rozvoj klasických sietí MHD. Ukrajinské mestá zaplnili tzv. [[maršrutka|maršrutky]], čo je kyvadlový taxíkový mikrobus. ==== Letecká doprava ==== V mnohých veľkých mestách sa nachádzajú medzinárodné letiská. Najvýznamnejším je kyjevské [[Medzinárodné letisko Boryspiľ]], ďalšie významné letiská sú v [[Medzinárodné letisko Odesa|Odese]], [[Medzinárodné letisko Daniela Haličského Ľvov|Ľvove]], [[Medzinárodné letisko Dnepropetrovsk|Dnipre]] a [[Medzinárodné letisko Charkov|Charkove]]. [[Medzinárodné letisko Doneck]], ktoré bolo dokončené krátko pred [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|majstrovstvami Európy vo futbale 2012]], bolo v priebehu [[vojna na východnej Ukrajine|vojny v Donbase]] úplne zničené. Národnou leteckou spoločnosťou Ukrajiny sú [[Mižnarodni avialiniji Ukrajiny]]. ==== Námorná doprava ==== Dôležité námorné [[prístav]]y sa nachádzajú v [[Odesa|Odese]], [[Sevastopoľ|Sevastopole]], [[Kerč]]i a [[Mariupoľ|Mariupole]]. Lodná doprava je prevádzkovaná tiež na riekach [[Dneper]] a [[Dunaj]]. V súčasnosti je riečna lodná doprava v dôsledku útlmu hospodárskej činnosti značne obmedzená. === Turizmus === [[Súbor:З--Кострич--на--Чорногору..jpg|náhľad|Bývalá [[Podkarpatská Rus]] je častým cieľom turistov]] Ukrajina je veľmi navštevovanou krajinou, keďže ročne ju navštívi vyše 16 miliónov osôb, prevažne občanov [[Moldavsko|Moldavska]], [[Bielorusko|Bieloruska]] a [[Rusko|Ruskej federácie]].{{#tag:ref|Nie všetci sú však turisti, pretože mnoho občanov najmä krajín bývalého ZSSR má na Ukrajine príbuzných.|group=pozn.}} V súčasnosti (najmä po zrušení vízovej povinnosti) stúpa aj záujem u turistov z [[Európska únia|EÚ]] a [[Spojené štáty|USA]], ktorí sem prichádzajú skôr na „dobrodružnú“, aktívnu dovolenku, zatiaľ čo pre Rusov je najmä Krym dlho zavedenou odpočinkovou destináciou, kam v lete jazdia dlhé vlaky zo všetkých kútov Ruska. Územie Ukrajiny je navštevované veľmi nerovnomerne. Najobľúbenejší je dlhodobo Krym s letoviskami ako [[Jalta]], [[Sevastopoľ]] či [[Sudak]]. Ďalšou navštevovanou oblasťou sú aj [[Karpaty]] v [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]]. Medzi ďalšími cieľmi je nutné vymenovať [[Kyjev]] (s výletnými plavbami po Dnepri) a ďalšie mestá s historickými pamiatkami, napríklad [[Ľvov]], [[Černovice (Ukrajina)|Černovice]], [[Kamianec-Podiľskyj]], [[Odesa]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Černihiv]] a ďalšie. Naproti tomu „bežné“ oblasti predovšetkým východnej Ukrajiny nie sú vyhľadávané prakticky vôbec, čo však neznamená, že nie sú zaujímavé, napríklad významné pútnické miesto [[Sviatohirsk]] sa nachádza priamo v priemyselnom [[Donecká panva|Donbase]]. ==== Pamätihodnosti ==== [[Súbor:80-391-0151 Kyiv St.Sophia's Cathedral RB 18 2 (cropped).jpg|náhľad|vľavo|[[Chrám svätej Sofie (Kyjev)|Chrám svätej Sofie]] v [[Kyjev]]e, zapísaná na [[Svetové dedičstvo UNESCO|zozname svetového dedičstva UNESCO]]]] [[Kyjev]] patrí medzi turistami najviac navštevované ukrajinské mestá. Centrum mesta sa nazýva [[Námestie Nezávislosti (Kyjev)|Majdan Nezaležnosti]], čo znamená Námestie Nezávislosti. Svoj názov získalo v roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu, keď Ukrajina získala nezávislosť. Najstaršou pamiatkou je [[Chrám svätej Sofie (Kyjev)|Chrám svätej Sofie]], ktorý pochádza z 11. storočia. Názov chrámu je odvodený od carihradského chrámu [[Hagia Sofia]] (Svätá Múdrosť). Chrám bol počas svojej existencie niekoľkokrát zničený, najviac v roku 1240 pri nájazde Tatárov. Dnešná podoba chrámu – devätnásť zelených vežičiek pochádza zo 17. storočia, keď bol prestavaný v štýle ukrajinského baroka. Dnes je súčasťou [[svetové dedičstvo UNESCO|svetového dedičstva UNESCO]] a v auguste 2007 bol vyhlásený jedným zo siedmich divov Ukrajiny. Ku Chrámu svätej Sofie prilieha obria zvonica. Zo zvonice je nádherný výhľad na obrovské Michajlovské námestie, pričom na jeho kraji stojí [[Monastier svätého Michala (Kyjev)|Monastier svätého Michala]]. Ďalším zo siedmich divov Ukrajiny je [[Kyjevsko-pečerská lavra]] – unikátny jaskynný [[monastier]]. [[Lavra]] je označenie pre vysokopostavený monastier, pečera znamená jaskyňa. Ide o pravoslávny kláštor, preto sa pri jeho návšteve vyžaduje slušné oblečenie. V jaskyniach sú uložené presklené rakvy s telami mníchov. [[Súbor:Монумент та прапор.jpg|náhľad|Socha Matky vlasti]] Za návštevu stojí aj perla socialistického realizmu – Matka vlasť a Národné múzeum histórie Ukrajiny v druhej svetovej vojne. V podstavci sa nachádza múzeum [[Východný front (druhá svetová vojna)|Veľkej vlasteneckej vojny]], pričom na podstavci stojí obria ženská bojovníčka so štítom a mečom.{{#tag:ref|Výška Matky vlasti je 102 metrov a je teda vyššia ako [[Socha slobody]] v [[New York (mesto)|New Yorku]], ktorá meria 93 metrov.|group=pozn.}} Informácie pre návštevníkov sú len v domácom jazyku. Návštevník má ale v tomto múzeu možnosť porozumieť, čím si Ukrajina počas druhej svetovej vojny prešla. Okrem bezprostredných fotiek obesencov a ďalších obetí vojny medzi exponátmi nechýbajú šibenice, bič, ktorým nacisti trestali miestne obyvateľstvo, a ani rukavice z ľudskej kože. [[Kamianec-Podiľskyj]] sa pýši starobylým hradom, katedrálou svätého Petra a Pavla, historickou mestskou radnicou a mestskými hradbami. Kamianec-Podiľskyj sa od konca 90. rokov 20. storočia stáva čoraz obľúbenejšou turistickou destináciou. Každoročne sa tu konajú rôzne festivaly vrátane ukrajinských majstrovstiev v letoch balónom, automobilové preteky a najrôznejšie hudobné a divadelné akcie, ktoré prilákajú až 140 000 turistov ročne. Miestny historický komplex bol tiež zvolený za jeden zo siedmich divov Ukrajiny. [[Súbor:Січ з висоти польоту.jpg|náhľad|vľavo|Múzeum Záporožského kozáctva na ostrove [[Chortycia]]]] [[Chortycia]] je najväčší ostrov na Dnepri. Leží na juhu Ukrajiny na území mesta [[Záporožie]]. Ostrov je {{km|12|m}} dlhý, jeho priemerná šírka je {{km|2.5|m}}. Tento ostrov zohral významnú úlohu v dejinách krajiny. V stredoveku bol dôležitou obchodnou stanicou. Počas 16. storočia sa stal rozsiahlou kozáckou pevnosťou. V 18. storočí ho obsadili Rusi a slúžil im ako základňa pri bojoch proti Turkom. Dnes sa na ostrove nachádza národné múzeum, ktoré zachytáva dejiny od doby kamennej až do 20. storočia. Možno tiež navštíviť Múzeum Záporožského kozáctva. Z ostrova je krásny výhľad na obriu priehradu na Dnepri. [[Chersonézos (mesto)|Chersonézos]] je bývalá kolónia [[staroveké Grécko|starovekého Grécka]], ktorá bola založená v 6. storočí pred naším letopočtom. Nájdeme ju na okraji mesta [[Sevastopoľ]] na [[Krym (polostrov)|Kryme]] v južnej časti Ukrajiny. V 2. storočí pred n. l. mesto prešlo pod nadvládu Bosporského kráľovstva. Od 1. storočia nášho letopočtu bolo pod kontrolou [[staroveký Rím|Ríma]] až do 4. storočia n. l., kedy bolo dobyté [[Huni|Hunmi]]. Od 6. storočia patrilo pod [[Byzantská ríša|Byzantskú ríšu]] až do roku 980, kedy prešlo pod vplyv [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. Po rozpade Kyjevskej Rusi sa vrátilo späť k Byzantskej ríši a v 14. storočí bolo zničené mongolskými nájazdníkmi a od tohto času bolo opustené. V súčasnosti sa ruiny antického mesta nachádzajú na sevastopoľskom predmestí. Ruiny začala postupne odkrývať ruská vláda v roku 1827. Dnes sú vyhľadávanou turistickou atrakciou, ale bohužiaľ sú v ohrození kvôli rozrastaniu mesta Sevastopoľ a aj kvôli prebiehajúcej pobrežnej erózii. Vzhľadom k tomu, že ruská anexia Krymu nebola medzinárodne uznaná, organizácia UNESCO stále vedie túto pamiatku ako ukrajinskú a odmieta tu vykonávať inšpekcie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Нарышкин: ЮНЕСКО перестала следить за памятниками Херсонеса по политмотивам | url = https://ria.ru/culture/20160704/1458337811.html#ixzz4DSn4QBve | vydavateľ = ria.ru | dátum vydania = 20160704T1551+0300Z | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Stredoveká [[Chotynská pevnosť]] bola vybudovaná na juhu západnej Ukrajiny na rieke [[Dnester]] pri hraniciach s [[Rumunsko]]m. Pevnosť bola založená v 10. storočí ako hraničná pevnosť na juhozápade Kyjevskej Rusi. Pôvodná pevnosť bola postavená len z dreva a hliny. Do svojej dnešnej podoby bola prestavaná v roku 1325, s rôznymi prestavbami v rokoch 1380 a 1460. == Obyvateľstvo == [[Súbor:Population of Ukraine from 1950z.svg|náhľad|Vývoj počtu obyvateľov Ukrajiny v rokoch 1950 – 2024]] K [[1. júl]]u [[2007]] mala Ukrajina 46 490 819 obyvateľov, z ktorých 68% žilo v mestách. Ukrajina bola tradične výraznou [[vidiek|vidieckou]] krajinou. V roku 1900 žilo v mestách len 14,3% obyvateľov. Počas 20. storočia však počet a podiel mestského obyvateľstva výrazne vzrástli. Kým východné priemyselné regióny sa zaľudnili, niektoré vidiecke oblasti predovšetkým severnej a strednej Ukrajiny (napríklad [[Černihivská oblasť]]) majú dnes menej obyvateľov ako pred [[druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]]. V posledných 20 rokoch počet obyvateľov Ukrajiny klesá. Podľa francúzskeho časopisu ''[[Le Monde diplomatique]]'' stratila Ukrajina od roku 1995 približne 7 miliónov obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Jean-Arnault Dérens & Laurent Geslin | odkaz na autora = | titul = Ukraine, d’une oligarchie à l’autre | url = https://www.monde-diplomatique.fr/2014/04/DERENS/50334 | vydavateľ = monde-diplomatique.fr | dátum vydania = 2014-04-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jednou z príčin poklesu obyvateľstva na Ukrajine je, podobne ako vo väčšine európskych krajín, nízka [[pôrodnosť]]. Na Ukrajine ale k nej pristupuje tiež vysoká [[úmrtnosť]] a značne negatívne migračné saldo. Očakávaná dĺžka života je 67,9 rokov (62,2 rokov u mužov, 74 rokov u žien). Ukrajina vykazuje aj v rámci Európy pomerne vysoký podiel ľudí nakazených vírusom [[HIV]] (približne 1,4%).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = COUNTRY COMPARISON: HIV/AIDS - ADULT PREVALENCE RATE | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2155rank.html | vydavateľ = cia.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20141221190412/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2155rank.html | dátum archivácie = 2014-12-21 }}</ref> === Národnostné zloženie === [[Súbor:Podil Ukrajincu.png|náhľad|Zastúpenie [[Ukrajinci|ukrajinskej]] národnosti v jednotlivých oblastiach Ukrajiny]] [[Súbor:Ivan Honchar museum vyshyvanka 29.JPG|náhľad|Ukrajinské ženské tradičné kroje]] K ukrajinskej národnosti sa hlási 77,8% obyvateľstva Ukrajiny (2001). Okrem [[Krym (republika)|Krymu]], kde žijú predovšetkým [[Rusi]] (58,5%), tvoria Ukrajinci vo všetkých oblastiach nadpolovičnú väčšinu, pričom v [[Halič (región)|Haliči]], [[Volyň|Volyni]] a [[Podolie (historické územie)|Podolí]] ich podiel presahuje 90%. Najväčšie zastúpenie Rusov vykazuje [[Luhanská oblasť|Luhanská]] (39%), [[Donecká oblasť|Donecká]] (38%) a [[Charkovská oblasť]] (26%). Najvýznamnejšiu [[Rumuni|rumunskú]] menšinu má [[Bukovina (krajina)|Bukovina]] v [[Černovická oblasť|Černovickej oblasti]]. Etnicky najrôznorodejším krajom je [[Budžak]], kde okrem Ukrajincov a Rusov žije 21% menšina besarábskych [[Bulhari|Bulharov]] a 4% menšina [[Gagauzi|Gagauzov]]. V [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]] žije významná [[Maďari|maďarská]] menšina. Karpatskí [[Rusíni]] ([[Lemkovia]], [[Huculi]] a ďalšie etnické skupiny) neboli pri oficiálnom sčítaní počítaní za samostatný národ a prihlásili sa väčšinou k ukrajinskej národnosti. Kedysi početná menšina [[Poliaci|Poliakov]] (napr. v roku 1931 63,5% obyvateľov [[Ľvov]]a), v minulosti vládnuca vrstva na západnej Ukrajine, z veľkej časti zanikla počas druhej svetovej vojny a krátko po nej z dôvodu [[Volynský masaker|volynského masakru]] Poliakov ukrajinskými nacionalistami z [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]] a masovým útekom Poliakov z regiónu,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Bratrovražda je vždy strašná. Komorowski připomněl volyňský masakr | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/volyne-cqw-/zahranicni.aspx?c=A130714_165601_zahranicni_ert | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2013-07-14 | dátum prístupu = 2018-03-15 }}</ref> a ďalej v rámci povojnovej výmeny obyvateľstva medzi ZSSR a Poľskom. V dôsledku [[holokaust]]u a neskôr emigrácie sa znížila aj pôvodne početná menšina [[Židia|Židov]], ktorí v roku 1926 tvorili, napr. 36,5% obyvateľov [[Odesa|Odesy]] a 27,3% obyvateľov [[Kyjev]]a. Na severozápadnej Ukrajine dosiaľ žije niekoľko sto [[Volynskí Česi|volynských Čechov]], niekoľko dedín s prevažne českým obyvateľstvom je aj na juhu krajiny, napr. v dedinách [[Bohemka (Mykolajivská oblasť)|Bohemka]], [[Lobanovo (Krym)|Lobanovo]] a [[Veselynivka (Berezivský rajón)|Veselynivka]]. Pred repatriáciou do Česko-Slovenska v roku 1947 žilo na [[Volyň|Volyni]] 40 000 Čechov v 647 čisto českých aj etnicky zmiešaných obciach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základní informace o Češích na Volyni | url = http://www.scvp.eu/downloads/Zakladni_informace_o_Cesich_na_Volyni.pdf | vydavateľ = scvp.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Približne 10 000 volynských Čechov slúžilo počas druhej svetovej vojny v [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenskom armádnom zbore]], ktorý sa podieľal na oslobodení Česko-Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Volyňští Češi – komunita v klinči divokých dějin Ukrajiny | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1042172-volynsti-cesi-komunita-v-klinci-divokych-dejin-ukrajiny | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2014-03-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Národnostné zloženie obyvateľstva Ukrajiny podľa posledného sčítania obyvateľstva z [[5. december|5. decembra]] [[2001]]:<ref>[http://www.ukrcensus.gov.ua/rus/results/general/nationality/ Výsledky všeukrajinského sčítania obyvateľstva] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090427113224/http://www.ukrcensus.gov.ua/rus/results/general/nationality |date=2009-04-27 }}.</ref> {| class="wikitable" !Umiestnenie !Národnosť !Počet (tisíce) !% |- !1 |[[Ukrajinci]] |37 541,7 |77,82 |- !2 |[[Rusi]] |8 334,1 |17,28 |- !3 |[[Bielorusi]] |275,8 |0,57 |- !4 |[[Moldavčania|Moldavci]] |258,6 |0,54 |- !5 |[[Krymskí Tatári]] |248,2 |0,51 |- !6 |[[Bulhari]] |204,6 |0,42 |- !7 |[[Maďari]] |156,6 |0,32 |- !8 |[[Rumuni]] |151,0 |0,31 |- !9 |[[Poliaci]] |144,1 |0,30 |- !10 |[[Židia]] |103,6 |0,21 |- !11 |[[Arméni]] |99,9 |0,21 |- !12 |[[Gréci]] |91,5 |0,2 |- !13 |[[Tatári (etnikum)|Tatári]] |73,3 |0,2 |- !14 |[[Rómovia]] |47,6 |0,1 |- !15 |[[Azerbajdžanci]] |45,2 |0,1 |- !16 |[[Gruzínci]] |34,2 |0,1 |- !17 |[[Nemci]] |33,3 |0,1 |- !18 |[[Gagauzi]] |31,9 |0,1 |} === Jazyky === {{main|Ukrajinčina|Jazyky Ukrajiny}} [[Súbor:Українськомовні1959—2001.gif|náhľad|V povojnovom sovietskom období [[Rusifikácia Ukrajiny|rusifikácia etnických Ukrajincov]],<ref>{{Cite web|url=https://www.ceeol.com/search/article-detail?id=460660|title=The acceleration of the Ukrainians’ assimilation due to deliberate narrowing of the Ukrainian language: 60’s-70’s of the XXth century|publisher=Wydawnictwo Naukowe Uniwersytetu Mikołaja Kopernika|author=Nadia Kindrachuk|date=2015|lang=en}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://essuir.sumdu.edu.ua/items/c615a7a1-65e9-47f2-9126-29ff5674d49d|title=Personality Formation in the 1960s–1980s: the Soviet Russification policy|publisher=Sumy State University|author=Ilnytskyi, V.I., Talalay, Y.O.|date=2025 |lang=uk}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.ceeol.com/search/article-detail?id=1206098|title=Ukrainian Language in Educational Institutions of the USSR: 1960s–1970s|publisher=Wydawnictwo Naukowe Uniwersytetu Mikołaja Kopernika|author=Nadia Kindrachuk|date=2022|lang=en}}</ref> a prisťahovalectvo niekoľkých miliónov etnických Rusov,<ref>{{Cite web|url=https://cyberleninka.ru/article/n/migratsiya-naseleniya-sssr-i-rossii-v-hh-veke-evolyutsiya-skvoz-kataklizmy|title=Миграция населения СССР и России в ХХ веке: эволюция сквозь катаклизмы|author=Зайончковская Ж.А.|lang=ru}}</ref><ref>{{Cite web |url=https://bibliotekanauki.pl/articles/568412 |title=Динамика численности этнических украинцев в УССР: на основе итогов Всесоюзных переписей населения 1959 г., 1970 г. и 1979 г. |access-date=2024-10-02 |archive-date=2024-06-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240629092655/https://bibliotekanauki.pl/articles/568412 |url-status=live |lang=ru}}</ref> podstatne zmenili etnolingvistickú štruktúru obyvateľstva Ukrajiny. Táto zmena bola obzvlášť citeľná na Donbase, kde sa ukrajinčinu hovoriaci ľudia stali menšinou.]] [[Súbor:UkraineNativeLanguagesCensus2001detailed.PNG|náhľad|Podrobná jazyková mapa Ukrajiny podľa údajov zo sčítania obyvateľstva z roku 2001.]] Jediným štátnym jazykom Ukrajiny je [[ukrajinčina]], čo je zakotvené v článku 10 jej ústavy.<ref>{{Cite web|url=https://zakon.rada.gov.ua/laws/show/254%D0%BA/96-%D0%B2%D1%80?new=1&find=1&text=%D0%A1%D1%82%D0%B0%D1%82%D1%82%D1%8F+10#Text|title=Конституція України|publisher=[[Verchovna rada Ukrajiny|Верховна Рада України]]|date=2020-01-01|lang=uk}}</ref> Podľa údajov zo sčítania ľudu z roku 2001 ju ako svoj materinský jazyk uviedlo 67,5 % obyvateľov štátu, konkrétne 85,8 % vidieckeho a 58,5 % mestského obyvateľstva. Ukrajinčina bola materinským jazykom pre absolútnu väčšinu vidieckeho obyvateľstva vo všetkých regiónoch Ukrajiny, s výnimkou [[Krym]]u.<ref name="перепис-2001-мови">{{Cite web |url=http://2001.ukrcensus.gov.ua/results/nationality_population/nationality_popul1/ |title=Розподіл населення за національністю та рідною мовою |archive-date=2019-10-24 |access-date=2025-11-08 |archive-url=https://web.archive.org/web/20191024043444/http://2001.ukrcensus.gov.ua/results/nationality_population/nationality_popul1/ |url-status=live }}</ref> Na jar 2019 prijala ukrajinská Verchovna rada zákon „O zabezpečení fungovania ukrajinského jazyka ako štátneho“, ktorý potvrdil prioritu a prevahu ukrajinského jazyka v mnohých oblastiach verejného života, najmä v oblasti služieb a vzdelávania.<ref>{{Cite web |url=https://www.dw.com/ru/zakon-o-gosjazyke-v-sfere-uslug-teper-tolko-ukrainskij/a-56225227 |title=Закон о госязыке: в сфере услуг теперь только украинский |publisher=[[Deutsche Welle]] |date=2021-01-16 |lang=ru |access-date=2024-10-03 |archive-date=2021-02-04 |archive-url=https://web.archive.org/web/20210204094210/https://www.dw.com/ru/zakon-o-gosjazyke-v-sfere-uslug-teper-tolko-ukrainskij/a-56225227 |url-status=live }}</ref> Druhým najrozšírenejším jazykom na Ukrajine je [[Ruský jazyk v Ukrajine|ruština]]. Podľa údajov zo sčítania ľudu z roku 2001 ju ako materinskú uviedlo 29,6 % obyvateľov štátu, konkrétne 9,5 % vidieckeho a 39,5 % mestského obyvateľstva.<ref name="перепис-2001-мови" /> Ruský jazyk je dominantným jazykom v Kryme, [[Donecká oblasť|Doneckej]] a [[Luhanská oblasť|Luhanskej]] oblasti, ako aj v niekoľkých veľkých mestách v iných oblastiach juhovýchodného makroregiónu. Regionálnu rozšírenosť majú aj viaceré menšie jazyky: v roku 2001 bol [[krymskotatársky jazyk]] materinským jazykom pre 11,3 % obyvateľov [[Krymská autonómna republika|Autonómnej republiky Krym]].<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_001&ti=19A050501_02_001.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Avtonomna%20Respublika%20Krym%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=Розподіл населення за рідною мовою, Автономна Республіка Крим |access-date=2024-12-14 |archive-date=2024-06-09 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240609042421/http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_001&ti=19A050501_02_001.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Avtonomna%20Respublika%20Krym%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |url-status=live }}</ref> V roku 2001 bol [[maďarský jazyk]] materinským jazykom pre 12,6 % obyvateľov [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]] a prevládal v úzkom páse pozdĺž maďarsko-ukrajinskej hranice.<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_021&ti=19A050501_02_021.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Zakarpatska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=Розподіл населення за рідною мовою, Закарпатська область |access-date=2024-12-14 |archive-date=2023-02-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230201204109/http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_021&ti=19A050501_02_021.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Zakarpatska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |url-status=live }}</ref> Rumunčinu a „moldavčinu“ ako materinský jazyk uviedlo 18,6 % obyvateľov [[Černovická oblasť|Černovickej oblasti]],<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_073&ti=19A050501_02_073.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Chernivetska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=Розподіл населення за рідною мовою, Чернівецька область |archive-date=2025-03-23 |access-date=2024-10-03 |archive-url=https://web.archive.org/web/20250323213448/http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_073&ti=19A050501_02_073.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Chernivetska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |url-status=live }}</ref> ako aj malé menšiny v [[Odeská oblasť|Odeskej]] a Zakarpatskej oblasti. [[Bulharský jazyk]] ako materinský jazyk uviedlo 4,9 % obyvateľov Odeskej oblasti.<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_051&ti=19A050501_02_051.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Odeska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=Розподіл населення за рідною мовою, Одеська область |archive-date=2024-10-07 |access-date=2024-10-03 |archive-url=https://web.archive.org/web/20241007091451/http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_051&ti=19A050501_02_051.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Odeska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |url-status=live }}</ref> Lokálne rozšírené boli aj [[Poľský jazyk|poľský]], [[Gagauzský jazyk|gagauzský]] a [[Albánsky jazyk|albánsky]] jazyk. [[Súbor:Zakarpatska2001slovak.PNG|náhľad|Rozšírenie [[Slovenčina|slovenčiny]] v Zakarpatskej oblasti v roku 2001.]] Podľa údajov zo sčítania ľudu z roku 2001 slovenčinu ako materinský jazyk uviedlo 0,21 % obyvateľov Zakarpatskej oblasti,<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02&ti=19A050501_02.%20Distribution%20of%20the%20population%20of%20Ukraine`s%20regions%20by%20native%20language%20(0,1)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=19A050501_02. Розподіл населення регіонів України за рідною мовою }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> vrátane 0,85 % obyvateľov mesta [[Užhorod]]. V Užhorode je malá škola, kde sa vyučuje v slovenčine.<ref>{{Cite web|url=https://pmg.ua/life/64431-kreatyvno-suchasno-po-yevropeysky-yak-navchayut-ditey-v-slovackomovniy-shkoli-4-m-uzhgoroda|title=Креативно, сучасно, по-європейськи: як навчають дітей в словацькомовній школі №4 м. Ужгорода|date=2017-10-19|lang=uk}}</ref> V školskom roku 2024/25 sa v triedach, kde sa predmety vyučujú v slovenčine, vzdelávalo 119 žiakov, čo predstavuje 0,07 % žiakov v Zakarpatskej oblasti.<ref>{{ref|uk}} [https://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2023/osv/osv_rik/zso24_ue.xlsx Загальна середня освіта в Україні у 2024 році] — [https://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2022/osv/osv_rik/arch_pto_u.htm Сайт Державної служби статистики України]</ref> Od vypuknutia [[Rusko-ukrajinská vojna|rusko-ukrajinskej vojny]] v roku 2014 a vo veľkej miere aj od začiatku [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]] v roku 2022 výrazne vzrástol záujem o ukrajinský jazyk, kultúru a históriu v ukrajinskej spoločnosti. Zároveň však existuje rozšírené odmietanie a niekedy aj nepriateľstvo voči ruskému jazyku.<ref>{{Cite web |url = https://www.washingtonpost.com/world/2023/07/28/ukrainians-are-breaking-their-ties-with-russian-language/ |title = Ukrainians are breaking their ties with the Russian language |publisher = [[The Washington Post]] |language = en |archive-date = 2023-08-10 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230810234417/https://www.washingtonpost.com/world/2023/07/28/ukrainians-are-breaking-their-ties-with-russian-language/ |access-date = 2024-01-24}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://www.theguardian.com/world/2022/jun/04/enemy-tongue-eastern-ukrainians-reject-their-russian-birth-language |title = Enemy tongue: eastern Ukrainians reject their Russian birth language |publisher = [[The Guardian]] |language = en |archive-date = 2023-07-19 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230719151650/https://www.theguardian.com/world/2022/jun/04/enemy-tongue-eastern-ukrainians-reject-their-russian-birth-language |access-date = 2024-01-24}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://www.aljazeera.com/features/2023/4/28/ukrainians-who-grew-up-speaking-russian-learn-a-new-mother-tongue |title = Ukrainians who grew up speaking Russian learn a new mother tongue |publisher = [[Al Jazeera]] |language = en |archive-date = 2024-02-05 |archive-url = https://web.archive.org/web/20240205121510/https://www.aljazeera.com/features/2023/4/28/ukrainians-who-grew-up-speaking-russian-learn-a-new-mother-tongue |access-date = 2024-01-24}}</ref> Podpora myšlienky udelenia úradného statusu ruskému jazyku na území Ukrajiny alebo v niektorých jej regiónoch dosiahla najnižšiu úroveň za celé sledované obdobie.<ref>{{Cite web |url = https://kiis.com.ua/?lang=ukr&cat=reports&id=1385&page=1 |title = DYNAMICS OF ATTITUDES TOWARDS THE STATUS OF THE RUSSIAN LANGUAGE IN UKRAINE |language = en |publisher = KYIV INTERNATIONAL INSTITUTE of SOCIOLOGY}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://ratinggroup.ua/research/ukraine/language_issue_in_ukraine_march_19th_2022.html |title = Шосте загальнонаціональне опитування: мовне питання в Україні (19 березня 2022) – Україна – Дослідження – Соціологічна група Рейтинг |archive-date = 2023-08-24 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230824150442/https://ratinggroup.ua/research/ukraine/language_issue_in_ukraine_march_19th_2022.html |language = uk |access-date = 2023-08-28}}</ref> Zároveň Rusko na [[Ruskom okupované územia Ukrajiny|okupovaných ukrajinských územiach]] uplatňuje politiku [[Rusifikácia Ukrajiny|nútenej rusifikácie]]: školy vyučujú výlučne v ruštine, a to aj v osadách, kde sa hovorí iba ukrajinsky, a ukrajinské učebnice sú zakázané.<ref>{{Cite web|url=https://www.dw.com/ru/kak-v-rossijskoj-okkupacii-deti-ucatsa-v-ukrainskih-skolah/a-67713633 |title=Как в российской оккупации дети учатся в украинских школах |publisher=[[Deutsche Welle]] |language=ru |date=14-12-2023}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://ru.euronews.com/2023/11/20/russification-of-occupied-regions-in-ukraine |title=Русификация оккупированных регионов Украины |publisher=[[Euronews]] |language=ru}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://without-lie.info/factcheck/manipuliatsiia-propahandy-pro-pidtrymku-ukrainskoi-movy-na-tot-zaporizkoi-oblasti/ |title=Маніпуляція пропаганди про підтримку української мови на ТОТ Запорізької області |date=17-05-2024 |language=uk}}</ref> Na územiach okupovaných Ruskom, ako aj v meste [[Cherson]] pred jeho [[Oslobodenie Chersonu|oslobodením ukrajinskou armádou]], boli ukrajinské knihy masovo ničené.<ref>{{Cite web|url=https://www.france24.com/en/europe/20221205-in-occupied-kherson-the-russians-were-destroying-all-books-in-ukrainian |title=In occupied Kherson, ‘the Russians were destroying all books in Ukrainian’ |publisher=[[France 24]] |date=2022-12-05 |lang=en}}</ref> Podľa správy organizácie na ochranu ľudských práv [[Human Rights Watch]], Rusko indoktrinuje školákov na okupovaných územiach protukrajinskou propagandou a ruskí úradníci prijímajú a naďalej prijímajú opatrenia na elimináciu ukrajinského jazyka, čím porušujú viaceré ustanovenia medzinárodného práva.<ref>{{Cite web |url = https://www.hrw.org/news/2024/06/20/ukraine-forced-russified-education-under-occupation |title = Ukraine: Forced Russified Education Under Occupation: Imposition of Russian Curriculum; Anti-Ukrainian Propaganda |publisher = [[Human Rights Watch]] |date = 2024-06-20 |language = en}}</ref> [[Únosy detí v rusko-ukrajinskej vojne|Ukrajinské deti, ktoré boli násilne deportované do Ruska]], sa tiež stali obeťami [[Rusifikácia|rusifikácie]].<ref>{{Cite web |url = https://www.golosameriki.com/a/wanted-russian-official-whitewashes-deportation-of-ukrainian-children/7083112.html |title = Кремль проводит «путинизацию» детей из Украины, оправдывая их вывоз |publisher = [[Voice of America]] |date = 2023-05-08 |archive-date = 2023-05-20 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230520213222/https://www.golosameriki.com/a/wanted-russian-official-whitewashes-deportation-of-ukrainian-children/7083112.html |language = ru |access-date = 2023-05-23}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://ru.krymr.com/a/ukraina-voyna-deti-rossiya-vyvoz-deportatsiya-prestupleniye-genotsid/32087778.html |title = «Международные организации должны помочь Украине возвратить на родину сотни тысяч депортированных детей» – Екатерина Рашевская |archive-date = 2022-12-21 |archive-url = https://web.archive.org/web/20221221021316/https://ru.krymr.com/a/ukraina-voyna-deti-rossiya-vyvoz-deportatsiya-prestupleniye-genotsid/32087778.html |language = ru}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://www.polygraph.info/a/fact-check-wanted-russian-official-whitewashes-deportation-of-ukrainian-children-on-vice-news/7080495.html |title = Wanted Russian Official Whitewashes Deportation of Ukrainian Children on Vice News |language = en |publisher = POLYGRAPH.info |date = 2023-05-05 |archive-date=2023-05-15 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230515032754/https://www.polygraph.info/a/fact-check-wanted-russian-official-whitewashes-deportation-of-ukrainian-children-on-vice-news/7080495.html |access-date = 2023-05-23}}</ref> === Náboženstvo === [[Súbor:80-391-9007 Kyiv St.Michael's Golden-Domed Monastery RB 18.jpg|náhľad|[[Monastier svätého Michala (Kyjev)|Monastier svätého Michala]] v [[Kyjev]]e, ktorý bol obnovený v roku 1999]] [[Súbor:Панорама Почаївська лавра 02.jpg|náhľad|vľavo|[[Počajivská lavra]] je najväčším pútnickým miestom na západnej Ukrajine]] Za veriacich sa označuje okolo 60% obyvateľov Ukrajiny, pričom viac nábožensky založený je západ krajiny, zatiaľ čo v priemyselných oblastiach, najmä na Donbase, má silnú pozíciu [[ateizmus]]. Prevládajúcim náboženstvom je [[kresťanstvo]], konkrétne [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]], pričom časť pravoslávnych sa hlási ku [[Ukrajinská pravoslávna cirkev Kyjevského patriarchátu|Kyjevskému patriarchátu]], časť uznáva [[Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu|Moskovský patriarchát]]. Na západe krajiny, najmä v [[Halič (región)|Haliči]], prevláda [[Ukrajinská gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícka cirkev]]. V niektorých oblastiach sú výraznejšou menšinou tiež [[latinská cirkev|rímski katolíci]], ktorí celkovo tvoria necelé 2% ukrajinských veriacich. Po páde protináboženského režimu ZSSR bolo opravené alebo znovu postavené množstvo kostolov a [[pútnické miesto|pútnických miest]], z ktorých najznámejšie je [[Kyjevsko-pečerská lavra]]. Menšinovými náboženstvami, ktoré obe majú na Ukrajine dlhú tradíciu, sú [[judaizmus]] a [[islam]]. Židovstvo bolo od stredoveku rozšírené po celej Ukrajine. Kraj [[Podolie (historické územie)|Podolie]] sa v 18. storočí stal ohniskom [[chasidizmus|chasidského hnutia]]. Dnes tvoria židia len niekoľko desatín percenta obyvateľov krajiny a väčšina synagóg a iných židovských pamiatok už neexistuje. Centrom islamu na Ukrajine je Krym, ktorý bol po stáročia osídlený [[Tatári (etnikum)|Tatármi]], resp. [[Krymskí Tatári|Krymskými Tatármi]], ktorí sa sem od konca 20. storočia vracajú zo stredoázijského vyhnanstva. Islam vyznáva niečo vyše 1% obyvateľov Ukrajiny. === Vzdelanie === [[Súbor:Universidad Roja de Kiev.jpg|náhľad|Kyjevská univerzita]] Zdedeným úspechom sovietskej politiky všeobecného prístupu k [[vzdelanie|vzdelaniu]] je takmer stopercentná miera [[gramotnosť|gramotnosti]] v postsovietskych štátoch. Na Ukrajine dnes predstavuje 99,4% a je tak jednou z najvyšších na svete. Povinné primárne a sekundárne vzdelanie začína v 6. roku veku dieťaťa a trvá 12 rokov. Základné trvá štyri roky, stredné sekundárne päť rokov a vyššie stredné vzdelanie potom tri roky. Existujú tu tzv. všeobecne vzdelávacie školy, kde možno získať základné aj stredoškolské vzdelanie. Známkovanie má dvanásť stupňov (12=1*, 11=1, 10=1, atď.). Po Rusku, Spojenom kráľovstve a Francúzsku má Ukrajina najvyšší počet absolventov [[vysoká škola|vysokých škôl]] v Európe. V krajine funguje niekoľko desiatok všeobecných, technických, pedagogických či lekárskych [[univerzita|univerzít]]. Najstaršou vysokou školou vo východnej Európe bola [[Ostrožská akadémia]] (založená v roku [[1576]]), nasledovala [[Kyjevsko-mohyľanská akadémia]] a [[Ľvovská univerzita]]. Väčšina škôl je verejná, najväčšou súkromnou vysokou školou je [[Medzioblastná akadémia personálneho manažmentu]]. Univerzitné vzdelanie je v súčasnosti reformované a v rámci tzv. [[Bolonský proces|Bolonského procesu]] je zavádzaný [[bakalár]]sky a [[magister (akademická hodnosť)|magisterský]] titul, ktoré postupne vytláčajú skorší titul ''špiecialista''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Болонський процес в Україні | url = http://www.osvita.org.ua/bologna/ | vydavateľ = osvita.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Sídla === {{Hlavný článok|Zoznam miest na Ukrajine}} {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = 17-07-02-Maidan Nezalezhnosti RR74377-PANORAMA.jpg | šírka1 = 220 | popis1 = [[Kyjev]] | obrázok2 = | šírka2 = 220 | popis2 = [[Charkov]] | obrázok3 = Beach-Chayka-aerial-2.jpg | šírka3 = 220 | popis3 = [[Odesa]] | obrázok4 = Dnipropetrovsk view 2015 tov-tob.jpg | šírka4 = 220 | popis4 = [[Dnipro]] }} V tomto zozname sa nachádza 20 najväčších miest na Ukrajine podľa počtu obyvateľov v roku 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://database.ukrcensus.gov.ua/PXWEB2007/ukr/publ_new1/2021/zb_chuselnist%202021.pdf |dátum prístupu=2023-01-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20220406120543/http://database.ukrcensus.gov.ua/PXWEB2007/ukr/publ_new1/2021/zb_chuselnist%202021.pdf |dátum archivácie=2022-04-06 }}</ref> Všetky čísla počítajú len ľudí žijúcich priamo v meste, nepočítajú populáciu v metropolitnom okolí. {| class="wikitable" ! Poradie ! Mesto ! Región ! Počet obyvateľov |- | 1 | [[Kyjev]] | [[Kyjev]] | 2 962 180 |- | 2 | [[Charkov]] | [[Charkovská oblasť]] | 1 433 886 |- | 3 | [[Odesa]] | [[Odeská oblasť]] | 1 015 826 |- | 4 | [[Dnipro]] | [[Dnepropetrovská oblasť]] | 980 948 |- | 5 | [[Doneck]] | [[Donecká oblasť]] | 905 364 |- | 6 | [[Záporožie]] | [[Záporožská oblasť]] | 722 713 |- | 7 | [[Ľvov]] | [[Ľvovská oblasť]] | 721 510 |- | 8 | [[Kryvyj Rih]] | [[Dnepropetrovská oblasť]] | 612 750 |- | 9 | [[Mykolajiv]] | [[Mykolajivská oblasť]] | 476 101 |- | 10 | [[Mariupoľ]] | [[Donecká oblasť]] | 431 859 |- | 11 | [[Luhansk]] | [[Luhanská oblasť]] | 399 559 |- | 12 | [[Vinnycia]] | [[Vinnycká oblasť]] | 370 601 |- | 13 | [[Makijivka]] | [[Donecká oblasť]] | 340 337 |- | 14 | [[Sevastopoľ]] | [[Sevastopoľ]] | 340 297 |- | 15 | [[Simferopol]] | [[Krym (republika)|Krym]] | 336 330 |- | 16 | [[Černihiv]] | [[Černihivská oblasť]] | 285 234 |- | 17 | [[Cherson]] | [[Chersonská oblasť]] | 283 649 |- | 18 | [[Poltava (mesto)|Poltava]] | [[Poltavská oblasť]] | 283 402 |- | 19 | [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]] | [[Chmeľnycká oblasť]] | 274 582 |- | 20 | [[Čerkasy]] | [[Čerkaská oblasť]] | 272 651 |} == Veda == [[Súbor:Sergey Korolev with dog.jpg|náhľad|upright|[[Sergej Pavlovič Koroľov|Sergej Koroľov]], hlavný sovietsky raketový inžinier a vedúci sovietskeho kozmického programu]] Ukrajincom bol matematik [[Michail Vasilievič Ostrogradskij|Mychajlo Ostrohradskyj]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Михайло Остроградський – геній, визнаний за життя | url = http://www.kdu.edu.ua/gazeta/2011/5-6/14.htm | vydavateľ = kdu.edu.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180510100325/http://www.kdu.edu.ua/gazeta/2011/5-6/14.htm | dátum archivácie = 2018-05-10 }}</ref> V súčasnosti je oceňovaný matematik [[Vladimir Geršonovič Drinfeľd|Vladimir Drinfeľd]], autor teórie kvantovej grupy. Prvý vrtuľník či štvormotorové lietadlo zostavil ukrajinský rodák ruského a poľského šľachtického pôvodu [[Igor Sikorsky]]. Významným mechanikom bol [[Stepan Prokopovyč Tymošenko|Stepan Tymošenko]]. Hoci narodený v ruskom Petrohrade, etnickým Ukrajincom bol zakladateľ geochémie [[Vladimir Ivanovič Vernadskij|Vladimir Vernadskij]]. V Charkove sa narodil astronóm [[Otto Struve]]. Na Ukrajine sa narodil aj nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu [[Ilia Iľjič Mečnikov|Ilia Mečnikov]]. [[Theodosius Dobzhansky]] bol genetikom hrajúcim kľúčovú úlohu pri tvorbe tzv. modernej evolučnej syntézy. Naopak skôr kurióznou postavou bol sovietsky biológ [[Trofim Denisovič Lysenko|Trofim Lysenko]]. Odesa bývala tradičným miestom zrodu geniálnych detí. Patril k nim aj fyzik [[George Gamow]], autor teórie o veľkom tresku, alebo matematik [[Vladimir Igorevič Arnoľd|Vladimir Arnoľd]]. V Ľvove sa narodil matematik [[Stanisław Ulam]]. Niekoľko Ukrajincov sa presadilo aj v oblasti humanitných a sociálnych vied. Osvietencom a otcom ukrajinskej vzdelanosti bol [[Hryhorij Savyč Skovoroda|Hryhorij Skovoroda]]. Ukrajinský pôvod mal aj etnograf [[Nikolaj Nikolajevič Miklucho-Maklaj|Nikolaj Miklucho-Maklaj]]. V Kyjeve sa narodil ruský filozof [[Nikolaj Alexandrovič Berďajev|Nikolaj Berďajev]], v Ľvove [[Ludwig von Mises]], zakladateľ preslávenej rakúskej ekonomickej školy. Najslávnejším rodákom z mesta [[Žytomyr]] bol [[Sergej Pavlovič Koroľov|Sergej Koroľov]], hlavný sovietsky [[raketa|raketový]] inžinier a konštruktér [[kozmická loď|kozmických lodí]]. V rokoch [[1946]] až [[1966]] bol počas [[vesmírne preteky|vesmírnych pretekov]] medzi [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] a [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]] vedúcim [[sovietsky kozmický program|sovietskeho kozmického programu]]. Na rozdiel od svojho náprotivku v USA, [[Wernher von Braun|Wernhera von Brauna]], bola jeho hlavná úloha v sovietskom kozmickom programe utajovaná až do jeho smrti. Počas práce na programe bol známy len ako „hlavný konštruktér“. Z Ukrajiny pochádzali aj viacerí sovietski, resp. ruskí a ukrajinskí [[kozmonaut]]i. Prvým Ukrajincom, ktorý letel do vesmíru, sa v [[august]]e [[1962]] stal kozmonaut [[Pavel Romanovič Popovič|Pavel Popovič]], ktorý sa narodil v [[Uzyn]]e v [[Kyjevská oblasť|Kyjevskej oblasti]]. Popovič letel v [[kozmická loď|kozmickej lodi]] [[Vostok 4]], ktorá vyštartovala deň po lodi [[Vostok 3]]. Po prvýkrát v histórii sa vtedy na obežnej dráhe nachádzali dve kozmické lode súčasne. Popovič letel do vesmíru aj druhýkrát, keď v [[júl]]i [[1974]] velil letu kozmickej lode [[Sojuz 14]], pričom absolvoval pobyt na [[kozmická stanica|kozmickej stanici]] [[Saľut 3]]. == Kultúra == [[Súbor:Pysanky2011.JPG|náhľad|Ukrajinské veľkonočné vajcia]] Základom ukrajinskej kultúry sú slovanské tradície zmiešané aj s tradíciami iných etník. Silno ovplyvnená je [[kresťanstvo]]m, predovšetkým [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávím]], no do istej miery aj [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíctvom]]. Z čias [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] má spoločné korene s bieloruskou a ruskou kultúrou, pričom ruský vplyv je v ukrajinskej kultúre trvalo a silne prítomný. Významný je tiež prínos niekdajšej početnej [[Židia|židovskej]] menšiny (na Ukrajine sa zrodilo aj [[chasidizmus|chasidské hnutie]]) a [[moslim (vyznávač islamu)|moslimov]] najmä na [[Krym (polostrov)|Kryme]]. V čase poľskej nadvlády na pravobrežnej Ukrajine sa veľmi presadzovali poľské vplyvy, ktoré sú patrné, napríklad v ukrajinskej slovnej zásobe. [[Súbor:Taras Shevchenko selfportrait oil 1840-2.jpg|upright|náhľad|vľavo|[[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Taras Ševčenko]], autoportrét z obdobia rokov 1840 – 1841]] V [[19. storočie|19. storočí]] bola ukrajinská kultúra a [[ukrajinčina]] utláčaná zo strany [[Ruská ríša|cárskeho Ruska]], ktorého záujmom bolo celé územie rusifikovať. Napriek tomu sa [[Ukrajinské národné obrodenie|ukrajinskému národnému obrodeniu]] podarilo etablovať spisovnú ukrajinčinu (priekopníckym dielom bola ''Aeneida'' [[Ivan Petrovyč Kotliarevskyj|Ivana Kotliarevského]] a o niečo neskôr aj básne [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Ševčenka]], ktorého sochu dnes nájdeme v takmer každom ukrajinskom meste). V poslednej tretine 19. storočia začala vznikať na základe medzinárodných podnetov a tradície ľudového a poloľudového hudobného divadla ukrajinská škola opery. Najstaršou živou súčasťou ukrajinského repertoáru je ''Záporožec za Dunajom'' [[Semen Stepanovyč Hulak-Artemovskyj|Semena Hulaka-Artemovského]] z roku 1863. Za vlastného zakladateľa ukrajinskej opery je považovaný [[Mykola Vitalijovyč Lysenko|Mykola Lysenko]], ktorý jej svojimi dielami (''Natalka Poltavka'', ''Taras Bulba'') vtlačil folklórny charakter. Potom, čo bol v ruskej časti vydaný dokonca zákaz používania ukrajinčiny, presunuli sa emancipačné snahy ukrajinských spisovateľov a politikov do liberálnejšej habsburskej časti krajiny – [[Halič (región)|Haliče]] a [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]]. Ani 20. storočie neprinieslo ukrajinskej kultúre priaznivé prostredie, lebo rusifikácia prebiehala aj v ére Sovietskeho zväzu až do roku 1991. Preto sú národné otázky v súčasnom ukrajinskom umení stále živé. [[Súbor:Леся Українка.1888.jpg|náhľad|upright|[[Lesia Ukrajinka]], najznámejšia ukrajinská spisovateľka, jeden zo symbolov ukrajinskej kultúry]] Národnými básnikmi sú na Ukrajine okrem Ševčenka aj [[Ivan Jakovyč Franko|Ivan Franko]] a [[Lesia Ukrajinka]]. Priekopníkom modernej ukrajinskej literatúry bol tiež [[Ivan Petrovyč Kotliarevskyj|Ivan Kotliarevskyj]]. Kráľom ukrajinskej literatúry je bezpochyby svetovo preslávený satirik [[Nikolaj Vasilievič Gogoľ|Nikolaj Gogoľ]]. Ukrajinský pôvod má ruský básnik [[Jevgenij Alexandrovič Jevtušenko|Jevgenij Jevtušenko]], hoci narodený na Sibíri. V Kyjeve sa narodil dramatik [[Michail Afanasievič Bulgakov|Michail Bulgakov]]. V Odese sa narodili [[Isaak Emmanuelovič Babel|Isaak Babel]] či [[Anna Andrejevna Achmatovová|Anna Achmatovová]]. Vo Vinnyckej oblasti brazílska spisovateľka [[Clarice Lispectorová]]. Súčasťou Ukrajiny je dnes územie Haliče, ktoré roky patrilo Poľsku a tiež Rakúsko-Uhorsku. V centre Haliče, Ľvove, sa narodil, napríklad klasik sci-fi [[Stanisław Lem]], básnik a esejista [[Zbigniew Herbert]], humorista [[Stanisław Jerzy Lec]] či erotický spisovateľ [[Leopold von Sacher-Masoch]], po ktorom bol neskôr nazvaný [[masochizmus]]. V súčasnosti sú populárne knihy [[Jurij Ihorovyč Andruchovyč|Jurija Andruchovyča]], [[Andrej Jurievič Kurkov|Andreja Kurkova]], či [[Ihor Zynovijovyč Pavľuk|Ihora Pavľuka]]. Veľmi prekladaní sú tiež [[Oksana Stefanivna Zabužko|Oksana Zabužko]] či Jurij Andruchovyč. Najslávnejším skladateľom narodeným na území dnešnej Ukrajiny je ruský skladateľ, pianista a dirigent [[Sergej Sergejevič Prokofiev|Sergej Prokofiev]]. Z interpretov pianista ruského pôvodu [[Alexander Siloti]] či baletný tanečník a choreograf [[Serge Lifar]]. V Kyjeve sa narodil významný avantgardný sochár [[Alexander Archipenko]]. K súčasným známym sochárom patrí [[Mykola Havrylovyč Šmaťko|Mykola Šmaťko]]. Na Ukrajine sa narodili aj maliari ruského pôvodu [[Ilia Jefimovič Repin|Ilia Repin]], [[Vladimir Jevgrafovič Tatlin|Vladimir Tatlin]], [[Kazimir Severinovič Malevič|Kazimir Malevič]], krajinkár [[Archip Ivanovič Kuindži|Archip Kuindži]] či predstaviteľ socialistického realizmu a autor známeho Leninovho obrazu [[Isaak Izrailevič Brodskij|Isaak Brodskij]]. Významnou maliarkou a sochárkou ruského pôvodu bola [[Marija Konstantinovna Baškirceva|Marija Baškirceva]]. Svojráznou [[happening|performerkou]] ruského pôvodu, využívajúcou predovšetkým piesok, je [[Ksenija Alexandrovna Simonova|Ksenija Simonova]]. Významnými filmovými režisérmi z časov Sovietskeho zväzu boli [[Olexandr Petrovyč Dovženko|Olexandr Dovženko]] a [[Sergej Fiodorovič Bondarčuk|Sergej Bondarčuk]]. V Kyjeve sa narodil tiež režisér [[Anatole Litvak]]. Z modelingu odštartovala k hollywoodskej sláve [[Olga Kurylenko]] i [[Milla Jovovichová]], známa predovšetkým z bondovky ''Quantum of Solace''. Aj v súčasnosti je živý ukrajinský folklór. Bolo obnovených mnoho vidieckych slávností, existujú súbory ľudových piesní a tancov. Prvky piesňového folklóru vo výraznej miere prenikajú aj do súčasnej ukrajinskej [[pop (hudobný žáner)|pop music]]. === Šport === [[Súbor:VladimirVitaliy.jpg|náhľad|upright|Bratia [[Volodymyr Volodymyrovyč Klyčko|Volodymyr]] (vľavo) a [[Vitalij Volodymyrovyč Klyčko|Vitalij Klyčko]] (vpravo)]] Značné úspechy dosiahli ukrajinskí [[šach (hra)|šachisti]], ako boli [[Vasyl Mychajlovyč Ivančuk|Vasyl Ivančuk]], [[Anna Olehivna Muzyčuková|Anna Muzyčuková]], [[Ruslan Olehovyč Ponomariov|Ruslan Ponomariov]], [[Jefim Dmitrijevič Bogoľubov|Jefim Bogoľubov]], [[David Ionovič Bronštejn|David Bronštejn]] a [[Sergej Alexandrovič Kariakin|Sergej Kariakin]]. Úspechov dosiahli tiež ukrajinské [[futbal]]ové kluby, najmä [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] a [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]]. Tromi najznámejšími hráči boli [[Oleh Volodymyrovyč Blochin|Oleh Blochin]], [[Ihor Ivanovyč Belanov|Ihor Belanov]] a [[Andrij Mykolajovyč Ševčenko|Andrij Ševčenko]]. Futbalový život všetkých troch ovplyvnil tréner [[Valerij Vasyľovyč Lobanovskyj|Valerij Lobanovskyj]]. Najslávnejším ukrajinským športovcom všetkých čias je [[atletika|atlét]], [[skok o žrdi|skokan o žrdi]] [[Serhij Nazarovyč Bubka|Serhij Bubka]]. V časoch Sovietskeho zväzu priviezli olympijské medaily tiež, napríklad šprintér [[Valerij Pylypovyč Borzov|Valerij Borzov]] či vytrvalostný bežec [[Volodymyr Petrovyč Kuc|Volodymyr Kuc]]. Pre samostatnú Ukrajinu vybojovala štyri zlaté medaily plavkyňa [[Jana Olexandrivna Kločkovová|Jana Kločkovová]]. V [[box (šport)|boxerskom]] ringu sa preslávili majstri sveta vo svojich váhových kategóriách [[Vitalij Volodymyrovyč Klyčko|Vitalij Klyčko]] a jeho brat [[Volodymyr Volodymyrovyč Klyčko|Volodymyr Klyčko]]. Vitalij Klyčko je od roku 2014 politikom, starostom Kyjeva. === Kuchyňa === [[Súbor:Food from Puzata Hata restaurant in Lviv.jpg|náhľad|Obľúbené jedlá na Ukrajine]] [[Ukrajinská kuchyňa]] je veľmi rozmanitá a má prvky rôznych európskych kuchýň v oblasti, najmä [[ruská kuchyňa|ruskej]], [[poľská kuchyňa|poľskej]], [[nemecká kuchyňa|nemeckej]], [[maďarská kuchyňa|maďarskej]] a [[turecká kuchyňa|tureckej]]. Najdôležitejším je ale [[Slovania|staroslovanský]] vplyv. Ukrajinská kuchyňa ovplyvnila aj národné kuchyne susedných krajín, vrátane poľskej a ruskej kuchyne. Prvky ukrajinskej kuchyne sú známe aj v Severnej Amerike vďaka ukrajinským imigrantom do [[Spojené štáty|USA]] a [[Kanada|Kanady]]. Ukrajinské tradície varenia sú udržiavané v mnohých reštauráciách na Ukrajine, Rusku a v súčasnosti aj v Európe a Severnej Amerike. Zvláštnosťou ukrajinskej kuchyne je využívanie prevažne domácich potravín ako sú [[ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[mäso]], [[ovocie]], [[huby]], lesné plody a bylinky. Typické pokrmy sú [[boršč]], [[soľanka (polievka)|soľanka]], [[peľmene]], [[varenyky]] či plnené [[pirohy]]. K Ukrajine však patrí aj [[vodka]] (''horilka''), ktorej v posledných rokoch čiastočne konkuruje [[pivo]]. Obľúbeným nápojom je tiež [[kvas]]. [[Veľká noc]] sa v ukrajinčine nazýva ''velykdeň'', ''pascha'' či ''paska'' a sú rovnako ako [[Vianoce]] slávené podľa [[juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]], t.j. neskôr než v západnej Európe. Veľmi populárne je farbenie kraslíc (''pysanky''), ktorému je v západoukrajinskej [[Kolomyja|Kolomyji]] venované unikátne múzeum. <center> <gallery> Súbor:Borscht served.jpg|Ukrajinský [[boršč]] s kyslou smotanou Súbor:Wareniki.JPG|''Varenyky'' s mäsom, cibuľou a kyslou smotanou Súbor:Pampuchy Donetsk.JPG|Šišky (''pampušky'') s cesnakom Súbor:Deruny Potato Pancakes.JPG|Ukrajinské zemiakové placky (''deruny'') s kyslou smotanou Súbor:Chicken Kiev - Ukrainian East Village restaurant.jpg|Kyjevský kotlet Súbor:Golubci8.jpg|Plnené kapustové rolky (''holubci'') s ryžou a mäsom Súbor:Martiniouk Paska.JPG|''Paska'', tradičný ukrajinský veľkonočný chlieb </gallery> </center> == Dni pracovného pokoja == [[Súbor:Ukrainian Independence Day in Luhansk.jpg|náhľad|Oslavy dňa nezávislosti v [[Luhansk]]u v roku 2013]] * [[1. január]] – [[Nový rok]] * [[7. január]] – [[Vianoce]] (''Rizdvo''; podľa [[juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]]) * [[8. marec]] – [[Medzinárodný deň žien]] * pohyblivý sviatok [[Veľká noc]] (podľa juliánskeho kalendára) * pohyblivý sviatok [[Turíce]] (podľa juliánskeho kalendára) * [[1. máj]] – [[Sviatok práce|Deň medzinárodnej solidarity pracujúcich]] * [[9. máj]] – [[Deň víťazstva|Deň víťazstva nad nacizmom v druhej svetovej vojne]] * [[28. jún]] – [[Deň ústavy Ukrajiny]] * [[24. august]] – [[Deň nezávislosti Ukrajiny]] * [[14. október]] – [[Deň obrancu Ukrajiny]] * [[25. december]] – [[Vianoce]] (''Rizdvo''; podľa [[gregoriánsky kalendár|gregoriánskeho kalendára]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina zaviedla štátny sviatok Vianoc aj podľa gregoriánskeho kalendára | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/11/21/ukrajina_zaviedla_%C5%A1t%C3%A1tny_sviatok_vianoc/1350246 | vydavateľ = Radio Vaticana | dátum vydania = 2017-11-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-16 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180316151910/http://sk.radiovaticana.va/news/2017/11/21/ukrajina_zaviedla_%C5%A1t%C3%A1tny_sviatok_vianoc/1350246 | dátum archivácie = 2018-03-16 }}</ref> == Poznámky == <references group="pozn."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Pozri aj == * [[Dejiny Ukrajiny]] * [[Zoznam miest na Ukrajine]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Ukraine|wikt=Ukrajina}} == Externé odkazy == * [https://www.kmu.gov.ua/ Oficiálna stránka ukrajinskej vlády] {{ukr icon}} == Zdroj == * MATEJKO, Ľ.: ''Poznámky k predmetu Východná Európa – krajiny a ľudia'', Bratislava, 2007. {{Administratívne členenie Ukrajiny}} {{Európa}} {{CIS}} {{WTO}} {{OBSE}} [[Kategória:Ukrajina]] [[Kategória:Členovia SNŠ]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Európe]] am93mqzfc554077f1u9t9pf7n34tkjp 8371119 8371041 2026-09-19T21:31:40Z ~2026-50590-93 305760 /* Vláda Mazepu a likvidácia Siče */ Doplnené medzery a doplnené základné informácie 8371119 wikitext text/x-wiki {{Infobox štát | Celý názov = Ukrajina | 2. pád názvu = Ukrajiny | Vlajka = Flag of Ukraine.svg | Znak = Lesser Coat of Arms of Ukraine.svg | Poloha = Europe-Ukraine (disputed territory).svg | Hymna = [[Šče ne vmerla Ukrajina]]<br />(Ešte Ukrajina nezomrela)<br />[[Súbor:National anthem of Ukraine, instrumental.oga|center]] | Dlhý miestny názov = – | Krátky miestny názov = Україна | Hlavné mesto = [[Kyjev]] | ŠírkaSt = 50 | ŠírkaMin = 27 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 30 | DĺžkaMin = 30 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = Kyjev | Úradné jazyky = [[ukrajinčina]] | Regionálne jazyky = [[ruština]], [[poľština]], [[krymská tatárčina]],<br> [[maďarčina]], [[rumunčina]], [[bulharčina]] | Demonym = [[Ukrajinci|Ukrajinec, Ukrajinka]] | Štátne zriadenie = [[Demokratická republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = [[Prezident]]<br />[[Predseda vlády]] | Politickí predstavitelia = [[Volodymyr Olexandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]]<br />[[Serhij Koreckij]] | Vznik = [[24. august]] [[1991]] (vyhlásenie nezávislosti od [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a premenovanie [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinskej SSR]] na Ukrajinu)<br />[[26. december]] 1991 (oficiálny vznik nezávislej Ukrajiny) | Susedia = [[Rusko]], [[Bielorusko]], [[Poľsko]], [[Slovensko]], [[Maďarsko]], [[Rumunsko]], [[Moldavsko]] | Rozloha = 603 628{{#tag:ref|zarátajúc [[Krym (polostrov)|Krym]], [[Donecká oblasť|Doneckú oblasť]], [[Luhanská oblasť|Luhanskú oblasť]] a všetky oblasti, ktoré sú ''de iure'' súčasťou Ukrajiny|group=pozn.}} | Poradie rozloha = 45 | Rozloha vody = | Percento vody = 3,8 | Odhad počtu obyvateľov = 31 000 000<ref>https://fakty.com.ua/ua/ukraine/20250122-naselennya-ukrayiny-u-2025-roczi-ta-metody-vyrishennya-demografichnoyi-kryzy-prognoz-eksperta/</ref> | Rok odhad počtu obyvateľov = 2024 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 37 | Sčítanie počtu obyvateľov = 48 457 102 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2001 | Hustota obyvateľstva = 73,8 | Poradie hustota = 115 | HDP = 198 miliárd | Rok HDP = 2021 | Poradie HDP = 56 | HDP na hlavu = 14 330 | Poradie HDP na hlavu = 100 | HDI = 0,773 | Rok HDI = 2021 | Poradie (HDI) = 77 | Kategória HDI = vysoký | Mena = [[Ukrajinská hrivna|hrivna]] (=100 kopejok) | Kód meny = UAH | Časové pásmo = [[Východoeurópsky čas|VEČ]] | UTC posun = +2 | Letný čas = [[Východoeurópsky letný čas|VELČ]] | UTC posun leto = +3 | Medzinárodný kód = UKR/UA | Kód motorových vozidiel = UA | Internetová doména = .ua<br />.укр | Smerové telefónne číslo = 380 | Poznámky = }} '''Ukrajina''' ({{V jazyku|ukr|Україна|''Ukrajina''}} [ʊkrɐˈjinɐ]) je [[štát]] vo [[Východná Európa|východnej Európe]]. Hraničí so siedmimi štátmi: so [[Slovensko]]m ({{km|98|m}}), [[Maďarsko]]m ({{km|103|m}}), [[Rumunsko]]m ({{km|538|m}}), [[Moldavsko]]m ({{km|939|m}}), [[Rusko]]m ({{km|2245|m}}), [[Bielorusko]]m ({{km|891|m}}) a [[Poľsko]]m ({{km|428|m}}). Celková dĺžka ukrajinských hraníc predstavuje {{km|4558|m}}. Južná hranica je tvorená [[Čierne more|Čiernym]] a [[Azovské more|Azovským morom]], pričom medzi týmito dvoma moriami sa nachádza polostrov [[Krym (polostrov)|Krym]]. Hlavné mesto [[Kyjev]] leží na [[Dneper|Dnepri]], najväčšej ukrajinskej rieke. Ukrajina získala nezávislosť v roku [[1991]] po rozpade [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], pričom je aj zakladajúcim členom [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]] (SNŠ).{{#tag:ref|Oficiálne má Ukrajina iba štatút pozorovateľa, keďže doteraz nepodpísala stanovy SNŠ a podľa vyjadrenia prezidentskej kancelárie sa na podpis ani nechystá.|group=pozn.}} Ukrajina je [[unitárny štát]], ktorý sa administratívne delí na 24 oblastí, dve mestá s osobitným štatútom ([[Kyjev]] a [[Sevastopoľ]]) a [[Krym (republika)|Krymskú autonómnu republiku]]. Polostrov [[Krym (republika)|Krym]] vrátane mesta [[Sevastopoľ]] bol v marci 2014 anektovaný [[Rusko|Ruskou federáciou]]. V [[Luhanská oblasť|Luhanskej]] a [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]] sa rozhoreli boje medzi ukrajinskými vládnymi silami a proruskými separatistami, čím sa začala [[rusko-ukrajinská vojna]]. [[24. február]]a [[2022]] [[Ozbrojené sily Ruskej federácie]] prekročili hranice Ukrajiny a dovtedajší konflikt [[Ruská invázia na Ukrajinu|vstúpil do novej fázy]] sprevádzanej ťažkými bojmi. == Pôvod názvu == Presný názov Ukrajiny znamená ''zem, ktorá leží na kraji' alebo aj prihraničná zem'. Leží na juhovýchodnom pohraničí [[Európa|Európy]] a prahu [[Ázia|Ázie]] na okrajoch štátov [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomoria]] a na križovatke dôležitých hraničných ciest medzi lesom a stepou.'' Slovo ''Ukrajina'' je [[slovanské jazyky|slovanského]] pôvodu, [[etymológia]] však nie je jednoznačná. Najčastejšie sa uvádza význam „okrajové územie“, presnejšie jednotlivé krajné, hraničné kniežatstvá [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. Ďalšie výklady hovoria v súvislosti s kniežatstvami o „ukrojených“, oddelených krajinách. Prvé doložené použitie z roku [[1187]] pochádza z [[Nestor (kronikár)|Kyjevského letopisu]], zachovaného v [[Rozprávanie o dávnych časoch|Rozprávaní o dávnych časoch]] v [[Rozprávanie o dávnych časoch#Redakcie letopisu|Ipatievskom kódexe]] z obdobia okolo roku [[1425]], ktorý obsahuje aj kópiu [[Haličsko-volynský letopis|Haličsko-volynského letopisu]] opisujúceho udalosti v rokoch [[1201]] – [[1292]]. V tomto texte sa v súvislosti so smrťou [[Perejaslavské kniežatstvo|perejaslavského]] [[kňaz (Slovania)|kňaz]]a [[Vladimir Glebovič|Vladimira Gleboviča]] ([[1187]]) píše ''ѡ нем же Ѹкраина много постона'' (''o nem že Ukraina mnogo postona''&nbsp;–&nbsp; ''Ukrajina za ním veľmi stonala'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ІЗБОРНИК. Історія України IX-XVIII ст. Першоджерела та інтерпретації | url = http://litopys.org.ua/ | vydavateľ = litopys.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Въ лЂто 6694 &#x5B;1186&#x5D; - 6698 &#x5B;1190&#x5D;. Іпатіївський літопис | url = http://litopys.org.ua/ipatlet/ipat28.htm | vydavateľ = litopys.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> Aj keď sa slovo ''ѹкраина'' (''ukrajina'') používalo všeobecne pre ''pohraničie'' alebo [[marka (hraničné územie)|marku]], v zmienenom letopise na viacerých miestach označuje konkrétne územie alebo etnonymum ''Ѹкраинѧнѣ'' (''Ukrainjanje'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ваша версия WEB-браузера не поддерживает фрэймы! | url = http://www.lrc-lib.ru/rus_letopisi/gvl/index.php?page=864 | vydavateľ = lrc-lib.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180316084856/http://www.lrc-lib.ru/rus_letopisi/gvl/index.php?page=864 | dátum archivácie = 2018-03-16 }}</ref> V nasledujúcich storočiach bolo slovo naďalej používané predovšetkým v širokom význame krajných území, niekedy tiež oblastí vonkajších slovanskému osídleniu, susedných „ukrajín“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = БАРКУЛАБІВСЬКИЙ ЛІТОПИС | url = http://litopys.org.ua/psrl3235/lytov11.htm | vydavateľ = litopys.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od [[16. storočie|16. storočia]] sa slovo objavuje aj mimo slovanské písomné pamiatky a v priebehu [[17. storočie|17. storočia]] sa začína etablovať v európskej geografii; postupne začína odkazovať na „územie obývané [[Ukrajinci|Ukrajincami]]“. Označenie ''Ukrajina'' sa používalo skôr v ľudovej reči, zatiaľ čo poľské, resp. ruské úrady používali spravidla označenie ''Malá Rus'', ''Malorusko'' – oproti Veľkej Rusi, t.j. dnešnému [[Rusko|Rusku]], Bielej Rusi (dnes [[Bielorusko]]) a [[Červená Rus|Červenej Rusi]]. Obyvatelia Ukrajiny bývali označovaní spravidla ako Malorusi či Rusíni; etnonymum ''Ukrajinec'' sa objavuje približne od [[18. storočie|18. storočia]], pričom sa úplne presadilo až koncom [[19. storočie|19. storočia]]. == Dejiny == {{Hlavný článok|Dejiny Ukrajiny}} === Starovek a stredovek === [[Súbor:Principalities of Kievan Rus' (1054-1132).jpg|náhľad|Kniežatstvá [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] (1054 – 1132)]] Osídlenie dnešnej Ukrajiny je doložené od [[5. tisícročie pred Kr.|5. tisícročia pred. n. l.]], z ktorého pochádzajú nálezy artefaktov [[Tripolská kultúra|tripolskej kultúry]]. V staroveku bol juh Ukrajiny perifériou antického sveta: existovalo tu kráľovstvo [[Skýti|Skýtov]], o ktorých živote podáva správu grécky historik [[Hérodotos]]; na Kryme a na pobreží Čierneho mora vznikali [[Staroveké Grécko|grécke]] a neskôr [[Krymskí Góti|gótske]] kolónie. Stredná a severozápadná Ukrajina je potom oblasťou [[etnogenéza|etnogenézy]] [[Slovania|Slovanov]]. V roku [[882]] [[Velikij Novgorod|Novgorodský]] knieža [[Oleg (Kyjevská Rus)|Oleg]] ovládol Kyjev, ktorý predtým platil tribút [[Chazari|Chazarskej ríši]], a tak sa na území dnešnej Ukrajiny, Ruska, Bieloruska, Litvy a Lotyšská sformoval prvý východoslovanský štát, [[Kyjevská Rus]]. Zjednotení Slovania potom dobyli hlavné mesto Chazarov. Jeho najvýznamnejší panovník [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimír I.]] prijal v roku [[988]] [[kresťanstvo]]. Po rozpade štátu vzniklo niekoľko samostatných kniežatstiev; na západe bolo najdôležitejšie [[Haličsko-volynské kniežatstvo]], zatiaľ čo juh dnešnej Ukrajiny bol osídlený kočovnými kmeňmi [[Kypčakovia (historickí)|Polovcov]]. Počas [[13. storočie|13. storočia]] došlo k postupnému obsadeniu časti samostatných kniežatstiev [[Tatári (etnikum)|tatárskymi]] (mongolskými) nájazdníkmi. Kyjev bol spustošený v roku 1240 Mongolmi a centrum Rusi sa neskôr presunulo na sever. Celá oblasť sa dostala pod vplyv novosformovanej tatárskej [[Zlatá horda|Zlatej hordy]]; len na západnú časť dnešnej Ukrajiny tatárska moc neprenikla. Západná časť Ukrajiny bola od konca 14. storočia súčasťou Poľska (Podolie, Červená Rus, časť Volyne). Valná časť Ukrajiny sa s úpadkom Zlatej hordy stala suverénnou súčasťou [[Litovské veľkokniežatstvo|Litovského veľkokniežatstva]]. Na juhu sa vytvoril [[Krymský chanát]] a východ sa dostával pod vplyv [[Moskovské veľkokniežatstvo|Moskovskej Rusi]]. === Medzi Poľskom, Ruskom a Osmanskou ríšou === V roku [[1569]] došlo k uzavretiu [[Lublinská únia|Lublinskej únie]]; územie Ukrajiny, ktoré patrilo pod Litvu (približne po rieku Dneper), bolo v rámci [[Republika oboch národov|Poľsko-litovského štátu]] prevedené priamo pod Poľské kráľovstvo. Ukrajinská šľachta získala v Poľsku rovnaké práva aké prislúchali poľskej šľachte. Významné bolo osídlenie [[Kozáci|záporožských kozákov]] s centrom na [[Záporožská Sič (územie)|Siči]], v ktorej sa sústreďovali ľudia z rôznych sociálnych vrstiev, najmä však poddaných, ktorí sem utiekli pred feudálnym útlakom. Záporožci vytvárali vojenské nárazníkové pásmo v oblasti [[Divoké polia|Divokých polí]], susediacich s Krymským chanátom. [[Krymskí Tatári]] a [[Nogajská horda|Nogajci]], vazali osmanského [[sultán]]a, podnikali takmer každý rok lúpežné vpády, ktoré zabraňovali trvalejšiemu osídleniu južnej a východnej Ukrajiny. Niektorí historici odhadujú, že pri nájazdoch obávanej krymskotatárskej jazdy, medzi 15. a 18. storočím bolo odvlečených a predaných do [[otrokárstvo (využívanie otrokov)|otroctva]] v [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] až 3 milióny ľudí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hájek | meno = Adam | autor = | odkaz na autora = | titul = Obávané Tatary vyhnal z Krymu Stalin, na spravedlnost čekají dodnes | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/obavane-tatary-vyhnal-z-krymu-stalin-na-spravedlnost-cekaji-dodnes-1fw-/zahranicni.aspx?c=A101130_204354_zahranicni_vel | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2010-12-01 | dátum prístupu = 2018-03-09 }}</ref> === Chmeľnyckého povstanie === [[Súbor:Bohdan Khmelnytsky (Portrait, sec. half 17th century, Chernihiv Historical Museum) (cropped).jpg|náhľad|vľavo|upright|[[Bohdan Chmeľnyckyj]], [[kozáci|kozácky]] [[hajtman (Ukrajina)|hajtman]] a zakladateľ prvého štátu kozákov]] V roku [[1648]] došlo po niekoľkých menších búrkach na Ukrajine k veľkému [[Kozáci|kozáckemu]] povstaniu, ktoré vzišlo zo [[Záporožská Sič (územie)|Záporožskej Sič]]e, a ktoré viedol [[Bohdan Chmeľnyckyj]]. Tomu sa podarilo v spojenectve s Krymskými Tatármi v niekoľkých bitkách poraziť poľské vojská, čo viedlo k vzniku [[Záporožská Sič (územie)|Kozáckeho hajtmanátu]], ktorý je zvyčajne vnímaný ako predchodca Ukrajiny. Porazený bol však už v roku [[1651]] v bitke pri Berestečku. Chmeľnyckého povstanie bolo sprevádzané protižidovskými [[pogrom]]ami, ale aj vraždením Poliakov, najmä šľachticov. V roku [[1654]] sa potom obrátil o pomoc k ruskému cárovi Alexejovi. [[Dejiny Ukrajiny#Perejaslavská rada|Perejaslavská dohoda]] ale znamenala stratu suverenity pre ukrajinské územia. Boje potom s podporou Moskovskej Rusi proti Poľsku pokračovali ďalej a skončili až v roku 1667 mierom v [[Andrusovské prímerie|Andrusove]]. === Haďačská únia === [[Súbor:YMR-2015-08-08 189.jpg|náhľad|Historické centrum Gadyachu]] Po smrti Chmeľnyckého, Poľsko-Litovská únia dospela ku kompromisu s ukrajinskými Kozákmi tzv. ''Dohodou z Haďače'' dňa [[16. september|16. septembra]] [[1658]]. Tá ustanovila novú Úniu, schválenú poľsko-litovským snemom [[12. máj]]a [[1659]], ako trojčlennú (Poľské kráľovstvo, Litovské veľkokniežatstvo a Hajtmanská Rus) a zaručila záporožským Kozákom, t.j. Ukrajine, tradične nazývanej Rusou, rovné postavenie voči Poľskému kráľovstvu a Litovskému veľkokniežatstvu, s vlastnými úradmi – maršalkom (premiérom), vojskom a najvyšším súdom. Táto dohoda tiež ustanovila náboženskú rovnoprávnosť pre pravoslávie. Vzhľadom k neskorším vojnovým udalostiam v Poľsku vrátane ''švédskej potopy'' a vojny s Ruskom a tiež z druhej strany vzbury Kozákov proti Ivanovi Vyhovskému, ktorý dohodu z Haďače uzatváral, nebola táto dohoda v skutočnosti naplnená. Po rokoch nepretržitého bojovania bola potom v roku 1667 dohoda nahradená poľsko-ruskou zmluvou [[Andrusovské prímerie|Andrusovo]], ktorá rozdelila ukrajinské územie medzi Poľsko-litovskú úniu a [[Ruské cárstvo]]. To bolo vtedy rozdelené podľa rieky [[Dneper]]. === Vláda Mazepu a likvidácia Siče === [[Súbor:Пам'ятний хрест жертвам Батуринської трагедії 2.jpg|náhľad|Pamätník obetiam masakru v meste Baturin v roku 1708]] [[Súbor:Battle of Poltava 1709.PNG|náhľad|[[Bitka pri Poltave]] v roku 1709]] Po Chmelnického smrti vypukla občianska vojna, známa ako „Ruina“, ktorá sa začala nezhodami medzi rôznymi skupinami obyvateľstva o tom, či posilniť spojenectvo s Moskvou alebo uzavrieť spojenectvo s Poľskom alebo Osmanskou ríšou, čo viedlo k rozdeleniu Ukrajiny na Pravobrežnú, Ľavobrežnú a Záporožskú Sič. Najvýznamnejšou a najpamätnejšou érou bola vláda [[Ivan Mazepa|Ivana Mazepu]] na konci 17. a začiatkom 18. storočia. Osobne financoval otvorenie niekoľkých nových knižníc, postavil početné kostoly v ukrajinskom barokovom štýle a vytvoril rozvinutý právny systém pre Hetmanát. Kvôli pretrvávajúcim obmedzeniam autonómie Hetmanátu a porušovaniu podmienok zmluvy z roku 1654 Ruskom Mazepa prerušil vzťahy s Ruskom a uzavrel spojenectvo so Švédskom, za čo ruské vojská [[Masaker v Baturine|zničili hlavné mesto Hetmanátu, Baturin]]. Po porážke v bitke pri Poltave pokračovali obmedzenia autonómie kozákov <ref>[https://hromadske.ua/en/amp/society/235397-their-city-is-shelled-but-they-come-here-for-a-tour-story-of-the-museum-in-baturyn-that-survived-russian-fire-and-continues-to-function “Their city is shelled but they come here for a tour.” Story of the museum in Baturyn that survived Russian fire and continues to function]</ref> <ref>[https://was.media/microformats/baturinskaja-tragedija/ Батуринская трагедия]</ref> <ref>[https://gazeta.ua/ru/articles/history/_russkie-vojska-vzyali-shturmom-getmanskuyu-stolicu/1057706 Русские войска взяли штурмом гетманскую столицу]</ref>. [[Súbor:Pylyp-orlyk-constitution-rus-1710.jpg|thumb|230px|Ústava Pilipa Orlíka]] Hetmanát bol pod úplnou kontrolou Ruskej ríše a Záporožská Sič si zachovala svoje zvyky a určitú nezávislosť. V roku 1710 Pilip Orlik navrhol vlastnú ústavu <ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/kviten/16/1710-uhvaleno-konstytuciyu-pylypa-orlyka 1710 – ухвалено Конституцію Пилипа Орлика]</ref>. Ukrajinskí kozáci sa zúčastnili rusko-tureckej vojny v rokoch 1768 – 1774 na strane Ruskej ríše, pričom čelili neustálym nájazdom Krymského chanátu a v záujme ochrany pravoslávnej cirkvi. Mnohí záporožskí kozáci tiež podporovali Pugačevovo povstanie, národné vojenské povstanie proti nevoľníctvu v Rusku. V dôsledku toho bola v roku 1775 [[Záporožská Sič]] zlikvidovaná a kozácki vodcovia na čele s Pjotrom Kalnyševským boli vyhnaní na Solovky <ref>[Останній кошовий отаман Запорозької Січі https://cdiak.archives.gov.ua/v_325_Petro_Kalnyshevskii.php]</ref>. === Delenie Poľska a pripojenie k Ruskej ríši === {{Hlavný článok|Rusifikácia Ukrajiny}} [[Súbor:1904 Map showing Ukraine region before unification.pdf|náhľad|Mapa z roku 1904 zobrazujúca časť [[Ruská ríša|Ruského impéria]], kde sa nachádza aj dnešná Ukrajina]] V Poľsku dochádzalo k vnútorným rozbrojom a svoju úlohu zohralo aj vzopätie porobených národov, najmä na Ukrajine. Pri [[delenia Poľska|delení Poľska]] v rokoch [[1772]] – [[1795]] bola k Ruskej ríši pripojená aj väčšina pravobrežnej (strednej a západnej) Ukrajiny okrem [[Halič (región)|Haliče]] a [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]], ktoré v roku 1772 získala [[habsburská monarchia]]. Ukrajina však stratila aj len náznak akejkoľvek autonómie, najmä po zániku Záporožskej Siče v roku 1775. Sič bola zničená v roku 1775 stotisícovou armádou, ktorá sa vydala na ťaženie z [[Pevnosť svätej Alžbety|pevnosti svätej Alžbety]]. A táto pevnosť, podobne ako iné podobné obranné body ako Odesa, Cherson a Nikolajev, sa do konca 18. storočia premenila na mesto Jelisavetgrad. [[Súbor:Гармати і вали Фортеці Святої Єлисавети в Кіровограді.jpg|náhľad|Delá pevnosti svätej Alžbety v modernom meste [[Kropyvnyckyj]]]] Koncom [[18. storočie|18. storočia]] bola tiež zlikvidovaná tatárska a turecká moc na juhu a cárovná [[Katarína II. (Rusko)|Katarína II. Veľká]] a jej poradca [[Grigorij Alexandrovič Poťomkin|knieža Potemkin]] založili v novodobytej tzv. [[Novorusko (historické územie)|Novej Rusi]] niekoľko významných miest. Obdobie [[19. storočie|19. storočia]] bolo dobou tvrdého národnostného útlaku zo strany Ruskej ríše a zároveň dobou [[ukrajinské národné obrodenie|ukrajinského národného obrodenia]], spočiatku kultúrneho, neskôr aj politického. Tieto snahy sa po cárskych represiách a zákaze používania ukrajinčiny v roku [[1876]] sústredili predovšetkým do habsburskej časti krajiny, kde bol oveľa liberálnejší režim. Súčasne sa, hoci pomaly, rozvíjalo aj hospodárstvo, začalo sa s výstavbou železničnej siete a masívnou ťažbou uhlia; rýchlo rástli mestá, najmä [[Kyjev]] a [[Charkov]]. === Prvá svetová vojna a snaha o nezávislosť === {{Hlavný článok|Západoukrajinská ľudová republika|Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinská sovietska socialistická republika|Podkarpatská Rus|Poľsko-ukrajinská vojna}} [[Súbor:Polish troops in Kiev.jpg|náhľad|Poľské jednotky vstupujú do [[Kyjev]]a v máji 1920 počas [[poľsko-boľševická vojna|poľsko-sovietskej vojny]], v ktorej [[Ukrajinská ľudová republika]] bojovala na strane Poľska proti [[boľševik]]om]] Ku koncu [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] a v priebehu [[Ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojny]] bolo na časti ukrajinského územia zostavených niekoľko ukrajinských vlád. Prvá ukrajinská republika, [[Ukrajinská ľudová republika]] (UNR), existovala v rokoch [[1917]] – [[1920]]. Prakticky bola len bojujúcou stranou v rámci ruskej občianskej vojny a zanikla pod náporom ruských boľševikov. [[Západoukrajinská ľudová republika]] (ZUNR) existovala v rokoch [[1918]] – [[1919]] a po celý čas svojej krátkej existencie viedla boj proti poľským jednotkám a zanikla pod náporom poľských a rumunských vojakov. Obe časti sa [[22. január]]a [[1919]] nakrátko zjednotili (''Akt Zluky''). Z praktického hľadiska išlo len o symbolický akt. Už vo [[február]]i 1919 boľševici dobyli Kyjev a Ukrajina tak upadla do chaosu. Nakoniec obe časti štátu bojovali nezávisle na sebe svoje vlastné vojny. Západná časť sa musela potýkať s inváziou Poliakov, zatiaľ čo zvyšok Ukrajiny bojoval na východe s ruskými boľševikmi. Prvým ukrajinským prezidentom bol historik, literát a filozof [[Mychajlo Serhijovyč Hruševskyj|Mychajlo Hruševskyj]]. Vedľa boľševikov a bielogvardejcov tu boli anarchisti ([[Nestor Ivanovyč Machno|Nestor Machno]]), nacionalisti ([[Symon Vasyľovyč Petliura|Symon Petliura]]) a hajtman [[Pavlo Petrovyč Skoropadskyj|Pavlo Skoropadskyj]]. Tiež sa tu bojovalo najdlhšie. V boji o národnú samostatnosť boli Ukrajinci porazení: západná Ukrajina sa v rokoch [[1920]] – [[1921]] stala súčasťou [[Druhá poľská republika|druhej poľskej republiky]] a v roku [[1922]] sa [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]] stala jednou zo zakladajúcich republík [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] s hlavným mestom vo východoukrajinskom [[Charkov]]e, ktoré bolo v roku 1934 prenesené do [[Kyjev]]a. V rokoch [[1926]] – [[1940]] existovala v rámci Ukrajinskej SSR [[Moldavská autonómna sovietska socialistická republika|autonómna republika Moldavcov]]. V roku [[1929]] sa vo Viedni uskutočnila konferencia Ukrajincov, ktorí emigrovali z vlasti. Títo založili [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|Organizáciu ukrajinských nacionalistov]] (OUN), ktorá sa usilovala o samostatný ukrajinský štát (často násilnou formou) a významne zasahovala do ďalšieho osudu Ukrajiny. === Sovietska éra === {{Hlavný článok|Ukrajinská sovietska socialistická republika}} [[Súbor:Ruined Kiev in WWII.jpg|náhľad|vľavo|Kyjev v troskách počas druhej svetovej vojny]] [[Súbor:GolodomorKharkiv.jpg|náhľad|Mŕtvoly vyhladovaných ľudí v uliciach [[Charkov]]a počas [[hladomor na Ukrajine|hladomoru na Ukrajine]], 1933]] [[Súbor:Ukraine-growth.png|náhľad|Územný vývoj Ukrajiny v rokoch 1918 – 1991]] Ukrajina ako súčasť Sovietskeho zväzu bola vystavená tvrdým skúškam; najťažšou z nich bol [[hladomor na Ukrajine|hladomor]] ({{V jazyku|ukr|Голодомор|''Holodomor''}}) v rokoch [[1932]] – [[1933]], ktorý bol vyvolaný násilnou [[kolektivizácia poľnohospodárstva|kolektivizáciou]] poľnohospodárstva. Táto katastrofa, ktorá bola zrejme sčasti úmyselne vyvolaná [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovou]] politikou, je dodnes zahalená rúškom nejasností, lebo stalinský režim o nej prikázal mlčať. Odhady počtu obetí sa veľmi rôznia; historici hovoria najčastejšie o 2,5 až 5 miliónoch mŕtvych hladom.<ref name="reflex-stoleti-krve-slz-a-demografickych">{{Citácia periodika | priezvisko = Šajtar | meno = Jaroslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Století krve, slz a demografických pohrom na Ukrajině | periodikum = Reflex | odkaz na periodikum = | url = http://www.reflex.cz/clanek/historie/54701/stoleti-krve-slz-a-demografickych-pohrom-na-ukrajine.html | issn = 0862-6634 | vydavateľ = Czech News Center | miesto = Praha | dátum = 2014-02-20 | dátum prístupu = 2018-03-09 }}</ref> Najhoršie boli zasiahnuté Ukrajinská SSR, severný Kazachstan a [[Kubáň (región)|Kubáň]] v terajšom južnom Rusku. Menšie hladomory postihli Ukrajinu tiež v rokoch [[1921]] – [[1923]] a [[1946]] – [[1947]], čiže v povojnových obdobiach. V rokoch [[1941]] – [[1944]] bola Ukrajina okupovaná [[nacistické Nemecko|nacistickým Nemeckom]]; v priebehu [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] zahynulo približne 7 miliónov obyvateľov Ukrajiny.<ref name="reflex-stoleti-krve-slz-a-demografickych"/> Po nemeckej porážke bola k Ukrajine pripojená jej terajšia západná časť (t.j. západná [[Volyň]] a východná [[Halič (región)|Halič]]), ktorá pred vojnou patrila Poľsku. Tieto územia boli krátkodobo obsadené sovietskymi vojskami už v [[september|septembri]] [[1939]]. V zime 1939/1940 sa uskutočnili sfalšované referendá o pripojení týchto území k ZSSR. Podobným spôsobom, sfalšovaným referendom, bola po obsadení Červenou armádou k Ukrajine pripojená tiež [[Podkarpatská Rus]], ktorá bola predvojnovou súčasťou [[prvá česko-slovenská republika|prvej česko-slovenskej republiky]]. V roku [[1954]] sa stal súčasťou Ukrajinskej SSR aj polostrov [[Krym (polostrov)|Krym]], ktorý bol dovtedy súčasťou [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruskej SFSR]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Transfer of the Crimea to the Ukraine | url = http://www.iccrimea.org/historical/crimeatransfer.html | vydavateľ = iccrimea.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170215025255/http://www.iccrimea.org/historical/crimeatransfer.html | dátum archivácie = 2017-02-15 }}</ref> Odovzdanie tohto prevažne ruského z hľadiska národnostného a historického od roku 1760 (Rusi zničili posledný pozostatok Batuovej invázie z 13. storočia) územia Ukrajine vyvolalo napätie, pretrvávajúce dodnes. [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikita Chruščov]], ktorý odovzdanie Krymu osobne presadil, bol v 40. rokoch hlavou Ukrajinskej SSR a v mladosti pracoval na [[Donecká panva|Donbase]]. Z Ukrajiny pochádzali aj jeho nástupca [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonid Brežnev]], veliteľ vojsk Varšavskej zmluvy [[Andrej Antonovič Grečko|Andrej Grečko]] a sovietski maršali [[Semion Konstantinovič Timošenko|Semion Timošenko]] a [[Rodion Jakovlevič Malinovskij|Rodion Malinovskij]]. V 60. rokoch pokračovala masívna industrializácia a urbanizácia predovšetkým východnej časti krajiny. Bola vybudovaná kaskáda priehrad na [[Dneper|Dnepri]]. Rozvoj priemyslu a moderných technológií bez ohľadu na životné prostredie si vedľa znečistenia ovzdušia vyžiadal krutú daň; [[26. apríl]]a [[1986]] došlo na severe krajiny k [[Černobyľská havária|černobyľskej havárii]], najhoršej havárii jadrovej elektrárne vo svetových dejinách. Ukrajinsko-bieloruské pohraničie je dodnes zamorené rádioaktívnym spadom, pričom územie v okruhu niekoľkých desiatok kilometrov muselo byť vysídlené. === Nezávislá Ukrajina === [[Súbor:RIAN archive 848095 Signing the Agreement to eliminate the USSR and establish the Commonwealth of Independent States.jpg|náhľad|Ukrajinský prezident [[Leonid Makarovyč Kravčuk|Leonid Kravčuk]] a ruský prezident [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Boris Jeľcin]] podpisujú 8. decembra 1991 [[Bielovežská dohoda|Bielovežskú dohodu]], ktorou sa formálne rozpadol [[Sovietsky zväz]]]] V roku [[1990]] vyhlásila [[Parlament Ukrajiny|''Verchovna Rada Ukrajiny'']] (parlament) suverenitu krajiny. Nezávislosť bola oficiálne vyhlásená [[24. august]]a [[1991]] súčasne s rozpadom [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Vyhlásenie nezávislosti bolo potvrdené [[referendum|referendom]] o nezávislosti Ukrajiny toho istého roku za podpory 90,3% voličov. Prechod k trhovej ekonomike, ktorý nebol sprevádzaný cieľavedomou kontrolou hospodárskych subjektov, rozklad [[príkazová ekonomika|plánovaného hospodárstva]] a predovšetkým neschopnosť politikov vykonať skutočné ekonomické a politické reformy, to všetko viedlo v 90. rokoch k prepadu a dokonca [[agónia|agónii]] ekonomiky, ktorá sa spamätala až okolo roku [[2000]]. Prvým prezidentom bol [[Leonid Makarovyč Kravčuk|Leonid Kravčuk]], ktorého v roku [[1994]] vystriedal bývalý premiér [[Leonid Danylovyč Kučma|Leonid Kučma]]. V roku [[1996]] bola schválená nová [[Ústava Ukrajiny|ústava]] s [[poloprezidentská republika|poloprezidentským systémom]]. Kučmova politická orientácia bola prevažne proruská, ale v tejto otázke nebol dlho príliš zásadový. Jeho postupy proti opozičnej tlači a radikálnejším kritikom mali veľakrát zreteľne autoritatívne rysy. Po prezidentských voľbách na konci roku [[2004]] sa v krajine uskutočnila neozbrojená [[Oranžová revolúcia]], vyvolaná nesúhlasom časti verejnosti s víťazstvom proruského kandidáta, premiéra [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktora Janukovyča]]. Janukovyč bol obvinený z volebných manipulácií a Najvyšší súd Ukrajiny nariadil výsledky volieb anulovať. V druhej prezidentskej voľbe vyhral jeho oponent [[Viktor Andrijovyč Juščenko|Viktor Juščenko]]. Oranžová revolúcia poukázala na krehké spojenie „proeurópsky“ orientovanej západnej a „prorusky“ orientovanej východnej časti krajiny. Po politickej kríze v [[apríl]]i [[2007]], keď prezident Juščenko rozpustil parlament, vyhlásil predčasné voľby a pokúsil sa prevziať kontrolu nad jednotkami ministerstva vnútra, sa v [[máj]]i situácia opäť upokojila. Predčasné parlamentné voľby sa uskutočnili [[30. september|30. septembra]] 2007. Najväčší počet hlasov v nich získala Janukovyčova [[Strana regiónov]] (34%), tesne za ňou sa umiestnil [[Blok Julije Tymošenkovej]] (31%). Po dlhom vyjednávaní bola [[18. december|18. decembra]] 2007 zvolená premiérkou [[Julija Volodymyrivna Tymošenková|Julija Tymošenková]], ktorej blok utvoril koalíciu s Juščenkovou stranou [[Naša Ukrajina]]. V parlamente ale mala táto koalícia len tesnú väčšinu, ktorá sa rozpadla [[6. jún]]a [[2008]], kedy z koalície vystúpili dvaja poslanci. Vláda Julije Tymošenkovej potom definitívne padla [[16. september|16. septembra]] 2008.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská vláda padla. Ustojí Tymošenková krizi? | url = https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/ukrajinska-vlada-padla-ustoji-tymosenkova-krizi/r~i:article:616638/ | vydavateľ = zpravy.aktualne.cz | dátum vydania = 2008-09-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vtedajší predseda ukrajinského parlamentu, [[Arsenij Petrovyč Jaceňuk|Arsenij Jaceňuk]], oznámil na stretnutí poslancov dňa 16. septembra 2008 zánik vládnej koalície. Zmeny, ktoré boli presadené Blokom Julije Tymošenkovej (BJuT) a proruskou Stranou regiónov Viktora Janukovyča, označil prezident Juščenko za ústavný prevrat. O nasledujúcom víkende vypršala desaťdňová lehota, počas ktorej mali prozápadní vládni partneri svoje nezhody vyriešiť. Došlo k novej politickej kríze, ktorú premiérka Tymošenková vyhlásila za prekonanú začiatkom decembra 2008, kedy bola za pomoci bloku Volodymyra Lytvyna obnovená koalícia BJuT a Juščenkovej Našej Ukrajiny, hoci časť strany prezidenta Juščenka považovala zmluvu za neplatnú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = BBC Sport (International version) | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/7774328.stm | vydavateľ = news.bbc.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[2010]] vyhral prezidentské voľby, tentoraz právoplatne, [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktor Janukovyč]] so 48% hlasov. Strana regiónov tak získala nielen kreslo premiéra a predsedu jednokomorového parlamentu, ale aj post prezidenta. Hoci sa Janukovyč prezentoval ako značne proruský kandidát, dokázal nakoniec Ukrajinu priblížiť aj k [[Európska únia|Európskej únii]] (EÚ), keďže už v polovici roku [[2013]] sa zdalo, že Ukrajina smeruje k podpísaniu asociačnej dohody s EÚ. Bola nádej, že by sa Ukrajina tým výrazne priblížila k budúcemu členstvu v tejto nadštátnej organizácii, ale zároveň by sa so svojimi vtedy ešte dobrými vzťahmi s [[Rusko]]m mohla stať aj akýmsi „mostom medzi Východom a Západom“. Situácia sa ale veľmi skomplikovala. Prezident Janukovyč a spolu s ním aj ukrajinská vláda len niekoľko dní pred pripravovaným [[samit]]om Východného partnerstva EÚ vo [[Vilnius]]e pozastavili [[21. november|21. novembra]] 2013 vzhľadom k ťažkej finančnej situácii krajiny a vzhľadom k ponuke pomoci zo strany Ruska prípravy pre podpis asociačnej dohody s Európskou úniou. Janukovyč vyhlásil, že dohoda s EÚ je zatiaľ pre Ukrajinu nevýhodná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina utnula přípravy asociační dohody s EU. Tymošenkovou nepustí | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1063700-ukrajina-utnula-pripravy-asociacni-dohody-s-eu-tymosenkovou-nepusti | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Euromaidan 01.JPG|náhľad|vľavo|Proeurópske demonštrácie v Kyjeve dňa 27. novembra 2013 počas [[Euromajdan]]u]] [[Súbor:SState flag of Ukraine carried by a protester to the heart of developing clashes in Kyiv, Ukraine. Events of February 18, 2014.jpg|náhľad|Euromajdan 18. februára 2014]] [[Súbor:2014-03-09. Протесты в Донецке 022c.jpg|náhľad|Proruskí demonštranti v [[Doneck]]u, 9. marec 2014]] Len deň potom, v piatok [[22. november|22. novembra]] 2013, zaplavila Kyjev a časť Ukrajiny vlna demonštrácií. Pred Vianocami 2013 sa na najväčšej manifestácii na hlavnom kyjevskom námestí zišlo približne 200 000 ľudí, podľa niektorých zdrojov sa zišlo v Kyjeve až 800 000 demonštrantov a séria protestov, ktorá je známa pod názvom [[Euromajdan]], sa preniesla aj do niektorých ďalších ukrajinských miest.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine crisis: Timeline | url = http://www.bbc.com/news/world-middle-east-26248275 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine's anti-government protesters stage first mass rally of 2014 | url = https://uk.reuters.com/article/uk-ukraine/ukraines-anti-government-protesters-stage-first-mass-rally-of-2014-idUKBREA0B09820140112 | vydavateľ = uk.reuters.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180316151728/https://uk.reuters.com/article/uk-ukraine/ukraines-anti-government-protesters-stage-first-mass-rally-of-2014-idUKBREA0B09820140112 | dátum archivácie = 2018-03-16 }}</ref> V [[december|decembri]] 2013 odmietla [[Európska komisia]], čo je [[výkonná moc|exekutívny]] orgán EÚ, poskytnúť Ukrajine niekoľkomiliardový balík pomoci výmenou za podpis asociačnej dohody.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský prezident Janukovyč chce podepsat dohodu s EU, tvrdí šéfka evropské diplomacie | url = https://ihned.cz/c1-61437210-ashtonova-janukovyc-asociacni-dohoda-eu | vydavateľ = ihned.cz | dátum vydania = 2013-12-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Situácia eskalovala v priebehu vládnych represií voči demonštrantom. Od [[február]]a [[2014]] už nepokoje prerástli v ozbrojené strety a prezident Janukovyč utiekol po nevydarenom vyjednávaní s opozíciou (napriek účasti ministrov zahraničných vecí Nemecka a Francúzska) a ďalších dramatických udalostiach dňa 22. februára s pomocou Ruska z krajiny. V reakcii na udalosti demonštrovali proruskí aktivisti na podporu Janukovyča na východe krajiny. Bol to tzv. [[Antimajdan]], séria provládnych demonštrácií, prebiehajúcich paralelne k protestnému hnutiu Euromajdan. Dňa 25. novembra 2013 sa uskutočnila v [[Kyjev]]e demonštrácia na podporu vlády premiéra [[Mykola Janovyč Azarov|Mykolu Azarova]], prezidenta Viktora Janukovyča a pre blízke väzby s [[Rusko]]m. Tejto demonštrácie sa zúčastnilo asi 10 000 ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Huge demonstration in Kyiv in support of EU pact | url = https://www.euractiv.com/section/europe-s-east/news/huge-demonstration-in-kyiv-in-support-of-eu-pact/ | vydavateľ = euractiv.com | dátum vydania = 2013-11-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> V Donecku došlo koncom februára 2014 k zrážkam medzi aktivistami Euromajdan a ozbrojenými separatistickými silami. [[Súbor:OSCE SMM monitoring the movement of heavy weaponry in eastern Ukraine (16705750566).jpg|náhľad|vľavo|[[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]] (OBSE) monitoruje pohyb ťažkej techniky [[Ozbrojené sily Ukrajiny|ukrajinských ozbrojených síl]] na východnej Ukrajine, 4. marec 2015]] Na doteraz autonómnom Kryme neoznačení ozbrojenci obsadili v noci [[26. február]]a [[2014]] tamojší parlament. Neskôr vyhlásili niektorí poslanci referendum o statuse polostrova.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mánert | meno = Oldřich | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = Parlament na Krymu obsadili ozbrojenci, poslanci vyhlásili referendum | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/neznami-ozbrojenci-obsadili-krymsky-parlament-hlasi-tatari-plm-/zahranicni.aspx?c=A140227_071408_zahranicni_jpl | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2014-02-27 | dátum prístupu = 2018-03-09 }}</ref> Ruský parlament de facto schválil intervenciu na Ukrajine dňa [[1. marec|1. marca]] 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ONLINE: Ruský parlament schválil intervenci na Ukrajině | url = http://zpravy.e15.cz/zahranicni/udalosti/online-rusky-parlament-schvalil-intervenci-na-ukrajine-1065467 | vydavateľ = zpravy.e15.cz | dátum vydania = 2014-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dňa [[16. marec|16. marca]] 2014 sa konalo referendum o samostatnosti Krymu a následnom pripojení k [[Rusko|Ruskej federácii]]. V tomto referende sa podľa ruských úradov voliči absolútnou väčšinou rozhodli pre nezávislosť od Ukrajiny. Referendum však nebolo uznané prevažnou väčšinou členských krajín [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]] (OSN). Krymský parlament napriek tomu [[17. marec|17. marca]] [[2014]] vyhlásil nezávislý zvrchovaný štát s názvom Republika Krym, ktorý okamžite potom požiadal o vstup do Ruskej federácie ako jej nový subjekt. Proruské nepokoje na východnej Ukrajine, ktoré vypukli po zvrhnutí prezidenta Janukovyča, sa vystupňovali v [[vojna na východnej Ukrajine|ozbrojený konflikt]] medzi [[Ozbrojené sily Ukrajiny|ukrajinskými ozbrojenými silami]] a separatistickými silami v [[Donecká ľudová republika|Doneckej]] a [[Luhanská ľudová republika|Luhanskej ľudovej republike]]. Kvôli bojovým operáciám utieklo k začiatku roka [[2015]] z konfliktnej oblasti do iných oblastí Ukrajiny 1 007 900 obyvateľov a ďalších 268 400 ich vyhľadalo azyl v zahraničí, prevažne v Rusku, podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UNHCR Map Portal | url = http://maps.unhcr.org/en/view?id=2652 | vydavateľ = maps.unhcr.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171002133930/http://maps.unhcr.org/en/view?id=2652 | dátum archivácie = 2017-10-02 }}</ref> Do konca septembra 2015 utieklo do Ruska pred vojnou približne 1,3 milióna Ukrajincov. Z tohto počtu požiadalo 400 000 ľudí o štatút utečenca, ďalej bolo 300 000 žiadateľov o dočasný pobyt a 600 000 ľudí nie je riadne registrovaných. Celkovo žilo v Rusku ku koncu novembra 2015 okolo 2,6 milióna Ukrajincov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Monitor | meno = The Christian Science | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrainian refugees in Russia: Did Moscow fumble a valuable resource? | url = https://www.csmonitor.com/World/Europe/2015/1201/Ukrainian-refugees-in-Russia-Did-Moscow-fumble-a-valuable-resource | vydavateľ = csmonitor.com | dátum vydania = 2015-12-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dňa [[25. máj]]a [[2014]] sa na Ukrajine uskutočnili prezidentské voľby hlasovaním všetkých občanov. Víťazom sa stal oligarcha [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petro Porošenko]]. V roku 2019 [[bol]] zvolený za prezidenta povolaním herec a komik [[Volodymyr Olexandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]]. V priebehu roka [[2021]] sa znovu začal vyostrovať dlhotrvajúci konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou kvôli zvýšenej mobilizácii ruských vojsk pri hraniciach s Ukrajinou. Dňa [[21. február]]a [[2022]] Rusko uznalo nezávislosť Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky a ráno [[24. február]]a 2022 spustilo na [[Ruská invázia na Ukrajinu|Ukrajine rozsiahlu inváziu]]. == Geografia == [[Súbor:Topographic map of Ukraine (with borders and towns).svg|náhľad|290px|Fyzická mapa Ukrajiny]] [[Súbor:Flag colors.jpg|náhľad|290px|Typická poľnohospodárska krajina na Ukrajine v [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]]]] Ukrajina je s rozlohou 603 628&nbsp;km² druhým najväčším štátom Európy (po [[Rusko|Rusku]]). Spravidla býva priraďovaná k [[Východná Európa|východoeurópskym]] štátom, ale jej západné regióny ako [[Halič (región)|Halič]] alebo [[Halič (región)|Zakarpatsko]] patria kultúrne a historicky skôr ku [[Stredná Európa|strednej Európe]]. === Povrch === Významnou charakteristikou ukrajinského reliéfu je absencia umelých bariér. Takmer polovicu (48 %) prevažne rovinatej krajiny pokrývajú [[Step (krajina)|stepi]] a 95 % rovina a nížiny.{{#tag:ref|Šíre pláne rovín, ktoré sú pre Ukrajinu charakteristické opísal jeden geograf [[20. storočie|20. storočia]] takto: ''„Deväť z desiatich Ukrajincov nikdy nevideli hory, ba dokonca ani nevedia, ako vyzerajú.“''|group=pozn.}} Značná časť z nich sa obrába{{#tag:ref|Na väčšine z nich sa nachádzajú úrodné ukrajinské černozeme a na severe a severovýchode menej úrodné pôdy.|group=pozn.}} („rozoraná celina“), iba niektoré oblasti ostali nedotknuté ([[Chomutovská step]] zapísaná na [[Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike|zozname svetového dedičstva UNESCO]]). Výraznejšie horstvá sú iba na západe ([[Karpaty]]) a na juhu ([[Krymské vrchy]]). Najvyšším vrchom Ukrajiny je karpatská [[Hoverla]] ({{V jazyku|ukr|Говерла|''Hoverla''}}) vysoká 2 061 [[metrov nad morom]] (m n. m.). Krymské vrchy sú podstatne nižšie – ich najvyšší vrch, [[Roman-Koš]] ({{V jazyku|ukr|Роман-Кош|''Roman-Koš''}}), dosahuje 1 545 m n. m.. Turistickou atrakciou a symbolom pohoria je o čosi nižší vrch [[Ai-Petri]] (v preklade z [[gréčtina|gréčtiny]]: ''Svätý Peter'') nad [[Jalta|Jaltou]], z ktorého sú prekrásne výhľady. === Podnebie === Takmer celá Ukrajina patrí do [[mierne pásmo|mierneho podnebného pásma]], pričom prevláda [[kontinentálne podnebie]] a iba na úzkom území medzi [[Krymské vrchy|Krymskými vrchmi]] a [[Čierne more|Čiernym morom]] je podnebie [[subtropické pásmo|subtropické]]. Priemerná ročná teplota sa pohybuje medzi +6&nbsp;°C na severe a +12&nbsp;°C na juhu krajiny. Priemerné ročné zrážky na väčšine územia predstavujú približne 600&nbsp;mm. Najväčší zrážkový úhrn vykazujú [[Karpaty]] (1 200&nbsp;mm) a najsuchšími oblasťami sú stepi v [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]] a severného Krymu (400&nbsp;mm ročne). === Vodstvo === Celková dĺžka riečnej siete je okolo 170 000&nbsp;km. Väčšina riek patrí do úmoria [[Azovské more|Azovského]] a [[Čierne more|Čierneho mora]], pričom len 4% územia patrí k úmoriu [[Baltské more|Baltského mora]]. Najvýznamnejšou riekou je [[Dneper]] ({{V jazyku|ukr|Дніпро|''Dnipro''}}), ktorý pretína Ukrajinu zo severu na juh a delí ju na dve časti, „[[Ľavobrežná Ukrajina|ľavobrežnú]]“ a „[[Pravobrežná Ukrajina|pravobrežnú]]“. Jeho hlavnými prítoky sú [[Pripiať (rieka)|Pripiať]], [[Desna (prítok Dnepra)|Desna]], [[Psel]] a [[Inhulec]]. Východnou Ukrajinou preteká [[Donec]], prítok [[Don]]u. Ďalšie veľké rieky sú [[Prut]], [[Dnester]] a [[Južný Bug]]. Veľké rieky sú využívané hlavne pre lodnú dopravu a ako zdroj energie. Najmä na Dnepri bolo vybudovaných niekoľko veľkých priehrad s [[vodná elektráreň|hydroelektrárňami]], z ktorých najznámejšia je [[DneproGES]] v [[Záporožie|Záporoží]]. Najväčšou priehradnou nádržou je [[Kremenčucká priehrada]]. Najväčšie ukrajinské jazerá sú v [[Budžak]]u v údoliach [[Dunaj]]a ([[Jalpuh]], [[Kahul]]). Väčšia jazerá a [[liman (geografia)|limany]] sa rozkladajú na pobreží Čierneho a Azovského mora. Najväčší z nich je Dnesterský liman (360&nbsp;km²), najväčšia prirodzená vodná plocha Ukrajiny. Vo [[Volyň|Volyni]] a [[Polesie (región)|Polesí]] je veľa [[kras]]ových jazier a v Ukrajinských Karpatoch je najvýznamnejším jazero [[Synevyr]]. <gallery> Súbor:Говерла з Кукула.jpg|Pohľad na [[Karpatský národný prírodný park]] a vrch [[Hoverla]], najvyšší vrch Ukrajiny Súbor:Hnyła Karpatśke.jpg|[[Národný prírodný park Bojkivščyna]] v [[Ľvovská oblasť|Ľvovskej oblasti]] Súbor:Полонина біля Дземброні.jpg|[[Verchovynský národný prírodný park]] v [[Ivanofrankivská oblasť|Ivanofrankivskej oblasti]] Súbor:Spermophilus suslicus-small.JPG|[[Syseľ perlavý]] je pôvodom z východných ukrajinských stepí Súbor:Лабиринти Дністера-Турунчука.jpg|[[Dolnodnesterský národný prírodný park]] v [[Odeská oblasť|Odeskej oblasti]] Súbor:Кінбурнська коса восени.jpg|Kinburnská [[kosa (geomorfológia)|kosa]] v [[Mykolajivská oblasť|Mykolajivskej oblasti]] Súbor:Побережье в районе села Новопетровка 20.jpg|Pobrežie [[Azovské more|Azovského mora]] neďaleko dediny [[Novopetrivka (Berďanský rajón)|Novopetrivka]] v [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]] Súbor:Ніжний ранковий світло.jpg|[[Národný prírodný park Sviati Hory]] v [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]] </gallery> == Politika == === Štátne zriadenie === {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = horizontálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Volodymyr Zelensky 2022 official portrait (cropped).jpg | šírka1 = 155 | popis1 = [[Volodymyr Olexandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]], prezident Ukrajiny | obrázok2 = СВИРИДЕНКО Юлія Анатоліївна (3x4 cropped).jpg | šírka2 = 151 | popis2 = [[Julija Anatolijivna Svyrydenková|Julija Svyrydenková]], predsedníčka vlády Ukrajiny }} Ukrajina je zastupiteľská [[demokracia]] a [[poloprezidentská republika]]. Prezident je volený priamo, a to na 5 rokov. Ukrajina má jednokomorový parlament (''Verchovna rada Ukrajiny'') so 450 zastupiteľmi (od roku 2006 tiež na päťročné obdobie). Ten volí a odvoláva premiéra krajiny (v súčasnosti ním je [[Denis Šmyhaľ]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine's Rada appoints Honcharuk Prime Minister | url = https://www.unian.info/politics/10667109-ukraine-s-rada-appoints-honcharuk-prime-minister.html | vydavateľ = unian.info | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-08-29 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Premiér musí byť oficiálne menovaný prezidentom. Ukrajina bola aj pozorovateľom [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]] (po ruskej anexii Krymu sa rozhodla pre úplný odchod), [[Organizácia Spojených národov|OSN]], [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|OBSE]], [[GUAM]], [[Rada Európy|Rady Európy]] a Organizácie pre hospodársku spoluprácu čiernomorských krajín (BSEC). Dňa [[16. máj]]a [[2008]] sa Ukrajina po štrnásťročnom vyjednávaní oficiálne stala členom [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej obchodnej organizácie]] (WTO).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina se stala 152.členem WTO | url = https://www.finance.cz/zpravy/finance/167820-ukrajina-se-stala-152-clenem-wto/ | vydavateľ = finance.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Štátne symboly === Štátnym znakom Ukrajiny je po nadobudnutí nezávislosti opäť tzv. tryzub [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|sv. Vladimíra]] (zlatý trojzubec na modrom poli). Používa sa spravidla malý štátny znak, lebo veľký znak zatiaľ nebol oficiálne prijatý, pričom aj v ňom má dominovať tryzub. V rovnakých farbách je aj ukrajinská vlajka, pozostávajúca z dvoch rovnako širokých pozdĺžnych pruhov. Zlatá farba symbolizuje úrodné polia a modrá nebo nad nimi. Štátnou hymnou je pieseň ''[[Šče ne vmerla Ukrajina]]'', ktorá vznikla v roku 1863. Okrem uvedeného má Ukrajina ešte prezidentské symboly: pečať, znak a štandardu. === Administratívne členenie === {{Hlavný článok|Administratívne členenie Ukrajiny}} Územie Ukrajiny sa delí na najvyššej úrovni na jednu [[autonómna republika|autonómnu republiku]] [[Krym (republika)|Krym]], 24 [[oblasť (Ukrajina)|oblastí]] a dve mestá so špeciálnym statusom ([[Kyjev]] a [[Sevastopoľ]]).{{#tag:ref|Po faktickom pripojení [[Krym (republika)|Krymu]] a [[Sevastopoľ]]u k [[Rusko|Ruskej federácii]] v roku [[2014]], ktoré Ukrajina ani medzinárodné spoločenstvo neuznáva, Ukrajina nevykonáva zvrchovanosť nad týmito územiami.|group=pozn.}} Tieto celky sa ďalej delia na rajóny, ktorých je na Ukrajine celkovo 490, a ktoré približne zodpovedajú slovenským okresom, v priemere sú však o niečo menšie. Väčšie mestá bývajú samostatnou správnou jednotkou podriadenou priamo oblasti, pričom niektoré sú ďalej rozdelené na mestské rajóny. Obce sa na Ukrajine delia do troch kategórií: [[mesto (všeobecne)|mestá]], [[sídlisko mestského typu (Ukrajina)|sídla mestského typu]] a [[dedina (všeobecne)|dediny]]. <center> {{Administratívne členenie Ukrajiny (mapa)}} </center> === Ozbrojené sily === [[Súbor:UA 25th brigade BMP-1TS 02.jpg|náhľad|Ukrajinské jednotky v pohybe počas ukrajinskej protiofenzívy v roku 2022]] [[Ozbrojené sily Ukrajiny]] majú približne 255 000 aktívnych vojakov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine to call up 10,000 soldiers in new mobilization drive | url = https://ca.reuters.com/article/topNews/idCAKCN0WO1PG | vydavateľ = ca.reuters.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180616154030/https://ca.reuters.com/article/topNews/idCAKCN0WO1PG | dátum archivácie = 2018-06-16 }}</ref> Organizačne sa delia na [[Pozemné vojsko Ozbrojených síl Ukrajiny|pozemné vojsko]], [[Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny|vzdušné sily]], [[Vojenské námorníctvo Ozbrojených síl Ukrajiny|vojenské námorníctvo]], [[Námorná pechota Ozbrojených síl Ukrajiny|námornú pechotu]], [[Výsadkovo-útočné vojsko Ozbrojených síl Ukrajiny|výsadkovo-útočné vojsko]], [[Sily špeciálnych operácií Ozbrojených síl Ukrajiny|sily špeciálnych operácií]], [[Sily teritoriálnej obrany Ozbrojených síl Ukrajiny|sily teritoriálnej obrany]] a [[Sily bezpilotných systémov Ozbrojených síl Ukrajiny|sily bezpilotných systémov]]. Väčšina používanej techniky pochádza ešte z čias Sovietskeho zväzu alebo ide o modernizované verzie týchto starších vzorov, ktoré vyrába pomerne silný ukrajinský vojenský priemysel (napríklad ide o tanky [[T-84|T-84 Oplot]], transportéry [[BTR-4]] a nákladné lietadlá [[Antonov An-70]]). Ukrajinské ozbrojené sily sú členom zväzku [[Partnerstvo pre mier]] a zúčastnili sa misií v bývalej [[Juhoslávia|Juhoslávii]]. V súčasnosti majú vojakov v [[Kosovo|Kosove]], na [[Blízky východ|Blízkom východe]] a v [[Afrika|Afrike]]. Od konca 90. rokov nadväzujú užšie vzťahy s [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], najmä s [[Ozbrojené sily Poľskej republiky|poľskými ozbrojenými silami]]. Od roku 2014 plnia úlohy v boji proti proruským separatistom na východnej Ukrajine. Po udalostiach v roku 2014, vznikli viaceré samostatné dobrovoľníckej jednotky, bojujúce proti ruským separatistom. Boli to napr. [[pluk Azov]], [[Varta Dnipra]], [[Aidar]] a iné. Tieto jednotky sa neskôr stali súčasťou ukrajinskej Národnej gardy a patria pod ukrajinské ministerstvo vnútra. Niektoré z týchto jednotiek, ako napr. Azov boli pôvodne organizované prívržencami [[Pravicový extrémizmus|krajnej pravice]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zbraň ukrajinských oligarchů – co jsou dobrovolnické prapory zač? | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1515012-zbran-ukrajinskych-oligarchu-co-jsou-dobrovolnicke-prapory-zac | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2015-03-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Po presune týchto jednotiek pod kompetencie ukrajinského ministerstva vnútra však ich členovia museli prejsť previerkami a väčšina pravicových extrémistov z nich bola vylúčená. === Zahraničná politika === [[Súbor:Viktor Yanukovych official portrait.jpg|náhľad|upright|[[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktor Janukovyč]], ukrajinský prezident v rokoch 2010 – 2014 a bývalý predseda Strany regiónov]] ==== Vzťahy s Ruskom ==== Ukrajina má intenzívne, ale komplikované vzťahy so svojím najväčším susedom [[Rusko]]m. Panovalo medzi nimi napätie najmä kvôli podpore vtedajšieho prezidenta [[Viktor Andrijovyč Juščenko|Viktora Juščenka]] voči [[Gruzínsko|Gruzínsku]] vo [[vojna v Južnom Osetsku (2008)|vojne v Južnom Osetsku]] a jeho snahám o vstup do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], opakovane tiež kvôli problémom vzniknutým v súvislosti s dodávkami ruského zemného plynu. Na prelome rokov 2008 a 2009 eskaloval rusko-ukrajinský plynový konflikt potom, čo ruský koncern [[Gazprom]] odmietol dodávať plyn ukrajinskému [[Naftohaz]]u, pokiaľ ten nesplatí dlhy za predchádzajúce dodávky. Výsledkom bolo trojtýždňové prerušenie dodávok plynu v [[január]]i [[2009]], čo postihlo nielen Ukrajinu, ale aj strednú a juhovýchodnú Európu. Za dodávky ruského plynu dlhoval ukrajinský Naftohaz v novembri 2013 približne 1,3 miliardy dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina obnovila dovoz plynu z Ruska | url = https://www.patria.cz/zpravodajstvi/2493213/ukrajina-obnovila-dovoz-plynu-z-ruska.html | vydavateľ = patria.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ku koncu roka preto táto firma sama zastavila odber a zásobovanie krajiny zaisťovala odčerpávaním zásob. Pre prípad dlhšie trvajúceho prerušenia dodávok ruského zemného plynu cez Ukrajinu bol vybudovaný severný plynovod [[Nord Stream]], ktorý vedie z Ruska pod [[Baltské more|Baltským morom]] priamo do [[Nemecko|Nemecka]]. Používaním plynovodov vedúcich mimo územia Ukrajiny prichádza krajina o poplatky súvisiace s tranzitom plynu po svojom území. Po ruskej anexii [[Krym (republika)|Krymu]], poskytnutí pomoci zosadenému prezidentovi [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktorovi Janukovyčovi]] a [[Ruská vojenská intervencia na Ukrajine (2014 – súčasnosť)|intervencii na východnej Ukrajine]] sú vzťahy medzi Kyjevom a Moskvou na historickom minime. ==== Vzťahy s Poľskom ==== [[Súbor:Тернопіль - Візит Петра Порошенка - 15043059.jpg|náhľad|Prezident [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petro Porošenko]] v [[Ternopiľ|Ternopile]], v pozadí socha [[Stepan Andrijovyč Bandera|Stepana Banderu]], ktorý je v Poľsku vnímaný negatívne]] Poľsko iniciovalo projekt [[Východné partnerstvo|Východného partnerstva]] medzi Európskou úniou a šiestimi postsovietskymi krajinami a veľmi aktívne podporovalo proeurópske hnutie [[Euromajdan]] na Ukrajine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tysyachna | meno = Lyudmyla | autor = | odkaz na autora = | titul = Polská zahraniční politika vůči Ukrajině v letech 1991-2013 | url = https://is.muni.cz/th/397607/fss_b/Tysyachna_bakalarska_prace.pdf | vydavateľ = is.muni.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Poľsko, Litva a Ukrajina plánujú vytvoriť spoločnú armádnu brigádu na obranu pred Ruskom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = iRozhlas | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/polsko-litva-a-ukrajina-vytvori-spolecnou-armadni-brigadu-kvuli-rusku_201601260421_sbartosova | vydavateľ = irozhlas.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Poľsko-ukrajinské vzťahy komplikujú nezrovnalosti v interpretácii niektorých historických udalostí, najmä [[Volynský masaker|Volynského masakru]] – vyvraždenie približne 100 000 poľských civilistov [[Ukrajinská povstalecká armáda|Ukrajinskou povstaleckou armádou]] (UPA) počas druhej svetovej vojny vo [[Volyň|Volyni]] na západe Ukrajiny a následné odvetné masakre ukrajinských civilistov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Volyňské masakry byly genocida, odhlasovali polští poslanci | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/volynske-masakry-byly-genocida-odhlasovali-polsti-poslanci-ply-/zahranicni.aspx?c=A160722_134410_zahranicni_aha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2016-07-22 | dátum prístupu = 2018-03-13 }}</ref> V apríli 2015 ukrajinský parlament schválil zákon, ktorým udelil príslušníkom UPA a [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|Organizácie ukrajinských nacionalistov]] (OUN) status bojovníkov za slobodu Ukrajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina účtuje s minulostí, banderovcům ale přiznala zásluhy | url = https://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/366622-ukrajina-uctuje-s-minulosti-banderovcum-ale-priznala-zasluhy.html | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Prezident Petro Porošenko označil bojovníkov UPA za „príklad hrdinstva a vlastenectva na Ukrajine“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = About the Source Mat Babiak | odkaz na autora = | titul = Poroshenko: ‘UPA are heroes,’ will consider giving veterans legal status | url = http://euromaidanpress.com/2014/09/26/poroshenko-to-consider-giving-upa-veterans-legal-status/ | vydavateľ = euromaidanpress.com | dátum vydania = 2014-09-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> V júli 2016 označil poľský [[Sejm]] masakre poľského obyvateľstva na Volyni za [[genocída (právo)|genocídu]]. Poľský historický film ''[[Volyň (film)|Volyň]]'', ktorý bol ocenený ako najlepší poľský film roku 2016,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = "Wołyń" uznany za najlepszy film podczas gali Orły 2017 | url = http://www.prk24.pl/29576184/wolyn-uznany-za-najlepszy-film-podczas-gali-orly-2017 | vydavateľ = prk24.pl | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> bol na Ukrajine prijatý negatívne a jeho premietanie v [[Kyjev]]e bolo na žiadosť ukrajinského ministerstva zahraničia zrušené.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Polský film o masakrech na Volyni v Kyjevě raději nepromítají | url = https://www.novinky.cz/kultura/417913-polsky-film-o-masakrech-na-volyni-v-kyjeve-radeji-nepromitaji.html | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Zákazy kníh a vstupu na Ukrajinu ==== Od roku 2014 sú na Ukrajine zakazované knihy či filmy autorov alebo protagonistov, ktoré podľa Kyjeva ohrozujú ukrajinskú národnú bezpečnosť. Na čiernu listinu sa dostali nielen Rusi (napr. Ivan Ochlobystin a Michail Porečenkov), ale zákaz sa týka aj umelcov či spisovateľov, ktorí nejakým spôsobom sympatizovali so súčasnou ruskou politikou, navštívili anektovaný Krym a pod. Zakázané tak boli napríklad filmy či fotky s [[Gérard Depardieu|Gérardom Depardieu]], [[Steven Seagal|Stevenom Seagalom]], [[Mickey Rourke|Mickey Rourkom]], [[Jean-Claude Van Damme|Jean-Claude Van Dammom]], filmy režisérov [[Emir Kusturica|Emira Kusturicu]], [[Oliver Stone|Olivera Stona]] a ďalších približne 600 umelcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Depardieu, other actors, on Ukraine’s black list | url = https://www.neweurope.eu/article/depardieu-other-actors-on-ukraines-black-list/ | vydavateľ = neweurope.eu | dátum vydania = 2015-07-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20161112210656/https://www.neweurope.eu/article/depardieu-other-actors-on-ukraines-black-list/ | dátum archivácie = 2016-11-12 }}</ref> Zákaz vstupu na Ukrajinu má z „bezpečnostných dôvodov“ tiež americký spevák a filmový režisér [[Fred Durst]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Limp Bizkit's Fred Durst is banned from Ukraine for five years for security reasons | url = http://www.bbc.co.uk/newsbeat/article/35155170/limp-bizkits-fred-durst-is-banned-from-ukraine-for-five-years-for-security-reasons | vydavateľ = bbc.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Okrem toho dali ukrajinské úrady najavo, že žiadnemu ruskému spevákovi, ktorý podporuje oficiálne ruskú politiku voči Ukrajine, nepovolí účasť na súťaži [[Eurovision Song Contest]] v Kyjeve v roku 2017. Zoznam takto prohibitovaných spevákov obsahoval jedenásť mien.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Argyriou | meno = Giannis | autor = | odkaz na autora = | titul = EuroVisionary | url = https://www.eurovisionary.com/ukraine-confirms-russian-artists-banned-eurovision-2017/ | vydavateľ = eurovisionary.com | dátum vydania = 2016-09-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180612233300/https://www.eurovisionary.com/ukraine-confirms-russian-artists-banned-eurovision-2017/ | dátum archivácie = 2018-06-12 }}</ref> V máji 2017 boli na Ukrajine zakázané ruské internetové servery [[VKontakte]], [[Odnoklassniki]], [[Yandex]] a [[Mail.ru]]. Ako dôvod uviedla vláda, že „Ruské tajné služby vedú hybridnú vojnu proti ukrajinskému obyvateľstvu, v ktorej ku svojim špeciálnym informačným operáciám zneužívajú internetové siete VKontakte, Odnoklassniki, Mail.ru a ďalšie“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Palata | meno = Luboš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = MF DNES | odkaz na autora2 = | titul = Kyjev zablokoval ruské sociální sítě, Porošenka viní z cenzury | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/rusko-ukrajina-socialni-site-djp-/zahranicni.aspx?c=A170518_2326562_zahranicni_aha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2017-05-18 | dátum prístupu = 2018-03-13 }}</ref> Zákaz bol kritizovaný ako porušovanie slobody slova a slobodného šírenia informácií miliónov ukrajinských užívateľov Medzinárodnou organizáciou na ochranu ľudských práv.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ochránci práv kritizují zákaz ruského internetu na Ukrajině | url = https://www.euro.cz/politika/ochranci-prav-kritizuji-zakaz-ruskeho-internetu-na-ukrajine-1348523 | vydavateľ = euro.cz | dátum vydania = 2017-05-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Ekonomika == === Hospodársky rast === [[Súbor:Міст Патона з нічною архітектурною підсвіткою та панорама Лівого берега.jpg|náhľad|vľavo|[[Kyjev]], finančné centrum Ukrajiny]] [[Súbor:GDP real growth rate Ukraine.png|náhľad|Reálna miera rastu HDP na Ukrajine v rokoch 1990 – 2011]] [[Súbor:Ukraine salary by region 2016.svg|náhľad|Ukrajinské oblasti podľa výšky priemerného mesačného platu (2016), najvyššie sú v Kyjeve a na juhovýchode Ukrajiny (všetky čísla sú v ukrajinských hrivnách)]] Ukrajinská ekonomika bola druhou najväčšou v rámci Sovietskeho zväzu. Po jeho rozpade nastal prechod k [[trhová ekonomika|trhovému hospodárstvu]], ktorého nástup v podobe „šokovej terapie“ bol veľmi bolestný. Krajinu postihla [[hyperinflácia]], mnoho podnikov ukončilo výrobu, privatizácie prebiehali neprehľadným spôsobom. Situácia sa čiastočne stabilizovala po roku [[1996]] po zavedení novej meny, [[ukrajinská hrivna|ukrajinskej hrivny]]. V prvých rokoch 21. storočia ukrajinská ekonomika dosiahla pomerne rýchleho a stabilného rastu [[hrubý domáci produkt|hrubého domáceho produktu]] (HDP), ktorý v roku 2007 predstavoval 7,3%. V roku 2008 bola však Ukrajina ťažko zasiahnutá svetovou ekonomickou krízou, v dôsledku čoho sa ekonomika prudko prepadla, a to o viac ako 15%. V roku 2012 predstavoval rast HDP iba 0,2%, v roku 2013 0,36%. [[Medzinárodný menový fond]] (MMF) na konci roku 2013 predpovedal rast HDP v roku 2014 o 1%, ale je zrejmé, že tento cieľ sa vzhľadom k nestabilnej politickej situácii, odtrhnutie Krymu a predovšetkým kvôli vojne na východnej Ukrajine so všetkými jej sprievodnými javmi nepodarilo dosiahnuť. Naopak, ukrajinský HDP v roku 2014 značne poklesol. V porovnaní so [[Slovensko]]m a tiež [[Rusko]]m nemá Ukrajina porovnateľnú ekonomickú výkonnosť. Jej HDP na hlavu v roku 2017 (v [[parita kúpnej sily (teoretický výmenný kurz)|parite kúpnej sily]], {{V jazyku|eng|''purchasing-power parity''}}, ''PPP'') predstavoval 8 656 USD, zatiaľ čo HDP Slovenska bol 32 895 USD a Ruska 27 890 USD na jedného obyvateľa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Report for Selected Countries and Subjects | url = http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2017/02/weodata/weorept.aspx?sy=2017&ey=2017&scsm=1&ssd=1&sort=country&ds=.&br=1&pr1.x=55&pr1.y=9&c=512%2C946%2C914%2C137%2C612%2C546%2C614%2C962%2C311%2C674%2C213%2C676%2C911%2C548%2C193%2C556%2C122%2C678%2C912%2C181%2C313%2C867%2C419%2C682%2C513%2C684%2C316%2C273%2C913%2C868%2C124%2C921%2C339%2C948%2C638%2C943%2C514%2C686%2C218%2C688%2C963%2C518%2C616%2C728%2C223%2C836%2C516%2C558%2C918%2C138%2C748%2C196%2C618%2C278%2C624%2C692%2C522%2C694%2C622%2C142%2C156%2C449%2C626%2C564%2C628%2C565%2C228%2C283%2C924%2C853%2C233%2C288%2C632%2C293%2C636%2C566%2C634%2C964%2C238%2C182%2C662%2C359%2C960%2C453%2C423%2C968%2C935%2C922%2C128%2C714%2C611%2C862%2C321%2C135%2C243%2C716%2C248%2C456%2C469%2C722%2C253%2C942%2C642%2C718%2C643%2C724%2C939%2C576%2C644%2C936%2C819%2C961%2C172%2C813%2C132%2C726%2C646%2C199%2C648%2C733%2C915%2C184%2C134%2C524%2C652%2C361%2C174%2C362%2C328%2C364%2C258%2C732%2C656%2C366%2C654%2C734%2C336%2C144%2C263%2C146%2C268%2C463%2C532%2C528%2C944%2C923%2C176%2C738%2C534%2C578%2C536%2C537%2C429%2C742%2C433%2C866%2C178%2C369%2C436%2C744%2C136%2C186%2C343%2C925%2C158%2C869%2C439%2C746%2C916%2C926%2C664%2C466%2C826%2C112%2C542%2C111%2C967%2C298%2C443%2C927%2C917%2C846%2C544%2C299%2C941%2C582%2C446%2C474%2C666%2C754%2C668%2C698%2C672&s=PPPPC&grp=0&a= | vydavateľ = imf.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ekonomika Ukrajiny je tak porovnateľná s rozvojovými štátmi ako sú, napr. [[Salvádor]], [[Bhután]], [[Maroko]] a [[Belize]]. Ukrajinské hospodárstvo naďalej nesie znaky postsovietskej ekonomiky, orientované na odbory s nízkou pridanou hodnotou. Dominuje ťažký priemysel, najmä [[metalurgia]] a ťažba uhlia vo vojnou postihnutom [[Donecká panva|Donbase]], ktorý je však technicky a technologicky zastaraný. Na jeseň roku 2008 v dôsledku finančnej krízy prijala Ukrajina, v rovnakom čase ako Maďarsko, mnohomiliardový dolárový úver od Medzinárodného menového fondu. Najväčšími obchodnými partnermi sú krajiny [[Európska únia|EÚ]], [[Rusko]] (prípadne [[Spoločenstvo nezávislých štátov|SNŠ]]) a [[Turecko]]. === Makroekonomické ukazovatele === [[Súbor:National Bank of Ukraine new.jpg|náhľad|Budova ukrajinskej národnej banky]] [[Súbor:Поля під Касовою горою.jpg|náhľad|Poľnohospodárske práce v [[Ivanofrankivská oblasť|Ivanofrankivskej oblasti]]]] * Podiel na tvorbe HDP: priemysel 24,7%, stavebníctvo 2,5%, poľnohospodárstvo 13,7%, iné 59,1% (2016)<ref name="businessinfo-ukrajina-zakladni-charakteristika">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina: Základní charakteristika teritoria, ekonomický přehled | url = http://www.businessinfo.cz/cs/clanky/ukrajina-zakladni-charakteristika-teritoria-19093.html | vydavateľ = businessinfo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> * HDP (parita kúpnej sily): 332 646 mil. USD (1992), 184 566 mil. USD (1998), 428 973 mil. USD (2008), 339 155 mil. USD (2016) * HDP na jedného obyvateľa (parita kúpnej sily): 8 656 USD (2017) Priemerná mzda štátnych pracovníkov v júli 2008 predstavovala 1 930 [[ukrajinská hrivna|hrivien]], teda približne 398 USD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Середня заробітна плата за регіонами за місяць у 2008 році | url = http://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2008/gdn/reg_zp_m/reg_zpm08_u.htm | vydavateľ = ukrstat.gov.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> O rok neskôr to bolo 2 008 hrivien,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Середня заробітна плата за регіонами за місяць у 2009 році | url = http://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2009/gdn/reg_zp_m/reg_zpm09_u.htm | vydavateľ = ukrstat.gov.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> ale kvôli prepadu hrivny kvôli ekonomickej kríze predstavoval prepočet len 251 USD. Priemerná mzda za rok 2012 predstavovala 294,6 eur. Podľa sektorov je najvyššia priemerná mzda v priemysle (340,7 eur), nasledujú stavebníctvo (242,5 eur), obchod (262,5 eur) a ubytovanie a stravovanie (200,2 eur). To je aj napriek nižším cenám v porovnaní s inými štátmi pomerne málo, čo vedie k početnej pracovnej migrácii najmä do [[Česko|Česka]], [[Nemecko|Nemecka]] a [[Taliansko|Talianska]], ale predovšetkým do Ruska, napríklad do [[Moskva|Moskvy]]. Miera nezamestnanosti na Ukrajine v roku 2016 dosiahla 9,7%.<ref name="businessinfo-ukrajina-zakladni-charakteristika"/> Najväčší podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva pracuje v službách (60,7%), v priemysle a stavebníctve ich pracuje 23,4%, a najmenšieho podielu dosahuje poľnohospodárstvo (15,8%). Ukrajinská hrivna sa proti menám ako je americký dolár (USD) a euro (EUR) už v priebehu roku 2014 značne prepadla, a síce o 50%. Ešte rýchlejším tempom stráca hrivna od začiatku roku 2015, keď do konca februára prišla o ďalších 50% svojej doterajšej hodnoty. Hrivna má teda teraz voči dôležitým svetovým menám iba štvrtinu hodnoty z konca roku 2013. Jej výmenný kurz oproti USD je aktuálne 25:1. Ukrajinská národná banka sa snaží tento proces aspoň spomaliť, a preto dvíha hlavnú úrokovú mieru. Naposledy sa tak stalo 2. marca 2015, a to z 19,5% ročne na rekordných 30%. Ukrajinská vláda robí ďalšie opatrenia, aby prepad ekonomiky brzdila. Okrem iného sa uchádza o ďalšiu pôžičku [[Medzinárodný menový fond|Medzinárodného menového fondu]] (MMF) vo výške 17,5 miliardy USD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Frankfurter Allgemeine Zeitung GmbH | odkaz na autora = | titul = Ukraine hebt Leitzins drastisch an | url = http://www.faz.net/aktuell/wirtschaft/wirtschaftspolitik/ukraine-hebt-leitzins-drastisch-an-13461462.html | vydavateľ = faz.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> V súvislosti s plánovanou pomocou od MMF sú nezávislí pozorovatelia toho názoru, že Ukrajina sa ako dlžník stáva „bezodným sudom“, ktorý nemôžu úplne zaceliť ani vysoké pôžičky. === Nerastné bohatstvo a priemysel === Ukrajinské nerastné bohatstvo sa stalo jedným z pilierov sovietskej ekonomiky. Najdôležitejším sektorom je ťažba čierneho uhlia v oblasti [[Donecká panva|Donbasu]] (s hlavnými centrami [[Doneck]] a [[Luhansk]]), ktorý je zároveň hlavným priemyselným regiónom krajiny. Ročne sa tu v uplynulých rokoch vyťažilo až 200 miliónov ton uhlia a vyrobilo sa 50 miliónov ton [[oceľ|ocele]]. Významný je ďalej najmä strojársky, chemický a potravinársky priemysel. Okrem Donbasu sú veľkými centrami ťažkého priemyslu aj mestá [[Dnipro]], [[Záporožie]] či [[Mariupoľ]]. V okolí mesta [[Kryvyj Rih]] sú bohaté náleziská [[železná ruda|železnej rudy]], ktorá sa spracováva v miestnych zlievárniach. Medzi ďalšie nerastné suroviny Ukrajiny patria [[Urán (chemický prvok)|uránové]] rudy, magnetické rudy a [[Titán (chemický prvok)|titán]], ďalej [[chróm]], [[nikel]], [[bauxit]], [[fosforečnan|fosfáty]], [[síra]], [[rašelina]], [[ropa]], [[halit|soľ]], [[grafit]] a [[mangán]]. === Poľnohospodárstvo === Väčšina územia Ukrajiny disponuje kvalitnou a úrodnou [[černozem]]nou pôdou. Obrábaných je 57% pôdy. Medzi hlavné poľnohospodárske produkty patria: [[pšenica]], [[jačmeň]], [[cukrová repa]], [[ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[kukurica siata|kukurica]], [[slnečnica (rod rastlín)|slnečnica]], [[mäso]] a mliečne výrobky. Chová sa tu hlavne [[tur domáci|hovädzí dobytok]] a [[sviňa domáca|ošípané]], dôležitý je tiež [[rybolov]]. V južných oblastiach (najmä na Kryme) je rozšírené aj [[vinohradníctvo|vinárstvo]]. Karpaty sú dôležitou zásobárňou dreva. Pre veľkú časť vidieckeho obyvateľstva je drobné poľnohospodárstvo vedľajším zdrojom príjmov. === Doprava === ==== Infraštruktúra ==== [[Súbor:Автодорога Київ — Одеса, с. Віта-Поштова 003.jpg|náhľad|Štvorprúdový úsek cesty M05 v [[Kyjev]]e]] [[Súbor:EKr1-002.jpg|náhľad|Elektrický vlak EKr1-002 na trati [[Bojarka]] – [[Vasyľkiv]]-I v [[Kyjevská oblasť|Kyjevskej oblasti]]]] Rozloha Ukrajiny a jej poloha medzi západnou Európou, Ruskom a Čiernym morom kladie veľké nároky na dopravnú infraštruktúru. Relatívne hustá a kapacitná železničná sieť (so [[rozchod koľaje|širokým rozchodom]] 1 524&nbsp;mm) má celkovo 23 300&nbsp;km tratí, z ktorých necelá polovica je elektrifikovaná. Najvyťaženejšie a najlepšie udržiavané trate vedú v smere [[Poľsko]] – [[Ľvov]] – [[Šepetivka]] – [[Fastiv]]/[[Kyjev]] – [[Dnipro]] – [[Doneck]] – [[Rusko]] a [[Moskva]] – [[Charkov]] – [[Záporožie]] – [[Krym (republika)|Krym]]. Monopolný dopravca ''[[Ukrzaliznycja]]'' je s 375 000 zamestnancov jedným z najväčších podnikov v krajine. V januári a februári 2017 prebiehala na území kontrolovanom ukrajinskou vládou blokáda železničných a čiastočne i cestných spojení so separatistickými republikami. Cieľom nacionalistických demonštrantov z radov účastníkov tzv. protiteroristickej operácie (ATO) a niekoľkých poslancov parlamentu bolo ochromenie dodávok čierneho uhlia z Donbasu do ukrajinských elektrární a [[koks]]ární. Protestovali tým proti vysokým cenám elektriny a proti korupcii v krajine. Zároveň však spôsobili, že sa Ukrajina dostala na pokraj energetického kolapsu, pretože mnoho elektrární pracuje výhradne s vysoko hodnotným [[antracit]]om, ktorý sa na Ukrajine neťaží nikde inde ako na území separatistických republík. Zásob antracitu zostávalo približne na 40 dní. Predseda vlády [[Volodymyr Borysovyč Hrojsman|Volodymyr Hrojsman]] preto požiadal demonštrantov, aby to s „blokádou nepreháňali“. Na Ukrajine sú iba dve štandardné [[diaľnica|diaľnice]]; 175&nbsp;km úsek z [[Charkov]]a do [[Dnipro|Dnipra]] a 18&nbsp;km časť M03 z [[Kyjev]]a do [[Boryspiľ]]u. Z Kyjeva do [[Ľvov]]a a [[Odesa|Odesy]] vedú expresné cesty. Individuálny automobilizmus širokých vrstiev obyvateľstva sa na Ukrajine ešte príliš nerozšíril ako v západných krajinách. Cez Ukrajinu vedú dôležité tranzitné [[ropovod]]y a [[plynovod]]y z Ruska do strednej a západnej Európy, čo ju stavia do pozície kľúčového hráča najmä vo veci tranzitu ruského plynu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina může ohrozit energetické potřeby Evropy | url = https://legacy.blisty.cz/art/29131.html | vydavateľ = legacy.blisty.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Hromadná doprava ==== Veľmi využívaná je [[mestská hromadná doprava]] (MHD), najmä tri fungujúce systémy [[metro (podzemná železnica)|metra]] v [[Kyjevské metro|Kyjeve]], [[Charkovské metro|Charkove]] a [[Dniprovské metro|Dnipru]]. Desiatky miest majú prevádzky [[električková doprava|električkovej]] či [[trolejbusová doprava|trolejbusovej dopravy]]. Na Kryme je v prevádzke dokonca najdlhšia trolejbusová trať sveta. V niekoľkých ukrajinských mestách sú používané [[električky Tatra|električky česko-slovenskej výroby]] značky Tatra. Kvôli nedostatku financií po rozpade Sovietskeho zväzu sa prudko spomalil rozvoj klasických sietí MHD. Ukrajinské mestá zaplnili tzv. [[maršrutka|maršrutky]], čo je kyvadlový taxíkový mikrobus. ==== Letecká doprava ==== V mnohých veľkých mestách sa nachádzajú medzinárodné letiská. Najvýznamnejším je kyjevské [[Medzinárodné letisko Boryspiľ]], ďalšie významné letiská sú v [[Medzinárodné letisko Odesa|Odese]], [[Medzinárodné letisko Daniela Haličského Ľvov|Ľvove]], [[Medzinárodné letisko Dnepropetrovsk|Dnipre]] a [[Medzinárodné letisko Charkov|Charkove]]. [[Medzinárodné letisko Doneck]], ktoré bolo dokončené krátko pred [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|majstrovstvami Európy vo futbale 2012]], bolo v priebehu [[vojna na východnej Ukrajine|vojny v Donbase]] úplne zničené. Národnou leteckou spoločnosťou Ukrajiny sú [[Mižnarodni avialiniji Ukrajiny]]. ==== Námorná doprava ==== Dôležité námorné [[prístav]]y sa nachádzajú v [[Odesa|Odese]], [[Sevastopoľ|Sevastopole]], [[Kerč]]i a [[Mariupoľ|Mariupole]]. Lodná doprava je prevádzkovaná tiež na riekach [[Dneper]] a [[Dunaj]]. V súčasnosti je riečna lodná doprava v dôsledku útlmu hospodárskej činnosti značne obmedzená. === Turizmus === [[Súbor:З--Кострич--на--Чорногору..jpg|náhľad|Bývalá [[Podkarpatská Rus]] je častým cieľom turistov]] Ukrajina je veľmi navštevovanou krajinou, keďže ročne ju navštívi vyše 16 miliónov osôb, prevažne občanov [[Moldavsko|Moldavska]], [[Bielorusko|Bieloruska]] a [[Rusko|Ruskej federácie]].{{#tag:ref|Nie všetci sú však turisti, pretože mnoho občanov najmä krajín bývalého ZSSR má na Ukrajine príbuzných.|group=pozn.}} V súčasnosti (najmä po zrušení vízovej povinnosti) stúpa aj záujem u turistov z [[Európska únia|EÚ]] a [[Spojené štáty|USA]], ktorí sem prichádzajú skôr na „dobrodružnú“, aktívnu dovolenku, zatiaľ čo pre Rusov je najmä Krym dlho zavedenou odpočinkovou destináciou, kam v lete jazdia dlhé vlaky zo všetkých kútov Ruska. Územie Ukrajiny je navštevované veľmi nerovnomerne. Najobľúbenejší je dlhodobo Krym s letoviskami ako [[Jalta]], [[Sevastopoľ]] či [[Sudak]]. Ďalšou navštevovanou oblasťou sú aj [[Karpaty]] v [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]]. Medzi ďalšími cieľmi je nutné vymenovať [[Kyjev]] (s výletnými plavbami po Dnepri) a ďalšie mestá s historickými pamiatkami, napríklad [[Ľvov]], [[Černovice (Ukrajina)|Černovice]], [[Kamianec-Podiľskyj]], [[Odesa]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Černihiv]] a ďalšie. Naproti tomu „bežné“ oblasti predovšetkým východnej Ukrajiny nie sú vyhľadávané prakticky vôbec, čo však neznamená, že nie sú zaujímavé, napríklad významné pútnické miesto [[Sviatohirsk]] sa nachádza priamo v priemyselnom [[Donecká panva|Donbase]]. ==== Pamätihodnosti ==== [[Súbor:80-391-0151 Kyiv St.Sophia's Cathedral RB 18 2 (cropped).jpg|náhľad|vľavo|[[Chrám svätej Sofie (Kyjev)|Chrám svätej Sofie]] v [[Kyjev]]e, zapísaná na [[Svetové dedičstvo UNESCO|zozname svetového dedičstva UNESCO]]]] [[Kyjev]] patrí medzi turistami najviac navštevované ukrajinské mestá. Centrum mesta sa nazýva [[Námestie Nezávislosti (Kyjev)|Majdan Nezaležnosti]], čo znamená Námestie Nezávislosti. Svoj názov získalo v roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu, keď Ukrajina získala nezávislosť. Najstaršou pamiatkou je [[Chrám svätej Sofie (Kyjev)|Chrám svätej Sofie]], ktorý pochádza z 11. storočia. Názov chrámu je odvodený od carihradského chrámu [[Hagia Sofia]] (Svätá Múdrosť). Chrám bol počas svojej existencie niekoľkokrát zničený, najviac v roku 1240 pri nájazde Tatárov. Dnešná podoba chrámu – devätnásť zelených vežičiek pochádza zo 17. storočia, keď bol prestavaný v štýle ukrajinského baroka. Dnes je súčasťou [[svetové dedičstvo UNESCO|svetového dedičstva UNESCO]] a v auguste 2007 bol vyhlásený jedným zo siedmich divov Ukrajiny. Ku Chrámu svätej Sofie prilieha obria zvonica. Zo zvonice je nádherný výhľad na obrovské Michajlovské námestie, pričom na jeho kraji stojí [[Monastier svätého Michala (Kyjev)|Monastier svätého Michala]]. Ďalším zo siedmich divov Ukrajiny je [[Kyjevsko-pečerská lavra]] – unikátny jaskynný [[monastier]]. [[Lavra]] je označenie pre vysokopostavený monastier, pečera znamená jaskyňa. Ide o pravoslávny kláštor, preto sa pri jeho návšteve vyžaduje slušné oblečenie. V jaskyniach sú uložené presklené rakvy s telami mníchov. [[Súbor:Монумент та прапор.jpg|náhľad|Socha Matky vlasti]] Za návštevu stojí aj perla socialistického realizmu – Matka vlasť a Národné múzeum histórie Ukrajiny v druhej svetovej vojne. V podstavci sa nachádza múzeum [[Východný front (druhá svetová vojna)|Veľkej vlasteneckej vojny]], pričom na podstavci stojí obria ženská bojovníčka so štítom a mečom.{{#tag:ref|Výška Matky vlasti je 102 metrov a je teda vyššia ako [[Socha slobody]] v [[New York (mesto)|New Yorku]], ktorá meria 93 metrov.|group=pozn.}} Informácie pre návštevníkov sú len v domácom jazyku. Návštevník má ale v tomto múzeu možnosť porozumieť, čím si Ukrajina počas druhej svetovej vojny prešla. Okrem bezprostredných fotiek obesencov a ďalších obetí vojny medzi exponátmi nechýbajú šibenice, bič, ktorým nacisti trestali miestne obyvateľstvo, a ani rukavice z ľudskej kože. [[Kamianec-Podiľskyj]] sa pýši starobylým hradom, katedrálou svätého Petra a Pavla, historickou mestskou radnicou a mestskými hradbami. Kamianec-Podiľskyj sa od konca 90. rokov 20. storočia stáva čoraz obľúbenejšou turistickou destináciou. Každoročne sa tu konajú rôzne festivaly vrátane ukrajinských majstrovstiev v letoch balónom, automobilové preteky a najrôznejšie hudobné a divadelné akcie, ktoré prilákajú až 140 000 turistov ročne. Miestny historický komplex bol tiež zvolený za jeden zo siedmich divov Ukrajiny. [[Súbor:Січ з висоти польоту.jpg|náhľad|vľavo|Múzeum Záporožského kozáctva na ostrove [[Chortycia]]]] [[Chortycia]] je najväčší ostrov na Dnepri. Leží na juhu Ukrajiny na území mesta [[Záporožie]]. Ostrov je {{km|12|m}} dlhý, jeho priemerná šírka je {{km|2.5|m}}. Tento ostrov zohral významnú úlohu v dejinách krajiny. V stredoveku bol dôležitou obchodnou stanicou. Počas 16. storočia sa stal rozsiahlou kozáckou pevnosťou. V 18. storočí ho obsadili Rusi a slúžil im ako základňa pri bojoch proti Turkom. Dnes sa na ostrove nachádza národné múzeum, ktoré zachytáva dejiny od doby kamennej až do 20. storočia. Možno tiež navštíviť Múzeum Záporožského kozáctva. Z ostrova je krásny výhľad na obriu priehradu na Dnepri. [[Chersonézos (mesto)|Chersonézos]] je bývalá kolónia [[staroveké Grécko|starovekého Grécka]], ktorá bola založená v 6. storočí pred naším letopočtom. Nájdeme ju na okraji mesta [[Sevastopoľ]] na [[Krym (polostrov)|Kryme]] v južnej časti Ukrajiny. V 2. storočí pred n. l. mesto prešlo pod nadvládu Bosporského kráľovstva. Od 1. storočia nášho letopočtu bolo pod kontrolou [[staroveký Rím|Ríma]] až do 4. storočia n. l., kedy bolo dobyté [[Huni|Hunmi]]. Od 6. storočia patrilo pod [[Byzantská ríša|Byzantskú ríšu]] až do roku 980, kedy prešlo pod vplyv [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. Po rozpade Kyjevskej Rusi sa vrátilo späť k Byzantskej ríši a v 14. storočí bolo zničené mongolskými nájazdníkmi a od tohto času bolo opustené. V súčasnosti sa ruiny antického mesta nachádzajú na sevastopoľskom predmestí. Ruiny začala postupne odkrývať ruská vláda v roku 1827. Dnes sú vyhľadávanou turistickou atrakciou, ale bohužiaľ sú v ohrození kvôli rozrastaniu mesta Sevastopoľ a aj kvôli prebiehajúcej pobrežnej erózii. Vzhľadom k tomu, že ruská anexia Krymu nebola medzinárodne uznaná, organizácia UNESCO stále vedie túto pamiatku ako ukrajinskú a odmieta tu vykonávať inšpekcie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Нарышкин: ЮНЕСКО перестала следить за памятниками Херсонеса по политмотивам | url = https://ria.ru/culture/20160704/1458337811.html#ixzz4DSn4QBve | vydavateľ = ria.ru | dátum vydania = 20160704T1551+0300Z | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Stredoveká [[Chotynská pevnosť]] bola vybudovaná na juhu západnej Ukrajiny na rieke [[Dnester]] pri hraniciach s [[Rumunsko]]m. Pevnosť bola založená v 10. storočí ako hraničná pevnosť na juhozápade Kyjevskej Rusi. Pôvodná pevnosť bola postavená len z dreva a hliny. Do svojej dnešnej podoby bola prestavaná v roku 1325, s rôznymi prestavbami v rokoch 1380 a 1460. == Obyvateľstvo == [[Súbor:Population of Ukraine from 1950z.svg|náhľad|Vývoj počtu obyvateľov Ukrajiny v rokoch 1950 – 2024]] K [[1. júl]]u [[2007]] mala Ukrajina 46 490 819 obyvateľov, z ktorých 68% žilo v mestách. Ukrajina bola tradične výraznou [[vidiek|vidieckou]] krajinou. V roku 1900 žilo v mestách len 14,3% obyvateľov. Počas 20. storočia však počet a podiel mestského obyvateľstva výrazne vzrástli. Kým východné priemyselné regióny sa zaľudnili, niektoré vidiecke oblasti predovšetkým severnej a strednej Ukrajiny (napríklad [[Černihivská oblasť]]) majú dnes menej obyvateľov ako pred [[druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]]. V posledných 20 rokoch počet obyvateľov Ukrajiny klesá. Podľa francúzskeho časopisu ''[[Le Monde diplomatique]]'' stratila Ukrajina od roku 1995 približne 7 miliónov obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Jean-Arnault Dérens & Laurent Geslin | odkaz na autora = | titul = Ukraine, d’une oligarchie à l’autre | url = https://www.monde-diplomatique.fr/2014/04/DERENS/50334 | vydavateľ = monde-diplomatique.fr | dátum vydania = 2014-04-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jednou z príčin poklesu obyvateľstva na Ukrajine je, podobne ako vo väčšine európskych krajín, nízka [[pôrodnosť]]. Na Ukrajine ale k nej pristupuje tiež vysoká [[úmrtnosť]] a značne negatívne migračné saldo. Očakávaná dĺžka života je 67,9 rokov (62,2 rokov u mužov, 74 rokov u žien). Ukrajina vykazuje aj v rámci Európy pomerne vysoký podiel ľudí nakazených vírusom [[HIV]] (približne 1,4%).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = COUNTRY COMPARISON: HIV/AIDS - ADULT PREVALENCE RATE | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2155rank.html | vydavateľ = cia.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20141221190412/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2155rank.html | dátum archivácie = 2014-12-21 }}</ref> === Národnostné zloženie === [[Súbor:Podil Ukrajincu.png|náhľad|Zastúpenie [[Ukrajinci|ukrajinskej]] národnosti v jednotlivých oblastiach Ukrajiny]] [[Súbor:Ivan Honchar museum vyshyvanka 29.JPG|náhľad|Ukrajinské ženské tradičné kroje]] K ukrajinskej národnosti sa hlási 77,8% obyvateľstva Ukrajiny (2001). Okrem [[Krym (republika)|Krymu]], kde žijú predovšetkým [[Rusi]] (58,5%), tvoria Ukrajinci vo všetkých oblastiach nadpolovičnú väčšinu, pričom v [[Halič (región)|Haliči]], [[Volyň|Volyni]] a [[Podolie (historické územie)|Podolí]] ich podiel presahuje 90%. Najväčšie zastúpenie Rusov vykazuje [[Luhanská oblasť|Luhanská]] (39%), [[Donecká oblasť|Donecká]] (38%) a [[Charkovská oblasť]] (26%). Najvýznamnejšiu [[Rumuni|rumunskú]] menšinu má [[Bukovina (krajina)|Bukovina]] v [[Černovická oblasť|Černovickej oblasti]]. Etnicky najrôznorodejším krajom je [[Budžak]], kde okrem Ukrajincov a Rusov žije 21% menšina besarábskych [[Bulhari|Bulharov]] a 4% menšina [[Gagauzi|Gagauzov]]. V [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]] žije významná [[Maďari|maďarská]] menšina. Karpatskí [[Rusíni]] ([[Lemkovia]], [[Huculi]] a ďalšie etnické skupiny) neboli pri oficiálnom sčítaní počítaní za samostatný národ a prihlásili sa väčšinou k ukrajinskej národnosti. Kedysi početná menšina [[Poliaci|Poliakov]] (napr. v roku 1931 63,5% obyvateľov [[Ľvov]]a), v minulosti vládnuca vrstva na západnej Ukrajine, z veľkej časti zanikla počas druhej svetovej vojny a krátko po nej z dôvodu [[Volynský masaker|volynského masakru]] Poliakov ukrajinskými nacionalistami z [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]] a masovým útekom Poliakov z regiónu,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Bratrovražda je vždy strašná. Komorowski připomněl volyňský masakr | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/volyne-cqw-/zahranicni.aspx?c=A130714_165601_zahranicni_ert | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2013-07-14 | dátum prístupu = 2018-03-15 }}</ref> a ďalej v rámci povojnovej výmeny obyvateľstva medzi ZSSR a Poľskom. V dôsledku [[holokaust]]u a neskôr emigrácie sa znížila aj pôvodne početná menšina [[Židia|Židov]], ktorí v roku 1926 tvorili, napr. 36,5% obyvateľov [[Odesa|Odesy]] a 27,3% obyvateľov [[Kyjev]]a. Na severozápadnej Ukrajine dosiaľ žije niekoľko sto [[Volynskí Česi|volynských Čechov]], niekoľko dedín s prevažne českým obyvateľstvom je aj na juhu krajiny, napr. v dedinách [[Bohemka (Mykolajivská oblasť)|Bohemka]], [[Lobanovo (Krym)|Lobanovo]] a [[Veselynivka (Berezivský rajón)|Veselynivka]]. Pred repatriáciou do Česko-Slovenska v roku 1947 žilo na [[Volyň|Volyni]] 40 000 Čechov v 647 čisto českých aj etnicky zmiešaných obciach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základní informace o Češích na Volyni | url = http://www.scvp.eu/downloads/Zakladni_informace_o_Cesich_na_Volyni.pdf | vydavateľ = scvp.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Približne 10 000 volynských Čechov slúžilo počas druhej svetovej vojny v [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenskom armádnom zbore]], ktorý sa podieľal na oslobodení Česko-Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Volyňští Češi – komunita v klinči divokých dějin Ukrajiny | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1042172-volynsti-cesi-komunita-v-klinci-divokych-dejin-ukrajiny | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2014-03-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Národnostné zloženie obyvateľstva Ukrajiny podľa posledného sčítania obyvateľstva z [[5. december|5. decembra]] [[2001]]:<ref>[http://www.ukrcensus.gov.ua/rus/results/general/nationality/ Výsledky všeukrajinského sčítania obyvateľstva] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090427113224/http://www.ukrcensus.gov.ua/rus/results/general/nationality |date=2009-04-27 }}.</ref> {| class="wikitable" !Umiestnenie !Národnosť !Počet (tisíce) !% |- !1 |[[Ukrajinci]] |37 541,7 |77,82 |- !2 |[[Rusi]] |8 334,1 |17,28 |- !3 |[[Bielorusi]] |275,8 |0,57 |- !4 |[[Moldavčania|Moldavci]] |258,6 |0,54 |- !5 |[[Krymskí Tatári]] |248,2 |0,51 |- !6 |[[Bulhari]] |204,6 |0,42 |- !7 |[[Maďari]] |156,6 |0,32 |- !8 |[[Rumuni]] |151,0 |0,31 |- !9 |[[Poliaci]] |144,1 |0,30 |- !10 |[[Židia]] |103,6 |0,21 |- !11 |[[Arméni]] |99,9 |0,21 |- !12 |[[Gréci]] |91,5 |0,2 |- !13 |[[Tatári (etnikum)|Tatári]] |73,3 |0,2 |- !14 |[[Rómovia]] |47,6 |0,1 |- !15 |[[Azerbajdžanci]] |45,2 |0,1 |- !16 |[[Gruzínci]] |34,2 |0,1 |- !17 |[[Nemci]] |33,3 |0,1 |- !18 |[[Gagauzi]] |31,9 |0,1 |} === Jazyky === {{main|Ukrajinčina|Jazyky Ukrajiny}} [[Súbor:Українськомовні1959—2001.gif|náhľad|V povojnovom sovietskom období [[Rusifikácia Ukrajiny|rusifikácia etnických Ukrajincov]],<ref>{{Cite web|url=https://www.ceeol.com/search/article-detail?id=460660|title=The acceleration of the Ukrainians’ assimilation due to deliberate narrowing of the Ukrainian language: 60’s-70’s of the XXth century|publisher=Wydawnictwo Naukowe Uniwersytetu Mikołaja Kopernika|author=Nadia Kindrachuk|date=2015|lang=en}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://essuir.sumdu.edu.ua/items/c615a7a1-65e9-47f2-9126-29ff5674d49d|title=Personality Formation in the 1960s–1980s: the Soviet Russification policy|publisher=Sumy State University|author=Ilnytskyi, V.I., Talalay, Y.O.|date=2025 |lang=uk}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.ceeol.com/search/article-detail?id=1206098|title=Ukrainian Language in Educational Institutions of the USSR: 1960s–1970s|publisher=Wydawnictwo Naukowe Uniwersytetu Mikołaja Kopernika|author=Nadia Kindrachuk|date=2022|lang=en}}</ref> a prisťahovalectvo niekoľkých miliónov etnických Rusov,<ref>{{Cite web|url=https://cyberleninka.ru/article/n/migratsiya-naseleniya-sssr-i-rossii-v-hh-veke-evolyutsiya-skvoz-kataklizmy|title=Миграция населения СССР и России в ХХ веке: эволюция сквозь катаклизмы|author=Зайончковская Ж.А.|lang=ru}}</ref><ref>{{Cite web |url=https://bibliotekanauki.pl/articles/568412 |title=Динамика численности этнических украинцев в УССР: на основе итогов Всесоюзных переписей населения 1959 г., 1970 г. и 1979 г. |access-date=2024-10-02 |archive-date=2024-06-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240629092655/https://bibliotekanauki.pl/articles/568412 |url-status=live |lang=ru}}</ref> podstatne zmenili etnolingvistickú štruktúru obyvateľstva Ukrajiny. Táto zmena bola obzvlášť citeľná na Donbase, kde sa ukrajinčinu hovoriaci ľudia stali menšinou.]] [[Súbor:UkraineNativeLanguagesCensus2001detailed.PNG|náhľad|Podrobná jazyková mapa Ukrajiny podľa údajov zo sčítania obyvateľstva z roku 2001.]] Jediným štátnym jazykom Ukrajiny je [[ukrajinčina]], čo je zakotvené v článku 10 jej ústavy.<ref>{{Cite web|url=https://zakon.rada.gov.ua/laws/show/254%D0%BA/96-%D0%B2%D1%80?new=1&find=1&text=%D0%A1%D1%82%D0%B0%D1%82%D1%82%D1%8F+10#Text|title=Конституція України|publisher=[[Verchovna rada Ukrajiny|Верховна Рада України]]|date=2020-01-01|lang=uk}}</ref> Podľa údajov zo sčítania ľudu z roku 2001 ju ako svoj materinský jazyk uviedlo 67,5 % obyvateľov štátu, konkrétne 85,8 % vidieckeho a 58,5 % mestského obyvateľstva. Ukrajinčina bola materinským jazykom pre absolútnu väčšinu vidieckeho obyvateľstva vo všetkých regiónoch Ukrajiny, s výnimkou [[Krym]]u.<ref name="перепис-2001-мови">{{Cite web |url=http://2001.ukrcensus.gov.ua/results/nationality_population/nationality_popul1/ |title=Розподіл населення за національністю та рідною мовою |archive-date=2019-10-24 |access-date=2025-11-08 |archive-url=https://web.archive.org/web/20191024043444/http://2001.ukrcensus.gov.ua/results/nationality_population/nationality_popul1/ |url-status=live }}</ref> Na jar 2019 prijala ukrajinská Verchovna rada zákon „O zabezpečení fungovania ukrajinského jazyka ako štátneho“, ktorý potvrdil prioritu a prevahu ukrajinského jazyka v mnohých oblastiach verejného života, najmä v oblasti služieb a vzdelávania.<ref>{{Cite web |url=https://www.dw.com/ru/zakon-o-gosjazyke-v-sfere-uslug-teper-tolko-ukrainskij/a-56225227 |title=Закон о госязыке: в сфере услуг теперь только украинский |publisher=[[Deutsche Welle]] |date=2021-01-16 |lang=ru |access-date=2024-10-03 |archive-date=2021-02-04 |archive-url=https://web.archive.org/web/20210204094210/https://www.dw.com/ru/zakon-o-gosjazyke-v-sfere-uslug-teper-tolko-ukrainskij/a-56225227 |url-status=live }}</ref> Druhým najrozšírenejším jazykom na Ukrajine je [[Ruský jazyk v Ukrajine|ruština]]. Podľa údajov zo sčítania ľudu z roku 2001 ju ako materinskú uviedlo 29,6 % obyvateľov štátu, konkrétne 9,5 % vidieckeho a 39,5 % mestského obyvateľstva.<ref name="перепис-2001-мови" /> Ruský jazyk je dominantným jazykom v Kryme, [[Donecká oblasť|Doneckej]] a [[Luhanská oblasť|Luhanskej]] oblasti, ako aj v niekoľkých veľkých mestách v iných oblastiach juhovýchodného makroregiónu. Regionálnu rozšírenosť majú aj viaceré menšie jazyky: v roku 2001 bol [[krymskotatársky jazyk]] materinským jazykom pre 11,3 % obyvateľov [[Krymská autonómna republika|Autonómnej republiky Krym]].<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_001&ti=19A050501_02_001.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Avtonomna%20Respublika%20Krym%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=Розподіл населення за рідною мовою, Автономна Республіка Крим |access-date=2024-12-14 |archive-date=2024-06-09 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240609042421/http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_001&ti=19A050501_02_001.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Avtonomna%20Respublika%20Krym%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |url-status=live }}</ref> V roku 2001 bol [[maďarský jazyk]] materinským jazykom pre 12,6 % obyvateľov [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]] a prevládal v úzkom páse pozdĺž maďarsko-ukrajinskej hranice.<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_021&ti=19A050501_02_021.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Zakarpatska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=Розподіл населення за рідною мовою, Закарпатська область |access-date=2024-12-14 |archive-date=2023-02-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230201204109/http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_021&ti=19A050501_02_021.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Zakarpatska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |url-status=live }}</ref> Rumunčinu a „moldavčinu“ ako materinský jazyk uviedlo 18,6 % obyvateľov [[Černovická oblasť|Černovickej oblasti]],<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_073&ti=19A050501_02_073.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Chernivetska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=Розподіл населення за рідною мовою, Чернівецька область |archive-date=2025-03-23 |access-date=2024-10-03 |archive-url=https://web.archive.org/web/20250323213448/http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_073&ti=19A050501_02_073.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Chernivetska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |url-status=live }}</ref> ako aj malé menšiny v [[Odeská oblasť|Odeskej]] a Zakarpatskej oblasti. [[Bulharský jazyk]] ako materinský jazyk uviedlo 4,9 % obyvateľov Odeskej oblasti.<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_051&ti=19A050501_02_051.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Odeska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=Розподіл населення за рідною мовою, Одеська область |archive-date=2024-10-07 |access-date=2024-10-03 |archive-url=https://web.archive.org/web/20241007091451/http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_051&ti=19A050501_02_051.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Odeska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |url-status=live }}</ref> Lokálne rozšírené boli aj [[Poľský jazyk|poľský]], [[Gagauzský jazyk|gagauzský]] a [[Albánsky jazyk|albánsky]] jazyk. [[Súbor:Zakarpatska2001slovak.PNG|náhľad|Rozšírenie [[Slovenčina|slovenčiny]] v Zakarpatskej oblasti v roku 2001.]] Podľa údajov zo sčítania ľudu z roku 2001 slovenčinu ako materinský jazyk uviedlo 0,21 % obyvateľov Zakarpatskej oblasti,<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02&ti=19A050501_02.%20Distribution%20of%20the%20population%20of%20Ukraine`s%20regions%20by%20native%20language%20(0,1)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=19A050501_02. Розподіл населення регіонів України за рідною мовою }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> vrátane 0,85 % obyvateľov mesta [[Užhorod]]. V Užhorode je malá škola, kde sa vyučuje v slovenčine.<ref>{{Cite web|url=https://pmg.ua/life/64431-kreatyvno-suchasno-po-yevropeysky-yak-navchayut-ditey-v-slovackomovniy-shkoli-4-m-uzhgoroda|title=Креативно, сучасно, по-європейськи: як навчають дітей в словацькомовній школі №4 м. Ужгорода|date=2017-10-19|lang=uk}}</ref> V školskom roku 2024/25 sa v triedach, kde sa predmety vyučujú v slovenčine, vzdelávalo 119 žiakov, čo predstavuje 0,07 % žiakov v Zakarpatskej oblasti.<ref>{{ref|uk}} [https://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2023/osv/osv_rik/zso24_ue.xlsx Загальна середня освіта в Україні у 2024 році] — [https://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2022/osv/osv_rik/arch_pto_u.htm Сайт Державної служби статистики України]</ref> Od vypuknutia [[Rusko-ukrajinská vojna|rusko-ukrajinskej vojny]] v roku 2014 a vo veľkej miere aj od začiatku [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]] v roku 2022 výrazne vzrástol záujem o ukrajinský jazyk, kultúru a históriu v ukrajinskej spoločnosti. Zároveň však existuje rozšírené odmietanie a niekedy aj nepriateľstvo voči ruskému jazyku.<ref>{{Cite web |url = https://www.washingtonpost.com/world/2023/07/28/ukrainians-are-breaking-their-ties-with-russian-language/ |title = Ukrainians are breaking their ties with the Russian language |publisher = [[The Washington Post]] |language = en |archive-date = 2023-08-10 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230810234417/https://www.washingtonpost.com/world/2023/07/28/ukrainians-are-breaking-their-ties-with-russian-language/ |access-date = 2024-01-24}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://www.theguardian.com/world/2022/jun/04/enemy-tongue-eastern-ukrainians-reject-their-russian-birth-language |title = Enemy tongue: eastern Ukrainians reject their Russian birth language |publisher = [[The Guardian]] |language = en |archive-date = 2023-07-19 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230719151650/https://www.theguardian.com/world/2022/jun/04/enemy-tongue-eastern-ukrainians-reject-their-russian-birth-language |access-date = 2024-01-24}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://www.aljazeera.com/features/2023/4/28/ukrainians-who-grew-up-speaking-russian-learn-a-new-mother-tongue |title = Ukrainians who grew up speaking Russian learn a new mother tongue |publisher = [[Al Jazeera]] |language = en |archive-date = 2024-02-05 |archive-url = https://web.archive.org/web/20240205121510/https://www.aljazeera.com/features/2023/4/28/ukrainians-who-grew-up-speaking-russian-learn-a-new-mother-tongue |access-date = 2024-01-24}}</ref> Podpora myšlienky udelenia úradného statusu ruskému jazyku na území Ukrajiny alebo v niektorých jej regiónoch dosiahla najnižšiu úroveň za celé sledované obdobie.<ref>{{Cite web |url = https://kiis.com.ua/?lang=ukr&cat=reports&id=1385&page=1 |title = DYNAMICS OF ATTITUDES TOWARDS THE STATUS OF THE RUSSIAN LANGUAGE IN UKRAINE |language = en |publisher = KYIV INTERNATIONAL INSTITUTE of SOCIOLOGY}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://ratinggroup.ua/research/ukraine/language_issue_in_ukraine_march_19th_2022.html |title = Шосте загальнонаціональне опитування: мовне питання в Україні (19 березня 2022) – Україна – Дослідження – Соціологічна група Рейтинг |archive-date = 2023-08-24 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230824150442/https://ratinggroup.ua/research/ukraine/language_issue_in_ukraine_march_19th_2022.html |language = uk |access-date = 2023-08-28}}</ref> Zároveň Rusko na [[Ruskom okupované územia Ukrajiny|okupovaných ukrajinských územiach]] uplatňuje politiku [[Rusifikácia Ukrajiny|nútenej rusifikácie]]: školy vyučujú výlučne v ruštine, a to aj v osadách, kde sa hovorí iba ukrajinsky, a ukrajinské učebnice sú zakázané.<ref>{{Cite web|url=https://www.dw.com/ru/kak-v-rossijskoj-okkupacii-deti-ucatsa-v-ukrainskih-skolah/a-67713633 |title=Как в российской оккупации дети учатся в украинских школах |publisher=[[Deutsche Welle]] |language=ru |date=14-12-2023}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://ru.euronews.com/2023/11/20/russification-of-occupied-regions-in-ukraine |title=Русификация оккупированных регионов Украины |publisher=[[Euronews]] |language=ru}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://without-lie.info/factcheck/manipuliatsiia-propahandy-pro-pidtrymku-ukrainskoi-movy-na-tot-zaporizkoi-oblasti/ |title=Маніпуляція пропаганди про підтримку української мови на ТОТ Запорізької області |date=17-05-2024 |language=uk}}</ref> Na územiach okupovaných Ruskom, ako aj v meste [[Cherson]] pred jeho [[Oslobodenie Chersonu|oslobodením ukrajinskou armádou]], boli ukrajinské knihy masovo ničené.<ref>{{Cite web|url=https://www.france24.com/en/europe/20221205-in-occupied-kherson-the-russians-were-destroying-all-books-in-ukrainian |title=In occupied Kherson, ‘the Russians were destroying all books in Ukrainian’ |publisher=[[France 24]] |date=2022-12-05 |lang=en}}</ref> Podľa správy organizácie na ochranu ľudských práv [[Human Rights Watch]], Rusko indoktrinuje školákov na okupovaných územiach protukrajinskou propagandou a ruskí úradníci prijímajú a naďalej prijímajú opatrenia na elimináciu ukrajinského jazyka, čím porušujú viaceré ustanovenia medzinárodného práva.<ref>{{Cite web |url = https://www.hrw.org/news/2024/06/20/ukraine-forced-russified-education-under-occupation |title = Ukraine: Forced Russified Education Under Occupation: Imposition of Russian Curriculum; Anti-Ukrainian Propaganda |publisher = [[Human Rights Watch]] |date = 2024-06-20 |language = en}}</ref> [[Únosy detí v rusko-ukrajinskej vojne|Ukrajinské deti, ktoré boli násilne deportované do Ruska]], sa tiež stali obeťami [[Rusifikácia|rusifikácie]].<ref>{{Cite web |url = https://www.golosameriki.com/a/wanted-russian-official-whitewashes-deportation-of-ukrainian-children/7083112.html |title = Кремль проводит «путинизацию» детей из Украины, оправдывая их вывоз |publisher = [[Voice of America]] |date = 2023-05-08 |archive-date = 2023-05-20 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230520213222/https://www.golosameriki.com/a/wanted-russian-official-whitewashes-deportation-of-ukrainian-children/7083112.html |language = ru |access-date = 2023-05-23}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://ru.krymr.com/a/ukraina-voyna-deti-rossiya-vyvoz-deportatsiya-prestupleniye-genotsid/32087778.html |title = «Международные организации должны помочь Украине возвратить на родину сотни тысяч депортированных детей» – Екатерина Рашевская |archive-date = 2022-12-21 |archive-url = https://web.archive.org/web/20221221021316/https://ru.krymr.com/a/ukraina-voyna-deti-rossiya-vyvoz-deportatsiya-prestupleniye-genotsid/32087778.html |language = ru}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://www.polygraph.info/a/fact-check-wanted-russian-official-whitewashes-deportation-of-ukrainian-children-on-vice-news/7080495.html |title = Wanted Russian Official Whitewashes Deportation of Ukrainian Children on Vice News |language = en |publisher = POLYGRAPH.info |date = 2023-05-05 |archive-date=2023-05-15 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230515032754/https://www.polygraph.info/a/fact-check-wanted-russian-official-whitewashes-deportation-of-ukrainian-children-on-vice-news/7080495.html |access-date = 2023-05-23}}</ref> === Náboženstvo === [[Súbor:80-391-9007 Kyiv St.Michael's Golden-Domed Monastery RB 18.jpg|náhľad|[[Monastier svätého Michala (Kyjev)|Monastier svätého Michala]] v [[Kyjev]]e, ktorý bol obnovený v roku 1999]] [[Súbor:Панорама Почаївська лавра 02.jpg|náhľad|vľavo|[[Počajivská lavra]] je najväčším pútnickým miestom na západnej Ukrajine]] Za veriacich sa označuje okolo 60% obyvateľov Ukrajiny, pričom viac nábožensky založený je západ krajiny, zatiaľ čo v priemyselných oblastiach, najmä na Donbase, má silnú pozíciu [[ateizmus]]. Prevládajúcim náboženstvom je [[kresťanstvo]], konkrétne [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]], pričom časť pravoslávnych sa hlási ku [[Ukrajinská pravoslávna cirkev Kyjevského patriarchátu|Kyjevskému patriarchátu]], časť uznáva [[Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu|Moskovský patriarchát]]. Na západe krajiny, najmä v [[Halič (región)|Haliči]], prevláda [[Ukrajinská gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícka cirkev]]. V niektorých oblastiach sú výraznejšou menšinou tiež [[latinská cirkev|rímski katolíci]], ktorí celkovo tvoria necelé 2% ukrajinských veriacich. Po páde protináboženského režimu ZSSR bolo opravené alebo znovu postavené množstvo kostolov a [[pútnické miesto|pútnických miest]], z ktorých najznámejšie je [[Kyjevsko-pečerská lavra]]. Menšinovými náboženstvami, ktoré obe majú na Ukrajine dlhú tradíciu, sú [[judaizmus]] a [[islam]]. Židovstvo bolo od stredoveku rozšírené po celej Ukrajine. Kraj [[Podolie (historické územie)|Podolie]] sa v 18. storočí stal ohniskom [[chasidizmus|chasidského hnutia]]. Dnes tvoria židia len niekoľko desatín percenta obyvateľov krajiny a väčšina synagóg a iných židovských pamiatok už neexistuje. Centrom islamu na Ukrajine je Krym, ktorý bol po stáročia osídlený [[Tatári (etnikum)|Tatármi]], resp. [[Krymskí Tatári|Krymskými Tatármi]], ktorí sa sem od konca 20. storočia vracajú zo stredoázijského vyhnanstva. Islam vyznáva niečo vyše 1% obyvateľov Ukrajiny. === Vzdelanie === [[Súbor:Universidad Roja de Kiev.jpg|náhľad|Kyjevská univerzita]] Zdedeným úspechom sovietskej politiky všeobecného prístupu k [[vzdelanie|vzdelaniu]] je takmer stopercentná miera [[gramotnosť|gramotnosti]] v postsovietskych štátoch. Na Ukrajine dnes predstavuje 99,4% a je tak jednou z najvyšších na svete. Povinné primárne a sekundárne vzdelanie začína v 6. roku veku dieťaťa a trvá 12 rokov. Základné trvá štyri roky, stredné sekundárne päť rokov a vyššie stredné vzdelanie potom tri roky. Existujú tu tzv. všeobecne vzdelávacie školy, kde možno získať základné aj stredoškolské vzdelanie. Známkovanie má dvanásť stupňov (12=1*, 11=1, 10=1, atď.). Po Rusku, Spojenom kráľovstve a Francúzsku má Ukrajina najvyšší počet absolventov [[vysoká škola|vysokých škôl]] v Európe. V krajine funguje niekoľko desiatok všeobecných, technických, pedagogických či lekárskych [[univerzita|univerzít]]. Najstaršou vysokou školou vo východnej Európe bola [[Ostrožská akadémia]] (založená v roku [[1576]]), nasledovala [[Kyjevsko-mohyľanská akadémia]] a [[Ľvovská univerzita]]. Väčšina škôl je verejná, najväčšou súkromnou vysokou školou je [[Medzioblastná akadémia personálneho manažmentu]]. Univerzitné vzdelanie je v súčasnosti reformované a v rámci tzv. [[Bolonský proces|Bolonského procesu]] je zavádzaný [[bakalár]]sky a [[magister (akademická hodnosť)|magisterský]] titul, ktoré postupne vytláčajú skorší titul ''špiecialista''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Болонський процес в Україні | url = http://www.osvita.org.ua/bologna/ | vydavateľ = osvita.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Sídla === {{Hlavný článok|Zoznam miest na Ukrajine}} {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = 17-07-02-Maidan Nezalezhnosti RR74377-PANORAMA.jpg | šírka1 = 220 | popis1 = [[Kyjev]] | obrázok2 = | šírka2 = 220 | popis2 = [[Charkov]] | obrázok3 = Beach-Chayka-aerial-2.jpg | šírka3 = 220 | popis3 = [[Odesa]] | obrázok4 = Dnipropetrovsk view 2015 tov-tob.jpg | šírka4 = 220 | popis4 = [[Dnipro]] }} V tomto zozname sa nachádza 20 najväčších miest na Ukrajine podľa počtu obyvateľov v roku 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://database.ukrcensus.gov.ua/PXWEB2007/ukr/publ_new1/2021/zb_chuselnist%202021.pdf |dátum prístupu=2023-01-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20220406120543/http://database.ukrcensus.gov.ua/PXWEB2007/ukr/publ_new1/2021/zb_chuselnist%202021.pdf |dátum archivácie=2022-04-06 }}</ref> Všetky čísla počítajú len ľudí žijúcich priamo v meste, nepočítajú populáciu v metropolitnom okolí. {| class="wikitable" ! Poradie ! Mesto ! Región ! Počet obyvateľov |- | 1 | [[Kyjev]] | [[Kyjev]] | 2 962 180 |- | 2 | [[Charkov]] | [[Charkovská oblasť]] | 1 433 886 |- | 3 | [[Odesa]] | [[Odeská oblasť]] | 1 015 826 |- | 4 | [[Dnipro]] | [[Dnepropetrovská oblasť]] | 980 948 |- | 5 | [[Doneck]] | [[Donecká oblasť]] | 905 364 |- | 6 | [[Záporožie]] | [[Záporožská oblasť]] | 722 713 |- | 7 | [[Ľvov]] | [[Ľvovská oblasť]] | 721 510 |- | 8 | [[Kryvyj Rih]] | [[Dnepropetrovská oblasť]] | 612 750 |- | 9 | [[Mykolajiv]] | [[Mykolajivská oblasť]] | 476 101 |- | 10 | [[Mariupoľ]] | [[Donecká oblasť]] | 431 859 |- | 11 | [[Luhansk]] | [[Luhanská oblasť]] | 399 559 |- | 12 | [[Vinnycia]] | [[Vinnycká oblasť]] | 370 601 |- | 13 | [[Makijivka]] | [[Donecká oblasť]] | 340 337 |- | 14 | [[Sevastopoľ]] | [[Sevastopoľ]] | 340 297 |- | 15 | [[Simferopol]] | [[Krym (republika)|Krym]] | 336 330 |- | 16 | [[Černihiv]] | [[Černihivská oblasť]] | 285 234 |- | 17 | [[Cherson]] | [[Chersonská oblasť]] | 283 649 |- | 18 | [[Poltava (mesto)|Poltava]] | [[Poltavská oblasť]] | 283 402 |- | 19 | [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]] | [[Chmeľnycká oblasť]] | 274 582 |- | 20 | [[Čerkasy]] | [[Čerkaská oblasť]] | 272 651 |} == Veda == [[Súbor:Sergey Korolev with dog.jpg|náhľad|upright|[[Sergej Pavlovič Koroľov|Sergej Koroľov]], hlavný sovietsky raketový inžinier a vedúci sovietskeho kozmického programu]] Ukrajincom bol matematik [[Michail Vasilievič Ostrogradskij|Mychajlo Ostrohradskyj]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Михайло Остроградський – геній, визнаний за життя | url = http://www.kdu.edu.ua/gazeta/2011/5-6/14.htm | vydavateľ = kdu.edu.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180510100325/http://www.kdu.edu.ua/gazeta/2011/5-6/14.htm | dátum archivácie = 2018-05-10 }}</ref> V súčasnosti je oceňovaný matematik [[Vladimir Geršonovič Drinfeľd|Vladimir Drinfeľd]], autor teórie kvantovej grupy. Prvý vrtuľník či štvormotorové lietadlo zostavil ukrajinský rodák ruského a poľského šľachtického pôvodu [[Igor Sikorsky]]. Významným mechanikom bol [[Stepan Prokopovyč Tymošenko|Stepan Tymošenko]]. Hoci narodený v ruskom Petrohrade, etnickým Ukrajincom bol zakladateľ geochémie [[Vladimir Ivanovič Vernadskij|Vladimir Vernadskij]]. V Charkove sa narodil astronóm [[Otto Struve]]. Na Ukrajine sa narodil aj nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu [[Ilia Iľjič Mečnikov|Ilia Mečnikov]]. [[Theodosius Dobzhansky]] bol genetikom hrajúcim kľúčovú úlohu pri tvorbe tzv. modernej evolučnej syntézy. Naopak skôr kurióznou postavou bol sovietsky biológ [[Trofim Denisovič Lysenko|Trofim Lysenko]]. Odesa bývala tradičným miestom zrodu geniálnych detí. Patril k nim aj fyzik [[George Gamow]], autor teórie o veľkom tresku, alebo matematik [[Vladimir Igorevič Arnoľd|Vladimir Arnoľd]]. V Ľvove sa narodil matematik [[Stanisław Ulam]]. Niekoľko Ukrajincov sa presadilo aj v oblasti humanitných a sociálnych vied. Osvietencom a otcom ukrajinskej vzdelanosti bol [[Hryhorij Savyč Skovoroda|Hryhorij Skovoroda]]. Ukrajinský pôvod mal aj etnograf [[Nikolaj Nikolajevič Miklucho-Maklaj|Nikolaj Miklucho-Maklaj]]. V Kyjeve sa narodil ruský filozof [[Nikolaj Alexandrovič Berďajev|Nikolaj Berďajev]], v Ľvove [[Ludwig von Mises]], zakladateľ preslávenej rakúskej ekonomickej školy. Najslávnejším rodákom z mesta [[Žytomyr]] bol [[Sergej Pavlovič Koroľov|Sergej Koroľov]], hlavný sovietsky [[raketa|raketový]] inžinier a konštruktér [[kozmická loď|kozmických lodí]]. V rokoch [[1946]] až [[1966]] bol počas [[vesmírne preteky|vesmírnych pretekov]] medzi [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] a [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]] vedúcim [[sovietsky kozmický program|sovietskeho kozmického programu]]. Na rozdiel od svojho náprotivku v USA, [[Wernher von Braun|Wernhera von Brauna]], bola jeho hlavná úloha v sovietskom kozmickom programe utajovaná až do jeho smrti. Počas práce na programe bol známy len ako „hlavný konštruktér“. Z Ukrajiny pochádzali aj viacerí sovietski, resp. ruskí a ukrajinskí [[kozmonaut]]i. Prvým Ukrajincom, ktorý letel do vesmíru, sa v [[august]]e [[1962]] stal kozmonaut [[Pavel Romanovič Popovič|Pavel Popovič]], ktorý sa narodil v [[Uzyn]]e v [[Kyjevská oblasť|Kyjevskej oblasti]]. Popovič letel v [[kozmická loď|kozmickej lodi]] [[Vostok 4]], ktorá vyštartovala deň po lodi [[Vostok 3]]. Po prvýkrát v histórii sa vtedy na obežnej dráhe nachádzali dve kozmické lode súčasne. Popovič letel do vesmíru aj druhýkrát, keď v [[júl]]i [[1974]] velil letu kozmickej lode [[Sojuz 14]], pričom absolvoval pobyt na [[kozmická stanica|kozmickej stanici]] [[Saľut 3]]. == Kultúra == [[Súbor:Pysanky2011.JPG|náhľad|Ukrajinské veľkonočné vajcia]] Základom ukrajinskej kultúry sú slovanské tradície zmiešané aj s tradíciami iných etník. Silno ovplyvnená je [[kresťanstvo]]m, predovšetkým [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávím]], no do istej miery aj [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíctvom]]. Z čias [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] má spoločné korene s bieloruskou a ruskou kultúrou, pričom ruský vplyv je v ukrajinskej kultúre trvalo a silne prítomný. Významný je tiež prínos niekdajšej početnej [[Židia|židovskej]] menšiny (na Ukrajine sa zrodilo aj [[chasidizmus|chasidské hnutie]]) a [[moslim (vyznávač islamu)|moslimov]] najmä na [[Krym (polostrov)|Kryme]]. V čase poľskej nadvlády na pravobrežnej Ukrajine sa veľmi presadzovali poľské vplyvy, ktoré sú patrné, napríklad v ukrajinskej slovnej zásobe. [[Súbor:Taras Shevchenko selfportrait oil 1840-2.jpg|upright|náhľad|vľavo|[[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Taras Ševčenko]], autoportrét z obdobia rokov 1840 – 1841]] V [[19. storočie|19. storočí]] bola ukrajinská kultúra a [[ukrajinčina]] utláčaná zo strany [[Ruská ríša|cárskeho Ruska]], ktorého záujmom bolo celé územie rusifikovať. Napriek tomu sa [[Ukrajinské národné obrodenie|ukrajinskému národnému obrodeniu]] podarilo etablovať spisovnú ukrajinčinu (priekopníckym dielom bola ''Aeneida'' [[Ivan Petrovyč Kotliarevskyj|Ivana Kotliarevského]] a o niečo neskôr aj básne [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Ševčenka]], ktorého sochu dnes nájdeme v takmer každom ukrajinskom meste). V poslednej tretine 19. storočia začala vznikať na základe medzinárodných podnetov a tradície ľudového a poloľudového hudobného divadla ukrajinská škola opery. Najstaršou živou súčasťou ukrajinského repertoáru je ''Záporožec za Dunajom'' [[Semen Stepanovyč Hulak-Artemovskyj|Semena Hulaka-Artemovského]] z roku 1863. Za vlastného zakladateľa ukrajinskej opery je považovaný [[Mykola Vitalijovyč Lysenko|Mykola Lysenko]], ktorý jej svojimi dielami (''Natalka Poltavka'', ''Taras Bulba'') vtlačil folklórny charakter. Potom, čo bol v ruskej časti vydaný dokonca zákaz používania ukrajinčiny, presunuli sa emancipačné snahy ukrajinských spisovateľov a politikov do liberálnejšej habsburskej časti krajiny – [[Halič (región)|Haliče]] a [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]]. Ani 20. storočie neprinieslo ukrajinskej kultúre priaznivé prostredie, lebo rusifikácia prebiehala aj v ére Sovietskeho zväzu až do roku 1991. Preto sú národné otázky v súčasnom ukrajinskom umení stále živé. [[Súbor:Леся Українка.1888.jpg|náhľad|upright|[[Lesia Ukrajinka]], najznámejšia ukrajinská spisovateľka, jeden zo symbolov ukrajinskej kultúry]] Národnými básnikmi sú na Ukrajine okrem Ševčenka aj [[Ivan Jakovyč Franko|Ivan Franko]] a [[Lesia Ukrajinka]]. Priekopníkom modernej ukrajinskej literatúry bol tiež [[Ivan Petrovyč Kotliarevskyj|Ivan Kotliarevskyj]]. Kráľom ukrajinskej literatúry je bezpochyby svetovo preslávený satirik [[Nikolaj Vasilievič Gogoľ|Nikolaj Gogoľ]]. Ukrajinský pôvod má ruský básnik [[Jevgenij Alexandrovič Jevtušenko|Jevgenij Jevtušenko]], hoci narodený na Sibíri. V Kyjeve sa narodil dramatik [[Michail Afanasievič Bulgakov|Michail Bulgakov]]. V Odese sa narodili [[Isaak Emmanuelovič Babel|Isaak Babel]] či [[Anna Andrejevna Achmatovová|Anna Achmatovová]]. Vo Vinnyckej oblasti brazílska spisovateľka [[Clarice Lispectorová]]. Súčasťou Ukrajiny je dnes územie Haliče, ktoré roky patrilo Poľsku a tiež Rakúsko-Uhorsku. V centre Haliče, Ľvove, sa narodil, napríklad klasik sci-fi [[Stanisław Lem]], básnik a esejista [[Zbigniew Herbert]], humorista [[Stanisław Jerzy Lec]] či erotický spisovateľ [[Leopold von Sacher-Masoch]], po ktorom bol neskôr nazvaný [[masochizmus]]. V súčasnosti sú populárne knihy [[Jurij Ihorovyč Andruchovyč|Jurija Andruchovyča]], [[Andrej Jurievič Kurkov|Andreja Kurkova]], či [[Ihor Zynovijovyč Pavľuk|Ihora Pavľuka]]. Veľmi prekladaní sú tiež [[Oksana Stefanivna Zabužko|Oksana Zabužko]] či Jurij Andruchovyč. Najslávnejším skladateľom narodeným na území dnešnej Ukrajiny je ruský skladateľ, pianista a dirigent [[Sergej Sergejevič Prokofiev|Sergej Prokofiev]]. Z interpretov pianista ruského pôvodu [[Alexander Siloti]] či baletný tanečník a choreograf [[Serge Lifar]]. V Kyjeve sa narodil významný avantgardný sochár [[Alexander Archipenko]]. K súčasným známym sochárom patrí [[Mykola Havrylovyč Šmaťko|Mykola Šmaťko]]. Na Ukrajine sa narodili aj maliari ruského pôvodu [[Ilia Jefimovič Repin|Ilia Repin]], [[Vladimir Jevgrafovič Tatlin|Vladimir Tatlin]], [[Kazimir Severinovič Malevič|Kazimir Malevič]], krajinkár [[Archip Ivanovič Kuindži|Archip Kuindži]] či predstaviteľ socialistického realizmu a autor známeho Leninovho obrazu [[Isaak Izrailevič Brodskij|Isaak Brodskij]]. Významnou maliarkou a sochárkou ruského pôvodu bola [[Marija Konstantinovna Baškirceva|Marija Baškirceva]]. Svojráznou [[happening|performerkou]] ruského pôvodu, využívajúcou predovšetkým piesok, je [[Ksenija Alexandrovna Simonova|Ksenija Simonova]]. Významnými filmovými režisérmi z časov Sovietskeho zväzu boli [[Olexandr Petrovyč Dovženko|Olexandr Dovženko]] a [[Sergej Fiodorovič Bondarčuk|Sergej Bondarčuk]]. V Kyjeve sa narodil tiež režisér [[Anatole Litvak]]. Z modelingu odštartovala k hollywoodskej sláve [[Olga Kurylenko]] i [[Milla Jovovichová]], známa predovšetkým z bondovky ''Quantum of Solace''. Aj v súčasnosti je živý ukrajinský folklór. Bolo obnovených mnoho vidieckych slávností, existujú súbory ľudových piesní a tancov. Prvky piesňového folklóru vo výraznej miere prenikajú aj do súčasnej ukrajinskej [[pop (hudobný žáner)|pop music]]. === Šport === [[Súbor:VladimirVitaliy.jpg|náhľad|upright|Bratia [[Volodymyr Volodymyrovyč Klyčko|Volodymyr]] (vľavo) a [[Vitalij Volodymyrovyč Klyčko|Vitalij Klyčko]] (vpravo)]] Značné úspechy dosiahli ukrajinskí [[šach (hra)|šachisti]], ako boli [[Vasyl Mychajlovyč Ivančuk|Vasyl Ivančuk]], [[Anna Olehivna Muzyčuková|Anna Muzyčuková]], [[Ruslan Olehovyč Ponomariov|Ruslan Ponomariov]], [[Jefim Dmitrijevič Bogoľubov|Jefim Bogoľubov]], [[David Ionovič Bronštejn|David Bronštejn]] a [[Sergej Alexandrovič Kariakin|Sergej Kariakin]]. Úspechov dosiahli tiež ukrajinské [[futbal]]ové kluby, najmä [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] a [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]]. Tromi najznámejšími hráči boli [[Oleh Volodymyrovyč Blochin|Oleh Blochin]], [[Ihor Ivanovyč Belanov|Ihor Belanov]] a [[Andrij Mykolajovyč Ševčenko|Andrij Ševčenko]]. Futbalový život všetkých troch ovplyvnil tréner [[Valerij Vasyľovyč Lobanovskyj|Valerij Lobanovskyj]]. Najslávnejším ukrajinským športovcom všetkých čias je [[atletika|atlét]], [[skok o žrdi|skokan o žrdi]] [[Serhij Nazarovyč Bubka|Serhij Bubka]]. V časoch Sovietskeho zväzu priviezli olympijské medaily tiež, napríklad šprintér [[Valerij Pylypovyč Borzov|Valerij Borzov]] či vytrvalostný bežec [[Volodymyr Petrovyč Kuc|Volodymyr Kuc]]. Pre samostatnú Ukrajinu vybojovala štyri zlaté medaily plavkyňa [[Jana Olexandrivna Kločkovová|Jana Kločkovová]]. V [[box (šport)|boxerskom]] ringu sa preslávili majstri sveta vo svojich váhových kategóriách [[Vitalij Volodymyrovyč Klyčko|Vitalij Klyčko]] a jeho brat [[Volodymyr Volodymyrovyč Klyčko|Volodymyr Klyčko]]. Vitalij Klyčko je od roku 2014 politikom, starostom Kyjeva. === Kuchyňa === [[Súbor:Food from Puzata Hata restaurant in Lviv.jpg|náhľad|Obľúbené jedlá na Ukrajine]] [[Ukrajinská kuchyňa]] je veľmi rozmanitá a má prvky rôznych európskych kuchýň v oblasti, najmä [[ruská kuchyňa|ruskej]], [[poľská kuchyňa|poľskej]], [[nemecká kuchyňa|nemeckej]], [[maďarská kuchyňa|maďarskej]] a [[turecká kuchyňa|tureckej]]. Najdôležitejším je ale [[Slovania|staroslovanský]] vplyv. Ukrajinská kuchyňa ovplyvnila aj národné kuchyne susedných krajín, vrátane poľskej a ruskej kuchyne. Prvky ukrajinskej kuchyne sú známe aj v Severnej Amerike vďaka ukrajinským imigrantom do [[Spojené štáty|USA]] a [[Kanada|Kanady]]. Ukrajinské tradície varenia sú udržiavané v mnohých reštauráciách na Ukrajine, Rusku a v súčasnosti aj v Európe a Severnej Amerike. Zvláštnosťou ukrajinskej kuchyne je využívanie prevažne domácich potravín ako sú [[ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[mäso]], [[ovocie]], [[huby]], lesné plody a bylinky. Typické pokrmy sú [[boršč]], [[soľanka (polievka)|soľanka]], [[peľmene]], [[varenyky]] či plnené [[pirohy]]. K Ukrajine však patrí aj [[vodka]] (''horilka''), ktorej v posledných rokoch čiastočne konkuruje [[pivo]]. Obľúbeným nápojom je tiež [[kvas]]. [[Veľká noc]] sa v ukrajinčine nazýva ''velykdeň'', ''pascha'' či ''paska'' a sú rovnako ako [[Vianoce]] slávené podľa [[juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]], t.j. neskôr než v západnej Európe. Veľmi populárne je farbenie kraslíc (''pysanky''), ktorému je v západoukrajinskej [[Kolomyja|Kolomyji]] venované unikátne múzeum. <center> <gallery> Súbor:Borscht served.jpg|Ukrajinský [[boršč]] s kyslou smotanou Súbor:Wareniki.JPG|''Varenyky'' s mäsom, cibuľou a kyslou smotanou Súbor:Pampuchy Donetsk.JPG|Šišky (''pampušky'') s cesnakom Súbor:Deruny Potato Pancakes.JPG|Ukrajinské zemiakové placky (''deruny'') s kyslou smotanou Súbor:Chicken Kiev - Ukrainian East Village restaurant.jpg|Kyjevský kotlet Súbor:Golubci8.jpg|Plnené kapustové rolky (''holubci'') s ryžou a mäsom Súbor:Martiniouk Paska.JPG|''Paska'', tradičný ukrajinský veľkonočný chlieb </gallery> </center> == Dni pracovného pokoja == [[Súbor:Ukrainian Independence Day in Luhansk.jpg|náhľad|Oslavy dňa nezávislosti v [[Luhansk]]u v roku 2013]] * [[1. január]] – [[Nový rok]] * [[7. január]] – [[Vianoce]] (''Rizdvo''; podľa [[juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]]) * [[8. marec]] – [[Medzinárodný deň žien]] * pohyblivý sviatok [[Veľká noc]] (podľa juliánskeho kalendára) * pohyblivý sviatok [[Turíce]] (podľa juliánskeho kalendára) * [[1. máj]] – [[Sviatok práce|Deň medzinárodnej solidarity pracujúcich]] * [[9. máj]] – [[Deň víťazstva|Deň víťazstva nad nacizmom v druhej svetovej vojne]] * [[28. jún]] – [[Deň ústavy Ukrajiny]] * [[24. august]] – [[Deň nezávislosti Ukrajiny]] * [[14. október]] – [[Deň obrancu Ukrajiny]] * [[25. december]] – [[Vianoce]] (''Rizdvo''; podľa [[gregoriánsky kalendár|gregoriánskeho kalendára]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina zaviedla štátny sviatok Vianoc aj podľa gregoriánskeho kalendára | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/11/21/ukrajina_zaviedla_%C5%A1t%C3%A1tny_sviatok_vianoc/1350246 | vydavateľ = Radio Vaticana | dátum vydania = 2017-11-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-16 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180316151910/http://sk.radiovaticana.va/news/2017/11/21/ukrajina_zaviedla_%C5%A1t%C3%A1tny_sviatok_vianoc/1350246 | dátum archivácie = 2018-03-16 }}</ref> == Poznámky == <references group="pozn."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Pozri aj == * [[Dejiny Ukrajiny]] * [[Zoznam miest na Ukrajine]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Ukraine|wikt=Ukrajina}} == Externé odkazy == * [https://www.kmu.gov.ua/ Oficiálna stránka ukrajinskej vlády] {{ukr icon}} == Zdroj == * MATEJKO, Ľ.: ''Poznámky k predmetu Východná Európa – krajiny a ľudia'', Bratislava, 2007. {{Administratívne členenie Ukrajiny}} {{Európa}} {{CIS}} {{WTO}} {{OBSE}} [[Kategória:Ukrajina]] [[Kategória:Členovia SNŠ]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Európe]] 2v7yqitbjcvk8ry7i2zcf1sckrju2r9 8371121 8371119 2026-09-19T21:33:28Z ~2026-50590-93 305760 /* Vláda Mazepu a likvidácia Siče */ 8371121 wikitext text/x-wiki {{Infobox štát | Celý názov = Ukrajina | 2. pád názvu = Ukrajiny | Vlajka = Flag of Ukraine.svg | Znak = Lesser Coat of Arms of Ukraine.svg | Poloha = Europe-Ukraine (disputed territory).svg | Hymna = [[Šče ne vmerla Ukrajina]]<br />(Ešte Ukrajina nezomrela)<br />[[Súbor:National anthem of Ukraine, instrumental.oga|center]] | Dlhý miestny názov = – | Krátky miestny názov = Україна | Hlavné mesto = [[Kyjev]] | ŠírkaSt = 50 | ŠírkaMin = 27 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 30 | DĺžkaMin = 30 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = Kyjev | Úradné jazyky = [[ukrajinčina]] | Regionálne jazyky = [[ruština]], [[poľština]], [[krymská tatárčina]],<br> [[maďarčina]], [[rumunčina]], [[bulharčina]] | Demonym = [[Ukrajinci|Ukrajinec, Ukrajinka]] | Štátne zriadenie = [[Demokratická republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = [[Prezident]]<br />[[Predseda vlády]] | Politickí predstavitelia = [[Volodymyr Olexandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]]<br />[[Serhij Koreckij]] | Vznik = [[24. august]] [[1991]] (vyhlásenie nezávislosti od [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a premenovanie [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinskej SSR]] na Ukrajinu)<br />[[26. december]] 1991 (oficiálny vznik nezávislej Ukrajiny) | Susedia = [[Rusko]], [[Bielorusko]], [[Poľsko]], [[Slovensko]], [[Maďarsko]], [[Rumunsko]], [[Moldavsko]] | Rozloha = 603 628{{#tag:ref|zarátajúc [[Krym (polostrov)|Krym]], [[Donecká oblasť|Doneckú oblasť]], [[Luhanská oblasť|Luhanskú oblasť]] a všetky oblasti, ktoré sú ''de iure'' súčasťou Ukrajiny|group=pozn.}} | Poradie rozloha = 45 | Rozloha vody = | Percento vody = 3,8 | Odhad počtu obyvateľov = 31 000 000<ref>https://fakty.com.ua/ua/ukraine/20250122-naselennya-ukrayiny-u-2025-roczi-ta-metody-vyrishennya-demografichnoyi-kryzy-prognoz-eksperta/</ref> | Rok odhad počtu obyvateľov = 2024 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 37 | Sčítanie počtu obyvateľov = 48 457 102 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2001 | Hustota obyvateľstva = 73,8 | Poradie hustota = 115 | HDP = 198 miliárd | Rok HDP = 2021 | Poradie HDP = 56 | HDP na hlavu = 14 330 | Poradie HDP na hlavu = 100 | HDI = 0,773 | Rok HDI = 2021 | Poradie (HDI) = 77 | Kategória HDI = vysoký | Mena = [[Ukrajinská hrivna|hrivna]] (=100 kopejok) | Kód meny = UAH | Časové pásmo = [[Východoeurópsky čas|VEČ]] | UTC posun = +2 | Letný čas = [[Východoeurópsky letný čas|VELČ]] | UTC posun leto = +3 | Medzinárodný kód = UKR/UA | Kód motorových vozidiel = UA | Internetová doména = .ua<br />.укр | Smerové telefónne číslo = 380 | Poznámky = }} '''Ukrajina''' ({{V jazyku|ukr|Україна|''Ukrajina''}} [ʊkrɐˈjinɐ]) je [[štát]] vo [[Východná Európa|východnej Európe]]. Hraničí so siedmimi štátmi: so [[Slovensko]]m ({{km|98|m}}), [[Maďarsko]]m ({{km|103|m}}), [[Rumunsko]]m ({{km|538|m}}), [[Moldavsko]]m ({{km|939|m}}), [[Rusko]]m ({{km|2245|m}}), [[Bielorusko]]m ({{km|891|m}}) a [[Poľsko]]m ({{km|428|m}}). Celková dĺžka ukrajinských hraníc predstavuje {{km|4558|m}}. Južná hranica je tvorená [[Čierne more|Čiernym]] a [[Azovské more|Azovským morom]], pričom medzi týmito dvoma moriami sa nachádza polostrov [[Krym (polostrov)|Krym]]. Hlavné mesto [[Kyjev]] leží na [[Dneper|Dnepri]], najväčšej ukrajinskej rieke. Ukrajina získala nezávislosť v roku [[1991]] po rozpade [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], pričom je aj zakladajúcim členom [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]] (SNŠ).{{#tag:ref|Oficiálne má Ukrajina iba štatút pozorovateľa, keďže doteraz nepodpísala stanovy SNŠ a podľa vyjadrenia prezidentskej kancelárie sa na podpis ani nechystá.|group=pozn.}} Ukrajina je [[unitárny štát]], ktorý sa administratívne delí na 24 oblastí, dve mestá s osobitným štatútom ([[Kyjev]] a [[Sevastopoľ]]) a [[Krym (republika)|Krymskú autonómnu republiku]]. Polostrov [[Krym (republika)|Krym]] vrátane mesta [[Sevastopoľ]] bol v marci 2014 anektovaný [[Rusko|Ruskou federáciou]]. V [[Luhanská oblasť|Luhanskej]] a [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]] sa rozhoreli boje medzi ukrajinskými vládnymi silami a proruskými separatistami, čím sa začala [[rusko-ukrajinská vojna]]. [[24. február]]a [[2022]] [[Ozbrojené sily Ruskej federácie]] prekročili hranice Ukrajiny a dovtedajší konflikt [[Ruská invázia na Ukrajinu|vstúpil do novej fázy]] sprevádzanej ťažkými bojmi. == Pôvod názvu == Presný názov Ukrajiny znamená ''zem, ktorá leží na kraji' alebo aj prihraničná zem'. Leží na juhovýchodnom pohraničí [[Európa|Európy]] a prahu [[Ázia|Ázie]] na okrajoch štátov [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomoria]] a na križovatke dôležitých hraničných ciest medzi lesom a stepou.'' Slovo ''Ukrajina'' je [[slovanské jazyky|slovanského]] pôvodu, [[etymológia]] však nie je jednoznačná. Najčastejšie sa uvádza význam „okrajové územie“, presnejšie jednotlivé krajné, hraničné kniežatstvá [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. Ďalšie výklady hovoria v súvislosti s kniežatstvami o „ukrojených“, oddelených krajinách. Prvé doložené použitie z roku [[1187]] pochádza z [[Nestor (kronikár)|Kyjevského letopisu]], zachovaného v [[Rozprávanie o dávnych časoch|Rozprávaní o dávnych časoch]] v [[Rozprávanie o dávnych časoch#Redakcie letopisu|Ipatievskom kódexe]] z obdobia okolo roku [[1425]], ktorý obsahuje aj kópiu [[Haličsko-volynský letopis|Haličsko-volynského letopisu]] opisujúceho udalosti v rokoch [[1201]] – [[1292]]. V tomto texte sa v súvislosti so smrťou [[Perejaslavské kniežatstvo|perejaslavského]] [[kňaz (Slovania)|kňaz]]a [[Vladimir Glebovič|Vladimira Gleboviča]] ([[1187]]) píše ''ѡ нем же Ѹкраина много постона'' (''o nem že Ukraina mnogo postona''&nbsp;–&nbsp; ''Ukrajina za ním veľmi stonala'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ІЗБОРНИК. Історія України IX-XVIII ст. Першоджерела та інтерпретації | url = http://litopys.org.ua/ | vydavateľ = litopys.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Въ лЂто 6694 &#x5B;1186&#x5D; - 6698 &#x5B;1190&#x5D;. Іпатіївський літопис | url = http://litopys.org.ua/ipatlet/ipat28.htm | vydavateľ = litopys.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> Aj keď sa slovo ''ѹкраина'' (''ukrajina'') používalo všeobecne pre ''pohraničie'' alebo [[marka (hraničné územie)|marku]], v zmienenom letopise na viacerých miestach označuje konkrétne územie alebo etnonymum ''Ѹкраинѧнѣ'' (''Ukrainjanje'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ваша версия WEB-браузера не поддерживает фрэймы! | url = http://www.lrc-lib.ru/rus_letopisi/gvl/index.php?page=864 | vydavateľ = lrc-lib.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180316084856/http://www.lrc-lib.ru/rus_letopisi/gvl/index.php?page=864 | dátum archivácie = 2018-03-16 }}</ref> V nasledujúcich storočiach bolo slovo naďalej používané predovšetkým v širokom význame krajných území, niekedy tiež oblastí vonkajších slovanskému osídleniu, susedných „ukrajín“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = БАРКУЛАБІВСЬКИЙ ЛІТОПИС | url = http://litopys.org.ua/psrl3235/lytov11.htm | vydavateľ = litopys.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od [[16. storočie|16. storočia]] sa slovo objavuje aj mimo slovanské písomné pamiatky a v priebehu [[17. storočie|17. storočia]] sa začína etablovať v európskej geografii; postupne začína odkazovať na „územie obývané [[Ukrajinci|Ukrajincami]]“. Označenie ''Ukrajina'' sa používalo skôr v ľudovej reči, zatiaľ čo poľské, resp. ruské úrady používali spravidla označenie ''Malá Rus'', ''Malorusko'' – oproti Veľkej Rusi, t.j. dnešnému [[Rusko|Rusku]], Bielej Rusi (dnes [[Bielorusko]]) a [[Červená Rus|Červenej Rusi]]. Obyvatelia Ukrajiny bývali označovaní spravidla ako Malorusi či Rusíni; etnonymum ''Ukrajinec'' sa objavuje približne od [[18. storočie|18. storočia]], pričom sa úplne presadilo až koncom [[19. storočie|19. storočia]]. == Dejiny == {{Hlavný článok|Dejiny Ukrajiny}} === Starovek a stredovek === [[Súbor:Principalities of Kievan Rus' (1054-1132).jpg|náhľad|Kniežatstvá [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] (1054 – 1132)]] Osídlenie dnešnej Ukrajiny je doložené od [[5. tisícročie pred Kr.|5. tisícročia pred. n. l.]], z ktorého pochádzajú nálezy artefaktov [[Tripolská kultúra|tripolskej kultúry]]. V staroveku bol juh Ukrajiny perifériou antického sveta: existovalo tu kráľovstvo [[Skýti|Skýtov]], o ktorých živote podáva správu grécky historik [[Hérodotos]]; na Kryme a na pobreží Čierneho mora vznikali [[Staroveké Grécko|grécke]] a neskôr [[Krymskí Góti|gótske]] kolónie. Stredná a severozápadná Ukrajina je potom oblasťou [[etnogenéza|etnogenézy]] [[Slovania|Slovanov]]. V roku [[882]] [[Velikij Novgorod|Novgorodský]] knieža [[Oleg (Kyjevská Rus)|Oleg]] ovládol Kyjev, ktorý predtým platil tribút [[Chazari|Chazarskej ríši]], a tak sa na území dnešnej Ukrajiny, Ruska, Bieloruska, Litvy a Lotyšská sformoval prvý východoslovanský štát, [[Kyjevská Rus]]. Zjednotení Slovania potom dobyli hlavné mesto Chazarov. Jeho najvýznamnejší panovník [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimír I.]] prijal v roku [[988]] [[kresťanstvo]]. Po rozpade štátu vzniklo niekoľko samostatných kniežatstiev; na západe bolo najdôležitejšie [[Haličsko-volynské kniežatstvo]], zatiaľ čo juh dnešnej Ukrajiny bol osídlený kočovnými kmeňmi [[Kypčakovia (historickí)|Polovcov]]. Počas [[13. storočie|13. storočia]] došlo k postupnému obsadeniu časti samostatných kniežatstiev [[Tatári (etnikum)|tatárskymi]] (mongolskými) nájazdníkmi. Kyjev bol spustošený v roku 1240 Mongolmi a centrum Rusi sa neskôr presunulo na sever. Celá oblasť sa dostala pod vplyv novosformovanej tatárskej [[Zlatá horda|Zlatej hordy]]; len na západnú časť dnešnej Ukrajiny tatárska moc neprenikla. Západná časť Ukrajiny bola od konca 14. storočia súčasťou Poľska (Podolie, Červená Rus, časť Volyne). Valná časť Ukrajiny sa s úpadkom Zlatej hordy stala suverénnou súčasťou [[Litovské veľkokniežatstvo|Litovského veľkokniežatstva]]. Na juhu sa vytvoril [[Krymský chanát]] a východ sa dostával pod vplyv [[Moskovské veľkokniežatstvo|Moskovskej Rusi]]. === Medzi Poľskom, Ruskom a Osmanskou ríšou === V roku [[1569]] došlo k uzavretiu [[Lublinská únia|Lublinskej únie]]; územie Ukrajiny, ktoré patrilo pod Litvu (približne po rieku Dneper), bolo v rámci [[Republika oboch národov|Poľsko-litovského štátu]] prevedené priamo pod Poľské kráľovstvo. Ukrajinská šľachta získala v Poľsku rovnaké práva aké prislúchali poľskej šľachte. Významné bolo osídlenie [[Kozáci|záporožských kozákov]] s centrom na [[Záporožská Sič (územie)|Siči]], v ktorej sa sústreďovali ľudia z rôznych sociálnych vrstiev, najmä však poddaných, ktorí sem utiekli pred feudálnym útlakom. Záporožci vytvárali vojenské nárazníkové pásmo v oblasti [[Divoké polia|Divokých polí]], susediacich s Krymským chanátom. [[Krymskí Tatári]] a [[Nogajská horda|Nogajci]], vazali osmanského [[sultán]]a, podnikali takmer každý rok lúpežné vpády, ktoré zabraňovali trvalejšiemu osídleniu južnej a východnej Ukrajiny. Niektorí historici odhadujú, že pri nájazdoch obávanej krymskotatárskej jazdy, medzi 15. a 18. storočím bolo odvlečených a predaných do [[otrokárstvo (využívanie otrokov)|otroctva]] v [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] až 3 milióny ľudí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hájek | meno = Adam | autor = | odkaz na autora = | titul = Obávané Tatary vyhnal z Krymu Stalin, na spravedlnost čekají dodnes | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/obavane-tatary-vyhnal-z-krymu-stalin-na-spravedlnost-cekaji-dodnes-1fw-/zahranicni.aspx?c=A101130_204354_zahranicni_vel | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2010-12-01 | dátum prístupu = 2018-03-09 }}</ref> === Chmeľnyckého povstanie === [[Súbor:Bohdan Khmelnytsky (Portrait, sec. half 17th century, Chernihiv Historical Museum) (cropped).jpg|náhľad|vľavo|upright|[[Bohdan Chmeľnyckyj]], [[kozáci|kozácky]] [[hajtman (Ukrajina)|hajtman]] a zakladateľ prvého štátu kozákov]] V roku [[1648]] došlo po niekoľkých menších búrkach na Ukrajine k veľkému [[Kozáci|kozáckemu]] povstaniu, ktoré vzišlo zo [[Záporožská Sič (územie)|Záporožskej Sič]]e, a ktoré viedol [[Bohdan Chmeľnyckyj]]. Tomu sa podarilo v spojenectve s Krymskými Tatármi v niekoľkých bitkách poraziť poľské vojská, čo viedlo k vzniku [[Záporožská Sič (územie)|Kozáckeho hajtmanátu]], ktorý je zvyčajne vnímaný ako predchodca Ukrajiny. Porazený bol však už v roku [[1651]] v bitke pri Berestečku. Chmeľnyckého povstanie bolo sprevádzané protižidovskými [[pogrom]]ami, ale aj vraždením Poliakov, najmä šľachticov. V roku [[1654]] sa potom obrátil o pomoc k ruskému cárovi Alexejovi. [[Dejiny Ukrajiny#Perejaslavská rada|Perejaslavská dohoda]] ale znamenala stratu suverenity pre ukrajinské územia. Boje potom s podporou Moskovskej Rusi proti Poľsku pokračovali ďalej a skončili až v roku 1667 mierom v [[Andrusovské prímerie|Andrusove]]. === Haďačská únia === [[Súbor:YMR-2015-08-08 189.jpg|náhľad|Historické centrum Gadyachu]] Po smrti Chmeľnyckého, Poľsko-Litovská únia dospela ku kompromisu s ukrajinskými Kozákmi tzv. ''Dohodou z Haďače'' dňa [[16. september|16. septembra]] [[1658]]. Tá ustanovila novú Úniu, schválenú poľsko-litovským snemom [[12. máj]]a [[1659]], ako trojčlennú (Poľské kráľovstvo, Litovské veľkokniežatstvo a Hajtmanská Rus) a zaručila záporožským Kozákom, t.j. Ukrajine, tradične nazývanej Rusou, rovné postavenie voči Poľskému kráľovstvu a Litovskému veľkokniežatstvu, s vlastnými úradmi – maršalkom (premiérom), vojskom a najvyšším súdom. Táto dohoda tiež ustanovila náboženskú rovnoprávnosť pre pravoslávie. Vzhľadom k neskorším vojnovým udalostiam v Poľsku vrátane ''švédskej potopy'' a vojny s Ruskom a tiež z druhej strany vzbury Kozákov proti Ivanovi Vyhovskému, ktorý dohodu z Haďače uzatváral, nebola táto dohoda v skutočnosti naplnená. Po rokoch nepretržitého bojovania bola potom v roku 1667 dohoda nahradená poľsko-ruskou zmluvou [[Andrusovské prímerie|Andrusovo]], ktorá rozdelila ukrajinské územie medzi Poľsko-litovskú úniu a [[Ruské cárstvo]]. To bolo vtedy rozdelené podľa rieky [[Dneper]]. === Vláda Mazepu a likvidácia Siče === [[Súbor:Пам'ятний хрест жертвам Батуринської трагедії 2.jpg|náhľad|Pamätník obetiam masakru v meste Baturin v roku 1708]] [[Súbor:Battle of Poltava 1709.PNG|náhľad|[[Bitka pri Poltave]] v roku 1709]] Po Chmelnického smrti vypukla občianska vojna, známa ako „Ruina“, ktorá sa začala nezhodami medzi rôznymi skupinami obyvateľstva o tom, či posilniť spojenectvo s Moskvou alebo uzavrieť spojenectvo s Poľskom alebo Osmanskou ríšou, čo viedlo k rozdeleniu Ukrajiny na Pravobrežnú, Ľavobrežnú a Záporožskú Sič. Najvýznamnejšou a najpamätnejšou érou bola vláda [[Ivan Mazepa|Ivana Mazepu]] na konci 17. a začiatkom 18. storočia. Osobne financoval otvorenie niekoľkých nových knižníc, postavil početné kostoly v ukrajinskom barokovom štýle a vytvoril rozvinutý právny systém pre Hetmanát. Kvôli pretrvávajúcim obmedzeniam autonómie Hetmanátu a porušovaniu podmienok zmluvy z roku 1654 Ruskom Mazepa prerušil vzťahy s Ruskom a uzavrel spojenectvo so Švédskom, za čo ruské vojská [[Masaker v Baturine|zničili hlavné mesto Hetmanátu, Baturin]]. Po porážke v bitke pri Poltave pokračovali obmedzenia autonómie kozákov <ref>[https://hromadske.ua/en/amp/society/235397-their-city-is-shelled-but-they-come-here-for-a-tour-story-of-the-museum-in-baturyn-that-survived-russian-fire-and-continues-to-function “Their city is shelled but they come here for a tour.” Story of the museum in Baturyn that survived Russian fire and continues to function]</ref> <ref>[https://was.media/microformats/baturinskaja-tragedija/ Батуринская трагедия]</ref> <ref>[https://gazeta.ua/ru/articles/history/_russkie-vojska-vzyali-shturmom-getmanskuyu-stolicu/1057706 Русские войска взяли штурмом гетманскую столицу]</ref>. [[Súbor:Filip Orliks konstitution 10, 11-crop.tif|thumb|250px|Ústava Pilipa Orlíka, 1710]] Hetmanát bol pod úplnou kontrolou Ruskej ríše a Záporožská Sič si zachovala svoje zvyky a určitú nezávislosť. V roku 1710 Pilip Orlik navrhol vlastnú ústavu <ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/kviten/16/1710-uhvaleno-konstytuciyu-pylypa-orlyka 1710 – ухвалено Конституцію Пилипа Орлика]</ref>. Ukrajinskí kozáci sa zúčastnili rusko-tureckej vojny v rokoch 1768 – 1774 na strane Ruskej ríše, pričom čelili neustálym nájazdom Krymského chanátu a v záujme ochrany pravoslávnej cirkvi. Mnohí záporožskí kozáci tiež podporovali Pugačevovo povstanie, národné vojenské povstanie proti nevoľníctvu v Rusku. V dôsledku toho bola v roku 1775 [[Záporožská Sič]] zlikvidovaná a kozácki vodcovia na čele s Pjotrom Kalnyševským boli vyhnaní na Solovky <ref>[Останній кошовий отаман Запорозької Січі https://cdiak.archives.gov.ua/v_325_Petro_Kalnyshevskii.php]</ref>. === Delenie Poľska a pripojenie k Ruskej ríši === {{Hlavný článok|Rusifikácia Ukrajiny}} [[Súbor:1904 Map showing Ukraine region before unification.pdf|náhľad|Mapa z roku 1904 zobrazujúca časť [[Ruská ríša|Ruského impéria]], kde sa nachádza aj dnešná Ukrajina]] V Poľsku dochádzalo k vnútorným rozbrojom a svoju úlohu zohralo aj vzopätie porobených národov, najmä na Ukrajine. Pri [[delenia Poľska|delení Poľska]] v rokoch [[1772]] – [[1795]] bola k Ruskej ríši pripojená aj väčšina pravobrežnej (strednej a západnej) Ukrajiny okrem [[Halič (región)|Haliče]] a [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]], ktoré v roku 1772 získala [[habsburská monarchia]]. Ukrajina však stratila aj len náznak akejkoľvek autonómie, najmä po zániku Záporožskej Siče v roku 1775. Sič bola zničená v roku 1775 stotisícovou armádou, ktorá sa vydala na ťaženie z [[Pevnosť svätej Alžbety|pevnosti svätej Alžbety]]. A táto pevnosť, podobne ako iné podobné obranné body ako Odesa, Cherson a Nikolajev, sa do konca 18. storočia premenila na mesto Jelisavetgrad. [[Súbor:Гармати і вали Фортеці Святої Єлисавети в Кіровограді.jpg|náhľad|Delá pevnosti svätej Alžbety v modernom meste [[Kropyvnyckyj]]]] Koncom [[18. storočie|18. storočia]] bola tiež zlikvidovaná tatárska a turecká moc na juhu a cárovná [[Katarína II. (Rusko)|Katarína II. Veľká]] a jej poradca [[Grigorij Alexandrovič Poťomkin|knieža Potemkin]] založili v novodobytej tzv. [[Novorusko (historické územie)|Novej Rusi]] niekoľko významných miest. Obdobie [[19. storočie|19. storočia]] bolo dobou tvrdého národnostného útlaku zo strany Ruskej ríše a zároveň dobou [[ukrajinské národné obrodenie|ukrajinského národného obrodenia]], spočiatku kultúrneho, neskôr aj politického. Tieto snahy sa po cárskych represiách a zákaze používania ukrajinčiny v roku [[1876]] sústredili predovšetkým do habsburskej časti krajiny, kde bol oveľa liberálnejší režim. Súčasne sa, hoci pomaly, rozvíjalo aj hospodárstvo, začalo sa s výstavbou železničnej siete a masívnou ťažbou uhlia; rýchlo rástli mestá, najmä [[Kyjev]] a [[Charkov]]. === Prvá svetová vojna a snaha o nezávislosť === {{Hlavný článok|Západoukrajinská ľudová republika|Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinská sovietska socialistická republika|Podkarpatská Rus|Poľsko-ukrajinská vojna}} [[Súbor:Polish troops in Kiev.jpg|náhľad|Poľské jednotky vstupujú do [[Kyjev]]a v máji 1920 počas [[poľsko-boľševická vojna|poľsko-sovietskej vojny]], v ktorej [[Ukrajinská ľudová republika]] bojovala na strane Poľska proti [[boľševik]]om]] Ku koncu [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] a v priebehu [[Ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojny]] bolo na časti ukrajinského územia zostavených niekoľko ukrajinských vlád. Prvá ukrajinská republika, [[Ukrajinská ľudová republika]] (UNR), existovala v rokoch [[1917]] – [[1920]]. Prakticky bola len bojujúcou stranou v rámci ruskej občianskej vojny a zanikla pod náporom ruských boľševikov. [[Západoukrajinská ľudová republika]] (ZUNR) existovala v rokoch [[1918]] – [[1919]] a po celý čas svojej krátkej existencie viedla boj proti poľským jednotkám a zanikla pod náporom poľských a rumunských vojakov. Obe časti sa [[22. január]]a [[1919]] nakrátko zjednotili (''Akt Zluky''). Z praktického hľadiska išlo len o symbolický akt. Už vo [[február]]i 1919 boľševici dobyli Kyjev a Ukrajina tak upadla do chaosu. Nakoniec obe časti štátu bojovali nezávisle na sebe svoje vlastné vojny. Západná časť sa musela potýkať s inváziou Poliakov, zatiaľ čo zvyšok Ukrajiny bojoval na východe s ruskými boľševikmi. Prvým ukrajinským prezidentom bol historik, literát a filozof [[Mychajlo Serhijovyč Hruševskyj|Mychajlo Hruševskyj]]. Vedľa boľševikov a bielogvardejcov tu boli anarchisti ([[Nestor Ivanovyč Machno|Nestor Machno]]), nacionalisti ([[Symon Vasyľovyč Petliura|Symon Petliura]]) a hajtman [[Pavlo Petrovyč Skoropadskyj|Pavlo Skoropadskyj]]. Tiež sa tu bojovalo najdlhšie. V boji o národnú samostatnosť boli Ukrajinci porazení: západná Ukrajina sa v rokoch [[1920]] – [[1921]] stala súčasťou [[Druhá poľská republika|druhej poľskej republiky]] a v roku [[1922]] sa [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]] stala jednou zo zakladajúcich republík [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] s hlavným mestom vo východoukrajinskom [[Charkov]]e, ktoré bolo v roku 1934 prenesené do [[Kyjev]]a. V rokoch [[1926]] – [[1940]] existovala v rámci Ukrajinskej SSR [[Moldavská autonómna sovietska socialistická republika|autonómna republika Moldavcov]]. V roku [[1929]] sa vo Viedni uskutočnila konferencia Ukrajincov, ktorí emigrovali z vlasti. Títo založili [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|Organizáciu ukrajinských nacionalistov]] (OUN), ktorá sa usilovala o samostatný ukrajinský štát (často násilnou formou) a významne zasahovala do ďalšieho osudu Ukrajiny. === Sovietska éra === {{Hlavný článok|Ukrajinská sovietska socialistická republika}} [[Súbor:Ruined Kiev in WWII.jpg|náhľad|vľavo|Kyjev v troskách počas druhej svetovej vojny]] [[Súbor:GolodomorKharkiv.jpg|náhľad|Mŕtvoly vyhladovaných ľudí v uliciach [[Charkov]]a počas [[hladomor na Ukrajine|hladomoru na Ukrajine]], 1933]] [[Súbor:Ukraine-growth.png|náhľad|Územný vývoj Ukrajiny v rokoch 1918 – 1991]] Ukrajina ako súčasť Sovietskeho zväzu bola vystavená tvrdým skúškam; najťažšou z nich bol [[hladomor na Ukrajine|hladomor]] ({{V jazyku|ukr|Голодомор|''Holodomor''}}) v rokoch [[1932]] – [[1933]], ktorý bol vyvolaný násilnou [[kolektivizácia poľnohospodárstva|kolektivizáciou]] poľnohospodárstva. Táto katastrofa, ktorá bola zrejme sčasti úmyselne vyvolaná [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovou]] politikou, je dodnes zahalená rúškom nejasností, lebo stalinský režim o nej prikázal mlčať. Odhady počtu obetí sa veľmi rôznia; historici hovoria najčastejšie o 2,5 až 5 miliónoch mŕtvych hladom.<ref name="reflex-stoleti-krve-slz-a-demografickych">{{Citácia periodika | priezvisko = Šajtar | meno = Jaroslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Století krve, slz a demografických pohrom na Ukrajině | periodikum = Reflex | odkaz na periodikum = | url = http://www.reflex.cz/clanek/historie/54701/stoleti-krve-slz-a-demografickych-pohrom-na-ukrajine.html | issn = 0862-6634 | vydavateľ = Czech News Center | miesto = Praha | dátum = 2014-02-20 | dátum prístupu = 2018-03-09 }}</ref> Najhoršie boli zasiahnuté Ukrajinská SSR, severný Kazachstan a [[Kubáň (región)|Kubáň]] v terajšom južnom Rusku. Menšie hladomory postihli Ukrajinu tiež v rokoch [[1921]] – [[1923]] a [[1946]] – [[1947]], čiže v povojnových obdobiach. V rokoch [[1941]] – [[1944]] bola Ukrajina okupovaná [[nacistické Nemecko|nacistickým Nemeckom]]; v priebehu [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] zahynulo približne 7 miliónov obyvateľov Ukrajiny.<ref name="reflex-stoleti-krve-slz-a-demografickych"/> Po nemeckej porážke bola k Ukrajine pripojená jej terajšia západná časť (t.j. západná [[Volyň]] a východná [[Halič (región)|Halič]]), ktorá pred vojnou patrila Poľsku. Tieto územia boli krátkodobo obsadené sovietskymi vojskami už v [[september|septembri]] [[1939]]. V zime 1939/1940 sa uskutočnili sfalšované referendá o pripojení týchto území k ZSSR. Podobným spôsobom, sfalšovaným referendom, bola po obsadení Červenou armádou k Ukrajine pripojená tiež [[Podkarpatská Rus]], ktorá bola predvojnovou súčasťou [[prvá česko-slovenská republika|prvej česko-slovenskej republiky]]. V roku [[1954]] sa stal súčasťou Ukrajinskej SSR aj polostrov [[Krym (polostrov)|Krym]], ktorý bol dovtedy súčasťou [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruskej SFSR]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Transfer of the Crimea to the Ukraine | url = http://www.iccrimea.org/historical/crimeatransfer.html | vydavateľ = iccrimea.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170215025255/http://www.iccrimea.org/historical/crimeatransfer.html | dátum archivácie = 2017-02-15 }}</ref> Odovzdanie tohto prevažne ruského z hľadiska národnostného a historického od roku 1760 (Rusi zničili posledný pozostatok Batuovej invázie z 13. storočia) územia Ukrajine vyvolalo napätie, pretrvávajúce dodnes. [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikita Chruščov]], ktorý odovzdanie Krymu osobne presadil, bol v 40. rokoch hlavou Ukrajinskej SSR a v mladosti pracoval na [[Donecká panva|Donbase]]. Z Ukrajiny pochádzali aj jeho nástupca [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonid Brežnev]], veliteľ vojsk Varšavskej zmluvy [[Andrej Antonovič Grečko|Andrej Grečko]] a sovietski maršali [[Semion Konstantinovič Timošenko|Semion Timošenko]] a [[Rodion Jakovlevič Malinovskij|Rodion Malinovskij]]. V 60. rokoch pokračovala masívna industrializácia a urbanizácia predovšetkým východnej časti krajiny. Bola vybudovaná kaskáda priehrad na [[Dneper|Dnepri]]. Rozvoj priemyslu a moderných technológií bez ohľadu na životné prostredie si vedľa znečistenia ovzdušia vyžiadal krutú daň; [[26. apríl]]a [[1986]] došlo na severe krajiny k [[Černobyľská havária|černobyľskej havárii]], najhoršej havárii jadrovej elektrárne vo svetových dejinách. Ukrajinsko-bieloruské pohraničie je dodnes zamorené rádioaktívnym spadom, pričom územie v okruhu niekoľkých desiatok kilometrov muselo byť vysídlené. === Nezávislá Ukrajina === [[Súbor:RIAN archive 848095 Signing the Agreement to eliminate the USSR and establish the Commonwealth of Independent States.jpg|náhľad|Ukrajinský prezident [[Leonid Makarovyč Kravčuk|Leonid Kravčuk]] a ruský prezident [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Boris Jeľcin]] podpisujú 8. decembra 1991 [[Bielovežská dohoda|Bielovežskú dohodu]], ktorou sa formálne rozpadol [[Sovietsky zväz]]]] V roku [[1990]] vyhlásila [[Parlament Ukrajiny|''Verchovna Rada Ukrajiny'']] (parlament) suverenitu krajiny. Nezávislosť bola oficiálne vyhlásená [[24. august]]a [[1991]] súčasne s rozpadom [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Vyhlásenie nezávislosti bolo potvrdené [[referendum|referendom]] o nezávislosti Ukrajiny toho istého roku za podpory 90,3% voličov. Prechod k trhovej ekonomike, ktorý nebol sprevádzaný cieľavedomou kontrolou hospodárskych subjektov, rozklad [[príkazová ekonomika|plánovaného hospodárstva]] a predovšetkým neschopnosť politikov vykonať skutočné ekonomické a politické reformy, to všetko viedlo v 90. rokoch k prepadu a dokonca [[agónia|agónii]] ekonomiky, ktorá sa spamätala až okolo roku [[2000]]. Prvým prezidentom bol [[Leonid Makarovyč Kravčuk|Leonid Kravčuk]], ktorého v roku [[1994]] vystriedal bývalý premiér [[Leonid Danylovyč Kučma|Leonid Kučma]]. V roku [[1996]] bola schválená nová [[Ústava Ukrajiny|ústava]] s [[poloprezidentská republika|poloprezidentským systémom]]. Kučmova politická orientácia bola prevažne proruská, ale v tejto otázke nebol dlho príliš zásadový. Jeho postupy proti opozičnej tlači a radikálnejším kritikom mali veľakrát zreteľne autoritatívne rysy. Po prezidentských voľbách na konci roku [[2004]] sa v krajine uskutočnila neozbrojená [[Oranžová revolúcia]], vyvolaná nesúhlasom časti verejnosti s víťazstvom proruského kandidáta, premiéra [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktora Janukovyča]]. Janukovyč bol obvinený z volebných manipulácií a Najvyšší súd Ukrajiny nariadil výsledky volieb anulovať. V druhej prezidentskej voľbe vyhral jeho oponent [[Viktor Andrijovyč Juščenko|Viktor Juščenko]]. Oranžová revolúcia poukázala na krehké spojenie „proeurópsky“ orientovanej západnej a „prorusky“ orientovanej východnej časti krajiny. Po politickej kríze v [[apríl]]i [[2007]], keď prezident Juščenko rozpustil parlament, vyhlásil predčasné voľby a pokúsil sa prevziať kontrolu nad jednotkami ministerstva vnútra, sa v [[máj]]i situácia opäť upokojila. Predčasné parlamentné voľby sa uskutočnili [[30. september|30. septembra]] 2007. Najväčší počet hlasov v nich získala Janukovyčova [[Strana regiónov]] (34%), tesne za ňou sa umiestnil [[Blok Julije Tymošenkovej]] (31%). Po dlhom vyjednávaní bola [[18. december|18. decembra]] 2007 zvolená premiérkou [[Julija Volodymyrivna Tymošenková|Julija Tymošenková]], ktorej blok utvoril koalíciu s Juščenkovou stranou [[Naša Ukrajina]]. V parlamente ale mala táto koalícia len tesnú väčšinu, ktorá sa rozpadla [[6. jún]]a [[2008]], kedy z koalície vystúpili dvaja poslanci. Vláda Julije Tymošenkovej potom definitívne padla [[16. september|16. septembra]] 2008.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská vláda padla. Ustojí Tymošenková krizi? | url = https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/ukrajinska-vlada-padla-ustoji-tymosenkova-krizi/r~i:article:616638/ | vydavateľ = zpravy.aktualne.cz | dátum vydania = 2008-09-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vtedajší predseda ukrajinského parlamentu, [[Arsenij Petrovyč Jaceňuk|Arsenij Jaceňuk]], oznámil na stretnutí poslancov dňa 16. septembra 2008 zánik vládnej koalície. Zmeny, ktoré boli presadené Blokom Julije Tymošenkovej (BJuT) a proruskou Stranou regiónov Viktora Janukovyča, označil prezident Juščenko za ústavný prevrat. O nasledujúcom víkende vypršala desaťdňová lehota, počas ktorej mali prozápadní vládni partneri svoje nezhody vyriešiť. Došlo k novej politickej kríze, ktorú premiérka Tymošenková vyhlásila za prekonanú začiatkom decembra 2008, kedy bola za pomoci bloku Volodymyra Lytvyna obnovená koalícia BJuT a Juščenkovej Našej Ukrajiny, hoci časť strany prezidenta Juščenka považovala zmluvu za neplatnú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = BBC Sport (International version) | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/7774328.stm | vydavateľ = news.bbc.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[2010]] vyhral prezidentské voľby, tentoraz právoplatne, [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktor Janukovyč]] so 48% hlasov. Strana regiónov tak získala nielen kreslo premiéra a predsedu jednokomorového parlamentu, ale aj post prezidenta. Hoci sa Janukovyč prezentoval ako značne proruský kandidát, dokázal nakoniec Ukrajinu priblížiť aj k [[Európska únia|Európskej únii]] (EÚ), keďže už v polovici roku [[2013]] sa zdalo, že Ukrajina smeruje k podpísaniu asociačnej dohody s EÚ. Bola nádej, že by sa Ukrajina tým výrazne priblížila k budúcemu členstvu v tejto nadštátnej organizácii, ale zároveň by sa so svojimi vtedy ešte dobrými vzťahmi s [[Rusko]]m mohla stať aj akýmsi „mostom medzi Východom a Západom“. Situácia sa ale veľmi skomplikovala. Prezident Janukovyč a spolu s ním aj ukrajinská vláda len niekoľko dní pred pripravovaným [[samit]]om Východného partnerstva EÚ vo [[Vilnius]]e pozastavili [[21. november|21. novembra]] 2013 vzhľadom k ťažkej finančnej situácii krajiny a vzhľadom k ponuke pomoci zo strany Ruska prípravy pre podpis asociačnej dohody s Európskou úniou. Janukovyč vyhlásil, že dohoda s EÚ je zatiaľ pre Ukrajinu nevýhodná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina utnula přípravy asociační dohody s EU. Tymošenkovou nepustí | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1063700-ukrajina-utnula-pripravy-asociacni-dohody-s-eu-tymosenkovou-nepusti | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Euromaidan 01.JPG|náhľad|vľavo|Proeurópske demonštrácie v Kyjeve dňa 27. novembra 2013 počas [[Euromajdan]]u]] [[Súbor:SState flag of Ukraine carried by a protester to the heart of developing clashes in Kyiv, Ukraine. Events of February 18, 2014.jpg|náhľad|Euromajdan 18. februára 2014]] [[Súbor:2014-03-09. Протесты в Донецке 022c.jpg|náhľad|Proruskí demonštranti v [[Doneck]]u, 9. marec 2014]] Len deň potom, v piatok [[22. november|22. novembra]] 2013, zaplavila Kyjev a časť Ukrajiny vlna demonštrácií. Pred Vianocami 2013 sa na najväčšej manifestácii na hlavnom kyjevskom námestí zišlo približne 200 000 ľudí, podľa niektorých zdrojov sa zišlo v Kyjeve až 800 000 demonštrantov a séria protestov, ktorá je známa pod názvom [[Euromajdan]], sa preniesla aj do niektorých ďalších ukrajinských miest.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine crisis: Timeline | url = http://www.bbc.com/news/world-middle-east-26248275 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine's anti-government protesters stage first mass rally of 2014 | url = https://uk.reuters.com/article/uk-ukraine/ukraines-anti-government-protesters-stage-first-mass-rally-of-2014-idUKBREA0B09820140112 | vydavateľ = uk.reuters.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180316151728/https://uk.reuters.com/article/uk-ukraine/ukraines-anti-government-protesters-stage-first-mass-rally-of-2014-idUKBREA0B09820140112 | dátum archivácie = 2018-03-16 }}</ref> V [[december|decembri]] 2013 odmietla [[Európska komisia]], čo je [[výkonná moc|exekutívny]] orgán EÚ, poskytnúť Ukrajine niekoľkomiliardový balík pomoci výmenou za podpis asociačnej dohody.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský prezident Janukovyč chce podepsat dohodu s EU, tvrdí šéfka evropské diplomacie | url = https://ihned.cz/c1-61437210-ashtonova-janukovyc-asociacni-dohoda-eu | vydavateľ = ihned.cz | dátum vydania = 2013-12-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Situácia eskalovala v priebehu vládnych represií voči demonštrantom. Od [[február]]a [[2014]] už nepokoje prerástli v ozbrojené strety a prezident Janukovyč utiekol po nevydarenom vyjednávaní s opozíciou (napriek účasti ministrov zahraničných vecí Nemecka a Francúzska) a ďalších dramatických udalostiach dňa 22. februára s pomocou Ruska z krajiny. V reakcii na udalosti demonštrovali proruskí aktivisti na podporu Janukovyča na východe krajiny. Bol to tzv. [[Antimajdan]], séria provládnych demonštrácií, prebiehajúcich paralelne k protestnému hnutiu Euromajdan. Dňa 25. novembra 2013 sa uskutočnila v [[Kyjev]]e demonštrácia na podporu vlády premiéra [[Mykola Janovyč Azarov|Mykolu Azarova]], prezidenta Viktora Janukovyča a pre blízke väzby s [[Rusko]]m. Tejto demonštrácie sa zúčastnilo asi 10 000 ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Huge demonstration in Kyiv in support of EU pact | url = https://www.euractiv.com/section/europe-s-east/news/huge-demonstration-in-kyiv-in-support-of-eu-pact/ | vydavateľ = euractiv.com | dátum vydania = 2013-11-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> V Donecku došlo koncom februára 2014 k zrážkam medzi aktivistami Euromajdan a ozbrojenými separatistickými silami. [[Súbor:OSCE SMM monitoring the movement of heavy weaponry in eastern Ukraine (16705750566).jpg|náhľad|vľavo|[[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]] (OBSE) monitoruje pohyb ťažkej techniky [[Ozbrojené sily Ukrajiny|ukrajinských ozbrojených síl]] na východnej Ukrajine, 4. marec 2015]] Na doteraz autonómnom Kryme neoznačení ozbrojenci obsadili v noci [[26. február]]a [[2014]] tamojší parlament. Neskôr vyhlásili niektorí poslanci referendum o statuse polostrova.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mánert | meno = Oldřich | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = Parlament na Krymu obsadili ozbrojenci, poslanci vyhlásili referendum | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/neznami-ozbrojenci-obsadili-krymsky-parlament-hlasi-tatari-plm-/zahranicni.aspx?c=A140227_071408_zahranicni_jpl | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2014-02-27 | dátum prístupu = 2018-03-09 }}</ref> Ruský parlament de facto schválil intervenciu na Ukrajine dňa [[1. marec|1. marca]] 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ONLINE: Ruský parlament schválil intervenci na Ukrajině | url = http://zpravy.e15.cz/zahranicni/udalosti/online-rusky-parlament-schvalil-intervenci-na-ukrajine-1065467 | vydavateľ = zpravy.e15.cz | dátum vydania = 2014-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dňa [[16. marec|16. marca]] 2014 sa konalo referendum o samostatnosti Krymu a následnom pripojení k [[Rusko|Ruskej federácii]]. V tomto referende sa podľa ruských úradov voliči absolútnou väčšinou rozhodli pre nezávislosť od Ukrajiny. Referendum však nebolo uznané prevažnou väčšinou členských krajín [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]] (OSN). Krymský parlament napriek tomu [[17. marec|17. marca]] [[2014]] vyhlásil nezávislý zvrchovaný štát s názvom Republika Krym, ktorý okamžite potom požiadal o vstup do Ruskej federácie ako jej nový subjekt. Proruské nepokoje na východnej Ukrajine, ktoré vypukli po zvrhnutí prezidenta Janukovyča, sa vystupňovali v [[vojna na východnej Ukrajine|ozbrojený konflikt]] medzi [[Ozbrojené sily Ukrajiny|ukrajinskými ozbrojenými silami]] a separatistickými silami v [[Donecká ľudová republika|Doneckej]] a [[Luhanská ľudová republika|Luhanskej ľudovej republike]]. Kvôli bojovým operáciám utieklo k začiatku roka [[2015]] z konfliktnej oblasti do iných oblastí Ukrajiny 1 007 900 obyvateľov a ďalších 268 400 ich vyhľadalo azyl v zahraničí, prevažne v Rusku, podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UNHCR Map Portal | url = http://maps.unhcr.org/en/view?id=2652 | vydavateľ = maps.unhcr.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171002133930/http://maps.unhcr.org/en/view?id=2652 | dátum archivácie = 2017-10-02 }}</ref> Do konca septembra 2015 utieklo do Ruska pred vojnou približne 1,3 milióna Ukrajincov. Z tohto počtu požiadalo 400 000 ľudí o štatút utečenca, ďalej bolo 300 000 žiadateľov o dočasný pobyt a 600 000 ľudí nie je riadne registrovaných. Celkovo žilo v Rusku ku koncu novembra 2015 okolo 2,6 milióna Ukrajincov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Monitor | meno = The Christian Science | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrainian refugees in Russia: Did Moscow fumble a valuable resource? | url = https://www.csmonitor.com/World/Europe/2015/1201/Ukrainian-refugees-in-Russia-Did-Moscow-fumble-a-valuable-resource | vydavateľ = csmonitor.com | dátum vydania = 2015-12-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dňa [[25. máj]]a [[2014]] sa na Ukrajine uskutočnili prezidentské voľby hlasovaním všetkých občanov. Víťazom sa stal oligarcha [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petro Porošenko]]. V roku 2019 [[bol]] zvolený za prezidenta povolaním herec a komik [[Volodymyr Olexandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]]. V priebehu roka [[2021]] sa znovu začal vyostrovať dlhotrvajúci konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou kvôli zvýšenej mobilizácii ruských vojsk pri hraniciach s Ukrajinou. Dňa [[21. február]]a [[2022]] Rusko uznalo nezávislosť Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky a ráno [[24. február]]a 2022 spustilo na [[Ruská invázia na Ukrajinu|Ukrajine rozsiahlu inváziu]]. == Geografia == [[Súbor:Topographic map of Ukraine (with borders and towns).svg|náhľad|290px|Fyzická mapa Ukrajiny]] [[Súbor:Flag colors.jpg|náhľad|290px|Typická poľnohospodárska krajina na Ukrajine v [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]]]] Ukrajina je s rozlohou 603 628&nbsp;km² druhým najväčším štátom Európy (po [[Rusko|Rusku]]). Spravidla býva priraďovaná k [[Východná Európa|východoeurópskym]] štátom, ale jej západné regióny ako [[Halič (región)|Halič]] alebo [[Halič (región)|Zakarpatsko]] patria kultúrne a historicky skôr ku [[Stredná Európa|strednej Európe]]. === Povrch === Významnou charakteristikou ukrajinského reliéfu je absencia umelých bariér. Takmer polovicu (48 %) prevažne rovinatej krajiny pokrývajú [[Step (krajina)|stepi]] a 95 % rovina a nížiny.{{#tag:ref|Šíre pláne rovín, ktoré sú pre Ukrajinu charakteristické opísal jeden geograf [[20. storočie|20. storočia]] takto: ''„Deväť z desiatich Ukrajincov nikdy nevideli hory, ba dokonca ani nevedia, ako vyzerajú.“''|group=pozn.}} Značná časť z nich sa obrába{{#tag:ref|Na väčšine z nich sa nachádzajú úrodné ukrajinské černozeme a na severe a severovýchode menej úrodné pôdy.|group=pozn.}} („rozoraná celina“), iba niektoré oblasti ostali nedotknuté ([[Chomutovská step]] zapísaná na [[Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike|zozname svetového dedičstva UNESCO]]). Výraznejšie horstvá sú iba na západe ([[Karpaty]]) a na juhu ([[Krymské vrchy]]). Najvyšším vrchom Ukrajiny je karpatská [[Hoverla]] ({{V jazyku|ukr|Говерла|''Hoverla''}}) vysoká 2 061 [[metrov nad morom]] (m n. m.). Krymské vrchy sú podstatne nižšie – ich najvyšší vrch, [[Roman-Koš]] ({{V jazyku|ukr|Роман-Кош|''Roman-Koš''}}), dosahuje 1 545 m n. m.. Turistickou atrakciou a symbolom pohoria je o čosi nižší vrch [[Ai-Petri]] (v preklade z [[gréčtina|gréčtiny]]: ''Svätý Peter'') nad [[Jalta|Jaltou]], z ktorého sú prekrásne výhľady. === Podnebie === Takmer celá Ukrajina patrí do [[mierne pásmo|mierneho podnebného pásma]], pričom prevláda [[kontinentálne podnebie]] a iba na úzkom území medzi [[Krymské vrchy|Krymskými vrchmi]] a [[Čierne more|Čiernym morom]] je podnebie [[subtropické pásmo|subtropické]]. Priemerná ročná teplota sa pohybuje medzi +6&nbsp;°C na severe a +12&nbsp;°C na juhu krajiny. Priemerné ročné zrážky na väčšine územia predstavujú približne 600&nbsp;mm. Najväčší zrážkový úhrn vykazujú [[Karpaty]] (1 200&nbsp;mm) a najsuchšími oblasťami sú stepi v [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]] a severného Krymu (400&nbsp;mm ročne). === Vodstvo === Celková dĺžka riečnej siete je okolo 170 000&nbsp;km. Väčšina riek patrí do úmoria [[Azovské more|Azovského]] a [[Čierne more|Čierneho mora]], pričom len 4% územia patrí k úmoriu [[Baltské more|Baltského mora]]. Najvýznamnejšou riekou je [[Dneper]] ({{V jazyku|ukr|Дніпро|''Dnipro''}}), ktorý pretína Ukrajinu zo severu na juh a delí ju na dve časti, „[[Ľavobrežná Ukrajina|ľavobrežnú]]“ a „[[Pravobrežná Ukrajina|pravobrežnú]]“. Jeho hlavnými prítoky sú [[Pripiať (rieka)|Pripiať]], [[Desna (prítok Dnepra)|Desna]], [[Psel]] a [[Inhulec]]. Východnou Ukrajinou preteká [[Donec]], prítok [[Don]]u. Ďalšie veľké rieky sú [[Prut]], [[Dnester]] a [[Južný Bug]]. Veľké rieky sú využívané hlavne pre lodnú dopravu a ako zdroj energie. Najmä na Dnepri bolo vybudovaných niekoľko veľkých priehrad s [[vodná elektráreň|hydroelektrárňami]], z ktorých najznámejšia je [[DneproGES]] v [[Záporožie|Záporoží]]. Najväčšou priehradnou nádržou je [[Kremenčucká priehrada]]. Najväčšie ukrajinské jazerá sú v [[Budžak]]u v údoliach [[Dunaj]]a ([[Jalpuh]], [[Kahul]]). Väčšia jazerá a [[liman (geografia)|limany]] sa rozkladajú na pobreží Čierneho a Azovského mora. Najväčší z nich je Dnesterský liman (360&nbsp;km²), najväčšia prirodzená vodná plocha Ukrajiny. Vo [[Volyň|Volyni]] a [[Polesie (región)|Polesí]] je veľa [[kras]]ových jazier a v Ukrajinských Karpatoch je najvýznamnejším jazero [[Synevyr]]. <gallery> Súbor:Говерла з Кукула.jpg|Pohľad na [[Karpatský národný prírodný park]] a vrch [[Hoverla]], najvyšší vrch Ukrajiny Súbor:Hnyła Karpatśke.jpg|[[Národný prírodný park Bojkivščyna]] v [[Ľvovská oblasť|Ľvovskej oblasti]] Súbor:Полонина біля Дземброні.jpg|[[Verchovynský národný prírodný park]] v [[Ivanofrankivská oblasť|Ivanofrankivskej oblasti]] Súbor:Spermophilus suslicus-small.JPG|[[Syseľ perlavý]] je pôvodom z východných ukrajinských stepí Súbor:Лабиринти Дністера-Турунчука.jpg|[[Dolnodnesterský národný prírodný park]] v [[Odeská oblasť|Odeskej oblasti]] Súbor:Кінбурнська коса восени.jpg|Kinburnská [[kosa (geomorfológia)|kosa]] v [[Mykolajivská oblasť|Mykolajivskej oblasti]] Súbor:Побережье в районе села Новопетровка 20.jpg|Pobrežie [[Azovské more|Azovského mora]] neďaleko dediny [[Novopetrivka (Berďanský rajón)|Novopetrivka]] v [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]] Súbor:Ніжний ранковий світло.jpg|[[Národný prírodný park Sviati Hory]] v [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]] </gallery> == Politika == === Štátne zriadenie === {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = horizontálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Volodymyr Zelensky 2022 official portrait (cropped).jpg | šírka1 = 155 | popis1 = [[Volodymyr Olexandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]], prezident Ukrajiny | obrázok2 = СВИРИДЕНКО Юлія Анатоліївна (3x4 cropped).jpg | šírka2 = 151 | popis2 = [[Julija Anatolijivna Svyrydenková|Julija Svyrydenková]], predsedníčka vlády Ukrajiny }} Ukrajina je zastupiteľská [[demokracia]] a [[poloprezidentská republika]]. Prezident je volený priamo, a to na 5 rokov. Ukrajina má jednokomorový parlament (''Verchovna rada Ukrajiny'') so 450 zastupiteľmi (od roku 2006 tiež na päťročné obdobie). Ten volí a odvoláva premiéra krajiny (v súčasnosti ním je [[Denis Šmyhaľ]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine's Rada appoints Honcharuk Prime Minister | url = https://www.unian.info/politics/10667109-ukraine-s-rada-appoints-honcharuk-prime-minister.html | vydavateľ = unian.info | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-08-29 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Premiér musí byť oficiálne menovaný prezidentom. Ukrajina bola aj pozorovateľom [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]] (po ruskej anexii Krymu sa rozhodla pre úplný odchod), [[Organizácia Spojených národov|OSN]], [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|OBSE]], [[GUAM]], [[Rada Európy|Rady Európy]] a Organizácie pre hospodársku spoluprácu čiernomorských krajín (BSEC). Dňa [[16. máj]]a [[2008]] sa Ukrajina po štrnásťročnom vyjednávaní oficiálne stala členom [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej obchodnej organizácie]] (WTO).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina se stala 152.členem WTO | url = https://www.finance.cz/zpravy/finance/167820-ukrajina-se-stala-152-clenem-wto/ | vydavateľ = finance.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Štátne symboly === Štátnym znakom Ukrajiny je po nadobudnutí nezávislosti opäť tzv. tryzub [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|sv. Vladimíra]] (zlatý trojzubec na modrom poli). Používa sa spravidla malý štátny znak, lebo veľký znak zatiaľ nebol oficiálne prijatý, pričom aj v ňom má dominovať tryzub. V rovnakých farbách je aj ukrajinská vlajka, pozostávajúca z dvoch rovnako širokých pozdĺžnych pruhov. Zlatá farba symbolizuje úrodné polia a modrá nebo nad nimi. Štátnou hymnou je pieseň ''[[Šče ne vmerla Ukrajina]]'', ktorá vznikla v roku 1863. Okrem uvedeného má Ukrajina ešte prezidentské symboly: pečať, znak a štandardu. === Administratívne členenie === {{Hlavný článok|Administratívne členenie Ukrajiny}} Územie Ukrajiny sa delí na najvyššej úrovni na jednu [[autonómna republika|autonómnu republiku]] [[Krym (republika)|Krym]], 24 [[oblasť (Ukrajina)|oblastí]] a dve mestá so špeciálnym statusom ([[Kyjev]] a [[Sevastopoľ]]).{{#tag:ref|Po faktickom pripojení [[Krym (republika)|Krymu]] a [[Sevastopoľ]]u k [[Rusko|Ruskej federácii]] v roku [[2014]], ktoré Ukrajina ani medzinárodné spoločenstvo neuznáva, Ukrajina nevykonáva zvrchovanosť nad týmito územiami.|group=pozn.}} Tieto celky sa ďalej delia na rajóny, ktorých je na Ukrajine celkovo 490, a ktoré približne zodpovedajú slovenským okresom, v priemere sú však o niečo menšie. Väčšie mestá bývajú samostatnou správnou jednotkou podriadenou priamo oblasti, pričom niektoré sú ďalej rozdelené na mestské rajóny. Obce sa na Ukrajine delia do troch kategórií: [[mesto (všeobecne)|mestá]], [[sídlisko mestského typu (Ukrajina)|sídla mestského typu]] a [[dedina (všeobecne)|dediny]]. <center> {{Administratívne členenie Ukrajiny (mapa)}} </center> === Ozbrojené sily === [[Súbor:UA 25th brigade BMP-1TS 02.jpg|náhľad|Ukrajinské jednotky v pohybe počas ukrajinskej protiofenzívy v roku 2022]] [[Ozbrojené sily Ukrajiny]] majú približne 255 000 aktívnych vojakov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine to call up 10,000 soldiers in new mobilization drive | url = https://ca.reuters.com/article/topNews/idCAKCN0WO1PG | vydavateľ = ca.reuters.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180616154030/https://ca.reuters.com/article/topNews/idCAKCN0WO1PG | dátum archivácie = 2018-06-16 }}</ref> Organizačne sa delia na [[Pozemné vojsko Ozbrojených síl Ukrajiny|pozemné vojsko]], [[Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny|vzdušné sily]], [[Vojenské námorníctvo Ozbrojených síl Ukrajiny|vojenské námorníctvo]], [[Námorná pechota Ozbrojených síl Ukrajiny|námornú pechotu]], [[Výsadkovo-útočné vojsko Ozbrojených síl Ukrajiny|výsadkovo-útočné vojsko]], [[Sily špeciálnych operácií Ozbrojených síl Ukrajiny|sily špeciálnych operácií]], [[Sily teritoriálnej obrany Ozbrojených síl Ukrajiny|sily teritoriálnej obrany]] a [[Sily bezpilotných systémov Ozbrojených síl Ukrajiny|sily bezpilotných systémov]]. Väčšina používanej techniky pochádza ešte z čias Sovietskeho zväzu alebo ide o modernizované verzie týchto starších vzorov, ktoré vyrába pomerne silný ukrajinský vojenský priemysel (napríklad ide o tanky [[T-84|T-84 Oplot]], transportéry [[BTR-4]] a nákladné lietadlá [[Antonov An-70]]). Ukrajinské ozbrojené sily sú členom zväzku [[Partnerstvo pre mier]] a zúčastnili sa misií v bývalej [[Juhoslávia|Juhoslávii]]. V súčasnosti majú vojakov v [[Kosovo|Kosove]], na [[Blízky východ|Blízkom východe]] a v [[Afrika|Afrike]]. Od konca 90. rokov nadväzujú užšie vzťahy s [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], najmä s [[Ozbrojené sily Poľskej republiky|poľskými ozbrojenými silami]]. Od roku 2014 plnia úlohy v boji proti proruským separatistom na východnej Ukrajine. Po udalostiach v roku 2014, vznikli viaceré samostatné dobrovoľníckej jednotky, bojujúce proti ruským separatistom. Boli to napr. [[pluk Azov]], [[Varta Dnipra]], [[Aidar]] a iné. Tieto jednotky sa neskôr stali súčasťou ukrajinskej Národnej gardy a patria pod ukrajinské ministerstvo vnútra. Niektoré z týchto jednotiek, ako napr. Azov boli pôvodne organizované prívržencami [[Pravicový extrémizmus|krajnej pravice]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zbraň ukrajinských oligarchů – co jsou dobrovolnické prapory zač? | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1515012-zbran-ukrajinskych-oligarchu-co-jsou-dobrovolnicke-prapory-zac | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2015-03-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Po presune týchto jednotiek pod kompetencie ukrajinského ministerstva vnútra však ich členovia museli prejsť previerkami a väčšina pravicových extrémistov z nich bola vylúčená. === Zahraničná politika === [[Súbor:Viktor Yanukovych official portrait.jpg|náhľad|upright|[[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktor Janukovyč]], ukrajinský prezident v rokoch 2010 – 2014 a bývalý predseda Strany regiónov]] ==== Vzťahy s Ruskom ==== Ukrajina má intenzívne, ale komplikované vzťahy so svojím najväčším susedom [[Rusko]]m. Panovalo medzi nimi napätie najmä kvôli podpore vtedajšieho prezidenta [[Viktor Andrijovyč Juščenko|Viktora Juščenka]] voči [[Gruzínsko|Gruzínsku]] vo [[vojna v Južnom Osetsku (2008)|vojne v Južnom Osetsku]] a jeho snahám o vstup do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], opakovane tiež kvôli problémom vzniknutým v súvislosti s dodávkami ruského zemného plynu. Na prelome rokov 2008 a 2009 eskaloval rusko-ukrajinský plynový konflikt potom, čo ruský koncern [[Gazprom]] odmietol dodávať plyn ukrajinskému [[Naftohaz]]u, pokiaľ ten nesplatí dlhy za predchádzajúce dodávky. Výsledkom bolo trojtýždňové prerušenie dodávok plynu v [[január]]i [[2009]], čo postihlo nielen Ukrajinu, ale aj strednú a juhovýchodnú Európu. Za dodávky ruského plynu dlhoval ukrajinský Naftohaz v novembri 2013 približne 1,3 miliardy dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina obnovila dovoz plynu z Ruska | url = https://www.patria.cz/zpravodajstvi/2493213/ukrajina-obnovila-dovoz-plynu-z-ruska.html | vydavateľ = patria.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ku koncu roka preto táto firma sama zastavila odber a zásobovanie krajiny zaisťovala odčerpávaním zásob. Pre prípad dlhšie trvajúceho prerušenia dodávok ruského zemného plynu cez Ukrajinu bol vybudovaný severný plynovod [[Nord Stream]], ktorý vedie z Ruska pod [[Baltské more|Baltským morom]] priamo do [[Nemecko|Nemecka]]. Používaním plynovodov vedúcich mimo územia Ukrajiny prichádza krajina o poplatky súvisiace s tranzitom plynu po svojom území. Po ruskej anexii [[Krym (republika)|Krymu]], poskytnutí pomoci zosadenému prezidentovi [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktorovi Janukovyčovi]] a [[Ruská vojenská intervencia na Ukrajine (2014 – súčasnosť)|intervencii na východnej Ukrajine]] sú vzťahy medzi Kyjevom a Moskvou na historickom minime. ==== Vzťahy s Poľskom ==== [[Súbor:Тернопіль - Візит Петра Порошенка - 15043059.jpg|náhľad|Prezident [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petro Porošenko]] v [[Ternopiľ|Ternopile]], v pozadí socha [[Stepan Andrijovyč Bandera|Stepana Banderu]], ktorý je v Poľsku vnímaný negatívne]] Poľsko iniciovalo projekt [[Východné partnerstvo|Východného partnerstva]] medzi Európskou úniou a šiestimi postsovietskymi krajinami a veľmi aktívne podporovalo proeurópske hnutie [[Euromajdan]] na Ukrajine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tysyachna | meno = Lyudmyla | autor = | odkaz na autora = | titul = Polská zahraniční politika vůči Ukrajině v letech 1991-2013 | url = https://is.muni.cz/th/397607/fss_b/Tysyachna_bakalarska_prace.pdf | vydavateľ = is.muni.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Poľsko, Litva a Ukrajina plánujú vytvoriť spoločnú armádnu brigádu na obranu pred Ruskom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = iRozhlas | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/polsko-litva-a-ukrajina-vytvori-spolecnou-armadni-brigadu-kvuli-rusku_201601260421_sbartosova | vydavateľ = irozhlas.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Poľsko-ukrajinské vzťahy komplikujú nezrovnalosti v interpretácii niektorých historických udalostí, najmä [[Volynský masaker|Volynského masakru]] – vyvraždenie približne 100 000 poľských civilistov [[Ukrajinská povstalecká armáda|Ukrajinskou povstaleckou armádou]] (UPA) počas druhej svetovej vojny vo [[Volyň|Volyni]] na západe Ukrajiny a následné odvetné masakre ukrajinských civilistov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Volyňské masakry byly genocida, odhlasovali polští poslanci | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/volynske-masakry-byly-genocida-odhlasovali-polsti-poslanci-ply-/zahranicni.aspx?c=A160722_134410_zahranicni_aha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2016-07-22 | dátum prístupu = 2018-03-13 }}</ref> V apríli 2015 ukrajinský parlament schválil zákon, ktorým udelil príslušníkom UPA a [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|Organizácie ukrajinských nacionalistov]] (OUN) status bojovníkov za slobodu Ukrajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina účtuje s minulostí, banderovcům ale přiznala zásluhy | url = https://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/366622-ukrajina-uctuje-s-minulosti-banderovcum-ale-priznala-zasluhy.html | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Prezident Petro Porošenko označil bojovníkov UPA za „príklad hrdinstva a vlastenectva na Ukrajine“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = About the Source Mat Babiak | odkaz na autora = | titul = Poroshenko: ‘UPA are heroes,’ will consider giving veterans legal status | url = http://euromaidanpress.com/2014/09/26/poroshenko-to-consider-giving-upa-veterans-legal-status/ | vydavateľ = euromaidanpress.com | dátum vydania = 2014-09-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> V júli 2016 označil poľský [[Sejm]] masakre poľského obyvateľstva na Volyni za [[genocída (právo)|genocídu]]. Poľský historický film ''[[Volyň (film)|Volyň]]'', ktorý bol ocenený ako najlepší poľský film roku 2016,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = "Wołyń" uznany za najlepszy film podczas gali Orły 2017 | url = http://www.prk24.pl/29576184/wolyn-uznany-za-najlepszy-film-podczas-gali-orly-2017 | vydavateľ = prk24.pl | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> bol na Ukrajine prijatý negatívne a jeho premietanie v [[Kyjev]]e bolo na žiadosť ukrajinského ministerstva zahraničia zrušené.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Polský film o masakrech na Volyni v Kyjevě raději nepromítají | url = https://www.novinky.cz/kultura/417913-polsky-film-o-masakrech-na-volyni-v-kyjeve-radeji-nepromitaji.html | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Zákazy kníh a vstupu na Ukrajinu ==== Od roku 2014 sú na Ukrajine zakazované knihy či filmy autorov alebo protagonistov, ktoré podľa Kyjeva ohrozujú ukrajinskú národnú bezpečnosť. Na čiernu listinu sa dostali nielen Rusi (napr. Ivan Ochlobystin a Michail Porečenkov), ale zákaz sa týka aj umelcov či spisovateľov, ktorí nejakým spôsobom sympatizovali so súčasnou ruskou politikou, navštívili anektovaný Krym a pod. Zakázané tak boli napríklad filmy či fotky s [[Gérard Depardieu|Gérardom Depardieu]], [[Steven Seagal|Stevenom Seagalom]], [[Mickey Rourke|Mickey Rourkom]], [[Jean-Claude Van Damme|Jean-Claude Van Dammom]], filmy režisérov [[Emir Kusturica|Emira Kusturicu]], [[Oliver Stone|Olivera Stona]] a ďalších približne 600 umelcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Depardieu, other actors, on Ukraine’s black list | url = https://www.neweurope.eu/article/depardieu-other-actors-on-ukraines-black-list/ | vydavateľ = neweurope.eu | dátum vydania = 2015-07-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20161112210656/https://www.neweurope.eu/article/depardieu-other-actors-on-ukraines-black-list/ | dátum archivácie = 2016-11-12 }}</ref> Zákaz vstupu na Ukrajinu má z „bezpečnostných dôvodov“ tiež americký spevák a filmový režisér [[Fred Durst]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Limp Bizkit's Fred Durst is banned from Ukraine for five years for security reasons | url = http://www.bbc.co.uk/newsbeat/article/35155170/limp-bizkits-fred-durst-is-banned-from-ukraine-for-five-years-for-security-reasons | vydavateľ = bbc.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Okrem toho dali ukrajinské úrady najavo, že žiadnemu ruskému spevákovi, ktorý podporuje oficiálne ruskú politiku voči Ukrajine, nepovolí účasť na súťaži [[Eurovision Song Contest]] v Kyjeve v roku 2017. Zoznam takto prohibitovaných spevákov obsahoval jedenásť mien.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Argyriou | meno = Giannis | autor = | odkaz na autora = | titul = EuroVisionary | url = https://www.eurovisionary.com/ukraine-confirms-russian-artists-banned-eurovision-2017/ | vydavateľ = eurovisionary.com | dátum vydania = 2016-09-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180612233300/https://www.eurovisionary.com/ukraine-confirms-russian-artists-banned-eurovision-2017/ | dátum archivácie = 2018-06-12 }}</ref> V máji 2017 boli na Ukrajine zakázané ruské internetové servery [[VKontakte]], [[Odnoklassniki]], [[Yandex]] a [[Mail.ru]]. Ako dôvod uviedla vláda, že „Ruské tajné služby vedú hybridnú vojnu proti ukrajinskému obyvateľstvu, v ktorej ku svojim špeciálnym informačným operáciám zneužívajú internetové siete VKontakte, Odnoklassniki, Mail.ru a ďalšie“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Palata | meno = Luboš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = MF DNES | odkaz na autora2 = | titul = Kyjev zablokoval ruské sociální sítě, Porošenka viní z cenzury | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/rusko-ukrajina-socialni-site-djp-/zahranicni.aspx?c=A170518_2326562_zahranicni_aha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2017-05-18 | dátum prístupu = 2018-03-13 }}</ref> Zákaz bol kritizovaný ako porušovanie slobody slova a slobodného šírenia informácií miliónov ukrajinských užívateľov Medzinárodnou organizáciou na ochranu ľudských práv.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ochránci práv kritizují zákaz ruského internetu na Ukrajině | url = https://www.euro.cz/politika/ochranci-prav-kritizuji-zakaz-ruskeho-internetu-na-ukrajine-1348523 | vydavateľ = euro.cz | dátum vydania = 2017-05-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Ekonomika == === Hospodársky rast === [[Súbor:Міст Патона з нічною архітектурною підсвіткою та панорама Лівого берега.jpg|náhľad|vľavo|[[Kyjev]], finančné centrum Ukrajiny]] [[Súbor:GDP real growth rate Ukraine.png|náhľad|Reálna miera rastu HDP na Ukrajine v rokoch 1990 – 2011]] [[Súbor:Ukraine salary by region 2016.svg|náhľad|Ukrajinské oblasti podľa výšky priemerného mesačného platu (2016), najvyššie sú v Kyjeve a na juhovýchode Ukrajiny (všetky čísla sú v ukrajinských hrivnách)]] Ukrajinská ekonomika bola druhou najväčšou v rámci Sovietskeho zväzu. Po jeho rozpade nastal prechod k [[trhová ekonomika|trhovému hospodárstvu]], ktorého nástup v podobe „šokovej terapie“ bol veľmi bolestný. Krajinu postihla [[hyperinflácia]], mnoho podnikov ukončilo výrobu, privatizácie prebiehali neprehľadným spôsobom. Situácia sa čiastočne stabilizovala po roku [[1996]] po zavedení novej meny, [[ukrajinská hrivna|ukrajinskej hrivny]]. V prvých rokoch 21. storočia ukrajinská ekonomika dosiahla pomerne rýchleho a stabilného rastu [[hrubý domáci produkt|hrubého domáceho produktu]] (HDP), ktorý v roku 2007 predstavoval 7,3%. V roku 2008 bola však Ukrajina ťažko zasiahnutá svetovou ekonomickou krízou, v dôsledku čoho sa ekonomika prudko prepadla, a to o viac ako 15%. V roku 2012 predstavoval rast HDP iba 0,2%, v roku 2013 0,36%. [[Medzinárodný menový fond]] (MMF) na konci roku 2013 predpovedal rast HDP v roku 2014 o 1%, ale je zrejmé, že tento cieľ sa vzhľadom k nestabilnej politickej situácii, odtrhnutie Krymu a predovšetkým kvôli vojne na východnej Ukrajine so všetkými jej sprievodnými javmi nepodarilo dosiahnuť. Naopak, ukrajinský HDP v roku 2014 značne poklesol. V porovnaní so [[Slovensko]]m a tiež [[Rusko]]m nemá Ukrajina porovnateľnú ekonomickú výkonnosť. Jej HDP na hlavu v roku 2017 (v [[parita kúpnej sily (teoretický výmenný kurz)|parite kúpnej sily]], {{V jazyku|eng|''purchasing-power parity''}}, ''PPP'') predstavoval 8 656 USD, zatiaľ čo HDP Slovenska bol 32 895 USD a Ruska 27 890 USD na jedného obyvateľa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Report for Selected Countries and Subjects | url = http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2017/02/weodata/weorept.aspx?sy=2017&ey=2017&scsm=1&ssd=1&sort=country&ds=.&br=1&pr1.x=55&pr1.y=9&c=512%2C946%2C914%2C137%2C612%2C546%2C614%2C962%2C311%2C674%2C213%2C676%2C911%2C548%2C193%2C556%2C122%2C678%2C912%2C181%2C313%2C867%2C419%2C682%2C513%2C684%2C316%2C273%2C913%2C868%2C124%2C921%2C339%2C948%2C638%2C943%2C514%2C686%2C218%2C688%2C963%2C518%2C616%2C728%2C223%2C836%2C516%2C558%2C918%2C138%2C748%2C196%2C618%2C278%2C624%2C692%2C522%2C694%2C622%2C142%2C156%2C449%2C626%2C564%2C628%2C565%2C228%2C283%2C924%2C853%2C233%2C288%2C632%2C293%2C636%2C566%2C634%2C964%2C238%2C182%2C662%2C359%2C960%2C453%2C423%2C968%2C935%2C922%2C128%2C714%2C611%2C862%2C321%2C135%2C243%2C716%2C248%2C456%2C469%2C722%2C253%2C942%2C642%2C718%2C643%2C724%2C939%2C576%2C644%2C936%2C819%2C961%2C172%2C813%2C132%2C726%2C646%2C199%2C648%2C733%2C915%2C184%2C134%2C524%2C652%2C361%2C174%2C362%2C328%2C364%2C258%2C732%2C656%2C366%2C654%2C734%2C336%2C144%2C263%2C146%2C268%2C463%2C532%2C528%2C944%2C923%2C176%2C738%2C534%2C578%2C536%2C537%2C429%2C742%2C433%2C866%2C178%2C369%2C436%2C744%2C136%2C186%2C343%2C925%2C158%2C869%2C439%2C746%2C916%2C926%2C664%2C466%2C826%2C112%2C542%2C111%2C967%2C298%2C443%2C927%2C917%2C846%2C544%2C299%2C941%2C582%2C446%2C474%2C666%2C754%2C668%2C698%2C672&s=PPPPC&grp=0&a= | vydavateľ = imf.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ekonomika Ukrajiny je tak porovnateľná s rozvojovými štátmi ako sú, napr. [[Salvádor]], [[Bhután]], [[Maroko]] a [[Belize]]. Ukrajinské hospodárstvo naďalej nesie znaky postsovietskej ekonomiky, orientované na odbory s nízkou pridanou hodnotou. Dominuje ťažký priemysel, najmä [[metalurgia]] a ťažba uhlia vo vojnou postihnutom [[Donecká panva|Donbase]], ktorý je však technicky a technologicky zastaraný. Na jeseň roku 2008 v dôsledku finančnej krízy prijala Ukrajina, v rovnakom čase ako Maďarsko, mnohomiliardový dolárový úver od Medzinárodného menového fondu. Najväčšími obchodnými partnermi sú krajiny [[Európska únia|EÚ]], [[Rusko]] (prípadne [[Spoločenstvo nezávislých štátov|SNŠ]]) a [[Turecko]]. === Makroekonomické ukazovatele === [[Súbor:National Bank of Ukraine new.jpg|náhľad|Budova ukrajinskej národnej banky]] [[Súbor:Поля під Касовою горою.jpg|náhľad|Poľnohospodárske práce v [[Ivanofrankivská oblasť|Ivanofrankivskej oblasti]]]] * Podiel na tvorbe HDP: priemysel 24,7%, stavebníctvo 2,5%, poľnohospodárstvo 13,7%, iné 59,1% (2016)<ref name="businessinfo-ukrajina-zakladni-charakteristika">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina: Základní charakteristika teritoria, ekonomický přehled | url = http://www.businessinfo.cz/cs/clanky/ukrajina-zakladni-charakteristika-teritoria-19093.html | vydavateľ = businessinfo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> * HDP (parita kúpnej sily): 332 646 mil. USD (1992), 184 566 mil. USD (1998), 428 973 mil. USD (2008), 339 155 mil. USD (2016) * HDP na jedného obyvateľa (parita kúpnej sily): 8 656 USD (2017) Priemerná mzda štátnych pracovníkov v júli 2008 predstavovala 1 930 [[ukrajinská hrivna|hrivien]], teda približne 398 USD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Середня заробітна плата за регіонами за місяць у 2008 році | url = http://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2008/gdn/reg_zp_m/reg_zpm08_u.htm | vydavateľ = ukrstat.gov.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> O rok neskôr to bolo 2 008 hrivien,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Середня заробітна плата за регіонами за місяць у 2009 році | url = http://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2009/gdn/reg_zp_m/reg_zpm09_u.htm | vydavateľ = ukrstat.gov.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> ale kvôli prepadu hrivny kvôli ekonomickej kríze predstavoval prepočet len 251 USD. Priemerná mzda za rok 2012 predstavovala 294,6 eur. Podľa sektorov je najvyššia priemerná mzda v priemysle (340,7 eur), nasledujú stavebníctvo (242,5 eur), obchod (262,5 eur) a ubytovanie a stravovanie (200,2 eur). To je aj napriek nižším cenám v porovnaní s inými štátmi pomerne málo, čo vedie k početnej pracovnej migrácii najmä do [[Česko|Česka]], [[Nemecko|Nemecka]] a [[Taliansko|Talianska]], ale predovšetkým do Ruska, napríklad do [[Moskva|Moskvy]]. Miera nezamestnanosti na Ukrajine v roku 2016 dosiahla 9,7%.<ref name="businessinfo-ukrajina-zakladni-charakteristika"/> Najväčší podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva pracuje v službách (60,7%), v priemysle a stavebníctve ich pracuje 23,4%, a najmenšieho podielu dosahuje poľnohospodárstvo (15,8%). Ukrajinská hrivna sa proti menám ako je americký dolár (USD) a euro (EUR) už v priebehu roku 2014 značne prepadla, a síce o 50%. Ešte rýchlejším tempom stráca hrivna od začiatku roku 2015, keď do konca februára prišla o ďalších 50% svojej doterajšej hodnoty. Hrivna má teda teraz voči dôležitým svetovým menám iba štvrtinu hodnoty z konca roku 2013. Jej výmenný kurz oproti USD je aktuálne 25:1. Ukrajinská národná banka sa snaží tento proces aspoň spomaliť, a preto dvíha hlavnú úrokovú mieru. Naposledy sa tak stalo 2. marca 2015, a to z 19,5% ročne na rekordných 30%. Ukrajinská vláda robí ďalšie opatrenia, aby prepad ekonomiky brzdila. Okrem iného sa uchádza o ďalšiu pôžičku [[Medzinárodný menový fond|Medzinárodného menového fondu]] (MMF) vo výške 17,5 miliardy USD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Frankfurter Allgemeine Zeitung GmbH | odkaz na autora = | titul = Ukraine hebt Leitzins drastisch an | url = http://www.faz.net/aktuell/wirtschaft/wirtschaftspolitik/ukraine-hebt-leitzins-drastisch-an-13461462.html | vydavateľ = faz.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> V súvislosti s plánovanou pomocou od MMF sú nezávislí pozorovatelia toho názoru, že Ukrajina sa ako dlžník stáva „bezodným sudom“, ktorý nemôžu úplne zaceliť ani vysoké pôžičky. === Nerastné bohatstvo a priemysel === Ukrajinské nerastné bohatstvo sa stalo jedným z pilierov sovietskej ekonomiky. Najdôležitejším sektorom je ťažba čierneho uhlia v oblasti [[Donecká panva|Donbasu]] (s hlavnými centrami [[Doneck]] a [[Luhansk]]), ktorý je zároveň hlavným priemyselným regiónom krajiny. Ročne sa tu v uplynulých rokoch vyťažilo až 200 miliónov ton uhlia a vyrobilo sa 50 miliónov ton [[oceľ|ocele]]. Významný je ďalej najmä strojársky, chemický a potravinársky priemysel. Okrem Donbasu sú veľkými centrami ťažkého priemyslu aj mestá [[Dnipro]], [[Záporožie]] či [[Mariupoľ]]. V okolí mesta [[Kryvyj Rih]] sú bohaté náleziská [[železná ruda|železnej rudy]], ktorá sa spracováva v miestnych zlievárniach. Medzi ďalšie nerastné suroviny Ukrajiny patria [[Urán (chemický prvok)|uránové]] rudy, magnetické rudy a [[Titán (chemický prvok)|titán]], ďalej [[chróm]], [[nikel]], [[bauxit]], [[fosforečnan|fosfáty]], [[síra]], [[rašelina]], [[ropa]], [[halit|soľ]], [[grafit]] a [[mangán]]. === Poľnohospodárstvo === Väčšina územia Ukrajiny disponuje kvalitnou a úrodnou [[černozem]]nou pôdou. Obrábaných je 57% pôdy. Medzi hlavné poľnohospodárske produkty patria: [[pšenica]], [[jačmeň]], [[cukrová repa]], [[ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[kukurica siata|kukurica]], [[slnečnica (rod rastlín)|slnečnica]], [[mäso]] a mliečne výrobky. Chová sa tu hlavne [[tur domáci|hovädzí dobytok]] a [[sviňa domáca|ošípané]], dôležitý je tiež [[rybolov]]. V južných oblastiach (najmä na Kryme) je rozšírené aj [[vinohradníctvo|vinárstvo]]. Karpaty sú dôležitou zásobárňou dreva. Pre veľkú časť vidieckeho obyvateľstva je drobné poľnohospodárstvo vedľajším zdrojom príjmov. === Doprava === ==== Infraštruktúra ==== [[Súbor:Автодорога Київ — Одеса, с. Віта-Поштова 003.jpg|náhľad|Štvorprúdový úsek cesty M05 v [[Kyjev]]e]] [[Súbor:EKr1-002.jpg|náhľad|Elektrický vlak EKr1-002 na trati [[Bojarka]] – [[Vasyľkiv]]-I v [[Kyjevská oblasť|Kyjevskej oblasti]]]] Rozloha Ukrajiny a jej poloha medzi západnou Európou, Ruskom a Čiernym morom kladie veľké nároky na dopravnú infraštruktúru. Relatívne hustá a kapacitná železničná sieť (so [[rozchod koľaje|širokým rozchodom]] 1 524&nbsp;mm) má celkovo 23 300&nbsp;km tratí, z ktorých necelá polovica je elektrifikovaná. Najvyťaženejšie a najlepšie udržiavané trate vedú v smere [[Poľsko]] – [[Ľvov]] – [[Šepetivka]] – [[Fastiv]]/[[Kyjev]] – [[Dnipro]] – [[Doneck]] – [[Rusko]] a [[Moskva]] – [[Charkov]] – [[Záporožie]] – [[Krym (republika)|Krym]]. Monopolný dopravca ''[[Ukrzaliznycja]]'' je s 375 000 zamestnancov jedným z najväčších podnikov v krajine. V januári a februári 2017 prebiehala na území kontrolovanom ukrajinskou vládou blokáda železničných a čiastočne i cestných spojení so separatistickými republikami. Cieľom nacionalistických demonštrantov z radov účastníkov tzv. protiteroristickej operácie (ATO) a niekoľkých poslancov parlamentu bolo ochromenie dodávok čierneho uhlia z Donbasu do ukrajinských elektrární a [[koks]]ární. Protestovali tým proti vysokým cenám elektriny a proti korupcii v krajine. Zároveň však spôsobili, že sa Ukrajina dostala na pokraj energetického kolapsu, pretože mnoho elektrární pracuje výhradne s vysoko hodnotným [[antracit]]om, ktorý sa na Ukrajine neťaží nikde inde ako na území separatistických republík. Zásob antracitu zostávalo približne na 40 dní. Predseda vlády [[Volodymyr Borysovyč Hrojsman|Volodymyr Hrojsman]] preto požiadal demonštrantov, aby to s „blokádou nepreháňali“. Na Ukrajine sú iba dve štandardné [[diaľnica|diaľnice]]; 175&nbsp;km úsek z [[Charkov]]a do [[Dnipro|Dnipra]] a 18&nbsp;km časť M03 z [[Kyjev]]a do [[Boryspiľ]]u. Z Kyjeva do [[Ľvov]]a a [[Odesa|Odesy]] vedú expresné cesty. Individuálny automobilizmus širokých vrstiev obyvateľstva sa na Ukrajine ešte príliš nerozšíril ako v západných krajinách. Cez Ukrajinu vedú dôležité tranzitné [[ropovod]]y a [[plynovod]]y z Ruska do strednej a západnej Európy, čo ju stavia do pozície kľúčového hráča najmä vo veci tranzitu ruského plynu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina může ohrozit energetické potřeby Evropy | url = https://legacy.blisty.cz/art/29131.html | vydavateľ = legacy.blisty.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Hromadná doprava ==== Veľmi využívaná je [[mestská hromadná doprava]] (MHD), najmä tri fungujúce systémy [[metro (podzemná železnica)|metra]] v [[Kyjevské metro|Kyjeve]], [[Charkovské metro|Charkove]] a [[Dniprovské metro|Dnipru]]. Desiatky miest majú prevádzky [[električková doprava|električkovej]] či [[trolejbusová doprava|trolejbusovej dopravy]]. Na Kryme je v prevádzke dokonca najdlhšia trolejbusová trať sveta. V niekoľkých ukrajinských mestách sú používané [[električky Tatra|električky česko-slovenskej výroby]] značky Tatra. Kvôli nedostatku financií po rozpade Sovietskeho zväzu sa prudko spomalil rozvoj klasických sietí MHD. Ukrajinské mestá zaplnili tzv. [[maršrutka|maršrutky]], čo je kyvadlový taxíkový mikrobus. ==== Letecká doprava ==== V mnohých veľkých mestách sa nachádzajú medzinárodné letiská. Najvýznamnejším je kyjevské [[Medzinárodné letisko Boryspiľ]], ďalšie významné letiská sú v [[Medzinárodné letisko Odesa|Odese]], [[Medzinárodné letisko Daniela Haličského Ľvov|Ľvove]], [[Medzinárodné letisko Dnepropetrovsk|Dnipre]] a [[Medzinárodné letisko Charkov|Charkove]]. [[Medzinárodné letisko Doneck]], ktoré bolo dokončené krátko pred [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|majstrovstvami Európy vo futbale 2012]], bolo v priebehu [[vojna na východnej Ukrajine|vojny v Donbase]] úplne zničené. Národnou leteckou spoločnosťou Ukrajiny sú [[Mižnarodni avialiniji Ukrajiny]]. ==== Námorná doprava ==== Dôležité námorné [[prístav]]y sa nachádzajú v [[Odesa|Odese]], [[Sevastopoľ|Sevastopole]], [[Kerč]]i a [[Mariupoľ|Mariupole]]. Lodná doprava je prevádzkovaná tiež na riekach [[Dneper]] a [[Dunaj]]. V súčasnosti je riečna lodná doprava v dôsledku útlmu hospodárskej činnosti značne obmedzená. === Turizmus === [[Súbor:З--Кострич--на--Чорногору..jpg|náhľad|Bývalá [[Podkarpatská Rus]] je častým cieľom turistov]] Ukrajina je veľmi navštevovanou krajinou, keďže ročne ju navštívi vyše 16 miliónov osôb, prevažne občanov [[Moldavsko|Moldavska]], [[Bielorusko|Bieloruska]] a [[Rusko|Ruskej federácie]].{{#tag:ref|Nie všetci sú však turisti, pretože mnoho občanov najmä krajín bývalého ZSSR má na Ukrajine príbuzných.|group=pozn.}} V súčasnosti (najmä po zrušení vízovej povinnosti) stúpa aj záujem u turistov z [[Európska únia|EÚ]] a [[Spojené štáty|USA]], ktorí sem prichádzajú skôr na „dobrodružnú“, aktívnu dovolenku, zatiaľ čo pre Rusov je najmä Krym dlho zavedenou odpočinkovou destináciou, kam v lete jazdia dlhé vlaky zo všetkých kútov Ruska. Územie Ukrajiny je navštevované veľmi nerovnomerne. Najobľúbenejší je dlhodobo Krym s letoviskami ako [[Jalta]], [[Sevastopoľ]] či [[Sudak]]. Ďalšou navštevovanou oblasťou sú aj [[Karpaty]] v [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]]. Medzi ďalšími cieľmi je nutné vymenovať [[Kyjev]] (s výletnými plavbami po Dnepri) a ďalšie mestá s historickými pamiatkami, napríklad [[Ľvov]], [[Černovice (Ukrajina)|Černovice]], [[Kamianec-Podiľskyj]], [[Odesa]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Černihiv]] a ďalšie. Naproti tomu „bežné“ oblasti predovšetkým východnej Ukrajiny nie sú vyhľadávané prakticky vôbec, čo však neznamená, že nie sú zaujímavé, napríklad významné pútnické miesto [[Sviatohirsk]] sa nachádza priamo v priemyselnom [[Donecká panva|Donbase]]. ==== Pamätihodnosti ==== [[Súbor:80-391-0151 Kyiv St.Sophia's Cathedral RB 18 2 (cropped).jpg|náhľad|vľavo|[[Chrám svätej Sofie (Kyjev)|Chrám svätej Sofie]] v [[Kyjev]]e, zapísaná na [[Svetové dedičstvo UNESCO|zozname svetového dedičstva UNESCO]]]] [[Kyjev]] patrí medzi turistami najviac navštevované ukrajinské mestá. Centrum mesta sa nazýva [[Námestie Nezávislosti (Kyjev)|Majdan Nezaležnosti]], čo znamená Námestie Nezávislosti. Svoj názov získalo v roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu, keď Ukrajina získala nezávislosť. Najstaršou pamiatkou je [[Chrám svätej Sofie (Kyjev)|Chrám svätej Sofie]], ktorý pochádza z 11. storočia. Názov chrámu je odvodený od carihradského chrámu [[Hagia Sofia]] (Svätá Múdrosť). Chrám bol počas svojej existencie niekoľkokrát zničený, najviac v roku 1240 pri nájazde Tatárov. Dnešná podoba chrámu – devätnásť zelených vežičiek pochádza zo 17. storočia, keď bol prestavaný v štýle ukrajinského baroka. Dnes je súčasťou [[svetové dedičstvo UNESCO|svetového dedičstva UNESCO]] a v auguste 2007 bol vyhlásený jedným zo siedmich divov Ukrajiny. Ku Chrámu svätej Sofie prilieha obria zvonica. Zo zvonice je nádherný výhľad na obrovské Michajlovské námestie, pričom na jeho kraji stojí [[Monastier svätého Michala (Kyjev)|Monastier svätého Michala]]. Ďalším zo siedmich divov Ukrajiny je [[Kyjevsko-pečerská lavra]] – unikátny jaskynný [[monastier]]. [[Lavra]] je označenie pre vysokopostavený monastier, pečera znamená jaskyňa. Ide o pravoslávny kláštor, preto sa pri jeho návšteve vyžaduje slušné oblečenie. V jaskyniach sú uložené presklené rakvy s telami mníchov. [[Súbor:Монумент та прапор.jpg|náhľad|Socha Matky vlasti]] Za návštevu stojí aj perla socialistického realizmu – Matka vlasť a Národné múzeum histórie Ukrajiny v druhej svetovej vojne. V podstavci sa nachádza múzeum [[Východný front (druhá svetová vojna)|Veľkej vlasteneckej vojny]], pričom na podstavci stojí obria ženská bojovníčka so štítom a mečom.{{#tag:ref|Výška Matky vlasti je 102 metrov a je teda vyššia ako [[Socha slobody]] v [[New York (mesto)|New Yorku]], ktorá meria 93 metrov.|group=pozn.}} Informácie pre návštevníkov sú len v domácom jazyku. Návštevník má ale v tomto múzeu možnosť porozumieť, čím si Ukrajina počas druhej svetovej vojny prešla. Okrem bezprostredných fotiek obesencov a ďalších obetí vojny medzi exponátmi nechýbajú šibenice, bič, ktorým nacisti trestali miestne obyvateľstvo, a ani rukavice z ľudskej kože. [[Kamianec-Podiľskyj]] sa pýši starobylým hradom, katedrálou svätého Petra a Pavla, historickou mestskou radnicou a mestskými hradbami. Kamianec-Podiľskyj sa od konca 90. rokov 20. storočia stáva čoraz obľúbenejšou turistickou destináciou. Každoročne sa tu konajú rôzne festivaly vrátane ukrajinských majstrovstiev v letoch balónom, automobilové preteky a najrôznejšie hudobné a divadelné akcie, ktoré prilákajú až 140 000 turistov ročne. Miestny historický komplex bol tiež zvolený za jeden zo siedmich divov Ukrajiny. [[Súbor:Січ з висоти польоту.jpg|náhľad|vľavo|Múzeum Záporožského kozáctva na ostrove [[Chortycia]]]] [[Chortycia]] je najväčší ostrov na Dnepri. Leží na juhu Ukrajiny na území mesta [[Záporožie]]. Ostrov je {{km|12|m}} dlhý, jeho priemerná šírka je {{km|2.5|m}}. Tento ostrov zohral významnú úlohu v dejinách krajiny. V stredoveku bol dôležitou obchodnou stanicou. Počas 16. storočia sa stal rozsiahlou kozáckou pevnosťou. V 18. storočí ho obsadili Rusi a slúžil im ako základňa pri bojoch proti Turkom. Dnes sa na ostrove nachádza národné múzeum, ktoré zachytáva dejiny od doby kamennej až do 20. storočia. Možno tiež navštíviť Múzeum Záporožského kozáctva. Z ostrova je krásny výhľad na obriu priehradu na Dnepri. [[Chersonézos (mesto)|Chersonézos]] je bývalá kolónia [[staroveké Grécko|starovekého Grécka]], ktorá bola založená v 6. storočí pred naším letopočtom. Nájdeme ju na okraji mesta [[Sevastopoľ]] na [[Krym (polostrov)|Kryme]] v južnej časti Ukrajiny. V 2. storočí pred n. l. mesto prešlo pod nadvládu Bosporského kráľovstva. Od 1. storočia nášho letopočtu bolo pod kontrolou [[staroveký Rím|Ríma]] až do 4. storočia n. l., kedy bolo dobyté [[Huni|Hunmi]]. Od 6. storočia patrilo pod [[Byzantská ríša|Byzantskú ríšu]] až do roku 980, kedy prešlo pod vplyv [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. Po rozpade Kyjevskej Rusi sa vrátilo späť k Byzantskej ríši a v 14. storočí bolo zničené mongolskými nájazdníkmi a od tohto času bolo opustené. V súčasnosti sa ruiny antického mesta nachádzajú na sevastopoľskom predmestí. Ruiny začala postupne odkrývať ruská vláda v roku 1827. Dnes sú vyhľadávanou turistickou atrakciou, ale bohužiaľ sú v ohrození kvôli rozrastaniu mesta Sevastopoľ a aj kvôli prebiehajúcej pobrežnej erózii. Vzhľadom k tomu, že ruská anexia Krymu nebola medzinárodne uznaná, organizácia UNESCO stále vedie túto pamiatku ako ukrajinskú a odmieta tu vykonávať inšpekcie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Нарышкин: ЮНЕСКО перестала следить за памятниками Херсонеса по политмотивам | url = https://ria.ru/culture/20160704/1458337811.html#ixzz4DSn4QBve | vydavateľ = ria.ru | dátum vydania = 20160704T1551+0300Z | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Stredoveká [[Chotynská pevnosť]] bola vybudovaná na juhu západnej Ukrajiny na rieke [[Dnester]] pri hraniciach s [[Rumunsko]]m. Pevnosť bola založená v 10. storočí ako hraničná pevnosť na juhozápade Kyjevskej Rusi. Pôvodná pevnosť bola postavená len z dreva a hliny. Do svojej dnešnej podoby bola prestavaná v roku 1325, s rôznymi prestavbami v rokoch 1380 a 1460. == Obyvateľstvo == [[Súbor:Population of Ukraine from 1950z.svg|náhľad|Vývoj počtu obyvateľov Ukrajiny v rokoch 1950 – 2024]] K [[1. júl]]u [[2007]] mala Ukrajina 46 490 819 obyvateľov, z ktorých 68% žilo v mestách. Ukrajina bola tradične výraznou [[vidiek|vidieckou]] krajinou. V roku 1900 žilo v mestách len 14,3% obyvateľov. Počas 20. storočia však počet a podiel mestského obyvateľstva výrazne vzrástli. Kým východné priemyselné regióny sa zaľudnili, niektoré vidiecke oblasti predovšetkým severnej a strednej Ukrajiny (napríklad [[Černihivská oblasť]]) majú dnes menej obyvateľov ako pred [[druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]]. V posledných 20 rokoch počet obyvateľov Ukrajiny klesá. Podľa francúzskeho časopisu ''[[Le Monde diplomatique]]'' stratila Ukrajina od roku 1995 približne 7 miliónov obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Jean-Arnault Dérens & Laurent Geslin | odkaz na autora = | titul = Ukraine, d’une oligarchie à l’autre | url = https://www.monde-diplomatique.fr/2014/04/DERENS/50334 | vydavateľ = monde-diplomatique.fr | dátum vydania = 2014-04-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jednou z príčin poklesu obyvateľstva na Ukrajine je, podobne ako vo väčšine európskych krajín, nízka [[pôrodnosť]]. Na Ukrajine ale k nej pristupuje tiež vysoká [[úmrtnosť]] a značne negatívne migračné saldo. Očakávaná dĺžka života je 67,9 rokov (62,2 rokov u mužov, 74 rokov u žien). Ukrajina vykazuje aj v rámci Európy pomerne vysoký podiel ľudí nakazených vírusom [[HIV]] (približne 1,4%).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = COUNTRY COMPARISON: HIV/AIDS - ADULT PREVALENCE RATE | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2155rank.html | vydavateľ = cia.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20141221190412/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2155rank.html | dátum archivácie = 2014-12-21 }}</ref> === Národnostné zloženie === [[Súbor:Podil Ukrajincu.png|náhľad|Zastúpenie [[Ukrajinci|ukrajinskej]] národnosti v jednotlivých oblastiach Ukrajiny]] [[Súbor:Ivan Honchar museum vyshyvanka 29.JPG|náhľad|Ukrajinské ženské tradičné kroje]] K ukrajinskej národnosti sa hlási 77,8% obyvateľstva Ukrajiny (2001). Okrem [[Krym (republika)|Krymu]], kde žijú predovšetkým [[Rusi]] (58,5%), tvoria Ukrajinci vo všetkých oblastiach nadpolovičnú väčšinu, pričom v [[Halič (región)|Haliči]], [[Volyň|Volyni]] a [[Podolie (historické územie)|Podolí]] ich podiel presahuje 90%. Najväčšie zastúpenie Rusov vykazuje [[Luhanská oblasť|Luhanská]] (39%), [[Donecká oblasť|Donecká]] (38%) a [[Charkovská oblasť]] (26%). Najvýznamnejšiu [[Rumuni|rumunskú]] menšinu má [[Bukovina (krajina)|Bukovina]] v [[Černovická oblasť|Černovickej oblasti]]. Etnicky najrôznorodejším krajom je [[Budžak]], kde okrem Ukrajincov a Rusov žije 21% menšina besarábskych [[Bulhari|Bulharov]] a 4% menšina [[Gagauzi|Gagauzov]]. V [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]] žije významná [[Maďari|maďarská]] menšina. Karpatskí [[Rusíni]] ([[Lemkovia]], [[Huculi]] a ďalšie etnické skupiny) neboli pri oficiálnom sčítaní počítaní za samostatný národ a prihlásili sa väčšinou k ukrajinskej národnosti. Kedysi početná menšina [[Poliaci|Poliakov]] (napr. v roku 1931 63,5% obyvateľov [[Ľvov]]a), v minulosti vládnuca vrstva na západnej Ukrajine, z veľkej časti zanikla počas druhej svetovej vojny a krátko po nej z dôvodu [[Volynský masaker|volynského masakru]] Poliakov ukrajinskými nacionalistami z [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]] a masovým útekom Poliakov z regiónu,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Bratrovražda je vždy strašná. Komorowski připomněl volyňský masakr | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/volyne-cqw-/zahranicni.aspx?c=A130714_165601_zahranicni_ert | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2013-07-14 | dátum prístupu = 2018-03-15 }}</ref> a ďalej v rámci povojnovej výmeny obyvateľstva medzi ZSSR a Poľskom. V dôsledku [[holokaust]]u a neskôr emigrácie sa znížila aj pôvodne početná menšina [[Židia|Židov]], ktorí v roku 1926 tvorili, napr. 36,5% obyvateľov [[Odesa|Odesy]] a 27,3% obyvateľov [[Kyjev]]a. Na severozápadnej Ukrajine dosiaľ žije niekoľko sto [[Volynskí Česi|volynských Čechov]], niekoľko dedín s prevažne českým obyvateľstvom je aj na juhu krajiny, napr. v dedinách [[Bohemka (Mykolajivská oblasť)|Bohemka]], [[Lobanovo (Krym)|Lobanovo]] a [[Veselynivka (Berezivský rajón)|Veselynivka]]. Pred repatriáciou do Česko-Slovenska v roku 1947 žilo na [[Volyň|Volyni]] 40 000 Čechov v 647 čisto českých aj etnicky zmiešaných obciach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základní informace o Češích na Volyni | url = http://www.scvp.eu/downloads/Zakladni_informace_o_Cesich_na_Volyni.pdf | vydavateľ = scvp.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Približne 10 000 volynských Čechov slúžilo počas druhej svetovej vojny v [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenskom armádnom zbore]], ktorý sa podieľal na oslobodení Česko-Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Volyňští Češi – komunita v klinči divokých dějin Ukrajiny | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1042172-volynsti-cesi-komunita-v-klinci-divokych-dejin-ukrajiny | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2014-03-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Národnostné zloženie obyvateľstva Ukrajiny podľa posledného sčítania obyvateľstva z [[5. december|5. decembra]] [[2001]]:<ref>[http://www.ukrcensus.gov.ua/rus/results/general/nationality/ Výsledky všeukrajinského sčítania obyvateľstva] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090427113224/http://www.ukrcensus.gov.ua/rus/results/general/nationality |date=2009-04-27 }}.</ref> {| class="wikitable" !Umiestnenie !Národnosť !Počet (tisíce) !% |- !1 |[[Ukrajinci]] |37 541,7 |77,82 |- !2 |[[Rusi]] |8 334,1 |17,28 |- !3 |[[Bielorusi]] |275,8 |0,57 |- !4 |[[Moldavčania|Moldavci]] |258,6 |0,54 |- !5 |[[Krymskí Tatári]] |248,2 |0,51 |- !6 |[[Bulhari]] |204,6 |0,42 |- !7 |[[Maďari]] |156,6 |0,32 |- !8 |[[Rumuni]] |151,0 |0,31 |- !9 |[[Poliaci]] |144,1 |0,30 |- !10 |[[Židia]] |103,6 |0,21 |- !11 |[[Arméni]] |99,9 |0,21 |- !12 |[[Gréci]] |91,5 |0,2 |- !13 |[[Tatári (etnikum)|Tatári]] |73,3 |0,2 |- !14 |[[Rómovia]] |47,6 |0,1 |- !15 |[[Azerbajdžanci]] |45,2 |0,1 |- !16 |[[Gruzínci]] |34,2 |0,1 |- !17 |[[Nemci]] |33,3 |0,1 |- !18 |[[Gagauzi]] |31,9 |0,1 |} === Jazyky === {{main|Ukrajinčina|Jazyky Ukrajiny}} [[Súbor:Українськомовні1959—2001.gif|náhľad|V povojnovom sovietskom období [[Rusifikácia Ukrajiny|rusifikácia etnických Ukrajincov]],<ref>{{Cite web|url=https://www.ceeol.com/search/article-detail?id=460660|title=The acceleration of the Ukrainians’ assimilation due to deliberate narrowing of the Ukrainian language: 60’s-70’s of the XXth century|publisher=Wydawnictwo Naukowe Uniwersytetu Mikołaja Kopernika|author=Nadia Kindrachuk|date=2015|lang=en}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://essuir.sumdu.edu.ua/items/c615a7a1-65e9-47f2-9126-29ff5674d49d|title=Personality Formation in the 1960s–1980s: the Soviet Russification policy|publisher=Sumy State University|author=Ilnytskyi, V.I., Talalay, Y.O.|date=2025 |lang=uk}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.ceeol.com/search/article-detail?id=1206098|title=Ukrainian Language in Educational Institutions of the USSR: 1960s–1970s|publisher=Wydawnictwo Naukowe Uniwersytetu Mikołaja Kopernika|author=Nadia Kindrachuk|date=2022|lang=en}}</ref> a prisťahovalectvo niekoľkých miliónov etnických Rusov,<ref>{{Cite web|url=https://cyberleninka.ru/article/n/migratsiya-naseleniya-sssr-i-rossii-v-hh-veke-evolyutsiya-skvoz-kataklizmy|title=Миграция населения СССР и России в ХХ веке: эволюция сквозь катаклизмы|author=Зайончковская Ж.А.|lang=ru}}</ref><ref>{{Cite web |url=https://bibliotekanauki.pl/articles/568412 |title=Динамика численности этнических украинцев в УССР: на основе итогов Всесоюзных переписей населения 1959 г., 1970 г. и 1979 г. |access-date=2024-10-02 |archive-date=2024-06-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240629092655/https://bibliotekanauki.pl/articles/568412 |url-status=live |lang=ru}}</ref> podstatne zmenili etnolingvistickú štruktúru obyvateľstva Ukrajiny. Táto zmena bola obzvlášť citeľná na Donbase, kde sa ukrajinčinu hovoriaci ľudia stali menšinou.]] [[Súbor:UkraineNativeLanguagesCensus2001detailed.PNG|náhľad|Podrobná jazyková mapa Ukrajiny podľa údajov zo sčítania obyvateľstva z roku 2001.]] Jediným štátnym jazykom Ukrajiny je [[ukrajinčina]], čo je zakotvené v článku 10 jej ústavy.<ref>{{Cite web|url=https://zakon.rada.gov.ua/laws/show/254%D0%BA/96-%D0%B2%D1%80?new=1&find=1&text=%D0%A1%D1%82%D0%B0%D1%82%D1%82%D1%8F+10#Text|title=Конституція України|publisher=[[Verchovna rada Ukrajiny|Верховна Рада України]]|date=2020-01-01|lang=uk}}</ref> Podľa údajov zo sčítania ľudu z roku 2001 ju ako svoj materinský jazyk uviedlo 67,5 % obyvateľov štátu, konkrétne 85,8 % vidieckeho a 58,5 % mestského obyvateľstva. Ukrajinčina bola materinským jazykom pre absolútnu väčšinu vidieckeho obyvateľstva vo všetkých regiónoch Ukrajiny, s výnimkou [[Krym]]u.<ref name="перепис-2001-мови">{{Cite web |url=http://2001.ukrcensus.gov.ua/results/nationality_population/nationality_popul1/ |title=Розподіл населення за національністю та рідною мовою |archive-date=2019-10-24 |access-date=2025-11-08 |archive-url=https://web.archive.org/web/20191024043444/http://2001.ukrcensus.gov.ua/results/nationality_population/nationality_popul1/ |url-status=live }}</ref> Na jar 2019 prijala ukrajinská Verchovna rada zákon „O zabezpečení fungovania ukrajinského jazyka ako štátneho“, ktorý potvrdil prioritu a prevahu ukrajinského jazyka v mnohých oblastiach verejného života, najmä v oblasti služieb a vzdelávania.<ref>{{Cite web |url=https://www.dw.com/ru/zakon-o-gosjazyke-v-sfere-uslug-teper-tolko-ukrainskij/a-56225227 |title=Закон о госязыке: в сфере услуг теперь только украинский |publisher=[[Deutsche Welle]] |date=2021-01-16 |lang=ru |access-date=2024-10-03 |archive-date=2021-02-04 |archive-url=https://web.archive.org/web/20210204094210/https://www.dw.com/ru/zakon-o-gosjazyke-v-sfere-uslug-teper-tolko-ukrainskij/a-56225227 |url-status=live }}</ref> Druhým najrozšírenejším jazykom na Ukrajine je [[Ruský jazyk v Ukrajine|ruština]]. Podľa údajov zo sčítania ľudu z roku 2001 ju ako materinskú uviedlo 29,6 % obyvateľov štátu, konkrétne 9,5 % vidieckeho a 39,5 % mestského obyvateľstva.<ref name="перепис-2001-мови" /> Ruský jazyk je dominantným jazykom v Kryme, [[Donecká oblasť|Doneckej]] a [[Luhanská oblasť|Luhanskej]] oblasti, ako aj v niekoľkých veľkých mestách v iných oblastiach juhovýchodného makroregiónu. Regionálnu rozšírenosť majú aj viaceré menšie jazyky: v roku 2001 bol [[krymskotatársky jazyk]] materinským jazykom pre 11,3 % obyvateľov [[Krymská autonómna republika|Autonómnej republiky Krym]].<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_001&ti=19A050501_02_001.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Avtonomna%20Respublika%20Krym%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=Розподіл населення за рідною мовою, Автономна Республіка Крим |access-date=2024-12-14 |archive-date=2024-06-09 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240609042421/http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_001&ti=19A050501_02_001.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Avtonomna%20Respublika%20Krym%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |url-status=live }}</ref> V roku 2001 bol [[maďarský jazyk]] materinským jazykom pre 12,6 % obyvateľov [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]] a prevládal v úzkom páse pozdĺž maďarsko-ukrajinskej hranice.<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_021&ti=19A050501_02_021.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Zakarpatska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=Розподіл населення за рідною мовою, Закарпатська область |access-date=2024-12-14 |archive-date=2023-02-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230201204109/http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_021&ti=19A050501_02_021.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Zakarpatska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |url-status=live }}</ref> Rumunčinu a „moldavčinu“ ako materinský jazyk uviedlo 18,6 % obyvateľov [[Černovická oblasť|Černovickej oblasti]],<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_073&ti=19A050501_02_073.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Chernivetska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=Розподіл населення за рідною мовою, Чернівецька область |archive-date=2025-03-23 |access-date=2024-10-03 |archive-url=https://web.archive.org/web/20250323213448/http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_073&ti=19A050501_02_073.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Chernivetska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |url-status=live }}</ref> ako aj malé menšiny v [[Odeská oblasť|Odeskej]] a Zakarpatskej oblasti. [[Bulharský jazyk]] ako materinský jazyk uviedlo 4,9 % obyvateľov Odeskej oblasti.<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_051&ti=19A050501_02_051.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Odeska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=Розподіл населення за рідною мовою, Одеська область |archive-date=2024-10-07 |access-date=2024-10-03 |archive-url=https://web.archive.org/web/20241007091451/http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_051&ti=19A050501_02_051.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Odeska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |url-status=live }}</ref> Lokálne rozšírené boli aj [[Poľský jazyk|poľský]], [[Gagauzský jazyk|gagauzský]] a [[Albánsky jazyk|albánsky]] jazyk. [[Súbor:Zakarpatska2001slovak.PNG|náhľad|Rozšírenie [[Slovenčina|slovenčiny]] v Zakarpatskej oblasti v roku 2001.]] Podľa údajov zo sčítania ľudu z roku 2001 slovenčinu ako materinský jazyk uviedlo 0,21 % obyvateľov Zakarpatskej oblasti,<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02&ti=19A050501_02.%20Distribution%20of%20the%20population%20of%20Ukraine`s%20regions%20by%20native%20language%20(0,1)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=19A050501_02. Розподіл населення регіонів України за рідною мовою }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> vrátane 0,85 % obyvateľov mesta [[Užhorod]]. V Užhorode je malá škola, kde sa vyučuje v slovenčine.<ref>{{Cite web|url=https://pmg.ua/life/64431-kreatyvno-suchasno-po-yevropeysky-yak-navchayut-ditey-v-slovackomovniy-shkoli-4-m-uzhgoroda|title=Креативно, сучасно, по-європейськи: як навчають дітей в словацькомовній школі №4 м. Ужгорода|date=2017-10-19|lang=uk}}</ref> V školskom roku 2024/25 sa v triedach, kde sa predmety vyučujú v slovenčine, vzdelávalo 119 žiakov, čo predstavuje 0,07 % žiakov v Zakarpatskej oblasti.<ref>{{ref|uk}} [https://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2023/osv/osv_rik/zso24_ue.xlsx Загальна середня освіта в Україні у 2024 році] — [https://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2022/osv/osv_rik/arch_pto_u.htm Сайт Державної служби статистики України]</ref> Od vypuknutia [[Rusko-ukrajinská vojna|rusko-ukrajinskej vojny]] v roku 2014 a vo veľkej miere aj od začiatku [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]] v roku 2022 výrazne vzrástol záujem o ukrajinský jazyk, kultúru a históriu v ukrajinskej spoločnosti. Zároveň však existuje rozšírené odmietanie a niekedy aj nepriateľstvo voči ruskému jazyku.<ref>{{Cite web |url = https://www.washingtonpost.com/world/2023/07/28/ukrainians-are-breaking-their-ties-with-russian-language/ |title = Ukrainians are breaking their ties with the Russian language |publisher = [[The Washington Post]] |language = en |archive-date = 2023-08-10 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230810234417/https://www.washingtonpost.com/world/2023/07/28/ukrainians-are-breaking-their-ties-with-russian-language/ |access-date = 2024-01-24}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://www.theguardian.com/world/2022/jun/04/enemy-tongue-eastern-ukrainians-reject-their-russian-birth-language |title = Enemy tongue: eastern Ukrainians reject their Russian birth language |publisher = [[The Guardian]] |language = en |archive-date = 2023-07-19 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230719151650/https://www.theguardian.com/world/2022/jun/04/enemy-tongue-eastern-ukrainians-reject-their-russian-birth-language |access-date = 2024-01-24}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://www.aljazeera.com/features/2023/4/28/ukrainians-who-grew-up-speaking-russian-learn-a-new-mother-tongue |title = Ukrainians who grew up speaking Russian learn a new mother tongue |publisher = [[Al Jazeera]] |language = en |archive-date = 2024-02-05 |archive-url = https://web.archive.org/web/20240205121510/https://www.aljazeera.com/features/2023/4/28/ukrainians-who-grew-up-speaking-russian-learn-a-new-mother-tongue |access-date = 2024-01-24}}</ref> Podpora myšlienky udelenia úradného statusu ruskému jazyku na území Ukrajiny alebo v niektorých jej regiónoch dosiahla najnižšiu úroveň za celé sledované obdobie.<ref>{{Cite web |url = https://kiis.com.ua/?lang=ukr&cat=reports&id=1385&page=1 |title = DYNAMICS OF ATTITUDES TOWARDS THE STATUS OF THE RUSSIAN LANGUAGE IN UKRAINE |language = en |publisher = KYIV INTERNATIONAL INSTITUTE of SOCIOLOGY}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://ratinggroup.ua/research/ukraine/language_issue_in_ukraine_march_19th_2022.html |title = Шосте загальнонаціональне опитування: мовне питання в Україні (19 березня 2022) – Україна – Дослідження – Соціологічна група Рейтинг |archive-date = 2023-08-24 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230824150442/https://ratinggroup.ua/research/ukraine/language_issue_in_ukraine_march_19th_2022.html |language = uk |access-date = 2023-08-28}}</ref> Zároveň Rusko na [[Ruskom okupované územia Ukrajiny|okupovaných ukrajinských územiach]] uplatňuje politiku [[Rusifikácia Ukrajiny|nútenej rusifikácie]]: školy vyučujú výlučne v ruštine, a to aj v osadách, kde sa hovorí iba ukrajinsky, a ukrajinské učebnice sú zakázané.<ref>{{Cite web|url=https://www.dw.com/ru/kak-v-rossijskoj-okkupacii-deti-ucatsa-v-ukrainskih-skolah/a-67713633 |title=Как в российской оккупации дети учатся в украинских школах |publisher=[[Deutsche Welle]] |language=ru |date=14-12-2023}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://ru.euronews.com/2023/11/20/russification-of-occupied-regions-in-ukraine |title=Русификация оккупированных регионов Украины |publisher=[[Euronews]] |language=ru}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://without-lie.info/factcheck/manipuliatsiia-propahandy-pro-pidtrymku-ukrainskoi-movy-na-tot-zaporizkoi-oblasti/ |title=Маніпуляція пропаганди про підтримку української мови на ТОТ Запорізької області |date=17-05-2024 |language=uk}}</ref> Na územiach okupovaných Ruskom, ako aj v meste [[Cherson]] pred jeho [[Oslobodenie Chersonu|oslobodením ukrajinskou armádou]], boli ukrajinské knihy masovo ničené.<ref>{{Cite web|url=https://www.france24.com/en/europe/20221205-in-occupied-kherson-the-russians-were-destroying-all-books-in-ukrainian |title=In occupied Kherson, ‘the Russians were destroying all books in Ukrainian’ |publisher=[[France 24]] |date=2022-12-05 |lang=en}}</ref> Podľa správy organizácie na ochranu ľudských práv [[Human Rights Watch]], Rusko indoktrinuje školákov na okupovaných územiach protukrajinskou propagandou a ruskí úradníci prijímajú a naďalej prijímajú opatrenia na elimináciu ukrajinského jazyka, čím porušujú viaceré ustanovenia medzinárodného práva.<ref>{{Cite web |url = https://www.hrw.org/news/2024/06/20/ukraine-forced-russified-education-under-occupation |title = Ukraine: Forced Russified Education Under Occupation: Imposition of Russian Curriculum; Anti-Ukrainian Propaganda |publisher = [[Human Rights Watch]] |date = 2024-06-20 |language = en}}</ref> [[Únosy detí v rusko-ukrajinskej vojne|Ukrajinské deti, ktoré boli násilne deportované do Ruska]], sa tiež stali obeťami [[Rusifikácia|rusifikácie]].<ref>{{Cite web |url = https://www.golosameriki.com/a/wanted-russian-official-whitewashes-deportation-of-ukrainian-children/7083112.html |title = Кремль проводит «путинизацию» детей из Украины, оправдывая их вывоз |publisher = [[Voice of America]] |date = 2023-05-08 |archive-date = 2023-05-20 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230520213222/https://www.golosameriki.com/a/wanted-russian-official-whitewashes-deportation-of-ukrainian-children/7083112.html |language = ru |access-date = 2023-05-23}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://ru.krymr.com/a/ukraina-voyna-deti-rossiya-vyvoz-deportatsiya-prestupleniye-genotsid/32087778.html |title = «Международные организации должны помочь Украине возвратить на родину сотни тысяч депортированных детей» – Екатерина Рашевская |archive-date = 2022-12-21 |archive-url = https://web.archive.org/web/20221221021316/https://ru.krymr.com/a/ukraina-voyna-deti-rossiya-vyvoz-deportatsiya-prestupleniye-genotsid/32087778.html |language = ru}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://www.polygraph.info/a/fact-check-wanted-russian-official-whitewashes-deportation-of-ukrainian-children-on-vice-news/7080495.html |title = Wanted Russian Official Whitewashes Deportation of Ukrainian Children on Vice News |language = en |publisher = POLYGRAPH.info |date = 2023-05-05 |archive-date=2023-05-15 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230515032754/https://www.polygraph.info/a/fact-check-wanted-russian-official-whitewashes-deportation-of-ukrainian-children-on-vice-news/7080495.html |access-date = 2023-05-23}}</ref> === Náboženstvo === [[Súbor:80-391-9007 Kyiv St.Michael's Golden-Domed Monastery RB 18.jpg|náhľad|[[Monastier svätého Michala (Kyjev)|Monastier svätého Michala]] v [[Kyjev]]e, ktorý bol obnovený v roku 1999]] [[Súbor:Панорама Почаївська лавра 02.jpg|náhľad|vľavo|[[Počajivská lavra]] je najväčším pútnickým miestom na západnej Ukrajine]] Za veriacich sa označuje okolo 60% obyvateľov Ukrajiny, pričom viac nábožensky založený je západ krajiny, zatiaľ čo v priemyselných oblastiach, najmä na Donbase, má silnú pozíciu [[ateizmus]]. Prevládajúcim náboženstvom je [[kresťanstvo]], konkrétne [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]], pričom časť pravoslávnych sa hlási ku [[Ukrajinská pravoslávna cirkev Kyjevského patriarchátu|Kyjevskému patriarchátu]], časť uznáva [[Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu|Moskovský patriarchát]]. Na západe krajiny, najmä v [[Halič (región)|Haliči]], prevláda [[Ukrajinská gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícka cirkev]]. V niektorých oblastiach sú výraznejšou menšinou tiež [[latinská cirkev|rímski katolíci]], ktorí celkovo tvoria necelé 2% ukrajinských veriacich. Po páde protináboženského režimu ZSSR bolo opravené alebo znovu postavené množstvo kostolov a [[pútnické miesto|pútnických miest]], z ktorých najznámejšie je [[Kyjevsko-pečerská lavra]]. Menšinovými náboženstvami, ktoré obe majú na Ukrajine dlhú tradíciu, sú [[judaizmus]] a [[islam]]. Židovstvo bolo od stredoveku rozšírené po celej Ukrajine. Kraj [[Podolie (historické územie)|Podolie]] sa v 18. storočí stal ohniskom [[chasidizmus|chasidského hnutia]]. Dnes tvoria židia len niekoľko desatín percenta obyvateľov krajiny a väčšina synagóg a iných židovských pamiatok už neexistuje. Centrom islamu na Ukrajine je Krym, ktorý bol po stáročia osídlený [[Tatári (etnikum)|Tatármi]], resp. [[Krymskí Tatári|Krymskými Tatármi]], ktorí sa sem od konca 20. storočia vracajú zo stredoázijského vyhnanstva. Islam vyznáva niečo vyše 1% obyvateľov Ukrajiny. === Vzdelanie === [[Súbor:Universidad Roja de Kiev.jpg|náhľad|Kyjevská univerzita]] Zdedeným úspechom sovietskej politiky všeobecného prístupu k [[vzdelanie|vzdelaniu]] je takmer stopercentná miera [[gramotnosť|gramotnosti]] v postsovietskych štátoch. Na Ukrajine dnes predstavuje 99,4% a je tak jednou z najvyšších na svete. Povinné primárne a sekundárne vzdelanie začína v 6. roku veku dieťaťa a trvá 12 rokov. Základné trvá štyri roky, stredné sekundárne päť rokov a vyššie stredné vzdelanie potom tri roky. Existujú tu tzv. všeobecne vzdelávacie školy, kde možno získať základné aj stredoškolské vzdelanie. Známkovanie má dvanásť stupňov (12=1*, 11=1, 10=1, atď.). Po Rusku, Spojenom kráľovstve a Francúzsku má Ukrajina najvyšší počet absolventov [[vysoká škola|vysokých škôl]] v Európe. V krajine funguje niekoľko desiatok všeobecných, technických, pedagogických či lekárskych [[univerzita|univerzít]]. Najstaršou vysokou školou vo východnej Európe bola [[Ostrožská akadémia]] (založená v roku [[1576]]), nasledovala [[Kyjevsko-mohyľanská akadémia]] a [[Ľvovská univerzita]]. Väčšina škôl je verejná, najväčšou súkromnou vysokou školou je [[Medzioblastná akadémia personálneho manažmentu]]. Univerzitné vzdelanie je v súčasnosti reformované a v rámci tzv. [[Bolonský proces|Bolonského procesu]] je zavádzaný [[bakalár]]sky a [[magister (akademická hodnosť)|magisterský]] titul, ktoré postupne vytláčajú skorší titul ''špiecialista''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Болонський процес в Україні | url = http://www.osvita.org.ua/bologna/ | vydavateľ = osvita.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Sídla === {{Hlavný článok|Zoznam miest na Ukrajine}} {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = 17-07-02-Maidan Nezalezhnosti RR74377-PANORAMA.jpg | šírka1 = 220 | popis1 = [[Kyjev]] | obrázok2 = | šírka2 = 220 | popis2 = [[Charkov]] | obrázok3 = Beach-Chayka-aerial-2.jpg | šírka3 = 220 | popis3 = [[Odesa]] | obrázok4 = Dnipropetrovsk view 2015 tov-tob.jpg | šírka4 = 220 | popis4 = [[Dnipro]] }} V tomto zozname sa nachádza 20 najväčších miest na Ukrajine podľa počtu obyvateľov v roku 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://database.ukrcensus.gov.ua/PXWEB2007/ukr/publ_new1/2021/zb_chuselnist%202021.pdf |dátum prístupu=2023-01-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20220406120543/http://database.ukrcensus.gov.ua/PXWEB2007/ukr/publ_new1/2021/zb_chuselnist%202021.pdf |dátum archivácie=2022-04-06 }}</ref> Všetky čísla počítajú len ľudí žijúcich priamo v meste, nepočítajú populáciu v metropolitnom okolí. {| class="wikitable" ! Poradie ! Mesto ! Región ! Počet obyvateľov |- | 1 | [[Kyjev]] | [[Kyjev]] | 2 962 180 |- | 2 | [[Charkov]] | [[Charkovská oblasť]] | 1 433 886 |- | 3 | [[Odesa]] | [[Odeská oblasť]] | 1 015 826 |- | 4 | [[Dnipro]] | [[Dnepropetrovská oblasť]] | 980 948 |- | 5 | [[Doneck]] | [[Donecká oblasť]] | 905 364 |- | 6 | [[Záporožie]] | [[Záporožská oblasť]] | 722 713 |- | 7 | [[Ľvov]] | [[Ľvovská oblasť]] | 721 510 |- | 8 | [[Kryvyj Rih]] | [[Dnepropetrovská oblasť]] | 612 750 |- | 9 | [[Mykolajiv]] | [[Mykolajivská oblasť]] | 476 101 |- | 10 | [[Mariupoľ]] | [[Donecká oblasť]] | 431 859 |- | 11 | [[Luhansk]] | [[Luhanská oblasť]] | 399 559 |- | 12 | [[Vinnycia]] | [[Vinnycká oblasť]] | 370 601 |- | 13 | [[Makijivka]] | [[Donecká oblasť]] | 340 337 |- | 14 | [[Sevastopoľ]] | [[Sevastopoľ]] | 340 297 |- | 15 | [[Simferopol]] | [[Krym (republika)|Krym]] | 336 330 |- | 16 | [[Černihiv]] | [[Černihivská oblasť]] | 285 234 |- | 17 | [[Cherson]] | [[Chersonská oblasť]] | 283 649 |- | 18 | [[Poltava (mesto)|Poltava]] | [[Poltavská oblasť]] | 283 402 |- | 19 | [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]] | [[Chmeľnycká oblasť]] | 274 582 |- | 20 | [[Čerkasy]] | [[Čerkaská oblasť]] | 272 651 |} == Veda == [[Súbor:Sergey Korolev with dog.jpg|náhľad|upright|[[Sergej Pavlovič Koroľov|Sergej Koroľov]], hlavný sovietsky raketový inžinier a vedúci sovietskeho kozmického programu]] Ukrajincom bol matematik [[Michail Vasilievič Ostrogradskij|Mychajlo Ostrohradskyj]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Михайло Остроградський – геній, визнаний за життя | url = http://www.kdu.edu.ua/gazeta/2011/5-6/14.htm | vydavateľ = kdu.edu.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180510100325/http://www.kdu.edu.ua/gazeta/2011/5-6/14.htm | dátum archivácie = 2018-05-10 }}</ref> V súčasnosti je oceňovaný matematik [[Vladimir Geršonovič Drinfeľd|Vladimir Drinfeľd]], autor teórie kvantovej grupy. Prvý vrtuľník či štvormotorové lietadlo zostavil ukrajinský rodák ruského a poľského šľachtického pôvodu [[Igor Sikorsky]]. Významným mechanikom bol [[Stepan Prokopovyč Tymošenko|Stepan Tymošenko]]. Hoci narodený v ruskom Petrohrade, etnickým Ukrajincom bol zakladateľ geochémie [[Vladimir Ivanovič Vernadskij|Vladimir Vernadskij]]. V Charkove sa narodil astronóm [[Otto Struve]]. Na Ukrajine sa narodil aj nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu [[Ilia Iľjič Mečnikov|Ilia Mečnikov]]. [[Theodosius Dobzhansky]] bol genetikom hrajúcim kľúčovú úlohu pri tvorbe tzv. modernej evolučnej syntézy. Naopak skôr kurióznou postavou bol sovietsky biológ [[Trofim Denisovič Lysenko|Trofim Lysenko]]. Odesa bývala tradičným miestom zrodu geniálnych detí. Patril k nim aj fyzik [[George Gamow]], autor teórie o veľkom tresku, alebo matematik [[Vladimir Igorevič Arnoľd|Vladimir Arnoľd]]. V Ľvove sa narodil matematik [[Stanisław Ulam]]. Niekoľko Ukrajincov sa presadilo aj v oblasti humanitných a sociálnych vied. Osvietencom a otcom ukrajinskej vzdelanosti bol [[Hryhorij Savyč Skovoroda|Hryhorij Skovoroda]]. Ukrajinský pôvod mal aj etnograf [[Nikolaj Nikolajevič Miklucho-Maklaj|Nikolaj Miklucho-Maklaj]]. V Kyjeve sa narodil ruský filozof [[Nikolaj Alexandrovič Berďajev|Nikolaj Berďajev]], v Ľvove [[Ludwig von Mises]], zakladateľ preslávenej rakúskej ekonomickej školy. Najslávnejším rodákom z mesta [[Žytomyr]] bol [[Sergej Pavlovič Koroľov|Sergej Koroľov]], hlavný sovietsky [[raketa|raketový]] inžinier a konštruktér [[kozmická loď|kozmických lodí]]. V rokoch [[1946]] až [[1966]] bol počas [[vesmírne preteky|vesmírnych pretekov]] medzi [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] a [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]] vedúcim [[sovietsky kozmický program|sovietskeho kozmického programu]]. Na rozdiel od svojho náprotivku v USA, [[Wernher von Braun|Wernhera von Brauna]], bola jeho hlavná úloha v sovietskom kozmickom programe utajovaná až do jeho smrti. Počas práce na programe bol známy len ako „hlavný konštruktér“. Z Ukrajiny pochádzali aj viacerí sovietski, resp. ruskí a ukrajinskí [[kozmonaut]]i. Prvým Ukrajincom, ktorý letel do vesmíru, sa v [[august]]e [[1962]] stal kozmonaut [[Pavel Romanovič Popovič|Pavel Popovič]], ktorý sa narodil v [[Uzyn]]e v [[Kyjevská oblasť|Kyjevskej oblasti]]. Popovič letel v [[kozmická loď|kozmickej lodi]] [[Vostok 4]], ktorá vyštartovala deň po lodi [[Vostok 3]]. Po prvýkrát v histórii sa vtedy na obežnej dráhe nachádzali dve kozmické lode súčasne. Popovič letel do vesmíru aj druhýkrát, keď v [[júl]]i [[1974]] velil letu kozmickej lode [[Sojuz 14]], pričom absolvoval pobyt na [[kozmická stanica|kozmickej stanici]] [[Saľut 3]]. == Kultúra == [[Súbor:Pysanky2011.JPG|náhľad|Ukrajinské veľkonočné vajcia]] Základom ukrajinskej kultúry sú slovanské tradície zmiešané aj s tradíciami iných etník. Silno ovplyvnená je [[kresťanstvo]]m, predovšetkým [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávím]], no do istej miery aj [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíctvom]]. Z čias [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] má spoločné korene s bieloruskou a ruskou kultúrou, pričom ruský vplyv je v ukrajinskej kultúre trvalo a silne prítomný. Významný je tiež prínos niekdajšej početnej [[Židia|židovskej]] menšiny (na Ukrajine sa zrodilo aj [[chasidizmus|chasidské hnutie]]) a [[moslim (vyznávač islamu)|moslimov]] najmä na [[Krym (polostrov)|Kryme]]. V čase poľskej nadvlády na pravobrežnej Ukrajine sa veľmi presadzovali poľské vplyvy, ktoré sú patrné, napríklad v ukrajinskej slovnej zásobe. [[Súbor:Taras Shevchenko selfportrait oil 1840-2.jpg|upright|náhľad|vľavo|[[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Taras Ševčenko]], autoportrét z obdobia rokov 1840 – 1841]] V [[19. storočie|19. storočí]] bola ukrajinská kultúra a [[ukrajinčina]] utláčaná zo strany [[Ruská ríša|cárskeho Ruska]], ktorého záujmom bolo celé územie rusifikovať. Napriek tomu sa [[Ukrajinské národné obrodenie|ukrajinskému národnému obrodeniu]] podarilo etablovať spisovnú ukrajinčinu (priekopníckym dielom bola ''Aeneida'' [[Ivan Petrovyč Kotliarevskyj|Ivana Kotliarevského]] a o niečo neskôr aj básne [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Ševčenka]], ktorého sochu dnes nájdeme v takmer každom ukrajinskom meste). V poslednej tretine 19. storočia začala vznikať na základe medzinárodných podnetov a tradície ľudového a poloľudového hudobného divadla ukrajinská škola opery. Najstaršou živou súčasťou ukrajinského repertoáru je ''Záporožec za Dunajom'' [[Semen Stepanovyč Hulak-Artemovskyj|Semena Hulaka-Artemovského]] z roku 1863. Za vlastného zakladateľa ukrajinskej opery je považovaný [[Mykola Vitalijovyč Lysenko|Mykola Lysenko]], ktorý jej svojimi dielami (''Natalka Poltavka'', ''Taras Bulba'') vtlačil folklórny charakter. Potom, čo bol v ruskej časti vydaný dokonca zákaz používania ukrajinčiny, presunuli sa emancipačné snahy ukrajinských spisovateľov a politikov do liberálnejšej habsburskej časti krajiny – [[Halič (región)|Haliče]] a [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]]. Ani 20. storočie neprinieslo ukrajinskej kultúre priaznivé prostredie, lebo rusifikácia prebiehala aj v ére Sovietskeho zväzu až do roku 1991. Preto sú národné otázky v súčasnom ukrajinskom umení stále živé. [[Súbor:Леся Українка.1888.jpg|náhľad|upright|[[Lesia Ukrajinka]], najznámejšia ukrajinská spisovateľka, jeden zo symbolov ukrajinskej kultúry]] Národnými básnikmi sú na Ukrajine okrem Ševčenka aj [[Ivan Jakovyč Franko|Ivan Franko]] a [[Lesia Ukrajinka]]. Priekopníkom modernej ukrajinskej literatúry bol tiež [[Ivan Petrovyč Kotliarevskyj|Ivan Kotliarevskyj]]. Kráľom ukrajinskej literatúry je bezpochyby svetovo preslávený satirik [[Nikolaj Vasilievič Gogoľ|Nikolaj Gogoľ]]. Ukrajinský pôvod má ruský básnik [[Jevgenij Alexandrovič Jevtušenko|Jevgenij Jevtušenko]], hoci narodený na Sibíri. V Kyjeve sa narodil dramatik [[Michail Afanasievič Bulgakov|Michail Bulgakov]]. V Odese sa narodili [[Isaak Emmanuelovič Babel|Isaak Babel]] či [[Anna Andrejevna Achmatovová|Anna Achmatovová]]. Vo Vinnyckej oblasti brazílska spisovateľka [[Clarice Lispectorová]]. Súčasťou Ukrajiny je dnes územie Haliče, ktoré roky patrilo Poľsku a tiež Rakúsko-Uhorsku. V centre Haliče, Ľvove, sa narodil, napríklad klasik sci-fi [[Stanisław Lem]], básnik a esejista [[Zbigniew Herbert]], humorista [[Stanisław Jerzy Lec]] či erotický spisovateľ [[Leopold von Sacher-Masoch]], po ktorom bol neskôr nazvaný [[masochizmus]]. V súčasnosti sú populárne knihy [[Jurij Ihorovyč Andruchovyč|Jurija Andruchovyča]], [[Andrej Jurievič Kurkov|Andreja Kurkova]], či [[Ihor Zynovijovyč Pavľuk|Ihora Pavľuka]]. Veľmi prekladaní sú tiež [[Oksana Stefanivna Zabužko|Oksana Zabužko]] či Jurij Andruchovyč. Najslávnejším skladateľom narodeným na území dnešnej Ukrajiny je ruský skladateľ, pianista a dirigent [[Sergej Sergejevič Prokofiev|Sergej Prokofiev]]. Z interpretov pianista ruského pôvodu [[Alexander Siloti]] či baletný tanečník a choreograf [[Serge Lifar]]. V Kyjeve sa narodil významný avantgardný sochár [[Alexander Archipenko]]. K súčasným známym sochárom patrí [[Mykola Havrylovyč Šmaťko|Mykola Šmaťko]]. Na Ukrajine sa narodili aj maliari ruského pôvodu [[Ilia Jefimovič Repin|Ilia Repin]], [[Vladimir Jevgrafovič Tatlin|Vladimir Tatlin]], [[Kazimir Severinovič Malevič|Kazimir Malevič]], krajinkár [[Archip Ivanovič Kuindži|Archip Kuindži]] či predstaviteľ socialistického realizmu a autor známeho Leninovho obrazu [[Isaak Izrailevič Brodskij|Isaak Brodskij]]. Významnou maliarkou a sochárkou ruského pôvodu bola [[Marija Konstantinovna Baškirceva|Marija Baškirceva]]. Svojráznou [[happening|performerkou]] ruského pôvodu, využívajúcou predovšetkým piesok, je [[Ksenija Alexandrovna Simonova|Ksenija Simonova]]. Významnými filmovými režisérmi z časov Sovietskeho zväzu boli [[Olexandr Petrovyč Dovženko|Olexandr Dovženko]] a [[Sergej Fiodorovič Bondarčuk|Sergej Bondarčuk]]. V Kyjeve sa narodil tiež režisér [[Anatole Litvak]]. Z modelingu odštartovala k hollywoodskej sláve [[Olga Kurylenko]] i [[Milla Jovovichová]], známa predovšetkým z bondovky ''Quantum of Solace''. Aj v súčasnosti je živý ukrajinský folklór. Bolo obnovených mnoho vidieckych slávností, existujú súbory ľudových piesní a tancov. Prvky piesňového folklóru vo výraznej miere prenikajú aj do súčasnej ukrajinskej [[pop (hudobný žáner)|pop music]]. === Šport === [[Súbor:VladimirVitaliy.jpg|náhľad|upright|Bratia [[Volodymyr Volodymyrovyč Klyčko|Volodymyr]] (vľavo) a [[Vitalij Volodymyrovyč Klyčko|Vitalij Klyčko]] (vpravo)]] Značné úspechy dosiahli ukrajinskí [[šach (hra)|šachisti]], ako boli [[Vasyl Mychajlovyč Ivančuk|Vasyl Ivančuk]], [[Anna Olehivna Muzyčuková|Anna Muzyčuková]], [[Ruslan Olehovyč Ponomariov|Ruslan Ponomariov]], [[Jefim Dmitrijevič Bogoľubov|Jefim Bogoľubov]], [[David Ionovič Bronštejn|David Bronštejn]] a [[Sergej Alexandrovič Kariakin|Sergej Kariakin]]. Úspechov dosiahli tiež ukrajinské [[futbal]]ové kluby, najmä [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] a [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]]. Tromi najznámejšími hráči boli [[Oleh Volodymyrovyč Blochin|Oleh Blochin]], [[Ihor Ivanovyč Belanov|Ihor Belanov]] a [[Andrij Mykolajovyč Ševčenko|Andrij Ševčenko]]. Futbalový život všetkých troch ovplyvnil tréner [[Valerij Vasyľovyč Lobanovskyj|Valerij Lobanovskyj]]. Najslávnejším ukrajinským športovcom všetkých čias je [[atletika|atlét]], [[skok o žrdi|skokan o žrdi]] [[Serhij Nazarovyč Bubka|Serhij Bubka]]. V časoch Sovietskeho zväzu priviezli olympijské medaily tiež, napríklad šprintér [[Valerij Pylypovyč Borzov|Valerij Borzov]] či vytrvalostný bežec [[Volodymyr Petrovyč Kuc|Volodymyr Kuc]]. Pre samostatnú Ukrajinu vybojovala štyri zlaté medaily plavkyňa [[Jana Olexandrivna Kločkovová|Jana Kločkovová]]. V [[box (šport)|boxerskom]] ringu sa preslávili majstri sveta vo svojich váhových kategóriách [[Vitalij Volodymyrovyč Klyčko|Vitalij Klyčko]] a jeho brat [[Volodymyr Volodymyrovyč Klyčko|Volodymyr Klyčko]]. Vitalij Klyčko je od roku 2014 politikom, starostom Kyjeva. === Kuchyňa === [[Súbor:Food from Puzata Hata restaurant in Lviv.jpg|náhľad|Obľúbené jedlá na Ukrajine]] [[Ukrajinská kuchyňa]] je veľmi rozmanitá a má prvky rôznych európskych kuchýň v oblasti, najmä [[ruská kuchyňa|ruskej]], [[poľská kuchyňa|poľskej]], [[nemecká kuchyňa|nemeckej]], [[maďarská kuchyňa|maďarskej]] a [[turecká kuchyňa|tureckej]]. Najdôležitejším je ale [[Slovania|staroslovanský]] vplyv. Ukrajinská kuchyňa ovplyvnila aj národné kuchyne susedných krajín, vrátane poľskej a ruskej kuchyne. Prvky ukrajinskej kuchyne sú známe aj v Severnej Amerike vďaka ukrajinským imigrantom do [[Spojené štáty|USA]] a [[Kanada|Kanady]]. Ukrajinské tradície varenia sú udržiavané v mnohých reštauráciách na Ukrajine, Rusku a v súčasnosti aj v Európe a Severnej Amerike. Zvláštnosťou ukrajinskej kuchyne je využívanie prevažne domácich potravín ako sú [[ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[mäso]], [[ovocie]], [[huby]], lesné plody a bylinky. Typické pokrmy sú [[boršč]], [[soľanka (polievka)|soľanka]], [[peľmene]], [[varenyky]] či plnené [[pirohy]]. K Ukrajine však patrí aj [[vodka]] (''horilka''), ktorej v posledných rokoch čiastočne konkuruje [[pivo]]. Obľúbeným nápojom je tiež [[kvas]]. [[Veľká noc]] sa v ukrajinčine nazýva ''velykdeň'', ''pascha'' či ''paska'' a sú rovnako ako [[Vianoce]] slávené podľa [[juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]], t.j. neskôr než v západnej Európe. Veľmi populárne je farbenie kraslíc (''pysanky''), ktorému je v západoukrajinskej [[Kolomyja|Kolomyji]] venované unikátne múzeum. <center> <gallery> Súbor:Borscht served.jpg|Ukrajinský [[boršč]] s kyslou smotanou Súbor:Wareniki.JPG|''Varenyky'' s mäsom, cibuľou a kyslou smotanou Súbor:Pampuchy Donetsk.JPG|Šišky (''pampušky'') s cesnakom Súbor:Deruny Potato Pancakes.JPG|Ukrajinské zemiakové placky (''deruny'') s kyslou smotanou Súbor:Chicken Kiev - Ukrainian East Village restaurant.jpg|Kyjevský kotlet Súbor:Golubci8.jpg|Plnené kapustové rolky (''holubci'') s ryžou a mäsom Súbor:Martiniouk Paska.JPG|''Paska'', tradičný ukrajinský veľkonočný chlieb </gallery> </center> == Dni pracovného pokoja == [[Súbor:Ukrainian Independence Day in Luhansk.jpg|náhľad|Oslavy dňa nezávislosti v [[Luhansk]]u v roku 2013]] * [[1. január]] – [[Nový rok]] * [[7. január]] – [[Vianoce]] (''Rizdvo''; podľa [[juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]]) * [[8. marec]] – [[Medzinárodný deň žien]] * pohyblivý sviatok [[Veľká noc]] (podľa juliánskeho kalendára) * pohyblivý sviatok [[Turíce]] (podľa juliánskeho kalendára) * [[1. máj]] – [[Sviatok práce|Deň medzinárodnej solidarity pracujúcich]] * [[9. máj]] – [[Deň víťazstva|Deň víťazstva nad nacizmom v druhej svetovej vojne]] * [[28. jún]] – [[Deň ústavy Ukrajiny]] * [[24. august]] – [[Deň nezávislosti Ukrajiny]] * [[14. október]] – [[Deň obrancu Ukrajiny]] * [[25. december]] – [[Vianoce]] (''Rizdvo''; podľa [[gregoriánsky kalendár|gregoriánskeho kalendára]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina zaviedla štátny sviatok Vianoc aj podľa gregoriánskeho kalendára | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/11/21/ukrajina_zaviedla_%C5%A1t%C3%A1tny_sviatok_vianoc/1350246 | vydavateľ = Radio Vaticana | dátum vydania = 2017-11-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-16 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180316151910/http://sk.radiovaticana.va/news/2017/11/21/ukrajina_zaviedla_%C5%A1t%C3%A1tny_sviatok_vianoc/1350246 | dátum archivácie = 2018-03-16 }}</ref> == Poznámky == <references group="pozn."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Pozri aj == * [[Dejiny Ukrajiny]] * [[Zoznam miest na Ukrajine]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Ukraine|wikt=Ukrajina}} == Externé odkazy == * [https://www.kmu.gov.ua/ Oficiálna stránka ukrajinskej vlády] {{ukr icon}} == Zdroj == * MATEJKO, Ľ.: ''Poznámky k predmetu Východná Európa – krajiny a ľudia'', Bratislava, 2007. {{Administratívne členenie Ukrajiny}} {{Európa}} {{CIS}} {{WTO}} {{OBSE}} [[Kategória:Ukrajina]] [[Kategória:Členovia SNŠ]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Európe]] qqwjxtixoj0z8g2j29gy48tfv0oif21 0 4699 8371189 8278111 2026-09-20T08:28:52Z ~2026-50595-23 305810 /* */ 8371189 wikitext text/x-wiki {{Infobox diaľnica | KRAJINA = SK | TYP CESTY = D | ČÍSLO CESTY = 4 | ČÍSLO EURÓPSKEJ CESTY = 58 | PODNADPIS = Obchvat Bratislavy | MAPA = Motorway D4 SK map.svg | VÝSTAVBA = 1996 – ''2035'' | CELKOVÁ DĹŽKA = 48 | V PREVÁDZKE = 32 | V PLÁNE = 16 | REGIÓN = [[Bratislavský kraj]] | VÝJAZDY = 6 (v prevádzke) | KRIŽOVATKY = 3 (v prevádzke) | TUNELY = | OBRÁZOK = D4 Diaľnica.png | OBRÁZOK-VEĽKOSŤ = 300px | OBRÁZOK-POPIS = D4 v blízkosti jazera Zelená voda | OBJEKTY = {{Cesta|SK|ĎALEJ||Pokračuje ako {{Cesta/A-A-E|6|58}} smer [[Viedeň]]}} {{Cesta|SK|HRANICA-EÚ|0|Jarovce - Kittsee {{Minivlajka|Rakúsko}}}} {{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|2|[[Bratislava]]-Jarovce {{Cesta/SK-D-E|2|58|65|75}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|5|Bratislava-Petržalka {{Cesta/SK-1|2}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Rusovce 950 m}} {{Cesta|SK|MOST-RIEKA||[[Lužný most]] 3 090 m ([[Dunaj]])}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Podunajské Biskupice 165 m}} {{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|9|[[Bratislava]]-juh {{Cesta/SK-R-E|7|575}}}} {{Cesta|SK|ČSPH||Rovinka}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|14|Bratislava-Podunajské Biskupice {{Cesta/SK-1|63}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|18|Bratislava-Vrakuňa {{Cesta/SK-2|572}}}} {{Cesta|SK|MOST-RIEKA||[[Malý Dunaj]] 120 m}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|25|[[Bratislava]] Ivanka pri Dunaji {{Cesta/SK-1|61}}}} {{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|26|[[Bratislava]]-východ {{Cesta/SK-D-E|1|58|75}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|27|Čierna Voda}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|30|Bratislava-Rača {{Cesta/SK-2|502}}}} {{Cesta|SK|D-KONIEC||Prechod z/na {{Cesta/SK-2|502}}}} {{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Karpaty 10 990 m|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|RC-ZAČIATOK||Prechod z/na {{Cesta/SK-1|2}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|42|Bratislava-Záhorská Bystrica {{Cesta/SK-1|2}} {{Cesta/Polprofil}}}} {{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|44|[[Stupava]] {{Cesta/SK-D-E|2|65}} {{Cesta/Polprofil}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|45|Bratislava-Devínska Nová Ves {{Cesta/SK-2|505}} {{Cesta/Polprofil}}}} {{Cesta|SK|RC-KONIEC||Prechod z/na {{Cesta/SK-2|505}}}} {{Cesta|SK|HRANICA-EÚ|50|Devínska Nová Ves - Marchegg {{Minivlajka|Rakúsko}}|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|ĎALEJ||Pokračuje ako {{Cesta/A-S|8}} smer [[Viedeň]]|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|LEGENDA}} }} '''Diaľnica D4''' (''D4'') je [[Slovensko|slovenská]] [[diaľnica]], ktorá po dokončení vytvorí [[vonkajší obchvat Bratislavy]]. Trasa diaľnice D4 je dlhá 48 kilometrov a začína na hranici s Rakúskom, v priestore diaľničného hraničného priechodu Jarovce, kde je umiestnený aj jej nultý kilometer. Diaľnica tu plynule nadväzuje na rakúsku [[Diaľnica A6 (Rakúsko)|diaľnicu A6]]. Trasa diaľnice čiastočne obkolesuje Bratislavu, najprv z juhu, kde križuje [[Diaľnica D2 (Slovensko)|diaľnicu D2]] a [[Rýchlostná cesta R7 (Slovensko)|rýchlostnú cestu R7]] potom sa stáča na sever, križuje [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnicu D1]] a napokon sa stáča na západ pričom znovu križuje diaľnicu D2 pri Stupave. Trasa diaľnice D4 je ukončená v priestore plánovaného nového diaľničného hraničného priechodu, kde má byť plynule napojená na plánovanú rakúsku [[Rýchlostná cesta S8 (Rakúsko)|rýchlostnú cestu S8]]. Úsek diaľnice D4 medzi Jarovcami a križovatkou s diaľnicou D1 bude po dokončení súčasťou [[Európska cesta 58|európskej cesty E58]]. Plány výstavby úseku medzi hraničným priechodom v Jarovciach na diaľnici a križovatkou s diaľnicou D2 pri Jarovciach pochádzajú ešte spred roku 1989. Vtedy bol tento dva kilometre dlhý úsek zaradený do niekdajšej diaľnice D61, ktorá mala pretnúť Bratislavu a končiť neďaleko Trenčína, napojením na plánovanú diaľnicu D1 z Prahy do Žiliny, Košíc a ďalej na hranice s Ukrajinou. S výstavbou čiastočného diaľničného okruhu Bratislavy v podobe dnešnej diaľnice D4 sa nepočítalo, tranzitná doprava mala byť riešená prieťahom diaľnic D2 a D61 cez mesto. K zahájeniu výstavby tohto úseku, ešte ako úseku diaľnice D61 a naviac bez koordinácie s Rakúskom, teda bez existencie diaľnice vo výstavbe na rakúskej strane, došlo v roku 1996. V roku 1999 bol tento úsek D61 slávnostne uvedený do prevádzky, vrátane moderného hraničného priechodu na diaľnici, avšak bez napojenia na rakúsku diaľničnú sieť. Rakúska diaľnica A6 bola v tej dobe iba v štádiu plánovania a nový hraničný priechod bol v Rakúsku núdzovo napojený na rakúsku cestu 307, ktorá viedla do [[Kittsee]]. Využitie novej diaľnice a priechodu bolo preto iba minimálne, keďže nový úsek fakticky tvoril zachádzku oproti vtedajším zavedeným trasám. Po otvorení diaľnice v roku 1999 bol tento úsek administratívne preradený do trasy súčasnej diaľnice D1. Samotná diaľnica D4 bola prvý krát zavedená do slovenskej diaľničnej siete až v roku 2010. Podkladom pre toto zaradenie bolo nariadenie vlády č. 406/2010, prvé technické štúdie možnej trasy novej diaľnice ale datujeme už do roku 2001. Napriek tejto skutočnosti, bol už v roku 2009 rozostavaný úsek v polovičnom profile pri Stupave ako úsek diaľnice D4. Už sprejazdnený úsek medzi Jarovcami a križovatkou s diaľnicou D2 bol v roku 2010 vyňatý z diaľnice D1 a prevedený do diaľnice D4. Úsek pri Stupave križujúci diaľnicu D2 bol uvedený do prevádzky v roku 2011. V roku 2016 bol rozostavaný úsek diaľnice D4 od križovatky s diaľnicou D2 pri Jarovciach cez novú križovatku s diaľnicou D1 pri [[Ivanka pri Dunaji|Ivanke pri Dunaji]], až po križovatku s [[Cesta II. triedy 502 (Slovensko)|cestou II/502]], neďaleko miestnej časti [[Rača (miestna časť)|Bratislava-Rača.]] Celý úsek mal byť sprejazdnený v roku 2020, k tomu však s ohľadom na problémy pri výstavbe nedošlo v plnom rozsahu. Júlový termín bol splnený iba v prípade časti úseku medzi výjadzmi Bratislava - Juh a Bratislava - Podunajské Biskupice. V novembri 2020 bola sprejazdnená ďalšia časť úseku, od výjazdu Bratislava - Podunajské Biskupice po najbližší výjazd Bratislava - Vrakuňa. Sprejazdnenie nasledujúceho úseku po výjazd Bratislava-východ I, ktoré bolo očakávané do konca roku 2020, nastalo 11. februára 2021. Ostatné úseky boli otvorené na jeseň roku 2021. Križovatka diaľnic D1 a D4, ktorej výstavba prebieha výhradne v réžií NDS a.s. bola dokončená až v roku 2025. Až 29. 11. 2022 došlo k podpisu zmluvy so zhotoviteľom, poľskou firmou Budimex. Z križovatky s cestou II/502 má diaľnica D4 ďalej prekonať [[Malé Karpaty]], napojiť sa na už prevádzkovaný úsek pri Stupave a pokračovať ďalej na hranice s Rakúskom, kde má končiť napojením na rakúsku rýchlostnú cestu S8. Trasa diaľnice cez Malé Karpaty zatiaľ nie je stabilizovaná, možnosťou je tak výstavba [[Tunel Karpaty|Tunelu Karpaty,]] alebo sústavy kratších tunelov. S ohľadom na vysokú finančnú náročnosť výstavby v tomto úseku je jeho realizácia pravdepodobná až vo vzdialenom horizonte. Žiaľ, príprava nepostupuje rýchlo ani v Rakúsku, predpoklad spustenia výstavby prvých úsekov rýchlostnej cesty S8 pri [[Viedeň|Viedni]] je až v roku 2021, pokračovanie na slovenské hranice je zatiaľ plánované až vo vzdialenom horizonte.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V nedeľu otvoria ďalšiu 3,5-kilometrovú časť bratislavského obchvatu, zatiaľ tam veľa áut nebude|url=https://e.dennikn.sk/2130017/v-nedelu-otvoria-dalsiu-35-kilometrovu-cast-bratislavskeho-obchvatu-zatial-tam-vela-aut-nebude/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2020-11-06|dátum prístupu=2020-11-06|jazyk=sk-SK|meno=Daniela|priezvisko=Krajanová}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Doležal kritizoval výstavbu D4 a R7, firmu vyjadrenia prekvapili|url=https://ekonomika.sme.sk/c/22394859/dolezal-kritizoval-vystavbu-d4-a-r7-firmu-vyjadrenia-prekvapili.html|vydavateľ=ekonomika.sme.sk|dátum prístupu=2020-05-03|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rakúsko konečne otvára diaľnicu|url=https://www.sme.sk/c/3592944/rakusko-konecne-otvara-dialnicu.html|vydavateľ=www.sme.sk|dátum prístupu=2020-05-03|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Všetky zmluvy - Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR|url=https://www.mzv.sk/zahranicna_politika/medzinarodne_zmluvy-vsetky_zmluvy?p_p_id=mzvzmluvy3_WAR_MzvZmluvyPortlet&p_p_lifecycle=0&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_col_id=column-3&p_p_col_pos=2&p_p_col_count=3&_mzvzmluvy3_WAR_MzvZmluvyPortlet_articleId=3152115|vydavateľ=www.mzv.sk|dátum prístupu=2020-05-03}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=S 8 Marchfeld Schnellstraße|url=https://www.bmk.gv.at/themen/strasse/infrastruktur/projekte/schnellstrassen/s8.html|vydavateľ=www.bmk.gv.at|dátum prístupu=2020-05-03|url archívu=https://web.archive.org/web/20200806181104/https://www.bmk.gv.at/themen/strasse/infrastruktur/projekte/schnellstrassen/s8.html|dátum archivácie=2020-08-06}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=S 8 Marchfeld Schnellstraße Neubau Knoten S 1/S 8 - Gänserndorf/Obersiebenbrunn|url=https://www.asfinag.at/verkehrssicherheit/bauen/bauprojekte/s-8-marchfeld-schnellstrasse-neubau-knoten-s-1s-8-gaenserndorfobersiebenbrunn/|vydavateľ=www.asfinag.at|dátum prístupu=2020-05-03|jazyk=de-DE}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Do Rakúska cez nový hraničný priechod {{!}} Bratislavské noviny|url=https://www.bratislavskenoviny.sk/doprava/8817-do-rakuska-cez-novy-hranicny-priechod|vydavateľ=www.bratislavskenoviny.sk|dátum prístupu=2020-05-03|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=euractiv.sk|url=https://euractiv.sk/section/regionalny-rozvoj/news/bratislavska-spojka-na-zapad-prichadza-po-17-rokoch/|dátum vydania=2007-11-19|dátum prístupu=2020-05-03|jazyk=sk-SK}}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Prehľad úsekov diaľnice D4 == {| class="wikitable sortable" !Poradie !Označenie !Dĺžka v&nbsp;km !Zahájenie výstavby !Uvedenie do&nbsp;prevádzky !Výjazdy a križovatky |- |1. |Štátna hranica SK/AT – Bratislava, Jarovce |2,0 |ľavá polovica 1996 pravá polovica 2016 |ľavá polovica 1999 pravá polovica 2021 |Križovatka D4xD2, Bratislava-Jarovce |- |2. |Bratislava, Jarovce – Bratislava, Petržalka |2,5 |2016 |3. 10. 2021 |Bratislava-Petržalka |- |3. |Bratislava, Petržalka – Bratislava, juh |4,5 |2016 |26. 9. 2021 |Križovatka D4xR7, Bratislava-juh |- |4. |Bratislava, juh – Bratislava, Podunajské Biskupice |4,0 |2016 |19. 7. 2020 |Bratislava-Podunajské Biskupice |- |5. |Bratislava, Podunajské Biskupice – Bratislava, Vrakuňa |3,6 |2016 |8. 11. 2020 |Bratislava-Vrakuňa |- |6. |Bratislava, Vrakuňa – Bratislava, východ I |7,5 |2016 |11. 2. 2021 |Bratislava-východ I Most pri Bratislave Križovatka D4xR1 (plánované) |- |7. |Bratislava, východ I – Bratislava, východ II, križovatka D4xD1 |1,0 |2016 |12. 11. 2021 |Vetva Jarovce-Trnava Vetva Trnava-Rača |- |7. |Križovatka Bratislava, východ II, križovatka D4xD1 |0,0 |2022 |2025 Vetva Jarovce-Trnava otvorená 24. 11. 2024 Vetva Trnava-Rača otvorená 30. 11. 2024 Vetvy Bratislava-Rača, Rača-Bratislava a Jarovce-Bratislava otvorené 21. 6. 2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pri Bratislave dokončili križovatku D1/D4, k piatim už využívaným vetvám pribudli posledné tri | url = https://e.dennikn.sk/minuta/5409126/ | vydavateľ = Denník E | dátum vydania = 2026-06-21 | dátum prístupu = 2026-06-21 | jazyk = sk-SK}}</ref> |Bratislava-východ II, križovatka D4xD1 |- |8. |Bratislava, východ II – Bratislava, Vajnory |2,0 |2016 |12. 11. 2021 |Bratislava-Vajnory |- |9. |Bratislava, Vajnory – Bratislava, Rača |2,4 |2016 |5. 9. 2021 |Bratislava-Rača |- style="background-color: #e56262" |10. |Bratislava, Rača – Bratislava, Záhorská Bystrica |12,4 |&nbsp;&nbsp;2029 |2035 |Bratislava-Záhorská Bystrica, dostavba |- |11. |Bratislava, Záhorská Bystrica – Bratislava, Devinska Nová Ves, ľavý jazdný pruh |3,0 |2009 |2011 |Bratislava-Záhorská Bystrica, dočasné napojenie Križovatka D4xD2, Stupava Bratislava-Devínska Nová Ves, dočasné napojenie |- style="background-color: #e56262" |11. |Bratislava, Záhorská Bystrica – Bratislava, Devinska Nová Ves, pravý jazdný pruh |3,0 |&nbsp;2029&nbsp; |2035 |Križovatka D4xD2, Stupava, dostavba Bratislava-Devínska Nová Ves, dostavba |- style="background-color: #e56262" |12. |Bratislava, Devínska Nová Ves – štátna hranica SK/AT |3,6 |Nezaradené do&nbsp;plánu pred&nbsp;rokom 2028 |? |Úsek bez výjazdov, na hranici plynulé napojenie na rakúsku rýchlostnú cestu |} == Úseky diaľnice D4 == === Štátna hranica AT/SK (Jarovce) – Bratislava, Jarovce (križovatka D2) === Tento {{km|2|m}} dlhý úsek bol prvým vybudovaným úsekom na diaľnici D4. Spája hraničný priechod Jarovce do Rakúska a križovatku Jarovce. Súčasťou D4 sa stal po rekategorizácii ciest na Slovensku v roku [[1999]]. Týmto úsekom prechádza [[európska cesta 58|E58]]. === Bratislava, Jarovce – Bratislava, Rača === Začiatok tohto úseku s dĺžkou 27 km je na diaľničnej križovatke s D2 ''Bratislava (Jarovce),'' odkiaľ trasa pokračuje južnou časťou Bratislavy. Po výjazdoch v Jarovciach a [[Bratislava – mestská časť Rusovce|Rusovciach]] pokračuje D4 estakádou Rusovce, Rusovským mostom a estakádou Podunajské Biskupice. Celková dĺžka tohto premostenia je {{km|3.09|m}}. Nasleduje križovatka s [[Rýchlostná cesta R7 (Slovensko)|R7]] ''Bratislava – juh'', obojstranné odpočívadlo pri [[Rovinka|Rovinke]] a výjazdy [[Rovinka]] a [[Most pri Bratislave]]. D4 následne prekonáva Malý Dunaj 120 metrov dlhým mostom. Nasleduje výjazd Ivanka pri Dunaji – západ a Ivanka pri Dunaji – sever, kde sa kríži s [[diaľnica D1 (Slovensko)|D1]]. Neďaleko sa nachádza ďalšia križovatka Čierna voda a úsek končí v križovatke Rača. Nachádza sa tu 9 križovatiek, jedno veľké obojstranné odpočívadlo a 31 mostov. Koncesná zmluva na výstavbu formou PPP projektu bola podpísaná [[20. máj]]a [[2016]], samotná výstavba sa oficiálne začala [[24. október|24. októbra]] [[2016]] s termínom dokončenia v roku 2020. Prvý úsek v dĺžke 4 km medzi križovatkou D4xR7 a výjazdom Bratislava - Podunajské Biskupice bol uvedený do prevádzky [[19. júl]]a [[2020]]. Diaľničný úsek postavilo a prevádzkuje počas 30 rokov konzorcium Obchvat Nula na čele so španielskou spoločnosťou Cintra Infraestructuras Internacional. Termín dokončenia sa na časti úseku nepodarí splniť, najvýraznejšie mešká dokončenie križovania diaľnice D1 a diaľnice D4, ktorého výstavba je rozdelená medzi štát a koncesionára. Štát sa síce zmluvne zaviazal do konca roku 2019 ukončiť úpravy diaľnice D1 tak, aby na tieto práce nadviazal koncesionár, tento termín sa však nepodarilo dodržať. Práce organizované štátom tak do konca roku 2019 nielenže neskončili, ale ani sa ešte nezačali. Až v začiatkom júla 2022 NDS a.s. ohlásila víťaza verejnej súťaže na dostavbu križovatky, ktorým je poľská spoločnosť Budimex. Táto skutočnosť ale nateraz neznamená skorý podpis zmluvy a zahájenie prác, nakoľko beží lehota pre odvolanie neúspešných uchádzačov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Víťazom na dostavbu križovatky D1/D4 je poľská firma|url=https://spravy.rtvs.sk/2022/07/vitazom-tendra-na-dostavbu-dialnicnej-krizovatky-d1-d4-je-polska-firma/|vydavateľ=Správy RTVS|dátum vydania=2022-07-08|dátum prístupu=2022-07-17|jazyk=sk-SK|meno=Michal|priezvisko=Baran}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Otvorili takmer polovicu nultého obchvatu Bratislavy|url=https://bratislava.sme.sk/c/22449903/otvorili-takmer-polovicu-nulteho-obchvatu-bratislavy.html|vydavateľ=bratislava.sme.sk|dátum prístupu=2020-07-19|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> 21. júna 2026 bola otvorená križovatka D4 a [[Diaľnica D1 (Slovensko)|D1]].<ref name="krizovatka-d1xd4-hotovo">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = redakcia-bsk | odkaz na autora = | titul = Diaľničná križovatka D1×D4 je dokončená. Bratislave má výrazne odľahčiť dopravu | url = https://bratislavskykraj.sk/dialnicna-krizovatka-d1xd4-je-dokoncena-bratislave-ma-vyrazne-odlahcit-dopravu/ | vydavateľ = Bratislavský samosprávny kraj | miesto = | dátum vydania = 2026-06-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-21 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=júl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> === Bratislava, Rača – Bratislava, Záhorská Bystrica === Začiatok tohto úseku dlhého 12,07&nbsp;km bude po dokončení na križovatke Rača, neďaleko ktorej sa diaľnica vnorí do podzemia [[tunel Karpaty|tunelom Karpaty]], ktorého celková dĺžka bude {{km|10.98|m}}, čím bude najdlhším tunelom na Slovensku. Úsek končí v križovatke Bratislava-Záhorská Bystrica. V súčasnosti pre tento úsek existuje technická štúdia, no Ministerstvo dopravy v hodnotení štúdie odporučilo vypracovanie ďalších štúdií porovnávajúcich nové varianty, ktoré zvažujú vybudovanie iných tunelov pod Malými Karpatami namiesto tohto úseku. Najskorší možný začiatok výstavby je súčasnosti plánovaný na rok 2025 s dokončením v roku 2032. Odhadovaná cena úseku v prípade razenia pomocou plnoprofilového tunelovacieho stroja (TBM) presahuje 800 mil. eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Rozsah hodnotenia zámeru|url=https://www.enviroportal.sk/eia/dokument/110559|dátum vydania=19.1.2017|dátum prístupu=27.11.2017|vydavateľ=Ministerstvo životného prostredia SR}}</ref> === Bratislava, Záhorská Bystrica – Bratislava, Devínska Nová Ves === Tento úsek s dĺžkou 3,025&nbsp;km je zatiaľ postavený v polprofile a prevádzkovaný ako rýchlostná cesta so zníženou rýchlosťou na 90&nbsp;km/h (v niektorých úsekoch 50&nbsp;km/h). Začína v križovatke Bratislava (Záhorská Bystrica) s pripojením na cestu I/2, pokračuje ku križovatke Stupava (juh) ponad diaľnicu D2 a končí napojením na cestu II/505 v križovatke Bratislava (Devínska Nová Ves). Úsek značne odľahčil križovatku Lamač na diaľnici D2 a priľahlé cesty od kamiónovej dopravy smerujúcej do továrne [[Volkswagen Slovakia]], pri ktorej sa úsek končí. === Bratislava, Devínska Nová Ves – štátna hranica Slovensko/Rakúsko === Tento úsek s dĺžkou 3,57 km je posledným úsekom diaľnice D4 pred štátnou hranicou s Rakúskom. Začína v križovatke Bratislava (Devínska Nová Ves) s napojením diaľnice D4 a cesty II/505, mostom prekoná rieku Morava a prejde cez hraničný priechod Devínska Nová Ves do Rakúska ako Marchfeld Schnellstraße. Detaily projektu sú v procese posudzovania vplyvov navrhovaných činností na životné prostredie a začiatok výstavby je plánovaný na rok 2020. V budúcnosti by sa mala na rakúskom pokračovaní D4 dobudovať rakúska rýchlostná cesta [[Rýchlostná cesta S8 (Rakúsko)|S8]], jej výstavba až po slovenské hranice je však zatiaľ len v rovine úvahy. == Hustota dopravy == Hustota dopravy na diaľnici D4 podľa sčítania SSC z roku 2015. {| class="wikitable sortable" |+Hustota dopravy na diaľnici D4 !Úsek !Hustota dopravy |- |Štátna hranica SK/AT Jarovce-Kittsee - Bratislava-Jarovce |17 798 |- |Bratislava-Záhorská Bystrica - Stupava-juh {{Cesta/SK-D|2}} {{Cesta/Polprofil}} |10 423 |- |Stupava-juh {{Cesta/SK-D|2}} - Bratislava-Devínska Nová Ves {{Cesta/Polprofil}} |5 838 |} == Prečíslované a pretriedené úseky == === Diaľničný privádzač 2 === Diaľničný privádzač 2 bol [[diaľničný privádzač]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Jeho začiatok sa nachádzal na križovatke diaľnic [[Diaľnica D2 (Slovensko)|D2]] a D4 a končil na križovatke s cestou [[Cesta III. triedy 1020 (Slovensko)|III/1020]] v [[Bratislava – mestská časť Jarovce|Jarovciach]]. Celková dĺžka PD 2 bola 1,76&nbsp;km. Od roku 2014 je samostatnou vetvou križovatky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = MIESTOPISNÝ PRIEBEH CESTNÝCH KOMUNIKÁCIÍ. Stav siete cestných komunikácií k 1.1.2014. | url = http://www.cdb.sk/files/documents/cestna-databanka/vystupy-cdb/2014/miestopis_k_01-01-2014.pdf | dátum vydania = 1.1.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref>; podľa aktuálnej projektovej dokumentácie sa s týmto úsekom po dostavbe D4 ďalej nepočíta a bude vyradený. == Kritika == Stavba diaľnice je a bola kritizovaná. V bratislavskej mestskej časti Jarovce mala v lete 2010 nedokonalá diaľničná kanalizácia poškodiť dozretú úrodu, obyvateľom tiež chýbali protihlukové steny.<ref name="uroda">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kadvanová | meno = Michaela| odkaz na autora = | titul = Diaľnica ničí Jarovčanom úrodu | url = http://bratislava.sme.sk/c/5493030/dialnica-nici-jarovcanom-urodu.html | dátum vydania = 05.08.2010| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.01.2013 | vydavateľ = Petit Press| miesto = | jazyk = }}</ref> Občianske združenie Malé Karpaty Ministerstvu dopravy okrem iného vyčíta nedokladovanie ekonomickej opodstatnenosti diaľnice, zdôrazňovanie cezhraničného spojenia napriek „zdržanlivému postoju„ rakúskej strany o rýchlostnej ceste S8, environmentálnu neprepracovanosť návrhu (zásah do biotopov v lokalite [[Šúr (národná prírodná rezervácia)|Šúr]]).<ref name="ozkritika">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Spolocné stanovisko k Správe o posudzovaní strategického dokumentu „Nový projekt výstavby dialnic a rýchlostných komunikácií – Doplnok c. 3| url = http://www.ozmalekarpaty.sk/dokumenty/SEA-D4-stanovisko.pdf| dátum vydania = 31.12.2012| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.01.2013| vydavateľ = Občianske zruženie Malé Karpaty| miesto = Veľké Leváre| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140207194645/http://www.ozmalekarpaty.sk/dokumenty/SEA-D4-stanovisko.pdf| dátum archivácie = 2014-02-07}}</ref> Diaľničný úsek medzi Jarovcami a Ivankou pri Dunaji má tiež viesť cez [[Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy|CHKO Dunajské luhy]].<ref name="chko">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Diaľnica D4, tzv. nultý okruh, sa má stavať 5 rokov | url = http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/doprava/dialnica-d4-tzv.-nulty-okruh-sa-ma-stavat-5-rokov.html?page_id=169142| dátum vydania =18.06.2010| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.01.2013 | vydavateľ = Bratislavské noviny| miesto = Bratislava| jazyk = }}</ref> V máji 2015 [[Denník N]] upozornil na predražený výkup pozemkov pod budúcim obchvatom diaľnice. Štát by mal na nákup pozemkov minúť približne 300 miliónov €. Parcely sa stávajú stavebnými hneď po určení výstavby. Cenový rozdiel medzi poľnohospodárskou pôdou a stavebným pozemkom môže byť až 100-násobný.<ref name="drahyvykup">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Krajanová|meno = Daniela|odkaz na autora = |titul = Rozbehol sa realitný obchod roka: Štát draho vykupuje pôdu pod diaľnicu pri Bratislave|url = https://dennikn.sk/133030/rozbehol-sa-realitny-obchod-roka-stat-draho-vykupuje-podu-pod-dialnicu-pri-bratislave/|dátum vydania = 19.05.2015|dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 20.05.2015|vydavateľ = N Press|miesto = |jazyk = }}</ref> Vo februári 2016 Denník N upozornil, že štát sa chystá podpísať tender na obchvat za 1,89 miliárd €. Tridsať rokov by mal splácať po 56,72 mil. €. Staviteľom a správcom má byť konzorcium okolo španielskej firmy Cintra. Podpis by sa mal uskutočniť len týždeň pred [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|voľbami]].<ref name=odkleppredvolbami>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krajanová | meno = Daniela | odkaz na autora = | titul = Týždeň pred voľbami chce Smer odklepnúť obchvat za 2 miliardy | url = https://dennikn.sk/369071/tyzden-pred-volbami-chce-smer-odklepnut-obchvat-za-2-miliardy | dátum vydania = 2016-02-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-02-12 | vydavateľ = N Press | miesto = | jazyk = }}</ref> == Pozri aj == * [[Zoznam diaľnic na Slovensku]] * [[Zoznam rýchlostných ciest na Slovensku]] *[[Harmonogram výstavby diaľnic a rýchlostných ciest]] == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroje == * [http://ndsas.sk/dialnice/12328s?ids=12328&filter_h=d4&visible=1 Národná diaľničná spoločnosť] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101125192954/http://ndsas.sk/dialnice/12328s?ids=12328&filter_h=d4&visible=1 |date=2010-11-25 }} == Externé odkazy == {{Portál|Cesty|Cestný|Slovensko|Slovenský}} * [http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=11017861&p1=51737 Súčasné varianty D4] * [http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.aspx?id_org=700000&id_dokumenty=11017881 Súčasné varianty D4 - Mapa] {{Diaľnica D4}} {{Mosty v Bratislave}} {{Cestná infraštruktúra na Slovensku}} [[Kategória:Diaľnica D4 (Slovensko)| ]] [[Kategória:Diaľnice na Slovensku|4]] m2t05eoh50g8ka4gcdrpvt399txouo9 8371190 8371189 2026-09-20T08:29:58Z ~2026-50595-23 305810 /* */ 8371190 wikitext text/x-wiki {{Infobox diaľnica | KRAJINA = SK | TYP CESTY = D | ČÍSLO CESTY = 4 | ČÍSLO EURÓPSKEJ CESTY = 58 | PODNADPIS = Obchvat Bratislavy | MAPA = Motorway D4 SK map.svg | VÝSTAVBA = 1996 – ''2035'' | CELKOVÁ DĹŽKA = 48 | V PREVÁDZKE = 32 | V PLÁNE = 16 | REGIÓN = [[Bratislavský kraj]] | VÝJAZDY = 6 (v prevádzke) | KRIŽOVATKY = 3 (v prevádzke) | TUNELY = | OBRÁZOK = D4 Diaľnica.png | OBRÁZOK-VEĽKOSŤ = 300px | OBRÁZOK-POPIS = D4 v blízkosti jazera Zelená voda | OBJEKTY = {{Cesta|SK|ĎALEJ||Pokračuje ako {{Cesta/A-A-E|6|58}} smer [[Viedeň]]}} {{Cesta|SK|HRANICA-EÚ|0|Jarovce - Kittsee {{Minivlajka|Rakúsko}}}} {{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|2|[[Bratislava]]-Jarovce {{Cesta/SK-D-E|2|58|65|75}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|5|Bratislava-Petržalka {{Cesta/SK-1|2}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Rusovce 950 m}} {{Cesta|SK|MOST-RIEKA||[[Lužný most]] 3 090 m ([[Dunaj]])}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Podunajské Biskupice 165 m}} {{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|9|[[Bratislava]]-juh {{Cesta/SK-R-E|7|575}}}} {{Cesta|SK|ČSPH||Rovinka}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|14|Bratislava-Podunajské Biskupice {{Cesta/SK-1|63}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|18|Bratislava-Vrakuňa {{Cesta/SK-2|572}}}} {{Cesta|SK|MOST-RIEKA||[[Malý Dunaj]] 120 m}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|25|[[Bratislava]] Ivanka pri Dunaji {{Cesta/SK-1|61}}}} {{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|26|[[Bratislava]]-východ {{Cesta/SK-D-E|1|58|75}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|27|Čierna Voda}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|30|Bratislava-Rača {{Cesta/SK-2|502}}}} {{Cesta|SK|D-KONIEC||Prechod z/na {{Cesta/SK-2|502}}}} {{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Karpaty 10 990 m|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|RC-ZAČIATOK||Prechod z/na {{Cesta/SK-1|2}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|42|Bratislava-Záhorská Bystrica {{Cesta/SK-1|2}} {{Cesta/Polprofil}}}} {{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|44|[[Stupava]] {{Cesta/SK-D-E|2|65}} {{Cesta/Polprofil}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|45|Bratislava-Devínska Nová Ves {{Cesta/SK-2|505}} {{Cesta/Polprofil}}}} {{Cesta|SK|RC-KONIEC||Prechod z/na {{Cesta/SK-2|505}}}} {{Cesta|SK|HRANICA-EÚ|50|Devínska Nová Ves - Marchegg {{Minivlajka|Rakúsko}}|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|ĎALEJ||Pokračuje ako {{Cesta/A-S|8}} smer [[Viedeň]]|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|LEGENDA}} }} '''Diaľnica D4''' (''D4'') je [[Slovensko|slovenská]] [[diaľnica]], ktorá po dokončení vytvorí [[vonkajší obchvat Bratislavy]]. Trasa diaľnice D4 je dlhá 48 kilometrov a začína na hranici s Rakúskom, v priestore diaľničného hraničného priechodu Jarovce, kde je umiestnený aj jej nultý kilometer. Diaľnica tu plynule nadväzuje na rakúsku [[Diaľnica A6 (Rakúsko)|diaľnicu A6]]. Trasa diaľnice čiastočne obkolesuje Bratislavu, najprv z juhu, kde križuje [[Diaľnica D2 (Slovensko)|diaľnicu D2]] a [[Rýchlostná cesta R7 (Slovensko)|rýchlostnú cestu R7]] potom sa stáča na sever, križuje [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnicu D1]] a napokon sa stáča na západ pričom znovu križuje diaľnicu D2 pri Stupave. Trasa diaľnice D4 je ukončená v priestore plánovaného nového diaľničného hraničného priechodu, kde má byť plynule napojená na plánovanú rakúsku [[Rýchlostná cesta S8 (Rakúsko)|rýchlostnú cestu S8]]. Úsek diaľnice D4 medzi Jarovcami a križovatkou s diaľnicou D1 bude po dokončení súčasťou [[Európska cesta 58|európskej cesty E58]]. Plány výstavby úseku medzi hraničným priechodom v Jarovciach na diaľnici a križovatkou s diaľnicou D2 pri Jarovciach pochádzajú ešte spred roku 1989. Vtedy bol tento dva kilometre dlhý úsek zaradený do niekdajšej diaľnice D61, ktorá mala pretnúť Bratislavu a končiť neďaleko Trenčína, napojením na plánovanú diaľnicu D1 z Prahy do Žiliny, Košíc a ďalej na hranice s Ukrajinou. S výstavbou čiastočného diaľničného okruhu Bratislavy v podobe dnešnej diaľnice D4 sa nepočítalo, tranzitná doprava mala byť riešená prieťahom diaľnic D2 a D61 cez mesto. K zahájeniu výstavby tohto úseku, ešte ako úseku diaľnice D61 a naviac bez koordinácie s Rakúskom, teda bez existencie diaľnice vo výstavbe na rakúskej strane, došlo v roku 1996. V roku 1999 bol tento úsek D61 slávnostne uvedený do prevádzky, vrátane moderného hraničného priechodu na diaľnici, avšak bez napojenia na rakúsku diaľničnú sieť. Rakúska diaľnica A6 bola v tej dobe iba v štádiu plánovania a nový hraničný priechod bol v Rakúsku núdzovo napojený na rakúsku cestu 307, ktorá viedla do [[Kittsee]]. Využitie novej diaľnice a priechodu bolo preto iba minimálne, keďže nový úsek fakticky tvoril zachádzku oproti vtedajším zavedeným trasám. Po otvorení diaľnice v roku 1999 bol tento úsek administratívne preradený do trasy súčasnej diaľnice D1. Samotná diaľnica D4 bola prvý krát zavedená do slovenskej diaľničnej siete až v roku 2010. Podkladom pre toto zaradenie bolo nariadenie vlády č. 406/2010, prvé technické štúdie možnej trasy novej diaľnice ale datujeme už do roku 2001. Napriek tejto skutočnosti, bol už v roku 2009 rozostavaný úsek v polovičnom profile pri Stupave ako úsek diaľnice D4. Už sprejazdnený úsek medzi Jarovcami a križovatkou s diaľnicou D2 bol v roku 2010 vyňatý z diaľnice D1 a prevedený do diaľnice D4. Úsek pri Stupave križujúci diaľnicu D2 bol uvedený do prevádzky v roku 2011. V roku 2016 bol rozostavaný úsek diaľnice D4 od križovatky s diaľnicou D2 pri Jarovciach cez novú križovatku s diaľnicou D1 pri [[Ivanka pri Dunaji|Ivanke pri Dunaji]], až po križovatku s [[Cesta II. triedy 502 (Slovensko)|cestou II/502]], neďaleko miestnej časti [[Rača (miestna časť)|Bratislava-Rača.]] Celý úsek mal byť sprejazdnený v roku 2020, k tomu však s ohľadom na problémy pri výstavbe nedošlo v plnom rozsahu. Júlový termín bol splnený iba v prípade časti úseku medzi výjadzmi Bratislava - Juh a Bratislava - Podunajské Biskupice. V novembri 2020 bola sprejazdnená ďalšia časť úseku, od výjazdu Bratislava - Podunajské Biskupice po najbližší výjazd Bratislava - Vrakuňa. Sprejazdnenie nasledujúceho úseku po výjazd Bratislava-východ I, ktoré bolo očakávané do konca roku 2020, nastalo 11. februára 2021. Ostatné úseky boli otvorené na jeseň roku 2021. Križovatka diaľnic D1 a D4, ktorej výstavba prebiehala výhradne v réžií NDS a.s. bola dokončená až v roku 2025. Až 29. 11. 2022 došlo k podpisu zmluvy so zhotoviteľom, poľskou firmou Budimex. Z križovatky s cestou II/502 má diaľnica D4 ďalej prekonať [[Malé Karpaty]], napojiť sa na už prevádzkovaný úsek pri Stupave a pokračovať ďalej na hranice s Rakúskom, kde má končiť napojením na rakúsku rýchlostnú cestu S8. Trasa diaľnice cez Malé Karpaty zatiaľ nie je stabilizovaná, možnosťou je tak výstavba [[Tunel Karpaty|Tunelu Karpaty,]] alebo sústavy kratších tunelov. S ohľadom na vysokú finančnú náročnosť výstavby v tomto úseku je jeho realizácia pravdepodobná až vo vzdialenom horizonte. Žiaľ, príprava nepostupuje rýchlo ani v Rakúsku, predpoklad spustenia výstavby prvých úsekov rýchlostnej cesty S8 pri [[Viedeň|Viedni]] je až v roku 2021, pokračovanie na slovenské hranice je zatiaľ plánované až vo vzdialenom horizonte.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V nedeľu otvoria ďalšiu 3,5-kilometrovú časť bratislavského obchvatu, zatiaľ tam veľa áut nebude|url=https://e.dennikn.sk/2130017/v-nedelu-otvoria-dalsiu-35-kilometrovu-cast-bratislavskeho-obchvatu-zatial-tam-vela-aut-nebude/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2020-11-06|dátum prístupu=2020-11-06|jazyk=sk-SK|meno=Daniela|priezvisko=Krajanová}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Doležal kritizoval výstavbu D4 a R7, firmu vyjadrenia prekvapili|url=https://ekonomika.sme.sk/c/22394859/dolezal-kritizoval-vystavbu-d4-a-r7-firmu-vyjadrenia-prekvapili.html|vydavateľ=ekonomika.sme.sk|dátum prístupu=2020-05-03|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rakúsko konečne otvára diaľnicu|url=https://www.sme.sk/c/3592944/rakusko-konecne-otvara-dialnicu.html|vydavateľ=www.sme.sk|dátum prístupu=2020-05-03|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Všetky zmluvy - Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR|url=https://www.mzv.sk/zahranicna_politika/medzinarodne_zmluvy-vsetky_zmluvy?p_p_id=mzvzmluvy3_WAR_MzvZmluvyPortlet&p_p_lifecycle=0&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_col_id=column-3&p_p_col_pos=2&p_p_col_count=3&_mzvzmluvy3_WAR_MzvZmluvyPortlet_articleId=3152115|vydavateľ=www.mzv.sk|dátum prístupu=2020-05-03}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=S 8 Marchfeld Schnellstraße|url=https://www.bmk.gv.at/themen/strasse/infrastruktur/projekte/schnellstrassen/s8.html|vydavateľ=www.bmk.gv.at|dátum prístupu=2020-05-03|url archívu=https://web.archive.org/web/20200806181104/https://www.bmk.gv.at/themen/strasse/infrastruktur/projekte/schnellstrassen/s8.html|dátum archivácie=2020-08-06}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=S 8 Marchfeld Schnellstraße Neubau Knoten S 1/S 8 - Gänserndorf/Obersiebenbrunn|url=https://www.asfinag.at/verkehrssicherheit/bauen/bauprojekte/s-8-marchfeld-schnellstrasse-neubau-knoten-s-1s-8-gaenserndorfobersiebenbrunn/|vydavateľ=www.asfinag.at|dátum prístupu=2020-05-03|jazyk=de-DE}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Do Rakúska cez nový hraničný priechod {{!}} Bratislavské noviny|url=https://www.bratislavskenoviny.sk/doprava/8817-do-rakuska-cez-novy-hranicny-priechod|vydavateľ=www.bratislavskenoviny.sk|dátum prístupu=2020-05-03|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=euractiv.sk|url=https://euractiv.sk/section/regionalny-rozvoj/news/bratislavska-spojka-na-zapad-prichadza-po-17-rokoch/|dátum vydania=2007-11-19|dátum prístupu=2020-05-03|jazyk=sk-SK}}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Prehľad úsekov diaľnice D4 == {| class="wikitable sortable" !Poradie !Označenie !Dĺžka v&nbsp;km !Zahájenie výstavby !Uvedenie do&nbsp;prevádzky !Výjazdy a križovatky |- |1. |Štátna hranica SK/AT – Bratislava, Jarovce |2,0 |ľavá polovica 1996 pravá polovica 2016 |ľavá polovica 1999 pravá polovica 2021 |Križovatka D4xD2, Bratislava-Jarovce |- |2. |Bratislava, Jarovce – Bratislava, Petržalka |2,5 |2016 |3. 10. 2021 |Bratislava-Petržalka |- |3. |Bratislava, Petržalka – Bratislava, juh |4,5 |2016 |26. 9. 2021 |Križovatka D4xR7, Bratislava-juh |- |4. |Bratislava, juh – Bratislava, Podunajské Biskupice |4,0 |2016 |19. 7. 2020 |Bratislava-Podunajské Biskupice |- |5. |Bratislava, Podunajské Biskupice – Bratislava, Vrakuňa |3,6 |2016 |8. 11. 2020 |Bratislava-Vrakuňa |- |6. |Bratislava, Vrakuňa – Bratislava, východ I |7,5 |2016 |11. 2. 2021 |Bratislava-východ I Most pri Bratislave Križovatka D4xR1 (plánované) |- |7. |Bratislava, východ I – Bratislava, východ II, križovatka D4xD1 |1,0 |2016 |12. 11. 2021 |Vetva Jarovce-Trnava Vetva Trnava-Rača |- |7. |Križovatka Bratislava, východ II, križovatka D4xD1 |0,0 |2022 |2025 Vetva Jarovce-Trnava otvorená 24. 11. 2024 Vetva Trnava-Rača otvorená 30. 11. 2024 Vetvy Bratislava-Rača, Rača-Bratislava a Jarovce-Bratislava otvorené 21. 6. 2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pri Bratislave dokončili križovatku D1/D4, k piatim už využívaným vetvám pribudli posledné tri | url = https://e.dennikn.sk/minuta/5409126/ | vydavateľ = Denník E | dátum vydania = 2026-06-21 | dátum prístupu = 2026-06-21 | jazyk = sk-SK}}</ref> |Bratislava-východ II, križovatka D4xD1 |- |8. |Bratislava, východ II – Bratislava, Vajnory |2,0 |2016 |12. 11. 2021 |Bratislava-Vajnory |- |9. |Bratislava, Vajnory – Bratislava, Rača |2,4 |2016 |5. 9. 2021 |Bratislava-Rača |- style="background-color: #e56262" |10. |Bratislava, Rača – Bratislava, Záhorská Bystrica |12,4 |&nbsp;&nbsp;2029 |2035 |Bratislava-Záhorská Bystrica, dostavba |- |11. |Bratislava, Záhorská Bystrica – Bratislava, Devinska Nová Ves, ľavý jazdný pruh |3,0 |2009 |2011 |Bratislava-Záhorská Bystrica, dočasné napojenie Križovatka D4xD2, Stupava Bratislava-Devínska Nová Ves, dočasné napojenie |- style="background-color: #e56262" |11. |Bratislava, Záhorská Bystrica – Bratislava, Devinska Nová Ves, pravý jazdný pruh |3,0 |&nbsp;2029&nbsp; |2035 |Križovatka D4xD2, Stupava, dostavba Bratislava-Devínska Nová Ves, dostavba |- style="background-color: #e56262" |12. |Bratislava, Devínska Nová Ves – štátna hranica SK/AT |3,6 |Nezaradené do&nbsp;plánu pred&nbsp;rokom 2028 |? |Úsek bez výjazdov, na hranici plynulé napojenie na rakúsku rýchlostnú cestu |} == Úseky diaľnice D4 == === Štátna hranica AT/SK (Jarovce) – Bratislava, Jarovce (križovatka D2) === Tento {{km|2|m}} dlhý úsek bol prvým vybudovaným úsekom na diaľnici D4. Spája hraničný priechod Jarovce do Rakúska a križovatku Jarovce. Súčasťou D4 sa stal po rekategorizácii ciest na Slovensku v roku [[1999]]. Týmto úsekom prechádza [[európska cesta 58|E58]]. === Bratislava, Jarovce – Bratislava, Rača === Začiatok tohto úseku s dĺžkou 27 km je na diaľničnej križovatke s D2 ''Bratislava (Jarovce),'' odkiaľ trasa pokračuje južnou časťou Bratislavy. Po výjazdoch v Jarovciach a [[Bratislava – mestská časť Rusovce|Rusovciach]] pokračuje D4 estakádou Rusovce, Rusovským mostom a estakádou Podunajské Biskupice. Celková dĺžka tohto premostenia je {{km|3.09|m}}. Nasleduje križovatka s [[Rýchlostná cesta R7 (Slovensko)|R7]] ''Bratislava – juh'', obojstranné odpočívadlo pri [[Rovinka|Rovinke]] a výjazdy [[Rovinka]] a [[Most pri Bratislave]]. D4 následne prekonáva Malý Dunaj 120 metrov dlhým mostom. Nasleduje výjazd Ivanka pri Dunaji – západ a Ivanka pri Dunaji – sever, kde sa kríži s [[diaľnica D1 (Slovensko)|D1]]. Neďaleko sa nachádza ďalšia križovatka Čierna voda a úsek končí v križovatke Rača. Nachádza sa tu 9 križovatiek, jedno veľké obojstranné odpočívadlo a 31 mostov. Koncesná zmluva na výstavbu formou PPP projektu bola podpísaná [[20. máj]]a [[2016]], samotná výstavba sa oficiálne začala [[24. október|24. októbra]] [[2016]] s termínom dokončenia v roku 2020. Prvý úsek v dĺžke 4 km medzi križovatkou D4xR7 a výjazdom Bratislava - Podunajské Biskupice bol uvedený do prevádzky [[19. júl]]a [[2020]]. Diaľničný úsek postavilo a prevádzkuje počas 30 rokov konzorcium Obchvat Nula na čele so španielskou spoločnosťou Cintra Infraestructuras Internacional. Termín dokončenia sa na časti úseku nepodarí splniť, najvýraznejšie mešká dokončenie križovania diaľnice D1 a diaľnice D4, ktorého výstavba je rozdelená medzi štát a koncesionára. Štát sa síce zmluvne zaviazal do konca roku 2019 ukončiť úpravy diaľnice D1 tak, aby na tieto práce nadviazal koncesionár, tento termín sa však nepodarilo dodržať. Práce organizované štátom tak do konca roku 2019 nielenže neskončili, ale ani sa ešte nezačali. Až v začiatkom júla 2022 NDS a.s. ohlásila víťaza verejnej súťaže na dostavbu križovatky, ktorým je poľská spoločnosť Budimex. Táto skutočnosť ale nateraz neznamená skorý podpis zmluvy a zahájenie prác, nakoľko beží lehota pre odvolanie neúspešných uchádzačov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Víťazom na dostavbu križovatky D1/D4 je poľská firma|url=https://spravy.rtvs.sk/2022/07/vitazom-tendra-na-dostavbu-dialnicnej-krizovatky-d1-d4-je-polska-firma/|vydavateľ=Správy RTVS|dátum vydania=2022-07-08|dátum prístupu=2022-07-17|jazyk=sk-SK|meno=Michal|priezvisko=Baran}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Otvorili takmer polovicu nultého obchvatu Bratislavy|url=https://bratislava.sme.sk/c/22449903/otvorili-takmer-polovicu-nulteho-obchvatu-bratislavy.html|vydavateľ=bratislava.sme.sk|dátum prístupu=2020-07-19|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> 21. júna 2026 bola otvorená križovatka D4 a [[Diaľnica D1 (Slovensko)|D1]].<ref name="krizovatka-d1xd4-hotovo">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = redakcia-bsk | odkaz na autora = | titul = Diaľničná križovatka D1×D4 je dokončená. Bratislave má výrazne odľahčiť dopravu | url = https://bratislavskykraj.sk/dialnicna-krizovatka-d1xd4-je-dokoncena-bratislave-ma-vyrazne-odlahcit-dopravu/ | vydavateľ = Bratislavský samosprávny kraj | miesto = | dátum vydania = 2026-06-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-21 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=júl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> === Bratislava, Rača – Bratislava, Záhorská Bystrica === Začiatok tohto úseku dlhého 12,07&nbsp;km bude po dokončení na križovatke Rača, neďaleko ktorej sa diaľnica vnorí do podzemia [[tunel Karpaty|tunelom Karpaty]], ktorého celková dĺžka bude {{km|10.98|m}}, čím bude najdlhším tunelom na Slovensku. Úsek končí v križovatke Bratislava-Záhorská Bystrica. V súčasnosti pre tento úsek existuje technická štúdia, no Ministerstvo dopravy v hodnotení štúdie odporučilo vypracovanie ďalších štúdií porovnávajúcich nové varianty, ktoré zvažujú vybudovanie iných tunelov pod Malými Karpatami namiesto tohto úseku. Najskorší možný začiatok výstavby je súčasnosti plánovaný na rok 2025 s dokončením v roku 2032. Odhadovaná cena úseku v prípade razenia pomocou plnoprofilového tunelovacieho stroja (TBM) presahuje 800 mil. eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Rozsah hodnotenia zámeru|url=https://www.enviroportal.sk/eia/dokument/110559|dátum vydania=19.1.2017|dátum prístupu=27.11.2017|vydavateľ=Ministerstvo životného prostredia SR}}</ref> === Bratislava, Záhorská Bystrica – Bratislava, Devínska Nová Ves === Tento úsek s dĺžkou 3,025&nbsp;km je zatiaľ postavený v polprofile a prevádzkovaný ako rýchlostná cesta so zníženou rýchlosťou na 90&nbsp;km/h (v niektorých úsekoch 50&nbsp;km/h). Začína v križovatke Bratislava (Záhorská Bystrica) s pripojením na cestu I/2, pokračuje ku križovatke Stupava (juh) ponad diaľnicu D2 a končí napojením na cestu II/505 v križovatke Bratislava (Devínska Nová Ves). Úsek značne odľahčil križovatku Lamač na diaľnici D2 a priľahlé cesty od kamiónovej dopravy smerujúcej do továrne [[Volkswagen Slovakia]], pri ktorej sa úsek končí. === Bratislava, Devínska Nová Ves – štátna hranica Slovensko/Rakúsko === Tento úsek s dĺžkou 3,57 km je posledným úsekom diaľnice D4 pred štátnou hranicou s Rakúskom. Začína v križovatke Bratislava (Devínska Nová Ves) s napojením diaľnice D4 a cesty II/505, mostom prekoná rieku Morava a prejde cez hraničný priechod Devínska Nová Ves do Rakúska ako Marchfeld Schnellstraße. Detaily projektu sú v procese posudzovania vplyvov navrhovaných činností na životné prostredie a začiatok výstavby je plánovaný na rok 2020. V budúcnosti by sa mala na rakúskom pokračovaní D4 dobudovať rakúska rýchlostná cesta [[Rýchlostná cesta S8 (Rakúsko)|S8]], jej výstavba až po slovenské hranice je však zatiaľ len v rovine úvahy. == Hustota dopravy == Hustota dopravy na diaľnici D4 podľa sčítania SSC z roku 2015. {| class="wikitable sortable" |+Hustota dopravy na diaľnici D4 !Úsek !Hustota dopravy |- |Štátna hranica SK/AT Jarovce-Kittsee - Bratislava-Jarovce |17 798 |- |Bratislava-Záhorská Bystrica - Stupava-juh {{Cesta/SK-D|2}} {{Cesta/Polprofil}} |10 423 |- |Stupava-juh {{Cesta/SK-D|2}} - Bratislava-Devínska Nová Ves {{Cesta/Polprofil}} |5 838 |} == Prečíslované a pretriedené úseky == === Diaľničný privádzač 2 === Diaľničný privádzač 2 bol [[diaľničný privádzač]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Jeho začiatok sa nachádzal na križovatke diaľnic [[Diaľnica D2 (Slovensko)|D2]] a D4 a končil na križovatke s cestou [[Cesta III. triedy 1020 (Slovensko)|III/1020]] v [[Bratislava – mestská časť Jarovce|Jarovciach]]. Celková dĺžka PD 2 bola 1,76&nbsp;km. Od roku 2014 je samostatnou vetvou križovatky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = MIESTOPISNÝ PRIEBEH CESTNÝCH KOMUNIKÁCIÍ. Stav siete cestných komunikácií k 1.1.2014. | url = http://www.cdb.sk/files/documents/cestna-databanka/vystupy-cdb/2014/miestopis_k_01-01-2014.pdf | dátum vydania = 1.1.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref>; podľa aktuálnej projektovej dokumentácie sa s týmto úsekom po dostavbe D4 ďalej nepočíta a bude vyradený. == Kritika == Stavba diaľnice je a bola kritizovaná. V bratislavskej mestskej časti Jarovce mala v lete 2010 nedokonalá diaľničná kanalizácia poškodiť dozretú úrodu, obyvateľom tiež chýbali protihlukové steny.<ref name="uroda">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kadvanová | meno = Michaela| odkaz na autora = | titul = Diaľnica ničí Jarovčanom úrodu | url = http://bratislava.sme.sk/c/5493030/dialnica-nici-jarovcanom-urodu.html | dátum vydania = 05.08.2010| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.01.2013 | vydavateľ = Petit Press| miesto = | jazyk = }}</ref> Občianske združenie Malé Karpaty Ministerstvu dopravy okrem iného vyčíta nedokladovanie ekonomickej opodstatnenosti diaľnice, zdôrazňovanie cezhraničného spojenia napriek „zdržanlivému postoju„ rakúskej strany o rýchlostnej ceste S8, environmentálnu neprepracovanosť návrhu (zásah do biotopov v lokalite [[Šúr (národná prírodná rezervácia)|Šúr]]).<ref name="ozkritika">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Spolocné stanovisko k Správe o posudzovaní strategického dokumentu „Nový projekt výstavby dialnic a rýchlostných komunikácií – Doplnok c. 3| url = http://www.ozmalekarpaty.sk/dokumenty/SEA-D4-stanovisko.pdf| dátum vydania = 31.12.2012| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.01.2013| vydavateľ = Občianske zruženie Malé Karpaty| miesto = Veľké Leváre| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140207194645/http://www.ozmalekarpaty.sk/dokumenty/SEA-D4-stanovisko.pdf| dátum archivácie = 2014-02-07}}</ref> Diaľničný úsek medzi Jarovcami a Ivankou pri Dunaji má tiež viesť cez [[Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy|CHKO Dunajské luhy]].<ref name="chko">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Diaľnica D4, tzv. nultý okruh, sa má stavať 5 rokov | url = http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/doprava/dialnica-d4-tzv.-nulty-okruh-sa-ma-stavat-5-rokov.html?page_id=169142| dátum vydania =18.06.2010| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.01.2013 | vydavateľ = Bratislavské noviny| miesto = Bratislava| jazyk = }}</ref> V máji 2015 [[Denník N]] upozornil na predražený výkup pozemkov pod budúcim obchvatom diaľnice. Štát by mal na nákup pozemkov minúť približne 300 miliónov €. Parcely sa stávajú stavebnými hneď po určení výstavby. Cenový rozdiel medzi poľnohospodárskou pôdou a stavebným pozemkom môže byť až 100-násobný.<ref name="drahyvykup">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Krajanová|meno = Daniela|odkaz na autora = |titul = Rozbehol sa realitný obchod roka: Štát draho vykupuje pôdu pod diaľnicu pri Bratislave|url = https://dennikn.sk/133030/rozbehol-sa-realitny-obchod-roka-stat-draho-vykupuje-podu-pod-dialnicu-pri-bratislave/|dátum vydania = 19.05.2015|dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 20.05.2015|vydavateľ = N Press|miesto = |jazyk = }}</ref> Vo februári 2016 Denník N upozornil, že štát sa chystá podpísať tender na obchvat za 1,89 miliárd €. Tridsať rokov by mal splácať po 56,72 mil. €. Staviteľom a správcom má byť konzorcium okolo španielskej firmy Cintra. Podpis by sa mal uskutočniť len týždeň pred [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|voľbami]].<ref name=odkleppredvolbami>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krajanová | meno = Daniela | odkaz na autora = | titul = Týždeň pred voľbami chce Smer odklepnúť obchvat za 2 miliardy | url = https://dennikn.sk/369071/tyzden-pred-volbami-chce-smer-odklepnut-obchvat-za-2-miliardy | dátum vydania = 2016-02-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-02-12 | vydavateľ = N Press | miesto = | jazyk = }}</ref> == Pozri aj == * [[Zoznam diaľnic na Slovensku]] * [[Zoznam rýchlostných ciest na Slovensku]] *[[Harmonogram výstavby diaľnic a rýchlostných ciest]] == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroje == * [http://ndsas.sk/dialnice/12328s?ids=12328&filter_h=d4&visible=1 Národná diaľničná spoločnosť] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101125192954/http://ndsas.sk/dialnice/12328s?ids=12328&filter_h=d4&visible=1 |date=2010-11-25 }} == Externé odkazy == {{Portál|Cesty|Cestný|Slovensko|Slovenský}} * [http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=11017861&p1=51737 Súčasné varianty D4] * [http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.aspx?id_org=700000&id_dokumenty=11017881 Súčasné varianty D4 - Mapa] {{Diaľnica D4}} {{Mosty v Bratislave}} {{Cestná infraštruktúra na Slovensku}} [[Kategória:Diaľnica D4 (Slovensko)| ]] [[Kategória:Diaľnice na Slovensku|4]] lzse3dpvya498v410p51kvgdnchg1cq 0 6805 8370942 8253914 2026-09-19T14:46:55Z ~2026-50675-89 305749 /* Priemysel */ 8370942 wikitext text/x-wiki {{Pozri|vodnej nádrži|Sečovce (vodná nádrž)}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Sečovce | Iné názvy = | Prezývka = | Obrázok = Centrum mesta Sečovce 19 Slovakia6.jpg | Popis obrázku = Mestský úrad | Znak = Secovce Coat of Arms.svg | Vlajka = Secovce-trebisov-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Trebišov | Región = Zemplín | Časti = [[Albínov]] <br /> [[Kochanovce (mestská časť)|Kochanovce]] | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.702383 | Zemepisná dĺžka = 21.654068 | Nadmorská výška = 149 | Najvyšší bod = západná časť lokality Vinice | Najvyšší bod výška = 210 | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = extravilán [[Kochanovce (mestská časť)|Kochanoviec]] | Najnižší bod výška = 110 | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1245 | Starosta = [[Dominik Frajkor]]<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 078 01 | Kód = 528722 | EČV = TV | Predvoľba = +421-56 | Adresa = [[Námestie sv. Cyrila a Metoda (Sečovce)|Námestie sv. Cyrila a Metoda]] 43/27, <br /> 078 01 Sečovce | E-mail = info@Secovce.sk | Telefón = 056 / 678 24 37 | Fax = 056 / 678 27 14 | Mapa = | Popis mapy = | Web = [http://www.secovce.sk/ www.secovce.sk] | Commons = Sečovce | Pôvod názvu = | Poznámky = '''Demonym''': ''Sečovčan'', ''Sečovčanka'', ''sečovský''<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = Sečovce | URLHesla = http://slovniky.korpus.sk/?w=Se%C4%8Dovce&s=exact&c=lb25&d=psp&ie=utf-8&oe=utf-8# | PriezviskoEditora = Považaj | MenoEditora = Matej | Rok = 2013 | Titul = [[Pravidlá slovenského pravopisu]] | Vydanie = 4. {{H:title|nezmenené|nezm.}} | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | ISBN = 978-80-224-1331-2 | Strana = }}</ref> }} '''Sečovce''' ({{V jazyku|hun|''Gálszécs''}},<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = Gálszécs | Rok = 1999 | Titul = Magyar nagylexikon | Diel = 8. (Ff – Gyep) | Miesto = Budapest | Vydavateľ = Magyar Nagylexikon Kiadó | ISBN = 963-85773-9-8 | Strana = 452 }} {{hun icon}}</ref> {{V jazyku|ukr|''Сечівці''}}<ref>{{Citácia Harvard | Rok = 1966 | Titul = Naukovyĭ zbirnyk Muzei͡u ukraïnsʹkoï kulʹtury u Svydnyku : Annales Musei culturae ukrainiensis Svidnik | URL = http://books.google.sk/books?ei=hYgLVYWzDOT4ygOyk4DwAQ&hl=sk&id=IbMcAAAAMAAJ&dq=%D0%A1%D0%B5%D1%87%D1%96%D0%B2%D1%86%D1%96&focus=searchwithinvolume&q=%D0%A1%D0%B5%D1%87%D1%96%D0%B2%D1%86%D1%96 | Ročník = 2 | Miesto = Bratyslava | Vydavateľ = [[Slovenské pedagogické nakladateľstvo]] | Strana = 50 – 51 }} {{ukr icon}}</ref>) sú [[mesto (Slovensko)|mesto]] na [[Dolný Zemplín|Dolnom Zemplíne]], v [[Trebišov (okres)|okrese Trebišov]], [[Košický kraj|Košickom kraji]]. == Polohopis == [[Súbor:Sečovce reservoir 04.jpg|náhľad|[[Sečovce (vodná nádrž)|Vodná nádrž Sečovce]] (v pozadí [[Slanské vrchy]])]] Sečovce sa nachádzajú na severovýchodnom okraji [[Trebišov (okres)|okresu Trebišov]] na [[Východné Slovensko|východnom Slovensku]], cca {{km|28|m}} východne vzdušnou čiarou od [[Košice|Košíc]] a cca {{km|340|m}} [[Svetová strana|východo-severovýchodne]] od hlavného mesta [[Bratislava|Bratislavy]], v blízkosti štátnej hranice s [[Maďarsko]]m ({{km|20.9|m}} juhozápadne) a [[Ukrajina|Ukrajinou]] ({{km|40.9|m}} východo-juhovýchodne).{{#tag:ref|Vzdialenosti merané prostredníctvom [[Google Maps]], podľa centier intravilánov miest a podľa najbližších vzdialeností k štátnym hraniciam.|group=pozn}} Mesto sa rozprestiera juhovýchodne od [[Dargovský priesmyk|Dargovského priesmyku]], na prechode [[Podslanská pahorkatina|Podslanskej pahorkatiny]] (podcelku [[Východoslovenská pahorkatina|Východoslovenskej pahorkatiny]]) a [[Trebišovská tabuľa|Trebišovskej tabule]] (podcelku [[Východoslovenská nížina|Východoslovenskej nížiny]]), na periklinále k juhu sa ukláňajúceho hrebeňa pahorku severojužného smeru, ktorého vrchol na [[Albínovská hora|Albínovskej hore]] dosahuje {{mnm|177|w}}. Pomedzie medzi Podslanskou pahorkatinou a Trebišovskou tabuľou prebieha pri západnom okraji intravilánu mestskej časti [[Kochanovce (Sečovce)|Kochanovce]]. Zo západu mesto obklopujú [[Slanské vrchy]].<ref>{{Harvbz|Magyar|2009|St=7}}</ref> Intravilán mesta sa rozprestiera v nadmorskej výške 110{{--}}{{mnm|160|w}}. V západovýchodnom smere mestom preteká potok [[Trnávka (prítok Ondavy)|Trnávka]], ktorý je hlavným zdrojom pre vodnú nádrž [[Sečovce (vodná nádrž)|Sečovce]]. Pre oblasť Sečoviec je charakteristické mierne teplé a suché podnebie s chladnou zimou.{{Bez citácie}} Súčasťou mesta sú dve [[Mestské časti Sečoviec|mestské časti]] (bez štatútu [[Obec (slovenská správna jednotka)|obce]]){{--}}[[Albínov]] na severnom okraji [[extravilán]]u a Kochanovce, ktorých intravilán sa na východe priamo napája na intravilán Sečoviec. Kochanovce boli do roku 1948 samostatnou obcou a Albínov mal postavenie [[Osada|osady]], ktorá sa v 20. až 30. rokoch 20. storočia začala rozrastať do podoby [[Dedina (všeobecne)|dediny]]. Katastrálne územie mesta susedí na západe s katastrálnym územím obce [[Trnávka (okres Trebišov)|Trnávka]], na juhozápade s katastrálnym územím obce [[Zbehňov]], na juhu tvorí hranicu s katastrálnymi územiami [[Malé Ozorovce|Malých Ozoroviec]], [[Veľké Ozorovce|Veľkých Ozoroviec]], [[Nový Ruskov|Novým Ruskovom]], na východe susedí s katastrálnymi územiami [[Vojčice|Vojčíc]], [[Hriadky|Hriadok]] a [[Dvorianky|Dvorianok]], na severe s katastrálnymi územiami obcí [[Višňov]] a [[Bačkov (okres Trebišov)|Bačkov]]. Z geomorfologického hľadiska sú Sečovce súčasťou provincie [[Východopanónska panva]], subprovincie [[Veľká dunajská kotlina]], oblasti Východoslovenská nížina a Východoslovenská pahorkatina. Centrum mesta leží v nadmorskej výške {{mnm|149}}, najvyšší bod v katastrálnom území mesta (cca {{mnm|210}}) sa nachádza v lokalite Vinice (záhradkárska oblasť Stašov), kde je najnápadnejším vrchom Koscelok s nadmorskou výškou {{mnm|164}}<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Magyar | Meno = Július | Rok = 2007 | Titul = Po sečovských vinohradoch a vinotékach | URL = http://secovcan.szm.com/24.jpg | Noviny = Sečovčan | Ročník = 1 | Číslo = 4 | DátumVydania = Apríl 2007 | Strana = 4 }}</ref> Najnižší bod sa nachádza na východe extravilánu mestskej časti Kochanovce ({{mnm|110}}).<ref>{{Citácia Harvard | Rok = 2004 | Titul = Turistický atlas – Slovenská republika 1:100 000 | Diel = | Vydanie = | Miesto = Harmanec | Vydavateľ = [[VKÚ]] | Edícia = Edícia letných turistických máp 1:50 000, č. 117 | ISBN = 80-8042-402-0 | Kapitola = Mapová časť | Strana = 67 }}</ref><ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko1 = Buday | Meno1 = Rudolf | Priezvisko2 = Citoríková | Meno2 = Ľudmila | Priezvisko3 = Šíř | Meno3 = Zdeňek et al. | Rok = 1996 | Titul = Slanské vrchy - Dargov | Diel = | Vydanie = | Miesto = Harmanec | Vydavateľ = Vojenský kartografický ústav | Edícia = Edícia letných turistických máp 1:50 000, 117 | ISBN = 80-8042-018-1 }}, mapový list 58 x 102 cm</ref> Sečovcami preteká potok [[Trnávka (prítok Ondavy)|Trnávka]], do ktorého sa v juhovýchodnej časti extravilánu vlieva potok [[Trnava (prítok Trnávky)|Trnava]]. Spolu s potokom [[Miľač]] je Trnávka zdrojom pre [[Sečovce (vodná nádrž)|vodnú nádrž Sečovce]] nachádzajúcu sa na hranici s obcou Trnávka. Medzi prítoky Trnávky patria aj [[Weissov kanál|Weissov]] a [[Albínovský kanál]] pretekajúce mestskou časťou Albínov smerom na juhovýchod. === Geológia === Mesto sa rozkladá na dvoch [[zlom (geológia)|zlomoch]] – Hrušovský zlom v južnej časti a Albínovský zlom na severozápade katastrálneho územia. Práve pre vzájomnú interakciu tektonických dosiek Slanských vrchov a Východoslovenskej nížiny v Albínovskom zlome dochádza v tejto oblasti k tektonickým [[Zemetrasenie|zemetraseniam]].<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Magyar | Meno = Július | Rok = 2010 | Titul = Žijeme na aktívnych zlomoch | Noviny = Sečovčan | Ročník = 4 | Číslo = 5 | DátumVydania = Máj 2010 | Strany = 4 }}</ref> Geologické podložie územia mesta tvoria [[sedimentárne horniny]] z obdobia mladších [[treťohory|treťohôr]] až [[štvrtohory|štvrtohôr]] ([[pieskovec|pieskovce]], [[ílovec|ílovce]], [[štrk]]y, [[zlepenec|zlepence]]). Pozostatkom sopečnej činnosti je [[andezit]] vyskytujúci sa v horných vrstvách pôdy a taktiež niekoľko minerálov a hornín vzniknutých [[Treťohory|treťohornou]] vulkanickou činnosťou ([[opál]], [[obsidián]]). V oblasti mestskej časti [[Albínov]] sa zachovali sa aj malé ložiská [[ropa|ropy]] a [[zemný plyn|zemného plynu]].<ref name="DejTv">{{Citácia Harvard | Priezvisko = | Meno = | Príspevok = Prírodné pomery Trebišova a okolia | PriezviskoEditora = Tajták | MenoEditora = Ladislav | OdkazNaEditora = Ladislav Tajták | Rok = 1982 | Titul = Dejiny Trebišova | Miesto = Košice | Vydavateľ = Východoslovenské vydavateľstvo | OCLC = 20802459 | Strana = 20 }}</ref> V menšom množstve sa tu vyskytuje [[kamenná soľ]]. === Podnebie a počasie === {{graf počasia|'''Sečovce''' <br /> (rok 2013) <br /> <small>údaje z najbližšej meteorologickej stanice [[Milhostov (mestská časť)|Milhostov]]</small> |-13.5|5.2|47 |-7.5|9.2|48 |-9.4|15.7|67 |0.7|29.2|41 |7.0|28.5|82 |8.1|33.8|78 |9.4|36.1|34 |8.1|37.0|14 |4.2|27.1|49 |-5.1|24.8|19 |-8.1|16.0|49 |-7.9|8.7|2 |float=right |zdroj=[http://www.shmu.sk/sk/?page=1614 SHMÚ] }} Sečovce sa nachádzajú v miernom podnebnom pásme kontinentálneho rázu, ktoré je charakteristické výraznou amplitúdou medzi letnými a zimnými teplotami, a striedajúcimi sa 4 [[ročné obdobie|ročnými obdobiami]]. V rámci slovenskej klimatickej klasifikácie mesto spadá do teplej klimatickej oblasti, podoblasti mierne suchej a klimatického okrsku s chladnou zimou. Priemerná ročná teplota sa pohybuje od 8 do 9 [[stupeň Celzia|°C]]. Počet [[letný deň|letných dní]] je okolo 68. Absolútne teplotné minimum bolo – 28 °C, absolútne teplotné maximum dosiahlo hodnotu 37,2 °C. Južná hranica katastrálneho územia mesta, spolu s priľahlou obcou [[Nový Ruskov]] patria medzi najsuchšie miesta na Slovensku. Príčinou nízkeho úhrnu [[zrážky|zrážok]] je [[zrážkový tieň]], ktorý vytvára pohorie Slanské vrchy, keďže väčšina zrážok prúdi západnými vetrami. Priemerný ročný úhrn zrážok je cca 564 až {{mm|570|m}}. Zrážkovo najbohatšie mesiace sú [[jún]], [[júl]] a [[august]], Oproti tomu najmenej zrážok spadne vo [[február]]i a [[marec|marci]]. [[sneh|Snehová pokrývka]] vydrží približne 62 až 80 dní. V oblasti výrazne prevláda severný [[vietor]], ďalším rozšíreným je juhovýchodný a severozápadný smer vetra. Napr. [[Európska cesta 50|cesta E50]] medzi [[Kochanovce (mestská časť)|Kochanovcami]] a obcou [[Hriadky]] je oblasťou s častým výskytom prudkého nárazového vetra severného smeru. {{Infobox Počasie |metric_first=yes |single_line=yes |location=Sečovce (1931{{--}}1960){{#tag:ref|Hodnoty boli namerané v meteorologickej stanici [[Milhostov (mestská časť)|Milhostov]] (mestská časť Trebišova), ktorá je najbližšou meteorologickou stanicou.|group=pozn}} |Jan_MEAN_°C = -3.8 |Feb_MEAN_°C = -1.9 |Mar_MEAN_°C = 3.2 |Apr_MEAN_°C = 9.5 |May_MEAN_°C = 15 |Jun_MEAN_°C = 18.2 |Jul_MEAN_°C = 20.3 |Aug_MEAN_°C = 19.4 |Sep_MEAN_°C = 15.3 |Oct_MEAN_°C = 9.3 |Nov_MEAN_°C = 3.9 |Dec_MEAN_°C = -0.5 |Year_MEAN_°C = 8.6 |Jan_Precip_mm = 30 |Feb_Precip_mm = 26 |Mar_Precip_mm = 25 |Apr_Precip_mm = 38 |May_Precip_mm = 59 |Jun_Precip_mm = 76 |Jul_Precip_mm = 70 |Aug_Precip_mm = 70 |Sep_Precip_mm = 43 |Oct_Precip_mm = 42 |Nov_Precip_mm = 47 |Dec_Precip_mm = 39 |Year_Precip_mm = 565 |source = ÚPN Sečovce |accessdate=24. august 2011<ref name="ÚPNSa">{{Citácia Harvard | Priezvisko = Mačáková | Meno = Eva | Rok = 2007 | Titul = Územný plán obce Sečovce – Návrh | URL = http://www.secovce.sk/download_file_f.php?id=35377 | DátumVydania = 2007-12-13 | DátumPrístupu = 2015-03-20 | Strana = 2 }}</ref>}} == Dejiny == Archeologické nálezy dokazujú osídlenie priestoru Sečoviec už v [[paleolit]]e. V [[Rímska doba|dobe rímskej]] malo tunajšie obyvateľstvo obchodné styky s [[Staroveký Rím|Rímskou ríšou]], čomu nasvedčujú nálezy rímskych mincí z okolia. Vo [[Veľká Morava|veľkomoravskom období]] sa severozápadne a severovýchodne od súčasného intravilánu mesta nachádzali [[Slovania|slovanské]] sídliská. Predpokladá sa, že Sečovce ako sídlisko existujú nepretržite od [[9. storočie|9. storočia]], pričom prvá písomná zmienka pochádza z roku [[1245]], kedy sa spomínajú ako dedina resp. zárodočné mestečko. Významnejšie postavenie Sečoviec v okolí dokazuje zmienka o pravidelnom miestnom trhu z roku 1336, hoci ako mestečko sa dokázateľne spomínajú v roku 1414. V [[17. storočie|17. storočí]] sa vďaka rozvoju remeselníctva a obchodu vyprofilovali na dôležité administratívne a obchodné centrum v [[Zemplínska župa (Uhorsko)|Zemplínskej župe]]. V rokoch 1777{{--}}1788 boli sídlom jedného z piatich obvodov župy, následne sídlom jedného z dvoch dištriktov Újhelyského okresu a v druhej polovici 19. storočia centrom slúžnovského okresu. V [[Prvá česko-slovenská republika|prvej ČSR]] boli do roku 1928 sídlom okresu v rokoch. Počas obdobia [[Slovenská republika (1939 – 1945)|vojnovej Slovenskej republiky]] mesto postihli [[Holokaust|perzekúcie a odsun Židov]], ktorí dovtedy tvorili početnú (roku 1930 takmer 30 %) a hospodársky i kultúrne silnú časť obyvateľstva a z ktorých väčšina zomrela v [[Koncentračný tábor|koncentračných táboroch]]. Sečovce boli oslobodené [[Červená armáda|Červenou armádou]] 2. decembra 1944, ale ešte do januára 1945 sa pre priebeh bitky o Dargovský priesmyk nachádzali blízko frontového pásma. V roku 1948 sa mestskou časťou Sečoviec stali [[Kochanovce (mestská časť)|Kochanovce]] v roku 1951 [[Albínov]]. V rokoch 1949{{--}}1960 bolo mesto opäť sídlom okresu. === Pravek a včasná dejinná doba === {{Pozri aj|paleolit|mladý paleolit na Slovensku}} K najstaršiemu osídleniu územia dnešných Sečoviec sa viažu nálezy paleolitickej štiepanej kamennej industrie, ktoré objavili [[Ladislav Bánesz]] a [[Stanislav Šiška]] v roku 1958, pri prieskume asi {{m|300|m}} západne od intravilánu mesta pri ľavej strane hlavnej cesty. V nepočetnom súbore artefaktov ako najvýznamnejšie vyčnievajú škrabadlo z hnedého [[rádiolarit]]u, 12 rohovcových odštepov i úštepov a jeden menší [[obsidián]]ový úštep.<ref>Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied (ďalej AÚ SAV). Nálezová správa č. 217/58. Zdroj: {{Harvbz|Gačková|2009|St=25}}.</ref><ref name=Chovanec473>{{Harvbz|Chovanec|2004|St=473}}</ref> Počas zberu v roku 1967 archeológovia našli medzi Sečovcami a obcov [[Dargov (okres Trebišov)|Dargov]] časť [[jaspis]]ovézho dvojitého driapadla a obsidiánový odštep, ktoré tiež zadatovali do obdobia paleolitu.<ref name=Chovanec473/><ref>AÚ SAV. Nálezová správa č. 5829/71. Zdroj: {{Harvbz|Gačková|2009|St=25}}.</ref> Nálezový inventár mladopaleolitickej stanice pri Sečovciach bol v roku 1980 doplnený dvoma štiepanými nástrojmi – dvojstranne obitým hrotom s priretušovaným vrcholcom a jadrovitým kremencovým nástrojom. Tie boli objavené pri povrchovom zbere na oráčine pri kríži nachádzajúcom sa západne od intravilánu Sečoviec, v bezprostrednej blízkosti autobusovej zastávky.<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Bánesz | Meno = Ladislav | OdkazNaAutora = | Rok = 1981 | Príspevok = Prieskum Východoslovenskej nížiny | Titul = Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1980 | Miesto = Nitra | Vydavateľ = Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied | Strana = 24 }}. Zdroj: {{Harvbz|Gačková|2009|St=25}}.; {{Harvbz|Chovanec|2004|St=473}}.</ref> Rozsiahlejší archeologický výskum zameraný na paleolit dosiaľ v meste ani v jeho najbližšom okolí ale nebol realizovaný.<ref>{{Harvbz|Gačková|2009|St=25}}.</ref> K staršiemu [[neolit na Slovensku|neolitu]] sa viažu nálezy, ktoré boli uskutočnené v blízkom okolí Sečoviec. V [[Sečovská Polianka|Sečovskej Polianke]] (poloha Široká alebo Pod Krivou dolinou severne od intravilánu po oboch stranách hlavnej cesty) bolo záchranným archeologickým výskumom uskutočneným pri melioračných prácach v roku 1986 objavené sídlisko [[Kultúra s východnou lineárnou keramikou|kultúry s východnou lineárnou keramikou]], ktoré ležalo na hranici mladoneolitických skupín [[Skupina Raškovce|Raškovce]] a [[Skupina Tiszadob|Tiszadob]] a bolo zaradené do druhej fázy ([[Skupina Tiszadob-Kapušany|Kapušany]]) skupiny Tiszadob.<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Budinský-Krička | Meno = Vojtech | OdkazNaAutora = Vojtech Budinský-Krička | Rok = 1975 | Príspevok = Neolitické sídlisko z okruhu mladšej lineárnej keramiky v Sečovskej Polianke | Titul = Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1974 | Miesto = Nitra | Vydavateľ = Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied | Strany = 32 – 33 }}. Zdroj: {{Harvbz|Gačková|2009|St=26}}.</ref> V posledných storočiach 5. tisícročia pred Kr. sa v západopotiskom okruhu sformovala z podložia skupiny Tiszadob [[bukovohorská kultúra]], ktorá je oproti nej charakteristická oveľa väčšou hustotou osídlenia. Početné stopy bukovohorskej kultúry boli zachytené už na prelome 60. a 70. rokov na viacerých miestach v intraviláne Sečoviec. Pri stavbe Obchodného domu Dargov bola odkrytá súvislá kultúrna vrstva hrubá 20{{--}}{{cm|30|m}}, ktorá obsahovala jeden výrazný zlomok bukovohorskej keramiky a obsidiánovú čepeľ.<ref>AÚ SAV. Nálezová správa č. 4668/69. Zdroj: {{Harvbz|Gačková|2009|St=26}}.</ref><ref>{{Harvbz|Chovanec|2004|Sst=473 – 474}}.</ref> Pri výstavbe bytových domoch na Švermovej ulici (dnes Obchodná ulica) a prospekcii severnejšie situovaných lokalít boli objavené narušené sídliskové objekty obsahujúce zlomky tenkostenných nádob s rytou výzdobou, množstvo črepov z úžitkových nádob, obsidiánové odštepy a zvieracie kosti.<ref>AÚ SAV. Nálezová správa č. 5168/70. Zdroj: {{Harvbz|Gačková|2009|St=26}}.</ref><ref>AÚ SAV. Nálezová správa č. 5554/71. Zdroj: {{Harvbz|Gačková|2009|St=26}}.</ref><ref name=Chovanec474>{{Harvbz|Chovanec|2004|St=474}}</ref> Pri hĺbení kanalizačnej jamy pred Obchodným domom Dargov v roku 1983 bol v hĺbke {{cm|180|m}} objavený sídliskový objekt s kultúrnou vrstvou hrubou {{cm|70|m}} a širokou {{cm|420|m}}, pričom na jej dne sa nachádzali črepy bukovohorskej keramiky a obsidiánovú industriu.<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Vizdal | Meno = Marián | OdkazNaAutora = | Príspevok = Výsledky prieskumu a výskumu Zemplínskeho múzea v Michalovciach | Rok = 1984 | Titul = Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1983 | Miesto = Michalovce | Vydavateľ = Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied | Strany = 223 – 224 }}. Zdroj: {{Harvbz|Gačková|2009|St=26}}.</ref> Tieto nálezy poukazujú na významné sídlisko bukovohorskej kultúry, ktorého pozostatky sa nachádzajú pod zástavbou v centre mesta.<ref name=Chovanec474/><ref>{{Harvbz|Gačková|2009|St=26}}.</ref> V roku 1978 [[Pavol Mačala]] a [[Juraj Macák]] pri prieskume terénu medzi Sečovcami a [[Trnávka (okres Trebišov)|Trnávkou]] narazili na dovtedy neznáme rozsiahle praveké sídlisko, ktorého presnejšie zadatovanie a zaradenie materiálu ku kultúrnemu okruhu je problematické pre absenciu keramických artefaktov. Povrchovým zberom získali množstvo obsidiánovej industrie (čepele, čepeľovité a jadrovité odštepy, jadrá a hrudky obsidiánovej suroviny). Nálezisko sa rozprestiera na miernom južnom svahu vyvýšeniny skláňajúcej sa k ľavému brehu potoka Trnávka, západne od intravilánu Sečoviec, juhovýchodne od intravilánu Trnávky a južne od hlavnej cesty. Na sídlisku pravdepodobne vyvíjali činnosť neolitické dielne, špecializované na výrobu obsidiánových nástrojov.<ref name=Chovanec474/><ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Budinský-Krička | Meno = Vojtech | OdkazNaAutora = <!-- Vojtech Budinský-Krička --> | Rok = 1980 | Príspevok = Nové nálezy na východnom Slovensku | Titul = Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1978 | Miesto = Nitra | Vydavateľ = Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied | Strany = 54 – 55 }}. Zdroj: {{Harvbz|Gačková|2009|St=26}}.</ref><ref name="ReferenceA">AÚ SAV. Nálezová správa č. 8627/78. Zdroj: {{Harvbz|Gačková|2009|St=27}}.</ref> Ďalšie artefakty štiepanej kamennej, najmä obsidiánovej industrie z neolitu boli objavené v roku 1983 povrchovým zberom južne a západne od intravilánu obce Trnávka.<ref name="ReferenceA"/><ref>AÚ SAV. Nálezová správa č. 10454/83. Zdroj: {{Harvbz|Gačková|2009|St=27}}.</ref> K [[eneolit]]u sa nevzťahujú žiadne nálezy pochádzajúce priamo zo Sečoviec, ale k priľahlej obci [[Hriadky]] bolo pri melioračných prácach v roku 1969 odkryté osídlenie, ktorého jadro spadá do neskorého eneolitu a začiatku [[Stará bronzová doba|staršej bronzovej doby]].<ref>AÚ SAV. Správa o záchranných výskumoch na lokalite Hriadky, okres Trebišov, zo dňa 5. 11. 1969 aa 9. 11. 1970. Zdroj: {{Harvbz|Gačková|2009|Sst=27 – 28}}.</ref> V roku 1969 objavil S. Šiška črepy z nádob [[Skupina Nyírség-Zatín|skupiny Nyírség-Zatín]] v polohe Vyšné. V roku 1970 boli podobné nálezy získané pri záchrannom výskume v polohách Povrazy a Konopianky. Hriadčianské keramické nálezy datoval [[Jozef Bátora (archeológ)|Jozef Bátora]] na začiatok 18. storočia pred Kr.<ref>{{Harvbz|Chovanec|2004|St=449}}</ref> K [[bronzová doba|staršej bronzovej dobe]] sa z okolia Sečoviec viažu nálezy sídliskovej keramiky z Hriadok a [[Veľké Ozorovce|Veľkých Ozoroviec]],<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Budinský-Krička | Meno = Vojtech | OdkazNaAutora = <!-- Vojtech Budinský-Krička --> | Rok = 1981 | Príspevok = Nové nálezy na východnom Slovensku | Titul = Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1980 | Miesto = Nitra | Vydavateľ = Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied | Strana = 40 }}. Zdroj: {{Harvbz|Gačková|2009|St=28}}.</ref> do záveru strednej bronzovej doby zase spadá nález črepu misy [[Kultúra Suciu de Sus|kultúry Suciu de Sus]] z polohy Kinčošské lúky v [[Dvorianky|Dvoriankach]].<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Budinský-Krička | Meno = Vojtech | OdkazNaAutora = <!-- Vojtech Budinský-Krička --> | Rok = 1983 | Príspevok = Nové nálezy na východnom Slovensku | Titul = Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1982 | Miesto = Nitra | Vydavateľ = Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied | Strana = 60 }}. Zdroj: {{Harvbz|Gačková|2009|St=28}}.</ref> Priamo v Sečovciach bol keramický materiál kultúry Suciu de Sus získaný z porušeného objektu objaveného v polohe Vinice. Osídlenie z mladšej bronzovej doby bolo nájdené v polohe Dobrošňa severovýchodne od intravilánu Sečoviec.<ref name=Chovanec474/><ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko1 = Budinský-Krička | Meno1 = Vojtech | OdkazNaAutora1 = <!-- Vojtech Budinský-Krička --> | Priezvisko2 = Mačala | Meno2 = Pavol | OdkazNaAutora2 = | Rok = 1985 | Príspevok = Nové nálezy na východnom Slovensku | Titul = Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1984 | Miesto = Nitra | Vydavateľ = Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied | Strana = 69 }}. Zdroj: {{Harvbz|Gačková|2009|St=28}}.</ref><ref name="r1">{{Citácia Harvard | Priezvisko = Budinský-Krička | Meno = Vojtech | OdkazNaAutora = <!-- Vojtech Budinský-Krička --> | Rok = 1986 | Príspevok = Nové nálezy na východnom Slovensku | Titul = Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1985 | Miesto = Nitra | Vydavateľ = Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied | Strana = 69 }}. Zdroj: {{Harvbz|Gačková|2009|St=28}}.</ref> Keramické zlomky a fragment hlineného závažia z polohy Turny v neďalekej obci [[Parchovany]] dokladajú sporadické osídlenie v strednej bronzovej dobe a intenzívne v jej mladšom úseku ([[gávska kultúra]]),<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Budinský-Krička | Meno = Vojtech | OdkazNaAutora = <!-- Vojtech Budinský-Krička --> | Rok = 1982 | Príspevok = Nové nálezy na východnom Slovensku | Titul = Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1981 | Miesto = Nitra | Vydavateľ = Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied | Strana = 51 }}. Zdroj: {{Harvbz|Gačková|2009|St=28}}.</ref><ref name="r1" /><ref>{{Harvbz|Chovanec|2004|St=470}}.</ref> do ktorého spadá aj črepový materiál z Malého Ruskova, časti obce [[Nový Ruskov]] ležiacej južne od Sečoviec.<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Budinský-Krička | Meno = Vojtech | OdkazNaAutora = <!-- Vojtech Budinský-Krička --> | Rok = 1980 | Príspevok = Nové nálezy na východnom Slovensku | Titul = Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1978 | Miesto = Nitra | Vydavateľ = Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied | Strana = 53 }}. Zdroj: {{Harvbz|Gačková|2009|St=28}}.</ref> Najbližšie nálezy viažuce sa k [[halštatská doba|halštatskej dobe]] pochádzajú z vyššie spomínanej polohy Kinčošské lúky v Dvoriankach (zlomky misových a súdkovitých nádob) a z plohy Veľký köveš (tri sídliskové objekty) nachádzajúcej sa taktiež v Dvoriankach.<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Budinský-Krička | Meno = Vojtech | OdkazNaAutora = <!-- Vojtech Budinský-Krička --> | Rok = 1983 | Príspevok = Nové nálezy na východnom Slovensku | Titul = Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1982 | Miesto = Nitra | Vydavateľ = Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied | Strany = 59 – 60 }}. Zdroj: {{Harvbz|Gačková|2009|St=28}}.</ref> Črepy halštatskej keramiky sa našli aj v obciach Hriadky, [[Bačkov (okres Trebišov)|Bačkov]], Parchovany a [[Malé Ozorovce]].<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Miroššayová | Meno = Elena | OdkazNaAutora = | Rok = 1987 | Titul = Problematika osídlenia východného Slovenska v dobe halštatskej | Periodikum = Slovenská archeológia | Ročník = 35 | Číslo = 1 | Miesto = Nitra | Vydavateľ = Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied | Strana = 108 }}. Zdroj: {{Harvbz|Gačková|2009|St=28}}.</ref> Črepový materiál z neskorej [[laténska doba|laténskej doby]] bol získaný pri povrchovom zbere v polohe Hradišče v Dvoriankach<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Budinský-Krička | Meno = Vojtech | OdkazNaAutora = <!-- Vojtech Budinský-Krička --> | Rok = 1981 | Príspevok = Nové nálezy na východnom Slovensku | Titul = Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1980 | Miesto = Nitra | Vydavateľ = Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied | Strana = 38 }}. Zdroj: {{Harvbz|Gačková|2009|St=28}}.</ref><ref>{{Harvbz|Chovanec|2004|St=444}}</ref> a v Hriadkach, kde sa našiel fragment grafitovej nádoby s okružím.<ref>AÚ SAV – visuté pracovisko Košice. Správa o záchranných výskumoch na lokalite Hriadky, okres Trebišov, zo dňa 9. 11. 1970. Zdroj: {{Harvbz|Gačková|2009|St=28}}.</ref> Priamo zo Sečoviec nepochádzajú žiadne nálezy datované do laténskej doby. V [[2. storočie|2.]] a [[3. storočie|3. storočí]] sa na tomto území usadili [[Germáni|germánske kmene]], ktoré mali obchodné styky s [[Rímske cisárstvo|Rímskou ríšou]], o čom svedčia nálezy rímskych mincí v blízkosti mesta ([[Hriadky]], [[Sečovská Polianka]]). Zo [[7. storočie|7.]] až [[9. storočie|9. storočia]] pochádzajú [[Slovania|slovanské sídliská]]. V oblasti Vinice boli objavené [[Veľká Morava|veľkomoravské]] objekty, v ktorých sa nachádzali pozostatky keramiky, 3 hlinené prasleny, železný pílkovitý nástroj a uhlíky. === Stredovek === Prvou písomnou zmienkou mesta je listina [[Uhorsko|uhorského]] kráľa [[Belo IV.|Bela IV.]] Ňou panovník potvrdzuje, že šľachtic Ján z Trebišova, predal šľachticovi Petrovi zvanému Folthus pozemky dedín ''Albun'' ([[Albínov]]) a Techna ([[Dvorianky]]). Podľa uhorského historika [[Anton Sirmaj]] bol šľachtic Ján grófom z rodu Parisovcov.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Szirmay | meno = Antal | titul = Notitia topographica, politica, inclyti comitatus Zempléniensis | editori = Márton György Kovachich | vydavateľ = Typis Regiae Universitatis Pestanae | miesto = Buda | rok = 1803 | počet strán = 486 | strany = 238 – 239 | id = OCLC 51648084 | jazyk = po latinsky}}</ref><ref group=pozn>Listina ''Regest in Ellencho Buttkaiano, Fasc. 1, nr. 53'', ktorú Szirmay citoval v tomto prípade sa nezachovala. Prof. PhDr. Ferdinand Uličný, DrSc. ale v knihe ''Dejiny Trebišova'' uvádza, že aj napriek tomu, že sa uvedený dokument nezachoval a Szirmay nemal vo svojom výskume pokračovateľa, možno považovať túto informáciu za vierohodnú.</ref> Pri opise hraníc predaných majetkov sa spomína susedstvo s chotárom sídliska ''Zeech'' (Sečovce) na západe. Predpokladá sa, že mesto existovalo nepretržite už od 9. storočia. Centrom vtedajších Sečoviec bola terajšia poloha Vinice. O tomto obchode je stručná zmienka aj v listine Varadínskej kapituly z roku [[1300]]. Na prelome [[13. storočie|13.]] a [[14. storočie|14. storočia]] bol šľachtic Peter, syn Petuna alebo Petena, vlastníkom hradného panstva pozostávajúceho z mestečka Sečovce a okolitých dedín Albínov, Kinčeš, Dvorianky, Hriadky, Višňov, Filovo, Kravany, Stankovce, Parchovany, Sečovská Polianka, Cabov, Bačkov, Dargov, Trnávka a Zbehňov. Šľachtic Peter sa nepridal k [[Abovci|Abovcom]] v konflikte s kráľom [[Karol I. (Uhorsko)|Karolom I.]], čoho následkom bol ich pomstivý útok na Sečovce spojený s rabovaním, vypaľovaním (zhorela aj kúria šľachtica Petra, bol vykradnutý a vypálený aj kostol) a vraždením krátko pred rokom [[1312]]. Peter odolal útoku, no v rokoch [[1315]] – [[1316]] sa pokúsil kráľa osobne zabiť, ale neúspešne. Ušiel do Ruska a kráľ skonfiškoval jeho majetky. V roku [[1324]] daroval Karol I. panstvo Sečovce verným šľachticom z rodu [[Bokšovci|Bokša]]. V roku [[1402]] sa Sečovce už spomínajú ako mesto. Roku [[1437]] dostalo mestečko od [[Svätá rímska ríša|rímskeho]] cisára [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmunda]] jarmočné a mýtne právo. Konali sa 2 jarmoky ročne – na sviatok [[Martin (prvé meno)|Martina]] a [[Žofia|Žofie]]. Rozvoju však bránia časté boje. V rokoch [[1439]] – [[1459]] mesto okupovali [[bratríci]], ktorí tu vybudovali vojenský tábor s hradom. Porazení boli až vojskami kráľa [[Matej I. (Uhorsko)|Mateja Korvína]] v roku [[1466]]. V období [[1466]] až [[1487]] si Sečovce prisvojil trebišovský hradný pán a hlavný župan Štefan Perényi. V roku [[1494]] bol v meste vystavaný rímskokatolícky kostol v gotickom slohu, neskôr viackrát prestavaný a opravovaný. === Novovek === * od [[1601]] – mesto zaznamenalo väčší rozmach, konali sa tu chýrne jarmoky a výročné trhy * [[1603]] – zosnovalo a začalo sa tu Bocskaiho povstanie, za čo sa mesto na dlhšiu dobu dostalo do nemilosti panovníckeho dvora. * [[1633]] – prvé cechové listiny poukazujú na to, že v meste boli dobrí kožuchári, neskôr dostali cechové listiny aj krajčíri a kožušníci. Okrem drobných remesiel sa rozvinul aj chov ošípaných a rozsiahle pestovanie víniča * [[1650]] – mesto zaznamenalo aj rozmach školstva a dobrý chýr privábil do mesta aj [[Jan Amos Komenský|Jána Ámosa Komenského]], ktorý sa tu zdržal dlhšiu dobu. Časté boli aj nájazdy lúpežných tlúp a Turkov * od [[1701]] – v meste prekvitajú remeslá, čo dokazujú aj názvy ulíc: čižmárstvo, sedlárstvo, hrnčiarstvo... Sečovce sa stávajú významným obchodným strediskom * [[1777]] – v rámci Zemplínskej župy sa Sečovce spomínajú ako okres * [[1783]] – v Sečovciach bola vybudovaná pošta s prepražným systémom * [[1830]] – veľké zemetrasenie zničilo veľkú časť mesta * [[1831]] – veľké sedliacke povstanie-poddaní sa domáhali svojich práv * [[1868]] – na pošte sídlil nezávislý telegrafný úrad s nepretržitou telegrafnou službou – telegramy odosielali do 16 obcí okresu špeditéri, pešo alebo na koni * [[1873]] – výskyt cholery * [[1874]] – do Sečoviec boli povozom doručované aj vlakové zásielky zo železničnej stanice [[Trebišov]] * [[1890]] – v Sečovciach bol založený telefónny úrad. Prvý telefón v meste vlastnil hlavný slúžny okresu Sečovce * [[1895]] – veľký požiar zničil takmer celé mesto * [[1904]] – vybudovanie železnice v Sečovciach a železničnej stanice. Trať vedie v smere [[Trebišov]] – [[Vranov nad Topľou]] === Moderné dejiny (1918 – súčasnosť) === * [[1924]] – do tohto roku bolo celé mesto zelektrifikované. * [[1927]] – prvé rádio v Sečovciach, ktoré vlastnil Andrej Sabol, majiteľ reštaurácie Slovák na Ternave. * [[1928]] – do tohto roku bolo mesto sídlom okresu so 63 obcami a 14 notariátmi. * [[1942]] – deportovaná väčšina občanov [[Židia|židovskej národnosti]] do koncentračných táborov v [[Poľsko|Poľsku]] a [[Nacistické Nemecko|Nemecku]] * [[1944]] **[[jún]] – nemecká armáda začína v priestore budovať obranné postavenia **[[1. december]] – 15. útočná ženijná brigáda pod velením plukovníka M. D. Baroša obsadila [[Hriadky]] a získala prístup k Sečovciam **[[2. december]] – o polnoci začala bitka o mesto, ktorá sa skončila obsadením mesta 107. a 11. streleckým zborom Červenej armády a ústupom nemeckých vojsk do obranného postavenia Gisela Stellung v oblasti [[Dargovský priesmyk|Dargovského priesmyku]] * [[1946]] – [[1947]] – povojnová obnova elektrifikácie, telekomunikácie, budovy pošty, železničnej stanice, kostolov a vybudovanie finančnej budovy. * [[1948]] **Kochanovce boli zlúčené so Sečovcami **bola zriadená strojová a traktorová stanica (STS) ktorej vozidlový park pozostával zo 14 zahraničných traktorov a pracovalo v nej okolo 25 zamestnancov * [[1949]] – Sečovce sa opäť stávajú okresným mestom * [[1954]] – začalo fungovať Vlastivedné múzeum (neskôr sa prevádzka presťahovala do Trebišova) * asi [[1956]] – [[Albínov]] bol zlúčený so Sečovcami * [[1958]] – bola vybudovaná nová budova kultúrneho domu na základoch barónskeho Fischerovho kaštieľa * [[1958]] – prvý televízny signál v Sečovciach bol zachytený v zasadacej miestnosti Okresného národného výboru. Prvý televízor mal Štefan Róžai. * [[1960]] – vznikol okres [[Trebišov]]. Množstvo okresných úradov a oddelení sa presťahovalo do Trebišova. Sečovce boli taktiež súčasťou tohto okresu. * [[1961]] – od tohto roku ZŠ na ulici Komenského pravidelne organizuje Poddargovské hry žiakov * [[1966]] – zriadená prevádzka strojárskeho závodu Strojstav na výrobu jednoduchších mechanizačných zariadení pre stavebníctvo<ref>{{Citácia Harvard | Rok = 1968 | Titul = Analýza komplexnej hospodárskej problematiky a návrhy na jej riešenie do roku 1980 v okrese Trebišov | Miesto = Trebišov | Vydavateľ = Okresný národný výbor v Trebišove | DátumVydania = December 1968 | Strana = 26 }}. ''„...v roku 1966 bol vybudovaný Strojstav s výrobným programom zameraným na výrobu jednoduchších mechanizačných zariadení pre stavebníctvo. Do roku 1970 má sa previesť etapovite dostavba závodu s investičným nákladom 25 mil. Kčs, čím sa kapacita závodu zdvojnásobí a súčasne sa vytvoria ďalšie pracovné príležitosti približne pre 250 pracovníkov.“''</ref> * [[1969]] – odhalenie pamätnej tabule padlých spoluobčanov v druhej svetovej vojne na priečelí kultúrneho domu * [[2002]] – uskutočnila sa prestavba Námestia sv. Cyrila a Metoda a osadenie súsošia solúnskych bratov sv. Cyrila a Metoda. * [[2006]] – otvorené nové námestie s fontánou. == Názov == '''Vývin názvu mesta''' [[1245]]{{--}}''Zech/Zeech'' (Seč){{#tag:ref|Ako uvádza [[Ferdinand Uličný]], ''Zeech'' (v prvej písomnej zmienke z roku 1245 zapísané ako ''Zech'', v listine z roku 1329 ako ''Zech'' aj ''Szech'',<ref>{{Harvbz|Uličný|2009c|St=56}}</ref> ako ''Zeech'' napr. z rokov 1324, 1359, 1360, 1371, 1376,<ref>{{Harvbz|Uličný|2009c|St=42, 57}}</ref> 1424, 1437<ref>{{Harvbz|Uličný|2009c|St=43, 57}}</ref> a ďalšie, z rokov 1455 a 1533 ako ''Zeecz''<ref>{{Harvbz|Uličný|2009c|St=52, 58 – 59}}</ref>) je maďarizovaná podoba pôvodneho slovanského (slovenského) nárečového názvu ''Seč'', ktorá sa používala v písomnostiach v 13.{{--}}15. storočí. F. Uličný tiež dodáva, že názov ''Seč'' bol totožný s osobným či rodovým menom Seč, ktoré sa ojedinele používalo v slovenskom prostredí ešte v 13. storočí (doložené z roku 1243 v [[Gemerská župa|Gemerskej župe]] ako Zech a rokov 1280 a 1285 v [[Komárňanská župa (Uhorsko)|Komárňanskej župe]] ako Scech a Scheech.<ref name="Harvbz|Uličný|2009a|St=33">{{Harvbz|Uličný|2009a|St=33}}</ref>|group=pozn}} <br /> [[12. storočie|12.]]{{--}}[[13. storočie]]{{--}}''Sečovci''{{#tag:ref|Podľa výskumu [[Ferdinand Uličný|Ferdinanda Uličného]], slovenský nárečový názov, z ktorého sa vyvinul názov ''Sečovce''.<ref name="Harvbz|Uličný|2009a|St=33" /> Písomne doložený ''„v liste žoldniera [[bratríci|bratríka]] vo vojsku [[Ján Jiskra z Brandýsa|Jána Jiskru z Brandýsa]] a kapitána Jána Talafúza, napísaného v Sečovciach 9. septembra 1455“'' ako ''„Datum na Seczowczi.“''<ref>{{Harvbz|Uličný|2009c|St=55}}, poznámka č. 3</ref>|group=pozn}} <br /> [[1528]]{{--}}''Galäcä''{{#tag:ref|Týmto názvom je mestečko označené na mape ''[[Tabula Hungariae]]'' vydanej v roku 1528.<ref>{{Harvbz|Magyar|2009|St=8}}</ref> Pozri [http://files.davidstefan.webnode.sk/200000016-ce48ed03ce/Tabula%20Hungariae,%201528.png výrez mapy] označujúci Sečovce).|group=pozn}} <br /> [[1495]], [[1515]]{{--}}''Galszeecz''<ref>{{Harvbz|Uličný|2009c|St=45, 53, 58}}</ref> <br /> [[1512]]{{--}}''Galszech''<ref name=Ulicny53>{{Harvbz|Uličný|2009c|St=53, 59}}</ref> <br /> [[1540]]{{--}}''Galzecz''<ref name=Ulicny53/> <br /> [[1601]]{{--}}''Gaal Zecz'', ''Gaalzeöch''<ref>{{Harvbz|Novák|1959|St=19}}</ref> <br /> [[1773]]{{--}}''Gálszécs'', ''Szecžowcze''<ref name=Majtan>{{Harvbz|Majtán|2013|St=}}</ref> <br /> [[1786]]{{--}}''Gálszécsch'', ''Szečowcze'',<ref name=Majtan/> <br /> [[1785]]{{--}}''Gal-Szets'', ''Szetsovtze''<ref>Názvy uvedené na mape z prvého ([[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|jozefínskeho]]) vojenského mapovania Habsburskej monarchie (1763{{--}}1785). Pozri {{Citácia Harvard | Titul = The First Military Survey (1763 – 1787) | URL = http://mapire.eu/en/map/collection/firstsurvey/?zoom=14&lat=48.703065&lon=21.653363 | Vydavateľ = Mapire – Historical Maps of the Habsburg Empire | DátumPrístupu = 2015-03-20 }}</ref> <br /> [[1808]]{{--}}''Gál-Szécs'', ''Sečowce''<ref name=Majtan/> <br /> [[1863]]{{--}}''Gálszécs''<ref name=Majtan/> <br /> [[1869]]{{--}}''Gaál-Szecs'', ''Secsovcze''<ref>Názvy uvedené na mape z druhého ([[František I. (Svätá rímska ríša)|Františkovho]]) vojenského mapovania (1806{{--}}1869). Pozri {{Citácia Harvard | Titul = The Second Military Survey (1806 – 1869) | URL = http://mapire.eu/en/map/collection/secondsurvey/?zoom=14&lat=48.703065&lon=21.653363 | Vydavateľ = Mapire – Historical Maps of the Habsburg Empire | DátumPrístupu = 2015-03-20 }}</ref> <br /> [[1887]]{{--}}''Gálszécs''<ref>Názov uvedený na mape z tretieho vojenského mapovania (1869{{--}}1887). Pozri {{Citácia Harvard | Titul = Austro-Hungarian Empire (1869 – 1887) (1:75 000) | URL = http://mapire.eu/en/map/hkf_75e/?zoom=14&lat=48.703065&lon=21.653363 | Vydavateľ = Mapire – Historical Maps of the Habsburg Empire | DátumPrístupu = 2015-03-20 }}</ref> <br /> [[1920]]{{--}}''Sečovce''<ref name=Majtan/> == Symboly mesta == Mestské symboly sú registrované v Heraldickom registri Slovenskej republiky.<ref>{{Citácia knihy |priezvisko = Kraus |meno = Peter |priezvisko2 = Vrteľ |meno2 = Ladislav |titul = Heraldický register Slovenskej republiky V |vydavateľ = Matica Slovenská |miesto = Martin |rok = 2006 |počet strán = 288 |edícia = URBS |zväzok edície = V. |isbn = 80-7090-816-5 }}</ref> Patria k nim erb mesta Sečovce, vlajka mesta Sečovce, pečať mesta Sečovce a mestské insígnie. Erb mesta tvorí štít s vyobrazením striebornej [[Orol skalný|orlice]] so strieborným polmesiacom v ľavom spodnom rohu a hviezdou v pravom hornom rohu štítu. Erb pochádza z pečatidla zo [[16. storočie|16. storočia]] (zachoval sa na písomnostiach z rokov [[1684]] a [[1696]]) s kruhopisom ''SIGILLVM. OPPIDI. *. GALSZECS – tb. XXII''. Erb znázorňuje znamenie rodu Gálszéciovcov, ktorý vlastnili mesto.<ref name="SecHist">{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Mesto Sečovce | titul = História mesta Sečovce | url = http://www.secovce.sk/z-historie.phtml?id3=10410 | dátum prístupu = 2011-11-19 | vydavateľ = secovce.sk}}</ref> Mestská vlajka pozostáva z troch horizontálnych pruhov. [[Farba]] pruhov je zhodná s vlajkou Slovenskej republiky – [[biela]] (horný pruh), [[modrá]] (stredný pruh) a [[červená]] (dolný pruh). Vlajka je zakončená dvoma cípmi. Pečať mesta Sečovce tvorí erb mesta Sečovce s kruhopisom: ''„MESTO SEČOVCE“''. Pečať mesta sa používa na dôležitých úradných dokumentoch a listinách oznamov mestského úradu. Mestské insígnie predstavujú [[kov]]ovú primátorskú reťaz na ktorej je upevnená kruhová [[medaila]] s vyobrazením [[erb]]u mesta s nápisom Mesto Sečovce. Insígnie používa [[primátor (Slovensko)|primátor]] mesta, zástupca primátora mesta, alebo poverený [[poslanec]] pri slávnostných zasadaniach mestského zastupiteľstva, oficiálnych prijatiach predstaviteľov politického a verejného života Slovenskej republiky, oficiálnych prijatiach predstaviteľov iných [[štát]]ov a miest, iných významných slávnostných príležitostiach alebo občianskych obradoch organizovaných Mestským úradom. Insígnie mesta uchováva [[primátor (Slovensko)|primátor]] mesta. == Verejná správa == === Samospráva === {{hlavný článok|Zoznam predstaviteľov mesta Sečovce}} Na čele mesta stojí [[primátor (Slovensko)|primátor]], ktorý je jeho najvyšším výkonným orgánom, [[štatutárny orgán|štatutárnym orgánom]] v majetkovoprávnych a pracovnoprávnych vzťahoch a [[správny orgán|správnym orgánom]] v administratívnoprávnych vzťahoch. Primátor je volený občanmi mesta vo [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku|voľbách do orgánov samospráv obcí]] (komunálne voľby).<ref>{{Citácia Harvard | Rok = 2012 | Titul = Primátor mesta | URL = http://www.secovce.sk/primator-mesta.phtml?id5=17063 | Miesto = Sečovce | Vydavateľ = Mestský úrad Sečovce | DátumVydania = 2012-03-13 | DátumPrístupu = 2015-01-25 }}</ref> Od roku 2010 je primátorom mesta [[Jozef Gamrát]] ([[nezávislý politik|nezávislý kandidát]]). Mestské zastupiteľstvo (MsZ) je 12-členný zastupiteľský zbor zložený z poslancov zvolených občanmi mesta v komunálnych voľbách. V [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2014|komunálnych voľbách 2014]] bolo zvolených a ujalo sa poslaneckého mandátu desať nezávislých kandidátov (z toho osem utvorilo Klub nezávislých poslancov), jeden kandidát za [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] a jeden kandidát za [[SMER – sociálna demokracia|Smer-SD]] a [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]].<ref>{{Citácia Harvard | Rok = 2014 | Titul = Komunálne voľby 2014 : Počet hlasov – poslanci | URL = http://www.secovce.sk/download_file_f.php?id=521376 | Miesto = Sečovce | Vydavateľ = Mestský úrad Sečovce | DátumVydania = 2014-11-17 | DátumPrístupu = 2015-01-25 }}</ref><ref>{{Citácia Harvard | Rok = 2014 | Titul = Vyhlásenie kandidatúry pre voľby poslancov Mestského zastupiteľstva v Sečovciach | URL = http://www.secovce.sk/download_file_f.php?id=521376 | Miesto = Sečovce | Vydavateľ = Mestský úrad Sečovce | DátumVydania = 2014-09-29 | DátumPrístupu = 2015-01-25 }}</ref> Riadne zasadnutia MsZ sa konajú aspoň raz za dva mesiace, mimoriadne zasadnutia sa vyhlasujú podľa potreby. Funkčné obdobie poslancov MsZ sa končí zložením sľubu poslancov novozvoleného zastupiteľstva. Komisie pri Mestskom zastupiteľstve sú poradnými, iniciatívnymi a kontrolnými orgánmi MsZ. Ich členmi sú poslanci MsZ a odborníci z radov obyvateľov mesta.<ref>Článok (čl.) 1 [http://www.secovce.sk/download_file_f.php?id=228947 Rokovacieho poriadku stálych komisií Mestského zastupiteľstva Mesta Sečovce] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150402121133/http://www.secovce.sk/download_file_f.php?id=228947 |date=2015-04-02 }}</ref> S výnimkou komisie na ochranu [[verejný záujem|verejného záujmu]], ktorá je zriaďovaná zo zákona a ktorá je zložená z jedného zástupcu každej [[zoznam politických strán a politických hnutí na Slovensku|politickej strany]] a jedného zástupcu nezávislých poslancov,<ref>[https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/#ustavnyclanok-7.odsek-5.pismeno-a Čl. 7 ods. 5 písm. a)] Ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov</ref> komisie zriaďuje a ich členov volí MsZ, spravidla na ustanovujúcom zasadnutí.<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Jenčo | Meno = Adrián | Rok = 2014 | Titul = Metodický návod Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 20. októbra 2014 pre obce na zabezpečenie ustanovujúcich zasadnutí obecných zastupiteľstiev | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Sekcia verejnej správy Ministerstva vnútra SR | DátumVydania = 2014-10-20 | DátumPrístupu = 2015-01-25 }}</ref>{{#tag:ref|V 7. volebnom období (2014{{--}}2018) k tomu došlo na 2. zasadnutí MsZ, 30. decembra 2014.<ref name=u72014>Uznesenie č. 7/2014 z 30. decembra 2014. Zriadenie komisií a voľba jej členov. {{Citácia Harvard | Rok = 2015 | Titul = Súbor uznesení z II. zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Sečovciach konaného dňa 30.12.2014 | URL = http://www.secovce.sk/download_file_f.php?id=534879 | Miesto = Sečovce | Vydavateľ = Mestský úrad Sečovce | DátumVydania = 2015-01-09 | DátumPrístupu = 2015-01-25 | Strana = [2] }}</ref>|group=pozn}} Tieto komisie nemajú rozhodovaciu právomoc, nie sú výkonnými orgánmi. V rámci svojich kompetencií vypracovávajú stanoviská k návrhom materiálov ako podklad pre rozhodovanie primátora mesta a MsZ, spolupracujú pri tvorbe koncepcie rozvoja danej oblasti, vypracovávajú návrhy a podnety na riešenie záležitosti patriacich do oblasti ich pôsobenia, spracovávajú návrhy [[Všeobecne záväzné nariadenie|všeobecne záväzných nariadení]] (VZN), kontrolujú dodržiavanie VZN, upozorňujú na nedostatky na svojom úseku atď.<ref>Čl. 4 [http://www.secovce.sk/download_file_f.php?id=228947 Rokovacieho poriadku stálych komisií Mestského zastupiteľstva Mesta Sečovce] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150402121133/http://www.secovce.sk/download_file_f.php?id=228947 |date=2015-04-02 }}</ref> Na 2. zasadnutí MsZ 30. decembra 2014 boli zriadené nasledovné komisie:<ref name=u72014/> * Komisia finančná, správy mestského majetku a pre predaj a prenájom bytov, * Komisia výstavby, územného plánovania, dopravy, životného prostredia a regionálnej politiky, * Komisia kultúry, školstva a športu, * Komisia sociálnych vecí, rómskej problematiky a verejného poriadku, * Komisia na ochranu verejného záujmu. MsZ tiež deleguje zástupcov mesta do rád škol a školských výchovno-vzdelávacích inštitúcií, ktorých zriaďovateľom je mesto (dve základné školy, dve materské školy, základná umelecká škola, centrum voľného času) a do orgánov spoločností zriadených, resp. založených mestom. {{Tabuľka |typ = class="wikitable" |názov = Primátori mesta podľa funkčných období |hlavička = Por. !! Funkčné obdobie !! Meno a priezvisko !! Kandidatúra za stranu !! Dátum komunálnych volieb |riadok1 = 1. {{!!}} 1991{{--}}1994 {{!!}} [[Vlastimil Ondrejka]] {{!!}} [[Verejnosť proti násiliu|VPN]] {{!!}} [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 1990|23. a 24. november 1990]] |riadok2 = 1. {{!!}} 1995{{--}}1998 {{!!}} Vlastimil Ondrejka {{!!}} [[nezávislý politik|nezávislý kandidát]] {{!!}} [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 1994|18. a 19. november 1994]] |riadok3 = 1. {{!!}} 1999{{--}}2002 {{!!}} Vlastimil Ondrejka {{!!}} nezávislý kandidát {{!!}} [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 1998|18. a 19. november 1998]] |riadok4 = 2. {{!!}} 2003{{--}}2006 {{!!}} [[Monika Bérešová]] {{!!}} [[Aliancia nového občana|ANO]] {{!!}} [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2002|6. a 7. december 2002]] |riadok5 = 2. {{!!}} 2007{{--}}2010 {{!!}} Monika Bérešová {{!!}} nezávislý kandidát {{!!}} [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2006|2. december 2006]] |riadok6 = 3. {{!!}} 2010{{--}}2014 {{!!}} [[Jozef Gamrát]] {{!!}} nezávislý kandidát {{!!}} [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2010|27. november 2010]] |riadok7 = 3. {{!!}} 2014{{--}}2018 {{!!}} Jozef Gamrát {{!!}} nezávislý kandidát {{!!}} [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2014|15. november 2014]] }} === Štátna správa === V budove Mestského úradu v Sečovciach v rámci preneseného výkonu štátnej správy pôsobí Matričný úrad v Sečovciach, Spoločný školský úrad v Sečovciach a Spoločný stavebný úrad v Sečovciach. Do územného obvodu Matričného úradu v Sečovciach (od 1. januára 2002) spadajú okrem samotného mesta Sečovce obce [[Bačkov (okres Trebišov)|Bačkov]], [[Dargov (okres Trebišov)|Dargov]], [[Egreš (okres Trebišov)|Egreš]], [[Hriadky]], [[Kravany (okres Trebišov)|Kravany]], [[Malé Ozorovce]], [[Stankovce (okres Trebišov)|Stankovce]], [[Trnávka (okres Trebišov)|Trnávka]], [[Veľké Ozorovce]], [[Višňov]], [[Zbehňov]] a [[Zemplínska Teplica]].<ref>Príloha k [https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/529/20030115 vyhláške Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 529/2001 Z. z. z 10. decembra 2001, ktorou sa ustanovujú územné obvody matričných úradov]. Zbierka zákonov Slovenskej republiky. Ročník 2001, čiastka 211, 20. december 2001, s. 5604. [cit. 2018-10-14].</ref> Spoločný stavebný úrad vykonáva prenesený výkon štátnej správy na úseku stavebného poriadku v obvode, ktorý zahŕňa mesto Sečovce a 19 okolitých obcí. Pôsobnosť Spoločného školského úradu zahŕňa sedem škôl a školských zariadení v meste Sečovce a v obciach Michaľany, Parchovany, Vojčice a Zemplínska Teplica.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spoločné úradovne, prenesený výkon štátnej správy | url = http://www.secovce.sk/mestsky-urad-kontakty.phtml?id3=10404 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2013-09-15 | dátum prístupu = 2014-03-14 | vydavateľ = Mestský úrad Sečovce | miesto = Sečovce }}</ref> Na rohu Námestia sv. Cyrila a Metoda a Pribinovej ulice sa nachádza Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov, pracovisko Sečovce (Námestie sv. Cyrila a Metoda 142/48 – na prvom poschodí).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov | url = http://www.upsvar.sk/tv/kontakty.html?page_id=260452 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-03-14 | vydavateľ = Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny SR | miesto = Trebišov | url archívu = https://web.archive.org/web/20140314235716/http://www.upsvar.sk/tv/kontakty.html?page_id=260452 | dátum archivácie = 2014-03-14 }}</ref> == Demografia == === Počet obyvateľov === Ku [[31. december|31. decembru]] [[2009]] malo mesto 8 271 obyvateľov, z toho 48,98 % mužov a 51,02 % žien.<ref name=MOS2009>Mestská a obecná štatistika ''[http://app.statistics.sk/mosmis/sk/zaklad.jsp?txtUroven=410106&lstObec=528722 Údaje ku 31.12.2009]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}''</ref> <div class="tablegraph" style="font-size:90%;"> {| border="0" cellspacing="0" cellpadding="10" | valign="top" | {| ! style="background:#efefef;text-align:left;" | Rok ! style="background:#efefef;text-align:right;" | Počet obyvateľov |- | [[1869]] || align="right" | 4 282 |- | [[1880]] || align="right" | 4 014 |- | [[1900]] || align="right" | 3 933 |- | [[1910]] || align="right" | 3 284 |- | [[1970]] || align="right" | 5 766 |- | [[1980]] || align="right" | 6 145 |- |} | valign="top" | {| ! style="background:#efefef;text-align:left;" | Rok ! style="background:#efefef;text-align:right;" | Počet obyvateľov |- | [[1991]] || align="right" | 6 705 |- | [[2001]] || align="right" | 7 819 |- | [[2006]] || align="right" | 8 000 |- | [[2009]] || align="right" | 8 271 |- | [[2010]] || align="right" | 8 125 |- | [[2012]] || align="right" | 8 259 |- |} |} {| ! style="background:#efefef;text-align:left;" | Rok ! style="background:#efefef;text-align:right;" | Počet obyvateľov |- |2014 | align="right" |8 316 |- | | align="right" | |- | | align="right" | |- | | align="right" | |- | | align="right" | |- | | align="right" | |- |} </div> === Národnostné zloženie === Na základe údajov o národnostnom zložení obyvateľov mesta Sečovce od [[Štatistický úrad Slovenskej republiky|Štatistického úradu Slovenskej republiky]] z prvých dvoch dekád 21. storočia (pozri tabuľku nižšie) možno konštatovať, že medzi najzastúpenejšie [[Národnostná menšina|národnosti]] resp. [[Etnikum|etniká]] žijúce v meste patria [[Slováci]] (6273, údaj k roku 2017), [[Rómovia na Slovensku|Rómovia]] (1551), [[Maďari na Slovensku|Maďari]] (23) a [[Česi na Slovensku|Česi]] (47). Menej zastúpení sú [[Ukrajinci]] (15), [[Rusíni na Slovensku|Rusíni]] (11) a [[Vietnamci]] (4), [[Židia na Slovensku|Židia]] (1) a [[Karpatskí Nemci|Nemci]] (1), pričom 515 ďalších obyvateľov má inú alebo nezistenú národnosť. {| border="1" cellspacing="0" cellpadding="10" style="text-align:center" ! rowspan=2| Národnosť ! colspan=3| [[Sčítanie obyvateľov, domov a bytov|SODB]] 2001 ! colspan=3| SODB 2011 ! colspan=3| 2017 |- ! celkom ! muži ! ženy ! celkom ! muži ! ženy ! celkom ! muži ! ženy |- | slovenská || 7 498 || b. ú. || b. ú || 5 277 || 2 507 || 2 770 || 6 273 || b. ú. || b. ú |- | maďarská || 17 || b. ú. || b. ú. || 18 || 11 || 7 || 23 || b. ú. || b. ú. |- | rómska || 170 || b. ú. || b. ú. || 710 || 359 || 351 || 1 551 || b. ú. || b. ú. |- | rusínska || b. ú. || b. ú. || b. ú. || 11 || 5 || 6 || 11 || b. ú. || b. ú. |- | ukrajinská || 13 || b. ú. || b. ú. || 14 || 10 || 4 || 15 || b. ú. || b. ú. |- | česká || 37 || b. ú. || b. ú. || 37 || 14 || 23 || 47 || b. ú. || b. ú. |- | židovská || b. ú. || b. ú. || b. ú. || 1 || 1 || 0 || 1 || b. ú. || b. ú. |- | vietnamská || b. ú. || b. ú. || b. ú. || 2 || 1 || 1 || 4 || b. ú. || b. ú. |- | nemecká || b. ú. || b. ú. || b. ú. || b. ú. || b. ú. || b. ú. || 1 || b. ú. || b. ú. |- | iná || b. ú. || b. ú. || b. ú. || 6 || 6 || 0 || rowspan=2|515 || b. ú. || b. ú. |- | nezistená || b. ú. || b. ú. || b. ú. || 466 || 244 || 222 || b. ú. || b. ú. |- |} Ekonomicky a kultúrne významnou národnosťou v meste boli [[Židia]]. Zmienky o prvých židovských obyvateľoch mesta pochádzajú zo súpisu z roku [[1746]], ktorý eviduje jednu rodinu. V roku [[1940]] žilo v meste už vyše 1300 Židov, z ktorých väčšina sa venovala remeslám a obchodu. Počas [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] bolo násilne transportovaných 90 % sečovských Židov, z ktorých vyše 1200 zahynulo v [[Koncentračný tábor|koncentračných táboroch]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Korčmároš | meno = Štefan | odkaz na autora = | titul = Sečovské obrázky | vydavateľ = Pastel | miesto = Sečovce | rok = 2010 | isbn = 978-80-89412-10-5 | strany = 22 }}</ref> Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] sa do mesta vrátilo len niekoľko rodín. Na západnom okraji mesta sa nachádza osada [[Habeš (osada)|Habeš]], obývaná občanmi rómskeho pôvodu (oficiálne sa hlásia k slovenskej alebo rómskej národnosti). Vznikla v roku [[1883]], kedy radnica rozhodla o vysťahovaní Rómov priamo z mesta na tento pozemok, ktorý im bol darovaný. Priamo v intraviláne bolo umožnené ostať rodinám rómskych hudobníkov, kováčskych remeselníkov a nádenníkov na veľkostatkoch.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Korčmároš | meno = Štefan | odkaz na autora = | titul = Sečovské obrázky | vydavateľ = Pastel | miesto = Sečovce | rok = 2010 | isbn = 978-80-89412-10-5 | strany = 48 }}</ref> [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistická]] politika narušila pôvodnú rodovú štruktúru a etiku Rómov, čím spolu so súčasným [[Sociálny štát|sociálnym štátom]] zapríčinili dodnes pretrvávajúce problémy s kriminalitou, nehygienickým a nezodpovedným spôsobom života majority tunajšieho rómskeho obyvateľstva. Materiálnu a duchovnú podporu Rómov zabezpečuje nemecká nezisková katolícka organizácia Kellerladen. Priamo v osade Habeš sa nachádza kaplnka, v ktorej vykonáva pastoračnú činnosť gréckokatolícky kňaz Michal Fedorčák.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kňazi žijúci vo farnosti | url = http://www.secovce.fara.sk/?zobraz=f-urad | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-03-14 | vydavateľ = Gréckokatolícky protopresbyterát Sečovce | miesto = Sečovce }}</ref> Na zníženie kriminality rómskych občanov a dohľad nad školskou dochádzkou rómskej mládeže bola v spolupráci s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny SR zriadená ''Rómska poriadková hliadka Sečovce''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vereščaková | meno = Lýdia | titul = Uniformovaní Rómovia v Sečovciach odháňajú žobrákov | url = http://michalovce.korzar.sme.sk/c/5808520/uniformovani-romovia-v-secovciach-odhanaju-zobrakov.html | dátum vydania = 2011-03-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-03-14 | vydavateľ = Korzár | miesto = Sečovce }}</ref> === Náboženské zloženie === Príslušnosť k [[viera (náboženstvo)|vierovyznaniu]] podľa údajov z roku 2001: <div class="tablegraph" style="font-size:90%;"> {| border="0" cellspacing="0" cellpadding="10" | valign="top" | {| ! style="background:#efefef;text-align:left;" | Por. ! style="background:#efefef;text-align:right;" | Vierovyznanie ! style="background:#efefef;text-align:right;" | Podiel |- | 1. || align="left" | [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|rímskokatolíci]] || align="right" | 47,05 % |- | 2. || align="left" | [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|gréckokatolíci]] || align="right" | 25,71 % |- | 3. || align="left" | bez vyznania || align="right" | 18,11 % |- | 4. || align="left" | neuvedené || align="right" | 4,09 % |- |} | valign="top" | {| ! style="background:#efefef;text-align:left;" | Por. ! style="background:#efefef;text-align:right;" | Vierovyznanie ! style="background:#efefef;text-align:right;" | Podiel |- | 5. || align="left" | [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelici]] || align="right" | 1,89 % |- | 6. || align="left" | [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávni]] || align="right" | 0,33 % |- | 7. || align="left" | iné vyznania || align="right" | 0,03 % |- |} |}</div> == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === [[Súbor:Súsošie sv. Cyrila a Metoda, kostol Sečovce 19 Slovakia.jpg|náhľad|vpravo|Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie]] [[Súbor:Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie, Sečovce 19 Slovakia16.jpg|náhľad|vpravo|Prícestná socha Piety]] [[Súbor:Pamätník padlým Sečovce 19 Slovakia.jpg|náhľad|vpravo|Pomník Červenej armády]] [[Súbor:Súsošie sv. Cyrila a Metoda, kostol Sečovce 19 Slovakia2.jpg|náhľad|vpravo|Súsošie sv. Cyrila a Metoda]] * [[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Sečovce)|Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie]], trojloďová pôvodne [[gotika|gotická]] stavba s pravouhlým ukončením [[presbytérium|presbytéria]] a predstavanou vežou z obdobia okolo roku [[1494]]. Stavba bola upravovaná v [[barok]]u v rokoch [[1672]] a [[1730]]. K rozšíreniu kostola došlo v roku [[1871]]. Ďalšie prestavby sa uskutočnili v rokoch [[1882]], [[1895]] a [[1903]]. Počas druhej svetovej vojny bol kostol poškodený a následne obnovovaný. Zo staršieho inventára sa zachovali lavice z [[18. storočie|18. storočia]], [[krstiteľnica]] z 18. storočia, [[kazateľnica]] z [[19. storočie|19. storočia]] a obraz Sviatosti z roku [[1838]]. V interiéri kostola je umiestnená prícestná socha Piety, kamenná ľudová baroková socha z roku [[1668]]. Fasády kostola sú dekorované nárožným kvádrovaním. Okná majú šambrány s lomeným oblúkom. Veža kostola s výškou {{m|56|m}} je členená lizénami a ukončená ihlancovou helmicou s nárožnámi vežicami. Vo veži je umiestnený zvon s hmotnosťou 1,3 tony z roku [[1667]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = História | url = https://farasecovce.sk/farnost/historia | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Farnosť Nanebovzatia Panny Márie Sečovce | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20181224023718/https://farasecovce.sk/farnost/historia | dátum archivácie = 2018-12-24 }}</ref> * Starý židovský cintorín, jediná zachovaná pamiatka v minulosti početnej [[Judaizmus|židovskej]] obce, ktorá tu mala vlastnú synagógu v rokoch [[1873]] až [[1976]]. === Moderné stavby === [[Súbor:Sečovce, Dargov Department store.jpg|náhľad|Pohľad na OD Dargov z východu]] * Obchodný dom Dargov, štvorpodlažná modernistická budova [[obchodný dom|obchodného domu]] (OD) sa nachádza pri križovatke [[Ulica Slovenského národného povstania (Sečovce)|Ulice SNP]] a [[Námestie sv. Cyrila a Metoda (Sečovce)|Námestia sv. Cyrila a Metoda]].<ref group=gps>{{Súradnice|48.702322|S|21.654973|V|format=dms}}</ref> K výstavbe sa pristúpilo začiatkom 70. rokov 20. storočia, na základe projektu českého architekta [[Lumír Lýsek|Lumíra Lýsek]].<ref>{{Harvbz|Paška|1982|St=140}}</ref> Využil sa priestor uvoľnený po asanovanej nárožnej budove (1967), ktorá bola postavená na nádvorí Fisherovho kaštieľa koncom 19. storočia a pred schátraním slúžila ako samoobslužná predajňa spotrebného družstva Jednoty.<ref group=pozn>Táto predajňa bola prvou samoobsluhou v Sečovciach. Ale budova je známa predovšetkým ako sídlo ''Židovského úverového družstva'', bankovej inštitúcie zriadenej v roku 1922. Počas svojej existencie v nej sídlilo taktiež viacero predajní, lekáreň, fotografický ateliér a hostinec. Pozri {{Harvbz|Sklenčár|2012|St=38}}, {{Harvbz|Korčmároš|2010|St=43}}.</ref> * [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] chrám sv. Cyrila a Metoda, ktorý je novostavbou na mieste starého kostola, vybudovaného roku [[1885]], zničeného v druhej svetovej vojne. === Pomníky === Na pamiatku oslobodenia mesta počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] [[Červená armáda|sovietskou armádou]] bol na mieste zničeného evanjelického kostola postavený podľa návrhu kpt. S. F. Gurjanova Pomník Červenej armády, slávnostne odhalený [[24. jún]]a [[1945]]. Na priečelí kultúrneho domu sa nachádza Pamätná tabuľa padlých spoluobčanov v druhej svetovej vojne a na priečelí Klubu dôchodcov je osadená pamätná tabuľa [[Ján Murín (kňaz)|Jána Murína]]. Na miestnom cintoríne sa nachádza aj Pomník na pamiatku Východoslovenského roľníckeho povstania a výskytu cholery. V roku [[2002]] bolo osadené bronzové súsošie sv. Cyrila a Metoda. === Pamätné tabule === * Pamätná tabuľa Jána Horňáka, * Pamätná tabuľa 700. výročia prvej písomnej zmienky, * Pamätná tabuľa ''„Pamiatke našich občanov padlých a umučených v boji proti fašizmz za druhej svetovej vojny“'' – osadená na priečelí Kultúrneho domu v Sečovciach 2. decembra 1969, pri ''„príležitosti 25. výročia oslobodenia mesta sovietskou armádou“'', * Pamätná tabuľa Andreja Kapušanského – osadená na priečelí Kostola Nanebovzatia Panny Márie 27. júna 2010. * Pamätná tabuľa Alojza Schronka – osadená na priečelí budovy bývalej Štátnej ľudovej školy v Sečovciach (dnes jedna z budov Centra voľného času v Sečovciach na adrese Námestie sv. Cyrila a Metoda 144/44) 1. marca 2011, „pri príležitosti uplynutia 45 rokov od smrti“, * Pamätná tabuľa Emeryho Rotha – osadená na priečelí kultúrneho domu, * Pamätná tabuľa Jána Murína – osadená na dome klubu dôchodcov na Ulici SNP, * Pamätná tabuľa Štefana Korčmároša. === Parky === Najvýznamnejším parkom je Lesopark pri bývalom Molnárovom kaštieli, ktorý obsahuje viacero rôznych exotických drevín. === Pravidelné podujatia === * Dni mesta Sečovce je slávnosť organizovaná na pamiatku založenia mesta, ktorá sa koná zvyčajne v máji a jej súčasťou sú kultúrne, športové akcie a typický trh remeselníkov. * Pamiatková slávnosť na počesť výročia oslobodenia mesta v druhej svetovej vojne sa organizuje pri pamiatke oslobodenia mesta v [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] za účasti zástupcov mesta, [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|armády SR]] a vojnových veteránov [[2. december|2. decembra]] pri pomníku Červenej armády. * Slávnostné stavanie mája je každoročná ľudová tradícia uskutočňovaná na námestí, [[30. apríl]]a * Sečovská desiatka sú preteky v behu na {{km|10|m}} organizované ''Sečovským atletickým klubom'' * Zjazd historických vozidiel sa koná v júni * Poddargovské hry žiakov sú každoročne organizované ZŠ Komenského na konci mája. Súťažia v nich žiaci z okolitých základných škôl v [[atletika|atletike]], [[futbal]]e a [[hádzaná (7 hráčov)|hádzanej]]. * Polnočný sviatočný koncert mestskej hasičskej dychovej hudby sa koná na Štedrý večer pred polnočnou sv. omšou na námestí pod vianočným stromčekom. * Výstava ovocia a zeleniny je výstava miestneho záhradníckeho klubu, ktorá sa koná v jesenných dňoch. === Masmédiá === ''Sečovský obzor'' sú noviny oficiálne vydávané mestským úradom v perióde raz mesačne. Noviny fungujú už od roku [[1994]] a obsahujú články z diania v meste, oznamy mestského úradu, kultúrny a športový servis, policajný zápisník a spoločenskú kroniku. ''Sečovčan'' je mesačník vydávaný miestnym občianskym združením ''Sečovčan''. Noviny začali svoju činnosť roku [[2006]]. Náplňou novín sú články a informácie o udalostiach v meste a blízkom okolí, spoločenská rubrika, zaujímavosti z histórie mesta, poradňu a športový servis. Redakcie oboch novín sa zlúčili v roku [[2010]] a fungujú pod názvom ''Sečovčan''. Okrem týchto médií funguje od roku [[2008]] ''Mestská káblová televízia'' a vysiela informačné relácie mestského úradu. V roku [[2013]] bolo vydané prvé číslo novín ''Sečovce Inak'', ktoré sú distribuované zdarma do domácností v meste. Noviny sú protestom rovnomenného občianskeho združenia voči politike vedenia mesta. == Ekonomika == V súčasnosti je z priemyslu v ekonomike Sečoviec najviac zastúpený [[strojárstvo|strojársky]], gumárenský, textilný a potravinársky priemysel. Poľnohospodárstvo v okolí sa sústreďuje na rastlinnú výrobu, najmä pestovanie obilnín, olejnín a krmovín. Mestom prechádza [[európska cesta 50]] a [[Železničná trať Trebišov – Vranov nad Topľou|železničná trať 192]] využívaná na nákladnú železničnú dopravu. Väčšina historickým pamiatok mesta bola zničená počas prechodu frontu alebo v povojnovom období. K významnejším zachovaným pamiatkám patrí [[Neogotika|neogotický]] rímskokatolícky [[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Sečovce)|Kostol Nanebovzatia Panny Márie]] postavený v roku 1494 a postupne viackrát renovovaný, kaplnka a staršie náhrobky na miestnom cintoríne, židovský cintorín a lesopark pri niekdajšom Molnárovom kaštieli, ktorí obsahuje viaceré exotické dreviny. Zo športov má dlhodobú tradíciu [[Hádzaná (7 hráčov)|hádzaná]], v ktorej mesto v súčasnosti reprezentuje [[Športový klub Noxwel|ŠK Noxwel]]. === Poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo === Na poliach v katastrálnom území mesta sa pestujú hlavne obilniny ([[pšenica]], [[jačmeň]], [[ovos]], [[kukurica siata]]), olejniny ([[repka olejná]], [[slnečnica ročná]]), [[repa obyčajná]], [[sója fazuľová]]. Živočíšna výroba sa zameriava na [[tur domáci|hovädzí dobytok]] a [[sviňa domáca|ošípané]].{{Bez citácie}} === Lesníctvo a ťažba dreva === Štátne lesy v okolí Sečoviec spadajú pod [[Lesy Slovenskej republiky|LESY Slovenskej republiky, štátny podnik]], Odštepný závod Sobrance. V meste sídlia dve prevádzky tohto závodu. Na Ulici Dargovských hrdinov 124/36 sa nachádza Lesná správa Sečovce, ktorá manažuje hospodárenie v lesoch spravovaných podnikom a na Kollárovej ulici 454/4 sídli Stredisko expedičného skladu Sečovce, v ktorom sa zhromažďuje, uskladňuje a následne odtiaľ distribuuje guľatina a surové drevo.<ref>{{Citácia Harvard | Rok = c2012 | Titul = Kontakty | URL = http://www.lesy.sk/showdoc.do?docid=255&id=26 | Miesto = [Banská Bystrica] | Vydavateľ = LESY Slovenskej republiky, štátny podnik | DátumVydania = c2012 | DátumPrístupu = 2018-01-11 }}.</ref> === Lov a rybolov === Poľovnícke združenie Ternava pôsobí v revíri s rozlohou {{ha|3932|m}} s prevažným výskytom srnčej, bažantej a zajačej zvery. Počet ulovenej zvery v roku [[2008]]: [[srnec lesný|srnčia]] 19, [[diviak lesný|čierna]] 2, [[zajac poľný|zajace]] 30, [[bažant poľovný|bažanty]] 90 a [[líška hrdzavá|líšky]] 21. Miestna organizácia Slovenského rybárskeho zväzu Sečovce eviduje za rok [[2008]] úlovok 1 471 kusov rýb ({{kg|3366.83}}): [[kapor obyčajný]] 1 310 ({{kg|3004.21}}), [[zubáč veľkoústy]] 100 ({{kg|194.22}}), [[Amur (rod)|amur biely]] 35 ({{kg|161.5}}) a i.{{Bez citácie}} === Priemysel === Ekonomicky najvýznamnejším potravinárskym podnikom v meste sú silá na Kollárovej ulici 1657/16. V rokoch 1994{{--}}2008 ich prevádzkovala PALMA - AGRO akciová spoločnosť Sečovce, ktorá sa v roku 2009 zlúčila s bratislavskou spoločnosťou PALMA - TUMYS a. s. do PALMA Group, a.s.<ref>Obchodný register Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 479/V. Zdroj: {{Citácia Harvard | Rok = 2018 | Titul = Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I : PALMA - AGRO akciová spoločnosť Sečovce | URL = http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=2426&SID=4&P=1 | Miesto = [Bratislava] | Vydavateľ = [[Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky]] | DátumVydania = 2018-01-08 | DátumPrístupu = 2018-01-11 }}.</ref><ref>Obchodný register Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka číslo 4072/B. Zdroj: {{Citácia Harvard | Rok = 2018 | Titul = Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I : PALMA Group, a.s. | URL = http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=90584&SID=2&P=1 | Miesto = [Bratislava] | Vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky | DátumVydania = 2018-01-08 | DátumPrístupu = 2018-01-11 }}.</ref> Spoločnosť v sečovskom podniku vykupovala a uskladňovala semená olejnatých poľnohospodárskych plodín (repka olejná, slnečnica ročná), ktoré následne slúžili ako surovina na výrobu jedlých olejov a rastlinných tukov. V roku 2012 PALMA Group predala silá v Sečovciach spoločnosti ADM Slovakia, s. r. o., slovenskej dcérskej spoločnosti významnej americkej korporácie [[Archer Daniels Midland|Archer Daniels Midland Company]], ktorá akvizíciou obilných síl v [[Levice (Slovensko)|Leviciach]], [[Hontianske Nemce|Hontianskych Nemciach]] a Sečovciach vstúpila na slovenský trh.<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Rezníčková | Meno = Michaela | Rok = 2012 | Titul = ADM kupuje tri obilné silá na Slovensku | URL = https://web.archive.org/web/20140315011315/http://www.agrobiznis.sk/index.php/agrarne-spravodajstvo/firmy/494-adm-kupuje-tri-obilne-sila-na-slovensku | Periodikum = Agrobiznis | DátumVydania = 2012-01-03 | DátumPrístupu = 2014-03-15 }}. Archivovaná verzia prostredníctvom [[Internet Archive]] Wayback Machine.</ref><ref>{{Citácia Harvard | Rok = 2012 | Titul = PALMA Group predala obilné silá americkému koncernu ADM | URL = https://web.archive.org/web/20140331204629/http://www.slaviacapital.com/tlacove-spravy/palma-group-predala-obilne-sila-americkemu-koncernu-adm | Miesto = [Bratislava] | Vydavateľ = SLAVIA CAPITAL Group | DátumVydania = 2012-02-01 | DátumPrístupu = 2014-03-31 }}. Archivovaná verzia prostredníctvom Internet Archive Wayback Machine.</ref> Napokon 21. júna 2017 ADM Slovakia predala svoj sečovský podnik spoločnosti BOWTEN s.r.o.,<ref>{{Citácia Harvard | Rok = 2018 | Titul = Výpis z listu vlastníctva č. 2004 | URL = https://kataster.skgeodesy.sk/EsknBo/Bo.svc/GeneratePrf?prfNumber=2004&cadastralUnitCode=854531&outputType=pdf | Miesto = [Bratislava] | Vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | DátumVydania = 2018-01-11 | DátumPrístupu = 2018-01-11 | Strana = 4 }}.</ref> ktorá sem následne presunula svoje sídlo z [[Dargov (okres Trebišov)|Dargova]].<ref>Obchodný register Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 38196/V. Zdroj: {{Citácia Harvard | Rok = 2018 | Titul = Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I : BOWTEN s.r.o. | URL = http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=15181&SID=4&P=1 | Miesto = [Bratislava] | Vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky | DátumVydania = 2018-01-08 | DátumPrístupu = 2018-01-11 }}.</ref> Významnou firmou pôsobiacou v meste od roku [[1992]] je spoločnosť [[Silometal]], ktorá transofmáciou a privatizáciou prevzala strojársky závod ''Strojstav Sečovce'' zriadený v roku [[1966]]. Silometal sa špecializuje na výrobu a montáž oceľových síl, zásobníkov a oceľových konštrukcií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O nás | url = http://www.silometal.sk/index.php/sk/o-nas | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-03-14 | vydavateľ = Silometal | miesto = Sečovce }}.</ref> V Sečovciach sídlia nižšie organizačné zložky troch energetických spoločností pôsobiacich na východoslovenskom trhu. Na Štúrovej ulici má svoju pobočku [[Východoslovenská vodárenská spoločnosť|Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s.]], na Kochanovskej ulici 323 sídli prevádzka [[Eustream|eustream, a.s.]] a na Kollárovej ulici 19 sa nachádza Hlavný sklad Sečovce patriaci [[Východoslovenská energetika|Východoslovenskej energetike a.s]]. Tieto energetické spoločnosti prostredníctvom svojich prevádzok v Sečovciach zabezpečujú operatívnosť tunajších úsekov svojich distribučných sietí. {{Tabuľka |typ = class="wikitable sortable" |názov = Významné firmy v meste (údaje k roku 2013) |hlavička = Obchodné meno <br /> Právna forma !! class="unsortable"{{!}}Sídlo spoločnosti <br /> ''Sídlo miestnej prevádzky'' !! IČO !! class="unsortable"{{!}}Rok zriadenia !! Počet zamestnancov !! Aktíva |riadok1 = '''[[Lesy Slovenskej republiky]]''' <br /> [[štátny podnik]] {{!!}} [[Námestie SNP (Banská Bystrica)|Námestie SNP]] 8, [[Banská Bystrica]] <br /> ''Dargovských hrdinov 124, Sečovce'' {{!!}} 36038351 {{!!}} 1999 {{!!}} 4000 – 4999 ''(2011)'' {{!!}} 847 008 815 € |riadok2 = '''[[Východoslovenská vodárenská spoločnosť]]''' <br /> [[akciová spoločnosť]] {{!!}} [[Komenského ulica (Košice)|Komenského]] 50, [[Košice]] <br /> ''Štúrova, Sečovce'' {{!!}} 36570460 {{!!}} 2003 {{!!}} 2000 – 2999 ''(2011)'' {{!!}} 544 642 872 € |riadok3 = '''eustream''' <br /> akciová spoločnosť {{!!}} Votrubova 11, [[Bratislava]] <br /> ''Kochanovská, Sečovce'' {{!!}} 35910712 {{!!}} 2004 {{!!}} 500 – 999 {{!!}} 435 581 000 € |riadok4 = '''Východoslovenská energetika''' <br /> akciová spoločnosť {{!!}} Mlynská 31, Košice <br /> ''Kollárova 19, Sečovce'' {{!!}} 36211222 {{!!}} 2002 {{!!}} 1000 – 1999 {{!!}} 419 692 000 € |riadok5 = '''ADM Slovakia''' <br /> [[spoločnosť s ručením obmedzeným]] {{!!}} Jurská cesta 8, [[Levice (Slovensko)|Levice]] <br /> ''Kollárova 16, Sečovce'' {{!!}} 47236370 {{!!}} 2011 {{!!}} 25 – 49 {{!!}} 16 507 610 € |riadok6 = '''[[SILOMETAL]]''' <br /> spoločnosť s ručením obmedzeným {{!!}} Kollárova 4, Sečovce {{!!}} 31660771 {{!!}} 1992 {{!!}} 100 – 149 {{!!}} 2 806 061 € |riadok7 = '''ŠIMKOVIČ – PROTEKTOR''' <br /> spoločnosť s ručením obmedzeným {{!!}} Kollárova 15, Sečovce {{!!}} 36583995 {{!!}} 1992 {{!!}} 10 – 19 {{!!}} 1 601 397 € |riadok8 = '''ROKOSAN''' <br /> spoločnosť s ručením obmedzeným {{!!}} Kollárova 446, Sečovce {{!!}} 36191116 {{!!}} 1999 {{!!}} 25 – 49 {{!!}} údaj nedostupný |riadok9 = '''SONaP Sečovce''' <br /> spoločnosť s ručením obmedzeným {{!!}} Kochanovská 327, Sečovce {{!!}} 31654606 {{!!}} 2004 {{!!}} 10 – 19 {{!!}} údaj nedostupný |riadok10 = '''VALTER''' <br /> spoločnosť s ručením obmedzeným {{!!}} Kochanovská 157, Sečovce {{!!}} 44889071 {{!!}} 2009 {{!!}} 05 – 09 {{!!}} údaj nedostupný |riadok11 = '''MALEX 3''' <br /> spoločnosť s ručením obmedzeným {{!!}} [[Albínov]], Sečovce {{!!}} 31721362 {{!!}} 1996 {{!!}} 03 – 04 {{!!}} údaj nedostupný }} == Doprava == Mestom prechádza [[medzinárodná cesta]] [[Európska cesta 50|E50]] a [[Európska cesta 58|E58]]. Nachádza sa tu [[čerpacia stanica]] [[Slovnaft]], niekoľko autoservisov, pneuservis a odťahová služba [[Národný automotoklub Slovenskej republiky|NAMK]]. Autobusové spojenie zabezpečuje stanica [[Slovenská autobusová doprava|SAD]] v centre a niekoľko autobusových zastávok ([[Albínov]], [[Kochanovce (mestská časť)|Kochanovce]] a i.). Severojužným smerom prechádza Sečovcami železničná trať [[Železničná trať Trebišov – Vranov nad Topľou|železničná trať číslo 192]], na ktorej od roku [[2003]] funguje len nákladná doprava. V Albínove sa na trať napája koľaj colného skladu Malex 3. == Zdravotníctvo == [[Súbor:Sečovce Urban policlinic.JPG|náhľad|vpravo|Poliklinika so stanovišťom záchrannej zdravotnej služby RESUSTIC – ZEMPLÍN s.r.o. (2009).]] V Sečovciach sa nachádza poliklinika, štyri lekárne a šesť ambulancií mimo priestorov polikliniky. Poliklinika na Ulici Dargovských hrdinov 137/8 bola pôvodne [[Spoločnosť s ručením obmedzeným|spoločnosťou s ručením obmedzeným]] vo vlastníctve Mesta Sečovce. Od 26. apríla 2002 do 2. novembra 2011 mala [[obchodné meno]] Mestská poliklinika s.r.o. Sečovce, pričom 31. októbra 2011 vstúpila do likvidácie a preto od 3. novembra 2011 do svojho výmazu z [[Obchodný register#Obchodný register na Slovensku|Obchodného registra Slovenskej republiky]] (OR SR) 21. marca 2014 niesla obchodné meno Mestská poliklinika s.r.o. Sečovce v likvidácii. Spoločnosť bola zrušená od 27. septembra 2012 a vymazaná z OR SR na základe rozhodnutia Okresného súdu Košice I z 23. augusta 2012 (číslo konkurzu 26K/24/2012 – 130) o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku podľa § 68 ods. 3 písm. d) [[Obchodný zákonník (Slovensko)|Obchodného zákonníka]].<ref>Obchodný register Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 13239/V. Zdroj: {{Citácia Harvard | Rok = 2018 | Titul = Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I : Mestská poliklinika s.r.o. Sečovce v likvidácii | URL = http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=15181&SID=4&P=1 | Miesto = [Bratislava] | Vydavateľ = [[Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky]] | DátumVydania = 2018-01-08 | DátumPrístupu = 2018-01-10 }}.</ref> Polikliniku naďalej spravuje mesto, ale už nie ako samostatnú [[Právnická osoba|právnickú osobu]]. V priestoroch polikliniky sa (k 10. januáru 2018) nachádzajú tri ambulancie medicíny pre deti a dorast (MUDr. Marta Sotáková,<ref>Obchodný register Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 22392/V. Zdroj: {{Citácia Harvard | Rok = 2018 | Titul = Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I : M.S. PedCare, s.r.o. | URL = http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=135468&SID=4&P=1 | Miesto = [Bratislava] | Vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky | DátumVydania = 2018-01-08 | DátumPrístupu = 2018-01-10 }}.</ref> MUDr. Eva Rohaľová,<ref>Obchodný register Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 22338/V. Zdroj: {{Citácia Harvard | Rok = 2018 | Titul = Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I : EVAMEDIC, s.r.o. | URL = http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=134830&SID=4&P=1 | Miesto = [Bratislava] | Vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky | DátumVydania = 2018-01-08 | DátumPrístupu = 2018-01-10 }}.</ref> MUDr. Jana Kožuchová<ref>Obchodný register Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 22353/V. Zdroj: {{Citácia Harvard | Rok = 2018 | Titul = Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I : SO-MEDIC, s.r.o. | URL = http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=135318&SID=4&P=1 | Miesto = [Bratislava] | Vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky | DátumVydania = 2018-01-08 | DátumPrístupu = 2018-01-10 }}.</ref>), tri ambulancie praktickej medicíny pre dospelých (MUDr. Viktória Ohrisková,<ref>Obchodný register Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 21793/V. Zdroj: {{Citácia Harvard | Rok = 2018 | Titul = Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I : RIA - MEDIK, spol. s r.o. | URL = http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=127241&SID=4&P=1 | Miesto = [Bratislava] | Vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky | DátumVydania = 2018-01-08 | DátumPrístupu = 2018-01-10 }}.</ref>, MUDr. Viera Gasperová,<ref>Obchodný register Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 22403/V. Zdroj: {{Citácia Harvard | Rok = 2018 | Titul = Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I : GAV PRAKTIK, s.r.o. | URL = http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=135647&SID=4&P=1 | Miesto = [Bratislava] | Vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky | DátumVydania = 2018-01-08 | DátumPrístupu = 2018-01-10 }}.</ref> MUDr. Dana Sabová<ref>Obchodný register Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 17960/V. Zdroj: {{Citácia Harvard | Rok = 2018 | Titul = Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I : PrimStar DS, s.r.o. | URL = http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=74058&SID=4&P=1 | Miesto = [Bratislava] | Vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky | DátumVydania = 2018-01-08 | DátumPrístupu = 2018-01-10 }}.</ref>), gyneokologicko-pôrodnícka ambulancia (MUDr. Miroslav Halapin<ref>Obchodný register Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 17037/V. Zdroj: {{Citácia Harvard | Rok = 2018 | Titul = Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I : JM & ML, s.r.o. | URL = http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=62255&SID=4&P=1 | Miesto = [Bratislava] | Vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky | DátumVydania = 2018-01-08 | DátumPrístupu = 2018-01-10 }}.</ref>), tri stomatologické ambulancie (MDDr. Štefan Šosták,<ref>Obchodný register Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 30048/V. Zdroj: {{Citácia Harvard | Rok = 2018 | Titul = Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I : DENT - STOM s.r.o. | URL = http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=237636&SID=4&P=1 | Miesto = [Bratislava] | Vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky | DátumVydania = 2018-01-08 | DátumPrístupu = 2018-01-10 }}.</ref> MDDr. Milan Čermák,<ref>Obchodný register Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 33913/V. Zdroj: {{Citácia Harvard | Rok = 2018 | Titul = Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I : Emanns, s.r.o. | URL = http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=284023&SID=4&P=1 | Miesto = [Bratislava] | Vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky | DátumVydania = 2018-01-08 | DátumPrístupu = 2018-01-10 }}.</ref> MUDr. Ladislav Jakubčiak<ref>Obchodný register Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 37250/V. Zdroj: {{Citácia Harvard | Rok = 2018 | Titul = Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I : LEJLA s.r.o. | URL = http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=326150&SID=4&P=1 | Miesto = [Bratislava] | Vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky | DátumVydania = 2018-01-08 | DátumPrístupu = 2018-01-10 }}.</ref>), pracovisko zubnej techniky (Mgr. Marta Hricová<ref>Živnostenský regisster Okresného úradu Trebišov č. 870-10481. Zdroj: {{Citácia Harvard | Rok = 2018 | Titul = Výpis zo Živnostenského registra : Mgr. Marta Hricová | URL = http://www.zrsr.sk/zr_vypis.aspx?ID=1&V=U | Miesto = [Bratislava] | Vydavateľ = [Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky] | DátumVydania = 2018-01-10 | DátumPrístupu = 2018-01-10 }}.</ref>), chirurgická ambulancia (MUDr. Miroslav Ščerbej<ref>Obchodný register Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 27375/V. Zdroj: {{Citácia Harvard | Rok = 2018 | Titul = Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I : LUKA-CHIR, s.r.o. | URL = http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=203104&SID=4&P=1 | Miesto = [Bratislava] | Vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky | DátumVydania = 2018-01-08 | DátumPrístupu = 2018-01-10 }}.</ref>), oftalmologická ambulancia (MUDr. Mária Plavnická<ref>Obchodný register Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 27407/V. Zdroj: {{Citácia Harvard | Rok = 2018 | Titul = Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I : OKO MP, s.r.o. | URL = http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=203315&SID=4&P=1 | Miesto = [Bratislava] | Vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky | DátumVydania = 2018-01-08 | DátumPrístupu = 2018-01-10 }}.</ref>), očná optika (LUNA Optik, s. r. o.<ref>Obchodný register Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 28609/V. Zdroj: {{Citácia Harvard | Rok = 2018 | Titul = Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I : LUNA Optik, s. r. o. | URL = http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=219375&SID=4&P=1 | Miesto = [Bratislava] | Vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky | DátumVydania = 2018-01-08 | DátumPrístupu = 2018-01-10 }}.</ref>), otorinolaryngologická ambulancia (MUDr. Marek Kožuch<ref>Obchodný register Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 18800/V. Zdroj: {{Citácia Harvard | Rok = 2018 | Titul = Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I : MD & JD s.r.o. | URL = http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=83997&SID=4&P=1 | Miesto = [Bratislava] | Vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky | DátumVydania = 2018-01-08 | DátumPrístupu = 2018-01-10 }}.</ref>), dermatovenerologická ambulancia (MUDr. Iveta Danišová<ref>Obchodný register Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 18028/V. Zdroj: {{Citácia Harvard | Rok = 2018 | Titul = Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I : D.A.DERMA s.r.o. | URL = http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=74819&SID=4&P=1 | Miesto = [Bratislava] | Vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky | DátumVydania = 2018-01-08 | DátumPrístupu = 2018-01-10 }}.</ref>), ambulancia internej medicíny (MUDr. Dana Pajtášová<ref>Obchodný register Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 25292/V. Zdroj: {{Citácia Harvard | Rok = 2018 | Titul = Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I : Pajmed s.r.o. Trebišov | URL = http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=174976&SID=4&P=1 | Miesto = [Bratislava] | Vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky | DátumVydania = 2018-01-08 | DátumPrístupu = 2018-01-10 }}.</ref>), neurologická ambulancia (MUDr. Beáta Papinčáková<ref>Obchodný register Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 19839/V. Zdroj: {{Citácia Harvard | Rok = 2018 | Titul = Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I : NEUROLEK s.r.o. | URL = http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=98298&SID=4&P=1 | Miesto = [Bratislava] | Vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky | DátumVydania = 2018-01-08 | DátumPrístupu = 2018-01-10 }}.</ref>), psychiatrická ambulancia (MUDr. Adriena Smiešková<ref>Obchodný register Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 21903/V. Zdroj: {{Citácia Harvard | Rok = 2018 | Titul = Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I : Frenia, s.r.o. | URL = http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=129012&SID=4&P=1 | Miesto = [Bratislava] | Vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky | DátumVydania = 2018-01-08 | DátumPrístupu = 2018-01-10 }}.</ref>), rehabilitačné a röntgenové pracovisko (Taupal, spol. s r.o.<ref>Obchodný register Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 20093/P. Zdroj: {{Citácia Harvard | Rok = 2018 | Titul = Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I : Taupal, spol. s r.o. | URL = http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=127305&SID=8&P=1 | Miesto = [Bratislava] | Vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky | DátumVydania = 2018-01-08 | DátumPrístupu = 2018-01-10 }}.</ref>).<ref>Porovnaj: {{Citácia Harvard | Rok = 2017 | Titul = Lekári a zdravotnícke zariadenia | URL = https://www.secovce.sk/lekari-a-zdravotnicke-zariadenia.phtml?id3=10896 | Miesto = Sečovce | Vydavateľ = Mestský úrad [v Sečovciach] | DátumVydania = 2017-05-16 | DátumPrístupu = 2018-01-10 }}.</ref> Mimo polikliniky sa (k 10. januáru 2018) v Sečovciach nachádza ambulancia praktickej medicíny pre dospelých (MUDr. Peter Barilla<ref>Obchodný register Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 28843/V. Zdroj: {{Citácia Harvard | Rok = 2018 | Titul = Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I : SHAOFU s.r.o. | URL = http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=222456&SID=4&P=1 | Miesto = [Bratislava] | Vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky | DátumVydania = 2018-01-08 | DátumPrístupu = 2018-01-10 }}.</ref>), urologická ambulancia (MUDr. Milan Kičinko<ref>Obchodný register Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 20168/V. Zdroj: {{Citácia Harvard | Rok = 2018 | Titul = Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I : URTICOL, s.r.o. | URL = http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=103469&SID=4&P=1 | Miesto = [Bratislava] | Vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky | DátumVydania = 2018-01-08 | DátumPrístupu = 2018-01-10 }}.</ref>), oftamologická ambulancia (MUDr. Silvia Dučová<ref>Obchodný register Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 20411/V. Zdroj: {{Citácia Harvard | Rok = 2018 | Titul = Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I : SD-OPHTAL s.r.o. | URL = http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=106427&SID=4&P=1 | Miesto = [Bratislava] | Vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky | DátumVydania = 2018-01-08 | DátumPrístupu = 2018-01-10 }}</ref>), ambulancia internej medicíny (MUDr. Mária Jacková<ref>Obchodný register Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 20413/V. Zdroj: {{Citácia Harvard | Rok = 2018 | Titul = Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I : MaJa INTER s.r.o. | URL = http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=106426&SID=4&P=1 | Miesto = [Bratislava] | Vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky | DátumVydania = 2018-01-08 | DátumPrístupu = 2018-01-10 }}.</ref>) a dve stomatologické ambulancie (MUDr. Mária Dzurová, MUDr. Milina Ondušová<ref>Obchodný register Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 37167/V. Zdroj: {{Citácia Harvard | Rok = 2018 | Titul = Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I : DENTA MILA s.r.o. | URL = http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=222456&SID=4&P=1 | Miesto = [Bratislava] | Vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky | DátumVydania = 2018-01-08 | DátumPrístupu = 2018-01-10 }}.</ref>). V bezprostrednej blízkosti polikliniky sa nachádza Lekáreň Alteana (Dargovských hrdinov 137/8) a Lekáreň Dr.Max (Dargovských hrdinov 139/6).<ref>{{Citácia Harvard | Rok = c2018 | Titul = Lekáreň Dr.Max, Dargovských hrdinov 6, Sečovce | URL = https://www.drmax.sk/lekarne/dargovskych-hrdinov-6-secovce | Miesto = Košice | Vydavateľ = Dr.Max 60 | DátumVydania = c2018 | DátumPrístupu = 2018-01-10 }}.</ref> Pri parkovisku pri Mestskom trhovisku, v blízkosti autobusovej stanice, sa nachádza Lekáreň Medic (Obchodná 20/75) a v centre mesta, pri [[Cesta I. triedy 19 (Slovensko)|ceste I. triedy 19]] leží Lekáreň U Galena (Obchodná 167/50). Najbližšia stanica rýchlej zdravotníckej pomoci sa nachádza v obci [[Hriadky]]<ref>{{Citácia Harvard | Rok = c2016 | Titul = Stanica ZZS RZP Hriadky | URL = http://www.kezachranka.sk/40/ZZS-RZP-Hriadky/ | Miesto = [Košice] | Vydavateľ = Záchranná služba Košice | DátumVydania = c2016 | DátumPrístupu = 2018-01-10 }}.</ref> a stanica rýchlej lekárskej pomoci v meste [[Trebišov]].<ref>{{Citácia Harvard | Rok = c2016 | Titul = Stanica ZZS RLP Trebišov 1 | URL = https://www.kezachranka.sk/104/ZZS-RLP-Trebisov-1/ | Miesto = [Košice] | Vydavateľ = Záchranná služba Košice | DátumVydania = c2016 | DátumPrístupu = 2018-01-10 }}.</ref> Obe náležia Záchrannej službe Košice, neoficiálne nazývanej Košická záchranka. == Školstvo == [[Súbor:Sečovce Elementary School Komenskeho.JPG|náhľad|Hlavný vstup do budovy Základnej školy, Komenského 707/4, Sečovce (2009)]] [[Súbor:Sečovce Grammar school.JPG|náhľad|Budova gymnázia, v ktorej sídli tiež riaditeľstvo Spojenej školy Kollárova 17, Sečovce (2009)]] === Historické školy === * 1931/32{{--}}1947/48: Štátna meštianska škola v Sečovciach * 1948/49{{--}}1952/53: Stredná škola v Sečovciach * 1953/54{{--}}1953/54: Osemročná stredná škola v Sečovciach * 1954/55{{--}}1960/61: Jedenásťročná stredná škola v Sečovciach * 1961/62{{--}}1972/73: Stredná všeobecnovzdelávacia škola v Sečovciach * 1961/62{{--}}1982/83: Základná deväťročná škola na Švermovej ulici v Sečovciach * 1970/71{{--}}1981/82: Gymnázium v Sečovciach * 1983/84{{--}}1990 (?): Základná škola na Švermovej ulici v Sečovciach<ref>Výpis podľa listu Základnej školy, Obchodná 5, Sečovce ''Štruktúrny vývoj školy'' z 1. marca 2001 (bez čísla) pre Okresný úrad Trebišov, odbor školstva, mládeže a telesnej kultúry.</ref> – dnes Základná škola, Obchodná 5, Sečovce (pozri nižšie) === Súčasné školy === Najstaršou [[Materská škola|materskou školou]] v prevádzke je ''Materská škola, Obchodná 26/63, Sečovce''{{#tag:ref|''Kurzívou'' sú vyznačené oficiálne názvy škôl a školských zariadení (v prípade potreby vo vyskloňovanej podobe), zistené podľa Registra účtovných závierok prevádzkovaného [[Ministerstvo financií Slovenskej republiky|Ministerstvom financií Slovenskej republiky]], pri ich prvej zmienke v texte.|group=pozn}}, ktorá funguje od 1. septembra 1982{{#tag:ref|Údaje o dátumoch vzniku škôl a školských zariadení (resp. súčasných právnických osôb prevádzkujúcich tieto školy a školské zariadenia) získané z Registra škôl a školských zariadení v Slovenskej republike, ktoré prevádzkuje [[Ústav informácií a prognóz školstva]].|group=pozn}}. Okrem nej funguje ''Materská škola, Jarná 20, Sečovce'' so sídlom na Jarnej ulici 1601/20 a s oficiálnym dátumom vzniku 1. apríla 2002, ktorá má elokované pracovisko na Kochanovskej ulici 194/9. Pre potreby výchovy a vzdelávania rómskych detí v osade zvanej Habeš (resp. na Novej ulici) bola 2. septembra 2003 spustená materská škola na Novej ulici 1690/11. Sústavu základných škôl tvoria dve štátne [[Základná škola|základné školy]] v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta – ''Základná škola, Komenského 707/4, Sečovce'' a ''Základná škola, Obchodná 5, Sečovce'' so sídlom na Obchodnej ulici 3/5 – a jedna [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|gréckokatolícka]] cirkevná Základná škola [[Svätá rodina|Svätej Rodiny]], ktorá funguje ako organizačná zložka ''Cirkevnej spojenej školy, Kollárova 17, Sečovce'' so sídlom na Kollárovej ulici 448/17. Túto cirkevnú školu zriadila [[Viceprovincia svätých Cyrila a Metoda sestier Rádu svätého Bazila Veľkého na Slovensku]] so sídlom na Albínovskej ulici 1010/13 v Sečovciach 1. septembra 2004, no 1. septembra 2009 prešla zriaďovateľská právomoc školy na [[Košická eparchia|Gréckokatolícku eparchiu Košice]]. Zároveň na Ulici Slovenského národného povstania 827/53 od 1. septembra 1980 pôsobí ''Špeciálna základná škola, SNP 827/53, Sečovce''. Základné umelecké vzdelanie poskytuje [[základná umelecká škola]] ako organizačná zložka Cirkevnej spojenej školy Kollárova 17, Sečovce a štátna ''Základná umelecká škola, Dargovských hrdinov 26, Sečovce'' so sídlom na Ulici dargovských hrdinov 129/26, ktorá pôsobí v rámci svojich elokovaných pracovísk na vyššie zmienených materských školách na Obchodnej a Jarnej ulici, pri základnej škole na Obchodnej ulici a na Štúrovej ulici 490/3. Na tradíciu stredného školstva v Sečovciach 1. septembra 2005 nadviazala ''[[Spojená škola (Sečovce, Kollárova 17)|Spojená škola Kollárova 17, Sečovce]]'', ktorá v sebe zlúčila obnovené gymnázium a bývalé Stredné odborné učilište strojárske vzniknuté v 80. rokoch pri národnom podniku Strojstav v Sečovciach, neskôr pretransformované na strednú odbornú školu so šírším než len strojárskym zameraním. Stredná odborná škola neskôr zriadila elokované pracoviská na Ulici dargovských hrdinov 71 a 118, Obchodná 164 a na Novej ulici 1690/11 od prevádzkuje internátne odborné učilište. == Šport == === Futbal === Najstarším<ref name=korzara>{{cite web|author=lyv|url=http://korzar.sme.sk/c/4575869/predchodcovia-dnesnych-secovskych-futbalistov-hravali-este-pre-1-svetovou-vojnou.html|title=Predchodcovia dnešných sečovských futbalistov hrávali ešte pre 1. svetovou vojnou|publisher=Korzár (SME)|date=22. máj 2004}}</ref> a v súčasnosti (2011) aj hlavným športovým klubom v Sečovciach je mestský [[futbal]]ový klub FK Slavoj Sečovce,<ref name=slavoj>{{cite web|url=http://www.secovce.sk/?id_menu=10441|title=FK Slavoj Sečovce|publisher=secovce.sk|date=2010}}</ref><ref name=vsfz>{{cite web|url=http://www.futbalvsfz.sk/kluby?action=info&id=47&page=1|title=Kluby (FK Slavoj Sečovce)|publisher=Východoslovenský futbalový zväz|date=2011}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ktorý v sezóne 2010/2011 pôsobí v 3. lige.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Adresár klubov súťažný ročník 2010/2011 (III. liga) | url = http://www.futbalvsfz.sk/adresar_2010_00.pdf | dátum vydania = 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2011-01-07 | vydavateľ = Východoslovenský futbalový zväz | miesto = | jazyk = po slovensky }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> B-tím klubu, FK Sečovce "B" Dargov, sídli v obci [[Dargov (okres Trebišov)|Dargov]] a rovnako ako futbalový klub FK Roma Sečovce, ktorý združuje hráčov rómskej národnosti, súťaží v A skupine II. triedy.<ref name=obfztv>{{cite web|url=http://www.obfztv.sk/us/vsetky_us.htm|title=Všetky úradné správy za súťažný ročník|publisher=Oblastný futbalový zväz Trebišov|date=13. december 2010|accessdate=2011-01-07|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090816085248/http://www.obfztv.sk/us/vsetky_us.htm|archivedate=2009-08-16}}</ref> === Hádzaná === Dlhodobú tradíciu mal v meste [[hádzaná (7 hráčov)|hádzanársky]] klub ŠKP Sečovce, ktorý dosiahol niekoľko úspechov [[Extraliga hádzanárov|slovenskej extralige]] a [[Liga majstrov EHF|európskej Lige majstrov]].<ref name=korzarb>{{cite web|author=Mojmír Staško|url=http://korzar.sme.sk/c/4716816/polske-wybrzeze-chce-oprast-slavnu-minulost.html|title=Poľské Wybrzeze chce oprášť slávnu minulosť|publisher=Korzár (SME)|date=31. august 2000}}</ref> Ale klub bol rozpustený roku [[2007]], kvôli existenčným problémom.<ref>{{cite web|url=http://www.slovakhandball.sk/default/newsreel.php?news_id=639|title=ŠKP Sečovce v existenčných problémoch|publisher=Slovak Handball.sk|date=9. február 2007|accessdate=2009-04-30|archiveurl=https://web.archive.org/web/20070220052121/http://www.slovakhandball.sk/default/newsreel.php?news_id=639|archivedate=2007-02-20}}</ref> Jeho skromným nástupcom je HK Veterán Sečovce,<ref>{{cite web|url=http://www.secovce.sk/?id_menu=47757|title=HK Veterán Sečovce|publisher=secovce.sk}}</ref> ktorý organizuje starších hráčov, najmä z bývalého ŠKP Sečovce. Väčšinu podujatí tvoria exhibičné turnaje.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = jo-bo | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na turnaji hádzanárov - veteránov v Trebišove aj Sečovčania | periodikum = Sečovský obzor | odkaz na periodikum = | rok = 2009 | mesiac = marec | ročník = 14. | číslo = 3. | strany = 8 | url = | issn = }}</ref> === Volejbal === Jedným z klubov loptových športov je aj [[volejbal]]ový klub VK Sečovce,<ref>{{cite web|url=http://www.smec.sk/CP/1/mliga.php|title=Trebišovská mestská volejbalová liga|publisher=Občianske združenie SMEČ Trebišov|date=2010|accessdate=2010-03-12|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120306022555/http://www.smec.sk/CP/1/mliga.php|archivedate=2012-03-06}}</ref> hrajúci v trebišovskej Mestskej volejbalovej lige.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Mikuláš Javorský | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Volejbalisti Sečoviec so striedavým úspechom | periodikum = Sečovčan | odkaz na periodikum = | rok = 2009 | mesiac = február | ročník = 3. | číslo = 2. | strany = 8 | url = http://secovcan.szm.com/0928.jpg | issn = }}</ref> === Tenis a bedminton === V meste funguje [[tenis]]ový klub TK "Senior" Sečovce,<ref>{{cite web|url=http://www.secovce.sk/?id_menu=10862|title=TK "Senior" Sečovce|publisher=secovce.sk}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TK | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tip na zdravé napĺňanie voľného času - Tenisový klub SENIOR Sečovce | periodikum = Sečovský obzor | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | mesiac = júl | ročník = 8. | číslo = 7. | strany = 8 | url = | issn = }}</ref> ktorý organizuje vlastné turnaje, a taktiež [[bedminton]]ový klub BK ZŠ Sečovce.<ref>{{cite web|url=http://www.bedminton.sk/portal/?c=14&p=2|title=Adresár Slovenského zväzu bedmintonu|publisher=Slovenský zväz bedmintonu|date=2005|accessdate=2009-04-30|archiveurl=https://web.archive.org/web/20080603144444/http://www.bedminton.sk/portal/?c=14&p=2|archivedate=2008-06-03}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = bk | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V našom meste prvý turnaj v bedmintone | periodikum = Sečovský obzor | odkaz na periodikum = | rok = 2009 | mesiac = marec | ročník = 14. | číslo = 3. | strany = 8 | url = | issn = }}</ref> === Atletika === Sečovský atletický klub pravidelne organizuje súťaž vo vytrvalostnom behu Sečovská desiatka.<ref>{{cite web|url=http://www.beh.sk/mod/beh/secovska-desiatka|title=II.Sečovská desiatka|publisher=Beh.sk|date=20. september 2009|accessdate=2010-03-12|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090730033838/http://www.beh.sk/mod/beh/secovska-desiatka|archivedate=2009-07-30}}</ref> === Jazdectvo === Neolympijské športy majú zastúpenie aj v [[jazdectvo (šport)|jazdeckom]] klube JK Noxwel, ktorý [[4. september|4.]] až [[5. september|5. septembra]] [[2010]] organizoval nultý ročník jazdeckých pretekov.<ref>{{cite web|url=http://www.noxwel.sk/index.php?option=com_content&view=category&layout=blog&id=40&Itemid=60|title=JK Noxwel Sečovce|publisher=JNoxwel|date=2010|accessdate=2010-08-20|archiveurl=https://web.archive.org/web/20100923220042/http://www.noxwel.sk/index.php?option=com_content&view=category&layout=blog&id=40&Itemid=60|archivedate=2010-09-23}}</ref> === Poľovníctvo a rybolov === Poľovníci sa organizujú v [[poľovníctvo|poľovníckom]] združení PZ Ternava.<ref>{{cite web|url=http://www.lovuzdar.sk/pz/5814/pz-ternava|title=Poľovnícke združenie PZ TERNAVA|publisher=LovuZdar.sk|date=2010|accessdate=2010-03-12|archiveurl=https://web.archive.org/web/20091217100701/http://www.lovuzdar.sk/pz/5814/pz-ternava|archivedate=2009-12-17}}</ref> V meste sídli aj miestna organizácia [[Slovenský rybársky zväz|Slovenského rybárskeho zväzu]], Mo SRZ Sečovce.<ref>{{cite web|url=http://mosrzsecovce.ic.cz/|title=Mo SRZ Sečovce|publisher=Mo SRZ Sečovce|date=2010}}</ref> === Športoviská === * futbalový štadión FK Slavoj Sečovce a FK Roma Sečovce * hádzanárska športová hala bývalého klubu ŠKP Sečovce * tenisový kurt Tenisového klubu "Senior" * športový areál Spojenej školy, Kollárova 17 == Osobnosti mesta == === Rodáci a rodáčky === ''Zoznam významných osobností, ktoré sa narodili v Sečovciach alebo v [[Kochanovce (Sečovce)|Kochanovciach]]. Usporiadaný podľa dátumu narodenia.'' * [[Mikuláš zo Sečoviec (palatín)|Mikuláš zo Sečoviec]] (14. storočie), šľachtic, ktorý zastával funkciu [[Krajinský sudca|krajinského sudcu]], [[Bán#Miestodržiteľ uhorského kráľa v Chorvátsku a okolí; predseda chorvátskej vlády|bána Chorvátska a Dalmátska]] a [[palatín]]a * [[Mikuláš zo Sečoviec (taverník)|Mikuláš zo Sečoviec]] (14.{{--}}15. storočie), šľachtic, ktorý bol [[taverník]]om (1408) a jedným zo zakladateľov [[Dračí rád|Dračieho rádu]] * [[Peter zo Sečoviec]] (14.{{--}}15. storočie), šľachtic, ktorý sa stal titulárnym biskupom (1419) * [[Štefan Gálséči]] (?{{--}}1543), evanjelický náboženský spisovateľ, kazateľ a pedagóg, pôsobil ako učiteľ na škole v Sečovciach, ktorú založil horlivý stúpenec [[Reformácia|reformácie]] [[Peter Peréni]] * [[Andrej Fáy]] (1786{{--}}1864), šľachtic, právnik, stoličný úradník ([[Slúžnovský okres|slúžny]]), politik (poslanec Uhorského snemu, prívrženec [[Štefan Sečéni|Štefana Sečéniho]]), podnikateľ, organizátor divadelníctva a spisovateľ prozaik * [[Adolf Schwarz]] (1836{{--}}1910), židovský obchodník, ktorý sa stal šachovým majstrom * [[Emery Roth]] (1871{{--}}1948), židovský architekt a podnikateľ (po tom, čo ako trinástročný emigroval do [[Spojené štáty|Spojených štátov]]), zakladateľ rodinnej architektonickej spoločnosti [[Emery Roth & Sons]] * ThDr. [[Ján Murín (kňaz)|Ján Murín]] (1913{{--}}1990), gréckokatolícky kňaz, teológ a stredoškolský pedagóg (katechéta), spoluzakladateľ slovenského národno-kultúrneho a náboženského spolku [[Spolok sv. Cyrila a Metoda|Jednota sv. Cyrila a Metoda]] (1941), perzekvovaný počas komunistického režimu, v období [[Pražská jar|Pražskej jari]] popredný činiteľ hnutia za obnovu a rehabilitáciu gréckokatolíckej cirkvi, ale po nástupe [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]] vylúčený z verejného i cirkevného života * mim. prof. JUDr. [[Ján Bavorský]], CSc. (1910{{--}}?), právnik a univerzitný pedagóg so zameraním na občianske právo procesné, ktorý pôsobil na [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]], kde zastával aj funkciu prodekana (1966{{--}}1968) * genmjr. Ing. [[Ján Kovaľ]] (1918{{--}}1976), vojenský letec, ktorý sa zapojil do [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v rámci Kombinovanej letky, po vojne sa venoval najmä výcviku bojových pilotov a o. i. slúžil ako náčelník Vysokej vojenskej leteckej školy Slovenského národného povstania v Košiciach (1973{{--}}1976) * ThDr. [[Vojtech Jenčík]] (1920{{--}}1976), gréckokatolícky kňaz, teológ, básnik a prekladateľ, perzekvovaný počas komunistického režimu * genmjr. MUDr. [[Jozef Sabo]] (* 1922), lekár oftalmológ a vojenský dôstojník, slúžil v Posádkovej nemocnici Košice, resp. (podľa názvu od roku 1960) vo Vojenskej nemocnici Košice a následne bol náčelníkom [[Ústredná vojenská nemocnica|Ústrednej vojenskej nemocnice]] v Prahe (1976{{--}}1986) * prof. RNDr. [[Jozef Švagrovský]], DrSc. (1921{{--}}1985), paleontológ a univerzitný pedagóg, ktorý pôsobil na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]], kde zastával aj funkciu dekana (1961{{--}}1963) * PhMr. [[Gejza Šimanský]] (1924{{--}}2007), futbalista a futbalový tréner, reprezentant Československa (1947{{--}}1955) * prof. MVDr. [[Dionýz Čollák]], CSc. (1926{{--}}2004), veterinár a vysokoškolský profesor zameriavajúci sa na veterinárnu ortopédiu, veterinárnu chirurgiu a morfológiu * akad. soch. [[František Patočka]] (1927{{--}}2002), sochár * prof. Ing. [[Michal Besterci]], DrSc. dr.h.c. (* 1937), materiálový vedec a univerzitný pedagóg, ktorý pôsobí na Ústave materiálového výskumu Slovenskej akadémie vied v Košiciach * [[Andrej Barla]] (* 1940), kameraman, fotograf * [[Anton Briňarský]] (* 1944), skladateľ, hudobník * [[Stanislav Bubán]] (* 1961), maliar * prof. Mgr. art. [[Ingrid Timková]] (* 1967), herečka a režisérka, ktorá pôsobí na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej škole múzických umení v Bratislave]] * Mgr. [[Ingrid Lukáčová]] (* 1969), poetka a bývalá stredoškolská pedagogička === Pôsobili tu === * [[Štefan Gáboréczy]] (16. storočie), cirkevný spisovateľ * [[Herman Jarkovský]] (1898{{--}}?), obchodník, fotograf a hudobník, autor mnohých pohľadníc Sečoviec * [[Alojz Schronk]] (1883{{--}}1966), hudobný skladateľ, kapelník, hudobník a pedagóg, zakladateľ Sečovskej hasičskej dychovej hudby * [[Albínov#Osobnosti|Ján Danko]] (1902{{--}}2002), posledný starosta Albínova * [[Július Muľarský]] (1910), funkcionár KSČ, účastník SNP * [[Štefan Korčmároš]] (1919{{--}}1985), základno- a stredoškolský pedagóg, amatérsky historik a múzejník, dlhoročný kronikár mesta Sečovce * [[Mikuláš Kasarda]] (1925{{--}}2013), básnik, prekladateľ, rozhlasový redaktor a stredoškolský pedagóg * [[Ján Ordoš]] (1952{{--}}2005), etnograf a múzejník * [[Karel Adam]] (1953), huslista, skladateľ, riaditeľ divadla Romathan == Ocenenia == {{Ocenenie vypálená obec|2020}} == Súradnice == <references group="gps"/> == Poznámky == <references group="pozn"/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Literatúra == ;Publikované dokumenty a pramene * {{Citácia Harvard | Priezvisko = Novák | Meno = Jozef | OdkazNaAutora = Jozef Novák (heraldik) | Príspevok = Urbár hradného panstva Trebišov 1601 | PriezviskoEditora1 = Marsina | MenoEditora1 = Richard | OdkazNaEditora1 = Richard Marsina | PriezviskoEditora2 = Kušík | MenoEditora2 = Michal | OdkazNaEditora2 = Michal Kušík | Rok = 1959 | Titul = [[Urbáre feudálnych panstiev na Slovensku]] | Diel = II. | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Vydavateľstvo SAV]] | OCLC = 773469589 | Strany = 7 – 39 }} ;Monografie a príspevky v monografiách * {{Citácia Harvard | Priezvisko = Chovanec | Meno = Ján | Príspevok = Okres Trebišov | PriezviskoEditora1 = Gačková | MenoEditora1 = Lýdia | PriezviskoEditora2 = Béreš | MenoEditora2 = Július | Rok = 2004 | Titul = Archeologické dedičstvo Zemplína : Pravek až včasný stredovek | Miesto = Michalovce | Vydavateľ = Zemplínska spoločnosť | ISBN = 80-969191-4-8 | Strany = 427 – 570 }} * {{Citácia Harvard | Priezvisko1 = Korčmároš | Meno1 = Štefan | OdkazNaAutora1 = Štefan Korčmároš | Priezvisko2 = Sabol | Meno2 = Eugen | Rok = 1956 | Titul = Sečovce 1256 – 1956 | Miesto = Sečovce | Vydavateľ = Jubilejný výbor osláv 700. výročia založenia Sečoviec }} * [{{Citácia Harvard | Priezvisko = Korčmároš | Meno = Štefan] | OdkazNaAutora = Štefan Korčmároš | Rok = 1978 | Titul = Sečovce v rokoch rozvoja | Miesto = Sečovce | Vydavateľ = [Vlastivedné múzeum] }} * {{Citácia Harvard | Priezvisko = Korčmároš | Meno = Štefan | OdkazNaAutora = Štefan Korčmároš | PriezviskoEditora = Sklenčár | MenoEditora = Peter | Rok = 2010 | Titul = Sečovské obrázky | Miesto = Sečovce | Vydavateľ = Pastel | ISBN = 978-80-89412-10-5 }} * {{Citácia Harvard | PriezviskoEditora = Ordoš | MenoEditora = Ján | Rok = 2009 | Titul = Sečovce | Vydanie = 2. | Miesto = Prešov | Vydavateľ = L.I.M. | ISBN = 80-968043-8-3 }} ** {{Citácia Harvard | Priezvisko = Magyar | Meno = Július | Príspevok = Prírodné pomery | PriezviskoEditora = Ordoš | MenoEditora = Ján | Rok = 2009 | Titul = Sečovce | Vydanie = 2. | Miesto = Prešov | Vydavateľ = L.I.M. | ISBN = 80-968043-8-3 | Strany = 7 – 24 }} ** {{Citácia Harvard | Priezvisko = Gačková | Meno = Lýdia | Príspevok = Sečovce a okolie v praveku a včasnom stredoveku | PriezviskoEditora = Ordoš | MenoEditora = Ján | Rok = 2009 | Titul = Sečovce | Vydanie = 2. | Miesto = Prešov | Vydavateľ = L.I.M. | ISBN = 80-968043-8-3 | Strany = 25 – 29 }} ** {{Citácia Harvard | Priezvisko = Uličný | Meno = Ferdinand | OdkazNaAutora = Ferdinand Uličný | Príspevok = Pôvod Sečoviec | PriezviskoEditora = Ordoš | MenoEditora = Ján | Rok = 2009a | Titul = Sečovce | Vydanie = 2. | Miesto = Prešov | Vydavateľ = L.I.M. | ISBN = 80-968043-8-3 | Strany = 33 – 35 }} ** {{Citácia Harvard | Priezvisko = Uličný | Meno = Ferdinand | OdkazNaAutora = Ferdinand Uličný | Príspevok = Panstvo Sečovce v 11. – 16. storočí | PriezviskoEditora = Ordoš | MenoEditora = Ján | Rok = 2009b | Titul = Sečovce | Vydanie = 2. | Miesto = Prešov | Vydavateľ = L.I.M. | ISBN = 80-968043-8-3 | Strany = 36 – 41 }} ** {{Citácia Harvard | Priezvisko = Uličný | Meno = Ferdinand | OdkazNaAutora = Ferdinand Uličný | Príspevok = Mestečko Sečovce v 14. – 16. storočí | PriezviskoEditora = Ordoš | MenoEditora = Ján | Rok = 2009c | Titul = Sečovce | Vydanie = 2. | Miesto = Prešov | Vydavateľ = L.I.M. | ISBN = 80-968043-8-3 | Strany = 42 – 59 }} ** {{Citácia Harvard | Priezvisko = Bodnárová | Meno = Miloslava | Príspevok = Dejiny Sečoviec v 17. a 18. storočí | PriezviskoEditora = Ordoš | MenoEditora = Ján | Rok = 2009 | Titul = Sečovce | Vydanie = 2. | Miesto = Prešov | Vydavateľ = L.I.M. | ISBN = 80-968043-8-3 | Strany = 60 – 81 }} ** {{Citácia Harvard | Priezvisko = Kónya | Meno = Peter | Príspevok = Dejiny Sečoviec v 19. storočí | PriezviskoEditora = Ordoš | MenoEditora = Ján | Rok = 2009 | Titul = Sečovce | Vydanie = 2. | Miesto = Prešov | Vydavateľ = L.I.M. | ISBN = 80-968043-8-3 | Strany = 82 – 104 }} ** {{Citácia Harvard | Priezvisko = Žadanský | Meno = Juraj | Príspevok = Sečovce v medzivojnovom období | PriezviskoEditora = Ordoš | MenoEditora = Ján | Rok = 2009a | Titul = Sečovce | Vydanie = 2. | Miesto = Prešov | Vydavateľ = L.I.M. | ISBN = 80-968043-8-3 | Strany = 105 – 121 }} ** {{Citácia Harvard | Priezvisko = Žadanský | Meno = Juraj | Príspevok = Vývoj mestečka v rokoch Slovenského štátu (1939 – 1945) | PriezviskoEditora = Ordoš | MenoEditora = Ján | Rok = 2009b | Titul = Sečovce | Vydanie = 2. | Miesto = Prešov | Vydavateľ = L.I.M. | ISBN = 80-968043-8-3 | Strany = 122 – 130 }} ** {{Citácia Harvard | Priezvisko = Žadanský | Meno = Juraj | Príspevok = V prvých povojnových rokoch | PriezviskoEditora = Ordoš | MenoEditora = Ján | Rok = 2009c | Titul = Sečovce | Vydanie = 2. | Miesto = Prešov | Vydavateľ = L.I.M. | ISBN = 80-968043-8-3 | Strany = 131 – 133 }} ** {{Citácia Harvard | Priezvisko = Žadanský | Meno = Juraj | Príspevok = Vývoj mestečka v rokoch 1948 – 1960 | PriezviskoEditora = Ordoš | MenoEditora = Ján | Rok = 2009d | Titul = Sečovce | Vydanie = 2. | Miesto = Prešov | Vydavateľ = L.I.M. | ISBN = 80-968043-8-3 | Strany = 134 – 137 }} ** {{Citácia Harvard | Priezvisko = Žadanský | Meno = Juraj | Príspevok = Hospodársky a spoločenský vývoj v rokoch 1960 – 1989 | PriezviskoEditora = Ordoš | MenoEditora = Ján | Rok = 2009e | Titul = Sečovce | Vydanie = 2. | Miesto = Prešov | Vydavateľ = L.I.M. | ISBN = 80-968043-8-3 | Strany = 138 – 142 }} ** {{Citácia Harvard | Priezvisko = Žadanský | Meno = Juraj | Príspevok = Ponovembrový vývoj 1989 – 1998 | PriezviskoEditora = Ordoš | MenoEditora = Ján | Rok = 2009f | Titul = Sečovce | Vydanie = 2. | Miesto = Prešov | Vydavateľ = L.I.M. | ISBN = 80-968043-8-3 | Strany = 143 – 145 }} ** {{Citácia Harvard | Priezvisko = Ordoš | Meno = Ján | Príspevok = Národopisné črty | PriezviskoEditora = Ordoš | MenoEditora = Ján | Rok = 2009a | Titul = Sečovce | Vydanie = 2. | Miesto = Prešov | Vydavateľ = L.I.M. | ISBN = 80-968043-8-3 | Strany = 146 – 178 }} ** {{Citácia Harvard | Priezvisko = Bartko | Meno = Ladislav | Príspevok = Nárečie Sečoviec | PriezviskoEditora = Ordoš | MenoEditora = Ján | Rok = 2009 | Titul = Sečovce | Vydanie = 2. | Miesto = Prešov | Vydavateľ = L.I.M. | ISBN = 80-968043-8-3 | Strany = 179 – 191 }} * {{Citácia Harvard | PriezviskoEditora = Paška | MenoEditora = Pavol | Rok = 1982 | Titul = Prítomnosť slovenskej kultúry | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Matica slovenská]] | OCLC = 9684334}} * {{Citácia Harvard | Priezvisko = Sirmaj | Meno = Anton | OdkazNaAutora = Anton Sirmaj | PriezviskoEditora = Cibuľka | MenoEditora = Pavol | Rok = 2004 | Titul = Historické, topografické a politické poznatky stolice zemplínskej | Diel = II. | Miesto = Michalovce | Vydavateľ = Zemplínska spoločnosť | ISBN = 80-969191-0-5 | Strany = 104 – 105 }}, § 274 * {{Citácia Harvard | Priezvisko = Sklenčár | Meno = Peter | Rok = 2012 | Titul = Sečovce na starých fotografiách | Miesto = [Dubnica nad Váhom] | Vydavateľ = Dubnický technologický inštitút | ISBN = 978-80-89400-40-9 }} * {{Citácia Harvard | Priezvisko = Uličný | Meno = Ferdinand | OdkazNaAutora = Ferdinand Uličný | Rok = 2001 | Titul = Dejiny osídlenia Zemplínskej župy | Vydanie = 1. | Miesto = Michalovce | Vydavateľ = Zemplínska spoločnosť | ISBN = 80-968579-1-6 | Strana = 456{{--}}460 }} ;Články v časopisoch * {{Citácia Harvard | Priezvisko = Varsik | Meno = Branislav | OdkazNaAutora = Branislav Varsik | Rok = 1991 | Titul = Vznik a vývin slovenský kalvínov na východnom Slovensku | Časopis = [[Historický časopis]] | Ročník = 39 | Číslo = 2 | ISSN = 0018-2575 | Strany = 129 – 148 }} * {{Citácia Harvard | Priezvisko = Uličný | Meno = Ferdinand | OdkazNaAutora = Ferdinand Uličný | Rok = 1990 | Titul = Začiatky mestečiek na východnom Slovensku | Časopis = [[Historický časopis]] | Ročník = 38 | Číslo = 2 | ISSN = 0018-2575 | Strany = 253 – 272 }} * {{Citácia Harvard | Priezvisko = Uličný | Meno = Ferdinand | OdkazNaAutora = Ferdinand Uličný | Rok = 1990 | Titul = Podiel Rusov, Rusínov na doosídľovaní Slovenska v stredoveku | Časopis = [[Slavica Slovaca]] | Ročník = 28 | Číslo = 1 – 2 | ISSN = 0037-6787 | Strany = 21 – 29 }} == Pozri aj == * [[Mestské časti Sečoviec]] ** [[Albínov]] ** [[Kochanovce (mestská časť)|Kochanovce]] * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Sečovciach]] * [[Zoznam ulíc a námestí v Sečovciach]] == Iné projekty == {{projekt|wikt=Sečovce}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} * [https://egov.secovce.sk/ Informačný systém samosprávy mesta Sečovce] {{Lokalizácia |Centre = Sečovce |North = '''[[Vranov nad Topľou]]''' <br /> [[Kravany (okres Trebišov)|Kravany]], [[Višňov]] |Northeast = [[Dvorianky]] |East = [[Hriadky]] – '''[[Michalovce]]''' |Southeast = [[Vojčice]] <br /> '''[[Trebišov]]''' |South = [[Nový Ruskov]] |Southwest = [[Zbehňov]] |West = '''[[Košice]]''' – [[Dargov (okres Trebišov)|Dargov]], [[Trnávka (okres Trebišov)|Trnávka]] |Northwest = [[Bačkov (okres Trebišov)|Bačkov]]}} {{Obce okresu Trebišov}} [[Kategória:Sečovce| ]] [[Kategória:Okres Trebišov]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Obce vypálené počas druhej svetovej vojny na Slovensku]] rgxbth38p4inzpeuwhf4hivwehv819t 0 7742 8371051 8240476 2026-09-19T18:36:03Z Tbartovic 138916 /* Obyvateľstvo */ aktualizacia rokov 8371051 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Svätý Jur | Iné názvy = | Prezývka = | Obrázok = | Popis obrázku = | Koláž = {{Koláž | photo1a = Svätý Jur, panorama (cropped).jpg | photo2a = Svaty_Jur_Horne_predmestie_(cropped).jpg | photo2b = Svaty_Jur_19_storocie.jpg | photo2c = Kostol_Svatej_Trojice_Svaty_Jur.jpg | photo3a = Svaty_Jur_Mestske_hradby.jpg | photo3b = Kostol-svateho-Juraja-Svaty-Jur.jpg | photo4a = Mikovini Samuel Svaty Jur 1735.png | position = center | size = 265 | foot_montage = Zhora zľava doprava: V humnách nad Jurom, Horné predmestie s farským úradom, Námestie v 19. storočí, Kostol Sv. Trojice, Mestské hradby, Horný kostol Svätého Juraja, Svätý Jur v roku 1735 }} | Znak = Coat of Arms of Svätý Jur.svg | Vlajka = Svaty jur-pezinok-flag.svg | Kraj = Bratislavský | Okres = Pezinok | Región = [[Malokarpatský región|Malokarpatský]] | Časti = Na pažiti, [[Neštich (Svätý Jur)|Neštich]], Žabky, Zuby | Rieka = [[Stará Blatina]], Jurský potok | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.251944 | Zemepisná dĺžka = 17.215556 | Nadmorská výška = 180 | Najvyšší bod = [[Veľký Javorník (Malé Karpaty)|Veľký Javorník]] | Najvyšší bod výška = 594 | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1209 | Starosta = Šimon Gabura<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] | PSČ = 900 21 | Kód = 507989 | EČV = PK | Predvoľba = +421-2 | Adresa = Mestský úrad<br/>Prostredná 29<br/>900 21 Svätý Jur | E-mail = msu@svatyjur.sk | Telefón = 02 / 49 202 301 | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.svatyjur.sk | Commons = Svätý Jur | Pôvod názvu = | Poznámky = '''Demonym''': ''Svätojurčan''<ref>{{SlovníkyJÚĽŠ|Svätojurčan}}</ref> | Patrón = Svätý Juraj }} '''Svätý Jur''' ({{audio|Sk-Svätý Jur.wav|slovenská výslovnosť}}, {{v jazyku|deu|''Sankt Georgen''}}, {{v jazyku|hun|''Szentgyörgy''}}, [[jidiš]] ''Jergen'', {{v jazyku|lat|''Sanctus Georgius, Fanum Sancti Georgii''}}, v minulosti premenovaný na ''[[Svätý Jur#Názov|Jur pri Bratislave]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Židovské komunitné múzeum, Bratislava: Parochet|url=http://www.synagogue.sk/sk/zbierka/parochet|vydavateľ=www.synagogue.sk|dátum prístupu=2019-06-22}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Majtán|meno=Milan|titul=Názvy obcí Slovenskej republiky (vývin v rokoch 1773 – 1997)|vydanie=|vydavateľ=|miesto=Bratislava|rok=1998|isbn=|strany=}}</ref> je starobylé vinohradnícke a vinárske [[Mesto (Slovensko)|mesto]] s typickými terasovitými vinohradmi na [[Juhozápadné Slovensko|juhozápadnom Slovensku]] v [[Bratislavský kraj|Bratislavskom kraji]]. == Názov == Názov mesta Svätý Jur je odvodený od mena patróna mesta - [[Juraj (svätec)|Svätého Juraja]], pričom ''Jur'' je archaická podoba mena ''Juraj''. {| class="wikitable" !Roky !Vývin názvu Svätého Jura v priebehu dejín<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenské slovníky|url=https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Sv%C3%A4t%C3%BD+Jur&s=exact&c=170d&cs=&d=obce#|vydavateľ=slovnik.juls.savba.sk|dátum prístupu=2020-01-04}}</ref> |- |[[1209]] |Zengurg |- |[[1278]] |Sanctus Georgius |- |[[1773]] |S[anc]tus Georgius, Sz[ent]-György, S[ank]t-Georgen, Sw[atý] Jur |- |[[1786]] |S[ankt]-Georgen, Szent-Gyorgy, Swatý Jiřich, Sw[atý] Gyur, Fanum S[ancti] Georgii |- |[[1808]] |Sanct[us] Georgius, Fanum Sancti Georgii, Szent-György, Sanct-Georgen, Swatý Jur, Swatý Djur |- |[[1863]] – [[1913]] |Szentgyörgy |- |[[1920]] – [[1960]] |Svätý Jur |- |[[1960]] – [[1990]] |Jur pri Bratislave (zmenený na pokyn vtedajšej [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|komunistickej vlády]]) |- |[[1990]] – dnes |Svätý Jur |} == Zoznam primátorov == {| class="wikitable mw-collapsible mw-collapsed" |+Zoznam primátorov !Rok !Meno |- |1472 |Erhardt Penkchles |- |1494 |Nicolaus Peyrl |- |1514 |Thomas Schuster |- |1533 |Wolfgang Klein |- |1543 |Hans Suntheymer |- |1551 |Michel Stegner |- |1552 |Michel Tebner |- |1562 |Wolfgang Parbing |- |1569 |Wolfgang Forster |- |1572 |Blasius Paur |- |1574 |Oswald Schreiner |- |1577 |Augustin Krieg |- |1578 |Clement Tutzenthaler |- |1579 |Michael Krieg |- |1580 |Wolff Meyer |- |1581 |Clement Tutzenthaler |- |1582 |Hans Buchwald |- |1583 |Oswald Schreiner |- |1584 |Kastl Kuchberger |- |1587 |Kilian Tebner |- |1588 - 1589 |Wolff Steger |- |1595 |Georg Hilbert I. |- |1599 |Valentin Renn |- |1600 |Georg Hilbert I. |- |1601 |Martin Parbing |- |1602 |Oswald Schreiner II. |- |1604 |Valentin Renn |- |1605 |Ladislav Tebner |- |1606 |Vencel Laczko |- |1607 - 1608 |Joannes Molitor |- |1609 |Jeremias Kieberger |- |1610 |Georg Hilbert II. |- |1611 |Caspar Winther |- |1612 |David Behm |- |1613 |Vencel Laczko |- |1614 |Martin Parbing |- |1615 |Georg Hilbert II. |- |1617 |Ladislav Tebner |- |1618 |Hans Gruebmüllner |- |1619 |Hans Renner |- |1620 |Joannes Neudorffer |- |1621 - 1622 |Joannes Hilbert |- |1623 |Georg Tutzenthaler |- |1624 |Hans Gruebmüllner |- |1625 |Balthasar Segner |- |1626 |Elias Baldauf |- |1627 |Balthasar Petenada |- |1629 |Balthasar Segner |- |1630 |Georg Tutzenthaler |- |1631 |Joannes Hilbert |- |1632 |Balthasar Segner |- |1633 |Martin Steinhübel |- |1634 - 1635 |Hans Behm |- |1636 |Joannes Stieffel |- |1637 |Joannes Hilbert |- |1638 |Balthasar Segner |- |1639 |Mathias Kreutz |- |1640 |Paulus Takacsy |- |1641 |Joannes Hilbert |- |1642 |Elias Steger |- |1643 |Mathias Kreutz |- |1644 - 1645 |Joannes Hilbert |- |1646 |Martin Dörr |- |1647 - 1648 |Mathias Kreutz |- |1649 - 1650 |Elias Baldauf |- |1651 - 1652 |Stephanus Moticzka |- |1653 - 1654 |Paulus Takacsy |- |1655 - 1657 |Wolfgang Gilling |- |1658 - 1659 |Alexander Segner |- |1660 |Stephanus Kecskés I. |- |1661 |Wolfgang Gilling |- |1662 - 1663 |Stephanus Kecskés I. |- |1664 - 1665 |Alexander Segner |- |1666 - 1667 |Paulus Tutzenthaler |- |1668 - 1669 |Stephanus Kecskés I. |- |1670 - 1671 |Michael Petenada |- |1672 |Conrad Heuber |- |1673 - 1676 |Fridericus Graussel |- |1677 - 1678 |Matthias Neuman |- |1679 |Fridericus Graussel |- |1680 - 1681 |Georgius Oczkay |- |1682 - 1684 |Matthias Neuman |- |1685 - 1687 |Fridericus Graussel |- |1688 - 1689 |Jacobus Eröss |- |1690 |Fridericus Graussel |- |1691 |Jacobus Eröss |- |1692 - 1696 |Paulus Kaidacsy |- |1697 - 1698 |Georg Schultz |- |1699 - 1700 |Johann Nagl |- |1701 - 1703 |Johann Heinrich Gilling |- |1704 - 1706 |Paulus Kaidacsy |- |1707 |Johann Ramstorffer |- |1708 - 1709 |Stephanus Kecskés II. |- |1710 - 1711 |Paulus Kaidacsy |- |1712 - 1713 |Rudolf Malik |- |1714 - 1715 |Paulus Kaidacsy |- |1716 - 1717 |Rudolf Malik |- |1718 - 1719 |Paulus Kaidacsy |- |1720 - 1721 |Rudolf Malik |- |1722 - 1723 |Paulus Kaidacsy |- |1724 - 1725 |Stephanus Schütz |- |1726 - 1727 |Paulus Kaidacsy |- |1728 - 1729 |Stephanus Schütz |- |1730 - 1731 |Johan Georg Köller |- |1732 - 1733 |Johan Andreas Gilling |- |1734 - 1735 |Johan Georg Schrott |- |1736 - 1737 |Johan Andreas Gilling |- |1738 - 1739 |Johan Georg Schrott |- |1740 - 1743 |Christoph Segner |- |1744 - 1745 |Johan Andreas Gilling |- |1746 - 1747 |Mathias Pocznik |- |1748 |Christoph Segner |- |1749 |Mathias Pocznik |- |1750 - 1751 |Johan Georg Köller |- |1752 - 1755 |Christoph Segner |- |1756 - 1757 |Andreas Paulovics |- |1758 - 1760 |Stephanus Kecskés III. |- |1761 - 1762 |Andreas Paulovics |- |1763 - 1764 |Johannes Steingruber |- |1765 - 1766 |Andreas Paulovics |- |1767 - 1768 |Johannes Steingruber |- |1769 - 1770 |Johan Georg Keller |- |1771 - 1772 |Johannes Steingruber |- |1773 - 1774 |Andreas Paulovics |- |1775 - 1777 |Johannes Steingruber |- |1778 |Andreas Szeibel |- |1779 - 1780 |Joannes Segner |- |1781 - 1782 |Andreas Szeibel |- |1783 - 1789 |Joannes Segner |- |1790 - 1792 |Andreas Szeibel |- |1793 - 1795 |Joannes Segner |- |1796 - 1797 |Andreas Szeibel |- |1798 - 1801 |Joannes Segner |- |1802 - 1803 |Paulus Krcsmar |- |1804 - 1809 |Christophorus Segner |- |1810 - 1812 |Paulus Krcsmar |- |1813 - 1816 |Christophorus Segner |- |1817 - 1824 |Michael Stettele |- |1825 - 1832 |Paulus Engelhardt |- |1833 - 1835 |Christophorus Segner |- |1836 - 1846 |Johan Schuster |- |1846 - 1848 |István Barabás |- |1848 |Károly Mangold |- |1849 - 1861 |Anton Rentmeister |- |1861 - 1866 |Ladislav von Jablánczy |- |1866 - 1867 |János Hatvany |- |1867 - 1870 |Johan Grünn |- |1870 - 1872 |Carl Schleiffer |- |1872 - 1892 |Károly Siller |- |1892 - 1918 |Gyula Jánoska |- |1918 - 1919 |Ignác Niederman |- |1919 - 1920 |Jozef Halla |- |1920 - 1922 |Karol Fikár |- |1923 |František Matula |- |1923 - 1927 |Ján Dočolomanský |- |1927 - 1930 |Ignác Niederman |- |1930 - 1931 |Adolf Kaiser |- |1931 -1935 |Eugen Klačko |- |1935 - 1938 |Antonín Löwenstein |- |1940 - 1945 |Eugen Švenda |- |1945 |Ladislav Černý |- |1945 |Ján Kedro |- |1945 - 1946 |František Grančič |- |1946 - 1948 |Rudolf Palič |- |1948 - 1949 |Ján Fiala |- |1949 |Ján Hyža |- |1949 - 1950 |Vincent Petrakovič |- |1950 - 1953 |František Jaslovský |- |1953 - 1956 |Ladislav Komenda |- |1956 - 1963 |Alexander Barok |- |1963 - 1971 |František Macháček |- |1971 - 1976 |Alexander Barok |- |1976 - 1981 |Jozef Beták |- |1981 - 1989 |Jozef Folrich |- |1989 - 1990 |Alexander Achberger |- |1990 |Juraj Čisár |- |1990 - 1991 |Alexander Achberger |- |1991 - 1998 |Stanislav Fronc |- |1998 - 2014 |Alexander Achberger |- |2014 - |Šimon Gabura |} == Geografia == === Poloha === Svätý Jur je starobylé mestečko, s viac ako 700-ročnou [[vinohrad]]níckou tradíciou obklopené unikátnymi terasovitými vinohradmi na úpätí [[Malé Karpaty|Malých Karpát]], v bezprostrednej blízkosti [[Bratislava|Bratislavy]]. Historické jadro Svätého Jura bolo v roku [[1990]] vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Do katastra mesta spadá aj prírodná rezervácia [[Šúr (národná prírodná rezervácia)|Šúr]]. === Časti mesta === {{hlavný článok|Neštich (Svätý Jur)|Zoznam ulíc v Svätom Jure}} Od roku 1944 je súčasťou mesta Svätý Jur pôvodne poddanská obec [[Neštich (Svätý Jur)|Neštich]] (z nem. ''Neustifft''). === Vodné toky === Územím mesta preteká spolu 7 pomenovaných vodných tokov, z ktorých najznámejší je [[Šúrsky kanál|Šúrsky kanál (Blatina)]]. Ostatné toky sú ''Pezinský potok'', [[Jurský potok]], [[Fofovský potok]], [[Fanglovský potok]] a Račí potok nazývaný tiež [[Javorník (prítok Šúrskeho kanála)|Javorník]]. V katastri mesta tiež pramení a tečie riečka [[Vydrica (vodný tok)|Vydrica]]. Na území mesta sa tiež nachádza niekoľko prírodných vodných plôch, z ktorých najvýznamnejšia je prírodná rezervácia [[Jurské jazero]]. Pramene: ''Prameň v Jozefkovom údolí'', ''Prameň bývalých termálnych kupeľov'', ''Prameň [[Vydrica (vodný tok)|Vydrice]]'' a veľa bezmenných prameňov vo vinohradoch<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Hydrogeologická mapa SR|url=https://apl.geology.sk/mp/#start=%7B%22version%22%3A%220.0.05%22%2C%22initSources%22%3A%5B%7B%22initFragment%22%3A%22geology%22%7D%2C%7B%22catalog%22%3A%5B%7B%22name%22%3A%22Pou%C5%BE%C3%ADvate%C4%BEsky+pridan%C3%A9+%C3%BAdaje%22%2C%22description%22%3A%22Skupina+pridan%C3%A1+pou%C5%BE%C3%ADvate%C4%BEom.%22%2C%22info%22%3A%5B%5D%2C%22isUserSupplied%22%3Atrue%2C%22isPromoted%22%3Afalse%2C%22isHidden%22%3Afalse%2C%22forceProxy%22%3Afalse%2C%22customProperties%22%3A%7B%7D%2C%22id%22%3A%22Root+Group%2FPou%C5%BE%C3%ADvate%C4%BEsky+pridan%C3%A9+%C3%BAdaje%22%2C%22shortReportSections%22%3A%5B%5D%2C%22isWaitingForDisclaimer%22%3Afalse%2C%22hideSource%22%3Afalse%2C%22nameInCatalog%22%3A%22Pou%C5%BE%C3%ADvate%C4%BEsky+pridan%C3%A9+%C3%BAdaje%22%2C%22isOpen%22%3Afalse%2C%22items%22%3A%5B%5D%2C%22preserveOrder%22%3Afalse%2C%22type%22%3A%22group%22%2C%22parents%22%3A%5B%5D%7D%5D%7D%2C%7B%22sharedCatalogMembers%22%3A%7B%22Root+Group%2FDatasety+%C5%A0t%C3%A1tneho+geologick%C3%A9ho+%C3%BAstavu+Dion%C3%BDza+%C5%A0t%C3%BAra%22%3A%7B%22isOpen%22%3Atrue%2C%22type%22%3A%22group%22%2C%22parents%22%3A%5B%5D%7D%2C%22Root+Group%2FDatasety+%C5%A0t%C3%A1tneho+geologick%C3%A9ho+%C3%BAstavu+Dion%C3%BDza+%C5%A0t%C3%BAra%2FGeologick%C3%A9+mapy%22%3A%7B%22isOpen%22%3Atrue%2C%22type%22%3A%22group%22%2C%22parents%22%3A%5B%22Root+Group%2FDatasety+%C5%A0t%C3%A1tneho+geologick%C3%A9ho+%C3%BAstavu+Dion%C3%BDza+%C5%A0t%C3%BAra%22%5D%7D%2C%22Root+Group%2FDatasety+%C5%A0t%C3%A1tneho+geologick%C3%A9ho+%C3%BAstavu+Dion%C3%BDza+%C5%A0t%C3%BAra%2FGeologick%C3%A9+mapy%2FHydrogeol%C3%B3gia%22%3A%7B%22isOpen%22%3Atrue%2C%22type%22%3A%22group%22%2C%22parents%22%3A%5B%22Root+Group%2FDatasety+%C5%A0t%C3%A1tneho+geologick%C3%A9ho+%C3%BAstavu+Dion%C3%BDza+%C5%A0t%C3%BAra%22%2C%22Root+Group%2FDatasety+%C5%A0t%C3%A1tneho+geologick%C3%A9ho+%C3%BAstavu+Dion%C3%BDza+%C5%A0t%C3%BAra%2FGeologick%C3%A9+mapy%22%5D%7D%2C%22Root+Group%2FDatasety+%C5%A0t%C3%A1tneho+geologick%C3%A9ho+%C3%BAstavu+Dion%C3%BDza+%C5%A0t%C3%BAra%2FGeologick%C3%A9+mapy%2FHydrogeol%C3%B3gia%2FHydrogeologick%C3%A1+mapa+SR+%281%3A50%2C000%29%22%3A%7B%22nowViewingIndex%22%3A0%2C%22isEnabled%22%3Atrue%2C%22isShown%22%3Atrue%2C%22isLegendVisible%22%3Afalse%2C%22useOwnClock%22%3Afalse%2C%22opacity%22%3A0.6%2C%22keepOnTop%22%3Afalse%2C%22splitDirection%22%3A0%2C%22type%22%3A%22esri-mapServer%22%2C%22parents%22%3A%5B%22Root+Group%2FDatasety+%C5%A0t%C3%A1tneho+geologick%C3%A9ho+%C3%BAstavu+Dion%C3%BDza+%C5%A0t%C3%BAra%22%2C%22Root+Group%2FDatasety+%C5%A0t%C3%A1tneho+geologick%C3%A9ho+%C3%BAstavu+Dion%C3%BDza+%C5%A0t%C3%BAra%2FGeologick%C3%A9+mapy%22%2C%22Root+Group%2FDatasety+%C5%A0t%C3%A1tneho+geologick%C3%A9ho+%C3%BAstavu+Dion%C3%BDza+%C5%A0t%C3%BAra%2FGeologick%C3%A9+mapy%2FHydrogeol%C3%B3gia%22%5D%7D%2C%22Root+Group%2FDatasety+%C5%A0t%C3%A1tneho+geologick%C3%A9ho+%C3%BAstavu+Dion%C3%BDza+%C5%A0t%C3%BAra%2FGeologick%C3%A9+mapy%2FHistorick%C3%A9+mapy%22%3A%7B%22isOpen%22%3Atrue%2C%22type%22%3A%22group%22%2C%22parents%22%3A%5B%22Root+Group%2FDatasety+%C5%A0t%C3%A1tneho+geologick%C3%A9ho+%C3%BAstavu+Dion%C3%BDza+%C5%A0t%C3%BAra%22%2C%22Root+Group%2FDatasety+%C5%A0t%C3%A1tneho+geologick%C3%A9ho+%C3%BAstavu+Dion%C3%BDza+%C5%A0t%C3%BAra%2FGeologick%C3%A9+mapy%22%5D%7D%2C%22Root+Group%2FDatasety+%C5%A0t%C3%A1tneho+geologick%C3%A9ho+%C3%BAstavu+Dion%C3%BDza+%C5%A0t%C3%BAra%2FGeofyzik%C3%A1lne+mapy%22%3A%7B%22isOpen%22%3Atrue%2C%22type%22%3A%22group%22%2C%22parents%22%3A%5B%22Root+Group%2FDatasety+%C5%A0t%C3%A1tneho+geologick%C3%A9ho+%C3%BAstavu+Dion%C3%BDza+%C5%A0t%C3%BAra%22%5D%7D%7D%7D%2C%7B%22initialCamera%22%3A%7B%22west%22%3A17.12335966760293%2C%22south%22%3A48.21598033098871%2C%22east%22%3A17.326950060669336%2C%22north%22%3A48.29952544202367%7D%2C%22homeCamera%22%3A%7B%22west%22%3A16.741594%2C%22south%22%3A47.69892%2C%22east%22%3A22.657731000000002%2C%22north%22%3A49.678531%7D%2C%22baseMapName%22%3A%22Topografick%C3%A1+mapa%22%2C%22viewerMode%22%3A%222d%22%2C%22currentTime%22%3A%7B%22dayNumber%22%3A2458816%2C%22secondsOfDay%22%3A26680.64%7D%7D%5D%7D|dátum vydania=|dátum prístupu=28.11.2019|vydavateľ=Štátny geologický ústav Dionýza Štúra|url archívu=https://web.archive.org/web/20190919022710/https://apl.geology.sk/mp/#start=%7B%22version%22%3A%220.0.05%22%2C%22initSources%22%3A%5B%7B%22initFragment%22%3A%22geology%22%7D%2C%7B%22catalog%22%3A%5B%7B%22name%22%3A%22Pou%C5%BE%C3%ADvate%C4%BEsky+pridan%C3%A9+%C3%BAdaje%22%2C%22description%22%3A%22Skupina+pridan%C3%A1+pou%C5%BE%C3%ADvate%C4%BEom.%22%2C%22info%22%3A%5B%5D%2C%22isUserSupplied%22%3Atrue%2C%22isPromoted%22%3Afalse%2C%22isHidden%22%3Afalse%2C%22forceProxy%22%3Afalse%2C%22customProperties%22%3A%7B%7D%2C%22id%22%3A%22Root+Group%2FPou%C5%BE%C3%ADvate%C4%BEsky+pridan%C3%A9+%C3%BAdaje%22%2C%22shortReportSections%22%3A%5B%5D%2C%22isWaitingForDisclaimer%22%3Afalse%2C%22hideSource%22%3Afalse%2C%22nameInCatalog%22%3A%22Pou%C5%BE%C3%ADvate%C4%BEsky+pridan%C3%A9+%C3%BAdaje%22%2C%22isOpen%22%3Afalse%2C%22items%22%3A%5B%5D%2C%22preserveOrder%22%3Afalse%2C%22type%22%3A%22group%22%2C%22parents%22%3A%5B%5D%7D%5D%7D%2C%7B%22sharedCatalogMembers%22%3A%7B%22Root+Group%2FDatasety+%C5%A0t%C3%A1tneho+geologick%C3%A9ho+%C3%BAstavu+Dion%C3%BDza+%C5%A0t%C3%BAra%22%3A%7B%22isOpen%22%3Atrue%2C%22type%22%3A%22group%22%2C%22parents%22%3A%5B%5D%7D%2C%22Root+Group%2FDatasety+%C5%A0t%C3%A1tneho+geologick%C3%A9ho+%C3%BAstavu+Dion%C3%BDza+%C5%A0t%C3%BAra%2FGeologick%C3%A9+mapy%22%3A%7B%22isOpen%22%3Atrue%2C%22type%22%3A%22group%22%2C%22parents%22%3A%5B%22Root+Group%2FDatasety+%C5%A0t%C3%A1tneho+geologick%C3%A9ho+%C3%BAstavu+Dion%C3%BDza+%C5%A0t%C3%BAra%22%5D%7D%2C%22Root+Group%2FDatasety+%C5%A0t%C3%A1tneho+geologick%C3%A9ho+%C3%BAstavu+Dion%C3%BDza+%C5%A0t%C3%BAra%2FGeologick%C3%A9+mapy%2FHydrogeol%C3%B3gia%22%3A%7B%22isOpen%22%3Atrue%2C%22type%22%3A%22group%22%2C%22parents%22%3A%5B%22Root+Group%2FDatasety+%C5%A0t%C3%A1tneho+geologick%C3%A9ho+%C3%BAstavu+Dion%C3%BDza+%C5%A0t%C3%BAra%22%2C%22Root+Group%2FDatasety+%C5%A0t%C3%A1tneho+geologick%C3%A9ho+%C3%BAstavu+Dion%C3%BDza+%C5%A0t%C3%BAra%2FGeologick%C3%A9+mapy%22%5D%7D%2C%22Root+Group%2FDatasety+%C5%A0t%C3%A1tneho+geologick%C3%A9ho+%C3%BAstavu+Dion%C3%BDza+%C5%A0t%C3%BAra%2FGeologick%C3%A9+mapy%2FHydrogeol%C3%B3gia%2FHydrogeologick%C3%A1+mapa+SR+%281%3A50%2C000%29%22%3A%7B%22nowViewingIndex%22%3A0%2C%22isEnabled%22%3Atrue%2C%22isShown%22%3Atrue%2C%22isLegendVisible%22%3Afalse%2C%22useOwnClock%22%3Afalse%2C%22opacity%22%3A0.6%2C%22keepOnTop%22%3Afalse%2C%22splitDirection%22%3A0%2C%22type%22%3A%22esri-mapServer%22%2C%22parents%22%3A%5B%22Root+Group%2FDatasety+%C5%A0t%C3%A1tneho+geologick%C3%A9ho+%C3%BAstavu+Dion%C3%BDza+%C5%A0t%C3%BAra%22%2C%22Root+Group%2FDatasety+%C5%A0t%C3%A1tneho+geologick%C3%A9ho+%C3%BAstavu+Dion%C3%BDza+%C5%A0t%C3%BAra%2FGeologick%C3%A9+mapy%22%2C%22Root+Group%2FDatasety+%C5%A0t%C3%A1tneho+geologick%C3%A9ho+%C3%BAstavu+Dion%C3%BDza+%C5%A0t%C3%BAra%2FGeologick%C3%A9+mapy%2FHydrogeol%C3%B3gia%22%5D%7D%2C%22Root+Group%2FDatasety+%C5%A0t%C3%A1tneho+geologick%C3%A9ho+%C3%BAstavu+Dion%C3%BDza+%C5%A0t%C3%BAra%2FGeologick%C3%A9+mapy%2FHistorick%C3%A9+mapy%22%3A%7B%22isOpen%22%3Atrue%2C%22type%22%3A%22group%22%2C%22parents%22%3A%5B%22Root+Group%2FDatasety+%C5%A0t%C3%A1tneho+geologick%C3%A9ho+%C3%BAstavu+Dion%C3%BDza+%C5%A0t%C3%BAra%22%2C%22Root+Group%2FDatasety+%C5%A0t%C3%A1tneho+geologick%C3%A9ho+%C3%BAstavu+Dion%C3%BDza+%C5%A0t%C3%BAra%2FGeologick%C3%A9+mapy%22%5D%7D%2C%22Root+Group%2FDatasety+%C5%A0t%C3%A1tneho+geologick%C3%A9ho+%C3%BAstavu+Dion%C3%BDza+%C5%A0t%C3%BAra%2FGeofyzik%C3%A1lne+mapy%22%3A%7B%22isOpen%22%3Atrue%2C%22type%22%3A%22group%22%2C%22parents%22%3A%5B%22Root+Group%2FDatasety+%C5%A0t%C3%A1tneho+geologick%C3%A9ho+%C3%BAstavu+Dion%C3%BDza+%C5%A0t%C3%BAra%22%5D%7D%7D%7D%2C%7B%22initialCamera%22%3A%7B%22west%22%3A17.12335966760293%2C%22south%22%3A48.21598033098871%2C%22east%22%3A17.326950060669336%2C%22north%22%3A48.29952544202367%7D%2C%22homeCamera%22%3A%7B%22west%22%3A16.741594%2C%22south%22%3A47.69892%2C%22east%22%3A22.657731000000002%2C%22north%22%3A49.678531%7D%2C%22baseMapName%22%3A%22Topografick%C3%A1+mapa%22%2C%22viewerMode%22%3A%222d%22%2C%22currentTime%22%3A%7B%22dayNumber%22%3A2458816%2C%22secondsOfDay%22%3A26680.64%7D%7D%5D%7D|dátum archivácie=2019-09-19}}</ref>. === Národná prírodná rezervácia Šúr === {{hlavný článok|Šúr (národná prírodná rezervácia)}} Šúr je jedinečnou prírodnou rezerváciou (od roku [[1952]]) so [[Oporný múr|slatino]]-[[jelša|jelšovým]] lesom a mnohými chránenými rastlinnými a živočíšnymi druhmi. Južnú časť tvorí chránený Panónsky háj s [[dub]]ovo – [[brest (strom)|brestovým]] porastom a teplomilnými druhmi rastlín. Je vyhľadávaným miestom pre [[botanika|botanikov]] a [[zoológia|zoológov]]. Prastarý Šúr bol osídlený človekom [[paleolit|mladšej doby kamennej]] na rozhraní 4. a 3. tisícročia pred n. l.. V blízkosti Šúra smerom k mestu sa nachádzajú pramene s alkalickou sírnatou vodou. Chemický rozbor liečivej vody uverejnil v roku 1859 dr. Alexander Bauer. Od začiatku [[17. storočie|17. storočia]] tu boli [[síra|sírnaté]] [[kúpele]]. V 2. polovici 20. storočia domov dôchodcov a ústav pre postihnutú mládež. Tento areál bol v [[Reštitúcia|reštitúcii]] po roku 1989 návratený pôvodným majiteľom. === Prírodná rezervácia Jurské jazero === {{hlavný článok|Jurské jazero}} Chránené územie spoločenstva brezových jelšín a horského rašeliniska v Malých Karpatoch. == Obyvateľstvo == {| class="wikitable" !Vývoj počtu obyvateľov mesta Svätý Jur |- align="center" style="background: #fff" |<timeline> Colors= id:a value:gray(0.9) id:b value:gray(0.7) id:c value:rgb(1,1,1) id:d value:rgb(0.6,0.7,0.8) ImageSize = width:auto barincrement:30 height:250 PlotArea = left:50 bottom:30 top:30 right:30 DateFormat = x.y Period = from:0 till:6500 TimeAxis = orientation:vertical AlignBars = justify ScaleMajor = gridcolor:b increment:1000 start:0 ScaleMinor = gridcolor:a increment:200 start:0 BackgroundColors = canvas:c BarData= bar: 1993 text: 1993 bar: 1994 text: 1994 bar: 1995 text: 1995 bar: 1996 text: 1996 bar: 1997 text: 1997 bar: 1998 text: 1998 bar: 1999 text: 1999 bar: 2000 text: 2000 bar: 2001 text: 2001 bar: 2002 text: 2002 bar: 2003 text: 2003 bar: 2004 text: 2004 bar: 2005 text: 2005 bar: 2006 text: 2006 bar: 2007 text: 2007 bar: 2008 text: 2008 bar: 2009 text: 2009 bar: 2010 text: 2010 bar: 2011 text: 2011 bar: 2012 text: 2012 bar: 2013 text: 2013 bar: 2014 text: 2014 bar: 2015 text: 2015 bar: 2016 text: 2016 bar: 2017 text: 2017 bar: 2018 text: 2018 bar: 2019 text: 2019 bar: 2020 text: 2020 bar: 2021 text: 2021 bar: 2022 text: 2022 bar: 2023 text: 2023 bar: 2024 text: 2024 bar: 2025 text: 2025 PlotData= color:d width:20 align:left bar: 1993 from:0 till: 4546 bar: 1994 from:0 till: 4529 bar: 1995 from:0 till: 4482 bar: 1996 from:0 till: 4420 bar: 1997 from:0 till: 4419 bar: 1998 from:0 till: 4440 bar: 1999 from:0 till: 4448 bar: 2000 from:0 till: 4469 bar: 2001 from:0 till: 4506 bar: 2002 from:0 till: 4714 bar: 2003 from:0 till: 4743 bar: 2004 from:0 till: 4799 bar: 2005 from:0 till: 4836 bar: 2006 from:0 till: 4929 bar: 2007 from:0 till: 4972 bar: 2008 from:0 till: 5012 bar: 2009 from:0 till: 5167 bar: 2010 from:0 till: 5258 bar: 2011 from:0 till: 5229 bar: 2012 from:0 till: 5317 bar: 2013 from:0 till: 5442 bar: 2014 from:0 till: 5500 bar: 2015 from:0 till: 5523 bar: 2016 from:0 till: 5593 bar: 2017 from:0 till: 5655 bar: 2018 from:0 till: 5700 bar: 2019 from:0 till: 5724 bar: 2020 from:0 till: 5747 bar: 2021 from:0 till: 5945 bar: 2022 from:0 till: 5945 bar: 2023 from:0 till: 5967 bar: 2024 from:0 till: 6016 bar: 2025 from:0 till: 5993 PlotData= bar: 1993 at: 4546 fontsize:s text:4546 shift:(-10,5) bar: 1994 at: 4529 fontsize:s text:4529 shift:(-10,5) bar: 1995 at: 4482 fontsize:s text:4482 shift:(-10,5) bar: 1996 at: 4420 fontsize:s text:4420 shift:(-10,5) bar: 1997 at: 4419 fontsize:s text:4419 shift:(-10,5) bar: 1998 at: 4440 fontsize:s text:4440 shift:(-10,5) bar: 1999 at: 4448 fontsize:s text:4448 shift:(-10,5) bar: 2000 at: 4469 fontsize:s text:4469 shift:(-10,5) bar: 2001 at: 4506 fontsize:s text:4506 shift:(-10,5) bar: 2002 at: 4714 fontsize:s text:4714 shift:(-10,5) bar: 2003 at: 4743 fontsize:s text:4743 shift:(-10,5) bar: 2004 at: 4799 fontsize:s text:4799 shift:(-10,5) bar: 2005 at: 4836 fontsize:s text:4836 shift:(-10,5) bar: 2006 at: 4929 fontsize:s text:4929 shift:(-10,5) bar: 2007 at: 4972 fontsize:s text:4972 shift:(-10,5) bar: 2008 at: 5012 fontsize:s text:5012 shift:(-10,5) bar: 2009 at: 5167 fontsize:s text:5167 shift:(-10,5) bar: 2010 at: 5258 fontsize:s text:5258 shift:(-10,5) bar: 2011 at: 5229 fontsize:s text:5229 shift:(-10,5) bar: 2012 at: 5317 fontsize:s text:5317 shift:(-10,5) bar: 2013 at: 5442 fontsize:s text:5442 shift:(-10,5) bar: 2014 at: 5500 fontsize:s text:5500 shift:(-10,5) bar: 2015 at: 5523 fontsize:s text:5523 shift:(-10,5) bar: 2016 at: 5593 fontsize:s text:5593 shift:(-10,5) bar: 2017 at: 5655 fontsize:s text:5655 shift:(-10,5) bar: 2018 at: 5700 fontsize:s text:5700 shift:(-10,5) bar: 2019 at: 5724 fontsize:s text:5724 shift:(-10,5) bar: 2020 at: 5747 fontsize:s text:5747 shift:(-10,5) bar: 2021 at: 5945 fontsize:s text:5945 shift:(-10,5) bar: 2022 at: 5945 fontsize:s text:5945 shift:(-10,5) bar: 2023 at: 5967 fontsize:s text:5967 shift:(-10,5) bar: 2024 at: 6016 fontsize:s text:6016 shift:(-10,5) bar: 2025 at: 5993 fontsize:s text:5993 shift:(-10,5) </timeline> |- |<small>Údaje sú k 31. decembru daného roku. Zdroj:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DATAcube.|url=http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_DEM/om7101rr/v_om7101rr_00_00_00_sk|vydavateľ=datacube.statistics.sk|dátum prístupu=2022-09-26}}</ref> |- |} === Pohyb obyvateľstva v roku 2021 === * narodení: 71 * prisťahovaní: 92 * odsťahovaní: 107 * zomrelí: 55 === Priezviská s najčastejším výskytom === V Svätom Jure sú najrozšírenejšie tieto priezviská: [[Achberger (priezvisko)|Achberger]], [[Barok (priezvisko)|Barok]], [[Bartovič (priezvisko)|Bartovič]], [[Hupka]], [[Chrappa]], [[Kozmon (priezvisko)|Kozmon]], [[Križan (priezvisko)|Križan]], [[Macháček (priezvisko)|Macháček]], [[Ondrejkovič (priezvisko)|Ondrejkovič]], [[Pajer (priezvisko)|Pajer]], [[Pucher (priezvisko)|Pucher]], [[Srna (priezvisko)|Srna]]. == Dejiny == [[Súbor:Lantz Jozef Anton - Svaty Jur (1827).jpg|náhľad|Svätý Jur (1827)]] Začiatky osídlenia mesta sa odhadujú do doby predhistorickej. Okolo roku 3000 pred naším letopočtom sa usadili na vyvýšenom ostrove v močarine pralesa [[Šúr (národná prírodná rezervácia)|Šúr]] ľudia mladšej [[paleolit|doby kamennej]], ktorí sa už zaoberali [[poľnohospodárstvo]]m. Z doby [[Veľká Morava|veľkomoravskej]] pochádza vznik mohutného hradiska. Patrilo do systému tzv. Bratislavskej brány spolu s ďalšími strážnymi pevnosťami v [[Bratislava|Bratislave]], [[Bratislava – mestská časť Devín|Devíne]] a v [[Devínska Nová Ves|Devínskej Novej Vsi]]. Najstaršia písomná pamiatka týkajúca sa Svätého Jura je z roku [[1209]], ale nie je to dokument o založení mesta. Podľa nej kráľ Ondrej II. povýšil jestvujúcu osadu na slobodné [[trh]]ové mesto (forum liberum). V historických listinách sú zaznamenané [[Mongolský vpád do Uhorska|nájazdy Tatárov]], kolonizácia [[Nemecko|Nemcami]], dobytie [[Přemysl Otakar II.|Přemyslom Otakarom II.]] V [[16. storočie|16. storočí]] boli vybudované [[hradby]]. V roku [[1647]] kráľ [[Ferdinand III. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand III.]] povýšil Jur na [[slobodné kráľovské mesto]]. Rozvoj mesta sa odzrkadlil i v [[architektúra|architektúre]] pôvabných, dodnes zachovaných [[vinohrad]]níckych domov zo [[16. storočie|16.]] – [[17. storočie|17. storočia]], postavených na starších základoch, so stopami po [[Nemecko|nemeckých]] [[kolónia (osada)|kolonistoch]]. Mestečko bolo v r. [[1663]] zničené [[Turecko|Turkami]] a v roku [[1704]] [[František II. Rákoci|Rákoci]]ho vojskami, viackrát vyhorelo. Po tomto období získalo vidiecky charakter a stavebne sa výrazne nerozvíjalo. Zachovalo si tak svoj historický ráz. Od roku 1990 má mesto Svätý Jur štatút [[Pamiatková rezervácia|pamiatkovej rezervácie]]. === Rody === ==== Rod Armbrusterovcov ==== Rod Armbrusterovcov pochádzal zo Saska a usadil sa v Sedmohradsku. Z mesta [[Sibiu (mesto)|Sibiu]] (Rumunsko) prišiel [[Krištof Armbruster]] do Svätého Jura a tu v roku 1554 získal kúriu Františka Hirpana. Až do konca 17. storočia boli Armbrusterovci majiteľmi mnohých viníc a domov vo Svätom Jure. Krištof študoval na univerzitách vo Viedni a Padove. Po ukončení štúdia sa stal pokladníkom [[Uhorská kráľovská komora|Uhorskej kráľovskej komory]] v Bratislave a pracoval v Uhorskej kráľovskej kancelárii, bol radcom cisára Ferdinanda I. a pôsobil v diplomatických službách. Získal hodnosť kráľovského komorského radcu, často sprevádzal kráľovskú družinu na cestách do zahraničia. Bol prekladateľom a autorom satirických básní. Zaujímavosťou je, že medzi najstaršie knižné zbierky 16. storočia, existujúce na území dnešného Slovenska, možno zaradiť knihy z vlastníctva členov rodiny Armbrusterovcov – Krištofa, Pavla a Mateja. Vo fonde Slovenskej národnej knižnice sa zachovalo niekoľko kníh s podpismi týchto majiteľov. Napríklad dva zväzky: siedmy zväzok súborného vydania Lutherových spisov z roku 1557 s vlastnoručným zápisom Krištofa Armbrustera a almanachy piatich autorov: astrológa na panovníckom dvore Ferdinanda Habsburského [[Andreas Perlach|Andreasa Perlacha]] (1490 – 1551), nemeckého matematika, geografa a astrológa [[Johann Schöner|Johanna Schönera]] (1474 – 1547), nemeckého astronóma a astrológa [[Johann Stöffler|Johanna Stöfflera]] (1452 – 1531) a talianskeho astronóma a matematika z polovice 16. storočia Pietra Pitata.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Renesančný Svätý Jur|url=http://www.ainova.sk/files/file/Komunitne%20aktivity/umenie%20a%20vino_zurnal%20HISTORIA_final.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=28.12.2019|vydavateľ=Academia Istropolitana Nova}}</ref> ==== Rod Segnerovcov ==== [[Súbor:St. Georgen (Sväty Jur pri Bratislave) etwa 1928.jpg|náhľad|Horné predmestie (cca. 1928)]] Príslušníci rodu [[Segnerovci|Segnerovcov]] prišli do Sv. Jura okolo polovice 16. storočia. Niektoré štúdie uvádzajú pôvod štajersko-rakúsky, iné severotaliansky. Dôvodom ich odchodu bolo prenasledovanie za náboženské presvedčenie a podpora evanjelickej cirkvi. Segnerovci patrili k najužšej elite miestnych patricijských rodov, ktoré v Bratislave a Svätom Jure pôsobili vyše 500 rokov. Prvými známymi členmi rodu pôsobiacimi v Uhorsku boli bratia [[Michal Segner|Michal]] (* 1548 - † 1618) a [[Baltazár Segner|Baltazár]] (* 1562 - † 1640), synovia Jozefa Segnera. Obaja pôsobili v Svätom Jure a v Bratislave. Michal sa usadil v Bratislave, kde bol členom mestskej rady. Baltazár spravoval rodové majetky vo Svätom Jure, kde v roku 1616 kúpil dom na Prostrednej ulici (dnešná budova evanjelického kostola). Zastával v meste post mešťanostu, mestského sudcu a richtára. Baltazár Segner dosiahol vo Svätom Jure váženú hodnosť mestského sudcu a starostu. Obaja bratia sa počas pätnásťročnej vojny s Osmanskou ríšou vyznamenali pri obrane krajiny a za tieto zásluhy získali od kráľa Rudolfa II. [[Nobilitácia|nobilitáciu]] (vovedenie do šľachtického stavu). ===== Andrej Segner ===== [[Súbor:Svaty Jur Horne predmestie.jpg|náhľad|Horné predmestie (2008)]] Andrej Segner (* 1594 - † 1666), syn Baltazára, patril k najvýznamnejším predstaviteľom rodu. Zastával post v bratislavskej mestskej rade, bol richtárom a mešťanostom a stal sa inšpektorom prešporskej evanjelickej cirkvi. V Bratislave, dodnes stojí renesančná segnerovská kúria, ktorú dal postaviť (pod Michalskou ulicou). Dnešný Uršulínsky kostol dal zasa postaviť pre slovenských a maďarských evanjelikov. Napriek svojmu dlhodobému pôsobeniu v Bratislave nezabudol na svätojurských mešťanov a udržiaval s nimi po celý čas priateľské styky. Pri príležitosti povýšenia Svätého Jura na slobodné kráľovské mesto (1647) daroval mestskej rade katovský meč ako symbol súdneho práva. Je zdobený sedemnástimi latinskými citátmi z Biblie, jedným gréckym zvolaním a dvoma venovaniami. Dvadsať nápisov je vytepaných na kovových plieškoch pod rukoväťou a na spodku pošvy meča. Posledný nápis viažúci sa k darovaniu meča mestu Svätý Jur pribudol v roku 1648. Meč bol v 90-tych rokoch odcudzený z expozície múzea vo Sv. Jure a kde sa dnes nachádza, nevedno. Nie je známe ani to, ako sa dostal do vlastníctva rodu Segnerovcov, pretože podľa jedného z tepaných nápisov ho dal vyhotoviť Adalbert Hutter, kraľovský sudca. „Nevynášaj rozsudok, pokým neprehovorili obe stránky a pokým si nezistil podstatu sporu!“ Fókylidés. Aj Andrejov syn Alexander bol niekoľkokrát zvolený za richtára Sv. Jura a jeho druhý syn Jozef sa zapísal do histórie ako jeden z najbohatších mešťanov Svätého Jura a Bratislavy. Okrem domov v oboch mestách vlastnil v chotári veľké plochy vinohradov, polí a pozemkov. Z Jozefovej línie pochádzali ďalší traja richtári Svätého Jura: Krištof (richtár medzi rokmi 1740 a 1755), Ján (richtárom medzi rokmi 1779 – 1801) a Ján Krištof (richtárom v období rokov 1804 – 1836). ===== Ján Andrej Segner ===== [[Súbor:SvatyJur-grofi-zo-svateho-jura-a-pezinka-13-a-14-storocie.svg|náhľad|Grófi zo Svätého Jura a Pezinka v 13. a 14. storočí <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Gahér|meno=Daniel|titul=Grófi zo Svätého Jura a Pezinka|url=https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/ksd/h/HinoI-2010-1c.pdf|dátum vydania=2010|dátum prístupu=25.12.2022|vydavateľ=Univerzita Komenského v Bratislave, Filozofická Fakulta}}</ref>]] Ján Andrej Segner (* 1704 - † 1777), potomok Jána Michala Segnera, bol najznámejším a najvýznamnejším členom rodu Segnerovcov. Bol známym lekárom, fyzikom, astronómom, botanikom a vynálezcom. Už ako študenta ho ovplyvnili dvaja slávni uhorskí učenci, Matej Bel a Samuel Mikovíni, ktorí mali tiež významné spojitosti so Svätým Jurom. Študoval medicínu, matematiku a filozofiu na univerzite v Jene. Zaoberal sa princípmi existencie svetla, regulovaním krvného tlaku a je pokladaný za otca vodných turbín. Po porážke uhorského vojska pri Moháči Osmanmi v roku 1526 sa objavila vážna hrozba plienenia. Občania Svätého Jura začali v roku 1603 budovať mestské opevnenie, ktoré však bolo pre nedostatok financií dokončené až v roku 1664. Na ochranu, či ako úkryt, si niektorí mešťania v vybudovali aj podzemné chodby. Tajomný tunel pod kúriou Segnerovcov pochádza práve z tohto obdobia a vstup doňho označuje prekladový kameň s vročením 1658 a iniciálami A/S – Andrej Segner. Počas tureckého pustošenia vo Svätom Jure už táto chodba päť rokov stála. Známym je však aj fakt, že v rokoch 1674-1686 sa evanjelici po odobratí „dolného kostola“, dnes kostola Svätej Trojice, ktorý si sami postavili, schádzali k bohoslužbám na mestskej radnici. Po ďalšom zákaze sa údajne stiahli do podzemných priestorov a na pohyb medzi meštianskymi domami využívali chodbu v pivnici Segnerovskej kúrie. Poslední Segnerovi, ktorí žili vo Svätom Jure, sú spájaní s vojenskou službou. Vyznamenali sa v nej Leopold (* 1802 - † ?) a najmä Henrich (* 1836 - ?), ktorý sa stal cisárskym generálom. Na evanjelickom cintoríne vo Svätom Jure sa nachádza hrobka rodiny Segnerovcov.<ref>{{Citácia knihy|titul=Umenie a víno 2016 Festivalový žurnál|url=http://archive.org/details/umenie-a-vino-2016-festivalovy-zurnal|rok=2016-06-24|priezvisko=Academia Istropolitana Nova}}</ref> === Stavby === ==== Sakrálne stavby ==== [[Súbor:Kostol Svateho Juraja a Drevena zvonica Svaty Jur.jpg|náhľad|Kostol Svätého Juraja s drevenou zvonicou]] ===== Kostol Svätého Juraja ===== {{hlavný článok|Kostol svätého Juraja (Svätý Jur)}} Jednou z najstarších historických pamiatok mesta je gotický [[Kostol svätého Juraja (Svätý Jur)|kostol Svätého Juraja]], označovaný aj ako ''Horný kostol''. Stavba bez [[veža (stavba)|veže]] bola postavená v poslednej štvrtine [[13. storočie|13. storočia]]. Jeho vyvýšené [[presbytérium (priestor v kostole)|presbytérium]] s podzemnou [[kaplnka|kaplnkou]] je dôkazom toho, že [[kostol]] nadviazal na staršiu románsku sakrálnu stavbu. Najvzácnejšou umeleckou pamiatkou je [[oltár]] Svätého Juraja z roku[[1527]]. Je najstarším pieskovcovým oltárom v strednej Európe. Zobrazuje život sv. Juraja. [[Oltár]] predstavuje prechod gotického slohu k [[renesancia|renesančnému]]. Bol zreštaurovaný v roku [[1992]]. [[Súbor:Kostol Svateho Juraja Svaty Jur.jpg|náhľad|Zadný vchod a drevená zvonica (1990)]] ===== Drevená zvonica pri kostole Svätého Juraja ===== Pochádza zo [[17. storočie|17. storočia]]. Pravdepodobne bola postavená po tureckom vpáde. Nachádza sa v nej okrem iných aj [[zvon]] z roku [[1400]], ktorý v roku [[1802]] pukol pri [[požiar]]i a po oprave v roku [[1848]] sa poškodil znovu. Koluje o ňom povesť, že v čase tureckých vojen ho zakopali a náhodne ho vyryla pasúca sa sviňa. ===== Kostol Svätej Trojice ===== [[Súbor:Kostol Svatej Trojice Svaty Jur.jpg|náhľad|Kostol Svätej Trojice]] Je označovaný aj ako ''Dolný kostol''. Postavili ho v rokoch [[1651]] – [[1654]] pôvodne evanjelici. Od roku [[1674]] patrí [[katolík]]om. Vnútorná výzdoba je [[barok]]ová z konca [[17. storočie|17.]] a začiatku [[18. storočie|18. storočia.]] V kostole je barokový [[organ]] zhotovený [[Morava (región)|moravským]] majstrom Výmoľom roku [[1797]] v pôvodnej skrini, jediný na [[Slovensko|Slovensku]]. Vstupné [[portál (architektúra)|portály]] sú z polovice [[17. storočie|17. storočia]], [[barok]]ovo upravené v polovici [[18. storočie|18. storočia]]. ====== Ďalšie pamiatky kostola ====== * barokový [[oltár]] sv. kríža ([[1694]]) * baroková [[kaplnka]] sv. Jána ([[1734]]) * barokový oltár Panny Márie ([[1773]]) *[[empír]]ová [[kazateľnica]] ([[1820]]) ===== Piaristický kláštor ===== Pochádza z času po roku [[1720]]. [[Piaristi]] prišli do Svätého Jura v roku [[1685]]. Postupne vybudovali [[kláštor]] a rozšírili ho o budovu nového [[gymnázium|gymnázia]]. [[Gymnázium]] pôsobilo ako centrum vzdelanosti až do roku [[1919]] a odchovalo veľa významných osobností ako [[Jožo Nižnánsky]] a i.. Ako učiteľ tu pôsobil známy mykológ, [[botanik]], [[pedagóg]] a [[entomológ]] a [[koleopterológ]] [[Ján Bolla]]. [[Slnečné hodiny]] boli na budove piaristického kláštora pôvodne nainštalované mníchmi. V roku [[1985]] ich zreštauroval akademický maliar Karol Drexler. Sú z [[glazúra (keramika)|glazovanej]] keramiky. Zachovávajú symboly [[vinohradníctvo|vinohradníckeho]] kraja ([[slnko]] – životodarná sila, [[hrozno]] – plod tvrdej práce [[Vinohradníctvo|vinohradníkov]]). [[Hodiny]] sú rozdelené na dve plochy: jedna plocha má hodinové rozdelenie od 4. hodiny rána do 2. hodiny popoludní. Druhá plocha je „[[vesmír]]na“ – človek preniká do vesmíru a spoznáva jeho tajomstvá. Od 1. januára 2008 je kláštor Piaristov sídlom [[Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku|Rehoľného školského úradu]]. [[Súbor:Evanjelický kostol a.v., Prostredná ul. 37, Svätý Jur, okres Pezinok 01.JPG|náhľad|Evanjelický kostol]] ===== Evanjelický kostol ===== Vznikol prestavbou meštianskeho domu Segnerovcov v roku [[1783]]. Bola tu [[fara]], [[škola]] a modlitebňa. V [[kostol]]e je [[oltár]]ny obraz „''Kristus na kríži''“ z [[Anthonis van Dyck|van Dyckovej]] maliarskej školy. [[Zvonica]] bola postavená v roku [[1968]]. [[Súbor:Svaty Jur Mestske hradby.jpg|náhľad|Mestské opevnenie]] ==== Pamiatky ==== ===== Mestské opevnenie ===== Boli vybudované v rokoch [[1603]] – [[1664]] ako ochrana proti [[Turecko|Turkom]]. Sledujú obrys mesta kamenným [[Oporný múr|múrom]]. Pôvodne mali päť [[kruh]]ových [[bašta (hradby)|bášt]], deväť bastiónov (vystupujúce výčnelky slúžiace na ostreľovanie útočníkov), dve malé vedľajšie bránky do vinohradov a štyri hlavné brány. Dodnes sú sčasti zachované dve strany hradieb a dve vedľajšie bránky ([[kultúrna pamiatka]]). ===== Pálffyovský kaštieľ ===== Stavebno-historický výskum datuje prvopočiatky kaštieľa už do 13. storočia. * Kaštieľ využívalo do roku 2015 Poľnohospodárske družstvo v Svätom Jure. * V roku 2016 nadobudla kaštieľ spoločnosť ''Pálffyovský kaštieľ s.r.o.'', patriaca do investičnej skupiny ''ZAR invest a.s.''. s cieľom zrenovovať priestory spolu s priľahlým okolím a navrátiť do kaštieľa výrobu vína. * Do pivníc Pálffyovského kaštieľa sa v roku 2017 nasťahovalo vinárstvo ''ViaJur'' a pripravuje sa kompletná obnova objektu. * V roku 2019 boli ukončené rekonštrukčné práce v historických pivniciach. V tom istom roku bola zahájená kompletná rekonštrukcia a dostavba kaštieľa. Predpoklad ukončenia rekonštrukcie – jar 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Príbeh viajur|url=https://www.viajur.sk/pribeh-viajur|vydavateľ=www.viajur.sk|dátum prístupu=2019-12-27|jazyk=sk}}</ref> [[Súbor:Svätý Jur stanica konskej železnice.jpg|náhľad|Budova konskej železnice]] ===== Budova prvej konskej železnice v Uhorsku ===== So stavbou sa začalo v roku [[1838]] a prvý jej úsek [[Bratislava]] – Svätý Jur uviedli do prevádzky v roku [[1840]]. Vozy boli ťahané dvoma pármi [[kôň (podrod)|koní]]. [[Vlak]] premával raz predpoludním a raz popoludní tam a naspäť. Plány [[železnica|železnice]] vypracoval František Oto Hieronimi. Budova [[železničná stanica|železničnej stanice]] bola postavená ako majetok súkromnej spoločnosti. Založili ju 17 veľkostatkári, ktorí mali majetky medzi [[Trnava|Trnavou]] a [[Bratislava|Bratislavou]]. Od roku [[1873]] železnica fungovala na parný pohon (kultúrna pamiatka) [[Súbor:Svaty Jur 19 storocie.jpg|náhľad|Námestie v polovici 19. storočia]] ===== Morový stĺp so súsoším svätej Trojice ===== Pochádza z roku [[1831]] a je spomienkou na ukončenie hroznej epidémie [[cholera|cholery]]. Trvala 57 dní a zomrelo počas nej 182 ľudí. Súsošie je z [[pieskovec|pieskovca]]. V roku [[1990]] bolo zreštaurované a bola vyhotovená [[kópia]]. Originál je vystavený v mestskom [[múzeum|múzeu]]. ===== Zrúcanina hradu Biely Kameň ===== {{hlavný článok|Biely Kameň}} Písomné zmienky o [[Biely Kameň|hrade]] sú veľmi strohé a neisté. Prvá zmienka už môže pochádzať z roku [[1217]]. Spomína sa v Pešťbudínskych novinách, autor však neuvádza prameň z ktorého čerpal. Ak by skutočne išlo o dôveryhodnú zmienku, vzťahovala by sa skôr ešte na hradisko, ktoré malo osídlenie v 12. – 13. storočí. Prvá bezpečná zmienka o hrade je z roku [[1271]]. Je však pravdepodobné že hrad bol postavený skôr, azda v 1. polovici 13. storočia po opustení starobylého hradiska. V r. [[1241]] vpadli do Uhorska Mongoli, ktorí vyvrátili viaceré hradiská. I keď hradisko vo Svätom Jure nezničili, šľachta si dobre uvedomila že hradiská sú pre nich už zastarané, nekomfortné. Preto dali svätojurskí grófi vystavať na protiľahlom kopci nový kamenný hrad – Biely Kameň. Strohé zmienky o hrade dopĺňa prameň z obdobia delenia rodu na dve vetvy v roku [[1412]]. Hrad bol sídlom svätojurských grófov až do začiatku 16. storočia. Po moháčskej katastrofe získal hrad rod Zápoľských a po nich palatín Štefan Ilešházy. Ale po tureckých vpádoch na začiatku 17. storočia už začal pustnúť. Palatín si za ten čas dal postavať aj so svojou ženou renesančný kaštieľ priamo vo Svätom Juri. Hrad bol neobývaný, začal sa dokonca rozoberať na stavebný materiál. Od vpádu Turkov v roku [[1663]] je v rozvalinách. [[Súbor:Slovakia-Biely kamen-01.jpg|náhľad|Vstupná brána na hrad Biely Kameň]] Hradný areál pozostával z dômyselného opevnenia, ktoré pozostávalo z troch radov priekop na západnej a južnej strane. Celý hrad bol pritom obohnaný pomerne mohutnou hradbou predhradia, pričom dodnes sa z nich zachovali značné časti ako aj mohutná hranolová veža, situovaná na západnej strane fortifikácie. Hrad teda pozostával z opevneného predhradia a centrálnej časti – obytných priestorov. V severnej časti je dodnes rozpoznateľná jedna z pivníc, ktorá sa o inom spomína aj v písomnom prameni k roku [[1412]], podľa ktorého sa práve nad pivnicou nachádzal palác a kaplnka. Dodnes však visí niekoľko otáznikov nad vnútorným členením hradného areálu. Do hradu sa vchádzalo zo severovýchodnej časti skrz padací most nad priekopou, priamo do vstupnej brány s vežou. Vstup bol k tomu aj chránený baštou, situovanou v severovýchodnej časti na hradbách horného hradu. Na hrade však dosiaľ nebol uskutočnený archeologický výskum a preto mnohé podrobnosti o vonkajšom ale aj vnútornom členení hradu ostávajú nezodpovedané. ===== Veľkomoravské hradisko Neštich ===== {{hlavný článok|Neštich (hradisko)}} V prvej tretine 20. storočia tu robili povrchový výskum archeológovia (napr. Ján Eisner), ktorí na základe posúdených artefaktov datovali fortifikáciu ako slovanské hradisko. Na základe týchto skutočností sa pristúpilo v 50. a 60. rokoch 20. storočia na archeologický výskum pod vedením Kraskovskej. Odkryli sa zvyšky po kamennej bráne, vodovode, cisterne a niekoľko objektov s kamennou podmurovkou. Od roku [[2006]] bol obnovený archeologický výskum. Je tu pomerne veľká šanca nájdenia sakrálnej stavby. Bolo významnou [[vojna|vojenským]] fortifikáciou na území [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]]. [[hradisko (archeológia)|Hradisko]] bolo vybudované v [[9. storočie|9.]] – [[10. storočie|10. storočí]] na pravekom osídlení. Jeho funkcia bola prevažne refugiálna, útočisková v prípade nebezpečenstva. Na prelome 9. a 10. storočia slúžilo aj proti [[maďarsko|maďarským]] jazdeckým nájazdom. Na hradisku bola stála vojenská posádka, ktorá poskytovala ochranu obyvateľstvu zo širokého okolia. Osídlenie hradiska pokračovalo aj v [[13. storočie|13.]] – [[14. storočie|14. storočí]], o čom svedčia [[hlina|hlinené]] [[vodovod]]né rúry s [[cisterna|cisternou]] na [[voda|vodu]] a vstavaná kamenná [[brána (hlavný vstup)|brána]]. Rozloha hradiska je {{ha|3|m|w}} a 26 árov, dĺžka valov je 1 693 metrov a ich výška 9 – 11 metrov ([[kultúrna pamiatka]]). Archeologická lokalita je súčasťou chráneného areálu v správe štátnej ochrany prírody Malé Karpaty s rozlohou 19,71 ha bez vytýčeného ochranného pásma.{{hlavný článok|Svätojurské hradisko}} [[Súbor:Kautz František.jpg|náhľad|František Kautz (1880 - 1948) <br>lekár, filantrop]] ===== Armbrusterova kúria ===== Vznik kúrie sa datuje do roku 1547. Išlo o reprezentatívny renesančný dom, ktorý mal obytnú a vinársku funkciu. Potom čo vyhorela (1547) ju kúpil a obnovil [[Krištof Armbruster]] (1554). Kúria opätovne vyhorela v roku 1590 a o jej rozšírenie sa postarali jeho synovia Pavol a Ján. Obnova kúrie Armbrusterovcami je zaznačená aj na kamennej tabuli s erbom nad bývalým portálom v podjazde kúrie. V roku 1781 sa v objekte konal prvý konvent svätojurského evanjelického zboru, pričom sa tu nasledujúce dva roky vykonávali aj bohoslužby. V druhej polovici 18. storočia prešiel objekt neskorobarokovou prestavbou a v druhej polovici 19.storočia aj prefasádovaniu. Od 80. rokov 19. storočia, v kúrii býval a pracoval MUDr. František Kautz. Dnes je objekt v súkromnom vlastníctve. Časť kúrie patrí aj naďalej rodine Kautzových, ktorá sa zaoberá vinohradníctvom. Objekt je medzi juranmi známy aj ako tzv. ''Kautzov dom''. Nachádza sa na ulici Dr. Kautza 1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Atlas kaštieľov - Svätý Jur Armbrusterova kúria|url=https://atlaskastielov.slavica.sk/atlas/item/svaty-jur-armbrusterova-kuria|vydavateľ=atlaskastielov.slavica.sk|dátum prístupu=2019-12-28|url archívu=https://web.archive.org/web/20191228100950/https://atlaskastielov.slavica.sk/atlas/item/svaty-jur-armbrusterova-kuria|dátum archivácie=2019-12-28}}</ref> ===== Kúria rodu Jablonických ===== Ide o dom situovaný na nároží Prostrednej ulice a Ulice Dr. Kautza (Prostredná 40) [[Súbor:Svätý Jur Synagoge 887.jpg|náhľad|Židovská synagóga]] ===== Jesenáková kúria ''Edelhof'' ===== Objekt tzv. "bývalej" Jesenákovej kúrie - Edelhof (Panský dvor), sa nachádza na Pezinskej ulici 21. Na objekte bol vykonaný reštaurátorský výskum fasády a kompletná rekonštrukcia bola ukončená v roku 2019. Súčasťou parcely, na ktorej kúria stojí, je aj Židovská synagóga (založená v roku 1791) získala dnešnú podobu po prestvbe v roku 1876. ===== Kúria Podmanických ===== Tento typ domu reprezentuje sídlo bohatého patricija - mešťana, rozvinutého do podoby šľachtickej kúrie. Najväčší rozvoj zaznamenal tento dom v období [[Renesancia|renesancie]] a [[barok]]a. Dodnes sa v ňom zachovali ranorenesančné a renesančné klenby a omietky. V priestore prešovne sa z tohto obdobia zachovala jama na závažie lisu. Stavebné úpravy v neskoršom období obohatili dom o niekoľko hodnotných detailov (kamenný portál na priečelí, dekoratívne nadokenné rímsy okien priečelia, kovové zábradlie empírovej pavlače). V priebehu 19. storočia bola kúria využívaná ako nájomný bytový dom. Meštiansky dom na Prostrednej ulici 38, správne označovaný aj ako ''Kúria Podmanických'', bol v roku 2009 vyhlásený za [[Národná kultúrna pamiatka|národnú kultúrnu pamiatku]]. ===== Mestský dom ===== Ide o objekt, ktorý je známy aj ako "bábkové divadlo" na Ulici Dr. Kautza 11 (na križovatke s Prostrednou ulicou). V minulosti tu bol mestský obchod (Koloniál). Neskôr objekt chátral a nakoľko bol v dezolátnom stave, bol trvale ohradený. Stavba prešla na prelome 80-tych a 90-tych rokov 20. storočia rozsiahlou rekonštrukciou. Dom bol v roku 2010 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku - táto iniciatíva vzišla zo strany mesta. ===== Renesančný vinohradnícky dom ===== Dom je dvojpodlažná trojkrídlová stavba s vnútorným dvorom pričom zachováva historickú stavebnú originalitu z troch fáz slohového vývoja: renesančnej, barokovej a klasicistickej. Ide o architektonicky výnimočný dom so zachovanými renesančnými prvkami, dotvorený barokovou sochárskou výzdobou (socha [[Immaculata (socha)|Immaculaty]] a socha [[Svätý Ján Nepomucký|Svätého Jána Nepomuckého]]). Pamiatkový výskum predpokladá vznik najstaršej časti domu v polovici 16. storočia. Pred rokom 1766 patril objekt nadácii ostrihomského biskupa J. Szelepcséniho. V poslednej štvrtine 18. storočia bol vo vlastníctve ''fabrickej spoločnosti'', ktorá sa zaoberala výrobou bavlny a kartúnu. ===== Zichyho kúria ===== Pôvodne kúria šľachtického rodu Zichyovcov slúži od roku 1865 ako mestský úrad. Dnešnú neogotickú podobu dostala fasáda v druhej polovici 19. storočia. Pod touto štýlovou úpravou sa však skrýva renesančný dom zo 17. storočia, ktorý bol niekoľkokrát upravený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vzdelávanie - Škola tradičných stavebných remesiel - Academia Istropolitana Nova|url=http://www.ainova.sk/sk/skola-tradicnych-stavebnych-remesiel/|vydavateľ=www.ainova.sk|dátum prístupu=2019-12-27}}</ref> ===== Horáreň na Bielom kríži ===== Historická horáreň je umiestená v lokalite [[Biely kríž (Malé Karpaty)|Biely kríž]] na turisticky známom mieste v Malých Karpatoch nad bratislavskou mestskou časťou Rača. Nachádza sa v katastrálnom území mesta Svätý Jur a je jeho vlastníkom. Z prelomu 19. a 20. storočia sa zachovali historické fotografie horárne s nápisom na fasáde „Millénium ház“ (dobové označenie domov z roku 1896 na počesť 1000. výročia príchodu Maďarov do [[Karpatská kotlina|Karpatskej kotliny]]). Prízemie pôvodne slúžilo ako byt horára a hospodárske priestory. Podkrovie sa cez zimné obdobie využívalo na skladovanie sena a slamy pre hospodárske zvieratá. Horáreň prešla stavebnými úpravami v 70. rokoch. Posledná rozsiahla obnova objektu bola realizovaná mestom Svätý Jur v rokoch 2016 - 2019. Horáreň poskytuje ubytovacie a gastronomické služby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Horáreň na Bielom kríži – Ocenenie za príkladnú obnovu|url=https://www.prikladnaobnova.sk/objekty/2019-objekty/835/horaren-na-bielom-krizi/|dátum prístupu=2021-09-19|jazyk=en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Horáreň biely kríž|url=http://www.horarenbielykriz.sk/|dátum prístupu=2021-09-19|jazyk=sk-SK}}</ref> ===== Wiegerova vila ===== Vila nesie meno po svojom majiteľovi, vinárovi Wiegerovi, ktorý objekt postavil v roku 1921 na svahoch Malých Karpát nad Svätým Jurom. Po jeho smrti odkúpila vilu aj s pozemkami židovská rodina Kestnerovcov. V roku 1940 ju [[Arizácia|zarizovali]] a následne rozšírili o jedno krídlo (1942) [[Karpatskí Nemci]], objekt slúžil ako liečebňa pre dôstojníkov. Podľa kroniky mesta Svätý Jur bola táto prístavba realizovaná prívržencami strany, ktorí si tvoriac ľudskú reťaz od kostola v Svätom Jure až po vilu podávali tehly a ostatný materiál. Po [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojne]] bol v objekte zriadený [[sirotinec]]. Následne vila slúžila (1956 - 1967) ako internátna škola železničného učilišťa pre 72 dievčat. Do pádu komunizmu zmenil objekt niekoľkrát majiteľa (Krajská prokuratúra, [[Západoslovenské nábytkárske závody]]) a využívala sa na rekreačné a vzdelávacie aktivity. Objekt bol koncom [[80. roky 20. storočia|80-tych rokov]] opustený a chátral. Po revolúcii objekt odkúpil od Západoslovenských nábytkárskych závodov nový majiteľ,no nedokázal ju zrekonštruovať. K rozsiahlej rekonštrukcii objektu došlo až s príchodom súčasného majiteľa v rokoch 2013 - 2014. Vila a priľahlé pozemky sú využívané na rôzne kultúrno-spoločenské akcie. == Kultúra == [[Súbor:Dom Petra Jilemnického vo Svätom Jure.jpg|náhľad|Dom Petra Jilemnického]] === Múzeá === V podbrání mestského úradu sa nachádza mestské múzeum. v hornej časti Letohradskej ulice sa nachádza rodinný dom, v ktorom žil a pôsobil spisovateľ [[Peter Jilemnický]]. Na záhrade, v tesnej blízkosti domu bola zriadená expozícia - múzeum [[Peter Jilemnický|Petra Jilemnického]]. === Hudba === Zo Svätého Jura pochádza a pôsobí tam viac [[underground]]ových kapiel Vandali a [[Čad (hudobná skupina)|Čad]], ethno-rocková kapela Karpatské Horké, acapella Crystals, Svätojurská [[dychovka]] a kostolný zbor. === Kultúrne podujatia === Pri príležitosti osláv [[Juraj (svätec)|svätého Juraja]], ktorý je patrónom Svätého Jura, sa každoročne, koncom apríla konajú v meste Svätojurské hody, ktoré sa tešia veľkej obľube. {| class="wikitable" !Mesiac !Podujatie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätojurský vinohradnícky spolok|url=https://www.terroir.sk/sjvs/podujatia/|dátum prístupu=2019-11-24|jazyk=en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kalendár podujatí {{!}} Mesto Svätý Jur|url=http://www.svatyjur.sk/content/kalendar-podujati|vydavateľ=www.svatyjur.sk|dátum prístupu=2019-11-24}}</ref> |- |Január |''Deň svätojurských pivníc'' |- | rowspan="3" |Apríl |''Svätojurské hody'' |- |''Vínna ulička'' počas Svatojurských hodov |- |''Svätojurský MTB maratón'' (horské cyklistické preteky) |- | rowspan="2" |Máj |Výstava vín ''Kráľovský rizling'' |- |''Otvorené pivnice na sv. Urbana'' |- | rowspan="2" |Jún |''Sen noci svätojurskej'' (svätojánske ohne pri svätojurskom víne) |- |''<s>Umenie a víno - Svetový Jur</s>'' (festival sa konal v rokoch 2014 - 2017) |- |Júl |''Svätojurský blesk'' (cyklistická časovka do vrchu) |- | rowspan="2" |September |''Deň vo vinohradoch'' |- |''Hubertove slávnosti'' pri burčiaku |- |Október |''Jablkové hodovanie'' |- |November |''Deň otvorených pivníc'' |- |December |''Vianočné trhy'' |} V rokoch 2000 až 2005 sa v meste konal hudobný festival [[Svätojurský Rámus]], [[30. máj]]a [[2003]] proti účastníkom festivalu brutálne zasiahlo policajné komando (tzv. [[Peklo vo Svätom Jure]]). == Šport == [[Súbor:Svaty Jur Krajinska cesta 1938.jpg|náhľad|Svätý Jur (1938)]] V meste pôsobí futbalový a iné športové kluby. V areáli Základnej školy sa nachádza športové ihrisko. V Jozefkovom údolí (Majáles) sa nachádza kúpalisko a ihrisko na plážový [[volejbal]]. Lesy obklopujúce mesto a dolinu sú zmapované pre orientačné športy a pravidelne sa tu konajú preteky v orientačnom behu. === Stolný tenis === Zakladajúcimi členmi svätojurského stolnotenisového oddielu založeného 17. apríla 1947 boli Gustáv Matula, Ladislav Korček, Jozef Pučík a Rudolf Vido ml.. V roku 2017 mal oddiel viac ako 60 hráčov, z toho 25 registrovaných ligových hráčov a 27 registrovaných detí. Domovom oddielu je telocvičňa pri Základnej škole v Svätom Jure na Kollárovej ulici.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=STO Svätý Jur|url=https://sites.google.com/site/svatyjurstolnytenis|vydavateľ=sites.google.com|dátum prístupu=2019-12-21|jazyk=sk}}</ref> == Doprava == Mesto má výborné cestné a železničné spojenie. Leží na hlavnom cestnom ťahu (cesta prvej triedy) z [[Bratislava|Bratislavy]] do [[Pezinok|Pezinka]] a [[Trnava|Trnavy]]. Svätý Jur leží na hlavnom železničnom koridore z Bratislavy do [[Žilina|Žiliny]] a [[Košice|Košíc]] (stoja tu osobné vlaky). == Školstvo == Jedinou školou v meste je [[Základná škola]] na Kollárovej ulici. Navštevujú ju žiaci 1. až 9. ročníka. Pri základnej škole pôsobí Základná umelecká škola a školský klub detí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Základná škola Svätý Jur|url=https://zssvjur.edupage.org/|vydavateľ=zssvjur.edupage.org|dátum prístupu=2020-01-04}}</ref> V meste sú 3 mestské materské školy a 1 cirkevná - evanjelická materská škola.[[Súbor:Veľký Javorník, Malé Karpaty.jpg|náhľad|Veľký Javorník nad Svätým Jurom]] == Zaujímavosti == * Športovo-rekreačný areál v Jozefkovom údolí. * Scheidlinova záhrada – celoročne udržiavaný park a detské ihrisko. Akcie ako divadielka, súťaže, programy rôzneho druhu sa uskutočňujú v letnom období. * [[Sakrakopec]] - lokalita Malých Karpát kde v roku 1966 došlo k najväčšej leteckej tragédii v histórii [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. * [[Biely kríž (Malé Karpaty)|Biely kríž]] - lokalita v Malých Karpatoch a obľúbeným miestom na oddych pre turistov a cyklistov. * [[Veľký Javorník (Malé Karpaty)|Veľký Javorník]] - vrch Malých Karpát, na ktorom sa nachádza významný rádiolokačný bod pre leteckú dopravu - sekundárny prehľadový radar pracoviska Letové a prevádzkové služby Slovenskej republiky. * [[Malý Javorník (Malé Karpaty, 584 m)|Malý Javorník]] - vrch Malých Karpát, na ktorom sa nachádza pracovisko družicovej a radarovej meteorológie. Jeho súčasťou je meteorologický radar monitorujúci zrážky a búrkovú činnosť. * Po úspešnom úteku z [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau]] sa vo svätojurskom piaristickom kláštore istý čas ukrýval aj [[Rudolf Vrba]] a [[Alfréd Wetzler]], autori unikátnej 32-stranovej výpovedi o živote v koncentračnom tábore, tzv. [[Vrbova a Wetzlerova správa]] považovanú za prvú detailnú informáciu o systematickom [[Nacizmus|nac]]. *V areáli [[Šúr (národná prírodná rezervácia)|NPR Šúr]] sa nachádzal [[internačný tábor]] - počas [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] na zhromažďovanie nežiaduceho židovského obyvateľstva prevažne zo Svätého Jura a širšieho okolia. Väzni z tohto tábora sa preukázateľne podieľali na výstavbe odvodňovacieho kanála Blatina známeho aj ako tzv. ''[[Šúrsky kanál]]''. Po 2. svetovej vojne bol tábor využívaný na zhromažďovanie obyvateľstva maďarskej a nemeckej národnosti čakajúcich na odsun z územia [[Česko-Slovensko|Československa]]. == Osobnosti == === Svätojurskí rodáci === {{Stĺpce|2| * [[Samuel Armbruster|Armbruster Samuel]] (17. storočie) – právnik a znalec uhorského práva. * [[Koloman Bolla|Bolla Koloman]] (* 5. október 1840 Svätý Jur – † 6. júl 1906) – poľný maršal a generál v službách rakúsko-uhorskej monarchie. * [[Henrich Jaroslav Clam-Martinic|Clam-Martinic Henrich Jaroslav]] (* 1826 – † 1887) – bol synom českého šlachtica [[Karol Ján Clam-Martinic|Karola Jána Clam-Martinica]] a matky írskeho pôvodu, gróf, a významný [[Predlitavsko|predlitavský]] politik 19. storočia. * [[Rudolf Dočolomanský|Dočolomanský Rudolf]] (* 1899 – † 1954) – otec [[Michal Dočolomanský|Michala Dočolomanského]]; herec, pedagóg, kultúrny pracovník, organizátor ochotníckeho divadla. *[[Mária Dúbravcová|Dúbravcová Mária]] (* 26. 1. 1894 – † 7. 7. 1976) – učiteľka, spisovateľka, autorka divadelných hier pre deti a mládež známa pod pseudonymom ''Teta Mária''. Od roku 1950 žila na dôchodku v Pálfiovskom kaštieli vo Svätom Jure a tu aj zomrela.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mária L. Dúbravcová životopis {{!}} Databáze knih|url=https://www.databazeknih.cz/zivotopis/maria-l-dubravcova-88452|vydavateľ=www.databazeknih.cz|dátum prístupu=2019-09-08}}</ref> * [[Štefan Figura|Figura Štefan]] (* 26.10.1910 Svätý Jur – † 19.10.2001 [[Bratislava]]) – herec, vynálezca, fotograf.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Figura|url=http://www.csfd.cz/tvurce/26259-stefan-figura/|dátum prístupu=2017-04-08|vydavateľ=ČSFD.cz}}</ref> * [[Adam Fitter|Fitter Adam]] (* 1679 – † 1741) – jezuita, teológ, filozof a rektor. * [[František Grančič|Grančič František]] (* 1898 Svätý Jur – † 1980 Svätý Jur) – hudobník, dirigent a kapelník [[Svätojurská dychovka|Svätojurskej dychovky]]. * [[Karol Hanzlíček|Hanzlíček Karol]] (* 1850 – † 1932) – novinár, publicista, priekopník robotníckeho hnutia. Narodil sa vo Svätom Jure, bol redaktorom robotníckych novín a časopisov, bojoval za práva robotníkov, spísal svoje spomienky na začiatky robotníckeho hnutia v Bratislave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hanzlíček, Karol|url=https://beliana.sav.sk/heslo/hanzlicek-karol|vydavateľ=Encyclopaedia Beliana|dátum prístupu=2019-09-08|jazyk=sk}}</ref> * [[Dušan Hergott|Hergott Dušan]] (* 1959 Svätý Jur – † 2006 Pezinok) – spevák, bubeník a zabávač skupiny [[Senzus]]. * [[František Hergott|Hergott František]] (* ?) – hudobný skladateľ, napísal desiatky piesní pre známych slovenských spevákov ako [[Peter Vašek]], [[Dušan Grúň]], [[Peter Lipa]] a i. * [[Alojz Hudek|Hudek Alojz]] (* 1887 – † 1961) – rímskokatolícky kňaz, [[Saleziáni Don Bosca|salezián]], náboženský rozhlasový redaktor, a ako misionár pôsobil 53 rokov v Bolívii a v Peru.<ref>KUBANOVIČ, Zlatko: '' Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924)''. Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 245 – 246.</ref> * [[Gustáv Hupka|Hupka Gustáv]] (* 1925 – † 2012) – básnik, prekladateľ a vydavateľ. Narodil sa vo Svätom Jure. Bol tajomníkom Umeleckej besedy slovenskej, Zväzu slovenských spisovateľov, šéfredaktorom Protifašistického bojovníka, redaktorom týždenníkov Predvoj, Život, tlačovým poradcom ministra kultúry, riaditeľom vydavateľstva Pallas, šéfredaktorom spoločenského mesačníka Nová cesta a majiteľom vydavateľstva Ars Stigmy. Debutoval v roku 1963 básnickou zbierkou Slnko vinohradov. Vydal takmer 20 kníh poézie pre dospelých aj pre deti a viacero kníh prekladov (Buonarotti, Leopardi). * [[Ladislav Hupka|Hupka Ladislav]] (* 03.06.1934 Svätý Jur – ✝ 08.12.1992 Svätý Jur) – pedagóg, grafik, scénograf, maliar, herec. Narodil sa vo Svätom Jure, vo svätojurskom ochotníckom divadle pôsobil ako herec, režisér i výtvarník, v televízii za 30 rokov vytvoril niekoľko sto inscenácií a ďalších programov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ladislav Hupka|url=http://www.csfd.cz/tvurce/218000-ladislav-hupka/|dátum prístupu=2017-04-08|vydavateľ=ČSFD.cz}}</ref> * [[Štefan Chrappa|Chrappa Štefan]] (* 1979) (pseud. ''Pišta Vandal)'' – spisovateľ, básnik a náboženský redaktor [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]]. Hrá a spieva v kapelách [[Čad (hudobná skupina)|Čad]] a ''Vandali''. * [[Jozef Janek|Janek Jozef]] (* 1912 [[Veličná]] – † 1999 Svätý Jur) – učiteľ, redaktor. Od roku 1949 do 1973 učil vo Svätom Jure, pôsobil ako metodik slovenského jazyka a podieľal sa na tvorbe učebníc a slovníkov. Napísal viac ako dvetisíc článkov do rozličných novín a časopisov. *[[František Kautz|Kautz František]] (* 1880 Svätý Jur – † 1948 Svätý Jur) – lekár, ľudomil. Narodil sa vo Svätom Jure, ako mestský lekár pôsobil vo Svätom Jure až do svojej smrti, pomáhal najmä deťom a sociálne slabším obyvateľom. * [[Ján Kedro|Kedro Ján]] (* 1904 – † 1976) – učiteľ, kronikár mesta, okresný metodik matematiky a osvetový pracovník, zakladateľ miestneho zväzu záhradkárov. * [[Ľudovít Knappek|Knappek Ľudovít]] (* 1906 – † 1983) – univerzitný profesor, právnik, odborník v cirkevnom práve.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Knappek, Ľudovít|url=https://beliana.sav.sk/heslo/knappek-ludovit|vydavateľ=Encyclopaedia Beliana|dátum prístupu=2019-09-08|jazyk=sk}}</ref> * [[Viktor Kubal|Kubal Viktor]] (* 20.03.1923 Svätý Jur – † 24.04.1997 Bratislava) – režisér, ilustrátor, scenárista, animátor, karikaturista, ľudový zabávač, spoluautor satirického časopisu [[Roháč (časopis)|Roháč]]. * [[Jozef Lackovič|Lackovič Jozef]] (* 25.03.1921 Svätý Jur – † 19.04.2009 Banská Štiavnica) – insitný výtvarník, lesný inžinier, pedagóg. * [[Marián Liška|Liška Marián]] (* 21.02.1961 Svätý Jur) – slovenský keramikár a figuralista. * [[Karol Mangold|Mangold Karol]] (* 04.01.1824 Svätý Jur – † 18.05.1869 Bratislava) – advokát, vydavateľ, poslanec a meštanosta vo Svätom Jure, aktívny veliteľ v povstaní v roku 1848. Jeho otec bol František Mangold (* 1787 [[Bern]], [[Švajčiarsko]]) bol v Jure mestský radný a inšpektor, mama Terézia (rod. Maková * 1804). Karol absolvoval strednú školu vo Svätom Jure, následne študoval v Bratislave a právo v Pešti. V roku 1848 bol zvolený za meštanostu Svätého Jura. V roku 1848 sa zosobášil s Antóniou Máriou (rod. Maksziányi, * 06.03.1825 Bratislava – † 28.05.1857 Bratislava) - jej otcom bol Jozef Maksziányi (* 1791 – † 1872), ktorý „spravoval účty“ u kniežaťa Pállfyho a matkou Antonia Hangoczi (* 1800). V „meruôsmych rokoch“ sa Karol Mangold aktívne zapojil do revolúcie. Od konca novembra 1848 zastával veliteľskú hodnosť v poľnej tlačiarni revolučného vojska, od marca 1849 už velil poľnej tlačiarni dobrovoľníckej armády a mal hodnosť kapitána. Slúžil až do zloženia zbraní. Za aktívnu účasť v revolúcii bol neskôr zajatý a odsúdený vojenským súdom na niekoľko rokov väzenia a zákazom pôsobenia v advokácii. Na príhovor svokra, cisárskeho radcu, bol síce prepustený, no nemohol si otvoriť vlastnú advokátsku kanceláriu. Napokon dostal plnú milosť a za krátky čas sa vypracoval na popredného advokáta v Bratislave, stal sa advokátom a dôverníkom šľachtických rodov mesta a okolia. V roku 1861 bol zvolený za poslanca Deákovej strany za okres Pezinok a neskôr bol lídrom tejto strany v Bratislave. V 60. rokoch písal články o kompromise a dualizme do viedenských a bratislavských politických novín. Karol Mangold sa tiež významne angažoval aj oblasti kultúry, bol nadšeným priateľom divadla a umenia. U košického tlačiara a vydavateľa Karola Werfera nadobudol zručnosti, ktoré po roku 1850 využil pri založení vlastného kníhkupectva v Bratislave. Okrem iného vydávalo krásne litografie, z ktorých viaceré sú uložené aj [[Galéria mesta Bratislavy|Galérii mesta Bratislavy]] a nesú značku vydavateľstva (C. Mangold).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Facebook | url = https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=pfbid02DbfXXkD3AUYNftLB1B3PbRPzsqzhJxWM12ZXQqWnmf3FefbzXhZmXRgQWnTr84jdl&id=100064378433950 | vydavateľ = www.facebook.com | dátum prístupu = 2023-12-07}}</ref> * [[Wilhelm Neurath|Neurath Wilhelm]] (* 1840 – † 1901) – politický ekonóm 2. polovice 19. storočia a profesor ekonomiky na [[Viedeň|viedenskej]] Univerzite prírodných vied. * [[Fidél Pálffy|Pálffy Fidél]] (* 1895 - † 1946) – maďarský aristokrat, pravicový politik a popredná osobnosť nacizmu a člen [[Vláda národnej jednoty (Maďarsko)|Vlády Národnej Jednoty]] v Maďarsku. * [[Juraj Pavelek|Pavelek Juraj]] (* 1920 Svätý Jur - † 1991 Bratislava) – historik, mestský kronikár a archivár, múzejník, prekladateľ a dlhoročný riaditeľ Múzea Petra Jilemnického vo Svätom Jure. * [[František Pucher-Čiernovodský|Pucher-Čiernovodský František]] (* 1861 - † 1905) – novinár v USA, redaktor časopisu [[Slovák v Amerike]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SvA – Slovák v Amerike|url=http://slovakvamerike.com/|dátum prístupu=2017-04-08|vydavateľ=slovakvamerike.com}}</ref> * [[František Korček – Rudín|Rudín František Korček]] (* 1912 – † 1947) – spisovateľ a novinár. Narodil sa vo Svätom Jure, maturoval v Bratislave. Bol spravodajcom niekoľkých slovenských novín. Písal hry pre ochotnícke divadlo. * [[Imrich Sárkány|Sárkány Imrich]] (* 1923 – † 2005) – svätojurský rodák, počas 2. svetovej vojny zahynula jeho rodina v koncentračnom tábore. Žil a pôsobil ako dermatológ v Londýne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dr Imrich Sarkany|url=https://www.bad.org.uk/shared/get-file.ashx?id=466&itemtype=document|dátum prístupu=2021-02-13|vydavateľ=https://www.bad.org.uk/|url archívu=https://web.archive.org/web/20210726050738/https://www.bad.org.uk/shared/get-file.ashx?id=466&itemtype=document|dátum archivácie=2021-07-26}}</ref> * [[Michael von Segner|Segner Michael von]] – výberca daní a správca mestskej pokladne v Bratislave. * [[František Srna|Srna František]] (* 1932 – † 1973) – najlepší slovenský motocyklový pretekár svojej generácie. * [[Ľudovít Švenk|Švenk Ľudovít]] (* 1937 – † 2001) – novinár, dlhoročný redaktor v časopise Život a po roku 1968 vo vydavateľstve Šport * [[Ármin Vámbéry|Vámbéry Ármin]] (* 1832 – † 1913) – cestovateľ, jazykovedec, profesor – orientalista. V rokoch 1844 – 1846 navštevoval svätojurské gymnázium. Ovládal takmer všetky európske jazyky, v Budapešti študoval orientálne jazyky. Ako potulný mních prešiel strednú Áziu, napísal o tom cestopis a prednášal na univerzitách. Vambéry sa stal inšpiráciou pre napísanie románu [[Dracula (román)|Dracula]] od írskeho autora [[Bram Stoker|Brama Stokera]]. Stoker sa od neho dozvedel o dovtedy málo známom valašskom kniežati [[Vlad II.|Vladovi II.]] zvanom [[Drakula]] a inšpiroval sa k napísaniu jedného z najznámejších diel svetovej literatúry. Vámbéry sa asi navyše stal predobrazom jedného z hrdinov románu, profesora Van Helsinga (v románe je priamo spomínaný priateľ Arminius z Budapešti). * [[Alexander Zahlbruckner|Zahlbruckner Alexander]] (* 1860 – † 1938) – botanik a lichenológ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alexander Zahlbruckner – Wikispecies|url=https://species.wikimedia.org/wiki/Alexander_Zahlbruckner|dátum prístupu=2017-04-08|vydavateľ=species.wikimedia.org|jazyk=en}}</ref> }} === Pôsobili tu === {{Stĺpce|2| * [[Teodor Baník|Baník Teodor]], Doc. (* 1929 - † 2017) – akademický sochár. * [[Andrej Baník|Baník Andrej]], Mgr. Art. (* 1969 - † 2017) – reštaurátor, dizajnér. * [[Lucia Bernusová|Bernusová Lucia]] (* 1943) – herečka a scenáristka. * [[Anton Juraj Benčič|Benčič Anton Juraj]] (* 1745 - † 1808) – bernolákovský spisovateľ a prekladateľ, františkán – kazateľ. Študoval na [[Svätojurské gymnázium|svätojurskom gymnáziu]], po skončení teológie bol kňazom na viacerých miestach. Bol zakladajúcim členom [[Slovenské učené tovarišstvo|Slovenského učeného tovarišstva]], napomáhal rozvoju [[Bernolákovská slovenčina|bernolákovskej slovenčiny]] a prekladal z cudzích jazykov do slovenčiny. * [[František Bláha|Bláha František]] (* 1927 – ✝ 2011 Svätý Jur) – akademický maliar, učiteľ na základnej škole vo Svätom Jure. * [[Ján Bolla|Bolla Ján]] (* 1806 - † 1881) – známy mykológ, [[botanik]], [[pedagóg]] a [[entomológ]] a [[koleopterológ]] pôsobil ako učiteľ na piaristickom gymnáziu vo Svätom Jure. * [[Eva Botťánková|Botťánková Eva]] (* 1944 - † 1995) – historička estetiky a zakladateľka tejto špecializácie. * [[Michal Bubnič|Bubnič Michal]] (* 1877 - † 1945) – rímskokatolícky biskup pôsobil na začiatku svojej kariéry vo Svätom Jure. * [[Anton Cepka|Cepka Anton]] (* 1936 - † 2022) – sochár a šperkár. Prvý profesionálne školený slovenský šperkár, osobitý predstaviteľ slovenského neokonštruktivizmu v sochárskej tvorbe. Dôležitý predstaviteľ svetového autorského šperku 20. storočia. Začiatkom 90. rokov sa stal zakladateľom šperkárskeho ateliéru na [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave]]. Vo Svätom Jure žil a pôsobil od roku 1964.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=s.|meno=P E R E X , a.|titul=Cepka zdobí šperky pohybom – Pravda.sk|periodikum=Pravda.sk|dátum=2015-03-15|url=http://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/348587-cepka-zdobi-sperky-pohybom/|dátum prístupu=2017-04-08|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anton Cepka|url=http://www.cepka.sk/zivotopis.htm|dátum prístupu=2017-04-08|vydavateľ=www.cepka.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anton Cepka {{!}} Kinetický šperk|url=http://www.sng.sk/sk/vystavy/755_anton-cepka-kineticky-sperk|dátum prístupu=2017-04-30|vydavateľ=www.sng.sk|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20160610162111/http://www.sng.sk/sk/vystavy/755_anton-cepka-kineticky-sperk|dátum archivácie=2016-06-10}}</ref> * [[Jana Cepková|Cepková Jana]] (* 07.11.1939 Borotín) – dizajnérka a šperkárka. Je manželkou [[Anton Cepka|Antona Cepku]], žije a pôsobí vo Svätom Jure. *[[Emanuel Jozef Cubínek|Cubínek Emanuel Jozef]] (* 1913 [[Oravská Polhora]] – † 1965 Svätý Jur) – kazateľ, publicista, náboženský spisovateľ, básnik a prekladateľ. Pôsobil ako vo farár vo Svätom Jure kde bol za dosiaľ nevyjasnených okolností zavraždený. Pochovaný je v blízkosti [[Kostol svätého Juraja (Svätý Jur)|kostola Svätého Juraja]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Majchrák|meno=Jozef|titul=Záhadná smrť kňaza Cubínka|url=https://www.tyzden.sk/casopis/14533/zahadna-smrt-knaza-cubinka/|dátum vydania=10. november 2013|dátum prístupu=10. november 2013|vydavateľ=W Press a.s.}}</ref> * [[Michal Dočolomanský|Dočolomanský Michal]] (* 1942 - † 2008) – herec, spevák, moderátor a imitátor. Detstvo a mladosť prežil vo Svätom Jure kde aj začínal svoju hereckú dráhu v miestnom ochotníckom divadle. Neskôr sa odsťahoval a žil v Bratislave no často sa sem vracal za rodinou a známymi. *[[Karol Drexler|Drexler Karol]] (* 18.01.1923 Banská Štiavnica- † 2001 Svätý Jur) – akademický maliar, textilný výtvarník. Učil na svätojurskom gymnáziu. V Jure býval a tvoril od roku 1948. Ťažiskom jeho výtvarnej práce boli krajinomaľby a zátišia, venoval sa aj monumentálnej tvorbe, pripravil množstvo výstav. * [[Štefan Farkaš|Farkaš Štefan]] (* 1900 - † 1975) – učiteľ, spisovateľ, prekladateľ, propagátor slovensko-maďarských vzťahov. Od roku 1945 učil vo Svätom Jure kde zostal aj na dôchodku. Bol redaktorom spoločenských časopisov a preložil klasické diela slovenskej literatúry do maďarčiny. * [[Juraj Fándly|Fándly Juraj]] (* 1750 - † 1811) – osvietenský spisovateľ, kňaz, včelár. Študentské roky prežil na svätojurskom gymnáziu. * [[Arpád Felcán|Felcán Arpád]] (* 1900 - † 1944) – učiteľ, protifašistický bojovník. V rokoch 1934 – 1938 pôsobil na škole vo Svätom Jure. Staral sa o chudobné deti, rozvoj vzdelanosti a zaslúžil sa o vznik svätojurského Mestského múzea. * [[Ján Fiala|Fiala Ján]] (* 1914 Svätý Jur – † 1964) – učiteľ, protifašistický bojovník. Učil na svätojurskej škole, zúčastnil sa SNP a oslobodzovacích bojov. V roku 1956 založil šachový klub, ktorý funguje dodnes. * [[Juraj Fidicinus|Fidicinus Juraj]] – pedagóg a náboženský spisovateľ. Od roku 1682 až do smrti žil a pôsobil ako rektor evanjelickej školy v Svätom Jure. * [[Alexander Gross|Gross Alexander]] (* 1839 - † 1894 Svätý Jur) – učiteľ, organista. Vo Svätom Jure pôsobil ako učiteľ a organista evanjelického zboru v rokoch 1865 – 1894. Spracoval prvé dejiny evanjelického zboru, v ktorých sú aj dejiny Jura. * [[Eduard Haluška|Haluška Eduard]] (* 1910 - † 1980) – matematik a pedagóg. Vo Svätom Jure pôsobil ako učiteľ. * [[Jozef Horvátik|Horvátik Jozef]] (* 1919 - † 2009) – kňaz, organizátor rehoľného života a provinciál [[Rehoľa chudobných regulárnych klerikov Božej Matky Zbožných škôl|Rehole piaristov]] pôsobil vo Svätom Jure. * [[František Hečko|Hečko František]] (* 1905 - † 1960) – spisovateľ, redaktor. V rokoch 1941 – 1946 žil v Svätom Jure, ktorý ho výrazným spôsobom ovplyvnil pri písaní svojich próz Červené víno a Svätá tma. * [[Víťazoslav Hečko|Hečko Víťazoslav]] (* 1919 - † 1972) – spisovateľ, básnik, prekladateľ. Brat Františka Hečka, počas druhej svetovej vojny býval vo Svätom Jure.  V prekladoch sa zameral predovšetkým na literatúru juhoslovanských národov, najmä zo Slovinska. * [[Ján Branislav Hergott|Hergott Ján Branislav]] (* 1819 Ružindol - † 1873 Svätý Jur) – národovec, účastník slovenského hurbanovského povstania (1848 – 1849). Od roku 1856 žil vo Svätom Jure, bol zberateľom slovanských starožitností – odovzdal ich matičnému múzeu, zachránil povstaleckú zástavu. * Hlavatý Štefan (* 1876 - † 1923) – stredoškolský profesor, jazykovedec. Študoval na gymnáziu vo Svätom Jure, bol vysvätený za kňaza, študoval slavistiku a filológiu, je autorom vedeckej štúdie z histórie gramatiky. * [[Ferdinand Hložník|Hložník Ferdinand]] (* 1921 - † 2006) – maliar, ilustrátor. V rokoch 1948 – 1949  pôsobil ako profesor kreslenia na gymnáziu vo Svätom Jure. * [[Jozef Ľudovít Holuby|Holuby Jozef Ľudovít]] (* 1836 - † 1923) – botanik, etnograf. Od roku 1909 žil v Pezinku, usporadúval botanické exkurzie, chodieval skúmať rastliny do svätojurského chotára, hlavne do rašeliniska [[Šúr (národná prírodná rezervácia)|Šúr]]. * [[Ján Hrušovský|Hrušovský Ján]] (* 1892 - † 1975) – prozaik, novinár a esejista. Počas druhej svetovej vojny žil vo Svätom Jure, v tomto období pracoval na úrade propagandy vojnového [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]]. * [[Mária Jančová|Jančová Mária]] (* 1908 - † 2003) – učiteľka, spisovateľka, redaktorka. Manželka spisovateľa Františka Hečka, venovala sa práci pre deti a mládež. V rokoch 1941 – 1946 bývala vo Svätom Jure. * [[Ružena Jilemnická|Jilemnická Ružena]] – spisovateľka a pedagogička, manželka Petra Jilemnického. * [[Peter Jilemnický|Jilemnický Peter]] (* 1901 - † 1949) – spisovateľ, učiteľ. V rokoch 1936 – 1939 učil na škole vo Svätom Jure. Patril medzi pokrokových učiteľov. Dodnes tu stojí jeho rodinný dom, kde bolo v roku 1954 zriadené vôbec prvé literárne múzeum na Slovensku. * [[Franz Karmasin|Karmasin Franz]] (* 1901 - † 1970) – predseda nacistickej ''Deutsche Partei'' (''in der Slowakei'') počas 2. svetovej vojny, ktorá sa snažila o nacifikáciu nemeckého obyvateľstva na Slovensku. * [[Renáta Kazíková|Kazíková Renáta]] (* 1936 - † 2013) – herečka, televízna hlásateľka a dramaturgička. * Klačko Eugen (* 1899 - † ????) – učiteľ, v rokoch 1931 – 1935 starosta mesta. Bol pokrokovým učiteľom ( učil vo Svätom Jure v rokoch 1931 – 1938 ) a riaditeľom školy, zavádzal nové metódy do vyučovania, jeho zásluhou je základná škola v terajšej budove. * [[Július Kňazovický|Kňazovický Július]] – lesný hospodár, historik a redaktor. * [[Ján Korkoš|Korkoš Ján]] (* 06.04.1944 Czarna Góra) – šperkár, keramik, medailér, kresliar, monumentalista, pedagóg, sochár. Žije a pôsobí vo Svätom Jure. * Lehmann Otto (* 1901 - † 1979) – básnik, učiteľ. Do Svätého Jura prišiel s rodičmi v roku 1902. Ľudovú školu a gymnázium absolvoval vo Svätom Jure. Vo svojich básňach sa venoval aj Svätému Juru. * [[Juraj Lessák|Lessák Juraj]] alebo Juraj Lešák (žil v 18. stor.) (* ?? - † ??) – bol slovenský pedagóg, autor prvej slovenskej matematickej príručky ''Uměnj počtu, to gest: Tak snadny spůsob, že gedenkaždý, který čjtati a máličko pjsati wj, zde z wyswětlených regul a přjkladůw w krátkém čase arithmetiku, nebožto kumsst počtowánj se navčiti může, skrze ... w slowensky gazyk a w neylepssj pořádek uweděný'' (1775). Pôsobil ako učiteľ vo Svätom Jure. * Meissel František Karol (* 1837 - † 1934) – vlastivedný pracovník, lekárnik, maliar. Študoval na piaristickom gymnáziu vo Svätom Jure. V roku 1872 bol spoluzakladateľom Pezinsko-modransko-svätojurskej sporiteľne, 1874 dobrovoľného hasičského zboru v Pezinku a 1905 založil pezinské múzeum. * [[František Meissl|Meissl František]] (* 1837 - † 1934) – hasič, maliar, lekárnik, spoluzakladateľ a riaditeľ Pezinsko-modransko-svätojurskej sporiteľne. Študoval na piaristickom gymnáziu vo Svätom Jure. * [[Samuel Mikovíni|Mikovíni Samuel]] (* 1686 - † 1750) – polyhistor, architekt, matematik, geodet, kartograf, astronóm, vodohospodár, staviteľ, pedagóg, umelec, medirytec, prvý Slovák s titulom inžiniera. Vynikal v oblasti technických vied, svoje poznatky z matematiky, astronómie a fyziky využíval najmä v kartografii, topografii a staviteľstve. Preslávil sa mapami a medirytinami, na ktorých zachytil vtedajšiu podobu mnohých slovenských miest a hradov. Základom Mikovíniho kartografických meraní bola trigonometrická sieť. Jej opornými bodmi boli Bratislava, Nitra, Banská Bystrica, vrchy Vojšín a Sitno a jeden z triangulačných bodov bol situovaný aj pri Svätom Jure na malokarpatskom výbežku (Promontorium Sancti Georgii), odkiaľ bol dobrý výhľad na ďalšie body jeho triangulačnej siete – na bratislavský a nitriansky hrad. Podľa niektorých historikov išlo o kótu 304 východne od mesta, podľa iných autorov o dnešný Pustý kostolík Nanebovzatia Panny Márie. Či sa Jur dostal medzi Mikovíniho triangulačné body z vedeckých dôvodov, alebo bola pôvodom tohto rozhodnutia láska, sa už nedozvieme. 16. júna 1727, však vo Svätom Jure uzavrel manželstvo s Annou Reginou Gilligovou, miestnou rodáčkou a stal sa majiteľom dvoch domov (jeden z nich dodnes stojí na Prostrednej ulici), piatich vinohradov a dvoch lúk. Jedna z ulíc vo Svätom Jure dnes nesie Mikovíniho meno.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Umenie a víno 2016 Festivalový žurnál|url=https://archive.org/details/umenie-a-vino-2016-festivalovy-zurnal|dátum prístupu=2019-12-28|vydavateľ=Academia Istropolitana Nova|jazyk=sk}}</ref> * [[Martin Nagy|Nagy Martin]] (* 1804 - † 1873) – učiteľ a doktor filozofie a člen [[Maďarská Akadémia Vied|Maďarskej Akadémie Vied]]. * [[Peter Nagy|Nagy Peter]] (* 1959) – slovenský spevák, hudobný skladateľ, hudobník, textár, hudobný producent a fotograf. * Natšin Ján (* 1886 - † 1954) – učiteľ, včelár. Učil na svätojurskej škole 1925- 1930, z toho dva roky bol jej riaditeľom. Bol včelárskym odborníkom, propagátorom chovu včiel a veľa na túto tému publikoval. * [[Jožo Nižnánsky|Nižnánsky Jožo]] (* 1903 - † 1976) – spisovateľ, novinár. Od roku 1914 chodil do svätojurského gymnázia. Písal predovšetkým historicko-dobrodružné romány, v ktorých oboznamoval s niektorými kapitolami slovenských dejín. * Nosál Jozef (* 1927 - † 2010) – učiteľ, dlhoročný riaditeľ svätojurskej školy. Riaditeľom základnej školy sa stal v roku 1958, pôsobil tu až do roku 1990, snažil sa zlepšovať prostredie školy a budoval modernú školu – budova školskej družiny a jedálne, jazyková a počítačová učebňa. * Palkovič Juraj (* 1763 - † 1835) – bernolákovský spisovateľ, prekladateľ. V rokoch 1776 – 1779 chodil do svätojurského gymnázia. Bol národným buditeľom, zakladajúcim členom [[Slovenské učené tovarišstvo|Slovenského učeného tovarišstva]], vydavateľom Bernolákového 6-zväzkového Slovára. *[[Georg Peucker|Peucker Georg]] (* ?? - † ??) – rodák z [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]], študoval na nemeckých univerzitách a prežil 12 rokov vo Svätom Jure. Z tohto pobytu zložil báseň ''Óda o Svätom Jure'' (1679) pozostávajúcu zo 679 veršov. O jej znovuobjavenie sa výraznou mierou zaslúžila svätojurská rodáčka Viola Almássy-Kováčová.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ukážky zo zabudnutej ódy na Svätý Jur {{!}} Rádio Regina Západ|url=http://reginazapad.rtvs.sk/clanky/regionalna-publicistika/98052/ukazky-zo-zabudnutej-ody-na-svaty-jur|dátum prístupu=2019-12-21}}</ref> * Pivko Pavel (* 1911 - † 1984 Svätý Jur) – evanjelický kňaz. Do Svätého Jura prišiel v roku 1947. Pôsobil tu až do roku 1980, staral sa o obnovu a zveľadenie zboru, cirkevných budov, vybudovanie zvonice. *[[Andreas Reuß|Reuß Andreas]] (* 15?? – † 1629) – nemeckký evanjelický kazateľ, jeden zo zakladateľov evanjeliickej farnosti v [[Bratislavská župa (Uhorsko)|Bratislavskej župe]]. Až do svojej smrti pôsobil ako farár a dekan vo Svätom Jure. * [[Friedrich Carl von Scheidlin|Scheidlin Friedrich Carl von]] (* 15.11.1822 Viedeň – † 26.08.1913 Svätý Jur) – maliar. V roku 1860 sa oženil vo Svätom Jure, jeho manželka tu mala dom a majetok. Odvtedy sa venoval rodine a maľovaniu. Jeho obrazy zachytávajú prírodu, krajinu a venoval sa aj poľovníckym motívom. Pochovaný je na evanjelickom cintoríne vo Svätom Jure.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=lab.SNG|titul=Friedrich Carl von Scheidlin|url=http://www.webumenia.sk/autor/9080|dátum prístupu=2017-04-08|vydavateľ=Web umenia|jazyk=sk}}</ref> * [[Július Siarsky|Siarsky Július]] (* 1917 - † 1973) – učiteľ, prekladateľ, filológ. Prežil detstvo a mladosť vo Svätom Jure. Je autorom slovensko-nemeckého jazykového slovníka s viac ako 60 000 heslami. *[[Chatam Sofer|Sofer Chatam]] (* 1762 - † 1839) – najväčší židovský náboženský učenec 19. storočia. V Bratislave viedol známu rabínsku školu, no počas obliehania Bratislavy napoleonskými vojskami sa uchýlil do Svätého Jura – tu napísal aj svoju jedinú biografickú prácu ''Pamäte z čias obliehania Bratislavy napoleonskými vojskami.''''' ''' * [[Juraj Šimko – Juhás|Šimko – Juhás Juraj]] (* 1897 [[Levoča]] - † 1969 Svätý Jur) – hudobný historik, pedagóg, prekladateľ. Študoval teológiu, dosiahol 2 doktoráty a profesúru, vyučoval v rôznych štátoch Európy, ovládal mnoho jazykov, venoval sa ochrane slovenských hudobných zbierok, položil základy hudobného múzea. V rokoch 1959 – 1969 pôsobil ako organista vo Svätom Jure. * [[Pavol Tonkovič|Tonkovič Pavol]] (* 1907 - † 1980) – učiteľ, dirigent, hudobný skladateľ. V 30. rokoch učil na svätojurskej škole. Zbieral a upravoval ľudové piesne. Bol spoluzakladateľ a prvý umelecký vedúci [[SĽUK|SĽUK-u]]. * [[Irena Tonkovičová|Tonkovičová Irena]] – pedagogička, výtvarníčka. * [[Vojtech Tóth|Tóth Vojtech]] (* 1746 - † 1834) – básnik, mních a kňaz rehole piaristov pôsobil od roku 1822 až do svojej smrti vo Svätom Jure ako vicerektor špirituál.<ref name="DO">{{Citácia knihy|priezvisko=Klobučník|meno=Miroslav|titul=Z dejín obce Pata|vydanie=1|vydavateľ=Obecný úrad Pata|miesto=Pata|rok=2008|isbn=978-80-969826-5-3|strany=174|počet strán=191}}</ref> * [[Oto Varečka|Varečka Oto]] (* 1921 - † 1973) – rozhlasový herec, dramaturg a režisér. * [[Ľudo Zúbek|Zúbek Ľudo]] (* 1907 - † 1980) – spisovateľ, redaktor, bankový úradník. Počas druhej svetovej vojny býval vo Svätom Jure.  Písal historicko-životopisné prózy pre mládež. Ako kritik prispieval do kultúrnych časopisov. }}<gallery> Súbor:Portrait of Ármin Vámbéry.jpg|[[Ármin Vámbéry]] Súbor:Mangold-Karol-1824-1869.jpg|Karol Mangold </gallery> == Partnerské mestá == *{{Flagicon|Česko}} [[Bělá pod Bezdězem]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Partnerská města|url=https://www.mubela.cz/o-meste/partnerska-mesta/|dátum vydania=|dátum prístupu=13.02.2021|vydavateľ=Bělá pod Bezdězem}}</ref>, Česko *{{Flagicon|Česko}} [[Miroslav (okres Znojmo)|Miroslav]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Partnerská města: Miroslav|url=https://www.mesto-miroslav.cz/partnerska-mesta/ms-13815|vydavateľ=www.mesto-miroslav.cz|dátum prístupu=2021-02-13|url archívu=https://web.archive.org/web/20220404041230/https://www.mesto-miroslav.cz/partnerska-mesta/ms-13815|dátum archivácie=2022-04-04}}</ref>, Česko *{{Flagicon|Taliansko}} [[San Giorgio Piacentino]], Taliansko == Galéria == {{Široký obrázok|Svätý Jur podvečer - od Bratislavy.jpg|2485px|rám=áno|Panoráma Svätého Jura z bratislavských humien}} <gallery> Súbor:Svätý Jur, panorama view.jpg|Pohľad na Svätý Jur Súbor:Svätý Jur, panorama.jpg|Svätý Jur podvečer Súbor:Svätý Jur 06 03.jpg|Budova piaristického kláštora Súbor:Svaty Jur zeleznicna stanica povodna.jpg|Pôvodná budova železničnej stanice Súbor:Svätý Jur stanica konskej železnice.jpg|Budova prvej konskej železnice v Uhorsku Súbor:Svätý Jur Synagoge 886.jpg|Židovská synagóga Súbor:20170701 Svaty Jur Kostol Svateho Juraja Horny kostol Farsky urad.jpg|Kostol Svätého Juraja Súbor:Kostol Svateho Juraja a Drevena zvonica Svaty Jur.jpg|Kostol Svätého Juraja s drevenou zvonicou Súbor:Kostol Svateho Juraja Svaty Jur.jpg|Kostol Svätého Juraja (1990) Súbor:Svätý Jur, okres Pezinok.JPG|Horné predmestie (pohľad od Nešticha na mesto) Súbor:St. Georgen (Sväty Jur pri Bratislave) etwa 1928.jpg|Horné predmestie (cca. 1928) Súbor:Svätý Jur Stadtmauer 890.jpg|Mestská brána na Pezinskej ulici Súbor:Svaty Jur vinohrady.jpg|Tradičná terasovitá forma vinohradníctva (Neštich,) Súbor:Svätý Jur Dreifaltigkeitskirche 879.jpg|Mikovíniho ulica pri Zdravotnom stredisku (v minulosti označované ako ''Šance'') Súbor:Svätý Jur Gebäude 800.jpg|''Nemecké domy'' na Prostrednej ulici Súbor:Svaty Jur Pezinska ulica.jpg|Príklad starej zástavby v hornej časti Pezinskej ulice Súbor:Svätý Jur 12 03.jpg|Mestská brána Súbor:Svaty Jur Mestske hradby.jpg|Mestské opevnenie Súbor:Svätý Jur 01 01.jpg|Námestie Súbor:Morový stĺp, Prostredná ul., Svätý Jur, okres Pezinok.JPG|Morový stĺp na námestí (tzv. trojička) Súbor:Kostol Svatej Trojice Svaty Jur.jpg|Kostol Svätej Trojice Súbor:Svätý Jur kostol 02 05.jpg|Kostol Svätej Trojice Súbor:František Kautz, hrob, Svätý Jur (celkový pohľad).jpg|Dr. Kautz František, lekár - ľudomil </gallery> {{Široký obrázok|Mikovini Samuel Svaty Jur 1735.png|2485px|Panoráma Svätého Jura z pezinských humien v roku 1735 od [[Samuel Mikovíny|Samuela Mikovínyho]]|rám=áno}} == Referencie == {{reflist|2}} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok vo Svätom Jure]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} *[http://www.rzfoto.sk/svatyjur Fotografie mesta] {{Obce okresu Pezinok}} {{Pamiatkové rezervácie na Slovensku}} [[Kategória:Svätý Jur| ]] [[Kategória:Okres Pezinok]] [[Kategória:Bratislavský kraj]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Pamiatkové rezervácie]] [[Kategória:Mestské pamiatkové rezervácie na Slovensku]] pnyr2pso704cdyr85g70fzrrbne8ktx 0 11001 8370940 8360779 2026-09-19T14:46:24Z Maximilián Fedora 259749 8370940 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Svätopluk I. |obrázok = Bratislava Profesionalita maestra Kulicha.jpg |popis = Jazdecká socha Svätopluka I. na Čestnom nádvorí [[Bratislavský hrad|Bratislavského hradu]] |titul = Knieža Moravské ([[Nitrianske kniežatstvo|možno v Nitre]]) |panovanie = ''c.'' 862 – 869 alebo 871 |predchodca = ''Neznámy'' |nástupca = ''Neznámy'' možno Mojmír II. |titul1 = [[Veľká Morava|Moravské knieža]] |panovanie1 = 869 alebo 870 – 871 |predchodca1 = [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislav]] |nástupca1 = [[Slavomír (Veľká Morava)|Slavomír]] |titul2 = [[Veľká Morava|Moravské knieža]] |panovanie2 = 871-pred 885 |predchodca2 = [[Slavomír (Veľká Morava)|Slavomír]] |nástupca2 = Svätopluk I. už ako kráľ |titul3 = [[Veľká Morava|Kráľ moravských Slovenov]] |panovanie3 = pred 885 – 894 |predchodca3 = On sám ako knieža |nástupca3 = [[Mojmír II.]] |manželka = 1. ''Neznáma'' zrejme Ľudmila<br />2. ''[[Svätožizňa]]''<br />3. ''Adelaida'' |potomstvo = [[Mojmír II.]]<br/>[[Svätopluk II. (Nitrianske kniežatstvo)|Svätopluk II.]]<br/>[[Predslav]] (?) |dynastia = [[Mojmírovci]] |otec = Svätomír / Svetimír (?) |matka = ''Neznáma'' |dátum narodenia = okolo 830<ref name=Novotný/> |miesto narodenia = ''Neznáme'' |dátum úmrtia = 894<ref name=Novotný/> |miesto úmrtia = benediktínsky kláštor na Zobore }} '''Svätopluk (I.)''' (v dobových textoch o. i. ''Sventopulk'', ''Zventapu'', ''Zwentibald'', ''Zuendibolch'', ''Suatopluk''; okolo 830 – [[894]]) bol od 50. rokov [[9. storočia]] kniežaťom [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianskeho kniežatstva]] a [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislavovým]] spoluvládcom a od roku [[871]] do roku [[894]] tretím a najvýznamnejším panovníkom [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] (podľa niektorých zdrojov mal titul ''rex'', čo znamená kráľ). Dátum jeho narodenia nie je známy, zomrel v roku [[894]]. Pochádzal z rodu [[Mojmírovci|Mojmírovcov]]. == Knieža a spoluvládca == Svätopluk bol synovcom kniežaťa [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislava]]. Koncom 50. rokov [[9. storočie|9. storočia]] sa Svätopluk stal kniežaťom Nitrianskeho kniežatstva. V roku [[867]], po jednom (neúspešnom) východofranskom útoku, dal Rastislav Nitrianske kniežatstvo (čiže celú východnú časť Veľkej Moravy), Svätoplukovi aj do léna. Najneskôr v tomto roku došlo [[de facto]] k rozdeleniu Veľkej Moravy na dve časti, pričom však už dávno predtým Svätopluk nebol iba jedným z Rastislavových kniežat, ale priamo Rastislavovým spoluvládcom. Fuldské anály napríklad spomínajú Nitrianske kniežatstvo ako „krajinu Svätopluka“ a odlišujú ho od Rastislavovej (vlastnej) Moravy. Podobne pápež adresoval v roku [[869]] list Gloria in excelsis „Rastislavovi, Svätoplukovi a Koceľovi“ (ich kniežatstvá – Moravské, Nitrianske a [[Blatenské kniežatstvo|Panónske]] – tvorili Metodovu arcidiecézu). Aj posolstvo k Michalovi III. z roku [[862]], z ktorého potom vzišla misia Cyrila a Metoda, vyslali Rastislav a Svätopluk explicitne spolu. Svätopluk v 60. rokoch paktoval s [[Karolman (Východofranská ríša)|Karolmanom]], synom kráľa [[Ľudovít II. (Východofranská ríša)|Ľudovíta Nemca]], a pravdepodobne pripojil na východe niekoľko území do Veľkej Moravy. Za kráľa Svätopluka jadro Veľkej Moravy zaznamenalo nebývalý hospodársky a civilizačný vzostup, remeselníci zhotovovali dokonalejšiu výzbroj (predovšetkým meče) a šperkári si osvojili zložité výrobné postupy pri zhotovovaní honosných šperkov. Postupujúca christianizácia sa prejavila nielen vo výstavbe kamenných chrámov, ale aj vo výrobe drobných sakrálnych predmetov (krížiky, kaptorgy).<ref name="Kronika_Slovenska"/> == Cesta k moci == V roku [[870|870]] Svätopluk, vládca Veľkej Moravy, upevnil svoju moc nad Nitrianskym kniežatstvom a zamedzil Rastislavovi, bývalému kniežaťu a rivalovi, aby obnovil svoj vplyv v regióne. Rastislav sa pokúsil Svätopluka zabiť na hostine a znovu získať kontrolu nad Nitrianskom, no jeho plán bol odhalený. Svätopluk ho zajal a vydal do rúk východofranského kráľa [[Ľudovít Nemec|Ľudovíta Nemca]], ktorý bol dlhoročným Rastislavovým oponentom. Rastislava oslepili a až do svojej smrti držali vo väzení v niektorom bavorskom kláštore. Svätopluk v Nitrianskom kniežatstve, ktorý dúfal, že sa teraz sám stane vládcom aj v Rastislavovej časti ríše, odmietol uznať túto východofranskú okupáciu, za čo ho (spolu so [[Svätý Metod|svätým Metodom]]) uväznili. V roku [[871]] v lete vypuklo veľkomoravské povstanie proti východofranským regentom pod vedením Slavomíra. Frankovia Svätopluka prepustili pod podmienkou, že im pomôže poraziť povstanie. Prepustený Svätopluk sa však obrátil proti Frankom, porazil ich a stal sa novým vládcom Veľkej Moravy. Svätoplukovo víťazstvo znamenalo definitívny koniec akejkoľvek východofranskej nadvlády vo Veľkej Morave. == Svätopluk ako veľkomoravský panovník == [[Súbor:Letter of Svatopluk I to tsar Michael 02.jpg|náhľad|List Svätopluka I. z roku 880.]] Svätopluk musel odraziť ďalšie franské útoky v rokoch [[871]] a [[872]]. V roku [[874]] uzavreli Svätoplukovi vyslanci na čele s [[Ján z Benátok|Jánom z Benátok]] [[Forchheimský mier]] s Ľudovítom Nemcom. Odvtedy začal Svätopluk k Veľkej Morave pripájať rozsiahle územia – Čechy a [[Lužice]] ([[890]]), [[Sliezsko]] ([[880]]), Vislansko ([[874]]), Panóniu – t. j. územie dnešného Maďarska ([[881]]{{--}}[[884]]). Za Svätopluka dosiahla Veľká Morava svoj najväčší rozsah, často sa preto označuje aj ako Veľkomoravská ríša alebo Svätoplukova ríša. V 70. rokoch [[9. storočia]] Svätopluk reorganizoval veľkomoravskú spoločnosť, ako aj vojsko. Jeho model potom neskôr použili aj štáty [[Čechy]], [[Poľsko]] a [[Uhorsko]]. [[Súbor:Letter svatopluk.jpg|thumb|Pápežská bula Scire vos volumus adresovaná Svätoplukovi v roku 879]] V roku [[880]] došlo k prvému pokusu rozdeliť ríšu na [[Diecéza (biskupstvo)|diecézy]]. Jediné známe [[biskupstvo]] (podliehalo arcibiskupovi Metodovi) vzniklo v [[Nitra|Nitre]] na čele s biskupom [[Viching]]om. Ďalšie diecézy však Svätopluk napriek pápežovej výzve nevybudoval. Po Metodovej smrti ([[885]]) sa veľkomoravskej cirkvi zmocnil Viching a ten dal v roku [[886]] vyhnať Metodových žiakov z Veľkej Moravy. Vo Veľkej Morave sa znova presadila latinská liturgia a bavorskí kňazi. Svätopluk síce vždy podporoval latinských kňazov (vedených Vichingom) a preto toleroval aj ich boj proti slovanským kňazom, čoskoro ale zistil, že Viching sa proti nemu opakovane spolčoval s [[Arnulf (Východofranská ríša)|Arnulfom Korutánskym]]. V roku [[882]] vpochodoval Svätopluk ako spojenec [[Karol III. (Východofranská ríša)|Karla III. Tlstého]] do Východnej Marky a vyhnal odtiaľ grófov Viliama a Engelšalka. Títo utiekli k ich spojencovi v [[Blatenské kniežatstvo|Panónii]] [[Arnulf Korutánsky|Arnulfovi Korutánskemu]], ktorý potom presvedčil [[Bulharsko]], aby si vydobylo späť územia, ktoré v predošlom roku v dnešnom východnom Maďarsku dobyl Svätopluk. Svätopluk však Bulharov porazil a v rokoch [[883]] a [[884]] dokonca pripojil k Veľkej Morave Panóniu, čiže územie Arnulfa Korutánskeho. Toto dobytie mu v lete v roku [[884]] potvrdil [[Karol III. (Východofranská ríša)|Karol III. Tlstý]] na vrchu Chuomberg (mons Comianus) pri [[Viedenský les|Viedenskom lese]]. Zároveň bol znova vyjednaný trvalý mier medzi Východofranskou ríšou a Veľkomoravskou ríšou. Arnulf Korutánsky pri týchto rokovaniach získal [[Bavorsko]] a istý slovanský knieža [[Braslav (Sávia)|Braslav]] získal územie medzi riekami [[Dráva|Drávou]] a [[Sáva (rieka)|Sávou]]. V roku [[885]] Svätopluk uzavrel mier aj s Arnulfom Korutánskym a to jednak preto, že už bolo jasné, že sa Arnulf stane novým východofranským kráľom (887), a jednak preto, lebo Svätopluk bol krstným otcom Arnulfovho nemanželského syna [[Zwentibold (kráľ)|Zwentibolda]] (Zuentibolda, čiže Svätopluka), neskoršieho kráľa [[Lotrinsko|Lotrinska]]. Prostredníctvom Zuentibolda sa dostal aj dnešný [[Štátny znak Slovenska|slovenský znak]] (ktorý priniesli Cyril a Metod na Slovensko) do Lotrinska ako tzv. [[lotrinský kríž]]. Napriek mieru vznikli v rokoch [[888]]{{--}}[[889]] medzi Arnulfom Korutánskym a Svätoplukom konflikty kvôli Panónii. V roku [[888]] zomrel [[Bořivoj I.]], knieža Český, a Svätopluk sa stal aj vládcom Čiech v mene neplnoletých Bořivojových synov. V roku [[890]] uznal Arnulf Korutánsky na „Omuntesperch“ (dnes [[Amandhegy-Pannonhalma]] alebo [[Omuntesdorf]]) Svätoplukovu nadvládu nad Čechami. Svätopluk nato pripojil k svojej ríši aj Lužice. V júli [[892]] vznikol nový veľký konflikt, pri ktorom Arnulf poslal proti Svätoplukovi bavorské, franské a švábske vojská, ako aj vojská Braslava. Keď sa ukázalo, že tieto vojská nestačia, najal si Arnulf aj staromaďarské vojská. Napriek tomu však Veľká Morava všetky tieto vojská porazila. Konflikty s Arnulfom znova vypukli v rokoch [[892]] a [[893]]. == Smrť == Svätopluk zomrel v roku [[894]]. Datovanie je založené na zmienkach v dvoch dôveryhodných a súvekých písomných prameňoch – Reginovej kronike a [[Fuldské letopisy|Fuldských letopisoch]]. Dobové pramene však neuvádzajú okolnosti smrti, miesto a ani spôsob pohrebu. Neskoršie písomné pramene prinášajú tri rôzne verzie o jeho smrti. Najstaršou a najrozšírenejšou je verzia uvedená byzantským cisárom [[Konštantín VII.|Konštantínom Porfyrogenetom]] v diele O spravovaní ríše z 10. storočia. Podľa nej Svätopluk pred svojou smrťou rozdelil krajinu na tri časti a každú zanechal jednému zo svojich troch synov. Jedného potom ustanovil za hlavného vládcu. Aby im vysvetlil dôležitosť svornosti, dal im postupne zlomiť tri zviazané prúty. Keď sa im to nepodarilo, prúty rozdelil a po jednom dal synom, ktorí ich ľahko zlomili. Napriek otcovmu napomenutiu k svornosti však rok po jeho smrti medzi synmi nastali rozbroje a začali spolu bojovať. Vtedy prišli do krajiny Maďari, ktorí sa jej zmocnili. Samotný motív príbehu je písomne doložený z iránskej oblasti už z doby pred Kristom.<ref name="Marsina159">Marsina, R. ''Svätopluk, legenda a skutočnosť'', str. 159.</ref> Z troch údajných synov spomínaných legendou (ktorá však nespomína mená), sú bezpečne v písomných súvekých zdrojoch doložení prví dvaja: *Prvý, [[Mojmír II.]], sa po otcovej smrti stal veľkomoravským kráľom; *Druhý syn, [[Svätopluk II. (Nitrianske kniežatstvo)|Svätopluk II.]], chlapec, zrejme syn druhej Svätoplukovej manželky; *Tretí syn – jeho existencia je pochybná Mojmír II. a Svätopluk II., zrejme ako nevlastní bratia, sa dostali do sporu až tak, že keby sa jeden dostal druhému do moci, zrejme by ho zabil. Mojmír II. obľahol Svätopluka II. s jeho priaznivcami (sprievodu zrejme bavorskej matky) v kronikách nemenenovanej pevnosti, odkiaľ ho oslobodilo až vyslané vojsko franským kráľom. Po jeho oslobodení ako píšu súveké kroniky chlapca zo súcitu zobrali so sebou. Obsadená pevnosť bola zrejme Bratislava, kde po odchode zanechal zrejme trvalú posádku a zveril ju zrejme správcovi Panónie keďže už o pár rokov neskôr (v roku 906) sa spomína pod názvom Breslawaspurch (Braslavov hrad) a z toho neskorší názov Pressburg, Prešporok, resp. dnes Braslav – Bratislav-a Podľa druhej verzie, uvedenej českým kronikárom [[Kosmas]]om (približne r. 1125), Svätopluk zmizol zo stredu svojho vojska. V ľútosti na tým, že bojoval proti svojmu pánovi Arnulfovi, tajne zabil svojho koňa, zakopal meč a v prezlečení sa uchýlil k pustovníkom na svahu Zobora. Nepoznaný prežil zvyšok života a až v čase smrti im prezradil, kto je. Tento príbeh je pravdepodobne prevzatý z Ostrihomského prostredia, ktoré Kosmas osobne navštívil, ale jeho jadro nie je možné pokladať za hodnoverné.<ref name="Marsina159"/> nakoľko franskí kronikári presne zaznamenali tak skon Svätopluka I. a Svätopluk II. bol chlapcom odvedeným do Franskej ríše. Treťou verziou je príbeh z kroniky [[Šimon z Kézy|Šimona z Kézy]] (1282 – 1285), ktorá uvádza, že Maďari prepadli a porazili nevyzbrojené Svätoplukovo vojsko neďaleko rieky Rakus pri Bánhide. Z textu ďalej vyplýva, že pri útoku zahynul Svätopluk alebo jeho syn. Jadro príbehu môže mať historický základ v skutočnej bitke. Svätopluk ani jeho syn Svätopluk II. sa na nej však ani jeden nemohli zúčastniť, pretože územie pred rokom 900 tvorilo časť Východofranského kráľovstva a v danej dobe bol už po smrti.<ref name="Marsina160">Marsina, R. ''Svätopluk, legenda a skutočnosť'', str. 160.</ref> Najpravdepodobnejšou je úvodná verzia o prirodzenom úmrtí, v byzantskom prostredí doplnená staršou a často obmieňanou legendou o prútoch.<ref name="Marsina160"/> == Titul == Po latinsky písané (t. j. najmä franské či pápežské) pramene Svätopluka označujú či oslovujú ako rex (kráľ), dux (vojvoda, knieža, vládca, vodca), princeps (knieža) alebo comes (vladár, druh). Jeho štát sa opakovane označuje ako regnum (kráľovstvo alebo niekedy voľnejšie ponímané ako ríša/územie len jedného, t. j. suverénneho, panovníka). Napr.: * V [[Reginova kronika|Reginovej kronike]] sa píše k roku 894 „''Zuentibold, rex Marahensium Sclavorum''“ (Svätopluk, kráľ moravských Slovenov) a k roku 890 „r''egnum Marahensium''“ (kráľovstvo moravské).<ref name="MMFH_I"/>{{rp|138, 139}} Regino Svätoplukovi titul rex dáva dôsledne namiesto titulu dux. * Vo [[Fuldské anály|Fuldských análoch]] sa k roku 884 píše „''Zwentibaldus dux cum princibus suis''“ (vojvoda/vládca Svätopluk so svojimi kniežatami) a vo vzťahu k Nitrianskemu kniežatstvu pred koncom vlády Rastislava „''regnum Zuentibaldi''“ (kráľovstvo/ríša Svätoplukova). * V oficiálnom liste pápeža [[Štefan V. (pápež)|Štefana V.]] [[Quia te zelo fidei]] asi z konca roka 885 Svätoplukovi (nájdenom v rakúskom Heiligenkreuzi) sa píše v oslovení v preklade „… ''Svätoplukovi, kráľovi Slovenov''“.<ref name="MMFH_III"/>{{rp|217}} * V [[Industriae tuae]] je Svätopluk pápežom oslovovaný ako ''comes'' (vladár, druh).<ref name="MMFH_III"/>{{rp|199}} * Český kronikár [[Kosmas]] píše o. i. „''Zuatopluk rex Moravie''“ (Svätopluk, kráľ Moravy).<ref name="MMFH_I"/>{{rp|201}} Arabský učenec [[Ibn Rusta]] píše výslovne, že je Svätopluk korunovaný, že je to „vladár, ktorý má hodnosť ra'ís ar-ru'asá“ (vládca vládcov, vodca vodcov, náčelník náčelníkov, knieža kniežat a pod.) a ďalej ho v texte označuje aj priamo ako kráľ (vo voľnejšom preklade vládca). Perzský učenec [[Gardízí]] tituluje Svätopluka ako malik (kráľ) a aj výslovne píše, že „nosí na hlave korunu“. V slovanskom texte [[Život Konštantínov|Život Konštantína]] a [[Život Metodov|Metoda]] je titul Svätopluka [[Kňaz (Slovania)|kъnędzь]]. Týmto slovom, ktoré sa obyčajne prekladá ako „knieža“ a ktorého význam sa časom menil, sa u Slovanov označovali rozliční vyšší aj nižší vládcovia – panovník, knieža, urodzený veľmož a podobne. Aj keby sa ignorovala skutočnosť, že je Svätopluk vo viacerých prameňoch výslovne označovaný ako „kráľ“ a ako korunovaný panovník, bol kráľom už svojim postavením tak v štáte ako aj (najneskôr od roku 880) voči pápežovi. Preto napr. [[Peter Ratkoš|Ratkoš]] (Cambel 1986) píše „''Svätopluk, ktorého už po roku 880… možno označovať aj ako kráľ''“, Kronika Slovenska I (Kováč 1998) píše „''už súčasníci ho považovali za kráľa''“. Napr. [[Matúš Kučera|M. Kučera]] (Kučera 2008) označuje Svätopluka najprv ako knieža a od prevzatia vlády Veľkej Moravy ako kráľa. [[Milan Stanislav Ďurica|M. S. Ďurica]] v tejto súvislosti píše o možnom doklade o korunovácii (v roku 885 (?)): K roku 885 píše „''Podľa niektorých prameňov (starochorvátsky letopis neznámeho autora z Duklje, ktorý sa zachoval aj v latinskom preklade a vychádzal zo staršieho glagolského textu) pápežský legát Dominik'' [ktorého na Veľkú Moravu vyslal Štefan V. v roku 885] ''korunoval Svätopluka za kráľa podľa rímskeho ceremoniálu (more Romanorum regum – hlava IX.). Oslovenie „jediný a najdrahší syn“ ''[z roku 885 a skorší variant v texte Industria tuae 880 a z roku 879] ''podľa vtedajšieho úzu rímskej kúrie pápež používal iba voči rímskym cisárom alebo pri styku s panovníkom, ktorého chcel kandidovať na najvyšší prestol''.“ Špičkový znalec a odborník na slovenský stredovek, [[Richard Marsina]], považuje používanie titulu „kráľ“ v súvislosti so Svätoplukom za akceptovateľné: ''„Za kráľa (rex) bol Svätopluk označený v listine pápeža Štefana V. z roku 885 a kronikárom Reginom (†915) k rokom 890 a 894. Už územie spravované Svätoplukom pred rokom 871 (približne dnešné Slovensko) je vo Fuldských análoch k rokom 869, 870 označené ako kráľovstvo (regnum). Svätopluk mal v posledných rokoch svojho života nepochybne postavenie suverénneho panovníka, preto jeho označovanie (v tradícii) za kráľa možno pokladať za akceptovateľné; rovnako je nesporné, že spomedzi všetkých veľkomoravských panovníkov mal práve Svätopluk najužší vzťah k Slovensku“''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=MARSINA|meno=Richard|titul=Knieža či kráľ Svätopluk a slovenské dejiny|url=http://matica.sk/wp-content/uploads/2015/06/Marsina-Knie%C5%BEa-%C4%8Di-kr%C3%A1%C4%BE-Sv%C3%A4topluk-a-slovensk%C3%A9-dejiny-%C5%A1t%C3%BAdia.pdf|dátum prístupu=10.1.2023|vydavateľ=Matica slovenská|strany=16}}</ref> Nemecký historik Eduard Mühle uvádza: „Sám Svätopluk a jeho družina začali dávať prednosť bohoslužbe v latinskom jazyku, zatiaľčo pápež a ním ako rex do kráľovskej hodnosti povýšený moravský knieža už dávno ustúpili pred východofranským tlakom.“<ref name="Mühle">{{Citácia knihy | priezvisko = Mühle | meno = Eduard | odkaz na autora = | prekladatelia = Aleš Valenta | titul = Slované ve středověku : mezi ideou a skutečností | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = [[Argo (nakladateľstvo)|Argo]] | rok = 2023 | isbn = 978-80-257-3939-6 | edícia = Každodenní život | zväzok edície = 85 | počet strán = 567 | strany = }}</ref>{{rp|140}} … „Presvedčivejšie pramene dokazujú, že si moravská ríša podrobila panónsko-západouhorské oblasti a že do svojho mocenského priestoru zahrnula aj Čechy. Svätopluk nakoniec dosiahol nie len to, že cisár tieto výboje potvrdil, ale ako svojho lénnika ho povýšil aj do kráľovského stavu.“<ref name="Mühle"/>{{rp|141}}. [[Kronika česká Přibíka Pulkavu]], ktorá bola napísaná na príkaz českého kráľa a cisára [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karla IV.]] a bola de facto „oficiálnou” kronikou [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karlovho]] dvora, zdôrazňuje náväznosť [[České kráľovstvo|Českého kráľovstva]] na [[Veľká Morava|Veľkú Moravu]] a nárok českých kniežat na kráľovskú korunu odvodzuje od Svätoplukovho kráľovského titulu.<ref name="Bláhová">{{Citácia knihy | priezvisko = Bláhová | meno = Marie | titul= Kroniky doby Karla IV. | vydavateľ = Svoboda | miesto=Praha | rok= 1987 | kapitola zborník = Přibíka z Radenína, řečeného Pulkava, Kronika česká | strany = 271 - 444 }}</ref>{{rp|281}}<ref name="Bláhová"/>{{rp|306}} == Miesto pochovania == Problémom stále ostáva miesto odpočinku Svätopluka. Keďže žiadny súveký kronikár či letopisec detailne nerozoberá dôsledky, príčiny, alebo miesto úmrtia a pochovania Svätopluka, historici si pomáhajú tvrdeniami od iných, neskorších kronikárov. Podľa českého kronikára [[Kosmas|Kosmu]], ktorý čerpal ešte z tvrdení miestnych ľudí na súčasnom území Slovenska, Svätopluk zomrel v [[Nitra|Nitre]], na [[Zobor (vrch)|Zobore]], kde vraj vtedy bol kláštor. Posledné archeologické výskumy vskutku ukazujú, že kláštor pod Zoborom naozaj stál a jeho existencia sa približuje k existencii [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]]. Iné teórie sa opierajú o dochovaný bohatý archeologický materiál z oblasti Starého Města a Mikulčíc.{{chýba citácia}} == Svätopluk v umení == Svätopluk inšpiroval ako málo iných postáv slovenských dejín. Od obdobia [[národné obrodenie|národného obrodenia]] zohral významnú úlohu pri formovaní slovenského, ale i českého národného povedomia, hoci často na základe mýtov a legiend. Významné umelecké diela: *[[Ján Hollý]] – [[Svätopluk (epos)|Svätopluk]], [[epos]] *[[Ivan Stodola]] – [[Kráľ Svätopluk]], [[dráma]] *[[Eugen Suchoň]] – [[Svätopluk (opera)|Svätopluk]], [[opera]] == Referencie == {{referencie|refs= <ref name=Novotný>Svätopluk I. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Novotný | meno = Bohuslav | spoluautori = a kol. | titul = Encyklopédia archeológie | odkaz na titul = Encyklopédia archeológie | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1986 | počet strán = 1028 | strany = 839 }}</ref> <ref name="Kronika_Slovenska">{{Citácia knihy | priezvisko = Kováč | meno = Dušan | odkaz na autora = Dušan Kováč | spoluautori = et al. | titul = Kronika Slovenska : od najstarších čias do konca 19. storočia | vydanie = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Fortuna Print | rok = 1998 | isbn = 80-7153-174-X | počet strán = 616 | strany = 88, 89 }}</ref> <ref name="MMFH_I">{{Citácia knihy | editori = [[Lubomír Emil Havlík]] et al | titul = Magnae Moraviae fontes historici | odkaz na titul = | zväzok = I | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha; Brno | vydavateľ = Státní pedagogické nakladatelství | rok = 1966 | edícia = Spisy filosofické fakulty | zväzok edície = 104 | počet strán = 387 | strany = }}</ref> <ref name="MMFH_III">{{Citácia knihy | editori = Lubomír Emil Havlík et al | titul = Magnae Moraviae fontes historici | zväzok = III : Diplomata, epistolae, textus historici varii | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Brno | vydavateľ = Universita J. E. Purkyně v Brně{{--}}filosofická fakulta | rok = 1969 | edícia = Spisy filosofické fakulty | zväzok edície = 134 | počet strán = 470 | strany = }}</ref> }} == Literatúra == * {{Citácia knihy | editori = [[Samuel Cambel (historik)|Samuel Cambel]] | titul = Dejiny Slovenska | zväzok = I : (do roku 1526) | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1986 | počet strán = 534 | strany = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Havlík | meno = Lubomír E | odkaz na autora = Lubomír Emil Havlík | titul = Svatopluk Veliký, král Moravanů a Slovanů | vydanie = | vydavateľ = Jota | miesto = Brno | rok = 1994 | isbn = 80-85617-19-6 | počet strán = 129 | strany = | jazyk = po česky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kováč | meno = Dušan | odkaz na autora = Dušan Kováč | spoluautori = et al. | titul = Kronika Slovenska: od najstarších čias do konca 19. storočia | vydavateľ = Fortuna Print | miesto = Bratislava | rok = 1998 | isbn = 80-7153-174-X | kapitola = | strany = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kučera | meno = Matúš | odkaz na autora = Matúš Kučera | titul = Slovenské dejiny. I, Od príchodu Slovanov do roku 1526 | url = https://archive.org/details/slovenskedejiny0000kuce | vydanie = 1 | vydavateľ = Literárne informačné centrum | miesto = Bratislava | rok = 2008 | isbn = 978-80-89222-58-2 | kapitola = | strany = | počet strán = 368 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Steinhübel | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Steinhübel | titul = Nitrianske kniežatstvo: počiatky stredovekého Slovenska: rozprávanie o dejinách nášho územia a okolitých krajín od sťahovania národov do začiatku 12. storočia | vydavateľ = [[Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | miesto = Bratislava | vydanie = 1 | rok = 2004 | isbn = 80-224-0812-3 | kapitola = | strany = }} * [[Richard Marsina|MARSINA, Richard]]: Svätopluk, legenda a skutočnosť. In: MARSINA, Richard; [[Alexander Ruttkay|RUTTKAY, Alexander]] (editori). ''Svätopluk 894 - 1994: materiály z konferencie ... Nitra, 3. - 6. október 1994''. Nitra : Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, 1997. ISBN 80-88709-34-2. === K časti titul === * {{Citácia knihy | editori = Samuel Cambel | titul = Dejiny Slovenska | zväzok = I : (do roku 1526) | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 1986 | počet strán = 534 | strany = 112, 128, 139 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kováč | meno = Dušan | odkaz na autora = | spoluautori = et al. | titul = Kronika Slovenska: od najstarších čias do konca 19. storočia | vydavateľ = Fortuna Print | miesto = Bratislava | rok = 1998 | isbn = 80-7153-174-X | kapitola = | strany = 102 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kučera | meno = Matúš | odkaz na autora = | titul = Slovenské dejiny. I, Od príchodu Slovanov do roku 1526 | url = https://archive.org/details/slovenskedejiny0000kuce | vydanie = 1 | vydavateľ = Literárne informačné centrum | miesto = Bratislava | rok = 2008 | isbn = 978-80-89222-58-2 | kapitola = | strany = [https://archive.org/details/slovenskedejiny0000kuce/page/79 79], 99 | počet strán = 368 }} * MARSINA, Richard. ''Knieža či kráľ Svätopluk a slovenské dejiny,'' Matica slovenská ([http://matica.sk/wp-content/uploads/2015/06/Marsina-Knie%C5%BEa-%C4%8Di-kr%C3%A1%C4%BE-Sv%C3%A4topluk-a-slovensk%C3%A9-dejiny-%C5%A1t%C3%BAdia.pdf dostupné online]) * {{Citácia knihy | priezvisko = Steinhübel | meno = Ján | odkaz na autora = | titul = Nitrianske kniežatstvo: počiatky stredovekého Slovenska: rozprávanie o dejinách nášho územia a okolitých krajín od sťahovania národov do začiatku 12. storočia | vydavateľ = [[Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | miesto = Bratislava | vydanie = 1 | rok = 2004 | isbn = 80-224-0812-3 | kapitola = | strany = 127, 142, 143, 144, 165, 166 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Pauliny | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Pauliny | titul = Arabské správy o Slovanoch (9. - 12. storočie) | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | vydanie = 1 | rok = 1999 | isbn = 80-224-0593-0 | kapitola = | strany = 199, 132 plus poznámky pod čiarou }} *Reginonis abbatis prumiensis Chronicon, cum continuatione treverensi. Recognovit Fridericus Kurze. 1890 (http://www.archive.org/details/reginonisabbatis00regiuoft; str. 134, 143) * {{Citácia knihy | priezvisko = Ďurica | meno = Milan S | odkaz na autora = Milan Stanislav Ďurica | titul = Dejiny Slovenska a Slovákov v časovej následnosti faktov dvoch tisícročí | vydanie = 3 | typ vydania = opr. a dopl. | vydavateľ = Lúč | miesto = Bratislava | rok = 2003 | isbn = 80-7114-386-3 | kapitola = | strany = 42 | počet strán = 837 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Dvořák | meno = Pavel | odkaz na autora = Pavel Dvořák | titul = Stopy dávnej minulosti. 4, Slovensko v Uhorskom kráľovstve | vydanie = 1 | vydavateľ = Rak | miesto = Budmerice | rok = 2005 | isbn = 80-85501-29-5 | kapitola = | strany = 205 | počet strán = 240 }} *http://digit.nkp.cz/projekty/VZ-2004_2010/2007/Prilohy/StructuredText/Kosmas_pozn.xml {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110718181216/http://digit.nkp.cz/projekty/VZ-2004_2010/2007/Prilohy/StructuredText/Kosmas_pozn.xml |date=2011-07-18 }} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Homza | meno = Martin | odkaz na autora = Martin Homza | spoluautori = et al. | titul = Svätopluk v európskom písomníctve : štúdie z dejín svätoplukovskej legendy | vydanie = 1 | vydavateľ = Post Scriptum | miesto = Bratislava | rok = 2013 | isbn = 978-80-89567-22-5 | počet strán = 750 | edícia = Libri historiae Slovaciae. Monographiae | zväzok edície = 11 | strany = }} == Pozri aj == * [[Najväčší Slovák]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Vládca | Dynastia = [[Mojmírovci]] | Titul = knieža | Od = [[871]] | Do = [[894]] | Predchodca = [[Slavomír (Veľká Morava)|Slavomír]] | Nástupca = [[Mojmír II.]] | }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Mojmírovci]] [[Kategória:Vládcovia Veľkej Moravy]] [[Kategória:Osobnosti na slovenských bankovkách]] [[Kategória:Osobnosti na slovenských poštových známkach]] myd654tz1csfo77vbbzczj33bngqeft 8370960 8370940 2026-09-19T14:54:45Z Maximilián Fedora 259749 8370960 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Svätopluk I. |obrázok = Bratislava Profesionalita maestra Kulicha.jpg |popis = Jazdecká socha Svätopluka I. na Čestnom nádvorí [[Bratislavský hrad|Bratislavského hradu]] |titul = Knieža Moravské ([[Nitrianske kniežatstvo|možno v Nitre]]) |panovanie = ''c.'' 862 – 869 alebo 871 |predchodca = ''Neznámy'' |nástupca = ''Neznámy'' možno Mojmír II. |titul1 = [[Veľká Morava|Moravské knieža]] |panovanie1 = 869 alebo 870 – 871 |predchodca1 = [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislav]] |nástupca1 = [[Slavomír (Veľká Morava)|Slavomír]] |titul2 = [[Veľká Morava|Moravské knieža]] |panovanie2 = 871-pred 885 |predchodca2 = [[Slavomír (Veľká Morava)|Slavomír]] |nástupca2 = Svätopluk I. už ako kráľ |titul3 = [[Veľká Morava|Kráľ moravských Slovenov]] |panovanie3 = pred 885 – 894 |predchodca3 = On sám ako knieža |nástupca3 = [[Mojmír II.]] |manželka = 1. ''Neznáma'' zrejme Ľudmila<br />2. ''[[Svätožizňa]]''<br />3. ''Adelaida'' |potomstvo = [[Mojmír II.]]<br/>[[Svätopluk II. (Nitrianske kniežatstvo)|Svätopluk II.]]<br/>[[Predslav]] (?) |dynastia = [[Mojmírovci]] |otec = Svätomír / Svetimír (?) |matka = ''Neznáma'' |dátum narodenia = okolo 830<ref name=Novotný/> |miesto narodenia = ''Neznáme'' |dátum úmrtia = 894<ref name=Novotný/> |miesto úmrtia = benediktínsky kláštor na Zobore }} '''Svätopluk (I.)''' (v dobových textoch o. i. ''Sventopulk'', ''Zventapu'', ''Zwentibald'', ''Zuendibolch'', ''Suatopluk''; okolo 830 – [[894]]) bol od 50. rokov [[9. storočia]] kniežaťom [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianskeho kniežatstva]] a [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislavovým]] spoluvládcom a od roku [[871]] do roku [[894]] tretím a najvýznamnejším panovníkom [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] (podľa niektorých zdrojov mal titul ''rex'', čo znamená kráľ). Dátum jeho narodenia nie je známy, zomrel v roku [[894]]. Pochádzal z rodu [[Mojmírovci|Mojmírovcov]]. == Knieža a spoluvládca == Svätopluk bol synovcom kniežaťa [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislava]]. Koncom 50. rokov [[9. storočie|9. storočia]] sa Svätopluk stal kniežaťom Nitrianskeho kniežatstva. V roku [[867]], po jednom (neúspešnom) východofranskom útoku, dal Rastislav Nitrianske kniežatstvo (čiže celú východnú časť Veľkej Moravy), Svätoplukovi aj do léna. Najneskôr v tomto roku došlo [[de facto]] k rozdeleniu Veľkej Moravy na dve časti, pričom však už dávno predtým Svätopluk nebol iba jedným z Rastislavových kniežat, ale priamo Rastislavovým spoluvládcom. Fuldské anály napríklad spomínajú Nitrianske kniežatstvo ako „krajinu Svätopluka“ a odlišujú ho od Rastislavovej (vlastnej) Moravy. Podobne pápež adresoval v roku [[869]] list Gloria in excelsis „Rastislavovi, Svätoplukovi a Koceľovi“ (ich kniežatstvá – Moravské, Nitrianske a [[Blatenské kniežatstvo|Panónske]] – tvorili Metodovu arcidiecézu). Aj posolstvo k Michalovi III. z roku [[862]], z ktorého potom vzišla misia Cyrila a Metoda, vyslali Rastislav a Svätopluk explicitne spolu. Svätopluk v 60. rokoch paktoval s [[Karolman (Východofranská ríša)|Karolmanom]], synom kráľa [[Ľudovít II. (Východofranská ríša)|Ľudovíta Nemca]], a pravdepodobne pripojil na východe niekoľko území do Veľkej Moravy. Za kráľa Svätopluka jadro Veľkej Moravy zaznamenalo nebývalý hospodársky a civilizačný vzostup, remeselníci zhotovovali dokonalejšiu výzbroj (predovšetkým meče) a šperkári si osvojili zložité výrobné postupy pri zhotovovaní honosných šperkov. Postupujúca christianizácia sa prejavila nielen vo výstavbe kamenných chrámov, ale aj vo výrobe drobných sakrálnych predmetov (krížiky, kaptorgy).<ref name="Kronika_Slovenska"/> == Cesta k moci == V roku [[870|870]] Svätopluk, vládca Veľkej Moravy, upevnil svoju moc nad Nitrianskym kniežatstvom a zamedzil Rastislavovi, bývalému kniežaťu a rivalovi, aby obnovil svoj vplyv v regióne. Rastislav sa pokúsil Svätopluka zabiť na hostine a znovu získať kontrolu nad Nitrianskom, no jeho plán bol odhalený. Svätopluk ho zajal a vydal do rúk východofranského kráľa [[Ľudovít Nemec|Ľudovíta Nemca]], ktorý bol dlhoročným Rastislavovým oponentom. Rastislava oslepili a až do svojej smrti držali vo väzení v niektorom bavorskom kláštore. Svätopluk v Nitrianskom kniežatstve, ktorý dúfal, že sa teraz sám stane vládcom aj v Rastislavovej časti ríše, odmietol uznať túto východofranskú okupáciu, za čo ho (spolu so [[Svätý Metod|svätým Metodom]]) uväznili. V roku [[871]] v lete vypuklo veľkomoravské povstanie proti východofranským regentom pod vedením Slavomíra. Frankovia Svätopluka prepustili pod podmienkou, že im pomôže poraziť povstanie. Prepustený Svätopluk sa však obrátil proti Frankom, porazil ich a stal sa novým vládcom Veľkej Moravy. Svätoplukovo víťazstvo znamenalo definitívny koniec akejkoľvek východofranskej nadvlády vo Veľkej Morave. == Svätopluk ako veľkomoravský panovník == [[Súbor:Letter of Svatopluk I to tsar Michael 02.jpg|náhľad|List Svätopluka I. z roku 880.]] Svätopluk musel odraziť ďalšie franské útoky v rokoch [[871]] a [[872]]. V roku [[874]] uzavreli Svätoplukovi vyslanci na čele s [[Ján z Benátok|Jánom z Benátok]] [[Forchheimský mier]] s Ľudovítom Nemcom. Odvtedy začal Svätopluk k Veľkej Morave pripájať rozsiahle územia: Čechy a [[Lužice]] ([[890]]), [[Sliezsko]] ([[880]]), Vislansko ([[874]]), Panóniu – t. j. územie dnešného Maďarska ([[881]]{{--}}[[884]]). Za Svätopluka dosiahla Veľká Morava svoj najväčší rozsah, často sa preto označuje aj ako Veľkomoravská ríša alebo Svätoplukova ríša. V 70. rokoch [[9. storočia]] Svätopluk reorganizoval veľkomoravskú spoločnosť, ako aj vojsko. Jeho model potom neskôr použili aj štáty [[Čechy]], [[Poľsko]] a [[Uhorsko]]. [[Súbor:Letter svatopluk.jpg|thumb|Pápežská bula Scire vos volumus adresovaná Svätoplukovi v roku 879]] V roku [[880]] došlo k prvému pokusu rozdeliť ríšu na [[Diecéza (biskupstvo)|diecézy]]. Jediné známe [[biskupstvo]] (podliehalo arcibiskupovi Metodovi) vzniklo v [[Nitra|Nitre]] na čele s biskupom [[Viching]]om. Ďalšie diecézy však Svätopluk napriek pápežovej výzve nevybudoval. Po Metodovej smrti ([[885]]) sa veľkomoravskej cirkvi zmocnil Viching a ten dal v roku [[886]] vyhnať Metodových žiakov z Veľkej Moravy. Vo Veľkej Morave sa znova presadila latinská liturgia a bavorskí kňazi. Svätopluk síce vždy podporoval latinských kňazov (vedených Vichingom) a preto toleroval aj ich boj proti slovanským kňazom, čoskoro ale zistil, že Viching sa proti nemu opakovane spolčoval s [[Arnulf (Východofranská ríša)|Arnulfom Korutánskym]]. V roku [[882]] vpochodoval Svätopluk ako spojenec [[Karol III. (Východofranská ríša)|Karla III. Tlstého]] do Východnej Marky a vyhnal odtiaľ grófov Viliama a Engelšalka. Títo utiekli k ich spojencovi v [[Blatenské kniežatstvo|Panónii]] [[Arnulf Korutánsky|Arnulfovi Korutánskemu]], ktorý potom presvedčil [[Bulharsko]], aby si vydobylo späť územia, ktoré v predošlom roku v dnešnom východnom Maďarsku dobyl Svätopluk. Svätopluk však Bulharov porazil a v rokoch [[883]] a [[884]] dokonca pripojil k Veľkej Morave Panóniu, čiže územie Arnulfa Korutánskeho. Toto dobytie mu v lete v roku 884 potvrdil Karol III. na vrchu Chuomberg (mons Comianus) pri [[Viedenský les|Viedenskom lese]]. Zároveň bol znova vyjednaný trvalý mier medzi Východofranskou ríšou a Veľkomoravskou ríšou. Arnulf Korutánsky pri týchto rokovaniach získal [[Bavorsko]] a istý slovanský knieža [[Braslav (Sávia)|Braslav]] získal územie medzi riekami [[Dráva|Drávou]] a [[Sáva (rieka)|Sávou]]. V roku [[885]] Svätopluk uzavrel mier aj s Arnulfom Korutánskym a to jednak preto, že už bolo jasné, že sa Arnulf stane novým východofranským kráľom (887), a jednak preto, lebo Svätopluk bol krstným otcom Arnulfovho nemanželského syna [[Zwentibold (kráľ)|Zwentibolda]] (Zuentibolda, čiže Svätopluka), neskoršieho kráľa [[Lotrinsko|Lotrinska]]. Prostredníctvom Zuentibolda sa dostal aj dnešný [[Štátny znak Slovenska|slovenský znak]] (ktorý priniesli Cyril a Metod na Slovensko) do Lotrinska ako tzv. [[lotrinský kríž]]. Napriek mieru vznikli v rokoch [[888]]{{--}}[[889]] medzi Arnulfom Korutánskym a Svätoplukom konflikty kvôli Panónii. V roku [[888]] zomrel [[Bořivoj I.]], knieža Český, a Svätopluk sa stal aj vládcom Čiech v mene neplnoletých Bořivojových synov. V roku [[890]] uznal Arnulf Korutánsky na „Omuntesperch“ (dnes [[Amandhegy-Pannonhalma]] alebo [[Omuntesdorf]]) Svätoplukovu nadvládu nad Čechami. Svätopluk nato pripojil k svojej ríši aj Lužice. V júli [[892]] vznikol nový veľký konflikt, pri ktorom Arnulf poslal proti Svätoplukovi bavorské, franské a švábske vojská, ako aj vojská Braslava. Keď sa ukázalo, že tieto vojská nestačia, najal si Arnulf aj staromaďarské vojská. Napriek tomu však Veľká Morava všetky tieto vojská porazila. Konflikty s Arnulfom znova vypukli v rokoch [[892]] a [[893]]. == Smrť == Svätopluk zomrel v roku [[894]]. Datovanie je založené na zmienkach v dvoch dôveryhodných a súvekých písomných prameňoch – Reginovej kronike a [[Fuldské letopisy|Fuldských letopisoch]]. Dobové pramene však neuvádzajú okolnosti smrti, miesto a ani spôsob pohrebu. Neskoršie písomné pramene prinášajú tri rôzne verzie o jeho smrti. Najstaršou a najrozšírenejšou je verzia uvedená byzantským cisárom [[Konštantín VII.|Konštantínom Porfyrogenetom]] v diele ''De administrando Imperio'' (O spravovaní ríše) z 10. storočia. Podľa nej Svätopluk pred svojou smrťou rozdelil krajinu na tri časti a každú zanechal jednému zo svojich troch synov. Jedného potom ustanovil za hlavného vládcu. Aby im vysvetlil dôležitosť svornosti, dal im postupne zlomiť tri zviazané prúty. Keď sa im to nepodarilo, prúty rozdelil a po jednom dal synom, ktorí ich ľahko zlomili. Napriek otcovmu napomenutiu k svornosti však rok po jeho smrti medzi synmi nastali rozbroje a začali spolu bojovať. Vtedy prišli do krajiny Maďari, ktorí sa jej zmocnili. Samotný motív príbehu je písomne doložený z iránskej oblasti už z doby pred Kristom.<ref name="Marsina159">Marsina, R. ''Svätopluk, legenda a skutočnosť'', str. 159.</ref> Z troch údajných synov spomínaných legendou (ktorá však nespomína mená), sú bezpečne v písomných súvekých zdrojoch doložení prví dvaja: *prvý syn, [[Mojmír II.]], sa po otcovej smrti stal veľkomoravským kráľom; *druhý syn, [[Svätopluk II. (Nitrianske kniežatstvo)|Svätopluk II.]], chlapec, zrejme syn druhej Svätoplukovej manželky; *tretí syn – jeho existencia je pochybná. Mojmír II. a Svätopluk II., zrejme ako nevlastní bratia, sa dostali do sporu až tak, že keby sa jeden dostal druhému do moci, zrejme by ho zabil. Mojmír II. obľahol Svätopluka II. s jeho priaznivcami (sprievodu zrejme bavorskej matky) v kronikách nemenenovanej pevnosti, odkiaľ ho oslobodilo až vyslané vojsko franským kráľom. Po jeho oslobodení ako píšu súveké kroniky chlapca zo súcitu zobrali so sebou. Obsadená pevnosť bola zrejme Bratislava, kde po odchode zanechal zrejme trvalú posádku a zveril ju zrejme správcovi Panónie keďže už o pár rokov neskôr (v roku 906) sa spomína pod názvom Breslawaspurch (Braslavov hrad) a z toho neskorší názov Pressburg, Prešporok, resp. dnes Braslav – Bratislav-a. Podľa druhej verzie, uvedenej českým kronikárom [[Kosmas]]om (približne r. 1125), Svätopluk zmizol zo stredu svojho vojska. V ľútosti na tým, že bojoval proti svojmu pánovi Arnulfovi, tajne zabil svojho koňa, zakopal meč a v prezlečení sa uchýlil k pustovníkom na svahu Zobora. Nepoznaný prežil zvyšok života a až v čase smrti im prezradil, kto je. Tento príbeh je pravdepodobne prevzatý z Ostrihomského prostredia, ktoré Kosmas osobne navštívil, ale jeho jadro nie je možné pokladať za hodnoverné.<ref name="Marsina159"/> nakoľko franskí kronikári presne zaznamenali tak skon Svätopluka I. a Svätopluk II. bol chlapcom odvedeným do Franskej ríše. Treťou verziou je príbeh z kroniky [[Šimon z Kézy|Šimona z Kézy]] (1282 – 1285), ktorá uvádza, že Maďari prepadli a porazili nevyzbrojené Svätoplukovo vojsko neďaleko rieky Rakus pri Bánhide. Z textu ďalej vyplýva, že pri útoku zahynul Svätopluk alebo jeho syn. Jadro príbehu môže mať historický základ v skutočnej bitke. Svätopluk ani jeho syn Svätopluk II. sa na nej však ani jeden nemohli zúčastniť, pretože územie pred rokom 900 tvorilo časť Východofranského kráľovstva a v danej dobe bol už po smrti.<ref name="Marsina160">Marsina, R. ''Svätopluk, legenda a skutočnosť'', str. 160.</ref> Najpravdepodobnejšou je úvodná verzia o prirodzenom úmrtí, v byzantskom prostredí doplnená staršou a často obmieňanou legendou o prútoch.<ref name="Marsina160"/> == Titul == Po latinsky písané (t. j. najmä franské či pápežské) pramene Svätopluka označujú či oslovujú ako rex (kráľ), dux (vojvoda, knieža, vládca, vodca), princeps (knieža) alebo comes (vladár, druh). Jeho štát sa opakovane označuje ako regnum (kráľovstvo alebo niekedy voľnejšie ponímané ako ríša/územie len jedného, t. j. suverénneho, panovníka). Napr.: * V [[Reginova kronika|Reginovej kronike]] sa píše k roku 894 „''Zuentibold, rex Marahensium Sclavorum''“ (Svätopluk, kráľ moravských Slovenov) a k roku 890 „r''egnum Marahensium''“ (kráľovstvo moravské).<ref name="MMFH_I"/>{{rp|138, 139}} Regino Svätoplukovi titul rex dáva dôsledne namiesto titulu dux. * Vo [[Fuldské anály|Fuldských análoch]] sa k roku 884 píše „''Zwentibaldus dux cum princibus suis''“ (vojvoda/vládca Svätopluk so svojimi kniežatami) a vo vzťahu k Nitrianskemu kniežatstvu pred koncom vlády Rastislava „''regnum Zuentibaldi''“ (kráľovstvo/ríša Svätoplukova). * V oficiálnom liste pápeža [[Štefan V. (pápež)|Štefana V.]] [[Quia te zelo fidei]] asi z konca roka 885 Svätoplukovi (nájdenom v rakúskom Heiligenkreuzi) sa píše v oslovení v preklade „… ''Svätoplukovi, kráľovi Slovenov''“.<ref name="MMFH_III"/>{{rp|217}} * V [[Industriae tuae]] je Svätopluk pápežom oslovovaný ako ''comes'' (vladár, druh).<ref name="MMFH_III"/>{{rp|199}} * Český kronikár [[Kosmas]] píše o. i. „''Zuatopluk rex Moravie''“ (Svätopluk, kráľ Moravy).<ref name="MMFH_I"/>{{rp|201}} Arabský učenec [[Ibn Rusta]] píše výslovne, že je Svätopluk korunovaný, že je to „vladár, ktorý má hodnosť ra'ís ar-ru'asá“ (vládca vládcov, vodca vodcov, náčelník náčelníkov, knieža kniežat a pod.) a ďalej ho v texte označuje aj priamo ako kráľ (vo voľnejšom preklade vládca). Perzský učenec [[Gardízí]] tituluje Svätopluka ako malik (kráľ) a aj výslovne píše, že „nosí na hlave korunu“. V slovanskom texte [[Život Konštantínov|Život Konštantína]] a [[Život Metodov|Metoda]] je titul Svätopluka [[Kňaz (Slovania)|kъnędzь]]. Týmto slovom, ktoré sa obyčajne prekladá ako „knieža“ a ktorého význam sa časom menil, sa u Slovanov označovali rozliční vyšší aj nižší vládcovia – panovník, knieža, urodzený veľmož a podobne. Aj keby sa ignorovala skutočnosť, že je Svätopluk vo viacerých prameňoch výslovne označovaný ako „kráľ“ a ako korunovaný panovník, bol kráľom už svojim postavením tak v štáte ako aj (najneskôr od roku 880) voči pápežovi. Preto napr. [[Peter Ratkoš|Ratkoš]] (Cambel 1986) píše „''Svätopluk, ktorého už po roku 880… možno označovať aj ako kráľ''“, Kronika Slovenska I (Kováč 1998) píše „''už súčasníci ho považovali za kráľa''“. Napr. [[Matúš Kučera|M. Kučera]] (Kučera 2008) označuje Svätopluka najprv ako knieža a od prevzatia vlády Veľkej Moravy ako kráľa. [[Milan Stanislav Ďurica|M. S. Ďurica]] v tejto súvislosti píše o možnom doklade o korunovácii (v roku 885 (?)): K roku 885 píše „''Podľa niektorých prameňov (starochorvátsky letopis neznámeho autora z Duklje, ktorý sa zachoval aj v latinskom preklade a vychádzal zo staršieho glagolského textu) pápežský legát Dominik'' [ktorého na Veľkú Moravu vyslal Štefan V. v roku 885] ''korunoval Svätopluka za kráľa podľa rímskeho ceremoniálu (more Romanorum regum – hlava IX.). Oslovenie „jediný a najdrahší syn“ ''[z roku 885 a skorší variant v texte Industria tuae 880 a z roku 879] ''podľa vtedajšieho úzu rímskej kúrie pápež používal iba voči rímskym cisárom alebo pri styku s panovníkom, ktorého chcel kandidovať na najvyšší prestol''.“ Špičkový znalec a odborník na slovenský stredovek, [[Richard Marsina]], považuje používanie titulu „kráľ“ v súvislosti so Svätoplukom za akceptovateľné: ''„Za kráľa (rex) bol Svätopluk označený v listine pápeža Štefana V. z roku 885 a kronikárom Reginom (†915) k rokom 890 a 894. Už územie spravované Svätoplukom pred rokom 871 (približne dnešné Slovensko) je vo Fuldských análoch k rokom 869, 870 označené ako kráľovstvo (regnum). Svätopluk mal v posledných rokoch svojho života nepochybne postavenie suverénneho panovníka, preto jeho označovanie (v tradícii) za kráľa možno pokladať za akceptovateľné; rovnako je nesporné, že spomedzi všetkých veľkomoravských panovníkov mal práve Svätopluk najužší vzťah k Slovensku“''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=MARSINA|meno=Richard|titul=Knieža či kráľ Svätopluk a slovenské dejiny|url=http://matica.sk/wp-content/uploads/2015/06/Marsina-Knie%C5%BEa-%C4%8Di-kr%C3%A1%C4%BE-Sv%C3%A4topluk-a-slovensk%C3%A9-dejiny-%C5%A1t%C3%BAdia.pdf|dátum prístupu=10.1.2023|vydavateľ=Matica slovenská|strany=16}}</ref> Nemecký historik Eduard Mühle uvádza: „Sám Svätopluk a jeho družina začali dávať prednosť bohoslužbe v latinskom jazyku, zatiaľčo pápež a ním ako rex do kráľovskej hodnosti povýšený moravský knieža už dávno ustúpili pred východofranským tlakom.“<ref name="Mühle">{{Citácia knihy | priezvisko = Mühle | meno = Eduard | odkaz na autora = | prekladatelia = Aleš Valenta | titul = Slované ve středověku : mezi ideou a skutečností | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = [[Argo (nakladateľstvo)|Argo]] | rok = 2023 | isbn = 978-80-257-3939-6 | edícia = Každodenní život | zväzok edície = 85 | počet strán = 567 | strany = }}</ref>{{rp|140}} … „Presvedčivejšie pramene dokazujú, že si moravská ríša podrobila panónsko-západouhorské oblasti a že do svojho mocenského priestoru zahrnula aj Čechy. Svätopluk nakoniec dosiahol nie len to, že cisár tieto výboje potvrdil, ale ako svojho lénnika ho povýšil aj do kráľovského stavu.“<ref name="Mühle"/>{{rp|141}}. [[Kronika česká Přibíka Pulkavu]], ktorá bola napísaná na príkaz českého kráľa a cisára [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karla IV.]] a bola de facto „oficiálnou” kronikou [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karlovho]] dvora, zdôrazňuje náväznosť [[České kráľovstvo|Českého kráľovstva]] na [[Veľká Morava|Veľkú Moravu]] a nárok českých kniežat na kráľovskú korunu odvodzuje od Svätoplukovho kráľovského titulu.<ref name="Bláhová">{{Citácia knihy | priezvisko = Bláhová | meno = Marie | titul= Kroniky doby Karla IV. | vydavateľ = Svoboda | miesto=Praha | rok= 1987 | kapitola zborník = Přibíka z Radenína, řečeného Pulkava, Kronika česká | strany = 271 - 444 }}</ref>{{rp|281}}<ref name="Bláhová"/>{{rp|306}} == Miesto pochovania == Problémom stále ostáva miesto odpočinku Svätopluka. Keďže žiadny súveký kronikár či letopisec detailne nerozoberá dôsledky, príčiny, alebo miesto úmrtia a pochovania Svätopluka, historici si pomáhajú tvrdeniami od iných, neskorších kronikárov. Podľa českého kronikára [[Kosmas|Kosmu]], ktorý čerpal ešte z tvrdení miestnych ľudí na súčasnom území Slovenska, Svätopluk zomrel v [[Nitra|Nitre]], na [[Zobor (vrch)|Zobore]], kde vraj vtedy bol kláštor. Posledné archeologické výskumy vskutku ukazujú, že kláštor pod Zoborom naozaj stál a jeho existencia sa približuje k existencii [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]]. Iné teórie sa opierajú o dochovaný bohatý archeologický materiál z oblasti Starého Města a Mikulčíc.{{chýba citácia}} == Svätopluk v umení == Svätopluk inšpiroval ako málo iných postáv slovenských dejín. Od obdobia [[národné obrodenie|národného obrodenia]] zohral významnú úlohu pri formovaní slovenského, ale i českého národného povedomia, hoci často na základe mýtov a legiend. Významné umelecké diela: *[[Ján Hollý]] – [[Svätopluk (epos)|Svätopluk]], [[epos]] *[[Ivan Stodola]] – [[Kráľ Svätopluk]], [[dráma]] *[[Eugen Suchoň]] – [[Svätopluk (opera)|Svätopluk]], [[opera]] == Referencie == {{referencie|refs= <ref name=Novotný>Svätopluk I. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Novotný | meno = Bohuslav | spoluautori = a kol. | titul = Encyklopédia archeológie | odkaz na titul = Encyklopédia archeológie | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1986 | počet strán = 1028 | strany = 839 }}</ref> <ref name="Kronika_Slovenska">{{Citácia knihy | priezvisko = Kováč | meno = Dušan | odkaz na autora = Dušan Kováč | spoluautori = et al. | titul = Kronika Slovenska : od najstarších čias do konca 19. storočia | vydanie = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Fortuna Print | rok = 1998 | isbn = 80-7153-174-X | počet strán = 616 | strany = 88, 89 }}</ref> <ref name="MMFH_I">{{Citácia knihy | editori = [[Lubomír Emil Havlík]] et al | titul = Magnae Moraviae fontes historici | odkaz na titul = | zväzok = I | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha; Brno | vydavateľ = Státní pedagogické nakladatelství | rok = 1966 | edícia = Spisy filosofické fakulty | zväzok edície = 104 | počet strán = 387 | strany = }}</ref> <ref name="MMFH_III">{{Citácia knihy | editori = Lubomír Emil Havlík et al | titul = Magnae Moraviae fontes historici | zväzok = III : Diplomata, epistolae, textus historici varii | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Brno | vydavateľ = Universita J. E. Purkyně v Brně{{--}}filosofická fakulta | rok = 1969 | edícia = Spisy filosofické fakulty | zväzok edície = 134 | počet strán = 470 | strany = }}</ref> }} == Literatúra == * {{Citácia knihy | editori = [[Samuel Cambel (historik)|Samuel Cambel]] | titul = Dejiny Slovenska | zväzok = I : (do roku 1526) | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1986 | počet strán = 534 | strany = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Havlík | meno = Lubomír E | odkaz na autora = Lubomír Emil Havlík | titul = Svatopluk Veliký, král Moravanů a Slovanů | vydanie = | vydavateľ = Jota | miesto = Brno | rok = 1994 | isbn = 80-85617-19-6 | počet strán = 129 | strany = | jazyk = po česky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kováč | meno = Dušan | odkaz na autora = Dušan Kováč | spoluautori = et al. | titul = Kronika Slovenska: od najstarších čias do konca 19. storočia | vydavateľ = Fortuna Print | miesto = Bratislava | rok = 1998 | isbn = 80-7153-174-X | kapitola = | strany = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kučera | meno = Matúš | odkaz na autora = Matúš Kučera | titul = Slovenské dejiny. I, Od príchodu Slovanov do roku 1526 | url = https://archive.org/details/slovenskedejiny0000kuce | vydanie = 1 | vydavateľ = Literárne informačné centrum | miesto = Bratislava | rok = 2008 | isbn = 978-80-89222-58-2 | kapitola = | strany = | počet strán = 368 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Steinhübel | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Steinhübel | titul = Nitrianske kniežatstvo: počiatky stredovekého Slovenska: rozprávanie o dejinách nášho územia a okolitých krajín od sťahovania národov do začiatku 12. storočia | vydavateľ = [[Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | miesto = Bratislava | vydanie = 1 | rok = 2004 | isbn = 80-224-0812-3 | kapitola = | strany = }} * [[Richard Marsina|MARSINA, Richard]]: Svätopluk, legenda a skutočnosť. In: MARSINA, Richard; [[Alexander Ruttkay|RUTTKAY, Alexander]] (editori). ''Svätopluk 894 - 1994: materiály z konferencie ... Nitra, 3. - 6. október 1994''. Nitra : Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, 1997. ISBN 80-88709-34-2. === K časti titul === * {{Citácia knihy | editori = Samuel Cambel | titul = Dejiny Slovenska | zväzok = I : (do roku 1526) | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 1986 | počet strán = 534 | strany = 112, 128, 139 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kováč | meno = Dušan | odkaz na autora = | spoluautori = et al. | titul = Kronika Slovenska: od najstarších čias do konca 19. storočia | vydavateľ = Fortuna Print | miesto = Bratislava | rok = 1998 | isbn = 80-7153-174-X | kapitola = | strany = 102 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kučera | meno = Matúš | odkaz na autora = | titul = Slovenské dejiny. I, Od príchodu Slovanov do roku 1526 | url = https://archive.org/details/slovenskedejiny0000kuce | vydanie = 1 | vydavateľ = Literárne informačné centrum | miesto = Bratislava | rok = 2008 | isbn = 978-80-89222-58-2 | kapitola = | strany = [https://archive.org/details/slovenskedejiny0000kuce/page/79 79], 99 | počet strán = 368 }} * MARSINA, Richard. ''Knieža či kráľ Svätopluk a slovenské dejiny,'' Matica slovenská ([http://matica.sk/wp-content/uploads/2015/06/Marsina-Knie%C5%BEa-%C4%8Di-kr%C3%A1%C4%BE-Sv%C3%A4topluk-a-slovensk%C3%A9-dejiny-%C5%A1t%C3%BAdia.pdf dostupné online]) * {{Citácia knihy | priezvisko = Steinhübel | meno = Ján | odkaz na autora = | titul = Nitrianske kniežatstvo: počiatky stredovekého Slovenska: rozprávanie o dejinách nášho územia a okolitých krajín od sťahovania národov do začiatku 12. storočia | vydavateľ = [[Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | miesto = Bratislava | vydanie = 1 | rok = 2004 | isbn = 80-224-0812-3 | kapitola = | strany = 127, 142, 143, 144, 165, 166 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Pauliny | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Pauliny | titul = Arabské správy o Slovanoch (9. - 12. storočie) | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | vydanie = 1 | rok = 1999 | isbn = 80-224-0593-0 | kapitola = | strany = 199, 132 plus poznámky pod čiarou }} *Reginonis abbatis prumiensis Chronicon, cum continuatione treverensi. Recognovit Fridericus Kurze. 1890 (http://www.archive.org/details/reginonisabbatis00regiuoft; str. 134, 143) * {{Citácia knihy | priezvisko = Ďurica | meno = Milan S | odkaz na autora = Milan Stanislav Ďurica | titul = Dejiny Slovenska a Slovákov v časovej následnosti faktov dvoch tisícročí | vydanie = 3 | typ vydania = opr. a dopl. | vydavateľ = Lúč | miesto = Bratislava | rok = 2003 | isbn = 80-7114-386-3 | kapitola = | strany = 42 | počet strán = 837 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Dvořák | meno = Pavel | odkaz na autora = Pavel Dvořák | titul = Stopy dávnej minulosti. 4, Slovensko v Uhorskom kráľovstve | vydanie = 1 | vydavateľ = Rak | miesto = Budmerice | rok = 2005 | isbn = 80-85501-29-5 | kapitola = | strany = 205 | počet strán = 240 }} *http://digit.nkp.cz/projekty/VZ-2004_2010/2007/Prilohy/StructuredText/Kosmas_pozn.xml {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110718181216/http://digit.nkp.cz/projekty/VZ-2004_2010/2007/Prilohy/StructuredText/Kosmas_pozn.xml |date=2011-07-18 }} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Homza | meno = Martin | odkaz na autora = Martin Homza | spoluautori = et al. | titul = Svätopluk v európskom písomníctve : štúdie z dejín svätoplukovskej legendy | vydanie = 1 | vydavateľ = Post Scriptum | miesto = Bratislava | rok = 2013 | isbn = 978-80-89567-22-5 | počet strán = 750 | edícia = Libri historiae Slovaciae. Monographiae | zväzok edície = 11 | strany = }} == Pozri aj == * [[Najväčší Slovák]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Vládca | Dynastia = [[Mojmírovci]] | Titul = knieža | Od = [[871]] | Do = [[894]] | Predchodca = [[Slavomír (Veľká Morava)|Slavomír]] | Nástupca = [[Mojmír II.]] | }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Mojmírovci]] [[Kategória:Vládcovia Veľkej Moravy]] [[Kategória:Osobnosti na slovenských bankovkách]] [[Kategória:Osobnosti na slovenských poštových známkach]] 3zthe2sfq21ni4cqzu3bq73wd3ulb5n 0 19788 8371143 8277288 2026-09-19T23:44:49Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8371143 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vysoká škola |Názov = Slovenská technická univerzita v Bratislave |Obrázok = Rektorat Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.jpg |Popis = Rektorát Slovenskej technickej univerzity v Bratislave |Logo = Logo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.jpg |Popis loga = Logo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave od roku 2006 |Motto = |Pôvodný názov = |Latinský názov = |Poloha = [[Bratislava]], {{SVK}}[[Slovensko]] |Skratka = STU |Typ = |Zameranie = technické |Náboženská príslušnosť = |Patrón = |Rok založenia = 1937 |Rok otvorenia = |Rok zatvorenia = |Stav = |Rektor = [[Maximilián Strémy]]<ref name="stuba-vedenie-stu-clenovia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = STU Bratislava | odkaz na autora = | titul = Vedenie STU - členovia | url = https://www.stuba.sk/sk/stu/akademicke-a-samospravne-organy/vedenie-stu/vedenie-stu-clenovia.html?page_id=1076 | vydavateľ = stuba.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-11 | jazyk = }}</ref> |Prorektor = Milena Reháková, Martin Rebroš, Peter Peciar, Katarína Smatanová, Štefan Stanko<ref name="stuba-vedenie-stu-clenovia" /> |Kvestor = Mikuláš Bittera<ref name="stuba-vedenie-stu-clenovia" /> |Predseda = Janka Zajacová<ref name="stuba-vedenie-stu-clenovia" /> |Prezident = |Viceprezident = |Dekan = |Kancelár = |Počet fakúlt = 7 |Počet študentov = 16 402 |Pregraduálny študenti = |Postgraduálny študenti = 444 |Doktorandi = |Rozpočet =37 000 000€ (2021 návrh)<ref>https://www.stuba.sk/buxus/docs//stu/informacie_o/stu/organy_akademicke_samospravne/zasadnutia_vedenie/06_Rozpocet_STU_Navrh_rozpisu_dotacie_na_rok_2021_text-2021-04-12.pdf Rozpočet STU – návrh rozpisu dotácie na rok 2021.]</ref> |Kampus = |Školské farby = |Školská hymna = |Maskot = |Školský časopis = SPEKTRUM<ref>[http://www.stuba.sk/sk/diani-na-stu/univerzitny-casopis-spektrum.html?page_id=115 Univerzitný časopis SPEKTRUM]</ref> |Športová reprezentácia = |Člen = |Nositelia Nobelovej ceny = |Miesto = {{Súradnice|48.1546705674|S|17.117439508400025|V|format=dms}} |Adresa = [[Vazovova]] 5<br />812 43 [[Bratislava 1]] |Telefón = 0917 470 507 |Web = https://www.stuba.sk/ |Mail = public@stuba.sk }} '''Slovenská technická univerzita v Bratislave''' ('''STU''') so sídlom v [[Bratislava|Bratislave]], do [[1. apríl]]a [[1991]] ako '''Slovenská vysoká škola technická v Bratislave''' ('''SVŠT''')<!-- Súčasný názov je daný zákonom Slovenskej národnej rady číslo 93/1991 Zb. z 13. februára 1991 o zmene názvu Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. -->, je technická vysoká škola na [[Slovensko|Slovensku]]. STU chce byť modernou, výskumno-vzdelávacou inštitúciou, pričom nadväzuje na odkaz [[Banícka akadémia|Banskej akadémie v Banskej Štiavnici]], kde boli položené základy technického vzdelávania na území Slovenska.<ref name=":0" /> STU ponúka technické vzdelávanie a zapája študentov do výskumu v oblasti strojárenstva, elektrotechniky, počítačových vied, stavebníctva, architektúry, chémie, potravinárstva a materiálových technológií. Podľa slovenského hodnotenia fakúlt agentúrou [[ARRA]]<ref>HODNOTENIE FAKÚLT VYSOKÝCH ŠKÔL 2015, ARRA, [http://www.arra.sk/sites/arra.sk/files/file/ARRA_Sprava_2015.pdf Online]</ref> bola dlhodobo najlepšou slovenskou univerzitou pre chemické technológie,<ref>[https://www.stuba.sk/sk/stu/o-nas/top-umiestnenia-slovenskej-technickej-univerzity-v-rebrickoch.html?page_id=6371 FCHPT 1. miesto medzi fakultami]</ref> počítačové a technické vedy. <!-- ARRA r. 2017 pravdepodobne zanikla: https://vysokeskoly.sme.sk/c/8306684/ako-to-vyzera-na-akademickej-pode.html https://eduworld.sk/cd/zuzana-granska/1733/najnovsie-hodnotenie-fakult-slovenskych-vysokych-skol-rebricek-fakult (dole je aktualizovaný ranking ako samostatný nadpis) --> Výskumné tímy na škole sa zapájajú do riešenia medzinárodných projektov, ročne riešia asi 500 výskumných projektov financovaných z grantov a stovky projektov zmluvného výskumu pre priemyselnú prax. Ročne študuje na 7 fakultách a univerzitnom ústave manažmentu okolo 17-tisíc študentov. Univerzita poskytuje štúdium v bakalárskom, inžinierskom/magisterskom a doktorandskom stupni štúdia. Ponúkala tiež programy celoživotného vzdelávania a [[MBA]] štúdium v spolupráci s TU Wien. Univerzita je nositeľom značky kvality [[ECTS]] Label a DS (diploma suplement) Label.<ref>http://www.stuba.sk/english/degree-students/dodatok-k-diplomu-diploma-supplement-label.html?page_id=6305</ref> Za rektora bol 1. septembra 2025 vymenovaný Maximilián Strémy. == História == === Založenie === Predchodkyňou Slovenskej technickej univerzity bola ''Štátna vysoká škola technická Dr. Milana Rastislava Štefánika'' v [[Košice|Košiciach]]. Táto bola zriadená na základe zákona č. 170 Sb. z. a n. z [[25. júna]] [[1937]] s troma študijnými oddeleniami: ''inžinierskeho staviteľstva konštruktívneho a dopravného'', ''inžinierskeho staviteľstva vodohospodárskeho a kultúrneho'', ''zememeračského inžinierstva''. V júli [[1938]] boli menovaní prví desiati profesori školy a [[4. augusta]] 1938 bol na prvom zasadnutí profesorského zboru za [[Rektor (vysoká škola)|rektora]] zvolený jednomyseľne prof. [[Jur Hronec]]. Prvý školský rok sa škole podarilo začať až [[5. decembra]] 1938 v náhradných priestoroch ''Štátneho ústavu pre zveľaďovanie živností'' v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]], kde sa škola urýchlene presťahovala po [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohode]] a [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráži]], keď južné časti Slovenska, vrátane Košíc, boli pripojené k Maďarsku. Už v prvom školskom roku abdikovali traja profesori českej národnosti. Hneď v marci [[1939]] bola škola zrušená a zákonom č. 188 Sl. z. z [[25. júla]] [[1939]] zriadená pod novým názvom ''Slovenská vysoká škola technická'' (názov bol zmenený ešte počas pôsobenia v Martine vo februári 1939<ref name=":0">STU - Univerzita - O nás / História, [http://www.stuba.sk/sk/stu/historia.html?page_id=210 Online]</ref>) už v Bratislave s plánovanými šiestimi odbormi: ''odbor inžinierskeho staviteľstva'', ''odbor špeciálnych náuk'', ''odbor lesníckeho a poľnohospodárskeho inžinierstva'', ''odbor chemickotechnologického inžinierstva'', ''odbor strojného a elektrotechnického inžinierstva'' a ''odbor obchodného inžinierstva''. Odbory sa otvárali postupne, v školskom roku 1939/40 tri, v roku 1940/41 ďalšie dva a šiesty sa neotvoril nikdy, pretože v roku [[1940]] vznikla samostatná [[Vysoká škola obchodná v Bratislave]].<ref name=PRSVST>{{citácia knihy | meno = Anton | priezvisko = Blažej | spoluautori = a kol. | | titul = Päťdesiat rokov Slovenskej vysokej školy technickej | vydavateľ = Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej literatúry | miesto = Bratislava | rok = 1987 | počet strán = 312 }}</ref> ===Vojnové roky=== Počas vojny utrpela škola materiálové škody na budovách, ale aj zariadení. Pred príchodom frontu boli najdrahšie prístroje, zbierky a knihy [[evakuácia|evakuované]] v 160 debnách do [[Žarnovica|Žarnovice]]. Po prezradení úkrytu boli zhabané a odsunuté do [[Nemecko|Nemecka]]. Mnoho pracovníkov a študentov školy sa zapojilo do [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. V boji padli dvaja profesori a dvadsaťtri študentov, z ktorých bolo až desať [[Bulharsko|bulharskej]] národnosti.<ref name=PRSVST /> Medzi nimi sa najznámejším stal antifašista [[Miroslav Nešpor]], ktorý bol v decembri 1944 umučený v [[Ústredňa štátnej bezpečnosti|Ústredí štátnej bezpečnosti]] a ktorému bol v roku [[1946]] udelený titul Ing. a v rokoch 1948 až 2000 bol po ňom pomenovaný internát [[Svoradov]]. ===Povojnové roky=== V roku [[1946]] bol v súvislosti so založením [[Vysoká škola poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach|Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach]] zrušený ''odbor lesníckeho a poľnohospodárskeho inžinierstva''. Na ''odbore inžinierskeho staviteľstva'' bolo vytvorené ''oddelenie architektúry a pozemného staviteľstva''. Od školského roku 1950/51 sa organizačná štruktúra štyroch odborov zmenila na päť fakúlt ([[Fakulta architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulta architektúry]] bola vytvorená zo samostatného oddelenia. Od 1. septembra 2020 bola Fakulta architektúry premenovaná na Fakultu architektúry a dizajnu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=STU Bratislava|odkaz na autora=|titul=Fakulta architektúry a dizajnu STU v Bratislave|url=https://www.fa.stuba.sk/sk/dianie-na-fakulte/aktuality/fakulta-architektury-a-dizajnu-stu-v-bratislave.html?page_id=8004|vydavateľ=fa.stuba.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-09-03|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20201201120421/https://www.fa.stuba.sk/sk/dianie-na-fakulte/aktuality/fakulta-architektury-a-dizajnu-stu-v-bratislave.html?page_id=8004|dátum archivácie=2020-12-01}}</ref>). V školskom roku 1951/52 sa ''Fakulta strojného a elektrotechnického inžinierstva'' rozčlenila na [[Strojnícka fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Strojnícku fakultu]] a [[Elektrotechnická fakulta SVŠT|Elektrotechnickú fakultu]] a z ''Fakulty špeciálnych náuk'' vznikla [[Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach|Banícka fakulta]]. Táto však bola hneď od nasledujúceho roku začlenená do [[Vysoká škola technická v Košiciach|Vysokej školy technickej v Košiciach]]. V rokoch [[1950]] – [[1951]] sa tiež zmenila zodpovednosť za hospodárenie. Dovtedy boli jednotlivé ústavy samostatne účtujúcimi jednotkami, túto úlohu od nich prebrali ''dekanáty'' fakúlt. V roku [[1953]] centralizácia pokračovala a finančnú agendu školy zabezpečoval ''rektorát''. V školskom roku 1952/53 vznikla [[Fakulta ekonomického inžinierstva SVŠT|Fakulta ekonomického inžinierstva]]. V októbri 1953, pri príležitosti 25. výročia školy, udelil [[prezident]] [[Československá socialistická republika|Československej socialistickej republiky]] Slovenskej vysokej škole technickej [[Rad republiky]]. Medzi rokmi 1951 až 1955 sa viac ako zdvojnásobil počet pedagogických pracovníkov z 260 na 586. Od roku [[1956]] začal proces decentralizácie hospodárskych činností späť na jednotlivé ''dekanáty''. Ďalšie väčšie zmeny v organizačnej štruktúre sa udiali v roku 1960. Bola zrušená ''Fakulta ekonomického inžinierstva'', pričom jej študijné smery (stavebný, strojársky, chemický) boli začlenené do príslušných fakúlt. Rovnako došlo k začleneniu ''Fakulty architektúry a pozemného staviteľstva'' pod [[Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Stavebnú fakultu]]. Od školského roku 1960/61 mala SVŠT štyri fakulty: elektrotechnickú, chemickú, strojnícku a stavebnú. V roku 1965 došlo k premenovaniu [[Chemická fakulta Slovenskej vysokej školy technickej|Chemickej fakulty]] na [[Chemickotechnologická fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Chemickotechnologickú fakultu]]. V školskom roku 1966/67 došlo na základe zmeny zamerania a profilov absolventov podľa návrhu vtedajšieho [[Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky|Ministerstva školstva]] k podstatnej redukcii počtu študijných odborov z 36 na 28 (77,8%). Od [[1. septembra]] [[1976]] bola od ''Stavebnej fakulty'' znova odčlenená samostatná [[Fakulta architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulta architektúry]]. V roku 1985 vznikla odčlenením od [[Strojnícka fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Strojníckej fakulty]] [[Strojárskotechnologická fakulta SVŠT|Strojárskotechnologická fakulta]] v [[Trnava|Trnave]].<ref name=PRSVST /> ===Po revolúcii=== Ako dôsledok [[Nežná revolúcia|nežnej revolúcie]] 4. decembra 1989 vznikla ''Koordinačná rada Akademického fóra SVŠT'', ktorá sa skladala z delegovaných zástupcov Akademických fór jednotlivých fakúlt, rektorátu a celoškolských katedier a ústavov. Za cieľ si stanovila okrem iného realizáciu volieb rektora.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ako inžinieri demontovali komunistický režim na technike | url = https://www.stuba.sk/sk/diani-na-stu/prehlad-aktualit/ako-inzinieri-demontovali-komunisticky-rezim-na-technike.html?page_id=13153 | vydavateľ = STU | dátum prístupu = 2025-02-28 | jazyk = sk | meno = Martin | priezvisko = Kristeľ | priezvisko2 = Pálffyová | meno2 = Markéta}}</ref> Od 1. do 20. februára 1990) boli za účasti študentov zvolení dekani: [[Dušan Majdúch|Dušan]] [[Dušan Majdúch|Majdúch]] na Stavebnej fakulte, [[Ladislav Javorčík]] na Strojníckej fakulte, [[Ľudovít Molnár]] na Elektrotechnickej fakulte, [[Karol Polák]] na Strojárskotechnologickej fakulte a [[Robert Špaček]] na Fakulte architektúry. Na Chemickotechnologickej fakulte svoju funkciu obhájil [[Štefan Morávek]]. V rovnakom čase prebiehali aj voľby rektora. Prvé kolo volieb sa konalo 25. januára 1990 v zasadačke Strojníckej fakulty. Voľby sa považovali za platné, pretože počet platných hlasov dosiahol 369, avšak žiadny kandidát nezískal potrebnú väčšinu.<!-- (Voliteľov bolo spolu 400. V tom čase tvorilo SVŠT šesť fakúlt, pričom každá z nich mala vo voľbách 60 voliteľov. 40 voliteľov pochádzalo z pracovísk rektorátu a z celoškolských katedier a ústavov. Voľby boli tajné a za platné sa považovali, ak sa na nich zúčastnili aspoň dve tretiny voliteľov.) --> Do druhého kola volieb, 30. januára 1990, postúpili [[Vojtech Klímek]] a [[Norbert Frištacký]], ktorý sa stal prvým porevolučným rektorom SVŠT, keď z celkovo 358 platných hlasov získal 248. Svojej novej funkcie sa ujal 15. marca 1990. Takýto spôsob voľby prebehol v dejinách našej školy iba raz. V nasledujúcich obdobiach rektora volí [[Akademický senát|akademického senátu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ako inžinieri demontovali komunistický režim na technike | url = https://www.stuba.sk/sk/diani-na-stu/prehlad-aktualit/ako-inzinieri-demontovali-komunisticky-rezim-na-technike.html?page_id=13153 | vydavateľ = STU | dátum prístupu = 2025-02-28 | jazyk = sk | meno = Martin | priezvisko = Kristeľ | priezvisko2 = Pálffyová | meno2 = Markéta}}</ref> Od [[1. apríl]]a [[1991]] bola SVŠT premenovaná na STU. V roku [[2003]] bola vytvorená ako siedma a najmladšia [[Fakulta informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity|Fakulta informatiky a informačných technológií]]. Koncom roka 2006 bolo prijaté nové (prvé) logo STU.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Zápisnica č. 26 zo zasadnutia akademického senátu STU, ktoré sa uskutočnilo dňa 11. 12. 2006|url=https://www.stuba.sk/new/docs/stu/pracoviska/rektorat/akademicky_senat/2006/20061211.pdf|vydavateľ=stuba.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-07-30|miesto=|jazyk=}}</ref> V októbri [[2017]] si STU pripomenula 80. výročie vzniku. Rektor STU pri tejto príležitosti udelil na slávnostnom podujatí po prvý raz najvyššie univerzitné ocenenie ''Medailu [[Jur Hronec|Jura Hronca]]'' absolventovi STU [[Andrej Kiska|Andrejovi Kiskovi]], prezidentovi SR.<ref>https://www.stuba.sk/sk/media/tlacove-spravy/vznik-stu-presahuje-hranice-jednej-skoly.html?page_id=11527</ref> == Rektorát == Terajším sídlom STU (Rektorát) na [[Vazovova ulica|Vazovovej]] 5 v Bratislave sú od septembra 1947 budovy bývalých [[Učňovské pokračovacie školy|učňovských pokračovacích škôl]] (navrhnuté architektmi [[Jiří Grossmann (architekt)|Jiřím Grossmannom]] a [[Alois Balán|Aloisom Balánom]]). Budovy boli vystavané v rokoch 1928 až 1937. V septembri 1947 ich univerzita rozhodnutím povereníka školstva [[Laco Novomeský|Ladislava Novomeského]] zabrala a nepomohlo, že pred budovou protestovalo okolo 700 učňov – boli rozptýlení do iných učňovských budov. === Rektori === #Prof. PhDr. Dr. h. c. [[Jur Hronec]], DrSc. v rokoch 1938 – 1940 a 1945 – 1946 #Prof. Ing. Dr. techn. [[Anton Bugan]] v rokoch 1940 – 1941 #Prof. Ing. Dr. techn. [[František Valentin]] v rokoch 1941 – 1943 #Prof. Ing. [[Štefan Bella]] v rokoch 1943 – 1945 a 1946 – 1947 #Prof. Ing. [[Samuel Kriška]] poverený funkciou v apríli 1945 #Prof. Ing. [[Ján Gonda]], DrSc. v rokoch 1947 – 1949 a 1950 – 1953 #Prof. Ing. Dr. techn. [[Karel Havelka]], DrSc. v rokoch 1949 – 1950 #Prof. Ing. [[Ernest Šišolák]] v rokoch 1953 – 1954 a 1958 – 1959 #Prof. Ing. [[Štefan Chochol]], CSc. v rokoch 1959 – 1960 a 1962 – 1963 #Prof. Ing. Dr. techn. [[Jozef Trokan]] v rokoch 1963 – 1964 a 1968 – 1969 #Prof. Ing. Dr. h. c. [[Anton Blažej]], DrSc. v rokoch 1969 – 1989 (20 rokov – najdlhšie funkčné obdobie) #Prof. Ing. [[Ján Garaj]], DrSc. v rokoch 1989 – 1990 #Prof. Ing. [[Norbert Frištacký]] PhD. v rokoch 1990 – 1991 #Prof. Ing. [[Vojtech Molnár]], DrSc. v rokoch 1991 – 1994 #Doc. Ing. [[Igor Hudoba]], PhD. v rokoch 1994 – 2000 #Prof. RNDr. [[Ľudovít Molnár]] DrSc. v rokoch 2000 – 2003 #Prof. Ing. [[Vladimír Báleš]], DrSc. v rokoch 2003 – 2011 #Prof. Ing. [[Robert Redhammer]], PhD. v rokoch 2011 – 2019 #Prof. Ing. [[Miroslav Fikar]], DrSc. v rokoch 2019 – 2021 #Dr. h. c. , prof.h.c., prof. Dr. Ing. [[Oliver Moravčík]] 2021 - 2025 #Prof. Ing. Maximilián Strémy, PhD. (Maxík) 2025 - súčasnosť Miroslava Fikara odvolala prezidentka [[Zuzana Čaputová]] 22. apríla 2021. Urobila tak dva týždne po doručení súdneho rozhodnutia, vo veci odvolania Fikara z funkcie rektora STU akademickým senátom (AS) školy.<ref name="dennikn-prezidentka-odvolala-z-funkcie-rektora">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka odvolala z funkcie rektora STU | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2362033/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-04-22 | dátum prístupu = 2021-05-02 }}</ref> Predseda AS STU Marián Peciar poslal prezidentke otvorený list (datovaný 19. apríla) so žiadosťou o odvolanie Fikara z funkcie.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Predseda AS STU požiadal prezidentku o odvolanie rektora STU z funkcie|url=https://www.stuba.sk/sk/diani-na-stu/prehlad-aktualit/predseda-as-stu-poziadal-prezidentku-o-odvolanie-rektora-stu-z-funkcie.html?page_id=14199|vydavateľ=www.stuba.sk|dátum prístupu=2021-05-14|jazyk=sk|meno=S. T. U.|priezvisko=Bratislava}}</ref> Peciar rekapituloval priebeh odvolávania nasledovne: 26. októbra 2020 bol AS STU schválený návrh na odvolanie Fikara z funkcie. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR do 2. februára 2021 preverovalo proces odvolania a rozhodnutie AS STU. 3. februára 2021 bol prezidentke doručený návrh ministra Gröhlinga na odvolanie rektora STU. Fikar sa ako občan obrátil na súd a žiadal prehodnotiť svoje odvolanie AS. Právny zástupca AS STU a STU 9. apríla 2021 doručil prezidentke rozhodnutie súdu, ktorý odmietol žalobu občana p. Fikara proti STU.<ref name=":2" /> == Fakulty a pracoviská == Slovenská technická univerzita má v súčasnosti 7 fakúlt (a ústav Manažmentu): # [[Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Stavebná fakulta]] (SvF) # [[Strojnícka fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Strojnícka fakulta]] (SjF) # [[Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulta elektrotechniky a informatiky]] (FEI) # [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulta chemickej a potravinárskej technológie]] (FCHPT) # [[Fakulta architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulta architektúry a dizajnu]] (FAD) # [[Materiálovotechnologická fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave so sídlom v Trnave|Materiálovotechnologická fakulta]] (MTF) # [[Fakulta informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulta informatiky a informačných technológií]] (FIIT) Univerzitné pracoviská<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Fakulty a pracoviská|url=http://www.stuba.sk/sk/fakulty.html?page_id=2990|dátum vydania=|dátum prístupu=2016-12-07|vydavateľ=www.stuba.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20161207195453/http://www.stuba.sk/sk/fakulty.html?page_id=2990|dátum archivácie=2016-12-07}}</ref>: * Rektorát * Centrum výpočtovej techniky * Archív * Vydavateľstvo * Inštitút celoživotného vzdelávania * Ústav manažmentu (pedagogiciké pracovisko s akreditovanou výúčbou<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovak University of Technology in Bratislava|url=https://www.timeshighereducation.com/world-university-rankings/slovak-university-technology-bratislava|vydavateľ=Times Higher Education (THE)|dátum vydania=2020-09-17|dátum prístupu=2020-11-25|jazyk=en}}</ref>) * Know-how centrum: Kancelária pre spoluprácu s praxou, Univerzitný technologický inkubátor * Projektové stredisko * Univerzitné vedecké parky, Centrá STU pre nanodiagnostiku * Poradenské centrum. Účelové a iné zariadenia: VUS Technik, Centrum akademického športu, STU Scientific s.r.o., Materská škôlka STUBAčik == Ranking == V [[Ranking (univerzity)|rankingu]] QS World University Rankings 2016<ref>[https://www.topuniversities.com/subject-rankings/2016 QS World University Rankings 2016]</ref> sa STU dostala do prvej 500-ky elitných svetových univerzít v kategórií Počítačové vedy a informačné technológie, a to na pozíciu 401 – 450. V roku 2020 (spoločne s [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK]]) sa prepadli na miesta medzi 751 až 800<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Top Universities in the World 2020|url=https://www.topuniversities.com/university-rankings-articles/world-university-rankings/top-universities-world-2020|vydavateľ=Top Universities|dátum vydania=2019-06-14|dátum prístupu=2020-11-25|jazyk=en}}</ref> a v roku 2021 na celkove 801 až 1000 miesto, aj keď v strojárenstve a chémii (ale nie IT) je STU stále medzi prvými 500 a 600 univerzitami respektívne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovak University of Technology in Bratislava|url=https://www.topuniversities.com/universities/slovak-university-technology-bratislava/postgrad|vydavateľ=Top Universities|dátum vydania=2014-09-30|dátum prístupu=2020-11-25|jazyk=en}}</ref> V rebríčku Times Higher Education World University Rankings 2016/17<ref>[https://www.timeshighereducation.com/world-university-rankings/2017/world-ranking#!/page/0/length/25/sort_by/rank/sort_order/asc/cols/stats Times Higher Education World University Rankings 2016/17]</ref> sa STU dostala do prvej tisícky najlepších svetových výskumne orientovaných univerzít (801. pozícia). V roku 2020/21 z prvej tisícky vypadla.<ref name=":1" /> V [[QS World University Rankings]] v roku 2021 sa umiestnila ako prvá slovenská univerzita v rebríčku na 601. – 650. mieste [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]] a za ňou na 651. – 700. mieste sa umiestnila [[Univerzita Komenského v Bratislave]].<ref name=":02">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako prichádzame o vysokoškolákov / U nás sa stretla s nezáujmom, tak odišla do Česka. Preč ide každý piaty študent|url=https://www.postoj.sk/130010/u-nas-sa-stretla-s-nezaujmom-tak-odisla-do-ceska-prec-ide-kazdy-piaty-student|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2023-05-11|jazyk=sk|meno=Kristína|priezvisko=Votrubová}}</ref> Z českých univerzít sa najvyššie dostala [[Karlova univerzita]], ktorá skončila na 266. mieste. Za ňou nasledovala na 373. mieste [[Vysoká škola chemicko-technologická v Prahe]] a na 403. mieste [[České vysoké učení technické v Prahe]]. Na 551. – 560. mieste skončila [[Masarykova univerzita]].<ref name=":02" /> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.stuba.sk oficiálna stránka univerzity] * [http://is.stuba.sk Akademický informačný systém STU] * [http://www.absolventi.stuba.sk/ Portál absolventov STU] == Zdroje == * kol.: ''Päťdesiat rokov Slovenskej vysokej školy technickej''. Alfa Bratislava 1987. * [http://www.webometrics.info/top12000.asp?offset=450 Webometrics Ranking of Science] * [https://www.stuba.sk/sk/media/tlacove-spravy/vznik-stu-presahuje-hranice-jednej-skoly.html?page_id=11527 Vznik STU presahuje hranice jednej školy] – tlačová správa STU pri príležitosti 80. výročia STU. {{STU}} {{Vysoké školy na Slovensku}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Slovenská technická univerzita v Bratislave| ]] [[Kategória:Univerzity na Slovensku]] [[Kategória:Verejné vysoké školy na Slovensku]] e9rvk8af95tvte7k4vaeirzkzv98099 0 25415 8370883 8251267 2026-09-19T12:01:39Z ~2026-50618-50 305731 8370883 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Veľké Leváre | Iné názvy = | Obrázok = Velke levare 01.jpg | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Velke levare-malacky-flag.svg | Kraj = Bratislavský | Okres = Malacky | Región = Záhorie | Časti = | Rieka = [[Rudava (rieka)|Rudava]] | Rieka 1 = Lakšársky potok | Zemepisná šírka = 48.503056 | Zemepisná dĺžka = 17.001247 | Nadmorská výška = 170 | Prvá zmienka = [[1378]] | Starosta = Richard Nimsch<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 908 73 | Kód = 504947 | EČV = MA | Predvoľba = +421-34 | Adresa = Ocú Veľké Leváre<br />Štefánikova 747<br />Veľké Leváre<br />908 73 | E-mail = ocuvl@stonline.sk | Telefón = 034/779 41 07 | Fax = 034/779 43 17 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.levare.sk | Commons = Veľké Leváre | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Veľké Leváre''' ([[Maďarčina|maď]]. ''Nagy-Lévárd'', [[Nemčina|nem]]. ''Großschützen)'' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Malacky (okres)|okrese Malacky]]. [[2017|Pri sčítaní k 1.1.2021 mala obec 3719 obyvateľov.]] Pozoruhodnosťami obce je [[kostol]] Mena Panny Márie (Petöcz M.) z roku [[1723]], ktorý je druhým najväčší kostolom (po [[Šaštín-Stráže|šaštínskej]] [[Bazilika|bazilike]]) na Záhorí. Bol postavený pravdepodobne ako pamätník víťazstva nad [[Turci|Turkami]]. Je tu tiež [[habánska kaplnka]] z 18. storočia zasvätená Návšteve Panny Márie (Petöcz Márie) Zaujímavosťou je Habánsky dvor vyhlásený za [[Pamiatková rezervácia|pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry]]. Leží na juhozápadnom okraji obce Veľké Leváre. Rezerváciu tvorí 22 pôvodných viacpodlažných stavieb, vybudovaných v 17. – 19. st., organizovaných okolo bývalého štvorcového námestia. V Izerovom dome je [[Habánske múzeum|Múzeum habánskych remesiel]]. Má dve vedľa seba situované námestia, na ktorých sa nachádzajú najstaršie a najvýznamnejšie objekty. Z obidvoch námestí je prístup k potoku, kde sa nachádzal mlyn a brusiareň. Habáni mali aj vlastnú školu, kaplnku a faru. Dvor mal v čase najväčšieho počtu obyvateľov vyše štyridsať objektov. Väčšina z nich sa zachovala dodnes. Dnešný, i keď starobylý výzor dvora, je poznačený modernizáciou. Slamenú krytinu nahradila pálená škridla, zmenili sa fasády domov. Ale napriek tomu, že ani tu sa čas nezastavil, habánsky dvor sa za posledných sto rokov priveľmi nezmenil. Do roku [[2005]] fungovala v miestnom [[Kaštieľ vo Veľkých Levároch|kaštieli]] s obrovskou záhradou psychiatrická liečebňa, odvtedy chátra. V obci sa nachádza aj Reedukačné centrum, pre chlapcov mentálnym postihnutím vo veku 15 až 18 rokov a nájdeme tu aj národnú prírodnú rezerváciu [[Abrod]]. ==Krajina== Obec Veľké Leváre leží na [[Záhorie|Záhorí]], na západnej strane [[Záhorská nížina|Záhorskej nížiny]]. Obec sa nachádza na vyššej terase rieky [[Morava (rieka)|Moravy]], ktorá vytvára hranicu medzi Slovenskom a Rakúskom. Vzdialená je od nej len 5 kilometrov a severne 7,5 kilometrov od mesta [[Malacky]]. Veľké Leváre susedia so siedmimi obcami. Na severe s [[Moravský Svätý Ján|Moravským Svätým Jánom]] a [[Závod (okres Malacky)|Závodom]], na východe so [[Studienka|Studienkou]], na juhu s Malackami, [[Kostolište|Kostolišťom]] a [[Gajary|Gajarmi]], na západe s [[Malé Leváre|Malými Levármi]] a Drösingom (Rakúsko). Chotár obce má rozlohu 4810 hektárov. Nadmorská výška chotára sa pohybuje v rozpätí 150 – 200 metrov, stred obce sa nachádza vo výške 170 metrov. Rovinný povrch chotára tvoria mladšie [[Terciér|treťohorné]] íly a piesky s nánosmi štvrtohorných nivných uloženín, [[Eolické piesky|naviatych pieskov]] a štrkopieskov. Má piesočnaté, lužné, mačinové, hnedé lesné a močiarové pôdy s menšími náleziskami rašeliny. Východná časť je zalesnená miešaným lesom, v ktorom prevažujú ihličnaté stromy (bory, smreky). Chotár je bohatý na jedlé huby a lovnú zver (jelene, srnce, diviaky, bažanty, zajace). V západnej časti pri rieke Morave v zákutiach čarokrásnej prírody sa skrýva svet rastlín. Je tu veľa hniezdisk vtákov a sídlisk bobrov. V chotári sa nachádza chránené hniezdisko [[hus veľká|husi veľkej]]. V severnej časti chotára sa nachádza Národná prírodná rezervácia Abrod, kde sa vyskytujú vzácne druhy flóry i fauny. Územie obce patrí do povodia rieky Moravy, ktorá ho odvodňuje na severozápade. Na západe odvodňuje časť [[Lakšársky potok]] a na severe potok Porec pretekajúci cez Abrod. Na južnom okraji obce tečie riečka [[Rudava (rieka)|Rudava]], ktorá pramení v severnej časti Záhorskej nížiny, dosahuje dĺžku {{km|45|m}} a pri obci Malé Leváre sa vlieva do rieky Moravy. V Rudave sa vyskytuje 36 druhov rýb a v jej naplaveninách svojrázne rastlinstvo. Obec je zaradená do [[Malacky (okres)|okresu Malacky]] v [[Bratislavský kraj|Bratislavskom kraji]]. ==Dejiny== Prvá zmienka o obci Veľké Leváre pochádza z roku [[1377|1378]]. Obec niesla názov ''Noglew'' (Veľký Strelec), neskoršie Hrubé Leware. Nemecky sa nazývala Gross Schützen. V časoch maďarizácie obec niesla názov Nagy Lévárd. Po vzniku [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] bol názov už v takom tvare, ktorý sa používa dodnes, a to Veľké Leváre. ==Obyvateľstvo== Obec má po národnostnej stránke slovenský charakter. Pri sčítaní, ktoré sa konalo v roku [[1900]], mala obec 2 977 obyvateľov. Z toho bolo 2 419 Slovákov. Z menšín tu žili Rakúšania, Židia, Rómovia, Maďari a Česi. Podľa sčítania z roku [[1991]] žilo v obci 3 193 obyvateľov. V roku [[1919]] žilo v obci 2 327 katolíkov, 335 evanjelikov, 86 židov. Zo sčítania v roku 1991 bolo v obci 2 287 katolíkov, 112 [[Luteráni|evanjelikov]] a 255 obyvateľov bez vyznania. U 520 osôb sa vierovyznanie nezistilo. Obec mala aj svojho žobráka. Ľudia ho nazývali Jožka Bačka. Pri sčítaní k 1.1.2021 mala obec 3719 obyvateľov. ==Ulice== Boskovičova, Družstevná, Gaštanová, Habánsky dvor, Hasičská, Hlinisko, Hollého, Hrnčiarska, Hroznová, Hviezdoslavova, Janka Kráľa, Jurkovičova, Kadlečíkova, K jazeru, Krátka, Krivá, Krížna, Kukučínova, Ľudmily Podjavorínskej, Maliarikova, Martina Benku, Melíškova, Mládežnícka, Nádražná, Na brehu, Nová, Orechová, Pekárska, Pekná, Pinelova, Poľná, Prašná, Pri cintoríne, Priechodná, Pri štadióne, Prvého mája, Riadok, Rudavná, Severná, Slnečná, SNP, Starý dvor, Školská, Športová, Štefánikova, Štúrova, Tichá, Vansovej, Vinohradnícka, Výmoľ, Zadná, Zámočnícka, Závodská. ==Doprava== '''Cestná doprava''' Cez obec prechádza cesta [[Cesta I. triedy 2 (Slovensko)|1. triedy 2]]. Autobusová preprava je v obci pestrá, slúži spojenie do [[Malé Leváre|Malých Levár]], [[Závod (okres Malacky)|Závodu]], [[Moravský Svätý Ján|Moravského sv. Jána]], [[Sekule|Sekúl]], [[Borský Svätý Jur|Borského sv. Jura]] či [[Tomky|Tomkov]], čo sú každodenné linky. Zopár autobusových liniek vedie aj do [[Bratislava|Bratislavy]], [[Senica|Senice]] či [[Skalica (mesto)|Skalice]]. '''Železničná doprava''' [[Železničná stanica Veľké Leváre]] je napojená na sieť [[Železnice Slovenskej republiky|ŽSR]]. Cez obec prechádza železničná trať [[Železničná trať Bratislava – Břeclav|Bratislava – Kúty – Břeclav]]. Sú obsluhované osobnými vlakmi a regionálnymi expressmi (REx). ==Zástavba== Veľké Leváre vznikli ako osada pri ceste z Malaciek do Kútov. Najstaršia časť domov bola pri kostole a v okolí kaštieľa. Sem patria tieto časti: Mestečko, Nový dvor a Nová ulica. V 20. storočí výstavba nových rodinných domov vo Veľkých Levároch pokračovala rýchlym tempom a priniesla vznik nových ulíc. Výstavba bytoviek a domov s priemyselnými či služobnými funkciami výrazne zmenila vzhľad obce a dala jej polomestský charakter. Do nových ulíc boli vybudované cestné spoje. Obec má v súčasnosti takmer 60 ulíc. Do obce patria aj miestne časti, domy a samoty. Najväčšou a najvýznamnejšou usadlosťou je osada Nivky vzdialená vzdušnou čiarou cca 3 km severovýchodne od železničnej stanice obce, ktorá vznikla ako šľachtický veľkostatok a veľký hospodársky dvor s obytnými budovami pre správu a služobníctvo a priľahlými obrábanými poľnohospodárskymi pozemkami. Celý areál dal vybudovať v 18. storočí kardinál Kollonich vtedajší majiteľ kaštiela. Po vymretí rodu Kollonichovcov prevzal v 19. storočí majetky i s kaštieľom gróf Štefan Wenckheim, ktorý sa do rodiny priženil. Na statku bol zavedený chov prasiat, hovädzieho dobytka a koní, taktiež domácej hydiny. V areáli bolo vybudované malé jazierko pre husi a kačice. Kaštieľ grófa Wenckheima bol odtiaľto zásobovaný mäsom a poľnohospodárskymi produktami. Po zoštátnení v roku 1948 celý areál prešiel pod správu Štátnych majetkov. Dnes existujú úvahy o vytvorení v tomto priestore zariadenia pre voľnorekreačné aktivity obyvateľstva.[[Súbor:Velké Leváre 8624.jpg|náhľad|Pohľad na rieku Rudava]] ===Cirkevné stavby=== ;Farský kostol Terajší chrám vo Veľkých Levároch dal postaviť [[Viedeň|viedenský]] [[kardinál]] a [[arcibiskup]] Žigmund Kolonič. Stavba kostola trvala štyri roky. Kostol je zasvätený Menu Panny Márie. Chrám je postavený v [[barok]]ovom slohu. Je to mohutná stavba, skladajúca sa z jednej lode, ktorá má pozdĺžny tvar. Jeho dĺžka je 44 metrov, výška 23 metrov a šírka 16 metrov. Dovnútra sa zmestí približne 3000 ľudí. Kostol má tri brány: jednu na priečelí, ďalšie dve po bokoch. Veže majú výšku 46 metrov. Vonkajšie murivo tejto vysokej stavby je členené lizénovým medzipilastrovým rámcovaním. Fasáda kostola je dvojtónová. Posledné úpravy na chráme sa konali v roku [[2003]]. Bočné priečelia prerušuje šesť vyšších, hore zaoblených okien. Kostol má spolu deväť okien. Majestátne dvojvežové priečelie chrámu je bohato členené pilastrami so [[Štuka (malta)|štukovými]] obrazcami, výklenkami a farebnými oknami. V strede dolu sa nachádza hlavný vchod. Vedie k nemu schodisko, ktoré pôvodne nemalo taký rozsah ako v súčasnosti. Na priečelí sa nachádzajú výklenky pre sochy. Kostol bol počas [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] značne poškodený. Následne bol však opäť opravený. ;Farské budovy Pôvodnú faru z pevného materiálu dal vybudovať zakladateľ kostola Žigmund Kolonič v dvoch etapách: prvú časť roku [[1773]], druhú časť roku [[1738]]. Bola to stavba čiastočne klenbová a pokrytá pálenou škridlou. Mala päť izieb, dve komory, dve pivnice a kuchyňu. Fara prešla viacerými prestavbami, no aj tak bola v dezolátnom stave. Preto bola na jar roku [[1938]] zbúraná v dôsledku stavby novej cesty. Postavila sa nová fara, ktorá slúži dodnes. Je to dvojpodlažná stavba a má deväť miestností.[[Súbor:Habaner 8660.jpg|náhľad|Pohľad na [[Habánska kaplnka|Habánsku kaplnku]]|alt=]] ;Evanjelický kostol a evanjelická fara Evanjelický kostol, ktorý bol postavený po vydaní [[Tolerančný patent|tolerančného patentu]], nemal pôvodne vežu, zvony ani priamy vchod z ulice. Terajšia budova fary je z roku [[1902]]. Evanjelický kostol vo Veľkých Levároch je klasická sieňová stavba so zaobleným [[oltár]]nym uzáverom a štítovým priečelím. Fasády sú hladké, členené iba oknami v dvoch radoch. Za oltárnym uzáverom je pristavaná sakristia z roku [[1952]]. Vpredu je vstavaná veža z roku [[1938]]. Pôvodne mal kostol drevenú zvonicu s tromi oceľovými [[zvon]]mi. Kostol je z troch strán obohnaný múrom. Viackrát bol opravovaný. V súčasnosti má žlto – bielu fasádu. ;Kláštor Hubertinum Roku [[1892]] [[gróf]]ka Adalberta Koloničová so svojím zaťom grófom Štefanom Wenckheimom darovali jednopodlažný dom v časti Mestečko rehoľnej kongregácii Dcéry božskej lásky. Zakladateľka kongregácie Františka Lechnerová prevzala dom osobne dňa [[25. september|25. septembra]] [[1892]] a usadila tam štyri rehoľné sestry. Budova mala štrnásť miestností, v ktorých sa zariadili obývacie miestnosti, kaplnku, kuchyňu, jedáleň a triedy. K domu patrila veľká záhrada. Názov Hubertinum dostal podľa mladej grófky Huberty Wenckheimovej, ktorá zomrela ako 22-ročná. Hubertinum bol prvý rehoľný dom mariánok na Slovensku.. Roku [[1916]] tu bolo šesť sestier a sväté omše sem chodieval slúžiť miestny kňaz. Bola tu zriadená aj škola pre dievčatá. Rehoľné sestry popri školskej práci aktívne podporovali aj katolícke spolky, nacvičovali [[Divadlo|divadelné]] hry, starali sa aj o opustených a chorých ľudí. V rámci likvidácie kláštorov na Slovensku po nástupe komunizmu vyviezli aj sestry z Veľkých Levár v auguste [[1950]]. Z budovy odstránili nápis Hubertinum so železným krížom. Budova plnila len školské účely. V roku [[1994]] sa na žiadosť obce Veľké Leváre vrátili sestry z rehoľnej kongregácie Dcéry božskej lásky. Roku [[1995]] sa začala rekonštrukcia budovy. Sestry sa nasťahovali z náhradných priestorov do Hubertina [[30. december|30. decembra]] [[1996]]. ===Svetské budovy=== ;[[Kaštieľ vo Veľkých Levároch|Kaštieľ]] [[Súbor:Kaštieľ Veľké Leváre.jpg|alt=Kaštieľ vo Veľkých Levároch.|vľavo|náhľad|[[Kaštieľ vo Veľkých Levároch]].]] Barokový kaštieľ, ktorý sa nachádza na návrší nad potokom Rudava, dali postaviť Koloničovci na starších [[Gotika|gotických]] a [[Renesancia|renesančných]] základoch. Je to poschodová trojkrídlová budova s pôdorysom tvaru U a s dvojitou škridlicovitou strechou. Roku [[1931]] gróf Anton Wenckheim odpredal kaštieľ aj s parkom uršulínkam z Bratislavy. Roku [[1941]] miestny kaštieľ od rádu uršulínok odkúpilo Ministerstvo vnútra. Odbor zdravotníctva tu zriadil psychiatrický liečebný ústav. Ten prestal fungovať v roku [[2005]] a odvtedy kaštieľ nevyužívaný chátra. Kaštieľ je majetkom SR a spravuje ho Univerzitná nemocnica Bratislava. ;Habánsky dvor Habánsky dvor leží pri ceste do [[Malé Leváre|Malých Levár]]. Má dve vedľa seba situované námestia, na ktorých sa nachádzajú najstaršie a najvýznamnejšie objekty. Z obidvoch námestí je prístup k potoku, kde sa nachádzal mlyn a brusiareň. Habáni mali aj vlastnú školu, [[Habánska kaplnka|kaplnku]] a faru. Dvor mal v čase najväčšieho počtu obyvateľov vyše štyridsať objektov. Väčšina z nich sa zachovala dodnes. Dnešný, i keď starobylý výzor dvora, je poznačený modernizáciou. Slamenú krytinu nahradila pálená škridla, zmenili sa fasády domov. Ale napriek tomu, že ani tu sa čas nezastavil, habánsky dvor sa za posledných sto rokov priveľmi nezmenil.[[Súbor:Habaner 8602.jpg|náhľad|[[Habánske múzeum]]|alt=]] ===Školy=== V obci existovalo doteraz viacero škôl s rôznym zameraním. ;Rímskokatolícka škola Prvá [[škola]] v obci vznikla pri katolíckej fare. Školy sa väčšinou stavali pri kostoloch a prvými učiteľmi boli farári. V roku [[1896]] bola v Hubertíne otvorená škola, ktorá mala dve dievčenské triedy. V tom čase bola zrušená Habánska škola, z ktorej chlapci prešli do katolíckej školy a dievčatá do Hubertína. V roku [[1912]] bola chlapčenská škola rozšírená o jednu triedu, čo znamenalo, že sa stala trojtriednou. Po prevrate v roku [[1918]] sa v škole začalo vyučovať po slovensky a učitelia boli povinní rozvinúť aj mimoškolskú kultúrnu a osvetovú činnosť. Roku [[1920]] sa uskutočnila ďalšia prestavba školy. Rímskokatolícka [[ľudová škola]] existovala do roku [[1945]], kedy ju poštátnili. Neskoršie žiaci prešli do Hubertina a meštianky, pôvodná budova sa však zachovala, prešla niekoľkými rekonštrukciami a dnes je tam reštaurácia VERDE. ;Evanjelická ľudová škola Evanjelická ľudová škola vznikla po zabratí katolíckeho kostola i fary. Roku [[1930]] evanjelická jednotriedka prešla do novozaloženej štátnej ľudovej školy. Roku [[1939]] po zrušení štátnej ľudovej školy bola obnovená evanjelická jednotriedna ľudová škola. Roku 1945 bola poštátnená. ;Habánska škola Bola postavená typickým habánskym [[štýl]]om – mala slamenú strechu. Pozostávala z učebne, [[učiteľ]]ského bytu s izbou, kuchyňou a chodbou. Bol to typický habánsky dom so slamenou strechou. Dlhoročnou habánskou učiteľkou v tejto škole bola pani Margita Černá, ktorá mala v priestoroch školy byt, v ktorom so svojou mamou žila. Pochovaná je na Martinskom cintoríne v Bratislave. Vyučovacím jazykom bola nemčina. Škola sa nachádzala v Habánskom dvore pri hlavnej ceste do Malých Levár. Dnes je budova bývalej habánskej školy zrekonštruovaná na súkromný rodinný dom. ;Učňovská škola Roku [[1919]] bola v obci otvorená učňovská škola, ktorej štúdium trvalo dva roky. Existovala do roku 1939. Vyučovalo sa v nej v dvoch triedach. ;[[Židia|Židovská]] škola Pred [[Prvá svetová vojna|prvou svetovou vojnou]] bola v obci jednotriedna židovská škola. Navštevovali ju žiaci z Veľkých Levár, z Malých Levár a zo Závodu. Učebňa bola k prístavku synagógy. Vyučovalo sa v nej náboženstvo a [[hebrejčina]]. Synagóga i škola stáli v tesnom susedstve rímskokatolíckej fary. Na konci prvej svetovej vojny škola zanikla. Na mieste synagógy a školy dnes stojí súkromný rodinný dom. ;Nemecká škola Roku 1941 miestna nemecká strana Deutsche Partei zriadila v arizovanom dome Jelínkovcov samostatnú školu pre nemecké deti. Táto škola bola súkromného charakteru a mala dve triedy. Budova školy stála v tesnom susedstve rímskokatolíckej fary pri hlavnej ceste, z druhej strany rímskokatolícka fara susedila so židovskou motlitebňou. Nemecká škola zanikla po druhej svetovej vojne. ;Štátna meštianska a ľudová škola Roku 1922 boli v obci otvorené dve triedy [[meštianska škola|meštianskej školy]] pre žiakov z Veľkých a Malých Levár. V nasledujúcich dvoch rokoch postupne boli zriadené ďalšie dve triedy a meštianska škola bola úplná. Škola najprv nemala vlastnú budovu, triedy boli umiestnené v troch súkromných domoch. V rokoch 1928 – 1929 bola postavená na mieste malého rybníka v blízkosti kaštieľa dvojpodlažná budova školy, do ktorej sa [[meštianska škola|meštianka]] presťahovala. Momentálne táto budova je majetkom SR a spravuje ju Univerzitná nemocnica Bratislava. Nachádza sa na ulici Komenského. ;Ľudová hospodárska škola Roku 1924 bola v obci založená dvojtriedna hospodárska škola, do ktorej chodila mládež roľníkov po ukončení 6. triedy Ľudovej školy. V škole bolo prerušené v rokoch 1926 –1928. Po zriadení meštianskej školy vo Veľkých Levároch záujem o školu poklesol. Základná škola vznikla v roku 1991. Sídli na Melíškovej ulici. ===Mlyny=== Na južnom okraji obce tečie potok Rudava. Je to umelo vykopaný kanál, ktorý miestne panstvo zriadilo ešte v časoch poddanstva. Vznikli postupne štyri mlyny. V roku 1948 boli skonfiškované. ;Mlyn na píle Od grófa Wenckheima ho odkúpil Ferdinand Tihlárik. Mlyn po vyhorení bol rozšírený a zaopatrený vodnou turbínou. Oddávna pri mlyne stála aj vodná píla na rezanie stavebného dreva. Tento mlyn dodával elektrický prúd do obce od čias zriedenia elektrárne. ;Mlyn pod kaštieľom Mlyn zásoboval kaštieľ elektrickou energiou. Od Wenckheimovcov ho spolu s kaštieľom odkúpili sestry uršulínky v roku 1932. Mlel len vtedy, keď mal dostatok vody. Mlyn sa nachádza v areáli kaštieľa, v súčasnosti nie je využívaný. ;Mlyn na Kaniži Leží pod Habánskym dvorom. V roku 1921 ho odkúpil vtedajší nájomník Ján Dopjera. Mlyn vyhorel v roku 1976. V súčasnosti je budova mlynu rekonštruovaná na súkromný rodinný dom. ;Fajtákovský mlyn Ležal na sútoku rieky Rudavy a mlynského kanálu. Už dávno neexistuje. ;Brúsiareň (Šlauferňa). Na riečke Rudava na južnom okraji obce existovala dlhé roky brúsiareň ľudovo zvaná Šlauferňa. Mala veľké vodné koleso, ktoré roztáčalo pomocou drevenej osi brúsny kotúč, ktorý bol vo vnútri budovy. Podobala sa mlynu. Vybudovali ju miestni habáni pre svoje potreby ale slúžila tiež pre potreby celej obce. Brúsili sa tam sekery, nože, kosy a ostatné poľnohospodárske náradie. Existovala tu i vlastná výroba nožov pre domácnosť. Šlauferňa fungovala zároveň ako kováčska a zámočnícka dielňa. Šlauferňa patrila do Habánskeho dvora a vlastnila ju rodina Andreasa Waltera. Stála na pravom brehu Rudavy na pozemku súčasného vlastníka Pavla Kalivodu, ktorý je pravnukom Andreasa Waltera. Zanikla okolo roku 1940. ;Píla Tunajšiu pílu pri lesoch veľkostatku Wenckheimovcov zriadila ešte rakúsko-uhorská vojenská správa roku 1917. Po prevrate v roku 1918 prevzalo pílu Ministerstvo národnej obrany, ktoré rozšírilo jej výkonnosť. Pri píle zriadilo komplexne vybavenú stolársku dielňu. V čase hospodárskej krízy koncom roku 1933 bola práca na píle zastavená. V roku 1946 vojenské lesné podniky obnovili činnosť píly zo štyrmi pásovými pílami a stolárskou dielňou. V roku 1969 píla bola majetkom jednotného roľníckeho družstva. Neskôr prešla do vlastníctva obce v rámci komunálnych služieb. ;Prievoz Na hraniciach s Rakúskom pri rieke Morave bol prievoz s hostincom. Ľudia i kone s povozmi sa prevážali na druhú stranu člnom i kompou. Prievoz využívali aj miestni obyvatelia, ktorý mali časť pozemkov na druhom brehu rieky Moravy. Po prevrate v roku 1918 prievoz stratil niekdajší význam, pretože sa skončila možnosť voľného prechodu do Rakúska. Prievoz bol majetkom miestneho panstva, ktoré ho dávalo do prenájmu. Habánska rodina Tittelovcov, ktorá mala prievoz dlhší čas v prenájme, odkúpila ho roku 1918 od Štefana Wenckheima. Pri prievoze na brehu Moravy stával hostinec pod názvom "Hostinec u prievozu", ktorý spravovala a viedla pani Anna Tittlová. Taktiež pri hostinci stála stodola a malé maštale pre domáce zvieratá. Vedľa hostinca stál malý domček pre finančnú stráž. Všetky budovy i samotný prievoz existovali do roku 1948. Prievoz bol po roku 1948 zrušený a budovy boli asanované. ;Sochy, pomník a kríže ;Ján Nepomucký Socha svätého je v záhradke pred farou. Je to barokové dielo z vápenca od neznámeho kamenosochára. Postava svätca s biretom na hlave a s palmou a krížom v ľavej ruke stojí na štvorbokom kamennom podstavci. Socha pôvodne stála pred farskou záhradou, neskôr pri ceste do Malaciek. Na terajšom mieste je po renovácií od roku 1993. Pred katolíckym kostolom z oboch strán schodiska stoja na kamenných podstavcoch dve sochy, ktoré tu boli prenesené z Hubertina po roku 1948: Socha Božského Srdca Ježišovho – zľava. Socha Panny Márie Pomocnice – sprava. ;Trojičný stĺp Je zhotovený z pieskovca a stojí oproti kostolu. Podstavec tvorí štvorhranný blok s dvoma stupňami. Driek stĺpa je zakončený štvorbokou hlavicou a na nej je výstupok kruhovitého tvaru, na ktorom je situované súsošie Najsvätejšej Trojice. Súsošie pozostáva z postáv Boha Otca a Ježiša Krista, ktoré sedia na oblakoch. Nad nimi sa vznáša Duch Svätý. Votívna tabuľka na druhom stupni podstavca hlása, že toto dielo dal roku 1911 postaviť Ján Janči spolu s manželkou. ;Socha svätého Floriána Socha patróna všetkých hasičov stojí na ulici SNP. Zhotovená je z bronzu. V roku 1895 ju dal urobiť gróf Štefan Wenckheim, čestný predseda miestneho zboru hasičov. V roku 2003 bola pri príležitosti 150. výročia založenia hasičského zboru opravená. ;Pomník padlým vojakom V roku 1930 bol oproti katolíckemu kostolu postavený pomník vojakom z obce padlým v 1. svetovej vojne. Na pomníku sú umiestnené fotografie s menami vojakov. Spolu ich je 56. V roku 1949 sem doplnili ďalších 17 mien miestnych obyvateľov, ktorí padli na bojiskách 2. svetovej vojny, ale aj doma počas prechodu frontu. Nad pomníkom je hore umiestnená socha Ježiša Krista s rozpätými rukami. Pod ňou je socha anjela s padlým vojakom v náručí. Kríže Podľa kanonickej vizitácie z roku 1912 bolo v obci šesť krížov. Kríže sa stavali na cintorínoch a pri cestách do okolitých obcí. Okrem cintorínskych krížov boli v chotári Veľkých Levár tieto kríže: Kamenný kríž pred kostolnou ohradou. Tento masívny kríž dali postaviť Michal a Karol Haffnerovci. Predtým tu bol drevený kríž. Drevený misijný kríž s vročením 1946 stojí pri priečelí kostola. Kamenný kríž pri ceste do Moravského Svätého Jána(dnes na konci Štefánikovej ulice). Kamenný kríž pri ceste do Malých Levár, v roku 1952 bol odstránený. Drevený kríž pri ceste do Malaciek dali postaviť farníci. Starala sa oň obec. Dnes už neexistuje. Drevený kríž pri ceste do Studienky, dnes už neexistuje. Oceľový kríž pri ceste do Závodu s kovovým korpusom je z roku 1968. Oceľový kríž pri ceste do Moravského Svätého Jána s kovovým korpusom je z roku 1968. ;Božia muka Stojí za obcou pri bývalej ceste do Moravského Svätého Jána. Stavba je z tehlového muriva vo štvorcovom pôdoryse, omietnutá tenkou vrstvou vápenno – pieskovej omietky. V hornej časti je murivo rozšírené a na dvoch stranách otvorené. Vo výklenku bola pôvodne socha Panny Márie. V roku 1996 bola opravená. ===Vodné plochy=== Okrem rieky Morava, riečky Rudava, potoka Lakšár a Porec sa v chotári obce vyskytovali i iné vodné plochy. ;Babie jazero Pri ceste do Moravského Svätého Jána asi 1 kilometer za obcou sa nachádza malé, tzv. "Babí jazero" v súčasnosti s upravenými brehmi a otvorenou chatou pre účely oddychu a pikniku. O úpravu jazera a postavenia chaty sa postarali členovia miestneho Poľovného združenia, ktoré celý areál i spravuje. Priestor jazera i s budovou sa dnes hlavne využíva na spoločenské akcie poriadané Poľovným združením pre občanov obce a deti. ;Cigánske jazero Na severnom okraji obce v smere na Moravský Svätý Ján bývalo kedysi tzv. Cigánske jazero. V minulosti na brehu jazera stála rómska osada. Jazero bolo plytké, hĺbka vody v ňom nepresahovala 1-2 m, šírka jazera bola cca 80 m, dĺžka cca 150 m. V zime to bolo obľúbené miesto na korčuľovanie. Na jazere sa v zime ťažil ľad, ktorý sa uskladňoval v tzv. "Ledovni", čo bola budova v blízkosti rímsko-katolíckeho kostola s hlbokým podzemným priestorom. Ľad slúžil na chladenie a uskladňovanie mäsa, piva a iných rýchlo sa kaziacich potravín. V [[70. roky 20. storočia|70. rokoch 20. storočia]] bolo jazero zasypané, rómska osada zlikvidovaná - jej obyvatelia si postavili pekné murované domy v obci medzi domami ostatných obyvateľov. V súčasnosti sa na pôvodnom mieste jazera nachádzajú priemyselné objekty. Ledovňa bola rekonštruovaná a premenená na Poľovnícky dom, ktorý slúži miestnemu Poľovnému združeniu. ;Rybníček Na východnom okraji obce sa v minulosti nachádzalo jazero Rybníček. Slúžilo ako zásobáreň vody a v zime na korčuľovanie. Dnes sa na tomto mieste nachádza záhradkárska osada miestneho spolku. '''Jazierko pri ceste do Malaciek''' V minulosti na južnom okraji obce pri poľnej ceste, ktorá bola odbočkou cesty do Malaciek existovalo malé jazierko okrúhleho tvaru o šírke asi 20 m. Na brehu jazierka stála socha sv. Jána Nepomuckého. Začiatkom leta sa k tejto soche konali cirkevné procesie s prosbou o dobrú úrodu poľnohospodárskych plodín. Jazierko bolo na západnom okraji terajšieho areálu benzínovej pumpy, ktorá bola postavená omnoho neskoršie. Jazierko bolo v 2. polovici 20. storočia zasypané a socha sv. Jána Nepomuckého bola prenesená do zahrádky rímskokatolíckej fary, kde stojí dodnes. '''Jazero v kaštieli''' V Levárskom kaštieli existuje jazero, ktoré vybudovali vtedajší majitelia kaštieľa pravdepodobne v 19. storočí ako súčasť veľkého nádherného parku. Jazero je približne okrúhleho tvaru o šírke cca 80 m. Jazero slúžilo na člnkovanie a oddych majiteľov kaštieľa a ich návštevníkov. Jazero má prítok vody vedený z riečky Rudava i odtok do kanálov v poli. V súčasnosti je jazero dosť zabahnené a neudržiavané. ;Bezedné jamy Asi 1 km od obce južným smerom za pôvodným tokom Rudavy boli v minulosti tri vodné plochy, tzv. "Bezedné jamy" Najväčšia z nich bola okrúhleho tvaru, široká asi 60 m, ostatné dve boli menšie. Hĺbka vody v najväčšej z nich bola viac ako 4 m. Jamy boli dobre zarybnené a boli obľúbenou lokalitou miestnych rybárov. Cez dve jamy pretekal tzv. Starý kanál, tretia - najmenšia jama nemala prítok ani odtok. Pri úprave v bezprostrednej blízkosti sa nachádzajúcich Baďurovských rybníkov boli v 70 rokoch 20. storočia Bezedné jamy zasypané a dnes v týchto miestach tečie už len Starý kanál. '''Stará Morava''' Do chotára obce patrí slepé rameno rieky Moravy , ktoré sa nachádza vzdušnou čiarou cca 4,5 km severozápadne od obce Veľké Leváre. Má podobu podkovy, v najširšom mieste má rameno šírku cca 100 m, rozpätie ramien cca 600 m a susedí bezprostredne s hlavným tokom rieky Moravy. Táto lokalita bola v minulosti veľmi obľúbená. Medzi jej ramenom a riekou Morava stál pred 2. svetovou vojnou hostinec, ktorý spravovala pani Anna Tittlová. Pri hostinci na brehu rieky bol prievoz na druhú stranu do Rakúska hojne využívaný obidvomi stranami. Bolo to výletné miesto pre obyvateľov obidvoch krajín a často sa tam uskutočňovali i školské výlety detí z Malých i Veľkých Levár. Rameno Stará Morava bolo dobre zarybnené a bolo miestom častých návštev miestnych rybárov. Zarybneniu hodne napomáhalo i každoročné vylievanie rieky na jar po topení snehu v horách na severe Moravy, keď záplavy pokryli veľké územie až po priľahlé dediny a niekedy boli zatopené i časti dedín. Pred 2 sv.vojnou viedla z obce k ramenu cesta a dalo sa tam dostať i autom. Dnes je to obľúbené miesto miestnych rybárov == Významní rodáci a osobnosti == *[[Anton Štefánek]], politik a zakladateľ slovenskej sociológie *[[Ladislav Slovák]], dirigent *[[Gustav Brom|Gustav Brom (Frkal)]], kapelník, dirigent, spevák == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == *[[Abrod]] *[[Habánska kaplnka]] *[[Habánske múzeum]] *[[Kaštieľ vo Veľkých Levároch]] *[[Starý kanál (prítok Zohorského kanála)]] *[[Železničná stanica Veľké Leváre]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} *[http://www.velkelevare.sk Neoficiálna stránka obce Veľké Leváre] *[http://www.velkelevare.info Zoznam stránok o Veľkých Levároch] *[http://www.mkregion.sk/Malacky/vlevare/index.htm Obec Veľké Leváre] *[http://farnost.velkelevare.info Rímskokatolícka farnosť Veľké Leváre] {{Obce okresu Malacky}} {{Pamiatkové rezervácie na Slovensku}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Veľké Leváre| ]] [[Kategória:Obce okresu Malacky]] [[Kategória:Pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry na Slovensku]] [[Kategória:Záhorie]] jev7fiytdxzfkucdah1c529yv4lbxks 8370885 8370883 2026-09-19T12:09:39Z ~2026-50618-50 305731 8370885 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Veľké Leváre | Iné názvy = | Obrázok = Velke levare 01.jpg | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Velke levare-malacky-flag.svg | Kraj = Bratislavský | Okres = Malacky | Región = Záhorie | Časti = | Rieka = [[Rudava (rieka)|Rudava]] | Rieka 1 = Lakšársky potok | Zemepisná šírka = 48.503056 | Zemepisná dĺžka = 17.001247 | Nadmorská výška = 170 | Prvá zmienka = [[1378]] | Starosta = Richard Nimsch<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 908 73 | Kód = 504947 | EČV = MA | Predvoľba = +421-34 | Adresa = Ocú Veľké Leváre<br />Štefánikova 747<br />Veľké Leváre<br />908 73 | E-mail = ocuvl@stonline.sk | Telefón = 034/779 41 07 | Fax = 034/779 43 17 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.levare.sk | Commons = Veľké Leváre | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Veľké Leváre''' ([[Maďarčina|maď]]. ''Nagy-Lévárd'', [[Nemčina|nem]]. ''Großschützen)'' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Malacky (okres)|okrese Malacky]]. [[2017|Pri sčítaní k 1.1.2021 mala obec 3719 obyvateľov.]] Pozoruhodnosťami obce je [[kostol]] Mena Panny Márie (Petöcz M.) z roku [[1723]], ktorý je druhým najväčší kostolom (po [[Šaštín-Stráže|šaštínskej]] [[Bazilika|bazilike]]) na Záhorí. Bol postavený pravdepodobne ako pamätník víťazstva nad [[Turci|Turkami]]. Je tu tiež [[habánska kaplnka]] z 18. storočia zasvätená Návšteve Panny Márie (Petöcz Márie) Zaujímavosťou je Habánsky dvor vyhlásený za [[Pamiatková rezervácia|pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry]]. Leží na juhozápadnom okraji obce Veľké Leváre. Rezerváciu tvorí 22 pôvodných viacpodlažných stavieb, vybudovaných v 17. – 19. st., organizovaných okolo bývalého štvorcového námestia. V Izerovom dome je [[Habánske múzeum|Múzeum habánskych remesiel]]. Má dve vedľa seba situované námestia, na ktorých sa nachádzajú najstaršie a najvýznamnejšie objekty. Z obidvoch námestí je prístup k potoku, kde sa nachádzal mlyn a brusiareň. Habáni mali aj vlastnú školu, kaplnku a faru. Dvor mal v čase najväčšieho počtu obyvateľov vyše štyridsať objektov. Väčšina z nich sa zachovala dodnes. Dnešný, i keď starobylý výzor dvora, je poznačený modernizáciou. Slamenú krytinu nahradila pálená škridla, zmenili sa fasády domov. Ale napriek tomu, že ani tu sa čas nezastavil, habánsky dvor sa za posledných sto rokov priveľmi nezmenil. Do roku [[2005]] fungovala v miestnom [[Kaštieľ vo Veľkých Levároch|kaštieli]] s obrovskou záhradou psychiatrická liečebňa, odvtedy chátra. V obci sa nachádza aj Reedukačné centrum, pre chlapcov mentálnym postihnutím vo veku 15 až 18 rokov a nájdeme tu aj národnú prírodnú rezerváciu [[Abrod]]. ==Krajina== Obec Veľké Leváre leží na [[Záhorie|Záhorí]], na západnej strane [[Záhorská nížina|Záhorskej nížiny]]. Obec sa nachádza na vyššej terase rieky [[Morava (rieka)|Moravy]], ktorá vytvára hranicu medzi Slovenskom a Rakúskom. Vzdialená je od nej len 5 kilometrov a severne 7,5 kilometrov od mesta [[Malacky]]. Veľké Leváre susedia so siedmimi obcami. Na severe s [[Moravský Svätý Ján|Moravským Svätým Jánom]] a [[Závod (okres Malacky)|Závodom]], na východe so [[Studienka|Studienkou]], na juhu s Malackami, [[Kostolište|Kostolišťom]] a [[Gajary|Gajarmi]], na západe s [[Malé Leváre|Malými Levármi]] a Drösingom (Rakúsko). Chotár obce má rozlohu 4810 hektárov. Nadmorská výška chotára sa pohybuje v rozpätí 150 – 200 metrov, stred obce sa nachádza vo výške 170 metrov. Rovinný povrch chotára tvoria mladšie [[Terciér|treťohorné]] íly a piesky s nánosmi štvrtohorných nivných uloženín, [[Eolické piesky|naviatych pieskov]] a štrkopieskov. Má piesočnaté, lužné, mačinové, hnedé lesné a močiarové pôdy s menšími náleziskami rašeliny. Východná časť je zalesnená miešaným lesom, v ktorom prevažujú ihličnaté stromy (bory, smreky). Chotár je bohatý na jedlé huby a lovnú zver (jelene, srnce, diviaky, bažanty, zajace). V západnej časti pri rieke Morave v zákutiach čarokrásnej prírody sa skrýva svet rastlín. Je tu veľa hniezdisk vtákov a sídlisk bobrov. V chotári sa nachádza chránené hniezdisko [[hus veľká|husi veľkej]]. V severnej časti chotára sa nachádza Národná prírodná rezervácia Abrod, kde sa vyskytujú vzácne druhy flóry i fauny. Územie obce patrí do povodia rieky Moravy, ktorá ho odvodňuje na severozápade. Na západe odvodňuje časť [[Lakšársky potok]] a na severe potok Porec pretekajúci cez Abrod. Na južnom okraji obce tečie riečka [[Rudava (rieka)|Rudava]], ktorá pramení v severnej časti Záhorskej nížiny, dosahuje dĺžku {{km|45|m}} a pri obci Malé Leváre sa vlieva do rieky Moravy. V Rudave sa vyskytuje 36 druhov rýb a v jej naplaveninách svojrázne rastlinstvo. Obec je zaradená do [[Malacky (okres)|okresu Malacky]] v [[Bratislavský kraj|Bratislavskom kraji]]. ==Dejiny== Prvá zmienka o obci Veľké Leváre pochádza z roku [[1377|1378]]. Obec niesla názov ''Noglew'' (Veľký Strelec), neskoršie Hrubé Leware. Nemecky sa nazývala Gross Schützen. V časoch maďarizácie obec niesla názov Nagy Lévárd. Po vzniku [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] bol názov už v takom tvare, ktorý sa používa dodnes, a to Veľké Leváre. ==Obyvateľstvo== Obec má po národnostnej stránke slovenský charakter. Pri sčítaní, ktoré sa konalo v roku [[1900]], mala obec 2 977 obyvateľov. Z toho bolo 2 419 Slovákov. Z menšín tu žili Rakúšania, Židia, Rómovia, Maďari a Česi. Podľa sčítania z roku [[1991]] žilo v obci 3 193 obyvateľov. V roku [[1919]] žilo v obci 2 327 katolíkov, 335 evanjelikov, 86 židov. Zo sčítania v roku 1991 bolo v obci 2 287 katolíkov, 112 [[Luteráni|evanjelikov]] a 255 obyvateľov bez vyznania. U 520 osôb sa vierovyznanie nezistilo. Obec mala aj svojho žobráka. Ľudia ho nazývali Jožka Bačka. Pri sčítaní k 1.1.2021 mala obec 3719 obyvateľov. ==Ulice== Boskovičova, Družstevná, Gaštanová, Habánsky dvor, Hasičská, Hlinisko, Hollého, Hrnčiarska, Hroznová, Hviezdoslavova, Janka Kráľa, Jurkovičova, Kadlečíkova, K jazeru, Krátka, Krivá, Krížna, Kukučínova, Ľudmily Podjavorínskej, Maliarikova, Martina Benku, Melíškova, Mládežnícka, Nádražná, Na brehu, Nová, Orechová, Pekárska, Pekná, Pinelova, Poľná, Prašná, Pri cintoríne, Priechodná, Pri štadióne, Prvého mája, Riadok, Rudavná, Severná, Slnečná, SNP, Starý dvor, Školská, Športová, Štefánikova, Štúrova, Tichá, Vansovej, Vinohradnícka, Výmoľ, Zadná, Zámočnícka, Závodská. ==Doprava== '''Cestná doprava''' Cez obec prechádza cesta [[Cesta I. triedy 2 (Slovensko)|1. triedy 2]]. Autobusová preprava je v obci pestrá, slúži spojenie do [[Malé Leváre|Malých Levár]], [[Závod (okres Malacky)|Závodu]], [[Moravský Svätý Ján|Moravského sv. Jána]], [[Sekule|Sekúl]], [[Borský Svätý Jur|Borského sv. Jura]] či [[Tomky|Tomkov]], čo sú každodenné linky. Zopár autobusových liniek vedie aj do [[Bratislava|Bratislavy]], [[Senica|Senice]] či [[Skalica (mesto)|Skalice]]. '''Železničná doprava''' [[Železničná stanica Veľké Leváre]] je napojená na sieť [[Železnice Slovenskej republiky|ŽSR]]. Cez obec prechádza železničná trať [[Železničná trať Bratislava – Břeclav|Bratislava – Kúty – Břeclav]]. Sú obsluhované osobnými vlakmi a regionálnymi expressmi (REx). ==Zástavba== Veľké Leváre vznikli ako osada pri ceste z Malaciek do Kútov. Najstaršia časť domov bola pri kostole a v okolí kaštieľa. Sem patria tieto časti: Mestečko, Nový dvor a Nová ulica. V 20. storočí výstavba nových rodinných domov vo Veľkých Levároch pokračovala rýchlym tempom a priniesla vznik nových ulíc. Výstavba bytoviek a domov s priemyselnými či služobnými funkciami výrazne zmenila vzhľad obce a dala jej polomestský charakter. Do nových ulíc boli vybudované cestné spoje. Obec má v súčasnosti takmer 60 ulíc. Do obce patria aj miestne časti, domy a samoty. Najväčšou a najvýznamnejšou usadlosťou je osada Nivky vzdialená vzdušnou čiarou cca 3 km severovýchodne od železničnej stanice obce, ktorá vznikla ako šľachtický veľkostatok a veľký hospodársky dvor s obytnými budovami pre správu a služobníctvo a priľahlými obrábanými poľnohospodárskymi pozemkami. Celý areál dal vybudovať v 18. storočí kardinál Kollonich vtedajší majiteľ kaštiela. Po vymretí rodu Kollonichovcov prevzal v 19. storočí majetky i s kaštieľom gróf Štefan Wenckheim, ktorý sa do rodiny priženil. Na statku bol zavedený chov prasiat, hovädzieho dobytka a koní, taktiež domácej hydiny. V areáli bolo vybudované malé jazierko pre husi a kačice. Kaštieľ grófa Wenckheima bol odtiaľto zásobovaný mäsom a poľnohospodárskymi produktami. Po zoštátnení v roku 1948 celý areál prešiel pod správu Štátnych majetkov. Dnes existujú úvahy o vytvorení v tomto priestore zariadenia pre voľnorekreačné aktivity obyvateľstva.[[Súbor:Velké Leváre 8624.jpg|náhľad|Pohľad na rieku Rudava]] ===Cirkevné stavby=== ;Farský kostol Terajší chrám vo Veľkých Levároch dal postaviť [[Viedeň|viedenský]] [[kardinál]] a [[arcibiskup]] Žigmund Kolonič. Stavba kostola trvala štyri roky. Kostol je zasvätený Menu Panny Márie. Chrám je postavený v [[barok]]ovom slohu. Je to mohutná stavba, skladajúca sa z jednej lode, ktorá má pozdĺžny tvar. Jeho dĺžka je 44 metrov, výška 23 metrov a šírka 16 metrov. Dovnútra sa zmestí približne 3000 ľudí. Kostol má tri brány: jednu na priečelí, ďalšie dve po bokoch. Veže majú výšku 46 metrov. Vonkajšie murivo tejto vysokej stavby je členené lizénovým medzipilastrovým rámcovaním. Fasáda kostola je dvojtónová. Posledné úpravy na chráme sa konali v roku [[2003]]. Bočné priečelia prerušuje šesť vyšších, hore zaoblených okien. Kostol má spolu deväť okien. Majestátne dvojvežové priečelie chrámu je bohato členené pilastrami so [[Štuka (malta)|štukovými]] obrazcami, výklenkami a farebnými oknami. V strede dolu sa nachádza hlavný vchod. Vedie k nemu schodisko, ktoré pôvodne nemalo taký rozsah ako v súčasnosti. Na priečelí sa nachádzajú výklenky pre sochy. Kostol bol počas [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] značne poškodený. Následne bol však opäť opravený. ;Farské budovy Pôvodnú faru z pevného materiálu dal vybudovať zakladateľ kostola Žigmund Kolonič v dvoch etapách: prvú časť roku [[1773]], druhú časť roku [[1738]]. Bola to stavba čiastočne klenbová a pokrytá pálenou škridlou. Mala päť izieb, dve komory, dve pivnice a kuchyňu. Fara prešla viacerými prestavbami, no aj tak bola v dezolátnom stave. Preto bola na jar roku [[1938]] zbúraná v dôsledku stavby novej cesty. Postavila sa nová fara, ktorá slúži dodnes. Je to dvojpodlažná stavba a má deväť miestností.[[Súbor:Habaner 8660.jpg|náhľad|Pohľad na [[Habánska kaplnka|Habánsku kaplnku]]|alt=]] ;Evanjelický kostol a evanjelická fara Evanjelický kostol, ktorý bol postavený po vydaní [[Tolerančný patent|tolerančného patentu]], nemal pôvodne vežu, zvony ani priamy vchod z ulice. Terajšia budova fary je z roku [[1902]]. Evanjelický kostol vo Veľkých Levároch je klasická sieňová stavba so zaobleným [[oltár]]nym uzáverom a štítovým priečelím. Fasády sú hladké, členené iba oknami v dvoch radoch. Za oltárnym uzáverom je pristavaná sakristia z roku [[1952]]. Vpredu je vstavaná veža z roku [[1938]]. Pôvodne mal kostol drevenú zvonicu s tromi oceľovými [[zvon]]mi. Kostol je z troch strán obohnaný múrom. Viackrát bol opravovaný. V súčasnosti má žlto – bielu fasádu. ;Kláštor Hubertinum Roku [[1892]] [[gróf]]ka Adalberta Koloničová so svojím zaťom grófom Štefanom Wenckheimom darovali jednopodlažný dom v časti Mestečko rehoľnej kongregácii Dcéry božskej lásky. Zakladateľka kongregácie Františka Lechnerová prevzala dom osobne dňa [[25. september|25. septembra]] [[1892]] a usadila tam štyri rehoľné sestry. Budova mala štrnásť miestností, v ktorých sa zariadili obývacie miestnosti, kaplnku, kuchyňu, jedáleň a triedy. K domu patrila veľká záhrada. Názov Hubertinum dostal podľa mladej grófky Huberty Wenckheimovej, ktorá zomrela ako 22-ročná. Hubertinum bol prvý rehoľný dom mariánok na Slovensku.. Roku [[1916]] tu bolo šesť sestier a sväté omše sem chodieval slúžiť miestny kňaz. Bola tu zriadená aj škola pre dievčatá. Rehoľné sestry popri školskej práci aktívne podporovali aj katolícke spolky, nacvičovali [[Divadlo|divadelné]] hry, starali sa aj o opustených a chorých ľudí. V rámci likvidácie kláštorov na Slovensku po nástupe komunizmu vyviezli aj sestry z Veľkých Levár v auguste [[1950]]. Z budovy odstránili nápis Hubertinum so železným krížom. Budova plnila len školské účely. V roku [[1994]] sa na žiadosť obce Veľké Leváre vrátili sestry z rehoľnej kongregácie Dcéry božskej lásky. Roku [[1995]] sa začala rekonštrukcia budovy. Sestry sa nasťahovali z náhradných priestorov do Hubertina [[30. december|30. decembra]] [[1996]]. ===Svetské budovy=== ;[[Kaštieľ vo Veľkých Levároch|Kaštieľ]] [[Súbor:Kaštieľ Veľké Leváre.jpg|alt=Kaštieľ vo Veľkých Levároch.|vľavo|náhľad|[[Kaštieľ vo Veľkých Levároch]].]] Barokový kaštieľ, ktorý sa nachádza na návrší nad potokom Rudava, dali postaviť Koloničovci na starších [[Gotika|gotických]] a [[Renesancia|renesančných]] základoch. Je to poschodová trojkrídlová budova s pôdorysom tvaru U a s dvojitou škridlicovitou strechou. Roku [[1931]] gróf Anton Wenckheim odpredal kaštieľ aj s parkom uršulínkam z Bratislavy. Roku [[1941]] miestny kaštieľ od rádu uršulínok odkúpilo Ministerstvo vnútra. Odbor zdravotníctva tu zriadil psychiatrický liečebný ústav. Ten prestal fungovať v roku [[2005]] a odvtedy kaštieľ nevyužívaný chátra. Kaštieľ je majetkom SR a spravuje ho Univerzitná nemocnica Bratislava. ;Habánsky dvor Habánsky dvor leží pri ceste do [[Malé Leváre|Malých Levár]]. Má dve vedľa seba situované námestia, na ktorých sa nachádzajú najstaršie a najvýznamnejšie objekty. Z obidvoch námestí je prístup k potoku, kde sa nachádzal mlyn a brusiareň. Habáni mali aj vlastnú školu, [[Habánska kaplnka|kaplnku]] a faru. Dvor mal v čase najväčšieho počtu obyvateľov vyše štyridsať objektov. Väčšina z nich sa zachovala dodnes. Dnešný, i keď starobylý výzor dvora, je poznačený modernizáciou. Slamenú krytinu nahradila pálená škridla, zmenili sa fasády domov. Ale napriek tomu, že ani tu sa čas nezastavil, habánsky dvor sa za posledných sto rokov priveľmi nezmenil.[[Súbor:Habaner 8602.jpg|náhľad|[[Habánske múzeum]]|alt=]] ===Školy=== V obci existovalo doteraz viacero škôl s rôznym zameraním. ;Rímskokatolícka škola Prvá [[škola]] v obci vznikla pri katolíckej fare. Školy sa väčšinou stavali pri kostoloch a prvými učiteľmi boli farári. V roku [[1896]] bola v Hubertíne otvorená škola, ktorá mala dve dievčenské triedy. V tom čase bola zrušená Habánska škola, z ktorej chlapci prešli do katolíckej školy a dievčatá do Hubertína. V roku [[1912]] bola chlapčenská škola rozšírená o jednu triedu, čo znamenalo, že sa stala trojtriednou. Po prevrate v roku [[1918]] sa v škole začalo vyučovať po slovensky a učitelia boli povinní rozvinúť aj mimoškolskú kultúrnu a osvetovú činnosť. Roku [[1920]] sa uskutočnila ďalšia prestavba školy. Rímskokatolícka [[ľudová škola]] existovala do roku [[1945]], kedy ju poštátnili. Neskoršie žiaci prešli do Hubertina a meštianky, pôvodná budova sa však zachovala, prešla niekoľkými rekonštrukciami a dnes je tam reštaurácia VERDE. ;Evanjelická ľudová škola Evanjelická ľudová škola vznikla po zabratí katolíckeho kostola i fary. Roku [[1930]] evanjelická jednotriedka prešla do novozaloženej štátnej ľudovej školy. Roku [[1939]] po zrušení štátnej ľudovej školy bola obnovená evanjelická jednotriedna ľudová škola. Roku 1945 bola poštátnená. ;Habánska škola Bola postavená typickým habánskym [[štýl]]om – mala slamenú strechu. Pozostávala z učebne, [[učiteľ]]ského bytu s izbou, kuchyňou a chodbou. Bol to typický habánsky dom so slamenou strechou. Dlhoročnou habánskou učiteľkou v tejto škole bola pani Margita Černá, ktorá mala v priestoroch školy byt, v ktorom so svojou mamou žila. Pochovaná je na Martinskom cintoríne v Bratislave. Vyučovacím jazykom bola nemčina. Škola sa nachádzala v Habánskom dvore pri hlavnej ceste do Malých Levár. Dnes je budova bývalej habánskej školy zrekonštruovaná na súkromný rodinný dom. ;Učňovská škola Roku [[1919]] bola v obci otvorená učňovská škola, ktorej štúdium trvalo dva roky. Existovala do roku 1939. Vyučovalo sa v nej v dvoch triedach. ;[[Židia|Židovská]] škola Pred [[Prvá svetová vojna|prvou svetovou vojnou]] bola v obci jednotriedna židovská škola. Navštevovali ju žiaci z Veľkých Levár, z Malých Levár a zo Závodu. Učebňa bola k prístavku synagógy. Vyučovalo sa v nej náboženstvo a [[hebrejčina]]. Synagóga i škola stáli v tesnom susedstve rímskokatolíckej fary. Na konci prvej svetovej vojny škola zanikla. Na mieste synagógy a školy dnes stojí súkromný rodinný dom. ;Nemecká škola Roku 1941 miestna nemecká strana Deutsche Partei zriadila v arizovanom dome Jelínkovcov samostatnú školu pre nemecké deti. Táto škola bola súkromného charakteru a mala dve triedy. Budova školy stála v tesnom susedstve rímskokatolíckej fary pri hlavnej ceste, z druhej strany rímskokatolícka fara susedila so židovskou motlitebňou. Nemecká škola zanikla po druhej svetovej vojne. ;Štátna meštianska a ľudová škola Roku 1922 boli v obci otvorené dve triedy [[meštianska škola|meštianskej školy]] pre žiakov z Veľkých a Malých Levár. V nasledujúcich dvoch rokoch postupne boli zriadené ďalšie dve triedy a meštianska škola bola úplná. Škola najprv nemala vlastnú budovu, triedy boli umiestnené v troch súkromných domoch. V rokoch 1928 – 1929 bola postavená na mieste malého rybníka v blízkosti kaštieľa dvojpodlažná budova školy, do ktorej sa [[meštianska škola|meštianka]] presťahovala. Momentálne táto budova je majetkom SR a spravuje ju Univerzitná nemocnica Bratislava. Nachádza sa na ulici Komenského. ;Ľudová hospodárska škola Roku 1924 bola v obci založená dvojtriedna hospodárska škola, do ktorej chodila mládež roľníkov po ukončení 6. triedy Ľudovej školy. V škole bolo prerušené v rokoch 1926 –1928. Po zriadení meštianskej školy vo Veľkých Levároch záujem o školu poklesol. Základná škola vznikla v roku 1991. Sídli na Melíškovej ulici. ===Mlyny=== Na južnom okraji obce tečie potok Rudava. Je to umelo vykopaný kanál, ktorý miestne panstvo zriadilo ešte v časoch poddanstva. Vznikli postupne štyri mlyny. V roku 1948 boli skonfiškované. ;Mlyn na píle Od grófa Wenckheima ho odkúpil Ferdinand Tihlárik. Mlyn po vyhorení bol rozšírený a zaopatrený vodnou turbínou. Oddávna pri mlyne stála aj vodná píla na rezanie stavebného dreva. Tento mlyn dodával elektrický prúd do obce od čias zriedenia elektrárne. ;Mlyn pod kaštieľom Mlyn zásoboval kaštieľ elektrickou energiou. Od Wenckheimovcov ho spolu s kaštieľom odkúpili sestry uršulínky v roku 1932. Mlel len vtedy, keď mal dostatok vody. Mlyn sa nachádza v areáli kaštieľa, v súčasnosti nie je využívaný. ;Mlyn na Kaniži Leží pod Habánskym dvorom. V roku 1921 ho odkúpil vtedajší nájomník Ján Dopjera. Mlyn vyhorel v roku 1976. V súčasnosti je budova mlynu rekonštruovaná na súkromný rodinný dom. ;Fajtákovský mlyn Ležal na sútoku rieky Rudavy a mlynského kanálu. Už dávno neexistuje. ;Brúsiareň (Šlauferňa). Na riečke Rudava na južnom okraji obce existovala dlhé roky brúsiareň ľudovo zvaná Šlauferňa. Mala veľké vodné koleso, ktoré roztáčalo pomocou drevenej osi brúsny kotúč, ktorý bol vo vnútri budovy. Podobala sa mlynu. Vybudovali ju miestni habáni pre svoje potreby ale slúžila tiež pre potreby celej obce. Brúsili sa tam sekery, nože, kosy a ostatné poľnohospodárske náradie. Existovala tu i vlastná výroba nožov pre domácnosť. Šlauferňa fungovala zároveň ako kováčska a zámočnícka dielňa. Šlauferňa patrila do Habánskeho dvora a vlastnila ju rodina Andreasa Waltera. Stála na pravom brehu Rudavy na pozemku súčasného vlastníka Pavla Kalivodu, ktorý je pravnukom Andreasa Waltera. Zanikla okolo roku 1940. ;Píla Tunajšiu pílu pri lesoch veľkostatku Wenckheimovcov zriadila ešte rakúsko-uhorská vojenská správa roku 1917. Po prevrate v roku 1918 prevzalo pílu Ministerstvo národnej obrany, ktoré rozšírilo jej výkonnosť. Pri píle zriadilo komplexne vybavenú stolársku dielňu. V čase hospodárskej krízy koncom roku 1933 bola práca na píle zastavená. V roku 1946 vojenské lesné podniky obnovili činnosť píly zo štyrmi pásovými pílami a stolárskou dielňou. V roku 1969 píla bola majetkom jednotného roľníckeho družstva. Neskôr prešla do vlastníctva obce v rámci komunálnych služieb. ;Prievoz Na hraniciach s Rakúskom pri rieke Morave bol prievoz s hostincom. Ľudia i kone s povozmi sa prevážali na druhú stranu člnom i kompou. Prievoz využívali aj miestni obyvatelia, ktorý mali časť pozemkov na druhom brehu rieky Moravy. Po prevrate v roku 1918 prievoz stratil niekdajší význam, pretože sa skončila možnosť voľného prechodu do Rakúska. Prievoz bol majetkom miestneho panstva, ktoré ho dávalo do prenájmu. Habánska rodina Tittelovcov, ktorá mala prievoz dlhší čas v prenájme, odkúpila ho roku 1918 od Štefana Wenckheima. Pri prievoze na brehu Moravy stával hostinec pod názvom "Hostinec u prievozu", ktorý spravovala a viedla pani Anna Tittlová. Taktiež pri hostinci stála stodola a malé maštale pre domáce zvieratá. Vedľa hostinca stál malý domček pre finančnú stráž. Všetky budovy i samotný prievoz existovali do roku 1948. Prievoz bol po roku 1948 zrušený a budovy boli asanované. ;Sochy, pomník a kríže ;Ján Nepomucký Socha svätého je v záhradke pred farou. Je to barokové dielo z vápenca od neznámeho kamenosochára. Postava svätca s biretom na hlave a s palmou a krížom v ľavej ruke stojí na štvorbokom kamennom podstavci. Socha pôvodne stála pred farskou záhradou, neskôr pri ceste do Malaciek. Na terajšom mieste je po renovácií od roku 1993. Pred katolíckym kostolom z oboch strán schodiska stoja na kamenných podstavcoch dve sochy, ktoré tu boli prenesené z Hubertina po roku 1948: Socha Božského Srdca Ježišovho – zľava. Socha Panny Márie Pomocnice – sprava. ;Trojičný stĺp Je zhotovený z pieskovca a stojí oproti kostolu. Podstavec tvorí štvorhranný blok s dvoma stupňami. Driek stĺpa je zakončený štvorbokou hlavicou a na nej je výstupok kruhovitého tvaru, na ktorom je situované súsošie Najsvätejšej Trojice. Súsošie pozostáva z postáv Boha Otca a Ježiša Krista, ktoré sedia na oblakoch. Nad nimi sa vznáša Duch Svätý. Votívna tabuľka na druhom stupni podstavca hlása, že toto dielo dal roku 1911 postaviť Ján Janči spolu s manželkou. ;Socha svätého Floriána Socha patróna všetkých hasičov stojí na ulici SNP. Zhotovená je z bronzu. V roku 1895 ju dal urobiť gróf Štefan Wenckheim, čestný predseda miestneho zboru hasičov. V roku 2003 bola pri príležitosti 150. výročia založenia hasičského zboru opravená. ;Pomník padlým vojakom V roku 1930 bol oproti katolíckemu kostolu postavený pomník vojakom z obce padlým v 1. svetovej vojne. Na pomníku sú umiestnené fotografie s menami vojakov. Spolu ich je 56. V roku 1949 sem doplnili ďalších 17 mien miestnych obyvateľov, ktorí padli na bojiskách 2. svetovej vojny, ale aj doma počas prechodu frontu. Nad pomníkom je hore umiestnená socha Ježiša Krista s rozpätými rukami. Pod ňou je socha anjela s padlým vojakom v náručí. Kríže Podľa kanonickej vizitácie z roku 1912 bolo v obci šesť krížov. Kríže sa stavali na cintorínoch a pri cestách do okolitých obcí. Okrem cintorínskych krížov boli v chotári Veľkých Levár tieto kríže: Kamenný kríž pred kostolnou ohradou. Tento masívny kríž dali postaviť Michal a Karol Haffnerovci. Predtým tu bol drevený kríž. Drevený misijný kríž s vročením 1946 stojí pri priečelí kostola. Kamenný kríž pri ceste do Moravského Svätého Jána(dnes na konci Štefánikovej ulice). Kamenný kríž pri ceste do Malých Levár, v roku 1952 bol odstránený. Drevený kríž pri ceste do Malaciek dali postaviť farníci. Starala sa oň obec. Dnes už neexistuje. Drevený kríž pri ceste do Studienky, dnes už neexistuje. Oceľový kríž pri ceste do Závodu s kovovým korpusom je z roku 1968. Oceľový kríž pri ceste do Moravského Svätého Jána s kovovým korpusom je z roku 1968. ;Božia muka Stojí za obcou pri bývalej ceste do Moravského Svätého Jána. Stavba je z tehlového muriva vo štvorcovom pôdoryse, omietnutá tenkou vrstvou vápenno – pieskovej omietky. V hornej časti je murivo rozšírené a na dvoch stranách otvorené. Vo výklenku bola pôvodne socha Panny Márie. V roku 1996 bola opravená. ===Vodné plochy=== Okrem rieky Morava, riečky Rudava, potoka Lakšár a Porec sa v chotári obce vyskytovali i iné vodné plochy. ;Babie jazero Pri ceste do Moravského Svätého Jána asi 1 kilometer za obcou sa nachádza malé, tzv. "Babí jazero" v súčasnosti s upravenými brehmi a otvorenou chatou pre účely oddychu a pikniku. O úpravu jazera a postavenia chaty sa postarali členovia miestneho Poľovného združenia, ktoré celý areál i spravuje. Priestor jazera i s budovou sa dnes hlavne využíva na spoločenské akcie poriadané Poľovným združením pre občanov obce a deti. ;Cigánske jazero Na severnom okraji obce v smere na Moravský Svätý Ján bývalo kedysi tzv. Cigánske jazero. V minulosti na brehu jazera stála rómska osada. Jazero bolo plytké, hĺbka vody v ňom nepresahovala 1-2 m, šírka jazera bola cca 80 m, dĺžka cca 150 m. V zime to bolo obľúbené miesto na korčuľovanie. Na jazere sa v zime ťažil ľad, ktorý sa uskladňoval v tzv. "Ledovni", čo bola budova v blízkosti rímsko-katolíckeho kostola s hlbokým podzemným priestorom. Ľad slúžil na chladenie a uskladňovanie mäsa, piva a iných rýchlo sa kaziacich potravín. V [[70. roky 20. storočia|70. rokoch 20. storočia]] bolo jazero zasypané, rómska osada zlikvidovaná - jej obyvatelia si postavili pekné murované domy v obci medzi domami ostatných obyvateľov. V súčasnosti sa na pôvodnom mieste jazera nachádzajú priemyselné objekty. Ledovňa bola rekonštruovaná a premenená na Poľovnícky dom, ktorý slúži miestnemu Poľovnému združeniu. ;Rybníček Na východnom okraji obce sa v minulosti nachádzalo jazero Rybníček. Slúžilo ako zásobáreň vody a v zime na korčuľovanie. Dnes sa na tomto mieste nachádza záhradkárska osada miestneho spolku. '''Jazierko pri ceste do Malaciek''' V minulosti na južnom okraji obce pri poľnej ceste, ktorá bola odbočkou cesty do Malaciek existovalo malé jazierko okrúhleho tvaru o šírke asi 20 m. Na brehu jazierka stála socha sv. Jána Nepomuckého. Začiatkom leta sa k tejto soche konali cirkevné procesie s prosbou o dobrú úrodu poľnohospodárskych plodín. Jazierko bolo na západnom okraji terajšieho areálu benzínovej pumpy, ktorá bola postavená omnoho neskoršie. Jazierko bolo v 2. polovici 20. storočia zasypané a socha sv. Jána Nepomuckého bola prenesená do zahrádky rímskokatolíckej fary, kde stojí dodnes. '''Jazero v kaštieli''' V Levárskom kaštieli existuje jazero, ktoré vybudovali vtedajší majitelia kaštieľa pravdepodobne v 19. storočí ako súčasť veľkého nádherného parku. Jazero je približne okrúhleho tvaru o šírke cca 80 m. Jazero slúžilo na člnkovanie a oddych majiteľov kaštieľa a ich návštevníkov. Jazero má prítok vody vedený z riečky Rudava i odtok do kanálov v poli. V súčasnosti je jazero dosť zabahnené a neudržiavané. ;Bezedné jamy Asi 1 km od obce južným smerom za pôvodným tokom Rudavy boli v minulosti tri vodné plochy, tzv. "Bezedné jamy" Najväčšia z nich bola okrúhleho tvaru, široká asi 60 m, ostatné dve boli menšie. Hĺbka vody v najväčšej z nich bola viac ako 4 m. Jamy boli dobre zarybnené a boli obľúbenou lokalitou miestnych rybárov. Cez dve jamy pretekal tzv. Starý kanál, tretia - najmenšia jama nemala prítok ani odtok. Pri úprave v bezprostrednej blízkosti sa nachádzajúcich Baďurovských rybníkov boli v 70 rokoch 20. storočia Bezedné jamy zasypané a dnes v týchto miestach tečie už len Starý kanál. '''Stará Morava''' Do chotára obce patrí slepé rameno rieky Moravy - "Stará Morava", ktoré sa nachádza vzdušnou čiarou cca 4,5 km severozápadne od obce Veľké Leváre. Má podobu podkovy, v najširšom mieste má rameno šírku cca 100 m, rozpätie ramien cca 600 m a susedí bezprostredne s hlavným tokom rieky Moravy. Táto lokalita bola v minulosti veľmi obľúbená. Medzi jej ramenom a riekou Morava stál pred 2. svetovou vojnou hostinec, ktorý spravovala pani Anna Tittlová. Pri hostinci na brehu rieky bol prievoz na druhú stranu do Rakúska hojne využívaný obidvomi stranami. Bolo to výletné miesto pre obyvateľov obidvoch krajín a často sa tam uskutočňovali i školské výlety detí z Malých i Veľkých Levár. Rameno Stará Morava bolo dobre zarybnené a bolo miestom častých návštev miestnych rybárov. Zarybneniu hodne napomáhalo i každoročné vylievanie rieky na jar po topení snehu v horách na severe Moravy, keď záplavy pokryli veľké územie až po priľahlé dediny a niekedy boli zatopené i časti dedín. Pred 2 sv.vojnou viedla z obce k ramenu cesta a dalo sa tam dostať i autom. Dnes je to obľúbené miesto miestnych rybárov == Významní rodáci a osobnosti == *[[Anton Štefánek]], politik a zakladateľ slovenskej sociológie *[[Ladislav Slovák]], dirigent *[[Gustav Brom|Gustav Brom (Frkal)]], kapelník, dirigent, spevák == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == *[[Abrod]] *[[Habánska kaplnka]] *[[Habánske múzeum]] *[[Kaštieľ vo Veľkých Levároch]] *[[Starý kanál (prítok Zohorského kanála)]] *[[Železničná stanica Veľké Leváre]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} *[http://www.velkelevare.sk Neoficiálna stránka obce Veľké Leváre] *[http://www.velkelevare.info Zoznam stránok o Veľkých Levároch] *[http://www.mkregion.sk/Malacky/vlevare/index.htm Obec Veľké Leváre] *[http://farnost.velkelevare.info Rímskokatolícka farnosť Veľké Leváre] {{Obce okresu Malacky}} {{Pamiatkové rezervácie na Slovensku}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Veľké Leváre| ]] [[Kategória:Obce okresu Malacky]] [[Kategória:Pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry na Slovensku]] [[Kategória:Záhorie]] on82bnal103sh5k04ah4zpblusezwcb 0 25870 8371020 8147059 2026-09-19T17:00:37Z PeterWikiSK 241458 akt. 8371020 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Bystrany | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Bystrany-spisska nova ves-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Spišská Nová Ves | Región = Spiš | Časti = | Rieka = Klčovský potok | Rieka 1 = Kobuliansky potok | Zemepisná šírka = 48.950278 | Zemepisná dĺžka = 20.756667 | Nadmorská výška = 408 | Prvá zmienka = [[1268]] | Starosta = Gejza Kandráč<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2023-09}}</ref> | Politická strana = [[SME RODINA]], [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]], [[Sloboda a Solidarita|SaS]] | PSČ = 053 62 | Kód = 526436 | EČV = SN | Predvoľba = +421-53 | Adresa = Obecný úrad<br/>Č. 121<br/>053 62  Bystrany pri Spišskej Novej Vsi | E-mail = obecbystrany@gmail.com | Telefón = 449 53 38, 449 51 98 | Fax = 449 53 38 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obecbystrany.sk | Commons = Bystrany | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Bystrany''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Spišská Nová Ves (okres)|okrese Spišská Nová Ves]], v [[Košický kraj|Košickom kraji]]. == Polohopis == Obec sa nachádza v južnej časti [[Hornádska kotlina|Hornádskej kotliny]]. === Susedné obce === [[Olcnava]], [[Hincovce]], [[Spišské Podhradie]], [[Spišské Vlachy]] === Vodné toky === * [[Kobuliansky potok]] * [[Klčovský potok]] == Dejiny == Prvá písomná zmienka o obci je z roku [[1268]]. Názov obce je nemeckého pôvodu. Pôvodne sa volala Eulenbach - soví potok, neskôr bola premenovaná na Vlenbach, Veľbach a po [[2. svetová vojna|2. svetovej vojne]] na Bystrany. <br>V roku [[1779]] bol postavený rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla. V polovici [[19. storočia]] si Gustáv [[Čákiovci|Čáki]] (1803 - 1883) postavil v obci [[kaštieľ]] v [[neoklasicizmus|neoklasicistickom]] štýle. Taktiež v tomto období bola postavená kaplnka a pri kaštieli vysadená záhrada s parkom, vzácnymi drevinami, stromami a fontánou uprostred. Posledný majiteľ kaštieľa bol Hilár Čáki, ktorý ho vlastnil až do konfiškácie v roku [[1945]]. Kaštieľ bol zbúraný v roku [[1992]]-[[1993]]. Za kostolom sú v hrobkách pochovaní niektorí z rodu Čákiovcov. == Názov == '''Vývin názvu obce''' * [[1268]] - ''Ewlenbach'' * [[1298]] - ''Vlenbach'' * [[1773]] -'' Welbachy'' * [[1940]] - ''Veľbachy'' * [[1948]] - ''Bystrany'' ''Nemecký názov:'' Ulebach, Eullabach, Wellbach, Eilenbach<br/> ''Maďarský názov:'' Velbach, Ágostháza == Politika == === Starostovia obce === * 1990 - 1994 Vladimír Pavlík ([[KDH]], [[VPN]]) * 1994 - 1998 Vladimír Pavlík (KDH) * 1998 - 2002 Vladimír Pavlík ([[HZDS]]) * 2002 - 2004 František Pačan ([[Rómska občianska iniciatíva|ROISR]]) * 2004 - 2006 František Žiga ([[RIS]]) * 2006 - 2010 František Žiga (RIS) * 2010 – 2014 František Žiga ([[IDEA|SSS]], RIS, [[Strana rómskej koalície – SRK|SRK]]) * 2014 – 2018 František Žiga (SRK) * 2018 – 2022 František Žiga (SRK, [[ŠANCA]]) === Obecné zastupiteľstvo === * 1990 - 1994 - 12 poslancov * 1994 - 1998 - 12 poslancov (7 [[HZDS]], 5 [[KDH]]) * 1998 - 2002 - 12 poslancov (5 HZDS, 3 KDH, 3 [[Rómska občianska iniciatíva|ROI]], 1 [[DS]]) * 2002 - 2006 - 9 poslancov (9 ROISR) * 2006 - 2010 - 9 poslancov (4 [[ZRS]], 2 KDH, 2 [[SMER]], 1 ĽS-HZDS) * 2010 – 2014 – 9 poslancov (4 [[SMER-SD]], 2 [[Rómska iniciatíva Slovenska|RIS]], 1 [[MOST-HÍD]], 1 [[Strana rómskej koalície – SRK|SRK]], 1 [[IDEA|SSS]] * 2014 – 2018 - 9 poslancov (3 MOST-HÍD, 2 SRK, 1 KDH, 1 [[Kresťanská ľudová strana|KĽS]], 1 [[#SIEŤ]], 1 [[MORÁLNY PRINCÍP SLOVENSKA|SRÚS]] * 2018 – 2022 – 9 poslancov (2 [[Slovenská konzervatívna strana|SKS]], 2 SRK, 2 [[Strana tolerancie a spolunažívania|STS]], 1 RIS, 1 SMER-SD, 1 [[Slovenská národná strana (1990)|SNS)]] == Obyvateľstvo == ;Vývoj obyvateľstva od roku 1869: {| align="center" width="400" border="1" style="background:white" |- bgcolor="chocolate" ! '''Rok sčítania''' ! Počet obyvateľov ! Počet domov |- align ="center" | 1869 | 613 | - |- align ="center" | 1880 | 599 | 90 |- align ="center" | 1890 | 597 | 91 |- align ="center" | 1900 | 626 | 108 |- align ="center" | 1910 | 629 | 100 |- align ="center" | 1921 | 588 | 96 |- align ="center" | 1930 | 609 | 117 |- align ="center" | 1950 | 846 | 145 |- align ="center" | 1961 | 1 146 | 174 |- align ="center" | 1970 | 1 407 | 166 |- align ="center" | 1980 | 1 662 | 256 |- align ="center" | 1991 | 1 934 | 259 |- align ="center" | 2001 | 2 523 | 469 |- align ="center" | 2011 | 3 188 | ? |} === Národnostné a jazykové zloženie === {{bar box|width=300px|title=<small>Počet obyvateľov: 3 188 </small>|titlebar=#ddd|bars=Sčítanie 2011 (národnosť v %): {{bar percent|slovenská|blue|48.65}} {{bar percent|rómska|darkred|47.93}} {{bar percent|maďarská|green|0.03}} {{bar percent|iná|grey|0.03}} {{bar percent|nezistená|black|3.36}}}} {{bar box|width=300px|title=<small>Počet obyvateľov: 3 188 </small>|titlebar=#ddd|bars=Sčítanie 2011 (materinský jazyk v %): {{bar percent|rómsky|darkred|77.95}} {{bar percent|slovenský|blue|18.66}} {{bar percent|rusínsky|lime|0.19}} {{bar percent|iný|grey|0.03}} {{bar percent|nezistený|black|3.17}}}} === Náboženské zloženie === {{bar box|width=500px|title=<small>Počet obyvateľov: 3 188 </small>|titlebar=#ddd|bars=Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %): {{bar percent|Rímskokatolícka cirkev|blue|58.12}} {{bar percent|Kresťanské zbory|olive|15.50}} {{bar percent|Apoštolská cirkev|indigo|1.98}} {{bar percent|Gréckokatolícka cirkev|brown|0.41}} {{bar percent|Evanjelická cirkev augsburského vyznania|red|0.13}} {{bar percent|Pravoslávna cirkev|purple|0.13}} {{bar percent|Reformovaná kresťanská cirkev|green|0.09}} {{bar percent|Cirkev bratská|aqua|0.09}} {{bar percent|Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia|orange|0.06}} {{bar percent|Evanjelická cirkev metodistická|pink|0.03}} {{bar percent|Ústredný zväz židovských náboženských obcí|yellow|0.03}} {{bar percent|iné|sienna|1.13}} {{bar percent|bez vyznania|grey|2.13}} {{bar percent|nezistené|black|20.17}}}} == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] Kostol [[Svätý Peter|sv. Petra]] a [[Pavol z Tarsu|Pavla]], jednoloďová [[barok|neskorobaroková]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z rokov [[1779]]-[[1784]]. Stojí na mieste staršej stavby. Úpravami prešiel v roku [[1905]] a v 70. rokoch [[20. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = https://www.pamiatky.sk/nkp-a-po/register-po/objekt-detail/?idObjekt=20383 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> Interiér je zaklenutý pruskou [[klenba|klenbou]]. Hlavný [[oltár]] je barokový z druhej polovice [[18. storočia]] s ústredným obrazom sv. Petra a Pavla. Luisézna [[krstiteľnica]] pochádza z rovnakého obdobia. Dva bočné oltáre a [[kazateľnica]] z rovnakého obdobia sa nedochovali. Fasády kostola s nárožným zaoblením sú členené [[pilaster|pilastrami]] a polkruhovo ukončenými oknami s podseknutím. Veža s nárožným zaoblením je lemovaná pilastrami a kordónovými rímsami, ukončená je korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou. Z exteriéru boli k hmote kostola doplnené dve [[krypta|krypty]], [[neogotika|neogotická]] z druhej polovice [[19. storočia]] a v [[secesia|secesná]] z obdobia okolo roku [[1915]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bystrany – Kostol sv. Petra a Pavla | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/bystrany-kostol-sv-petra-a-pavla | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }} </ref> == Občianska vybavenosť == ;Farský úrad * Rímskokatolícky == Školstvo == * 2 materské školy * Základná škola == Šport == * Tj SSm Bystrany * Fc Spartak == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Obce okresu Spišská Nová Ves}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Bystrany| ]] [[Kategória:Obce okresu Spišská Nová Ves]] kjisfkhrqara041d0psht2h2ezhwehr 0 27392 8370893 8253385 2026-09-19T12:12:40Z ~2026-50589-39 305734 /* */ 8370893 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Rabča | Iné názvy = | Obrázok = Rabca full.jpg | Popis obrázku = Farský kostol Navštívenia Panny Márie | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Rabca-namestovo-flag.svg | Kraj = Žilinský | Okres = Námestovo | Región = Žilinský | Rieka = Polhoranka | Rieka 1 = [[Soľný potok (prítok Polhoranky)|Soľný potok]] | Zemepisná šírka = 49.478800 | Zemepisná dĺžka = 19.482753 | Nadmorská výška = 620{{--}}670 | Prvá zmienka = 1550 | Starosta = Tomáš Kekeliak<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Doplňujúce voľby starostu obce Rabča vyhral Tomáš Kekeliak | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/regiony/doplnujuce-volby-starostu-obce-rabca/904555-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2025-09-07 | dátum prístupu = 2026-07-25 }}</ref> | Politická strana = [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] | PSČ = 029 44 | Kód = 510025 | EČV = NO | Predvoľba = 043 55 | Adresa = Rabča 426 | E-mail = rabca@rabca.sk | Telefón = 043 / 55 941 01, 55 942 19 | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.rabca.sk | Commons = Rabča | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Rabča''' (do 31. decembra 2025 obec Rabča v Slovenskej republike) je suverénny vnútrozemský štát v strednej Európe, úplne obklopený územím Slovenska. Historicky išlo o obec v okrese Námestovo, spadajúcu pod Žilinský samosprávny kraj . K zásadnému zlomu došlo 1. januára 2026, kedy po vyhlásení nezávislosti vstúpila do platnosti nová ústava a entita oficiálne transformovala svoju samosprávu na plnohodnotné štátne zriadenie. == Polohopis == Obec leží v [[Podbeskydská brázda|Podbeskydskej brázde]] [[Oravská kotlina|Oravskej kotliny]], v údolí [[Polhoranka|Polhoranky]], asi {{km|8|m}} severne od [[Námestovo|Námestova]]. Z juhu na sever prechádza z Námestova na hraničný prechod [[Cesta I. triedy 78 (Slovensko)|cesta I/78]], pokračujúca do mesta [[Żywiec]]. == Dejiny == Hoci prvá písomná zmienka o obci sa zachovala z roku [[1564]], Rabča existovala už v roku [[1550]], kedy je ako jedna z obcí zaznačená na rukopisnej mape Oravy. Ťažké podmienky hornooravských drevorubačov napriek ich oslobodeniu od platenia daní spôsobili ich odsťahovanie a koncom [[16. storočie|16. storočia]] zostali v osade obývané už iba 2 domy. Majiteľ územia [[Juraj VII. Turzo|Juraj Turzo]] pristúpil v roku [[1608]] k opätovnému osídleniu obce. [[9. august]]a poveril nového richtára Jána Ramzu k osídleniu valaskými kolonistami a už v roku [[1616]] bola odčlenením časti chotára založená obec [[Rabčice]]. V roku [[1624]] zanikli pre osadníkov výhody, plynúce z ich stráženia severnej hranice, čím došlo k zrovnoprávneniu Rabče s ostatnými poddanskými obcami. Nepokojná druhá polovica [[17. storočie|17. storočia]] znamenala pre Rabču opäť výrazný úbytok obyvateľov a v roku [[1672]] tu zostalo len 5 sedliackych usadlostí. Tie boli v roku [[1683]] vydrancované Litovským vojskom, smerujúcim na obranu [[Viedeň|Viedne]]. V tomto období boli v Rabči už len dve usadlosti a niekoľko bezmajetných obyvateľov. Až prechod vlastníctva na [[Erdődy]]ovcov prispel k hospodárskemu oživeniu a zlepšeniu podmienok na život, čo sa odrazilo v opätovnom zaľudňovaní regiónu. V obci žilo v roku [[1715]] už 240 obyvateľov, ktorí zúrodňovali okolitú pôdu. V roku [[1772]] bola založená škola, no tiež farnosť s pôsobnosťou aj pre obce [[Oravská Polhora]], [[Rabčice]], [[Sihelné]]. Zavedením [[Tereziánsky urbár|tereziánskeho urbáru]] sa v roku [[1774]] ukončilo pôsobenie dedičných richtárov, ktoré nahradil systém volených richtárov na jeden rok. Právo voliť mali len gazdovia platiaci dane. Pri sčítaní v roku [[1778]] žilo v Rabči už 829 obyvateľov a fungovali tu dva mlyny a štyria tkáči, využívajúci rozšírené pestovanie ľanu. Miestni sa živili tiež ťažbou dreva, jeho spracovaním a chovom dobytka. Novú budovu školy postavili v hornej Rabči v roku [[1842]], pričom deti z Polhory a Sihelného sem chodili až do roku [[1878]]. V tomto roku bola zriadená škola aj na dolnom konci, druhá budova na hornom bola dokončená v roku [[1884]]. Počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] trpeli obyvatelia nedostatkom, čo zhoršoval odchod mužov na front. Miestni, ktorých živilo najmä poľnohospodárstvo, drevorubačstvo a povozníctvo, museli pravidelne odvádzať dobytok, seno a slamu pre armádu. V ťažkých medzivojnových rokoch si Rabčania prestavali kostol, postavili novú školskú budovu a farský úrad a v roku [[1935]] zaviedli telefón na poštu a notársky úrad. Po druhej svetovej vojne bola opravená hlavná cesta, no zároveň bol zatvorený hraničný prechod do [[Poľsko|Poľska]]. Založené bolo roľnícke družstvo a zoštátnené súkromné majetky, čím sa výrazne zmenil ráz celej oblasti. Po roku [[1989]] nastal rozvoj živností a veľká časť obyvateľov začala za prácou dochádzať do iných regiónov. Po komunálnych voľbách v novembri 1990 boli do vedenia obce dosadení priamo zvolení predstavitelia. Postupne bol vynovený kostol, komplex školských budov, športová hala, obvodné zdravotné stredisko, Dom kultúry, Dom služieb a novými investíciami sa zlepšuje občianska vybavenosť a tým podmienky na život. Aj v súčasnosti si obec udržiava historicky goralskú charakteristiku. Naprieč dospelým obyvateľstvom ovláda [[goralské nárečie]] 40 %, medzi deťmi ho ovláda 5 %, rozumie mu však 50 %.<ref name=":0">{{Citácia knihy | priezvisko = Ravasz | meno = Ábel | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kovács | meno2 = Ľuboš | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Zamišková | meno3 = Anna | odkaz na autora3 = | titul = Atlas Goralov Slovenska | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 2025 | isbn = 978-80-224-2119-5 | počet strán = 160 | strany = 135 }}</ref> == Šport == V obci je hlavným propagátorom športu TJ Oravan a medzi organizované odvetvia patria [[futbal]], [[stolný tenis]], [[armwrestling]], [[florbal]], [[hokej]], [[volejbal]], [[basketbal]], [[streľba]] a [[turistika]], doplnené o každoročnú súťaž drevorubačov. == Významné osobnosti == * [[Ján Briššák]] (* [[1904]]{{--}}† [[1978]]), katolícky kňaz a autor náboženskej obradnej literatúry == Partnerské obce == * {{Flagicon|Poľsko}} [[Gmina Świnna]], [[Poľsko]] * {{Flagicon|Nemecko}} [[Wölfersheim]], [[Nemecko]] * {{Flagicon|Česko}} [[Šenov]], [[Česko]] == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Rabča]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} == Zdroj == * [https://www.rabca.sk Oficiálne stránky obce] {{Obce okresu Námestovo}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Rabča| ]] [[Kategória:Obce okresu Námestovo]] [[Kategória:Goralské obce na Slovensku]] m733nj81n27gstgo82zv7kng350t0qf 8370916 8370893 2026-09-19T13:58:58Z Spider 001757 142600 Revízia [[Special:Diff/8370893|8370893]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-50589-39|~2026-50589-39]] ([[User talk:~2026-50589-39|diskusia]]) bola vrátená 8370916 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Rabča | Iné názvy = | Obrázok = Rabca full.jpg | Popis obrázku = Farský kostol Navštívenia Panny Márie | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Rabca-namestovo-flag.svg | Kraj = Žilinský | Okres = Námestovo | Región = Žilinský | Rieka = Polhoranka | Rieka 1 = [[Soľný potok (prítok Polhoranky)|Soľný potok]] | Zemepisná šírka = 49.478800 | Zemepisná dĺžka = 19.482753 | Nadmorská výška = 620{{--}}670 | Prvá zmienka = 1550 | Starosta = Tomáš Kekeliak<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Doplňujúce voľby starostu obce Rabča vyhral Tomáš Kekeliak | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/regiony/doplnujuce-volby-starostu-obce-rabca/904555-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2025-09-07 | dátum prístupu = 2026-07-25 }}</ref> | Politická strana = [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] | PSČ = 029 44 | Kód = 510025 | EČV = NO | Predvoľba = 043 55 | Adresa = Rabča 426 | E-mail = rabca@rabca.sk | Telefón = 043 / 55 941 01, 55 942 19 | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.rabca.sk | Commons = Rabča | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Rabča''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Námestovo (okres)|okrese Námestovo]], vzdialená od [[Oravská priehrada|Oravskej priehrady]] približne {{km|10|m}}. == Polohopis == Obec leží v [[Podbeskydská brázda|Podbeskydskej brázde]] [[Oravská kotlina|Oravskej kotliny]], v údolí [[Polhoranka|Polhoranky]], asi {{km|8|m}} severne od [[Námestovo|Námestova]]. Z juhu na sever prechádza z Námestova na hraničný prechod [[Cesta I. triedy 78 (Slovensko)|cesta I/78]], pokračujúca do mesta [[Żywiec]]. == Dejiny == Hoci prvá písomná zmienka o obci sa zachovala z roku [[1564]], Rabča existovala už v roku [[1550]], kedy je ako jedna z obcí zaznačená na rukopisnej mape Oravy. Ťažké podmienky hornooravských drevorubačov napriek ich oslobodeniu od platenia daní spôsobili ich odsťahovanie a koncom [[16. storočie|16. storočia]] zostali v osade obývané už iba 2 domy. Majiteľ územia [[Juraj VII. Turzo|Juraj Turzo]] pristúpil v roku [[1608]] k opätovnému osídleniu obce. [[9. august]]a poveril nového richtára Jána Ramzu k osídleniu valaskými kolonistami a už v roku [[1616]] bola odčlenením časti chotára založená obec [[Rabčice]]. V roku [[1624]] zanikli pre osadníkov výhody, plynúce z ich stráženia severnej hranice, čím došlo k zrovnoprávneniu Rabče s ostatnými poddanskými obcami. Nepokojná druhá polovica [[17. storočie|17. storočia]] znamenala pre Rabču opäť výrazný úbytok obyvateľov a v roku [[1672]] tu zostalo len 5 sedliackych usadlostí. Tie boli v roku [[1683]] vydrancované Litovským vojskom, smerujúcim na obranu [[Viedeň|Viedne]]. V tomto období boli v Rabči už len dve usadlosti a niekoľko bezmajetných obyvateľov. Až prechod vlastníctva na [[Erdődy]]ovcov prispel k hospodárskemu oživeniu a zlepšeniu podmienok na život, čo sa odrazilo v opätovnom zaľudňovaní regiónu. V obci žilo v roku [[1715]] už 240 obyvateľov, ktorí zúrodňovali okolitú pôdu. V roku [[1772]] bola založená škola, no tiež farnosť s pôsobnosťou aj pre obce [[Oravská Polhora]], [[Rabčice]], [[Sihelné]]. Zavedením [[Tereziánsky urbár|tereziánskeho urbáru]] sa v roku [[1774]] ukončilo pôsobenie dedičných richtárov, ktoré nahradil systém volených richtárov na jeden rok. Právo voliť mali len gazdovia platiaci dane. Pri sčítaní v roku [[1778]] žilo v Rabči už 829 obyvateľov a fungovali tu dva mlyny a štyria tkáči, využívajúci rozšírené pestovanie ľanu. Miestni sa živili tiež ťažbou dreva, jeho spracovaním a chovom dobytka. Novú budovu školy postavili v hornej Rabči v roku [[1842]], pričom deti z Polhory a Sihelného sem chodili až do roku [[1878]]. V tomto roku bola zriadená škola aj na dolnom konci, druhá budova na hornom bola dokončená v roku [[1884]]. Počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] trpeli obyvatelia nedostatkom, čo zhoršoval odchod mužov na front. Miestni, ktorých živilo najmä poľnohospodárstvo, drevorubačstvo a povozníctvo, museli pravidelne odvádzať dobytok, seno a slamu pre armádu. V ťažkých medzivojnových rokoch si Rabčania prestavali kostol, postavili novú školskú budovu a farský úrad a v roku [[1935]] zaviedli telefón na poštu a notársky úrad. Po druhej svetovej vojne bola opravená hlavná cesta, no zároveň bol zatvorený hraničný prechod do [[Poľsko|Poľska]]. Založené bolo roľnícke družstvo a zoštátnené súkromné majetky, čím sa výrazne zmenil ráz celej oblasti. Po roku [[1989]] nastal rozvoj živností a veľká časť obyvateľov začala za prácou dochádzať do iných regiónov. Po komunálnych voľbách v novembri 1990 boli do vedenia obce dosadení priamo zvolení predstavitelia. Postupne bol vynovený kostol, komplex školských budov, športová hala, obvodné zdravotné stredisko, Dom kultúry, Dom služieb a novými investíciami sa zlepšuje občianska vybavenosť a tým podmienky na život. Aj v súčasnosti si obec udržiava historicky goralskú charakteristiku. Naprieč dospelým obyvateľstvom ovláda [[goralské nárečie]] 40 %, medzi deťmi ho ovláda 5 %, rozumie mu však 50 %.<ref name=":0">{{Citácia knihy | priezvisko = Ravasz | meno = Ábel | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kovács | meno2 = Ľuboš | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Zamišková | meno3 = Anna | odkaz na autora3 = | titul = Atlas Goralov Slovenska | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 2025 | isbn = 978-80-224-2119-5 | počet strán = 160 | strany = 135 }}</ref> == Šport == V obci je hlavným propagátorom športu TJ Oravan a medzi organizované odvetvia patria [[futbal]], [[stolný tenis]], [[armwrestling]], [[florbal]], [[hokej]], [[volejbal]], [[basketbal]], [[streľba]] a [[turistika]], doplnené o každoročnú súťaž drevorubačov. == Významné osobnosti == * [[Ján Briššák]] (* [[1904]]{{--}}† [[1978]]), katolícky kňaz a autor náboženskej obradnej literatúry == Partnerské obce == * {{Flagicon|Poľsko}} [[Gmina Świnna]], [[Poľsko]] * {{Flagicon|Nemecko}} [[Wölfersheim]], [[Nemecko]] * {{Flagicon|Česko}} [[Šenov]], [[Česko]] == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Rabča]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} == Zdroj == * [https://www.rabca.sk Oficiálne stránky obce] {{Obce okresu Námestovo}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Rabča| ]] [[Kategória:Obce okresu Námestovo]] [[Kategória:Goralské obce na Slovensku]] 3mmkr26z3fvjogvzob49siljtv2gl1d 0 29664 8371202 8209916 2026-09-20T09:42:52Z Peter 51345 269569 8371202 wikitext text/x-wiki {{Infobox|zahlavie=''Grand Theft Auto''|popis1=Žáner|data1=[[Akčná hra (žáner počítačových hier)|Akčná adventúra]]|popis2=Vývojár(i)|data2=[[Rockstar North]]<br/>[[Digital Eclipse]]<br/>[[Rockstar Leeds]]<br/>[[Rockstar Toronto|Rockstar Canada]]<br/>[[Rockstar Games]]|popis3=Vydavateľ(ia)|data3=Rockstar Games|stylDat=font-size:95%|stylPopisu=font-size:95%|popis4=Autor(i)|data4=[[David Jones]]<br/>[[Mike Dailly]]|popis5=Platforma(y)|data5=[[Android (operačný systém)|Android]]<br/>[[Dreamcast]]<br/>[[Fire OS]]<br/>[[Game Boy Advance]]<br/>[[Game Boy Color]]<br/>[[iOS]]<br/>[[macOS]]<br/>[[MS-DOS]]<br/>[[Nintendo DS]]<br/>[[Nintendo Switch]]<br/>[[Meta Quest 2|Quest 2]]<br/>[[PlayStation]]<br/>[[PlayStation 2]]<br/>[[PlayStation 3]]<br/>[[PlayStation 4]]<br/>[[PlayStation 5]]<br/>[[PlayStation Portable]]<br/>[[Windows]]<br/>[[Windows Phone]]<br/>[[Xbox]]<br/>[[Xbox 360]]<br/>[[Xbox One]]<br/>[[Xbox Series X|Xbox Series X/S]]|obrazok=Grand Theft Auto logo series.svg|data10=''[[Grand Theft Auto 1|Grand Theft Auto]]''<br/>18. november 1997|popis11=Posledné vydanie|data11=''[[Grand Theft Auto: The Trilogy – The Definitive Edition]]''<br/>11. november 2021|popisObrazka=Logo od ''[[Grand Theft Auto III]]'' (2001)|stylPopisObrazka=font-size:95%|popis10=Prvé vydanie}}'''Grand Theft Auto''' (skratka: '''GTA''') je akčná [[počítačová hra|počítačová]] a konzolová hra, ktorá simuluje život [[gangster]]a. Séria GTA bola vymyslená firmou ''[[Rockstar North]]'' (predtým DMA Design) ako vedľajší projekt pri tvorbe známej hry [[Lemmings]]. Séria je dosiaľ vydávaná firmou [[Rockstar Games]]. O význame a ekonomickej sile GTA svedčí i fakt, že hlasy hlavných postáv nahovorili viaceré osobnosti [[Hollywood]]u: [[Michael Madsen (herec)|Michael Madsen]], [[Samuel L. Jackson]], [[James Woods]], [[Joe Pantoliano]], [[Frank Vincent]], [[Robert Loggia]] a [[Ray Liotta]]. == Charakteristika série == Hra hráča prenesie do roly kriminálnika vo veľkom meste, typicky riadenom organizovaným zločinom a [[Mafia|mafiou]]. Daná je aj príbehová línia, ktorú hráč plní v sérii príbehových misií. K ich náplni patria bankové lúpeže, [[atentát]]y a iné kriminálne počiny, ale aj taxikárske, hasičské, pasácke misie a dokonca aj preteky v uliciach. V neskorších tituloch, napríklad [[Grand Theft Auto 2]], je hráč viac vtiahnutý do príbehovej línie hry, kde postupne zvyšuje svoje postavenie a moc v podsvetí. Séria Grand Theft Auto je však známa predovšetkým svojou voľnosťou, možnosťou riešiť rôzne situácie podľa svojho úsudku, rôznymi možnosťami premiestňovania za pomoci áut, motoriek, člnov a lodí, helikoptér a najnovšie aj lietadiel. Jednou z najzaujímavejších obohatení série od Rockstar Games bolo zavedenie hudby a hlasových záznamov prostredníctvom „rádiových staníc“, z ktorých každú moderuje iný [[DJ]]. Tento nápad sa najviac rozvinul v hrách [[Grand Theft Auto: Vice City|Vice City]] a [[Grand Theft Auto: San Andreas|San Andreas]], kde možno počuť v rádiu skladby ako ''Billy Jean'' od [[Michael Jackson|Michaela Jacksona]] alebo ''Welcome to the Jungle'' od [[Guns N’ Roses]]. Hry ''Grand Theft Auto'' zaznamenávajú celosvetovo veľký komerčný úspech a získavajú prestížne ocenenia, no sú tiež terčom značnej kritiky vďaka ich morálne pochybnému obsahu. == História série == === Hlavné série === Séria ''Grand Theft Auto'' je rozdelená do samostatných fiktívnych vesmírov, pomenovaných podľa primárnej úrovne grafických možností použitých v jednotlivých obdobiach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grand Theft Auto III: Your Questions Answered – Part One (Claude, Darkel & Other Characters) | url = https://www.rockstargames.com/newswire/article/51974aa3a99a59/grand-theft-auto-iii-your-questions-answered-part-one-claude-dar.html | vydavateľ = Rockstar Games | dátum prístupu = 2024-08-29 | jazyk = en-us | meno = Rockstar | priezvisko = Games | url archívu = https://web.archive.org/web/20210713075609/https://www.rockstargames.com/newswire/article/51974aa3a99a59/grand-theft-auto-iii-your-questions-answered-part-one-claude-dar.html | dátum archivácie = 2021-07-13 }}</ref> Pôvodné [[Grand Theft Auto 1|''Grand Theft Auto'']], jeho rozšírenia a pokračovanie sa považujú za „2D vesmír“. [[Grand Theft Auto III|''Grand Theft Auto III'']] a jeho pokračovania sa považujú za „3D univerzum“. ''[[Grand Theft Auto IV]]'', jeho rozšírenia a [[Grand Theft Auto V|''Grand Theft Auto V'']] sa považujú za „HD univerzum“. Každý vesmír sa považuje za samostatný, pričom sa medzi nimi zdieľajú len značky, názvy miest a vedľajšie postavy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grand Theft Auto III: Your Questions Answered – Part One (Claude, Darkel & Other Characters) | url = https://www.rockstargames.com/newswire/article/51974aa3a99a59/grand-theft-auto-iii-your-questions-answered-part-one-claude-dar.html | vydavateľ = Rockstar Games | dátum prístupu = 2024-08-29 | jazyk = en-us | meno = Rockstar | priezvisko = Games | url archívu = https://web.archive.org/web/20210713075609/https://www.rockstargames.com/newswire/article/51974aa3a99a59/grand-theft-auto-iii-your-questions-answered-part-one-claude-dar.html | dátum archivácie = 2021-07-13 }}</ref> ''[[Grand Theft Auto 1|Grand Theft Auto,]]'' prvá hra v sérii, bola vydaná pre [[MS-DOS]] a [[Microsoft Windows|Windows]] v novembri 1997, v roku 1998 bola portovaná na [[PlayStation]] a v roku 1999 na [[Game Boy Color]]. [[Grand Theft Auto 2|''Grand Theft Auto 2'']] vyšlo v roku 1999 pre Windows, neskôr bolo portované na PlayStation, [[Dreamcast]] a Game Boy Color.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grand Theft Auto Drama Heading to BBC Television | url = https://www.cinemablend.com/games/Grand-Theft-Auto-Drama-Heading-BBC-Television-70657.html | vydavateľ = CINEMABLEND | dátum vydania = 2015-03-13 | dátum prístupu = 2024-08-29 | jazyk = en | meno = Will Usher | priezvisko = published}}</ref> Na [[PlayStation 2]] sa objavili aj tri diely hlavnej série, ktoré boli opätovne vydané na viacerých platformách; dohoda medzi spoločnosťami [[Take-Two Interactive]] a [[Sony Computer Entertainment]] viedla k ich časovej exkluzivite na PlayStation 2 a následne k ich portom na Windows a [[Xbox]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = E3 2002: Sony gets Grand Theft Auto exclusive | url = https://www.gamespot.com/articles/e3-2002-sony-gets-grand-theft-auto-exclusive/1100-2866884/ | dátum prístupu = 2024-08-29 | jazyk = en-US}}</ref> Titul ''[[Grand Theft Auto III]]'' z roku 2001 prešiel od [[Počítačová 2D grafika|dvojrozmernej (2D) grafiky]] použitej v prvých dvoch hrách k [[3D počítačová grafika|trojrozmernej (3D) počítačovej grafike]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Preview : Grand Theft Auto IV [Xbox 360] - from GamePro.com | url = http://www.gamepro.com/article/previews/158028/grand-theft-auto-iv/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2009-04-22 | dátum prístupu = 2024-08-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20111203182948/http://www.gamepro.com/article/previews/158028/grand-theft-auto-iv/ | dátum archivácie = 2011-12-03 }}</ref> [[Grand Theft Auto: Vice City|''Grand Theft Auto: Vice City'']] vyšlo v roku 2002 a bolo prvým titulom s hovoriacim hlavným hrdinom, ktorého nahovoril [[Ray Liotta]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IGN Presents The History of Grand Theft Auto | url = https://www.ign.com/articles/2013/05/06/ign-presents-the-history-of-grand-theft-auto-2?page=3 | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2013-05-06 | dátum prístupu = 2024-08-29 | jazyk = en | meno = Rus McLaughlin & Lucas M. | priezvisko = Thomas}}</ref> [[Grand Theft Auto: San Andreas|''Grand Theft Auto: San Andreas'']], vydané v roku 2004, predstavilo rôzne nové prvky vrátane prispôsobenia postavy a veľkej mapy zahŕňajúcej tri mestá a okolitý vidiek.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IGN Presents The History of Grand Theft Auto | url = https://www.ign.com/articles/2013/05/06/ign-presents-the-history-of-grand-theft-auto-2?page=4 | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2013-05-06 | dátum prístupu = 2024-08-29 | jazyk = en | meno = Rus McLaughlin & Lucas M. | priezvisko = Thomas}}</ref> Dva hlavné diely boli vydané pre [[PlayStation 3]] a [[Xbox 360]]. Titul ''[[Grand Theft Auto IV]]'' z roku 2008 sa zameral na realizmus a detaily, odstránil rôzne funkcie prispôsobenia a zároveň pridal [[Hra viacerých hráčov|online režim pre viacerých hráčov]]. [[Grand Theft Auto V|''Grand Theft Auto V'']], vydané v roku 2013, obsahovalo troch hrateľných protagonistov a zaznamenalo obrovský finančný úspech, pričom prekonalo viacero rekordov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GTA 5 Currently Holds Seven Guinness World Records | url = https://www.ign.com/articles/2013/10/09/gta-5-currently-holds-seven-guinness-world-records | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2013-10-09 | dátum prístupu = 2024-08-29 | jazyk = en | meno = Luke | priezvisko = Karmali}}</ref> Neskôr bolo znovu vydané s rôznymi vylepšeniami, v roku 2014 pre [[PlayStation 4]] a [[Xbox One]] a v roku 2015 pre [[Microsoft Windows|Windows]] v roku 2022 boli vydané verzie pre [[PlayStation 5]] a [[Xbox Series X|Xbox Series X a S]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Next-gen GTA V has been delayed until March 2022 | url = https://www.videogameschronicle.com/news/next-gen-gta-v-has-been-delayed-until-march-2022/ | vydavateľ = VGC | dátum vydania = 2021-09-09 | dátum prístupu = 2024-08-29 | jazyk = en-GB}}</ref> 4. februára 2022 spoločnosť Rockstar potvrdila, že vývoj nového dielu série je „v plnom prúde.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GTA 6 Confirmed: Rockstar Finally Says It's in Development | url = https://www.ign.com/articles/gta-6-confirmed | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2022-02-04 | dátum prístupu = 2024-08-29 | jazyk = en | meno = Joe | priezvisko = Skrebels}}</ref> V septembri 2022 unikli zábery z vývoja hry. Spoločnosť Rockstar uviedla, že je „veľmi sklamaná“ zo spôsobu, akým bola hra prvýkrát demonštrovaná, ale že nepredpokladá dlhodobý vplyv na vývoj.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rockstar comments on GTA 6 leak and claims project won’t be delayed | url = https://www.videogameschronicle.com/news/rockstar-comments-on-gta-6-leak-and-claims-project-wont-be-delayed/ | vydavateľ = VGC | dátum vydania = 2022-09-19 | dátum prístupu = 2024-08-29 | jazyk = en-GB}}</ref> V decembri 2023 bola hra oficiálne oznámená ako Grand Theft Auto VI s plánovaným dátumom vydania v roku 2025 pre PlayStation 5 a Xbox Series X/S.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rockstar Games Announces Grand Theft Auto VI, Coming 2025 {{!}} Take-Two Interactive Software, Inc. | url = https://www.take2games.com/ir/news/rockstar-games-announces-grand-theft-auto-vi-coming-2025 | vydavateľ = www.take2games.com | dátum prístupu = 2024-08-29 | jazyk = en}}</ref> === Ostatné hry === ''Grand Theft Auto'' dalo vzniknúť mnohým ďalším hrám a rozširujúcim balíkom. V roku 1999 dostala pôvodná hra dva rozširujúce balíky: [[Grand Theft Auto: London 1969|''Grand Theft Auto: London 1969'']] a ''[[Grand Theft Auto: London 1961]]'', ktoré, ako ich názvy naznačujú, obsahovali iné prostredie - fiktívnu verziu [[Londýn|Londýna]] - a nové misie a postavy. [[Grand Theft Auto Advance|''Grand Theft Auto Advance'']], vydaná v roku 2004 exkluzívne pre [[Game Boy Advance]], obsahovala pohľad zhora nadol, podobne ako prvé dve hlavné hry série, a rovnaké prostredie ako ''Grand Theft Auto III'', ku ktorému slúžila ako prequel. Pre PlayStation Portable boli vydané tri hry: ''[[Grand Theft Auto: Liberty City Stories]]'' v roku 2005, ktorá je zároveň prequelom k ''Grand Theft Auto III''; ''[[Grand Theft Auto: Vice City Stories]]'' v roku 2006, ktorá je prequelom k Vice City; a [[Grand Theft Auto: Chinatown Wars|''Grand Theft Auto: Chinatown Wars'']] v roku 2009, ktorá obsahuje rovnaké prostredie ako ''Grand Theft Auto IV'', ale tieto dve hry spolu inak nesúvisia. ''Liberty City Stories'' aj ''Vice City Stories'' boli neskôr portované na PlayStation 2, zatiaľ čo ''Chinatown Wars'' boli pôvodne vydané pre [[Nintendo DS]] a neskôr portované na [[PlayStation Portable]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GTA: Chinatown Wars for PSP | url = https://www.eurogamer.net/gta-chinatown-wars-for-psp | vydavateľ = Eurogamer.net | dátum vydania = 2009-06-22 | dátum prístupu = 2024-08-29 | jazyk = en | meno = Robert Purchese Associate | priezvisko = Editor}}</ref> V roku 2009 boli pre Xbox 360 vydané hry ''[[Grand Theft Auto: The Lost and Damned|The Lost and Damned]]'' a ''[[Grand Theft Auto: The Ballad of Gay Tony|The Ballad of Gay Tony]]'' ako rozširujúce balíčky pre ''Grand Theft Auto IV''; „strategická aliancia“ medzi spoločnosťami Rockstar a [[Microsoft Corporation|Microsoft]] viedla k časovej exkluzivite. Rozšírenia sa zameriavajú na postavy, ktoré hrali v hlavnej hre relatívne malú úlohu a ktorých príbehy sa odohrávajú súčasne s príbehom ''Grand Theft Auto IV.'' Obe boli neskôr vydané pre PlayStation 3 a Windows ako súčasť kompilácie s názvom ''Grand Theft Auto: Episodes from Liberty City'', ktorá je dostupná aj na Xbox 360.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grand Theft Auto: Episodes from Liberty City Announced for PS3 and PC | url = https://kotaku.com/grand-theft-auto-episodes-from-liberty-city-announced-5459329 | vydavateľ = Kotaku | dátum vydania = 2010-01-29 | dátum prístupu = 2024-08-29 | jazyk = en}}</ref> Mnohé tituly tejto série boli prenesené na [[Mobilné zariadenie|mobilné]] zariadenia. Hra ''Chinatown Wars'' bola vydaná pre [[iOS]] v roku 2010 a pre [[Android]] a [[Fire OS]] v roku 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grand Theft Auto: Chinatown Wars Updated for iOS and Now Available for Android and Amazon Devices | url = https://www.rockstargames.com/newswire/article/ak14o8838414ko/grand-theft-auto-chinatown-wars-updated-for-ios-and-now | vydavateľ = Rockstar Games | dátum prístupu = 2024-08-29 | jazyk = en-us | meno = Rockstar | priezvisko = Games}}</ref> Pri príležitosti desiateho výročia boli hry ''Grand Theft Auto III'' a ''Vice City'' opätovne vydané pre iOS a Android v roku 2011, resp. 2012.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Announcing Grand Theft Auto III: 10th Anniversary Edition for Select Mobile Devices & the Limited Edition Claude Action Figure | url = https://www.rockstargames.com/newswire/article/9k124883814k95/announcing-grand-theft-auto-iii-10th-anniversary-edition-for-sel.html | vydavateľ = Rockstar Games | dátum prístupu = 2024-08-29 | jazyk = en-us | meno = Rockstar | priezvisko = Games }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grand Theft Auto: Vice City 10th Anniversary Edition Coming to iOS and Android Devices on December 6th | url = https://www.rockstargames.com/newswire/article/ak14o88382351k/grand-theft-auto-vice-city-10th-anniversary-edition-coming-to-io.html | vydavateľ = Rockstar Games | dátum prístupu = 2024-08-29 | jazyk = en-us | meno = Rockstar | priezvisko = Games | url archívu = https://web.archive.org/web/20220419173250/https://www.rockstargames.com/newswire/article/ak14o88382351k/grand-theft-auto-vice-city-10th-anniversary-edition-coming-to-io.html | dátum archivácie = 2022-04-19 }}</ref> V roku 2013 bola hra ''San Andreas'' portovaná pre systémy iOS, Android a Windows Phone a RT;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grand Theft Auto: San Andreas iOS Review | url = https://www.ign.com/articles/2013/12/18/grand-theft-auto-san-andreas-ios-review | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2013-12-18 | dátum prístupu = 2024-08-29 | jazyk = en | meno = Leif | priezvisko = Johnson}}</ref> mobilný port bol neskôr znovu vydaný pre Xbox 360 v roku 2014, v roku desiateho výročia hry,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GTA: San Andreas Re-Release Coming to Xbox 360 [UPDATE] | url = https://www.gamespot.com/articles/gta-san-andreas-re-release-coming-to-xbox-360-upda/1100-6423111/ | dátum prístupu = 2024-08-29 | jazyk = en-US}}</ref> a nasledujúci rok pre PlayStation 3.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GTA San Andreas for PS3 gets rated for upcoming re-release | url = https://www.psu.com/news/gta-san-andreas-for-ps3-gets-rated-for-upcoming-re-release/ | vydavateľ = PlayStation Universe | dátum vydania = 2015-11-16 | dátum prístupu = 2024-08-29 | jazyk = en-US | meno = Michael | priezvisko = Harradence}}</ref> V roku 2015 bola hra Liberty City Stories portovaná pre systémy iOS, Android a Fire OS.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kotaku | url = http://kotaku.com/the-psp-classic-grand-theft-auto-liberty-city-stories-1748476859 | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2015-12-19 | dátum prístupu = 2024-08-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20151219020519/http://kotaku.com/the-psp-classic-grand-theft-auto-liberty-city-stories-1748476859 | dátum archivácie = 2015-12-19 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GTA: Liberty City Stories comes to iOS, Pixelmator adds Apple Pencil tilt to more brushes | url = https://appleinsider.com/articles/15/12/17/gta-liberty-city-stories-comes-to-ios-pixelmator-adds-apple-pencil-tilt-to-more-brushes | vydavateľ = AppleInsider | dátum vydania = 2015-12-17 | dátum prístupu = 2024-08-29 | jazyk = en}}</ref> == Tituly == {| class="wikitable" ! rowspan="2" |Rok ! rowspan="2" |Titul ! rowspan="2" |Vývojár ! colspan="4" |Platforma(y) |- !Konzola !Počítač !Vreckové zariadenia !Mobil |- ! colspan="7" |Hlavné série |- !1997 | style="text-align:center;" |[[Grand Theft Auto 1|''Grand Theft Auto'']] | rowspan="3" style="text-align:center;" |[[Rockstar North|DMA]] [[Rockstar North|Design]] | style="text-align:center;" |[[PlayStation|PS1]] | style="text-align:center;" |[[MS-DOS]] • [[Microsoft Windows|Windows]] | style="text-align:center;" |[[Game Boy Color|GBC]] | |- !1999 | style="text-align:center;" |[[Grand Theft Auto 2|''Grand Theft Auto 2'']] | style="text-align:center;" |[[PlayStation|PS1]] • [[Dreamcast]] | style="text-align:center;" |[[Microsoft Windows|Windows]] | style="text-align:center;" |[[Game Boy Color|GBC]] | |- !2001 | style="text-align:center;" |[[Grand Theft Auto III|''Grand Theft Auto III'']] | style="text-align:center;" |[[PlayStation 2|PS2]] • [[Xbox]] | style="text-align:center;" |[[Microsoft Windows|Windows]] • [[MacOS|OS X]] | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" |[[Android (operačný systém)|Android]] • [[IOS]] • Fire OS |- !2002 | style="text-align:center;" |[[Grand Theft Auto: Vice City|''Grand Theft Auto:'' ''Vice City'']] | rowspan="4" style="text-align:center;" |[[Rockstar North|Rockstar]] [[Rockstar North|North]] | style="text-align:center;" |[[PlayStation 2|PS2]] • [[Xbox]] | style="text-align:center;" |[[Microsoft Windows|Windows]] • [[MacOS|OS X]] | | style="text-align:center;" |[[Android (operačný systém)|Android]] • [[IOS]] • Fire OS |- !2004 | style="text-align:center;" |[[Grand Theft Auto: San Andreas|''Grand Theft Auto:'' ''San Andreas'']] | style="text-align:center;" |[[PlayStation 2|PS2]] • [[Xbox]] • [[PlayStation 3|PS3]] • [[Xbox 360]] | style="text-align:center;" |[[Microsoft Windows|Windows]] • [[MacOS|OS X]] | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" |[[Android (operačný systém)|Android]] • [[IOS]] • [[Windows Phone|WP]] • Fire OS |- !2008 | style="text-align:center;" |[[Grand Theft Auto IV|''Grand Theft Auto IV'']] | style="text-align:center;" |[[PlayStation 3|PS3]] • [[Xbox 360]] | style="text-align:center;" |[[Microsoft Windows|Windows]] | | |- !2013 | style="text-align:center;" |[[Grand Theft Auto V|''Grand Theft Auto V'']] | style="text-align:center;" |[[PlayStation 3|PS3]] • [[Xbox 360]] • [[PlayStation 4|PS4]] • [[Xbox One]] • [[PlayStation 5|PS5]] • [[Xbox Series X|Xbox Series X/S]] | style="text-align:center;" |[[Microsoft Windows|Windows]] | | |- !2026 | style="text-align:center;" |''[[Grand Theft Auto VI]]'' | style="text-align:center;" |[[Rockstar Games]] | style="text-align:center;" |[[PlayStation 5|PS5]] • [[Xbox Series X|Xbox Series X/S]] | | | |- ! colspan="7" |Rozširujúce balíky |- ! rowspan="2" |1999 | style="text-align:center;" |[[Grand Theft Auto: London 1969|''Grand Theft Auto:'' ''London 1969'']] | rowspan="2" style="text-align:center;" |[[Rockstar Toronto|Rockstar]] [[Rockstar Toronto|Toronto]] | style="text-align:center;" |[[PlayStation|PS1]] | style="text-align:center;" |[[MS-DOS]] • [[Microsoft Windows|Windows]] | | |- | style="text-align:center;" |[[Grand Theft Auto: London 1969|''Grand Theft Auto:'' ''London 1961'']] | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" |[[MS-DOS]] • [[Microsoft Windows|Windows]] | | |- ! rowspan="2" |2009 | style="text-align:center;" |[[Grand Theft Auto IV: The Lost and Damned|''Grand Theft Auto IV:'' ''The Lost and Damned'']] | rowspan="2" style="text-align:center;" |[[Rockstar North|Rockstar]] [[Rockstar North|North]] | style="text-align:center;" |[[PlayStation 3|PS3]] • [[Xbox 360]] | style="text-align:center;" |[[Microsoft Windows|Windows]] | | |- | style="text-align:center;" |[[Grand Theft Auto: The Ballad of Gay Tony|''Grand Theft Auto:'' ''The Ballad of Gay Tony'']] | style="text-align:center;" |[[PlayStation 3|PS3]] • [[Xbox 360]] | style="text-align:center;" |[[Microsoft Windows|Windows]] | | |- ! colspan="7" |Hry pre vreckové zariadenia |- !2004 | style="text-align:center;" |[[Grand Theft Auto Advance|''Grand Theft Auto'' ''Advance'']] | style="text-align:center;" |Digital Eclipse | | | style="text-align:center;" |[[Game Boy Advance|GBA]] | |- !2005 | style="text-align:center;" |[[Grand Theft Auto: Liberty City Stories|''Grand Theft Auto:'' ''Liberty City Stories'']] | rowspan="3" style="text-align:center;" |[[Rockstar Leeds|Rockstar]] [[Rockstar Leeds|Leeds]] | style="text-align:center;" |[[PlayStation 2|PS2]] | | style="text-align:center;" |[[PlayStation Portable|PSP]] | style="text-align:center;" |[[Android (operačný systém)|Android]] • [[IOS]] • Fire OS |- !2006 | style="text-align:center;" |[[Grand Theft Auto: Vice City Stories|''Grand Theft Auto:'' ''Vice City Stories'']] | style="text-align:center;" |[[PlayStation 2|PS2]] | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" |[[PlayStation Portable|PSP]] | |- !2009 | style="text-align:center;" |[[Grand Theft Auto: Chinatown Wars|''Grand Theft Auto:'' ''Chinatown Wars'']] | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" |[[PlayStation Portable|PSP]] • [[Nintendo DS|DS]] | style="text-align:center;" |[[Android (operačný systém)|Android]] • [[IOS]] • Fire OS |- ! colspan="7" |Kompilácie a remastery |- !1999 | style="text-align:center;" |''Grand Theft Auto:'' ''Director's Cut'' | rowspan="2" style="text-align:center;" |[[Rockstar North|DMA]] [[Rockstar North|Design]] / [[Rockstar Toronto|Rockstar]] [[Rockstar Toronto|Toronto]] | style="text-align:center;" |[[PlayStation|PS1]] | style="text-align:center;" |[[MS-DOS]] • [[Microsoft Windows|Windows]] | | |- ! rowspan="2" |2003 | style="text-align:center;" |''Grand Theft Auto:'' ''The Classics Collection'' | style="text-align:center;" |[[PlayStation|PS1]] | style="text-align:center;" |[[Microsoft Windows|Windows]] | | |- | style="text-align:center;" |''Grand Theft Auto:'' ''Double Pack'' | rowspan="2" style="text-align:center;" |[[Rockstar North|Rockstar]] [[Rockstar North|North]] | style="text-align:center;" |[[PlayStation 2|PS2]] • [[Xbox]] | | | |- !2005 | style="text-align:center;" |''Grand Theft Auto:'' ''The Trilogy'' | style="text-align:center;" |[[PlayStation 2|PS2]] • [[Xbox]] | style="text-align:center;" |[[Microsoft Windows|Windows]] • [[MacOS|OS X]] | | |- ! rowspan="2" |2009 | style="text-align:center;" |''Grand Theft Auto:'' ''Double Pack'' | style="text-align:center;" |[[Rockstar Leeds|Rockstar]] [[Rockstar Leeds|Leeds]] | style="text-align:center;" |[[PlayStation 2|PS2]] | | style="text-align:center;" |[[PlayStation Portable|PSP]] | |- | style="text-align:center;" |''Grand Theft Auto:'' ''Episodes from Liberty City'' | rowspan="2" style="text-align:center;" |[[Rockstar North|Rockstar]] [[Rockstar North|North]] | style="text-align:center;" |[[PlayStation 3|PS3]] • [[Xbox 360]] | style="text-align:center;" |[[Microsoft Windows|Windows]] | | |- !2010 | style="text-align:center;" |''Grand Theft Auto IV:'' ''Complete Edition'' | style="text-align:center;" |[[PlayStation 3|PS3]] • [[Xbox 360]] | style="text-align:center;" |[[Microsoft Windows|Windows]] | | |- !2021 | style="text-align:center;" |''[[Grand Theft Auto: The Trilogy – The Definitive Edition]]'' | style="text-align:center;" |Grove Street Games | style="text-align:center;" |[[PlayStation 4|PS4]] • [[Xbox One]] • [[PlayStation 5|PS5]] • [[Xbox Series X|Xbox Series X/S]] • [[Nintendo Switch|Switch]] | style="text-align:center;" |[[Microsoft Windows|Windows]] | style="text-align:center;" |[[Nintendo Switch|Switch]] | style="text-align:center;" |[[Android (operačný systém)|Android]] • [[IOS]] |} == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.rockstargames.com/games?franchise=grand-theft-auto Oficiálna webstránka] {{eng icon}} {{Grand Theft Auto}} [[Kategória:Grand Theft Auto| ]] [[Kategória:Akčné počítačové hry a videohry]] [[Kategória:Počítačové hry pre viacerých hráčov]] lykn3l0r2587d8n1lko6vkrc738bdsh 0 32252 8371008 8321577 2026-09-19T16:24:37Z Spider 001757 142600 /* Iné projekty */ Wikislovník 8371008 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Messier11.jpg|thumb|Otvorená hviezdokopa [[Hviezdokopa Divá kačica|M11]] známa aj ako Divá kačica]] '''Otvorená hviezdokopa''' je zoskupenie [[hviezda|hviezd]], obyčajne od desiatok po niekoľko tisíc, ktoré boli vytvorené z jedného [[molekulárne mračno|molekulárneho mračna]] a sú stále [[gravitácia|gravitačne]] viazané. Nachádzajú sa iba v [[špirálová galaxia|špirálových]] a [[nepravidelné galaxie|nepravidelných]] [[galaxia|galaxiách]]. == Charakteristika == Od [[guľová hviezdokopa|guľových hviezdokôp]] sa otvorené hviezdokopy líšia oveľa menším počtom hviezd, malou koncentráciou hviezd, menším vekom, ale aj príslušnosťou k plochým podsystémom [[Galaxia (Mliečna cesta)|Galaxie]]. Táto príslušnosť sa prejavuje jednak koncentráciou pozorovaných otvorených hviezdokôp v galaktickej rovine, a jednak rozložením hviezd vo [[farebný diagram|farebnom diagrame]]. V špirálových galaxiách sa tento hviezdokopy tohto typu nachádzajú v špirálovitých [[rameno galaxie|ramenách]]. Tvoria ich väčšinou mladé hviezdy, ich vek je zopár desiatok miliónov [[rok]]ov. V hviezdokopách alebo ich okolí sa často nachádzajú zvyšky [[hmlovina (astronómia)|hmlovín]], z ktorých vznikli, alebo ešte vznikajú hviezdy. Mladé otvorené hviezdokopy sú často ešte obklopené svojou materskou hmlovinou, v ktorej môže stále prebiehať [[vznik hviezdy|tvorba hviezd]]. Proces hviezdotvorby zaberie iba veľmi krátky čas v porovnaní so životnosťou hviezdokopy, a preto majú všetky hviezdy podobný vek. Väčšina hviezd sa vytvorila z rovnakej [[difúzna hmlovina|difúznej hmloviny]], dôsledkom čoho majú podobné počiatočné chemické zloženie. Hviezdy otvorenej hviezdokopy vďaka [[hviezdny vietor|hviezdnemu vetru]] neskôr úplne rozložia svoju materskú hmlovinu. Gravitačné sily medzi členmi hviezdokopy sú natoľko slabé, že samotná hviezdokopa sa časom rozpadne. Pri spoločnom pohybe priestorom niektorí členovia opúšťajú hviezdokopu (tzv. vyparovanie hviezdokopy), a to následkom zmeny rýchlosti pri vzájomnom priblížení, [[slapová sila|slapovými silami]] v gravitačnom poli Galaxie, prípadne zrážkami s hviezdami a [[medzihviezdna hmota|medzihviezdnymi mračnami]] križujúcimi ich cestu. Priemerná otvorená hviezdokopa udržuje pohromade väčšinu svojich hviezdnych členov po niekoľko stoviek miliónov rokov; iba zopár hmotnejších dosahuje vek [[miliarda|miliárd]] rokov, čiže vydrží dlhšie ako 1{{--}}2 obehy okolo [[jadro Galaxie|jadra Galaxie]]. Jednotlivé opustené hviezdy pokračujú v samostatnom obiehaní Galaxie. Hmotnosť hviezd v otvorenej hviezdokope sa pohybuje od 80{{--}}100 [[hmotnosť Slnka|hmotností Slnka]] (takéto hviezdy sa nachádzajú skôr mimo našej Galaxie) po 0,08 hmotností Slnka, čo je spodná hranica hmotnosti hviezdy. Rozmery otvorených hviezdokôp sa pohybujú v rozpätí 5{{--}}50 [[svetelný rok|svetelných rokov]], ale väčšinou nie viac ako 20. Hustota hviezd je oveľa väčšia ako hustota hviezd v okolí [[Slnko|Slnka]], napriek tomu stále menšia ako hustota hviezd v guľovej hviezdokope. Počet známych otvorených hviezdokôp v Galaxii je asi 1&nbsp;200, ich celkový počet v Galaxii sa odhaduje až na 100&nbsp;000. == Triedenie otvorených hviezdokôp == Podľa farebných diagramov existujú 3 skupiny otvorených hviezdokôp. V prvej skupine sú hviezdokopy, ktorých všetky hviezdy sú na [[hlavná postupnosť|hlavnej postupnosti]] (napríklad [[Plejády (hviezdokopa)|Plejády]]). Hviezdy takýchto otvorených hviezdokôp sú veľakrát biele, alebo majú dokonca modrasté sfarbenie, čo môže byť spôsobené prítomnosťou [[reflexná hmlovina|reflexných hmlovín]], ako aj samotným mladým vekom hviezd. Pri hviezdokopách druhej triedy je síce väčšina hviezd na hlavnej postupnosti, avšak malá časť sa už dostala na vetvu [[Obor (hviezda)|obrov]] (napr. [[Hviezdokopa Jasličky]]). Vo hviezdokopách tretej triedy sú už prevažne zostarnuté žlté a [[červený obor|červené obry]]. Pri jemnejšom triedení sa k číslam pripája malé písmenko o, b, alebo f, ktoré označuje [[spektrálna trieda|spektrálnu triedu]] najjasnejšej hviezdy hviezdokopy, ktorá ešte neopustila hlavnú postupnosť. V tejto klasifikácii sú napríklad Plejády označené ako 1b. == Galéria == <gallery> File:Pleiades large.jpg|[[Plejády]], otvorená hviezdokopa v súhvezdí Býk File:NGC265.jpg|Otvorená hviezdokopa [[NGC 265]] File:NGC 346 in Small magellanic cloud.jpg|Otvorená hviezdokopa [[NGC 246]] v Malom Magellanovom mraku File:NGC 3603 HST ACS.jpg|Otvorená hviezdokopa [[NGC 3603]] v súhvezdí Kýl File:EmissionNebula NGC6357.jpg|Emisná hmlovina s otvorenou hviezdokopou [[NGC 6357]] v súhvezdí Škorpión File:Двойное звездное скопление Хи-Аш Персея.jpg|Dvojitá hviezdokopa [[Chí Persei]] a [[h Persei]] v súhvezdí Perzeus </gallery> == Iné projekty == {{Projekt|wikt=otvorená hviezdokopa|wikt_štítok=otvorená hviezdokopa}} {{Portál|Astronómia||Hviezda}} [[Kategória:Hviezdokopy]] [[Kategória:Otvorené hviezdokopy| ]] 8ttxudg4shqq343j6303iqlqmls50yh 0 32521 8371194 8370407 2026-09-20T08:54:53Z ~2026-44540-38 302779 8371194 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Čingischán |titul = [[Kagan|veľký chán]] [[Mongolská ríša|Mongolskej ríše]] |obrázok = YuanEmperorAlbumGenghisPortrait.jpg |popis obrázku = Portrét zo 14. storočia, tradične pokladaný za kópiu predlohy z roku 1278; [[Národné palácové múzeum]], [[Tchaj-pej]] |panovanie = [[1206]] – august [[1227]] |korunovácia = <!-- Titul prijal na kurultaji; nešlo o korunováciu v európskom zmysle --> |pôvodné meno = Temüdžin (<span lang="mn-Mong">ᠲᠡᠮᠦᠵᠢᠨ</span>) |obrázok erbu = <!-- Neuvádzať; európsky typ panovníckeho erbu nemal --> |ostatné tituly = |dátum narodenia = asi [[1162]] (uvádza sa aj [[1155]] alebo [[1167]]) |miesto narodenia = Delüün Boldog pri rieke [[Onon (rieka)|Onon]], oblasť pohoria [[Chentej]] (presná poloha sporná) |dátum úmrtia = [[18. august|18.]] alebo [[25. august]] [[1227]] |miesto úmrtia = [[Sing-čching (prefektúra)|Sing-čching]], [[Západná Sia]] |miesto pochovania = neznáme; pravdepodobne v oblasti hory [[Burchan Chaldun]] v pohorí Chentej |vierovyznanie = mongolské tradičné náboženstvo ([[Šamanizmus|šamanizmus]], úcta k [[Tengri]]) |predchodca = novovytvorený titul |regent = |nástupca = [[Tolujchán|Toluj]] (regent do roku [[1229]])<br />[[Ogotaj]] (veľký chán od roku 1229) |manželka = [[Börte]] (hlavná manželka)<br />a ďalšie manželky |potomstvo = [[Džuči]]<br />[[Čagataj]]<br />[[Ogotaj]]<br />[[Tolujchán|Toluj]]<br />a ďalšie deti |dynastia = [[Bordžiginovci|Bordžigin]] |otec = [[Jesügej]] |matka = [[Hö’elün]] |portál1 = |portál2 = }} '''Čingischán''' ({{audio|Genghis Khan.ogg|mongolská výslovnosť}}; {{V jazyku|mon|Чингис хаан}}, klasickým mongolským písmom ᠴᠢᠩᠭᠢᠰ ᠬᠠᠭᠠᠨ; v staršom slovenskom prepise aj '''Džingischán'''<ref name="Rumanek1996">{{Citácia periodika | priezvisko = Rumánek | meno = Ivan | titul = Pravopis a používanie ázijských slov v slovenčine (I) | periodikum = Slovenská reč | miesto = Bratislava | vydavateľ = Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV | rok = 1996 | ročník = 61 | číslo = 1 | strany = 23–29 | url = https://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1996/1/sr1996-1-lq.pdf#page=27 | issn = 1338-4279}}, pozri najmä s. 29.</ref>), rodným menom '''Temüdžin''' ({{V jazyku|mon|Тэмүжин}}; pravdepodobne [[1162]] – [[18. august|18.]] alebo [[25. august|25. augusta]] [[1227]]), bol mongolský panovník a vojvodca, zakladateľ a prvý [[Kagan|veľký chán]] [[Mongolská ríša|Mongolskej ríše]], ktorej vládol od roku [[1206]] do svojej smrti. Rok ani presné miesto jeho narodenia nie sú spoľahlivo doložené. Moderní bádatelia najčastejšie prijímajú rok 1162 a lokalitu Delüün Boldog pri hornom toku rieky [[Onon (rieka)|Onon]], jej presná poloha však zostáva sporná; v prameňoch a odbornej literatúre sa objavujú aj roky 1155 a 1167.<ref name="narodenie">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | prekladatelia = Thomas Nivison Haining | miesto = Oxford | vydavateľ = Blackwell | rok = 1991 | strany = 14–19 | isbn = 978-0-631-16785-3 | jazyk = angličtina}}; {{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongol Empire | miesto = Edinburgh | vydavateľ = Edinburgh University Press | rok = 2018 | strany = 20–22 | isbn = 978-0-7486-4237-3 | jazyk = angličtina}}; {{Citácia knihy | priezvisko = Atwood | meno = Christopher P. | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire | miesto = New York | vydavateľ = Facts On File | rok = 2004 | strany = 97 | isbn = 978-0-8160-4671-3 | jazyk = angličtina}}</ref> V roku 1206 bol na [[kurultaj]]i vyhlásený za zvrchovaného vládcu Mongolov a prijal titul Čingischán, ktorého pôvodný význam a etymológia nie sú jednoznačne objasnené.<ref name="vzostup_titul">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | prekladatelia = Thomas Nivison Haining | miesto = Oxford | vydavateľ = Blackwell | rok = 1991 | strany = 20–94 | isbn = 978-0-631-16785-3 | jazyk = angličtina}}; {{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongol Empire | miesto = Edinburgh | vydavateľ = Edinburgh University Press | rok = 2018 | strany = 20–41 | isbn = 978-0-7486-4237-3 | jazyk = angličtina}}</ref> Položil politické a vojenské základy ríše, ktorá sa za jeho nástupcov rozšírila na najväčšiu súvislú suchozemskú ríšu v zaznamenaných dejinách.<ref name="rozsah_rise">{{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongol Empire | miesto = Edinburgh | vydavateľ = Edinburgh University Press | rok = 2018 | strany = 1–2, 94–99 | isbn = 978-0-7486-4237-3 | jazyk = angličtina}}; {{Citácia knihy | priezvisko = Atwood | meno = Christopher P. | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire | miesto = New York | vydavateľ = Facts On File | rok = 2004 | strany = 369 | isbn = 978-0-8160-4671-3 | jazyk = angličtina}}</ref> Temüdžin pochádzal z rodu [[Bordžiginovci|Bordžiginovcov]] a bol synom stepného predáka [[Jesügej]]a a jeho manželky [[Hö’elün]]. Po otcovej smrti stratila jeho rodina ochranu Jesügejových stúpencov a ocitla sa na okraji stepnej spoločnosti. Temüdžin si postupne vybudoval vlastnú družinu stúpencov; pri svojom vzostupe využíval sobášne väzby, osobnú vernosť, rokovania aj vojenskú silu. Významnú úlohu zohral jeho sobáš s [[Börte]], ako aj meniace sa spojenectvá s kerejitským vládcom [[Togril]]om a Temüdžinovým niekdajším spojencom a neskorším súperom Džamuchom. Na prelome 12. a 13. storočia porazil alebo začlenil do svojho zväzu Tatárov, Merkitov, Kerejitov, Najmanov a ďalšie skupiny, čím odstránil najvýznamnejších súperov o nadvládu nad mongolskou stepou.<ref name="vzostup_titul"/> Po roku 1206 preusporiadal podrobené obyvateľstvo do vojensko-správnych jednotiek založených na desiatkovej sústave. Príslušníkov porazených skupín začleňoval do nových oddielov, čím oslaboval staršie rodové a kmeňové väzby a nahrádzal ich priamou povinnosťou voči panovníkovi. Rozšíril svoju osobnú gardu, nazývanú ''kešik'', a viaceré veliteľské a správne funkcie zveroval osvedčeným stúpencom na základe ich lojality a schopností, hoci pôvod a postavenie rodovej aristokracie naďalej zostávali dôležité. Na zapisovanie mongolčiny a potreby správy prevzal [[Staré ujgurské písmo|ujgurské písmo]] a pri budovaní štátu využíval pisárov, správcov, remeselníkov, obchodníkov a vojenských odborníkov pochádzajúcich z rozličných podrobených oblastí.<ref name="reformy">{{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongol Empire | miesto = Edinburgh | vydavateľ = Edinburgh University Press | rok = 2018 | strany = 39–41, 76–78 | isbn = 978-0-7486-4237-3 | jazyk = angličtina}}; {{Citácia knihy | priezvisko = Atwood | meno = Christopher P. | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire | miesto = New York | vydavateľ = Facts On File | rok = 2004 | strany = 297, 505–506 | isbn = 978-0-8160-4671-3 | jazyk = angličtina}}; {{Citácia knihy | priezvisko = Biran | meno = Michal | titul = Chinggis Khan | miesto = Oxford | vydavateľ = Oneworld | rok = 2007 | strany = 42–44, 70–73 | isbn = 978-1-85168-502-8 | jazyk = angličtina}}</ref> Po upevnení moci v stepi obrátil Čingischán pozornosť na susedné usadené štáty. Po sérii výprav prinútil tangutskú ríšu [[Západná Sia]] uznať mongolskú nadradenosť a v roku [[1211]] začal rozsiahlu vojnu proti džürčenskej [[Dynastia Ťin (1115 – 1234)|ríši Ťin]] v severnej Číne. Mongolské vojská v roku [[1215]] dobyli jej hlavné mesto Čung-tu na území dnešného [[Peking]]u, vojna s ríšou Ťin však pokračovala aj po Čingischánovej smrti a skončila sa až v roku [[1234]].<ref name="cina">{{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongol Empire | miesto = Edinburgh | vydavateľ = Edinburgh University Press | rok = 2018 | strany = 44–55 | isbn = 978-0-7486-4237-3 | jazyk = angličtina}}; {{Citácia knihy | priezvisko = Atwood | meno = Christopher P. | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire | miesto = New York | vydavateľ = Facts On File | rok = 2004 | strany = 275–277, 590–591 | isbn = 978-0-8160-4671-3 | jazyk = angličtina}}</ref> V roku [[1218]] jeho vojvodca [[Džebe]] zvrhol vládu karachitanského panovníka Kučlüga, čím Mongoli získali kontrolu nad územím bývalej Karachitanskej ríše. Po zadržaní a usmrtení členov mongolskej obchodnej karavány v [[Otrar]]e a následnom zabití jedného z Čingischánových vyslancov začal v roku [[1219]] vojnu proti [[Chórezmská ríša|Chórezmskej ríši]]. Počas ťaženia v rokoch 1219 – 1221 Mongoli dobyli [[Buchara|Bucharu]], [[Samarkand]] a ďalšie mestá, rozvrátili chórezmský štát a spustošili rozsiahle časti [[Transoxiana|Transoxiany]] a [[Chorásán]]u. Čingischánovi vojvodcovia Džebe a [[Sübeetej]] následne prenikli cez Irán a [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]] do čiernomorsko-kaspickej stepi, kde v roku [[1223]] porazili spojené vojsko [[Kumáni|Kumánov]] a ruských kniežat v [[Bitka na rieke Kalke|bitke na rieke Kalke]].<ref name="zapadne_tazenie">{{Citácia knihy | priezvisko = Jackson | meno = Peter | titul = The Mongols and the Islamic World: From Conquest to Conversion | miesto = New Haven | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2017 | strany = 71–89 | isbn = 978-0-300-12533-7 | jazyk = angličtina}}; {{Citácia knihy | priezvisko = Atwood | meno = Christopher P. | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire | miesto = New York | vydavateľ = Facts On File | rok = 2004 | strany = 307–308, 431, 446 | isbn = 978-0-8160-4671-3 | jazyk = angličtina}}</ref> Mongolské vojská využívali vysokú pohyblivosť jazdectva, dôsledný prieskum, koordinované velenie, predstierané ústupy a obliehacích odborníkov prevzatých z podrobených krajín. Výboje však sprevádzali aj masakry, nútené presuny obyvateľstva, zotročovanie a ničenie miest, najmä v oblastiach, ktoré kládli odpor. Presný počet obetí nemožno spoľahlivo určiť, pretože číselné údaje stredovekých kronikárov bývali neúplné, zveličené alebo založené na literárnych konvenciách.<ref name="vojenstvo_nasilie">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | prekladatelia = Thomas Nivison Haining | miesto = Oxford | vydavateľ = Blackwell | rok = 1991 | strany = 169–174, 198–213 | isbn = 978-0-631-16785-3 | jazyk = angličtina}}; {{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongol Empire | miesto = Edinburgh | vydavateľ = Edinburgh University Press | rok = 2018 | strany = 76–87 | isbn = 978-0-7486-4237-3 | jazyk = angličtina}}; {{Citácia knihy | priezvisko = Atwood | meno = Christopher P. | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire | miesto = New York | vydavateľ = Facts On File | rok = 2004 | strany = 307–308, 344 | isbn = 978-0-8160-4671-3 | jazyk = angličtina}}</ref> V roku [[1226]] začal Čingischán nové ťaženie proti ríši Západná Sia. Počas výpravy 18. alebo 25. augusta 1227 zomrel, ešte pred konečným zánikom tangutského štátu. Príčina jeho smrti nie je spoľahlivo známa; neskoršie pramene uvádzajú chorobu, následky pádu z koňa, zranenie aj ďalšie navzájom si odporujúce vysvetlenia. Neznáme zostáva aj miesto jeho hrobu, ktoré mongolská tradícia spája s posvätnou krajinou v okolí pohoria [[Burchan Chaldun]] v oblasti [[Chentej]]a. Po jeho smrti dočasne spravoval ríšu jeho najmladší syn [[Tolujchán|Toluj]]. V roku [[1229]] bol na kurultaji zvolený za veľkého chána [[Ogotaj]], ktorého Čingischán ešte za svojho života určil za nástupcu.<ref name="smrt_nastupnictvo">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | prekladatelia = Thomas Nivison Haining | miesto = Oxford | vydavateľ = Blackwell | rok = 1991 | strany = 141–144 | isbn = 978-0-631-16785-3 | jazyk = angličtina}}; {{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongol Empire | miesto = Edinburgh | vydavateľ = Edinburgh University Press | rok = 2018 | strany = 65–71, 94–99 | isbn = 978-0-7486-4237-3 | jazyk = angličtina}}; {{Citácia knihy | priezvisko = Atwood | meno = Christopher P. | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire | miesto = New York | vydavateľ = Facts On File | rok = 2004 | strany = 163 | isbn = 978-0-8160-4671-3 | jazyk = angličtina}}</ref> Vojenské a správne usporiadanie vytvorené počas jeho vlády umožnilo jeho nástupcom pokračovať v územnej expanzii a pôvod od Čingischána zostal počas nasledujúcich storočí významným zdrojom dynastickej legitimity vo veľkej časti Eurázie. Mongolská ríša za jeho potomkov prepojila dovtedy oddelené oblasti, podporila diaľkový obchod a pohyb vyslancov, remeselníkov, technológií a poznatkov, jej vznik však zároveň sprevádzali rozsiahle populačné straty a hospodárske i kultúrne škody v severnej Číne, strednej Ázii a Iráne. Čingischán preto zanechal rozdielne historické obrazy: v súčasnom [[Mongolsko|Mongolsku]] patrí k ústredným symbolom štátnosti a národnej identity, zatiaľ čo v mnohých oblastiach zasiahnutých jeho výbojmi je jeho pamiatka spojená predovšetkým s vojnou a ničením.<ref name="odkaz">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | prekladatelia = Thomas Nivison Haining | miesto = Oxford | vydavateľ = Blackwell | rok = 1991 | strany = 198–213 | isbn = 978-0-631-16785-3 | jazyk = angličtina}}; {{Citácia knihy | priezvisko = Biran | meno = Michal | titul = Chinggis Khan | miesto = Oxford | vydavateľ = Oneworld | rok = 2007 | strany = 121–158 | isbn = 978-1-85168-502-8 | jazyk = angličtina}}; {{Citácia knihy | priezvisko = Atwood | meno = Christopher P. | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire | miesto = New York | vydavateľ = Facts On File | rok = 2004 | strany = 369 | isbn = 978-0-8160-4671-3 | jazyk = angličtina}}</ref> == Pôvod a raný život == === Pramene a chronológia === [[Súbor:Jame' al-Tavarikh (Compendium of Chronicles) manuscript by Rashid al-Din Fazlullah, Iran, early 15th century AD, ink, watercolour, and gold on paper - Aga Khan Museum - Toronto, Canada - DSC06735.jpg|náhľad|List z rukopisu ''Džámi at-tavárích'' od [[Rášid ad-Dín|Rášida ad-Dína]]. Toto dielo zo začiatku 14. storočia patrí popri mongolských a čínskych kronikách k hlavným písomným prameňom o Čingischánovom živote.]] Rekonštrukciu Temüdžinovho pôvodu a mladosti sťažuje povaha zachovaných prameňov. Najpodrobnejším rozprávaním o tomto období je anonymná ''[[Tajná história Mongolov]]'' ({{V jazyku|mon|Монголын нууц товчоо}} – ''Mongolyn nuuc tovčoo''), dvorská kronika spájajúca historické podanie, rodovú tradíciu, epickú poéziu a folklórne motívy. Jej presný čas vzniku nie je ustálený. Záverečný záznam uvádza iba rok Myši bez určenia dvanásťročného cyklu; v odbornej literatúre sa preto uvažovalo najmä o rokoch 1228, 1240, 1252 a 1264. Text sa navyše nezachoval v pôvodnom rukopise, ale predovšetkým v neskoršom prepise mongolského znenia čínskymi znakmi, ktorý vznikol na začiatku vlády [[Dynastia Ming|dynastie Ming]].<ref name="RachewiltzSHM">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | miesto = Leiden; Boston | vydavateľ = Brill | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | strany = xxvi – lxx; §§ 1 – 116 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref name="AtwoodDate">{{Citácia periodika | priezvisko = Atwood | meno = Christopher P. | titul = The Date of the “Secret History of the Mongols” Reconsidered | periodikum = Journal of Song-Yuan Studies | ročník = 37 | rok = 2007 | strany = 1 – 48 | jazyk = po anglicky}}</ref> Ďalšiu tradíciu zachovali perzské a čínske diela, najmä Rášid ad-Dínov súbor kroník ''Džámi at-tavárích'', ''Šeng-wu čchin-čeng lu'' a oficiálne ''[[Dejiny dynastie Jüan|Dejiny Jüanu]]''. Ich autori mohli čerpať z dnes strateného mongolského diela ''Altan debter'' („Zlatá kniha“) a z informácií uchovávaných na panovníckych dvoroch. Jednotlivé pramene sa však odlišujú v chronológii aj v podaní udalostí. Oficiálna historiografia niektoré epizódy nepriaznivé pre povesť zakladateľa dynastie vynechala, zatiaľ čo ''Tajná história'' zachovala aj jeho rodinné konflikty, zajatie a porážky. Údaje o mladosti preto nemožno pokladať za rovnako spoľahlivé vo všetkých podrobnostiach; vierohodnejšie je základné poradie udalostí než presné dátumy, počty bojovníkov alebo doslovné prejavy pripisované jednotlivým osobám.<ref name="Ratchnevsky">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | miesto = Oxford; Cambridge, Massachusetts | vydavateľ = Blackwell | rok = 1991 | isbn = 978-0-631-16785-3 | strany = xiii – xvii, 1 – 41 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref name="Morgan">{{Citácia knihy | priezvisko = Morgan | meno = David | titul = The Mongols | miesto = Oxford | vydavateľ = Basil Blackwell | rok = 1986 | isbn = 978-0-631-17563-6 | strany = 4 – 21 | jazyk = po anglicky}}</ref> Pomenovanie „Mongoli“ v 12. storočí ešte nezahŕňalo všetko kočovné obyvateľstvo [[Mongolská plošina|Mongolskej plošiny]]. Označovalo užšie spoločenstvo rodov a skupín žijúcich najmä v povodí riek [[Onon]], [[Kerulen]] a [[Túl (rieka)|Túl]]. V susedstve žili ďalšie politicky samostatné spoločenstvá, napríklad [[Kereiti]], [[Naimani]], [[Merkiti]], [[Tatári (etnikum)|Tatári]] a [[Ongirati]]. Ich príslušnosť nebola nemenná: skupiny sa rozdeľovali, spájali a prijímali mená úspešných zväzov. Neskoršie používanie mena Mongoli pre obyvateľstvo Čingischánovej ríše preto nemožno bez rozlíšenia prenášať do obdobia jeho narodenia.<ref name="May">{{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongol Empire | miesto = Edinburgh | vydavateľ = Edinburgh University Press | rok = 2018 | isbn = 978-0-7486-4237-3 | strany = 1 – 26 | jazyk = po anglicky}}</ref> === Rodový pôvod a narodenie === [[Súbor:OnonRiver.jpg|náhľad|[[Onon]], v ktorého povodí sa podľa mongolskej tradície Temüdžin narodil a prežil časť detstva. Presná poloha rodiska Delüün Boldog zostáva sporná.]] Temüdžin patril po otcovi k rodu [[Bordžiginovci|Bordžiginovcov]], presnejšie k jeho vetve Kijat. Rodová genealógia v ''Tajnej histórii'' odvodzuje jeho pôvod od legendárnych predkov Börte Čino a Qo’ai Maral a cez Bodončara Münchaga ho spája s Chabul-chánom, ktorý v 12. storočí stál na čele významného mongolského zväzu. Najstaršia časť rodokmeňa má mytologický charakter, no väzba na Chabulovu dynastickú líniu vyjadruje postavenie Temüdžinovej rodiny medzi stepnou aristokraciou. Jeho otec [[Jesügej]] nosil čestné označenie ''baatur'' („hrdina“, „udatný bojovník“) a viedol vlastnú družinu a okruh závislých domácností. Pramene ho však nepredstavujú ako nesporného panovníka všetkých Mongolov; jeho moc bola osobná a závisela od príbuzenských zväzkov, priazne stúpencov a dočasných spojenectiev.<ref name="AtwoodEncy">{{Citácia knihy | priezvisko = Atwood | meno = Christopher P. | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire | miesto = New York | vydavateľ = Facts On File | rok = 2004 | isbn = 978-0-8160-4671-3 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref name="Ratchnevsky" /> Temüdžinovou matkou bola [[Hö'elün]] z vetvy Olchonud, príbuznej s Ongiratmi. Podľa ''Tajnej histórie'' ju Jesügej s dvoma bratmi uniesol Merkitovi Čiledüovi, keď si ju Čiledü odvádzal ako nevestu. Táto udalosť nebola iba rodinnou epizódou: v prameňoch vytvorila príčinnú súvislosť s neskorším útokom Merkitov na Temüdžinovu domácnosť. Hö'elün sa stala Jesügejovou hlavnou manželkou a v jeho domácnosti mala vyššie postavenie než vedľajšia manželka Sočigel.<ref name="Broadbridge">{{Citácia knihy | priezvisko = Broadbridge | meno = Anne F. | titul = Women and the Making of the Mongol Empire | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2018 | isbn = 978-1-108-44100-1 | strany = 43 – 72 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref name="RachewiltzSHM" /> Rok Temüdžinovho narodenia nemožno určiť s istotou. V prameňoch a modernej literatúre sa objavujú najmä roky 1155, 1162 a 1167; najčastejšie sa používa rok 1162, ktorý prijala aj moderná mongolská tradícia. ''Tajná história'' umiestňuje narodenie do lokality Delüün Boldog na hornom toku Ononu. Tá sa zvyčajne hľadá v dnešnej provincii [[Chentejský ajmag|Chentej]] v Mongolsku, predovšetkým v okolí Dadalu, navrhnutá však bola aj poloha severnejšie na území dnešného [[Buriatsko|Buriatska]]. Bez jednoznačného archeologického alebo textového dokladu nemožno spor rozhodnúť.<ref name="Ratchnevsky" /><ref name="AtwoodEncy" /> Podľa mongolskej tradície dostal meno podľa tatárskeho zajatca Temüdžina Ügeho, ktorého Jesügej priviedol v čase synovho narodenia. Neskoršie pokusy vykladať meno zo slova označujúceho železo alebo kováča nie sú všeobecne prijaté a jeho presná etymológia zostáva sporná. ''Tajná história'' ďalej uvádza, že novorodenec zvieral v pravej ruke zrazeninu krvi veľkú ako hánka. Ide o folklórny motív, ktorý v rozprávaní predznamenáva jeho budúcu dráhu bojovníka, nie o nezávisle overiteľnú správu o pôrode.<ref name="RachewiltzSHM" /><ref name="Ratchnevsky" /> Jesügej a Hö'elün mali štyroch synov — Temüdžina, Chasara, Chačiuna a Temügeho — a dcéru Temülün. Temüdžin bol najstarším synom hlavnej manželky, zatiaľ čo Begter bol najstarším synom vedľajšej manželky Sočigel; jej druhým synom bol Belgütei. Rozdielne postavenie matiek aj vek synov mali význam pri rozdeľovaní potravy, určovaní autority v domácnosti a neskôr pri otázkach nástupníctva.<ref name="RachewiltzSHM" /><ref name="Broadbridge" /> === Smrť Jesügeja a opustenie rodiny === Keď mal Temüdžin podľa ''Tajnej histórie'' deväť rokov, Jesügej ho vzal na cestu k Olchonudom, medzi ktorými mu chcel nájsť manželku. Cestou stretli ongiratského náčelníka Dei Sečena. Ten ponúkol Temüdžinovi svoju približne desaťročnú dcéru [[Börte]] a obe rodiny uzavreli dohodu o budúcom sobáši. Temüdžin zostal v domácnosti budúceho svokra, kde mal stráviť čas pred uzavretím manželstva a zároveň svojou prácou prispievať hostiteľskej rodine. Takýto pobyt upevňoval vzťah medzi rodinami nevesty a ženícha a neznamenal, že manželstvo bolo v tom čase už zavŕšené.<ref name="RachewiltzSHM" /><ref name="Ratchnevsky" /> Na spiatočnej ceste sa Jesügej zastavil pri hodujúcej skupine Tatárov. Tí ho podľa kroniky spoznali ako niekdajšieho nepriateľa a tajne mu primiešali jed do jedla. Chorý Jesügej sa po troch dňoch vrátil do svojho tábora, požiadal príbuzného Mönglika, aby priviedol Temüdžina späť a postaral sa o domácnosť, a krátko nato zomrel. Rozprávanie o otrave nemožno overiť z nezávislého súdobého prameňa, jeho smrť v čase Temüdžinovho detstva však tvorí spoločné jadro neskoršej tradície.<ref name="RachewiltzSHM" /><ref name="Ratchnevsky" /> Jesügejova smrť ukázala, nakoľko bolo postavenie stepného vodcu viazané na jeho osobu. Časť ľudí, ktorí ho nasledovali, prešla k príbuzným Tajčiutom. ''Tajná história'' spája konečný rozchod so sporom pri jarnom obrade za predkov: Hö'elün prišla neskoro a manželky niekdajšieho chána Ambagaja ju vylúčili z rozdeľovania obetného pokrmu. Nasledujúce ráno Tajčiuti pod vedením Targutaja Kiriltucha odtiahli a Jesügejove vdovy s deťmi ponechali bez svojho sprievodu. Hö'elün sa ich pokúsila zastaviť a časť ľudí nakrátko priviedla späť, napokon však odišli aj oni.<ref name="RachewiltzSHM" /> Rodina tak stratila ochranu širšieho spoločenstva a prístup k podstatnej časti jeho stád a ďalších zdrojov. Nebola úplne bez majetku — pramene neskôr spomínajú menší počet koní —, jej životná úroveň a politické postavenie však prudko klesli. Hö'elün s deťmi zbierala plané plody a jedlé korene, lovila drobnú zver a ryby. Kronika túto fázu podáva v poetických obrazoch zdôrazňujúcich matkinu vytrvalosť; za týmto literárnym spracovaním možno rozpoznať skutočnú stratu Jesügejovej družiny a dlhšie obdobie existenčnej neistoty.<ref name="Ratchnevsky" /><ref name="Morgan" /><ref name="Broadbridge" /> === Rodinný konflikt, zajatie a prví stúpenci === [[Súbor:Burkhan Khaldun mount3.jpg|náhľad|Pohorie [[Burkhan Khaldun]]. V podaní ''Tajnej histórie'' poskytovalo Temüdžinovi a jeho rodine útočisko a nadobudlo preňho aj náboženský význam.]] Nedostatok zdrojov prehĺbil napätie medzi synmi oboch Jesügejových manželiek. ''Tajná história'' opisuje spory po tom, čo Begter a Belgütei odobrali Temüdžinovi a Chasarovi uloveného vtáka a neskôr chytenú rybu. Temüdžin s Chasarom následne Begtera obkľúčili a zastrelili šípmi. Begter ich pred smrťou žiadal, aby aspoň ušetrili Belgüteja. Hö'elün oboch synov za čin ostro odsúdila. Epizóda sa zachovala iba v ''Tajnej histórii'' a jej bezprostrednú príčinu nemožno nezávisle potvrdiť. Popri spore o potravu mohla súvisieť aj s autoritou najstaršieho dospievajúceho muža v domácnosti; presné pohnútky však zostávajú predmetom výkladu.<ref name="RachewiltzSHM" /><ref name="Ratchnevsky" /> V bližšie neurčenom čase Temüdžinovho dospievania zaútočili na rodinu Tajčiuti vedení Targutajom Kiriltuchom. Temüdžin sa ukryl v hustom poraste, po niekoľkých dňoch ho však zajali. Tajčiuti mu nasadili drevenú kladu na krk a ako väzňa ho nechávali pod dozorom jednotlivých domácností. Počas slávnosti na brehu Ononu udrel mladého strážcu kladou, utiekol a ukryl sa v riečnom koryte tak, že mu nad vodou zostala iba tvár. Sorkan-Šira zo skupiny Suldus ho zbadal, ale prenasledovateľom ho neprezradil. Jeho synovia Čimbaj a Čilaun potom rozbili kladu, ukryli utečenca vo voze s vlnou a po skončení pátrania mu pomohli odísť. Aj toto rozprávanie obsahuje dramatické prvky, mená jeho pomocníkov sa však opäť objavujú medzi ľuďmi, ktorí neskôr slúžili Čingischánovi.<ref name="RachewiltzSHM" /><ref name="Ratchnevsky" /> Po návrate k rodine Temüdžin postupne získaval spoločníkov aj mimo najbližšieho príbuzenstva. Keď zlodeji odviedli rodine osem koní, vydal sa po ich stopách a stretol Boorčua, syna zámožného pastiera Nachua Bajana. Boorču mu pomohol nájsť a získať kone a odmietol ponúkaný podiel z navráteného stáda. Neskôr opustil otcovskú domácnosť a pripojil sa k Temüdžinovi. Ďalším raným prívržencom sa stal Dželme, ktorého mu odovzdal do služby otec Džarčiudaj. Spolu s Boorčuom patril Dželme k prvým Temüdžinovým osobným druhom (mongolsky ''nökör''), viazaným na vodcu vernosťou a službou. Takéto väzby, ktoré neboli založené iba na pokrvnom príbuzenstve, neskôr tvorili jednu z opôr jeho družiny.<ref name="RachewiltzSHM" /><ref name="May" /> === Sobáš s Börte a útok Merkitov === [[Súbor:Djengiz Khân et Toghril Ong Khan.jpeg|náhľad|Temüdžin a kereitský vládca Togril na neskoršej perzskej miniatúre. Togrilovo spojenectvo bolo dôležité pri vyslobodení Börte a počas Temüdžinovho počiatočného vzostupu.]] Po niekoľkých rokoch sa Temüdžin vrátil k Dei Sečenovi. Ongiratský náčelník dodržal skoršiu dohodu a Börte sa stala Temüdžinovou manželkou. Jej matka Čotan ju odprevadila k ženíchovej rodine a priniesla Hö'elün svadobný dar — plášť z čiernej sobolej kožušiny. Temüdžin tento cenný predmet odovzdal kereitskému vládcovi [[Togril]]ovi, známemu aj ako Ong-chán. Jesügej a Togril boli podľa tradície kedysi spojencami zviazanými prísahou ''anda''; Temüdžin sa na tento vzťah odvolal a prijal Togrila ako otcovského ochrancu. Dar tak nebol iba prejavom úcty, ale súčasťou obnovy politického spojenectva, ktoré mladej domácnosti poskytlo významného patróna.<ref name="RachewiltzSHM" /><ref name="Ratchnevsky" /><ref name="Broadbridge" /> Krátko nato napadla tábor skupina Merkitov. ''Tajná história'' útok vysvetľuje ako odvetu za to, že Jesügej kedysi uniesol Hö'elün Čiledüovi. Temüdžin, jeho bratia a najbližší druhovia unikli smerom k Burkhan Khaldunu, pre Börte však nezostal voľný kôň. Stará služobnica Choakčin sa ju pokúsila odviezť v krytom voze, útočníci voz prehľadali a obe ženy zajali; do zajatia sa dostala aj Sočigel. Temüdžin sa ukryl v zalesnenom pohorí. Po odchode prenasledovateľov vykonal podľa kroniky ďakovný obrad a prisľúbil Burkhan Khaldunu pravidelné obety, čím sa hora v rozprávaní stala jeho osobným ochranným miestom.<ref name="RachewiltzSHM" /><ref name="Broadbridge" /> Na vyslobodenie Börte Temüdžin požiadal o pomoc Togrila a svojho priateľa z mladosti [[Džamucha|Džamuchu]], s ktorým ho spájal prísahou potvrdený vzťah ''anda''. Togril súhlasil aj s odvolaním na prijatý sobolí plášť a na niekdajšie spojenectvo s Jesügejom. Spojené oddiely napadli merkitské tábory pri dolnom toku [[Selenga|Selengy]]. Útok zastihol Merkitov nepripravených; ich vodcovia ustúpili a Temüdžin našiel Börte medzi ľuďmi unikajúcimi v noci z napadnutého tábora. Číselné údaje kroniky o veľkosti vojsk sú pravdepodobne štylizované, základná udalosť — vytvorenie koalície Togrila, Džamuchu a Temüdžina proti Merkitom a návrat Börte — sa však v historiografii všeobecne prijíma.<ref name="RachewiltzSHM" /><ref name="Ratchnevsky" /><ref name="Morgan" /> Počas zajatia bola Börte pridelená Čilgerovi Bökeovi, Čiledüovmu mladšiemu bratovi. Približne v čase jej návratu alebo krátko po ňom sa narodil jej prvý syn [[Džuči]]. Neistý odstup medzi únosom, vyslobodením a pôrodom sa neskôr stal podkladom pre pochybnosti o Džučiho biologickom otcovstve; najotvorenejšie ich zachytáva ''Tajná história'' v opise sporu medzi Čingischánovými synmi. Dostupné pramene neumožňujú otázku rozhodnúť. Temüdžin Džučiho verejne uznával za svojho najstaršieho syna a zahrnul ho medzi dedičov a veliteľov vládnuceho rodu.<ref name="Broadbridge" /><ref name="RachewiltzSHM" /> Vyslobodenie Börte ešte neznamenalo Temüdžinovu nadvládu nad stepou, ukázalo však vznik siete, z ktorej neskôr čerpal moc. Sobáš ho spojil s Ongiratmi, Togril mu poskytol postavenie klienta mocného kereitského vládcu, Džamucha vojenskú podporu a Boorču s Dželmem osobne oddaných druhov. Tieto väzby prekračovali hranice jednej rodovej vetvy a vytvorili základ samostatnej družiny, s ktorou Temüdžin vstúpil do zápasu o vedenie mongolských spoločenstiev.<ref name="Ratchnevsky" /><ref name="May" /> == Vzostup k moci a zjednotenie Mongolov == Rekonštrukcia Temüdžinovho vzostupu od rozchodu s [[Džamucha|Džamuchom]] po jeho vyhlásenie za Čingischána v roku 1206 je sťažená povahou zachovaných prameňov. Najpodrobnejšie rozprávanie prináša ''[[Tajná história Mongolov]]'', ktorá vznikla v prostredí vládnuceho rodu a spája historické udalosti s rodovou pamäťou, epickými motívmi a dodatočne štylizovanými prejavmi. Perzský dejepisec [[Rašíd ad-Dín]] a čínske diela z obdobia [[Dynastia Jüan|dynastie Jüan]] zachovali ďalšie podania, ich chronológia a jednotlivé podrobnosti sa však s ''Tajnou históriou'' nie vždy zhodujú. Najmä dátumy udalostí pred rokom 1201, uvádzané počty bojovníkov a doslovné znenie príhovorov preto nemožno pokladať za úplne isté.<ref name="RachewiltzSources">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | strany = xxvi – lxx, 1 – 2 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="RatchnevskySources">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | vydavateľ = Blackwell | miesto = Oxford | rok = 1991 | isbn = 978-0-631-16785-3 | strany = xiii – xvii | jazyk = po anglicky }}</ref> === Rozchod s Džamuchom a prvé zvolenie za chána === Po výprave proti [[Merkiti|Merkitom]], počas ktorej bola oslobodená Temüdžinova manželka [[Börte]], zostali skupiny Temüdžina a Džamuchu približne rok a pol v spoločnom tábore. Obaja vodcovia obnovili vzťah ''anda'', teda obradného bratstva, ktorý uzavreli už v mladosti. Podľa ''Tajnej histórie'' sa rozišli po Džamuchovej nejednoznačnej poznámke o mieste ďalšieho táborenia. Temüdžin sa po porade s Börte a matkou [[Höelün]] rozhodol v nočnom presune oddeliť svoj tábor od Džamuchovho. Príbeh pravdepodobne zachováva spomienku na politický rozchod, jeho konkrétne okolnosti sú však podané literárne a ich presný význam zostáva predmetom výkladu.<ref name="Rachewiltz117-122">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 117 – 122 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="RatchnevskySplit">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | vydavateľ = Blackwell | miesto = Oxford | rok = 1991 | isbn = 978-0-631-16785-3 | strany = 37 – 38 | jazyk = po anglicky }}</ref> [[Súbor:Mongol Empire polities circa 1200.png|náhľad|vpravo|upright=1.35|alt=Mapa politických zoskupení na Mongolskej plošine okolo roku 1200|Moderná mapa hlavných politických zoskupení na Mongolskej plošine a v susedných oblastiach okolo roku 1200. Zobrazené hranice sú približné, pretože moc kočovných zväzov sa viazala skôr na ľudí a pastviny než na pevne vymedzené územie.]] K Temüdžinovi sa následne pripojili príslušníci viacerých mongolských rodových skupín. ''Tajná história'' medzi nimi uvádza členov skupín Džalajir, Barulas, Mangut, Arulat, Besüt a Suldus, ako aj viacerých jednotlivcov, ktorých rodiny dovtedy nepatrili k najužšiemu okruhu bordžiginskej aristokracie. Ich motívy nemožno zredukovať na jedinú príčinu: úlohu mohli zohrávať príbuzenské väzby, vyhliadka na korisť a ochranu, nespokojnosť s dovtedajšími vodcami i Temüdžinova schopnosť vytvárať osobné záväzky. Časť staršej aristokracie zostala pri Džamuchovi, ale ani jeden tábor netvorila sociálne jednotná skupina. Predstava jednoduchého konfliktu medzi „aristokratickým“ Džamuchom a „ľudovým“ Temüdžinom preto nevystihuje zložité a premenlivé väzby medzi ich stúpencami.<ref name="Rachewiltz120-125">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 120 – 125 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="MayFollowers">{{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongol Empire | vydavateľ = Edinburgh University Press | miesto = Edinburgh | rok = 2018 | isbn = 978-0-7486-4237-3 | strany = 31 | jazyk = po anglicky }}</ref> Temüdžinovi stúpenci ho potom vyhlásili za chána. ''Tajná história'' už pri tejto udalosti používa titul Čingischán, hoci jeho všeobecne uznávané a slávnostné prijatie spája historická tradícia až s kurultajom v roku 1206. Dátum prvého zvolenia nie je v prameňoch bezpečne určený; v literatúre sa často uvádzajú roky 1189 alebo 1190, ide však o rekonštrukcie založené na neskorších chronológiách. Nový chán rozdelil medzi svojich spoločníkov úlohy spojené so správou tábora, ochranou osoby vládcu, vedením poslov, ustajnením koní, zásobovaním a vojenským velením. Tieto úrady ešte netvorili štátnu správu v neskoršom zmysle, vytvárali však pevnejšie jadro Temüdžinovej družiny. Osobitne vyzdvihol svojich dlhoročných stúpencov [[Boorču|Boorčua]] a [[Dželme|Dželmeho]].<ref name="Rachewiltz123-126">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 123 – 126 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="AtwoodFirstKhan">{{Citácia knihy | priezvisko = Atwood | meno = Christopher P. | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire | vydavateľ = Facts On File | miesto = New York | rok = 2004 | isbn = 978-0-8160-4671-3 | strany = 98 | jazyk = po anglicky }}</ref> Temüdžin o svojom zvolení informoval [[Togril|Togrila]], chána [[Kereiti|Kereitov]], s ktorým už predtým nadviazal spojenectvo. Togril jeho nové postavenie schválil a označil ho za prirodzeného vodcu otcovho ľudu. Temüdžin naďalej pôsobil v širšom mocenskom okruhu kereitského vládcu, ktorého vojenské zdroje a prestíž boli v tejto fáze podstatne väčšie. Ich vzájomné záväzky mali politickú aj osobnú podobu, v praxi sa však menili podľa momentálneho pomeru síl a záujmov oboch strán.<ref name="Rachewiltz126">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri § 126 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="MayRise">{{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongol Empire | vydavateľ = Edinburgh University Press | miesto = Edinburgh | rok = 2018 | isbn = 978-0-7486-4237-3 | strany = 31 – 32 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Konflikt s Džamuchom a porážka pri Dalan Balžute === Napätie medzi oboma bývalými ''andami'' prerástlo do otvoreného konfliktu po incidente, pri ktorom Džamuchov príbuzný Tajčar odohnal kone patriace Temüdžinovým stúpencom a pri prenasledovaní ho zabil Džoči-Darmala. Džamucha zhromaždil trinásť bojových zoskupení a vytiahol proti Temüdžinovi. ''Tajná história'' pripisuje obom stranám po 30&nbsp;000 mužov, čo treba vzhľadom na epický spôsob podania a obmedzené možnosti presného sčítania pokladať skôr za tradičný údaj než za spoľahlivú štatistiku.<ref name="Rachewiltz128-129">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 128 – 129 | jazyk = po anglicky }}</ref> V bitke pri Dalan Balžute Temüdžin utrpel porážku a ustúpil do tiesňavy Džerene. Presný dátum i poloha bojiska sú neisté; často uvádzaný rok 1187 je iba jednou z moderných rekonštrukcií. Rašíd ad-Dínove neskoršie podanie pripisuje víťazstvo Temüdžinovi, no jeho chronológia a vnútorné rozpory svedčia v prospech verzie ''Tajnej histórie'', podľa ktorej zvíťazil Džamucha. Dielo ďalej uvádza, že Džamucha dal sedemdesiat zajatých mladých mužov z rodu Činos uvariť v kotloch a jedného protivníka popravil tak, že jeho odťatú hlavu priviazal ku konskému chvostu. Tieto drastické detaily nie sú nezávisle potvrdené a môžu byť súčasťou nepriateľského obrazu Džamuchu; v rozprávaní vysvetľujú, prečo po jeho víťazstve prešli niektoré skupiny na Temüdžinovu stranu.<ref name="Rachewiltz129-130">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 129 – 130 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="RatchnevskyDalan">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | vydavateľ = Blackwell | miesto = Oxford | rok = 1991 | isbn = 978-0-631-16785-3 | strany = 44 – 47 | jazyk = po anglicky }}</ref> O Temüdžinových činoch v rokoch nasledujúcich po bitke pramene poskytujú málo údajov. Čínska správa diplomata Čao Chunga z roku 1221 tvrdí, že budúci Čingischán istý čas slúžil džürčenskej ríši Ťin, prípadne sa nachádzal v jej zajatí. Niektorí moderní historici túto správu pokladajú za možné vysvetlenie medzery v mongolskej tradícii, iní upozorňujú, že ju nemožno overiť a že význam použitých výrazov nie je jednoznačný. Pobyt na pohraničí ríše Ťin je preto možné uvádzať iba ako hypotézu, nie ako doloženú etapu Temüdžinovho života.<ref name="RatchnevskyJinService">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | vydavateľ = Blackwell | miesto = Oxford | rok = 1991 | isbn = 978-0-631-16785-3 | strany = 49 – 50 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="MayJinService">{{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongol Empire | vydavateľ = Edinburgh University Press | miesto = Edinburgh | rok = 2018 | isbn = 978-0-7486-4237-3 | strany = 32 | jazyk = po anglicky }}</ref> Porážka Temüdžinovu skupinu nezničila. Naďalej k sebe viazal ''nökörov'', osobných druhov, ktorých postavenie vyplývalo predovšetkým z vernosti zvolenému vodcovi, a nie iba z príslušnosti k spoločnému rodu. Takéto väzby neboli Temüdžinovým vynálezom, no systematicky ich využíval pri budovaní družiny pozostávajúcej z ľudí rozličného pôvodu. Popri príbuzných v nej postupne nadobúdali význam Boorču, Dželme, Mukhali, Čilaun a neskôr [[Džebe]] a [[Sübeetej]]. Osobná služba však neznamenala zrušenie rodových vzťahov: oba princípy sa počas zjednocovania stepi prekrývali a Temüdžin podľa okolností využíval jeden i druhý.<ref name="RatchnevskyFollowers">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | vydavateľ = Blackwell | miesto = Oxford | rok = 1991 | isbn = 978-0-631-16785-3 | strany = 37 – 41 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="MayNokor">{{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongol Empire | vydavateľ = Edinburgh University Press | miesto = Edinburgh | rok = 2018 | isbn = 978-0-7486-4237-3 | strany = 31 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Spolupráca s ríšou Ťin a boj proti Tatárom === Temüdžin sa opäť preukázateľne objavuje v prameňoch v roku 1196, keď džürčenská [[Dynastia Ťin|ríša Ťin]] podnikla trestnú výpravu proti [[Tatári|Tatárom]]. Tatárske skupiny dlhodobo pôsobili na severnej hranici ríše a ich vodcovia striedavo prijímali ťinské hodnosti alebo proti ríši bojovali. Ťinský veliteľ, v ''Tajnej histórii'' označený titulom Ongging čingsang, zatlačil Tatárov smerom k rieke Ulža. Temüdžin a Togril využili situáciu, zaútočili na ustupujúcich Tatárov a zabili ich vodcu Megüdžina Seültüa. Okrem pomsty za smrť Temüdžinovho otca Jesügeja im víťazstvo prinieslo stáda, zásoby a predmety, ktoré dokladajú obchodné a politické kontakty tatárskej elity s ríšou Ťin.<ref name="Rachewiltz132-134">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 132 – 134 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="AllsenRise">{{Citácia knihy | priezvisko = Allsen | meno = Thomas T. | kapitola = The Rise of the Mongolian Empire and Mongolian Rule in North China | titul = The Cambridge History of China. Volume 6: Alien Regimes and Border States, 907–1368 | editori = Herbert Franke; Denis Twitchett | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 1994 | isbn = 978-0-521-24331-5 | strany = 330 – 333 | jazyk = po anglicky }}</ref> Za účasť na výprave udelil ťinský veliteľ Togrilovi titul ''wang'' („knieža“), z ktorého vzniklo označenie Ong chán, a Temüdžinovi titul zapisovaný v mongolskom prameni ako ''dža'ut-kuri''. Jeho presný džürčenský význam nie je istý; často sa vykladá približne ako veliteľ stoviek. Hodnosti neznamenali, že ríša Ťin získala nad ich spoločenstvami účinnú správnu kontrolu. Predstavovali skôr formálne začlenenie stepných vodcov do pohraničnej hierarchie, prostredníctvom ktorej sa džürčenský dvor usiloval ovplyvňovať pomery severne od svojich hraníc. Pre Temüdžina zároveň znamenali vonkajšie uznanie a zvýšenie prestíže voči súperom.<ref name="Rachewiltz134">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri § 134 a komentár | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="AllsenTitles">{{Citácia knihy | priezvisko = Allsen | meno = Thomas T. | kapitola = The Rise of the Mongolian Empire and Mongolian Rule in North China | titul = The Cambridge History of China. Volume 6: Alien Regimes and Border States, 907–1368 | editori = Herbert Franke; Denis Twitchett | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 1994 | isbn = 978-0-521-24331-5 | strany = 331 – 334 | jazyk = po anglicky }}</ref> Po návrate z výpravy Temüdžin zaútočil na Džürkinov, ktorí predtým napadli jeho tábor a napriek dohode sa nepripojili k ťaženiu proti Tatárom. Ich vodcov Sača-bekiho a Tajčua dal popraviť a ostatných príslušníkov skupiny začlenil medzi svojich poddaných. Medzi ľuďmi, ktorí sa po porážke Džürkinov dostali do Temüdžinovej družiny, bol aj Džalajir Mukhali, neskorší veliteľ ľavého krídla mongolskej armády a jeden z najvýznamnejších Čingischánových vojvodcov. Postup proti Džürkinom ukazuje spôsob, ktorý Temüdžin uplatňoval aj pri ďalších víťazstvách: politicky nebezpečných vodcov odstránil, zatiaľ čo väčšinu porazeného obyvateľstva prerozdelil a zaradil do rozširujúceho sa spoločenstva.<ref name="Rachewiltz136-140">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 136 – 140 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="RatchnevskyJurkin">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | vydavateľ = Blackwell | miesto = Oxford | rok = 1991 | isbn = 978-0-631-16785-3 | strany = 54 – 56 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Koalícia Džamuchu a podrobenie Tajčiutov a Tatárov === Temüdžinovo a Togrilovo mocenské postavenie vyvolalo odpor viacerých skupín východnej a strednej časti Mongolskej plošiny. V roku 1201 sa zástupcovia častí Kadaginov, Saldžiutov, [[Tajčiuti|Tajčiutov]], Tatárov, Merkitov, [[Ojrati|Oiratov]] a niektorých naimanských skupín zišli pri rieke Argun a vyhlásili Džamuchu za ''gür chána''. Význam tohto titulu nie je celkom jednoznačný; vyjadroval však nárok na nadradené postavenie nad širšou koalíciou. Zväz nebol jednotným štátom, ale spojenectvom skupín, ktoré spájal bezprostredný odpor voči Temüdžinovi a Togrilovi.<ref name="Rachewiltz141-143">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 141 – 143 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="MayCoalition">{{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongol Empire | vydavateľ = Edinburgh University Press | miesto = Edinburgh | rok = 2018 | isbn = 978-0-7486-4237-3 | strany = 34 – 35 | jazyk = po anglicky }}</ref> Spojené vojská Temüdžina a Togrila sa s koalíciou stretli v oblasti Köjitenu. ''Tajná história'' pripisuje nepriateľským šamanom pokus vyvolať búrku, ktorá sa údajne obrátila proti ich vlastnému vojsku. Táto epizóda odráža význam rituálnej autority a predstáv o priazni [[Tengri|Večného neba]], nemožno ju však čítať ako doslovný opis príčiny vojenského výsledku. Džamuchova koalícia sa po bojoch rozpadla a jej jednotlivé časti sa rozptýlili. Temüdžin potom pokračoval proti Tajčiutom, ktorí patrili k jeho dlhoročným protivníkom.<ref name="Rachewiltz143-147">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 143 – 147 | jazyk = po anglicky }}</ref> Počas boja s Tajčiutmi zasiahol Temüdžina šíp do krku. Dželme ranu ošetril a podľa kroniky v noci prenikol do nepriateľského tábora, aby pre zraneného priniesol nápoj. Po víťazstve sa k Temüdžinovi prihlásil bojovník Džirgoadaj a bez zatajenia oznámil, že šípom zasiahol jeho koňa. Temüdžin ho prijal do služby a dal mu meno Džebe, odvodené od mongolského označenia zbrane alebo hrotu. Rozhovor zachytený v kronike je literárne spracovaný, samotný Džebe je však bezpečne doložený ako neskorší vysoký veliteľ. Podrobením Tajčiutov Temüdžin zlomil jednu z hlavných síl východnej stepi; ľudí, ktorí sa k nemu pridali alebo ktorých zajal, rozdelil medzi vlastné jednotky.<ref name="Rachewiltz145-150">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 145 – 150 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="RatchnevskyJebe">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | vydavateľ = Blackwell | miesto = Oxford | rok = 1991 | isbn = 978-0-631-16785-3 | strany = 63 – 67 | jazyk = po anglicky }}</ref> V roku 1202 podnikol Temüdžin rozhodujúcu výpravu proti tatárskym skupinám Ča'an a Alči pri Dalan Nemürges. Pred bitkou prikázal, aby bojovníci počas útoku nezastavovali zbierať korisť a aby sa všetka korisť rozdelila až po skončení boja. Jeho príbuzní Altan, Kučar a Daritaj príkaz porušili; Temüdžin ich preto nechal o získanú korisť pripraviť. Nariadenie obmedzovalo samostatné nároky urodzených veliteľov a podriaďovalo rozdeľovanie koristi spoločnému veleniu, zároveň však vyvolalo nespokojnosť dotknutých príbuzných a prispelo k ich neskoršiemu odchodu.<ref name="Rachewiltz153-154">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 153 – 154 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="MayTatars">{{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongol Empire | vydavateľ = Edinburgh University Press | miesto = Edinburgh | rok = 2018 | isbn = 978-0-7486-4237-3 | strany = 36 | jazyk = po anglicky }}</ref> Po tatárskej porážke Temüdžinovi najbližší muži rozhodli o usmrtení dospelých mužov porazeného spoločenstva. Podľa ''Tajnej histórie'' mali byť ušetrení iba chlapci nižší než čap kolesa voza; plán sa však pred vykonaním prezradil a časť Tatárov sa opevnila a kládla odpor. Rozsah zabíjania sa nedá určiť a mechanické chápanie kronikárskeho údaja by bolo neprimerané, prameň však jednoznačne opisuje úmyselné hromadné usmrtenie mužskej časti porazených. Ženy, deti a ďalších príslušníkov tatárskych skupín, ktorí zabíjanie prežili, víťazi rozdelili medzi svoje domácnosti a jednotky. Temüdžin si vzal za manželky sestry Jesügen a Jesüj. Tatári neboli úplne vyhubení a ich pomenovanie nezaniklo, stratili však samostatné mocenské vedenie a veľká časť preživších bola začlenená do Temüdžinovho zväzu.<ref name="Rachewiltz154-156">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 154 – 156 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="RatchnevskyTatars">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | vydavateľ = Blackwell | miesto = Oxford | rok = 1991 | isbn = 978-0-631-16785-3 | strany = 63 – 67 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Rozchod s Togrilom a porážka Kereitov === Spolupráca Temüdžina s Togrilom už pred rokom 1203 opakovane narážala na rozdielne záujmy. Togril pri samostatnom útoku na Merkitov odmietol rozdeliť korisť s Temüdžinom a počas spoločného ťaženia proti naimanskému vládcovi Bujruk chánovi v noci odtiahol svoje vojsko, čím spojenca vystavil nebezpečenstvu. Keď však Naimani následne prepadli Togrilov tábor a odviedli časť jeho ľudí a stád, Temüdžin mu poslal na pomoc Boorčua, Mukhaliho, Borokula a Čilauna. Ich zásah pomohol oslobodiť Togrilovho syna Senggüma a získať späť časť koristi. Obaja vládcovia potom obnovili symbolický vzťah otca a syna, obnovený záväzok však neodstránil vzájomnú nedôveru ani súperenie o rozhodujúce postavenie v strednej stepi.<ref name="Rachewiltz157-164">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 157 – 164 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="RatchnevskyKereit">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | vydavateľ = Blackwell | miesto = Oxford | rok = 1991 | isbn = 978-0-631-16785-3 | strany = 67 – 70 | jazyk = po anglicky }}</ref> Bezprostredným podnetom roztržky sa stal neúspešný pokus o dvojitú sobášnu dohodu. Temüdžin navrhol, aby sa jeho syn [[Džuči]] oženil s Togrilovou dcérou Ča'ur-beki a aby si Senggümov syn vzal Temüdžinovu dcéru Kodžin-beki. Senggüm návrh odmietol, pretože ho považoval za zníženie postavenia kereitského vládnuceho rodu. Džamucha a viacerí Temüdžinovi odídení príbuzní zároveň presviedčali Senggüma, že Temüdžin udržiava tajné styky s [[Naimani|Naimanmi]] a pripravuje sa Kereitov opustiť. Togril spočiatku váhal, napokon však súhlasil s plánom vylákať Temüdžina na predstieranú svadobnú hostinu a zajať ho.<ref name="Rachewiltz165-168">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 165 – 168 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="AtwoodRupture">{{Citácia knihy | priezvisko = Atwood | meno = Christopher P. | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire | vydavateľ = Facts On File | miesto = New York | rok = 2004 | isbn = 978-0-8160-4671-3 | strany = 98 | jazyk = po anglicky }}</ref> Temüdžin sa na cestu vydal, no Jesügejov niekdajší stúpenec Mönglik ho upozornil na možné nebezpečenstvo, a preto sa vrátil. Kereiti sa následne rozhodli pre otvorený prepad. Pastieri Badaj a Kišlik, ktorí sa pohybovali pri domácnosti jedného z kereitských hodnostárov, vypočuli prípravy útoku a v noci Temüdžina varovali. Ten opustil tábor s najbližšími ľuďmi a väčšinu majetku ponechal na mieste. Príbeh o varovaní v kronike zároveň zdôrazňuje odmenu za vernosť; obaja muži boli po roku 1206 skutočne odmenení, čo podporuje historické jadro udalosti.<ref name="Rachewiltz168-170">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 168 – 170 | jazyk = po anglicky }}</ref> K rozhodujúcemu prvému stretu došlo na jar 1203 pri piesočinách Kalakaldžit (Qalaqaljit). Predvoj Temüdžinovho vojska tvorili najmä oddiely Uru'utov a Mangutov. V prudkom boji zasiahol Džürčedej šípom Senggüma do tváre; zranenie kereitského princa prispelo k zastaveniu prenasledovania, no Temüdžin nedosiahol víťazstvo a musel ustúpiť. Jeho syn [[Ogotaj]] bol zranený šípom do krku a Borokul ho odviezol z bojiska a ošetril. ''Tajná história'' uvádza, že Temüdžin po ústupe zhromaždil iba 2&nbsp;600 mužov. Číslo nemusí byť presným súpisom, vystihuje však vážnosť porážky a rozsah rozptýlenia jeho vojska.<ref name="Rachewiltz170-175">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 170 – 175 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="MayQalaqaljit">{{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongol Empire | vydavateľ = Edinburgh University Press | miesto = Edinburgh | rok = 2018 | isbn = 978-0-7486-4237-3 | strany = 36 – 37 | jazyk = po anglicky }}</ref> [[Súbor:Chinggis Khan's encampment. From an early 14th century manuscript of Rashid al-Din..jpg|náhľad|vľavo|upright=0.85|alt=Perzská miniatúra zobrazujúca Čingischánov tábor|Čingischánov tábor na perzskej miniatúre z rukopisu Rašíd ad-Dínovho diela ''Džámi at-tavárích'' zo začiatku 14. storočia. Ide o neskoršie umelecké zobrazenie, nie o súdobý obraz konkrétneho tábora.]] Temüdžin s rozptýlenými stúpencami ustúpil k miestu nazývanému Baldžuna, ktorého presná poloha nie je známa. ''Tajná história'' opisuje jeho ústup a postupné zhromažďovanie síl, baldžunskú prísahu však vôbec nespomína. Tradíciu o takzvanej baldžunskej zmluve alebo prísahe zachovali čínske a perzské pramene; podľa nich ju s Temüdžinom zložila malá skupina mužov rozličného etnického a náboženského pôvodu, v niektorých podaniach pozostávajúca z devätnástich popredných stúpencov. Historik Francis Woodman Cleaves na základe jüanských životopisov obhajoval historickosť jadra tejto tradície. Keďže sa zoznamy účastníkov a podrobnosti podania líšia, presnú podobu obradu nemožno rekonštruovať; označenie „ľudia od Baldžuny“ však neskôr preukázateľne nieslo vysokú prestíž.<ref name="Rachewiltz182-185">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 182 – 185 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="RatchnevskyBaljuna">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | vydavateľ = Blackwell | miesto = Oxford | rok = 1991 | isbn = 978-0-631-16785-3 | strany = 70 – 73 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="CleavesBaljuna">{{Citácia periodika | priezvisko = Cleaves | meno = Francis Woodman | titul = The Historicity of the Baljuna Covenant | periodikum = Harvard Journal of Asiatic Studies | ročník = 18 | číslo = 3/4 | rok = 1955 | strany = 357 – 421 | doi = 10.2307/2718438 | id = JSTOR 2718438 | jazyk = po anglicky }}</ref> Temüdžin počas leta obnovoval kontakty s oddelenými skupinami a prostredníctvom svojho brata [[Kasar|Kasara]] poslal Togrilovi klamlivú správu, podľa ktorej bol Kasar pripravený prejsť na kereitskú stranu. Poslovia zistili polohu a nepripravenosť Togrilovho tábora. Temüdžin potom uskutočnil nútený pochod a Kereitov pri výšinách Džedže'er prekvapil a obkľúčil. Boj trval podľa ''Tajnej histórie'' tri dni a tri noci, po ktorých sa kereitské vojsko vzdalo. Togril a Senggüm unikli; Togrila na území Naimanov zabil strážca, ktorý ho nespoznal, zatiaľ čo Senggüm pokračoval v úteku na juhozápad.<ref name="Rachewiltz183-188">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 183 – 188 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="AllsenKereit">{{Citácia knihy | priezvisko = Allsen | meno = Thomas T. | kapitola = The Rise of the Mongolian Empire and Mongolian Rule in North China | titul = The Cambridge History of China. Volume 6: Alien Regimes and Border States, 907–1368 | editori = Herbert Franke; Denis Twitchett | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 1994 | isbn = 978-0-521-24331-5 | strany = 334 – 337 | jazyk = po anglicky }}</ref> Po víťazstve bola väčšina Kereitov rozdelená medzi Temüdžinových príbuzných a veliteľov, pričom niektoré skupiny si zachovali vlastných predákov a osobitné postavenie. Časť kereitskej elity bola začlenená prostredníctvom sobášov: Temüdžin si vzal Ibaqu-beki a jej sestru [[Sorghaghtani Beki|Sorghaghtani-beki]] dal za manželku svojmu najmladšiemu synovi [[Toluj|Tolujovi]]. Kereiti boli sčasti [[Nestoriánstvo|východosýrski kresťania]], no ich náboženstvo nepredstavovalo pre začlenenie prekážku. Zánikom Togrilovej moci získal Temüdžin kontrolu nad centrálnou časťou Mongolskej plošiny, zároveň sa však bezprostredne dostal do konfliktu s Naimanmi na západe.<ref name="Rachewiltz187-189">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 187 – 189 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="RatchnevskyFallKereit">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | vydavateľ = Blackwell | miesto = Oxford | rok = 1991 | isbn = 978-0-631-16785-3 | strany = 78 – 80 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Porážka Naimanov, Merkitov a Džamuchu === Po páde Kereitov sa hlavným Temüdžinovým protivníkom stal naimanský vládca Tajan chán. Na jeho dvore sa zhromaždili Džamucha, zvyšky Merkitov, viacerí Temüdžinovi odídení príbuzní a ďalší porazení vodcovia. Tajan sa pokúsil získať podporu Ongutov, ktorí strážili časť severnej hranice ríše Ťin. Ongutský vládca Alakuš-tegin však návrh odmietol a Temüdžina o prípravách varoval. Temüdžinovi velitelia sa nezhodovali, či má vojsko vytiahnuť okamžite, alebo má pre nedostatok koní počkať; napokon sa rozhodli začať výpravu ešte na jar 1204, aby Naimanom nenechali čas rozšíriť koalíciu.<ref name="Rachewiltz190-191">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 190 – 191 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="RatchnevskyNaiman">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | vydavateľ = Blackwell | miesto = Oxford | rok = 1991 | isbn = 978-0-631-16785-3 | strany = 83 – 86 | jazyk = po anglicky }}</ref> Pred ťažením Temüdžin usporiadal mužstvo do jednotiek po desať, sto a tisíc bojovníkov, určil ich veliteľov a rozšíril osobnú stráž. Desiatková organizácia bola v eurázijskej stepi staršia, jej dôsledné využitie však umožňovalo spájať mužov rozličného pôvodu pod priamo menovaných veliteľov. Podľa chronologického prepočtu údajov ''Tajnej histórie'' vztýčili Temüdžinovi ľudia 17. mája 1204 bojový štandard a vyrazili na západ. Keď sa prieskumníci stretli pri Sa'arskej stepi, Temüdžin nariadil každému mužovi v noci zapáliť päť ohňov, aby Naimani nadobudli dojem, že proti nim stojí početnejšie vojsko.<ref name="Rachewiltz191-193">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 191 – 193 a komentár | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="MayNaimanCampaign">{{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongol Empire | vydavateľ = Edinburgh University Press | miesto = Edinburgh | rok = 2018 | isbn = 978-0-7486-4237-3 | strany = 37 – 38 | jazyk = po anglicky }}</ref> K hlavnému boju došlo v okolí vrchu Nachu v pohorí [[Altaj]]. Tajan chán spočiatku navrhoval ustupovať a postupne vyčerpať Temüdžinove kone, jeho syn [[Küčlüg]] a ďalší velitelia však takúto taktiku odmietli ako zbabelú. Naimanské vojsko bolo v priebehu boja vytlačené na svahy vrchu. ''Tajná história'' vkladá Džamuchovi do úst opisy Temüdžinových veliteľov, ktorými mal Tajana zastrašovať; ide o epickú pasáž oslavujúcu Čingischánových druhov, nie o doslovný záznam rozhovoru. Tajan bol ťažko zranený a zomrel, zatiaľ čo Küčlüg unikol s časťou mužov. Pri nočnom ústupe sa mnoho Naimanov podľa prameňa zrútilo zo strmého svahu alebo bolo zajatých. Víťazstvo rozložilo naimanskú veľmoc, hoci jej západné zvyšky zostali pod Küčlügovým vedením činné ešte niekoľko rokov.<ref name="Rachewiltz193-196">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 193 – 196 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="AllsenNaiman">{{Citácia knihy | priezvisko = Allsen | meno = Thomas T. | kapitola = The Rise of the Mongolian Empire and Mongolian Rule in North China | titul = The Cambridge History of China. Volume 6: Alien Regimes and Border States, 907–1368 | editori = Herbert Franke; Denis Twitchett | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 1994 | isbn = 978-0-521-24331-5 | strany = 337 – 340 | jazyk = po anglicky }}</ref> Na jeseň 1204 Temüdžin zaútočil pri Karadale na Merkita Tokto'a-bekiho. Časť Merkitov bola zabitá alebo rozdelená medzi víťazov, Tokto'a však so synmi unikol smerom k hornému toku [[Irtyš|Irtyša]] a neskôr sa spojil s Küčlügom. Ich konečná porážka patrí až do obdobia po roku 1206. Jednou zo zajatých Merkitiek bola [[Töregene]], ktorú Temüdžin dal za manželku Ogotajovi; neskôr, v rokoch 1241 až 1246, vykonávala regentskú moc v Mongolskej ríši. Temüdžinovo víťazstvo z roku 1204 teda odstránilo samostatnú merkitskú moc vo východnej časti stepi, nie však všetky merkitské skupiny.<ref name="Rachewiltz197-199">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 197 – 199 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="RatchnevskyMerkits">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | vydavateľ = Blackwell | miesto = Oxford | rok = 1991 | isbn = 978-0-631-16785-3 | strany = 83 – 86 | jazyk = po anglicky }}</ref> Džamucha po naimanskej porážke zostal iba s malou skupinou druhov. V roku 1205 ho päť z nich zajalo a odovzdalo Temüdžinovi. Podľa ''Tajnej histórie'' dal Temüdžin týchto mužov popraviť za zradu vlastného pána a Džamuchovi ponúkol obnovenie ich niekdajšieho bratstva. Džamucha ponuku odmietol a požiadal o smrť bez preliatia krvi a o čestný pohreb; dielo následne uvádza, že bol usmrtený a pochovaný náležitým spôsobom. Rašíd ad-Dín zachoval odlišnú verziu, podľa ktorej ho Temüdžin dal rozštvrtiť. Rozhovor bývalých ''andov'' má podobu literárne komponovanej scény a spôsob popravy nemožno určiť s istotou, Džamuchova smrť však odstránila posledného významného súpera, ktorý si mohol nárokovať vedenie mongolských skupín.<ref name="Rachewiltz200-202">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 200 – 202 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="RatchnevskyJamukha">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | vydavateľ = Blackwell | miesto = Oxford | rok = 1991 | isbn = 978-0-631-16785-3 | strany = 86 – 88 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Kurultaj v roku 1206 === [[Súbor:Temüjin proclaimed as Genghis Khan in 1206 Jami' al-tawarikh manuscript (trimmed).jpg|náhľad|vpravo|upright=1.05|alt=Miniatúra vyhlásenia Temüdžina za Čingischána|Temüdžinovo vyhlásenie za Čingischána v roku 1206 na miniatúre z rukopisu Rašíd ad-Dínovho diela ''Džámi at-tavárích'' z 15. storočia. Napravo od vládcu je zobrazený biely štandard s deviatimi chvostmi.]] V roku 1206 sa pri prameňoch rieky [[Onon]] zišlo veľké zhromaždenie, tradične označované ako [[kurultaj]]. Jeho účastníci vztýčili biely štandard s deviatimi chvostmi a Temüdžina slávnostne vyhlásili za Čingischána. Pramene neumožňujú zostaviť úplný zoznam účastníkov ani presne opísať postup voľby. Zhromaždenie však nebolo prvým okamihom, keď Temüdžin používal chánsky titul; predstavovalo všeobecné potvrdenie jeho nadradenosti po porážke hlavných súperov a začiatok vlády nad novým politickým celkom.<ref name="Rachewiltz202-203">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 202 – 203 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="Dunnell1206">{{Citácia knihy | priezvisko = Dunnell | meno = Ruth W. | kapitola = The Rise of Chinggis Khan and the United Empire, 1206–1260 | titul = The Cambridge History of the Mongol Empire | editori = Michal Biran; Hodong Kim | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 2023 | strany = 19 – 25 | doi = 10.1017/9781316337424.002 | jazyk = po anglicky }}</ref> Pôvod a presný význam titulu „Čingis“ zostávajú sporné. Spájal sa s turkicko-mongolským výrazom pre more alebo oceán, s predstavou univerzálnej vlády aj s výrazmi označujúcimi pevnosť či silu, nijaký z týchto výkladov však nebol všeobecne prijatý. Preto nie je presné uvádzať preklad „vládca oceánu“ alebo „univerzálny vládca“ ako istý význam mena. Aj titul ''chán'' a jeho vzťah k podobe ''kagan'' sa v súdobých tradíciách používali nejednotne.<ref name="RachewiltzChinggisTitle">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | strany = 405 – 407 (komentár k § 123), 954 – 955 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="AtwoodChinggis">{{Citácia knihy | priezvisko = Atwood | meno = Christopher P. | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire | vydavateľ = Facts On File | miesto = New York | rok = 2004 | isbn = 978-0-8160-4671-3 | strany = 97 – 99 | jazyk = po anglicky }}</ref> Kurultaj zároveň potvrdil nové rozdelenie vojenskej a politickej moci. ''Tajná história'' vymenúva 95 veliteľov tisícok, pričom nie všetky ich jednotky museli mať presne tisíc bojaschopných mužov. Boorču a Mukhali získali vedúce postavenie na pravom a ľavom krídle, ďalší dlhoroční spoločníci dostali vojenské, strážne a správne úlohy. Jednotky porazených spoločenstiev boli sčasti rozptýlené medzi nové útvary, čím sa oslabovala schopnosť ich pôvodných elít obnoviť samostatnú moc. Súčasne zostali zachované výsady Čingischánových bratov, synov a ďalších príslušníkov vládnuceho rodu; nový poriadok preto kombinoval odmeňovanie osobnej služby s dynastickým princípom.<ref name="Rachewiltz203-206">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 203 – 206 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="MayReforms">{{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongol Empire | vydavateľ = Edinburgh University Press | miesto = Edinburgh | rok = 2018 | isbn = 978-0-7486-4237-3 | strany = 39 – 40 | jazyk = po anglicky }}</ref> Udalosť z roku 1206 sa preto pokladá za vznik [[Mongolská ríša|Mongolskej ríše]], v prameňoch označovanej ako ''Jeke Mongol ulus'', teda „Veľký mongolský štát“ alebo „Veľké mongolské spoločenstvo“. Nešlo o okamžité vytvorenie všetkých inštitúcií neskoršej ríše ani o úplné odstránenie starších identít. Kurultaj zavŕšil dlhý proces, počas ktorého Temüdžin porazil alebo pripojil hlavné mocenské zväzy Mongolskej plošiny, a poskytol spoločný rámec pre nasledujúce výboje a postupné budovanie ríšskej správy.<ref name="Ratchnevsky1206">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | vydavateľ = Blackwell | miesto = Oxford | rok = 1991 | isbn = 978-0-631-16785-3 | strany = 89 – 94 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="DunnellFormation">{{Citácia knihy | priezvisko = Dunnell | meno = Ruth W. | kapitola = The Rise of Chinggis Khan and the United Empire, 1206–1260 | titul = The Cambridge History of the Mongol Empire | editori = Michal Biran; Hodong Kim | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 2023 | strany = 19 – 30 | doi = 10.1017/9781316337424.002 | jazyk = po anglicky }}</ref> == Upevnenie ríše a prvé výboje (1206 – 1215) == Kurultaj z roku 1206 vytvoril nový rámec Čingischánovej vlády, neznamenal však okamžité a rovnomerné ovládnutie všetkých oblastí, ktoré si panovník nárokoval. Mocenské centrum ríše zostávalo v mongolskej stepi a jeho autorita sa smerom k severným lesom, altajským údoliam a púštnym pohraničiam opierala o rozdielne formy závislosti. Niektoré spoločenstvá boli začlenené do mongolskej vojenskej organizácie, iné uznali chánovu zvrchovanosť, odovzdávali dávky, poskytovali pomocné oddiely alebo potvrdili podriadenosť sobášnym zväzkom. V rokoch 1206 až 1210 preto Čingischán súčasne upevňoval postavenie vládnuceho rodu, odstraňoval zvyšky ozbrojeného odporu v stepi a rozširoval sústavu závislých území. Až potom začal dlhodobejšiu vojnu proti džürčenskej ríši [[Dynastia Ťin|Ťin]].<ref name="Dunnell1206-1215">{{Citácia knihy | priezvisko = Dunnell | meno = Ruth W. | kapitola = The Rise of Chinggis Khan and the United Empire, 1206–1260 | titul = The Cambridge History of the Mongol Empire | editori = Michal Biran; Hodong Kim | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 2023 | strany = 27 – 39 | doi = 10.1017/9781316337424.002 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="AllsenExpansion">{{Citácia knihy | priezvisko = Allsen | meno = Thomas T. | kapitola = The Rise of the Mongolian Empire and Mongolian Rule in North China | titul = The Cambridge History of China. Volume 6: Alien Regimes and Border States, 907–1368 | editori = Herbert Franke; Denis Twitchett | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 1994 | isbn = 978-0-521-24331-5 | strany = 342 – 358 | doi = 10.1017/CHOL9780521243315.006 | jazyk = po anglicky }}</ref> Chronológia prvých výprav nie je vo všetkých prameňoch rovnaká. ''[[Tajná história Mongolov]]'' sa sústreďuje najmä na rozhodnutia panovníka, rodinné vzťahy a zásluhy veliteľov, zatiaľ čo čínske dynastické dejiny podrobnejšie zaznamenávajú udalosti na území ríše Ťin. Perzské dejepisectvo zachovalo ďalšie správy, ale vzniklo s časovým odstupom a miestami spája udalosti, ktoré iné pramene kladú do rozličných rokov. Neisté sú predovšetkým počty vojakov a obetí, presný priebeh niektorých bitiek a doslovné znenie diplomatických rozhovorov. Moderné rekonštrukcie preto pri kampaniach z rokov 1211 až 1215 vychádzajú z porovnávania viacerých pramenných tradícií, nie z jediného súvislého opisu.<ref name="AllsenExpansion"/><ref name="WrightJin">{{Citácia knihy | priezvisko = Wright | meno = David Curtis | kapitola = The Mongol Conquest of the Jin Empire, 1211–1234 | titul = The Mongol World | editori = Timothy May; Michael Hope | vydavateľ = Routledge | miesto = Abingdon; New York | rok = 2022 | strany = 101 – 117 | isbn = 978-1-315-16517-2 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Upevnenie vlády a odstránenie vnútorných súperov === Jedným z prvých vážnych konfliktov po zjednotení stepi bol spor so šamanom Kököčüom, známym pod titulom Teb Tenggeri. Bol synom Müngliga, niekdajšieho druha Čingischánovho otca Jesügeja, a podľa ''Tajnej histórie'' patril k osobám, ktoré podporovali Temüdžinovo vyhlásenie za univerzálneho chána. Jeho vplyv nevychádzal z velenia samostatnému vojsku, ale z náboženskej autority, rodinných väzieb a početnej skupiny stúpencov. Prameň mu pripisuje tvrdenia, že Večné nebo zverilo vládu Čingischánovi, a tým ho predstavuje ako sprostredkovateľa nadprirodzeného potvrdenia panovníckej moci. Takéto postavenie mohlo byť pre novú dynastiu užitočné, kým podporovalo chána, zároveň však vytváralo nezávislé centrum prestíže v jeho bezprostrednom okolí.<ref name="RachewiltzTebTenggeri">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 244 – 246 a komentár | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="RatchnevskyTebTenggeri">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | vydavateľ = Blackwell | miesto = Oxford | rok = 1991 | isbn = 978-0-631-16785-3 | strany = 97 – 101 | jazyk = po anglicky }}</ref> Podľa ''Tajnej histórie'' sa Kököčü a jeho bratia pokúsili oslabiť Čingischánových súrodencov. Najprv verejne ponížili jeho brata [[Kasar|Kasara]] a šaman ho obvinil, že sa môže uchádzať o vládu. Čingischán dal Kasara zadržať, ale po zásahu matky [[Höelün]] ho prepustil; napriek tomu mu odňal časť podriadených domácností. Kököčü potom ponížil najmladšieho brata Temügeho, keď od neho požadoval vydanie človeka, ktorý prešiel do Temügeho služby. Börte upozornila manžela, že ak šaman dokáže beztrestne napádať jeho bratov, po chánovej smrti môže ohroziť aj jeho potomkov. Pri nasledujúcom stretnutí Temüge vyzval Kököčüa na zápas. Vybraní zápasníci ho vyviedli zo stanu a usmrtili; rozprávanie o jeho tele a o nadprirodzených znameniach, ktoré mali po smrti nasledovať, patrí k literárnej a náboženskej vrstve prameňa a nemožno ho nezávisle overiť.<ref name="RachewiltzTebTenggeri"/><ref name="RatchnevskyTebTenggeri"/> Odstránenie Teb Tenggeriho nemožno vykladať ako všeobecný zásah proti šamanizmu ani ako zavedenie náboženského monopolu. Čingischán naďalej využíval veštby, rituály a predstavu priazne [[Tengri|Večného neba]]. Konflikt sa týkal predovšetkým toho, či môže osoba stojaca mimo vládnuceho rodu pretaviť náboženskú prestíž do samostatnej politickej moci. Kököčüovi stúpenci neboli hromadne potrestaní a jeho otec Münglig zostal v panovníkovom okruhu. Epizóda však ukázala, že osobitné postavenie členov Čingischánovej rodiny a konečné rozhodovanie chána nemali byť spochybňované ani autoritou, ktorá predtým pomáhala jeho vládu legitimizovať.<ref name="RatchnevskyTebTenggeri"/><ref name="AtwoodTebTenggeri">{{Citácia knihy | priezvisko = Atwood | meno = Christopher P. | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire | vydavateľ = Facts On File | miesto = New York | rok = 2004 | isbn = 978-0-8160-4671-3 | strany = 531 – 532 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Podrobenie lesných národov a porážka zvyškov Merkitov a Najmanov === V roku 1207 poveril Čingischán svojho najstaršieho syna [[Džuči]]ho výpravou do lesnatých oblastí severne a severozápadne od mongolskej stepi. ''Tajná história'' označuje tamojšie spoločenstvá súhrnným pomenovaním ''hojin irgen'', teda „lesné národy“. Nešlo o jednotný etnický alebo politický celok, ale o rozličné skupiny žijúce medzi horným tokom Jeniseja, pohoriami Sajan a priľahlou tajgou. Ich hospodárstvo spájalo lov, rybolov, chov zvierat a miestami poľnohospodárstvo; pre stepných vládcov boli významné aj kožušiny, lovecké vtáky, kone a kontrola ciest vedúcich medzi stepou a sibírskym lesným pásmom.<ref name="RachewiltzForestPeoples">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 239 – 242 a komentár | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="MayForestPeoples">{{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongol Empire | vydavateľ = Edinburgh University Press | miesto = Edinburgh | rok = 2018 | isbn = 978-0-7486-4237-3 | strany = 44 – 45 | jazyk = po anglicky }}</ref> Rozhodujúcu úlohu v počiatočnom priebehu výpravy zohral ojratský vodca Kutuka-beki. Prostredníctvom Džučiho uznal Čingischánovu zvrchovanosť, poskytol výprave sprievodcov a pomohol nadviazať kontakt s ďalšími skupinami. Mongolské podanie uvádza medzi spoločenstvami, ktoré boli podrobené alebo uznali mongolskú zvrchovanosť, [[Ojrati|Ojratov]], Buriatov, Bargutov, Tubasov a [[Jenisejskí Kirgizi|Jenisejských Kirgizov]]. Džuči prijal od miestnych vodcov dary a rukojemníkov, pričom Čingischán upevnil vzťah s ojratskou elitou sobášnymi dohodami. Keď sa Džuči vrátil, jeho otec ho podľa prameňa pochválil za to, že dosiahol podriadenie veľkej časti severných spoločenstiev bez rozsiahlych bojov.<ref name="RachewiltzForestPeoples"/><ref name="RatchnevskyForestPeoples">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | vydavateľ = Blackwell | miesto = Oxford | rok = 1991 | isbn = 978-0-631-16785-3 | strany = 101 – 102 | jazyk = po anglicky }}</ref> Výsledok výpravy neznamenal zavedenie priamej mongolskej správy porovnateľnej s neskoršou správou podrobených miest. Miestni náčelníci zväčša zostali vo svojich postaveniach a ich povinnosťami boli dávky, poslušnosť, vojenská pomoc a prijímanie chánových zástupcov. Rozloha, členitosť terénu a odlišný spôsob života obyvateľov obmedzovali každodennú kontrolu zo stepi. Neskoršie povstanie Kori-Tumedov, pri ktorom bol zajatý mongolský splnomocnenec Korči a zabitý veliteľ Borokul, ukázalo, že podriadenosť z roku 1207 bola miestami iba predbežná. Prvú výpravu je preto presnejšie označovať za rozšírenie Čingischánovej zvrchovanosti a siete záväzkov než za úplné administratívne ovládnutie sibírskeho priestoru.<ref name="RachewiltzForestPeoples"/><ref name="MayForestPeoples"/> Mongolské vojská zároveň pokračovali v prenasledovaní zvyškov [[Merkiti|Merkitov]] a [[Najmani|Najmanov]], ktoré po porážkach v Mongolsku ustúpili k hornému [[Irtyš]]u. Na prelome rokov 1208 a 1209 sa pri rieke Buchtarma alebo v širšej oblasti Irtyša stretli s mongolským vojskom. Merkitský vodca Tokto'a-beki v boji zahynul a jeho synovia ustúpili ďalej na západ. Najmanský princ [[Küčlüg]] unikol do ríše [[Karakitajská ríša|Kara Kitaj]], kde neskôr získal rozhodujúci vplyv. Víťazstvo odstránilo bezprostrednú hrozbu návratu veľkej najmansko-merkitskej koalície do Mongolska, neznamenalo však zničenie všetkých merkitských skupín; proti niektorým z nich sa bojovalo ešte počas nasledujúceho desaťročia.<ref name="RatchnevskyIrtysh">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | vydavateľ = Blackwell | miesto = Oxford | rok = 1991 | isbn = 978-0-631-16785-3 | strany = 102 – 103 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="MayIrtysh">{{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongol Empire | vydavateľ = Edinburgh University Press | miesto = Edinburgh | rok = 2018 | isbn = 978-0-7486-4237-3 | strany = 45 – 46 | jazyk = po anglicky }}</ref> Na západnom okraji vznikajúcej ríše nadviazal Čingischán vzťah s ujgurským štátom v okolí miest [[Turfan]] a Bešbalik. Jeho vládca Barčuk Art Tegin, ktorý používal titul idikut, sa v roku 1209 vzbúril proti nadvláde Kara Kitaj, dal zabiť karakitajského zástupcu a vyslal k Čingischánovi posolstvo so žiadosťou o prijatie do jeho zväzku. Chán jeho ponuku prijal; Barčuk v roku 1211 osobne predstúpil pred Čingischána, odovzdal mu dary a potvrdil svoju podriadenosť. Prostredníctvom dohodnutého sobášneho zväzku bol symbolicky zaradený medzi chánových synov. Ujgurský štát si zachoval vlastného panovníka a značnú mieru vnútornej samosprávy, no poskytoval Mongolom vojenskú a správnu podporu. Vzdelaní [[Ujguri]] sa postupne uplatňovali ako pisári, prekladatelia a úradníci; ich prínos však treba odlišovať od skoršieho prevzatia ujgurského písma, ktoré mongolská tradícia spája s najmanským pisárom Tata-tongom už po porážke Najmanov.<ref name="RatchnevskyUighurs">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | vydavateľ = Blackwell | miesto = Oxford | rok = 1991 | isbn = 978-0-631-16785-3 | strany = 102 – 103 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="AtwoodUighurs">{{Citácia knihy | priezvisko = Atwood | meno = Christopher P. | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire | vydavateľ = Facts On File | miesto = New York | rok = 2004 | isbn = 978-0-8160-4671-3 | strany = 562 – 564 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Výpravy proti ríši Západná Sia === [[Súbor:Western Xia mausoleums 3.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.15|alt=Pozostatky cisárskeho mauzólea ríše Západná Sia|Jedno z cisárskych mauzóleí ríše [[Západná Sia]] pri dnešnom meste [[Jin-čchuan]]. Pohrebisko ležalo neďaleko niekdajšieho hlavného mesta Čung-sing a dokladá materiálne i kultúrne zázemie tangutského štátu, proti ktorému Mongoli v rokoch 1205 až 1210 podnikli prvé veľké výpravy.]] Prvým štátom s prevažne usadlým obyvateľstvom, proti ktorému Čingischán viedol opakované ťaženia, bola tangutská ríša [[Západná Sia]]. Rozprestierala sa v koridore Kan-su, v povodí hornej časti [[Žltá rieka|Žltej rieky]] a okolo púšte Ordos. Jej obyvateľstvo nebolo etnicky jednotné: popri vládnucich [[Tanguti|Tangutoch]] v nej žili čínske, tibetské, ujgurské a ďalšie skupiny. Štát mal vlastné písmo, byrokratickú správu, opevnené mestá a poľnohospodárske oblasti zavlažované sústavou kanálov. Ovládal tiež časť obchodných ciest spájajúcich severnú Čínu so Strednou Áziou. Pre Mongolov predstavoval zdroj koristi a hospodárskych zdrojov, možného protivníka na južnom krídle a zároveň priestor, na ktorom sa mohli oboznámiť s bojom proti opevneniam.<ref name="RatchnevskyWesternXia">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | vydavateľ = Blackwell | miesto = Oxford | rok = 1991 | isbn = 978-0-631-16785-3 | strany = 103 – 105 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="MayWesternXia">{{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongol Empire | vydavateľ = Edinburgh University Press | miesto = Edinburgh | rok = 2018 | isbn = 978-0-7486-4237-3 | strany = 46 – 49 | jazyk = po anglicky }}</ref> Prvý doložený mongolský vpád na územie ríše Západná Sia sa uskutočnil v roku 1205, teda ešte pred kurultajom, a mal prevažne charakter nájazdu. Mongoli odviedli dobytok a zajatcov, ale nepokúsili sa udržať obsadené územie. Ďalšia výprava v roku 1207 smerovala proti severným pohraničným opevneniam. Čingischánove oddiely prenikli k mestu Wulahai, získali korisť a prinútili časť posádok ustúpiť, no nedokázali dlhodobo obsadiť väčšie opevnené strediská. Tieto nájazdy preverili prístupové cesty cez [[Gobi]] a odhalili rozdiel medzi mobilnou vojnou v stepi a dobývaním miest, pri ktorom jazdecké vojsko bez obliehacích strojov narážalo na nové obmedzenia.<ref name="RatchnevskyWesternXia"/><ref name="SverdrupWesternXia">{{Citácia knihy | priezvisko = Sverdrup | meno = Carl | titul = The Mongol Conquests: The Military Campaigns of Genghis Khan and Sübe'etei | vydavateľ = Helion & Company | miesto = Solihull | rok = 2017 | isbn = 978-1-9133-3605-9 | strany = 95 – 98 | jazyk = po anglicky }}</ref> Na jeseň 1209, po upevnení vzťahov s Ujgurmi, začal Čingischán rozsiahlejšie ťaženie. Mongoli prešli tangutskou hranicou západne od Wulahai a stretli sa s vojskom, ktoré malo zastaviť ich postup do vnútrozemia. Po počiatočných bojoch použili predstieraný ústup, aby obrancov vylákali z výhodnejšieho postavenia, a potom ich porazili. Wulahai sa dostalo do mongolských rúk a otvorila sa cesta smerom k hlavnému mestu Čung-sing, ležiacemu pri dnešnom Jin-čchuane. Časť tangutských síl bola viazaná na hraniciach s ríšami Ťin a [[Dynastia Sung|Sung]], kým severnú hranicu chránila skôr púšť a vzdialenosť než súvislá sústava silných posádok. Mongoli tak mohli rýchlo preniknúť hlboko do štátu, hoci ešte nevedeli spoľahlivo dobývať jeho najväčšie mestá.<ref name="Dunnell1206-1215"/><ref name="SverdrupWesternXia"/> Pri Čung-singu sa ukázali hranice ich dovtedajších skúseností. Mesto chránili hradby a zavlažovacie kanály, pričom útočníci mali iba jednoduché prostriedky na prerážanie opevnení. Keď priamy útok neviedol k výsledku, Mongoli sa pokúsili prehradiť alebo odviesť vody Žltej rieky a zaplaviť mesto. Zemné hrádze však neboli dostatočne pevné; začiatkom roka 1210 sa pretrhli a voda zasiahla aj mongolské postavenia. Presný podiel prirodzeného poškodenia a zásahu obrancov nie je jasný. Neúspech napriek tomu poskytol Mongolom skúsenosť s využívaním miestnych pracovníkov, vodných diel a technických znalostí, ktoré neskôr systematickejšie zapájali do obliehacích operácií.<ref name="MayWesternXia"/><ref name="SverdrupWesternXia"/> Tangutský cisár Siang-cung požiadal o pomoc ríšu Ťin, jej dvor však vojensky nezasiahol. Keďže Mongoli nedokázali hlavné mesto dobyť a ríša Západná Sia nemala istotu vonkajšej pomoci, obe strany pristúpili na dohodu. Cisár uznal Čingischánovu zvrchovanosť, odovzdal mu dcéru Čchaku za manželku a prisľúbil dávky v podobe tiav, sokolov, textílií a ďalších cenností. Mongolské vojsko sa následne stiahlo. Výsledkom nebolo pričlenenie ríše Západná Sia ani zrušenie jej vlády: tangutský štát si zachoval panovníka, správu, vojsko i územie a stal sa závislým spojencom, od ktorého Čingischán očakával tribút a vojenskú podporu. Vzťah zostal napätý a k úplnému zničeniu ríše došlo až počas posledného Čingischánovho ťaženia v rokoch 1226 až 1227.<ref name="RatchnevskyWesternXia"/><ref name="AtwoodWesternXia">{{Citácia knihy | priezvisko = Atwood | meno = Christopher P. | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire | vydavateľ = Facts On File | miesto = New York | rok = 2004 | isbn = 978-0-8160-4671-3 | strany = 590 – 591 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Rozchod s ríšou Ťin === Na juhovýchod od mongolských pastvín ležala podstatne väčšia a bohatšia ríša Ťin, ktorú od roku 1115 ovládala [[Džürčeni|džürčenská]] dynastia. Jej územie zahŕňalo [[Mandžusko]] a väčšinu severnej Číny vrátane hustého poľnohospodárskeho osídlenia, veľkých miest, baní, remeselných stredísk a rozvinutej daňovej správy. Hlavným mestom bolo Čung-tu na území dnešného [[Peking]]u. Ťinský štát zdedil a rozšíril pohraničné opevnenia, ktoré chránili horské priesmyky a prístup na [[Severočínska nížina|Severočínsku nížinu]]. Jeho ozbrojené sily pozostávali z džürčenských vojenských domácností, jazdy, pechoty, čínskych odvedencov a oddielov podriadených pohraničných spoločenstiev. Veľkosť štátu však zároveň sťažovala mobilizáciu a vnútorné rozpory medzi dvorom, veliteľmi a rozličnými skupinami obyvateľstva oslabovali jednotné vedenie obrany.<ref name="FrankeJin">{{Citácia knihy | priezvisko = Franke | meno = Herbert | kapitola = The Chin Dynasty | titul = The Cambridge History of China. Volume 6: Alien Regimes and Border States, 907–1368 | editori = Herbert Franke; Denis Twitchett | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 1994 | isbn = 978-0-521-24331-5 | strany = 251 – 264 | doi = 10.1017/CHOL9780521243315.005 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="WrightJin"/> Vzťahy medzi stepnými vodcami a ríšou Ťin boli pred rokom 1206 premenlivé. Ťinský dvor udeľoval vybraným náčelníkom tituly, prijímal od nich tribút alebo obchodoval s ich skupinami a zároveň podporoval jedných protivníkov proti druhým. Temüdžin sám v roku 1196 spolupracoval s ťinským vojskom proti Tatárom a prijal od ťinského veliteľa hodnosť. Mongolská tradícia však zachovávala aj spomienku na popravu chána Ambagaja džürčenským vládcom v 12. storočí. Keď sa po roku 1206 pomer síl na severe zmenil, predchádzajúce hodnosti už nezodpovedali Čingischánovmu postaveniu. Vojnu preto nemožno vysvetliť iba osobnou pomstou ani jediným diplomatickým incidentom. Rozhodovali aj potreba odmeňovať stúpencov korisťou, záujem o obchodné a poľnohospodárske zdroje, snaha odstrániť silného suseda a možnosť využiť politické problémy ríše Ťin.<ref name="RatchnevskyJinOrigins">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | vydavateľ = Blackwell | miesto = Oxford | rok = 1991 | isbn = 978-0-631-16785-3 | strany = 106 – 109 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="AtwoodJin">{{Citácia knihy | priezvisko = Atwood | meno = Christopher P. | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire | vydavateľ = Facts On File | miesto = New York | rok = 2004 | isbn = 978-0-8160-4671-3 | strany = 275 – 277 | jazyk = po anglicky }}</ref> Po smrti cisára Čang-cunga na konci roka 1208 nastúpil na ťinský trón Wan-jen Jung-ťi. Neskoršie podania tvrdia, že Čingischán ho poznal z pohraničia a nepokladal ho za schopného vládcu. Keď ťinské posolstvo žiadalo, aby Mongoli prijali nového cisára ako svojho zvrchovaného panovníka a pokračovali v odvádzaní dávok, Čingischán požiadavku odmietol. Príbeh, podľa ktorého sa pri odpovedi obrátil na juh, napľul na zem a urazil cisára, pochádza z rozprávačskej tradície a jeho doslovný priebeh nemožno overiť. Podstatné je, že mongolský vládca prestal uznávať starú pohraničnú hierarchiu a pripravil sa na otvorenú vojnu.<ref name="RatchnevskyJinOrigins"/><ref name="Dunnell1206-1215"/> Čingischánovi pomáhali informácie získané z obchodných ciest, od utečencov, prebehlíkov a skupín nespokojných s ťinskou vládou. Dôležité bolo spojenectvo s Ongutmi, turkickým a prevažne kresťanským spoločenstvom strážiacim časť severozápadnej hranice ríše Ťin. Ich vládca Alakuš Tegin Kuri odmietol bojovať proti Mongolom a umožnil im bezpečnejší prístup k pohraničným priesmykom. Čingischán upevnil spojenectvo sobášnymi väzbami. Mongoli si zároveň zabezpečili, aby ich počas výpravy bezprostredne neohrozovala ríša Západná Sia, a pri mobilizácii mohli využiť oddiely podriadených stepných skupín.<ref name="RatchnevskyJinOrigins"/><ref name="SverdrupJinOpening">{{Citácia knihy | priezvisko = Sverdrup | meno = Carl | titul = The Mongol Conquests: The Military Campaigns of Genghis Khan and Sübe'etei | vydavateľ = Helion & Company | miesto = Solihull | rok = 2017 | isbn = 978-1-9133-3605-9 | strany = 103 – 106 | jazyk = po anglicky }}</ref> Údaje stredovekých prameňov o početnosti oboch armád sú mimoriadne nadsadené a navzájom si odporujú. Čínske a neskoršie perzské správy pripisujú ríši Ťin státisíce vojakov, nejde však o vierohodné počty mužov sústredených na jednom bojisku. Ťinská vláda mala väčšie celkové ľudské zdroje než Mongoli, no značná časť jej síl chránila rozľahlé hranice a mestá alebo existovala iba v administratívnych zoznamoch. Ani pomenovanie mongolských jednotiek ako tisícky a desaťtisícky automaticky neudáva ich skutočný stav. Presné čísla preto nemožno stanoviť; isté je iba to, že Čingischán viedol menšie, pohyblivejšie vojsko a snažil sa zabrániť tomu, aby protivník sústredil svoju celkovú prevahu na jednom mieste.<ref name="SverdrupJinOpening"/><ref name="WrightJin"/> === Začiatok vojny proti ríši Ťin v roku 1211 === Na jar 1211 Čingischán zvolal zhromaždenie a sústredil vojsko pri rieke [[Kerulen]]. Pred výpravou vykonal obrad, ktorým sa obracal k Večnému nebu a pripomínal smrť dávnych mongolských vládcov zabitých Džürčenmi. Náboženský jazyk dal vojne podobu odplaty schválenej nadprirodzenou mocou, praktické vedenie ťaženia však vychádzalo z dlhšej prípravy. V máji sa mongolské vojsko pohlo na juh a v nasledujúcom mesiaci dosiahlo vonkajšie pásmo ťinských pohraničných obranných línií. Onguti mu umožnili prechod cez nimi strážený úsek a poskytli znalosti o cestách, vodných zdrojoch a rozmiestnení posádok.<ref name="RatchnevskyJin1211">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | vydavateľ = Blackwell | miesto = Oxford | rok = 1991 | isbn = 978-0-631-16785-3 | strany = 108 – 111 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="MayJin1211-1215">{{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongol Empire | vydavateľ = Edinburgh University Press | miesto = Edinburgh | rok = 2018 | isbn = 978-0-7486-4237-3 | strany = 49 – 55 | jazyk = po anglicky }}</ref> Prvá fáza invázie ešte nemusela smerovať k okamžitému zničeniu ríše Ťin. Mongolské operácie mali podobu hlbokých nájazdov, prieskumu a ničenia protivníkových zásob. Ich cieľom bolo poraziť pohraničné vojská, získať kone, potraviny, kovy, textílie a zajatcov, preveriť lojálnosť miestnych veliteľov a zabezpečiť priesmyky vedúce na Severočínsku nížinu. Jazdecké oddiely postupovali oddelene, aby našli pastvu pre veľký počet náhradných koní, a pred väčším odporom sa mohli rýchlo spojiť. Tento spôsob boja zvyšoval operačný dosah Mongolov, ale pri dlhšom zotrvaní v husto osídlených oblastiach ich robil závislými od miestnych zásob a od prístupu k pastvinám.<ref name="AllsenExpansion"/><ref name="SverdrupJinOpening"/> [[Súbor:Bataille entre mongols & chinois (1211).jpeg|náhľad|vľavo|upright=1.1|alt=Perzská miniatúra stretu mongolského a džürčenského vojska|Stret mongolského a džürčenského vojska v severnej Číne v roku 1211 na miniatúre z rukopisu Rašíd ad-Dínovho diela ''Džámi at-tavárích'' z 15. storočia. Ide o neskoršie umelecké zobrazenie, nie o súdobý obraz konkrétnej bitky.]] Ťinské velenie sa pokúsilo zastaviť útočníkov v hornatom pohraničí severozápadne od Čung-tu. Pramene opisujú sériu bojov pri miestach označovaných ako Wu-ša, Chuan-er-cuej a Jie-chu-ling (Yehuling, „Hrebeň divých líšok“). V populárnom podaní sa tieto udalosti často spájajú do jedinej veľkej bitky pri Jie-chu-lingu, ich presné poradie a vzájomný vzťah však nie sú úplne isté. Ťinský vyslanec Šimo Ming'an prešiel na mongolskú stranu a poskytol informácie o rozmiestnení obrancov. Mongoli potom zaútočili na protivníka skôr, než dokázal účinne využiť svoju početnú prevahu; významnú úlohu v boji zohral [[Mukhali]], ktorý viedol útok proti hlavnému ťinskému zoskupeniu. Porážka pripravila ríšu Ťin o veľkú časť poľnej armády nasadenej na severozápadnej hranici a narušila súdržnosť ďalších posádok.<ref name="RachewiltzJinCampaign">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 247 – 249 a komentár | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="SverdrupJin1211">{{Citácia knihy | priezvisko = Sverdrup | meno = Carl | titul = The Mongol Conquests: The Military Campaigns of Genghis Khan and Sübe'etei | vydavateľ = Helion & Company | miesto = Solihull | rok = 2017 | isbn = 978-1-9133-3605-9 | strany = 104 – 111 | jazyk = po anglicky }}</ref> Rozsah víťazstva nemožno vyjadriť spoľahlivým počtom padlých. Správy o niekoľkých stotisícoch zabitých vznikli v prostredí, v ktorom veľké čísla zdôrazňovali úplnosť porážky, a nezodpovedajú pravdepodobnej sile vojsk prítomných na bojisku. Dôležitejším dôsledkom bolo otvorenie prístupov k vnútornému obrannému pásmu. Mongolské predvoje pod velením [[Džebe]]ho prenikli k pevnostiam a priesmykom severne od hlavného mesta. ''Tajná história'' pripisuje Džebemu predstieraný ústup, ktorým vylákal obrancov z opevnenia, no jednotlivosti tohto rozprávania nemožno zosúladiť so všetkými čínskymi správami. Čingischánove oddiely napokon dosiahli okolie Čung-tu, neboli však pripravené na rýchle dobytie jeho mohutných hradieb.<ref name="RachewiltzJinCampaign"/><ref name="SverdrupJin1211"/> Súčasťou širšieho ťaženia bolo aj pravé krídlo vedené Čingischánovými synmi [[Džuči]]m, [[Čagataj]]om a [[Ogotaj]]om. Jeho operácie sa začali koncom roka 1211 v oblasti medzi dnešným [[Chöch chot]]om a [[Ta-tchung]]om a v nasledujúcich kampaniach pokračovali smerom do [[Šan-si]]. Rozdelenie vojsk nútilo ríšu Ťin brániť viacero smerov a sťažovalo sústredenie záloh. Mongoli však väčšinu miest po ich vyplienení neobsadzovali trvalými posádkami. Nemali ešte dostatok správcov ani pechoty na kontrolu rozsiahleho osídleného územia a ich kone potrebovali pravidelný prístup k pastve. Poľné víťazstvá preto nepriniesli súvislú územnú správu: niektoré mestá po odchode jazdy opäť prijali ťinských úradníkov, kým iné ovládli miestni velitelia alebo prebehlíci, ktorí uznali Čingischána.<ref name="Dunnell1206-1215"/><ref name="AllsenExpansion"/><ref name="MayJin1211-1215"/> === Boje v rokoch 1212 a 1213 === V roku 1212 sa Čingischán pokúsil dobyť západné hlavné mesto ríše Ťin, Si-ťing, dnešný [[Ta-tchung]]. Počas obliehania ho zasiahol šíp a Mongoli sa stiahli. Neúspech ukázal, že porážka ťinského poľného vojska sama osebe nestačila na prekonanie sústavy opevnených miest. Čingischán preto vo väčšej miere prijímal čínskych a kitanských odborníkov schopných stavať vrhacie stroje, viesť podkopy a organizovať obliehacie práce. Nešlo o jednorazové vytvorenie úplne nového útvaru, ale o postupné začleňovanie remeselníkov, prebehlíkov a zajatých technikov do mongolského vojska. Mobilná jazda tak začala získavať schopnosti potrebné na dlhodobejší boj v urbanizovanom prostredí.<ref name="RatchnevskyJin1211"/><ref name="SverdrupSiegeEngineers">{{Citácia knihy | priezvisko = Sverdrup | meno = Carl | titul = The Mongol Conquests: The Military Campaigns of Genghis Khan and Sübe'etei | vydavateľ = Helion & Company | miesto = Solihull | rok = 2017 | isbn = 978-1-9133-3605-9 | strany = 111 – 116 | jazyk = po anglicky }}</ref> Džebe medzitým podnikol výpravu proti východnému hlavnému mestu Tung-ťing, dnešnému [[Liao-jang]]u. Podľa prameňov sa po neúspešnom priblížení zámerne vzdialil, následne sa rýchlo vrátil a prekvapil posádku, ktorá poľavila v ostražitosti. Aj keď podrobnosti o dĺžke a smere jeho manévru môžu byť literárne zvýraznené, útok ukázal, že Mongoli dokázali viesť operácie ďaleko od hlavného vojska. V Mandžusku zároveň rástla nespokojnosť [[Kitani|Kitanov]], ktorých niekdajšiu ríšu Liao Džürčeni zničili. Kitanský veliteľ Jie-lü Liou-ke sa v roku 1212 vzbúril proti ríši Ťin a následne prijal mongolskú zvrchovanosť. Jeho povstanie viazalo ťinské vojská na severovýchode a poskytlo Čingischánovi miestnych spojencov so znalosťou krajiny i čínskeho administratívneho prostredia.<ref name="AllsenExpansion"/><ref name="WrightJin"/> Na jeseň 1213 sa Mongoli vrátili k hlavnému obrannému pásmu severne od Čung-tu. Priesmyk Ťü-jung bol zosilnený, no mongolské oddiely obišli alebo prelomili jeho vonkajšie postavenia a prinútili obrancov ustúpiť. Pramene pripisujú Džebemu preniknutie vedľajšou cestou a prekvapivý útok na posádku; presná trasa zostáva neistá. Po otvorení horských prechodov sa Čingischánovo vojsko dostalo na Severočínsku nížinu a mohlo obísť hlavné mesto, útočiť na zásobovacie oblasti a rozdeliť sa do viacerých operačných skupín.<ref name="RatchnevskyJin1213-1215">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | vydavateľ = Blackwell | miesto = Oxford | rok = 1991 | isbn = 978-0-631-16785-3 | strany = 110 – 115 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="SverdrupSiegeEngineers"/> Ťinský štát v tom čase zasiahol vnútorný prevrat. Veliteľ Chu-ša-chu, ktorý predtým nedokázal zastaviť Mongolov, sa v Čung-tu zmocnil moci, dal zabiť cisára Wan-jen Jung-ťiho a na trón dosadil Wan-jen Süna, známeho ako cisár Süan-cung. Chu-ša-chu bol krátko nato sám zabitý ďalším ťinským veliteľom. Rýchle zmeny vo vedení oslabili koordináciu obrany a zvyšovali ochotu niektorých dôstojníkov prejsť na mongolskú stranu. Ríša Ťin však neprestala existovať ani bojovať: zachovávala si správny aparát, opevnené mestá a početné vojská v centrálnej a južnej časti svojho územia.<ref name="RatchnevskyJin1213-1215"/><ref name="FrankeJin"/> Čingischán rozdelil armádu na tri veľké zoskupenia. Západné krídlo vedené Džučim, Čagatajom a Ogotajom postupovalo cez Šan-si; východné oddiely pod velením Kasara a ďalších veliteľov pôsobili smerom k Mandžusku a územiam pri zálive Po-chaj; hlavné vojsko s Čingischánom a jeho najmladším synom [[Toluj]]om prenikalo cez [[Che-pej]] do [[Šan-tung]]u. Jednotlivé prúdy sa delili na menšie pohyblivé oddiely, ktoré obchádzali pevnosti, prerušovali komunikácie a zhromažďovali zásoby. Do jari 1214 zasiahli nájazdy veľkú časť územia severne od Žltej rieky. Mongoli podľa prameňov obsadili alebo vyplienili desiatky miest, no kontrolu nad nimi aj naďalej často ponechávali prebehlíkom a miestnym spojencom.<ref name="MayJin1211-1215"/><ref name="WrightJin"/> Vojna mala rozsiahly dosah na civilné obyvateľstvo. Jazdecké vojská odoberali obilie a dobytok, presúvali remeselníkov a ďalších zajatcov a ničili zásoby, ktoré mohli využiť nepriateľské posádky. Mestá, ktoré sa vzdali včas, mohli dostať ochranu, jej rozsah však závisel od konkrétneho veliteľa a od schopnosti Mongolov vynútiť disciplínu. Miesta dobyté po odpore čelili rabovaniu, požiarom, zabíjaniu a odvádzaniu obyvateľov. Ani tieto následky nemožno spoľahlivo vyjadriť súhrnnými číslami: stredoveké kroniky používali vysoké počty na zdôraznenie katastrofy a neskoršie demografické zmeny spôsobovali popri násilí aj hlad, epidémie, útek obyvateľstva a rozpad zavlažovania či miestnej správy.<ref name="AllsenExpansion"/><ref name="WrightJin"/> === Mier z roku 1214 a presun ťinského dvora === Po návrate jednotlivých zoskupení sa Mongoli na jar 1214 zhromaždili pri Čung-tu. Hlavné mesto bolo silno opevnené a malo početnú posádku, ale okolitá krajina bola po predchádzajúcich výpravách spustošená. Nedostatok krmiva a potravín postihoval aj obliehateľov; v mongolskom tábore sa navyše šírili choroby. Čingischán preto napriek doterajším víťazstvám nemal istotu, že dokáže mesto dobyť bez neprimeraných strát a dlhého obliehania. Na rokovaniach požadoval, aby ťinský panovník preukázal podriadenosť a poskytol majetok potrebný na uspokojenie mongolského vojska.<ref name="RatchnevskyJin1213-1215"/><ref name="MayJin1211-1215"/> Cisár Süan-cung napokon prijal mierové podmienky. Čingischán dostal za manželku ťinskú princeznú Čchi-kuo, dcéru v roku 1213 zavraždeného cisára Wan-jen Jung-ťiho, a spolu s ňou veľké množstvo zlata, striebra, hodvábu, koní a ľudí z dvorských domácností. Konkrétne počty odovzdaných osôb a zvierat sa v prameňoch líšia a nemožno ich pokladať za presnú inventúru. Dohoda zachránila Čung-tu pred bezprostredným útokom a Mongoli sa v máji 1214 stiahli na sever. Čingischán v tejto chvíli ešte pripustil zachovanie ríše Ťin pod jej vlastným cisárom, pokiaľ bude rešpektovať dohodnutú podriadenosť a nebude obnovovať nepriateľské postavenie na severe.<ref name="RatchnevskyJin1213-1215"/><ref name="SverdrupSiegeEngineers"/> Ťinský dvor však krátko nato opustil Čung-tu a presunul sa približne šesťsto kilometrov na juh do [[Kchaj-feng]]u. Rozhodnutie malo viacero príčin. Severné oblasti boli vyčerpané vojnou, zásobovanie hlavného mesta bolo neisté a dvor sa obával ďalšieho mongolského útoku i nepokojov medzi vojenskými jednotkami. Južnejšie položený Kchaj-feng mal lepšie spojenie s hlavnými daňovými a obilnými oblasťami ríše. Presun však zároveň oslabil morálku obyvateľov a posádok ponechaných na severe a signalizoval, že cisársky dvor už Čung-tu nepokladá za bezpečné sídlo.<ref name="FrankeJin"/><ref name="RatchnevskyJin1213-1215"/> Čingischán vyložil premiestnenie dvora ako porušenie mieru a ako prípravu na pokračovanie vojny. Moderní historici upozorňujú, že tento výklad zároveň poskytol vhodné odôvodnenie na obnovenie útoku: mierové podmienky zrejme presne neurčovali, kde má cisár sídliť, a ťinská vláda považovala presun za obrannú nevyhnutnosť. Napätie zvýšila vzbura kitanských a ďalších pomocných jednotiek, ktoré ťinský dvor nariadil premiestniť na juh. Časť z nich prešla k Mongolom a zapojila sa do operácií proti bývalým veliteľom. Na rozdiel od prvej výpravy už teraz nešlo iba o sezónny nájazd: cieľom bolo zlomiť ťinskú moc v severných oblastiach a získať jej bývalé hlavné mesto.<ref name="AtwoodJin"/><ref name="WrightJin"/> === Dobytie Čung-tu v roku 1215 === Obliehanie Čung-tu obnovili mongolské a spojenecké vojská pod vedením Samuku a viacerých kitanských a čínskych veliteľov vrátane Šimo Ming'ana. Čingischán riadil širšie operácie zo severu a nepôsobil nepretržite priamo pod hradbami. Útočníci prerušili zásobovacie cesty a obsadili okolité pevnosti; súčasne postupovali v [[Liao-tung]]u a ďalších oblastiach, aby zabránili príchodu účinnej pomoci. Opevnenie Čung-tu zostávalo silné, ale mesto stratilo dvor, časť vojska i prístup k pravidelným dodávkam obilia.<ref name="AllsenExpansion"/><ref name="RatchnevskyJin1213-1215"/> Počas dlhého obliehania vypukol v meste hlad. Pramene opisujú prudký rast cien, rozpad verejného poriadku a prípady jedenia ľudských tiel; posledný údaj treba vzhľadom na tradičné používanie motívu kanibalizmu v opisoch krajných obliehacích katastrof uvádzať s opatrnosťou, hoci závažnosť nedostatku potravy je nesporná. Posádka nemala reálnu nádej na rýchle vyslobodenie z juhu. Koncom mája 1215 veliteľ Wan-jen Fu-sing spáchal samovraždu a mesto sa následne vzdalo; pri prevode dátumov medzi čínskym a juliánskym kalendárom sa za deň pádu uvádza 31. máj alebo 1. jún.<ref name="RatchnevskyJin1213-1215"/><ref name="MayJin1211-1215"/> Po vstupe mongolských vojsk nasledovalo rozsiahle rabovanie, odvádzanie obyvateľov a požiare. Časť obyvateľstva bola zabitá, ďalší ľudia zahynuli už počas obliehania alebo boli rozdelení medzi vojakov a veliteľov ako zajatci. Presný počet obetí nie je známy a vysoké čísla v neskorších správach nemožno overiť. Na Čingischánov rozkaz boli zhromaždené poklady bývalého dvora a vyhľadaní odborníci, remeselníci a úradníci využiteľní v službách ríše. Medzi vzdelancov, ktorých pád severnej metropoly priviedol pod mongolskú moc, patril aj kitanský učenec [[Jie-lü Čchu-cchaj]]; Čingischán ho do svojich služieb povolal neskôr.<ref name="RatchnevskyJin1213-1215"/><ref name="AtwoodJin"/> Dobytie Čung-tu uzavrelo prvú fázu mongolsko-ťinskej vojny, neznamenalo však koniec ríše Ťin ani úplné ovládnutie severnej Číny. Ťinský cisársky dvor pokračoval v Kchaj-fengu, udržiaval rozsiahle územia južne od Žltej rieky a v niektorých severných oblastiach znovu získal mestá, z ktorých sa Mongoli stiahli. Čingischán nemal v roku 1215 vybudovanú jednotnú civilnú správu pre všetky dobyté kraje a opieral sa o miestnych prebehlíkov, kitanských spojencov a jednotlivé vojenské posádky. Vojna preto pokračovala aj po jeho odchode do Mongolska; od roku 1217 jej východnú časť vo veľkej miere viedol Mukhali a ríša Ťin zanikla až v roku 1234 za vlády Ogotaja. Rok 1215 napriek tomu ukázal, že ríša vytvorená zjednotením stepi dokáže opakovane porážať vojská veľkej usadlej mocnosti, dobyť jej hlavné mesto, viesť viacročné operácie mimo mongolského jadra a postupne si osvojiť technické i správne prostriedky potrebné na ďalšie výboje.<ref name="AllsenExpansion"/><ref name="Dunnell1206-1215"/><ref name="MayJin1211-1215"/> == Výboje v Strednej Ázii a vojna s Chorezmskou ríšou (1216 – 1221) == Po dobytí Čung-tu v roku 1215 sa ťažisko Čingischánovej osobnej vojenskej činnosti presunulo zo severnej Číny na západ. Vedenie pokračujúcej vojny proti ríši [[Dynastia Ťin|Ťin]] zveril [[Mukhali]]mu, kým sám sa začiatkom roka 1216 vrátil do Mongolska. Počas nasledujúcich troch rokov obnovil kontrolu nad časťou severných lesných oblastí, odstránil posledné väčšie skupiny ozbrojených odporcov na západnom okraji stepi a prostredníctvom výpravy veliteľa [[Džebe]]ho pričlenil územia ríše [[Karakitajská ríša|Kara Kitaj]]. Mongolská ríša sa tým dostala do priameho susedstva [[Chorezmská ríša|Chorezmskej ríše]], ktorá ovládala väčšinu [[Stredná Ázia|Strednej Ázie]], [[Chorásán]] a rozsiahle časti iránskeho sveta. Po zlyhaní obchodných a diplomatických stykov v Otrare začal Čingischán v roku 1219 inváziu, ktorá v priebehu približne dvoch rokov rozvrátila ústrednú moc chorezmského šacha [[Muhammad II. (Chorezm)|Muhammada II.]] a priviedla mongolské vojská k [[Kaspické more|Kaspickému moru]] a rieke [[Indus]].<ref name="DunnellWest">{{Citácia knihy | priezvisko = Dunnell | meno = Ruth W. | kapitola = The Rise of Chinggis Khan and the United Empire, 1206–1260 | titul = The Cambridge History of the Mongol Empire | editori = Michal Biran, Hodong Kim | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 2023 | strany = 39 – 52 | doi = 10.1017/9781316337424.002 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="MayWest">{{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongol Empire | vydavateľ = Edinburgh University Press | miesto = Edinburgh | rok = 2018 | strany = 54 – 75 | isbn = 978-0-7486-4237-3 | jazyk = po anglicky }}</ref> Priebeh západných výprav je známy z prameňov, ktoré vznikli v rozdielnom prostredí a sledovali odlišné ciele. ''[[Tajná história Mongolov]]'' podrobne opisuje rozhodnutia vládnuceho rodu, no iba stručne zachytáva dobývanie jednotlivých miest. Perzský úradník [[Atá Malik Džuvajní]] písal svoje ''Dejiny dobyvateľa sveta'' približne o tri desaťročia neskôr v službách Mongolov; využil staršie svedectvá, jeho text však obsahuje literárne reči, symbolické obrazy a počty, ktoré nemožno čítať ako presné štatistiky. Ďalšie správy zanechali okrem iných [[Ibn al-Asír]], Muhammad an-Nasáví a neskôr [[Rašíd ad-Dín]]. Ich údaje sa rozchádzajú pri datovaní, veľkosti vojsk, poradí niektorých operácií i počte obetí. Moderné rekonštrukcie preto porovnávajú mongolskú, perzskú, arabskú a čínsku tradíciu a pri mnohých podrobnostiach pripúšťajú iba približný záver.<ref name="JacksonIslamic">{{Citácia knihy | priezvisko = Jackson | meno = Peter | titul = The Mongols and the Islamic World: From Conquest to Conversion | vydavateľ = Yale University Press | miesto = New Haven; Londýn | rok = 2017 | strany = 60 – 91 | isbn = 978-0-300-12533-7 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="JuvainiBoyle">{{Citácia knihy | priezvisko = Juvaini | meno = Ata-Malik | titul = The History of the World-Conqueror | vydanie = 1 | vydavateľ = Harvard University Press | miesto = Cambridge, Massachusetts | rok = 1958 | zväzok = 1 | strany = 61 – 145 | prekladatelia = John Andrew Boyle | jazyk = po anglicky }}</ref> === Obnovenie kontroly na severe a zánik ríše Kara Kitaj === Čingischánov návrat z čínskeho pohraničia sa časovo prekrýval s povstaním Kori-Tumedov, jedného zo spoločenstiev, ktoré boli počas Džučiho výpravy v roku 1207 zaradené medzi podriadené „lesné národy“. Chánov poverenec Korči zneužíval svoje postavenie a podľa ''Tajnej histórie Mongolov'' si násilne privlastňoval miestne ženy; Kori-Tumedi ho preto zadržali. Keď bol proti nim vyslaný Borokul, jeden z najbližších Čingischánových druhov, povstalci ho prepadli a zabili. Chán chcel pôvodne viesť odvetnú výpravu osobne, napokon však zásahom poveril dörbetského veliteľa Dörbei Doqšina. Jeho oddiely využili menej strážené cesty cez lesnatý terén, povstalcov prekvapili a obnovili nad nimi mongolskú zvrchovanosť. Táto epizóda ukázala, že podriadenosť vzdialených severných skupín naďalej závisela od vojenskej prítomnosti a od správania chánových zástupcov; nebola výsledkom súvislej a pevne zakotvenej územnej správy.<ref name="RachewiltzWest">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 240 – 241, 250 – 268 a komentár | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="RatchnevskyWest">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | vydavateľ = Blackwell | miesto = Oxford | rok = 1991 | strany = 112 – 151 | isbn = 978-0-631-16785-3 | jazyk = po anglicky }}</ref> Na západnom okraji stepi medzitým pokračovalo prenasledovanie zvyškov [[Merkiti|Merkitov]], ktorí po predchádzajúcich porážkach ustupovali k turkickým kočovníkom za Irtyšom. Čingischán vyslal proti nim Džučiho; jeho vojská v rokoch 1216 až 1217 rozbili väčšiu časť zostávajúcej merkitskej skupiny. Počas týchto operácií sa Džuči pri rieke Irgiz stretol s vojskom Muhammada II. Pramene neumožňujú udalosť presne datovať – moderné rekonštrukcie ju zaraďujú do obdobia medzi rokmi 1216 a 1218 – ani jednoznačne určiť, ktorá strana začala boj. Perzské podanie tvrdí, že Džuči sa najprv odvolával na chýbajúci rozkaz viesť vojnu s Chorezmom, po Muhammadovom útoku však prijal bitku. Celodenné stretnutie neprinieslo rozhodnutie a Mongoli sa v noci stiahli. Išlo o prvý známy väčší vojenský kontakt oboch ríš, ešte nie o začiatok otvorenej vojny.<ref name="RatchnevskyWest"/><ref name="MayWest"/><ref name="JacksonIslamic"/> Na západe zostával významným protivníkom najmanský princ [[Küčlüg]]. Po porážke pri Irtyši našiel útočisko v ríši Kara Kitaj, ktorú v 12. storočí založili [[Kitani]] vytlačení zo severnej Číny. Jej panovníci používali titul gürchán a z centra v [[Balasagun]]e ovládali prostredníctvom miestnych dynastií a vyberačov daní rozsiahle územie od [[Sedemriečie|Sedemriečia]] po [[Tarimská panva|Tarimskú panvu]] a [[Transoxiana|Transoxianu]]. Štát spájal kitanské, turkické, iránske a čínske správne tradície; pod jeho zvrchovanosťou žili budhisti, moslimovia, kresťania i príslušníci ďalších náboženstiev. Küčlüg sa oženil s dcérou gürchána Jelü Č'-lu-kua, získal vlastné vojsko a v rokoch 1211 až 1213 postupne prevzal rozhodujúcu moc. Gürchána ponechal do smrti ako formálneho panovníka, v skutočnosti však spravoval jeho územie sám.<ref name="BiranQaraKhitai">{{Citácia knihy | priezvisko = Biran | meno = Michal | titul = The Empire of the Qara Khitai in Eurasian History: Between China and the Islamic World | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 2005 | strany = 69 – 90 | isbn = 978-0-521-84226-6 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="GoldenInnerAsia">{{Citácia knihy | priezvisko = Golden | meno = Peter B. | kapitola = Inner Asia c. 1200 | titul = The Cambridge History of Inner Asia: The Chinggisid Age | editori = Nicola Di Cosmo, Allen J. Frank, Peter B. Golden | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 2009 | strany = 9 – 25 | doi = 10.1017/CBO9781139056045.004 | isbn = 978-0-521-84926-5 | jazyk = po anglicky }}</ref> [[Súbor:KaraKhitaiAD1200.png|náhľad|vpravo|upright=1.25|alt=Mapa Strednej Ázie so zvýrazneným územím ríše Kara Kitaj okolo roku 1200|Približný rozsah ríše [[Karakitajská ríša|Kara Kitaj]] okolo roku 1200. Jej ovládnutím získali Mongoli prístup k mestám [[Tarimská panva|Tarimskej panvy]] a spoločnú hranicu s [[Chorezmská ríša|Chorezmskou ríšou]]. Mapa znázorňuje politický priestor schematicky; hranice stredoázijských štátov netvorili vo všetkých oblastiach presne vymedzené línie.]] Küčlügova vláda stratila podporu časti obyvateľstva. Moslimské pramene mu pripisujú prenasledovanie moslimov v Kašgare a Chotane, zatváranie mešít a nátlak na prijatie budhizmu alebo kresťanstva. Rozsah a jednotnosť týchto opatrení nie je možné určiť s istotou, pretože zachované opisy vznikli v nepriateľskom prostredí a zdôrazňovali náboženský protiklad. Je však doložené, že Küčlüg zasahoval do miestnych náboženských pomerov a že jeho vojenské požiadavky i vyberanie zdrojov vyvolávali odpor. Súčasne bojoval proti vládcovi mesta Almaliq Ozarovi, ktorý uznal Čingischánovu zvrchovanosť. Po Ozarovom zajatí a usmrtení dostal mongolský dvor bezprostredný dôvod zasiahnuť.<ref name="BiranQaraKhitai"/><ref name="AtwoodQara">{{Citácia knihy | priezvisko = Atwood | meno = Christopher P. | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire | vydavateľ = Facts On File | miesto = New York | rok = 2004 | strany = 309 – 310, 439 – 441 | isbn = 978-0-8160-4671-3 | jazyk = po anglicky }}</ref> V roku 1218 vyslal Čingischán proti Küčlügovi Džebeho. Perzská tradícia uvádza dvadsaťtisíc jazdcov, tento údaj však môže označovať skôr plánovanú organizačnú silu zboru než skutočný počet mužov. Džebe vyhlásil, že obyvatelia môžu zachovávať svoje náboženstvo, a usiloval sa získať mestské elity bez zdĺhavých obliehaní. V Kašgare a ďalších sídlach sa preto proti Küčlügovej posádke obrátila časť miestneho obyvateľstva. Küčlüg ustupoval cez Tarimskú panvu a [[Pamír]] do Badachšánu, kde ho podľa Džuvajního chytili miestni lovci a odovzdali prenasledovateľom. Džebe ho dal usmrtiť; jeho hlavu mali následne ukazovať v mestách ako dôkaz konca jeho vlády. Jadrom správy je Küčlügova porážka a smrť v roku 1218, zatiaľ čo podrobnosti o zajatí a verejnom vystavovaní jeho hlavy pochádzajú z neskoršieho naratívneho podania.<ref name="BiranQaraKhitai"/><ref name="JuvainiBoyle"/><ref name="DunnellWest"/> Zánikom vlády Kara Kitaj nevznikla v oblasti jednotná mongolská provincia spravovaná priamo z chánovho dvora. Čingischán prevzal sieť už existujúcich vzťahov s miestnymi vládcami a potvrdil postavenie tých, ktorí sa podriadili, vrátane karluckých a ujgurských elít. Vojensky dôležité boli horské priechody v [[Ťanšan]]e, oázy na obchodných cestách a prístup k úrodným oblastiam Sedemriečia. Zároveň sa odstránila nárazníková ríša medzi Mongolmi a Chorezmom. Od roku 1218 tak obe mocnosti zdieľali dlhú a politicky neustálenú hranicu, na ktorej sa pohybovali obchodníci, kočovníci, utečenci aj ozbrojené oddiely.<ref name="BiranCentralAsia">{{Citácia knihy | priezvisko = Biran | meno = Michal | kapitola = The Mongols in Central Asia from Chinggis Khan's Invasion to the Rise of Temür | titul = The Cambridge History of Inner Asia: The Chinggisid Age | editori = Nicola Di Cosmo, Allen J. Frank, Peter B. Golden | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 2009 | strany = 46 – 66 | doi = 10.1017/CBO9781139056045.006 | isbn = 978-0-521-84926-5 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Od obchodných stykov k otvorenej vojne === [[Súbor:Khwarezmian Empire 1190 - 1220 (AD).svg|náhľad|vľavo|upright=1.35|alt=Mapa Chorezmskej ríše v Strednej Ázii a Iráne na začiatku 13. storočia|Územný rast [[Chorezmská ríša|Chorezmskej ríše]] od roku 1190 do predvečera mongolskej invázie. Ríša spájala Chorezm, Transoxianu, Chorásán a veľkú časť Iránu, ale mnohé oblasti získala iba krátko pred vojnou.]] Chorezmská ríša dosiahla najväčší rozsah za Muhammada II. z dynastie Anúšteginovcov. Jej pôvodné jadro ležalo v zavlažovanej oblasti [[Chorezm]]u pri dolnom toku [[Amudarja|Amudarje]], no Muhammad a jeho otec Tekéš rozšírili moc do Transoxiany, Chorásánu, Afganistanu a západného Iránu. V rokoch pred mongolským vpádom Muhammad odstránil karachánovských vládcov Samarkandu, oslabil zvyšky nadvlády Kara Kitaj a prijal titul sultána. Veľkosť ríše však zakrývala jej vnútornú nesúrodosť. Viaceré územia boli dobyté iba nedávno, časť miestnych elít zostávala nespokojná a sultán sa opieral o rozličné vojenské skupiny, ktorým nie vždy dôveroval. Významnú vlastnú mocenskú základňu mala jeho matka Terken-chatun, podporovaná najmä príslušníkmi turkických kmeňových elít. Historici preto ich vzťah opisujú ako napätú dvojvládu, nie ako jednotne riadenú monarchiu.<ref name="BartholdTurkestan">{{Citácia knihy | priezvisko = Barthold | meno = V. V. | titul = Turkestan Down to the Mongol Invasion | vydanie = 3 | vydavateľ = Luzac & Company | miesto = Londýn | rok = 1968 | strany = 373 – 404 | editori = C. E. Bosworth | prekladatelia = H. A. R. Gibb, T. Minorsky | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="BuniyatovKhwarazm">{{Citácia knihy | priezvisko = Buniyatov | meno = Z. M. | titul = A History of the Khorezmian State under the Anushteginids, 1097–1231 | editori = S. Mustafayev, T. Welsford | prekladatelia = A. Efendiyev | vydavateľ = International Institute for Central Asian Studies | miesto = Samarkand | rok = 2015 | strany = 105 – 153 | isbn = 978-9943-357-21-1 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="JacksonIslamic"/> Prvé priame styky medzi oboma dvormi neboli jednoznačne nepriateľské. Po mongolských úspechoch v severnej Číne vyslal Muhammad k Čingischánovi posolstvo, ktoré malo overiť rozsah jeho moci a vytvoriť podmienky pre obchod. Čingischán následne prijal chorezmských vyslancov a vyslal vlastnú delegáciu vedenú skúsenými moslimskými obchodníkmi. Obidve strany mali hospodársky záujem na obnovení trás, ktoré spájali severnú Čínu, Mongolsko, Tarimskú panvu, Transoxianu a Irán. Mongolské elity vyhľadávali kvalitné textílie, kovové výrobky a ďalší luxusný tovar, zatiaľ čo stredoázijskí kupci získavali prístup k trhom a koristi vo východnej časti ríše. Diplomatický jazyk však zároveň odrážal nezlučiteľné predstavy o hierarchii: Čingischán chápal bezpečný obchod ako súčasť vzťahu, v ktorom mal druhý vládca uznať jeho nadradené alebo aspoň osobitné postavenie, kým Muhammad sa považoval za suveréna porovnateľnej ríše.<ref name="RatchnevskyWest"/><ref name="JacksonIslamic"/><ref name="BuniyatovKhwarazm"/> V roku 1218 dorazila do pohraničného mesta [[Otrar]] rozsiahla karavána smerujúca z mongolského územia do Chorezmskej ríše. Džuvajní uvádza 450 obchodníkov a približne 500 tiav naložených striebrom, hodvábom, kožušinami a ďalším tovarom. Presné čísla nemožno overiť, podstatné však je, že do podniku vložili majetok členovia Čingischánovej rodiny a vysokej elity, takže nešlo iba o súkromnú výpravu bez politického významu. Otrarský miestodržiteľ Inalčuk, známy aj titulom Gájir-chán, dal členov karavány zadržať ako údajných vyzvedačov, skonfiškoval ich tovar a napokon ich dal usmrtiť. Nie je isté, či konal na priamy Muhammadov rozkaz. Pramene umožňujú aj výklad, že sultán jeho rozhodnutie dodatočne schválil alebo odmietol zasiahnuť, pretože Inalčuk patril k mocenskému okruhu Terken-chatun a jeho vydanie by malo vnútropolitické následky.<ref name="AtwoodOtrar">{{Citácia knihy | priezvisko = Atwood | meno = Christopher P. | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire | vydavateľ = Facts On File | miesto = New York | rok = 2004 | strany = 430 – 432 | isbn = 978-0-8160-4671-3 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="JacksonIslamic"/><ref name="RatchnevskyWest"/> [[Súbor:Otrar aerial view from May 2016.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.25|alt=Letecký pohľad na archeologické pozostatky Otraru v Kazachstane|Archeologické pozostatky [[Otrar]]u v dnešnom [[Kazachstan]]e. Mesto ležalo pri sútoku obchodných ciest a na začiatku vojny chránilo severovýchodný prístup do Chorezmskej ríše. Viditeľné ruiny pochádzajú z viacerých období dejín sídla.]] Čingischán sa najprv pokúsil dosiahnuť nápravu diplomatickou cestou. K Muhammadovi vyslal troch poslov, ktorí žiadali potrestanie alebo vydanie Inalčuka a náhradu zhabaného majetku. Sultán požiadavku odmietol; jedného posla dal usmrtiť a zvyšných dvoch poslal späť po verejnom ponížení. Rozprávania sa odlišujú v pôvode poslov aj v podrobnostiach zaobchádzania s nimi, zhodujú sa však v tom, že člen diplomatickej misie bol zabitý so súhlasom chorezmského šacha. V stepnej diplomacii išlo o útok na autoritu panovníka, ktorého ochranu poslovia zastupovali. Incident v Otrare a následné odmietnutie vyslancov preto vytvorili bezprostredný podnet na vojnu.<ref name="JuvainiBoyle"/><ref name="JacksonIslamic"/><ref name="BuniyatovKhwarazm"/> Otrarskú udalosť nemožno bez ďalšieho pokladať za jedinú príčinu invázie ani tvrdiť, že Čingischán pred ňou určite nemal nijaké územné zámery. Na spoločnej hranici sa už stretávali oddiely oboch ríš; skoršia bitka pri Irgize umožnila obom stranám spoznať spôsob boja protivníka. Napätie zvyšovalo aj rýchle rozšírenie dvoch mladých ríš a snaha kontrolovať obchodné cesty. Otrar však zmenil dovtedajší spor na osobne a politicky záväzný konflikt: Čingischán mohol vojnu predstaviť vlastným stúpencom ako potrestanie vlády, ktorá zabila obchodníkov pod jeho ochranou a porušila nedotknuteľnosť vyslancov.<ref name="JacksonIslamic"/><ref name="MayWest"/><ref name="RatchnevskyWest"/> === Prípravy na inváziu a otázka nástupníctva === Pred odchodom na západ sa podľa ''Tajnej histórie Mongolov'' otvorila otázka, kto má po Čingischánovej smrti prevziať vládu. Podnet mala dať jeho manželka Jesüj, ktorá upozornila na nebezpečenstvo, že panovník počas ďalekého ťaženia zahynie bez určeného nástupcu. Keď Čingischán vyzval synov, aby sa vyjadrili, [[Čagataj]] spochybnil nárok najstaršieho [[Džuči]]ho narážkou na to, že sa narodil krátko po Börteinom návrate z merkitského zajatia. Džuči reagoval prudko a spor museli tlmiť prítomní hodnostári. Čagataj napokon navrhol ich mladšieho brata [[Ogotaj]]a, ktorého prijal aj Džuči; Čingischán s touto voľbou súhlasil. Rozhovor je zachovaný ako dramaticky vystavaná rodinná scéna a jeho doslovné znenie nemožno overiť. Svedčí však o tom, že otázka Džučiho pôvodu ovplyvňovala vzťahy medzi bratmi a že Ogotaj sa už pred západným ťažením stal prijateľným kompromisným kandidátom. Formálne bol za veľkého chána zvolený až na kurultaji v roku 1229.<ref name="RachewiltzWest"/><ref name="RatchnevskyWest"/> Čingischán zároveň zabezpečil, aby vojna na západe neviedla k strate pozícií v severnej Číne. Mukhali dostal široké právomoci, titul ''kuo-wang'' – knieža ríše – a velenie vojsk, ktoré pokračovali v boji proti ríši Ťin. Do západnej armády boli povolané oddiely z mongolského jadra ríše aj vojská podriadených spojencov, najmä Ujgurov a Karlukov. Podľa mongolskej tradície mal chán žiadať pomoc aj od ríše [[Západná Sia]], jej dvor však vyslanie pomocného vojska odmietol. Čingischán potrestanie Tangutov odložil, pretože nechcel meniť cieľ už pripravenej výpravy; odmietnutie si však zapamätal a neskôr ho uvádzal medzi dôvodmi poslednej vojny proti ríši Západná Sia.<ref name="DunnellWest"/><ref name="RachewiltzWest"/><ref name="MayWest"/> Veľkosť inváznej armády nie je známa. Stredovekí autori uvádzali státisíce až vyše pol milióna mužov, čo nezodpovedá logistickým možnostiam mongolskej stepi ani pravdepodobnej veľkosti chorezmských miest. Moderné odhady sa pohybujú približne od 75 000 po 150 000 bojovníkov, no ani tieto čísla nemožno pokladať za presný stav pri nástupe. Mongolská desiatková organizácia vyjadrovala služobnú a veliteľskú štruktúru; jednotka označovaná ako tümen nemusela mať v poli plných desaťtisíc mužov. K jazdeckým oddielom sa navyše pripájali pomocné vojská, sprievod, remeselníci, tlmočníci a obliehací špecialisti z Číny, Ujgurska a už podrobených stredoázijských oblastí. Každý jazdec používal viac koní, čo zvyšovalo pohyblivosť, zároveň však vyžadovalo rozsiahle pastviny a rozdelenie armády na viac prúdov.<ref name="SverdrupKhwarazm">{{Citácia knihy | priezvisko = Sverdrup | meno = Carl | titul = The Mongol Conquests: The Military Campaigns of Genghis Khan and Sübe'etei | vydavateľ = Helion & Company | miesto = Solihull | rok = 2017 | strany = 142 – 189 | isbn = 978-1-9133-3605-9 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="SmithManpower">{{Citácia periodika | priezvisko = Smith | meno = John Masson Jr. | titul = Mongol Manpower and Persian Population | periodikum = Journal of the Economic and Social History of the Orient | ročník = 18 | číslo = 3 | rok = 1975 | strany = 271 – 299 | doi = 10.2307/3632138 | jazyk = po anglicky }}</ref> Muhammad II. mal k dispozícii početné posádky, turkické jazdecké oddiely a zdroje bohatých miest, nedôveroval však časti veliteľov a nedokázal ich sústrediť bez politického rizika. Namiesto jednej poľnej armády rozdelil vojsko medzi opevnené mestá pri Syrdarji, v Transoxiane a Chorásáne. Takýto postup mohol Mongolov zdržať, vyčerpať pri obliehaniach a poskytnúť čas na zhromaždenie ďalších síl. V praxi im však umožnil pohybovať sa medzi izolovanými posádkami, vyberať si smer útoku a sústreďovať proti jednotlivým mestám prevahu. Rozhodnutie preto nevychádzalo iba z nesprávneho vojenského úsudku; súviselo aj s nedávnym vznikom ríše, obavou zo vzbury a súperením medzi sultánovým dvorom a okruhom Terken-chatun.<ref name="BartholdTurkestan"/><ref name="JacksonIslamic"/><ref name="SverdrupKhwarazm"/> === Otrar, Buchara a Samarkand === Hlavné mongolské sily sa zhromaždili pri hornom Irtyši a cez Sedemriečie dorazili na jeseň 1219 k východnej hranici Chorezmskej ríše. Čingischán rozdelil armádu tak, aby súčasne viazala pohraničné posádky a prenikla do vnútrozemia. Čagataj a Ogotaj zostali pri Otrare; Džuči dostal za úlohu postupovať pozdĺž dolnej Syrdarje; samostatný zbor smeroval proti mestám na hornom toku rieky a do Ferganskej kotliny. Čingischán s Tolujom a hlavnou časťou vojska obišiel pohraničný obranný pás cez púšť [[Kyzylkum]]. Pri prechode využil miestnych sprievodcov a sústavu oáz. Manéver mu umožnil priblížiť sa k Buchare zo smeru, z ktorého chorezmské velenie neočakávalo príchod veľkej armády.<ref name="SverdrupKhwarazm"/><ref name="MayWest"/><ref name="BartholdTurkestan"/> Obliehanie Otraru sa začalo na jeseň 1219 a trvalo približne päť mesiacov; jeho citadela odolávala ešte dlhšie než vonkajšie mesto. Stredoveké údaje o desaťtisícoch obrancov sú pravdepodobne nadsadené, posádka však kládla podstatne dlhší odpor než väčšina miest v nasledujúcej fáze ťaženia. Časť vojska pod veliteľom menom Karača sa napokon pokúsila opustiť mesto alebo otvorila bránu útočníkom. Mongoli týchto mužov nepovažovali za dôveryhodných spojencov a dali ich zabiť. Inalčuk sa stiahol do citadely a po jej dobytí padol do zajatia. Neskoršie rozprávanie, podľa ktorého mu naliali do očí a uší roztavené striebro, nie je potvrdené skorými prameňmi; spoľahlivo je doložené iba to, že bol po zajatí popravený.<ref name="AtwoodOtrar"/><ref name="SverdrupKhwarazm"/><ref name="JuvainiBoyle"/> Kým obliehanie Otraru pokračovalo, Čingischán prekročil púšť Kyzylkum a vo februári 1220 sa objavil pred [[Buchara|Bucharou]]. Väčšina mestskej posádky sa pokúsila preraziť obkľúčenie, v otvorenom boji však bola rozprášená. Predstavitelia mesta následne otvorili brány, zatiaľ čo menšia skupina obrancov sa uzavrela v citadele a odolávala ešte niekoľko dní. Po jej páde boli zostávajúci vojaci zabití. Obyvateľov Mongoli vyviedli za hradby, oddelili remeselníkov určených na službu v ríši a časť mužov zaradili do pomocných pracovných a vojenských oddielov. Mesto bolo vyplienené a veľkú časť zástavby zasiahol požiar, hoci rozsah úmyselného ničenia a podiel ohňa vzniknutého počas bojov nemožno presne určiť.<ref name="JuvainiBoyle"/><ref name="RatchnevskyWest"/><ref name="SverdrupKhwarazm"/> Džuvajní vložil do opisu pádu Buchary Čingischánovu reč v hlavnej mešite, v ktorej dobyvateľ vysvetľuje pohromu hriechmi obyvateľov. Text vznikol s odstupom približne jednej generácie a je vystavaný podľa pravidiel perzskej historiografie; nemožno ho pokladať za doslovný záznam chánových slov. Správa však môže zachovávať jadro udalosti, pri ktorej Čingischán verejne zhromaždil mestských hodnostárov, žiadal vydanie zásob a predstavil dobytie ako trest za odpor sultánovej vlády. Rozlišovanie medzi historickým jadrom a literárnym spracovaním je dôležité aj pri ďalších príhovoroch a dialógoch pripisovaných účastníkom vojny.<ref name="JuvainiBoyle"/><ref name="JacksonIslamic"/> Z Buchary postupovalo hlavné vojsko k [[Samarkand]]u, ktorý bol Muhammadovým politickým centrom v Transoxiane a mal silnejšie opevnenie. Čagataj a Ogotaj sa po páde Otraru pripojili k otcovi, takže Mongoli mohli proti mestu sústrediť viac zborov. Perzskí kronikári pripisovali samarkandskej posádke 50 000 až 110 000 mužov, čo moderní historici považujú za nepravdepodobné; skutočná sila zrejme dosahovala iba zlomok týchto údajov. Vojaci podnikli výpad, boli však vylákaní od hradieb a porazení. Po niekoľkých dňoch sa časť predstaviteľov a posádky vzdala, kým obrancovia citadely pokračovali v boji.<ref name="SmithManpower"/><ref name="SverdrupKhwarazm"/><ref name="BartholdTurkestan"/> Samarkand padol v marci 1220. Mongoli popravili veľkú časť vojakov, najmä príslušníkov turkických oddielov označovaných ako Kangli, ktorých pramene predstavujú ako jadro sultánovej posádky. Remeselníci boli rozdelení medzi členov vládnuceho rodu alebo odvedení do iných častí ríše, časť mladých mužov bola prinútená slúžiť pri ďalších operáciách a obyvateľom bol uložený majetkový odvod. Mesto utrpelo rozsiahle škody a stratilo časť obyvateľstva, neprestalo však natrvalo existovať. Už krátko po invázii v ňom mongolskí poverenci obnovovali vyberanie dávok, čo by nebolo možné pri úplnom vyľudnení. Pád Buchary a Samarkandu v rýchlom slede rozbil hlavný obranný systém Transoxiany a prinútil Muhammada pokračovať v ústupe na západ.<ref name="BiranCentralAsia"/><ref name="JacksonIslamic"/><ref name="JuvainiBoyle"/> === Boje pri Syrdarji a dobytie Gurgandžu === Džučiho zbor postupoval od Otraru po prúde Syrdarje proti mestám, ktoré chránili severný okraj chorezmského územia. V Sighnaqu obyvatelia zabili vyslanca, ktorého Mongoli poslali s výzvou na kapituláciu. Po približne sedemdňovom obliehaní mesto dobyli a veľkú časť obyvateľstva usmrtili; novým správcom ustanovili syna zabitého vyslanca. Ďalšie sídla, medzi nimi Džand a Jangikent, kládli odpor v rozdielnej miere a časť ich elít ušla ešte pred príchodom Mongolov. Džuči tak zabezpečoval dolný tok rieky, prerušoval spojenie medzi Transoxianou a stepou severne od [[Aralské jazero|Aralského jazera]] a približoval sa k Chorezmu, ktorý mu mal podľa neskoršieho rozdelenia pripadnúť ako údiel.<ref name="BartholdTurkestan"/><ref name="SverdrupKhwarazm"/><ref name="JuvainiBoyle"/> Na hornom toku Syrdarje kládol najvýraznejší odpor [[Timur Malik]], miestodržiteľ [[Chudžand]]u. Po strate mesta sa s vybranými mužmi stiahol na opevnený ostrov alebo vyvýšeninu v riečnom koryte. Obrancovia používali člny chránené mokrou plsťou a hlinou, aby obmedzili účinok šípov a zápalných striel, a podnikali výpady proti mongolským postaveniam. Keď ďalší odpor nebol možný, Timur Malik sa pokúsil prebiť po rieke a cez púšť smerom k Chorezmu. Väčšina jeho mužov zahynula, jemu sa však podarilo uniknúť a neskôr sa pripojil k Džalál ad-Dínovi. Podrobnosti jeho obrany sú v perzských dejinách štylizované do podoby hrdinského príbehu, základná udalosť však patrí k najlepšie doloženým príkladom miestneho odporu počas prvej fázy invázie.<ref name="JuvainiBoyle"/><ref name="BartholdTurkestan"/> Najväčším mestom samotného Chorezmu bol [[Köneürgenç|Gurgandž]], ležiaci v husto osídlenej delte Amudarje. Jeho hospodárstvo záviselo od siete kanálov a mesto bolo významným obchodným a remeselným centrom. Terken-chatun ho opustila po Muhammadovom úteku; počas cesty na juh bola neskôr zajatá Mongolmi. Proti Gurgandžu postupovali Džuči, Čagataj a Ogotaj. Úzky priestor medzi kanálmi, mäkká pôda a hustá zástavba obmedzovali pohyb jazdy a sťažovali použitie obliehacích strojov. Boje sa preto po prerazení obrany zmenili na postupné dobývanie ulíc a domov.<ref name="JacksonIslamic"/><ref name="SverdrupKhwarazm"/><ref name="BuniyatovKhwarazm"/> Velenie komplikoval spor medzi Džučim a Čagatajom. Džuči sa podľa prameňov pokúšal dosiahnuť kapituláciu a zachovať bohaté mesto, ktoré považoval za súčasť svojho budúceho údelu, zatiaľ čo Čagataj presadzoval tvrdší postup. Čingischán preto zveril spoločné velenie Ogotajovi. Rozhodnutie ukázalo jeho schopnosť sprostredkovať medzi staršími bratmi a zároveň podporilo postavenie už vybraného nástupcu. Gurgandž padol na jar 1221 po zdĺhavých bojoch. Remeselníci boli vyčlenení a deportovaní, časť žien a detí zotročená a veľké množstvo ostatných obyvateľov zabité. Džuvajního údaj 1,2 milióna mŕtvych vzniká mechanickým vynásobením počtu údajných popravcov a pridelených obetí a nemožno ho pokladať za demografický údaj.<ref name="JuvainiBoyle"/><ref name="SmithManpower"/><ref name="RatchnevskyWest"/> Viaceré neskoršie opisy tvrdia, že Mongoli po páde mesta pretrhli hrádze a úmyselne ho zaplavili. Gurgandž i jeho okolie nepochybne utrpeli poškodenie vodných diel a zmeny riečneho koryta, nie je však možné bezpečne určiť, či išlo o plánovanú záverečnú operáciu alebo o dôsledok bojov, zanedbania kanálov a neskoršieho vývoja delty. Rovnako nemožno všetku archeologicky doloženú deštrukciu priradiť jedinému okamihu. Isté je, že mesto stratilo veľkú časť obyvateľov a dovtedajšie postavenie metropoly; osídlenie v oblasti však pokračovalo a obchodné centrum sa v ďalších desaťročiach obnovovalo na čiastočne posunutom mieste.<ref name="JacksonIslamic"/><ref name="BartholdTurkestan"/> === Prenasledovanie Muhammada II. a ťaženie v Chorásáne === Muhammad II. sa po páde Buchary a Samarkandu neusadil v ďalšom pevnom obrannom centre. Ustupoval cez [[Balch]] a Chorásán do iránskeho vnútrozemia, pričom správy o rýchlom mongolskom postupe oslabovali jeho schopnosť zhromaždiť nové vojsko. Čingischán vyslal za ním Džebeho a [[Sübeetej]]a s pohyblivým jazdeckým zborom. Úlohou veliteľov nebolo systematicky obsadzovať každé mesto, ale zabrániť sultánovi vytvoriť novú armádu. Od miest, ktoré sa podrobili, žiadali zásoby a potvrdenie poslušnosti; sídla, ktoré odporovali alebo zabili poslov, napádali. Prenasledovanie viedlo cez Níšápúr, Rajj a západný Irán až ku Kaspickému moru.<ref name="JacksonIslamic"/><ref name="SverdrupKhwarazm"/><ref name="RatchnevskyWest"/> Sultán napokon našiel útočisko na malom ostrove pri juhovýchodnom pobreží Kaspického mora, ktorý pramene spájajú s oblasťou Abaskúnu. Koncom roka 1220 alebo začiatkom roka 1221 tam po chorobe zomrel. Bezprostrednú príčinu smrti nemožno určiť; neskoršie texty ju vysvetľovali zápalom pľúc, úplavicou alebo celkovým vyčerpaním. Pred smrťou odvolal skoršie rozhodnutie v prospech syna Uzlaga Šáha a za nástupcu označil vojensky skúsenejšieho [[Džalál ad-Dín Mangburni|Džalál ad-Dína]]. Muhammadova smrť odstránila spoločné centrum chorezmskej legitimity, neukončila však odpor jeho synov a veliteľov. Džebe a Sübeetej po splnení prenasledovacej úlohy pokračovali na západ a sever okolo Kaspického mora; táto samostatná výprava patrila už k ďalšej fáze mongolskej expanzie.<ref name="BuniyatovKhwarazm"/><ref name="JacksonIslamic"/><ref name="MayWest"/> [[Súbor:Grazing camels in the ruins of Merv.jpg|náhľad|vľavo|upright=1.25|alt=Ťavy medzi hlinenými ruinami starovekého Mervu v Turkménsku|Časť rozsiahleho archeologického areálu [[Merv]]u v dnešnom [[Turkménsko|Turkménsku]]. Lokalita obsahuje pozostatky viacerých miest a období; dnešný stav nemožno pripísať výlučne mongolskému útoku z roku 1221.]] Začiatkom roka 1221 prekročil Čingischán Amudarju a postupoval do severného Afganistanu. Po obsadení Balchu a počas obliehania Talikánu poveril najmladšieho syna [[Toluj]]a podrobením Chorásánu. Región patril k najbohatším a najurbanizovanejším častiam východného islamského sveta. Jeho mestá však po Muhammadovom úteku nekonali jednotne: niektoré prijali mongolské podmienky, iné sa vzbúrili po odchode prvého oddielu alebo poskytli útočisko ustupujúcim vojakom. Toluj postupoval s jadrom mongolskej jazdy, ku ktorému sa pripájali pomocné oddiely a násilne odvedení miestni obyvatelia používaní pri obliehaniach.<ref name="BiranCentralAsia"/><ref name="SverdrupKhwarazm"/><ref name="JuvainiBoyle"/> Hlavné vojsko sa pri ďalšom postupe stretlo s odporom v hornatej oblasti [[Bamján]]u. Počas obliehania tam šíp zasiahol a usmrtil Mutugena, jedného z Čagatajových synov a Čingischánovho vnuka. Po dobytí opevneného sídla nasledovalo rozsiahle zabíjanie obyvateľov. Perzské pramene vysvetľujú mimoriadnu tvrdosť odvety priamo Mutugenovou smrťou a tvrdia, že útočníci nebrali zajatcov; presný rozsah násilia však nemožno určiť. Udalosť mala aj dynastický rozmer, pretože počas výpravy vedenej osobne Čingischánom zahynul jeho vnuk.<ref name="JuvainiBoyle"/><ref name="RatchnevskyWest"/><ref name="SverdrupKhwarazm"/> Prvým veľkým cieľom bol [[Merv]]. Mesto sa po niekoľkých dňoch bojov a neúspešných výpadoch vzdalo na základe prísľubu milosti. Toluj napriek tomu nariadil obyvateľov vyviesť na rovinu, oddeliť remeselníkov a ďalšie vybrané skupiny a veľkú časť ostatných usmrtiť. Ibn al-Asír uviedol 700 000 mŕtvych, kým Džuvajní opísal sčítanie 1,3 milióna tiel. Takéto počty mnohonásobne prevyšujú pravdepodobnú kapacitu mesta a moderné bádanie ich odmieta. Ich stupňovanie však odráža, ako súčasníci a neskorší obyvatelia regiónu vnímali rozsah zabíjania, zajatia a rozptýlenia obyvateľstva. Merv sa navyše v tom istom roku vzbúril a čelil ďalšiemu zásahu, takže pramene môžu spájať obete viacerých udalostí.<ref name="JuvainiBoyle"/><ref name="SmithManpower"/><ref name="BiranCentralAsia"/> [[Níšápúr]] sa pôvodne v roku 1220 podriadil Džebemu a Sübeetejovi, po ich odchode však prestal plniť uložené povinnosti. Pri neskoršom strete pred mestom zahynul Čingischánov zať Tokučar. Keď k Níšápúru v apríli 1221 dorazil Toluj, obrancovia sa pokúsili vyjednávať, útok sa však už začal. Po dobytí nasledovalo hromadné zabíjanie; pramene pripisujú dohľad nad odvetou Tokučarovej vdove. Aj v tomto prípade sú tradičné sedemmiestne počty obetí nezlučiteľné s odhadovanou kapacitou dobového mesta. Dobre doložené je oddelenie remeselníkov a odborníkov pred ničením mesta a skutočnosť, že násilie bolo zdôvodňované predchádzajúcim odporom a smrťou člena panovníckej rodiny.<ref name="JacksonIslamic"/><ref name="SverdrupKhwarazm"/><ref name="JuvainiBoyle"/> Osud [[Herát]]u ukazuje, že mongolský postup neprebiehal pri každom meste rovnako. Po osemdňových bojoch v roku 1221 sa obyvatelia dohodli na kapitulácii. Toluj dal zabiť posádku, ale civilnému obyvateľstvu tentoraz prisľúbenú milosť zachoval a ustanovil v meste dozorcu. Po následnom povstaní bolo mesto na prelome rokov 1221 a 1222 znovu obliehané a napokon podrobené rozsiahlemu ničeniu. Staršie historické práce obe obliehania neraz spájali, čím sa násilie z neskoršej udalosti pripisovalo Tolujovmu prvému útoku. Rozlíšenie jednotlivých fáz zároveň ukazuje, že kapitulácia mohla obyvateľstvo dočasne ochrániť, nebola však zárukou bezpečia pri neskoršom odpore.<ref name="JacksonIslamic"/><ref name="BiranCentralAsia"/> === Džalál ad-Dín, Parván a bitka pri Induse === Džalál ad-Dín opustil Gurgandž ešte pred jeho pádom a cez Chorásán sa dostal do oblasti dnešného Afganistanu. V Ghazne sa k nemu pripojili zvyšky chorezmských jednotiek, miestni vládcovia a turkické i afganské oddiely. Išlo o nesúrodú koalíciu, spojenú predovšetkým odporom proti Mongolom. Na jar 1221 dosiahla prvé úspechy pri Valijáne a na jeseň sa pri [[Bitka pri Parváne|Parváne]] stretla so zborom, ktorému velil Čingischánov adoptívny syn Šigi Kutuku. Členitý terén obmedzil manévrovanie mongolskej jazdy a Džalál ad-Dín dokázal svoje jednotky udržať v sústredenom postavení. Mongolský zbor utrpel porážku, jednu z prvých výrazných porážok Čingischánovej armády počas západného ťaženia.<ref name="SverdrupKhwarazm"/><ref name="RatchnevskyWest"/><ref name="BuniyatovKhwarazm"/> Víťazstvo malo značný psychologický účinok a povzbudilo povstania v časti už obsadených miest, Džalál ad-Dín však nedokázal koalíciu udržať. Jeho velitelia sa po bitke pohádali pri delení koristi; perzské pramene uvádzajú ako bezprostredný predmet sporu mimoriadne cenného koňa. Vodcovia viacerých afganských a turkických oddielov následne odišli aj so svojimi mužmi. Jednotlivé podrobnosti roztržky môžu byť literárne zjednodušené, odchod podstatnej časti vojska je však doložený následným priebehom ťaženia. Čingischán po správe o porážke prevzal prenasledovanie osobne a rýchlym pochodom prinútil Džalál ad-Dína ustupovať k Indusu skôr, než mohol získať náhradu za odídené jednotky.<ref name="JuvainiBoyle"/><ref name="JacksonIslamic"/><ref name="SverdrupKhwarazm"/> [[Súbor:Jalal al-Din Khwarazm-Shah crossing the rapid Indus river, escaping Chinggis Khan and his army.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.05|alt=Mughalská miniatúra zobrazuje Džalál ad-Dína pri prechode cez rieku Indus|Džalál ad-Dín uniká cez [[Indus]] po porážke v roku 1221. Mughalská miniatúra vznikla v rokoch 1596 až 1600 pre dielo ''Čingischán-náma'', teda takmer štyri storočia po udalosti, a predstavuje neskoršiu umeleckú interpretáciu, nie dobový záznam.]] Koncom novembra 1221, tradične 24. novembra, Mongoli dostihli Džalál ad-Dínovo vojsko na západnom brehu Indusu. Čingischán rozvinul svoje krídla tak, aby protivníka zatlačil k rieke, a ponechal si zálohu na rozhodujúci útok. Chorezmský vládca sa pokúsil preraziť obkľúčenie, po rozpade svojho stredu však s časťou sprievodu preplával na druhý breh a unikol do severozápadnej Indie. Veľká časť jeho vojska zahynula alebo padla do zajatia; zahynuli alebo boli zajatí aj viacerí členovia jeho rodiny a sprievodu. Neskoršie perzské podanie opisuje Džalál ad-Dínov skok na koni z vysokého brehu a Čingischánov obdiv k jeho odvahe. Samotný únik cez rieku je historicky prijímaný, presná podoba skoku a chánove slová však patria k literárnej tradícii.<ref name="JuvainiBoyle"/><ref name="RatchnevskyWest"/><ref name="SverdrupKhwarazm"/> Bitka pri Induse odstránila poslednú väčšiu poľnú armádu, ktorá mohla Čingischánovi v tejto fáze ťaženia čeliť. Džalál ad-Dín však prežil, v roku 1224 sa vrátil z Indie a obnovil časť moci v Iráne a na južnom Kaukaze. Vojny proti Mongolom a susedným štátom viedol až do smrti v roku 1231. Chorezmská dynastia preto v roku 1221 úplne nezanikla, stratila však svoje stredoázijské jadro, daňovú základňu a schopnosť znovu zjednotiť územia Muhammadovej ríše.<ref name="JacksonIslamic"/><ref name="BuniyatovKhwarazm"/> === Násilie, správa dobytých oblastí a bezprostredné dôsledky === Vojna mala pre obyvateľstvo Transoxiany, Chorezmu a Chorásánu mimoriadne ničivé následky. Mongolské vojská pri viacerých mestách uskutočnili hromadné popravy, zotročovali obyvateľov, odvádzali remeselníkov a používali zajatcov pri ďalších obliehaniach. Násilie malo viacero funkcií: trestalo odpor a zabitie poslov, odstraňovalo posádky v tyle postupujúcej armády, poskytovalo pracovnú silu a korisť a zastrašovalo ďalšie mestá. Nešlo však o mechanicky rovnaký postup pri každom sídle. Mestá, ktoré sa podriadili včas, mohli dostať miestodržiteľa a daňové povinnosti bez okamžitého všeobecného masakru; kapitulácia po odpore, neskoršia vzbura alebo smrť člena mongolskej elity zvyšovali riziko rozsiahlej odvety. Aj tieto pravidlá sa uplatňovali nerovnomerne a záviseli od veliteľa, strategickej situácie a miestnych dohôd.<ref name="JacksonIslamic"/><ref name="BiranCentralAsia"/><ref name="MayWest"/> Celkový počet obetí nemožno spoľahlivo vypočítať. Stredovekí autori pripísali jednotlivým mestám státisíce až viac než milión mŕtvych a moderné populárne práce niekedy tieto údaje sčítavajú. Takýto postup nerešpektuje kapacitu dobových sídel, opakovanie tých istých epizód ani rétorický charakter čísel v kronikách. Často ide o symbolické násobky, počty vytvorené z údajného prídelu obetí jednotlivým vojakom alebo neskoršie odhady založené na ústnom podaní. Odmietnutie týchto čísel však neznamená popretie katastrofy. Kombinácia zabíjania, zajatia, nútených presunov, úteku, straty úrody a narušenia zavlažovania spôsobila prudký pokles obyvateľstva v mnohých oblastiach, ktorého rozsah sa líšil podľa mesta a regiónu.<ref name="SmithManpower"/><ref name="JacksonIslamic"/><ref name="BiranCentralAsia"/> Hospodárske škody nevznikli iba vypálením budov. Zavlažovacie sústavy vyžadovali pravidelnú kolektívnu údržbu; smrť alebo odchod obyvateľov, zánik miestnej správy a vojenské ničenie preto mohli viesť k zanášaniu kanálov a opúšťaniu polí. Obchodné siete sa prerušili a časť špecializovaných remeselníkov bola presunutá do Mongolska, severnej Číny alebo k dvorom členov Čingischánovej rodiny. Dlhodobý vývoj však nebol všade rovnaký. Buchara a Samarkand zostali významnými mestami a neskôr sa obnovili, zatiaľ čo niektoré časti Chorásánu a delty Amudarje sa zotavovali podstatne pomalšie. Preto nie je presné opisovať celé dobyté územie ako trvalo vyľudnené alebo všetky neskoršie hospodárske problémy vysvetľovať jedinou inváziou.<ref name="BiranCentralAsia"/><ref name="JacksonIslamic"/><ref name="BartholdTurkestan"/> Mongoli po vojenskom víťazstve ponechávali v strategických mestách posádky a správcov, ktorí vyberali dávky, evidovali obyvateľstvo a zabezpečovali spojenie s armádou. Ich moc však v roku 1221 ešte nebola všade pevná. V Merve, Heráte a ďalších mestách vypukli povstania, keď sa hlavné vojsko vzdialilo, a nasledovali nové represívne výpravy. Časť Iránu zostávala mimo trvalej mongolskej správy a Džalál ad-Dín pokračoval v boji. Dobytie preto znamenalo rozpad Chorezmskej ríše a začiatok mongolskej vlády v Strednej Ázii, nie okamžité vytvorenie jednotnej civilnej správy nad celým priestorom od Syrdarje po západný Irán.<ref name="BiranCentralAsia"/><ref name="JacksonIslamic"/> Na konci roka 1221 sa Čingischán nachádzal pri Induse a jeho ríša siahala od severnej Číny po stredoázijské oázy. Počas západného ťaženia mongolské velenie koordinovalo niekoľko vzdialených zborov, využívalo obliehacích odborníkov a súčasne pokračovalo vo vojne na inom fronte. Ťaženie však neuzatvorilo všetky operácie, ktoré invázia vyvolala. Džebe a Sübeetej pokračovali cez Irán na Kaukaz a do pontsko-kaspickej stepi, kým Čingischán sa až v nasledujúcich rokoch vracal cez Strednú Áziu do Mongolska. Tieto udalosti, rovnako ako jeho posledná vojna proti ríši Západná Sia, tvorili ďalšiu etapu jeho vlády.<ref name="DunnellWest"/><ref name="MayWest"/><ref name="RatchnevskyWest"/> == Výprava na Kaukaz, bitka pri Kalke a návrat do Mongolska (1221 – 1225) == Porážkou Džalál ad-Dína pri rieke [[Indus]] v novembri 1221 sa skončila hlavná útočná fáza Čingischánovho ťaženia proti [[Chorezmská ríša|Chorezmskej ríši]], vojenské operácie vyvolané jej rozpadom však pokračovali na viacerých navzájom vzdialených územiach. Čingischán zostal s hlavnou armádou v oblasti dnešného Afganistanu a postupne sa vracal cez [[Stredná Ázia|Strednú Áziu]] do Mongolska. Velitelia [[Džebe]] a [[Sübeetej]], pôvodne vyslaní prenasledovať chorezmského šacha Muhammada II., medzitým viedli samostatný zbor cez [[Irán]], [[Zakaukazsko]], severný [[Kaukaz]] a pontsko-kaspickú step. V roku 1223 porazili v [[Bitka pri Kalke|bitke pri rieke Kalka]] spojené vojsko niekoľkých kniežatstiev [[Kyjevská Rus|Rusi]] a ich kipčackých spojencov. Obe vetvy západného ťaženia sa tak vyvíjali oddelene: Čingischán sa bojov na Kaukaze ani pri Kalke osobne nezúčastnil, výprava jeho veliteľov však vychádzala z vojny, ktorú viedol, a uskutočňovala sa v rámci jeho ríše a pod jeho najvyššou autoritou.<ref name="DunnellWest"/><ref name="MaiorovRaid">{{Citácia periodika | priezvisko = Maiorov | meno = Alexander V. | titul = The First Mongol Invasion of Europe: Goals and Results | periodikum = Journal of the Royal Asiatic Society | ročník = 32 | číslo = 2 | rok = 2022 | strany = 411 – 438 | doi = 10.1017/S1356186321000353 | jazyk = po anglicky }}</ref> [[Súbor:Genghis Khan empire-en.svg|náhľad|vpravo|upright=1.45|alt=Mapa Eurázie s územím Mongolskej ríše a smermi výprav Čingischána a jeho veliteľov|Schematická mapa územného rastu Mongolskej ríše a hlavných smerov výprav do roku 1227. Na západe znázorňuje postup Džebeho a Sübeeteja cez Kaukaz ku Kalke a návrat Čingischánovej hlavnej armády do Mongolska. Šípky zjednodušujú pohyb viacerých oddielov a nevyjadrujú neistotu niektorých rekonštruovaných trás.]] Udalosti sú zachytené v prameňoch rozličného pôvodu a veku. Arabský historik [[Izz ad-Dín ibn al-Asír|Ibn al-Asír]] písal v [[Mosul]]e ako súčasník mongolského vpádu, veľkú časť správ zo vzdialených oblastí však získaval sprostredkovane. Perzskí autori [[Atá Malik Džuvajní]] a [[Rašíd ad-Dín]] pracovali v prostredí mongolských nástupníckych štátov a mali prístup aj k tradíciám dobyvateľov. Arménske a gruzínske kroniky zachovali miestny pohľad na boje v Zakaukazsku, kým letopisy Rusi opisovali bitku pri Kalke ako náhle stretnutie s dovtedy neznámym nepriateľom. Čínske dielo ''Cesta taoistického majstra Čchang-čchuna na západ'', ktoré zostavil Li Č'-čchang podľa ciest svojho učiteľa, poskytuje podrobnú, hoci nábožensky štylizovanú chronológiu Čingischánovho pobytu v Strednej Ázii. Rozdiely medzi týmito tradíciami sa týkajú dátumov, trasy pochodu, počtu vojakov, totožnosti veliteľov aj zámeru celej výpravy. Označenie pochodu Džebeho a Sübeeteja za čisto prieskumný nájazd je preto rovnako zjednodušujúce ako predstava, že išlo o vopred pripravený plán okamžitého dobytia celej východnej Európy.<ref name="JacksonWest">{{Citácia knihy | priezvisko = Jackson | meno = Peter | titul = The Mongols and the West, 1221–1410 | vydanie = 2 | vydavateľ = Routledge | miesto = Londýn; New York | rok = 2018 | strany = 39 – 56 | isbn = 978-1-138-84848-1 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="IbnAthirRichards">{{Citácia knihy | priezvisko = Ibn al-Athir | meno = 'Izz al-Din | titul = The Chronicle of Ibn al-Athir for the Crusading Period from al-Kamil fi'l-ta'rikh. Part 3: The Years 589–629/1193–1231: The Ayyubids after Saladin and the Mongol Menace | prekladatelia = D. S. Richards | vydavateľ = Ashgate | miesto = Aldershot | rok = 2008 | strany = 202 – 223, 281 – 289, 387 – 389 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Džebe a Sübeetej v Iráne a Zakaukazsku === Džebe a Sübeetej vyrazili za Muhammadom II. v roku 1220 s pohyblivým jazdeckým zborom. Džuvajní mu pripisoval približne tridsaťtisíc mužov, iné podania pracujú s dvoma tümenmi, teda s nominálnou organizačnou silou dvadsaťtisíc bojovníkov. Ani jeden údaj nemožno chápať ako presný počet prítomných vojakov. Zbor už počas prenasledovania utrpel straty, časť mužov bola oddeľovaná na vedľajšie úlohy a k Mongolom sa pripájali miestne pomocné skupiny. Po Muhammadovej smrti na ostrove v Kaspickom mori sa pôvodná úloha skončila, velitelia sa však nevrátili tou istou cestou. Rašíd ad-Dín ich ďalší postup spájal s Čingischánovým dovolením obísť Kaspické more zo západu a vrátiť sa cez krajiny na severe. Nie je možné overiť, kedy presne rozkaz dostali ani akú voľnosť im ponechával; rozhodnutia počas niekoľkoročného pochodu nevyhnutne prispôsobovali zásobovaniu, odporu miestnych vládcov a pohybu kočovných skupín.<ref name="JacksonIslamic"/><ref name="MaiorovRaid"/><ref name="SverdrupKhwarazm"/> V severnom a západnom Iráne postupovali Mongoli cez [[Rajj]], [[Kazvín]], [[Hamadán]] a mestá iránskeho Azerbajdžanu. Ich zaobchádzanie s jednotlivými sídlami sa menilo podľa okolností. Tabríz sa útoku vyhol odovzdaním peňazí, odevov a koní, zatiaľ čo Kazvín po odpore dobyli v prudkých pouličných bojoch. Hamadán sa pri prvom príchode podrobil a prijal uloženú dávku; keď neskôr jeho obyvatelia odpor obnovili, nasledovalo obliehanie a vyplienenie. Marágha bola po dobytí v roku 1221 takisto vydrancovaná. Stredoveké správy o počtoch zabitých nemožno overiť a často sú rétoricky zveličené, pramene však zhodne ukazujú, že účelom pochodu nebolo iba sledovať pohyb Muhammada II. Zbor získaval zásoby a korisť, trestal odpor, vynucoval dočasnú poslušnosť a odstraňoval ozbrojené skupiny, ktoré mohli ohroziť jeho tyl. Nezriaďoval pritom súvislú správu nad všetkými prejdenými oblasťami.<ref name="JacksonIslamic"/><ref name="IbnAthirRichards"/> Na zimu 1220/1221 sa zbor presunul na [[Mughanská step|Mughanskú step]] pri dolnom toku Kury. Rozsiahle pastviny umožňovali obnoviť stáda koní a poloha medzi Iránom a Kaukazom poskytovala východisko pre ďalšie operácie. Prvé mongolské stretnutie s vojskom [[Gruzínske kráľovstvo|Gruzínskeho kráľovstva]] sa odohralo na prelome rokov 1220 a 1221 alebo začiatkom roka 1221. Po návrate do iránskeho vnútrozemia a ďalších bojoch pri Hamadáne vstúpili Džebe a Sübeetej do gruzínsko-arménskeho pohraničia opäť. Pramene dve fázy výpravy niekedy spájajú, a preto nemožno všetky opisy manévrov bezpečne priradiť ku konkrétnemu stretnutiu.<ref name="DashdondogCaucasus">{{Citácia knihy | priezvisko = Dashdondog | meno = Bayarsaikhan | kapitola = Mongol Noyans in Greater Armenia (1220–1245) | titul = The Mongols and the Armenians (1220–1335) | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2011 | strany = 43 – 69 | doi = 10.1163/9789004192119_004 | isbn = 978-90-04-19211-9 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="IbnAthirRichards"/> [[Súbor:George IV of Georgia.jpg|náhľad|vľavo|upright=0.78|alt=Stredoveká freska gruzínskeho kráľa Juraja IV. v korunovačnom odeve|Kráľ [[Juraj IV. (Gruzínsko)|Juraj IV. Laša]] na freske v kláštore Betania, datovanej do 13. storočia. Kráľ bol počas bojov s Mongolmi ťažko zranený a v januári 1223 zomrel; miera, do akej k jeho smrti prispelo toto zranenie, je známa najmä z gruzínskej kronikárskej tradície.]] Gruzínsko-arménske sily viedol kráľ [[Juraj IV. (Gruzínsko)|Juraj IV. Laša]] spolu s veľmožmi zo zakarovského rodu. Mongolské a perzské podanie zdôrazňuje klamný ústup a zálohu: časť jazdy mala predstierať ústup, vylákať protivníka z usporiadaného postavenia a priviesť ho pred skrytý oddiel. Takáto taktika zodpovedala mongolskému spôsobu boja, presný priebeh ani tradičné počty desaťtisícov padlých však nemožno potvrdiť. Gruzínske vojsko utrpelo vážnu porážku a Juraj IV. bol zranený. Mongoli napriek úspechu neobsadili [[Tbilisi]] ani nevytvorili v krajine trvalú správu. Pokračovali na severovýchod cez územie [[Širván]]u, pretože ich bezprostredným cieľom bolo prekonať kaukazskú horskú bariéru a dostať sa do stepi severne od nej. Systematické mongolské podrobenie Gruzínska a Arménska prišlo až pri ďalšej invázii v 30. rokoch 13. storočia.<ref name="DashdondogCaucasus"/><ref name="JacksonIslamic"/><ref name="MayWest"/> === Prechod cez Kaukaz a boje s Alanmi a Kipčakmi === Najprístupnejší východný priechod medzi Kaukazom a Kaspickým morom chránil [[Derbent]], opevnené mesto s hradbami siahajúcimi od horského úpätia k pobrežiu. Stredoveké rozprávania uvádzajú, že Mongoli prinútili širvánšáha poskytnúť miestnych sprievodcov, jedného z nich zabili na zastrašenie ostatných a potom prešli cez ťažko priechodné horské cesty. Nie je jasné, či zbor prešiel priamo kontrolovanou derbentskou bránou, obišiel jej opevnenie vnútrozemskou trasou alebo využil viacero priechodov. Isté je, že na začiatku roka 1222 prenikol na severnú stranu Kaukazu, pričom členitý terén, nedostatok zimnej pastvy a útoky miestnych skupín obmedzovali výhody jeho jazdy.<ref name="IbnAthirRichards"/><ref name="DashdondogCaucasus"/><ref name="MaiorovRaid"/> [[Súbor:Derbent citadel Naryn-Kala, the Northern city wall.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.2|alt=Kamenné hradby derbentskej citadely Naryn-Kala pod zalesnenými svahmi Kaukazu|Severná hradba citadely Naryn-Kala v [[Derbent]]e. Mesto ovládalo úzky pobrežný koridor medzi [[Kaspické more|Kaspickým morom]] a východným Kaukazom. Dnešná podoba opevnenia je výsledkom viacerých prestavieb a nezodpovedá presne jeho stavu v roku 1222.]] V severnom Predkaukazsku sa proti Mongolom vytvorilo spojenectvo [[Alani|Alanov]], [[Kumáni|Kipčakov]] a pravdepodobne aj ďalších miestnych skupín. Ibn al-Asír opisuje, že vyrovnaný boj znemožňoval Džebemu a Sübeetejovi pokračovať, a preto poslali Kipčakom poslov. Tí mali zdôrazňovať jazykovú a kultúrnu príbuznosť stepných národov, tvrdiť, že Alani sú Kipčakom cudzí, a ponúknuť im časť koristi a dary výmenou za odchod zo spojenectva. Kipčaci ponuku prijali a odtiahli. Mongoli následne porazili osamotených Alanov, obrátili sa proti bývalým partnerom, porazili aj ich a získali späť odovzdané dary spolu s ďalšou korisťou. Základný sled rozbitia koalície a dvoch následných útokov prijímajú aj moderné rekonštrukcie; presné slová poslov, motív spoločného pôvodu a dramatické vrátenie darov však pochádzajú z literárne spracovaných správ.<ref name="IbnAthirRichards"/><ref name="MaiorovRaid"/><ref name="JacksonWest"/> Porazené kipčacké skupiny ustupovali na západ k dolnému Donu a Dnepru. Mongoli ich prenasledovali cez pontsko-kaspickú step a zimu 1222/1223 pravdepodobne strávili na pastvinách severne od Čierneho mora. Časť vojska prenikla na [[Krymský polostrov|Krym]] a napadla [[Sudak]], v dobových moslimských prameňoch nazývaný Sugdák. Mesto bolo významným čiernomorským obchodným strediskom navštevovaným gréckymi, arménskymi, rusínskymi, moslimskými a talianskymi kupcami. Časť obyvateľov a obchodníkov unikla po mori, mesto však bolo vyplienené. Neskoršie janovské opevnenia Sudaku ešte v roku 1223 nejestvovali, preto nie je presné opisovať mongolský útok ako dobytie janovskej kolónie.<ref name="IbnAthirRichards"/><ref name="JacksonIslamic"/><ref name="MaiorovRaid"/> Pochod sa v staršej literatúre často označoval za „prieskum bojom“, ktorý mal zhromaždiť poznatky pre budúcu inváziu do Európy. Výprava nepochybne priniesla údaje o cestách, riekach, pastvinách, politických vzťahoch i spôsobe boja miestnych vojsk. Jej účastníci zároveň plienili mestá, vynucovali si podrobenie a systematicky útočili na Kipčakov, ktorých step sa v čingisovskej predstave stala súčasťou Džučiho západného údelu. Alexander Maiorov preto výpravu interpretuje ako súčasť zámeru podrobiť kipčacký priestor, nie iba ako prieskum pomerov. Rozsah pôvodného plánu však zostáva sporný: zachované rozkazy nepreukazujú, že Džebe a Sübeetej už v roku 1220 dostali podrobnú úlohu dobyť kniežatstvá Rusi alebo strednú Európu.<ref name="MaiorovRaid"/><ref name="JacksonWest"/> === Kipčacká žiadosť o pomoc a koalícia kniežatstiev Rusi === Medzi kipčackými vodcami, ktorí ustúpili k Dnepru, bol Köten, v ruskej letopisnej tradícii označovaný ako Kotian. Jeho dcéra bola manželkou haličského kniežaťa Mstislava Mstislaviča, zvaného Udatný alebo Smelý. Köten preto požiadal zaťa a ďalšie kniežatá Rusi o pomoc. Letopisy jeho výzvu štylizujú do varovania, že Mongoli obsadili kipčackú zem v daný deň a nasledujúci deň obsadia zem kniežat. Kipčackí vyslanci priniesli kone, ťavy, zajatkyne a cennosti, ktoré mali podporiť rokovanie. Za literárnou podobou výzvy stál reálny politický problém: ak by Kipčaci zostali bez pomoci, mohli byť zničení, vytlačení do území Rusi alebo donútení prijať mongolskú zvrchovanosť a posilniť mongolské vojsko.<ref name="NovgorodChronicle">{{Citácia knihy | titul = The Chronicle of Novgorod, 1016–1471 | prekladatelia = Robert Michell, Nevill Forbes | editori = C. Raymond Beazley, A. A. Shakhmatov | vydavateľ = Offices of the Royal Historical Society | miesto = Londýn | rok = 1914 | strany = 64 – 67 | edícia = Camden Third Series | zväzok = 25 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="DimnikKalka">{{Citácia knihy | priezvisko = Dimnik | meno = Martin | titul = The Dynasty of Chernigov, 1146–1246 | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 2003 | strany = 293 – 298 | isbn = 978-0-521-82442-2 | jazyk = po anglicky }}</ref> Na porade v Kyjeve sa zišli predstavitelia viacerých južných a západných kniežatstiev. K najvýznamnejším patrili haličský [[Mstislav Mstislavič]], kyjevské knieža [[Mstislav Romanovič]] a černihivské knieža [[Mstislav Svjatoslavič]]; zúčastnil sa aj mladý volynský knieža [[Daniel Haličský|Daniel Romanovič]], neskorší kráľ Daniel Haličský. Nešlo o armádu jednotného ruského štátu. Jednotlivé kniežatá viedli vlastné družiny a mestské oddiely, mali rozdielne politické záujmy a neuznávali stále spoločné velenie. Knieža Jurij Vsevolodovič z Vladimíra-Suzdaľa sa osobne nepripojil; ním vyslaný oddiel pod vedením Vasiľka Konstantinoviča dorazil príliš neskoro, aby zasiahol do bitky. Rozhodnutie vyjsť Mongolom v ústrety za Dneper malo zabrániť tomu, aby sa boj preniesol priamo k mestám Rusi, a zároveň udržať kipčackých spojencov na strane kniežat.<ref name="DimnikKalka"/><ref name="CelikKalka">{{Citácia periodika | priezvisko = Çelik | meno = M. Bilal | titul = The Battle of Kalka and Its Consequences | periodikum = The Oriental Studies | číslo = 57 – 58 | rok = 2012 | strany = 204 – 221 | doi = 10.15407/skhodoznavstvo2012.57-58.204 | jazyk = po anglicky }}</ref> [[Súbor:Daniil Romanovich and Mstislav Mstislavich with their troops.jpg|náhľad|vľavo|upright=1.15|alt=Kroniková miniatúra zobrazuje kniežatá Daniela Romanoviča a Mstislava Mstislaviča s vojskom|Daniel Romanovič a Mstislav Mstislavič s vojskom podľa ruského ''Ilustrovaného letopisného zborníka'' zo 60. až 70. rokov 16. storočia. Miniatúra vznikla viac než tri storočia po výprave a zachytáva jej neskoršiu moskovskú obrazovú tradíciu.]] Keď sa Mongoli dozvedeli o vznikajúcej koalícii, vyslali k kniežatám poslov. Podľa Novgorodského prvého letopisu tvrdili, že neprišli bojovať proti Rusi, ale proti svojim kipčackým nepriateľom, a vyzývali kniežatá, aby do konfliktu nevstupovali. Prvých poslov dal niekto z koaličného vedenia zabiť; zodpovednosť jednotlivých kniežat nie je zo zachovaného textu jasná. Druhé posolstvo upozornilo, že spor bude odteraz rozhodnutý bojom, jeho členovia však smeli odísť. Letopisné znenie nie je stenografickým záznamom rokovania a mongolské tvrdenie o výlučne obmedzenom spore s Kipčakmi bolo účelovou diplomatickou formuláciou. Zabitie prvého posolstva napriek tomu odstránilo možnosť dohody a v mongolskej politickej kultúre predstavovalo závažné porušenie ochrany vyslancov.<ref name="NovgorodChronicle"/><ref name="MaiorovRaid"/><ref name="JacksonWest"/> Veľkosť oboch armád nemožno spoľahlivo určiť. Údaje o osemdesiattisícovom vojsku kniežat a Kipčakov alebo o plných dvoch až troch mongolských tümenoch sa v literatúre dlho preberali ako presné počty. V skutočnosti neexistovali pravidelné súpisy všetkých prítomných a organizačný názov tümen nezaručoval desaťtisíc bojaschopných mužov. Mongolský zbor bojoval nepretržite od roku 1220 a musel nahrádzať straty; koalícia zasa pozostávala z družín rozdielnej veľkosti, mestských vojakov a neurčitého počtu kipčackých jazdcov. Bezpečne možno povedať iba to, že išlo o mnohotisícové vojská a že početná sila koalície neodstránila jej problémy s velením a koordináciou.<ref name="MaiorovRaid"/><ref name="CelikKalka"/><ref name="SverdrupKhwarazm"/> === Bitka pri Kalke === Koaličné vojsko sa v máji 1223 zhromaždilo pri Dnepri. Časť oddielov sa plavila po rieke, ďalšie postupovali po súši. Po prekročení rieky porazili predsunutú mongolskú skupinu a zmocnili sa jej koní a dobytka. Ruská kronika spája tento stret s veliteľom menom Gemia-beg alebo Gemjabek, ktorého presná totožnosť nie je známa. Úvodný úspech povzbudil kniežatá k ďalšiemu postupu. Džebe a Sübeetej ustupovali na východ a prostredníctvom menších zadných oddielov udržiavali kontakt s protivníkom. Koalícia ich nasledovala približne osem až deväť dní, čím sa vzďaľovala od Dnepra, predlžovala svoje pochodové kolóny a spotrebúvala zásoby.<ref name="NovgorodChronicle"/><ref name="DimnikKalka"/><ref name="MaiorovRaid"/> Za deň hlavnej bitky sa tradične považuje 31. máj 1223, hoci niektoré chronologické prepočty ju kladú do júna. Odohrala sa pri rieke, ktorú letopisy nazývajú Kalka, jej presné stotožnenie s dnešným vodným tokom však zostáva predmetom diskusie. Najčastejšie sa lokalizuje do povodia rieky Kalčyk severne od [[Azovské more|Azovského mora]], boli však navrhnuté aj iné miesta. Neistota vyplýva zo zmien riečnych názvov, stručnosti opisov a z toho, že žiadny zachovaný prameň neposkytuje merateľný topografický plán bojiska. Preto nemožno s istotou rekonštruovať rozostavenie všetkých jednotiek ani presnú podobu mongolskej zálohy.<ref name="MaiorovRaid"/><ref name="DimnikKalka"/><ref name="CelikKalka"/> Mstislav Mstislavič, Daniel Romanovič a kipčacké oddiely prekročili Kalku alebo sa dostali pred zvyšok vojska ako prvé. Haličské velenie neoznámilo všetky svoje rozhodnutia ostatným kniežatám a jednotlivé časti koalície vstúpili do boja postupne. Keď Mongoli zastavili ústup a zaútočili, kipčackí jazdci sa po prvom náraze obrátili späť. Ich útek narušil približujúce sa oddiely Rusi a rozšíril paniku. Daniel Romanovič bol ranený, ale so svojou družinou unikol; Mstislav Mstislavič sa stiahol k Dnepru a podľa letopisu dal zničiť alebo odraziť člny, aby sťažil prenasledovanie. Tvrdenie, že konal iba zo žiarlivosti voči kyjevskému kniežaťu, je psychologickým vysvetlením neskorších rozprávačov. Doložené je najmä to, že koalícia nemala mechanizmus, ktorý by zabezpečil spoločný nástup, zálohu a organizovaný ústup.<ref name="NovgorodChronicle"/><ref name="DimnikKalka"/><ref name="SverdrupKhwarazm"/> Mstislav Romanovič, kyjevské knieža, sa s vlastným vojskom opevnil na vyvýšenom mieste za vozmi a provizórnymi prekážkami. Jeho skupina odolávala približne tri dni. Podľa letopisnej tradície sprostredkoval vodca [[Brodnici|Brodnikov]] Ploskiňa dohodu, ktorá obrancom sľubovala bezpečný odchod výmenou za zloženie zbraní a výkupné. Po kapitulácii však Mongoli radových vojakov napadli a zajaté kniežatá usmrtili. Mstislav Romanovič, Mstislav Svjatoslavič z Černihiva a ďalší príslušníci kniežacích rodov patrili medzi mŕtvych. Mongolská jazda potom prenasledovala unikajúce skupiny smerom k Dnepru, nevydala sa však na obliehanie Kyjeva a po krátkom postupe sa obrátila na východ.<ref name="NovgorodChronicle"/><ref name="DimnikKalka"/><ref name="MaiorovRaid"/> [[Súbor:Монгольский пир на костях.png|náhľad|vľavo|upright=1.08|alt=Ruská rukopisná miniatúra zobrazuje hostinu Mongolov nad zajatými kniežatami|Neskoršie zobrazenie rozprávania o tom, že zajatých kniežat položili pod dosky, na ktorých Mongoli usporiadali víťaznú hostinu. Miniatúra pochádza zo 16. storočia. Samotná poprava kniežat je doložená letopismi, presné usporiadanie hostiny však môže byť literárnym motívom zdôrazňujúcim ich potupnú smrť.]] Správa o poprave kniežat pod drevenými doskami sa stala najznámejšou epizódou bitky. Často sa vysvetľuje mongolskou snahou usmrtiť významných protivníkov bez preliatia ich krvi, nemožno však dokázať, že takýto zákaz platil vždy a jednotne. Letopis využíva obraz hodujúcich víťazov a drvených zajatcov ako morálne vyvrcholenie príbehu. Historickým jadrom je zajatie a usmrtenie viacerých kniežat po prísľube bezpečia; spôsob popravy a priebeh hostiny treba opisovať ako súčasť kronikárskej tradície, nie ako presne pozorovaný obrad.<ref name="NovgorodChronicle"/><ref name="MaiorovRaid"/> Straty koalície boli vysoké, ich počet však nie je možné vypočítať. Novgorodský letopis vymenúva padlých kniežat a uvádza, že domov sa vrátil iba každý desiaty bojovník. Ďalšie texty hovoria o desaťtisícoch mŕtvych. Takéto vyjadrenia zachytávajú rozsah pohromy v kolektívnej pamäti, nie výsledok sčítania. Mongolské straty pramene vôbec neuvádzajú spoľahlivo. Bitka odstránila značnú časť vojenskej elity južných kniežatstiev a oslabila niektoré dynastické vetvy, nespôsobila však zánik Rusi ani jej okamžité podrobenie. Mongoli po víťazstve nezriadili posádky, nevyberali v mestách daň a na viac než desaťročie sa z priestoru Dnepra stiahli. Veľká invázia vedená Džučiho synom Batuom v rokoch 1237 až 1241 bola samostatnou, omnoho rozsiahlejšou operáciou uskutočnenou už za vlády Ogotaja.<ref name="DimnikKalka"/><ref name="JacksonWest"/><ref name="MaiorovRaid"/> === Odchod od Dnepra, povolžskí Bulhari a Džebeho osud === Po bitke sa Džebeho a Sübeetejov zbor vracal cez step severne od Kaspického mora. Jeho presnú trasu nie je možné sledovať po jednotlivých etapách. Ibn al-Asír zaznamenal, že v roku 620 islamského kalendára, teda v rokoch 1223 až 1224, Mongoli prišli k [[Bulharská volžsko-kamská ríša|povolžským Bulharom]]. Tí sa o ich príchode dozvedeli vopred, rozmiestnili zálohy, predstierali ústup a obkľúčili prenasledovateľov. Kronikár tvrdil, že Mongoli utrpeli veľmi ťažké straty. Táto krátka správa je hlavným priamym rozprávaním o udalosti; neuvádza presné miesto, mená veliteľov ani veľkosť vojsk.<ref name="IbnAthirRichards"/><ref name="ZimonyiBulgars">{{Citácia zborníka | priezvisko = Zimonyi | meno = István | kapitola = The First Mongol Raid Against the Volga-Bulgars | titul = Altaistic Studies: Papers at the 25th Meeting of the Permanent International Altaistic Conference at Uppsala, June 7–11, 1982 | editori = Gunnar Jarring, Staffan Rosén | vydavateľ = Kungl. Vitterhets Historie och Antikvitets Akademien | miesto = Štokholm | rok = 1985 | strany = 197 – 204 | isbn = 91-7402-147-8 | jazyk = po anglicky }}</ref> V modernej populárnej literatúre sa stret označuje ako „bitka v ohybe Samary“ a dopĺňa sa presným miestom, menom bulharského panovníka i počtom štyritisíc mongolských preživších. Takáto úplná rekonštrukcia presahuje údaje prameňov. Aj číslo štyritisíc vzniká z nejednoznačnej vetvy textovej tradície a nemožno ho používať ako spoľahlivý stav armády po boji. Historicky opatrný záver je, že zbor pri návrate narazil na organizovaný odpor povolžských Bulharov a pravdepodobne utrpel citeľnú porážku alebo straty. Napriek tomu nebol zničený: pokračoval cez dolné Povolžie a stepné oblasti na východ a do leta 1224 sa jeho zostávajúce jednotky spojili s Čingischánom pri [[Irtyš]]i. Povolžská Bulharská ríša zostala nezávislá až do novej mongolskej invázie v roku 1236.<ref name="ZimonyiBulgars"/><ref name="DunnellWest"/><ref name="MaiorovRaid"/> Pramene sa rozchádzajú aj v otázke Džebeho posledných rokov. Po západnej výprave sa z rozprávania vytráca a na rozdiel od Sübeeteja nemá v čínskej dynastickej histórii samostatný životopis. Stephen Pow vyslovil hypotézu, že veliteľ Gemia-beg, ktorého ruský letopis spája s porazeným mongolským predvojom pri Dnepri, bol v skutočnosti Džebe a že tam padol alebo bol popravený. Dmitrij Timokhin a Vladimir Tišin túto jazykovú identifikáciu aj vysvetlenie mlčania mongolských prameňov odmietli ako nedostatočne podložené. Bez nových dokladov možno uviesť iba to, že Džebe zomrel približne v období rokov 1223 až 1225; miesto a okolnosti jeho smrti zostávajú neznáme. Sübeetej sa vrátil do služby a neskôr zohral rozhodujúcu úlohu v ďalších výpravách proti ríši Ťin, povolžským Bulharom, kniežatstvám Rusi a štátom strednej Európy.<ref name="PowJebe">{{Citácia periodika | priezvisko = Pow | meno = Stephen | titul = The Last Campaign and Death of Jebe Noyan | periodikum = Journal of the Royal Asiatic Society | ročník = 27 | číslo = 1 | rok = 2017 | strany = 31 – 51 | doi = 10.1017/S135618631600033X | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="TimokhinTishin">{{Citácia periodika | priezvisko = Timokhin | meno = Dmitry M. | priezvisko2 = Tishin | meno2 = Vladimir V. | titul = On New Trends in the Studies of the History of the Mongol Conquests: Based on the Example of Stephen Pow's Article “The Last Campaign and Death of Jebe Noyan” | periodikum = Golden Horde Review | ročník = 6 | číslo = 3 | rok = 2018 | strany = 596 – 617 | doi = 10.22378/2313-6197.2018-6-3.596-617 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Čingischán po bitke pri Induse === Čingischán po víťazstve pri Induse neviedol hlavnú armádu hlboko do indického vnútrozemia. Menšie oddiely prekročili rieku, prenasledovali Džalál ad-Dína a zasahovali v severozápadnom pohraničí Indie, ale nedokázali ho zajať. Veliteľ Dörbei Doqšin bol po neúspešnom prenasledovaní vyslaný znova a jeho vojaci podnikli operácie v Pandžábe, okrem iného proti pevnostiam v Soľnom pohorí a smerom k Multánu. Letné horúčavy, nedostatok vhodných pasienkov, vzdialenosť od hlavného vojska a pokračujúci odpor obmedzili ďalší postup. Rozhodnutie neuskutočniť veľkú inváziu nemožno vysvetliť jedinou príčinou: podstatné boli logistické podmienky, potreba upevniť čerstvo dobyté oblasti, vyčerpanie armády aj skutočnosť, že Čingischán dosiahol bezprostredný cieľ rozbitím Džalál ad-Dínovho vojska.<ref name="JacksonIslamic"/><ref name="SverdrupKhwarazm"/><ref name="DunnellWest"/> Neskoršie čínske životopisy kancelára [[Jelü Čchu-cchaj]]a vysvetľovali odchod aj stretnutím s neobyčajným zvieraťom, ktoré malo ľudskou rečou vyzvať panovníka na návrat. Jelü Čchu-cchaj údajne rozpoznal mytologického tvora a vyložil jeho zjavenie ako znamenie Večného neba. Príbeh sa stal súčasťou obrazu vzdelaného radcu, ktorý dokázal mierniť dobyvateľa; nemožno ho použiť ako faktický záznam rozhodovacieho procesu. Spoľahlivejšie údaje ukazujú, že Čingischán v roku 1222 zotrval pri severnom úpätí Hindukúša, dohliadal na potláčanie odporu v Afganistane a pripravoval pomalý presun armády na sever.<ref name="DunnellWest"/><ref name="RatchnevskyWest"/> Mongolská nadvláda v Strednej Ázii ešte nebola stabilná. V Merve, Heráte a ďalších sídlach prepukli povstania a niektoré museli byť dobýjané opakovane. Čingischán ponechával v strategických mestách vojenské posádky, darugačiov poverených dohľadom a miestnych úradníkov schopných obnoviť výber dávok. Samarkand a Buchara sa nestali iba opustenými ruinami; boli začlenené do zásobovacej a správnej siete vznikajúcej ríše. Zároveň veľké oblasti Iránu zostali mimo trvalej mongolskej kontroly a Džalál ad-Dín po návrate z Indie v roku 1224 opäť vybudoval regionálnu mocenskú základňu. Čingischánov odchod preto neznamenal úplné dokončenie dobývania západnej Ázie, ale prechod od priameho ťaženia veľkého chána k správe prostredníctvom posádok, poverencov a údelov jeho rodu.<ref name="BiranCentralAsia"/><ref name="JacksonIslamic"/><ref name="DunnellWest"/> === Stretnutia s Čchiou Čchu-ťim === Počas pobytu v Strednej Ázii prijal Čingischán taoistického učiteľa [[Čchiou Čchu-ťi]]ho ({{V jazyku|zh|丘處機}}; [[pchin-jin]]: Qiū Chǔjī; 1148 – 1227), známeho náboženským menom Čchang-čchun, čiže „Večná jar“. Čchiou patril k najvýznamnejším predstaviteľom školy Čchüan-čen, prúdu [[Taoizmus|taoizmu]], ktorý spájal asketickú disciplínu, vnútornú alchýmiu a prvky budhistickej i konfuciánskej etiky. Jeho povesť znalca metód na predĺženie života upútala Čingischánovu pozornosť. V roku 1219 k nemu chán vyslal úradníka Liou Čung-lua s pozvaním na dvor. Viac než sedemdesiatročný Čchiou sa v roku 1220 vydal s osemnástimi žiakmi zo Šan-tungu na cestu cez severnú Čínu, Mongolsko, [[Altaj]], Sedemriečie a Samarkand.<ref name="LiChangchun">{{Citácia knihy | priezvisko = Li | meno = Zhichang | titul = Daoist Master Changchun's Journey to the West: To the Court of Chinggis Qan and Back | prekladatelia = Ruth W. Dunnell, Stephen H. West, Shao-yun Yang | vydavateľ = Oxford University Press | miesto = New York | rok = 2023 | strany = 6 – 7, 83 – 119 | isbn = 978-0-19-766837-5 | jazyk = po anglicky }}</ref> [[Súbor:Guo Xu album dated 1503 (4).jpg|náhľad|vpravo|upright=1.15|alt=Čínska tušová maľba sediaceho taoistického učiteľa Čchiou Čchu-ťiho s palicou|Čchiou Čchu-ťi na maľbe umelca Kuo Süa, datovanej do roku 1503. Obraz vznikol takmer tri storočia po jeho ceste k Čingischánovi a zobrazuje ho ako taoistického nesmrteľného, nie ako účastníka historickej audiencie.]] Skupina prešla cez mongolské tábory pri Kerulene, prekročila Altaj a cez Almaliq a Taškent dorazila koncom roka 1221 do Samarkandu. Čchiou tam prezimoval, pretože Čingischán sa nachádzal na juh od Amudarje. Na jar 1222 pokračoval cez Železnú bránu, prekročil Amudarju a Hindukúš a v polovici mája prišiel do chánovho tábora v okolí Talikánu v severnom Afganistane. Cestopis zaznamenáva krajinu, podnebie, pestované plodiny, vzdialenosti i stav miest po invázii, a preto je dôležitým nezávislým prameňom pre lokalizáciu pohybu mongolského dvora. Dátumy v modernom prepočte sa môžu líšiť o niekoľko dní, keďže pôvodný text používa čínsky lunisolárny kalendár.<ref name="LiChangchun"/> Pri prvej audiencii sa Čingischán opýtal, aký liek na dlhý život mu učiteľ priniesol. Čchiou odpovedal, že pozná spôsoby, ako chrániť a pestovať život, nie však elixír, ktorý by ho mohol neobmedzene predĺžiť. Panovník podľa cestopisu ocenil jeho otvorenosť. Ich rozhovory pokračovali na jeseň 1222 po presune tábora späť na sever. Čchiou počas troch formálnejších poučení hovoril prostredníctvom tlmočníkov o striedmosti, obmedzení sexuálnej aktivity, starostlivosti o telo, morálnom správaní a povinnostiach detí voči rodičom. Čingischán nariadil obsah zaznamenať a vyzýval prítomných členov rodiny a hodnostárov, aby si učiteľove slová zapamätali.<ref name="LiChangchun"/><ref name="WaleyChangchun">{{Citácia knihy | priezvisko = Li | meno = Chih-ch'ang | titul = The Travels of an Alchemist: The Journey of the Taoist Ch'ang-Ch'un from China to the Hindukush at the Summons of Chingiz Khan | prekladatelia = Arthur Waley | vydavateľ = George Routledge & Sons | miesto = Londýn | rok = 1931 | strany = 99 – 120 | jazyk = po anglicky }}</ref> Rozhovory sa niekedy opisujú ako okamih, keď taoistický mudrc presvedčil Čingischána, aby prestal zabíjať. Takýto záver prameň nepodporuje. Cestopis zostavil Čchiouov žiak Li Č'-čchang po návrate a jeho cieľom bolo predstaviť učiteľa ako duchovnú autoritu schopnú poučiť najmocnejšieho panovníka doby. Čingischán učiteľa rešpektoval a prijal niektoré osobné rady, naďalej však viedol vojny a schvaľoval tvrdé represie. Historický význam stretnutí spočíval skôr v otvorenosti dvora voči odborníkom a náboženským predstaviteľom rozličného pôvodu, v získavaní rád o zdraví a vláde a v politickej ochrane, ktorú Čchiou následne využil pre svoju komunitu.<ref name="LiChangchun"/><ref name="DunnellWest"/> V marci 1223 Čchiou opakovane požiadal o dovolenie vrátiť sa do severnej Číny. Čingischán mu poskytol sprievod a vydal listinu, ktorá jeho žiakov a náboženské ustanovizne chránila pred niektorými daňami a pracovnými povinnosťami. Neskorší predstavitelia školy Čchüan-čen vykladali tieto privilégiá veľmi široko a v severnej Číne získali chrámy, pôdu i významné postavenie; ich nároky sa neskôr stali predmetom sporov s budhistami a štátnymi úradníkmi. Čchiou sa vrátil do Číny v roku 1224 a usadil sa v Pekingu, kde v roku 1227 zomrel. Jeho cesta nemala podobu misie, ktorá by zmenila mongolské náboženstvo, ale vytvorila trvalé spojenie medzi veľko-chánskym dvorom a jednou z najvplyvnejších taoistických škôl.<ref name="LiChangchun"/><ref name="WaleyChangchun"/> === Návrat do Mongolska a dôsledky západných výprav === Čingischán začal hlavný presun na sever v druhej polovici roka 1222. Jeho mobilný dvor a armáda sa pohybovali pomalšie než samostatný jazdecký zbor, pretože ich sprevádzali rodiny, zásoby, zajatci, remeselníci a veľké stáda. Na jeseň sa chán zdržiaval v oblasti Balchu a Samarkandu, začiatkom roka 1223 prekračoval povodie Syrdarje a potom pokračoval cez Sedemriečie. Trasa umožňovala využívať už podriadené oázy, obnovovať kone na stepných pastvinách a súčasne preverovať miestnych vládcov. V lete 1224 sa Čingischán nachádzal pri Irtyši, kde sa k nemu pripojili jednotky vracajúce sa zo západnej stepi. Na jar 1225 bol opäť vo svojom hlavnom tábore pri [[Kerulen]]e.<ref name="DunnellWest"/><ref name="LiChangchun"/><ref name="RatchnevskyWest"/> Počas chánovej neprítomnosti pokračoval [[Mukhali]] vo vojne proti ríši [[Dynastia Ťin|Ťin]]. V rokoch 1221 až 1222 prenikol do Šen-si a obsadil viacero miest pri Žltej rieke, nedokázal však zlomiť všetky opevnené centrá. Na jar 1223 zomrel po chorobe a jeho právomoci prevzal syn Bo'ol. Smrť veliteľa, ktorému Čingischán zveril takmer samostatné vedenie čínskeho frontu, oslabila sústavnosť mongolského tlaku. Ríša Ťin získala v niektorých oblastiach čas na obnovu obrany, hoci vojna sa neskončila. Udalosť zároveň ukázala, do akej miery správa obrovskej ríše závisela od malého počtu osobne poverených a skúsených veliteľov.<ref name="DunnellWest"/><ref name="RachewiltzWest"/> Západné ťaženie zásadne zmenilo rozsah Mongolskej ríše. Čingischán získal kontrolu nad jadrom Transoxiany, Chorezmom a hlavnými stredoázijskými obchodnými cestami; v mestách zostali posádky a poverenci a do vnútrozemia ríše boli presunutí remeselníci, pisári a odborníci. Jeho moc na západe však nebola všade rovnaká. Mestské oblasti pri Amudarji a Syrdarji bolo možné zdaňovať prostredníctvom správnych centier, zatiaľ čo nad kočovnými spoločenstvami medzi Irtyšom, Volgou a Dneprom mala ríša iba prerušovanú vojenskú prevahu. Víťazstvá Džebeho a Sübeeteja nevytvorili na Kaukaze ani v pontskej stepi trvalú okupačnú sústavu.<ref name="BiranCentralAsia"/><ref name="JacksonIslamic"/><ref name="MaiorovRaid"/> Výprava priniesla mongolskému veleniu praktické poznatky o priechodoch cez Kaukaz, čiernomorských stepiach, povodí Dnepra a Volgy aj o vzťahoch medzi Alanmi, Kipčakmi, povolžskými Bulharmi a kniežatstvami Rusi. Nemožno však tvrdiť, že Sübeetej už pri Kalke vykonával podrobnú prípravu presne tej invázie, ktorú viedol o štrnásť rokov neskôr. Medzi oboma ťaženiami sa zmenilo vedenie ríše, zloženie armády aj politické pomery v stepi. Skúsenosť z rokov 1221 až 1224 bola jedným z podkladov neskoršej expanzie, nie jej úplným plánom.<ref name="MaiorovRaid"/><ref name="JacksonWest"/> Návrat ku Kerulenu uzavrel približne šesťročné obdobie, počas ktorého Čingischán osobne viedol armádu zo svojho mongolského jadra až k Indusu. V roku 1225 odpočíval, prijímal správy z jednotlivých frontov a pripravoval ďalšie rozhodnutia. Pozornosť obrátil na tangutskú ríšu [[Západná Sia]], ktorej dvor počas vojny s Chorezmom neposkytol požadovanú vojenskú pomoc a v nasledujúcich rokoch sa usiloval získať väčšiu samostatnosť. Prípravy vyústili začiatkom roka 1226 do Čingischánovho posledného ťaženia.<ref name="DunnellWest"/><ref name="MayWest"/> == Posledné ťaženie proti ríši Západná Sia, smrť a nástupníctvo (1226 – 1229) == Posledným vojenským podnikom, ktorý Čingischán osobne viedol, bolo ťaženie proti tangutskej ríši [[Západná Sia]]. Začalo sa na jar 1226 a skončilo sa zánikom štátu v nasledujúcom roku. Výprava nadväzovala na dlhodobý a premenlivý vzťah medzi oboma mocnosťami. Po vojne z rokov 1209 až 1210 uznal tangutský dvor mongolskú zvrchovanosť, odovzdával dávky a podporoval niektoré mongolské operácie proti ríši [[Dynastia Ťin|Ťin]]. Závislosť však nebola priamou okupáciou: ríša Západná Sia si ponechala panovníka, správu, vojsko aj vlastnú zahraničnú politiku. Keď odmietla poskytnúť požadované pomocné oddiely pre vojnu s [[Chorezmská ríša|Chorezmskou ríšou]] a neskôr sa pokúsila obnoviť samostatné vzťahy s ríšou Ťin, mongolský dvor to vyložil ako porušenie podriadenosti.<ref name="WrightXia">{{Citácia knihy | priezvisko = Wright | meno = David Curtis | kapitola = The Mongol Conquest of Xi Xia | titul = The Mongol World | editori = Timothy May, Michael Hope | vydavateľ = Routledge | miesto = Londýn; New York | rok = 2022 | strany = 89 – 100 | doi = 10.4324/9781315165172-9 | isbn = 978-1-315-16517-2 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="DunnellXiaFinal">{{Citácia knihy | priezvisko = Dunnell | meno = Ruth W. | kapitola = The Hsi Hsia | titul = The Cambridge History of China. Volume 6: Alien Regimes and Border States, 907–1368 | editori = Herbert Franke, Denis Twitchett | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 1994 | strany = 208 – 214 | doi = 10.1017/CHOL9780521243315.004 | isbn = 978-0-521-24331-5 | jazyk = po anglicky }}</ref> Priebeh kampane a okolnosti Čingischánovej smrti nemožno zrekonštruovať do všetkých podrobností. ''[[Tajná história Mongolov]]'' zachovala mongolské dvorské podanie, čínska ''[[Dejiny Jüan|Jüan š’]]'' stručnú dynastickú chronológiu a perzskí historici [[Atá Malik Džuvajní]] a [[Rašíd ad-Dín]] ďalšie tradície spracované s časovým odstupom. Pramene sa nezhodujú v poradí niektorých útokov, v názvoch miest ani v dátume a príčine panovníkovej smrti. Uvádzané počty vojsk a obetí majú často literárnu alebo symbolickú povahu. Isté jadro udalostí tvorí postup mongolskej armády cez [[Kan-su|kansuský koridor]], porážka hlavného tangutského vojska pri [[Žltá rieka|Žltej rieke]], tlak na hlavné mesto Čung-sing, Čingischánova smrť v auguste 1227 a následná kapitulácia posledného tangutského panovníka.<ref name="DunnellFinal">{{Citácia knihy | priezvisko = Dunnell | meno = Ruth W. | kapitola = The Rise of Chinggis Khan and the United Empire, 1206–1260 | titul = The Cambridge History of the Mongol Empire | editori = Michal Biran, Hodong Kim | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 2023 | strany = 52 – 66 | doi = 10.1017/9781316337424.002 | isbn = 978-1-107-11648-1 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="WrightDeath">{{Citácia knihy | priezvisko = Wright | meno = David Curtis | kapitola = The Death of Chinggis Khan in Mongolian, Chinese, Persian, and European Sources | titul = Historical and Linguistic Interaction between Inner-Asia and Europe: Proceedings of the 39th Permanent International Altaistic Conference, Szeged, Hungary, June 16–21, 1996 | editori = Árpád Berta | vydavateľ = JATE | miesto = Segedín | rok = 1997 | strany = 425 – 433 | isbn = 963-482-148-0 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Obnovenie konfliktu s ríšou Západná Sia === Základom sporu bol rozdielny výklad dohody uzavretej po mongolskom útoku na tangutské hlavné mesto v roku 1209. Pre Čingischána znamenalo podrobenie záväzok poskytovať vojakov a zásoby pri ďalších výpravách; tangutskí panovníci sa usilovali obmedziť svoje povinnosti a zachovať manévrovací priestor medzi Mongolmi a ríšou Ťin. Tangutské oddiely sa zúčastňovali na niektorých bojoch v severnej Číne, ale dvor nebol ochotný nasledovať Mongolov do každej vzdialenej vojny. Keď Čingischán pred inváziou do Chorezmu žiadal ďalšie vojsko, tangutský panovník alebo jeho vojenskí predstavitelia požiadavku odmietli. ''Tajná história Mongolov'' vkladá veliteľovi Aša-gambuovi posmešnú odpoveď, podľa ktorej ten, kto nemá dosť síl, nemá byť chánom. Doslovné znenie výroku nemožno overiť; v mongolskom rozprávaní vysvetľuje, prečo Čingischán prisľúbil, že sa po skončení západnej vojny vráti a urážku potrestá.<ref name="RachewiltzWest"/><ref name="WrightXia"/> Tangutská politika sa počas Čingischánovej neprítomnosti menila aj v dôsledku vývoja na čínskom pohraničí. Smrť mongolského veliteľa [[Mukhali]]ho v roku 1223 zmiernila bezprostredný tlak na ríšu Ťin a tangutský dvor sa pokúsil ukončiť nepriateľstvo so svojím východným susedom. Cisár Li Cun-sü, známy chrámovým menom Šen-cung, v roku 1223 odstúpil a vládu prevzal jeho syn Li Te-wang, ktorému bolo neskôr pridelené chrámové meno Sien-cung. Nový panovník pokračoval v odpútavaní od mongolskej závislosti a v roku 1225 obnovil mierové styky s ríšou Ťin. Neexistujú však spoľahlivé dôkazy o pevnej trojstrannej protimongolskej koalícii ríš Západná Sia, Ťin a [[Dynastia Sung|Sung]]. Záujmy týchto štátov sa rozchádzali a ich predchádzajúce vojny obmedzovali vzájomnú dôveru.<ref name="DunnellXiaFinal"/><ref name="DunnellFinal"/> Čingischán po návrate do Mongolska v roku 1225 žiadal vysvetlenie a obnovenie podriadenosti. Rokovania nepriniesli dohodu, ktorú by mongolský dvor pokladal za dostatočnú. Rozhodnutie zaútočiť malo zároveň širší strategický význam. Územie ríše Západná Sia ležalo medzi mongolskou stepou, [[Tibetská náhorná plošina|Tibetskou náhornou plošinou]], kansuským koridorom a západným krídlom ríše Ťin. Jeho ovládnutie zabezpečovalo prístup k zavlažovaným poľnohospodárskym oblastiam, mestským remeslám, zásobám obilia a cestám vedúcim zo severnej Číny do Strednej Ázie. Pred obnovením veľkej vojny proti ríši Ťin chcel Čingischán odstrániť štát, ktorý by mohol ohrozovať jeho južné krídlo alebo prerušiť zásobovacie trasy.<ref name="WrightXia"/><ref name="DunnellFinal"/><ref name="MayWest"/> === Začiatok výpravy a postup cez kansuský koridor === Hlavné mongolské vojsko vyrazilo začiatkom roka 1226. Jeho veľkosť nie je známa. Údaje o približne 180&nbsp;000 mužoch alebo ešte väčších silách pochádzajú z neskorších rekonštrukcií a nemožno ich overiť. Mongolskú jazdu sprevádzali pomocné oddiely z už podrobených spoločenstiev, obliehací odborníci, remeselníci, tlmočníci a sprievod zabezpečujúci presun panovníkovho dvora. Armáda vstúpila do západnej časti tangutského územia mimo najhustejšie bráneného priestoru pri Žltej rieke a postupovala na juh a juhovýchod po reťazi oáz a opevnených sídiel. Takýto smer umožňoval získavať vodu, obilie a krmivo priamo v kansuskom koridore a postupne oddeľovať jeho mestá od hlavného mesta.<ref name="DunnellFinal"/><ref name="WrightXia"/><ref name="RatchnevskyWest"/> Jedným z prvých významných cieľov bolo mesto Čierne mesto, v tangutskom prostredí známe ako Edzina a neskôr ako [[Chara-choto]]. Ležalo pri dolnom toku rieky Edzin-gol na severozápadnom okraji štátu a kontrolovalo spojenie medzi púšťou Gobi a kansuským koridorom. Mongoli ho obsadili v roku 1226; presný priebeh útoku nie je známy. Dobytie neznamenalo trvalý zánik sídla. Chara-choto zostalo obývané aj pod mongolskou a jüanskou správou a jeho dnes viditeľné stavby a rukopisné nálezy pochádzajú z viacerých období. Mesto bolo definitívne opustené až podstatne neskôr, pravdepodobne v druhej polovici 14. storočia.<ref name="WrightXia"/><ref name="DunnellXiaFinal"/><ref name="GalambosTangut"/> [[Súbor:Khara-khoto.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.25|alt=Hlinené ruiny opevneného mesta Chara-choto na okraji púšte Gobi|Ruiny mesta [[Chara-choto]] v dnešnom [[Vnútorné Mongolsko|Vnútornom Mongolsku]]. Mongoli sídlo dobyli v roku 1226, no pod ich vládou zostalo obývané a ďalej sa rozvíjalo. Viditeľné pozostatky preto nemožno pokladať iba za následok Čingischánovej výpravy.]] Po ovládnutí severozápadného pohraničia postupovali mongolské oddiely k mestám Su-čou, Kan-čou a Liang-čou, približne zodpovedajúcim dnešným mestám [[Ťiou-čchüan]], [[Čang-jie]] a [[Wu-wej]]. Stredoveké názvy označovali správne oblasti i ich opevnené centrá a nemožno ich vždy bez výhrady stotožniť s dnešnými mestskými jadrami. Su-čou kládlo odpor niekoľko týždňov a po jeho páde nasledovali represie voči obrancom a časti obyvateľstva. Údaje o rozsahu zabíjania sa v prameňoch líšia; ich spoločným znakom je zdôraznenie tvrdého trestu za odmietnutie kapitulácie. Násilie malo oslabiť ďalší odpor a zároveň umožniť armáde prevziať zásoby a miestne pracovné sily.<ref name="WrightXia"/><ref name="DunnellXiaFinal"/> S Kan-čou spája mongolská tradícia príbeh veliteľa Ča’ana, niekdajšieho tangutského zajatca vychovaného v Čingischánovej službe. Jeho otec mal zostať veliteľom alebo významným predstaviteľom mesta. Keď sa pokúsil dohodnúť kapituláciu, skupina tangutských dôstojníkov ho údajne usmrtila a pokračovala v obrane. Po dobytí Kan-čou chcel Čingischán potrestať celé mesto, Ča’an ho však podľa podania presvedčil, aby popravil iba osoby zodpovedné za otcovu smrť a ostatných obyvateľov ušetril. Epizóda môže zachovávať reálne rokovanie sprostredkované mužom s väzbami na obe strany, jej presný priebeh a počet potrestaných však nemožno nezávisle overiť. V kronike zároveň plní didaktickú funkciu: ukazuje odmenu za vernosť a možnosť zmierniť kolektívny trest osobnou príhovornou službou.<ref name="DunnellFinal"/><ref name="RachewiltzWest"/> V lete 1226 sa hlavná armáda zdržiavala pri pohorí [[Čchi-lien-šan]], kde boli teploty a možnosti pastvy priaznivejšie než v nižšie položenej púštnej oblasti. Liang-čou, jedno z najväčších miest koridoru, sa po vyjednávaní vzdalo alebo bolo obsadené bez dlhotrvajúceho odporu; pramene opisujú jeho osud menej jednoznačne než pád Su-čou. Súbežne operovali oddiely na západnom a južnom okraji tangutského územia. Ich cieľom bolo zabrániť sústredeniu obrancov, obsadiť horské priechody a odrezať hlavné mesto od oblastí, z ktorých mohlo dostať vojenskú pomoc a zásoby.<ref name="WrightXia"/><ref name="DunnellFinal"/> === Pád z koňa a pokračovanie výpravy === ''Tajná história Mongolov'' kladie na začiatok výpravy udalosť, ktorá sa neskôr spájala s Čingischánovou smrťou. Počas zimného lovu divých oslov sa jeho kôň splašil a panovník spadol na zem. Nasledujúcu noc mal vysokú horúčku alebo silné bolesti. Velitelia a členovia rodiny navrhovali stiahnuť sa a po zotavení výpravu obnoviť. Čingischán to odmietol, pretože ústup po verejne vyslovenej hrozbe by protivník mohol vyložiť ako slabosť. Najprv chcel zistiť, či tangutský dvor ponúkne prijateľnú kapituláciu; urážlivá odpoveď pripísaná Aša-gambuovi ho mala utvrdiť v rozhodnutí pokračovať.<ref name="RachewiltzWest"/><ref name="WrightDeath"/> Opis nevytvára isté lekárske spojenie medzi pádom a smrťou, ku ktorej došlo až o niekoľko mesiacov. Môže ísť o spomienku na skutočné zranenie, o prvý prejav ochorenia alebo o rozprávačské predznamenanie konca panovníka. ''Tajná história'' navyše neposkytuje diagnózu a neuvádza, že by Čingischán po udalosti zostal trvalo neschopný velenia. V roku 1226 a v prvej polovici roka 1227 sa naďalej presúval s dvorom, prijímal poslov a rozhodoval o operáciách. Pád z koňa preto patrí medzi možné okolnosti zhoršenia jeho zdravia, nie medzi bezpečne preukázané bezprostredné príčiny smrti.<ref name="WrightDeath"/><ref name="RatchnevskyWest"/> === Boje pri Žltej rieke a tlak na hlavné mesto === Počas mongolského postupu zomrel cisár Sien-cung. Na trón nastúpil Li Sien, posledný vládca dynastie, ktorého čínske dejepisectvo označovalo aj ako Mo-ti alebo Mo-ču, teda „posledného panovníka“. Zmena na tróne nezastavila rozpad obrany. Na jeseň 1226 sa Mongoli priblížili k Ling-čou, opevnenému mestu pri Žltej rieke južne od hlavného mesta. Tangutský dvor tam vyslal hlavné poľné vojsko, aby zabránilo ďalšiemu postupu a uvoľnilo komunikáciu medzi Čung-singom a južnými oblasťami. Rozhodujúci boj sa odohral koncom novembra alebo začiatkom decembra, keď už rieku a zavlažovacie kanály čiastočne pokrýval ľad.<ref name="WrightXia"/><ref name="DunnellXiaFinal"/> Pramene pripisujú tangutskému vojsku státisíce mužov a opisujú celé bojisko zaplnené mŕtvymi. Takéto čísla nemožno prijať ako presný súpis. Ríša Západná Sia dokázala zhromaždiť početnú armádu z cisárskych jednotiek, miestnych posádok a pomocných skupín, no dlhá vojna, strata západných miest a obmedzené zásobovanie znižovali jej bojaschopnosť. Mongoli zvíťazili v otvorenom boji a zničili alebo rozptýlili podstatnú časť síl, ktoré mohli hlavné mesto oslobodiť. Pád Ling-čou následne otvoril prístup do nížiny pri Čung-singu a pripravil tangutský dvor o poslednú veľkú poľnú armádu.<ref name="WrightXia"/><ref name="DunnellFinal"/> Čung-sing ležal pri východnom úpätí pohoria [[Che-lan-šan]] v zavlažovanej oblasti dnešného mesta [[Jin-čchuan]]. Bol politickým a hospodárskym centrom ríše, obklopeným poľnohospodárskymi sídlami, kláštormi a cisárskymi pohrebiskami. Mongolské vojsko naň od konca roka 1226 vyvíjalo sústavný tlak, no pramene neposkytujú jednotný obraz nepretržitého obliehania. Časť armády blokovala mesto a ničila alebo obsadzovala okolité oporné body, zatiaľ čo ďalšie oddiely operovali pri pohorí Liou-pchan a na hranici s ríšou Ťin. Velenie tak spájalo izoláciu tangutského hlavného mesta s prípravou ďalšieho postupu do severnej Číny.<ref name="DunnellFinal"/><ref name="WrightXia"/> [[Súbor:六盘山红军长征纪念馆西眺.jpg|náhľad|vľavo|upright=1.25|alt=Moderný pohľad zo svahu na zelené hrebene pohoria Liou-pchan|Pohorie [[Liou-pchan]] v dnešnej autonómnej oblasti [[Ning-sia]]. Čingischánov dvor sa v tejto širšej oblasti zdržiaval v lete 1227, presné miesto jeho posledného tábora a smrti však zostáva neisté. Fotografia zachytáva súčasnú krajinu, nie konkrétne identifikované historické miesto.]] Na začiatku roka 1227 prenikli mongolské oddiely do južného Kan-su a údolia rieky Tchao. [[Sübeetej]] pôsobil v západnej alebo juhozápadnej časti bojiska, kým [[Ogotaj]] a Ča’an podľa čínskych záznamov zasahovali na území ríše Ťin pri rieke Wej a na okraji pohoria [[Čchin-ling]]. Rozdelenie síl malo zabrániť príchodu pomoci k Tangutom a zároveň vyskúšať prístupy k ťinským provinciám Šen-si a Che-nan. Nešlo ešte o sústavnú záverečnú inváziu do ríše Ťin; tú uskutočnili až Čingischánovi nástupcovia. Operácie však ukázali, že zničenie ríše Západná Sia bolo súčasťou širšej stratégie na čínskom fronte.<ref name="DunnellFinal"/><ref name="MayWest"/> Tangutský dvor napokon začal rokovať o kapitulácii. Podľa jednej tradície požiadal Li Sien o mesačný odklad, aby mohol zhromaždiť dary a pripraviť obradné odovzdanie moci. Vyjednávanie sprostredkoval Ča’an. Čingischán ponuku formálne prijal, ale ďalšie podania mu pripisujú rozhodnutie posledného panovníka po príchode usmrtiť. Presné podmienky dohody nepoznáme. Rokovanie mohlo slúžiť obom stranám: obliehanému mestu poskytovalo čas a Mongolom umožňovalo dokončiť operácie v okolí bez ďalšieho nákladného útoku na hradby.<ref name="WrightXia"/><ref name="DunnellXiaFinal"/><ref name="RatchnevskyWest"/> === Čingischánova choroba a smrť === V lete 1227 sa Čingischán zdržiaval v širšej oblasti pohoria Liou-pchan, pravdepodobne pri hornom toku rieky Čching-šuej alebo v jednom z putovných cisárskych táborov na tangutsko-ťinskom pohraničí. Jeho zdravotný stav sa zhoršil počas pokračujúcich vojenských a diplomatických rokovaní. Základné pramene sa zhodujú iba v tom, že zomrel na území dobytej alebo práve dobývanej ríše Západná Sia v auguste 1227. V modernom prepočte sa uvádza 18. alebo 25. august; rozdiel vzniká z odlišného čítania a prevodu čínskeho a islamského kalendára. Presné miesto tábora nemožno bezpečne určiť a označenie dnešného mesta Jin-čchuan za miesto smrti je príliš určité.<ref name="WrightDeath"/><ref name="DunnellFinal"/><ref name="RatchnevskyWest"/> Čínska ''Jüan š’'' oznamuje smrť v panovníkovom dočasnom sídle bez uvedenia príčiny. Džuvajní ju pripisuje chorobe vyvolanej nezdravým podnebím a Rašíd ad-Dín hovorí všeobecne o chorobe alebo naplnení prirodzene určenej dĺžky života. ''Tajná história Mongolov'' opisuje skorší pád z koňa, horúčku a pokračovanie kampane, no výslovne netvrdí, že zranenie bolo po mnohých mesiacoch priamou príčinou smrti. Najopatrnejším záverom preto zostáva, že Čingischán zomrel po ochorení, prípadne po súbehu choroby a následkov staršieho úrazu; konkrétnu diagnózu nemožno zo zachovaných správ stanoviť.<ref name="JuvainiDeath">{{Citácia knihy | priezvisko = Juvaini | meno = Ata-Malik | titul = The History of the World-Conqueror | vydavateľ = Harvard University Press | miesto = Cambridge, Massachusetts | rok = 1958 | zväzok = 1 | strany = 180 – 183 | prekladatelia = John Andrew Boyle | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="WrightDeath"/><ref name="RachewiltzWest"/> Ostatné vysvetlenia patria k neskorším a navzájom nezávislým tradíciám. [[Marco Polo]] tvrdil, že panovník zomrel po zásahu šípom do kolena, jeho rozprávanie však vzniklo desaťročia po udalosti a zamieňa ich účastníkov aj okolnosti. Haličsko-volynský letopis spájal smrť s bojom proti Tangutom a [[Giovanni da Pian del Carpine]] uvádzal zásah bleskom; obidve správy predstavujú európske podanie bez priameho prístupu k panovníkovmu táboru. Až mongolské kroniky zo 17. storočia rozvinuli príbeh o tangutskej princeznej Gürbelčin, ktorá mala Čingischána pri pohlavnom styku smrteľne zraniť ukrytou čepeľou alebo iným spôsobom. Medzi udalosťou a prvým známym záznamom tejto povesti ležia približne štyri storočia; nemožno ju preto používať ako historické svedectvo o príčine smrti.<ref name="WrightDeath"/> Panovníkova smrť sa bezprostredne nezverejnila. Zatajenie malo zabrániť rozpadu velenia, úniku tangutského dvora a obnoveniu odporu pred ukončením kapitulácie. Rozsah utajenia nie je možné určiť: správu museli poznať najbližší členovia rodiny, velitelia a správcovia panovníkovho tábora, zatiaľ čo pred radovými vojakmi, protivníkom a vzdialenými časťami ríše sa mohla zadržiavať. Neskoršie príbehy o tom, že Čingischán na smrteľnom lôžku vydal presný súbor posledných vojenských rozkazov, často rozvíjajú stručné pramenné údaje do literárnej podoby. Za pravdepodobné možno pokladať iba to, že velenie pokračovalo podľa už prijatého plánu a že kapitulácia ríše Západná Sia mala byť dokončená skôr, než sa strata vládcu všeobecne oznámi.<ref name="DunnellFinal"/><ref name="JuvainiDeath"/><ref name="RatchnevskyWest"/> === Kapitulácia a zánik ríše Západná Sia === Li Sien po uplynutí dohodnutého odkladu vyšiel z hlavného mesta, odovzdal dary a uznal mongolskú moc. Stalo sa tak koncom augusta alebo v septembri 1227, teda krátko po Čingischánovej smrti. Posledný cisár bol následne usmrtený; pramene neumožňujú spoľahlivo určiť, či ho zabili bezprostredne pri prijatí, počas presunu alebo na základe skôr vydaného príkazu. Jeho smrť odstránila osobu, okolo ktorej by sa mohol obnoviť dynastický odpor. Čung-sing bol obsadený, cisársky dvor zanikol a zostávajúce posádky stratili spoločné politické centrum. Rok 1227 sa preto pokladá za koniec ríše Západná Sia ako samostatného štátu.<ref name="WrightXia"/><ref name="DunnellXiaFinal"/><ref name="DunnellFinal"/> Obsadenie hlavného mesta a ďalších sídiel sprevádzalo rozsiahle zabíjanie, plienenie, ničenie zásob a odvádzanie obyvateľov. Najtvrdšie opatrenia zasiahli mestá, ktoré kládli odpor, príslušníkov panovníckeho rodu, časť vojenskej elity a obyvateľstvo oblastí ležiacich na trase armády. Počet obetí nemožno vyčísliť. Stredoveké správy používajú formulácie o úplnom vyhubení, ale podobný jazyk vyjadroval konečnosť víťazstva a trest panovníka rovnako ako demografickú skutočnosť. Archeologické a písomné doklady potvrdzujú ťažké poškodenie viacerých sídiel, nie však doslovné usmrtenie všetkých obyvateľov tangutského štátu.<ref name="WrightXia"/><ref name="DunnellXiaFinal"/> Mongolská výprava zničila dynastiu a jej ústredné inštitúcie, nie tangutské obyvateľstvo ani kultúru v jedinom okamihu. Tanguti naďalej žili v Kan-su, Ning-sii, severnej Číne a v ďalších častiach Mongolskej ríše; jednotlivci slúžili ako vojaci, pisári, prekladatelia, budhistickí duchovní a správcovia. [[Tangutské písmo]] sa používalo ešte za [[Dynastia Jüan|dynastie Jüan]] a zachované rukopisy dokladajú pokračovanie náboženského a vzdelaneckého života. Niektoré mestá, medzi nimi Chara-choto, pod mongolskou vládou ďalej existovali alebo opäť nadobudli význam. Presnejšie je preto hovoriť o zániku tangutského štátu, násilnom rozvrate jeho centier a postupnej strate osobitnej politickej i jazykovej identity než o úplnom „vymazaní“ národa.<ref name="GalambosTangut">{{Citácia knihy | priezvisko = Galambos | meno = Imre | titul = Translating Chinese Tradition and Teaching Tangut Culture: Manuscripts and Printed Books from Khara-khoto | vydavateľ = De Gruyter | miesto = Berlín; Mníchov; Boston | rok = 2015 | strany = 50 – 53, 226 – 229, 257 – 284 | doi = 10.1515/9783110453959 | isbn = 978-3-11-044406-3 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="WrightXia"/> [[Súbor:The Art of War-Tangut script.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.05|alt=Listy s textom zapísaným štvorcovými znakmi tangutského písma|Časť tangutského prekladu diela ''[[Umenie vojny]]'', uchovávaná v archíve autonómnej oblasti [[Ning-sia]]. Ukážka približuje podobu [[Tangutské písmo|tangutského písma]], ktorého používanie pretrvalo aj po zániku ríše Západná Sia.]] Územie bývalej ríše bolo začlenené do mongolskej mocenskej sústavy. Strategické mestá dostali posádky a správcov, kým pôda, remeselníci a závislé domácnosti sa rozdeľovali medzi členov Čingischánovho rodu a vojenskú elitu. Ovládnutie kansuského koridoru zabezpečilo spojenie medzi Mongolskom, severnou Čínou a Strednou Áziou a odstránilo samostatnú mocnosť na západnom krídle ríše Ťin. Mongoli zároveň prevzali tangutských odborníkov a skúsenosti so správou usadlého obyvateľstva. Dobytie tak malo ničivé miestne následky, no zároveň rozšírilo ľudské, hospodárske a správne zdroje, ktoré používali nasledujúci veľkí cháni.<ref name="DunnellFinal"/><ref name="WrightXia"/><ref name="MayWest"/> === Pohreb a otázka miesta hrobu === Čingischánovo telo odviezli z tangutského územia na sever do mongolskej domoviny. Podrobnosti presunu a pohrebného obradu nie sú súčasne zaznamenané a neskoršie pramene ich dopĺňajú príbehmi, ktoré nemožno overiť. Patrí medzi ne tvrdenie, že sprievod zabíjal každého, koho cestou stretol, že kone rozdupali pôdu nad hrobom alebo že cez miesto bola odvedená rieka. Takéto motívy sa objavujú aj v rozprávaniach o iných tajných panovníckych pohreboch. Môžu odrážať skutočnú snahu obmedziť prístup k hrobu, nepredstavujú však spoľahlivý opis konkrétne vykonaných opatrení.<ref name="JuvainiDeath"/><ref name="RatchnevskyWest"/><ref name="WrightDeath"/> Miesto Čingischánovho hrobu dodnes nebolo bezpečne identifikované. Mongolská tradícia ho spája s posvätnou krajinou pohoria [[Burkhan Khaldun]] a širšou oblasťou [[Chentejský ajmag|Chenteja]], kde sa nachádzali rodové územia Bordžiginovcov. Toto spojenie podporujú pramenné odkazy na posvätné pohorie a neskoršia kultová tradícia, nie nález jednoznačne označenej hrobky. Lokality navrhnuté archeologickými prieskumami zostávajú hypotézami a bez rozhodujúceho dôkazu nemožno tvrdiť, že niektorá z nich obsahuje panovníkove pozostatky.<ref name="UNESCOBurkhan">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Great Burkhan Khaldun Mountain and its surrounding sacred landscape | url = https://whc.unesco.org/en/list/1440/ | vydavateľ = UNESCO World Heritage Centre | dátum prístupu = 2026-09-17 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="RatchnevskyWest"/> Komplex označovaný ako [[Mauzóleum Čingischána]] v [[Ordos]]e nie je miestom preukázaného pochovania. Ide o kultové a pamätné centrum, v ktorom sa uchovávala tradícia panovníkových relikvií a „bielych stanov“ a ktoré v súčasnej podobe vzniklo po presunoch a prestavbe v 20. storočí. Jeho označenie za mauzóleum vyjadruje spomienkovú a obradnú funkciu, nie archeologicky potvrdenú prítomnosť tela. Odlišovanie ordoského svätostánku od neznámeho hrobu je nevyhnutné aj pri hodnotení obrazových a turistických materiálov.<ref name="RatchnevskyWest"/><ref name="AtwoodEncy"/> [[Súbor:Genghis khan mausoleum.jpg|náhľad|vľavo|upright=1.2|alt=Moderná budova s troma kupolami a schodiskom pod modrou oblohou|Takzvané [[Mauzóleum Čingischána]] v [[Ordos]]e je pamätný a obradný areál, nie archeologicky potvrdená hrobka. Skutočné miesto Čingischánovho pochovania zostáva neznáme.]] === Tolujovo regentstvo a voľba Ogotaja === Čingischánova smrť neviedla k okamžitému rozdeleniu ríše, ale ani k automatickému nástupu jedného dediča. Mongolská panovnícka moc vyžadovala pôvod z vládnuceho rodu, predchádzajúce určenie vhodného kandidáta a potvrdenie zhromaždením členov dynastie a elity, označovaným ako [[kurultaj]]. Čingischán už pred chorezmskou výpravou označil za zamýšľaného nástupcu tretieho syna [[Ogotaj]]a. Voľba mala zmierniť spor medzi staršími synmi [[Džuči]]m a [[Čagataj]]om: Čagataj spochybňoval Džučiho pôvod a obaja sa navzájom odmietali uznať. Ogotaj bol prijateľnejším kompromisom, jeho skoršie určenie však samo osebe nenahrádzalo formálne potvrdenie po otcovej smrti.<ref name="DunnellFinal"/><ref name="RachewiltzWest"/><ref name="HopeQuriltai">{{Citácia periodika | priezvisko = Hope | meno = Michael | titul = The Transmission of Authority through the Quriltais of the Early Mongol Empire and the Īlkhānate of Iran (1227–1335) | periodikum = Mongolian Studies | ročník = 34 | rok = 2012 | strany = 87 – 115 | issn = 0190-3667 | jazyk = po anglicky }}</ref> Džuči zomrel na svojom západnom údele krátko pred otcom, pravdepodobne v prvej polovici roka 1227, takže sa na nástupníckom rozhodovaní nemohol zúčastniť. Jeho územia a vojenské záväzky prešli na synov, predovšetkým [[Orda-chán|Ordu]] a [[Batu-chán|Batua]]. Čagataj, Ogotaj a [[Toluj]] zostali hlavnými predstaviteľmi prvej generácie Čingischánových synov. Rozdelenie údelov medzi rodinné vetvy pritom neznamenalo, že už existovali úplne samostatné štáty. Princovia mali vlastné vojská, pastviny, príjmy a podriadené obyvateľstvo, naďalej však uznávali spoločný dynastický poriadok a najvyššiu autoritu veľkého chána.<ref name="DunnellFinal"/><ref name="MayWest"/> Po smrti otca prevzal dočasnú správu centrálneho panovníckeho majetku Toluj, najmladší syn, ktorému podľa stepnej obyčaje pripadlo jadro rodových území a veľká časť otcových domácich vojsk. V rokoch 1227 až 1229 vystupoval ako regent: dohliadal na chánov dvor, stráž, zásoby a komunikáciu medzi rodinnými vetvami, nemal však titul veľkého chána. Dvojročné obdobie nemožno jednoducho vysvetliť bojom o trón. Zhromaždenie členov rodu roztrúsených od severnej Číny po západnú časť Strednej Ázie si vyžadovalo čas a k voľbe patrili rokovania o postavení jednotlivých princov, vojenských povinnostiach a rozdelení zdrojov.<ref name="DunnellFinal"/><ref name="HopeQuriltai"/> Kurultaj sa zišiel v mongolskej domovine v roku 1229. Čagataj ako najstarší prítomný Čingischánov syn podporil otcovu voľbu a spolu s Tolujom a ďalšími členmi dynastie uznal Ogotaja za veľkého chána. Neskoršie podania opisujú, ako Ogotaj zo skromnosti viackrát odmietol hodnosť, ako ho príbuzní posadili na trón a ako mu zhromaždenie prisahalo poslušnosť. Jadro obradu – súhlas popredných Čingischánovcov, verejné povýšenie a spoločná hostina – zodpovedá stepnej politickej praxi; presné dialógy a počet rituálnych odmietnutí sú však literárne štylizované.<ref name="HopeQuriltai"/><ref name="DunnellFinal"/><ref name="RachewiltzWest"/> [[Súbor:CoronationOfOgodei1229.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.18|alt=Stredoveká perzská miniatúra zobrazuje panovníka na tróne obklopeného hodnostármi|Voľba [[Ogotaj]]a za veľkého chána na kurultaji v roku 1229 podľa rukopisu ''[[Džámi at-tavárích]]'' [[Rašíd ad-Dín|Rašída ad-Dína]] zo začiatku 14. storočia. Miniatúra vznikla približne osemdesiat rokov po udalosti a je neskoršou umeleckou predstavou obradu.]] Ogotajovým nastolením sa skončilo regentstvo a najvyššia moc opäť získala všeobecne uznaného nositeľa. Nový veľký chán prevzal osobnú stráž, centrálnu domácnosť, komunikačnú sieť a nedokončené vojenské záväzky svojho otca. Potvrdil postavenie bratov a synovcov v ich údelových oblastiach a pokračoval v príprave vojen proti ríši Ťin, na západe i v ďalších pohraničných oblastiach. Kontinuita po roku 1227 teda nevychádzala z pevného zákona o prvorodenstve, ale z kombinácie Čingischánovho skoršieho výberu, Tolujovej dočasnej správy a dohody najvplyvnejších členov rodu na kurultaji.<ref name="DunnellFinal"/><ref name="HopeQuriltai"/><ref name="MayWest"/> Nástupnícke riešenie zachovalo jednotu ríše v bezprostrednom období po zakladateľovej smrti, nevyriešilo však natrvalo vzťah medzi ústrednou mocou a údelmi jednotlivých rodinných vetiev. Každá ďalšia voľba veľkého chána vyžadovala nový dynastický konsenzus a osobnú účasť alebo súhlas mocných princov. Mechanizmus, ktorý v roku 1229 umožnil pokojné nastolenie Ogotaja, sa preto v neskorších desaťročiach stal aj priestorom súperenia. Za Ogotajovej vlády však ešte slúžil ako základ pokračovania spoločných výprav a ďalšieho budovania inštitúcií Mongolskej ríše.<ref name="HopeQuriltai"/><ref name="DunnellFinal"/> == Vláda a správa Mongolskej ríše == Správa ríše za Čingischána nevychádzala z jediného vopred pripraveného modelu. V mongolskej stepi sa opierala o panovníkovu domácnosť, osobné záväzky medzi vládcom a jeho stúpencami, vojenskú organizáciu a stepné obyčaje; v podrobených usadlých oblastiach zároveň preberala miestnych úradníkov, písomné postupy a daňové sústavy. Výsledkom nebol jednotný byrokratický štát porovnateľný s čínskymi dynastiami ani iba dočasný vojenský zväz. Išlo o rozrastajúcu sa ríšsku sústavu, v ktorej Čingischánov dvor spájal rozdielne spoločenstvá prostredníctvom prísahy vernosti, vojenskej služby, odovzdávania dávok, dynastických zväzkov a osobne poverených zástupcov.<ref name="MayGovernment">{{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongols | vydavateľ = Arc Humanities Press | miesto = Leeds | rok = 2019 | strany = 55 – 62 | doi = 10.2307/j.ctvmd838h.7 | isbn = 978-1-64189-095-3 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="DunnellGovernment">{{Citácia knihy | priezvisko = Dunnell | meno = Ruth W. | kapitola = The Rise of Chinggis Khan and the United Empire, 1206–1260 | titul = The Cambridge History of the Mongol Empire | editori = Michal Biran, Hodong Kim | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 2023 | strany = 33 – 66 | doi = 10.1017/9781316337424.002 | isbn = 978-1-107-11648-1 | jazyk = po anglicky }}</ref> Presnú podobu týchto inštitúcií možno rekonštruovať iba čiastočne. ''[[Tajná história Mongolov]]'' podrobne opisuje menovania a rozkazy pripisované kurultaju z roku 1206, zachovaný text však vznikol po Čingischánovej smrti a niektoré opatrenia mohol usporiadať podľa pomerov neskoršieho obdobia. Čínske, perzské a arabské pramene zaznamenávali najmä tie časti mongolskej vlády, s ktorými sa stretli ich autori. Viaceré známe prvky správy – pravidelná poštová sieť, rozsiahle sčítania, ustálenejšie daňové úrady a sídelné centrum v [[Karakorum]]e – sa naplno rozvinuli až za [[Ogotaj]]a a ďalších veľkých chánov. Pri ich opise preto treba rozlišovať medzi základmi vytvorenými za Čingischána a neskorším inštitucionálnym usporiadaním.<ref name="RachewiltzAdministration">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri najmä §§ 202 – 234 a komentár | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="MorganGovernment">{{Citácia knihy | priezvisko = Morgan | meno = David | titul = The Mongols | vydanie = 2 | vydavateľ = Blackwell Publishing | miesto = Malden; Oxford | rok = 2007 | strany = 83 – 91 | isbn = 978-1-4051-3539-9 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Chánska moc, kurultaj a dynastický štát === Čingischán stál na čele ríše ako najvyšší vojenský veliteľ, rozdeľovateľ ľudí a majetku a konečný rozhodca sporov medzi členmi vládnucej elity. Jeho postavenie sa opieralo o príslušnosť k rodu [[Bordžiginovci|Bordžiginovcov]], úspech pri zjednotení stepi, uznanie popredných stúpencov a predstavu priazne [[Tengri|Večného neba]]. Tieto zdroje legitimity sa navzájom dopĺňali. Dynastický pôvod sám osebe nestačil, pretože z rovnakého širšieho rodu pochádzali aj jeho niekdajší súperi; vojenské víťazstvo zase nadobúdalo trvalejší politický význam až vtedy, keď ho prijali členovia rodiny, velitelia a ďalší nositelia moci.<ref name="RachewiltzAdministration"/><ref name="DunnellGovernment"/> Zhromaždenie označované ako [[kurultaj]] bolo miestom, na ktorom sa významní členovia dynastie a vojenskej elity radili o voľbe chána, veľkých výpravách, rozdelení úloh a ďalších otázkach spoločného záujmu. Nebolo parlamentom ani zhromaždením všetkého obyvateľstva a jeho presné zloženie nebolo upravené nemenným postupom. Rozhodujúce bolo postavenie účastníkov, ich vojenská sila a vzťah k vládnucemu rodu. Kurultaj mohol potvrdiť dohodu dosiahnutú vopred, verejne vyjadriť súhlas elity a premeniť nárok kandidáta na všeobecne uznávanú vládu. Ani po roku 1206 však nepredstavoval orgán nezávislý od chána: počas Čingischánovho života zostávalo konečné rozhodnutie v jeho rukách.<ref name="HopeQuriltaiGovernment">{{Citácia periodika | priezvisko = Hope | meno = Michael | titul = The Transmission of Authority through the Quriltais of the Early Mongol Empire and the Īlkhānate of Iran (1227–1335) | periodikum = Mongolian Studies | ročník = 34 | rok = 2012 | strany = 87 – 115 | issn = 0190-3667 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="RachewiltzAdministration"/> Pramene používajú pre politické spoločenstvo výraz ''ulus''. V ranom mongolskom prostredí neoznačoval iba presne ohraničené územie; mohol znamenať ľud, poddané spoločenstvo, ríšu alebo dynastický podiel zahŕňajúci ľudí, pastviny a nároky na príjmy. Čingischánov ''ulus'' preto nemožno zakresliť ako súbor správnych provincií s pevnými hranicami. Jeho jadro tvorili mongolské a ďalšie stepné skupiny rozdelené do vojensko-služobných jednotiek, kým vzdialenejšie krajiny uznávali chánovu zvrchovanosť rozličným spôsobom – od pravidelného tribútu a vojenskej pomoci až po prítomnosť posádok a poverených správcov.<ref name="JacksonUlus">{{Citácia knihy | priezvisko = Jackson | meno = Peter | kapitola = From Ulus to Khanate: The Making of the Mongol States, c. 1220–c. 1290 | titul = The Mongol Empire and Its Legacy | editori = Reuven Amitai-Preiss, David O. Morgan | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden | rok = 1999 | strany = 12 – 38 | isbn = 978-90-04-11048-9 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="MayGovernment"/> Panovník rozdeľoval podriadené domácnosti a vojenské jednotky medzi synov, bratov, manželky a veliteľov. Takéto podiely neboli totožné s úplne samostatnými štátmi. Ich držitelia získavali ľudí, stáda, služobné povinnosti a neskôr aj príjmy z usadlých oblastí, naďalej však podliehali povinnosti zúčastňovať sa na spoločných výpravách a uznávať Čingischánovu najvyššiu autoritu. Rozdelenie zdrojov upevňovalo vernosť jednotlivých vetiev rodu, zároveň však vytváralo základ neskorších údelových mocenských centier. Napätie medzi jednotou ríše a dynastickými podielmi teda nebolo až dôsledkom jej neskoršieho rozpadu; bolo prítomné už v spôsobe, akým sa budovala.<ref name="JacksonUlus"/><ref name="DunnellGovernment"/> Čingischán vládol prostredníctvom osobných rozkazov, porád a poverení. Najdôležitejšie funkcie neboli oddelené na civilné a vojenské úrady v modernom zmysle. Ten istý človek mohol veliť oddielu, spravovať pridelené obyvateľstvo, viesť diplomatické rokovania a dohliadať na odovzdávanie dávok. Hodnosť vyjadrovala predovšetkým blízkosť k panovníkovi, rozsah delegovanej právomoci a počet podriadených ľudí. Čingischán pritom dokázal poveriť mimoriadne širokou samostatnosťou jednotlivcov, ktorým dôveroval, no ich moc zostávala odvodená od jeho osoby a mohla sa po smrti alebo neúspechu nositeľa zmeniť.<ref name="MayGovernment"/><ref name="MorganGovernment"/> === Panovnícky dvor, ordy a osobná stráž === Ústredím vlády nebola počas väčšiny Čingischánovho života trvalá metropola, ale pohyblivý panovnícky dvor. Chánova ''orda'' zahŕňala obytné stany a vozy, členov rodiny, stráž, služobníctvo, pisárov, remeselníkov, pastierov, stáda, zásoby a obradné predmety. Pri presune sa táto rozsiahla domácnosť delila na usporiadané časti a využívala vopred vybrané táboriská s vodou a pastvou. Rozhodnutia o vojne, prijímanie vyslancov, rozdeľovanie koristi aj súdne pojednávania sa tak mohli uskutočňovať v panovníkovom tábore. Karakorum sa stalo vybudovaným a opevneným sídlom veľkého chána až za Ogotaja; za Čingischána zostával politickým centrom predovšetkým dvor, nie mesto.<ref name="MayGovernment"/><ref name="AllsenGuard">{{Citácia periodika | priezvisko = Allsen | meno = Thomas T. | titul = Guard and Government in the Reign of the Grand Qan Möngke, 1251–1259 | periodikum = Harvard Journal of Asiatic Studies | ročník = 46 | číslo = 2 | rok = 1986 | strany = 495 – 521 | doi = 10.2307/2719141 | issn = 0073-0548 | jazyk = po anglicky }}</ref> Čingischánove hlavné manželky mali vlastné ordy s pridelenými stádami, vozmi, služobníkmi, remeselníkmi a závislými domácnosťami. Najvyššie postavenie mala [[Börte]], matka štyroch synov uznávaných za hlavných dynastických dedičov. Samostatná domácnosť manželky nebola iba súkromným obydlím. Zabezpečovala hospodárstvo počas panovníkovej neprítomnosti, prijímala návštevy a poslov, spravovala majetok a vytvárala zázemie pre synov a ďalších príbuzných. Niektoré manželky sprevádzali chána na výpravách, iné zostávali pri svojich táboroch v mongolskej domovine. Neskoršie pramene usporadúvajú Čingischánove manželky a tábory do presných skupín, ich úplnú podobu však nemožno bez výhrad prenášať do každého obdobia jeho vlády.<ref name="BroadbridgeOrdos">{{Citácia knihy | priezvisko = Broadbridge | meno = Anne F. | titul = Women and the Making of the Mongol Empire | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 2018 | strany = 73 – 140 | isbn = 978-1-108-63662-9 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="RachewiltzAdministration"/> Bezpečnosť panovníka a chod dvora zabezpečovala osobná stráž, známa ako ''[[kešig]]''. Temüdžin mal ozbrojený sprievod už pred rokom 1206, po zjednotení stepi ho však rozšíril a podrobnejšie usporiadal. ''Tajná história Mongolov'' uvádza celkový predpísaný počet desaťtisíc mužov: osemtisíc denných strážcov, tisíc nočných strážcov a tisíc nositeľov tulcov. Tieto čísla vyjadrujú normatívnu organizačnú schému zachovanú v dvorskej tradícii; nemožno z nich odvodiť, že pri chánovi bolo každý deň prítomných presne desaťtisíc plne vybavených strážcov.<ref name="RachewiltzAdministration"/><ref name="AllsenGuard"/> Denná stráž chránila tábor, sprevádzala chána a vykonávala službu pri audienciách a presunoch. Noční strážcovia kontrolovali vstup do panovníkovho priestoru po zotmení, dohliadali na poriadok v bezprostrednom okolí stanu a mali presne určené odovzdávanie služby. Nosiči tulcov plnili ochranné i reprezentačné úlohy. Prameň venuje veľkú pozornosť pravidlám vstupu, striedaniu hliadok a trestom za zanedbanie služby, pretože nepretržitá ochrana panovníka bola zároveň ochranou centra celej politickej sústavy.<ref name="RachewiltzAdministration"/> Kešig nebol iba telesnou strážou. Jeho príslušníci obsluhovali panovníkovu domácnosť, spravovali kone, zásoby, zbrane a dary, odovzdávali rozkazy a získavali bezprostrednú skúsenosť s rozhodovaním dvora. Do stráže sa vyberali aj synovia a mladší príbuzní veliteľov tisícok a ďalších významných mužov, ktorých sprevádzali vlastní pomocníci a kone. Služba vytvárala osobné puto medzi mladou elitou a chánom, poskytovala výchovu pre budúcich veliteľov a súčasne držala členov vplyvných rodín v panovníkovej blízkosti. Z kešigu preto neskôr vyrástol dôležitý zdroj vojenských a správnych hodnostárov.<ref name="AllsenGuard"/><ref name="MayGovernment"/> Postavenie v stráži prinášalo prestíž a materiálne výhody, ale aj prísnu disciplínu. Členovia kešigu stáli v dvorskej hierarchii vyššie než mnohí velitelia mimo panovníkovej domácnosti, ich privilégium však vyplývalo zo služby. Pravidlá zaznamenané v ''Tajnej histórii'' zakazovali svojvoľné opustenie hliadky a určovali telesné tresty i nahradenie veliteľa, ktorý nedodržal rozpis. Takéto ustanovenia ukazujú, že Čingischán sa snažil previesť osobnú vernosť do pravidelne sa opakujúcej služby. Účinnosť systému napriek tomu závisela od chánovej autority a od schopnosti dvora kontrolovať vlastných príslušníkov.<ref name="RachewiltzAdministration"/><ref name="AllsenGuard"/> === Desiatková organizácia a preusporiadanie obyvateľstva === Základom vojensko-služobnej organizácie boli jednotky usporiadané podľa desiatkovej sústavy: desaťčlenný ''arban'', stotina ''džagun'', tisícina ''mingan'' a desaťtisícový ''tümen''. Čingischán tento spôsob členenia nevynašiel; desiatkové zoskupovanie vojakov malo v stepných štátoch staršie predlohy. Jeho význam spočíval v rozsahu a dôslednosti, s akou ho použil pri začleňovaní porazených i spojeneckých skupín do novej ríše. Jednotky slúžili na mobilizáciu, rozdelenie velenia, evidenciu služobných povinností a prideľovanie ľudí konkrétnym veliteľom.<ref name="MayGovernment"/><ref name="RachewiltzAdministration"/> ''Tajná história Mongolov'' uvádza, že po kurultaji v roku 1206 bolo vymenovaných deväťdesiatpäť veliteľov tisícin. Tento údaj nemožno jednoducho premeniť na počet 95&nbsp;000 vojakov. ''Mingan'' bol organizačnou kategóriou a jeho skutočný stav sa menil podľa strát, vekovej skladby, dostupnosti koní a toho, koľko domácností dokázalo vystrojiť bojaschopných mužov. Časť členov zároveň vykonávala strážnu, zásobovaciu alebo inú službu mimo poľného vojska. Zoznam veliteľov je však významným dokladom toho, že Čingischán po víťazstve verejne potvrdil novú hierarchiu a priradil jej konkrétnych nositeľov.<ref name="RachewiltzAdministration"/><ref name="DunnellGovernment"/> Preusporiadanie narušilo niektoré staršie mocenské väzby. Ľudia porazených vodcov mohli byť rozdelení medzi viacero jednotiek a pridelení veliteľom, ktorí nepochádzali z ich vlastnej skupiny. Tým sa znižovala možnosť, že sa celé niekdajšie spoločenstvo znovu zhromaždí okolo pôvodnej elity. Čingischán zároveň ponechával funkčné rodinné a susedské väzby tam, kde neohrozovali jeho vládu. Tvrdenie, že úplne „zrušil kmene“, by preto bolo nepresné: staršie identity, rodokmene a sobášne siete pretrvali, boli však prekryté novou služobnou organizáciou a podriadené chánovým veliteľom.<ref name="MayGovernment"/><ref name="MorganGovernment"/> Veliteľ minganu nezodpovedal iba za bojové nasadenie. Dohliadal na mobilizáciu mužov, poriadok v jednotke, odovzdávanie správ, zhromažďovanie koní a zásob a na plnenie povinností domácností, ktoré k jeho tisícine patrili. Nižší velitelia zabezpečovali rovnaké úlohy na úrovni stotín a desiatok. V praxi sa vojenská, policajná, hospodárska a správna funkcia prekrývali. Desiatková sústava preto nebola iba taktickým rozdelením armády; v mongolskom jadre ríše tvorila aj rámec, prostredníctvom ktorého dvor organizoval podriadené obyvateľstvo.<ref name="MayGovernment"/><ref name="RachewiltzAdministration"/> Menovania z roku 1206 odmeňovali dlhodobú vernosť, vojenské schopnosti, príbuzenské postavenie aj pomoc v rozhodujúcich okamihoch Temüdžinovho vzostupu. Medzi veliteľmi boli príslušníci aristokratických rodov, niekdajší osobní druhovia i muži pochádzajúci zo skromnejšieho prostredia. Možnosť postupu na základe služby bola podstatnou črtou nového poriadku, neznamenala však rovnosť všetkých poddaných ani odstránenie dedičnej elity. Členovia Čingischánovho rodu mali osobitné nároky, veliteľské domácnosti odovzdávali časť postavenia potomkom a prístup k panovníkovi zostával nerovnomerný.<ref name="DunnellGovernment"/><ref name="RachewiltzAdministration"/> === Delegovaná vláda a správa podrobených krajín === Rýchle rozširovanie ríše neumožňovalo riadiť všetky oblasti rovnakým spôsobom. Čingischán preto kombinoval priame vojenské poverenia, podriadené miestne dynastie, mestské posádky a prevzaté správne aparáty. Skupiny, ktoré sa podrobili bez dlhého odporu, si mohli ponechať vlastného vládcu a vnútorné zvyklosti výmenou za dávky, vojenskú pomoc a prijímanie mongolských poslov. Takto si značnú mieru samosprávy zachovali napríklad ujgurský idikut v oblasti Turfanu, karluckí vládcovia a určitý čas aj tangutská ríša [[Západná Sia]]. Ich postavenie sa však mohlo zmeniť, ak dvor vyhodnotil ich konanie ako neposlušnosť.<ref name="MayGovernment"/><ref name="DunnellGovernment"/> Na územiach odňatých ríši [[Dynastia Ťin|Ťin]] sa mongolská moc opierala o kitanských, džürčenských a čínskych prebehlíkov, miestnych veliteľov a zachované úrady. V roku 1217 dostal [[Mukhali]] titul ''kuo-wang'' („knieža ríše“) a široké právomoci pokračovať vo vojne a spravovať mongolské záujmy v severnej Číne počas Čingischánovej neprítomnosti. Mohol viesť operácie, prijímať kapitulácie, potvrdzovať miestnych predstaviteľov a rozdeľovať vojenské úlohy bez toho, aby pri každom rozhodnutí čakal na nový rozkaz. Takéto poverenie svedčí o vysokej dôvere, nie o vytvorení samostatného štátu: Mukhali naďalej konal v mene chána a jeho rodina zostala súčasťou ríšskej hierarchie.<ref name="DunnellGovernment"/><ref name="MayGovernment"/> V [[Stredná Ázia|Strednej Ázii]] Mongoli po zničení [[Chorezmská ríša|Chorezmskej ríše]] ponechávali v dôležitých mestách posádky a zástupcov, no využívali aj moslimských, [[Ujguri|ujgurských]], [[Kitani|kitanských]] a čínskych odborníkov. S ranou správou [[Buchara|Buchary]] a ďalších miest sa spája chorezmský obchodník a hodnostár [[Mahmúd Jalavač]], ktorý pred vojnou pôsobil aj v mongolskej diplomatickej službe. Zloženie správnych skupín sa menilo a neskoršie pramene nie vždy umožňujú oddeliť menovania uskutočnené ešte za Čingischána od opatrení jeho synov. Isté je, že dvor neodmietal odborníkov pre ich pôvod a často nasadzoval ľudí mimo ich rodného prostredia, čím obmedzoval ich závislosť od miestnych elít.<ref name="BuellBukhara">{{Citácia periodika | priezvisko = Buell | meno = Paul D. | titul = Sino-Khitan Administration in Mongol Bukhara | periodikum = Journal of Asian History | ročník = 13 | číslo = 2 | rok = 1979 | strany = 121 – 151 | jstor = 41930343 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="DunnellGovernment"/> Označenia ako ''darugači'' alebo ''basqaq'', používané pre mongolských dozorcov a poverencov, nadobúdali presnejší význam postupne a v jednotlivých jazykových oblastiach sa neprekrývali úplne. Ich nositelia mohli dohliadať na sčítanie, dane, zásobovanie vojska, poštu, bezpečnosť alebo činnosť miestneho vládcu. Nie je preto vhodné každého raného chánovho zástupcu označovať rovnakým úradným titulom ani predpokladať, že už za Čingischána existovala jednotná sieť miestodržiteľov s rovnakými právomocami. V mnohých oblastiach mala mongolská prítomnosť ešte podobu posádky a osobitného poverenia, nie pravidelnej provinčnej správy.<ref name="MayGovernment"/><ref name="BuellBukhara"/> Významným príkladom prevzatia odborníka z podrobenej krajiny bol kitanský učenec [[Jie-lü Čchu-cchaj]]. Čingischán ho povolal do svojho okruhu po dobytí časti severnej Číny a Jie-lü ho sprevádzal aj na západnom ťažení. Za Čingischánovho života pôsobil najmä ako vzdelaný tajomník, poradca, astrológ a znalec čínskeho prostredia. Rozsiahlejšiu právomoc pri organizovaní daní v severnej Číne získal až za Ogotaja. Populárne rozprávanie, podľa ktorého už Čingischánovi ako všemocný „kancelár“ sám vysvetlil výhodnosť zdanenia namiesto vyhubenia obyvateľstva, spája jeho neskoršiu činnosť so skorším obdobím a zjednodušuje kolektívny vývoj mongolskej správy.<ref name="MayGovernment"/><ref name="MorganGovernment"/> [[Súbor:耶律楚材 三才圖會.jpg|náhľad|vpravo|upright=0.82|alt=Čiernobiely drevorezový portrét učenca v čínskej úradníckej pokrývke hlavy|[[Jie-lü Čchu-cchaj]] na drevoreze z čínskej encyklopédie ''San-cchaj tchu-chuej'', vydanej na začiatku 17. storočia. Zobrazenie vzniklo takmer štyri storočia po jeho živote a nie je dobovým portrétom. Za Čingischána pôsobil predovšetkým ako tajomník, poradca a astrológ; jeho hlavná daňová a správna činnosť patrí až do vlády Ogotaja.]] Rozličné správne tradície sa v ríši teda nevytlačili navzájom. V mongolskom jadre prevládala osobná, vojensko-domácnostná organizácia; severočínske oblasti využívali čínske a kitanské písomníctvo a úrady; stredoázijské mestá si zachovávali miestnych znalcov daní, zavlažovania a islamského práva. Nad nimi stáli mongolskí velitelia a poverenci, ktorí zabezpečovali vernosť a príjmy pre dvor. Takáto viacvrstvová sústava bola pružná, ale vytvárala prekrývajúce sa nároky armády, princov, správcov a miestnych autorít.<ref name="BuellBukhara"/><ref name="MayGovernment"/> === Písmo, pisári a vedenie záznamov === Rozšírenie vlády nad početnejším obyvateľstvom zvýšilo význam písomnej evidencie. Mongolská tradícia spája zavedenie písma s najmanským pisárom Tata-tongom. Po porážke Najmanov mal byť zajatý s pečaťou svojho vládcu, vysvetliť jej používanie a dostať príkaz učiť Čingischánových synov zapisovať mongolčinu upraveným [[Staroujgurské písmo|staroujgurským písmom]]. Príbeh zachovali pramene zostavené neskôr a presný okamih ani rozsah Tata-tongovej činnosti nemožno nezávisle overiť. Je však isté, že v prvých desaťročiach 13. storočia sa zvislé písmo ujgurského pôvodu stalo hlavným písmom mongolského dvora.<ref name="KaraWriting">{{Citácia knihy | priezvisko = Kara | meno = György | titul = Books of the Mongolian Nomads: More Than Eight Centuries of Writing Mongolian | prekladatelia = John R. Krueger | vydavateľ = Research Institute for Inner Asian Studies, Indiana University | miesto = Bloomington | rok = 2005 | isbn = 978-0-933070-52-3 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="RachewiltzAdministration"/> Písomná evidencia nenahradila ústne vydávanie rozkazov ani osobné posolstvá. Umožnila však uchovávať zoznamy jednotiek a podriadených domácností, menovania, rozdelenie koristi, diplomatické listy, rozsudky a nároky na dávky. Pri dvore pôsobili ujgurskí a neskôr aj kitanskí, čínski, tangutskí, perzskí a ďalší pisári. Dokument mohol byť vyhotovený v mongolčine a následne preložený alebo mohol od začiatku používať jazyk miestnej správy. Ríšska komunikácia preto nebola jednojazyčná; závisela od tlmočníkov a úradníkov schopných prevádzať chánov príkaz do zrozumiteľnej a miestne vykonateľnej podoby.<ref name="MayGovernment"/><ref name="KaraWriting"/> Najstarším zachovaným rozsiahlejším dokladom mongolčiny zapísanej týmto písmom je kamenný nápis spájaný s Čingischánovým synovcom Jisünggem, datovaný približne do rokov 1224 až 1225. Pripomína jeho mimoriadne ďaleký výstrel z luku počas slávnostného zhromaždenia po návrate zo západného ťaženia. Nápis nie je správnym dokumentom a neobsahuje opis štátnych inštitúcií. Jeho existencia však dokladá, že písaná mongolčina sa ešte za Čingischánovho života používala na verejné zaznamenanie udalosti spojenej s vládnucim rodom.<ref name="KaraWriting"/><ref name="RachewiltzAdministration"/> [[Súbor:Inner Mongolia Museum stele of Yisungge.jpg|náhľad|vľavo|upright=0.84|alt=Vysoká kamenná stéla s niekoľkými zvislými riadkami mongolského písma|Kópia takzvanej Jisünggeho stély v Múzeu Vnútorného Mongolska; originál sa nachádza v [[Ermitáž (Petrohrad)|Ermitáži]]. Nápis z obdobia okolo rokov 1224 až 1225 je najstarším známym zachovaným rozsiahlejším textom v [[Mongolské písmo|mongolskom písme]]. Zaznamenáva lukostrelecký výkon, nie zákon ani správny výnos.]] Pisári neboli jednotným úradníckym stavom s rovnakým vzdelaním. Ujgurský pisár ovládajúci mongolské písmo, čínsky literát oboznámený s kalendárom a daňovými registrami a moslimský obchodník schopný viesť účty prinášali rozdielne znalosti. Dvor ich využíval podľa potreby a často ich presúval medzi regiónmi. Závislosť od malého počtu jazykovo a odborne vybavených ľudí dávala jednotlivým pisárom značný praktický vplyv, ich právomoc však vychádzala z konkrétneho poverenia a nemusela zodpovedať neskorším názvom vysokých úradov.<ref name="BuellBukhara"/><ref name="MayGovernment"/> Už spomínaný Jie-lü Čchu-cchaj bol príkladom vzdelanca, ktorého činnosť prekračovala jednu úlohu. Viedol kalendárne a astronomické pozorovania, písal poéziu a cestovné záznamy, radil pri styku s čínskym prostredím a pôsobil pri panovníkovom dvore. Jeho zachované kaligrafické dielo pochádza z roku 1240, teda z Ogotajovej vlády, a nie je mongolským úradným záznamom. Ako obrazový doklad však približuje literárnu kultúru jedného z odborníkov, ktorých raná ríša začlenila do svojho mnohonárodného dvora.<ref name="MayGovernment"/><ref name="KaraWriting"/> [[Súbor:元 耶律楚材 行書贈別劉滿詩 卷-Poem of Farewell to Liu Man MET DT6277 CRD.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.35|alt=Vodorovný zvitok s čínskym kaligrafickým textom napísaným čiernym atramentom|Časť básnického zvitku, ktorý [[Jie-lü Čchu-cchaj]] napísal v roku 1240. Dielo vzniklo až za Ogotaja a nie je správnym dokumentom; dokladá však čínsku literárnu tradíciu vzdelancov pôsobiacich na mongolskom dvore.]] === Príjmy, dávky a rozdeľovanie zdrojov === Čingischánova ríša nemala jednotný rozpočet ani rovnakú daňovú sústavu vo všetkých krajinách. V pastierskom jadre boli základom moci stáda, vojenská služba a schopnosť domácností poskytovať kone, ovce, potraviny, stany, vozy a pracovnú silu. Povinnosti sa ukladali prostredníctvom veliteľov desiatkovej organizácie a panovníckych domácností. Ich rozsah závisel od postavenia skupiny a od konkrétnej výpravy; zachované pramene neumožňujú zostaviť všeobecný sadzobník platný počas celej Čingischánovej vlády.<ref name="MayGovernment"/><ref name="MorganGovernment"/> Veľkú časť príjmov prinášali vojny. Korisť tvoril dobytok, drahé kovy, textílie, zbrane, potraviny a ďalší majetok, ale aj zajatci určení na službu. Rozdeľovanie podielov malo politický význam: odmeňovalo bojovníkov, zabezpečovalo domácnosti princov a veliteľov a potvrdzovalo panovníkovo postavenie najvyššieho rozdeľovateľa. Svojvoľné rabovanie pred určeným okamihom mohlo narušiť bojové usporiadanie a pripraviť ostatných o podiel, preto sa chán usiloval podriadiť ho pravidlám. Dodržiavanie týchto pravidiel sa však v jednotlivých kampaniach líšilo a po dobytí miest dochádzalo aj k násilnému privlastňovaniu mimo formálneho delenia.<ref name="RachewiltzAdministration"/><ref name="MayGovernment"/> Osobitne cenení boli remeselníci, pisári, lekári, stavitelia obliehacích strojov a ďalší odborníci. Po dobytí mesta ich Mongoli oddeľovali od ostatných obyvateľov a prideľovali panovníckemu dvoru, členom dynastie alebo vojenským jednotkám. Niektorých presídlili do Mongolska, severnej Číny či inej dobytej oblasti. Takýto presun poskytoval ríši zručnosti, ktoré v stepnom prostredí chýbali, pre dotknutých ľudí však znamenal nútené odlúčenie od domova a podriadenie služobnej povinnosti.<ref name="DunnellGovernment"/><ref name="MayGovernment"/> V usadlých krajinách bolo dlhodobo výhodnejšie získavať obilie, peniaze a výrobky prostredníctvom dávok než opakovaným plienením. Raná prax však zostávala nepravidelná. Vojenskí velitelia požadovali zásoby, miestni úradníci vyberali staršie dane a členovia dynastie si uplatňovali nároky na pridelené mestá alebo domácnosti. Obyvateľstvo tak mohlo čeliť súbežným požiadavkám viacerých nositeľov moci. Pravidelnejšie oddelenie daňovej správy od vojenského rabovania, podrobnejšie súpisy a pevnejšie sadzby sa presadzovali najmä po roku 1229, nie ako jednorazová Čingischánova reforma.<ref name="BuellBukhara"/><ref name="MorganGovernment"/> Podiely prideľované členom rodu a hodnostárom mohli zahŕňať príjem z určitého počtu domácností, pastvín, dielní alebo miest. Držiteľ tým nezískaval nevyhnutne úplnú územnú zvrchovanosť; často išlo o právo na časť výnosov a služieb v rámci spoločnej ríše. Hranica medzi majetkom panovníckej domácnosti, dynastickým údelom a verejnou povinnosťou pritom nebola ostrá. Mongolská vláda mala patrimoniálny charakter: ríšske zdroje sa spravovali prostredníctvom domácností vládnuceho rodu, hoci ich využitie už ďaleko presahovalo potreby súkromnej rodiny.<ref name="JacksonUlus"/><ref name="AllsenGuard"/> Obchodníci mali význam ako dodávatelia luxusného tovaru, informácií a úveru a niektorí vstupovali do partnerstiev s členmi mongolskej elity. Čingischán chránil vybrané karavány a využíval obchodníkov aj ako poslov, čo ukázala misia vyslaná do Chorezmskej ríše pred vojnou. Rozsiahlejšie obchodné združenia financované princami, známe neskôr ako ''ortoq'', a systematické daňové privilégiá sa však rozvinuli predovšetkým za jeho nástupcov. Nie je preto presné pripisovať plne sformovaný ríšsky obchodný systém už obdobiu pred rokom 1227.<ref name="MayGovernment"/><ref name="MorganGovernment"/> === Súdnictvo, rozkazy a otázka jasaku === Riešenie sporov sa opieralo o chánove rozhodnutia, stepnú obyčaj, pravidlá vojenskej služby a postupy jednotlivých podrobených spoločností. Čingischán rozhodoval osobne v záležitostiach dynastie a najvyššej elity, menšími prípadmi sa zaoberali velitelia a osobitne poverení hodnostári. Neexistovalo jasné oddelenie súdnej, výkonnej a vojenskej moci. Trest za krádež koní, neposlušnosť v stráži alebo zatajenie koristi mohol ukladať predstaviteľ, ktorý zároveň zodpovedal za mobilizáciu a poriadok v jednotke.<ref name="RachewiltzAdministration"/><ref name="MorganGovernment"/> ''Tajná história Mongolov'' pripisuje dôležitú súdnu a evidenčnú úlohu [[Šigi Kutuku|Šigimu Kutukuovi]], tatárskemu chlapcovi, ktorého podľa kroniky prijala do svojej domácnosti Čingischánova matka Hö'elün. Chán mu mal prikázať trestať zlodejov, naprávať klamstvá a zapisovať rozhodnutia o rozdeľovaní podriadených ľudí a o súdnych veciach do „modrej knihy“ – ''Köke Debter''. Záznam sa podľa prameňa nemal svojvoľne meniť ani za nasledujúcich generácií. Pasáž dokladá snahu spojiť rozsudok s písomnou evidenciou, nemožno z nej však bez ďalších dôkazov vytvoriť obraz ministerstva spravodlivosti ani jednotného súdu s právomocou nad každým obyvateľom ríše.<ref name="RachewiltzAdministration"/><ref name="MorganYasa">{{Citácia periodika | priezvisko = Morgan | meno = David O. | titul = The “Great Yāsā of Chingiz Khān” and Mongol Law in the Īlkhānate | periodikum = Bulletin of the School of Oriental and African Studies | ročník = 49 | číslo = 1 | rok = 1986 | strany = 163 – 176 | doi = 10.1017/S0041977X00042580 | issn = 0041-977X | jazyk = po anglicky }}</ref> S Čingischánom sa často spája takzvaný „Veľký jasak“ alebo ''jasa''. Mongolský výraz ''jasaq'' súvisel s nariadením, úpravou alebo panovníkovým rozkazom; odlišovať ho treba od obyčaje označovanej slovom ''yosun'' a od písomného výnosu či poverenia, pre ktoré sa používal aj výraz ''jarlig''. V zachovaných prameňoch sa význam týchto slov mení podľa obdobia a jazyka autora. Neskorší perzskí a arabskí historici navyše pod označením jasa spájali jednotlivé Čingischánove rozkazy, vojenskú disciplínu, mongolské obyčaje i pravidlá pripisované jeho nástupcom.<ref name="MorganYasa"/><ref name="MorganGovernment"/> Nezachoval sa nijaký autentický úplný text zákonníka, ktorý by bolo možné označiť za Čingischánov „Veľký jasak“. Džuvajní v 13. storočí písal o vážených záznamoch chánových nariadení uchovávaných dynastiou, neposkytol však ich súvislé znenie. Neskorší autori uvádzali rozličné zoznamy zákazov a trestov, často ovplyvnené vlastným náboženským a politickým prostredím. Moderné pokusy zostaviť z nich jednotný kód vedú k spájaniu správ z rôznych storočí a častí ríše. Presnejšie je hovoriť o súbore autoritatívnych rozkazov a precedensov, nie o bezpečne doloženej tajnej ústave s pevne uzavretým obsahom.<ref name="MorganYasa"/><ref name="RachewiltzAdministration"/> Niektoré okruhy Čingischánových nariadení možno napriek tomu rozpoznať: upravovali strážnu službu, vojenskú disciplínu, deľbu koristi, povinnosti poslov, postih krádeže a neposlušnosti, organizáciu lovu a vzťahy medzi veliteľmi a podriadenými. Ich uplatňovanie neodstránilo miestne právo. Moslimské mestá naďalej využívali islamských sudcov, čínske oblasti vlastné správne a právne zvyklosti a rozličné náboženské komunity vnútorné normy, pokiaľ neodporovali požiadavkám mongolskej moci. Nad miestnymi poriadkami však stálo panovníkovo nariadenie a osobitné postavenie Čingischánovho rodu.<ref name="MorganYasa"/><ref name="BuellBukhara"/> Tresty v ranom mongolskom prostredí mohli byť telesné, majetkové aj hrdelné a ich tvrdosť súvisela s vojenským charakterom spoločnosti a významom osobnej vernosti. Zároveň existovali výsady, odpustenia a ochranné prísľuby udeľované konkrétnym osobám alebo skupinám. Rovnaký čin preto nemusel byť v každom prostredí posudzovaný totožne. Pramene často zachytávajú mimoriadne prípady a exemplárne tresty, nie každodennú súdnu prax, takže mieru jednotnosti nemožno spoľahlivo určiť.<ref name="RachewiltzAdministration"/><ref name="MorganGovernment"/> === Poslovia, poverenia a komunikačné spojenie === Rozľahlá ríša potrebovala rýchle odovzdávanie rozkazov medzi panovníkovým táborom, armádami a podrobenými mestami. Čingischán využíval jazdeckých poslov, miestnych sprievodcov a po trase zhromažďované kone a zásoby. Velitelia a podriadené spoločenstvá mali povinnosť umožniť priechod oprávnenému poslovi, poskytnúť mu potravu a podľa potreby vymeniť unaveného koňa. Ochrana vyslancov mala politický význam: útok na človeka konajúceho v chánovom mene sa chápal ako útok na samotnú panovnícku autoritu.<ref name="MayGovernment"/><ref name="MorganGovernment"/> Za Čingischána už teda existovali komunikačné trasy, kuriérska služba a povinnosť zabezpečovať poslov, nie však ešte všade rovnaká sieť stálych poštových staníc. Pravidelnejší systém známy ako ''jam'' alebo ''örtöö'', s určenými rozostupmi staníc, počtom koní a zásobovacími kvótami, sa spája najmä s Ogotajovými nariadeniami. Neskorší úspech siete vychádzal zo skorších vojenských a diplomatických postupov, ale jej hotovú podobu nemožno spätne pripísať Čingischánovi.<ref name="MayGovernment"/><ref name="MorganGovernment"/> Nositeľ poverenia mohol svoju autoritu preukazovať panovníkovým listom, pečaťou alebo znakom oprávňujúcim žiadať služby. Kovové doštičky známe ako ''paiza'' alebo mongolsky ''gerege'' sú dobre doložené predovšetkým z neskoršieho 13. a 14. storočia; nadväzovali aj na staršie kitanské, džürčenské a čínske praktiky. Umožňovali rozpoznať poslov a hodnostárov, no zároveň vytvárali priestor na zneužívanie. Už raná ríša musela riešiť napätie medzi nevyhnutným zásobovaním služobných ciest a zaťažením obyvateľstva, od ktorého poslovia požadovali kone, jedlo a ubytovanie.<ref name="MayGovernment"/><ref name="MorganGovernment"/> [[Súbor:Mongolian Empire Silver Gerege Copy (35578340101).jpg|náhľad|vľavo|upright=0.83|alt=Podlhovastá strieborná doštička s otvorom a zvislými riadkami písma vystavená v múzeu|Múzejná kópia striebornej doštičky ''gerege'' z obdobia Mongolskej ríše v Národnom múzeu Mongolska. Zachované doštičky pochádzajú prevažne z čias Čingischánových nástupcov; približujú spôsob, akým nositeľ preukazoval poverenie a nárok na služby pri cestovaní ríšou.]] Komunikáciu sťažovali vzdialenosti, ročné obdobia a jazyková rozmanitosť. Rozkaz smerujúci zo stepi do severnej Číny alebo Transoxiany prechádzal cez viacero veliteľov, pisárov, tlmočníkov a miestnych predstaviteľov. Každý článok mohol jeho vykonanie urýchliť, pozmeniť alebo zdržať. Čingischán preto uprednostňoval osobne overených poslov a veliteľov, od ktorých očakával presné podanie správy. Ani dobre organizovaná jazdecká komunikácia však neumožňovala každodenné riadenie všetkých vzdialených oblastí z jediného tábora.<ref name="BuellBukhara"/><ref name="MayGovernment"/> Písomné poverenie a pečať nadobúdali osobitný význam pri styku s usadlými štátmi, ktorých správa bola zvyknutá na dokumenty. Zachovaná pečať z listu veľkého chána [[Güjük]]a pápežovi [[Inocent IV.|Inocentovi IV.]] z roku 1246 nesie mongolský cisársky titul a odvolanie na moc Večného neba. Pochádza takmer dve desaťročia po Čingischánovej smrti, dokladá však pokračovanie politického jazyka a písomných foriem, ktorých základy sa vytvorili za zakladateľa ríše. Nemožno ju vydávať za Čingischánovu vlastnú pečať.<ref name="KaraWriting"/><ref name="MayGovernment"/> [[Súbor:Imperial Seal of the Mongols 1246.svg|náhľad|vpravo|upright=1.0|alt=Štvorcová červená pečať s niekoľkými zvislými stĺpcami mongolského písma|Prekreslenie cisárskej pečate na Güjükovom liste pápežovi Inocentovi IV. z roku 1246. Pečať patrí vláde Čingischánovho vnuka, nie Čingischánovi; ukazuje neskoršie využitie mongolského písma, pečate a odkazu na Večné nebo v ríšskej diplomacii.]] === Charakter a hranice Čingischánovej správy === Čingischánova vláda bola silne centralizovaná v otázke najvyššej vernosti, velenia spoločným výpravám a rozdeľovania hlavných zdrojov, no decentralizovaná v každodennej správe. Panovník vyžadoval poslušnosť a vojenskú pomoc, zároveň ponechával veliteľom, manželkám, synom a miestnym vládam rozsiahly priestor na vykonávanie poverených úloh. Jednota ríše preto nevychádzala z rovnakých úradov v každom regióne, ale zo spoločného uznania chánovej autority, zo siete osobných vzťahov a zo schopnosti trestať odpor.<ref name="JacksonUlus"/><ref name="MayGovernment"/> Sústava bola účinná pri mobilizácii veľkých síl a pri prenášaní osvedčených postupov medzi regiónmi. Desiatková organizácia poskytovala veliteľský rámec, kešig vytváral jadro oddané panovníkovi, písmo umožňovalo evidenciu a prevzatí odborníci sprostredkovali miestne znalosti. Rovnako zreteľné boli jej obmedzenia: právomoci sa prekrývali, príjmy sa vyberali nerovnomerne a vzdialené krajiny mohli po odchode hlavného vojska povstať. Stabilita závisela od osobnej autority Čingischána a od dohody medzi vetvami vládnuceho rodu.<ref name="DunnellGovernment"/><ref name="BuellBukhara"/> Ogotaj a ďalší nástupcovia nevytvárali ríšsku správu od začiatku. Prevzali chánsku domácnosť, kešig, desiatkovú organizáciu, písomnú kancelársku prax, dynastické podiely aj skúsenosť s využívaním miestnych úradníkov. Súčasne tieto prvky menili: vybudovali Karakorum, upravili poštovú sieť, uskutočnili rozsiahlejšie sčítania a zavádzali pravidelnejšie daňové mechanizmy. Čingischánov podiel preto spočíval najmä vo vytvorení politického a služobného rámca, ktorý dokázal začleňovať rozličné správne tradície; jednotnejšiu inštitucionálnu podobu získaval tento rámec až po jeho smrti.<ref name="MayGovernment"/><ref name="AllsenGuard"/><ref name="MorganGovernment"/> == Vojenská organizácia a spôsob vedenia vojny == Čingischánove vojenské úspechy nevychádzali z jedinej zbrane ani z nemennej taktiky. Mongolské vojsko spojilo staršie tradície kočovníckeho boja v eurázijskej stepi s politickým preusporiadaním obyvateľstva, dôsledným rozdelením velenia a schopnosťou preberať ľudí, poznatky a techniku z podrobených krajín. Jeho jadrom bola pohyblivá jazda zvyknutá bojovať lukom aj zblízka. Pri výpravách do severnej Číny a Strednej Ázie sa však k nej pripájali kitanské, džürčenské, čínske, ujgurské, karlucké, tangutské a ďalšie oddiely, ako aj pechota, remeselníci, tlmočníci a obliehací odborníci. Označenie „mongolské vojsko“ preto vyjadruje politickú príslušnosť a vrchné velenie, nie jednotný etnický pôvod alebo rovnaký spôsob boja všetkých jeho príslušníkov.<ref name="MayArtWarMilitary">{{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongol Art of War: Chinggis Khan and the Mongol Military System | vydavateľ = Westholme Publishing | miesto = Yardley | rok = 2007 | isbn = 978-1-59416-046-2 | poznámka = pozri najmä kapitoly 2 – 5 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="PeersWarMachineMilitary">{{Citácia knihy | priezvisko = Peers | meno = Chris | titul = Genghis Khan and the Mongol War Machine | vydavateľ = Pen & Sword Military | miesto = Barnsley | rok = 2015 | isbn = 978-1-78340-056-0 | jazyk = po anglicky }}</ref> Rekonštrukciu sťažuje povaha prameňov. ''[[Tajná história Mongolov]]'' zachovala dvorskú tradíciu o menovaniach, disciplíne a jednotlivých výpravách, jej zachované znenie však vzniklo po Čingischánovej smrti. Perzský historik [[Atá Malik Džuvajní]] písal v polovici 13. storočia v službách mongolskej správy a [[Rašíd ad-Dín]] zostavil svoje dielo na začiatku 14. storočia. Františkán [[Giovanni da Pian del Carpine]] pozoroval mongolské vojsko až počas cesty v rokoch 1245 až 1247. Tieto texty obsahujú cenné údaje, zároveň však opisujú rozličné obdobia, oblasti a účely. Neskoršie postupy vyvinuté za Ogotaja, Möngkeho alebo Chubilaja preto nemožno automaticky pripisovať Čingischánovej armáde pred rokom 1227.<ref name="RachewiltzMilitary">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri najmä §§ 190 – 202, 234 – 264 a komentár | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="JuvainiMilitary">{{Citácia knihy | priezvisko = Juvaini | meno = Ata-Malik | titul = The History of the World-Conqueror | prekladatelia = John Andrew Boyle | vydavateľ = Manchester University Press | miesto = Manchester | rok = 1958 | zväzok = 1 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="CarpiniMilitary">{{Citácia knihy | priezvisko = Dawson | meno = Christopher | titul = The Mongol Mission: Narratives and Letters of the Franciscan Missionaries in Mongolia and China in the Thirteenth and Fourteenth Centuries | vydavateľ = Sheed and Ward | miesto = London; New York | rok = 1955 | strany = 3 – 76 | poznámka = obsahuje anglický preklad správy Giovanniho da Pian del Carpine | jazyk = po anglicky }}</ref> Obraz mongolskej armády ako bezpočetnej, vždy rovnako organizovanej „hordy“ nezodpovedá prameňom. Stredovekí autori často používali zaokrúhlené alebo symbolické čísla a pomenovania jednotiek zamieňali za skutočný počet prítomných mužov. Armády sa počas pochodu delili, dopĺňali spojencami, strácali ľudí aj kone a oddeľovali posádky. Ich prednosťou spravidla nebola jednoduchá početná prevaha, ale schopnosť zhromaždiť potrebné sily na zvolenom mieste, koordinovať vzdialené zbory a meniť spôsob boja podľa protivníka a prostredia.<ref name="SverdrupNumbersMilitary">{{Citácia zborníka | priezvisko = Sverdrup | meno = Carl | kapitola = Numbers in Mongol Warfare | titul = Journal of Medieval Military History | editori = Clifford J. Rogers, Kelly DeVries, John France | zväzok = 8 | vydavateľ = Boydell Press | miesto = Woodbridge | rok = 2010 | strany = 109 – 117 | isbn = 978-1-84383-596-7 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="SmithManpowerMilitary">{{Citácia periodika | priezvisko = Smith | meno = John Masson, Jr. | titul = Mongol Manpower and Persian Population | periodikum = Journal of the Economic and Social History of the Orient | ročník = 18 | číslo = 3 | rok = 1975 | strany = 271 – 299 | doi = 10.2307/3632138 | issn = 0022-4995 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Mobilizácia, zloženie a početnosť vojska === V stepnom jadre ríše bola vojenská služba spojená s príslušnosťou domácnosti k určitej služobnej jednotke. Dospelý bojaschopný muž si spravidla prinášal vlastné kone, luk, šípy, odev a aspoň časť ostatnej výstroje; bohatšia domácnosť dokázala vystrojiť lepšie chráneného jazdca a poskytnúť viac náhradných koní. Mobilizácia preto nezačínala až zhromaždením na hranici. Velitelia desiatok, stotín a tisícin mali vedieť, ktoré domácnosti im podliehajú, koľko mužov a zvierat môžu poskytnúť a kde sa majú jednotky po vydaní rozkazu sústrediť. Vojenská a správna organizácia sa tým prekrývali.<ref name="MayArtWarMilitary"/><ref name="RachewiltzMilitary"/> Desiatková sústava – ''arban'', ''džagun'', ''mingan'' a ''tümen'' – určovala postupnosť velenia a rámec mobilizácie, nie nevyhnutne presný stav každej poľnej jednotky. Tümen bol menovite desaťtisícový útvar, no po odpočítaní neprítomných, strát, strážnej služby a mužov poverených inými úlohami mohol do ťaženia nastúpiť v podstatne menšom počte. Rovnako zo zoznamu deväťdesiatich piatich veliteľov tisícin po roku 1206 nemožno vyvodiť, že Čingischán mal stále k dispozícii presne 95&nbsp;000 bojovníkov. Pomenovanie jednotky vyjadrovalo jej miesto v organizácii aj vtedy, keď nebola naplnená na tabuľkový stav.<ref name="SverdrupNumbersMilitary"/><ref name="SmithManpowerMilitary"/> Jednotky sa pri veľkých výpravách zoskupovali do pravého a ľavého krídla, stredu, predvoja a zálohy. Toto členenie malo staršie stepné predlohy a jeho konkrétna podoba sa menila podľa úlohy. Krídlo nemuselo zostať na jednej strane jediného bojiska; mohlo postupovať samostatnou trasou, obsadzovať vzdialené oblasti a s hlavným vojskom sa spojiť až po týždňoch alebo mesiacoch. Čingischán tak zveroval rozsiahle operačné úlohy synom a veliteľom, ako boli [[Mukhali]], [[Džebe]] a [[Sübeetej]]. Rozkaz obvykle určoval cieľ a vzťah k ostatným zborom, kým spôsob jeho dosiahnutia musel veliteľ prispôsobiť terénu, odporu a zásobovaniu. Takáto samostatnosť nebola moderným systémom štábneho velenia; opierala sa o osobnú dôveru, skúsenosť a spoločné pravidlá služby.<ref name="MayArtWarMilitary"/><ref name="PeersWarMachineMilitary"/> Počet etnických Mongolov bol obmedzený, preto ríša od začiatku zapájala ďalšie stepné skupiny. Keraiti, Najmani, Merkiti a Tatári po porážke nezmizli; ich preživší boli rozdelení medzi nové jednotky alebo slúžili pod vlastnými či mongolskými veliteľmi. Neskôr sa pridali Ujguri, Karlukovia, Kitani a ďalšie turkické alebo mongolské spoločenstvá. V severnej Číne prechádzali na mongolskú stranu celé kitanské, džürčenské a čínske oddiely. Niektoré zostali regionálnymi vojskami pod Mukhaliho velením, iné poskytovali pechotu, technikov a posádky. V Strednej Ázii Mongoli využívali aj miestne jazdecké pomocné zbory a mužov odvedených z dobytých miest.<ref name="PeersWarMachineMilitary"/><ref name="MayArtWarMilitary"/> Postavenie týchto síl nebolo rovnaké. Dobrovoľne podrobený vládca mohol viesť vlastných mužov ako spojenec a očakávať podiel na koristi; prebehlícky veliteľ dostával hodnosť a nové povinnosti; zajatci mohli byť nútení k pracovnej službe, obliehacím prácam alebo boju v nebezpečných úsekoch. Mongolské jadro si ponechávalo vrchné velenie a rozhodovalo o rozdelení koristi i zajatcov. Rôznorodosť vojska zvyšovala jeho schopnosti, zároveň však vyžadovala tlmočníkov, miestnych sprievodcov a veliteľov schopných zosúladiť jednotky s odlišnou výzbrojou a skúsenosťou.<ref name="JuvainiMilitary"/><ref name="AllsenMilitaryTechnology">{{Citácia zborníka | priezvisko = Allsen | meno = Thomas T. | kapitola = The Circulation of Military Technology in the Mongolian Empire | titul = Warfare in Inner Asian History (500–1800) | editori = Nicola Di Cosmo | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston; Köln | rok = 2002 | strany = 265 – 293 | doi = 10.1163/9789004391789_008 | isbn = 978-90-04-39178-9 | jazyk = po anglicky }}</ref> Údaje kronikárov o státisícových armádach sú problematické aj z logistického hľadiska. Každý jazdec potreboval niekoľko koní a veľké vojsko sprevádzali ďalšie zvieratá, vozy a pomocný personál. Už niekoľko desiatok tisíc bojovníkov tak predstavovalo násobne väčšiu masu ľudí a zvierat, ktorú nebolo možné dlhodobo udržať na jedinom pochode alebo táborisku. Moderné odhady konkrétnych výprav sa preto líšia a nemožno ich prenášať z jednej kampane na druhú. Presnejšie než uvádzať jeden súhrnný počet je sledovať jednotlivé zbory, ich nominálne označenie a zmeny stavu počas ťaženia.<ref name="SverdrupNumbersMilitary"/><ref name="SmithManpowerMilitary"/> === Kone, jazdecký výcvik a operačná pohyblivosť === Základom mongolskej pohyblivosti nebol iba jazdec, ale sústava náhradných koní. Bojovník mohol počas pochodu striedať viac zvierat, čím rozkladal ich zaťaženie a zachovával časť stáda odpočinutú pre boj alebo rýchle prenasledovanie. Presný počet koní na jedného muža nebol stály: závisel od majetku domácnosti, druhu výpravy, ročného obdobia a strát. Správy autorov z polovice 13. storočia uvádzajú niekoľko koní na jazdca, nemožno ich však mechanicky použiť ako jednotnú normu pre všetky Čingischánove ťaženia.<ref name="CarpiniMilitary"/><ref name="SinorWarriorsMilitary">{{Citácia periodika | priezvisko = Sinor | meno = Denis | titul = The Inner Asian Warriors | periodikum = Journal of the American Oriental Society | ročník = 101 | číslo = 2 | rok = 1981 | strany = 133 – 144 | doi = 10.2307/601755 | issn = 0003-0279 | jazyk = po anglicky }}</ref> Stepné kone boli menšie než mnohé ťažké jazdecké plemená pestované v usadlých oblastiach, boli však odolné, dokázali si na vhodnom teréne vyhľadávať potravu a dobre znášali dlhý pohyb. Ich schopnosť pásť sa znižovala potrebu voziť všetko krmivo v zásobovacom sprievode. Nevylučovala však logistické obmedzenia. Veľké stádo potrebovalo rozsiahlu pastvu, vodu a čas na zotavenie; vyčerpaná krajina, hlboký sneh, sucho, bahno alebo nedostatok napájadiel mohli postup spomaliť rovnako ako odpor nepriateľa. Rýchlosť mongolskej armády preto nemožno vyjadriť jediným všeobecne platným počtom kilometrov za deň.<ref name="SinorWarriorsMilitary"/><ref name="PeersWarMachineMilitary"/> Jazda, lov a manipulácia so stádom boli súčasťou života pastierskych rodín od detstva. Mnohí muži preto nastupovali do služby s praktickou schopnosťou jazdiť, strieľať a orientovať sa v otvorenej krajine. Neznamená to, že každý kočovník bol bez ďalšej prípravy rovnako schopným vojakom. Kolektívny boj vyžadoval reagovať na signály, udržať rozostupy, striedať kone, ustúpiť bez rozpadu zostavy a opätovne sa zhromaždiť. Veľké spoločné poľovačky, pri ktorých jazdci obkľučovali zver a postupne sťahovali kruh, poskytovali príležitosť cvičiť koordinovaný pohyb. Mali však aj hospodársku, spoločenskú a obradnú funkciu a nemožno ich pokladať iba za vojenské manévre.<ref name="MayArtWarMilitary"/><ref name="SinorWarriorsMilitary"/> [[Súbor:DiezAlbumsMountedArchers.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.35|alt=Skupiny jazdcov strieľajúce z lukov počas boja|Stretnutie jazdeckých lukostrelcov na iluminácii ''[[Džámi at-tavárích]]'' z prvej štvrtiny 14. storočia. Dielo vzniklo približne storočie po Čingischánových výpravách a nie je priamym záznamom ich výzbroje ani taktiky; zachytáva však pretrvávajúcu predstavu pohyblivého jazdeckého boja v mongolskom prostredí.]] Náhradné kone umožňovali vysielať predvoje, hliadky a poslov ďaleko pred hlavné sily, meniť smer bez dlhého odpočinku a pokračovať v prenasledovaní protivníka. Armáda sa na pochode často rozprestierala vo viacerých súbežných prúdoch, ktoré využívali odlišné pastviny a cesty. Pred určeným cieľom sa mohli znovu sústrediť. Rozptýlenie znižovalo tlak na krajinu a sťažovalo protivníkovi odhadnúť smer hlavného úderu, nieslo však riziko, že oddelený zbor bude napadnutý skôr, než mu ostatné jednotky pomôžu. Úspech preto závisel od správneho načasovania a spoľahlivého doručovania rozkazov.<ref name="MayArtWarMilitary"/><ref name="PeersWarMachineMilitary"/> Mongoli využívali aj zimné ťaženia. Zamrznuté rieky a pevnejšia pôda mohli otvoriť trasy, ktoré boli v teplom období močaristé, a stiahnutie stád protivníka ku zimoviskám uľahčovalo ich vyhľadanie. Zima však nebola automatickou výhodou: nedostatok pastvy pod snehom a mimoriadne chladné počasie ohrozovali kone. Rozhodovanie o trase a období výpravy preto vychádzalo z miestnej znalosti riek, priesmykov, studní a sezónnych pasienkov. Pri pochode do neznámeho prostredia nadobúdali mimoriadny význam sprievodcovia a údaje získané od kupcov, vyslancov, zajatcov a prebehlíkov.<ref name="PeersWarMachineMilitary"/><ref name="MayArtWarMilitary"/> === Výzbroj a ochranné vybavenie === Najcharakteristickejšou zbraňou stepného jazdca bol [[kompozitný luk]] z dreva, rohoviny a šliach spojených lepidlom. Pri malých rozmeroch dokázal vytvoriť vysoké napätie a dal sa používať zo sedla. Výroba bola zdĺhavá a zbraň si vyžadovala ochranu pred dlhodobou vlhkosťou a poškodením spojov. Jazdec nosil luk v puzdre a šípy v tulci; ich hroty, hmotnosť a tvar sa prispôsobovali lovu, boju proti nechránenému cieľu, prenikaniu výstrojom alebo signalizácii. Tvrdenia o jednej presnej maximálnej vzdialenosti „mongolského luku“ sú zavádzajúce, pretože účinnosť závisela od konštrukcie konkrétnej zbrane, šípu, strelca, počasia a požadovanej presnosti.<ref name="PeersWarMachineMilitary"/><ref name="MayArtWarMilitary"/> Lukostreľba umožňovala napádať protivníka bez okamžitého boja zblízka, no mongolský jazdec nebol iba ľahkým lukostrelcom. K bežnej výzbroji patrila kopija alebo oštep, meč či šabľa a nôž; používali sa aj kyjaky, sekery a lasá. Výber sa líšil podľa postavenia, regiónu a úlohy. Ten istý bojovník mohol začať boj streľbou a po narušení nepriateľskej zostavy použiť kopiju alebo sečnú zbraň. Pevné rozdelenie všetkých jazdcov na výlučne „ľahkú“ a „ťažkú“ jazdu preto nevystihuje úplnú škálu výstroja, hoci lepšie chránené oddiely a družiny elity boli vhodnejšie na priamy nápor.<ref name="PeersWarMachineMilitary"/><ref name="SinorWarriorsMilitary"/> Ochranu poskytovali prešívané a kožené odevy, prilby a rozličné druhy lamelového alebo šupinového brnenia z tvrdenej kože, železa či ich kombinácie. Rozšírenie kovovej ochrany obmedzovala cena a práca potrebná na jej výrobu. Bohatí velitelia a príslušníci gardy mohli mať kvalitné kovové brnenie a ochranu koňa, zatiaľ čo chudobnejší bojovník sa spoliehal na ľahší výstroj. Výzbroj sa zároveň menila s expanziou: Mongoli získavali zbrane ako korisť, objednávali ich od podrobených remeselníkov a preberali regionálne typy z Číny, Strednej Ázie a Iránu.<ref name="AllsenMilitaryTechnology"/><ref name="PeersWarMachineMilitary"/> [[Súbor:Mongol soldiers by Rashid al-Din 1305.JPG|náhľad|vľavo|upright=1.0|alt=Iluminácia skupiny ozbrojených jazdcov s lukmi a prilbami|Mongolskí lukostrelci na iluminácii bitky pri Valijáne z rukopisu ''Džámi at-tavárích'' vyhotoveného v [[Herát]]e približne v rokoch 1430 až 1434. Napriek názvu súboru nejde o originál z roku 1305 ani o dobové zobrazenie bitky z roku 1221. Iluminácia je neskoršou predstavou o mongolských bojovníkoch a nemôže sama osebe dokazovať presnú podobu Čingischánovej výzbroje.]] Archeologické nálezy a iluminácie treba vykladať s ohľadom na miesto a datovanie. Väčšina známych perzských obrazov mongolských jazdcov pochádza zo 14. alebo 15. storočia a spája mongolské námety s umeleckými konvenciami prostredia, v ktorom vznikla. Nejde o portréty konkrétnych Čingischánových vojakov. Písomné pramene zase často opisujú nápadný alebo elitný výstroj, nie priemer celej armády. Jednotný „mongolský vojenský odev“ preto nemožno presne rekonštruovať pre všetky skupiny a roky jeho vlády.<ref name="AllsenMilitaryTechnology"/><ref name="PeersWarMachineMilitary"/> === Velenie, disciplína a komunikácia === Čingischánova reorganizácia obmedzila možnosť, aby bojovník nasledoval iba vlastného rodového vodcu. Muži boli pridelení konkrétnym veliteľom a rozkaz mal prechádzať po stupňoch od chána alebo veliteľa zboru cez tisíciny a stotiny až k desiatkam. Nižší veliteľ zodpovedal za to, že jeho skupina nastúpi, zostane pohromade a splní pridelenú úlohu. Systém nezrušil príbuzenské a osobné väzby, vytvoril však ďalšiu reťaz lojality, ktorej vrcholom bol chán.<ref name="RachewiltzMilitary"/><ref name="MayArtWarMilitary"/> Disciplína sa týkala predovšetkým správania, ktoré mohlo ohroziť celú jednotku: svojvoľného opustenia postavenia, neuposlúchnutia rozkazu, predčasného plienenia, zatajenia koristi a zanedbania stráže. Pramene pripisujú takýmto previneniam prísne tresty, ich presná podoba však nebola nevyhnutne rovnaká v každej kampani. Populárne tvrdenie, že útek jedného muža vždy automaticky viedol k poprave celej desiatky, zjednodušuje neskoršie a miestami protichodné správy. Podstatná bola kolektívna zodpovednosť a vedomie, že rozpad malej skupiny môže narušiť pohyb väčšieho útvaru.<ref name="RachewiltzMilitary"/><ref name="CarpiniMilitary"/> Rozkazy na pochode prenášali jazdeckí poslovia; v boji sa používali zástavy, štandardy, zvuk bubnov, rohov a ďalšie vopred dohodnuté signály. Ich dosah a význam záviseli od viditeľnosti, terénu a miestnej praxe. Veľký zbor nemožno riadiť ako jedinú tesnú masu, preto velitelia museli poznať plán ešte pred začiatkom stretnutia: miesto zhromaždenia, úlohu krídla, podmienky ústupu a okamih, keď sa má zapojiť záloha. Signál potom spúšťal dohodnutú činnosť, nie podrobnú improvizovanú inštrukciu pre každého vojaka.<ref name="MayArtWarMilitary"/><ref name="PeersWarMachineMilitary"/> Vyšší velitelia dostávali pri samostatných operáciách značnú voľnosť. Džebeho prenasledovanie Küčlüga, Mukhaliho vojna proti ríši [[Dynastia Ťin|Ťin]] a výprava Džebeho so Sübeetejom západne od Kaspického mora ukazujú, že zbor dokázal pokračovať bez každodenného spojenia s Čingischánom. Táto pružnosť mala hranice. Veliteľ musel zachovať pridelené jednotky, rešpektovať dynastickú hierarchiu, odovzdávať podiel koristi a po splnení úlohy sa vrátiť alebo nadviazať spojenie podľa rozkazu. Samostatné rozhodovanie teda neznamenalo politickú nezávislosť.<ref name="MayArtWarMilitary"/><ref name="JuvainiMilitary"/> Čingischán pri výbere veliteľov spájal osobnú vernosť so skúsenosťou a preukázanou schopnosťou. Medzi jeho významnými vojvodcami boli muži rozličného pôvodu, ktorí sa k nemu pripojili v odlišných etapách vzostupu. Postup nebol úplne založený na zásluhách v modernom zmysle: členovia dynastie a významných rodov mali osobitné postavenie a prístup ku zdrojom. Prijatie schopných ľudí mimo najužšieho príbuzenstva však rozšírilo okruh veliteľov a umožnilo poverovať paralelnými výpravami osoby, ktorých autorita vychádzala priamo z chánovho rozhodnutia.<ref name="RachewiltzMilitary"/><ref name="MayArtWarMilitary"/> === Prieskum, informácie a príprava ťaženia === Pred hlavným vojskom postupovali hliadky a prieskumné oddiely, ktoré vyhľadávali protivníka, vodu, pastviny, brody a vhodné táboriská. Ďalšie skupiny kryli boky a tyl. Prieskum nebol oddelenou odbornou službou v modernom zmysle; vykonávali ho vybraní jazdci, miestni sprievodcovia a predvoje. Správa sa musela dostať k veliteľovi dostatočne skoro, aby mohol zmeniť smer alebo sústrediť rozptýlené jednotky. Pri pohybe v stepi pomáhala skúsenosť s čítaním stôp, prachu, ohnísk a stavu pastvín, v horských a mestských oblastiach však Mongoli potrebovali miestnu znalosť.<ref name="PeersWarMachineMilitary"/><ref name="SinorWarriorsMilitary"/> Informácie získavali aj pred začiatkom vojny. Vyslanci a kupci prinášali poznatky o cestách, cenách, opevneniach a vzťahoch medzi vládcami; prebehlíci a podrobené elity poskytovali tlmočníkov, mapové predstavy a správy o posádkach. Počas kampane vypočúvali zajatcov a využívali nespokojnosť miestnych skupín. Rozsah takéhoto zisťovania sa nedá presne zmerať a tvrdenie o všadeprítomnej, centrálne riadenej „špionážnej sieti“ presahuje dôkazy. Pramene však opakovane ukazujú, že mongolské velenie venovalo pozornosť politickým rozporom a nepokladalo každý štát za jednotný celok.<ref name="MayArtWarMilitary"/><ref name="JuvainiMilitary"/> Diplomacia a vojenská príprava sa dopĺňali. Posolstvo požadujúce podrobenie mohlo zistiť postoj vládcu, rozdeliť jeho elitu a súčasne vytvoriť odôvodnenie ďalšieho postupu, ak boli vyslanci zadržaní alebo zabití. Ponuka priaznivejších podmienok jednej časti koalície mala oslabiť spoločný odpor, ako pri rokovaní s Kipčakmi na severnom Kaukaze. Takéto úspechy nemožno zovšeobecniť na každé stretnutie: protivníci niekedy odmietli vyjednávať, poskytli nepravdivé údaje alebo sami využili predstieraný ústup a zálohu proti Mongolom.<ref name="JuvainiMilitary"/><ref name="MayArtWarMilitary"/> Klamanie protivníka zahŕňalo zastieranie smeru pochodu, zakladanie väčšieho počtu ohňov, pohyb v širokom priestore a demonštratívne vysielanie menších oddielov. Správy o vetvách vlečených za koňmi na zväčšenie oblaku prachu alebo o figurínach na náhradných koňoch môžu zachytávať skutočné jednotlivé postupy, často však pochádzajú z neskorších rozprávaní. Nie je dôvod predpokladať, že tvorili povinnú súčasť každej bitky. Dôležitejšia bola celková neistota protivníka, ktorý nepoznal počet rozptýlených zborov ani miesto ich plánovaného spojenia.<ref name="PeersWarMachineMilitary"/><ref name="CarpiniMilitary"/> === Poľná taktika === V otvorenom boji sa mongolská jazda usilovala zachovať pohyb a prinútiť protivníka reagovať. Jazdeckí lukostrelci sa približovali na dostrel, vypúšťali šípy a opäť zväčšovali vzdialenosť. Účelom nebolo vždy okamžite spôsobiť rozhodujúce straty. Opakovaná streľba mohla narušiť zostavu, zraniť kone, vyčerpať obrancov, vyprovokovať neorganizované prenasledovanie alebo zakryť pohyb iného oddielu. Ak nepriateľ zostal pevne zoradený, veliteľ mohol útok prerušiť, obísť ho alebo čakať na priaznivejšiu situáciu.<ref name="MayArtWarMilitary"/><ref name="PeersWarMachineMilitary"/> Predstieraný ústup patril k známym stepným postupom a Mongoli ho úspešne používali. Jeho vykonanie vyžadovalo, aby ustupujúci zachovali súdržnosť a aby záloha alebo ďalšie krídlo vedeli, kam prenasledovateľa nasmerovať. Protivník, ktorý opustil výhodné postavenie, predĺžil kolónu alebo unavil kone, sa mohol dostať pod útok z viacerých strán. Nie každý mongolský ústup však bol predstieraný. Pri Parváne v roku 1221 bol zbor Šigiho Kutukua skutočne porazený a pri strete s povolžskými Bulharmi po bitke na Kalke sa podľa arabského podania stali obeťou zálohy samotní Mongoli. Automatické vysvetľovanie každého ústupu ako premyslenej pasce by znemožnilo rozlíšiť úspešný manéver od neúspechu.<ref name="JuvainiMilitary"/><ref name="MayArtWarMilitary"/> Po narušení protivníka mohli lepšie chránené skupiny zaútočiť kopijami a zbraňami na boj zblízka. Útok sa zameriaval na oslabené miesto, bok, veliteľský sprievod alebo jednotky oddelené od hlavnej zostavy. Časť vojska zostávala v zálohe, aby využila prielom alebo zabránila protiútoku. Mongolská taktika teda nestála proti sebe ako dva oddelené modely „streľba“ a „nápor“; účinok vytváralo ich poradie a spolupráca viacerých skupín.<ref name="PeersWarMachineMilitary"/><ref name="SinorWarriorsMilitary"/> [[Súbor:Mongol horsemen battle Jin mounted.jpg|náhľad|vpravo|upright=0.82|alt=Iluminácia jazdeckého boja v hornatej krajine|Boj mongolských jazdcov s vojskom ríše [[Dynastia Ťin|Ťin]] na iluminácii ''Džámi at-tavárích'' približne z rokov 1305 až 1306. Zobrazenie vzniklo niekoľko desaťročí po zániku ríše Ťin a približne osemdesiat rokov po Čingischánovej smrti; ide o neskoršie výtvarné podanie, nie o obrazový záznam konkrétnej bitky.]] Obchvat a obkľúčenie boli účinné najmä vtedy, keď mal protivník obmedzený prehľad alebo sa sústredil na jeden smer. Oddelené krídla mohli prekročiť rieku inde, obísť horský priechod alebo napadnúť zásobovaciu trasu. V prameňoch sa však výsledný pohyb často opisuje jasnejšie, než ho mohli účastníci vopred plánovať. Zložité manévre boli vystavené oneskoreniu, počasiu a nesprávnym správam. Keď sa jednotlivé časti nedokázali podporiť alebo terén obmedzil jazdu, mongolské vojsko mohlo utrpieť ťažké straty.<ref name="MayArtWarMilitary"/><ref name="PeersWarMachineMilitary"/> Terén určoval, ktoré z týchto postupov sa dali použiť. Široká step zvýhodňovala rozptýlený pohyb a streľbu zo sedla; úzke údolia, les, močiare, zavlažovacie kanály a mestské ulice pohyb obmedzovali. Mongoli sa preto pokúšali vylákať nepriateľa na otvorené priestranstvo, hľadali obchádzky alebo nasadzovali miestnu pechotu a technické jednotky. Víťazstvo pri každom stretnutí nebolo nevyhnutné: veliteľ mohol prerušiť útok, vzdialiť sa a hľadať iný smer, pokiaľ tým neohrozil hlavný cieľ výpravy.<ref name="SinorWarriorsMilitary"/><ref name="PeersWarMachineMilitary"/> Prenasledovanie malo zabrániť porazenému vojsku znovu sa zhromaždiť. Pohyblivé oddiely sledovali ustupujúcich, obsadzovali brody a napádali zásobovacie miesta. Niekedy dostali úlohu sledovať konkrétneho panovníka na mimoriadne veľkú vzdialenosť, ako Džebe a Sübeetej pri prenasledovaní chorezmského šacha Muhammada II. Takéto operácie súčasne prinášali nové informácie a otvárali ďalšie smery expanzie, no mohli vzdialiť zbor od hlavnej armády a prinútiť ho získavať zásoby prostredníctvom dohôd, dávok alebo plienenia.<ref name="JuvainiMilitary"/><ref name="MayArtWarMilitary"/> === Zásobovanie a pochod === Pohyblivý jazdec niesol časť potravy, odevu, náradia a zbraní pri sebe alebo na náhradných koňoch. Sušené mäso, mliečne výrobky a ďalšie trvanlivé potraviny znižovali závislosť od každodenného pečenia chleba a veľkého vozového konvoja. Armádu sprevádzali aj stáda oviec a iných zvierat. Predstava, že mongolské vojsko nepotrebovalo zásobovanie, je napriek tomu nesprávna. Muži museli dostávať potravu, šípy a náhradné časti výstroja; kone potrebovali pastvu a vodu; obliehacie jednotky spotrebúvali drevo, povrazy, kov a pracovnú silu.<ref name="PeersWarMachineMilitary"/><ref name="CarpiniMilitary"/> Rozdelenie na viac pochodových prúdov umožňovalo využívať širšie pásmo krajiny. Zároveň znižovalo veľkosť zásob, ktoré musel niesť každý zbor, pretože časť potravy a krmiva získaval na trase. Tento spôsob fungoval najlepšie v oblastiach s použiteľnou pastvou a známymi zdrojmi vody. V púšťach a pri dlhom obliehaní bolo potrebné pripraviť zásobovacie body, priviesť miestne zásoby alebo zmeniť smer. Prechod Čingischánovej armády cez púšť [[Kyzylkum]] v roku 1220 preto nebol dôkazom nezávislosti od logistiky, ale výsledkom zvolenej trasy, miestnych informácií a schopnosti pohybovať sa medzi vodnými zdrojmi bez veľkého odporu.<ref name="MayArtWarMilitary"/><ref name="JuvainiMilitary"/> Zásoby získané od podrobených miest a vládcov boli súčasťou vojenskej sústavy. Dobrovoľná kapitulácia mohla viesť k povinnosti odovzdať obilie, kone, dobytok, textílie a pracovnú silu; pri odpore ich armáda odoberala násilne. Takéto požiadavky prenášali náklady vojny na miestne obyvateľstvo a pri opakovanom prechode viacerých zborov mohli krajinu vyčerpať. Rabovanie síce krátkodobo nasýtilo vojsko, zároveň však ničilo zdroje potrebné na ďalší pobyt. Veliteľ preto podľa situácie rozhodoval, či má sídlo zachovať ako zásobovaciu základňu, uložiť mu dávku alebo povoliť rozsiahle plienenie.<ref name="JuvainiMilitary"/><ref name="PeersWarMachineMilitary"/> Vozy zostávali dôležité aj v armáde založenej na jazde. Prepravovali stany, zásoby panovníckej domácnosti, ťažšie náradie, korisť a osoby, ktoré necestovali na koni. Pri rýchlom prenasledovaní sa pohyblivý zbor mohol od hlavného sprievodu oddeliť, nie však natrvalo od všetkého materiálneho zázemia. S postupným zapájaním obliehacích strojov, pechoty a remeselníkov sa rozdiel medzi rýchlym jazdeckým predvojom a pomalšou hlavnou kolónou zväčšoval.<ref name="MayArtWarMilitary"/><ref name="AllsenMilitaryTechnology"/> Mongolský systém mal vlastné logistické slabiny. Množstvo náhradných koní, ktoré zvyšovalo rýchlosť menšieho zboru, mohlo pri veľkej koncentrácii rýchlo spásť okolie tábora. Dlhý dážď poškodzoval luky a menil cesty na bahno, horúčava zvyšovala spotrebu vody a tvrdá zima mohla zakryť pastvu ľadovou kôrou. Choroby ľudí a zvierat obmedzovali operácie bez ohľadu na disciplínu. Rozhodnutie rozdeliť vojsko, uzavrieť dohodu alebo obliehanie prerušiť preto často vychádzalo aj z dostupnosti potravy a krmiva, hoci naratívne pramene uprednostňujú opis bojov.<ref name="SinorWarriorsMilitary"/><ref name="PeersWarMachineMilitary"/> === Obliehanie a preberanie vojenskej techniky === Pri prvých výpravách proti opevneným sídlam ríše Západná Sia a ríše Ťin sa ukázalo, že jazda sama nedokáže spoľahlivo prekonať vysoké hradby a početnú posádku. Mongoli vedeli zablokovať prístupy, plieniť okolie a vylákať obrancov, no pri priamom útoku potrebovali rebríky, kryty, podkopy, vrhacie stroje a ľudí so stavebnými znalosťami. Neúspešný pokus zaplaviť tangutské hlavné mesto počas vojny v rokoch 1209 až 1210 ukázal riziká technických prác vedených bez dostatočnej skúsenosti. Následné kampane priniesli postupné, nie okamžité vytvorenie obliehacích kapacít.<ref name="MayArtWarMilitary"/><ref name="PeersWarMachineMilitary"/> Rozhodujúce bolo začleňovanie odborníkov z podrobených krajín. Kitanskí a čínski prebehlíci poznali opevnenia ríše Ťin, miestne stavebné postupy a obsluhu pákových vrhacích strojov. Zajatí remeselníci boli prideľovaní armáde alebo presídľovaní tam, kde ich dvor potreboval. Počas ťaženia v Strednej Ázii sa k nim pripájali ujgurskí, moslimskí a ďalší miestni technici. Vojenská technika sa tak pohybovala spolu s ľuďmi: Mongoli nepreberali iba hotový stroj, ale aj znalosti o jeho stavbe, munícii a nasadení.<ref name="AllsenMilitaryTechnology"/><ref name="MayArtWarMilitary"/> [[Súbor:Mongol siege.png|náhľad|vpravo|upright=1.35|alt=Stredoveká iluminácia obliehania mesta s lukostrelcami a vrhacím strojom|Mongolské obliehanie na iluminácii ''Džámi at-tavárích'' zo začiatku 14. storočia. V popredí je zobrazený vrhací stroj, bojovníci a obranné múry. Obraz vznikol desaťročia po Čingischánovej smrti a spája historickú pamäť s výtvarnou konvenciou ilchánovského Iránu.]] Obliehací postup závisel od sídla. Armáda mohla mesto úplne obkľúčiť, odrezať vodu a zásobovanie, postaviť násypy a kryté prístupy, podkopávať múry alebo ich ostreľovať kameňmi. Lukostrelci a kušostrelci kryli pracovné skupiny a bránili obrancom opravovať poškodenia. Drevené veže, baranidlá, rebríky a pohyblivé zásteny sa stavali z miestneho materiálu. Nie všetky zariadenia cestovali s vojskom v hotovej podobe; odborníci mohli prevážať náradie a potrebné súčasti a zvyšok vyrobiť pri cieľovom meste.<ref name="AllsenMilitaryTechnology"/><ref name="PeersWarMachineMilitary"/> V Čingischánovom období išlo najmä o pákové trebuchety poháňané skupinou ľudí a ďalšie stroje rozšírené vo východnej a strednej Ázii. Veľké trebuchety s protizávažím, známe z neskorších mongolských obliehaní na Blízkom východe a v južnej Číne, nemožno bez rozlíšenia premietať do kampaní pred rokom 1227. Podobne čínske vojská už používali strelný prach v zápalných a výbušných prostriedkoch, dôkazy však neumožňujú označiť Čingischánovu armádu za jednotne vyzbrojené „pušné“ vojsko. Prevzatie jednotlivých čínskych zbraní bolo postupné a ich opis v prameňoch nie je vždy technicky jednoznačný.<ref name="AllsenMilitaryTechnology"/><ref name="PeersWarMachineMilitary"/> [[Súbor:Siege of Khujand.jpg|náhľad|vľavo|upright=1.0|alt=Nedokončená iluminácia lukostrelcov za drevenými zástenami pred opevnením|Obliehanie [[Chudžand]]u v roku 1220 na nedokončenej perzskej maľbe z roku 1438. Útočiaci lukostrelci sú zobrazení za pohyblivými drevenými zástenami. Maľba vznikla vyše dve storočia po udalosti, a preto dokladá jej neskoršiu obrazovú tradíciu, nie presnú podobu zariadení použitých v roku 1220.]] Obyvatelia dobytých miest boli nútení vykonávať zemné práce, prenášať materiál a zúčastňovať sa na ďalších obliehaniach. Takéto nasadenie šetrilo vlastných bojovníkov, dopĺňalo chýbajúcu pracovnú silu a súčasne oddeľovalo potenciálne bojaschopných mužov od ich obce. Pramene niekedy tvrdia, že zajatcov hnali pred útočníkmi ako ľudský štít. Používanie nútených pracovných a pomocných oddielov je dobre doložené, presný priebeh každej epizódy a počty nasadených ľudí však zostávajú neisté.<ref name="JuvainiMilitary"/><ref name="PeersWarMachineMilitary"/> Príklady zo Strednej Ázie ukazujú rozdielnosť obliehaní. Otrar odolával niekoľko mesiacov, pretože mal pripravenú posádku a citadelu; Buchara otvorila brány po odchode väčšiny poľného vojska, ale obrancovia citadely pokračovali v boji; Samarkand mal rozsiahle opevnenie, no jeho nesúrodá posádka sa rozpadla; pri Chudžande sa Timur Malik bránil z opevneného ostrova a využíval rieku; Gurgandž prinútil útočníkov bojovať v husto zastavanom a zavlažovanom prostredí. Neexistovala teda jediná „mongolská metóda“ dobytia mesta. Velenie kombinovalo technické prostriedky, rokovanie, blokádu, útok a využívanie sporov medzi obrancami.<ref name="JuvainiMilitary"/><ref name="MayArtWarMilitary"/> Rozvoj obliehacieho vojska menil aj logistiku a zloženie armády. Technici, pechota, pracovné oddiely a materiál sa pohybovali pomalšie než ľahký jazdecký zbor. Čingischán preto mohol vyslať jazdu obísť mesto, prenasledovať poľné vojsko alebo obsadiť okolie, kým iná skupina pokračovala v blokáde. V severnej Číne ponechal rozsiahlu časť takýchto operácií Mukhaliho regionálnej armáde. Schopnosť oddeliť rýchlu operačnú jazdu od síl určených na obliehanie bola rovnako dôležitá ako samotné stroje.<ref name="AllsenMilitaryTechnology"/><ref name="MayArtWarMilitary"/> === Kapitulácia, psychologický nátlak a násilie === Mongolské velenie často vyzývalo mesto alebo vládcu na podrobenie ešte pred útokom. Požadovalo otvorenie brán, odovzdanie zásob, rukojemníkov, vojakov alebo pracovníkov a prijatie mongolského poverenca. Včasná kapitulácia mohla zachovať miestnu správu a väčšinu obyvateľstva, hoci znamenala dávky, odvody a stratu politickej samostatnosti. Odpor, zabitie vyslancov, neskoršia vzbura alebo smrť člena panovníckej rodiny zvyšovali pravdepodobnosť hromadných popráv, zotročenia a ničenia. Nešlo však o právne pravidlo uplatnené pri každom sídle rovnakým spôsobom.<ref name="JuvainiMilitary"/><ref name="MayArtWarMilitary"/> Povesť tvrdých odvetných opatrení mala vojenskú funkciu. Správy utečencov a vyslancov mohli presvedčiť ďalšie mesto, že odpor je beznádejný, a umožniť armáde pokračovať bez zdĺhavého obliehania. Mongoli túto povesť posilňovali šírením správ o osude odporujúcich sídiel a odovzdávaním požiadaviek, ktoré spájali poslušnosť s možnosťou prežitia. Zastrašovanie však nebolo úplne kontrolovateľným nástrojom. Mohlo protivníka prinútiť kapitulovať, ale aj presvedčiť obrancov, že po zložení zbraní nemajú čo získať. Výsledok závisel od dôveryhodnosti ponuky, miestnej politiky a skúsenosti s predchádzajúcimi mongolskými zásahmi.<ref name="MayArtWarMilitary"/><ref name="JuvainiMilitary"/> Rozsiahle násilie pri dobývaní Chorezmskej ríše je doložené viacerými prameňmi, ich číselné údaje však nemožno preberať doslovne. Počty státisícov alebo miliónov zabitých v jednom meste prekračujú pravdepodobnú veľkosť dobového obyvateľstva a často vznikli násobením údajného počtu obetí pridelených každému vojakovi. Kritika týchto čísel neznižuje skutočný rozsah zabíjania, nútených presunov a hospodárskeho rozvratu. Oddeľuje doložený jav od literárnych čísiel, ktorými kronikári vyjadrovali úplnosť katastrofy.<ref name="SmithManpowerMilitary"/><ref name="SverdrupNumbersMilitary"/> Zaobchádzanie s obyvateľmi malo aj praktický výberový rozmer. Remeselníci, pisári, lekári, tlmočníci a vojenskí technici mohli byť vyňatí z hromadnej odvety a pridelení dvoru alebo jednotkám. Bojaschopní muži mohli byť popravení, odzbrojení alebo zaradení do pomocných oddielov; ženy a deti mohli byť zotročené a rozdelené ako korisť. Zachovanie odborníka nebolo prejavom všeobecnej ochrany civilistov, ale súčasťou využívania ľudských zdrojov dobytej krajiny. Rozhodnutia sa líšili podľa veliteľa, fázy vojny a potreby armády.<ref name="JuvainiMilitary"/><ref name="AllsenMilitaryTechnology"/> Pojem [[psychologická vojna]] môže vystihnúť zámer ovplyvniť rozhodovanie protivníka, ak sa nepoužíva ako vysvetlenie všetkého násilia. Niektoré masakry boli plánovanou odvetou alebo varovaním, iné súviseli s pouličným bojom, stratou kontroly po útoku, rozdeľovaním koristi alebo osobnou pomstou za smrť príbuzného. Stredoveké pramene navyše usporadúvali udalosti tak, aby zdôraznili nevyhnutnosť víťazstva alebo boží trest. Pri jednotlivých prípadoch preto treba odlišovať bezpečne doložený výsledok od motívu, ktorý kronikár pripísal Čingischánovi alebo jeho veliteľom.<ref name="JuvainiMilitary"/><ref name="MayArtWarMilitary"/> === Prednosti a obmedzenia vojenského systému === Účinnosť Čingischánovho vojska vyplývala zo spojenia viacerých prvkov. Desiatková organizácia poskytovala rámec mobilizácie; náhradné kone zvyšovali pohyblivosť; jazdecký výcvik umožňoval boj na rozsiahlom priestore; stupňovité velenie a vopred dohodnuté úlohy podporovali koordináciu; prieskum a diplomacia znižovali neistotu; preberanie odborníkov rozšírilo schopnosť dobývať mestá. Žiadny z týchto prvkov nebol sám osebe úplne nový a viaceré poznali aj staršie stepné ríše. Osobitný význam nadobudli rozsahom, v akom ich Čingischán uplatnil na politicky zjednotenú step a následne dopĺňal zdrojmi podrobených krajín.<ref name="SinorWarriorsMilitary"/><ref name="MayArtWarMilitary"/><ref name="AllsenMilitaryTechnology"/> Systém nebol nezávislý od konkrétnych ľudí. Samostatne operujúce zbory potrebovali skúsených veliteľov, ktorí dokázali vyhodnotiť neúplné správy a zároveň zachovať dôveru chána. Jednotky z rozličných spoločenstiev museli prijímať spoločnú reťaz velenia a očakávať spravodlivý podiel na koristi. Vnútorný spor medzi členmi dynastie, strata autority alebo nesprávne načasovanie mohli koordináciu narušiť. Vojenská sústava bola preto prepojená s Čingischánovou schopnosťou odmeňovať, trestať a sprostredkovať medzi elitami.<ref name="RachewiltzMilitary"/><ref name="MayArtWarMilitary"/> Ani pohyblivosť neodstraňovala geografické hranice. Jazdecká armáda potrebovala pastviny a pri dlhom pobyte vyčerpávala okolie; opevnené mestá si vyžadovali pomalšie technické jednotky; hory, lesy, riečne delty a zavlažované polia obmedzovali manéver. Nepriateľ, ktorý udržal súdržnú zostavu, chránil zásoby a odmietol neorganizované prenasledovanie, mohol Mongolom spôsobiť porážku. Čingischánove vojská sa z neúspechov učili a často zmenili smer alebo prostriedky, neboli však vojensky neporaziteľné.<ref name="PeersWarMachineMilitary"/><ref name="SinorWarriorsMilitary"/> Mnohé schopnosti spájané so „mongolskou armádou“ sa naplno rozvinuli až po Čingischánovej smrti. Pravidelnejšie poštové stanice uľahčili ríšsku komunikáciu za Ogotaja, rozsiahle sčítania poskytli presnejšie údaje o zdrojoch a neskoršie armády používali špecializované čínske, moslimské a ďalšie obliehacie zbory vo väčšom rozsahu. Výpravy do Európy, na Blízky východ, do južnej Číny, Kórey, Japonska a juhovýchodnej Ázie prebiehali v odlišnom prostredí a pod vedením ďalších generácií. Nemožno ich všetky vysvetľovať ako nemenné vykonávanie Čingischánovho osobného plánu.<ref name="AllsenMilitaryTechnology"/><ref name="MayArtWarMilitary"/> Čingischánov prínos spočíval predovšetkým v tom, že vytvoril politické a veliteľské podmienky, v ktorých sa stepná jazdecká tradícia mohla spojiť s ľudskými a technickými zdrojmi veľkej ríše. Armáda sa počas jeho vlády menila: vo vojnách o zjednotenie stepi bola prevažne jazdeckým zväzom, pri útokoch na ríše Západná Sia a Ťin sa učila dlhodobému obliehaniu a v Strednej Ázii už koordinovala jazdu, pomocné oddiely, technikov a správne zabezpečenie na vzdialenosť tisícov kilometrov. Práve táto schopnosť prispôsobovať organizáciu novému prostrediu je presnejším vysvetlením jej úspechov než predstava jedinej tajnej taktiky alebo trvalej početnej prevahy.<ref name="MayArtWarMilitary"/><ref name="AllsenMilitaryTechnology"/><ref name="SverdrupNumbersMilitary"/> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Mongolská ríša]] * [[Tímúr]] * [[Tímúrovská ríša]] == Iné projekty == {{Projekt|q=Džingischán|commonscat=Genghis Khan}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 1162]] [[Kategória:Úmrtia v 1227]] [[Kategória:Vládcovia Mongolska]] [[Kategória:Osobnosti na čínskych poštových známkach]] eozma13ezri0at1dzejvzygs0fqi2rv 8371199 8371194 2026-09-20T09:33:32Z ~2026-44540-38 302779 8371199 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Čingischán |titul = [[Kagan|veľký chán]] [[Mongolská ríša|Mongolskej ríše]] |obrázok = YuanEmperorAlbumGenghisPortrait.jpg |popis obrázku = Portrét zo 14. storočia, tradične pokladaný za kópiu predlohy z roku 1278; [[Národné palácové múzeum]], [[Tchaj-pej]] |panovanie = [[1206]] – august [[1227]] |korunovácia = <!-- Titul prijal na kurultaji; nešlo o korunováciu v európskom zmysle --> |pôvodné meno = Temüdžin (<span lang="mn-Mong">ᠲᠡᠮᠦᠵᠢᠨ</span>) |obrázok erbu = <!-- Neuvádzať; európsky typ panovníckeho erbu nemal --> |ostatné tituly = |dátum narodenia = asi [[1162]] (uvádza sa aj [[1155]] alebo [[1167]]) |miesto narodenia = Delüün Boldog pri rieke [[Onon (rieka)|Onon]], oblasť pohoria [[Chentej]] (presná poloha sporná) |dátum úmrtia = [[18. august|18.]] alebo [[25. august]] [[1227]] |miesto úmrtia = [[Sing-čching (prefektúra)|Sing-čching]], [[Západná Sia]] |miesto pochovania = neznáme; pravdepodobne v oblasti hory [[Burchan Chaldun]] v pohorí Chentej |vierovyznanie = mongolské tradičné náboženstvo ([[Šamanizmus|šamanizmus]], úcta k [[Tengri]]) |predchodca = novovytvorený titul |regent = |nástupca = [[Tolujchán|Toluj]] (regent do roku [[1229]])<br />[[Ogotaj]] (veľký chán od roku 1229) |manželka = [[Börte]] (hlavná manželka)<br />a ďalšie manželky |potomstvo = [[Džuči]]<br />[[Čagataj]]<br />[[Ogotaj]]<br />[[Tolujchán|Toluj]]<br />a ďalšie deti |dynastia = [[Bordžiginovci|Bordžigin]] |otec = [[Jesügej]] |matka = [[Hö’elün]] |portál1 = |portál2 = }} '''Čingischán''' ({{audio|Genghis Khan.ogg|mongolská výslovnosť}}; {{V jazyku|mon|Чингис хаан}}, klasickým mongolským písmom ᠴᠢᠩᠭᠢᠰ ᠬᠠᠭᠠᠨ; v staršom slovenskom prepise aj '''Džingischán'''<ref name="Rumanek1996">{{Citácia periodika | priezvisko = Rumánek | meno = Ivan | titul = Pravopis a používanie ázijských slov v slovenčine (I) | periodikum = Slovenská reč | miesto = Bratislava | vydavateľ = Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV | rok = 1996 | ročník = 61 | číslo = 1 | strany = 23–29 | url = https://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1996/1/sr1996-1-lq.pdf#page=27 | issn = 1338-4279}}, pozri najmä s. 29.</ref>), rodným menom '''Temüdžin''' ({{V jazyku|mon|Тэмүжин}}; pravdepodobne [[1162]] – [[18. august|18.]] alebo [[25. august|25. augusta]] [[1227]]), bol mongolský panovník a vojvodca, zakladateľ a prvý [[Kagan|veľký chán]] [[Mongolská ríša|Mongolskej ríše]], ktorej vládol od roku [[1206]] do svojej smrti. Rok ani presné miesto jeho narodenia nie sú spoľahlivo doložené. Moderní bádatelia najčastejšie prijímajú rok 1162 a lokalitu Delüün Boldog pri hornom toku rieky [[Onon (rieka)|Onon]], jej presná poloha však zostáva sporná; v prameňoch a odbornej literatúre sa objavujú aj roky 1155 a 1167.<ref name="narodenie">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | prekladatelia = Thomas Nivison Haining | miesto = Oxford | vydavateľ = Blackwell | rok = 1991 | strany = 14–19 | isbn = 978-0-631-16785-3 | jazyk = angličtina}}; {{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongol Empire | miesto = Edinburgh | vydavateľ = Edinburgh University Press | rok = 2018 | strany = 20–22 | isbn = 978-0-7486-4237-3 | jazyk = angličtina}}; {{Citácia knihy | priezvisko = Atwood | meno = Christopher P. | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire | miesto = New York | vydavateľ = Facts On File | rok = 2004 | strany = 97 | isbn = 978-0-8160-4671-3 | jazyk = angličtina}}</ref> V roku 1206 bol na [[kurultaj]]i vyhlásený za zvrchovaného vládcu Mongolov a prijal titul Čingischán, ktorého pôvodný význam a etymológia nie sú jednoznačne objasnené.<ref name="vzostup_titul">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | prekladatelia = Thomas Nivison Haining | miesto = Oxford | vydavateľ = Blackwell | rok = 1991 | strany = 20–94 | isbn = 978-0-631-16785-3 | jazyk = angličtina}}; {{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongol Empire | miesto = Edinburgh | vydavateľ = Edinburgh University Press | rok = 2018 | strany = 20–41 | isbn = 978-0-7486-4237-3 | jazyk = angličtina}}</ref> Položil politické a vojenské základy ríše, ktorá sa za jeho nástupcov rozšírila na najväčšiu súvislú suchozemskú ríšu v zaznamenaných dejinách.<ref name="rozsah_rise">{{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongol Empire | miesto = Edinburgh | vydavateľ = Edinburgh University Press | rok = 2018 | strany = 1–2, 94–99 | isbn = 978-0-7486-4237-3 | jazyk = angličtina}}; {{Citácia knihy | priezvisko = Atwood | meno = Christopher P. | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire | miesto = New York | vydavateľ = Facts On File | rok = 2004 | strany = 369 | isbn = 978-0-8160-4671-3 | jazyk = angličtina}}</ref> Temüdžin pochádzal z rodu [[Bordžiginovci|Bordžiginovcov]] a bol synom stepného predáka [[Jesügej]]a a jeho manželky [[Hö’elün]]. Po otcovej smrti stratila jeho rodina ochranu Jesügejových stúpencov a ocitla sa na okraji stepnej spoločnosti. Temüdžin si postupne vybudoval vlastnú družinu stúpencov; pri svojom vzostupe využíval sobášne väzby, osobnú vernosť, rokovania aj vojenskú silu. Významnú úlohu zohral jeho sobáš s [[Börte]], ako aj meniace sa spojenectvá s kerejitským vládcom [[Togril]]om a Temüdžinovým niekdajším spojencom a neskorším súperom Džamuchom. Na prelome 12. a 13. storočia porazil alebo začlenil do svojho zväzu Tatárov, Merkitov, Kerejitov, Najmanov a ďalšie skupiny, čím odstránil najvýznamnejších súperov o nadvládu nad mongolskou stepou.<ref name="vzostup_titul"/> Po roku 1206 preusporiadal podrobené obyvateľstvo do vojensko-správnych jednotiek založených na desiatkovej sústave. Príslušníkov porazených skupín začleňoval do nových oddielov, čím oslaboval staršie rodové a kmeňové väzby a nahrádzal ich priamou povinnosťou voči panovníkovi. Rozšíril svoju osobnú gardu, nazývanú ''kešik'', a viaceré veliteľské a správne funkcie zveroval osvedčeným stúpencom na základe ich lojality a schopností, hoci pôvod a postavenie rodovej aristokracie naďalej zostávali dôležité. Na zapisovanie mongolčiny a potreby správy prevzal [[Staré ujgurské písmo|ujgurské písmo]] a pri budovaní štátu využíval pisárov, správcov, remeselníkov, obchodníkov a vojenských odborníkov pochádzajúcich z rozličných podrobených oblastí.<ref name="reformy">{{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongol Empire | miesto = Edinburgh | vydavateľ = Edinburgh University Press | rok = 2018 | strany = 39–41, 76–78 | isbn = 978-0-7486-4237-3 | jazyk = angličtina}}; {{Citácia knihy | priezvisko = Atwood | meno = Christopher P. | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire | miesto = New York | vydavateľ = Facts On File | rok = 2004 | strany = 297, 505–506 | isbn = 978-0-8160-4671-3 | jazyk = angličtina}}; {{Citácia knihy | priezvisko = Biran | meno = Michal | titul = Chinggis Khan | miesto = Oxford | vydavateľ = Oneworld | rok = 2007 | strany = 42–44, 70–73 | isbn = 978-1-85168-502-8 | jazyk = angličtina}}</ref> Po upevnení moci v stepi obrátil Čingischán pozornosť na susedné usadené štáty. Po sérii výprav prinútil tangutskú ríšu [[Západná Sia]] uznať mongolskú nadradenosť a v roku [[1211]] začal rozsiahlu vojnu proti džürčenskej [[Dynastia Ťin (1115 – 1234)|ríši Ťin]] v severnej Číne. Mongolské vojská v roku [[1215]] dobyli jej hlavné mesto Čung-tu na území dnešného [[Peking]]u, vojna s ríšou Ťin však pokračovala aj po Čingischánovej smrti a skončila sa až v roku [[1234]].<ref name="cina">{{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongol Empire | miesto = Edinburgh | vydavateľ = Edinburgh University Press | rok = 2018 | strany = 44–55 | isbn = 978-0-7486-4237-3 | jazyk = angličtina}}; {{Citácia knihy | priezvisko = Atwood | meno = Christopher P. | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire | miesto = New York | vydavateľ = Facts On File | rok = 2004 | strany = 275–277, 590–591 | isbn = 978-0-8160-4671-3 | jazyk = angličtina}}</ref> V roku [[1218]] jeho vojvodca [[Džebe]] zvrhol vládu karachitanského panovníka Kučlüga, čím Mongoli získali kontrolu nad územím bývalej Karachitanskej ríše. Po zadržaní a usmrtení členov mongolskej obchodnej karavány v [[Otrar]]e a následnom zabití jedného z Čingischánových vyslancov začal v roku [[1219]] vojnu proti [[Chórezmská ríša|Chórezmskej ríši]]. Počas ťaženia v rokoch 1219 – 1221 Mongoli dobyli [[Buchara|Bucharu]], [[Samarkand]] a ďalšie mestá, rozvrátili chórezmský štát a spustošili rozsiahle časti [[Transoxiana|Transoxiany]] a [[Chorásán]]u. Čingischánovi vojvodcovia Džebe a [[Sübeetej]] následne prenikli cez Irán a [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]] do čiernomorsko-kaspickej stepi, kde v roku [[1223]] porazili spojené vojsko [[Kumáni|Kumánov]] a ruských kniežat v [[Bitka na rieke Kalke|bitke na rieke Kalke]].<ref name="zapadne_tazenie">{{Citácia knihy | priezvisko = Jackson | meno = Peter | titul = The Mongols and the Islamic World: From Conquest to Conversion | miesto = New Haven | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2017 | strany = 71–89 | isbn = 978-0-300-12533-7 | jazyk = angličtina}}; {{Citácia knihy | priezvisko = Atwood | meno = Christopher P. | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire | miesto = New York | vydavateľ = Facts On File | rok = 2004 | strany = 307–308, 431, 446 | isbn = 978-0-8160-4671-3 | jazyk = angličtina}}</ref> Mongolské vojská využívali vysokú pohyblivosť jazdectva, dôsledný prieskum, koordinované velenie, predstierané ústupy a obliehacích odborníkov prevzatých z podrobených krajín. Výboje však sprevádzali aj masakry, nútené presuny obyvateľstva, zotročovanie a ničenie miest, najmä v oblastiach, ktoré kládli odpor. Presný počet obetí nemožno spoľahlivo určiť, pretože číselné údaje stredovekých kronikárov bývali neúplné, zveličené alebo založené na literárnych konvenciách.<ref name="vojenstvo_nasilie">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | prekladatelia = Thomas Nivison Haining | miesto = Oxford | vydavateľ = Blackwell | rok = 1991 | strany = 169–174, 198–213 | isbn = 978-0-631-16785-3 | jazyk = angličtina}}; {{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongol Empire | miesto = Edinburgh | vydavateľ = Edinburgh University Press | rok = 2018 | strany = 76–87 | isbn = 978-0-7486-4237-3 | jazyk = angličtina}}; {{Citácia knihy | priezvisko = Atwood | meno = Christopher P. | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire | miesto = New York | vydavateľ = Facts On File | rok = 2004 | strany = 307–308, 344 | isbn = 978-0-8160-4671-3 | jazyk = angličtina}}</ref> V roku [[1226]] začal Čingischán nové ťaženie proti ríši Západná Sia. Počas výpravy 18. alebo 25. augusta 1227 zomrel, ešte pred konečným zánikom tangutského štátu. Príčina jeho smrti nie je spoľahlivo známa; neskoršie pramene uvádzajú chorobu, následky pádu z koňa, zranenie aj ďalšie navzájom si odporujúce vysvetlenia. Neznáme zostáva aj miesto jeho hrobu, ktoré mongolská tradícia spája s posvätnou krajinou v okolí pohoria [[Burchan Chaldun]] v oblasti [[Chentej]]a. Po jeho smrti dočasne spravoval ríšu jeho najmladší syn [[Tolujchán|Toluj]]. V roku [[1229]] bol na kurultaji zvolený za veľkého chána [[Ogotaj]], ktorého Čingischán ešte za svojho života určil za nástupcu.<ref name="smrt_nastupnictvo">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | prekladatelia = Thomas Nivison Haining | miesto = Oxford | vydavateľ = Blackwell | rok = 1991 | strany = 141–144 | isbn = 978-0-631-16785-3 | jazyk = angličtina}}; {{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongol Empire | miesto = Edinburgh | vydavateľ = Edinburgh University Press | rok = 2018 | strany = 65–71, 94–99 | isbn = 978-0-7486-4237-3 | jazyk = angličtina}}; {{Citácia knihy | priezvisko = Atwood | meno = Christopher P. | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire | miesto = New York | vydavateľ = Facts On File | rok = 2004 | strany = 163 | isbn = 978-0-8160-4671-3 | jazyk = angličtina}}</ref> Vojenské a správne usporiadanie vytvorené počas jeho vlády umožnilo jeho nástupcom pokračovať v územnej expanzii a pôvod od Čingischána zostal počas nasledujúcich storočí významným zdrojom dynastickej legitimity vo veľkej časti Eurázie. Mongolská ríša za jeho potomkov prepojila dovtedy oddelené oblasti, podporila diaľkový obchod a pohyb vyslancov, remeselníkov, technológií a poznatkov, jej vznik však zároveň sprevádzali rozsiahle populačné straty a hospodárske i kultúrne škody v severnej Číne, strednej Ázii a Iráne. Čingischán preto zanechal rozdielne historické obrazy: v súčasnom [[Mongolsko|Mongolsku]] patrí k ústredným symbolom štátnosti a národnej identity, zatiaľ čo v mnohých oblastiach zasiahnutých jeho výbojmi je jeho pamiatka spojená predovšetkým s vojnou a ničením.<ref name="odkaz">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | prekladatelia = Thomas Nivison Haining | miesto = Oxford | vydavateľ = Blackwell | rok = 1991 | strany = 198–213 | isbn = 978-0-631-16785-3 | jazyk = angličtina}}; {{Citácia knihy | priezvisko = Biran | meno = Michal | titul = Chinggis Khan | miesto = Oxford | vydavateľ = Oneworld | rok = 2007 | strany = 121–158 | isbn = 978-1-85168-502-8 | jazyk = angličtina}}; {{Citácia knihy | priezvisko = Atwood | meno = Christopher P. | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire | miesto = New York | vydavateľ = Facts On File | rok = 2004 | strany = 369 | isbn = 978-0-8160-4671-3 | jazyk = angličtina}}</ref> == Pôvod a raný život == === Pramene a chronológia === [[Súbor:Jame' al-Tavarikh (Compendium of Chronicles) manuscript by Rashid al-Din Fazlullah, Iran, early 15th century AD, ink, watercolour, and gold on paper - Aga Khan Museum - Toronto, Canada - DSC06735.jpg|náhľad|List z rukopisu ''Džámi at-tavárích'' od [[Rášid ad-Dín|Rášida ad-Dína]]. Toto dielo zo začiatku 14. storočia patrí popri mongolských a čínskych kronikách k hlavným písomným prameňom o Čingischánovom živote.]] Rekonštrukciu Temüdžinovho pôvodu a mladosti sťažuje povaha zachovaných prameňov. Najpodrobnejším rozprávaním o tomto období je anonymná ''[[Tajná história Mongolov]]'' ({{V jazyku|mon|Монголын нууц товчоо}} – ''Mongolyn nuuc tovčoo''), dvorská kronika spájajúca historické podanie, rodovú tradíciu, epickú poéziu a folklórne motívy. Jej presný čas vzniku nie je ustálený. Záverečný záznam uvádza iba rok Myši bez určenia dvanásťročného cyklu; v odbornej literatúre sa preto uvažovalo najmä o rokoch 1228, 1240, 1252 a 1264. Text sa navyše nezachoval v pôvodnom rukopise, ale predovšetkým v neskoršom prepise mongolského znenia čínskymi znakmi, ktorý vznikol na začiatku vlády [[Dynastia Ming|dynastie Ming]].<ref name="RachewiltzSHM">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | miesto = Leiden; Boston | vydavateľ = Brill | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | strany = xxvi – lxx; §§ 1 – 116 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref name="AtwoodDate">{{Citácia periodika | priezvisko = Atwood | meno = Christopher P. | titul = The Date of the “Secret History of the Mongols” Reconsidered | periodikum = Journal of Song-Yuan Studies | ročník = 37 | rok = 2007 | strany = 1 – 48 | jazyk = po anglicky}}</ref> Ďalšiu tradíciu zachovali perzské a čínske diela, najmä Rášid ad-Dínov súbor kroník ''Džámi at-tavárích'', ''Šeng-wu čchin-čeng lu'' a oficiálne ''[[Dejiny dynastie Jüan|Dejiny Jüanu]]''. Ich autori mohli čerpať z dnes strateného mongolského diela ''Altan debter'' („Zlatá kniha“) a z informácií uchovávaných na panovníckych dvoroch. Jednotlivé pramene sa však odlišujú v chronológii aj v podaní udalostí. Oficiálna historiografia niektoré epizódy nepriaznivé pre povesť zakladateľa dynastie vynechala, zatiaľ čo ''Tajná história'' zachovala aj jeho rodinné konflikty, zajatie a porážky. Údaje o mladosti preto nemožno pokladať za rovnako spoľahlivé vo všetkých podrobnostiach; vierohodnejšie je základné poradie udalostí než presné dátumy, počty bojovníkov alebo doslovné prejavy pripisované jednotlivým osobám.<ref name="Ratchnevsky">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | miesto = Oxford; Cambridge, Massachusetts | vydavateľ = Blackwell | rok = 1991 | isbn = 978-0-631-16785-3 | strany = xiii – xvii, 1 – 41 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref name="Morgan">{{Citácia knihy | priezvisko = Morgan | meno = David | titul = The Mongols | miesto = Oxford | vydavateľ = Basil Blackwell | rok = 1986 | isbn = 978-0-631-17563-6 | strany = 4 – 21 | jazyk = po anglicky}}</ref> Pomenovanie „Mongoli“ v 12. storočí ešte nezahŕňalo všetko kočovné obyvateľstvo [[Mongolská plošina|Mongolskej plošiny]]. Označovalo užšie spoločenstvo rodov a skupín žijúcich najmä v povodí riek [[Onon]], [[Kerulen]] a [[Túl (rieka)|Túl]]. V susedstve žili ďalšie politicky samostatné spoločenstvá, napríklad [[Kereiti]], [[Naimani]], [[Merkiti]], [[Tatári (etnikum)|Tatári]] a [[Ongirati]]. Ich príslušnosť nebola nemenná: skupiny sa rozdeľovali, spájali a prijímali mená úspešných zväzov. Neskoršie používanie mena Mongoli pre obyvateľstvo Čingischánovej ríše preto nemožno bez rozlíšenia prenášať do obdobia jeho narodenia.<ref name="May">{{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongol Empire | miesto = Edinburgh | vydavateľ = Edinburgh University Press | rok = 2018 | isbn = 978-0-7486-4237-3 | strany = 1 – 26 | jazyk = po anglicky}}</ref> === Rodový pôvod a narodenie === [[Súbor:OnonRiver.jpg|náhľad|[[Onon]], v ktorého povodí sa podľa mongolskej tradície Temüdžin narodil a prežil časť detstva. Presná poloha rodiska Delüün Boldog zostáva sporná.]] Temüdžin patril po otcovi k rodu [[Bordžiginovci|Bordžiginovcov]], presnejšie k jeho vetve Kijat. Rodová genealógia v ''Tajnej histórii'' odvodzuje jeho pôvod od legendárnych predkov Börte Čino a Qo’ai Maral a cez Bodončara Münchaga ho spája s Chabul-chánom, ktorý v 12. storočí stál na čele významného mongolského zväzu. Najstaršia časť rodokmeňa má mytologický charakter, no väzba na Chabulovu dynastickú líniu vyjadruje postavenie Temüdžinovej rodiny medzi stepnou aristokraciou. Jeho otec [[Jesügej]] nosil čestné označenie ''baatur'' („hrdina“, „udatný bojovník“) a viedol vlastnú družinu a okruh závislých domácností. Pramene ho však nepredstavujú ako nesporného panovníka všetkých Mongolov; jeho moc bola osobná a závisela od príbuzenských zväzkov, priazne stúpencov a dočasných spojenectiev.<ref name="AtwoodEncy">{{Citácia knihy | priezvisko = Atwood | meno = Christopher P. | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire | miesto = New York | vydavateľ = Facts On File | rok = 2004 | isbn = 978-0-8160-4671-3 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref name="Ratchnevsky" /> Temüdžinovou matkou bola [[Hö'elün]] z vetvy Olchonud, príbuznej s Ongiratmi. Podľa ''Tajnej histórie'' ju Jesügej s dvoma bratmi uniesol Merkitovi Čiledüovi, keď si ju Čiledü odvádzal ako nevestu. Táto udalosť nebola iba rodinnou epizódou: v prameňoch vytvorila príčinnú súvislosť s neskorším útokom Merkitov na Temüdžinovu domácnosť. Hö'elün sa stala Jesügejovou hlavnou manželkou a v jeho domácnosti mala vyššie postavenie než vedľajšia manželka Sočigel.<ref name="Broadbridge">{{Citácia knihy | priezvisko = Broadbridge | meno = Anne F. | titul = Women and the Making of the Mongol Empire | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2018 | isbn = 978-1-108-44100-1 | strany = 43 – 72 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref name="RachewiltzSHM" /> Rok Temüdžinovho narodenia nemožno určiť s istotou. V prameňoch a modernej literatúre sa objavujú najmä roky 1155, 1162 a 1167; najčastejšie sa používa rok 1162, ktorý prijala aj moderná mongolská tradícia. ''Tajná história'' umiestňuje narodenie do lokality Delüün Boldog na hornom toku Ononu. Tá sa zvyčajne hľadá v dnešnej provincii [[Chentejský ajmag|Chentej]] v Mongolsku, predovšetkým v okolí Dadalu, navrhnutá však bola aj poloha severnejšie na území dnešného [[Buriatsko|Buriatska]]. Bez jednoznačného archeologického alebo textového dokladu nemožno spor rozhodnúť.<ref name="Ratchnevsky" /><ref name="AtwoodEncy" /> Podľa mongolskej tradície dostal meno podľa tatárskeho zajatca Temüdžina Ügeho, ktorého Jesügej priviedol v čase synovho narodenia. Neskoršie pokusy vykladať meno zo slova označujúceho železo alebo kováča nie sú všeobecne prijaté a jeho presná etymológia zostáva sporná. ''Tajná história'' ďalej uvádza, že novorodenec zvieral v pravej ruke zrazeninu krvi veľkú ako hánka. Ide o folklórny motív, ktorý v rozprávaní predznamenáva jeho budúcu dráhu bojovníka, nie o nezávisle overiteľnú správu o pôrode.<ref name="RachewiltzSHM" /><ref name="Ratchnevsky" /> Jesügej a Hö'elün mali štyroch synov — Temüdžina, Chasara, Chačiuna a Temügeho — a dcéru Temülün. Temüdžin bol najstarším synom hlavnej manželky, zatiaľ čo Begter bol najstarším synom vedľajšej manželky Sočigel; jej druhým synom bol Belgütei. Rozdielne postavenie matiek aj vek synov mali význam pri rozdeľovaní potravy, určovaní autority v domácnosti a neskôr pri otázkach nástupníctva.<ref name="RachewiltzSHM" /><ref name="Broadbridge" /> === Smrť Jesügeja a opustenie rodiny === Keď mal Temüdžin podľa ''Tajnej histórie'' deväť rokov, Jesügej ho vzal na cestu k Olchonudom, medzi ktorými mu chcel nájsť manželku. Cestou stretli ongiratského náčelníka Dei Sečena. Ten ponúkol Temüdžinovi svoju približne desaťročnú dcéru [[Börte]] a obe rodiny uzavreli dohodu o budúcom sobáši. Temüdžin zostal v domácnosti budúceho svokra, kde mal stráviť čas pred uzavretím manželstva a zároveň svojou prácou prispievať hostiteľskej rodine. Takýto pobyt upevňoval vzťah medzi rodinami nevesty a ženícha a neznamenal, že manželstvo bolo v tom čase už zavŕšené.<ref name="RachewiltzSHM" /><ref name="Ratchnevsky" /> Na spiatočnej ceste sa Jesügej zastavil pri hodujúcej skupine Tatárov. Tí ho podľa kroniky spoznali ako niekdajšieho nepriateľa a tajne mu primiešali jed do jedla. Chorý Jesügej sa po troch dňoch vrátil do svojho tábora, požiadal príbuzného Mönglika, aby priviedol Temüdžina späť a postaral sa o domácnosť, a krátko nato zomrel. Rozprávanie o otrave nemožno overiť z nezávislého súdobého prameňa, jeho smrť v čase Temüdžinovho detstva však tvorí spoločné jadro neskoršej tradície.<ref name="RachewiltzSHM" /><ref name="Ratchnevsky" /> Jesügejova smrť ukázala, nakoľko bolo postavenie stepného vodcu viazané na jeho osobu. Časť ľudí, ktorí ho nasledovali, prešla k príbuzným Tajčiutom. ''Tajná história'' spája konečný rozchod so sporom pri jarnom obrade za predkov: Hö'elün prišla neskoro a manželky niekdajšieho chána Ambagaja ju vylúčili z rozdeľovania obetného pokrmu. Nasledujúce ráno Tajčiuti pod vedením Targutaja Kiriltucha odtiahli a Jesügejove vdovy s deťmi ponechali bez svojho sprievodu. Hö'elün sa ich pokúsila zastaviť a časť ľudí nakrátko priviedla späť, napokon však odišli aj oni.<ref name="RachewiltzSHM" /> Rodina tak stratila ochranu širšieho spoločenstva a prístup k podstatnej časti jeho stád a ďalších zdrojov. Nebola úplne bez majetku — pramene neskôr spomínajú menší počet koní —, jej životná úroveň a politické postavenie však prudko klesli. Hö'elün s deťmi zbierala plané plody a jedlé korene, lovila drobnú zver a ryby. Kronika túto fázu podáva v poetických obrazoch zdôrazňujúcich matkinu vytrvalosť; za týmto literárnym spracovaním možno rozpoznať skutočnú stratu Jesügejovej družiny a dlhšie obdobie existenčnej neistoty.<ref name="Ratchnevsky" /><ref name="Morgan" /><ref name="Broadbridge" /> === Rodinný konflikt, zajatie a prví stúpenci === [[Súbor:Burkhan Khaldun mount3.jpg|náhľad|Pohorie [[Burkhan Khaldun]]. V podaní ''Tajnej histórie'' poskytovalo Temüdžinovi a jeho rodine útočisko a nadobudlo preňho aj náboženský význam.]] Nedostatok zdrojov prehĺbil napätie medzi synmi oboch Jesügejových manželiek. ''Tajná história'' opisuje spory po tom, čo Begter a Belgütei odobrali Temüdžinovi a Chasarovi uloveného vtáka a neskôr chytenú rybu. Temüdžin s Chasarom následne Begtera obkľúčili a zastrelili šípmi. Begter ich pred smrťou žiadal, aby aspoň ušetrili Belgüteja. Hö'elün oboch synov za čin ostro odsúdila. Epizóda sa zachovala iba v ''Tajnej histórii'' a jej bezprostrednú príčinu nemožno nezávisle potvrdiť. Popri spore o potravu mohla súvisieť aj s autoritou najstaršieho dospievajúceho muža v domácnosti; presné pohnútky však zostávajú predmetom výkladu.<ref name="RachewiltzSHM" /><ref name="Ratchnevsky" /> V bližšie neurčenom čase Temüdžinovho dospievania zaútočili na rodinu Tajčiuti vedení Targutajom Kiriltuchom. Temüdžin sa ukryl v hustom poraste, po niekoľkých dňoch ho však zajali. Tajčiuti mu nasadili drevenú kladu na krk a ako väzňa ho nechávali pod dozorom jednotlivých domácností. Počas slávnosti na brehu Ononu udrel mladého strážcu kladou, utiekol a ukryl sa v riečnom koryte tak, že mu nad vodou zostala iba tvár. Sorkan-Šira zo skupiny Suldus ho zbadal, ale prenasledovateľom ho neprezradil. Jeho synovia Čimbaj a Čilaun potom rozbili kladu, ukryli utečenca vo voze s vlnou a po skončení pátrania mu pomohli odísť. Aj toto rozprávanie obsahuje dramatické prvky, mená jeho pomocníkov sa však opäť objavujú medzi ľuďmi, ktorí neskôr slúžili Čingischánovi.<ref name="RachewiltzSHM" /><ref name="Ratchnevsky" /> Po návrate k rodine Temüdžin postupne získaval spoločníkov aj mimo najbližšieho príbuzenstva. Keď zlodeji odviedli rodine osem koní, vydal sa po ich stopách a stretol Boorčua, syna zámožného pastiera Nachua Bajana. Boorču mu pomohol nájsť a získať kone a odmietol ponúkaný podiel z navráteného stáda. Neskôr opustil otcovskú domácnosť a pripojil sa k Temüdžinovi. Ďalším raným prívržencom sa stal Dželme, ktorého mu odovzdal do služby otec Džarčiudaj. Spolu s Boorčuom patril Dželme k prvým Temüdžinovým osobným druhom (mongolsky ''nökör''), viazaným na vodcu vernosťou a službou. Takéto väzby, ktoré neboli založené iba na pokrvnom príbuzenstve, neskôr tvorili jednu z opôr jeho družiny.<ref name="RachewiltzSHM" /><ref name="May" /> === Sobáš s Börte a útok Merkitov === [[Súbor:Djengiz Khân et Toghril Ong Khan.jpeg|náhľad|Temüdžin a kereitský vládca Togril na neskoršej perzskej miniatúre. Togrilovo spojenectvo bolo dôležité pri vyslobodení Börte a počas Temüdžinovho počiatočného vzostupu.]] Po niekoľkých rokoch sa Temüdžin vrátil k Dei Sečenovi. Ongiratský náčelník dodržal skoršiu dohodu a Börte sa stala Temüdžinovou manželkou. Jej matka Čotan ju odprevadila k ženíchovej rodine a priniesla Hö'elün svadobný dar — plášť z čiernej sobolej kožušiny. Temüdžin tento cenný predmet odovzdal kereitskému vládcovi [[Togril]]ovi, známemu aj ako Ong-chán. Jesügej a Togril boli podľa tradície kedysi spojencami zviazanými prísahou ''anda''; Temüdžin sa na tento vzťah odvolal a prijal Togrila ako otcovského ochrancu. Dar tak nebol iba prejavom úcty, ale súčasťou obnovy politického spojenectva, ktoré mladej domácnosti poskytlo významného patróna.<ref name="RachewiltzSHM" /><ref name="Ratchnevsky" /><ref name="Broadbridge" /> Krátko nato napadla tábor skupina Merkitov. ''Tajná história'' útok vysvetľuje ako odvetu za to, že Jesügej kedysi uniesol Hö'elün Čiledüovi. Temüdžin, jeho bratia a najbližší druhovia unikli smerom k Burkhan Khaldunu, pre Börte však nezostal voľný kôň. Stará služobnica Choakčin sa ju pokúsila odviezť v krytom voze, útočníci voz prehľadali a obe ženy zajali; do zajatia sa dostala aj Sočigel. Temüdžin sa ukryl v zalesnenom pohorí. Po odchode prenasledovateľov vykonal podľa kroniky ďakovný obrad a prisľúbil Burkhan Khaldunu pravidelné obety, čím sa hora v rozprávaní stala jeho osobným ochranným miestom.<ref name="RachewiltzSHM" /><ref name="Broadbridge" /> Na vyslobodenie Börte Temüdžin požiadal o pomoc Togrila a svojho priateľa z mladosti [[Džamucha|Džamuchu]], s ktorým ho spájal prísahou potvrdený vzťah ''anda''. Togril súhlasil aj s odvolaním na prijatý sobolí plášť a na niekdajšie spojenectvo s Jesügejom. Spojené oddiely napadli merkitské tábory pri dolnom toku [[Selenga|Selengy]]. Útok zastihol Merkitov nepripravených; ich vodcovia ustúpili a Temüdžin našiel Börte medzi ľuďmi unikajúcimi v noci z napadnutého tábora. Číselné údaje kroniky o veľkosti vojsk sú pravdepodobne štylizované, základná udalosť — vytvorenie koalície Togrila, Džamuchu a Temüdžina proti Merkitom a návrat Börte — sa však v historiografii všeobecne prijíma.<ref name="RachewiltzSHM" /><ref name="Ratchnevsky" /><ref name="Morgan" /> Počas zajatia bola Börte pridelená Čilgerovi Bökeovi, Čiledüovmu mladšiemu bratovi. Približne v čase jej návratu alebo krátko po ňom sa narodil jej prvý syn [[Džuči]]. Neistý odstup medzi únosom, vyslobodením a pôrodom sa neskôr stal podkladom pre pochybnosti o Džučiho biologickom otcovstve; najotvorenejšie ich zachytáva ''Tajná história'' v opise sporu medzi Čingischánovými synmi. Dostupné pramene neumožňujú otázku rozhodnúť. Temüdžin Džučiho verejne uznával za svojho najstaršieho syna a zahrnul ho medzi dedičov a veliteľov vládnuceho rodu.<ref name="Broadbridge" /><ref name="RachewiltzSHM" /> Vyslobodenie Börte ešte neznamenalo Temüdžinovu nadvládu nad stepou, ukázalo však vznik siete, z ktorej neskôr čerpal moc. Sobáš ho spojil s Ongiratmi, Togril mu poskytol postavenie klienta mocného kereitského vládcu, Džamucha vojenskú podporu a Boorču s Dželmem osobne oddaných druhov. Tieto väzby prekračovali hranice jednej rodovej vetvy a vytvorili základ samostatnej družiny, s ktorou Temüdžin vstúpil do zápasu o vedenie mongolských spoločenstiev.<ref name="Ratchnevsky" /><ref name="May" /> == Vzostup k moci a zjednotenie Mongolov == Rekonštrukcia Temüdžinovho vzostupu od rozchodu s [[Džamucha|Džamuchom]] po jeho vyhlásenie za Čingischána v roku 1206 je sťažená povahou zachovaných prameňov. Najpodrobnejšie rozprávanie prináša ''[[Tajná história Mongolov]]'', ktorá vznikla v prostredí vládnuceho rodu a spája historické udalosti s rodovou pamäťou, epickými motívmi a dodatočne štylizovanými prejavmi. Perzský dejepisec [[Rašíd ad-Dín]] a čínske diela z obdobia [[Dynastia Jüan|dynastie Jüan]] zachovali ďalšie podania, ich chronológia a jednotlivé podrobnosti sa však s ''Tajnou históriou'' nie vždy zhodujú. Najmä dátumy udalostí pred rokom 1201, uvádzané počty bojovníkov a doslovné znenie príhovorov preto nemožno pokladať za úplne isté.<ref name="RachewiltzSources">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | strany = xxvi – lxx, 1 – 2 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="RatchnevskySources">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | vydavateľ = Blackwell | miesto = Oxford | rok = 1991 | isbn = 978-0-631-16785-3 | strany = xiii – xvii | jazyk = po anglicky }}</ref> === Rozchod s Džamuchom a prvé zvolenie za chána === Po výprave proti [[Merkiti|Merkitom]], počas ktorej bola oslobodená Temüdžinova manželka [[Börte]], zostali skupiny Temüdžina a Džamuchu približne rok a pol v spoločnom tábore. Obaja vodcovia obnovili vzťah ''anda'', teda obradného bratstva, ktorý uzavreli už v mladosti. Podľa ''Tajnej histórie'' sa rozišli po Džamuchovej nejednoznačnej poznámke o mieste ďalšieho táborenia. Temüdžin sa po porade s Börte a matkou [[Höelün]] rozhodol v nočnom presune oddeliť svoj tábor od Džamuchovho. Príbeh pravdepodobne zachováva spomienku na politický rozchod, jeho konkrétne okolnosti sú však podané literárne a ich presný význam zostáva predmetom výkladu.<ref name="Rachewiltz117-122">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 117 – 122 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="RatchnevskySplit">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | vydavateľ = Blackwell | miesto = Oxford | rok = 1991 | isbn = 978-0-631-16785-3 | strany = 37 – 38 | jazyk = po anglicky }}</ref> [[Súbor:Mongol Empire polities circa 1200.png|náhľad|vpravo|upright=1.35|alt=Mapa politických zoskupení na Mongolskej plošine okolo roku 1200|Moderná mapa hlavných politických zoskupení na Mongolskej plošine a v susedných oblastiach okolo roku 1200. Zobrazené hranice sú približné, pretože moc kočovných zväzov sa viazala skôr na ľudí a pastviny než na pevne vymedzené územie.]] K Temüdžinovi sa následne pripojili príslušníci viacerých mongolských rodových skupín. ''Tajná história'' medzi nimi uvádza členov skupín Džalajir, Barulas, Mangut, Arulat, Besüt a Suldus, ako aj viacerých jednotlivcov, ktorých rodiny dovtedy nepatrili k najužšiemu okruhu bordžiginskej aristokracie. Ich motívy nemožno zredukovať na jedinú príčinu: úlohu mohli zohrávať príbuzenské väzby, vyhliadka na korisť a ochranu, nespokojnosť s dovtedajšími vodcami i Temüdžinova schopnosť vytvárať osobné záväzky. Časť staršej aristokracie zostala pri Džamuchovi, ale ani jeden tábor netvorila sociálne jednotná skupina. Predstava jednoduchého konfliktu medzi „aristokratickým“ Džamuchom a „ľudovým“ Temüdžinom preto nevystihuje zložité a premenlivé väzby medzi ich stúpencami.<ref name="Rachewiltz120-125">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 120 – 125 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="MayFollowers">{{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongol Empire | vydavateľ = Edinburgh University Press | miesto = Edinburgh | rok = 2018 | isbn = 978-0-7486-4237-3 | strany = 31 | jazyk = po anglicky }}</ref> Temüdžinovi stúpenci ho potom vyhlásili za chána. ''Tajná história'' už pri tejto udalosti používa titul Čingischán, hoci jeho všeobecne uznávané a slávnostné prijatie spája historická tradícia až s kurultajom v roku 1206. Dátum prvého zvolenia nie je v prameňoch bezpečne určený; v literatúre sa často uvádzajú roky 1189 alebo 1190, ide však o rekonštrukcie založené na neskorších chronológiách. Nový chán rozdelil medzi svojich spoločníkov úlohy spojené so správou tábora, ochranou osoby vládcu, vedením poslov, ustajnením koní, zásobovaním a vojenským velením. Tieto úrady ešte netvorili štátnu správu v neskoršom zmysle, vytvárali však pevnejšie jadro Temüdžinovej družiny. Osobitne vyzdvihol svojich dlhoročných stúpencov [[Boorču|Boorčua]] a [[Dželme|Dželmeho]].<ref name="Rachewiltz123-126">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 123 – 126 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="AtwoodFirstKhan">{{Citácia knihy | priezvisko = Atwood | meno = Christopher P. | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire | vydavateľ = Facts On File | miesto = New York | rok = 2004 | isbn = 978-0-8160-4671-3 | strany = 98 | jazyk = po anglicky }}</ref> Temüdžin o svojom zvolení informoval [[Togril|Togrila]], chána [[Kereiti|Kereitov]], s ktorým už predtým nadviazal spojenectvo. Togril jeho nové postavenie schválil a označil ho za prirodzeného vodcu otcovho ľudu. Temüdžin naďalej pôsobil v širšom mocenskom okruhu kereitského vládcu, ktorého vojenské zdroje a prestíž boli v tejto fáze podstatne väčšie. Ich vzájomné záväzky mali politickú aj osobnú podobu, v praxi sa však menili podľa momentálneho pomeru síl a záujmov oboch strán.<ref name="Rachewiltz126">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri § 126 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="MayRise">{{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongol Empire | vydavateľ = Edinburgh University Press | miesto = Edinburgh | rok = 2018 | isbn = 978-0-7486-4237-3 | strany = 31 – 32 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Konflikt s Džamuchom a porážka pri Dalan Balžute === Napätie medzi oboma bývalými ''andami'' prerástlo do otvoreného konfliktu po incidente, pri ktorom Džamuchov príbuzný Tajčar odohnal kone patriace Temüdžinovým stúpencom a pri prenasledovaní ho zabil Džoči-Darmala. Džamucha zhromaždil trinásť bojových zoskupení a vytiahol proti Temüdžinovi. ''Tajná história'' pripisuje obom stranám po 30&nbsp;000 mužov, čo treba vzhľadom na epický spôsob podania a obmedzené možnosti presného sčítania pokladať skôr za tradičný údaj než za spoľahlivú štatistiku.<ref name="Rachewiltz128-129">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 128 – 129 | jazyk = po anglicky }}</ref> V bitke pri Dalan Balžute Temüdžin utrpel porážku a ustúpil do tiesňavy Džerene. Presný dátum i poloha bojiska sú neisté; často uvádzaný rok 1187 je iba jednou z moderných rekonštrukcií. Rašíd ad-Dínove neskoršie podanie pripisuje víťazstvo Temüdžinovi, no jeho chronológia a vnútorné rozpory svedčia v prospech verzie ''Tajnej histórie'', podľa ktorej zvíťazil Džamucha. Dielo ďalej uvádza, že Džamucha dal sedemdesiat zajatých mladých mužov z rodu Činos uvariť v kotloch a jedného protivníka popravil tak, že jeho odťatú hlavu priviazal ku konskému chvostu. Tieto drastické detaily nie sú nezávisle potvrdené a môžu byť súčasťou nepriateľského obrazu Džamuchu; v rozprávaní vysvetľujú, prečo po jeho víťazstve prešli niektoré skupiny na Temüdžinovu stranu.<ref name="Rachewiltz129-130">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 129 – 130 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="RatchnevskyDalan">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | vydavateľ = Blackwell | miesto = Oxford | rok = 1991 | isbn = 978-0-631-16785-3 | strany = 44 – 47 | jazyk = po anglicky }}</ref> O Temüdžinových činoch v rokoch nasledujúcich po bitke pramene poskytujú málo údajov. Čínska správa diplomata Čao Chunga z roku 1221 tvrdí, že budúci Čingischán istý čas slúžil džürčenskej ríši Ťin, prípadne sa nachádzal v jej zajatí. Niektorí moderní historici túto správu pokladajú za možné vysvetlenie medzery v mongolskej tradícii, iní upozorňujú, že ju nemožno overiť a že význam použitých výrazov nie je jednoznačný. Pobyt na pohraničí ríše Ťin je preto možné uvádzať iba ako hypotézu, nie ako doloženú etapu Temüdžinovho života.<ref name="RatchnevskyJinService">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | vydavateľ = Blackwell | miesto = Oxford | rok = 1991 | isbn = 978-0-631-16785-3 | strany = 49 – 50 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="MayJinService">{{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongol Empire | vydavateľ = Edinburgh University Press | miesto = Edinburgh | rok = 2018 | isbn = 978-0-7486-4237-3 | strany = 32 | jazyk = po anglicky }}</ref> Porážka Temüdžinovu skupinu nezničila. Naďalej k sebe viazal ''nökörov'', osobných druhov, ktorých postavenie vyplývalo predovšetkým z vernosti zvolenému vodcovi, a nie iba z príslušnosti k spoločnému rodu. Takéto väzby neboli Temüdžinovým vynálezom, no systematicky ich využíval pri budovaní družiny pozostávajúcej z ľudí rozličného pôvodu. Popri príbuzných v nej postupne nadobúdali význam Boorču, Dželme, Mukhali, Čilaun a neskôr [[Džebe]] a [[Sübeetej]]. Osobná služba však neznamenala zrušenie rodových vzťahov: oba princípy sa počas zjednocovania stepi prekrývali a Temüdžin podľa okolností využíval jeden i druhý.<ref name="RatchnevskyFollowers">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | vydavateľ = Blackwell | miesto = Oxford | rok = 1991 | isbn = 978-0-631-16785-3 | strany = 37 – 41 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="MayNokor">{{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongol Empire | vydavateľ = Edinburgh University Press | miesto = Edinburgh | rok = 2018 | isbn = 978-0-7486-4237-3 | strany = 31 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Spolupráca s ríšou Ťin a boj proti Tatárom === Temüdžin sa opäť preukázateľne objavuje v prameňoch v roku 1196, keď džürčenská [[Dynastia Ťin|ríša Ťin]] podnikla trestnú výpravu proti [[Tatári|Tatárom]]. Tatárske skupiny dlhodobo pôsobili na severnej hranici ríše a ich vodcovia striedavo prijímali ťinské hodnosti alebo proti ríši bojovali. Ťinský veliteľ, v ''Tajnej histórii'' označený titulom Ongging čingsang, zatlačil Tatárov smerom k rieke Ulža. Temüdžin a Togril využili situáciu, zaútočili na ustupujúcich Tatárov a zabili ich vodcu Megüdžina Seültüa. Okrem pomsty za smrť Temüdžinovho otca Jesügeja im víťazstvo prinieslo stáda, zásoby a predmety, ktoré dokladajú obchodné a politické kontakty tatárskej elity s ríšou Ťin.<ref name="Rachewiltz132-134">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 132 – 134 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="AllsenRise">{{Citácia knihy | priezvisko = Allsen | meno = Thomas T. | kapitola = The Rise of the Mongolian Empire and Mongolian Rule in North China | titul = The Cambridge History of China. Volume 6: Alien Regimes and Border States, 907–1368 | editori = Herbert Franke; Denis Twitchett | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 1994 | isbn = 978-0-521-24331-5 | strany = 330 – 333 | jazyk = po anglicky }}</ref> Za účasť na výprave udelil ťinský veliteľ Togrilovi titul ''wang'' („knieža“), z ktorého vzniklo označenie Ong chán, a Temüdžinovi titul zapisovaný v mongolskom prameni ako ''dža'ut-kuri''. Jeho presný džürčenský význam nie je istý; často sa vykladá približne ako veliteľ stoviek. Hodnosti neznamenali, že ríša Ťin získala nad ich spoločenstvami účinnú správnu kontrolu. Predstavovali skôr formálne začlenenie stepných vodcov do pohraničnej hierarchie, prostredníctvom ktorej sa džürčenský dvor usiloval ovplyvňovať pomery severne od svojich hraníc. Pre Temüdžina zároveň znamenali vonkajšie uznanie a zvýšenie prestíže voči súperom.<ref name="Rachewiltz134">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri § 134 a komentár | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="AllsenTitles">{{Citácia knihy | priezvisko = Allsen | meno = Thomas T. | kapitola = The Rise of the Mongolian Empire and Mongolian Rule in North China | titul = The Cambridge History of China. Volume 6: Alien Regimes and Border States, 907–1368 | editori = Herbert Franke; Denis Twitchett | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 1994 | isbn = 978-0-521-24331-5 | strany = 331 – 334 | jazyk = po anglicky }}</ref> Po návrate z výpravy Temüdžin zaútočil na Džürkinov, ktorí predtým napadli jeho tábor a napriek dohode sa nepripojili k ťaženiu proti Tatárom. Ich vodcov Sača-bekiho a Tajčua dal popraviť a ostatných príslušníkov skupiny začlenil medzi svojich poddaných. Medzi ľuďmi, ktorí sa po porážke Džürkinov dostali do Temüdžinovej družiny, bol aj Džalajir Mukhali, neskorší veliteľ ľavého krídla mongolskej armády a jeden z najvýznamnejších Čingischánových vojvodcov. Postup proti Džürkinom ukazuje spôsob, ktorý Temüdžin uplatňoval aj pri ďalších víťazstvách: politicky nebezpečných vodcov odstránil, zatiaľ čo väčšinu porazeného obyvateľstva prerozdelil a zaradil do rozširujúceho sa spoločenstva.<ref name="Rachewiltz136-140">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 136 – 140 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="RatchnevskyJurkin">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | vydavateľ = Blackwell | miesto = Oxford | rok = 1991 | isbn = 978-0-631-16785-3 | strany = 54 – 56 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Koalícia Džamuchu a podrobenie Tajčiutov a Tatárov === Temüdžinovo a Togrilovo mocenské postavenie vyvolalo odpor viacerých skupín východnej a strednej časti Mongolskej plošiny. V roku 1201 sa zástupcovia častí Kadaginov, Saldžiutov, [[Tajčiuti|Tajčiutov]], Tatárov, Merkitov, [[Ojrati|Oiratov]] a niektorých naimanských skupín zišli pri rieke Argun a vyhlásili Džamuchu za ''gür chána''. Význam tohto titulu nie je celkom jednoznačný; vyjadroval však nárok na nadradené postavenie nad širšou koalíciou. Zväz nebol jednotným štátom, ale spojenectvom skupín, ktoré spájal bezprostredný odpor voči Temüdžinovi a Togrilovi.<ref name="Rachewiltz141-143">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 141 – 143 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="MayCoalition">{{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongol Empire | vydavateľ = Edinburgh University Press | miesto = Edinburgh | rok = 2018 | isbn = 978-0-7486-4237-3 | strany = 34 – 35 | jazyk = po anglicky }}</ref> Spojené vojská Temüdžina a Togrila sa s koalíciou stretli v oblasti Köjitenu. ''Tajná história'' pripisuje nepriateľským šamanom pokus vyvolať búrku, ktorá sa údajne obrátila proti ich vlastnému vojsku. Táto epizóda odráža význam rituálnej autority a predstáv o priazni [[Tengri|Večného neba]], nemožno ju však čítať ako doslovný opis príčiny vojenského výsledku. Džamuchova koalícia sa po bojoch rozpadla a jej jednotlivé časti sa rozptýlili. Temüdžin potom pokračoval proti Tajčiutom, ktorí patrili k jeho dlhoročným protivníkom.<ref name="Rachewiltz143-147">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 143 – 147 | jazyk = po anglicky }}</ref> Počas boja s Tajčiutmi zasiahol Temüdžina šíp do krku. Dželme ranu ošetril a podľa kroniky v noci prenikol do nepriateľského tábora, aby pre zraneného priniesol nápoj. Po víťazstve sa k Temüdžinovi prihlásil bojovník Džirgoadaj a bez zatajenia oznámil, že šípom zasiahol jeho koňa. Temüdžin ho prijal do služby a dal mu meno Džebe, odvodené od mongolského označenia zbrane alebo hrotu. Rozhovor zachytený v kronike je literárne spracovaný, samotný Džebe je však bezpečne doložený ako neskorší vysoký veliteľ. Podrobením Tajčiutov Temüdžin zlomil jednu z hlavných síl východnej stepi; ľudí, ktorí sa k nemu pridali alebo ktorých zajal, rozdelil medzi vlastné jednotky.<ref name="Rachewiltz145-150">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 145 – 150 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="RatchnevskyJebe">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | vydavateľ = Blackwell | miesto = Oxford | rok = 1991 | isbn = 978-0-631-16785-3 | strany = 63 – 67 | jazyk = po anglicky }}</ref> V roku 1202 podnikol Temüdžin rozhodujúcu výpravu proti tatárskym skupinám Ča'an a Alči pri Dalan Nemürges. Pred bitkou prikázal, aby bojovníci počas útoku nezastavovali zbierať korisť a aby sa všetka korisť rozdelila až po skončení boja. Jeho príbuzní Altan, Kučar a Daritaj príkaz porušili; Temüdžin ich preto nechal o získanú korisť pripraviť. Nariadenie obmedzovalo samostatné nároky urodzených veliteľov a podriaďovalo rozdeľovanie koristi spoločnému veleniu, zároveň však vyvolalo nespokojnosť dotknutých príbuzných a prispelo k ich neskoršiemu odchodu.<ref name="Rachewiltz153-154">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 153 – 154 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="MayTatars">{{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongol Empire | vydavateľ = Edinburgh University Press | miesto = Edinburgh | rok = 2018 | isbn = 978-0-7486-4237-3 | strany = 36 | jazyk = po anglicky }}</ref> Po tatárskej porážke Temüdžinovi najbližší muži rozhodli o usmrtení dospelých mužov porazeného spoločenstva. Podľa ''Tajnej histórie'' mali byť ušetrení iba chlapci nižší než čap kolesa voza; plán sa však pred vykonaním prezradil a časť Tatárov sa opevnila a kládla odpor. Rozsah zabíjania sa nedá určiť a mechanické chápanie kronikárskeho údaja by bolo neprimerané, prameň však jednoznačne opisuje úmyselné hromadné usmrtenie mužskej časti porazených. Ženy, deti a ďalších príslušníkov tatárskych skupín, ktorí zabíjanie prežili, víťazi rozdelili medzi svoje domácnosti a jednotky. Temüdžin si vzal za manželky sestry Jesügen a Jesüj. Tatári neboli úplne vyhubení a ich pomenovanie nezaniklo, stratili však samostatné mocenské vedenie a veľká časť preživších bola začlenená do Temüdžinovho zväzu.<ref name="Rachewiltz154-156">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 154 – 156 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="RatchnevskyTatars">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | vydavateľ = Blackwell | miesto = Oxford | rok = 1991 | isbn = 978-0-631-16785-3 | strany = 63 – 67 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Rozchod s Togrilom a porážka Kereitov === Spolupráca Temüdžina s Togrilom už pred rokom 1203 opakovane narážala na rozdielne záujmy. Togril pri samostatnom útoku na Merkitov odmietol rozdeliť korisť s Temüdžinom a počas spoločného ťaženia proti naimanskému vládcovi Bujruk chánovi v noci odtiahol svoje vojsko, čím spojenca vystavil nebezpečenstvu. Keď však Naimani následne prepadli Togrilov tábor a odviedli časť jeho ľudí a stád, Temüdžin mu poslal na pomoc Boorčua, Mukhaliho, Borokula a Čilauna. Ich zásah pomohol oslobodiť Togrilovho syna Senggüma a získať späť časť koristi. Obaja vládcovia potom obnovili symbolický vzťah otca a syna, obnovený záväzok však neodstránil vzájomnú nedôveru ani súperenie o rozhodujúce postavenie v strednej stepi.<ref name="Rachewiltz157-164">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 157 – 164 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="RatchnevskyKereit">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | vydavateľ = Blackwell | miesto = Oxford | rok = 1991 | isbn = 978-0-631-16785-3 | strany = 67 – 70 | jazyk = po anglicky }}</ref> Bezprostredným podnetom roztržky sa stal neúspešný pokus o dvojitú sobášnu dohodu. Temüdžin navrhol, aby sa jeho syn [[Džuči]] oženil s Togrilovou dcérou Ča'ur-beki a aby si Senggümov syn vzal Temüdžinovu dcéru Kodžin-beki. Senggüm návrh odmietol, pretože ho považoval za zníženie postavenia kereitského vládnuceho rodu. Džamucha a viacerí Temüdžinovi odídení príbuzní zároveň presviedčali Senggüma, že Temüdžin udržiava tajné styky s [[Naimani|Naimanmi]] a pripravuje sa Kereitov opustiť. Togril spočiatku váhal, napokon však súhlasil s plánom vylákať Temüdžina na predstieranú svadobnú hostinu a zajať ho.<ref name="Rachewiltz165-168">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 165 – 168 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="AtwoodRupture">{{Citácia knihy | priezvisko = Atwood | meno = Christopher P. | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire | vydavateľ = Facts On File | miesto = New York | rok = 2004 | isbn = 978-0-8160-4671-3 | strany = 98 | jazyk = po anglicky }}</ref> Temüdžin sa na cestu vydal, no Jesügejov niekdajší stúpenec Mönglik ho upozornil na možné nebezpečenstvo, a preto sa vrátil. Kereiti sa následne rozhodli pre otvorený prepad. Pastieri Badaj a Kišlik, ktorí sa pohybovali pri domácnosti jedného z kereitských hodnostárov, vypočuli prípravy útoku a v noci Temüdžina varovali. Ten opustil tábor s najbližšími ľuďmi a väčšinu majetku ponechal na mieste. Príbeh o varovaní v kronike zároveň zdôrazňuje odmenu za vernosť; obaja muži boli po roku 1206 skutočne odmenení, čo podporuje historické jadro udalosti.<ref name="Rachewiltz168-170">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 168 – 170 | jazyk = po anglicky }}</ref> K rozhodujúcemu prvému stretu došlo na jar 1203 pri piesočinách Kalakaldžit (Qalaqaljit). Predvoj Temüdžinovho vojska tvorili najmä oddiely Uru'utov a Mangutov. V prudkom boji zasiahol Džürčedej šípom Senggüma do tváre; zranenie kereitského princa prispelo k zastaveniu prenasledovania, no Temüdžin nedosiahol víťazstvo a musel ustúpiť. Jeho syn [[Ogotaj]] bol zranený šípom do krku a Borokul ho odviezol z bojiska a ošetril. ''Tajná história'' uvádza, že Temüdžin po ústupe zhromaždil iba 2&nbsp;600 mužov. Číslo nemusí byť presným súpisom, vystihuje však vážnosť porážky a rozsah rozptýlenia jeho vojska.<ref name="Rachewiltz170-175">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 170 – 175 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="MayQalaqaljit">{{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongol Empire | vydavateľ = Edinburgh University Press | miesto = Edinburgh | rok = 2018 | isbn = 978-0-7486-4237-3 | strany = 36 – 37 | jazyk = po anglicky }}</ref> [[Súbor:Chinggis Khan's encampment. From an early 14th century manuscript of Rashid al-Din..jpg|náhľad|vľavo|upright=0.85|alt=Perzská miniatúra zobrazujúca Čingischánov tábor|Čingischánov tábor na perzskej miniatúre z rukopisu Rašíd ad-Dínovho diela ''Džámi at-tavárích'' zo začiatku 14. storočia. Ide o neskoršie umelecké zobrazenie, nie o súdobý obraz konkrétneho tábora.]] Temüdžin s rozptýlenými stúpencami ustúpil k miestu nazývanému Baldžuna, ktorého presná poloha nie je známa. ''Tajná história'' opisuje jeho ústup a postupné zhromažďovanie síl, baldžunskú prísahu však vôbec nespomína. Tradíciu o takzvanej baldžunskej zmluve alebo prísahe zachovali čínske a perzské pramene; podľa nich ju s Temüdžinom zložila malá skupina mužov rozličného etnického a náboženského pôvodu, v niektorých podaniach pozostávajúca z devätnástich popredných stúpencov. Historik Francis Woodman Cleaves na základe jüanských životopisov obhajoval historickosť jadra tejto tradície. Keďže sa zoznamy účastníkov a podrobnosti podania líšia, presnú podobu obradu nemožno rekonštruovať; označenie „ľudia od Baldžuny“ však neskôr preukázateľne nieslo vysokú prestíž.<ref name="Rachewiltz182-185">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 182 – 185 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="RatchnevskyBaljuna">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | vydavateľ = Blackwell | miesto = Oxford | rok = 1991 | isbn = 978-0-631-16785-3 | strany = 70 – 73 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="CleavesBaljuna">{{Citácia periodika | priezvisko = Cleaves | meno = Francis Woodman | titul = The Historicity of the Baljuna Covenant | periodikum = Harvard Journal of Asiatic Studies | ročník = 18 | číslo = 3/4 | rok = 1955 | strany = 357 – 421 | doi = 10.2307/2718438 | id = JSTOR 2718438 | jazyk = po anglicky }}</ref> Temüdžin počas leta obnovoval kontakty s oddelenými skupinami a prostredníctvom svojho brata [[Kasar|Kasara]] poslal Togrilovi klamlivú správu, podľa ktorej bol Kasar pripravený prejsť na kereitskú stranu. Poslovia zistili polohu a nepripravenosť Togrilovho tábora. Temüdžin potom uskutočnil nútený pochod a Kereitov pri výšinách Džedže'er prekvapil a obkľúčil. Boj trval podľa ''Tajnej histórie'' tri dni a tri noci, po ktorých sa kereitské vojsko vzdalo. Togril a Senggüm unikli; Togrila na území Naimanov zabil strážca, ktorý ho nespoznal, zatiaľ čo Senggüm pokračoval v úteku na juhozápad.<ref name="Rachewiltz183-188">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 183 – 188 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="AllsenKereit">{{Citácia knihy | priezvisko = Allsen | meno = Thomas T. | kapitola = The Rise of the Mongolian Empire and Mongolian Rule in North China | titul = The Cambridge History of China. Volume 6: Alien Regimes and Border States, 907–1368 | editori = Herbert Franke; Denis Twitchett | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 1994 | isbn = 978-0-521-24331-5 | strany = 334 – 337 | jazyk = po anglicky }}</ref> Po víťazstve bola väčšina Kereitov rozdelená medzi Temüdžinových príbuzných a veliteľov, pričom niektoré skupiny si zachovali vlastných predákov a osobitné postavenie. Časť kereitskej elity bola začlenená prostredníctvom sobášov: Temüdžin si vzal Ibaqu-beki a jej sestru [[Sorghaghtani Beki|Sorghaghtani-beki]] dal za manželku svojmu najmladšiemu synovi [[Toluj|Tolujovi]]. Kereiti boli sčasti [[Nestoriánstvo|východosýrski kresťania]], no ich náboženstvo nepredstavovalo pre začlenenie prekážku. Zánikom Togrilovej moci získal Temüdžin kontrolu nad centrálnou časťou Mongolskej plošiny, zároveň sa však bezprostredne dostal do konfliktu s Naimanmi na západe.<ref name="Rachewiltz187-189">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 187 – 189 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="RatchnevskyFallKereit">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | vydavateľ = Blackwell | miesto = Oxford | rok = 1991 | isbn = 978-0-631-16785-3 | strany = 78 – 80 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Porážka Naimanov, Merkitov a Džamuchu === Po páde Kereitov sa hlavným Temüdžinovým protivníkom stal naimanský vládca Tajan chán. Na jeho dvore sa zhromaždili Džamucha, zvyšky Merkitov, viacerí Temüdžinovi odídení príbuzní a ďalší porazení vodcovia. Tajan sa pokúsil získať podporu Ongutov, ktorí strážili časť severnej hranice ríše Ťin. Ongutský vládca Alakuš-tegin však návrh odmietol a Temüdžina o prípravách varoval. Temüdžinovi velitelia sa nezhodovali, či má vojsko vytiahnuť okamžite, alebo má pre nedostatok koní počkať; napokon sa rozhodli začať výpravu ešte na jar 1204, aby Naimanom nenechali čas rozšíriť koalíciu.<ref name="Rachewiltz190-191">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 190 – 191 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="RatchnevskyNaiman">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | vydavateľ = Blackwell | miesto = Oxford | rok = 1991 | isbn = 978-0-631-16785-3 | strany = 83 – 86 | jazyk = po anglicky }}</ref> Pred ťažením Temüdžin usporiadal mužstvo do jednotiek po desať, sto a tisíc bojovníkov, určil ich veliteľov a rozšíril osobnú stráž. Desiatková organizácia bola v eurázijskej stepi staršia, jej dôsledné využitie však umožňovalo spájať mužov rozličného pôvodu pod priamo menovaných veliteľov. Podľa chronologického prepočtu údajov ''Tajnej histórie'' vztýčili Temüdžinovi ľudia 17. mája 1204 bojový štandard a vyrazili na západ. Keď sa prieskumníci stretli pri Sa'arskej stepi, Temüdžin nariadil každému mužovi v noci zapáliť päť ohňov, aby Naimani nadobudli dojem, že proti nim stojí početnejšie vojsko.<ref name="Rachewiltz191-193">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 191 – 193 a komentár | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="MayNaimanCampaign">{{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongol Empire | vydavateľ = Edinburgh University Press | miesto = Edinburgh | rok = 2018 | isbn = 978-0-7486-4237-3 | strany = 37 – 38 | jazyk = po anglicky }}</ref> K hlavnému boju došlo v okolí vrchu Nachu v pohorí [[Altaj]]. Tajan chán spočiatku navrhoval ustupovať a postupne vyčerpať Temüdžinove kone, jeho syn [[Küčlüg]] a ďalší velitelia však takúto taktiku odmietli ako zbabelú. Naimanské vojsko bolo v priebehu boja vytlačené na svahy vrchu. ''Tajná história'' vkladá Džamuchovi do úst opisy Temüdžinových veliteľov, ktorými mal Tajana zastrašovať; ide o epickú pasáž oslavujúcu Čingischánových druhov, nie o doslovný záznam rozhovoru. Tajan bol ťažko zranený a zomrel, zatiaľ čo Küčlüg unikol s časťou mužov. Pri nočnom ústupe sa mnoho Naimanov podľa prameňa zrútilo zo strmého svahu alebo bolo zajatých. Víťazstvo rozložilo naimanskú veľmoc, hoci jej západné zvyšky zostali pod Küčlügovým vedením činné ešte niekoľko rokov.<ref name="Rachewiltz193-196">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 193 – 196 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="AllsenNaiman">{{Citácia knihy | priezvisko = Allsen | meno = Thomas T. | kapitola = The Rise of the Mongolian Empire and Mongolian Rule in North China | titul = The Cambridge History of China. Volume 6: Alien Regimes and Border States, 907–1368 | editori = Herbert Franke; Denis Twitchett | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 1994 | isbn = 978-0-521-24331-5 | strany = 337 – 340 | jazyk = po anglicky }}</ref> Na jeseň 1204 Temüdžin zaútočil pri Karadale na Merkita Tokto'a-bekiho. Časť Merkitov bola zabitá alebo rozdelená medzi víťazov, Tokto'a však so synmi unikol smerom k hornému toku [[Irtyš|Irtyša]] a neskôr sa spojil s Küčlügom. Ich konečná porážka patrí až do obdobia po roku 1206. Jednou zo zajatých Merkitiek bola [[Töregene]], ktorú Temüdžin dal za manželku Ogotajovi; neskôr, v rokoch 1241 až 1246, vykonávala regentskú moc v Mongolskej ríši. Temüdžinovo víťazstvo z roku 1204 teda odstránilo samostatnú merkitskú moc vo východnej časti stepi, nie však všetky merkitské skupiny.<ref name="Rachewiltz197-199">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 197 – 199 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="RatchnevskyMerkits">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | vydavateľ = Blackwell | miesto = Oxford | rok = 1991 | isbn = 978-0-631-16785-3 | strany = 83 – 86 | jazyk = po anglicky }}</ref> Džamucha po naimanskej porážke zostal iba s malou skupinou druhov. V roku 1205 ho päť z nich zajalo a odovzdalo Temüdžinovi. Podľa ''Tajnej histórie'' dal Temüdžin týchto mužov popraviť za zradu vlastného pána a Džamuchovi ponúkol obnovenie ich niekdajšieho bratstva. Džamucha ponuku odmietol a požiadal o smrť bez preliatia krvi a o čestný pohreb; dielo následne uvádza, že bol usmrtený a pochovaný náležitým spôsobom. Rašíd ad-Dín zachoval odlišnú verziu, podľa ktorej ho Temüdžin dal rozštvrtiť. Rozhovor bývalých ''andov'' má podobu literárne komponovanej scény a spôsob popravy nemožno určiť s istotou, Džamuchova smrť však odstránila posledného významného súpera, ktorý si mohol nárokovať vedenie mongolských skupín.<ref name="Rachewiltz200-202">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 200 – 202 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="RatchnevskyJamukha">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | vydavateľ = Blackwell | miesto = Oxford | rok = 1991 | isbn = 978-0-631-16785-3 | strany = 86 – 88 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Kurultaj v roku 1206 === [[Súbor:Temüjin proclaimed as Genghis Khan in 1206 Jami' al-tawarikh manuscript (trimmed).jpg|náhľad|vpravo|upright=1.05|alt=Miniatúra vyhlásenia Temüdžina za Čingischána|Temüdžinovo vyhlásenie za Čingischána v roku 1206 na miniatúre z rukopisu Rašíd ad-Dínovho diela ''Džámi at-tavárích'' z 15. storočia. Napravo od vládcu je zobrazený biely štandard s deviatimi chvostmi.]] V roku 1206 sa pri prameňoch rieky [[Onon]] zišlo veľké zhromaždenie, tradične označované ako [[kurultaj]]. Jeho účastníci vztýčili biely štandard s deviatimi chvostmi a Temüdžina slávnostne vyhlásili za Čingischána. Pramene neumožňujú zostaviť úplný zoznam účastníkov ani presne opísať postup voľby. Zhromaždenie však nebolo prvým okamihom, keď Temüdžin používal chánsky titul; predstavovalo všeobecné potvrdenie jeho nadradenosti po porážke hlavných súperov a začiatok vlády nad novým politickým celkom.<ref name="Rachewiltz202-203">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 202 – 203 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="Dunnell1206">{{Citácia knihy | priezvisko = Dunnell | meno = Ruth W. | kapitola = The Rise of Chinggis Khan and the United Empire, 1206–1260 | titul = The Cambridge History of the Mongol Empire | editori = Michal Biran; Hodong Kim | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 2023 | strany = 19 – 25 | doi = 10.1017/9781316337424.002 | jazyk = po anglicky }}</ref> Pôvod a presný význam titulu „Čingis“ zostávajú sporné. Spájal sa s turkicko-mongolským výrazom pre more alebo oceán, s predstavou univerzálnej vlády aj s výrazmi označujúcimi pevnosť či silu, nijaký z týchto výkladov však nebol všeobecne prijatý. Preto nie je presné uvádzať preklad „vládca oceánu“ alebo „univerzálny vládca“ ako istý význam mena. Aj titul ''chán'' a jeho vzťah k podobe ''kagan'' sa v súdobých tradíciách používali nejednotne.<ref name="RachewiltzChinggisTitle">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | strany = 405 – 407 (komentár k § 123), 954 – 955 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="AtwoodChinggis">{{Citácia knihy | priezvisko = Atwood | meno = Christopher P. | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire | vydavateľ = Facts On File | miesto = New York | rok = 2004 | isbn = 978-0-8160-4671-3 | strany = 97 – 99 | jazyk = po anglicky }}</ref> Kurultaj zároveň potvrdil nové rozdelenie vojenskej a politickej moci. ''Tajná história'' vymenúva 95 veliteľov tisícok, pričom nie všetky ich jednotky museli mať presne tisíc bojaschopných mužov. Boorču a Mukhali získali vedúce postavenie na pravom a ľavom krídle, ďalší dlhoroční spoločníci dostali vojenské, strážne a správne úlohy. Jednotky porazených spoločenstiev boli sčasti rozptýlené medzi nové útvary, čím sa oslabovala schopnosť ich pôvodných elít obnoviť samostatnú moc. Súčasne zostali zachované výsady Čingischánových bratov, synov a ďalších príslušníkov vládnuceho rodu; nový poriadok preto kombinoval odmeňovanie osobnej služby s dynastickým princípom.<ref name="Rachewiltz203-206">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 203 – 206 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="MayReforms">{{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongol Empire | vydavateľ = Edinburgh University Press | miesto = Edinburgh | rok = 2018 | isbn = 978-0-7486-4237-3 | strany = 39 – 40 | jazyk = po anglicky }}</ref> Udalosť z roku 1206 sa preto pokladá za vznik [[Mongolská ríša|Mongolskej ríše]], v prameňoch označovanej ako ''Jeke Mongol ulus'', teda „Veľký mongolský štát“ alebo „Veľké mongolské spoločenstvo“. Nešlo o okamžité vytvorenie všetkých inštitúcií neskoršej ríše ani o úplné odstránenie starších identít. Kurultaj zavŕšil dlhý proces, počas ktorého Temüdžin porazil alebo pripojil hlavné mocenské zväzy Mongolskej plošiny, a poskytol spoločný rámec pre nasledujúce výboje a postupné budovanie ríšskej správy.<ref name="Ratchnevsky1206">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | vydavateľ = Blackwell | miesto = Oxford | rok = 1991 | isbn = 978-0-631-16785-3 | strany = 89 – 94 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="DunnellFormation">{{Citácia knihy | priezvisko = Dunnell | meno = Ruth W. | kapitola = The Rise of Chinggis Khan and the United Empire, 1206–1260 | titul = The Cambridge History of the Mongol Empire | editori = Michal Biran; Hodong Kim | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 2023 | strany = 19 – 30 | doi = 10.1017/9781316337424.002 | jazyk = po anglicky }}</ref> == Upevnenie ríše a prvé výboje (1206 – 1215) == Kurultaj z roku 1206 vytvoril nový rámec Čingischánovej vlády, neznamenal však okamžité a rovnomerné ovládnutie všetkých oblastí, ktoré si panovník nárokoval. Mocenské centrum ríše zostávalo v mongolskej stepi a jeho autorita sa smerom k severným lesom, altajským údoliam a púštnym pohraničiam opierala o rozdielne formy závislosti. Niektoré spoločenstvá boli začlenené do mongolskej vojenskej organizácie, iné uznali chánovu zvrchovanosť, odovzdávali dávky, poskytovali pomocné oddiely alebo potvrdili podriadenosť sobášnym zväzkom. V rokoch 1206 až 1210 preto Čingischán súčasne upevňoval postavenie vládnuceho rodu, odstraňoval zvyšky ozbrojeného odporu v stepi a rozširoval sústavu závislých území. Až potom začal dlhodobejšiu vojnu proti džürčenskej ríši [[Dynastia Ťin|Ťin]].<ref name="Dunnell1206-1215">{{Citácia knihy | priezvisko = Dunnell | meno = Ruth W. | kapitola = The Rise of Chinggis Khan and the United Empire, 1206–1260 | titul = The Cambridge History of the Mongol Empire | editori = Michal Biran; Hodong Kim | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 2023 | strany = 27 – 39 | doi = 10.1017/9781316337424.002 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="AllsenExpansion">{{Citácia knihy | priezvisko = Allsen | meno = Thomas T. | kapitola = The Rise of the Mongolian Empire and Mongolian Rule in North China | titul = The Cambridge History of China. Volume 6: Alien Regimes and Border States, 907–1368 | editori = Herbert Franke; Denis Twitchett | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 1994 | isbn = 978-0-521-24331-5 | strany = 342 – 358 | doi = 10.1017/CHOL9780521243315.006 | jazyk = po anglicky }}</ref> Chronológia prvých výprav nie je vo všetkých prameňoch rovnaká. ''[[Tajná história Mongolov]]'' sa sústreďuje najmä na rozhodnutia panovníka, rodinné vzťahy a zásluhy veliteľov, zatiaľ čo čínske dynastické dejiny podrobnejšie zaznamenávajú udalosti na území ríše Ťin. Perzské dejepisectvo zachovalo ďalšie správy, ale vzniklo s časovým odstupom a miestami spája udalosti, ktoré iné pramene kladú do rozličných rokov. Neisté sú predovšetkým počty vojakov a obetí, presný priebeh niektorých bitiek a doslovné znenie diplomatických rozhovorov. Moderné rekonštrukcie preto pri kampaniach z rokov 1211 až 1215 vychádzajú z porovnávania viacerých pramenných tradícií, nie z jediného súvislého opisu.<ref name="AllsenExpansion"/><ref name="WrightJin">{{Citácia knihy | priezvisko = Wright | meno = David Curtis | kapitola = The Mongol Conquest of the Jin Empire, 1211–1234 | titul = The Mongol World | editori = Timothy May; Michael Hope | vydavateľ = Routledge | miesto = Abingdon; New York | rok = 2022 | strany = 101 – 117 | isbn = 978-1-315-16517-2 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Upevnenie vlády a odstránenie vnútorných súperov === Jedným z prvých vážnych konfliktov po zjednotení stepi bol spor so šamanom Kököčüom, známym pod titulom Teb Tenggeri. Bol synom Müngliga, niekdajšieho druha Čingischánovho otca Jesügeja, a podľa ''Tajnej histórie'' patril k osobám, ktoré podporovali Temüdžinovo vyhlásenie za univerzálneho chána. Jeho vplyv nevychádzal z velenia samostatnému vojsku, ale z náboženskej autority, rodinných väzieb a početnej skupiny stúpencov. Prameň mu pripisuje tvrdenia, že Večné nebo zverilo vládu Čingischánovi, a tým ho predstavuje ako sprostredkovateľa nadprirodzeného potvrdenia panovníckej moci. Takéto postavenie mohlo byť pre novú dynastiu užitočné, kým podporovalo chána, zároveň však vytváralo nezávislé centrum prestíže v jeho bezprostrednom okolí.<ref name="RachewiltzTebTenggeri">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 244 – 246 a komentár | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="RatchnevskyTebTenggeri">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | vydavateľ = Blackwell | miesto = Oxford | rok = 1991 | isbn = 978-0-631-16785-3 | strany = 97 – 101 | jazyk = po anglicky }}</ref> Podľa ''Tajnej histórie'' sa Kököčü a jeho bratia pokúsili oslabiť Čingischánových súrodencov. Najprv verejne ponížili jeho brata [[Kasar|Kasara]] a šaman ho obvinil, že sa môže uchádzať o vládu. Čingischán dal Kasara zadržať, ale po zásahu matky [[Höelün]] ho prepustil; napriek tomu mu odňal časť podriadených domácností. Kököčü potom ponížil najmladšieho brata Temügeho, keď od neho požadoval vydanie človeka, ktorý prešiel do Temügeho služby. Börte upozornila manžela, že ak šaman dokáže beztrestne napádať jeho bratov, po chánovej smrti môže ohroziť aj jeho potomkov. Pri nasledujúcom stretnutí Temüge vyzval Kököčüa na zápas. Vybraní zápasníci ho vyviedli zo stanu a usmrtili; rozprávanie o jeho tele a o nadprirodzených znameniach, ktoré mali po smrti nasledovať, patrí k literárnej a náboženskej vrstve prameňa a nemožno ho nezávisle overiť.<ref name="RachewiltzTebTenggeri"/><ref name="RatchnevskyTebTenggeri"/> Odstránenie Teb Tenggeriho nemožno vykladať ako všeobecný zásah proti šamanizmu ani ako zavedenie náboženského monopolu. Čingischán naďalej využíval veštby, rituály a predstavu priazne [[Tengri|Večného neba]]. Konflikt sa týkal predovšetkým toho, či môže osoba stojaca mimo vládnuceho rodu pretaviť náboženskú prestíž do samostatnej politickej moci. Kököčüovi stúpenci neboli hromadne potrestaní a jeho otec Münglig zostal v panovníkovom okruhu. Epizóda však ukázala, že osobitné postavenie členov Čingischánovej rodiny a konečné rozhodovanie chána nemali byť spochybňované ani autoritou, ktorá predtým pomáhala jeho vládu legitimizovať.<ref name="RatchnevskyTebTenggeri"/><ref name="AtwoodTebTenggeri">{{Citácia knihy | priezvisko = Atwood | meno = Christopher P. | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire | vydavateľ = Facts On File | miesto = New York | rok = 2004 | isbn = 978-0-8160-4671-3 | strany = 531 – 532 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Podrobenie lesných národov a porážka zvyškov Merkitov a Najmanov === V roku 1207 poveril Čingischán svojho najstaršieho syna [[Džuči]]ho výpravou do lesnatých oblastí severne a severozápadne od mongolskej stepi. ''Tajná história'' označuje tamojšie spoločenstvá súhrnným pomenovaním ''hojin irgen'', teda „lesné národy“. Nešlo o jednotný etnický alebo politický celok, ale o rozličné skupiny žijúce medzi horným tokom Jeniseja, pohoriami Sajan a priľahlou tajgou. Ich hospodárstvo spájalo lov, rybolov, chov zvierat a miestami poľnohospodárstvo; pre stepných vládcov boli významné aj kožušiny, lovecké vtáky, kone a kontrola ciest vedúcich medzi stepou a sibírskym lesným pásmom.<ref name="RachewiltzForestPeoples">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 239 – 242 a komentár | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="MayForestPeoples">{{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongol Empire | vydavateľ = Edinburgh University Press | miesto = Edinburgh | rok = 2018 | isbn = 978-0-7486-4237-3 | strany = 44 – 45 | jazyk = po anglicky }}</ref> Rozhodujúcu úlohu v počiatočnom priebehu výpravy zohral ojratský vodca Kutuka-beki. Prostredníctvom Džučiho uznal Čingischánovu zvrchovanosť, poskytol výprave sprievodcov a pomohol nadviazať kontakt s ďalšími skupinami. Mongolské podanie uvádza medzi spoločenstvami, ktoré boli podrobené alebo uznali mongolskú zvrchovanosť, [[Ojrati|Ojratov]], Buriatov, Bargutov, Tubasov a [[Jenisejskí Kirgizi|Jenisejských Kirgizov]]. Džuči prijal od miestnych vodcov dary a rukojemníkov, pričom Čingischán upevnil vzťah s ojratskou elitou sobášnymi dohodami. Keď sa Džuči vrátil, jeho otec ho podľa prameňa pochválil za to, že dosiahol podriadenie veľkej časti severných spoločenstiev bez rozsiahlych bojov.<ref name="RachewiltzForestPeoples"/><ref name="RatchnevskyForestPeoples">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | vydavateľ = Blackwell | miesto = Oxford | rok = 1991 | isbn = 978-0-631-16785-3 | strany = 101 – 102 | jazyk = po anglicky }}</ref> Výsledok výpravy neznamenal zavedenie priamej mongolskej správy porovnateľnej s neskoršou správou podrobených miest. Miestni náčelníci zväčša zostali vo svojich postaveniach a ich povinnosťami boli dávky, poslušnosť, vojenská pomoc a prijímanie chánových zástupcov. Rozloha, členitosť terénu a odlišný spôsob života obyvateľov obmedzovali každodennú kontrolu zo stepi. Neskoršie povstanie Kori-Tumedov, pri ktorom bol zajatý mongolský splnomocnenec Korči a zabitý veliteľ Borokul, ukázalo, že podriadenosť z roku 1207 bola miestami iba predbežná. Prvú výpravu je preto presnejšie označovať za rozšírenie Čingischánovej zvrchovanosti a siete záväzkov než za úplné administratívne ovládnutie sibírskeho priestoru.<ref name="RachewiltzForestPeoples"/><ref name="MayForestPeoples"/> Mongolské vojská zároveň pokračovali v prenasledovaní zvyškov [[Merkiti|Merkitov]] a [[Najmani|Najmanov]], ktoré po porážkach v Mongolsku ustúpili k hornému [[Irtyš]]u. Na prelome rokov 1208 a 1209 sa pri rieke Buchtarma alebo v širšej oblasti Irtyša stretli s mongolským vojskom. Merkitský vodca Tokto'a-beki v boji zahynul a jeho synovia ustúpili ďalej na západ. Najmanský princ [[Küčlüg]] unikol do ríše [[Karakitajská ríša|Kara Kitaj]], kde neskôr získal rozhodujúci vplyv. Víťazstvo odstránilo bezprostrednú hrozbu návratu veľkej najmansko-merkitskej koalície do Mongolska, neznamenalo však zničenie všetkých merkitských skupín; proti niektorým z nich sa bojovalo ešte počas nasledujúceho desaťročia.<ref name="RatchnevskyIrtysh">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | vydavateľ = Blackwell | miesto = Oxford | rok = 1991 | isbn = 978-0-631-16785-3 | strany = 102 – 103 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="MayIrtysh">{{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongol Empire | vydavateľ = Edinburgh University Press | miesto = Edinburgh | rok = 2018 | isbn = 978-0-7486-4237-3 | strany = 45 – 46 | jazyk = po anglicky }}</ref> Na západnom okraji vznikajúcej ríše nadviazal Čingischán vzťah s ujgurským štátom v okolí miest [[Turfan]] a Bešbalik. Jeho vládca Barčuk Art Tegin, ktorý používal titul idikut, sa v roku 1209 vzbúril proti nadvláde Kara Kitaj, dal zabiť karakitajského zástupcu a vyslal k Čingischánovi posolstvo so žiadosťou o prijatie do jeho zväzku. Chán jeho ponuku prijal; Barčuk v roku 1211 osobne predstúpil pred Čingischána, odovzdal mu dary a potvrdil svoju podriadenosť. Prostredníctvom dohodnutého sobášneho zväzku bol symbolicky zaradený medzi chánových synov. Ujgurský štát si zachoval vlastného panovníka a značnú mieru vnútornej samosprávy, no poskytoval Mongolom vojenskú a správnu podporu. Vzdelaní [[Ujguri]] sa postupne uplatňovali ako pisári, prekladatelia a úradníci; ich prínos však treba odlišovať od skoršieho prevzatia ujgurského písma, ktoré mongolská tradícia spája s najmanským pisárom Tata-tongom už po porážke Najmanov.<ref name="RatchnevskyUighurs">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | vydavateľ = Blackwell | miesto = Oxford | rok = 1991 | isbn = 978-0-631-16785-3 | strany = 102 – 103 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="AtwoodUighurs">{{Citácia knihy | priezvisko = Atwood | meno = Christopher P. | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire | vydavateľ = Facts On File | miesto = New York | rok = 2004 | isbn = 978-0-8160-4671-3 | strany = 562 – 564 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Výpravy proti ríši Západná Sia === [[Súbor:Western Xia mausoleums 3.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.15|alt=Pozostatky cisárskeho mauzólea ríše Západná Sia|Jedno z cisárskych mauzóleí ríše [[Západná Sia]] pri dnešnom meste [[Jin-čchuan]]. Pohrebisko ležalo neďaleko niekdajšieho hlavného mesta Čung-sing a dokladá materiálne i kultúrne zázemie tangutského štátu, proti ktorému Mongoli v rokoch 1205 až 1210 podnikli prvé veľké výpravy.]] Prvým štátom s prevažne usadlým obyvateľstvom, proti ktorému Čingischán viedol opakované ťaženia, bola tangutská ríša [[Západná Sia]]. Rozprestierala sa v koridore Kan-su, v povodí hornej časti [[Žltá rieka|Žltej rieky]] a okolo púšte Ordos. Jej obyvateľstvo nebolo etnicky jednotné: popri vládnucich [[Tanguti|Tangutoch]] v nej žili čínske, tibetské, ujgurské a ďalšie skupiny. Štát mal vlastné písmo, byrokratickú správu, opevnené mestá a poľnohospodárske oblasti zavlažované sústavou kanálov. Ovládal tiež časť obchodných ciest spájajúcich severnú Čínu so Strednou Áziou. Pre Mongolov predstavoval zdroj koristi a hospodárskych zdrojov, možného protivníka na južnom krídle a zároveň priestor, na ktorom sa mohli oboznámiť s bojom proti opevneniam.<ref name="RatchnevskyWesternXia">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | vydavateľ = Blackwell | miesto = Oxford | rok = 1991 | isbn = 978-0-631-16785-3 | strany = 103 – 105 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="MayWesternXia">{{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongol Empire | vydavateľ = Edinburgh University Press | miesto = Edinburgh | rok = 2018 | isbn = 978-0-7486-4237-3 | strany = 46 – 49 | jazyk = po anglicky }}</ref> Prvý doložený mongolský vpád na územie ríše Západná Sia sa uskutočnil v roku 1205, teda ešte pred kurultajom, a mal prevažne charakter nájazdu. Mongoli odviedli dobytok a zajatcov, ale nepokúsili sa udržať obsadené územie. Ďalšia výprava v roku 1207 smerovala proti severným pohraničným opevneniam. Čingischánove oddiely prenikli k mestu Wulahai, získali korisť a prinútili časť posádok ustúpiť, no nedokázali dlhodobo obsadiť väčšie opevnené strediská. Tieto nájazdy preverili prístupové cesty cez [[Gobi]] a odhalili rozdiel medzi mobilnou vojnou v stepi a dobývaním miest, pri ktorom jazdecké vojsko bez obliehacích strojov narážalo na nové obmedzenia.<ref name="RatchnevskyWesternXia"/><ref name="SverdrupWesternXia">{{Citácia knihy | priezvisko = Sverdrup | meno = Carl | titul = The Mongol Conquests: The Military Campaigns of Genghis Khan and Sübe'etei | vydavateľ = Helion & Company | miesto = Solihull | rok = 2017 | isbn = 978-1-9133-3605-9 | strany = 95 – 98 | jazyk = po anglicky }}</ref> Na jeseň 1209, po upevnení vzťahov s Ujgurmi, začal Čingischán rozsiahlejšie ťaženie. Mongoli prešli tangutskou hranicou západne od Wulahai a stretli sa s vojskom, ktoré malo zastaviť ich postup do vnútrozemia. Po počiatočných bojoch použili predstieraný ústup, aby obrancov vylákali z výhodnejšieho postavenia, a potom ich porazili. Wulahai sa dostalo do mongolských rúk a otvorila sa cesta smerom k hlavnému mestu Čung-sing, ležiacemu pri dnešnom Jin-čchuane. Časť tangutských síl bola viazaná na hraniciach s ríšami Ťin a [[Dynastia Sung|Sung]], kým severnú hranicu chránila skôr púšť a vzdialenosť než súvislá sústava silných posádok. Mongoli tak mohli rýchlo preniknúť hlboko do štátu, hoci ešte nevedeli spoľahlivo dobývať jeho najväčšie mestá.<ref name="Dunnell1206-1215"/><ref name="SverdrupWesternXia"/> Pri Čung-singu sa ukázali hranice ich dovtedajších skúseností. Mesto chránili hradby a zavlažovacie kanály, pričom útočníci mali iba jednoduché prostriedky na prerážanie opevnení. Keď priamy útok neviedol k výsledku, Mongoli sa pokúsili prehradiť alebo odviesť vody Žltej rieky a zaplaviť mesto. Zemné hrádze však neboli dostatočne pevné; začiatkom roka 1210 sa pretrhli a voda zasiahla aj mongolské postavenia. Presný podiel prirodzeného poškodenia a zásahu obrancov nie je jasný. Neúspech napriek tomu poskytol Mongolom skúsenosť s využívaním miestnych pracovníkov, vodných diel a technických znalostí, ktoré neskôr systematickejšie zapájali do obliehacích operácií.<ref name="MayWesternXia"/><ref name="SverdrupWesternXia"/> Tangutský cisár Siang-cung požiadal o pomoc ríšu Ťin, jej dvor však vojensky nezasiahol. Keďže Mongoli nedokázali hlavné mesto dobyť a ríša Západná Sia nemala istotu vonkajšej pomoci, obe strany pristúpili na dohodu. Cisár uznal Čingischánovu zvrchovanosť, odovzdal mu dcéru Čchaku za manželku a prisľúbil dávky v podobe tiav, sokolov, textílií a ďalších cenností. Mongolské vojsko sa následne stiahlo. Výsledkom nebolo pričlenenie ríše Západná Sia ani zrušenie jej vlády: tangutský štát si zachoval panovníka, správu, vojsko i územie a stal sa závislým spojencom, od ktorého Čingischán očakával tribút a vojenskú podporu. Vzťah zostal napätý a k úplnému zničeniu ríše došlo až počas posledného Čingischánovho ťaženia v rokoch 1226 až 1227.<ref name="RatchnevskyWesternXia"/><ref name="AtwoodWesternXia">{{Citácia knihy | priezvisko = Atwood | meno = Christopher P. | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire | vydavateľ = Facts On File | miesto = New York | rok = 2004 | isbn = 978-0-8160-4671-3 | strany = 590 – 591 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Rozchod s ríšou Ťin === Na juhovýchod od mongolských pastvín ležala podstatne väčšia a bohatšia ríša Ťin, ktorú od roku 1115 ovládala [[Džürčeni|džürčenská]] dynastia. Jej územie zahŕňalo [[Mandžusko]] a väčšinu severnej Číny vrátane hustého poľnohospodárskeho osídlenia, veľkých miest, baní, remeselných stredísk a rozvinutej daňovej správy. Hlavným mestom bolo Čung-tu na území dnešného [[Peking]]u. Ťinský štát zdedil a rozšíril pohraničné opevnenia, ktoré chránili horské priesmyky a prístup na [[Severočínska nížina|Severočínsku nížinu]]. Jeho ozbrojené sily pozostávali z džürčenských vojenských domácností, jazdy, pechoty, čínskych odvedencov a oddielov podriadených pohraničných spoločenstiev. Veľkosť štátu však zároveň sťažovala mobilizáciu a vnútorné rozpory medzi dvorom, veliteľmi a rozličnými skupinami obyvateľstva oslabovali jednotné vedenie obrany.<ref name="FrankeJin">{{Citácia knihy | priezvisko = Franke | meno = Herbert | kapitola = The Chin Dynasty | titul = The Cambridge History of China. Volume 6: Alien Regimes and Border States, 907–1368 | editori = Herbert Franke; Denis Twitchett | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 1994 | isbn = 978-0-521-24331-5 | strany = 251 – 264 | doi = 10.1017/CHOL9780521243315.005 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="WrightJin"/> Vzťahy medzi stepnými vodcami a ríšou Ťin boli pred rokom 1206 premenlivé. Ťinský dvor udeľoval vybraným náčelníkom tituly, prijímal od nich tribút alebo obchodoval s ich skupinami a zároveň podporoval jedných protivníkov proti druhým. Temüdžin sám v roku 1196 spolupracoval s ťinským vojskom proti Tatárom a prijal od ťinského veliteľa hodnosť. Mongolská tradícia však zachovávala aj spomienku na popravu chána Ambagaja džürčenským vládcom v 12. storočí. Keď sa po roku 1206 pomer síl na severe zmenil, predchádzajúce hodnosti už nezodpovedali Čingischánovmu postaveniu. Vojnu preto nemožno vysvetliť iba osobnou pomstou ani jediným diplomatickým incidentom. Rozhodovali aj potreba odmeňovať stúpencov korisťou, záujem o obchodné a poľnohospodárske zdroje, snaha odstrániť silného suseda a možnosť využiť politické problémy ríše Ťin.<ref name="RatchnevskyJinOrigins">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | vydavateľ = Blackwell | miesto = Oxford | rok = 1991 | isbn = 978-0-631-16785-3 | strany = 106 – 109 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="AtwoodJin">{{Citácia knihy | priezvisko = Atwood | meno = Christopher P. | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire | vydavateľ = Facts On File | miesto = New York | rok = 2004 | isbn = 978-0-8160-4671-3 | strany = 275 – 277 | jazyk = po anglicky }}</ref> Po smrti cisára Čang-cunga na konci roka 1208 nastúpil na ťinský trón Wan-jen Jung-ťi. Neskoršie podania tvrdia, že Čingischán ho poznal z pohraničia a nepokladal ho za schopného vládcu. Keď ťinské posolstvo žiadalo, aby Mongoli prijali nového cisára ako svojho zvrchovaného panovníka a pokračovali v odvádzaní dávok, Čingischán požiadavku odmietol. Príbeh, podľa ktorého sa pri odpovedi obrátil na juh, napľul na zem a urazil cisára, pochádza z rozprávačskej tradície a jeho doslovný priebeh nemožno overiť. Podstatné je, že mongolský vládca prestal uznávať starú pohraničnú hierarchiu a pripravil sa na otvorenú vojnu.<ref name="RatchnevskyJinOrigins"/><ref name="Dunnell1206-1215"/> Čingischánovi pomáhali informácie získané z obchodných ciest, od utečencov, prebehlíkov a skupín nespokojných s ťinskou vládou. Dôležité bolo spojenectvo s Ongutmi, turkickým a prevažne kresťanským spoločenstvom strážiacim časť severozápadnej hranice ríše Ťin. Ich vládca Alakuš Tegin Kuri odmietol bojovať proti Mongolom a umožnil im bezpečnejší prístup k pohraničným priesmykom. Čingischán upevnil spojenectvo sobášnymi väzbami. Mongoli si zároveň zabezpečili, aby ich počas výpravy bezprostredne neohrozovala ríša Západná Sia, a pri mobilizácii mohli využiť oddiely podriadených stepných skupín.<ref name="RatchnevskyJinOrigins"/><ref name="SverdrupJinOpening">{{Citácia knihy | priezvisko = Sverdrup | meno = Carl | titul = The Mongol Conquests: The Military Campaigns of Genghis Khan and Sübe'etei | vydavateľ = Helion & Company | miesto = Solihull | rok = 2017 | isbn = 978-1-9133-3605-9 | strany = 103 – 106 | jazyk = po anglicky }}</ref> Údaje stredovekých prameňov o početnosti oboch armád sú mimoriadne nadsadené a navzájom si odporujú. Čínske a neskoršie perzské správy pripisujú ríši Ťin státisíce vojakov, nejde však o vierohodné počty mužov sústredených na jednom bojisku. Ťinská vláda mala väčšie celkové ľudské zdroje než Mongoli, no značná časť jej síl chránila rozľahlé hranice a mestá alebo existovala iba v administratívnych zoznamoch. Ani pomenovanie mongolských jednotiek ako tisícky a desaťtisícky automaticky neudáva ich skutočný stav. Presné čísla preto nemožno stanoviť; isté je iba to, že Čingischán viedol menšie, pohyblivejšie vojsko a snažil sa zabrániť tomu, aby protivník sústredil svoju celkovú prevahu na jednom mieste.<ref name="SverdrupJinOpening"/><ref name="WrightJin"/> === Začiatok vojny proti ríši Ťin v roku 1211 === Na jar 1211 Čingischán zvolal zhromaždenie a sústredil vojsko pri rieke [[Kerulen]]. Pred výpravou vykonal obrad, ktorým sa obracal k Večnému nebu a pripomínal smrť dávnych mongolských vládcov zabitých Džürčenmi. Náboženský jazyk dal vojne podobu odplaty schválenej nadprirodzenou mocou, praktické vedenie ťaženia však vychádzalo z dlhšej prípravy. V máji sa mongolské vojsko pohlo na juh a v nasledujúcom mesiaci dosiahlo vonkajšie pásmo ťinských pohraničných obranných línií. Onguti mu umožnili prechod cez nimi strážený úsek a poskytli znalosti o cestách, vodných zdrojoch a rozmiestnení posádok.<ref name="RatchnevskyJin1211">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | vydavateľ = Blackwell | miesto = Oxford | rok = 1991 | isbn = 978-0-631-16785-3 | strany = 108 – 111 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="MayJin1211-1215">{{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongol Empire | vydavateľ = Edinburgh University Press | miesto = Edinburgh | rok = 2018 | isbn = 978-0-7486-4237-3 | strany = 49 – 55 | jazyk = po anglicky }}</ref> Prvá fáza invázie ešte nemusela smerovať k okamžitému zničeniu ríše Ťin. Mongolské operácie mali podobu hlbokých nájazdov, prieskumu a ničenia protivníkových zásob. Ich cieľom bolo poraziť pohraničné vojská, získať kone, potraviny, kovy, textílie a zajatcov, preveriť lojálnosť miestnych veliteľov a zabezpečiť priesmyky vedúce na Severočínsku nížinu. Jazdecké oddiely postupovali oddelene, aby našli pastvu pre veľký počet náhradných koní, a pred väčším odporom sa mohli rýchlo spojiť. Tento spôsob boja zvyšoval operačný dosah Mongolov, ale pri dlhšom zotrvaní v husto osídlených oblastiach ich robil závislými od miestnych zásob a od prístupu k pastvinám.<ref name="AllsenExpansion"/><ref name="SverdrupJinOpening"/> [[Súbor:Bataille entre mongols & chinois (1211).jpeg|náhľad|vľavo|upright=1.1|alt=Perzská miniatúra stretu mongolského a džürčenského vojska|Stret mongolského a džürčenského vojska v severnej Číne v roku 1211 na miniatúre z rukopisu Rašíd ad-Dínovho diela ''Džámi at-tavárích'' z 15. storočia. Ide o neskoršie umelecké zobrazenie, nie o súdobý obraz konkrétnej bitky.]] Ťinské velenie sa pokúsilo zastaviť útočníkov v hornatom pohraničí severozápadne od Čung-tu. Pramene opisujú sériu bojov pri miestach označovaných ako Wu-ša, Chuan-er-cuej a Jie-chu-ling (Yehuling, „Hrebeň divých líšok“). V populárnom podaní sa tieto udalosti často spájajú do jedinej veľkej bitky pri Jie-chu-lingu, ich presné poradie a vzájomný vzťah však nie sú úplne isté. Ťinský vyslanec Šimo Ming'an prešiel na mongolskú stranu a poskytol informácie o rozmiestnení obrancov. Mongoli potom zaútočili na protivníka skôr, než dokázal účinne využiť svoju početnú prevahu; významnú úlohu v boji zohral [[Mukhali]], ktorý viedol útok proti hlavnému ťinskému zoskupeniu. Porážka pripravila ríšu Ťin o veľkú časť poľnej armády nasadenej na severozápadnej hranici a narušila súdržnosť ďalších posádok.<ref name="RachewiltzJinCampaign">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 247 – 249 a komentár | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="SverdrupJin1211">{{Citácia knihy | priezvisko = Sverdrup | meno = Carl | titul = The Mongol Conquests: The Military Campaigns of Genghis Khan and Sübe'etei | vydavateľ = Helion & Company | miesto = Solihull | rok = 2017 | isbn = 978-1-9133-3605-9 | strany = 104 – 111 | jazyk = po anglicky }}</ref> Rozsah víťazstva nemožno vyjadriť spoľahlivým počtom padlých. Správy o niekoľkých stotisícoch zabitých vznikli v prostredí, v ktorom veľké čísla zdôrazňovali úplnosť porážky, a nezodpovedajú pravdepodobnej sile vojsk prítomných na bojisku. Dôležitejším dôsledkom bolo otvorenie prístupov k vnútornému obrannému pásmu. Mongolské predvoje pod velením [[Džebe]]ho prenikli k pevnostiam a priesmykom severne od hlavného mesta. ''Tajná história'' pripisuje Džebemu predstieraný ústup, ktorým vylákal obrancov z opevnenia, no jednotlivosti tohto rozprávania nemožno zosúladiť so všetkými čínskymi správami. Čingischánove oddiely napokon dosiahli okolie Čung-tu, neboli však pripravené na rýchle dobytie jeho mohutných hradieb.<ref name="RachewiltzJinCampaign"/><ref name="SverdrupJin1211"/> Súčasťou širšieho ťaženia bolo aj pravé krídlo vedené Čingischánovými synmi [[Džuči]]m, [[Čagataj]]om a [[Ogotaj]]om. Jeho operácie sa začali koncom roka 1211 v oblasti medzi dnešným [[Chöch chot]]om a [[Ta-tchung]]om a v nasledujúcich kampaniach pokračovali smerom do [[Šan-si]]. Rozdelenie vojsk nútilo ríšu Ťin brániť viacero smerov a sťažovalo sústredenie záloh. Mongoli však väčšinu miest po ich vyplienení neobsadzovali trvalými posádkami. Nemali ešte dostatok správcov ani pechoty na kontrolu rozsiahleho osídleného územia a ich kone potrebovali pravidelný prístup k pastve. Poľné víťazstvá preto nepriniesli súvislú územnú správu: niektoré mestá po odchode jazdy opäť prijali ťinských úradníkov, kým iné ovládli miestni velitelia alebo prebehlíci, ktorí uznali Čingischána.<ref name="Dunnell1206-1215"/><ref name="AllsenExpansion"/><ref name="MayJin1211-1215"/> === Boje v rokoch 1212 a 1213 === V roku 1212 sa Čingischán pokúsil dobyť západné hlavné mesto ríše Ťin, Si-ťing, dnešný [[Ta-tchung]]. Počas obliehania ho zasiahol šíp a Mongoli sa stiahli. Neúspech ukázal, že porážka ťinského poľného vojska sama osebe nestačila na prekonanie sústavy opevnených miest. Čingischán preto vo väčšej miere prijímal čínskych a kitanských odborníkov schopných stavať vrhacie stroje, viesť podkopy a organizovať obliehacie práce. Nešlo o jednorazové vytvorenie úplne nového útvaru, ale o postupné začleňovanie remeselníkov, prebehlíkov a zajatých technikov do mongolského vojska. Mobilná jazda tak začala získavať schopnosti potrebné na dlhodobejší boj v urbanizovanom prostredí.<ref name="RatchnevskyJin1211"/><ref name="SverdrupSiegeEngineers">{{Citácia knihy | priezvisko = Sverdrup | meno = Carl | titul = The Mongol Conquests: The Military Campaigns of Genghis Khan and Sübe'etei | vydavateľ = Helion & Company | miesto = Solihull | rok = 2017 | isbn = 978-1-9133-3605-9 | strany = 111 – 116 | jazyk = po anglicky }}</ref> Džebe medzitým podnikol výpravu proti východnému hlavnému mestu Tung-ťing, dnešnému [[Liao-jang]]u. Podľa prameňov sa po neúspešnom priblížení zámerne vzdialil, následne sa rýchlo vrátil a prekvapil posádku, ktorá poľavila v ostražitosti. Aj keď podrobnosti o dĺžke a smere jeho manévru môžu byť literárne zvýraznené, útok ukázal, že Mongoli dokázali viesť operácie ďaleko od hlavného vojska. V Mandžusku zároveň rástla nespokojnosť [[Kitani|Kitanov]], ktorých niekdajšiu ríšu Liao Džürčeni zničili. Kitanský veliteľ Jie-lü Liou-ke sa v roku 1212 vzbúril proti ríši Ťin a následne prijal mongolskú zvrchovanosť. Jeho povstanie viazalo ťinské vojská na severovýchode a poskytlo Čingischánovi miestnych spojencov so znalosťou krajiny i čínskeho administratívneho prostredia.<ref name="AllsenExpansion"/><ref name="WrightJin"/> Na jeseň 1213 sa Mongoli vrátili k hlavnému obrannému pásmu severne od Čung-tu. Priesmyk Ťü-jung bol zosilnený, no mongolské oddiely obišli alebo prelomili jeho vonkajšie postavenia a prinútili obrancov ustúpiť. Pramene pripisujú Džebemu preniknutie vedľajšou cestou a prekvapivý útok na posádku; presná trasa zostáva neistá. Po otvorení horských prechodov sa Čingischánovo vojsko dostalo na Severočínsku nížinu a mohlo obísť hlavné mesto, útočiť na zásobovacie oblasti a rozdeliť sa do viacerých operačných skupín.<ref name="RatchnevskyJin1213-1215">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | vydavateľ = Blackwell | miesto = Oxford | rok = 1991 | isbn = 978-0-631-16785-3 | strany = 110 – 115 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="SverdrupSiegeEngineers"/> Ťinský štát v tom čase zasiahol vnútorný prevrat. Veliteľ Chu-ša-chu, ktorý predtým nedokázal zastaviť Mongolov, sa v Čung-tu zmocnil moci, dal zabiť cisára Wan-jen Jung-ťiho a na trón dosadil Wan-jen Süna, známeho ako cisár Süan-cung. Chu-ša-chu bol krátko nato sám zabitý ďalším ťinským veliteľom. Rýchle zmeny vo vedení oslabili koordináciu obrany a zvyšovali ochotu niektorých dôstojníkov prejsť na mongolskú stranu. Ríša Ťin však neprestala existovať ani bojovať: zachovávala si správny aparát, opevnené mestá a početné vojská v centrálnej a južnej časti svojho územia.<ref name="RatchnevskyJin1213-1215"/><ref name="FrankeJin"/> Čingischán rozdelil armádu na tri veľké zoskupenia. Západné krídlo vedené Džučim, Čagatajom a Ogotajom postupovalo cez Šan-si; východné oddiely pod velením Kasara a ďalších veliteľov pôsobili smerom k Mandžusku a územiam pri zálive Po-chaj; hlavné vojsko s Čingischánom a jeho najmladším synom [[Toluj]]om prenikalo cez [[Che-pej]] do [[Šan-tung]]u. Jednotlivé prúdy sa delili na menšie pohyblivé oddiely, ktoré obchádzali pevnosti, prerušovali komunikácie a zhromažďovali zásoby. Do jari 1214 zasiahli nájazdy veľkú časť územia severne od Žltej rieky. Mongoli podľa prameňov obsadili alebo vyplienili desiatky miest, no kontrolu nad nimi aj naďalej často ponechávali prebehlíkom a miestnym spojencom.<ref name="MayJin1211-1215"/><ref name="WrightJin"/> Vojna mala rozsiahly dosah na civilné obyvateľstvo. Jazdecké vojská odoberali obilie a dobytok, presúvali remeselníkov a ďalších zajatcov a ničili zásoby, ktoré mohli využiť nepriateľské posádky. Mestá, ktoré sa vzdali včas, mohli dostať ochranu, jej rozsah však závisel od konkrétneho veliteľa a od schopnosti Mongolov vynútiť disciplínu. Miesta dobyté po odpore čelili rabovaniu, požiarom, zabíjaniu a odvádzaniu obyvateľov. Ani tieto následky nemožno spoľahlivo vyjadriť súhrnnými číslami: stredoveké kroniky používali vysoké počty na zdôraznenie katastrofy a neskoršie demografické zmeny spôsobovali popri násilí aj hlad, epidémie, útek obyvateľstva a rozpad zavlažovania či miestnej správy.<ref name="AllsenExpansion"/><ref name="WrightJin"/> === Mier z roku 1214 a presun ťinského dvora === Po návrate jednotlivých zoskupení sa Mongoli na jar 1214 zhromaždili pri Čung-tu. Hlavné mesto bolo silno opevnené a malo početnú posádku, ale okolitá krajina bola po predchádzajúcich výpravách spustošená. Nedostatok krmiva a potravín postihoval aj obliehateľov; v mongolskom tábore sa navyše šírili choroby. Čingischán preto napriek doterajším víťazstvám nemal istotu, že dokáže mesto dobyť bez neprimeraných strát a dlhého obliehania. Na rokovaniach požadoval, aby ťinský panovník preukázal podriadenosť a poskytol majetok potrebný na uspokojenie mongolského vojska.<ref name="RatchnevskyJin1213-1215"/><ref name="MayJin1211-1215"/> Cisár Süan-cung napokon prijal mierové podmienky. Čingischán dostal za manželku ťinskú princeznú Čchi-kuo, dcéru v roku 1213 zavraždeného cisára Wan-jen Jung-ťiho, a spolu s ňou veľké množstvo zlata, striebra, hodvábu, koní a ľudí z dvorských domácností. Konkrétne počty odovzdaných osôb a zvierat sa v prameňoch líšia a nemožno ich pokladať za presnú inventúru. Dohoda zachránila Čung-tu pred bezprostredným útokom a Mongoli sa v máji 1214 stiahli na sever. Čingischán v tejto chvíli ešte pripustil zachovanie ríše Ťin pod jej vlastným cisárom, pokiaľ bude rešpektovať dohodnutú podriadenosť a nebude obnovovať nepriateľské postavenie na severe.<ref name="RatchnevskyJin1213-1215"/><ref name="SverdrupSiegeEngineers"/> Ťinský dvor však krátko nato opustil Čung-tu a presunul sa približne šesťsto kilometrov na juh do [[Kchaj-feng]]u. Rozhodnutie malo viacero príčin. Severné oblasti boli vyčerpané vojnou, zásobovanie hlavného mesta bolo neisté a dvor sa obával ďalšieho mongolského útoku i nepokojov medzi vojenskými jednotkami. Južnejšie položený Kchaj-feng mal lepšie spojenie s hlavnými daňovými a obilnými oblasťami ríše. Presun však zároveň oslabil morálku obyvateľov a posádok ponechaných na severe a signalizoval, že cisársky dvor už Čung-tu nepokladá za bezpečné sídlo.<ref name="FrankeJin"/><ref name="RatchnevskyJin1213-1215"/> Čingischán vyložil premiestnenie dvora ako porušenie mieru a ako prípravu na pokračovanie vojny. Moderní historici upozorňujú, že tento výklad zároveň poskytol vhodné odôvodnenie na obnovenie útoku: mierové podmienky zrejme presne neurčovali, kde má cisár sídliť, a ťinská vláda považovala presun za obrannú nevyhnutnosť. Napätie zvýšila vzbura kitanských a ďalších pomocných jednotiek, ktoré ťinský dvor nariadil premiestniť na juh. Časť z nich prešla k Mongolom a zapojila sa do operácií proti bývalým veliteľom. Na rozdiel od prvej výpravy už teraz nešlo iba o sezónny nájazd: cieľom bolo zlomiť ťinskú moc v severných oblastiach a získať jej bývalé hlavné mesto.<ref name="AtwoodJin"/><ref name="WrightJin"/> === Dobytie Čung-tu v roku 1215 === Obliehanie Čung-tu obnovili mongolské a spojenecké vojská pod vedením Samuku a viacerých kitanských a čínskych veliteľov vrátane Šimo Ming'ana. Čingischán riadil širšie operácie zo severu a nepôsobil nepretržite priamo pod hradbami. Útočníci prerušili zásobovacie cesty a obsadili okolité pevnosti; súčasne postupovali v [[Liao-tung]]u a ďalších oblastiach, aby zabránili príchodu účinnej pomoci. Opevnenie Čung-tu zostávalo silné, ale mesto stratilo dvor, časť vojska i prístup k pravidelným dodávkam obilia.<ref name="AllsenExpansion"/><ref name="RatchnevskyJin1213-1215"/> Počas dlhého obliehania vypukol v meste hlad. Pramene opisujú prudký rast cien, rozpad verejného poriadku a prípady jedenia ľudských tiel; posledný údaj treba vzhľadom na tradičné používanie motívu kanibalizmu v opisoch krajných obliehacích katastrof uvádzať s opatrnosťou, hoci závažnosť nedostatku potravy je nesporná. Posádka nemala reálnu nádej na rýchle vyslobodenie z juhu. Koncom mája 1215 veliteľ Wan-jen Fu-sing spáchal samovraždu a mesto sa následne vzdalo; pri prevode dátumov medzi čínskym a juliánskym kalendárom sa za deň pádu uvádza 31. máj alebo 1. jún.<ref name="RatchnevskyJin1213-1215"/><ref name="MayJin1211-1215"/> Po vstupe mongolských vojsk nasledovalo rozsiahle rabovanie, odvádzanie obyvateľov a požiare. Časť obyvateľstva bola zabitá, ďalší ľudia zahynuli už počas obliehania alebo boli rozdelení medzi vojakov a veliteľov ako zajatci. Presný počet obetí nie je známy a vysoké čísla v neskorších správach nemožno overiť. Na Čingischánov rozkaz boli zhromaždené poklady bývalého dvora a vyhľadaní odborníci, remeselníci a úradníci využiteľní v službách ríše. Medzi vzdelancov, ktorých pád severnej metropoly priviedol pod mongolskú moc, patril aj kitanský učenec [[Jie-lü Čchu-cchaj]]; Čingischán ho do svojich služieb povolal neskôr.<ref name="RatchnevskyJin1213-1215"/><ref name="AtwoodJin"/> Dobytie Čung-tu uzavrelo prvú fázu mongolsko-ťinskej vojny, neznamenalo však koniec ríše Ťin ani úplné ovládnutie severnej Číny. Ťinský cisársky dvor pokračoval v Kchaj-fengu, udržiaval rozsiahle územia južne od Žltej rieky a v niektorých severných oblastiach znovu získal mestá, z ktorých sa Mongoli stiahli. Čingischán nemal v roku 1215 vybudovanú jednotnú civilnú správu pre všetky dobyté kraje a opieral sa o miestnych prebehlíkov, kitanských spojencov a jednotlivé vojenské posádky. Vojna preto pokračovala aj po jeho odchode do Mongolska; od roku 1217 jej východnú časť vo veľkej miere viedol Mukhali a ríša Ťin zanikla až v roku 1234 za vlády Ogotaja. Rok 1215 napriek tomu ukázal, že ríša vytvorená zjednotením stepi dokáže opakovane porážať vojská veľkej usadlej mocnosti, dobyť jej hlavné mesto, viesť viacročné operácie mimo mongolského jadra a postupne si osvojiť technické i správne prostriedky potrebné na ďalšie výboje.<ref name="AllsenExpansion"/><ref name="Dunnell1206-1215"/><ref name="MayJin1211-1215"/> == Výboje v Strednej Ázii a vojna s Chorezmskou ríšou (1216 – 1221) == Po dobytí Čung-tu v roku 1215 sa ťažisko Čingischánovej osobnej vojenskej činnosti presunulo zo severnej Číny na západ. Vedenie pokračujúcej vojny proti ríši [[Dynastia Ťin|Ťin]] zveril [[Mukhali]]mu, kým sám sa začiatkom roka 1216 vrátil do Mongolska. Počas nasledujúcich troch rokov obnovil kontrolu nad časťou severných lesných oblastí, odstránil posledné väčšie skupiny ozbrojených odporcov na západnom okraji stepi a prostredníctvom výpravy veliteľa [[Džebe]]ho pričlenil územia ríše [[Karakitajská ríša|Kara Kitaj]]. Mongolská ríša sa tým dostala do priameho susedstva [[Chorezmská ríša|Chorezmskej ríše]], ktorá ovládala väčšinu [[Stredná Ázia|Strednej Ázie]], [[Chorásán]] a rozsiahle časti iránskeho sveta. Po zlyhaní obchodných a diplomatických stykov v Otrare začal Čingischán v roku 1219 inváziu, ktorá v priebehu približne dvoch rokov rozvrátila ústrednú moc chorezmského šacha [[Muhammad II. (Chorezm)|Muhammada II.]] a priviedla mongolské vojská k [[Kaspické more|Kaspickému moru]] a rieke [[Indus]].<ref name="DunnellWest">{{Citácia knihy | priezvisko = Dunnell | meno = Ruth W. | kapitola = The Rise of Chinggis Khan and the United Empire, 1206–1260 | titul = The Cambridge History of the Mongol Empire | editori = Michal Biran, Hodong Kim | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 2023 | strany = 39 – 52 | doi = 10.1017/9781316337424.002 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="MayWest">{{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongol Empire | vydavateľ = Edinburgh University Press | miesto = Edinburgh | rok = 2018 | strany = 54 – 75 | isbn = 978-0-7486-4237-3 | jazyk = po anglicky }}</ref> Priebeh západných výprav je známy z prameňov, ktoré vznikli v rozdielnom prostredí a sledovali odlišné ciele. ''[[Tajná história Mongolov]]'' podrobne opisuje rozhodnutia vládnuceho rodu, no iba stručne zachytáva dobývanie jednotlivých miest. Perzský úradník [[Atá Malik Džuvajní]] písal svoje ''Dejiny dobyvateľa sveta'' približne o tri desaťročia neskôr v službách Mongolov; využil staršie svedectvá, jeho text však obsahuje literárne reči, symbolické obrazy a počty, ktoré nemožno čítať ako presné štatistiky. Ďalšie správy zanechali okrem iných [[Ibn al-Asír]], Muhammad an-Nasáví a neskôr [[Rašíd ad-Dín]]. Ich údaje sa rozchádzajú pri datovaní, veľkosti vojsk, poradí niektorých operácií i počte obetí. Moderné rekonštrukcie preto porovnávajú mongolskú, perzskú, arabskú a čínsku tradíciu a pri mnohých podrobnostiach pripúšťajú iba približný záver.<ref name="JacksonIslamic">{{Citácia knihy | priezvisko = Jackson | meno = Peter | titul = The Mongols and the Islamic World: From Conquest to Conversion | vydavateľ = Yale University Press | miesto = New Haven; Londýn | rok = 2017 | strany = 60 – 91 | isbn = 978-0-300-12533-7 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="JuvainiBoyle">{{Citácia knihy | priezvisko = Juvaini | meno = Ata-Malik | titul = The History of the World-Conqueror | vydanie = 1 | vydavateľ = Harvard University Press | miesto = Cambridge, Massachusetts | rok = 1958 | zväzok = 1 | strany = 61 – 145 | prekladatelia = John Andrew Boyle | jazyk = po anglicky }}</ref> === Obnovenie kontroly na severe a zánik ríše Kara Kitaj === Čingischánov návrat z čínskeho pohraničia sa časovo prekrýval s povstaním Kori-Tumedov, jedného zo spoločenstiev, ktoré boli počas Džučiho výpravy v roku 1207 zaradené medzi podriadené „lesné národy“. Chánov poverenec Korči zneužíval svoje postavenie a podľa ''Tajnej histórie Mongolov'' si násilne privlastňoval miestne ženy; Kori-Tumedi ho preto zadržali. Keď bol proti nim vyslaný Borokul, jeden z najbližších Čingischánových druhov, povstalci ho prepadli a zabili. Chán chcel pôvodne viesť odvetnú výpravu osobne, napokon však zásahom poveril dörbetského veliteľa Dörbei Doqšina. Jeho oddiely využili menej strážené cesty cez lesnatý terén, povstalcov prekvapili a obnovili nad nimi mongolskú zvrchovanosť. Táto epizóda ukázala, že podriadenosť vzdialených severných skupín naďalej závisela od vojenskej prítomnosti a od správania chánových zástupcov; nebola výsledkom súvislej a pevne zakotvenej územnej správy.<ref name="RachewiltzWest">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri §§ 240 – 241, 250 – 268 a komentár | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="RatchnevskyWest">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | vydavateľ = Blackwell | miesto = Oxford | rok = 1991 | strany = 112 – 151 | isbn = 978-0-631-16785-3 | jazyk = po anglicky }}</ref> Na západnom okraji stepi medzitým pokračovalo prenasledovanie zvyškov [[Merkiti|Merkitov]], ktorí po predchádzajúcich porážkach ustupovali k turkickým kočovníkom za Irtyšom. Čingischán vyslal proti nim Džučiho; jeho vojská v rokoch 1216 až 1217 rozbili väčšiu časť zostávajúcej merkitskej skupiny. Počas týchto operácií sa Džuči pri rieke Irgiz stretol s vojskom Muhammada II. Pramene neumožňujú udalosť presne datovať – moderné rekonštrukcie ju zaraďujú do obdobia medzi rokmi 1216 a 1218 – ani jednoznačne určiť, ktorá strana začala boj. Perzské podanie tvrdí, že Džuči sa najprv odvolával na chýbajúci rozkaz viesť vojnu s Chorezmom, po Muhammadovom útoku však prijal bitku. Celodenné stretnutie neprinieslo rozhodnutie a Mongoli sa v noci stiahli. Išlo o prvý známy väčší vojenský kontakt oboch ríš, ešte nie o začiatok otvorenej vojny.<ref name="RatchnevskyWest"/><ref name="MayWest"/><ref name="JacksonIslamic"/> Na západe zostával významným protivníkom najmanský princ [[Küčlüg]]. Po porážke pri Irtyši našiel útočisko v ríši Kara Kitaj, ktorú v 12. storočí založili [[Kitani]] vytlačení zo severnej Číny. Jej panovníci používali titul gürchán a z centra v [[Balasagun]]e ovládali prostredníctvom miestnych dynastií a vyberačov daní rozsiahle územie od [[Sedemriečie|Sedemriečia]] po [[Tarimská panva|Tarimskú panvu]] a [[Transoxiana|Transoxianu]]. Štát spájal kitanské, turkické, iránske a čínske správne tradície; pod jeho zvrchovanosťou žili budhisti, moslimovia, kresťania i príslušníci ďalších náboženstiev. Küčlüg sa oženil s dcérou gürchána Jelü Č'-lu-kua, získal vlastné vojsko a v rokoch 1211 až 1213 postupne prevzal rozhodujúcu moc. Gürchána ponechal do smrti ako formálneho panovníka, v skutočnosti však spravoval jeho územie sám.<ref name="BiranQaraKhitai">{{Citácia knihy | priezvisko = Biran | meno = Michal | titul = The Empire of the Qara Khitai in Eurasian History: Between China and the Islamic World | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 2005 | strany = 69 – 90 | isbn = 978-0-521-84226-6 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="GoldenInnerAsia">{{Citácia knihy | priezvisko = Golden | meno = Peter B. | kapitola = Inner Asia c. 1200 | titul = The Cambridge History of Inner Asia: The Chinggisid Age | editori = Nicola Di Cosmo, Allen J. Frank, Peter B. Golden | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 2009 | strany = 9 – 25 | doi = 10.1017/CBO9781139056045.004 | isbn = 978-0-521-84926-5 | jazyk = po anglicky }}</ref> [[Súbor:KaraKhitaiAD1200.png|náhľad|vpravo|upright=1.25|alt=Mapa Strednej Ázie so zvýrazneným územím ríše Kara Kitaj okolo roku 1200|Približný rozsah ríše [[Karakitajská ríša|Kara Kitaj]] okolo roku 1200. Jej ovládnutím získali Mongoli prístup k mestám [[Tarimská panva|Tarimskej panvy]] a spoločnú hranicu s [[Chorezmská ríša|Chorezmskou ríšou]]. Mapa znázorňuje politický priestor schematicky; hranice stredoázijských štátov netvorili vo všetkých oblastiach presne vymedzené línie.]] Küčlügova vláda stratila podporu časti obyvateľstva. Moslimské pramene mu pripisujú prenasledovanie moslimov v Kašgare a Chotane, zatváranie mešít a nátlak na prijatie budhizmu alebo kresťanstva. Rozsah a jednotnosť týchto opatrení nie je možné určiť s istotou, pretože zachované opisy vznikli v nepriateľskom prostredí a zdôrazňovali náboženský protiklad. Je však doložené, že Küčlüg zasahoval do miestnych náboženských pomerov a že jeho vojenské požiadavky i vyberanie zdrojov vyvolávali odpor. Súčasne bojoval proti vládcovi mesta Almaliq Ozarovi, ktorý uznal Čingischánovu zvrchovanosť. Po Ozarovom zajatí a usmrtení dostal mongolský dvor bezprostredný dôvod zasiahnuť.<ref name="BiranQaraKhitai"/><ref name="AtwoodQara">{{Citácia knihy | priezvisko = Atwood | meno = Christopher P. | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire | vydavateľ = Facts On File | miesto = New York | rok = 2004 | strany = 309 – 310, 439 – 441 | isbn = 978-0-8160-4671-3 | jazyk = po anglicky }}</ref> V roku 1218 vyslal Čingischán proti Küčlügovi Džebeho. Perzská tradícia uvádza dvadsaťtisíc jazdcov, tento údaj však môže označovať skôr plánovanú organizačnú silu zboru než skutočný počet mužov. Džebe vyhlásil, že obyvatelia môžu zachovávať svoje náboženstvo, a usiloval sa získať mestské elity bez zdĺhavých obliehaní. V Kašgare a ďalších sídlach sa preto proti Küčlügovej posádke obrátila časť miestneho obyvateľstva. Küčlüg ustupoval cez Tarimskú panvu a [[Pamír]] do Badachšánu, kde ho podľa Džuvajního chytili miestni lovci a odovzdali prenasledovateľom. Džebe ho dal usmrtiť; jeho hlavu mali následne ukazovať v mestách ako dôkaz konca jeho vlády. Jadrom správy je Küčlügova porážka a smrť v roku 1218, zatiaľ čo podrobnosti o zajatí a verejnom vystavovaní jeho hlavy pochádzajú z neskoršieho naratívneho podania.<ref name="BiranQaraKhitai"/><ref name="JuvainiBoyle"/><ref name="DunnellWest"/> Zánikom vlády Kara Kitaj nevznikla v oblasti jednotná mongolská provincia spravovaná priamo z chánovho dvora. Čingischán prevzal sieť už existujúcich vzťahov s miestnymi vládcami a potvrdil postavenie tých, ktorí sa podriadili, vrátane karluckých a ujgurských elít. Vojensky dôležité boli horské priechody v [[Ťanšan]]e, oázy na obchodných cestách a prístup k úrodným oblastiam Sedemriečia. Zároveň sa odstránila nárazníková ríša medzi Mongolmi a Chorezmom. Od roku 1218 tak obe mocnosti zdieľali dlhú a politicky neustálenú hranicu, na ktorej sa pohybovali obchodníci, kočovníci, utečenci aj ozbrojené oddiely.<ref name="BiranCentralAsia">{{Citácia knihy | priezvisko = Biran | meno = Michal | kapitola = The Mongols in Central Asia from Chinggis Khan's Invasion to the Rise of Temür | titul = The Cambridge History of Inner Asia: The Chinggisid Age | editori = Nicola Di Cosmo, Allen J. Frank, Peter B. Golden | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 2009 | strany = 46 – 66 | doi = 10.1017/CBO9781139056045.006 | isbn = 978-0-521-84926-5 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Od obchodných stykov k otvorenej vojne === [[Súbor:Khwarezmian Empire 1190 - 1220 (AD).svg|náhľad|vľavo|upright=1.35|alt=Mapa Chorezmskej ríše v Strednej Ázii a Iráne na začiatku 13. storočia|Územný rast [[Chorezmská ríša|Chorezmskej ríše]] od roku 1190 do predvečera mongolskej invázie. Ríša spájala Chorezm, Transoxianu, Chorásán a veľkú časť Iránu, ale mnohé oblasti získala iba krátko pred vojnou.]] Chorezmská ríša dosiahla najväčší rozsah za Muhammada II. z dynastie Anúšteginovcov. Jej pôvodné jadro ležalo v zavlažovanej oblasti [[Chorezm]]u pri dolnom toku [[Amudarja|Amudarje]], no Muhammad a jeho otec Tekéš rozšírili moc do Transoxiany, Chorásánu, Afganistanu a západného Iránu. V rokoch pred mongolským vpádom Muhammad odstránil karachánovských vládcov Samarkandu, oslabil zvyšky nadvlády Kara Kitaj a prijal titul sultána. Veľkosť ríše však zakrývala jej vnútornú nesúrodosť. Viaceré územia boli dobyté iba nedávno, časť miestnych elít zostávala nespokojná a sultán sa opieral o rozličné vojenské skupiny, ktorým nie vždy dôveroval. Významnú vlastnú mocenskú základňu mala jeho matka Terken-chatun, podporovaná najmä príslušníkmi turkických kmeňových elít. Historici preto ich vzťah opisujú ako napätú dvojvládu, nie ako jednotne riadenú monarchiu.<ref name="BartholdTurkestan">{{Citácia knihy | priezvisko = Barthold | meno = V. V. | titul = Turkestan Down to the Mongol Invasion | vydanie = 3 | vydavateľ = Luzac & Company | miesto = Londýn | rok = 1968 | strany = 373 – 404 | editori = C. E. Bosworth | prekladatelia = H. A. R. Gibb, T. Minorsky | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="BuniyatovKhwarazm">{{Citácia knihy | priezvisko = Buniyatov | meno = Z. M. | titul = A History of the Khorezmian State under the Anushteginids, 1097–1231 | editori = S. Mustafayev, T. Welsford | prekladatelia = A. Efendiyev | vydavateľ = International Institute for Central Asian Studies | miesto = Samarkand | rok = 2015 | strany = 105 – 153 | isbn = 978-9943-357-21-1 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="JacksonIslamic"/> Prvé priame styky medzi oboma dvormi neboli jednoznačne nepriateľské. Po mongolských úspechoch v severnej Číne vyslal Muhammad k Čingischánovi posolstvo, ktoré malo overiť rozsah jeho moci a vytvoriť podmienky pre obchod. Čingischán následne prijal chorezmských vyslancov a vyslal vlastnú delegáciu vedenú skúsenými moslimskými obchodníkmi. Obidve strany mali hospodársky záujem na obnovení trás, ktoré spájali severnú Čínu, Mongolsko, Tarimskú panvu, Transoxianu a Irán. Mongolské elity vyhľadávali kvalitné textílie, kovové výrobky a ďalší luxusný tovar, zatiaľ čo stredoázijskí kupci získavali prístup k trhom a koristi vo východnej časti ríše. Diplomatický jazyk však zároveň odrážal nezlučiteľné predstavy o hierarchii: Čingischán chápal bezpečný obchod ako súčasť vzťahu, v ktorom mal druhý vládca uznať jeho nadradené alebo aspoň osobitné postavenie, kým Muhammad sa považoval za suveréna porovnateľnej ríše.<ref name="RatchnevskyWest"/><ref name="JacksonIslamic"/><ref name="BuniyatovKhwarazm"/> V roku 1218 dorazila do pohraničného mesta [[Otrar]] rozsiahla karavána smerujúca z mongolského územia do Chorezmskej ríše. Džuvajní uvádza 450 obchodníkov a približne 500 tiav naložených striebrom, hodvábom, kožušinami a ďalším tovarom. Presné čísla nemožno overiť, podstatné však je, že do podniku vložili majetok členovia Čingischánovej rodiny a vysokej elity, takže nešlo iba o súkromnú výpravu bez politického významu. Otrarský miestodržiteľ Inalčuk, známy aj titulom Gájir-chán, dal členov karavány zadržať ako údajných vyzvedačov, skonfiškoval ich tovar a napokon ich dal usmrtiť. Nie je isté, či konal na priamy Muhammadov rozkaz. Pramene umožňujú aj výklad, že sultán jeho rozhodnutie dodatočne schválil alebo odmietol zasiahnuť, pretože Inalčuk patril k mocenskému okruhu Terken-chatun a jeho vydanie by malo vnútropolitické následky.<ref name="AtwoodOtrar">{{Citácia knihy | priezvisko = Atwood | meno = Christopher P. | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire | vydavateľ = Facts On File | miesto = New York | rok = 2004 | strany = 430 – 432 | isbn = 978-0-8160-4671-3 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="JacksonIslamic"/><ref name="RatchnevskyWest"/> [[Súbor:Otrar aerial view from May 2016.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.25|alt=Letecký pohľad na archeologické pozostatky Otraru v Kazachstane|Archeologické pozostatky [[Otrar]]u v dnešnom [[Kazachstan]]e. Mesto ležalo pri sútoku obchodných ciest a na začiatku vojny chránilo severovýchodný prístup do Chorezmskej ríše. Viditeľné ruiny pochádzajú z viacerých období dejín sídla.]] Čingischán sa najprv pokúsil dosiahnuť nápravu diplomatickou cestou. K Muhammadovi vyslal troch poslov, ktorí žiadali potrestanie alebo vydanie Inalčuka a náhradu zhabaného majetku. Sultán požiadavku odmietol; jedného posla dal usmrtiť a zvyšných dvoch poslal späť po verejnom ponížení. Rozprávania sa odlišujú v pôvode poslov aj v podrobnostiach zaobchádzania s nimi, zhodujú sa však v tom, že člen diplomatickej misie bol zabitý so súhlasom chorezmského šacha. V stepnej diplomacii išlo o útok na autoritu panovníka, ktorého ochranu poslovia zastupovali. Incident v Otrare a následné odmietnutie vyslancov preto vytvorili bezprostredný podnet na vojnu.<ref name="JuvainiBoyle"/><ref name="JacksonIslamic"/><ref name="BuniyatovKhwarazm"/> Otrarskú udalosť nemožno bez ďalšieho pokladať za jedinú príčinu invázie ani tvrdiť, že Čingischán pred ňou určite nemal nijaké územné zámery. Na spoločnej hranici sa už stretávali oddiely oboch ríš; skoršia bitka pri Irgize umožnila obom stranám spoznať spôsob boja protivníka. Napätie zvyšovalo aj rýchle rozšírenie dvoch mladých ríš a snaha kontrolovať obchodné cesty. Otrar však zmenil dovtedajší spor na osobne a politicky záväzný konflikt: Čingischán mohol vojnu predstaviť vlastným stúpencom ako potrestanie vlády, ktorá zabila obchodníkov pod jeho ochranou a porušila nedotknuteľnosť vyslancov.<ref name="JacksonIslamic"/><ref name="MayWest"/><ref name="RatchnevskyWest"/> === Prípravy na inváziu a otázka nástupníctva === Pred odchodom na západ sa podľa ''Tajnej histórie Mongolov'' otvorila otázka, kto má po Čingischánovej smrti prevziať vládu. Podnet mala dať jeho manželka Jesüj, ktorá upozornila na nebezpečenstvo, že panovník počas ďalekého ťaženia zahynie bez určeného nástupcu. Keď Čingischán vyzval synov, aby sa vyjadrili, [[Čagataj]] spochybnil nárok najstaršieho [[Džuči]]ho narážkou na to, že sa narodil krátko po Börteinom návrate z merkitského zajatia. Džuči reagoval prudko a spor museli tlmiť prítomní hodnostári. Čagataj napokon navrhol ich mladšieho brata [[Ogotaj]]a, ktorého prijal aj Džuči; Čingischán s touto voľbou súhlasil. Rozhovor je zachovaný ako dramaticky vystavaná rodinná scéna a jeho doslovné znenie nemožno overiť. Svedčí však o tom, že otázka Džučiho pôvodu ovplyvňovala vzťahy medzi bratmi a že Ogotaj sa už pred západným ťažením stal prijateľným kompromisným kandidátom. Formálne bol za veľkého chána zvolený až na kurultaji v roku 1229.<ref name="RachewiltzWest"/><ref name="RatchnevskyWest"/> Čingischán zároveň zabezpečil, aby vojna na západe neviedla k strate pozícií v severnej Číne. Mukhali dostal široké právomoci, titul ''kuo-wang'' – knieža ríše – a velenie vojsk, ktoré pokračovali v boji proti ríši Ťin. Do západnej armády boli povolané oddiely z mongolského jadra ríše aj vojská podriadených spojencov, najmä Ujgurov a Karlukov. Podľa mongolskej tradície mal chán žiadať pomoc aj od ríše [[Západná Sia]], jej dvor však vyslanie pomocného vojska odmietol. Čingischán potrestanie Tangutov odložil, pretože nechcel meniť cieľ už pripravenej výpravy; odmietnutie si však zapamätal a neskôr ho uvádzal medzi dôvodmi poslednej vojny proti ríši Západná Sia.<ref name="DunnellWest"/><ref name="RachewiltzWest"/><ref name="MayWest"/> Veľkosť inváznej armády nie je známa. Stredovekí autori uvádzali státisíce až vyše pol milióna mužov, čo nezodpovedá logistickým možnostiam mongolskej stepi ani pravdepodobnej veľkosti chorezmských miest. Moderné odhady sa pohybujú približne od 75 000 po 150 000 bojovníkov, no ani tieto čísla nemožno pokladať za presný stav pri nástupe. Mongolská desiatková organizácia vyjadrovala služobnú a veliteľskú štruktúru; jednotka označovaná ako tümen nemusela mať v poli plných desaťtisíc mužov. K jazdeckým oddielom sa navyše pripájali pomocné vojská, sprievod, remeselníci, tlmočníci a obliehací špecialisti z Číny, Ujgurska a už podrobených stredoázijských oblastí. Každý jazdec používal viac koní, čo zvyšovalo pohyblivosť, zároveň však vyžadovalo rozsiahle pastviny a rozdelenie armády na viac prúdov.<ref name="SverdrupKhwarazm">{{Citácia knihy | priezvisko = Sverdrup | meno = Carl | titul = The Mongol Conquests: The Military Campaigns of Genghis Khan and Sübe'etei | vydavateľ = Helion & Company | miesto = Solihull | rok = 2017 | strany = 142 – 189 | isbn = 978-1-9133-3605-9 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="SmithManpower">{{Citácia periodika | priezvisko = Smith | meno = John Masson Jr. | titul = Mongol Manpower and Persian Population | periodikum = Journal of the Economic and Social History of the Orient | ročník = 18 | číslo = 3 | rok = 1975 | strany = 271 – 299 | doi = 10.2307/3632138 | jazyk = po anglicky }}</ref> Muhammad II. mal k dispozícii početné posádky, turkické jazdecké oddiely a zdroje bohatých miest, nedôveroval však časti veliteľov a nedokázal ich sústrediť bez politického rizika. Namiesto jednej poľnej armády rozdelil vojsko medzi opevnené mestá pri Syrdarji, v Transoxiane a Chorásáne. Takýto postup mohol Mongolov zdržať, vyčerpať pri obliehaniach a poskytnúť čas na zhromaždenie ďalších síl. V praxi im však umožnil pohybovať sa medzi izolovanými posádkami, vyberať si smer útoku a sústreďovať proti jednotlivým mestám prevahu. Rozhodnutie preto nevychádzalo iba z nesprávneho vojenského úsudku; súviselo aj s nedávnym vznikom ríše, obavou zo vzbury a súperením medzi sultánovým dvorom a okruhom Terken-chatun.<ref name="BartholdTurkestan"/><ref name="JacksonIslamic"/><ref name="SverdrupKhwarazm"/> === Otrar, Buchara a Samarkand === Hlavné mongolské sily sa zhromaždili pri hornom Irtyši a cez Sedemriečie dorazili na jeseň 1219 k východnej hranici Chorezmskej ríše. Čingischán rozdelil armádu tak, aby súčasne viazala pohraničné posádky a prenikla do vnútrozemia. Čagataj a Ogotaj zostali pri Otrare; Džuči dostal za úlohu postupovať pozdĺž dolnej Syrdarje; samostatný zbor smeroval proti mestám na hornom toku rieky a do Ferganskej kotliny. Čingischán s Tolujom a hlavnou časťou vojska obišiel pohraničný obranný pás cez púšť [[Kyzylkum]]. Pri prechode využil miestnych sprievodcov a sústavu oáz. Manéver mu umožnil priblížiť sa k Buchare zo smeru, z ktorého chorezmské velenie neočakávalo príchod veľkej armády.<ref name="SverdrupKhwarazm"/><ref name="MayWest"/><ref name="BartholdTurkestan"/> Obliehanie Otraru sa začalo na jeseň 1219 a trvalo približne päť mesiacov; jeho citadela odolávala ešte dlhšie než vonkajšie mesto. Stredoveké údaje o desaťtisícoch obrancov sú pravdepodobne nadsadené, posádka však kládla podstatne dlhší odpor než väčšina miest v nasledujúcej fáze ťaženia. Časť vojska pod veliteľom menom Karača sa napokon pokúsila opustiť mesto alebo otvorila bránu útočníkom. Mongoli týchto mužov nepovažovali za dôveryhodných spojencov a dali ich zabiť. Inalčuk sa stiahol do citadely a po jej dobytí padol do zajatia. Neskoršie rozprávanie, podľa ktorého mu naliali do očí a uší roztavené striebro, nie je potvrdené skorými prameňmi; spoľahlivo je doložené iba to, že bol po zajatí popravený.<ref name="AtwoodOtrar"/><ref name="SverdrupKhwarazm"/><ref name="JuvainiBoyle"/> Kým obliehanie Otraru pokračovalo, Čingischán prekročil púšť Kyzylkum a vo februári 1220 sa objavil pred [[Buchara|Bucharou]]. Väčšina mestskej posádky sa pokúsila preraziť obkľúčenie, v otvorenom boji však bola rozprášená. Predstavitelia mesta následne otvorili brány, zatiaľ čo menšia skupina obrancov sa uzavrela v citadele a odolávala ešte niekoľko dní. Po jej páde boli zostávajúci vojaci zabití. Obyvateľov Mongoli vyviedli za hradby, oddelili remeselníkov určených na službu v ríši a časť mužov zaradili do pomocných pracovných a vojenských oddielov. Mesto bolo vyplienené a veľkú časť zástavby zasiahol požiar, hoci rozsah úmyselného ničenia a podiel ohňa vzniknutého počas bojov nemožno presne určiť.<ref name="JuvainiBoyle"/><ref name="RatchnevskyWest"/><ref name="SverdrupKhwarazm"/> Džuvajní vložil do opisu pádu Buchary Čingischánovu reč v hlavnej mešite, v ktorej dobyvateľ vysvetľuje pohromu hriechmi obyvateľov. Text vznikol s odstupom približne jednej generácie a je vystavaný podľa pravidiel perzskej historiografie; nemožno ho pokladať za doslovný záznam chánových slov. Správa však môže zachovávať jadro udalosti, pri ktorej Čingischán verejne zhromaždil mestských hodnostárov, žiadal vydanie zásob a predstavil dobytie ako trest za odpor sultánovej vlády. Rozlišovanie medzi historickým jadrom a literárnym spracovaním je dôležité aj pri ďalších príhovoroch a dialógoch pripisovaných účastníkom vojny.<ref name="JuvainiBoyle"/><ref name="JacksonIslamic"/> Z Buchary postupovalo hlavné vojsko k [[Samarkand]]u, ktorý bol Muhammadovým politickým centrom v Transoxiane a mal silnejšie opevnenie. Čagataj a Ogotaj sa po páde Otraru pripojili k otcovi, takže Mongoli mohli proti mestu sústrediť viac zborov. Perzskí kronikári pripisovali samarkandskej posádke 50 000 až 110 000 mužov, čo moderní historici považujú za nepravdepodobné; skutočná sila zrejme dosahovala iba zlomok týchto údajov. Vojaci podnikli výpad, boli však vylákaní od hradieb a porazení. Po niekoľkých dňoch sa časť predstaviteľov a posádky vzdala, kým obrancovia citadely pokračovali v boji.<ref name="SmithManpower"/><ref name="SverdrupKhwarazm"/><ref name="BartholdTurkestan"/> Samarkand padol v marci 1220. Mongoli popravili veľkú časť vojakov, najmä príslušníkov turkických oddielov označovaných ako Kangli, ktorých pramene predstavujú ako jadro sultánovej posádky. Remeselníci boli rozdelení medzi členov vládnuceho rodu alebo odvedení do iných častí ríše, časť mladých mužov bola prinútená slúžiť pri ďalších operáciách a obyvateľom bol uložený majetkový odvod. Mesto utrpelo rozsiahle škody a stratilo časť obyvateľstva, neprestalo však natrvalo existovať. Už krátko po invázii v ňom mongolskí poverenci obnovovali vyberanie dávok, čo by nebolo možné pri úplnom vyľudnení. Pád Buchary a Samarkandu v rýchlom slede rozbil hlavný obranný systém Transoxiany a prinútil Muhammada pokračovať v ústupe na západ.<ref name="BiranCentralAsia"/><ref name="JacksonIslamic"/><ref name="JuvainiBoyle"/> === Boje pri Syrdarji a dobytie Gurgandžu === Džučiho zbor postupoval od Otraru po prúde Syrdarje proti mestám, ktoré chránili severný okraj chorezmského územia. V Sighnaqu obyvatelia zabili vyslanca, ktorého Mongoli poslali s výzvou na kapituláciu. Po približne sedemdňovom obliehaní mesto dobyli a veľkú časť obyvateľstva usmrtili; novým správcom ustanovili syna zabitého vyslanca. Ďalšie sídla, medzi nimi Džand a Jangikent, kládli odpor v rozdielnej miere a časť ich elít ušla ešte pred príchodom Mongolov. Džuči tak zabezpečoval dolný tok rieky, prerušoval spojenie medzi Transoxianou a stepou severne od [[Aralské jazero|Aralského jazera]] a približoval sa k Chorezmu, ktorý mu mal podľa neskoršieho rozdelenia pripadnúť ako údiel.<ref name="BartholdTurkestan"/><ref name="SverdrupKhwarazm"/><ref name="JuvainiBoyle"/> Na hornom toku Syrdarje kládol najvýraznejší odpor [[Timur Malik]], miestodržiteľ [[Chudžand]]u. Po strate mesta sa s vybranými mužmi stiahol na opevnený ostrov alebo vyvýšeninu v riečnom koryte. Obrancovia používali člny chránené mokrou plsťou a hlinou, aby obmedzili účinok šípov a zápalných striel, a podnikali výpady proti mongolským postaveniam. Keď ďalší odpor nebol možný, Timur Malik sa pokúsil prebiť po rieke a cez púšť smerom k Chorezmu. Väčšina jeho mužov zahynula, jemu sa však podarilo uniknúť a neskôr sa pripojil k Džalál ad-Dínovi. Podrobnosti jeho obrany sú v perzských dejinách štylizované do podoby hrdinského príbehu, základná udalosť však patrí k najlepšie doloženým príkladom miestneho odporu počas prvej fázy invázie.<ref name="JuvainiBoyle"/><ref name="BartholdTurkestan"/> Najväčším mestom samotného Chorezmu bol [[Köneürgenç|Gurgandž]], ležiaci v husto osídlenej delte Amudarje. Jeho hospodárstvo záviselo od siete kanálov a mesto bolo významným obchodným a remeselným centrom. Terken-chatun ho opustila po Muhammadovom úteku; počas cesty na juh bola neskôr zajatá Mongolmi. Proti Gurgandžu postupovali Džuči, Čagataj a Ogotaj. Úzky priestor medzi kanálmi, mäkká pôda a hustá zástavba obmedzovali pohyb jazdy a sťažovali použitie obliehacích strojov. Boje sa preto po prerazení obrany zmenili na postupné dobývanie ulíc a domov.<ref name="JacksonIslamic"/><ref name="SverdrupKhwarazm"/><ref name="BuniyatovKhwarazm"/> Velenie komplikoval spor medzi Džučim a Čagatajom. Džuči sa podľa prameňov pokúšal dosiahnuť kapituláciu a zachovať bohaté mesto, ktoré považoval za súčasť svojho budúceho údelu, zatiaľ čo Čagataj presadzoval tvrdší postup. Čingischán preto zveril spoločné velenie Ogotajovi. Rozhodnutie ukázalo jeho schopnosť sprostredkovať medzi staršími bratmi a zároveň podporilo postavenie už vybraného nástupcu. Gurgandž padol na jar 1221 po zdĺhavých bojoch. Remeselníci boli vyčlenení a deportovaní, časť žien a detí zotročená a veľké množstvo ostatných obyvateľov zabité. Džuvajního údaj 1,2 milióna mŕtvych vzniká mechanickým vynásobením počtu údajných popravcov a pridelených obetí a nemožno ho pokladať za demografický údaj.<ref name="JuvainiBoyle"/><ref name="SmithManpower"/><ref name="RatchnevskyWest"/> Viaceré neskoršie opisy tvrdia, že Mongoli po páde mesta pretrhli hrádze a úmyselne ho zaplavili. Gurgandž i jeho okolie nepochybne utrpeli poškodenie vodných diel a zmeny riečneho koryta, nie je však možné bezpečne určiť, či išlo o plánovanú záverečnú operáciu alebo o dôsledok bojov, zanedbania kanálov a neskoršieho vývoja delty. Rovnako nemožno všetku archeologicky doloženú deštrukciu priradiť jedinému okamihu. Isté je, že mesto stratilo veľkú časť obyvateľov a dovtedajšie postavenie metropoly; osídlenie v oblasti však pokračovalo a obchodné centrum sa v ďalších desaťročiach obnovovalo na čiastočne posunutom mieste.<ref name="JacksonIslamic"/><ref name="BartholdTurkestan"/> === Prenasledovanie Muhammada II. a ťaženie v Chorásáne === Muhammad II. sa po páde Buchary a Samarkandu neusadil v ďalšom pevnom obrannom centre. Ustupoval cez [[Balch]] a Chorásán do iránskeho vnútrozemia, pričom správy o rýchlom mongolskom postupe oslabovali jeho schopnosť zhromaždiť nové vojsko. Čingischán vyslal za ním Džebeho a [[Sübeetej]]a s pohyblivým jazdeckým zborom. Úlohou veliteľov nebolo systematicky obsadzovať každé mesto, ale zabrániť sultánovi vytvoriť novú armádu. Od miest, ktoré sa podrobili, žiadali zásoby a potvrdenie poslušnosti; sídla, ktoré odporovali alebo zabili poslov, napádali. Prenasledovanie viedlo cez Níšápúr, Rajj a západný Irán až ku Kaspickému moru.<ref name="JacksonIslamic"/><ref name="SverdrupKhwarazm"/><ref name="RatchnevskyWest"/> Sultán napokon našiel útočisko na malom ostrove pri juhovýchodnom pobreží Kaspického mora, ktorý pramene spájajú s oblasťou Abaskúnu. Koncom roka 1220 alebo začiatkom roka 1221 tam po chorobe zomrel. Bezprostrednú príčinu smrti nemožno určiť; neskoršie texty ju vysvetľovali zápalom pľúc, úplavicou alebo celkovým vyčerpaním. Pred smrťou odvolal skoršie rozhodnutie v prospech syna Uzlaga Šáha a za nástupcu označil vojensky skúsenejšieho [[Džalál ad-Dín Mangburni|Džalál ad-Dína]]. Muhammadova smrť odstránila spoločné centrum chorezmskej legitimity, neukončila však odpor jeho synov a veliteľov. Džebe a Sübeetej po splnení prenasledovacej úlohy pokračovali na západ a sever okolo Kaspického mora; táto samostatná výprava patrila už k ďalšej fáze mongolskej expanzie.<ref name="BuniyatovKhwarazm"/><ref name="JacksonIslamic"/><ref name="MayWest"/> [[Súbor:Grazing camels in the ruins of Merv.jpg|náhľad|vľavo|upright=1.25|alt=Ťavy medzi hlinenými ruinami starovekého Mervu v Turkménsku|Časť rozsiahleho archeologického areálu [[Merv]]u v dnešnom [[Turkménsko|Turkménsku]]. Lokalita obsahuje pozostatky viacerých miest a období; dnešný stav nemožno pripísať výlučne mongolskému útoku z roku 1221.]] Začiatkom roka 1221 prekročil Čingischán Amudarju a postupoval do severného Afganistanu. Po obsadení Balchu a počas obliehania Talikánu poveril najmladšieho syna [[Toluj]]a podrobením Chorásánu. Región patril k najbohatším a najurbanizovanejším častiam východného islamského sveta. Jeho mestá však po Muhammadovom úteku nekonali jednotne: niektoré prijali mongolské podmienky, iné sa vzbúrili po odchode prvého oddielu alebo poskytli útočisko ustupujúcim vojakom. Toluj postupoval s jadrom mongolskej jazdy, ku ktorému sa pripájali pomocné oddiely a násilne odvedení miestni obyvatelia používaní pri obliehaniach.<ref name="BiranCentralAsia"/><ref name="SverdrupKhwarazm"/><ref name="JuvainiBoyle"/> Hlavné vojsko sa pri ďalšom postupe stretlo s odporom v hornatej oblasti [[Bamján]]u. Počas obliehania tam šíp zasiahol a usmrtil Mutugena, jedného z Čagatajových synov a Čingischánovho vnuka. Po dobytí opevneného sídla nasledovalo rozsiahle zabíjanie obyvateľov. Perzské pramene vysvetľujú mimoriadnu tvrdosť odvety priamo Mutugenovou smrťou a tvrdia, že útočníci nebrali zajatcov; presný rozsah násilia však nemožno určiť. Udalosť mala aj dynastický rozmer, pretože počas výpravy vedenej osobne Čingischánom zahynul jeho vnuk.<ref name="JuvainiBoyle"/><ref name="RatchnevskyWest"/><ref name="SverdrupKhwarazm"/> Prvým veľkým cieľom bol [[Merv]]. Mesto sa po niekoľkých dňoch bojov a neúspešných výpadoch vzdalo na základe prísľubu milosti. Toluj napriek tomu nariadil obyvateľov vyviesť na rovinu, oddeliť remeselníkov a ďalšie vybrané skupiny a veľkú časť ostatných usmrtiť. Ibn al-Asír uviedol 700 000 mŕtvych, kým Džuvajní opísal sčítanie 1,3 milióna tiel. Takéto počty mnohonásobne prevyšujú pravdepodobnú kapacitu mesta a moderné bádanie ich odmieta. Ich stupňovanie však odráža, ako súčasníci a neskorší obyvatelia regiónu vnímali rozsah zabíjania, zajatia a rozptýlenia obyvateľstva. Merv sa navyše v tom istom roku vzbúril a čelil ďalšiemu zásahu, takže pramene môžu spájať obete viacerých udalostí.<ref name="JuvainiBoyle"/><ref name="SmithManpower"/><ref name="BiranCentralAsia"/> [[Níšápúr]] sa pôvodne v roku 1220 podriadil Džebemu a Sübeetejovi, po ich odchode však prestal plniť uložené povinnosti. Pri neskoršom strete pred mestom zahynul Čingischánov zať Tokučar. Keď k Níšápúru v apríli 1221 dorazil Toluj, obrancovia sa pokúsili vyjednávať, útok sa však už začal. Po dobytí nasledovalo hromadné zabíjanie; pramene pripisujú dohľad nad odvetou Tokučarovej vdove. Aj v tomto prípade sú tradičné sedemmiestne počty obetí nezlučiteľné s odhadovanou kapacitou dobového mesta. Dobre doložené je oddelenie remeselníkov a odborníkov pred ničením mesta a skutočnosť, že násilie bolo zdôvodňované predchádzajúcim odporom a smrťou člena panovníckej rodiny.<ref name="JacksonIslamic"/><ref name="SverdrupKhwarazm"/><ref name="JuvainiBoyle"/> Osud [[Herát]]u ukazuje, že mongolský postup neprebiehal pri každom meste rovnako. Po osemdňových bojoch v roku 1221 sa obyvatelia dohodli na kapitulácii. Toluj dal zabiť posádku, ale civilnému obyvateľstvu tentoraz prisľúbenú milosť zachoval a ustanovil v meste dozorcu. Po následnom povstaní bolo mesto na prelome rokov 1221 a 1222 znovu obliehané a napokon podrobené rozsiahlemu ničeniu. Staršie historické práce obe obliehania neraz spájali, čím sa násilie z neskoršej udalosti pripisovalo Tolujovmu prvému útoku. Rozlíšenie jednotlivých fáz zároveň ukazuje, že kapitulácia mohla obyvateľstvo dočasne ochrániť, nebola však zárukou bezpečia pri neskoršom odpore.<ref name="JacksonIslamic"/><ref name="BiranCentralAsia"/> === Džalál ad-Dín, Parván a bitka pri Induse === Džalál ad-Dín opustil Gurgandž ešte pred jeho pádom a cez Chorásán sa dostal do oblasti dnešného Afganistanu. V Ghazne sa k nemu pripojili zvyšky chorezmských jednotiek, miestni vládcovia a turkické i afganské oddiely. Išlo o nesúrodú koalíciu, spojenú predovšetkým odporom proti Mongolom. Na jar 1221 dosiahla prvé úspechy pri Valijáne a na jeseň sa pri [[Bitka pri Parváne|Parváne]] stretla so zborom, ktorému velil Čingischánov adoptívny syn Šigi Kutuku. Členitý terén obmedzil manévrovanie mongolskej jazdy a Džalál ad-Dín dokázal svoje jednotky udržať v sústredenom postavení. Mongolský zbor utrpel porážku, jednu z prvých výrazných porážok Čingischánovej armády počas západného ťaženia.<ref name="SverdrupKhwarazm"/><ref name="RatchnevskyWest"/><ref name="BuniyatovKhwarazm"/> Víťazstvo malo značný psychologický účinok a povzbudilo povstania v časti už obsadených miest, Džalál ad-Dín však nedokázal koalíciu udržať. Jeho velitelia sa po bitke pohádali pri delení koristi; perzské pramene uvádzajú ako bezprostredný predmet sporu mimoriadne cenného koňa. Vodcovia viacerých afganských a turkických oddielov následne odišli aj so svojimi mužmi. Jednotlivé podrobnosti roztržky môžu byť literárne zjednodušené, odchod podstatnej časti vojska je však doložený následným priebehom ťaženia. Čingischán po správe o porážke prevzal prenasledovanie osobne a rýchlym pochodom prinútil Džalál ad-Dína ustupovať k Indusu skôr, než mohol získať náhradu za odídené jednotky.<ref name="JuvainiBoyle"/><ref name="JacksonIslamic"/><ref name="SverdrupKhwarazm"/> [[Súbor:Jalal al-Din Khwarazm-Shah crossing the rapid Indus river, escaping Chinggis Khan and his army.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.05|alt=Mughalská miniatúra zobrazuje Džalál ad-Dína pri prechode cez rieku Indus|Džalál ad-Dín uniká cez [[Indus]] po porážke v roku 1221. Mughalská miniatúra vznikla v rokoch 1596 až 1600 pre dielo ''Čingischán-náma'', teda takmer štyri storočia po udalosti, a predstavuje neskoršiu umeleckú interpretáciu, nie dobový záznam.]] Koncom novembra 1221, tradične 24. novembra, Mongoli dostihli Džalál ad-Dínovo vojsko na západnom brehu Indusu. Čingischán rozvinul svoje krídla tak, aby protivníka zatlačil k rieke, a ponechal si zálohu na rozhodujúci útok. Chorezmský vládca sa pokúsil preraziť obkľúčenie, po rozpade svojho stredu však s časťou sprievodu preplával na druhý breh a unikol do severozápadnej Indie. Veľká časť jeho vojska zahynula alebo padla do zajatia; zahynuli alebo boli zajatí aj viacerí členovia jeho rodiny a sprievodu. Neskoršie perzské podanie opisuje Džalál ad-Dínov skok na koni z vysokého brehu a Čingischánov obdiv k jeho odvahe. Samotný únik cez rieku je historicky prijímaný, presná podoba skoku a chánove slová však patria k literárnej tradícii.<ref name="JuvainiBoyle"/><ref name="RatchnevskyWest"/><ref name="SverdrupKhwarazm"/> Bitka pri Induse odstránila poslednú väčšiu poľnú armádu, ktorá mohla Čingischánovi v tejto fáze ťaženia čeliť. Džalál ad-Dín však prežil, v roku 1224 sa vrátil z Indie a obnovil časť moci v Iráne a na južnom Kaukaze. Vojny proti Mongolom a susedným štátom viedol až do smrti v roku 1231. Chorezmská dynastia preto v roku 1221 úplne nezanikla, stratila však svoje stredoázijské jadro, daňovú základňu a schopnosť znovu zjednotiť územia Muhammadovej ríše.<ref name="JacksonIslamic"/><ref name="BuniyatovKhwarazm"/> === Násilie, správa dobytých oblastí a bezprostredné dôsledky === Vojna mala pre obyvateľstvo Transoxiany, Chorezmu a Chorásánu mimoriadne ničivé následky. Mongolské vojská pri viacerých mestách uskutočnili hromadné popravy, zotročovali obyvateľov, odvádzali remeselníkov a používali zajatcov pri ďalších obliehaniach. Násilie malo viacero funkcií: trestalo odpor a zabitie poslov, odstraňovalo posádky v tyle postupujúcej armády, poskytovalo pracovnú silu a korisť a zastrašovalo ďalšie mestá. Nešlo však o mechanicky rovnaký postup pri každom sídle. Mestá, ktoré sa podriadili včas, mohli dostať miestodržiteľa a daňové povinnosti bez okamžitého všeobecného masakru; kapitulácia po odpore, neskoršia vzbura alebo smrť člena mongolskej elity zvyšovali riziko rozsiahlej odvety. Aj tieto pravidlá sa uplatňovali nerovnomerne a záviseli od veliteľa, strategickej situácie a miestnych dohôd.<ref name="JacksonIslamic"/><ref name="BiranCentralAsia"/><ref name="MayWest"/> Celkový počet obetí nemožno spoľahlivo vypočítať. Stredovekí autori pripísali jednotlivým mestám státisíce až viac než milión mŕtvych a moderné populárne práce niekedy tieto údaje sčítavajú. Takýto postup nerešpektuje kapacitu dobových sídel, opakovanie tých istých epizód ani rétorický charakter čísel v kronikách. Často ide o symbolické násobky, počty vytvorené z údajného prídelu obetí jednotlivým vojakom alebo neskoršie odhady založené na ústnom podaní. Odmietnutie týchto čísel však neznamená popretie katastrofy. Kombinácia zabíjania, zajatia, nútených presunov, úteku, straty úrody a narušenia zavlažovania spôsobila prudký pokles obyvateľstva v mnohých oblastiach, ktorého rozsah sa líšil podľa mesta a regiónu.<ref name="SmithManpower"/><ref name="JacksonIslamic"/><ref name="BiranCentralAsia"/> Hospodárske škody nevznikli iba vypálením budov. Zavlažovacie sústavy vyžadovali pravidelnú kolektívnu údržbu; smrť alebo odchod obyvateľov, zánik miestnej správy a vojenské ničenie preto mohli viesť k zanášaniu kanálov a opúšťaniu polí. Obchodné siete sa prerušili a časť špecializovaných remeselníkov bola presunutá do Mongolska, severnej Číny alebo k dvorom členov Čingischánovej rodiny. Dlhodobý vývoj však nebol všade rovnaký. Buchara a Samarkand zostali významnými mestami a neskôr sa obnovili, zatiaľ čo niektoré časti Chorásánu a delty Amudarje sa zotavovali podstatne pomalšie. Preto nie je presné opisovať celé dobyté územie ako trvalo vyľudnené alebo všetky neskoršie hospodárske problémy vysvetľovať jedinou inváziou.<ref name="BiranCentralAsia"/><ref name="JacksonIslamic"/><ref name="BartholdTurkestan"/> Mongoli po vojenskom víťazstve ponechávali v strategických mestách posádky a správcov, ktorí vyberali dávky, evidovali obyvateľstvo a zabezpečovali spojenie s armádou. Ich moc však v roku 1221 ešte nebola všade pevná. V Merve, Heráte a ďalších mestách vypukli povstania, keď sa hlavné vojsko vzdialilo, a nasledovali nové represívne výpravy. Časť Iránu zostávala mimo trvalej mongolskej správy a Džalál ad-Dín pokračoval v boji. Dobytie preto znamenalo rozpad Chorezmskej ríše a začiatok mongolskej vlády v Strednej Ázii, nie okamžité vytvorenie jednotnej civilnej správy nad celým priestorom od Syrdarje po západný Irán.<ref name="BiranCentralAsia"/><ref name="JacksonIslamic"/> Na konci roka 1221 sa Čingischán nachádzal pri Induse a jeho ríša siahala od severnej Číny po stredoázijské oázy. Počas západného ťaženia mongolské velenie koordinovalo niekoľko vzdialených zborov, využívalo obliehacích odborníkov a súčasne pokračovalo vo vojne na inom fronte. Ťaženie však neuzatvorilo všetky operácie, ktoré invázia vyvolala. Džebe a Sübeetej pokračovali cez Irán na Kaukaz a do pontsko-kaspickej stepi, kým Čingischán sa až v nasledujúcich rokoch vracal cez Strednú Áziu do Mongolska. Tieto udalosti, rovnako ako jeho posledná vojna proti ríši Západná Sia, tvorili ďalšiu etapu jeho vlády.<ref name="DunnellWest"/><ref name="MayWest"/><ref name="RatchnevskyWest"/> == Výprava na Kaukaz, bitka pri Kalke a návrat do Mongolska (1221 – 1225) == Porážkou Džalál ad-Dína pri rieke [[Indus]] v novembri 1221 sa skončila hlavná útočná fáza Čingischánovho ťaženia proti [[Chorezmská ríša|Chorezmskej ríši]], vojenské operácie vyvolané jej rozpadom však pokračovali na viacerých navzájom vzdialených územiach. Čingischán zostal s hlavnou armádou v oblasti dnešného Afganistanu a postupne sa vracal cez [[Stredná Ázia|Strednú Áziu]] do Mongolska. Velitelia [[Džebe]] a [[Sübeetej]], pôvodne vyslaní prenasledovať chorezmského šacha Muhammada II., medzitým viedli samostatný zbor cez [[Irán]], [[Zakaukazsko]], severný [[Kaukaz]] a pontsko-kaspickú step. V roku 1223 porazili v [[Bitka pri Kalke|bitke pri rieke Kalka]] spojené vojsko niekoľkých kniežatstiev [[Kyjevská Rus|Rusi]] a ich kipčackých spojencov. Obe vetvy západného ťaženia sa tak vyvíjali oddelene: Čingischán sa bojov na Kaukaze ani pri Kalke osobne nezúčastnil, výprava jeho veliteľov však vychádzala z vojny, ktorú viedol, a uskutočňovala sa v rámci jeho ríše a pod jeho najvyššou autoritou.<ref name="DunnellWest"/><ref name="MaiorovRaid">{{Citácia periodika | priezvisko = Maiorov | meno = Alexander V. | titul = The First Mongol Invasion of Europe: Goals and Results | periodikum = Journal of the Royal Asiatic Society | ročník = 32 | číslo = 2 | rok = 2022 | strany = 411 – 438 | doi = 10.1017/S1356186321000353 | jazyk = po anglicky }}</ref> [[Súbor:Genghis Khan empire-en.svg|náhľad|vpravo|upright=1.45|alt=Mapa Eurázie s územím Mongolskej ríše a smermi výprav Čingischána a jeho veliteľov|Schematická mapa územného rastu Mongolskej ríše a hlavných smerov výprav do roku 1227. Na západe znázorňuje postup Džebeho a Sübeeteja cez Kaukaz ku Kalke a návrat Čingischánovej hlavnej armády do Mongolska. Šípky zjednodušujú pohyb viacerých oddielov a nevyjadrujú neistotu niektorých rekonštruovaných trás.]] Udalosti sú zachytené v prameňoch rozličného pôvodu a veku. Arabský historik [[Izz ad-Dín ibn al-Asír|Ibn al-Asír]] písal v [[Mosul]]e ako súčasník mongolského vpádu, veľkú časť správ zo vzdialených oblastí však získaval sprostredkovane. Perzskí autori [[Atá Malik Džuvajní]] a [[Rašíd ad-Dín]] pracovali v prostredí mongolských nástupníckych štátov a mali prístup aj k tradíciám dobyvateľov. Arménske a gruzínske kroniky zachovali miestny pohľad na boje v Zakaukazsku, kým letopisy Rusi opisovali bitku pri Kalke ako náhle stretnutie s dovtedy neznámym nepriateľom. Čínske dielo ''Cesta taoistického majstra Čchang-čchuna na západ'', ktoré zostavil Li Č'-čchang podľa ciest svojho učiteľa, poskytuje podrobnú, hoci nábožensky štylizovanú chronológiu Čingischánovho pobytu v Strednej Ázii. Rozdiely medzi týmito tradíciami sa týkajú dátumov, trasy pochodu, počtu vojakov, totožnosti veliteľov aj zámeru celej výpravy. Označenie pochodu Džebeho a Sübeeteja za čisto prieskumný nájazd je preto rovnako zjednodušujúce ako predstava, že išlo o vopred pripravený plán okamžitého dobytia celej východnej Európy.<ref name="JacksonWest">{{Citácia knihy | priezvisko = Jackson | meno = Peter | titul = The Mongols and the West, 1221–1410 | vydanie = 2 | vydavateľ = Routledge | miesto = Londýn; New York | rok = 2018 | strany = 39 – 56 | isbn = 978-1-138-84848-1 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="IbnAthirRichards">{{Citácia knihy | priezvisko = Ibn al-Athir | meno = 'Izz al-Din | titul = The Chronicle of Ibn al-Athir for the Crusading Period from al-Kamil fi'l-ta'rikh. Part 3: The Years 589–629/1193–1231: The Ayyubids after Saladin and the Mongol Menace | prekladatelia = D. S. Richards | vydavateľ = Ashgate | miesto = Aldershot | rok = 2008 | strany = 202 – 223, 281 – 289, 387 – 389 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Džebe a Sübeetej v Iráne a Zakaukazsku === Džebe a Sübeetej vyrazili za Muhammadom II. v roku 1220 s pohyblivým jazdeckým zborom. Džuvajní mu pripisoval približne tridsaťtisíc mužov, iné podania pracujú s dvoma tümenmi, teda s nominálnou organizačnou silou dvadsaťtisíc bojovníkov. Ani jeden údaj nemožno chápať ako presný počet prítomných vojakov. Zbor už počas prenasledovania utrpel straty, časť mužov bola oddeľovaná na vedľajšie úlohy a k Mongolom sa pripájali miestne pomocné skupiny. Po Muhammadovej smrti na ostrove v Kaspickom mori sa pôvodná úloha skončila, velitelia sa však nevrátili tou istou cestou. Rašíd ad-Dín ich ďalší postup spájal s Čingischánovým dovolením obísť Kaspické more zo západu a vrátiť sa cez krajiny na severe. Nie je možné overiť, kedy presne rozkaz dostali ani akú voľnosť im ponechával; rozhodnutia počas niekoľkoročného pochodu nevyhnutne prispôsobovali zásobovaniu, odporu miestnych vládcov a pohybu kočovných skupín.<ref name="JacksonIslamic"/><ref name="MaiorovRaid"/><ref name="SverdrupKhwarazm"/> V severnom a západnom Iráne postupovali Mongoli cez [[Rajj]], [[Kazvín]], [[Hamadán]] a mestá iránskeho Azerbajdžanu. Ich zaobchádzanie s jednotlivými sídlami sa menilo podľa okolností. Tabríz sa útoku vyhol odovzdaním peňazí, odevov a koní, zatiaľ čo Kazvín po odpore dobyli v prudkých pouličných bojoch. Hamadán sa pri prvom príchode podrobil a prijal uloženú dávku; keď neskôr jeho obyvatelia odpor obnovili, nasledovalo obliehanie a vyplienenie. Marágha bola po dobytí v roku 1221 takisto vydrancovaná. Stredoveké správy o počtoch zabitých nemožno overiť a často sú rétoricky zveličené, pramene však zhodne ukazujú, že účelom pochodu nebolo iba sledovať pohyb Muhammada II. Zbor získaval zásoby a korisť, trestal odpor, vynucoval dočasnú poslušnosť a odstraňoval ozbrojené skupiny, ktoré mohli ohroziť jeho tyl. Nezriaďoval pritom súvislú správu nad všetkými prejdenými oblasťami.<ref name="JacksonIslamic"/><ref name="IbnAthirRichards"/> Na zimu 1220/1221 sa zbor presunul na [[Mughanská step|Mughanskú step]] pri dolnom toku Kury. Rozsiahle pastviny umožňovali obnoviť stáda koní a poloha medzi Iránom a Kaukazom poskytovala východisko pre ďalšie operácie. Prvé mongolské stretnutie s vojskom [[Gruzínske kráľovstvo|Gruzínskeho kráľovstva]] sa odohralo na prelome rokov 1220 a 1221 alebo začiatkom roka 1221. Po návrate do iránskeho vnútrozemia a ďalších bojoch pri Hamadáne vstúpili Džebe a Sübeetej do gruzínsko-arménskeho pohraničia opäť. Pramene dve fázy výpravy niekedy spájajú, a preto nemožno všetky opisy manévrov bezpečne priradiť ku konkrétnemu stretnutiu.<ref name="DashdondogCaucasus">{{Citácia knihy | priezvisko = Dashdondog | meno = Bayarsaikhan | kapitola = Mongol Noyans in Greater Armenia (1220–1245) | titul = The Mongols and the Armenians (1220–1335) | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2011 | strany = 43 – 69 | doi = 10.1163/9789004192119_004 | isbn = 978-90-04-19211-9 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="IbnAthirRichards"/> [[Súbor:George IV of Georgia.jpg|náhľad|vľavo|upright=0.78|alt=Stredoveká freska gruzínskeho kráľa Juraja IV. v korunovačnom odeve|Kráľ [[Juraj IV. (Gruzínsko)|Juraj IV. Laša]] na freske v kláštore Betania, datovanej do 13. storočia. Kráľ bol počas bojov s Mongolmi ťažko zranený a v januári 1223 zomrel; miera, do akej k jeho smrti prispelo toto zranenie, je známa najmä z gruzínskej kronikárskej tradície.]] Gruzínsko-arménske sily viedol kráľ [[Juraj IV. (Gruzínsko)|Juraj IV. Laša]] spolu s veľmožmi zo zakarovského rodu. Mongolské a perzské podanie zdôrazňuje klamný ústup a zálohu: časť jazdy mala predstierať ústup, vylákať protivníka z usporiadaného postavenia a priviesť ho pred skrytý oddiel. Takáto taktika zodpovedala mongolskému spôsobu boja, presný priebeh ani tradičné počty desaťtisícov padlých však nemožno potvrdiť. Gruzínske vojsko utrpelo vážnu porážku a Juraj IV. bol zranený. Mongoli napriek úspechu neobsadili [[Tbilisi]] ani nevytvorili v krajine trvalú správu. Pokračovali na severovýchod cez územie [[Širván]]u, pretože ich bezprostredným cieľom bolo prekonať kaukazskú horskú bariéru a dostať sa do stepi severne od nej. Systematické mongolské podrobenie Gruzínska a Arménska prišlo až pri ďalšej invázii v 30. rokoch 13. storočia.<ref name="DashdondogCaucasus"/><ref name="JacksonIslamic"/><ref name="MayWest"/> === Prechod cez Kaukaz a boje s Alanmi a Kipčakmi === Najprístupnejší východný priechod medzi Kaukazom a Kaspickým morom chránil [[Derbent]], opevnené mesto s hradbami siahajúcimi od horského úpätia k pobrežiu. Stredoveké rozprávania uvádzajú, že Mongoli prinútili širvánšáha poskytnúť miestnych sprievodcov, jedného z nich zabili na zastrašenie ostatných a potom prešli cez ťažko priechodné horské cesty. Nie je jasné, či zbor prešiel priamo kontrolovanou derbentskou bránou, obišiel jej opevnenie vnútrozemskou trasou alebo využil viacero priechodov. Isté je, že na začiatku roka 1222 prenikol na severnú stranu Kaukazu, pričom členitý terén, nedostatok zimnej pastvy a útoky miestnych skupín obmedzovali výhody jeho jazdy.<ref name="IbnAthirRichards"/><ref name="DashdondogCaucasus"/><ref name="MaiorovRaid"/> [[Súbor:Derbent citadel Naryn-Kala, the Northern city wall.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.2|alt=Kamenné hradby derbentskej citadely Naryn-Kala pod zalesnenými svahmi Kaukazu|Severná hradba citadely Naryn-Kala v [[Derbent]]e. Mesto ovládalo úzky pobrežný koridor medzi [[Kaspické more|Kaspickým morom]] a východným Kaukazom. Dnešná podoba opevnenia je výsledkom viacerých prestavieb a nezodpovedá presne jeho stavu v roku 1222.]] V severnom Predkaukazsku sa proti Mongolom vytvorilo spojenectvo [[Alani|Alanov]], [[Kumáni|Kipčakov]] a pravdepodobne aj ďalších miestnych skupín. Ibn al-Asír opisuje, že vyrovnaný boj znemožňoval Džebemu a Sübeetejovi pokračovať, a preto poslali Kipčakom poslov. Tí mali zdôrazňovať jazykovú a kultúrnu príbuznosť stepných národov, tvrdiť, že Alani sú Kipčakom cudzí, a ponúknuť im časť koristi a dary výmenou za odchod zo spojenectva. Kipčaci ponuku prijali a odtiahli. Mongoli následne porazili osamotených Alanov, obrátili sa proti bývalým partnerom, porazili aj ich a získali späť odovzdané dary spolu s ďalšou korisťou. Základný sled rozbitia koalície a dvoch následných útokov prijímajú aj moderné rekonštrukcie; presné slová poslov, motív spoločného pôvodu a dramatické vrátenie darov však pochádzajú z literárne spracovaných správ.<ref name="IbnAthirRichards"/><ref name="MaiorovRaid"/><ref name="JacksonWest"/> Porazené kipčacké skupiny ustupovali na západ k dolnému Donu a Dnepru. Mongoli ich prenasledovali cez pontsko-kaspickú step a zimu 1222/1223 pravdepodobne strávili na pastvinách severne od Čierneho mora. Časť vojska prenikla na [[Krymský polostrov|Krym]] a napadla [[Sudak]], v dobových moslimských prameňoch nazývaný Sugdák. Mesto bolo významným čiernomorským obchodným strediskom navštevovaným gréckymi, arménskymi, rusínskymi, moslimskými a talianskymi kupcami. Časť obyvateľov a obchodníkov unikla po mori, mesto však bolo vyplienené. Neskoršie janovské opevnenia Sudaku ešte v roku 1223 nejestvovali, preto nie je presné opisovať mongolský útok ako dobytie janovskej kolónie.<ref name="IbnAthirRichards"/><ref name="JacksonIslamic"/><ref name="MaiorovRaid"/> Pochod sa v staršej literatúre často označoval za „prieskum bojom“, ktorý mal zhromaždiť poznatky pre budúcu inváziu do Európy. Výprava nepochybne priniesla údaje o cestách, riekach, pastvinách, politických vzťahoch i spôsobe boja miestnych vojsk. Jej účastníci zároveň plienili mestá, vynucovali si podrobenie a systematicky útočili na Kipčakov, ktorých step sa v čingisovskej predstave stala súčasťou Džučiho západného údelu. Alexander Maiorov preto výpravu interpretuje ako súčasť zámeru podrobiť kipčacký priestor, nie iba ako prieskum pomerov. Rozsah pôvodného plánu však zostáva sporný: zachované rozkazy nepreukazujú, že Džebe a Sübeetej už v roku 1220 dostali podrobnú úlohu dobyť kniežatstvá Rusi alebo strednú Európu.<ref name="MaiorovRaid"/><ref name="JacksonWest"/> === Kipčacká žiadosť o pomoc a koalícia kniežatstiev Rusi === Medzi kipčackými vodcami, ktorí ustúpili k Dnepru, bol Köten, v ruskej letopisnej tradícii označovaný ako Kotian. Jeho dcéra bola manželkou haličského kniežaťa Mstislava Mstislaviča, zvaného Udatný alebo Smelý. Köten preto požiadal zaťa a ďalšie kniežatá Rusi o pomoc. Letopisy jeho výzvu štylizujú do varovania, že Mongoli obsadili kipčackú zem v daný deň a nasledujúci deň obsadia zem kniežat. Kipčackí vyslanci priniesli kone, ťavy, zajatkyne a cennosti, ktoré mali podporiť rokovanie. Za literárnou podobou výzvy stál reálny politický problém: ak by Kipčaci zostali bez pomoci, mohli byť zničení, vytlačení do území Rusi alebo donútení prijať mongolskú zvrchovanosť a posilniť mongolské vojsko.<ref name="NovgorodChronicle">{{Citácia knihy | titul = The Chronicle of Novgorod, 1016–1471 | prekladatelia = Robert Michell, Nevill Forbes | editori = C. Raymond Beazley, A. A. Shakhmatov | vydavateľ = Offices of the Royal Historical Society | miesto = Londýn | rok = 1914 | strany = 64 – 67 | edícia = Camden Third Series | zväzok = 25 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="DimnikKalka">{{Citácia knihy | priezvisko = Dimnik | meno = Martin | titul = The Dynasty of Chernigov, 1146–1246 | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 2003 | strany = 293 – 298 | isbn = 978-0-521-82442-2 | jazyk = po anglicky }}</ref> Na porade v Kyjeve sa zišli predstavitelia viacerých južných a západných kniežatstiev. K najvýznamnejším patrili haličský [[Mstislav Mstislavič]], kyjevské knieža [[Mstislav Romanovič]] a černihivské knieža [[Mstislav Svjatoslavič]]; zúčastnil sa aj mladý volynský knieža [[Daniel Haličský|Daniel Romanovič]], neskorší kráľ Daniel Haličský. Nešlo o armádu jednotného ruského štátu. Jednotlivé kniežatá viedli vlastné družiny a mestské oddiely, mali rozdielne politické záujmy a neuznávali stále spoločné velenie. Knieža Jurij Vsevolodovič z Vladimíra-Suzdaľa sa osobne nepripojil; ním vyslaný oddiel pod vedením Vasiľka Konstantinoviča dorazil príliš neskoro, aby zasiahol do bitky. Rozhodnutie vyjsť Mongolom v ústrety za Dneper malo zabrániť tomu, aby sa boj preniesol priamo k mestám Rusi, a zároveň udržať kipčackých spojencov na strane kniežat.<ref name="DimnikKalka"/><ref name="CelikKalka">{{Citácia periodika | priezvisko = Çelik | meno = M. Bilal | titul = The Battle of Kalka and Its Consequences | periodikum = The Oriental Studies | číslo = 57 – 58 | rok = 2012 | strany = 204 – 221 | doi = 10.15407/skhodoznavstvo2012.57-58.204 | jazyk = po anglicky }}</ref> [[Súbor:Daniil Romanovich and Mstislav Mstislavich with their troops.jpg|náhľad|vľavo|upright=1.15|alt=Kroniková miniatúra zobrazuje kniežatá Daniela Romanoviča a Mstislava Mstislaviča s vojskom|Daniel Romanovič a Mstislav Mstislavič s vojskom podľa ruského ''Ilustrovaného letopisného zborníka'' zo 60. až 70. rokov 16. storočia. Miniatúra vznikla viac než tri storočia po výprave a zachytáva jej neskoršiu moskovskú obrazovú tradíciu.]] Keď sa Mongoli dozvedeli o vznikajúcej koalícii, vyslali k kniežatám poslov. Podľa Novgorodského prvého letopisu tvrdili, že neprišli bojovať proti Rusi, ale proti svojim kipčackým nepriateľom, a vyzývali kniežatá, aby do konfliktu nevstupovali. Prvých poslov dal niekto z koaličného vedenia zabiť; zodpovednosť jednotlivých kniežat nie je zo zachovaného textu jasná. Druhé posolstvo upozornilo, že spor bude odteraz rozhodnutý bojom, jeho členovia však smeli odísť. Letopisné znenie nie je stenografickým záznamom rokovania a mongolské tvrdenie o výlučne obmedzenom spore s Kipčakmi bolo účelovou diplomatickou formuláciou. Zabitie prvého posolstva napriek tomu odstránilo možnosť dohody a v mongolskej politickej kultúre predstavovalo závažné porušenie ochrany vyslancov.<ref name="NovgorodChronicle"/><ref name="MaiorovRaid"/><ref name="JacksonWest"/> Veľkosť oboch armád nemožno spoľahlivo určiť. Údaje o osemdesiattisícovom vojsku kniežat a Kipčakov alebo o plných dvoch až troch mongolských tümenoch sa v literatúre dlho preberali ako presné počty. V skutočnosti neexistovali pravidelné súpisy všetkých prítomných a organizačný názov tümen nezaručoval desaťtisíc bojaschopných mužov. Mongolský zbor bojoval nepretržite od roku 1220 a musel nahrádzať straty; koalícia zasa pozostávala z družín rozdielnej veľkosti, mestských vojakov a neurčitého počtu kipčackých jazdcov. Bezpečne možno povedať iba to, že išlo o mnohotisícové vojská a že početná sila koalície neodstránila jej problémy s velením a koordináciou.<ref name="MaiorovRaid"/><ref name="CelikKalka"/><ref name="SverdrupKhwarazm"/> === Bitka pri Kalke === Koaličné vojsko sa v máji 1223 zhromaždilo pri Dnepri. Časť oddielov sa plavila po rieke, ďalšie postupovali po súši. Po prekročení rieky porazili predsunutú mongolskú skupinu a zmocnili sa jej koní a dobytka. Ruská kronika spája tento stret s veliteľom menom Gemia-beg alebo Gemjabek, ktorého presná totožnosť nie je známa. Úvodný úspech povzbudil kniežatá k ďalšiemu postupu. Džebe a Sübeetej ustupovali na východ a prostredníctvom menších zadných oddielov udržiavali kontakt s protivníkom. Koalícia ich nasledovala približne osem až deväť dní, čím sa vzďaľovala od Dnepra, predlžovala svoje pochodové kolóny a spotrebúvala zásoby.<ref name="NovgorodChronicle"/><ref name="DimnikKalka"/><ref name="MaiorovRaid"/> Za deň hlavnej bitky sa tradične považuje 31. máj 1223, hoci niektoré chronologické prepočty ju kladú do júna. Odohrala sa pri rieke, ktorú letopisy nazývajú Kalka, jej presné stotožnenie s dnešným vodným tokom však zostáva predmetom diskusie. Najčastejšie sa lokalizuje do povodia rieky Kalčyk severne od [[Azovské more|Azovského mora]], boli však navrhnuté aj iné miesta. Neistota vyplýva zo zmien riečnych názvov, stručnosti opisov a z toho, že žiadny zachovaný prameň neposkytuje merateľný topografický plán bojiska. Preto nemožno s istotou rekonštruovať rozostavenie všetkých jednotiek ani presnú podobu mongolskej zálohy.<ref name="MaiorovRaid"/><ref name="DimnikKalka"/><ref name="CelikKalka"/> Mstislav Mstislavič, Daniel Romanovič a kipčacké oddiely prekročili Kalku alebo sa dostali pred zvyšok vojska ako prvé. Haličské velenie neoznámilo všetky svoje rozhodnutia ostatným kniežatám a jednotlivé časti koalície vstúpili do boja postupne. Keď Mongoli zastavili ústup a zaútočili, kipčackí jazdci sa po prvom náraze obrátili späť. Ich útek narušil približujúce sa oddiely Rusi a rozšíril paniku. Daniel Romanovič bol ranený, ale so svojou družinou unikol; Mstislav Mstislavič sa stiahol k Dnepru a podľa letopisu dal zničiť alebo odraziť člny, aby sťažil prenasledovanie. Tvrdenie, že konal iba zo žiarlivosti voči kyjevskému kniežaťu, je psychologickým vysvetlením neskorších rozprávačov. Doložené je najmä to, že koalícia nemala mechanizmus, ktorý by zabezpečil spoločný nástup, zálohu a organizovaný ústup.<ref name="NovgorodChronicle"/><ref name="DimnikKalka"/><ref name="SverdrupKhwarazm"/> Mstislav Romanovič, kyjevské knieža, sa s vlastným vojskom opevnil na vyvýšenom mieste za vozmi a provizórnymi prekážkami. Jeho skupina odolávala približne tri dni. Podľa letopisnej tradície sprostredkoval vodca [[Brodnici|Brodnikov]] Ploskiňa dohodu, ktorá obrancom sľubovala bezpečný odchod výmenou za zloženie zbraní a výkupné. Po kapitulácii však Mongoli radových vojakov napadli a zajaté kniežatá usmrtili. Mstislav Romanovič, Mstislav Svjatoslavič z Černihiva a ďalší príslušníci kniežacích rodov patrili medzi mŕtvych. Mongolská jazda potom prenasledovala unikajúce skupiny smerom k Dnepru, nevydala sa však na obliehanie Kyjeva a po krátkom postupe sa obrátila na východ.<ref name="NovgorodChronicle"/><ref name="DimnikKalka"/><ref name="MaiorovRaid"/> [[Súbor:Монгольский пир на костях.png|náhľad|vľavo|upright=1.08|alt=Ruská rukopisná miniatúra zobrazuje hostinu Mongolov nad zajatými kniežatami|Neskoršie zobrazenie rozprávania o tom, že zajatých kniežat položili pod dosky, na ktorých Mongoli usporiadali víťaznú hostinu. Miniatúra pochádza zo 16. storočia. Samotná poprava kniežat je doložená letopismi, presné usporiadanie hostiny však môže byť literárnym motívom zdôrazňujúcim ich potupnú smrť.]] Správa o poprave kniežat pod drevenými doskami sa stala najznámejšou epizódou bitky. Často sa vysvetľuje mongolskou snahou usmrtiť významných protivníkov bez preliatia ich krvi, nemožno však dokázať, že takýto zákaz platil vždy a jednotne. Letopis využíva obraz hodujúcich víťazov a drvených zajatcov ako morálne vyvrcholenie príbehu. Historickým jadrom je zajatie a usmrtenie viacerých kniežat po prísľube bezpečia; spôsob popravy a priebeh hostiny treba opisovať ako súčasť kronikárskej tradície, nie ako presne pozorovaný obrad.<ref name="NovgorodChronicle"/><ref name="MaiorovRaid"/> Straty koalície boli vysoké, ich počet však nie je možné vypočítať. Novgorodský letopis vymenúva padlých kniežat a uvádza, že domov sa vrátil iba každý desiaty bojovník. Ďalšie texty hovoria o desaťtisícoch mŕtvych. Takéto vyjadrenia zachytávajú rozsah pohromy v kolektívnej pamäti, nie výsledok sčítania. Mongolské straty pramene vôbec neuvádzajú spoľahlivo. Bitka odstránila značnú časť vojenskej elity južných kniežatstiev a oslabila niektoré dynastické vetvy, nespôsobila však zánik Rusi ani jej okamžité podrobenie. Mongoli po víťazstve nezriadili posádky, nevyberali v mestách daň a na viac než desaťročie sa z priestoru Dnepra stiahli. Veľká invázia vedená Džučiho synom Batuom v rokoch 1237 až 1241 bola samostatnou, omnoho rozsiahlejšou operáciou uskutočnenou už za vlády Ogotaja.<ref name="DimnikKalka"/><ref name="JacksonWest"/><ref name="MaiorovRaid"/> === Odchod od Dnepra, povolžskí Bulhari a Džebeho osud === Po bitke sa Džebeho a Sübeetejov zbor vracal cez step severne od Kaspického mora. Jeho presnú trasu nie je možné sledovať po jednotlivých etapách. Ibn al-Asír zaznamenal, že v roku 620 islamského kalendára, teda v rokoch 1223 až 1224, Mongoli prišli k [[Bulharská volžsko-kamská ríša|povolžským Bulharom]]. Tí sa o ich príchode dozvedeli vopred, rozmiestnili zálohy, predstierali ústup a obkľúčili prenasledovateľov. Kronikár tvrdil, že Mongoli utrpeli veľmi ťažké straty. Táto krátka správa je hlavným priamym rozprávaním o udalosti; neuvádza presné miesto, mená veliteľov ani veľkosť vojsk.<ref name="IbnAthirRichards"/><ref name="ZimonyiBulgars">{{Citácia zborníka | priezvisko = Zimonyi | meno = István | kapitola = The First Mongol Raid Against the Volga-Bulgars | titul = Altaistic Studies: Papers at the 25th Meeting of the Permanent International Altaistic Conference at Uppsala, June 7–11, 1982 | editori = Gunnar Jarring, Staffan Rosén | vydavateľ = Kungl. Vitterhets Historie och Antikvitets Akademien | miesto = Štokholm | rok = 1985 | strany = 197 – 204 | isbn = 91-7402-147-8 | jazyk = po anglicky }}</ref> V modernej populárnej literatúre sa stret označuje ako „bitka v ohybe Samary“ a dopĺňa sa presným miestom, menom bulharského panovníka i počtom štyritisíc mongolských preživších. Takáto úplná rekonštrukcia presahuje údaje prameňov. Aj číslo štyritisíc vzniká z nejednoznačnej vetvy textovej tradície a nemožno ho používať ako spoľahlivý stav armády po boji. Historicky opatrný záver je, že zbor pri návrate narazil na organizovaný odpor povolžských Bulharov a pravdepodobne utrpel citeľnú porážku alebo straty. Napriek tomu nebol zničený: pokračoval cez dolné Povolžie a stepné oblasti na východ a do leta 1224 sa jeho zostávajúce jednotky spojili s Čingischánom pri [[Irtyš]]i. Povolžská Bulharská ríša zostala nezávislá až do novej mongolskej invázie v roku 1236.<ref name="ZimonyiBulgars"/><ref name="DunnellWest"/><ref name="MaiorovRaid"/> Pramene sa rozchádzajú aj v otázke Džebeho posledných rokov. Po západnej výprave sa z rozprávania vytráca a na rozdiel od Sübeeteja nemá v čínskej dynastickej histórii samostatný životopis. Stephen Pow vyslovil hypotézu, že veliteľ Gemia-beg, ktorého ruský letopis spája s porazeným mongolským predvojom pri Dnepri, bol v skutočnosti Džebe a že tam padol alebo bol popravený. Dmitrij Timokhin a Vladimir Tišin túto jazykovú identifikáciu aj vysvetlenie mlčania mongolských prameňov odmietli ako nedostatočne podložené. Bez nových dokladov možno uviesť iba to, že Džebe zomrel približne v období rokov 1223 až 1225; miesto a okolnosti jeho smrti zostávajú neznáme. Sübeetej sa vrátil do služby a neskôr zohral rozhodujúcu úlohu v ďalších výpravách proti ríši Ťin, povolžským Bulharom, kniežatstvám Rusi a štátom strednej Európy.<ref name="PowJebe">{{Citácia periodika | priezvisko = Pow | meno = Stephen | titul = The Last Campaign and Death of Jebe Noyan | periodikum = Journal of the Royal Asiatic Society | ročník = 27 | číslo = 1 | rok = 2017 | strany = 31 – 51 | doi = 10.1017/S135618631600033X | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="TimokhinTishin">{{Citácia periodika | priezvisko = Timokhin | meno = Dmitry M. | priezvisko2 = Tishin | meno2 = Vladimir V. | titul = On New Trends in the Studies of the History of the Mongol Conquests: Based on the Example of Stephen Pow's Article “The Last Campaign and Death of Jebe Noyan” | periodikum = Golden Horde Review | ročník = 6 | číslo = 3 | rok = 2018 | strany = 596 – 617 | doi = 10.22378/2313-6197.2018-6-3.596-617 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Čingischán po bitke pri Induse === Čingischán po víťazstve pri Induse neviedol hlavnú armádu hlboko do indického vnútrozemia. Menšie oddiely prekročili rieku, prenasledovali Džalál ad-Dína a zasahovali v severozápadnom pohraničí Indie, ale nedokázali ho zajať. Veliteľ Dörbei Doqšin bol po neúspešnom prenasledovaní vyslaný znova a jeho vojaci podnikli operácie v Pandžábe, okrem iného proti pevnostiam v Soľnom pohorí a smerom k Multánu. Letné horúčavy, nedostatok vhodných pasienkov, vzdialenosť od hlavného vojska a pokračujúci odpor obmedzili ďalší postup. Rozhodnutie neuskutočniť veľkú inváziu nemožno vysvetliť jedinou príčinou: podstatné boli logistické podmienky, potreba upevniť čerstvo dobyté oblasti, vyčerpanie armády aj skutočnosť, že Čingischán dosiahol bezprostredný cieľ rozbitím Džalál ad-Dínovho vojska.<ref name="JacksonIslamic"/><ref name="SverdrupKhwarazm"/><ref name="DunnellWest"/> Neskoršie čínske životopisy kancelára [[Jelü Čchu-cchaj]]a vysvetľovali odchod aj stretnutím s neobyčajným zvieraťom, ktoré malo ľudskou rečou vyzvať panovníka na návrat. Jelü Čchu-cchaj údajne rozpoznal mytologického tvora a vyložil jeho zjavenie ako znamenie Večného neba. Príbeh sa stal súčasťou obrazu vzdelaného radcu, ktorý dokázal mierniť dobyvateľa; nemožno ho použiť ako faktický záznam rozhodovacieho procesu. Spoľahlivejšie údaje ukazujú, že Čingischán v roku 1222 zotrval pri severnom úpätí Hindukúša, dohliadal na potláčanie odporu v Afganistane a pripravoval pomalý presun armády na sever.<ref name="DunnellWest"/><ref name="RatchnevskyWest"/> Mongolská nadvláda v Strednej Ázii ešte nebola stabilná. V Merve, Heráte a ďalších sídlach prepukli povstania a niektoré museli byť dobýjané opakovane. Čingischán ponechával v strategických mestách vojenské posádky, darugačiov poverených dohľadom a miestnych úradníkov schopných obnoviť výber dávok. Samarkand a Buchara sa nestali iba opustenými ruinami; boli začlenené do zásobovacej a správnej siete vznikajúcej ríše. Zároveň veľké oblasti Iránu zostali mimo trvalej mongolskej kontroly a Džalál ad-Dín po návrate z Indie v roku 1224 opäť vybudoval regionálnu mocenskú základňu. Čingischánov odchod preto neznamenal úplné dokončenie dobývania západnej Ázie, ale prechod od priameho ťaženia veľkého chána k správe prostredníctvom posádok, poverencov a údelov jeho rodu.<ref name="BiranCentralAsia"/><ref name="JacksonIslamic"/><ref name="DunnellWest"/> === Stretnutia s Čchiou Čchu-ťim === Počas pobytu v Strednej Ázii prijal Čingischán taoistického učiteľa [[Čchiou Čchu-ťi]]ho ({{V jazyku|zh|丘處機}}; [[pchin-jin]]: Qiū Chǔjī; 1148 – 1227), známeho náboženským menom Čchang-čchun, čiže „Večná jar“. Čchiou patril k najvýznamnejším predstaviteľom školy Čchüan-čen, prúdu [[Taoizmus|taoizmu]], ktorý spájal asketickú disciplínu, vnútornú alchýmiu a prvky budhistickej i konfuciánskej etiky. Jeho povesť znalca metód na predĺženie života upútala Čingischánovu pozornosť. V roku 1219 k nemu chán vyslal úradníka Liou Čung-lua s pozvaním na dvor. Viac než sedemdesiatročný Čchiou sa v roku 1220 vydal s osemnástimi žiakmi zo Šan-tungu na cestu cez severnú Čínu, Mongolsko, [[Altaj]], Sedemriečie a Samarkand.<ref name="LiChangchun">{{Citácia knihy | priezvisko = Li | meno = Zhichang | titul = Daoist Master Changchun's Journey to the West: To the Court of Chinggis Qan and Back | prekladatelia = Ruth W. Dunnell, Stephen H. West, Shao-yun Yang | vydavateľ = Oxford University Press | miesto = New York | rok = 2023 | strany = 6 – 7, 83 – 119 | isbn = 978-0-19-766837-5 | jazyk = po anglicky }}</ref> [[Súbor:Guo Xu album dated 1503 (4).jpg|náhľad|vpravo|upright=1.15|alt=Čínska tušová maľba sediaceho taoistického učiteľa Čchiou Čchu-ťiho s palicou|Čchiou Čchu-ťi na maľbe umelca Kuo Süa, datovanej do roku 1503. Obraz vznikol takmer tri storočia po jeho ceste k Čingischánovi a zobrazuje ho ako taoistického nesmrteľného, nie ako účastníka historickej audiencie.]] Skupina prešla cez mongolské tábory pri Kerulene, prekročila Altaj a cez Almaliq a Taškent dorazila koncom roka 1221 do Samarkandu. Čchiou tam prezimoval, pretože Čingischán sa nachádzal na juh od Amudarje. Na jar 1222 pokračoval cez Železnú bránu, prekročil Amudarju a Hindukúš a v polovici mája prišiel do chánovho tábora v okolí Talikánu v severnom Afganistane. Cestopis zaznamenáva krajinu, podnebie, pestované plodiny, vzdialenosti i stav miest po invázii, a preto je dôležitým nezávislým prameňom pre lokalizáciu pohybu mongolského dvora. Dátumy v modernom prepočte sa môžu líšiť o niekoľko dní, keďže pôvodný text používa čínsky lunisolárny kalendár.<ref name="LiChangchun"/> Pri prvej audiencii sa Čingischán opýtal, aký liek na dlhý život mu učiteľ priniesol. Čchiou odpovedal, že pozná spôsoby, ako chrániť a pestovať život, nie však elixír, ktorý by ho mohol neobmedzene predĺžiť. Panovník podľa cestopisu ocenil jeho otvorenosť. Ich rozhovory pokračovali na jeseň 1222 po presune tábora späť na sever. Čchiou počas troch formálnejších poučení hovoril prostredníctvom tlmočníkov o striedmosti, obmedzení sexuálnej aktivity, starostlivosti o telo, morálnom správaní a povinnostiach detí voči rodičom. Čingischán nariadil obsah zaznamenať a vyzýval prítomných členov rodiny a hodnostárov, aby si učiteľove slová zapamätali.<ref name="LiChangchun"/><ref name="WaleyChangchun">{{Citácia knihy | priezvisko = Li | meno = Chih-ch'ang | titul = The Travels of an Alchemist: The Journey of the Taoist Ch'ang-Ch'un from China to the Hindukush at the Summons of Chingiz Khan | prekladatelia = Arthur Waley | vydavateľ = George Routledge & Sons | miesto = Londýn | rok = 1931 | strany = 99 – 120 | jazyk = po anglicky }}</ref> Rozhovory sa niekedy opisujú ako okamih, keď taoistický mudrc presvedčil Čingischána, aby prestal zabíjať. Takýto záver prameň nepodporuje. Cestopis zostavil Čchiouov žiak Li Č'-čchang po návrate a jeho cieľom bolo predstaviť učiteľa ako duchovnú autoritu schopnú poučiť najmocnejšieho panovníka doby. Čingischán učiteľa rešpektoval a prijal niektoré osobné rady, naďalej však viedol vojny a schvaľoval tvrdé represie. Historický význam stretnutí spočíval skôr v otvorenosti dvora voči odborníkom a náboženským predstaviteľom rozličného pôvodu, v získavaní rád o zdraví a vláde a v politickej ochrane, ktorú Čchiou následne využil pre svoju komunitu.<ref name="LiChangchun"/><ref name="DunnellWest"/> V marci 1223 Čchiou opakovane požiadal o dovolenie vrátiť sa do severnej Číny. Čingischán mu poskytol sprievod a vydal listinu, ktorá jeho žiakov a náboženské ustanovizne chránila pred niektorými daňami a pracovnými povinnosťami. Neskorší predstavitelia školy Čchüan-čen vykladali tieto privilégiá veľmi široko a v severnej Číne získali chrámy, pôdu i významné postavenie; ich nároky sa neskôr stali predmetom sporov s budhistami a štátnymi úradníkmi. Čchiou sa vrátil do Číny v roku 1224 a usadil sa v Pekingu, kde v roku 1227 zomrel. Jeho cesta nemala podobu misie, ktorá by zmenila mongolské náboženstvo, ale vytvorila trvalé spojenie medzi veľko-chánskym dvorom a jednou z najvplyvnejších taoistických škôl.<ref name="LiChangchun"/><ref name="WaleyChangchun"/> === Návrat do Mongolska a dôsledky západných výprav === Čingischán začal hlavný presun na sever v druhej polovici roka 1222. Jeho mobilný dvor a armáda sa pohybovali pomalšie než samostatný jazdecký zbor, pretože ich sprevádzali rodiny, zásoby, zajatci, remeselníci a veľké stáda. Na jeseň sa chán zdržiaval v oblasti Balchu a Samarkandu, začiatkom roka 1223 prekračoval povodie Syrdarje a potom pokračoval cez Sedemriečie. Trasa umožňovala využívať už podriadené oázy, obnovovať kone na stepných pastvinách a súčasne preverovať miestnych vládcov. V lete 1224 sa Čingischán nachádzal pri Irtyši, kde sa k nemu pripojili jednotky vracajúce sa zo západnej stepi. Na jar 1225 bol opäť vo svojom hlavnom tábore pri [[Kerulen]]e.<ref name="DunnellWest"/><ref name="LiChangchun"/><ref name="RatchnevskyWest"/> Počas chánovej neprítomnosti pokračoval [[Mukhali]] vo vojne proti ríši [[Dynastia Ťin|Ťin]]. V rokoch 1221 až 1222 prenikol do Šen-si a obsadil viacero miest pri Žltej rieke, nedokázal však zlomiť všetky opevnené centrá. Na jar 1223 zomrel po chorobe a jeho právomoci prevzal syn Bo'ol. Smrť veliteľa, ktorému Čingischán zveril takmer samostatné vedenie čínskeho frontu, oslabila sústavnosť mongolského tlaku. Ríša Ťin získala v niektorých oblastiach čas na obnovu obrany, hoci vojna sa neskončila. Udalosť zároveň ukázala, do akej miery správa obrovskej ríše závisela od malého počtu osobne poverených a skúsených veliteľov.<ref name="DunnellWest"/><ref name="RachewiltzWest"/> Západné ťaženie zásadne zmenilo rozsah Mongolskej ríše. Čingischán získal kontrolu nad jadrom Transoxiany, Chorezmom a hlavnými stredoázijskými obchodnými cestami; v mestách zostali posádky a poverenci a do vnútrozemia ríše boli presunutí remeselníci, pisári a odborníci. Jeho moc na západe však nebola všade rovnaká. Mestské oblasti pri Amudarji a Syrdarji bolo možné zdaňovať prostredníctvom správnych centier, zatiaľ čo nad kočovnými spoločenstvami medzi Irtyšom, Volgou a Dneprom mala ríša iba prerušovanú vojenskú prevahu. Víťazstvá Džebeho a Sübeeteja nevytvorili na Kaukaze ani v pontskej stepi trvalú okupačnú sústavu.<ref name="BiranCentralAsia"/><ref name="JacksonIslamic"/><ref name="MaiorovRaid"/> Výprava priniesla mongolskému veleniu praktické poznatky o priechodoch cez Kaukaz, čiernomorských stepiach, povodí Dnepra a Volgy aj o vzťahoch medzi Alanmi, Kipčakmi, povolžskými Bulharmi a kniežatstvami Rusi. Nemožno však tvrdiť, že Sübeetej už pri Kalke vykonával podrobnú prípravu presne tej invázie, ktorú viedol o štrnásť rokov neskôr. Medzi oboma ťaženiami sa zmenilo vedenie ríše, zloženie armády aj politické pomery v stepi. Skúsenosť z rokov 1221 až 1224 bola jedným z podkladov neskoršej expanzie, nie jej úplným plánom.<ref name="MaiorovRaid"/><ref name="JacksonWest"/> Návrat ku Kerulenu uzavrel približne šesťročné obdobie, počas ktorého Čingischán osobne viedol armádu zo svojho mongolského jadra až k Indusu. V roku 1225 odpočíval, prijímal správy z jednotlivých frontov a pripravoval ďalšie rozhodnutia. Pozornosť obrátil na tangutskú ríšu [[Západná Sia]], ktorej dvor počas vojny s Chorezmom neposkytol požadovanú vojenskú pomoc a v nasledujúcich rokoch sa usiloval získať väčšiu samostatnosť. Prípravy vyústili začiatkom roka 1226 do Čingischánovho posledného ťaženia.<ref name="DunnellWest"/><ref name="MayWest"/> == Posledné ťaženie proti ríši Západná Sia, smrť a nástupníctvo (1226 – 1229) == Posledným vojenským podnikom, ktorý Čingischán osobne viedol, bolo ťaženie proti tangutskej ríši [[Západná Sia]]. Začalo sa na jar 1226 a skončilo sa zánikom štátu v nasledujúcom roku. Výprava nadväzovala na dlhodobý a premenlivý vzťah medzi oboma mocnosťami. Po vojne z rokov 1209 až 1210 uznal tangutský dvor mongolskú zvrchovanosť, odovzdával dávky a podporoval niektoré mongolské operácie proti ríši [[Dynastia Ťin|Ťin]]. Závislosť však nebola priamou okupáciou: ríša Západná Sia si ponechala panovníka, správu, vojsko aj vlastnú zahraničnú politiku. Keď odmietla poskytnúť požadované pomocné oddiely pre vojnu s [[Chorezmská ríša|Chorezmskou ríšou]] a neskôr sa pokúsila obnoviť samostatné vzťahy s ríšou Ťin, mongolský dvor to vyložil ako porušenie podriadenosti.<ref name="WrightXia">{{Citácia knihy | priezvisko = Wright | meno = David Curtis | kapitola = The Mongol Conquest of Xi Xia | titul = The Mongol World | editori = Timothy May, Michael Hope | vydavateľ = Routledge | miesto = Londýn; New York | rok = 2022 | strany = 89 – 100 | doi = 10.4324/9781315165172-9 | isbn = 978-1-315-16517-2 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="DunnellXiaFinal">{{Citácia knihy | priezvisko = Dunnell | meno = Ruth W. | kapitola = The Hsi Hsia | titul = The Cambridge History of China. Volume 6: Alien Regimes and Border States, 907–1368 | editori = Herbert Franke, Denis Twitchett | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 1994 | strany = 208 – 214 | doi = 10.1017/CHOL9780521243315.004 | isbn = 978-0-521-24331-5 | jazyk = po anglicky }}</ref> Priebeh kampane a okolnosti Čingischánovej smrti nemožno zrekonštruovať do všetkých podrobností. ''[[Tajná história Mongolov]]'' zachovala mongolské dvorské podanie, čínska ''[[Dejiny Jüan|Jüan š’]]'' stručnú dynastickú chronológiu a perzskí historici [[Atá Malik Džuvajní]] a [[Rašíd ad-Dín]] ďalšie tradície spracované s časovým odstupom. Pramene sa nezhodujú v poradí niektorých útokov, v názvoch miest ani v dátume a príčine panovníkovej smrti. Uvádzané počty vojsk a obetí majú často literárnu alebo symbolickú povahu. Isté jadro udalostí tvorí postup mongolskej armády cez [[Kan-su|kansuský koridor]], porážka hlavného tangutského vojska pri [[Žltá rieka|Žltej rieke]], tlak na hlavné mesto Čung-sing, Čingischánova smrť v auguste 1227 a následná kapitulácia posledného tangutského panovníka.<ref name="DunnellFinal">{{Citácia knihy | priezvisko = Dunnell | meno = Ruth W. | kapitola = The Rise of Chinggis Khan and the United Empire, 1206–1260 | titul = The Cambridge History of the Mongol Empire | editori = Michal Biran, Hodong Kim | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 2023 | strany = 52 – 66 | doi = 10.1017/9781316337424.002 | isbn = 978-1-107-11648-1 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="WrightDeath">{{Citácia knihy | priezvisko = Wright | meno = David Curtis | kapitola = The Death of Chinggis Khan in Mongolian, Chinese, Persian, and European Sources | titul = Historical and Linguistic Interaction between Inner-Asia and Europe: Proceedings of the 39th Permanent International Altaistic Conference, Szeged, Hungary, June 16–21, 1996 | editori = Árpád Berta | vydavateľ = JATE | miesto = Segedín | rok = 1997 | strany = 425 – 433 | isbn = 963-482-148-0 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Obnovenie konfliktu s ríšou Západná Sia === Základom sporu bol rozdielny výklad dohody uzavretej po mongolskom útoku na tangutské hlavné mesto v roku 1209. Pre Čingischána znamenalo podrobenie záväzok poskytovať vojakov a zásoby pri ďalších výpravách; tangutskí panovníci sa usilovali obmedziť svoje povinnosti a zachovať manévrovací priestor medzi Mongolmi a ríšou Ťin. Tangutské oddiely sa zúčastňovali na niektorých bojoch v severnej Číne, ale dvor nebol ochotný nasledovať Mongolov do každej vzdialenej vojny. Keď Čingischán pred inváziou do Chorezmu žiadal ďalšie vojsko, tangutský panovník alebo jeho vojenskí predstavitelia požiadavku odmietli. ''Tajná história Mongolov'' vkladá veliteľovi Aša-gambuovi posmešnú odpoveď, podľa ktorej ten, kto nemá dosť síl, nemá byť chánom. Doslovné znenie výroku nemožno overiť; v mongolskom rozprávaní vysvetľuje, prečo Čingischán prisľúbil, že sa po skončení západnej vojny vráti a urážku potrestá.<ref name="RachewiltzWest"/><ref name="WrightXia"/> Tangutská politika sa počas Čingischánovej neprítomnosti menila aj v dôsledku vývoja na čínskom pohraničí. Smrť mongolského veliteľa [[Mukhali]]ho v roku 1223 zmiernila bezprostredný tlak na ríšu Ťin a tangutský dvor sa pokúsil ukončiť nepriateľstvo so svojím východným susedom. Cisár Li Cun-sü, známy chrámovým menom Šen-cung, v roku 1223 odstúpil a vládu prevzal jeho syn Li Te-wang, ktorému bolo neskôr pridelené chrámové meno Sien-cung. Nový panovník pokračoval v odpútavaní od mongolskej závislosti a v roku 1225 obnovil mierové styky s ríšou Ťin. Neexistujú však spoľahlivé dôkazy o pevnej trojstrannej protimongolskej koalícii ríš Západná Sia, Ťin a [[Dynastia Sung|Sung]]. Záujmy týchto štátov sa rozchádzali a ich predchádzajúce vojny obmedzovali vzájomnú dôveru.<ref name="DunnellXiaFinal"/><ref name="DunnellFinal"/> Čingischán po návrate do Mongolska v roku 1225 žiadal vysvetlenie a obnovenie podriadenosti. Rokovania nepriniesli dohodu, ktorú by mongolský dvor pokladal za dostatočnú. Rozhodnutie zaútočiť malo zároveň širší strategický význam. Územie ríše Západná Sia ležalo medzi mongolskou stepou, [[Tibetská náhorná plošina|Tibetskou náhornou plošinou]], kansuským koridorom a západným krídlom ríše Ťin. Jeho ovládnutie zabezpečovalo prístup k zavlažovaným poľnohospodárskym oblastiam, mestským remeslám, zásobám obilia a cestám vedúcim zo severnej Číny do Strednej Ázie. Pred obnovením veľkej vojny proti ríši Ťin chcel Čingischán odstrániť štát, ktorý by mohol ohrozovať jeho južné krídlo alebo prerušiť zásobovacie trasy.<ref name="WrightXia"/><ref name="DunnellFinal"/><ref name="MayWest"/> === Začiatok výpravy a postup cez kansuský koridor === Hlavné mongolské vojsko vyrazilo začiatkom roka 1226. Jeho veľkosť nie je známa. Údaje o približne 180&nbsp;000 mužoch alebo ešte väčších silách pochádzajú z neskorších rekonštrukcií a nemožno ich overiť. Mongolskú jazdu sprevádzali pomocné oddiely z už podrobených spoločenstiev, obliehací odborníci, remeselníci, tlmočníci a sprievod zabezpečujúci presun panovníkovho dvora. Armáda vstúpila do západnej časti tangutského územia mimo najhustejšie bráneného priestoru pri Žltej rieke a postupovala na juh a juhovýchod po reťazi oáz a opevnených sídiel. Takýto smer umožňoval získavať vodu, obilie a krmivo priamo v kansuskom koridore a postupne oddeľovať jeho mestá od hlavného mesta.<ref name="DunnellFinal"/><ref name="WrightXia"/><ref name="RatchnevskyWest"/> Jedným z prvých významných cieľov bolo mesto Čierne mesto, v tangutskom prostredí známe ako Edzina a neskôr ako [[Chara-choto]]. Ležalo pri dolnom toku rieky Edzin-gol na severozápadnom okraji štátu a kontrolovalo spojenie medzi púšťou Gobi a kansuským koridorom. Mongoli ho obsadili v roku 1226; presný priebeh útoku nie je známy. Dobytie neznamenalo trvalý zánik sídla. Chara-choto zostalo obývané aj pod mongolskou a jüanskou správou a jeho dnes viditeľné stavby a rukopisné nálezy pochádzajú z viacerých období. Mesto bolo definitívne opustené až podstatne neskôr, pravdepodobne v druhej polovici 14. storočia.<ref name="WrightXia"/><ref name="DunnellXiaFinal"/><ref name="GalambosTangut"/> [[Súbor:Khara-khoto.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.25|alt=Hlinené ruiny opevneného mesta Chara-choto na okraji púšte Gobi|Ruiny mesta [[Chara-choto]] v dnešnom [[Vnútorné Mongolsko|Vnútornom Mongolsku]]. Mongoli sídlo dobyli v roku 1226, no pod ich vládou zostalo obývané a ďalej sa rozvíjalo. Viditeľné pozostatky preto nemožno pokladať iba za následok Čingischánovej výpravy.]] Po ovládnutí severozápadného pohraničia postupovali mongolské oddiely k mestám Su-čou, Kan-čou a Liang-čou, približne zodpovedajúcim dnešným mestám [[Ťiou-čchüan]], [[Čang-jie]] a [[Wu-wej]]. Stredoveké názvy označovali správne oblasti i ich opevnené centrá a nemožno ich vždy bez výhrady stotožniť s dnešnými mestskými jadrami. Su-čou kládlo odpor niekoľko týždňov a po jeho páde nasledovali represie voči obrancom a časti obyvateľstva. Údaje o rozsahu zabíjania sa v prameňoch líšia; ich spoločným znakom je zdôraznenie tvrdého trestu za odmietnutie kapitulácie. Násilie malo oslabiť ďalší odpor a zároveň umožniť armáde prevziať zásoby a miestne pracovné sily.<ref name="WrightXia"/><ref name="DunnellXiaFinal"/> S Kan-čou spája mongolská tradícia príbeh veliteľa Ča’ana, niekdajšieho tangutského zajatca vychovaného v Čingischánovej službe. Jeho otec mal zostať veliteľom alebo významným predstaviteľom mesta. Keď sa pokúsil dohodnúť kapituláciu, skupina tangutských dôstojníkov ho údajne usmrtila a pokračovala v obrane. Po dobytí Kan-čou chcel Čingischán potrestať celé mesto, Ča’an ho však podľa podania presvedčil, aby popravil iba osoby zodpovedné za otcovu smrť a ostatných obyvateľov ušetril. Epizóda môže zachovávať reálne rokovanie sprostredkované mužom s väzbami na obe strany, jej presný priebeh a počet potrestaných však nemožno nezávisle overiť. V kronike zároveň plní didaktickú funkciu: ukazuje odmenu za vernosť a možnosť zmierniť kolektívny trest osobnou príhovornou službou.<ref name="DunnellFinal"/><ref name="RachewiltzWest"/> V lete 1226 sa hlavná armáda zdržiavala pri pohorí [[Čchi-lien-šan]], kde boli teploty a možnosti pastvy priaznivejšie než v nižšie položenej púštnej oblasti. Liang-čou, jedno z najväčších miest koridoru, sa po vyjednávaní vzdalo alebo bolo obsadené bez dlhotrvajúceho odporu; pramene opisujú jeho osud menej jednoznačne než pád Su-čou. Súbežne operovali oddiely na západnom a južnom okraji tangutského územia. Ich cieľom bolo zabrániť sústredeniu obrancov, obsadiť horské priechody a odrezať hlavné mesto od oblastí, z ktorých mohlo dostať vojenskú pomoc a zásoby.<ref name="WrightXia"/><ref name="DunnellFinal"/> === Pád z koňa a pokračovanie výpravy === ''Tajná história Mongolov'' kladie na začiatok výpravy udalosť, ktorá sa neskôr spájala s Čingischánovou smrťou. Počas zimného lovu divých oslov sa jeho kôň splašil a panovník spadol na zem. Nasledujúcu noc mal vysokú horúčku alebo silné bolesti. Velitelia a členovia rodiny navrhovali stiahnuť sa a po zotavení výpravu obnoviť. Čingischán to odmietol, pretože ústup po verejne vyslovenej hrozbe by protivník mohol vyložiť ako slabosť. Najprv chcel zistiť, či tangutský dvor ponúkne prijateľnú kapituláciu; urážlivá odpoveď pripísaná Aša-gambuovi ho mala utvrdiť v rozhodnutí pokračovať.<ref name="RachewiltzWest"/><ref name="WrightDeath"/> Opis nevytvára isté lekárske spojenie medzi pádom a smrťou, ku ktorej došlo až o niekoľko mesiacov. Môže ísť o spomienku na skutočné zranenie, o prvý prejav ochorenia alebo o rozprávačské predznamenanie konca panovníka. ''Tajná história'' navyše neposkytuje diagnózu a neuvádza, že by Čingischán po udalosti zostal trvalo neschopný velenia. V roku 1226 a v prvej polovici roka 1227 sa naďalej presúval s dvorom, prijímal poslov a rozhodoval o operáciách. Pád z koňa preto patrí medzi možné okolnosti zhoršenia jeho zdravia, nie medzi bezpečne preukázané bezprostredné príčiny smrti.<ref name="WrightDeath"/><ref name="RatchnevskyWest"/> === Boje pri Žltej rieke a tlak na hlavné mesto === Počas mongolského postupu zomrel cisár Sien-cung. Na trón nastúpil Li Sien, posledný vládca dynastie, ktorého čínske dejepisectvo označovalo aj ako Mo-ti alebo Mo-ču, teda „posledného panovníka“. Zmena na tróne nezastavila rozpad obrany. Na jeseň 1226 sa Mongoli priblížili k Ling-čou, opevnenému mestu pri Žltej rieke južne od hlavného mesta. Tangutský dvor tam vyslal hlavné poľné vojsko, aby zabránilo ďalšiemu postupu a uvoľnilo komunikáciu medzi Čung-singom a južnými oblasťami. Rozhodujúci boj sa odohral koncom novembra alebo začiatkom decembra, keď už rieku a zavlažovacie kanály čiastočne pokrýval ľad.<ref name="WrightXia"/><ref name="DunnellXiaFinal"/> Pramene pripisujú tangutskému vojsku státisíce mužov a opisujú celé bojisko zaplnené mŕtvymi. Takéto čísla nemožno prijať ako presný súpis. Ríša Západná Sia dokázala zhromaždiť početnú armádu z cisárskych jednotiek, miestnych posádok a pomocných skupín, no dlhá vojna, strata západných miest a obmedzené zásobovanie znižovali jej bojaschopnosť. Mongoli zvíťazili v otvorenom boji a zničili alebo rozptýlili podstatnú časť síl, ktoré mohli hlavné mesto oslobodiť. Pád Ling-čou následne otvoril prístup do nížiny pri Čung-singu a pripravil tangutský dvor o poslednú veľkú poľnú armádu.<ref name="WrightXia"/><ref name="DunnellFinal"/> Čung-sing ležal pri východnom úpätí pohoria [[Che-lan-šan]] v zavlažovanej oblasti dnešného mesta [[Jin-čchuan]]. Bol politickým a hospodárskym centrom ríše, obklopeným poľnohospodárskymi sídlami, kláštormi a cisárskymi pohrebiskami. Mongolské vojsko naň od konca roka 1226 vyvíjalo sústavný tlak, no pramene neposkytujú jednotný obraz nepretržitého obliehania. Časť armády blokovala mesto a ničila alebo obsadzovala okolité oporné body, zatiaľ čo ďalšie oddiely operovali pri pohorí Liou-pchan a na hranici s ríšou Ťin. Velenie tak spájalo izoláciu tangutského hlavného mesta s prípravou ďalšieho postupu do severnej Číny.<ref name="DunnellFinal"/><ref name="WrightXia"/> [[Súbor:六盘山红军长征纪念馆西眺.jpg|náhľad|vľavo|upright=1.25|alt=Moderný pohľad zo svahu na zelené hrebene pohoria Liou-pchan|Pohorie [[Liou-pchan]] v dnešnej autonómnej oblasti [[Ning-sia]]. Čingischánov dvor sa v tejto širšej oblasti zdržiaval v lete 1227, presné miesto jeho posledného tábora a smrti však zostáva neisté. Fotografia zachytáva súčasnú krajinu, nie konkrétne identifikované historické miesto.]] Na začiatku roka 1227 prenikli mongolské oddiely do južného Kan-su a údolia rieky Tchao. [[Sübeetej]] pôsobil v západnej alebo juhozápadnej časti bojiska, kým [[Ogotaj]] a Ča’an podľa čínskych záznamov zasahovali na území ríše Ťin pri rieke Wej a na okraji pohoria [[Čchin-ling]]. Rozdelenie síl malo zabrániť príchodu pomoci k Tangutom a zároveň vyskúšať prístupy k ťinským provinciám Šen-si a Che-nan. Nešlo ešte o sústavnú záverečnú inváziu do ríše Ťin; tú uskutočnili až Čingischánovi nástupcovia. Operácie však ukázali, že zničenie ríše Západná Sia bolo súčasťou širšej stratégie na čínskom fronte.<ref name="DunnellFinal"/><ref name="MayWest"/> Tangutský dvor napokon začal rokovať o kapitulácii. Podľa jednej tradície požiadal Li Sien o mesačný odklad, aby mohol zhromaždiť dary a pripraviť obradné odovzdanie moci. Vyjednávanie sprostredkoval Ča’an. Čingischán ponuku formálne prijal, ale ďalšie podania mu pripisujú rozhodnutie posledného panovníka po príchode usmrtiť. Presné podmienky dohody nepoznáme. Rokovanie mohlo slúžiť obom stranám: obliehanému mestu poskytovalo čas a Mongolom umožňovalo dokončiť operácie v okolí bez ďalšieho nákladného útoku na hradby.<ref name="WrightXia"/><ref name="DunnellXiaFinal"/><ref name="RatchnevskyWest"/> === Čingischánova choroba a smrť === V lete 1227 sa Čingischán zdržiaval v širšej oblasti pohoria Liou-pchan, pravdepodobne pri hornom toku rieky Čching-šuej alebo v jednom z putovných cisárskych táborov na tangutsko-ťinskom pohraničí. Jeho zdravotný stav sa zhoršil počas pokračujúcich vojenských a diplomatických rokovaní. Základné pramene sa zhodujú iba v tom, že zomrel na území dobytej alebo práve dobývanej ríše Západná Sia v auguste 1227. V modernom prepočte sa uvádza 18. alebo 25. august; rozdiel vzniká z odlišného čítania a prevodu čínskeho a islamského kalendára. Presné miesto tábora nemožno bezpečne určiť a označenie dnešného mesta Jin-čchuan za miesto smrti je príliš určité.<ref name="WrightDeath"/><ref name="DunnellFinal"/><ref name="RatchnevskyWest"/> Čínska ''Jüan š’'' oznamuje smrť v panovníkovom dočasnom sídle bez uvedenia príčiny. Džuvajní ju pripisuje chorobe vyvolanej nezdravým podnebím a Rašíd ad-Dín hovorí všeobecne o chorobe alebo naplnení prirodzene určenej dĺžky života. ''Tajná história Mongolov'' opisuje skorší pád z koňa, horúčku a pokračovanie kampane, no výslovne netvrdí, že zranenie bolo po mnohých mesiacoch priamou príčinou smrti. Najopatrnejším záverom preto zostáva, že Čingischán zomrel po ochorení, prípadne po súbehu choroby a následkov staršieho úrazu; konkrétnu diagnózu nemožno zo zachovaných správ stanoviť.<ref name="JuvainiDeath">{{Citácia knihy | priezvisko = Juvaini | meno = Ata-Malik | titul = The History of the World-Conqueror | vydavateľ = Harvard University Press | miesto = Cambridge, Massachusetts | rok = 1958 | zväzok = 1 | strany = 180 – 183 | prekladatelia = John Andrew Boyle | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="WrightDeath"/><ref name="RachewiltzWest"/> Ostatné vysvetlenia patria k neskorším a navzájom nezávislým tradíciám. [[Marco Polo]] tvrdil, že panovník zomrel po zásahu šípom do kolena, jeho rozprávanie však vzniklo desaťročia po udalosti a zamieňa ich účastníkov aj okolnosti. Haličsko-volynský letopis spájal smrť s bojom proti Tangutom a [[Giovanni da Pian del Carpine]] uvádzal zásah bleskom; obidve správy predstavujú európske podanie bez priameho prístupu k panovníkovmu táboru. Až mongolské kroniky zo 17. storočia rozvinuli príbeh o tangutskej princeznej Gürbelčin, ktorá mala Čingischána pri pohlavnom styku smrteľne zraniť ukrytou čepeľou alebo iným spôsobom. Medzi udalosťou a prvým známym záznamom tejto povesti ležia približne štyri storočia; nemožno ju preto používať ako historické svedectvo o príčine smrti.<ref name="WrightDeath"/> Panovníkova smrť sa bezprostredne nezverejnila. Zatajenie malo zabrániť rozpadu velenia, úniku tangutského dvora a obnoveniu odporu pred ukončením kapitulácie. Rozsah utajenia nie je možné určiť: správu museli poznať najbližší členovia rodiny, velitelia a správcovia panovníkovho tábora, zatiaľ čo pred radovými vojakmi, protivníkom a vzdialenými časťami ríše sa mohla zadržiavať. Neskoršie príbehy o tom, že Čingischán na smrteľnom lôžku vydal presný súbor posledných vojenských rozkazov, často rozvíjajú stručné pramenné údaje do literárnej podoby. Za pravdepodobné možno pokladať iba to, že velenie pokračovalo podľa už prijatého plánu a že kapitulácia ríše Západná Sia mala byť dokončená skôr, než sa strata vládcu všeobecne oznámi.<ref name="DunnellFinal"/><ref name="JuvainiDeath"/><ref name="RatchnevskyWest"/> === Kapitulácia a zánik ríše Západná Sia === Li Sien po uplynutí dohodnutého odkladu vyšiel z hlavného mesta, odovzdal dary a uznal mongolskú moc. Stalo sa tak koncom augusta alebo v septembri 1227, teda krátko po Čingischánovej smrti. Posledný cisár bol následne usmrtený; pramene neumožňujú spoľahlivo určiť, či ho zabili bezprostredne pri prijatí, počas presunu alebo na základe skôr vydaného príkazu. Jeho smrť odstránila osobu, okolo ktorej by sa mohol obnoviť dynastický odpor. Čung-sing bol obsadený, cisársky dvor zanikol a zostávajúce posádky stratili spoločné politické centrum. Rok 1227 sa preto pokladá za koniec ríše Západná Sia ako samostatného štátu.<ref name="WrightXia"/><ref name="DunnellXiaFinal"/><ref name="DunnellFinal"/> Obsadenie hlavného mesta a ďalších sídiel sprevádzalo rozsiahle zabíjanie, plienenie, ničenie zásob a odvádzanie obyvateľov. Najtvrdšie opatrenia zasiahli mestá, ktoré kládli odpor, príslušníkov panovníckeho rodu, časť vojenskej elity a obyvateľstvo oblastí ležiacich na trase armády. Počet obetí nemožno vyčísliť. Stredoveké správy používajú formulácie o úplnom vyhubení, ale podobný jazyk vyjadroval konečnosť víťazstva a trest panovníka rovnako ako demografickú skutočnosť. Archeologické a písomné doklady potvrdzujú ťažké poškodenie viacerých sídiel, nie však doslovné usmrtenie všetkých obyvateľov tangutského štátu.<ref name="WrightXia"/><ref name="DunnellXiaFinal"/> Mongolská výprava zničila dynastiu a jej ústredné inštitúcie, nie tangutské obyvateľstvo ani kultúru v jedinom okamihu. Tanguti naďalej žili v Kan-su, Ning-sii, severnej Číne a v ďalších častiach Mongolskej ríše; jednotlivci slúžili ako vojaci, pisári, prekladatelia, budhistickí duchovní a správcovia. [[Tangutské písmo]] sa používalo ešte za [[Dynastia Jüan|dynastie Jüan]] a zachované rukopisy dokladajú pokračovanie náboženského a vzdelaneckého života. Niektoré mestá, medzi nimi Chara-choto, pod mongolskou vládou ďalej existovali alebo opäť nadobudli význam. Presnejšie je preto hovoriť o zániku tangutského štátu, násilnom rozvrate jeho centier a postupnej strate osobitnej politickej i jazykovej identity než o úplnom „vymazaní“ národa.<ref name="GalambosTangut">{{Citácia knihy | priezvisko = Galambos | meno = Imre | titul = Translating Chinese Tradition and Teaching Tangut Culture: Manuscripts and Printed Books from Khara-khoto | vydavateľ = De Gruyter | miesto = Berlín; Mníchov; Boston | rok = 2015 | strany = 50 – 53, 226 – 229, 257 – 284 | doi = 10.1515/9783110453959 | isbn = 978-3-11-044406-3 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="WrightXia"/> [[Súbor:The Art of War-Tangut script.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.05|alt=Listy s textom zapísaným štvorcovými znakmi tangutského písma|Časť tangutského prekladu diela ''[[Umenie vojny]]'', uchovávaná v archíve autonómnej oblasti [[Ning-sia]]. Ukážka približuje podobu [[Tangutské písmo|tangutského písma]], ktorého používanie pretrvalo aj po zániku ríše Západná Sia.]] Územie bývalej ríše bolo začlenené do mongolskej mocenskej sústavy. Strategické mestá dostali posádky a správcov, kým pôda, remeselníci a závislé domácnosti sa rozdeľovali medzi členov Čingischánovho rodu a vojenskú elitu. Ovládnutie kansuského koridoru zabezpečilo spojenie medzi Mongolskom, severnou Čínou a Strednou Áziou a odstránilo samostatnú mocnosť na západnom krídle ríše Ťin. Mongoli zároveň prevzali tangutských odborníkov a skúsenosti so správou usadlého obyvateľstva. Dobytie tak malo ničivé miestne následky, no zároveň rozšírilo ľudské, hospodárske a správne zdroje, ktoré používali nasledujúci veľkí cháni.<ref name="DunnellFinal"/><ref name="WrightXia"/><ref name="MayWest"/> === Pohreb a otázka miesta hrobu === Čingischánovo telo odviezli z tangutského územia na sever do mongolskej domoviny. Podrobnosti presunu a pohrebného obradu nie sú súčasne zaznamenané a neskoršie pramene ich dopĺňajú príbehmi, ktoré nemožno overiť. Patrí medzi ne tvrdenie, že sprievod zabíjal každého, koho cestou stretol, že kone rozdupali pôdu nad hrobom alebo že cez miesto bola odvedená rieka. Takéto motívy sa objavujú aj v rozprávaniach o iných tajných panovníckych pohreboch. Môžu odrážať skutočnú snahu obmedziť prístup k hrobu, nepredstavujú však spoľahlivý opis konkrétne vykonaných opatrení.<ref name="JuvainiDeath"/><ref name="RatchnevskyWest"/><ref name="WrightDeath"/> Miesto Čingischánovho hrobu dodnes nebolo bezpečne identifikované. Mongolská tradícia ho spája s posvätnou krajinou pohoria [[Burkhan Khaldun]] a širšou oblasťou [[Chentejský ajmag|Chenteja]], kde sa nachádzali rodové územia Bordžiginovcov. Toto spojenie podporujú pramenné odkazy na posvätné pohorie a neskoršia kultová tradícia, nie nález jednoznačne označenej hrobky. Lokality navrhnuté archeologickými prieskumami zostávajú hypotézami a bez rozhodujúceho dôkazu nemožno tvrdiť, že niektorá z nich obsahuje panovníkove pozostatky.<ref name="UNESCOBurkhan">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Great Burkhan Khaldun Mountain and its surrounding sacred landscape | url = https://whc.unesco.org/en/list/1440/ | vydavateľ = UNESCO World Heritage Centre | dátum prístupu = 2026-09-17 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="RatchnevskyWest"/> Komplex označovaný ako [[Mauzóleum Čingischána]] v [[Ordos]]e nie je miestom preukázaného pochovania. Ide o kultové a pamätné centrum, v ktorom sa uchovávala tradícia panovníkových relikvií a „bielych stanov“ a ktoré v súčasnej podobe vzniklo po presunoch a prestavbe v 20. storočí. Jeho označenie za mauzóleum vyjadruje spomienkovú a obradnú funkciu, nie archeologicky potvrdenú prítomnosť tela. Odlišovanie ordoského svätostánku od neznámeho hrobu je nevyhnutné aj pri hodnotení obrazových a turistických materiálov.<ref name="RatchnevskyWest"/><ref name="AtwoodEncy"/> [[Súbor:Genghis khan mausoleum.jpg|náhľad|vľavo|upright=1.2|alt=Moderná budova s troma kupolami a schodiskom pod modrou oblohou|Takzvané [[Mauzóleum Čingischána]] v [[Ordos]]e je pamätný a obradný areál, nie archeologicky potvrdená hrobka. Skutočné miesto Čingischánovho pochovania zostáva neznáme.]] === Tolujovo regentstvo a voľba Ogotaja === Čingischánova smrť neviedla k okamžitému rozdeleniu ríše, ale ani k automatickému nástupu jedného dediča. Mongolská panovnícka moc vyžadovala pôvod z vládnuceho rodu, predchádzajúce určenie vhodného kandidáta a potvrdenie zhromaždením členov dynastie a elity, označovaným ako [[kurultaj]]. Čingischán už pred chorezmskou výpravou označil za zamýšľaného nástupcu tretieho syna [[Ogotaj]]a. Voľba mala zmierniť spor medzi staršími synmi [[Džuči]]m a [[Čagataj]]om: Čagataj spochybňoval Džučiho pôvod a obaja sa navzájom odmietali uznať. Ogotaj bol prijateľnejším kompromisom, jeho skoršie určenie však samo osebe nenahrádzalo formálne potvrdenie po otcovej smrti.<ref name="DunnellFinal"/><ref name="RachewiltzWest"/><ref name="HopeQuriltai">{{Citácia periodika | priezvisko = Hope | meno = Michael | titul = The Transmission of Authority through the Quriltais of the Early Mongol Empire and the Īlkhānate of Iran (1227–1335) | periodikum = Mongolian Studies | ročník = 34 | rok = 2012 | strany = 87 – 115 | issn = 0190-3667 | jazyk = po anglicky }}</ref> Džuči zomrel na svojom západnom údele krátko pred otcom, pravdepodobne v prvej polovici roka 1227, takže sa na nástupníckom rozhodovaní nemohol zúčastniť. Jeho územia a vojenské záväzky prešli na synov, predovšetkým [[Orda-chán|Ordu]] a [[Batu-chán|Batua]]. Čagataj, Ogotaj a [[Toluj]] zostali hlavnými predstaviteľmi prvej generácie Čingischánových synov. Rozdelenie údelov medzi rodinné vetvy pritom neznamenalo, že už existovali úplne samostatné štáty. Princovia mali vlastné vojská, pastviny, príjmy a podriadené obyvateľstvo, naďalej však uznávali spoločný dynastický poriadok a najvyššiu autoritu veľkého chána.<ref name="DunnellFinal"/><ref name="MayWest"/> Po smrti otca prevzal dočasnú správu centrálneho panovníckeho majetku Toluj, najmladší syn, ktorému podľa stepnej obyčaje pripadlo jadro rodových území a veľká časť otcových domácich vojsk. V rokoch 1227 až 1229 vystupoval ako regent: dohliadal na chánov dvor, stráž, zásoby a komunikáciu medzi rodinnými vetvami, nemal však titul veľkého chána. Dvojročné obdobie nemožno jednoducho vysvetliť bojom o trón. Zhromaždenie členov rodu roztrúsených od severnej Číny po západnú časť Strednej Ázie si vyžadovalo čas a k voľbe patrili rokovania o postavení jednotlivých princov, vojenských povinnostiach a rozdelení zdrojov.<ref name="DunnellFinal"/><ref name="HopeQuriltai"/> Kurultaj sa zišiel v mongolskej domovine v roku 1229. Čagataj ako najstarší prítomný Čingischánov syn podporil otcovu voľbu a spolu s Tolujom a ďalšími členmi dynastie uznal Ogotaja za veľkého chána. Neskoršie podania opisujú, ako Ogotaj zo skromnosti viackrát odmietol hodnosť, ako ho príbuzní posadili na trón a ako mu zhromaždenie prisahalo poslušnosť. Jadro obradu – súhlas popredných Čingischánovcov, verejné povýšenie a spoločná hostina – zodpovedá stepnej politickej praxi; presné dialógy a počet rituálnych odmietnutí sú však literárne štylizované.<ref name="HopeQuriltai"/><ref name="DunnellFinal"/><ref name="RachewiltzWest"/> [[Súbor:CoronationOfOgodei1229.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.18|alt=Stredoveká perzská miniatúra zobrazuje panovníka na tróne obklopeného hodnostármi|Voľba [[Ogotaj]]a za veľkého chána na kurultaji v roku 1229 podľa rukopisu ''[[Džámi at-tavárích]]'' [[Rašíd ad-Dín|Rašída ad-Dína]] zo začiatku 14. storočia. Miniatúra vznikla približne osemdesiat rokov po udalosti a je neskoršou umeleckou predstavou obradu.]] Ogotajovým nastolením sa skončilo regentstvo a najvyššia moc opäť získala všeobecne uznaného nositeľa. Nový veľký chán prevzal osobnú stráž, centrálnu domácnosť, komunikačnú sieť a nedokončené vojenské záväzky svojho otca. Potvrdil postavenie bratov a synovcov v ich údelových oblastiach a pokračoval v príprave vojen proti ríši Ťin, na západe i v ďalších pohraničných oblastiach. Kontinuita po roku 1227 teda nevychádzala z pevného zákona o prvorodenstve, ale z kombinácie Čingischánovho skoršieho výberu, Tolujovej dočasnej správy a dohody najvplyvnejších členov rodu na kurultaji.<ref name="DunnellFinal"/><ref name="HopeQuriltai"/><ref name="MayWest"/> Nástupnícke riešenie zachovalo jednotu ríše v bezprostrednom období po zakladateľovej smrti, nevyriešilo však natrvalo vzťah medzi ústrednou mocou a údelmi jednotlivých rodinných vetiev. Každá ďalšia voľba veľkého chána vyžadovala nový dynastický konsenzus a osobnú účasť alebo súhlas mocných princov. Mechanizmus, ktorý v roku 1229 umožnil pokojné nastolenie Ogotaja, sa preto v neskorších desaťročiach stal aj priestorom súperenia. Za Ogotajovej vlády však ešte slúžil ako základ pokračovania spoločných výprav a ďalšieho budovania inštitúcií Mongolskej ríše.<ref name="HopeQuriltai"/><ref name="DunnellFinal"/> == Vláda a správa Mongolskej ríše == Správa ríše za Čingischána nevychádzala z jediného vopred pripraveného modelu. V mongolskej stepi sa opierala o panovníkovu domácnosť, osobné záväzky medzi vládcom a jeho stúpencami, vojenskú organizáciu a stepné obyčaje; v podrobených usadlých oblastiach zároveň preberala miestnych úradníkov, písomné postupy a daňové sústavy. Výsledkom nebol jednotný byrokratický štát porovnateľný s čínskymi dynastiami ani iba dočasný vojenský zväz. Išlo o rozrastajúcu sa ríšsku sústavu, v ktorej Čingischánov dvor spájal rozdielne spoločenstvá prostredníctvom prísahy vernosti, vojenskej služby, odovzdávania dávok, dynastických zväzkov a osobne poverených zástupcov.<ref name="MayGovernment">{{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongols | vydavateľ = Arc Humanities Press | miesto = Leeds | rok = 2019 | strany = 55 – 62 | doi = 10.2307/j.ctvmd838h.7 | isbn = 978-1-64189-095-3 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="DunnellGovernment">{{Citácia knihy | priezvisko = Dunnell | meno = Ruth W. | kapitola = The Rise of Chinggis Khan and the United Empire, 1206–1260 | titul = The Cambridge History of the Mongol Empire | editori = Michal Biran, Hodong Kim | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 2023 | strany = 33 – 66 | doi = 10.1017/9781316337424.002 | isbn = 978-1-107-11648-1 | jazyk = po anglicky }}</ref> Presnú podobu týchto inštitúcií možno rekonštruovať iba čiastočne. ''[[Tajná história Mongolov]]'' podrobne opisuje menovania a rozkazy pripisované kurultaju z roku 1206, zachovaný text však vznikol po Čingischánovej smrti a niektoré opatrenia mohol usporiadať podľa pomerov neskoršieho obdobia. Čínske, perzské a arabské pramene zaznamenávali najmä tie časti mongolskej vlády, s ktorými sa stretli ich autori. Viaceré známe prvky správy – pravidelná poštová sieť, rozsiahle sčítania, ustálenejšie daňové úrady a sídelné centrum v [[Karakorum]]e – sa naplno rozvinuli až za [[Ogotaj]]a a ďalších veľkých chánov. Pri ich opise preto treba rozlišovať medzi základmi vytvorenými za Čingischána a neskorším inštitucionálnym usporiadaním.<ref name="RachewiltzAdministration">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri najmä §§ 202 – 234 a komentár | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="MorganGovernment">{{Citácia knihy | priezvisko = Morgan | meno = David | titul = The Mongols | vydanie = 2 | vydavateľ = Blackwell Publishing | miesto = Malden; Oxford | rok = 2007 | strany = 83 – 91 | isbn = 978-1-4051-3539-9 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Chánska moc, kurultaj a dynastický štát === Čingischán stál na čele ríše ako najvyšší vojenský veliteľ, rozdeľovateľ ľudí a majetku a konečný rozhodca sporov medzi členmi vládnucej elity. Jeho postavenie sa opieralo o príslušnosť k rodu [[Bordžiginovci|Bordžiginovcov]], úspech pri zjednotení stepi, uznanie popredných stúpencov a predstavu priazne [[Tengri|Večného neba]]. Tieto zdroje legitimity sa navzájom dopĺňali. Dynastický pôvod sám osebe nestačil, pretože z rovnakého širšieho rodu pochádzali aj jeho niekdajší súperi; vojenské víťazstvo zase nadobúdalo trvalejší politický význam až vtedy, keď ho prijali členovia rodiny, velitelia a ďalší nositelia moci.<ref name="RachewiltzAdministration"/><ref name="DunnellGovernment"/> Zhromaždenie označované ako [[kurultaj]] bolo miestom, na ktorom sa významní členovia dynastie a vojenskej elity radili o voľbe chána, veľkých výpravách, rozdelení úloh a ďalších otázkach spoločného záujmu. Nebolo parlamentom ani zhromaždením všetkého obyvateľstva a jeho presné zloženie nebolo upravené nemenným postupom. Rozhodujúce bolo postavenie účastníkov, ich vojenská sila a vzťah k vládnucemu rodu. Kurultaj mohol potvrdiť dohodu dosiahnutú vopred, verejne vyjadriť súhlas elity a premeniť nárok kandidáta na všeobecne uznávanú vládu. Ani po roku 1206 však nepredstavoval orgán nezávislý od chána: počas Čingischánovho života zostávalo konečné rozhodnutie v jeho rukách.<ref name="HopeQuriltaiGovernment">{{Citácia periodika | priezvisko = Hope | meno = Michael | titul = The Transmission of Authority through the Quriltais of the Early Mongol Empire and the Īlkhānate of Iran (1227–1335) | periodikum = Mongolian Studies | ročník = 34 | rok = 2012 | strany = 87 – 115 | issn = 0190-3667 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="RachewiltzAdministration"/> Pramene používajú pre politické spoločenstvo výraz ''ulus''. V ranom mongolskom prostredí neoznačoval iba presne ohraničené územie; mohol znamenať ľud, poddané spoločenstvo, ríšu alebo dynastický podiel zahŕňajúci ľudí, pastviny a nároky na príjmy. Čingischánov ''ulus'' preto nemožno zakresliť ako súbor správnych provincií s pevnými hranicami. Jeho jadro tvorili mongolské a ďalšie stepné skupiny rozdelené do vojensko-služobných jednotiek, kým vzdialenejšie krajiny uznávali chánovu zvrchovanosť rozličným spôsobom – od pravidelného tribútu a vojenskej pomoci až po prítomnosť posádok a poverených správcov.<ref name="JacksonUlus">{{Citácia knihy | priezvisko = Jackson | meno = Peter | kapitola = From Ulus to Khanate: The Making of the Mongol States, c. 1220–c. 1290 | titul = The Mongol Empire and Its Legacy | editori = Reuven Amitai-Preiss, David O. Morgan | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden | rok = 1999 | strany = 12 – 38 | isbn = 978-90-04-11048-9 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="MayGovernment"/> Panovník rozdeľoval podriadené domácnosti a vojenské jednotky medzi synov, bratov, manželky a veliteľov. Takéto podiely neboli totožné s úplne samostatnými štátmi. Ich držitelia získavali ľudí, stáda, služobné povinnosti a neskôr aj príjmy z usadlých oblastí, naďalej však podliehali povinnosti zúčastňovať sa na spoločných výpravách a uznávať Čingischánovu najvyššiu autoritu. Rozdelenie zdrojov upevňovalo vernosť jednotlivých vetiev rodu, zároveň však vytváralo základ neskorších údelových mocenských centier. Napätie medzi jednotou ríše a dynastickými podielmi teda nebolo až dôsledkom jej neskoršieho rozpadu; bolo prítomné už v spôsobe, akým sa budovala.<ref name="JacksonUlus"/><ref name="DunnellGovernment"/> Čingischán vládol prostredníctvom osobných rozkazov, porád a poverení. Najdôležitejšie funkcie neboli oddelené na civilné a vojenské úrady v modernom zmysle. Ten istý človek mohol veliť oddielu, spravovať pridelené obyvateľstvo, viesť diplomatické rokovania a dohliadať na odovzdávanie dávok. Hodnosť vyjadrovala predovšetkým blízkosť k panovníkovi, rozsah delegovanej právomoci a počet podriadených ľudí. Čingischán pritom dokázal poveriť mimoriadne širokou samostatnosťou jednotlivcov, ktorým dôveroval, no ich moc zostávala odvodená od jeho osoby a mohla sa po smrti alebo neúspechu nositeľa zmeniť.<ref name="MayGovernment"/><ref name="MorganGovernment"/> === Panovnícky dvor, ordy a osobná stráž === Ústredím vlády nebola počas väčšiny Čingischánovho života trvalá metropola, ale pohyblivý panovnícky dvor. Chánova ''orda'' zahŕňala obytné stany a vozy, členov rodiny, stráž, služobníctvo, pisárov, remeselníkov, pastierov, stáda, zásoby a obradné predmety. Pri presune sa táto rozsiahla domácnosť delila na usporiadané časti a využívala vopred vybrané táboriská s vodou a pastvou. Rozhodnutia o vojne, prijímanie vyslancov, rozdeľovanie koristi aj súdne pojednávania sa tak mohli uskutočňovať v panovníkovom tábore. Karakorum sa stalo vybudovaným a opevneným sídlom veľkého chána až za Ogotaja; za Čingischána zostával politickým centrom predovšetkým dvor, nie mesto.<ref name="MayGovernment"/><ref name="AllsenGuard">{{Citácia periodika | priezvisko = Allsen | meno = Thomas T. | titul = Guard and Government in the Reign of the Grand Qan Möngke, 1251–1259 | periodikum = Harvard Journal of Asiatic Studies | ročník = 46 | číslo = 2 | rok = 1986 | strany = 495 – 521 | doi = 10.2307/2719141 | issn = 0073-0548 | jazyk = po anglicky }}</ref> Čingischánove hlavné manželky mali vlastné ordy s pridelenými stádami, vozmi, služobníkmi, remeselníkmi a závislými domácnosťami. Najvyššie postavenie mala [[Börte]], matka štyroch synov uznávaných za hlavných dynastických dedičov. Samostatná domácnosť manželky nebola iba súkromným obydlím. Zabezpečovala hospodárstvo počas panovníkovej neprítomnosti, prijímala návštevy a poslov, spravovala majetok a vytvárala zázemie pre synov a ďalších príbuzných. Niektoré manželky sprevádzali chána na výpravách, iné zostávali pri svojich táboroch v mongolskej domovine. Neskoršie pramene usporadúvajú Čingischánove manželky a tábory do presných skupín, ich úplnú podobu však nemožno bez výhrad prenášať do každého obdobia jeho vlády.<ref name="BroadbridgeOrdos">{{Citácia knihy | priezvisko = Broadbridge | meno = Anne F. | titul = Women and the Making of the Mongol Empire | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 2018 | strany = 73 – 140 | isbn = 978-1-108-63662-9 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="RachewiltzAdministration"/> Bezpečnosť panovníka a chod dvora zabezpečovala osobná stráž, známa ako ''[[kešig]]''. Temüdžin mal ozbrojený sprievod už pred rokom 1206, po zjednotení stepi ho však rozšíril a podrobnejšie usporiadal. ''Tajná história Mongolov'' uvádza celkový predpísaný počet desaťtisíc mužov: osemtisíc denných strážcov, tisíc nočných strážcov a tisíc nositeľov tulcov. Tieto čísla vyjadrujú normatívnu organizačnú schému zachovanú v dvorskej tradícii; nemožno z nich odvodiť, že pri chánovi bolo každý deň prítomných presne desaťtisíc plne vybavených strážcov.<ref name="RachewiltzAdministration"/><ref name="AllsenGuard"/> Denná stráž chránila tábor, sprevádzala chána a vykonávala službu pri audienciách a presunoch. Noční strážcovia kontrolovali vstup do panovníkovho priestoru po zotmení, dohliadali na poriadok v bezprostrednom okolí stanu a mali presne určené odovzdávanie služby. Nosiči tulcov plnili ochranné i reprezentačné úlohy. Prameň venuje veľkú pozornosť pravidlám vstupu, striedaniu hliadok a trestom za zanedbanie služby, pretože nepretržitá ochrana panovníka bola zároveň ochranou centra celej politickej sústavy.<ref name="RachewiltzAdministration"/> Kešig nebol iba telesnou strážou. Jeho príslušníci obsluhovali panovníkovu domácnosť, spravovali kone, zásoby, zbrane a dary, odovzdávali rozkazy a získavali bezprostrednú skúsenosť s rozhodovaním dvora. Do stráže sa vyberali aj synovia a mladší príbuzní veliteľov tisícok a ďalších významných mužov, ktorých sprevádzali vlastní pomocníci a kone. Služba vytvárala osobné puto medzi mladou elitou a chánom, poskytovala výchovu pre budúcich veliteľov a súčasne držala členov vplyvných rodín v panovníkovej blízkosti. Z kešigu preto neskôr vyrástol dôležitý zdroj vojenských a správnych hodnostárov.<ref name="AllsenGuard"/><ref name="MayGovernment"/> Postavenie v stráži prinášalo prestíž a materiálne výhody, ale aj prísnu disciplínu. Členovia kešigu stáli v dvorskej hierarchii vyššie než mnohí velitelia mimo panovníkovej domácnosti, ich privilégium však vyplývalo zo služby. Pravidlá zaznamenané v ''Tajnej histórii'' zakazovali svojvoľné opustenie hliadky a určovali telesné tresty i nahradenie veliteľa, ktorý nedodržal rozpis. Takéto ustanovenia ukazujú, že Čingischán sa snažil previesť osobnú vernosť do pravidelne sa opakujúcej služby. Účinnosť systému napriek tomu závisela od chánovej autority a od schopnosti dvora kontrolovať vlastných príslušníkov.<ref name="RachewiltzAdministration"/><ref name="AllsenGuard"/> === Desiatková organizácia a preusporiadanie obyvateľstva === Základom vojensko-služobnej organizácie boli jednotky usporiadané podľa desiatkovej sústavy: desaťčlenný ''arban'', stotina ''džagun'', tisícina ''mingan'' a desaťtisícový ''tümen''. Čingischán tento spôsob členenia nevynašiel; desiatkové zoskupovanie vojakov malo v stepných štátoch staršie predlohy. Jeho význam spočíval v rozsahu a dôslednosti, s akou ho použil pri začleňovaní porazených i spojeneckých skupín do novej ríše. Jednotky slúžili na mobilizáciu, rozdelenie velenia, evidenciu služobných povinností a prideľovanie ľudí konkrétnym veliteľom.<ref name="MayGovernment"/><ref name="RachewiltzAdministration"/> ''Tajná história Mongolov'' uvádza, že po kurultaji v roku 1206 bolo vymenovaných deväťdesiatpäť veliteľov tisícin. Tento údaj nemožno jednoducho premeniť na počet 95&nbsp;000 vojakov. ''Mingan'' bol organizačnou kategóriou a jeho skutočný stav sa menil podľa strát, vekovej skladby, dostupnosti koní a toho, koľko domácností dokázalo vystrojiť bojaschopných mužov. Časť členov zároveň vykonávala strážnu, zásobovaciu alebo inú službu mimo poľného vojska. Zoznam veliteľov je však významným dokladom toho, že Čingischán po víťazstve verejne potvrdil novú hierarchiu a priradil jej konkrétnych nositeľov.<ref name="RachewiltzAdministration"/><ref name="DunnellGovernment"/> Preusporiadanie narušilo niektoré staršie mocenské väzby. Ľudia porazených vodcov mohli byť rozdelení medzi viacero jednotiek a pridelení veliteľom, ktorí nepochádzali z ich vlastnej skupiny. Tým sa znižovala možnosť, že sa celé niekdajšie spoločenstvo znovu zhromaždí okolo pôvodnej elity. Čingischán zároveň ponechával funkčné rodinné a susedské väzby tam, kde neohrozovali jeho vládu. Tvrdenie, že úplne „zrušil kmene“, by preto bolo nepresné: staršie identity, rodokmene a sobášne siete pretrvali, boli však prekryté novou služobnou organizáciou a podriadené chánovým veliteľom.<ref name="MayGovernment"/><ref name="MorganGovernment"/> Veliteľ minganu nezodpovedal iba za bojové nasadenie. Dohliadal na mobilizáciu mužov, poriadok v jednotke, odovzdávanie správ, zhromažďovanie koní a zásob a na plnenie povinností domácností, ktoré k jeho tisícine patrili. Nižší velitelia zabezpečovali rovnaké úlohy na úrovni stotín a desiatok. V praxi sa vojenská, policajná, hospodárska a správna funkcia prekrývali. Desiatková sústava preto nebola iba taktickým rozdelením armády; v mongolskom jadre ríše tvorila aj rámec, prostredníctvom ktorého dvor organizoval podriadené obyvateľstvo.<ref name="MayGovernment"/><ref name="RachewiltzAdministration"/> Menovania z roku 1206 odmeňovali dlhodobú vernosť, vojenské schopnosti, príbuzenské postavenie aj pomoc v rozhodujúcich okamihoch Temüdžinovho vzostupu. Medzi veliteľmi boli príslušníci aristokratických rodov, niekdajší osobní druhovia i muži pochádzajúci zo skromnejšieho prostredia. Možnosť postupu na základe služby bola podstatnou črtou nového poriadku, neznamenala však rovnosť všetkých poddaných ani odstránenie dedičnej elity. Členovia Čingischánovho rodu mali osobitné nároky, veliteľské domácnosti odovzdávali časť postavenia potomkom a prístup k panovníkovi zostával nerovnomerný.<ref name="DunnellGovernment"/><ref name="RachewiltzAdministration"/> === Delegovaná vláda a správa podrobených krajín === Rýchle rozširovanie ríše neumožňovalo riadiť všetky oblasti rovnakým spôsobom. Čingischán preto kombinoval priame vojenské poverenia, podriadené miestne dynastie, mestské posádky a prevzaté správne aparáty. Skupiny, ktoré sa podrobili bez dlhého odporu, si mohli ponechať vlastného vládcu a vnútorné zvyklosti výmenou za dávky, vojenskú pomoc a prijímanie mongolských poslov. Takto si značnú mieru samosprávy zachovali napríklad ujgurský idikut v oblasti Turfanu, karluckí vládcovia a určitý čas aj tangutská ríša [[Západná Sia]]. Ich postavenie sa však mohlo zmeniť, ak dvor vyhodnotil ich konanie ako neposlušnosť.<ref name="MayGovernment"/><ref name="DunnellGovernment"/> Na územiach odňatých ríši [[Dynastia Ťin|Ťin]] sa mongolská moc opierala o kitanských, džürčenských a čínskych prebehlíkov, miestnych veliteľov a zachované úrady. V roku 1217 dostal [[Mukhali]] titul ''kuo-wang'' („knieža ríše“) a široké právomoci pokračovať vo vojne a spravovať mongolské záujmy v severnej Číne počas Čingischánovej neprítomnosti. Mohol viesť operácie, prijímať kapitulácie, potvrdzovať miestnych predstaviteľov a rozdeľovať vojenské úlohy bez toho, aby pri každom rozhodnutí čakal na nový rozkaz. Takéto poverenie svedčí o vysokej dôvere, nie o vytvorení samostatného štátu: Mukhali naďalej konal v mene chána a jeho rodina zostala súčasťou ríšskej hierarchie.<ref name="DunnellGovernment"/><ref name="MayGovernment"/> V [[Stredná Ázia|Strednej Ázii]] Mongoli po zničení [[Chorezmská ríša|Chorezmskej ríše]] ponechávali v dôležitých mestách posádky a zástupcov, no využívali aj moslimských, [[Ujguri|ujgurských]], [[Kitani|kitanských]] a čínskych odborníkov. S ranou správou [[Buchara|Buchary]] a ďalších miest sa spája chorezmský obchodník a hodnostár [[Mahmúd Jalavač]], ktorý pred vojnou pôsobil aj v mongolskej diplomatickej službe. Zloženie správnych skupín sa menilo a neskoršie pramene nie vždy umožňujú oddeliť menovania uskutočnené ešte za Čingischána od opatrení jeho synov. Isté je, že dvor neodmietal odborníkov pre ich pôvod a často nasadzoval ľudí mimo ich rodného prostredia, čím obmedzoval ich závislosť od miestnych elít.<ref name="BuellBukhara">{{Citácia periodika | priezvisko = Buell | meno = Paul D. | titul = Sino-Khitan Administration in Mongol Bukhara | periodikum = Journal of Asian History | ročník = 13 | číslo = 2 | rok = 1979 | strany = 121 – 151 | jstor = 41930343 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="DunnellGovernment"/> Označenia ako ''darugači'' alebo ''basqaq'', používané pre mongolských dozorcov a poverencov, nadobúdali presnejší význam postupne a v jednotlivých jazykových oblastiach sa neprekrývali úplne. Ich nositelia mohli dohliadať na sčítanie, dane, zásobovanie vojska, poštu, bezpečnosť alebo činnosť miestneho vládcu. Nie je preto vhodné každého raného chánovho zástupcu označovať rovnakým úradným titulom ani predpokladať, že už za Čingischána existovala jednotná sieť miestodržiteľov s rovnakými právomocami. V mnohých oblastiach mala mongolská prítomnosť ešte podobu posádky a osobitného poverenia, nie pravidelnej provinčnej správy.<ref name="MayGovernment"/><ref name="BuellBukhara"/> Významným príkladom prevzatia odborníka z podrobenej krajiny bol kitanský učenec [[Jie-lü Čchu-cchaj]]. Čingischán ho povolal do svojho okruhu po dobytí časti severnej Číny a Jie-lü ho sprevádzal aj na západnom ťažení. Za Čingischánovho života pôsobil najmä ako vzdelaný tajomník, poradca, astrológ a znalec čínskeho prostredia. Rozsiahlejšiu právomoc pri organizovaní daní v severnej Číne získal až za Ogotaja. Populárne rozprávanie, podľa ktorého už Čingischánovi ako všemocný „kancelár“ sám vysvetlil výhodnosť zdanenia namiesto vyhubenia obyvateľstva, spája jeho neskoršiu činnosť so skorším obdobím a zjednodušuje kolektívny vývoj mongolskej správy.<ref name="MayGovernment"/><ref name="MorganGovernment"/> [[Súbor:耶律楚材 三才圖會.jpg|náhľad|vpravo|upright=0.82|alt=Čiernobiely drevorezový portrét učenca v čínskej úradníckej pokrývke hlavy|[[Jie-lü Čchu-cchaj]] na drevoreze z čínskej encyklopédie ''San-cchaj tchu-chuej'', vydanej na začiatku 17. storočia. Zobrazenie vzniklo takmer štyri storočia po jeho živote a nie je dobovým portrétom. Za Čingischána pôsobil predovšetkým ako tajomník, poradca a astrológ; jeho hlavná daňová a správna činnosť patrí až do vlády Ogotaja.]] Rozličné správne tradície sa v ríši teda nevytlačili navzájom. V mongolskom jadre prevládala osobná, vojensko-domácnostná organizácia; severočínske oblasti využívali čínske a kitanské písomníctvo a úrady; stredoázijské mestá si zachovávali miestnych znalcov daní, zavlažovania a islamského práva. Nad nimi stáli mongolskí velitelia a poverenci, ktorí zabezpečovali vernosť a príjmy pre dvor. Takáto viacvrstvová sústava bola pružná, ale vytvárala prekrývajúce sa nároky armády, princov, správcov a miestnych autorít.<ref name="BuellBukhara"/><ref name="MayGovernment"/> === Písmo, pisári a vedenie záznamov === Rozšírenie vlády nad početnejším obyvateľstvom zvýšilo význam písomnej evidencie. Mongolská tradícia spája zavedenie písma s najmanským pisárom Tata-tongom. Po porážke Najmanov mal byť zajatý s pečaťou svojho vládcu, vysvetliť jej používanie a dostať príkaz učiť Čingischánových synov zapisovať mongolčinu upraveným [[Staroujgurské písmo|staroujgurským písmom]]. Príbeh zachovali pramene zostavené neskôr a presný okamih ani rozsah Tata-tongovej činnosti nemožno nezávisle overiť. Je však isté, že v prvých desaťročiach 13. storočia sa zvislé písmo ujgurského pôvodu stalo hlavným písmom mongolského dvora.<ref name="KaraWriting">{{Citácia knihy | priezvisko = Kara | meno = György | titul = Books of the Mongolian Nomads: More Than Eight Centuries of Writing Mongolian | prekladatelia = John R. Krueger | vydavateľ = Research Institute for Inner Asian Studies, Indiana University | miesto = Bloomington | rok = 2005 | isbn = 978-0-933070-52-3 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="RachewiltzAdministration"/> Písomná evidencia nenahradila ústne vydávanie rozkazov ani osobné posolstvá. Umožnila však uchovávať zoznamy jednotiek a podriadených domácností, menovania, rozdelenie koristi, diplomatické listy, rozsudky a nároky na dávky. Pri dvore pôsobili ujgurskí a neskôr aj kitanskí, čínski, tangutskí, perzskí a ďalší pisári. Dokument mohol byť vyhotovený v mongolčine a následne preložený alebo mohol od začiatku používať jazyk miestnej správy. Ríšska komunikácia preto nebola jednojazyčná; závisela od tlmočníkov a úradníkov schopných prevádzať chánov príkaz do zrozumiteľnej a miestne vykonateľnej podoby.<ref name="MayGovernment"/><ref name="KaraWriting"/> Najstarším zachovaným rozsiahlejším dokladom mongolčiny zapísanej týmto písmom je kamenný nápis spájaný s Čingischánovým synovcom Jisünggem, datovaný približne do rokov 1224 až 1225. Pripomína jeho mimoriadne ďaleký výstrel z luku počas slávnostného zhromaždenia po návrate zo západného ťaženia. Nápis nie je správnym dokumentom a neobsahuje opis štátnych inštitúcií. Jeho existencia však dokladá, že písaná mongolčina sa ešte za Čingischánovho života používala na verejné zaznamenanie udalosti spojenej s vládnucim rodom.<ref name="KaraWriting"/><ref name="RachewiltzAdministration"/> [[Súbor:Inner Mongolia Museum stele of Yisungge.jpg|náhľad|vľavo|upright=0.84|alt=Vysoká kamenná stéla s niekoľkými zvislými riadkami mongolského písma|Kópia takzvanej Jisünggeho stély v Múzeu Vnútorného Mongolska; originál sa nachádza v [[Ermitáž (Petrohrad)|Ermitáži]]. Nápis z obdobia okolo rokov 1224 až 1225 je najstarším známym zachovaným rozsiahlejším textom v [[Mongolské písmo|mongolskom písme]]. Zaznamenáva lukostrelecký výkon, nie zákon ani správny výnos.]] Pisári neboli jednotným úradníckym stavom s rovnakým vzdelaním. Ujgurský pisár ovládajúci mongolské písmo, čínsky literát oboznámený s kalendárom a daňovými registrami a moslimský obchodník schopný viesť účty prinášali rozdielne znalosti. Dvor ich využíval podľa potreby a často ich presúval medzi regiónmi. Závislosť od malého počtu jazykovo a odborne vybavených ľudí dávala jednotlivým pisárom značný praktický vplyv, ich právomoc však vychádzala z konkrétneho poverenia a nemusela zodpovedať neskorším názvom vysokých úradov.<ref name="BuellBukhara"/><ref name="MayGovernment"/> Už spomínaný Jie-lü Čchu-cchaj bol príkladom vzdelanca, ktorého činnosť prekračovala jednu úlohu. Viedol kalendárne a astronomické pozorovania, písal poéziu a cestovné záznamy, radil pri styku s čínskym prostredím a pôsobil pri panovníkovom dvore. Jeho zachované kaligrafické dielo pochádza z roku 1240, teda z Ogotajovej vlády, a nie je mongolským úradným záznamom. Ako obrazový doklad však približuje literárnu kultúru jedného z odborníkov, ktorých raná ríša začlenila do svojho mnohonárodného dvora.<ref name="MayGovernment"/><ref name="KaraWriting"/> [[Súbor:元 耶律楚材 行書贈別劉滿詩 卷-Poem of Farewell to Liu Man MET DT6277 CRD.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.35|alt=Vodorovný zvitok s čínskym kaligrafickým textom napísaným čiernym atramentom|Časť básnického zvitku, ktorý [[Jie-lü Čchu-cchaj]] napísal v roku 1240. Dielo vzniklo až za Ogotaja a nie je správnym dokumentom; dokladá však čínsku literárnu tradíciu vzdelancov pôsobiacich na mongolskom dvore.]] === Príjmy, dávky a rozdeľovanie zdrojov === Čingischánova ríša nemala jednotný rozpočet ani rovnakú daňovú sústavu vo všetkých krajinách. V pastierskom jadre boli základom moci stáda, vojenská služba a schopnosť domácností poskytovať kone, ovce, potraviny, stany, vozy a pracovnú silu. Povinnosti sa ukladali prostredníctvom veliteľov desiatkovej organizácie a panovníckych domácností. Ich rozsah závisel od postavenia skupiny a od konkrétnej výpravy; zachované pramene neumožňujú zostaviť všeobecný sadzobník platný počas celej Čingischánovej vlády.<ref name="MayGovernment"/><ref name="MorganGovernment"/> Veľkú časť príjmov prinášali vojny. Korisť tvoril dobytok, drahé kovy, textílie, zbrane, potraviny a ďalší majetok, ale aj zajatci určení na službu. Rozdeľovanie podielov malo politický význam: odmeňovalo bojovníkov, zabezpečovalo domácnosti princov a veliteľov a potvrdzovalo panovníkovo postavenie najvyššieho rozdeľovateľa. Svojvoľné rabovanie pred určeným okamihom mohlo narušiť bojové usporiadanie a pripraviť ostatných o podiel, preto sa chán usiloval podriadiť ho pravidlám. Dodržiavanie týchto pravidiel sa však v jednotlivých kampaniach líšilo a po dobytí miest dochádzalo aj k násilnému privlastňovaniu mimo formálneho delenia.<ref name="RachewiltzAdministration"/><ref name="MayGovernment"/> Osobitne cenení boli remeselníci, pisári, lekári, stavitelia obliehacích strojov a ďalší odborníci. Po dobytí mesta ich Mongoli oddeľovali od ostatných obyvateľov a prideľovali panovníckemu dvoru, členom dynastie alebo vojenským jednotkám. Niektorých presídlili do Mongolska, severnej Číny či inej dobytej oblasti. Takýto presun poskytoval ríši zručnosti, ktoré v stepnom prostredí chýbali, pre dotknutých ľudí však znamenal nútené odlúčenie od domova a podriadenie služobnej povinnosti.<ref name="DunnellGovernment"/><ref name="MayGovernment"/> V usadlých krajinách bolo dlhodobo výhodnejšie získavať obilie, peniaze a výrobky prostredníctvom dávok než opakovaným plienením. Raná prax však zostávala nepravidelná. Vojenskí velitelia požadovali zásoby, miestni úradníci vyberali staršie dane a členovia dynastie si uplatňovali nároky na pridelené mestá alebo domácnosti. Obyvateľstvo tak mohlo čeliť súbežným požiadavkám viacerých nositeľov moci. Pravidelnejšie oddelenie daňovej správy od vojenského rabovania, podrobnejšie súpisy a pevnejšie sadzby sa presadzovali najmä po roku 1229, nie ako jednorazová Čingischánova reforma.<ref name="BuellBukhara"/><ref name="MorganGovernment"/> Podiely prideľované členom rodu a hodnostárom mohli zahŕňať príjem z určitého počtu domácností, pastvín, dielní alebo miest. Držiteľ tým nezískaval nevyhnutne úplnú územnú zvrchovanosť; často išlo o právo na časť výnosov a služieb v rámci spoločnej ríše. Hranica medzi majetkom panovníckej domácnosti, dynastickým údelom a verejnou povinnosťou pritom nebola ostrá. Mongolská vláda mala patrimoniálny charakter: ríšske zdroje sa spravovali prostredníctvom domácností vládnuceho rodu, hoci ich využitie už ďaleko presahovalo potreby súkromnej rodiny.<ref name="JacksonUlus"/><ref name="AllsenGuard"/> Obchodníci mali význam ako dodávatelia luxusného tovaru, informácií a úveru a niektorí vstupovali do partnerstiev s členmi mongolskej elity. Čingischán chránil vybrané karavány a využíval obchodníkov aj ako poslov, čo ukázala misia vyslaná do Chorezmskej ríše pred vojnou. Rozsiahlejšie obchodné združenia financované princami, známe neskôr ako ''ortoq'', a systematické daňové privilégiá sa však rozvinuli predovšetkým za jeho nástupcov. Nie je preto presné pripisovať plne sformovaný ríšsky obchodný systém už obdobiu pred rokom 1227.<ref name="MayGovernment"/><ref name="MorganGovernment"/> === Súdnictvo, rozkazy a otázka jasaku === Riešenie sporov sa opieralo o chánove rozhodnutia, stepnú obyčaj, pravidlá vojenskej služby a postupy jednotlivých podrobených spoločností. Čingischán rozhodoval osobne v záležitostiach dynastie a najvyššej elity, menšími prípadmi sa zaoberali velitelia a osobitne poverení hodnostári. Neexistovalo jasné oddelenie súdnej, výkonnej a vojenskej moci. Trest za krádež koní, neposlušnosť v stráži alebo zatajenie koristi mohol ukladať predstaviteľ, ktorý zároveň zodpovedal za mobilizáciu a poriadok v jednotke.<ref name="RachewiltzAdministration"/><ref name="MorganGovernment"/> ''Tajná história Mongolov'' pripisuje dôležitú súdnu a evidenčnú úlohu [[Šigi Kutuku|Šigimu Kutukuovi]], tatárskemu chlapcovi, ktorého podľa kroniky prijala do svojej domácnosti Čingischánova matka Hö'elün. Chán mu mal prikázať trestať zlodejov, naprávať klamstvá a zapisovať rozhodnutia o rozdeľovaní podriadených ľudí a o súdnych veciach do „modrej knihy“ – ''Köke Debter''. Záznam sa podľa prameňa nemal svojvoľne meniť ani za nasledujúcich generácií. Pasáž dokladá snahu spojiť rozsudok s písomnou evidenciou, nemožno z nej však bez ďalších dôkazov vytvoriť obraz ministerstva spravodlivosti ani jednotného súdu s právomocou nad každým obyvateľom ríše.<ref name="RachewiltzAdministration"/><ref name="MorganYasa">{{Citácia periodika | priezvisko = Morgan | meno = David O. | titul = The “Great Yāsā of Chingiz Khān” and Mongol Law in the Īlkhānate | periodikum = Bulletin of the School of Oriental and African Studies | ročník = 49 | číslo = 1 | rok = 1986 | strany = 163 – 176 | doi = 10.1017/S0041977X00042580 | issn = 0041-977X | jazyk = po anglicky }}</ref> S Čingischánom sa často spája takzvaný „Veľký jasak“ alebo ''jasa''. Mongolský výraz ''jasaq'' súvisel s nariadením, úpravou alebo panovníkovým rozkazom; odlišovať ho treba od obyčaje označovanej slovom ''yosun'' a od písomného výnosu či poverenia, pre ktoré sa používal aj výraz ''jarlig''. V zachovaných prameňoch sa význam týchto slov mení podľa obdobia a jazyka autora. Neskorší perzskí a arabskí historici navyše pod označením jasa spájali jednotlivé Čingischánove rozkazy, vojenskú disciplínu, mongolské obyčaje i pravidlá pripisované jeho nástupcom.<ref name="MorganYasa"/><ref name="MorganGovernment"/> Nezachoval sa nijaký autentický úplný text zákonníka, ktorý by bolo možné označiť za Čingischánov „Veľký jasak“. Džuvajní v 13. storočí písal o vážených záznamoch chánových nariadení uchovávaných dynastiou, neposkytol však ich súvislé znenie. Neskorší autori uvádzali rozličné zoznamy zákazov a trestov, často ovplyvnené vlastným náboženským a politickým prostredím. Moderné pokusy zostaviť z nich jednotný kód vedú k spájaniu správ z rôznych storočí a častí ríše. Presnejšie je hovoriť o súbore autoritatívnych rozkazov a precedensov, nie o bezpečne doloženej tajnej ústave s pevne uzavretým obsahom.<ref name="MorganYasa"/><ref name="RachewiltzAdministration"/> Niektoré okruhy Čingischánových nariadení možno napriek tomu rozpoznať: upravovali strážnu službu, vojenskú disciplínu, deľbu koristi, povinnosti poslov, postih krádeže a neposlušnosti, organizáciu lovu a vzťahy medzi veliteľmi a podriadenými. Ich uplatňovanie neodstránilo miestne právo. Moslimské mestá naďalej využívali islamských sudcov, čínske oblasti vlastné správne a právne zvyklosti a rozličné náboženské komunity vnútorné normy, pokiaľ neodporovali požiadavkám mongolskej moci. Nad miestnymi poriadkami však stálo panovníkovo nariadenie a osobitné postavenie Čingischánovho rodu.<ref name="MorganYasa"/><ref name="BuellBukhara"/> Tresty v ranom mongolskom prostredí mohli byť telesné, majetkové aj hrdelné a ich tvrdosť súvisela s vojenským charakterom spoločnosti a významom osobnej vernosti. Zároveň existovali výsady, odpustenia a ochranné prísľuby udeľované konkrétnym osobám alebo skupinám. Rovnaký čin preto nemusel byť v každom prostredí posudzovaný totožne. Pramene často zachytávajú mimoriadne prípady a exemplárne tresty, nie každodennú súdnu prax, takže mieru jednotnosti nemožno spoľahlivo určiť.<ref name="RachewiltzAdministration"/><ref name="MorganGovernment"/> === Poslovia, poverenia a komunikačné spojenie === Rozľahlá ríša potrebovala rýchle odovzdávanie rozkazov medzi panovníkovým táborom, armádami a podrobenými mestami. Čingischán využíval jazdeckých poslov, miestnych sprievodcov a po trase zhromažďované kone a zásoby. Velitelia a podriadené spoločenstvá mali povinnosť umožniť priechod oprávnenému poslovi, poskytnúť mu potravu a podľa potreby vymeniť unaveného koňa. Ochrana vyslancov mala politický význam: útok na človeka konajúceho v chánovom mene sa chápal ako útok na samotnú panovnícku autoritu.<ref name="MayGovernment"/><ref name="MorganGovernment"/> Za Čingischána už teda existovali komunikačné trasy, kuriérska služba a povinnosť zabezpečovať poslov, nie však ešte všade rovnaká sieť stálych poštových staníc. Pravidelnejší systém známy ako ''jam'' alebo ''örtöö'', s určenými rozostupmi staníc, počtom koní a zásobovacími kvótami, sa spája najmä s Ogotajovými nariadeniami. Neskorší úspech siete vychádzal zo skorších vojenských a diplomatických postupov, ale jej hotovú podobu nemožno spätne pripísať Čingischánovi.<ref name="MayGovernment"/><ref name="MorganGovernment"/> Nositeľ poverenia mohol svoju autoritu preukazovať panovníkovým listom, pečaťou alebo znakom oprávňujúcim žiadať služby. Kovové doštičky známe ako ''paiza'' alebo mongolsky ''gerege'' sú dobre doložené predovšetkým z neskoršieho 13. a 14. storočia; nadväzovali aj na staršie kitanské, džürčenské a čínske praktiky. Umožňovali rozpoznať poslov a hodnostárov, no zároveň vytvárali priestor na zneužívanie. Už raná ríša musela riešiť napätie medzi nevyhnutným zásobovaním služobných ciest a zaťažením obyvateľstva, od ktorého poslovia požadovali kone, jedlo a ubytovanie.<ref name="MayGovernment"/><ref name="MorganGovernment"/> [[Súbor:Mongolian Empire Silver Gerege Copy (35578340101).jpg|náhľad|vľavo|upright=0.83|alt=Podlhovastá strieborná doštička s otvorom a zvislými riadkami písma vystavená v múzeu|Múzejná kópia striebornej doštičky ''gerege'' z obdobia Mongolskej ríše v Národnom múzeu Mongolska. Zachované doštičky pochádzajú prevažne z čias Čingischánových nástupcov; približujú spôsob, akým nositeľ preukazoval poverenie a nárok na služby pri cestovaní ríšou.]] Komunikáciu sťažovali vzdialenosti, ročné obdobia a jazyková rozmanitosť. Rozkaz smerujúci zo stepi do severnej Číny alebo Transoxiany prechádzal cez viacero veliteľov, pisárov, tlmočníkov a miestnych predstaviteľov. Každý článok mohol jeho vykonanie urýchliť, pozmeniť alebo zdržať. Čingischán preto uprednostňoval osobne overených poslov a veliteľov, od ktorých očakával presné podanie správy. Ani dobre organizovaná jazdecká komunikácia však neumožňovala každodenné riadenie všetkých vzdialených oblastí z jediného tábora.<ref name="BuellBukhara"/><ref name="MayGovernment"/> Písomné poverenie a pečať nadobúdali osobitný význam pri styku s usadlými štátmi, ktorých správa bola zvyknutá na dokumenty. Zachovaná pečať z listu veľkého chána [[Güjük]]a pápežovi [[Inocent IV.|Inocentovi IV.]] z roku 1246 nesie mongolský cisársky titul a odvolanie na moc Večného neba. Pochádza takmer dve desaťročia po Čingischánovej smrti, dokladá však pokračovanie politického jazyka a písomných foriem, ktorých základy sa vytvorili za zakladateľa ríše. Nemožno ju vydávať za Čingischánovu vlastnú pečať.<ref name="KaraWriting"/><ref name="MayGovernment"/> [[Súbor:Imperial Seal of the Mongols 1246.svg|náhľad|vpravo|upright=1.0|alt=Štvorcová červená pečať s niekoľkými zvislými stĺpcami mongolského písma|Prekreslenie cisárskej pečate na Güjükovom liste pápežovi Inocentovi IV. z roku 1246. Pečať patrí vláde Čingischánovho vnuka, nie Čingischánovi; ukazuje neskoršie využitie mongolského písma, pečate a odkazu na Večné nebo v ríšskej diplomacii.]] === Charakter a hranice Čingischánovej správy === Čingischánova vláda bola silne centralizovaná v otázke najvyššej vernosti, velenia spoločným výpravám a rozdeľovania hlavných zdrojov, no decentralizovaná v každodennej správe. Panovník vyžadoval poslušnosť a vojenskú pomoc, zároveň ponechával veliteľom, manželkám, synom a miestnym vládam rozsiahly priestor na vykonávanie poverených úloh. Jednota ríše preto nevychádzala z rovnakých úradov v každom regióne, ale zo spoločného uznania chánovej autority, zo siete osobných vzťahov a zo schopnosti trestať odpor.<ref name="JacksonUlus"/><ref name="MayGovernment"/> Sústava bola účinná pri mobilizácii veľkých síl a pri prenášaní osvedčených postupov medzi regiónmi. Desiatková organizácia poskytovala veliteľský rámec, kešig vytváral jadro oddané panovníkovi, písmo umožňovalo evidenciu a prevzatí odborníci sprostredkovali miestne znalosti. Rovnako zreteľné boli jej obmedzenia: právomoci sa prekrývali, príjmy sa vyberali nerovnomerne a vzdialené krajiny mohli po odchode hlavného vojska povstať. Stabilita závisela od osobnej autority Čingischána a od dohody medzi vetvami vládnuceho rodu.<ref name="DunnellGovernment"/><ref name="BuellBukhara"/> Ogotaj a ďalší nástupcovia nevytvárali ríšsku správu od začiatku. Prevzali chánsku domácnosť, kešig, desiatkovú organizáciu, písomnú kancelársku prax, dynastické podiely aj skúsenosť s využívaním miestnych úradníkov. Súčasne tieto prvky menili: vybudovali Karakorum, upravili poštovú sieť, uskutočnili rozsiahlejšie sčítania a zavádzali pravidelnejšie daňové mechanizmy. Čingischánov podiel preto spočíval najmä vo vytvorení politického a služobného rámca, ktorý dokázal začleňovať rozličné správne tradície; jednotnejšiu inštitucionálnu podobu získaval tento rámec až po jeho smrti.<ref name="MayGovernment"/><ref name="AllsenGuard"/><ref name="MorganGovernment"/> == Vojenská organizácia a spôsob vedenia vojny == Čingischánove vojenské úspechy nevychádzali z jedinej zbrane ani z nemennej taktiky. Mongolské vojsko spojilo staršie tradície kočovníckeho boja v eurázijskej stepi s politickým preusporiadaním obyvateľstva, dôsledným rozdelením velenia a schopnosťou preberať ľudí, poznatky a techniku z podrobených krajín. Jeho jadrom bola pohyblivá jazda zvyknutá bojovať lukom aj zblízka. Pri výpravách do severnej Číny a Strednej Ázie sa však k nej pripájali kitanské, džürčenské, čínske, ujgurské, karlucké, tangutské a ďalšie oddiely, ako aj pechota, remeselníci, tlmočníci a obliehací odborníci. Označenie „mongolské vojsko“ preto vyjadruje politickú príslušnosť a vrchné velenie, nie jednotný etnický pôvod alebo rovnaký spôsob boja všetkých jeho príslušníkov.<ref name="MayArtWarMilitary">{{Citácia knihy | priezvisko = May | meno = Timothy | titul = The Mongol Art of War: Chinggis Khan and the Mongol Military System | vydavateľ = Westholme Publishing | miesto = Yardley | rok = 2007 | isbn = 978-1-59416-046-2 | poznámka = pozri najmä kapitoly 2 – 5 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="PeersWarMachineMilitary">{{Citácia knihy | priezvisko = Peers | meno = Chris | titul = Genghis Khan and the Mongol War Machine | vydavateľ = Pen & Sword Military | miesto = Barnsley | rok = 2015 | isbn = 978-1-78340-056-0 | jazyk = po anglicky }}</ref> Rekonštrukciu sťažuje povaha prameňov. ''[[Tajná história Mongolov]]'' zachovala dvorskú tradíciu o menovaniach, disciplíne a jednotlivých výpravách, jej zachované znenie však vzniklo po Čingischánovej smrti. Perzský historik [[Atá Malik Džuvajní]] písal v polovici 13. storočia v službách mongolskej správy a [[Rašíd ad-Dín]] zostavil svoje dielo na začiatku 14. storočia. Františkán [[Giovanni da Pian del Carpine]] pozoroval mongolské vojsko až počas cesty v rokoch 1245 až 1247. Tieto texty obsahujú cenné údaje, zároveň však opisujú rozličné obdobia, oblasti a účely. Neskoršie postupy vyvinuté za Ogotaja, Möngkeho alebo Chubilaja preto nemožno automaticky pripisovať Čingischánovej armáde pred rokom 1227.<ref name="RachewiltzMilitary">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri najmä §§ 190 – 202, 234 – 264 a komentár | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="JuvainiMilitary">{{Citácia knihy | priezvisko = Juvaini | meno = Ata-Malik | titul = The History of the World-Conqueror | prekladatelia = John Andrew Boyle | vydavateľ = Manchester University Press | miesto = Manchester | rok = 1958 | zväzok = 1 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="CarpiniMilitary">{{Citácia knihy | priezvisko = Dawson | meno = Christopher | titul = The Mongol Mission: Narratives and Letters of the Franciscan Missionaries in Mongolia and China in the Thirteenth and Fourteenth Centuries | vydavateľ = Sheed and Ward | miesto = London; New York | rok = 1955 | strany = 3 – 76 | poznámka = obsahuje anglický preklad správy Giovanniho da Pian del Carpine | jazyk = po anglicky }}</ref> Obraz mongolskej armády ako bezpočetnej, vždy rovnako organizovanej „hordy“ nezodpovedá prameňom. Stredovekí autori často používali zaokrúhlené alebo symbolické čísla a pomenovania jednotiek zamieňali za skutočný počet prítomných mužov. Armády sa počas pochodu delili, dopĺňali spojencami, strácali ľudí aj kone a oddeľovali posádky. Ich prednosťou spravidla nebola jednoduchá početná prevaha, ale schopnosť zhromaždiť potrebné sily na zvolenom mieste, koordinovať vzdialené zbory a meniť spôsob boja podľa protivníka a prostredia.<ref name="SverdrupNumbersMilitary">{{Citácia zborníka | priezvisko = Sverdrup | meno = Carl | kapitola = Numbers in Mongol Warfare | titul = Journal of Medieval Military History | editori = Clifford J. Rogers, Kelly DeVries, John France | zväzok = 8 | vydavateľ = Boydell Press | miesto = Woodbridge | rok = 2010 | strany = 109 – 117 | isbn = 978-1-84383-596-7 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="SmithManpowerMilitary">{{Citácia periodika | priezvisko = Smith | meno = John Masson, Jr. | titul = Mongol Manpower and Persian Population | periodikum = Journal of the Economic and Social History of the Orient | ročník = 18 | číslo = 3 | rok = 1975 | strany = 271 – 299 | doi = 10.2307/3632138 | issn = 0022-4995 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Mobilizácia, zloženie a početnosť vojska === V stepnom jadre ríše bola vojenská služba spojená s príslušnosťou domácnosti k určitej služobnej jednotke. Dospelý bojaschopný muž si spravidla prinášal vlastné kone, luk, šípy, odev a aspoň časť ostatnej výstroje; bohatšia domácnosť dokázala vystrojiť lepšie chráneného jazdca a poskytnúť viac náhradných koní. Mobilizácia preto nezačínala až zhromaždením na hranici. Velitelia desiatok, stotín a tisícin mali vedieť, ktoré domácnosti im podliehajú, koľko mužov a zvierat môžu poskytnúť a kde sa majú jednotky po vydaní rozkazu sústrediť. Vojenská a správna organizácia sa tým prekrývali.<ref name="MayArtWarMilitary"/><ref name="RachewiltzMilitary"/> Desiatková sústava – ''arban'', ''džagun'', ''mingan'' a ''tümen'' – určovala postupnosť velenia a rámec mobilizácie, nie nevyhnutne presný stav každej poľnej jednotky. Tümen bol menovite desaťtisícový útvar, no po odpočítaní neprítomných, strát, strážnej služby a mužov poverených inými úlohami mohol do ťaženia nastúpiť v podstatne menšom počte. Rovnako zo zoznamu deväťdesiatich piatich veliteľov tisícin po roku 1206 nemožno vyvodiť, že Čingischán mal stále k dispozícii presne 95&nbsp;000 bojovníkov. Pomenovanie jednotky vyjadrovalo jej miesto v organizácii aj vtedy, keď nebola naplnená na tabuľkový stav.<ref name="SverdrupNumbersMilitary"/><ref name="SmithManpowerMilitary"/> Jednotky sa pri veľkých výpravách zoskupovali do pravého a ľavého krídla, stredu, predvoja a zálohy. Toto členenie malo staršie stepné predlohy a jeho konkrétna podoba sa menila podľa úlohy. Krídlo nemuselo zostať na jednej strane jediného bojiska; mohlo postupovať samostatnou trasou, obsadzovať vzdialené oblasti a s hlavným vojskom sa spojiť až po týždňoch alebo mesiacoch. Čingischán tak zveroval rozsiahle operačné úlohy synom a veliteľom, ako boli [[Mukhali]], [[Džebe]] a [[Sübeetej]]. Rozkaz obvykle určoval cieľ a vzťah k ostatným zborom, kým spôsob jeho dosiahnutia musel veliteľ prispôsobiť terénu, odporu a zásobovaniu. Takáto samostatnosť nebola moderným systémom štábneho velenia; opierala sa o osobnú dôveru, skúsenosť a spoločné pravidlá služby.<ref name="MayArtWarMilitary"/><ref name="PeersWarMachineMilitary"/> Počet etnických Mongolov bol obmedzený, preto ríša od začiatku zapájala ďalšie stepné skupiny. Keraiti, Najmani, Merkiti a Tatári po porážke nezmizli; ich preživší boli rozdelení medzi nové jednotky alebo slúžili pod vlastnými či mongolskými veliteľmi. Neskôr sa pridali Ujguri, Karlukovia, Kitani a ďalšie turkické alebo mongolské spoločenstvá. V severnej Číne prechádzali na mongolskú stranu celé kitanské, džürčenské a čínske oddiely. Niektoré zostali regionálnymi vojskami pod Mukhaliho velením, iné poskytovali pechotu, technikov a posádky. V Strednej Ázii Mongoli využívali aj miestne jazdecké pomocné zbory a mužov odvedených z dobytých miest.<ref name="PeersWarMachineMilitary"/><ref name="MayArtWarMilitary"/> Postavenie týchto síl nebolo rovnaké. Dobrovoľne podrobený vládca mohol viesť vlastných mužov ako spojenec a očakávať podiel na koristi; prebehlícky veliteľ dostával hodnosť a nové povinnosti; zajatci mohli byť nútení k pracovnej službe, obliehacím prácam alebo boju v nebezpečných úsekoch. Mongolské jadro si ponechávalo vrchné velenie a rozhodovalo o rozdelení koristi i zajatcov. Rôznorodosť vojska zvyšovala jeho schopnosti, zároveň však vyžadovala tlmočníkov, miestnych sprievodcov a veliteľov schopných zosúladiť jednotky s odlišnou výzbrojou a skúsenosťou.<ref name="JuvainiMilitary"/><ref name="AllsenMilitaryTechnology">{{Citácia zborníka | priezvisko = Allsen | meno = Thomas T. | kapitola = The Circulation of Military Technology in the Mongolian Empire | titul = Warfare in Inner Asian History (500–1800) | editori = Nicola Di Cosmo | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston; Köln | rok = 2002 | strany = 265 – 293 | doi = 10.1163/9789004391789_008 | isbn = 978-90-04-39178-9 | jazyk = po anglicky }}</ref> Údaje kronikárov o státisícových armádach sú problematické aj z logistického hľadiska. Každý jazdec potreboval niekoľko koní a veľké vojsko sprevádzali ďalšie zvieratá, vozy a pomocný personál. Už niekoľko desiatok tisíc bojovníkov tak predstavovalo násobne väčšiu masu ľudí a zvierat, ktorú nebolo možné dlhodobo udržať na jedinom pochode alebo táborisku. Moderné odhady konkrétnych výprav sa preto líšia a nemožno ich prenášať z jednej kampane na druhú. Presnejšie než uvádzať jeden súhrnný počet je sledovať jednotlivé zbory, ich nominálne označenie a zmeny stavu počas ťaženia.<ref name="SverdrupNumbersMilitary"/><ref name="SmithManpowerMilitary"/> === Kone, jazdecký výcvik a operačná pohyblivosť === Základom mongolskej pohyblivosti nebol iba jazdec, ale sústava náhradných koní. Bojovník mohol počas pochodu striedať viac zvierat, čím rozkladal ich zaťaženie a zachovával časť stáda odpočinutú pre boj alebo rýchle prenasledovanie. Presný počet koní na jedného muža nebol stály: závisel od majetku domácnosti, druhu výpravy, ročného obdobia a strát. Správy autorov z polovice 13. storočia uvádzajú niekoľko koní na jazdca, nemožno ich však mechanicky použiť ako jednotnú normu pre všetky Čingischánove ťaženia.<ref name="CarpiniMilitary"/><ref name="SinorWarriorsMilitary">{{Citácia periodika | priezvisko = Sinor | meno = Denis | titul = The Inner Asian Warriors | periodikum = Journal of the American Oriental Society | ročník = 101 | číslo = 2 | rok = 1981 | strany = 133 – 144 | doi = 10.2307/601755 | issn = 0003-0279 | jazyk = po anglicky }}</ref> Stepné kone boli menšie než mnohé ťažké jazdecké plemená pestované v usadlých oblastiach, boli však odolné, dokázali si na vhodnom teréne vyhľadávať potravu a dobre znášali dlhý pohyb. Ich schopnosť pásť sa znižovala potrebu voziť všetko krmivo v zásobovacom sprievode. Nevylučovala však logistické obmedzenia. Veľké stádo potrebovalo rozsiahlu pastvu, vodu a čas na zotavenie; vyčerpaná krajina, hlboký sneh, sucho, bahno alebo nedostatok napájadiel mohli postup spomaliť rovnako ako odpor nepriateľa. Rýchlosť mongolskej armády preto nemožno vyjadriť jediným všeobecne platným počtom kilometrov za deň.<ref name="SinorWarriorsMilitary"/><ref name="PeersWarMachineMilitary"/> Jazda, lov a manipulácia so stádom boli súčasťou života pastierskych rodín od detstva. Mnohí muži preto nastupovali do služby s praktickou schopnosťou jazdiť, strieľať a orientovať sa v otvorenej krajine. Neznamená to, že každý kočovník bol bez ďalšej prípravy rovnako schopným vojakom. Kolektívny boj vyžadoval reagovať na signály, udržať rozostupy, striedať kone, ustúpiť bez rozpadu zostavy a opätovne sa zhromaždiť. Veľké spoločné poľovačky, pri ktorých jazdci obkľučovali zver a postupne sťahovali kruh, poskytovali príležitosť cvičiť koordinovaný pohyb. Mali však aj hospodársku, spoločenskú a obradnú funkciu a nemožno ich pokladať iba za vojenské manévre.<ref name="MayArtWarMilitary"/><ref name="SinorWarriorsMilitary"/> [[Súbor:DiezAlbumsMountedArchers.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.35|alt=Skupiny jazdcov strieľajúce z lukov počas boja|Stretnutie jazdeckých lukostrelcov na iluminácii ''[[Džámi at-tavárích]]'' z prvej štvrtiny 14. storočia. Dielo vzniklo približne storočie po Čingischánových výpravách a nie je priamym záznamom ich výzbroje ani taktiky; zachytáva však pretrvávajúcu predstavu pohyblivého jazdeckého boja v mongolskom prostredí.]] Náhradné kone umožňovali vysielať predvoje, hliadky a poslov ďaleko pred hlavné sily, meniť smer bez dlhého odpočinku a pokračovať v prenasledovaní protivníka. Armáda sa na pochode často rozprestierala vo viacerých súbežných prúdoch, ktoré využívali odlišné pastviny a cesty. Pred určeným cieľom sa mohli znovu sústrediť. Rozptýlenie znižovalo tlak na krajinu a sťažovalo protivníkovi odhadnúť smer hlavného úderu, nieslo však riziko, že oddelený zbor bude napadnutý skôr, než mu ostatné jednotky pomôžu. Úspech preto závisel od správneho načasovania a spoľahlivého doručovania rozkazov.<ref name="MayArtWarMilitary"/><ref name="PeersWarMachineMilitary"/> Mongoli využívali aj zimné ťaženia. Zamrznuté rieky a pevnejšia pôda mohli otvoriť trasy, ktoré boli v teplom období močaristé, a stiahnutie stád protivníka ku zimoviskám uľahčovalo ich vyhľadanie. Zima však nebola automatickou výhodou: nedostatok pastvy pod snehom a mimoriadne chladné počasie ohrozovali kone. Rozhodovanie o trase a období výpravy preto vychádzalo z miestnej znalosti riek, priesmykov, studní a sezónnych pasienkov. Pri pochode do neznámeho prostredia nadobúdali mimoriadny význam sprievodcovia a údaje získané od kupcov, vyslancov, zajatcov a prebehlíkov.<ref name="PeersWarMachineMilitary"/><ref name="MayArtWarMilitary"/> === Výzbroj a ochranné vybavenie === Najcharakteristickejšou zbraňou stepného jazdca bol [[kompozitný luk]] z dreva, rohoviny a šliach spojených lepidlom. Pri malých rozmeroch dokázal vytvoriť vysoké napätie a dal sa používať zo sedla. Výroba bola zdĺhavá a zbraň si vyžadovala ochranu pred dlhodobou vlhkosťou a poškodením spojov. Jazdec nosil luk v puzdre a šípy v tulci; ich hroty, hmotnosť a tvar sa prispôsobovali lovu, boju proti nechránenému cieľu, prenikaniu výstrojom alebo signalizácii. Tvrdenia o jednej presnej maximálnej vzdialenosti „mongolského luku“ sú zavádzajúce, pretože účinnosť závisela od konštrukcie konkrétnej zbrane, šípu, strelca, počasia a požadovanej presnosti.<ref name="PeersWarMachineMilitary"/><ref name="MayArtWarMilitary"/> Lukostreľba umožňovala napádať protivníka bez okamžitého boja zblízka, no mongolský jazdec nebol iba ľahkým lukostrelcom. K bežnej výzbroji patrila kopija alebo oštep, meč či šabľa a nôž; používali sa aj kyjaky, sekery a lasá. Výber sa líšil podľa postavenia, regiónu a úlohy. Ten istý bojovník mohol začať boj streľbou a po narušení nepriateľskej zostavy použiť kopiju alebo sečnú zbraň. Pevné rozdelenie všetkých jazdcov na výlučne „ľahkú“ a „ťažkú“ jazdu preto nevystihuje úplnú škálu výstroja, hoci lepšie chránené oddiely a družiny elity boli vhodnejšie na priamy nápor.<ref name="PeersWarMachineMilitary"/><ref name="SinorWarriorsMilitary"/> Ochranu poskytovali prešívané a kožené odevy, prilby a rozličné druhy lamelového alebo šupinového brnenia z tvrdenej kože, železa či ich kombinácie. Rozšírenie kovovej ochrany obmedzovala cena a práca potrebná na jej výrobu. Bohatí velitelia a príslušníci gardy mohli mať kvalitné kovové brnenie a ochranu koňa, zatiaľ čo chudobnejší bojovník sa spoliehal na ľahší výstroj. Výzbroj sa zároveň menila s expanziou: Mongoli získavali zbrane ako korisť, objednávali ich od podrobených remeselníkov a preberali regionálne typy z Číny, Strednej Ázie a Iránu.<ref name="AllsenMilitaryTechnology"/><ref name="PeersWarMachineMilitary"/> [[Súbor:Mongol soldiers by Rashid al-Din 1305.JPG|náhľad|vľavo|upright=1.0|alt=Iluminácia skupiny ozbrojených jazdcov s lukmi a prilbami|Mongolskí lukostrelci na iluminácii bitky pri Valijáne z rukopisu ''Džámi at-tavárích'' vyhotoveného v [[Herát]]e približne v rokoch 1430 až 1434. Napriek názvu súboru nejde o originál z roku 1305 ani o dobové zobrazenie bitky z roku 1221. Iluminácia je neskoršou predstavou o mongolských bojovníkoch a nemôže sama osebe dokazovať presnú podobu Čingischánovej výzbroje.]] Archeologické nálezy a iluminácie treba vykladať s ohľadom na miesto a datovanie. Väčšina známych perzských obrazov mongolských jazdcov pochádza zo 14. alebo 15. storočia a spája mongolské námety s umeleckými konvenciami prostredia, v ktorom vznikla. Nejde o portréty konkrétnych Čingischánových vojakov. Písomné pramene zase často opisujú nápadný alebo elitný výstroj, nie priemer celej armády. Jednotný „mongolský vojenský odev“ preto nemožno presne rekonštruovať pre všetky skupiny a roky jeho vlády.<ref name="AllsenMilitaryTechnology"/><ref name="PeersWarMachineMilitary"/> === Velenie, disciplína a komunikácia === Čingischánova reorganizácia obmedzila možnosť, aby bojovník nasledoval iba vlastného rodového vodcu. Muži boli pridelení konkrétnym veliteľom a rozkaz mal prechádzať po stupňoch od chána alebo veliteľa zboru cez tisíciny a stotiny až k desiatkam. Nižší veliteľ zodpovedal za to, že jeho skupina nastúpi, zostane pohromade a splní pridelenú úlohu. Systém nezrušil príbuzenské a osobné väzby, vytvoril však ďalšiu reťaz lojality, ktorej vrcholom bol chán.<ref name="RachewiltzMilitary"/><ref name="MayArtWarMilitary"/> Disciplína sa týkala predovšetkým správania, ktoré mohlo ohroziť celú jednotku: svojvoľného opustenia postavenia, neuposlúchnutia rozkazu, predčasného plienenia, zatajenia koristi a zanedbania stráže. Pramene pripisujú takýmto previneniam prísne tresty, ich presná podoba však nebola nevyhnutne rovnaká v každej kampani. Populárne tvrdenie, že útek jedného muža vždy automaticky viedol k poprave celej desiatky, zjednodušuje neskoršie a miestami protichodné správy. Podstatná bola kolektívna zodpovednosť a vedomie, že rozpad malej skupiny môže narušiť pohyb väčšieho útvaru.<ref name="RachewiltzMilitary"/><ref name="CarpiniMilitary"/> Rozkazy na pochode prenášali jazdeckí poslovia; v boji sa používali zástavy, štandardy, zvuk bubnov, rohov a ďalšie vopred dohodnuté signály. Ich dosah a význam záviseli od viditeľnosti, terénu a miestnej praxe. Veľký zbor nemožno riadiť ako jedinú tesnú masu, preto velitelia museli poznať plán ešte pred začiatkom stretnutia: miesto zhromaždenia, úlohu krídla, podmienky ústupu a okamih, keď sa má zapojiť záloha. Signál potom spúšťal dohodnutú činnosť, nie podrobnú improvizovanú inštrukciu pre každého vojaka.<ref name="MayArtWarMilitary"/><ref name="PeersWarMachineMilitary"/> Vyšší velitelia dostávali pri samostatných operáciách značnú voľnosť. Džebeho prenasledovanie Küčlüga, Mukhaliho vojna proti ríši [[Dynastia Ťin|Ťin]] a výprava Džebeho so Sübeetejom západne od Kaspického mora ukazujú, že zbor dokázal pokračovať bez každodenného spojenia s Čingischánom. Táto pružnosť mala hranice. Veliteľ musel zachovať pridelené jednotky, rešpektovať dynastickú hierarchiu, odovzdávať podiel koristi a po splnení úlohy sa vrátiť alebo nadviazať spojenie podľa rozkazu. Samostatné rozhodovanie teda neznamenalo politickú nezávislosť.<ref name="MayArtWarMilitary"/><ref name="JuvainiMilitary"/> Čingischán pri výbere veliteľov spájal osobnú vernosť so skúsenosťou a preukázanou schopnosťou. Medzi jeho významnými vojvodcami boli muži rozličného pôvodu, ktorí sa k nemu pripojili v odlišných etapách vzostupu. Postup nebol úplne založený na zásluhách v modernom zmysle: členovia dynastie a významných rodov mali osobitné postavenie a prístup ku zdrojom. Prijatie schopných ľudí mimo najužšieho príbuzenstva však rozšírilo okruh veliteľov a umožnilo poverovať paralelnými výpravami osoby, ktorých autorita vychádzala priamo z chánovho rozhodnutia.<ref name="RachewiltzMilitary"/><ref name="MayArtWarMilitary"/> === Prieskum, informácie a príprava ťaženia === Pred hlavným vojskom postupovali hliadky a prieskumné oddiely, ktoré vyhľadávali protivníka, vodu, pastviny, brody a vhodné táboriská. Ďalšie skupiny kryli boky a tyl. Prieskum nebol oddelenou odbornou službou v modernom zmysle; vykonávali ho vybraní jazdci, miestni sprievodcovia a predvoje. Správa sa musela dostať k veliteľovi dostatočne skoro, aby mohol zmeniť smer alebo sústrediť rozptýlené jednotky. Pri pohybe v stepi pomáhala skúsenosť s čítaním stôp, prachu, ohnísk a stavu pastvín, v horských a mestských oblastiach však Mongoli potrebovali miestnu znalosť.<ref name="PeersWarMachineMilitary"/><ref name="SinorWarriorsMilitary"/> Informácie získavali aj pred začiatkom vojny. Vyslanci a kupci prinášali poznatky o cestách, cenách, opevneniach a vzťahoch medzi vládcami; prebehlíci a podrobené elity poskytovali tlmočníkov, mapové predstavy a správy o posádkach. Počas kampane vypočúvali zajatcov a využívali nespokojnosť miestnych skupín. Rozsah takéhoto zisťovania sa nedá presne zmerať a tvrdenie o všadeprítomnej, centrálne riadenej „špionážnej sieti“ presahuje dôkazy. Pramene však opakovane ukazujú, že mongolské velenie venovalo pozornosť politickým rozporom a nepokladalo každý štát za jednotný celok.<ref name="MayArtWarMilitary"/><ref name="JuvainiMilitary"/> Diplomacia a vojenská príprava sa dopĺňali. Posolstvo požadujúce podrobenie mohlo zistiť postoj vládcu, rozdeliť jeho elitu a súčasne vytvoriť odôvodnenie ďalšieho postupu, ak boli vyslanci zadržaní alebo zabití. Ponuka priaznivejších podmienok jednej časti koalície mala oslabiť spoločný odpor, ako pri rokovaní s Kipčakmi na severnom Kaukaze. Takéto úspechy nemožno zovšeobecniť na každé stretnutie: protivníci niekedy odmietli vyjednávať, poskytli nepravdivé údaje alebo sami využili predstieraný ústup a zálohu proti Mongolom.<ref name="JuvainiMilitary"/><ref name="MayArtWarMilitary"/> Klamanie protivníka zahŕňalo zastieranie smeru pochodu, zakladanie väčšieho počtu ohňov, pohyb v širokom priestore a demonštratívne vysielanie menších oddielov. Správy o vetvách vlečených za koňmi na zväčšenie oblaku prachu alebo o figurínach na náhradných koňoch môžu zachytávať skutočné jednotlivé postupy, často však pochádzajú z neskorších rozprávaní. Nie je dôvod predpokladať, že tvorili povinnú súčasť každej bitky. Dôležitejšia bola celková neistota protivníka, ktorý nepoznal počet rozptýlených zborov ani miesto ich plánovaného spojenia.<ref name="PeersWarMachineMilitary"/><ref name="CarpiniMilitary"/> === Poľná taktika === V otvorenom boji sa mongolská jazda usilovala zachovať pohyb a prinútiť protivníka reagovať. Jazdeckí lukostrelci sa približovali na dostrel, vypúšťali šípy a opäť zväčšovali vzdialenosť. Účelom nebolo vždy okamžite spôsobiť rozhodujúce straty. Opakovaná streľba mohla narušiť zostavu, zraniť kone, vyčerpať obrancov, vyprovokovať neorganizované prenasledovanie alebo zakryť pohyb iného oddielu. Ak nepriateľ zostal pevne zoradený, veliteľ mohol útok prerušiť, obísť ho alebo čakať na priaznivejšiu situáciu.<ref name="MayArtWarMilitary"/><ref name="PeersWarMachineMilitary"/> Predstieraný ústup patril k známym stepným postupom a Mongoli ho úspešne používali. Jeho vykonanie vyžadovalo, aby ustupujúci zachovali súdržnosť a aby záloha alebo ďalšie krídlo vedeli, kam prenasledovateľa nasmerovať. Protivník, ktorý opustil výhodné postavenie, predĺžil kolónu alebo unavil kone, sa mohol dostať pod útok z viacerých strán. Nie každý mongolský ústup však bol predstieraný. Pri Parváne v roku 1221 bol zbor Šigiho Kutukua skutočne porazený a pri strete s povolžskými Bulharmi po bitke na Kalke sa podľa arabského podania stali obeťou zálohy samotní Mongoli. Automatické vysvetľovanie každého ústupu ako premyslenej pasce by znemožnilo rozlíšiť úspešný manéver od neúspechu.<ref name="JuvainiMilitary"/><ref name="MayArtWarMilitary"/> Po narušení protivníka mohli lepšie chránené skupiny zaútočiť kopijami a zbraňami na boj zblízka. Útok sa zameriaval na oslabené miesto, bok, veliteľský sprievod alebo jednotky oddelené od hlavnej zostavy. Časť vojska zostávala v zálohe, aby využila prielom alebo zabránila protiútoku. Mongolská taktika teda nestála proti sebe ako dva oddelené modely „streľba“ a „nápor“; účinok vytváralo ich poradie a spolupráca viacerých skupín.<ref name="PeersWarMachineMilitary"/><ref name="SinorWarriorsMilitary"/> [[Súbor:Mongol horsemen battle Jin mounted.jpg|náhľad|vpravo|upright=0.82|alt=Iluminácia jazdeckého boja v hornatej krajine|Boj mongolských jazdcov s vojskom ríše [[Dynastia Ťin|Ťin]] na iluminácii ''Džámi at-tavárích'' približne z rokov 1305 až 1306. Zobrazenie vzniklo niekoľko desaťročí po zániku ríše Ťin a približne osemdesiat rokov po Čingischánovej smrti; ide o neskoršie výtvarné podanie, nie o obrazový záznam konkrétnej bitky.]] Obchvat a obkľúčenie boli účinné najmä vtedy, keď mal protivník obmedzený prehľad alebo sa sústredil na jeden smer. Oddelené krídla mohli prekročiť rieku inde, obísť horský priechod alebo napadnúť zásobovaciu trasu. V prameňoch sa však výsledný pohyb často opisuje jasnejšie, než ho mohli účastníci vopred plánovať. Zložité manévre boli vystavené oneskoreniu, počasiu a nesprávnym správam. Keď sa jednotlivé časti nedokázali podporiť alebo terén obmedzil jazdu, mongolské vojsko mohlo utrpieť ťažké straty.<ref name="MayArtWarMilitary"/><ref name="PeersWarMachineMilitary"/> Terén určoval, ktoré z týchto postupov sa dali použiť. Široká step zvýhodňovala rozptýlený pohyb a streľbu zo sedla; úzke údolia, les, močiare, zavlažovacie kanály a mestské ulice pohyb obmedzovali. Mongoli sa preto pokúšali vylákať nepriateľa na otvorené priestranstvo, hľadali obchádzky alebo nasadzovali miestnu pechotu a technické jednotky. Víťazstvo pri každom stretnutí nebolo nevyhnutné: veliteľ mohol prerušiť útok, vzdialiť sa a hľadať iný smer, pokiaľ tým neohrozil hlavný cieľ výpravy.<ref name="SinorWarriorsMilitary"/><ref name="PeersWarMachineMilitary"/> Prenasledovanie malo zabrániť porazenému vojsku znovu sa zhromaždiť. Pohyblivé oddiely sledovali ustupujúcich, obsadzovali brody a napádali zásobovacie miesta. Niekedy dostali úlohu sledovať konkrétneho panovníka na mimoriadne veľkú vzdialenosť, ako Džebe a Sübeetej pri prenasledovaní chorezmského šacha Muhammada II. Takéto operácie súčasne prinášali nové informácie a otvárali ďalšie smery expanzie, no mohli vzdialiť zbor od hlavnej armády a prinútiť ho získavať zásoby prostredníctvom dohôd, dávok alebo plienenia.<ref name="JuvainiMilitary"/><ref name="MayArtWarMilitary"/> === Zásobovanie a pochod === Pohyblivý jazdec niesol časť potravy, odevu, náradia a zbraní pri sebe alebo na náhradných koňoch. Sušené mäso, mliečne výrobky a ďalšie trvanlivé potraviny znižovali závislosť od každodenného pečenia chleba a veľkého vozového konvoja. Armádu sprevádzali aj stáda oviec a iných zvierat. Predstava, že mongolské vojsko nepotrebovalo zásobovanie, je napriek tomu nesprávna. Muži museli dostávať potravu, šípy a náhradné časti výstroja; kone potrebovali pastvu a vodu; obliehacie jednotky spotrebúvali drevo, povrazy, kov a pracovnú silu.<ref name="PeersWarMachineMilitary"/><ref name="CarpiniMilitary"/> Rozdelenie na viac pochodových prúdov umožňovalo využívať širšie pásmo krajiny. Zároveň znižovalo veľkosť zásob, ktoré musel niesť každý zbor, pretože časť potravy a krmiva získaval na trase. Tento spôsob fungoval najlepšie v oblastiach s použiteľnou pastvou a známymi zdrojmi vody. V púšťach a pri dlhom obliehaní bolo potrebné pripraviť zásobovacie body, priviesť miestne zásoby alebo zmeniť smer. Prechod Čingischánovej armády cez púšť [[Kyzylkum]] v roku 1220 preto nebol dôkazom nezávislosti od logistiky, ale výsledkom zvolenej trasy, miestnych informácií a schopnosti pohybovať sa medzi vodnými zdrojmi bez veľkého odporu.<ref name="MayArtWarMilitary"/><ref name="JuvainiMilitary"/> Zásoby získané od podrobených miest a vládcov boli súčasťou vojenskej sústavy. Dobrovoľná kapitulácia mohla viesť k povinnosti odovzdať obilie, kone, dobytok, textílie a pracovnú silu; pri odpore ich armáda odoberala násilne. Takéto požiadavky prenášali náklady vojny na miestne obyvateľstvo a pri opakovanom prechode viacerých zborov mohli krajinu vyčerpať. Rabovanie síce krátkodobo nasýtilo vojsko, zároveň však ničilo zdroje potrebné na ďalší pobyt. Veliteľ preto podľa situácie rozhodoval, či má sídlo zachovať ako zásobovaciu základňu, uložiť mu dávku alebo povoliť rozsiahle plienenie.<ref name="JuvainiMilitary"/><ref name="PeersWarMachineMilitary"/> Vozy zostávali dôležité aj v armáde založenej na jazde. Prepravovali stany, zásoby panovníckej domácnosti, ťažšie náradie, korisť a osoby, ktoré necestovali na koni. Pri rýchlom prenasledovaní sa pohyblivý zbor mohol od hlavného sprievodu oddeliť, nie však natrvalo od všetkého materiálneho zázemia. S postupným zapájaním obliehacích strojov, pechoty a remeselníkov sa rozdiel medzi rýchlym jazdeckým predvojom a pomalšou hlavnou kolónou zväčšoval.<ref name="MayArtWarMilitary"/><ref name="AllsenMilitaryTechnology"/> Mongolský systém mal vlastné logistické slabiny. Množstvo náhradných koní, ktoré zvyšovalo rýchlosť menšieho zboru, mohlo pri veľkej koncentrácii rýchlo spásť okolie tábora. Dlhý dážď poškodzoval luky a menil cesty na bahno, horúčava zvyšovala spotrebu vody a tvrdá zima mohla zakryť pastvu ľadovou kôrou. Choroby ľudí a zvierat obmedzovali operácie bez ohľadu na disciplínu. Rozhodnutie rozdeliť vojsko, uzavrieť dohodu alebo obliehanie prerušiť preto často vychádzalo aj z dostupnosti potravy a krmiva, hoci naratívne pramene uprednostňujú opis bojov.<ref name="SinorWarriorsMilitary"/><ref name="PeersWarMachineMilitary"/> === Obliehanie a preberanie vojenskej techniky === Pri prvých výpravách proti opevneným sídlam ríše Západná Sia a ríše Ťin sa ukázalo, že jazda sama nedokáže spoľahlivo prekonať vysoké hradby a početnú posádku. Mongoli vedeli zablokovať prístupy, plieniť okolie a vylákať obrancov, no pri priamom útoku potrebovali rebríky, kryty, podkopy, vrhacie stroje a ľudí so stavebnými znalosťami. Neúspešný pokus zaplaviť tangutské hlavné mesto počas vojny v rokoch 1209 až 1210 ukázal riziká technických prác vedených bez dostatočnej skúsenosti. Následné kampane priniesli postupné, nie okamžité vytvorenie obliehacích kapacít.<ref name="MayArtWarMilitary"/><ref name="PeersWarMachineMilitary"/> Rozhodujúce bolo začleňovanie odborníkov z podrobených krajín. Kitanskí a čínski prebehlíci poznali opevnenia ríše Ťin, miestne stavebné postupy a obsluhu pákových vrhacích strojov. Zajatí remeselníci boli prideľovaní armáde alebo presídľovaní tam, kde ich dvor potreboval. Počas ťaženia v Strednej Ázii sa k nim pripájali ujgurskí, moslimskí a ďalší miestni technici. Vojenská technika sa tak pohybovala spolu s ľuďmi: Mongoli nepreberali iba hotový stroj, ale aj znalosti o jeho stavbe, munícii a nasadení.<ref name="AllsenMilitaryTechnology"/><ref name="MayArtWarMilitary"/> [[Súbor:Mongol siege.png|náhľad|vpravo|upright=1.35|alt=Stredoveká iluminácia obliehania mesta s lukostrelcami a vrhacím strojom|Mongolské obliehanie na iluminácii ''Džámi at-tavárích'' zo začiatku 14. storočia. V popredí je zobrazený vrhací stroj, bojovníci a obranné múry. Obraz vznikol desaťročia po Čingischánovej smrti a spája historickú pamäť s výtvarnou konvenciou ilchánovského Iránu.]] Obliehací postup závisel od sídla. Armáda mohla mesto úplne obkľúčiť, odrezať vodu a zásobovanie, postaviť násypy a kryté prístupy, podkopávať múry alebo ich ostreľovať kameňmi. Lukostrelci a kušostrelci kryli pracovné skupiny a bránili obrancom opravovať poškodenia. Drevené veže, baranidlá, rebríky a pohyblivé zásteny sa stavali z miestneho materiálu. Nie všetky zariadenia cestovali s vojskom v hotovej podobe; odborníci mohli prevážať náradie a potrebné súčasti a zvyšok vyrobiť pri cieľovom meste.<ref name="AllsenMilitaryTechnology"/><ref name="PeersWarMachineMilitary"/> V Čingischánovom období išlo najmä o pákové trebuchety poháňané skupinou ľudí a ďalšie stroje rozšírené vo východnej a strednej Ázii. Veľké trebuchety s protizávažím, známe z neskorších mongolských obliehaní na Blízkom východe a v južnej Číne, nemožno bez rozlíšenia premietať do kampaní pred rokom 1227. Podobne čínske vojská už používali strelný prach v zápalných a výbušných prostriedkoch, dôkazy však neumožňujú označiť Čingischánovu armádu za jednotne vyzbrojené „pušné“ vojsko. Prevzatie jednotlivých čínskych zbraní bolo postupné a ich opis v prameňoch nie je vždy technicky jednoznačný.<ref name="AllsenMilitaryTechnology"/><ref name="PeersWarMachineMilitary"/> [[Súbor:Siege of Khujand.jpg|náhľad|vľavo|upright=1.0|alt=Nedokončená iluminácia lukostrelcov za drevenými zástenami pred opevnením|Obliehanie [[Chudžand]]u v roku 1220 na nedokončenej perzskej maľbe z roku 1438. Útočiaci lukostrelci sú zobrazení za pohyblivými drevenými zástenami. Maľba vznikla vyše dve storočia po udalosti, a preto dokladá jej neskoršiu obrazovú tradíciu, nie presnú podobu zariadení použitých v roku 1220.]] Obyvatelia dobytých miest boli nútení vykonávať zemné práce, prenášať materiál a zúčastňovať sa na ďalších obliehaniach. Takéto nasadenie šetrilo vlastných bojovníkov, dopĺňalo chýbajúcu pracovnú silu a súčasne oddeľovalo potenciálne bojaschopných mužov od ich obce. Pramene niekedy tvrdia, že zajatcov hnali pred útočníkmi ako ľudský štít. Používanie nútených pracovných a pomocných oddielov je dobre doložené, presný priebeh každej epizódy a počty nasadených ľudí však zostávajú neisté.<ref name="JuvainiMilitary"/><ref name="PeersWarMachineMilitary"/> Príklady zo Strednej Ázie ukazujú rozdielnosť obliehaní. Otrar odolával niekoľko mesiacov, pretože mal pripravenú posádku a citadelu; Buchara otvorila brány po odchode väčšiny poľného vojska, ale obrancovia citadely pokračovali v boji; Samarkand mal rozsiahle opevnenie, no jeho nesúrodá posádka sa rozpadla; pri Chudžande sa Timur Malik bránil z opevneného ostrova a využíval rieku; Gurgandž prinútil útočníkov bojovať v husto zastavanom a zavlažovanom prostredí. Neexistovala teda jediná „mongolská metóda“ dobytia mesta. Velenie kombinovalo technické prostriedky, rokovanie, blokádu, útok a využívanie sporov medzi obrancami.<ref name="JuvainiMilitary"/><ref name="MayArtWarMilitary"/> Rozvoj obliehacieho vojska menil aj logistiku a zloženie armády. Technici, pechota, pracovné oddiely a materiál sa pohybovali pomalšie než ľahký jazdecký zbor. Čingischán preto mohol vyslať jazdu obísť mesto, prenasledovať poľné vojsko alebo obsadiť okolie, kým iná skupina pokračovala v blokáde. V severnej Číne ponechal rozsiahlu časť takýchto operácií Mukhaliho regionálnej armáde. Schopnosť oddeliť rýchlu operačnú jazdu od síl určených na obliehanie bola rovnako dôležitá ako samotné stroje.<ref name="AllsenMilitaryTechnology"/><ref name="MayArtWarMilitary"/> === Kapitulácia, psychologický nátlak a násilie === Mongolské velenie často vyzývalo mesto alebo vládcu na podrobenie ešte pred útokom. Požadovalo otvorenie brán, odovzdanie zásob, rukojemníkov, vojakov alebo pracovníkov a prijatie mongolského poverenca. Včasná kapitulácia mohla zachovať miestnu správu a väčšinu obyvateľstva, hoci znamenala dávky, odvody a stratu politickej samostatnosti. Odpor, zabitie vyslancov, neskoršia vzbura alebo smrť člena panovníckej rodiny zvyšovali pravdepodobnosť hromadných popráv, zotročenia a ničenia. Nešlo však o právne pravidlo uplatnené pri každom sídle rovnakým spôsobom.<ref name="JuvainiMilitary"/><ref name="MayArtWarMilitary"/> Povesť tvrdých odvetných opatrení mala vojenskú funkciu. Správy utečencov a vyslancov mohli presvedčiť ďalšie mesto, že odpor je beznádejný, a umožniť armáde pokračovať bez zdĺhavého obliehania. Mongoli túto povesť posilňovali šírením správ o osude odporujúcich sídiel a odovzdávaním požiadaviek, ktoré spájali poslušnosť s možnosťou prežitia. Zastrašovanie však nebolo úplne kontrolovateľným nástrojom. Mohlo protivníka prinútiť kapitulovať, ale aj presvedčiť obrancov, že po zložení zbraní nemajú čo získať. Výsledok závisel od dôveryhodnosti ponuky, miestnej politiky a skúsenosti s predchádzajúcimi mongolskými zásahmi.<ref name="MayArtWarMilitary"/><ref name="JuvainiMilitary"/> Rozsiahle násilie pri dobývaní Chorezmskej ríše je doložené viacerými prameňmi, ich číselné údaje však nemožno preberať doslovne. Počty státisícov alebo miliónov zabitých v jednom meste prekračujú pravdepodobnú veľkosť dobového obyvateľstva a často vznikli násobením údajného počtu obetí pridelených každému vojakovi. Kritika týchto čísel neznižuje skutočný rozsah zabíjania, nútených presunov a hospodárskeho rozvratu. Oddeľuje doložený jav od literárnych čísiel, ktorými kronikári vyjadrovali úplnosť katastrofy.<ref name="SmithManpowerMilitary"/><ref name="SverdrupNumbersMilitary"/> Zaobchádzanie s obyvateľmi malo aj praktický výberový rozmer. Remeselníci, pisári, lekári, tlmočníci a vojenskí technici mohli byť vyňatí z hromadnej odvety a pridelení dvoru alebo jednotkám. Bojaschopní muži mohli byť popravení, odzbrojení alebo zaradení do pomocných oddielov; ženy a deti mohli byť zotročené a rozdelené ako korisť. Zachovanie odborníka nebolo prejavom všeobecnej ochrany civilistov, ale súčasťou využívania ľudských zdrojov dobytej krajiny. Rozhodnutia sa líšili podľa veliteľa, fázy vojny a potreby armády.<ref name="JuvainiMilitary"/><ref name="AllsenMilitaryTechnology"/> Pojem [[psychologická vojna]] môže vystihnúť zámer ovplyvniť rozhodovanie protivníka, ak sa nepoužíva ako vysvetlenie všetkého násilia. Niektoré masakry boli plánovanou odvetou alebo varovaním, iné súviseli s pouličným bojom, stratou kontroly po útoku, rozdeľovaním koristi alebo osobnou pomstou za smrť príbuzného. Stredoveké pramene navyše usporadúvali udalosti tak, aby zdôraznili nevyhnutnosť víťazstva alebo boží trest. Pri jednotlivých prípadoch preto treba odlišovať bezpečne doložený výsledok od motívu, ktorý kronikár pripísal Čingischánovi alebo jeho veliteľom.<ref name="JuvainiMilitary"/><ref name="MayArtWarMilitary"/> === Prednosti a obmedzenia vojenského systému === Účinnosť Čingischánovho vojska vyplývala zo spojenia viacerých prvkov. Desiatková organizácia poskytovala rámec mobilizácie; náhradné kone zvyšovali pohyblivosť; jazdecký výcvik umožňoval boj na rozsiahlom priestore; stupňovité velenie a vopred dohodnuté úlohy podporovali koordináciu; prieskum a diplomacia znižovali neistotu; preberanie odborníkov rozšírilo schopnosť dobývať mestá. Žiadny z týchto prvkov nebol sám osebe úplne nový a viaceré poznali aj staršie stepné ríše. Osobitný význam nadobudli rozsahom, v akom ich Čingischán uplatnil na politicky zjednotenú step a následne dopĺňal zdrojmi podrobených krajín.<ref name="SinorWarriorsMilitary"/><ref name="MayArtWarMilitary"/><ref name="AllsenMilitaryTechnology"/> Systém nebol nezávislý od konkrétnych ľudí. Samostatne operujúce zbory potrebovali skúsených veliteľov, ktorí dokázali vyhodnotiť neúplné správy a zároveň zachovať dôveru chána. Jednotky z rozličných spoločenstiev museli prijímať spoločnú reťaz velenia a očakávať spravodlivý podiel na koristi. Vnútorný spor medzi členmi dynastie, strata autority alebo nesprávne načasovanie mohli koordináciu narušiť. Vojenská sústava bola preto prepojená s Čingischánovou schopnosťou odmeňovať, trestať a sprostredkovať medzi elitami.<ref name="RachewiltzMilitary"/><ref name="MayArtWarMilitary"/> Ani pohyblivosť neodstraňovala geografické hranice. Jazdecká armáda potrebovala pastviny a pri dlhom pobyte vyčerpávala okolie; opevnené mestá si vyžadovali pomalšie technické jednotky; hory, lesy, riečne delty a zavlažované polia obmedzovali manéver. Nepriateľ, ktorý udržal súdržnú zostavu, chránil zásoby a odmietol neorganizované prenasledovanie, mohol Mongolom spôsobiť porážku. Čingischánove vojská sa z neúspechov učili a často zmenili smer alebo prostriedky, neboli však vojensky neporaziteľné.<ref name="PeersWarMachineMilitary"/><ref name="SinorWarriorsMilitary"/> Mnohé schopnosti spájané so „mongolskou armádou“ sa naplno rozvinuli až po Čingischánovej smrti. Pravidelnejšie poštové stanice uľahčili ríšsku komunikáciu za Ogotaja, rozsiahle sčítania poskytli presnejšie údaje o zdrojoch a neskoršie armády používali špecializované čínske, moslimské a ďalšie obliehacie zbory vo väčšom rozsahu. Výpravy do Európy, na Blízky východ, do južnej Číny, Kórey, Japonska a juhovýchodnej Ázie prebiehali v odlišnom prostredí a pod vedením ďalších generácií. Nemožno ich všetky vysvetľovať ako nemenné vykonávanie Čingischánovho osobného plánu.<ref name="AllsenMilitaryTechnology"/><ref name="MayArtWarMilitary"/> Čingischánov prínos spočíval predovšetkým v tom, že vytvoril politické a veliteľské podmienky, v ktorých sa stepná jazdecká tradícia mohla spojiť s ľudskými a technickými zdrojmi veľkej ríše. Armáda sa počas jeho vlády menila: vo vojnách o zjednotenie stepi bola prevažne jazdeckým zväzom, pri útokoch na ríše Západná Sia a Ťin sa učila dlhodobému obliehaniu a v Strednej Ázii už koordinovala jazdu, pomocné oddiely, technikov a správne zabezpečenie na vzdialenosť tisícov kilometrov. Práve táto schopnosť prispôsobovať organizáciu novému prostrediu je presnejším vysvetlením jej úspechov než predstava jedinej tajnej taktiky alebo trvalej početnej prevahy.<ref name="MayArtWarMilitary"/><ref name="AllsenMilitaryTechnology"/><ref name="SverdrupNumbersMilitary"/> == Náboženstvo, svetonázor a náboženská politika == Čingischánove náboženské predstavy nemožno zhrnúť do podoby uceleného vieroučného systému porovnateľného s učením [[budhizmus|budhizmu]], [[kresťanstvo|kresťanstva]] alebo [[islam]]u. Vyrastal v prostredí mongolskej stepi, v ktorom sa úcta k [[Tengri|Večnému nebu]], Zemi, predkom a duchom krajiny spájala s rodovými obradmi, veštením, prísahami a pôsobením rituálnych špecialistov. Tieto prvky netvorili cirkev s jednotnou hierarchiou, záväzným vyznaním viery ani súborom posvätných kníh. Moderné pomenovania „[[tengrizmus]]“ a „[[šamanizmus]]“ môžu slúžiť ako všeobecné označenia, ak sa nepoužívajú na vytvorenie predstavy nemenného a presne kodifikovaného náboženstva, ktoré by všetci kočovní obyvatelia Vnútornej Ázie vyznávali rovnakým spôsobom.<ref name="AtwoodEncyReligion">{{Citácia knihy | priezvisko = Atwood | meno = Christopher P. | titul = Encyclopedia of Mongolia and the Mongol Empire | vydavateľ = Facts On File | miesto = New York | rok = 2004 | isbn = 978-0-8160-4671-3 | poznámka = pozri heslá „Religion“, „Shamanism“ a „Tengri“ | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="RachewiltzReligion">{{Citácia knihy | priezvisko = de Rachewiltz | meno = Igor | titul = The Secret History of the Mongols: A Mongolian Epic Chronicle of the Thirteenth Century | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2004 | isbn = 978-90-04-13159-0 | poznámka = pozri najmä §§ 80, 103, 113, 172, 187, 202 a 244 – 246 a komentár | jazyk = po anglicky }}</ref> Najpodrobnejší mongolský naratívny prameň, ''[[Tajná história Mongolov]]'', zachytáva náboženský jazyk Čingischánovho prostredia, ale nie je doslovným záznamom jeho súkromných myšlienok. Zachované dielo bolo zostavené po jeho smrti a predstavuje minulosť z hľadiska vládnuceho rodu. Čínske, perzské a neskoršie latinské pramene vznikli v odlišných náboženských tradíciách a mongolské pojmy prekladali výrazmi ako Boh, nebo, osud alebo Prozreteľnosť. Pri ich porovnávaní preto treba odlišovať Čingischánove doložené rozhodnutia od vysvetlení, ktoré im dali budhistickí, taoistickí, moslimskí alebo kresťanskí autori.<ref name="MorganReligion">{{Citácia knihy | priezvisko = Morgan | meno = David | titul = The Mongols | vydanie = 2 | vydavateľ = Blackwell Publishing | miesto = Malden; Oxford | rok = 2007 | isbn = 978-1-4051-3539-9 | strany = 39 – 42 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="AtwoodToleranceReligion">{{Citácia periodika | priezvisko = Atwood | meno = Christopher P. | titul = Validation by Holiness or Sovereignty: Religious Toleration as Political Theology in the Mongol World Empire of the Thirteenth Century | periodikum = The International History Review | ročník = 26 | číslo = 2 | rok = 2004 | strany = 237 – 256 | doi = 10.1080/07075332.2004.9641030 | issn = 0707-5332 | url = https://globalmiddleages.org/sites/default/files/pdf-files/atwood.pdf | jazyk = po anglicky }}</ref> Čingischánovo zaobchádzanie s náboženskými spoločenstvami podrobených krajín sa často označuje ako „náboženská tolerancia“. Tento pojem je použiteľný iba s výhradou. Mongolská vláda spravidla nepožadovala, aby všetci poddaní prijali panovníkovo náboženstvo, a predstaviteľom viacerých tradícií udeľovala ochranu a hospodárske výsady. Nešlo však o modernú zásadu slobody svedomia, rovnosť všetkých vierovyznaní pred zákonom ani oddelenie náboženstva od štátu. Rozhodnutia vychádzali z politickej poslušnosti, povesti konkrétnych svätých mužov, očakávania ich modlitieb za panovníka a z potreby spravovať nábožensky rôznorodé obyvateľstvo. Ucelený zoznam štyroch privilegovaných náboženstiev – budhizmu, taoizmu, kresťanstva a islamu – sa v zachovaných prameňoch objavuje až po Čingischánovej smrti.<ref name="AtwoodToleranceReligion"/><ref name="JacksonReligion">{{Citácia knihy | priezvisko = Jackson | meno = Peter | titul = The Mongols and the Islamic World: From Conquest to Conversion | vydavateľ = Yale University Press | miesto = New Haven; Londýn | rok = 2017 | isbn = 978-0-300-12533-7 | doi = 10.12987/yale/9780300125337.001.0001 | poznámka = pozri najmä kapitoly 1 – 3 | jazyk = po anglicky }}</ref> === Večné nebo, Zem a posvätná krajina === Najvyššou mocou, ku ktorej sa Čingischán obracal v prameňoch, bolo Večné nebo (stredomongolsky ''Möngke Tenggeri''). Večné nebo nebolo iba viditeľnou oblohou ani osobným božstvom opísaným sústavnou teológiou. V politickom a obradnom jazyku predstavovalo nadradenú moc, ktorá mohla človeku poskytnúť priazeň, víťazstvo a právo vládnuť. ''Tajná história Mongolov'' opakovane spája Temüdžinov vzostup so súhlasom alebo pomocou Večného neba a Zeme. Takéto vyjadrenia však neznamenajú, že každé rozhodnutie bolo výsledkom kňazského výroku. V rozprávaní sa nadprirodzená priazeň prejavuje prostredníctvom úspechu, schopnosti zhromaždiť stúpencov a prekonať protivníkov; politický výsledok sa zároveň spätne stáva dôkazom tejto priazne.<ref name="RachewiltzReligion"/><ref name="AtwoodToleranceReligion"/> Staršie európske interpretácie niekedy predstavovali Čingischána ako stúpenca jednoduchého [[monoteizmus|monoteizmu]], ktorý údajne uznával jediného Boha-stvoriteľa a z racionálnej ľahostajnosti ponechával ostatným ich vieru. Takýto obraz preslávil najmä [[Edward Gibbon]] v 18. storočí. Mongolské pramene však Večné nebo nevysvetľujú ako stvoriteľa sveta v zmysle kresťanskej alebo islamskej náuky a Čingischán po sebe nezanechal vieroučné vyhlásenie. Úcta k Večnému nebu nevylučovala obrady spojené so Zemou, predkami a miestnymi duchmi. Presnejšie je preto hovoriť o vrstvenom vnútroázijskom náboženskom prostredí než o „čistom teizme“, ktorý by predznamenával novoveké predstavy o náboženstve.<ref name="AtwoodToleranceReligion"/><ref name="MorganReligion"/> Význam mala aj Zem, v mongolskom prostredí označovaná menom Etügen, a konkrétne prvky krajiny. Hory, rieky, pramene a miesta spojené s pôvodom rodu mohli byť nositeľmi posvätného významu. Najčastejšie uvádzaným príkladom v Čingischánovom životopise je pohorie [[Burkhan Khaldun]]. Podľa ''Tajnej histórie'' sa tam mladý Temüdžin ukryl pred Merkitmi a po záchrane si rozopäl opasok, zavesil si ho okolo krku, deväťkrát pokľakol smerom k slnku a priniesol obradnú úctu. Prisľúbil, že potomkovia jeho potomkov budú horu uctievať. Rozprávanie spája osobnú záchranu, krajinu a budúci osud rodu; zároveň bolo zaznamenané až v dynastickej kronike a nemožno z neho rekonštruovať presný priebeh všetkých obradov vykonávaných počas jeho života.<ref name="RachewiltzReligion"/><ref name="BiranReligion">{{Citácia knihy | priezvisko = Biran | meno = Michal | titul = Chinggis Khan | vydavateľ = Oneworld Publications | miesto = Oxford | rok = 2007 | isbn = 978-1-85168-520-7 | poznámka = pozri najmä kapitoly 1 a 5 | jazyk = po anglicky }}</ref> Posvätná krajina nebola oddelená od každodenného života. Kočovné domácnosti boli závislé od vody, pastvy, počasia a zdravia stád, takže vzťah k okoliu mal hospodársku aj obradnú stránku. Pramene poznajú modlitby, úklony, obety, liatie nápojov, veštby a výklad nezvyčajných javov. Ich vykonávanie nebolo vyhradené jednej skupine duchovných: hlava domácnosti, člen panovníckej rodiny aj špecialista mohli v odlišných situáciách uskutočniť obrad alebo vyložiť znamenie. Zachované texty venujú väčšiu pozornosť panovníkom, vojne a mimoriadnym udalostiam než pravidelnému domácemu rituálu, preto o osobnej náboženskej praxi bežných Mongolov v Čingischánovej dobe vieme podstatne menej.<ref name="AtwoodEncyReligion"/><ref name="RachewiltzReligion"/> [[Súbor:Mongol shamanic ovoo (2).jpg|náhľad|vpravo|upright=1.25|alt=Kamenná mohyla s drevenými žrďami a modrými stuhami na mongolskom vrchu|Súčasné mongolské [[ovoo]] na vrchu Čingeltej pri [[Ulanbátar]]e. Kamenné mohyly a obrady spojené s posvätnou krajinou sú súčasťou živej mongolskej tradície, dnešnú podobu ovoo ani súčasné zvyky však nemožno bez ďalších dokladov premietať nezmenené do 13. storočia. Fotografia pochádza z roku 2007.]] Súčasné mongolské ovoo – kamenné alebo drevené objekty umiestňované pri priesmykoch, vrchoch a iných významných miestach – pomáhajú názorne vysvetliť pretrvávanie predstavy posvätnej krajiny. Nie sú však priamym obrazovým prameňom k Čingischánovej dobe. Ich podoba a obrady sa počas stáročí menili pod vplyvom [[tibetský budhizmus|tibetského budhizmu]], miestnych zvykov, štátnych zákazov aj novodobého obnovovania náboženského života. Použitie modernej fotografie preto musí byť výslovne ilustračné, nie dôkazové.<ref name="AtwoodEncyReligion"/> === Náboženská legitimita panovníckej moci === Vyhlásenie Temüdžina za Čingischána na [[kurultaj]]i v roku 1206 malo politický aj náboženský rozmer. Jeho moc nevznikla iba z vyhlásenia rituálneho špecialistu: opierala sa o vojenské víťazstvá, súhlas členov rodu, podporu veliteľov a rozdelenie podriadených domácností. Jazyk priazne Večného neba však dával tomuto výsledku význam presahujúci dočasnú dohodu stepných vodcov. Panovník mohol svoju vládu predstavovať ako poriadok potvrdený nadradenou mocou, pričom ďalšie víťazstvá posilňovali tvrdenie, že jeho „šťastie“ alebo panovnícka priazeň naďalej trvá.<ref name="RachewiltzReligion"/><ref name="BiranReligion"/> V ''Tajnej histórii'' sa hranica medzi politickým rozhodnutím a náboženským vysvetlením často prelína. Poslovia a spojenci odkazujú na vôľu Večného neba, sny predpovedajú budúcu vládu a úspech jedného uchádzača sa interpretuje ako potvrdenie jeho osobitného postavenia. Tieto motívy nepreukazujú, že udalosti prebehli presne tak, ako ich kronika opisuje. Ukazujú však, akým jazykom Čingischánov dvor a jeho potomkovia vysvetľovali vznik ríše. Nebeská priazeň nebola chápaná ako automatické dedičstvo každého Bordžiginovca; musela sa prejaviť schopnosťou vládnuť a udržať poriadok.<ref name="RachewiltzReligion"/><ref name="MorganReligion"/> Neskoršie mongolské listiny a diplomatické listy začínali formulami odvolávajúcimi sa na moc Večného neba a šťastie chána. Najznámejšie zachované príklady pochádzajú až z vlády Čingischánových nástupcov, preto nemôžu slúžiť ako doslovné znenie jeho vlastných listín. Dokladajú však pokračovanie predstavy, že panovník koná na základe nebeského poverenia a že jeho nárok na poslušnosť nebol obmedzený na jeden národ alebo náboženskú komunitu. Prijatie mongolskej zvrchovanosti sa tak mohlo formulovať ako uznanie poriadku, ktorý víťazstvom potvrdilo Večné nebo.<ref name="AtwoodToleranceReligion"/><ref name="AllsenReligion">{{Citácia knihy | priezvisko = Allsen | meno = Thomas T. | titul = Culture and Conquest in Mongol Eurasia | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 2001 | isbn = 978-0-521-80335-9 | strany = 79 – 101 | jazyk = po anglicky }}</ref> S touto predstavou súvisel aj výklad víťazstva ako trestu za previnenie porazeného vládcu. [[Atá Malik Džuvajní]] vložil do svojho opisu dobytia [[Buchara|Buchary]] reč, v ktorej sa Čingischán označuje za trest zoslaný Bohom za hriechy obyvateľov a ich elít. Výrok sa často cituje ako autentické chánovo vyhlásenie, jeho presné znenie však nie je súdobým stenografickým záznamom. Džuvajní písal približne tri desaťročia po udalosti, používal islamský historiografický jazyk a vytváral literárne scény. Reč preto dokladá najmä spôsob, akým bolo mongolské víťazstvo vysvetľované v neskoršom perzskom podaní; môže zachytávať širší motív mongolskej odplaty za zabitie vyslancov, ale nemožno ju bez výhrady pokladať za doslovný Čingischánov prejav.<ref name="JuvainiReligion">{{Citácia knihy | priezvisko = Juvaini | meno = Ata-Malik | titul = The History of the World-Conqueror | prekladatelia = John Andrew Boyle | vydavateľ = Manchester University Press | miesto = Manchester | rok = 1958 | zväzok = 1 | strany = 104 – 106 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="AtwoodToleranceReligion"/> Náboženská legitimita neznamenala, že chán podliehal samostatnej cirkevnej moci. Čingischán prijímal znamenia, modlitby a rady, konečné politické rozhodnutie si však ponechával. Osoba, ktorá tvrdila, že sprostredkúva vôľu Večného neba, mohla jeho vládu podporiť, no nemala zaručené postavenie nezávislé od panovníka a jeho rodiny. Najvýraznejšie to ukázal konflikt s Teb Tenggerim.<ref name="AtwoodToleranceReligion"/><ref name="RachewiltzReligion"/> === Rituálni špecialisti a konflikt s Teb Tenggerim === Pre mužských rituálnych špecialistov používa ''Tajná história'' výraz ''böge''; v ďalších vnútroázijských jazykoch sa objavoval aj výraz ''qam''. Ženské špecialistky sa označovali slovom ''iduγan'', z ktorého pochádzajú neskoršie mongolské podoby ''udagan'' a ''udgan''. Slovenské slovo „šaman“ je širší porovnávací termín a nezodpovedá presne všetkým dobovým funkciám. Títo ľudia mohli vykonávať liečebné a ochranné obrady, veštiť, komunikovať s duchmi, vykladať znamenia alebo vystupovať pri významných politických udalostiach. Ich autorita závisela od osobnej povesti, rodinných väzieb a dôvery patróna; nevytvárali jednotný duchovný stav s právomocou nad celou ríšou.<ref name="AtwoodEncyReligion"/><ref name="AtwoodToleranceReligion"/> Najvýraznejšie postavenie medzi rituálnymi špecialistami na začiatku Čingischánovej vlády mal Kököčü, známy titulom Teb Tenggeri. ''Tajná história'' ho spája s vyhlásením, že Večné nebo určilo Temüdžina za panovníka. Keď však začal svoju náboženskú autoritu premieňať na samostatnú politickú moc, zhromažďoval vlastných stúpencov a zasiahol proti Čingischánovým bratom Kasarovi a Temügemu, chán dovolil jeho usmrtenie. Z náboženského hľadiska epizóda neviedla k zákazu tradičných mongolských obradov ani k prenasledovaniu ostatných šamanov. Vymedzila však hranice ich verejnej autority: rituálna prestíž mohla podporovať panovnícky poriadok, nesmela sa zmeniť na konkurenčné mocenské centrum namierené proti chánovi a jeho rodine.<ref name="RachewiltzReligion"/><ref name="RatchnevskyReligion">{{Citácia knihy | priezvisko = Ratchnevsky | meno = Paul | titul = Genghis Khan: His Life and Legacy | vydavateľ = Blackwell | miesto = Oxford | rok = 1991 | isbn = 978-0-631-16785-3 | strany = 97 – 101 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="AtwoodEncyReligion"/> Rituálni špecialisti tradičného mongolského prostredia navyše netvorili tú istú správnu kategóriu ako mnísi, kňazi a učenci podrobených usadlých krajín. Neskoršie listiny vymenúvajú budhistických, taoistických, kresťanských a moslimských duchovných oslobodených od niektorých povinností, šamani však v týchto zoznamoch chýbajú. Neboli tým nevyhnutne menej významní; patrili k domácnosti a obradnému zázemiu dvora, nie k náboženským ustanovizniam podrobených krajín, ktorých majetok a daňové postavenie bolo potrebné osobitne upraviť.<ref name="AtwoodToleranceReligion"/> === Náboženská rozmanitosť vznikajúcej ríše === Čingischán sa s príslušníkmi veľkých písomných náboženstiev stretol ešte pred dobytím prvého rozsiahleho usadlého štátu. [[Kereiti]], [[Najmani]] a [[Onguti]] zahŕňali komunity [[Asýrska cirkev Východu|Cirkvi Východu]], [[Ujguri]] a viaceré kitanské skupiny boli ovplyvnené budhizmom a medzi obchodníkmi i jednotlivými stúpencami sa nachádzali moslimovia. Neskoršie podanie o skupine, ktorá zostala s Temüdžinom pri Baldžune v roku 1203, medzi jeho vernými uvádza kresťana Činkaja, moslimov Džafara a Hasana a dvoch Kitanov, ktorí mohli byť budhistami. Historickosť a presné zloženie tejto prísahy sú predmetom diskusie, tradícia však vystihuje rôznorodosť ľudí, ktorých spájala osobná vernosť vodcovi skôr než spoločné vierovyznanie.<ref name="AtwoodToleranceReligion"/><ref name="CleavesBaljunaReligion">{{Citácia periodika | priezvisko = Cleaves | meno = Francis Woodman | titul = The Historicity of the Baljuna Covenant | periodikum = Harvard Journal of Asiatic Studies | ročník = 18 | číslo = 3/4 | rok = 1955 | strany = 357 – 421 | doi = 10.2307/2718438 | issn = 0073-0548 | jazyk = po anglicky }}</ref> Po roku 1206 sa rozmanitosť rýchlo zväčšovala. Pod mongolskú zvrchovanosť sa dostalo ujgurské kráľovstvo s budhistickými a ďalšími komunitami, časti budhistickej ríše [[Západná Sia]], severná Čína s budhistami, taoistami a konfuciánskymi vzdelancami, moslimská Stredná Ázia a oblasti s kresťanskými a židovskými menšinami. Dvor preto nestál pred jednorazovou otázkou, ktoré náboženstvo „povolí“. V každom regióne rozhodoval, ktoré ustanovizne zachová, komu udelí ochranu, koho poverí dohľadom a aké dávky alebo služby bude požadovať.<ref name="AtwoodToleranceReligion"/><ref name="AllsenReligion"/> Vzťah mongolskej moci k náboženstvu mal najmenej tri odlišné roviny. Prvou bola možnosť komunity vykonávať obrady a zachovávať vlastnú vieru. Druhou bola ochrana konkrétnej osoby, chrámu alebo kláštora pred vojakmi, úradníkmi a ubytovaním poslov. Treťou boli hospodárske a služobné výsady, najmä oslobodenie od daní, dávok, pracovnej povinnosti alebo poštovej služby. Povolenie obradu automaticky neznamenalo daňové oslobodenie a výsada udelená jednému predstavenému sa nemusela vzťahovať na všetkých príslušníkov jeho náboženstva.<ref name="AtwoodToleranceReligion"/><ref name="MorganReligion"/> Neprítomnosť určitej tradície v zozname privilegovaných skupín sama osebe neznamenala jej zákaz. Židovské komunity mohli pokračovať v náboženskej praxi, no ich duchovenstvo sa v raných mongolských výnosoch neobjavuje ako pravidelne oslobodená kategória. [[Konfucianizmus|Konfuciánski]] vzdelanci boli zase pre mongolských vládcov predovšetkým nositeľmi správnych, kalendárnych a literárnych znalostí, nie zreteľne oddeleným stavom duchovných, ktorí sa za chána modlia. Obmedzené výsady pre niektorých konfuciánov sa objavili až za Ogotaja. Tieto príklady ukazujú, že neskorší zoznam štyroch náboženstiev nevznikol jednoduchým súpisom všetkých vier prítomných v ríši.<ref name="AtwoodToleranceReligion"/> Mongolská expanzia sa spravidla neriadila rozdelením protivníkov podľa viery. Čingischán bojoval proti kereitským a najmanským vodcom spojeným s kresťanstvom, proti budhistickým Tangutom, proti džürčenskej ríši s budhistickými a čínskymi náboženskými tradíciami i proti moslimskej Chorezmskej ríši. O podrobení alebo odplate rozhodovalo predovšetkým politické správanie: uznanie zvrchovanosti, odovzdanie požadovaných dávok, bezpečnosť vyslancov a prípadná vzbura. Náboženská príslušnosť sama osebe nechránila štát pred dobytím ani mesto pred násilím. Na druhej strane mohla miestna náboženská politika protivníka poskytnúť Mongolom možnosť získať podporu prenasledovanej skupiny, ako sa stalo počas výpravy proti Küčlügovi v ríši [[Karakitajská ríša|Kara Kitaj]].<ref name="JacksonReligion"/><ref name="AtwoodToleranceReligion"/> === Budhisti a taoisti === [[Súbor:Moon-Water Bodhisattva Kuanyin, detail of entertainers. China, Tangut State of Xi-Xia, Khara Khoto. 10-13th century. State Hermitage Museum.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.3|alt=Časť tangutskej budhistickej maľby s hudobníkmi a tanečníkmi|Detail maľby bódhisattvu Kuan-jin z [[Chara-choto|Chara-chota]], datovanej do 10. až 13. storočia, dnes v [[Ermitáž (Petrohrad)|Ermitáži]]. Dielo ilustruje rozvinutú budhistickú kultúru ríše [[Západná Sia]], ktorú Čingischán opakovane napadol; nie je zobrazením mongolského dvora ani dôkazom jeho osobnej viery.]] Čingischán a jeho dvor sa stretávali s budhizmom vo viacerých podobách. Ujgurské elity v Turfanskej panve podporovali najmä budhistické ustanovizne, v ríši Západná Sia existovala tangutská budhistická literatúra a kláštorná kultúra a medzi Kitanmi i obyvateľmi severnej Číny pôsobili rozličné budhistické školy. Tieto komunity nemali jednotné vedenie. Kláštory vlastnili pôdu, prijímali dary, vzdelávali mníchov a mohli poskytovať pisárov či prekladateľov; ich postavenie sa preto dotýkalo nielen obradu, ale aj daní, pracovných povinností a správy majetku.<ref name="AllsenReligion"/><ref name="AtwoodEncyReligion"/> Neskorý budhistický životopis spája s Čingischánom mladého čchanského mnícha Chaj-jüna. Podľa tohto textu mal mongolský vládca v roku 1214 dovoliť mníchovi ponechať si oholenú hlavu a neprijať mongolský účes. Chronológia však naznačuje, že sa s ním pravdepodobnejšie stretol niektorý z Čingischánových synov, pretože chán sa v danom čase presúval zo severnej Číny. Príbeh nemožno použiť ako bezpečný doklad osobného rozhovoru. Významnejším dokladom sú neskoršie listiny a správy, podľa ktorých boli Chaj-jün a ďalší uznaní za ľudí, ktorí sa úprimne modlia k Večnému nebu, a získali ochranu pred niektorými povinnosťami. Formulácia sa viazala na povesť konkrétnych svätých mužov, nie na presnú definíciu budhizmu ako celku.<ref name="AtwoodToleranceReligion"/> Najpodrobnejšie doloženým Čingischánovým stretnutím s predstaviteľom čínskeho náboženského života sú audiencie taoistického učiteľa [[Čchiou Čchu-ťi]]ho v rokoch 1222 a 1223. Čchiou bol patriarchom školy Čchüan-čen a na cestu zo severnej Číny do Strednej Ázie sa vydal po pozvaní z roku 1219. Rozhovory, priebeh cesty a súvisiace dokumenty zaznamenal jeho žiak Li Č'-čchang. Cestopis poskytuje podrobný záznam, zároveň však vznikol v prostredí Čchiouových nasledovníkov a zdôrazňuje učiteľovu múdrosť a duchovnú autoritu.<ref name="LiChangchunReligion">{{Citácia knihy | priezvisko = Li | meno = Zhichang | titul = Daoist Master Changchun's Journey to the West: To the Court of Chinggis Qan and Back | prekladatelia = Ruth W. Dunnell, Stephen H. West, Shao-yun Yang | vydavateľ = Oxford University Press | miesto = New York | rok = 2023 | isbn = 978-0-19-766837-5 | poznámka = pozri úvod, opis audiencií a prílohu s prekladmi súvisiacich listín | jazyk = po anglicky }}</ref> [[Súbor:丘處機.jpg|náhľad|vľavo|upright=0.82|alt=Čínska tušová maľba kráčajúceho taoistického učiteľa s palicou|Portrét Čchiou Čchu-ťiho uchovávaný v Chráme bielych oblakov v Pekingu. Tradícia ho pripisuje obdobiu [[Dynastia Jüan|dynastie Jüan]], obraz však nemožno pokladať za bezpečne datovaný portrét vytvorený počas jeho života. Neskorší prípis pochádza z obdobia dynastie Čching.]] Čingischán sa Čchiou Čchu-ťiho pýtal na prostriedok predlžujúci život. Učiteľ odmietol tvrdiť, že pozná elixír nesmrteľnosti, a ponúkal rady o striedmosti, telesnej disciplíne a správaní panovníka. Z náboženskopolitického hľadiska bolo dôležitejšie, že chán uznal účinnosť jeho modlitieb a poskytol jemu i jeho nasledovníkom ochranu pred daňami a rekvizíciami. Listiny spájali výsadu s tým, že komunita recituje posvätné texty, modlí sa k Večnému nebu a vyprosuje panovníkovi dlhý život. Išlo teda o výmenu: chán poskytol ochranu a hmotné zvýhodnenie, zatiaľ čo od náboženských špecialistov očakával duchovnú službu pre seba a dynastiu.<ref name="LiChangchunReligion"/><ref name="AtwoodToleranceReligion"/> [[Súbor:丘處機面見成吉思汗.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.22|alt=Maľba audiencie taoistického učiteľa pred sediacim Čingischánom|Čchiou Čchu-ťi pred Čingischánom na novodobom múzejnom vyobrazení v Jen-tchajskom múzeu. Maľba názorne spracúva historické stretnutie, nevznikla však v 13. storočí a nie je prameňom k podobe účastníkov, tábora ani audiencie.]] Privilégiá neboli formulované spôsobom, ktorý by jednoznačne oddeľoval taoistov od budhistov. Čínski pisári používali všeobecné alebo budhistické výrazy pre ľudí, ktorí „opustili svet“, pestujú náboženskú disciplínu a recitujú posvätné knihy. Čchiouovi nasledovníci preto neskôr tvrdili, že dostali dohľad nad širším okruhom duchovných, a preberali budhistické chrámy. Spor ukazuje, že Čingischánove rozhodnutie bolo zamerané na konkrétneho uznávaného učiteľa a jeho okruh, nie na vytvorenie presnej konfesijnej správy severnej Číny. Jasnejšie rozdelenie budhistických a taoistických inštitúcií musela riešiť až vláda [[Ogotaj]]a a ďalších panovníkov.<ref name="AtwoodToleranceReligion"/><ref name="LiChangchunReligion"/> Tvrdenie, že Čchiou jednou vetou presvedčil Čingischána zastaviť zabíjanie, pochádza z neskoršej taoistickej pamäti a zveličuje dosah stretnutia. Cestopis dokladá, že učiteľ hovoril o súcite a dobrej vláde a že chán jeho rady počúval. Neexistuje však dôkaz o všeobecnom rozkaze ukončiť vojny alebo represie; v rokoch 1226 až 1227 Čingischán viedol ničivé ťaženie proti ríši Západná Sia. Audiencie sú významné ako doklad osobného záujmu o dlhovekosť, ochoty prijať radu z inej tradície a udeľovania výsad uznanému náboženskému predstaviteľovi, nie ako chánova konverzia na taoizmus.<ref name="LiChangchunReligion"/><ref name="MorganReligion"/> === Kresťania v stepnom a dynastickom prostredí === Kresťanstvo, s ktorým sa Čingischán stretával, patrilo prevažne k východosýrskej tradícii [[Asýrska cirkev Východu|Cirkvi Východu]], v staršej literatúre často označovanej ako „nestoriánska“. Do Vnútornej Ázie sa šírilo po obchodných trasách a v 11. až 13. storočí malo komunity medzi Kereitmi, Najmanmi, Ongutmi a niektorými Ujgurmi. Tvrdenie, že ktorýkoľvek z týchto národov bol ako celok jednotne kresťanský, by bolo nepresné. Vierovyznanie sa mohlo výraznejšie uplatňovať v panovníckych rodinách a konkrétnych komunitách, zatiaľ čo obyvateľstvo zachovávalo aj staršie obrady a miestne zvyky.<ref name="TangChristianityReligion">{{Citácia knihy | priezvisko = Tang | meno = Li | titul = East Syriac Christianity in Mongol-Yuan China (12th–14th Centuries) | vydavateľ = Harrassowitz Verlag | miesto = Wiesbaden | rok = 2011 | isbn = 978-3-447-06580-1 | strany = 17 – 49, 87 – 106 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="HalbertsmaReligion">{{Citácia knihy | priezvisko = Halbertsma | meno = Tjalling H. F. | titul = Early Christian Remains of Inner Mongolia: Discovery, Reconstruction and Appropriation | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden; Boston | rok = 2008 | isbn = 978-90-04-16708-7 | poznámka = pozri najmä kapitoly o Ongutoch a lokalite Olon Süme | jazyk = po anglicky }}</ref> [[Súbor:Nestorian Stele (front).JPG|náhľad|vľavo|upright=0.55|alt=Vysoká kamenná stéla pokrytá zvislými riadkami čínskeho textu|Prekreslenie textu [[Si-anská stéla|Si-anskej stély]], vztýčenej v roku 781. Stéla dokladá prítomnosť Cirkvi Východu v Číne stáročia pred Čingischánom; nie je priamym prameňom ku kresťanstvu medzi Kereitmi, Najmanmi alebo Ongutmi v 13. storočí.]] Čingischán nepristupoval ku kresťanským stepným skupinám ako k jednému náboženskému bloku. Kereitský vládca Togril bol najprv jeho spojencom a neskôr protivníkom; Najmani boli porazení vo vojne; ongutský vládca Alakuš Tegin Kuri naopak odmietol pomôcť ríši Ťin proti Mongolom a stal sa spojencom. Rozdielne zaobchádzanie vychádzalo z politického postavenia a lojality, nie z kresťanskej viery. Po podrobení Kereitov a Najmanov boli ich domácnosti a elity začlenené do ríše; pramene nedokladajú, že by od nich chán požadoval všeobecné zrieknutie sa kresťanstva.<ref name="TangChristianityReligion"/><ref name="AtwoodToleranceReligion"/> Významné boli sobášne väzby. Kereitská princezná [[Sorghaghtani Beki]], známa ako príslušníčka Cirkvi Východu, sa stala manželkou Čingischánovho syna [[Toluj]]a a matkou [[Möngke]]ho, [[Chubilaj]]a, [[Hülegü]]a a [[Arik Böke|Arika Bökeho]]. Jej politický a náboženský vplyv sa naplno prejavil až po Čingischánovej smrti. Už jej sobáš však ukazuje, že kresťanský pôvod nebol prekážkou vstupu do najbližšieho dynastického okruhu. Podobné manželstvá spájali Bordžiginovcov s ďalšími stepnými elitami a vytvárali na dvore prostredie, v ktorom mohli vedľa seba pôsobiť príslušníci viacerých tradícií.<ref name="BroadbridgeReligion">{{Citácia knihy | priezvisko = Broadbridge | meno = Anne F. | titul = Women and the Making of the Mongol Empire | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 2018 | isbn = 978-1-108-42489-9 | poznámka = pozri kapitoly o kereitských manželstvách a Sorghaghtani Beki | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="TangChristianityReligion"/> Z obdobia Čingischánovho života nepoznáme spoľahlivo doložené osobné stretnutie s významným kresťanským duchovným porovnateľné s audienciami Čchiou Čchu-ťiho. Zachované pramene takisto neumožňujú určiť, kedy presne kresťanskí kňazi ako skupina získali rovnaké daňové výsady, aké sú doložené pri niektorých budhistických, taoistických a moslimských predstaviteľoch. Neskoršie mongolské listiny pripisovali ochranu kresťanského duchovenstva už Čingischánovi, mohli však spätne zhrnúť rozhodnutia viacerých období. Rozšírenie Cirkvi Východu v Mongolskej ríši za jeho synov a vnukov preto nemožno v celom rozsahu považovať za výsledok jedného zakladateľovho nariadenia.<ref name="AtwoodToleranceReligion"/><ref name="TangChristianityReligion"/> Si-anská stéla z roku 781 dokladá omnoho staršiu prítomnosť Cirkvi Východu v Číne, nie neprerušenú inštitucionálnu kontinuitu až k Čingischánovi. Kresťanské komunity mongolského obdobia čerpali najmä zo stredoázijských a stepných sietí a do Číny sa vo väčšom počte presúvali spolu s obyvateľstvom Mongolskej ríše. Stéla je preto vhodná na vysvetlenie hlbšieho historického pozadia, ale nemala by byť opísaná ako predmet z Čingischánovho dvora alebo ako doklad jeho osobnej náboženskej politiky.<ref name="TangChristianityReligion"/> === Islam a moslimské obyvateľstvo === Moslimovia boli prítomní v Čingischánovom okolí ešte pred vojnou s Chorezmskou ríšou, najmä ako obchodníci, diplomati a obyvatelia stredoázijských miest uznávajúcich mongolskú zvrchovanosť. Ich postavenie nebolo jednotné: kupec napojený na dvor, miestny kádí, vládca oázy a obyvateľ dobytého mesta vstupovali do odlišných vzťahov s mongolskou mocou. Pramene nedokladajú, že by Čingischán prijal islam alebo sa zaoberal jeho vieroukou ako samostatným teologickým systémom. Moslimských jednotlivcov však využíval v obchode, vyslanectvách a správe, pokiaľ prijali jeho autoritu.<ref name="JacksonReligion"/><ref name="AtwoodToleranceReligion"/> Prvým dobre doloženým verejným opatrením týkajúcim sa islamského kultu bolo [[Džebe]]ho vyhlásenie počas ťaženia proti [[Küčlüg]]ovi v rokoch 1217 až 1218. Džuvajní uvádza, že v [[Kašgar]]e a [[Chotan]]e dovolil znovu prednášať [[takbír]] a zvolávať na modlitbu [[azán]]om a dal oznámiť, aby každý zotrval pri vlastnom náboženstve. Opatrenie rušilo Küčlügove zásahy proti moslimskému obyvateľstvu a súčasne pomohlo Mongolom získať podporu miestnych obyvateľov. Išlo o slobodu náboženskej praxe v konkrétnej dobytej oblasti, nie ešte o všeobecné daňové privilégium pre všetkých moslimských duchovných v ríši.<ref name="JuvainiReligionQara">{{Citácia knihy | priezvisko = Juvaini | meno = Ata-Malik | titul = The History of the World-Conqueror | prekladatelia = John Andrew Boyle | vydavateľ = Manchester University Press | miesto = Manchester | rok = 1958 | zväzok = 1 | strany = 65 – 67 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="AtwoodToleranceReligion"/> Vojnu proti [[Chorezmská ríša|Chorezmskej ríši]] nemožno vysvetľovať ako náboženskú vojnu proti islamu. Bezprostredný konflikt vznikol po zadržaní a usmrtení členov mongolskej obchodnej karavány v [[Otrar]]e a po usmrtení jedného z vyslancov, ktorých Čingischán poslal k šachovi [[Muhammad II. (Chorezm)|Muhammadovi II.]] Mongolská armáda následne spôsobila moslimským mestám obrovské straty, ničila budovy a zabíjala alebo odvádzala obyvateľov. Rovnaký politický model odvety a podrobenia však uplatňovala aj voči odporujúcim protivníkom iného vierovyznania. Skutočnosť, že vojna nebola vedená s cieľom odstrániť islam, nezmenšuje rozsah násilia páchaného na moslimskom obyvateľstve.<ref name="JacksonReligion"/><ref name="JuvainiReligion"/> Po dobytí [[Samarkand]]u v marci 1220 Čingischán podľa Džuvajního vyňal miestneho kádího, šajcha al-isláma a ľudí pod ich ochranou z plienenia. Toto je prvý presne datovateľný príklad privilégia udeleného moslimským náboženským predstaviteľom za jeho vlády. Bezprostredne chránilo konkrétnych ľudí a ich okruh; nepreukazuje existenciu hotového ríšskeho zákona, ktorý by už vtedy automaticky oslobodzoval všetko moslimské duchovenstvo od všetkých daní. Neskoršie ilchánske listiny označovali výsady kádíov, učencov a potomkov prorokovej rodiny za Čingischánovo nariadenie, ale presný rozsah pôvodného rozhodnutia sa nedá spätne určiť.<ref name="JuvainiReligionSamarkand">{{Citácia knihy | priezvisko = Juvaini | meno = Ata-Malik | titul = The History of the World-Conqueror | prekladatelia = John Andrew Boyle | vydavateľ = Manchester University Press | miesto = Manchester | rok = 1958 | zväzok = 1 | strana = 120 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="AtwoodToleranceReligion"/> Perzský historik [[Minhádž ad-Dín Džuzdžání]] zachoval rozprávanie o kádím Vahíd ad-Dínovi, ktorého Mongoli zajali pri [[Herát]]e v roku 1221. Jeho nezranený pád z hradieb mali vyložiť ako znak osobitnej ochrany a priviesť ho k Čingischánovi. Panovníka najprv zaujali jeho výklady o predpovediach tureckých výbojov, neskôr ho však odmietol, keď duchovný odsúdil masakry. Podrobnosti pochádzajú z nepriateľsky naladeného a moralizujúceho prameňa, preto ich nemožno overiť ako presný záznam rozhovoru. Príbeh napriek tomu zapadá do širšie doloženého vzorca: chán vyhľadával jednotlivcov s povesťou duchovnej alebo vešteckej autority, no ich rady prijímal iba dovtedy, kým ich považoval za užitočné a zlučiteľné so svojou mocou.<ref name="JuzjaniReligion">{{Citácia knihy | priezvisko = Juzjani | meno = Minhaj-ud-Din | titul = Tabakat-i-Nasiri: A General History of the Muhammadan Dynasties of Asia | prekladatelia = Henry George Raverty | vydavateľ = Gilbert & Rivington | miesto = Londýn | rok = 1881 | zväzok = 2 | strany = 1039 – 1042 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="AtwoodToleranceReligion"/> Správa [[Jie-lü Čchu-cchaj]]a z roku 1227 uvádza, že v západných krajinách boli od daní a pracovnej povinnosti oslobodení budhistickí mnísi i ďalší ľudia, ktorí pestovali náboženskú alebo mravnú disciplínu. Čínsky autor presne nerozlišoval všetky západné konfesie, jeho svedectvo však naznačuje, že výsady sa do konca Čingischánovho života neobmedzovali na jedinú vieru. Zostáva nejasné, nakoľko sa uplatňovali jednotne mimo miest priamo kontrolovaných mongolskými poverencami a či sa vzťahovali na celé ustanovizne alebo iba na osoby uznané ich predstavenými.<ref name="AtwoodToleranceReligion"/><ref name="JacksonReligion"/> === Výsady duchovenstva a význam „náboženskej tolerancie“ === Ochranné listiny udeľované náboženským predstaviteľom sa v mongolskom prostredí spájali so statusom ''[[darchan|darqan]]'' a neskôr so systémom panovníckych výnosov – [[jarlyk]]ov. Rozsah výsady sa menil. Mohla zahŕňať oslobodenie od daní, naturálnych dávok, pracovnej služby, vojenskej povinnosti, poskytovania koní alebo ubytovania pre poslov. Niekedy umožňovala bezpečný pohyb po ríši a využívanie poštových ciest. Každá takáto ochrana zároveň obmedzovala príjmy a rekvizičné možnosti miestnych úradníkov, preto musela byť podopretá chánovou autoritou a listinou, pečaťou alebo oprávneným nositeľom poverenia.<ref name="AtwoodToleranceReligion"/><ref name="AllsenReligion"/> Výnimky neboli jednostranným darom bez očakávanej protislužby. Listiny a neskoršie potvrdenia opakovane vysvetľujú, že duchovní sa majú modliť k Bohu alebo k Večnému nebu za chána, jeho rodinu a dlhý život dynastie. Mongolský panovník nevyžadoval, aby všetci používali rovnaký názov božstva alebo rovnaký obrad; podstatná bola predstava, že modlitba mravne a rituálne spôsobilého človeka môže účinne privolať nadprirodzenú priazeň. Udeľovanie výsad tak začleňovalo rozdielne tradície do panovníckeho poriadku bez toho, aby medzi nimi vytvorilo teologickú zhodu.<ref name="AtwoodToleranceReligion"/><ref name="MorganReligion"/> Táto politika mala aj správny a hospodársky účel. Náboženskí predstavení poznali miestne obyvateľstvo, spravovali majetok a mohli sprostredkovať rozkazy. Ak chán uznal jedného z nich, mohol mu zveriť dohľad nad žiakmi alebo podriadenými ustanovizňami a zároveň od neho očakávať, že zabráni zneužívaniu výsad. Takéto usporiadanie znižovalo potrebu, aby mongolskí úradníci rozumeli vnútornej organizácii každej komunity. Súčasne vytváralo spory o to, kto je oprávneným nositeľom duchovného postavenia, ktoré pozemky patria oslobodenej ustanovizni a či sa pod jej ochranu neskrývajú ľudia usilujúci sa vyhnúť daniam.<ref name="AtwoodToleranceReligion"/> Voľné vykonávanie náboženstva, panovnícka ochrana a daňové oslobodenie preto nemožno zamieňať. Džebeho vyhlásenie v Kašgare povoľovalo obyvateľom zotrvať pri ich viere, ale samo osebe neudeľovalo všetkým duchovným hospodárske výsady. Čchiou Čchu-ťi a jeho žiaci získali osobitnú ochranu, ktorá sa nevzťahovala automaticky na každého taoistu. Samarkandskí náboženskí hodnostári a nimi chránení ľudia boli vyňatí z plienenia v konkrétnej situácii. Z týchto miestnych rozhodnutí sa až postupne vytváral všeobecnejší precedens.<ref name="AtwoodToleranceReligion"/> Za Čingischánovho života nie je doložený výnos, ktorý by v jedinom texte vymenoval budhistov, taoistov, kresťanov a moslimov ako štyri rovnocenné skupiny oslobodeného duchovenstva. Jednotlivé rozhodnutia z ujgurského štátu, severnej Číny a Strednej Ázie neskoršie kancelárie spojili do predstavy zakladateľovej všeobecnej politiky. Skutočnosť, že zoznam nezahŕňal tradičných mongolských šamanov, zároveň ukazuje odlišnú správnu kategóriu: chánov dvor ich nepokladal jednoducho za piatu „cirkev“ porovnateľnú s náboženskými ustanovizňami usadlých krajín.<ref name="AtwoodToleranceReligion"/> Rozsah tolerancie mal zreteľné hranice. Náboženská komunita nemala právo odmietnuť mongolskú zvrchovanosť, chrániť ozbrojeného protivníka alebo ignorovať panovnícke nariadenia iba s odvolaním na vieru. Kláštory a chrámy mohli byť poškodené pri obliehaní, ich majetok sa mohol stať predmetom sporu a privilégiá bolo možné odňať alebo nanovo potvrdiť. Čingischán zničil politickú moc budhistickej ríše Západná Sia a jeho vojská spustošili moslimské oblasti Chorezmu, hoci zároveň chránil vybraných budhistických, taoistických a moslimských duchovných. Náboženská ochrana bola súčasťou panovníckej vlády, nie obmedzením jeho vojenskej suverenity.<ref name="JacksonReligion"/><ref name="AtwoodToleranceReligion"/> Označenie „tolerantný“ môže preto vystihnúť neprítomnosť požiadavky na jednotné vierovyznanie a praktickú možnosť viacerých komunít pôsobiť pod mongolskou vládou. Zavádzalo by však, keby naznačovalo zásadu individuálnych práv, rovnaké výsady pre každého alebo ľahostajnosť k náboženstvu. Čingischán pripisoval modlitbe a svätosti politickú účinnosť, rozlišoval medzi osobami, ktorých duchovnú autoritu uznal, a tými, ktorým ju nepriznal, a ochranu spájal so službou dynastii.<ref name="AtwoodToleranceReligion"/><ref name="MorganReligion"/> === Kodifikácia za Ogotaja a neskoršia tradícia === Po Čingischánovej smrti nadviazal [[Ogotaj]] na jednotlivé precedensy a dal im jednotnejšiu správnu podobu. Pri jeho nástupe v roku 1229 sa verejne vyhlasovali rozhodnutia a pravidlá spájané s veľkým ''[[jasa|jasakom]]''. Práve na začiatku Ogotajovej vlády sa podľa modernej rekonštrukcie ustálilo vymenúvanie budhistického, kresťanského, taoistického a moslimského duchovenstva ako privilegovaných kategórií. V severnej Číne zároveň bolo potrebné presnejšie oddeliť budhistické a taoistické inštitúcie, pretože nejednoznačne formulované výsady Čchiouových nasledovníkov viedli k sporom o chrámy, pôdu a právomoc.<ref name="AtwoodToleranceReligion"/> Tento vývoj vysvetľuje, prečo neskoršie listiny pripisujú hotový systém Čingischánovi aj v prípadoch, keď pre jeho život chýba priamy doklad. V mongolskej právnej kultúre sa zakladateľove rozhodnutia, výroky a precedensy uchovávali, recitovali a prispôsobovali novým situáciám. ''Jasak'' nebol nevyhnutne jedinou knihou zákonov spísanou v roku 1206. Skôr išlo o rozvíjajúci sa súbor panovníckych nariadení a uznávaných precedensov, ktorý nástupcovia odvodzovali od zakladateľovej autority. Neskoršie potvrdenie výsady tak mohlo uvádzať Čingischánovo meno, hoci presnú formuláciu a rozsah stanovila až ďalšia generácia.<ref name="AyalonReligion">{{Citácia periodika | priezvisko = Ayalon | meno = David | titul = The Great Yāsa of Chingiz Khān: A Re-examination | periodikum = Studia Islamica | číslo = 33 | rok = 1971 | strany = 97 – 140 | doi = 10.2307/1595029 | issn = 0585-5292 | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="AtwoodToleranceReligion"/> Náboženské rozpravy známe z dvorov Möngkeho a Chubilaja, ako aj správy európskych misionárov z polovice 13. storočia, opisujú už rozvinutejšiu fázu ríše. Výrok pripisovaný Möngkemu, podľa ktorého dal Boh ľuďom rozličné cesty podobne ako prsty jednej ruky, nemožno prenášať na Čingischána ako jeho vlastné slová. Rovnako nemožno zakladateľovi pripisovať všetky budhistické, kresťanské, moslimské alebo taoistické opatrenia jeho vnukov. Kontinuitu predstavovalo nadradené postavenie chána a očakávanie modlitieb za dynastiu; konkrétna rovnováha medzi komunitami sa menila podľa panovníka, regiónu a politických okolností.<ref name="AtwoodToleranceReligion"/><ref name="MorganReligion"/> Čingischánov osobný svetonázor zostal zakotvený v úcte k Večnému nebu, posvätnej krajine a dynastickým predkom. Prijímanie rád a modlitieb budhistov, taoistov, kresťanov alebo moslimov neznamenalo opustenie tohto rámca ani synkretické spojenie všetkých náuk do nového náboženstva. Prakticky umožňovalo, aby ríša spravovala obyvateľov s odlišnými obradmi a zároveň ich duchovné autority podriadila chánovej ochrane a očakávaniam.<ref name="AtwoodToleranceReligion"/><ref name="MorganReligion"/> Čingischán tak nevytvoril hotový systém modernej náboženskej slobody ani jednotný zákon o štyroch vierovyznaniach. Počas expanzie však prijal sériu rozhodnutí, ktoré pri správe podrobených obyvateľov spravidla nespájali politickú poslušnosť s povinnou konverziou, priznali vybraným duchovným osobitné postavenie a umožnili jeho nástupcom vytvoriť všeobecnejšiu ríšsku politiku. Jej základom nebola rovnosť vieroučných tvrdení, ale panovníkova predstava, že rozliční svätí a duchovní môžu svojimi modlitbami podporovať dynastiu, ktorej vládu potvrdilo Večné nebo.<ref name="AtwoodToleranceReligion"/><ref name="MorganReligion"/> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Mongolská ríša]] * [[Tímúr]] * [[Tímúrovská ríša]] == Iné projekty == {{Projekt|q=Džingischán|commonscat=Genghis Khan}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 1162]] [[Kategória:Úmrtia v 1227]] [[Kategória:Vládcovia Mongolska]] [[Kategória:Osobnosti na čínskych poštových známkach]] 081154m6gx31v9giagbjbbsa0gvr2sb 0 33481 8371059 8207405 2026-09-19T19:14:01Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8371059 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Silvia Šuvadová | fotka = Silvia Šuvadová, 2017.jpg | veľkosť fotky = | komentár = Silvia Šuvadová (2017) | celé meno = | dátum narodenia = {{dnv|1973|4|4}} | miesto narodenia = [[Ružomberok]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | dátum úmrtia = <!-- {{dúv|rokumrtia|mesiac|den|roknarodenia|mesiac|den}} --> | miesto úmrtia = | prezývky = | alma mater = [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave]] | povolanie = [[herec|herečka]] | roky pôsobenia = | manžel = | priateľ = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = }} '''Silvia Šuvadová''' (* [[4. apríl]] [[1973]], [[Ružomberok]])<ref name="skcinema">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Šuvadová, Silvia, 1973- | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0004214-suvadova-Silvia-1973/ | vydavateľ = Slovenský filmový ústav | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-17 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20191017203834/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0004214-suvadova-Silvia-1973/ | dátum archivácie = 2019-10-17 }}</ref> je známa [[Slovensko|slovenská]] [[herec|herečka]] a spiritualistka. == Životopis == Absolvovala štúdium herectva na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej škole múzických umení]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Po štúdiu ostala ako herečka v slobodnom povolaní, avšak hosťovala vo viacerých divadlách: najmä v [[Divadlo Astorka Korzo ’90|Divadle Astorka Korzo '90]], v [[Nitra|nitrianskom]] [[Divadlo Andreja Bagara|Divadle Andreja Bagara]], vo [[zvolen]]skom [[Divadlo Jozefa Gregora Tajovského|Divadle Jozefa Gregora Tajovského]] a v [[Činohra Slovenského národného divadla|Činohre SND]].<ref name="sme-2004">{{Citácia periodika | priezvisko = Dvořáková | meno = Barbora | autor = | odkaz na autora = | titul = Neúspech nesmieme brať osobne | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/1755179/neuspech-nesmieme-brat-osobne.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2004-09-18 | dátum prístupu = 2019-10-17}}</ref> Účinkovala vo veľmi úspešnom česko-slovenskom filme ''[[Kolja]]'', ktorý v roku [[1996]] získal [[Academy Awards|Oscara]] ako najlepšia inojazyčná snímka. Stvárnila postavu violončellistky Blanky. Moderovala, nakrúcala reklamy, hrala v [[televízna inscenácia|televíznych inscenáciách]] a vo [[Filmové dielo|filme]]. V roku [[2002]] odcestovala do [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]], do [[Los Angeles]], kde sa snaží presadiť ako filmová herečka. Má za sebou viacero menších rolí a reklamných kampaní. V roku [[2011]] nastúpila do sprituálnej školy Mystery School v Mount Shasta v Kalifornii. Sprituálnej stránke, meditáciam a sebapoznávaniu sa venuje až dodnes. V roku [[2012]] zverejnila svoje prvé video zo série Medzi Nebom a Zemou na server YouTube. Viedla viacero duchovných seminárov a učí ľudí meditovať. V roku [[2018]] päť týždňov vystupovala v televíznej reality show [[Farma (televízna relácia)|''Farma'']] ako člen tímu Bohatých. [[Súbor:Silvia Suvadova.JPG|náhľad|Silvia Šuvadová v [[Hollywood|Hollywoode]] v roku [[2007]].]] == Filmografia == === Herečka (výber) === * [[1994]] – ''[[Na krásnom modrom Dunaji]]'' (Kamila) * [[1996]] – ''[[Kolja]]'' (Blanka) * [[2001]] – ''Melting Glass'' (Katka) * [[2004]] – ''Puppet Master vs. Demonic Toys'' (TV), r. Ted Nicolau, USA (seržantka Jessica Russel) * [[2005]] – ''From the Outside In'' (Snowflake), USA * [[2006]] – ''Lords of the Underworld'' (Savannah) * [[2006]] – ''[[Rýchlo a zbesilo: Tokijská jazda]]'' (Ruská modelka)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Fast and the Furious : Tokyo Drift (2005) Justin Lin | url = http://cinema.encyclopedie.films.bifi.fr/index.php?pk=99966 | vydavateľ = cinema.encyclopedie.films.bifi.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = }}</ref> * [[2008]] – ''Ďáblova lest'' (TV film) (Dr. Beerová) == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|id=1805}} * {{Imdb meno|id=0840445}} * [http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0004214-suvadova-Silvia-1973/ ''Silvia Šuvadová''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20191017203834/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0004214-suvadova-Silvia-1973/ |date=2019-10-17 }} na portáli SK CINEMA Slovenského filmového ústavu {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Šuvadová, Silvia}} [[Kategória:Slovenské dabingové herečky]] [[Kategória:Slovenské divadelné herečky]] [[Kategória:Slovenské filmové herečky]] [[Kategória:Slovenské televízne herečky]] [[Kategória:Slovenskí moderátori]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Osobnosti z Ružomberka]] bekb58372kxkhdgmq20i7e0ingp1oe0 0 33883 8371067 8273967 2026-09-19T19:31:23Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8371067 wikitext text/x-wiki {{Infobox baktérie| Farba=green| Názov=sinice | Obrázok=[[Súbor:Oscillatoria sp.jpg|250px]]| Titulok=Vlákna siníc rodu [[drgavka]] (''Oscillatoria'')| Farba2=pink| Skry0=áno| Ríša po slovensky=[[baktérie]]|Ríša po latinsky=Bacteria| Oddelenie po slovensky='''sinice'''|Oddelenie po latinsky=Cyanobacteria| Farba3=pink| Binomické meno=Cyanobacteria| Klasifikátor1=| Dátum1=| Synonymá=cyanobaktérie, Cyanophyta, Cyanophyceae| Obrázok2=| Titulok2=| }} '''Sinice''' (iné slovenské názvy pozri nižšie; lat. ''Cyanophyta'', ''Cyanophycota'', ''Cyanophyceae'', ''Cyanobacteria'', ''Cyanobacteriota'', ''Cyanoprokaryo(n)ta'', ''Cyanochloronta'', ''Schizophyceae'', ''Phycochromaceae'', ''Phycochromophyceae'', ''Myxophyceae''<ref>Phycochromaceae. In: {{Citácia knihy | titul = Ottův slovník naučný : llustrovaná encyklopædie obecných vědomostí | odkaz na titul = Ottův slovník naučný | zväzok = 19 P{{--}}Pohoř | miesto = V Praze | vydavateľ = J. Otto | rok = 1902 | url = http://archive.org/stream/ottvslovnknauni37ottogoog#page/n741/mode/1up | počet strán = 1052 | strany = 691 }}</ref><ref>[https://species.wikimedia.org/wiki/Cyanobacteria]</ref><ref>Blaualgen. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.</ref>, ''Cyanoprokaryophyta''<ref>POULIN, M. A MULTIDISCIPLINARY, COMMUNITY -BASED STUDY OF THE ENVIRONMENTAL HEALTH OF THE RIDEAU RIVER: FINAL REPORT. January 2001 [https://docplayer.net/24307128-A-multidisciplinary-community-based-study-of-the-environmental-health-of-the-rideau-river-final-report-presented-to-the-ejlb-foundation.html] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180805114237/https://docplayer.net/24307128-A-multidisciplinary-community-based-study-of-the-environmental-health-of-the-rideau-river-final-report-presented-to-the-ejlb-foundation.html |date=2018-08-05 }}</ref>, ''Oxyphotobacteria'') sú jedna zo základných veľkých skupín [[baktérie|baktérií]]. Staršie sa sinice často zaraďovali do [[rastlina|rastlín]] a v rámci nich niekedy špecifickejšie medzi [[riasa (vodný organizmus)|riasy]]. Sinice sú [[prokaryoty|prokaryotické]] organizmy (to ich spája s baktériami), konkrétne [[Gramovo farbenie|gramnegatívne]] prokaryotické organizmy, a sú schopné produkovať [[kyslík]] prostredníctvom [[fotosyntéza|fotosyntézy]] (to ich spája s rastlinam). Na pomenovanie siníc sa vzťahuje kód rastlín aj kód prokaryotov. Je známych minimálne 200 rodov a niekoľko tisíc druhov. ==Názvy == Ďalšie slovenské názvy siníc sú: * '''cyanobaktérie'''<ref>Hindák, F., Hindáková, A. (1998): Sinice/cyanobaktérie a riasy. [Cyanophytes/Cyanobacteria and Algae.] In: MARHOLD, K. et al. Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska. Bratislava: Veda, 1998. ISBN 8022405264.</ref>, '''kyanobaktérie'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.ema.europa.eu/docs/sk_SK/document_library/Referrals_document/Pharmasin_33/WC500090085.pdf | vydavateľ = ema.europa.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-05 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180805142825/http://www.ema.europa.eu/docs/sk_SK/document_library/Referrals_document/Pharmasin_33/WC500090085.pdf | dátum archivácie = 2018-08-05 }}</ref>, '''modrozelené riasy'''<ref>Cyanobacteria. In: KADLEC, Oskár, ed. '' [[Encyklopédia medicíny]]''. Bratislava: Asklepios, 1993-2004. ISBN 80-7167-008-1</ref><ref name=A>http://www.csbmb.cz/bulletin/2014_1.pdf s.20</ref>, '''modrozelené baktérie'''<ref>baktérie. In: [[Encyclopaedia Beliana]] 1,S.550 (tabuľka)</ref><ref name=A/>, '''zelenomodré riasy'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 12. Organická chémia v živej prírode | url = http://www.chtf.stuba.sk/~szolcsanyi/education/files/Organicka%20chemia%20v%20zivej%20prirode.pdf | vydavateľ = chtf.stuba.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-05 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180805142809/http://www.chtf.stuba.sk/~szolcsanyi/education/files/Organicka%20chemia%20v%20zivej%20prirode.pdf | dátum archivácie = 2018-08-05 }}</ref>, '''sinozelené riasy'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Němec | meno = Bohumil | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = L'udovít Pastẏrilk | odkaz na autora2 = | titul = Vs̆eobecná botanika | vydanie = | vydavateľ = Vydavatel'stvo Slovenskej Akademie Vied | miesto = | rok = 1963 | počet strán = 861 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 215| jazyk = }}</ref><ref>ISAIN, V. N. Botanika. Bratislava: Slov. pôd. nakl. 1953. S. 200-202</ref>, '''siné riasy'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Němec | meno = Bohumil | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = Ľudovít Pastẏrilk | odkaz na autora2 = | titul = Všeobecná botanika | vydanie = | vydavateľ = Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1963 | počet strán = 861 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 56, 215| jazyk = }}</ref>, '''modré riasy'''<ref>KOČIOVÁ, M. Biosorpcia rádiostroncia lišajníkmi. In: Nova Biotechnologica. Revue fakulty prírodných vied. Trnava: UCM 2004, roč. 4, č. 1. [http://kbio.fpv.ucm.sk/web_kbt_aj/journal_nova_biotechnologica/revue_nova_biotechnologica_4_1/01_Kociova.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180805142824/http://kbio.fpv.ucm.sk/web_kbt_aj/journal_nova_biotechnologica/revue_nova_biotechnologica_4_1/01_Kociova.pdf |date=2018-08-05 }}</ref>, '''cyanofyty'''<ref>[https://books.google.sk/books?id=f2dWAAAAMAAJ&q=cyanofyty&dq=cyanofyty&hl=en&sa=X&ei=bsGWVdeQGYvpywON462IBw&redir_esc=y Geologické práce]</ref>, '''cyanofyta''', '''cyanoprokaryofyta''', '''cyanoprokaryonta'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://arl.uhk.cz/arl-hk/cs/detail-hk_us_auth-0020596-sinice/ |dátum prístupu=2015-07-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150705064619/http://arl.uhk.cz/arl-hk/cs/detail-hk_us_auth-0020596-sinice/ |dátum archivácie=2015-07-05 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.sjf.tuke.sk/kmae/TaIPvPP/2010/index.files/clanky%20PDF/POOR_FEDORCAKOVA_SEBO_1.pdf |dátum prístupu=2015-07-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150706012033/http://www.sjf.tuke.sk/kmae/TaIPvPP/2010/index.files/clanky%20PDF/POOR_FEDORCAKOVA_SEBO_1.pdf |dátum archivácie=2015-07-06 }}</ref> *vrátane [[prvozelené riasy|prvozelených rias/prochlorofytov]] aj: '''oxygénne fotosyntetizujúce baktérie''', '''oxygénne fototrofné baktérie''', '''cyanobaktérie a chloroplasty'''<ref>Pozri zdroje uvedené k systematike v článku [[baktérie]].</ref> Slovenský názov siníc pochádza zo slova siný, čiže [[modrá|modravý]]. ==Základná charakteristika == Telá siníc sú jednobunkové či vláknité, najčastejšie modrozeleno sfarbené a v mnohých ohľadoch typicky [[prokaryotická bunka|prokaryotické]]: obsahujú kruhovú molekulu [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]], bakteriány typ [[ribozóm]]ov a chýbajú u nich zložitejšie [[endomembránový systém|membránové štruktúry]], ako [[Golgiho aparát]], [[endoplazmatické retikulum]] či [[mitochondrie]]. [[Fotosyntetický pigment|Fotosyntetické farbivá]] sa nachádzajú v špeciálnych útvaroch – [[tylakoid]]och, ktoré sú uložené voľne v [[protoplast]]e a nie sú zabudované do [[chloroplast]]ov, ako je to pri [[eukaryoty|eukarytotických]] fotosyntetizujúcich rastlinách. Akcesorické pigmanty sú uložené v 30 – 40 nm veľkých diskovitých až guľovitých telieskach [[fykobilizóm]]och, ktoré sú prichytené na tylakoidoch.<ref name="SAENR">Záhorovská, E. a kol.: Systém a evolúcia nižších rastlín. UK, Bratislava, 232 s.</ref> K hlavným pigmentom účastniacich sa fotosyntézy patria [[chlorofyl]] a (niekedy tiež b, c, alebo d) a [[allofykocyanín]], [[fykocyanín]], [[fykoerytrín]] a ďalšie. Sinice sa [[rozmnožovanie|rozmnožujú]] [[nepohlavné rozmnožovanie|nepohlavne]], a to buď [[amitóza|bunkovým delením]] či [[fragmentácia|fragmentáciou]] vlákien. Vyskytujú sa veľmi často vo [[voda|vodnom]] prostredí, ale aj v [[pôda|pôde]] a neraz aj v [[extrémofil|extrémnych]] podmienkach, ako sú [[púšť|púšte]] či polárne oblasti. Veľmi často vstupujú do [[symbióza|symbiotických vzťahov]]. Okrem [[endosymbióza|endosymbioticky]] vzniknutých [[plastid]]ov je možné sa stretnúť s mnohými prípadmi, kedy sinice pomáhajú svojmu partnerovi fixovať [[dusík]] či [[uhlík]]. Najstaršie [[fosília|fosílie]] sú staré 3,5 miliardy rokov (obdobie – ''[[prekambrium]]''). Sú zodpovedné za vytvorenie [[kyslík]]atej atmosféry na [[Zem]]i, kde boli počas 1,5 miliardy rokov dominantnou životnou formou. Ak sa sinice delia podľa tradičného systému na 4 rady (pozri nižšie), je charakteristika týchto radov takáto: :- rad [[Chroococcales]] (vrátane prvozelených rias/prochlorofytov) sú jednoduché kokálne bunky, ktoré sa môžu združovať do kolónií. Nemajú akinety ani heterocyty, delia sa jednoduchým delením bunky. :- Rad [[Oscillatoriales]] zahŕňa jednoduché sinice s vláknitou (trichálnou) stielkou. Nemajú akinety ani heterocyty, môžu mať aerotopy. Rozmnožujú sa pomocou hormogónií. :- Rad [[Nostocales]] zahŕňa sinice s telom tvoreným trichálnou stielkou, ktorá je retiazkovitá alebo nepravo vetvená. Majú akinety, heterocyty a často aj aerotopy. :- Rad [[Stigonematales]] zahŕňa sinice s trichálnou stielkou, s pravým vetvením. Majú heterocyty, nemajú aerotopy, akinety, žijú v pomerne extrémnych podmienkach, napr. v horúcich prameňoch. == Systematika == ===Zaradenie v systéme === V súčasných fylogenetických systémoch sa sinice zaraďujú do baktérií. Presnejšie sa zaraďujú takto: :doména/ríša [[baktérie]] (Bacteria/Eubacteria) (zriedkavejšie alternatívy: ríša baktérie z nadríše či impéria [[prokaryoty]], alebo nadríša baktérie z domínia prokaryoty zo superodomínia bunkovce<ref>TIRJAKOVÁ et al. Systém eukaryotických jednobunkovcov a živočíchov [https://fns.uniba.sk/fileadmin/prif/biol/kzo/Profily/Tirjakova_Eva/System_Eucaryota_1vydanie.pdf], S. 2015</ref>) ::: taxón [[Terrabacteria]] :::: taxón (nadkmeň) [[Oxybacteria]]/ [[skupina Cyanobacteria-Margulisbacteria]]/ [[skupina Cyanobacteria-Melainabacteria]]/ zriedkavo: sinice (Cyanobacteria) v širšom zmysle ::::: kmeň sinice (Cyanobacteria). Kmeň sinice (t.j. predmet tohto článku) v niektorých systémoch pozostáva z jedinej triedy sinice (Cyanobacteria/Cyanobacteriia/Cyanophycae), v iných sa delí na viacero tried, z ktorých len jedna sa volá trieda sinice, a ojedinele v systémoch trieda sinice (na rozdiel od kmeňa sinice) vôbec neexistuje a je nahradená inými triedami (o triede porovnaj aj nižšie kapitolu Vnútorná systematika). <ref name=GTDB/><ref name=NCBI>NCBI Taxonomy [https://www.ncbi.nlm.nih.gov/Taxonomy/Browser/wwwtax.cgi]</ref><ref>COLEMAN, G. A. et al. A rooted phylogeny resolves early bacterial evolution, preprint 2020 [https://www.researchgate.net/publication/342986101_A_rooted_phylogeny_resolves_early_bacterial_evolution]</ref><ref name=Cavalier-Smith/><ref>WOESE, C. et al. Towards a natural system of organisms: Proposal for the domains Archaea, Bacteria, and Eucarya. In: Proc. Nati. Acad. Sci. USAVol. 87, pp. 4576-4579, June 1990 [http://materiais.dbio.uevora.pt/Micro/Woese.pdf]</ref><ref name=Šipunov>Systema Naturae - Alexey B. Shipunov v. 6.24 (May 17, 2021) [http://ashipunov.info/shipunov/os/current/synat.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220121203612/http://ashipunov.info/shipunov/os/current/synat.pdf |date=2022-01-21 }} (Poznámka: Prvá trieda siníc je tu nesprávne pomenovaná názvom Melainabacteria. Melainabacteria je v skutočnosti starší názov druhej triedy uvedenej pod ňou, teda triedy Vampirovibrionia)</ref><ref name=AB/><ref name=kap/> Pokiaľ ide o staršie štandardné príručky bakteriologického systému: <ref>Podrobnosti a zdroje pozri v článku [[baktérie]].</ref> *v 9. vydaní Bergey's Manual of Determinative Bacteriology (1994) sa sinice zaraďovali takto: *: [[baktérie]]/[[prokaryoty]] *:: kategória [[gramnegatívne eubaktérie s bunkovými stenami]] (starší názov Gracilicutes) *::: skupina oxygénne fototrofné baktérie [t.j. sinice]; *v 1. vydaní Bergey's Manual of Systematic Bacteriology (1984-1989) sa sinice zaraďovali takto: *: ríša [[prokaryoty]] *:: oddelenie [[Gracilicutes]] (t.j. [[gramnegatívne baktérie]] okrem mykoplaziem a archebaktérí) *::: trieda Oxyphotobacteria *:::: jediná sekcia oxygénne fotosyntetizujúce baktérie [t.j. sinice]; *v 8. vydaní Bergey's Manual of Determinative Bacteriology (1974) sa sinice zaraďovali: ** buď takto: **:ríša prokaryoty **:: oddelenie sinice (Cyanobacteria) (t.j. sesterské oddelenie baktérií) **alebo takto: **:ríša prokaryoty **:: oddelenie fototrofné prokaryoty (Photobacteria) **::: trieda modrozelené fotobaktérie [t.j. sinice]. Staršie sa sinice v literatúre zaraďovali niektorým z týchto spôsobov:<ref>ČERVENKA, M. et al. Z našej prírody - rastliny ... Bratislava: Príroda, 1984, S. 15, 16</ref><ref>návrh rastlinného systému od Československej botanickej spoločnosti zo 16. apríla 1962</ref><ref>rastlina. In: Encyklopédia Zeme. Bratislava: Obzor, 1983</ref><ref>heslá Protista, protophyta, taxonómia. In: Malá encyklopédia biológie. 1975</ref><ref>rostliny. In: [[Malá československá encyklopedie]] V. 1987, S. 371</ref><ref>Bergey's Manual of Systematic Bacteriology, 1st ed., 1984-1989</ref><ref>Breed, R.S., Murray, E.G.D. and Smith, N.R. (eds). Bergey's Manual of Determinative Bacteriology, 7th ed., 1957</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Boleček | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Biológia : pomôcka pre maturantov a uchádzačov o štúdium na vysokých školách | vydanie = 1 | vydavateľ = Enigma | miesto = Nitra | rok = 2010 | počet strán = 406 | url = | isbn = 978-80-89132-95-9 | kapitola = | strany = 81-83| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Lenochová | meno = Mária | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Nečas | meno2 = Oldřich | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Dvořák | meno3 = František | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Vilček | meno4 = František | autor4 = | odkaz na autora4 = | priezvisko5 = Boháč | meno5 = Ivan | autor5 = | odkaz na autora5 = | titul = Biológia pre 1. ročník gymnázií | vydanie = 3 | vydavateľ = Slovenské pedagogické nakladateľstvo | miesto = Bratislava | rok = 1994 | počet strán = 211 | url = | isbn = 80-08-02318-X | kapitola = | strany = 62-70| jazyk = }}</ref><ref name=Cavalier-Smith/> * Boli zaradené do taxónu [[prokaryoty]] <small>(porov. napr. aj vyššie spomínané vydania Bergey's Manual)</small>. Prokaryoty tvorili buď samostatnú ríšu (resp. nadríšu, resp. impérium) živých organizmov alebo staršie tvorili veľkú podskupinu (nižších) rastlín. Do prokaryotov celkovo patria sinice, baktérie, archebaktérie, prípadne aj praorganizmy (Eobionta, Subcellulata) a staršie aj [[vírus]]y. Niektorí autori (napr. Cavalier-Smith) dodnes zaraďujú ríšu baktérie (vrátane siníc) do nadríše prokaryoty. * Boli zaradené do ríše [[prvobunkové organizmy]] (Protocellulata), ktorá sa prípadne navyše spolu s praorganizmami zaraďovala do nadradenej skupiny prokaryoty. Do prvobunkových organizmov celkovo patria sinice, baktérie a archebaktérie. * Boli zaradené ako jeden zo základných taxónov (typicky oddelenie) [[rastliny|rastlín]] (presnejšie [[nižšie rastliny|nižších rastlín]]), a to niekedy (t.j. nie vždy) konkrétnejšie v rámci rastlín ako jedna zo skupín [[riasa (vodný organizmus)|rias]] alebo ako jedna zo skupín prokaryotov (pokiaľ sa prokaryoty vôbec zaraďovali do rastlín - porov. prvú odrážku vyššie) alebo ako jedna zo skupín protofytov (pokiaľ sa protofyty vôbec zaraďovali do rastlín - porov. nasledujúcu odrážku). * Boli zaradené do taxónu (spravidla oddelenia) [[protofyty]] (Protophyta). Protofyty patrili buď do rastlín alebo do protistov. Do protofytov celkovo patria sinice, baktérie, archebaktérie, vírusy a staršie aj časť rias a húb. * Boli zaradené do ríše [[protisty]] (Protista). Do protistov celkovo patria sinice, baktérie, archebaktérie, vírusy, prvoky, najjednoduchšie riasy a huby a prípadne aj ostatné riasy a huby a prípadne aj praorganizmy; existujú ale aj iné definície protistov. Príklady variantov zaradenia siníc sú uvedené v článkoch [[Systém živých organizmov]], [[baktéria]], [[rastlina]] a [[Protista]]. ===Rozsah taxónu === Do siníc dnes patria ako integrálna súčasť aj [[prvozelené riasy]]/[[prochlorofyty]] (Prochlorophyta), ktoré sa staršie (presnejšie na konci 20. storočia) niekedy zaraďovali ako sesterský taxón siníc. To, čo dnes voláme sinice, sa teda na konci 20. storočia volalo sinice a prvozelené riasy. Zhruba od roku 2014 sa názov sinice (Cyanobacteria) používa troma rôznymi spôsobmi:<ref name=GTDB/><ref name=NCBI/><ref name=Šipunov/><ref name=Cavalier-Smith/><ref>R.M. Soo, J. Hemp, P. Hugenholtz, The evolution of photosynthesis and aerobic respiration in the cyanobacteria, Free Radical Biology and Medicine (2019) [https://espace.library.uq.edu.au/view/UQ:87a47c0/UQ87a47c0_OA.pdf?dsi_version=058b6f433400770e270534d4f4eea991]{{Nedostupný zdroj|date=január 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>Thomas Oliver, Patricia Sánchez-Baracaldo, Anthony W. Larkum, A. William Rutherford, Tanai Cardona, Time-resolved comparative molecular evolution of oxygenic photosynthesis, Biochimica et Biophysica Acta (BBA) - Bioenergetics, Volume 1862, Issue 6, 2021, 148400, ISSN 0005-2728, https://doi.org/10.1016/j.bbabio.2021.148400. (https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0005272821000335)</ref><ref>Matheus Carnevali, P.B., Schulz, F., Castelle, C.J. et al. Hydrogen-based metabolism as an ancestral trait in lineages sibling to the Cyanobacteria. Nat Commun 10, 463 (2019). [https://www.nature.com/articles/s41467-018-08246-y]</ref><ref>Anantharaman, K., Brown, C., Hug, L. et al. Thousands of microbial genomes shed light on interconnected biogeochemical processes in an aquifer system. Nat Commun 7, 13219 (2016).[https://www.nature.com/articles/ncomms13219]</ref><ref>Soo, R. M., Hemp, J., Parks, D. H., Fischer, W. W., & Hugenholtz, P. (2017). On the origins of oxygenic photosynthesis and aerobic respiration in Cyanobacteria. Science, 355(6332), 1436–1440. doi:10.1126/science.aal3794 </ref><ref>SOO, R. M. et al. An Expanded Genomic Representation of the Phylum Cyanobacteria. Genome Biol. Evol. 6(5):1031—1045. 2014 [https://pdfs.semanticscholar.org/24d0/d6ee8a3b0c5245afda90653433af43a60c37.pdf]</ref><ref>Di Rienzi SC, Sharon I, Wrighton KC, et al. The human gut and groundwater harbor non-photosynthetic bacteria belonging to a new candidate phylum sibling to Cyanobacteria. Elife. 2013;2:e01102. Published 2013 Oct 1. doi:10.7554/eLife.01102</ref> *a) V užšom význame sa používa na označenie toho, čo sa tradične (v 20. storočí) označovalo ako sinice (vrátane prvozelených rias). V tomto význame sa niekedy používa aj synonymné označenie Oxyphotobacteria. *b) V širšom význame sa do siníc zahŕňajú aj ich sesterské taxóny [[Vampirovibronia]] (staršie názvy: [[Melainabacteria]] [v užšom zmysle] alebo [[RBX1]], pozri aj poznámku nižšie) a [[Sericytochromatia]] (iný názov: [[Blackallbakteria]]). *c) V najširšom (ale zriedkavom) význame sa do siníc zahŕňajú aj sesterské taxóny taxónov z tu uvedeného bodu b), t.j. najmä taxóny [[Margulisbacteria]] a [[Saganbacteria]]. V takom prípade je teda pojem sinice zhodný s taxónom [[Oxybacteria]] (synonymá: [[skupina Cyanobacteria-Margulisbacteria]]/ [[skupina Cyanobacteria-Melainabacteria]]) - porovnaj aj vyššie uvedenú kapitolu Zaradenie v systéme. Poznámka: Cavalier-Smith 2020 označuje názvom Melainabacteria [v širšom zmysle] všetky sesterské taxóny siníc tu spomenuté v bodoch b) a c); tieto Melainabacteria chápe ako sesterský taxón siníc. ===Vnútorná systematika === V tejto kapitole sú uvedené len recentné taxóny. <u>Podľa GTDB (verzia z roku 2021) (rady sú zoradené podľa abecedy)</u><ref name=GTDB>GTDB verzia z roku 2021 [https://gtdb.ecogenomic.org/]</ref>:<br> kmeň sinice (Cyanobacteria): *trieda [[Sericytochromatia]] - pozri aj vyššie uvedenú kapitolu Rozsah taxónu **rad [[JACMPN01]] **rad [[S15B-MN24]] **rad [[UBA7694]] *trieda [[Vampirovibrionia]] - pozri aj vyššie uvedenú kapitolu Rozsah taxónu **rad [[Caenarcaniphilales]] **rad [[Gastranaerophilales]] **rad [[Obscuribacterales]] **rad [[Vampirovibrionales]] **rad [[2-02-FULL-35-15]] *trieda sinice (Cyanobacteriia) **rad [[Cyanobacteriales]] - vrátane toho, čo sú v iných systémoch rady [[Oscillatoriales]], [[Spirulinales]], [[Pleurocapsales]], [[Chroococcales]], [[Chroococcidiopsidales]] a [[Nostocales]] (vrátane Stigonematales) **rad [[Elainellales]] **rad [[Gloeobacterales]] **rad [[Gloemargaritales]] **rad [[Leptolyngbyales]] **rad [[Neosynechococcales]] **rad [[Neosynechococcales A]] **rad [[Phormidesmiales]] **rad [[Pseudanabaenales]] **rad [[Synechococcales]] **rad [[Thermosynechococcales]] **rad [[CACIAM-69d]] **rad [[CAIUCS01]] **rad [[PCC-6307]] **rad [[PCC-7336]] **rad [[PCC-7407]] **rad [[PCC-9006]] <u>Podľa Hauer-Komárek (cca. 2020, prvá verzia 2014)</u> <ref>HAUER, T. & KOMÁREK, J. (2021): CyanoDB 2.0 - On-line database of cyanobacterial genera. - World-wide electronic publication, Univ. of South Bohemia & Inst. of Botany AS CR, http://www.cyanodb.cz {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160816041352/http://www.cyanodb.cz/ |date=2016-08-16 }}.</ref><ref>Komárek, J., Kaštovský, J., Mareš, J. & Johansen, J.R. 2014. Taxonomic classification of cyanoprokaryotes (cyanobacterial genera) 2014, using a polyphasic approach. ''Preslia'' 86: 295–335, [https://www.researchgate.net/publication/269094990_Taxonomic_classification_of_cyanoprokaryotes_cyanobacterial_genera_2014_using_a_polyphasic_approach]</ref><ref>[http://www.cyanodb.cz/] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160816041352/http://www.cyanodb.cz/ |date=2016-08-16 }} (prístup 8. 9. 2021)</ref>:<br> kmeň sinice (Cyanobacteria): *trieda sinice (Cyanobacteria): **rad [[Gloeobacterales]] **rad [[Thermostichales]] (opísaný v roku 2020) **rad [[Pseudanabaenales]] **rad [[Synechococcales]] **rad [[Oscillatoriales]] **rad [[Spirulinales]] **rad [[Pleurocapsales]] **rad [[Chroococcales]] **rad [[Chroococcidiopsidales]] **rad [[Nostocales]]- vrátane [[Stigonematales]] Poradie radov je podľa <ref name=KK/>. <u>Podľa AlgaeBase (prístup 2021)</u> <ref name=AB>AlgaeBase [https://www.algaebase.org/browse/taxonomy/?id=4351]</ref>:<br> kmeň sinice (Cyanobacteria): *trieda sinice (Cyanophyta): **viacero taxónov incertae sedis **podtrieda [[Gleobacterophycidae]]: ***rad [[Gloeobacterales]] ***rad [[Gloeomargaritales]] **rad [[Thermostichales]] - opísaný v roku 2020 <ref name=KK>Komárek et al.: Taxonomy of Synechococcus–like cyanobacteria 2020 [https://fottea.czechphycology.cz/getrevsrc.php?identification=public&mag=fot&raid=322&type=fin&ver=2]</ref> **podtrieda [[Synchococcophycidae]]: ***rad [[Synechococcales]] - vrátane [[Pseudanabaenales]] **podtrieda [[Oscillatoriophycidae]]: ***rad [[Oscillatoriales]] ***rad [[Spirulinales]]- staršie istý čas súčasť radu Chroococcales<ref name=Hof1/> ***rad [[Pleurocapsales]]- staršie istý čas súčasť radu Chroococcales<ref name=Hof1/> ***rad [[Chroococcales]] ***rad [[Chroococcidiopsidales]]- staršie istý čas súčasť radu Chroococcales<ref name=Hof1/> **podtrieda [[Nostophycidae]] ***rad [[Nostocales]] - vrátane [[Stigonematales]] Podobný systém uvádza Hoffmann-Komárek-Kaštovský 2005a <ref name=Hof1>Hoffmann, L., Komárek, J. and Kaštovský, J. (2005) System of Cyanoprokaryotes (Cyanobacteria)—State 2004. Algological Studies, 117, 95-115. [https://www.academia.edu/11633638/System_of_cyanoprokaryotes_cyanobacteria_state_in_2004]</ref> a Hoffmann-Komárek-Kaštovský 2005b (in: Komárek-Anagdostidis: Süßwasserflora von Mitteleuropa 2005)<ref>Hoffmann-Komárek-Kaštovský. In: Komárek-Anagdostidis: Süßwasserflora von Mitteleuropa 2005 [https://www.researchgate.net/publication/235606828_Proposal_of_cyanobacterial_system-2004]</ref>. <u>Podľa Cavalier-Smith 2020 a 2002</u>:<br> V roku 2020 uvádza autor takýto systém:<ref name=Cavalier-Smith>Cavalier-Smith, T., Chao, E.EY. Multidomain ribosomal protein trees and the planctobacterial origin of neomura (eukaryotes, archaebacteria). Protoplasma 257, 621–753 (2020). https://doi.org/10.1007/s00709-019-01442-7</ref><br> kmeň sinice (Cyanobacteria): *podkmeň [[Gloeobacteria]] **trieda [[Gloeobacteria]] *podkmeň [[Phycobacteria]] **trieda [[Chroobacteria]] - t.j. to, čo sú v iných systémoch rady [[Pseudanabaenales]], [[Synechococcales]],[[Oscillatoriales]], [[Spirulinales]], [[Pleurocapsales]], [[Chroococcales]] a [[Chroococcidiopsidales]] **trieda [[Hormogoneae]] - t.j. to, čo je v iných systémoch rad [[Nostocalas]] (vrátane [[Stigonematales]]) Vo svojej staršej práci z roku 2002 tento autor uvádza rovnaký systém (s tým rozdielom, že namiesto názvu (pod)kmeň používa názov (pod)oddelenie) a uvádza aj rady: do triedy Gloebacteria patrí rad [[Gloeobacterales]], do triedy Chroobacteria patria rady [[Chroococcales]], [[Pleurocapsales]] a [[Oscillatoriales]], a do triedy Hormogoneae patria rady [[Nostocales]] a [[Stigonemales]].<ref>CAVALIER-SMITH, T. The neomuran origin of archaebacteria, the negibacterial root of the universal tree and bacterial megaclassification. In: International Journal of Systematic and Evolutionary Microbiology Volume 52, Issue 1 [https://www.microbiologyresearch.org/content/journal/ijsem/10.1099/00207713-52-1-7]</ref> <u>Podľa Ruggiero et al. 2015</u><ref>Ruggiero, M.A., Gordon, D.P., Orrell, T.M., Bailly, N., Bourgoin, T., Brusca, R.C., Cavalier-Smith, T., Guiry, M.D. & Kirk, P.M. 2015b. Correction: A Higher Level Classification of All Living Organisms. PLoS ONE 10 (6), 11 Jun 2015: 1-54 [https://journals.plos.org/plosone/article?id=10.1371/journal.pone.0130114]</ref>:<br> kmeň sinice (Cyanobacteria): *trieda [[Gloeobacteria]] **rad [[Gloeobacterales]] *trieda sinice (Cyanophyceae) **rad [[Pseudanabaenales]] **rad [[Synechococcales]] **rad [[Oscillatoriales]] **rad [[Chroococcales]] **rad [[Nostocales]] <u>Podľa 2. vydania Bergey's Manual of Systematic Bacteriology Vol. 1 (2001)</u><ref>http://tolweb.org/Cyanobacteria/2290</ref>:<br> kmeň sinice (Cyanobacteria): *trieda sinice (Cyanobacteria): **subsekcia I **subsekcia II **subsekcia III **subsekcia IV **subsekcia V <u>Systematika siníc v 90. rokoch 20. storočia a na začiatku 21. storočia</u><ref>Hoek, C. van den, Mann, D.G. and Jahns, H.M. (1995). Algae An Introduction to Phycology. Cambridge University Press, Cambridge. ISBN 0-521-30419-9.</ref><ref name=kap>4. kapitola: Cyanobaktérie a riasy [https://uniba.sk/fileadmin/prif/envi/kpe/biodiv_mikrohub_niz_rast/04_kap_4.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210908225428/https://uniba.sk/fileadmin/prif/envi/kpe/biodiv_mikrohub_niz_rast/04_kap_4.pdf |date=2021-09-08 }}</ref>:<br> kmeň/oddelenie sinice (Cyanobacteria/Cyanophyta): *trieda sinice (Cyanobacteria/Cyanophyceae): ** rad [[Chroococcales]] - vrátane prvozelených rias/prochlorofytov ** rad [[Pleurocapsales]] - niekedy zaraďovaný ako súčasť radu Chroococcales ** rad [[Oscillatoriales]] ** rad [[Nostocales]] ** rad [[Stigonematales]] Charakteristiku týchto radov pozri v tomto článku vyššie. <u>Podľa 1. vydania Bergey's Manual of Systematic Bacteriology (1984-1989)</u><ref>Pozri zdroje uvedené v článku [[baktérie]]</ref>:<br> sekcia oxygénne fotosyntetizujúce baktérie: * skupina cyanobaktérie: ** rad [[Chroococcales]] - vrátane toho, čo sa dnes označuje ako rady [[Gloeobacterales]], [[Gloeomargaritales]] a [[Synechococcales]] ** rad [[Pleurocapsales]] - vrátane toho, čo sa dnes označuje ako rad [[Chroococcidiopsidales]] ** rad [[Oscillatoriales]] - vrátane toho, čo sa dnes označuje ako rady [[Pseudanabaenales]] a [[Spirulinales]] ** rad [[Nostocales]] ** rad [[Stigonematales]] * skupina a rad [[prvozelené riasy]]/[[prochlorofyty]] (Prochlorales) <u>Jednoduché tradičné delenie (podľa tvaru stielky)</u><ref>Sinice a prvozelené riasy - fotosyntetizujúce baktérie. In: Biopedia [https://biopedia.sk/virusy-a-bakterie/sinice-a-prvozelene-riasy-fotosyntetizujuce-bakterie]</ref><ref name=Hof1/>:<br> (oddelenie) sinice: *rad [[Chlorococcales]] v staršom zmysle (po slovensky [[kokálne sinice]]) - sem patria akékoľvek jednobunkové alebo kolóniové sinice *rad [[Oscillatoriales]] v staršom zmysle (po slovensky [[vláknité sinice]]) - sem patria akékoľvek sinie tvoriace vlákna Tieto rady (Chlorococcales a Oscillatoriales) nie sú zhodné so súčasnými radmi rovnakého mena, pretože súčasné rady sú definované na základe iných kritérií než tvar stielky. Prvozelené riasy/prochlorofyty tvoria v tomto systéme sesterský taxón siníc. == Stavba tela == === Tvar tela === Sinice sú prokaryotické [[stielka]]té organizmy. Ich veľkosť sa pohybuje od niekoľkých desatín mikrometra po niekoľko mikrometrov. Ich telo tvorí jednobunková stielka, z ktorej sa vyčleňujú dva základné typy: kokálna a vláknitá (trichálna). Kokálna stielka má guľovitý, vajcovitý alebo tyčinkovitý tvar, prípadne tvar guľového výseku. Tieto bunky sa môžu združovať do rôzne veľkých kolónií. Bunky sú jednojadrové alebo mnohojadrové, s pevnou [[bunková stena|bunkovou stenou]]. Nemajú nijaké [[bičík]]y umožňujúce pohyb, preto sa vo [[voda|vode]] môžu pohybovať len pasívne. Vláknitú stielku tvoria jednojadrové sinice pospájané do vlákien, ktoré môžu ale nemusia byť rozkonárené. Vo vlákne môu byť sinice usporiadané vo viacerých radoch. Vlákna sa môžu aktívne pohybovať po [[sliz]]e, ktorý produkujú, alebo rotáciou vlákien. Vo vláknach sa nachádzajú špecializované bunky ''heterocyty'' schopné viazať atmosférický [[dusík]]. === Vnútorná stavba === Sinice ako prokaryotické organizmy nemajú väčšinu [[bunková organela|organel]] typických pre [[eukarya|eukaryotické organizmy]] ([[mitochondria|mitochondrie]], [[chloroplast]]y...). Nemajú ani pravé [[bunkové jadro|jadro]], ich [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]] je spolu s [[ribozóm]]ami uložená v centrálnej časti bunky, v tzv. nukleoplazme. Ribozómy siníc sú menšie a ľahšie ako ribozómy prokaryotov. Nukleoplazmu obklopuje chromatoplazma, v ktorej sa nachádzajú tylakoidy. Na nich sú uložené [[fykobilizóm]]y, ktoré obsahujú [[fotosyntetické farbivo|fotosyntetické farbivá]]. Chlorofyl teda nie je uložený v chloroplastoch, ako u eukaryotických organizmov. V bunkách sa tiež nachádzajú plynové mechúriky, ktoré sa združujú do plynových [[vakuola|vakuol]] – ''aerotopov''. Vnútro bunky je chránené prakticky štyrmi samostatnými obalmi: [[cytoplazmatická membrána|cytoplazmatickou membránou]], bunkovou stenou, kapsulou a slizom. Bunková stena je tvorená [[peptidoglyká]]nom, ktorého vrstva je oveľa hrubšia ako u baktérií. Obaľuje ich slizová vrstva ''[[glykokalyx]]'', pod ktorou je stavebná zložka z mureínu. === Fotosyntetické farbivá === U všetkých siníc je prítomný zelený [[chlorofyl]] a a najčastejšie c. Môžu však obsahovať aj chlorofyly b a d. Chlorofyl b sa našiel u [[prochlorofyt]]ov (''[[Prochloron]]'', ''[[Prochlorococcus]]'', ''[[Prochlorothrix]]''), chlorofyl c u niektorých zástupcov rodu Prochlorococcus a chlorofyl d sa zdá byť hlavným fotosyntetickým pigmentom u sinice ''[[Acaryochloris marina]]''. Okrem chlorofylov obsahujú aj farbivá zo skupiny [[fykobilín]]ov: červený fykoerytrín, modrý fykocyanín a alkofykocyanín. Obsahujú tiež [[karotenoid]]y (žlté, oranžové až červené farbivá). === Zásobné látky === Sinice obsahujú niekoľko typov zásobných látok: * sinicový škrob = [[alfa-1,4-polyglukán]] * [[cyanofycín]]ové zrnká * [[volutín]] == Rozmnožovanie == [[Súbor:Anabaenaflosaquae EPA.jpg|thumb|Vláknitá sinica ''[[Anabaena flosaquae]]'']] Sinice sa rozmnožujú väčšinou [[nepohlavné rozmnožovanie|nepohlavne]], pohlavný proces bol pozorovaný len experimentálne. Nepohlavne sa môžu rozmnožovať buď delením, alebo tvorbou ''beocytov'' – drobných guľatých útvarov. U vláknitých siníc sa oddeľujú časti vlákien, z ktorých dorastá nové vlákno. V nepriaznivých podmienkach tvoria hrubostenné útvary ''artrocyty'' (''akinety''), ktoré slúžia na prečkanie týchto podmienok. == Ekológia == Sinice žijú v sladkých, morských aj brakických vodách. Nachádzajú sa tiež na stanovištiach s vysokou vzdušnou vlhkosťou, v [[pôda|pôde]] (terestrické druhy; významná časť pôdnej [[biocenózy|biocenóza]]) a vo vlhkom dreve. <br />Osídľujú aj extrémne stanovištia – ako jediné fototrofné organizmy sú schopné žiť v prostredí teplejšom, ako je 45 °C. Osídľujú horúce [[termálny prameň|termálne pramene]], kde tvoria nápadné svetlozelené, tmavozelené, niekedy modrasté až ružovkasté povlaky. Niektoré druhy znesú teplotu vody až 73 °C. Naopak iné sinice dokážu osídliť povrchové vrstvy [[sneh]]u a [[ľad]]u. Zriedkavo, pri hromadnom rozvoji, dokážu sfarbiť sneh na modro (tzv. modrý sneh). <br />V stojacich a mierne tečúcich vodách tvoria sinice dôležitú zložku [[fytoplanktón]]u a [[fytobentos]]u. Sinice sú významnými primárnymi producentami a je od nich závislých množstvo ďalších organizmov. Planktónové druhy pri masovom premnožení tvoria [[vodný kvet]], voľným okom viditeľný v podobe drobných zrnkovitých zhlukov (''[[Microcystis]], [[Gomphosphaeria]], [[Anabea]]''), krátkych ihlicovitých kolónií (''[[Aphanizomenon]]'') alebo vláken (''[[Oscillatoria]]''). "Vodný kvet" sa tvorí ako dôsledok zvýšenia obsahu organických a anorganických látok vo vode, najmä [[Fosforečnan|fosfátov]]. <br />V planktóne tropických morí zapríčiňujú "vodný kvet" druhy rodu ''[[Trichodesmium]]''. Tie tvoria červenkasté zväzky vláken, v dôsledku čoho je aj voda červená (odtiaľto dostalo [[Červené more]] svoj názov). <br />Na dne a [[litorál]]ovej časti hlavne znečistených vodných tokov, nádrží, ale aj periodických vôd a kaluží, sa zase darí [[bentos]]ovým vláknitým siniciam. Tvoria nápadné modrozelené až hnedočierne súvislé povlaky. Pri tvorbe kyslíka a iných plynov sa odtŕhajú od substrátu a plávajú na hladine v podove slizovitých chumáčov. <br />V čistých vodách zase obrastajú kamene a iný ponorený podklad (epilitické druhy). Niektoré druhy sú endolitické, to znamená, že prerastajú až pod povrch kameňov a skál, ktoré sú ponorené, alebo len príležitostne zmáčané. <br />Sinice môžu žiť v [[symbióza|symbióze]] s inými rastlinami alebo s vodnými [[živočích]]mi (napríklad [[prvoky|prvokmi]], [[hubky|hubkami]], [[ježovka]]mi, [[mäkkýšše|mäkkýšmi]]). Azda najznámejšia je symbióza s hýfami [[huby|húb]], s ktorými nielen sinice, ale aj niektoré [[Riasa (vodný organizmus)|riasy]] vytvárajú [[lišajník]]y.<ref name="SAENR"/> Niektoré produkujú [[toxín]]y. {| class="wikitable" |+ '''Nálezy fosílií siníc a rias v geologických dobách''' <ref name="SAENR" /> |- bgcolor=gray !geologická doba!! epocha!! milión rokov!! prvé nálezy [[fosília|fosílií]] |- | rowspan=2 | [[štvrtohory]] || súčasná || || |- | [[pleistocén]] || 1,8 || |- | rowspan=4 | [[treťohory]] || [[pliocén]] || 5,5 || |- | [[miocén]] || 25,0 || ''[[Phaeophyceae]]'' |- | [[eocén]] || 53,5 || |- | [[paleocén]] || 65,0 || |- | rowspan=1 | [[krieda]] || || 135,0 || ''[[Chrysophyceae]]'' |- | rowspan=1 | [[jura]] || || 191 – 205 || ''[[Bacillariophyceae]]'' |- | rowspan=1 | [[trias]] || || 235 – 245 || |- | rowspan=1 | [[perm]] || || 275 – 290 || |- | rowspan=1 | [[karbón]] || || 405 – 430 || |- | rowspan=1 | [[silúr]] || || 435 – 460 || ''[[Dinophyceae]]'', ''[[Charophyceae]]'', ''[[Rodophyceae]]'' |- | rowspan=1 | [[ordovik]] || || 500 – 530 || ''[[Chlorophyceae]]'' |- | rowspan=1 | [[kambrium]] || || 570 – 610 || |- | rowspan=1 | [[prekambrium]] || || 3700 || ''[[Cyanophyceae]]'' |} == Vznik a vývoj == Sinice sa pravdepodobne vyvinuli z anaeróbnych fotosyntetizujúcich baktérií, ako sú dnešné [[purpurové baktérie]] či [[chlorobaktérie]] (''Chloroflexi''). [[Súbor:StromatolitheAustralie6.jpeg|thumb|right|[[Stromatolit]]y, ako napríklad tento, predstavujú dôkaz o existencii siníc v dávnej minulosti]] Najstaršie známe dôkazy o existencii siníc na [[Zem]]i v podobe [[fosília|fosílií]] sú staré 3,5 miliardy rokov a pochádzajú predovšetkým z formácie [[Apex Chert]] v [[Austrália (štát)|Austrálii]]. Tieto [[Prekambrium|prekambrijské]] nálezy tzv. [[stromatolit]]ov možno predstavujú vôbec najstaršie nálezy bunkových organizmov. Niektoré štúdie však tvrdia, že tieto nálezy sú abiotického pôvodu a predstavujú len zložité štruktúry, ktoré vznikli devitrifikáciou [[hornina|horniny]] na báze [[uhlík]]u. Lepšie zachované fosílne nálezy siníc pochádzajú z obdobia medzi 2 – 0,9 miliardami rokov. Vzhľadom sú identické s dnešnými sinicami a pokiaľ je nejaká fosília zaradená do určitého súčasného rodu, pred daný rodový názov sa často dáva predpona „paleo“. Udává sa, že tieto sinice patria do radov ''[[Chroococcales]]'' a ''[[Oscillatoriales]]'' (pozri systematiku nižšie). Až do začiatku [[kambrium|kambria]] (pred cca. 600 miliónmi rokov) boli sinice dominantnými organizmami na Zemi, a tento dlhý úsek geologickej histórie Zeme sa preto označuje ako „vek siníc“. V tomto období sa tiež vďaka siniciam postupne zvyšoval obsah kyslíka v [[atmosféra Zeme|atmosfére]]. Napriek dlhej evolučnej histórii siníc sa zdá, že sa vzhľad ich buniek takmer nezmenil, hoci ku genetickým zmenám dochádza. Táto teória môže byť označená ako [[stagnujúca evolúcia]]. [[Plastid]]y, organely mnohých [[eukaryota|eukaryotick]]ých organizmov (predovšetkým [[riasy|rias]] a [[rastliny|rastlín]]), v mnohých ohľadoch pripomínajú sinice. Podľa tzv. [[endosymbiotická teória|endosymbiotickej teórie]], ktorá je podporená rôznymi štrukturálnymi a genetickými podobnosťami, sa plastidy vyvinuli zo sinic pohltených eukaryotickými bunkami. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|wikispecies=Cyanobacteria|commonscat=Cyanobacteria}} == Externé odkazy == * [http://www.sinice.sk/?q=node/10 Informácie o siniciach - galéria a rodové rozdelenie (v slovenčine)] * [http://www.sinice.cz/index.php?pg=aktivity--popularizacni-cinnost Centrum pro cyanobakterie a jejich toxiny (CCT) - informácie o siniciach a ich toxínoch (v češtine)] * [http://www.sinicearasy.cz/pro-vsechny#sinice Oddělení sinice – Cyanobacteria - základné informácie o cyanobaktériách (v češtine)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090228050749/http://www.sinicearasy.cz/pro-vsechny#sinice |date=2009-02-28 }} * [http://galerie.sinicearasy.cz/v/Cyanobacteria/ Galéria druhov podľa jednotlivých rodov] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080325220300/http://galerie.sinicearasy.cz/v/Cyanobacteria/ |date=2008-03-25 }} * [http://www.uvzsr.sk/docs/info/kupaliska/cyanobakterie.pdf Monitorovanie výskytu cyanobaktérií (siníc) na prírodnom kúpalisku]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://sbs.sav.sk/SBS1/bulletins/docs/bulletin27/23_Hindak.pdf Hindák F. & Hindíková A.: Diverzita cyanobaktérií a rias štrkoviskového jazera Štrkovec] == Zdroj == {{Preklad|cs |Sinice}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Sinice| ]] [[Kategória:Autotrofné organizmy]] 5769vlenbia5ufwefwia2jrw1anznl1 0 44650 8371000 8370559 2026-09-19T15:53:52Z Bench182 305642 oprava zastaraných informácií z predch. gen. MacBookov 8371000 wikitext text/x-wiki {{Aktualizovať|Obsahuje informácie len pre MacBook Pro Early 2006 (1. generácia)}} {{na revíziu}} [[Súbor:MacBook Pro 16 (M1 Pro, 2021) - Wikipedia.jpg|thumb|right|MacBook Pro (16-inch, 2021)]] '''MacBook Pro''' je rad profesionálnych [[Laptop|notebookov]] spoločnosti [[Apple|Apple Inc.]], ktorý nahradil predchádzajúce modely PowerBook s procesormi [[PowerPC]] G4. Prvý MacBook Pro bol predstavený 10. januára 2006 [[Steve Jobs|Stevom Jobsom]] na konferencii Macworld v [[San Francisco|San Franciscu]] a do predaja sa dostal vo februári 2006. Išlo o prvý notebook od Apple s procesorom [[Intel]], konkrétne Intel Core Duo. Od 24. apríla 2006 pribudol aj 17-palcový model a neskôr, 24. októbra 2006, boli modely aktualizované na procesory Intel Core 2 Duo. Odvtedy prešiel MacBook Pro viacerými významnými inováciami, vrátane prechodu na čipy Apple Silicon (M-séria) v roku 2020, čím sa skončila éra procesorov Intel v tejto rade. === História a vývoj === ==== Prvé generácie (2006) ==== Prvý MacBook Pro bol k dispozícii v 15-palcovej verzii s procesormi Intel Core Duo (1,83 GHz alebo 2,0 GHz, neskôr 2,0 GHz a 2,16 GHz od mája 2006). Obsahoval 15,4-palcový TFT displej s rozlíšením 1440×900, grafickú kartu ATI Mobility Radeon X1600 (128 alebo 256 MB), 512 MB až 1 GB DDR2 RAM a [[pevný disk]] s kapacitou 80 alebo 100 GB. Novinkou bola zabudovaná [[Webkamera|webová kamera]] iSight, slot ExpressCard (nástupca PCMCIA) a porty [[FireWire]] 400 a USB 2.0. Dodával sa s [[Operačný systém|operačným systémom]] Mac OS X 10.4 Tiger a vážil 2,54 kg. V októbri 2006 boli procesory nahradené Intel Core 2 Duo (2,16 GHz alebo 2,33 GHz), RAM sa zvýšila na 1–2 GB a pevné disky na 120–200 GB. Pridaný bol aj port FireWire 800. Oproti PowerBookom však chýbal S-video port a vstavaný [[modem]] (dostupné ako príslušenstvo). ==== 17-palcový model (2006) ==== Uvedený 24. apríla 2006, 17-palcový MacBook Pro ponúkal displej s rozlíšením 1680×1050, procesor Intel Core Duo (2,16 GHz), 1 GB RAM a váhu 3,1 kg. Neskôr v roku 2006 prešiel na Intel Core 2 Duo (2,33 GHz) s kapacitou RAM až 3 GB a pevným diskom do 200 GB. Mal tretiu zásuvku USB 2.0 a podporoval dvojvrstvové DVD. ==== Vývoj v ďalších rokoch ==== V priebehu rokov prešiel MacBook Pro viacerými redizajnmi. V roku 2008 bol uvedený unibody dizajn z hliníka, v roku 2012 Retina displej a v roku 2016 pribudla Touch Bar. Posledné modely s procesormi Intel boli nahradené v roku 2020 čipmi Apple M1, čím začala éra Apple Silicon. Najnovšie modely disponujú čipmi série M5 (uvedené v rokoch 2025 a 2026), ktoré ponúkajú výrazne vyšší výkon a energetickú efektivitu. === Súčasné modely (september 2026) === Najnovšie MacBooky Pro sú dostupné v 14- a 16-palcových variantoch s Liquid Retina XDR displejmi (3024×1964 - 14" a 3456×2234 - 16") s dynamickou obnovovaciou frekvenciou až do 120 Hz. Poháňané sú čipmi M5, M5 Pro a M5 Max, ktoré integrujú [[CPU]], [[Grafický procesor|GPU]] a Neural Engine. Pamäť RAM siaha od 16 GB do 128 GB (unifikovaná pamäť), úložisko SSD od 1 TB do 8 TB. Grafický výkon zvláda až 40-jadrové GPU (M5 Max). Systém macOS Tahoe 26 je predinštalovaný. Váha je 1,6 kg (14") a 2,1 kg (16"). Notebooky obsahujú porty [[Thunderbolt (rozhranie)|Thunderbolt]] 5, [[High-Definition Multimedia Interface|HDMI]], MagSafe 3, slot na SDXC kartu a jack na slúchadlá. 12 Mpx Center Stage kamera s funkciou Desk View je zabudovaná. Sú vybavené konektivitou [[Wi-Fi]] 6E (M5) alebo Wi-Fi 7 (M5 Pro, M5 Max) a [[Bluetooth]] 5.3 (M5) alebo Bluetooth 6 (M5 Pro, M5 Max)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MacBook Pro - Technické špecifikácie | url = https://www.apple.com/sk/macbook-pro/specs/ | vydavateľ = Apple (Slovensko) | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = sk-SK}}</ref>. Modely s čipmi M5 Pro a M5 Max podporujú štandard Thread. Disponujú 6 reproduktormi s podporou priestorového zvuku Dolby Atmos. Podľa technických špecifikácií vydrží maximálne 22 hodín pri prehrávaní videa alebo 16 hodín pri surfovaní internetu s bezdrôtovým sieťovým pripojením<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MacBook Pro (16-inch, M5 Pro or M5 Max) - Tech Specs - Apple Support (MK) | url = https://support.apple.com/en-mk/126319 | vydavateľ = Apple Support | dátum prístupu = 2026-09-18 | jazyk = en}}</ref>. === Porovnanie s predchodcami === Oproti prvým modelom z roku 2006 priniesli MacBooky Pro s čipmi M-série výrazné zlepšenia vo výkone, výdrži batérie a odľahčenom dizajne. Na rozdiel od modelov s Intel Core Duo/Core 2 Duo už nepotrebujú aktívne chladenie pri nižších konfiguráciách a ponúkajú tichší chod. Prechod na Thunderbolt a odstránenie starších portov (FireWire, ExpressCard) odráža moderné trendy v konektivite. === Nedostatky a kritika === Prvé modely (2006) boli kritizované za absenciu S-video a modemu, nižšie vertikálne rozlíšenie oproti PowerBookom a obmedzenú rozšíriteľnosť. Súčasné modely (2026) čelia výčitkám za vysokú cenu a obmedzenú opraviteľnosť kvôli integrovanej RAM a SSD. == Pozri aj == * [[iBook]] * [[PowerBook]] * [[MacBook]] * [[Boot Camp]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.apple.com/macbookpro/ Apple - MacBook Pro] (v angličtine) * [http://www.apple.com/sk/macbookpro/ Apple - MacBook Pro] (v slovenčine) {{Hardvér Apple od roku 1998}} {{Apple}} [[Kategória:Hardvér firmy Apple]] 15ygxxp19bi1fefsqomxpvcnpwkl1xf 0 46330 8371007 8326794 2026-09-19T16:24:11Z Maximilián Fedora 259749 8371007 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Přemyslovci erb.svg|thumb|Přemyslovský erb]] '''Přemyslovci''' boli príslušníci českého panovníckeho rodu, ktorý vládol v Čechách od konca [[9. storočia]] do roku [[1306]]. Okrem [[Zoznam panovníkov Česka|českého]] zasadli i na [[Zoznam panovníkov Uhorska|uhorský]] a [[Zoznam panovníkov Poľska|poľský]] trón. V českých krajinách panovali i na Morave (ako údelné kniežatá brnianske, znojemské a olomoucké). Hlavná línia vymrela po meči v r. 1306, vo vedľajšej (opavskej) línii vymreli až v r. [[1521]]. == Počiatky rodu == Přemyslovci odvodzovali svoj pôvod od bájneho [[Přemysl Oráč|Přemysla Oráča]], náčelníka kmeňa Lemuzov, ktorý sídlil v stredných Čechách a jeho hlavným strediskom bolo územie dnešnej [[Praha|Prahy]]. Na prelome [[11. storočie|11.]] a [[12. storočie|12. storočia]] tieto tradície zapísal najstarší český kronikár [[Kosmas]] vo svojej ''Kronike Čechov''. Podľa nej si Přemysla Oráča vyvolila za manžela bájna [[kňažná Libuša]] z kmeňa Čechov. Spolu mali sedem synov – Nezamysla, Mnata, Vojena, Vnislava, Křesomysla, Neklana a Hostivíta. Najstarším historicky doloženým Přemyslovcom bol Hostivítov syn [[Bořivoj I.]] (9. storočie), české knieža v čase, keď přemyslovské kniežatstvo patrilo k [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätoplukovej]] [[Veľká Morava|Veľkej Morave]] (880{{--}}894). Spolu so svojou manželkou [[Svätá Ludmila|Ludmilou]] prijal krst, čím začal proces [[christianizácia (šírenie kresťanstva)|christianizácie]] Čiech. Po smrti Svätopluka sa všetci českí kmeňoví vojvodcovia od Veľkej Moravy odtrhli a r. [[895]] vstúpili v [[Regensburg]]u do [[vazal]]ského pomeru k nemeckému kráľovi [[Arnulf Korutánsky|Arnulfovi Korutánskemu]]. == Prvé historické kniežatá == Po Bořivojovi panovali jeho synovia [[Spytihněv I.]] a [[Vratislav I.]], ktorého synom bol [[Svätý Václav|Václav]] (neskoršie vyhlásený za svätého). V roku [[935]] ho v [[Brandýs nad Labem-Stará Boleslav|Starej Boleslavi]] dal zavraždiť jeho brat [[Boleslav I. (Čechy)|Boleslav]] a ujal sa moci. Boleslav I. bol energický panovník. Podarilo sa mu podmaniť si aj kmeňové územia na severe a západe Čiech. K jeho kniežatstvu vtedy ešte nepatrili severovýchodné, východné a južné [[Čechy]] ovládané rodom [[Slavníkovci|Slavníkovcov]]. Roku [[995]] po dobytí hlavného strediska [[Slavníkovci|Slavníkovcov]] a vyvraždení všetkých mužských príslušníkov tohto rodu, si [[Boleslav II.]] podrobil aj ich územia. Poľský kráľ [[Boleslav Chrabrý|Boleslav I. Chrabrý]], obsadil r. [[999]] [[Krakov]]sko a v r. 999{{--}}[[1003]] opanoval aj Moravu. Po vypudení [[Boleslav III.|Boleslava III.]] z Čiech sa nakrátko stal vládcom v Čechách príbuzný Přemyslovcov [[Vladivoj]] ([[1002]]{{--}}1003) a po ňom až do r. [[1004]] sám Boleslav Chrabrý. Koniec jeho vláde v Čechách urobil nemecký kráľ [[Henrich II. (Svätá rímska ríša)|Henrich II.]], ku ktorému sa pred svojím bratom Boleslavom III. uchýlili [[Jaromír (knieža)|Jaromír]] a [[Oldřich (knieža)|Oldřich]]. Pomocou nemeckého kráľa sa obaja postupne dostali na český kniežací stolec. Za vlády Oldřicha došlo k pripojeniu Moravy k Čechám (v r. [[1017]]{{--}}[[1027]]). Tým sa vytvorilo základné jadro českého přemyslovského štátu, ktoré sa už potom nikdy nerozpadlo. Správcom Moravy sa stal Oldřichov syn [[Břetislav I.|Břetislav]], ktorý neskôr aj ako panovník ([[1035]]{{--}}[[1055]]), upevnil přemyslovské panstvo v Čechách a na Morave. Jeho syn [[Vratislav II.]] dostal od cisára [[Henrich IV. (Svätá rímska ríša)|Henricha IV.]] ako prvý Přemyslovec kráľovskú hodnosť (iba však pre svoju osobu, nie dedične). Až do konca [[11. storočie|11. storočia]] sa kniežací stolec obsadzoval podľa starešníckeho princípu (vládol vždy najstarší člen rodu). V prvej štvrtine [[12. storočie|12. storočia]] sa toto pravidlo porušilo; jednotliví členovia rodu súperili navzájom o vládu. Za kniežaťa [[Svatopluk Olomoucký|Svatopluka Olomouckého]] v r. [[1108]], došlo k vyvraždeniu tretieho významného českého rodu [[Vršovci|Vršovcov]]. Významným přemyslovským panovníkom v 12. storočí bol [[Vladislav II. (Čechy)|Vladislav II.]] ([[1140]]{{--}}[[1172]]), ktorému cisár [[Fridrich I. (Svätá rímska ríša)|Fridrich I. Barbarossa]] za jeho hrdinstvo pri obliehaní [[Miláno|Milána]] udelil kráľovský titul (r. [[1158]]). == Dediční českí králi == Počnúc [[Přemysl I. Otakar|Přemyslom Otakarom I.]] ([[1192]]{{--}}[[1193]] a [[1197]]{{--}}[[1230]]), až na krátke prerušenie od r. 1193 do r. 1197, keď bol českým panovníkom pražský biskup [[Jindřich Břetislav|Henrich Břetislav]] a po ňom brat Přemysla Otakara I. [[Vladislav Jindřich|Vladislav Henrich]], otázka nástupníctva sa počas celého [[13. storočie|13. storočia]] riadila pravidlom [[primogenitúra|primogenitúry]] (prvorodenstva). Přemysl Otakar I., ktorého druhou manželkou bola dcéra uhorského kráľa [[Belo III. (Uhorsko)|Bela III.]] [[Konštancia Uhorská|Konštancia]], už r. [[1198]] dosiahol pre seba kráľovskú hodnosť a [[Zlatá bula sicílska|Zlatou bulou sicílskou]] z r. [[1212]] udelil rímsky cisár [[Fridrich II. (Svätá rímska ríša)|Fridrich II. Sicílsky]] kráľovskú hodnosť a právo voliť rímskeho kráľa aj jeho nástupcom. Udelením dedičnej kráľovskej hodnosti sa stalo postavenie českých panovníkov omnoho samostatnejšie a nezávislejšie. Přemyslovci sa tým zaradili medzi najvýznamnejšie európske dynastie. Najväčším českým panovníkom 13. storočia bol [[Přemysl Otakar II.]] ([[1253]]{{--}}[[1278]]), ktorý sa ešte za života svojho otca [[Václav I. (český kráľ)|Václava I.]] ako moravský [[markgróf]] stal aj [[rakúsko|rakúskym]], [[štajersko|štajerským]] a [[Korutánsko|korutánskym]] vojvodom. Ašpiroval aj na [[Rímskonemecká ríša|cisársku]] korunu, no [[26. august]]a [[1278]] v rozhodujúcom boji v [[Bitka na Moravskom poli|bitke na Moravskom poli]] bol porazený [[Rudolf I. (Svätá rímska ríša)|Rudolfom Habsburským]] a na bojisku aj sám padol. == Vymretie kráľovskej vetvy == Po jeho smrti nastalo obdobie provizória, počas ktorého vládol v Čechách ako poručník neplnoletého [[Václav II. (český kráľ)|Václava II.]] [[Oto V. (Brandenbursko)|Oto V. Brandenburský]] a na Morave Rudolf Habsburský. Až r. [[1283]] vládu nad celým územím prevzal Václav II., ktorý sa usiloval aj o získanie poľskej koruny. Jeho syn [[Václav III.]] sa po vymretí [[Arpádovci|Arpádovcov]] (v r. [[1301]]) stal uhorským kráľom. R. [[1305]] odišiel z [[Uhorsko|Uhorska]] a po neočakávanej smrti svojho otca sa stal i českým kráľom. Václav III. pokračoval v politike svojho otca, no pri ceste na vojenskú výpravu do [[Poľsko|Poľska]] ho [[4. august]]a [[1306]] v [[Olomouc]]i zavraždili. Ním vymrel rod Přemyslovcov v mužskej kráľovskej línii. Po Přemyslovcoch nastúpila v českom štáte dynastia [[Luxemburgovci|Luxemburgovcov]]. Prostredníctvom [[Eliška Přemyslovna|Elišky Přemyslovny]] (sestry Václava III.), manželky [[Ján Luxemburský|Jána Luxemburského]] rod pokračoval v ženskej línii. Eliškin syn [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol]] sa pokladal za dediča přemyslovských tradícií a hrdo sa k svojim přemyslovským predkom hlásil. == Opavskí Přemyslovci == Nemanželský syn kráľa [[Přemysl Otakar II.|Přemysla Otakara II.]] [[Mikuláš I. Opavský]] bol pápežom [[Urban IV.|Urbanom IV.]] legitimizovaný, ale nemohol si nárokovať český trón. Od svojho otca najneskôr v roku [[1269]] získal do držby [[Opavské kniežatstvo|Opavsko]]. Jeho syn [[Mikuláš II. Opavský|Mikuláš II.]] potom v roku [[1337]] zdedil [[Ratiborské kniežatstvo]]. Po jeho smrti v roku [[1365]] sa rodová doména rozpadla na menšie územia rozdelené medzi jeho potomkami. Medzi rokmi [[1443]] až [[1456]] držali opavskí Přemyslovci tiež [[Minsterberské kniežatstvo]]. Táto vetva vymrela v roku [[1521]], posledným členom rodu Přemyslovcov bol [[Valentin Hrbatý]]. == Přemyslovské kniežatá a králi == {| border=1 style="border-collapse: collapse" |- align=center ! width="10%"|Vláda ! width="20%"|Vládca ! width="20%"|Poznámka |- valign=top |colspan="3"|''Přemyslovské kniežatá'' |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>[[867]]/[[868]] do [[889]]||'''[[Bořivoj I.]] '''||<small>prvý historicky doložený Přemyslovec |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>[[889]] do [[915]]||'''[[Spytihněv I.]] '''||<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>[[915]] do [[921]]||'''[[Vratislav I.]]'''||<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>[[921]] do [[929]]/[[935]]||'''[[Svätý Václav|Václav I.]]'''||<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>[[929]]/[[935]] do [[967]]/[[972]]||'''[[Boleslav I. (Čechy)|Boleslav I.]]'''||<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>[[967]]/[[972]] do [[999]]||'''[[Boleslav II.]]'''||<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>[[999]] do [[1002]] a [[1003]]||'''[[Boleslav III.]]'''||<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>[[1002]] do [[1003]]||'''[[Vladivoj]]'''||<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>[[1004]] do [[1012]]||'''[[Jaromír (knieža)|Jaromír]]'''||<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>[[1012]] do [[1033]]||'''[[Oldřich I.]]'''||<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>[[1033]] do [[1034]]||'''[[Jaromír (knieža)|Jaromír]]'''||<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>[[1034]]||'''[[Oldřich (knieža)|Oldřich]]'''||<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>[[1034]] do [[1055]]||'''[[Břetislav I.]]'''||<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>[[1055]] do [[1061]]||'''[[Spytihněv II.]]'''||<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>[[1061]] do [[1092]]||'''[[Vratislav II.]] '''||<small>v r. 1085{{--}}1092 prvý český kráľ |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>[[1092]]||'''[[Konrád I. Brniansky]] '''||<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>[[1092]] do [[1100]]||'''[[Břetislav II.]]'''||<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>[[1100]] do [[1107]]||'''[[Bořivoj II.]]'''||<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>[[1107]] do [[1109]]||'''[[Svatopluk Olomoucký|Svatopluk]]'''||<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>[[1109]] do [[1117]]||'''[[Vladislav II. (Čechy)|Vladislav I.]]'''||<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>[[1117]] do [[1120]]||'''[[Bořivoj II.]]'''||<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>[[1120]] do [[1125]]||'''[[Vladislav I. (Čechy)|Vladislav I.]]'''||<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>[[1125]] do [[1140]]||'''[[Soběslav I.]]'''||<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>[[1140]] do [[1172]]||'''[[Vladislav II. (Čechy)|Vladislav II.]]'''||<small>v r. 1158{{--}}1172 český kráľ |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>[[1172]] do [[1173]]||'''[[Bedřich (knieža)|Bedřich]]'''||<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>[[1173]] do [[1178]]||'''[[Soběslav II.]]'''||<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>[[1178]] do [[1189]]||'''[[Bedřich (knieža)|Bedřich]]'''||<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>[[1189]] do [[1191]]||'''[[Konrád II. Oto]]'''||<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>[[1191]] do [[1192]]||'''[[Václav II. (knieža)|Václav II.]]'''||<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>[[1192]] do [[1193]]||'''[[Přemysl Otakar I.]]'''||<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>[[1193]] do [[1197]]||'''[[Jindřich Břetislav]]'''||<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>[[1197]]||'''[[Vladislav Jindřich]]'''||<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>[[1197]] do [[1198]]||'''[[Přemysl Otakar I.]]'''||<small> |- valign=top |colspan="3"|''Přemyslovskí králi'' |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>[[1198]] do [[1230]]||'''[[Přemysl Otakar I.]] '''||<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>[[1230]] do [[1253]]||'''[[Václav I. (kráľ)|Václav I.]] '''||<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>[[1253]] do [[1278]]||'''[[Přemysl Otakar II.]]'''||<small> |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>[[1278]] do [[1305]]||'''[[Václav II.]]'''||<small>v r. 1300{{--}}1305 tiež poľský kráľ |- valign=top bgcolor="#ffffec" |<small>[[1305]] do [[1306]]||'''[[Václav III.]]'''||<small>v r. 1301{{--}}1305 tiež uhorský kráľ (ako Ladislav V.) |} == Dedičná línia na českom tróne == '''Přemyslovci-Luxemburgovci-Habsburgovci-Jagellovci''' * '''[[Eliška Přemyslovna]]''' + [[Ján Luxemburský]] ** '''[[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV. Luxemburský]]''' + [[Alžbeta Pomoranská]] *** '''[[Žigmund Luxemburský]]''' + [[Barbora Celjská]] **** '''[[Alžbeta Luxemburská]]''' + [[Albrecht II. (Svätá rímska ríša)|Albrecht II. Habsburský]] ***** '''[[Alžbeta Habsburská (1435 – 1505)|Alžbeta Habsburská]]''' + [[Kazimír IV. (Poľsko)|Kazimír IV. Jagelovský]] ****** '''[[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislav II. Jagelovský]]''' + [[Anna de Foix]] ******* '''[[Anna Jagelovská (1503 – 1547)|Anna Jagelovská]]''' + [[Ferdinand I. Habsburský]] ''Pozn.: Hrubým písmom je zvýraznený pokračovateľ línie'' == Pozri aj == * [[Genealogická línia Přemyslovcov]] * [[Habsburgovci]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://cs.historica.wikia.com/wiki/P%C5%99emyslovci#Rodokmen Úplný rodokmeň Přemyslovcov]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} [[Kategória:Přemyslovci| ]] [[Kategória:Dynastie]] [[Kategória:Vládcovia Česka]] [[Kategória:Panovnícke rody]] 38jj3fi6wnf4l3fm6oda39ublcrfpv7 0 48655 8370887 8021340 2026-09-19T12:11:53Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|0|0 */ 8370887 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} [[Súbor:Bariloche-_Argentina2.jpg|thumb|Nahuel Huapi jazero v [[San Carlos de Bariloche|Bariloche]] ([[Argentína]])]] [[Súbor:Kuekenhoff Canal 002.jpg|thumb|Umelé jazero v Holandsku]] '''Jazero''' je prirodzená (v širšom zmysle aj umelá) uzavretá [[zníženina]] zemského povrchu, ktorá je vyplnená [[voda|vodou]] a nie je priamo spojená so [[svetový oceán|svetovým oceánom]]; ako jazero sa väčšinou zároveň označuje samotné [[vodné teleso]] v tejto zníženine. Spomínaná prirodzená zníženina sa volá aj '''jazerná panva'''. Podrobnosti o definícii pozri nižšie. Niektoré veľké jazerá sa nazývajú moria, napr. [[Kaspické more]] či [[Mŕtve more]].<ref name=EZ/> Na Slovensku je najväčším prirodzeným jazerom [[Veľké Hincovo pleso]].<ref name=Bel/> == Definícia == Jazero je podľa najbežnejšej definície prirodzená uzavretá [[zníženina]] na zemskom povrchu (alebo pod ním, pokiaľ je voda vystavená atmosfére), ktorá je trvalo alebo dočasne vyplnená [[voda|vodou]], je spravidla v nepriepustných horninách a nie je priamo spojená so [[svetový oceán|svetovým oceánom]]; ako jazero sa väčšinou zároveň označuje samotné [[vodné teleso]] v tejto zníženine. Spomínaná prirodzená zníženina sa nazýva jazerná panva. Jazero podľa tejto definície je teda základný typ prirodzenej [[vodná nádrž|vodnej nádrže]].<ref name=JČR/><ref name=Bel/><ref>jazerá. In: {{Citácia knihy | titul = Malá slovenská encyklopédia | odkaz na titul = Malá slovenská encyklopédia | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers | rok = 1993 | isbn = 80-85584-12-3 | počet strán = 822 | strany = 308 }}</ref><ref name=EZ>jazero. In: {{Citácia knihy | editori = Juraj Činčura | titul = Encyklopédia Zeme | odkaz na titul = Encyklopédia Zeme | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1983 | edícia = Encyklopédie Obzoru | zväzok edície = | počet strán = 720 | strany = 259 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Terminologický slovník | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/terminologicky-slovnik/?letter=j | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-22 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>See. In: {{Citácia knihy | titul = Lexikon der Biologie | odkaz na titul = | vydanie text = [CD-ROM] | miesto = München | vydavateľ = Elsevier, Spektrum, Akad. Verl. | rok = 2005 | isbn = 3-8274-0342-1 | počet strán = | strany = }}</ref><ref name=ZH/><ref name=MČE/><ref name=Pyr/><ref name=ICID>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ICIDc-MTD | url = https://www.icid.org/members_only/icidmtd/view.php?type=latest&lang=en&references=&kwid=686 | vydavateľ = icid.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-22 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200801114149/https://www.icid.org/members_only/icidmtd/view.php?type=latest&lang=en&references=&kwid=686 | dátum archivácie = 2020-08-01 }}</ref> Okrem tejto úvodnej najčastejšej definície sa však v literatúre vyskytuje veľké množstvo obmien tejto definície, napr.: * Z vyššie uvedenej úvodnej definície často bývajú vylúčené najmenšie útvary - t.j. najmä tzv. drobné vody ([[kaluž]]e, [[telma|telmy]] a pod.), niekedy aj menšie prirodzené vodné nádrže (t.j. prirodzené „rybníky“, čiže jazierka - angl. ''pond'', nem. ''Weiher'') a často aj [[močiar]]e. Čo presne znamená spomínaný prívlastok „menšie“ je značne sporné; argumentuje sa tu okrem iného rozlohou a/alebo hĺbkou; napríklad podľa jednej definície je na to, aby bola vodná nádrž považovaná za jazero potrebné, aby mala rozlohu minimálne 0,1 km², podľa inej 0,01 km², podľa ďalšej musí mať plochu niekoľko [[hektár]]ov a hĺbku aspoň 20 m.<ref name=JČR/><ref name=Bel/><ref>stehende Gewässer. In: {{Citácia knihy | titul = Lexikon der Biologie | odkaz na titul = | vydanie text = [CD-ROM] | miesto = München | vydavateľ = Elsevier, Spektrum, Akad. Verl. | rok = 2005 | isbn = 3-8274-0342-1 | počet strán = | strany = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Štícha | meno = František | odkaz na autora = | titul = Substantiva deminutivní formy s lexikalizovaným významem | periodikum = Naše řeč | odkaz na periodikum = | rok = 1978 | ročník = 61 | číslo = 3 | strany = 113{{--}}127 | url = http://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=6051 | dátum prístupu = 2020-05-23 | issn = 2571-0893 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Steuer | meno = Adolf | odkaz na autora = | titul = Planktonkunde | miesto = Leipzig; Berlin | vydavateľ = Teubner | rok = 1910 | počet strán = 723 | strany = 404 }}</ref><ref name=ZH/> * Často býva uvedená úvodná definícia upresnená tak, že voda musí byť viac či menej [[stojatá voda|stojatá]], čo býva presnejšie vyjadrené okrem iného tak, že sa voda musí pohybovať v jednom smere alebo napríklad tak, že voda musí mať obmedzený a spomalený obeh. Aj pri tejto definícii samozrejme často bývajú z definície vylúčené vyššie spomínané najmenšie útvary.<ref>jazero. In: {{Citácia elektronického dokumentu | editori = Michal Makeľ, Jozef Turbek | titul = Hydrológia : terminologický výkladový slovník | url = http://www.fpv.umb.sk/cms/saveDataFilePublic.php?uid=ahrickova&path=i-lEp3_i_CKZ-0VFQadT8cBTJD6DdQTvXnaSK99mjCcO85E0vYEekOrn2c9seWxEUr_BUvk_rQQBb4lajA0FeJlxYSyCj9lr6Xg8VHxA54_me6Bd-qihD_4zkdKjF8ZT | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky | miesto = [Bratislava] | url archívu = https://web.archive.org/web/20200927014746/http://www.fpv.umb.sk/cms/saveDataFilePublic.php?uid=ahrickova&path=i-lEp3_i_CKZ-0VFQadT8cBTJD6DdQTvXnaSK99mjCcO85E0vYEekOrn2c9seWxEUr_BUvk_rQQBb4lajA0FeJlxYSyCj9lr6Xg8VHxA54_me6Bd-qihD_4zkdKjF8ZT | dátum archivácie = 2020-09-27 }}</ref><ref name=MČE>jezero. In: {{Citácia knihy | titul = Malá československá encyklopedie | odkaz na titul = Malá československá encyklopedie | zväzok = III I{{--}}L | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]] | rok = 1986 | počet strán = 912 | strany = 202{{--}}203 }}</ref><ref name=JČR/> * Niekedy sa k uvedenej úvodnej definícii pridávajú ako špeciálna skupina jazier [[antropogénne jazero|antropogénne jazerá]].<ref name=JČR/><ref name=ZH>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pavelková Chmelová | meno = Renata | priezvisko2 = Frajer | meno2 = Jindřich | titul = Základy hydrologie | url = https://geography.upol.cz/soubory/studium/DS-GVS/Opora-DHYDR.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 23.5.2020 | vydavateľ = Univerzita Palackého v Olomouci, Katedra geografie | miesto = [Olomouc] | strany = 95{{--}}96 }}</ref> * Z uvedenej úvodnej definície môže byť vylúčená (popri kalužiach a pod.) aj (pobrežná) [[lagún]]a.<ref name=Bel/><ref name=EZ/> * Jedna definícia požaduje, že voda musí pochádzať zvyčajne z atmosférických zrážok.<ref name=Pyr>{{Citácia periodika | titul = jazero | periodikum = Pyramída | odkaz na periodikum = Pyramída (encyklopedický časopis) | vydavateľ = Socialistická akadémia Slovenskej socialistickej republiky vo vydavateľstve Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1975 | mesiac = november | ročník = V | číslo = 53 | strany = 1676{{--}}1677 | issn = 0231-9047 }}</ref> * Niektoré definície sú obmedzené len na trvalé útvary.<ref name=JČR/> * Podľa iných definícií sa spomínaná zníženina musí nachádzať v horskom teréne.<ref name=TSN/><ref name=JČR/> * Podľa ďalších definícií musí byť v spomínanej zníženine [[sladká voda]] (čiže jazero je len [[sladkovodné jazero]]).<ref>jezera. In: {{Citácia knihy | titul = Technický naučný slovník | zväzok = 2 G{{--}}L | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = SNTL | rok = 1962 | edícia = Řada technických slovníků | zväzok edície = | počet strán = 672 | strany = 280 }}</ref><ref name=TSN>jezero. In: {{Citácia knihy | titul = Technický slovník naučný | zväzok = 3. G{{--}}J | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = Encyklopedický dům | rok = 2002 | isbn = 80-86044-20-3 | počet strán = 392 | strany = 375 }}</ref> V niektorých definíciách medzi jazerá patria aj [[umelá vodná nádrž|umelé vodné nádrže]] (t.j. vodné nádrže v užšom zmysle), čiže z vyššie uvedenej úvodnej definície vypadne slovo „prirodzená“.<ref>See. In: {{Citácia knihy | titul = Brockhaus - die Enzyklopädie, digital | odkaz na titul = | vydanie text = [2 CD-ROM] | miesto = Mannheim | vydavateľ = Bibliographisches Institut & F. A. Brockhaus | rok = 2003 | isbn = 978-3-7653-9377-8 }}</ref><ref name=Bel>{{beliana|7|jazero|440}}</ref><ref name=EZ/><ref name=ICID/> Podľa variantu tohto typu definície je jazero útvar pomaly sa pohybujúcej vody obklopený súšou.<ref name="JČR">ŠOBR, M. Jezera České republiky: fyzickogeografické a fyzikálně-limnologické poměry, Praha, 2007, S. 21, 24 [https://dspace.cuni.cz/bitstream/handle/20.500.11956/94555/140061510.pdf?sequence=1]</ref> Podobne podľa slovenského vodného zákona (zákon č. 364/2004 Z. z.) je jazero „útvar stojatej vnútrozemskej vody“, pričom: „vnútrozemskou vodou je stojatá voda alebo tečúca voda na zemskom povrchu a [[podzemná voda]] smerom k pevnine od základnej čiary, od ktorej sa meria šírka pásma výsostných vôd.“ a „vodným útvarom je trvalé alebo dočasné sústredenie vody na zemskom povrchu alebo pod jeho povrchom, ktoré je charakterizované typickými formami výskytu a znakmi hydrologického režimu.“<ref>§ 2 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)</ref> == Typy == Podľa obsahu minerálnych látok vo vode sa rozlišuje<ref name=Bel/>: * [[sladkovodné jazero]]: do 0,5 g/l * [[zmiešané jazero]] ([[brakické jazero]]): 0,5 – 3 g/l * [[slané jazero]]: nad 3 g/l Podľa pôvodu sa rozlišuje<ref name=EZ/><ref>hradené jazero. In: {{Citácia knihy | editori = Juraj Činčura | titul = Encyklopédia Zeme | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Obzor | rok = 1983 | edícia = Encyklopédie Obzoru | zväzok edície = | počet strán = 720 | strany = 232 }}</ref><ref name=Bel/>: * [[vhĺbené jazero]]: vzniklo vyhĺbením (ľadovcami, odnosom, sopečnou činnosťou, prepadnutím jaskyne a pod.), napr. jazero [[Tanganika (jazero)|Tanganika]] * [[hradené jazero]]: vzniklo prirodzeným uzatvorením nejakej doliny, a to riečnymi nánosmi, [[moréna]]mi, ľadovcom a pod. (v závislosti od definície jazera táto položka prípadne zahŕňa aj umelé vodné nádrže) * [[reliktné jazero]]: zvyšok bývalého mora, napr. Kaspické more * [[zmiešané jazero]]: vzniklo viacerými spôsobmi alebo z iného pohľadu napr.: * [[riečne jazero]]: najmä [[mŕtve rameno]] * [[ľadovcové jazero]]: vznikli [[Erózia|eróziou]] ľadovca alebo za akumuláciou morény alebo poklesom povrchu morény, v ktorej sa roztopil kus mŕtveho ľadu * [[sopečné jazero]]: v sopečnom a impaktnom kráteri * [[krasové jazero]]: v krasových depresiách s nepriepustnými ílovými sedimentmi na dne * [[eolické jazero]]: v medzidunových depresiách po zmene klímy * [[riftové jazero]] Podľa prítokov a odtokov sa rozlišuje<ref name=Bel/>: * [[bezodtokové jazero]]: t.j. jazero bez povrchového prítoku a odtoku * [[odtokové jazero]]: t.j. jazero s povrchovým odtokom; prietokové jazero je odtokové jazero s povrchovým prítokom == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam najväčších jazier]] == Iné projekty == {{Projekt|q=Jazero|wikt=jazero|wikt_štítok=jazero}} [[Kategória:Jazerá| ]] [[Kategória:Geomorfológia]] [[Kategória:Hydrosféra]] ecs6s8hg5wkhue5bxnvms60wdcy70mv 0 62679 8370889 8321261 2026-09-19T12:11:55Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8370889 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Continental-continental convergence Fig21contcont SK.gif|thumb|Kolízie dvoch kontinentálnych platní a vznik pásmového pohoria]] '''Orogenéza''' (z {{gre|vznik vrchov}}) správnejšie '''tektogenéza'''<ref>Paturi, F.R., 1995: ''Kronika Zeme.'' Fortuna Print, Bratislava, 576 s.</ref> je pomerne rýchly geologický proces, pri ktorom vznikajú [[pásmové pohorie|pásmové pohoria]] (nazývané aj '''orogénne pásma'''). Zahŕňa v sebe jednak [[tektonika|tektonické procesy]], vnútroplatňové skrátenie, zhrubnutie kôry ako aj výzdvih pohorí<ref name="Global tectonic">Kearey, P., Klepeis, K.A., Vine, J.F., 2009: ''Global Tectonics.'' 3rd Edition, Wiley-Blackwell, Chichester, 496 s.</ref>. Orogenéza vždy súvisí s [[platňová tektonika|platňovou tektonikou]]. Niekedy je zamieňaná s termínom [[vrásnenie]], čo však je len jedným z procesov, ktoré orogenézu sprevádzajú. Termín ''orogenéza'' by mal byť spätý hlavne so štádiom vzniku pozitívneho georeliéfu teda záverečným štádiom vzniku pohorí, zatiaľ čo ''tektogenéza'' by mala zahŕňať širší rámec dejov, ktoré jej predchádzali. V súčasnosti však prevláda použitie termínu orogenéza pre celý proces vzniku pohorí. Orogénne pásma sú zvyčajne dlhé, pásma výrazne deformovaných hornín, ktoré sú bežne [[vrása|zvrásnené]] a rozkúskované [[zlom (geológia)|zlomami]]. Tieto zlomy rozdeľujú horniny na sústavu malých platní (nezamieňať s [[tektonická platňa|tektonickými platňami]]), naukladaných jedna vedľa druhej v rámci pásma. Výška vytvorených štítov korešponduje s hĺbkou ''„ponorenia“'' ich základne. čím je dané pohorie vyššie, tým viac zaklesáva aj masa hornín, nachádzajúca sa pod nimi (napr. [[Himaláje]] sú ponorené až do hĺbky {{km|130|m}}). Proces tvorby orogénneho pásma trvá aj milióny rokov. Nastáva buď pri zrážke dvoch kontinentálnych platní, pričom horniny sú kolízne deformované a často podrobené [[metamorfóza|metamorfóze]] alebo sa vyskytuje na styku kontinentálnej a oceánskej platne, kedy však nedochádza ku kolízii ([[Andy]]). Významné orogénne epochy majú aj samostatné pomenovanie (napr. [[kaledónske vrásnenie|kaledónske]], [[kimeríjske vrásnenie|kimeríjske]], [[Varíske vrásnenie|varíjske]], [[Alpínske vrásnenie|alpínske]], atď.) Termín orogenéza zaviedol [[Cleveland Abbe ml.]] v roku 1889<ref>Howell, J.V. (Editor) 1960: ''Glossary of geology and related sciences.'' American Geological Institute, Washington D.C., 325 s.</ref>. Pojem orogén bol zavedený skôr. == Vznik teórie == Predtým než začali problematikou vzniku pohorí zaoberať vedci, bola v [[Európska civilizácia|Európskej civilizácii]] vysvetľovaná prítomnosť pohorí [[Kresťanstvo|kresťanskými]] učencami ako dôsledok stvorenia a biblickej [[Potopa sveta|potopy]]. Pohoria boli podobne ako všetko neživé statické a nemenné. Pojem ''orogén'' použili po prvýkrát švajčiarski geológovia [[Amanz Gressly|Gressly]] v roku [[1840]] a [[Jules Thurmann|Thurmann]] v roku 1854 slovo ''orogénny'' v spojení so vznikom horských výšin, rovnako používali termín ''horotvorný'' ktorý rovnako opisoval tieto procesy. Dôležitá z hľadiska ďalšieho rozvoja výskumu bola práca [[Jean-Baptiste Élie de Beaumont|Elie de Beaumont]]a z roku 1852, v ktorej tvrdil, že všetky horské pásma nie sú rovnakého veku. Vrásnenie považoval za dôsledok chladnutia [[zemská kôra|zemskej kôry]]. Výskumy ďalších geológov ako boli [[James Hall (škótsky geológ)|Hall]] a [[Eduard Suess|Suess]] (1875) potvrdili význam horizontálnych pohybov hornín. Koncept [[geosynklinála|geosynklinál]], alebo tiež počiatočného poklesu zemskej kôry, vytvoril americkí geológovia [[James Hall|Hall]] a [[James Dwight Dana|Dana]]. Táto teória sa úspešne rozvíjala až do konca [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]], kedy sa ukázala ako prekonaná. Medzi ďalšie významné objavy patrili práce [[Gustav Steinmann|Gustava Steinmanna]], ktorý rozoznal niekoľko typov pásmových pohorí, vrátane Alpínskeho typu orogenénnych pásiem, charakteristických [[flyš]]ovými a [[molasa|molasovými]] sedimentami. Objavil tiež [[ofiolitový komplex|ofiolitové komplexy]] a tholeitické [[bazalt]]y. Jeho dielo spolu prácami [[Marcel Alexandre Bertrand|Bertranda]], [[Arnold Escher von der Linth|Eschera]] a [[Albert Heim|Heima]] prispelo k objasneniu [[príkrov (geológia)|príkrovov]] a celkovému prehĺbeniu vedomostí o tvorbe pohorí. Predstava príkrovov naznačovala, že veľký význam pri vzniku pohorí môžu mať aj horizontálne pohyby. Podobne významné boli aj práce [[Leopold von Buch|Leopolda von Bucha]], ktorý analyzoval orogénnu činnosť na základe deformácií hornín, tento princíp sa dodnes používa aj napriek existujúcej metóde rádiometrickej analýzy veku hornín. Roku 1967 [[H.J. Zwart|Zwart]] obrátil pozornosť na rozdielne prípady premeny hornín v orogénnych pásmach a rozdelil ich na 3 typy (Alpínske, Hercýnske a Kordillerské). Toto rozdelenie v roku 1979 upravil [[Wallace Spencer Pitcher|Pitcher]]. Až do začiatku [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] sa tieto objavy sa spájali v teórii [[geosynklinála|geosynklinál]], ktorá vysvetľovala kontrakciu zväčša pomocou [[teória chladnúcej zeme|teórie chladnúcej zeme]]. Medzi odporcov tejto teórie patrili vedci, ktorí považovali za dôležitejšie skôr vertikálne pohyby kôry (tzv. [[tafrotektonika]]), alebo tí, ktorí usudzovali, že príčinou orogenézy je konvexia v [[astenosféra|astenosfére]] alebo [[zemský plášť|plášti]]. Až neskôr ustálila pohľady na vznik pohorí [[Platňová tektonika|teória platňovej tektoniky]]. Ukázalo sa, že pásmové pohoria sú v podstate stopy po dávnych zrážkach litosférických platní. == Príčiny a spôsoby vzniku pásmových pohorí == Vznik topograficky pozitívneho [[georeliéf]]iu môže byť spôsobený kolíziou a [[Deformácia (mechanika)|deformáciou]] litosférických [[tektonická platňa|platní]] alebo [[vulkanizmus|vulkanickou]] aktivitou. Proces vzniku [[pásmové pohorie|pásmových pohorí]] je dlhodobý a viacetapový, môže trvať desiatky miliónov rokov a môže spôsobiť vytvorenie pásmových pohorí na miestach, kde bola predtým [[rovina]], alebo [[morské dno]]. Vrstvy hornín sú počas tohto procesu výrazne deformované, pričom na mnohých miestach dochádza ich [[Metamorfóza (geológia)|premene]]. Vrstvy, ktoré pôvodne ležali na dne mora, sa často neraz dostanú do veľkých nadmorských výšok. Napríklad vrchol najvyššieho vrchu na Zemi – [[Mount Everest]]u budujú [[vápenec|vápence]], ktoré pôvodne vznikli v mori. Problematika štúdia pásmových pohorí je preto veľmi obsiahla a pri každom pohorí sa zakladá na stovkách rozsiahlych prác geológov, až na ich základe môže byť postavený celkový obraz pohoria a jeho histórie. Každé pohorie má svoje špecifiká a je svojimi vlastnosťami jedinečné, má však aj mnoho čŕt, ktoré ho spájajú s ostatnými pásmovými pohoriami. Pásmové pohoria vznikajú na miestach, pôvodných [[oceán]]skych priestorov. V takýchto oceánskych panvách existujúcich desiatky miliónov rokov sa môžu nahromadiť veľké hrúbky [[usadená hornina|usadených hornín]]. V určitom štádiu však v zemskej kôre vzniká napätie, spôsobené približovaním tektonických platní. Kôra oceánov má pri tom tendenciu sa podsúvať pod kontinenty alebo inú mladšiu kôru susedných oceánov (tzv. [[subdukcia]]). Pri tom niekedy dochádza i k odliepaniu usadených hornín a ich [[násun]]om, napr. v podobe [[príkrov (geológia)|príkrovov]]. Pohybmi [[Tektonická platňa|litosférických platní]] sú podľa dnešných predstáv podmienené najmä [[Termálne konvekčné prúdenie|tepelným prúdením]] v [[zemský plášť|zemskom plášti]] alebo [[astenosféra|astenosfére]]. V dôsledku pohybov platní dochádza na niektorých miestach k ich kolízii. Tento proces sa nazýva [[aktívny okraj|konvergencia]] platní a môže mať niekoľko podôb, je to buď kolízia dvoch oceánskych platní, kde vzniká reťazec sopečných ostrovov, ktoré môžu mať i charakter [[Sopečné pohorie|sopečného pohoria]], napr. pohoria v [[Stredná Amerika|Strednej Amerike]] a [[Karibik]]u. Pri zrážke oceánskej a pevninskej platne alebo ostrovného oblúka neseného oceánskou platňou a kontinentu dochádza k vzniku pohorí ako sú [[Andy]]. Pri zrážkach dvoch pevninských platní vznikajú najvyššie pohoria ako sú [[Alpy]] alebo [[Himaláje]]. Tieto tri typy pohorí vznikajú pri kolízii, existujú však i pohoria, ktorých vznik nie je viazaný na kolíziu. Sú to napríklad pásma [[stredooceánsky chrbát|stredooceánskych chrbtov]] v oceánoch, napr. [[Stredoatlantický chrbát]]. Tiež oceánske ostrovy nad [[horúca škvrna|horúcimi škvrnami]], napr. [[Havajské ostrovy]]. Iné pohoria vznikajú uprostred kontinentov a sú spôsobené výzdvihom okrajov [[rift]]ových oblastí, napr. vo [[Východná Afrika|Východnej Afrike]].<ref>Searle, M., 2005: ''Mountain Building and Orogeny.'' in Selley, R.C., Cocks, L.R.M., Plimer, I.R., (Editors) 2005: ''Encyclopedia of Geology'' Volume 5, Elsevier, Amsterdam, s. 417 – 425.</ref> == Konvergencia oceán-oceán == [[Súbor:Oceanic-oceanic convergence Fig21oceanocean.gif|225px|vpravo]] Oceánska kôra vzniká v [[stredooceánsky chrbát|stredooceánskych chrbtoch]]. Výlevmi lávy pozdĺž jej osí sa rozširujú [[oceán]]y. [[Oceánska kôra]] je smerom od stredooceánskeho chrbta staršia a ťažšia, pretože je viac presýtená vodou a zaťažená hrubším sedimentárnym pokryvom. V prípade, že konvergencia v litosfére spôsobí napätie na hranici dvoch oceánskych platní, dochádza k podsunutiu staršej oceánskej litosféry pod mladšiu. Proces podsúvania platní je označovaný ako [[subdukcia]]. Z ponárajúcej platne uniká [[voda]], ktorá spôsobuje v nadložnej platni alebo v astenosférickom kline parciálne tavenie a vznik magmy, ktorá môže prenikať na povrch a vytvárať reťazec [[ostrovný oblúk|sopečných ostrovov]]. V oblasti nad subdukčnou zónou sa tvorí tzv. predoblúk, alebo [[predoblúková panva]], za ňou vzniká ostrovný oblúk a ďalej medzi ostrovným oblúkom a najbližším kontinentom [[zaoblúková panva]] alebo [[okrajové more]]. Ostrovný oblúk môže prejsť viacerými štádiami vývoja a výrazne vyvinuté ostrovné oblúky ako sú napríklad [[Japonské ostrovy]], môžu dosahovať značné výšky. == Konvergencia oceán – kontinent == [[Súbor:Oceanic-continental convergence Fig21oceancont.gif|vľavo|225px]] [[Kontinentálna zemská kôra]] je tvorená horninami prevažne [[granitoid]]ného charakteru, ktoré sú ľahšie ako horniny [[oceánska kôra|oceánskej kôry]], v ktorých prevažujú [[bazalt]]y, a preto sa pri konvergencii takýchto platní ponára [[Oceánska zemská kôra|oceánska]] takmer vždy pod pevninskú kôru. Subdukujúca oceánska kôra, vystavená vysokému tlaku a teplote, uvoľňuje [[voda|vodu]] a [[fluidum (geológia)|fluidá]], ktorými je presýtená. Tie stúpajú nad [[subdukčná zóna|subdukčnú zónu]] a spôsobujú natavovanie okolitých hornín. Vzniká nová [[magma]], ktorá má charakter prechodného členu medzi zložením oceánskej a kontinentálnej kôry, nazýva sa [[intermediárna hornina|intermediárna magma]] a na povrchu vytvára horniny nazývané [[andezit]]y. V niektorých prípadoch však môže nad subdukčnou zónou dôjsť i k vzniku granitickej magmy (tzv. I-typ [[granitoid]]ov). Takýto typ konvergencie nevyvoláva [[kompresia (fyzika)|kompresiu]] jednej platne druhou, ku kompresii dochádza iba na nadložnej kontinentálnej platni. Takýto typ orogénneho pásma sa nazýva nekolízne.<ref name="Global tectonic"/> Príkladom pohoria, ktoré vzniklo pri kolízií oceánskej pevninskej kôry sú [[Skalnaté vrchy]], či [[Andy]]. Na okrajoch oceánskych platní sa môžu nachádzať [[ostrovný oblúk|oceánske ostrovné oblúky]], ich zrážka s kontinentom vyvolaná subdukciou zaoblúkových panví môže tiež vyvolávať vznik pásmových pohorí, ale menšieho rozsahu (napr. [[Taiwan]], [[Nová Guinea]]). == Kontinentálna kolízia == Pre zrážku dvoch kontinentálnych litosférických platní je typické, že nedochádza k takmer žiadnej subdukcii, resp. jej rozsah je nepomerne menší ako v prípade subdukcie oceánskej kôry. Obidve platne sú totiž ľahké, a nemôžu preto celé zanikať v zemskom plášti tak ako oceánska kôra. Po zániku oceánu, ktorý ich pôvodne oddeľoval, však môže dôjsť k násunu jednej platne na druhú. Na mieste, kde sa prekrývajú, je pevninská kôra dvojnásobne hrubá, čo musí bezpodmienečne viesť k vytvoreniu veľmi vysokej, ale aj plošne rozsiahlej horskej stavby, akou je [[náhorná plošina]]. Horniny, ktoré sa predtým nachádzali v zmenšujúcom sa sedimentačnom priestore, sú postihnuté pôsobením veľkých síl, ktoré ich môžu [[vrásnenie|zvrásniť]], alebo vytlačiť z pôvodného priestoru v podobe [[príkrov (geológia)|príkrovov]], pričom môžu byť vynesené do veľkých nadmorských výšok. Obrovský odpor, ktorý si kontinentálne bloky navzájom kladú, má nakoniec za následok zastavenie ich vzájomného pohybu. Horniny, ktoré sa v priebehu týchto dejov pričlenili ku kontinentu, už navždy zostanú súčasťou pevninskej kôry. Orogenéza je preto v podstate nielen vznikom pohorí, ale aj vznikom novej kontinentálnej zemskej kôry. Pri zrážke kontinentov vzniká na podložnej platni aj takzvaná [[okrajová panva predpolia]], je to ohnutá oblasť, ktorá vzniká v dôsledku pôsobenia hmôt nadložnej platne. Táto panva sa vypĺňa hlavne usadenými horninami, ktoré pochádzajú z dvíhajúceho sa pohoria. Príkladom pohorí, ktoré vznikli kolíziou kontinentov, sú [[Himaláje]], [[Ural]], [[Alpy]] či [[Karpaty]]. === Extenzné štádium === Už prvých [[geológ]]ov, ktorí skúmali pohoria, zaujalo, že medzi horninami vyzdvihnutými do veľkých výšok sa nachádza neobyčajne veľké množstvo morských [[usadená hornina|sedimentov]]. Hrúbka týchto vrstiev 8 – 10-krát prevyšovala hrúbky usadených hornín, ktoré sa usadili v rovnakom období na stabilných [[Kontinentálna platforma|platformách]]. Z toho sa usudzuje, že na miestach, kde sa teraz nachádzajú pohoria, v obdobiach predchádzajúcich výzdvihu zemská kôra intenzívne poklesávala, toto poklesávanie je spojené so stenčovaním kôry, tzv. [[Extenzia (geológia)|extenziou]]. Oblasti dnešných pásmových pohorí boli pôvodne miestom, kde vznikli často veľmi komplikované panvy [[oceán]]skeho typu. Tie sa intenzívne vypĺňali sedimentami, ktoré sa ukladali najčastejšie na okrajoch týchto panví (na [[šelf]]och), pretože množstvo z nich bolo dopravené [[rieka]]mi, alebo vznikalo z odumretých organizmov, ktorým sa najviac darilo v plytšej vode. Približovanie kontinentov má za následok ukončenie extenzie a začiatok konvergencie. Oceánske dno sa podsúva pod približujúci sa kontinent, ale časť sedimentov, ktorá na ňom leží, sa môže zachovať, pričom vzniká tzv. [[akrečný klin]]. Oceánske panvy sú tak v dôsledku konvergentného pohybu platní celkom stlačené a deformované. === Orogénne štádium === Po zániku oceánskych priestorov dochádza ku kolízií kontinentálnych blokov. Hlavná etapa tejto zmeny je nazývaná orogenéza. Deformácia prebieha skracovaním, vznikom násunových zlomov a vrásnením. Celé vrstvy hornín sú stláčané do [[vrása|vrás]], či ďalších [[štruktúra (geológia)|štruktúr]]. Pozdĺž zlomov, vznikajúcich v dôsledku pôsobenia mocných síl, dochádza k [[prešmyk (geológia)|prešmykom]] a vzniku [[smerný pohyb (geológia)|smerných pohybov]] či [[príkrov (geológia)|príkrovov]]. Pri rozsiahlej kontinentálnej kolízií dochádza k rôzne veľkému nasunutiu jednej kontinentálnej platne na druhú. Hlbšie pochované horniny podliehajú [[metamorfóza (geológia)|metamorfóze]], ktorá môže hraničiť až s [[anatexia|anatexiou]], natavovaním pohltených hornín, čo môže mať za následok až prieniky granitoidnej magmy, ktorá tuhne v hĺbkach vo forme [[Plutón (geológia)|plutónov]]. Na orogenéze sa teda podieľa mnoho faktorov a dejov, ktorých podiel nie je na všetkých miestach rovnaký. === Poorogénne štádium === Po skončení kontinentálnej kolízie je kôra v oblasti orogénu zhrubnutá. Tento stav je však energeticky nevýhodný a prevažne kremenno-živcové horniny vo väčších hĺbkach sa začínajú roztekať. Orogén tak môže prejsť do štádia gravitačného kolapsu, často s tvorbou veľkých extenzných [[zlom (geológia)|zlomov]]. Modelom takéhoto rozpadu je [[metamordný kôrový komplex]]. Pri výzvihu pohorí vyčnieva nad povrch zeme iba zlomok horninových masívov, oveľa väčšie masy hornín tvoria [[koreňová časť pohoria|koreňové časti pohorí]]. Tieto hlboko ponorené časti nadnášajú pohorie podobne ako [[Ľadovec (súvislý ľad)|ľadovec]], plávajúci v mori. Výzvih pohoria je relatívne pomalý proces, trvajúci rádovo milióny rokov. Horniny, ktoré sa vo väčšej nadmorskej výške nachádzajú v sťažených podmienkach, sú rozrušované [[erózia|eróziou]], preto sú dnešné najvyššie časti pohorí iba zvyškami skutočného objemu hornín, ktorý už bol odnesený. Masy hornín v koreňovej zóne majú v dôsledku svojej vyššej teploty tendenciu stúpať, umožňuje to aj postupná erózia, ktorá odnáša horniny z ich nadložia. Výzvih pohoria sa však zastaví, pretože podobne ako erózia rozrušuje horniny na povrchu, teplo zemského plášťa postupne spôsobuje natavovanie koreňovej zóny. Tento proces geológovia nazývajú [[izostáza|izostatické]] vyrovnávanie. Tak nakoniec z vysokých pohorí zostanú len obnažené najhlbšie časti takzvané [[kratogén]]y, zväčša tvorené granitmi, či silne [[premenená hornina|premenenými]] horninami. Príkladom kratogénov sú najstaršie časti zemskej kôry, najbližší je [[Český masív]]. == Prehľad významných orogénnych cyklov v histórii Zeme == [[Súbor:Taconic orogeny.gif|náhľad|Schéma Takonského vrásnenia (súčasti kaledónskeho vrásnenia)]] Nemecký geológ [[Hans Stille]] porovnával veky orogénnych pohybov vo viacerých častiach sveta a dospel k záveru, že existujú isté orogénne cykly, ktoré možno deliť na orogénne fázy. Stille predpokladal, že tieto sa udiali synchrónne po celej Zemi. Dnes je známe, že staré orogeny sú prejavmi [[platňová tektonika|platňovo tektonických]] pohybov, ktoré nemusia mať globálny charakter. Jeho nomenklatúra orogénnych cyklov sa však výrazne nezmenila a dodnes sa s obmenami používa. * [[grenvillské vrásnenie]] (1 300 - 980 mil. r., neskoré [[mezoproterozoikum]]): vznik [[Rodinia|Rodinie]], stopy v [[hornina|horninách]] [[Severná Karolína|Severnej Karolíny]], [[Newfoundland]]u a [[Škótsko|Škótska]]. * [[asyntské vrásnenie|as(s)yntské (=kadomské) vrásnenie]] (750 - 530 mil. r., [[neoproterozoikum]]) zrážka viacerých ostrovných oblúkov, koniec formovania prekambrického kryštalinika Európy <ref>Plant, J.A., Whittaker, A., Demetriades, A., De Vivo, B., Lexa, J.: [https://web.archive.org/web/20110926233242/http://www.gsf.fi/publ/foregsatlas/articles/Geology.pdf ''The Geological And Tectonic Framework Of Europe.'']</ref> * [[kaledónske vrásnenie]] (500 – 390 mil. r., [[ordovik]] až začiatok [[devón]]u): zrážka [[Laurentia (kontinent)|Laurentie]] s [[Baltika|Baltikou]], vznik severnej časti [[Apalačské vrchy|Apalačských vrchov]], vznik pohorí na [[Britské ostrovy|Britských ostrovoch]] a v [[Škandinávia|Škandinávii]]. * [[Varíske vrásnenie|hercýnske (=varíske) vrásnenie]] v širšom zmysle ([[devón]] až [[perm]]): ** [[Varíske vrásnenie|hercýnske (=varíske) vrásnenie]] v užšom zmysle (390 – 250 mil. r., [[devón]] až [[Karbón (geochronologická jednotka)|karbón]]): zrážka [[Euramerika|Eurameriky]] s [[Gondwana|Gondwanou]], vznik južnej časti [[Apalačské vrchy|Apalačských vrchov]], [[Meseta|Mesety]] a hercýnskych pohorí v Európe. ** [[altajské vrásnenie]] (okolo 300 mil. r., [[Karbón (geochronologická jednotka)|karbón]] a [[Perm (geochronologická jednotka)|perm]]): zrážka [[Kazachstanie]] so [[Sibír (kontinent)|Sibírou]], vznik pohoria [[Altaj]]. ** [[uralské vrásnenie]] (280 mil. r., [[Perm (geochronologická jednotka)|perm]]): zrážka [[Sibír (kontinent)|Sibíri]] s [[Pangea|Pangeou]] v oblasti [[Baltika|Baltiky]], [[Ural (pohorie)|Uralu]]. * [[alpínske vrásnenie|alpínske (=alpsko-himalájske) vrásnenie]] v širšom zmysle: ** [[kimérske vrásnenie]] (od 240/200 do 138 mil. r., [[trias]] a [[Jura (geochronologická jednotka)|jura]] [prípadne až do cca 50 mil. r.]): zrážka [[Kiméria|Kimérie]] s [[Laurázia|Lauráziou]], ktorú v tej dobe tvorila ([[Eurázijská platňa]], [[Ázia]]) a hory [[Strednej Ázie]]. ** [[alpínske vrásnenie|alpínske (=alpsko-himalájske) vrásnenie]] v užšom zmysle (od 130 mil. r. dodnes, [[krieda]] až dnešok [prípadne až od cca 50 mil. r. dodnes]): zrážka [[Africká platňa|Afriky]], [[Arabská platňa|Arábie]] a [[Indická platňa|Indickej platne]] s [[Eurázijská platňa|Eurázijskou platňou]]. Vzniklo pohorie [[Atlas (pohorie)|Atlas]], [[Sierra Nevada]], [[Pyreneje]], stredomorské ostrovy, [[Apeniny]], [[Alpy]], [[Karpaty]], pohoria na [[Balkán]]e ([[Dináre]], [[Stará planina]] a [[Helenidy]]) a v [[Anatólia|Anatólii]], ďalej vysoké pohoria [[Kaukaz]], [[Pamír]], [[Himaláje]]. Staršie masívy, ktoré vznikli už pri predošlom hercýnskom a kimmerskom vrásnení, boli na niektorých miestach (napr. v [[Krkonoše|Krkonošiach]]) vyzdvihnuté do výšky až v dôsledku zlomov sprevádzajúcich alpínske vrásnenie. == Referencie == {{Referencie}} === Použitá literatúra === *Rechwalder, P. a Jablonský, J. (2003) ''Všeobecná geológia 2''. [[Bratislava]], Univerzita Komenského ISBN 80-223-1664-4 s. 486 - 499 == Pozri aj == * [[Alpínske vrásnenie]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Portál|Vedy o Zemi||Astronómia||Slnečná sústava}} [[Kategória:Orogenéza| ]] 9yir1vu2jo3eigulhjw2wu8v2u16scl 0 64811 8370892 8262632 2026-09-19T12:11:59Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|0|0 */ 8370892 wikitext text/x-wiki {{Infobox sídlo |názov = Adamstown |iný_názov = |typ = administratívne stredisko |znak = |vlajka = |obrázok = Adamstown1.jpg |popis = Pohľad na Adamstown |štát = Spojené kráľovstvo |región = [[Pitcairnove ostrovy]] |región_typ = Zámorské územie<br>Spojeného kráľovstva |podregión = |podregión_typ = |nad_výš = 5 |lat_deg = 25 |lat_min = 4 |lat_sec = |S_J = J |lon_deg = 130 |lon_min = 6 |lon_sec = |V_Z = Z |rozloha = 4,6 |obyvateľov = 60 |obyvateľov_dát = |obyvateľov_zdroj = <ref name=EB /> |starosta = [[Mike Warren]] (2007) |PSČ = |predvoľba = |mapa = Map of Pitcairn Islands 2.png |mapa_popis = Poloha Adamstown-u |mapa_lokátor = |web = |commons = |poznámky = }} '''Adamstown''' je administratívne stredisko a jediná trvalo osídlená osada na [[Pitcairnove ostrovy|Pitcairnovych ostrovoch]].<ref name=EB>{{beliana|1|Adamstown|46}}</ref> Je pomenovaná podľa Johna Adamsa,<ref name=EB /> jediného zo vzbúrencov z lode [[HMS Bounty|Bounty]], ktorý nebol po dolapení popravený a nezomrel násilnou smrťou. Niektoré zdroje ho pokladajú za najmenšie hlavné mesto na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = What is the world's smallest Official Capital? | url = http://thelongestlistofthelongeststuffatthelongestdomainnameatlonglast.com/smallest78.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2.12.2012 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20090912040832/http://thelongestlistofthelongeststuffatthelongestdomainnameatlonglast.com/smallest78.html | dátum archivácie = 2009-09-12 }}</ref> Guvernér ostrova sídli v rezidencii na Novom Zélande. == Dejiny == Mesto bolo založené v roku [[1790]]. <br>Obyvatelia sú potomkovia [[Vzbura na Bounty|vzbúrencov z lode Bounty]] a Polynézanov, ktorí sa na ostrove usídlili v roku [[1789]].<ref name=EB /> V roku [[1825]] bolo pomenované po vzbúrencovi Johnovi Adamsovi, ktorému bola zároveň udelená amnestia. Adamstown nemá asfaltové cesty, letisko, ani námorný chránený prístav. Ako dopravné prostriedky obyvatelia používajú bicykle, traktory a terénne motorové vozidlá. Nachádza sa tam [[základná škola]], kostol, mlyn na cukrovú trstinu, zdravotnícke stredisko, elektrický generátor, satelitná – televízna a telekomunikačná stanica, internet, pošta a knižnica. Stojí tam aj budova súdu a najnovšie aj malá [[väznica]], ktorá sa začala stavať po obvineniach siedmich ľudí z dlhodobého sexuálneho násilia na maloletých dievčatách. Jedným z obvinených bol starosta menom Steven Raymond Christian, ktorý je potomkom vodcu vzbúrencov z HMS Bounty Fletchera Christiana. Súd ho za dokázané 5-násobné zneužitie odsúdil na tri roky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Birkett | meno = Dea | odkaz na autora = | titul = Island of Lost Girls | url = http://www.nytimes.com/2004/10/29/opinion/29birkett.html?scp=1&sq=Island%20of%20Lost%20Girls | dátum vydania = 29.10.2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2.12.2012 | vydavateľ = The New York Times | miesto = Londýn | jazyk = po anglicky }}</ref> Stojí tam aj niekoľko neveľkých hotelov, z ktorých je jeden upravený na prijímanie oficiálnych vládnych návštev. Obyvatelia sa živia pestovaním ovocia, medu, rybolovom a turizmom. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Pitcairnove ostrovy]] q7o8efe2ge7bycuz73r85n9l1ihxgxi 0 73987 8370891 8230313 2026-09-19T12:11:57Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|0|1 */ 8370891 wikitext text/x-wiki '''Skleníkový efekt''' je názov pre jav spočívajúci v ohriatí nižších vrstiev [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféry]] v dôsledku toho, že atmosféra cez deň prepúšťa krátkovlnné slnečné žiarenie k zemskému povrchu a v noci pomerne efektívne pohlcuje dlhovlnné žiarenie [[Zem|Zeme]] a otepľuje sa. Podobný úkaz možno pozorovať v skleníkoch, odtiaľ pochádza názov. Tepelné žiarenie s väčšou [[Vlnová dĺžka|vlnovou dĺžkou]] spätne vyžarované z povrchu planéty Zem účinne absorbuje a bráni tak jeho okamžitému úniku do priestoru [[Vesmír|vesmíru]]. Na ostatných nebeských telesách s atmosférou (napr. [[Titan (mesiac)|Titan]], [[Mars]], [[Venuša]]) tiež prebieha skleníkový efekt. Pre zjednodušenie sa však zvyšok tohto článku vzťahuje predovšetkým k Zemi. Skleníkový efekt sa vyskytuje prirodzene na Zemi už od jej vzniku. Bez výskytu skleníkových plynov by priemerná teplota pri povrchu Zeme (určovaná len radiačnou bilanciou) bola −18 °C<ref>NÁTR, Lubomír. Země jako skleník: Proč se bát CO2?. Praha : Academia, 2006. (Průhledy) ISBN 80-200-1362-8. Kapitola Je Země také skleník?, s. 51{{--}}52. </ref> a nie 14 °C koľko je globálny priemer dnes. Skleníkový efekt je teda nevyhnutným predpokladom života na Zemi.<ref> Fabian, P.: Leben im Treibhaus. Unser Klimasystem – und was wir daraus machen. Springer-Verlag, New York 2002</ref> [[Antropogénna klimatická zmena|Antropogénny]] skleníkový efekt je označenie pre príspevok ľudskej činnosti k skleníkovému efektu. Je spôsobený spaľovaním [[Fosílne palivo|fosílnych palív]], výrubom [[les]]ov a globálnymi zmenami krajiny. Antropogénny skleníkový efekt prispieva ku [[Globálne otepľovanie|globálnemu otepľovaniu]]. Napriek tomu, že väčšina vedcov považuje vplyv ľudského konania na klímu za dokázaný. Predmetom sporu je miera tohto vplyvu. == Skleníkové plyny == [[Vodná para|Vodné pary]] (H<sub>2</sub>O) spôsobujú asi 60 % prirodzeného zemského skleníkového efektu. Ostatné plyny ovplyvňujúce tento efekt sú [[oxid uhličitý]] (CO<sub>2</sub>) (okolo 26 %), [[metán]] (CH<sub>4</sub>), [[oxid dusný]] (N<sub>2</sub>O) a [[ozón]] (O<sub>3</sub>) (asi 8 %). Spoločným názvom im hovoríme skleníkové plyny. Vlnové dĺžky svetla absorbovaného plynmi je možné určiť pomocou [[Kvantová mechanika|kvantovej mechaniky]], podľa vlastností [[Molekula|molekúl]] rôznych plynov. Je prakticky pravidlom, že heteronukleárne dva-, tri- a viacatómové molekuly plynov silne absorbujú v infračervenej oblasti, zatiaľ čo homonukleárne dvojatómové molekuly nie. To je dôvodom, prečo H<sub>2</sub>O a CO<sub>2</sub> sú skleníkovými plynmi, zatiaľ čo hlavné zložky atmosféry (N<sub>2</sub> a O<sub>2</sub>) nie. == Efekt rôznych plynov == Je veľmi ťažké oddeliť percentuálne príspevky jednotlivých plynov ku skleníkovému efektu, pretože pohlcované infračervené spektrum rôznych plynov sa prekrýva. Avšak je možné spočítať percentá z pohlteného žiarenia a zistiť: {| class="wikitable" |- ! Odstránené zložky !! % z pohlteného žiarenia |- | Všetky || 0 |- | H<sub>2</sub>O, CO<sub>2</sub>, O<sub>3</sub> || 50 |- | H<sub>2</sub>O || 64 |- | Mraky || 86 |- | CO<sub>2</sub> || 88 |- | O<sub>3</sub> || 97 |- | Žiadna || 100 |} (Zdroj: Ramanathan and Coakley, Rev. Geophys and Space Phys., 16 465 (1978)) === Efekt vodných pár === Vodné pary najviac prispievajú k zemskému skleníkovému efektu. Vplyv vodných pár sa líši podľa miestnej koncentrácie, zmesi s inými plynmi, frekvencie svetla, odlišného chovania v rôznych vrstvách atmosféry a podľa toho, či sa uplatňuje pozitívna nebo negatívna [[spätná väzba (všeobecne)|spätná väzba]]. Vysoká vlhkosť spôsobuje formovanie oblačnosti, ktorá silno ovplyvňuje teplotu, ale odlišným spôsobom než vodné pary. IPCC TAR (2001; kapitola 2.5.3) hovorí, že navzdory nerovnomerným vplyvom a rozdielom pri získavaní kvalitných dát je možné povedať, že obsah vodných pár sa v priebehu [[20. storočie|20. storočia]] všeobecne zvýšil. Odhady percentného množstva zemského skleníkového efektu spôsobeného vodnými parami od rôznych autorov sa značne líši: * 36 % (tabuľka hore) * 60{{--}}70 %<ref> http://www.pbs.org/wgbh/nova/ice/greenhouse.html – Greenhouse – Green Planet</ref> Vrátane mrakov predpokladá tabuľka hore 50 %. V bezmračnom prípade predpokladá IPCC 1990 (strana 47{{--}}48) zhruba 60{{--}}70 %, zatiaľ čo Baliunas & Soon 88 %, uvažujúci len H<sub>2</sub>O a CO<sub>2</sub>. V teoretickom prípade, keby by sa v atmosfére nenachádzali iné skleníkové plyny, odhaduje Richard Lindzen 98 %.<ref>Global warming: the origin and nature of the alleged scientific consensus. nakladatelství Regulation, vydáno na jaře 1992, strana 87{{--}}98 http://eaps.mit.edu/faculty/lindzen/153_Regulation.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121107035318/http://eaps.mit.edu/faculty/lindzen/153_Regulation.pdf |date=2012-11-07 }}, anglicky</ref> Vodné pary v troposfére, na rozdiel od dobre známych skleníkových plynov ako CO<sub>2</sub>, sú vzhľadom ku klíme v podstate pasívne: pobyt vodných pár v atmosfére je krátky (asi týždeň), takže výkyvy v obsahu vodných pár sa pomerne rýchlo vyrovnávajú. Oproti tomu, životné cykly CO<sub>2</sub>, [[metán|metánu]], atď. sú dlhé (stovky rokov) a preto výkyvy oproti normálu pretrvávajú. Ak sa teda, v reakcii na teplotný výkyv spôsobený zvýšením obsahu [[Oxid uhličitý|CO<sub>2</sub>]], zvýši obsah [[Vodná para|vodných pár]], pozorujeme (limitovanú) pozitívnu spätnú väzbu a vyššie teploty. V reakcii na zvýšený výskyt vodných pár by malo dôjsť v atmosfére k novej rovnováhe vďaka zvýšenej tvorbe [[Oblak|oblačnosti]], ktorá spôsobuje ochladenie vďaka zvýšenej odrazivosti a odstraňovaniu vodných pár z [[Atmosféra Zeme|atmosféry]] [[Dážď|dažďom]]. Zdá sa, že kondenzačné stopy vysoko letiacich [[Lietadlo|lietadiel]] občas spôsobujúce formovanie [[Oblak|oblačnosti]] mierne ovplyvňujú miestne [[počasie]]. == Obmedzujúce faktory == Pri vytváraní modelu skleníkového efektu atmosféry planéty je treba zobrať do úvahy tiež interakciu s ďalšími procesmi vytvárajúcimi spätnoväzbové cykly. Venuša je zohrievaná Slnkom tak silno, že jej [[voda]] zmizla a oxid uhličitý nie je znovu absorbovaný [[Planetárna kôra|planetárnou kôrou]]. Následkom toho skleníkový efekt výrazne zintenzívnel pozitívnou spätnou väzbou. Na Zemi existuje významná [[hydrosféra]] a [[biosféra]] reagujúca na vyššie teploty rýchlejším pohlcovaním [[Oxid uhličitý|oxidu uhličitého]] (v geologickom meradle – časové meradlo, v ktorom oceán a biosféra odstraňujú výkyvy CO<sub>2</sub>, sa pohybuje v niekoľkých stovkách rokov). Prítomnosť tekutej vody limituje zvyšovanie skleníkového efektu negatívnou spätnou väzbou. Predpokladá sa, že tieto pomery trvajú už mnoho stoviek miliónov rokov, pretože inak ak by vplyvom zvyšovania teploty starnúceho [[Slnko|Slnka]] došlo k prekonaniu tohto regulačného efektu, bol by život na Zemi už dávno zničený. Atmosféra [[Venuša|Venuše]] bohatá na [[oxid uhličitý]] vytvára extrémne silný skleníkový efekt zdvíhajúci [[Teplota|teplotu]] povrchu až za bod [[Topenie|topenia]] [[olovo|olova]], zvyšovanie teploty povrchu atmosférou Zeme umožňuje jej obývateľnosť, v porovnaní s planétou [[Mars]] je skleníkový efekt riedkej atmosféry len minimálny. == Súvislosť s globálnym otepľovaním == Už koncom [[19. storočie|19. storočia]] vypočítal švédsky bádateľ Svante Arrhenius, ktorý za svoje chemické objavy získal v roku [[1903]] [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovu cenu]], že keby sa koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére zdvojnásobila, jej teplota by sa mohla zdvihnúť až o 5 °C a odvodil súvislosť medzi jeho poklesmi a výskytom [[Ľadová doba|dôb ľadových]].<ref> Lundegårdh, H.: Der Kreislauf der Kohlensäure in der Natur. Gustav Fischer, Jena 1924</ref> Podľa poslednej hodnotiacej správy Medzivládneho panelu pre zmenu klímy „väčšina pozorovaného nárastu priemernej globálnej teploty od polovice 20. storočia je veľmi pravdepodobne spôsobená nárastom koncentrácie antropogénnych skleníkových plynov.“<ref> http://www.ipcc.ch/pdf/assessment-report/ar4/syr/ar4_syr_spm.pdf</ref> V priebehu posledných 650 000 rokov sa [[koncentrácia]] oxidu uhličitého pohybovala od 180 ppm do 270 ppm.<ref> Hileman, B.:Ice Core Record Extended. Chemical & Engineering News, 2010. http://pubs.acs.org/cen/news/83/i48/8348notw1.html</ref> V roku [[1960]] dosiahla cca 313 ppm a v polovici roku [[2012|2021]] asi 419 ppm.<ref> http://www.esrl.noaa.gov/gmd/ccgg/trends/co2_data_mlo.html</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vývoj koncentrace CO₂ v atmosféře|url=https://faktaoklimatu.cz/infografiky/koncentrace-co2|vydavateľ=Fakta o klimatu|dátum prístupu=2021-12-05|jazyk=cs}}</ref> == Referencie == <references/> == Pozri aj == * [[Globálne otepľovanie]] * [[Fosílne palivo|Fosílne palivá]] * [[Skleníkový plyn|Skleníkové plyny]] * [[Oxid uhličitý]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Greenhouse effect}} == Externé odkazy == * [http://marine.rutgers.edu/cool/education/class/yuri/erb.html Earth Radiation Budget] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160603005248/http://marine.rutgers.edu/cool/education/class/yuri/erb.html |date=2016-06-03 }} * [http://www.astro.cz/clanek/?id=1383 Globální oteplování a vymírání biologických druhů], Česká astronomická společnost == Zdroj == {{Portál|Vedy o Zemi||Fyzika||Chémia||Biológia||Astronómia||Slnečná sústava}} {{preklad|cs|Skleníkový efekt|11531129}} {{Meteorológia}} [[Kategória:Atmosféra]] [[Kategória:Klimatické zmeny]] [[Kategória:Ekológia]] [[Kategória:Termodynamika]] 0211v8sbzyqvi6xaopu20vkbv36renn 0 74918 8371009 8370872 2026-09-19T16:25:31Z ~2026-50590-93 305760 /* Etymológia */ 8371009 wikitext text/x-wiki {{Infobox etnickej skupiny | obrázok = [[Súbor:Map of the Ukrainian Diaspora in the World.svg|250px]] | popis obrázku = Rozšírenie Ukrajincov vo svete | skupina = Ukrajinci<br />(українці) | populácia = '''39,8'''<ref>[http://www.joshuaproject.net/peoples.php?peo3=15696 Ukrainians] at the Joshua Project</ref>–'''57,5'''<ref>The Ukrainian World Congress states that the Ukrainian diaspora makes 20 million: [http://www.ukrinform.ua/eng/order/?id=168280 20mln Ukrainians living abroad]</ref>mil. | genealógia = | hlavný región = {{minivlajka|Ukrajina|w}} 37 541 693<ref>{{cite web|url=http://www.ukrcensus.gov.ua/eng/results/general/nationality|title=Results / General results of the census / National composition of population|accessdate=2007-08-05|date=|year=2001|month=December 5|work=[[Ukrainian Census (2001)|All-Ukrainian Census, 2001]]|archiveurl=https://web.archive.org/web/20041031064500/http://www.ukrcensus.gov.ua/eng/results/general/nationality|archivedate=2004-10-31}}</ref> | regióny nadpis = | región1 = {{minivlajka|Rusko|w}} | pop1 = 5 864 000 (2015) | ref1 = | región2 = {{minivlajka|Poľsko|w}} | pop2 = 1 651 918 (2023) | ref2 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = GUS | odkaz na autora = | titul = Główny Urząd Statystyczny / Statystyki eksperymentalne / Kapitał ludzki / Populacja cudzoziemców w Polsce w czasie COVID-19 | url = https://stat.gov.pl/statystyki-eksperymentalne/kapital-ludzki/populacja-cudzoziemcow-w-polsce-w-czasie-covid-19,12,1.html | vydavateľ = stat.gov.pl | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región3 = {{minivlajka|Kanada|w}} | pop3 = 1 359 655 (2016) | ref3 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Census Profile, 2016 Census Canada &#x5B;Country&#x5D; and Canada &#x5B;Country&#x5D; | url = https://www12.statcan.gc.ca/census-recensement/2016/dp-pd/prof/details/page.cfm?Lang=E&Geo1=PR&Code1=01&Geo2=PR&Code2=01&Data=Count&SearchText=Canada&SearchType=Begins&SearchPR=01&B1=Ethnic%20origin&TABID=1 | vydavateľ = www12.statcan.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región4 = {{minivlajka|Nemecko|w}} | pop4 = 1 125 000 (2023) | ref4 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Migration und Integration Bevölkerung in Privathaushalten nach Migrationshintergrund im weiteren Sinn nach ausgewählten Geburtsstaaten | url = https://www.destatis.de/DE/Themen/Gesellschaft-Umwelt/Bevoelkerung/Migration-Integration/Tabellen/migrationshintergrund-staatsangehoerigkeit-staaten.html | vydavateľ = destatis.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región5 = {{minivlajka|USA|w}} | pop5 = 1 028 492 (2016) | ref5 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Your Geography Selections | url = http://factfinder.census.gov/faces/tableservices/jsf/pages/productview.xhtml?pid=ACS_16_1YR_DP02&prodType=table | vydavateľ = archive.ph | dátum vydania = 2020-02-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://archive.today/20200214010655/http://factfinder.census.gov/faces/tableservices/jsf/pages/productview.xhtml?pid=ACS_16_1YR_DP02&prodType=table | dátum archivácie = 2020-02-14 }}</ref> | región6 = {{minivlajka|Brazília|w}} | pop6 = 600 000–1 000 000 (2015) | ref6 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Brazil - Ukrainian World Congress | url = https://www.ukrainianworldcongress.org/country-info/brazil/ | vydavateľ = ukrainianworldcongress.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región7 = {{minivlajka|Česko|w}} | pop7 = 508 209 (2023) | ref7 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cizinci podle typu pobytu, pohlaví a státního občanství - k 31. 12. 2018 | url = https://www.czso.cz/documents/11292/27914491/1812_c01t11.pdf/ddfa8a3d-8875-4b38-8d3a-e7245706b6f7?version=1.0 | vydavateľ = czso.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190204014351/https://www.czso.cz/documents/11292/27914491/1812_c01t11.pdf/ddfa8a3d-8875-4b38-8d3a-e7245706b6f7?version=1.0 | dátum archivácie = 2019-02-04 }}</ref> | región8 = {{minivlajka|Taliansko|w}} | pop8 = 347 183 (2023) | ref8 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ucraini in Italia | url = https://www.tuttitalia.it/statistiche/cittadini-stranieri/ucraina/ | vydavateľ = tuttitalia.it | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región9 = {{minivlajka|Kazachstan|w}} | pop9 = 338 022 (2015) | ref9 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = International migrant stock 2015 | url = http://www.un.org/en/development/desa/population/migration/data/estimates2/estimates15.shtml | url archívu = https://web.archive.org/web/20171226173148/http://www.un.org/en/development/desa/population/migration/data/estimates2/estimates15.shtml | vydavateľ = un.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | dátum archivácie = 2017-12-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región10 = {{minivlajka|Argentína|w}} | pop10 = 305 000 (2007) | ref10 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Articulos | url = http://www.ucrania.com/Articulos/tabid/57/ctl/Details/mid/388/ItemID/1/language/en-US/Default.aspx | url archívu = https://web.archive.org/web/20131227233709/http://www.ucrania.com/Articulos/tabid/57/ctl/Details/mid/388/ItemID/1/language/en-US/Default.aspx | vydavateľ = ucrania.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | dátum archivácie = 2013-12-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región11 = {{minivlajka|Španielsko|w}} | pop11 = 264 528 (2023) | ref11 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Población extranjera por Nacionalidad, comunidades, Sexo y Año. | url = https://www.ine.es/jaxi/Datos.htm?path=/t20/e245/p08/l0/&file=02005.px#!tabs-tabla | vydavateľ = ine.es | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región12 = {{minivlajka|Rumunsko|w}} | pop12 = 251 923 (2023) | ref12 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Українська діаспора в Румунії | url = http://buktolerance.com.ua/?page_id=8 | vydavateľ = buktolerance.com.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171107031942/http://buktolerance.com.ua/?page_id=8 | dátum archivácie = 2017-11-07 }}</ref> | región13 = {{minivlajka|Slovensko|w}} | pop13 = 9 451 (2021) {{break}} + [[cirka|ca]] 140 000 (2025) | ref13 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ŠÚ SR | odkaz na autora = | titul = Počet obyvateľov podľa národnosti v SR k 1. 1. 2021 | url = https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-narodnosti/SR/SK0/SR | vydavateľ = scitanie.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-25 | jazyk = }}</ref> {{break}} <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovakia | url = https://www.pragueprocess.eu/en/countries/904-slovakia | vydavateľ = Prague Process Secretariat | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-01-07 | dátum prístupu = 2026-02-25 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Beneficiaries of temporary protection at the end of the month by citizenship, age and sex - monthly data : Slovakia : 2025-12 | url = https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/migr_asytpsm/default/table?lang=en&category=migr.migr_asy.migr_asytp | vydavateľ = Eurostat | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-25 | jazyk = }}</ref> | jazyky = [[ukrajinčina]]<ref name="ReferenceA">http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?AddButton=pages\U\K\Ukrainians.htm</ref><ref name="slovari.yandex.ru">http://slovari.yandex.ru/dict/bse/article/00082/02700.htm?text=%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D0%B8%D0%BD%D1%86%D1%8B&stpar3=1.1{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name="encyclopedia.com">http://www.encyclopedia.com/doc/1G2-3404101422.html</ref>, [[ruština]]<ref>[http://www.gallup.com/poll/112270/russias-language-could-ticket-migrants.aspx Russia’s Language Could Be Ticket in for Migrants] A large portion of Ukrainians speak Russian</ref><ref>[http://www.kiis.com.ua/materials/articles_HVE/16_linguaethnical.pdf Хмелько В.Є. ЛІНГВО-ЕТНІЧНА СТРУКТУРА УКРАЇНИ: РЕГІОНАЛЬНІ ОСОБЛИВОСТІ ТА ТЕНДЕНЦІЇ ЗМІН ЗА РОКИ НЕЗАЛЕЖНОСТІ]</ref> | náboženstvo = [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne]], [[gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícke]], iné | príbuzní = ostatní [[Slovania]], najmä [[Východní Slovania|východní]] | poznámky = }} '''Ukrajinci'''{{#tag:ref|Do začiatku/polovice 20. storočia sa možno stretnúť aj s označením '''Malorusi'''<ref>Pozri zdroje uvedené v článku [[Malorusi]]</ref>, '''Rusíni/Rut(h)éni''' [v širšom zmysle]<ref>Pozri zdroje uvedené v článku [[Rusíni]]</ref>; {{vjz|ukr|українці}}.|group = p}} sú [[Východní Slovania|východoslovanský]] [[národ]], žijúci najmä na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Žijú aj na [[Slovensko|Slovensku]]. Na Ukrajine, a v minulosti aj na Slovensku, sa za Ukrajincov považovali aj [[Rusíni]]. Ich odhadovaný počet na [[Zem|svete]] je 54 miliónov.<ref>[http://www.ukrinform.ua/eng/order/?id=168280 Ukrainian diaspora abroad makes up over 20 million]</ref><ref>[http://www.ucc.ca/2010/05/25/support-the-ukrainian-world-congress-connecting-ukrainians-around-the-world/ 20 million Ukrainians live in 46 different countries of the world.]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=20 million Ukrainians living outside Ukrainian territory |url=http://www.ualberta.ca/~cius/ukrcan/Diaspora/UDSI-News_Views.htm |dátum prístupu=2010-12-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110604054723/http://www.ualberta.ca/~cius/ukrcan/Diaspora/UDSI-News_Views.htm |dátum archivácie=2011-06-04 }}</ref> Používanými [[jazyk (jazykoveda)|jazykmi]] sú [[ukrajinčina]] a [[ruština]], písmom [[cyrilika]]. Prevláda [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne vierovyznanie]]. Ukrajinci sú potomkami niektorých východoslovanských kmeňov, známych ako [[Poľania (východní Slovania)|Poľania]], [[Drevľania]], [[Volyňania]] ([[Dulebovia]]) a čiastočne [[Severania (slovanský kmeň)|Severania]]. == Etymológia == Názov tohto ľudu je odvodený od geografického pojmu; podľa väčšiny výkladov doslova znamená „ľudia žijúci v pohraničí“, čo odráža historickú polohu Ukrajiny na križovatke [[Východná Európa|európskej civilizácie na západe]], "[[Moskovské veľkokniežatstvo|ruského sveta]]" na východe, a moslimského sveta a [[Krymskí Tatári]] na juhu. Napríklad v Kyjevskej kronike ako súčasť Hypatiovho zoznamu z roku 1187 označuje južné kniežatstvá Rusi – vrátane [[Kyjev]]a, [[Černihiv]]a a [[Perejaslav]]u – názvom "Ukrajina".<ref>[https://likbez.org.ua/ru/kakoe-soderzhanie-vkladyivalos-v-slovo-ukraina-vo-vremena-drevney-rusi.html Какое содержание вкладывалось в название "Украина" во времена Древней Руси?]</ref> Prvá písomná zmienka o konkrétnom etnonyme „Ukrajinci“ sa nachádza v [[Republika oboch národov|poľských]] kronikách z roku 1596 v súvislosti s povstaním Severyna Nalyvajka; tento termín tam použil hajtman Stanisław Żółkiewski.<ref>[https://ukraine-history.com/pershi-kozaczki-povstannya-za-shho-naspravdi-borovsya-severyn-nalyvajko/ Перші козацькі повстання: за що насправді боровся Северин Наливайко?]</ref>. Za vlády [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdana Chmelnického]] a [[Ivan Mazepa|Ivana Mazepu]] boli názvy „Ukrajina“ a „Ukrajinci“ opäť medzinárodne dohodnuté v zmluvách s [[Valašsko (Rumunsko)|Valaskom]] a [[Moldavské kniežatstvo|Moldavskom]] (Chmelnickij, ktorý sa usiloval o dynastickú úniu, poslal v roku 1652 svojho syna Timoshu k moldavskému kniežaťu Vasilijovi Lupulovi, aby mu zariadil sobáš s jeho dcérou Rozandou <ref>[https://gazeta.ua/articles/people-and-things-journal/_sin-yide-zhenitisya-i-ne-maye-niyakih-vorozhih-namiriv-proti-polyakiv/1106184 "Син їде женитися і не має ніяких ворожих намірів проти поляків"]</ref>) a švédskym kráľom Karolom XII, a tiež v ústave Pilipa Orlika z roku 1710 <ref>[http://litopys.org.ua/coss4/mazk11.htm Конституція України 2021 03.jpg]</ref> <ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/kviten/16/1710-uhvaleno-konstytuciyu-pylypa-orlyka 1710 – ухвалено Конституцію Пилипа Орлика]</ref>. Toto etnonymum sa často používalo aj v osmanských kronikách kvôli tomu, že [[Osmanská ríša]] a [[Krymský chanát]] často prepadali ukrajinské územia a unášali ľudí ako otrokov a záporožskí kozáci pod vedením [[Petro Konaševič Sagaidachnyj|Petra Konaševiča Sahajdačného]] a [[Ivan Sirko|Ivana Sirka]] podnikali námorné výpravy proti tureckým mestám pozdĺž Čierneho mora s cieľom oslobodiť zajatých <ref>[https://uahistory.co/book/100-key-events-of-ukrainian-history/26.php Морські походи під проводом П. Сагайдачного]</ref>. Podobne aj spisovateľ [[Nikolaj Vasilievič Gogoľ|Nikolaj Gogoľ]] v predslove k svojmu románu "Taras Buľba" (konkrétne v pôvodnom návrhu, pred verziou, ktorá v roku 1842 prešla ruskou cárskou cenzúrou) opísal svoju rodnú krajinu ako „polokočovnícky kút Európy“.<ref>[https://medium.com/@newsich/%D0%BF%D0%BE%D1%85%D0%BE%D0%B4%D0%B6%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F-%D0%BD%D0%B0%D0%B7%D0%B2%D0%B8-%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%B0-237d49cbc04d Походження назви “Україна”]</ref> == Dejiny == [[Obrázok:Delineatio generalis Camporum Desertorum vulgo Ukraina - cum adjacentibus provinciis LOC 80692351.jpg|thumb|„Ukrajina – krajina kozákov“, mapa vyhotovená v roku 1648 francúzskym veľvyslancom Guillaumom de Beauplanom (Juh je v hornej časti mapy)|vľavo]] [[Obrázok:Filip Orliks konstitution 12, 13-crop.tif|thumb|Ukrajinská ústava Pilipa Orlika z roku 1710]] Ukrajinci sa v stredoveku začali formovať z východoslovanských kmeňov obývajúcich [[Kyjevská Rus|Kyjevskú Rus]] a definitívne sa sformovali v období [[Záporožská Sič|Záporožskej Siče]]. Po začlenení do Ruskej a Rakúsko-uhorskej ríše prešla väčšia časť Ukrajiny [[Rusifikácia|rusifikáciou]], ktorej súčasťou boli zákazy používania rodného jazyka pre Ukrajincov. Po [[Rusko-turecká vojna|rusko-tureckej vojne]] v rokoch 1768 – 1774 Ruská ríša – za účasti ukrajinských kozákov – ovládla celú oblasť severného [[Čierne more|Čiernomoria]] a [[Krym (polostrov)|Krym]]. Na miestach bývalých kozáckych a krymskotatárskych sídiel vznikli mestá ako [[Kropyvnyckyj|Jelisavetgrad]], [[Cherson]], [[Mykolajiv]], [[Odesa]], [[Dnepropetrovsk|Jekaterinoslav]] a [[Mariupoľ]]; to výrazne rozšírilo územie osídlené Ukrajincami a viedlo k šíreniu i obohateniu ukrajinskej kultúry.<ref>[https://www.dnipro.libr.dp.ua/vishivka_texnika_uzori Магія вишивки Придніпров‘я. Частина 1. Розмаїття на полотні]</ref><ref>[https://ns-gromada.gov.ua/news/1747331416/ Вишиванка Херсонщини — це тканий літопис півдня України]</ref><ref>[https://www.expertkr.com.ua/posts/vishivanki-apostolivshchini-krivorizhzhya-i-hersonshchini-hrestik-lishtva-ta-shiroki-rukavi Вишиванки Апостолівщини, Криворіжжя і Херсонщини: хрестик, лиштва та широкі рукави]</ref><ref>[https://magiavizerynky.com/novyny-statti/vyshyvanka-hersonsko-oblasti--ornamenty-hersonschyny/ Вишиванка Херсонської області | Орнаменти Херсонщини]</ref><ref>[https://www.prekrasastudio.com/blog/317-khersonska-vyshyvanka-iaka-vona Херсонська вишиванка – яка вона]</ref> V roku 1775 dekrét [[Katarína II. (Rusko)|Kataríny II.]] zrušil ukrajinské kozáctvo a väčšina ukrajinských roľníkov upadla do [[Poddanstvo (roľníci)|poddanstva]] – do stavu, ktorý pretrval až do roku 1861. V období zintenzívnenej rusifikácie sa mesto Jelisavetgrad vyprofilovalo na významné centrum ukrajinskej kultúry; práve tu vzniklo prvé profesionálne ukrajinské divadlo na svete a mesto bolo rodiskom mnohých významných osobností ukrajinského, poľského i židovského pôvodu.<ref>[https://old.library.kr.ua/cityrais.html Повітове місто Єлісаветград]</ref><ref>[https://library.kr.ua/ Обласна універсальна наукова бібліотека імені Дмитра Чижевського]</ref><ref>[http://szymanowski-museum.com.ua/index.php/uk/mala-batkivshchyna-velykykh-muzykantiv Мала батьківщина великих музикантів]</ref> Okrem toho sa takmer celé architektonické dedičstvo mesta nesie v duchu neoklasicizmu.<ref>[http://librarychl.kr.ua/kn_in/kraeznavcha-abetka/dvortsova-vul.php Дворцова вулиця]</ref><ref>[https://dozor.kr.ua/post/vulitsya-dvortsova-vid-palatsu-do-zemskogo-uchilischa-14076.html Вулиця Дворцова: від палацу до земського училища]</ref>[[Obrázok:Січ Запоріжська. козаки 1.jpg|thumb|Vystúpenie v múzeu Záporožskej Siče]][[Obrázok:Taras H. Shevchenko.jpg|upright|thumb|[[Taras Hryhorovyč Ševčenko]], jeden z najvýznamnejších ukrajinských básnikov, ktorý je považovaný za zakladateľa modernej ukrajinskej literatúry|vľavo]] V rokoch 1918 až 1920 sa uskutočnili pokusy o vytvorenie stabilného, ​​nezávislého štátu na etnicky ukrajinských územiach; tieto snahy však stroskotali v dôsledku vojenskej agresie susedných krajín a [[Ukrajinská ľudová republika]], vyhlásená v roku 1918, bola rozdelená na základe podmienok [[Rižský mier|Rižského mieru]] z roku 1921. Zástancovia ukrajinskej nezávislosti boli vyvraždení [[Čeka|čekistami]].<ref>[https://dyvys.info/2016/09/27/bez-terminu-davnosti-sim-zhyttiv-yuriya/ Без терміну давності: сім життів Юрія Горліс-Горського і його таємнича смерть]</ref> Počas [[Stalinizmus|stalinskej éry]] – a najmä v období [[Kolektivizácia v Sovietskom zväze|kolektivizácie]] – prešiel život na Ukrajinskej SSR úplnou premenou. Tradičné kroje, náhrdelníky a šperky z každodenného života prakticky vymizli a ľudové sviatky, ako napríklad Vianoce či sviatok Zjavenia Pána, boli zakázané; každého, kto sa tieto zvyky pokúšal zachovať, označili za „nacionalistu“ alebo „kulaka“, pričom orgány [[OGPU]] a [[NKVD]] mu zhabali či zničili majetok a samotného človeka v rokoch 1930 až 1950 buď popravili, alebo uväznili v táboroch [[Gulag (1930 – 1960)|Gulagu]]. Týmto spôsobom zanikli jedinečné prvky tradičného ľudového života – prvky, ktoré sa od druhej polovice 30. rokov 20. storočia zredukovali na obyčajné scénické rekvizity pre „domy kultúry“ a oficiálne súbory; navyše sa fakticky vytratila regionálna rozmanitosť a symbolika spojená s odevom, stolovaním či hudbou. Ukrajinci, ktorí prežili [[Hladomor na Ukrajine|Hladomor v rokoch 1932 – 1933]], popravy na základe „zákona o klasoch“ či deportácie – a ktorí sa od obdobia druhej päťročnice takmer bez výnimky stali pracovníkmi v kolchozoch – boli nútení nosiť uniformovaný pracovný i civilný odev, rovnako ako obyvatelia ostatných republík ZSSR. Tieto udalosti hlboko zasiahli demografickú štruktúru obyvateľstva, čím narušili odovzdávanie tradícií z generácie na generáciu: kým ukrajinské rodiny mali zvyčajne päť až osem detí – pričom výchova vo veľkej rodine zohrávala kľúčovú úlohu pri zachovávaní zvykov – od druhej polovice 30. rokov klesol priemerný počet detí narodených v celom ZSSR na dve alebo tri. O ich socializáciu sa staral systém materských škôl, štátnych škôl a pionierskych táborov, zatiaľ čo deti „odkulakizovaných“ roľníkov posielali do sirotincov, kde prechádzali úplnou rusifikáciou.<ref>[https://holodomormuseum.org.ua/hololomor/natsionalna-knyha-pam-iati-zhertv-holodomoru-1932-1933/ Національна книга пам’яті жертв Голодомору 1932-1933]</ref> [[Obrázok:Родина з Новоолександрівки, Знам'янська громада, Кіровоградська область.jpg|thumb|Obyvatelia dediny v [[Kirovohradská oblasť|Kirovohradskej oblasti]] Ukrajinskej SSR, polovica 20. storočia. V dôsledku dekulakizácie a rusifikácie – procesov, ktoré pokračovali aj po druhej svetovej vojne – boli takmer všetky tradičné kroje v tomto regióne zničené a nahradené odevom zodpovedajúcim štandardným sovietskym normám]] Počas [[Veľký teror|Veľkého teroru]] v rokoch 1937 – 1938 NKVD popravila alebo deportovala ukrajinských vedcov, spisovateľov, fotografov, filmových režisérov, hudobníkov a historikov tej doby; pozostatky niektorých z nich boli pochované v lese Bykivnia pri Kyjeve, zatiaľ čo iní boli po väznení v tábore [[Solovecké ostrovy|Solovky]] zastrelení v Sandarmochu. K podobným udalostiam dochádzalo aj v západných oblastiach Ukrajiny – či už v čase, keď [[Ukrajinci v Poľsku|boli súčasťou Poľskej]] republiky, [[Ukrajinci v Rumunsku|Rumunského kráľovstva]], [[Ukrajinci v Česko-Slovensku|Československa]] a [[Uhorsko|ako súčasť Maďarska]], alebo po ich [[Sovietsky vpád do Poľska (1939)|pričlenení k ZSSR v rokoch 1939 – 1941]] a následne v rokoch 1944 – 1953 –, pričom tieto represie vyvrcholili počas operácie „Západ“.<ref>[https://uinp.gov.ua/aktualni-temy/bykivnyanska-tragediya Биківнянська трагедія]</ref> Počas nacistickej okupácie bola činnosť Ukrajinskej autokefálnej pravoslávnej cirkvi povolená, hoci podliehala prísnej štátnej kontrole; propaganda sa pritom snažila využiť náboženské cítenie obyvateľstva na získanie väčšej podpory pre kolaborantov. Politika oboch totalitných režimov – nacistického i stalinského – však smerovala k tomu, aby sa obyvateľstvo stalo zdrojom lacnej pracovnej sily a aby sa úplne vymazala identita rozličných národov vrátane Ukrajincov <ref>[https://www.religion.in.ua/main/history/12608-ukrayinskij-avtokefalnij-rux-v-roki-nimeckoyi-okupaciyi-mifi-ta-realiyi.html Український автокефальний рух в роки німецької окупації: міфи та реалії]</ref>. Po vzniku [[Železná opona|železnej opony]] a počas Chruščovovho odmäku zažila ukrajinská kultúra určitý rozkvet a získala si popularitu; nikdy však nedošlo k masívnemu oživeniu kvôli vážnym demografickým stratám, ktoré utrpelo ukrajinské obyvateľstvo v dôsledku boľševickej politiky v medzivojnovom období a udalostí druhej svetovej vojny.<ref>[https://uahistory.co/book/ukraine-culture-history-textbook-poltava-2015/42.php Українська культура у роки хрущовської “відлиги”. “Шістдесятники” у культурі]</ref><ref>[https://historiesdoteducation.wordpress.com/%D0%B3%D0%BE%D1%82%D1%83%D1%94%D0%BC%D0%BE%D1%81%D1%8C-%D0%B4%D0%BE-%D0%B7%D0%BD%D0%BE-%D0%B7-%D1%96%D1%81%D1%82%D0%BE%D1%80%D1%96%D1%97-%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%B8/%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%B0-%D0%B2-%D1%83%D0%BC%D0%BE%D0%B2%D0%B0%D1%85-%D0%B4%D0%B5%D1%81%D1%82%D0%B0%D0%BB%D1%96%D0%BD%D1%96%D0%B7%D0%B0%D1%86%D1%96%D1%97-1953-1964-%D1%80%D1%80/ Україна в умовах десталінізації (1953-1964 рр.)]</ref><ref>[https://studfile.net/preview/16502302/page:23/ Українська культура в роки хрущовської „відлиги” (1953 – 1964 рр.). „Шістдесятництво”]</ref> Počas vlády Leonida Brežneva sa nosenie tradičného ukrajinského odevu, používanie ukrajinského jazyka a hranie ukrajinskej hudby v každodennom živote začalo považovať za prejavy sympatií k [[disident]]om a KGB to potláčala. Je pozoruhodné, že básnik Vasyl Stus bol opakovane prenasledovaný za svoju tvorbu a zomrel v zajatí.<ref>[https://stus.center/p/marina-tsvetaieva-u-retseptsiyi-vasilia-stusa-problema-tvorchosti-126852 Margarita Yehorchenko: "The Concept of the Poet in the Works of Vasyl Stus" / Маргарита Єгорченко: " Концепт поета у творчості Василя Стуса"]</ref> Obdobie [[Perestrojka|perestrojky]] sa nieslo v znamení snáh o popularizáciu ukrajinskej kultúry, ktoré iniciovali najmä Viačeslav Čornovil a spoločnosť „[[Memorial (nezisková organizácia)|Memorial]]“. Sprístupnenie archívov NKVD a KGB verejnosti viedlo k odhaleniu tajných pohrebísk obetí [[Stalinské represie|politických represií]] – predovšetkým v Bykivni <ref>[https://www.lemonde.fr/en/international/article/2023/03/06/ghosts-of-stalinist-terror-haunt-kyiv-s-outskirts_6018392_4.html?srsltid=AfmBOooMgOwUXDNNF4NLaf1GMqBMg7Wkkkl1UQYcaQkqOkciDq2ouaZs Ghosts of Stalinist terror haunt Kyiv's outskirts]</ref> <ref>[https://war-documentary.info/bykivnia-graves-in-kyiv-the-fourth-katyn/ Bykivnia Graves: Stalin’s NKVD Mass Killings Near Kyiv]</ref>. Po vyhlásení nezávislosti Ukrajiny v roku 1991 sa krajina zbavila sovietskej cenzúry a začalo sa obrodzovanie ukrajinskej národnej identity, hoci spoločnosť sa ešte dlho vyrovnávala s následkami sovietskej hospodárskej krízy.<ref>[https://studfile.net/preview/5115454/page:29/ 116. Культурні процеси в Україні після 1991 р.]</ref> [[Obrázok:Independence Day of Ukraine 2017. Memorial events 05.jpg|thumb|Oslava Dňa nezávislosti|vľavo]] Počas [[Rusko-ukrajinská vojna|rusko-ukrajinskej vojny]] v 21. storočí boli popri úmrtiach státisícov ukrajinských civilistov spôsobených ozbrojeným konfliktom zničené mnohé ukrajinské kultúrne pamiatky, pričom niektoré z nich, ako napríklad pamätník hladomoru v Mariupole, boli zničené na priamy príkaz ruských úradov,<ref>[https://holodomormuseum.org.ua/en/proekt/in-mariupol-the-occupiers-dismantled-a-monument-to-the-holodomor-victims/ In Mariupol, the occupiers dismantled a monument to the Holodomor victims]</ref><ref>[https://www.ukrainianworldcongress.org/the-russians-destroyed-a-monument-to-holodomor-victims-in-temporarily-occupied-mariupol/ The Russians destroyed a monument to Holodomor victims in temporarily occupied Mariupol]</ref><ref>[http://www.milwaukeeindependent.com/syndicated/mariupols-holodomor-memorial-destroyed-occupation-troops-erase-ukrainian-history/ Mariupol’s Holodomor Memorial destroyed by occupation troops to further erase Ukrainian history]</ref><ref>[https://khpg.org/en/1608813845 Russia destroys monuments to Victims of Holodomor and Stalin’s Terror in occupied Luhansk]</ref> ako napríklad Mariupoľské činoherné divadlo.<ref>[https://www.amnesty.org/en/latest/news/2022/06/ukraine-deadly-mariupol-theatre-strike-a-clear-war-crime-by-russian-forces-new-investigation/ Ukraine: Deadly Mariupol theatre strike ‘a clear war crime’ by Russian forces]</ref><ref>[https://ukraine.un.org/en/263422-ukraine-un-commission-concerned-continuing-patterns-violations-human-rights-and Ukraine: UN Commission concerned by continuing patterns of violations of human rights and international humanitarian law]</ref><ref>[https://www.hrw.org/feature/russia-ukraine-war-mariupol Beneath the Rubble: Documenting Devastation and Loss in Mariupol]</ref> V reakcii na kroky Ruska začala Ukrajina uplatňovať politiku [[Dekomunizácia na Ukrajine|dekomunizácie]].<ref>[https://verfassungsblog.de/decommunization-in-times-of-war-ukraines-militant-democracy-problem/ Decommunization in Times of War: Ukraine’s Militant Democracy Problem  ]</ref><ref>[https://www.gis.huri.harvard.edu/center-rules The Center Rules: The Decommunization Laws]</ref>. == Ukrajinská kultúra == [[Obrázok:Іван Якович Франко.jpg|thumb|[[Ivan Jakovyč Franko|Ivan Franko]]]] === Národný odev === Pre ukrajinský ľudový odev (známy ako vyšyvanka, вишиванка) je charakteristické množstvo východoslovanských vzorov symbolizujúcich prírodné prvky, ako aj motívy z [[Východní Slovania|predkresťanskej]] mytológie.<ref>[http://ptaha.in.ua/page2955417.html Історія виникнення української вишиванки]</ref>[[Obrázok:Корифеї та Київський хору Лисенка 1888.jpg|thumb|Ukrajinci 19. storočia|vľavo]]Ukrajinský štýl odievania sa plne sformoval v prostredí [[Záporožská Sič (územie)|Záporožskej Siče]]. V rámci Ruskej ríše zostal ukrajinský ľudový odev prakticky nedotknutý rusifikáciou, keďže táto politika bola zameraná predovšetkým na potláčanie jazyka a národnej identity.<ref>[https://www.prekrasastudio.com/blog/317-khersonska-vyshyvanka-iaka-vona Херсонська вишиванка – яка вона]</ref> Počas červeného teroru v rokoch 1918 – 1922 [[Červená armáda|Červená garda]] brutálne vraždila predstaviteľov „nepriateľských tried“. K obzvlášť závažným udalostiam došlo počas obsadenia Kyjeva vo februári 1918, keď sily pod velením Michaila Muravjova spáchali sériu brutálnych vrážd pokojných civilistov – predovšetkým preto, že neboli členmi boľševickej strany, alebo dokonca len za nosenie národného odevu, čo sa považovalo za prejav „buržoázneho nacionalizmu“.<ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/veresen/5/1918-dekret-pro-chervonyy-teror 1918 - декрет про "червоний терор"]</ref> [[Obrázok:Весілля Петрове, 1988.jpg|thumb|Ukrajinská svadba v Sovietskom zväze: úplná absencia tradičného oblečenia a rituálov]] === Literatúra === Ukrajinská literatúra má dávne korene; najstaršími známymi príkladmi písomníctva v staroukrajinskom jazyku sú kozácke kroniky, ako napríklad kronika Hryhorija Hrabianku. Podľa rôznych svedectiev – najmä záznamov Pavla z Aleppa, ktorý sprevádzal patriarchu Makarija počas jeho ciest po ukrajinských územiach v roku 1654 – bola úroveň gramotnosti na Siči vyššia než v susednom Poľsku či v Moskovskom štáte <ref>[https://zolo.gov.ua/slavni-imena-zolotonishhy-ny-pavlo-alepps-ky-j-mandrivny-k-krayeznavets-1654-1656-rokiv/ Славні імена Золотоніщини: Павло Алеппський, мандрівник, краєзнавець 1654–1656 років]</ref> <ref>[http://svitlytsia.crimea.ua/?section=article&artID=16997 ПАВЛО АЛЕПСЬКИЙ: ХВАЛА УКРАЇНІ!]</ref>. V Poľsku bolo vzdelávanie výsadou vyhradenou výlučne pre deti magnátov a šľachty a prebiehalo predovšetkým v latinčine; na Ukrajine však výučba prebiehala v zrozumiteľnej cirkevnej slovančine alebo starej ukrajinčine a bola dostupná prakticky každému dieťaťu – vrátane potomkov kozákov a roľníkov –, ktoré popri náročnom vojenskom výcviku získavalo vedomosti o čítaní, písaní, pravoslávnych zvyklostiach a zborovom speve.<ref>[https://spadok.org.ua/ukrayinske-kozatstvo/navchannya-ta-vykhovannya-ditey-na-sichi Навчання та виховання дітей на Січі]</ref>[[Obrázok:Kobzar 1908. tytul.jpg|thumb|„Kobzar“ Tarasa Ševčenka je jedným z najznámejších literárnych diel Ukrajiny|vľavo]]Po začlenení do Ruského cárstva v dôsledku [[Chmeľnyckého povstanie|Chmeľnyckého povstania]], postupnom obmedzovaní autonómie a zrušení kozáckeho vojska v roku 1775 cárske úrady zakázali školy Siče. Literatúra v starej ukrajinčine – predovšetkým kroniky, vzdelávacie texty a náboženské diela – bola buď zhabaná pre potreby Cárskej verejnej knižnice, Ermitáže a Ruskej národnej knižnice v Petrohrade, alebo zničená priamo na mieste; to viedlo k rozpadu kozáckeho vzdelávacieho systému a k rozšírenej negramotnosti, ktorá v ukrajinských oblastiach pretrvávala celé generácie a odrážala situáciu v ostatných častiach Ruskej ríše.<ref>[https://volart.com.ua/art/rukopis/zapret.html хроніка заборон української мови і гоніння української книги в Україні]</ref><ref>[https://cerkva.kharkov.ua/novini/arkhiv/267 Хронология притеснений украинского языка с 1627 года]</ref><ref>[http://museumreforms.ru/node/13636 Законы о печати Екатерины II 1783-1796 гг.]</ref><ref>[https://parafia.org.ua/biblioteka/statti/dokumenty-pro-zaboronu-ukr-movy/ Документи про заборону української мови (XVII–XX ст.)]</ref> V rokoch 1917 až 1920 existovalo Ministerstvo verejného vzdelávania [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskej ľudovej republiky]] napriek prebiehajúcim bojom sa mu podarilo zriadiť stovky tlačiarní, ktoré vydávali dovtedy zakázanú literatúru.<ref>[https://uinp.gov.ua/informaciyni-materialy/vchytelyam/metodychni-rekomendaciyi/rozvytok-osvity-i-nauky-pid-chas-ukrayinskoyi-revolyuciyi-1917-1921-rokiv Розвиток освіти і науки під час Української революції 1917-1921 років]</ref><ref>[https://unr.uinp.gov.ua/photohistory/osvita-i-kultura Освіта і культура]</ref> V roku 1919 Červená aj [[Biela armáda]] popravila mnohých ukrajinských spisovateľov a verejných činiteľov; najznámejším z nich bol Hnat Mychajlyčenko <ref>[https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Denikina_rezhym_v_Ukra ДЕНІКІНА РЕЖИМ В УКРАЇНІ 1919–1920]</ref> <ref>[https://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkpath=pages%5CM%5CY%5CMykhailychenkoHnat.htm Mykhailychenko, Hnat]</ref>. [[Obrázok:Krushelnycki.jpg|thumb|Rodina Krušelnyckých, ktorá sa stala symbolom sovietskej represívnej politiky voči ukrajinským spisovateľom]] Počas [[Veľký teror|Veľkého teroru]] v ZSSR bola popravená väčšina vtedajších ukrajinských spisovateľov – spolu s tvorivou inteligenciou –, čo viedlo k zastaveniu rozvoja či úplnému zániku celých žánrov v ukrajinskom jazyku, ako napríklad futurizmu a sci-fi. ZSSR povoľoval vydávanie len cenzurovaných diel najvýznamnejších spisovateľov – a to vo veľmi obmedzenom rozsahu –, pričom uprednostňoval vydávanie ruskej literatúry.<ref>[https://uinp.gov.ua/informaciyni-materialy/zhurnalistam/do-rokovyn-rozstriliv-ukrayinskoyi-inteligenciyi-v-urochyshchi-sandarmoh До роковин розстрілів української інтелігенції в урочищі Сандармох]</ref> V neskorom sovietskom období bolo mnoho ukrajinských spisovateľov známych ako „šesťdesiatnici“ z ktorých najznámejším bol Vasyl Symonenko a Vasyl Stus zatknutých a vystavených väzneniu alebo represívnej psychiatrii.<ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/sichen/8/1935-narodyvsya-poet-vasyl-symonenko 1935 - народився поет Василь Симоненко]</ref><ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/sichen/6/1938-narodyvsya-poet-i-dysydent-vasyl-stus 1938, народився поет і дисидент Василь Стус.]</ref> === Divadlo === [[Obrázok:35-101-0293 Театр. Зима.jpg|thumb|Divadlo Koryfejov v Kropyvnyckom.|vľavo]] Prvé profesionálne divadlo na Ukrajine, ktoré sa osobitne venovalo práci s ukrajinskou kultúrou, založil Marko Kropyvnyckyj v meste [[Kropyvnyckyj|Jelisavetgrad]] a funguje dodnes.<ref>[http://librarychl.kr.ua/kn_in/kraeznavcha-abetka/koryfeiv-teatr.php Корифеїв театр]</ref> === Tradičné obydlie === [[Obrázok:Archip Iwanowitsch Kuindshi 007.jpg|thumb|Kuindžiho obraz „Večer na Ukrajine“]] Od dávnych čias až do polovice 20. storočia bolo tradičným ukrajinským obydlím mazanka.<ref>[https://varta.kharkov.ua/articles/1100682 Мазанки у віконних рамах - виставка про еволюцію житла харків’ян]</ref><ref>[https://texty.org.ua/articles/88164/Takogo_vzhe_ne_bude_Jak_znykajut_ostanni-88164/ «Такого вже не буде». Як зникають останні хати-мазанки і хто досі в них живе]</ref> === Architektúra === [[Obrázok:Михайлівський собор. Вид збоку.jpg|thumb|Katedrála svätého Michala v Kyjeve ako príklad kozáckeho baroka.]] Pre ukrajinské mestá je charakteristické bohaté architektonické dedičstvo z čias Ruskej ríše a ZSSR, pričom v západných oblastiach je zreteľný vplyv Rakúsko-Uhorska; osobitý ukrajinský architektonický štýl – kozácke baroko – sa prejavil predovšetkým v sakrálnych stavbách.<ref>[https://vue.gov.ua/%D0%91%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%BA%D0%BE_%D0%BA%D0%BE%D0%B7%D0%B0%D1%86%D1%8C%D0%BA%D0%B5 Бароко козацьке]</ref>[[Obrázok:“Iz Pertsem” performing the Hopak, a Ukrainian folk dance.jpg|thumb|Hopak|vľavo]] === Tanec === [[Hopak]] je najpopulárnejší a technicky najnáročnejší ukrajinský tanec.<ref>[https://www.libr.dp.ua/?do=ukrainica&lng=1&id=44&idg=270 Український «Гопак» – найвідоміший танець чи лицарське бойове мистецтво?]</ref>[[Obrázok:Український борщ зі сметаною.jpg|thumb|Boršč|vľavo]] === Kuchyňa === Ukrajinská kuchyňa utrpela ťažké škody počas [[Hladomor na Ukrajine|hladomoru v rokoch 1932 – 1933]], keď oddiely Červenej armády a OGPU chodili z domu do domu, konfiškovali všetky zásoby potravín a dbali na to, aby si ľudia nemohli pripravovať jedlo. V dôsledku týchto udalostí, ktoré boli uznané za akt genocídy voči ukrajinskému ľudu – došlo k radikálnemu zjednodušeniu tradičnej kuchyne, keďže sa zachovali len recepty na tie najzákladnejšie pokrmy <ref>[https://kavun.city/articles/113191/scho-ili-nashi-praschuri-v-chasi-golodomoru-menyu-strashnih-1932-1933-rokiv Що їли наші пращури в часи Голодомору? Меню страшних 1932-1933 років]</ref> <ref>[https://sil.media/p/shho-yily-ukrayinczi-pid-chas-golodomoru-22768 Що їли українці під час Голодомору]</ref>. Medzi tradičné jedlá patria boršč, varenyky (taštičky z cesta), pampušky s cesnakom, salo (solený bravčový tuk) a uzvar (nápoj zo sušeného ovocia).<ref>[https://dubhumans.com/ukrainskyi-borshch-istoriia-tradytsii-ta-yunesko/?srsltid=AfmBOooCFxw9hlbKd1Jv5iaXIifhSKpBspjpGFvSaYme5dYXSTKgItWa Український борщ: історія, традиції та ЮНЕСКО]</ref> === Tradičné remeslá === Počas rokov [[Stalinské represie|masových represií v ZSSR]] bolo mnoho remesiel a tvorcov relikvií zničených na základe obvinení z nacionalizmu. Napríklad Mychajlo Bojčuk (1882–1937) zakladateľ ukrajinského monumentálneho umenia a vodca „bojčukovskej“ školy. V súčasnosti sú známe iba štýly, ktoré prežili stalinskú totalitnú éru.<ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/zhovten/30/1882-narodyvsya-myhaylo-boychuk-hudozhnyk-monumentalist 1882 - народився Михайло Бойчук, художник-монументаліст]</ref><ref>[https://boychukists.com/artist/myhajlo-bojchuk/ БОЙЧУК Михайло Львович (Левонтійович)]</ref> Dekoratívna ľudová maľba, napríklad štýl Petrykivka, je zapísaná na zozname [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]]. Vyznačuje sa pestrými kvetinovými motívmi, fantastickými vtákmi a jedinečnou technikou maľby <ref>[https://ich.unesco.org/en/RL/petrykivka-decorative-painting-as-a-phenomenon-of-the-ukrainian-ornamental-folk-art-00893 Petrykivka decorative painting as a phenomenon of the Ukrainian ornamental folk art]</ref>. [[Obrázok:Музей писанкового розпису в Коломиї 08.09.2024 19.jpg|thumb|Múzeum pysanky]] Umenie zdobenia veľkonočných vajíčok ([[Pysanka|pysanky]]) zložitými vzormi a symbolmi vytvorenými voskom. Každá čiara a farba má posvätný význam.<ref>[https://ich.unesco.org/en/RL/pysanka-ukrainian-tradition-and-art-of-decorating-eggs-02134 Pysanka, Ukrainian tradition and art of decorating eggs]</ref><ref>[https://museum-portal.com/ua/muzeyi/280_muzey-pisankovogo-rozpisu Музей писанкового розпису]</ref> Počas ruskej invázie v roku 2022 boli zničené múzeá umenia a histórie, ako napríklad Múzeum histórie a vlastivedy v [[Ivankiv]]e, Vlastivedné múzeum v [[Kupjansk]]u, Múzeum umenia Archipa Kuindžiho v [[Mariupole]] a Vlastivedné múzeum v [[Lysyčansk]]u ([[Luhanská oblasť]]).<ref>[https://www.slovoidilo.ua/2026/05/27/infografika/kultura/istorychni-krayeznavchi-mysteczki-yaki-muzeyi-ukrayiny-poshkodyla-rf-chas-velykoyi-vijny Історичні, краєзнавчі, мистецькі: які музеї України пошкодила рф за час великої війни]</ref><ref>[https://www.museum-ukraine.info/?p=15697 18 пам’яток архітектури, які зруйнували російські загарбники в Україні]</ref><ref>[https://foreignukraines.com/2024/01/17/russia-destroyed-38-ukrainian-museums-and-stole-480000-works-of-art/ Росія зруйнувала 38 українських музеїв і викрала 480 000 творів мистецтва]</ref> === Šport === [[Obrázok:Rapid Trident 2014 06.jpg|thumb|Bojový hopak|vľavo]] Už od čias Záporožskej Siče sa ako najpopulárnejšie bojové umenie etabloval "Bojový hopak" ktorý spája prvky ľudového tanca s bojovými technikami. Prvé športové kluby vznikli v Mykolajive koncom 19. storočia; nasledovali ďalšie v Odese, Kyjeve a Charkove. Počas rusko-ukrajinskej vojny utrpela športová infraštruktúra v dôsledku bojových akcií vážne škody a o život prišlo mnoho športovcov, ako napríklad Kateryna Diačenko, Viktoria Ivaško, Venedykt Vasilkiv, Anastasia Ignatenko, Matvii Marčenko.<ref>[https://unn.ua/news/rosiia-z-pochatku-viiny-poshkodyla-ponad-900-sportyvnykh-obiektiv росія з початку війни пошкодила понад 900 спортивних об’єктів]</ref><ref>[https://memorial.ua/obituaries/children/ivashko-viktoriia-923 Вікторія Івашко]</ref><ref>[https://yangoly-sportu.teamukraine.com.ua/viktoriya-ivashko/ Вікторія Івашко]</ref><ref>[https://sport.rus.postimees.ee/7484339/11-letnyaya-ukrainskaya-gimnastka-pogibla-pod-zavalami-doma-v-mariupole 11-летняя украинская гимнастка погибла под завалами дома в Мариуполе]</ref><ref>[https://memorial.ua/obituaries/children/vasylkov-venedykt-1055 Венедикт Васильков]</ref><ref>[https://yangoly-sportu.teamukraine.com.ua/anastasiya-ignatenko/ Анастасія Ігнатенко]</ref><ref>[https://yangoly-sportu.teamukraine.com.ua/matvij-marchenko/ Матвій Марченко]</ref> === Masmédiá === Prvé noviny v ukrajinskom jazyku na svete, "Haličská hviezda", vyšli vo [[Ľvov|Ľvove]] v roku 1848 uprostred „jari národov“, vzhľadom na úplnú absenciu tlaku v Rakúsku-Uhorsku na tlačové médiá pôsobiace v miestnych jazykoch.<ref>[http://www.sokal.lviv.ua/history-vashkiv-sokal_i_prybuzhzhia__54.html Історія :: І.Вашків Сокаль і Прибужжя]</ref> V Ruskej ríši bola "Prosvita" hlavnou podzemnou ukrajinskou publikáciou.[[Obrázok:Zorya galycka.jpg|thumb|Haličská hviezda]]V roku 1893 vznikli v americkom štáte [[New Jersey]] noviny "Svoboda" vychádzajúce v ukrajinskom jazyku; vychádzajú dodnes. V [[Kanada|Kanade]] sa periodiká v ukrajinskom jazyku začali objavovať začiatkom 20. storočia v nadväznosti na masovú migráciu Ukrajincov z Rakúsko-Uhorska. V Brazílii založili migranti v roku 1912 noviny. V Ukrajinskej ľudovej republike plnili úlohu masmédií tlačené periodiká, ktorých distribúciu zastrešovalo Ministerstvo tlače a propagandy. V regiónoch Ruska s početným ukrajinským obyvateľstvom – ako napríklad na Kubáni, [[Ural (pohorie)|na Urale]] či na Ďalekom východe – vydávali miestne komunity desiatky publikácií v ukrajinskom jazyku. Vychádzali v mestách ako [[Krasnodar]], [[Vladivostok]], [[Chabarovsk]] či [[Blagoveščensk]], a to až do obdobia stalinských represií. V Mandžusku, konkrétne v [[Charbin]]e, vychádzali ukrajinské noviny "Zasiv". Dňa 16. novembra 1924 začalo v [[Charkov]]e (vtedajšom hlavnom meste Ukrajinskej SSR) vysielať „Ukrajinské rádio“; mnohí jeho pracovníci sa neskôr počas obdobia [[Veľký teror|Veľkého teroru]] stali obeťami represií zo strany NKVD za to, že vysielali v ukrajinskom jazyku.<ref>[https://laboratory.ua/blog/radio-v-ukraini-zasnuvaly-entuziasty-a-ne-radyanska-vlada 1924 рік, «Говорить Харків». Як сталось, що радіо в Україні заснували ентузіасти, а не радянська влада?]</ref> V roku 1928 založili prisťahovalci v Argentíne týždenník „Ukrajinské slovo“. V roku 1949 vzniklo v Austrálii pre tamojších prisťahovalcov periodikum v ukrajinskom jazyku s názvom „Slobodná myšlienka“. Počas studenej vojny získavali poslucháči v Ukrajinskej SSR nezávislé informácie spoza železnej opony prostredníctvom Rádia Sloboda ktorého najznámejším moderátorom ukrajinského vysielania bol Roman Kupčynskyj. V 90. rokoch 20. storočia, po rozpade ZSSR a zániku sovietskej cenzúry, vznikli v mestách po celej Ukrajine stovky nezávislých rozhlasových staníc a desiatky televíznych kanálov. === Veda === [[Obrázok:КОМ 320 «Національна академія наук України. 100 років».jpg|thumb|Poštová známka pripomínajúca výročie Národnej akadémie vied|vľavo]] Akadémia vied Ukrajiny bola založená 27. novembra 1918. Mnohí vedci ukrajinského pôvodu – vrátane tých, ktorí boli nútení žiť v zahraničí, významne prispeli k rozvoju ľudského potenciálu; patria k nim napríklad [[Igor Sikorsky]] a [[Sergej Pavlovič Koroľov|Sergej Koroľov]].<ref>[https://www.nas.gov.ua/about-nas/history-nas Історія НАН України]</ref><ref>[https://ukraine.ua/invest-trade/ukrainian-inventions-that-changed-the-world/ Ukrainian inventions that changed the world]</ref><ref>[https://euromaidanpress.com/2021/08/10/ukraines-30-prominent-ukrainians-who-changed-the-country-and-the-world-part-2-science/ Ukraine’s 30: Prominent Ukrainians who changed the country and the world. Part 2: Science]</ref> === Hudba === Ukrajinský národ po sebe z rôznych dôvodov zanechal bohaté hudobné a vokálne dedičstvo. Spomedzi hudobných nástrojov, ktorých pôvod sa spája so záporožskými kozákmi, boli najrozšírenejšie bandura a kobza. Hudobníci pôsobiaci v Siči často získavali prezývku „Dudnik“ ako uznanie svojho talentu. V Ruskej ríši viedla politika rusifikácie ku konfiškácii či zničeniu mnohých jedinečných nástrojov; zároveň však skladatelia ukrajinského pôvodu – ako napríklad Maksym Berezovskyj a Artemij Vedel – dosiahli celosvetové uznanie. V roku 1865, počas verejného vystúpenia v Kyjeve, mal zbor Mykolu Lysenka zakázané spievať ľudovú pieseň „Doždyk“ v rodnom jazyku.<ref>[https://kobzari.org.ua/?page=articles&subpage=5 Історія кобзарства]</ref> Počas rokov [[Červený teror|červeného teroru]] na Ukrajine boli mnohí hudobníci, ktorí tvorili diela v rodnom jazyk napríklad [[Mykola Dmytrovyč Leontovyč|Mykola Leontovyč]], popravení zastrelením.<ref>[https://kharkiv-nspu.org.ua/archives/7014 ПРАВДА КРІЗЬ СТОЛІТТЯ (Вбивство Леонтовича – злочин «червоного терору»)]</ref> [[Obrázok:Mykola Leontovych wearing a Ukrainian shirt 01.png|thumb|[[Mykola Dmytrovyč Leontovyč|Mykola Leontovyč]]]] [[Obrázok:Тетяна Череп-Пероганич, Владислав Обух і Юрій Пероганич у студії Українського радіо.jpg|thumb|Zamestnanci ukrajinského rozhlasu|vľavo]] Piesňové tradície ukrajinského ľudu sa na vidieku vo všetkých oblastiach uchovali až do obdobia [[Hladomor na Ukrajine|Hladomoru]] v rokoch 1932 – 1933. Počas [[Veľký teror|Veľkého teroru]] v rokoch 1937 – 1938 boli popravení všetci vtedajší významní banduristi – predovšetkým [[Hnat Chotkevyč]] a národný umelec Ukrajinskej SSR [[Ivan Kučuhura-Kučerenko]] –, ako aj [[Olexandr Horilyj]] (spoluzakladateľ Štátneho symfonického orchestra Ukrajiny), Kosťantyn Bohuslavskyj (hudobný redaktor Charkovského rozhlasu) a [[Vasyl Verchovynec]] (prvý profesionálny ukrajinský choreograf). Niektorým ukrajinským hudobníkom, ako napríklad Dmytrovi Balackému, sa podarilo prežiť po tom, čo prešli väznením v táboroch Gulagu. Po rozpade ZSSR bol na miestach, kde boli popravení hudobníci kobzari, banduristi a lirnyci, vztýčený pamätný znak venovaný týmto prenasledovaným umelcom. V neskorom sovietskom období bol [[Volodymyr Mychajlovyč Ivasiuk|Volodymyr Ivasiuk]] najpopulárnejším ukrajinským hudobníkom <ref>[https://mykharkov.info/news/rasstrel-harkovskogo-sezda-kobzarej-pravda-ili-vymysel-63400.html Расстрел харьковского съезда кобзарей: правда или вымысел]</ref>. Ukrajinská hudba sa začala rýchlo rozvíjať v 90. rokoch a na začiatku nového tisícročia. Jednou z najznámejších skupín bola [[Okean Elzy]]. [[Vjerka Serďučka|Andrij Danylko]] sa stal najslávnejším ukrajinským interpretom prvého desaťročia 21. storočia.<ref>[https://te.20minut.ua/Kult-podii/hiti-2000-h-yaki-zvuchali-z-kozhnogo-chaynika-yaku-muziku-ranishe-sluh-11040513.html Хіти 2000-х, які звучали «з кожного чайника»: яку музику раніше слухали всі]</ref><ref>[https://diyclab.wordpress.com/2018/01/02/ukrainskyi-pank-2000-2016/ Український панк: історія та локальні сцени. Частина 2 (2000–2016)]</ref><ref>[https://visnyk.today/istoriia-ukrainskoi-estrady-ta-pop-muzyky-vid-vytokiv-do-suchasnosti/ Історія української естради та поп-музики: від витоків до сучасності]</ref> Po vypuknutí rusko-ukrajinskej vojny sa ukrajinská hudba naďalej vyvíjala, pričom čerpala z prvkov európskych žánrov popu a rocku a kombinovala ich s vlastnými štylistickými prvkami.<ref>[https://kanaldim.tv/vijna-z-muzykoyu-yak-vidrodzhuyutsya-ukrayinski-motyvy-video/ Війна з музикою: як відроджуються українські мотиви (ВІДЕО)]</ref><ref>[https://www.rfi.fr/uk/%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%B0/20221125-%D1%89%D0%BE-%D1%81%D1%82%D0%B0%D0%BB%D0%BE-%D0%B7-%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D1%8E-%D0%BC%D1%83%D0%B7%D0%B8%D0%BA%D0%BE%D1%8E-%D0%BF%D1%96%D1%81%D0%BB%D1%8F-%D0%BF%D0%BE%D1%87%D0%B0%D1%82%D0%BA%D1%83-%D0%B2%D1%96%D0%B9%D0%BD%D0%B8-%D1%96-%D0%BA%D1%83%D0%B4%D0%B8-%D0%B2%D0%BE%D0%BD%D0%B0-%D1%80%D1%83%D1%85%D0%B0%D1%94%D1%82%D1%8C%D1%81%D1%8F Що стало з українською музикою після початку війни і куди вона рухається]</ref><ref>[https://liroom.com.ua/music/year-in-review-music-2022/ Рік народження нової української музики. Музичні підсумки 2022 року]</ref>[[Obrázok:Bogdanivka Jagotyn (Bilokur) 0027.JPG|thumb|Štetce používané Kateryna Bilokur]] === Fotografia === Najznámejším ukrajinským fotografom je [[Franz de Mézer]] (1830{{--}}1922) ktorý sa preslávil dokumentovaním udalostí z obdobia Ukrajinskej ľudovej republiky.<ref>[https://www.interesniy.kiev.ua/ru/samyiy-bogatyiy-kievskiy-fotograf-fran/ Самый богатый киевский фотограф Франц Де Мезер]</ref> === Výtvarné umenie === Jednou z najznámejších ukrajinských umelkýň je [[Kateryna Bilokurová|Kateryna Bilokur]], ktorej tvorba ohromila [[Pablo Picasso|Pabla Picassa]].<ref>[http://www.mdmu.com.ua/portfolio-item/kateryna-bilokur-2/ Катерина Білокур]</ref><ref>[https://vogue.ua/article/culture/art/10-shedevriv-vidatnoji-hudozhnici-katerini-bilokur-50693.html 10 шедеврів видатної художниці Катерини Білокур]</ref><ref>[https://www.wikiart.org/en/kateryna-bilokur Kateryna Bilokur]</ref> === Kino === [[Odeské filmové štúdio]], najstaršie na Ukrajine, bolo založené v roku 1919 <ref>[https://odesa365.omr.gov.ua/en/locations/odeska-kinostudiia Odesa Film Studio]</ref>. Počas sovietskej éry uprostred neustálych politických represií a atmosféry strachu v spoločnosti <ref>[https://edu.lvivcenter.org/modules/everyday-life-of-workers-in-the-ukrainian-ssr-1920-30s/ Повсякденне життя робітників УРСР у 1920-ті – на початку 1930-х рр.]</ref> podliehala kinematografia prísnej štátnej kontrole a slúžila ako nástroj propagandy; vyskytovali sa prípady, keď bola ukrajinská kultúra a jazyk v sovietskych filmoch znevažované a samotná ukrajinská identita bola označovaná za druhoradú a podradnú voči tej ruskej <ref>[https://telegraf.com.ua/ukr/lifestyle/2022-02-05/5695543-tovsti-zhadibni-ta-durni-yakimi-ukraintsiv-vistavlyali-u-radyanskikh-filmakh/amp Товсті, жадібні та дурні: якими українців виставляли у радянських фільмах]</ref>. Zároveň boli cenzurované alebo zakázané filmy zobrazujúce Ukrajincov v pozitívnom svetle, napríklad ''Stratený list'' (Пропала грамота, 1972) <ref>[https://radiotrek.rv.ua/amp/cih-ukrayinskih-filmiv-vlada-srsr-boyalasya-yak-vognyu-perelik-zaboronenih-strichok-foto_367084.html Цих українських фільмів влада СРСР боялася, як вогню: перелік заборонених стрічок (ФОТО)]</ref>. [[Obrázok:Odessa Film Studio1.jpg|thumb|250px|Hlavná budova Odeského filmového štúdia|vľavo]] Medzi najvýznamnejšie ukrajinské filmy patria ''Hladomor-33'' (Голод-33, 1991) <ref>[https://gazeta.ua/articles/culture/_golosuvati-za-nezalezhnist-lyudej-pidshtovhnuv-film-pro-golodomor-zgaduyemo-ukrayinske-kino-1990h/1046698 Голосувати за незалежність людей підштовхнув фільм про Голодомор. Згадуємо українське кіно 1990-х]</ref> <ref>[https://sil.media/p/golod-33-film-iakii-vplinuv-na-golosuvannia-za-nezalezhnist-ukrayini-843257-5244 Голод-33: фільм, який вплинув на голосування за незалежність України]</ref>, ''Cesta na Sič'' (Дорога на Січ, 1994) <ref>[https://usfa.gov.ua/movie-catalog/doroga-na-sich-i9301 Дорога на Січ]</ref>, ''Volací znak Banderas'' (Позивний Бандерас, 2017) <ref>[https://ukrpohliad.org/blogs/pozyvnyj-banderas-drugyj-vitchyznyanyj-film-pro-rosijsko-ukrayinsku-vijnu.html «Позивний «Бандерас» Другий вітчизняний фільм про російсько-українську війну]</ref>, ''Donbas'' Sergeja Loznicu (2018) <ref>[https://loznitsa.com/movie/donbass Donbass - Sergei Loznitsa]</ref>, ''Kruty 1918'' (Крути 1918, 2019) <ref>[https://itc.ua/articles/retsenziya-na-film-kruti-1918/amp/ Рецензія на фільм «Крути 1918»]</ref> <ref>[https://independentview.net/2019/02/09/ohliad-fil-mu-kruty-1918/ Драма напівпорожньої склянки. Огляд фільму “Крути 1918”]</ref>, ''Čierny havran'' (Чорний ворон, 2019) <ref>[https://marieclaire.ua/life/chornyj-voron-ukrayinskyj-film-nagaduvannya/ «Чорний ворон» — важливий, але не ідеальний український фільм-нагадування]</ref> <ref>[https://spadok.org.ua/kinematograf/retsenziya-na-film-chornyy-voron-2019 Рецензія на фільм «Чорний Ворон» (2019)]</ref> a ''Ščedryk'' (Щедрик, 2023) <ref>[https://english.nv.ua/amp/drama-carol-of-the-bells-has-real-life-stories-from-30s-and-40s-says-director-olesia-morhunets-is-50373659.html Ukrainian-Polish historical drama ‘Carol of the Bells’ set to premier on Netflix]</ref>. == Poznámky == {{Referencie|skupina = p}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Ukrajinský výhonok}} [[Kategória:Ukrajinci| ]] [[Kategória:Slovania]] [[Kategória:Ukrajina]] [[Kategória:Etniká, národy a národnosti]] ge1nsb1m2i6uvh41av5higt590pfcru 8371223 8371009 2026-09-20T10:59:10Z ~2026-50658-21 305821 8371223 wikitext text/x-wiki {{Infobox etnickej skupiny | obrázok = [[Súbor:Map of the Ukrainian Diaspora in the World.svg|250px]] | popis obrázku = Rozšírenie Ukrajincov vo svete | skupina = Ukrajinci<br />(українці) | populácia = '''39,8'''<ref>[http://www.joshuaproject.net/peoples.php?peo3=15696 Ukrainians] at the Joshua Project</ref>–'''57,5'''<ref>The Ukrainian World Congress states that the Ukrainian diaspora makes 20 million: [http://www.ukrinform.ua/eng/order/?id=168280 20mln Ukrainians living abroad]</ref>mil. | genealógia = | hlavný región = {{minivlajka|Ukrajina|w}} 37 541 693<ref>{{cite web|url=http://www.ukrcensus.gov.ua/eng/results/general/nationality|title=Results / General results of the census / National composition of population|accessdate=2007-08-05|date=|year=2001|month=December 5|work=[[Ukrainian Census (2001)|All-Ukrainian Census, 2001]]|archiveurl=https://web.archive.org/web/20041031064500/http://www.ukrcensus.gov.ua/eng/results/general/nationality|archivedate=2004-10-31}}</ref> | regióny nadpis = | región1 = {{minivlajka|Rusko|w}} | pop1 = 5 864 000 (2015) | ref1 = | región2 = {{minivlajka|Poľsko|w}} | pop2 = 1 651 918 (2023) | ref2 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = GUS | odkaz na autora = | titul = Główny Urząd Statystyczny / Statystyki eksperymentalne / Kapitał ludzki / Populacja cudzoziemców w Polsce w czasie COVID-19 | url = https://stat.gov.pl/statystyki-eksperymentalne/kapital-ludzki/populacja-cudzoziemcow-w-polsce-w-czasie-covid-19,12,1.html | vydavateľ = stat.gov.pl | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región3 = {{minivlajka|Kanada|w}} | pop3 = 1 359 655 (2016) | ref3 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Census Profile, 2016 Census Canada &#x5B;Country&#x5D; and Canada &#x5B;Country&#x5D; | url = https://www12.statcan.gc.ca/census-recensement/2016/dp-pd/prof/details/page.cfm?Lang=E&Geo1=PR&Code1=01&Geo2=PR&Code2=01&Data=Count&SearchText=Canada&SearchType=Begins&SearchPR=01&B1=Ethnic%20origin&TABID=1 | vydavateľ = www12.statcan.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región4 = {{minivlajka|Nemecko|w}} | pop4 = 1 125 000 (2023) | ref4 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Migration und Integration Bevölkerung in Privathaushalten nach Migrationshintergrund im weiteren Sinn nach ausgewählten Geburtsstaaten | url = https://www.destatis.de/DE/Themen/Gesellschaft-Umwelt/Bevoelkerung/Migration-Integration/Tabellen/migrationshintergrund-staatsangehoerigkeit-staaten.html | vydavateľ = destatis.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región5 = {{minivlajka|USA|w}} | pop5 = 1 028 492 (2016) | ref5 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Your Geography Selections | url = http://factfinder.census.gov/faces/tableservices/jsf/pages/productview.xhtml?pid=ACS_16_1YR_DP02&prodType=table | vydavateľ = archive.ph | dátum vydania = 2020-02-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://archive.today/20200214010655/http://factfinder.census.gov/faces/tableservices/jsf/pages/productview.xhtml?pid=ACS_16_1YR_DP02&prodType=table | dátum archivácie = 2020-02-14 }}</ref> | región6 = {{minivlajka|Brazília|w}} | pop6 = 600 000–1 000 000 (2015) | ref6 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Brazil - Ukrainian World Congress | url = https://www.ukrainianworldcongress.org/country-info/brazil/ | vydavateľ = ukrainianworldcongress.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región7 = {{minivlajka|Česko|w}} | pop7 = 508 209 (2023) | ref7 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cizinci podle typu pobytu, pohlaví a státního občanství - k 31. 12. 2018 | url = https://www.czso.cz/documents/11292/27914491/1812_c01t11.pdf/ddfa8a3d-8875-4b38-8d3a-e7245706b6f7?version=1.0 | vydavateľ = czso.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190204014351/https://www.czso.cz/documents/11292/27914491/1812_c01t11.pdf/ddfa8a3d-8875-4b38-8d3a-e7245706b6f7?version=1.0 | dátum archivácie = 2019-02-04 }}</ref> | región8 = {{minivlajka|Taliansko|w}} | pop8 = 347 183 (2023) | ref8 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ucraini in Italia | url = https://www.tuttitalia.it/statistiche/cittadini-stranieri/ucraina/ | vydavateľ = tuttitalia.it | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región9 = {{minivlajka|Kazachstan|w}} | pop9 = 338 022 (2015) | ref9 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = International migrant stock 2015 | url = http://www.un.org/en/development/desa/population/migration/data/estimates2/estimates15.shtml | url archívu = https://web.archive.org/web/20171226173148/http://www.un.org/en/development/desa/population/migration/data/estimates2/estimates15.shtml | vydavateľ = un.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | dátum archivácie = 2017-12-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región10 = {{minivlajka|Argentína|w}} | pop10 = 305 000 (2007) | ref10 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Articulos | url = http://www.ucrania.com/Articulos/tabid/57/ctl/Details/mid/388/ItemID/1/language/en-US/Default.aspx | url archívu = https://web.archive.org/web/20131227233709/http://www.ucrania.com/Articulos/tabid/57/ctl/Details/mid/388/ItemID/1/language/en-US/Default.aspx | vydavateľ = ucrania.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | dátum archivácie = 2013-12-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región11 = {{minivlajka|Španielsko|w}} | pop11 = 264 528 (2023) | ref11 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Población extranjera por Nacionalidad, comunidades, Sexo y Año. | url = https://www.ine.es/jaxi/Datos.htm?path=/t20/e245/p08/l0/&file=02005.px#!tabs-tabla | vydavateľ = ine.es | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región12 = {{minivlajka|Rumunsko|w}} | pop12 = 251 923 (2023) | ref12 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Українська діаспора в Румунії | url = http://buktolerance.com.ua/?page_id=8 | vydavateľ = buktolerance.com.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171107031942/http://buktolerance.com.ua/?page_id=8 | dátum archivácie = 2017-11-07 }}</ref> | región13 = {{minivlajka|Slovensko|w}} | pop13 = 9 451 (2021) {{break}} + [[cirka|ca]] 140 000 (2025) | ref13 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ŠÚ SR | odkaz na autora = | titul = Počet obyvateľov podľa národnosti v SR k 1. 1. 2021 | url = https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-narodnosti/SR/SK0/SR | vydavateľ = scitanie.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-25 | jazyk = }}</ref> {{break}} <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovakia | url = https://www.pragueprocess.eu/en/countries/904-slovakia | vydavateľ = Prague Process Secretariat | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-01-07 | dátum prístupu = 2026-02-25 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Beneficiaries of temporary protection at the end of the month by citizenship, age and sex - monthly data : Slovakia : 2025-12 | url = https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/migr_asytpsm/default/table?lang=en&category=migr.migr_asy.migr_asytp | vydavateľ = Eurostat | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-25 | jazyk = }}</ref> | jazyky = [[ukrajinčina]]<ref name="ReferenceA">http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?AddButton=pages\U\K\Ukrainians.htm</ref><ref name="slovari.yandex.ru">http://slovari.yandex.ru/dict/bse/article/00082/02700.htm?text=%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D0%B8%D0%BD%D1%86%D1%8B&stpar3=1.1{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name="encyclopedia.com">http://www.encyclopedia.com/doc/1G2-3404101422.html</ref>, [[ruština]]<ref>[http://www.gallup.com/poll/112270/russias-language-could-ticket-migrants.aspx Russia’s Language Could Be Ticket in for Migrants] A large portion of Ukrainians speak Russian</ref><ref>[http://www.kiis.com.ua/materials/articles_HVE/16_linguaethnical.pdf Хмелько В.Є. ЛІНГВО-ЕТНІЧНА СТРУКТУРА УКРАЇНИ: РЕГІОНАЛЬНІ ОСОБЛИВОСТІ ТА ТЕНДЕНЦІЇ ЗМІН ЗА РОКИ НЕЗАЛЕЖНОСТІ]</ref> | náboženstvo = [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne]], [[gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícke]], iné | príbuzní = ostatní [[Slovania]], najmä [[Východní Slovania|východní]] | poznámky = }} '''Ukrajinci'''{{#tag:ref|Do začiatku/polovice 20. storočia sa možno stretnúť aj s označením '''Malorusi'''<ref>Pozri zdroje uvedené v článku [[Malorusi]]</ref>, '''Rusíni/Rut(h)éni''' [v širšom zmysle]<ref>Pozri zdroje uvedené v článku [[Rusíni]]</ref>; {{vjz|ukr|українці}}.|group = p}} sú [[Východní Slovania|východoslovanský]] [[národ]], žijúci najmä na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Žijú aj na [[Slovensko|Slovensku]]. Na Ukrajine, a v minulosti aj na Slovensku, sa za Ukrajincov považovali aj [[Rusíni]]. Ich odhadovaný počet na [[Zem|svete]] je 54 miliónov.<ref>[http://www.ukrinform.ua/eng/order/?id=168280 Ukrainian diaspora abroad makes up over 20 million]</ref><ref>[http://www.ucc.ca/2010/05/25/support-the-ukrainian-world-congress-connecting-ukrainians-around-the-world/ 20 million Ukrainians live in 46 different countries of the world.]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=20 million Ukrainians living outside Ukrainian territory |url=http://www.ualberta.ca/~cius/ukrcan/Diaspora/UDSI-News_Views.htm |dátum prístupu=2010-12-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110604054723/http://www.ualberta.ca/~cius/ukrcan/Diaspora/UDSI-News_Views.htm |dátum archivácie=2011-06-04 }}</ref> Používanými [[jazyk (jazykoveda)|jazykmi]] sú [[ukrajinčina]] a [[ruština]], písmom [[cyrilika]]. Prevláda [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne vierovyznanie]]. Ukrajinci sú potomkami niektorých východoslovanských kmeňov, známych ako [[Poľania (východní Slovania)|Poľania]], [[Drevľania]], [[Volyňania]] ([[Dulebovia]]) a čiastočne [[Severania (slovanský kmeň)|Severania]]. == Etymológia == Názov tohto ľudu je odvodený od geografického pojmu; podľa väčšiny výkladov doslova znamená „ľudia žijúci v pohraničí“, čo odráža historickú polohu Ukrajiny na križovatke [[Východná Európa|európskej civilizácie na západe]], "[[Moskovské veľkokniežatstvo|ruského sveta]]" na východe, a moslimského sveta a [[Krymskí Tatári]] na juhu. Napríklad v Kyjevskej kronike ako súčasť Hypatiovho zoznamu z roku 1187 označuje južné kniežatstvá Rusi – vrátane [[Kyjevské kniežatstvo|Kyjeva]], [[Černihiv]]a a [[Perejaslav]]u – názvom "Ukrajina".<ref>[https://likbez.org.ua/ru/kakoe-soderzhanie-vkladyivalos-v-slovo-ukraina-vo-vremena-drevney-rusi.html Какое содержание вкладывалось в название "Украина" во времена Древней Руси?]</ref> Prvá písomná zmienka o konkrétnom etnonyme „Ukrajinci“ sa nachádza v [[Republika oboch národov|poľských]] kronikách z roku 1596 v súvislosti s povstaním Severyna Nalyvajka; tento termín tam použil hajtman Stanisław Żółkiewski.<ref>[https://ukraine-history.com/pershi-kozaczki-povstannya-za-shho-naspravdi-borovsya-severyn-nalyvajko/ Перші козацькі повстання: за що насправді боровся Северин Наливайко?]</ref>. Za vlády [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdana Chmelnického]] a [[Ivan Mazepa|Ivana Mazepu]] boli názvy „Ukrajina“ a „Ukrajinci“ opäť medzinárodne dohodnuté v zmluvách s [[Valašsko (Rumunsko)|Valaskom]] a [[Moldavské kniežatstvo|Moldavskom]] (Chmelnickij, ktorý sa usiloval o dynastickú úniu, poslal v roku 1652 svojho syna Timoshu k moldavskému kniežaťu Vasilijovi Lupulovi, aby mu zariadil sobáš s jeho dcérou Rozandou <ref>[https://gazeta.ua/articles/people-and-things-journal/_sin-yide-zhenitisya-i-ne-maye-niyakih-vorozhih-namiriv-proti-polyakiv/1106184 "Син їде женитися і не має ніяких ворожих намірів проти поляків"]</ref>) a švédskym kráľom Karolom XII, a tiež v ústave Pilipa Orlika z roku 1710 <ref>[http://litopys.org.ua/coss4/mazk11.htm Конституція України 2021 03.jpg]</ref> <ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/kviten/16/1710-uhvaleno-konstytuciyu-pylypa-orlyka 1710 – ухвалено Конституцію Пилипа Орлика]</ref>. Toto etnonymum sa často používalo aj v osmanských kronikách kvôli tomu, že [[Osmanská ríša]] a [[Krymský chanát]] často prepadali ukrajinské územia a unášali ľudí ako otrokov a záporožskí kozáci pod vedením [[Petro Konaševič Sagaidachnyj|Petra Konaševiča Sahajdačného]] a [[Ivan Sirko|Ivana Sirka]] podnikali námorné výpravy proti tureckým mestám pozdĺž Čierneho mora s cieľom oslobodiť zajatých <ref>[https://uahistory.co/book/100-key-events-of-ukrainian-history/26.php Морські походи під проводом П. Сагайдачного]</ref>. Podobne aj spisovateľ [[Nikolaj Vasilievič Gogoľ|Nikolaj Gogoľ]] v predslove k svojmu románu "Taras Buľba" (konkrétne v pôvodnom návrhu, pred verziou, ktorá v roku 1842 prešla ruskou cárskou cenzúrou) opísal svoju rodnú krajinu ako „polokočovnícky kút Európy“.<ref>[https://medium.com/@newsich/%D0%BF%D0%BE%D1%85%D0%BE%D0%B4%D0%B6%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F-%D0%BD%D0%B0%D0%B7%D0%B2%D0%B8-%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%B0-237d49cbc04d Походження назви “Україна”]</ref> == Dejiny == [[Obrázok:Delineatio generalis Camporum Desertorum vulgo Ukraina - cum adjacentibus provinciis LOC 80692351.jpg|thumb|„Ukrajina – krajina kozákov“, mapa vyhotovená v roku 1648 francúzskym veľvyslancom Guillaumom de Beauplanom (Juh je v hornej časti mapy)|vľavo]] [[Obrázok:Filip Orliks konstitution 12, 13-crop.tif|thumb|Ukrajinská ústava Pilipa Orlika z roku 1710]] Ukrajinci sa v stredoveku začali formovať z východoslovanských kmeňov obývajúcich [[Kyjevská Rus|Kyjevskú Rus]] a definitívne sa sformovali v období [[Záporožská Sič|Záporožskej Siče]]. Po začlenení do Ruskej a Rakúsko-uhorskej ríše prešla väčšia časť Ukrajiny [[Rusifikácia|rusifikáciou]], ktorej súčasťou boli zákazy používania rodného jazyka pre Ukrajincov. Po [[Rusko-turecká vojna|rusko-tureckej vojne]] v rokoch 1768 – 1774 Ruská ríša – za účasti ukrajinských kozákov – ovládla celú oblasť severného [[Čierne more|Čiernomoria]] a [[Krym (polostrov)|Krym]]. Na miestach bývalých kozáckych a krymskotatárskych sídiel vznikli mestá ako [[Kropyvnyckyj|Jelisavetgrad]], [[Cherson]], [[Mykolajiv]], [[Odesa]], [[Dnepropetrovsk|Jekaterinoslav]] a [[Mariupoľ]]; to výrazne rozšírilo územie osídlené Ukrajincami a viedlo k šíreniu i obohateniu ukrajinskej kultúry.<ref>[https://www.dnipro.libr.dp.ua/vishivka_texnika_uzori Магія вишивки Придніпров‘я. Частина 1. Розмаїття на полотні]</ref><ref>[https://ns-gromada.gov.ua/news/1747331416/ Вишиванка Херсонщини — це тканий літопис півдня України]</ref><ref>[https://www.expertkr.com.ua/posts/vishivanki-apostolivshchini-krivorizhzhya-i-hersonshchini-hrestik-lishtva-ta-shiroki-rukavi Вишиванки Апостолівщини, Криворіжжя і Херсонщини: хрестик, лиштва та широкі рукави]</ref><ref>[https://magiavizerynky.com/novyny-statti/vyshyvanka-hersonsko-oblasti--ornamenty-hersonschyny/ Вишиванка Херсонської області | Орнаменти Херсонщини]</ref><ref>[https://www.prekrasastudio.com/blog/317-khersonska-vyshyvanka-iaka-vona Херсонська вишиванка – яка вона]</ref> V roku 1775 dekrét [[Katarína II. (Rusko)|Kataríny II.]] zrušil ukrajinské kozáctvo a väčšina ukrajinských roľníkov upadla do [[Poddanstvo (roľníci)|poddanstva]] – do stavu, ktorý pretrval až do roku 1861. V období zintenzívnenej rusifikácie sa mesto Jelisavetgrad vyprofilovalo na významné centrum ukrajinskej kultúry; práve tu vzniklo prvé profesionálne ukrajinské divadlo na svete a mesto bolo rodiskom mnohých významných osobností ukrajinského, poľského i židovského pôvodu.<ref>[https://old.library.kr.ua/cityrais.html Повітове місто Єлісаветград]</ref><ref>[https://library.kr.ua/ Обласна універсальна наукова бібліотека імені Дмитра Чижевського]</ref><ref>[http://szymanowski-museum.com.ua/index.php/uk/mala-batkivshchyna-velykykh-muzykantiv Мала батьківщина великих музикантів]</ref> Okrem toho sa takmer celé architektonické dedičstvo mesta nesie v duchu neoklasicizmu.<ref>[http://librarychl.kr.ua/kn_in/kraeznavcha-abetka/dvortsova-vul.php Дворцова вулиця]</ref><ref>[https://dozor.kr.ua/post/vulitsya-dvortsova-vid-palatsu-do-zemskogo-uchilischa-14076.html Вулиця Дворцова: від палацу до земського училища]</ref>[[Obrázok:Січ Запоріжська. козаки 1.jpg|thumb|Vystúpenie v múzeu Záporožskej Siče]][[Obrázok:Taras H. Shevchenko.jpg|upright|thumb|[[Taras Hryhorovyč Ševčenko]], jeden z najvýznamnejších ukrajinských básnikov, ktorý je považovaný za zakladateľa modernej ukrajinskej literatúry|vľavo]] V rokoch 1918 až 1920 sa uskutočnili pokusy o vytvorenie stabilného, ​​nezávislého štátu na etnicky ukrajinských územiach; tieto snahy však stroskotali v dôsledku vojenskej agresie susedných krajín a [[Ukrajinská ľudová republika]], vyhlásená v roku 1918, bola rozdelená na základe podmienok [[Rižský mier|Rižského mieru]] z roku 1921. Zástancovia ukrajinskej nezávislosti boli vyvraždení [[Čeka|čekistami]].<ref>[https://dyvys.info/2016/09/27/bez-terminu-davnosti-sim-zhyttiv-yuriya/ Без терміну давності: сім життів Юрія Горліс-Горського і його таємнича смерть]</ref> Počas [[Stalinizmus|stalinskej éry]] – a najmä v období [[Kolektivizácia v Sovietskom zväze|kolektivizácie]] – prešiel život na Ukrajinskej SSR úplnou premenou. Tradičné kroje, náhrdelníky a šperky z každodenného života prakticky vymizli a ľudové sviatky, ako napríklad Vianoce či sviatok Zjavenia Pána, boli zakázané; každého, kto sa tieto zvyky pokúšal zachovať, označili za „nacionalistu“ alebo „kulaka“, pričom orgány [[OGPU]] a [[NKVD]] mu zhabali či zničili majetok a samotného človeka v rokoch 1930 až 1950 buď popravili, alebo uväznili v táboroch [[Gulag (1930 – 1960)|Gulagu]]. Týmto spôsobom zanikli jedinečné prvky tradičného ľudového života – prvky, ktoré sa od druhej polovice 30. rokov 20. storočia zredukovali na obyčajné scénické rekvizity pre „domy kultúry“ a oficiálne súbory; navyše sa fakticky vytratila regionálna rozmanitosť a symbolika spojená s odevom, stolovaním či hudbou. Ukrajinci, ktorí prežili [[Hladomor na Ukrajine|Hladomor v rokoch 1932 – 1933]], popravy na základe „zákona o klasoch“ či deportácie – a ktorí sa od obdobia druhej päťročnice takmer bez výnimky stali pracovníkmi v kolchozoch – boli nútení nosiť uniformovaný pracovný i civilný odev, rovnako ako obyvatelia ostatných republík ZSSR. Tieto udalosti hlboko zasiahli demografickú štruktúru obyvateľstva, čím narušili odovzdávanie tradícií z generácie na generáciu: kým ukrajinské rodiny mali zvyčajne päť až osem detí – pričom výchova vo veľkej rodine zohrávala kľúčovú úlohu pri zachovávaní zvykov – od druhej polovice 30. rokov klesol priemerný počet detí narodených v celom ZSSR na dve alebo tri. O ich socializáciu sa staral systém materských škôl, štátnych škôl a pionierskych táborov, zatiaľ čo deti „odkulakizovaných“ roľníkov posielali do sirotincov, kde prechádzali úplnou rusifikáciou.<ref>[https://holodomormuseum.org.ua/hololomor/natsionalna-knyha-pam-iati-zhertv-holodomoru-1932-1933/ Національна книга пам’яті жертв Голодомору 1932-1933]</ref> [[Obrázok:Родина з Новоолександрівки, Знам'янська громада, Кіровоградська область.jpg|thumb|Obyvatelia dediny v [[Kirovohradská oblasť|Kirovohradskej oblasti]] Ukrajinskej SSR, polovica 20. storočia. V dôsledku dekulakizácie a rusifikácie – procesov, ktoré pokračovali aj po druhej svetovej vojne – boli takmer všetky tradičné kroje v tomto regióne zničené a nahradené odevom zodpovedajúcim štandardným sovietskym normám]] Počas [[Veľký teror|Veľkého teroru]] v rokoch 1937 – 1938 NKVD popravila alebo deportovala ukrajinských vedcov, spisovateľov, fotografov, filmových režisérov, hudobníkov a historikov tej doby; pozostatky niektorých z nich boli pochované v lese Bykivnia pri Kyjeve, zatiaľ čo iní boli po väznení v tábore [[Solovecké ostrovy|Solovky]] zastrelení v Sandarmochu. K podobným udalostiam dochádzalo aj v západných oblastiach Ukrajiny – či už v čase, keď [[Ukrajinci v Poľsku|boli súčasťou Poľskej]] republiky, [[Ukrajinci v Rumunsku|Rumunského kráľovstva]], [[Ukrajinci v Česko-Slovensku|Československa]] a [[Uhorsko|ako súčasť Maďarska]], alebo po ich [[Sovietsky vpád do Poľska (1939)|pričlenení k ZSSR v rokoch 1939 – 1941]] a následne v rokoch 1944 – 1953 –, pričom tieto represie vyvrcholili počas operácie „Západ“.<ref>[https://uinp.gov.ua/aktualni-temy/bykivnyanska-tragediya Биківнянська трагедія]</ref> Počas nacistickej okupácie bola činnosť Ukrajinskej autokefálnej pravoslávnej cirkvi povolená, hoci podliehala prísnej štátnej kontrole; propaganda sa pritom snažila využiť náboženské cítenie obyvateľstva na získanie väčšej podpory pre kolaborantov. Politika oboch totalitných režimov – nacistického i stalinského – však smerovala k tomu, aby sa obyvateľstvo stalo zdrojom lacnej pracovnej sily a aby sa úplne vymazala identita rozličných národov vrátane Ukrajincov <ref>[https://www.religion.in.ua/main/history/12608-ukrayinskij-avtokefalnij-rux-v-roki-nimeckoyi-okupaciyi-mifi-ta-realiyi.html Український автокефальний рух в роки німецької окупації: міфи та реалії]</ref>. Po vzniku [[Železná opona|železnej opony]] a počas Chruščovovho odmäku zažila ukrajinská kultúra určitý rozkvet a získala si popularitu; nikdy však nedošlo k masívnemu oživeniu kvôli vážnym demografickým stratám, ktoré utrpelo ukrajinské obyvateľstvo v dôsledku boľševickej politiky v medzivojnovom období a udalostí druhej svetovej vojny.<ref>[https://uahistory.co/book/ukraine-culture-history-textbook-poltava-2015/42.php Українська культура у роки хрущовської “відлиги”. “Шістдесятники” у культурі]</ref><ref>[https://historiesdoteducation.wordpress.com/%D0%B3%D0%BE%D1%82%D1%83%D1%94%D0%BC%D0%BE%D1%81%D1%8C-%D0%B4%D0%BE-%D0%B7%D0%BD%D0%BE-%D0%B7-%D1%96%D1%81%D1%82%D0%BE%D1%80%D1%96%D1%97-%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%B8/%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%B0-%D0%B2-%D1%83%D0%BC%D0%BE%D0%B2%D0%B0%D1%85-%D0%B4%D0%B5%D1%81%D1%82%D0%B0%D0%BB%D1%96%D0%BD%D1%96%D0%B7%D0%B0%D1%86%D1%96%D1%97-1953-1964-%D1%80%D1%80/ Україна в умовах десталінізації (1953-1964 рр.)]</ref><ref>[https://studfile.net/preview/16502302/page:23/ Українська культура в роки хрущовської „відлиги” (1953 – 1964 рр.). „Шістдесятництво”]</ref> Počas vlády Leonida Brežneva sa nosenie tradičného ukrajinského odevu, používanie ukrajinského jazyka a hranie ukrajinskej hudby v každodennom živote začalo považovať za prejavy sympatií k [[disident]]om a KGB to potláčala. Je pozoruhodné, že básnik Vasyl Stus bol opakovane prenasledovaný za svoju tvorbu a zomrel v zajatí.<ref>[https://stus.center/p/marina-tsvetaieva-u-retseptsiyi-vasilia-stusa-problema-tvorchosti-126852 Margarita Yehorchenko: "The Concept of the Poet in the Works of Vasyl Stus" / Маргарита Єгорченко: " Концепт поета у творчості Василя Стуса"]</ref> Obdobie [[Perestrojka|perestrojky]] sa nieslo v znamení snáh o popularizáciu ukrajinskej kultúry, ktoré iniciovali najmä Viačeslav Čornovil a spoločnosť „[[Memorial (nezisková organizácia)|Memorial]]“. Sprístupnenie archívov NKVD a KGB verejnosti viedlo k odhaleniu tajných pohrebísk obetí [[Stalinské represie|politických represií]] – predovšetkým v Bykivni <ref>[https://www.lemonde.fr/en/international/article/2023/03/06/ghosts-of-stalinist-terror-haunt-kyiv-s-outskirts_6018392_4.html?srsltid=AfmBOooMgOwUXDNNF4NLaf1GMqBMg7Wkkkl1UQYcaQkqOkciDq2ouaZs Ghosts of Stalinist terror haunt Kyiv's outskirts]</ref> <ref>[https://war-documentary.info/bykivnia-graves-in-kyiv-the-fourth-katyn/ Bykivnia Graves: Stalin’s NKVD Mass Killings Near Kyiv]</ref>. Po vyhlásení nezávislosti Ukrajiny v roku 1991 sa krajina zbavila sovietskej cenzúry a začalo sa obrodzovanie ukrajinskej národnej identity, hoci spoločnosť sa ešte dlho vyrovnávala s následkami sovietskej hospodárskej krízy.<ref>[https://studfile.net/preview/5115454/page:29/ 116. Культурні процеси в Україні після 1991 р.]</ref> [[Obrázok:Independence Day of Ukraine 2017. Memorial events 05.jpg|thumb|Oslava Dňa nezávislosti|vľavo]] Počas [[Rusko-ukrajinská vojna|rusko-ukrajinskej vojny]] v 21. storočí boli popri úmrtiach státisícov ukrajinských civilistov spôsobených ozbrojeným konfliktom zničené mnohé ukrajinské kultúrne pamiatky, pričom niektoré z nich, ako napríklad pamätník hladomoru v Mariupole, boli zničené na priamy príkaz ruských úradov,<ref>[https://holodomormuseum.org.ua/en/proekt/in-mariupol-the-occupiers-dismantled-a-monument-to-the-holodomor-victims/ In Mariupol, the occupiers dismantled a monument to the Holodomor victims]</ref><ref>[https://www.ukrainianworldcongress.org/the-russians-destroyed-a-monument-to-holodomor-victims-in-temporarily-occupied-mariupol/ The Russians destroyed a monument to Holodomor victims in temporarily occupied Mariupol]</ref><ref>[http://www.milwaukeeindependent.com/syndicated/mariupols-holodomor-memorial-destroyed-occupation-troops-erase-ukrainian-history/ Mariupol’s Holodomor Memorial destroyed by occupation troops to further erase Ukrainian history]</ref><ref>[https://khpg.org/en/1608813845 Russia destroys monuments to Victims of Holodomor and Stalin’s Terror in occupied Luhansk]</ref> ako napríklad Mariupoľské činoherné divadlo.<ref>[https://www.amnesty.org/en/latest/news/2022/06/ukraine-deadly-mariupol-theatre-strike-a-clear-war-crime-by-russian-forces-new-investigation/ Ukraine: Deadly Mariupol theatre strike ‘a clear war crime’ by Russian forces]</ref><ref>[https://ukraine.un.org/en/263422-ukraine-un-commission-concerned-continuing-patterns-violations-human-rights-and Ukraine: UN Commission concerned by continuing patterns of violations of human rights and international humanitarian law]</ref><ref>[https://www.hrw.org/feature/russia-ukraine-war-mariupol Beneath the Rubble: Documenting Devastation and Loss in Mariupol]</ref> V reakcii na kroky Ruska začala Ukrajina uplatňovať politiku [[Dekomunizácia na Ukrajine|dekomunizácie]].<ref>[https://verfassungsblog.de/decommunization-in-times-of-war-ukraines-militant-democracy-problem/ Decommunization in Times of War: Ukraine’s Militant Democracy Problem  ]</ref><ref>[https://www.gis.huri.harvard.edu/center-rules The Center Rules: The Decommunization Laws]</ref>. == Ukrajinská kultúra == [[Obrázok:Іван Якович Франко.jpg|thumb|[[Ivan Jakovyč Franko|Ivan Franko]]]] === Národný odev === Pre ukrajinský ľudový odev (známy ako vyšyvanka, вишиванка) je charakteristické množstvo východoslovanských vzorov symbolizujúcich prírodné prvky, ako aj motívy z [[Východní Slovania|predkresťanskej]] mytológie.<ref>[http://ptaha.in.ua/page2955417.html Історія виникнення української вишиванки]</ref>[[Obrázok:Корифеї та Київський хору Лисенка 1888.jpg|thumb|Ukrajinci 19. storočia|vľavo]]Ukrajinský štýl odievania sa plne sformoval v prostredí [[Záporožská Sič (územie)|Záporožskej Siče]]. V rámci Ruskej ríše zostal ukrajinský ľudový odev prakticky nedotknutý rusifikáciou, keďže táto politika bola zameraná predovšetkým na potláčanie jazyka a národnej identity.<ref>[https://www.prekrasastudio.com/blog/317-khersonska-vyshyvanka-iaka-vona Херсонська вишиванка – яка вона]</ref> Počas červeného teroru v rokoch 1918 – 1922 [[Červená armáda|Červená garda]] brutálne vraždila predstaviteľov „nepriateľských tried“. K obzvlášť závažným udalostiam došlo počas obsadenia Kyjeva vo februári 1918, keď sily pod velením Michaila Muravjova spáchali sériu brutálnych vrážd pokojných civilistov – predovšetkým preto, že neboli členmi boľševickej strany, alebo dokonca len za nosenie národného odevu, čo sa považovalo za prejav „buržoázneho nacionalizmu“.<ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/veresen/5/1918-dekret-pro-chervonyy-teror 1918 - декрет про "червоний терор"]</ref> [[Obrázok:Весілля Петрове, 1988.jpg|thumb|Ukrajinská svadba v Sovietskom zväze: úplná absencia tradičného oblečenia a rituálov]] === Literatúra === Ukrajinská literatúra má dávne korene; najstaršími známymi príkladmi písomníctva v staroukrajinskom jazyku sú kozácke kroniky, ako napríklad kronika Hryhorija Hrabianku. Podľa rôznych svedectiev – najmä záznamov Pavla z Aleppa, ktorý sprevádzal patriarchu Makarija počas jeho ciest po ukrajinských územiach v roku 1654 – bola úroveň gramotnosti na Siči vyššia než v susednom Poľsku či v Moskovskom štáte <ref>[https://zolo.gov.ua/slavni-imena-zolotonishhy-ny-pavlo-alepps-ky-j-mandrivny-k-krayeznavets-1654-1656-rokiv/ Славні імена Золотоніщини: Павло Алеппський, мандрівник, краєзнавець 1654–1656 років]</ref> <ref>[http://svitlytsia.crimea.ua/?section=article&artID=16997 ПАВЛО АЛЕПСЬКИЙ: ХВАЛА УКРАЇНІ!]</ref>. V Poľsku bolo vzdelávanie výsadou vyhradenou výlučne pre deti magnátov a šľachty a prebiehalo predovšetkým v latinčine; na Ukrajine však výučba prebiehala v zrozumiteľnej cirkevnej slovančine alebo starej ukrajinčine a bola dostupná prakticky každému dieťaťu – vrátane potomkov kozákov a roľníkov –, ktoré popri náročnom vojenskom výcviku získavalo vedomosti o čítaní, písaní, pravoslávnych zvyklostiach a zborovom speve.<ref>[https://spadok.org.ua/ukrayinske-kozatstvo/navchannya-ta-vykhovannya-ditey-na-sichi Навчання та виховання дітей на Січі]</ref>[[Obrázok:Kobzar 1908. tytul.jpg|thumb|„Kobzar“ Tarasa Ševčenka je jedným z najznámejších literárnych diel Ukrajiny|vľavo]]Po začlenení do Ruského cárstva v dôsledku [[Chmeľnyckého povstanie|Chmeľnyckého povstania]], postupnom obmedzovaní autonómie a zrušení kozáckeho vojska v roku 1775 cárske úrady zakázali školy Siče. Literatúra v starej ukrajinčine – predovšetkým kroniky, vzdelávacie texty a náboženské diela – bola buď zhabaná pre potreby Cárskej verejnej knižnice, Ermitáže a Ruskej národnej knižnice v Petrohrade, alebo zničená priamo na mieste; to viedlo k rozpadu kozáckeho vzdelávacieho systému a k rozšírenej negramotnosti, ktorá v ukrajinských oblastiach pretrvávala celé generácie a odrážala situáciu v ostatných častiach Ruskej ríše.<ref>[https://volart.com.ua/art/rukopis/zapret.html хроніка заборон української мови і гоніння української книги в Україні]</ref><ref>[https://cerkva.kharkov.ua/novini/arkhiv/267 Хронология притеснений украинского языка с 1627 года]</ref><ref>[http://museumreforms.ru/node/13636 Законы о печати Екатерины II 1783-1796 гг.]</ref><ref>[https://parafia.org.ua/biblioteka/statti/dokumenty-pro-zaboronu-ukr-movy/ Документи про заборону української мови (XVII–XX ст.)]</ref> V rokoch 1917 až 1920 existovalo Ministerstvo verejného vzdelávania [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskej ľudovej republiky]] napriek prebiehajúcim bojom sa mu podarilo zriadiť stovky tlačiarní, ktoré vydávali dovtedy zakázanú literatúru.<ref>[https://uinp.gov.ua/informaciyni-materialy/vchytelyam/metodychni-rekomendaciyi/rozvytok-osvity-i-nauky-pid-chas-ukrayinskoyi-revolyuciyi-1917-1921-rokiv Розвиток освіти і науки під час Української революції 1917-1921 років]</ref><ref>[https://unr.uinp.gov.ua/photohistory/osvita-i-kultura Освіта і культура]</ref> V roku 1919 Červená aj [[Biela armáda]] popravila mnohých ukrajinských spisovateľov a verejných činiteľov; najznámejším z nich bol Hnat Mychajlyčenko <ref>[https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Denikina_rezhym_v_Ukra ДЕНІКІНА РЕЖИМ В УКРАЇНІ 1919–1920]</ref> <ref>[https://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkpath=pages%5CM%5CY%5CMykhailychenkoHnat.htm Mykhailychenko, Hnat]</ref>. [[Obrázok:Krushelnycki.jpg|thumb|Rodina Krušelnyckých, ktorá sa stala symbolom sovietskej represívnej politiky voči ukrajinským spisovateľom]] Počas [[Veľký teror|Veľkého teroru]] v ZSSR bola popravená väčšina vtedajších ukrajinských spisovateľov – spolu s tvorivou inteligenciou –, čo viedlo k zastaveniu rozvoja či úplnému zániku celých žánrov v ukrajinskom jazyku, ako napríklad futurizmu a sci-fi. ZSSR povoľoval vydávanie len cenzurovaných diel najvýznamnejších spisovateľov – a to vo veľmi obmedzenom rozsahu –, pričom uprednostňoval vydávanie ruskej literatúry.<ref>[https://uinp.gov.ua/informaciyni-materialy/zhurnalistam/do-rokovyn-rozstriliv-ukrayinskoyi-inteligenciyi-v-urochyshchi-sandarmoh До роковин розстрілів української інтелігенції в урочищі Сандармох]</ref> V neskorom sovietskom období bolo mnoho ukrajinských spisovateľov známych ako „šesťdesiatnici“ z ktorých najznámejším bol Vasyl Symonenko a Vasyl Stus zatknutých a vystavených väzneniu alebo represívnej psychiatrii.<ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/sichen/8/1935-narodyvsya-poet-vasyl-symonenko 1935 - народився поет Василь Симоненко]</ref><ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/sichen/6/1938-narodyvsya-poet-i-dysydent-vasyl-stus 1938, народився поет і дисидент Василь Стус.]</ref> === Divadlo === [[Obrázok:35-101-0293 Театр. Зима.jpg|thumb|Divadlo Koryfejov v Kropyvnyckom.|vľavo]] Prvé profesionálne divadlo na Ukrajine, ktoré sa osobitne venovalo práci s ukrajinskou kultúrou, založil Marko Kropyvnyckyj v meste [[Kropyvnyckyj|Jelisavetgrad]] a funguje dodnes.<ref>[http://librarychl.kr.ua/kn_in/kraeznavcha-abetka/koryfeiv-teatr.php Корифеїв театр]</ref> === Tradičné obydlie === [[Obrázok:Archip Iwanowitsch Kuindshi 007.jpg|thumb|Kuindžiho obraz „Večer na Ukrajine“]] Od dávnych čias až do polovice 20. storočia bolo tradičným ukrajinským obydlím mazanka.<ref>[https://varta.kharkov.ua/articles/1100682 Мазанки у віконних рамах - виставка про еволюцію житла харків’ян]</ref><ref>[https://texty.org.ua/articles/88164/Takogo_vzhe_ne_bude_Jak_znykajut_ostanni-88164/ «Такого вже не буде». Як зникають останні хати-мазанки і хто досі в них живе]</ref> === Architektúra === [[Obrázok:Михайлівський собор. Вид збоку.jpg|thumb|Katedrála svätého Michala v Kyjeve ako príklad kozáckeho baroka.]] Pre ukrajinské mestá je charakteristické bohaté architektonické dedičstvo z čias Ruskej ríše a ZSSR, pričom v západných oblastiach je zreteľný vplyv Rakúsko-Uhorska; osobitý ukrajinský architektonický štýl – kozácke baroko – sa prejavil predovšetkým v sakrálnych stavbách.<ref>[https://vue.gov.ua/%D0%91%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%BA%D0%BE_%D0%BA%D0%BE%D0%B7%D0%B0%D1%86%D1%8C%D0%BA%D0%B5 Бароко козацьке]</ref>[[Obrázok:“Iz Pertsem” performing the Hopak, a Ukrainian folk dance.jpg|thumb|Hopak|vľavo]] === Tanec === [[Hopak]] je najpopulárnejší a technicky najnáročnejší ukrajinský tanec.<ref>[https://www.libr.dp.ua/?do=ukrainica&lng=1&id=44&idg=270 Український «Гопак» – найвідоміший танець чи лицарське бойове мистецтво?]</ref>[[Obrázok:Український борщ зі сметаною.jpg|thumb|Boršč|vľavo]] === Kuchyňa === Ukrajinská kuchyňa utrpela ťažké škody počas [[Hladomor na Ukrajine|hladomoru v rokoch 1932 – 1933]], keď oddiely Červenej armády a OGPU chodili z domu do domu, konfiškovali všetky zásoby potravín a dbali na to, aby si ľudia nemohli pripravovať jedlo. V dôsledku týchto udalostí, ktoré boli uznané za akt genocídy voči ukrajinskému ľudu – došlo k radikálnemu zjednodušeniu tradičnej kuchyne, keďže sa zachovali len recepty na tie najzákladnejšie pokrmy <ref>[https://kavun.city/articles/113191/scho-ili-nashi-praschuri-v-chasi-golodomoru-menyu-strashnih-1932-1933-rokiv Що їли наші пращури в часи Голодомору? Меню страшних 1932-1933 років]</ref> <ref>[https://sil.media/p/shho-yily-ukrayinczi-pid-chas-golodomoru-22768 Що їли українці під час Голодомору]</ref>. Medzi tradičné jedlá patria boršč, varenyky (taštičky z cesta), pampušky s cesnakom, salo (solený bravčový tuk) a uzvar (nápoj zo sušeného ovocia).<ref>[https://dubhumans.com/ukrainskyi-borshch-istoriia-tradytsii-ta-yunesko/?srsltid=AfmBOooCFxw9hlbKd1Jv5iaXIifhSKpBspjpGFvSaYme5dYXSTKgItWa Український борщ: історія, традиції та ЮНЕСКО]</ref> === Tradičné remeslá === Počas rokov [[Stalinské represie|masových represií v ZSSR]] bolo mnoho remesiel a tvorcov relikvií zničených na základe obvinení z nacionalizmu. Napríklad Mychajlo Bojčuk (1882–1937) zakladateľ ukrajinského monumentálneho umenia a vodca „bojčukovskej“ školy. V súčasnosti sú známe iba štýly, ktoré prežili stalinskú totalitnú éru.<ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/zhovten/30/1882-narodyvsya-myhaylo-boychuk-hudozhnyk-monumentalist 1882 - народився Михайло Бойчук, художник-монументаліст]</ref><ref>[https://boychukists.com/artist/myhajlo-bojchuk/ БОЙЧУК Михайло Львович (Левонтійович)]</ref> Dekoratívna ľudová maľba, napríklad štýl Petrykivka, je zapísaná na zozname [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]]. Vyznačuje sa pestrými kvetinovými motívmi, fantastickými vtákmi a jedinečnou technikou maľby <ref>[https://ich.unesco.org/en/RL/petrykivka-decorative-painting-as-a-phenomenon-of-the-ukrainian-ornamental-folk-art-00893 Petrykivka decorative painting as a phenomenon of the Ukrainian ornamental folk art]</ref>. [[Obrázok:Музей писанкового розпису в Коломиї 08.09.2024 19.jpg|thumb|Múzeum pysanky]] Umenie zdobenia veľkonočných vajíčok ([[Pysanka|pysanky]]) zložitými vzormi a symbolmi vytvorenými voskom. Každá čiara a farba má posvätný význam.<ref>[https://ich.unesco.org/en/RL/pysanka-ukrainian-tradition-and-art-of-decorating-eggs-02134 Pysanka, Ukrainian tradition and art of decorating eggs]</ref><ref>[https://museum-portal.com/ua/muzeyi/280_muzey-pisankovogo-rozpisu Музей писанкового розпису]</ref> Počas ruskej invázie v roku 2022 boli zničené múzeá umenia a histórie, ako napríklad Múzeum histórie a vlastivedy v [[Ivankiv]]e, Vlastivedné múzeum v [[Kupjansk]]u, Múzeum umenia Archipa Kuindžiho v [[Mariupole]] a Vlastivedné múzeum v [[Lysyčansk]]u ([[Luhanská oblasť]]).<ref>[https://www.slovoidilo.ua/2026/05/27/infografika/kultura/istorychni-krayeznavchi-mysteczki-yaki-muzeyi-ukrayiny-poshkodyla-rf-chas-velykoyi-vijny Історичні, краєзнавчі, мистецькі: які музеї України пошкодила рф за час великої війни]</ref><ref>[https://www.museum-ukraine.info/?p=15697 18 пам’яток архітектури, які зруйнували російські загарбники в Україні]</ref><ref>[https://foreignukraines.com/2024/01/17/russia-destroyed-38-ukrainian-museums-and-stole-480000-works-of-art/ Росія зруйнувала 38 українських музеїв і викрала 480 000 творів мистецтва]</ref> === Šport === [[Obrázok:Rapid Trident 2014 06.jpg|thumb|Bojový hopak|vľavo]] Už od čias Záporožskej Siče sa ako najpopulárnejšie bojové umenie etabloval "Bojový hopak" ktorý spája prvky ľudového tanca s bojovými technikami. Prvé športové kluby vznikli v Mykolajive koncom 19. storočia; nasledovali ďalšie v Odese, Kyjeve a Charkove. Počas rusko-ukrajinskej vojny utrpela športová infraštruktúra v dôsledku bojových akcií vážne škody a o život prišlo mnoho športovcov, ako napríklad Kateryna Diačenko, Viktoria Ivaško, Venedykt Vasilkiv, Anastasia Ignatenko, Matvii Marčenko.<ref>[https://unn.ua/news/rosiia-z-pochatku-viiny-poshkodyla-ponad-900-sportyvnykh-obiektiv росія з початку війни пошкодила понад 900 спортивних об’єктів]</ref><ref>[https://memorial.ua/obituaries/children/ivashko-viktoriia-923 Вікторія Івашко]</ref><ref>[https://yangoly-sportu.teamukraine.com.ua/viktoriya-ivashko/ Вікторія Івашко]</ref><ref>[https://sport.rus.postimees.ee/7484339/11-letnyaya-ukrainskaya-gimnastka-pogibla-pod-zavalami-doma-v-mariupole 11-летняя украинская гимнастка погибла под завалами дома в Мариуполе]</ref><ref>[https://memorial.ua/obituaries/children/vasylkov-venedykt-1055 Венедикт Васильков]</ref><ref>[https://yangoly-sportu.teamukraine.com.ua/anastasiya-ignatenko/ Анастасія Ігнатенко]</ref><ref>[https://yangoly-sportu.teamukraine.com.ua/matvij-marchenko/ Матвій Марченко]</ref> === Masmédiá === Prvé noviny v ukrajinskom jazyku na svete, "Haličská hviezda", vyšli vo [[Ľvov|Ľvove]] v roku 1848 uprostred „jari národov“, vzhľadom na úplnú absenciu tlaku v Rakúsku-Uhorsku na tlačové médiá pôsobiace v miestnych jazykoch.<ref>[http://www.sokal.lviv.ua/history-vashkiv-sokal_i_prybuzhzhia__54.html Історія :: І.Вашків Сокаль і Прибужжя]</ref> V Ruskej ríši bola "Prosvita" hlavnou podzemnou ukrajinskou publikáciou.[[Obrázok:Zorya galycka.jpg|thumb|Haličská hviezda]]V roku 1893 vznikli v americkom štáte [[New Jersey]] noviny "Svoboda" vychádzajúce v ukrajinskom jazyku; vychádzajú dodnes. V [[Kanada|Kanade]] sa periodiká v ukrajinskom jazyku začali objavovať začiatkom 20. storočia v nadväznosti na masovú migráciu Ukrajincov z Rakúsko-Uhorska. V Brazílii založili migranti v roku 1912 noviny. V Ukrajinskej ľudovej republike plnili úlohu masmédií tlačené periodiká, ktorých distribúciu zastrešovalo Ministerstvo tlače a propagandy. V regiónoch Ruska s početným ukrajinským obyvateľstvom – ako napríklad na Kubáni, [[Ural (pohorie)|na Urale]] či na Ďalekom východe – vydávali miestne komunity desiatky publikácií v ukrajinskom jazyku. Vychádzali v mestách ako [[Krasnodar]], [[Vladivostok]], [[Chabarovsk]] či [[Blagoveščensk]], a to až do obdobia stalinských represií. V Mandžusku, konkrétne v [[Charbin]]e, vychádzali ukrajinské noviny "Zasiv". Dňa 16. novembra 1924 začalo v [[Charkov]]e (vtedajšom hlavnom meste Ukrajinskej SSR) vysielať „Ukrajinské rádio“; mnohí jeho pracovníci sa neskôr počas obdobia [[Veľký teror|Veľkého teroru]] stali obeťami represií zo strany NKVD za to, že vysielali v ukrajinskom jazyku.<ref>[https://laboratory.ua/blog/radio-v-ukraini-zasnuvaly-entuziasty-a-ne-radyanska-vlada 1924 рік, «Говорить Харків». Як сталось, що радіо в Україні заснували ентузіасти, а не радянська влада?]</ref> V roku 1928 založili prisťahovalci v Argentíne týždenník „Ukrajinské slovo“. V roku 1949 vzniklo v Austrálii pre tamojších prisťahovalcov periodikum v ukrajinskom jazyku s názvom „Slobodná myšlienka“. Počas studenej vojny získavali poslucháči v Ukrajinskej SSR nezávislé informácie spoza železnej opony prostredníctvom Rádia Sloboda ktorého najznámejším moderátorom ukrajinského vysielania bol Roman Kupčynskyj. V 90. rokoch 20. storočia, po rozpade ZSSR a zániku sovietskej cenzúry, vznikli v mestách po celej Ukrajine stovky nezávislých rozhlasových staníc a desiatky televíznych kanálov. === Veda === [[Obrázok:КОМ 320 «Національна академія наук України. 100 років».jpg|thumb|Poštová známka pripomínajúca výročie Národnej akadémie vied|vľavo]] Akadémia vied Ukrajiny bola založená 27. novembra 1918. Mnohí vedci ukrajinského pôvodu – vrátane tých, ktorí boli nútení žiť v zahraničí, významne prispeli k rozvoju ľudského potenciálu; patria k nim napríklad [[Igor Sikorsky]] a [[Sergej Pavlovič Koroľov|Sergej Koroľov]].<ref>[https://www.nas.gov.ua/about-nas/history-nas Історія НАН України]</ref><ref>[https://ukraine.ua/invest-trade/ukrainian-inventions-that-changed-the-world/ Ukrainian inventions that changed the world]</ref><ref>[https://euromaidanpress.com/2021/08/10/ukraines-30-prominent-ukrainians-who-changed-the-country-and-the-world-part-2-science/ Ukraine’s 30: Prominent Ukrainians who changed the country and the world. Part 2: Science]</ref> === Hudba === Ukrajinský národ po sebe z rôznych dôvodov zanechal bohaté hudobné a vokálne dedičstvo. Spomedzi hudobných nástrojov, ktorých pôvod sa spája so záporožskými kozákmi, boli najrozšírenejšie bandura a kobza. Hudobníci pôsobiaci v Siči často získavali prezývku „Dudnik“ ako uznanie svojho talentu. V Ruskej ríši viedla politika rusifikácie ku konfiškácii či zničeniu mnohých jedinečných nástrojov; zároveň však skladatelia ukrajinského pôvodu – ako napríklad Maksym Berezovskyj a Artemij Vedel – dosiahli celosvetové uznanie. V roku 1865, počas verejného vystúpenia v Kyjeve, mal zbor Mykolu Lysenka zakázané spievať ľudovú pieseň „Doždyk“ v rodnom jazyku.<ref>[https://kobzari.org.ua/?page=articles&subpage=5 Історія кобзарства]</ref> Počas rokov [[Červený teror|červeného teroru]] na Ukrajine boli mnohí hudobníci, ktorí tvorili diela v rodnom jazyk napríklad [[Mykola Dmytrovyč Leontovyč|Mykola Leontovyč]], popravení zastrelením.<ref>[https://kharkiv-nspu.org.ua/archives/7014 ПРАВДА КРІЗЬ СТОЛІТТЯ (Вбивство Леонтовича – злочин «червоного терору»)]</ref> [[Obrázok:Mykola Leontovych wearing a Ukrainian shirt 01.png|thumb|[[Mykola Dmytrovyč Leontovyč|Mykola Leontovyč]]]] [[Obrázok:Тетяна Череп-Пероганич, Владислав Обух і Юрій Пероганич у студії Українського радіо.jpg|thumb|Zamestnanci ukrajinského rozhlasu|vľavo]] Piesňové tradície ukrajinského ľudu sa na vidieku vo všetkých oblastiach uchovali až do obdobia [[Hladomor na Ukrajine|Hladomoru]] v rokoch 1932 – 1933. Počas [[Veľký teror|Veľkého teroru]] v rokoch 1937 – 1938 boli popravení všetci vtedajší významní banduristi – predovšetkým [[Hnat Chotkevyč]] a národný umelec Ukrajinskej SSR [[Ivan Kučuhura-Kučerenko]] –, ako aj [[Olexandr Horilyj]] (spoluzakladateľ Štátneho symfonického orchestra Ukrajiny), Kosťantyn Bohuslavskyj (hudobný redaktor Charkovského rozhlasu) a [[Vasyl Verchovynec]] (prvý profesionálny ukrajinský choreograf). Niektorým ukrajinským hudobníkom, ako napríklad Dmytrovi Balackému, sa podarilo prežiť po tom, čo prešli väznením v táboroch Gulagu. Po rozpade ZSSR bol na miestach, kde boli popravení hudobníci kobzari, banduristi a lirnyci, vztýčený pamätný znak venovaný týmto prenasledovaným umelcom. V neskorom sovietskom období bol [[Volodymyr Mychajlovyč Ivasiuk|Volodymyr Ivasiuk]] najpopulárnejším ukrajinským hudobníkom <ref>[https://mykharkov.info/news/rasstrel-harkovskogo-sezda-kobzarej-pravda-ili-vymysel-63400.html Расстрел харьковского съезда кобзарей: правда или вымысел]</ref>. Ukrajinská hudba sa začala rýchlo rozvíjať v 90. rokoch a na začiatku nového tisícročia. Jednou z najznámejších skupín bola [[Okean Elzy]]. [[Vjerka Serďučka|Andrij Danylko]] sa stal najslávnejším ukrajinským interpretom prvého desaťročia 21. storočia.<ref>[https://te.20minut.ua/Kult-podii/hiti-2000-h-yaki-zvuchali-z-kozhnogo-chaynika-yaku-muziku-ranishe-sluh-11040513.html Хіти 2000-х, які звучали «з кожного чайника»: яку музику раніше слухали всі]</ref><ref>[https://diyclab.wordpress.com/2018/01/02/ukrainskyi-pank-2000-2016/ Український панк: історія та локальні сцени. Частина 2 (2000–2016)]</ref><ref>[https://visnyk.today/istoriia-ukrainskoi-estrady-ta-pop-muzyky-vid-vytokiv-do-suchasnosti/ Історія української естради та поп-музики: від витоків до сучасності]</ref> Po vypuknutí rusko-ukrajinskej vojny sa ukrajinská hudba naďalej vyvíjala, pričom čerpala z prvkov európskych žánrov popu a rocku a kombinovala ich s vlastnými štylistickými prvkami.<ref>[https://kanaldim.tv/vijna-z-muzykoyu-yak-vidrodzhuyutsya-ukrayinski-motyvy-video/ Війна з музикою: як відроджуються українські мотиви (ВІДЕО)]</ref><ref>[https://www.rfi.fr/uk/%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%B0/20221125-%D1%89%D0%BE-%D1%81%D1%82%D0%B0%D0%BB%D0%BE-%D0%B7-%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D1%8E-%D0%BC%D1%83%D0%B7%D0%B8%D0%BA%D0%BE%D1%8E-%D0%BF%D1%96%D1%81%D0%BB%D1%8F-%D0%BF%D0%BE%D1%87%D0%B0%D1%82%D0%BA%D1%83-%D0%B2%D1%96%D0%B9%D0%BD%D0%B8-%D1%96-%D0%BA%D1%83%D0%B4%D0%B8-%D0%B2%D0%BE%D0%BD%D0%B0-%D1%80%D1%83%D1%85%D0%B0%D1%94%D1%82%D1%8C%D1%81%D1%8F Що стало з українською музикою після початку війни і куди вона рухається]</ref><ref>[https://liroom.com.ua/music/year-in-review-music-2022/ Рік народження нової української музики. Музичні підсумки 2022 року]</ref>[[Obrázok:Bogdanivka Jagotyn (Bilokur) 0027.JPG|thumb|Štetce používané Kateryna Bilokur]] === Fotografia === Najznámejším ukrajinským fotografom je [[Franz de Mézer]] (1830{{--}}1922) ktorý sa preslávil dokumentovaním udalostí z obdobia Ukrajinskej ľudovej republiky.<ref>[https://www.interesniy.kiev.ua/ru/samyiy-bogatyiy-kievskiy-fotograf-fran/ Самый богатый киевский фотограф Франц Де Мезер]</ref> === Výtvarné umenie === Jednou z najznámejších ukrajinských umelkýň je [[Kateryna Bilokurová|Kateryna Bilokur]], ktorej tvorba ohromila [[Pablo Picasso|Pabla Picassa]].<ref>[http://www.mdmu.com.ua/portfolio-item/kateryna-bilokur-2/ Катерина Білокур]</ref><ref>[https://vogue.ua/article/culture/art/10-shedevriv-vidatnoji-hudozhnici-katerini-bilokur-50693.html 10 шедеврів видатної художниці Катерини Білокур]</ref><ref>[https://www.wikiart.org/en/kateryna-bilokur Kateryna Bilokur]</ref> === Kino === [[Odeské filmové štúdio]], najstaršie na Ukrajine, bolo založené v roku 1919 <ref>[https://odesa365.omr.gov.ua/en/locations/odeska-kinostudiia Odesa Film Studio]</ref>. Počas sovietskej éry uprostred neustálych politických represií a atmosféry strachu v spoločnosti <ref>[https://edu.lvivcenter.org/modules/everyday-life-of-workers-in-the-ukrainian-ssr-1920-30s/ Повсякденне життя робітників УРСР у 1920-ті – на початку 1930-х рр.]</ref> podliehala kinematografia prísnej štátnej kontrole a slúžila ako nástroj propagandy; vyskytovali sa prípady, keď bola ukrajinská kultúra a jazyk v sovietskych filmoch znevažované a samotná ukrajinská identita bola označovaná za druhoradú a podradnú voči tej ruskej <ref>[https://telegraf.com.ua/ukr/lifestyle/2022-02-05/5695543-tovsti-zhadibni-ta-durni-yakimi-ukraintsiv-vistavlyali-u-radyanskikh-filmakh/amp Товсті, жадібні та дурні: якими українців виставляли у радянських фільмах]</ref>. Zároveň boli cenzurované alebo zakázané filmy zobrazujúce Ukrajincov v pozitívnom svetle, napríklad ''Stratený list'' (Пропала грамота, 1972) <ref>[https://radiotrek.rv.ua/amp/cih-ukrayinskih-filmiv-vlada-srsr-boyalasya-yak-vognyu-perelik-zaboronenih-strichok-foto_367084.html Цих українських фільмів влада СРСР боялася, як вогню: перелік заборонених стрічок (ФОТО)]</ref>. [[Obrázok:Odessa Film Studio1.jpg|thumb|250px|Hlavná budova Odeského filmového štúdia|vľavo]] Medzi najvýznamnejšie ukrajinské filmy patria ''Hladomor-33'' (Голод-33, 1991) <ref>[https://gazeta.ua/articles/culture/_golosuvati-za-nezalezhnist-lyudej-pidshtovhnuv-film-pro-golodomor-zgaduyemo-ukrayinske-kino-1990h/1046698 Голосувати за незалежність людей підштовхнув фільм про Голодомор. Згадуємо українське кіно 1990-х]</ref> <ref>[https://sil.media/p/golod-33-film-iakii-vplinuv-na-golosuvannia-za-nezalezhnist-ukrayini-843257-5244 Голод-33: фільм, який вплинув на голосування за незалежність України]</ref>, ''Cesta na Sič'' (Дорога на Січ, 1994) <ref>[https://usfa.gov.ua/movie-catalog/doroga-na-sich-i9301 Дорога на Січ]</ref>, ''Volací znak Banderas'' (Позивний Бандерас, 2017) <ref>[https://ukrpohliad.org/blogs/pozyvnyj-banderas-drugyj-vitchyznyanyj-film-pro-rosijsko-ukrayinsku-vijnu.html «Позивний «Бандерас» Другий вітчизняний фільм про російсько-українську війну]</ref>, ''Donbas'' Sergeja Loznicu (2018) <ref>[https://loznitsa.com/movie/donbass Donbass - Sergei Loznitsa]</ref>, ''Kruty 1918'' (Крути 1918, 2019) <ref>[https://itc.ua/articles/retsenziya-na-film-kruti-1918/amp/ Рецензія на фільм «Крути 1918»]</ref> <ref>[https://independentview.net/2019/02/09/ohliad-fil-mu-kruty-1918/ Драма напівпорожньої склянки. Огляд фільму “Крути 1918”]</ref>, ''Čierny havran'' (Чорний ворон, 2019) <ref>[https://marieclaire.ua/life/chornyj-voron-ukrayinskyj-film-nagaduvannya/ «Чорний ворон» — важливий, але не ідеальний український фільм-нагадування]</ref> <ref>[https://spadok.org.ua/kinematograf/retsenziya-na-film-chornyy-voron-2019 Рецензія на фільм «Чорний Ворон» (2019)]</ref> a ''Ščedryk'' (Щедрик, 2023) <ref>[https://english.nv.ua/amp/drama-carol-of-the-bells-has-real-life-stories-from-30s-and-40s-says-director-olesia-morhunets-is-50373659.html Ukrainian-Polish historical drama ‘Carol of the Bells’ set to premier on Netflix]</ref>. == Poznámky == {{Referencie|skupina = p}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Ukrajinský výhonok}} [[Kategória:Ukrajinci| ]] [[Kategória:Slovania]] [[Kategória:Ukrajina]] [[Kategória:Etniká, národy a národnosti]] 97b5wc87jjeu27w2sp6uy22qe0qvcd2 8371224 8371223 2026-09-20T11:06:56Z ~2026-50658-21 305821 /* Dejiny */ jeden z významných obrazov venovaných ukrajinskému ľudu 8371224 wikitext text/x-wiki {{Infobox etnickej skupiny | obrázok = [[Súbor:Map of the Ukrainian Diaspora in the World.svg|250px]] | popis obrázku = Rozšírenie Ukrajincov vo svete | skupina = Ukrajinci<br />(українці) | populácia = '''39,8'''<ref>[http://www.joshuaproject.net/peoples.php?peo3=15696 Ukrainians] at the Joshua Project</ref>–'''57,5'''<ref>The Ukrainian World Congress states that the Ukrainian diaspora makes 20 million: [http://www.ukrinform.ua/eng/order/?id=168280 20mln Ukrainians living abroad]</ref>mil. | genealógia = | hlavný región = {{minivlajka|Ukrajina|w}} 37 541 693<ref>{{cite web|url=http://www.ukrcensus.gov.ua/eng/results/general/nationality|title=Results / General results of the census / National composition of population|accessdate=2007-08-05|date=|year=2001|month=December 5|work=[[Ukrainian Census (2001)|All-Ukrainian Census, 2001]]|archiveurl=https://web.archive.org/web/20041031064500/http://www.ukrcensus.gov.ua/eng/results/general/nationality|archivedate=2004-10-31}}</ref> | regióny nadpis = | región1 = {{minivlajka|Rusko|w}} | pop1 = 5 864 000 (2015) | ref1 = | región2 = {{minivlajka|Poľsko|w}} | pop2 = 1 651 918 (2023) | ref2 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = GUS | odkaz na autora = | titul = Główny Urząd Statystyczny / Statystyki eksperymentalne / Kapitał ludzki / Populacja cudzoziemców w Polsce w czasie COVID-19 | url = https://stat.gov.pl/statystyki-eksperymentalne/kapital-ludzki/populacja-cudzoziemcow-w-polsce-w-czasie-covid-19,12,1.html | vydavateľ = stat.gov.pl | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región3 = {{minivlajka|Kanada|w}} | pop3 = 1 359 655 (2016) | ref3 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Census Profile, 2016 Census Canada &#x5B;Country&#x5D; and Canada &#x5B;Country&#x5D; | url = https://www12.statcan.gc.ca/census-recensement/2016/dp-pd/prof/details/page.cfm?Lang=E&Geo1=PR&Code1=01&Geo2=PR&Code2=01&Data=Count&SearchText=Canada&SearchType=Begins&SearchPR=01&B1=Ethnic%20origin&TABID=1 | vydavateľ = www12.statcan.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región4 = {{minivlajka|Nemecko|w}} | pop4 = 1 125 000 (2023) | ref4 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Migration und Integration Bevölkerung in Privathaushalten nach Migrationshintergrund im weiteren Sinn nach ausgewählten Geburtsstaaten | url = https://www.destatis.de/DE/Themen/Gesellschaft-Umwelt/Bevoelkerung/Migration-Integration/Tabellen/migrationshintergrund-staatsangehoerigkeit-staaten.html | vydavateľ = destatis.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región5 = {{minivlajka|USA|w}} | pop5 = 1 028 492 (2016) | ref5 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Your Geography Selections | url = http://factfinder.census.gov/faces/tableservices/jsf/pages/productview.xhtml?pid=ACS_16_1YR_DP02&prodType=table | vydavateľ = archive.ph | dátum vydania = 2020-02-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://archive.today/20200214010655/http://factfinder.census.gov/faces/tableservices/jsf/pages/productview.xhtml?pid=ACS_16_1YR_DP02&prodType=table | dátum archivácie = 2020-02-14 }}</ref> | región6 = {{minivlajka|Brazília|w}} | pop6 = 600 000–1 000 000 (2015) | ref6 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Brazil - Ukrainian World Congress | url = https://www.ukrainianworldcongress.org/country-info/brazil/ | vydavateľ = ukrainianworldcongress.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región7 = {{minivlajka|Česko|w}} | pop7 = 508 209 (2023) | ref7 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cizinci podle typu pobytu, pohlaví a státního občanství - k 31. 12. 2018 | url = https://www.czso.cz/documents/11292/27914491/1812_c01t11.pdf/ddfa8a3d-8875-4b38-8d3a-e7245706b6f7?version=1.0 | vydavateľ = czso.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190204014351/https://www.czso.cz/documents/11292/27914491/1812_c01t11.pdf/ddfa8a3d-8875-4b38-8d3a-e7245706b6f7?version=1.0 | dátum archivácie = 2019-02-04 }}</ref> | región8 = {{minivlajka|Taliansko|w}} | pop8 = 347 183 (2023) | ref8 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ucraini in Italia | url = https://www.tuttitalia.it/statistiche/cittadini-stranieri/ucraina/ | vydavateľ = tuttitalia.it | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región9 = {{minivlajka|Kazachstan|w}} | pop9 = 338 022 (2015) | ref9 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = International migrant stock 2015 | url = http://www.un.org/en/development/desa/population/migration/data/estimates2/estimates15.shtml | url archívu = https://web.archive.org/web/20171226173148/http://www.un.org/en/development/desa/population/migration/data/estimates2/estimates15.shtml | vydavateľ = un.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | dátum archivácie = 2017-12-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región10 = {{minivlajka|Argentína|w}} | pop10 = 305 000 (2007) | ref10 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Articulos | url = http://www.ucrania.com/Articulos/tabid/57/ctl/Details/mid/388/ItemID/1/language/en-US/Default.aspx | url archívu = https://web.archive.org/web/20131227233709/http://www.ucrania.com/Articulos/tabid/57/ctl/Details/mid/388/ItemID/1/language/en-US/Default.aspx | vydavateľ = ucrania.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | dátum archivácie = 2013-12-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región11 = {{minivlajka|Španielsko|w}} | pop11 = 264 528 (2023) | ref11 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Población extranjera por Nacionalidad, comunidades, Sexo y Año. | url = https://www.ine.es/jaxi/Datos.htm?path=/t20/e245/p08/l0/&file=02005.px#!tabs-tabla | vydavateľ = ine.es | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región12 = {{minivlajka|Rumunsko|w}} | pop12 = 251 923 (2023) | ref12 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Українська діаспора в Румунії | url = http://buktolerance.com.ua/?page_id=8 | vydavateľ = buktolerance.com.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171107031942/http://buktolerance.com.ua/?page_id=8 | dátum archivácie = 2017-11-07 }}</ref> | región13 = {{minivlajka|Slovensko|w}} | pop13 = 9 451 (2021) {{break}} + [[cirka|ca]] 140 000 (2025) | ref13 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ŠÚ SR | odkaz na autora = | titul = Počet obyvateľov podľa národnosti v SR k 1. 1. 2021 | url = https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-narodnosti/SR/SK0/SR | vydavateľ = scitanie.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-25 | jazyk = }}</ref> {{break}} <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovakia | url = https://www.pragueprocess.eu/en/countries/904-slovakia | vydavateľ = Prague Process Secretariat | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-01-07 | dátum prístupu = 2026-02-25 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Beneficiaries of temporary protection at the end of the month by citizenship, age and sex - monthly data : Slovakia : 2025-12 | url = https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/migr_asytpsm/default/table?lang=en&category=migr.migr_asy.migr_asytp | vydavateľ = Eurostat | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-25 | jazyk = }}</ref> | jazyky = [[ukrajinčina]]<ref name="ReferenceA">http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?AddButton=pages\U\K\Ukrainians.htm</ref><ref name="slovari.yandex.ru">http://slovari.yandex.ru/dict/bse/article/00082/02700.htm?text=%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D0%B8%D0%BD%D1%86%D1%8B&stpar3=1.1{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name="encyclopedia.com">http://www.encyclopedia.com/doc/1G2-3404101422.html</ref>, [[ruština]]<ref>[http://www.gallup.com/poll/112270/russias-language-could-ticket-migrants.aspx Russia’s Language Could Be Ticket in for Migrants] A large portion of Ukrainians speak Russian</ref><ref>[http://www.kiis.com.ua/materials/articles_HVE/16_linguaethnical.pdf Хмелько В.Є. ЛІНГВО-ЕТНІЧНА СТРУКТУРА УКРАЇНИ: РЕГІОНАЛЬНІ ОСОБЛИВОСТІ ТА ТЕНДЕНЦІЇ ЗМІН ЗА РОКИ НЕЗАЛЕЖНОСТІ]</ref> | náboženstvo = [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne]], [[gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícke]], iné | príbuzní = ostatní [[Slovania]], najmä [[Východní Slovania|východní]] | poznámky = }} '''Ukrajinci'''{{#tag:ref|Do začiatku/polovice 20. storočia sa možno stretnúť aj s označením '''Malorusi'''<ref>Pozri zdroje uvedené v článku [[Malorusi]]</ref>, '''Rusíni/Rut(h)éni''' [v širšom zmysle]<ref>Pozri zdroje uvedené v článku [[Rusíni]]</ref>; {{vjz|ukr|українці}}.|group = p}} sú [[Východní Slovania|východoslovanský]] [[národ]], žijúci najmä na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Žijú aj na [[Slovensko|Slovensku]]. Na Ukrajine, a v minulosti aj na Slovensku, sa za Ukrajincov považovali aj [[Rusíni]]. Ich odhadovaný počet na [[Zem|svete]] je 54 miliónov.<ref>[http://www.ukrinform.ua/eng/order/?id=168280 Ukrainian diaspora abroad makes up over 20 million]</ref><ref>[http://www.ucc.ca/2010/05/25/support-the-ukrainian-world-congress-connecting-ukrainians-around-the-world/ 20 million Ukrainians live in 46 different countries of the world.]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=20 million Ukrainians living outside Ukrainian territory |url=http://www.ualberta.ca/~cius/ukrcan/Diaspora/UDSI-News_Views.htm |dátum prístupu=2010-12-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110604054723/http://www.ualberta.ca/~cius/ukrcan/Diaspora/UDSI-News_Views.htm |dátum archivácie=2011-06-04 }}</ref> Používanými [[jazyk (jazykoveda)|jazykmi]] sú [[ukrajinčina]] a [[ruština]], písmom [[cyrilika]]. Prevláda [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne vierovyznanie]]. Ukrajinci sú potomkami niektorých východoslovanských kmeňov, známych ako [[Poľania (východní Slovania)|Poľania]], [[Drevľania]], [[Volyňania]] ([[Dulebovia]]) a čiastočne [[Severania (slovanský kmeň)|Severania]]. == Etymológia == Názov tohto ľudu je odvodený od geografického pojmu; podľa väčšiny výkladov doslova znamená „ľudia žijúci v pohraničí“, čo odráža historickú polohu Ukrajiny na križovatke [[Východná Európa|európskej civilizácie na západe]], "[[Moskovské veľkokniežatstvo|ruského sveta]]" na východe, a moslimského sveta a [[Krymskí Tatári]] na juhu. Napríklad v Kyjevskej kronike ako súčasť Hypatiovho zoznamu z roku 1187 označuje južné kniežatstvá Rusi – vrátane [[Kyjevské kniežatstvo|Kyjeva]], [[Černihiv]]a a [[Perejaslav]]u – názvom "Ukrajina".<ref>[https://likbez.org.ua/ru/kakoe-soderzhanie-vkladyivalos-v-slovo-ukraina-vo-vremena-drevney-rusi.html Какое содержание вкладывалось в название "Украина" во времена Древней Руси?]</ref> Prvá písomná zmienka o konkrétnom etnonyme „Ukrajinci“ sa nachádza v [[Republika oboch národov|poľských]] kronikách z roku 1596 v súvislosti s povstaním Severyna Nalyvajka; tento termín tam použil hajtman Stanisław Żółkiewski.<ref>[https://ukraine-history.com/pershi-kozaczki-povstannya-za-shho-naspravdi-borovsya-severyn-nalyvajko/ Перші козацькі повстання: за що насправді боровся Северин Наливайко?]</ref>. Za vlády [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdana Chmelnického]] a [[Ivan Mazepa|Ivana Mazepu]] boli názvy „Ukrajina“ a „Ukrajinci“ opäť medzinárodne dohodnuté v zmluvách s [[Valašsko (Rumunsko)|Valaskom]] a [[Moldavské kniežatstvo|Moldavskom]] (Chmelnickij, ktorý sa usiloval o dynastickú úniu, poslal v roku 1652 svojho syna Timoshu k moldavskému kniežaťu Vasilijovi Lupulovi, aby mu zariadil sobáš s jeho dcérou Rozandou <ref>[https://gazeta.ua/articles/people-and-things-journal/_sin-yide-zhenitisya-i-ne-maye-niyakih-vorozhih-namiriv-proti-polyakiv/1106184 "Син їде женитися і не має ніяких ворожих намірів проти поляків"]</ref>) a švédskym kráľom Karolom XII, a tiež v ústave Pilipa Orlika z roku 1710 <ref>[http://litopys.org.ua/coss4/mazk11.htm Конституція України 2021 03.jpg]</ref> <ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/kviten/16/1710-uhvaleno-konstytuciyu-pylypa-orlyka 1710 – ухвалено Конституцію Пилипа Орлика]</ref>. Toto etnonymum sa často používalo aj v osmanských kronikách kvôli tomu, že [[Osmanská ríša]] a [[Krymský chanát]] často prepadali ukrajinské územia a unášali ľudí ako otrokov a záporožskí kozáci pod vedením [[Petro Konaševič Sagaidachnyj|Petra Konaševiča Sahajdačného]] a [[Ivan Sirko|Ivana Sirka]] podnikali námorné výpravy proti tureckým mestám pozdĺž Čierneho mora s cieľom oslobodiť zajatých <ref>[https://uahistory.co/book/100-key-events-of-ukrainian-history/26.php Морські походи під проводом П. Сагайдачного]</ref>. Podobne aj spisovateľ [[Nikolaj Vasilievič Gogoľ|Nikolaj Gogoľ]] v predslove k svojmu románu "Taras Buľba" (konkrétne v pôvodnom návrhu, pred verziou, ktorá v roku 1842 prešla ruskou cárskou cenzúrou) opísal svoju rodnú krajinu ako „polokočovnícky kút Európy“.<ref>[https://medium.com/@newsich/%D0%BF%D0%BE%D1%85%D0%BE%D0%B4%D0%B6%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F-%D0%BD%D0%B0%D0%B7%D0%B2%D0%B8-%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%B0-237d49cbc04d Походження назви “Україна”]</ref> == Dejiny == [[Obrázok:Delineatio generalis Camporum Desertorum vulgo Ukraina - cum adjacentibus provinciis LOC 80692351.jpg|thumb|„Ukrajina – krajina kozákov“, mapa vyhotovená v roku 1648 francúzskym veľvyslancom Guillaumom de Beauplanom (Juh je v hornej časti mapy)|vľavo]] [[Obrázok:Filip Orliks konstitution 12, 13-crop.tif|thumb|Ukrajinská ústava Pilipa Orlika z roku 1710]] Ukrajinci sa v stredoveku začali formovať z východoslovanských kmeňov obývajúcich [[Kyjevská Rus|Kyjevskú Rus]] a definitívne sa sformovali v období [[Záporožská Sič|Záporožskej Siče]]. Po začlenení do Ruskej a Rakúsko-uhorskej ríše prešla väčšia časť Ukrajiny [[Rusifikácia|rusifikáciou]], ktorej súčasťou boli zákazy používania rodného jazyka pre Ukrajincov. Po [[Rusko-turecká vojna|rusko-tureckej vojne]] v rokoch 1768 – 1774 Ruská ríša – za účasti ukrajinských kozákov – ovládla celú oblasť severného [[Čierne more|Čiernomoria]] a [[Krym (polostrov)|Krym]]. Na miestach bývalých kozáckych a krymskotatárskych sídiel vznikli mestá ako [[Kropyvnyckyj|Jelisavetgrad]], [[Cherson]], [[Mykolajiv]], [[Odesa]], [[Dnepropetrovsk|Jekaterinoslav]] a [[Mariupoľ]]; to výrazne rozšírilo územie osídlené Ukrajincami a viedlo k šíreniu i obohateniu ukrajinskej kultúry.<ref>[https://www.dnipro.libr.dp.ua/vishivka_texnika_uzori Магія вишивки Придніпров‘я. Частина 1. Розмаїття на полотні]</ref><ref>[https://ns-gromada.gov.ua/news/1747331416/ Вишиванка Херсонщини — це тканий літопис півдня України]</ref><ref>[https://www.expertkr.com.ua/posts/vishivanki-apostolivshchini-krivorizhzhya-i-hersonshchini-hrestik-lishtva-ta-shiroki-rukavi Вишиванки Апостолівщини, Криворіжжя і Херсонщини: хрестик, лиштва та широкі рукави]</ref><ref>[https://magiavizerynky.com/novyny-statti/vyshyvanka-hersonsko-oblasti--ornamenty-hersonschyny/ Вишиванка Херсонської області | Орнаменти Херсонщини]</ref><ref>[https://www.prekrasastudio.com/blog/317-khersonska-vyshyvanka-iaka-vona Херсонська вишиванка – яка вона]</ref> V roku 1775 dekrét [[Katarína II. (Rusko)|Kataríny II.]] zrušil ukrajinské kozáctvo a väčšina ukrajinských roľníkov upadla do [[Poddanstvo (roľníci)|poddanstva]] – do stavu, ktorý pretrval až do roku 1861. V období zintenzívnenej rusifikácie sa mesto Jelisavetgrad vyprofilovalo na významné centrum ukrajinskej kultúry; práve tu vzniklo prvé profesionálne ukrajinské divadlo na svete a mesto bolo rodiskom mnohých významných osobností ukrajinského, poľského i židovského pôvodu.<ref>[https://old.library.kr.ua/cityrais.html Повітове місто Єлісаветград]</ref><ref>[https://library.kr.ua/ Обласна універсальна наукова бібліотека імені Дмитра Чижевського]</ref><ref>[http://szymanowski-museum.com.ua/index.php/uk/mala-batkivshchyna-velykykh-muzykantiv Мала батьківщина великих музикантів]</ref> Okrem toho sa takmer celé architektonické dedičstvo mesta nesie v duchu neoklasicizmu.<ref>[http://librarychl.kr.ua/kn_in/kraeznavcha-abetka/dvortsova-vul.php Дворцова вулиця]</ref><ref>[https://dozor.kr.ua/post/vulitsya-dvortsova-vid-palatsu-do-zemskogo-uchilischa-14076.html Вулиця Дворцова: від палацу до земського училища]</ref>[[Obrázok:Victor Semernev Ukrainian Cossacks and Tatars fight.jpg|thumb|Maľba zobrazujúca kozákov odrážajúcich nájazd krymsko-tatárskych jazdcov]][[Obrázok:Січ Запоріжська. козаки 1.jpg|thumb|Vystúpenie v múzeu Záporožskej Siče]][[Obrázok:Taras H. Shevchenko.jpg|upright|thumb|[[Taras Hryhorovyč Ševčenko]], jeden z najvýznamnejších ukrajinských básnikov, ktorý je považovaný za zakladateľa modernej ukrajinskej literatúry|vľavo]] V rokoch 1918 až 1920 sa uskutočnili pokusy o vytvorenie stabilného, ​​nezávislého štátu na etnicky ukrajinských územiach; tieto snahy však stroskotali v dôsledku vojenskej agresie susedných krajín a [[Ukrajinská ľudová republika]], vyhlásená v roku 1918, bola rozdelená na základe podmienok [[Rižský mier|Rižského mieru]] z roku 1921. Zástancovia ukrajinskej nezávislosti boli vyvraždení [[Čeka|čekistami]].<ref>[https://dyvys.info/2016/09/27/bez-terminu-davnosti-sim-zhyttiv-yuriya/ Без терміну давності: сім життів Юрія Горліс-Горського і його таємнича смерть]</ref> Počas [[Stalinizmus|stalinskej éry]] – a najmä v období [[Kolektivizácia v Sovietskom zväze|kolektivizácie]] – prešiel život na Ukrajinskej SSR úplnou premenou. Tradičné kroje, náhrdelníky a šperky z každodenného života prakticky vymizli a ľudové sviatky, ako napríklad Vianoce či sviatok Zjavenia Pána, boli zakázané; každého, kto sa tieto zvyky pokúšal zachovať, označili za „nacionalistu“ alebo „kulaka“, pričom orgány [[OGPU]] a [[NKVD]] mu zhabali či zničili majetok a samotného človeka v rokoch 1930 až 1950 buď popravili, alebo uväznili v táboroch [[Gulag (1930 – 1960)|Gulagu]]. Týmto spôsobom zanikli jedinečné prvky tradičného ľudového života – prvky, ktoré sa od druhej polovice 30. rokov 20. storočia zredukovali na obyčajné scénické rekvizity pre „domy kultúry“ a oficiálne súbory; navyše sa fakticky vytratila regionálna rozmanitosť a symbolika spojená s odevom, stolovaním či hudbou. Ukrajinci, ktorí prežili [[Hladomor na Ukrajine|Hladomor v rokoch 1932 – 1933]], popravy na základe „zákona o klasoch“ či deportácie – a ktorí sa od obdobia druhej päťročnice takmer bez výnimky stali pracovníkmi v kolchozoch – boli nútení nosiť uniformovaný pracovný i civilný odev, rovnako ako obyvatelia ostatných republík ZSSR. Tieto udalosti hlboko zasiahli demografickú štruktúru obyvateľstva, čím narušili odovzdávanie tradícií z generácie na generáciu: kým ukrajinské rodiny mali zvyčajne päť až osem detí – pričom výchova vo veľkej rodine zohrávala kľúčovú úlohu pri zachovávaní zvykov – od druhej polovice 30. rokov klesol priemerný počet detí narodených v celom ZSSR na dve alebo tri. O ich socializáciu sa staral systém materských škôl, štátnych škôl a pionierskych táborov, zatiaľ čo deti „odkulakizovaných“ roľníkov posielali do sirotincov, kde prechádzali úplnou rusifikáciou.<ref>[https://holodomormuseum.org.ua/hololomor/natsionalna-knyha-pam-iati-zhertv-holodomoru-1932-1933/ Національна книга пам’яті жертв Голодомору 1932-1933]</ref> [[Obrázok:Родина з Новоолександрівки, Знам'янська громада, Кіровоградська область.jpg|thumb|Obyvatelia dediny v [[Kirovohradská oblasť|Kirovohradskej oblasti]] Ukrajinskej SSR, polovica 20. storočia. V dôsledku dekulakizácie a rusifikácie – procesov, ktoré pokračovali aj po druhej svetovej vojne – boli takmer všetky tradičné kroje v tomto regióne zničené a nahradené odevom zodpovedajúcim štandardným sovietskym normám]] Počas [[Veľký teror|Veľkého teroru]] v rokoch 1937 – 1938 NKVD popravila alebo deportovala ukrajinských vedcov, spisovateľov, fotografov, filmových režisérov, hudobníkov a historikov tej doby; pozostatky niektorých z nich boli pochované v lese Bykivnia pri Kyjeve, zatiaľ čo iní boli po väznení v tábore [[Solovecké ostrovy|Solovky]] zastrelení v Sandarmochu. K podobným udalostiam dochádzalo aj v západných oblastiach Ukrajiny – či už v čase, keď [[Ukrajinci v Poľsku|boli súčasťou Poľskej]] republiky, [[Ukrajinci v Rumunsku|Rumunského kráľovstva]], [[Ukrajinci v Česko-Slovensku|Československa]] a [[Uhorsko|ako súčasť Maďarska]], alebo po ich [[Sovietsky vpád do Poľska (1939)|pričlenení k ZSSR v rokoch 1939 – 1941]] a následne v rokoch 1944 – 1953 –, pričom tieto represie vyvrcholili počas operácie „Západ“.<ref>[https://uinp.gov.ua/aktualni-temy/bykivnyanska-tragediya Биківнянська трагедія]</ref> Počas nacistickej okupácie bola činnosť Ukrajinskej autokefálnej pravoslávnej cirkvi povolená, hoci podliehala prísnej štátnej kontrole; propaganda sa pritom snažila využiť náboženské cítenie obyvateľstva na získanie väčšej podpory pre kolaborantov. Politika oboch totalitných režimov – nacistického i stalinského – však smerovala k tomu, aby sa obyvateľstvo stalo zdrojom lacnej pracovnej sily a aby sa úplne vymazala identita rozličných národov vrátane Ukrajincov <ref>[https://www.religion.in.ua/main/history/12608-ukrayinskij-avtokefalnij-rux-v-roki-nimeckoyi-okupaciyi-mifi-ta-realiyi.html Український автокефальний рух в роки німецької окупації: міфи та реалії]</ref>. Po vzniku [[Železná opona|železnej opony]] a počas Chruščovovho odmäku zažila ukrajinská kultúra určitý rozkvet a získala si popularitu; nikdy však nedošlo k masívnemu oživeniu kvôli vážnym demografickým stratám, ktoré utrpelo ukrajinské obyvateľstvo v dôsledku boľševickej politiky v medzivojnovom období a udalostí druhej svetovej vojny.<ref>[https://uahistory.co/book/ukraine-culture-history-textbook-poltava-2015/42.php Українська культура у роки хрущовської “відлиги”. “Шістдесятники” у культурі]</ref><ref>[https://historiesdoteducation.wordpress.com/%D0%B3%D0%BE%D1%82%D1%83%D1%94%D0%BC%D0%BE%D1%81%D1%8C-%D0%B4%D0%BE-%D0%B7%D0%BD%D0%BE-%D0%B7-%D1%96%D1%81%D1%82%D0%BE%D1%80%D1%96%D1%97-%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%B8/%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%B0-%D0%B2-%D1%83%D0%BC%D0%BE%D0%B2%D0%B0%D1%85-%D0%B4%D0%B5%D1%81%D1%82%D0%B0%D0%BB%D1%96%D0%BD%D1%96%D0%B7%D0%B0%D1%86%D1%96%D1%97-1953-1964-%D1%80%D1%80/ Україна в умовах десталінізації (1953-1964 рр.)]</ref><ref>[https://studfile.net/preview/16502302/page:23/ Українська культура в роки хрущовської „відлиги” (1953 – 1964 рр.). „Шістдесятництво”]</ref> Počas vlády Leonida Brežneva sa nosenie tradičného ukrajinského odevu, používanie ukrajinského jazyka a hranie ukrajinskej hudby v každodennom živote začalo považovať za prejavy sympatií k [[disident]]om a KGB to potláčala. Je pozoruhodné, že básnik Vasyl Stus bol opakovane prenasledovaný za svoju tvorbu a zomrel v zajatí.<ref>[https://stus.center/p/marina-tsvetaieva-u-retseptsiyi-vasilia-stusa-problema-tvorchosti-126852 Margarita Yehorchenko: "The Concept of the Poet in the Works of Vasyl Stus" / Маргарита Єгорченко: " Концепт поета у творчості Василя Стуса"]</ref> Obdobie [[Perestrojka|perestrojky]] sa nieslo v znamení snáh o popularizáciu ukrajinskej kultúry, ktoré iniciovali najmä Viačeslav Čornovil a spoločnosť „[[Memorial (nezisková organizácia)|Memorial]]“. Sprístupnenie archívov NKVD a KGB verejnosti viedlo k odhaleniu tajných pohrebísk obetí [[Stalinské represie|politických represií]] – predovšetkým v Bykivni <ref>[https://www.lemonde.fr/en/international/article/2023/03/06/ghosts-of-stalinist-terror-haunt-kyiv-s-outskirts_6018392_4.html?srsltid=AfmBOooMgOwUXDNNF4NLaf1GMqBMg7Wkkkl1UQYcaQkqOkciDq2ouaZs Ghosts of Stalinist terror haunt Kyiv's outskirts]</ref> <ref>[https://war-documentary.info/bykivnia-graves-in-kyiv-the-fourth-katyn/ Bykivnia Graves: Stalin’s NKVD Mass Killings Near Kyiv]</ref>. Po vyhlásení nezávislosti Ukrajiny v roku 1991 sa krajina zbavila sovietskej cenzúry a začalo sa obrodzovanie ukrajinskej národnej identity, hoci spoločnosť sa ešte dlho vyrovnávala s následkami sovietskej hospodárskej krízy.<ref>[https://studfile.net/preview/5115454/page:29/ 116. Культурні процеси в Україні після 1991 р.]</ref> [[Obrázok:Independence Day of Ukraine 2017. Memorial events 05.jpg|thumb|Oslava Dňa nezávislosti|vľavo]] Počas [[Rusko-ukrajinská vojna|rusko-ukrajinskej vojny]] v 21. storočí boli popri úmrtiach státisícov ukrajinských civilistov spôsobených ozbrojeným konfliktom zničené mnohé ukrajinské kultúrne pamiatky, pričom niektoré z nich, ako napríklad pamätník hladomoru v Mariupole, boli zničené na priamy príkaz ruských úradov,<ref>[https://holodomormuseum.org.ua/en/proekt/in-mariupol-the-occupiers-dismantled-a-monument-to-the-holodomor-victims/ In Mariupol, the occupiers dismantled a monument to the Holodomor victims]</ref><ref>[https://www.ukrainianworldcongress.org/the-russians-destroyed-a-monument-to-holodomor-victims-in-temporarily-occupied-mariupol/ The Russians destroyed a monument to Holodomor victims in temporarily occupied Mariupol]</ref><ref>[http://www.milwaukeeindependent.com/syndicated/mariupols-holodomor-memorial-destroyed-occupation-troops-erase-ukrainian-history/ Mariupol’s Holodomor Memorial destroyed by occupation troops to further erase Ukrainian history]</ref><ref>[https://khpg.org/en/1608813845 Russia destroys monuments to Victims of Holodomor and Stalin’s Terror in occupied Luhansk]</ref> ako napríklad Mariupoľské činoherné divadlo.<ref>[https://www.amnesty.org/en/latest/news/2022/06/ukraine-deadly-mariupol-theatre-strike-a-clear-war-crime-by-russian-forces-new-investigation/ Ukraine: Deadly Mariupol theatre strike ‘a clear war crime’ by Russian forces]</ref><ref>[https://ukraine.un.org/en/263422-ukraine-un-commission-concerned-continuing-patterns-violations-human-rights-and Ukraine: UN Commission concerned by continuing patterns of violations of human rights and international humanitarian law]</ref><ref>[https://www.hrw.org/feature/russia-ukraine-war-mariupol Beneath the Rubble: Documenting Devastation and Loss in Mariupol]</ref> V reakcii na kroky Ruska začala Ukrajina uplatňovať politiku [[Dekomunizácia na Ukrajine|dekomunizácie]].<ref>[https://verfassungsblog.de/decommunization-in-times-of-war-ukraines-militant-democracy-problem/ Decommunization in Times of War: Ukraine’s Militant Democracy Problem  ]</ref><ref>[https://www.gis.huri.harvard.edu/center-rules The Center Rules: The Decommunization Laws]</ref>. == Ukrajinská kultúra == [[Obrázok:Іван Якович Франко.jpg|thumb|[[Ivan Jakovyč Franko|Ivan Franko]]]] === Národný odev === Pre ukrajinský ľudový odev (známy ako vyšyvanka, вишиванка) je charakteristické množstvo východoslovanských vzorov symbolizujúcich prírodné prvky, ako aj motívy z [[Východní Slovania|predkresťanskej]] mytológie.<ref>[http://ptaha.in.ua/page2955417.html Історія виникнення української вишиванки]</ref>[[Obrázok:Корифеї та Київський хору Лисенка 1888.jpg|thumb|Ukrajinci 19. storočia|vľavo]]Ukrajinský štýl odievania sa plne sformoval v prostredí [[Záporožská Sič (územie)|Záporožskej Siče]]. V rámci Ruskej ríše zostal ukrajinský ľudový odev prakticky nedotknutý rusifikáciou, keďže táto politika bola zameraná predovšetkým na potláčanie jazyka a národnej identity.<ref>[https://www.prekrasastudio.com/blog/317-khersonska-vyshyvanka-iaka-vona Херсонська вишиванка – яка вона]</ref> Počas červeného teroru v rokoch 1918 – 1922 [[Červená armáda|Červená garda]] brutálne vraždila predstaviteľov „nepriateľských tried“. K obzvlášť závažným udalostiam došlo počas obsadenia Kyjeva vo februári 1918, keď sily pod velením Michaila Muravjova spáchali sériu brutálnych vrážd pokojných civilistov – predovšetkým preto, že neboli členmi boľševickej strany, alebo dokonca len za nosenie národného odevu, čo sa považovalo za prejav „buržoázneho nacionalizmu“.<ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/veresen/5/1918-dekret-pro-chervonyy-teror 1918 - декрет про "червоний терор"]</ref> [[Obrázok:Весілля Петрове, 1988.jpg|thumb|Ukrajinská svadba v Sovietskom zväze: úplná absencia tradičného oblečenia a rituálov]] === Literatúra === Ukrajinská literatúra má dávne korene; najstaršími známymi príkladmi písomníctva v staroukrajinskom jazyku sú kozácke kroniky, ako napríklad kronika Hryhorija Hrabianku. Podľa rôznych svedectiev – najmä záznamov Pavla z Aleppa, ktorý sprevádzal patriarchu Makarija počas jeho ciest po ukrajinských územiach v roku 1654 – bola úroveň gramotnosti na Siči vyššia než v susednom Poľsku či v Moskovskom štáte <ref>[https://zolo.gov.ua/slavni-imena-zolotonishhy-ny-pavlo-alepps-ky-j-mandrivny-k-krayeznavets-1654-1656-rokiv/ Славні імена Золотоніщини: Павло Алеппський, мандрівник, краєзнавець 1654–1656 років]</ref> <ref>[http://svitlytsia.crimea.ua/?section=article&artID=16997 ПАВЛО АЛЕПСЬКИЙ: ХВАЛА УКРАЇНІ!]</ref>. V Poľsku bolo vzdelávanie výsadou vyhradenou výlučne pre deti magnátov a šľachty a prebiehalo predovšetkým v latinčine; na Ukrajine však výučba prebiehala v zrozumiteľnej cirkevnej slovančine alebo starej ukrajinčine a bola dostupná prakticky každému dieťaťu – vrátane potomkov kozákov a roľníkov –, ktoré popri náročnom vojenskom výcviku získavalo vedomosti o čítaní, písaní, pravoslávnych zvyklostiach a zborovom speve.<ref>[https://spadok.org.ua/ukrayinske-kozatstvo/navchannya-ta-vykhovannya-ditey-na-sichi Навчання та виховання дітей на Січі]</ref>[[Obrázok:Kobzar 1908. tytul.jpg|thumb|„Kobzar“ Tarasa Ševčenka je jedným z najznámejších literárnych diel Ukrajiny|vľavo]]Po začlenení do Ruského cárstva v dôsledku [[Chmeľnyckého povstanie|Chmeľnyckého povstania]], postupnom obmedzovaní autonómie a zrušení kozáckeho vojska v roku 1775 cárske úrady zakázali školy Siče. Literatúra v starej ukrajinčine – predovšetkým kroniky, vzdelávacie texty a náboženské diela – bola buď zhabaná pre potreby Cárskej verejnej knižnice, Ermitáže a Ruskej národnej knižnice v Petrohrade, alebo zničená priamo na mieste; to viedlo k rozpadu kozáckeho vzdelávacieho systému a k rozšírenej negramotnosti, ktorá v ukrajinských oblastiach pretrvávala celé generácie a odrážala situáciu v ostatných častiach Ruskej ríše.<ref>[https://volart.com.ua/art/rukopis/zapret.html хроніка заборон української мови і гоніння української книги в Україні]</ref><ref>[https://cerkva.kharkov.ua/novini/arkhiv/267 Хронология притеснений украинского языка с 1627 года]</ref><ref>[http://museumreforms.ru/node/13636 Законы о печати Екатерины II 1783-1796 гг.]</ref><ref>[https://parafia.org.ua/biblioteka/statti/dokumenty-pro-zaboronu-ukr-movy/ Документи про заборону української мови (XVII–XX ст.)]</ref> V rokoch 1917 až 1920 existovalo Ministerstvo verejného vzdelávania [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskej ľudovej republiky]] napriek prebiehajúcim bojom sa mu podarilo zriadiť stovky tlačiarní, ktoré vydávali dovtedy zakázanú literatúru.<ref>[https://uinp.gov.ua/informaciyni-materialy/vchytelyam/metodychni-rekomendaciyi/rozvytok-osvity-i-nauky-pid-chas-ukrayinskoyi-revolyuciyi-1917-1921-rokiv Розвиток освіти і науки під час Української революції 1917-1921 років]</ref><ref>[https://unr.uinp.gov.ua/photohistory/osvita-i-kultura Освіта і культура]</ref> V roku 1919 Červená aj [[Biela armáda]] popravila mnohých ukrajinských spisovateľov a verejných činiteľov; najznámejším z nich bol Hnat Mychajlyčenko <ref>[https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Denikina_rezhym_v_Ukra ДЕНІКІНА РЕЖИМ В УКРАЇНІ 1919–1920]</ref> <ref>[https://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkpath=pages%5CM%5CY%5CMykhailychenkoHnat.htm Mykhailychenko, Hnat]</ref>. [[Obrázok:Krushelnycki.jpg|thumb|Rodina Krušelnyckých, ktorá sa stala symbolom sovietskej represívnej politiky voči ukrajinským spisovateľom]] Počas [[Veľký teror|Veľkého teroru]] v ZSSR bola popravená väčšina vtedajších ukrajinských spisovateľov – spolu s tvorivou inteligenciou –, čo viedlo k zastaveniu rozvoja či úplnému zániku celých žánrov v ukrajinskom jazyku, ako napríklad futurizmu a sci-fi. ZSSR povoľoval vydávanie len cenzurovaných diel najvýznamnejších spisovateľov – a to vo veľmi obmedzenom rozsahu –, pričom uprednostňoval vydávanie ruskej literatúry.<ref>[https://uinp.gov.ua/informaciyni-materialy/zhurnalistam/do-rokovyn-rozstriliv-ukrayinskoyi-inteligenciyi-v-urochyshchi-sandarmoh До роковин розстрілів української інтелігенції в урочищі Сандармох]</ref> V neskorom sovietskom období bolo mnoho ukrajinských spisovateľov známych ako „šesťdesiatnici“ z ktorých najznámejším bol Vasyl Symonenko a Vasyl Stus zatknutých a vystavených väzneniu alebo represívnej psychiatrii.<ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/sichen/8/1935-narodyvsya-poet-vasyl-symonenko 1935 - народився поет Василь Симоненко]</ref><ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/sichen/6/1938-narodyvsya-poet-i-dysydent-vasyl-stus 1938, народився поет і дисидент Василь Стус.]</ref> === Divadlo === [[Obrázok:35-101-0293 Театр. Зима.jpg|thumb|Divadlo Koryfejov v Kropyvnyckom.|vľavo]] Prvé profesionálne divadlo na Ukrajine, ktoré sa osobitne venovalo práci s ukrajinskou kultúrou, založil Marko Kropyvnyckyj v meste [[Kropyvnyckyj|Jelisavetgrad]] a funguje dodnes.<ref>[http://librarychl.kr.ua/kn_in/kraeznavcha-abetka/koryfeiv-teatr.php Корифеїв театр]</ref> === Tradičné obydlie === [[Obrázok:Archip Iwanowitsch Kuindshi 007.jpg|thumb|Kuindžiho obraz „Večer na Ukrajine“]] Od dávnych čias až do polovice 20. storočia bolo tradičným ukrajinským obydlím mazanka.<ref>[https://varta.kharkov.ua/articles/1100682 Мазанки у віконних рамах - виставка про еволюцію житла харків’ян]</ref><ref>[https://texty.org.ua/articles/88164/Takogo_vzhe_ne_bude_Jak_znykajut_ostanni-88164/ «Такого вже не буде». Як зникають останні хати-мазанки і хто досі в них живе]</ref> === Architektúra === [[Obrázok:Михайлівський собор. Вид збоку.jpg|thumb|Katedrála svätého Michala v Kyjeve ako príklad kozáckeho baroka.]] Pre ukrajinské mestá je charakteristické bohaté architektonické dedičstvo z čias Ruskej ríše a ZSSR, pričom v západných oblastiach je zreteľný vplyv Rakúsko-Uhorska; osobitý ukrajinský architektonický štýl – kozácke baroko – sa prejavil predovšetkým v sakrálnych stavbách.<ref>[https://vue.gov.ua/%D0%91%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%BA%D0%BE_%D0%BA%D0%BE%D0%B7%D0%B0%D1%86%D1%8C%D0%BA%D0%B5 Бароко козацьке]</ref>[[Obrázok:“Iz Pertsem” performing the Hopak, a Ukrainian folk dance.jpg|thumb|Hopak|vľavo]] === Tanec === [[Hopak]] je najpopulárnejší a technicky najnáročnejší ukrajinský tanec.<ref>[https://www.libr.dp.ua/?do=ukrainica&lng=1&id=44&idg=270 Український «Гопак» – найвідоміший танець чи лицарське бойове мистецтво?]</ref>[[Obrázok:Український борщ зі сметаною.jpg|thumb|Boršč|vľavo]] === Kuchyňa === Ukrajinská kuchyňa utrpela ťažké škody počas [[Hladomor na Ukrajine|hladomoru v rokoch 1932 – 1933]], keď oddiely Červenej armády a OGPU chodili z domu do domu, konfiškovali všetky zásoby potravín a dbali na to, aby si ľudia nemohli pripravovať jedlo. V dôsledku týchto udalostí, ktoré boli uznané za akt genocídy voči ukrajinskému ľudu – došlo k radikálnemu zjednodušeniu tradičnej kuchyne, keďže sa zachovali len recepty na tie najzákladnejšie pokrmy <ref>[https://kavun.city/articles/113191/scho-ili-nashi-praschuri-v-chasi-golodomoru-menyu-strashnih-1932-1933-rokiv Що їли наші пращури в часи Голодомору? Меню страшних 1932-1933 років]</ref> <ref>[https://sil.media/p/shho-yily-ukrayinczi-pid-chas-golodomoru-22768 Що їли українці під час Голодомору]</ref>. Medzi tradičné jedlá patria boršč, varenyky (taštičky z cesta), pampušky s cesnakom, salo (solený bravčový tuk) a uzvar (nápoj zo sušeného ovocia).<ref>[https://dubhumans.com/ukrainskyi-borshch-istoriia-tradytsii-ta-yunesko/?srsltid=AfmBOooCFxw9hlbKd1Jv5iaXIifhSKpBspjpGFvSaYme5dYXSTKgItWa Український борщ: історія, традиції та ЮНЕСКО]</ref> === Tradičné remeslá === Počas rokov [[Stalinské represie|masových represií v ZSSR]] bolo mnoho remesiel a tvorcov relikvií zničených na základe obvinení z nacionalizmu. Napríklad Mychajlo Bojčuk (1882–1937) zakladateľ ukrajinského monumentálneho umenia a vodca „bojčukovskej“ školy. V súčasnosti sú známe iba štýly, ktoré prežili stalinskú totalitnú éru.<ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/zhovten/30/1882-narodyvsya-myhaylo-boychuk-hudozhnyk-monumentalist 1882 - народився Михайло Бойчук, художник-монументаліст]</ref><ref>[https://boychukists.com/artist/myhajlo-bojchuk/ БОЙЧУК Михайло Львович (Левонтійович)]</ref> Dekoratívna ľudová maľba, napríklad štýl Petrykivka, je zapísaná na zozname [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]]. Vyznačuje sa pestrými kvetinovými motívmi, fantastickými vtákmi a jedinečnou technikou maľby <ref>[https://ich.unesco.org/en/RL/petrykivka-decorative-painting-as-a-phenomenon-of-the-ukrainian-ornamental-folk-art-00893 Petrykivka decorative painting as a phenomenon of the Ukrainian ornamental folk art]</ref>. [[Obrázok:Музей писанкового розпису в Коломиї 08.09.2024 19.jpg|thumb|Múzeum pysanky]] Umenie zdobenia veľkonočných vajíčok ([[Pysanka|pysanky]]) zložitými vzormi a symbolmi vytvorenými voskom. Každá čiara a farba má posvätný význam.<ref>[https://ich.unesco.org/en/RL/pysanka-ukrainian-tradition-and-art-of-decorating-eggs-02134 Pysanka, Ukrainian tradition and art of decorating eggs]</ref><ref>[https://museum-portal.com/ua/muzeyi/280_muzey-pisankovogo-rozpisu Музей писанкового розпису]</ref> Počas ruskej invázie v roku 2022 boli zničené múzeá umenia a histórie, ako napríklad Múzeum histórie a vlastivedy v [[Ivankiv]]e, Vlastivedné múzeum v [[Kupjansk]]u, Múzeum umenia Archipa Kuindžiho v [[Mariupole]] a Vlastivedné múzeum v [[Lysyčansk]]u ([[Luhanská oblasť]]).<ref>[https://www.slovoidilo.ua/2026/05/27/infografika/kultura/istorychni-krayeznavchi-mysteczki-yaki-muzeyi-ukrayiny-poshkodyla-rf-chas-velykoyi-vijny Історичні, краєзнавчі, мистецькі: які музеї України пошкодила рф за час великої війни]</ref><ref>[https://www.museum-ukraine.info/?p=15697 18 пам’яток архітектури, які зруйнували російські загарбники в Україні]</ref><ref>[https://foreignukraines.com/2024/01/17/russia-destroyed-38-ukrainian-museums-and-stole-480000-works-of-art/ Росія зруйнувала 38 українських музеїв і викрала 480 000 творів мистецтва]</ref> === Šport === [[Obrázok:Rapid Trident 2014 06.jpg|thumb|Bojový hopak|vľavo]] Už od čias Záporožskej Siče sa ako najpopulárnejšie bojové umenie etabloval "Bojový hopak" ktorý spája prvky ľudového tanca s bojovými technikami. Prvé športové kluby vznikli v Mykolajive koncom 19. storočia; nasledovali ďalšie v Odese, Kyjeve a Charkove. Počas rusko-ukrajinskej vojny utrpela športová infraštruktúra v dôsledku bojových akcií vážne škody a o život prišlo mnoho športovcov, ako napríklad Kateryna Diačenko, Viktoria Ivaško, Venedykt Vasilkiv, Anastasia Ignatenko, Matvii Marčenko.<ref>[https://unn.ua/news/rosiia-z-pochatku-viiny-poshkodyla-ponad-900-sportyvnykh-obiektiv росія з початку війни пошкодила понад 900 спортивних об’єктів]</ref><ref>[https://memorial.ua/obituaries/children/ivashko-viktoriia-923 Вікторія Івашко]</ref><ref>[https://yangoly-sportu.teamukraine.com.ua/viktoriya-ivashko/ Вікторія Івашко]</ref><ref>[https://sport.rus.postimees.ee/7484339/11-letnyaya-ukrainskaya-gimnastka-pogibla-pod-zavalami-doma-v-mariupole 11-летняя украинская гимнастка погибла под завалами дома в Мариуполе]</ref><ref>[https://memorial.ua/obituaries/children/vasylkov-venedykt-1055 Венедикт Васильков]</ref><ref>[https://yangoly-sportu.teamukraine.com.ua/anastasiya-ignatenko/ Анастасія Ігнатенко]</ref><ref>[https://yangoly-sportu.teamukraine.com.ua/matvij-marchenko/ Матвій Марченко]</ref> === Masmédiá === Prvé noviny v ukrajinskom jazyku na svete, "Haličská hviezda", vyšli vo [[Ľvov|Ľvove]] v roku 1848 uprostred „jari národov“, vzhľadom na úplnú absenciu tlaku v Rakúsku-Uhorsku na tlačové médiá pôsobiace v miestnych jazykoch.<ref>[http://www.sokal.lviv.ua/history-vashkiv-sokal_i_prybuzhzhia__54.html Історія :: І.Вашків Сокаль і Прибужжя]</ref> V Ruskej ríši bola "Prosvita" hlavnou podzemnou ukrajinskou publikáciou.[[Obrázok:Zorya galycka.jpg|thumb|Haličská hviezda]]V roku 1893 vznikli v americkom štáte [[New Jersey]] noviny "Svoboda" vychádzajúce v ukrajinskom jazyku; vychádzajú dodnes. V [[Kanada|Kanade]] sa periodiká v ukrajinskom jazyku začali objavovať začiatkom 20. storočia v nadväznosti na masovú migráciu Ukrajincov z Rakúsko-Uhorska. V Brazílii založili migranti v roku 1912 noviny. V Ukrajinskej ľudovej republike plnili úlohu masmédií tlačené periodiká, ktorých distribúciu zastrešovalo Ministerstvo tlače a propagandy. V regiónoch Ruska s početným ukrajinským obyvateľstvom – ako napríklad na Kubáni, [[Ural (pohorie)|na Urale]] či na Ďalekom východe – vydávali miestne komunity desiatky publikácií v ukrajinskom jazyku. Vychádzali v mestách ako [[Krasnodar]], [[Vladivostok]], [[Chabarovsk]] či [[Blagoveščensk]], a to až do obdobia stalinských represií. V Mandžusku, konkrétne v [[Charbin]]e, vychádzali ukrajinské noviny "Zasiv". Dňa 16. novembra 1924 začalo v [[Charkov]]e (vtedajšom hlavnom meste Ukrajinskej SSR) vysielať „Ukrajinské rádio“; mnohí jeho pracovníci sa neskôr počas obdobia [[Veľký teror|Veľkého teroru]] stali obeťami represií zo strany NKVD za to, že vysielali v ukrajinskom jazyku.<ref>[https://laboratory.ua/blog/radio-v-ukraini-zasnuvaly-entuziasty-a-ne-radyanska-vlada 1924 рік, «Говорить Харків». Як сталось, що радіо в Україні заснували ентузіасти, а не радянська влада?]</ref> V roku 1928 založili prisťahovalci v Argentíne týždenník „Ukrajinské slovo“. V roku 1949 vzniklo v Austrálii pre tamojších prisťahovalcov periodikum v ukrajinskom jazyku s názvom „Slobodná myšlienka“. Počas studenej vojny získavali poslucháči v Ukrajinskej SSR nezávislé informácie spoza železnej opony prostredníctvom Rádia Sloboda ktorého najznámejším moderátorom ukrajinského vysielania bol Roman Kupčynskyj. V 90. rokoch 20. storočia, po rozpade ZSSR a zániku sovietskej cenzúry, vznikli v mestách po celej Ukrajine stovky nezávislých rozhlasových staníc a desiatky televíznych kanálov. === Veda === [[Obrázok:КОМ 320 «Національна академія наук України. 100 років».jpg|thumb|Poštová známka pripomínajúca výročie Národnej akadémie vied|vľavo]] Akadémia vied Ukrajiny bola založená 27. novembra 1918. Mnohí vedci ukrajinského pôvodu – vrátane tých, ktorí boli nútení žiť v zahraničí, významne prispeli k rozvoju ľudského potenciálu; patria k nim napríklad [[Igor Sikorsky]] a [[Sergej Pavlovič Koroľov|Sergej Koroľov]].<ref>[https://www.nas.gov.ua/about-nas/history-nas Історія НАН України]</ref><ref>[https://ukraine.ua/invest-trade/ukrainian-inventions-that-changed-the-world/ Ukrainian inventions that changed the world]</ref><ref>[https://euromaidanpress.com/2021/08/10/ukraines-30-prominent-ukrainians-who-changed-the-country-and-the-world-part-2-science/ Ukraine’s 30: Prominent Ukrainians who changed the country and the world. Part 2: Science]</ref> === Hudba === Ukrajinský národ po sebe z rôznych dôvodov zanechal bohaté hudobné a vokálne dedičstvo. Spomedzi hudobných nástrojov, ktorých pôvod sa spája so záporožskými kozákmi, boli najrozšírenejšie bandura a kobza. Hudobníci pôsobiaci v Siči často získavali prezývku „Dudnik“ ako uznanie svojho talentu. V Ruskej ríši viedla politika rusifikácie ku konfiškácii či zničeniu mnohých jedinečných nástrojov; zároveň však skladatelia ukrajinského pôvodu – ako napríklad Maksym Berezovskyj a Artemij Vedel – dosiahli celosvetové uznanie. V roku 1865, počas verejného vystúpenia v Kyjeve, mal zbor Mykolu Lysenka zakázané spievať ľudovú pieseň „Doždyk“ v rodnom jazyku.<ref>[https://kobzari.org.ua/?page=articles&subpage=5 Історія кобзарства]</ref> Počas rokov [[Červený teror|červeného teroru]] na Ukrajine boli mnohí hudobníci, ktorí tvorili diela v rodnom jazyk napríklad [[Mykola Dmytrovyč Leontovyč|Mykola Leontovyč]], popravení zastrelením.<ref>[https://kharkiv-nspu.org.ua/archives/7014 ПРАВДА КРІЗЬ СТОЛІТТЯ (Вбивство Леонтовича – злочин «червоного терору»)]</ref> [[Obrázok:Mykola Leontovych wearing a Ukrainian shirt 01.png|thumb|[[Mykola Dmytrovyč Leontovyč|Mykola Leontovyč]]]] [[Obrázok:Тетяна Череп-Пероганич, Владислав Обух і Юрій Пероганич у студії Українського радіо.jpg|thumb|Zamestnanci ukrajinského rozhlasu|vľavo]] Piesňové tradície ukrajinského ľudu sa na vidieku vo všetkých oblastiach uchovali až do obdobia [[Hladomor na Ukrajine|Hladomoru]] v rokoch 1932 – 1933. Počas [[Veľký teror|Veľkého teroru]] v rokoch 1937 – 1938 boli popravení všetci vtedajší významní banduristi – predovšetkým [[Hnat Chotkevyč]] a národný umelec Ukrajinskej SSR [[Ivan Kučuhura-Kučerenko]] –, ako aj [[Olexandr Horilyj]] (spoluzakladateľ Štátneho symfonického orchestra Ukrajiny), Kosťantyn Bohuslavskyj (hudobný redaktor Charkovského rozhlasu) a [[Vasyl Verchovynec]] (prvý profesionálny ukrajinský choreograf). Niektorým ukrajinským hudobníkom, ako napríklad Dmytrovi Balackému, sa podarilo prežiť po tom, čo prešli väznením v táboroch Gulagu. Po rozpade ZSSR bol na miestach, kde boli popravení hudobníci kobzari, banduristi a lirnyci, vztýčený pamätný znak venovaný týmto prenasledovaným umelcom. V neskorom sovietskom období bol [[Volodymyr Mychajlovyč Ivasiuk|Volodymyr Ivasiuk]] najpopulárnejším ukrajinským hudobníkom <ref>[https://mykharkov.info/news/rasstrel-harkovskogo-sezda-kobzarej-pravda-ili-vymysel-63400.html Расстрел харьковского съезда кобзарей: правда или вымысел]</ref>. Ukrajinská hudba sa začala rýchlo rozvíjať v 90. rokoch a na začiatku nového tisícročia. Jednou z najznámejších skupín bola [[Okean Elzy]]. [[Vjerka Serďučka|Andrij Danylko]] sa stal najslávnejším ukrajinským interpretom prvého desaťročia 21. storočia.<ref>[https://te.20minut.ua/Kult-podii/hiti-2000-h-yaki-zvuchali-z-kozhnogo-chaynika-yaku-muziku-ranishe-sluh-11040513.html Хіти 2000-х, які звучали «з кожного чайника»: яку музику раніше слухали всі]</ref><ref>[https://diyclab.wordpress.com/2018/01/02/ukrainskyi-pank-2000-2016/ Український панк: історія та локальні сцени. Частина 2 (2000–2016)]</ref><ref>[https://visnyk.today/istoriia-ukrainskoi-estrady-ta-pop-muzyky-vid-vytokiv-do-suchasnosti/ Історія української естради та поп-музики: від витоків до сучасності]</ref> Po vypuknutí rusko-ukrajinskej vojny sa ukrajinská hudba naďalej vyvíjala, pričom čerpala z prvkov európskych žánrov popu a rocku a kombinovala ich s vlastnými štylistickými prvkami.<ref>[https://kanaldim.tv/vijna-z-muzykoyu-yak-vidrodzhuyutsya-ukrayinski-motyvy-video/ Війна з музикою: як відроджуються українські мотиви (ВІДЕО)]</ref><ref>[https://www.rfi.fr/uk/%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%B0/20221125-%D1%89%D0%BE-%D1%81%D1%82%D0%B0%D0%BB%D0%BE-%D0%B7-%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D1%8E-%D0%BC%D1%83%D0%B7%D0%B8%D0%BA%D0%BE%D1%8E-%D0%BF%D1%96%D1%81%D0%BB%D1%8F-%D0%BF%D0%BE%D1%87%D0%B0%D1%82%D0%BA%D1%83-%D0%B2%D1%96%D0%B9%D0%BD%D0%B8-%D1%96-%D0%BA%D1%83%D0%B4%D0%B8-%D0%B2%D0%BE%D0%BD%D0%B0-%D1%80%D1%83%D1%85%D0%B0%D1%94%D1%82%D1%8C%D1%81%D1%8F Що стало з українською музикою після початку війни і куди вона рухається]</ref><ref>[https://liroom.com.ua/music/year-in-review-music-2022/ Рік народження нової української музики. Музичні підсумки 2022 року]</ref>[[Obrázok:Bogdanivka Jagotyn (Bilokur) 0027.JPG|thumb|Štetce používané Kateryna Bilokur]] === Fotografia === Najznámejším ukrajinským fotografom je [[Franz de Mézer]] (1830{{--}}1922) ktorý sa preslávil dokumentovaním udalostí z obdobia Ukrajinskej ľudovej republiky.<ref>[https://www.interesniy.kiev.ua/ru/samyiy-bogatyiy-kievskiy-fotograf-fran/ Самый богатый киевский фотограф Франц Де Мезер]</ref> === Výtvarné umenie === Jednou z najznámejších ukrajinských umelkýň je [[Kateryna Bilokurová|Kateryna Bilokur]], ktorej tvorba ohromila [[Pablo Picasso|Pabla Picassa]].<ref>[http://www.mdmu.com.ua/portfolio-item/kateryna-bilokur-2/ Катерина Білокур]</ref><ref>[https://vogue.ua/article/culture/art/10-shedevriv-vidatnoji-hudozhnici-katerini-bilokur-50693.html 10 шедеврів видатної художниці Катерини Білокур]</ref><ref>[https://www.wikiart.org/en/kateryna-bilokur Kateryna Bilokur]</ref> === Kino === [[Odeské filmové štúdio]], najstaršie na Ukrajine, bolo založené v roku 1919 <ref>[https://odesa365.omr.gov.ua/en/locations/odeska-kinostudiia Odesa Film Studio]</ref>. Počas sovietskej éry uprostred neustálych politických represií a atmosféry strachu v spoločnosti <ref>[https://edu.lvivcenter.org/modules/everyday-life-of-workers-in-the-ukrainian-ssr-1920-30s/ Повсякденне життя робітників УРСР у 1920-ті – на початку 1930-х рр.]</ref> podliehala kinematografia prísnej štátnej kontrole a slúžila ako nástroj propagandy; vyskytovali sa prípady, keď bola ukrajinská kultúra a jazyk v sovietskych filmoch znevažované a samotná ukrajinská identita bola označovaná za druhoradú a podradnú voči tej ruskej <ref>[https://telegraf.com.ua/ukr/lifestyle/2022-02-05/5695543-tovsti-zhadibni-ta-durni-yakimi-ukraintsiv-vistavlyali-u-radyanskikh-filmakh/amp Товсті, жадібні та дурні: якими українців виставляли у радянських фільмах]</ref>. Zároveň boli cenzurované alebo zakázané filmy zobrazujúce Ukrajincov v pozitívnom svetle, napríklad ''Stratený list'' (Пропала грамота, 1972) <ref>[https://radiotrek.rv.ua/amp/cih-ukrayinskih-filmiv-vlada-srsr-boyalasya-yak-vognyu-perelik-zaboronenih-strichok-foto_367084.html Цих українських фільмів влада СРСР боялася, як вогню: перелік заборонених стрічок (ФОТО)]</ref>. [[Obrázok:Odessa Film Studio1.jpg|thumb|250px|Hlavná budova Odeského filmového štúdia|vľavo]] Medzi najvýznamnejšie ukrajinské filmy patria ''Hladomor-33'' (Голод-33, 1991) <ref>[https://gazeta.ua/articles/culture/_golosuvati-za-nezalezhnist-lyudej-pidshtovhnuv-film-pro-golodomor-zgaduyemo-ukrayinske-kino-1990h/1046698 Голосувати за незалежність людей підштовхнув фільм про Голодомор. Згадуємо українське кіно 1990-х]</ref> <ref>[https://sil.media/p/golod-33-film-iakii-vplinuv-na-golosuvannia-za-nezalezhnist-ukrayini-843257-5244 Голод-33: фільм, який вплинув на голосування за незалежність України]</ref>, ''Cesta na Sič'' (Дорога на Січ, 1994) <ref>[https://usfa.gov.ua/movie-catalog/doroga-na-sich-i9301 Дорога на Січ]</ref>, ''Volací znak Banderas'' (Позивний Бандерас, 2017) <ref>[https://ukrpohliad.org/blogs/pozyvnyj-banderas-drugyj-vitchyznyanyj-film-pro-rosijsko-ukrayinsku-vijnu.html «Позивний «Бандерас» Другий вітчизняний фільм про російсько-українську війну]</ref>, ''Donbas'' Sergeja Loznicu (2018) <ref>[https://loznitsa.com/movie/donbass Donbass - Sergei Loznitsa]</ref>, ''Kruty 1918'' (Крути 1918, 2019) <ref>[https://itc.ua/articles/retsenziya-na-film-kruti-1918/amp/ Рецензія на фільм «Крути 1918»]</ref> <ref>[https://independentview.net/2019/02/09/ohliad-fil-mu-kruty-1918/ Драма напівпорожньої склянки. Огляд фільму “Крути 1918”]</ref>, ''Čierny havran'' (Чорний ворон, 2019) <ref>[https://marieclaire.ua/life/chornyj-voron-ukrayinskyj-film-nagaduvannya/ «Чорний ворон» — важливий, але не ідеальний український фільм-нагадування]</ref> <ref>[https://spadok.org.ua/kinematograf/retsenziya-na-film-chornyy-voron-2019 Рецензія на фільм «Чорний Ворон» (2019)]</ref> a ''Ščedryk'' (Щедрик, 2023) <ref>[https://english.nv.ua/amp/drama-carol-of-the-bells-has-real-life-stories-from-30s-and-40s-says-director-olesia-morhunets-is-50373659.html Ukrainian-Polish historical drama ‘Carol of the Bells’ set to premier on Netflix]</ref>. == Poznámky == {{Referencie|skupina = p}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Ukrajinský výhonok}} [[Kategória:Ukrajinci| ]] [[Kategória:Slovania]] [[Kategória:Ukrajina]] [[Kategória:Etniká, národy a národnosti]] 4hlwzycrzva1w0glbuaeo8r30po9w4w 8371226 8371224 2026-09-20T11:08:24Z ~2026-50658-21 305821 /* Etymológia */ 8371226 wikitext text/x-wiki {{Infobox etnickej skupiny | obrázok = [[Súbor:Map of the Ukrainian Diaspora in the World.svg|250px]] | popis obrázku = Rozšírenie Ukrajincov vo svete | skupina = Ukrajinci<br />(українці) | populácia = '''39,8'''<ref>[http://www.joshuaproject.net/peoples.php?peo3=15696 Ukrainians] at the Joshua Project</ref>–'''57,5'''<ref>The Ukrainian World Congress states that the Ukrainian diaspora makes 20 million: [http://www.ukrinform.ua/eng/order/?id=168280 20mln Ukrainians living abroad]</ref>mil. | genealógia = | hlavný región = {{minivlajka|Ukrajina|w}} 37 541 693<ref>{{cite web|url=http://www.ukrcensus.gov.ua/eng/results/general/nationality|title=Results / General results of the census / National composition of population|accessdate=2007-08-05|date=|year=2001|month=December 5|work=[[Ukrainian Census (2001)|All-Ukrainian Census, 2001]]|archiveurl=https://web.archive.org/web/20041031064500/http://www.ukrcensus.gov.ua/eng/results/general/nationality|archivedate=2004-10-31}}</ref> | regióny nadpis = | región1 = {{minivlajka|Rusko|w}} | pop1 = 5 864 000 (2015) | ref1 = | región2 = {{minivlajka|Poľsko|w}} | pop2 = 1 651 918 (2023) | ref2 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = GUS | odkaz na autora = | titul = Główny Urząd Statystyczny / Statystyki eksperymentalne / Kapitał ludzki / Populacja cudzoziemców w Polsce w czasie COVID-19 | url = https://stat.gov.pl/statystyki-eksperymentalne/kapital-ludzki/populacja-cudzoziemcow-w-polsce-w-czasie-covid-19,12,1.html | vydavateľ = stat.gov.pl | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región3 = {{minivlajka|Kanada|w}} | pop3 = 1 359 655 (2016) | ref3 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Census Profile, 2016 Census Canada &#x5B;Country&#x5D; and Canada &#x5B;Country&#x5D; | url = https://www12.statcan.gc.ca/census-recensement/2016/dp-pd/prof/details/page.cfm?Lang=E&Geo1=PR&Code1=01&Geo2=PR&Code2=01&Data=Count&SearchText=Canada&SearchType=Begins&SearchPR=01&B1=Ethnic%20origin&TABID=1 | vydavateľ = www12.statcan.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región4 = {{minivlajka|Nemecko|w}} | pop4 = 1 125 000 (2023) | ref4 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Migration und Integration Bevölkerung in Privathaushalten nach Migrationshintergrund im weiteren Sinn nach ausgewählten Geburtsstaaten | url = https://www.destatis.de/DE/Themen/Gesellschaft-Umwelt/Bevoelkerung/Migration-Integration/Tabellen/migrationshintergrund-staatsangehoerigkeit-staaten.html | vydavateľ = destatis.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región5 = {{minivlajka|USA|w}} | pop5 = 1 028 492 (2016) | ref5 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Your Geography Selections | url = http://factfinder.census.gov/faces/tableservices/jsf/pages/productview.xhtml?pid=ACS_16_1YR_DP02&prodType=table | vydavateľ = archive.ph | dátum vydania = 2020-02-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://archive.today/20200214010655/http://factfinder.census.gov/faces/tableservices/jsf/pages/productview.xhtml?pid=ACS_16_1YR_DP02&prodType=table | dátum archivácie = 2020-02-14 }}</ref> | región6 = {{minivlajka|Brazília|w}} | pop6 = 600 000–1 000 000 (2015) | ref6 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Brazil - Ukrainian World Congress | url = https://www.ukrainianworldcongress.org/country-info/brazil/ | vydavateľ = ukrainianworldcongress.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región7 = {{minivlajka|Česko|w}} | pop7 = 508 209 (2023) | ref7 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cizinci podle typu pobytu, pohlaví a státního občanství - k 31. 12. 2018 | url = https://www.czso.cz/documents/11292/27914491/1812_c01t11.pdf/ddfa8a3d-8875-4b38-8d3a-e7245706b6f7?version=1.0 | vydavateľ = czso.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190204014351/https://www.czso.cz/documents/11292/27914491/1812_c01t11.pdf/ddfa8a3d-8875-4b38-8d3a-e7245706b6f7?version=1.0 | dátum archivácie = 2019-02-04 }}</ref> | región8 = {{minivlajka|Taliansko|w}} | pop8 = 347 183 (2023) | ref8 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ucraini in Italia | url = https://www.tuttitalia.it/statistiche/cittadini-stranieri/ucraina/ | vydavateľ = tuttitalia.it | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región9 = {{minivlajka|Kazachstan|w}} | pop9 = 338 022 (2015) | ref9 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = International migrant stock 2015 | url = http://www.un.org/en/development/desa/population/migration/data/estimates2/estimates15.shtml | url archívu = https://web.archive.org/web/20171226173148/http://www.un.org/en/development/desa/population/migration/data/estimates2/estimates15.shtml | vydavateľ = un.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | dátum archivácie = 2017-12-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región10 = {{minivlajka|Argentína|w}} | pop10 = 305 000 (2007) | ref10 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Articulos | url = http://www.ucrania.com/Articulos/tabid/57/ctl/Details/mid/388/ItemID/1/language/en-US/Default.aspx | url archívu = https://web.archive.org/web/20131227233709/http://www.ucrania.com/Articulos/tabid/57/ctl/Details/mid/388/ItemID/1/language/en-US/Default.aspx | vydavateľ = ucrania.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | dátum archivácie = 2013-12-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región11 = {{minivlajka|Španielsko|w}} | pop11 = 264 528 (2023) | ref11 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Población extranjera por Nacionalidad, comunidades, Sexo y Año. | url = https://www.ine.es/jaxi/Datos.htm?path=/t20/e245/p08/l0/&file=02005.px#!tabs-tabla | vydavateľ = ine.es | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | región12 = {{minivlajka|Rumunsko|w}} | pop12 = 251 923 (2023) | ref12 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Українська діаспора в Румунії | url = http://buktolerance.com.ua/?page_id=8 | vydavateľ = buktolerance.com.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171107031942/http://buktolerance.com.ua/?page_id=8 | dátum archivácie = 2017-11-07 }}</ref> | región13 = {{minivlajka|Slovensko|w}} | pop13 = 9 451 (2021) {{break}} + [[cirka|ca]] 140 000 (2025) | ref13 = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ŠÚ SR | odkaz na autora = | titul = Počet obyvateľov podľa národnosti v SR k 1. 1. 2021 | url = https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-narodnosti/SR/SK0/SR | vydavateľ = scitanie.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-25 | jazyk = }}</ref> {{break}} <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovakia | url = https://www.pragueprocess.eu/en/countries/904-slovakia | vydavateľ = Prague Process Secretariat | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-01-07 | dátum prístupu = 2026-02-25 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Beneficiaries of temporary protection at the end of the month by citizenship, age and sex - monthly data : Slovakia : 2025-12 | url = https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/migr_asytpsm/default/table?lang=en&category=migr.migr_asy.migr_asytp | vydavateľ = Eurostat | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-25 | jazyk = }}</ref> | jazyky = [[ukrajinčina]]<ref name="ReferenceA">http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?AddButton=pages\U\K\Ukrainians.htm</ref><ref name="slovari.yandex.ru">http://slovari.yandex.ru/dict/bse/article/00082/02700.htm?text=%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D0%B8%D0%BD%D1%86%D1%8B&stpar3=1.1{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name="encyclopedia.com">http://www.encyclopedia.com/doc/1G2-3404101422.html</ref>, [[ruština]]<ref>[http://www.gallup.com/poll/112270/russias-language-could-ticket-migrants.aspx Russia’s Language Could Be Ticket in for Migrants] A large portion of Ukrainians speak Russian</ref><ref>[http://www.kiis.com.ua/materials/articles_HVE/16_linguaethnical.pdf Хмелько В.Є. ЛІНГВО-ЕТНІЧНА СТРУКТУРА УКРАЇНИ: РЕГІОНАЛЬНІ ОСОБЛИВОСТІ ТА ТЕНДЕНЦІЇ ЗМІН ЗА РОКИ НЕЗАЛЕЖНОСТІ]</ref> | náboženstvo = [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne]], [[gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícke]], iné | príbuzní = ostatní [[Slovania]], najmä [[Východní Slovania|východní]] | poznámky = }} '''Ukrajinci'''{{#tag:ref|Do začiatku/polovice 20. storočia sa možno stretnúť aj s označením '''Malorusi'''<ref>Pozri zdroje uvedené v článku [[Malorusi]]</ref>, '''Rusíni/Rut(h)éni''' [v širšom zmysle]<ref>Pozri zdroje uvedené v článku [[Rusíni]]</ref>; {{vjz|ukr|українці}}.|group = p}} sú [[Východní Slovania|východoslovanský]] [[národ]], žijúci najmä na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Žijú aj na [[Slovensko|Slovensku]]. Na Ukrajine, a v minulosti aj na Slovensku, sa za Ukrajincov považovali aj [[Rusíni]]. Ich odhadovaný počet na [[Zem|svete]] je 54 miliónov.<ref>[http://www.ukrinform.ua/eng/order/?id=168280 Ukrainian diaspora abroad makes up over 20 million]</ref><ref>[http://www.ucc.ca/2010/05/25/support-the-ukrainian-world-congress-connecting-ukrainians-around-the-world/ 20 million Ukrainians live in 46 different countries of the world.]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=20 million Ukrainians living outside Ukrainian territory |url=http://www.ualberta.ca/~cius/ukrcan/Diaspora/UDSI-News_Views.htm |dátum prístupu=2010-12-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110604054723/http://www.ualberta.ca/~cius/ukrcan/Diaspora/UDSI-News_Views.htm |dátum archivácie=2011-06-04 }}</ref> Používanými [[jazyk (jazykoveda)|jazykmi]] sú [[ukrajinčina]] a [[ruština]], písmom [[cyrilika]]. Prevláda [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne vierovyznanie]]. Ukrajinci sú potomkami niektorých východoslovanských kmeňov, známych ako [[Poľania (východní Slovania)|Poľania]], [[Drevľania]], [[Volyňania]] ([[Dulebovia]]) a čiastočne [[Severania (slovanský kmeň)|Severania]]. == Etymológia == Názov tohto ľudu je odvodený od geografického pojmu; podľa väčšiny výkladov doslova znamená „ľudia žijúci v pohraničí“, čo odráža historickú polohu Ukrajiny na križovatke [[Východná Európa|európskej civilizácie na západe]], "[[Moskovské veľkokniežatstvo|ruského sveta]]" na východe, a moslimského sveta a [[Krymskí Tatári]] na juhu. Napríklad v Kyjevskej kronike ako súčasť Hypatiovho zoznamu z roku 1187 označuje južné kniežatstvá Rusi – vrátane [[Kyjevské kniežatstvo|Kyjeva]], [[Černihiv]]a a [[Perejaslav]]u – názvom "Ukrajina".<ref>[https://likbez.org.ua/ru/kakoe-soderzhanie-vkladyivalos-v-slovo-ukraina-vo-vremena-drevney-rusi.html Какое содержание вкладывалось в название "Украина" во времена Древней Руси?]</ref> Prvá písomná zmienka o konkrétnom etnonyme „Ukrajinci“ sa nachádza v [[Republika oboch národov|poľských]] kronikách z roku 1596 v súvislosti s povstaním Severyna Nalyvajka; tento termín tam použil hajtman Stanisław Żółkiewski.<ref>[https://ukraine-history.com/pershi-kozaczki-povstannya-za-shho-naspravdi-borovsya-severyn-nalyvajko/ Перші козацькі повстання: за що насправді боровся Северин Наливайко?]</ref>. Za vlády [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdana Chmelnického]] a [[Ivan Mazepa|Ivana Mazepu]] boli názvy „Ukrajina“ a „Ukrajinci“ opäť medzinárodne dohodnuté v zmluvách s [[Valašsko (Rumunsko)|Valaskom]] a [[Moldavské kniežatstvo|Moldavskom]] (Chmelnickij, ktorý sa usiloval o dynastickú úniu, poslal v roku 1652 svojho syna Timoshu k moldavskému kniežaťu Vasilijovi Lupulovi, aby mu zariadil sobáš s jeho dcérou Rozandou <ref>[https://gazeta.ua/articles/people-and-things-journal/_sin-yide-zhenitisya-i-ne-maye-niyakih-vorozhih-namiriv-proti-polyakiv/1106184 "Син їде женитися і не має ніяких ворожих намірів проти поляків"]</ref>) a švédskym kráľom Karolom XII, a tiež v [[Ústava Pilipa Orlika|ústave Pilipa Orlika]] z roku 1710 <ref>[http://litopys.org.ua/coss4/mazk11.htm Конституція України 2021 03.jpg]</ref> <ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/kviten/16/1710-uhvaleno-konstytuciyu-pylypa-orlyka 1710 – ухвалено Конституцію Пилипа Орлика]</ref>. Toto etnonymum sa často používalo aj v osmanských kronikách kvôli tomu, že [[Osmanská ríša]] a [[Krymský chanát]] často prepadali ukrajinské územia a unášali ľudí ako otrokov a záporožskí kozáci pod vedením [[Petro Konaševič Sagaidachnyj|Petra Konaševiča Sahajdačného]] a [[Ivan Sirko|Ivana Sirka]] podnikali námorné výpravy proti tureckým mestám pozdĺž Čierneho mora s cieľom oslobodiť zajatých <ref>[https://uahistory.co/book/100-key-events-of-ukrainian-history/26.php Морські походи під проводом П. Сагайдачного]</ref>. Podobne aj spisovateľ [[Nikolaj Vasilievič Gogoľ|Nikolaj Gogoľ]] v predslove k svojmu románu "Taras Buľba" (konkrétne v pôvodnom návrhu, pred verziou, ktorá v roku 1842 prešla ruskou cárskou cenzúrou) opísal svoju rodnú krajinu ako „polokočovnícky kút Európy“.<ref>[https://medium.com/@newsich/%D0%BF%D0%BE%D1%85%D0%BE%D0%B4%D0%B6%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F-%D0%BD%D0%B0%D0%B7%D0%B2%D0%B8-%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%B0-237d49cbc04d Походження назви “Україна”]</ref> == Dejiny == [[Obrázok:Delineatio generalis Camporum Desertorum vulgo Ukraina - cum adjacentibus provinciis LOC 80692351.jpg|thumb|„Ukrajina – krajina kozákov“, mapa vyhotovená v roku 1648 francúzskym veľvyslancom Guillaumom de Beauplanom (Juh je v hornej časti mapy)|vľavo]] [[Obrázok:Filip Orliks konstitution 12, 13-crop.tif|thumb|Ukrajinská ústava Pilipa Orlika z roku 1710]] Ukrajinci sa v stredoveku začali formovať z východoslovanských kmeňov obývajúcich [[Kyjevská Rus|Kyjevskú Rus]] a definitívne sa sformovali v období [[Záporožská Sič|Záporožskej Siče]]. Po začlenení do Ruskej a Rakúsko-uhorskej ríše prešla väčšia časť Ukrajiny [[Rusifikácia|rusifikáciou]], ktorej súčasťou boli zákazy používania rodného jazyka pre Ukrajincov. Po [[Rusko-turecká vojna|rusko-tureckej vojne]] v rokoch 1768 – 1774 Ruská ríša – za účasti ukrajinských kozákov – ovládla celú oblasť severného [[Čierne more|Čiernomoria]] a [[Krym (polostrov)|Krym]]. Na miestach bývalých kozáckych a krymskotatárskych sídiel vznikli mestá ako [[Kropyvnyckyj|Jelisavetgrad]], [[Cherson]], [[Mykolajiv]], [[Odesa]], [[Dnepropetrovsk|Jekaterinoslav]] a [[Mariupoľ]]; to výrazne rozšírilo územie osídlené Ukrajincami a viedlo k šíreniu i obohateniu ukrajinskej kultúry.<ref>[https://www.dnipro.libr.dp.ua/vishivka_texnika_uzori Магія вишивки Придніпров‘я. Частина 1. Розмаїття на полотні]</ref><ref>[https://ns-gromada.gov.ua/news/1747331416/ Вишиванка Херсонщини — це тканий літопис півдня України]</ref><ref>[https://www.expertkr.com.ua/posts/vishivanki-apostolivshchini-krivorizhzhya-i-hersonshchini-hrestik-lishtva-ta-shiroki-rukavi Вишиванки Апостолівщини, Криворіжжя і Херсонщини: хрестик, лиштва та широкі рукави]</ref><ref>[https://magiavizerynky.com/novyny-statti/vyshyvanka-hersonsko-oblasti--ornamenty-hersonschyny/ Вишиванка Херсонської області | Орнаменти Херсонщини]</ref><ref>[https://www.prekrasastudio.com/blog/317-khersonska-vyshyvanka-iaka-vona Херсонська вишиванка – яка вона]</ref> V roku 1775 dekrét [[Katarína II. (Rusko)|Kataríny II.]] zrušil ukrajinské kozáctvo a väčšina ukrajinských roľníkov upadla do [[Poddanstvo (roľníci)|poddanstva]] – do stavu, ktorý pretrval až do roku 1861. V období zintenzívnenej rusifikácie sa mesto Jelisavetgrad vyprofilovalo na významné centrum ukrajinskej kultúry; práve tu vzniklo prvé profesionálne ukrajinské divadlo na svete a mesto bolo rodiskom mnohých významných osobností ukrajinského, poľského i židovského pôvodu.<ref>[https://old.library.kr.ua/cityrais.html Повітове місто Єлісаветград]</ref><ref>[https://library.kr.ua/ Обласна універсальна наукова бібліотека імені Дмитра Чижевського]</ref><ref>[http://szymanowski-museum.com.ua/index.php/uk/mala-batkivshchyna-velykykh-muzykantiv Мала батьківщина великих музикантів]</ref> Okrem toho sa takmer celé architektonické dedičstvo mesta nesie v duchu neoklasicizmu.<ref>[http://librarychl.kr.ua/kn_in/kraeznavcha-abetka/dvortsova-vul.php Дворцова вулиця]</ref><ref>[https://dozor.kr.ua/post/vulitsya-dvortsova-vid-palatsu-do-zemskogo-uchilischa-14076.html Вулиця Дворцова: від палацу до земського училища]</ref>[[Obrázok:Victor Semernev Ukrainian Cossacks and Tatars fight.jpg|thumb|Maľba zobrazujúca kozákov odrážajúcich nájazd krymsko-tatárskych jazdcov]][[Obrázok:Січ Запоріжська. козаки 1.jpg|thumb|Vystúpenie v múzeu Záporožskej Siče]][[Obrázok:Taras H. Shevchenko.jpg|upright|thumb|[[Taras Hryhorovyč Ševčenko]], jeden z najvýznamnejších ukrajinských básnikov, ktorý je považovaný za zakladateľa modernej ukrajinskej literatúry|vľavo]] V rokoch 1918 až 1920 sa uskutočnili pokusy o vytvorenie stabilného, ​​nezávislého štátu na etnicky ukrajinských územiach; tieto snahy však stroskotali v dôsledku vojenskej agresie susedných krajín a [[Ukrajinská ľudová republika]], vyhlásená v roku 1918, bola rozdelená na základe podmienok [[Rižský mier|Rižského mieru]] z roku 1921. Zástancovia ukrajinskej nezávislosti boli vyvraždení [[Čeka|čekistami]].<ref>[https://dyvys.info/2016/09/27/bez-terminu-davnosti-sim-zhyttiv-yuriya/ Без терміну давності: сім життів Юрія Горліс-Горського і його таємнича смерть]</ref> Počas [[Stalinizmus|stalinskej éry]] – a najmä v období [[Kolektivizácia v Sovietskom zväze|kolektivizácie]] – prešiel život na Ukrajinskej SSR úplnou premenou. Tradičné kroje, náhrdelníky a šperky z každodenného života prakticky vymizli a ľudové sviatky, ako napríklad Vianoce či sviatok Zjavenia Pána, boli zakázané; každého, kto sa tieto zvyky pokúšal zachovať, označili za „nacionalistu“ alebo „kulaka“, pričom orgány [[OGPU]] a [[NKVD]] mu zhabali či zničili majetok a samotného človeka v rokoch 1930 až 1950 buď popravili, alebo uväznili v táboroch [[Gulag (1930 – 1960)|Gulagu]]. Týmto spôsobom zanikli jedinečné prvky tradičného ľudového života – prvky, ktoré sa od druhej polovice 30. rokov 20. storočia zredukovali na obyčajné scénické rekvizity pre „domy kultúry“ a oficiálne súbory; navyše sa fakticky vytratila regionálna rozmanitosť a symbolika spojená s odevom, stolovaním či hudbou. Ukrajinci, ktorí prežili [[Hladomor na Ukrajine|Hladomor v rokoch 1932 – 1933]], popravy na základe „zákona o klasoch“ či deportácie – a ktorí sa od obdobia druhej päťročnice takmer bez výnimky stali pracovníkmi v kolchozoch – boli nútení nosiť uniformovaný pracovný i civilný odev, rovnako ako obyvatelia ostatných republík ZSSR. Tieto udalosti hlboko zasiahli demografickú štruktúru obyvateľstva, čím narušili odovzdávanie tradícií z generácie na generáciu: kým ukrajinské rodiny mali zvyčajne päť až osem detí – pričom výchova vo veľkej rodine zohrávala kľúčovú úlohu pri zachovávaní zvykov – od druhej polovice 30. rokov klesol priemerný počet detí narodených v celom ZSSR na dve alebo tri. O ich socializáciu sa staral systém materských škôl, štátnych škôl a pionierskych táborov, zatiaľ čo deti „odkulakizovaných“ roľníkov posielali do sirotincov, kde prechádzali úplnou rusifikáciou.<ref>[https://holodomormuseum.org.ua/hololomor/natsionalna-knyha-pam-iati-zhertv-holodomoru-1932-1933/ Національна книга пам’яті жертв Голодомору 1932-1933]</ref> [[Obrázok:Родина з Новоолександрівки, Знам'янська громада, Кіровоградська область.jpg|thumb|Obyvatelia dediny v [[Kirovohradská oblasť|Kirovohradskej oblasti]] Ukrajinskej SSR, polovica 20. storočia. V dôsledku dekulakizácie a rusifikácie – procesov, ktoré pokračovali aj po druhej svetovej vojne – boli takmer všetky tradičné kroje v tomto regióne zničené a nahradené odevom zodpovedajúcim štandardným sovietskym normám]] Počas [[Veľký teror|Veľkého teroru]] v rokoch 1937 – 1938 NKVD popravila alebo deportovala ukrajinských vedcov, spisovateľov, fotografov, filmových režisérov, hudobníkov a historikov tej doby; pozostatky niektorých z nich boli pochované v lese Bykivnia pri Kyjeve, zatiaľ čo iní boli po väznení v tábore [[Solovecké ostrovy|Solovky]] zastrelení v Sandarmochu. K podobným udalostiam dochádzalo aj v západných oblastiach Ukrajiny – či už v čase, keď [[Ukrajinci v Poľsku|boli súčasťou Poľskej]] republiky, [[Ukrajinci v Rumunsku|Rumunského kráľovstva]], [[Ukrajinci v Česko-Slovensku|Československa]] a [[Uhorsko|ako súčasť Maďarska]], alebo po ich [[Sovietsky vpád do Poľska (1939)|pričlenení k ZSSR v rokoch 1939 – 1941]] a následne v rokoch 1944 – 1953 –, pričom tieto represie vyvrcholili počas operácie „Západ“.<ref>[https://uinp.gov.ua/aktualni-temy/bykivnyanska-tragediya Биківнянська трагедія]</ref> Počas nacistickej okupácie bola činnosť Ukrajinskej autokefálnej pravoslávnej cirkvi povolená, hoci podliehala prísnej štátnej kontrole; propaganda sa pritom snažila využiť náboženské cítenie obyvateľstva na získanie väčšej podpory pre kolaborantov. Politika oboch totalitných režimov – nacistického i stalinského – však smerovala k tomu, aby sa obyvateľstvo stalo zdrojom lacnej pracovnej sily a aby sa úplne vymazala identita rozličných národov vrátane Ukrajincov <ref>[https://www.religion.in.ua/main/history/12608-ukrayinskij-avtokefalnij-rux-v-roki-nimeckoyi-okupaciyi-mifi-ta-realiyi.html Український автокефальний рух в роки німецької окупації: міфи та реалії]</ref>. Po vzniku [[Železná opona|železnej opony]] a počas Chruščovovho odmäku zažila ukrajinská kultúra určitý rozkvet a získala si popularitu; nikdy však nedošlo k masívnemu oživeniu kvôli vážnym demografickým stratám, ktoré utrpelo ukrajinské obyvateľstvo v dôsledku boľševickej politiky v medzivojnovom období a udalostí druhej svetovej vojny.<ref>[https://uahistory.co/book/ukraine-culture-history-textbook-poltava-2015/42.php Українська культура у роки хрущовської “відлиги”. “Шістдесятники” у культурі]</ref><ref>[https://historiesdoteducation.wordpress.com/%D0%B3%D0%BE%D1%82%D1%83%D1%94%D0%BC%D0%BE%D1%81%D1%8C-%D0%B4%D0%BE-%D0%B7%D0%BD%D0%BE-%D0%B7-%D1%96%D1%81%D1%82%D0%BE%D1%80%D1%96%D1%97-%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%B8/%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%B0-%D0%B2-%D1%83%D0%BC%D0%BE%D0%B2%D0%B0%D1%85-%D0%B4%D0%B5%D1%81%D1%82%D0%B0%D0%BB%D1%96%D0%BD%D1%96%D0%B7%D0%B0%D1%86%D1%96%D1%97-1953-1964-%D1%80%D1%80/ Україна в умовах десталінізації (1953-1964 рр.)]</ref><ref>[https://studfile.net/preview/16502302/page:23/ Українська культура в роки хрущовської „відлиги” (1953 – 1964 рр.). „Шістдесятництво”]</ref> Počas vlády Leonida Brežneva sa nosenie tradičného ukrajinského odevu, používanie ukrajinského jazyka a hranie ukrajinskej hudby v každodennom živote začalo považovať za prejavy sympatií k [[disident]]om a KGB to potláčala. Je pozoruhodné, že básnik Vasyl Stus bol opakovane prenasledovaný za svoju tvorbu a zomrel v zajatí.<ref>[https://stus.center/p/marina-tsvetaieva-u-retseptsiyi-vasilia-stusa-problema-tvorchosti-126852 Margarita Yehorchenko: "The Concept of the Poet in the Works of Vasyl Stus" / Маргарита Єгорченко: " Концепт поета у творчості Василя Стуса"]</ref> Obdobie [[Perestrojka|perestrojky]] sa nieslo v znamení snáh o popularizáciu ukrajinskej kultúry, ktoré iniciovali najmä Viačeslav Čornovil a spoločnosť „[[Memorial (nezisková organizácia)|Memorial]]“. Sprístupnenie archívov NKVD a KGB verejnosti viedlo k odhaleniu tajných pohrebísk obetí [[Stalinské represie|politických represií]] – predovšetkým v Bykivni <ref>[https://www.lemonde.fr/en/international/article/2023/03/06/ghosts-of-stalinist-terror-haunt-kyiv-s-outskirts_6018392_4.html?srsltid=AfmBOooMgOwUXDNNF4NLaf1GMqBMg7Wkkkl1UQYcaQkqOkciDq2ouaZs Ghosts of Stalinist terror haunt Kyiv's outskirts]</ref> <ref>[https://war-documentary.info/bykivnia-graves-in-kyiv-the-fourth-katyn/ Bykivnia Graves: Stalin’s NKVD Mass Killings Near Kyiv]</ref>. Po vyhlásení nezávislosti Ukrajiny v roku 1991 sa krajina zbavila sovietskej cenzúry a začalo sa obrodzovanie ukrajinskej národnej identity, hoci spoločnosť sa ešte dlho vyrovnávala s následkami sovietskej hospodárskej krízy.<ref>[https://studfile.net/preview/5115454/page:29/ 116. Культурні процеси в Україні після 1991 р.]</ref> [[Obrázok:Independence Day of Ukraine 2017. Memorial events 05.jpg|thumb|Oslava Dňa nezávislosti|vľavo]] Počas [[Rusko-ukrajinská vojna|rusko-ukrajinskej vojny]] v 21. storočí boli popri úmrtiach státisícov ukrajinských civilistov spôsobených ozbrojeným konfliktom zničené mnohé ukrajinské kultúrne pamiatky, pričom niektoré z nich, ako napríklad pamätník hladomoru v Mariupole, boli zničené na priamy príkaz ruských úradov,<ref>[https://holodomormuseum.org.ua/en/proekt/in-mariupol-the-occupiers-dismantled-a-monument-to-the-holodomor-victims/ In Mariupol, the occupiers dismantled a monument to the Holodomor victims]</ref><ref>[https://www.ukrainianworldcongress.org/the-russians-destroyed-a-monument-to-holodomor-victims-in-temporarily-occupied-mariupol/ The Russians destroyed a monument to Holodomor victims in temporarily occupied Mariupol]</ref><ref>[http://www.milwaukeeindependent.com/syndicated/mariupols-holodomor-memorial-destroyed-occupation-troops-erase-ukrainian-history/ Mariupol’s Holodomor Memorial destroyed by occupation troops to further erase Ukrainian history]</ref><ref>[https://khpg.org/en/1608813845 Russia destroys monuments to Victims of Holodomor and Stalin’s Terror in occupied Luhansk]</ref> ako napríklad Mariupoľské činoherné divadlo.<ref>[https://www.amnesty.org/en/latest/news/2022/06/ukraine-deadly-mariupol-theatre-strike-a-clear-war-crime-by-russian-forces-new-investigation/ Ukraine: Deadly Mariupol theatre strike ‘a clear war crime’ by Russian forces]</ref><ref>[https://ukraine.un.org/en/263422-ukraine-un-commission-concerned-continuing-patterns-violations-human-rights-and Ukraine: UN Commission concerned by continuing patterns of violations of human rights and international humanitarian law]</ref><ref>[https://www.hrw.org/feature/russia-ukraine-war-mariupol Beneath the Rubble: Documenting Devastation and Loss in Mariupol]</ref> V reakcii na kroky Ruska začala Ukrajina uplatňovať politiku [[Dekomunizácia na Ukrajine|dekomunizácie]].<ref>[https://verfassungsblog.de/decommunization-in-times-of-war-ukraines-militant-democracy-problem/ Decommunization in Times of War: Ukraine’s Militant Democracy Problem  ]</ref><ref>[https://www.gis.huri.harvard.edu/center-rules The Center Rules: The Decommunization Laws]</ref>. == Ukrajinská kultúra == [[Obrázok:Іван Якович Франко.jpg|thumb|[[Ivan Jakovyč Franko|Ivan Franko]]]] === Národný odev === Pre ukrajinský ľudový odev (známy ako vyšyvanka, вишиванка) je charakteristické množstvo východoslovanských vzorov symbolizujúcich prírodné prvky, ako aj motívy z [[Východní Slovania|predkresťanskej]] mytológie.<ref>[http://ptaha.in.ua/page2955417.html Історія виникнення української вишиванки]</ref>[[Obrázok:Корифеї та Київський хору Лисенка 1888.jpg|thumb|Ukrajinci 19. storočia|vľavo]]Ukrajinský štýl odievania sa plne sformoval v prostredí [[Záporožská Sič (územie)|Záporožskej Siče]]. V rámci Ruskej ríše zostal ukrajinský ľudový odev prakticky nedotknutý rusifikáciou, keďže táto politika bola zameraná predovšetkým na potláčanie jazyka a národnej identity.<ref>[https://www.prekrasastudio.com/blog/317-khersonska-vyshyvanka-iaka-vona Херсонська вишиванка – яка вона]</ref> Počas červeného teroru v rokoch 1918 – 1922 [[Červená armáda|Červená garda]] brutálne vraždila predstaviteľov „nepriateľských tried“. K obzvlášť závažným udalostiam došlo počas obsadenia Kyjeva vo februári 1918, keď sily pod velením Michaila Muravjova spáchali sériu brutálnych vrážd pokojných civilistov – predovšetkým preto, že neboli členmi boľševickej strany, alebo dokonca len za nosenie národného odevu, čo sa považovalo za prejav „buržoázneho nacionalizmu“.<ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/veresen/5/1918-dekret-pro-chervonyy-teror 1918 - декрет про "червоний терор"]</ref> [[Obrázok:Весілля Петрове, 1988.jpg|thumb|Ukrajinská svadba v Sovietskom zväze: úplná absencia tradičného oblečenia a rituálov]] === Literatúra === Ukrajinská literatúra má dávne korene; najstaršími známymi príkladmi písomníctva v staroukrajinskom jazyku sú kozácke kroniky, ako napríklad kronika Hryhorija Hrabianku. Podľa rôznych svedectiev – najmä záznamov Pavla z Aleppa, ktorý sprevádzal patriarchu Makarija počas jeho ciest po ukrajinských územiach v roku 1654 – bola úroveň gramotnosti na Siči vyššia než v susednom Poľsku či v Moskovskom štáte <ref>[https://zolo.gov.ua/slavni-imena-zolotonishhy-ny-pavlo-alepps-ky-j-mandrivny-k-krayeznavets-1654-1656-rokiv/ Славні імена Золотоніщини: Павло Алеппський, мандрівник, краєзнавець 1654–1656 років]</ref> <ref>[http://svitlytsia.crimea.ua/?section=article&artID=16997 ПАВЛО АЛЕПСЬКИЙ: ХВАЛА УКРАЇНІ!]</ref>. V Poľsku bolo vzdelávanie výsadou vyhradenou výlučne pre deti magnátov a šľachty a prebiehalo predovšetkým v latinčine; na Ukrajine však výučba prebiehala v zrozumiteľnej cirkevnej slovančine alebo starej ukrajinčine a bola dostupná prakticky každému dieťaťu – vrátane potomkov kozákov a roľníkov –, ktoré popri náročnom vojenskom výcviku získavalo vedomosti o čítaní, písaní, pravoslávnych zvyklostiach a zborovom speve.<ref>[https://spadok.org.ua/ukrayinske-kozatstvo/navchannya-ta-vykhovannya-ditey-na-sichi Навчання та виховання дітей на Січі]</ref>[[Obrázok:Kobzar 1908. tytul.jpg|thumb|„Kobzar“ Tarasa Ševčenka je jedným z najznámejších literárnych diel Ukrajiny|vľavo]]Po začlenení do Ruského cárstva v dôsledku [[Chmeľnyckého povstanie|Chmeľnyckého povstania]], postupnom obmedzovaní autonómie a zrušení kozáckeho vojska v roku 1775 cárske úrady zakázali školy Siče. Literatúra v starej ukrajinčine – predovšetkým kroniky, vzdelávacie texty a náboženské diela – bola buď zhabaná pre potreby Cárskej verejnej knižnice, Ermitáže a Ruskej národnej knižnice v Petrohrade, alebo zničená priamo na mieste; to viedlo k rozpadu kozáckeho vzdelávacieho systému a k rozšírenej negramotnosti, ktorá v ukrajinských oblastiach pretrvávala celé generácie a odrážala situáciu v ostatných častiach Ruskej ríše.<ref>[https://volart.com.ua/art/rukopis/zapret.html хроніка заборон української мови і гоніння української книги в Україні]</ref><ref>[https://cerkva.kharkov.ua/novini/arkhiv/267 Хронология притеснений украинского языка с 1627 года]</ref><ref>[http://museumreforms.ru/node/13636 Законы о печати Екатерины II 1783-1796 гг.]</ref><ref>[https://parafia.org.ua/biblioteka/statti/dokumenty-pro-zaboronu-ukr-movy/ Документи про заборону української мови (XVII–XX ст.)]</ref> V rokoch 1917 až 1920 existovalo Ministerstvo verejného vzdelávania [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskej ľudovej republiky]] napriek prebiehajúcim bojom sa mu podarilo zriadiť stovky tlačiarní, ktoré vydávali dovtedy zakázanú literatúru.<ref>[https://uinp.gov.ua/informaciyni-materialy/vchytelyam/metodychni-rekomendaciyi/rozvytok-osvity-i-nauky-pid-chas-ukrayinskoyi-revolyuciyi-1917-1921-rokiv Розвиток освіти і науки під час Української революції 1917-1921 років]</ref><ref>[https://unr.uinp.gov.ua/photohistory/osvita-i-kultura Освіта і культура]</ref> V roku 1919 Červená aj [[Biela armáda]] popravila mnohých ukrajinských spisovateľov a verejných činiteľov; najznámejším z nich bol Hnat Mychajlyčenko <ref>[https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Denikina_rezhym_v_Ukra ДЕНІКІНА РЕЖИМ В УКРАЇНІ 1919–1920]</ref> <ref>[https://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkpath=pages%5CM%5CY%5CMykhailychenkoHnat.htm Mykhailychenko, Hnat]</ref>. [[Obrázok:Krushelnycki.jpg|thumb|Rodina Krušelnyckých, ktorá sa stala symbolom sovietskej represívnej politiky voči ukrajinským spisovateľom]] Počas [[Veľký teror|Veľkého teroru]] v ZSSR bola popravená väčšina vtedajších ukrajinských spisovateľov – spolu s tvorivou inteligenciou –, čo viedlo k zastaveniu rozvoja či úplnému zániku celých žánrov v ukrajinskom jazyku, ako napríklad futurizmu a sci-fi. ZSSR povoľoval vydávanie len cenzurovaných diel najvýznamnejších spisovateľov – a to vo veľmi obmedzenom rozsahu –, pričom uprednostňoval vydávanie ruskej literatúry.<ref>[https://uinp.gov.ua/informaciyni-materialy/zhurnalistam/do-rokovyn-rozstriliv-ukrayinskoyi-inteligenciyi-v-urochyshchi-sandarmoh До роковин розстрілів української інтелігенції в урочищі Сандармох]</ref> V neskorom sovietskom období bolo mnoho ukrajinských spisovateľov známych ako „šesťdesiatnici“ z ktorých najznámejším bol Vasyl Symonenko a Vasyl Stus zatknutých a vystavených väzneniu alebo represívnej psychiatrii.<ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/sichen/8/1935-narodyvsya-poet-vasyl-symonenko 1935 - народився поет Василь Симоненко]</ref><ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/sichen/6/1938-narodyvsya-poet-i-dysydent-vasyl-stus 1938, народився поет і дисидент Василь Стус.]</ref> === Divadlo === [[Obrázok:35-101-0293 Театр. Зима.jpg|thumb|Divadlo Koryfejov v Kropyvnyckom.|vľavo]] Prvé profesionálne divadlo na Ukrajine, ktoré sa osobitne venovalo práci s ukrajinskou kultúrou, založil Marko Kropyvnyckyj v meste [[Kropyvnyckyj|Jelisavetgrad]] a funguje dodnes.<ref>[http://librarychl.kr.ua/kn_in/kraeznavcha-abetka/koryfeiv-teatr.php Корифеїв театр]</ref> === Tradičné obydlie === [[Obrázok:Archip Iwanowitsch Kuindshi 007.jpg|thumb|Kuindžiho obraz „Večer na Ukrajine“]] Od dávnych čias až do polovice 20. storočia bolo tradičným ukrajinským obydlím mazanka.<ref>[https://varta.kharkov.ua/articles/1100682 Мазанки у віконних рамах - виставка про еволюцію житла харків’ян]</ref><ref>[https://texty.org.ua/articles/88164/Takogo_vzhe_ne_bude_Jak_znykajut_ostanni-88164/ «Такого вже не буде». Як зникають останні хати-мазанки і хто досі в них живе]</ref> === Architektúra === [[Obrázok:Михайлівський собор. Вид збоку.jpg|thumb|Katedrála svätého Michala v Kyjeve ako príklad kozáckeho baroka.]] Pre ukrajinské mestá je charakteristické bohaté architektonické dedičstvo z čias Ruskej ríše a ZSSR, pričom v západných oblastiach je zreteľný vplyv Rakúsko-Uhorska; osobitý ukrajinský architektonický štýl – kozácke baroko – sa prejavil predovšetkým v sakrálnych stavbách.<ref>[https://vue.gov.ua/%D0%91%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%BA%D0%BE_%D0%BA%D0%BE%D0%B7%D0%B0%D1%86%D1%8C%D0%BA%D0%B5 Бароко козацьке]</ref>[[Obrázok:“Iz Pertsem” performing the Hopak, a Ukrainian folk dance.jpg|thumb|Hopak|vľavo]] === Tanec === [[Hopak]] je najpopulárnejší a technicky najnáročnejší ukrajinský tanec.<ref>[https://www.libr.dp.ua/?do=ukrainica&lng=1&id=44&idg=270 Український «Гопак» – найвідоміший танець чи лицарське бойове мистецтво?]</ref>[[Obrázok:Український борщ зі сметаною.jpg|thumb|Boršč|vľavo]] === Kuchyňa === Ukrajinská kuchyňa utrpela ťažké škody počas [[Hladomor na Ukrajine|hladomoru v rokoch 1932 – 1933]], keď oddiely Červenej armády a OGPU chodili z domu do domu, konfiškovali všetky zásoby potravín a dbali na to, aby si ľudia nemohli pripravovať jedlo. V dôsledku týchto udalostí, ktoré boli uznané za akt genocídy voči ukrajinskému ľudu – došlo k radikálnemu zjednodušeniu tradičnej kuchyne, keďže sa zachovali len recepty na tie najzákladnejšie pokrmy <ref>[https://kavun.city/articles/113191/scho-ili-nashi-praschuri-v-chasi-golodomoru-menyu-strashnih-1932-1933-rokiv Що їли наші пращури в часи Голодомору? Меню страшних 1932-1933 років]</ref> <ref>[https://sil.media/p/shho-yily-ukrayinczi-pid-chas-golodomoru-22768 Що їли українці під час Голодомору]</ref>. Medzi tradičné jedlá patria boršč, varenyky (taštičky z cesta), pampušky s cesnakom, salo (solený bravčový tuk) a uzvar (nápoj zo sušeného ovocia).<ref>[https://dubhumans.com/ukrainskyi-borshch-istoriia-tradytsii-ta-yunesko/?srsltid=AfmBOooCFxw9hlbKd1Jv5iaXIifhSKpBspjpGFvSaYme5dYXSTKgItWa Український борщ: історія, традиції та ЮНЕСКО]</ref> === Tradičné remeslá === Počas rokov [[Stalinské represie|masových represií v ZSSR]] bolo mnoho remesiel a tvorcov relikvií zničených na základe obvinení z nacionalizmu. Napríklad Mychajlo Bojčuk (1882–1937) zakladateľ ukrajinského monumentálneho umenia a vodca „bojčukovskej“ školy. V súčasnosti sú známe iba štýly, ktoré prežili stalinskú totalitnú éru.<ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/zhovten/30/1882-narodyvsya-myhaylo-boychuk-hudozhnyk-monumentalist 1882 - народився Михайло Бойчук, художник-монументаліст]</ref><ref>[https://boychukists.com/artist/myhajlo-bojchuk/ БОЙЧУК Михайло Львович (Левонтійович)]</ref> Dekoratívna ľudová maľba, napríklad štýl Petrykivka, je zapísaná na zozname [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]]. Vyznačuje sa pestrými kvetinovými motívmi, fantastickými vtákmi a jedinečnou technikou maľby <ref>[https://ich.unesco.org/en/RL/petrykivka-decorative-painting-as-a-phenomenon-of-the-ukrainian-ornamental-folk-art-00893 Petrykivka decorative painting as a phenomenon of the Ukrainian ornamental folk art]</ref>. [[Obrázok:Музей писанкового розпису в Коломиї 08.09.2024 19.jpg|thumb|Múzeum pysanky]] Umenie zdobenia veľkonočných vajíčok ([[Pysanka|pysanky]]) zložitými vzormi a symbolmi vytvorenými voskom. Každá čiara a farba má posvätný význam.<ref>[https://ich.unesco.org/en/RL/pysanka-ukrainian-tradition-and-art-of-decorating-eggs-02134 Pysanka, Ukrainian tradition and art of decorating eggs]</ref><ref>[https://museum-portal.com/ua/muzeyi/280_muzey-pisankovogo-rozpisu Музей писанкового розпису]</ref> Počas ruskej invázie v roku 2022 boli zničené múzeá umenia a histórie, ako napríklad Múzeum histórie a vlastivedy v [[Ivankiv]]e, Vlastivedné múzeum v [[Kupjansk]]u, Múzeum umenia Archipa Kuindžiho v [[Mariupole]] a Vlastivedné múzeum v [[Lysyčansk]]u ([[Luhanská oblasť]]).<ref>[https://www.slovoidilo.ua/2026/05/27/infografika/kultura/istorychni-krayeznavchi-mysteczki-yaki-muzeyi-ukrayiny-poshkodyla-rf-chas-velykoyi-vijny Історичні, краєзнавчі, мистецькі: які музеї України пошкодила рф за час великої війни]</ref><ref>[https://www.museum-ukraine.info/?p=15697 18 пам’яток архітектури, які зруйнували російські загарбники в Україні]</ref><ref>[https://foreignukraines.com/2024/01/17/russia-destroyed-38-ukrainian-museums-and-stole-480000-works-of-art/ Росія зруйнувала 38 українських музеїв і викрала 480 000 творів мистецтва]</ref> === Šport === [[Obrázok:Rapid Trident 2014 06.jpg|thumb|Bojový hopak|vľavo]] Už od čias Záporožskej Siče sa ako najpopulárnejšie bojové umenie etabloval "Bojový hopak" ktorý spája prvky ľudového tanca s bojovými technikami. Prvé športové kluby vznikli v Mykolajive koncom 19. storočia; nasledovali ďalšie v Odese, Kyjeve a Charkove. Počas rusko-ukrajinskej vojny utrpela športová infraštruktúra v dôsledku bojových akcií vážne škody a o život prišlo mnoho športovcov, ako napríklad Kateryna Diačenko, Viktoria Ivaško, Venedykt Vasilkiv, Anastasia Ignatenko, Matvii Marčenko.<ref>[https://unn.ua/news/rosiia-z-pochatku-viiny-poshkodyla-ponad-900-sportyvnykh-obiektiv росія з початку війни пошкодила понад 900 спортивних об’єктів]</ref><ref>[https://memorial.ua/obituaries/children/ivashko-viktoriia-923 Вікторія Івашко]</ref><ref>[https://yangoly-sportu.teamukraine.com.ua/viktoriya-ivashko/ Вікторія Івашко]</ref><ref>[https://sport.rus.postimees.ee/7484339/11-letnyaya-ukrainskaya-gimnastka-pogibla-pod-zavalami-doma-v-mariupole 11-летняя украинская гимнастка погибла под завалами дома в Мариуполе]</ref><ref>[https://memorial.ua/obituaries/children/vasylkov-venedykt-1055 Венедикт Васильков]</ref><ref>[https://yangoly-sportu.teamukraine.com.ua/anastasiya-ignatenko/ Анастасія Ігнатенко]</ref><ref>[https://yangoly-sportu.teamukraine.com.ua/matvij-marchenko/ Матвій Марченко]</ref> === Masmédiá === Prvé noviny v ukrajinskom jazyku na svete, "Haličská hviezda", vyšli vo [[Ľvov|Ľvove]] v roku 1848 uprostred „jari národov“, vzhľadom na úplnú absenciu tlaku v Rakúsku-Uhorsku na tlačové médiá pôsobiace v miestnych jazykoch.<ref>[http://www.sokal.lviv.ua/history-vashkiv-sokal_i_prybuzhzhia__54.html Історія :: І.Вашків Сокаль і Прибужжя]</ref> V Ruskej ríši bola "Prosvita" hlavnou podzemnou ukrajinskou publikáciou.[[Obrázok:Zorya galycka.jpg|thumb|Haličská hviezda]]V roku 1893 vznikli v americkom štáte [[New Jersey]] noviny "Svoboda" vychádzajúce v ukrajinskom jazyku; vychádzajú dodnes. V [[Kanada|Kanade]] sa periodiká v ukrajinskom jazyku začali objavovať začiatkom 20. storočia v nadväznosti na masovú migráciu Ukrajincov z Rakúsko-Uhorska. V Brazílii založili migranti v roku 1912 noviny. V Ukrajinskej ľudovej republike plnili úlohu masmédií tlačené periodiká, ktorých distribúciu zastrešovalo Ministerstvo tlače a propagandy. V regiónoch Ruska s početným ukrajinským obyvateľstvom – ako napríklad na Kubáni, [[Ural (pohorie)|na Urale]] či na Ďalekom východe – vydávali miestne komunity desiatky publikácií v ukrajinskom jazyku. Vychádzali v mestách ako [[Krasnodar]], [[Vladivostok]], [[Chabarovsk]] či [[Blagoveščensk]], a to až do obdobia stalinských represií. V Mandžusku, konkrétne v [[Charbin]]e, vychádzali ukrajinské noviny "Zasiv". Dňa 16. novembra 1924 začalo v [[Charkov]]e (vtedajšom hlavnom meste Ukrajinskej SSR) vysielať „Ukrajinské rádio“; mnohí jeho pracovníci sa neskôr počas obdobia [[Veľký teror|Veľkého teroru]] stali obeťami represií zo strany NKVD za to, že vysielali v ukrajinskom jazyku.<ref>[https://laboratory.ua/blog/radio-v-ukraini-zasnuvaly-entuziasty-a-ne-radyanska-vlada 1924 рік, «Говорить Харків». Як сталось, що радіо в Україні заснували ентузіасти, а не радянська влада?]</ref> V roku 1928 založili prisťahovalci v Argentíne týždenník „Ukrajinské slovo“. V roku 1949 vzniklo v Austrálii pre tamojších prisťahovalcov periodikum v ukrajinskom jazyku s názvom „Slobodná myšlienka“. Počas studenej vojny získavali poslucháči v Ukrajinskej SSR nezávislé informácie spoza železnej opony prostredníctvom Rádia Sloboda ktorého najznámejším moderátorom ukrajinského vysielania bol Roman Kupčynskyj. V 90. rokoch 20. storočia, po rozpade ZSSR a zániku sovietskej cenzúry, vznikli v mestách po celej Ukrajine stovky nezávislých rozhlasových staníc a desiatky televíznych kanálov. === Veda === [[Obrázok:КОМ 320 «Національна академія наук України. 100 років».jpg|thumb|Poštová známka pripomínajúca výročie Národnej akadémie vied|vľavo]] Akadémia vied Ukrajiny bola založená 27. novembra 1918. Mnohí vedci ukrajinského pôvodu – vrátane tých, ktorí boli nútení žiť v zahraničí, významne prispeli k rozvoju ľudského potenciálu; patria k nim napríklad [[Igor Sikorsky]] a [[Sergej Pavlovič Koroľov|Sergej Koroľov]].<ref>[https://www.nas.gov.ua/about-nas/history-nas Історія НАН України]</ref><ref>[https://ukraine.ua/invest-trade/ukrainian-inventions-that-changed-the-world/ Ukrainian inventions that changed the world]</ref><ref>[https://euromaidanpress.com/2021/08/10/ukraines-30-prominent-ukrainians-who-changed-the-country-and-the-world-part-2-science/ Ukraine’s 30: Prominent Ukrainians who changed the country and the world. Part 2: Science]</ref> === Hudba === Ukrajinský národ po sebe z rôznych dôvodov zanechal bohaté hudobné a vokálne dedičstvo. Spomedzi hudobných nástrojov, ktorých pôvod sa spája so záporožskými kozákmi, boli najrozšírenejšie bandura a kobza. Hudobníci pôsobiaci v Siči často získavali prezývku „Dudnik“ ako uznanie svojho talentu. V Ruskej ríši viedla politika rusifikácie ku konfiškácii či zničeniu mnohých jedinečných nástrojov; zároveň však skladatelia ukrajinského pôvodu – ako napríklad Maksym Berezovskyj a Artemij Vedel – dosiahli celosvetové uznanie. V roku 1865, počas verejného vystúpenia v Kyjeve, mal zbor Mykolu Lysenka zakázané spievať ľudovú pieseň „Doždyk“ v rodnom jazyku.<ref>[https://kobzari.org.ua/?page=articles&subpage=5 Історія кобзарства]</ref> Počas rokov [[Červený teror|červeného teroru]] na Ukrajine boli mnohí hudobníci, ktorí tvorili diela v rodnom jazyk napríklad [[Mykola Dmytrovyč Leontovyč|Mykola Leontovyč]], popravení zastrelením.<ref>[https://kharkiv-nspu.org.ua/archives/7014 ПРАВДА КРІЗЬ СТОЛІТТЯ (Вбивство Леонтовича – злочин «червоного терору»)]</ref> [[Obrázok:Mykola Leontovych wearing a Ukrainian shirt 01.png|thumb|[[Mykola Dmytrovyč Leontovyč|Mykola Leontovyč]]]] [[Obrázok:Тетяна Череп-Пероганич, Владислав Обух і Юрій Пероганич у студії Українського радіо.jpg|thumb|Zamestnanci ukrajinského rozhlasu|vľavo]] Piesňové tradície ukrajinského ľudu sa na vidieku vo všetkých oblastiach uchovali až do obdobia [[Hladomor na Ukrajine|Hladomoru]] v rokoch 1932 – 1933. Počas [[Veľký teror|Veľkého teroru]] v rokoch 1937 – 1938 boli popravení všetci vtedajší významní banduristi – predovšetkým [[Hnat Chotkevyč]] a národný umelec Ukrajinskej SSR [[Ivan Kučuhura-Kučerenko]] –, ako aj [[Olexandr Horilyj]] (spoluzakladateľ Štátneho symfonického orchestra Ukrajiny), Kosťantyn Bohuslavskyj (hudobný redaktor Charkovského rozhlasu) a [[Vasyl Verchovynec]] (prvý profesionálny ukrajinský choreograf). Niektorým ukrajinským hudobníkom, ako napríklad Dmytrovi Balackému, sa podarilo prežiť po tom, čo prešli väznením v táboroch Gulagu. Po rozpade ZSSR bol na miestach, kde boli popravení hudobníci kobzari, banduristi a lirnyci, vztýčený pamätný znak venovaný týmto prenasledovaným umelcom. V neskorom sovietskom období bol [[Volodymyr Mychajlovyč Ivasiuk|Volodymyr Ivasiuk]] najpopulárnejším ukrajinským hudobníkom <ref>[https://mykharkov.info/news/rasstrel-harkovskogo-sezda-kobzarej-pravda-ili-vymysel-63400.html Расстрел харьковского съезда кобзарей: правда или вымысел]</ref>. Ukrajinská hudba sa začala rýchlo rozvíjať v 90. rokoch a na začiatku nového tisícročia. Jednou z najznámejších skupín bola [[Okean Elzy]]. [[Vjerka Serďučka|Andrij Danylko]] sa stal najslávnejším ukrajinským interpretom prvého desaťročia 21. storočia.<ref>[https://te.20minut.ua/Kult-podii/hiti-2000-h-yaki-zvuchali-z-kozhnogo-chaynika-yaku-muziku-ranishe-sluh-11040513.html Хіти 2000-х, які звучали «з кожного чайника»: яку музику раніше слухали всі]</ref><ref>[https://diyclab.wordpress.com/2018/01/02/ukrainskyi-pank-2000-2016/ Український панк: історія та локальні сцени. Частина 2 (2000–2016)]</ref><ref>[https://visnyk.today/istoriia-ukrainskoi-estrady-ta-pop-muzyky-vid-vytokiv-do-suchasnosti/ Історія української естради та поп-музики: від витоків до сучасності]</ref> Po vypuknutí rusko-ukrajinskej vojny sa ukrajinská hudba naďalej vyvíjala, pričom čerpala z prvkov európskych žánrov popu a rocku a kombinovala ich s vlastnými štylistickými prvkami.<ref>[https://kanaldim.tv/vijna-z-muzykoyu-yak-vidrodzhuyutsya-ukrayinski-motyvy-video/ Війна з музикою: як відроджуються українські мотиви (ВІДЕО)]</ref><ref>[https://www.rfi.fr/uk/%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%B0/20221125-%D1%89%D0%BE-%D1%81%D1%82%D0%B0%D0%BB%D0%BE-%D0%B7-%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D1%8E-%D0%BC%D1%83%D0%B7%D0%B8%D0%BA%D0%BE%D1%8E-%D0%BF%D1%96%D1%81%D0%BB%D1%8F-%D0%BF%D0%BE%D1%87%D0%B0%D1%82%D0%BA%D1%83-%D0%B2%D1%96%D0%B9%D0%BD%D0%B8-%D1%96-%D0%BA%D1%83%D0%B4%D0%B8-%D0%B2%D0%BE%D0%BD%D0%B0-%D1%80%D1%83%D1%85%D0%B0%D1%94%D1%82%D1%8C%D1%81%D1%8F Що стало з українською музикою після початку війни і куди вона рухається]</ref><ref>[https://liroom.com.ua/music/year-in-review-music-2022/ Рік народження нової української музики. Музичні підсумки 2022 року]</ref>[[Obrázok:Bogdanivka Jagotyn (Bilokur) 0027.JPG|thumb|Štetce používané Kateryna Bilokur]] === Fotografia === Najznámejším ukrajinským fotografom je [[Franz de Mézer]] (1830{{--}}1922) ktorý sa preslávil dokumentovaním udalostí z obdobia Ukrajinskej ľudovej republiky.<ref>[https://www.interesniy.kiev.ua/ru/samyiy-bogatyiy-kievskiy-fotograf-fran/ Самый богатый киевский фотограф Франц Де Мезер]</ref> === Výtvarné umenie === Jednou z najznámejších ukrajinských umelkýň je [[Kateryna Bilokurová|Kateryna Bilokur]], ktorej tvorba ohromila [[Pablo Picasso|Pabla Picassa]].<ref>[http://www.mdmu.com.ua/portfolio-item/kateryna-bilokur-2/ Катерина Білокур]</ref><ref>[https://vogue.ua/article/culture/art/10-shedevriv-vidatnoji-hudozhnici-katerini-bilokur-50693.html 10 шедеврів видатної художниці Катерини Білокур]</ref><ref>[https://www.wikiart.org/en/kateryna-bilokur Kateryna Bilokur]</ref> === Kino === [[Odeské filmové štúdio]], najstaršie na Ukrajine, bolo založené v roku 1919 <ref>[https://odesa365.omr.gov.ua/en/locations/odeska-kinostudiia Odesa Film Studio]</ref>. Počas sovietskej éry uprostred neustálych politických represií a atmosféry strachu v spoločnosti <ref>[https://edu.lvivcenter.org/modules/everyday-life-of-workers-in-the-ukrainian-ssr-1920-30s/ Повсякденне життя робітників УРСР у 1920-ті – на початку 1930-х рр.]</ref> podliehala kinematografia prísnej štátnej kontrole a slúžila ako nástroj propagandy; vyskytovali sa prípady, keď bola ukrajinská kultúra a jazyk v sovietskych filmoch znevažované a samotná ukrajinská identita bola označovaná za druhoradú a podradnú voči tej ruskej <ref>[https://telegraf.com.ua/ukr/lifestyle/2022-02-05/5695543-tovsti-zhadibni-ta-durni-yakimi-ukraintsiv-vistavlyali-u-radyanskikh-filmakh/amp Товсті, жадібні та дурні: якими українців виставляли у радянських фільмах]</ref>. Zároveň boli cenzurované alebo zakázané filmy zobrazujúce Ukrajincov v pozitívnom svetle, napríklad ''Stratený list'' (Пропала грамота, 1972) <ref>[https://radiotrek.rv.ua/amp/cih-ukrayinskih-filmiv-vlada-srsr-boyalasya-yak-vognyu-perelik-zaboronenih-strichok-foto_367084.html Цих українських фільмів влада СРСР боялася, як вогню: перелік заборонених стрічок (ФОТО)]</ref>. [[Obrázok:Odessa Film Studio1.jpg|thumb|250px|Hlavná budova Odeského filmového štúdia|vľavo]] Medzi najvýznamnejšie ukrajinské filmy patria ''Hladomor-33'' (Голод-33, 1991) <ref>[https://gazeta.ua/articles/culture/_golosuvati-za-nezalezhnist-lyudej-pidshtovhnuv-film-pro-golodomor-zgaduyemo-ukrayinske-kino-1990h/1046698 Голосувати за незалежність людей підштовхнув фільм про Голодомор. Згадуємо українське кіно 1990-х]</ref> <ref>[https://sil.media/p/golod-33-film-iakii-vplinuv-na-golosuvannia-za-nezalezhnist-ukrayini-843257-5244 Голод-33: фільм, який вплинув на голосування за незалежність України]</ref>, ''Cesta na Sič'' (Дорога на Січ, 1994) <ref>[https://usfa.gov.ua/movie-catalog/doroga-na-sich-i9301 Дорога на Січ]</ref>, ''Volací znak Banderas'' (Позивний Бандерас, 2017) <ref>[https://ukrpohliad.org/blogs/pozyvnyj-banderas-drugyj-vitchyznyanyj-film-pro-rosijsko-ukrayinsku-vijnu.html «Позивний «Бандерас» Другий вітчизняний фільм про російсько-українську війну]</ref>, ''Donbas'' Sergeja Loznicu (2018) <ref>[https://loznitsa.com/movie/donbass Donbass - Sergei Loznitsa]</ref>, ''Kruty 1918'' (Крути 1918, 2019) <ref>[https://itc.ua/articles/retsenziya-na-film-kruti-1918/amp/ Рецензія на фільм «Крути 1918»]</ref> <ref>[https://independentview.net/2019/02/09/ohliad-fil-mu-kruty-1918/ Драма напівпорожньої склянки. Огляд фільму “Крути 1918”]</ref>, ''Čierny havran'' (Чорний ворон, 2019) <ref>[https://marieclaire.ua/life/chornyj-voron-ukrayinskyj-film-nagaduvannya/ «Чорний ворон» — важливий, але не ідеальний український фільм-нагадування]</ref> <ref>[https://spadok.org.ua/kinematograf/retsenziya-na-film-chornyy-voron-2019 Рецензія на фільм «Чорний Ворон» (2019)]</ref> a ''Ščedryk'' (Щедрик, 2023) <ref>[https://english.nv.ua/amp/drama-carol-of-the-bells-has-real-life-stories-from-30s-and-40s-says-director-olesia-morhunets-is-50373659.html Ukrainian-Polish historical drama ‘Carol of the Bells’ set to premier on Netflix]</ref>. == Poznámky == {{Referencie|skupina = p}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Ukrajinský výhonok}} [[Kategória:Ukrajinci| ]] [[Kategória:Slovania]] [[Kategória:Ukrajina]] [[Kategória:Etniká, národy a národnosti]] snn776c3up13bi1dyyygeckk05t4ugg 0 78994 8370920 8220726 2026-09-19T14:32:37Z Messi je najlepší 305748 /* */ Dal som preč tých 26 rokov lebo to nie je pravda a viem to preto lebo tam spievam 8370920 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu}} '''Bratislavský chlapčenský zbor''' (BChZ) je spevácky zbor, ktorý vedú jeho zakladateľka Mgr. art. ''Magdaléna Rovňáková''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://koktail.pravda.sk/operu-treba-detom-davkovat-po-troske-dsf-/sk-kkultura.asp?c=A080929_201629_sk-kkultura_p38 |dátum prístupu=2009-05-25 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090518030419/http://koktail.pravda.sk/operu-treba-detom-davkovat-po-troske-dsf-/sk-kkultura.asp?c=A080929_201629_sk-kkultura_p38 |dátum archivácie=2009-05-18 }}</ref>, ArtD. a jej syn, MgA.Gabriel Rovňák ml., PhD. Kvalitu vokálneho prejavu spevákov pozitívne ovplyvňujú hlasové pedagogičky Mgr.art.Miriam Garajová (hosťujúca sólistka opery SND) a Monika Maglayová (členka Slovenského filharmonického zboru. So zborom spolupracuje klaviristika Mgr. art. ''Dana Hajóssy.'' Teleso vzniklo v roku [[1982]] na pôde Slovenskej filharmónie. V súčasnosti je súčasťou Súkromnej umeleckej školy. Navštevuje ho ca 80 chlapcov od 7 rokov. Koncertná časť má približne 50 členov. Zbor účinkoval s mnohými sólistami ako napr. [[Peter Dvorský|Peter a Miroslav Dvorský]], [[Jozef Kundlák]], [[Peter Mikuláš (operný spevák)|Peter Mikuláš]], či popoví speváci [[Vašo Patejdl]], [[Peter Nagy]], [[Jožo Ráž]], [[Helena Vondráčková]], [[Lucie Bílá]], a skupiny ako [[Hex (slovenská skupina)|Hex]], [[No Name]] a [[Margot]]. Zbor spieva v rôznych jazykoch, popri slovenčine je to napríklad [[latinčina]], [[taliančina]], [[francúzština]], [[nemčina]], [[angličtina]], [[japončina]], pod vedením rôznych svetoznámych dirigentov ([[Ondrej Lenárd|Lenárd]], Slovák, Dohnányi, Pešek, Rahbari, Parrot, Hopkins, [[Riccardo Muti|Muti]], Tate a mnohí iní). Bratislavský chlapčenský zbor sa zúčastnil desiatok koncertných ciest a festivalov vo všetkých častiach sveta, vyhral veľké zborové súťaže (v [[Spojené štáty|USA]] v roku [[1995]], v Rusku v 2009, Taliansku 2014). Doma spolupracuje s operou, baletom aj činohrou SND, [[Slovenská filharmónia|Slovenskou filharmóniou]], Musicou Aeternou, Solamente naturali ... Precestoval už väčšinu sveta ([[Spojené štáty|USA]], [[Kanada]], [[Japonsko]], [[Izrael]], [[Fínsko]], Švédsko, [[Nemecko]], Holandsko, Belgicko, Anglicko, Francúzsko, [[Španielsko]], Taiwan a iné.) 9 rokov hosťoval vo Viedenskej štátnej opere. BChZ sa môže popýšiť viacerými nahrávkami na rôznych nosičoch - [[Audiokazeta|Mg]], [[LP]], siedmimi [[Kompaktný disk|CD-čkami]] a DVD s vianočným programom. Taktiež každoročne usporadúva konkurz pre nových nádejných speváčikov. == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.bchz.org/ Oficiálna stránka - www.bchz.org/] * [http://kultura.sme.sk/c/3532935/bratislavsky-chlapcensky-zbor-oslavi-stvrtstorocnicu.html Bratislavský chlapčenský zbor oslávi štvrťstoročnicu (12. 10. 2007) - sme.sk] [[Kategória:Slovenské spevácke zbory]] [[Kategória:Chlapčenské spevácke zbory]] [[Kategória:Pomenovania podľa Bratislavy|Chlapčenský zbor]] [[Kategória:Laureáti Ceny Fra Angelica]] nk7fpqoknkllnhl2yg9t1ap11fo34k2 8370922 8370920 2026-09-19T14:35:13Z Messi je najlepší 305748 /* */ Členov som dal 60 nie 80 a opravil som rok založenia 8370922 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu}} '''Bratislavský chlapčenský zbor''' (BChZ) je spevácky zbor, ktorý vedú jeho zakladateľka Mgr. art. ''Magdaléna Rovňáková''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://koktail.pravda.sk/operu-treba-detom-davkovat-po-troske-dsf-/sk-kkultura.asp?c=A080929_201629_sk-kkultura_p38 |dátum prístupu=2009-05-25 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090518030419/http://koktail.pravda.sk/operu-treba-detom-davkovat-po-troske-dsf-/sk-kkultura.asp?c=A080929_201629_sk-kkultura_p38 |dátum archivácie=2009-05-18 }}</ref>, ArtD. a jej syn, MgA.Gabriel Rovňák ml., PhD. Kvalitu vokálneho prejavu spevákov pozitívne ovplyvňujú hlasové pedagogičky Mgr.art.Miriam Garajová (hosťujúca sólistka opery SND) a Monika Maglayová (členka Slovenského filharmonického zboru. So zborom spolupracuje klaviristika Mgr. art. ''Dana Hajóssy.'' Teleso vzniklo v roku [[1981]] na pôde Slovenskej filharmónie. V súčasnosti je súčasťou Súkromnej umeleckej školy. Navštevuje ho ca 60 chlapcov od 7 rokov. Koncertná časť má približne 50 členov. Zbor účinkoval s mnohými sólistami ako napr. [[Peter Dvorský|Peter a Miroslav Dvorský]], [[Jozef Kundlák]], [[Peter Mikuláš (operný spevák)|Peter Mikuláš]], či popoví speváci [[Vašo Patejdl]], [[Peter Nagy]], [[Jožo Ráž]], [[Helena Vondráčková]], [[Lucie Bílá]], a skupiny ako [[Hex (slovenská skupina)|Hex]], [[No Name]] a [[Margot]]. Zbor spieva v rôznych jazykoch, popri slovenčine je to napríklad [[latinčina]], [[taliančina]], [[francúzština]], [[nemčina]], [[angličtina]], [[japončina]], pod vedením rôznych svetoznámych dirigentov ([[Ondrej Lenárd|Lenárd]], Slovák, Dohnányi, Pešek, Rahbari, Parrot, Hopkins, [[Riccardo Muti|Muti]], Tate a mnohí iní). Bratislavský chlapčenský zbor sa zúčastnil desiatok koncertných ciest a festivalov vo všetkých častiach sveta, vyhral veľké zborové súťaže (v [[Spojené štáty|USA]] v roku [[1995]], v Rusku v 2009, Taliansku 2014). Doma spolupracuje s operou, baletom aj činohrou SND, [[Slovenská filharmónia|Slovenskou filharmóniou]], Musicou Aeternou, Solamente naturali ... Precestoval už väčšinu sveta ([[Spojené štáty|USA]], [[Kanada]], [[Japonsko]], [[Izrael]], [[Fínsko]], Švédsko, [[Nemecko]], Holandsko, Belgicko, Anglicko, Francúzsko, [[Španielsko]], Taiwan a iné.) 9 rokov hosťoval vo Viedenskej štátnej opere. BChZ sa môže popýšiť viacerými nahrávkami na rôznych nosičoch - [[Audiokazeta|Mg]], [[LP]], siedmimi [[Kompaktný disk|CD-čkami]] a DVD s vianočným programom. Taktiež každoročne usporadúva konkurz pre nových nádejných speváčikov. == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.bchz.org/ Oficiálna stránka - www.bchz.org/] * [http://kultura.sme.sk/c/3532935/bratislavsky-chlapcensky-zbor-oslavi-stvrtstorocnicu.html Bratislavský chlapčenský zbor oslávi štvrťstoročnicu (12. 10. 2007) - sme.sk] [[Kategória:Slovenské spevácke zbory]] [[Kategória:Chlapčenské spevácke zbory]] [[Kategória:Pomenovania podľa Bratislavy|Chlapčenský zbor]] [[Kategória:Laureáti Ceny Fra Angelica]] 7lk88qo2kjhhw416gh7r1tewbrnw2zx 8370927 8370922 2026-09-19T14:37:35Z Messi je najlepší 305748 /* */ 8370927 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu}} '''Bratislavský chlapčenský zbor''' (BChZ) je spevácky zbor, ktorý vedú jeho zakladateľka Mgr. art. ''Magdaléna Rovňáková''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://koktail.pravda.sk/operu-treba-detom-davkovat-po-troske-dsf-/sk-kkultura.asp?c=A080929_201629_sk-kkultura_p38 |dátum prístupu=2009-05-25 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090518030419/http://koktail.pravda.sk/operu-treba-detom-davkovat-po-troske-dsf-/sk-kkultura.asp?c=A080929_201629_sk-kkultura_p38 |dátum archivácie=2009-05-18 }}</ref>, ArtD. a jej syn, MgA.Gabriel Rovňák ml., PhD. Kvalitu vokálneho prejavu spevákov pozitívne ovplyvňujú hlasové pedagogičky Mgr.art.Miriam Garajová (hosťujúca sólistka opery SND) a Monika Maglayová (členka Slovenského filharmonického zboru. So zborom spolupracuje klaviristika Mgr. art. ''Dana Hajóssy.'' Teleso vzniklo v roku [[1981]] na pôde Slovenskej filharmónie. V súčasnosti je súčasťou Súkromnej umeleckej školy. Navštevuje ho cca 60 chlapcov od 7 rokov. Koncertná časť má približne 40 členov. Zbor účinkoval s mnohými sólistami ako napr. [[Peter Dvorský|Peter a Miroslav Dvorský]], [[Jozef Kundlák]], [[Peter Mikuláš (operný spevák)|Peter Mikuláš]], či popoví speváci [[Vašo Patejdl]], [[Peter Nagy]], [[Jožo Ráž]], [[Helena Vondráčková]], [[Lucie Bílá]], a skupiny ako [[Hex (slovenská skupina)|Hex]], [[No Name]] a [[Margot]]. Zbor spieva v rôznych jazykoch, popri slovenčine je to napríklad [[latinčina]], [[taliančina]], [[francúzština]], [[nemčina]], [[angličtina]], [[japončina]], pod vedením rôznych svetoznámych dirigentov ([[Ondrej Lenárd|Lenárd]], Slovák, Dohnányi, Pešek, Rahbari, Parrot, Hopkins, [[Riccardo Muti|Muti]], Tate a mnohí iní). Bratislavský chlapčenský zbor sa zúčastnil desiatok koncertných ciest a festivalov vo všetkých častiach sveta, vyhral veľké zborové súťaže (v [[Spojené štáty|USA]] v roku [[1995]], v Rusku v 2009, Taliansku 2014). Doma spolupracuje s operou, baletom aj činohrou SND, [[Slovenská filharmónia|Slovenskou filharmóniou]], Musicou Aeternou, Solamente naturali ... Precestoval už väčšinu sveta ([[Spojené štáty|USA]], [[Kanada]], [[Japonsko]], [[Izrael]], [[Fínsko]], Švédsko, [[Nemecko]], Holandsko, Belgicko, Anglicko, Francúzsko, [[Španielsko]], Taiwan a iné.) 9 rokov hosťoval vo Viedenskej štátnej opere. BChZ sa môže popýšiť viacerými nahrávkami na rôznych nosičoch - [[Audiokazeta|Mg]], [[LP]], siedmimi [[Kompaktný disk|CD-čkami]] a DVD s vianočným programom. Taktiež každoročne usporadúva konkurz pre nových nádejných speváčikov. == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.bchz.org/ Oficiálna stránka - www.bchz.org/] * [http://kultura.sme.sk/c/3532935/bratislavsky-chlapcensky-zbor-oslavi-stvrtstorocnicu.html Bratislavský chlapčenský zbor oslávi štvrťstoročnicu (12. 10. 2007) - sme.sk] [[Kategória:Slovenské spevácke zbory]] [[Kategória:Chlapčenské spevácke zbory]] [[Kategória:Pomenovania podľa Bratislavy|Chlapčenský zbor]] [[Kategória:Laureáti Ceny Fra Angelica]] nfuigfiqvx658bh1ad76w5ovg2fhed6 0 82277 8370996 8352476 2026-09-19T15:38:27Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8370996 wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{Infobox Choroba | Názov = Schizoafektívna porucha | Obrázok = | Popis = <!-- KLASIFIKACIA --> | MKCH-10 = F25: Schizoafektívna porucha | Odkaz MKCH-10 = http://data.nczisk.sk/old/infozz/mkch/mkch-10/cast0500.pdf <!-- KLINICKÝ OBRAZ --> | Priebeh = | Príčina = | Postihnutý systém = [[duševná choroba|duševné ochorenie]] <!-- STATISTICKE UDAJE – VSEOBECNE --> | Prevalencia = | Incidencia = | Mortalita = | Vek = | Vek2 = | Zdroj štatistiky = <!-- STATISTICKE UDAJE – ZENY --> | Prevalencia-ženy = | Incidencia-ženy = | Mortalita-ženy = | Vek-ženy = | Vek2-ženy = | Zdroj štatistiky-ženy = <!-- STATISTICKE UDAJE – MUZI --> | Prevalencia-muži = | Incidencia-muži = | Mortalita-muži = | Vek-muži = | Vek2-muži = | Zdroj štatistiky-muži = }} '''Schizoafektívna porucha''' je [[psychiatria|psychiatrická]] [[diagnóza]] označujúca vážne [[duševná choroba|duševné ochorenie]], pri ktorom sa prejavujú symptómy [[psychóza|psychózy]] (čiže poruchy myslenia a vnímania) spolu so symptómami afektívnej poruchy (teda poruchy nálady). Ide tak o skupinu porúch na rozhraní medzi afektívnymi a [[schizofrénia|schizofrénnymi]] psychózami, ktorá vyúsťuje do výrazných patologických zmien správania, prežívania, emócií a často v akútnej fáze aj do straty schopnosti viesť zodpovedný, sociálne a ekonomicky usporiadaný život. Chorý obvykle musí čeliť viacerým [[symptóm]]om, ktoré narušujú vykonávanie jeho sociálnej roly. Základom ochorenia je epizodický výskyt porúch nálady, čo predstavuje predovšetkým akútnu alebo chronickú [[depresia|depresiu]] s možným striedaním sa s [[mánia|mániou]] alebo [[hypománia|hypomániou]]. Chorý môže byť emočne nestabilný a hypersenzitívny, alebo môže pociťovať citovú vyprahnutosť spojenú s apatiou. Obzvlášť vážnymi príznakmi sú prejavy [[schizofrénia|schizofrénnej]] [[psychóza|psychózy]], kedy sa môžu objaviť [[halucinácia|halucinácie]] a chorý vytvára bizarné, grandiózne alebo [[paranoja|paranoidné]] [[blud]]né konštrukcie. == Klasifikácia == * F25: Schizoafektívna porucha ** F25.0: Manický typ ** F25.1: Depresívny typ ** F25.2: Zmiešaný typ ** F25.8: Iné schizoafektívne poruchy ** F25.9: Nešpecifikovaná sch. porucha == Pôvod pomenovania == Termín ''schizoafektívna psychóza'' ako prvý použil [[Spojené štáty|americký]] [[psychiatria|psychiater]] [[Rusko|ruského]] pôvodu [[Jacob Sergi Kasanin]] ([[1897]] – [[1946]]) v roku [[1933]]. Popísal ochorenie u mladých pacientov vo veku 20 až 30 rokov, u ktorých sa súčasne prejavovali schizofrénne aj afektívne príznaky. Trvali niekoľko týždňov až mesiacov a končili sa úplným uzdravením stavu. Toto ochorenie vnímal ako variant [[schizofrénia|schizofrénie]] s dobrou prognózou.<ref>{{Citácia knihy |meno=Jamison |priezvisko=Goodwin |rok=1990 |titul=Manic-Depressive Illness |url=https://archive.org/details/manicdepressivei00good |vydavateľ=Oxford University Press |miesto=New York |isbn=0-19-503934-3 |strany=}}</ref> == Výskyt ochorenia == Najnovšie údaje uvádzajú prevalenciu od 0,2 až 0,5%, t. j. asi štvrtina až polovica výskytu [[schizofrénia|schizofrénie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |meno=Dilip |priezvisko=Jeste |titul=Schizoaffective Disorder Fact Sheet |url=http://www.naminh.org/NAMI-Fact-Sheet-Schizoaffective.pdf |vydavateľ=National Alliance on Mental Illness |dátum vydania=november 2003 |dátum prístupu=2009-06-25 |url archívu=https://web.archive.org/web/20070928150104/http://www.naminh.org/NAMI-Fact-Sheet-Schizoaffective.pdf |dátum archivácie=2007-09-28 }}</ref> Na tisíc obyvateľov tak pripadajú dvaja až piati chorí. Ochorenie sa o čosi viac vyskytuje u žien. Táto porucha sa obvykle začína prejavovať v skorej dospelosti – medzi 16. a 30. rokom života, pričom u žien často neskôr ako u mužov. Štúdie z r. [[1979]] a [[1986]] ukazujú, že spomedzi [[psychiatria|psychiatrických]] pacientov malo 5,7% až 8% ľudí diagnózu schizoafektívna porucha, čo predstavuje vôbec nie zanedbateľnú prevalenciu.<ref name="priory">{{Citácia elektronického dokumentu |meno=Shashjit |priezvisko=Lal Varma |titul=Genetics of Schizophrenia and Affective Disorder - An Overlap |url=http://www.priory.com/psych/genetics.htm |vydavateľ=Psychiatry On-Line |dátum vydania=február 1997 |dátum prístupu=2009-06-25}}</ref> == Vzťah k diferenciálnym diagnózam == [[Lekár]] skôr, ako sa rozhodne stanoviť diagnózu F25, musí zvážiť možnosť podobne sa prejavujúcich, tzv. diferenciálnych ochorení. Sú nimi [[schizofrénia]], afektívne poruchy a organické poruchy. V minulosti sa viedol spor o príbuznosti diferenciálnych diagnóz so schizoafektívnou poruchou. Uvažovalo sa, či je táto porucha legitímnou [[diagnóza|diagnózou]], alebo iba prechodnou, kým sa nezistí, či u pacienta ide priamo o schizofréniu alebo o afektívnu poruchu. Rovnako bolo otázne, či je schizoafektívna porucha variantom schizofrénie alebo typ afektívnej (najčastejšie [[bipolárna porucha|bipolárnej]]) poruchy, alebo je nezávislým, špecifickým ochorením. Schizoafektívnu poruchu je možné odlíšiť od afektívnej poruchy aj na základe týchto príznakov: {|style="border:1px solid #008B8B" | * nástup [[choroba|choroby]] v skorej dospelosti (medzi 16. a 30. rokom veku); * akútny obraz choroby s výraznou zmenou afektivity a poruchami [[vedomie|vedomia]] (chorý býva dekoncentrovaný, má problémy sledovať očami pohybujúci sa predmet<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.healthyplace.com/Communities/Thought_Disorders/schizoaffective/symptoms_2.asp |dátum prístupu=2008-02-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080320001121/http://www.healthyplace.com/Communities/Thought_Disorders/schizoaffective/symptoms_2.asp |dátum archivácie=2008-03-20 }}</ref>; niekedy sa môžu objaviť '''oneiroidné stavy''' a komplikované [[halucinácia|halucinácie]]); * chorý začína počas spánku snívať neobvykle skoro (skorý nástup fázy REM); * pomerne krátke trvanie epizód; * chorý trpí [[psychóza|psychotickými]] príznakmi aj vtedy, keď nie je v popredí patologická zmena afektivity (teda trpí [[blud]]mi, prípadne halucináciami, aj keď sa neprejavuje [[mánia]] alebo [[depresia]])<ref name="kafka179">KAFKA, J. a kol.: ''Psychiatria. Učebnica pre lekárske fakulty''. Martin : Osveta, 1998, s. 179. ISBN 80-88824-66-4</ref>, pričom je [[diagnóza|diagnostickým]] kritériom, aby pacient prežíval psychózu aspoň 2 týždne počas neprítomnosti afektívnej alterácie;<ref name="emedicine">http://www.emedicine.com/med/topic3514.htm</ref> * v rámci psychotickej alterácie sa prejavujú [[symptóm]]y typické pre [[schizofrénia|schizofréniu]] (napríklad halucinácie hlasov, pseudofilozofovanie, afektívna ambivalencia, neadekvátnosť citových reakcií, [[autizmus]], dezorganizovaná reč, dekoncentrácia a pod.). |} Schizoafektívnu poruchu je možné odlíšiť od [[schizofrénia|schizofrénie]] aj na základe týchto príznakov: {|style="border:1px solid #008B8B" | * nemusí dôjsť k citovej vyprahnutosti ([[emócia|emotívna]] otupenosť a depravácia vyšších citov), čo pacientovi môže pomôcť pri konfrontácii s vlastnou schizofrénnou dezintegráciou, ale samotná apatia je v priebehu choroby bežným symptómom; * nie je výnimočnou neprítomnosť zmyslových [[halucinácia|halucinácií]]; * v zásade je v priebehu [[choroba|choroby]] prítomná výrazná zmena afektivity ([[depresia|depresívny]] alebo [[mánia|manický]] epizodický syndróm), pričom bludy a halucinácie nemusia byť obsahovo objasniteľné v kontexte afektívnej alterácie (chorý môže byť presvedčený, že je významná osobnosť, ale pritom trpí depresiou, a nie mániou); * zmena afektivity nie je postpsychotickou depresiou; * k schizoafektívnej poruche sa pridružujú niekedy aj iné poruchy ako napríklad závislosť na návykovej látke (obzvlášť [[etylalkohol]]), sexuálne dysfunkcie, úzkosť, [[obsesívno-kompulzívna porucha]] alebo delírium.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.healthyplace.com/Communities/Thought_Disorders/schizoaffective/diagnosis_4.asp |dátum prístupu=2008-02-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080228203905/http://www.healthyplace.com/communities/Thought_Disorders/schizoaffective/diagnosis_4.asp |dátum archivácie=2008-02-28 }}</ref> |} Pre odlíšenie schizoafektívnej poruchy od organických patologických zmien v [[mozog|mozgu]] je často nutné pacienta vyšetriť [[neurológia|neurologicky]] a/alebo nechať vystaviť [[počítačová tomografia|počítačovú tomografiu]] mozgu (CT). Stanovenie diagnózy F25 sa tak smie až po negatívnom výsledku CT, čím sa vylúči vplyv organickej zmeny a otvorí sa priestor pre úvahu o duševnom ochorení. Diagnóza F25 sa teda stanovuje, keď pacient vykazuje príznaky aj [[schizofrénia|schizofrénie]], aj afektívnej poruchy, a klinický obraz nespĺňa diagnostické kritériá pre stanovenie diferenciálnej diagnózy. Sporné postavenie tejto poruchy v sústave [[psychiatria|psychiatrických]] ochorení malo za následok zanedbanie jej vedeckého výskumu.<ref name="emedicine"/> Diskusia je stále otvorená, no v súčasnosti väčšina odborníkov súhlasí s tým, že schizoafektívna porucha je variantom [[schizofrénia|schizofrénie]], a nie [[bipolárna porucha|bipolárnej poruchy]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.nami.org/Template.cfm?Section=By_Illness&Template=/TaggedPage/TaggedPageDisplay.cfm&TPLID=54&ContentID=23043 |dátum prístupu=2008-02-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080603153734/http://www.nami.org/Template.cfm?Section=By_Illness&Template=/TaggedPage/TaggedPageDisplay.cfm&TPLID=54&ContentID=23043 |dátum archivácie=2008-06-03 }}</ref> prípadne úplne separátnou entitou.<ref name="priory"/> == Rizikové skupiny == Schizoafektívna porucha je neuroduševné ochorenie, ktoré úzko súvisí s vývojom [[mozog|mozgu]] na základe [[genetika|genetickej]] predispozície. Preto rizikovou skupinou sú [[človek|ľudia]], ktorí majú v príbuzenstve chorých na [[schizofrénia|schizofréniu]] alebo priamo na schizoafektívnu poruchu. Mladí pacienti majú tendenciu vykazovať známky bipolárneho (zmiešaného) typu poruchy, starší pacienti skôr [[depresia|depresívneho]] typu.<ref>http://www.mayoclinic.com/health/schizoaffective-disorder/DS00866/DSECTION=4</ref> Hoci genetická predispozícia je výrazná, nemožno poprieť aj vplyv prostredia, ktoré môže mať podiel na nepriaznivom formovaní osobnosti chorého, počítajúc sem aj somatické ochorenia, úrazy hlavy, pôrodné a popôrodné komplikácie alebo komplikácie počas [[gravidita|gravidity]].<ref>http://www.mayoclinic.com/health/schizoaffective-disorder/DS00866/DSECTION=3</ref> Je tiež známe, že schizoafektívna porucha sa objavuje o čosi viac u žien (napr. v [[Anglicko|Anglicku]] v roku [[2002]] bolo zo všetkých hospitalizovaných pre túto diagnózu 57% žien a 43% mužov<ref>http://www.wrongdiagnosis.com/s/schizoaffective_disorder/stats.htm</ref>). == Mortalita a morbidita == Schizoafektívna porucha nespôsobuje smrť priamo, ale výskyt [[samovražda|samovrážd]] u chorých je až okolo 10% (Williams, [[1998]]). Štúdie popisujú, že ženy si siahnu na život častejšie než muži, ale muži častejšie svoj pokus o samovraždu dokonajú.<ref name="emedicine2">Štúdia z r. [[2001]] vo [[Švédsko|Švédsku]] ukázuje, že pacienti s [[diagnóza|diagnózou]] z okruhu [[schizofrénia|schizofrénie]] sú náchylnejší utrpieť v priebehu života [[srdcový infarkt]], [[mozgová príhoda|mozgovú príhodu]] alebo rozvinúť [[porucha osobnosti|poruchu osobnosti]].</ref><ref>{{Citácia periodika |meno=H |priezvisko=Hannerz |meno2=P |priezvisko2=Borgå |meno3=M |priezvisko3=Borritz |mesiac=september |rok=2001 |titul=Life expectancies for individuals with psychiatric diagnoses |periodikum=Public Health |ročník=115 |číslo=5 |strany=328 – 337 |doi=10.1038/sj.ph.1900785 |pmid=11593442 |jazyk=po anglicky |issn=0033-3506}}</ref> Inými nepriaznivými okolnosťami zvyšujúce riziko úmrtia sú fajčenie [[tabak]]ových výrobkov a abúzus [[droga|drog]] (najmä [[etylalkohol]]u), a takisto prípadné negatívne účinky [[psychiatria|psychiatrických]] liekov, ktoré v niektorých prípadoch dokážu privodiť [[diabetes]] alebo nepriamo zapríčiniť nárast telesnej hmotnosti.<ref>{{Citácia periodika |meno=Steve |priezvisko=Brown |meno2=Brian |priezvisko2=Barraclough |meno3=Hazel |priezvisko3=Inskip |mesiac=september |rok=2000 |titul=Causes of the excess mortality of schizophrenia |periodikum=The British Journal of Psychiatry |ročník=177 |číslo=3 |strany=212 – 217 |doi=10.1192/bjp.177.3.212 |pmid=11040880 |jazyk=po anglicky}}</ref> == Príčiny ochorenia == === Všeobecný prehľad === Príčina schizoafektívnej poruchy nie je v súčasnosti stále známa, no je predmetom [[veda|vedeckých]] diskusií a výskumu, ktorý sa orientuje predovšetkým na samotnú [[schizofrénia|schizofréniu]]. Pochopenie mechanizmu vzniku schizofrénie by výrazne dopomohlo k pochopeniu príčin schizoafektívnej poruchy, pričom nezanedbateľná je aj pomoc výskumu afektívnych ochorení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.healthyplace.com/communities/thought_disorders/schizoaffective/causes.asp |dátum prístupu=2008-02-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080220164746/http://www.healthyplace.com/communities/thought_disorders/schizoaffective/causes.asp |dátum archivácie=2008-02-20 }}</ref> Ako je spomenuté v časti ''Rizikové skupiny'', výraznou je [[genetika|genetická]] predispozícia, ktorá sa popisuje tzv. [[dopamín]]ovou hypotézou. Tá predpokladá osobitý vplyv [[chémia|chemickej]] nerovnováhy v [[mozog|mozgu]] chorého, obzvlášť zapríčinenej neúmerne zvýšeným množstvom [[neurotransmiter]]u dopamínu. Práve [[neuroleptikum|antipsychotická]] liečba koriguje účinky dopamínu (pôsobia ako antagonisty dopamínového receptora<ref name="kafka168"/>) a tým potlačuje tzv. [[psychóza|psychotické]] pozitívne príznaky (pozri aj ''Symptómy ochorenia''). Komplexná nerovnováha ďalších chemických látok v mozgu (napr. [[serotonín]]u) nato zapríčiňuje aj afektívnu poruchu, prípadne [[úzkosť]]. Citlivosť na ochorenie (vulnerabilita) je zrejme determinovaná nielen [[genetika|genetickými]] faktormi, ale aj podmienkami, v ktorom jedinec žil či žije (environmentálny vplyv). Nevylučujú sa spomedzi rizikových faktorov ani úrazy hlavy pri narodení alebo v skorom veku, somatické ochorenia, komplikácie v [[gravidita|tehotenstve]] alebo pri pôrode, ani citová alebo výživová deprivácia v skorom detstve.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://findarticles.com/p/articles/mi_g2601/is_0012/ai_2601001219 |dátum prístupu=2012-05-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110712154702/http://findarticles.com/p/articles/mi_g2601/is_0012/ai_2601001219/ |dátum archivácie=2011-07-12 }}</ref> Preto možno hovoriť o [[biológia|biologicko]]-[[psychológia|psychologicko]]-sociálnom modeli príčin schizoafektívnej poruchy (a aj [[schizofrénia|schizofrénie]]).<ref name="program">LAJČIAKOVÁ, Z.: ''Program od A po Z''. 2006, s. 9. CN-SE 04SK 06</ref> === Dopamínová hypotéza === [[Súbor:Dopamin - Dopamine.svg|200px|right|thumb|Dopamín]] [[psychóza|Psychotická]] alterácia [[schizofrénia|schizofrénneho]] okruhu je charakterizovaná niekedy makroskopickými, no určite aj mikroskopickými neuropatologickými zmenami prefrontálnej [[mozog|mozgovej]] kôry hippokampu a príbuzných [[limbický systém|limbických štruktúr]]. Niektoré neurorádiologické štúdie naznačujú prítomnosť [[anatómia|anatomických]] abnormalít mozgu, ale nie je jasné, či tieto abnormality sú následkom ochorenia, alebo ochorenie antedatujú. Každopádne je možné vylúčiť aktívny neurodegeneratívny proces.<ref>KAFKA, J. a kol.: ''Psychiatria. Učebnica pre lekárske fakulty''. Martin : Osveta, 1998, s. 165. ISBN 80-88824-66-4</ref> [[Dopamínová hypotéza]] poukazuje na neobvykle hyperaktívny dopamínergický systém [[mozog|mozgu]] počas akútnej fázy [[psychóza|psychotického]] ochorenia. Niektorí vedci nepriamo ukázali, že hustota D4-dopamínových receptorov môže byť v mozgoch jedincov so schizofrénnou psychózou až šesťnásobná.<ref name="kafka168">KAFKA, J. a kol.: ''Psychiatria. Učebnica pre lekárske fakulty''. Martin : Osveta, 1998, s. 168. ISBN 80-88824-66-4</ref> Odborníci tak predpokladajú, že práve abnormálne hladiny [[neurotransmiter|neuroprenášača]] [[dopamín]]u súvisia s poruchami myslenia a vnímania. [[neuroleptikum|Neuroleptiká]] (antipsychotiká) ako antagonisty dopamínergický systém istým spôsobom upokojujú, čím sa potlačia pozitívne príznaky schizoafektívnej poruchy, hoci presný mechanizmus ich pôsobenia zostáva nejasný.<ref name="kafka168"/> Je však isté, že táto hypotéza nevysvetľuje celú sústavu príznakov schizoafektívnej poruchy (alebo [[schizofrénia|schizofrénie]] vôbec), preto ju možno považovať len za partikulárnu. Istou evidenciou v jej prospech je pôsobenie [[amfetamín]]ov a [[kokaín]]u, ktoré prirodzene spôsobujú hyperaktivitu dopamínergického systému, čo má za následok pseudohalucinácie a v niektorých prípadoch môžu spustiť psychotickú reakciu, ba psychotické ochorenie. Jestvujú však aj štúdie, čo prezentujú pacientov, ktorých 90% D2-dopamínových receptorov bolo blokovaných [[neuroleptikum|neuroleptikami]], ale ich [[psychóza]] zostala takmer nepotlačená. To vytvára priestor pre hypotézy, že zodpovednosť za psychotické príznaky je [[chémia|chemicky]] rozložená omnoho pestrejšie. == Stanovenie diagnózy == Klinická [[diagnóza]] schizoafektívnej poruchy sa, rovnako ako u [[schizofrénia|schizofrénie]], opiera o odobranie anamnézy (pohovory s pacientom a jeho známymi) a vyšetrenie duševného stavu pacienta. Vyšetrením [[lekár]] – [[psychiatria|psychiater]] zbiera údaje o tom, čo pacient prežíva, ako sa chová a tieto dopĺňa svojím vlastným pozorovaním. Diagnóza sa tak stanovuje hodnotením závažnosti jednotlivých príznakov a podľa ich kontextu. [[Medzinárodná klasifikácia chorôb]] (MKCH-10) a tiež [[Spojené štáty|americká]] príručka DSM IV ({{V jazyku|eng|Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders}} č. 4 z r. [[1994]]) obsahujú diagnostické usmernenia pre psychiatrov, ktoré stanovujú pravidlá pre hodnotenie prítomnosti či neprítomnosti týchto príznakov (pozri aj ''Symptómy ochorenia''). Lekár v rámci [[psychiatria|psychiatrického]] vyšetrenia obvykle posudzuje vzhľad, očný kontakt, výraz tváre, motoriku, mieru spolupráce s ním, náladu, afektivitu, reč a verbálne vyjadrovanie, [[samovražda|samovražedné]] tendencie, agresivitu, celkovú orientáciu pacienta (napr. či vie, aký je deň v týždni, kde sa momentálne nachádza a pod.), tiež [[vedomie]] a koncentráciu, [[blud]]né ladenie, prítomnosť [[halucinácia|halucinácií]] a tiež náhľad pacienta (či si uvedomuje svoje [[choroba|ochorenie]]).<ref name="emedicine"/> Pre stanovenie [[diagnóza|diagnózy]] je potrebné tiež vylúčiť organický pôvod [[psychóza|psychotického]] prežívania či afektívnej poruchy. Dôležitým indikátorom je tiež existencia problémov v spoločenskom fungovaní pacienta, ako sú ťažkosti so školou či prácou, narušenie vzťahov či spoločenských väzieb, alebo narušenie starostlivosti o vlastnú [[hygiena|hygienu]]. Niekedy je potrebné vykonať laboratórne vyšetrenia (napr. posúdenie krvného obrazu), zobrazovacie vyšetrenia ([[počítačová tomografia]] CT [[mozog|mozgu]], [[elektroencefalogram|elektroencefalografické]] vyšetrenie EEG), [[psychológia|psychologické]] vyšetrenie, ale aj testy na užívanie niektorých liekov či [[droga|drog]].<ref name="program"/> == Symptómy ochorenia == === Symptomatológia podľa DSM IV === Schizoafektívna porucha je komplexným [[choroba|ochorením]], kedy chorý prežíva afektívnu aj psychotickú alteráciu. Všeobecne tak možno rozdeliť symptómy na príznaky [[mánia|manickej]] epizódy, [[depresia|depresívnej]] epizódy a príznaky [[schizofrénia|schizofrénie]], pričom chorý vykazuje niekedy mániu (alebo [[hypománia|hypomániu]]), inokedy depresiu. Psychózou sýtený klinický obraz je však možno pozorovať aj nezávisle od aktuálnej afektivity a býva prítomný aj pri normálnej nálade. Celkové prežívanie chorého je mnohokrát veľmi pestré a závisí od typu schizoafektívnej poruchy (pozri ''Typy poruchy''). Uznávaná a rešpektovaná [[Spojené štáty|americká]] príručka DSM IV z r. [[1994]] poskytuje lekárom (aj na [[Slovensko|Slovensku]]) na identifikovanie [[mánia|manickej]] epizódy nasledujúce [[diagnóza|diagnostické]] usmernenia (kritériá):<ref>http://www.schizoaffective.org/whatis.htm{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> {|style="border:1px solid #000000; background:#FFFFFF" | {|style="width:100%; background:#B9D3EE" | <center> '''Diagnostické kritériá DSM IV pre manickú epizódu''' </center> |} * výrazné obdobie abnormálnej a neprerušovanej zvýšenej, expanzívnej alebo podráždenej nálady, trvajúcej najmenej '''týždeň''' (alebo aj menej, ak je potrebná hospitalizácia); počas tohto obdobia sa musia vyskytnúť aspoň '''tri''' [[symptóm]]y (alebo štyri, ak je nálada iba podráždená) z tejto sústavy: ::* nadnesenosť a zvýšené sebavedomie; ::* znížená potreba spánku (chorý sa cíti odpočinutý už po 3 hodinách); ::* zrýchlená reč, zrýchlený tok myšlienok; ::* mnohovravnosť alebo tlak k stálemu hovoreniu; ::* roztržitosť, dekoncentrácia, roztekanosť; ::* hyperaktivita, prípadne psychomotorická agitovanosť; ::* prehnaná zaangažovanosť v nebezpečných činnostiach (sexuálne dobrodružstvá, pochybné finančné investície alebo nerozumné míňanie peňazí a pod.). * symptómy nespĺňajú kritériá pre zmiešanú epizódu, ani nie sú následkom iného zdravotného stavu či užitia drog * afektívna alterácia spôsobuje narušenie vykonávania svojej sociálnej roly |} DSM IV stanovuje tieto diagnostické usmernenia (kritériá) pre identifikáciu [[depresia|depresívnej]] epizódy:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.zdravcentra.cz/cps/rde/xbcr/zcsk/Depresie.pdf |dátum prístupu=2008-02-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090509181730/http://www.zdravcentra.cz/cps/rde/xbcr/zcsk/Depresie.pdf |dátum archivácie=2009-05-09 }}</ref> {|style="border:1px solid #000000; background:#FFFFFF" | {|style="width:100%; background:#B9D3EE" | <center> '''Diagnostické kritériá DSM IV pre depresívnu epizódu''' </center> |} * v priebehu '''dvoch týždňov''' musí byť prítomných aspoň '''päť''' z nasledujúcich príznakov (pričom počas väčšiny dní a takmer počas celého dňa je vyjadrená depresívna nálada alebo strata záujmov či potešenia): ::* depresívna nálada (napr. plačlivosť, smútok, pocit prázdnoty), u detí a adolescentov skôr podráždená nálada; ::* výrazné ochudobnenie záujmov, až strata potešenia; ::* nechuť alebo zvýšená chuť do jedla spojená s úbytkom alebo nárastom telesnej hmotnosti (aspoň 5% za mesiac); ::* insomnia (nespavosť) alebo hypersomnia; ::* psychomotorická agitovanosť alebo spomalenie; ::* únava alebo „strata energie“ počas takmer celého dňa; ::* znížené sebavedomie spojené s pocitom vlastnej bezcennosti a/alebo nadmernej či nezodpovedajúcej viny; ::* znížená schopnosť myslieť, koncentrovať sa a robiť rozhodnutia; ::* opakované suicidálne úvahy (myšlienky na samovraždu). * v prípade tzv. malej depresívnej epizódy stačia dva až štyri hore uvedené symptómy * symptómy nespĺňajú kritériá pre zmiešanú epizódu, ani nie sú následkom iného zdravotného stavu či užitia drog * afektívna alterácia spôsobuje narušenie vykonávania svojej sociálnej roly * ak sú symptómy reakciou na stratu blízkej osoby, symptomatológia musí trvať viac ako dva mesiace |} DSM IV stanovuje tieto diagnostické usmernenia (kritériá) pre identifikáciu [[schizofrénia|schizofrénnej]] symptomatológie:<ref>KAFKA, J. a kol.: ''Psychiatria. Učebnica pre lekárske fakulty''. Martin : Osveta, 1998, s. 174 – 175. ISBN 80-88824-66-4</ref> {|style="border:1px solid #000000; background:#FFFFFF" | {|style="width:100%; background:#B9D3EE" | <center> '''Diagnostické kritériá DSM IV pre schizofréniu''' </center> |} * počas obdobia aspoň jedného '''mesiaca''' (alebo kratšie, ak je pacient úspešne liečený) sú po väčšinu času prítomné aspoň '''dva''' z nasledujúcich symptómov (iba jeden symptóm sa vyžaduje, ak sú bludy bizarné, alebo ak pacient halucinuje hlas, ktorý komentuje jeho správanie alebo myšlienky, alebo ak halucináciou sú hlasy, ktoré sa spolu zhovárajú): ::* [[blud]]y; ::* [[halucinácia|halucinácie]]; ::* dezorganizovaná reč (časté zabiehanie alebo inkoherencia); ::* dezorganizované alebo katatonické správanie; ::* negatívne symptómy (napr. afektívna plochosť či emočná otupenosť, [[alógia]] ako nedostatok verbálneho prejavu, [[avolícia]] ako nedostatok motivácie). * psychotická alterácia spôsobuje narušenie (až dysfunkciu) vykonávania svojej sociálnej roly * príznaky kontinuálne pretrvávajú najmenej šesť mesiacov, pričom do tejto periódy možno zaradiť aj prodromálne (predchorobné) štádium, ako i reziduálne príznaky, ktoré sa vyznačujú skôr negatívnymi symptómami |} Treba podotknúť, že pri zmiešanom type schizoafektívnej poruchy (pozri ''Typy poruchy'') môže dochádzať k striedaniu [[mánia|manickej]] ([[hypománia|hypomanickej]]) epizódy s [[depresia|depresívnou]] aj v priebehu niekoľkých dní, ba hodín.<ref name="baranovicova">BARANOVIČOVÁ, K.: ''Schizoafektívna porucha''. 2006.</ref> [[schizofrénia|Schizofrénne]] príznaky sú vyjadrené aj pri neprítomnosti afektívnej alterácie (teda aj pri absencii depresie a mánie), pričom bývajú často menej výrazné<ref>KAFKA, J. a kol.: ''Psychiatria. Učebnica pre lekárske fakulty''. Martin : Osveta, 1998, s. 177. ISBN 80-88824-66-4</ref> (napr. môžu úplne chýbať zmyslové [[halucinácia|halucinácie]]). Takisto je v rámci afektívnej alterácie obvyklá prítomnosť [[hypománia|hypománie]] a nemusí pacient ani so zmiešaným typom poruchy vykazovať v priebehu choroby manickú epizódu (ukazuje to napr. priebehový typ [[bipolárna porucha|bipolárnej poruchy]] na grafe A podľa M. Plzáka a kol., [[1967]]).<ref>KAFKA, J. a kol.: ''Psychiatria. Učebnica pre lekárske fakulty''. Martin : Osveta, 1998, s. 157. ISBN 80-88824-66-4</ref> Hypománia sa prejavuje zníženou potrebou spánku, veľavravnosťou, roztržitosťou, hyperaktivitou a zvýšenou sexuálnou energiou. Hypomanická epizóda by podľa DSN IV mala trvať viac ako '''4 dni''' a neznamená narušenie vykonávania sociálnej roly, naopak – môže sa zdať výhodnou pre povznesenú náladu a zvýšenú aktivitu spojenú s tvorivosťou. Špecifickou situáciou v symptomatológii je stret manických a schizofrénnych pozitívnych príznakov, kedy bývajú prítomné poruchy [[vedomie|vedomia]], extatické stavy a halucinovanie celých scenérií a výjavov vrátane prítomnosti oneiroidných stavov. '''Oneiroidné stavy''' ([[gréčtina|gr]]. ''oneiros'' = [[sen]]) môže chorý spočiatku pokladať za [[sen|snový]] obraz (prípadne ako pseudohalucinácie), neskôr môžu nadobudnúť dynamický charakter a často fantastický obsah.<ref>KAFKA, J. a kol.: ''Psychiatria. Učebnica pre lekárske fakulty''. Martin : Osveta, 1998, s. 177 – 178. ISBN 80-88824-66-4</ref> === Iné delenie symptómov === [[Symptóm]]y typické pre schizoafektívnu poruchu možno aj rozdeliť do piatich základných tried, pričom pacient s touto diagnózou obvykle prežíva iba niektoré nasledujúce (nie všetky) príznaky: ==== Pozitívne príznaky ==== Pozitívne príznaky súvisia s myšlienkami, vnímaním a správaním, pričom sa zásadne neprejavujú u väčšinovej populácii. Tieto symptómy v priebehu času strácajú alebo naberajú na vážnosti. Zaraďujeme sem [[halucinácia|halucinácie]] (napr. hlasy ponižujúce, odsudzujúce, prikazujúce, výhražné; hlasy, ktoré rozprávajú o pacientovi či komentujú jeho správanie), [[blud]]y (silné falošné presvedčenia; napr. kontrolovanie, rušenie, sledovanie, odoberanie a vkladanie myšlienok; náboženské bludné presvedčenia; prenasledovanie, neúmerné zveličovanie významu svojej osoby a podobne), poruchy myslenia, pamäte a verbálneho prejavu (najmä nesúvislé a dezorganizované myslenie a správanie). (pozri aj ''Symptomatológia podľa DSM IV'') ==== Negatívne príznaky ==== Pomenovanie negatívne príznaky vyjadruje absenciu takých myšlienok, vnímania alebo správania, ktoré u väčšinovej populácii prítomné sú. Dôsledkom tejto absencie sú práve negatívne príznaky. Patria sem predovšetkým ochudobnené vyjadrovanie, výrazná apatia, zlá koncentrácia, plochosť citov alebo neprimerané emočné reakcie. Následkom niektorých negatívnych príznakov môže byť sociálne utiahnutie sa pacienta a zníženie sociálnej aktivity. (pozri aj ''Symptomatológia podľa DSM IV'') ==== Príznaky mánie ==== Príznaky mánie súvisia s bipolárnou poruchou, ktorá sprevádza manický a zmiešaný typ schizoafektívnej poruchy. Vo všeobecnosti je pre mániu typická výstrednosť v správaní (niekedy nebezpečnou pre spoločnosť, najmä ak sa popri nej prejavujú pozitívne príznaky), podráždenosť, zvýšená sebadôvera, výrečnosť, povznesenosť, žoviálnosť, velikášske myšlienky, zvýšená duševná aj telesná aktivita pri zníženej potrebe spánku. Niekedy sa môže vyskytnúť agresívne správanie, neprimerané plánovanie, nebezpečné podnikanie, utrácanie peňazí, neprimerané sexuálne aktivity, strata bežných spoločenských zábran. Môžu sa objaviť [[blud]]né presvedčenia o nadmerných, nadprirodzených schopnostiach. (pozri aj ''Symptomatológia podľa DSM IV'') ==== Príznaky depresie ==== Depresívna nálada sa prejavuje celkovým spomalením, poklesom nálady, energie, aktivity. Býva prítomný smútok, neschopnosť tešiť sa, nadmerná únava aj po minimálnej námahe, sprevádzaná nechutenstvom (alebo nadmerným jedením), chudnutím, nespavosťou (alebo nadmerným spaním), nezáujmom o čokoľvek. Často sa objavujú pocity viny, neschopnosti, beznádeje. Je tu zvýšené riziko samovražedného konania (suicidálne tendencie). Ďalej medzi príznaky depresie zaraďujeme poruchy pozornosti, nižšiu odolnosť voči stresu či ochudobnenie záujmov. (pozri aj ''Symptomatológia podľa DSM IV'') ==== Iné príznaky ==== Pacienti so schizoafektívnou poruchou sú väčšmi náchylní neprimerane požívať [[etylalkohol]] alebo brať [[droga|drogy]] (abúzus drog). Niekedy sa objavuje aj komorbidita schizoafektívnej poruchy s inými [[psychiatria|psychiatrickými]] ochoreniami (napr. [[obsesívno-kompulzívna porucha]], [[úzkosť|anxieta]], [[sociálna fóbia]] a pod.).<ref>{{Citácia periodika |meno=Susan J |priezvisko=Cosoff |meno2=R Julian |priezvisko2=Hafner |mesiac=február |rok=1998 |titul=The prevalence of comorbid anxiety in schizophrenia, schizoaffective disorder and bipolar disorder |periodikum=The Australian and New Zealand Journal of Psychiatry |ročník=32 |číslo=1 |strany=67 – 72 |pmid=9565185 |doi=10.1046/j.1440-1614.1998.00374.x}}</ref> == Typy poruchy == === Typy poruchy podľa MKCH-10 (ICD-10) === Podľa [[Medzinárodná klasifikácia chorôb|Medzinárodnej klasifikácie chorôb]] (MKCH-10), ktorá sa používa v [[Európa|Európe]], poznáme tri typy schizoafektívnej poruchy: ==== Manický typ (F 25.0) ==== Pri tejto schizoafektívnej poruche sú zastúpené príznaky [[schizofrénia|schizofrénne]] a [[mánia|manické]]. Prejavy ochorenia môžu byť niekedy nebezpečné tak ako pre pacienta samotného, tak i pre jeho okolie alebo spoločnosť. Začína sa často akútne (ataky ochorenia), dramaticky, môže byť hrubo narušené správanie. Priebeh býva väčšinou priaznivý, dochádza k uzdraveniu v priebehu niekoľkých týždňov.<ref name="baranovicova"/> ==== Depresívny typ (F 25.1) ==== V tomto prípade sú v rovnakej fáze ochorenia vyjadrené schizofrénne aj [[depresia|depresívne]] príznaky. Schizoafektívna porucha depresívneho typu býva v porovnaní s manickým typom menej dramatická, môže začínať nenápadnejšie, ale má tendenciu k dlhšiemu priebehu. ==== Zmiešaný typ (F 25.2) ==== U tohto typu sú súčasne prítomné príznaky [[schizofrénia|schizofrénne]] a zmes [[mánia|manických]] a [[depresia|depresívnych]] príznakov alebo ich striedanie (aj rýchle, aj pomalé). Výkyvy nálady od depresívnej po manickú (alebo [[hypománia|hypomanickú]]) môžu byť v priebehu niekoľkých dní, dokonca v priebehu hodín. Zmiešaný typ môže byť niekedy sprevádzaný tzv. '''zmiešanou epizódou''', kedy sa prejavujú príznaky aj mánie (hypománie), aj depresie takmer každý deň v priebehu aspoň jedného týždňa (kritériá DSM IV)<ref>http://www.psychnet-uk.com/dsm_iv/schizoaffective_disorder.htm</ref>. V takomto prípade hovoríme o '''dysforickej mánii''', ak prevládajú manické príznaky a sú vyjadrené aspoň tri depresívne z DSM IV, alebo o '''agitovanej depresii''', ak prevládajú depresívne príznaky a sú vyjadrené aspoň dva z týchto manických príznakov – motorická agitovanosť, psychická agitovanosť či intenzívne vnútorné napätie, a/alebo trysk myšlienok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.depression-guide.com/agitated-depression.htm |dátum prístupu=2008-02-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080310184421/http://www.depression-guide.com/agitated-depression.htm |dátum archivácie=2008-03-10 }}</ref> === Typy poruchy podľa DSM IV === [[Spojené štáty|Americká]] príručka DSM IV z r. [[1994]] pozná iba dva typy schizoafektívnej poruchy – bipolárny typ a depresívny typ. Bipolárny typ je identifikovaný, ak sa prejavuje v klinickom obraze [[mánia|manická]] alebo zmiešaná epizóda, manická epizóda striedajúca sa s [[depresia|depresívnou]] alebo zmiešaná epizóda striedajúca sa s depresívnou. Depresívny typ je charakterizovaný exkluzivitou depresívnej epizódy. == Prognóza == Jednotlivé fázy ochorenia bývajú často dobre a zreteľne ohraničené, a to predovšetkým u manického a zmiešaného typu. Neraz chýbajú reziduálne príznaky, teda dochádza k úplnému uzdraveniu pacientov. Prognóza sa všeobecne považuje za priaznivú. Schopnosť [[emócia|emočného]] prežívania môže pacienta chrániť pred rozvracajúcim účinkom [[schizofrénia|schizofrénnych]] príznakov. Považuje sa za známku vyššej odolnosti osobnosti schopnosť využiť emócie k zvládnutiu [[psychóza|psychotického]] prežívania.<ref name="baranovicova"/> Preto sa pozoruje všeobecne priaznivejší priebeh ochorenia v porovnaní napríklad so schizofréniou, ale v porovnaní s afektívnou poruchou je celkový výstup horší. Komplikujúcimi faktormi pre prognózu sú výskyt schizofrénie v rodinnej anamnéze, včasný a nenápadný nástup príznakov, prevaha psychotických symptómov, nepriaznivý vývoj premorbidnej osobnosti (osobnosti pred nástupom choroby) a abúzus [[droga|drog]]. Naopak pozitívnymi prognostickými znakmi sú vyššie [[IQ]], malá porucha [[Abstrakcia (logika)|abstraktného]] myslenia, dobrá pracovná adaptabilita a náhle prepuknutie [[choroba|choroby]].<ref>KAFKA, J. a kol.: ''Psychiatria. Učebnica pre lekárske fakulty''. Martin : Osveta, 1998, s. 174. ISBN 80-88824-66-4</ref> Priaznivá prognóza sa týka najmä pacientov s manickým typom schizoafektívnej poruchy, ľudia s bipolárnym (zmiešaným) typom sú znevýhodnení, pričom najhorší celkový výstup je u ľudí s depresívnym typom, ktorý nastupuje aj odoznieva pomalšie. Nepriaznivý prognostický výhľad súvisí najmä s negatívnymi schizofrénnymi príznakmi ([[alógia]], [[avolícia]], prípadne citová plochosť a apatia) a s depresívnou epizódou, ktorá má tendenciu sa vracať. == Liečba == ''Pozri aj'': [[Antidepresívum]], [[Neuroleptikum]], [[Psychoterapia]] Liečba schizoafektívnej poruchy pozostáva predovšetkým z farmakoterapie a psychoterapie. Súčasťou psychoterapie môže byť pracovná terapia a práca s rodinou. === Farmakoterapia === Farmakoterapia zahrňuje kombináciu liekov na [[schizofrénia|schizofrénne]] a afektívne príznaky. Používajú sa antipsychotiká ([[neuroleptikum|neuroleptiká]]), ktoré pôsobia na odstránenie patologických myšlienok, hlasov ([[halucinácia|halucinácií]]) a bludných presvedčení. Na úpravu porúch nálady sa volia lieky podľa typu ochorenia – [[antidepresívum|antidepresíva]] alebo stabilizátory nálady ([[lítium]], [[valproát sodný]], karbamapezín a iné [[antiepileptikum|antiepileptiká]]), ktoré zabezpečujú aj prevenciu pred návratom ochorenia. Známymi neuroleptikami sú haloperidol, risperidon (Rispen ®, Risperdal ®) quetiapín (Seroquel ®), aripiprazol (Abilify ®), ziprasidon (Geodon ®, Zeldox ®), klozapín (Leponex ®), amisulprid (Solian ®), sulpirid (Dogmatil ®) alebo olanzapín (Zyprexa ®). Často používanými antidepresívami sú citalopram (Citalec ®, Citalopram ®, Seropram ®), escitalopram (Cipralex ®), sertralín (Zoloft ®, Asentra ®), venlafaxín (Efectin ®, Velaxín ®, Alventa ®) alebo fluoxetín (Prozac ®). Je možné potvrdiť, že jednotliví pacienti reagujú na lieky rôzne.<ref name="mental">http://www.mentalhealth.com/rx/p23-ps05.html</ref> U všetkých sú popísané nežiaduce účinky, ale po úvodnej liečbe (asi 2 – 6 týždňov) väčšina pacientov začína lieky pomerne dobre tolerovať. Ak k tolerancii predsa len nedôjde, lekár volí inú kombináciu liečiv, kým nenájde takú, ktorá bude účinná a zároveň pre chorého tolerovateľná (alebo zníži dávkovanie). Takisto je vhodné dodať, že počas úvodnej liečby a liečby akútnej fázy [[psychiatria|psychiater]] volí vyššie dávky, ktoré môžu istým spôsobom utlmovať jasnosť myslenia (najmä [[neuroleptikum|neuroleptiká]]) a spôsobovať únavu a spánok (často potreba spať aspoň 12 hodín). Po odoznení primárnych symtómov ([[halucinácie]], bludy) sa spravidla dávkovanie výrazne znižuje – na hranicu tzv. udržovacej dávky, ktorá má za cieľ udržať remisiu (stav bez [[psychóza|psychózy]]). Tolerancia takejto udržovacej dávky je následne veľmi dobre tolerovaná a pacientom spôsobuje len minimálne nežiaduce účinky, čo umožňuje dlhodobú farmakoterapeutickú starostlivosť. Je veľmi dôležité, aby pacient užíval lieky pravidelne vždy v [[lekár]]om určený čas a vždy lekárom určené dávky. Samovoľná úprava dávkovania (napr. v snahe zmierniť nežiaduce účinky) môže viesť k celkovému zlyhaniu liečby, ba návratu akútnej fázy (tzv. atak ochorenia). Ak pacient netoleruje nežiaduce účinky, odporúča sa konzultácia tohto problému s lekárom, ktorý rozhodne o ďalšom postupe (výmena lieku za vhodnejší alebo úprava dávkovania).<ref name="mental"/> === Hospitalizácia === Liečba pacienta s akútnou fázou schizoafektívnej poruchy často vyžaduje dočasnú hospitalizáciu na [[psychiatria|psychiatrickom]] oddelení, ale nie vždy je nutná. Závisí to od vnútorného rozpoloženia chorého, od miery závažnosti jeho príznakov a od jeho spolupráce s lekárom. Prítomnosť adekvátnej rodinnej a sociálnej podpory chorého môže výrazne pobyt v [[nemocnica|nemocnici]] skrátiť.<ref name="mental"/> === Elektrokonvulzívna terapia (ECT) === Ak zlyhajú bežné neuroleptiká, ukazuje sa ako účinnou práve elektrokonvulzívna liečba (ľudovo „elektrošoky“).<ref name="kafka179"/> Ide o efektívnu metódu, ako pomôcť [[psychóza|psychotickému]] pacientovi vidieť opäť reálny kontext svojho usudzovania a vnímania, pričom efektívnosť rastie nepriamo úmerne s dĺžkou trvania príznakov.<ref name="mental"/> Používa sa najmä pri katatonických formách a u pacientov, kde bola predtým ECT účinná. Procedúra sa realizuje pri úplnej [[narkóza|narkóze]] (uspanie väčšinou pomocou látky thiopental), takže pacient zákrok nepociťuje. Rovnako sú podané myorelaxačné lieky, ktoré uvoľnia svalstvo, aby pri elektrokonvulzii nedochádzalo ku kŕčom. [[elektróda|Elektródy]] umiestnené na hlave následne vysielajú krátky elektrický impulz do mozgu pacienta (300 až 400 [[ampér|mA]] 0,2 až 1,5 [[sekunda|sekundy]] s [[frekvencia|frekvenciou]] asi 50 [[hertz (jednotka)|Hz]]<ref>KAFKA, J. a kol.: ''Psychiatria. Učebnica pre lekárske fakulty''. Martin : Osveta, 1998, s. 87. ISBN 80-88824-66-4</ref>). Celý zákrok je monitorovaný [[elektroencefalogram]]om EEG. Procedúra sa väčšinou opakuje viackrát (aspoň šesťkrát).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.tigis.cz/PSYCHIAT/PSYCH100/04seif.htm |dátum prístupu=2008-02-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080518075916/http://www.tigis.cz/PSYCHIAT/PSYCH100/04seif.htm |dátum archivácie=2008-05-18 }}</ref> Nežiaducimi účinkami bývajú niekedy nevoľnosť a amnézia, ktorá sa upraví do 72 hodín.<ref name="mental"/> === Psychosociálna terapia === Individuálna (v [[nemocnica|nemocnici]] často skupinová) [[psychoterapia]] sa usiluje vytvoriť spoluprácu s pacientom. Súčasťou je poučenie o [[ochorenie|ochorení]], jeho priebehu a vytvorenie dôvery pre ďalšiu, ambulantnú liečbu. Pacient by mal pochopiť a porozumieť tomu, čo sa s ním deje, mal by byť pripravený na možné problémy v liečbe, prípadné ťažkosti vyplývajúce z ochorenia. Kľúčovým cieľom psychosociálnej podpory je priviesť pacienta k pochopeniu vlastných problémov. Tým sa otvorí cesta k zdarným riešeniam a schizoafektívny pacient môže takto predchádzať ďalším akútnym fázam či úspešne víťaziť nad depresiou. [[Psychoterapia]] sa, nasledujúc tento cieľ, zameriava na poskytovanie rád, vzdelávania, na objavenie vlastnej perspektívy či na modelovanie životných situácií tak, aby sa pacient učil zvládať stres a zodpovednosť.<ref name="mental"/> Skupinová [[psychoterapia]] podporuje získanie či obnovenie sociálnych schopností (fungovanie pri bežných aktivitách). Pracovná terapia v rehabilitačných dielňach (prípadne chránené dielne) by mala poskytnúť upevnenie schopností a zručností a pripraviť pacienta na návrat do pracovného života.<ref>KAFKA, J. a kol.: ''Psychiatria. Učebnica pre lekárske fakulty''. Martin : Osveta, 1998, s. 96. ISBN 80-88824-66-4</ref> === Kultúrno-rekreačná terapia === V rámci liečby schizoafektívnej poruchy je vhodné v snahe pomôcť chorému zvládať jeho sociálnu rolu rozvíjať [[kultúra|kultúrno]]-[[rekreácia|rekreačnú]] činnosť. Tá zahrňuje napríklad aktívne športovanie (telocvik, posilňovanie alebo aj organizovaný [[šport]]), ktoré obvykle dobre vplýva na limitovanie [[neuróza|neurotických]] príznakov [[choroba|ochorenia]] a je aspoň do istej miery efektívne v boji proti [[depresia|depresívnej]] epizóde. Kultúrna terapia slúži na rozvoj osobnosti pacienta a usiluje sa premôcť niektoré negatívne príznaky a prejavy depresie – obzvlášť ochudobnenie záujmov a [[apatia]]. Zahŕňa najmä '''arteterapiu''', ktorá lieči pomocou umenia (maľovanie, kreslenie, modelovanie z hliny, plastelíny a pod.) a '''biblioterapiu''', ktorá pôsobí prostredníctvom kníh a [[umelecká literatúra|umeleckej literatúry]] (čítanie, umelecká písomná tvorba – básne, príbehy, blogovanie, denníček a pod.). Cieľom je podnietenie k záujmom a koníčkom, ktoré zvyčajne počas choroby vymizli. Zaujímavou kultúrnou terapiou je '''muzikoterapia''', ktorá môže mať výborné účinky (hra na hudobnom nástroji, spev alebo aj pasívne počúvanie hudby). Odporúčanou formou terapie je aj [[rekreácia|rekreačná]] činnosť, ktorá zahŕňa nielen prechádzky po vonku (napríklad pri nákupoch) či výlety do iných miest či lesa, ale aj sledovanie [[televízia|televízie]], návštevu [[kino|kina]] či [[divadlo|divadla]] alebo hranie spoločenských hier.<ref>KAFKA, J. a kol.: ''Psychiatria. Učebnica pre lekárske fakulty''. Martin : Osveta, 1998, s. 97. ISBN 80-88824-66-4</ref> == Pozri aj == * [[psychóza]] * [[schizofrénia]] * [[duševná choroba]] == Knižné zdroje článku == * KAFKA, J. a kol.: ''Psychiatria. Učebnica pre lekárske fakulty''. Martin : Osveta, 1998. ISBN 80-88824-66-4 * LAJČIAKOVÁ, Z.: ''Program od A po Z''. 2006, s. 11. CN-SE 04SK 06 * GOODWIN, JAMISON: ''Manic-Depressive Illness''. New York : Oxford University Press, 1990. ISBN 0-19-503934-3 == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://schizo.sk Schizo.Sk | Portál o schizofrénii a schizoafektívnej poruche v slovenčine] <!-- * [http://www.geometricvisions.com/Madness/schizoaffective-disorder/ Living with Schizoaffective disorder] 404 Page Not Found --> * [http://www.schizoaffective.org/ Portál Schizoaffective]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * http://www.psycom.net/depression.central.schizoaffective.html <!-- * http://www.psychnet-uk.com/dsm_iv/schizoaffective_disorder.htm 404 Page Not Found --> * http://www.psychnet-uk.com/x_new_site/DSM_IV/schizoaffective_disorder.html <!-- MKCH --> [[Kategória:Duševné poruchy]] [[Kategória:Psychiatria]] [[Kategória:F25 Schizoafektívna porucha| ]] qricre67142qro4cokjtdm9v7aeft1u 0 100649 8371022 8336875 2026-09-19T17:07:38Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 2 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8371022 wikitext text/x-wiki '''Semiotika''' (z gr. sémeiótiké = určenie znaku) alebo '''semiológia''' je všeobecná teória/náuka o [[znak|(spravidla jazykovom) znaku]]. Je to filozofická a jazykovedná [[disciplína]], ktorá skúma [[znak]]y a [[znakový systém|znakové systémy]] počnúc signalizačnými systémami, až po [[prirodzený jazyk|prirodzené jazyky]] a [[formalizovaný jazyk|formalizované jazyky]]. Podľa [[Vilmos Voigt|Vilmosa Voigta]] je semiotika [[výskum]] [[semióza|semiózy]]. Semiotika môže skúmať každý jav [[komunikácia|komunikácie]]. V semiotickom výskume možno použiť všetky podstatné pojmy [[teória komunikácie|teórie komunikácie]]. Delí sa na: * [[syntaktika|syntaktiku]] * [[sémantika|sémantiku]] * [[sigmatika|sigmatiku]] * [[pragmatika|pragmatiku]] Semiotika je ďalej postup zaoberajúci sa materiálnymi a objektívnymi znakmi a vysvetľuje zrod zmyslu vychádzajúc z významných základných článkov (''sémes''). Dôležité tu nie sú prvky, ale predovšetkým ich vzťahy, súvzťažnosť a usporiadanie. Je to hraničná vedecká disciplína, ktorá je spojená aj s lingvistikou, logikou vedy, filozofiou jazyka, všeobecnou teóriou komunikácie a pod. <ref>[http://www.ys.sk/heslo/semiotika.php] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110822010528/http://www.ys.sk/heslo/semiotika.php|date=2011-08-22}}</ref> Semiotika sa etablovala v jazykovede, kde jej teoretickú existenciu sformuloval ''Ferdinand de Saussure'' (1857–1913). Spravil tak v diele <em>Kurz všeobecnej lingvistiky</em>, ktorú napísal v roku 1916. Malo ísť o odbor, ktorý by neskúmal iba jazykové jednotky, ale sústredil by sa na širšiu kategóriu znakov.<ref name=":0">http://www.medialnavychova.sk/semiotika/</ref> Saussure v <em>Kurze </em>píše, že lingvistické znaky nemajú pevné dané významy, ale závisia od systému vzájomných diferencií (napr. slovo „bohatý“ je opakom „chudobný“). V jazyku odlíšil pojem „langue“, teda formálnu štruktúru znakov, od „parole“, čo je [[reč]], konkrétne použitie jazyka v každodennom živote. Rovnako v znaku rozoznáva pojem '''„signifiant“'''<em> </em>(označuje to, čo označuje nejaký predmet) a '''„signifié“''' (označuje predmet, ktorý je označený daným znakom).<ref name=":0" /> Semiotika prevzala veľmi veľa pojmov z lingvistiky, ako aj z [[Literárna veda|literárnej vedy]]. K základným patrí predovšetkým znak, význam, ďalej zvýznamňovanie, konotácia, denotácia, paradigma, syntagma, označovanie, kód, text, textualita, intertextualita, štruktúra, symbol, diskurz, reprezentácia, narácia, interpretácia.<ref name=":0" /> Semiotika sa považuje za istú formu štrukturalizmu. Ten sa zameriava na hĺbkové štruktúry v pozadí kultúry, ktoré sa nemenia a ktoré ovplyvňujú, mnohokrát determinujú životy jednotlivcov, formujú poznávacie procesy. Semiotika sa oproti tomu zameriava skôr na „povrch“ kultúry a skúma jej formy, ktoré sú veľmi premenlivé, najmä spôsoby, akým je v nich význam organizovaný. Zo semiotiky sa stal jeden z kľúčových nástrojov analýzy súčasnej kultúry. <ref name=":0" /> == Základy semiotiky == Teória znaku sa spracúvala a používa v rámci logiky, [[Psychológia|psychológie]], teológie, lingvistiky a rôznych iných vied. Semiotika sa ako veda delí na viaceré odvetvia. '''''Etnosemiotika '''''skúma znaky, ktoré sú charakteristické pre určité etnické skupiny, aj teológiu, ako napr. držanie tela pri rôznych úkonoch, obradoch a liturgických úkonoch. Existuje množstvo póz, ktoré môže v pokoji zaujať ľudské telo. Desiatky sa používajú pri najrôznejších úkonoch: kľačanie, státie, úklon hlavou, tvár v dlaniach, skríženie rúk, aj na prsiach, ich zopätie, a iné.<ref>http://www.kapitula.sk/stancek/{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}'''pre'''dnasky/21200729230135.pdf</ref> Pod znakom rozumieme aj rozličné signály, indexy, symboly, symptómy ako aj všetko to, čo slúži dorozumievaniu, čo je schopné oznamovať, či upozorňovať, prakticky všetko, čo komunikuje.<ref name=":1">http://www.dominanta.sk/Retorika.pdf</ref> Najzložitejšími semiotickými sústavami sú: ''jazyková sústava, sústava  hudobných znakov a svetelná sústava.'' Najzložitejšie sú preto, lebo nie sú uzatvorenými, no majú veľmi bohaté komunikačné možnosti, ako aj veľké kombinačné možnosti.<ref name=":1" /> Jazyková semiomatická sústava - inventár pomenovaní a pravidiel o ich spájaní. Pomocou nich sa dajú vytvoriť rôznorodé informačné a esteticky bohaté texty. Rovnako bohatá je hudobná a svetelná sústava. Semiotické sústavy nefungujú izolovane, ale dopĺňajú sa alebo sa navzájom zastupujú: môžu byť v komplementárnom (doplnkovom) alebo v suplementárnom vzťahu.<ref name=":1" />Pri akomkoľvek jazykovom prejave je popri danom, konkrétnom jazykovom materiáli prítomný aj mimojazykový materiál, z iných semiotických sústav, predovšetkým a najčastejšie napríklad mimika, gestikulácia, či zvuk. Na semiotické sústavy je veľmi bohatý divadelný tvar a rovnako i kazateľské poslanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.vincentini.sk/data_web/editor_data/file/Retorika_dnes_2.pdf |dátum prístupu=2015-08-14 |url archívu=https://web.archive.org/web/20151121234714/http://www.vincentini.sk/data_web/editor_data/file/Retorika_dnes_2.pdf |dátum archivácie=2015-11-21 }}</ref> Keďže sa semiotika zaoberá významom a procesom ich kódovania do znakov a skupín znakov, umožňuje to nielen interpretovať literárne texty, ale aj fotografiu, film, televízne vysielanie – každý kultúrny produkt a činnosť, na ktoré sa dalo nazerať ako na text alebo diskurz.<ref name=":0" /> == História semiotiky == Z hľadiska histórie má semiotika počiatky už v antickej filozofii. S definíciou znaku prišiel '''Platón''', ktorý tvrdil, že predmety sú označované znakmi na základe dohody. Ďalší filozof, '''Aristoteles''', vzťah medzi označovanou vecou a slovom nazýva „sémeion“ (označenie) a vzťah medzi pojmom a jeho vyjadrením slovami nazýva „symbolon“ (znak). Stoici opísali vzťahy medzi znakom a označovaným predmetom (denotát), ktorý označujeme ako trojuholník referencie (znak – denotát – význam).<ref name=":0" /> Za zakladateľov semiotiky sa považujú matematik, logik a metodológ ''Charles Sanders Peirce'' (1839–1914), ktorý vymyslel triadické delenie znakov na ikony (faktická podobnosť medzi označujúcim a označovaným), symboly (naučený vzťah priľahlosti medzi označujúcim a označovaným) a indexy (existenčná priľahlosť medzi označujúcim a označovaným). Ďalší filozof, ''Charles W. Morris'' (1901–1979), mal kľúčove dielo publikáciu <em>Foundations of the Theory of Signs</em> (<em>Základy teórie znakov</em>), písanú v roku 1938. Semiotiku spopularizovali ''Roland Barthes'' (<em>Mytológie</em>, 1957) a ''Umberto Eco ''(<em>Chýbajúca štruktúra, </em>1968). Okrem De Saussura, Peirca a Morrisa semiotiku rozvinuli aj ''Louis Hjemslev, Charles K. Ogden, Ivor A. Richards.'' So semiotickými konceptmi pracoval aj ''Noam Chomsky'' (1928).<ref name=":0" /> Prínosom pre ďalšie skúmanie tejto vedy sa stal dualistický prístup, pričom jazyk predstavuje systém, v ktorom je potrebné študovať jednotlivé znaky súčasne, spoločne. U. Eco do semiotiky zaraďuje aj rozličné kultúrne systémy (ako napríklad estetické texty, rétorika), s osobitnou oblasťou masovej komunikácie. Pri vymedzovaní základných vzťahov textotvorných jednotiek je možné uplatniť vzťah symetrie a asymetrie formy a obsahu. Ten sa stal východiskom pre iniciovanie dvoch základných semiotických princípov jazykovej sústavy, ktoré sa premietajú aj do mediálnych priestorov: '''''ikonicko - symbolický''''' (so symetriou formy a obsahu) a '''''arbitrárny semiotický''''' princíp (so „zdedenou“ symetriou, ale dominantne s asymetriou formy a obsahu). Pri opise transponovania textu do rôznych semiotických prostredí sa hovorí o intersemiotickej transformácií.<ref>http://www.ff.unipo.sk/jak/13_2013/regrutova.pdf</ref> Nevýhodou semiotiky je koncentrácia na texty a produkty. To nám neumožňuje skúmať konkrétnu prax vo využívaní týchto textov a produktov alebo správanie sa účastníkov kultúry. Preto ju musia dopĺňať etnografické štúdiá rozličných sociálnych skupín v spoločnosti, predovšetkým publika.<ref name=":0" /> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{filit|fvs/semiotika.html}} * [teologia.iskra.sk/docs/jancovic/sempraca.doc] * [http://www.ys.sk/heslo/semiotika.php] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110822010528/http://www.ys.sk/heslo/semiotika.php |date=2011-08-22 }} http://www.ys.sk/heslo/semiotika.php {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110822010528/http://www.ys.sk/heslo/semiotika.php |date=2011-08-22 }} * [http://www.kapitula.sk/stancek/prednasky/21200729230135.pdf]{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://www.medialnavychova.sk/semiotika/] http://www.medialnavychova.sk/semiotika/ * [http://www.dominanta.sk/Retorika.pdf] http://www.dominanta.sk/Retorika.pdf * [http://www.vincentini.sk/data_web/editor_data/file/Retorika_dnes_2.pdf]{{Nedostupný zdroj|date=január 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://www.ff.unipo.sk/jak/13_2013/regrutova.pdf] [[Kategória:Semiotika| ]] soudmw8s1ib6fet1c3kyhth0jjnovjw 0 101245 8371183 8130444 2026-09-20T07:25:08Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8371183 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Mondial Ping - Men's Singles - Round 4 - Kenta Matsudaira-Vladimir Samsonov - 57.jpg|thumb|Zápas v stolnom tenise počas svetového šampionátu v [[Paríž|Paríži]] v roku [[2013]].]] '''Stolný tenis''' (iné názvy pozri nižšie) je druh športu, pri ktorom je snahou [[hráč]]a zahrať [[lopta|loptičku]] ponad, prípadne popri [[sieťka|sieťke]] na špeciálnom stole tak, aby jej vrátenie spôsobovalo ťažkosti [[súper]]ovi, prípadne aby ju nemohol vrátiť. Stolný tenis patrí medzi najrýchlejšie [[šport|športové]] hry na svete, učí mať rýchly odhad hernej situácie a jej okamžité riešenie najvhodnejším herným spôsobom. Stolný tenis je individuálny šport hraný v [[hala|halách]] špeciálne na to určených, ale aj v klasických krytých halách, kde sa dajú rozmiestniť stoly na hru. == Názvy == Slovenské názvy tohto športu sú: '''stolný tenis''', zriedkavo '''stolový tenis'''<ref name=Lan/>, hovorovo '''pingpong'''<ref>pingpong. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Krátky slovník slovenského jazyka 4 | url = http://slovniky.korpus.sk/?w=pingpong&s=exact&c=W713&d=kssj4&d=psp&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ma&d=hssjV&d=bernolak&d=obce&d=priezviska&d=un&d=locutio&d=pskcs&d=psken&ie=utf-8&oe=utf-8 | vydavateľ = Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV. | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>, staršie [do roku 1965] a dnes ešte nespisovne ''ping-pong''<ref name=Lan>LANGOVÁ, T., FEDOROVIČ, V. Cestovný slovensko-anglický, anglicko-slovenský slovník. Bratislava: Ikar, 2005, S. 566</ref><ref>Pravidlá slovenského pravopisu s pravopisným a gramatickým slovníkom. Bratislava: Slovenská akadémia vied, vydania 1962 až 1966</ref><ref name=Prí/><ref name=Sev/>, nespisovne ''ping pong''<ref>KOVÁČIK, M. Dajte mi dva roky a príďte sa pozrieť opäť do telocvične. in: Považskobystrické novinky 23/2017 S. 30</ref>. Zastarané slovenské názvy sú: ''table-te(n)nis''<ref name=Prí>table-tennis. in: PRÍDAVOK, J., BARTEK, H. Slovník cudzích slov a výrazov v slovenčine. Praha: Česko-slovenská grafická Únia, 1939, S. 635</ref><ref name=Sev>SEVER, P. Ping-pong. in: Štart 10. IV. 1969. S. 10</ref><ref>Demokracia deťom. in: Slovenský učiteľ. S. 7/1936. S. 397</ref>, ''tabletenis''<ref>tabletenis. in: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>, ''tenis na stole''<ref name=Prí/>. == Dejiny == Vznik stolného tenisu siaha až do obdobia pred dvoma tisícročiami. Hra sa nazývala ''gossima'' a do [[Európa|Európy]], z [[Japonsko|Japonska]], ju priniesli [[Anglicko|Angličania]] v 80. rokoch [[19. storočie|19. storočia]]. Skutočným začiatkom stolného tenisu bol však [[tenis]], ktorý sa jeho nadšenci snažili počas [[zima|zimných]] mesiacov preniesť do sálového prostredia - na stôl. Stolný tenis sa sprvu hral na rôznych rozmeroch stolov, s [[guma|gumovými]] poprípade [[korok|korkovými]] loptičkami a [[drevo|drevenými]] raketami. Stolný tenis ako oficiálna športová hra sa začala zavedením celuloidovej loptičky do hry, a to Angličanom J. Gibbom v roku [[1899]]. V roku [[1909]] sa stolný tenis začal šíriť z Anglicka do Európy ([[Nemecko|Nemecka]], [[Rakúsko|Rakúska]], [[Maďarsko|Maďarska]], [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]). Ako pretekárska hra sa však dlho neudržal a pestoval sa viac ako spoločenská zábava. Až v roku [[1920]] u nás stolný tenis znova ožil a aj v ostatných európskych krajinách sa rýchlo rozvíjal a spopularizoval. Z hľadiska vývoja techniky, taktiky a použitia náčinia rozdeľujeme stolný tenis na: # ''obdobie drevenej rakety'' [[1884]] – [[1926]] # ''obdobie gumenej rakety'' [[1927]] – [[1951]] # ''obdobie špongiovej rakety'' [[1952]] – [[1959]] # ''obdobie sendvičovej rakety'' [[1960]] – [[1969]] # ''obdobie účinných druhov rakiet'' (od roku [[1970]] až podnes) == Potrebné vybavenie == * [[Stôl]] – povrch stola sa nazýva hracou plochou a má [[obdĺžnik]]ový tvar s oficiálnymi rozmermi 2,74m a 1,525m.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pravidlá stolného tenisu SSTZ | url = https://www.sstz.sk/subory/zakladne_dokumenty/ITTF%20Pravidl%C3%A1%20a%20predpisy%20stoln%C3%A9ho%20tenisu%202023.pdf | dátum prístupu = 2024-10-17 | vydavateľ = Slovenský stolnotenisový zväz}}</ref> Jeho výška je podľa SSTZ určená na 76 cm.<ref name=":0" /> K hracej ploche patria aj horné hrany, bočné hrany už však nie. Je rozdelený na dve polovice napnutou sieťkou. Stredová čiara rozdeľuje stôl na potreby štvorhry. * [[Sieťka]] – sa skladá zo stojančekov, špagáta a samotnej sieťky. Sieťka by mala byť čo najbližšie k stolu po celej dĺžke, konce sieťky by mali byť čo najtesnejšie pripojené k stojančekom. Jej vrchný okraj je vo výške 15,25 cm.<ref name=":0" /> * [[Lopta|Loptička]] – je [[guľa|guľatá]] a má hmotnosť 2,7 [[gram]]u, priemer 40 [[milimeter|mm]] a úplne dutá. Je vyrobená z [[celuloid]]u alebo podobnej [[plast]]ickej hmoty, má bielu alebo oranžovú farbu.<ref name=":0" /> * Raketa – môže mať rôzne veľkosti, tvary a hmotnosť, jej podklad však musí byť pevný. Raketa musí byť pokrytá poťahom. V súčasnosti sa používajú najmä gumové alebo gumoplastové povrchy. Musia byť farebne odlíšené – jeden musí byť červený, druhý čierny. Povolené poťahy musia byť schválené stolnotenisovou federáciou [[International Table Tennis Federation|ITTF]]. Medzi najznámejšie značky, ktoré vyrábajú stolnotenisové potreby, patria ''Butterfly'', ''Donic'', ''Joola'', ''Stiga'', ''Yasaka'' a mnoho ďalších. == Pravidlá == Pravidlá stolného tenisu možno nájsť napríklad na stránke [[Slovenský stolnotenisový zväz|Slovenského stolnotenisového zväzu]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PRAVIDLÁ STOLNÉHO TENISU | url = http://www.sstz.sk/Dokumenty/Pravidla.htm | dátum prístupu = 2007-04-02 | url archívu = https://web.archive.org/web/20070403060220/http://www.sstz.sk/Dokumenty/Pravidla.htm | dátum archivácie = 2007-04-03 | vydavateľ = SLOVENSKÝ STOLNOTENISOVÝ ZVÄZ}}</ref> nižšie je uvedený len základ pravidiel. === Základné pojmy === Výmenou sa nazýva čas, keď je loptička v hre. Ak sa výsledok výmeny nezapočítava, napr. pri dotyku loptičky o sieťku pri podaní (loptička sa dotykom sieťky musí dostať na súperovu stranu), výmena sa opakuje, hrá sa tzv. "nová loptička". Ak sa výsledok výmeny započítava, nazýva sa "bod". Hráč, ktorý má zahrať v danej výmene loptičku ako prvý, je podávajúcim hráčom. Hráč, ktorý zahrá loptičku vo výmene ako druhý, je prijímajúcim hráčom. Rozhodca riadi a usmerňuje zápas. === Správne podanie === Podáva sa s loptičkou voľne ležiacou na [[dlaň|dlani]], ktorá musí byť otvorená. Loptička musí byť vyhodená z ruky do výšky minimálne 16 [[centimeter|cm]] vysoko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Definice některých pojmů | url = http://www.ping-pong.xf.cz/pravidla.htm#5 | dátum prístupu = 2017-06-16 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180209131705/http://www.ping-pong.xf.cz/pravidla.htm#5 | dátum archivácie = 2018-02-09 | vydavateľ = Ping-pong.xf.cz}}</ref> Musí sa najskôr dotknúť plochy rakety podávajúceho a potom prijímajúceho. Ak sa loptička dotkne sieťky a preskočí na stranu prijímajúceho, podanie sa opakuje – l''et (nová loptička)''. Povinnosťou hráča je podávať tak, aby mohla byť posúdená jeho správnosť. Podanie sa mení po dvoch zahraných loptičkách. === Bod === Hráč získava bod, ak: * jeho súper podá nesprávne, * jeho súper nesprávne vráti loptičku, * jeho súper úmyselne dvakrát za sebou zahrá loptičku, * ak náhodou trafí loptičku na svoju stranu alebo mimo stôl. === Set === Kto ako prvý dosiahne 11 bodov, vyhráva set, okrem prípadu, keď obaja hráči dosiahnu 10 bodov. V tom prípade vyhrá hráč, ktorý ako prvý dosiahne o 2 body viac než druhý. === Zápas === Hrá sa na rozhodujúci počet setov z nepárneho počtu setov. Hra v zápase je plynulá, okrem povolených prestávok medzi setmi, poprípade v situácii time-outu. == Súťaže == === Celosvetové turnaje === [[Súbor:Stolni tenis2.jpg|thumb|Belgický stolnotenisový tím Vilette Charleroi (2003)]] Súťaže v stolnom tenise sú obzvlášť obľúbené v [[Ázia|Ázii]] a Európe. Tomuto športu dominuje [[Čína]] s najvyšším počtom svetových titulov. [[Francúzsko]], [[Švédsko]], Nemecko, [[Kórea]], Japonsko však majú tiež veľa svetových hráčov. V stolnom tenise sa organizujú [[Majstrovstvá sveta v stolnom tenise|Majstrovstvá sveta]], [[Majstrovstvá Európy v stolnom tenise|Majstrovstvá Európy]], taktiež je súčasťou [[Olympijské hry|Olympijských hier]]. Najviac skúseností sa získava na takzvaných ''ProTour'', ktoré sa organizujú po celom svete. Na Majstrovstvách sveta a Majstrovstvách Európy sa hrá o tituly a [[medaila|medaily]], ako aj o cenné body do príslušných rebríčkov. == Stolný tenis na Slovensku == Medzi najväčšie úspechy v ére samostatnosti [[Slovensko|SR]] na ME patria: * [[2007]] – [[Srbsko]], ** súťaž družstiev mužov, 15. miesto ** súťaž družstiev žien, 13. miesto * [[2005]] – [[Dánsko]] ** súťaž zmiešanej štvorhry, [[Ľubomír Pištej|Pištej]] – [[Eva Ódorová|Ódorová]] 5.-8. miesto, ** súťaž družstiev žien, 13. miesto * [[1994]] – [[Spojené kráľovstvo]] ** súťaž zmiešanej štvorhry, [[Jaromír Truksa|Truksa]] – [[Valentina Popovová|Popovová]] 3. miesto, ** súťaž družstiev mužov, 15. miesto === Slovenské turnaje === Na Slovensku sú najprestížnejšou súťažou majstrovstvá Slovenskej republiky, ako aj bodovacie turnaje. V roku 2024 sa v Prešove uskutočnil 70. ročník medzinárodného stolnotenisového turnaja ''Pohár duklianskych hrdinov.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 70. ročník Medzinárodného stolnotenisového turnaja „O Pohár Duklianskych hrdinov“ | url = https://presovsky-vecernik.sk/mesta-a-obce/mesto-presov/70-rocnik-medzinarodneho-stolnotenisoveho-turnaja-o-pohar-duklianskych-hrdinov/ | vydavateľ = Prešovský večerník | dátum vydania = 2024-09-09 | dátum prístupu = 2024-10-17 | jazyk = sk-SK | meno = | priezvisko = }}{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stolnotenisoví hráči v Prešove oslavujú 70. výročie prestížneho turnaja | url = https://www.presov.sk/stolnotenisovi-hraci-v-presove-oslavuju-70--vyrocie-prestizneho-turnaja-oznam/mid/491237/.html | dátum prístupu = 2024-10-17 | vydavateľ = presov.sk}}</ref> {| class="wikitable" |+ Prehľad víťazov MSR<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prehľad víťazov MSR mužov a žien od roku 1993 | url = https://www.sstz.sk/data/files/prehlad-vitazov-msr-muzov-a-zien-od-roku-1993-5152.pdf | dátum prístupu = 2024-08-06 | vydavateľ = Slovenský stolnotenisový zväz}}</ref> !Rok !Muži{{--}}jednotlivci !Ženy{{--}}jednotlivci |- |2024 |{{SVK}}[[Peter Šereda]] |{{SVK}}Ema Labošová |- |2023 |{{SVK}}[[Ľubomír Pištej]] |{{SVK}}[[Barbora Balážová]] |- |2022 |{{SVK}}Alexander Valuch |{{SVK}}Tatiana Kukuľková |- |2021 |{{SVK}}Ľubomír Pištej |{{SVK}}Ema Labošová |- |2020 |{{SVK}}Ľubomír Pištej |{{SVK}}Eva Jurková |- |2019 |{{SVK}}Ľubomír Pištej |{{SVK}}Barbora Balážová |- |2018 |{{SVK}}[[Jang Wang]] |{{SVK}}Barbora Balážová |- |2017 |{{SVK}}Bai He |{{SVK}}Eva Jurková |- |2016 |{{SVK}}Ľubomír Pištej |{{SVK}}Tatiana Kukuľková |- |2015 |{{SVK}}[[Jang Wang]] |{{SVK}}Barbora Balážová |- |2014 |{{SVK}}[[Jang Wang]] |{{SVK}}Barbora Balážová |- |2013 |{{SVK}}[[Peter Šereda]] |{{SVK}}Barbora Balážová |- |2012 |{{SVK}}Ľubomír Pištej |{{SVK}}Barbora Balážová |- |2011 |{{SVK}}Ľubomír Pištej |{{SVK}}Barbora Balážová |- | 2010 | {{SVK}}Ľubomír Pištej |{{SVK}}Viera Marčeková |- | 2009 | {{SVK}}Erik Illáš |{{SVK}}Viera Marčeková |- | 2008 | {{SVK}}Thomas Keinath |{{SVK}}Viera Marčeková |- | 2007 | {{SVK}}Ľubomír Pištej |{{SVK}}Barbora Balážová |- | 2006 | {{SVK}}[[Peter Šereda]] |{{SVK}}Eva Odórová |- | 2005 | {{SVK}}Ľubomír Pištej |{{SVK}}Zuzana Poliačková |- | 2004 | {{SVK}}[[Peter Šereda]] |{{SVK}}Eva Odórová |- | 2003 | {{SVK}}Jaromír Truksa |{{SVK}}Alena Frťalová |- |2002 |{{SVK}}Erik Illáš |{{SVK}}Eva Odórová |- | 2001 | {{SVK}}Erik Illáš |{{SVK}}Eva Odórová |- |2000 |{{SVK}}Jaromír Truksa |{{SVK}}Valentína Popová |- | 1999 | {{SVK}}Jaromír Truksa |{{SVK}}Eva Odórová |- |1998 |{{SVK}}Vladimír Janči |{{SVK}}Valentína Popová |- | 1997 | {{SVK}}Vladimír Janči |{{SVK}}Eva Odórová |- |1996 |{{SVK}}Tomáš Janči |{{SVK}}Valentína Popová |- |1995 |{{SVK}}Tomáš Janči |{{SVK}}Valentína Popová |- |1994 |{{SVK}}Tomáš Janči |{{SVK}}Valentína Popová |- | 1993 | {{SVK}}Tomáš Janči |{{SVK}}Renáta Budayová |} === Slovenská špička, reprezentácia === Medzi slovenskú špičku, taktiež ako do reprezentácie, už dlhšie patria [[Ľubomír Pištej]], [[Peter Šereda]], [[Alexander Valuch]] a [[Wang Yang]]. Medzi ženami to sú [[Eva Ódorová]], [[Viera Marčeková]], [[Viktória Lučenková]], [[Lenka Kmotorková]] a [[Barbora Balážová]]. Slovenskí stolní tenisti a tenistky reprezentujú Slovensko aj v prestížnej Európskej lige, ktorej sa zúčastňujú hráči svetového formátu. Je to súťaž družstiev mužov a žien hraná v dvojročnom cykle ako kvalifikácia na majstrovstvá Európy družstiev. == Referencie == <references/> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Table tennis}} == Externé odkazy == * [http://www.sstz.sk Slovenský stolnotenisový zväz] * [http://www.pinec.info Informačný systém stolného tenisu ČR a SR] * [http://www.pinces.sk Magazín o stolnom tenise] [[Kategória:Stolný tenis| ]] [[Kategória:Halové športy]] [[Kategória:Olympijské športy]] b5b8s3z9uu5873z38ucmpk2tvp5uufj 0 102442 8370888 8184237 2026-09-19T12:11:54Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8370888 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Russia-CIA WFB Map--Tunguska.png|right|thumb|Lokalizácia tunguskej katastrofy]] '''Tunguská udalosť''' (iné názvy: '''tunguská katastrofa, tunguská explózia,''' '''tunguský meteorit''' (ak sa predpokladá prítomnosť meteoritu); '''tunguzská udalosť, tunguzská katastrofa, tunguzská explózia'''<ref>V súčasnosti je oficiálny slovenský názov rieky Podkamennaja Tunguska, pretože rieka nie je uvedená v zozname exoným Úradu geodézie, kartografie a katastra SR a tým pádom má oficiálne len ruský názov. V literatúre sa však bežne vyskytuje slovenský tvar Podkamenná Tungu'''z'''ka, ktorý je odvodený od zastaraného ruského názvu Podkamennaja Tungu'''z'''ka. Z tohto pohľadu je teda tvar tungu'''z'''ský svojim spôsobom zaužívaný slovenský ekvivalent technicky správneho tvaru tunguský. </ref>) bol obrovský výbuch, ku ktorému došlo [[30. jún]]a [[1908]] o 7:17 v [[Tajga|tajge]] pri rieke [[Podkamennaja Tunguska]] (Podkamenná Tunguzka) vo východnej časti [[Sibír]]i – asi 800&nbsp;km severozápadne od jazera [[Bajkal (jazero)|Bajkal]], 65&nbsp;km od [[Vanavara|Vanavary]] (vtedy najbližšie väčšie sídlo v okolí). == Prejavy udalosti == === V okolí výbuchu === Vedci našli 80 miliónov ležiacich stromov do vzdialenosti až 200&nbsp;km, tlakovú vlnu bolo cítiť v [[Európa|Európe]] aj [[Spojené štáty|Amerike]]. Cestujúci na transsibírskej železnici smerom do [[Kansk]]a počas udalosti údajne videli letieť „svietiacu hmotu“ a potom počuli silný [[hrom|tresk]]. [[Tlaková vlna]] bola tak silná, že strojvodca Grjaznov zastavil vlak, lebo si myslel, že sa vykoľajil. Ešte 300&nbsp;km od epicentra tlaková vlna vyrážala okná. Vo Vanavare popraskali steny na domoch, tlaková vlna zrazila na zem ľudí aj dobytok. === Vo svete === Záchvevy zeme zaznamenali všetky európske aj americké [[seizmograf]]y. Tlakovú vlnu zaznamenali [[barograf]]y v [[Irkutsk]]u (970&nbsp;km) o hodinu, v [[Postupim]]e (cca 5&nbsp;000&nbsp;km) o 4 hodiny 41 minút a vo [[Washington (D.C.)|Washingtone]] o 8 hodín. Tlaková vlna obehla celú Zem – druhýkrát ju v Postupime namerali po 30 hodinách a 28 minútach. Odhaduje sa, že výbuch dostal do [[atmosféra|atmosféry]] okolo 10 miliónov ton pevného materiálu (vrátane úlomkov objektu a prachu). Prach spôsobil [[rozptyl svetla]], takže jasno zostávalo aj po [[Západ slnka|západe slnka]]. Viac ako týždeň po udalosti sa v [[Londýn]]e dali čítať noviny o polnoci. == Vedecký výskum == Vedci začali udalosť skúmať na mieste až po mnohých rokoch. Prvú vedeckú expedíciu, ktorá sa do oblasti katastrofy dostala, viedol mineralóg [[Leonid Alexejevič Kulik|Leonid Kulik]] v roku [[1927]]. Bol presvedčený, že katastrofu spôsobil železný [[meteorit]], zvyšky ktorého neúspešne hľadal do roku [[1939]]. Dokumentácia polomu pomocou leteckej fotografie sa začala až v roku [[1937]]. Kulikovovi sa nepodarilo objaviť žiaden zvyšok železného meteoritu. Jediné, čo našiel a zdokumentoval, boli mikroskopické guľôčky [[magnetit]]u, [[nikel|niklu]] a [[železo|železa]]. V rokoch 1959 až 1987 intenzívnejší výskum oblasti robil ruský geofyzik [[Alexej Zolotov]]. V mieste polomu zistil mierne zvýšenú [[rádioaktivita|rádioaktivitu]]. Stromy na Sibíri a na [[Aljaška|Aljaške]] majú v letokruhoch zodpovedajúcich roku [[1909]] rádioaktivitu zvýšenú až 1,5-násobne. Zolotov zrátal, že tak rozsiahly polom spôsobil výbuch so silou zodpovedajúcou výbuchu 40 megaton [[TNT]] (2000-násobne silnejší ako výbuch v [[Hirošima (mesto)|Hirošime]]). Bol presvedčený, že išlo o [[jadrový výbuch]], ktorý nastal vo výške 5 až 10 km. Keďže v roku 1908 ešte nebola známa [[jadrová bomba]], Zolotov usúdil, že muselo ísť o výbuch motorov a paliva mimozemskej kozmickej lode. V roku 1990 sa na mieste katastrofy našli maličké [[grafit]]o-[[diamant]]ové kvapôčky, ktoré určite nemajú pozemský pôvod, resp. sú dôkazom [[šoková metamorfóza|šokovej metamorfózy]], ktorá sprevádza impakty mimozemských telies. Tiež sa namerali magnetické anomálie. Najnovšie odhady sily výbuchu sa pohybujú v rozpätí od 5 do 30 megaton TNT. == Špekulácie o príčine == Príčina výbuchu a javov s ním spojených doteraz nebola jednoznačne zodpovedaná. V súčasnosti sa veľa odborníkov prikláňa k teórii, že mohlo ísť o zrážku s [[kométa|kometárnym]] jadrom (resp. jeho časťou) o priemere asi 60 metrov. Za túto teóriu hovorí aj fakt, že sa nepodarilo nájsť žiaden kúsok dopadnutého [[meteorit]]u, o ktorom sa predpokladá, že výbuch spôsobil. [[Jadro kométy]] by sa totiž pri výbuchu vyparilo, pretože ho tvoria prevažne zamrznuté plyny a kusy ľadu. Druhá časť vedcov sa pridŕža teórie, podľa ktorej katastrofu spôsobil pád meteoritu. Tunguská udalosť sa stala obľúbenou témou vysvetľovačov záhad (ale aj vedcov), a tak existuje obrovské množstvo teórií o jej príčine. Najpravdepodobnejšie vysvetlenia sú: * pád nejakej [[Kométa|kométy]] – podľa [[Slovensko|slovenského]] [[astronóm]]a [[Ľubor Kresák|Ľubora Kresáka]] je pravdepodobné, že išlo o pád úlomku z jadra [[Enckeho kométa|Enckeho kométy]] * pád nejakého [[meteorit]]u – vzhľadom na absenciu nájdených úlomkov sa predpokladá, že išlo o krehké teleso, tzv. uhlíkatý [[chondrit]] Medzi málo pravdepodobné, až fantastické teórie patria: * sopečný výbuch 10 miliónov ton [[Zemný plyn|zemného plynu]] – podľa Wolfganga Kundta * výbuch [[antihmota|antihmoty]] – napr. podľa Cowan, Atluri & Libby * výbuch prirodzenej [[vodíková bomba|vodíkovej bomby]] ([[Deutérium|deutéria]] v kométe) – napr. podľa D'Alessio a Césara Sirventa * atómový výbuch – napr. podľa [[geofyzika]] Alexeja Zolotova, či bývalého podpredsedu Moskovskej akadémie vied Borisa Konstantinova * výbuch mimozemskej [[Kozmická loď|kozmickej lode]] – napr. podľa Alexandra Kazanceva ([[1946]]) a v skôr populárnej literatúre * výsledok pokusu [[Nikola Tesla|Nikolu Tesly]] – v populárnej literatúre * stretnutie [[Zem]]e s malou [[Čierna diera|čiernou dierou]] – v populárnej literatúre == Poznámky == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Čeľabinský meteorit]] * [[Prelet meteoroidu EN131090 nad Česko-Slovenskom a Poľskom]] * [[Veľký denný bolid z roku 1972]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Tunguska event}} == Externé odkazy == {{Portál|Astronómia||Slnečná sústava}} * [http://www.aero.org/conferences/planetarydefense/2007papers/P4-1--Zlobin_Paper.pdf A. E. Zlobin, Tunguska PDC-2007] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080407110721/http://www.aero.org/conferences/planetarydefense/2007papers/P4-1--Zlobin_Paper.pdf |date=2008-04-07 }} * [http://www.orc.ru/~azorcord/ Tunguská kometa 1908] * [http://www.kpufo.cz/oblasti/ves/tung2.htm Klub psychotroniky a UFO] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070921065839/http://www.kpufo.cz/oblasti/ves/tung2.htm |date=2007-09-21 }} * [https://web.archive.org/web/20011127212814/http://www.geocities.com/CapeCanaveral/Cockpit/3240/tunguska.htm Tektonické vysvetlenie] * [http://www.trivis.info/view.php?cisloclanku=2005092202 Vyšší odborná škola prevence kriminality] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070716052239/http://www.trivis.info/view.php?cisloclanku=2005092202 |date=2007-07-16 }} * 21. století č. 7/2008: Nové pátraní... * Enigma č 4/2010: Když se země bez příčiny zachvěje * [http://www.astro.cz/clanek/2831 Česká astronomická společnost: Tunguzský kráter vypátrán] [[Kategória:Katastrofy]] [[Kategória:Katastrofy v Rusku]] [[Kategória:Dopady meteoritov]] [[Kategória:Záhady]] j3qkdl58qqyemo3rsj2cy51dzslekig 0 114801 8371233 8340204 2026-09-20T11:41:09Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8371233 wikitext text/x-wiki '''Svätá stolica''' alebo '''Svätý stolec''' alebo '''Apoštolská stolica''' alebo '''Apoštolský stolec''' označuje v [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]] rímskeho pápeža resp. úrad [[pápež]]a – rímskeho biskupa a hlavy [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckej cirkvi]] (vychádzajúci z apoštolskej tradície [[Apoštol Peter|sv. Petra]]). Väčšinou (nie však vždy) zahŕňa aj [[rímska kúria|Rímsku kúriu]] na čele s [[kolégium kardinálov|kolégiom kardinálov]]. V [[kánonické právo|kánonickom práve]] má pojem Svätá stolica dvojaký význam: podľa kánonu 361 [[Kódex kánonického práva|CIC]] sa v širšom zmysle pod menom Apoštolská alebo Svätá stolica ''„rozumie nielen Rímsky veľkňaz, ale ak z povahy veci alebo z kontextu nevyplýva iné, aj Štátny sekretariát, Rada pre verejné záležitosti Cirkvi a iné ustanovizne Rímskej kúrie,“'' teda všetky úrady, ktoré pápežovi pomáhajú pri správe [[Latinská cirkev|rímskokatolíckej cirkvi]]. V užšom zmysle pojem zahŕňa predovšetkým najvyššiu učiteľskú, zákonodarnú, súdnu, kňazskú a správnu moc pápežského úradu v rímskokatolíckej cirkvi (kánony 113 § 1, 359, 364, 1354 § 3 a 1404). Svätá stolica je ako právnická, resp. ''„zo samého božského nariadenia“'' (ex ipsa ordinatione divina, CIC 13) morálna osoba subjektom [[medzinárodné právo|medzinárodného práva]], a to ako najvyšší reprezentatívny orgán Katolíckej cirkvi na svete a ako držiteľka suverenity štátu Vatikán. Ako taká nadväzuje Svätá stolica (zastúpená [[štátny sekretár|Štátnym sekretárom]]) diplomatické vzťahy so štátmi a medzinárodnými organizáciami. Pojem sa často používa aj na označenie sídla pápeža, teda [[Vatikán]]u, ale z právneho hľadiska sú Vatikán (územie, štát) a Svätá stolica dve rôzne veci. V minulosti sa ako Svätá stolica označovali aj sídla iných významných biskupstiev. V priebehu 19. storočia sa však od tohto označovania upustilo. Ako jediné na svete (okrem Ríma) dodnes používa titul Svätá stolica [[Mohučské arcibiskupstvo]]. == Bibliografia == * Niccolò del Re. "Heiliger Stuhl". In: Niccolò del Re (hrsg.), ''Vatikan Lexikon'', Augsburg: Pattloch Verlag, [[1998]], s. 297. (Orig.: ''Mondo Vaticano'', Città del Vaticano: Libreria Editrice Vaticana, [[1995]].) * prof. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD. [http://tribunal.kapitula.sk/tribunal_1_2005/tribunal_1_2005_4.htm „Postavenie Apoštolskej stolice v medzinárodnom práve“.]{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} Tribunál 1/2005. == Iné projekty == {{Projekt}} {{OBSE}} {{Vatikán}} [[Kategória:Svätá stolica| ]] [[Kategória:Vatikán]] rsi2ui4wwg6bdqp2rj4mns41r3whupx 0 125339 8371208 8267068 2026-09-20T09:59:20Z Feriontly17x17x7 228747 akt., wl 8371208 wikitext text/x-wiki {{Aktualizovať|Zoznam športov i medailí nezahŕňa aktualizácie z posledných ročníkov}} [[Súbor:Asian_Games_host_countries.png|300px|náhľad|Dejiská Ázijských hier]] [[Súbor:Asian Games logo.svg|náhľad|Logo Ázijských hier]] '''Ázijské hry''' sú medzinárodné viacšportové podujatie, usporadúvané každé 4 roky v [[Ázia|Ázii]] pod dohľadom [[Ázijský olympijský výbor|Ázijského olympijského výboru]] (''Olympic Council of Asia, OCA''). Účastnia sa ho športovci zo všetkých 45 ázijských krajín, ktoré sú členmi OCA. Iba 7 krajín sa zúčastnilo všetkých ázijských hier. == Dejiny == Predchodcom Ázijských hier boli [[Hry Ďalekého východu]]. Vznikli na prezentovanie jednoty a spolupráce medzi [[Japonsko]]m, [[Filipíny|Filipínami]] a [[Čína|Čínou]]. Prvé hry boli usporiadané v [[Manila|Manile]] roku [[1913]]. Zanikli v roku [[1938]] po tom, čo Japonsko napadlo Čínu. Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] niektoré ázijské štáty získali nezávislosť. Viacero týchto krajín chcelo nový druh podujatia, v ktorom by prevládalo vzájomné porozumenie. Počas 14. olympijských hier roku [[1948]] bol medzi ázijskými účastníkmi presadený názor o zorganizovaní Ázijských hier. Tieto krajiny v roku [[1949]] založili Federáciu Ázijských hier (''Asian Games Federation''). Bolo rozhodnuté, že prvé Ázijské hry budú usporiadané v [[Naí Dillí]], v [[India|Indii]], v roku [[1951]]. Ďalšie hry sa konali o tri roky neskôr roku [[1954]] v [[Manila|Manile]] na Filipínach a odvtedy sa konajú každé štyri roky. Roku [[1982]] sa po sporoch medzi jednotlivými účastnickými krajinami rozhodlo o reorganizácii Federácie Ázijských hier a vznikla nová inštitúcia, [[Ázijský olympijský výbor]]. Roku [[1994]] aj napriek odporu zo strany niektorých krajín boli do Ázijského olympijského výboru prijaté bývalé sovietske republiky [[Kazachstan]], [[Kirgizsko]], [[Uzbekistan]], [[Turkménsko]] a [[Tadžikistan]]. Naopak, od hier [[1976]] nie je [[Izrael]] členom OCA (kvôli incidentu na [[Letné olympijské hry 1972|Olympiáde v Mníchove 1972]]) a nemôže sa zúčastňovat ázijských hier. == Zoznam Ázijských hier == {| class="wikitable" style=text-align:center |- !Edícia !width=130|Hry !Hostiteľské mesto !Štáty !Športovci !Športy !Disciplíny !Víťazná medailová krajina ! Zdroj |- |I | [[Ázijské hry 1951|1951]] | align=left|{{IND}} [[Naí Dillí]] |11 |489 |6 |57 | align=left|{{minivlajka|Japonsko|w}} |<ref>{{cite web|title=1st AG New Delhi 1951|url=https://oca.asia/games/107-new-delhi-1951.html|publisher=OCA|access-date=22 July 2010|archive-url=https://web.archive.org/web/20180911002259/http://www.ocasia.org/Game/GHAFDetails?q=qW%2F0jZQQnfyUZ0C1PPWxyiOq5J%2FYYV%2FNanlGfqW4Ru8VRp+YFM+tHJ%2FD9+Y4LSC+e9BVMYGe7iRr5iEmIZjOCw%3D%3D|archive-date=11 September 2018|url-status=live}}</ref> |- |II | [[Ázijské hry 1954|1954]] | align=left|{{PHL}} [[Manila]] |19 |970 |8 |76 | align=left|{{minivlajka|Japonsko|w}} |<ref>{{cite web|title=2nd AG Manila 1954|url=https://oca.asia/games/106-manila-1954.html|publisher=OCA|access-date=22 July 2010|archive-url=https://web.archive.org/web/20180911002241/http://www.ocasia.org/Game/GHAFDetails?q=N8oErIJY3VfghCvSNaZPUgBZpr8hOgxgGMQInDKMrJlLdLvLJqlOf256ZsV8htMYHi3kUoejf3ljSVdEPMHhsA==|archive-date=11 September 2018|url-status=live}}</ref> |- |III | [[Ázijské hry 1958|1958]] | align=left|{{JPN}} [[Tokio]] |16 |1 820 |13 |97 | align=left|{{minivlajka|Japonsko|w}} |<ref>{{cite web|title=3rd AG Tokyo 1958|url=https://oca.asia/games/105-tokyo-1958.html|publisher=OCA|access-date=22 July 2010|archive-url=https://web.archive.org/web/20180911002245/http://www.ocasia.org/Game/GHAFDetails?q=gn3GbI+bZ52LcPofZuq1l0IpnoHKtjrZveotS2dLz4C2Pl82bwZyqu%2FQvBcfiTOUegpLX9iL7M1zX4OEODewFw%3D%3D|archive-date=11 September 2018|url-status=live}}</ref> |- |IV | [[Ázijské hry 1962|1962]] | align=left|{{INA}} [[Jakarta]] |12 |1 460 |13 |88 | align=left|{{minivlajka|Japonsko|w}} |<ref>{{cite web|title=4th AG Jakarta 1962|url=https://oca.asia/games/104-jakarta-1962.html|publisher=OCA|access-date=22 July 2010|archive-url=https://web.archive.org/web/20180911002222/http://www.ocasia.org/Game/GHAFDetails?q=fp6MqPvMRAqKw2AX2WdtQT%2FdkA7uANagdeXiMvOoMVoLX21g3guNMe%2FUeD6XJV9VI8F1Z2nYNvm0j%2FykvncYNA%3D%3D|archive-date=11 September 2018|url-status=live}}</ref> |- |V | [[Ázijské hry 1966|1966]] | align=left|{{THA}} [[Bangkok]] |16 |1 945 |14 |143 | align=left|{{minivlajka|Japonsko|w}} |<ref>{{cite web|title=5th AG Bangkok 1966|url=https://oca.asia/games/103-bangkok-1966.html|publisher=OCA|access-date=22 July 2010|archive-url=https://web.archive.org/web/20180911002244/http://www.ocasia.org/Game/GHAFDetails?q=svh8YzvFX1mVm6bVPtrPRlh37yNScnbdDDC%2Fn7%2Fod5GYNE0nSai2k+SRpvi3h9Bl4KQpxmA4t6KZBFeVp2RTzA%3D%3D|archive-date=11 September 2018|url-status=live}}</ref> |- |VI | [[Ázijské hry 1970|1970]] | align=left|{{THA}} [[Bangkok]] |18 |2 400 |13 |135 | align=left|{{minivlajka|Japonsko|w}} |<ref>{{cite web|title=6th AG Bangkok 1970|url=https://oca.asia/games/102-bangkok-1970.html|publisher=OCA|access-date=22 July 2010|archive-url=https://web.archive.org/web/20180911002248/http://www.ocasia.org/Game/GHAFDetails?q=MWbjABf3Sf4+EEdvjSHp1tOtdoQ9fnwlrKUyRBA89sNaGCUw6tfeHvhM4efhaTcSLqNMtPFTs9sjIwlgfbqcvg==|archive-date=11 September 2018|url-status=live}}</ref> |- |VII | [[Ázijské hry 1974|1974]] | align=left|{{IRN}} [[Teherán]] |19 |3 010 |16 |202 | align=left|{{minivlajka|Japonsko|w}} |<ref>{{cite web|title=7th AG Tehran 1974|url=https://oca.asia/games/101-tehran-1974.html|publisher=OCA|access-date=22 July 2010|archive-url=https://web.archive.org/web/20180911002229/http://www.ocasia.org/Game/GHAFDetails?q=MWbjABf3Sf4+EEdvjSHp1mik5B0tzm3CJClDjRCqiZo8qeVLjtbYWJQivsHlDpggY6qXSG2rqCGhpowhRvzo3g==|archive-date=11 September 2018|url-status=live}}</ref> |- |VIII | [[Ázijské hry 1978|1978]] | align=left|{{THA}} [[Bangkok]] |19 |3 842 |19 |201 | align=left|{{minivlajka|Japonsko|w}} |<ref>{{cite web|title=8th AG Bangkok 1978|url=https://oca.asia/games/100-bangkok-1978.html|publisher=OCA|access-date=22 July 2010|archive-url=https://web.archive.org/web/20180911002224/http://www.ocasia.org/Game/GHAFDetails?q=MWbjABf3Sf4+EEdvjSHp1vEo%2FGG9kWYwo0KwU8iAiyA10OXQDeb2ZzyhUdpw%2FXqSeweJ12n1H0BH7wm0KjvTtw%3D%3D|archive-date=11 September 2018|url-status=live}}</ref> |- |IX | [[Ázijské hry 1982|1982]] | align=left|{{IND}} [[Naí Dillí]] |23 |3 411 |21 |147 | align=left|{{minivlajka|Čína|w}} |<ref>{{cite web|title=9th AG New Delhi 1982|url=https://oca.asia/games/99-new-delhi-1982.html|publisher=OCA|access-date=22 July 2010|archive-url=https://web.archive.org/web/20180911002230/http://www.ocasia.org/Game/GHAFDetails?q=MWbjABf3Sf4+EEdvjSHp1lyBIfsoISeDpX7%2FCScjV2snkZgBwSEd05nSYhNX4fjvueQC+cO5BaoJemJW9RUP3g%3D%3D|archive-date=11 September 2018|url-status=live}}</ref> |- |X | [[Ázijské hry 1986|1986]] | align=left|{{KOR}} [[Soul]] |27 |4 839 |25 |270 | align=left|{{minivlajka|Čína|w}} |<ref>{{cite web|title=10th AG Seoul 1986|url=https://oca.asia/games/98-seoul-1986.html|publisher=OCA|access-date=22 July 2010|archive-url=https://web.archive.org/web/20180911002302/http://www.ocasia.org/Game/GHAFDetails?q=MWbjABf3Sf4+EEdvjSHp1ifwvOsg%2FOPOwErK7Zr7aRhBmkN5FluzzHrBRr1qTw9E2wEg0H8SkGpNDr55hBQUnA%3D%3D|archive-date=11 September 2018|url-status=live}}</ref> |- |XI | [[Ázijské hry 1990|1990]] | align=left|{{CHN}} [[Peking]] |36 |6 122 |27 |310 | align=left|{{minivlajka|Čína|w}} |<ref>{{cite web|title=11th AG Beijing 1990|url=https://oca.asia/games/97-beijing-1990.html|publisher=OCA|access-date=22 July 2010|archive-url=https://web.archive.org/web/20180911002312/http://www.ocasia.org/Game/GHAFDetails?q=MWbjABf3Sf4+EEdvjSHp1voPHnl5JCPT4mxOYzE7LG7U%2FDcNymOdMXhF4PJ3aN0aHzasE1v7km0aQVohrqAe2g%3D%3D|archive-date=11 September 2018|url-status=live}}</ref> |- |XII | [[Ázijské hry 1994|1994]] | align=left|{{JPN}} [[Hirošima (mesto)|Hirošima]] |42 |6 828 |34 |337 | align=left|{{minivlajka|Čína|w}} |<ref>{{cite web|title=12th AG Hiroshima 1994|url=https://oca.asia/games/96-hiroshima-1994.html|publisher=OCA|access-date=22 July 2010|archive-url=https://web.archive.org/web/20180911002222/http://www.ocasia.org/Game/GHAFDetails?q=MWbjABf3Sf4+EEdvjSHp1tLQS3oEoq%2FfIgIkI7N88vi5bMFvyuU%2FE6A4C2hS9YjkYiBX+1nfE3vkCFl%2FE6lttw%3D%3D|archive-date=11 September 2018|url-status=live}}</ref> |- |XIII | [[Ázijské hry 1998|1998]] | align=left|{{THA}} [[Bangkok]] |41 |6 554 |36 |376 | align=left|{{minivlajka|Čína|w}} |<ref>{{cite web|title=13th AG Bangkok 1998|url=https://oca.asia/games/95-bangkok-1998.html|publisher=OCA|access-date=22 July 2010|archive-url=https://web.archive.org/web/20180911002256/http://www.ocasia.org/Game/GHAFDetails?q=MWbjABf3Sf4+EEdvjSHp1kpcOs21JpBVlcZO0l2m2JBUkQ+QzyC72arAOzyo9ShTU4ZRMJy3z6ewUf+JXz7Vrw==|archive-date=11 September 2018|url-status=live}}</ref> |- |XIV | [[Ázijské hry 2002|2002]] | align=left|{{KOR}} [[Pusan]] |44 |7 711 |38 |419 | align=left|{{minivlajka|Čína|w}} |<ref>{{cite web|title=14th AG Busan 2002|url=https://oca.asia/games/94-busan-2002.html|publisher=OCA|access-date=29 September 2002|archive-url=https://web.archive.org/web/20180911002311/http://www.ocasia.org/Game/GHAFDetails?q=MWbjABf3Sf4+EEdvjSHp1rR6teXAeXAynk17wTf+jTDM3N2V9Qqk18aoqar4fz2HA9%2Fb6PPQS3evr8pE6VLEfA%3D%3D|archive-date=11 September 2018|url-status=live}}</ref> |- |XV | [[Ázijské hry 2006|2006]] | align=left|{{QAT}} [[Dauha]] |45 |9 520 |39 |424 | align=left|{{minivlajka|Čína|w}} |<ref>{{cite web|title=15th AG Doha 2006|url=https://oca.asia/games/93-doha-2006.html|publisher=OCA|access-date=1 December 2006|archive-url=https://web.archive.org/web/20180911002228/http://www.ocasia.org/Game/GHAFDetails?q=MWbjABf3Sf4+EEdvjSHp1uxoIZ2irZ4rMIAEBIhwixXNn8TxnLDLybh2V4JgKupUP12ZN7EZtotN+uH+WHZRKA==|archive-date=2018-09-11|url-status=live}}</ref> |- |XVI | [[Ázijské hry 2010|2010]] | align=left|{{CHN}} [[Kanton (mesto)|Kanton]] |45 |9 704 |42 |476 | align=left|{{minivlajka|Čína|w}} |<ref>{{cite web|title=16th AG Guangzhou 2010|url=https://oca.asia/games/85-guangzhou-2010.html|publisher=OCA|access-date=22 November 2010|archive-url=https://web.archive.org/web/20180911002308/http://www.ocasia.org/Game/GHAFDetails?q=aKk4+eLTtkU0FFSe77Fvufjxr631hlJmR6bMoIpOU7pG1zyq6sPKBMEaCmq+p4r9j%2FxB3ZRR0mxCugkfYKPiGw%3D%3D|archive-date=11 September 2018|url-status=live}}</ref> |- |XVII | [[Ázijské hry 2014|2014]] | align=left|{{KOR}} [[Inčchon]] |45 |9 501 |37 |439 | align=left|{{minivlajka|Čína|w}} |<ref>{{cite web|title=17th AG Incheon 2014|url=https://oca.asia/games/84-incheon-2014.html|publisher=OCA|access-date=19 September 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20180911002226/http://www.ocasia.org/Game/GHAFDetails?q=aKk4+eLTtkU0FFSe77FvufSabEQ+7pbdEdiwzqmxViilKeU8DBtcRpORjJxkGRKoY+p7%2FKby5fQysZ6i4RcR8g%3D%3D|archive-date=11 September 2018|url-status=live}}</ref> |- |XVIII | [[Ázijské hry 2018|2018]] | align=left|{{INA}} [[Jakarta]]-[[Palembang]] |45 |11 300 |46 |465 | align=left|{{minivlajka|Čína|w}} |<ref>{{cite web|title=18th AG Jakarta-Palembang 2018|url=https://oca.asia/games/5-jakarta-palembang-2018.html|publisher=OCA|access-date=20 September 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20180911002255/http://www.ocasia.org/Game/GHAFDetails?q=MWbjABf3Sf4+EEdvjSHp1mKucBolMd09YB3SA8pB6ICXlV3ewQzs6SCXxY5XO9oPoqcrg4g+dQDHTpI7IbIHLQ==|archive-date=11 September 2018|url-status=live}}</ref> |- |XIX | [[Ázijské hry 2022|2022]] | align=left|{{CHN}} [[Chang-čou]] |45 |11 935 |40 |481 | align=left|{{minivlajka|Čína|w}} |<ref>{{cite web|title=19th AG Hangzhou 2022|url=https://oca.asia/games/2-hangzhou-2023.html|publisher=OCA|access-date=16 September 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20180911002310/http://www.ocasia.org/Game/GHAFDetails?q=MWbjABf3Sf4+EEdvjSHp1jKOwGWEOIvJF75C4tDokoJiu%2FaUOf6oOXV3GHO0xtlR1XaMQ1mBo%2F0rjIvXeBbXYQ%3D%3D|archive-date=11 September 2018|url-status=live}}</ref> |- |XX | [[Ázijské hry 2026|2026]] | align=left|{{JPN}} [[Aiči (prefektúra)|Aiči]]-[[Nagoja]] | colspan="2" style="text-align:center" |''prebieha'' |''43'' |''469'' |''prebieha'' |- |XXI | [[Ázijské hry 2030|2030]] | align=left|{{QAT}} [[Dauha]] |colspan=5 style="text-align:center"|''zatiaľ neprebehlo'' |- |XXII | [[Ázijské hry 2034|2034]] | align=left|{{KSA}} [[Rijád]] |colspan=5 style="text-align:center"|''zatiaľ neprebehlo'' |} == Športy == <nowiki>V celej histórii Ázijských hier sa predstavilo 45 športov.</nowiki> '''Aktívne športy''' {| | {| class=wikitable !Šport !Roky |- |[[Atletika na Ázijských hrách|Atletika]] |od 1951 |- |[[Basketbal na Ázijských hrách|Basketbal]] |od 1951 |- |[[Bedminton na Ázijských hrách|Bedminton]] |od 1962 |- |[[Bejzbal na Ázijských hrách|Bejzbal]] |od 1994 |- |[[Box na Ázijských hrách|Box]] |od 1954 |- |[[Cyklistika na Ázijských hrách|Cyklistika]] |od 1951 |- |[[Džudo na Ázijských hrách|Džudo]] |od 1986 |- |[[Futbal na Ázijských hrách|Futbal]] |od 1951 |- |[[Golf na Ázijských hrách|Golf]] |od 1982 |- |[[Gymnastika na Ázijských hrách|Gymnastika]] |od 1974 |- |[[Hádzaná na Ázijských hrách|Hádzaná]] |od 1982 |- |[[Jachting na Ázijských hrách|Jachting]] |od 1970 |- |[[Jazdectvo na Ázijských hrách|Jazdectvo]] |od 1982 |- |[[Kabaddi na Ázijských hrách|Kabaddi]] |od 1990 |} | {| class=wikitable !Šport !Roky |- |[[Karate na Ázijských hrách|Karate]] |od 1994 |- |[[Kriket na Ázijských hrách|Kriket]] |od 2010 |- |[[Lukostreľba na Ázijských hrách|Lukostreľba]] |od 1978 |- |[[Moderný päťboj na Ázijských hrách|Moderný päťboj]] |od 1994 |- |[[Plávanie na Ázijských hrách|Plávanie]] |od 1951 |- |[[Pozemný hokej na Ázijských hrách|Pozemný hokej]] |od 1958 |- |[[Ragby na Ázijských hrách|Ragby (7s)]] |od 1998 |- |[[Rýchlostná kanoistika na Ázijských hrách|Rýchlostná kanoistika]] |od 19 |- |[[Sepak Takraw na Ázijských hrách|Sepak takraw]] |od 1990 |- |[[Skoky do vody na Ázijských hrách|Skoky do vody]] |od 1951 |- |[[Softbal na Ázijských hrách|Softbal]] |od 1990 |- |[[Softtenis na Ázijských hrách|Softtenis]] |od 1994 |- |[[Squash na Ázijských hrách|Squash]] |od 1998 |- |[[Stolný tenis na Ázijských hrách|Stolný tenis]] |od 1990 |} | {| class=wikitable !Šport !Roky |- |[[Synchronizované plávanie na Ázijských hrách|Synchronizované plávanie]] |od 1994 |- |[[Šerm na Ázijských hrách|Šerm]] |od 1974 |- |[[Športová streľba na Ázijských hrách|Športová streľba]] |od 1954 |- |[[Tanečný šport]] |2010, od 2022 |- |[[Taekwondo na Ázijských hrách|Taekwondo]] |od 1986 |- |[[Tenis na Ázijských hrách|Tenis]] |od 1958 |- |[[Triatlon na Ázijských hrách|Triatlon]] |od 2006 |- |[[Veslovanie na Ázijských hrách|Veslovanie]] |od 1982 |- |[[Vodné pólo na Ázijských hrách|Vodné pólo]] |od 1951 |- |[[Vodný slalom na Ázijských hrách|Vodný slalom]] |od 2010 |- |[[Volejbal na Ázijských hrách|Volejbal]] |od 1958 |- |[[Vzpieranie na Ázijských hrách|Vzpieranie]] |od 1951 |- |[[Wushu na Ázijských hrách|Wushu]] |od 1990 |- |[[Zápasenie na Ázijských hrách|Zápasenie]] |od 1954 |} |} '''Bývalé športy''' {| class=wikitable !Šport !Roky |- |[[Biliard]] |1998{{--}}2010 |- |[[Bowling]] |1978, 1986, 1994{{--}}2018 |- |Doskové hry |2006{{--}}2010 |- |Dračie lode |2010 |- |Kolieskové korčuľovanie |2010 |- |[[Kulturistika]] |2002{{--}}2006 |- |[[Paragliding]] |2018 |- |[[Pencak Silat|Pencak silat]] |2018 |- |[[Sambo (bojový šport)|Sambo]] |2018 |} == Historická medailová tabuľka (1951{{--}}2010) == {| class="wikitable sortable" style="text-align:center" !Krajiny !Hry !style="background:gold; width:6em;"| [[Súbor:Gold medal asia.svg|25px|Zlato]] !style="background:silver; width:6em;"|[[Súbor:Silver medal asia.svg|25px|Striebro]] !style="background:#cc9966; width:6em;"|[[Súbor:Bronze medal asia.svg|25px|Bronz]] !style="width:6em;"|Spolu |- |style="text-align:left"|{{minivlajka|Afganistan|w}} |15 |0||3||4||7 |- |style="text-align:left"|{{minivlajka|Bahrajn|w}} |8 |16||12||12||40 |- |style="text-align:left"|{{minivlajka|Bangladéš|w}} |7 |1||4||4||9 |- |style="text-align:left"|{{minivlajka|Brunej|w}} |6 |0||0||4||4 |- |style="text-align:left"|{{minivlajka|Čína|w}} |10 |1 204||819||608||2 631 |- |style="text-align:left"|{{minivlajka|Filipíny|w}} |16 |62||107||195||364 |- |style="text-align:left"|{{minivlajka|Hongkong|w}} |15 |24||49||67||140 |- |style="text-align:left"|{{minivlajka|India|w}} |16 |128||168||260||556 |- |style="text-align:left"|{{minivlajka|Indonézia|w}} |16 |87||116||188||391 |- |style="text-align:left"|{{minivlajka|Irán|w}} |13 |138||143||157||438 |- |style="text-align:left"|{{minivlajka|Irak|w}} |6 |5||15||18||38 |- |style="text-align:left"|{{minivlajka|Japonsko|w}} |16 |910||913||835||2 658 |- |style="text-align:left"|{{minivlajka|Izrael|w}} |5 |18||16||19||53 |- |style="text-align:left"|{{minivlajka|Jemen|w}} |4 |0||0||2||2 |- |style="text-align:left"|{{minivlajka|Jordánsko|w}} |6 |3||13||13||29 |- |style="text-align:left"|{{minivlajka|Kambodža|w}} |7 |0||2||3||5 |- |style="text-align:left"|{{minivlajka|Katar|w}} |8 |27||28||49||104 |- |style="text-align:left"|{{minivlajka|Kazachstan|w}} |4 |110||119||168||397 |- |style="text-align:left"|{{minivlajka|Kirgizsko|w}} |5 |3||15||22||40 |- |style="text-align:left"|{{minivlajka|KĽDR|w}} |8 |74||109||142||325 |- |style="text-align:left"|{{minivlajka|Kórejská republika|w}} |15 |618||528||674||1 820 |- |style="text-align:left"|{{minivlajka|Kuvajt|w}} |9 |16||18||27||61 |- |style="text-align:left"|{{minivlajka|Laos|w}} |6 |0||1||6||7 |- |style="text-align:left"|{{minivlajka|Libanon|w}} |9 |4||2||5||11 |- |style="text-align:left"|{{minivlajka|Macao|w}} |6 |1||6||14||21 |- |style="text-align:left"|{{minivlajka|Malajzia|w}} |12 |51||73||115||239 |- |style="text-align:left"|{{minivlajka|Mjanmarsko|w}} |14 |14||27||52||93 |- |style="text-align:left"|{{minivlajka|Mongolsko|w}} |10 |15||33||68||116 |- |style="text-align:left"|{{minivlajka|Nepál|w}} |8 |0||1||21||22 |- |style="text-align:left"|{{minivlajka|Omán|w}} |7 |1||0||3||4 |- |style="text-align:left"|{{minivlajka|Pakistan|w}} |15 |37||48||75||160 |- |style="text-align:left"|{{minivlajka|Palestína|w}} |6 |0||0||1||1 |- |style="text-align:left"|{{minivlajka|Saudská Arábia|w}} |6 |21||8||19||48 |- |style="text-align:left"|{{minivlajka|Singapur|w}} |16 |32||48||86||166 |- |style="text-align:left"|{{minivlajka|Srí Lanka|w}} |16 |10||10||19||39 |- |style="text-align:left"|{{minivlajka|Spojené arabské emiráty|w}} |6 |3||11||9||23 |- |style="text-align:left"|{{minivlajka|Sýria|w}} |8 |9||7||15||31 |- |style="text-align:left"|{{minivlajka|Tadžikistan|w}} |5 |3||2||11||16 |- |style="text-align:left"|{{minivlajka|Taiwan|w}} |9 |58||82||174||314 |- |style="text-align:left"|{{minivlajka|Thajsko|w}} |16 |109||152||204||465 |- |style="text-align:left"|{{minivlajka|Turkménsko|w}} |5 |3||6||5||14 |- |style="text-align:left"|{{minivlajka|Uzbekistan|w}} |5 |54||82||91||227 |- |style="text-align:left"|{{minivlajka|Vietnam|w}} |12 |12||45||45||102 |- class="sortbottom" ! colspan="2" | Spolu |3 871||3 830||4 515||12 216 |} Krajiny bez medailí: * {{minivlajka|Bhután|w}} (6 účastí) * {{minivlajka|Maldivy|w}} (6 účastí) * {{minivlajka|Východný Timor|w}} (3 účasti) == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zimné ázijské hry]] * [[Halové ázijské hry]] * [[Plážové ázijské hry]] * [[Pacifické hry]] * [[Panamerické hry]] * [[Africké hry]] * [[Arabské hry]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.ocasia.org/Game/GamesL1.aspx?GPCode=1 Ázijské hry na oficiálnej stránke Ázijského olympijského výboru] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101106023424/http://www.ocasia.org/Game/GamesL1.aspx?GPCode=1 |date=2010-11-06 }} == Zdroj == {{Preklad|en|Asian Games|1358386788}} {{Ázijské hry}} {{Športy na Ázijských hrách}} {{Multišportové podujatia}} [[Kategória:Ázijské hry| ]] [[Kategória:Multi-športové podujatia]] odgezpi6jag9ozrhqtjklt92ywmwxpz 0 140758 8371083 8229823 2026-09-19T20:04:25Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8371083 wikitext text/x-wiki '''Skalní v ofsajde''' je [[Slovensko|slovenský]] [[film]] režiséra [[Ján Lacko (režisér)|Jána Lacka]] z roku [[1960]]. Hrajú v ňom [[František Dibarbora]], [[Arnošt Garlatty]] a [[Anton Mrvečka]]. == Herecké obsadenie == * [[Anton Mrvečka]]{{--}}Michal Drozd * [[Mária Kráľovičová]]{{--}}Gitka Sekáčová * [[František Dibarbora]]{{--}}Ján Sekáč * [[Arnošt Garlaty]]{{--}}Tóno Bariak * [[Štefan Kvietik]]{{--}}poručík Verejnej bezpečnosti<ref>{{cite web| title=Skalní v ofsajde| url=http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail/?&idx=sfu_un_cat-0*000242| work=skcinema.sk/| access-date=10 February 2026}}{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Filmový výhonok}} [[Kategória:Filmy z 1960]] [[Kategória:Slovenské filmové komédie]] [[Kategória:Česko-slovenské filmové komédie]] [[Kategória:Filmy podľa názvu]] bii7u6bxid4kb6zoabmwtanli10b652 0 148665 8371231 8362359 2026-09-20T11:19:50Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8371231 wikitext text/x-wiki '''Sviatosť zmierenia''' (sa volá aj '''Svätá spoveď''', '''Sviatosť pokánia''', '''Sväté tajomstvo spovede''', '''Sviatosť svätej spovede''', '''Sviatosť odpustenia''', '''Sviatosť obrátenia''', [[latinčina|lat.]] ''confessio'') je pojem, ktorým sa označuje úkon [[Spoveď|spovede]] v [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]]. Jedná sa o [[sviatosť]], počas ktorej sa penitent (kajúcnik) vyznáva zo svojich ľahkých a ťažkých [[hriech]]ov [[kňaz]]ovi<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Lucián Mária Bogucki, OFM Conv.| odkaz na autora = | titul = Hanbiť sa pred Bohom je milosť| url = https://www.katolickenoviny.sk/spytali-ste-sa/category/spytali-ste-sa/article/hanbit-sa-pred-bohom-je-milost.xhtml| vydavateľ = Katolícke noviny| dátum vydania = 2021-08-05| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> alebo [[Biskup|biskupovi]] prostredníctvom tzv. ušnej spovede alebo súkromnej, individuálnej spovede. Na základe vyznania hriechov a ich ľútosti spravidla dostáva rozhrešenie ako znak ich odpustenia. Rozhrešenie nemusí penitent dostať v špecifických prípadoch, o ktorých hovorí [[Kódex kánonického práva]], resp. [[Kódex kánonov východných cirkví]]. Po vyznaní hriechov kňaz kajúcnika poučí a uloží mu epitímiu (kánon, pokutu) - skutok kajúcnosti, ktorý má vykonať. Je to istá forma duchovnej terapie, ktorá má pomôcť človeku napredovať v duchovnom živote, uzdraviť zranenia spôsobené hriechom a zároveň je to prejav kajúcnosti a vďačnosti voči Bohu. Epitímia môže byť aj úsilím aspoň čiastočne vynahradiť dôsledky spáchaných hriechov konaním dobra. [[Kňaz]] udeľuje odpustenie v mene [[Boh|Božom]]. V [[Katolícka cirkev |katolíckej]] a [[pravoslávna cirkev|pravoslávnej cirkvi]] je spoveď jednou zo [[sviatosť|siedmich sviatostí]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = kpt. Mgr. Juraj Malý| odkaz na autora = | titul = KKC 1428-1470| url = https://www.ordinariat.sk/kkc-1428-1470/| vydavateľ = [[Ordinariát ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR]]| dátum vydania = 2012-11-10| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref>. Všeobecné rozhrešenie je možné len za úzko vymedzených podmienok. == Spovedné tajomstvo == Spovedné tajomstvo je dôležité pri každej spovedi. Čo povie penitent pri spovedi je prísne tajné, dôverné. Kňaz nesmie zo spovede nikomu nič prezradiť. Porušenie spovedného tajomstva by hrozilo až exkomunikáciou z Cirkvi samotným skutkom (latae sententiae). Takisto aj kajúcnik musí zachovať spovedné tajomstvo. Aj iný veriaci, ktorý mohol započuť spovedné tajomstvo je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa nedopatrením dozvedel zo spovede kajúcnika<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = ICDr. Juraj Kamas, PhD.| odkaz na autora = | titul = Porušenie spovedného tajomstva a s tým súvisiace tresty| url = http://tribunal.kapitula.sk/2006-1/porusenie.htm| vydavateľ = časopis Tribunál| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = História noriem týkajúcich sa najťažších deliktov| url = https://www.vatican.va/resources/resources_introd-storica_sk.html| vydavateľ = vatican.va| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Kardinál Mauro Piacenza, najvyšší penitenciár Mons. Krzysztof Nykiel, regens| odkaz na autora = | titul = Neporušiteľnosť spovedného tajomstva - plné znenie Nóty Apoštolskej penitenciárie| url = https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2019-08/neporusitelnost-spovedne-tajomstvo-nota-apostolska-penitenciaria.html| vydavateľ = vatican.va| dátum vydania = 2019-08-18| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref>. == Zdroje == <references /> * [https://www.grkat.net/texty/poucenie-o-spovedi.html Poučenie o spovedi. Krátke úvahy a poznámky o sv. tajomstve spovede.] * [https://www.grkat.net/texty/poriadok-spovede.html Postup pri spovedaní (v byzantskom obrade) - priebeh spovede] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Confession}} == Externé odkazy == * [https://www.slovoplus.sk/sviatost-zmierenia-kde-sa-tu-vzala/ Sviatosť zmierenia – kde sa tu vzala?, slovoplus.sk] * [https://dku.abuba.sk/node/789 Sviatosť pokánia a zmierenia, Diecézny katechetický úrad Bratislavskej arcidiecézy] {{Sviatosti (Rímskokatolícka cirkev)}} [[Kategória:Kresťanstvo]] [[Kategória:Sviatosti]] [[Kategória:Hriechy]] pfgajd8pdv0qj1insa43qznifyoxc2d 0 152947 8371096 5288117 2026-09-19T20:24:41Z ~2026-50595-84 305785 viz. provedené změny 8371096 wikitext text/x-wiki '''Spustiteľný program''' alebo '''spustiteľný súbor''' je [[súbor]], ktorého obsah je určený na to, aby sa interpretoval ako [[počítačový program]]. Najčastejšie obsahuje binárnu reprezentáciu strojových inštrukcií špecifického [[procesor]]a. Či je súbor spustiteľný, je väčšinou dané konvenciou. Niektoré operačné systémy rozlišujú spustiteľné súbory podľa prípony, iné podľa metadát, napríklad pomocou príznaku v [[unix]]ových systémoch. [[Kategória:Softvér]] naklmtpemyv3adg3ca6myvfay9awuub 0 154563 8371016 7581718 2026-09-19T16:40:40Z Maximilián Fedora 259749 8371016 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Velikij Novgorod | other_name = Великий Новгород | category = Mesto <!-- *** Image *** --> | image = Velik Novg.jpg | image_caption = Pohľad na nábrežie Volchova a historické opevnenia mesta. | image_size = 300 <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Veliky Novgorod.png | symbol = Coat of Arms of Veliky Novgorod.png <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = | nickname_type = <!-- *** Country etc. *** --> | country = [[Súbor:Flag of Russia.svg|20px]] [[Rusko]] | country_flag = | histcountry = | state = | region = [[Novgorodská oblasť]] | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = [[Volchov (rieka)|Volchov]] <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = 25 | lat_d = 58 | lat_m = 31 | lat_s = 00 | lat_NS = S | long_d = 31 | long_m = 17 | long_s = 00 | long_EW = V | coordinates_type = type:city(4000000)_region:RU | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 90.08 <!-- *** Population *** --> | population = 222594 | population_date = [[2017]] | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = 859 | established_type = Prvá písomná zmienka | mayor = [[Jurij Bobryšev]] | mayor_type = Primátor | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = | timezone_DST = | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = | code_type = | code1 = <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = Velikij Novgorod – historické pamiatky mesta | whs_year = 1992 | whs_number = 604 | whs_region = Európa a Severná Amerika | whs_criteria = ii, iv, vi <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> <!--| map = Blank map of Russia-geoloc.svg | map_background = | map_caption = Poloha Velikého Novgorodu v Rusku | map_locator = Rusko--> | map1 = Europe laea location map with borders.svg | map1_background = | map1_caption = Poloha Velikého Novgorodu v Európe | map1_locator = Európa <!-- *** Websites *** --> | commons = Velikiy Novgorod | statistics = | website = http://www.adm.nov.ru <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Velikij Novgorod''' (do roku 1999 ''Novgorod'') je historické [[mesto]] v severozápadnom [[Rusko|Rusku]], hlavné mesto [[Novgorodská oblasť|Novgorodskej oblasti]]. V roku 2017 malo 222 594 obyvateľov. Velikij Novgorod je jedno z najstarobylejších miest Ruska. Leží na vodnej ceste, ktorá spájala [[Baltské more|Baltské]] a [[Čierne more]]. V stredoveku bolo centrom [[Novgorodská krajina|Novgorodskej Rusi]], počnúc rokom [[1136]] bol prvou republikou na území Ruska. V 15. storočí po porážke v moskovsko-novgorodskej vojne stratil Novgorod svoju samostatnosť. Za útrapy, ktoré mesto vytrpelo počas nemeckej okupácie cez [[druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]], mu bol udelený titul ''[[mesto vojenskej slávy]]''. == Poloha a prírodné pomery == Mesto leží na rieke [[Volchov (rieka)|Volchov]], ktoré spája [[Iľmenské jazero|Iľmenské]] a [[Ladožské jazero]]. Nachádza sa asi {{km|160|m}} juhojuhovýchodne od [[Petrohrad]]u a asi {{km|500|m}} severozápadne od [[Moskva|Moskvy]]. Asi {{km|6|m}} južne od mesta leží [[Iľmenské jazero]]. Geomorfologicky leží v oblasti [[Valdajská pahorkatina|Valdajskej pahorkatiny]] v Iľmeňskej nížine.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Král | meno = Václav | odkaz na autora = | titul = Fyzická geografie Evropy | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]] | rok = 1999 | isbn = 80-200-0684-2 | počet strán = 348 | strany = }}</ref> == Dejiny == Prvá zmienka o existencii osídlenia pochádza z roku [[859]], keď Novgorodčania uznávali iba škandinávske knieža [[Rurik]]a. Mesto samé vzniklo až v ďalšom storočí, archeologicky doložiteľné bolo osídlenie v polovici 10. storočia. V 10. a 11. storočí to bolo jedno z centier [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]], neskôr stredisko samostatného kniežatstva. Po roku [[1136]] bola moc kniežaťa obmedzená, dôležitú úlohu v riadení mesta nadobudol snem (veče) a [[starosta]] mesta (posadnik). Politické dejiny mesta v 12. až 15. storočí boli plné rozporov medzi [[šľachta|šľachtou]] (bojarmi) a kupeckou vrstvou. Novgorod bol v období stredoveku jedným z najvýznamnejších obchodných centier [[Európa|Európy]], udržiaval úzke styky s mestami [[Hanza|hanzy]]. Pozoruhodná bol vzdelanostná úroveň obyvateľstva, medzi ktorým bola bežná [[gramotnosť]]. Na písanie sa používal špecifický materiál – [[breza (rod)|brezová]] kôra. V trinástom a štrnástom storočí odolával Novgorod tlaku západných susedov – [[Švédsko|Švédov]], [[Rád nemeckých rytierov|Rádu nemeckých rytierov]], neskôr [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|Litovského veľkokniežatstva]]. Dejiny Novgorodu ako centra nezávislého štátneho celku skončili v [[1478]], kedy bolo územie násilne pripojené k moskovskému kniežatstvu. Na príkaz [[cár]]a [[Ivan III.|Ivana III.]] boli vyvraždené stovky novgorodských [[bojar]]ov a [[kupec|kupcov]], mesto dovtedy známe ako „pán veľký Novgorod“ a brána do Európy, bolo podriadené [[Moskva|Moskve]]. Ako provinčné sídlo potom od konca pätnásteho storočia zdieľalo [[dejiny Ruska]]. Od roku 1727 bol centrom Novgorodskej gubernie. Počas [[ruská občianska vojna|občianskej vojny]] získali 14. novembra 1917 mesto komunisti. V medzivojnovom období sa mesto [[priemysel]]ne rozvíjalo. Počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] mesto 15. augusta 1941 obsadili nemecké vojská. Oslobodené bolo až 20. januára 1944. Počas bojov bolo mesto prakticky kompletne zničené.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Novgorod - Boľšaja sovietskaja enciklopedia. | url = http://bse.sci-lib.com/article082102.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 21.6.2010 | vydavateľ = bse.sci-lib.com | miesto = | jazyk = po rusky }}</ref> Na povojnovej obnove mesta sa podieľal architekt [[Alexej Viktorovič Ščusev|A.I. Ščusev]]. 5. júla 1944 sa mesto stalo centrom [[Novgorodská oblasť|Novgorodskej oblasti]]. 26. júla 1951 bola pri archeologickom výskume v meste nájdená [[brezová gramota]]. Pre svoj značný kultúrny význam bolo mesto v roku 1992 vyhlásené za pamiatku [[Svetové dedičstvo UNESCO|svetového kultúrneho dedičstva UNESCO]]. V decembri 1995 bola v meste prevádzkovaná [[trolejbus]]ová doprava. 11. júna 1999 bolo mesto premenované na Velikij Novgorod. V roku 2008 získalo štatút [[mesto vojenskej slávy]]. == Pamiatky == Dávnu históriu mesta symbolizujú viaceré architektonické pamiatky. Medzi najznámejšie z nich patria: * [[Novgorodský kremeľ]] * [[Chrám svätej Sofie (Veľký Novgorod)|Chrám svätej Sofie]] * [[Chrám sv. Theodora Stratilata]] * [[Chrám Zjavenia Panny Márie]] == Partnerské mestá == * {{flagicon|Germany}} [[Bielefeld]], [[Nemecko]] * {{flagicon|United States}} [[Cleveland Heights, Ohio|Cleveland Heights]], [[Spojené štáty|USA]] * {{flagicon|Ukraine}} [[Ivano-Frankivsk]], [[Ukrajina]] * {{flagicon|Norway}} [[Moss]], [[Nórsko]] * {{flagicon|France}} [[Nanterre]], [[Francúzsko]] * {{flagicon|United States}} [[Rochester (New York)|Rochester]], [[Spojené štáty|USA]] * {{flagicon|France}} [[Strasbourg]], [[Francúzsko]] * {{flagicon|Finland}} [[Uusikaupunki]], [[Fínsko]] * {{flagicon|Estonia}} [[Valga]], [[Estónsko]] * {{flagicon|United Kingdom}} [[Watford]], [[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]] * {{flagicon|China}} [[Zibo]], [[Čína]] == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Janin | meno = Valentin Lavrenťjevič | odkaz na autora = Valentin Lavrentievič Janin | prekladatelia = Jitka Komendová | titul = Středověký Novgorod v nápisech na březové kůře | miesto = Červený Kostelec | vydavateľ = Pavel Mervart | rok = 2007 | isbn = 978-80-86818-47-4 | edícia = Russia Altera | zväzok edície = 4 | počet strán = 378 | strany = }} == Iné projekty == {{projekt}} {{Svetové dedičstvo - Rusko}} [[Kategória:Mestá v Rusku]] [[Kategória:Hanza]] oriwg636g7fl2m5fgvuxwioott4lr2u 0 168067 8371073 8186266 2026-09-19T19:39:32Z Pelex 2483 /* Boje na Ukrajine */ wl. 8371073 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Ruská občianska vojna |súčasť= |obrázok= CWRArticleImage.jpg |text k obr='''Zhora v smere hodinových ručičiek:''' Donská armáda v roku 1919; ruská pechotná divízia na pochode v roku 1920; guľometný voz 1. jazdeckej armády, Lev Trockij v roku 1918, Boľševici popravení Rakúsko-uhorskou armádou v roku 1918. |dátum= [[7. november]] [[1917]] až [[16. jún]] [[1923]] |miesto= územie bývalého [[Ruské impérium|Ruského impéria]], [[Irán]] a [[Mongolsko]] |casus= |územie= [[Fínsko]], [[Poľsko]], [[Estónsko]], [[Lotyšsko]] a [[Litva]] získali nezávislosť; [[Rumunsko]] anektovalo [[Besarábia|Besarábiu]]. |výsledok= Víťazstvo [[boľševik]]ov. Nastolenie vlády [[soviet]]ov a vznik [[ZSSR]], na podstatnej časti bývalého územia Ruského impéria. |protivník1= Boľševici:<br/> [[Súbor:Flag RSFSR 1918.svg|border|25px]] [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruská SFSR]]<br/>[[Súbor:Flag of the Ukrainian Soviet Socialist Republic (1919–1929).svg|border|25px]] [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]]<br/>[[File:Flag of the Byelorussian Soviet Socialist Republic (1919–1927).svg|border|25px]] [[Bieloruská sovietská socialistická republika|Bieloruská SSR]]<br/>[[File:Flag of the Transcaucasian SFSR.svg|border|25px]] [[Zakaukazská sovietska federatívna socialistická republika|Zakaukazská SFSR]]<br/><hr>[[File:Flag of Khiva 1920-1923.svg|border|25px]] [[Chórezmská ľudová sovietska republika|Chórezmská ĽSR]]<br/>[[File:Flag of the Bukharan People's Soviet Republic.svg|border|25px]] [[Bucharská ľudová sovietska republika|Bucharská ĽSR]]<br/>[[Súbor:Flag of the Tuvan People's Republic (1943-1944).svg|border|25px]] [[Tuvianska ľudová republika|Tuvianska ĽR]]<br/>[[Súbor:Flag of Mongolia (1921–1924).svg|border|25px]] [[Mongolská ľudová republika|Mongolská ĽR]]<br/>[[File:Flag of Far Eastern Republic.svg|border|25px]] [[Ďalekovýchodná republika]]<br/>[[File:Flag of the Galician SSR.svg|border|25px]] [[Haličská sovietska socialiská republika|Haličská SSR]]<br/>[[File:Flag of Persian Socialist Soviet Republic.svg|border|25px]] [[Perzská socialistická sovietska republika|Perzská SSR]] [[File:Socialist red flag.svg|border|25px]] [[Tauridská sovietska socialistická republika|Tauridská SSR]]<br/>[[File:Socialist red flag.svg|border|25px]] [[Besarábská sovietska socialistická republika|Besarábská SSR]]<br/>[[File:Socialist red flag.svg|border|25px]] [[Odeská sovietska republika|Odeská SR]]<br/>[[File:Red flag.svg|border|25px]] [[Fínska socialistická robotnícka republika|Fínska SRR]] |protivník2= Biele hnutie: {{Minivlajka|Rusko}} [[Ruský štát]]<br/>{{Minivlajka|Rusko}} [[Južné Rusko]]<br/>{{Minivlajka|Rusko}} [[Východná Okraina]]<br/>{{Minivlajka|Rusko}} [[Dočasná Priamuryjská vláda]]<br/>[[File:Flag of Provisional Siberian Government.svg|border|25px]] [[Dočasná sibírska vláda]]<br/>[[File:Flag of the Provisional Regional Government of the Urals.svg|border|25px]] [[Dočasná Uralská regionálna vláda]]<br/>[[File:Proposed Flag of the Alash Autonomy (horizontal).svg|border|25px]] [[Alašská autonómia|Alaš Orda]]<br/>[[File:Flag of Don Cossacks.svg|border|25px]] [[Donská republika]]<br/>[[File:Flag of Kuban People's Republic.svg|border|25px]] [[Kubánska ľudová republika|Kubánska ĽR]] |velitel1= |velitel2= |sila1= asi 3 milióny mužov |sila2= 500&nbsp;000 bielych a 100&nbsp;000 vojakov intervenčných vojsk |straty1= najmenej 879&nbsp;000 mŕtvych |straty2= najmenej 300&nbsp;000 padlých |straty3= 13 miliónov mŕtvych, najmenej 1 milión utečencov |poznámky= |protivník3=Separatisti: {{Minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]]<br/>[[Súbor:Flag of Ukraine (1917–1921).svg|border|25px]] [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajina]]<br/>[[Súbor:Flag of Poland (1928–1980).svg|border|25px]] [[Druhá poľská republika|Poľsko]]<br/>[[Súbor:Flag of Belarus (1918, 1991–1995).svg|border|25px]] [[Bieloruská ľudová republika|Bielorusko]]<br/>{{Minivlajka|Litva}} [[Litva]]<br/>{{Minivlajka|Lotyšsko}} [[Lotyšsko]]<br/>{{Minivlajka|Estónsko}} [[Estónsko]]<br/>[[Súbor:National flag of the Moldavian Democratic Republic.svg|border|25px]] [[Moldavská demokratická republika|Moldavsko]]<br/>[[Súbor:Flag of Georgia (1918–1921, 1-2).svg|border|25px]] [[Gruzínska demokratická republika|Gruzínsko]]<br/>{{Minivlajka|Arménsko}} [[Arménsko]]<br/>{{Minivlajka|Azerbajdžan}} [[Azerbajdžan]]<br/>[[File:Flag of Provisional Siberian Government.svg|border|25px]] [[Jakutsko]]<br/>a ďalší}} '''Ruská občianska vojna''' bol [[ozbrojený konflikt]] medzi rôznymi politickými a etnickými skupinami, štátnymi útvarmi v oblasti rozpadajúceho sa [[Ruská ríša|Ruského impéria]], medzi rokmi [[1918]] a [[1922]] resp. [[1923]]. Prebiehal od vypuknutia [[Októbrová revolúcia|Októbrovej revolúcie]], kedy sa podarilo získať moc v krajine [[boľševik]]om až do vzniku [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]]. Väčšina bojov sa skončila víťazstvom boľševikov v roku [[1922]], menšie ozbrojené zrážky však pokračovali aj v nasledujúcich rokoch. Vojna bola dôsledkom revolučnej krízy, ktorá začala na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] rozkladať Ruský štát. Politickými predpokladmi boli dôsledky [[Ruská revolúcia (1905 – 1907)|revolúcie v rokoch 1905 a 1907]], a najmä dôsledky hospodárskej krízy v rokoch [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]], ktorá viedla k pádu [[monarchia|monarchie]], hospodárskemu úpadku a hlbokým sociálnym, národným, politickým a ideologickým rozporom medzi obyvateľstvom krajiny. Výsledkom bola krvavá [[občianska vojna]] prebiehajúca po celej krajine medzi vojskami [[boľševici|boľševikov]] a rôznorodých síl, ktoré sa im postavili na odpor. [[Boľševici]] sformovali na obranu svojich záujmov [[červená armáda|červenú armádu]]. Proti nej stáli zvyšky bývalej cárskej armády, tzv. [[biela armáda]] ([[biele hnutie]]). No existovali aj iné sily napr. [[anarchisti]] ([[zelená armáda]], [[čierna armáda]], [[Revolučná oslobodzovacia armáda Ukrajiny]]). Proti jednaniu bojujúcich strán na rôznych miestach spontánne vypukali [[Roľnícke povstanie|roľnícke povstania]]. Počas celej vojny jednotky bielogvardejcov ustupovali na [[Ďaleký východ]], kde ich boľševici nakoniec porazili. Súčasťou občianskej vojny bol aj rad menších vpádov intervenčných vojsk (Britov, Nemcov, Francúzov, Poliakov) a predovšetkým boj [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légií]] proti boľševikom. == Predohra == [[Súbor:19170704 Riot on Nevsky prosp Petrograd.jpg|náhľad|vľavo|Rozutekaný dav protestujúcich robotníkov a obyvateľov Petrohradu na Nevskom prospekte v momente, keď spustili jednotky dočasnej vlády do civilistov paľbu guľometmi 4. júla 1917.]] Medzi hlavné príčiny [[občianska vojna|občianskej vojny]] patrili [[politika|politické]], [[Spoločnosť (sociológia)|sociálne]], [[ekonomika|ekonomické]] ale aj [[národnosť|národnostno]]-[[etnikum|etnické]] rozpory, ktoré nedokázala vyriešiť [[Ruská revolúcia 1917|revolúcia]] (najprv [[Februárová revolúcia (1917)|februárová]] a neskôr [[Októbrová revolúcia|októbrová]]). K týmto otázkam do októbra 1917 pribudla aj otázka ukončenia [[Prvá svetová vojna|vojny]] a agrárnej politiky. V krajine po nástupe boľševikov koncom roka 1917 síce zavládol relatívny pokoj a nedochádzalo k veľkým násilnostiam, pretože [[Vladimir Iľjič Lenin|V. Lenin]] prisľúbil na začiatok nasledujúceho roka voľby do Ústavodarného zhromaždenia, išlo však iba o akési ticho pred búrkou. Založenie tajnej polície&nbsp;–&nbsp;[[čeka|čeky]] a následné rozpustenie Ústavodarného zhromaždenia, v ktorom získala väčšinu strana [[eser]]ov, spolu s [[diktátor]]ským jednaním [[boľševik]]ov viedli k vzniku odporu proti ich vláde. Hlavnými predstaviteľmi odporu boli niektorí vysokí velitelia bývalej cárskej armády. Podpora protiboľševických síl bola aj v zahraničí, 22. decembra 1917 sa v Paríži konala konferencia [[Francúzska tretia republika|Francúzska]], [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] a [[Talianske kráľovstvo (1861&nbsp;–&nbsp;1946)|Talianska]], ktorej účastníci sa dohodli na vojenskej a ekonomickej pomoci odporcom boľševizmu v Rusku. Po tom čo [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorské]] vojská vo februári 1918 okupovali veľkú časť Ukrajiny, Bieloruska, Pobaltských krajín a južného Ruska a boľševici pristúpili 3. marca 1918 k podpísaniu [[Brest-litovský mier|Brest-litovského mieru]] čím Rusko prestalo zasahovať do diania [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. Dôležitým predpokladom vyostrenia situácie v krajine bolo rozhodnutie boľševikov vyberať časť úrody od roľníkov aby umožnil násilnú [[rekvirácia|rekviráciu]] obilia a ďalších poľnohospodárskych výrobkov pre potreby zásobovania miest. 13. mája 1918 bol vydaný dekrét, ktorý tzv. ľudovému komisariátu pre zásobovanie umožňoval násilne zabavovať potraviny roľníkom všetkých tried.<ref name="Werth1999">Werth, N., 1999, Štát proti svojmu ľudu. in Courtois, S., Werth, N., Panné, J. L., Paczkowski, A., Bartošek, K., Margolin, J. L., Čierna kniha komunizmu. Zločiny, teror, represálie, Agora, Bratislava, s. 65-66</ref> 11. júna 1918 boli podobným spôsobom ustanovené soviety (výbory) dedinskej chudoby, ktoré mali spolupracovať so zásobovacími jednotkami a rekvirovať poľnohospodárske prebytky bohatých roľníkov (tzv. [[kulak]]ov). Vzhľadom na to, že množstvo ruských mužov na vidieku sa len nedávno vrátilo z vojny aj so zbraňou, voči bezohľadnému jednaniu boľševikov rýchlo stúpal odpor. V júni a júli 1918 prepuklo v oblastiach kontrolovaných boľševikmi vyše 100 vzbúr a roľníckych povstaní. Napriek tomu, že sa jednalo o vzbury podporované väčšinou celými komunitami, teda drobnými, strednými aj bohatými roľníkmi, tieto boli zakaždým označované ako vzbury [[kulak]]ov a nemilosrdne a brutálne potláčané.<ref name="Werth1999"/> == Občianska vojna == === Prvá etapa === Väčšina súčasných ruských historikov považuje za začiatok občianskej vojny pouličné boje, ktoré sa začali v [[Petrohrad]]e v období prebiehajúcej októbrovej revolúcie 7. novembra 1917. Faktom však zostáva, že až do mája 1918 neprebiehali žiadne významnejšie boje, preto je často udávaným začiatkom bojov máj 1918<ref name="BSE">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Golubev, A. V., Najda, C. F. | titul = Graždanskaja vojna i vojennaja intervencia 1918-20, Boľšaja sovietskaja enciklopedia | url = http://slovari.yandex.ru/~%D0%BA%D0%BD%D0%B8%D0%B3%D0%B8/%D0%91%D0%A1%D0%AD/%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B6%D0%B4%D0%B0%D0%BD%D1%81%D0%BA%D0%B0%D1%8F%20%D0%B2%D0%BE%D0%B9%D0%BD%D0%B0%20%D0%B8%20%D0%B2%D0%BE%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B0%D1%8F%20%D0%B8%D0%BD%D1%82%D0%B5%D1%80%D0%B2%D0%B5%D0%BD%D1%86%D0%B8%D1%8F%201918-20/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.5.2011 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = po rusky | url archívu = https://web.archive.org/web/20110214173229/http://slovari.yandex.ru/~%D0%BA%D0%BD%D0%B8%D0%B3%D0%B8/%D0%91%D0%A1%D0%AD/%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B6%D0%B4%D0%B0%D0%BD%D1%81%D0%BA%D0%B0%D1%8F%20%D0%B2%D0%BE%D0%B9%D0%BD%D0%B0%20%D0%B8%20%D0%B2%D0%BE%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B0%D1%8F%20%D0%B8%D0%BD%D1%82%D0%B5%D1%80%D0%B2%D0%B5%D0%BD%D1%86%D0%B8%D1%8F%201918-20 | dátum archivácie = 2011-02-14 }}</ref>, kedy sa začali boje medzi boľševikmi a [[česko-slovenské légie v Rusku|československými légiami v Rusku]] a prepukli rozsiahle boje medzi boľševikmi a [[kozáci|kozákmi]] na Done. [[15. január]]a 1918 podpísal Lenin dekrét, na základe ktorého sa začali [[23. február]]a [[1918]] formovať jednotky [[červená armáda|červenej armády]]. Jej velenia sa [[8. apríl]]a [[1918]] chopil [[Lev Davidovič Trockij|L. D. Trockij]]. Boľševici následne prešli do štádia tzv. [[vojnový komunizmus|vojnového komunizmu]]. Koncom apríla 1918 mala červená armáda 196 000 mužov. V [[Uralský federálny okruh|Uralskej oblasti]] v marci povstali proti boľševikom kozáci, ktorí si neskôr poradili s jednotkami vyslanými na potlačenie povstania. Proti boľševikom povstali aj kozáci v [[Zabajkalsko|Zabajkalsku]], z [[Mandžusko|Mandžuska]] im prišiel na pomoc oddiel kozákov pod vedením [[Grigorij Michajlovič Semionov|G. M. Semionova]]. Boje medzi bielymi a červenými tu trvali so striedavými úspechmi na oboch stranách až do leta. Kozáci povstali aj na Done. Viedol ich ataman [[Piotr Nikolajevič Krasnov|P. I. Krasnov]]. Pod jeho velením sa začala formovať tzv. [[donská armáda]]. 18. júna sa začalo povstanie kozákov v oblasti [[Terek]]u na [[Kaukaz]]e. Povstalcom velil [[Lazar Fiodorovič Bičerachov|L. F. Bičerachov]]. Kozákom sa podarilo vyhnať boľševikov, časť z nich zablokovali v [[Groznyj|Groznom]] a [[Kizľar]]e. V auguste medzitým kozáci vyhnali boľševikov z Kubáne a začali postup na Kaukaz. 8. júna sa [[Zakaukazská demokratická federatívna republika]] rozpadla na 3 samostatné krajiny: [[Gruzínsko]], [[Arménsko]] a [[Azerbajdžan]]. Gruzínsko obsadili nemecké vojská. Arménsko utrpelo veľké územné straty v dôsledku útoku [[Turecko|Turecka]]. Azerbajdžan boľševici neudržali a prenechali vládu menševikom. Do [[Stredná Ázia|Strednej Ázie]] aj oblasti Kaukazu naďalej zasahovali vojská Turecka a Britského impéria. Časť miestnych vládcov napr. [[Fajzulla Chodžajev]] sa pridala na stranu boľševikov, iní ako [[Buchara|bucharský]] [[emir]] [[Mohammed Alim Chan]] sa pridal k moslimským [[basmači|basmačom]] a viedol boje s boľševikmi. 6. marca 1918 sa anglo-francúzsko-americké vojská vylodili v [[Murmansk]]u na severe Ruska. Išlo iba o malý výsadok 2 rôt námornej pechoty, ktoré mali zaisťovať sklady vojenského materiálu, ktorý bol privezený do Ruska aby sa nedostal do rúk Nemcov. Až do 30. júna nedošlo k žiadnemu konfliktu medzi týmito jednotkami a boľševickou vládou. V apríli sa vylodil vo [[Vladivostok]]u na Ďalekom východe menší japonský kontingent, ktorý po dvoch týždňoch z mesta bez boja odišiel. V auguste došlo k výsadku britských vojsk v [[Archangeľsk]]u. Začala sa tvoriť protiboľševická severná armáda, ktorej početné stavy však boli nízke. Miestne obyvateľstvo v oblastiach pod kontrolou intervenčných vojsk zväčša zotrvávalo vo vyčkávacej pozícií a nevyjadrovalo sympatie ani jednej zo strán. [[Súbor:Vagón vlaku čs. legií.jpg|náhľad|vpravo|Vojaci československých légií pri transporte vlakom]] Významnú úlohu v bojoch zohrala aj vzbura [[Československé légie v Rusku|československého zboru]], ktorého bojový stav tvorilo asi 40 000 mužov. Išlo o jednotky vytvorené zo zajatých [[Česi|Čechov]] a [[Slováci|Slovákov]], ktorí boli ochotní bojovať proti silám [[Ústredné veľmoci|Ústredných veľmocí]] po boku [[Ruská armáda|cárskej armády]], ale po ukončení bojov na východnom fronte im bolo 15. januára 1918 umožnené presunúť sa na [[Ďaleký východ]] a cez [[USA]] do [[Európa|Európy]]. 14. mája 1918 sa cestou na Ďaleký východ dostali legionári do konfliktu s boľševikmi v meste [[Čeľabinsk]]. Keďže boli tieto vojská presúvané po [[Transsibírska magistrála|transsibírskej magistrále]], podarilo sa im získať kontrolu nad jej podstatnou časťou 31. mája obsadili [[Tomsk]] a [[Kurgan]], 7. júna [[Omsk]], 8. júna [[Samara|Samaru]] a 18. júna [[Krasnojarsk]]. Boľševici v dôsledku aktivity československých légií 13. júna zorganizovali [[východný front (ruská občianska vojna)|východný front]], ktorému velil gen. [[Michail Artemievič Muraviov|M. A. Muraviov]] V oblastiach odkiaľ sa im podarilo vytlačiť boľševikov sa chopili moci prívrženci [[eseri|eserov]], ktorým pomáhalo v tejto fáze hlavne to, že sa opierali o politickú podporu hlavne [[vidiek|vidieckeho]] obyvateľstva. 8. júna 1918 eseri v Samare založili Výbor členov Ústavodarného zhromaždenia ([[Komuč]]), ktorý mal nadväzovať na boľševikmi rozpustený [[parlament]]. S pomocou československých légií sa im podarilo obsadiť oblasť [[Samara|Samary]] a [[Ufa|Ufy]] a začať tu formovať protiboľševickú armádu. V Samare bola vytvorená jednotka o sile niekoľkých stoviek mužov pod vedením podplukovníka [[Vladimir Oskarovič Kappeľ|V. O. Kappeľa]]. Nábor do radov bielej armády však na rozdiel od boľševickej červenej armády nebol plne dobrovoľný a podstatná časť jej príslušníkov tvorili [[branec|branci]]. Bojová [[morálka]] týchto jednotiek bola všeobecne pomerne nízka. Kappeľ však s touto jednotkou 21. júla obsadil [[Simbirsk]]. Eserský Komuč následne Kappeľa povýšil a poveril ho vedením Národnej armády. Do leta 1918 takmer 75 % územia Ruska kontrolovali rôznorodé sily a armády, ktoré vystupovali proti boľševikom. Sovietska politika [[vojnový komunizmus|vojnového komunizmu]], rozpustenie Ústavodarného zhromaždenia ale aj ďalšie kroky boľševikov najmä likvidácia [[kozáci|kozáckej]] organizácie (raskazačivanie) viedla v rôznych regiónoch k [[roľnícke povstanie|roľníckym]] a [[kozáci|kozáckym]] povstaniam a umožnili vznik silného protiboľševického hnutia. Tieto sily následne viedli rozsiahle bojové operácie proti boľševikom. Boľševikom v tej dobe pomohol fakt, že [[menševici]] (sociálni demokrati) sa z [[ideológia|ideologických]] dôvodov odmietli pridať na stranu eserov a naopak začali podporovať boľševické sily. === Druhá etapa === [[Súbor:Russian civil war West 1918-20.png|náhľad|vpravo|Znázornenie pohybov hraníc územia držaných boľševickými a protiboľševickými silami v európskej časti Ruska v rokoch 1918&nbsp;–&nbsp;1921]] ==== Boje na Urale, Sibíri a Ďalekom východe ==== Od konca roku 1918 sa začali najsilnejšie boje medzi bielogvardejcami a boľševikmi. 6. až 7. augusta 1918 sa bielym s pomocou československých légií podarilo obsadiť [[Kazaň]] neskôr aj [[Iževsk]] a [[Votkinsk]]. Bieli v Kazani pod Koppeľovym vedením získali časť ruského zlatého pokladu (650 miliónov zlatých rubľov, a ďalších 100 miliónov v zlate, platine a iných cennostiach), získali tiež veľké zásoby zbraní, munície a liekov. Na stranu protiboľševických síl prešla aj celá akadémia generálneho štábu na čele s generálom [[Alexandr Ivanovič Andogskij|A. I. Andogským]]. V septembri však boli bieli v [[bitka o Kazaň|bojoch pri Kazani]] porazení a československé légie z oblasti ustúpili. Boľševické vojská na Sibíri boli nútené ustúpiť z [[Irkutsk]]a na [[Zabajkalsko]]. V auguste biela armáda obsadila aj [[Verchneudinsk]] a [[Čita|Čitu]], v prvej polovici septembra aj [[Chabarovsk]] a [[Blagoveščensk]]. 18. septembra boľševické sily opustili mesto [[Zeja (mesto)|Zeja]], posledné mesto na Ďalekom východe v ich rukách<ref name="BSE"/>. Eseri sa 30. augusta pokúsili spáchať atentát na [[Lenin]]a, boli však neúspešní. 5. septembra 1918 začali boľševici aplikovať tzv. [[červený teror]]&nbsp;–&nbsp;išlo o masové represie voči ich politickým protivníkom. V priebehu prvej noci v Moskve a Petrohrade zabili 2200 ľudí. 11. novembra 1918 v dôsledku revolúcie v Nemecku kapitulovali vojská [[Ústredné veľmoci|Ústredných mocností]] a [[prvá svetová vojna]] skončila. Súčasťou nemeckej kapitulácie a následných dohôd bolo i to, aby Nemci držali postavenia na ruskom území do príchodu vojsk Dohody. Po odchode väčšiny nemeckých vojsk však okupované oblasti obsadila červená armáda, iba niektoré miesta napr. [[Sevastopoľ]] a [[Odesa]] boli zaistené vojskami Dohodových mocností. Na území Nemcami obsadených krajín vznikli nezávislé krajiny [[Estónsko]], [[Lotyšsko]], [[Litva]], [[Bielorusko]], [[Poľsko]] a [[Ukrajina]], ktoré neskôr začali spolupracovať s víťazmi vojny a vytvárať si vlastné armády. Sovietski predstavitelia po odchode Nemcov začali organizovať obsadenie Ukrajiny, Bieloruska a Pobaltia. Vznikol [[západný front (ruská občianska vojna)|západný front]], ktorému velil [[Dmitrij Nikolajevič Naďožnyj|D. N. Naďožnyj]] a ukrajinský front, ktorému velil [[Vladimir Alexandrovič Antonov-Ovsejenko|V. A. Antonov-Ovsejenko]]. Boľševikom sa podarilo do januára 1919 obsadiť Bielorusko a Pobaltie a vytvorili tam sovietske vlády. Neschopnosť organizovať efektívnu obranu pred boľševikmi viedlo veliteľov bielej armády k nespokojnosti s eserskou vládou. 18. novembra 1918 v [[Omsk]]u skupina dôstojníkov uskutočnila prevrat, rozohnali eserskú vládu a plnú moc predali do rúk admirálovi [[Alexandr Vasilievič Kolčak|A. V. Kolčakovi]]. Kolčaka následne vyhlásili za najvyššieho (všeruského) vládcu a bol onedlho uznaný aj krajinami Dohody. Admirál vyhlásil stav [[vojenská diktatúra|vojenskej diktatúry]] a začal reorganizovať armádu. Po radikalizácii protiboľševických síl, hlavne po likvidácii Ufského direktória Kolčakovými jednotkami sa vo februári 1919 na zjazde v Petrohrade eseri dohodli na skončení pokusov o zvrhnutie sovietskej vlády. Eseri označili Kolčaka za nebezpečnejšieho nepriateľa ako je Lenin a nariadili organizovať svojim členom sabotáže a boj proti bielogvardejcom. Keďže aj v samotnej Kolčakovej vláde bolo mnoho eserov a menševikov, a eseri mali veľkú popularitu medzi obyvateľstvom ruského vidieka, strata podpory eserov bola jedným z rozhodujúcich momentov, ktorý zohral úlohu pri potlačení síl bielych. V Kolčakovom tyle sa rozhorel partizánsky boj vedený boľševikmi. Veľká časť verejnosti videla v jeho [[nacionalizmus|nacionalistickej]] a procárskej politike krok späť a jeho vojská rýchlo strácali sympatie vo vnútri krajiny ale aj mimo nej, keď mu s časom prestali poskytovať Američania pomoc. [[Súbor:Kolchak troop inspection 1919.jpg|náhľad|vpravo|Kolčak na inšpekcii svojich jednotiek, rok 1919]] V decembri 1918 Kolčakove vojská začali ofenzívu a 24. decembra obsadili [[Perm (mesto)|Perm]], boli však porazení pri Ufe a boli nútení zastaviť svoj postup. Bielogvardejské vojská na východe boli sústredené do západného frontu pod vedením Kolčaka. Tvorili ich 4 armády: Západná, Sibírska, Orenburská a Uralská. Začiatkom marca Kolčak operoval vojskami o sile 150 000 mužov. Plánoval spojenie so severnou armádou (gen. [[Jevgenij Karlovič Miller|J. K. Miller]]) v oblasti [[Vologda|Vologdy]] a následne úder na [[Moskva|Moskvu]]. V tej istej dobe vypuklo v tyle boľševického východného frontu v [[Simbirská gubernia|Simbirskej]] a [[Samarská gubernia|Samarskej gubernii]] roľnícke povstanie. Povstalci v počte asi 150 000 mužov však boli zle organizovaní a slabo vyzbrojení a v apríli 1919 ich červená armáda porazila. V priebehu marca až apríla Kolčakove jednotky získali späť [[Ufa|Ufu]] (14. marca), [[Iževsk]] aj [[Votkinsk]] a držali tak v rukách celý Ural a snažili sa prebojovať k Volge. Pri Samare a Kazani však boli zastavení početnejšími boľševickými jednotkami. 28. apríla 1919 červená armáda prešla do protiofenzívy, v priebehu ktorej sa jej 9. júna podarilo obsadiť Ufu. V nasledujúcom období bielogvardejské sily pod vedením admirála [[Alexandr Vasilievič Kolčak|Kolčaka]] utrpeli rad porážok. 9. júna 1919 boľševické sily pod vedením gen. [[Michail Nikolajevič Tuchačevskij|M. Tuchačevského]] zatlačili Kolčakove jednotky za Ural a pokračovali v ich prenasledovaní na východ. Kolčak v tej dobe stratil všetku zahraničnú vojenskú podporu. Podpora medzi obyvateľmi krajiny sa tiež rozkladala v dôsledku zavedenia [[statkár]]skych práv a krutému prenasledovaniu svojich odporcov (tzv. [[Biely teror (Rusko)|biely teror]]). 25. júla Tuchačevskij obsadil [[Čeľabinsk]]. 14. novembra sa jeho vláda na Sibíri celkom zrútila, keď bol [[Omsk]] bez boja vydaný boľševikom. Zajaté boli desiatky tisíc vojakov a rad vysoko postavených [[dôstojník]]ov. Boľševici získali množstvo vojenského materiálu. Sám Kolčak utiekol s pomocou československých légií do [[Irkutsk]]a. Mesto však v zápätí obsadili ľaví eseri. Československé légie, ktorým hrozilo v oblasti obkľúčenie, vydali Kolčaka aj prevážaný zlatý poklad do rúk miestnej vlády. 4. januára 1920 Kolčak rezignoval. Miestna vláda sa v priebehu nasledovných týždňov vzdala boľševikom. 6. marca boli Kolčak a premiér Viktor Pepeľajev v Irkutsku odsúdení za teror proti civilnému obyvateľstvu, kontrarevolučné aktivity a ďalšie zločiny na trest smrti a nasledujúceho dňa popravení. Smrťou Kolčaka však boľševická vláda na Sibíri nebola ešte plne nastolená. ==== Boje na severe ==== Formovanie bieleho protiboľševického hnutia na severe európskej časti Ruska prebiehalo v najťažších podmienkach, pretože v tejto oblasti mali [[Sociálna demokracia|sociálno-demokratické]] sily ([[eseri]] a [[menševici]]) najväčšiu podporu. Bielym veliteľom sa podarilo zorganizovať iba niekoľko rôt a žiadne boje tu fakticky neprebiehali. Na vidieku však existovala relatívne silnejšia protiboľševická nálada a vznikali tu partizánske oddiely. Do oblasti tiež z Fínska prenikali jednotky olenockej dobrovoľníckej armády. V priebehu roku 1918 bol [[Vladimir Vladimirovič Maruševskij|V. V. Maruševskij]] poverený vedením protiboľševických síl oblasti [[Murmansk]]a a [[Archangeľsk]]a. V novembri vláda bielych v severnej oblasti poverila obsadením postu gubernátora gen. [[Jevgenij Karlovič Miller|K. M. Millera]]. Ten začal s podporou Britov organizovať armádu. Bieli však mali nedostatok dôstojníkov čo nezlepšila ani organizácia dôstojníckych kurzov a britská pomoc. Bojaschopnosť severnej armády zostávala na nízkej úrovni a bojové operácie viedli hlavne britské vojská. Tie sa nakoniec v priebehu druhej polovice roku 1919 stiahli. Miller rozhodol uskutočniť na území severnej oblasti 25. augusta 1919 [[mobilizácia (vojenstvo)|mobilizáciu]]. V decembri však boľševici prešli do ofenzívy, obsadili [[Šenkursk]] a priblížili sa k Archangeľsku. V dňoch 24. až 25. februára 1920 veľká časť severnej armády kapitulovala. 19. februára 1920 bol Miller nútený emigrovať. Spolu s ním odišlo asi 800 vojakov a civilistov na ľadoborcoch Kozma Minin, Kanada a jachte Jaroslavna. ==== Boje na severozápade ==== [[Súbor:Petrograd1919.JPG|náhľad|vpravo|Príprava barikád v Petrohrade ako dôsledok útoku Judeničovych vojsk]] V januári 1919 sa v [[Helsinki|Helsinkách]] pod vedením kadeta Kartaševa začali organizovať ďalšie protiboľševické sily. Jej materiálnu podporu zabezpečoval ropný magnát [[Stepan Georgievič Liazonov|S. G. Lianozov]]. Vedením vojsk bol poverený gen. [[Nikolaj Nikolajevič Judenič|N. N. Judenič]]. Národné vlády Estónska, Litvy a Lotyšska mali na začiatku roku 1919 moc len nad časťou svojho územia. V spolupráci s bielogvardejcami a nemeckou armádou však prešli do útoku a v priebehu prvej polovice roku 1919 vládu boľševikov v tomto regióne potlačili. 5. júna 1919 bol Judenič poverený [[Alexandr Vasilievič Kolčak|Kolčakom]] velením všetkým pozemným a námorným silám operujúcim proti boľševikom na [[severozápadný front (ruská občianska vojna)|severozápadnom fronte]]. 11. augusta 1919 bola v [[Tallinn]]e vyhlásená tzv. [[Vláda severozápadnej oblasti]] predsedom ktorej sa stal S. Lianozov. Táto vláda následne pod tlakom Angličanov, ktorí prisľúbili dodávky zbraní, uznala Estónsku vládu a neskôr viedla rokovania s Fínmi. Kolčakova vláda na Sibíri však napokon odmietala naďalej diskutovať o akýchkoľvek národných požiadavkách Fínov a pobaltských národov bez vlastnej účasti. V novembri 1919 sa Judeničovo vojsko najskôr o sile [[Zbor (vojenstvo)|zboru]] neskôr označené ako [[Severná armáda]] začalo útoky na boľševické sily smerom na [[Petrohrad]]. Sovieti sa rozhodli mesto po úvodnom váhaní brániť. Bieli najprv postupovali spolu s Estóncami pod vedením gen. [[Johan Laidoner|Laidonera]]. No kvôli demoralizácií ruských vojsk nebol ich postup úspešný a boli nútení ustúpiť späť. Estónsko medzitým podpísalo s [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruskou sovietskou federatívnou socialistickou republikou]] v [[Tartu]] mier. A časť Judeničových vojsk bola internovaná Estóncami. Fíni v tej dobe tiež nadviazali s boľševikmi normálne vzťahy a rozhodli sa ukončiť podporu ruských protiboľševických síl zo svojho územia. ==== Boje na Ukrajine ==== Po neúspechu prvých jednaní o mieri medzi boľševikmi a [[Ústredné veľmoci|Ústrednými veľmocami]] začali Nemci rozsiahlu ofenzívu na Ukrajine a v Bielorusku, pričom prenikli hlboko do vnútrozemia. Na Ukrajine vytvorili [[bábkový štát]] [[Ukrajinská ľudová republika]] pod vedením atamana [[Pavlo Petrovyč Skoropadskyj|Skoropadského]]. Po porážke Nemcov vo vojne však boľševici prešli do ofenzívy. Na Ukrajine obsadili ešte v decembri 1918 [[Charkov]], [[Poltava|Poltavu]] a [[Jekaterinoslav]]. 5. februára 1919 obsadili [[Kyjev]]. Vojská Ukrajinskej ľudovej republiky pod vedením [[Symon Vasyľovyč Petľura|S. V. Petľuru]] ustúpili ku [[Kamenec-Podoľskij|Kamenci-Podoľskému]]. 6. apríla 1919 boľševici obsadili Odesu a koncom mesiaca aj [[Krym]]. ==== Boje na juhu Ruska ==== V máji 1918 kozáci na juhu Ruska pod vedením [[Piotr Nikolajevič Krasnov|P. I. Krasnova]] s pomocou rumunských vojsk obsadili [[Novočerkask]]. Jeho [[donská armáda]] mala asi 50 000 mužov. V júli 1918 sa tieto vojská pokúsili obsadiť [[Caricyn]] a spojiť sa bielymi na východe. V auguste a septembri donská armáda zaútočila aj v oblasti [[Povorino|Povorina]] a [[Voronež]]e. Boľševici 11. septembra vytvorili v tej oblasti južný front, ktorému velil gen. [[Pavel Pavlovič Sytin|P. P. Sytin]]. 24. októbra sa boľševikom podarilo zastaviť postup kozákov jednak na Voronež ale aj pri Caricyne, odkiaľ boli zatlačení späť za [[Don]]. [[Súbor:Kornilovzy.jpg|vpravo|náhľad|Oddiel s vlajkou jednotiek gen. Kornilova.]] V oblasti južného Ruska vytvorili príslušníci bývalej cárskej armády 7. januára 1918 tzv. [[dobrovoľnícka armáda|dobrovoľnícku armádu]]. Velili jej generáli [[Michail Vasilievič Alexejev|Alexejev]] a [[Lavr Georgijevič Kornilov|Kornilov]] a po ich smrti v septembri 1918 gen. [[Anton Ivanovič Denikin|Denikin]]. Dobrovoľnícka armáda spolu s kozáckou donskou armádou tvorila tzv. [[Ozbrojené sily južného Ruska]]. Krasnov sa pokúsil o útok na Caricyn ešte raz v januári 1919 ale opäť neuspel. Po odchode zahraničných vojsk, ktoré ho podporovali, ako aj neúspechoch na fronte v jeho armáde nastal úpadok morálky a kozácke vojsko sa začalo rozpadať. Po tom, čo sa boľševikom podarilo dostať na Don, začali teror namierený proti kozákom&nbsp;–&nbsp;razkazačivanie. V marci 1919 vypuklo povstanie kozákov na hornom Done&nbsp;–&nbsp;Viošenské povstanie. Kozáci sformovali armádu o sile asi 40 000 ľudí, vrátane starcov a mladistvých a bojovali v obkľúčení boľševikmi do 8. júna 1919, kedy sa k nim prebojovali sily donskej armády. V lete roku 1919 využila dobrovoľnícka armáda povstania v tyle boľševikov ([[Nestor Ivanovič Machno|Machno]], [[Nikofor Aleksandrovič Grigoriev|Grigoriev]], Viošenské povstanie) a prešla do ofenzívy. Koncom júna 1919 obsadila Caricyn, Charkov, Alexandrovsk, Jekaterinoslav aj Krym. 12. júna 1919 [[Anton Ivanovič Denikin|Denikin]] uznal Kolčaka za vládcu Ruska a najvyššieho veliteľa ruských vojsk. Denikin vpadol svojimi silami do tyla boľševického južného frontu a spôsobil jeho kolaps. 18. augusta sa podarilo donskej armáde obsadiť Nikolajev, 23. augusta Odesu, 30. Kyjev. 20. septembra získali Kursk a o 10 dní neskôr Voronež. 13. októbra obsadil Oriol. Boľševici v tej oblasti čelili katastrofe a pripravovali sa na prechod do ilegality, v Moskve bola vytvorená podzemná organizácia komunistickej strany a väčšina oficiálneho aparátu sa presunula do [[Vologda|Vologdy]]. Neskôr v januári 1920 sa bielym podarilo získať aj [[Rostov-na-Donu]]. Dobrovoľnícka armáda tu však dosiahla zenit svojich úspechov. Boľševici zorganizovali rad ofenzív jazdeckými jednotkami gen. [[Semion Michajlovič Buďonnyj|Buďonného]]. 25. februára 1920 prebehli ťažké boje pri Egorlickej. Dobrovoľnícka armáda bola nútená vydať Rostov a ustúpiť na [[Kubáň (región)|Kubáň]]. Z Novorossijska boli bielogvardejci evakuovaní v marci 1920 britskými loďami na Krym. Evakuácia prebiehala chaoticky. Denikin v tomto období rezignoval a jeho funkciu prebral barón [[Piotr Nikolajevič Vrangeľ|P. N. Vrangeľ]]. === Tretia etapa === ==== Poľsko-sovietska vojna ==== [[Súbor:Polish-soviet war 1920 Polish defences near Milosna, August.jpg|náhľad|vpravo|Poľská obrana pred Varšavou v auguste 1920.]] {{hlavný článok|Poľsko-boľševická vojna}} V roku 1918 sa poľský vojvodca [[Józef Piłsudski]] rozhodol navrátiť Poľsku hranice [[Republika oboch národov|republiky]] z roku 1772<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Bajura, D. A. | titul = Sovietsko-poľskie otnošenia v 30-e gody | url = http://lib.babr.ru/index.php?book=1770 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 3.5.2011 | vydavateľ = lib.babr.ru | miesto = | jazyk = po rusky | url archívu = https://web.archive.org/web/20070808003657/http://lib.babr.ru/index.php?book=1770 | dátum archivácie = 2007-08-08 }}</ref> a vytvoriť tak z Poľska veľmoc siahajúcu od [[Baltské more|Baltu]] až k [[Čierne more|Čiernemu moru]]. 25. apríla 1920 poľské vojská vyzbrojené Francúzmi vtrhli na západnú Ukrajinu a neskôr 6. mája 1920 obsadili Kyjev. 14. mája však boľševický západný front pod vedením gen. [[Michail Nikolajevič Tuchačevskij|Tuchačevského]] a 26. mája juhozápadný front pod vedením [[Alexandr Iľjič Jegorov|Jegorova]] prešli do protiofenzívy a zatlačili Poliakov späť. V priebehu druhej polovice augusta 1920 boli však boľševici v [[Bitka o Varšavu (1920)|bitke pred Varšavou]] zastavení a prinútení ustúpiť. Poliakom sa tak podarilo obsadiť rozsiahle oblasti západného Bieloruska a Ukrajiny. Napriek niekoľkým pokusom o protiofenzívu boľševici už Poliakov nevytlačili späť a požiadali o mier. ==== Boje na Kryme ==== Po evakuácií jednotiek ruskej armády (ozbrojené sily južného Ruska) na Krym a abdikácii Denikina sa o znovunastolenie poriadku v armáde pokúsil gen. Vrangeľ. Tvrdými opatreniami, vrátane popráv dôstojníkov, nakoniec upevnil disciplínu a predišiel rozpadu armády. Biele vojská na Kryme však čelili logistickým problémom, pretože zásoby Krymu boli neustálymi bojmi prakticky vyčerpané. Vrangeľ preto ešte v priebehu roku 1919 požiadal o podporu Francúzsko. 14. augusta 1920 sa asi 4500 mužov bielej armády pod vedením gen. S. G. Ulagaja vylodilo na Kubáni s cieľom opäť vytvoriť front proti boľševikom v tejto oblasti. V prvých ozbrojených stretoch síce úspešne postupovali, ale Ulagaj napriek pôvodnému plánu neudrel dostatočne skoro na centrum oblasti [[Jekaterinodar]] a boľševikom sa následne podarilo prisunúť do oblasti posily a postupne zablokovať jeho vojská. Tie sa následne 7. septembra 1920 evakuovali z brehov [[Azovské more|Azovského mora]] späť na Krym. V júli a auguste sa Vrangeľ rozhodol zaútočiť smerom na západ na podporu Poliakov. Prípravou na túto ofenzívu bol vpád do oblasti [[Donbas]]u, z ktorého mohlo byť v neskoršej dobe ohrozované jeho tylo. V októbri sa však Vrangeľovi nepodarilo významnejšie postúpiť na pravom brehu Dnepra a 12. októbra 1920 uzavreli Poliaci s boľševikmi prímerie. Tí následne začali presúvať svoje vojská z poľského frontu na juh proti bielym. 28. októbra 1920 oddiely boľševikov pod vedením [[Michail Vasilievič Frunze|M. V. Frunzeho]] napadli Vrangeľove vojská s cieľom obkľúčiť ich severne od Krymu v Severnej Tavrii. Obkľúčenie sa boľševikom nepodarilo úspešne uzavrieť a väčšina Vrangeľovej armády sa stiahla 3. novembra na Krym, kde sa opevnili v pripravených pozíciách. [[Súbor:Perekop 1.gif|náhľad|vpravo|Mapa bojov na Kryme začiatkom novembra 1920.]] Frunze, ktorý bol v takmer 5 násobnej početnej prevahe so 190 000 vojakmi začal 7. novembra útok na Krym. 11. novembra navrhol Frunze pomocou telegramu Vrangeľovmu štábu podmienky kapitulácie, ktorú však bieli neprijali. Presile boľševikov, ktorým v tej dobe pomáhal aj Machno so svojimi anarchistickými vojskami, sa Vrangeľovej armáde nepodarilo dlho vzdorovať. 14. novembra 1920 bol nútený z Krymu ustúpiť so zvyškom vojsk, rodinami dôstojníkov a množstvom obyvateľov [[Sevastopoľ]]a, [[Jalta|Jalty]], [[Feodózia|Feodózie]] a [[Kerč]]e mimo územia Ruska do tureckého [[Istanbul]]u. Spolu s ním odišlo v priebehu 3 dní asi 100 000 ľudí. Evakuáciu podporovali námorné sily vojsk Dohody s viac než 126 loďami. Boľševici na Kryme rozpútali vlnu teroru, ktorá stála životy asi 60 až 120 000 ľudí. ==== Boje na Ďalekom východe ==== Boje medzi boľševikmi a zahraničnými vojskami spolu so zvyškami protiboľševických síl trvali boľševickej [[Národno-revolučná armáda Ďalekovýchodnej republiky|NRA]] pod vedením [[Vasilij Konstantinovič Bľucher|V. K. Bľjuchera]] do jesene 1922. 24. októbra 1922 sa po dohode s miestnou vládou stiahli z [[Vladivostok]]u japonské vojská. Nasledujúceho dňa do mesta vstúpili boľševickí partizáni a zvyšky bielej armády boli nútené odísť za hranice. Protiboľševické vojská gen. [[Anatolij Nikolajevič Pepeľajev|A. N. Pepeľajeva]] viedli bojové operácie na Ďalekom východe až do 1. júla 1923. == Dôsledky == [[Súbor:Russia Famine Saratov 1921.jpg|náhľad|vpravo|Obete hladomoru v Ruskom Saratove, rok 1921]] Na konci občianskej vojny časť krajín bývalého cárskeho Ruska zostala nezávislá. Boli to hlavne [[Poľsko]], [[Pobaltské krajiny]] ([[Litva]], [[Lotyšsko]], [[Estónsko]]) a [[Fínsko]]. Boľševici zvíťazili nad bielogvardejcami vo všetkých ostatných častiach krajiny vrátane Ukrajiny, Kaukazu a Sibíri. Lenin v roku 1922 vyhlásil na tomto území vznik [[Zväz sovietskych socialistických republík|Zväzu sovietskych socialistických republík]]. V rokoch 1921 prebehlo ešte niekoľko protiboľševických povstaní v [[Kronstadtská rebélia|Kronštadte]] a [[Tambov]]e ale aj niektorých oblastiach Ukrajiny a inde. Za oficiálny koniec občianskej vojny je väčšinou historikov považovaná likvidácia veľkých protiboľševických vojsk pri obsadení [[Vladivostok]]u v októbri 1922 a ďalších nepriateľských síl v [[Stredná Ázia|Strednej Ázií]]. Občianska vojna si v Rusku a krajinách pričlenených k nemu v rámci Sovietskeho zväzu vyžiadala obrovské obete. V dôsledku hladu, chorôb, teroru, alebo v boji zahynulo 8 až 13 miliónov ľudí. Z toho červená armáda stratila asi 1 milión padlých. Do zahraničia emigrovali asi 2 milióny ľudí, išlo o významnú časť ruskej inteligencie. Ekonomické škody boli obrovské, priemyselná výroba poklesla o 80&nbsp;–&nbsp;90 % oproti roku [[1913]]. 7. novembra 1997 prezident Ruskej federácie [[Boris Nikolajevič Jeľcin|B. Jeľcin]] v nariadil vybudovať Moskve pamätník ruským obetiam občianskej vojny<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Ukaz prezidenta RF ot 06.11.1997 no. 1155 „O vozvedenii pamjatnika Rossijanam, pogybšim v gody graždanskoj vojny“ | url = http://graph.document.kremlin.ru/page.aspx?1;1150319 | dátum vydania = 07.11.1997 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 30.08.2011 | vydavateľ = graph.document.kremlin.ru | miesto = | jazyk = po rusky | url archívu = https://web.archive.org/web/20120103185716/http://graph.document.kremlin.ru/page.aspx?1;1150319 | dátum archivácie = 2012-01-03 }}</ref>. == Referencie == {{Referencie}} === Zdroj === {{preklad|ru|Гражданская война в России|34122129}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Civil war of Russia}} {{Portál|Rusko|Ruský}} [[Kategória:Ruská občianska vojna| ]] [[Kategória:Dejiny Ruska]] [[Kategória:Občianske vojny]] [[Kategória:Vojny 20. storočia]] [[Kategória:Dôsledky prvej svetovej vojny]] [[Kategória:Vojny Ruska]] ivs1s2un3jdhf2ousquhh8u6kczq4yr 0 168913 8371013 7469602 2026-09-19T16:33:14Z Maximilián Fedora 259749 8371013 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Rudolf I. |Portrét = Rudolf_von_habsburg.png |Popis = rímsko-nemecký kráľ |Dátum narodenia = [[1. máj]] [[1218]] |Miesto narodenia = [[Limburg an der Lahn]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1291|7|15|1218|5|1}} |Miesto úmrtia = [[Speyer]] |}} [[Súbor:Rudolph I of Germany - stained glass window.jpg|náhľad|Rudolf I. Habsburský na skle v kaplnke sv. Jeronýma na radnici v [[Olomouc]]i.]] '''Rudolf I.''', tiež známy ako '''Rudolf Habsburský''', {{v jazyku|deu|Rudolf von Habsburg}}, {{lat|Rudolfus}} (* [[1. máj]] [[1218]], [[Limburg an der Lahn]] – † [[15. júl]] [[1291]], [[Speyer]]) bol [[Rímsko-nemecká ríša|rímsko-nemecký kráľ]] v rokoch [[1273]]{{--}}[[1291]]. Hral dôležitú úlohu vo vzostupe [[Habsburgovci|habsburskej dynastie]] na vedúcu pozíciu medzi nemeckými [[feudalizmus|feudálnymi]] dynastiami. == Pôvod == Rudolf bol synom [[Albrecht IV. Habsburský|Albrechta IV., grófa habsburského]] a Hedvigy Kyburskej, dcéry Ulricha, grófa kyburského. Narodil sa v Limburgu nad Lahnom. Po otcovej smrti v roku [[1239]] zdedil Rudolf rodinné majetky v [[Alsasko|Alsasku]] a v [[Aargau]]. V roku [[1245]] sa oženil s [[Gertrúda Hohenberská|Gertrúdou Hohenberskou]], dcérou hohenberského vojvodu Burkharda III., čím sa stal dôležitým vazalom v [[Švábsko|Švábsku]]. Pravidelne platil návštevy na kráľovskom dvore svojho kmotra, [[Fridrich II. (Svätá rímska ríša)|Fridricha II. Hohenstaufského]], a jeho vernosť Fridrichovi a jeho synovi, [[Konrád IV. Hohenstaufský|Konrádovi IV.]], bola bohato odmenená prevodmi pozemku. V roku [[1254]] bol [[exkomunikácia|exkomunikovaný]] pápežom [[Inocent IV.|Inocentom IV.]] ako podporovateľ kráľa Konráda, ktorý zapríčinil pokračujúce politické konflikty medzi pápežstvom a cisárskym úradom. == Vzostup k moci == Zmätok v Nemecku po páde [[Hohenstaufovci|Hohenstaufovcov]] poskytoval šancu pre Rudolfa na zväčšenie majetku. Jeho manželka bola dedička a on sám po smrti svojho bezdetného strýka, kyburského vojvodu Hartmanna VI., v roku [[1264]] získal Hartmannove pozemky. Úspešné spory s [[biskup]]mi zo [[Štrasburg]]u a z [[Bazilej]]i ďaleko rozšírili jeho bohatstvo a reputáciu, zahŕňajúce práva nad rôznymi oblasťami krajiny, ktorú získal od [[opát]]ov a iných. Tiež vlastnil obrovské pozemky zdedené po otcovi v oblastiach teraz známych ako [[Švajčiarsko]] a [[Alsasko]]. Tieto rôzne druhy bohatstva a vplyvu poskytli Rudolfovi, najmocnejšiemu princovi a šľachticovi v juhovýchodnom Nemecku (kde sa rozpadlo [[Švábsko|Švábske vojvodstvo]] a jeho vazali sa stali úplne nezávislými), aby sa na jeseň roku [[1273]] zúčastnil na stretnutí princov, ktorí volili kráľa po smrti [[Richard z Cornwallu|Richarda z Cornwallu]]. Jeho zvolenie [[29. september|29. septembra]] [[1273]] vo [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte nad Mohanom]], kedy mal 55 rokov, bolo obrovskou odmenou za snahy jeho švagra Fridricha III. Hohenzollernského. Podpora savojského vojvodu [[Albrecht II. (Savojsko)|Albrechta II.]] a hornobavorského vojvodu [[Ľudovít II. (Horné Bavorsko)|Ľudovíta II.]] bola kúpená ich zasnúbením s dvoma Rudolfovými dcérami. V dôsledku toho [[český]] kráľ [[Přemysl Otakar II.]] ([[1230]]{{--}}[[1278]]), kandidát na trón a vnuk nemeckého kráľa [[Filip Švábsky|Filipa Švábskeho]], bol skoro sám v nepriateľstve s Fridrichom. Ďalším kandidátom bol meißenský markgróf [[Fridrich I. (Meißen)|Fridrich I.]] ([[1257]]{{--}}[[1323]]), mladý vnuk exkomunikovaného cisára [[Fridrich II. (Svätá rímska ríša)|Fridricha II.]] == Rímsko-nemecký kráľ == Rudolf bol korunovaný v [[Aachen]]e [[24. október|24. októbra]] [[1273]]. Na získanie schválenia [[pápež]]om sa Rudolf vzdal všetkých ríšskych práv na [[Rím]], [[Pápežský štát]] a [[Sicília|Sicíliu]], a prisľúbil viesť novú [[križiacka výprava|križiacku výpravu]]. Pápež [[Gregor X.]], nehľadiac na protesty Otakara, nielen uznal Rudolfa za kráľa, ale aj presvedčil [[Alfonz X. (Kastília)|Alfonza X.]], kráľa Kastílie (ďalšieho vnuka [[Filip Švábsky|Filipa Švábskeho]]), ktorý bol v roku [[1257]] vybratý za rímsko-nemeckého kráľa ako nástupca [[Viliam II. Holandský|Viliama II. Holandského]], aby urobil to isté. Takto Rudolf prevýšil dvoch dedičov Hohenštaufskej dynastie. V novembri roku [[1274]] bolo rozhodnuté ríšskym snemom v [[Norimberg]]u, že všetky korunné pozemky od smrti cisára Fridricha II. musia byť vrátené, a že sa [[Přemysl Otakar II.]] musí zodpovedať snemu pre neschválenie nového kráľa. Otakar odmietol vrátiť provincie [[Rakúsko|Rakúska]], [[Štajersko|Štajerska]], [[Korutánsko|Korutánska]] a Krajiny, ktorých sa domáhal cez svoju manželku, babenberskú dedičku, a ktoré vyhral v boji s iným babenberským dedičom Hermannom VI., markgrófom bádenským. Rudolf vyvrátil Otakarove následníctvo na babenberské dedičstvo, vyhlasujúc, že provincie znovu pripadli korune po vymretí mužských dedičov (čo sa nezhodovalo s opatreniami [[Privilegium minus|Privelegia minus]]). Na kráľa Otakara bola uvrhnutá štátna kliatba a v júni [[1276]] bola proti nemu vyhlásená vojna. Tým Otakarov spojenec [[Henrich XIII. (Bavorsko)|Henrich XIII.]] zmenil stranu a Rudolf prinútil českého kráľa odstúpiť štyri provincie pod kontrolu kráľovskej správy v novembri [[1276]]. Rudolf potom udelil Otakarovi Česko tak, že zasnúbil jednu zo svojich dcér s Otakarovým synom [[Václav II.|Václavom II.]], a triumfálne vstúpil do [[Viedeň|Viedne]]. Hoci sa Otakar zaoberal otázkami o uskutočnení dohody, spájal sa s niekoľkými [[Poľsko|poľskými]] veliteľmi a získal podporu niektorých nemeckých kniežat, zahŕňajúc jeho bývalého spojenca, Henricha XIII. Na stretnutí tejto koalície tvoril Rudolf alianciu s [[Ladislav IV. (Uhorsko)|Ladislavom IV.]], [[Zoznam panovníkov Uhorska|kráľom uhorským]] a udelil ďalšie privilégiá občanom Viedne. [[26. august]]a [[1278]] sa nepriateľské vojská stretli na brehoch rieky [[Morava (rieka)|Morava]] a na [[Bitka na Moravskom poli|Moravskom poli]], kde bol Otakar porazený a zabitý. [[Morava (región)|Morava]] bola podrobená a jej vládu zverili pod Rudolfovu vládu, zanechajúc [[Kunigunda Uhorská|Kunigundu]] regentkou, kým mladý Václav bol opäť zasnúbený s Rudolfovou dcérou Gutou. Rudolfova pozornosť sa najbližšie obrátila na majetky v [[Rakúsko|Rakúsku]] a susedné provincie, ktoré boli zverené do kráľovskej dŕžavy. Niekoľko rokov tam strávil dokázaním jeho autority, ale našiel niekoľké ťažkosti v dokázaní jeho rodiny ako následníkov na zákony týchto provincií. Konečne nepriateľstvo princov bolo prekonané. V decembri roku [[1282]] v [[Augsburg]]u Rudolf udelil svojim synom, [[Albrecht I. (Svätá rímska ríša)|Albrechtovi]] a [[Rudolf II. (Rakúsko)|Rudolfovi]], vojvodstvá Rakúska a Štajerska, a tak položil základ dynastie [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. Dodatočne bol dvadsaťročný Rudolf vojvodom [[Švábsko|Švábska]], ktoré bolo bez vládcu od Konrádovej popravy. Dvadsaťročný vojvoda Albrecht (od roku [[1274]] ženatý s dcérou grófa [[Meinhard II. (Tirolsko)|Meinharda II.]] ([[1238]]{{--}}[[1295]])) bol dosť talentovaný, aby udržal moc v novom dedičstve. V roku [[1286]] kráľ Rudolf úplne udelil Korutánsko, jednu z provincií podrobených Otakarom, Albrechtovmu svokrovi Meinhardovi II. Kurfisti nedovolili Rudolfovi rozdať všetko, čo bolo znovuzískané do kráľovskej dŕžavy pre jeho vlastných synov, a jeho spojenci tiež potrebovali ich odmeny. Otočením na západ, v roku [[1281]], Rudolf prinútil [[Filip I. (Savojsko)|Filipa I. Savojského]] odstúpiť mu niektoré územia, potom prinútil obyvateľov [[Bern (mesto)|Bernu]] platiť daň, ktorú odmietali, a v roku [[1289]] pochodoval proti Filipovmu nástupcovi, [[Otto IV. (Burgundsko)|Ottovi IV.]], donútiac ho vzdať mu úctu. V roku [[1281]] Rudolfova prvá manželka zomrela. [[2. február]]a [[1284]] sa oženil s [[Izabela Burgundská|Izabelou]], dcérou burgundského vojvodu [[Hugo IV. (Burgundsko)|Huga IV.]], jeho západného suseda. Rudolf nebol veľmi úspešný v obnovovaní vnútorného mieru v [[Nemecko|Nemecku]]. Poriadky boli skutočne ukončené pre zavedenie krajového mieru v [[Bavorsko|Bavorsku]] a [[Švábsko|Švábsku]], a potom pre celé Nemecko. Ale kráľ postrádal silu, prostriedky alebo rozhodnosť nanútiť ich, hoci v decembri roku [[1289]] viedol výpravu do [[Durínsko|Durínska]], kde zničil veľa zbojníckych hradov. V roku [[1291]] sa pokúsil zabezpečiť voľbu svojho syna Albrechta na nemeckého kráľa. Hoci kurfisti odmietli nárok, aby podporili dvoch kráľov, ale v skutočnosti sa, azda, zlostne pozerali na rastúcu silu Habsburgovcov. == Smrť == Rudolf zomrel v [[Speyer]]i [[15. júl]]a [[1291]] a bol pochovaný v tunajšej katedrále. Hoci mal niekoľko detí, prežil ho len jeden syn, Albrecht, neskorší rímsko-nemecký kráľ [[Albrecht I. (Svätá rímska ríša)|Albrecht I.]] Rudolf bol vysoký muž s bledou tvárou a nápadným nosom. Bol známy pre jeho odvahu, nábožnosť a šľachetnosť. Jeho vláda je pamätná predovšetkým pre jeho upevnenie pozície Habsburgovcov, ktorí v budúcnosti vládli nad juhovýchodnými a juhozápadnými časťami ríše. == Rodina a deti == Rudolf bol dvakrát ženatý. Prvýkrát, v roku [[1245]], s [[Gertrúda Hohenberská|Gertrúdou Hohenberskou]] a druhýkrát, v roku [[1284]], s [[Izabela Burgundská|Izabelou Burgundskou]]. Všetky deti pochádzali z prvého manželstva. * [[Matilda Habsburská|Matilda]] (* [[1251]] – † [[23. december]] [[1304]]) ∞ [[1273]] hornobavorský vojvoda [[Ľudovít II. (Horné Bavorsko)|Ľudovít II.]] *[[Albrecht I. (Svätá rímska ríša)|Albrecht I.]] (* júl [[1255]] – † [[1. máj]] [[1308]]), kráľ ∞ [[1276]] [[Alžbeta Tirolská]] (1262 – 1313) * [[Katarína Habsburská (1256 – 1282)|Katarína]] (* [[1256]] – † [[4. apríl]] [[1282]]) ∞ [[1279]] bavorský vojvoda [[Otto III. (Bavorsko)|Otto III.]] * [[Anežka Habsburská (1322)|Anežka]] (* [[1257]] – † [[11. október]] [[1322]]) ∞ [[1273]] saský vojvoda [[Albrecht II. (Sasko)|Albrecht II.]] * [[Hedviga Habsburská|Hedviga]] (*? - † [[1285]]/[[1286]]) ∞ [[1270]] brandenburský markgróf [[Otto VI. (Brandenbursko)|Otto VI.]] * [[Klementína Habsburská|Klementína]] (* cca [[1262]] – † [[7. február]] [[1293]]) ∞ [[1281]] neapolský korunný princ [[Karol Martell z Anjou]] * [[Hartmann Habsburský|Hartmann]] (* [[1263]] – † [[21. december]] [[1281]]), utopil sa v [[Rýn]]e * [[Rudolf II. (Rakúsko)|Rudolf II.]] (* [[1270]] – † [[10. máj]] [[1290]]), rakúsky a štajerský vojvoda ∞ [[1289]] česká princezná [[Anežka Přemyslovna (1269 – 1296)|Anežka Přemyslovna]] * [[Guta Habsburská|Guta]] (* [[13. marec]] [[1271]] – † [[18. jún]] [[1297]]) ∞ [[1285]] český kráľ [[Václav II. (český kráľ)|Václav II.]] * Karol ((*/† [[1276]]) Kráľ Rudolf mal tiež nelegitímneho syna, [[Albrecht I. Schenkenbergský|Albrechta I. Schenkenbergského]], vojvodu z Löwensteinu. == Literatúra == * LICHÁ, Katarína: Rudolf, otec dynastie. In: ''Historická revue'', roč. XI., 2000, č. 8, s. 4 {{--}} 5. == Iné projekty == {{Projekt|commons=Holy_Roman_Emperors#Rudolf_I.}} == Zdroje == {{Preklad|jazyk=en|článok=Rudolph I of Germany|revízia=145858209}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 1218]] [[Kategória:Úmrtia v 1291]] [[Kategória:Rímskonemeckí cisári]] [[Kategória:Vojvodovia Rakúska]] [[Kategória:Habsburgovci]] l40o6ha49imxp55cf2d3ej3engyezu1 0 169663 8371181 8358722 2026-09-20T07:07:32Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8371181 wikitext text/x-wiki [[Image:Tapshoes.jpg|thumb|Topánky na step]] '''Step''' (z [[angličtina|angličtiny]]) je druh [[tanec|tanca]], ktorý tancujú sóloví tanečníci väčšinou iba [[Noha (časť končatiny)|nohami]], ostatná časť tela len vyvažuje, a prevádzania tanca sa nezúčastňuje. Výnimkou sú niekedy gestá rozpaženými rukami alebo rukami zdvihnutými dohora, podobne ako pri niektorých slovenských ľudových tancoch. Chodidlá nôh vyklepkávajú pätami a špičkami rýchly [[rytmus]]. K tomuto účelu sa nosí špeciálna obuv na ktorej sú upevnené kovové doštičky. Stepuje sa na [[hudba|hudbu]] alebo bez hudby. == Formy stepu == I keď je u nás známy tento tanec pod pojmom ''step'', v angličtine sa používa väčšinou výraz ''tap dance''. Existujú aj ďalšie názvy, napríklad ''Clogging'', čo je iný variant tanca a to tzv. ''[[americký step]]''. Okrem neho je známy aj ''[[írsky step]]''. '''Step''' vznikal skôr než [[jazz]]. Džezová hudba tak vznikla od stepu. Táto hudba je najvhodnejšou pre stepovanie. * [[americký step]] * Clogging – westernové stepovanie * [[írsky step]] * Moderný step * Street step (pouličný step) == Základné údery == * Tap - * Step - * Brush - * Back - * Heel - * Stamp - * Stomp - * Dig - * Crawl - * Scuff - === Dvojúderové === * Shuffle - * Scuffle - == Známi stepoví tanečníci == [[Image:Moore Theatre 100 Years - Northwest Tap Connection 02A.jpg|náhľad|Moore Theatre, Seattle, Washington, [[Spojené štáty|USA]]]] [[Image:Lord of the Dance - 08 Cry Of The Celts, The Lord of the Dance and The Clan.JPG|náhľad|The Lord of the Dance and The Clan]] [[Image:Mark Mendonca & Upbeat 06.jpg|náhľad|Stepovanie]] * [[Bill Robinson]] (známy aj ako ''Bill Bojangles Robinson'', otec moderného stepu) * [[Master Juba]] * [[Ruby Keeler]] * [[Ann Miller]] * [[Eleanor Powell]] * [[The Nicholas Brothers]] –  bratia Nicholasovci * [[Fred Astaire]] (v niektorých filmoch hral a stepoval spolu s [[Ginger Rogers]]) * [[Ginger Rogers]] * [[Gene Kelly]] * [[Donald O´Connor]] (spolu Genom Kellym v niektorých známych stepovacích scénach vo filme [[Spievanie v daždi]] – Singing in the Rain) * [[Vera Ellen]] (vo filme On The Town spolu s Genom Kellym) * [[Gregory Hines]] (medzi inými umelcami v americkom filme [[Tap Dance]] z roku [[1989]]) * [[Maurice Hines]] * [[Sammy Davis junior|Sammy Davis Jr.]] * [[Savion Glover]] * [[Paulette Goddard]] * [[William Henri Lane]] alias Master Juba * [[Jimmy Slyde]] * [[John W. Bubbles]] * [[Howard Sims]] * [[Bunny Briggs]] * [[Henry Letang]] * [[Steve Condos]] * [[Charles Honi Coles]] * [[Pat Rico]] * [[Jeni LeGon]] * [[Arthur Duncan]] * [[Tommy Tune]] * [[Brenda Bufalino]] * [[Jay Fagan]] * [[Ted Bebblejad]] * [[Peter Briansen]] * [[Rita Hayworth]] * [[Betty Grable]] * [[Alfonso Ribeiro]] * [[LaVaughn Robinson]] * [[Jason Samuels Smith]] * [[Shirley Temple]] * [[Grant Swift]] * [[Joseph Wiggan]] * [[Guillem Alonso]] * [[Michael Flatley]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.step.cz/ www.step.cz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090115212955/http://www.step.cz/ |date=2009-01-15 }} česky * [http://www.stepujeme.cz/?r_id=32 Základné údery] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080929105348/http://www.stepujeme.cz/?r_id=32 |date=2008-09-29 }} česky * [http://www.tapdance.org/ www.tapdance.org] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110511183302/https://www.tapdance.org/ |date=2011-05-11 }} anglicky * [http://www.tapdance.info/ www.tapdance.info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081018224847/http://www.tapdance.info/ |date=2008-10-18 }} anglicky * [http://www.germantap.de/ www.germantap.de] nemecky * [http://www.offjazz.com/term-tp-it.htm Terminológia] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080510115101/http://www.offjazz.com/term-tp-it.htm |date=2008-05-10 }} taliansky == Zdroj == {{preklad|cs|Step (tanec)}} {{Výhonok}} [[Kategória:Tanec]] ssra27qdywyi2pnephf1newfhg5e1x6 0 170966 8370974 7892998 2026-09-19T15:02:01Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8370974 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Sarah Brightmanová | Obrázok = Osaka07 Opening Sarah Brightman.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Sarah Brightmanová v roku 2007 | Popis umelca = britská sopranistka, herečka a tanečnica | Celé meno = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1960|08|14}} | Miesto narodenia = [[Berkhamstead]], [[Hertfordshire]], [[Spojené kráľovstvo]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Alma mater = | Pôsobenie = | Žáner = | Hrá na nástrojoch = | Typ hlasu = [[soprán]] | Roky pôsobenia = | Manžel = [[Andrew Graham Stewart]]{{Break}}[[Andrew Lloyd Webber]] | Priateľ = [[Frank Peterson]]{{Break}} | Priateľka = | Deti = | Rodičia = Grenville Geoffrey Brightman{{Break}}Paula, rod. Hall | Súrodenci = Amelia Brightman | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = {{URL|https://sarah-brightman.com}} | Portál 1 = Spojené kráľovstvo }} '''Sarah Brightmanová''' ({{vjz|eng|Sarah Brightman}}; * [[14. august]] [[1960]], [[Berkhamstead]], [[Hertfordshire]], [[Spojené kráľovstvo]]) je britská [[spevák|speváčka]] ([[soprán|sopran]]istka), [[herečka]] a [[Tanec|tanečnica]]. Debutovala s [[disko]] singlami, vo svete sa preslávila ako [[muzikál]]ová herečka a získava si prvé pozície hudobných rebríčkov. Má viac ako 180 ocenení, zlatých a platinových platní. Jej hudobný štýl zasahuje do mnohých oblastí [[Klasická hudba|klasickej hudby]]. Spolupracuje na mnohých významných projektoch – napr. s firmou Panasonic na ZOH vo Vancouveri, dvakrát boli jej vystúpenia v duetách priamo súčasťou ceremoniálu Olympijských hier (Barcelona, Peking),... == Životopis == Sarah Brightman sa narodila v rodine Pauly a Grenvilla Brightmanových ako najstaršia zo šiestich detí. Jej ambície stať sa umelkyňou boli znateľné už od útleho veku. Na lekcie [[balet]]u chodila už od troch rokov. Od jedenástich rokov študovala internátne divadelnú školu, kde vydržala, aj keď sa jej tam nepáčilo. Potom sa Sarah zúčastnila konkurzu do [[londýn]]skeho [[kráľovský balet|kráľovského baletu]], ale nebola prijatá.<ref>"Wrapped up in her gift". ''The Independent''. [[8. november]] [[1997]].</ref> V roku 1976 ako 16-ročná vstúpila Sarah do tanečnej skupiny ''Pan's People''. Po nejakom čase sa presunula k ''Hot Gossip'' a viedla zmiešaný tanečný súbor, ktorý sa pravidelne objavoval na ''Video show Kennyho Everetta''. Skupina, ktorá bola o poznanie provokatívnejšia než ''Pan's People'', vytvorila v roku [[1978]] disko hit ''[[I Lost My Heart to a Starship Trooper]]'' so sci-fi a vesmírnou tematikou. Z tohoto hitu sa predalo viac než 500 000 kópií a dosiahol šieste miesto v hitparáde [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]]. Skupina potom vydala o 6 mesiacov neskôr singel ''[[Adventures of the Love Crusader]]'', ktorý už bol ale menej úspešný (nedostal sa ani na 50. miesto v [[Spojené kráľovstvo|UK]])<ref>Clayton-Lea, Tony. „Call me Ms. Dependable“. ''The Irish Times'', [[6. február]] [[1999]].</ref> Sarah Brightman, už ako sólová umelkyňa, vydala v nasledujúcich rokoch ešte niekoľko ďalších disko skladieb vo [[Whisper Records]], ako napríklad ''[[Not Having That]]'' a ''[[My Boyfriend's Back]]'',<ref>Chin, Siew May. Oficiálna biografia, časť prvá. [http://www.sarah-brightman.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110224155224/http://www.sarah-brightman.com/ |date=2011-02-24 }}.</ref> hoci žiadna sa nestala tak známou ako ''[[I Lost My Heart to a Starship Trooper]]''. ==Súkromný život == Vydala sa ako mladá osemnásťročná hviezda za hudobného manažéra – jej manželom sa stal [[Andrew Graham Stewart]]. Neskôr ju počas účinkovania v svetoznámom britskom muzikáli ''Cats'' očaril autor muzikálu – britský skladateľ [[Andrew Lloyd Webber]], ktorého si ako 24-ročná v roku 1984 vzala za manžela. Počas manželstva Webber napísal pre jej hlas ďalší svetoznámy muzikál ''Phantom of the Opera,'' ktorý sa hrá dodnes a je najdlhšie uvádzaným muzikálom na svete. Ich manželstvo vydržalo do roku 1990, keď sa najmä kvôli nevere z jeho strany rozviedli. Neskôr udržovala viacročný vzťah s bývalým producentom skupiny [[Enigma (skupina)|Enigma]] [[Frank Peterson|Frankom Petersonom]], s ktorým tiež zrealizovala niekoľko spoločných hudobných projektov, ale aj ten sa v roku 2003 rozpadol. Jej posledným partnerom je skladateľ a multi-inštrumentalista [[Louis Oberlander]]. Napriek jej profesionálnym úspechom ju stretajú aj životné nešťastia. Keď mala 32 rokov, v roku 1992 spáchal jej otec samovraždu. Počas svojho vzťahu s Petersonom mala dve mimomaternicové tehotenstvá a dva potraty. Pre britský časopis Hello k tejto citlivej téme uviedla, že by materstvo mohlo byť úžasné, ale svoj osud prijíma pokojne. == Albumy == * 1988 ''[[The Trees They Grow So High]]'' * 1990 ''[[As I Came of Age]]'' * 1993 ''[[Dive]]'' * 1995 ''[[Fly (album)|Fly]]'' * 1997 ''[[Timeless (Time to Say Goodbye)]]'' * 1998 ''[[Eden (album)|Eden]]'' * 2000 ''[[La Luna]]'' * 2003 ''[[Harem (album)|Harem]]'' * 2008 ''[[Symphony (album)|Symphony]]'' * 2008 ''[[A Winter Symphony]]'' * 2013 ''[[Dreamchaser]]'' == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://sarah-brightman.com/ Oficiálne stránky] {{Eng icon}} {{Hudobný výhonok}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Brightmanová, Sarah}} [[Kategória:Britské operné speváčky]] [[Kategória:Anglické speváčky]] [[Kategória:Britskí tanečníci]] fxf550z1z99soqpx3lp0mjtogz9a7kf 0 185373 8371116 8193751 2026-09-19T21:23:40Z ~2026-50590-93 305760 /* Dôsledky Perejaslavského dohovoru */ Medzery boli doplnené a boli doplnené základné informácie o období medzi Chmelnického smrťou a rozdelením ukrajinských území medzi Rusko a Rakúsko-Uhorsko. 8371116 wikitext text/x-wiki Tento článok je o '''dejinách [[Ukrajina|Ukrajiny]]'''. == Začiatky osídľovania Ukrajiny == Prvé stopy po ľudských obydliach na území [[Ukrajina|Ukrajiny]] sa datujú do obdobia pred 150 tisíc rokmi, kedy sa do tejto oblasti dostali [[neandertálci]]{{ref|1}}, ktorí sem prišli pravdepodobne z [[Kaukaz]]u a [[Balkánsky polostrov|Balkánskeho polostrova]]. Okolo 40 tisíc rokov pred Kr. sa v polovici posledného obdobia [[doba ľadová|doby ľadovej]] na území [[Ukrajina|Ukrajiny]] objavili [[Kromaňonec|kromaňonci]] (homo sapiens)&nbsp;–&nbsp;ľudia, z ktorých pochádza dnešný človek{{ref|2}}. Prispôsobujúc sa k chladnému podnebiu a k ťažkému získavaniu si potravy, si títo ľudia, ktorí sa živili lovom a zbieraním plodov, zostrojovali rôzne predmety a zbrane a obydlia z darov prírody. O 30 tisíc rokov neskôr (10 000 pred Kr.), keď ustúpil posledný ľadovec, ktorý zanechal po sebe dnešný charakterný profil [[Ukrajina|Ukrajiny]] sa v období ukrajinského [[neolit]]u (6000&nbsp;–&nbsp;2000 pr. Kr.) ľudstvo na jeho území prešlo hlbšími zmenami ako pred 2&nbsp;–&nbsp;3 miliónmi rokov. Hoci to bolo obdobie [[doba kamenná|doby kamennej]], s kameňom malo málo čo do činenia. Revolučný význam neolitickej civilizácie spočíval hlavne v tom, že ľudia postupne vynachádzali rôzne spôsoby získavania obživy. Časom zistili, že zber plodov a lov môžu zameniť za výrobu svojich vlastných produktov. [[Súbor:Tripolye hut.jpg|thumb|left|Obydlia tripolcov]] Predpokladá sa, že poľnohospodárstvo na území [[Ukrajina|Ukrajiny]] vzniklo niekedy na prelome 5.&nbsp;–&nbsp;4. storočia pred Kr. v oblasti riek Južný Bug a [[Dnester]], keď nastal rozvoj prvých hospodárskych občín vo [[Východná Európa|východnej Európe]]. V tomto období začali postupne obrábať svoje polia a od lovu prechádzali k pestovaniu plodín. Pri poliach časom vznikali prvé osady. Hospodárstvo, na rozdiel od lovu a zberu plodín, si však vyžadovalo pomerne veľkú pracovnú silu a tak postupne vznikali primitívne formy spoločensko-politických organizácií. === Ľud tripolskej kultúry === Najznámejšie hospodárske kmene na území dnešnej [[Ukrajina|Ukrajiny]] sa spájajú s tzv. [[tripolská kultúra|tripolskou kultúrou]], ktorá sa rozvíjala v oblasti dolín [[Dnester|Dnestra]], [[Južný Bug|Južného Bugu]] a [[Prut]]u a časom aj [[Dneper|Dnepra]]. V období svojho najväčšieho rozkvetu (3500&nbsp;–&nbsp;2700 pred Kr.) žili ľud tripolcov v početných (600&nbsp;–&nbsp;700 ľudí) dedinách. Ich obydlia boli spravidla dlhé a úzke a každý člen rodiny mal v dome vlastnú izbu a pec. Ornament na hlinených miskách, ktorý predstavoval spojenie charakteristických plynulých vzorov žltej, čiernej a bielej farby, svedčí o magických rituáloch a viere v nadpozemské bytosti, ktoré boli súčasťou života ľudu tripolskej kultúry. Táto kultúra však mala aj praktické výhody. Práve tripolci bol strojcami prvého mechanického prístroja&nbsp;–&nbsp;vrtáku na výrobu dier&nbsp;–&nbsp;dnešnej vŕtačky. Veľký význam pre rozvoj hospodárstva malo vynájdenie dreveného pluhu, vďaka čomu sa obrábanie pôdy zrýchlilo. Okrem týchto výdobytkov začali tripolci používať aj [[meď]]. Dnes je málo čo známe o úpadku ľudu tripolskej kultúry. Archeológovia však predpokladajú, že postupný rast obyvateľstva [[Ukrajina|Ukrajiny]] časom vysunul kmene tripolcov, ktorí začali osídľovať nové územia. V roku 2000 pred Kr., keď si niektorých tripolcov asimilovali iné kmene a ostatní sa uchýlili do ukrajinských stepí, ako celok prestali existovať. === Kočovníci === Územie dnešnej [[Ukrajina|Ukrajiny]] bolo pre svoju východnú geografickú polohu často centrom života kočovných kmeňov, ktoré do tejto oblasti prišli v roku 3000 pred Kr. Na prelome takmer dvoch tisícročí budúci kočovníci viedli polokočovný spôsob života a zaoberali sa pasením svojich stád na eurázijských stepiach a poľnohospodárstvom. Okolo roku 1000 pred Kr. sa z nich stali skutoční kočovníci a postupne začali osídľovať iné úrodné oblasti [[Ukrajina|Ukrajiny]] s cieľom nájsť ďalšiu obživu a pastviny pre svoje stáda. Prechádzajúc z miesta na miesto, získali nové vlastnosti, medzi inými aj bojovnosť, ktorá bola životne dôležitou vlastnosťou, aby si mohli novonájdené pastviny pred častými potýčkami s nepriateľmi ubrániť. Okolo roku 3000 pred Kr. sa na ľavom brehu [[Dneper|Dnepra]] objavil ľud tzv. jamovej kultúry a po nich prichádzali ďalšie kmene. Stále migrácie kmeňov z oblasti [[Kaspické more|Kaspického mora]] boli pre toto rané obdobie dejín [[Ukrajina|Ukrajiny]] charakteristické. Silnejšie kmene vytláčali slabšie a tie sa postupne dostávali na perifériu Eurázijskej stepi. === Kimerovia === {{Hlavný článok|Kimerovia}} Medzi rokmi 1500&nbsp;–&nbsp;1000 pred Kr. sa človek naučil techniku jazdy na koni. Kimérijci&nbsp;–&nbsp;prví kočovní jazdci, ktorí prišli na ukrajinské územie, boli jej prvými po mene známymi obyvateľmi [[Ukrajina|Ukrajiny]] v jej dejinách. [[Homér]] o nich vo svojej [[Odysea|Odysei]] takto píše: ''„Zem na severnom pobreží [[Čierne more|Čierneho mora]] je zemou Kimérijcov.“'' Toto [[Homér]]ove svedectvo je pravdepodobne najstaršia písomná zmienka o [[Ukrajina|Ukrajine]]. Ale nič viac, okrem názvu ľudí, ktorí obývali tieto územia, v tom čase pre [[Gréci|Grékov]] známych ako „koniec sveta“ [[Homér]] nespomína. Veľa vedcov zastáva názor, že Kimérijci sa do oblasti [[Ukrajina|Ukrajiny]] dostali z nižného Povolžia kočovným spôsobom cez pohoria Severného Kaukazu a okolo roku 1500 pred Kr. sa objavili na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Iní však vyvracajú hypotézu o migrácii a tvrdia, že Kimérijci boli pôvodným obyvateľstvom [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Pravda je však taká, že obývali medziriečie [[Don]]a a [[Dnester|Dnestra]] do 7. storočia pred Kr. O niečo neskôr, v dôsledku tlaku iných kočovných kmeňov prichádzajúcich z východu, pobrali sa smerom k [[Malá Ázia|Malej Ázii]]. Toto sú však len dve z mnohých hypotéz o zrode Kimérijcov. Vyčerpávajúca analýza všetkých možných zdrojov prinútila historikov k radu záverov: * Kimérijci boli prví usadlíci na ukrajinskom území, ktorí prešli ku kočovnému spôsobu života. * Kimérijci ovládali umenie jazdy na koni a ich vojsko sa skladalo z mnohých jazdcov. * Vďaka kontaktom s majstrami kovu z oblasti [[Kaukaz]]u začali na [[Ukrajina|Ukrajine]] vyrábať [[železo]]. [[Súbor:Scythian Warriors.jpg|thumb|Skýtski bojovníci]] === Skýti === {{Hlavný článok|Skýti}} [[Skýti]], ktorí sa začiatkom 7. storočia pred Kr. objavili v ukrajinskej stepi, neostali bez povšimnutia a v kronikách sa o nich píše: <blockquote> ''„Hľa ide národ zo severnej strany... v ruke drží luk a krátke kopije, sú krutí! S nikým sa neotáľajú! Hlas ich kričí ako hukot vĺn mora. Skáču na koňoch vystrojení ako jeden... všetci sú to ľudia chrabrí... národ zďaleka, národ dávny... jazyk ktorého ty nevieš. On spáli tvoju úrodu a chlieb tvoj, zničí tvojich synov a dcéry, pozabíja kravy a ovce tvoje, zahubí vinohrady a mečom poškodí tvoje mestá, do ktorých ty vkladáš svoju dôveru.“'' </blockquote> [[Súbor:PazyrikHorseman.JPG|thumb|left|Skýtsky jazdec]] Spustošiac mnoho krajín [[Blízky východ|Blízkeho východu]] sa [[Skýti]] nakoniec usadili v stepiach na severnom pobreží [[Čierne more|Čierneho mora]] a na území [[Ukrajina|Ukrajiny]] založili prvý veľký politický zväz&nbsp;–&nbsp;Skýtsky štát. V 5. storočí pr. Kr. ich navštívil [[Herodotos]] a takto opísal ich obyvateľstvo: <blockquote> ''„Bez pochyby to boli indoeurópania, predstavitelia raných kočovných kmeňov, ktoré tisíce rokov vládli Eurázijskej stepi.“'' </blockquote> Skýtske obyvateľstvo tiež rozdelil na Pacharov{{ref|3}} a Cárskych Skýtov{{ref|4}}. Aby v sebe rozvíjali vojenský inštinkt, mali vo zvyku piť krv prvého zavraždeného nepriateľa a vyrábať si z lebiek mŕtvych nepriateľov čaše okrášlené zlatom a striebrom. Boli oddanými priateľmi a priateľstvo si veľmi cenili. Svojim obchodným partnerom predávali predmety, ktorými sa neskôr stala [[Ukrajina]] vo svete známa: [[vosk]], [[meď]], kožušiny, [[otrok]]ov za čo dostali víno a klenoty. Za dní [[Skýti|Skýtov]] sa [[Ukrajina]] stala dôležitou, hoci vzdialenou časťou antickej civilizácie [[Stredozemie|Stredozemia]]. Cez grécke kolónie na pobreží [[Čierne more|Čierneho mora]] mali kontakt na civilizáciu starovekých [[Gréci|Grékov]], ktorú si veľmi vážili. Kontakty so svetom [[Stredomorie|Stredomoria]] však prinášali aj konflikty. V roku 513 pred Kr. vojská [[Peržania|Peržanov]] obsadili územia dnešnej [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Ale aj voči taktike vypálenia zeme sa [[Skýti]] vedeli ubrániť. Na prelome 5.&nbsp;–&nbsp;4. storočia pred Kr. si podmanili [[Tráci|Trákov]] v oblasti [[Dunaj]]a. Toto víťazstvo však bolo pre nich nepotrebné, pretože ich doviedlo až k vlastnému koncu. V roku [[339]] pred Kr. ich Filip Macedónsky v bitke porazil. Bol to začiatok konca [[Skýti|Skýtov]]. [[Súbor:Бой скифов со славянами.jpg|thumb|Boj [[Skýti|Skýtov]] so [[Slovania|Slovanmi]]]] Približne po sto rokoch väčšinu skýtskeho obyvateľstva asimilovali [[Sarmati]]&nbsp;–&nbsp;druhý najmocnejší kmeň kočovníkov z východu. Iba niekoľkým z nich sa na [[Krymský polostrov|Krymskom polostrove]] podarilo prežiť do [[3. storočie|3. storočia]]. === Sarmati === {{Hlavný článok|Sarmati}} V priebehu takmer 400 rokov (2. storočie pred Kr.&nbsp;–&nbsp;[[2. storočie]] po Kr.) stepiam severného a východného pobrežia [[Čierne more|Čierneho mora]] vládli [[Sarmati]]{{ref|5}}{{ref|6}}, ktorí do tejto oblasti prišli od rieky [[Volga]]. Spočiatku sa pokojne zmiešavali so [[Skýti|Skýtmi]] a [[Gréci|Grékmi]], ktorí žili na území severne od [[Čierne more|Čierneho mora]]. Časom však boli stále viac a viac agresívni a nakoniec si [[Skýti|Skýtov]] podmanili. Keď ich však vojna nevedela uspokojiť [[Sarmati]] začali obchodovať. Ich karavany cestovali po ďalekých krajinách a odtiaľ do svojho hlavného mesta Tanais na rieke [[Don]] vozili čínsky hodváb, kaukazský kryštál a polodrahokamy z [[Irán]]u a [[India|Indie]]. Ako všetky kočovné kmene v ukrajinských stepiach, aj [[Sarmati]] boli výbojný kmeň so slabo rozvinutou zväzovou štruktúrou a častými bojmi medzi sarmatskými kmeňmi Jazigov, Roksolanov a [[Alani|Alanov]]. Každý z nich sa snažil ovládnuť ukrajinské územie. Keďže [[Ukrajina]] bola v tomto období v centre migračných procesov ([[Sťahovanie národov]]), [[Sarmati]] často súperili s inými kmeňmi, dokonca im aj odovzdávali moc. Poslednú porážku im uštedrili [[Huni]], [[Germáni]], [[Góti]] a [[Rimania]] v [[2. storočie|2. storočí]] a skoncovali s ich existenciou. Čoskoro [[Sarmati|Sarmatov]] na ukrajinskom území vymenili ďalšie kočovné kmene. [[Sarmati]] však boli posledným indoeurópskym národom, ktorý prišiel na územie [[Ukrajina|Ukrajiny]] z východu. Po nich takmer na celé tisícročie Eurázijské stepi ovládli turecké národy. === Grécke kolónie na území Ukrajiny === Noví usadlíci neprichádzali na územie [[Ukrajina|Ukrajiny]] iba stepou, ale aj po mori. Urobili tak aj [[Gréci]], ktorí sa postupne usadzovali na pobrežiach [[Stredozemné more|Stredozemného]], [[Egejské more|Egejského]] a [[Čierne more|Čierneho mora]] a kolonizovali ich zákutia. Podľa slov [[Platón]]a [[Gréci]] obsadili moria od [[Gibraltár]]u až po [[Kaukaz]] ''„ako žaby po daždi“''. Na prelome 7.&nbsp;–&nbsp;6. storočia pred Kr. založili mnoho miest v oblasti severného pobrežia [[Čierne more|Čierneho mora]], ktoré vo 4. storočí pred Kr. zažili svoj najväčší rozmach (Olbia, Chersones, Feodosia, Tanais, Pantikapaion). Ich niekoľkoročný rozkvet však v 2. storočí pred Kr. vystriedali veľké ťažkosti. Zostrili sa sociálne štrajky medzi mestským obyvateľstvom, ktoré bolo prevažne zložené z bývalých otrokov a vrchnosťou miest. Navyše, posilnenie [[Rím]]a narušilo politickú rovnováhu vo svete [[Staroveké Grécko|starovekého Grécka]]. V roku 68 pred Kr. [[Rímska ríša]] porazila posledného cára z dynastie Spartokidovcov Mitridata IV., ovládla pobrežie [[Čierne more|Čierneho mora]] a zničila tak Bosporský štát. Do určitej miery však vrátila gréckym mestám na území ukrajinského pobrežia ekonomickú a politickú stabilitu. Jednako v [[1. storočie|1. storočí]] častejšie vpády Barbarov s cieľom oslabiť [[Rím]] sa v krátkom čase pričinili o zruinovanie gréckych miest na pobreží [[Čierne more|Čierneho mora]]. V roku [[270]] síce odolávali nájazdom [[Góti|Gótov]], ale o sto rokov neskôr ich celkom zničili [[Huni]]. == Obdobie Kyjevskej Rusi == [[Súbor:Kievan Rus en.jpg|náhľad|Mapa [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] v [[11. storočie|11. storočí]]]] {{Hlavný článok|Kyjevská Rus}} === Rozdelenie dejín Kyjevskej Rusi podľa ukrajinských historikov === <small>Rozdelenie dejín [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] z pohľadu ruských historikov pozri v článku o [[dejiny Ruska|dejinách Ruska]] v časti [[Dejiny Ruska#Staroruský štát (9. storočie&nbsp;–&nbsp;13. storočie)|Rozdelenie dejín Kyjevskej Rusi podľa ruských historikov]].</small> ==== Prvé obdobie ([[882]]&nbsp;–&nbsp;[[972]]) ==== Obdobie veľkého rozmachu [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] ohraničujúce takmer sto rokov od vlády [[Oleg (Kyjevská Rus)|Olega]] ([[882]]) do smrti [[Sviatoslav I.|Sviatoslava I. Igoreviča]] v roku [[972]]. Panovníci [[Kyjevská Rus|Staroruského štátu]] si v tomto období dobyli strategickú obchodnú [[Cesta zo Škandinávie do Grécka|Cestu zo Škandinávie do Grécka]] a podmanili si kočovné kmene žijúce v jej okolí, aby tak mohli dať základ budúcemu štátnemu útvaru na území [[východná Európa|východnej Európy]]&nbsp;–&nbsp;[[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. ==== Druhé obdobie ([[980]]&nbsp;–&nbsp;[[1054]]) ==== Obdobie vlády [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimíra I. Veľkého]] a [[Jaroslav I. (Kyjevská Rus)|Jaroslava I. Múdreho]] je charakteristické upevnením vlády [[Kyjev]]a nad podmanenými územiami a obyvateľmi, politickým vrcholom [[Kyjevská Rus|Staroruského štátu]]&nbsp;–&nbsp;jeho ekonomickým a kultúrnym rozmachom. Najdôležitejšími udalosťami tohto obdobia boli prijatie [[pravoslávie|kresťanstva východného rítu]] a uzákonenie [[Ruská pravda|prvých zákonov Kyjevskej Rusi]]. ==== Tretie obdobie ([[1054]]&nbsp;–&nbsp;[[1240]]) ==== Posledné obdobie dejín [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] predstavuje neustály boj medzi kniežatami o trón [[Kyjevská Rus|Staroruského štátu]], rastúce nebezpečenstvo nájazdov nomádskych kmeňov a stagnácia ekonomiky krajiny, ktoré sa najviac prejavilo za vlády [[Vladimír II. (Kyjevská Rus)|Vladimíra II. Monomacha]] ([[1113]]&nbsp;–&nbsp;[[1125]]) a [[Mstislav|Mstislava Vladimiroviča]] ([[1125]]&nbsp;–&nbsp;[[1132]]). Po spustošnení [[Kyjev]]a [[Andrej I. (Vladimír)|Andrejom I. Bogoľubským]] v roku [[1169]] konečnú bodku za dejinami [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] urobili [[Tatári|mongolo-tatárske kmene]], ktoré v roku [[1240]] definitívne zastavili trvácnosť [[Kyjevská Rus|Staroruského štátu]]. === Teórie vzniku Ruského štátu === {{Hlavný článok|Normanská teória vzniku ruského štátu|Chazarská teória vzniku ruského štátu}} V polovici [[9. storočie|9. storočia]] sa z oblasti [[Podneprie|Podnepria]] v hospodárskom, kultúrnom a politickom zmysle stala tichá zátoka. O približne 150 rokov neskôr sa však toto územie stalo srdcom [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]&nbsp;–&nbsp;silného politického zjednotenia, ktoré sa rýchlo obrátilo v jedno najrozvinutejších a ekonomicky prekvitajúcich spoločenstiev vtedajšej [[Európa|Európy]]. Aby sme pochopili, prečo je to tak, musíme vedieť, čo sa píše o pôvode a vzniku [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] v [[Povesť dávnych liet|Povesti dávnych liet]]: <blockquote> ''„V roku [[852]] sa začala volať [naša zem]&nbsp;–&nbsp;Ruskou zemou... V roku [[859]] Varjagovia, ktorí prišli spoza mora, začali vyberať daň od Čudov, Slovanov, Merov, Vesov a Krivičov. V roku 6370 ([[862]]) vyhnali Varjagov za more a začali si sami vládnuť. Nebolo medzi nimi pravdy, búrili sa medzi sebou a bojovali. I povedali si: „Nájdeme si knieža, ktoré by nám vládlo a súdilo nás podľa práva.“ Išli teda k Varjagom (k Rusom). Títo Varjagovia sa nazývali Rusmi, ako sa Švédi nazývajú Švédmi a iní Normanmi a Angličanmi a ešte iní Holanďanmi&nbsp;–&nbsp;tak i títo. I povedali Slovanom: „Zem naša je veľká a úrodná, ale poriadku v nej nieto. Prídite nám vládnuť.“ Zobrali teda troch bratov i prišli.“'' </blockquote> Opierajúc sa o tento úryvok, rad nemeckých vedcov ([[Gottlieb Siegfried Bayer]], [[Gerhard Friedrich Müller]], [[August Ludwig von Schlözer]]), ktorí v [[18. storočie|18. storočí]] slúžili na dvoroch [[Ruské impérium|Ruského impéria]], rozvíjali tzv. [[Normanská teória vzniku ruského štátu|normanskú teóriu vzniku ruského štátu]] {{ref|7}}. Podčiarknutie dôležitosti nemeckého vplyvu a prízvukovanie nespôsobilosti [[Slovania|Slovanov]] založiť svoj vlastný štát, prinútili slávneho ruského vedca [[18. storočie|18. storočia]] [[Michail Vasilievič Lomonosov|Michaila Vasilieviča Lomonosova]] napísať nemeckým vedcom odpoveď, v ktorej dokázal prvoradú úlohu [[Slovania|Slovanov]] v založení [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. [[Michail Vasilievič Lomonosov|Lomonosovo]] tvrdenie bolo tzv. antinormanskou koncepciou a bolo začiatkom sporov, ktoré dodnes trvajú. Na prelome [[19. storočie|19.]]&nbsp;–&nbsp;[[20. storočie|20. storočia]] však zvíťazila [[Normanská teória vzniku ruského štátu|normanská teória]], nakoľko ju podporovala väčšina západných a rad známych ruských historikov tohto obdobia. V 30. rokoch [[20. storočie|20. storočia]] sovietski učenci začali protiútok a [[normanská teória vzniku ruského štátu|normanskú teóriu]] vyhlásili za politicky škodlivú, pretože sa v nej odmieta spôsobilosť slovanských národov založiť nezávislý štát. Pri tom však brali ohľad na tendencie [[Nestor]]a&nbsp;–&nbsp;autora letopisu [[Povesť dávnych liet]] z [[11. storočie|11. storočia]],&nbsp;–&nbsp;ktorý poukazoval na mnoho vnútorných rozporov medzi jeho rozprávaním a archeologickými vykopávkami, ktoré nepotvrdzovali širokú účasť [[Varjagovia|Varjagov]] v [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. Vychádzajúc z týchto poznatkov prišli k záveru, že [[Kyjevská Rus|Kyjevskú Rus]] založili [[Anti|východní Slovania]]. {{Hlavný článok|Rusi}} V značnej miere tieto fakty prinútili konať aj lingvistov, ktorí si vytvorili svoju teóriu pôvodu slova [[Rusko|Rus]]: * Normanisti dokazujú že toto slovo pochádza od slova ''Ruotsi'' (''goichi''), ktorým [[Fíni]] nazývali [[Švédi|Švédov]]. Navyše toto slovo má pôvod v starom švédskom slove ''gogig'', čo v [[slovenčina|slovenčine]] znamená ''veslovať''. Nakoľko [[Fíni]] udržiavajú veľmi úzke priateľské vzťahy so [[Švédi|Švédmi]] a tiež [[Slovania|Slovanmi]], obyvatelia [[Fínsko|Fínska]] sa rozhodli, že tento názov (''Ruotsi'') budú používať pre oba národy&nbsp;–&nbsp;[[Švédi|Švédov]] a [[Slovania|Slovanov]]. * V antinormanskej koncepcii sa slovo [[Rusko|Rus]] spája s názvami riek [[Ros]] a [[Rusna]] v oblasti strednej [[Ukrajina|Ukrajiny]]. * Iná hypotéza hovorí, že existuje spojenie medzi týmto slovom a názvom nomádskeho kmeňa [[Roksolania|Roksolanov]], ktorých názov pochádza z iránskeho slova gjoch ([[slovenčina|po slovensky]]: ''Svetlo''). [[Súbor:Варяги.jpg|náhľad|[[Rusi]] vítajú [[Varjagovia|Varjagov]]]] Nakoľko sa javí, že tieto hypotézy sú nedostatočné, žiadna z nich nemala väčšiu podporu. Čo sa týka samotného slova „Rus“, ním zo začiatku nazývali [[Varjagovia|Varjagov]], potom územia [[Poľania|Poľanov]] v strednej [[Ukrajina|Ukrajine]] a časom aj [[Kyjevská Rus|Kyjevskú Rus]]. Ak sa však nepodarilo dosiahnuť konkrétny záver v otázke pôvodu slova [[Kyjevská Rus|Rus]], tak neexistuje ani všeobecný pozitívny súhlas relatívne širšieho problému&nbsp;–&nbsp;vzťah vonkajšieho vplyvu [[Varjagovia|Škandinávcov]] na faktory samostatnej slovanskej evolúcie v zrode a vývoji [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. Výsledkom dlhotrvajúceho sporu je málo nových faktických údajov. Možno nevedomosť mnohých vedcov bola príčinou postupnej nutnosti hľadať kompromisné riešenie. V súčasnosti sa tvrdí, a tým sa dosiahol aj konsenzus, že [[Varjagovia|Škandinávci]] mali pomerne veľký vplyv na spoločnosť a kultúru [[Anti|východných Slovanov]]. Putujúc v neveľkých zoskupeniach podnikavých obchodníkov si [[Varjagovia]] rýchlo osvojovali východoslovanský jazyk a kultúru. Preto však, že ich bolo málo, sotva mohli vážnejšie ovplyvniť charakter života miestneho obyvateľstva. Ťažko však poprieť účasť, ba dokonca vedúcu rolu [[Varjagovia|Varjagov]] v politickom živote [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]], berúc do úvahy, že všetci panovníci [[Kyjev]]a až do [[Sviatoslav II.|Sviatoslava II.]] vrátane ich družiny&nbsp;–&nbsp;mali škandinávske mená. [[Varjagovia]] hrali rolu katalyzátora politického rozvoja vďaka ktorému si alebo podriadili [[Slovania|Slovanov]] a ich politickú organizáciu svojej, alebo boli pre nich hrozbou, ktorá [[Slovania|Slovanov]] prinútila samostatne lepšie sa organizovať. Je však pravda, že v mnohých prípadoch záujmy [[Anti|východných Slovanov]] a [[Varjagovia|Varjagov]] korešpondovali. Tento fakt sa do určitej miery podpísal na ohraničení vplyvu [[Chazari|Chazarov]] na [[Slovania|Slovanov]], odporu vpádov na nomádske kmene a na zabezpečenie a ochranu dneperskej obchodnej cesty do [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]]. Preto je dosť opovážlivé tvrdiť, že vznik [[Kyjev]]a a [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] bolo zásluhou nejakej samostatnej etnickej skupiny ([[Slovania]]), ale výsledkom zložitej slovansko-škandinávskej spolupráce{{ref|8}}. ==== Z rozprávania Nestora Letopisca ==== <blockquote> ''„Ešte rýchlejšie a rozhodnejšie sa rozvíjali udalostí, ktoré boli príčinou príchodu Škandinávcov na scénu dejín vtedajšieho sveta. Aby sme ich mohli pochopiť, musíme predovšetkým poznať životné podmienky a okolitú krajinu Švédska a Škandinávie 8.&nbsp;–&nbsp;9. storočia, kde sa v tom čase rozmohol, z doteraz nezistených príčin, nevídaný demografický boom. Mnohí mladí Škandinávci, ktorí nenašli prijateľné podmienky na to, aby mohli vo svojej rodnej zemi aj naďalej ostať, sa poberali na lodiach hľadať svoj osud v cudzine. Podnikali pustošivé výpravy do krajín západnej Európy a usadzovali sa na podmanených územiach Anglicka, Francúzska, Talianska a Sicílie, kde zakladali svoje kráľovstvá a kniežatstvá. Iní zase preplávali Atlantický oceán a kolonizovali Island, Grónsko a, čo je veľmi pravdepodobné, dostali sa až k brehom severnej Ameriky. Tretia skupina Škandinávcov&nbsp;–&nbsp;tzv. Varjagovia&nbsp;–&nbsp;smerovali na juhovýchod a usadzovali sa na brehoch Baltského mora, pri Ladožskom jazere a neskôr aj v Novgorode a pri jazere Ilmen. V týchto oblastiach žili vo svojich usadlostiach&nbsp;–&nbsp;opevnených pevnostiach a remeselníckych dielňach, v ktorých bývali spolu so ženami a deťmi.“'' </blockquote> [[Súbor:Varangian routes.png|thumb|left|[[Cesta zo Škandinávie do Grécka]] (fialová)]] <blockquote> ''„Obchodom, ale mnohokrát i krádežou (a to najmä vtedy, keď získanie tovaru prvým spôsobom dosiahnuť nešlo), získavali kožušinu, med, vosk a otrokov. Často však chceli podstatne viac ako im miestni obyvatelia mohli dať. Preto začali pátrať po rôznych riečnych cestách vedúcich na juh a možnostiach ako sa dostať k mestám v Byzantskej ríši obývaným islamským obyvateľstvom. Za krátky čas si osvojili riečnu sieť a zistili, že s Baltského mora sa po Volge dostanú ku Kaspiku a odtiaľ cestou do Bagdadu. Neskôr vznikla dôležitejšia cesta&nbsp;–&nbsp;v letopisoch nazvaná ako tzv. [[Cesta zo Škandinávie do Grécka]],&nbsp;–&nbsp;ktorá spájala sever s juhom a končila sa v Konštantínopole. Presídlenie Varjagov bolo teda otázkou času.“'' </blockquote> Ako sa píše v [[Povesť dávnych liet|Povesti dávnych liet]] ''„... v roku [[862]] dvaja Varjagovia&nbsp;–&nbsp;Askold a Dir&nbsp;–&nbsp;opustili ženu svojho kniežaťa Rurika a odplávali z Novgorodu so svojimi vojakmi dolu Dneprom ku Kyjevu a podmanili si miestne obyvateľstvo (Poľanov), ktoré im každoročne prinášalo daň. “'' <blockquote> ''„Askold a Dir si očividne veľmi rýchlo prisvojili všetko bohatstvo, silu a slávu, pretože už v roku [[860]] spoločne s Poľanmi zaútočili na Konštantínopol. Čoskoro sa ich hrdinské činy rozniesli po celej krajine a dopočuli sa ich aj obyvatelia Novgorodu. Hoci knieža Rurik už dávno umrel a jeho syn Igor bol ešte mladý na to, aby vládol krajine, Oleg, ktorý zodpovedal za Igora kým nedosiahol vek plnoletosti, vzal so sebou manželku a Igora a odplával do Kyjeva. Po príchode sa snažil získať si zatiaľ obsadený panovnícky trón. Ľsťou vylákal za mesto Askolda a Dira, obvinil ich z uzurpovania moci a následne zavraždil. V roku [[882]] sa usadil v Kyjeve a vyhlásil toto mesto za „matku ruských miest“.“'' </blockquote> Takto o príchode [[Varjagovia|Varjagov]] do [[Kyjev]]a rozpráva kronikár [[Nestor]]. Výsledkom starostlivej analýzy textu, ktorou sa zaoberalo mnoho pokolení vedcov, sa vo výpovedi [[Nestor]]a aj napriek najpravdepodobnejšej verzii príchodu [[Varjagovia|Varjagov]] na územie [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]], ktorú nám podáva, nachádzajú mnohé chyby a nedopracované miesta. Dnes sa historici čudujú, prečo sa meno takého mocného a múdreho panovníka akým [[Rurik]] bol ani raz nespomína v zdrojoch z jeho doby ([[9. storočie]]). Niektorí dokonca spochybňujú samotný fakt existencie [[Rurik]]a a zaoberajú sa otázkou či sa v skutočnosti [[Askold]] a [[Dir]] mohol podriadiť [[Oleg (Kyjevská Rus)|Olegovi]]. Bol vôbec [[Oleg (Kyjevská Rus)|Oleg]] skutočne pokrvne spojený s [[Rurik]]om, alebo sa nám letopisec snaží priblížiť jeho pôvod a rodostrom? A ako objasniť, či náhodou regenstvo [[Oleg (Kyjevská Rus)|Olega]] netrvalo aj po dosiahnutí plnoletosti [[Igor I. (Kyjevská Rus)|Igora]]? Nakoľko však chýbajú relevantné a hodnoverné informácie, ktoré by dokumentovali vládu kniežaťa [[Oleg (Kyjevská Rus)|Olega]] aj v iných zdrojoch, ťažko je odlíšiť realitu od výmyslu v Nestorovej kronike vzniku [[Kyjevská Rus|Staroruského štátu]]. === Vzostup Kyjeva === [[Kyjev]], ako aj väčšina veľkých miest sveta, vďačí sláve za svoju výhodnú geografickú polohu. Nachádza sa na strednom toku [[Dneper|Dnepra]] a bol vždy tranzitným uzlom, ktorý spájal [[Čierne more]] s [[Baltské more|Baltským]]. Okolitá príroda&nbsp;–&nbsp;na severe lesy a na juhu stepi&nbsp;–&nbsp;už doredu určovala nemalý strategický význam mesta. Preto sa stal centrom bitiek, bojov a vzájomných vzťahov dvoch historických smerov. [[Súbor:1899. Russian konung Oleg by Vasnetsov-2.jpg|thumb|[[Oleg (Kyjevská Rus)|Oleg I.]] pri kostiach svojho obľúbeného koňa]] === Prví panovníci === {{Hlavný článok|Kij|Šček|Choriv}} Podľa historikov už v [[6. storočie|6.]]&nbsp;–&nbsp;[[7. storočie|7. storočí]] [[Poľania]] na čele so svojim legendárnym vodcom [[Kij]]om{{ref|9}} vytvorili silný kmeňový zväz, ktorý vládol ostatným kmeňom a udržiaval úzke priateľské vzťahy s [[Byzantská ríša|Byzantskou ríšou]]. Je však veľmi spochybniteľné to, či prví panovníci [[Kyjev]]a mali ponatie o štátnosti. Ďalšou činnosťou kniežat [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] bol zber dane{{ref|10}}. Každoročne na jar, keď sa na rieke začali topiť ľady, obyvatelia [[Kyjevská Rus|Staroruského štátu]] posielali po nej panovníkovi daň. V [[Kyjev]]e ho potom nakladali do karaván a odvážali do [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]]. Cestou si však museli dávať veľký pozor na časté hrozby kočovných kmeňov, ktoré sa snažili získať si čo i len kúsok z nazhromaždenej dane panovníka. [[Súbor:A06 Oleg shield Tsargrad by Bruni.jpg|thumb|left|[[Oleg (Kyjevská Rus)|Oleg I.]] pribíja na bránu [[Konštantínopol]]u svoj erb]] ==== Oleg I. ==== {{Hlavný článok|Oleg (Kyjevská Rus)}} O prvom historicky dokázateľnom panovníkovi [[Kyjevská Rus|Staroruského štátu]] a [[Kyjev]]a sa vie veľmi málo. Dodnes nie je jasné, či patril k dynastii [[Dynastia Rurikovcov|Rurikovcov]], alebo bol samozvancom, ktorého letopisec [[Nestor]] po niekoľkých storočiach pripísal k tejto dynastii. Nedá však v žiadnom prípade pochybovať o tom, že [[Oleg (Kyjevská Rus)|Oleg]] bol talentovaným a odvážnym panovníkom. V roku [[882]] si aj s jeho obyvateľmi podmanil [[Kyjev]] a následne rozšíril svoju vládu (t. j. právo na zber dane) aj na okolité kmene [[Drevľania|Drevľanov]]. Počas svojej vlády sa dostal do konfliktu s [[Chazari|Chazarmi]], ktorých vojsko porazil pri [[Kaspické more|Kaspickom mori]]. Na vrchole svojej slávy v roku [[911]] na čele s vojskom napadol a vyplienil [[Konštantínopol]]{{ref|11}}. Počas svojej vlády ([[882]]&nbsp;–&nbsp;[[912]]) sa snažil o zjednotenie [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] s [[Novgorod]]om, a tak si podrobiť tieto dve hlavné časti na obchodnej [[Cesta zo Škandinávie do Grécka|ceste zo Škandinávie do Grécka]]. [[Súbor:Knyaz Igor in 945 by Lebedev.jpg|thumb|[[Igor I. (Kyjevská Rus)|Igor I.]] zbiera daň od [[Drevľania|Drevľanov]]]] ==== Igor I. ==== {{Hlavný článok|Igor I. (Kyjevská Rus)}} Vláda [[Igor I. (Kyjevská Rus)|Igora I.]] ([[912]]&nbsp;–&nbsp;[[945]]) nebola až taká úspešná ako vláda jeho predchodcu [[Oleg (Kyjevská Rus)|Olega]]. Ako bolo u kyjevských panovníkov zvykom, aj on si od začiatku svojej vlády udržiaval kontakt s jemu podmanenými kmeňmi [[Drevľania|Drevľanov]]. Tí to však túto situáciu dlho nezniesli a spoločne s kmeňom [[Uliči|Uličov]] proti svojmu panovníkovi povstali. Dlho trvalo [[Igor I. (Kyjevská Rus)|Igorovi]] kým ich znova naučil poslušnosti platiť daň a kým mohol nadviazať na úspešnú expanzívnu politiku [[Oleg (Kyjevská Rus)|Olega I.]] Keď v roku [[941]] uplynula 30 ročná mierová zmluva uzatvorená medzi [[Kyjevská Rus|Kyjevskou Rusou]] a [[Byzantská ríša|Byzantskou ríšou]] v roku [[911]] po dobytí [[Konštantínopol]]u [[Oleg (Kyjevská Rus)|Olegom I.]], [[Igor I. (Kyjevská Rus)|Igor]] mohol toto najbohatšie mesto [[Východná Európa|východnej Európy]] znova dobyť. Bitka o [[Konštantínopol]] sa však preňho skončila fiaskom a panovník bol nútený z horiacich a potápajúcich sa lodí utiecť a v roku [[944]] podpísať mierovú zmluvu. Koncom toho roka sa opäť vzmohol a pokúsil sa hľadať expanzívne šťastie na východe krajiny. S veľkým ruským vojskom sa mu podarilo olúpiť mestá na pobreží [[Kaspické more|Kaspického mora]] a víťazoslávne sa vrátiť späť do [[Kyjev]]a. [[Igor I. (Kyjevská Rus)|Igorovo]] kraľovanie sa však skončilo tak, ako sa aj začalo&nbsp;–&nbsp;povstaním [[Drevľania|Drevľanov]]. [[Súbor:Olga illustration from 1869 book.jpg|thumb|left|[[Oľga (Kyjevská Rus)|Oľga I.]] prvá panovníčka [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] a [[Kyjev]]a]] ==== Oľga I. ==== {{Hlavný článok|Oľga (Kyjevská Rus)}} Autor [[Povesť dávnych liet|Povesti dávnych liet]] bol bez pochyby priaznivo naklonený k prvej panovníčke [[Kyjevská Rus|Staroruského štátu]] [[Oľga (Kyjevská Rus)|Oľge I.]] ([[945]]&nbsp;–&nbsp;[[957]])&nbsp;–&nbsp;žene [[Igor I. (Kyjevská Rus)|Igora I.]] a regentke ich syna [[Sviatoslav I.|Sviatoslava I.]] Často ju opisoval ako krásnu, energickú a predovšetkým múdru panovníčku. Mnísi z kláštorov ju zasa za všetko štedro chválili, čo možno azda vysvetliť tým, že v roku [[955]] sa ako prvá panovníčka odhodlala prijať na území [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] [[kresťanstvo]]{{ref|12}}{{ref|13}}. Ale aj bez týchto komplimentov by bola [[Oľga (Kyjevská Rus)|Oľga I.]] slávnou kyjevskou kňažnou. V časoch keď bola pomsta absolútnou morálnou povinnosťou, sa [[Oľga (Kyjevská Rus)|Oľga]] rýchlo a účinne pomstila [[Drevľania|Drevľanom]] za smrť svojho manžela. Na druhej strane si však uvedomovala, že bolo by potrebné zmeniť ľubovoľne a chaoticky ladený charakter zberu daní, ktorý bol príčinou smrti [[Igor I. (Kyjevská Rus)|Igora I.]] Do dejín ruského národa sa preto zapísala ako prvá panovníčka, ktorá zreformovala poľnohospodárstvo [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] a reformou presne určila, z akých zemí sa má po akom čase zbierať určená daň. Samozrejme, dávala pozor aj na to, aby jej poddaní mali z čoho žiť a znova platiť daň. Panovníčka veľmi často cestovala. Pred vojnovým konfliktom dávala prednosť diplomatickému vyriešeniu sporov. V roku [[957]] ho dokonca na rokovaniach s konštantínopolským imperátorom preľstila a už nikdy viac sa s ním na jeho požiadanie nestretla. Najmocnejší vladár vtedajšieho sveta sa cítil urazený. Mnohí letopisci tomuto faktu pripisujú veľkú dôležitosť, pretože to svedčalo o postupnom vzrastaní moci [[Kyjev]]a a [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] nad [[Konštantínopol]]om a [[Byzantská ríša|Byzantskou ríšou]]. [[Súbor:Lebedev Svyatoslavs meeting with Emperor John.jpg|thumb|Stretnutie [[Sviatoslav I.|Sviatoslava I.]] s byzantským imperátorom [[Ján I. Cimiskes|Jánom I.]] na brehu [[Dunaj]]a]] ==== Sviatoslav I. ==== {{Hlavný článok|Sviatoslav I.}} Odvážny a výbušný, priamočiary a surový, [[Sviatoslav I.|Sviatoslav I. Igorevič]] bol predovšetkým knieža-vojak, ktorý si počas svojej vlády ([[945]]/[[962]]&nbsp;–&nbsp;[[972]]) vyslúžil prezývku „kozák na tróne“ práve pre svoju vojnovú povahu. Jeho slovanské meno, škandinávska výchova a nomádsky spôsob života sa odzrkadlili v spoločenstve európskeho a ázijskeho začiatku. Jeho vláda symbolizovala vzrast skorých hrdinských dní v dejinách [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. V roku [[964]] ako 22 ročný začal vojnu na východe svojej krajiny, ktorej cieľom bolo podrobiť si východoslovanský kmeň [[Viatiči|Viatičov]], žijúcich v okolí rieky [[Oka]]&nbsp;–&nbsp;v pôvodnej vlasti dnešných [[Rusi|Rusov]], ktorí tam majú svoj pôvod. Podrobenie si tohto východoslovanského kmeňa znamenalo pre [[Kyjevská Rus|Staroruský štát]] rozšírenie vplyvu na všetkých [[Anti|východných Slovanov]] a možnosť kolonizácie severovýchodných území, ktoré sú dodnes súčasťou [[Ruská federácia|Ruska]]. Vyhratou bitkou proti [[Bulhari|Bulharom]] a [[Chazari|Chazarom]] pri [[Volga|Volge]] zasa položil základy konca [[Chazarský chanát|Chazarského chanátu]]. Porážkou [[Chazari|Chazarov]] navyše [[Sviatoslav I.]] odstránil svojho súpera v hegemónii nad územím [[Eurázia|Eurázie]], čím začal kontrolovať veľkú obchodnú cestu vedúcu po [[Volga|Volge]] a tiež sa pričinil o zastavenie nájazdov nomádskych kmeňov ([[Pečenehovia]]) na ukrajinské stepi. V druhej polovici svojej vlády sa [[Sviatoslav I.]] celkom orientoval na oblasť [[Balkánsky polostrov|Balkánskeho polostrova]]. V roku [[968]] súhlasil s pomocou v boji proti [[Peter I. (Bulharsko)|Petrovi I.]] na strane vojska [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]]. Na čele obrovského vojska zničil svojich protivníkov a ovládol bohaté mestá na pobreží [[Dunaj]]a. Panovníka tento kraj až natoľko očaril, že len nebezpeční [[Pečenehovia]] ho dokázali zalarmovať, aby sa vrátil späť do [[Kyjev]]a. Hneď ako však hrozba pominula, panovník,&nbsp;–&nbsp;ktorému odteraz patrili všetky územia od [[Volga|Volgy]] až k [[Dunaj]]u,&nbsp;–&nbsp;sa rozhodol, že sa na [[Dunaj]] znova presťahuje a urobí si tam rezidenciu{{ref|14}}. Za svojho nástupcu v [[Kyjev]]e teda vymenoval svojho staršieho syna [[Jaropolk I.|Jaropolka I. Sviatoslaviča]], mladšieho syna [[Oleg Sviatoslavič (knieža drevlanské)|Olega]] urobil panovníkom [[Drevľania|Drevľanov]] a najmladšieho [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimíra I. Sviatoslaviča]] posadil na trón v [[Novgorod]]e. Keď sa byzantský imperátor dozvedel o svojom agresívnom západnom susedovi, vyhlásil mu vojnu a po dlhom odolávaní [[Sviatoslav I.|Sviatoslava I.]] ho prinútil vzdať sa. Krajinu [[Sviatoslav I.|Sviatoslava I.]] nečakane napadli [[Pečenehovia]], ktorí ho zavraždili. [[Povesť dávnych liet]] tieto udalosti opisuje takto: ''„...chán Pečenehov prikázal z lebky Sviatoslava I. urobiť pohár.“'' Tak sa skončili znamenité dni vlády [[Sviatoslav I.|Sviatoslava I. Igoreviča]]. [[Súbor:Крещение Руси.jpg|thumb|left|Pokrstenie [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]]] === Kyjev na vrchole svojej slávy === {{Hlavný článok|Jaropolk I.}} Po smrti [[Sviatoslav I.|Sviatoslava I.]] sa na území [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] prvýkrát (z pochpiteľného dôvodu) objavili politické rozbroje medzi príslušníkmi dynastie [[Dynastia Rurikovcov|Rurikovcov]], nakoľko trón panovníka [[Kyjevská Rus|Staroruského štátu]] a [[Kyjev]]a bol prázdny. Medzi kandidátmi na trón vypukla občianska vojna, v ktorej [[Jaropolk I.]] zavraždil svojho brata [[Oleg Sviatoslavič (knieža drevlanské)|Olega]]. Mladý [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimír I.]], ktorý sa obával o svoj život a osud, zutekal z [[Novgorod]]u do [[Švédsko|Švédska]], odkiaľ sa o niekoľko rokov neskôr vrátil a s početnou skupinou [[Varjagovia|Varjagov]] v boji zabil brata [[Jaropolk I.|Jaropolka I.]] ==== Vladimír I. Veľký ==== {{Hlavný článok|Vladimír I. (Kyjevská Rus)}} Roky vlády [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimíra I. Veľkého]] ([[978]]/[[980]]&nbsp;–&nbsp;[[1015]]) boli pre [[Kyjevská Rus|Kyjevskú Rus]] niečím, čo dovtedy krajina vo svojich dejinách ešte nezažila. Hoci varjagské kniežatá od tohto momentu hľadeli na [[Kyjevská Rus|Rus]] iba ako na arénu ďalších možností na realizáciu expanzívnej politiky panovníkov [[Kyjevská Rus|Staroruského štátu]], naopak, [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimír I.]] vládol krajine oveľa konštruktívnejšie než jeho nasledovníci. Na rozdiel od svojich predchodcov, ktorí pokladali za dôležité rozširovanie svojho územia a zber daní, v centre pozornosti nového panovníka [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] bol predovšetkým blahobyt a prosperita krajiny, ktorý sa už za jeho vlády začal prejavovať. Postupne sa jeho krajina začala dvíhať z prachu vojen k lepším a trvácnejším hodnotám. Udržiaval priateľské kontakty s okolitými štátmi ([[České kráľovstvo]], [[Uhorsko]], [[Poľsko]]) a snažil sa o prístup k čo možno najviac obchodným cestám, aby jeho krajina aj naďalej prekvitala{{ref|15}}. Najväčšou zásluhou [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimíra I. Veľkého]] bolo prijatie [[pravoslávie|kresťanstva východného rítu]]{{ref|16}}{{ref|17}} v roku [[988]]. Pochopil, že [[Kyjevská Rus]] svoju etapu tradičného pohanského náboženstva už prežila a začal sa zaoberať otázkou spresnenia charakteristiky obrazu duchovných, sociálnych a politických snáh vtedajšej spoločnosti [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. Vďaka jeho epochálnemu výberu bola [[Kyjevská Rus]] navždy spájaná s kresťanským Západom a nie z islamským Východom. Toto spojenie podmienilo jej nevídaný historický, spoločenský a politický rozvoj. [[Súbor:Yaroslav I of Russia (Granovitaya palata, 1881-2).jpg|thumb|[[Jaroslav I. (Kyjevská Rus)|Jaroslav I. Múdry]]]] ==== Jaroslav I. Múdry ==== {{Hlavný článok|Jaroslav I. (Kyjevská Rus)}} Smrť [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimíra I. Veľkého]] bola príčinou novej bratovražednej vojny dynastie [[Dynastia Rurikovcov|Rurikovcov]]. Za podpory [[Poliaci|Poliakov]] starší syn [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimíra I.]]&nbsp;–&nbsp;[[Sviatopolk I.]]&nbsp;–&nbsp;napadol svojich mladších bratov [[Sviatoslav I.|Sviatoslava I.]], [[Svätý Boris|Borisa]] a [[Svätý Gleb|Gleba]] a zavraždil ich{{ref|18}}. Jeho druhý syn&nbsp;–&nbsp;[[Jaroslav I. (Kyjevská Rus)|Jaroslav I. Múdry]] z [[Novgorod]]u,&nbsp;–&nbsp;v roku [[1019]] s pomocou veľkého vojska [[Varjagovia|Varjagov]] porazil [[Sviatopolk I.|Sviatopolkove]] vojská. Týmto víťazstvom však v [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] nedosiahol plnú moc a vládu. Navyše ho znova napadol jeho brat [[Mstislav Vladimirovič (Tmutrakanské kniežatstvo)|Mstislav]]. Aby predišli ďalšiemu spoločnému krviprelievaniu, dohodli sa na prerozdelení vlády v krajine. [[Jaroslav I. (Kyjevská Rus)|Jaroslav I.]] ostal v [[Novgorod]]e a pod svoju vládu získal všetky územia od [[Dneper|Dnepra]] a [[Mstislav Vladimirovič (Tmutrakanské kniežatstvo)|Mstislav]] začal vládnuť v [[Tmutrakanské kniežatstvo|Tmutrakanskom]] ([[990]]/[[1010]]&nbsp;–&nbsp;[[1036]]) a [[Černigovské kniežatstvo|Černigovskom kniežatstve]] ([[1024]]&nbsp;–&nbsp;[[1036]]). [[Kyjev]]&nbsp;–&nbsp;pre oboch panovníkov dôležité mesto&nbsp;–&nbsp;nebolo nikoho. Po [[Mstislav Vladimirovič (Tmutrakanské kniežatstvo)|Mstislavovej]] smrti ho však do smrti svojej v roku [[1054]] obsadil [[Jaroslav I. (Kyjevská Rus)|Jaroslav I. Múdry]] a stal sa tak jediným vládcom [[Kyjevská Rus|Staroruského štátu]]. ==== Vladimír II. Monomach ==== {{Hlavný článok|Vladimír II. (Kyjevská Rus)}} Po období častých výmien kniežat na tróne [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] za 59 rokov vymenilo osem panovníkov, sa konečne pre [[Kyjevská Rus|Staroruský štát]] našiel vhodný panovník&nbsp;–&nbsp;[[Vladimír II. (Kyjevská Rus)|Vladimír II. Monomach]],&nbsp;–&nbsp;syn veľkokniežaťa{{ref|19}} [[Vsevolod I.|Vsevoloda I. Jaroslaviča]]. Ešte predtým ako sa dostal na trón na stretnutí kniežat [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] v [[Ľubeč]]i pri [[Kyjev]]e v roku [[1097]] sa pokúšal zaviesť nový systém následníctva trónu, aby zamedzil bratovražedným vojnám. Nijaký kompromis však nedosiahol a čo sa týkalo samotného Kyjeva, ten tak či onak zostal jablkom sváru. Ešte spred časov svojej vlády ([[1113]]&nbsp;–&nbsp;[[1125]]) si zasluhujú pozornosť boje proti [[Polovci|Polovcom]], z ktorých panovník porazil asi 200 oddielov a vodcov. Tieto bitky z rokov [[1103]], [[1107]] a [[1111]] sa do [[Dejiny Ruska|dejín Ruska]] a Ukrajiny zapísali zlatými písmenami. Dôkazom popularity [[Vladimír II. (Kyjevská Rus)|Vladimíra II. Monomacha]] bol fakt, že po smrti [[Sviatoslav II.|Sviatoslava II. Jaroslaviča]] kyjevčania povstali a dožadovali sa, aby práve on zasadol na kyjevský trón, hoci nebol priamym následníkom. Až keď sa 60-ročný budúci panovník rozhodol postaviť na čelo [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]], vtedy sa povstanie vzbúrených kyjevčanov skončilo. Za svojej vlády vynikal obrovskou autoritou, ktorá mu dovolila spojiť väčšinu roztratených ruských území do jedného celku. Žiaľ, od tých čias už na [[Kyjevská Rus|Rusi]] nikdy nepanovala taká jednota a súhlas ako za vlády [[Vladimír II. (Kyjevská Rus)|Vladimíra II.]] Urobil aj niektoré zmeny v sociálnej oblasti, aby uspokojil nedostatky svojich poddaných. Dôkazom toho, ako seriózne bral panovník do úvahy spoločenské problémy, sú slová jeho rady, s ktorými sa obrátil na svojich synov tesne pred svojou smrťou. [[Súbor:Отдых В.Мономаха после охоты.jpg|left|thumb|Knieža [[Vladimír II. (Kyjevská Rus)|Vladimír II. Monomach]] oddychuje po poľovačke na kraji lesa]] <blockquote> ''„Najviac zo všetkého nezábudajte na chudobných... a nedávajte šancu silným, aby zvíťazili nad človekom&nbsp;–&nbsp;biednym smerdom {{ref|20}} </blockquote> Načúval žiadostiam jeho ľudu a systematizoval ich povinnosti vo svojom kódexe práva vďaka čomu ešte väčšmi vzrástla jeho popularita u ľudí. Obnovil poriadok v [[Kyjev]]e, ktorý bol po povstaní jeho obyvateľov takmer v ruinách a získal si podporu bojarov a kupcov. Koncepcia udržať roztrasené ruské územia v jednote však [[Vladimír II. (Kyjevská Rus)|Vladimírovi Monomachovi]] dlho nevydržala. Po jeho smrti v roku [[1125]] sa ju podarilo udržať už len jeho synovi [[Mstislav|Mstislavovi Vladimirovičovi]]. Jeho smrť v roku [[1132]] určila koniec dní [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]&nbsp;–&nbsp;jednej veľkej etapy [[Dejiny Ruska|dejín Ruska]] a Ukrajiny, počas ktorých [[Kyjev]] hral hlavnú rolu centra ruských údelných kniežatstiev a území&nbsp;–&nbsp;a bola začiatkom [[Rozpad Kyjevskej Rusi|politickej rozdrobenosti Staroruského štátu]]. === Úpadok Kyjeva === {{Hlavný článok|Rozpad Kyjevskej Rusi}} ==== Politický úpadok ==== Po smrti [[Mstislav|Mstislava Vladimiroviča]] panovníci [[Dynastia Rurikovcov|dynastie Rurikovcov]], ktorí sa silou mocou snažili o zachovanie celistvosti územia [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]], už nemali toľko možností a podmienky na udržanie tak veľkého štátneho útvaru, akým [[Kyjevská Rus]] v [[12. storočie|12. storočí]] bola. Navyše sa okrem politických problémov{{ref|21}} v krajine objavili aj iné aspekty [[Rozpad Kyjevskej Rusi|rozpadu Kyjevskej Rusi]]. S víťazstvom princípu následníctva aký sa pokúšal zaviesť [[Vladimír II. (Kyjevská Rus)|Vladimír II. Monomach]] (princíp prechodu vlády z otca na syna) nad systémom rotácie a prechodu vlády na prvorodeného syna po smrti panovníka aký zaviedol [[Jaroslav I. (Kyjevská Rus)|Jaroslav I. Múdry]], sa čím ďalej tým viac hlbšie zakoreňovali rodinné putá panovníkov v jednotlivých kniežacích údeloch. Preto boli údelné kniežatá v bližšom vzťahu so svojím kniežatstvom, v ktorom videli svoju budúcnosť a nie z [[Kyjev]]om, o ktorého trón sa viedol medzi panovníkmi neustály boj{{ref|22}}. Navyše so vznikom nových kniežatstiev, ktoré sa vytvorili po [[Rozpad Kyjevskej Rusi|rozpade Kyjevskej Rusi]] sa obyvateľstvo a územie [[Kyjev]]a zmenšilo do takej miery, že nedokázalo čeliť expanzívnej politike údelných kniežatstiev, ktoré si čím ďalej tým viac ukrajovali z územia [[Kyjev]]a. Ani vtedy však mesto, napriek strate mnohých území, nestrácalo na kráse a s priľahlými územiami, ktoré jej zostali, sa začalo nazývať „Ruskou zemou“ v užšom zmysle slova. Kto dobyl [[Kyjev]], nielenže mohol byť právom hrdý na svoje vysoké postavenie v [[Dynastia Rurikovcov|dynastii Rurikovcov]] a mohol byť na jej samom vrchole, ale mohol byť hrdý aj na to, že vládne v meste, ktoré už dávno nazývali „Matkou ruských miest“. ==== Ekonomický úpadok ==== {{Hlavný článok|Cesta zo Škandinávie do Grécka}} Koncom [[11. storočie|11. storočia]] funkcia a význam [[Cesta zo Škandinávie do Grécka|obchodnej cesty zo Škandinávie do Grécka]], ktorá v mnohom pozitívne ovplyvnila rozvoj [[Kyjev]]a, začala postupne upadať, čo sa odrazilo na celkovej ekonomike [[Kyjevská Rus|Staroruského štátu]]. Podnikaví talianski kupci totiž [[Kyjev]] na svojich cestách do [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]], [[Malá Ázia|Malej Ázie]], [[Blízky východ|Blízkeho východu]] a krajín [[západná Európa|západnej Európy]] začali húfne obchádzať{{ref|23}}. Okrem toho ruské kniežatá, ktoré medzi sebou stále bojovali o kyjevský trón, ťažko ubránili hlavnú cestu popri [[Dneper|Dnepri]] od nájazdov nomádskych kmeňov{{ref|24}}. Všetky tieto udalosti, ktoré zostrovali vzťahy medzi nespokojnými kyjevčanmi a ich panovníkmi boli príčinou vzniku sociálnych nepokojov obyvateľstva a zrodom nezastaviteľného úpadku [[Kyjev]]a vo sfére politickej, ekonomickej a sociálnej. == Obdobie pred Poľsko-litovským štátom == [[Súbor:Lithuanian state in 13-15th centuries.png|thumb|[[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|Litovské veľkokniežatstvo]] v [[15. storočie|15. storočí]]]] : ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|Litovské veľkokniežatstvo]]'' === Ukrajina v období vlády Poľska a Litvy === Po samostatnom období prvého štátneho útvaru [[Anti|východných Slovanov]]&nbsp;–&nbsp;[[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]&nbsp;–&nbsp;nastalo obdobie vlády, kedy sa na území [[Ukrajina|Ukrajiny]] prejavil vplyv susedných krajín&nbsp;–&nbsp;[[Poľsko|Poľska]] a [[Litva|Litvy]]. Ukrajinské obyvateľstvo sa tak na niekoľko storočí ocitlo pod nevôľou iných národov a politickú samostatnosť a národnú hrdosť si muselo vybojovať. Tento boj o národné sebaurčenie sa stal a dodnes zostal jednou z najdôležitejších tém dejín [[Ukrajina|Ukrajiny]]. === Expanzia Litvy na územie Ukrajiny === Prvým národom, ktorý prejavil záujem o ukrajinské územie boli [[Litovci]], keď začiatkom [[14. storočie|14. storočia]] knieža [[Mindaugas]] zaútočil na [[Bielorusko]] a následne jeho syn [[Algirdas]] v 40. rokoch [[14. storočie|14. storočia]] aj na [[Ukrajina|Ukrajinu]]. O dvadsať rokov neskôr sa mu podarilo podmniť si aj malé kniežatstvá v oblasti rieky [[Dneper]] a v roku [[1362]] aj [[Kyjev]], čím jeho expanzívna politika dosiahla za jeho vlády absolútny vrchol. [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|Litovské veľkokniežatstvo]] sa totiž v tomto období stalo najväčším štátom [[Európa|Európy]], keď si podmanilo aj polovicu územia bývalej [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]{{ref|25}}{{ref|26}}. Podľa niektorých ukrajinských historikov expanzívny krok litovských kniežat smerom na východ neznamenal zničenie [[Kyjevská Rus|Staroruského štátu]] a zabratie jeho územia cudzími kmeňovými zoskupeniami, ktoré pohltili [[Ukrajina|Ukrajinu]], lež naopak, bol jeho znovuzrodením, pretože litovské kniežatá na jeho území svojou taktikou vlády v mnohom pripomínali panovníkov z [[Dynastia Rurikovcov|dynastie Rurikovcov]]. Dokázali sa prispôsobiť k miestnym tradíciám [[Bielorusko|Bieloruska]] a [[Ukrajina|Ukrajiny]] a na svojom novopripojenom území sa riadili heslom ''„Staré nezmeníš a nové nezavedieš.“'' pričom zachovali úradný jazyk, ktorým bola [[ruština]]. === Expanzia Poľska na územie Ukrajiny === Ďalším národom, ktorý okupoval ukrajinské územia a snažil sa získať ich vplyv boli [[Poliaci]] na čele s [[Kazimír III. Veľký|Kazimírom III. Veľkým]], ktorý sa na susednom území snažil obnoviť stredovekú poľskú monarchiu. Záujem na rozšírení svojej krajiny smerom na východ nemal iba poľský panovník, ale aj poľskí magnáti a katolícka cirkev, ktorí kráľa podporovali, pretože si chceli podmaniť dôležité obchodné cesty v [[Halič]]i. V spolupráci s [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovítom I.]] a na základe s ním uzatvoreného dohovoru{{ref|27}} ešte v roku [[1339]], ktorým sa obaja panovníci zaviazali spoločnými silami postupovať pri obsadzovaní územia [[Ukrajina|Ukrajiny]], sa mu to s ťažkosťami podarilo. [[Súbor:Jadwiga by Bacciarelli.jpg|thumb|left|[[Hedviga I.]]]] O územie [[Halič]]e však musel naďalej bojovať, pretože sa na neho vyrútili vojská litovského kniežaťa. Vojna medzi oboma kniežatmi sa skončila v roku [[1366]]. Jej výsledkom bola poľská okupácia celej [[Halič]]e a časti [[Volyň|Volyne]], čím sa územie [[Poľsko|Poľska]] rozšírilo o vyše {{km2|52000}}. Na základe dohovoru z roku [[1339]] medzi [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovítom I.]] a [[Kazimír III. Veľký|Kazimírom III.]] v roku [[1370]] po smrti poľského kráľa prešlo pod správu uhorského kráľa a od roku [[1384]] v ňom začala vládnuť [[Hedviga I.]]&nbsp;–&nbsp;dcéra [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovíta I.]],&nbsp;–&nbsp;ktorá dva roky po nástupe na trón definitívne pripojila [[Halič]] k [[Poľsko|Poľsku]]. Ihneď po jej pripojení stanovila nové podmienky medzi svojimi poddanými. Okrem [[ruština|ruštiny]] sa oficiálne mohla používať aj [[latinčina]] a [[pravoslávie]] bolo rímskym pápežom [[Benedikt XII.|Benediktom XII.]] vymenené za [[katolicizmus]]{{ref|28}}. Poľská anexia územia obývaného ukrajinským obyvateľstvom bola v konečnom dôsledku dôležitým bodom zvratu v dejinách oboch národov. Pre [[Poliaci|Poliakov]] totiž znamenala počiatok stálej orientácie smerom na východ na rozdiel od západnej, ktorá pretrvávala v skoršom období. Táto zmena mala za následok ďalekosiahlu zmenu politických a sociálno-ekonomických hľadísk v budúcom [[Poľsko|Poľsku]]. Pre [[Ukrajinci|Ukrajincov]] zámena svojich kniežat za cudzích bola nielen jednoduchou zámenou čelných predstaviteľov krajiny, ale znamenala aj zoznámenie sa ukrajinských obyvateľov s novým náboženstvom a kultúrou. Bez ohľadu na pozitívne následky tejto symbiózy dvoch príslušníkov národov, neskoršie časy ukázali, že práve toto „zoznámenie sa s cudzím“ u [[Ukrajinci|Ukrajincov]] vyvolalo ostré náboženské, sociálne a etnické konflikty, ktoré sa najviac prejavili v nasledujúcich 600 rokoch vo všetkých oblastiach života ukrajinského obyvateľstva. === Poľsko-litovská únia === [[Súbor:Herb Rzeczypospolitej Obojga Narodow.svg|thumb|Erb [[Republika oboch národov|Republiky Poľskej koruny a Litovského veľkokniežatstva]].|433x433bod]] {{Hlavný článok|Republika oboch národov}} Obe krajiny&nbsp;–&nbsp;[[Poľsko]] a [[Litva]]&nbsp;–&nbsp;rýchlo pochopili, že ich spájajú spoločné záujmy. Nachádzali sa pod hrozbou agresívneho útoku a expanzívnych plánov [[rád nemeckých rytierov|rádu nemeckých rytierov]], ktorí sa nachádzali v oblasti [[Baltské more|Baltského mora]]. Zoslabnuté [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|litovské veľkokniežatstvo]] sa nedokázalo brániť nájazdom nemeckých rytierov zo severu a navyše zložitá situácia v [[Veľké moskovské kniežatstvo|Moskovskom kniežatstve]], ktoré hrozilo vojenským vpádom na územie [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|litovského veľkokniežatstva]] z východu, rýchlo zhoršovala jeho rast moci a prestíž. Medzitým sa [[Poliaci]], nespokojní s dynastickými zväzkami s [[Uhorsko|Uhrami]], snažili podmaniť si ďalšie ukrajinské územia a hľadali tak nové možnosti na uskutočnenie svojich plánov. V tomto momente poľskí magnáti navrhli neočakávanú ponuku&nbsp;–&nbsp;uzatvoriť úniu medzi [[Poľsko]]m a [[Litva|Litvou]] a vydať poľskú kráľovnú [[Hedviga I.|Hedvigu I.]] za nového litovského veľkokniežaťa [[Vladislav II. (Poľsko)|Jogaila]]. [[Súbor:Polish-Lithuanian Commonwealth 1635.png|thumb|left|Mapa [[Republika oboch národov|Republiky Poľskej koruny a Litovského veľkokniežatstva]].|284x284bod]] V roku [[1385]] došlo v malom bieloruskom meste k podpisu zmluvy a vzniku [[Republika oboch národov|poľsko-litovskej únie]]. Litovské veľkoknieža si vzalo poľskú kráľovnú a bolo korunované za poľského kráľa. Spolu s ostatnými požiadavkami, o ktorých sa v zmluve pojednávalo, nový poľský kráľ vrátil litovskému obyvateľstvu [[katolicizmus]] a litovské a ukrajinské územia sa „na veky večné“ (''„на возрасты вечные“'') pripojili k [[Poľsko|Poľsku]]{{ref|29}}. Hoci boli [[Litva]] a [[Poľsko]] medzi sebou spojené [[Krevská únia|Krevskou úniou]], litovská šľachta si dokázala popri [[Vladislav II. (Poľsko)|Vladislavovi II.]] vychovať vlastného talentovaného panovníka [[Vytautas]]a, ktorý v roku [[1392]] prinútil poľského kráľa uznať jeho faktickú moc a vládu nad [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|litovským veľkokniežatstvom]] {{ref|30}}{{ref|31}} čím si [[Litva]] zachovala vlastnú nezávislosť. Navyše knieža [[Vytautas]] začal podľa vzoru [[Algirdas]]a rozširovať územie [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|litovského veľkokniežatstva]] smerom na východ, čím si získal mnohé srdcia [[Ukrajinci|Ukrajincov]], ktorí mali záujem na opätovnom pripojení bývalých ruských území, pokorení Zlatej Hordy [[Tatári|Tatárov]] a vybudovaní nových pevností, ktoré by ich uchránili pred nájazdmi kočovných kmeňov. Aj pri týchto odvážnych krokoch{{ref|32}} kniežaťa [[Vytautas]]a sa objavili určité problémy{{ref|33}}{{ref|34}}, s ktorými neboli [[Ukrajinci]] spokojní. S takotou politikou kniežaťa [[Vytautas]]a [[Ukrajinci]] nesúhlasili a búrili sa ďalej a v roku [[1413]], keď sa [[Vladislav II. (Poľsko)|Vladislav II.]] s [[Vytautas]]om dohodli na zrovnoprávnení litovskej a poľskej šľachty, nepokoje ukrajinských bojarov vzrástli, pretože sa právom obávali zhoršenia vzťahov s litovskými šľachtickými kolegami. Navyše sa stupňovali nepokoje aj medzi prívržencami [[katolicizmus|katolicizmu]] a [[pravoslávie|pravoslávia]], ktoré vznikli ešte v časoch uzatvárania [[Krevská únia|Krevskej únie]] v roku [[1385]] a vyvrcholili po smrti kniežaťa [[Vytautas]]a v roku [[1430]]. Novým kniežaťom [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|litovského veľkokniežatstva]] sa stal mladší brat [[Vytautas]]a [[Švidrigail]], ktorý dal počas svojej vlády poľskému kráľovi jasne najavo, aké bude jeho smerovanie vlády, keď začal podporovať ukrajinských pravoslávnych veriacich. To sa poľskému kráľovi znepáčilo a [[Švidrigail]]a na tróne [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|litovského veľkokniežatstva]] vymenil za [[Vytautas]]ovho mladšieho brata [[Žigimantas I.|Žigimantasa I.]], a boj sa mohol začať. Tábory sa rozdelili na dva{{ref|35}}&nbsp;–&nbsp;jedni podporovali [[Žigimantas|Žigimantasa I.]] a druhí [[Švidrigail]]a, ktorý bol nakoniec v roku [[1440]] rukami litovskej šľachty zavraždený. V polovici [[15. storočie|15. storočia]] sa vzťahy medzi litovskou a ukrajinskou šľachtou znova zostrili, zvášť po tom, ako nové veľkoknieža [[Kazimír IV. (Poľsko)|Kazimiras Jogalaitis]] urobil niekoľko reformných krokov v oblasti centralizácie krajiny&nbsp;–&nbsp;[[Kyjev]] a [[Volyň]] sa podľa vzoru [[Poľsko|Poľska]] pretransformovali na obyčajné provincie s čím [[Ukrajinci]] absolútne nesúhlasili, pretože stratili samostatnosť na [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|litovskom veľkokniežatstve]]. Týmto krokom litovského veľkokniežaťa sa prvky štátnosti [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] pomaly, ale isto začali vytrácať zo života obyvateľov jeho kniežatstva. [[Súbor:Ivan III of Russia 3.jpg|thumb|Portrét Ivana III. Veľkého.]] ==== Vzrast moci Moskvy ==== Expanzívna politika, ktorú [[Moskva]] v [[15. storočie|15. storočí]] viedla, postupne nútila litovské veľkokniežatá hlbšie sa zamyslieť nad jej rizikami, ktoré sa v konečnom dôsledku objavili, keď po páde [[Konštantínopol]]u sa v doktríne{{ref|36}} [[Moskva]] vyhlásila za „tretí Rím“. Moskovské knieža [[Ivan III. (moskovské kniežatstvo)|Ivan III. Veľký]] sa od tejto chvíle vyhlásilo za „pána celej Rusi“ ([[ruština|po rusky]]: ''государь всей Руси'') a o svojich zemiach povedal, že odteraz musia patriť [[Moskva|Moskve]]. Panovníka [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|litovského veľkokniežatstva]] tieto vyjadrenia moskovského kniežaťa veľmi znepokojovali a rozhodol sa na moskovské knieža zaútočiť. Boj spečatený mierovou zmluvou sa mu stal nakoniec osudným, pretože po podpise dohovoru v roku [[1503]] stratil takmer tretinu svojho územia, na ktorom bolo vyše dvadsať jeho miest. ==== Krymský chanát ==== {{Hlavný článok|Krymský chanát}} Zložité problémy [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|litovského veľkokniežatstva]] neustávali ani po roku [[1503]]. V časoch pomalého úpadku Zlatej Hordy sa jej kočovní členovia&nbsp;–&nbsp;[[Tatári]],&nbsp;–&nbsp;ktorí osídľovali oblasti okolo [[Čierne more|Čierneho mora]] oddelili a na [[Krymský polostrov|Krymskom polostrove]] si vytvorili svoj vlastný štát&nbsp;–&nbsp;[[Krymský chanát]],&nbsp;–&nbsp;ktorému vládli panovníci z rodu [[dynastia Gyrejovcov|Girejovcov]]. Ich expanzívne chúťky pokračovali smerom na pobrežie [[Krymský polostrov|Krymského polostrova]], kde si s pomocou [[Osmani|osmanských Turkov]] podmanili talianske a grécke obchodné mestá. [[Osmanská ríša]] sa tak postupne rozšírila aj na územie [[Ukrajina|Ukrajiny]] a získala si [[Krymský chanát]]. Jeho cháni si však dokázali zachovať svoju autonómiu, pretože podnikali lúpežné výpravy k pohraničnému obyvateľstvu ukrajinského územia a odtiaľ nosili lacnú pracovnú silu v podobe ukrajinských nevoľníkov, ktorých potom predávali do [[Konštantínopol]]u. Po krátkom čase nebezpečenstvo zo stepí opäť viselo nad ukrajinským ľudom, obývajúcim pohraničné oblasti [[Ukrajina|Ukrajiny]]. [[Súbor:Unia Lubelska.JPG|left|thumb|[[Lublinská únia|Lublinská únia.]]]] === Lublinská únia === {{Hlavný článok|Lublinská únia}} Na začiatku [[16. storočie|16. storočia]] bolo jasné, že [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|litovské veľkokniežatstvo]] bolo na pokraji úpadku. Vyvrcholením narastajúcej krízy bola vojna s [[Cárske Rusko|Moskovským cárstvom]] v rokoch [[1562]]&nbsp;–&nbsp;[[1570]], po tom ako si [[Litva]] nedokázala ubrániť svoje územia pred nájazdmi [[Tatári|Tatárov]]. [[Litva]] sa obrátila s pomocou na [[Poľsko]], ktoré súhlasilo pod podmienkou, že oba štáty, ktorým doteraz vládol jeden monarcha, znova utvoria jeden zväz, a tak [[1. júl]]a [[1569]] podpísali na rokovaniach v poľskom [[Lublin]]e zmluvu o vzniku [[lublinská únia|lublilnskej únie]]. Na jej základe vznikol [[Poľsko-litovský štát]] na čele s jedným kráľom, parlament, vlastné peniaze, daň a jednotnú zahraničnú politiku. [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|Litovské veľkokniežatstvo]] si však do určitej miery zachovalo autonómiu, vlastné vojsko a súdy&nbsp;–&nbsp;stratilo však všetky ukrajinské územia, ktoré sa stali súčasťou [[Republika oboch národov|Poľskej koruny]]. Pre [[Ukrajinci|Ukrajincov]] bola [[lublinská únia]] veľkou udalosťou. Nehľadiac na svoje nedostatky, [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|litovské veľkokniežatstvo]] pre nich bolo len príjemným umelým predĺžením svojho života. Ukrajinské kniežatá, hoci boli podriadené litovským, mali veľký vplyv v spoločenskej, ekonomickej, religiózenej a kultúrnej oblasti života. Ale osud, ktorý poslihol [[Halič]]&nbsp;–&nbsp;územie, ktoré sa ako prvé dostalo pod vládu [[Poľsko|Poľska]]&nbsp;–&nbsp;postihol aj ostatné ukrajinské územia, ktoré [[Poľsko]] od [[Litva|Litvy]] získalo a budúcnosť a ďalšie pretrvanie ukrajinského obyvateľstva ako jedného etnika boli spochybniteľné{{ref|37}}. [[Súbor:Podział administracyjny I RP.png|thumb|Územie [[Poľsko-litovský štát|Poľsko-litovského štátu]] v [[17. storočie|17. storočí]].]] Poľskí magnáti tak mali voľnú cestu ku kultúrnej asimilácii ukrajinskej šľachty vládnucim národom ([[Poľsko]]m), čo bol dosiaľ nevídaný jav v dejinách [[Ukrajina|Ukrajiny]]. [[Ukrajinci]] začali postupne strácať akúkoľvek možnosť prejaviť svoje záujmy, hoci boli na svojom vlastnom území. == Ukrajina ako súčasť Poľsko-litovského štátu == : ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Dejiny Litvy#Štát oboch národov (Poľsko-litovský štát)|Štát oboch národov&nbsp;–&nbsp;Poľsko-litovský štát]] a [[Poľsko-litovský štát]].'' Z pohľadu počtu obyvateľstva tvorilo ukrajinské etnikum v [[Poľsko-litovský štát|Poľsko-litovskom štáte]]&nbsp;–&nbsp;podelenom na šesť vojvodstiev&nbsp;–&nbsp;jeho menšiu časť, ktorá však obývala jeho väčšiu časť územia {{ref|38}}. V období jeho trvania ([[1. júl]] [[1596]]&nbsp;–&nbsp;[[15. január]] [[1797]]) ukrajinské a bieloruské etnikum samo seba nazývalo [[rusíni|rusínmi]]&nbsp;–&nbsp;slovom odvodeným od slova „Rus“ {{ref|39}}&nbsp;–&nbsp;[[Rusi]] zasa [[Moskovská Rus|Moskvitmi]]. === Brestská únia (1596) === Od momentu [[Východná schizma|rozkolu]] [[pravoslávie|pravoslávnej]] a [[katolicizmus|katolíckej cirkvi]] v roku [[1054]] sa ideou opätovného zjednotenia zaoberali obe cirkvi. Na [[Ukrajina|Ukrajine]] sa pokusy ich zjednotenia začali už v [[13. storočie|13. storočí]], ale prvý úspech - zjednotenie na [[Florentský koncil|Florentskom koncile]] v roku [[1439]] vydržalo len veľmi krátko. Predstavitelia pravoslávnej cirkvi sa zjednotenie obávali, pretože sa donievali, že by na území [[východná Európa|východnej Európy]] mohla prevládnuť [[Latinská cirkev]]. Poľskí rímskokatolíci sa snažili o úniu, dúfajúc, že im pomôže pri asimilácii ukrajinského pravoslávia a ďalšom rozmachu vplyvu poľského [[katolicizmus|katolicizmu]]. Ukrajinských šľachticov do únie lanárili poľskí [[jezuiti]] a aj horlivý katolík [[Žigmund III. Vasa|Žigmund III.]], ktorý podporoval túto myšlienku{{ref|40}}. Prvý krok k uzavretiu zjednotenia (únie) však spravili biskupi pravoslávnej cirkvi. V roku [[1590]] ľvovský pravoslávny biskup [[Gedeon Balaban]], unavený neustálymi spormi a finančnými požiadavkami konštantínopolského patriarchu, otvoril otázku uzatvorenia únie s [[Rím]]om. Bol presvedčený, že [[katolicizmus]] vnesie do [[pravoslávie|pravoslávia]] poriadok a disciplínu, zvýši prestíž biskupov a pravoslávnych veriacich zrovnoprávni s rímskokatolíckymi veriacimi [[Poľsko-litovský štát|Poľsko-litovského štátu]]. Navyše mali pravoslávni biskupi dostať výhody a miesta vo vplyvnom senáte katolíckych biskupov a byť s nimi zrovnoprávnení. Výraznou pohnútkou bola aj potreba spojenca proti silnejúcemu protestantskému tlaku. Povzbudení takýmito lákavými perspektívami sa zúčastnil niekoľkých tajných rokovaní s poľskými svetskými a cirkevnými predstaviteľmi a v júni v roku [[1595]] uzatvoril s [[Rím]]om úniu{{ref|41}}. Kyjevský vojvodca [[Konstantin Konstantinovič Ostrožskij|Konstantin Ostrožskij]] sprvu podporoval myšlienku únie s [[Rím]]om, no neskôr od nej odstúpil. Nehnevalo ho len to, že únia bola uzatvorená, ale aj spôsob jej uzatvorenia{{ref|42}}. V roku [[1596]] sa v bieloruskom meste [[Brest (Bielorusko)|Brest]] zišla celá cirkevná špička krajiny. Od samého začiatku však delegáti snemu nemohli nájsť spoločnú reč, preto sa zhromaždenie rozčeslo na dve. Väčšina biskupov hlasovala za zjednotenie, dvaja biskupi a časť laikov ho naopak odmietli. Kyjevská metropolia sa rozdelila na dve časti – zjednotenú a nezjednotenú. Snaha o zjednotenie kresťanských cirkví sa skončila rozdrobením a miesto dvoch cirkví existovali tri – rímskokatolícka, gréckokatolícka (uniatská) a pravoslávna. == Doba kozákov == [[Súbor:Repin Cossacks.jpg|náhľad|left|[[List záporožských kozákov tureckému sultánovi|Kozáci píšuci list tureckému sultánovi.]]]] {{Hlavný článok|Kozáci}} Od roku [[1240]], keď na [[Kyjev]] zaútočili nomádske kmene [[Tatári|Tatárov]], sa hlavnou arénou udalostí ukrajinských dejín stali [[Halič]] a [[Volyň]]. Koncom [[16. storočie|16. storočia]] sa však stredobodom udalostí znova stal východ [[Ukrajina|Ukrajiny]] a oblasť [[Dneper|Dnepru]], kde sa opätovne rozprúdil dávny boj medzi miestnymi usadlíkmi a kočovnými kmeňmi, ktorí sa snažili presadiť [[islam]]. Následný útlak obyvateľstva bol príčinou mnohých útekov a príchodu [[kozáci|kozákov]]{{ref|46}}, ktorí sa usadzovali v hraničných oblastiach [[Ukrajina|Ukrajiny]]{{ref|47}}{{ref|48}}. Ich prvotným cieľom bolo odrážať nájazdy [[Tatári|Tatárov]] v čom sa im darilo. Postupne v bojoch proti nim a ich spojencom [[Osmani|osmanským Turkom]] zdokonaľovali svoje vojenské schopnosti a organizovanosť armády a ukrajinská spoločnosť ich začala považovať nielen za bojovníkov proti hrozbe [[islam]]u, ale aj ako na obrancov proti národno-náboženskému a spoločensko-ekonomickému útlaku poľskej šľachty{{ref|48}}{{ref|50}}. Tieto kozácke činy opisuje jeden turecký historik [[17. storočie|17. storočia]] takto: <blockquote> ''„Možno z určitosťou povedať, že na svete neexistujú ľudia, ktorým by na svojom živote vôbec nezáležalo a menej sa báli smrti, než títo ''[kozáci]''... (?) Znalci vojenského fachu tvrdia, že títo ľudia, vďaka svojej chrabrosti a šikovnosti, ktorá sa prejavuje najmä v bojoch na mori {{ref|51}}, nemajú vo svete rovných.“'' </blockquote> === Prvé povstania === [[Súbor:Bohdan Khmelnytsky.jpg|thumb|Kozácky hajtman menom [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdan Michajlovič Chmeľnickij]]. ]] Poľská vláda a šľachta reagovali na rýchly rast kozáctva rozpačito. Len ťažko mohli pochopiť ako sa zo sloboných a na svojom pánovi nezávislých ľudí vytvorilo jednotné spoločenstvo. Veľmi často ich však za zvýšený plat a mnohé iné výhody nasadzovala do bojov proti [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]]. Názory kráľa a magnátov na vzťah voči [[kozáci|kozákom]] sa v mnohom líšili. Pre kráľa boli [[kozáci]] zdrojom skúseností, lacnou vojenskou silou a potenciálnou protiváhou rastúcej moci magnátov, pre ktorých symbolizovali schopnosť ubrániť hraničné oblasti [[Ukrajina|Ukrajiny]] od nájazdov nepriateľov, a tak zostrenie týchto protikladov bolo len otázkou času. Ten čas prišiel v roku [[1591]], kedy na území [[Ukrajina|Ukrajiny]] vypuklo prvé kozácke povstanie, v ktorom [[kozáci]] chceli pomstiť nespravodlivosť svojich pánov{{ref|52}}{{ref|53}}. ==== Povstanie Bohdana Chmeľnického (1648) ==== ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Chmeľnyckého povstanie|Povstanie Bohdana Chmeľnyckého]]'' Povstanie, ktoré vypuklo na území [[Ukrajina|Ukrajiny]] v roku [[1648]], bolo jednou z najväčších katakliziem v dejinách ukrajinského národa. Stretli sa v ňom najmocnejší feudáli a najnepokoriteľnejší národ&nbsp;–&nbsp;[[Ukrajinci]]. Arénou povstaleckých bojov sa stal [[Kyjev]] a jeho okolité oblasti. V tom čase to bol unikátny priestor na realizáciu a presadenie svojich záujmov, a to nielen pre [[Poľsko-litovský štát]], ale aj pre celú [[Európa|Európu]]{{ref|54}}. Prvé víťazstvá [[Bohdan Chmeľnický|Bohdana Chmeľnického]] prišli [[6. máj]]a [[1648]]. Odvtedy sa protivníci postupne pridávali na stranu víťaza, pretože videli, že proti jeho veľkej armáde nemajú šancu. V rukách [[Bohdan Chmeľnický|Bohdana Chmeľnického]] postupne skončili najdôležitejší dôstojníci poľskej šľachty. [[Poliaci]] sa ocitli v nezávideniahodnej situácii, navyše im [[1. jún]]a [[1648]] umrel poľský kráľ [[Vladislav IV.]] Po celej krajine postupne vypukli ďalšie povstania, organizované miestnymi mešťanmi a roľníkmi, ktorí sa chceli pomstiť za útlak svojim pánom. Všetky tieto udalosti sa opisujú v jednom ukrajinskom letopise takto: <blockquote> ''„...kdekoľvek sa nachádzala šľachta, jej služobníctvo, Židia&nbsp;–&nbsp;všetkých vraždili, nešetriac ženy ani ich deti, kradli majetok, vypaľovali kostoly a paláce. Nič nenechali a všetko spustošili.“'' </blockquote> Za niekoľko mesiacov bola na [[Ukrajina|Ukrajine]] zlikvidovaná celá poľská šľachta. Obzvlášť silný zásah do života spoločnosti utrpeli [[Židia]]{{ref|55}}, keď v rokoch [[1648]]&nbsp;–&nbsp;[[1656]] ich z ukrajinského územia vymizlo vyše desať tisíc, podľa niektorých historických prameňov dokonca až okolo pol milióna {{ref|56}}. Začiatkom roka [[1649]] sa [[Bohdan Chmeľnický]] vrátil na čele víťazného vojska do [[Kyjev]]a. Ukrajinské duchovenstvo ho v meste vítalo ako „Mojžiša, ktorý oslobodil svoj národ z poľského otroctva“. Na jeseň toho roku&nbsp;–&nbsp;[[18. september|18. septembra]] [[1649]]&nbsp;–&nbsp;bola v ukrajinskom meste Zborov podpísaná [[Zborovská dohoda|Zborovská mierová zmluva]], ktorá zabezpečila práva a záujmy pravoslávnej cirkvi a [[kozáci|kozákov]], ktorým chcel hajtman dať šľachtické tituly a rozmiestniť ich po krajine. Na základe tejto zmluvy sa poľská vláda zaviazala amnestovať všetkých účastníkov povstania a [[Židia]] spolu s [[jezuiti|jezuitmi]] sa museli z [[Ukrajina|Ukrajiny]] vysťahovať. Takto dohodnutá mierová zmluva, aj napriek tomu, že [[Bohdan Chmeľnický]] s ňou v niektorých bodoch nesúhlasil{{ref|57}}, bola schválená na mimoriadnom zjazde ukrajinského snemu v novembri [[1649]]. [[Súbor:Battle of Beresteczko 1651.jpg|thumb|left|Bitka pri meste Beresteczko.]] Dňa [[6. január]]a roku [[1651]] vypukla nová poľsko-ukrajinská vojna. (Dvojtýždňová vojna sa ale oficiálne začala dňa [[18. jún]]a roku [[1651]]). [[Bohdan Chmeľnický]] a jeho armáda však v nej boli porazení, a to vďaka chýbajúcej podpore [[Krymskí Tatári|Krymských Tatárov]], ktorí v momente zlomu bitky sa z bojového poľa stiahli a odmietli svojmu vodcovi pomôcť. Svoje grandiózne víťazstvo v bitke [[Poliaci]] potvrdili na mierových rokovaniach v ukrajinskom meste [[Bila Cerkva]]. Mier bol podpísaný dňa [[28. september|28. septembra]] [[1651]]. Pre [[kozáci|kozákov]] bol však tento mier menej výhodným{{ref|58}}, než ten, ktorý podpísali dňa [[18. september|18. septembra]] roku [[1649]]. Poľská šľachta očakávala, že teraz podmienky mierovej zmluvy obe strany dodržia a s pomocou vojenskej sily sa znova začala usadzovať na ukrajinskom území. Tisíce [[Ukrajinci|Ukrajincov]] začali húfne utekať k východným hraniciam svojej krajiny do [[Moskovská Rus|Moskovskej Rusi]], aby si zachránili svoj život pred [[Poliaci|Poliakmi]]. Tu ich vrelo vítali, ba dokonca im dovolili založiť si vlastný štát&nbsp;–&nbsp;tzv. [[Slobodná Ukrajina|Slobodnú Ukrajinu]]&nbsp;–&nbsp;štát, rozkladajúci sa súčasnom území mesta [[Charkov]] a jeho oblasti. [[Bohdan Chmeľnický]] sa však opätovne pozviechal a spolu s novým vojskom, ktoré bolo ustanovené na tajnej kozáckej rade v apríli roku [[1652]] v jeho rezidencii v [[Čyhyryn|Čyhyrine]], zaútočil na [[Poliaci|Poliakov]] rozmiestnených pri moldavskej hranici a dňa [[1. máj]]a roku [[1652]] ich porazili. Smrť svojich vojakov, ktorí zahynuli v bitke pri meste Beresteczko pomstili smrťou všetkých zajatých príslušníkov poľskej armády. Keď sa zvesť o víťazstve [[kozáci|kozákov]] rozšírila po celej krajine, opäť vypukli aj protipoľské povstania. Kozácke vojská obsadili väčšiu časť územia, ktoré ovládali až do vypuknutia bitky pri meste Beresteczko. V tejto situácii sa však už ani [[Poliaci]], ani [[Ukrajinci]], unavení bojom, neodhodlali urobiť posledný, najdôležitejší, krok. Aby malo povstanie úspech, musel sa jeho vodca orientovať na zahraničnú pomoc. Diplomatickou cestou si získal podporu [[Krymskí Tatári|Krymských Tatárov]], keď ich pozval do zväzu s ukrajinskými [[kozáci|kozákmi]]. Zväz však nemal úspech, nakoľko neriešil problémy vo vzťahoch medzi [[Ukrajina|Ukrajinou]] a [[Poľsko-litovský štát|Poľsko-litovským štátom]], ktoré [[Bohdan Chmeľnický|Bohdana Chmeľnického]] trápili. Chcel totiž docieliť, aby ukrajinskí [[kozáci]] mali autonómiu v rámci [[Poľsko-litovský štát|Poľsko-litovského štátu]], ktorú by dosiahol pomocou ich pretransformovania na jednotlivé rovnoprávne subjekty [[Poľsko-litovský štát|Poľsko-litovského štátu]]. No tvrdohlavosť poľskej šľachty, ktorá nechcela toto zrovnoprávnenie uznať, im v tom bránila. [[Bohdan Chmeľnický]] sa aj napriek tomu, že kandidátov na odstránenie poľskej šľachty z územia [[Ukrajina|Ukrajiny]] bolo viac{{ref|59}}, obrátil na tureckého sultána a stal sa jeho vazalom. Nakoniec si ho však pod svoj patronát vzal moskovský cár [[Alexej I. (Rusko)|Alexej I.]], a to na základe „pravoslávnej viery a svätej cirkvi Božej“. Prijatím tohto rozhodnutia sa obyvatelia [[Moskovská Rus|Moskovskej Rusi]] nádejali, že sa [[Ukrajina]] stane akousi nárazníkovou zónou proti [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]], na ktorej by mohli rozšíriť svoj vplyv a že získajú niektoré územia, ktoré [[Poľsko-litovský štát]] od [[Ukrajina|Ukrajiny]] v rokoch [[1648]]&nbsp;–&nbsp;[[1651]] získal. ==== Perejaslavská rada ==== Dňa [[18. január]]a roku [[1654]] zvolal [[Bohdan Chmeľnický]] v [[Perejaslav]]e pri [[Kyjev]]e Najvyššiu kozácku radu, na ktorej sa prijal konečný verdikt o osude [[Ukrajina|Ukrajiny]], ktorá prešla pod kompetencie ruského cára. Ešte v ten istý deň sa na miestnom mestskom námestí konali voľby na post potencionálneho kandidáta, ktorý by zastupoval [[Ukrajina|Ukrajinu]] vo veciach politických a spoločenských. Spomedzi štyroch kandidátov (poľského kráľa, krymského chána, tureckého sultána a ruského cára), hajtman [[Bohdan Chmeľnický]] vybral ruského cára, s čím jeho ľud davovo súhlasil. Svoj výber následne potvrdil spoločnou prísahou v mestskom chráme. Tu sa však stalo niečo, s čím [[Bohdan Chmeľnický]] nepočítal. Podľa tradície, ktorá v [[Poľsko|Poľsku]] vládla, mali zložiť prísahu obe zainteresované strany. [[Ukrajinci]] zaprisahať vernosť cárovi, a cár zase národu a sľúbiť im, že ich bude pred [[Poliaci|Poliakmi]] brániť a vážiť si ich práva a privilégiá. Jeden z prisahajúcich odmietal v mene svojho monarchu prísahu zložiť, vraj preto, že na rozdiel od poľského kráľa je cár samodŕžavcom a neprisahá vernosť svojim poddaným. Nakoniec bola prísaha zložená aj bez neho a s oslavou v uliciach mesta sa mohlo začať. Po celej krajine sa šíril cárov príkaz prisahať vernosť jemu a jeho následíkom. Všetko toto nadšenie ľudu zhrnulo do seba slávnostné podpísanie Perejaslavskej dohody{{ref|60}} medzi [[Ukrajina|Ukrajinou]] a [[Moskovská Rus|Moskovskou Rusou]], ktorá urobila vo svojich dejinách gigantický krok vpred na ceste za svojou územnou expanziou. Odo dňa podpisu dohody sa [[Ukrajina]] v dobrom aj v zlom stala súčasťou [[Ruské cárstvo|Ruska]] a jej osud bol s ním na nasledujúce desaťročia úzko spojený{{ref|61}}. ==== Dôsledky Perejaslavského dohovoru ==== [[Súbor:Lemke Skirmish with Polish Tatars.png|thumb|Švédski jazdci počas [[Bitka pri Varšave (1656)|Bitky o Varšavu]] v roku [[1656]]. |309x309bod]] Jedným z prvých dôsledkov dohovoru bola radikálna zmena politických zväzov v regióne. Odpoveďou [[Poliaci|Poliakov]] a [[Tatári|Tatárov]] na podpis zmluvy medzi ruským cárom a [[Bohdan Chmeľnický|Bohdanom Chmeľnickým]] bola nová vojna, ktorá vypukla začiatkom jari roku [[1654]], keď moskovské vojská sprevádzané veľkým kontingentom [[kozáci|kozákov]] na čele s [[Vasilij Nikiforovič Zolotarenko|Vasilijom Zolotarenkom]] vstúpili na územie [[Bielorusko|Bieloruska]] a zobrali [[Poliaci|Poliakom]] jeho väčšiu časť. Na jeseň toho roku sa hlavné boje presunuli do oblasti juhozápadnej [[Ukrajina|Ukrajiny]], kde [[Tatári]],&nbsp;–&nbsp;neviazaní voči [[Ukrajinci|Ukrajincom]] nijakou politickou dohodou,&nbsp;–&nbsp;pokračovali v plienení krajiny{{ref|62}}. Do boja proti poľskej armáde sa zapojili aj [[Švédi]]{{ref|63}}, ktorí chceli [[Bohdan Chmeľnický|Bohdanovi Chmeľnickému]] pomôcť obnoviť [[Kyjevské kniežatstvo]]. V roku [[1656]], keď už bolo porážku [[Poľsko-litovský štát|Poľsko-litovského štátu]] cítiť vo vzduchu sa k [[Ukrajinci|Ukrajincom]] pridal aj [[Juraj II. Rákoci]]. [[Bohdan Chmeľnický]] mal v tomto momente v očiach všetkých [[Poliaci|Poliakov]] závideniahodnú situáciu, ktorú využil na napadnutie [[Poľsko|Poľska]] so zámerom rozdeliť ho. Jednou z jeho podmienok bol prechod všetkých ukrajinských území pod jeho vládu vrátane územia [[Halič]]e a [[Volynská oblasť|Volyne]]. Stala sa však nečakaná udalosť. V roku [[1656]] vo [[Vilnius]]e uzavrel ruský cár s [[Poliaci|Poliakmi]] mier bez toho, aby o tom [[Ukrajinci]] vedeli. Z obavy, že Moskviti obetujú [[Poliaci|Poliakom]] ukrajinské záujmy, hajtman a kozácke plukovníci obvinili ruského cára z porušenia Perejaslavskej dohody. Ich delegáciu dokonca nechceli na rokovania pustiť. [[Bohdan Chmeľnický]] teda poslal svojmu spojencovi list, v ktorom porovnal správanie [[Švédi|Švédov]] a Moskvitov: <blockquote> ''„Švédi sú ľudia čestní: sľúbili nám priateľstvo a zväz, oni držia slovo. Cár však uzavrel s Poliakmi mierovú zmluvu a chce nás obetovať v ich rukách.“'' </blockquote> Nič to však nepomohlo, naopak, na scénu dejín [[Ukrajina|Ukrajiny]] prišlo ďalšie prekvapenie. Spoločný ukrajinsko-sedmohradský vojenský postup na [[Poľsko-litovský štát]] sa skončil fiaskom a z jeho porážky [[kozáci]] obvinili svojho hajtmana. Zvesť o porážke vojska sa dostala takisto k hajtmanovi [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdanovi Chmeľnickému]], ktorý napokon dňa [[4. september|4. septembra]] roku [[1657]] ťažko chorý vo svojej rezidencii v [[Čyhyryn|Čyhyryne]] zomrel. ==== Dôsledky Perejaslavského dohovoru ==== [[Súbor:Lemke Skirmish with Polish Tatars.png|thumb|Švédski jazdci počas [[Bitka pri Varšave (1656)|Bitky o Varšavu]] v roku [[1656]]. |309x309bod]] Jedným z prvých dôsledkov dohovoru bola radikálna zmena politických zväzov v regióne. Odpoveďou [[Poliaci|Poliakov]] a [[Tatári|Tatárov]] na podpis zmluvy medzi ruským cárom a [[Bohdan Chmeľnický|Bohdanom Chmeľnickým]] bola nová vojna, ktorá vypukla začiatkom jari roku [[1654]], keď moskovské vojská sprevádzané veľkým kontingentom [[kozáci|kozákov]] na čele s [[Vasilij Nikiforovič Zolotarenko|Vasilijom Zolotarenkom]] vstúpili na územie [[Bielorusko|Bieloruska]] a zobrali [[Poliaci|Poliakom]] jeho väčšiu časť. Na jeseň toho roku sa hlavné boje presunuli do oblasti juhozápadnej [[Ukrajina|Ukrajiny]], kde [[Tatári]],&nbsp;–&nbsp;neviazaní voči [[Ukrajinci|Ukrajincom]] nijakou politickou dohodou,&nbsp;–&nbsp;pokračovali v plienení krajiny{{ref|62}}. Do boja proti poľskej armáde sa zapojili aj [[Švédi]]{{ref|63}}, ktorí chceli [[Bohdan Chmeľnický|Bohdanovi Chmeľnickému]] pomôcť obnoviť [[Kyjevské kniežatstvo]]. V roku [[1656]], keď už bolo porážku [[Poľsko-litovský štát|Poľsko-litovského štátu]] cítiť vo vzduchu sa k [[Ukrajinci|Ukrajincom]] pridal aj [[Juraj II. Rákoci]]. [[Bohdan Chmeľnický]] mal v tomto momente v očiach všetkých [[Poliaci|Poliakov]] závideniahodnú situáciu, ktorú využil na napadnutie [[Poľsko|Poľska]] so zámerom rozdeliť ho. Jednou z jeho podmienok bol prechod všetkých ukrajinských území pod jeho vládu vrátane územia [[Halič]]e a [[Volynská oblasť|Volyne]]. Stala sa však nečakaná udalosť. V roku [[1656]] vo [[Vilnius]]e uzavrel ruský cár s [[Poliaci|Poliakmi]] mier bez toho, aby o tom [[Ukrajinci]] vedeli. Z obavy, že Moskviti obetujú [[Poliaci|Poliakom]] ukrajinské záujmy, hajtman a kozácke plukovníci obvinili ruského cára z porušenia Perejaslavskej dohody. Ich delegáciu dokonca nechceli na rokovania pustiť. [[Bohdan Chmeľnický]] teda poslal svojmu spojencovi list, v ktorom porovnal správanie [[Švédi|Švédov]] a Moskvitov: <blockquote> ''„Švédi sú ľudia čestní: sľúbili nám priateľstvo a zväz, oni držia slovo. Cár však uzavrel s Poliakmi mierovú zmluvu a chce nás obetovať v ich rukách.“'' </blockquote> Nič to však nepomohlo, naopak, na scénu dejín [[Ukrajina|Ukrajiny]] prišlo ďalšie prekvapenie. Spoločný ukrajinsko-sedmohradský vojenský postup na [[Poľsko-litovský štát]] sa skončil fiaskom a z jeho porážky [[kozáci]] obvinili svojho hajtmana. Zvesť o porážke vojska sa dostala takisto k hajtmanovi [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdanovi Chmeľnickému]], ktorý napokon dňa [[4. september|4. septembra]] roku [[1657]] ťažko chorý vo svojej rezidencii v [[Čyhyryn|Čyhyryne]] zomrel. === Obdobie „ruiny“ === Po Chmelnického smrti vypukla na Ukrajine občianska vojna. Vyvolala ju túžba jednej časti obyvateľstva posilniť spojenectvo s Moskvou, inej uzavrieť dohodu s Poľskom a tretej s Osmanskou ríšou. Tieto nezhody viedli k rozdeleniu krajiny na Pravobrežnú a Ľavobrežnú Ukrajinu, oddelené riekou Dneper. Záporožská Sič bol považované za neutrálne. V roku 1700 poľské úrady zrušili Hetmanát na Pravom brehu <ref>[https://studfile.net/preview/13474871/page:49/ Доба “Руїни” в історії України: загальна характеристика.]</ref>. === Mazepova vláda === [[Súbor:Батуринська фортеця.jpg|thumb|300px|Rekonštrukcia pevnosti v Baturine]] [[Ivan Mazepa]] zlepšil systém vyššieho vzdelávania a právny systém na územiach ovládaných ukrajinskými kozákmi. Kvôli porušeniu Perejaslavskej zmluvy Ruskom s ním prerušil vzťahy a uzavrel spojenectvo so Švédskom. Ako odvetu moskovské [[Masaker v Baturine|vojská na príkaz Petra Veľkého zničili Baturin]], vtedajšie hlavné mesto ľavobrežného Hetmanátu. Po porážke v bitke pri Poltave Mazepa emigroval <ref>[https://localhistory.org.ua/texts/statti/popil-baturina-chomu-moskoviti-virishili-spaliti-getmansku-stolitsiu/ Попіл Батурина: Чому московити вирішили спалити гетьманську столицю]</ref>. === Vláda Pylypa Orlika === [[Súbor:Конституція України 2021 05.jpg|thumb|280px|Ústava Pilipa Orlíka]] Hetmanát bol pod úplnou kontrolou Ruskej ríše a Záporožská Sič si zachovala svoje zvyky a určitú nezávislosť. V roku 1710 Pilip Orlik navrhol vlastnú ústavu <ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/kviten/16/1710-uhvaleno-konstytuciyu-pylypa-orlyka 1710 – ухвалено Конституцію Пилипа Орлика]</ref>. === Vláda Petra Kalnyševského === [[Súbor:Плита Новой Запорожской Сечи.jpg|thumb|280px|pamätnú tabuľu na počesť Petra Kalnyševského]] Ukrajinskí kozáci sa zúčastnili rusko-tureckej vojny v rokoch 1768 – 1774 na strane Ruskej ríše, pričom čelili neustálym nájazdom Krymského chanátu a v záujme ochrany pravoslávnej cirkvi. Mnohí záporožskí kozáci tiež podporovali Pugačevovo povstanie, národné vojenské povstanie proti nevoľníctvu v Rusku. V dôsledku toho bola v roku 1775 [[Záporožská Sič]] zlikvidovaná a kozácki vodcovia na čele s Pjotrom Kalnyševským boli vyhnaní na Solovky <ref>[Останній кошовий отаман Запорозької Січі https://cdiak.archives.gov.ua/v_325_Petro_Kalnyshevskii.php]</ref>. == Ukrajina ako súčasť dvoch impérií == [[Súbor:Russian Empire Map.jpg|thumb|[[Ruské impérium]] v roku [[1914]]]] [[Súbor:Austria hungary 1911.jpg|thumb|left|[[Rakúsko-Uhorsko]] v roku [[1911]]]] Počas takmer 150 rokov (od konca [[18. storočie|18. storočia]] do začiatku [[20. storočie|20. storočia]]) sa [[Ukrajinci]] ocitli pod vládou dvoch impérií&nbsp;–&nbsp;[[Ruské impérium|Ruského impéria]]{{ref|64}} a monarchie [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]&nbsp;–&nbsp;[[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]]. Na začiatku novej etapy svojich dejín sa tak museli prispôsobovať novému politickému systému, ktorý sa radikálnym spôsobom odlišoval od toho, na čo boli dlho zvyknutí. Tak ako všetky impériá, aj [[Ruské impérium]] [[Romanovci|Romanovcov]] a [[Rakúsko-Uhorsko]] [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] boli obrovské štátne útvary, ktorých obyvateľstvo bolo etnicky a kultúrne rôznorodé. Výhradne centralizovaná politická moc bola sústredená do rúk imperátora, ktorý nepotreboval brať do úvahy názory, myšlienky a želania svojich poddaných. Od svojho ľudu požadovali poslušnosť a vernosť, pretože to považovali nielen za politickú, ale i morálnu a náboženskú povinnosť. Za pokoru a poslušnosť ľudu ich panovníci odmeňovali a sľubovali im bezpečnosť, stabilitu a poriadok, čo sa mnohým obyvateľom oboch impérií veľmi páčilo. === Ukrajina ako súčasť Ruského impéria === {{Hlavný článok|Dejiny Ruska|Ruské impérium}} Proces presadzovania štruktúr moci imperátora [[Ruské impérium|Ruského impéria]] sa na ukrajinských územiach začal ešte v 70. rokoch [[18. storočie|18. storočia]] a svoju konečnú formu dostal o 50 rokov neskôr. Vtedy bola [[Ukrajina]] rozdelená na deväť gubernii{{ref|65}}, ktoré spolu tvorili tri veľké regióny&nbsp;–&nbsp;[[Ľavobrežná Ukrajina|Ľavobrežnú Ukrajinu]] ([[Černihivská gubernia|Černihivská]], [[Poltavská gubernia|Poltavská]] a [[Charkovská gubernia]]), [[Pravobrežná Ukrajina|Pravobrežnú Ukrajinu]] ([[Kyjevská gubernia|Kyjevská]], [[Volyňská gubernia|Volyňská]] a [[Podolská gubernia]]) a novoosídlený juh, ktorý bol kedysi domovinou záporožských kozákov a [[Krymský chanát|Krymského chanátu]] ([[Jekaterinoslavská gubernia|Jekaterinoslavská]], [[Chersonská gubernia|Chersonská]] a [[Krymská gubernia]]). Každá gubernia sa delila na okresy, ktoré zase spolčovali mestá a dediny. === Ukrajina ako súčasť Rakúsko-Uhorska === {{Hlavný článok|Rakúsko-Uhorsko}} Obdobie, v ktorom [[Mária Terézia]] a jej syn [[Jozef II.]] uskutočnili rad reforiem bolo pre ukrajinský národ veľmi prospešné a významné, nakoľko boli tieto reformy urobené v dobe, keď sa súčasťou [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] stala [[Halič]], ktorá bola obývaná [[Ukrajinci|Ukrajincami]]. Tí sa takýmto spôsobom pričlenili k monarchii [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] práve v čase jej najväčšieho rozmachu. == Ukrajina v 20. storočí == [[Súbor:Russian 8-inch Guns NGM-v31-p374.jpg|thumb|Delostrelectvo cárskej armády pri ceste na front]] {{Hlavný článok|Prvá svetová vojna}} Keď [[Nemecko]] vyhlásilo krajinám sveta vojnu, pretože v ňom chcelo prerozdeliť mocenské vplyvy – zrodila sa [[prvá svetová vojna]], ktorá sa pre [[Európa|Európu]] stala prvou hrôzostrašnou skúsenosťou. Dokázala do seba zainteresovať nielen armády do vojny zapojených krajín, ale aj ich obyvateľstvo, ktoré neváhalo finančne podporovať svojich vojakov na frontoch. Táto vojna sa v konečnom dôsledku pre krajiny, ktoré v nej bojovali, stala súťažou, v ktorej išlo o to, kedy sa ktorá krajina ako prvá totálne zruinuje. Silnejšie krajiny však prekvapilo to, že neruské národy sa tiež snažili o právo na kontrolu vlastného osudu, preto výnimkou nebola ani [[Ukrajina]], kde sa v roku [[1917]] rozpútala [[Ukrajinská národná revolúcia]]. Tá by však nevypukla keby silným štátom vo vojne postupne nedochádzali sily, čím dávali možnosť utláčaným menším národom, aby riešili svoju politickú nezávislosť od silnejších krajín. Nakoniec, bola to jediná výhoda vojny a pozitívny aspekt, ktorý umožnil slabším krajinám bojovať o svoj ďalší osud. === Ukrajina počas prvej svetovej vojny === Dôsledky vojny boli pre [[Ukrajinci|Ukrajincov]] veľmi ťažké. Počas celého jej priebehu totiž bolo celé územie [[Halič]]e, na ktorom sa usídlili pod paľbou neustáleho boja a najväčšieho krviprelievania na východnom fronte. Obyvatelia tejto oblasti museli znášať hrubosť ruských a rakúskych vojvodcov ako aj nimi postupné ničenie obydlí a vyvražďovanie obyvateľstva. Zároveň s fyzickými stratami vojna ešte viac prispela k zhoršeniu osudu a situácie [[Ukrajinci|Ukrajincov]], nemajúcich svoj vlastný štát, ktorý by garantoval ich konkrétne záujmy. Množstvo ukrajinských vojakov bojovalo a zomieralo za obe impérie{{ref|66}}, ktoré po celý čas dokázali ignorovať ich národné záujmy a, navyše, aktívne sa snažili&nbsp;–&nbsp;a [[Ruské impérium]] toho bolo príkladom&nbsp;–&nbsp;zničiť ich národné hnutie. Vojna sa pre ukrajinský národ začala v auguste roku [[1914]], keď bola v [[Ľvov]]e všetkými ukrajinskými parlamentnými stranami založená [[Spoločná ukrajinská rada]]{{ref|67}}, ktorej cieľom bolo uchrániť ukrajinské obyvateľstvo od dôsledkov vojny. Na jej čele stál prorakúšan [[Kosťa Levickij]], ktorý nabádal [[Ukrajinci|Ukrajincov]], aby bojovali za konštitučné [[Rakúsko-Uhorsko]] na jeho strane proti [[Ruské impérium|Ruskému impériu]] a jeho samodŕžaviu slovami ''„víťazstvo Rakúsko-Uhorska bude aj vašim víťazstvom a čím viac si bude Rusko uvedomovať svoju porážku vo vojne, tým bližšie bude čas oslobodenia ukrajinského národa“''. Na to všetci [[Ukrajinci]] začali húfne vstupovať do armády [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] s nádejou, že sa jeho slová splnia. [[Súbor:Kingdom of Galicia.png|left|thumb|Územie [[Halič]]e v rokoch [[1722]]{{--}}[[1918]]]] Ledva sa však [[Ukrajinci]] stihli spamätať, a museli pred ruskou armádou utekať do [[Viedeň|Viedne]], pretože im [[Rusi]] zrovnali zo zemou východnú časť [[Halič]]e{{ref|68}} a zlomili odpor rakúsko-uhorskej armády{{ref|69}}. Z neúspechu obvinili [[Ukrajinci|Ukrajincov]] slúžiacich v armáde [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], ktorí zradili, tajne pomáhali [[Rusi|Rusom]] a sympatizovali s nimi. Situácia sa pre ukrajinské obyvateľstvo napokon nezlepšila, naopak, príslušníci rakúsko-uhorskj armády prenasledovali rusofilov a ruská armáda zase na oplátku ukrajinofilov. A to všetko pre obyčajné územie východnej [[Halič]]e. Zatvorili sa všetky ukrajinské kultúrne ustanovizne, prestali sa vydávať periodiká a zaviedli sa určité opatrenia na ohraničenie použitia [[ukrajinčina|ukrajinského jazka]]&nbsp;–&nbsp;naopak, [[ruština]] sa postupne etablovala do role úradného jazyka na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Obzvlášť masové ataky zažívala [[Ukrajinská gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícka cirkev]]&nbsp;–&nbsp;symbol západoukrajinskej samobytnosti,&nbsp;–&nbsp;keď v [[Ruské impérium|Rusku]] skončilo tisíce gréckokatolíckych kňazov, ktorí boli nahradení pravoslávnymi, snažiacimi sa obrátiť ukrajinské obyvateľstvo na [[pravoslávie|pravoslávnu vieru]]. Plány [[Ruské impérium|Ruského impéria]] však narušilo [[Rakúsko-Uhorsko]], ktoré svojou armádou v máji [[1915]] zaútočilo na územie východnej [[Halič]]e. Ruská armáda však na ústupe ešte stihla vziať niekoľko skupín ukrajinského obyvateľstva ako rukojemníkov, na ktorých vo svojej krajine aj naďalej uskutočňovala politiku [[mazepizmus|mazepizmu]], ktorú ruský politik [[Pavel Nikolajevič Miľukov|Pavel Miľukov]] označil za „európsky škandál“. V roku [[1916]] po zatknutí ukrajinského dejateľa [[Michail Sergejevič Gruševskij|Michaila Gruševského]], ktorý bol jedným z dôležitých členov [[Ukrajinské národné hnutie|Ukrajinského národného hnutia]] sa situácia ešte zhoršila{{ref|70}}. [[Ukrajinci]] v [[Ruské impérium|Ruskom impériu]] sa však nevzdávali a tajne rozbehli tlač ukrajinských kníh a novín. Okrem toho sa začalo dariť aj ukrajinským knižniciam a kníhkupectvám a v neposlednom rade aj organizácii [[Spoločnosť ukrajinských progresistov]], ktorej cieľom bolo získať pre [[Ukrajina|Ukrajinu]] autonómiu. Čím ďalej tým viac bolo cítiť, že [[Rakúsko-Uhorsko]] už nemá vo vojne veľa síl, a tak sa v máji [[1915]] otvorila cesta pre obnovenie činnosti [[Spoločná ukrajinská rada|Spoločnej ukrajinskej rady]], ktorá keď videla, že o svoj osud bojujú aj iné menšie národy [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], tentoraz už smelšie stanovila svoje požiadavky v mene ukrajinského národa. Chcela dosieliť nezávislosť ruskej časti [[Ukrajina|Ukrajiny]], a tiež širokú autonómiu pre územie východnej [[Halič]]e a [[Bukovina|Bukoviny]]. V snahe toto všetko dosiahnuť sa rada v roku [[1916]] na znak protestu rozpustila a vo viedenskom parlamente svoje záujmy naďalej hájila v Ukrajinskom klube, ktorého predsedom sa stal [[Jevhen Petruševyč]]. Začiatkom roka [[1917]] sa krajiny, bojujúce v [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] ocitli na pokraji krachu. Ten sa obzvlášť prejavil v [[Ruské impérium|Ruskom impériu]], kde sa všetka špina vojny vybúrila na prehnitom režime okradnutého cára [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláša II.]] Zo všetkých krajín, ktoré sa vojny zúčastnili, [[Ruské impérium]] stratilo vo vojne najviac ľudí&nbsp;–&nbsp;vyše osem miliónov ranených a zajatých vrátane [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Vojna prispela k ešte väčšej kríze v spoločnosti, v ktorej navyše zúril hlad, pretože mobilizáciou mužskej časti obyvateľstva sa znížila výroba produktov a priemyselných výrobkov a ceny rýchlo rástli. Obyvateľstvo [[Európa|Európy]] bolo v beznádejnej situácii. === Ruská februárová revolúcia (1917) === {{Hlavný článok|Februárová revolúcia (1917)|Ukrajinská národná revolúcia}} [[Súbor:Soldiers demonstration.February 1917.jpg|thumb|Vojenská demonštrácia počas februárovej revolúcie]] Beznádejnú situáciu sa pokúsila vyriešiť [[Februárová revolúcia (1917)|Februárová revolúcia]], ktorá vypukla v [[Ruské impérium|Rusku]] v roku [[1917]]. Bola to však skôr chaos než revolúcia. Začala sa dosť nevinne, keď [[8. marec|8. marca]] [[1917]] (podľa [[gregoriánsky kalendár|gregoriánskeho kalendára]] [[23. február]]a [[1917]]) petrohradskí robotníci vyhlásili štrajkovú pohotovosť kvôli nedostatku potravín. Obyvateľstvo mesta sa postupne pridávalo na stranu štrajkujúcich robotníkov a demonštrujúc s nimi im prejavilo solidaritu. Keď ruský cár [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláš II.]] videl, že demonštrácie sa rozmáhajú po celej krajine, rozhodol sa trónu [[Ruské impérium|Ruského impéria]] vzdať. Jeho ministri a úradníci sa od strachu rozutekali a armáda sa navzájom postrieľala. Za neuveriteľne krátky čas (štyri dni od začiatku revolúcie) sa cársky režim v [[Ruské impérium|Ruskom impériu]] rozpadol ako domček z karát. [[Súbor:Vremenniy komitet gozdumy 1917.jpg|left|thumb|Predstavitelia Dočasnej vlády ruskej štátnej dumy v roku 1917]] Zvrhnúť cára z trónu bolo veľmi jednoduché, nájsť za neho náhradu, ktorú by akceptoval celý ruský národ bolo však nad mieru ťažké. Kandidáti, ktorí by nahradili cára v ďalšej etape [[Dejiny Ruska|ruských dejín]] a chopili sa politickej moci v krajine, boli dvaja&nbsp;–&nbsp;[[Dočasný výbor Štátnej dumy]]{{ref|71}} ([[ruština|po rusky]]: ''Временный комитет Государственной Думы для водворения порядка в Петрограде и для сношения с учреждениями и лицами'', [[slovenčina|po slovensky]]: ''Dočasná vláda štátnej dumy pre ustanovenie poriadku v Petrohrade a styk s organizáciami a osobami''), sformovaná s dočasných poslancov [[ruská duma|ruskej štátnej dumy]], ktorá sa snažila vziať na svoje plecia vládu až do času, kým sa v [[Ruská federácia|Rusku]] nenájde stály politický predstaviteľ so svojou predstavou politiky v krajine a [[Petrohradská rada pracujúcich a armádnych poslancov]]{{ref|72}}. Ale stále spory medzi týmito dvoma orgánmi a vzájomné prekážky, ktoré si navzájom medzi sebou kládli, vnášali do tejto problematickej otázky týkajúcej sa [[Dejiny Ruska|dejín Ruska]] veľký otáznik. === Novátorské 20. roky === {{Hlavný článok|Zväz sovietskych socialistických republík|Nová ekonomická politika}} Necelých sedem rokov vojen a občianskych nepokojov doviedli [[boľševik]]mi podrobené územia [[Ruské impérium|Ruského impéria]] do stavu totálneho kolapsu a zruinovali ich. Len na [[Ukrajina|Ukrajine]] všetky si [[prvá svetová vojna]] ako aj [[ruská občianska vojna|občianska vojna]] vyžiadali vyše 1,5 milióna životov. Nedostatok potravinárskych produktov a materiálu na kúrenie spolu s rastúcou nezamestnanosťou prinútilo státisíce ľudí zanechať mestá a usídliť sa na dedinách. Továrenská výroba sa prakticky zastavila a na obyvateľstve bolo vidno, že ešte nie je pripravené na sociálne zmeny, aké sa snažili do jeho života etablovať [[boľševik|boľševici]]. Ale bez ohľadu na víťazstvo ani oni neboli v takej situácii, aby mohli presadiť a realizovať svoj premyslený plán. Smrť [[Vladimír Iľjič Lenin|Vladimíra Iľjiča Lenina]] v roku [[1924]] vyvolala v [[komunistická strana Sovietskeho zväzu|komunistickej strane]] krízu, ktorá prehlbovala spory o smerovaní novovytvorenej ruskej spoločnosti. V takýchto podmienkach teda musela pracovať pozorne a svižne, ak svoj úmysel chcela zrealizovať do konca 20. rokov [[20. storočie|20. storočia]]. Vďaka vláde, ktorá ustúpila roľníkom a tiež vďaka sovietom, ktorí sa pokúšali získať si čo najväčšiu podporu u neruských národov, ukrajinskú istotu ako aj presvedčenie vo vlastné sily a snahu o opätovné prežitie znovuzrodenia ukrajinského národa v priebehu druhého desaťročia [[20. storočie|20. storočia]] možno považovať za zlatý vek [[Ukrajinci|Ukrajincov]] za vlády sovietov. [[Súbor:Tabulka gramotnosti.jpg|thumb|Tabuľka gramotnosti ukrajinského obyvateľstva v rokoch [[1917]] a [[1927]]]] {{Hlavný článok|Ukrajinizácia}} Bez prísľubu [[boľševik]]ov vážiť si princíp sebaurčenia národov, výchovu národných sovietskych republík [[komunistická strana Sovietskeho zväzu]] ešte stále dostatočne nepodporovala neruské národy v [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietskom zväze]]. Ten čas prišiel až v roku [[1923]]{{ref|73}}. Kampaň [[ukrajinizácia|ukrajinizácie]] obyvateľstva sa rozšírila do všetkých oblastí života [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinskej SSR]]. Najväčší vplyv mala na výchovu a vzdelávanie. Na rozdiel od padlého cárskeho režimu sa [[boľševik|boľševici]] sústredili na oblasť školstva, kde jej dodnes vidno ich výsledky{{ref|74}}. Ich najväčšie úspechy sa odzrkadlili v oblasti likvidácie negramotnosti. [[Ukrajinčina]] bola postupne zavádzaná do dôstojníckych škôl, ba dokonca sa ju museli učiť aj príslušníci [[Červená armáda|Červenej armády]], nakoľko ich ukrajinský národ obvinil, že rusifikujú ukrajinské obyvateľstvo{{ref|75}}. === Teror 30. rokov === {{Hlavný článok|Josif Vissarionovič Stalin|Stalinizmus|Ukrajinská sovietska socialistická republika}} [[Súbor:Joseph Stalin, 1912.jpg|thumb|Portrét [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]] z roku [[1912]]]] Koncom 20. rokov [[20. storočie|20. storočia]] boli [[boľševik|boľševici]] pripravení zosilniť kurz výstavby komunistickej spoločnosti. Pod vedením [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]] zrušili [[Vladimír Iľjič Lenin|Leninovu]] [[nová ekonomická politika|novú ekonomickú politiku]] a pokračovali v zavádzaní sociálno-ekonomických a politických zmien v spoločnosti, ktorá do [[dejiny Ruska|dejín Ruska]] vošla pod názvom [[Druhá revolúcia v Rusku]] ([[ruština|po rusky]]: ''Вторая революция в России''). No spolu s masovým pokrokom 30. rokov [[20. storočie|20. storočia]] sa v ňom objavili aj niektoré tradičné aspekty ruskej politiky&nbsp;–&nbsp;centralizmus a samodŕžavie. Pre [[Ukrajinci|Ukrajincov]] tento katastrofický scenár predstavoval koniec všetkým pokusom vyhlásiť vlastnú cestu ku [[komunizmus|komunizmu]]. [[Ukrajina]] sa tak zase raz stala iba súčasťou niečoho veľkého a [[Ukrajinci]], hoci o tom ešte nevedia, budú musieť za dosiahnutie cieľov [[boľševik]]ov tak ako ešte nikdy predtým vo svojich dejinách draho zaplatiť, hoci si ich sami nestanovili. ==== Hladomor na Ukrajine (1932&nbsp;–&nbsp;1933) ==== {{Hlavný článok|Hladomor na Ukrajine}} [[Súbor:GolodomorKharkiv.jpg|thumb|Mŕtvoly vyhladovaných ľudí v uliciach Charkova roku 1933 (foto A. Wienerberger)]] [[Hladomor]] na [[Ukrajina|Ukrajine]] v rokoch [[1932]]&nbsp;–&nbsp;[[1933]] možno porovnať s [[holokaust]]om [[Židia|Židov]] a [[genocída (právo)|genocídou]] arménskeho obyvateľstva. Hoci západné krajiny o hladomore vedeli, z ich pozície, ktorú spoločne deklarovali v dokumente britského ministerstva zahraničných vecí{{ref|76}}, nemohli nič urobiť. Navyše mnohí západní intelektuáli v čase veľkej depresie pociťovali silné prosovietske sympatie a energicky vyvracali každú kritiku [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], obzvlášť tú, ktorá sa týkala [[hladomor]]u: ''„Hanebným nebolo to, že ospravedlňovali činy sovietov, ale to, že o nich dokonca nechceli počuť a vidieť fakty na vlastné oči!“'' Podľa odhadov zomrelo počas hladomoru 5 až 6 miliónov ľudí, existujú zdroje, ktoré uvádzajú až 10 miliónov ľudí. [[Hladomor]] ako tragédia, rozsah ktorej nemožno pochopiť, zanechal na obyvateľstve [[Ukrajina|Ukrajiny]] hlboké sociálne, psychologické a demografické stopy, ktorých sa dodnes nezbavilo a vrhol čierny tieň na metódy a všetky dovtedajšie dosiahnuté ciele sovietskeho systému. ==== Koniec ukrajinizácie obyvateľstva ==== Ďalším úderom pre ukrajinské obyvateľstvo bola po [[Hladomor na Ukrajine|hladomore]] 30. rokov [[20. storočie|20. storočia]] centralizácia, koniec [[ukrajinizácia|ukrajinizácie]] obyvateľstva a jeho postupná rusifikácia. [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] od roku [[1933]] na [[Ukrajina|Ukrajinu]] posielal tisíce ruských straníckych funkcionárov, aby v tejto oblasti posilnili politiku [[kolektivizácia|kolektivizácie]] a postupne medzi obyvateľstvo zaviedli [[ruština|ruštinu]]{{ref|77}}. Zároveň sa zveličovali všetky aspekty ruskej kultúry a podčiarkovala sa vedúca úloha [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruska]] v [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietskom zväze]]. Toto všetko sa pritom dialo pod rúškom rozvoja internacionalizmu, proletárskej solidarity a „bratstva národov“. Na margo tohto všetkého [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] v roku [[1936]] povedal: <blockquote> ''„Obyvateľstvo národov Sovietskeho zväzu sa od základu zmenilo. Zmizol z neho vzájomný pocit nedôvery a namiesto toho sa rozvíjal pocit obojstranného priateľstva medzi ľudom, ktorý tak položil základ naozajstnej bratskej spolupráci národov v systéme jednotného zväzového štátu.“''{{ref|78}}{{ref|79}} </blockquote> V školách sa zaviedlo povinné vyučovanie [[ruština|ruského jazyka]], zmenila sa ukrajinská [[azbuka]], gramatika a slovníky sa priblížili k idealizovaným ruským. Používanie [[ruština|ruštiny]] sa na [[Ukrajina|Ukrajine]] značne rozšírilo{{ref|80}}. Podobné zmeny nastali aj v tlači. Keď na [[Ukrajina|Ukrajine]] v roku [[1931]] výchádzalo v [[ukrajinčina|ukrajinčine]] 90&nbsp;% novín a 85&nbsp;% časopisov, do roku [[1940]] ich percento pokleslo na 70&nbsp;% a 45&nbsp;%. V literatúre sa udomácnil princíp [[socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. Významní ukrajinskí básnici a spisovatelia sa rozvíjali pod vplyvom [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietskeho zväzu]]. Situácia na konci 20. rokov [[20. storočie|20. storočia]], keď štátna moc podporovala politiku [[ukrajinizácia|ukrajinizácie]], bola presným opakom tej o desať rokov neskoršej, kedy vplyv [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietskeho zväzu]] a ruskej kultúry nad [[Ukrajina|Ukrajinou]] panoval. [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinova]] [[februárová revolúcia]] v roku [[1917]] príniesla do rýchlo sa rozvíjajúcich miest krajiny rozvoj priemyslu. Poľnohospodárstvo začalo postupne upadať a súkromné vlastníctvo v ňom bolo úplne zlikvidované. Tieto zmeny, a obzvlášť [[kolektivizácia]], boli na [[Ukrajina|Ukrajine]] sprevádzané neslýchaným násilím a cenou množstva ľudských obetí. Akékoľvek dobrá by sovietska modernizácia [[Ukrajina|Ukrajine]] priniesla, možno bez&nbsp;sporu povedať, že tieto dobrá vyšli ukrajinský národ neskutočne draho. === Ukrajina medzi dvoma svetovými vojnami === {{Hlavný článok|Ukrajinci v Poľsku|Ukrajinci v Rumunsku|Ukrajinci v Česko-Slovensku}} Po [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] sa na nedávnych územiach [[Ruské impérium|Ruského impéria]] vytvorili nové štáty [[východná Európa|východnej Európy]]. Princíp samourčenia národov, ktorí [[boľševik|boľševici]] nasľubovali všetkým národom pod ich vedením bol húfne podporovaný, nie vždy sa však použil v správnom prípade, čoho výsledkom bolo, že nie každý národ dostal svoj nový štát. Menšinové národy sa preto začali búriť a sociálno-ekonomické problémy, ktoré trýznili tento región ešte z čias [[Ruské impérium|Ruského impéria]] iba prehlbovali napätú situáciu. Ani sedemmiliónová menšina [[Ukrajinci|Ukrajincov]] to so svojím osudom nemala jednoduché. Ako jediná veľká menšina, ktorej obyvateľstvo bolo kedysi pričlenené k [[Rakúsko-Uhorsko|Habsburskej monarchii]], si nedokázala utvoriť svoj vlastný štát. Väčšina [[Ukrajinci|Ukrajincov]] sa tak stali štátnymi príslušníkmi [[Poľsko|Poľska]], [[Rumunsko|Rumunska]] a [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. === Ukrajina počas druhej svetovej vojny === {{Hlavný článok|Druhá svetová vojna}} Od hroziacej [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], ktorá vypukla [[1. september|1. septembra]] [[1939]] mohli [[Ukrajinci]] máločo na základe vývoja jej situácie stratiť. Obavy z rán [[stalinizmus|stalinizmu]] a v západnej časti [[Ukrajina|Ukrajiny]] zo strachu pred [[Poľsko]]m, [[Rumunsko]]m a [[Maďarsko]]m mnoho [[Ukrajinci|Ukrajincov]] dúfalo, že akékoľvek zmeny vo svete&nbsp;–&nbsp;hoci aj vojna&nbsp;–&nbsp;prinesú zlepšenie podmienok ich existencie v nasledujúcej etape ich dejín. Stalo sa však to, čo [[Ukrajinci]] vôbec neočakávali. Vojna radikálne zmenila situáciu ukrajinského obyvateľstva a ich osud bol ešte horší ako predtým. Keď [[Adolf Hitler]] v septembri [[1939]] napadol [[Poľsko]], na území [[Zakarpatská Ukrajina|Zakarpatskej Ukrajiny]] sa ešte viac prejavili represálie obyvateľstva, ktoré v tejto oblasti rozbehol sovietsky režim. Ale nemecké vojská [[Červená armáda|Červenú armádu]] z územia [[Ukrajina|Ukrajiny]] vyhnali a v krajine zaviedli [[nacizmus|nacistický režim]], ktorý tu dosiahol svoj najväčší vrchol krutosti. [[Ukrajinci]], ktorí sa zrazu ocitli medzi režimom [[nacizmus|nacizmu]] a [[stalinizmus|stalinizmu]], navyše zbavení vlastného štátu, ktorý by hájil ich záujmy, boli nechránení pred spustočením vojnou a politikou totalitných krajín, ktoré v nej bojovali. ==== Prvá etapa ==== {{Hlavný článok|Sovietska okupácia Zakarpatska}} Úlohu [[Ukrajina|Ukrajiny]] a jej obyvateľstva v [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] historici delia na dve etapy: * Prvá etapa ([[1. september]] [[1939]]&nbsp;–&nbsp;[[22. jún]] [[1941]])&nbsp;–&nbsp;napadnutie [[Poľsko|Poľska]] [[Nemecko]]m a okupácia východnej hranice [[Poľsko|Poľska]] vojskami [[Červená armáda|Červenej armády]]. * Druhá etapa ([[22. jún]] [[1941]]&nbsp;–&nbsp;jeseň [[1944]])&nbsp;–&nbsp;napadnutie [[Zväz sovietskych socialistických republík|ZSSR]] [[Nemecko]]m až po vyhnanie nemeckých vojsk z [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Počas celého tohto obdobia bolo [[Ukrajinci]] pod tlakom a vládou [[nacizmus|nacizmu]]. Základnou črtou tejto etapy, ktorá sa týkala iba [[Ukrajinci|Ukrajincov]] v [[Zakarpatsko|Zakarpatsku]], bol prechod ich území pod vlastníctvo okupantov, predovšetkým sovietov. Spomedzi mnohých faktorov, ktoré zapríčinili vojnu, najdôležitejší význam mali dve diplomatické dohody, ktoré na [[Ukrajina|Ukrajincov]] priamo vplývali. Keď [[30. september|30. septembra]] [[1938]] západné krajiny na čele s [[Anglicko]]m podpísali [[Mníchovská dohoda|Mníchovskú dohodu]], pokúšali sa zmierniť [[Adolf Hitler|Hitlerove]] chúťky, dovolili mu rozčleniť [[Česko-Slovensko]] vrátane [[Zakarpatsko|Zakarpatska]]. Ale miesto toho, aby mu vyhoveli, v nacistoch prebudili ďalšie chúťky k teritoriálnym úlovkom. Druhým dokumentom bol [[pakt Ribbentrop-Molotov]]&nbsp;–&nbsp;nacisticko-socialistický pakt, jeden z najčudesnejších v dejinách uzatvárania zmlúv{{ref|81}}, podpísaný [[23. august]]a [[1939]]{{ref|82}}, na základe ktorého [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietsky zväz]] rozšíril svoj vplyv na územia [[Zakarpatská Ukrajina|Zakarpatskej Ukrajiny]]. Keď [[Adolf Hitler|Hitler]] dostal od [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]] garanciu neutrality [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], napadnutím [[Poľsko|Poľska]] vyprovokoval [[druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]]. ==== Druhá etapa ==== {{Hlavný článok|Operácia Barbarossa|Ríšsky komisariát Ukrajina|Ukrajinci pod okupáciou Maďarska}} Dňa [[22. jún]]a [[1941]] nacistické [[Nemecko]] nečakane napadlo [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietsky zväz]]. So stretom dvoch totalitárnych systémov sa začala vojna gigantických rozmerov a veľkej krutosti. Dôvera [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]] k [[Adolf Hitler|Hitlerovi]], že nenaruší nacisticko-sovietsky pakt sa zrazu rozpadla. Navyše generáli [[Josif Vissarionovič Stalin|Josifa Vissarionoviča Stalina]] sa dopustili strategickej chyby, keď sa so svojimi veľkými vojskami ustanovili veľmi blízko hraníc, čím umožnili rýchlej tankovej divízii [[Nemci|Nemcov]] ich obkľúčiť a poraziť. Nasledovala porážka [[Červená armáda|Červenej armády]] za porážkou a [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietsky zväz]] na chvíľu zachvátila panika, že sa každú chvíľu zrúti. V septembri roku [[1941]] [[Nemci]] dokonca zvíťazili v rade bojov proti [[Červená armáda|Červenej armáde]], ktorých výsledkom bolo zajatie 650 000 vojakov sovietskej armády v [[Kyjev]]e. Za štyri mesiace od vpádu [[Nemecko|Nemecka]] do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] [[Nemci]] okupovali takmer celú [[Ukrajina|Ukrajinu]]. Do decembra roku [[1941]] mali pod kontrolou okolo 80 miliónov obyvateľov (42&nbsp;% obyvateľov bývalého [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietskeho zväzu]]) a ovládali väčšiu časť ekonomiky [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietskeho zväzu]]. Okrem toho zajali aj 3,8 milióna sovietskych vojakov, z ktorých 1,3 milióna bolo [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Celý vývoj udalostí nasvedčoval tomu, ako ľahko sa [[Červená armáda]] dokázala postaviť k obrane sovietskeho systému{{ref|83}}. [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] preto použil proti [[Adolf Hitler|Hitlerovi]] taktiku „vypálenia zeme“, ktorá podľa jeho slov mala „nepriateľovi neznesiteľne strpčiť život“. Všetky priemyselné podniky, ktoré by mohli [[Nemci]] v boji použiť na svoj víťazný postup vpred dal podpáliť a zrovnať so zemou{{ref|84}}. Aby pred [[Nemci|Nemcami]] uchránil svoje priemyselné podniky [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] ich vrátane pracovníkov a vedcov presťahoval na [[Ural]] a do oblasti [[stredná Ázia|strednej Ázie]]&nbsp;–&nbsp;tam, kam sa [[Nemci]] mohli len ťažko dostať. V ďalšej etape vývoja vojny sa tento krok masového sťahovania podnikov a ľudí ukázal ako múdry, pretože [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] bol aj naďalej schopný odolávať v boji proti [[Nemci|Nemcom]]. ==== Vláda nacizmu na Ukrajine ==== {{Hlavný článok|Odchod Ukrajincov za prácou do Tretej ríše}} [[Súbor:Gitler-vizvolitel.jpg|thumb|Nacistický propagandistický plagát s ukrajinským nápisom Гітлер Визволитель (''Hitler Vyzvolyteľ''), čo v preklade znamená ''Hitler osloboditeľ'']] Podľa názoru historikov [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] ''„zo všetkých východných území, ktoré obsadila Hitlerova Tretia ríša, bola bez pochyby najdôležitejšia Ukrajina. Ona bola najväčšou sovietskou republikou, ktorá sa nevyhla okupácii Nemeckom, a tiež bola najväčšou zásobárňou produktov a pracovnej sily, ktorá nemala seberovných.“'' Nacistická vláda sa teda musela s touto cennou trofejou nejako vysporiadať, a tak vypracovala dva varianty. Prvý variant sa spájal s nacistickým ideológom [[:cs:Alfred_Rosenberg|Alfredom Rosenbergom]], ktorý [[Ukrajinci|Ukrajincom]] ponúkol vlastný štát{{ref|85}} (ten však mali pripravený v [[Nemecko|Nemecku]], pod ktorého nadvládou tam mali byť), ak ich budú podporovať v boji proti [[Červená armáda|Červenej armáde]]. Druhý variant, preferovaný väčšinou nacistov, vôbec nebral do úvahy záujmy ukrajinského ľudu, práve naopak, deportoval ich do [[koncentračný tábor|koncentračných táborov]] v [[Nemecko|Nemecku]]. Keď nadišiel čas vyhlásenia nacistického režimu na [[Ukrajina|Ukrajine]], [[Adolf Hitler]] v tejto oblasti vybral svojho námestníka [https://cs.frwiki.wiki/wiki/Erich_Koch Ericha Kocha], známeho svojou krutosťou, netrpezlivosťou a nenávisťou k [[Slovania|Slovanom]]{{ref|86}}{{ref|87}}{{ref|88}}. V auguste roku [[1941]] [[Adolf Hitler|Hitler]] rozdelil územie [[Ukrajina|Ukrajiny]] na jednotlivé administratívne oblasti. Najväčšiu z nich s hlavným mestom [[Rovno]] (tzv. Reichkomisariat) dostal do opatery práve [[Erich Koch]]. Územie [[Halič]]e [[Nemci]] pripojili k [[Poľsko|Poľsku]] a [[Bukovina]] a časť juhovýchodnej [[Ukrajina|Ukrajiny]] vrátane [[Odesa|Odesy]] sa stali súčasťou spojenca [[Nemecko|Nemecka]]&nbsp;–&nbsp;[[Rumunsko|Rumunska]]&nbsp;–&nbsp;a utvorili oblasť [[Podnestersko]]. Iba oblasť okolo mesta [[Charkov]] bola pod správou nemeckej armády. Tieto kroky nemeckej vlády aj tak svedčili o presvedčení nacistického vedenia v tom, že „Ukrajina neexistuje... je to len geografické pomenovanie“. Na prelome augusta a septembra roku [[1941]] [[Nemci]] uskutočnili ešte niekoľko krokov, ktoré sa hlboko odrazili na celom obyvateľstve [[Ukrajina|Ukrajiny]]. [[Erich Koch]] totiž začal pracovať na svojej hlavnej úlohe a prikázal vyviesť celé ukrajinské poľnohospodárstvo, aby vraj zachránil [[jednotné roľnícke družstvo|kolchozy]]. Bolo to však isté ako za čias sovietov, lenže v inej forme a pod iným názvom. Preto iba takýmto spôsobom ide vysvetliť fakt, že 85&nbsp;% všetkého vybavenia [[Nemecko|Nemecka]] (vrátane úrodnej pôdy) mali [[Nemci]] z okupovaného sovietskeho územia [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Protinacistické nálady však ešte viac vzrástli, keď sa [[Adolf Hitler]] rozhodol, že ukrajinské obyvateľstvo odvezie do svojej ríše, kde ho zamestná ako [[Odchod Ukrajincov za prácou do Tretej ríše|lacnú pracovnú silu]]. === Obdobie stalinizmu na Ukrajine === {{Hlavný článok|Stalinizmus|Josif Vissarionovič Stalin}} Veľký morálny stimul, ktorý víťazstvom v druhej svetovej vojne boľševici dosiahli [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovi]] v jeho zámere ďalšieho rozvoja [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietskeho zväzu]] nestačil. Bol presvedčený, že vojna sovietskej spoločnosti uštedrila vážny problém v jeho ideologickom smerovaní. Tých 70 miliónov sovietov, ktorí obývali zónu nemeckej okupácie, pracovali v [[Nemecko|Nemecku]] a dostali sa do jeho zajatia sa totiž zoznámilo so západným spôsobom života a bolo presvedčených, že taký [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietsky zväz]], aký chcel [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] vybudovať&nbsp;–&nbsp;nechcú. Okrem toho anexiou územia [[Ukrajina|Ukrajiny]] [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietskym zväzom]] sa jeho súčasťou stalo aj mnoho ďalších ukrajinských občanov, ktorí sa na zlúčenie so sovietskou krajinou pozerali skepticky, alebo priamo nesúhlasili s jej ideológiou a smerovaním a politickým systémom v nej. Preto musel [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] posilniť kontrolu medzi ukrajinským obyvateľstvom, aby ich presvedčil o správnosti svojho smerovania. Medzi skupinu ľudí, ktorí sa zasadzovali za väčšiu liberalizáciu [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] a jeho kultúry poslal v roku [[1946]] svoju blízku „pravú ruku“&nbsp;–&nbsp;[[Andrej Alexejevič Ždanov|Andreja Ždanova]], aby tam urobil poriadky{{ref|89}}. [[Stalinizmus]] nakoniec pohltil všetky oblasti ukrajinského života&nbsp;–&nbsp;tak kultúru a náboženstvo{{ref|90}} ako aj literatúru{{ref|91}} a hudbu{{ref|92}}&nbsp;–&nbsp;a svoj vrchol dosiahol v roku [[1951]], keď autora básne „Milujte Ukrajinu!“ obvinili z nacionalizmu a prinútili ho verejne sa ospravedlniť. Takéto kroky sovietskej vlády sa však nekončili len pri obvineniach jednotlivých ľudí. Obeťami [[stalinizmus|stalinizmu]] bolo aj mnoho [[Židov]], ktorých sovieti prenasledovali a vraždili{{ref|93}}. Keď však [[5. marec|5. marca]] [[1953]] veľký vodca [[Zväz sovietskych socialistických republík|Zväzu sovietskych socialistických republík]] [[Josif Vissarionovič Stalin]] umrel, [[Ukrajina]] a jej obyvateľstvo si vydýchla, pretože úmysel o zintenzívnení stalinistického režimu sovietom nevyšiel. Zakarpatským [[Ukrajinci|Ukrajincom]] sa smrťou [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]] otvoril iný svet, s ktorým mali iba malé skúsenosti z rokov [[1939]]&nbsp;–&nbsp;[[1941]]. Pripojenie [[Ukrajina|Ukrajiny]] k [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietskemu zväzu]] pre nich znamenalo nový život a nové politické a kultúrne hodnoty v ňom. ==== Rusifikácia obyvateľstva ==== [[Súbor:Periodika a knihy.jpg|thumb|left|Percentuálne vyjadrenie vydávania periodik a kníh v [[ukrajinčina|ukrajinskom jazyku]] v rokoch [[1960]]{{--}}[[1980]]]] Po smrti [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]] stálo vedenie [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietskeho zväzu]] pred zložitým problémom ako zjednotiť vyše sto rôznych národov, keď každý z nich obýva v krajine vlastné územie, má svoju vlastnú kultúru, dejiny a ekonomické záujmy. Sovietski ideológovia poststalinského obdobia museli nájsť vhodný spôsob ako docieliť toto spojenie do jedného celku. Z tohto dôvodu vyvinuli niekoľko predstáv svojho smerovania: * Rozkvet: v sovietskej vlasti všetky národy prežívajú nebývalý progres. * Zblíženie: všetky národy od vzniku [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietskeho zväzu]] sa majú časom zblížiť, aby utvorili nový typ spoločnosti{{--}}sovietsky národ. * Rusifikácia{{ref|94}} (prispôsobenie): Keďže ruské obyvateľstvo v [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietskom zväze]] počtom prevažovalo nad ostatnými národnosťami, [[Rusi]] navyše založili [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|komunistickú stranu]] a boli autormi sovietskeho systému ([[stalinizmus]]), zaujímali viac pozícií v štátnom aparáte a ich jazyk sa stal základným komunikačným prostriedkom v [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietskom zväze]]&nbsp;–&nbsp;hľadelo sa naňho ako na základ, ktorý drží [[Zväz sovietskych socialistických republík]] pohromade. [[Súbor:Ukrajincina.jpg|thumb|Počet [[Ukrajinci|Ukrajincov]], ktorí označili [[ukrajinčina|ukrajinčinu]] za svoj rodný jazyk v rokoch [[1959]] a [[1979]]]] Sovietske vedenie si preto myslelo, že čím viac sa druhé národy [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietskeho zväzu]] budú podobať [[Rusi|Rusom]], tým silnejšie bude cítiť vzájomné zblíženie a solidárnosť. Západní vedci a disidenti však pod skrytým pojmom&nbsp;–&nbsp;„rusifikácia neruských občanov“&nbsp;–&nbsp;videli, že zblíženie, zjednotenie a sovietsky národ je niečo iné ako to pôvodne sovietske vedenie zamýšľalo{{ref|95}}. === Stagnácia a pokus o reformy === {{Hlavný článok|Leonid Iľjič Brežnev}} Od 60. rokov [[20. storočie|20. storočia]] sa začal prejavovať silný [[konzervativizmus]] brežnevovského krídla komunistickej strany. Obávajúc sa nečakaných zmien po smrti [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]] byrokratické vedenie [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietskeho zväzu]] dúfalo, že sa jej podarí zachrániť ten systém, ktorý v krajine zaviedol Stalin&nbsp;–&nbsp;ale v o niečo mäkšej forme ako ju on prezentoval. Pre [[Ukrajinci|Ukrajincov]] to znamenalo, že nie [[Kyjev]], ale [[Moskva]] bude v ich ďalšej etape vývinu histórie určovať smer. Hoci sa sovietsky režim považoval za nezničiteľný, medzi obyvateľstvom rástli obavy o efektivitu a spôsob pozdvihnutia jeho životnej úrovne. V polovici 80. rokov [[20. storočie|20. storočia]] bola preto zmena režimu v [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietskom zväze]] viac ako potrebná a ostré debaty okolo kandidátov na odvážlivú zmenu celej sovietskej spoločnosti boli v tých dňoch veľmi aktuálne. ==== Éra Michaila Sergejeviča Gorbačova ==== [[Súbor:Gorbatschow DR-Forum 129 b2.jpg|left|thumb|[[Michail Sergejevič Gorbačov]] v roku [[2007]]]] {{Hlavný článok|Konstantin Ustinovič Černenko|Jurij Vladimirovič Andropov|Michail Sergejevič Gorbačov}} Po smrti [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonida Iľjiča Brežneva]] v roku [[1982]] bol za predsedu komunistickej strany zvolený [[Konstantin Ustinovič Černenko|Konstantin Černenko]], ktorý rovnako nechcel dopustiť, aby boli v krajine uskutočnené významnejšie reformy. Černenko tak ako aj jeho mierne progresívnejší nasledovník [[Jurij Vladimirovič Andropov|Jurij Andropov]] v priebehu roka po nástupe do funkcie umrel. To bol signál, že vedenie strany potrebuje mladšiu, oveľa energickejšiu silu, ktorá by bola schopná potrebné reformy v krajine aj uskutočniť. Preto [[Ústredný výbor komunistickej strany Sovietskeho zväzu|ÚV KSSZ]] na svojom zasadnutí v roku [[1985]] do funkcie svojho predsedu zvolil [[Michail Sergejevič Gorbačov|Michaila Sergejeviča Gorbačova]]. S jeho príchodom prišla aj nová generácia ľudí&nbsp;–&nbsp;prvých lídrov [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietskeho zväzu]] po smrti Stalina v roku [[1953]], ktorí sa po jeho boku vypracovali na dôveryhodné osoby v krajine. {{Hlavný článok|Perestrojka}} Ihneď po nástupe do funkcie začal [[Michail Sergejevič Gorbačov|Gorbačov]] propagovať prestavbu sovietskeho systému, no obzvlášť jej ekonomiky. Aby tento cieľ dosiahol, vyhlásil demokratický štýl vlády a postupne začal približovať myšlienky svojho režimu sovietskej spoločnosti, vyzývajúc svojich členov vlády k verejnej [[informovanosť|informovanosti]] vo veciach riadenia [[štát]]u a občanov k [[pluralizmus|pluralizmu]] myslí v rámci socialistického výberu. {{Hlavný článok|Černobyľská havária}} Ešte skôr než stihol [[Michail Sergejevič Gorbačov|Gorbačov]] svoje veľké plány so [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietskym zväzom]] uskutočniť, [[Ukrajina|Ukrajinu]] postihla [[Černobyľská havária|jadrová katastrofa globálneho rozsahu]]. Dňa [[26. apríl]]a [[1986]] 110 kilometrov severozápadne od [[Kyjev]]a vybuchol reaktor [[Černobyľská atómová elektráreň|Černobyľskej atómovej elektrárne]]. Obrovská hustá rádioaktívna hmla, ešte väčšia ako po [[Zhodenie atómovej bomby na Hirošimu a Nagasaki|zhodení atómovej bomby na Hirošimu]], zahalila okolie [[Černobyľ]]u a neskôr sa rozšírila aj na juhovýchodné územie [[Bielorusko|Bieloruska]], [[Poľsko|Poľska]] a [[Škandinávia|Škandinávie]]. Keď [[Moskva]] videla, že sa dôsledky výbuchu jadrovej elektrárne nedajú ukryť, požiadala o pomoc pri odstraňovaní následkov škody západné krajiny [[Európa|Európy]]. Dôsledkom celého nešťastia bolo vyše 35 000 mŕtvych ľudí a ani toto číslo podľa mnohých historikov nie je konečným. Vyše 135 000 [[Ukrajinci|Ukrajincov]] muselo navždy opustiť svoje domovy. ===== Gorbačovova glasnosť a Ukrajina ===== {{Hlavný článok|Glasnosť}} Keď [[Michail Sergejevič Gorbačov|Gorbačov]] po svojom nástupe do funkcie predsedu [[Ústredný výbor komunistickej strany Sovietskeho zväzu|ÚV KSSZ]] začal uskutočňovať prestavbu režimu v [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietskom zväze]], v [[Moskva|Moskve]] bolo jasné, že sa bez ohľadu na skepsu sovietskej spoločnosti snaží presadiť svoje reformy. Nové myšlienky [[glasnosť|glasnosti]] sa ihneď začali objavovať vo väčšine periodik v krajine. Začalo sa otvorene hovoriť o [[kult osobnosti|kulte osobnosti]] [[Josif Vissarionovič Stalin|Josifa Vissarionoviča Stalina]] a publikovali sa noví ruskí autori, ktorí zastávali čisto antisovietske názory. Tento boom „nového ducha“ sa však na [[Ukrajina|Ukrajine]] prejavoval pomaly nakoľko vedúce posty v krajine zastávali prívrženci brežnevovského režimu. Aj napriek tomu sa široký ohlas politiky [[glasnosť|glasnosti]] prejavil v [[Ľvov]]e&nbsp;–&nbsp;v hlavnom meste národne založených zakarpatských [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Tu sa zhromaždení disidenti a ich prívrženci v júni a júli roku [[1988]] uskutočnili niekoľko manifestácií, na ktorých otvorene demonštrovali proti utláčaniu ukrajinského národa. O mesiac neskôr ich však [[KGB]] začala svojským spôsobom zatýkať. Organizátorov manifestácií obvinila z „protisovietskej činnosti“ a niektorých z nich zatkla. === Nezávislosť Ukrajiny === {{Hlavný článok|Vyhlásenie nezávislosti Ukrajiny}} V septembri a októbri roku [[1990]] sa zdvihla rozsiahla vlna demonštrácii za samostatnosť [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Keď bol [[24. októbra]] [[1990]] z Ústavy [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietskeho zväzu]] vypustený článok o [[vedúca úloha strany|vedúcej úlohe komunistickej strany]], prestal v krajine existovať sovietsky systém. Zmena v politickom systéme krajiny priniesla zblíženie s [[Ruská federácia|Ruskom]], ale zároveň s konfliktom kvôli polostrovu [[Krym]] priniesla aj politickú nestabilitu. Po pokuse o vojenský prevrat v [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietskom zväze]] v auguste roku [[1991]] [[Ukrajina]] vyhlásila [[24. augusta]] [[1991]] bez ohľadu na ďalší osud [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietskeho zväzu]] svoju [[Vyhlásenie nezávislosti Ukrajiny|samostatnosť]]. [[Súbor:Leonid Kuchma.jpg|left|thumb|[[Leonid Daniilovič Kučma|Leonid Kučma]]]] === Prví prezidenti Ukrajiny === {{Hlavný článok|Leonid Makarovič Kravčuk}} Dňa [[1. december|1. decembra]] [[1991]] bol s počtom 61,6&nbsp;% právoplatných hlasov voličov do funkcie prvého prezidenta [[Ukrajina|Ukrajiny]] zvolený [[Leonid Makarovič Kravčuk|Leonid Kravčuk]]. Jeho ekonomickú politiku však [[Ukrajinci]] veľmi často kritizovali, pretože nezabraňoval korupcii v privatizácii štátneho priemyslu. Za jeho vlády ([[1992]]&nbsp;–&nbsp;[[1994]]) na [[Ukrajina|Ukrajine]] vzrástla inflácia na svetové maximum&nbsp;–&nbsp;10 000&nbsp;%{{ref|96}}. Milióny pôžičiek, ktoré si ukrajinská vláda vzala doslova krachli, štát nestíhal vyplácať mzdy robotníkom ani učiteľom. Obyvateľstvo krajiny bolo jej vývojom a napätými vzťahmi s [[Ruská federácia|Ruskou federáciou]] šokované. Ľudia z priemyselnejšej časti [[Ukrajina|Ukrajiny]], kde obyvateľstvo hovorilo prevažne [[ruština|rusky]] sa preto rozhodli, že v nasledujúcich voľbách podporia proruského kandidáta [[Leonid Danilovič Kučma|Leonida Kučmu]], ktorý niekoľkými sloganmi o boji proti korupcii, reštrukturalizácii ukrajinskej ekonomiky a väčšej integrácii s [[Ruská federácia|Ruskou federáciou]] si získal srdcia i hlasy celého ukrajinského národa a vo voľbách v roku [[1994]] dokázal poraziť svojho protikandidáta [[Leonid Makarovič Kravčuk|Leonida Kravčuka]], ktorý získal len 45,1&nbsp;%. {{Hlavný článok|Leonid Danilovič Kučma}} Kariéra druhého prezidenta [[Ukrajina|Ukrajiny]] sa začala rozbiehať pomaly v roku [[1993]], keď sa v septembri vzdal funkcie ukrajinského premiéra a vo voľbách o rok neskôr ([[1994]]) kandidoval na post hlavy štátu. Po nástupe do funkcie ([[19. júl]] [[1994]]) zvýšil ekonomický rating krajiny obnovením ekonomických vzťahov s [[Ruská federácia|Ruskou federáciou]] a trhovou reformou. Krajine sa začalo dariť a keď po piatich rokoch nastal čas, aby si [[Ukrajinci]] znova zvolili svojho prezidenta, do tohto úradu, v ktorom zotrval do [[23. január]]a [[2005]], sa v roku [[1999]] dostal druhýkrát. Jeho posledných päť rokov prezidentovania však bolo poznačených kontroverznými nahrávkami s pravdepodobným vrahom novinára [[Georgij Gongadze|Georgija Gongadzeho]], ktorého zavraždili v septembri roku [[2000]]. Tieto informácie, ktoré vyniesol na povrch ukrajinský opozičný politik [[Alexandr Alexandrovič Moroz|Alexander Moroz]] sa v konečnom dôsledku pre [[Leonid Danilovič Kučma|Leonida Kučmu]] stali osudnými. V ďalších prezidentských voľbách na post hlavy štátu už nekandidoval. Na tomto poste ho [[23. január]]a [[2005]] nahradil [[Viktor Juščenko]]. == Ukrajina v 21. storočí == === Oranžová revolúcia === {{hlavný článok|Oranžová revolúcia}} [[Súbor:Orange ribbon.png|thumb|Symbol [[Oranžová revolúcia|Oranžovej revolúcie]] a solidarity s hnutím [[Viktor Juščenko|Viktora Juščenka]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]]] Vyústením prvej politickej krízy, ktorá [[Ukrajina|Ukrajinu]] zasiahla v roku [[2004]] bola tzv. [[Oranžová revolúcia]]{{ref|97}} ([[ukrajinčina|po ukrajinsky]]: ''Помаранчева революція'', ''Майдан''{{ref|98}}), ktorá vypukla [[22. november|22. novembra]] [[2004]] po vyhlásení výsledkov prvého kola prezidentských volieb Ústrednou volebnou komisiou [[Ukrajina|Ukrajiny]], na základe ktorých vyhral [[Viktor Juščenko|Juščenkov]] protikandidát [[Viktor Janukovyč]]. Výsledkom revolúcie bolo opätovné hlasovanie za prezidentských kandidátov v druhom kole, ktoré vyhral opozičný kandidát [[Viktor Juščenko]]. Po vyhlásení druhého kola ukrajinský parlament inicioval zmenu ústavy [[Ukrajina|Ukrajiny]], ktorej cieľom bolo znížiť úroveň významu sporných prezidentských volieb v krajine. Táto zmena ústavy vošla do ukrajinských dejín ako konštitučná reforma. Zmena úradujúcej elity [[Ukrajina|Ukrajiny]], ktorá v krajine počas revolúcie vládla, radikálne zmenila smerovanie krajiny v jej nasledujúcom období dejín a dala tak vážny dôvod jej pozorovateľom na otvorenie témy tzv. [[farebná revolúcia|farebných revolúcií]], ktoré sa začali zmenou vlád v [[Srbsko|Srbsku]], pokračovali v [[Gruzínsko|Gruzínsku]], na [[Ukrajina|Ukrajine]] a [[Kirgizsko|Kirgizsku]]. === Politická kríza na Ukrajine (2006) === {{Hlavný článok|Politická kríza na Ukrajine (2006)|Ropný konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou (2005&nbsp;–&nbsp;2006)}} Začiatkom roka [[2006]] na [[Ukrajina|Ukrajine]] vyvrcholil po udalostiach roku [[2004]] druhý vážny problém. Päťdesiat päť poslancov národnej rady [[Ukrajina|Ukrajiny]] sa vzdalo svojho mandátu v ukrajinskom parlamente, čím následne nemohol ďalej fungovať. Príčinou konfliktu bol vtedajší dlhodobý [[Ropný konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou (2005&nbsp;–&nbsp;2006)|spor]] medzi [[Ruská federácia|Ruskou federáciou]] a [[Ukrajina|Ukrajinou]] o dodávkach [[ropa|ropy]] a [[zemný plyn|zemného plynu]] na [[Ukrajina|Ukrajinu]] tiahnúci sa z prelomu rokov [[2005]] a [[2006]]. [[Ruská federácia|Rusko]] chcelo, aby [[Ukrajina]] za dodávky týchto dvoch komodít zaplatila viac, s čím nebolo spokojné ukrajinské vedenie. Toto zvýšenie cien sa však napokon prejavilo aj na svetovom trhu cien a obchodovania s [[ropa|čiernym zlatom]]. Konflikt bol formálne uzatvorený v noci z [[3. január|3.]] na [[4. január]]a [[2006]] podpisom dohody, z ktorou súhlasili obe strany. Ukrajinský parlament však využil túto dohodu na štrajk. Vláda [[Jurij Ivanovič Jechanurov|Jurija Jechanurova]] bola paralyzovaná a neskôr sa celkom rozpadla, hoci s menšinou dokázala vládnuť do [[25. júl]]a [[2006]], kedy ju [[Viktor Juščenko]] rozpustil a vymenoval novú. [[Súbor:Julija tymoschenko 2002.jpg|left|thumb|[[Júlia Tymošenková]]]] === Politická kríza na Ukrajine (2007) === {{Hlavný článok|Politická kríza na Ukrajine (2007)}} Nová vláda, ktorá vzišla z politickej krízy roku [[2006]] sa udržala pri moci sotva rok. Vnútropolitická kríza, ktorá vypukla dlhodobým bojom o moc medzi prezidentom [[Viktor Juščenko|Viktorom Juščenkom]] a premiérom [[Viktor Janukovyč|Viktorom Janukovyčom]], vyvrcholila [[2. apríl]]a [[2007]], keď prezident vydal príkaz o predčasnom ukončení mandátu národnej rady [[Ukrajina|Ukrajiny]] a na [[27. máj]]a [[2007]] vypísal termín predčasných volieb. Medzitým však parlament vyhlásil prezidentov príkaz za nezákonný a o deň neskôr ([[3. apríl]] [[2008]]) ho postúpil na prešetrenie ústavnému súdu. Dňa [[25. apríl]]a [[2007]] preto [[Viktor Juščenko]] podpísal nový príkaz na rozpustenie parlamentu a predčasné voľby presunul na koniec júna. Začiatkom mája [[2007]] sa obe strany stretli na vzájomných rokovania, ktoré trvali tri týždne. Ani po tomto čase však nedospeli ku vzájomnej dohode a kompromisu, čím sa situácia koncom mája znova zostrila. Hroziacemu ozbrojenému konfliktu oboch strán&nbsp;–&nbsp;ohlásenému na [[24. máj|24.]]&nbsp;–&nbsp;[[26. máj]]a [[2007]]&nbsp;–&nbsp;sa však podarilo predísť. V noci z [[26. máj|26.]] na [[27. máj]]a [[2007]] sa po 12 hodinách rokovania dospelo k [http://www.president.gov.ua/ru/news/6344.html trojstrannej dohode], ktorá sa stala základom príkazu č. 497/2007 prezidenta [[Ukrajina|Ukrajiny]] zo dňa [[5. jún]]a [[2007]] o predčasných voľbách do ukrajinského parlamentu. Tie sa konali [[30. september|30. septembra]] [[2007]]. Na základe ich výsledkov sa do parlamentu dostalo päť strán. [[Socialistická strana Ukrajiny]], ktorá prešla z „oranžovej koalície“ na stranu Strany regiónov a z ktorej vzišiel vtedajší premiér [[Viktor Janukovyč]] sa do parlamentu nedostala. [[Blok Júlie Tymošenkovej]] a strana [[Naša Ukrajina]] dostali v parlamente zo 450 kresiel 228 mandátov. Dňa [[29. november|29. novembra]] [[2007]] opätovne spoločne vytvorili „oranžovú koalíciu“ a [[18. december|18. decembra]] toho roku na druhýkrát za premiéra [[Ukrajina|Ukrajiny]] zvolili [[Júlia Tymošenková|Júliu Tymošenkovú]] a vláda [[Viktor Janukovyč|Viktora Janukovyča]] sa vzdala svojho mandátu. Ani táto zmena však nepriniesla želaný výsledok. Opozícia blokovala prácu parlamentu, ktorý naďalej nebol uznášaniaschopný a za prvé tri mesiace svojej vlády dokázal prijať iba tri zákony! V určitých otázkach na danú problematiku prezident ani premiérka nedokázali nájsť spoločnú reč. Časť ukrajinských politológov a politikov túto patovú situáciu v ukrajinskej politike považovalo za pokračovanie krízy ukrajinského parlamentu, ktorá môže krajinu doviesť k štrajku vlády, ba dokonca k ďalším predčasným voľbám. === Politická kríza na Ukrajine (2008) === V polovičke septembra [[2008]] vyvrcholila na [[Ukrajina|Ukrajine]] už v poradí tretia politická kríza{{ref|99}}. Nezabránila tomu ani desaťdňová lehota, v ktorej mohli obe strany sporu krízu prekonať. Jej výsledkom bol teda rozpad vlády premiérky [[Júlia Tymošenková|Júlie Tymošenkovej]]. Kríza bola vyústením sporov medzi prezidentom [[Viktor Juščenko|Viktorom Juščenkom]] a ukrajinskou premiérkou. Ukrajinský prezident vyhlásil termín predčasných volieb na Ukrajine na [[7. december|7. decembra]] [[2008]]. [[Júlia Tymošenková]] v nastávajúcich predčasných voľbách vidí prezidentovu snahu o jej zosadenie z postu premiéra Ukrajiny {{ref|100}}. Nepriamo to potvrdzujú aj slová prezidenta, ktorý pri ohlasovaní rozpustenia parlamentu povedal, že demokratickú koalíciu ako sa na [[Ukrajina|Ukrajine]] nazývalo spojenie [[Viktor Juščenko|Viktora Juščenka]] a [[Júlia Tymošenková|Júlie Tymošenkovej]], zničila práve premiérka, a to údajne len pre svoje osobné (prezidentské) ambície. [[Júlia Tymošenková|Tymošenková]] navrhla, aby sa súčasné predčasné parlamentné voľby spojili s prezidentskými, pričom naznačila, že by kandidovala. [[Moscow Times]] pripomínajú, že [[Viktor Juščenko|Juščenko]] odišiel z deväť mesiacov trvajúcej koalície po tom, ako sa [[Júlia Tymošenková|Tymošenková]] spojila s opozíciou a poločne prijali rad zákonov, ktoré prezidentovi obmedzujú právomoci. [[Viktor Juščenko|Juščenko]] taktiež tvrdo kritizoval [[Ruská federácia|Rusko]] za zásah v [[Gruzínsko|Gruzínsku]] a Tymošenková to neurobila, bola zdržanlivá. Zároveň vyzvala na vyvážené vzťahy z [[Ruská federácia|Ruskom]]. Ukrajinské voľby si všímajú aj poľské noviny [[Dziennik]]. Podľa nich v zložení parlamentu zrejme ani po predčasných voľbách nebudú veľké zmeny. Zároveň citujú ukrajinské zdroje, podľa ktorých sa na hlasovaní zúčastní nová strana [[Blok Viktora Juščenka]] s prezidentom na čele. Jeho hlavným cieľom bude vojna proti [[Blok Júlie Tymošenkovej|Bloku Júlie Tymošenkovej]] o elektroreaktor v západnej a centrálnej časti [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Denník sa odvoláva na zdroje z kancelárie prezidenta, ktorý chce na západe Ukrajiny využiť na boj proti [[Júlia Tymošenková|Tymošenkovej]] všetko čo by ju mohlo oslabiť. Bude apelovať na vlastenectvo, vstup do [[Severoatlantická aliancia|Severoatlantickej aliancie]] a na boj proti ruke [[Moskva|Kremľa]]. Noviny citujú aj ukrajinského politológa [[Iľko Kučeriv|Iľka Kučeriva]], ktorý tvrdí, že [[Viktor Juščenko|Juščenko]] nemal inú možnosť než vypísať voľby. Podľa neho sa všetci politici na Ukrajine, vrátane prezidenta [[Viktor Juščenko|Juščenka]], dostali do slepej uličky a nie sú schopní dohodnúť sa. Preto zdôraznil, že nové voľby sú lepšie, ako neustále urážky čo je podľa neho tá dobrá stránka celej situácie. Zlá je, že [[Ukrajinci]] si uvedomili v akom nedokonalom štáte žijú. Politológ tvrdí, že príčinou predčasných volieb je najmä konflikt medzi [[Viktor Juščenko|Juščenkom]] a [[Júlia Tymošenková|Tymošenkovou]] o to kto vlastne vládne. Ak sa podľa neho neplní ústava a keď sa nestanoví kto hrá prvé husle, či prezident alebo premiér, konflikty sa budú opakovať. Obe výrazné tváre ukrajinskej politiky, razantná [[Júlia Tymošenková]] s nevinne pôsobiacim dievčenským vrkočom a bojovne zjazvený [[Viktor Juščenko]], ktorý sa zotavil po ťažkej chorobe, podľa niektorých ale po otrávení nepriateľmi, sú v podstate jediné, ktoré sa dávajú do súvislosti s predčasnými ukrajinskými voľbami. Iní politici akoby sa vytratili {{ref|101}}. Nová deliaca čiara ukrajinskej politiky sa však už neťahá medzi tradične interpretovaným proruským a prozápadným táborom. Rivalmi nastávajúceho politického zápasu sú tvrdo prozápadný [[Viktor Juščenko]] a mierne prozápadná [[Júlia Tymošenková]], ktorá v posledných mesiacoch&nbsp;–&nbsp;a najmä po vojenskom zásahu [[Moskva|Moskvy]] v [[Gruzínsko|Gruzínsku]]&nbsp;–&nbsp;presadzuje, ako sama hovorí, vyváženú politiku medzi [[Ruská federácia|Ruskom]] a [[Európska únia|Západom]]. Opozičného [[Viktor Janukovyč|Viktora Janukovyča]], ktorý zastáva záujmy početnej ruskojazyčnej menšiny na [[Ukrajina|Ukrajine]] nateraz médiá ignorujú, čo však neznamená, že je marginálny. Naopak, jeho preferencie sú stále vysoké a jeho skutočná sila sa môže ukázať práve po voľbách. Mimochodom sily expremiéra [[Viktor Janukovyč|Janukovyča]] a premiérky [[Júlia Tymošenková|Tymošenkovej]] sú podľa prieskumov vyrovnané. [[Viktor Juščenko|Juščenkovo]] zoskupenie za nimi výrazne zaostáva. Bezprostredným vyhroteným vzťahom medzi prezidentom a premiérkou sa stal vpád ruských vojsk do [[Gruzínsko|Gruzínska]]. [[Viktor Juščenko]] reagoval mimoriadne ostro&nbsp;–&nbsp;odsúdil zásah [[Moskva|Moskvy]]&nbsp;–&nbsp;a vyhlásil, že tieto udalosti sú hrozbou aj pre [[Ukrajina|Ukrajinu]]. {{Hlavný článok|Rusko-gruzínsky konflikt na Kaukaze}} Kroky premiérky po roztržke však boli neočakávané. V parlamente sa spojila so svojím dovtedajším úhlavným nepriateľom&nbsp;–&nbsp;proruskými silami&nbsp;–&nbsp;a zákonom obmedzila prezidentovi právomoci. Zároveň naznačila, že by chcela doterajší prezidentský systém vlády na [[Ukrajina|Ukrajine]] zmeniť na parlamentný. Pred týmto krokom však varoval napríklad aj bývalý ukrajinský prezident [[Leonid Kučma]]. Podľa neho by parlamentný systém [[Ukrajina|Ukrajinu]] ešte viac zdestabilizoval a označil ho za nevhodný na ukrajinské pomery. [[Viktor Juščenko|Juščenkova]] reakcia potom postupne viedla k vyhláseniu predčasných parlamentných volieb. Bloky oboch lídrov dávajú politológovia do súvislosti najmä s dôležitejšími prezidentskými voľbami v roku [[2010]], na ktorých sa očakáva súboj práve [[Viktor Juščenko|Viktora Juščenka]] a [[Júlia Tymošenková|Júlie Tymošenkovej]]. Súčasný prezident už obvinil svoju potencionálnu súperku, že sa politikou ústretovejšou k [[Moskva|Moskve]] usiluje o podporu [[Ruská federácia|Ruska]]. V komplikovanej situácii na [[Ukrajina|Ukrajine]] vidí [[Viktor Juščenko]] tzv. ruskú ruku, ktorá by mohla [[Júlia Tymošenková|Júliu Tymošenkovú]] ako prezidentskú kandidátku podporiť. [[Ruská federácia|Rusko]] však momentálnu situáciu na [[Ukrajina|Ukrajine]] pokojne pozoruje a nevyjadruje sa k nej. [[Ukrajina|Ukrajinu]] ale súčasne viní z vojenskej podpory [[Gruzínsko|Gruzínska]] a konfliktov v [[Abcházsko|Abcházsku]] a [[Južné Osetsko|Južnom Osetsku]]. [[Moskva]] označuje dodávky ukrajinských zbraní do [[Tbilisi]] za nelegálne a žiada ich vyšetrenie. Všetky ruské obvinenia smerujú predovšetkým k [[Viktor Juščenko|Viktorovi Juščenkovi]] ako spojencovi gruzínskeho prezidenta [[Michail Saakašvili|Michaila Saakašviliho]]. Podľa pozorovateľov však permanentná nestabilita v regióne vyhovuje práve asertívnemu [[Ruská federácia|Rusku]]. Veď pokračujúca destabilizácia [[Ukrajina|Ukrajiny]] je popri mocenskom boji medzi prezidentom [[Viktor Juščenko|Viktorom Juščenkom]] a premiérkou [[Júlia Tymošenková|Júliou Tymošenkovou]], výraznou črtou nástávajúcich parlamentných volieb aj keď tie sú len predohorou k neskorším dôležitejším prezidentským. Dňa [[16. december|16. decembra]] [[2008]] bola v ukrajinskom parlamente sformovaná vládnuca koalícia. Jej súčasťou sa stali politické bloky [[Blok Júlie Tymošenkovej|Júlie Tymošenkovej]] a [[Blok Vladimira Litvina|Vladimira Litvina]] a proprezidentská frakcia [[Naša Ukrajina-Narodná domobrana]]. Vznik novej aliancie je začiatkom konca dlhotrvajúcej parlamentnej krízy, ktorá v krajine vládne od polovice septembra [[2008]]. Na druhej strane vznik aliancie zabránil súčasnému prezidentovi [[Viktor Juščenko|Viktorovi Juščenkovi]] vyhlásiť v krajine predčasné voľby a [[Júlia Tymošenková|Júlii Tymošenkovej]] zase umožnil zachovať si post premiéra [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Podľa slov prezidenta [[Viktor Juščenko|Viktora Juščenka]] je to ''„začiatok cesty k politickému outsiderstvu“''. Súčasne práve na „koalícii troch“ a predsedovi vlády teraz leží celá zodpovednosť za situáciu v ukrajinskej ekonomike a dopad svetovej finančnej krízy v krajine. Predsedovia troch vládnych strán podpísali text zmluvy vzniku trojkoalície (tzv. Národný rozvoj, stabilita a poriadok), ktorým sa zaviazali nemeniť tie ustanovenia ukrajinskej ustavy, ktoré sa týkajú prerozdelenia moci prezidenta a parlamentu a zároveň potvrdili ochotu [[Ukrajina|Ukrajiny]] vstúpiť do [[Európska únia|Európskej únie]] a [[Severoatlantická aliancia|NATO]]. === Odmietnutie asociačnej dohody s Európskou úniou === Prezidentské voľby v roku 2010 vyhral [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|V. F. Janukovyč]], keď získal 48 % hlasov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Janukovyč novým ukrajinským prezidentem | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/80313-janukovyc-novym-ukrajinskym-prezidentem | dátum vydania = 08.02.2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 26.10.2014 | vydavateľ = [[ČT24]] | miesto = | jazyk = }}/</ref>. [[Strana regiónov]] tak získala post predsedu parlamentu, premiéra aj prezidenta. Za transparentné a čestné voľby označili pozorovatelia, medzi nimi aj [[OBSE]]. Janukovyč presadzoval okrem normalizácie vzťahov s Ruskom aj priblíženie krajiny so západom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Asociačná dohoda s Ukrajinou má zelenú | url = http://www.euractiv.sk/rozsirovanie/clanok/asociacna-dohoda-s-ukrajinou-ma-zelenu-022873 | dátum vydania = 17.09.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 26.10.2014 | vydavateľ = [[EurActiv.sk]], [[TASR]] | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> K podpisu asociačnej dohody o vstupe do Európskej únie malo dôjsť na summite Východnho partnerstva v novembri 2013. 21. novembra 2013 na summite vo [[Vilnius]]e však ukrajinský prezident Janukovyč odmietol pokračovať so slovami, že by takéto jednanie bolo pre Ukrajinu zatiaľ nevýhodné. Zdroje sa zhodujú na tom, že k takémuto kroku pristúpil v dôsledku tlaku vyvíjaného Ruskom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tvardzík | meno = J | odkaz na autora = | titul = Boj o Ukrajinu sa vyostruje: Buď blokády alebo obmedzená suverenita | url = http://ekonomika.etrend.sk/svet/boj-o-ukrajinu-sa-vyostruje-bud-blokady-alebo-obmedzena-suverenita.html | dátum vydania = 25.11.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 26.10.2014 | vydavateľ = etrend.sk | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20141104151930/http://ekonomika.etrend.sk/svet/boj-o-ukrajinu-sa-vyostruje-bud-blokady-alebo-obmedzena-suverenita.html | dátum archivácie = 2014-11-04 }}</ref> 22. novembra 2013 došlo v hlavnom meste Kyjeve k prvej vlne demonštrácii, ktoré vyvrcholili pod označením [[Euromajdan]] pred Vianocami 2013. Na hlavnom Kyjevskom Námestí nezávislosti sa stretlo podľa odhadov až 200 000 ľudí, ktorí prišli vyjadriť nesúhlas so zastavením procesu zbližovania krajiny so západom. V januári 2014 v Kyjeve spustili na protestujúcich neznáme ozbrojené zložky streľbu a došlo tiež k stratám na životoch ako na strane protestujúcich tak i na strane polície a jednotiek ministerstva vnútra.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kyjev: Demonstranti obsadili ministerstvo spravedlnosti, zemědělství i energetiky | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/259799-kyjev-demonstranti-obsadili-ministerstvo-spravedlnosti-zemedelstvi-i-energetiky/ | dátum vydania = 26.01.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 26.10.2014 | vydavateľ = [[ČT24]] | miesto = | jazyk = }}</ref> Po tom čo agresívne zrážky prerástli de neúnosných rozmerov bol prezident Janukovyč parlamentom 22. februára 2014 odvolaný a následne utiekol z krajiny. Za neštandardných okolností bol parlamentom zvolený za dočasného prezidenta [[Oleksandr Valentynovyč Turčynov|O. V. Turčynov]], predsedom vlády sa stal parlamentom zvolený [[Arsenij Petrovyč Jaceňuk|A. P. Jaceňuk]]. === Krymská kríza a nepokoje na východe krajiny === Vnútorná nestabilita krajiny podnietila Ruských predstaviteľov k [[Krymská kríza|obsadeniu polostrova Krym]], ktorú vykonali s ich podporou proruskí ozbrojenci bez viditeľných vojenských označení. [[Krymská kríza|Obsadenie Krymu]] si vyžiadalo minimálne obete na životoch. [[6. marec|6. marca]] [[2014]] sa o odtrhnutí Krymu od Ukrajiny jednohlasne vyslovil Krymský parlament, [[16. marec|16. marca]] toto rozhodnutie potvrdilo viacerými stranami kritizované referendum.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Krym vyhlásil samostatnost. Bylo ale referendum v pořádku? | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/266546-krym-vyhlasil-samostatnost-bylo-ale-referendum-v-poradku/ | dátum vydania = 17.03.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 26.10.2014 | vydavateľ = [[Česká televízia]] | miesto = | jazyk = }}</ref> Následne Krymský parlament 17. marca vyhlásil Krym za nezávislý zvrchovaný štát s názvom Republika Krym a požiadal o vstup do Ruskej federáce. Na Ukrajine sa medzitým [[25. máj]]a [[2014]] uskutočnili prezidentské voľby. V prvom kole ich vyhral oligarcha [[Petro Porošenko]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = TASR, stl | titul = Petro Porošenko sa už vyhlásil za prezidenta. Druhé kolo podľa neho nebude | url = http://hn.hnonline.sk/svet-120/petro-porosenko-sa-uz-vyhlasil-za-prezidenta-druhe-kolo-podla-neho-nebude-618858 | dátum vydania = 25.05.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 26.10.2014 | vydavateľ = [[Hospodárske noviny]] | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20141026125355/http://hn.hnonline.sk/svet-120/petro-porosenko-sa-uz-vyhlasil-za-prezidenta-druhe-kolo-podla-neho-nebude-618858 | dátum archivácie = 2014-10-26 }}</ref> Krátko po zvrhnutí prezidenta Janukovyča vo februári vypukli v rusky hovoriacich oblastiach na východe Ukrajiny proruské protesty, ktoré neskôr prerástli do [[ozbrojený konflikt na východnej Ukrajine|ozbrojeného konfliktu s vládnymi silami]]. Tzv. separatisti vyhlásili v [[Donecká oblasť|Doneckej]] a [[Luhanská oblasť|Luhanskej oblasti]] dve samostatné ľudové republiky, ktoré označili ako tzv. [[Novorusko]]. Od polovice apríla 2014, kedy sa boje začali si do 10. augusta podľa správ pozorovateľov OSN boje vyžidali asi 2086 mŕtvých a 5000 zranených.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČTK | titul = OSN: Boje na východe Ukrajiny si vyžiadali dve tisícky mŕtvych | url = http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/326748-osn-boje-na-vychode-ukrajiny-si-vyziadali-dve-tisicky-mrtvych/ | dátum vydania = 13.08.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 26.10.2014 | vydavateľ = [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] | miesto = | jazyk = }}</ref> V dôsledku bojov do polovice augusta opustilo svoje domovy na východe Ukrajiny vyše 800 až 850 000 ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = UNHCR Says More Than 800,000 Displaced By Ukraine Conflict | url = http://www.rferl.org/content/refugees-ukraine-unhcr/26654070.html | dátum vydania = 26.10.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 26.10.2014 | vydavateľ = rferl.org | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> Veľká časť z nich smerovala do Ruska. Počas bojov bol nad územím separatistov 17. júla 2014 bol pravdepodobne zostrelený civilný [[Boeing 777]] spoločnosti Malaysia Airlines letiaci z Amsterdamu do Kuala Lumpur ([[Let Malaysia Airlines 17]]). Okolnosti pádu lietadla sú dodnes predmetom vyšetrovania. Incident si vyžiadal životy 298 cestujúcich a členov posádky. Spolu s ozbrojeným konfliktom sa rozhorela aj intenzívna [[Informácia|informačná]] a [[propaganda|propagandistická]] vojna. 5. septembra 2014 v Bieloruskom Minsku podpísali predstavitelia separatistov a Ukrajiny dohodu o prímerí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Na Ukrajině začal platit klid zbraní | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/285249-na-ukrajine-zacal-platit-klid-zbrani/ | dátum vydania = 05.09.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 26.10.2014 | vydavateľ = Česká televízia | miesto = | jazyk = }}</ref> Napriek faktu, že obe strany neprestali v plnej miere s bojovými operáciami, ich tempo aj rozsah sa výrazne zmiernili. Došlo tiež k výmene zajatcov. Cez zimu 2014/2015 sa boje medzi povstalcami a ukrajinskými jednotkami rozhoreli vo veľkej miere znovu do pôvodného rozsahu. Kvôli eskalácii konfliktu začali obe stranu znovu rokovať o prímerí. K dohode napokon došlo 12. februára opäť v Minsku. Prímerie má platiť od polnoci 15. februára.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Tóda, M., TASR | titul = V Minsku dohodli prímerie pre Donbas, platiť začne v nedeľu | url = https://dennikn.sk/47968/v-minsku-dohodli-primerie/ | dátum vydania = 12.02.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 13.02.2015 | vydavateľ = dennikn.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> == Poznámky == # {{pozn|1}}Mali malý mozog, nízke čelo, a masívne čeľuste s veľkými zubami. Chodili vzpriamení a do veľkej miery mali šikovne rozvinuté ruky. # {{pozn|2}}Boli pomerne vysokí, vzpriamení, a mali značne rozvinuté rozumové vlastnosti. # {{pozn|3}}Skýti žijúci a poľnohospodáriaci na pravom brehu [[Dneper|Dnepra]]. [[Herodotos]] ich považoval za pôvodných obyvateľov tohto kraja. Svoj názov si zvolili od kočovníkov, ktorí si ich podrobili. Niektorí historici ich považujú za predkov [[Slovania|Slovanov]]. # {{pozn|4}}V ich rukách sa sústreďovala všetka politická moc. Boli to kočovníci, ktorí sami seba považovali najpočetnejšiu a najlepšie vyzbrojenú skupinu spomedzi ostatných kmeňov [[Skýti|Skýtov]]. Od mnohých iných kmeňov obývajúcich územie [[Ukrajina|Ukrajiny]] vyžadovali, aby im platili daň. # {{pozn|5}}Z doterajších dostupných zdrojov o [[Sarmati|Sarmatoch]] vyplýva, že svojím vonkajším vzhľadom a poľnohospodárstvom pripomínali [[Skýti|Skýtov]] a iné skoršie nomádske kmene. Jeden letopisec o nich píše: ''„Sú vysokí, krásni, svetlovlasí a zlosť v ich očiach vzbudzuje hrôzu. Nosili čiapky, dlhé nohavice a obuv z mäkkej kože. Jedli mäso, syr a pili mlieko. Žili v stanoch. Ich zvláštnosťou bola rola ženy v rodine.“'' # {{pozn|6}}[[Herodotos]] o legende pôvodu [[Sarmati|Sarmatov]], podľa ktorej pochádzajú zo zväzu amazónok zo [[Skýti|Skýtmi]] hovorí: ''„Sarmatské ženy žili ako niekedy amazonky. Zver lovili na koňoch, zúčastňovali sa vojen a obliekali sa ako muži.“'' # {{pozn|7}}V tejto teórii tvrdili, že [[Kyjevská Rus|Kyjevskú Rus]] založili [[Varjagovia]] germánsko-škandinávskej národnosti na [[Západná Európa|Západe]] známej ako [[Vikingovia]] alebo [[Normani]]. Jej prívržencami boli okrem iných aj ukrajinskí vedci [[Michail Sergejevič Gruševskij|Michail Gruševskij]] a [[Nikolaj Ivanovič Kostomarov|Nikolaj Kostomarov]]. # {{pozn|8}}Americký vedec Jemeljan Pricak na margo etnického pôvodu [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] povedal, že táto otázka je irelevantná. Podľa neho bola [[Kyjevská Rus]] od začiatku polyetnickým a mnohojazyčným obchodným zväzom, ktorý s cieľom ustanoviť kontrolu nad obchodnými cestami medzi [[Baltské more|Baltským]] a [[Stredozemné more|Stredozemným morom]] vytvoril politicky jednotný štát&nbsp;–&nbsp;[[Kyjevská Rus|Kyjevskú Rus]]. # {{pozn|9}}Podľa [[Legenda o založení Kyjeva|legendy o založení Kyjeva]], toto mesto založili bratia [[Kij]], [[Šček]] a [[Choriv]] a ich sestra [[Lybeď]] a podľa prvého z bratov mesto dostalo názov [[Kyjev]]. Hoci sú poznatky vedcov o dňoch založenia [[Kyjev]]a malé, dá sa predpokladať, že [[Anti|východní Slovania]] a [[Poľania]] sa postupne vo zväzoch viac presadzovali a časom si vytvorili vhodné podmienky na vytvorenie politickej a kultúrnej jednotky, ktorá sa nazýva [[Kyjevská Rus]]. # {{pozn|10}}''„Veľkomožné knieža bolo kupcom, ktorého činnosť sa fakticky sústreďovala v oblasti obchodovania so slabo rozvinutými mestami, ktorým na základe odovzdania dane panovníkovi, knieža zabezpečilo ochranu a poriadok. Takýmto spôsobom prví panovníci Kyjeva obohacovali nielen seba ale aj Kyjev, a to na úkor slabších miest, hoci im garantovali rôzne práva. Kyjev sa tak stal centrom veľkého, mocného a politicky schopného štátu.“''&nbsp;–&nbsp;povedal na margo spôsobu výberu daní americký historik [[Richard Pipes]]. # {{pozn|11}}Autor [[Povesť dávnych liet|Povesti dávnych liet]] dobytie [[Konštantínopol]]u opisuje (zveličuje) slovami ''„...akoby sám knieža pribíjal na vstupnú bránu Konštantínopolu svoj erb.“''. # {{pozn|12}}Ako sa neskôr v časoch panovania [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimíra I. Veľkého]] ([[978]]/[[980]]&nbsp;–&nbsp;[[1015]]) ukázalo, pokrstenie [[Oľga (Kyjevská Rus)|Oľgy]], ktorá v krste prijala meno Elena, zapustilo na území [[Kyjev]]a svoje korene. Susedstvo [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] s [[Dejiny Bulharska#Prvé bulharské cárstvo|Bulharmi]] a na novú vieru konvertovanými [[Poľské kráľovstvo|Poliakmi]] a [[Uhorsko|Uhrami]] len urýchlilo tento proces. Ale prijatie kresťanstva v takej podobe, akú [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimír I.]] prebral z [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]], sa predovšetkým vysvetľuje ako politická príčina. # {{pozn|13}}Ťažko povedať prečo prišlo [[pravoslávie]] na územie [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] práve z [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] a nie [[Rímska ríša|Ríma]]. V roku [[1054]], kedy v oboch cirkvách nastal rozkol, [[Kyjevská Rus|Kyjev]] sa postavil na stranu [[Byzantská ríša|Konštantínopola]] a odvrhol [[katolicizmus]]. V konečnom dôsledku toto odvrhnutie [[katolicizmus|kresťanstva západného rítu]] bolo počiatkom budúcich dodnes beznádejne sa končiacich konfliktov medzi [[Ukrajinci|Ukrajincami]] a najbližšími susedmi a nositeľmi katolíckej viery&nbsp;–&nbsp;[[Poliaci|Poliakmi]]. # {{pozn|14}}''„Nechcem viac žiť v Kyjeve. Chcem žiť v Preslave na Dunaji, pretože tam je stred zeme mojej, tam sa nachádza všetka dobrota&nbsp;–&nbsp;od Grékov zlato, víno, ovocie, mäso&nbsp;–&nbsp;od Čechov a Uhrov striebro a kone a od Rusov kožušina a vosk, i meď, i potomstvo.“'' # {{pozn|15}}Všetky územia, na ktorých [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimír I.]] vládol, mali ku koncu jeho vlády rozlohu takmer {{km2|800000}} a boli najväčšími územiami pod správou jedného panovníka vo vtedajšej [[Európa|Európe]]. # {{pozn|16}}[[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimírovi I.]] sa ponúkali dve cesty&nbsp;–&nbsp;[[pravoslávie]] alebo [[islam]]&nbsp;–&nbsp;samozrejme, náboženstvá susediacich krajín s [[Kyjevská Rus|Kyjevskou Rusou]], s ktorými sa panovník snažil udržiavať čo najtesnejšie obchodné a politické vzťahy. # {{pozn|17}}V [[Povesť dávnych liet|Povesti dávnych liet]] sa hoci hovorí, že ruskí poslovia odmietli [[islam]], pretože nedovoľoval jeho stúpencom požívať alkoholické nápoje a náboženstvo [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] predsalen vzbudzovalo v obyvateľoch [[Kyjevská Rus|Staroruského štátu]] väčší záujem. V skutočnosti sa však [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimír I.]] vôbec nerozhodoval podľa týchto kritérií, ale podľa konkrétnych politických a ekonomických faktorov. # {{pozn|18}}Posledných dvoch [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimírových]] bratov neskôr ruská pravoslávna cirkev kanonizovala za svätých. # {{pozn|19}}Titul [[veľkoknieža Kyjevskej Rusi]] ([[ruština|po rusky]]: ''Князь всея Руси'') si panovníci [[Kyjevská Rus|Staroruského štátu]] prisvojili od [[11. storočie|11. storočia]]. Prvým z nich bol [[Vsevolod I.|Vsevolod I. Jaroslavič]], panovník [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] v rokoch [[1076]]&nbsp;–&nbsp;[[1077]] a [[1078]]&nbsp;–&nbsp;[[1093]]. # {{pozn|20}}Podľa zákonov [[Jaroslav I. (Kyjevská Rus)|Jaroslava I. Múdreho]] to bola najrozšírenejšia vrstva obyvateľsva [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] v [[11. storočie|11.]]&nbsp;–&nbsp;[[14. storočie|14. storočí]]. # {{pozn|21}}Analogické problémy postihli aj iné stredoveké štátne útvary [[Európa|Európy]]&nbsp;–&nbsp;napríklad [[Franská ríša|Franskú ríšu]] [[Karol Veľký|Karola Veľkého]]. # {{pozn|22}}Ukrajinský historik [[Štefan Tomašinskij]] sa na margo bojov o trón [[Kyjev]]a vyjadril, že v období rokov [[1146]]&nbsp;–&nbsp;[[1246]] [[Kyjev]]u vládlo 24 kniežat až 47-krát. Z nich jedno bolo až sedemkrát na tróne, päť kniežat vládlo trikrát a osem po dva razy. Pozoruhodné je, že zo 47 panovaní kniežat 35 trvalo menej ako rok. # {{pozn|23}}V roku [[1204]], keď sa v [[Bagdad]]e začal na začiatku [[14. storočie|14. storočia]] politicky vzmáhať v dávnych časoch prekvitajúci [[Abbasidský chalifát]], [[Kyjev]] dokonca stratil svojich dôležitých obchodných partnerov. # {{pozn|24}}Práve nomádske kmene, s ktorými sa niektoré kniežatá snažili uzatvárať manželské zväzky, boli odvekým nepriateľom panovníkov [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] čo sa potvrdilo aj v časoch nájazdov [[Tatári|mongolo-tatárskych kmeňov]] v [[13. storočie|13. storočí]]. # {{pozn|25}}Je však nesprávne interpretovať túto expanzívnu politiku kniežaťa [[Algirdas]]a na ukrajinské územie ako nájazd zúrivých tlúp z iných území. Ak by sme chceli nájsť vhodné slová na vyjadrenie tohto cieľavedomého procesu rozširovania litovského územia, mali by sme radšej hovoriť o pripojení a spojení dvoch krajín. Samotné litovské kniežatá považovali svoju expanzívnu politiku za „misiu zjednotenia území [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]“, preto sa mnohí historici pri porovnaní [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|Litovského veľkokniežatstva]] a [[Moskovská Rus|Moskovskej Rusi]] s [[Kyjevská Rus|Kyjevskou Rusou]] z hľadiska zachovania podobnosti tradícií viac prikláňajú k [[Kyjevská Rus|Staroruskému štátu]]. # {{pozn|26}}Viac o expanzívnej politike litovského kniežaťa [[Algirdas]]a sa nezachovalo, respektíve ďalšie informácie nie sú historicky dôkladne podložené. # {{pozn|27}}Súčasťou dohovoru bola aj klauzula o prechode všetkých kompetencií na [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovíta I.]] ak [[Kazimír III. Veľký|Kazimír III.]] umrie a nezanechá mužského potomka. # {{pozn|28}}Už v roku [[1375]] vzniklo v meste [[Ľvov]] prvé katolícke arcibiskupstvo, ktoré položilo základ rozvoju kláštorov [[františkáni|františkánov]] a [[dominikáni|dominikánov]], šíriacich novú vieru medzi poľskou, nemeckou, českou a uhorskou šľachtou. # {{pozn|29}}Z formálneho hľadiska uzatvorením [[Republika oboch národov|poľsko-litovskej únie]] si chcel nový poľský kráľ podmaniť a zničiť [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|litovské veľkokniežatstvo]]. Ale nezávisle od dohody medzi poľskými magnátmi a [[Vladislav II. (Poľsko)|Jogailom]], [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|litovské veľkokniežatstvo]] zostalo dostatočne silným a životaschopným štátnym útvarom a litovská šľachta priveľmi sebavedomá, aby dovolila [[Poľsko|Poľsku]] pohltiť jeho územie. # {{pozn|30}}Niekoľkokrát počas svojej vlády sa [[Vytautas]] snažil prerušiť vzťahy s [[Poľsko]]m a získať kráľovský titul pre seba. Hoci všetky tieto pokusy boli neúspešné, do veľkej miery dostatočne signalizovali silu a odhodlanie ukrajinskej a litovskej šľachty [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|litovského veľkokniežatstva]] držať krok s [[Poľsko]]m. # {{pozn|31}}Pre ukrajinských feudálov zachovanie autonómie [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|litovského veľkokniežatstva]] znamenalo otázku života a smrti, nakoľko litovská šľachta považovala túto skupinu ukrajinského obyvateľstva na rozdiel od poľskej za seberovnú. # {{pozn|32}}[[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|Litovské veľkokniežatstvo]] do istej miery pripomínalo [[Kyjevská Rus|Kyjevskú Rus]], pretože bolo zložené z niekoľkých polonezávislých údelných kniežatstiev, ktorým vládli kniežatá z rodu [[Gediminasovci|Gediminasovcov]] alebo ich bojari, a to na základe dobrej vôle panovníka. Tak ako kniežatstvá [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]], ktoré boli centrálne riadené z [[Kyjev]]a, kniežatstvá [[Dejiny Litvy#Litovké veľkokniežatstvo|litovského veľkokniežatstva]] patrili pod správu [[Vilnius]]u&nbsp;–&nbsp;hlavného mesta veľkokniežatstva a rezidencie litovských kniežat. Čím sa však [[Dejiny Litvy#Litovské Veľkokniežatstvo|litovské veľkokniežatstvo]] od [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] za vlády kniežaťa [[Vytautas]]a podstatne odlišovalo bolo to, že knieža dokázalo zamedziť takej rozdrobenosti na menšie kniežatstvá, akú postihla [[Kyjevská Rus|Kyjevskú Rus]] a jej [[Staroruské kniežatstvo|kniežatstvá]]. Litovské veľkokniežatá boli totiž plne a jednoznačne najvyššími panovníkmi a nie len prvými spomedzi rovných v dynastii ako to bolo u [[dynastia Rurikovcov|Rurikovcov]]. # {{pozn|33}}Koncom [[14. storočie|14. storočia]] preto uskutočnil rad reforiem, ktorými zabezpečil pevnejšie postavenie panovníkov z dynastie a zabránil tým hlbšie sa usadiť panovníkom v ich údelných kniežatstvách, pretože vedel, že potom by uprednostňovali svoje záujmy pred záujmami [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|litovského veľkokniežatstva]]. Niektorých z nich dokonca podozrieval zo separatistických nálad. # {{pozn|34}}Zmeny sa dotkli aj nižšej šľachty. Tá musela u absolvovať vojenský výcvik a na určitý čas slúžiť u kniežaťa v armáde. Iba tak si mohla zachovať právo na svoje územia a pozemky. Práve táto zmena bola ukrajinskej šľachte dovtedy celkom neznáma a ona sa tak stala objektom silnej centralizovanej moci litovského veľkokniežaťa. # {{pozn|35}}Otázky, ktoré rozdeľovali tieto dva tábory boli pre oba národy životne dôležité, pretože sa v nich rozhodovalo o tom či [[Republika oboch národov|poľsko-litovská únia]] prežije, alebo či sa prejaví vplyv a dominancia [[Ukrajinci|Ukrajincov]] v [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|litovskom veľkokniežatsve]] ak na jeho tróne ostane [[Švidrigal]] a tým sa zároveň zamedzí dostup [[Poliaci|Poliakov]] k šírim ukrajinským územiam [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|litovského veľkokniežatstva]]. # {{pozn|36}}V nej sa vyhlasovalo, že po páde [[Rím]]a, a [[Konštantínopol]]u sa mala [[Moskva]] stať tretím večným, svätým a svetovým impériom. # {{pozn|37}}Navyše v [[14. storočie|14.]]&nbsp;–&nbsp;[[16. storočie|16. storočí]] vyšli na scénu svetových dejín dve krajiny, ktoré mali najväčší zálusk na získaní území nie iba [[Ukrajina|Ukrajiny]], ale aj [[Krymský chanát|Krymského chanátu]] a [[Cárske Rusko|Moskovského cárstva]]&nbsp;–&nbsp;[[Litva]] a [[Poľsko]]. Perspektívy prežietia ukrajinského etnika boli mizivé. # {{pozn|38}}Ukrajincov v [[Poľsko-litovský štát|Poľsko-litovskom štáte]] bolo vyše dvoch miliónov obyvateľov, čo je približne 28&nbsp;% z celkového počtu 7,5 milióna obyvateľov štátu. Treba si uvedomiť, že [[Poľsko-litovský štát]] bol v dobe jeho vzniku (koniec [[16. storočie|16. storočia]]) najväčším štátom [[Európa|Európy]] z rozlohou vyše {{km2|815000}}, z ktorých iba {{km2|180000}} obývali [[Poliaci]], zvyšok si podelili medzi seba [[Litovci]], [[Bielorusi]], [[Židia]], [[Nemci]] a [[Arménci]]. # {{pozn|39}}Podrobnosti o ukrajinskom etniku pozri v článku [[Rusi]]! # {{pozn|40}}Okrem katolíckej viery ho k podpore myšlienky cirkevnej únie viedol aj fakt, že únia by viac spájala [[Ukrajina|Ukrajinu]] a [[Bielorusko]] s [[Poľsko-litovský štát|Poľsko-litovským štátom]] a oddialila by ich od vplyvu susednej pravoslávnej [[Moskovská Rus|Moskovskej Rusi]]. # {{pozn|41}}Koncom roka [[1595]] bola únia s [[Rím]]om oficiálne potvrdená pápežom [[Klement VIII. (pápež)|Klementom VIII.]] v [[Rím]]e. Pápežovi predložili 33 podmienok - zachovať tradičnú pravoslávnu liturgiu a obrady a tiež právo kňazov vstupovať do manželského zväzku a pod.. Pravoslávna cirkev zase vo veciach viery a dogmy uprednostňovala autoritu [[Rím]]a. # {{pozn|42}}V liste rímskemu pápežovi označil štyroch biskupov, ktorí úniu uzatvárali za „vlkov v ovčom kožuchu, ktorí zradili svoje pastviny“ a vyzval obyvateľstvo na protest. # {{pozn|46}}Slovo „kozák“ v [[turečtina|tureckom jazyku]] znamená slobodný a na svojom pánovi nezávislý človek, ktorý nemal jasne určené miesto v spoločnosti a obýval mierne obývané územia krajiny. # {{pozn|47}}Domovinou [[kozáci|kozákov]] bola [[Záporožská Seč]]. Ležala na križovatke obchodnej cesty medzi [[Poľsko-litovský štát|Poľsko-litovským štátom]] a pobrežím [[Čierne more|Čierneho mora]], ktorá bola jej obyvateľmi hojne využívaná. [[Kozáci]] sa zvyčajne okrem obchodovania zaoberali aj rybolovom ťažbou soli v ústí [[Dneper|Dnepra]]. # {{pozn|48}}Výsledkom formovania novej spoločnosti, ktorá sa vytvorila na hraniciach [[Ukrajina|Ukrajiny]] v oblasti rieky [[Dneper]] bol vznik kozáckeho hnutia. Prví slovanskí kozáci sa v dejinách [[Ukrajina|Ukrajiny]] na jej území objavovali od [[1480]] roku a s rozmachom nevoľníctva v polovici [[16. storočie|16. storočia]] sa ich počet značne zvýšil. Spočiatku boli členmi kozáckeho hnutia chudobná šľachta, neskôr sa pridali [[Poliaci]], [[Bielorusi]], [[Rusi]], [[Moldavci]] ba dokonca [[Tatári]]. Najväčší podiel v hnutí však tvorili [[Ukrajinci]]. Hoci sa riadili princípom bratstva a rovnosti, postupne medzi nimi rôznorodosť názorov prevažovala nad spoločným zámerom a krokmi a často bola príčinou nepokojov a roztržiek. Ako príklad stačí uviesť ich pravidelné zjazdy, kde si zvykli voliť svojich kozáckych atamanov a hajtmanov, na ktorých vyhrávala tá strana, ktorá hlasnejšie kričala. # {{pozn|49}}Najväčší rozmach dosiahli [[kozáci]] v rokoch [[1600]] – [[1620]], keď na svojich vojenských ťaženiach dobyli baštu [[Turci|Turkov]] na [[Čierne more|Čiernom mori]] – [[Varna (Bulharsko)|Varnu]] – a dostali sa až do [[Malá Ázia|Malej Ázie]]. V roku [[1615]] a [[1620]] dokonca dvakrát vypálili prístav v [[Konštantínopol]]e. # {{pozn|50}}Časom si [[kozáci]] vydobyli popredné miesto v ukrajinskej spoločnosti. Zúčastňovali sa na riešení otázky existencie ukrajinského národa a zaoberali sa opätovným nadväzovaním vzťahov, ktoré [[Ukrajinci]] stratili počas polonizácie ukrajinskej šľachty. # {{pozn|51}}Nemenej nebezpeční boli [[kozáci]] aj na súši. Nespokojný turecký sultán [[Osman II.]] hromžil na poľského panovníka, ktorý nedokázal skrotiť [[kozáci|kozákov]] útočiacich na [[Osmanská ríša|Osmanskú ríšu]] a zaútočil na [[Poľsko-litovský štát]]. [[Kozáci]] poľskému panovníkovi v boji proti tureckému sultánovi pomohli a spoločne s tureckú armádu porazili. # {{pozn|52}}[[Poliaci]] si mysleli, že víťazstvom v povstaní vyriešili kozácky problém, pretože sa navyše medzi kozákmi po skončení povstania zostrili vnútorné konflikty. Preto na rokovaniach, ktoré povstanie ukončili sa kozáci dohodli na spolupráci s [[Poľsko-litovský štát|Poľsko-litovským štátom]], dufajúc, že znova im bude prinávrátený sociálny štatút a spokojnosť, ktoré boli pre nich nevyhnutné pre nakopovanie ich ďalšieho bohatstva. # {{pozn|53}} Hoci si poľskí magnáti dokázali [[Ukrajina|Ukrajinu]] „scivilizovať“, stali sa jedným z faktorov nestability a napätia. Svoju politiku voči ostatným magnátom uskutočňovali na základe hesla „silný má vždy pravdu“. Tieto egocentrické a anarchistické tendencie a tiež slabá autorita kráľa prinútili poľské obyvateľstvo v pohraničných oblastiach [[Ukrajina|Ukrajiny]] uznať, že „v ich krajine vládne bezvládie“. # {{pozn|54}}Tieto zeme patrili najbohatším a najmocnejším magnátom [[Európa|Európy]], navyše ich obýval ľud, ktorý bol vždy pripravený ísť do boja chrániť a bojovať o svoje záujmy. # {{pozn|55}}[[Židia]] dodnes považujú [[povstanie Bohdana Chmeľnického]] za jednu zo svojich najhrôzostrašnejších udalostí vo svojich dejinách. # {{pozn|56}}Toto číslo je len odhad, nakoľko chýbajú lepšie dôkazy! Niektoré odhady však uvádzajú až číslo 500 tisíc (!!!). # {{pozn|57}}Práve pre jeho nesúhlas vyprovokoval nové povstanie. Navyše slepý náboženský fanatizmus poľskej spoločnosti, ktorá sa nevedela zmieriť s myšlienkou zrovnoprávnenia pravoslávnej a katolíckej cirkvi urobil zo [[Zborovská mierová zmluva|Zborovskej mierovej zmluvy]] fikciu, nedodržiavanú oboma stranami, a tak [[24. december|24. decembra]] [[1560]] (podľa [[juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]] [[5. január]]a [[1561]]) poľský sejm vyhlásil [[kozáci|kozákom]] novú vojnu. # {{pozn|58}}Kozácka armáda sa zo 40 000 členov zúžila na polovicu a vláda a kompetencie hajtmana sa vymedzili len na územie [[Kyjev]]a. # {{pozn|59}}Najpravdepodobnejší kandidát na tento post bol pravoslávny moskovský cár, s ktorým [[Bohdan Chmeľnický]] vychádzal dobre, možno práve preto, lebo boli obaja tej istej viery. # {{pozn|60}}Časom si na akt uzatvorenia Perejaslavskej zmluvy vytvorili ruskí historici päť odlišných názorov. Podľa ruského právnika Vasilija Sergejeviča zmluva symbolizovala personálnu úniu medzi [[Moskovská Rus|Moskovskou Rusou]] a [[Ukrajina|Ukrajinou]], na čele ktorých stál jeden monarcha, ale dve rôzne vlády. Iný ruský právnik [[Nikolaj Diakonov]] si myslí, že „osobným podriadením sa“ ruskému cárovi, [[Ukrajinci]] bezpodmienečne súhlasili, aby ich zeme pohltila [[Moskovská Rus]]&nbsp;–&nbsp;preto táto zmluva bola „reálnou úniou“. Naopak ruský historik [[Benedikt Alexandrovič Mjakotin|Benedikt Mjakotin]] a ukrajinský historik [[Michail Sergejevič Gruševskij|Michail Gruševskij]] považovali Perejaslavskú zmluvu za formu vazalskej závislosti, v ktorej silnejšia strana (ruský cár) súhlasila s ochranou slabšej strany ([[Ukrajinci|Ukrajincov]]) bez toho, aby nejakým spôsobom zasahovala do jej vnútorných záležitostí. [[Ukrajinci]] boli na oplátku povinní cárovi platiť daň a byť k dispozícii v čase vojny s určitým počtom vojakov. Iný ukrajinský historik [[Vjačeslv Kazimirovič Lipinskij|Vjačeslav Lipinskij]] si myslí, že podpísanie Prejaslavskej dohody, nebolo ničím iným než len uzatvorením dočasného vojenského zväzu medzi [[Moskovská Rus|Moskovskou Rusou]] a [[Ukrajina|Ukrajinou]]. Za komunistického režimu sa v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] tvrdilo a v roku [[1954]] na oslavách 300. výročia rusko-ukrajinského zväzu v [[Zväz sovietskych socialistických republík|Zväze sovietskych socialistických republík]] aj vyhlásilo (pravda, nie vedcom, ale [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|komunistickou stranou]]), že Perejaslavská dohoda bola kulminačným momentom v odvekej snahe [[Ukrajinci|Ukrajincov]] a [[Rusi|Rusov]] k opätovnému zjednoteniu a že toto opätovné zjednotenie týchto dvoch národov bolo základným cieľom protipoľského [[Povstanie Bohadana Chmeľnického|povstania Bohdana Chmeľnického]] v roku [[1648]]. Oficiálna sovietska teória o tomto povstaní hovorí, že „záchrana ukrajinského národa je možná iba v jednote s veľkým ruským národom“. Túto teóriu sa v 60. rokoch [[20. storočie|20. storočia]] snažil vyvrátiť ukrajinský vedec [[Michail Julianovič Brajčevskij|Michail Brajčevskij]], čo malo za následok prudký pád jeho kariéry. Pre sovietskych historikov zostala takáto interpretácia [[Povstanie Bohdana Chmeľnického|povstania Bohdana Chmeľnického]] povinnou, ak chceli zachovať podporu a priazeň [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Komunistickej strane Sovietskeho zväzu]]. # {{pozn|61}}To, či tento krok bol alebo nebol správny, ukázal čas. Dodnes sa však na [[Ukrajina|Ukrajine]] mnohí historici medzi sebou hádajú, či to bolo v tom čase nevyhnutné. Navyše dnes sa už k originálnym dokumentom z [[18. január]]a [[1654]] nedá dostať, nakoľko sú spálené. Zostali len nepravdivé kópie alebo preklady. Ruský archivár [[Peter Šafranov]] si dokonca myslí, že tieto dokumenty boli dokonca sfalšované ruskými pisármi. # {{pozn|62}}Podrobný opis tejto udalosti podáva vo svojej reportáži jeden poľský komandant: ''„Podľa môjho názoru iba samotný počet mŕtvych bábätiek, ktoré boli nájdení na cestách a v domoch dosiahol desať tisíc. Prikázal som ich pochovať do poľa, i v jednom spoločnom hrobe bolo viac ako 270 tiel. Všetky bábätká mali menej ako jeden rok, nakoľko starších naverbovali na roboty. Skupiny roľníkov, ktorí sa zachránili ich oplakávajú.“'' # {{pozn|63}}Počas bojov proti [[Poliaci|Poliakom]] [[Švédi]] nečakane zaútočili na spojenca [[Bohdan Chmeľnický|Bohdana Chmeľnického]]&nbsp;–&nbsp;[[Moskovská Rus|Moskovskú Rus]],&nbsp;–&nbsp;aby oplatili dávnu prehru vo vojne o prístup k [[Baltské more|Baltskému moru]] z čias [[Ivan IV. (Rusko)|Ivana IV. Hrozného]]. Napätie v rusko-ukrajinských vzťahoch začalo postupne narastať a presúvalo sa aj na územie [[Bielorusko|Bieloruska]]. Tu sa rozbehla súťaž jednej tretiny [[Kyjevská Rus|Rusi]] ([[Ukrajinci]]) proti druhej (Moskviti) o tretiu časť ([[Bielorusi]]), ktorá vojne vôbec neprospievala a v konečnom dôsledku vytesnila [[kozáci|kozákov]] z územia [[Bielorusko|Bieloruska]]. # {{pozn|64}}[[Ukrajinci]] sa počas pridruženosti k impériu ([[18. storočie|18.]]&nbsp;–&nbsp;[[19. storočie]]) nazývali [[Malorusi|Malorusmi]], v sústave [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] zase [[Rusíni]]. # {{pozn|65}}Na čele gubernie stál gubernátor, ktorého do funkcie menoval cár. Pod gubernátorom stál úradník&nbsp;–&nbsp;volený miestnou šľachtou,&nbsp;–&nbsp;ktorý mal na starosti výber dane, udržiavanie poriadku a vzdelávanie obyvateľstva. # {{pozn|66}}Dokonca sa museli vraždiť medzi sebou, nakoľko boli účastníkmi boja na oboch stranách! # {{pozn|67}}Na vznik [[Spoločná ukrajinská rada|Spoločnej ukrajinskej rady]] reagovali aj socialisti z ruskej časti [[Ukrajina|Ukrajiny]] a vytvorili podobný spolok&nbsp;–&nbsp;[[Zväz oslobodenia Ukrajiny]] na čele s [[Vladimir Viktorovič Dorošenko|Vladimirom Dorošenkom]],&nbsp;–&nbsp;ktorý zastrešoval [[Ukrajinci|Ukrajincov]] v [[Ruské impérium|Ruskom impériu]]. Jej cieľom bolo vyhlásiť [[Ukrajina|Ukrajinu]] za samostatný štát, a to ako prvá organizácia medzi všetkými ostatnými. Na to, aby tento cieľ dosiahla, začala spolupracovať s [[Nemecko]]m a [[Rakúsko]]m na osamostatnení sa od [[Ruské impérium|Ruska]]. # {{pozn|68}}Obyvateľstvo, ktoré tam ostalo sa ocitlo pod okupáciou [[Ruské impérium|Ruského impéria]] a jeho vládni predstavitelia im dali rýchlo na vedomie, že ich územie nepovažujú za nové a dočasne získané územie, ktoré sa volá inak ako „dávna ruská zem“, ktorá je teraz „navždy spojená s Matkou Rusou“. (Neskôr sa rozprávanie o území [[Halič]]e dostalo do života ukrajinského obyvateľstva ako ''Mýtus o „ruskej“ Haliči''.) Na jeho čele stál generál-gubernátor [[Georgij Alexejevič Bobrinskij|Georgij Bobrinskij]], ktorý okamžite po nástupe do funkcie začal za veľkej podpory rusofilov uskutočňovať politiku [[Mazepizmus|mazepizmu]] proti členom [[Ukrajinské národné hnutie|Ukrajinského národného hnutia]] ([[Julian Andrejevič Javorskij|Julian Javorskij]], [[Vladimir Feofilovič Dudykevič|Vladimir Dudykevič]]). # {{pozn|69}}Na jej ústupe začala časť maďarského vojska terorizovať ukrajinské obyvateľstvo, ktoré neskôr bez obvinenia súdilo a popravovalo. Navyše v rakúskych koncentračných táboroch ([[Thalerhoff]], [[Graz]]) skončilo vyše 30 000 [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. O tom sa však dodnes na základe rozhodnutia parlamentu z roku [[1917]] nehovorí. # {{pozn|70}}Cársky minister zahraničných vecí po jeho zatknutí spokojne vyhlásil, že ''„teraz je ten správny čas, kedy treba raz a navždy skoncovať s ukrajinským hnutím“.'' # {{pozn|71}}Tá však nemala reálnu podporu v národe, pretože jej administratíva sa nachádzala v chaose a jej polícia bola takmer celá rozpustená. Navyše na nej zostal celý hnoj národom nepopulárnej [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. # {{pozn|72}}[[Petrohradská rada pracujúcich a armádnych poslancov|Petrohradská rada]] podriadená socialistom, spomedzi ktorých [[boľševik|boľševici]] tvorili iba menšinu, predstavovala náhodné zhromaždenie radikálnej inteligencie, robotníkov a vojakov, ktorej cieľom bolo prehĺbiť revolúciu a postaviť nové spoločenstvo na základe socialistických princípov. # {{pozn|73}}Na XII. zjazde vedenie [[komunistická strana Sovietskeho zväzu|komunistickej strany]] položilo základy politiky podstaty. Tá sa zakladala na podpore predstaviteľov neruských národov, ktorí v štátnom aparáte rozširovali svoj materinský jazyk a šírili tak kultúru a sociálny rozvoj iných národov. Ukrajinských dejinách táto politika ostala pod názvom [[ukrajinizácia]]. # {{pozn|74}}Takáto veľká zainteresovanosť sa vysvetľuje niekoľkými faktormi: aby mohla sovietska spoločnosť slúžiť ako príklad nového politického zriadenia, musela byť vzdelaná, navyše vzdelané obyvateľstvo zvyšovalo potenciál výroby a moc štátu (ideologický pohľad); vzdelanie ponúkalo neuveriteľné možnosti priblížiť nasledujúcim generáciám sovietskych občanov krajinu [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietskeho zväzu]] (národný pohľad). # {{pozn|75}}Existovali plány reorganizácie [[Červená armáda|Červenej armády]] na princípe ich územného rozloženia. Ich iniciátorom bol veliteľ [[Červená armáda|Červenej armády]] v [[ruská občianska vojna|občianskej vojne]] [[Michail Vasilevič Frunze|Michail Frunze]]. # {{pozn|76}}''„To je pravda, že samozrejme máme akú-takú predstavu o hladomore na juhu [[Zväz sovietskych socialistických republík|Ruska]], ktorú sme nadobudli z tlače... Nechceme ju však uverejniť, pretože by to uškodilo sovietskej vláde a našim vzťahom s ňou.“'' # {{pozn|77}}Tieto zmeny vo vedúcej politike [[Ústredný výbor Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|ÚV KSSZ]] na [[Ukrajina|Ukrajine]] vrátane príchodu [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikitu Chruščova]] na čelo strany historici okomentovali ako „návrat Rusov“. Keď v roku [[1933]] [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] namiesto ruského šovinizmu zavádzal v [[Moskva|Moskve]] miestny nacionalizmus, začal sa koniec [[ukrajinizácia|ukrajinizácie]] a a represálie zainteresovaných v ukrajinskej kultúre. Značne sa znížil počet ukrajinských škôl a učiteľov, z knižníc boli povyhadzované najlepšie diela ukrajinskej vedeckej a krásnej literatúry. Takisto bolo dokonca zakázané spievať ukrajinské ľudové piesne a zatvorené všetky ukrajinské divadlá. Pracovníkom v múzeách prikázali „idealizovať dejiny kozáctva“ a štátna moc v [[Moskva|Moskve]] v konečnom dôsledku využívala každú príležitosť na to, aby hanebne pohŕdla a povzniesla sa nad „národnou teóriou samostatnosti Ukrajiny“. # {{pozn|78}}Práve tu má korene tvrdenie, ktoré hovorí, že ruský jazyk bol jazykom mieru a pokroku. Najlepšie totiž zodpovedal úlohám rozvoja internacionálneho priateľstva, spolupráce a progresu. # {{pozn|79}}[[Rusi]] nielenže vychvaľovali svoj jazyk, ale ho aj idealizovali a tiež aj samých seba za svoje úspechy v revolúciách. Dokonca sa označovali za mystických patrónov druhých národov [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietskeho zväzu]] a celého sveta. Príkladom tejto novej propagandistickej línie bolo tvrdenie, že ''„Ruský národ je veľký národ, ktorý pomáha ľudstvu dosiahnuť víťazstvá demokracie a socializmu. Pod vedením svojej robotníckej triedy sa ako prvý národ v histórii oslobodil od kapitalistických ideí. Robotnícka trieda sa totiž mohla oslobodiť spod národného, politického a ekonomického útlaku celej veľkej rodiny národov, ktoré obývali bývalé Cárske Rusko.“'' Sovietski ideológovia mohli práve týmto dokázať, že nová [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinova]] politika predstavovala návrat k tradičnému ruskému šovinizmu a bola nádejnou cestou k progresu, socializmu a internacionalizmu. # {{pozn|80}}Už v roku [[1935]] začali členovia [[Komunistická strana Ukrajiny|Komunistickej strany Ukrajiny]] postupnú deukrajinizáciu, ba dokonca prestali hovoriť po [[ukrajinčina|ukrajinsky]]. # {{pozn|81}}[[Adolf Hitler]], ktorý evidentne neskrýval nenávisť k sovietskemu systému a svojim teritoriálnym pretenciám na východe [[Európa|Európy]], chcel predovšetkým neutralizovať [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietsky zväz]] dúfajúc, že sa mu ho podarí obrátiť na jeho starnu a spoločne s ním napadnúť [[Francúzsko]] a [[Anglicko]], a tak získať čas na prípavu na vojnu, pokým bude medzi „kapitalistami“ prebiehať vzájomné vykorisťovanie. # {{pozn|82}}Okrem požiadaviek, ktoré dohovor dvoch štátov riešil, zmluva predbežne počítala aj s výmenou zbraní a polotovarov. Navyše, jeho súčasťou bol aj tajný protokol, v ktorom sa [[Adolf Hitler|Hitler]] a [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] dohodli na rozdelení svojho vplyvu v [[Európa|Európe]]. # {{pozn|83}}Z tohto všetkého neskôr obviňovali ukrajinské obyvateľstvo, ktoré vojakom [[Červená armáda|Červenej armády]] v obrane vlasti nepomáhalo, navyše [[Ukrajinci]] v [[Zakarpatsko|Zakarpatsku]] vítali [[Nemci|Nemcov]] ako svojich osloboditeľov spod útlaku sovietov a očakávali od nich, že aspoň trocha zmäkčia stalinistický režim. Je preto pochopiteľné, že sa v nemeckej tlači vyskytli obrázky ako [[Ukrajinci]] vítajú nemecký [[Wehrmacht]] s tradičným chlebom a soľou. # {{pozn|84}}[[Kyjev]] znášal ešte väčšie straty, než pri napadnutí [[Nemci|Nemcami]], keď pri náletoch sovietov boli zničené jeho najznámejšie stavby. V [[Donbas]]e zase [[boľševik|boľševici]] zatopili takmer všetky bane a zničili všetkých 54 vysokých pecí v republike. # {{pozn|85}}Podľa rasovej doktríny nacistov boli všetci [[Slovania]] ľuďmi druhej kategórie, ktorým prislúchalo slúžiť [[Nemci|Nemcom]], navyše podľa [[Adolf Hitler|Hitlera]] bolo územie [[Ukrajina|Ukrajiny]] objektom nemeckej koloniálnej expanzie a [[Ukrajinci]]&nbsp;–&nbsp;budúci otroci nemeckých kolonistov. # {{pozn|86}}Známy je jeden z jeho výrokov: ''„Ak so mnou bude za jedným stolom sedieť Ukrajinec, som povinný mojim mužom povedať, aby ho zastrelili.“'' # {{pozn|87}}Podobne nacistický režim zaobchádzal aj so židovským obyvateľstvom. Na území [[Ukrajina|Ukrajiny]] boli súčasťou asi 50 [[geto|giet]], nakoniec skončili vo vyše 180 [[koncentračný tábor|koncetračných tábroch]] rozmiestnených po celej [[Ukrajina|Ukrajine]]. Za niekoľko mesiacov okupanti, no najmä skupiny SS, zavraždili približne 850 000 [[Židia|Židov]]. # {{pozn|88}}Taká istá situácia bola so sovietskymi zajatcami. Z 5,8 milióna zajatých sovietov v rukách [[Nemci|Nemcov]], zomrelo asi 3,3 milióna (z toho 1,3 milióna na [[Ukrajina|Ukrajine]]). # {{pozn|89}}''„Našou úlohou je skoncovať s buržoáznou kultúrou, ktorá sa nachádza v stave úpadku!“''&nbsp;–&nbsp;povedal, no ak bolo [[Andrej Alexejevič Ždanov|Ždanovovým]] cieľom odstrániť vplyv západnej kultúry na [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietsky zväz]], sovietskemu národu mal ponúknuť lákavejšiu alternatívu. Preto jeho ideologická kampaň dala nový počiatok vyzdvihovaniu ruskej kultúry a vedeckých úspechov. Sovieti vždy mali človeka, ktorý rozvil ideu každého vynálezcu zo západu, pre každého najlepšieho spisovateľa západu našli adekvátneho, či dokonca lepšieho ruského autora a pre každého slávneho štátnika zo západných krajín [[Európa|Európy]] mali ruského politika s ešte väčšími politickými úspechmi. Táto nová forma ruského nacionalizmu nebola ničím neočakávaným. Ešte v máji roku [[1945]] ju [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] spomenul vo svojom prejave o ruskom národe. # {{pozn|90}}Jedným z prvých adeptov na ataky zo strany sovietov bola gréckokatolícka cirkev. Priestor na útok na národnú cirkev [[Zakarpatská Ukrajina|Zakarpatskej Ukrajiny]] sa utvoril [[1. november|1. novembra]] [[1944]], keď umrel jej metropolita [[Andrej Šeptickij]]. Kňazi sa bránili, nič im to však nepomohlo a príslušníci [[NKVD]] medzi nimi rozmetali teror. Dňa [[8. marec|8. marca]] [[1946]], a to bez účasti biskupov ich dokonca prinútili zorganizovať synodu, na ktorej zhromaždení riešili otázku budúcich vzťahov s rímskym pápežom. Sovieti však mali plán už dopredu premyslený. Výsledkom synody bolo totiž totálne zničenie gréckokatolíckej cirkvi v regióne [[Zakarpatská Ukrajina|Zakarpatskej Ukrajiny]] do roku [[1951]], zrušenie záverov Brestskej únie z roku [[1596]] a spojenie gréckokatolíckej cirkvi s ruskou pravoslávnou cirkvou a nie [[Rím]]om. Ak mnohí kňazi nechceli podľahnúť sovietskej taktike teroru, museli sa vzdať svojej dovtedajšej viery a prestúpiť na [[pravoslávie]], inak ich posielali do [[koncentračný tábor|koncentračných táborov]] a [[gulag]]ov na [[Sibír]]. Sovietskemu režimu sa však aj tak nepodarilo donútiť vzdať sa niektorých verných kresťanov svojej viery, ktorí aj po prechode na [[pravoslávie]] zachovávali svoje gréckokatolícke obrady a svätili svoje sviatky. Nezastaviteľný teror sovietskej propagandy proti gréckokatolíkom svedčil o nesmrteľnej vernosti [[Ukrajinci|Ukrajincov]] zo [[Zakarpatsko|Zakarpatska]] k svojej dávnej viere. # {{pozn|91}}Ukrajinské literárne časopisy a encyklopédie obviňovali z upriamovania sa na čisto ukrajinské témy. # {{pozn|92}}Veľké útoky na svoju osobu a tvorbu zažívali ukrajinskí hudobní skladatelia, ktorých obviňovali z toho, že vo svojich dielach rozvíjali tradičné ukrajinské témy. Napríklad operu [[Konstantin Fedorovič Daňkevič|Konstantina Daňkeviča]] [[Bohdan Chmeľnickij (opera)|Bohdan Chmeľnickij]] sovietska moc kritizovala za to, že ruský národ v nej nemá dostatočne jasne stanovené miesto a úlohu. # {{pozn|93}}Mnoho židovských spisovateľov, vedcov a umelcov bolo prenasledovaných a obvinených z [[kozmopolitizmus|kozmopolitizmu]] a [[kolaborácia|kolaborácie]] s [[Ukrajinci|Ukrajincami]], ktorí sa snažili [[Zväz sovietskych socialistických republík|Sovietskemu zväzu]] škodiť. # {{pozn|94}}Politika rusifikácie však celkom nezabránila procesu prestavby ukrajinského národa. Dve jeho generácie ešte stále samých seba nazývali [[Malorusi|Malorusmi]], [[Chochlovia|chochlami]] alebo jednoducho miestnymi obyvateľmi, generácia neskôr (zakarpatskí [[Ukrajinci]]) zase [[Lemkovia|lemkami]] a [[Rusíni|rusínami]]. Na všetky tieto etnografické skupiny sa však na území [[Ukrajina|Ukrajiny]] pozeralo ako na príslušníkov ukrajinského národa, teda [[Ukrajinci|Ukrajincov]] a nebral sa do úvahy rozdiel v regionálnej kultúre! Dnes si však už deti ich detí pod vplyvom vývoja dejín [[Ukrajina|Ukrajiny]] hovoria [[Ukrajinci]]. # {{pozn|95}}Samotní [[Ukrajinci]] vyvracali tvrdenia o tom, že prevaha [[ruština|ruského jazyka]] a ruskej kultúry je tým hlavným produktom progresu a nadšenia vo výstavbe nového typu spoločnosti&nbsp;–&nbsp;„sociálneho a medzinárodného spoločenstva&nbsp;–&nbsp;sovietskeho národa“. Podčiarkovanie úlohy [[ruština|ruštiny]] bolo podľa nich len „starým vínom v nových džbánoch“. # {{pozn|96}}Najsmutnejším symbolom [[Leonid Makarovič Kravčuk|Kravčukovej]] éry v úrade prezidenta [[Ukrajina|Ukrajiny]] bol krach Čiernomorského závodu na výrobu parníkov v [[Odesa|Odese]]. Tento najväčší obchodný prístav na svete bol rozpredaný zahraničným firmám pre svoje obrovské dlhy. Stovky námorníkov boli nútení odísť do zahraničia a tam si hľadať novú prácu, pretože [[Ukrajina]] im nebola schopná zaplatiť im za robotu. # {{pozn|97}} Bola to kampaň celonárodných protestov a mítingov prívržencov [[Viktor Juščenko|Viktora Juščenka]], hlavného kandidáta opozície v prezidentských voľbách na Ukrajine v roku [[2004]]. # {{pozn|98}} Майдан ([[slovenčina|po slovensky]]: ''Námestie'') bol verbálny symbol [[Oranžová revolúcia|Oranžovej revolúcie]] z roku [[2004]] a do dejín [[Ukrajina|Ukrajiny]] sa navždy v súvislosti s revolúciou vpísal ako slovné spojenie ''ideály Majdanu''. # {{pozn|99}} Koaličnú krízu v [[Kyjev]]e vyvolali začiatkom septembra [[2008]] mocenské spory medzi politikmi. Prezidentova strana vtedy oznámila odchod z koalície s premiérkou [[Júlia Tymošenková|Júliou Tymošenkovou]], pretože nesúhlasila so sériou zákonov, ktoré obmedzujú právomoci prezidenta. Tie presadil práve premiérkin [[Blok Júlie Tymošenkovej|blok]]. Proeurópsky prezident [[Ukrajina|Ukrajiny]] obvinil premiérku z toho, že sa spolčuje s proruskou opozíciou. # {{pozn|100}} [[Júlia Tymošenková]] rozpustenie parlamentu považuje za protiústavné. # {{pozn|101}} Platí to najmä o bývalom premiérovi a lídrovi opozície [[Viktor Janukovyč|Viktorovi Janukovyčovi]], ktorý doteraz vystupoval ako proruská protiváha k prozápadným silám [[Viktor Juščenko|Viktora Juščenka]] a [[Júlia Tymošenková|Júlie Tymošenkovej]]. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Dejiny Ruska]] * [[Dejiny Litvy]] * [[Dejiny Poľska]] == Zdroj == * O. Subteľnyj. Ystorija Ukrajiny. Kyjiv, 2006. * Časti prekladov z dejín Ukrajiny z anglickej a ruskej wikipédie. * [[TA3|Televízia TA3]]: Politická kríza na Ukrajine v roku 2008. (správa zo [[16. september|16. septembra]] [[2008]]) * [[Slovenský rozhlas]]: Kebísek R.&nbsp;–&nbsp;Čítanie zo zahraničnej tlače. (správy z [[10. október|10.]] a [[12. október|12. októbra]] [[2008]]) * Denník [[Kommersant]]: [http://www.kommersant.ru/doc.aspx?DocsID=1095157 Коалиция правящего меньшинства] ([[17. december]] [[2008]]) {{rus icon}} * Denník [[Kommersant]]: [http://www.kommersant.ru/doc.aspx?DocsID=1095633 Виктор Ющенко пригрозил поддержавшим коалицию депутатам лишением мандатов] ([[17. december]] [[2008]]) {{rus icon}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Téma Európy|Dejiny}} [[Kategória:Dejiny Ukrajiny| ]] [[Kategória:Ukrajina]] [[Kategória:Dejiny podľa štátu|Ukrajina]] sy82mrhr1hid6vd0pqoyi2vvzf0shqf 0 192793 8370908 7916265 2026-09-19T13:08:55Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8370908 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Map sahel.jpg|thumb|Sahel zobrazený na mape]] '''Sahel''' je krajinný typ v [[Afrika|Afrike]] na [[juh|južnom]] okraji [[Sahara|Sahary]]. Zahrňuje pás [[step (krajina)|stepí]] a [[savana|saván]] tiahnúcich sa naprieč kontinentom od [[západ]]u na [[východ]], na území [[Mauritánia|Mauritánie]], [[Senegal]]u, [[Mali]], [[Burkina Faso|Burkiny Faso]], [[Niger]]u, [[Čad]]u, [[Sudán]]u, [[Etiópia|Etiópie]]. Suché podnebie, ročné zrážky 100–500 [[mm]] napršia v pravidelných až trojmesačných obdobiach [[dážď|dažďov]]. Suchomilná vegetácia umožňuje pastevný chov dobytka. V dôsledku katastrofálneho sucha, ktoré v posledných rokoch zasiahlo Sahel, sa zhoršili životné podmienky v tejto oblasti. Pre Sahel bol vypracovaný dlhodobý plán rozvoja v spolupráci štátov Sahelu a medzinárodných organizácií ([[Africká únia]], [[OSN]]). O Saheli sa zmieňuje aj [[Al Gore]] vo svojom dokumente [[Nepríjemná pravda]]; hovorí v ňom, že pri ďalšom prejavovaní [[Globálne otepľovanie|globálneho otepľovania]] hrozí jeho [[dezertifikácia]]. == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{eng icon}} [http://maps.unomaha.edu/Peterson/funda/Notes/Notes_Exam4/Sahel.html Záznamy o Saheli] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070224162201/http://maps.unomaha.edu/Peterson/funda/Notes/Notes_Exam4/Sahel.html |date=2007-02-24 }} * {{eng icon}} [http://www.eden-foundation.org/project/desertif.html Zmenšovanie Sahelu v dôsledku dezertifikácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100331143118/http://www.eden-foundation.org/project/desertif.html |date=2010-03-31 }} [[Kategória:Geografia Afriky]] sn1z8sjl6cchtufp7vz6uk6idas4ha8 0 195716 8371201 8361371 2026-09-20T09:36:33Z Demovitch 171040 Tiché rádio je správne v kategórii multiregionálne. Nitriansky kraj, Trnavský kraj. Zdroj: https://ticheradio.sk/frekvencie/ 8371201 wikitext text/x-wiki Toto je '''zoznam rozhlasových staníc''' a rádií vysielajúcich prostredníctvom pozemných vysielačov a internetu na Slovensku. == [[Slovenský rozhlas]] == *[[Rádio Slovensko]] *[[Rádio Regina]] *[[Rádio Devín]] *[[Rádio_FM]] *[[Rádio Patria]] *[[Radio Slovakia International]] - prístupné cez satelitný príjem a internet *[[Rádio Litera]] - prístupné cez satelitný príjem a internet *[[Rádio Junior]] - prístupné cez satelitný príjem a internet Všetky stanice Slovenského rozhlasu sú zaradené aj v [[verejnoprávny multiplex|3. (verejnoprávnom) multiplexe]] [[DVB-T]]. == Multiregionálne rozhlasové stanice == (vysielajúce celoplošne) * Rozhlasová sieť [[Bauer Media Group]] ** [[Rádio Expres]] ** [[Europa 2]] ** [[Rádio Melody]] ** [[Rádio Rock]] * Rozhlasová sieť [[Radio Group]] ** [[Fun rádio]] ** [[Rádio Vlna]] * Rozhlasová sieť [[RegioMedia]] ** [[Best FM]] ** [[Rádio Lumen]] * [[Rádio 7]] * [[Dobré rádio]] * [[Tiché rádio]] == Regionálne rozhlasové stanice == (vysielajúce v jednom/viacerých regiónoch) * Rozhlasová sieť [[RegioMedia]] ** [[BB FM Rádio|BB FM rádio]] ** [[Rádio Beta]] ** [[Rádio Frontinus]] ** [[Rádio SiTy]] ** [[Rádio Šírava]] ** [[Sky Rádio]] ** [[Trnavské rádio]] ** [[Záhorácke rádio]] * [[Detské rádio]] * [[Rádio Kiss]] * [[Rádio Košice]] * [[Rádio Liptov]] * [[Rádio Mária Slovensko]] * [[Mirjam Rádió]] * [[Rádio Viva (2017)|Rádio Viva]] * [[Rádio WOW]] == Lokálne rozhlasové stanice == (vysielajúce len v jednom meste) * Rozhlasová sieť [[RegioMedia]] ** [[Rádio v Nitre]] * [[Rádio Aetter]] * [[Top Rádio]] * [[Rádio Plus]] == Internetové rádiá == (vysielajúce len cez internet) * [[Rádio Blesk]] * [[Radio Bunker]] * [[Demomusic Radio]] * [[Rádio Extra]] * [[Fitradio]] * [[Fit Family Rádio]] * [[G-Radio]] * [[InfoVojna]] * [[Folklórne rádio Janko Hraško|Rádio Janko Hraško]] * [[Rádio Jupiter]] * [[Rádio KIKS]] * [[Rádio Logos]] * [[Rádio Modus]] * [[New Model Radio]] * [[Nonstop Rádio]] * [[Rádio Pohoda]] * [[Rádio Pokoj]] * [[Rádio R1]] * [[Rádio Rebeca]] * [[Rock Arena]] * [[Rádio Roma]] * [[Rusyn FM]] * [[Rádio.sk]] * [[Music FM]] * [[HITRADIO SLOVAKIA]] * [[Slobodný vysielač (internetové rádio)|Slobodný vysielač]] * [[tvojeradio.com]] * [[Rádio Dychovka]] * [[Rádio Sebastian]] * [[Moviet Radio]] * [[Rádio Klub]] == Študentské internetové rádiá == * [[Rádio 9]] * [[Rádio PaF]] * [[Rádio Rapeš]] * [[ŠtuRKo]] * [[Radio TLIS|Rádio TLIS]] * [[Rádio X]] == DAB+ vysielanie == {| class="wikitable sortable" !'''Vysielač''' !'''[[Frekvencia (fyzika)|Frekvencia]]''' !'''Výkon [[ERP]]''' !'''Nadmorská výška''' !'''Stanice''' |- |[[Bratislava]] – [[Televízna veža na Kamzíku|Kamzík]] |align="center"|227,360 MHz (12C) |align="center"|{{nts|3.6}} kW |align="center"|{{nts|433}} m n. m. |<small>[[Rádio Devín]], [[Rádio_FM]], [[Rádio Junior]], [[Rádio Litera]], [[Rádio Lumen]], [[Rádio Mária Slovensko]], [[Rádio Patria]], [[Rádio Regina]] – Západ, [[Rádio Rock]], [[Rádio Slovakia International]], [[Rádio Slovensko]]</small> |- |[[Borský Mikuláš]] – [[Dubník (288,8 m n. m.)|Dubník]] |align="center"|187,072 MHz (6D) |align="center"|{{nts|10}} kW |align="center"|{{nts|288}} m n. m. |<small>[[Rádio Rock]], [[Rádio Devín]], [[Rádio Junior]], [[Rádio Litera]], [[Rádio Slovakia International]], [[Rádio Lumen]], [[Rádio Patria]], [[Rádio Slovensko]], [[Rádio_FM]], [[Rádio Regina]]</small> |- |[[Banská Bystrica]] – [[Panský diel]] |align="center"|211,648 MHz (10B) |align="center"|{{nts|3}} kW |align="center"|{{nts|1100}} m n. m. |- |[[Banská Bystrica]] – [[Vysielač Laskomer|Laskomer]] |align="center"|223,936 MHz (12A) |align="center"|{{nts|2}} kW |align="center"|{{nts|620}} m n. m. |<small>[[Rádio Devín]], [[Rádio_FM]], [[Rádio Junior]], [[Rádio Litera]], [[Rádio Lumen]], [[Rádio Mária Slovensko]], [[Rádio Patria]], [[Rádio Regina]] – Stred, [[Rádio Rock]], [[Rádio Slovakia International]], [[Rádio Slovensko]]</small> |- |[[Košice]] – [[Vysielač Dubník|Dubník]] |align="center"|213,36 MHz (10C) |align="center"|{{nts|5}} kW |align="center"|{{nts|874}} m n. m. |<small>[[Rádio Rock]], [[Rádio Devín]], [[Rádio Junior]], [[Rádio Litera]], [[Rádio Slovakia International]], [[Rádio Lumen]], [[Rádio Patria]], [[Rádio Slovensko]], [[Rádio_FM]], [[Rádio Regina]]</small> |- |[[Košice]] – [[Vysielač Heringeš|Heringeš]] |align="center"|225,648 MHz (12B) |align="center"|{{nts|2}} kW |align="center"|{{nts|324}} m n. m. |<small>[[Rádio Devín]], [[Rádio_FM]], [[Rádio Junior]], [[Rádio Litera]], [[Rádio Lumen]], [[Rádio Mária Slovensko]], [[Rádio Patria]], [[Rádio Regina]] – Východ, [[Rádio Rock]], [[Rádio Slovakia International]], [[Rádio Slovensko]]</small> |- |[[Nitra]] – [[Zobor (vrch)|Zobor-lanovka]] |align="center"|213,36 MHz (10C) |align="center"|{{nts|20}} kW |align="center"|{{nts|537}} m n. m. |<small>[[Rádio Devín]], [[Rádio_FM]], [[Rádio Junior]], [[Rádio Litera]], [[Rádio Lumen]], [[Rádio Mária Slovensko]], [[Rádio Patria]], [[Rádio Regina]] – Západ, [[Rádio Rock]], [[Rádio Slovakia International]], [[Rádio Slovensko]]</small> |- |[[Považská Bystrica]] – mesto |align="center"|195,936 MHz (8A) |align="center"|{{nts|1.8}} kW |align="center"|{{nts|380}} m n. m. |<small>[[Rádio Devín]], [[Rádio_FM]], [[Rádio Junior]], [[Rádio Litera]], [[Rádio Lumen]], [[Rádio Mária Slovensko]], [[Rádio Patria]], [[Rádio Regina]] – Západ, [[Rádio Rock]], [[Rádio Slovakia International]], [[Rádio Slovensko]]</small> |- |[[Prievidza]] – Vendelín |align="center"|223,936 MHz (12A) |align="center"|{{nts|0.7}} kW |align="center"|{{nts|503}} m n. m. |<small>[[Rádio Devín]], [[Rádio_FM]], [[Rádio Junior]], [[Rádio Litera]], [[Rádio Lumen]], [[Rádio Mária Slovensko]], [[Rádio Patria]], [[Rádio Regina]] – Západ, [[Rádio Rock]], [[Rádio Slovakia International]], [[Rádio Slovensko]]</small> |- |[[Rimavská Sobota]] – Palaska |align="center"|220,352 MHz (11C) |align="center"|{{nts|5}} kW |align="center"|{{nts|517}} m n. m. |<small>[[Rádio Devín]], [[Rádio_FM]], [[Rádio Junior]], [[Rádio Litera]], [[Rádio Lumen]], [[Rádio Mária Slovensko]], [[Rádio Patria]], [[Rádio Regina]] – Stred, [[Rádio Rock]], [[Rádio Slovakia International]], [[Rádio Slovensko]]</small> |- |[[Trenčín]] – [[Vysielač Nad oborou|Nad oborou]] |align="center"|227,36 MHz (12C) |align="center"|{{nts|4.7}} kW |align="center"|{{nts|654}} m n. m. |<small>[[Rádio Devín]], [[Rádio_FM]], [[Rádio Junior]], [[Rádio Litera]], [[Rádio Lumen]], [[Rádio Mária Slovensko]], [[Rádio Patria]], [[Rádio Regina]] – Stred, [[Rádio Rock]], [[Rádio Slovakia International]], [[Rádio Slovensko]]</small> |- |[[Žilina]] – [[Vysielač Krížava|Krížava]] |align="center"|223,936 MHz (12A) |align="center"|{{nts|7}} kW |align="center"|{{nts|1451}} m n. m. |<small>[[Rádio Devín]], [[Rádio_FM]], [[Rádio Junior]], [[Rádio Litera]], [[Rádio Lumen]], [[Rádio Mária Slovensko]], [[Rádio Patria]], [[Rádio Regina]] – Stred, [[Rádio Rock]], [[Rádio Slovakia International]], [[Rádio Slovensko]]</small> |} == Stredné vlny == (vysielanie bolo ukončené) {| class="wikitable" !'''Vysielač''' !'''[[Frekvencia (fyzika)|Frekvencia]]''' !'''Výkon [[ERP]]''' !'''Stanice''' |- |[[Košice]] – [[Čižatice]] |align="center"|702 kHz |align="center"|{{nts|5,00}} kW |[[Rádio Patria]] (06:00-18:00) / [[Rádio Devín]] (18:00-06:00) |- |[[Nitra]] – [[Jarok (okres Nitra)|Jarok]] |align="center"|1098 kHz |align="center"|{{nts|10,00}} kW |[[Rádio Patria]] (06:00-18:00) / [[Rádio Devín]] (18:00-06:00) |- |[[Rimavská Sobota]] – [[Uzovská Panica]] |align="center"|1521 kHz |align="center"|{{nts|10,00}} kW |[[Rádio Patria]] (06:00-18:00) / [[Rádio Devín]] (18:00-06:00) |} == Satelitné vysielanie == {| class="wikitable" |- !Satelit |align="center" |Thor 6 (0,8° W) |align="center" |Astra 3B (23,5° E) |- !TP/Pol. |align="center" |12,149/V |align="center" |12,363/V |- !SR |align="center" |28000 |align="center" |29500 |- !FEC |align="center" |7/8 |align="center" |3/4 |- !Štandard |align="center" |DVB-S |align="center" |DVB-S2 |- !Kódovanie |align="center" |voľné |align="center" |voľné |- !Stanice | [[Best FM|Rádio Best FM]] <br /> [[Europa 2]] <br /> [[Rádio Expres]] <br /> [[Rádio Expres]] [[Bratislava]] <br /> [[Rádio Expres]] [[Žilina]] <br /> [[Rádio Expres]] [[Západ]] <br /> [[Rádio Expres]] [[Stred]] <br /> [[Rádio Expres]] [[Východ]] <br /> [[Fun Rádio]] 1 <br /> [[Fun Rádio]] 2 <br /> [[Fun Rádio]] 3 <br /> [[Fun Rádio]] 4 <br /> [[Fun Rádio]] 5 <br /> | SRo 1 - [[Rádio Slovensko]] <br /> SRo 2 - [[Rádio Regina]] [[Západ]] <br /> SRo 2 - [[Rádio Regina]] [[Stred]] <br /> SRo 2 - [[Rádio Regina]] [[Východ]] <br /> SRo 3 - [[Rádio Devín]] <br /> SRo 4 - [[Rádio_FM]] <br /> SRo 5 - [[Rádio Patria]] (06-18) / SRo 4 - [[Rádio_FM]] (18-06)<br /> SRo 5 - [[Rádio Patria]] (06-18) / SRo 3 - [[Rádio Devín]] (18-06)<br /> SRo 6 - [[Radio Slovakia International]] <br /> SRo 8 - [[Rádio Litera]] <br /> SRo 9 - [[Rádio Junior]] <br /> [[Rádio Jemné]] [[Západ]] <br /> [[Rádio Jemné]] [[Stred]] <br /> [[Rádio Jemné]] [[Východ]] <br /> [[Rádio Lumen]] <br /> [[Rádio Vlna]] [[Západ]]<br /> [[Rádio Vlna]] [[Stred]]<br /> [[Rádio Vlna]] [[Východ]]<br /> |- |} == Počúvanosť rozhlasových staníc na Slovensku == Podľa prieskumu MML-TGI spoločnosti Median SK - 1. + 2. vlna 2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MML-TGI 1. + 2. vlna 2026 (kĺzavé dáta) | url = https://www.radia.sk/pocuvanost/mml-tgi/vlny/2026-2 | vydavateľ = Radia.sk | dátum vydania = 2026-08-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> {| class="wikitable" |+ ! !Rádio !Počúvanosť !Poslucháči !Podiel |- !1. |[[Rádio Expres]] |align="center" |14,26 % |align="center" |630 304 |align="center" |21.53 % |- !2. |[[Rádio Slovensko]] |align="center" |10,29 % |align="center" |454 982 |align="center" |14.07 % |- !3. |[[Fun Rádio]] |align="center" |9,82 % |align="center" |433 940 |align="center" |15.82 % |- !4. |[[Europa 2|Rádio Europa 2]] |align="center" |9,31 % |align="center" |411 565 |align="center" |11.53 % |- !5. |[[Rádio Vlna]] |align="center" |8,01 % |align="center" |354 154 |align="center" |11.58 % |- !6. |[[Rádio Melody]] |align="center" |6,08 % |align="center" |268 584 |align="center" |9.55 % |- !7. |[[Rádio Regina]] |align="center" |3,77 % |align="center" |166 580 |align="center" |3.63 % |- !8. |[[Rádio Lumen]] |align="center" |1,72 % |align="center" |75 882 |align="center" |n/a |- !9. |[[Rádio_FM]] |align="center" |1,65 % |align="center" |73 087 |align="center" |n/a |- !10. |[[Rádio Devín]] |align="center" |1,49 % |align="center" |65 917 |align="center" |n/a |} <small>N/A - údaj nie je k dispozícii</small> == Rádia, ktoré už nevysielajú <ref>http://www.hemendex.sk/kaput-radia.htm</ref>== {| class="wikitable" |- !Stanica !Začiatok !Ukončenie !Náhrada !Začiatok !Ukončenie !Poznámky |- |[[Radio CDI]] <small>(Radio CD International)</small><ref>http://www.radia.sk/citaren/retro/2302_radio-cd-international-zacalo-pisat-dejiny.html</ref> |31. 3. 1990 |31. 12. 1993 |[[Radio CD]] |15. 7. 1994 |3. 9. 1996 |<small> * medzi 31. 12. 1993 a 15. 7. 1994 nevysielalo z dôvodu sporov o frekvenciu * frekvenciu získalo: [[Rádio Slovensko|Slovensko 1]]</small> |- |[[Rádio BBC Slovakia]] |19. 12. 1990 |20. 12. 2005 | | | |<small> * frekvencie získali: [[Rádio Lumen]], [[Rádio Regina]]</small> |- |[[Rock FM Rádio]]<ref>http://www.radia.sk/citaren/2286_rock-fm-by-malo-20-rokov.html</ref> |4. 3. 1991 |3. 11. 2004 |[[Rádio_FM]] |- |[[Rádio Tatry|Rádio Tatry Európa 2]] |6. 2. 1992 |20. 6. 1995 |[[Rádio Tatry]] |21. 6. 1995 |19. 4. 2001 |<small> * frekvenciu získalo: [[Fun Rádio]]<small> |- |[[Rádio RMC]] |15. 12. 1992 |1. 10. 1997 | | | |<small> * frekvenciu získalo: [[Rádio Devín]]</small> |- |[[DCA rádio]] |16. 12. 1992 |14. 3. 2000 | | | |<small> * frekvenciu získalo: [[Rádio Twist]]</small> |- |[[Rádio Twist]] |1. 2. 1993 |2. 4. 2006 |[[Rádio Viva]]<ref>http://kultura.pravda.sk/sk_khudba.asp?r=sk_khudba&c=A060403_122113_sk_khudba_p20{{Nedostupný zdroj|date=august 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} Twist skončil, nahradí ho Rádio Viva</ref> |3. 4. 2006 |21. 12. 2013 |<small> * medzi 21. 12. 2013 a 13. 1. 2015 nevysielalo z dôvodu sporov o frekvencie * frekvencie získalo: [[Rádio Vlna]]</small> |- |[[Rádio Lumen|Rádio Mária]] |7. 4. 1993 |30. 11. 1994 |[[Rádio Lumen]] |- |[[Rádio Zóna]] <small>(06:00-15:00)</small> [[Rádio Ragtime]] <small>(15:00-03:00)</small> |1. 5. 1993 |1. 3. 1995 |[[Rádio Ragtime]] <small>(24h)</small> |1. 3. 1995 |30. 9. 1999 |<small> * frekvenciu získalo: [[Rádio B1]]</small> |- |[[Rádio Family]] |25. 6. 1993 |09 / 1995 | | | |<small> * frekvencie získalo: [[Rádio Twist]]</small> |- |[[Rádio Okey|Top Rádio]] |27. 11. 1993 |1. 12. 2002 |[[Rádio Okey|Okey Top Rádio]] |2. 12. 2002 |11 / 2005 |<small> * od 2. 12. 2002 začlenené pod Rádio Okey a fungujúce ako košické štúdio * frekvenciu získalo: [[Rádio Okey]]</small> |- |[[Rádio T]] |1. 12. 1993 |1995 |[[Rádio Forte]] |1995 |31. 10. 2002 |<small> * frekvencie získali: [[Rádio Naj]], [[Rádio Expres]], [[Rádio Lumen]]</small> |- |[[Rádio Flash]] |3. 12. 1993 |29. 12. 2005 |<ref>[http://spisskanovaves.korzar.sme.sk/c/4508404/po-dvanastich-rokoch-dnes-zanikne-radio-flash.html Po dvanástich rokoch dnes zanikne Rádio Flash]</ref> | | |<small> * frekvencie získali: [[Rádio Okey]], [[Rádio Košice]]</small> |- |[[Rádio Kiks]] |6. 12. 1993 |31. 10. 2005 |[[Rádio Kiss]] |- |[[N Rádio]] |11. 12. 1993 |6. 11. 2007 | | | |<small> * frekvenciu získalo: [[Rádio Okey]]</small> |- |[[Rádio Nitra]] |30. 12. 1993 |1. 10. 1998 |[[Rádio Hviezda FM]] |2. 10. 1998 |20. 4. 2004 |<small> * frekvenciu získalo: [[Rádio Hey!]]</small> |- |[[Rádio Local FM]] |19. 2. 1994 |7. 10. 2000 |- |[[Rádio Rebeca]] |21. 6. 1994 |15. 10. 2003 |[[Rádio Rebeca|Rádio Rebbeca]] |5. 11. 2004 |1. 2. 2006 |<small> * frekvencie získalo: [[Rádio Rebeca|Rádio Rebeca B1]]</small> |- |[[Rádio HiT]] |13. 12. 1994 |11 / 1996 | | | |<small> * frekvenciu získalo: [[Rádio Lumen]]</small> |- |[[Rádio Star]] |7 / 1995 |6 / 1996 | | | |<small> * frekvenciu získalo: [[Rádio Expres]]</small> |- |[[Rádio City]] |2. 2. 1995 |16. 10. 1997 |[[Rádio Žilina]] |17. 10. 1997 |23. 6. 2002 |<small> * frekvenciu získalo: [[Rádio Zet]]<ref>http://www.radia.sk/spravy/218_rada-odnala-licenciu-radiu-zilina.html</ref></small> |- |[[Rádio Koliba]] |1. 4. 1997 |28. 2. 2001 |[[Rádio Okey]]<ref>http://korzar.sme.sk/c/4706601/radio-koliba-meni-nazov-na-radio-okey.html</ref> |1. 3. 2001 |12. 12. 2009 |<small> * frekvencie získalo: [[Europa 2]]<ref>http://www.24hod.sk/clanok-97846-Radio-Okey-zaniklo,-odstartovala-Europa-2.html</ref></small> |- |[[Rádio Dúha]] |8. 8. 1997 |26. 3. 2008 | | | |<small> * frekvencie získali: [[Fun Rádio]], [[Rádio Hornet]]</small> |- |[[Rádio Východ]] |18. 9. 1997 |30. 4. 2002 |[[Rádio Východ|Rádio Východ B1]] |1. 5. 2002 |8. 5. 2006 |<small> * frekvencie získalo: [[Jemné Melódie]]</small> |- |[[Rádio Adut]] |1. 3. 1998 |10 / 2003 |[[Rádio G3]] |10 / 2003 |28. 2. 2011 |<small> * frekvencie získalo: [[Záhorácke rádio]]</small> |- |[[Rádio Alt]] |20. 12. 1998 |1999 |[[Rádio Hit FM]] |1999 |6. 3. 2014 |<small> * frekvencie získalo: [[Rádio One Rock]]</small> |- |[[Rádio B1]] |1. 10. 1999 |8. 5. 2006 |[[Jemné Melódie]] |- |[[Rádio Max]] |15. 11. 1999 |1. 3. 2019 | | | |<small> * frekvencie získali: [[Rádio Devín]], [[Rádio Viva (2017)]]</small> |- |[[Rádio Zet]] |12. 8. 2002 |15. 3. 2012 |[[Rádio Sever]] |1. 3. 2013 |28. 9. 2015 |<small> * frekvenciu získalo: [[Rádio_FM]]</small> |- |[[Rádio Naj]] |22. 2. 2003 |1. 2. 2006 |[[Rádio Naj|Rádio Naj B1]] |1. 2. 2006 |8. 5. 2006 |<small> * frekvencie získalo: [[Jemné Melódie]]</small> |- |[[Rádio Fajn]] |1. 6. 2004 |9. 1. 2008 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://sk.radiotv.cz/radio-clanky/radio-licencie/rvr-odl-ala-licenciu-raadia-fajn/ |dátum prístupu=2010-02-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140222151628/http://sk.radiotv.cz/radio-clanky/radio-licencie/rvr-odl-ala-licenciu-raadia-fajn/ |dátum archivácie=2014-02-22 }}</ref> | | |<small> * frekvenciu získalo: [[Best FM]]</small> |- |[[Rádio RTI]] <small>(Radio Tatras International)</small> |26. 1. 2005 |25. 1. 2009 | | | |<small> * frekvencie získalo: [[Rádio Hey!]]</small> |- |[[Rádio Go DeeJay]] |23. 4. 2005 |4. 6. 2012 |[[Rádio Melody FM]] |4. 6. 2012 |4. 11. 2012 |<small> * medzi 5. 11. 2012 a 30. 6. 2013 vysielalo na frekvenciách [[Best FM]] * frekvencie získalo: [[Šláger Rádio]]</small> |- |[[Rádio Hey!]] |15. 7. 2005 |1. 9. 2012 |[[Anténa hitrádio]] |2. 9. 2012 |1. 10. 2014 |<small> * frekvencie získali: [[Rádio Anténa Rock]], [[Dobré rádio]]</small> |- |[[Rádio Rebeca|Rádio Rebeca B1]] |1. 2. 2006 |8. 5. 2006 |[[Jemné Melódie]] |- |[[Rádio One]] |13. 5. 2006 |1. 11. 2019 | | | |<small> * frekvencie získali: [[Rádio Beta]], [[Rádio Wow]], [[Rádio Expres]]</small> |- |[[Rádio Hornet]] |5/2006 |2. 2. 2012 |[[Rádio Šport]] |2. 2. 2012 |31. 1. 2020 |<small> * frekvencie získali: [[Rádio Goldies]], [[Rádio Košice]], [[Rádio Šírava]]</small> |- |[[Rádio Tour]] |20. 8. 2007 |31. 7. 2011 | | | |<small> * frekvenciu získalo: [[Rádio Šport]]</small> |- |[[Rádio Yes]] |20. 12. 2007 |13. 4. 2020 |[[Rádio Topoľčany]] |- |[[Rádio Prešov]] |13. 5. 2008 |31. 5. 2016 |[[Sky Rádio]] |- |[[Rádio Metropola]] |3. 7. 2008 |30. 4. 2010 |[[Rádio Aligator]] |1. 5. 2010 |1. 4. 2019 |<small> * frekvencie získalo: [[Rádio The End]]</small> |- |[[Rádio The End]] |1. 4. 2019 |30. 5. 2022 |[[Bratislavské rádio]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rádio The End končí 30. mája | url = https://www.radia.sk/spravy/4513_radio-the-end-konci-30-maja | vydavateľ = Radia.sk | dátum vydania = 2022-05-23 | dátum prístupu = 2024-04-01}}</ref> |1. 6. 2022 |28. 1. 2024 |<small> * frekvencie získalo: [[Top Rádio]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bratislava má nové rockové rádio | url = https://www.radia.sk/spravy/4878_bratislava-ma-nove-rockove-radio | vydavateľ = Radia.sk | dátum vydania = 2024-01-29 | dátum prístupu = 2024-04-01}}</ref></small> |- |[[L-Rádio]] |1. 10. 2009 |2. 9. 2014 |[[Rádio Liptov]] |- |[[Dobré Rádio]] |11. 1. 2011 |12. 7. 2015 | | | |<small> * frekvencie získalo: [[Sky Rádio]]</small> |- |[[Rádio Rock]] |20. 5. 2011 |30. 3. 2014 |[[Rádio One Retro]] |31. 3. 2014 |1. 11. 2019 |<small> * frekvencie získali: [[BB FM Rádio]], [[Rádio Košice]]</small> |- |[[Superádio]] |1. 1. 2012 |16. 2. 2014 |[[Rádio Viva Metropol]] |17. 2. 2014 |5. 6. 2017 |<small> * frekvencie získalo: [[Rádio Viva (2017)]]</small> |- |[[Rocková republika]] |31. 12. 2012 |14. 5. 2017 |[[Rádio Aktual]] |15. 5. 2017 |1. 6. 2018<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = www.radia.sk | odkaz na autora = | titul = Rádio Aktual končí. Nahradí ho Rádio Jazz | url = https://www.radia.sk/spravy/3857_radio-aktual-konci-nahradi-ho-jazz-fm | vydavateľ = radia.sk | dátum vydania = 2018-05-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-06-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> |<small> * frekvencie získali: [[Rádio Jazz]], [[Dobré rádio]]</small> |- |[[Šláger Rádio]] |1. 7. 2013 |1. 9. 2016 |[[Rádio Go DeeJay]] / [[Rádio Wow]] |1. 9. 2016 |28. 2. 2018 ||<small> * frekvencie získalo: [[Rádio Muzika]]</small> |- |[[Rádio Jazz]] |1. 6. 2018 |27. 3. 2020 | | | |<small> * frekvencie získalo: [[Dobré rádio]]</small> |- |[[Rádio Pyramída]] |1. 2. 2016 |28. 2. 2025 | | | | |- |[[Rádio Piešťany]] |31. 12. 2010 |11. 1. 2026 |[[Tiché rádio]] | | | |- |[[Rádio Modra]] |2013 |25. 2. 2026 | | | | |- |[[Rádio Goldies]] |2020 |17. 6. 2026 | | | | |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.radia.sk/ Stránka venujúca sa rádiám na Slovensku: www.radia.sk] * [http://www.power.szm.com/ Technické informácie] {{Rozhlasové stanice STVR}} {{Rozhlasové stanice na Slovensku}} [[Kategória:Slovenské rozhlasové stanice| ]] [[Kategória:Slovenské zoznamy|Rozhlasové stanice]] 0sgwgdrbp4cboajzz0rqu3hr7m58kr2 0 197254 8371053 8236470 2026-09-19T18:47:19Z Maximilián Fedora 259749 8371053 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Gejza |titul = Uhorské veľkoknieža |obrázok = Geza-ChroniconPictum.jpg |popis obrázku = |panovanie = [[970]]{{--}}[[997]] |korunovácia = |pôvodné meno = |obrázok erbu = |ostatné tituly = |dátum narodenia = [[940]] |miesto narodenia = |dátum úmrtia = [[1. február]] [[997]] |miesto úmrtia = |miesto pochovania = |predchodca = [[Takšoň (knieža)|Takšoň]] |regent = |nástupca = [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefan I.]] |manžel = |manželka = |potomstvo = [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefan]] |dynastia = [[Arpádovci]] |otec = [[Takšoň (knieža)|Takšoň]] |matka = |portál1 = |portál2 = }} '''Gejza''' (* 947/950 – † [[997]]) bol v rokoch cca [[967]] – cca [[971]] knieža buď [[Biharsko|Biharska]], alebo [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianskeho kniežatstva]] a potom v rokoch [[971]]{{--}}[[997]] (veľko)knieža Uhorska. Bol [[Arpád]]ov pravnuk. Gejza vytvoril kniežatstvo z bývalého Blatenského a Nitrianskeho kniežatsva a za jedno zo sídiel si zvolil Ostrihom na sútoku Hrona a Dunaja. Potom povolal bavorských misionárov a neskôr aj sv. Vojtecha so skupinou misionárov z Čiech.<ref>{{harvbz|Švihran|2016|St=30}}</ref> == Rodina == * otec: [[Takšoň (knieža)|Takšoň]] * brat: Michal (nitrianske knieža v rokoch cca 970 – cca 995) * manželka: ** [[Šarolta]] zvaná Beleknegini, mladšia dcéra sedmohradského kniežaťa Júlia I. (Gyula, ktorého brata Júlia II. nemecké zdroje spomínajú ako Slovana Prokuja) ** podľa niektorých názorov však mal aj druhú manželku, poľskú kňažnú Adelaidu, ktorá bola matkou Vajka * deti: ** 5 dcér (z toho jedna mala za manžela Ota Orseola a jej syn bol potom [[Peter Orseolo]]; ďalšia mala za manžela [[Samuel Aba|Samuela Abu]]; a iná zas [[Boleslav Chrabrý|Boleslava Chrabrého]]) ** jeden syn Vajk = [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefan I.]] == Životopis == Keď sa stal kniežaťom Uhorska po otcovej smrti v roku 971, sídlil v [[Ostrihom]]e. Jeho manželka, tak ako manželky nasledujúcich uhorských kráľov, sídlila vo [[Vesprém]]e. Gejza fakticky ovládal iba [[Zadunajsko]], prostredníctvom manželstva so Šaroltou (967) aj [[Sedmohradsko]] a čiastočne aj [[Nitriansko]], kde ako [[údelné knieža]] vládol podľa rozhodnutia Takšoňa jeho brat Michal. Gejza mal neskôr obavy pred bratovou mocou, ktorá značne narástla, a preto nechal Michala v r. [[995]] odstrániť a do Nitry dosadil svojho syna Vajka/Štefana. Gejza sa všeobecne považuje za vládcu, ktorý začal vytvárať uhorský štát, teda pripájať okolité územia ovládané lokálnymi staromaďarskými náčelníkmi k zadunajskému územiu ovládanému ním samým. Tento proces ukončil až jeho syn Štefan začiatkom 11. storočia. Správny systém štátu prebral od miestneho slovanského obyvateľstva (Veľká Morava a podobne). Okolo roku [[971]]/[[972]] bola z popudu [[Pilgrim]]a, pasovského biskupa, podniknutá prvá misia s cieľom konvertovať Gejzu a uhorskú šľachtu na kresťanskú vieru. Podľa niektorých zdrojov bola misia úspešná, podľa iných podobnne ako početné neskoršie bavorské misie, bola neúspešná a až misia pražského biskupa [[Svätý Vojtech|Vojtecha]] a opáta [[Astrik]]a v roku [[982]] alebo [[995]] bola v tomto smere úspešná. Zrejme za vlády Gejzu vzniklo Vesprémske [[biskupstvo]], prvé uhorské biskupstvo. Podiel slovanského obyvateľstva v Uhorsku bol vtedy taký veľký, že biskup Pilgrim považoval Uhorsko za jednu zo svojich slovanských cirkevných provincií. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == {{Citácia Harvard | Priezvisko = Švihran | Meno = Ladislav | Titul = Kto nám vládol | Vydanie = 2 | DátumVydania = 2016 | Vydavateľ = Perfekt | Miesto = Bratislava | ISBN = 978-80-8046-734-0 }} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Géza I of Hungary}} {{Vládca | Štát = [[Zoznam vládcov Uhorska|Uhorsko]]| Dynastia_ánonie=áno| Dynastia = [[Arpádovci]] | Titul = veľkoknieža | Od = [[971]]| Do = [[997]]| Predchodca = – | Nástupca = [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefan I.]] | }} {{Uhorskí panovníci}}{{Autoritné údaje}} [[Kategória:Arpádovci]] [[Kategória:Vládcovia Nitrianskeho kniežatstva]] [[Kategória:Vládcovia Uhorska]] [[Kategória:Narodenia v 10. storočí]] [[Kategória:Úmrtia v 997]] mw8o4awtvri4mtn9yftqrz4sf06mi8a 0 202244 8371108 8357258 2026-09-19T21:10:21Z LoverofBattle12 246706 Odstránenie statusu ,, Stránka neexistuje" mene ,, Vladislav IV."; ,,Juraj II. Rákoci" a ,,Ján II Kazimír Vasa" a to zavedením prepojenia už na existujúcu stránku. 8371108 wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát | názov = Poľské kráľovstvo a Litovské veľkokniežatstvo | originálny názov = Królestwo Polskie i Wielkie Księstwo Litewskie<br/>Lenkijos Karalystė ir Lietuvos Didžioji Kunigaikštystė | rok vzniku = 1569 | rok zániku = 1795 | viac pred = | pred 1 = Poľské kráľovstvo (1385 – 1569) | pred 1 vlajka = Kingdom of Poland-flag.svg | pred 2 = Litovské veľkokniežatstvo | pred 2 vlajka = Alex K Grundwald flags 1410-03.svg | pred info = | viac po = | po 1 = Halič (korunná krajina) | po 1 vlajka = Flag of Galicia and Lodomeria (1849-1890).svg | po 2 = Ruská ríša | po 2 vlajka = Flag of Russia.svg | po 3 = Pruské kráľovstvo | po 3 vlajka = Flag of the Kingdom of Prussia (1750-1801).svg | šírka 1. sloupce = | vlajka = Banner of Poland-Lithuania.svg | článok o vlajke = | vlajka veľkosť = | znak = Arms of Poland-Lithuania under the House of Vasa.svg | článok o znaku = | znak veľkosť = | rámček znak = | hymna = Gaude Mater Polonia | článok o hymne = | motto = Si Deus nobiscum quis contra nos<br/>(Ak je Boh s nami, kto je proti nám) | článok o motte = | mapa = Polish-Lithuanian Commonwealth (orthographic projection).svg | mapa veľkosť = | mapa poznámka = | hlavné mesto = [[Krakov]] a [[Vilnius]] <small>(1569-1793)<br/></small>[[Varšava]] <small>(1793-1795)</small> | rozloha = 1 153 465 | rozloha poznámka = <small>(1650)</small> | najvyšší bod = | najvyšší bod poznámka = | najdlhšia rieka = | najdlhšia rieka poznámka= | počet obyvateľov = 11 000 000 | počet obyvateľov poznámka = <small>(1650)</small> | jazyky = [[Poľština]], [[Litovčina]], [[Rusínčina]], [[Latinčina]], [[Jidiš]] | národnostné zloženie = | náboženstvo = [[Latinská cirkev|Rímokatolicizmus]], [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|Pravoslávne]], [[Protestantizmus]], [[Judaizmus]], [[Islam]] | štátne zriadenie = [[Dedičná monarchia]] <small>(1569-1573)</small><br/>[[Volená monarchia]] <small>(1573-1791/1792-1795)</small><br/>[[Konštitučná monarchia]]<small>(1791-1792)</small> | materská zem = | mena = | vznik = 1. júl 1569 | zánik = 24. október 1795 }} '''Republika Poľskej koruny a Litovského veľkokniežatstva''',{{#tag:ref|Oficiálny názov v niektorých jazykoch obyvateľstva republiky: * {{pol|''Rzeczpospolita Korony Polskiej i Wielkiego Księstwa Litewskiego''}}, * {{lat|''Regnum Poloniae Magnusque Ducatus Lithuaniae''}}, * {{lit|''Lenkijos Karalystė ir Lietuvos Didžioji Kunigaikštystė''}}, * {{deu|''Königreich Polen und des Großfürstentums Litauen''}}, * {{ukr|Королівство Польське і Велике князівство Литовське}}, * {{bel|Польскае Каралеўства і Вялікае Княства Літоўскае}}.|group=p}} známa aj ako '''Republika oboch národov''',{{#tag:ref|Názov v niektorých jazykoch obyvateľstva republiky: * {{pol|''Rzeczpospolita Obojga Narodów''}}, * {{lat|''Res Publica Utriusque Nationis''}}, * {{lit|''Abiejų Tautų Respublika, Žečpospolita''}}, * {{deu|''Republik beider Nationen'', ''Republik beider Völker''}}, * {{ukr|Річ Посполита}}, * {{bel|Рэч Паспалітая|''Reč paspalitaja''}}, * {{V jazyku|rue|Рѣчъ Посполита}}, * [[stará ruština|starorus.]] Рѣч Посполита ''Rěč pospolita''.|group=p}} '''prvá (Poľská) republika''', '''šľachtická republika''' a '''Poľsko-litovský štát''' bol jeden z najväčších a najľudnatejších štátov v [[Európa|Európe]] [[17. storočie|17. storočia]]. Existoval v rokoch [[1569]] – [[1795]] a jeho územie zahŕňalo nielen územia dnešného [[Poľsko|Poľska]] a [[Litva|Litvy]], ale aj celé [[Lotyšsko]], [[Bielorusko]], časti [[Estónsko|Estónska]], [[Ukrajina|Ukrajiny]] a západné [[Rusko]]. Oficiálne vznikla [[12. august]]a 1569 v poľskom [[Lublin]]e. Vytvorením Poľsko-litovskej únie došlo k medzinárodnému posilneniu štátu a potlačeniu autonomistických tendencií najmä litovskej šľachty. Šľachta mala silnú pozíciu v štátnom zriadení a prostredníctvom kráľovskej rady vykonávala vládu. Podľa uznesenia z roku [[1505]] sa kráľ stal prakticky predsedom tejto rady a nemohol robiť dôležité rozhodnutia bez súhlasu senátu a poslancov snemu. Bola to teda šľachtická republika a každý šľachtic mal právo veta. Tento systém bol akýmsi predchodcom modernej [[demokracia|demokracie]], [[konštitučná monarchia|konštitučnej monarchie]], ako aj [[federácia|federácie]]. Oba štáty si boli vo zväze rovnocenné, aj keď Poľsko bolo prirodzeným dominantným partnerom. Významné postavenie mala [[Rímskokatolícka cirkev]], ale platila sloboda vierovyznania. Ekonomika bola založená najmä na [[poľnohospodárstvo|poľnohospodárstve]]. == Dejiny == :''Pozri aj: [[Zoznam vládcov Poľska]], [[Poľsko]], [[Delenia Poľska]]'' [[Obrázok:Unia Lubelska.JPG|thumb|250px|left|[[Lublinská únia]] roku [[1569]]. Jan Matejko, [[1869]], olej na plátne 298x{{cm|512|m}}, Národné múzeum, [[Varšava]].]] Poľsko-litovskú úniu vytvoril posledný jagelovský kráľ [[Žigmund II. August]] [[Lublinská únia|Lublinskou úniou]] v roku 1569. Po jeho smrti nastalo medzivládie, počas ktorého získala významnú moc [[šľachta]], ktorá volila panovníka. V roku 1573 sa stal poľským kráľom [[Henrich III. (Francúzsko)|Henrich z Valois]], brat francúzskeho panovníka [[Karol IX. (Francúzsko)|Karola IX.]] Pred tým sa musel vzdať dedičnosti tohto trónu. V roku [[1574]], po smrti svojho brata, ušiel z Poľska a ujal sa vlády vo Francúzsku ako [[Henrich III. (Francúzsko)|Henrich III.]] V roku [[1576]] sa poľským kráľom stal Štefan Bátori, ktorý v rokoch [[1579]] – [[1582]] viedol pomerne [[Livónska vojna|úspešnú vojnu]] proti Rusku. Jeho plány na ovládnutie Ruska a vyhnanie [[Osmanská ríša|Turkov]] z [[Uhorsko|Uhorska]] prekazila smrť. Na trón nastúpil v roku [[1587]] syn švédskej kráľovnej Kataríny Žigmund III. Vasa, ktorý viedol spory s opozíciou vo vlastnej dynastii. Od roku [[1609]] viedol vojnu s Ruskom, z ktorej Poľsko získalo ďalšie územia, potvrdené mierovou zmluvou z roku [[1619]]. Po jeho smrti v roku [[1632]] zasadol na trón jeho starší syn [[Vladislav IV.|Vladislav IV. Vasa]], ktorému sa darilo vyhýbať konfliktom [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]], ktorá sužovala veľkú časť Európy. Obdobie prvej polovice 17. storočia je v tejto krajine známe ako ''Zlatý vek''. Krajine sa darilo brániť svoje územia proti Švédsku, Rusku, Osmanskej ríši aj Krymskému chanátu. Počas niekoľkých invázií do Ruska sa vojskám únie podarilo dobyť Moskvu a udržať ju od [[27. september|27. septembra]] [[1610]] do [[4. november|4. novembra]] [[1612]]. Úniu oslabili dve nasledovné udalosti z roku [[1648]]. V roku [[1648]] nastúpil na trón [[Ján II. Kazimír|Ján II. Kazimír Vasa]], nevlastný brat [[Vladislav IV.|Vladislava IV]]. Ten čelil v rokoch [[1648]] až [[1654]] [[Chmeľnyckého povstanie|kozáckemu povstaniu]] pod velením [[Hajtman (Ukrajina)|hajtmana]] [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdana Chmelnického]], ktoré bolo podporované [[Krymský chanát|Krymským chanátom]]. Povstanie vyvrcholilo odtrhnutím [[Ľavobrežná Ukrajina|ľavobrežnej Ukrajiny]] od Poľsko-litovskej únie a jej pripojením k [[Ruská ríša|Rusku]] v roku [[1654]] a následným vytlačením Poliakov. Druhou ranou pre Republiku oboch národov bola [[Druhá severská vojna|invázia]] [[Švédsko|Švédska]] v roku [[1655]], podporovaná sedmohradským vojvodom [[Juraj II. Rákoci|Jurajom II. Rákocim]] a brandenburským [[kurfirst]]om Fridrichom Viliamom I. Vojenská invázia bola známa názvom Potopa. Krajina prešla v tomto období politickou, hospodárskou i kultúrnou krízou. Roku [[1669]] bol za nového kráľa zvolený [[Michał Korybut Wiśniowiecki]], ktorý sa orientoval na [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. V roku [[1672]] [[Poľsko-turecká vojna (1672 – 1676)|vpadli]] do Poľska Turci a to bolo prinútené pristúpiť na jeho tvrdé podmienky. V rokoch [[1674]] – [[1696]] musel nový, profrancúzsky orientovaný kráľ [[Ján III. Sobieski]] čeliť vnútorným rozbrojom, ako aj novému nebezpečenstvu zo strany Turecka. Jeho vojská pomohli v roku [[1683]] poraziť Turkov pri obliehaní [[Viedeň|Viedne]], za pomoci cisára [[Svätá ríša rímska|Svätej ríše rímskej]]. Táto bitka znamenala obrat vo vojnách proti Turkom. Počas ďalších 16 rokov ([[Veľká turecká vojna]]) boli Turci tlačení stále južnejšie a už nikdy neovládli [[Stredná Európa|Strednú Európu]]. Dôsledkom vojen v polovici [[17. storočie|17. storočia]] čelila krajina v [[18. storočie|18. storočí]] veľký hospodárskym škodám. Znížil sa počet obyvateľstva, polovica hospodárskej pôdy ležala neobrobená, poklesla kúpna sila obyvateľstva a mestá upadali. V rokoch [[1697]] – [[1733]] vládol (s päťročnou prestávkou) [[August II. Silný]]. Obdobie jeho vlády charakterizuje národný a politický úpadok, ale v ekonomike nastala nová éra. Snažil sa získať naspäť stratené územia v Litve a uzavrel spojenectvo s [[Rusko]]m a [[Dánsko]]m. Po tom, čo boli ruské i dánske vojská porazené švédskou armádou kráľa [[Karol XII.|Karola XII.]] v tzv. severnej vojne, vpadli švédske vojská aj do Poľska a zosadili Augusta II. Na tróne potom vládol [[Stanislav I. (Poľsko)|Stanislaw Leszczyński]] ([[1704]] – [[1709]]). Po porážke Švédov roku [[1709]] sa August II. Silný vrátil na poľský trón, ale nedokázal využiť priaznivú situáciu a zúčastniť sa zahranično-politických rokovaní v prospech Poľska. Rovnako slabý bol aj jeho nástupca [[August III. (Poľsko)|August III.]] Po jeho smrti nastúpil v roku [[1764]] [[Stanislav II. (Poľsko)|Stanislaw Poniatowski]]. Za jeho vlády došlo ku konečnému úpadku krajiny. Osveta spustila národné hnutie a snaha reformného snemu ([[1788]] – [[1792]]) vyvrcholila [[3. máj]]a [[1791]] do podpísania prvej písanej ústavy v Európe. Tento proces už nezastavil [[delenia Poľska|rozdelenie]] Poľsko-litovskej únie medzi tri susediace veľmoci ([[Presúvanie Poľska]]). == Poznámky == <references group="p"/> == Pozri aj == * [[Livónska vojna]] * [[Rusko-poľská vojna (1605 – 1618)|Rusko-poľská vojna (1605 až 1618)]] * [[Smolenská vojna]] * [[Chmeľnyckého povstanie]] * [[Druhá severská vojna]] * [[Obliehanie Jasnej Hory]] * [[Povstanie Juraja II. Rákociho]] * [[Poľsko-turecká vojna (1672 – 1676)|Poľsko-turecká vojna (1672 až 1676)]] * [[Veľká turecká vojna]] * [[Severná vojna|Veľká severná vojna]] * [[Vojna o poľské dedičstvo]] * [[Delenia Poľska|Delenie Poľska]] == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroje == * {{preklad|cs|Polsko-litevská unie|en|Polish-Lithuanian Commonwealth}} [[Kategória:Dejiny Poľska]] [[Kategória:Dejiny Litvy]] [[Kategória:Dejiny Lotyšska]] [[Kategória:Dejiny Bieloruska]] [[Kategória:Dejiny Ukrajiny]] [[Kategória:Dejiny Estónska]] [[Kategória:Dejiny Ruska]] [[Kategória:Zaniknuté štáty]] [[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]] [[Kategória:Zaniknuté monarchie]] e42knvogb86afo4bdrr9ncyweut1xxf 8371109 8371108 2026-09-19T21:10:56Z LoverofBattle12 246706 Vytvorenie kapitoly ,, Pozri aj" s odkazmi na súvisiace stránky. 8371109 wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát | názov = Poľské kráľovstvo a Litovské veľkokniežatstvo | originálny názov = Królestwo Polskie i Wielkie Księstwo Litewskie<br/>Lenkijos Karalystė ir Lietuvos Didžioji Kunigaikštystė | rok vzniku = 1569 | rok zániku = 1795 | viac pred = | pred 1 = Poľské kráľovstvo (1385 – 1569) | pred 1 vlajka = Kingdom of Poland-flag.svg | pred 2 = Litovské veľkokniežatstvo | pred 2 vlajka = Alex K Grundwald flags 1410-03.svg | pred info = | viac po = | po 1 = Halič (korunná krajina) | po 1 vlajka = Flag of Galicia and Lodomeria (1849-1890).svg | po 2 = Ruská ríša | po 2 vlajka = Flag of Russia.svg | po 3 = Pruské kráľovstvo | po 3 vlajka = Flag of the Kingdom of Prussia (1750-1801).svg | šírka 1. sloupce = | vlajka = Banner of Poland-Lithuania.svg | článok o vlajke = | vlajka veľkosť = | znak = Arms of Poland-Lithuania under the House of Vasa.svg | článok o znaku = | znak veľkosť = | rámček znak = | hymna = Gaude Mater Polonia | článok o hymne = | motto = Si Deus nobiscum quis contra nos<br/>(Ak je Boh s nami, kto je proti nám) | článok o motte = | mapa = Polish-Lithuanian Commonwealth (orthographic projection).svg | mapa veľkosť = | mapa poznámka = | hlavné mesto = [[Krakov]] a [[Vilnius]] <small>(1569-1793)<br/></small>[[Varšava]] <small>(1793-1795)</small> | rozloha = 1 153 465 | rozloha poznámka = <small>(1650)</small> | najvyšší bod = | najvyšší bod poznámka = | najdlhšia rieka = | najdlhšia rieka poznámka= | počet obyvateľov = 11 000 000 | počet obyvateľov poznámka = <small>(1650)</small> | jazyky = [[Poľština]], [[Litovčina]], [[Rusínčina]], [[Latinčina]], [[Jidiš]] | národnostné zloženie = | náboženstvo = [[Latinská cirkev|Rímokatolicizmus]], [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|Pravoslávne]], [[Protestantizmus]], [[Judaizmus]], [[Islam]] | štátne zriadenie = [[Dedičná monarchia]] <small>(1569-1573)</small><br/>[[Volená monarchia]] <small>(1573-1791/1792-1795)</small><br/>[[Konštitučná monarchia]]<small>(1791-1792)</small> | materská zem = | mena = | vznik = 1. júl 1569 | zánik = 24. október 1795 }} '''Republika Poľskej koruny a Litovského veľkokniežatstva''',{{#tag:ref|Oficiálny názov v niektorých jazykoch obyvateľstva republiky: * {{pol|''Rzeczpospolita Korony Polskiej i Wielkiego Księstwa Litewskiego''}}, * {{lat|''Regnum Poloniae Magnusque Ducatus Lithuaniae''}}, * {{lit|''Lenkijos Karalystė ir Lietuvos Didžioji Kunigaikštystė''}}, * {{deu|''Königreich Polen und des Großfürstentums Litauen''}}, * {{ukr|Королівство Польське і Велике князівство Литовське}}, * {{bel|Польскае Каралеўства і Вялікае Княства Літоўскае}}.|group=p}} známa aj ako '''Republika oboch národov''',{{#tag:ref|Názov v niektorých jazykoch obyvateľstva republiky: * {{pol|''Rzeczpospolita Obojga Narodów''}}, * {{lat|''Res Publica Utriusque Nationis''}}, * {{lit|''Abiejų Tautų Respublika, Žečpospolita''}}, * {{deu|''Republik beider Nationen'', ''Republik beider Völker''}}, * {{ukr|Річ Посполита}}, * {{bel|Рэч Паспалітая|''Reč paspalitaja''}}, * {{V jazyku|rue|Рѣчъ Посполита}}, * [[stará ruština|starorus.]] Рѣч Посполита ''Rěč pospolita''.|group=p}} '''prvá (Poľská) republika''', '''šľachtická republika''' a '''Poľsko-litovský štát''' bol jeden z najväčších a najľudnatejších štátov v [[Európa|Európe]] [[17. storočie|17. storočia]]. Existoval v rokoch [[1569]] – [[1795]] a jeho územie zahŕňalo nielen územia dnešného [[Poľsko|Poľska]] a [[Litva|Litvy]], ale aj celé [[Lotyšsko]], [[Bielorusko]], časti [[Estónsko|Estónska]], [[Ukrajina|Ukrajiny]] a západné [[Rusko]]. Oficiálne vznikla [[12. august]]a 1569 v poľskom [[Lublin]]e. Vytvorením Poľsko-litovskej únie došlo k medzinárodnému posilneniu štátu a potlačeniu autonomistických tendencií najmä litovskej šľachty. Šľachta mala silnú pozíciu v štátnom zriadení a prostredníctvom kráľovskej rady vykonávala vládu. Podľa uznesenia z roku [[1505]] sa kráľ stal prakticky predsedom tejto rady a nemohol robiť dôležité rozhodnutia bez súhlasu senátu a poslancov snemu. Bola to teda šľachtická republika a každý šľachtic mal právo veta. Tento systém bol akýmsi predchodcom modernej [[demokracia|demokracie]], [[konštitučná monarchia|konštitučnej monarchie]], ako aj [[federácia|federácie]]. Oba štáty si boli vo zväze rovnocenné, aj keď Poľsko bolo prirodzeným dominantným partnerom. Významné postavenie mala [[Rímskokatolícka cirkev]], ale platila sloboda vierovyznania. Ekonomika bola založená najmä na [[poľnohospodárstvo|poľnohospodárstve]]. == Dejiny == :''Pozri aj: [[Zoznam vládcov Poľska]], [[Poľsko]], [[Delenia Poľska]]'' [[Obrázok:Unia Lubelska.JPG|thumb|250px|left|[[Lublinská únia]] roku [[1569]]. Jan Matejko, [[1869]], olej na plátne 298x{{cm|512|m}}, Národné múzeum, [[Varšava]].]] Poľsko-litovskú úniu vytvoril posledný jagelovský kráľ [[Žigmund II. August]] [[Lublinská únia|Lublinskou úniou]] v roku 1569. Po jeho smrti nastalo medzivládie, počas ktorého získala významnú moc [[šľachta]], ktorá volila panovníka. V roku 1573 sa stal poľským kráľom [[Henrich III. (Francúzsko)|Henrich z Valois]], brat francúzskeho panovníka [[Karol IX. (Francúzsko)|Karola IX.]] Pred tým sa musel vzdať dedičnosti tohto trónu. V roku [[1574]], po smrti svojho brata, ušiel z Poľska a ujal sa vlády vo Francúzsku ako [[Henrich III. (Francúzsko)|Henrich III.]] V roku [[1576]] sa poľským kráľom stal Štefan Bátori, ktorý v rokoch [[1579]] – [[1582]] viedol pomerne [[Livónska vojna|úspešnú vojnu]] proti Rusku. Jeho plány na ovládnutie Ruska a vyhnanie [[Osmanská ríša|Turkov]] z [[Uhorsko|Uhorska]] prekazila smrť. Na trón nastúpil v roku [[1587]] syn švédskej kráľovnej Kataríny Žigmund III. Vasa, ktorý viedol spory s opozíciou vo vlastnej dynastii. Od roku [[1609]] viedol vojnu s Ruskom, z ktorej Poľsko získalo ďalšie územia, potvrdené mierovou zmluvou z roku [[1619]]. Po jeho smrti v roku [[1632]] zasadol na trón jeho starší syn [[Vladislav IV.|Vladislav IV. Vasa]], ktorému sa darilo vyhýbať konfliktom [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]], ktorá sužovala veľkú časť Európy. Obdobie prvej polovice 17. storočia je v tejto krajine známe ako ''Zlatý vek''. Krajine sa darilo brániť svoje územia proti Švédsku, Rusku, Osmanskej ríši aj Krymskému chanátu. Počas niekoľkých invázií do Ruska sa vojskám únie podarilo dobyť Moskvu a udržať ju od [[27. september|27. septembra]] [[1610]] do [[4. november|4. novembra]] [[1612]]. Úniu oslabili dve nasledovné udalosti z roku [[1648]]. V roku [[1648]] nastúpil na trón [[Ján II. Kazimír|Ján II. Kazimír Vasa]], nevlastný brat [[Vladislav IV.|Vladislava IV]]. Ten čelil v rokoch [[1648]] až [[1654]] [[Chmeľnyckého povstanie|kozáckemu povstaniu]] pod velením [[Hajtman (Ukrajina)|hajtmana]] [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdana Chmelnického]], ktoré bolo podporované [[Krymský chanát|Krymským chanátom]]. Povstanie vyvrcholilo odtrhnutím [[Ľavobrežná Ukrajina|ľavobrežnej Ukrajiny]] od Poľsko-litovskej únie a jej pripojením k [[Ruská ríša|Rusku]] v roku [[1654]] a následným vytlačením Poliakov. Druhou ranou pre Republiku oboch národov bola [[Druhá severská vojna|invázia]] [[Švédsko|Švédska]] v roku [[1655]], podporovaná sedmohradským vojvodom [[Juraj II. Rákoci|Jurajom II. Rákocim]] a brandenburským [[kurfirst]]om Fridrichom Viliamom I. Vojenská invázia bola známa názvom Potopa. Krajina prešla v tomto období politickou, hospodárskou i kultúrnou krízou. Roku [[1669]] bol za nového kráľa zvolený [[Michał Korybut Wiśniowiecki]], ktorý sa orientoval na [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. V roku [[1672]] [[Poľsko-turecká vojna (1672 – 1676)|vpadli]] do Poľska Turci a to bolo prinútené pristúpiť na jeho tvrdé podmienky. V rokoch [[1674]] – [[1696]] musel nový, profrancúzsky orientovaný kráľ [[Ján III. Sobieski]] čeliť vnútorným rozbrojom, ako aj novému nebezpečenstvu zo strany Turecka. Jeho vojská pomohli v roku [[1683]] poraziť Turkov pri obliehaní [[Viedeň|Viedne]], za pomoci cisára [[Svätá ríša rímska|Svätej ríše rímskej]]. Táto bitka znamenala obrat vo vojnách proti Turkom. Počas ďalších 16 rokov ([[Veľká turecká vojna]]) boli Turci tlačení stále južnejšie a už nikdy neovládli [[Stredná Európa|Strednú Európu]]. Dôsledkom vojen v polovici [[17. storočie|17. storočia]] čelila krajina v [[18. storočie|18. storočí]] veľký hospodárskym škodám. Znížil sa počet obyvateľstva, polovica hospodárskej pôdy ležala neobrobená, poklesla kúpna sila obyvateľstva a mestá upadali. V rokoch [[1697]] – [[1733]] vládol (s päťročnou prestávkou) [[August II. Silný]]. Obdobie jeho vlády charakterizuje národný a politický úpadok, ale v ekonomike nastala nová éra. Snažil sa získať naspäť stratené územia v Litve a uzavrel spojenectvo s [[Rusko]]m a [[Dánsko]]m. Po tom, čo boli ruské i dánske vojská porazené švédskou armádou kráľa [[Karol XII.|Karola XII.]] v tzv. severnej vojne, vpadli švédske vojská aj do Poľska a zosadili Augusta II. Na tróne potom vládol [[Stanislav I. (Poľsko)|Stanislaw Leszczyński]] ([[1704]] – [[1709]]). Po porážke Švédov roku [[1709]] sa August II. Silný vrátil na poľský trón, ale nedokázal využiť priaznivú situáciu a zúčastniť sa zahranično-politických rokovaní v prospech Poľska. Rovnako slabý bol aj jeho nástupca [[August III. (Poľsko)|August III.]] Po jeho smrti nastúpil v roku [[1764]] [[Stanislav II. (Poľsko)|Stanislaw Poniatowski]]. Za jeho vlády došlo ku konečnému úpadku krajiny. Osveta spustila národné hnutie a snaha reformného snemu ([[1788]] – [[1792]]) vyvrcholila [[3. máj]]a [[1791]] do podpísania prvej písanej ústavy v Európe. Tento proces už nezastavil [[delenia Poľska|rozdelenie]] Poľsko-litovskej únie medzi tri susediace veľmoci ([[Presúvanie Poľska]]). == Poznámky == <references group="p"/> == Pozri aj == * [[Livónska vojna]] * [[Štefan Bátori]] * [[Rusko-poľská vojna (1605 – 1618)|Rusko-poľská vojna (1605 až 1618)]] * [[Smolenská vojna]] * [[Chmeľnyckého povstanie]] * [[Druhá severská vojna]] * [[Obliehanie Jasnej Hory]] * [[Povstanie Juraja II. Rákociho]] * [[Poľsko-turecká vojna (1672 – 1676)|Poľsko-turecká vojna (1672 až 1676)]] * [[Veľká turecká vojna]] * [[Severná vojna|Veľká severná vojna]] * [[Vojna o poľské dedičstvo]] * [[Delenia Poľska|Delenie Poľska]] == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroje == * {{preklad|cs|Polsko-litevská unie|en|Polish-Lithuanian Commonwealth}} [[Kategória:Dejiny Poľska]] [[Kategória:Dejiny Litvy]] [[Kategória:Dejiny Lotyšska]] [[Kategória:Dejiny Bieloruska]] [[Kategória:Dejiny Ukrajiny]] [[Kategória:Dejiny Estónska]] [[Kategória:Dejiny Ruska]] [[Kategória:Zaniknuté štáty]] [[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]] [[Kategória:Zaniknuté monarchie]] 6awfjaovt61ak008jhfh5j51e2nk680 0 203514 8371102 7693484 2026-09-19T20:33:54Z ~2026-50929-72 305786 Výhonok bol rozšírený o aktuálne informácie o študijnom programe, vyučujúcich, projektoch a absolventoch BISLA. 8371102 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vysoká škola |Názov = Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií |Obrázok = Grosslingová 002.jpg |Popis = |Logo = |Popis loga = |Motto = |Pôvodný názov = |Latinský názov = |Poloha = |Skratka = BISLA |Typ = súkromná vysoká škola |Zameranie = |Náboženská príslušnosť = |Patrón = |Rok založenia = |Rok otvorenia = |Rok zatvorenia = |Stav = |Rektor = [[Samuel Abrahám]]<ref name=vedenie>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vedenie BISLA | url = http://www.bisla.sk/sk/?page_id=55 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-12-30| vydavateľ = BISLA| miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> |Kvestor = |Predseda = |Viceprezident = |Dekan = |Riaditeľ = |Kancelár = |Počet fakúlt = |Počet zamestnancov = |Počet študentov = |Pregraduálny študenti = |Postgraduálny študenti = |Doktorandi = |Rozpočet = |Kampus = |Školské farby = |Školská hymna = |Maskot = |Školský časopis = |Športová reprezentácia = |Člen = |Nositelia Nobelovej ceny = |Miesto = [[Bratislava]], [[Slovensko]] |Adresa = |Telefón = |Web = http://www.bisla.sk |Mail = }} '''Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií''' alebo '''BISLA''' je súkromná [[vysoká škola]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Je založená na filozofii liberálnych vied a umení. Je jedinou školou svojho druhu na Slovensku a jednou z mála v širšom okolí. Vznikla v roku 2006. Jej priamym predchodcom bol Výberový vzdelávací spolok. Zakladateľom a rektorom BISLA je doc. [[Samuel Abrahám]], PhD.<ref name=vedenie/>, politológ, vydavateľ a šéfredaktor časopisu Kritika & Kontext. Od septembra 2015 na BISLe pôsobí bývalá premiérka [[Iveta Radičová]].<ref name=joinedbisla2015>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = THE FORMER PRIME MINISTER IVETA RADIČOVÁ JOINS BISLA FACULTY | url = http://www.bisla.sk/english/?headlines=the-former-prime-minister-iveta-radicova-joins-bisla-faculty | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-12-08 | vydavateľ = Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20151210203348/http://www.bisla.sk/english/?headlines=the-former-prime-minister-iveta-radicova-joins-bisla-faculty | dátum archivácie = 2015-12-10 }}</ref> Medzi vyučujúcimi sú i prof. František Novosád, doc. Dagmar Kusá, doc. Sylvia Tiryaki a ďalší.<ref name=vyucujucibisla2015>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vyučujúci | url = http://www.bisla.sk/sk/?page_id=57 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-12-08 | vydavateľ = Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií|Bratislavskej medzinárodnej škole liberálnych štúdií | miesto = | jazyk = }} </ref> == História a inštitucionálne zázemie == Príprava vzniku školy nadväzovala na činnosť '''Výberového vzdelávacieho spolku''' (VVS), ktorý od roku 1996 organizoval trojročný doplnkový vzdelávací program a tútorský systém pre motivovaných študentov slovenských vysokých škôl.<ref name="portalvs" details="[https://docs.google.com/document/d/183CL-ra0PYUaF8V7UssLspHsZwk83frF/edit?usp=sharing&ouid=108681191558867362500&rtpof=true&sd=true BISLA Študijný program]" /> Podľa školy VVS počas desaťročia pôsobenia poskytol štipendium a individuálne tútorstvo približne 250 účastníkom.<ref>[https://docs.google.com/document/d/183CL-ra0PYUaF8V7UssLspHsZwk83frF/edit?usp=sharing&ouid=108681191558867362500&rtpof=true&sd=true BISLA Študijný program]</ref> Súbežne so vznikom BISLA vznikol Bratislavský inštitút humanistiky, n. o. (BIH), ktorý organizuje verejné prednášky a diskusie o spoločenských, politických a intelektuálnych otázkach.<ref name="portalvs" details="[https://docs.google.com/document/d/183CL-ra0PYUaF8V7UssLspHsZwk83frF/edit?usp=sharing&ouid=108681191558867362500&rtpof=true&sd=true BISLA Študijný program]" /> V rámci svojej publikačnej činnosti škola vydáva slovensko-anglický časopis ''[[Kritika & Kontext]]'', ktorého korene siahajú do roku 1996.<ref name="portalvs" details="[https://docs.google.com/document/d/183CL-ra0PYUaF8V7UssLspHsZwk83frF/edit?usp=sharing&ouid=108681191558867362500&rtpof=true&sd=true BISLA Študijný program]" /> == Štúdium == BISLA poskytuje denné bakalárske štúdium programu ''liberálne štúdiá''. Obsah programu prepája politické vedy so štúdiom politických teórií, medzinárodných vzťahov, filozofie, histórie, sociológie a teórie umenia.<ref name="portalvs" details="[https://docs.google.com/document/d/183CL-ra0PYUaF8V7UssLspHsZwk83frF/edit?usp=sharing&ouid=108681191558867362500&rtpof=true&sd=true BISLA Študijný program]" /> Vyučovanie prebieha prevažne v angličtine; jeho súčasťou sú malé semináre, prednášky, tútorský systém a prax počas štúdia.<ref name="portalvs" details="[https://docs.google.com/document/d/183CL-ra0PYUaF8V7UssLspHsZwk83frF/edit?usp=sharing&ouid=108681191558867362500&rtpof=true&sd=true BISLA Študijný program]" /><ref name="saavs" /> Bislou prešlo 231 absolventov, z ktorých mnohí pokračovali na magisterských programoch na prestížnych vysokých školách <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alumni placement | url = https://www.bisla.sk/alumni-placement-2026/ | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = en-US}}</ref> == Hodnotenie a medzinárodné aktivity == BISLA sa zúčastnila na projekte OECD ''Assessment of Higher Education Learning Outcomes'' (AHELO), ktorý skúmal uskutočniteľnosť medzinárodného porovnávania všeobecných a odborových výsledkov vysokoškolského vzdelávania.<ref>{{Citácia web|url=https://oecd.org/content/dam/oecd/en/publications/support-materials/2011/02/ahelo-files/AHELOFSReportVolume1.pdf|titul=The OECD AHELO Feasibility Study: Design and Implementation|vydavateľ=OECD|rok=2013|prístup-dátum=2026-09-19}}</ref> Kapitola o BISLA v odbornom zborníku ''American Universities Abroad'' uvádza, že škola v tejto štúdii dosiahla najvyšší výsledok spomedzi 16 zúčastnených slovenských vysokých škôl.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Purinton|meno=Ted|priezvisko2=Skaggs|meno2=Jennifer|názov=American Universities Abroad: The Leadership of Independent Transnational Institutions|vydavateľ=American University in Cairo Press|rok=2018|isbn=978-977-416-840-6|strany=103–112|url=https://books.google.com/books?id=SrRSDwAAQBAJ&pg=PA103|prístup-dátum=2026-09-19}}</ref> V máji 2024 hodnotiaca správa pracovnej skupiny SAAVŠ vyzdvihla internacionálny charakter školy, dialogickú výučbu v malých skupinách, systém podpory študentov a vysoký podiel študentov, ktorí po skončení bakalárskeho štúdia pokračujú v zahraničí. <ref name="saavs" /> V roku 2026 sa BISLA zapojila do projektu Erasmus+ ''Designing and Implementing Liberal Arts Studies in Ukraine'' (LibArt_UA). V projekte sa podieľa na príprave programov liberálnych štúdií na piatich ukrajinských univerzitách spolu s partnermi z Maastrichtskej univerzity, Varšavskej univerzity, Univerzity Adama Mickiewicza v Poznani a Univerzity Justusa Liebiga v Giessene.<ref>{{Citácia web|url=https://www.aktuality.sk/clanok/wtFmMmQ/mosty-pre-vzdelavanie-vysoka-skola-bisla-odovzda-ukrajinskym-univerzitam-svoje-know-how/|titul=Mosty pre vzdelávanie: Vysoká škola BISLA odovzdá ukrajinským univerzitám svoje know-how|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum=2026-03-25|prístup-dátum=2026-09-19}}</ref> == Absolventi == Vyše 230 absolventov BISLA pokračuje väčšinou v štúdiu na zahraničných univerzitách.<ref name="saavs2">Alumni placement [https://www.bisla.sk/alumni-placement-2026/ 2026]</ref> Viaceré absolventky a absolventi pokračovali napr. na [[Katolícka univerzita v Leuvene|KU Leuven]] v odbore filozofia, [[Sciences Po]] v programe Digital, New Technology, and Public Policies,<ref>{{Citácia web|url=https://www.bisla.sk/alumni/|titul=Alumni|vydavateľ=Bratislava International School of Liberal Arts|dátum=2024-09-16|prístup-dátum=2026-09-19}}</ref> Oxford University v oblasti vzdelávanie, London School of Economics Keďže dostupné zdroje pri týchto osobách primárne dokumentujú ich študijnú dráhu, nie samostatnú verejnú alebo profesijnú encyklopedickú významnosť, tento oddiel ich neoznačuje za „významných absolventov“. Medzi absolventov VVS partia napr. [[Tomáš Forró]], [[Irena Bihariová|Irena Biháriová]], Peter Kubina, [[Michal Hvorecký]], [[Martin Filko]] a mnohí ďalší. Absolventi BISLA zahŕňajú napr. AI Líderku roka [https://www.luciakobzova.com/ Luciu Kobzovú], redaktora Denníka N [https://dennikn.sk/autor/tomas-corej/ Tomáša Čoreja], analytičku [https://www.linkedin.com/in/barbara-kelemen-761aa9112/ Barbaru Kelemen]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alumni placement | url = https://www.bisla.sk/alumni-placement-2026/ | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = en-US}}</ref> == Externé odkazy == * [https://www.bisla.sk/ Oficiálna stránka] * [https://www.portalvs.sk/sk/vysoka-skola/bratislavska-medzinarodna-skola-liberalnych-studii-v-bratislave Profil školy v Portáli VŠ] == Referencie == {{referencie}} == Oficiálna stránka školy == * [http://www.bisla.sk/sk/ oficiálna stránka] {{Súradnice|48.145088|17.119961|type:landmark|format=dms|display=title}} {{Výhonok}} {{Vysoké školy na Slovensku}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií| ]] [[Kategória:Súkromné vysoké školy na Slovensku]] [[Kategória:Pomenovania podľa Bratislavy|Medzinárodná škola liberálnych štúdií]] sz3mi1ynjkfd9ahupdlrnb1990odn2v 8371104 8371102 2026-09-19T20:38:05Z ~2026-50929-72 305786 8371104 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vysoká škola |Názov = Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií |Obrázok = Grosslingová 002.jpg |Popis = |Logo = |Popis loga = |Motto = |Pôvodný názov = |Latinský názov = |Poloha = |Skratka = BISLA |Typ = súkromná vysoká škola |Zameranie = |Náboženská príslušnosť = |Patrón = |Rok založenia = |Rok otvorenia = |Rok zatvorenia = |Stav = |Rektor = [[Samuel Abrahám]]<ref name=vedenie>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vedenie BISLA | url = http://www.bisla.sk/sk/?page_id=55 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-12-30| vydavateľ = BISLA| miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> |Kvestor = |Predseda = |Viceprezident = |Dekan = |Riaditeľ = |Kancelár = |Počet fakúlt = |Počet zamestnancov = |Počet študentov = |Pregraduálny študenti = |Postgraduálny študenti = |Doktorandi = |Rozpočet = |Kampus = |Školské farby = |Školská hymna = |Maskot = |Školský časopis = |Športová reprezentácia = |Člen = |Nositelia Nobelovej ceny = |Miesto = [[Bratislava]], [[Slovensko]] |Adresa = |Telefón = |Web = http://www.bisla.sk |Mail = }} '''Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií''' alebo '''BISLA''' je súkromná [[vysoká škola]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Je založená na filozofii liberálnych vied a umení. Je jedinou školou svojho druhu na Slovensku a jednou z mála v širšom okolí. Vznikla v roku 2006. Jej priamym predchodcom bol Výberový vzdelávací spolok. Zakladateľom a rektorom BISLA je doc. [[Samuel Abrahám]], PhD.<ref name=vedenie/>, politológ, vydavateľ a šéfredaktor časopisu Kritika & Kontext. Od septembra 2015 na BISLe pôsobí bývalá premiérka [[Iveta Radičová]].<ref name=joinedbisla2015>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = THE FORMER PRIME MINISTER IVETA RADIČOVÁ JOINS BISLA FACULTY | url = http://www.bisla.sk/english/?headlines=the-former-prime-minister-iveta-radicova-joins-bisla-faculty | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-12-08 | vydavateľ = Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20151210203348/http://www.bisla.sk/english/?headlines=the-former-prime-minister-iveta-radicova-joins-bisla-faculty | dátum archivácie = 2015-12-10 }}</ref> Medzi vyučujúcimi sú i prof. František Novosád, doc. Dagmar Kusá, doc. Sylvia Tiryaki a ďalší.<ref name=vyucujucibisla2015>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vyučujúci | url = http://www.bisla.sk/sk/?page_id=57 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-12-08 | vydavateľ = Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií|Bratislavskej medzinárodnej škole liberálnych štúdií | miesto = | jazyk = }} </ref> == História a inštitucionálne zázemie == Príprava vzniku školy nadväzovala na činnosť '''Výberového vzdelávacieho spolku''' (VVS), ktorý od roku 1996 organizoval trojročný doplnkový vzdelávací program a tútorský systém pre motivovaných študentov slovenských vysokých škôl.<ref name="portalvs" details="[https://docs.google.com/document/d/183CL-ra0PYUaF8V7UssLspHsZwk83frF/edit?usp=sharing&ouid=108681191558867362500&rtpof=true&sd=true BISLA Študijný program]" /> Podľa školy VVS počas desaťročia pôsobenia poskytol štipendium a individuálne tútorstvo približne 250 účastníkom.<ref>[https://docs.google.com/document/d/183CL-ra0PYUaF8V7UssLspHsZwk83frF/edit?usp=sharing&ouid=108681191558867362500&rtpof=true&sd=true BISLA Študijný program]</ref> Súbežne so vznikom BISLA vznikol Bratislavský inštitút humanistiky, n. o. (BIH), ktorý organizuje verejné prednášky a diskusie o spoločenských, politických a intelektuálnych otázkach.<ref name="portalvs" details="[https://docs.google.com/document/d/183CL-ra0PYUaF8V7UssLspHsZwk83frF/edit?usp=sharing&ouid=108681191558867362500&rtpof=true&sd=true BISLA Študijný program]" /> V rámci svojej publikačnej činnosti škola vydáva slovensko-anglický časopis ''[[Kritika & Kontext]]'', ktorého korene siahajú do roku 1996.<ref name="portalvs" details="[https://docs.google.com/document/d/183CL-ra0PYUaF8V7UssLspHsZwk83frF/edit?usp=sharing&ouid=108681191558867362500&rtpof=true&sd=true BISLA Študijný program]" /> == Štúdium == BISLA poskytuje denné bakalárske štúdium programu ''liberálne štúdiá''. Obsah programu prepája politické vedy so štúdiom politických teórií, medzinárodných vzťahov, filozofie, histórie, sociológie a teórie umenia.<ref name="portalvs" details="[https://docs.google.com/document/d/183CL-ra0PYUaF8V7UssLspHsZwk83frF/edit?usp=sharing&ouid=108681191558867362500&rtpof=true&sd=true BISLA Študijný program]" /> Vyučovanie prebieha prevažne v angličtine; jeho súčasťou sú malé semináre, prednášky, tútorský systém a prax počas štúdia.<ref name="portalvs" details="[https://docs.google.com/document/d/183CL-ra0PYUaF8V7UssLspHsZwk83frF/edit?usp=sharing&ouid=108681191558867362500&rtpof=true&sd=true BISLA Študijný program]" /><ref name="saavs" /> Bislou prešlo 231 absolventov, z ktorých mnohí pokračovali na magisterských programoch na prestížnych vysokých školách <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alumni placement | url = https://www.bisla.sk/alumni-placement-2026/ | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = en-US}}</ref> == Hodnotenie a medzinárodné aktivity == BISLA sa zúčastnila na projekte OECD ''Assessment of Higher Education Learning Outcomes'' (AHELO), ktorý skúmal uskutočniteľnosť medzinárodného porovnávania všeobecných a odborových výsledkov vysokoškolského vzdelávania.<ref>{{Citácia web|url=https://oecd.org/content/dam/oecd/en/publications/support-materials/2011/02/ahelo-files/AHELOFSReportVolume1.pdf|titul=The OECD AHELO Feasibility Study: Design and Implementation|vydavateľ=OECD|rok=2013|prístup-dátum=2026-09-19}}</ref> Kapitola o BISLA v odbornom zborníku ''American Universities Abroad'' uvádza, že škola v tejto štúdii dosiahla najvyšší výsledok spomedzi 16 zúčastnených slovenských vysokých škôl.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Purinton|meno=Ted|priezvisko2=Skaggs|meno2=Jennifer|názov=American Universities Abroad: The Leadership of Independent Transnational Institutions|vydavateľ=American University in Cairo Press|rok=2018|isbn=978-977-416-840-6|strany=103–112|url=https://books.google.com/books?id=SrRSDwAAQBAJ&pg=PA103|prístup-dátum=2026-09-19}}</ref> V máji 2024 hodnotiaca správa pracovnej skupiny SAAVŠ vyzdvihla internacionálny charakter školy, dialogickú výučbu v malých skupinách, systém podpory študentov a vysoký podiel študentov, ktorí po skončení bakalárskeho štúdia pokračujú v zahraničí. <ref name="saavs" /> V roku 2026 sa BISLA zapojila do projektu Erasmus+ ''Designing and Implementing Liberal Arts Studies in Ukraine'' (LibArt_UA). V projekte sa podieľa na príprave programov liberálnych štúdií na piatich ukrajinských univerzitách spolu s partnermi z Maastrichtskej univerzity, Varšavskej univerzity, Univerzity Adama Mickiewicza v Poznani a Univerzity Justusa Liebiga v Giessene.<ref>{{Citácia web|url=https://www.aktuality.sk/clanok/wtFmMmQ/mosty-pre-vzdelavanie-vysoka-skola-bisla-odovzda-ukrajinskym-univerzitam-svoje-know-how/|titul=Mosty pre vzdelávanie: Vysoká škola BISLA odovzdá ukrajinským univerzitám svoje know-how|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum=2026-03-25|prístup-dátum=2026-09-19}}</ref> == Absolventi == Vyše 230 absolventov BISLA pokračuje väčšinou v štúdiu na zahraničných univerzitách.<ref name="saavs2">Alumni placement [https://www.bisla.sk/alumni-placement-2026/ 2026]</ref> Viaceré absolventky a absolventi pokračovali napr. na [[Katolícka univerzita v Leuvene|KU Leuven]] v odbore filozofia, [[Sciences Po]] v programe Digital, New Technology, and Public Policies,<ref>{{Citácia web|url=https://www.bisla.sk/alumni/|titul=Alumni|vydavateľ=Bratislava International School of Liberal Arts|dátum=2024-09-16|prístup-dátum=2026-09-19}}</ref> Oxford University v oblasti vzdelávanie, London School of Economics, Central European University, University of Amsterdam, a ďalšie. Medzi absolventov VVS partia napr. [[Tomáš Forró]], [[Irena Bihariová|Irena Biháriová]], Peter Kubina, [[Michal Hvorecký]], [[Martin Filko]] a mnohí ďalší. Absolventi BISLA zahŕňajú napr. AI Líderku roka [https://www.luciakobzova.com/ Luciu Kobzovú], redaktora Denníka N [https://dennikn.sk/autor/tomas-corej/ Tomáša Čoreja], analytičku [https://www.linkedin.com/in/barbara-kelemen-761aa9112/ Barbaru Kelemen]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alumni placement | url = https://www.bisla.sk/alumni-placement-2026/ | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = en-US}}</ref> a ďalších. == Externé odkazy == * [https://www.bisla.sk/ Oficiálna stránka] * [https://www.portalvs.sk/sk/vysoka-skola/bratislavska-medzinarodna-skola-liberalnych-studii-v-bratislave Profil školy v Portáli VŠ] == Referencie == {{referencie}} == Oficiálna stránka školy == * [http://www.bisla.sk/sk/ oficiálna stránka] {{Súradnice|48.145088|17.119961|type:landmark|format=dms|display=title}} {{Výhonok}} {{Vysoké školy na Slovensku}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií| ]] [[Kategória:Súkromné vysoké školy na Slovensku]] [[Kategória:Pomenovania podľa Bratislavy|Medzinárodná škola liberálnych štúdií]] k9op3brct08s3fwk5erw3ro413j6b42 0 203885 8371157 8368695 2026-09-20T02:39:00Z Stephan1000000 172529 1179 8371157 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox Anime |logo = |Meno = One Piece |en = One Piece |jp = ワンピース |manga = One Piece |anime = One Piece |zaner = [[Akcia/Dobrodružstvo (anime)|Akcia/Dobrodružstvo]]<br />[[Bojové umenia (anime)|Bojové umenia]]<br />[[História (anime)|História]]<br />[[Komédia (anime)|Komédia]]<br />[[Šónen]] |autor = [[Eiičiró Oda]] |MangaJazyk = [[japončina]] |pocetz = 115+ |rok = [[22. júl]] [[1997]] {{--}}súčasnosť |dĺžka = 24 minút |Rezia = [[Konosuke Uda]]<br />[[Munehisa Sakai]]<br />[[Hiroaki Mijamoto]] |studio = [[Tóei Animation]] |rokanime = [[20. október]] [[1999]]{{--}}súčasnosť |počet = 1179+ }} '''''One Piece''''' ({{vjz|jpn|ワンピース|Wan Písu}}) je [[Japonsko|japonská]] [[manga]] séria, podľa ktorej neskôr vznikol aj rovnomenný [[anime]] seriál. Autorom mangy je [[Eiičiró Oda]]. Manga aj anime sú v Japonsku veľmi populárne, získavajú vysoké hodnotenia a majú vysokú sledovanosť. Anime epizódy, manga kapitoly a manga zväzky stále vychádzajú. Dosiaľ bolo vydaných tiež 17 [[film]]ov, 4 [[Original Video Animation|OVA]] a niekoľko špeciálov. == Príbeh == {{spoiler}} Príbeh je zasadený do obdobia vlády pirátov na oceánoch, ale odohráva sa v imaginárnom svete. ''Monkey D. Luffy'' je 19-ročný bláznivý chlapec, ktorý sa chce stať „kráľom pirátov“. Stále má so sebou slamený klobúk, ktorý dostal od piráta menom ''Shanks'', ktorý ho v minulosti zachránil. Luffy sa teda rozhodol, že si založí vlastnú pirátsku posádku. Ako prvý sa k nemu pridal [[samuraj]] ''Zoro Roronoa'', nasledovaný navigátorkou ''Nami'', nepoučiteľným klamárom ''Usoppom'', kuchárom ''Sanjim'', lekárom ''Chopperom'' a ďalšími. Ich tím dostal názov ''Mugiwara Kaizoku'' (slov. doslovne: ''Piráti Slameného Klobúka''). {{endspoiler}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.toei-anim.co.jp/tv/onep/ Oficiálna stránka One Piece] {{jap icon}} {{Anime výhonok}} [[Kategória:Anime filmy]] [[Kategória:Anime seriály]] [[Kategória:Anime OVA]] [[Kategória:Anime z roku 1999]] [[Kategória:Manga]] 38h2igqk8rk5ff07dqiwmoytoqszr7t 0 204002 8370890 7986418 2026-09-19T12:11:56Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8370890 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Stilles_Mineralwasser.jpg|thumb|Minerálna voda]] '''Minerálna voda''' je voda, ktorá sa od ostatných [[podzemná voda|podzemných vôd]] podstatne odlišuje svojimi vlastnosťami, predovšetkým vyšším obsahom rozpustených [[minerál]]nych látok a [[teplota|teplotou]].<ref>Makeľ, M., Trubeľ, J. (Editori), 2002, Terminologický výkladový slovník. Hydrológia. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Bratislava, 157 s.</ref> Táto voda môže prirodzene vyvierať, alebo byť čerpaná z prírodných žriedeľ. Podľa medzinárodných konvencií a noriem sú za minerálne vody považované tie, ktoré v 1 litri vody obsahujú viac ako 1 g rozpustených pevných látok alebo 1 g rozpusteného [[oxid uhličitý|CO<sub>2</sub>]] (minimálne 1000 mg/l).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Franko | meno = Ondrej | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Melioris | meno2 = Ladislav | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Minerálne a termálne vody Slovenska – vznik a rozšírenie | periodikum = Podzemná voda | odkaz na periodikum = | url = https://www.sah-podzemnavoda.sk/cms/request.php?501 | issn = 1335-1052 | vydavateľ = | miesto = | dátum = | rok = 2000 | mesiac = | deň = | ročník = 6 | číslo = 1 | strany = 3{{--}}28 | dátum prístupu = 2025-01-22 | url archívu = https://web.archive.org/web/20250122053056/https://www.sah-podzemnavoda.sk/cms/request.php?501 | dátum archivácie = 2025-01-22 }}</ref> Z hydrogeologického hľadiska je mineralizovaná [[podzemná voda]] spojená s [[litostratigrafia|litostratigrafickými]] formáciami a štruktúrami (zásadne odlišnými od povrchových), v ktorých získala fyzikálne charakteristiky a chemické zloženie zásadne odlišné od ostatných vôd v tom istom geologickom regióne. Obsahuje [[minerál]]y alebo iné rozpustené zložky, ktoré zvýrazňujú jej chuť alebo jej liečebné účinky. Podľa slovenskej legislatívy musí byť mikrobiologicky bezchybná, mať pôvod v podzemnej vrstve a získaná zo zdroja vyhláseného osobitným predpisom. Mnohé minerálne vody obsahujú [[vápnik]] dôležitý pre zdravé kosti. V niektorých je [[horčík]] potrebný na pravidelnú činnosť srdca, nervov i svalov a zvyšuje odolnosť organizmu. [[Slovensko]] je bohaté na pramene rozličných minerálnych vôd, niektoré kúpeľné miesta sú svetoznáme. Niektoré minerálne vody majú liečivé účinky, napr. v Piešťanoch a v Trenčianskych Tepliciach sa liečia choroby pohybovej sústavy. == Rozdelenie == '''Podľa obsahu rozpustených minerálnych látok sa delia na:''' * slabo mineralizované (1 – 5 g/l) * stredne mineralizované (5 – 15 g/l) * silne mineralizované (nad 15 g/l) == Zoznam minerálnych vôd == {{pozri aj|Zoznam značiek minerálnych vôd}} === Zoznam slovenských minerálnych vôd === {| style="background: #FFFFFF; | style="vertical-align:top" | | width = "300" | * [[Ave (minerálna voda)|Ave]] * [[Baldovská]] * [[Bohatier (minerálna voda)|Bohatier]] * [[Brusnianka (minerálna voda)|Brusnianka]] * [[Budiš (minerálny prameň)|Budiš]] * [[Cigeľka (minerálna voda)|Cigeľka]] * [[Čerínska]] * [[Fatima (minerálna voda)|Fatima]] * [[Fatra (minerálna voda)|Fatra]] * [[Gemerka]] |valign="top"| | width = "300" | * [[Kláštorná (minerálna voda)|Kláštorná]] * [[Korytnica (minerálna voda)|Korytnica]] * [[Lucka]] * [[Ľubovnianka (minerálna voda)|Ľubovnianka]] * [[Magna Via (minerálna voda)|Magna Via]] * [[Maštinská]] * [[Matúšov prameň]] * [[Mitická]] * [[Ostrolúcka]] * [[Saguaro]] |valign="top"| | width = "300" | * [[Salvator (minerálna voda)|Salvator]] * [[Santovka (minerálna voda)|Santovka]] * [[Slatina (minerálna voda)|Slatina]] * [[Sulínka]] * [[Šivarina]] * [[Turčiansky prameň]] * [[Zlatá studňa (minerálna voda)|Zlatá studňa]] |} === Pramenité vody a stolové vody na Slovensku === Vyššie spomenuté normy na Slovensku určujú, že označenie minerálna voda môže niesť len voda, ktorá má obsah minerálov vyšší ako tisíc miligramov na liter. Voda, ktorá má nižšiu mineralizáciu sa nemôže označovať ako minerálna voda, ale ako pramenitá voda alebo stolová voda. V zahraničí takáto norma nemusí platiť, preto stolová voda by mohla byť označená ako minerálna.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Benka | meno = Marián | autor = | odkaz na autora = | titul = Stolové vody znížili náskok minerálok | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/biznis/stolove-vody-znizili-naskok-mineralok | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2003-07-18 | dátum prístupu = 2025-01-22}}</ref> * [[Rajec (minerálna voda)|Rajec]] == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Krahulec | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = a kol. | titul = Minerálne vody Slovenska : 1 : Balneografia a krenografia | vydanie = 1 | vydavateľ = Osveta | miesto = [Martin] | rok = [1978] | počet strán = 451 | url = https://dikda.snk.sk/view/uuid:0539ae24-59b1-4a53-b02d-ed3d2025e7f8 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Krahulec | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = a kol. | titul = Minerálne vody Slovenska : 2 : Krenografia | vydanie = 1 | vydavateľ = Osveta | miesto = [Martin] | rok = [1978] | počet strán = 1031 | url = https://dikda.snk.sk/view/uuid:71edd29c-bc66-4041-b811-2053c8a7ad97 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia periodika | priezvisko = Rebro | meno = Augustín | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovensko – krajina minerálnych vôd | periodikum = Krásy Slovenska | odkaz na periodikum = Krásy Slovenska | url = https://dikda.snk.sk/view/uuid:1988255b-44fc-44c0-8c5d-db4a237e3254?page=uuid:b7ef62f0-f99b-4a85-8585-48d367d25267 | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = | rok = 1982 | mesiac = | deň = | ročník = 59 | číslo = 3 | strany = 36{{--}}39}} * {{Citácia periodika | priezvisko = Franko | meno = Ondrej | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Melioris | meno2 = Ladislav | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Minerálne a termálne vody Slovenska – vznik a rozšírenie | periodikum = Podzemná voda | odkaz na periodikum = | url = https://www.sah-podzemnavoda.sk/cms/request.php?501 | issn = 1335-1052 | vydavateľ = | miesto = | dátum = | rok = 2000 | mesiac = | deň = | ročník = 6 | číslo = 1 | strany = 3{{--}}28 | dátum prístupu = 2025-01-22 | url archívu = https://web.archive.org/web/20250122053056/https://www.sah-podzemnavoda.sk/cms/request.php?501 | dátum archivácie = 2025-01-22 }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.zdravie.sk/files/article/mineralne/zlozenie-mineralnych-vod.pdf Zloženie minerálnych vôd] (slovenských a českých) na Zdravie.sk (pdf) {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Minerálne vody| ]] [[Kategória:Druhy vody]] [[Kategória:Hydrogeológia]] 8310n5hrkvt7tsgxyplqcds1scwxg6q 0 206619 8371152 8200385 2026-09-20T01:18:04Z Minorax 174390 ([[c:GR|GR]]) [[File:Order badge of honor rib.png]] → [[File:SU Order of the Badge of Honour ribbon.svg]] vva 8371152 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vyznamenania ZSSR | názov = Rad Odznak cti | obrázok = Znakpocheta2.jpg | obrázok stuhy = SU Order of the Badge of Honour ribbon.svg | obrázok2 = | obrázok stuhy2 = | obrázok3 = | obrázok stuhy3 = | pôvodný názov = Орден «Знак Почёта» | odmena = | štát = [[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|30px]] [[ZSSR]] | druh = rad | udeľované komu = | udeľované za = | status = neudeľuje sa | vzhľad = striebro<br>výška:{{mm|46|m}}<br>šírka:{{mm|32.5|m}} | dátum vzniku = [[25. november]] [[1935]] | prvýkrát udelené = [[26. november]] [[1935]] | poslednýkrát udelené = [[23. december]] [[1988]] | množstvo = 1 580 850 | staršia verzia = [[Rad priateľstva medzi národmi]] | mladšia verzia = | variant = }} '''Rad Odznak cti''' ({{v jazyku|rus|Орден «Знак Почёта»}}) bol civilným ocenením [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Bol zriadený [[25. november|25. novembra]] [[1935]] a udeľovaný obyvateľom ZSSR za výnimočné výsledky v produkcii, vedeckom výskume a v sociálnej, kultúrnej či inej spoločenskej aktivite, za rozvoj ekonomických, vedeckých, technologických a iných vzťahov [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] s inými krajinami a za výnimočné prispenie k rozvoju základného a aplikovaného výskumu. Bol udelený 1 580 850 krát. [[28. december|28. decembra]] [[1985]] bol Rad Odznak cti nahradený [[Rad cti|Radom cti]]. == Referencie == * {{preklad|en|Order of the Badge of Honor}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Order of Honour}} == Externé odkazy == [http://www.fronta.cz/sovetske-rady#5 Sovietske rady] {{Rady ZSSR}} [[Kategória:Sovietske rady a vyznamenania]] [[Kategória:Nositelia Radu Odznak cti| ]] j1frxd93cn456kmuaa4da775jcsq3yl 0 226094 8370884 8128302 2026-09-19T12:02:16Z ~2026-50445-83 305732 8370884 wikitext text/x-wiki {{Na revíziu|názov stránky neodpovedá opisu, text je bez zdroja}} '''Kariérny titul''' je titul udeľovaný po ukončení [[Vyššie odborné vzdelanie|vyššieho odborného vzdelania]], ktorý sa smie písať za meno. Tieto tituly odpovedajú úrovni 5B klasifikácie [[ISCED]]. Medzi tieto tituly patria: *DiS. – [[diplomovaný špecialista]] *DiS. art. – [[diplomovaný špecialista umenia]] Tieto tituly, ktorý svojim [[Absolvent|absolventom]] udeľujú [[Vyššia odborná škola|vyššie odborné školy]] a [[Konzervatórium|konzervatória]], možno teraz získať aj na väčšine [[Vysoká škola|vysokých škôl]] po absolvovaní dištančného špecializačného štúdia, v rámci tzv. [[Celoživotné vzdelávanie|celoživotného vzdelávania]]. [[Kategória:Tituly]] 7ddgmi01lan4qni6cm9841r2nsndnys 0 249199 8371117 7783974 2026-09-19T21:27:59Z Maximilián Fedora 259749 8371117 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Denár Vratislav II-B.jpg|thumb|Denár Vratislava II.]] '''Denár''' je pôvodne názov hlavnej striebornej mince rímskej republiky, rímskeho cisárstva, neskôr mnohých mincí v stredoveku a novoveku. Po rozpade Západorímskej ríše totiž rímsky denár prešiel do hospodárskej sústavy nových západoeurópskych ríš a potom aj do stredoeurópskej finančnej sústavy a stal sa základom všeobecného pojmu (nielen strieborného) platidla alebo hlavnej peňažnej jednotky skoro v celej Európe. Názov ''denár'' je odvodený z lat. ''denarius'', ''dena'' – desať, pretože sa delil na 10 medených mincí [[as (minca)|asov]]. Z latinského denarius je odvodené aj (anglické) slovo [[penny]] (značka d) či slovo [[dinár]]. == Rímsky denár == Denár bola [[striebro|strieborná]] [[minca]], ktorá bola prvýkrát razená okolo roku 211 pred Kr. na území [[Rímska ríša|Rímskej ríše]]. Pôvodne vážil 4,55 g, neskôr 3,9 g a za vlády Neróna už len 3,4 g. Septimius Severus zvýšil prímes medi v denári na 50 %. == Uhorský denár == Najstaršie uhorské mince razené zo striebra asi od roku 1000 (v Bratislave s nápisom Preslava Civitas) sa nazývali tiež denáre. Mali pôvodne 80 – 90 % striebra. Denáre sa razili až do roku 1780 (s typickým obrazom [[Madona|madony]]), kedy ich razenie ukončila [[Mária Terézia]]. V druhej polovici 18. storočia sa razili aj medené denáre. Ako počtová jednotka sa však denár používal aj po roku 1780. == Český denár == Denár bol názov strieborných mincí razených na území [[Česko|Česka]] od konca [[10. storočie|10. storočia]]. Do mincovej reformy [[Břetislav I.|Břetislava I.]] v roku [[1050]] boli denáre tzv. „velkého střížku“ s priemerom 18 – 20 mm a hmotnosťou viac než 1 g. Od roku 1050 až do začiatku razby brakteátov niekedy okolo roku [[1217]] boli razené denáre „malého střížku“ s priemerom 16 mm a hmotnosťou pod 1 g. Na konci razby rýdzosť [[kov]]u výrazne poklesla. Razenie denárov zaniklo v Čechách v roku 1300 mincovou reformou [[Václav II.|Václava II.]], keď už medzi ľudom málo obľúbený denár nahradil neskôr veľmi slávny [[pražský groš]]. == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Mince]] avdt68eurk64quapjwffqok2mzib5ey 0 271539 8370896 8368769 2026-09-19T12:41:27Z Mišino Čech 195312 8370896 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = FK Šachtar Doneck | obrázok = ФК Шахтар Донецьк.svg | celýnázov = FK Šachtar Doneck | prezývka = Hirnyky, Kroty | založený = [[1936]] | rozpustený = | štadión = Donbass Arena (momentálne Arena Ľvov v dôsledku obáv o bezpečnosť v Donecku) | kapacita = 52 667 miest | predseda = {{UKR}} [[Rinat Leonidovyč Achmetov|Rinat Achmetov]] | tréner = {{POR}} [[Luis Castro]] | liga = Ukrajinská premier liga | sezóna = 2025/26 | pozícia = 1. miesto | vzor_lp1=|vzor_t1=_shakhtar1516h|vzor_pp1=|vzor_tr1=|vzor_po1=_shakhtar1516h| ľavéplece1=FF5900 |telo1=F5900 |pravéplece1=FF5900 |trenírky1=000000|ponožky1=FF5900| vzor_lp2=_shakhtar1617a|vzor_t2=_shakhtar1617a|vzor_pp2=_shakhtar1617a|vzor_po2=_shakhtar1617a| ľavéplece2=FFFFFF|telo2=FFFFFF|pravéplece2=FFFFFF|trenírky2=FFFFFF|ponožky2=FFFFFF| }} '''FK Šachtar Doneck''' ({{V jazyku|ukr|Шахтар Донецьк}}) je [[Ukrajina|ukrajinský]] [[futbal|profesionálny futbal]]ový klub, ktorý v súčasnosti hrá domáce zápasy vo [[Ľvov|Ľvove]]. Sídlil v [[Doneck|Donecku]] až do roku [[2014]], kedy klub [[vojna na Donbase]] prinútila presťahovať sa. Presťahoval sa z 52-tisícovej [[Donbas Arena|Donbas Arény]] do Ľvova (2014 – 2016) a potom do [[Charkov|Charkova]] (2017 – 2020), pričom jeho sídlo a tréningové zariadenia boli v [[Kyjev|Kyjeve]]. V máji [[2020]] začal Šachtar hrať domáce zápasy na [[Národný športový komplex Olimpijskyj|NSC Olimpiyskyi]]. Od začiatku sezóny 2023/2024 hrá Šachtar domáce zápasy opäť v [[Aréna Ľvov|Aréne Ľvov]] s kapacitou 34 915 miest (kvôli [[Rusko-ukrajinská vojna|Vojne na východe Ukrajiny]] hrajú 1000 kilometrov od svojho mesta). Šachtar sa v roku [[2009]], posledný rok predtým, ako sa súťaž premenovala na [[Európska liga UEFA|Európsku ligu]] [[Európska liga UEFA|UEFA]], stal prvým klubom z nezávislej [[Ukrajina|Ukrajiny]], ktorý vyhral [[Pohár UEFA]]. Klub vznikol v roku [[1936]]. Šachtar je jedným z 2 ukrajinských klubov, druhým je [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]], ktoré vyhrali európsku súťaž UEFA. Je to jeden z najpopulárnejších ukrajinských klubov, obzvlášť obľúbený vo východnom [[Donbas (rozlišovacia stránka)|Donbase]]. Klub čerpá svoju históriu od samého začiatku sovietskych futbalových ligových súťaží a je jedným z najstarších klubov na Ukrajine. Klub bol členom Dobrovoľných športových spoločností Sovietskeho zväzu, Šachťor, a mal kontakty okrem iného s [[FC Šachťor Karaganda]] z [[Karaganda|Karagandy]] ([[Kazachstan]]) a s [[FC Šachťor Soligorsk]] ([[Bielorusko]]). V neskorom sovietskom období bol Šachtar Doneck považovaný za klub zo stredu tabuľky v sovietskej najvyššej ligy a 2 roky po sebe, v rokoch [[1961]] a [[1962]], vyhrali [[Sovietsky pohár]]. Domáce zápasy hráva na štadióne [[Arena Lviv]] s kapacitou 34 915 miest (kvôli problémom na východe Ukrajiny hrajú 600míľ od svojho mesta). == História klubu == === Názov a etymológia === Tím hral pod nasledujúcimi názvami: '''Stachanovec''' ([[1936]] – [[1946]]), '''Šachťor''' (Šachtar) ([[1946]] – [[1992]]) a '''FK Šachtar''' '''Doneck''' ([[1992]] – súčasnosť). Klub a názov má významnú súvislosť s ťažbou [[Uhlie|uhlia]] v [[Donecká panva|Doneckej panve]] pomocou vertikálnych [[Baníctvo|banských šácht]], v [[Nemčina|nemčine]] nazývaných ''Schacht''. Toto označenie bolo prevzaté do [[Cyrilika|cyriliky]] ''Шахтн'' a prepísané do [[Latinka|latinky]], napríklad v [[Angličtina|angličtine]] ako ''shakt''. V rámci tzv. [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovej industrializácie]] a [[Stachanovské hnutie|Stachanovského hnutia]] v roku [[1936]] miestne futbalové tímy športových spoločností Dynamo z Horlivky a Stalina (dnes [[Doneck]]) založili spoločný futbalový tím, ktorý reprezentoval banícku dobrovoľnícku športovú spoločnosť '''Stachanovec''' (neskôr Šachťor). Tím bol prevedený zo športovej spoločnosti pre [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]] (Narodnyj komissariat vnutrennich del) do odborovej organizácie „dobrovoľnícka športová spoločnosť“ (DSO). Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] zmenil '''DSO Stachanovec''' svoj názov na '''DSO Šachťor''', ktorý mal v [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinskej SSR]] zodpovedajúcu miestnu názvoslovie ako '''DSS Šachťor'''. Slovo ''„Šachťor“'' alebo „''Šachtar''“ znamená [[baník]] pracujúci v podzemnej bani, v šachte a je odvodeninou od slova šachta. Počas rozpadu [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] ([[1989]] – [[1992]]) bol [[Doneck|donecký]] klub reorganizovaný a komercializovaný ako profesionálny futbalový klub. Ukrajinský názov sa stal jeho jediným názvom, ''Шахтар Донецьк'', pričom ''Shakhtar Donetsk'' je v [[Angličtina|angličtine]], ''Schachtar Donezk'' v [[Nemčina|nemčine]] a ''Szachtar Donieck'' v [[Poľština|poľštine]]. === Prvé 2 dekády existencie klubu === Klub Šachtar bol pôvodne založený na základe rozhodnutia [[Všezväzová rada pre telesnú kultúru a šport|Všezväzovej rady pre telesnú kultúru a šport]] z [[3. apríl|3. apríla]] [[1936]]. Spočiatku niesol názov '''Stachanovec''', čo znamená „účastník [[Stachanovské hnutie|Stachanovského hnutia]]“, odvodený od [[Alexej Grigorievič Stachanov|Alexeja]] [[Alexej Grigorievič Stachanov|Grigorieviča Stachanova]], [[Baník|baníka]] na [[Donbas (rozlišovacia stránka)|Donbase]] a [[Propaganda|propagandistickej]] celebrity v roku [[1935]]. Prvý tím bol založený na 2 ďalších miestnych tímoch, účastníkoch [[Spartakiáda|Všeukrajinských spartakiád]]: ''Dynamo Horlivka'' a ''Dynamo Stalino''. Prvý zápas sa odohral proti Dynamu Odesa v rámci Pohára Ukrajinskej SSR 1936 (v tom čase známeho ako Ukrajinská jarná výzva) a konal sa [[12. máj|12. mája]] [[1936]] na štadióne Balitského v [[Horlivka|Horlivke]] (prvý domáci štadión). Tím, ktorý hral ako '''Stachanovec Horlivka''', prehral 3:2 po strelení prvého gólu Mychajla Paščenka, druhý gól patril Borisovi Terentievovi. Ešte väčším sklamaním bol ich prvý ligový zápas v skupine V v Sovietskej druhej lige, ktorý sa odohral 24. mája 1936 proti Dynamu Kazaň, ktoré baníci prehrali 4:1. Stachonovec, ktorý mal v zostave 15 hráčov, odcestoval do [[Kazaň|Kazane]] vlakom 20. mája. Okrem hráčov boli súčasťou delegácie aj zástupca regionálnej rady telesnej kultúry ''Gololobov'' a rozhodca I. Rozanov. Tím sa vrátil do ''Stalina'' ([[Doneck]]) 28. mája a v ten istý deň Gololobov v rozhovore pre noviny „''Stalinskij rabočij''“ povedal, že „... zápas v Kazani s miestnym „Dynamom“ sledovalo 3 000 divákov. [[Súbor:1937. Staxanovets.jpg|vľavo|náhľad|274x274bod|Tím Šachtaru Doneck v roku [[1937]]]] Vedenie klubu umožnilo klubu úspešne súťažiť na najvyššej úrovni do konca [[30. roky 20. storočia|30. rokov 20. storočia]]. Počas ''vojnových majstrovstiev'' v roku [[1941]], ktoré boli nečakane prerušené, klub porazil sovietskeho šampióna [[FK Dinamo (Moskva)|Dynamo Moskva]] a po približne 10 zápasoch sa umiestnil na 5. mieste v lige. V poslednom zápase tejto sezóny, ktorý sa hral 24. júna, 2 dni po začiatku [[Východný front (druhá svetová vojna)|Veľkej vlasteneckej vojny]], prehrali doma s Traktorom Stalingrad. Počas vojny mnoho hráčov odišlo na front a zahynulo, medzi nimi Ivan Ustinov, Ivan Putjatov, Volodymyr Škurov, Ivan Horobec, Mychajlo Vasin a ďalší. Z predvojnového kádra v roku [[1945]] zostali iba 3 hráči Georgij Bikezin, Mykola Kuznecov a Petro Jurčenko. Všezväzová uhoľná banícka spoločnosť Stachanovcov (Stakhanovec) zmenila v júli [[1946]] svoj názov na '''Šachťor''' (Šachter), rovnako ako Športová spoločnosť baníkov Donbasu. Termín Šachtar alebo Šachter (ruská variácia) je povolanie označujúce baníka pracujúceho v podzemnej banskej šachte. Slovo „Šachtar“ je miestna adaptácia a odvodenina od slova šachta. V [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] bola podzemná banská práca, kvôli zvýšenému riziku pri práci v podzemí, lepšie platená v porovnaní s inými nekvalifikovanými prácami a vždy žiadaná. V roku [[1950]] bol [[Viktor Fomin]] vyhlásený za [[Ukrajinský futbalista roka|ukrajinského futbalistu roka]], napriek tomu, že klub skončil v lige iba na 11. mieste. Prvý úspech tímu bol v roku [[1951]], keď získal 3. miesto v najvyššej lige ZSSR - v [[Sovietska futbalová Vysšaja liga|Sovietskej futbalovej Vysšaja liga]]. Najvýznamnejším hráčom tohto úspechu bol útočník Aleksandr Ponomarev, ktorý prišiel dokončiť svoju futbalovú kariéru do Donbasu, regiónu, v ktorom sa narodil, a bol vyhlásený za ukrajinského futbalistu roka za rok 1951. Napriek tomuto poslednému úspechu Šachtar na konci sezóny [[1952]] zostúpil z 1. ligy a v rámci reorganizácie tímu sa hlavným trénerom klubu stal bývalý hráč Aleksandr Ponomarev. V roku [[1954]] Šachtar pod vedením Ponomareva vyhral [[Sovietska Pervaja liga|Sovietsku Pervaja ligu]] triedy B, čím si zabezpečil návrat do najvyššej súťaže. === Víťazstvá v pohári a etablovanie sa v sovietskej lige === [[Súbor:Oleg Oshenkov star.jpg|náhľad|Hviezda na ''Chodníku slávy Šachtaru'' na počesť [[Oleg Ošenkov|Olega Ošenkova]], ktorý ako tréner dvakrát doviedol Šachtar k víťazstvu v [[Sovietsky pohár|Sovietskom pohári]].]] V roku [[1958]] dostali hráči klubu menej žltých a červených kariet ako ktorýkoľvek iný tím v lige, za čo noviny ''Sovetsky Sport'' udelili klubu cenu „Fair Play Award“.V [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]] bol Šachtar pod trénerským vedením Olega Ošenkova 3 krát finalistom [[Sovietsky pohár|Sovietskeho pohára]], ktorý dvakrát vyhral v rokoch [[1961]] a [[1962]]. Medzi hráčmi, ktorí vtedy hrali za klub, boli obrancovia Viačeslav Aliabiev a Vladimir Salkov. Klub dostal prezývku ''„Pohárový tím“'' kvôli úspechu Šachtaru v každoročnom boji o trofej. Významnejšie úspechy „Baníkov“ sa však objavili neskôr, od polovice [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] do začiatku [[80. roky 20. storočia|80. rokov.]] Napriek odchodu lídra tímu a stredopoliara Anatolija Konkova v roku [[1975]] získal Šachtar Doneck pod vedením bývalého hráča Vladimira Salkova 2. miesto v [[Sovietska futbalová Vysšaja liga|sovietskej futbalovej Vysšaja lige]] a získal právo reprezentovať [[Sovietsky zväz]] v európskych súťažiach. Na konci sezóny získal Šachtar Doneck Pohár pokroku za najväčší pokrok v lige oproti predchádzajúcej sezóne. Toto ocenenie získali znova v roku [[1977]]. V roku 1978 skončil Šachtar na 3. mieste v [[Sovietska futbalová Vysšaja liga|sovietskej futbalovej Vysšaja lige]]. V roku [[1979]] tím skončil v ligovej kampani na 2. mieste a jeho kapitán – útočník Vitalij Staruchin – sa stal najlepším strelcom v sovietskej futbalovej Vysšaja lige s 26 strelenými gólmi a bol tiež vyhlásený za sovietskeho futbalistu roka. Klub bol len 2 body od 1. miesta, napriek tomu, že z klubu pred sezónou odišli dôležití hráči a ďalší dôležití hráči sa zranili. [[Súbor:Зірка Віталія Старухіна на Алеї Слави Шахтаря.jpeg|náhľad|Hviezda na ''Chodníku slávy Šachtaru'' na počesť Vitalija Staruchina, ktorého mnohí fanúšikovia považujú za najväčšieho hráča v histórii FK Šachtar Doneck]] Ďalšími dôležitými hráčmi okrem Staruchina v tom čase boli Mychajlo Sokolovskij, ktorý neskôr vytvoril rekord v počte odohraných zápasov za klub (za čo v roku [[1987]] získal Cenu za vernosť klubu), obrancovia Viktor Zvjahincev a Valerij Horbunov, ktorí sa obaja niekoľkokrát dostali do zoznamu 33 najlepších hráčov sovietskeho šampionátu, a brankár Jurij Dehterjov, ktorý bol vyhlásený za sovietskeho brankára roka a v roku [[1977]] obsadil tretie miesto v kategórii sovietskeho futbalistu roka. Šachtar dvakrát, v rokoch [[1980]] a [[1983]], priniesol domov krištáľový Pohár ZSSR do Donecka a v roku [[1983]] vyhral Superpohár ZSSR nad vtedajším domácim ligovým šampiónom [[FK Dnipro|FK Dnipropetrovsk]]. Šachtar sa dostal do štvrťfinále [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohára víťazov pohárov]] [[Pohár víťazov pohárov UEFA|UEFA]] v sezóne 1983/1984 a útočníci Viktor Hrachov a Serhij N. Morozov sa stali spoločnými najlepšími strelcami turnaja. V roku [[1987]] získal Šachtar najmenej žltých a červených kariet v šampionáte, za čo mu časopis ''Človek a zákon'' udelil cenu „Fair Play Award“. V rokoch [[1982]] až [[1988]] získal Šachtar päťkrát ocenenie ''„Spolu s klubom“'', ktoré sa udeľovalo za dobrú organizáciu domácich zápasov a správanie domácich fanúšikov. Počas obdobia [[Perestrojka|Perestrojky]] sa ''tím'' ''majstrov Šachtaru'' oddelil od ''športovej spoločnosti Šachtar Doneck'' a stal sa profesionálnym klubom. Bol súčasťou tzv. obdobia [[Chozrasčot|Chozrasčotu]] alebo „samosprávy“, ktorá bola v tom čase súčasťou mnohých sovietskych organizácií. Ostatné oddelenia športovej spoločnosti Šachtar Doneck si vytvorili vlastné kluby nezávislé od svojej materskej organizácie. === Prvé desaťročie nezávislej Ukrajiny – začiatok Achmetovovej éry === [[Súbor:Настя Федоренко. Донецк. Увидеть и полюбить. ФК Шахтер 033.jpg|náhľad|Dres Šachtaru s DCC namiesto SCM ]] V novonezávislej [[Ukrajina|Ukrajine]] sa FK Šachtar Doneck spolu s [[FK Dynamo (Kyjev)|FK Dynamom Kyjev]] stali stálymi súpermi o prvé miesto v ukrajinskej prvej lige. V októbri [[1995]] došlo na štadióne tímu k bombovému atentátu, pri ktorom zahynul prezident klubu Achat Bragin. V roku [[1996]] prevzal funkciu prezidenta Rinat Achmetov a do klubu investoval značné prostriedky. Napriek tomu, že Šachtar Doneck v tom čase nebol silným uchádzačom o titul a mnohokrát skončil druhý s veľkým bodovým odstupom od prvého miesta, trikrát vyhral [[Ukrajinský pohár]], v roku [[1995]] (pod vedením bývalého hráča Vladimira Salkova), [[1997]] a [[2001]]. V [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohári víťazov pohárov UEFA]] v sezóne 1997/1998 Šachtar vypadol po celkovej prehre 5:2 s [[Vicenza Calcio|LR Vicenza Calcio]], keď prehral prvý aj druhý zápas. Dôležitými hráčmi v tom čase boli obrancovia Serhij Popov a Mychajlo Starostjak, brankár Dmytro Šutkov, útočník Oleh Matvjejev (ktorý bol najlepším strelcom ukrajinskej prvej ligy v sezóne 1996 – 1997) a stredopoliari Hennadij Orbu, Valerij Kryvencov a Ihor Petrov. Väčšina hráčov hrajúcich za tím v tom čase prešla mládežníckymi kategóriami tímu. [[Súbor:Shakhtar Donetsk Cup 2002.jpg|náhľad|274x274bod|Výhra Ukrajinského pohára v roku [[2002]]]] [[Súbor:Федоренко. fat17.tif|vľavo|náhľad|255x255bod|Prezident klubu Rinat Achmetov si podáva ruku s kapitánom Anatolijom Tymoščukom, ukrajinským futbalistom roka [[2002]].]] Ku koncu desaťročia sa tím konečne začal javiť ako tím schopný stať sa šampiónom. V roku [[1999]] bola otvorená futbalová akadémia Šachtaru, ktorá teraz organizuje futbalové tréningy pre približne 3 000 mladých ľudí. V roku [[2000]] bol Andriy Vorobey vyhlásený časopisom ''Komanda'' za ukrajinského futbalistu roka, ako prvý hráč Šachtaru Doneck v nezávislej Ukrajine, ktorý to dosiahol, a stal sa najlepším strelcom prvej ligy v sezóne 2000/2001. V tom roku Šachtar prvýkrát súťažil v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]] (sezóna 2000/2001), kde hral v skupine s [[Società Sportiva Lazio|S.S. Laziom]], [[Arsenal FC|Arsenalom]] [[Arsenal FC|FC]] a [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]]. V skupine skončil na 3: mieste a po domácom víťazstve 3:0 nad Arsenalom sa kvalifikoval do [[Európska liga UEFA|Pohára UEFA]]. === Prvý ligový triumf a úspechy v Európe === Klub získal svoj prvý titul v [[Ukrajinská Premier League|ukrajinskej Premier League]] v sezóne 2001/2002 pod vedením trénera Nevia Scalu, keď zvíťazil o jediný 1 bod nad [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamom Kyjev]]. Zvíťazili aj v [[Ukrajinský pohár|Ukrajinskom pohári]] 2001/2002, keď vo finále porazili Dynamo Kyjev 3:2 po predĺžení. Medzi kľúčových hráčov klubu v tom čase patril kapitán defenzívny stredopoliar Anatolij Tymoščuk, útočník Andrij Vorobej, stredopoliar Hennadij Zubov a obranca Mychajlo Starostjak. Na konci sezóny bol Tymoščuk, ktorý sa na ihrisku stal lídrom klubu, časopismi ''Komanda'' a ''Ukrainskiy Football'' vyhlásený za ukrajinského futbalistu roka. Manažér [[Mircea Lucescu]] prevzal Šachtar Doneck v roku [[2004]] a doviedol ho k tomu, že sa stal dominantnou silou v lige. Po viacerých manažérskych zmenách bol v roku [[2004]] [[Rumuni|Rumun]] Mircea Lucescu pozvaný, aby vybudoval silný tím v Šachtare. Po 10 dňoch v klube vyhral [[Ukrajinský pohár]] v sezóne 2003/2004 a po 3 mesiacoch sa klub prvýkrát v histórii dostal do [[Liga majstrov UEFA|skupinovej fázy Ligy majstrov UEFA]], čo mu vynieslo titul Rumunský tréner roka 2004. Zvolená stratégia spočívala v hľadaní mladých talentovaných hráčov v [[Brazília|Brazílii]], ktorí mali tvoriť základ útoku, zatiaľ čo obrana by mala byť doplnená prevažne ukrajinskými talentmi, aby sa prispôsobili pravidlám, ktoré nútia tímy mať na ihrisku určitý počet miestnych hráčov. [[Súbor:Mircea Lucescu Shakhtar Donetsk-Arsenal Kiev 2013 (1).jpg|náhľad|280x280bod|Rumunský manažér [[Mircea Lucescu]] prevzal Šachtar Doneck v roku [[2004]] a doviedol ho k tomu, že sa stal dominantnou silou v lige.]] Veľký počet Brazílčanov, ktorí prišli do klubu, vyniesol Šachtaru Doneck prezývku '''„najbrazílskejší klub v Európe“.''' V sezóne 2004/2005 získali svoj druhý titul v [[Ukrajinská Premier League|ukrajinskej Premier League]], ale v roku [[2004]] prehrali s [[FK Dynamo (Kyjev)|FK Dynamom Kyjev]] v úvodnom turnaji [[Ukrajinský superpohár|Ukrajinského superpohára]]. V Ukrajinskom pohári 2004/2005 skončili druhí, keď vo finále prehrali s Dynamom Kyjev v penaltovom rozstrele. V sezóne 2005/2006 si udržali titul v ukrajinskej Premier League a podarilo sa im pomstiť si aj prehru s Dynamom Kyjev v predchádzajúcom Superpohári tým, že ho porazili na penalty a získali svoj vôbec prvý titul v ukrajinskom Superpohári. Na konci sezóny bol Anatolij Tymoščuk po druhýkrát vyhlásený za ukrajinského futbalistu roka časopisom ''Ukrainian Football'' a stal sa prvým hráčom Šachtaru Doneck, ktorý bol takto vyhlásený viackrát. [[Brazília|Brazílsky]] útočník Brandão (v roku 2009 prestúpil do francúzskej [[Ligue 1]] kde hral za [[Olympique de Marseille]]) sa stal najlepším strelcom ligy. [[Súbor:Srna vs Anderlecht (18th March 2016).jpg|náhľad|290x290bod|Chorvátsky futbalista a kapitán Šachtaru Doneck [[Darijo Srna]], jeden z najväčších hráčov v histórii klubu a niektorí ho považujú za „''Ikonu Šachtaru''“.]] Šachtar Doneck sa objavil vo všetkých 3 ročníkoch Channel One Cup, pričom v roku [[2007]] vyhrali ročník a v roku 2008 skončil druhí. Po tom, čo v sezóne 2006/2007 nezískal ligový titul, v sezóne 2007/2008 titul získal Šachtar Doneck späť a zvíťazil aj v Ukrajinskom pohári po tom, čo vo finále porazil FK Dynamo Kyjev 2:0. Návštevnosť Šachtaru na ligových zápasoch v priebehu rokov neustále rástla až do bodu, keď v sezóne ukrajinskej Premier League 2011/2012 dosiahla úžasnú <u>priemernú návštevnosť '''36 983 divákov'''.</u> === Víťazstvo v Pohári UEFA a dominancia na Ukrajine === V roku [[2009]] sa FK Šachtar Doneck stal iba druhým ukrajinským klubom, ktorý vyhral európsku súťaž (a prvým od získania nezávislosti), a prvým, ktorý vyhral [[Pohár UEFA 2008/2009|Pohár UEFA]] (dnešná [[Európska liga UEFA]]) po tom, čo vo finále v [[Istanbul|Istanbule]] porazil [[Nemecko|nemecký]] [[SV Werder Bremen|Werder Brémy]] gólmi Brazílčanov [[Luiz Adriano|Luiza Adriana]] (ako tínedžer sa preslávil strelením víťazného gólu za brazílsky SC Internacional proti [[Al Ahly SC|Al Ahly]], jeho klub potom vyhral [[Majstrovstvá klubov FIFA 2006]] proti [[FC Barcelona]], potom prestúpil do Šachtara, v roku [[2015]] zo Šachtara prestúpil do [[AC Miláno|AC Milána]]) a Brazílčana Jádsona. Vďaka tomuto víťazstvu získal hráč [[Mariusz Lewandowski]] ocenenie Poľský futbalista roka 2009. Týmto sa Šachtar Doneck stal aj posledným víťazom [[Európska liga UEFA|Pohára UEFA]] predtým, ako bol turnaj premenovaný na [[Európska liga UEFA|Európsku ligu UEFA]]. [[Súbor:2009 UEFA Cup Final.jpg|náhľad|301x301bod|Oslava po výhre [[Pohár UEFA 2008/2009|Poháru UEFA]] v roku [[2009]]]] Pred začiatkom sezóny 2009/2010 Šachtar vyhral priateľský turnaj Uhrencup. Šachtar v sezóne 2009/2010 získal titul v ukrajinskej Premier League, brankára Andrija Pjatova vyhlásil časopis ''Komanda'' za najužitočnejšieho hráča ukrajinskej Premier League a manažéra Mirceu Lucescua po druhýkrát vyhlásili za trénera roka Rumunska. [[Súbor:Кубок ЮЕФА В музеи Домбасс Арены - panoramio.jpg|vľavo|náhľad|Trofej Pohára UEFA vystavená v múzeu na štadióne [[Donbas Arena|Donbas Aréna]] v [[Doneck|Donecku]].]] Sezóna 2010/ 2011 bola pre Šachtar mimoriadne úspešná. Dostali sa do štvrťfinále [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] [[Liga majstrov UEFA|UEFA]], čo bol ich vtedy najlepší výkon v súťaži. Kapitán [[Darijo Srna]] bol vybraný do Tímu sezóny Ligy majstrov podľa hlasovania fanúšikov. Získali tiež domáci treble s víťazstvom v ukrajinskej Premier League, v Ukrajinskom pohári a v Superpohári. Úspešná sezóna nezostala bez povšimnutia odborníkov a v roku [[2011]] IFFHS udelila Šachtaru Doneck špeciálne ocenenie za najväčší pokrok desaťročia medzi futbalovými klubmi. [[Súbor:SHAKHTAR DONTESK 2012-2013 (MATCH Shakthar D. - Juventus).jpg|náhľad|293x293bod|Zostava klubu s budúcimi hviezdami v sezóne 2012/2013 v [[Liga majstrov UEFA|Lige Majstrov UEFA]] proti [[Juventus FC|Juventusu]] (0-1) ]] V sezóne 2011/2012 vyhrali ukrajinskú Premier League a znova i Ukrajinský pohár. Hráč Šachtaru Jevhen Selezňov sa s 14 gólmi umiestnil na čele rebríčka strelcov ligy, talentovaný arménsky stredopoliar [[Henrich Mchitarjan]] (v roku 2013 prestúpil do nemeckej [[Borussia Dortmund|Borussie Dortmund]] pod vedením [[Jürgen Klopp|Jürgena Kloppa]] ako náhrada za [[Mario Götze|Maria Götzeho]], s Dortmundom vyhral 2x [[DFL-Supercup|DFL Supercup]] v roku 2013 a 2014, v sezóne 2015/16 sa stal hráčom sezóny v [[Bundesliga|Bundeslige]], keď počas celej sezóny vo všetkých súťažiach vstrelil 23 gólov a 32 asistencií ako stredopoliar. V roku 2016 prestúpil do Manchestru United za približne £30 miliónov, kde vyhral 1 anglický ligový pohár, 1 FA Community Shield a jeho spektakulárnym gólom vo finále [[Európska liga UEFA|Európskej ligy]] proti [[Ajax Amsterdam|Ajaxu]] vyhral s Manchestrom United Európsku ligu v roku 2017, potom prestúpil do [[Arsenal FC|Arsenalu]], s ktorým dosiahol finále Európskej ligy 2018/19. V roku 2019 prestúpil do [[AS Rím|AS Rímu]] a pomohol im vyhrať ich prvú historicky európsku trofej - [[Európska konferenčná liga UEFA 2021/2022|Európsku Konferenčnú ligu 2021/22]], v roku 2022 prestúpil do [[FC Internazionale Miláno|Interu Miláno]], kde 2x vyhral [[Serie A]], 2x [[Coppa Italia]], 2x [[Supercoppa Italiana]] a Inter to s ním dotiahol do 2 finále [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov UEFA]], ktoré obe prehral, najpr proti [[Manchester City FC|Manchestru City]] v sezóne 2022/2023 a neskôr proti [[Paris Saint-Germain FC|PSG]] v sezóne 2024/2025. Je najlepším strelcom [[Arménske národné futbalové mužstvo|Arménskeho národného futbalového mužstva]].) Mchitarjan bol vyhlásený za arménskeho futbalistu roka a manažér [[Mircea Lucescu]] bol vyhlásený za trénera roka Rumunska 2012, pričom ocenenie získal už tretíkrát. Hlavnými hráčmi v tom čase boli kapitán [[Darijo Srna]], obranca Jaroslav Rakitskyj, stredopoliar Henrich Mchitaryan (ktorý bol počas hrania za Šachtar dvakrát vyhlásený za Arménskeho futbalistu roka) a brazílski stredopoliari [[Fernandinho]] (v roku [[2013]] prestúpil do anglického [[Manchester City FC|Manchestru City]], kde sa stal legendou klubu, vyhral 5 anglických [[FA Premier League|Premier League]], 6 [[EFL Cup|anglických ligových pohárov]], 1 FA Cup a Community Shield - je považovaný za jedného z najlepších defenzívnych stredopoliarov svojej generácie) a [[Willian]] (v roku 2013 prestúpil do ruského FK Anži Machačkala, slávny je jeho pobyt v [[Chelsea FC]] od 2013 do roku 2020, s Chelsea vyhral 2 anglické ligové tituly [[FA Premier League|Premier League]], 1 FA Cup, 1 Ligový pohár a [[Európska liga UEFA 2018/2019|Európsku ligu UEFA 2018/2019]], hral neskôr aj za [[Arsenal FC]], [[Sport Club Corinthians Paulista|Corinthians]] či za [[Olympiakos FC|Olympiacos]] alebo [[Fulham FC]]). V sezóne 2012/2013 Šachtar Doneck znova vyhral ukrajinskú Premier League, Ukrajinský Pohár i Ukrajinský Superpohár. Stredopoliar [[Henrich Mchitarjan]] sa stal najlepším strelcom ukrajinskej ligy, keď vytvoril rekord ukrajinského šampionátu s 25 gólmi. Časopis ''Komanda'' ho tiež vyhlásil za najužitočnejšieho hráča ukrajinskej Premier League, arménskeho futbalistu roka 2012 a futbalistu roka podľa CIS (Footballer of the Year in Baltic and Commonwealth of Independent States) za rok [[2012]]. === Odchod lídrov a ďalšie tituly === [[Súbor:Heinrich Mkhitaryan 2012.jpg|náhľad|268x268pixelů|[[Henrich Mchitarjan]] bol vyhlásený za Futbalistu roka Arménska a CIS 2012 a vytvoril rekord ukrajinskej Premier League v počte gólov strelených gólov v jednej sezóne (25).]] Pred sezónou 2013/2014 bolo mnoho kľúčových hráčov klubu predaných po tom, čo Šachtar Doneck prijal za týchto hráčov vysoké ponuky – Arménčan [[Henrich Mchitarjan]], Brazílčania [[Fernandinho]] a [[Willian]] priniesli klubu viac ako 100 miliónov eur. Šachtar Doneck strávil nasledujúce leto snahou integrovať do tímu nových mladých hráčov, ktorí spolu so zvyšnými hráčmi mali tvoriť chrbticu obnoveného Šachtaru Doneck. Napriek predaju svojich lídrov a najlepších hráčov, pred sezónou 2013/2014 Šachtar vytvoril nový rekord vo [[Východná Európa|východnej Európe]] v počte predaných permanentiek. (dokopy 27-tisíc predaných permanentiek) Pred začiatkom sezóny 2013/2014 Šachtar vyhral 2 priateľské turnaje v [[Abú Zabí (mesto)|Abú Zabí]], Superpohár majstrov proti ruskému šampiónovi [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenitu Petrohrad]]. V prestávke uprostred sezóny vyhral Šachtar Doneck United Superpohár 2014 (druhé vydanie United Tournament), turnaj medzi dvoma najlepšími klubmi z Ukrajiny a [[Rusko|Ruska]], čo posilnilo status Šachtaru ako najsilnejšieho klubu vo [[Východná Európa|východnej Európe]]. Na konci sezóny 2013/2014 Šachtar vyhral ukrajinskú Premier League, zatiaľ čo Brazílčan Luiz Adriano bol najlepším strelcom ligy. Šachtar tiež vyhral Ukrajinský Superpohár 2014, pričom trofej získal po šiestykrát. Manažér [[Mircea Lucescu]] bol vyhlásený za Trénera roka Rumunska 2014, pričom ocenenie získal po štvrtýkrát. === Vojna na Donbase === [[Súbor:Donetsk Donbass Arena 24.jpg|vľavo|náhľad|494x494bod|[[Donbas Arena|Donbas Aréna]], ktorú Šachtar Doneck musel opustiť]] Kvôli [[Vojna na Donbase|vojne na Donbase]] sa musel Šachtar Doneck dočasne presťahovať a hrať svoje zápasy v [[Aréna Ľvov|Aréne Ľvov]] na západe [[Ukrajina|Ukrajiny]], čo malo za následok veľmi nízku návštevnosť. Ako protest proti vojne hráči Šachtaru Doneck odmietli iniciatívu nosiť dresy s nápisom ''„Sláva ukrajinskej armáde“''. V [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]] 2014/2015 skončil Šachtar Doneck v skupinovej fáze druhý, a tým sa kvalifikoval do ďalšej fázy. Brazílsky útočník Šachtaru [[Luiz Adriano]] vyrovnal rekord [[Lionel Messi|Lionela Messiho]] s 5 gólmi v zápase Ligy majstrov a rekord [[Cristiano Ronaldo|Cristiana Ronalda]] s 9 gólmi v skupinovej fáze Ligy majstrov; UEFA ho preto vyhlásila za najužitočnejšieho hráča skupinovej fázy súťaže. Šachtar skončil sezónu 2014/2015 na druhom mieste v ukrajinskej Premier League po tom, čo celú sezónu odohral mimo domáceho [[Donbas (rozlišovacia stránka)|Donbasu]], pričom Brazílčan Alex Teixeira skončil ako jeden z najlepších strelcov ligy. Na konci sezóny bol talentovaný brazílsky krídelník [[Douglas Costa]] predaný do [[FC Bayern München|Bayernu Mníchov]] (neskôr hral aj za [[Juventus FC|Juventus]]), zatiaľ čo Brazílčan [[Luiz Adriano]] prestúpil do [[AC Miláno|AC Milána]]. Samotný klub sa presťahoval do zóny kontrolovanej [[Ukrajina|Ukrajinou]], niekoľko prominentných hráčov Šachtaru Doneck zostalo v [[Donecká ľudová republika|Doneckej ľudovej republike]] a podporovalo neuznaný štát. Medzi nimi bol bývalý obranca Viktor Zvjahincev, bývalý brankár Jurij Dehterjov, bývalý kapitán Šachtaru a ukrajinskej futbalovej reprezentácie Ihor Petrov a prvý tlačový hovorca klubu Vjačeslav Šarafutdinov. [[Súbor:FC Shakhtar Donetsk ultras.jpg|náhľad|263x263bod|Fanúšikovia FK Šachtar Doneck]] Počas sezóny ukrajinskej Premier League 2015/16 16. októbra Šachtar porazil v [[Kyjev|Kyjeve]] Dynamo Kyjev 3:0 a vytvoril dva nové rekordy. Jedným z nich bolo, že po prvýkrát počas zápasu ''Klasického derby'' v Kyjeve strelil tím 3 góly. Druhým rekordom bolo, že Šachtar po prvýkrát mal v ''Klasickom derby'' viac víťazstiev, 26, ako Dynamo Kyjev. V polovici sezóny Brazílčan [[Alex Teixeira]] prestúpil do čínskeho klubu [[Jiangsu Suning]] za poplatok 50 miliónov eur, čím prekonal ázijský aj ukrajinský prestupový rekord. Klub ukončil sezónu 2015/16 ako druhý a Brazílčan a pravý krídelník [[Marlos]] bol časopisom ''Komanda'' vyhlásený za najlepšieho hráča ligy. Po sezóne 2015/16 prestúpil dlhoročný rumunský manažér Šachtara Doneck Mircea Lucescu do [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenitu Petrohrad]]; nahradil ho Portugalčan [[Paulo Fonseca]], predtým hráč [[S.C. Braga|Bragy]]. Po zimnej prestávke sezóny 2016/17, v ktorej klub vyhral ligu, pohár a Superpohár, sa presťahoval na 42-tisícový [[štadión Metalist]] v [[Charkov|Charkove]] (241 km severne od Donecka).V sezóne 2017/18 klub opäť vyhral ligu a pohár, pričom Argentíčan [[Facundo Ferreyra]] (v roku 2018 prestúpil do [[SL Benfica|Benficy]] a hral aj za [[Newcastle United FC|Newcastle United]], [[RCD Espanyol]] či [[Celta de Vigo|Celta Vigo]]) sa stal najlepším strelcom ligy a [[Marlos]] lídrom v počte asistencií. V sezóne 2018/19 klub vyhral Ukrajinskú Premier League tretíkrát za sebou. V sezóne 2019/20 Šachtar obhájil ligový titul štvrtýkrát za sebou. Dostali sa aj do semifinále [[Európska liga UEFA 2019/2020|Európskej ligy UEFA 2019/20]]. Klub účinkuje každoročne pravidelne v európskych súťažiach UEFA. == Infraštruktúra == [[Súbor:Ракурс 3 - panoramio.jpg|náhľad|295x295bod|[[Donbas Arena|Donbas Aréna]]]] Do roku [[2009]] hral FK Šachtar Doneck väčšinu svojich zápasov na štadióne [[Olimpiyskyi štadión Doneck|Olimpiyskyi]], ktorý je majetkom správy [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]] a Vysokej školy olympijských rezerv Sergeja Bubku. Štadión bol postavený počas [[Sovietsky zväz|sovietskeho obdobia]] pre iný donecký klub, [[FC Lokomotiv Doneck]] (zanikol v roku [[1973]]), a niesol jeho meno. [[29. august|29. augusta]] [[2009]] bola dokončená výstavba nového veľkého štadióna [[Donbas Aréna]] a štadión bol otvorený. Nachádza sa v Mestskom parku kultúry a rekreácie v [[Doneck|Donecku]], má kapacitu 50 149 miest a bol ocenený päťhviezdičkovým hodnotením [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]], čo je najvyššie dosiahnuteľné hodnotenie. [[Súbor:Regional Sport Complex Olimpiyskyi in Donetsk 1.JPG|náhľad|263x263bod|Olimpiyskyi Štadión v Donecku]] Starý domov Šachtaru, [[Centrálny štadión Šachtar]], ktorý bol postavený v roku [[1936]] a štyrikrát rekonštruovaný, využívali rezervy Šachtaru Doneck. Štadión prešiel niekoľkými rozsiahlymi rekonštrukciami vrátane inštalácie lavičiek v roku [[2000]], keď sa Šachtar Doneck dostal do skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] [[Liga majstrov UEFA|UEFA]] po prvýkrát. Šachtar sa v priemernej návštevnosti zápasov umiestnil na 40. mieste, čo je najlepší východoeurópsky klub v rebríčku hodnotení. Pred sezónou 2013/2014 vytvoril FK Šachtar Doneck nový rekord vo [[Východná Európa|východnej Európe]] v počte predaných permanentiek, keď predal 27 000 permanentiek, čo znamená, že 52 % miest v Donbas Arene patrilo držiteľom permanentiek. Od roku [[2014]] do konca roka [[2016]] hral Šachtar svoje domáce zápasy v [[Arena Lviv|Aréne]] [[Arena Lviv|Lviv]], kvôli vojne na Donbase. Po zimnej prestávke sezóny 2016/2017 sa klub presťahoval na štadión Metalist v [[Charkov|Charkove]] (250 kilometrov severozápadne od Donecka). Šachtar odohral svoje zápasy v sezóne [[Liga majstrov UEFA 2022/2023|2022/2023 v Lige majstrov]] a v Európskej lige na Štadióne Wojska Polskiego v [[Poľsko|poľskej]] [[Varšava|Varšave]], kvôli [[Rusko-ukrajinská vojna|invázii]] [[Rusko-ukrajinská vojna|Ruska na Ukrajinu v roku 2022]]. Svoje zápasy [[Liga majstrov UEFA 2023/2024|Ligy majstrov UEFA v sezóne 2023/2024]] a [[Európska liga UEFA 2023/2024|Európskej ligy UEFA v sezóne 2023/2024]] odohrali na štadióne [[Imtech Arena|Volksparkstadion]] v nemeckom [[Hamburg|Hamburgu]]. [[Súbor:Panoramio - V&A Dudush - Стадион Шахтер с знаменитого террикона.jpg|náhľad|Starý [[Centrálny štadión Šachtar]] v Donecku]] Ďalšiu sezónu [[Liga majstrov UEFA 2024/2025|Ligy majstrov UEFA 2024/2025]] hral Šachtar v Aréne AufSchalke v [[Gelsenkirchen|Gelsenkirchene]] v [[Nemecko|Nemecku]]. V [[Európska liga UEFA 2025/2026|Európskej lige UEFA 2025/2026]] Šachtar začínal na [[Štadión Stožice|štadióne Stožice]] v [[Ľubľana|Ľubľane]] v [[Slovinsko|Slovinsku]] a neskôr na Mestskom štadióne Henryka Reymana v poľskom [[Krakov|Krakove]]. V [[Liga majstrov UEFA 2026/2027|Lige majstrov UEFA 2026/2027]] používa Šachtar Doneck na svoje "domáce zápasy" štadión [[Chelsea FC|Chelsea]] [[Chelsea FC|FC]], [[Stamford Bridge]]. == Rivalita == [[Súbor:Ultras in the Donbas Arena, 2009.JPG|vľavo|náhľad|265x265bod|Ultras Šachtar Doneck]] K prvým nepokojom spojeným s fanúšikmi Šachtaru došlo [[20. september|20. septembra]] [[1959]] počas zápasu proti [[PFK CSKA (Moskva)|CSKA Moskva]], keď na ihrisko vbehlo niekoľko desiatok priaznivcov Šachtaru Doneck, čo viedlo k prerušeniu a nedohratiu zápasu. Na zápasy tímu z [[Doneck|Donecka]] chodilo množstvo divákov, čo podporilo rozvoj tamojšieho fanúšikovského hnutia. K výraznému rozvoju futbalového fanúšikovstva došlo začiatkom [[80. roky 20. storočia|80. rokov]]. Na začiatku nového tisícročia prenikol na ukrajinské štadióny anglický štýl – ''[[Športový chuligán|futbalové chuligánstvo]]''. V roku [[2003]] došlo počas finále [[Ukrajinský pohár|Ukrajinského pohára]] k prudkej potýčke medzi fanúšikmi [[FK Dynamo (Kyjev)|FK Dynama Kyjev]] a Šachtaru Doneck. Derby medzi Šachtarom a Dynamom Kyjev je známe ako '''Klasické derby''' (Klasyčne derby). Ďalšia rivalita sa týkala klubu [[FK Metalurh Doneck]]. Išlo o ďalší miestny mestský klub z [[Doneck|Donecka]], a hoci zápasy s ním nemali taký význam ako stretnutia s rivalmi z hlavného mesta, súboje týchto dvoch doneckých tímov sa označovali ako '''Donecké derby'''. Metalurh Doneck v júli [[2015]] skrachoval. Medzi zaniknuté rivality patria zápasy proti ruskému [[Spartak Moskva (futbalový klub)|Spartaku Moskva]] a najmä proti [[Gruzínsko|gruzínskemu]] klubu [[FC Dinamo Tbilisi|Dinamo Tbilisi]] (ktorý v tom čase patril k špičke a obsadzoval tretie miesta v sovietskej najvyššej súťaži). Ďalšou zaujímavou rivalitou je tzv. '''„Derby o Donbas“''' s klubom [[FK Zoria Luhansk]], ktoré v [[Luhansk|Luhansku]] priťahovalo veľké množstvo divákov. V počiatkoch ukrajinských ligových súťaží vznikla aj zaujímavá rivalita s klubom [[FK Čornomorec Odesa|Čornomorec Odesa]], označovaná ako súboj ''„baníkov proti námorníkom“''; tá však na prelome tisícročí oslabla v dôsledku kolísavých výkonov klubu z [[Odesa|Odesy]]. == Šachtar v európskych pohároch == '''Pôsobenie v Európe:''' * Skupinová účasť v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]]: '''20x''' Skupinová fáza Liga majstrov, Najďalej: '''Štvrťfinále''' LM 2010/11 vs. [[FC Barcelona]], * Skupinová účasť v [[Európska liga UEFA|Európskej lige UEFA]]/Pohár UEFA: '''3x''' Skupinová fáza Európskej ligy, Najďalej: '''[[Pohár UEFA 2008/2009|VÍŤAZ Pohára UEFA 2008/2009]]''' vs. [[SV Werder Bremen|Werder Brémy]], '''2x Semifinále:''' 2015/2016 vs. [[Sevilla FC]] a 2019/2020 vs. [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] * Skupinová účasť v [[Konferenčná liga UEFA|Konferenčnej lige UEFA]]: '''1x''' Skupinová fáza Konferenčnej ligy UEFA, Najďalej: '''Semifinále''' 2025/2026 vs. [[Crystal Palace FC|Crystal Palace]] * '''Finále''' [[Superpohár UEFA|Superpohára UEFA]]: '''1x''' 2009 prehra 0:1 v [[Monako|Monaku]] proti víťazom Ligy majstrov [[FC Barcelona]] {| class="wikitable" !Sezóna !Súťaž !Kolo !Klub !Doma !Vonku !'''Celkovo''' |- | rowspan="3" |1976/77 | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |1. kolo |{{DDR}} [[Berliner FC Dynamo]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |3:0 | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |1:1 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |'''4:1''' |- |2. kolo |{{flagicon|Maďarsko}} [[FC Honvéd Budapešť]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |3:0 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |3:2 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |'''6:2''' |- |3. kolo |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |1:0 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:3 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |'''1:3''' |- |1978/79 |[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] |1. kolo |{{Minivlajka|Španielsko (1977-1981)}} [[FC Barcelona]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |1:1 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:3 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |'''1:4''' |- |1979/80 |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |1. kolo |{{FRA}} [[AS Monaco FC|AS Monako]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |2:1 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:2 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |'''2:3''' |- |1980/81 |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |1. kolo |{{DEU}} [[Eintracht Frankfurt]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |1:0 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:3 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |'''1:3''' |- | rowspan="3" |1983/84 | rowspan="3" |[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] |1. kolo |{{flagicon|Dánsko}} [[Boldklubben 1901]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |4:2 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |5:1 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |'''9:3''' |- |2. kolo |{{CHE}} [[Servette FC]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |1:0 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |2:1 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |'''3:1''' |- |Štvrťfinále |{{flagicon|Portugalsko}} [[FC Porto]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |1:1 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |2:3 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |'''3:4''' |- |1994/95 |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |Predkolo |{{NOR}} [[Lillestrøm SK]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |2:0 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |1:4 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |'''3:4''' |- | rowspan="2" |1995/96 | rowspan="2" |[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] |Predkolo |{{NIR}} [[Linfield FC]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |4:1 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |1:0 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |'''5:1''' |- |1. kolo |{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |1:1 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:1 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |'''1:2''' |- | rowspan="3" |1997/98 | rowspan="3" |[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] |Predkolo |{{flagicon|Moldavsko}} [[FC Zimbru Chişinău|FC Zimbru Chișinău]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |3:0 | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |1:1 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |'''4:1''' |- |1. kolo |{{flagicon|Portugalsko}} [[Boavista FC]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |1:1 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |3:2 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |'''4:3''' |- |2. kolo |{{ITA}} [[Vicenza Calcio]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |1:3 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |1:2 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |'''2:5''' |- | rowspan="2" |1998/99 | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |1. predkolo |{{flagicon|Malta}} [[Birkirkara FC]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |2:1 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |4:0 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |'''6:1''' |- |2. predkolo |{{CHE}} [[FC Zürich]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |3:2 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:4 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |'''3:6''' |- | rowspan="2" |1999/00 | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |Predkolo |{{MKD}} [[FK Sileks Kratovo|Sileks Kratovo]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |3:1 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |1:2 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |'''4:3''' |- |1. kolo |{{NLD}} [[Roda JC Kerkrade|Roda JC]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |1:3 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:2 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |'''1:5''' |- | rowspan="6" |2000/01 | rowspan="5" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |2. predkolo |{{EST}} [[FC Levadia Maardu|Levadia Maardu]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |4:1 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |5:1 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |'''9:2''' |- |3. predkolo |{{flagicon|Česko}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:1 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |2:0 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |'''2:1''' |- | rowspan="3" |Skupina B |{{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |3:0 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |2:3 | rowspan="3" bgcolor="#FFCCCC" |'''3. miesto''' |- |{{ITA}} [[Società Sportiva Lazio|SS Lazio]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:3 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |1:5 |- |{{flagicon|Česko}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |2:1 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |2:3 |- |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |3. kolo |{{ESP}} [[Celta de Vigo]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |0:0 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:1 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |'''0:1''' |- | rowspan="3" |2001/02 | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |2. predkolo |{{CHE}} [[FC Lugano]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |3:0 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |1:2 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |'''4:2''' |- |3. predkolo |{{DEU}} [[Borussia Dortmund]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:2 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |1:3 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |'''1:5''' |- |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |1. kolo |{{flagicon|Bulharsko}}[[PFK CSKA Sofija|PFK CSKA Sofia]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |2:1 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:3 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |'''2:4''' |- | rowspan="2" |2002/03 |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |3. predkolo |{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |1:1 | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |1:1 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |'''2:2 (1:4 pen.)''' |- |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |1. kolo |{{AUT}} [[FK Austria Wien|Austria]] [[FK Austria Wien|Viedeň]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |1:0 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |1:5 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |'''2:5''' |- | rowspan="3" |2003/04 | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |2. predkolo |{{flagicon|Moldavsko}} [[FC Šerif Tiraspoľ|Šerif Tiraspoľ]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |2:0 | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |0:0 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |'''2:0''' |- |3. predkolo |{{flagicon|Rusko}}[[FK Lokomotiv (Moskva)|Lokomotiv Moskva]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |1:0 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |1:3 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |'''2:3''' |- |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |1. kolo |{{flagicon|Rumunsko}}[[FC Dinamo Bukurešť|Dinamo Bukurešť]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |2:3 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:2 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |'''2:5''' |- | rowspan="7" |2004/05 | rowspan="5" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |2. predkolo |{{flagicon|ARM}}[[FC Pjunik Jerevan|Pjunik Jerevan]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |1:0 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |3:1 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |'''4:1''' |- |3. predkolo |{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |4:1 | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |2:2 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |'''6:3''' |- | rowspan="3" |Skupina F |{{flagicon|ITA}} [[AC Miláno]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:1 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:4 | rowspan="3" bgcolor="#FFFFCC" |'''3. miesto''' |- |{{flagicon|ESP}} [[FC Barcelona]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |2:0 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:3 |- |{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |3:0 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:1 |- | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |Šestnásťfinále |{{DEU}} [[FC Schalke 04|Schalke 04]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |1:1 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |1:0 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |'''2:1''' |- |Osemfinále |{{NLD}} [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |1:3 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:2 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |'''1:5''' |- | rowspan="7" |2005/06 |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |3. predkolo |{{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:1 | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |1:1 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |'''1:2''' |- | rowspan="6" |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |1. kolo |{{flagicon|Maďarsko}}[[Debreceni VSC]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |4:1 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |2:0 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |'''6:1''' |- | rowspan="4" |Skupina G |{{flagicon|Rumunsko}}[[FC Rapid Bukurešť|Rapid Bukurešť]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:1 | | rowspan="4" bgcolor="#CCFFCC" |'''2. miesto''' |- |{{DEU}} [[VfB Stuttgart]] | | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |2:0 |- |{{GRC}} [[PAOK FC|PAOK]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |1:0 | |- |{{FRA}} [[Stade Rennais FC|Stade Rennais]] | | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |1:0 |- |Šestnásťfinále |{{FRA}} [[Lille OSC]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |0:0 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |2:3 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |'''2:3''' |- | rowspan="6" |2006/07 | rowspan="4" |[[Liga majstrov UEFA 2006/2007|Liga majstrov]] |3. predkolo |{{POL}} [[KP Legia Warszawa|Legia]] [[KP Legia Warszawa|Varšava]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |1:0 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |3:2 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |'''4:2''' |- | rowspan="3" |Skupina D |{{flagicon|ESP}}[[Valencia CF]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |2:2 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:2 | rowspan="3" bgcolor="#FFFFCC" |'''3. miesto''' |- |{{flagicon|ITA}}[[AS Rím]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |1:0 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:4 |- |{{GRC}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |2:2 | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |1:1 |- | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |Šestnásťfinále |{{FRA}} [[AS Nancy]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |1:1 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |1:0 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |'''2:1''' |- |Osemfinále |{{flagicon|ESP}}[[Sevilla FC]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |2:3 | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |2:2 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |'''4:5''' |- | rowspan="5" |2007/08 | rowspan="5" |[[Liga majstrov UEFA 2007/2008|Liga majstrov]] |2. predkolo |{{ARM}} [[FC Pjunik Jerevan|Pjunik Jerevan]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |2:0 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |2:1 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |'''4:1''' |- |3. predkolo |{{AUT}} [[:cs:FC_Red_Bull_Salzburg|FC Red Bull Salzburg]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |3:1 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:1 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |'''3:2''' |- | rowspan="3" |Skupina D |{{flagicon|ITA}}[[AC Miláno]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:3 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |1:4 | rowspan="3" bgcolor="#FFCCCC" |'''4. miesto''' |- |{{flagicon|SCO}}[[Celtic FC|Celtic]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |2:0 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |1:2 |- |{{flagicon|Portugalsko}}[[SL Benfica|Benfica]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |1:2 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |1:0 |- | rowspan="9" |2008/09 | rowspan="4" |[[Liga majstrov UEFA 2008/2009|Liga majstrov]] |3. predkolo |{{HRV}} [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |2:0 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |3:1 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |'''5:1''' |- | rowspan="3" |Skupina C |{{flagicon|ESP}}[[FC Barcelona]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |1:2 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |3:2 | rowspan="3" align="center" bgcolor="#FFFFCC" |'''3. miesto''' |- |{{flagicon|Portugalsko}}[[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:1 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:1 |- |{{flagicon|CHE}}[[FC Basel 1893|FC Bazilej]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |5:0 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |2:1 |- | rowspan="5" |[[Pohár UEFA 2008/2009|Pohár UEFA]] |Šestnásťfinále |{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |2:0 | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |1:1 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |'''3:1''' |- |Osemfinále |{{flagicon|Rusko}}[[PFK CSKA (Moskva)|PFK CSKA Moskva]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |2:0 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:1 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |'''2:1''' |- |Štvrťfinále |{{flagicon|FRA}}[[Olympique de Marseille]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |2:0 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |2:1 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |'''4:1''' |- |Semifinále |{{flagicon|Ukrajina}}[[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |2:1 | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |1:1 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |'''3:2''' |- | bgcolor="#FFD700" |'''Finále''' |{{DEU}} [[SV Werder Bremen|Werder Brémy]] | colspan="3" align="center" bgcolor="#CCFFCC" |'''2:1''' |- | rowspan="7" |2009/10 |[[Superpohár UEFA]] | bgcolor="#C0C0C0" |'''Finále''' |{{ESP}} [[FC Barcelona]] | colspan="3" align="center" bgcolor="#FFCCCC" |'''0:1 (p.)''' |- |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |3. predkolo |{{flagicon|Rumunsko}}[[FC Politehnica Temešvár|Politehnica Temešvár]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |2:2 | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |0:0 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |'''2:2 (v)''' |- | rowspan="5" |[[Európska liga UEFA 2009/2010|Európska liga]] |4. predkolo |{{flagicon|Turecko}}[[Sivasspor]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |2:0 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |3:0 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |'''5:0''' |- | rowspan="3" |Skupina J |{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |0:0 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |4:1 | rowspan="3" bgcolor="#CCFFCC" |'''1.miesto''' |- |{{FRA}} [[Toulouse FC]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |4:0 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |2:0 |- |{{flagicon|Srbsko}}[[FK Partizan|Partizan]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |4:1 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:1 |- |Šestnásťfinále |{{ENG}} [[Fulham FC|Fulham]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |1:1 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |1:2 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |'''2:3''' |- | rowspan="5" |2010/11 | rowspan="5" |[[Liga majstrov UEFA 2010/2011|Liga majstrov]] | rowspan="3" |Skupina H |{{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |2:1 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |1:5 | rowspan="3" bgcolor="#CCFFCC" |'''1.miesto''' |- |{{flagicon|Portugalsko}}[[S.C. Braga|Braga]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |2:0 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |3:0 |- |{{flagicon|Srbsko}}[[FK Partizan|Partizan]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |1:0 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |3:0 |- |Osemfinále |{{flagicon|ITA}}[[AS Rím]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |3:0 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |3:2 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |'''6:2''' |- |Štvrťfinále |{{flagicon|ESP}}[[FC Barcelona]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:1 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |1:5 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |'''1:6''' |- | rowspan="3" |2011/12 | rowspan="3" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] | rowspan="3" |Skupina G |{{flagicon|Portugalsko}}[[FC Porto]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:2 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |1:5 | rowspan="3" bgcolor="#FFCCCC" |'''4.miesto''' |- |{{flagicon|Rusko}} [[FK Zenit (Petrohrad)|FK Zenit Petrohrad]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |2:2 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:1 |- |{{CYP}} [[APOEL FC|APOEL]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |1:1 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |2:0 |- | rowspan="4" |2012/13 | rowspan="4" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] | rowspan="3" |Skupina E |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:1 | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |1:1 | rowspan="3" bgcolor="#CCFFCC" |'''2. miesto''' |- |{{ENG}} [[Chelsea FC|Chelsea]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |2:1 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |2:3 |- |{{flagicon|Dánsko}} [[FC Nordsjælland]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |2:0 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |5:2 |- |Osemfinále |{{DEU}} [[Borussia Dortmund]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |2:2 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:3 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |'''2:5''' |- | rowspan="4" |2013/14 | rowspan="3" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] | rowspan="3" |Skupina A |{{ENG}} [[Manchester United FC|Manchester United]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:1 | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |1:1 | rowspan="3" bgcolor="#FFFFCC" |'''3. miesto''' |- |{{DEU}} [[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |0:0 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:4 |- |{{ESP}} [[Real Sociedad de Fútbol|Real Sociedad]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |4:0 | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |2:0 |- |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |Šestnásťfinále |{{flagicon|Česko}} [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |1:1 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |1:2 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |'''2:3''' |- | rowspan="4" |2014/15 | rowspan="4" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] | rowspan="3" |Skupina H |{{flagicon|Portugalsko}} [[FC Porto]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |2:2 | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |1:1 | rowspan="3" bgcolor="#CCFFCC" |'''2 .miesto''' |- |{{ESP}} [[:cs:Athletic_Bilbao|Athletic Bilbao]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:1 | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |0:0 |- |{{flagicon|BLR}}[[FK BATE|BATE Borisov]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |5:0 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |7:0 |- |Osemfinále |{{DEU}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |0:0 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:7 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |'''0:7''' |- | rowspan="9" |2015/16 | rowspan="5" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |3. predkolo |{{flagicon|Turecko}}[[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |3:0 | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |0:0 | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |'''0:0''' |- |4. predkolo |{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid]] [[SK Rapid Wien|Viedeň]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |2:2 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |1:0 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |'''3:2''' |- | rowspan="3" |Skupina A |{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |3:4 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:4 | rowspan="3" bgcolor="#FFFFCC" |'''3. miesto''' |- |{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:3 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:2 |- |{{flagicon|Švédsko}}[[Malmö FF]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |4:0 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:1 |- | rowspan="4" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |Šestnásťfinále |{{DEU}} [[FC Schalke 04|Schalke 04]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |0:0 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |3:0 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |'''3:0''' |- |Osemfinále |{{BEL}} [[RSC Anderlecht|Anderlecht]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |3:1 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |1:0 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |'''4:1''' |- |Štvrťfinále |{{flagicon|Portugalsko}}[[S.C. Braga|Braga]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |4:0 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |2:1 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |'''6:1''' |- |Semifinále |{{ESP}} [[Sevilla FC]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |2:2 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |1:3 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |'''3:5''' |- | rowspan="6" |2016/17 |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |3. predkolo |{{CHE}} [[BSC Young Boys|Young]] [[BSC Young Boys|Boys]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |2:0 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:3 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |'''2:3''' |- | rowspan="5" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |4. predkolo |{{flagicon|Turecko}}[[İstanbul Başakşehir FK|Başakşehir]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |2:0 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |2:1 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |'''4:1''' |- | rowspan="3" |Skupina H |{{BEL}} [[KAA Gent|Gent]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |5:0 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |5:3 | rowspan="3" bgcolor="#CCFFCC" |'''1.miesto''' |- |{{flagicon|Portugalsko}}[[S.C. Braga|Braga]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |2:0 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |4:2 |- |{{flagicon|Turecko}}[[Konyaspor]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |4:0 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |1:0 |- |Šestnásťfinále |{{ESP}} [[Celta de Vigo|Celta Vigo]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:2 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |1:0 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |'''1:2''' |- | rowspan="4" |2017/18 | rowspan="4" |[[Liga majstrov UEFA 2017/2018|Liga majstrov]] | rowspan="3" |Skupina F |{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |2:1 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:2 | rowspan="3" bgcolor="#CCFFCC" |'''2. miesto''' |- |{{ITA}} [[SSC Neapol|Neapol]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |2:1 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:3 |- |{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |3:1 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |2:1 |- |Osemfinále |{{ITA}} [[AS Rím|AS]] [[AS Rím|Rím]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |2:1 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:1 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |'''2:2 (v)''' |- | rowspan="4" |2018/19 | rowspan="3" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] | rowspan="3" |Skupina F |{{flagicon|ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:3 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:6 | rowspan="3" bgcolor="#FFFFCC" |'''3. miesto''' |- |{{FRA}} [[Olympique Lyonnais|Olympique Lyon]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |1:1 | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |2:2 |- |{{DEU}} [[TSG 1899 Hoffenheim|Hoffenheim]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |2:2 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |3:2 |- |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |Šestnásťfinále |{{DEU}} [[Eintracht Frankfurt]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |2:2 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |1:4 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |'''3:6''' |- | rowspan="7" |2019/20 | rowspan="3" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] | rowspan="3" |Skupina C |{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:3 | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |1:1 | rowspan="3" bgcolor="#FFFFCC" |'''3. miesto''' |- |{{ITA}} [[Atalanta BC|Atalanta]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:3 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |2:1 |- |{{HRV}} [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |2:2 | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |3:3 |- | rowspan="4" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |Šestnásťfinále |{{flagicon|Portugalsko}}[[SL Benfica|Benfica]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |2:1 | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |3:3 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |'''5:4''' |- |Osemfinále |{{DEU}} [[VfL Wolfsburg]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |3:0 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |2:1 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |'''5:1''' |- |Štvrťtfinále |{{flagicon|CHE}}[[FC Basel 1893|FC Bazilej]] | colspan="3" align="center" bgcolor="#CCFFCC" |'''4:1''' |- |Semifinále |{{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] | colspan="3" align="center" bgcolor="#FFCCCC" |'''0:5''' |- | rowspan="5" |2020/21 | rowspan="3" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] | rowspan="3" |Skupina B |{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |2:0 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |3:2 | rowspan="3" bgcolor="#FFFFCC" |'''3. miesto''' |- |{{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |0:0 | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |0:0 |- |{{DEU}} [[Borussia Mönchengladbach]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:6 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:4 |- | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |Šestnásťfinále |{{ISR}} [[Maccabi Tel Aviv FC|Maccabi Tel Aviv]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |1:0 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |2:0 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |'''3:0''' |- |Osemfinále |{{flagicon|ITA}}[[AS Rím]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |1:2 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:3 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |'''1:5''' |- | rowspan="5" |2021/22 | rowspan="5" |[[Liga majstrov UEFA 2021/2022|Liga majstrov]] |3. predkolo |{{BEL}} [[KRC Genk|Genk]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |2:1 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |2:1 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |'''4:2''' |- |4. predkolo |{{FRA}} [[AS Monaco FC|AS Monako]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |2:2 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |1:0 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |'''3:2''' |- | rowspan="3" |Skupina D |{{flagicon|Moldavsko}} [[FC Šerif Tiraspoľ|Šerif Tiraspoľ]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |1:1 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:2 | rowspan="3" bgcolor="#FFCCCC" |'''4. miesto''' |- |{{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |0:0 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:2 |- |{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:5 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |1:2 |- | rowspan="5" |2022/23 | rowspan="3" |[[Liga majstrov UEFA 2022/2023|Liga majstrov]] | rowspan="3" |Skupina F |{{DEU}} [[RB Leipzig|RB Lipsko]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:4 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |4:1 | rowspan="3" bgcolor="#FFFFCC" |'''3. miesto''' |- |{{flagicon|SCO}}[[Celtic FC|Celtic]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |1:1 | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |1:1 |- |{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |1:1 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |1:2 |- | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA 2022/2023|Európska liga]] |Predkolo play-off |{{FRA}} [[Stade Rennais FC|Rennes]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |2:1 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |1:2 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |'''3:3 (5:4 pen.)''' |- |Osemfinále |{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |1:1 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |1:7 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |'''2:8''' |- | rowspan="4" |2023/24 | rowspan="3" |[[Liga majstrov UEFA 2023/2024|Liga majstrov]] | rowspan="3" |Skupina H |{{flagicon|Portugalsko}}[[FC Porto]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |1:3 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |3:5 | rowspan="3" bgcolor="#FFFFCC" |'''3. miesto''' |- |{{BEL}} [[Royal Antwerp FC|Royal Antwerp]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |1:0 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |3:2 |- |{{flagicon|ESP}} [[FC Barcelona]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |1:0 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |1:2 |- |[[Európska liga UEFA 2023/2024|Európska liga]] |Predkolo play-off |{{flagicon|FRA}}[[Olympique de Marseille]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |2:2 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |1:3 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |'''3:5''' |- | rowspan="8" |2024/25 | rowspan="8" |[[Liga majstrov UEFA 2024/2025|Liga majstrov]] | rowspan="8" |Ligová fáza |{{ITA}} [[Bologna FC 1909|Bologna]] | | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |0:0 | rowspan="8" bgcolor="#FFCCCC" |'''27. miesto''' |- |{{ITA}} [[Atalanta BC|Atalanta]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:3 | |- |{{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]] | | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |0:1 |- |{{CHE}} [[BSC Young Boys|Young]] [[BSC Young Boys|Boys]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |2:1 | |- |{{NLD}} [[PSV Eindhoven]] | | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |2:3 |- |{{DEU}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |1:5 | |- |{{FRA}} [[Stade Brestois|Brest]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |2:0 | |- |{{DEU}} [[Borussia Dortmund]] | | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |1:3 |- | rowspan="13" |2025/26 | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{FIN}} [[Ilves]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |6:0 | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |0:0 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |'''6:0''' |- |2. predkolo |{{flagicon|TUR}} [[Beşiktaş JK|Beşiktaş]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |4:2 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |2:0 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |'''6:2''' |- |3. predkolo |{{GRC}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |0:0 | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |0:0 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |'''0:0 (3:4 pen.)''' |- | rowspan="10" |[[Konferenčná liga UEFA 2025/2026|Konferenčná liga]] |4. predkolo |{{CHE}} [[Servette FC]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |1:1 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |2:1 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |'''3:2''' |- | rowspan="6" |Ligová fáza |{{SCO}} [[Aberdeen FC|Aberdeen]] | | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |3:2 | rowspan="6" bgcolor="#CCFFCC" |'''6. miesto''' |- |{{POL}} [[KP Legia Warszawa|Legia]] [[KP Legia Warszawa|Varšava]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |1:2 | |- |{{ISL}} [[Breiðablik Kópavogur|Breiðablik]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |2:0 | |- |{{IRL}} [[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]] | | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |2:1 |- |{{MLT}} [[Hamrun Spartans FC|Hamrun Spartans]] | | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |2:0 |- |{{HRV}} [[HNK Rijeka|Rijeka]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |0:0 | |- |Osemfinále |{{POL}} [[Lech Poznań]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |1:2 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |3:1 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |'''4:3''' |- |Štvrťfinále |{{NLD}} [[AZ (futbalový klub)|AZ]] [[AZ (futbalový klub)|Alkmaar]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |3:0 | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |2:2 | align="center" bgcolor="#CCFFCC" |'''5:2''' |- |Semifinále |{{ENG}} [[Crystal Palace FC|Crystal Palace]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |1:3 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |1:2 | align="center" bgcolor="#FFCCCC" |'''2:5''' |- | rowspan="8" |2026/27 | rowspan="8" |[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|Liga majstrov]] | rowspan="8" |Ligová fáza |{{NLD}} [[PSV Eindhoven]] | — | align="center" bgcolor="#FFFFCC" |1:1 | rowspan="8" | |- |{{GRC}} [[AEK Atény FC|AEK Atény]] | |— |- |{{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] |— | |- |{{PRT}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] | |— |- |{{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] | |— |- |{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] |— | |- |{{DEU}} [[RB Leipzig|RB Lipsko]] |— | |- |{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] | |'''—''' |} == Úspechy == * '''[[Ukrajinská futbalová liga|Ukrajinský majster]] (16)''': 2001-02, 2004-05, 2005-06, 2007-08, 2009- 10, 2010-11, 2011-12, 2012-13, 2013-14, 2016-17, 2017-18, 2018-19, 2019-20, 2022-23, 2023-24, 2025-26 * '''[[Ukrajinský pohár]] (15)''': 1995, 1997, 2001, 2002, 2004, 2008, 2011, 2012, 2013, 2016, 2017, 2018, 2019, 2024, 2025 * '''Ukrajinský superpohár (8)''': 2005, 2008, 2010, 2012, 2013, 2014, 2015, 2017 * '''Sovietsky pohár (4)''': 1961, 1962, 1980, 1983 * '''Sovietsky superpohár (1)''': 1983 * '''[[Pohár UEFA]]''': [[Pohár UEFA 2008/2009|2009]] == Zdroj == * {{Preklad|en|FC Shakhtar Donetsk|1371615196|en|FC Shakhtar Donetsk in European football|1372192166}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:FC Shakhtar Donetsk}} == Externé odkazy == * [http://shakhtar.com/ Oficiálna stránka] {{languageicon|ua|po ukrajinsky}} [[Kategória:Ukrajinské futbalové kluby|Šachtar Doneck]] [[Kategória:FK Šachtar Doneck| ]] awl75d3b1kcyji1vp11t1x8zchbeop1 0 274493 8371178 8208866 2026-09-20T06:50:54Z Tom78*w 290507 iw 8371178 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | Názov kostola = | Druh kostola = farský kostol | Celé meno = | Iné meno1 = | Iné meno2 = | Obrázok = Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie, Farská ul., Pezinok, okres Pezinok 01.JPG | Popis obrázka = | Patrocínium = [[Nanebovzatie Panny Márie]]<br/>([[15. august]]) | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Slovensko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = | Kraj = Bratislavský kraj | Okres typ = | Okres = [[Pezinok (okres)|Pezinok]] | Mesto typ = | Mesto = Pezinok | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Historický región typ = | Historický región = | Je súčasťou = | Adresa = | Zemepisná šírka = | Zemepisná dĺžka = | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = | Cirkev typ = | Cirkev = rkc | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = bratislava | Dekanát typ = | Dekanát = Pezinok | Farnosť typ = | Farnosť = Pezinok<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = DoKostola.sk {{!}} Farský kostol nanebovzatia Panny Márie | url = http://www.dokostola.sk/kostol/410230-panny-marie-nanebovzatej | vydavateľ = dokostola.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-06-20 | miesto = | jazyk = }} </ref> | Dĺžka = | Šírka = | Výška = | Dĺžka hlavnej lode = | Dĺžka svätyne = | Dĺžka3 typ = | Dĺžka3 = | Šírka hlavnej lode = | Šírka svätyne = | Šírka v transepte = | Šírka4 typ = | Šírka4 = | Výška hlavnej lode = | Výška svätyne = | Výška najvyššej veže = | Výška v kupole = | Výška v kupole typ = | Počet lodí = 3 | Počet veží = | Počet kupol typ = | Počet kupol = | Počet4 typ = | Počet4 = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Plocha typ = | Plocha = | Plocha1 typ = | Plocha1 = | Architekt = | Architekt poznámka = | Architekt1 = | Architekt1 poznámka = | Sloh = gotika | Sloh1 = | Materiál = | Materiál1 = | Výstavba = 1280 | Dokončenie = | Rekonštrukcia = | Rekonštrukcia typ = | Objavenie = | Objavenie typ = | Dátum posvätenia = | Svätiteľ = | Dátum zániku = | Dátum odsvätenia = | Správa = | Vlastník = | Náklady na výstavbu = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Mapa1 popis = | Mapa1 = | Mapa1 lokátor = | Web = | dátum uzpf = 17.07.1963 | číslo uzpf = 107-523/0 | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = 1897 | PUSR web dátum citovania = 2016-06-20 }} '''Kostol Nanebovzatia Panny Márie''' v [[Pezinok|Pezinku]] bol postavený okolo roku [[1280]]<ref name="pusr 1897" /> ako trojloďový kostol Preblahoslavenej Panny Márie. Prevládajúci je neskorogotický ráz z 2. polovice 15. storočia, kombinovaný s novogotickými prvkami, prítomné sú aj prvky [[Renesancia|renesancie]] a [[Barok|baroka]]. V okolí sa rozprestieral [[cintorín]]. Z tohto obdobia sa zachovala polygonálna kupa [[krstiteľnica|krstiteľnice]] a [[epitaf]] grófa Juraja. [[Súbor:Pezinok-Kostol Nanebovzatej Panny Márie-pohľad juhozápadný.jpg|náhľad|Kostol Nanebovzatej Panny Márie - pohľad juhozápadný]] == História objektu == === Zaniknutá stavba === Najskorší vznik kostola je odvodený od prvej zmienky o kostole pochádzajúcej z roku [[1280]], v období pôsobenia [[Tomáš II.|Tomáša II.]], ktorý sa stal krajinským sudcom, bratislavským, nitrianskym a komárňanským [[Župan|županom]] a slavónskym [[Bán|bánom]], v čele rodu pezinskej vetvy. Objekt bol postavený na obdĺžnikovom [[Pôdorys|pôdoryse]] s [[Polygón|polygonálnym]] záverom. Podoba nadzemnej časti pôvodného kostola nie je známa. === 2. pol. 14. storočia === Po zániku vyššie uvedenej [[Sakrálny|sakrálnej]] stavby bol postavený nový kostol, ktorého vznik je spájaný s rozvojom mestečka v 2. polovici 14. storočia. Už sa jednalo o trojloďovú stavbu s polygonálne ukončeným [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytériom]]. Pri výstavbe presbytéria boli využité [[Základy (stavba)|základy]] staršej stavby, pričom severný a južný múr boli predĺžené. Súbežne s presbytériom vybudovali stavitelia múry trojlodia nového kostola. [[Fasáda|Fasády]] presbytéria primárne členili oporné piliere. Spolu s [[Zlomok|fragmentmi]] kamenných rebier dokladajú primárne zaklenutie presbytéria kamennou rebrovou [[Klenba|klenbou]]. [[Hlavná loď|Hlavná]] i [[Bočná loď|bočné]] lode mali vysoký rovný [[Strop (stavebníctvo)|strop]]. Z pôvodných okenných otvorov bolo odkryté okno v južnom múre lode, okno s kamennou obrubou v severnom múre presbytéria, rozmerné lomené okno v [[Štít|štítovom]] múre hlavnej lode a okno v západnom múre severnej bočnej lode v podkroví. Do kostola sa vchádzalo južným vchodom širokým cca 220 cm. Pri východnej hrane stála kamenná [[svätenička]], z ktorej sa zachovala len spodná časť. Oproti vstupu, v severom múre severnej bočnej lode bola vystavená rozmerná plytká [[Nika (architektúra)|nika]], ktorá mohla slúžiť na uloženie [[Oltár|oltára]]. V tejto stavebnej etape kostol ešte nemal [[Veža (stavba)|vežu]]. === 15. storočie === V listinách bratislavskej [[Kapitula|kapituly]] z tohto obdobia sa spomína farský kostol Panny Márie, postavený z kameňa bez veže s cintorínom a [[špitál]] s [[Kaplnka|kaplnkou]] sv. Ducha, pri ktorej sa tiež pochovávalo. Následnú stavebnú etapu charakterizuje vznik pohrebnej kaplnky vo východnej časti južnej bočnej lode. Kaplnka, zasvätená [[Najsvätejšia Trojica|sv. Trojici]] sa pri farskom kostole spomína v roku [[1449]]. Zriadená bola pre grófa Juraja z Jura a Pezinka, ktorého náhrobná doska s datovaním [[1426]] je dnes uložená v južnej kaplnke [[Anna (svätica)|sv. Anny]]. Kaplnka bola zaklenutá rebrovou krížovou klenbou. V danej etape ešte existoval južný vstup do kostola. Do 1. polovice 15. storočia môžeme datovať úpravy okien, kedy pôvodné okná nahradili okná s [[Lomený oblúk|lomenými oblúkmi]] a kamennými obrubami so stredovými stĺpikmi. Taktiež je možné predpokladať vznik [[Pendant|pendantu]] južnej kaplnky. Jeho východná stena bola riešená výtvarne pravdepodobne na motív [[Golgota|Golgoty]]. Zreteľná je žena s mierne zdvihnutou hlavou, pravdepodobne kľačiaca pod krížom, z ktorého bolo identifikované dolné rameno s kolenom ukrižovaného [[Ježiš Kristus|Ježiša]]. Približne v strede kaplnky bola odkrytá [[krypta]] vymurovaná a zaklenutá tehlovým murivom, datovaná pred polovicu 15. storočia. Zásadnú prestavbu kostola dokladá údaj z roku [[1474]], kedy na jeho prestavbu darovala polovicu vena vdova Katarína po Adamovi Maršalkovi z Rohova. Zavŕšenie prestavby datuje fragment výmaľby s rokom [[1501]]. Prestavbu zahŕňali najmä zmeny trojlodia a nové klenby. Medzilodné múry s piliermi boli zbúrané a nahradené [[Oktogén|oktogonálnymi]] piliermi s lomenými oblúkmi. V nových, vymurovaných medzilodných múroch neboli v hornej časti zistené žiadne okná, kostol bol teda už v tom čase [[Pseudobazilika|pseudobazilikou]]. Polohy okien v bočných múroch boli zamurované. Boli vytvorené nové okenné otvory. Klenbu presbytéria nahradila hviezdicová klenba a hlavná loď bola zaklenutá sieťovou klenbou s tehlovými rebrami. Je možné usudzovať, že najprv sa zaklenula hlavná loď a bočné mali dočasne rovný strop a až následne došlo k ich zaklenutiu sieťovými, hviezdicovými a krížovými klenbami. Existovala aj [[empora]] so [[Schodisko|schodiskom]] v severozápadnom kúte, presvetleným malým neskorogotickým oknom. Do západného priečelia kostola bol osadený lomený kamenný [[Portál (architektúra)|portál]], v podobnom štýle bol umiestnený portál do južného obvodového múru, ktorý nahradil pôvodný južný vstup, ktorý zamurovali. Do tejto stavebnej etapy zaraďujeme i severný vstup do kostola v mieste otvoru dnešnej kaplnky Smrti [[Jozef Nazaretský|sv. Jozefa]], ktorého súčasťou bola predstavaná predsieň. Kostol ešte stále nemal vežu. Vzhľadom k zníženiu výšky klenby v hlavnej lodi bolo rozmerné západné štítové okno nahradené menším. === 16. storočie === V prvej štvrtine 16. storočia bol [[interiér]] kostola zmodernizovaný v [[Renesančné umenie|renesančnom slohu]]. Bola postavená empora, podopretá toskánskymi kamennými stĺpmi. Ohraničovalo ju murované [[zábradlie]] s kamenným parapetom. Prístup zabezpečovalo dnes už zaniknuté vretenové schodisko v juhozápadnom kúte lode. Osobitým umeleckým dielom prislúchajúcim k danej stavebnej etape je kamenná, renesančná [[kazateľnica]] s kamenným schodiskom, datovaná do roku [[1523]], umiestnená v hlavnej lodi, na južnej strane prvého severného piliera v smere od východu. Bola pristavaná [[sakristia]], ktorej západný múr využil základové [[murivo]] z obdobia medzi rokom [[1280]] a 1.štvrtinou 14. stor. Pôvodne mala maltovú [[Podlaha|podlahu]]. Z renesančného obdobia sa v kostole zachovala obdĺžniková náhrobná doska z roku 1522, s nemeckým nápisom a [[Erb|erbom]] s kozorožcom. Bola pristavaná kaplnka sv. Anny, ktorej súčasťou je krypta plošne zasahujúca temer celú jej plochu. Vstup do krypty bol pôvodne jeden – na južnej strane, so schodiskom vyúsťujúcim do [[Exteriér|exteriéru]]. Podzemný priestor kaplnky zaklenuli tehlovou, nepravidelne valenou klenbou. Na východnej strane sú vstavané [[Kolumbárium|kolumbáriá]]. Na južnú stenu bol do kaplnky primárne umiestnený architektonický [[epitaf]] [[Štefan Illésházy|Štefana Illésházyho]] v [[Rytier (stredovek)|rytierskom]] brnení, ktorý zomrel v roku [[1609]]. Kaplnka musela byť postavená už pred smrťou [[Palatín|palatína]], pravdepodobne v 3. tretine 16. storočia, kedy v sakrálnych stavbách ešte čiastočne pretrvávalo [[Gotika|gotické]] tvaroslovie. Na kamennej obrube lomeného oblúka, sa prejavil renesančný prvok – obvodová páska, dokladajúca vzájomnú [[Symbióza|symbiózu]] oboch [[Sloh|slohových]] prvkov. Do obdobia konca [[16. storočie|16. storočia]] je možné datovať tiež vytvorenie priezoru v severozápadnom nároží, do ktorého vložili malý renesančný [[Stĺp|stĺpik]]. === 17. storočie === K tejto stavebnej etape je možné zaradiť predstavanú [[Hranol|hranolovú]] vežu. Kostol dočasne, do roku [[1628]], patril [[Evanjelická cirkev|evanjelikom]]. Potom sa vracia opäť katolíkom. Dochádza k barokizácii kostola, no jeho slohový prejav zanikol neskoršími úpravami. Lomené gotické okná nahradili okná ukončené polkruhom. Zanikla kaplnka vo východnom poli južnej lode. Odstránené boli [[Priečka (konštrukcia)|priečky]] ohraničujúce jej priestor, čím sa otvorila južná loď v celej svojej dĺžke. Vo východnom múre južnej lode bol prebúraný otvor ukončený polkruhovým oblúkom, ktorým sa otvoril pohľad do kaplnky sv. Anny a bol zamurovaný priezor v múre [[Víťazný oblúk|víťazného oblúka]]. Zo začiatku [[17. storočie|17. storočia]] sa v kostole zachoval [[Reliéf (sochárske dielo)|reliéf]] [[Obetovanie Izáka]]. V pozadí sa objavuje kozorožec, rodový znak donátora. Ďalším artefaktom je náhrobná doska Štefana Illésházyho, náhrobná doska s nečitateľným erbom a nápisom, šedá kamenná svätenička umiestnená v podveží a kamenná krstiteľnica z červeného [[mramor]]u. Do roku [[1645]] bola archeologicky datovaná tehlová podlaha v presbytériu aj v lodi, ktorá siahala aj do prebúraných otvorov južnej kaplnky. Renesančná kazateľnica bola premiestnená z lode na severnú stranu [[Víťazný oblúk|triumfálneho oblúka]], ku ktorej vybudovali nové schodisko. Orientačne je možné zaradiť do tejto etapy vznik pohrebnej kaplnky v predsieni severného vstupu, ktorej vstup bol už zamurovaný. Po príchode [[Rád menších bratov kapucínov|kapucínov]] v roku [[1674]] dostali do správy kostol Panny Márie. Vlastnili ho až do roka 1726. Keď kapucíni dostavali k svojmu kláštoru vlastný kostol, zostal kostol Panny Márie opustený. Až keď v roku [[1735]] prešlo pezinské a jurské [[panstvo]] do vlastníctva [[Pálfiovci|Pálffyovcov]], opäť sa dostal do centra záujmu. === 18. storočie === V období do prvej polovice [[18. storočie|18. storočia]] na severnej strane lode, v mieste niekdajšieho bočného vstupu s predsieňou, vznikla kaplnka na oválnom pôdoryse, dnes s oltárom zasväteným Smrti sv. Jozefa. Kaplnka bola zaklenutá [[Kupola|kupolou]]. Súbežne s výstavbou kaplnky k sakristii bola pristavená miestnosť siahajúca až po východný múr severnej lode kostola. Prístavba mohla slúžiť ako [[archív]]. Miestnosť presvetľovalo len jedno obdĺžnikové okno zo severu. V polovici 18. storočia pod presbytériom vybudovali kryptu a spojovaciu chodbu s kryptou pod kaplnkou sv. Anny. Úpravy v 2. polovici 18. storočia sa týkali najmä nového zariadenia kostola. Do presbytéria bol inštalovaný nový hlavný oltár, ktorý zhotovil v roku [[1754]] [[Štefan Steinmassler]], [[Tabernákulum]] a obraz [[Nanebovzatie Panny Márie|Nanebovzatia Panny Márie]] bol na oltár umiestnený dodatočne. Dal ho namaľovať [[Gašpar Helmuth]] v roku [[1789]] a pripisuje sa [[Andrej Zallinger|Andrejovi Zallingerovi]]. K hlavnému oltáru v 60. rokoch 18. storočia pribudli bočné oltáre, na ktorých sú umiestnené erby donátorov. Inštalovaním oltára [[Pieta|Piety]] sa zničilo gotické [[klenbové pole]]. Klenba bola nahradená barokovou. V tom čase sa umiestnila nad kazateľnicu [[Rokoko|rokoková]] ozvučná strieška. Ďalšie dva oltáre boli umiestnené pred triumfálny oblúk - bočný oltár [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]] a oltár Smrti sv. Jozefa. Do kaplnky sv. Anny na východnú stranu sa inštaloval oltár sv. Anny, ktorý si vyžiadal zamurovanie dvoch okien. Pravdepodobne už v tomto období bol zmenený pôvodný epitaf Štefana llésházyho na bočný oltár s ústrednou [[Socha (architektúra)|sochou]] Panny Márie. Jeho reliéf bol premiestnený vedľa oltára. Na emporu bol v roku [[1767]] umiestnený [[organ]]. Podlaha lode bola pravdepodobne [[Tehla (stavebníctvo)|tehlová]]. Veža získala novú cibuľovú helmicu. === 19. storočie === V [[19. storočie|19. storočí]] sa renesančná empora predĺžila, kvôli organu Martina Šašku ml., vyhotoveného v roku [[1863]]. V tejto etape bolo pristavané schodisko k južnej fasáde veže kostola. Do interiéru bola položená [[Opuka|opuková]] kamenná dlažba, zachovaná v podveží. === 20. storočie - súčasnosť === Na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] prebehli rozsiahle novogotické úpravy kostola so snahou prinavrátiť kostolu gotický výraz, pričom novogotické prvky boli v duchu [[Romantizmus|romantizmu]] aplikované aj tam, kde sa gotike vôbec nevyskytovali. Prejavom sú pristavané oporné piliere na fasádach lode kostola, v lodi nové okná s jednoduchými [[Vitráž (chrám)|vitrážami]] a novogotické kamenné obruby, vsadené do starších okenných otvorov. Lomenú podobu nadobudli i pôvodné barokové okná severnej bočnej kaplnky a do západného múru veže bol vsadený novogotický lomený kamenný portál s latinským [[Krížik|krížikom]] vo vrchole. [[Kameň|Kamennú]] dlažbu okrem dlažby v podveží nahradili [[Keramický materiál|keramické]] dlaždice. Pri výmene dlažby bol zasypaný vstup do krypty pod presbytériom a na stenu južnej bočnej kaplnky sa inštaloval kamenný epitaf. Vo východnom poli severnej bočnej lode bola vytvorená krížová klenba a obnovené [[Omietka|omietky]] v interiéri kostola. Súčasťou obnovy bola výmaľba interiéru, ktorú realizoval [[Július Ádám]] z [[Rožňava|Rožňavy]]. Neskôr pravdepodobne kostol premaľoval [[Augustín Bárta]]. V 60.-70. rokoch 20. storočia, boli premiestnené barokové oltáre po stranách triumfálneho oblúka a na ich mieste sa doplnila dlažba. Oltár sv. Jána Nepomuckého bol osadený k severnej stene presbytéria a oltár Smrti sv. Jozefa do severnej kaplnky. V 70. rokoch bola výmaľba interiéru zhodnotená ako prehnaná, potláčajúca vlastnú architektúru kostola. Pre vertikálne steny bol určený svetlý pieskový odtieň a na klenby a rebrá náter biely vápenný. V roku 2000 bola obnovená strecha kostola a následne bola realizovaná obnova omietok a vitráží. == Architektúra == === Exteriér === [[Súbor:Pezinok-Kostol Nanebovzatej Panny Márie-bočná apsida na severozápadnej strane.jpg|náhľad|Kaplnka na severozápadnej strane]] Kostol je situovaný na mierne zvýšenom [[Terén|teréne]], zvažujúcim sa severným smerom. [[Areál]] je tvaru nerovnomerného [[Lichobežník|lichobežníka]] z južnej strany - z Farskej ulice a z východnej strany - z ulice M. R. Štefánika. Zo západnej strany areál uzatvára budova Farského úradu a zo severnej plný ohradný múr. [[Súbor:Pezinok-Kostol Nanebovzatej Panny Márie-wdw.jpg|náhľad|Interiér kostola]] Hlavný vstupný novogotický kamenný [[Portál (architektúra)|portál]] sa nachádza v [[Priečelie|priečelí]] veže hranolového tvaru s [[Meď|medenou]], cibuľovou helmicou s [[Lucerna|lucernou]] a je orientovaný na juhozápad. Je dozdobený krížikom na vrchole portálu. [[Veža (stavba)|Veža]] je členená do štyroch podlaží oddelených farebnou [[Rímsa|rímsou]]. V druhom a treťom podlaží sú obdĺžnikové okná, v štvrtom okná ukončené polkruhom, nad ktorými sú na všetky svetové strany orientované štyri [[hodiny]]. Zo severozápadnej fasády vystupuje bočná oválna kaplnka Prechodu sv. Jozefa do večnosti s tromi oknami ukončenými lomenými oblúkmi. Trojlodie je z tejto strany presvetlené štyrmi oknami s lomenými oblúkmi. Fasáda je členená prostredníctvom odstupňovaných oporných pilierov so strieškami. Nachádza sa tu aj vstup do sakristie. V severovýchodnej časti, z ulice M. R. Štefánika, sa premieta presbytérium s polygonálnym záverom s piatimi lomenými oknami a podopierané odstupňovanými opornými piliermi so strieškami, v juhovýchodnej kaplnka sv. Anny, na východnej strane s polygonálnym ukončením so štyrmi oknami s lomenými oblúkmi. Naľavo od nej je situovaný bočný vchod do hlavnej lode dozdobený nepravým štítom vyplneným slepými oknami v tvare lomených oblúkov, ktorý doplňujú dve slepé [[okenná ružica|rozety s vloženým štvorlistom]], každá z jednej strany štítu. Medzi kaplnkou sv. Anny a vedľajším portálom sú dve okná ukončené lomeným oblúkom a jedno naľavo od bočného portálu, ktoré presvetľujú priečelie trojlode z juhovýchodu. Rovnako ako okolo presbytéria a pozdĺž severozápadnej fasády je aj juhovýchodné priečelie členené opornými piliermi. V hlavnom priečelí napravo od veže je umiestnené jedno okno s lomeným oblúkom. === Interiér === ==== Vstup ==== Do kostola sa vchádza novogotickým kamenným [[Portál (architektúra)|portálom]], umiestneným v západnom priečelí veže. Medzi portálom a dverami je malá otvorená predsieň. Cez podvežie sa prechádza ku kamennému, lomenému neskorogotickému portálu. Je datovaný do 2. polovice 15. storočia. Má prútovú profiláciu - profilované časti stojok vychádzajú z polygonálnych postamentov so zošikmenou hornou hranou. Dva oblé prúty dosadajú na podstavce, stredný oblý prút dosadá na podstavec s plastickým, strieškovým rastrovaním. Prúty sa v lomenom závere oblúka navzájom pretínajú. Podlahu v podveží tvoria kamenné, štvorcové opukové dlaždice. Pred portálom do lode kostola sú po stranách kamenné sväteničky. ==== Empora ==== Nachádza sa v troch poliach západnej časti trojlodia. V podhľade je plochá, nesená dvomi kamennými stĺpmi. Podlaha na je drevená. Na empore je umiestnený [[organ]], dielo majstra Martina Šašku ml. z roku 1863. V strope sa nachádza obdĺžnikový otvor, s plechovými vyklápacími dverami, cez ktorý sa vstupovalo do podkrovia. ==== Trojlodie ==== Najvyššia [[hlavná loď]] má sieťovú klenbu. Klenby [[Bočná loď|bočných lodí]] sú rôznorodé - sieťové, krížové a hviezdicové. Klenbové rebrá z tehlových tvaroviek, z kameňa (vo východnom poli južnej lode) a z omietky (vo východnom poli severnej lode) dosadajú na kamenné, polygonálne, ihlanové [[Konzola|konzoly]]. Priestor hlavnej lode je osvetlený nepriamo - prostredníctvom okien v bočných lodiach. Tie majú kamenné [[ostenie]] predelené stredovým stĺpikom, ukončené lomeným oblúkom. Presklené sú [[Vitráž (chrám)|vitrážami]] s geometrickými vzormi. Bočné a hlavnú loď vymedzujú lomené oblúky na oktogonálnych pilieroch. Štvrtý východný [[pilier]] má hranolový tvar s priezorom so stĺpikom pre zabudovaný oltár. Podlaha v trojlodí je keramická zo štvorcových dlaždíc. Na východnej stene severnej lode sa nachádza bočný oltár [[Pieta|Piety]]. Na južnú loď východne nadväzuje kaplnka sv. Anny, ktorá je s loďou prepojená otvorom ukončeným polkruhovým oblúkom. V južnej bočnej lodi sú na stenách [[Reliéf (sochárske dielo)|reliéfy]] [[Zmŕtvychvstanie Pána|Zmŕtvychvstania]] a [[Obetovanie Izáka]]. V juhozápadnom kúte južnej lode je umiestnená kamenná gotická dvanásťboká [[krstiteľnica]] bez podstavca. ==== Presbytérium ==== Hlavná loď je s presbytériom spojená triumfálnym lomeným oblúkom. Na severnej strane sa nachádza kazateľnica. Podlaha presbytéria je oproti lodi vyvýšená dvomi kamennými schodmi. Podlahu má z keramických štvorcových dlaždíc ako podlaha lode kostola. Zaklenutie je tvorené hviezdicovitou klenbou. Rebrá dosadajú na polygonálne, dolu zahrotené konzoly. Na [[Svorník|svorníkoch]], v priesečníkov rebier, sú štíty s erbmi. Presvetľuje ho päť lomených okien. V závere [[Svätyňa|svätyne]] je umiestnený hlavný oltár zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie. Východne od schodiska na kazateľnicu sa nachádza barokový oltár sv. Jána Nepomuckého. Po pravej strane sú dvojkrídlové dvere do sakristie. Vstupný otvor oproti oltáru sv. Jána Nepomuckého, spája presbytérium s bočnou kaplnkou sv. Anny. ==== Kaplnka sv. Anny ==== Kaplnka sv. Anny, pôvodne pohrebná kaplnka Štefana Illésházyho, je prepojená s presbytériom, ale aj s južnou loďou. Podlaha je opäť tvorená keramickou dlažbou. Oproti podlahe v presbytériu je vyvýšená o jeden schod, oproti podlahe v južnej bočnej lodi tromi. Priestor je zaklenutý sieťovou klenbou, v priesečníkoch sú svorníky – kruhový a v tvare erbového štítku. Profil rebier, ktoré zachádzajú za prímurovku dodatočne pristavaného oltára, je klinový s vyžľabenými hranami. Priestor presvetľujú dve lomené okná s vitrážami a kamenným [[Ostenie|ostenim]]. Na severnej stene je gotická náhrobná doska grófa Juraja, na južnej epitaf Štefana Illésházyho. Západne od neho stojí oltár s obrazom Panny Márie a sv. Anny. V juhozápadnom kúte kaplnky je umiestnená baroková kamenná krstiteľnica a náhrobná doska s erbom Štefana Illésházyho a jeho manželky Kataríny Pálffyovej. Nachádza sa tu ešte jedna náhrobná doska viažúca sa k osobe Tomáša Pálffyho. ==== Sakristia ==== Dvojpriestorová sakristia sa nachádza na severnej strane presbytéria. Je sprístupnená dvojkrídlovými [[Kazeta|kazetovými]] dverami. Východná miestnosť má drevenú podlahu, palubovú a je zaklenutá rebrovou hviezdovou klenbou. Presvetlená je dvomi obdĺžnikovými oknami s novodobou výplňou. Obdĺžnikovým kamenným portálom sa vchádza do západnej často sakristie, zastropenej vysokým stropom, ohraničeným podstropnou rímsou. Podlaha je taktiež drevená – z dosák. Priestor presvetľuje hranolové okno s jednoduchou kamennou obrubou s novodobou presklenou výplňou. ==== Krypta ==== Pod presbytériom a kaplnkou sv. Anny sa nachádzajú krypty. Pod presbytériom končí tesne pred oltárom. Vchádza sa do nej tehlovým schodiskom umiestneným v stredovej osi hlavnej lode, hneď pred triumfálnym oblúkom. Zaklenutá je neomietanou tehlovou valenou klenbou, s malými vetracími otvormi na južnej strane. V severnej polovici sa nachádzajú [[Kolumbárium|kolumbáriá]]. Chodbou zaklenutou tehlovou klenbou, je krypta pod presbytériom spojená s kryptou pod kaplnkou sv. Anny. Táto má tehlové kolumbáriá na východnej strane. Niektoré sú zamurované. Na nich sú nadpisy z mladších období. Do krypty sa dá vojsť aj schodiskom ústiacim do exteriéru na južnej strane kostola. Ďalšie, menšie murované krypty, boli odkryté aj v lodiach kostola. ==== Kaplnka Prechodu sv. Jozefa do večnosti ==== V severnom múre severnej bočnej lode sa otvorom s oválnym nadpražím vchádza do oválnej kaplnky Prechodu [[Jozef Nazaretský|sv. Jozefa]] do večnosti. Nachádza sa tu oltár s obrazom Smrti sv. Jozefa a sochami [[Svätý František|sv. Františka]] a [[Anton Padovský|sv. Antona Paduánskeho]]. Kaplnka je zaklenutá kupolou, ktorá je od stien oddelená rímsou. Presvetľujú ju tri lomené okná. Oproti kaplnke je situovaný portál. ==== Veža ==== Súčasťou kostola je predstavaná veža. Do vyšších podlaží sa vchádza schodiskom, pristavaným k južnej fasáde a z empory za organom. Vnútorná konštrukcia je drevená, steny omietnuté. Z veže je prístupné podkrovie. Krov je drevený, z opracovaných hranolov spájaných drevenými kolíkmi. Väzné trámy sú uložené na vysokých múroch medzi bočnými a hlavnou loďou. Krokvy bočných lodí sa opierajú o deliace múry medzi loďami, spevnené sú krížovou konštrukciou. [[Súbor:Podorys Nanebovzatej Panny Marie Pezinok.jpg|náhľad|393x393bod|Pôdorys kostola]] === Zariadenie kostola === ==== Hlavný oltár ==== Hlavný oltár stĺpového typu, zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie, vytvoril bratislavský sochár Štefan Adam Steinmassler v roku 1754. [[Baldachýn]] v nadstavci završuje reliéf so sediacou postavou [[Boh Otec|Boha Otca]] na oblakoch. Hlavný oltárny obraz s Nanebovzatou Pannou Máriou je pripisovaný Andrejovi Zallingerovi. ==== Bočný oltár sv. Jána Nepomuckého ==== Pochádza z tretej štvrtiny 18. storočia, pôvodne stál na severnej strane, hneď vedľa oltára s Pietou. Dnes sa nachádza na severnej stene presbytéria, východne od schodiska na kazateľnicu. ==== Kazateľnica ==== Na severnej strane presbytéria sa nachádza kamenná kazateľnica. Drevená strieška je ukončená sochou Dobrého pastiera. ==== Svätenička polygonálna ==== Je polozapustená v podveží do severnej steny, po severnej strane portálu do lode kostola. Nad ňou sa nachádza plytká nika. Je z červeného kameňa, jednoduchého tvaru s polygonálne zalamovanou nádobou, zospodu so záverom tvaru obráteného zrezaného [[Ihlan|ihlana]], dolu so zaoblenou manžetou. Do priestoru barokovej veže bola umiestnená sekundárne, chýba noha pravdepodobne tvaru polopiliera. Datovaná je do neskorej gotiky - 2. polovice 15. storočia. ==== Svätenička ==== V južnej bočnej lodi kostola, po ľavej strane bočného portálu je polozapustená svätenička z rovnakého obdobia ako polygonálna svätenička. Je vyhotovená z červeného kameňa. Pozostáva z nohy tvaru štíhleho, polygonálneho piliera a nádoby. Hlavica má tvar obráteného ihlana, s mierne preliačenými stenami. Dolu je ohraničená pravouhlým plastickým prstencom, hore hladkým pásom. Na hlavicu dosadá nádoba s polygonálnym vonkajším obrysom, s mierne preliačenými stenami. Vnútorné vyžľabenie nádoby má kruhový obrys. ==== Doska náhrobná Juraja II., grófa z Jura a Pezinka ==== Umiestnená doska z roku [[1426]] sa nachádza v kaplnke sv. Anny na severnej stene. Je to obdĺžniková náhrobná doska z červeného kameňa, s nápisom v páse po obvode, písaným gotickým písmom: „Georgius comes in posingferia quarta ante Dorothea Virginis Anno 1426 obiit“. Na vnútornej, mierne vpadnutej ploche, je uplatnený doľava nahnutý štít, v ktorom sa nachádza šesťcípa hviezda. Na horný roh štítu je nasadená helmica s listovými prikrývadlami. Vo vrchole erbovej kompozície je šesťcípa hviezda, s horným cípom ukončeným pravdepodobne kužeľovitým útvarom. Náhrobná doska pôvodne ležala na otvore do krypty. ==== Doska náhrobná - fragment ==== V presbytériu na východnej stene polygonálneho záveru je ďalšia náhrobná doska z červeného kameňa zachovaná v dvoch fragmentoch, ktoré sú prezentované ako navzájom spojené tabule. V tejto forme majú tvar úzkeho obdĺžnika s ľavým horným rohom zaobleným a pravým skoseným. Na oboch fragmentoch po dolnom okraji horizontálne prechádza rytý nápis, tvorený gotickým písmom. Pozdĺž vertikálnej pretmelenej špáry, medzi spojenými doskami, prechádza nápis kolmo, hore. Umiestnenie a orientácia nápisu naznačuje, že pôvodne prechádzal po celom obvode dosky, tak ako na náhrobnej doske grófa Juraja II. z Jura a Pezinka. Je radená do neskorej gotiky – pravdepodobne vznikla po roku 1500. ==== Doska náhrobná ==== Z roku [[1522]] pochádza ďalšia neskorogotická náhrobná doska v presbytériu na severovýchodnej stene. Obdĺžniková doska z červeného kameňa je delená na dve polovice. V hornej sa v piatich riadkoch nachádza rytý nemecký text „Anno Dni 1522 am Mitwoch vor Helene ist gestorb der Edeb und fest Peter Storkwi von Sedorf und leut hir begraben dem Got gndig sein wol“. V dolnej polovici dosky je reliéfny erb, dolu so štítom, mierne nakloneným doľava, s polfigúrou kozorožca. Nad štítom je prilba s listovými, stáčanými prikrývadlami. V klenote sa opakuje polfigúra štítu - kozorožec. == Zaujímavosti == Rekonštrukcia interiéru kostola si v novembri [[2004]] až júni [[2005]] vyžiadala rozsiahly pamiatkový [[Archeológia|archeologický]] výskum a v lete 2006 dodatočný prieskum. Cieľom výskumov bolo preveriť niektoré stavebno-historické otázky, okrem iného aj [[Hrobka|hrobky]] grófov, ktorých epitafné dosky sa nachádzajú v [[Chrám|chráme]]. Najdôležitejším objavom dodatočného výskumu bol nález kostrového [[Hrob|hrobu]], súčasťou ktorého boli 4 [[Dukát|dukáty]] [[Žigmund Luxemburský|Žigmunda Luxemburského]]. Hrob sa nachádzal v osi orientovanej hlavný vchod - vstup do krýpt - oltár, orientácia mŕtveho sa držala zaužívaného [[Kresťanstvo|kresťanského]] pohrebného rítu. V hrobe sa nachádzal jedinec bližšie neurčeného pohlavia a veku. Výbavu hrobu tvorili zlaté mince umiestnené na ramenách nebohého. Je pravdepodobné, že mince boli pôvodne umiestnené v mieste očí. Našli sa fragmenty strieborných a zlatých, prípadne pozlátených [[Niť|nití]], pochádzajúcich z [[Vyšívanie (ozdobovanie)|výšivky]] odevu. Vzhľadom na milodary a umiestnenie hrobu na najčestnejšom mieste kostola môžeme predpokladať, že sa jedná o príslušníka rodiny donátorov kostola – pravdepodobne niekoho z rodiny grófov zo Sv. Jura a Pezinka, pochovaného v prvej polovici 15. storočia. Ostatky boli podrobené výskumu, podľa ktorého ide o zvyšky kostry dospelého jedinca. Z úlomkov [[Lebka|lebky]] sa dajú vyčítať niektoré znaky mužského ako aj ženského charakteru, nie je teda možné určiť pohlavie pochovaného jedinca. Ak išlo o muža, mal výšku cca 165 cm, ak o ženu, tak cca 162 cm. Zomrel/a vo veku 30-40 rokov. Datovanie hrobu je do prvej štvrtiny 15. storočia, podľa dukátov vyrazených pred rokom [[1427]]. Ak vychádzame z predpokladu, že sa jedná o príslušníka rodu grófov zo Svätého Jura a Pezinka, do úvahy pripadajú dve osoby, známe z dobových písomných prameňov a to aj napriek tomu, že sa obe dožili pravdepodobne vyššieho veku, ako je predpokladaný vek jedinca pochovaného v skúmanom hrobe - Jurajovi I., pochovanom v pezinskom farskom kostole, zosnulom v roku [[1426]] a [[Klára z Héderváru|Kláre z Héderváru]], manželke Mikuláša II. z Pezinka, ktorej dátum narodenia a úmrtia nie sú známe. Na základe súčasného stavu poznatkov archeologického, historického a antropologického výskumu sa prikláňame k záveru, že telo pochovaného jedinca patrilo žene a tak patrilo pravdepodobne Kláre z Héderváru. == Galéria == <gallery> Pezinok-Kostol Nanebovzatej Panny Márie-ew.jpg|Medzilodný pilier s vloženým stĺpikom s priehľadom do kaplnky Pezinok-Kostol Nanebovzatej Panny Márie-AD.jpg|Presbytérium - bočný oltár Jána Nepomuckého Pezinok-Kostol Nanebovzatej Panny Márie-fse.jpg|Hlavný oltár Panny Márie Nanebovzatej Pezinok-Kostol Nanebovzatej Panny Márie-fefe.jpg|Oltár Piety Pezinok-Kostol Nanebovzatej Panny Márie-fs.jpg|Kazateľnica Pezinok-Kostol Nanebovzatej Panny Márie-rw.jpg|Oltár sv.Anny Pezinok-Kostol Nanebovzatej Panny Márie-iu.jpg|Pohľad na emporu s otvorom na schodisko Pezinok-Kostol Nanebovzatej Panny Márie.jpg|Detail kríža nad vstupným portálom Pezinok-Kostol Nanebovzatej Panny Márie-j.jpg|Okno z exteriéru s murovaným záklenkom Pezinok-Kostol Nanebovzatej Panny Márie-lo.jpg|Detail neskorogotického portálu v podveží Pezinok-Kostol Nanebovzatej Panny Márie-uiou.jpg|Pohľad zo severu </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * http://www.mestskemuzeumpk.sk/clanok/63/kostol-nanebovzatia-panny-marie-v-pezinku{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * http://www.pezinok.sk/?yggid=70 == Zdroje == * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie | url = http://www.cajla.estranky.sk/clanky/farnost-pezinok/farsky-kostol-nanebovzatia-panny-marie.html | vydavateľ = cajla.estranky.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-06-20 | miesto = | jazyk = }} * http://www.mestskemuzeumpk.sk/clanok/63/kostol-nanebovzatia-panny-marie-v-pezinku{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * MOLNÁR T. – HRACHOVSKÝ P., SIKORIAK J. (odborný garant): Doplňujúci reštaurátorský výskum interiéru kostola Nanebovzatej Panny Márie v Pezinku a Návrh na reštaurovanie, farnosť Pezinok, 2012 * SABADOŠOVÁ E.: RÍMSKOKATOLÍCKY FARSKÝ KOSTOL PANNY MÁRIE NANEBOVZATEJ V PEZINKU - Architektonicko-historický a umelecko-historický výskum interiéru, farnosť Pezinok, 2005, 2011 * SABADOŠOVÁ E.: RÍMSKOKATOLÍCKY FARSKÝ KOSTOL PANNY MÁRIE NANEBOVZATEJ V PEZINKU - Architektonicko-historické vyhodnotenie nálezovej situácie v mieste schodiska empory, farnosť Pezinok, 2015 * FARKAŠ, Z. – KRAMPL, T.: Výskumná správa z archeologického výskumu Rímskokatolíckeho farského kostola Nanebovzatia Panny Márie v Pezinku v rokoch 2004-2005, Mestské múzeum v Pezinku, 2006 * FARKAŠ, Z. – WITTGRÚBER, P.: Nálezová správa zo záchranného archeologického výskumu, Pezinok, 2002 (uložená v SNM-AM v Bratislave) * DUBOVSKÝ, J. – ŽUDEL, J. a kol. : Dejiny Pezinka, Bratislava: Obzor, 1982 * prehliadka s Ing. Mariánom Šípošom [[Kategória:Kostoly v okrese Pezinok|Pezinok]] [[Kategória:Kostoly zasvätené Nanebovzatiu Panny Márie na Slovensku|Pezinok]] [[Kategória:Stavby v Pezinku]] [[Kategória:Gotické kostoly na Slovensku|Pezinok]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly na Slovensku|Pezinok]] 3yzk22cn0fuygs5uq3c0c23dewwcusp 0 295834 8370998 8336558 2026-09-19T15:45:12Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8370998 wikitext text/x-wiki [[file:Scilab en.png|thumb|200px|ukážka softvéru Scilab]] '''Scilab''' je obsiahly, výkonný, [[slobodný softvér]] pre použitie numerickej matematiky, ktorý vznikal v [[Institut national de recherche en informatique et en automatique]] (INRIA) vo Francúzsku od roku 1990 ako alternatíva k [[MATLAB]]u. Funkcionalita a syntax Scilabu je v mnohých rysoch identická s MATLABom a existuje konvertovanie z MATLABu do Scilabu. Scilab je používaný medzi inými pre technické, vedecké účely pri výučbe, výskume a v priemysle. == Pozri aj == * [[GNU Octave]] * [[MATLAB]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.scilab.org/ Scilab Homepage] * [http://www.scilab-enterprises.com/ Scilab Enterprises Homepage] * [http://www.scicos.org/ Scicos Homepage] Scilabs dodatočný balík "Scicos" k grafickému modelovaniu a simulácií dynamických systémov * [http://www.scicoslab.org/ ScicosLab Homepage] * [http://siptoolbox.sourceforge.net/ nástroj na spravovanie obrázkov pre Scilab] (Scilabs dodatočný balík "SIP" pre spracovanie obrazu) * [http://www.gds-sw.de/goodies.htm GDS GmbH Homepage]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} (Prenos, čítanie a odosielanie cez sériový port) * [http://www.scale-rt.com SCALE-RT] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091204085201/http://www.scale-rt.com/ |date=2009-12-04 }} (HiL- a riešenia v reálnom čase pre Scicos) [[Kategória:Numerická matematika]] [[Kategória:Programovacie jazyky]] [[Kategória:Skriptovacie jazyky]] [[Kategória:Slobodný softvér]] tddqy7b1uikwio2gvd4s0566l42ttoi 0 301577 8370902 6676595 2026-09-19T12:59:54Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8370902 wikitext text/x-wiki {{Infobox Lietadlo |názov = Saab 340 |typ = [[dopravné lietadlo]] |výrobca = [[Saab]] |obrázok = File:Estonian Air Saab 340A ES-ASN.jpg |text = Saab 340A spoločnosti [[Estonian Air]] |prvý let = [[25. január]]a [[1983]] |zavedený = [[1984]] |vyrobených kusov = 459 |hlavný používateľ = [[Regional Express]] |viac používateľov = [[Loganair]] }} [[Súbor:ColganSaab340BIAD20060101.jpg|thumb|Saab 340B vo farbách spoločnosti Colgan Air]] '''Saab 340''' je dvojmotorovým, [[Turbovrtuľový motor|turbovrtuľovým]] dopravným lietadlom, ktoré slúži predovšetkým na prepravu osôb na krátke až stredné vzdialenosti. == Výroba a vlastníctvo == Toto lietadlo vznikalo ako spoločný projekt švédskej spoločnosti [[Saab]] a americkej firmy [[Fairchild]] z roku [[1980]]. V rámci výroby lietadla zodpovedala firma Fairchild za vývoj krídiel, chvostovej plochy a motorových gondol. Saab zodpovedal za vývoj trupu, samotnú výrobu strojov, integráciu systémov lietadla, letové testy a taktiež certifikácie. Oficiálne mal tento stroj byť klasifikovaný ako švédsky výrobok, keďže mal získať prvú certifikáciu od švédskej Komisie pre civilné letectvo. Prvý prototyp dopravného lietadla pre 33 – 35 pasažierov nazvaný SF-340 vzlietol 25. januára [[1983]]. Sériové stroje začali lietať od 14. júna [[1984]]. Firma Fairchild v roku [[1985]] odstúpila kvôli finančným problémom z projektu a produkcie pokračoval len [[Saab]], teda sa stal z toho čisto švédsky projekt, pričom sa zmenilo označenie lietadla ako '''S-340'''. Po vyrobení 159 kusov verzie '''S-340 (A)''' prešla výroba na '''Saab 340B''', ktorý bol určený na prevádzku vo vyšších nadmorských výškach a bol taktiež vybavený novými motormi General Electric CT7-9B. Prvý prototyp verzie Saab 340-B vzlietol v apríli roku 1989. <ref>{{Citácia knihy|titul=Encyklopedie moderních letadel : od civilních dopravních letounů až k nejnovějším vojenským letadlům|vydavateľ=Naše vojsko|miesto=Praha|rok=2011|isbn=9788020612083|url=https://www.worldcat.org/oclc/776505034}}</ref> Výroba pokračovala taktiež verziou '''S-340 QC''', v ktorej sa mohol meniť interiér na účely prepravy nákladu. Lietadlo bolo postupne vylepšované, bola vyrobená aj vojenská verzia pre švédske vojenské letectvo. S výrobou modelu Saab 340 sa prestalo v roku 1999, po tom čo klesal dopyt a spoločnosť Saab mala nízke zisky. <ref>{{Citácia periodika|titul=Saab 340B - Aerospace Technology|periodikum=Aerospace Technology|url=https://www.aerospace-technology.com/projects/saab/|dátum prístupu=2018-04-15|jazyk=en-GB}}</ref> == Havárie == Od zavedenia do prevádzky v roku 1985 došlo ku 14 nehodám modelov Saab 340, pričom v štyroch nehodách bola zaznamenaná strata na ľudských životoch. Celkovo prišlo o život v 14 nehodách 48 ľudí. Najvážnejšiou nehodou sa stal let ''OLS5428'' z 18. mája 2011, kedy sa lietadlo spoločnosti [[Sol Líneas Aéreas]] zrútilo neďaleko obce Prahuaniyeu v provincii Río Negro, usmrucujúc 22 ľudí (3 členovia posádky a 19 pasažierov). Príčinou nehody boli najmä nepriaznivé poveternostné podmienky a neprimeraná reakcia posádky. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Accident Archives {{!}} Bureau of Aircraft Accidents Archives|url=https://www.baaa-acro.com/crash-archives|dátum prístupu=2018-04-15|vydavateľ=www.baaa-acro.com|jazyk=en}}</ref> == Prevádzkovatelia == Lietadlá používali aj česko-slovenské, resp. české a slovenské letecké spoločnosti, z ktorých najviac z nich mala spoločnosť [[Air Ostrava]], prevádzkovali ich aj [[Central Connect Airlines]]. Prvými používateľmi, už v roku 1984, bola švajčiarska letecká spoločnosť [[Crossair]]. === Zoznam spoločností a inštitúcii, ktoré prevádzkujú stroje Saab 340 === ''*Zoznam prevádzkovateľov je aktuálny ku aprílu 2018'' {{minivlajka|Austrália}} '''[[Austrália]]''' * [[Corporate Air]] * [[REX (Regional Express)]] {{minivlajka|Bahamy}} '''[[Bahamy]]''' * [[SkyBahamas Airlines]] {{minivlajka|Bangladéš}} '''[[Bangladéš]]''' * [[Easy Fly Express]] {{minivlajka|Dominikánska republika}} '''[[Dominikánska republika]]''' * [[Air Century]] {{minivlajka|Estónsko}} '''[[Estónsko]]''' * [[Airest]] {{minivlajka|Japonsko}} '''[[Japonsko]]''' * [[Hokkaido Air System]] * Japonská pobrežná stráž (海上保安庁) {{minivlajka|Kajmanie ostrovy}} '''[[Kajmanie ostrovy]]''' ''(Zámorské územie Spojeného kráľovstva)'' * [[Cayman Airways]] {{minivlajka|Kanada}} '''[[Kanada]]''' * [[Pacific Coastal Airlines]] {{minivlajka|Lotyšsko}} '''[[Lotyšsko]]''' * [[RAF-Avia]] {{minivlajka|Maďarsko}} '''[[Maďarsko]]''' * [[Fleet Air International]] {{minivlajka|Nový Zéland}} '''[[Nový Zéland]]''' * [[Air Chathams]] {{minivlajka|Poľsko}} '''[[Poľsko]]''' * [[SprintAir]] {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} '''[[Spojené arabské emiráty]]''' * Vzdušné sily Spojených arabských emirátov {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} '''[[Spojené kráľovstvo]]''' * [[Loganair]] {{minivlajka|Spojené štáty}} '''[[Spojené štáty]]''' * [[AeroCentury]] * [[Bank of Utah]] * [[Jet Midwest Group]] * [[PenAir]] * [[Silver Airways]] * [[Waterview Management Group]] * [[WFBN Wells Fargo Bank Northwest]] {{minivlajka|Švédsko}} '''[[Švédsko]]''' * [[NextJet]] * Saab Aircraft {{minivlajka|Thajsko}} '''[[Thajsko]]''' * Thajské kráľovské letectvo {{minivlajka|Tonga}} '''[[Tonga]]''' * [[Real Tonga]] {{minivlajka|Ukrajina}} '''[[Ukrajina]]''' * [[Air Urga]] * [[Mars RK]] ''Zdroj:'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Saab 340 Operators|url=https://www.planespotters.net/operators/Saab/340|dátum prístupu=2018-04-15|vydavateľ=www.planespotters.net|jazyk=en}}{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Technické údaje == ===Saab 340A=== *'''Posádka:''' 2 *'''Počet cestujúcich:''' 33 *'''Rozpätie:''' {{m|21.44|m}} *'''Dĺžka:''' {{m|19.73|m}} *'''Výška:''' {{m|6.97|m}} *'''Hmotnosť (prázdne):''' 7810 kg *'''Max. vzletová hmotnosť:''' {{kg|12370}} *'''Cestovná rýchlosť:''' {{km|484|m}}/h vo výške približne 6100 metrov (20000 stôp) *'''Maximálna cestovná rýchlosť:''' 515 km/h *'''Operačný dostup:''' {{m|7620|m}} *'''Dolet:''' **'''S maximálnym množstvom paliva:''' {{km|3975|m}} **'''S maximálnou záťažou:''' {{km|1455|m}} *'''Pohonné jednotky:''' 2 × General Electric CT7 – 5A2 (turbovrtuľové motory) **'''Výkon motora:''' 1 295 kW ===Saab 340B=== *'''Posádka:''' 2 *'''Počet cestujúcich:''' 35 – 37 *'''Rozpätie:''' {{m|21.44|m}} *'''Dĺžka:''' {{m|19.73|m}} *'''Výška:''' {{m|6.97|m}} *'''Nosná plocha:''' 41,81m<sup>2</sup> *'''Hmotnosť (prázdne):''' 8140 kg *'''Max. vzletová hmotnosť:''' {{kg|13155}} *'''Cestovná rýchlosť:''' {{km|467|m}}/h v letovej výške cca. 7620 metrov *'''Maximálna cestovná rýchlosť:''' 523 km/h *Dostup: {{m|9450|m}} *'''Dolet:''' ** '''S maximálnym množstvom paliva:''' {{km|3975|m}} ** '''S maximálnou záťažou:''' {{km|1490|m}} (s 35 pasažiermi a najvyššou cestovnou rýchlosťou) alebo až {{km|1735|m}} (cestovnou rýchlosťou {{km|467|m}}/h) * '''Pohonné jednotky:''' 2 × General Electric CT7 – 9B (turbovrtuľové motory) ** '''Výkon motora:''' 1 394 kW Prebrané z adresy: [http://www.airliners.net/aircraft-data/stats.main?id=347/ Airliners.net - Saab 340] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Saab 340}} == Referencie == <references /> == Externé odkazy == {{Portál|Letectvo|Letecký}} * [https://www.baaa-acro.com/ Úrad pre archiváciu leteckých nehôd] (po anglicky) * [https://web.archive.org/web/20150405001519/http://www.saabaircraftleasing.com:80/operators/worldmap.asp Prevádzkovatelia Saab 340] {{eng icon}} {{preklad|cs|Saab 340}} {{Lietadlá Saab}} [[Kategória:Švédske dopravné lietadlá]] [[Kategória:Lietadlá Saab]] fd5l57967fedpstv2wcsc33tpo1toto 0 306587 8371227 8370010 2026-09-20T11:13:03Z ~2026-50799-79 305822 /* Dejiny */ 8371227 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Cherson | other_name = | native_name = Херсон | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Херсон-коллаж1.jpg | image_caption = | image_size = <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Kherson.svg | symbol = Coat of arms of Kherson.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = | nickname_type = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Ukrajina | country_flag = 1 | histcountry = | state = | region = Chersonská oblasť | region_type = Oblasť | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = [[Dneper]] <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = 43 | lat_d = 46 | lat_m = 38 | lat_s = 00 | lat_NS = S | long_d = 32 | long_m = 35 | long_s = 00 | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 300 <!-- *** Population *** --> | population = 324424 | population_date = [[2004]] | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = [[18. jún]] [[1778]] | established_type = | mayor = | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Východoeurópsky čas|VEČ]] | utc_offset =+2 | timezone_DST = [[Východoeurópsky letný čas|VELČ]] | utc_offset_DST =+3 | postal_code = 73000 | area_code = +380 552 | area_code_type = Telefónna predvoľba | code = | code_type = | code1 = <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = | whs_year = | whs_number = | whs_region = | whs_criteria = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Ukraine location map.svg | map_background = | map_caption = Poloha mesta v Ukrajine | map_locator = Ukrajina | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = [http://gska2.rada.gov.ua/pls/z7502/A005?rdat1=02.03.2008&rf7571=35272 gska2.rada.gov.ua] | website = https://miskrada.kherson.ua/ <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Cherson''' ({{vjz|ukr|Херсон}}; {{vjz|rus|Херсон}}) je mesto na juhu [[Ukrajina|Ukrajiny]] a administratívne centrum [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]]. Je dôležitým prístavom na brehu [[Čierne more|Čierneho mora]] a rieky [[Dneper]]. Je známe najmä výstavbou lodí. == Názov == Moderný názov mesta znamená v gréčtine „polostrov“ (Χερσόנסος) <ref>[https://zaxid.net/istoriya_hersona_kolishni_nazvi_ta_davni_karti_n1603455/amp Історія Херсона: колишні назви та давні карти]</ref>. == Dejiny == [[Obrázok:Monument to Bohdan Khmelnytsky in Kherson, 2022.jpg|thumb|200px|Pamätník hajtmana Bohdana Chmelnického v Chersone]] [[Obrázok:Bilsehowsceir.png|thumb|Výrez zo všeobecnej mapy Ukrajiny z roku 1648 od francúzskeho veľvyslanca Guillauma de Beauplana, zobrazujúci obec Bilychovyči]] [[Obrázok:Ochakov-Gate-Kherson-fortress-1.jpg|thumb|Očakovská brána Chersonskej pevnosti]] V 17. a 18. storočí existovalo na území dnešného mestá mestečko s názvom Biličovyči, a to uprostred neustálych stretov medzi [[Záporožská Sič|ukrajinskými kozákmi]] a [[Krymskí Tatári|krymskými Tatármi]]. Koncom 18. storočia, počas rusko-tureckej vojny v rokoch 1768 – 1774, prešiel tento región pod správu Ruskej ríše; v roku 1778 bola založená Chersonská pevnosť, vyzbrojená delami privezenými z [[Pevnosť svätej Alžbety|Pevnosti svätej Alžbety]]. [[Grigorij Alexandrovič Poťomkin|Grigorij Poťomkin]] zohral významnú úlohu pri založení moderného mesta.<ref>[https://kavun.city/articles/232053/herson-pervinnij-yak-zvodili-misto-ta-de-buli-bilikovichi Херсон первинний: Як зводили місто та де були Біліковичі]</ref><ref>[https://localhistory.org.ua/rubrics/building/dva-potomkini-v-odnomu-khersoni/ Два Потьомкіни в одному Херсоні]</ref> V roku 1917 bolo územie súčasťou [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskej ľudovej republiky]]; začiatkom roka 1918 ho dobyla sovietske Rusko; od [[Brestlitovský mier|apríla do novembra 1918]] bolo pod správou Ukrajinského štátu Pavla Skoropadského a následne Direktória Ukrajinskej ľudovej republiky; od januára 1919 ho ovládala Červená armáda; v máji 1919 zachvátilo celú Ukrajinu vrátane Chersonu [[Grigorjevovo povstanie|povstanie pod vedením Nikifora Grigorjeva]]; od augusta do decembra 1919 mesto ovládala „[[Ruský štát|Biela armáda]]“ Antona Denikina a od januára 1920 sa definitívne dostalo pod kontrolu [[Boľševik|boľševikov]]<ref>[https://mycity.kherson.ua/istoriya/1918-1937-gody/1918-god.html ИЗ СООБЩЕНИЯ ГАЗ. «СОЛДАТ И РАБОЧИЙ» О НАВЕДЕНИИ В ГОРОДЕ РЕВОЛЮЦИОННОГО ПОРЯДКА]</ref>. Počas hladomoru v rokoch 1921 – 1923 – spôsobeného boľševickou politikou, najmä politikou nútenej rekvizície obilia – zahynuli stovky obyvateľov miest a ich telá boli tajne pochované za mestom. Počas [[Hladomor na Ukrajine|Hladomoru 1932-1933]] a [[Veľký teror|Veľkého teroru]] zahynuli tisíce obyvateľov miest v dôsledku činnosti OGPU a NKVD.<ref>[https://risu.ua/ru/golodomor-v-licah-hersonshchina-tri-istorii-o-kuske-hleba_n110059/amp Голодомор в лицах. Херсонщина: три истории о куске хлеба]</ref><ref>[https://lib.kherson.ua/rus-znd-2008-11.htm Голодомор 1932-1933 на Херсонщині]</ref> V rokoch 1941 až 1943 bolo mesto okupované nacistami; okrem obrovských strát na životoch to viedlo ku kolapsu priemyslu a zničeniu existujúcej infraštruktúry<ref>[https://www.yadvashem.org/ru/righteous/stories/kherson.html Херсон (Украина) в годы Холокоста]</ref><ref>[https://www.citykherson.com/xerson-i-velikaya-otechestvennaya-vojna/ Херсон и Великая Отечественная война]</ref>. Na jar roku 2014, po [[Rusko-ukrajinská vojna|anexii Krymu]], sa očakávalo, že ruská armáda podnikne útok na toto mesto v rámci projektov „Ruská jar“ a „[[Novorusko (konfederácia)|Novorossija]]“ realizovaných pod priamym dohľadom [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]], no vďaka koordinovaným krokom Ukrajiny a zaminovaniu hranice s okupovaným Krymom k tomu nedošlo. V dôsledku okupácie [[Sevastopoľ|Sevastopolu]] bola správa Autonómnej republiky Krym dočasne presunutá do Chersonu<ref>[https://most.ks.ua/news/url/kakim_my_zapomnim_2014_god/ Каким мы запомним 2014 год]</ref>. Mesto bolo od marca do novembra 2022 okupované Ruskom<ref>[https://zmina.info/news/tyhyj-teror-hroniky-pekla-na-yutubi-vyjshov-dokumentalnyj-film-pro-okupovanyj-herson/ “Тихий терор. Хроніки пекла”: на ютубі вийшов документальний фільм про окупований Херсон]</ref>. V roku 2023 bolo mesto zaplavené po tom, čo ruská armáda vyhodila do vzduchu priehradu na rieke [[Dneper]]<ref>[https://www.lbc.co.uk/article/kherson-damn-destroyed-russia-flooding-ukraine-DWzZ4w_2/ Thousands at risk of flooding flee and 'water submerges town' after Ukrainian dam 'blown up by Russia']</ref>. Od roku 2024 Cherson trpí neustálymi každodennými raketovými a dronovými útokmi ruskej armády.<ref>[https://www.ohchr.org/en/press-releases/2025/05/un-commission-concludes-russian-armed-forces-drone-attacks-against-civilians UN Commission concludes that Russian armed forces’ drone attacks against civilians in Kherson Province amount to crimes against humanity of murder]</ref><ref>[https://news.un.org/en/story/2024/10/1155191 Ukraine: Top UN aid official condemns deadly marketplace strike in Kherson]</ref><ref>[https://www.hrw.org/report/2025/06/03/hunted-from-above/russias-use-of-drones-to-attack-civilians-in-kherson-ukraine Russia’s Use of Drones to Attack Civilians in Kherson, Ukraine]</ref><ref>[https://ukraine.un.org/en/321021-following-recent-attacks-humanitarian-workers-kherson-statement-un-resident-and-humanitarian Following Recent Attacks on Humanitarian Workers in Kherson: Statement by the UN Resident and Humanitarian Coordinator]</ref><ref>[https://www.unocha.org/news/sky-over-kherson-fear-above The sky over Kherson: Fear from above]</ref><ref>[https://www.lbc.co.uk/article/kherson-damn-destroyed-russia-flooding-ukraine-DWzZ4w_2/ Thousands at risk of flooding flee and 'water submerges town' after Ukrainian dam 'blown up by Russia']</ref> [[Obrázok:Kherson Oblast State Administration after Russian shelling, 2022-12-14 (03).jpg|thumb|Chersonská oblastná štátna správa po útoku ruských ozbrojených síl]] [[Obrázok:Memorial to Kherson Territorial Defense fighters in Lilac Park (05).jpg|thumb|Pamätník bojovníkom ukrajinskej územnej obrany, ktorí sa ako prví zapojili do stretov s ruskou armádou.]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Ukrajinský výhonok}} {{Mestá na Ukrajine}} [[Kategória:Cherson| ]] [[Kategória:Mestá na Ukrajine]] [[Kategória:Geografia Chersonskej oblasti]] [[Kategória:Prístavné mestá Čierneho mora]] 1pxj61cjm4t4qawzmqc0fe6ujee98tk 8371228 8371227 2026-09-20T11:14:29Z ~2026-50799-79 305822 8371228 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Cherson | other_name = | native_name = Херсон | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Херсон-коллаж1.jpg | image_caption = | image_size = <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Kherson.svg | symbol = Coat of arms of Kherson.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = | nickname_type = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Ukrajina | country_flag = 1 | histcountry = | state = | region = Chersonská oblasť | region_type = Oblasť | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = [[Dneper]] <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = 43 | lat_d = 46 | lat_m = 38 | lat_s = 00 | lat_NS = S | long_d = 32 | long_m = 35 | long_s = 00 | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 300 <!-- *** Population *** --> | population = 324424 | population_date = [[2004]] | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = [[18. jún]] [[1778]] | established_type = | mayor = | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Východoeurópsky čas|VEČ]] | utc_offset =+2 | timezone_DST = [[Východoeurópsky letný čas|VELČ]] | utc_offset_DST =+3 | postal_code = 73000 | area_code = +380 552 | area_code_type = Telefónna predvoľba | code = | code_type = | code1 = <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = | whs_year = | whs_number = | whs_region = | whs_criteria = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Ukraine location map.svg | map_background = | map_caption = Poloha mesta v Ukrajine | map_locator = Ukrajina | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = [http://gska2.rada.gov.ua/pls/z7502/A005?rdat1=02.03.2008&rf7571=35272 gska2.rada.gov.ua] | website = https://miskrada.kherson.ua/ <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Cherson''' ({{vjz|ukr|Херсон}}; {{vjz|rus|Херсон}}) je mesto na juhu [[Ukrajina|Ukrajiny]] a administratívne centrum [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]]. Je dôležitým prístavom na brehu [[Čierne more|Čierneho mora]] a rieky [[Dneper]]. Je známe najmä výstavbou lodí. == Názov == Moderný názov mesta znamená v gréčtine „polostrov“ (Χερσόנסος) <ref>[https://zaxid.net/istoriya_hersona_kolishni_nazvi_ta_davni_karti_n1603455/amp Історія Херсона: колишні назви та давні карти]</ref>. == Dejiny == [[Obrázok:Monument to Bohdan Khmelnytsky in Kherson, 2022.jpg|thumb|200px|Pamätník hajtmana Bohdana Chmelnického v Chersone]] [[Obrázok:Bilsehowsceir.png|thumb|Výrez zo všeobecnej mapy Ukrajiny z roku 1648 od francúzskeho veľvyslanca Guillauma de Beauplana, zobrazujúci obec Bilychovyči]] [[Obrázok:Ochakov-Gate-Kherson-fortress-1.jpg|thumb|Očakovská brána Chersonskej pevnosti]] V 17. a 18. storočí existovalo na území dnešného mestá mestečko s názvom Biličovyči, a to uprostred neustálych stretov medzi [[Záporožská Sič|ukrajinskými kozákmi]] a [[Krymskí Tatári|krymskými Tatármi]]. Koncom 18. storočia, počas rusko-tureckej vojny v rokoch 1768 – 1774, prešiel tento región pod správu Ruskej ríše; v roku 1778 bola založená Chersonská pevnosť, vyzbrojená delami privezenými z [[Pevnosť svätej Alžbety|Pevnosti svätej Alžbety]]. [[Grigorij Alexandrovič Poťomkin|Grigorij Poťomkin]] zohral významnú úlohu pri založení moderného mesta.<ref>[https://kavun.city/articles/232053/herson-pervinnij-yak-zvodili-misto-ta-de-buli-bilikovichi Херсон первинний: Як зводили місто та де були Біліковичі]</ref><ref>[https://localhistory.org.ua/rubrics/building/dva-potomkini-v-odnomu-khersoni/ Два Потьомкіни в одному Херсоні]</ref> V roku 1917 bolo územie súčasťou [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskej ľudovej republiky]]; začiatkom roka 1918 ho dobyla sovietske Rusko; od [[Brestlitovský mier|apríla do novembra 1918]] bolo pod správou Ukrajinského štátu Pavla Skoropadského a následne Direktória Ukrajinskej ľudovej republiky; od januára 1919 ho ovládala Červená armáda; v máji 1919 zachvátilo celú Ukrajinu vrátane Chersonu [[Grigorjevovo povstanie|povstanie pod vedením Nikifora Grigorjeva]]; od augusta do decembra 1919 mesto ovládala „[[Ruský štát|Biela armáda]]“ Antona Denikina a od januára 1920 sa definitívne dostalo pod kontrolu [[Boľševik|boľševikov]]<ref>[https://mycity.kherson.ua/istoriya/1918-1937-gody/1918-god.html ИЗ СООБЩЕНИЯ ГАЗ. «СОЛДАТ И РАБОЧИЙ» О НАВЕДЕНИИ В ГОРОДЕ РЕВОЛЮЦИОННОГО ПОРЯДКА]</ref>. Počas hladomoru v rokoch 1921 – 1923 – spôsobeného boľševickou politikou, najmä politikou nútenej rekvizície obilia – zahynuli stovky obyvateľov miest a ich telá boli tajne pochované za mestom. Počas [[Hladomor na Ukrajine|Hladomoru 1932-1933]] a [[Veľký teror|Veľkého teroru]] zahynuli tisíce obyvateľov miest v dôsledku činnosti OGPU a NKVD.<ref>[https://risu.ua/ru/golodomor-v-licah-hersonshchina-tri-istorii-o-kuske-hleba_n110059/amp Голодомор в лицах. Херсонщина: три истории о куске хлеба]</ref><ref>[https://lib.kherson.ua/rus-znd-2008-11.htm Голодомор 1932-1933 на Херсонщині]</ref> V rokoch 1941 až 1943 bolo mesto okupované nacistami; okrem obrovských strát na životoch to viedlo ku kolapsu priemyslu a zničeniu existujúcej infraštruktúry<ref>[https://www.yadvashem.org/ru/righteous/stories/kherson.html Херсон (Украина) в годы Холокоста]</ref><ref>[https://www.citykherson.com/xerson-i-velikaya-otechestvennaya-vojna/ Херсон и Великая Отечественная война]</ref>. Na jar roku 2014, po [[Rusko-ukrajinská vojna|anexii Krymu]], sa očakávalo, že ruská armáda podnikne útok na toto mesto v rámci projektov „Ruská jar“ a „[[Novorusko (konfederácia)|Novorossija]]“ realizovaných pod priamym dohľadom [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]], no vďaka koordinovaným krokom Ukrajiny a zaminovaniu hranice s okupovaným Krymom k tomu nedošlo. V dôsledku okupácie [[Sevastopoľ|Sevastopolu]] bola správa Autonómnej republiky Krym dočasne presunutá do Chersonu<ref>[https://most.ks.ua/news/url/kakim_my_zapomnim_2014_god/ Каким мы запомним 2014 год]</ref>. Mesto bolo od marca do novembra 2022 okupované Ruskom<ref>[https://zmina.info/news/tyhyj-teror-hroniky-pekla-na-yutubi-vyjshov-dokumentalnyj-film-pro-okupovanyj-herson/ “Тихий терор. Хроніки пекла”: на ютубі вийшов документальний фільм про окупований Херсон]</ref>. V roku 2023 bolo mesto zaplavené po tom, čo ruská armáda vyhodila do vzduchu priehradu na rieke [[Dneper]]<ref>[https://www.lbc.co.uk/article/kherson-damn-destroyed-russia-flooding-ukraine-DWzZ4w_2/ Thousands at risk of flooding flee and 'water submerges town' after Ukrainian dam 'blown up by Russia']</ref>. Od roku 2024 Cherson trpí neustálymi každodennými raketovými a dronovými útokmi ruskej armády.<ref>[https://www.ohchr.org/en/press-releases/2025/05/un-commission-concludes-russian-armed-forces-drone-attacks-against-civilians UN Commission concludes that Russian armed forces’ drone attacks against civilians in Kherson Province amount to crimes against humanity of murder]</ref><ref>[https://news.un.org/en/story/2024/10/1155191 Ukraine: Top UN aid official condemns deadly marketplace strike in Kherson]</ref><ref>[https://www.hrw.org/report/2025/06/03/hunted-from-above/russias-use-of-drones-to-attack-civilians-in-kherson-ukraine Russia’s Use of Drones to Attack Civilians in Kherson, Ukraine]</ref><ref>[https://ukraine.un.org/en/321021-following-recent-attacks-humanitarian-workers-kherson-statement-un-resident-and-humanitarian Following Recent Attacks on Humanitarian Workers in Kherson: Statement by the UN Resident and Humanitarian Coordinator]</ref><ref>[https://www.unocha.org/news/sky-over-kherson-fear-above The sky over Kherson: Fear from above]</ref><ref>[https://www.lbc.co.uk/article/kherson-damn-destroyed-russia-flooding-ukraine-DWzZ4w_2/ Thousands at risk of flooding flee and 'water submerges town' after Ukrainian dam 'blown up by Russia']</ref> [[Obrázok:Kherson Oblast State Administration after Russian shelling, 2022-12-14 (03).jpg|thumb|Chersonská oblastná štátna správa po útoku ruských ozbrojených síl]] [[Obrázok:Memorial to Kherson Territorial Defense fighters in Lilac Park (05).jpg|thumb|Pamätník bojovníkom [[Ozbrojené sily Ukrajiny|ukrajinskej územnej obrany]], ktorí sa ako prví zapojili do stretov s ruskou armádou.]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Ukrajinský výhonok}} {{Mestá na Ukrajine}} [[Kategória:Cherson| ]] [[Kategória:Mestá na Ukrajine]] [[Kategória:Geografia Chersonskej oblasti]] [[Kategória:Prístavné mestá Čierneho mora]] tlni0ssylvnt5yf337lffkmcmobwip4 0 310475 8371018 8360945 2026-09-19T16:51:48Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8371018 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Selena Gomez | Obrázok = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = Selena Marie Gomez | Umelecké meno = | Dátum narodenia = {{dnv|1992|7|22}} | Miesto narodenia = [[Grand Prairie]], [[Texas]], [[Spojené štáty|USA]] | Bydlisko = | Pôsobenie = Speváčka, herečka, producentka | Žáner = [[Pop]], [[dance pop]], [[electropop]] | Roky pôsobenia = 2002 – súčasnosť | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Walt Disney Records]]<br />[[Hollywood Records]]<br />[[Interscope Records]] | Webstránka = [http://www.selenagomez.com www.selenagomez.com] }} '''Selena Marie Gomezová''' ({{vjz|eng|Selena Marie Gomez}}; * [[22. júl]] [[1992]], [[Grand Prairie]], [[Texas]], [[Spojené štáty]]) je americká speváčka a herečka.<ref name="Entertainment Weekly">{{cite news|last1=Bacle|first1=Ariana|title=Selena Gomez shares ominous 13 Reasons Why teaser|url=https://ew.com/tv/2017/01/25/selena-gomez-13-reasons-netflix-teaser/|accessdate=January 25, 2017|work=Entertainment Weekly|date=January 25, 2017}}</ref> Svoju hereckú kariéru začala v detskom seriáli ''Barney a priatelia (Barney and Friends).'' V roku 2007 bola obsadená do seriálu stanice [[Disney Channel]], ''[[Kúzelníci z Waverly]] (Wizards of Waverly Place)'', kde stvárnila rolu Alex Russoovej až do ukončenia seriálu v roku 2012. Založila svoju kapelu Selena Gomez & the Scene a po podpise zmluvy s vydavateľstvom [[Hollywood Records]] v roku 2008, vydali albumy ''Kiss & Tell'' (2009), ''A Year Without Rain'' (2010) a ''When the Sun Goes Down'' (2011). Selena sa objavila v celovečerných filmoch, ako ''Ramona and Beezus'' (2010), ''Monte Carlo'' (2011) či ''Hotel Transylvania'' (2012). Preslávila sa v kontroverznom filme ''Spring Breakers'' (2013) a neskôr vydala svoj prvý sólový album ''Stars Dance'' (2013). Singel „[[Come & Get It]]“ debutoval na prvom mieste v rebríčku ''[[Billboard 200|Billboard]]'' [[Billboard 200|200]] a dostal sa aj do prvej desiatky v rebríčku ''[[Billboard Hot 100|Billboard]]'' [[Billboard Hot 100|Hot 100]]. Selena opustila nahrávaciu zmluvu s vydavateľstvom [[Hollywood Records]], po vydaní [[Kompilačný album|kompilačného albumu]] s jej najväčšími hitmi, ''For You'' (2014). Následne podpísala zmluvu s [[Interscope Records]], aby mohla pokračovať na svojom druhom štúdiovom albume ''Revival'' (2015). Ten debutoval na prvej priečke v Spojených štátoch a single „Good for You“, „Same Old Love“ a „Hands to Myself“ sa dostali do top 10. Popri sólovej kariére spolupracovala s [[rusko]]-[[Nemecko|nemeckým]] DJ-om [[Zedd|Zeddom]] na piesni „I Want You to Know“, s americkým spevákom-skladateľom [[Charlie Puth|Charliem Puthom]] na piesni „We Don't Talk Anymore“ a nórskym DJ-om [[Kygo|Kygom]] na „It Ain't Me“. Taktiež je výkonnou producentkou [[Netflix]] seriálu ''[[13 Reasons Why]]'', ktorý mal premiéru v marci 2017. Okrem hudobného a [[Filmový priemysel|filmového priemyslu]] je Selena zapojená aj do iných aktivít. Spolupracovala s mnohými organizáciami pre charitatívne účely a už niekoľko rokov spolupracuje s [[Detský fond OSN|UNICEF]]. V roku 2008 založila vlastnú produkčnú spoločnosť, July Moon Productions. Na jeseň v roku 2010 prostredníctvom Kmart začala so svojou vlastnou značkou oblečenia, „Dream Out Loud“. Značka ponúka všetok materiál, ktorý bol vyrobený z ekologického alebo recyklovaného materiálu. Od začiatku svojej kariéry predala 7 miliónov albumov a 22 miliónov singlov. Od novembra 2016 je najsledovanejším používateľom sociálnej siete [[Instagram]]. Selena obdržala množstvo ocenení a nominácií, vrátane [[ALMA Award]], [[Billboard Women in Music]], [[MTV Video Music Award]], [[American Music Award]], [[People's Choice Award]], dve [[Young Hollywood Awards]] a pätnásť [[Teen Choice Awards]]. == Život a kariéra == === 1992 – 2006: Detstvo a začiatky kariéry === Narodila sa v meste [[Grand Prairie]] v štáte [[Texas]]<ref name="TheBiographyChannel">{{cite web|url=http://www.biography.com/people/selena-gomez-504530|title=Selena Gomez Biography|publisher=[[The Biography Channel]]|accessdate=April 12, 2013}}</ref> bývalej divadelnej herečke Amande Dawn „Mandy“ Cornettovej a Ricardovi Joelovi Gomezovi.<ref name="ChuckIt">{{cite web|url=http://www.insidebayarea.com/ci_8194264?source=rss|title=Selena Gomez could be next Disney 'it' girl|first=Chuck|last=Barney|work=Oakland Tribune|date=February 7, 2008|accessdate=May 14, 2013}}</ref><ref name="Teen Vogue">Lauren Waterman (2009-05).[http://www.teenvogue.com/entertainment/cover-stars/2009-05/teen-vogue-cover-girl-selena-gomez_090511 Selena Gomez: spell bound] ''[[Teen Vogue]]''. Retrieved May 11, 2009.</ref><ref>Ancestry.com. Texas Birth Index, 1903–1997 [database on-line]. Provo, UT, USA: Ancestry.com Operations Inc, 2005. Original data: Texas Birth Index, 1903–1997. Texas: [[Texas Department of State Health Services]]. Microfiche.</ref> Má dve mladšie sestry Gracie a Victoriu. Jej otec je [[Mexiko|mexického]] pôvodu, mama má [[Taliansko|talianske]] korene.<ref>{{cite web|url=http://showbizcafe.com/exclusive-selena-gomez-on-being-latin/ |title=Selena Gomez and Jake T. Austin on being latin|publisher=Showbizcafe.com|accessdate=July 4, 2011}}</ref><ref>{{cite web|last=Curiel|first=Kamren|url=http://www.latina.com/entertainment/buzz/selena-gomez-mom-foster-care-fundraiser-charity|title=Selena Gomez Charity Events: Alliance for Childrens Rights|work=Latina|date=June 14, 2012}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.fresnobee.com/262/story/754287.html|title=TV: Life is magical for 'Wizards' star|work=[[The Fresno Bee]]|archiveurl=https://web.archive.org/web/20080808215210/http://www.fresnobee.com/262/story/754287.html|archivedate=August 8, 2008|accessdate=April 8, 2013}}</ref> Rodičia sa rozviedli, keď mala päť rokov. V roku 2006 sa jej matka vydala za Briana Teefeyho. Dostala meno po [[Tejano music|Tejano]] speváčke [[Selena (speváčka)|Selene Quintanille]],<ref>{{cite web|url=http://www.eonline.com/videos/v31013_Selena_Gomez__Famous_Name.html|title=Selena Gomez's Famous Name|publisher=[[E! Online|E!]]|date=August 22, 2008|accessdate=November 5, 2009}}</ref> ktorá zomrela tri roky po jej narodení. V rozhovore s časopisom ''People'' prezradila, že záujem o herectvo začala prejavovať v dobe, kedy sledovala svoju matku pri skúškach a hraní v divadle.<ref name="buddytv">{{cite web|url=http://www.buddytv.com/info/selena-gomez-info.aspx|title=Selena Gomez Biography|publisher=buddytv.com|accessdate=November 7, 2014}}</ref> Selena sa v roku 2002 na kastingu k seriálu ''Barney & Friends'' zoznámila s [[Demi Lovatová|Demi Lovato]].<ref>{{cite news|last=Rivera |first=Zayda |url=http://www.nydailynews.com/entertainment/gossip/demi-selena-lot-article-1.1347056 |title=Demi Lovato on friendship with Selena Gomez: 'We've been through a lot together' |work=Daily News|location=New York |date=May 17, 2013 |accessdate=June 15, 2013 }}</ref><ref>{{cite web|title=Selena Gomez And Demi Lovato On 'Barney And Friends'|url=http://www.huffingtonpost.com/2013/04/18/selena-gomez-demi-lovato_n_3112143.html|work=[[The Huffington Post]]|accessdate=March 13, 2015}}</ref> Kastingom obe prešli a stali sa najlepšími priateľkami. Neskôr spolu vystupovali vo viacerých televíznych programoch a filmoch. Jej filmovým debutom bol film ''Dvaja pátrači 3-D: Game Over'' (''Spy Kids 3: Game Over''),<ref>{{cite web|last=Nessif |first=Bruna |url=http://www.eonline.com/news/255135/time-warp-spy-selena-gomez-in-her-first-film-role |title=Time Warp: Spy Selena Gomez in Her First Film Role |publisher=E! Online UK |date=July 28, 2011 |accessdate=June 15, 2013}}</ref> kde sa objavila v menšej úlohe. V roku 2007 dostala hlavnú úlohu v seriáli ''[[Kúzelníci z Waverly]] (Wizards of Waverly Place)'', čo bolo odrazovým mostíkom pre rozbeh jej kariéry. === 2007 – 2012: Kariérny prelom s Disney a Selena Gomez & the Scene === V roku 2007 Selena hosťovala v troch epizódach Disney seriálu ''[[Hannah Montana]]''. Zahrala si speváčku menom Mikayla, ktorá bola rivalom hlavnej postavy seriálu. Počas tejto doby natočila dve epizódy pre nový seriál stanice [[Disney Channel]] s názvom ''Arwin!'', ktorý bol spin-offom seriálu ''[[The Suite Life of Zack & Cody]]''<ref>episode: A Midsummer's Nightmare; [[The Suite Life of Zack & Cody]]; [[Disney Channel]]; August 11, 2006</ref> a tiež nadväzoval na televízny seriál ''Lizzie McGuire''. Neskôr dostala hlavnú úlohu v seriáli z produkcie [[Disney Channel]], ''[[Kúzelníci z Waverly]]''. Seriál Selene zaistil veľký úspech. Postava Alex Russoovej, ktorú hrala, jej vyniesla niekoľko ocenení.<ref>{{cite web |url=http://www.naacpimageawards.net/40/win_tv.php |archiveurl=https://web.archive.org/web/20091231132741/http://www.naacpimageawards.net/40/win_tv.php |archivedate=December 31, 2009 |title=The 40th NAACP Image Awards |publisher=Web.archive.org |year=2009 |accessdate=June 15, 2013}}</ref><ref>{{cite web |url=http://www.youngartistawards.org/noms29.html |title=29th Annual Young Artist Awards – Nominations / Special Awards |publisher=Youngartistawards.org |year=2008 |accessdate=June 15, 2013}}</ref> Vďaka tomuto úspechu ju mnohí kritici začali porovnávať s veľmi úspešnou [[Miley Cyrusová|Miley Cyrusovou]].<ref>{{cite web |url=http://www.eonline.com/uberblog/marc_malkin/b2044_selena_gomez_no_feuding_with_miley_cyrus.html |date=March 23, 2011 |title=Selena Gomez: No Feuding With Miley Cyrus |author=Marc Malkin|publisher=E! Online]|accessdate=June 17, 2008}}</ref> Neskôr ju magazín ''[[Forbes (magazín)|Forbes]]'' vyhlásil za „Eight Hot Kid Stars To Watch“.<ref>{{cite news |url=http://www.forbes.com/2008/04/09/entertainment-disney-lovato-biz-media-cx_lr_0409kidstars_slide_4.html?thisSpeed=15000 |title=In Pictures: Eight Hot Kid Stars To Watch |work=[[Forbes (magazín)|Forbes]] |date=May 22, 2002|accessdate=August 6, 2009|first=Lacey|last=Rose}}</ref> Selena pre seriál naspievala titulnú skladbu „Everything Is Not What It Seems“,<ref>{{cite web|url=http://www.amazon.com/Wizards-Waverly-Place-Soundtrack/dp/B002BA9QMK |title=Wizards of Waverly Place: Music |publisher=Amazon.com |accessdate=June 15, 2013}}</ref> ktorá sa dá pokladať za jej hudobný [[debut]]. Záverečná epizóda seriálu mala premiéru v roku 2012. [[Súbor:Selena_Gomez_2009.jpg|náhľad|Gomez na Hollywood Style Awards 2009 v [[Beverly Hills]]|279x279bod]] V októbri 2008 Selena založila svoju vlastnú produkčnú spoločnosť, na ktorej spolupracovala s XYZ Films. <!-- Súčasťou dohody bolo, že Selena má možnosť voliteľných predmetov, mohla hľadať nových autorov a vytvoriť talent balíky pre štúdio. --> V dohode bola zahrnutá jej účasť na natáčaní filmu ''What Boys Want'', kde jej postava mala mať schopnosť počuť myšlienky mužov. Film napokon nikdy nevyšiel. Nahrala [[soundtrack]] pre rozprávku ''101 Dalmatíncov'' s názvom „Cruella de Vill“. Neskôr nahrala pieseň „Fly To Your Heart“, ktorá bola zaradená na soundtrack k filmu ''Cililing (Tinker Bell)''. Hosťovala tiež na nahrávke „Whoa Oh! (Me vs. Everyone)“; skladba dosiahla 78. miesto v rebríčku ''Billboard'' [[Pop 100]] v USA. Ešte v roku 2008 dostala hlavnú úlohu vo filme ''Popoluška: Sladkých šestnásť (Another Cinderella Story)''<ref>{{cite web|url=http://www.amazon.com/Another-Cinderella-Story-Selena-Gomez/dp/B001B7CO0K |title=Another Cinderella Story: Selena Gomez, Drew Seeley, Damon Santostefano |publisher=Amazon.com |accessdate=June 18, 2013}}</ref> po boku Drewa Seeleyho. Zahrala si Mary Santiagovú, mladé dievča, ktoré dúfa, že sa jedného dňa stane tanečnicou. Film si vyslúžil relatívne pozitívne recenzie a vyhral v roku 2010 cenu Writers Guild of America Award.<ref>{{cite web|url=http://www.wga.org/content/default.aspx?id=3976 |title=Winners Announced for 2010 Writers Guild Awards}}</ref> Na soundtrack filmu Selena prispela tromi skladbami. „Tell Me Something I Don't Know“, ktorá bola vydaná ako singel aj s hudobným videom a umiestnila sa na 58. mieste v rebríčku [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]]. Neskôr v tom istom roku dostala úlohu Helgy v rozprávke ''Horton''. Film bol komerčne úspešný a zarobil celosvetovo okolo 300 miliónov dolárov. Neskôr sa objavila v televíznej šou ''Jonas Brothers: Living the Dream'' a v ''Studio DC: Almost Live'', šou stanice [[Disney Channel]]. === 2009 – 2011: Selena Gomez & The Scene a filmová kariéra === V roku 2009 Selena pokračovala vo svojej hereckej kariére. Objavila sa ako hosť v seriáli ''[[The Suite Life on Deck]]''<ref>{{cite web|url=http://insidepulse.com/2010/01/04/wizards-on-deck-with-hannah-montana-dvd-review/ |title=Wizards on Deck with Hannah Montana – DVD Review |publisher=Inside Pulse |accessdate=June 18, 2013}}</ref> kde stvárnila Alex Russoovú. Jednalo sa o crossover seriálov ''[[Kúzelníci z Waverly]]'' a ''[[Hannah Montana]]'', kedy sa hlavné postavy z nich objavili v jednej epizóde. Neskôr hosťovala aj v seriáli ''[[Sonny vo veľkom svete]] (Sonny With a Chance)'', kde si zahrala po boku svojej kamarátky [[Demi Lovato]].<ref>{{cite web |url=http://kidstvmovies.about.com/od/wizardsofwaverlyplace/fr/wofwpr.htm |title=Selena Gomez to Guest Star on Sonny with a Chance |publisher=Kidstvmovies.about.com |accessdate=June 18, 2013 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20160117120129/http://kidstvmovies.about.com/od/wizardsofwaverlyplace/fr/wofwpr.htm |archivedate=2016-01-17 }}</ref> V tom istom roku prepožičala svoj hlas princeznej Selénii v animovanom filme ''Arthur a Maltazardova pomsta''. Selena spolu s [[Demi Lovato]] natočili film ''Ako chrániť princezné (Princess Protection Program)'', ktorý vyšiel v júni 2009. Bol úspešný<ref>{{cite news|last=Lowry |first=Brian |url=http://variety.com/2009/tv/reviews/princess-protection-program-1200474942/ |title=Princess Protection Program |work=Variety |date=June 26, 2009 |accessdate=June 18, 2013}}</ref> a jeho premiéru sledovalo cez 8,5 milióna divákov.<ref>{{cite web |url=http://tvbythenumbers.zap2it.com/2009/06/27/princess-protection-program-is-tv%E2%80%99s-no-1-entertainment-telecast-of-2009-in-kids-6-11-and-tweens-9-14/21543/ |title=Princess Protection Program is TV's No. 1 Entertainment Telecast of 2009 in Kids 6–11 and Tweens 9–14 |publisher=TVbytheNumbers |accessdate=June 18, 2013 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20130731153031/http://tvbythenumbers.zap2it.com/2009/06/27/princess-protection-program-is-tv%E2%80%99s-no-1-entertainment-telecast-of-2009-in-kids-6-11-and-tweens-9-14/21543/ |archivedate=2013-07-31 }}</ref> Selena a Demi pre film nahrali spoločný duet „One and the Same“,<ref>{{cite web|url=http://www.last.fm/music/Selena+Gomez+&+Demi+Lovato/_/One+and+the+Same |title=Selena Gomez & Demi Lovato – One and the Same |publisher=Last.fm |date=January 15, 2013 |accessdate=June 18, 2013}}</ref> ktorý neskôr vyšiel ako promo singel aj s hudobným videom. Pieseň nebola veľmi úspešná, dosiahla 82. miesto v hitparáde Hot 100. 28. augusta 2009 vyšiel ''Wizards of Waverly Place: The Movie'', ktorý vychádzal z rovnomenného televízneho seriálu. Premiéru filmu si pozrelo 11,4 milióna ľudí a po ''[[High school musical 2|High School Musical 2]]''<ref name="tvbythenumbers">[http://tvbythenumbers.zap2it.com/2009/12/29/espn-domination-top-100-most-watched-telecasts-on-basic-cable-for-2009/37284/ Top 100 Most-Watched Telecasts On Basic Cable For 2009] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101207095346/http://tvbythenumbers.zap2it.com/2009/12/29/espn-domination-top-100-most-watched-telecasts-on-basic-cable-for-2009/37284 |date=2010-12-07 }}. Tvbythenumbers.com. Retrieved February 4, 2011.</ref> sa stal druhým najsledovanejším filmom stanice [[Disney Channel]]. Film získal dve ceny [[Emmy Award|Emmy]]. [[Súbor:Selena_Gomez_(24087247716).jpg|vľavo|náhľad|Gomez počas vystúpenia v roku 2011]] Selena v roku 2008 podpísala zmluvu s [[Hollywood Records]]<ref>{{cite web|url=http://www.eonline.com/news/3322/selena-gomez-s-supersweet-16 |title=Selena Gomez's Supersweet 16 |publisher=E! Online UK |date=July 22, 2008 |accessdate=June 18, 2013}}</ref><ref>{{cite web |url=http://www.celebuzz.com/selena-gomez-celebrates-sweet-16-s32741/ |title=Selena Gomez Celebrates Sweet 16 With Record Deal |publisher=Celebuzz |date=July 23, 2008 |accessdate=June 18, 2013 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20141029000637/http://www.celebuzz.com/selena-gomez-celebrates-sweet-16-s32741/ |archivedate=2014-10-29 }}</ref> a neskôr založila skupinu s názvom Selena Gomez & The Scene. V auguste 2009 skupina vydala svoj debutový album s názvom ''Kiss & Tell''. Album sa stal okamžite hitom a debutoval v top desiatke rebríčka [[Billboard 200|''Billboard'' 200]] v USA. [[RIAA]] ho certifikovala zlatou platňou skladbu „Naturally“ platinovou platňou. Predtým ako kapela začala pracovať na druhom albume, Selena pokračovala v natáčaní filmov a seriálov. V roku 2009 si zahrala vo filme ''Ramona'' ''(Ramona and Beezus)'', ktorý bol natočený podľa knižnej série od Beverly Cleary.<ref name="MTV">{{cite web|author=Vena, Jocelyn|url=http://www.mtv.com/movies/news/articles/1604489/story.jhtml|title=Selena Gomez To Star In 'Ramona and Beezus' Movie|publisher=MTV|date=February 6, 2009|accessdate=October 21, 2009|archiveurl=https://web.archive.org/web/20121105073957/http://www.mtv.com/news/articles/1604489/selena-gomez-star-ramona-beezus-movie.jhtml|archivedate=2012-11-05}}</ref><ref name="kilday">{{cite news|author=Kilday, Gregg|url=http://www.reuters.com/article/2009/02/06/us-beezus-idUSTRE51515A20090206|title=Young actresses cast for 'Beezus and Ramona'|agency=Reuters|date=February 5, 2009|accessdate=October 21, 2009}}</ref> Selena povedala, že pri hraní vyspelejších rolí nepociťovala žiaden tlak. ''„Myslím, že som si plne vedomá, aké staré je moje publikum, aj ja sama som ešte dieťa. Nehrala by som rolu, v ktorej stvárnení by som sa necítila pohodlne.“''<ref>{{cite news|author=Lylah M. Alphonse|url=http://www.boston.com/community/moms/blogs/in_the_parenthood/2010/07/the_stars_of_ramona_and_beezus_on_family.html|title=The stars of 'Ramona and Beezus' on family, fun, and facing down fear|work=Boston Globe|date=February 23, 2011|accessdate=July 16, 2010}}</ref> Film mal premiéru 23. júla 2010 a mal veľký úspech.<ref>{{cite web|url=http://www.rottentomatoes.com/m/ramona_and_beezus|title=Ramona and Beezus (2010)|publisher=Rottentomatoes.com|accessdate=August 2, 2010}}</ref> Selena sa stala súčasťou kampane „Sears' back-to-school fashion ad campaign“.<ref>{{cite web|url=http://www.arrivelounge.com/|work=[[Sears|ArriveLounge]]|title=Sears Arrive Lounge&nbsp;– The Hottest Guys &amp; Girls Fashion with Selena Gomez|accessdate=October 20, 2009|archiveurl=https://web.archive.org/web/20091016105714/http://www.arrivelounge.com/|archivedate=2009-10-16}}</ref> Ako súčasť kampane natočila aj televíznu reklamu. V auguste 2009 hosťovala v „Sears Arrive Air Band Casting Call“, kde mala vybrať päť ľudí pre prvú kampaň „Sears Air Band“, ktorá sa konala v rámci [[MTV Video Music Awards]] 2009. <br>Stala sa tiež súčasťou kampane „Borden Milk“<ref>{{cite web|url=http://www.sugarslam.com/selena-gomez-borden-milk-ad|title=Selena Gomez Borden Milk Ad|publisher=Sugarslam.com|date=May 26, 2009|accessdate=August 6, 2009|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160322181307/http://www.sugarslam.com/selena-gomez-borden-milk-ad/|archivedate=2016-03-22}}</ref> a tvárou „State Farm Insurance“. Objavila sa v niekoľkých reklamách, ktoré sa vysielali aj na stanici Disney Channel. 17. septembra 2010 Selena spolu s jej skupinou vydali druhý album s názvom ''A Year Without Rain''. Album mal rovnaký úspech a ako ich debut a umiestnil sa na piatom mieste v rebríčku ''[[Billboard 200|Billboard]]'' [[Billboard 200|200]]. Skupine znova vyniesol zlatú platňu od RIAA.<ref>{{cite web|url=https://itunes.apple.com/us/album/a-year-without-rain/id391779019 |title=A Year Without Rain by Selena Gomez & The Scene |publisher=iTunes Store |date=September 21, 2010 |accessdate=June 18, 2013}}</ref> V októbri 2009 Selena oznámila, že pracuje na svojej vlastnej módnej značke „Dream Out Loud by Selena Gomez“.<ref name="clothinglinemtv">{{cite web|url=http://hollywoodcrush.mtv.com/2009/10/15/selena-gomez-introduces-dream-out-loud-her-own-line-of-eco-friendly-bohemian-clothes|title=Selena Gomez Introduces 'Dream Out Loud,' Her Own Line Of Eco-Friendly, Bohemian Clothes|author=Lauren Joskowitz|publisher=[[MTV|MYV.com]]|date=October 15, 2009|accessdate=October 22, 2009|archiveurl=https://web.archive.org/web/20091019045734/http://hollywoodcrush.mtv.com/2009/10/15/selena-gomez-introduces-dream-out-loud-her-own-line-of-eco-friendly-bohemian-clothes|archivedate=2009-10-19}}</ref><ref name="cl">{{cite web|url=http://www.eonline.com/uberblog/b149093_selena_gomez_gets_her_own_fashion_line.html|title=Seelna Gomez Gets Her Own Fashion Line|author=Ella Ngo|publisher=[[E! Online|E!]]|date=October 15, 2009|accessdate=October 22, 2009}}</ref> Oblečenie uviedli na trh na jeseň 2010. Bolo kompletne vyrobené z recyklovateľných alebo ekologických materiálov.<ref name="twncl">{{cite web|url=http://www.transworldnews.com/NewsStory.aspx?id=130338&cat=2|title=Selena Gomez to Launch Clothing Line|publisher=TransWorldNews.com|date=October 15, 2009|accessdate=October 22, 2009|archiveurl=https://web.archive.org/web/20100611234416/http://www.transworldnews.com/NewsStory.aspx?id=130338&cat=2|archivedate=2010-06-11}}</ref> Selena oblečenie popísala ako: „Krásne, ženské, bohémske“, a tiež uviedla, že značka je odrazom jej osobitného štýlu. Neskôr sa spojila s návrhármi Tonym Melillom a Sandrou Camposovou, ktorí obaja spolupracujú s veľkými obchodnými reťazcami. Selena povedala: ''„Keď som stretla Tonyho a Sandru, cítila som sa s nimi okamžite pohodlne a teraz sú pre mňa obaja ako rodina. Sú veľmi kreatívni a som rada, že im môžem kedykoľvek zavolať a len tak s nimi hovoriť o čomkoľvek. Sú v pohode, nech sa jedná o hocičo.“'' 27. februára 2011 sa zúčastnila na „Vanity Fair Oscar party“ spolu s kanadským spevákom [[Justin Bieber |Justinom Bieberom]]. V marci 2010 ''Variety'' oznámil, že Selena sa objaví v jednej z troch hlavných rolí vo filme ''Popoluška v Monte Carle'',<ref>{{cite web|author=Rebecca Murray|url=http://movies.about.com/od/montecarlo/ig/Monte-Carlo-Photos/|title='Monte Carlo' First Photo|work=[[About.com|Movie.about.com]]|date=April 22, 2011|accessdate=2010|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170817122221/http://movies.about.com/od/montecarlo/ig/Monte-Carlo-Photos/|archivedate=2017-08-17}}</ref> ktorý produkovala [[Nicole Kidmanová]]. Kvôli filmu sa musela naučiť hrať [[pólo]] a dva týždne sa učila dva rôzne britské akcenty.<ref>{{cite web |url=http://www.zimbio.com/Celebrity+Portal/articles/_7CI8Bk-WSX/Selena+Gomez+Practices+Play+Polo+Budapest |date=April 22, 2011 |title=Selena Gomez Practices to Play Polo in Budapest for 'Monte Carlo' Role |author=cmania |work=[[Zimbio.com|Zimbio]] |accessdate=May 7, 2010 |deadurl=yes |archiveurl=https://web.archive.org/web/20100509040644/http://www.zimbio.com/Celebrity+Portal/articles/_7CI8Bk-WSX/Selena+Gomez+Practices+Play+Polo+Budapest |archivedate=2010-05-09 }}</ref><ref>{{cite news|url=http://usatoday30.usatoday.com/life/movies/news/2011-03-22-montecarlofl22_ST_N.htm|date=April 22, 2011|title=First look: Selena Gomez stretches out in 'Monte Carlo'|author=Jayme Deerwester|work=USA Today|accessdate=May 7, 2010}}</ref> Film vyšiel 1. júla 2011. V tom istom roku sa objavila vo filme ''Mupeti'' a tiež v seriáloch stanice Disney, ''So Random!'' a ''Prankstars''. 28. júna Selena spolu s kapelou vydala svoj tretí a zároveň posledný album ''When the Sun Goes Down''. Zo všetkých albumov mal tento najväčší úspech<ref>{{cite web|url=http://www.metacritic.com/music/when-the-sun-goes-down-2011 |title=When the Sun Goes Down Reviews, Ratings, Credits, and More at Metacritic |publisher=Metacritic |accessdate=December 1, 2011}}</ref> a dostal sa až na 1. miesto v rebríčku ''Billboard'' Top 200. Bol tiež certifikovaný zlatou platňou RIAA. Druhý singel „Love You Like a Love Song“ bol doposiaľ ich najúspešnejší a získal platinové platne od RIAA. 14. júla 2011 bolo oznámené, že Selena podpísala zmluvu so spoločnosťou Adrenalina, ktorá sa zaoberá extrémnymi športami, o výrobe a produkcii Seleninej kozmetiky. Selena neskôr uviedla na trh svoj prvý rovnomenný parfum. === 2012 – 2015: ''Stars Dance'' a filmové projekty === [[Súbor:Selena_Gomez_Stars_Dance_San_Diego_IMG_0187_(10916410083).jpg|vpravo|náhľad|Gomez na jej turné [[Stars Dance Tour]] (2013)|243x243bod]] V januári 2012 Selena oznámila, že sa plánuje viac zamerať na svoju hereckú kariéru a spev odsunie bokom.<ref>{{cite web|last=Johnson|first=Zach|title=Selena Gomez takes 'a break' from music|url=http://www.usmagazine.com/entertainment/news/selena-gomez-and-the-scene-going-our-separate-ways-2012132|work=[[US Magazine]]|accessdate=August 27, 2012|date=February 13, 2012|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160303222637/http://www.usmagazine.com/entertainment/news/selena-gomez-and-the-scene-going-our-separate-ways-2012132|archivedate=2016-03-03}}</ref> Povedala: ''„Ja a moja kapela sa na nejakú dobu rozdelíme a každý pôjdeme svojou cestou. Tento rok bude celý o filmoch a ja chcem, aby členovia mojej kapely počas tej doby mohli hrať kedy chcú, kde chcú a s kým chcú. Vrátime sa na hudobnú scénu, ale chvíľku to potrvá.“'' Svoj hlas prepožičala hlavnej postave v animovanom filme ''Hotel Transylvánia'', Mavis. Film mal premiéru 21. septembra 2012. Neskôr v tom roku sa Selena objavila vo filme Harmonyho Korina ''Spring Breakers'', kde si zahrala po boku [[James Franco|Jamesa Franca]].<ref name="bradenton.com">{{cite web|last=Tatangelo|first=Wade|url=http://www.bradenton.com/2012/03/02/3912732/teen-queen-and-current-justin.html|title=Justin Bieber babe Selena Gomez shooting movie next week in Sarasota &#124; Bradenton Herald|publisher=Bradenton.com|date=March 2, 2012|accessdate=May 24, 2012}}</ref> 30. júla 2012 oznámila, že sa stala súčasťou kampane Case-Mate. Na kampani spolupracovala s [[Fergie]] – vytvorili spolu vlastný módny telefón a výťažok z predaja bol použitý na charitu. Aj napriek svojim vyhláseniam, Selena v októbri 2012 ohlásila, že pracuje na svojom sólovom albume.<ref>{{cite web|url=https://soundcloud.com/ryanseacrest/selena-gomez-says-come-get-it|title=Selena Gomez Says 'Come & Get It' Is Not About Justin Bieber! by On Air with Ryan Seacrest on SoundCloud – Hear the world's sounds|publisher=Soundcloud.com|accessdate=April 8, 2013}}</ref><ref>{{cite web|url=http://popcrush.com/selena-gomez-no-scene-new-record/ |title=Selena Gomez Ditches the Scene on New Record |publisher=Popcrush.com |accessdate=June 18, 2013}}</ref><ref>{{cite web |url=http://www.fuse.tv/2013/03/selena-gomez-ditches-band-the-scene-new-album |title=Selena Gomez Ditches Her Band The Scene on New Album |publisher=Fuse.tv |date=March 11, 2013 |accessdate=June 18, 2013 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20200129020102/https://www.fuse.tv/2013/03/selena-gomez-ditches-band-the-scene-new-album |archivedate=2020-01-29 }}</ref> 8. apríla 2013 vyšiel pilotný singel „[[Come & Get It]]“.<ref name=hitfix>{{cite web|last=Hasty|first=Katie|url=http://www.hitfix.com/immaculate-noise/exclusive-selena-gomez-reveals-the-title-of-her-new-single-as-come-and-get-it|title=Exclusive: Selena Gomez reveals the title of her new single as Come and Get It|publisher=Hitfix.com|date=March 12, 2013|accessdate=April 8, 2013|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160303235348/http://www.hitfix.com/immaculate-noise/exclusive-selena-gomez-reveals-the-title-of-her-new-single-as-come-and-get-it|archivedate=2016-03-03}}</ref> Skladba bola dvakrát ocenená platinovou platňou a stala sa prvým Seleniným singlom, ktorý dosiahol prvé miesto v americkom rebríčku [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]], dokonca šesťkrát po sebe. 23. júna 2013 napokon album vyšiel a dostal názov ''Stars Dance''. Debutoval na prvom mieste v rebríčku [[Billboard 200|''Billboard'' 200]]. Aj napriek vydanému CD Selena trvala na tom, že na prvom mieste je jej herecká kariéra a až potom hudobná.<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=FTWxDXHTtIA |title=Captain America interviews Selena Gomez |publisher=YouTube |accessdate=November 14, 2013}}</ref> [[Súbor:GOYK-selena.jpg|vľavo|náhľad|Gomez počas vystúpenia na [[Jingle Ball]] (2013)|204x204bod]] Objavila sa v [[Triler|thrilleroch]] ''Aftershock'' a ''[[Útek]]'' po boku [[Ethan Hawke|Ethana Hawka]]; film mal v USA premiéru 30. augusta 2013. V ďalšom filme s názvom ''Behaving Badly'' si Selena zahrala hlavnú úlohu. V roku 2013 sa opäť predstavila v roly Alex Russoovej vo filme ''The Wizards Return: Alex vs. Alex'',<ref>{{cite news|author=Jade Watkins|url=http://www.dailymail.co.uk/tvshowbiz/article-2226444/Selena-Gomez-cuddles-Gregg-Sulkin-pair-film-reunion-movie.html|title=Selena Gomez cuddles up to Gregg Sulkin as pair film reunion movie &#124; ''Daily Mail''|work=Daily Mail|location=London|date=November 1, 2012}}</ref> ktorého natáčanie sa začalo 22. októbra 2012 a skončilo 10. novembra 2012. Film mal premiéru 15. marca 2013 na [[Disney Channel]]. V apríli 2013 prijala ponuku zahrať si v debute režiséra Williama H. Macy s názvom ''Rudderless''. Natáčanie započalo v tom istom roku. V októbri 2013 sa vyjadrila, že zvážila svoje rozhodnutie venovať sa len herectvu a je rozhodnutá svoj čas zadeliť medzi obe svoje hobby – herectvo a spev. Objavila sa vo videoklipe „City of Angels“ od [[30 Seconds to Mars|Thirty Seconds To Mars]]. V decembri 2013 Selena oznámila zrušenie [[Austrália (štát)|austrálsko]]-[[Ázia|ázijskéj]] časti jej turné Stars Dance Tour; uviedla, že potrebuje stráviť nejaký čas so svojou rodinou.<ref>{{cite news|url=http://www.hollywoodreporter.com/news/selena-gomez-cancels-tour-asia-667221 | work=The Hollywood Reporter | first1=Lars | last1=Brandle | title=Selena Gomez Cancels Tour of Asia and Australia to 'Spend Some Time on Myself' | date=December 20, 2013}}</ref> Od 5. januára 2013 strávila niekoľko dní v liečebnom centre Dawn at The Meadows vo Wickenburgu, v štáte [[Arizona]], ktoré sa špecializuje na liečbu závislostí a tráum u mladých ľudí.<ref name="dailymail3">{{cite web|url=http://www.dailymail.co.uk/tvshowbiz/article-2552218/Selena-Gomez-went-rehab-center-treats-young-people-struggling-emotional-trauma-addiction.html|title=Selena Gomez went to rehab center that treats young people 'struggling with emotional trauma and addiction' &#124; Daily Mail Online|work=Daily Mail|accessdate=November 7, 2014}}</ref><ref name="people3">{{cite web|url=http://www.people.com/people/article/0,,20783560,00.html|title=Selena Gomez Secretly Spent 2 Weeks in Rehab - Rehab, Health, Selena Gomez : People.com|work=People|accessdate=November 7, 2014}}</ref><ref name="perezhilton3">{{cite web|url=http://perezhilton.com/2014-02-05-selena-gomez-secret-rehab-two-weeks|title=Selena Gomez Secretly Went To Rehab! And When You Hear The Reason Why, You'll Be Glad She's Rid Of Justin Bieber!|publisher=PerezHilton.com|accessdate=November 7, 2014|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170326214949/http://perezhilton.com/2014-02-05-selena-gomez-secret-rehab-two-weeks|archivedate=2017-03-26}}</ref> Jej hovorca uviedol, že na liečenie nastúpila dobrovoľne a dôvodom nebola závislosť na žiadnych omamných látkach.<ref>{{cite news|url=http://time.com/5583/selena-gomez-secret-rehab-stint/ |title=Selena Gomez Secretly Went to Rehab for Two Weeks|work=Time |date=February 5, 2014 |accessdate=February 5, 2014|first=Laura|last=Stampler}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.people.com/people/article/0,,20783560,00.html |title=Selena Gomez Secretly Spent 2 Weeks in Rehab |work=People |date=February 5, 2014 |accessdate=February 5, 2014|first1=Michelle|last1=Corriston|first2=Julie|last2=Jordan}}</ref> V apríli 2014 bolo potvrdené, že Selena ukončila spoluprácu so svojou matkou a nevlastným otcom, ktorí boli jej manažérmi od začiatku jej kariéry. Bolo potvrdené, že toto jej rozhodnutie bolo založené čisto na obchodnej báze a v ich rodine je všetko v poriadku.<ref name="nydailynews">{{cite web|url=http://www.nydailynews.com/entertainment/gossip/selena-gomez-fires-parents-managers-report-article-1.1753689|title=Selena Gomez fires parents as managers: report – ''Daily News'' (New York)|work=Daily News|location=New York|accessdate=November 7, 2014}}</ref> Tiež potvrdili, že táto zmena nemá nič spoločné s faktom, že Selenina mama nesúhlasí so vzťahom svojej dcéry a [[Justin Bieber|Justina Biebera]].<ref name="popcrush">{{cite web|url=http://popcrush.com/selena-gomez-fires-her-parents-as-her-managers/|title=Selena Gomez Fires Her Parents as Her Managers|publisher=popcrush.com|accessdate=November 7, 2014}}</ref><ref name="popcrush2">{{cite web|url=http://popcrush.com/how-does-selena-gomezs-family-feel-about-justin-bieber-reunion/|title=How Does Selena Gomez's Family Feel About Bieber Reunion?|publisher=popcrush.com|accessdate=November 7, 2014}}</ref> Selena neskôr podpísala so spoločnosťami WME a Brillsten zmluvu, podľa ktorej bude manažovať svoju kariéru sama. Tieto novinky tiež podnietili fámy, že Selena ukončila spoluprácu s [[Hollywood Records]] a hľadá si nové vydavateľstvo. V septembri 2014 bolo potvrdené, že podpísala zmluvu s [[Interscope Records]] a začala pracovať na svojom druhom sólovom štúdiovom albume. Ešte predtým však vydala [[kompilačný album]] s názvom ''For You'',<ref>{{cite web|last1=Stutz|first1=Colin|title=Listen to Three Leaked Songs From Selena Gomez's New Album 'For You'|url=http://www.hollywoodreporter.com/earshot/selena-gomezs-new-album-you-751490|website=[[The Hollywood Reporter]]|accessdate=July 22, 2015|date=November 22, 2014}}</ref> ktorý obsahuje aj tri celkom nové skladby. Jednou z nich je aj singel „The Heart Wants What it Wants“, ktorý mal premiéru 6. novembra 2014 na oficiálnom [[VEVO|Vevo]] kanáli speváčky. Pieseň bola venovaná jej už bývalému priateľovi [[Justin Bieber|Justinovi Bieberovi]].[[Súbor:Selena_Gomez_for_Pantene_2.png|vpravo|náhľad|Gomez počas reklamy pre [[Pantene]] (2015)|239x239bod]] === 2015 – 2016: ''Revival'' a osobné problémy === S [[rusko]]-[[Nemecko|nemeckým]] hudobníkom Zeddom spolupracovala na ich spoločnom singli „I Want You to Know“, ktorý vyšiel 23. februára 2015.<ref>{{cite web|title=Zedd & Selena Gomez Song Gets Release Date & Artwork|url=http://www.billboard.com/articles/columns/pop-shop/6472886/zedd-selena-gomez-i-want-to-know-release|website=[[Billboard]]|accessdate=July 22, 2015|date=February 13, 2015}}</ref> 22. júna vydala svoj druhý singel s názvom „Good for You“, na ktorom spolupracovala s rapperom [[ASAP Rocky|ASAPom Rockym]]. Jej druhý štúdiový album ''Revival'' vyšiel 9. októbra 2015<ref>{{cite web | url=http://www.billboard.com/articles/news/cover-story/6721941/selena-gomez-revival-album-taylor-swift-justin-bieber-lupus-empowerment | title=Billboard Cover: Selena Gomez on Her New Chapter -- 'I've Deserved This. I Earned it. This Is All Me' | publisher=Prometheus Global Media | work=Billboard | date=October 8, 2015 | accessdate=October 11, 2015 | author=Martins, Chris}}</ref> spolu so singlami „Good for You“ a „Same Old Love“. Album obdržal pozitívne recenzie od hudobných kritikov a debutoval na prvej priečke rebríčku ''Billboard'' 200. Neskôr ho RIAA certifikovala zlatou platňou za predaj 500,000 kópií v Spojených štátoch. Selena v decembri vystupovala počas Victoria's Secret Fashion Show.<ref>{{cite web | url=http://www.cbs.com/shows/victorias_secret/news/1004819/rihanna-selena-gomez-the-weeknd-to-perform-at-2015-vs-fashion-show/ | title=Rihanna, Selena Gomez & The Weeknd To Perform At 2015 VS Fashion Show | publisher=CBS Interactive | work=CBS | date=October 14, 2015 | accessdate=October 14, 2015}}</ref> Popri hudbe sa Selena stala tvárou vlasových produktov Pantene.<ref>{{cite web|title=Selena Gomez Shines as Pantene’s Newest Ambassador|url=http://www.businesswire.com/news/home/20150615005903/en/Selena-Gomez-Shines-Pantene%E2%80%99s-Newest-Ambassador#.Va_Muvn2RX4|website=[[Business Wire]]|accessdate=July 22, 2015|date=June 15, 2015}}</ref> V auguste 2015 sa objavila v dokumente ''Unity'' spolu s inými hercami a herečkami.<ref>{{cite web|url=http://variety.com/2015/film/news/documentary-unity-set-for-aug-12-release-with-100-star-narrators-1201477200/|title=Documentary ‘Unity’ Set for Aug. 12 Release with 100 Star Narrators|work=Variety|date=April 22, 2015|accessdate=October 7, 2015}}</ref> 25. septembra vyšiel film ''Hotel Transylvania 2'', v ktorom Selena znovu nadabovala postavu Mavis.<ref>{{cite web|last1=Gallagher|first1=Brian Gallagher|title=‘Hotel Transylvania 2’ Confirmed for September 2015|url=http://movieweb.com/hotel-transylvania-2-confirmed-for-september-of-2015/|website=Movieweb|accessdate=July 22, 2015|date=November 9, 2012}}</ref> Tiež si zahrala vo filme ''The Big Short'', ktorý mal premiéru 11. decembra.<ref>{{cite web|url=http://www.rollingstone.com/movies/videos/watch-brad-pitt-steve-carell-battle-the-banks-in-big-short-trailer-20150922|title=Watch Brad Pitt, Steve Carell Battle the Banks in 'Big Short' Trailer|last=Blistein|first=Jon|work=Rolling Stone|date=September 22, 2015|accessdate=October 7, 2015}}</ref> [[Súbor:Selena_Gomez_TODAY_Show_Live_2015_(50144934103).jpg|vľavo|náhľad|200x200bod|Gomezpočas vystúpenia v ''[[Today (American TV program)|The Today Show]]'' (2015)]] 6. mája sa vydala na celosvetové turné Revival Tour (2016).<ref name="revivaltour">{{cite news|last1=Ashagre|first1=Aggi|title=Selena Gomez Announces Revival Tour Dates|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop-shop/6715542/selena-gomez-revival-tour-dates|website=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|access-date=November 17, 2015}}</ref> Tvrdila, že turné sa zameria výlučne na ňu ako na umelkyňu a bude obsahovať menej choreografií a efektov než jej predchádzajúce turné.<ref name="revivaltour" /> Po turné v Severnej Amerike, Ázii a Oceánii zrušila v auguste 2016 európsku a juhoamerickú časť kvôli [[Úzkosť|úzkostiam]], [[Panika|záchvatom paniky]] a [[Depresia (psychológia)|depresii]] spôsobenej lupusom.<ref>{{cite web|url=http://www.vogue.com.au/celebrity/news/selena+gomez+has+cancelled+her+revival+tour+due+to+her+mental+health,40237|title=Selena Gomez has cancelled her Revival tour due to her mental health|magazine=Vogue|date=August 31, 2016|access-date=August 31, 2016|archive-date=September 1, 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20160901153926/http://www.vogue.com.au/celebrity/news/selena+gomez+has+cancelled+her+revival+tour+due+to+her+mental+health,40237|url-status=dead}}</ref> Selena mala vedľajšiu úlohu v komediálnom filme ''Neighbors 2: Sorority Rising''; kde hrala prezidentku spolku Phi Lambda.<ref>{{cite web|url=https://variety.com/2015/film/news/selena-gomez-neighbors-2-1201585600/|title=Selena Gomez Joins Zac Efron in 'Neighbors 2' – Variety|first=Justin|last=Kroll|work=Variety}}</ref> Jej spolupráca s [[Charlie Puth|Charliem Puthom]] „We Don't Talk Anymore“ (2016)<ref>{{cite web|url=http://www.charlieputh.com/|title=Charlie Puth {{!}} Official Website: Nine Track Mind Available Now! Official Website|website=Charlie Puth {{!}} Official Website: Nine Track Mind Available Now! Official Website|access-date=June 17, 2016}}</ref> sa dostala do prvej desiatky v USA.<ref>{{cite web|url=https://www.billboard.com/artist/6473237/Charlie+Puth/chart?f=379|title=Charlie Puth – Chart history {{!}} Billboard|website=www.billboard.com|access-date=June 17, 2016}}</ref> V roku 2016 si zahrala aj v dramatickom filme ''The Fundamentals of Caring'',<ref>{{cite web|last1=Ge|first1=Linda|title=Selena Gomez Joins Paul Rudd for 'The Revised Fundamentals of Caregiving'|url=https://www.thewrap.com/selena-gomez-paul-rudd-in-revised-fundamentals-of-caregiving/|website=The Wrao|access-date=July 22, 2015|date=January 13, 2015}}</ref> ktorý mal premiéru na [[Sundance Film Festival|filmovom festivale Sundance]] 29. januára<ref name="fundamentals">{{cite web|last1=Robinson|first1=Will|title=Netflix sets June premiere date for The Fundamentals of Caring|url=https://www.ew.com/article/2016/04/01/selena-gomez-paul-rudd-netflix-fundamentals-caring-premiere-date|work=Entertainment Weekly|date=April 1, 2016|accessdate=2021-08-05|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160403192757/https://www.ew.com/article/2016/04/01/selena-gomez-paul-rudd-netflix-fundamentals-caring-premiere-date|archivedate=2016-04-03}}</ref> a bol vydaný na serveri [[Netflix]] 24. júna.<ref name="fundamentals" /> Zahrala si tiež v snímke ''In Dubious Battle'' s [[James Franco|Jamesom Francom]]; film vyšiel 3. septembra 2016.<ref>{{cite web|url=https://variety.com/2015/film/news/james-franco-assembles-cast-for-john-steinbeck-adaptation-of-john-steinbeck-in-dubious-battle-1201419696/|title=James Franco Assembles Cast for Adaptation of 'In Dubious Battle'|work=Variety|date=January 30, 2015|access-date=October 7, 2015}}</ref> Selena začala počas turné pracovať na svojom treťom štúdiovom albume a do setlistu Revival Tour zaradila novú pieseň s názvom „Feel Me“.<ref name="newalbum">{{cite web|last=Renner|first=Eric|url=https://www.ew.com/article/2016/05/09/selena-gomez-feel-me|title=Selena Gomez: Feel Me debuts new song on opening night of tour|magazine=EW.com|date=May 9, 2016|access-date=December 8, 2016|accessdate=2021-08-05|archiveurl=https://web.archive.org/web/20180912054551/https://ew.com/article/2016/05/09/selena-gomez-feel-me/|archivedate=2018-09-12}}</ref> Pieseň unikla online deväť mesiacov po prvom predstavení. Album, ktorý v tej dobe nemal žiadny názov ani dátum vydania, bol naplánovaný ako jej druhé vydanie prostredníctvom vydavateľstva [[Interscope Records]].<ref name="newalbum" /> Selena a kanadská speváčka [[Tory Lanez]] boli uvedené v piesni „Trust Nobody“, druhom singli z debutového štúdiového albumu ''9'' nórskeho DJ-a [[Cashmere Cat]]. Pieseň vyšla v septembri 2016.<ref>{{Cite news|url=https://www.elle.com/culture/music/news/a39696/selena-gomez-cashmere-cat-trust-nobody/|archive-url=https://web.archive.org/web/20161003144401/http://www.elle.com/culture/music/news/a39696/selena-gomez-cashmere-cat-trust-nobody/|url-status=dead|archive-date=October 3, 2016|title=Surprise: Selena Gomez Has a New Song|access-date=October 23, 2018}}</ref> Po zrušení turné sa Selena znova vrátila na rehabilitáciu, aby sa zamerala na svoje duševné zdravie, a taktiež sa stránila sociálnym sieťam.<ref>{{cite web|last=Falcone|first=Dana Rose|url=http://www.usmagazine.com/celebrity-news/news/selena-gomez-in-rehab-to-focus-on-her-mental-health-w444338|title=Selena Gomez Returns to Rehab During Tour Break to 'Focus on Her Mental Health'|publisher=U.S. Magazine|date=October 12, 2016|access-date=December 29, 2016}}</ref> Svoje prvé verejné vystúpenie absolvovala na udeľovaní cien [[American Music Awards]] 2016, kde bola nominovaná na dve ceny v kategóriách obľúbená popová/rocková speváčka a umelkyňa roka. Cenu získala za obľúbenú popovú/rockovú speváčku.<ref>{{Cite news|url=https://www.billboard.com/articles/events/amas/7581527/selena-gomez-amas-2016-acceptance-speech|title=Selena Gomez at the 2016 AMAs: 'I Don't Need Validation Anymore'|newspaper=Billboard|access-date=December 1, 2016}}</ref> === 2017 – 2019: Samostatné nahrávky a ''13 Reasons Why'' === 4. februára 2017 Selena pridala na Instagram story kúsok svojej novej piesne.<ref>{{Cite news|url=https://www.radioone.fm/selena-gomez-just-dropped-a-new-snippet-for-the-world|title=Selena Gomez Just Dropped a New Snippet for The World|access-date=2017-01-14}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170205091335/http://www.radioone.fm/selena-gomez-just-dropped-a-new-snippet-for-the-world/ |date=2017-02-05 }}</ref> O päť dní neskôr nórsky DJ [[Kygo]] zavesil tiež časť piesne, na ktorej spolupracoval so Selenou Gomez.<ref>{{Cite news|url=http://www.seventeen.com/celebrity/music/news/a45009/selena-gomez-kygo-it-aint-me-video-clip|title=Here's Your First Clip of Selena Gomez's "It Ain't Me" Music Video With Kygo|access-date=2017-01-14}}</ref> Dvojica neskôr potvrdila, že singel s názvom „It Ain't Me“ vyjde 16. februára.<ref>{{Cite news|url=http://headlineplanet.com/home/2017/02/13/selena-gomez-kygos-aint-premieres-thursday-february-16|title=SELENA GOMEZ & KYGO'S "IT AIN'T ME" PREMIERES THURSDAY, FEBRUARY 16|access-date=2017-01-14}}</ref> Pieseň dosiahla top 10 v rebríčku [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]]. V októbri 2015 [[Netflix]] oznámil miniseriálovú adaptáciu románu ''[[Thirteen Reasons Why]]'', so Selenou ako výkonnou producentkou.<ref name="13Reasons">{{Cite news|url=http://variety.com/2015/tv/news/selena-gomez-13-reasons-why-netflix-1201620194|title=Netflix Adapting '13 Reasons Why' Into Selena Gomez Series (EXCLUSIVE)|access-date=2017-01-17}}</ref> Seriál mal premiéru 31. marca 2017 na Netflixe.<ref>{{Cite news|url=http://deadline.com/2017/01/13-reasons-why-netflix-premiere-date-selena-gomez-jay-asher-1201893972|title='13 Reasons Why' Gets Netflix Premiere Date|access-date=2017-01-17}}</ref> Okrem tohoto projektu pracuje na svojej novej hudbe s producentmi ako sú The Futuristics, Jonas Jeberg<ref>{{cite web|url=http://www.elle.com/culture/celebrities/news/a41479/selena-gomez-new-album-hints/|title=Selena Gomez Working on New Album – Nick Jonas Reaction to Selena Gomez Album Post|work=[[Elle]]|author=Alyssa Bailey|date=December 16, 2017}}</ref> a [[Ryan Tedder]]<ref>{{cite web|url=https://www.accesshollywood.com/videos/exclusive-ryan-tedder-on-working-with-adele-taylor-swift-camila-cabello-selena-gomez/|title=Exclusive: Ryan Tedder On Working With Adele, Taylor Swift, Camila Cabello & Selena Gomez|work=[[Access Hollywood]]|date=May 3, 2017}}</ref><ref name="IdolatorSG2">{{cite web|url=http://www.idolator.com/7662360/ryan-tedder-wrote-selena-gomez-songs-new-album|title=Ryan Tedder Wrote Selena Gomez A "Heartfelt, Goose-Bumpy Mid-Tempo"|work=Idolator|author=Mike Wass|date=May 3, 2017}}{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>, a skladateľmi Juliou Michaels, Justinom Tranterom<ref>{{cite web|url=http://www.mtv.com/news/2972879/selena-gomez-julia-michaels-issues/|title=Hear The Magical New Song That Got Selena Gomez Back In The Studio|work=[[MTV News]]|author=Deepa Lakshmin|date=January 17, 2017|accessdate=2017-07-14|archiveurl=https://web.archive.org/web/20180222225238/http://www.mtv.com/news/2972879/selena-gomez-julia-michaels-issues/|archivedate=2018-02-22}}</ref> či Jacobom Kasherom.<ref>{{cite web|url=http://www.idolator.com/7659080/songwriter-profile-jacob-kasher-interview|title=Songwriter Profile: J Kash Faked It Till He Made It (Big)|work=Idolator|author=Mike Wass|date=March 14, 2017}}{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> 5. mája 2017 zahájila odpočítavanie na svojej oficiálnej webovej stránke, ktoré pokračovalo až do 18. mája. Veľa stránok špekulovalo o vydaní jej nového singlu.<ref>{{cite web|url=http://www.idolator.com/7662557/selena-gomez-new-single-release-date|title=Selena Gomez’s New Single Has A Release Date|work=Idolator|author=Mike Wass|date=May 5, 2017}}{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{cite web|url=http://z100.iheart.com/onair/mo-bounce-35205/is-selena-gomez-dropping-new-music-15797910/|title=Is Selena Gomez Dropping New Music Soon!? I Got The SCOOP!|work=[[Z100FM]]|author=Mo' Bounce|date=May 3, 2017}}</ref><ref>{{cite web|url=http://tigerbeat.com/2017/05/people-are-freaking-out-over-the-countdown-on-selena-gomezs-website/|title=People are Freaking Out Over the Countdown on Selena Gomez’s Website|work=[[Tiger Beat]]|author=Ali Booth|date=May 7, 2017|accessdate=2017-07-14|archiveurl=https://web.archive.org/web/20230406150441/http://tigerbeat.com/2017/05/people-are-freaking-out-over-the-countdown-on-selena-gomezs-website/|archivedate=2023-04-06}}</ref> 11. mája bolo potvrdené, že dôvodom odpočítavania bol singel „Bad Liar“,<ref>{{cite web|url=http://www.idolator.com/7662837/selena-gomez-new-single-bad-liar|title=She’s Coming! Selena Gomez Announces New Single "Bad Liar"|work=Idolator|author=Mike Wass|date=May 11, 2017}}{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ktorý vyšiel 18. mája spolu aj s prvým videoklipom prostredníctvom streamovej služby [[Spotify]].<ref>{{Cite news|url=http://www.eonline.com/news/853680/selena-gomez-releases-new-single-and-music-video-for-bad-liar|title=Selena Gomez Releases New Single ‘’Bad Liar’|last=Harrison|first=Lily|date=2017-05-18|work=E! Online|access-date=2017-05-18|archive-url=|archive-date=|dead-url=|language=en-US}}</ref> Druhý [[videoklip]] vyšiel počas ďalšieho mesiaca na [[YouTube]].<ref>{{cite web|url=http://www.hollywoodreporter.com/news/70s-fashion-show-selena-gomezs-bad-liar-music-video-is-a-trip-1013445|title=That '70s Fashion Show: Selena Gomez's "Bad Liar" Music Video Is a Trip|work=[[The Hollywood Reporter]]}}</ref> Pieseň „Fetish“ nasledovala, ako ďalší singel.<ref>{{Cite news|url=http://www.billboard.com/articles/news/7857995/selena-gomez-gucci-mane-fetish-release-date|title=Selena Gomez Reveals 'Fetish' Release Date & Gucci Mane Feature|last=Cirisano|first=Tatiana|date=July 7, 2017|work=Billboard|access-date=July 8, 2017}}</ref> V auguste 2017 bola Selena obsadená do filmu [[Woody Allen|Woodyho Allena]] ''[[A Rainy Day in New York]]''.<ref>{{cite web|url=https://variety.com/2017/film/news/elle-fanning-selena-gomez-timothee-chalamet-to-star-in-woody-allen-film-1202519847/|title=Elle Fanning, Selena Gomez, Timothée Chalamet to Star in Woody Allen Film|website=[[Variety (magazine)|Variety]]|first=Brent|last=Lang|date=August 8, 2017|access-date=September 11, 2017}}</ref> Vzhľadom na obvinenie zo sexuálneho zneužívania Allena darovala svoj plat z filmu iniciatíve Time's Up.<ref>{{cite web|url=https://www.wmagazine.com/story/woody-allen-controversy-a-rainy-day-in-new-york-may-not-be-released|first=Stephanie|last=Eckardt|magazine=W Magazine|date=January 29, 2018|title=Woody Allen's A Rainy Day in New York Might Not Be Released After All - But It Sure Has Been a Great Fundraiser for Time's Up}}</ref> 19. októbra 2017 oznámila spolu s producentom [[Marshmello]], že budú spolupracovať na novom singli s názvom „Wolves“, ktorý vyšiel 25. októbra.<ref>{{cite news|last=Fernandez|first=Celia|title=Selena Gomez Is Getting Back Into Music, but This Time With an EDM Twist|url=https://www.popsugar.com/entertainment/Selena-Gomez-Wolves-Song-44165698|access-date=October 23, 2017|work=[[PopSugar]]|date=October 21, 2017}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/news/hear-selena-gomezs-propulsive-new-edm-song-wolves-w510184|title=Hear Selena Gomez's Propulsive New EDM Song, 'Wolves'|website=[[Rolling Stone]]|first=Sarah|last=Grant|date=October 25, 2017|access-date=October 25, 2017}}</ref> 10. mája 2018 vydala nový singel z ''13 Reasons Why Season 2 Soundtrack'' s názvom „Back to You“.<ref>{{Cite web|title=Selena Gomez's New Song 'Back To You': Listen|url=http://www.billboard.com/articles/columns/pop/8455432/selena-gomez-new-song-back-to-you|date=May 10, 2018|website=Billboard|access-date=May 4, 2020}}</ref> Opäť nadabovala postavu Mavisa vo filme ''[[Hotel Transylvania 3: Summer Vacation]]'', ktorý vyšiel v júli 2018.<ref>{{cite web|url=https://deadline.com/2018/04/hotel-transylvania-3-summer-vacation-sony-selena-gomez-adam-sandler-andy-samberg-1202362509/|first=Dino-Ray|last=Ramos|magazine=Deadline Hollywood|date=April 11, 2018|title='Hotel Transylvania 3: Summer Vacation' Inspired By Director's Family Cruise; Chrissy Teigen, Joe Jonas Join Cast}}</ref><ref>{{cite news|url=https://www.usatoday.com/story/life/movies/2018/03/21/hotel-transylvania-3-summer-vacation-releases-first-photo-van-helsings/442109002/|first=Brian|last=Truitt|newspaper=USA Today|date=March 21, 2018|title='Hotel Transylvania 3': Meet the Van Helsings who mess up Drac's 'Summer Vacation'}}</ref> 13. júla 2018 prokurátor v Los Angeles oznámil, že ženu z New Jersey obvinili z nabúrania e-mailových účtov patriacich Selene. Na internet pridávala obrázky a ďalší materiál, ktorý tam našla.<ref>{{Cite news|url=https://www.reuters.com/article/us-people-selenagomez/woman-charged-in-l-a-with-hacking-email-of-pop-star-selena-gomez-idUSKBN1K32SY|title=Woman charged in L.A. with hacking email of pop star Selena Gomez|last=Editorial|first=Reuters|work=U.S.|access-date=July 13, 2018}}</ref> Selena bola predstavená v piesni [[DJ Snake|DJ Snakea]] „Taki Taki“, spolu s [[Ozuna|Ozunom]] a [[Cardi B]]. Skladba vyšla v septembri 2018.<ref>{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/columns/latin/8475406/dj-snake-announces-release-date-taki-taki-tweet|title=DJ Snake Announces Release Date For 'Taki Taki' With Selena Gomez, Cardi B & Ozuna|website=Billboard|first=Suzette|last=Fernandez|date=September 17, 2018|access-date=January 10, 2019}}</ref> Tiež spolupracovala na piesni [[Julia Michaels|Julie Michaels]] „Anxiety“ z jej štvrtého EP, ''Inner Monologue Part 1'', ktoré vyšlo v januári 2019. Vo februári vyšla pieseň [[Benny Blanco|Bennyho Blanca]] „I Can't Get Enough“, spolu s [[Tainy|Tainym]] a [[J Balvin|J Balvinom]] a Selenou.<ref>{{Cite web|url=http://umusic.digital/ICGEpresave/|title=I Can't Get Enough|website=umusic.digital|access-date=March 31, 2019}}</ref> V roku 2019 sa objavila vo filme [[Jim Jarmusch|Jima Jarmuscha]] ''The Dead Don't Die''.<ref>{{cite web|url=https://www.hollywoodreporter.com/heat-vision/bill-murray-tilda-swinton-star-jim-jarmusch-zombie-comedy-1127036|title=Bill Murray, Tilda Swinton to Star in Jim Jarmusch's Zombie Comedy 'The Dead Don't Die'|website=[[The Hollywood Reporter]]|first=Mia|last=Galuppo|date=July 13, 2018|access-date=July 19, 2018}}</ref> V septembri 2019 bolo oznámené, že sa Selena stala výkonnou producentkou dokumentárnej série Netflixu, ''Living Undocumented'', ktorá sleduje osem rodín nelegálnych imigrantov v Amerike.<ref>{{Cite web|url=https://deadline.com/video/selena-gomez-netflix-living-undocumented-docuseries-first-look-trailer/|title=Selena Gomez-Produced 'Living Undocumented' Docuseries Set On Netflix; First-Look Trailer|last=Petski|first=Denise|date=September 17, 2019|website=[[Deadline Hollywood|Deadline]]}}</ref> Šesťdielna séria bola vydaná 2. októbra 2019.<ref>{{Cite web|url=https://variety.com/2019/tv/news/selena-gomez-netflix-docuseries-1203338879/|title=Selena Gomez-Produced Docuseries 'Living Undocumented' Ordered at Netflix|last=Thorne|first=Will|date=September 17, 2019|website=[[Variety (magazine)|Variety]]|language=en|access-date=September 17, 2019}}</ref> === 2020 – 2021: ''Rare'' a ''Revelación'' === 23. októbra 2019 vydala Selena pieseň „Lose You to Love Me“ ako hlavný singel jej tretieho štúdiového albumu ''[[Rare]]''.<ref>{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8533533/selena-gomez-lose-you-to-love-me-single-release-date|title=We Finally Know When We'll Hear New Selena Gomez Music|last=Kaufman|first=Gil|website=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|date=October 18, 2019|access-date=October 18, 2019}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.udiscovermusic.com/news/selena-gomez-new-single-lose-you-to-love-me/|title=Selena Gomez Reveals Cover Of New Single "Lose You To Love Me"|last=Stavropoulos|first=Laura|website=udiscovermusic.com|date=October 18, 2019|access-date=October 18, 2019}}</ref> Nasledujúci deň prekvapivo vydala druhý singel s názvom „Look at Her Now“.<ref>{{cite web|title=Selena Gomez Drops Futuristic Music Video for Surprise Track 'Look At Her Now'|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8540263/selena-gomez-futuristic-music-video-surprise-track-look-at-her-now|website=Billboard|date=October 24, 2019|access-date=October 24, 2019}}</ref> Skladba „Lose You to Love Me“ vyšla ako Selenin prvý singel číslo jeden v Spojených štátoch a raketovo sa vyšplhala z čísla 15 na vrchol [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]] (9. november 2019).<ref name="Billboard">{{cite news|title=Selena Gomez Scores First No. 1 on Billboard Hot 100 With 'Lose You to Love Me'|url=https://www.billboard.com/articles/business/chart-beat/8542511/selena-gomez-lose-you-to-love-me-number-one-hot-100|website=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|access-date=November 4, 2019}}</ref> Album ''Rare'' vyšiel 10. januára 2020, získal pozitívnu odozvu<ref>{{Cite web|url=https://www.vulture.com/2019/11/selena-gomez-new-album-release-date.html|title=Selena Gomez Will Start 2020 Off Right by Releasing Her New Album|last=Curto|first=Justin|date=November 21, 2019|website=[[Vulture (magazine)|Vulture]]|language=en|access-date=November 21, 2019}}</ref><ref>{{cite web|title=Rare by Selena Gomez Reviews and Tracks|url=https://www.metacritic.com/music/rare/selena-gomez|website=Metacritic|access-date=January 11, 2020}}</ref> a debutoval na vrchole rebríčka [[Billboard 200|''Billboard'' 200]]. Stal sa jej tretím albumom číslo jeden v rade.<ref>{{cite web|title=Selena Gomez Earns Third No. 1 Album on Billboard 200 Chart With 'Rare'|url=https://www.billboard.com/articles/business/chart-beat/8548614/selena-gomez-rare-number-one-billboard-200-albums-chart|website=Billboard|access-date=January 22, 2020}}</ref> Neskôr ten mesiac nadabovala žirafu v dobrodružnom filme ''Dolittle'' režiséra [[Stephen Gaghan|Stephena Gaghana]].<ref>{{cite web|first=Mia|last=Galuppo|title=Selena Gomez Joins Robert Downey Jr.'s 'Doctor Dolittle' Movie (Exclusive)|url=https://www.hollywoodreporter.com/heat-vision/doctor-dolittle-movie-selena-gomez-joins-robert-downey-jr-1081896|date=February 6, 2018|work=The Hollywood Reporter|access-date=February 7, 2018}}</ref><ref>{{cite web|url=https://variety.com/2018/film/news/selena-gomez-robert-downey-jr-voyage-of-doctor-dolittle-1202689859/|first=Dave|last=McNary|magazine=[[Variety (magazine)|Variety]]|date=February 6, 2018|title=Selena Gomez Joins Robert Downey Jr. in 'The Voyage of Doctor Dolittle'}}</ref> V máji bolo oznámené, že bude moderátorkou a výkonnou producentkou kuchárskej šou [[HBO Max]], ''Selena + Chef'', v ktorej sa kvôli [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémii COVID-19]] k Selene v každej epizóde na diaľku pripojí iný kuchár. Každá epizóda poukazuje na charitu spojenú s jedlom.<ref>{{cite web|url=https://www.hollywoodreporter.com/live-feed/selena-gomez-cooking-show-a-go-at-hbo-max-1293298|title=Selena Gomez Quarantine Cooking Show a Go at HBO Max|website=The Hollywood Reporter|first=Rick|last=Porter|date=May 5, 2020|access-date=May 6, 2020}}</ref> Šou mala premiéru 13. augusta 2020.<ref>{{Cite web|author=Sandra Gonzalez|title=Selena Gomez + chef = good times|url=https://www.cnn.com/2020/08/05/entertainment/selena-gomez-chef/index.html|access-date=2020-08-08|publisher=CNN}}</ref> V júni sa predstavila v remixe piesne „Past Life“ od [[Trevor Daniel|Trevora Daniela]].<ref>{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/9407650/selena-gomez-trevor-daniel-past-life-remix-announcement|title=You Guessed It, Selena Gomez & Trevor Daniel Have a New Collab Coming Out This Week|website=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|first=Heran|last=Mamo|date=June 23, 2020|access-date=October 18, 2020}}</ref> V auguste spolupracovala s [[Kórejská republika|juhokórejskou]] dievčenskou skupinou [[Blackpink]] na piesni „Ice Cream“. Pieseň je druhým singlom z debutového štúdiového albumu skupiny, ktorý vydali v [[Kórejčina|kórejskom jazyku]] s názvom ''The Album''.<ref>{{Cite web|date=2020-08-21|title=Blackpink & Selena Gomez Just Confirmed the Title of Their Collaboration & It's a Treat|url=http://www.billboard.com/articles/columns/k-town/9438207/blackpink-selena-gomez-announce-collab-title|access-date=2020-08-21|website=Billboard}}</ref> Neskôr v ten mesiac bolo oznámené, že si Selena zahrá a bude produkovať komediálny seriál platformy [[Hulu]], ''[[Only Murders in the Building]]'' po boku [[Steve Martin|Steva Martina]] a [[Martin Short|Martina Shorta]]. Projekt predstavuje jej prvú scenáristickú televíznu rolu od [[Kúzelníci z Waverly|''Kúzelníkov z Waverly'']].<ref>{{Cite web|last=Andreeva|first=Nellie|date=2020-08-07|title=Selena Gomez To Star With Steve Martin & Martin Short In Hulu Comedy Series 'Only Murders In the Building'|url=https://deadline.com/2020/08/selena-gomez-star-steve-martin-martin-short-hulu-comedy-series-only-murders-in-the-building-1203007008/|access-date=2020-08-08|website=Deadline|language=en}}</ref> V novembri 2020 mala produkovať a hrať v biografickom filme ''In The Shadow of the Mountain'' režiséra Elgina Jamesa, podľa memoárov Silvie Vasquez-Lavado, ktorá ako prvá otvorene homosexuálna žena absolvovala [[Koruna Zeme|Korunu Zeme]].<ref>{{cite news|title=Selena Gomez to play lesbian mountaineer Silvia Vasquez-Lavado in new film|url=https://www.nbcnews.com/feature/nbc-out/selena-gomez-play-lesbian-mountaineer-silvia-vasquez-lavado-new-film-n1247454|access-date=November 13, 2020|agency=NBC News|date=November 12, 2020}}</ref> V januári 2021 vydala Selena singly „De Una Vez“<ref>{{Cite news|url=https://www.billboard.com/music/latin/selena-gomez-de-una-vez-single-announcement-9511469|title=Selena Gomez's Second Spanish-Language Single 'De Una Vez' Is Coming Incredibly Soon|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|date=January 14, 2020}}</ref> a „Baila Conmigo“ zo svojho španielskeho EP ''[[Revelación]]'', ktoré vyšlo 12. marca.<ref>{{cite web|url=https://pitchfork.com/news/selena-gomez-announces-spanish-language-ep-shares-video-for-new-song-watch/|title=Selena Gomez Announces Spanish-Language EP, Shares Video for New Song: Watch|date=January 29, 2021|last=Bloom|first=Madison|work=Pitchfork|access-date=January 29, 2021}}</ref> Pieseň „Selfish Love“ s DJ Snakeom vyšla ako tretí singel 4. marca.<ref>{{cite web|last=Shaffer|first=Claire|date=March 4, 2021|title=DJ Snake, Selena Gomez Share Surreal Video for 'Selfish Love'|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/dj-snake-selena-gomez-selfish-love-1137025/|access-date=March 12, 2021|website=[[Rolling Stone]]}}</ref> == Osobný život == Gomez v súčasnosti žije v rezidencii za 4,9 milióna dolárov v mestskej štvrti Los Angeles – Encino v [[Kalifornia|Kalifornii]].<ref>{{Cite web|url=https://www.elle.com/culture/celebrities/g32111707/selena-gomez-tom-petty-la-mansion-photos/|title=See Inside Selena Gomez's New $4.9 Million L.A. Mansion|date=April 10, 2020}}</ref> === Viera === Gomez bola vychovávaná ako [[Katolícka cirkev|katolíčka]]. V 13 rokoch chcela prsteň čistoty a jej otec išiel do kostola a požehnal ho. Povedala: „V skutočnosti ma použil ako príklad pre ostatné deti. Svoj sľub splním sebe, svojej rodine a Bohu.“ Gomez prestala nosiť prsteň v roku 2010.<ref>{{cite web|last1=Nunez|first1=Alanna|title=Selena Gomez Purity Ring|url=http://www.cosmopolitan.com/entertainment/celebs/news/a45329/selena-gomez-justin-bieber-purity-ring/|magazine=Cosmopolitan|access-date=December 22, 2017}}</ref> Neskôr v roku 2017 vyhlásila, že sa jej nepáči termín „náboženstvo“ a že ju to niekedy „desí“ a dodáva: „Neviem, či nevyhnutne verím v náboženstvo, pretože verím vo vieru a vzťah s Bohom.“<ref>{{cite news|last1=Gibbs|first1=Contance|title=Selena Gomez Religion|url=http://www.nydailynews.com/entertainment/music/selena-gomez-doesn-religion-faith-article-1.3247221|newspaper=New York Daily News|access-date=December 22, 2017}}</ref> V roku 2014 uviedla, že si pred vystúpením na udeľovaní cien [[American Music Awards]] 2014 vypočula pieseň „Oceans (Where Feet May Fail)“ od [[Hillsong United]].<ref>{{cite web|last=Law|first=Jeannie|title=Selena Gomez Revealed She Listened to Hillsong's 'Oceans' Before Hitting the Stage for Emotional AMA Performance [WATCH HERE]|url=http://www.breathecast.com/articles/selena-gomez-reveals-listening-hill-songs-oceans-before-hitting-stage-emotional-ama-22734/|date=December 16, 2014|access-date=September 8, 2018}}</ref> V roku 2016 sa objavila na koncerte Hillsong Young & Free v Los Angeles, kde viedla bohoslužby spievaním jej piesne „Nobody“.<ref name="CBN News">{{cite web|url=http://www1.cbn.com/cbnnews/entertainment/2017/june/pop-star-selena-gomez-takes-new-steps-toward-god-sings-with-hillsong|title=Pop Star Selena Gomez Takes New Steps Toward God, Sings with Hillsong|work=CBN News|date=June 12, 2017}}</ref><ref>{{cite web|url=https://godtv.com/selena-gomez/|title=Watch Selena Gomez Lead Worship at Hillsong and Talk About Her Relationship With God!|work=GodTV|date=August 13, 2018|accessdate=2021-08-05|archiveurl=https://web.archive.org/web/20230406014848/https://godtv.com/selena-gomez/|archivedate=2023-04-06}}</ref><ref>{{cite web|url=https://m.youtube.com/watch?v=9UFgtIly20A|title=Selena Gomez - Nobody w/Hillsong Young & Free|publisher=YouTube|date=February 26, 2016|access-date=September 7, 2018}}</ref> Keď sa jej fanúšik na Twitteri opýtal, koho sa týkajú texty piesne, Gomez odpovedala, že texty piesní odkazujú na Boha.<ref>{{cite web|url=https://godtv.com/selena-gomez/|title=Watch Selena Gomez Lead Worship at Hillsong and Talk About Her Relationship With God!|work=GodTV|quote=For one fan, the lyrics were a little too ambiguous. After the fan inquired who the lyrics referred to, Selena gave a straightforward answer on Twitter, "God."|date=August 13, 2018|accessdate=2021-08-05|archiveurl=https://web.archive.org/web/20230406014848/https://godtv.com/selena-gomez/|archivedate=2023-04-06}}</ref> Počas svojho turné Revival taktiež zaspievala pieseň od Hillsong Worship s názvom „Transfiguration“.<ref>{{cite web|last=Brasted|first=Chelsea|title=Selena Gomez dedicates song to Orlando shooting victims during N.O. tour stop: 'People should love people'|url=http://www.nola.com/music/index.ssf/2016/06/selena_gomez_orlando_shooting.html|work=nola.com|date=June 14, 2016|access-date=July 1, 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20160629152701/http://www.nola.com/music/index.ssf/2016/06/selena_gomez_orlando_shooting.html|archive-date=June 29, 2016|url-status=dead}}</ref> V roku 2020 povedala, že navštevuje iný zbor v Kalifornii, [[Hillsong Church]], a vyhlásila, že sa nepovažuje za náboženskú, ale viac sa zaujíma o svoju vieru a spojenie s Bohom.<ref name="WSJ">{{cite web|title=The Ballad of Selena Gomez|url=https://www.wsj.com/articles/selena-gomez-interview-cover-story-rare-11576604845|first=Derek|last=Blasberg|newspaper=The Wall Street Journal|date=January 8, 2020|access-date=January 8, 2020}}</ref> === Zdravie === Medzi rokmi 2012 až 2014 jej diagnostikovali [[Lupus|systémový lupus erythematosus]]. V septembri 2017 na Instagrame odhalila, že sa počas predchádzajúcich mesiacov stiahla z verejných akcií, pretože jej transplantovali [[Oblička|obličku]], ktorú jej darovala herečka a kamarátka Francia Raisa.<ref>Respers France, Lisa (September 15, 2017). [http://www.cnn.com/2017/09/14/entertainment/selena-gomez-kidney-transplant/index.html "Selena Gomez's best friend gave her a kidney this summer"]. [[CNN]].</ref><ref>Petti, Stephanie (September 14, 2017). [http://people.com/music/selena-gomez-kidney-transplant-from-best-friend-francia-raisa/ "Selena Gomez Reveals She Is Recovering from a Kidney Transplant – and Her Best Friend Was the Donor!"] ''[[People (magazine)|People]]''.</ref><ref>{{cite web|last1=McRady|first1=Rachel|title=Selena Gomez Shocking Kidney Transplant|url=https://www.msn.com/en-ca/entertainment/music/celebrity/selena-gomez-reveals-actress-pal-francia-raisa-donated-her-kidney-to-her-shares-photos-of-transplant-surgery/ar-AArUOPd?li=AAadgLE&ocid=ientp|publisher=[[MSN]]|access-date=September 14, 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20170914172626/http://www.msn.com/en-ca/entertainment/music/celebrity/selena-gomez-reveals-actress-pal-francia-raisa-donated-her-kidney-to-her-shares-photos-of-transplant-surgery/ar-AArUOPd?li=AAadgLE&ocid=ientp|archive-date=September 14, 2017|url-status=dead}}</ref> Počas transplantácie sa jej pretrhla tepna a bola vykonaná núdzová operácia na vybudovanie novej tepny pomocou žily z jej nohy.<ref>{{cite web|url=https://globalnews.ca/news/4072867/selena-gomezs-kidney-transplant-almost-killed-her/|first=Katie|last=Scott|publisher=Global News|date=March 9, 2018|title=Selena Gomez's kidney transplant almost killed her, says donor friend}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.elle.com/uk/life-and-culture/culture/news/a42223/selena-gomez-complications-death-kidney-transplant-francia-raisa/|first=Katie|last=O'Malley|magazine=Elle|date=March 9, 2018|title=Selena Gomez 'Could Have Died' Following Kidney Transplant, Says BFF Francia Raisa}}</ref><ref>{{cite web|url=http://people.com/health/francia-raisa-selena-gomez-depression-after-kidney-transplant/|first=Karen|last=Mizoguchi|magazine=People|date=March 14, 2018|title=Selena Gomez's BFF Francia Raisa Says They 'Went Through a Depression' After Kidney Transplant}}</ref> Gomez otvorene hovorí o svojich zápasoch s [[Úzkosť|úzkosťou]] a [[Depresia (psychológia)|depresiou]]. Keď mala 20 rokov, začala sa venovať terapii a tiež trávila čas v liečebných zariadeniach. Keď dosiahla 100 miliónov sledovateľov na Instagrame, povedala, že sa „akosi zbláznila“ a odvtedy si dala niekoľko dlhých prestávok od sociálnych médií, čiastočne kvôli negatívnym komentárom.<ref>{{cite web|title=Selena Gomez Reveals What Having Depression Feels Like: 'My Lows Would Take Me Out for Weeks at a Time'|url=https://www.health.com/condition/depression/selena-gomez-shares-what-depression-felt-like|work=Health|access-date=October 23, 2020|date=January 9, 2020|accessdate=2021-08-05|archiveurl=https://web.archive.org/web/20210806042945/https://www.health.com/condition/depression/selena-gomez-shares-what-depression-felt-like|archivedate=2021-08-06}}</ref> V apríli 2020 odhalila, že má [[Bipolárna afektívna porucha|bipolárnu poruchu]].<ref>{{cite web|url=https://www.harpersbazaar.com/celebrity/latest/a32036149/selena-gomez-bipolar-miley-cyrus-instagram-live/|title=Selena Gomez Opens Up About Bipolar Diagnosis on Miley Cyrus's Instagram Live|last=Sanchez|first=Chelsey|date=April 3, 2020|magazine=Harper's Bazaar|access-date=April 6, 2020}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.hollywoodreporter.com/news/selena-gomez-reveals-bipolar-diagnosis-1288499|title=Selena Gomez Reveals Bipolar Diagnosis|last=Mamo|first=Heran|date=April 3, 2020|magazine=The Hollywood Reporter|access-date=April 6, 2020}}</ref> === Vzťahy === V roku 2008 randila s [[Nick Jonas|Nickom Jonasom]]. Predstavila sa vo videoklipe k piesni [[Jonas Brothers|jeho kapely]] „Burnin' Up“.<ref>{{cite web|url=http://www.mtv.com/news/2280921/selena-gomez-nick-jonas-puppy-love-relationship/|title=Selena Gomez's Relationship With Nick Jonas Was 'Puppy Love'|website=Mtv.com|accessdate=2021-08-05|archiveurl=https://web.archive.org/web/20190626191643/http://www.mtv.com/news/2280921/selena-gomez-nick-jonas-puppy-love-relationship/|archivedate=2019-06-26}}</ref> V decembri 2010 začala randiť s [[Justin Bieber|Justinom Bieberom]]. Po rozchode v novembri 2012 sa znovu dali dokopy, no potom sa opäť rozišli v januári 2013.<ref>{{cite web|last=Ziegbe|first=Mawuse|url=http://www.mtv.com/news/articles/1654905/justin-bieber-calls-selena-gomez-amazing-person.jhtml|title=Justin Bieber Calls Selena Gomez 'An Amazing Person'|publisher=MTV|date=December 23, 2010|access-date=January 6, 2012|accessdate=2021-08-05|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140117184217/http://www.mtv.com/news/articles/1654905/justin-bieber-calls-selena-gomez-amazing-person.jhtml|archivedate=2014-01-17}}</ref><ref>{{cite web|url=http://today.msnbc.msn.com/id/40898352/ns/today-entertainment/t/bikini-clad-selena-gomez-kisses-justin-bieber/#.Twdff0o-O3k|title=Bikini-clad Selena Gomez kisses Justin Bieber|work=USA Today|date=January 3, 2011|access-date=January 6, 2012|archive-date=October 5, 2013|archive-url=https://web.archive.org/web/20131005043214/http://www.today.com/id/40898352/ns/today-entertainment/t/bikini-clad-selena-gomez-kisses-justin-bieber/}}</ref><ref>{{cite web|title=Justin Bieber and Selena Gomez Break Up|url=https://www.rollingstone.com/music/news/justin-bieber-and-selena-gomez-break-up-20121110|work=Rolling Stone|access-date=June 30, 2013|date=November 10, 2012}}</ref> V rokoch 2013, 2014 a 2015 boli tiež pár krát spolu vo vzťahu.<ref>{{cite web|title=Selena Gomez and Justin Bieber: Their Relationship In 17 Clicks!|url=http://www.latina.com/buzz/selena-gomez-justin-bieber-relationship-timeline|work=Latina|access-date=November 1, 2017}}</ref><ref>{{cite web|title=Justin Bieber and Selena Gomez's Dating History|url=https://www.teenvogue.com/story/justin-bieber-selena-gomez-dating-history|work=Teen Vogue|date=August 18, 2016|access-date=November 1, 2017}}</ref> Koncom roku 2017 bolo oznámené, že je pár opäť spolu. Rozišli sa však opäť v marci 2018.<ref>{{cite web|url=https://www.cosmopolitan.com/uk/entertainment/news/a45332/justin-bieber-selena-gomez-relationship-timeline/|first1=Anna|last1=Lewis|first2=Dusty|last2=Baxter-Wright|magazine=Cosmopolitan|date=March 28, 2018|title=Justin Bieber and Selena Gomez: a timeline of their relationship}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.wmagazine.com/story/justin-bieber-selena-gomez-break-up-for-good-rumors|first=Marissa G.|last=Muller|magazine=W Magazine|date=March 27, 2018|title=Justin Bieber and Selena Gomez May Have Broken Up for Good This Time}}</ref> Po nahrávaní piesne „I Want You to Know“ v roku 2015 s rusko-nemeckým [[Zedd|DJ Zeddom]] s ním Selena nadviazala romantický vzťah, no toho roku sa rozišli.<ref>{{cite web|title=Selena Gomez's Ex Zedd Reveals The One Annoying Thing About Dating The Singer|url=https://www.elle.com/uk/life-and-culture/culture/news/a37706/selena-gomezs-zedd-dating-relationship/|work=[[Elle (magazine)|Elle]]|access-date=October 22, 2020|date=August 11, 2017}}</ref> Gomez údajne začala chodiť s kanadským spevákom [[The Weeknd|The Weekndom]] v januári 2017 a dočasne sa k sebe presťahovali v septembri do [[Greenwich Village]] v New Yorku,<ref>{{cite web|last1=Yagoda|first1=Maria|title=Everything We Know About Selena Gomez and The Weeknd's Whirlwind Romance|url=http://people.com/music/everything-we-know-selena-gomez-weeknd/|website=People.com|access-date=September 12, 2017|date=May 25, 2017}}</ref><ref>{{cite web|last1=Murphy|first1=Desiree|title=EXCLUSIVE: Selena Gomez and The Weeknd Temporarily Move Into an Apartment Together in New York City|url=http://www.etonline.com/exclusive-selena-gomez-and-weeknd-temporarily-move-apartment-together-new-york-city-86975|website=Entertainment Tonight|access-date=September 12, 2017|date=September 11, 2017}}</ref> ale rozišli sa o mesiac neskôr.<ref>{{Cite news|url=http://people.com/music/selena-gomez-the-weeknd-breakup/|title=Selena Gomez and The Weeknd Split After 10 Months Together|last=Chiu|first=Melody|date=October 30, 2017|work=People|access-date=October 30, 2017|language=en}}</ref> The Weeknd vydal v marci 2018 EP s názvom ''[[My Dear Melancholy]]'' – podľa médií – spieval v niekoľkých piesňach o Selene.<ref>{{cite web|url=https://www.harpersbazaar.com/culture/art-books-music/a19640358/the-weeknd-lyrics-selena-gomez-bella-hadid/|work=Harpers Bazaar|first=Erica|last=Gonzales|date=March 30, 2018|title=The Weeknd's New Album Is Full of Selena Gomez References}}</ref> == Filantropia == [[Súbor:Selena Gomez UNICEF 3, 2012 (cropped).jpg|thumb|220x220pixelů|Selena Gomez na [[Detský fond OSN|UNICEF]] Snowflake Ball 2012 v [[New York (mesto)|New York City]].]] Selena bola súčasťou programu UR Votes Count, ktorej hlavnou úlohou bolo oboznámiť ľudí bližšie s kandidátmi na amerických prezidentov v roku 2008, [[Barack Obama|Barackom Obamom]] a [[John McCain |Johnom McCainom]]. V októbri 2008 participovala v St. Jude's Children's Hospital na benefite „Runaway for life“. Je tiež ambasádorkou organizácie DoSomething.org, ktorá pomáha v [[Puerto Rico|Puerto Ricu]] zvieratám, najmä psom. Členkou tejto organizácie sa stala počas natáčania ''The Wizards of Waverly Place: The Movie'', ktorý sa natáčal práve v [[Puerto Rico]]. Je tiež súčasťou nadácie RAISE Hope For Congo, ktorej hlavnou úlohou je zvýšiť povedomie o probléme týrania žien.<br>Od roku 2009 do 2012 sa podieľala na programe „Disney's Friends for Change“, ktorého úlohou bola ochrana životného prostredia. Selena, [[Demi Lovato]], [[Miley Cyrusová]] a Jonas Brothers spolu nahrali charitatívny singel „Send It On“, ktorého výťažok šiel do ''Disney Worldwide Conservation Fund''. Skladba debutovala na 20. mieste v rebríčku ''Billboard'' Top 100. V roku 2009 Gomezová nečakane pricestovala do [[Los Angeles]] v rámci programu „A Day Made Better“, ktorý bol sponzorovaný spoločnosťou OfficeMax. Počas svojej návštevy v jednej základnej škole darovala tejto škole pomôcky v hodnote 1000 dolárov a so žiakmi viedla besedu o dôležitosti komunity. 22. januára 2010 vystúpila v šou Teleton Hope For Haiti Now, spolu s niekoľkými ďalšími celebritami. V apríli 2012 sa stala ambasádorkou nadácie Ryan Seacrest Foundation. 30. júla 2012 sa spolu s Fergie stala partnerom Case-Mate v rámci kampane „Right Case, Right Occasion“. Spolu s Fergie a Common vytvorili módne telefóny, ktorých výťažok z predaja bol použitý na charitatívne účely. === Práca s UNICEF === V októbri 2008 sa stala hovorcom Trick-or-Treat [[UNICEF]], ktorej cieľom bolo zapojiť deti v [[Hollywood]]e do zbierania peňazí na pomoc rovesníkom po celom svete. Povedala, že bola extrémne vzrušená z možnosti primeť deti urobiť vo svete zmenu k lepšiemu. V auguste 2009 sa stala najmladšou ambasádorkou UNICEF vôbec a prekonala tak Hayley Westenra, ktorú vybrali ako 18-ročnú. V rámci svojej prvej misie cestovala 4. septembra 2009 do [[Ghana|Ghany]]. Misia trvala týždeň a cieľom bolo Selenu oboznámiť s problémami detí v treťom svete. V interview s Associated Press povedala, že chcela využiť svoj vplyv celebrity a dostať problémy v Ghane viac do povedomia ľudí: ''„Som veľmi poctená, že mňa detí počúvajú a berú do úvahy. Predtým, ako som tam šla som ani nevedela, že nejaká Ghana existuje, dokonca som to ani nevedela vygoogliť a teraz som tam bola a viem kde to je a ako tam je. Je to celkom neuveriteľné.“'' O svojej roly ambasádorky povedala: ''„Deň čo deň zomrie 25 000 ľudí z dôvodov, ktorým sa dá zabrániť. Stojím pri UNICEF a dúfam, že toto číslo raz znížime na nulu. Viem, že to môžeme dosiahnuť, pretože UNICEF na zemi poskytuje deťom záchranu, pomoc. Preto sa nula môže stať skutočnosťou.“'' V roku 2009 sa druhý rok po sebe stala hovorkyňou Trick-or-Treat. Gomezová, ktorá v roku 2008 získala pre charitu okolo 700 000 dolárov, uviedla, že dúfa, že v roku 2009 sa jej podarí získať aspoň milión. Zúčastnila sa celebritnej aukcie a hosťovala v internetovej sérii, vysielanej na Facebooku, na podporu tejto kampane. V roku 2010 v rámci tohto programu po tretí raz zaujala miesto hovorkyne. V roku 2010 Selena a jej skupina The Scene odohrali benefičný koncert a výťažok z neho darovali práve do tohto programu. Vo februári 2011 cestovala do [[Čile]], kde sa stretla s rodinami, ktoré UNICEF podporuje v programe „Programa Puente“ – program pomáha rodinám s výchovou detí. Po tejto skúsenosti vyhlásila: ''„UNICEF pomáha rodinám v Čile dostať sa z finančnej krízy, predísť násiliu a podporuje vzdelávanie. Byť svedkom každodenného zápasu týchto rodín a tiež vidieť ich nádej bolo pre mňa inšpirujúce.“'' V marci 2011 sa zúčastnila na kampani „Celebrity Tap Pack“, ktorej cieľom bolo zvýšiť konzumáciu čistej vody z vodovodu. Objavila sa tiež v promo videách tejto kampane. == Diskografia == '''Albumy skupiny Selena Gomez & The Scene''' * ''Kiss & Tell'' (2009) * ''A Year Without Rain'' (2010) * ''When The Sun Goes Down'' (2011) '''Sólové štúdiové albumy''' *''[[Stars Dance]]'' (2013) *''[[Revival (album)|Revival]]'' (2015) * ''[[Rare]]'' (2020) == Koncertné turné == '''Sólové turné''' * Stars Dance Tour (2013 – 2014) * Revival Tour (2016) '''Turné skupiny Selena Gomez & The Scene''' * Live in Concert (2009 – 2010) * A Year Without Rain Tour (2010 – 2011) * We Own the Night Tour (2011 – 2012) == Filmografia == {| class="wikitable sortable" |+ Televízia |- ! Rok ! Názov ! Rola ! class="unsortable" | Poznámky |- | 2002 – 2004 | ''Barney & Friends'' | Gianna | Hlavná rola (6. – 7. séria) |- | 2006 | ''[[The Suite Life of Zack & Cody]]'' | Gwen | Epizóda: „A Midsummer's Nightmare“ |- | 2007 – 2008 | ''[[Hannah Montana]]'' | Mikayla | 3 epizódy |- | 2007 – 2012 | ''[[Kúzelníci z Waverly]]'' | Alex Russoová | Hlavná úloha |- | 2008 | ''Jonas Brothers: Living the Dream'' | Seba | Epizóda: „Hello Hollywood“ |- | 2008 | ''Studio DC: Almost Live'' | Seba | Epizóda: „The Second Show“ |- | 2009 | ''[[The Suite Life on Deck]]'' | Alex Russoová | Epizóda: „Double-Crossed“ |- | 2009 | ''[[Sonny vo veľkom svete]]'' | Seba | Epizóda: „Battle of the Networks' Stars“ |- | 2011 | ''So Random!'' | Seba | Epizóda: „Selena Gomez“ |- | 2011 | ''PrankStars'' | Seba | Epizóda: „Something to Chew On“ |- | 2013 | ''The Wizards Return: Alex vs. Alex'' | Alex Russoová | Špeciál; tiež ako výkonná producentka |- | 2014 – 2015, 2017 | ''We Day'' | Moderátorka | Špeciál (8. edícia/9. edícia) |- |2015 |''The Voice'' |Seba/mentorka |9. séria; tím [[Gwen Stefani]] |- |2015 |''The Victoria's Secret Fashion Show'' |Seba | |- |2016 |''Saturday Night Live'' |Seba/hudobný hosť |Epizóda: „Ronda Rousey/Selena Gomez“ |- |2016 |''Inside Amy Schumer'' | | |- |2017 |''[[13 Reasons Why]]'' | |Výkonná producentka |} {| class="wikitable sortable" |+ Film |- ! Rok ! Názov ! Rola ! class="unsortable" | Poznámky |- | 2003 | ''Dvaja pátrači 3-D: Game Over'' | Waterpark Girl | |- | 2005 | ''Walker, texaský ranger: Skúška ohňom'' | Julie | TV film |- | 2008 | ''Popoluška: Sladkých šestnásť'' | Mary Santiagová | |- | 2008 | ''Horton'' | Helga | Hlas |- | 2009 | ''Arthur a Maltazardova pomsta'' | Princezná Selenia | Hlas |- | 2009 | ''Ako chrániť princezné'' | Carter Masonová | |- | 2009 | ''Kúzelníci z Waverly – Film'' | Alex Russoová | |- | 2010 | ''Arthur a súboj dvoch svetov'' | Princezná Selenia | Hlas |- | 2010 | ''Ja, zloduch!'' | Beatrice „Beezus“ Quimbyová | |- | 2011 |''Monte Carlo'' | Grace Ann Bennettová / Cordelia Winthrop Scottová | |- | 2011 | ''Mupeti'' | Seba | |- | 2012 | ''Hotel Transylvánia'' | Mavis | Hlas |- | 2013 | ''Spring Breakers'' | Faith | |- | 2013 | ''Aftershock'' | VIP dievča | |- | 2013 | ''Útek'' | The Kid | |- | 2013 | ''Searching'' | Violet | Krátky film |- | 2014 |''Behaving Badly'' | Nina Penningtonová | |- | 2014 |''Rudderless'' | Kate Ann Lucasová | |- |2015 |''Unity'' |Rozprávač | |- |2015 |''Hotel Transylvánia 2'' |Mavis |Hlas |- |2015 |''The Big Short'' |Seba |Medailónik |- |2016 |''The Fundamentals of Caring'' |Dot | |- |2016 |''Neighbors 2: Sorority Rising'' |Madison | |- |2016 |''In Dubious Battle'' |Lisa | |- |2018 |''Hotel Transylvánia 3'' |Mavis |Hlas |} == Referencie == {{referencie|2}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Selena Gomez}} == Externé odkazy == * [http://www.selenagomez.com Oficiálna stránka] * {{imdb meno|id=1411125|meno=Selena Gomez}} == Zdroj == {{Preklad|en|Selena Gomez|790345291}} * Slovenské názvy filmov sú čerpané z [http://www.csfd.cz Česko-slovenskej filmovej databázy] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Gomezová, Selena}} [[Kategória:Filmové herečky USA]] [[Kategória:Televízne herečky USA]] [[Kategória:Dance speváčky USA]] [[Kategória:Popové speváčky USA]] [[Kategória:Módni návrhári USA]] [[Kategória:Filantropi]] [[Kategória:Osobnosti USA mexického pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA talianskeho pôvodu]] [[Kategória:Disney Channel]] [[Kategória:Osobnosti z Texasu]] 4cjt239zde50bl31xx42aj4lhmkx1wi 2 313000 8371220 8198362 2026-09-20T10:56:59Z Andrej-airliner 43530 stručnejší opis 8371220 wikitext text/x-wiki {|class="wikitable" align=right |+ !O mne |- |{{univerzálna nálepka|obrazok=[[Obrázok:Air template.svg|40px]]|text=Tento redaktor je zakladateľom a bývalým správcom '''[[Portál:Letectvo|leteckého portálu]]'''.}} |- |{{univerzálna nálepka|obrazok=[[Obrázok:ASTP Soyuz Spacecraft.jpg|40px]]|text=Tento redaktor bol pravidelným údržbárom '''[[Portál:Kozmonautika|kozmonautického portálu]]'''.}} |- |{{Wikinarodeniny|[[15. január]]a}} |- |{{Šablóna:Autopatrolled}} |- |{{Univerzálna nálepka|obrazok=Ty|text=Tento redaktor preferuje '''[[tykanie]]'''.|farba_pozadie=#90EE90|farba_pozadie_obrazok=#008000}} |- |{{nefajčiar}} |- !Jazyky |- |{{User sk}} |- |{{user cs-4}} |- |{{user en-3}} |- |{{user de-2}} |- !Iné |- |{{Univerzálna nálepka |obrazok = [[Obrázok:Discord white D.svg|40px|link=]] |text = Nájdete ma tiež na '''[[Wikipédia:Discord|discordovom serveri Wikimedia Slovensko]]''' pod nickom '''drew'''. |farba_pozadie = #839FDF |farba_pozadie_obrazok = #3C3A3C}} |- |{{Počet článkov}} |} [[Wikipédia|Wikipédiu]] som objavil koncom roka [[2008]] a začiatkom [[február]]a [[2009]] som začal postupne prispievať. Mojou hlavnou je civilné [[letectvo]]. Od začiatku ma zaujímali najmä [[letecký dopravca|aerolínie]], [[letisko|letiská]], [[dopravné lietadlo|dopravné lietadlá]] a letecké spojenia, spočiatku predovšetkým tie súvisiace so [[zoznam letísk na Slovensku|slovenskými letiskami]]. Postupne som svoj záber rozšíril na zahraničných dopravcov a letiská, jednotlivé typy lietadiel a ďalšie oblasti letectva. Založil som aj [[Portál:Letectvo|letecký portál]]. Počas rokov som sa intenzívnejšie venoval aj [[vojenské letectvo|vojenskému letectvu]], [[kozmonautika|kozmonautike]], [[dejiny|dejinám]] a [[geografia|geografii]], neskôr aj širšej údržbe a rozširovaniu Wikipédie. Typické je pre mňa systematické spracovanie celých skupín vzájomne súvisiacich článkov. Jednotlivé témy sa v mojej činnosti striedali a opakovane vracali, no civilné letectvo zostalo témou, ku ktorej mám najbližšie. == Ocenenia == {| style="width:250px; border:1px dotted #000000; padding: 10px; float: left; margin-right: 5px" |[[File:Avion wiki.jpg|200px]] Za prínos leteckému portálu ti udeľujem toto lietadlo. <br>[[Meta:User:Jagermeister|Jagermeister]] 11:06, 29. október 2011 (UTC)<br/><font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 15:29, 25. február 2017 (UTC) |} {{Vyznamenanie|kod=1002|text='''Wikiškriatok''' Za Tvoji na první pohled více i méně viditelnou práci a úpravy posouvající články k dokonalosti.|podpis=--<font face="Trebuchet MS"><b>[[Redaktor:V0lkanic|<span style="color:#32CD32">V0lkanic</span>]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|<span style="color:#0000FF">(diskusia)</span>]]</b></font> 14:05, 26. máj 2023 (UTC)}} <center> {{Nálepka ľavá |float = rightt |text_farba = black |text_farba_pozadie = white |obrazok = [[Obrázok:Symbol_thumbs_up_white.svg|50px]] |obrazok_farba_pozadie = #0000EE |okraj_farba = #0000EE |okraj_sirka = 1 |text = Nasledovní redaktori si myslia, že tento redaktor je veľkým prínosom pre Wikipédiu: ---- *--[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 10:28, 11. jún 2015 (UTC) *--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 11:26, 11. jún 2015 (UTC) *--[[Redaktor:JanoB|JanoB]] ([[Diskusia s redaktorom:JanoB|diskusia]]) 20:20, 31. júl 2015 (UTC) *--[[Redaktor:BT|'''<font face= "Comic Sans MS" color="#0000FF">B</font><font face= "Comic Sans MS" color="#FF0000">T</font>''']][[Diskusia s redaktorom:BT|<span style='color:#66CD00'>✉</span>]] 23:00, 5. november 2015 (UTC) *--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 23:45, 5. november 2015 (UTC) *--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 15:08, 9. apríl 2016 (UTC) *--[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 08:48, 10. august 2016 (UTC) *--[[Redaktor:MDsmajlik|MDsmajlik]] <small>([[Diskusia s redaktorom:MDsmajlik|diskusia]]; [[Špeciálne:Príspevky/MDsmajlik|príspevky]])</small> 10. 10. 2016, 16:48 (UTC) *--[[Redaktor:Human.|Human.]] ([[Diskusia s redaktorom:Human.|diskusia]]) 14:00, 5. november 2017 (UTC) *--[[Redaktor:Daevid|Daevid]] ([[Diskusia s redaktorom:Daevid|diskusia]]) 02:30, 10. august 2018 (UTC) *--[[Redaktor:Luky001|Luky001]] ([[Diskusia s redaktorom:Luky001|diskusia]]) 15:39, 8. december 2018 (UTC) *--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 23:19, 8. december 2018 (UTC) *--[[Redaktor:LubomirSvantner|LubomirSvantner]] ([[Diskusia s redaktorom:LubomirSvantner|diskusia]]) 23:55, 14. november 2019 (UTC) *--[[Redaktor:V0lkanic|V0lkanic]] ([[Diskusia s redaktorom:V0lkanic|diskusia]]) 17:37, 3. máj 2023 (UTC) *--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:32, 22. január 2024 (UTC) *--[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 11:08, 21. december 2025 (UTC) *--[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 18:45, 1. január 2026 (UTC) <!-- Pre pridanie ďalšieho mena sa stačí podpísať v tejto nálepke cez ikonu --> }} </center> [[Kategória:Wikipédia:Redaktori]] fo1v8tmhd1vmptf5gmqih4ad6dojtj3 8371222 8371220 2026-09-20T10:57:47Z Andrej-airliner 43530 8371222 wikitext text/x-wiki {|class="wikitable" align=right |+ !O mne |- |{{univerzálna nálepka|obrazok=[[Obrázok:Air template.svg|40px]]|text=Tento redaktor je zakladateľom a bývalým správcom '''[[Portál:Letectvo|leteckého portálu]]'''.}} |- |{{univerzálna nálepka|obrazok=[[Obrázok:ASTP Soyuz Spacecraft.jpg|40px]]|text=Tento redaktor bol pravidelným údržbárom '''[[Portál:Kozmonautika|kozmonautického portálu]]'''.}} |- |{{Wikinarodeniny|[[15. január]]a}} |- |{{Šablóna:Autopatrolled}} |- |{{Univerzálna nálepka|obrazok=Ty|text=Tento redaktor preferuje '''[[tykanie]]'''.|farba_pozadie=#90EE90|farba_pozadie_obrazok=#008000}} |- |{{nefajčiar}} |- !Jazyky |- |{{User sk}} |- |{{user cs-4}} |- |{{user en-3}} |- |{{user de-2}} |- !Iné |- |{{Univerzálna nálepka |obrazok = [[Obrázok:Discord white D.svg|40px|link=]] |text = Nájdete ma tiež na '''[[Wikipédia:Discord|discordovom serveri Wikimedia Slovensko]]''' pod nickom '''drew'''. |farba_pozadie = #839FDF |farba_pozadie_obrazok = #3C3A3C}} |- |{{Počet článkov}} |} [[Wikipédia|Wikipédiu]] som objavil koncom roka [[2008]] a začiatkom [[február]]a [[2009]] som začal postupne prispievať. Mojou hlavnou témou je civilné [[letectvo]]. Od začiatku ma zaujímali najmä [[letecký dopravca|aerolínie]], [[letisko|letiská]], [[dopravné lietadlo|dopravné lietadlá]] a letecké spojenia, spočiatku predovšetkým tie súvisiace so [[zoznam letísk na Slovensku|slovenskými letiskami]]. Postupne som svoj záber rozšíril na zahraničných dopravcov a letiská, jednotlivé typy lietadiel a ďalšie oblasti letectva. Založil som aj [[Portál:Letectvo|letecký portál]]. Počas rokov som sa intenzívnejšie venoval aj [[vojenské letectvo|vojenskému letectvu]], [[kozmonautika|kozmonautike]], [[dejiny|dejinám]] a [[geografia|geografii]], neskôr aj širšej údržbe a rozširovaniu Wikipédie. Typické je pre mňa systematické spracovanie celých skupín vzájomne súvisiacich článkov. Jednotlivé témy sa v mojej činnosti striedali a opakovane vracali, no civilné letectvo zostalo témou, ku ktorej mám najbližšie. == Ocenenia == {| style="width:250px; border:1px dotted #000000; padding: 10px; float: left; margin-right: 5px" |[[File:Avion wiki.jpg|200px]] Za prínos leteckému portálu ti udeľujem toto lietadlo. <br>[[Meta:User:Jagermeister|Jagermeister]] 11:06, 29. október 2011 (UTC)<br/><font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 15:29, 25. február 2017 (UTC) |} {{Vyznamenanie|kod=1002|text='''Wikiškriatok''' Za Tvoji na první pohled více i méně viditelnou práci a úpravy posouvající články k dokonalosti.|podpis=--<font face="Trebuchet MS"><b>[[Redaktor:V0lkanic|<span style="color:#32CD32">V0lkanic</span>]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|<span style="color:#0000FF">(diskusia)</span>]]</b></font> 14:05, 26. máj 2023 (UTC)}} <center> {{Nálepka ľavá |float = rightt |text_farba = black |text_farba_pozadie = white |obrazok = [[Obrázok:Symbol_thumbs_up_white.svg|50px]] |obrazok_farba_pozadie = #0000EE |okraj_farba = #0000EE |okraj_sirka = 1 |text = Nasledovní redaktori si myslia, že tento redaktor je veľkým prínosom pre Wikipédiu: ---- *--[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 10:28, 11. jún 2015 (UTC) *--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 11:26, 11. jún 2015 (UTC) *--[[Redaktor:JanoB|JanoB]] ([[Diskusia s redaktorom:JanoB|diskusia]]) 20:20, 31. júl 2015 (UTC) *--[[Redaktor:BT|'''<font face= "Comic Sans MS" color="#0000FF">B</font><font face= "Comic Sans MS" color="#FF0000">T</font>''']][[Diskusia s redaktorom:BT|<span style='color:#66CD00'>✉</span>]] 23:00, 5. november 2015 (UTC) *--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 23:45, 5. november 2015 (UTC) *--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 15:08, 9. apríl 2016 (UTC) *--[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 08:48, 10. august 2016 (UTC) *--[[Redaktor:MDsmajlik|MDsmajlik]] <small>([[Diskusia s redaktorom:MDsmajlik|diskusia]]; [[Špeciálne:Príspevky/MDsmajlik|príspevky]])</small> 10. 10. 2016, 16:48 (UTC) *--[[Redaktor:Human.|Human.]] ([[Diskusia s redaktorom:Human.|diskusia]]) 14:00, 5. november 2017 (UTC) *--[[Redaktor:Daevid|Daevid]] ([[Diskusia s redaktorom:Daevid|diskusia]]) 02:30, 10. august 2018 (UTC) *--[[Redaktor:Luky001|Luky001]] ([[Diskusia s redaktorom:Luky001|diskusia]]) 15:39, 8. december 2018 (UTC) *--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 23:19, 8. december 2018 (UTC) *--[[Redaktor:LubomirSvantner|LubomirSvantner]] ([[Diskusia s redaktorom:LubomirSvantner|diskusia]]) 23:55, 14. november 2019 (UTC) *--[[Redaktor:V0lkanic|V0lkanic]] ([[Diskusia s redaktorom:V0lkanic|diskusia]]) 17:37, 3. máj 2023 (UTC) *--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:32, 22. január 2024 (UTC) *--[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 11:08, 21. december 2025 (UTC) *--[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 18:45, 1. január 2026 (UTC) <!-- Pre pridanie ďalšieho mena sa stačí podpísať v tejto nálepke cez ikonu --> }} </center> [[Kategória:Wikipédia:Redaktori]] 3555swhw7tfohv8laal1t76np57nn8h 0 323861 8371163 8250142 2026-09-20T04:07:15Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8371163 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný žáner |Názov=Speedcore |Obrázok= |Veľkosť obrázka= |Popis obrázka= |Farba pozadia=silver |Pôvod v štýloch=[[Hardcore techno]], [[Terrorcore]], [[Breakbeat]], [[Cybergrind]], [[Gabber]], [[Digital hardcore]] |Kultúrne pozadie čas=90. roky |Typické nástroje=[[Keyboard]], [[Syntetizér]], [[Bicí automat]], [[Sequencer]], [[Sampler (hudobný nástroj)|Sampler]] |Všeobecná popularita= |Odvodené štýly= |Zoznam podštýlov= |Podštýly=[[Extratone]] – [[Splittercore]] }} '''Speedcore''' je hudobný žáner a jedna z najagresívnejších foriem [[hardcore techno|hardcoru]]. To viac-menej kvôli vysokému [[BPM]], ktoré sa môže pohybovať medzi 240 a 1000. Najskôr sa speedcore používal pri zakončení rôznych [[Gabber]] setov alebo na konci parties, ale neskôr sa z neho vyvinul úplne samostatný žáner. Veľmi častým prvkom speedcoru je okrem skreslených synthov tiež [[samplovanie]] z filmov obsahujúcich násilie; počas speedcorových setov sa často využíva [[scratchovanie]]. Speedcorové skladby tiež občas majú politický alebo protivládny podtext. Speedcore vznikol v roku 1993 v [[Spojené štáty americké|USA]], konkrétne v New Yorku prostredníctvom dnes už speedcorových legiend Disciples Of Annihilation (D.O.A.). V súčasnosti býva Speedcore často spájaný so štýlmi '''Splittercore''' alebo '''Extratone''' (či '''Extratöne'''). Tieto štýly neboli nikdy oficiálne uznané ako sub-žánre, skôr ide o akúsi definíciu [[BPM]], ktorá sa pohybuje na hranici 800 (Splittercore) a 1000+ [[BPM]] (Extratone). == Najznámejší interpreti == * Bonehead * Disciples Of Annihilation * DJ R. Shock (Disco Cunt) * DJ Totschläger * [[Gabba Front Berlin]] * Frazzbass * Hellseeker * Komprex * Kurwastyle Project * Noisekick * Noizefucker * Mental D-struction * m1dy * Paranoizer * Qualkommando * Terrorist Kriss * Terrormasta * The Destroyer == Najznámejšie vydavateľstvá == * Brain Destruction Records * Canadian Speedcore Resistance * Kopfkrank Records * Masters Of Speedcore * Special Forces * Splitterblast Records * Ultra. Brain Dance * Underground For Ever * Wildness Records * Earache Records * Industrial Strength Records == Externé odkazy == * [http://www.speedcore.ca Canadian Speedcore Resistance] * [http://www.braindestruction.com Braindestruction Recordz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110205232513/http://www.braindestruction.com/ |date=2011-02-05 }} * [http://www.speedcore.ca Speedcore.ca] * [http://www.splitterblast.own.cz Splitterblast Records (CZ)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210217202416/http://www.splitterblast.own.cz/ |date=2021-02-17 }} * [http://www.kurwastyleproject.eu.tt Kurwastyle Project (CZ)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100929231604/http://www.kurwastyleproject.eu.tt/ |date=2010-09-29 }} * [http://www.wildnessrecords-netlabel.org/ Wildness Records (netlabel) (FR)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090116120906/http://wildnessrecords-netlabel.org/ |date=2009-01-16 }} == Zdroj == {{preklad|cs|Speedcore|4892984}} [[Kategória:Techno hudobné žánre]] n7bpwh858yq8v7n2pik54z9bsl6m2nc 0 340692 8370910 6954568 2026-09-19T13:26:12Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8370910 wikitext text/x-wiki {{Infobox Francúzska obec | názov = Saint-Junien | francúzsky názov = | pôvodný názov = | typ = mesto | erb = Heraldique blason ville fr Saint Junien.svg | vlajka = | obrázok = Hotel-de-ville-saint-junien-87.jpg | popis obrázka = radnica | obyvateľov aglomerácie= | región = [[Nové Akvitánsko]] | departement = [[Corrèze (departement)|Corrèze]] | obvod = [[Rochechouart (obvod)|Rochechouart]] | kantón = [[Rochechouart (kantón)|Rochechouart]] | rieka = [[Corrèze (rieka)|Corrèze]] | starosta = | lat_deg = 45 | lat_min = 53 | lat_sec = 14 | lat_SJ = S | lon_deg = 0 | lon_min = 54 | lon_sec = 04 | lon_VZ = V | rozloha = 48.59 | najvyšší bod = 317 | najvyšší bod názov= | najnižší bod = 157 | najnižší bod názov= | PSČ = 87200 | kód = <!-- telefónna predvoľba --> | insee = 87154 | commons = Saint-Junien | web = [http://www.mairie-saint-junien.fr/ mairie-saint-junien.fr] }} '''Saint-Junien''' je [[mesto (všeobecne)|mesto]] v strednom [[Francúzsko|Francúzsku]] v [[Departement (Francúzsko)|departemente]] [[Haute-Vienne]], [[Región (Francúzsko)|región]] [[Nové Akvitánsko]]. == Dejiny == Saint-Junien bolo pomenované po [[pustovník]]ovi, ktorý tu žil v [[6. storočie|6. storočí]] v jaskyni. [[Kláštor]] vybudovaný pri jeho hrobe zničili [[Vikingovia]] v roku [[866]]. V [[11. storočie|11. storočí]] boli vybudované mestské [[hradby]]. V [[13. storočie|13. storočí]] sa mesto stalo [[léno]]m [[biskup]]a z [[Limoges]] a v roku [[1254]] dostalo [[Mestské právo (súhrn práv)|mestské práva]] (''liberté communale''). == Partnerské mestá == * {{flagicon|Belgicko}} [[Charleroi]], [[Belgicko]], [[1970]] * {{flagicon|Germany}} [[Wendelstein]], [[Nemecko]], [[2000]] * {{flagicon|Poland}} [[Żukowo]], [[Poľsko]], [[2001]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Saint-Junien}} == Externé odkazy == * [http://www.mairie-saint-junien.fr/ Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110629012035/http://www.mairie-saint-junien.fr/ |date=2011-06-29 }} == Zdroj == {{Preklad|cs|Saint-Junien|6444079}} {{francúzsky výhonok}} [[Kategória:Mestá v regióne Nové Akvitánsko]] [[Kategória:Obce v departemente Haute-Vienne]] 2yzrlk07l8tllbfsnnja4vzbk4wif3d 1 351161 8371010 3573399 2026-09-19T16:28:14Z Spider 001757 142600 nepodpísal 8371010 wikitext text/x-wiki Nemá tam byť aj spektralna skupina a????ked je o aj b aj f musi byt aj f..lebo obafgkm... {{Nepodpísal|Romansek|16:35, 9. apríl 2011 (UTC}} :Priznám sa, že neviem, ale je to dosť možné.--[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] 19:34, 9. apríl 2011 (UTC) Tak ako?ja som novy tutok s wiki...tak kedy to mozem upravit?... {{Nepodpísal|Romansek|19:52, 13. apríl 2011 (UTC}} :Až keď si overíš v nejakom hodnovernom zdroji, že tam skutočne patrí aj A. :-) --[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] 17:06, 14. apríl 2011 (UTC) my4uxsdl3mcyturir5ksjaxrdmx809k 8371011 8371010 2026-09-19T16:28:33Z Spider 001757 142600 nepodpísal 8371011 wikitext text/x-wiki Nemá tam byť aj spektralna skupina a????ked je o aj b aj f musi byt aj f..lebo obafgkm... {{Nepodpísal|Romansek|16:35, 9. apríl 2011 (UTC)}} :Priznám sa, že neviem, ale je to dosť možné.--[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] 19:34, 9. apríl 2011 (UTC) Tak ako?ja som novy tutok s wiki...tak kedy to mozem upravit?... {{Nepodpísal|Romansek|19:52, 13. apríl 2011 (UTC)}} :Až keď si overíš v nejakom hodnovernom zdroji, že tam skutočne patrí aj A. :-) --[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] 17:06, 14. apríl 2011 (UTC) orqqwghfnuug54axtvmfrozxugce0id 10 379355 8371230 8366449 2026-09-20T11:18:27Z Teslaton 12161 návrat odmazaných zaniknutých; ide o stanice s existujúcim článkom (v ktorých je navyše navbox prítomný), pričom účelom navboxov je navigácia v rámci tematicky príbuzných sád článkov 8371230 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta |meno = Rozhlasové stanice na Slovensku |nadpis = [[Zoznam rozhlasových staníc na Slovensku|Rozhlasové stanice na Slovensku]] |skupina1 = [[Slovenský rozhlas|Stanice SRo]] |zoznam1 = * <span style="color:#00547e;">▉</span> [[Rádio Slovensko|Slovensko]] * <span style="color:#cc001c;">▉</span> [[Rádio FM|_FM]] * <span style="color:#d6b55b;">▉</span> [[Rádio Devín|Devín]] * <span style="color:#6ecc99;">▉</span> [[Rádio Regina|Regina]] * <span style="color:#cc7b1b;">▉</span> [[Rádio Patria|Patria]] * <span style="color:#6b3075;">▉</span> [[Radio Slovakia International|RSI]] * <span style="color:#50ccc6;">▉</span> [[Rádio Litera|Litera]] * <span style="color:#7b97d6;">▉</span> [[Rádio Junior|Junior]] |skupina2 = Multiregionálne stanice |zoznam2 = * [[Rádio 7]] * [[Best FM]] * [[Dobré rádio]] * [[Europa 2]] * [[Rádio Expres|Expres]] * [[Fun rádio|Fun]] * [[Rádio Melody|Melody]] * [[Rádio Lumen|Lumen]] * [[Rádio Rock|Rock]] * [[Rádio Vlna|Vlna]] |skupina3 = Regionálne stanice |zoznam3 = * [[BB FM Rádio|BB FM]] * [[Rádio Beta|Beta]] * [[Detské rádio]] * [[Rádio Frontinus|Frontinus]] * [[Rádio Kiss|Kiss]] * [[Rádio Košice|Košice]] * [[Rádio Liptov|Liptov]] * [[Rádio Mária Slovensko|Mária]] * [[Mirjam Rádió|Mirjam]] * [[Rádio SiTy|SiTy]] * [[Sky Rádio|Sky]] * [[Rádio Šírava|Šírava]] * [[Trnavské rádio|Trnavské]] * [[Rádio Viva (2017)|Viva]] * [[Rádio WOW|WOW]] * [[Záhorácke rádio|Záhorácke]] |skupina4 = Lokálne stanice |zoznam4 = * [[Rádio Aetter|Aetter]] * [[Rádio v Nitre|v Nitre]] * [[Tiché rádio|Tiché]] * [[Top Rádio|Top]] * [[Rádio Topoľčany|Topoľčany]] |skupina5 = [[Internetové rádio|Internetové stanice]] (výber) |zoznam5 = * [[Rádio Dychovka|Dychovka]] * [[Rádio Extra|Extra]] * [[G-Radio]] * [[Folklórne rádio Janko Hraško|Janko Hraško]] * [[Rádio KIKS|Kiks]] * [[Rádio Rebeca|Rebeca]] * [[Rádio Roma|Roma]] * [[Rusyn FM]] * [[Slobodný vysielač (internetové rádio)|Slobodný vysielač]] * <small>[[Zoznam rozhlasových staníc na Slovensku#Internetové_rádiá|celý zoznam...]]</small> |skupina6 = [[Študentské rádio|Študentské stanice]] (výber) |zoznam6 = * [[Rádio 9]] * [[Rádio PaF|PaF]] * [[Rádio Rapeš|Rapeš]] * [[ŠtuRKo]] * [[Radio TLIS|TLIS]] * [[Rádio X]] * <small>[[Zoznam rozhlasových staníc na Slovensku#Študentské_internetové_rádiá|celý zoznam...]]</small> |skupina7 = Zaniknuté stanice (výber) |zoznam7 = * [[Rádio Aktual|Aktual]] * [[ALIGATOR – CLASSIC ROCK RADIO|Aligator]] * [[Rádio Anténa|Anténa]] * [[Rádio Anténa Rock|Anténa Rock]] * [[Bratislavské rádio|Bratislavské]] * [[DCA rádio|DCA]] * [[Rádio Goldies|Goldies]] * [[Rádio Hey!|Hey!]] * [[Rádio Kiss|Kiss]] * [[Rádio Max|Max]] * [[Rádio Modra|Modra]] * [[Rádio Okey|Okey]] * [[Rádio One|One]] * [[Rádio Piešťany|Piešťany]] * [[Rádio Prešov|Prešov]] * [[Rádio Ragtime|Ragtime]] * [[Rádio Sever|Sever]] * [[Slobodný slovenský vysielač]] * [[Superádio]] * [[Rádio Šport|Šport]] * [[Rádio The End|The End]] * [[Rádio Twist|Twist]] * [[Rádio Viva|Viva]] * [[Rádio Yes|Yes]] * [[Rádio Zet|Zet]] * <small>[[Zoznam rozhlasových staníc na Slovensku#R.C3.A1dia.2C_ktor.C3.A9_u.C5.BE_nevysielaj.C3.BA_.5B2.5D|celý zoznam...]]</small> }}<noinclude> [[Kategória:Rozhlasové navigačné šablóny]] [[Kategória:Kultúrne navigačné šablóny Slovenska]] </noinclude> gagct6w2fys4u0pdqontsi6zwqpglvg 0 380037 8371145 8198671 2026-09-20T00:00:27Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8371145 wikitext text/x-wiki '''Slovenské národné curlingové družstvo mužov''' reprezentuje [[Slovensko]] v medzinárodných [[curling]]ových súťažiach a podujatiach a priateľských zápasoch. Funguje pod záštitou [[Slovenský curlingový zväz|Slovenského curlingového zväzu]] (SCZ). Jeho najvýraznejším úspechom bol postup do najvyššej kategórie ME a vybojovanie 10. miesta v rámci európskeho kontinentu. Momentálne (marec 2026) mu patrí v medzinárodnom rebríčku [[Svetová curlingová federácia|WCF]] 25. miesto.<ref name=historie>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Men’s World Rankings |url = https://worldcurling.org/worldrankings/mens-rankings/ |dátum vydania = |dátum prístupu = 2026-04-15 |vydavateľ = World Curling |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20240727043234/https://worldcurling.org/worldrankings/mens-rankings/ |dátum archivácie = 2024-07-27 }}</ref> == Výsledky == === [[Majstrovstvá Európy v curlingu|Majstrovstvá Európy]] === {| class="wikitable" |+ !rok !celkové umiestnenie !divízia !skip !poznámka |- |2004 |21. miesto |B |[[Pavel Kocian]] | |- |2005 |23. miesto |B |[[Pavol Pitoňák]] | |- |2006 |19. miesto |B |[[František Pitoňák]] | |- |2007 |17. miesto |B |[[Pavol Pitoňák]] | |- |2008 |21. miesto |B |[[Pavol Pitoňák]] | |- |2009 |28. miesto |B |[[Pavol Pitoňák]] | |- |2010 |13. miesto |B |[[Pavol Pitoňák]] | |- |2011 |24. miesto |B |[[Pavol Pitoňák]] | |- |2012 |24. miesto |B |[[Pavol Pitoňák]] | |- |2013 |25. miesto |B |[[Pavel Kocian]] |zostup do C divízie |- |2014 |29. miesto |C |[[Pavol Pitoňák]] | |- |2015 |21. miesto |C |[[Juraj Gallo]] |postup do B divízie |- |2016 |12. miesto |B |[[Juraj Gallo]] |postup do A divízie |- |2017 |10. miesto |A |[[Juraj Gallo]] |zostup do B divízie |- |2018 |22. miesto |B |[[Pavol Pitoňák]] | |- |2019 |25. miesto |B |[[Pavol Pitoňák]] |zostup do C divízie |- |2020 |nehralo sa | | | |- |2021 |29. miesto |C |[[Pavol Pitoňák]] |postup do B divízie |- |2022 |18. miesto |B |[[Juraj Gallo]] | |- |2023 |17. miesto |B |[[Juraj Gallo]] | |- |2024 |21. miesto |B |[[Jakub Jurkovič]] | |- |2025 |24. miesto |B |[[Pavol Pitoňák]] |} <ref>http://www.curling.sk/Reprezent%C3%A1cia/tabid/287/Default.aspx{{Nedostupný zdroj|date=január 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ; Majstrovstvá Sveta C-divízie [[Svetová curlingová federácia]] pristúpila v roku 2026 k zmene formátu súťaží. Majstrovstvá Európy B a C kategórie sa spojili s panamerickým šampionátom do spoločných majstrovstiev sveta. Slovensko bolo podľa svetového rebríčka zaradené do C kategórie MS, ktoré sa budú konať v dňoch 4. až 12. mája 2026 v slovinskom meste [[Ľubľana]]. {| class="wikitable" |+ !rok !celkové umiestnenie !skip !poznámka |- |2026 | |[[Jakub Jurkovič]] | |} == Zostava == Zostava družstva na [[Majstrovstvá sveta v curlingu 2011|MS C divízie]] 2026 v [[Ľubľana|Ljubljane]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://results.worldcurling.org/Championship.aspx?id=435 |dátum prístupu=2011-12-28 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120107051210/http://results.worldcurling.org/Championship.aspx?id=435 |dátum archivácie=2012-01-07 }}</ref>: * [[Patrik Kaprálik]] * [[David Mišun]] * [[Jakub Červenka]] * Ján Horáček * [[Jakub Jurkovič]] (skip) == Pozri aj == * [[Slovenské národné curlingové družstvo žien]] * [[Slovenský curlingový zväz]] == Referencie == {{reflist}} == Externé odkazy == * [http://www.curling.sk/ Oficiálna stránka Slovenského curlingového zväzu] {{Európske národné curlingové družstvá}} {{Slovenské národné družstvá}} [[Kategória:Národné curlingové družstvá]] [[Kategória:Slovenské národné družstvá|Curling]] [[Kategória:Curling na Slovensku]] jfb4oqk2bya1u05jc4bk2gcqdj8yctv 10 385259 8371212 8005111 2026-09-20T10:04:06Z Feriontly17x17x7 228747 akt. 8371212 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta |meno = Ázijské hry |nadpis = [[Súbor:Asia medals icons.svg|30px]]&nbsp;&nbsp; [[Ázijské hry]] &nbsp;&nbsp;[[Súbor:Asia medals icons.svg|30px]] |obrázok = [[Súbor:Asian states map.svg|70px]] |ľavý obrázok = [[Súbor:Asian states map.svg|70px]] |zoznam1 = * [[Ázijské hry 1951|Naí Dillí 1951]] * [[Ázijské hry 1954|Manila 1954]] * [[Ázijské hry 1958|Tokio 1958]] * [[Ázijské hry 1962|Jakarta 1962]] * [[Ázijské hry 1966|Bangkok 1966]] * [[Ázijské hry 1970|Bangkok 1970]] * [[Ázijské hry 1974|Teherán 1974]] * [[Ázijské hry 1978|Bangkok 1978]] * [[Ázijské hry 1982|Naí Dillí 1982]] * [[Ázijské hry 1986|Soul 1986]] * [[Ázijské hry 1990|Peking 1990]] * [[Ázijské hry 1994|Hirošima 1994]] * [[Ázijské hry 1998|Bangkok 1998]] * [[Ázijské hry 2002|Pusan 2002]] * [[Ázijské hry 2006|Dauha 2006]] * [[Ázijské hry 2010|Kanton 2010]] * [[Ázijské hry 2014|Inčchon 2014]] * [[Ázijské hry 2018|Jakarta-Palembang 2018]] * [[Ázijské hry 2022|Chang-čou 2022]] * [[Ázijské hry 2026|Aiči-Nagoja 2026]] * [[Ázijské hry 2030|Dauha 2030]] * [[Ázijské hry 2034|Rijád 2034]] }}<noinclude> [[Kategória:Navigačné šablóny Ázijských hier| ]] </noinclude> ifnyniwfv0ah0axtvn2zbjy5ps9qrcn 2 436917 8371124 8369592 2026-09-19T21:40:08Z TeslaBot 71954 /* Cineama */ nová sekcia 8371124 wikitext text/x-wiki __NOINDEX__ <div style="margin: 1.5em 0; border-top: 1px solid #AAAAAA; border-bottom: 1px solid #AAAAAA; font-size:85%;"> Archív: <span style="white-space: nowrap">2012: [[/2012-05|05]] [[/2012-06|06]] [[/2012-07|07]] [[/2012-08|08]] [[/2012-09|09]] [[/2012-10|10]] [[/2012-11|11]] [[/2012-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2013: [[/2013-01|01]] [[/2013-02|02]] [[/2013-03|03]] [[/2013-04|04]] [[/2013-05|05]] [[/2013-06|06]] [[/2013-07|07]] [[/2013-08|08]] [[/2013-09|09]] [[/2013-10|10]] [[/2013-11|11]] [[/2013-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2014: [[/2014-01|01]] [[/2014-02|02]] [[/2014-03|03]] [[/2014-04|04]] [[/2014-05|05]] [[/2014-06|06]] [[/2014-07|07]] [[/2014-08|08]] [[/2014-09|09]] [[/2014-10|10]] [[/2014-11|11]] [[/2014-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2015: [[/2015-01|01]] [[/2015-02|02]] [[/2015-03|03]] [[/2015-04|04]] [[/2015-05|05]] [[/2015-06|06]] [[/2015-07|07]] [[/2015-08|08]] [[/2015-09|09]] [[/2015-10|10]] [[/2015-11|11]] [[/2015-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2016: [[/2016-01|01]] [[/2016-02|02]] [[/2016-03|03]] [[/2016-04|04]] [[/2016-05|05]] [[/2016-06|06]] [[/2016-07|07]] [[/2016-08|08]] [[/2016-09|09]] [[/2016-10|10]] [[/2016-11|11]] [[/2016-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2017: [[/2017-01|01]] [[/2017-02|02]] [[/2017-03|03]] [[/2017-04|04]] [[/2017-05|05]] [[/2017-06|06]] [[/2017-07|07]] [[/2017-08|08]] [[/2017-09|09]] [[/2017-10|10]] [[/2017-11|11]] [[/2017-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2018: [[/2018-01|01]] [[/2018-02|02]] [[/2018-03|03]] [[/2018-04|04]] [[/2018-05|05]] [[/2018-06|06]] [[/2018-07|07]] [[/2018-08|08]] [[/2018-09|09]] [[/2018-10|10]] [[/2018-11|11]] [[/2018-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2019: [[/2019-01|01]] [[/2019-02|02]] [[/2019-03|03]] [[/2019-04|04]] [[/2019-05|05]] [[/2019-06|06]] [[/2019-07|07]] [[/2019-08|08]] [[/2019-09|09]] [[/2019-10|10]] [[/2019-11|11]] [[/2019-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2020: <span style="color: #AAA">01 02 03 04 05 06 07</span> [[/2020-08|08]] [[/2020-09|09]] [[/2020-10|10]] [[/2020-11|11]] [[/2020-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2021: [[/2021-01|01]] [[/2021-02|02]] [[/2021-03|03]] [[/2021-04|04]] [[/2021-05|05]] [[/2021-06|06]] [[/2021-07|07]] [[/2021-08|08]] [[/2021-09|09]] [[/2021-10|10]] [[/2021-11|11]] [[/2021-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2022: [[/2022-01|01]] [[/2022-02|02]] [[/2022-03|03]] [[/2022-04|04]] [[/2022-05|05]] [[/2022-06|06]] [[/2022-07|07]] [[/2022-08|08]] [[/2022-09|09]] [[/2022-10|10]] [[/2022-11|11]] [[/2022-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2023: [[/2023-01|01]] [[/2023-02|02]] [[/2023-03|03]] [[/2023-04|04]] [[/2023-05|05]] [[/2023-06|06]] [[/2023-07|07]] [[/2023-08|08]] [[/2023-09|09]] [[/2023-10|10]] [[/2023-11|11]] [[/2023-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2024: [[/2024-01|01]] [[/2024-02|02]] [[/2024-03|03]] [[/2024-04|04]] [[/2024-05|05]] [[/2024-06|06]] [[/2024-07|07]] [[/2024-08|08]] [[/2024-09|09]] [[/2024-10|10]] [[/2024-11|11]] [[/2024-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2025: [[/2025-01|01]] [[/2025-02|02]] [[/2025-03|03]] [[/2025-04|04]] [[/2025-05|05]] [[/2025-06|06]] [[/2025-07|07]] [[/2025-08|08]] [[/2025-09|09]] [[/2025-10|10]] [[/2025-11|11]] [[/2025-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2026: [[/2026-01|01]] [[/2026-02|02]] <!-- [[/2026-03|03]] [[/2026-04|04]] [[/2026-05|05]] [[/2026-06|06]] [[/2026-07|07]] [[/2026-08|08]] [[/2026-09|09]] [[/2026-10|10]] [[/2026-11|11]] [[/2026-12|12]] --></span> </div> == [[Chladniačik]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&diff=8173858&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Chladniačik]]; 11:56, {{dátum|2026-03-01}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 28933 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-13339-30|~2026-13339-30]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-13339-30|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-13339-30|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox živočíchy||Názov=rybárik riečny|Obrázok=Kingfisher India.jpg|Titulok=rybárik riečny (India)|Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}(global<ref name="IUCN">[https://www.iucnredlist.org/species/22683027/89575948 IUCN Red list 2020.2. Prístup 29. októbra 2020.]</ref>, na [[Slovensko|Slovensku]]<ref name="SOS2014" />)|Ríša po slovensky=[[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia|Podríša po slovensky=[[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Pol…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&oldid=8173858 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''V posledných rokoch nebol u jeho populácie, ktorá má zhruba 600 000 párov, zaznamenaný pokles vyšší ako 30 % a'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20posledn%C3%BDch%20rokoch%20nebol%20u%20jeho%20popul%C3%A1cie%2C%20ktor%C3%A1%20m%C3%A1%20zhruba%20600%20000%20p%C3%A1rov%2C%20zaznamenan%C3%BD%20pokles%20vy%C5%A1%C5%A1%C3%AD%20ako%2030%20%25%20a%22 vyhľadávanie], • zdroje: [http://agika.szm.com/Vtakroka2011.htm agika.szm.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8173858&url=http%3A%2F%2Fagika.szm.com%2FVtakroka2011.htm podobnosť 96 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>http://agika.szm.com/Vtakroka2011.htm<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Chladniačik<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-13339-30}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-13339-30] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:58, 1. marec 2026 (UTC)</div> == [[Veľká západná schizma]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&diff=8175576&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Veľká západná schizma]]; 11:56, {{dátum|2026-03-04}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 25847 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-14012-84|~2026-14012-84]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-14012-84|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-14012-84|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „ == Ako k tomu všetkému došlo == [[Konkláve]] vo [[Vatikán|Vatikáne]] (1378) po smrti pápeža [[Gregor IX. (pápež)|Gregora XI.]] bolo prvým, ktoré sa v Ríme usporiadalo od r. 1303. Pápeži sídlili približne 70 rokov v [[Avignon|Avignone]] kvôli politickým nepokojom. [[Konkláve]] sa konalo uprostred scén nebývalého rozruchu. Od kedy sa [[Francúzsko]] za posledných 70 rokov stalo domovom pápežov, rímsky dav obklopujúci [[konkláve]] bol doc…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&oldid=8175576 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Medzitým sa na protipápeža Benedikt XIII. (avignonský nárokovateľ) obrátil cisár Žigmund a požiadal ho, aby odstúpil.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Medzit%C3%BDm%20sa%20na%20protip%C3%A1pe%C5%BEa%20Benedikt%20XIII.%20%28avignonsk%C3%BD%20n%C3%A1rokovate%C4%BE%29%20obr%C3%A1til%20cis%C3%A1r%20%C5%BDigmund%20a%20po%C5%BEiadal%20ho%2C%20aby%20odst%C3%BApil.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://vatikankatolicky.com/velka-zapadna-schizma/ vatikankatolicky.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8175576&url=https%3A%2F%2Fvatikankatolicky.com%2Fvelka-zapadna-schizma%2F podobnosť 99 %]) * „'''''Táto procedúra sa uznala a na 14. slávnostnom zasadnutí 4. júla 1415 jeho kardinál Ján Dominici prečítal jeho bulu zvolávajúcu'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22T%C3%A1to%20proced%C3%BAra%20sa%20uznala%20a%20na%2014.%20sl%C3%A1vnostnom%20zasadnut%C3%AD%204.%20j%C3%BAla%201415%20jeho%20kardin%C3%A1l%20J%C3%A1n%20Dominici%20pre%C4%8D%C3%ADtal%20jeho%20bulu%20zvol%C3%A1vaj%C3%BAcu%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://vatikankatolicky.com/velka-zapadna-schizma/ vatikankatolicky.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8175576&url=https%3A%2F%2Fvatikankatolicky.com%2Fvelka-zapadna-schizma%2F podobnosť 99 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://vatikankatolicky.com/velka-zapadna-schizma/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Veľká západná schizma<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-14012-84}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-14012-84] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:58, 4. marec 2026 (UTC)</div> == [[Základná škola s materskou školou (Bratislava, Hargašova 5)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&diff=8177128&oldid=6479243 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Základná škola s materskou školou (Bratislava, Hargašova 5)]]; 11:36, {{dátum|2026-03-07}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4504 - 2397 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-14685-02|~2026-14685-02]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-14685-02|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-14685-02|príspevky]]) ''(<nowiki>rožšírenie stránky, výmena starých údajov za nové</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&oldid=8177128 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&oldid=6479243 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Existencia školy v Záhorskej Bystrici sa predpokladá už v druhej polovici 16. storočia, keď sem začali prichádzať Chorváti.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Existencia%20%C5%A1koly%20v%20Z%C3%A1horskej%20Bystrici%20sa%20predpoklad%C3%A1%20u%C5%BE%20v%20druhej%20polovici%2016.%20storo%C4%8Dia%2C%20ke%C4%8F%20sem%20za%C4%8Dali%20prich%C3%A1dza%C5%A5%20Chorv%C3%A1ti.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zshargasova.edupage.org/text4/? zshargasova.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.edupage.org%2Ftext4%2F%3F podobnosť 87 %]) * „'''''V roku 1929 bola šesťtriedna rímskokatolícka škola pretransformovaná na Obecnú ľudovú školu a od 1.9.1930 sa vyučovalo v šesťtriednej Obecnej'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20roku%201929%20bola%20%C5%A1es%C5%A5triedna%20r%C3%ADmskokatol%C3%ADcka%20%C5%A1kola%20pretransformovan%C3%A1%20na%20Obecn%C3%BA%20%C4%BEudov%C3%BA%20%C5%A1kolu%20a%20od%201.9.1930%20sa%20vyu%C4%8Dovalo%20v%20%C5%A1es%C5%A5triednej%20Obecnej%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zshargasova.sk/?page_id=76 zshargasova.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.sk%2F%3Fpage_id%3D76 podobnosť 87 %]), [https://zshargasova.edupage.org/text4/? zshargasova.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.edupage.org%2Ftext4%2F%3F podobnosť 87 %]) * „'''''V roku 1751 zemepán Leopold Pálffy kúpil a daroval cirkvi Gartnerov dom ako novú faru a do starej fary sa'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20roku%201751%20zemep%C3%A1n%20Leopold%20P%C3%A1lffy%20k%C3%BApil%20a%20daroval%20cirkvi%20Gartnerov%20dom%20ako%20nov%C3%BA%20faru%20a%20do%20starej%20fary%20sa%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zshargasova.edupage.org/text4/? zshargasova.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.edupage.org%2Ftext4%2F%3F podobnosť 87 %]) * „'''''Plány novej školy mala obec už v roku 1878, ale výraznejšie aktivity spojené s novou školou nastali až po príchode'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pl%C3%A1ny%20novej%20%C5%A1koly%20mala%20obec%20u%C5%BE%20v%20roku%201878%2C%20ale%20v%C3%BDraznej%C5%A1ie%20aktivity%20spojen%C3%A9%20s%20novou%20%C5%A1kolou%20nastali%20a%C5%BE%20po%20pr%C3%ADchode%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zshargasova.sk/?page_id=76 zshargasova.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.sk%2F%3Fpage_id%3D76 podobnosť 87 %]), [https://zshargasova.edupage.org/a/historia-skoly zshargasova.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.edupage.org%2Fa%2Fhistoria-skoly podobnosť 87 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://zshargasova.edupage.org/text4/?, https://zshargasova.sk/?page_id=76<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Základná škola s materskou školou (Bratislava, Hargašova 5)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-14685-02}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-14685-02] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:38, 7. marec 2026 (UTC)</div> == [[Výtrusníky]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&diff=8179270&oldid=8179118 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Výtrusníky]]; 14:12, {{dátum|2026-03-11}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 18689 - 9678 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-12290-58|~2026-12290-58]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-12290-58|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-12290-58|príspevky]]) ''()''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&oldid=8179270 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&oldid=8179118 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''The Demise of a Phylum of Protists: Phylogeny of Myxozoa and Other Parasitic Cnidaria.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22The%20Demise%20of%20a%20Phylum%20of%20Protists%3A%20Phylogeny%20of%20Myxozoa%20and%20Other%20Parasitic%20Cnidaria.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/8544072/ pubmed.ncbi.nlm.nih.gov] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fpubmed.ncbi.nlm.nih.gov%2F8544072%2F podobnosť 0 %]), [https://www.jstor.org/stable/pdf/3284049.pdf jstor.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fwww.jstor.org%2Fstable%2Fpdf%2F3284049.pdf podobnosť 0 %]), [https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC230068/ pmc.ncbi.nlm.nih.gov] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fpmc.ncbi.nlm.nih.gov%2Farticles%2FPMC230068%2F podobnosť 0 %]), [https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0959803096900046 sciencedirect.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fwww.sciencedirect.com%2Fscience%2Farticle%2Fabs%2Fpii%2FS0959803096900046 podobnosť 0 %]), [https://scholar.google.com/citations?user=xyk_C_YAAAAJ&hl=en scholar.google.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fscholar.google.com%2Fcitations%3Fuser%3Dxyk_C_YAAAAJ%26hl%3Den podobnosť 0 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/8544072/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Výtrusníky<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-12290-58}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-12290-58] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 14:14, 11. marec 2026 (UTC)</div> == [[Katedra železničnej dopravy]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&diff=8179786&oldid=8179781 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Katedra železničnej dopravy]]; 13:50, {{dátum|2026-03-12}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 9409 - 7338 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-15870-89|~2026-15870-89]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15870-89|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-15870-89|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Referencie */</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&oldid=8179786 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&oldid=8179781 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Počas týchto troch rokov boli realizované stavebné úpravy ako dopravného laboratória, tak aj priľahlých odborných učební, v ktorých prebiehala výučba'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%C4%8Das%20t%C3%BDchto%20troch%20rokov%20boli%20realizovan%C3%A9%20stavebn%C3%A9%20%C3%BApravy%20ako%20dopravn%C3%A9ho%20laborat%C3%B3ria%2C%20tak%20aj%20pri%C4%BEahl%C3%BDch%20odborn%C3%BDch%20u%C4%8Debn%C3%AD%2C%20v%20ktor%C3%BDch%20prebiehala%20v%C3%BDu%C4%8Dba%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium kzd.uniza.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179786&url=https%3A%2F%2Fkzd.uniza.sk%2Fsk%2Fveda-a-vyskum%2Fdopravne-laboratorium podobnosť 69 %]) * „'''''Katedra železničnej dopravy disponuje moderným špecializovaným dopravným laboratóriom, ktoré je z hľadiska technického a technologického vybavenia jedinečným zariadením svojho druhu'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy%20disponuje%20modern%C3%BDm%20%C5%A1pecializovan%C3%BDm%20dopravn%C3%BDm%20laborat%C3%B3riom%2C%20ktor%C3%A9%20je%20z%20h%C4%BEadiska%20technick%C3%A9ho%20a%20technologick%C3%A9ho%20vybavenia%20jedine%C4%8Dn%C3%BDm%20zariaden%C3%ADm%20svojho%20druhu%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium kzd.uniza.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179786&url=https%3A%2F%2Fkzd.uniza.sk%2Fsk%2Fveda-a-vyskum%2Fdopravne-laboratorium podobnosť 69 %]) * „'''''Z pôvodného modelového koľajiska sa demontovalo 5 dopravní, odpojilo 100 výhybiek, 350 návestidiel, 650 svoriek a približne 1000 m káblov.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Z%20p%C3%B4vodn%C3%A9ho%20modelov%C3%A9ho%20ko%C4%BEajiska%20sa%20demontovalo%205%20dopravn%C3%AD%2C%20odpojilo%20100%20v%C3%BDhybiek%2C%20350%20n%C3%A1vestidiel%2C%20650%20svoriek%20a%20pribli%C5%BEne%201000%20m%20k%C3%A1blov.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium kzd.uniza.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179786&url=https%3A%2F%2Fkzd.uniza.sk%2Fsk%2Fveda-a-vyskum%2Fdopravne-laboratorium podobnosť 69 %]) * „'''''V súčasnosti v dopravnom laboratóriu je 6 dopravní na hlavnom okruhu a 3 dopravne na diaľkovo riadenej trati.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20s%C3%BA%C4%8Dasnosti%20v%20dopravnom%20laborat%C3%B3riu%20je%206%20dopravn%C3%AD%20na%20hlavnom%20okruhu%20a%203%20dopravne%20na%20dia%C4%BEkovo%20riadenej%20trati.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium kzd.uniza.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179786&url=https%3A%2F%2Fkzd.uniza.sk%2Fsk%2Fveda-a-vyskum%2Fdopravne-laboratorium podobnosť 69 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Katedra železničnej dopravy<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-15870-89}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-15870-89] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 13:52, 12. marec 2026 (UTC)</div> == [[Žandárstvo]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&diff=8179836&oldid=8112134 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Žandárstvo]]; 16:00, {{dátum|2026-03-12}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 6792 - 5348 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-15741-01|~2026-15741-01]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15741-01|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-15741-01|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Súčasnosť */</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&oldid=8179836 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&oldid=8112134 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22o%20niektor%C3%BDch%20opatreniach%20na%20zv%C3%BD%C5%A1enie%20odolnosti%20Slovenskej%20republiky%20v%20oblasti%20obrany%20a%20bezpe%C4%8Dnosti%2C%20o%20brannej%20povinnosti%20a%20o%20zmene%20a%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=10182 nrsr.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.nrsr.sk%2Fweb%2FDefault.aspx%3Fsid%3Dzakony%2Fzakon%26MasterID%3D10182 podobnosť 16 %]), [https://www.slov-lex.sk/elegislativa/legislativne-procesy/SK/LP/2025/5 slov-lex.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.slov-lex.sk%2Felegislativa%2Flegislativne-procesy%2FSK%2FLP%2F2025%2F5 podobnosť 0 %]), [https://www.epi.sk/zz/2025-150 epi.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.epi.sk%2Fzz%2F2025-150 podobnosť 37 %]), [https://www.mod.gov.sk/zakony-v-posobnosti-ministerstva-obrany-slovenskej-republiky/ mod.gov.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.mod.gov.sk%2Fzakony-v-posobnosti-ministerstva-obrany-slovenskej-republiky%2F podobnosť 16 %]), [https://www.minv.sk/?okresne-urady-klientske-centra&urad=21&odbor=5&sekcia=uradna-tabula minv.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.minv.sk%2F%3Fokresne-urady-klientske-centra%26urad%3D21%26odbor%3D5%26sekcia%3Duradna-tabula podobnosť 17 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=10182<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Žandárstvo<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-15741-01}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-15741-01] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 16:02, 12. marec 2026 (UTC)</div> == [[Alojz Přidal]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&diff=8180205&oldid=8180203 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Alojz Přidal]]; 06:18, {{dátum|2026-03-13}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4146 - 3100 }} }})</span> . . [[Redaktor:Alojzko|Alojzko]] ([[Diskusia s redaktorom:Alojzko|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Alojzko|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Život */</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&oldid=8180205 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&oldid=8180203 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''problematiku BOZP, jadrovej a radiačnej bezpečnosti a požiarnej ochrany v JE V-2.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22problematiku%20BOZP%2C%20jadrovej%20a%20radia%C4%8Dnej%20bezpe%C4%8Dnosti%20a%20po%C5%BEiarnej%20ochrany%20v%20JE%20V-2.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.nuclear.sk/wp-content/uploads/2023/09/Kto-je-kto-10_2023.pdf nuclear.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8180205&url=https%3A%2F%2Fwww.nuclear.sk%2Fwp-content%2Fuploads%2F2023%2F09%2FKto-je-kto-10_2023.pdf podobnosť]) * „'''''Od roku 2016 do roku 2018 vykonával funkciu špecialistu v jadrovom zariadení JAVYS'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Od%20roku%202016%20do%20roku%202018%20vykon%C3%A1val%20funkciu%20%C5%A1pecialistu%20v%20jadrovom%20zariaden%C3%AD%20JAVYS%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.nuclear.sk/wp-content/uploads/2023/09/Kto-je-kto-10_2023.pdf nuclear.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8180205&url=https%3A%2F%2Fwww.nuclear.sk%2Fwp-content%2Fuploads%2F2023%2F09%2FKto-je-kto-10_2023.pdf podobnosť]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.nuclear.sk/wp-content/uploads/2023/09/Kto-je-kto-10_2023.pdf<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Alojz Přidal<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Alojzko}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Alojzko] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 06:20, 13. marec 2026 (UTC)</div> == [[Stanislav Harangozó]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&diff=8180294&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Stanislav Harangozó]]; 11:05, {{dátum|2026-03-13}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4119 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Matica slovenská|Matica slovenská]] ([[Diskusia s redaktorom:Matica slovenská|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Matica slovenská|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox Osobnosť | Meno = Stanislav Harangozó | Rodné meno = | Popis osoby = [[Slovensko|slovenský]] [[Maliar (umelec)|maliar]] | Portrét = Stanislav Harangozó vystavuje v Matici slovenskej, Liptovský Mikuláš.jpg | Dátum narodenia = [[4. máj]] [[1895]] | Miesto narodenia = [[Turčianske Teplice]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{duv|1938|6|5|1895|5|4}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], Slovensko | B…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&oldid=8180294 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''V rokoch 1990 – 2020 pôsobil na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20rokoch%201990%20%E2%80%93%202020%20p%C3%B4sobil%20na%20Pedagogickej%20fakulte%20Univerzity%20Komensk%C3%A9ho%20v%20Bratislave.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.harangozo.sk/ harangozo.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8180294&url=https%3A%2F%2Fwww.harangozo.sk%2F podobnosť 28 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.harangozo.sk/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Stanislav Harangozó<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Matica slovenská}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Matica slovenská] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:06, 13. marec 2026 (UTC)</div> == [[Eutrofizácia]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&diff=8181066&oldid=7703292 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Eutrofizácia]]; 18:22, {{dátum|2026-03-14}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 6857 - 1435 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-16130-56|~2026-16130-56]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-16130-56|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-16130-56|príspevky]]) ''(<nowiki>Obohatenie článku</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&oldid=8181066 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&oldid=7703292 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Hoci väčšina najhorších prípadov eutrofizácie je spôsobená ľudskou činnosťou, niekedy k nej dochádza prirodzene.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Hoci%20v%C3%A4%C4%8D%C5%A1ina%20najhor%C5%A1%C3%ADch%20pr%C3%ADpadov%20eutrofiz%C3%A1cie%20je%20sp%C3%B4soben%C3%A1%20%C4%BEudskou%20%C4%8Dinnos%C5%A5ou%2C%20niekedy%20k%20nej%20doch%C3%A1dza%20prirodzene.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://sita.sk/klima/eutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem/ sita.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8181066&url=https%3A%2F%2Fsita.sk%2Fklima%2Feutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem%2F podobnosť 95 %]) * „'''''Problém zmierniť pomáhajú aj lepšie zariadenia na čistenie odpadových vôd a regulácie septikov, ktoré výrazne znižujú únik živín, čo vedie'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Probl%C3%A9m%20zmierni%C5%A5%20pom%C3%A1haj%C3%BA%20aj%20lep%C5%A1ie%20zariadenia%20na%20%C4%8Distenie%20odpadov%C3%BDch%20v%C3%B4d%20a%20regul%C3%A1cie%20septikov%2C%20ktor%C3%A9%20v%C3%BDrazne%20zni%C5%BEuj%C3%BA%20%C3%BAnik%20%C5%BEiv%C3%ADn%2C%20%C4%8Do%20vedie%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://sita.sk/klima/eutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem/ sita.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8181066&url=https%3A%2F%2Fsita.sk%2Fklima%2Feutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem%2F podobnosť 95 %]) * „'''''V niektorých oblastiach ide o jediný zdroj životného príjmu a tiež potravy.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20niektor%C3%BDch%20oblastiach%20ide%20o%20jedin%C3%BD%20zdroj%20%C5%BEivotn%C3%A9ho%20pr%C3%ADjmu%20a%20tie%C5%BE%20potravy.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://sita.sk/klima/eutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem/ sita.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8181066&url=https%3A%2F%2Fsita.sk%2Fklima%2Feutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem%2F podobnosť 95 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://sita.sk/klima/eutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Eutrofizácia<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-16130-56}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-16130-56] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 18:24, 14. marec 2026 (UTC)</div> == [[Ladislav Hanus]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&diff=8183189&oldid=8135880 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Ladislav Hanus]]; 15:00, {{dátum|2026-03-18}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 24389 - 22167 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-17117-24|~2026-17117-24]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-17117-24|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-17117-24|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Dočasné podľahnutie nacistickému pokušeniu */ doplnenie iného pohľadu od S. Trizuljaka</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&oldid=8183189 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&oldid=8135880 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''... fašistická radikalizácia sa týkala politiky, ale kresťanská kultúra žila vo veľkej miere svojím vlastným životom.\'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22...%20fa%C5%A1istick%C3%A1%20radikaliz%C3%A1cia%20sa%20t%C3%BDkala%20politiky%2C%20ale%20kres%C5%A5ansk%C3%A1%20kult%C3%BAra%20%C5%BEila%20vo%20ve%C4%BEkej%20miere%20svoj%C3%ADm%20vlastn%C3%BDm%20%C5%BEivotom.%5C%22%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kolegium.org/hlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak/ kolegium.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183189&url=https%3A%2F%2Fkolegium.org%2Fhlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak%2F podobnosť 70 %]) * „'''''Hanus sa ako reformista snažil hľadať styčnú plochu s rôznymi nekatolíckymi tradíciami, ideológiami a postavami, obhajoval Dostojevského, polemizoval o diele'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Hanus%20sa%20ako%20reformista%20sna%C5%BEil%20h%C4%BEada%C5%A5%20sty%C4%8Dn%C3%BA%20plochu%20s%20r%C3%B4znymi%20nekatol%C3%ADckymi%20trad%C3%ADciami%2C%20ideol%C3%B3giami%20a%20postavami%2C%20obhajoval%20Dostojevsk%C3%A9ho%2C%20polemizoval%20o%20diele%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kolegium.org/hlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak/ kolegium.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183189&url=https%3A%2F%2Fkolegium.org%2Fhlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak%2F podobnosť 70 %]) * „'''''Kontextom týchto úvah boli celoeurópske diskusie katolíckych intelektuálov o vyčerpanosti medzivojnového poriadku, nestabilite parlamentného modelu Weimarskej republiky, veľkej hospodárskej kríze'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Kontextom%20t%C3%BDchto%20%C3%BAvah%20boli%20celoeur%C3%B3pske%20diskusie%20katol%C3%ADckych%20intelektu%C3%A1lov%20o%20vy%C4%8Derpanosti%20medzivojnov%C3%A9ho%20poriadku%2C%20nestabilite%20parlamentn%C3%A9ho%20modelu%20Weimarskej%20republiky%2C%20ve%C4%BEkej%20hospod%C3%A1rskej%20kr%C3%ADze%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kolegium.org/hlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak/ kolegium.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183189&url=https%3A%2F%2Fkolegium.org%2Fhlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak%2F podobnosť 70 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://kolegium.org/hlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Ladislav Hanus<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-17117-24}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-17117-24] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 15:02, 18. marec 2026 (UTC)</div> == [[Augustín Roškoványi]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&diff=8183641&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Augustín Roškoványi]]; 12:01, {{dátum|2026-03-19}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 9168 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-17346-95|~2026-17346-95]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-17346-95|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-17346-95|príspevky]]) ''(<nowiki>vypísanie článku o Augustínovi Roskovanyim</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&oldid=8183641 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''1846 ho pápež Pius IX. prijal na audiencii a obdaroval zlatým medailónom Nepoškvrneného počatia Panny Márie ako prejav uznania za'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%221846%20ho%20p%C3%A1pe%C5%BE%20Pius%20IX.%20prijal%20na%20audiencii%20a%20obdaroval%20zlat%C3%BDm%20medail%C3%B3nom%20Nepo%C5%A1kvrnen%C3%A9ho%20po%C4%8Datia%20Panny%20M%C3%A1rie%20ako%20prejav%20uznania%20za%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 98 %]), [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_nemethy_26?pcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_nemethy_26%3Fpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 92 %]) * „'''''Pri svojej všestrannej činnosti nezabúdal ani na miesto svojho detstva a v Rožkovanoch dal v r.1858 vybudovať kostol zasvätený sv.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pri%20svojej%20v%C5%A1estrannej%20%C4%8Dinnosti%20nezab%C3%BAdal%20ani%20na%20miesto%20svojho%20detstva%20a%20v%20Ro%C5%BEkovanoch%20dal%20v%20r.1858%20vybudova%C5%A5%20kostol%20zasv%C3%A4ten%C3%BD%20sv.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 98 %]) * „'''''Na podporu študentov založil v Nitre základinu štyridsaťtisíc forintov, každoročne stravoval 40 gymnazistov (okrem klerikov), založil aj základinu na pomoc'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Na%20podporu%20%C5%A1tudentov%20zalo%C5%BEil%20v%20Nitre%20z%C3%A1kladinu%20%C5%A1tyridsa%C5%A5tis%C3%ADc%20forintov%2C%20ka%C5%BEdoro%C4%8Dne%20stravoval%2040%20gymnazistov%20%28okrem%20klerikov%29%2C%20zalo%C5%BEil%20aj%20z%C3%A1kladinu%20na%20pomoc%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 98 %]) * „'''''Jeho pastierske listy sú písané v duchu úprimnej starostlivosti o zverený ľud.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Jeho%20pastierske%20listy%20s%C3%BA%20p%C3%ADsan%C3%A9%20v%20duchu%20%C3%BAprimnej%20starostlivosti%20o%20zveren%C3%BD%20%C4%BEud.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 98 %]), [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_nemethy_26?pcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_nemethy_26%3Fpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 92 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Augustín Roškoványi<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-17346-95}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-17346-95] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 12:02, 19. marec 2026 (UTC)</div> == [[Dočasná vláda francúzskej republiky]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&diff=8184374&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Dočasná vláda francúzskej republiky]]; 15:01, {{dátum|2026-03-20}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3016 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:LogoMakerAKDK|LogoMakerAKDK]] ([[Diskusia s redaktorom:LogoMakerAKDK|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/LogoMakerAKDK|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorené prekladom stránky „[[:cs:Special:Redirect/revision/25324048|Prozatímní vláda Francouzské republiky]]“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&oldid=8184374 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Po oslobodení Paríža 25. augusta 1944 sa presunula späť do hlavného mesta a 9. septembra 1944 ustanovila novú vládu \"národnej'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%20osloboden%C3%AD%20Par%C3%AD%C5%BEa%2025.%20augusta%201944%20sa%20presunula%20sp%C3%A4%C5%A5%20do%20hlavn%C3%A9ho%20mesta%20a%209.%20septembra%201944%20ustanovila%20nov%C3%BA%20vl%C3%A1du%20%5C%22n%C3%A1rodnej%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/zbornik-zivot-v-SR-1939-45.pdf upn.gov.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fwww.upn.gov.sk%2Fpublikacie_web%2Fzbornik-zivot-v-SR-1939-45.pdf podobnosť]), [https://www.stvr.org/media/a542/file/item/sk/0000/juraj-vyboh2.358.pdf?fbclid=IwZXh0bgNhZW0CMTAAAR0cClOq5JqGBsQXLPem-SMcOHuqF9wWVTHYudJ7UPaXPp9ybKzo8MNtt7k_aem_AfNe7QwkoxqtYV55dwPdxjYBAauBnINbkwzdyB-I0iii6Nj97Vgh5s6F0Os82VDPe7blwvzAdBpbs531jUSiqdyP stvr.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fwww.stvr.org%2Fmedia%2Fa542%2Ffile%2Fitem%2Fsk%2F0000%2Fjuraj-vyboh2.358.pdf%3Ffbclid%3DIwZXh0bgNhZW0CMTAAAR0cClOq5JqGBsQXLPem-SMcOHuqF9wWVTHYudJ7UPaXPp9ybKzo8MNtt7k_aem_AfNe7QwkoxqtYV55dwPdxjYBAauBnINbkwzdyB-I0iii6Nj97Vgh5s6F0Os82VDPe7blwvzAdBpbs531jUSiqdyP podobnosť]), [https://www.vhu.sk/data/files/568.pdf vhu.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fwww.vhu.sk%2Fdata%2Ffiles%2F568.pdf podobnosť]), [https://www.forumhistoriae.sk/sites/default/files/varsavske1.pdf forumhistoriae.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fwww.forumhistoriae.sk%2Fsites%2Fdefault%2Ffiles%2Fvarsavske1.pdf podobnosť]), [https://koreny.neocities.org/0007-Turzovania-1+2SV-sum2-7.pdf koreny.neocities.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fkoreny.neocities.org%2F0007-Turzovania-1%2B2SV-sum2-7.pdf podobnosť]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/zbornik-zivot-v-SR-1939-45.pdf<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Dočasná vláda francúzskej republiky<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:LogoMakerAKDK}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom LogoMakerAKDK] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 15:02, 20. marec 2026 (UTC)</div> == [[Chuck Norris]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&diff=8186029&oldid=8185366 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Chuck Norris]]; 21:38, {{dátum|2026-03-23}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 19237 - 15835 }} }})</span> . . [[Redaktor:Jadrovy chemik|Jadrovy chemik]] ([[Diskusia s redaktorom:Jadrovy chemik|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Jadrovy chemik|príspevky]]) ''(<nowiki>+ pseudofakty a citacie</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&oldid=8186029 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&oldid=8185366 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Keď ide strašidlo spať, každú noc sa pozerá pod posteľ, či tam nie je Chuck Norris.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ke%C4%8F%20ide%20stra%C5%A1idlo%20spa%C5%A5%2C%20ka%C5%BEd%C3%BA%20noc%20sa%20pozer%C3%A1%20pod%20poste%C4%BE%2C%20%C4%8Di%20tam%20nie%20je%20Chuck%20Norris.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.modrykonik.sk/blogs/popular/?page=3 modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblogs%2Fpopular%2F%3Fpage%3D3 podobnosť 0 %]), [https://www.modrykonik.sk/blog/marselay/message/na-dobru-noc-rip-chuck-norris-napo-m1h2r9/ modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblog%2Fmarselay%2Fmessage%2Fna-dobru-noc-rip-chuck-norris-napo-m1h2r9%2F podobnosť 78 %]), [https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22147881&scrollto=first modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblogs%2F%3Fhp%3D22147881%26scrollto%3Dfirst podobnosť 0 %]) * „'''''Chuckova brada je taká hustá, že v nej žijú tri rodiny orlov a jeden nezvestný prieskumník.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Chuckova%20brada%20je%20tak%C3%A1%20hust%C3%A1%2C%20%C5%BEe%20v%20nej%20%C5%BEij%C3%BA%20tri%20rodiny%20orlov%20a%20jeden%20nezvestn%C3%BD%20prieskumn%C3%ADk.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22159601 modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblogs%2F%3Fhp%3D22159601 podobnosť 0 %]), [https://www.modrykonik.sk/blog/marselay/message/na-dobru-noc-rip-chuck-norris-napo-m1h2r9/ modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblog%2Fmarselay%2Fmessage%2Fna-dobru-noc-rip-chuck-norris-napo-m1h2r9%2F podobnosť 78 %]) * „'''''Teória evolúcie neexistuje, existuje iba zoznam živočíšnych druhov, ktoré nechal Chuck Norris prežiť.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Te%C3%B3ria%20evol%C3%BAcie%20neexistuje%2C%20existuje%20iba%20zoznam%20%C5%BEivo%C4%8D%C3%AD%C5%A1nych%20druhov%2C%20ktor%C3%A9%20nechal%20Chuck%20Norris%20pre%C5%BEi%C5%A5.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22157383 modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblogs%2F%3Fhp%3D22157383 podobnosť 0 %]), [https://chuck-norris.szm.com/ chuck-norris.szm.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fchuck-norris.szm.com%2F podobnosť 12 %]), [https://tera.poradna.net/questions/1886078-vtip-pro-odlehceni-iv tera.poradna.net] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Ftera.poradna.net%2Fquestions%2F1886078-vtip-pro-odlehceni-iv podobnosť 12 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.modrykonik.sk/blogs/popular/?page=3, https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22159601, https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22157383<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Chuck Norris<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Jadrovy chemik}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Jadrovy chemik] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 21:40, 23. marec 2026 (UTC)</div> == [[Dolný Vadičov]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&diff=8187469&oldid=8180224 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Dolný Vadičov]]; 10:18, {{dátum|2026-03-26}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 9653 - 7345 }} }})</span> . . [[Redaktor:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] ([[Diskusia s redaktorom:Miroslav Gajdoš|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Miroslav Gajdoš|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Kultúra */Zdroj Kysucké povesti</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&oldid=8187469 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&oldid=8180224 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Keď sa prach rozptýlil, dedinčania uvideli na mieste, kde kedysi stála jaskyňa prekrásne lúky snežienok.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ke%C4%8F%20sa%20prach%20rozpt%C3%BDlil%2C%20dedin%C4%8Dania%20uvideli%20na%20mieste%2C%20kde%20kedysi%20st%C3%A1la%20jasky%C5%88a%20prekr%C3%A1sne%20l%C3%BAky%20sne%C5%BEienok.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162476418271891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162466139766891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162466139766891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161871285911891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161871285911891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10156193164051891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10156193164051891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10160676360761891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10160676360761891%2F podobnosť]), … * „'''''V úzkej doline potoka ktorý pramení za Ladoňhorou, ich zo skalnej jaskyne tajne sledoval černokňažník Ladoň.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20%C3%BAzkej%20doline%20potoka%20ktor%C3%BD%20pramen%C3%AD%20za%20Lado%C5%88horou%2C%20ich%20zo%20skalnej%20jaskyne%20tajne%20sledoval%20%C4%8Dernok%C5%88a%C5%BEn%C3%ADk%20Lado%C5%88.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162476418271891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162466139766891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162466139766891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161871285911891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161871285911891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10156193164051891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10156193164051891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10160676360761891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10160676360761891%2F podobnosť]), … * „'''''Celá jaskyňa sa zatriasla a skalné bralo v ktorom bol Ladoň usadený sa začalo rúcať.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Cel%C3%A1%20jasky%C5%88a%20sa%20zatriasla%20a%20skaln%C3%A9%20bralo%20v%20ktorom%20bol%20Lado%C5%88%20usaden%C3%BD%20sa%20za%C4%8Dalo%20r%C3%BAca%C5%A5.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162476418271891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162475294291891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162475294291891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162466139766891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162466139766891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10156193164051891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10156193164051891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161871285911891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161871285911891%2F podobnosť]), … * „'''''Dedina zosmutnela, kde hľadať taký kvet v čase, keď už aj posledné listie zhnilo na zemi.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Dedina%20zosmutnela%2C%20kde%20h%C4%BEada%C5%A5%20tak%C3%BD%20kvet%20v%20%C4%8Dase%2C%20ke%C4%8F%20u%C5%BE%20aj%20posledn%C3%A9%20listie%20zhnilo%20na%20zemi.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162476418271891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162466139766891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162466139766891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161871285911891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161871285911891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161976620646891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161976620646891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10160676360761891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10160676360761891%2F podobnosť]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Dolný Vadičov<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Miroslav Gajdoš}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Miroslav Gajdoš] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 10:20, 26. marec 2026 (UTC)</div> == [[Zuzana Znášiková Martinková]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&diff=8187891&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Zuzana Znášiková Martinková]]; 15:20, {{dátum|2026-03-27}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 1441 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:HarryDusanko|HarryDusanko]] ([[Diskusia s redaktorom:HarryDusanko|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/HarryDusanko|príspevky]]) ''(<nowiki>výroba stránky o slávnej herečke</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&oldid=8187891 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Funguje ako herečka na voľnej nohe a je možné vidieť ju v komických a dramatických rolách.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Funguje%20ako%20here%C4%8Dka%20na%20vo%C4%BEnej%20nohe%20a%20je%20mo%C5%BEn%C3%A9%20vidie%C5%A5%20ju%20v%20komick%C3%BDch%20a%20dramatick%C3%BDch%20rol%C3%A1ch.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.csfd.cz/tvurce/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografie/ csfd.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187891&url=https%3A%2F%2Fwww.csfd.cz%2Ftvurce%2F357596-zuzana-martinkova-znasikova%2Fbiografie%2F podobnosť 0 %]) * „'''''Po štyridsiatke sa znova presťahovala na Slovensko, kde okrem divadla (SND, Gunagu, La Komika, Ady loď...) nanovo rozbehla svoju televíznu'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%20%C5%A1tyridsiatke%20sa%20znova%20pres%C5%A5ahovala%20na%20Slovensko%2C%20kde%20okrem%20divadla%20%28SND%2C%20Gunagu%2C%20La%20Komika%2C%20Ady%20lo%C4%8F...%29%20nanovo%20rozbehla%20svoju%20telev%C3%ADznu%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.csfd.cz/tvurce/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografie/ csfd.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187891&url=https%3A%2F%2Fwww.csfd.cz%2Ftvurce%2F357596-zuzana-martinkova-znasikova%2Fbiografie%2F podobnosť 0 %]) * „'''''Po návrate na Slovensko na počiatku 90. rokov sa stala dôležitou súčasťou Trnavského divadla, kde stvárnila množstvo hlavných i vedľajších'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%20n%C3%A1vrate%20na%20Slovensko%20na%20po%C4%8Diatku%2090.%20rokov%20sa%20stala%20d%C3%B4le%C5%BEitou%20s%C3%BA%C4%8Das%C5%A5ou%20Trnavsk%C3%A9ho%20divadla%2C%20kde%20stv%C3%A1rnila%20mno%C5%BEstvo%20hlavn%C3%BDch%20i%20ved%C4%BEaj%C5%A1%C3%ADch%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.csfd.sk/tvorca/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografia/ csfd.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187891&url=https%3A%2F%2Fwww.csfd.sk%2Ftvorca%2F357596-zuzana-martinkova-znasikova%2Fbiografia%2F podobnosť 0 %]), [https://www.csfd.cz/tvurce/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografie/ csfd.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187891&url=https%3A%2F%2Fwww.csfd.cz%2Ftvurce%2F357596-zuzana-martinkova-znasikova%2Fbiografie%2F podobnosť 0 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.csfd.cz/tvurce/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografie/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Zuzana Znášiková Martinková<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:HarryDusanko}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom HarryDusanko] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 15:22, 27. marec 2026 (UTC)</div> == [[Riccardo Paternò di Montecupo]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&diff=8188254&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Riccardo Paternò di Montecupo]]; 06:12, {{dátum|2026-03-28}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3771 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Radoslav70|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox Politik | Meno = Riccardo Paternò di Montecupo | Rodné meno = | Popis osoby = taliansky ekonóm a akademik | Portrét = Riccardo Paternò di Montecupo.png | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = Hlavný kancelár|Hlavný kancelár Maltézskeho…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&oldid=8188254 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Pôsobil ako zástupca pozorovateľa misie Maltézskeho rádu pri Organizácii Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO).'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22P%C3%B4sobil%20ako%20z%C3%A1stupca%20pozorovate%C4%BEa%20misie%20Malt%C3%A9zskeho%20r%C3%A1du%20pri%20Organiz%C3%A1cii%20Spojen%C3%BDch%20n%C3%A1rodov%20pre%20v%C3%BD%C5%BEivu%20a%20po%C4%BEnohospod%C3%A1rstvo%20%28FAO%29.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/26362279410023100/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8188254&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F26362279410023100%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/24770252632559127/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8188254&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F24770252632559127%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/9247483168595991/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8188254&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F9247483168595991%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/24978708625046859/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8188254&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F24978708625046859%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/2984798824864488/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8188254&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F2984798824864488%2F podobnosť]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/26362279410023100/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Riccardo Paternò di Montecupo<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Radoslav70}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Radoslav70] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 06:14, 28. marec 2026 (UTC)</div> == [[Otužovanie detí školského veku]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Otu%C5%BEovanie%20det%C3%AD%20%C5%A1kolsk%C3%A9ho%20veku&diff=8189883&oldid=8154553 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Otu%C5%BEovanie%20det%C3%AD%20%C5%A1kolsk%C3%A9ho%20veku&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Otužovanie detí školského veku]]; 19:36, {{dátum|2026-03-30}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 15803 - 9729 }} }})</span> . . [[Redaktor:Oto Zapletal|Oto Zapletal]] ([[Diskusia s redaktorom:Oto Zapletal|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Oto Zapletal|príspevky]]) ''(<nowiki>Pridaný text o mladých vodných záchranároch.</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Otu%C5%BEovanie%20det%C3%AD%20%C5%A1kolsk%C3%A9ho%20veku&oldid=8189883 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Otu%C5%BEovanie%20det%C3%AD%20%C5%A1kolsk%C3%A9ho%20veku&oldid=8154553 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Každý má svoji komfortní zónu jinde a nejdůležitější je, že děti překonaly samy sebe.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ka%C5%BEd%C3%BD%20m%C3%A1%20svoji%20komfortn%C3%AD%20z%C3%B3nu%20jinde%20a%20nejd%C5%AFle%C5%BEit%C4%9Bj%C5%A1%C3%AD%20je%2C%20%C5%BEe%20d%C4%9Bti%20p%C5%99ekonaly%20samy%20sebe.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html ceskokrumlovsky.denik.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8189883&url=https%3A%2F%2Fceskokrumlovsky.denik.cz%2Fzpravy_region%2Fv-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html podobnosť 69 %]) * „'''''Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.\'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22D%C3%ADky%20mraziv%C3%A9%20noci%20se%20na%20hladin%C4%9B%20vytvo%C5%99ila%20centimetrov%C3%A1%20krusta%2C%20instrukto%C5%99i%20si%20museli%20pom%C3%A1hat%20sekerou.%5C%22%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html ceskokrumlovsky.denik.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8189883&url=https%3A%2F%2Fceskokrumlovsky.denik.cz%2Fzpravy_region%2Fv-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html podobnosť 69 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Otu%C5%BEovanie%20det%C3%AD%20%C5%A1kolsk%C3%A9ho%20veku&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Otužovanie detí školského veku<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Oto Zapletal}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Oto Zapletal] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 19:38, 30. marec 2026 (UTC)</div> == [[Ptolemaios VI.]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ptolemaios%20VI.&diff=8191133&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ptolemaios%20VI.&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Ptolemaios VI.]]; 04:04, {{dátum|2026-04-02}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 21240 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Luppus|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox Panovník | meno = Ptolemaios VI. Filométor | titul = [[Faraón]] a kráľ [[Staroveký Egypt|Egypta]] | obrázok = Ptolemaeus VI.jpg | popis obrázku = Strieborná tetradrachma s portrétom Ptolemaia VI. (cca 162/161 pred Kr.) | panovanie = [[180 pred Kr.]] – [[164 pred Kr.]]<br />[[163 pred Kr.]] – [[145 pred Kr.]] | predchodca = [[Ptolemaios V.]] | nástupca = Ptolemaios VIII. Euerge…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ptolemaios%20VI.&oldid=8191133 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ptolemaios%20VI.&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Jeho narodenie bolo úzko späté s náboženským kultom, čo odráža aj jeho Horovo meno, v ktorom je označovaný za \"dvojča'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Jeho%20narodenie%20bolo%20%C3%BAzko%20sp%C3%A4t%C3%A9%20s%20n%C3%A1bo%C5%BEensk%C3%BDm%20kultom%2C%20%C4%8Do%20odr%C3%A1%C5%BEa%20aj%20jeho%20Horovo%20meno%2C%20v%20ktorom%20je%20ozna%C4%8Dovan%C3%BD%20za%20%5C%22dvoj%C4%8Da%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zborniky.e-slovak.sk/SAS_42_2013.pdf zborniky.e-slovak.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8191133&url=https%3A%2F%2Fzborniky.e-slovak.sk%2FSAS_42_2013.pdf podobnosť]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://zborniky.e-slovak.sk/SAS_42_2013.pdf<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ptolemaios%20VI.&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Ptolemaios VI.<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Luppus}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Luppus] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 04:06, 2. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Vodná nádrž pod Bukovcom]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vodn%C3%A1%20n%C3%A1dr%C5%BE%20pod%20Bukovcom&diff=8193265&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vodn%C3%A1%20n%C3%A1dr%C5%BE%20pod%20Bukovcom&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Vodná nádrž pod Bukovcom]]; 10:48, {{dátum|2026-04-05}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4529 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/LoverofBattle12|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorenie úplne novej stránky pod názvom ,, Vodná nádrž pod Bukovcom" v rámci stránky ,, Ida (rieka)".</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vodn%C3%A1%20n%C3%A1dr%C5%BE%20pod%20Bukovcom&oldid=8193265 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vodn%C3%A1%20n%C3%A1dr%C5%BE%20pod%20Bukovcom&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Vodná nádrž Pod Bukovcom je rybárskym revírom v užívaní Slovenského rybárskeho zväzu.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Vodn%C3%A1%20n%C3%A1dr%C5%BE%20Pod%20Bukovcom%20je%20ryb%C3%A1rskym%20rev%C3%ADrom%20v%20u%C5%BE%C3%ADvan%C3%AD%20Slovensk%C3%A9ho%20ryb%C3%A1rskeho%20zv%C3%A4zu.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://draciastopa.sk/vodna-nadrz-pod-bukovcom/ draciastopa.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8193265&url=https%3A%2F%2Fdraciastopa.sk%2Fvodna-nadrz-pod-bukovcom%2F podobnosť 18 %]), [https://www.keturist.sk/info/vodna-nadrz-pod-bukovcom/ keturist.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8193265&url=https%3A%2F%2Fwww.keturist.sk%2Finfo%2Fvodna-nadrz-pod-bukovcom%2F podobnosť 49 %]) * „'''''Okrem toho v okolitých bukových a zmiešaných lesoch je množstvo chodníkov a lesných cestičiek pre turistiku a cyklotúry.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Okrem%20toho%20v%20okolit%C3%BDch%20bukov%C3%BDch%20a%20zmie%C5%A1an%C3%BDch%20lesoch%20je%20mno%C5%BEstvo%20chodn%C3%ADkov%20a%20lesn%C3%BDch%20cesti%C4%8Diek%20pre%20turistiku%20a%20cyklot%C3%BAry.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.haravara.sk/atrakcie/vodna-nadrz-bukovec-rekreacne-stredisko-viktoria/ haravara.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8193265&url=https%3A%2F%2Fwww.haravara.sk%2Fatrakcie%2Fvodna-nadrz-bukovec-rekreacne-stredisko-viktoria%2F podobnosť 30 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://draciastopa.sk/vodna-nadrz-pod-bukovcom/, https://www.haravara.sk/atrakcie/vodna-nadrz-bukovec-rekreacne-stredisko-viktoria/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vodn%C3%A1%20n%C3%A1dr%C5%BE%20pod%20Bukovcom&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Vodná nádrž pod Bukovcom<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:LoverofBattle12}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom LoverofBattle12] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 10:50, 5. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Pavel babušík]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavel%20babu%C5%A1%C3%ADk&diff=8194248&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavel%20babu%C5%A1%C3%ADk&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Pavel babušík]]; 23:06, {{dátum|2026-04-06}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3384 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:GIGN82|GIGN82]] ([[Diskusia s redaktorom:GIGN82|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/GIGN82|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorenie stránky pre prof. Ing. Pavla Babušíka CSc., Dr.h.c.</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavel%20babu%C5%A1%C3%ADk&oldid=8194248 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavel%20babu%C5%A1%C3%ADk&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''2003 - Animal sciences and biotechnologies faculty council, Temešvár, Rumunsko (titul Dr.h.c)'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%222003%20-%20Animal%20sciences%20and%20biotechnologies%20faculty%20council%2C%20Teme%C5%A1v%C3%A1r%2C%20Rumunsko%20%28titul%20Dr.h.c%29%22 vyhľadávanie], • zdroje: [http://www.auraclinic.cz/cs/article/?catID=449 auraclinic.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8194248&url=http%3A%2F%2Fwww.auraclinic.cz%2Fcs%2Farticle%2F%3FcatID%3D449 podobnosť 21 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>http://www.auraclinic.cz/cs/article/?catID=449<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavel%20babu%C5%A1%C3%ADk&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Pavel babušík<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:GIGN82}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom GIGN82] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 23:08, 6. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Megantrop (Sangiran)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Megantrop%20%28Sangiran%29&diff=8196398&oldid=8196217 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Megantrop%20%28Sangiran%29&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Megantrop (Sangiran)]]; 01:35, {{dátum|2026-04-11}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 33848 - 30104 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-18083-46|~2026-18083-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-18083-46|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-18083-46|príspevky]]) ''()''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Megantrop%20%28Sangiran%29&oldid=8196398 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Megantrop%20%28Sangiran%29&oldid=8196217 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Submitted to the Faculty of Graduate Studies in Partial Fulfillment of the Requirements for the Degree of MASTER OF ARTS.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Submitted%20to%20the%20Faculty%20of%20Graduate%20Studies%20in%20Partial%20Fulfillment%20of%20the%20Requirements%20for%20the%20Degree%20of%20MASTER%20OF%20ARTS.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://winnspace.uwinnipeg.ca/handle/10680/36 winnspace.uwinnipeg.ca] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8196398&url=https%3A%2F%2Fwinnspace.uwinnipeg.ca%2Fhandle%2F10680%2F36 podobnosť 0 %]), [https://www.researchgate.net/publication/46150317_Ucwaningo_ngesakhiwo_sangaphandle_ezinkondlweni_zika_-_EL_Mhlanga researchgate.net] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8196398&url=https%3A%2F%2Fwww.researchgate.net%2Fpublication%2F46150317_Ucwaningo_ngesakhiwo_sangaphandle_ezinkondlweni_zika_-_EL_Mhlanga podobnosť 0 %]), [https://winnspace.uwinnipeg.ca/handle/10680/2221?locale-attribute=en winnspace.uwinnipeg.ca] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8196398&url=https%3A%2F%2Fwinnspace.uwinnipeg.ca%2Fhandle%2F10680%2F2221%3Flocale-attribute%3Den podobnosť 0 %]), [https://ucalgary.scholaris.ca/server/api/core/bitstreams/d5a29758-e29b-46b2-bb28-723ebffa68c6/content ucalgary.scholaris.ca] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8196398&url=https%3A%2F%2Fucalgary.scholaris.ca%2Fserver%2Fapi%2Fcore%2Fbitstreams%2Fd5a29758-e29b-46b2-bb28-723ebffa68c6%2Fcontent podobnosť 0 %]), [https://journals.rudn.ru/international-relations/article/view/14763 journals.rudn.ru] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8196398&url=https%3A%2F%2Fjournals.rudn.ru%2Finternational-relations%2Farticle%2Fview%2F14763 podobnosť 0 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://winnspace.uwinnipeg.ca/handle/10680/36<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Megantrop%20%28Sangiran%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Megantrop (Sangiran)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-18083-46}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-18083-46] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 01:36, 11. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Vladimír Feľbaba]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladim%C3%ADr%20Fe%C4%BEbaba&diff=8196846&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladim%C3%ADr%20Fe%C4%BEbaba&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Vladimír Feľbaba]]; 23:17, {{dátum|2026-04-11}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3071 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:PravoJeUmenie|PravoJeUmenie]] ([[Diskusia s redaktorom:PravoJeUmenie|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/PravoJeUmenie|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „JUDr. Mgr. Vladimír Feľbaba je slovenský advokát, komunálny politik a bývalý viceprimátor mesta Prešov. Narodil sa 24.10.1989 v Prešove. '''Vzdelanie''' V roku 2014 absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde nadobudol titul Mgr. V roku 2018 úspešne zložil rigoróznu skúšku na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe a bol mu udelený titul JUDr. Absolvoval aj štúdium Politológie, a v súčasnosti…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladim%C3%ADr%20Fe%C4%BEbaba&oldid=8196846 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladim%C3%ADr%20Fe%C4%BEbaba&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Absolvoval aj štúdium Politológie, a v súčasnosti je doktorandom na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Absolvoval%20aj%20%C5%A1t%C3%BAdium%20Politol%C3%B3gie%2C%20a%20v%20s%C3%BA%C4%8Dasnosti%20je%20doktorandom%20na%20Pr%C3%A1vnickej%20fakulte%20Univerzity%20Karlovej%20v%20Prahe.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://ddadsstornala.sk/aktuality/advokat-v-presove-na-rozvod/ ddadsstornala.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8196846&url=https%3A%2F%2Fddadsstornala.sk%2Faktuality%2Fadvokat-v-presove-na-rozvod%2F podobnosť 33 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://ddadsstornala.sk/aktuality/advokat-v-presove-na-rozvod/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladim%C3%ADr%20Fe%C4%BEbaba&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Vladimír Feľbaba<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:PravoJeUmenie}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom PravoJeUmenie] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 23:18, 11. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Németh Pál]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A9meth%20P%C3%A1l&diff=8198676&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A9meth%20P%C3%A1l&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Németh Pál]]; 11:16, {{dátum|2026-04-15}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 2205 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Németh Gergely (Epres)|Németh Gergely (Epres)]] ([[Diskusia s redaktorom:Németh Gergely (Epres)|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Németh Gergely (Epres)|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „Pavol Németh sa narodil v roku 1939 vo Vojtechovciach, čo je dnes časť obce Nový Život. Svoj život zasvätil učiteľstvu s trénerstvom. Kariéru začal ako učiteľ v Topoľníkoch, kde neskôr založil ženský hádzanársky klub. Trénerské vzdelanie získal v Bratislave a v Prahe. Hádzanú v Topoľníkoch vybudoval od nuly. V roku 1968 založil tím dorasteniek a v roku 1972 tím žien. S dorastenkami získal titul slovenského aj československého…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A9meth%20P%C3%A1l&oldid=8198676 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A9meth%20P%C3%A1l&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Predovšetkým sezóna 1977/78 priniesla obrovský úspech, keď ženy z Topoľníkov obsadili na finálovom turnaji Slovenského pohára druhé miesto, vďaka čomu'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Predov%C5%A1etk%C3%BDm%20sez%C3%B3na%201977%2F78%20priniesla%20obrovsk%C3%BD%20%C3%BAspech%2C%20ke%C4%8F%20%C5%BEeny%20z%20Topo%C4%BEn%C3%ADkov%20obsadili%20na%20fin%C3%A1lovom%20turnaji%20Slovensk%C3%A9ho%20poh%C3%A1ra%20druh%C3%A9%20miesto%2C%20v%C4%8Faka%20%C4%8Domu%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.slovakhandball.sk/article/navzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- slovakhandball.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8198676&url=https%3A%2F%2Fwww.slovakhandball.sk%2Farticle%2Fnavzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- podobnosť 99 %]) * „'''''Pavol Németh sa narodil v roku 1939 vo Vojtechovciach, čo je dnes časť obce Nový Život.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pavol%20N%C3%A9meth%20sa%20narodil%20v%20roku%201939%20vo%20Vojtechovciach%2C%20%C4%8Do%20je%20dnes%20%C4%8Das%C5%A5%20obce%20Nov%C3%BD%20%C5%BDivot.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.slovakhandball.sk/article/navzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- slovakhandball.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8198676&url=https%3A%2F%2Fwww.slovakhandball.sk%2Farticle%2Fnavzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- podobnosť 99 %]), [https://sportnet.sme.sk/spravy/hadzana-umrtie-pavol-nemeth-trener/ sportnet.sme.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8198676&url=https%3A%2F%2Fsportnet.sme.sk%2Fspravy%2Fhadzana-umrtie-pavol-nemeth-trener%2F podobnosť 37 %]) * „'''''V sezóne 1978/79 Topoľníky postúpili do prvej československej ligy, kde štyrikrát získali striebro a dvakrát bronz.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20sez%C3%B3ne%201978%2F79%20Topo%C4%BEn%C3%ADky%20post%C3%BApili%20do%20prvej%20%C4%8Deskoslovenskej%20ligy%2C%20kde%20%C5%A1tyrikr%C3%A1t%20z%C3%ADskali%20striebro%20a%20dvakr%C3%A1t%20bronz.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://sportnet.sme.sk/spravy/hadzana-umrtie-pavol-nemeth-trener/ sportnet.sme.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8198676&url=https%3A%2F%2Fsportnet.sme.sk%2Fspravy%2Fhadzana-umrtie-pavol-nemeth-trener%2F podobnosť 37 %]), [https://www.slovakhandball.sk/article/navzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- slovakhandball.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8198676&url=https%3A%2F%2Fwww.slovakhandball.sk%2Farticle%2Fnavzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- podobnosť 99 %]) * „'''''V sezóne 1984/85 trénoval Pavol Németh Partizánske a tešil sa z ďalšieho československého titulu.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20sez%C3%B3ne%201984%2F85%20tr%C3%A9noval%20Pavol%20N%C3%A9meth%20Partiz%C3%A1nske%20a%20te%C5%A1il%20sa%20z%20%C4%8Fal%C5%A1ieho%20%C4%8Deskoslovensk%C3%A9ho%20titulu.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.slovakhandball.sk/article/navzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- slovakhandball.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8198676&url=https%3A%2F%2Fwww.slovakhandball.sk%2Farticle%2Fnavzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- podobnosť 99 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.slovakhandball.sk/article/navzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove-<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A9meth%20P%C3%A1l&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Németh Pál<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Németh Gergely (Epres)}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Németh Gergely (Epres)] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:18, 15. apríl 2026 (UTC)</div> == [[František (pápež)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Franti%C5%A1ek%20%28p%C3%A1pe%C5%BE%29&diff=8199319&oldid=8199318 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Franti%C5%A1ek%20%28p%C3%A1pe%C5%BE%29&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[František (pápež)]]; 19:51, {{dátum|2026-04-16}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 180118 - 176443 }} }})</span> . . [[Redaktor:Teterqa|Teterqa]] ([[Diskusia s redaktorom:Teterqa|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Teterqa|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvořeno překladem sekce „Death“ ze stránky „[[:en:Special:Redirect/revision/1348563756|Pope Francis]]“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Franti%C5%A1ek%20%28p%C3%A1pe%C5%BE%29&oldid=8199319 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Franti%C5%A1ek%20%28p%C3%A1pe%C5%BE%29&oldid=8199318 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''The suffering that has marked the final part of my life, I offer to the Lord, for peace in the'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22The%20suffering%20that%20has%20marked%20the%20final%20part%20of%20my%20life%2C%20I%20offer%20to%20the%20Lord%2C%20for%20peace%20in%20the%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/FriarCesco/posts/pope-francis-requested-not-to-be-buried-at-the-vatican-where-other-popes-were-bu/1244256334375001/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8199319&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2FFriarCesco%2Fposts%2Fpope-francis-requested-not-to-be-buried-at-the-vatican-where-other-popes-were-bu%2F1244256334375001%2F podobnosť]), [https://ewtnvatican.com/articles/full-text-here-is-pope-francis-testament-5043 ewtnvatican.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8199319&url=https%3A%2F%2Fewtnvatican.com%2Farticles%2Ffull-text-here-is-pope-francis-testament-5043 podobnosť 30 %]), [https://www.facebook.com/usccb/posts/guided-by-mary-pope-francis-found-his-final-resting-place-in-the-marian-basilica/1103627655140847/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8199319&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fusccb%2Fposts%2Fguided-by-mary-pope-francis-found-his-final-resting-place-in-the-marian-basilica%2F1103627655140847%2F podobnosť 30 %]), [https://catholictt.org/2025/04/24/pope-francis-lived-the-beatitudes/ catholictt.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8199319&url=https%3A%2F%2Fcatholictt.org%2F2025%2F04%2F24%2Fpope-francis-lived-the-beatitudes%2F podobnosť 18 %]), [https://www.ncregister.com/cna/full-text-here-is-pope-francis-testament ncregister.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8199319&url=https%3A%2F%2Fwww.ncregister.com%2Fcna%2Ffull-text-here-is-pope-francis-testament podobnosť 30 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.facebook.com/FriarCesco/posts/pope-francis-requested-not-to-be-buried-at-the-vatican-where-other-popes-were-bu/1244256334375001/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Franti%C5%A1ek%20%28p%C3%A1pe%C5%BE%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>František (pápež)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Teterqa}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Teterqa] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 19:52, 16. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Kavej 2]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kavej%202&diff=8200056&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kavej%202&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Kavej 2]]; 12:21, {{dátum|2026-04-18}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4717 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Marián Tajboš|Marián Tajboš]] ([[Diskusia s redaktorom:Marián Tajboš|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Marián Tajboš|príspevky]]) ''(<nowiki>Zdroje</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kavej%202&oldid=8200056 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kavej%202&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Jedna z nich sa zaoberá svojím pôsobením a existenciou v novej rodine, vzťahom so svojimi rodičmi a priateľmi – svojím'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Jedna%20z%20nich%20sa%20zaober%C3%A1%20svoj%C3%ADm%20p%C3%B4soben%C3%ADm%20a%20existenciou%20v%20novej%20rodine%2C%20vz%C5%A5ahom%20so%20svojimi%20rodi%C4%8Dmi%20a%20priate%C4%BEmi%20%E2%80%93%20svoj%C3%ADm%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://sfu.sk/filmy/kavej-2/ sfu.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8200056&url=https%3A%2F%2Fsfu.sk%2Ffilmy%2Fkavej-2%2F podobnosť 39 %]), [https://registracia.avf.sk/formular_statistiky.php?x_krok=2&x_id=16334 registracia.avf.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8200056&url=https%3A%2F%2Fregistracia.avf.sk%2Fformular_statistiky.php%3Fx_krok%3D2%26x_id%3D16334 podobnosť 37 %]), [https://sfu.sk/filmy/page/8/ sfu.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8200056&url=https%3A%2F%2Fsfu.sk%2Ffilmy%2Fpage%2F8%2F podobnosť 33 %]) * „'''''Všetko je podané s nadľahčenou, humornou formou, čo dodáva príbehu sviežosť a ľahkosť.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%C5%A1etko%20je%20podan%C3%A9%20s%20nad%C4%BEah%C4%8Denou%2C%20humornou%20formou%2C%20%C4%8Do%20dod%C3%A1va%20pr%C3%ADbehu%20svie%C5%BEos%C5%A5%20a%20%C4%BEahkos%C5%A5.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://registracia.avf.sk/formular_statistiky.php?x_krok=2&x_id=16334 registracia.avf.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8200056&url=https%3A%2F%2Fregistracia.avf.sk%2Fformular_statistiky.php%3Fx_krok%3D2%26x_id%3D16334 podobnosť 37 %]), [https://sfu.sk/filmy/kavej-2/ sfu.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8200056&url=https%3A%2F%2Fsfu.sk%2Ffilmy%2Fkavej-2%2F podobnosť 39 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://sfu.sk/filmy/kavej-2/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kavej%202&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Kavej 2<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Marián Tajboš}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Marián Tajboš] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 12:22, 18. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Ana Kalandadze]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ana%20Kalandadze&diff=8200301&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ana%20Kalandadze&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Ana Kalandadze]]; 21:15, {{dátum|2026-04-18}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3511 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Jetam2|príspevky]]) ''(<nowiki>nový, 1543, 070/100 WD</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ana%20Kalandadze&oldid=8200301 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ana%20Kalandadze&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''\"Jej poetický štýl sa vyznačuje jednoduchosťou a harmonickou formou, do gruzínskej poézie 20. stor.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22%5C%22Jej%20poetick%C3%BD%20%C5%A1t%C3%BDl%20sa%20vyzna%C4%8Duje%20jednoduchos%C5%A5ou%20a%20harmonickou%20formou%2C%20do%20gruz%C3%ADnskej%20po%C3%A9zie%2020.%20stor.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://beliana.sav.sk/heslo/kalandadzeova-ana beliana.sav.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8200301&url=https%3A%2F%2Fbeliana.sav.sk%2Fheslo%2Fkalandadzeova-ana podobnosť 18 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://beliana.sav.sk/heslo/kalandadzeova-ana<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ana%20Kalandadze&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Ana Kalandadze<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Jetam2}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Jetam2] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 21:16, 18. apríl 2026 (UTC)</div> == [[PLURAL ateliér]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=PLURAL%20ateli%C3%A9r&diff=8201815&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=PLURAL%20ateli%C3%A9r&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[PLURAL ateliér]]; 12:02, {{dátum|2026-04-22}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3605 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Khkhkh1818|Khkhkh1818]] ([[Diskusia s redaktorom:Khkhkh1818|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Khkhkh1818|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorila som stránku</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=PLURAL%20ateli%C3%A9r&oldid=8201815 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=PLURAL%20ateli%C3%A9r&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''1. miesto v súťaži Obnova Námestia SNP a Parku J. A. Baťu v Partizánskom 2021'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%221.%20miesto%20v%20s%C3%BA%C5%A5a%C5%BEi%20Obnova%20N%C3%A1mestia%20SNP%20a%20Parku%20J.%20A.%20Ba%C5%A5u%20v%20Partiz%C3%A1nskom%202021%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.obstarame.sk/malacky obstarame.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8201815&url=https%3A%2F%2Fwww.obstarame.sk%2Fmalacky podobnosť 26 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.obstarame.sk/malacky<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=PLURAL%20ateli%C3%A9r&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>PLURAL ateliér<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Khkhkh1818}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Khkhkh1818] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 12:04, 22. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Chmelovica]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chmelovica&diff=8204156&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chmelovica&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Chmelovica]]; 10:11, {{dátum|2026-04-27}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4785 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-25699-22|~2026-25699-22]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-25699-22|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-25699-22|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „ Poki je <mark>populárna globálna platforma ponúkajúca tisíce bezplatných online hier, ktoré môžete hrať priamo v prehliadači bez nutnosti sťahovania alebo inštalácie</mark>. <ref name=":0">{{Citácia periodika|titul=Oh Yes Oh No|url=https://doi.org/10.5040/9781350368583.00000017|periodikum=Oh Yes Oh No|dátum=2019|dátum prístupu=2026-04-27|doi=10.5040/9781350368583.00000017|meno=Louise|priezvisko=Orwin}}</ref> Tu sú hlavné možnosti, ktoré sa p…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chmelovica&oldid=8204156 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chmelovica&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Wikipedia Wikipedia is a free online encyclopedia, created and edited by volunteers around the world and hosted by the Wikimedia'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Wikipedia%20Wikipedia%20is%20a%20free%20online%20encyclopedia%2C%20created%20and%20edited%20by%20volunteers%20around%20the%20world%20and%20hosted%20by%20the%20Wikimedia%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://cillickandsmith.com/resources/ cillickandsmith.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8204156&url=https%3A%2F%2Fcillickandsmith.com%2Fresources%2F podobnosť 15 %]), [https://www.arendale.org/curriculum-sources arendale.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8204156&url=https%3A%2F%2Fwww.arendale.org%2Fcurriculum-sources podobnosť 15 %]), [https://www.chatsifieds.com/learn-glitch-meaning-etymology-synonyms-and-usage/ chatsifieds.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8204156&url=https%3A%2F%2Fwww.chatsifieds.com%2Flearn-glitch-meaning-etymology-synonyms-and-usage%2F podobnosť 15 %]), [https://github.com/nm0i/searx-cli github.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8204156&url=https%3A%2F%2Fgithub.com%2Fnm0i%2Fsearx-cli podobnosť 14 %]), [https://www.chatsifieds.com/learn-palimpsest-meaning-etymology-synonyms/ chatsifieds.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8204156&url=https%3A%2F%2Fwww.chatsifieds.com%2Flearn-palimpsest-meaning-etymology-synonyms%2F podobnosť 15 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://cillickandsmith.com/resources/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chmelovica&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Chmelovica<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-25699-22}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-25699-22] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 10:12, 27. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&diff=8206246&oldid=8180701 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru]]; 17:05, {{dátum|2026-04-30}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 26565 - 23440 }} }})</span> . . [[Redaktor:Akira.Toda|Akira.Toda]] ([[Diskusia s redaktorom:Akira.Toda|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Akira.Toda|príspevky]]) ''(<nowiki>Pridanie Akcie MEDELÍN</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&oldid=8206246 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&oldid=8180701 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Prvá fáza prebehla v piatok minulého týždňa na východnom Slovensku, konkrétne v Prešovskom a Košickom kraji, v mestách Prešov, Gelnica'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Prv%C3%A1%20f%C3%A1za%20prebehla%20v%20piatok%20minul%C3%A9ho%20t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a%20na%20v%C3%BDchodnom%20Slovensku%2C%20konkr%C3%A9tne%20v%20Pre%C5%A1ovskom%20a%20Ko%C5%A1ickom%20kraji%2C%20v%20mest%C3%A1ch%20Pre%C5%A1ov%2C%20Gelnica%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/-protidrogov%C3%A1-akcia-medel%C3%ADn-pol%C3%ADcia-zadr%C5%BEala-12-os%C3%B4b-a-obvinila-8-os%C3%B4b-n%C3%A1rodn%C3%A1-p/1401287712036793/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8206246&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fposts%2F-protidrogov%25C3%25A1-akcia-medel%25C3%25ADn-pol%25C3%25ADcia-zadr%25C5%25BEala-12-os%25C3%25B4b-a-obvinila-8-os%25C3%25B4b-n%25C3%25A1rodn%25C3%25A1-p%2F1401287712036793%2F podobnosť]), [https://www.trencinak.sk/clanky/12148/pri-akcii-medelin-policia-rozbila-drogovu-siet-na-jej-cele-mal-stat-puchovcan trencinak.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8206246&url=https%3A%2F%2Fwww.trencinak.sk%2Fclanky%2F12148%2Fpri-akcii-medelin-policia-rozbila-drogovu-siet-na-jej-cele-mal-stat-puchovcan podobnosť 43 %]), [https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/pozv%C3%A1nka-pre-deti-a-ich-rodi%C4%8Dov-pol%C3%ADcia-a-%C4%8Fal%C5%A1ie-zlo%C5%BEky-v-akcii-u%C5%BE-t%C3%BAto-sobotupo/2585374391492767/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8206246&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fposts%2Fpozv%25C3%25A1nka-pre-deti-a-ich-rodi%25C4%258Dov-pol%25C3%25ADcia-a-%25C4%258Fal%25C5%25A1ie-zlo%25C5%25BEky-v-akcii-u%25C5%25BE-t%25C3%25BAto-sobotupo%2F2585374391492767%2F podobnosť 43 %]), [https://www.seredonline.sk/2026/04/30/protidrogova-akcia-medelin-policia-zadrzala-12-osob-a-z-toho-8-osob-obvinila/ seredonline.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8206246&url=https%3A%2F%2Fwww.seredonline.sk%2F2026%2F04%2F30%2Fprotidrogova-akcia-medelin-policia-zadrzala-12-osob-a-z-toho-8-osob-obvinila%2F podobnosť 63 %]), [https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/enviropol%C3%ADcia-obvinila-mu%C5%BEa-ktor%C3%BD-v-bratislave-neleg%C3%A1lne-vyr%C3%BAbal-stromyvy%C5%A1etrova/795799852585585/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8206246&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fposts%2Fenviropol%25C3%25ADcia-obvinila-mu%25C5%25BEa-ktor%25C3%25BD-v-bratislave-neleg%25C3%25A1lne-vyr%25C3%25BAbal-stromyvy%25C5%25A1etrova%2F795799852585585%2F podobnosť 63 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/-protidrogov%C3%A1-akcia-medel%C3%ADn-pol%C3%ADcia-zadr%C5%BEala-12-os%C3%B4b-a-obvinila-8-os%C3%B4b-n%C3%A1rodn%C3%A1-p/1401287712036793/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Akira.Toda}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Akira.Toda] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 17:06, 30. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Kybernetická bezpečnosť]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kybernetick%C3%A1%20bezpe%C4%8Dnos%C5%A5&diff=8206840&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kybernetick%C3%A1%20bezpe%C4%8Dnos%C5%A5&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Kybernetická bezpečnosť]]; 18:40, {{dátum|2026-05-01}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 19517 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Archetyper|Archetyper]] ([[Diskusia s redaktorom:Archetyper|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Archetyper|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorenie článku o kybernetickej bezpečnosti; doplnená definícia, vývoj, základné princípy, oblasti bezpečnosti, hrozby, opatrenia, štandardy, právny rámec EÚ a SR, inštitúcie, vzdelávanie, súkromie, kritika a referencie.</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kybernetick%C3%A1%20bezpe%C4%8Dnos%C5%A5&oldid=8206840 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kybernetick%C3%A1%20bezpe%C4%8Dnos%C5%A5&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''ISO/IEC 27002:2022 – Information security, cybersecurity and privacy protection — Information security controls [online].'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22ISO%2FIEC%2027002%3A2022%20%E2%80%93%20Information%20security%2C%20cybersecurity%20and%20privacy%20protection%20%E2%80%94%20Information%20security%20controls%20%5Bonline%5D.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.mdpi.com/2078-2489/16/5/336 mdpi.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8206840&url=https%3A%2F%2Fwww.mdpi.com%2F2078-2489%2F16%2F5%2F336 podobnosť]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.mdpi.com/2078-2489/16/5/336<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kybernetick%C3%A1%20bezpe%C4%8Dnos%C5%A5&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Kybernetická bezpečnosť<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Archetyper}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Archetyper] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 18:42, 1. máj 2026 (UTC)</div> == [[Proces so skupinou Albert Púčik a spol.]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Proces%20so%20skupinou%20Albert%20P%C3%BA%C4%8Dik%20a%20spol.&diff=8207544&oldid=8207415 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Proces%20so%20skupinou%20Albert%20P%C3%BA%C4%8Dik%20a%20spol.&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Proces so skupinou Albert Púčik a spol.]]; 06:58, {{dátum|2026-05-03}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 32999 - 31445 }} }})</span> . . [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Martingazak|príspevky]]) ''(<nowiki>Doplnenie</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Proces%20so%20skupinou%20Albert%20P%C3%BA%C4%8Dik%20a%20spol.&oldid=8207544 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Proces%20so%20skupinou%20Albert%20P%C3%BA%C4%8Dik%20a%20spol.&oldid=8207415 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Štátne vyznamenania by mali dostávať ľudia, ktorých životný príbeh nemôže vyvolať spor o to, či slúžili demokracii.\'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22%C5%A0t%C3%A1tne%20vyznamenania%20by%20mali%20dost%C3%A1va%C5%A5%20%C4%BEudia%2C%20ktor%C3%BDch%20%C5%BEivotn%C3%BD%20pr%C3%ADbeh%20nem%C3%B4%C5%BEe%20vyvola%C5%A5%20spor%20o%20to%2C%20%C4%8Di%20sl%C3%BA%C5%BEili%20demokracii.%5C%22%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.postoj.sk/106139/prezidentka-tvrdi-ze-spravila-chybu postoj.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8207544&url=https%3A%2F%2Fwww.postoj.sk%2F106139%2Fprezidentka-tvrdi-ze-spravila-chybu podobnosť 25 %]), [https://dennikn.sk/minuta/2854685/ dennikn.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8207544&url=https%3A%2F%2Fdennikn.sk%2Fminuta%2F2854685%2F podobnosť 35 %]), [https://standard.sk/207093/prezidentka-priznala-chybu-pri-vyznamenaniach-clenov-bielej-legie-ich-odkaz-je-podla-nej-sporny standard.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8207544&url=https%3A%2F%2Fstandard.sk%2F207093%2Fprezidentka-priznala-chybu-pri-vyznamenaniach-clenov-bielej-legie-ich-odkaz-je-podla-nej-sporny podobnosť 32 %]), [https://dennikn.sk/2859091/nositelia-statneho-vyznamenania-prezidentke-je-dobre-ze-ste-sa-ospravedlnili-anketa/ dennikn.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8207544&url=https%3A%2F%2Fdennikn.sk%2F2859091%2Fnositelia-statneho-vyznamenania-prezidentke-je-dobre-ze-ste-sa-ospravedlnili-anketa%2F podobnosť 39 %]), [https://tvnoviny.sk/domace/clanok/175447-prezidentka-priznala-chybu-pri-vyznamenaniach-clenov-bielej-legie tvnoviny.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8207544&url=https%3A%2F%2Ftvnoviny.sk%2Fdomace%2Fclanok%2F175447-prezidentka-priznala-chybu-pri-vyznamenaniach-clenov-bielej-legie podobnosť 32 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.postoj.sk/106139/prezidentka-tvrdi-ze-spravila-chybu<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Proces%20so%20skupinou%20Albert%20P%C3%BA%C4%8Dik%20a%20spol.&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Proces so skupinou Albert Púčik a spol.<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Martingazak}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Martingazak] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 07:00, 3. máj 2026 (UTC)</div> == [[Melissa Mandy Marušková]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Melissa%20Mandy%20Maru%C5%A1kov%C3%A1&diff=8209745&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Melissa%20Mandy%20Maru%C5%A1kov%C3%A1&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Melissa Mandy Marušková]]; 17:34, {{dátum|2026-05-06}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 1040 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-27604-82|~2026-27604-82]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-27604-82|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-27604-82|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „Melissa Mandy Marušková je rocková speváčka a multiinštrumentalistka. Od roku 2022 a prináša energickú zmes rocku a pop rocku pre široké publikum. Hudbe sa venuje od útleho veku a má za sebou úspechy v muzikáloch a televíznych reláciách. Ovláda viacero nástrojov, vrátane gitary, basgitary, bicích a kláves, čo jej umožňuje flexibilne dotvárať zvuk kapely a prinášať jedinečný zážitok. Repertoár obsahuje nielen vlastné skladby, al…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Melissa%20Mandy%20Maru%C5%A1kov%C3%A1&oldid=8209745 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Melissa%20Mandy%20Maru%C5%A1kov%C3%A1&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Ovláda viacero nástrojov, vrátane gitary, basgitary, bicích a kláves, čo jej umožňuje flexibilne dotvárať zvuk kapely a prinášať jedinečný zážitok.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ovl%C3%A1da%20viacero%20n%C3%A1strojov%2C%20vr%C3%A1tane%20gitary%2C%20basgitary%2C%20bic%C3%ADch%20a%20kl%C3%A1ves%2C%20%C4%8Do%20jej%20umo%C5%BE%C5%88uje%20flexibilne%20dotv%C3%A1ra%C5%A5%20zvuk%20kapely%20a%20prin%C3%A1%C5%A1a%C5%A5%20jedine%C4%8Dn%C3%BD%20z%C3%A1%C5%BEitok.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.rockon.sk/v-ziari-nad-hronom-10-maja-vystupia-antares-melissa-mandy-ci-etanol-majovy-angelus-feline-pomoze-miestnemu-oz-sos-macky/ rockon.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8209745&url=https%3A%2F%2Fwww.rockon.sk%2Fv-ziari-nad-hronom-10-maja-vystupia-antares-melissa-mandy-ci-etanol-majovy-angelus-feline-pomoze-miestnemu-oz-sos-macky%2F podobnosť 87 %]), [https://daisygroup.sk/sk/umelci/detail/melissa-mandy-maruskova-16-06-2025-13-49-07/56 daisygroup.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8209745&url=https%3A%2F%2Fdaisygroup.sk%2Fsk%2Fumelci%2Fdetail%2Fmelissa-mandy-maruskova-16-06-2025-13-49-07%2F56 podobnosť 94 %]) * „'''''Melissa Mandy Crew vystupovala na festivaloch ako Lodenica, Topfest, Grape Festival a Summerfest.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Melissa%20Mandy%20Crew%20vystupovala%20na%20festivaloch%20ako%20Lodenica%2C%20Topfest%2C%20Grape%20Festival%20a%20Summerfest.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://daisygroup.sk/sk/umelci/detail/melissa-mandy-maruskova-16-06-2025-13-49-07/56 daisygroup.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8209745&url=https%3A%2F%2Fdaisygroup.sk%2Fsk%2Fumelci%2Fdetail%2Fmelissa-mandy-maruskova-16-06-2025-13-49-07%2F56 podobnosť 94 %]) * „'''''Melissa má za sebou spoluprácu s etablovanými umelcami vrátane Paľa Drapáka, pre ktorého bola predskokankou, a amerického rockového hudobníka Leona'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Melissa%20m%C3%A1%20za%20sebou%20spolupr%C3%A1cu%20s%20etablovan%C3%BDmi%20umelcami%20vr%C3%A1tane%20Pa%C4%BEa%20Drap%C3%A1ka%2C%20pre%20ktor%C3%A9ho%20bola%20predskokankou%2C%20a%20americk%C3%A9ho%20rockov%C3%A9ho%20hudobn%C3%ADka%20Leona%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://daisygroup.sk/sk/umelci/detail/melissa-mandy-maruskova-16-06-2025-13-49-07/56 daisygroup.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8209745&url=https%3A%2F%2Fdaisygroup.sk%2Fsk%2Fumelci%2Fdetail%2Fmelissa-mandy-maruskova-16-06-2025-13-49-07%2F56 podobnosť 94 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.rockon.sk/v-ziari-nad-hronom-10-maja-vystupia-antares-melissa-mandy-ci-etanol-majovy-angelus-feline-pomoze-miestnemu-oz-sos-macky/, https://daisygroup.sk/sk/umelci/detail/melissa-mandy-maruskova-16-06-2025-13-49-07/56<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Melissa%20Mandy%20Maru%C5%A1kov%C3%A1&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Melissa Mandy Marušková<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-27604-82}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-27604-82] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 17:36, 6. máj 2026 (UTC)</div> == [[Eurovision Song Contest 2026]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eurovision%20Song%20Contest%202026&diff=8210052&oldid=8209561 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eurovision%20Song%20Contest%202026&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Eurovision Song Contest 2026]]; 08:32, {{dátum|2026-05-07}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 40378 - 25457 }} }})</span> . . [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/KormiSK|príspevky]]) ''(<nowiki>+ poradie v semifinale</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eurovision%20Song%20Contest%202026&oldid=8210052 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eurovision%20Song%20Contest%202026&oldid=8209561 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Vo finále bude hlasovať všetkých 36 krajín prostredníctvom online hlasovania a odbornej poroty a taktiež všetky nezúčastnené krajiny ako \"zvyšok'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Vo%20fin%C3%A1le%20bude%20hlasova%C5%A5%20v%C5%A1etk%C3%BDch%2036%20kraj%C3%ADn%20prostredn%C3%ADctvom%20online%20hlasovania%20a%20odbornej%20poroty%20a%20taktie%C5%BE%20v%C5%A1etky%20nez%C3%BA%C4%8Dastnen%C3%A9%20krajiny%20ako%20%5C%22zvy%C5%A1ok%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.namestovo.sk/uploads/fck/file/MsZ/2022/18.%20m%C3%A1j/KRONIKA%202020-na%20web.pdf namestovo.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8210052&url=https%3A%2F%2Fwww.namestovo.sk%2Fuploads%2Ffck%2Ffile%2FMsZ%2F2022%2F18.%2520m%25C3%25A1j%2FKRONIKA%25202020-na%2520web.pdf podobnosť]), [https://nitra.sk/wp-content/uploads/2025/07/Kronika-Nitry-2014.pdf nitra.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8210052&url=https%3A%2F%2Fnitra.sk%2Fwp-content%2Fuploads%2F2025%2F07%2FKronika-Nitry-2014.pdf podobnosť]), [https://www.scribd.com/document/711924371/Palko-Vladimir-Levy-Prichadzaju scribd.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8210052&url=https%3A%2F%2Fwww.scribd.com%2Fdocument%2F711924371%2FPalko-Vladimir-Levy-Prichadzaju podobnosť 0 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.namestovo.sk/uploads/fck/file/MsZ/2022/18.%20m%C3%A1j/KRONIKA%202020-na%20web.pdf<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eurovision%20Song%20Contest%202026&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Eurovision Song Contest 2026<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:KormiSK}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom KormiSK] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 08:34, 7. máj 2026 (UTC)</div> == [[Josef Grus (1893)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Josef%20Grus%20%281893%29&diff=8214220&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Josef%20Grus%20%281893%29&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Josef Grus (1893)]]; 12:36, {{dátum|2026-05-15}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 1861 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-29303-46|~2026-29303-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-29303-46|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-29303-46|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „<ref>'''Josef Grus''' (19. října 1893, Pardubice Zelené Předměstí – 19. března 1972, Praha) byl český architekt, malíř a pedagog. Život Josef Grus se narodil v Pardubicích-Zeleném Předměstí v rodině úředníka pardubické spořitelny Víta Gruse a jeho ženy Anně rodem Potěšilové. Josef vyrůstal ještě s dvěma bratry, starším Jaroslavem a mladším Vítem, kteří projevovali obdobné výtvarné nadání. Během první světové vál…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Josef%20Grus%20%281893%29&oldid=8214220 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Josef%20Grus%20%281893%29&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''1955 Dodatky ke slovníku československých výtvarných umělců, Státní nakladatelství krásné literatury, hudby a umění, n.p.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%221955%20Dodatky%20ke%20slovn%C3%ADku%20%C4%8Deskoslovensk%C3%BDch%20v%C3%BDtvarn%C3%BDch%20um%C4%9Blc%C5%AF%2C%20St%C3%A1tn%C3%AD%20nakladatelstv%C3%AD%20kr%C3%A1sn%C3%A9%20literatury%2C%20hudby%20a%20um%C4%9Bn%C3%AD%2C%20n.p.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.prodej-obrazy.eu/p/9232/stare-hradiste-holoubek-josef prodej-obrazy.eu] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8214220&url=https%3A%2F%2Fwww.prodej-obrazy.eu%2Fp%2F9232%2Fstare-hradiste-holoubek-josef podobnosť 0 %]), [https://www.prodej-obrazy.eu/p/7931/prvni-obili-statu-koukolsky-jindrich prodej-obrazy.eu] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8214220&url=https%3A%2F%2Fwww.prodej-obrazy.eu%2Fp%2F7931%2Fprvni-obili-statu-koukolsky-jindrich podobnosť 0 %]), [https://www.prodej-obrazy.eu/p/14058/secska-prehrada-havel-vladimir prodej-obrazy.eu] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8214220&url=https%3A%2F%2Fwww.prodej-obrazy.eu%2Fp%2F14058%2Fsecska-prehrada-havel-vladimir podobnosť 0 %]), [https://www.prodej-obrazy.eu/p/12479/cise-kaspar-ladislav-josef prodej-obrazy.eu] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8214220&url=https%3A%2F%2Fwww.prodej-obrazy.eu%2Fp%2F12479%2Fcise-kaspar-ladislav-josef podobnosť 0 %]), [https://www.prodej-obrazy.eu/p/11822/mandele-havel-vladimir prodej-obrazy.eu] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8214220&url=https%3A%2F%2Fwww.prodej-obrazy.eu%2Fp%2F11822%2Fmandele-havel-vladimir podobnosť 0 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.prodej-obrazy.eu/p/9232/stare-hradiste-holoubek-josef<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Josef%20Grus%20%281893%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Josef Grus (1893)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-29303-46}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-29303-46] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 12:38, 15. máj 2026 (UTC)</div> == [[Pavol Naď]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavol%20Na%C4%8F&diff=8215248&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavol%20Na%C4%8F&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Pavol Naď]]; 09:15, {{dátum|2026-05-17}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4197 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Scholastikos|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox Osobnosť | Meno = Pavol Naď | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský sudca, prvý predseda Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky | Portrét = Pavol Naď (2026-05-10).jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = Pavol Naď v máji 2026 | Dátum narodenia = [[1962]] <!-- {{dnv|RRRR|MM|DD}} --> | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavol%20Na%C4%8F&oldid=8215248 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavol%20Na%C4%8F&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''V rokoch 2013 až 2016 bol členom disciplinárneho senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20rokoch%202013%20a%C5%BE%202016%20bol%20%C4%8Dlenom%20disciplin%C3%A1rneho%20sen%C3%A1tu%20Najvy%C5%A1%C5%A1ieho%20s%C3%BAdu%20Slovenskej%20republiky.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.nssud.sk/sudcovia/ nssud.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8215248&url=https%3A%2F%2Fwww.nssud.sk%2Fsudcovia%2F podobnosť 18 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.nssud.sk/sudcovia/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavol%20Na%C4%8F&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Pavol Naď<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Scholastikos}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Scholastikos] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 09:16, 17. máj 2026 (UTC)</div> == [[Vojna za nezávislosť Východného Timoru]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vojna%20za%20nez%C3%A1vislos%C5%A5%20V%C3%BDchodn%C3%A9ho%20Timoru&diff=8215630&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vojna%20za%20nez%C3%A1vislos%C5%A5%20V%C3%BDchodn%C3%A9ho%20Timoru&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Vojna za nezávislosť Východného Timoru]]; 18:19, {{dátum|2026-05-17}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 14993 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/LoverofBattle12|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorenie úplne nového článku pod názvom ,, Vojna za nezávislosť Východného Timoru" v rámci stránky ,, Zoznam vojen" a ,, Zoznam konfliktov v Ázii".</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vojna%20za%20nez%C3%A1vislos%C5%A5%20V%C3%BDchodn%C3%A9ho%20Timoru&oldid=8215630 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vojna%20za%20nez%C3%A1vislos%C5%A5%20V%C3%BDchodn%C3%A9ho%20Timoru&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Osobitný význam mali dodávky turbovrtuľových útočných lietadiel Rockwell OV-10 Bronco, špeciálne navrhnutých na operácie proti partizánom.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Osobitn%C3%BD%20v%C3%BDznam%20mali%20dod%C3%A1vky%20turbovrtu%C4%BEov%C3%BDch%20%C3%BAto%C4%8Dn%C3%BDch%20lietadiel%20Rockwell%20OV-10%20Bronco%2C%20%C5%A1peci%C3%A1lne%20navrhnut%C3%BDch%20na%20oper%C3%A1cie%20proti%20partiz%C3%A1nom.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://christianitas.sk/vychodny-timor-katolicka-krajina-medzi-dravymi-vlkmi/ christianitas.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8215630&url=https%3A%2F%2Fchristianitas.sk%2Fvychodny-timor-katolicka-krajina-medzi-dravymi-vlkmi%2F podobnosť 86 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://christianitas.sk/vychodny-timor-katolicka-krajina-medzi-dravymi-vlkmi/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vojna%20za%20nez%C3%A1vislos%C5%A5%20V%C3%BDchodn%C3%A9ho%20Timoru&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Vojna za nezávislosť Východného Timoru<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:LoverofBattle12}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom LoverofBattle12] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 18:20, 17. máj 2026 (UTC)</div> == [[B-S 10 Tři hranice]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=B-S%2010%20T%C5%99i%20hranice&diff=8217208&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=B-S%2010%20T%C5%99i%20hranice&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[B-S 10 Tři hranice]]; 17:57, {{dátum|2026-05-20}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 1321 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:TeodS|TeodS]] ([[Diskusia s redaktorom:TeodS|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/TeodS|príspevky]]) ''(<nowiki>Nový článok</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=B-S%2010%20T%C5%99i%20hranice&oldid=8217208 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=B-S%2010%20T%C5%99i%20hranice&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Súčasťou obrany bol aj systém na vhadzovanie granátov do miest mimo zorného poľa obrancov.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22S%C3%BA%C4%8Das%C5%A5ou%20obrany%20bol%20aj%20syst%C3%A9m%20na%20vhadzovanie%20gran%C3%A1tov%20do%20miest%20mimo%20zorn%C3%A9ho%20po%C4%BEa%20obrancov.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.toito.sk/projekty/2024/6/5/b-s-10 toito.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8217208&url=https%3A%2F%2Fwww.toito.sk%2Fprojekty%2F2024%2F6%2F5%2Fb-s-10 podobnosť 38 %]) * „'''''Bunker mal neskôr nainštalovanú vzduchotechniku so šliapacím mechanizmom, na princípe bicykla s kapacitou výmeny vzduchu 800m3/h.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Bunker%20mal%20nesk%C3%B4r%20nain%C5%A1talovan%C3%BA%20vzduchotechniku%20so%20%C5%A1liapac%C3%ADm%20mechanizmom%2C%20na%20princ%C3%ADpe%20bicykla%20s%20kapacitou%20v%C3%BDmeny%20vzduchu%20800m3%2Fh.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.toito.sk/projekty/2024/6/5/b-s-10 toito.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8217208&url=https%3A%2F%2Fwww.toito.sk%2Fprojekty%2F2024%2F6%2F5%2Fb-s-10 podobnosť 38 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.toito.sk/projekty/2024/6/5/b-s-10<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=B-S%2010%20T%C5%99i%20hranice&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>B-S 10 Tři hranice<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:TeodS}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom TeodS] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 17:58, 20. máj 2026 (UTC)</div> == [[Zbierka zákonov a nariadení štátu československého]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zbierka%20z%C3%A1konov%20a%20nariaden%C3%AD%20%C5%A1t%C3%A1tu%20%C4%8Deskoslovensk%C3%A9ho&diff=8217375&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zbierka%20z%C3%A1konov%20a%20nariaden%C3%AD%20%C5%A1t%C3%A1tu%20%C4%8Deskoslovensk%C3%A9ho&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Zbierka zákonov a nariadení štátu československého]]; 03:38, {{dátum|2026-05-21}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 9024 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Lišiak|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{pracuje sa}} '''Zbierka zákonov a nariadení štátu československého''', skratka '''Sb. z. a n.''' ({{ces|''Sbírka zákonů a nařízení státu československého''}}, dobový slovenský zápis ''Sbierka zákonov a nariadení štátu československého'') bola zbierka zákonov [[Prvá česko-slovenská republika|Československej republiky]] (ČSR){{#tag:ref|Hoci už [[Washingtonská deklarácia]] zo 16. októbra 1918 sa o Československu zmieňovala ak…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zbierka%20z%C3%A1konov%20a%20nariaden%C3%AD%20%C5%A1t%C3%A1tu%20%C4%8Deskoslovensk%C3%A9ho&oldid=8217375 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zbierka%20z%C3%A1konov%20a%20nariaden%C3%AD%20%C5%A1t%C3%A1tu%20%C4%8Deskoslovensk%C3%A9ho&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Papers Relating to the Foreign Relations of the United States, 1918, Supplement 1, The World War.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Papers%20Relating%20to%20the%20Foreign%20Relations%20of%20the%20United%20States%2C%201918%2C%20Supplement%201%2C%20The%20World%20War.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://history.state.gov/historicaldocuments/frus1918Supp01v01 history.state.gov] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8217375&url=https%3A%2F%2Fhistory.state.gov%2Fhistoricaldocuments%2Ffrus1918Supp01v01 podobnosť 0 %]), [https://text-message.blogs.archives.gov/2018/11/09/the-11th-hour-of-the-11th-day-of-the-11th-month-1918/ text-message.blogs.archives.gov] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8217375&url=https%3A%2F%2Ftext-message.blogs.archives.gov%2F2018%2F11%2F09%2Fthe-11th-hour-of-the-11th-day-of-the-11th-month-1918%2F podobnosť 0 %]), [https://history.state.gov/historicaldocuments/frus1918Supp01v01/d340 history.state.gov] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8217375&url=https%3A%2F%2Fhistory.state.gov%2Fhistoricaldocuments%2Ffrus1918Supp01v01%2Fd340 podobnosť 0 %]), [https://history.state.gov/historicaldocuments/frus1918Supp01v01/d206 history.state.gov] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8217375&url=https%3A%2F%2Fhistory.state.gov%2Fhistoricaldocuments%2Ffrus1918Supp01v01%2Fd206 podobnosť 0 %]), [https://history.state.gov/historicaldocuments/frus1918Supp01v01/d326 history.state.gov] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8217375&url=https%3A%2F%2Fhistory.state.gov%2Fhistoricaldocuments%2Ffrus1918Supp01v01%2Fd326 podobnosť 0 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://history.state.gov/historicaldocuments/frus1918Supp01v01<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zbierka%20z%C3%A1konov%20a%20nariaden%C3%AD%20%C5%A1t%C3%A1tu%20%C4%8Deskoslovensk%C3%A9ho&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Zbierka zákonov a nariadení štátu československého<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Lišiak}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Lišiak] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 03:40, 21. máj 2026 (UTC)</div> == [[Challenger (hlbočina)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Challenger%20%28hlbo%C4%8Dina%29&diff=8217887&oldid=8217878 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Challenger%20%28hlbo%C4%8Dina%29&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Challenger (hlbočina)]]; 00:56, {{dátum|2026-05-22}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 9768 - 7352 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-25835-64|~2026-25835-64]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-25835-64|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-25835-64|príspevky]]) ''(<nowiki>presun z článku Mariánska priekopa</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Challenger%20%28hlbo%C4%8Dina%29&oldid=8217887 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Challenger%20%28hlbo%C4%8Dina%29&oldid=8217878 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Bola prvýkrát objavená v roku 1951 Britskou výskumnou loďou Challenger II, ktorá dala názov najhlbšej časti priekopy – Challengerskej priehlbiny.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Bola%20prv%C3%BDkr%C3%A1t%20objaven%C3%A1%20v%20roku%201951%20Britskou%20v%C3%BDskumnou%20lo%C4%8Fou%20Challenger%20II%2C%20ktor%C3%A1%20dala%20n%C3%A1zov%20najhlb%C5%A1ej%20%C4%8Dasti%20priekopy%20%E2%80%93%20Challengerskej%20priehlbiny.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://referaty.aktuality.sk/marianska-priekopa/referat-26372 referaty.aktuality.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8217887&url=https%3A%2F%2Freferaty.aktuality.sk%2Fmarianska-priekopa%2Freferat-26372 podobnosť 45 %]), [https://www.topdesat.sk/2023/11/11/kamienok-na-dno-marianskej-priekopy/ topdesat.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8217887&url=https%3A%2F%2Fwww.topdesat.sk%2F2023%2F11%2F11%2Fkamienok-na-dno-marianskej-priekopy%2F podobnosť 26 %]), [https://www.slideserve.com/kacy/obsah slideserve.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8217887&url=https%3A%2F%2Fwww.slideserve.com%2Fkacy%2Fobsah podobnosť 19 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://referaty.aktuality.sk/marianska-priekopa/referat-26372<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Challenger%20%28hlbo%C4%8Dina%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Challenger (hlbočina)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-25835-64}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-25835-64] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 00:58, 22. máj 2026 (UTC)</div> == [[Folklórny festival Východná]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Folkl%C3%B3rny%20festival%20V%C3%BDchodn%C3%A1&diff=8219941&oldid=8070355 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Folkl%C3%B3rny%20festival%20V%C3%BDchodn%C3%A1&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Folklórny festival Východná]]; 06:55, {{dátum|2026-05-26}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 28343 - 14078 }} }})</span> . . [[Redaktor:Nockaba|Nockaba]] ([[Diskusia s redaktorom:Nockaba|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Nockaba|príspevky]]) ''(<nowiki>Pridané informácie o leitmotívoch jednotlivých ročníkov od roku 2019 až po súčasnosť. Aktualizovaný ročník festivalu a termín konania festivalu</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Folkl%C3%B3rny%20festival%20V%C3%BDchodn%C3%A1&oldid=8219941 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Folkl%C3%B3rny%20festival%20V%C3%BDchodn%C3%A1&oldid=8070355 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Folklórny festival Východná 2021 bude mať vzhľadom na novú, po desaťročia nepoznanú situáciu aj novú formu: bude prebiehať v online'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Folkl%C3%B3rny%20festival%20V%C3%BDchodn%C3%A1%202021%20bude%20ma%C5%A5%20vzh%C4%BEadom%20na%20nov%C3%BA%2C%20po%20desa%C5%A5ro%C4%8Dia%20nepoznan%C3%BA%20situ%C3%A1ciu%20aj%20nov%C3%BA%20formu%3A%20bude%20prebieha%C5%A5%20v%20online%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://festivalvychodna.sk/2021// festivalvychodna.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8219941&url=https%3A%2F%2Ffestivalvychodna.sk%2F2021%2F%2F podobnosť 79 %]) * „'''''Medzigeneračný pohyb, myšlienkový pohyb, ale i názorový pohyb dostanú rovnako veľký priestor ako reálny pohyb na javisku, v hľadisku a'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Medzigenera%C4%8Dn%C3%BD%20pohyb%2C%20my%C5%A1lienkov%C3%BD%20pohyb%2C%20ale%20i%20n%C3%A1zorov%C3%BD%20pohyb%20dostan%C3%BA%20rovnako%20ve%C4%BEk%C3%BD%20priestor%20ako%20re%C3%A1lny%20pohyb%20na%20javisku%2C%20v%20h%C4%BEadisku%20a%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://festivalvychodna.sk/2024/ festivalvychodna.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8219941&url=https%3A%2F%2Ffestivalvychodna.sk%2F2024%2F podobnosť 90 %]) * „'''''Chceme podčiarknuť význam a krásu ľudového umenia vo všetkých jeho podobách i jeho životodarnosť a schopnosť prispôsobiť sa novým podmienkam'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Chceme%20pod%C4%8Diarknu%C5%A5%20v%C3%BDznam%20a%20kr%C3%A1su%20%C4%BEudov%C3%A9ho%20umenia%20vo%20v%C5%A1etk%C3%BDch%20jeho%20podob%C3%A1ch%20i%20jeho%20%C5%BEivotodarnos%C5%A5%20a%20schopnos%C5%A5%20prisp%C3%B4sobi%C5%A5%20sa%20nov%C3%BDm%20podmienkam%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://festivalvychodna.sk/2024/novinky/ffv2024-ts-20231207/ festivalvychodna.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8219941&url=https%3A%2F%2Ffestivalvychodna.sk%2F2024%2Fnovinky%2Fffv2024-ts-20231207%2F podobnosť 58 %]), [https://festivalvychodna.sk/2024/ festivalvychodna.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8219941&url=https%3A%2F%2Ffestivalvychodna.sk%2F2024%2F podobnosť 90 %]) * „'''''Skláňali chrbty na roliach, odchádzali za oceán, aby tam našli záchranu pred biedou, vracali sa a investovali do vlastného kúska'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Skl%C3%A1%C5%88ali%20chrbty%20na%20roliach%2C%20odch%C3%A1dzali%20za%20oce%C3%A1n%2C%20aby%20tam%20na%C5%A1li%20z%C3%A1chranu%20pred%20biedou%2C%20vracali%20sa%20a%20investovali%20do%20vlastn%C3%A9ho%20k%C3%BAska%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://festivalvychodna.sk/2023/ festivalvychodna.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8219941&url=https%3A%2F%2Ffestivalvychodna.sk%2F2023%2F podobnosť 83 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://festivalvychodna.sk/2021//, https://festivalvychodna.sk/2024/, https://festivalvychodna.sk/2023/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Folkl%C3%B3rny%20festival%20V%C3%BDchodn%C3%A1&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Folklórny festival Východná<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Nockaba}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Nockaba] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 06:56, 26. máj 2026 (UTC)</div> == [[De natura rerum]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=De%20natura%20rerum&diff=8220491&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=De%20natura%20rerum&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[De natura rerum]]; 12:06, {{dátum|2026-05-27}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 11572 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Wiliamblake23|Wiliamblake23]] ([[Diskusia s redaktorom:Wiliamblake23|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Wiliamblake23|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „== ''De natura rerum'' == ''De natura rerum'' je stredoveké encyklopedické dielo napísané flámskym rímskokatolíckym kňazom, členom dominikánskeho rádu Tomášom z Cantimpré (latinsky: ''Thomas Cantimpratensis'' alebo ''Cantipratensis''). Ide o autorovo najúspešnejšie dielo, čo dokladá mnoho opisov a skutočnosť, že sa stalo inšpiráciou pre ďalšie encyklopedické diela. V prológu k svojmu dielu uvádza, že práca na ňom mu trvala takmer 15…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=De%20natura%20rerum&oldid=8220491 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=De%20natura%20rerum&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Fenomén monštruozity v bohemikálnom korpuse diela \"De natura rerum\" Tomáša z Cantimpré.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Fenom%C3%A9n%20mon%C5%A1truozity%20v%20bohemik%C3%A1lnom%20korpuse%20diela%20%5C%22De%20natura%20rerum%5C%22%20Tom%C3%A1%C5%A1a%20z%20Cantimpr%C3%A9.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://dspace.cuni.cz/handle/20.500.11956/205340 dspace.cuni.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8220491&url=https%3A%2F%2Fdspace.cuni.cz%2Fhandle%2F20.500.11956%2F205340 podobnosť 7 %]), [https://dspace.cuni.cz/bitstream/handle/20.500.11956/205340/130441144.pdf?sequence=1&isAllowed=y dspace.cuni.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8220491&url=https%3A%2F%2Fdspace.cuni.cz%2Fbitstream%2Fhandle%2F20.500.11956%2F205340%2F130441144.pdf%3Fsequence%3D1%26isAllowed%3Dy podobnosť 95 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://dspace.cuni.cz/handle/20.500.11956/205340<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=De%20natura%20rerum&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>De natura rerum<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Wiliamblake23}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Wiliamblake23] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 12:08, 27. máj 2026 (UTC)</div> == [[Tribúna slávy (Niké liga)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Trib%C3%BAna%20sl%C3%A1vy%20%28Nik%C3%A9%20liga%29&diff=8220979&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Trib%C3%BAna%20sl%C3%A1vy%20%28Nik%C3%A9%20liga%29&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Tribúna slávy (Niké liga)]]; 08:14, {{dátum|2026-05-28}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4495 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:PeterKLK|PeterKLK]] ([[Diskusia s redaktorom:PeterKLK|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/PeterKLK|príspevky]]) ''(<nowiki>aktualizácia</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Trib%C3%BAna%20sl%C3%A1vy%20%28Nik%C3%A9%20liga%29&oldid=8220979 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Trib%C3%BAna%20sl%C3%A1vy%20%28Nik%C3%A9%20liga%29&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''\"Chceme takto najmä poďakovať významným osobnostiam, ktoré v našej lige zanechali výraznú stopu.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22%5C%22Chceme%20takto%20najm%C3%A4%20po%C4%8Fakova%C5%A5%20v%C3%BDznamn%C3%BDm%20osobnostiam%2C%20ktor%C3%A9%20v%20na%C5%A1ej%20lige%20zanechali%20v%C3%BDrazn%C3%BA%20stopu.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://futbalsfz.sk/fl-weiss-ml-obhajil-cenu-pre-najlepsieho-hraca-v-najlepsej-jedenastke-aj-dalsi-reprezentanti/ futbalsfz.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8220979&url=https%3A%2F%2Ffutbalsfz.sk%2Ffl-weiss-ml-obhajil-cenu-pre-najlepsieho-hraca-v-najlepsej-jedenastke-aj-dalsi-reprezentanti%2F podobnosť 25 %]), [https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-ocenenie-jedenastka-sezony-fortuna-liga-2022-2023/ sportnet.sme.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8220979&url=https%3A%2F%2Fsportnet.sme.sk%2Fspravy%2Ffutbal-ocenenie-jedenastka-sezony-fortuna-liga-2022-2023%2F podobnosť 25 %]), [http://www.fanklubfutbalsvk.sk/category/zaujimavosti/ fanklubfutbalsvk.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8220979&url=http%3A%2F%2Fwww.fanklubfutbalsvk.sk%2Fcategory%2Fzaujimavosti%2F podobnosť 25 %]), [https://cloud-d.edupage.org/cloud/vs_2023-24.pdf?z%3AzlqjKCYYlv8axWxPD%2Fw82J7hvL6atyFkh3FMovuyajZKQ8eq3S9dtyz0nUqFnIzm cloud-d.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8220979&url=https%3A%2F%2Fcloud-d.edupage.org%2Fcloud%2Fvs_2023-24.pdf%3Fz%253AzlqjKCYYlv8axWxPD%252Fw82J7hvL6atyFkh3FMovuyajZKQ8eq3S9dtyz0nUqFnIzm podobnosť 25 %]), [https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/kksf/kf/Ideologia_-_zbornik/Ideologia_v_premenach_casu_2018.pdf fphil.uniba.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8220979&url=https%3A%2F%2Ffphil.uniba.sk%2Ffileadmin%2Ffif%2Fkatedry_pracoviska%2Fkksf%2Fkf%2FIdeologia_-_zbornik%2FIdeologia_v_premenach_casu_2018.pdf podobnosť 25 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://futbalsfz.sk/fl-weiss-ml-obhajil-cenu-pre-najlepsieho-hraca-v-najlepsej-jedenastke-aj-dalsi-reprezentanti/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Trib%C3%BAna%20sl%C3%A1vy%20%28Nik%C3%A9%20liga%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Tribúna slávy (Niké liga)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:PeterKLK}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom PeterKLK] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 08:16, 28. máj 2026 (UTC)</div> == [[Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&diff=8225864&oldid=8214710 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru]]; 15:13, {{dátum|2026-05-29}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 34412 - 31284 }} }})</span> . . [[Redaktor:Akira.Toda|Akira.Toda]] ([[Diskusia s redaktorom:Akira.Toda|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Akira.Toda|príspevky]]) ''(<nowiki>Pridanie Akcie APUS</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&oldid=8225864 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&oldid=8214710 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Následne ich mala prechovávať na rôznych miestach a distribuovať viacerým odberateľom, predovšetkým v rámci Bratislavského kraja.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22N%C3%A1sledne%20ich%20mala%20prechov%C3%A1va%C5%A5%20na%20r%C3%B4znych%20miestach%20a%20distribuova%C5%A5%20viacer%C3%BDm%20odberate%C4%BEom%2C%20predov%C5%A1etk%C3%BDm%20v%20r%C3%A1mci%20Bratislavsk%C3%A9ho%20kraja.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/foto-z-akcie-apus-n%C3%A1rodn%C3%A1-protidrogov%C3%A1-jednotka-zasahuje-v-pr%C3%ADpade-anabol%C3%ADkpr%C3%ADsl/1425569752941922/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8225864&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fposts%2Ffoto-z-akcie-apus-n%25C3%25A1rodn%25C3%25A1-protidrogov%25C3%25A1-jednotka-zasahuje-v-pr%25C3%25ADpade-anabol%25C3%25ADkpr%25C3%25ADsl%2F1425569752941922%2F podobnosť]), [https://www.teraz.sk/slovensko/policia-zadrzala-jednu-osobu-dovodom/966278-clanok.html teraz.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8225864&url=https%3A%2F%2Fwww.teraz.sk%2Fslovensko%2Fpolicia-zadrzala-jednu-osobu-dovodom%2F966278-clanok.html podobnosť 40 %]), [https://www.facebook.com/policiaslovakia/?locale=tl_PH facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8225864&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2F%3Flocale%3Dtl_PH podobnosť 40 %]), [https://hn24.hnonline.sk/hn24/96283624-policia-zadrzala-jednu-osobu-dovodom-je-farmaceuticka-trestna-cinnost hn24.hnonline.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8225864&url=https%3A%2F%2Fhn24.hnonline.sk%2Fhn24%2F96283624-policia-zadrzala-jednu-osobu-dovodom-je-farmaceuticka-trestna-cinnost podobnosť 40 %]), [https://www.sme.sk/domov/c/narodna-protidrogova-jednotka-zaistila-anabolika-zadrzala-jednu-osobu sme.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8225864&url=https%3A%2F%2Fwww.sme.sk%2Fdomov%2Fc%2Fnarodna-protidrogova-jednotka-zaistila-anabolika-zadrzala-jednu-osobu podobnosť 26 %]), … * „'''''Počas výkonu domovej prehliadky, prehliadok iných priestorov a prehliadky motorového vozidla bolo okrem iného zaistených najmenej 2000 kusov tabliet a'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%C4%8Das%20v%C3%BDkonu%20domovej%20prehliadky%2C%20prehliadok%20in%C3%BDch%20priestorov%20a%20prehliadky%20motorov%C3%A9ho%20vozidla%20bolo%20okrem%20in%C3%A9ho%20zaisten%C3%BDch%20najmenej%202000%20kusov%20tabliet%20a%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/%C4%8Fal%C5%A1ie-nov%C3%A9-policajn%C3%A9-aut%C3%A1-smeruj%C3%BA-na-z%C3%A1kladn%C3%A9-%C3%BAtvaryministerstvo-vn%C3%BAtra-sr-syst/653831283449110/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8225864&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fposts%2F%25C4%258Fal%25C5%25A1ie-nov%25C3%25A9-policajn%25C3%25A9-aut%25C3%25A1-smeruj%25C3%25BA-na-z%25C3%25A1kladn%25C3%25A9-%25C3%25BAtvaryministerstvo-vn%25C3%25BAtra-sr-syst%2F653831283449110%2F podobnosť 26 %]), [https://www.cas.sk/spravy/domova-prehliadka-odhalila-stovky-kusov-tabliet-muzi-zakona-po-zasahu-obvinili-jednu-osobu?itm_modul=react_ncpz_nc&itm_brand=ncpz&itm_template=hp&itm_position=1&itm_cb_position=other_main_4 cas.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8225864&url=https%3A%2F%2Fwww.cas.sk%2Fspravy%2Fdomova-prehliadka-odhalila-stovky-kusov-tabliet-muzi-zakona-po-zasahu-obvinili-jednu-osobu%3Fitm_modul%3Dreact_ncpz_nc%26itm_brand%3Dncpz%26itm_template%3Dhp%26itm_position%3D1%26itm_cb_position%3Dother_main_4 podobnosť 37 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/foto-z-akcie-apus-n%C3%A1rodn%C3%A1-protidrogov%C3%A1-jednotka-zasahuje-v-pr%C3%ADpade-anabol%C3%ADkpr%C3%ADsl/1425569752941922/, https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/%C4%8Fal%C5%A1ie-nov%C3%A9-policajn%C3%A9-aut%C3%A1-smeruj%C3%BA-na-z%C3%A1kladn%C3%A9-%C3%BAtvaryministerstvo-vn%C3%BAtra-sr-syst/653831283449110/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Akira.Toda}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Akira.Toda] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 15:14, 29. máj 2026 (UTC)</div> == [[Filip Sulík]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Filip%20Sul%C3%ADk&diff=8227400&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Filip%20Sul%C3%ADk&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Filip Sulík]]; 14:09, {{dátum|2026-06-02}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 10348 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Upravar0|Upravar0]] ([[Diskusia s redaktorom:Upravar0|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Upravar0|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „'''Filip Sulík''' (* [[19. október]] [[1995|1995,]] [[Bratislava]], [[Slovensko]]) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Filip Sulík: kontroverzný influencer v boxerskom ringu Fight Night Challenge | url = https://www.fightlive.sk/rubriky/zapasnici/filip-sulik-kontroverzny-influencer-v-boxerskom-ringu_1934.html | vydavateľ = www.fightlive.sk | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = sk | priezvisko = FightLive.sk}}</ref>známy aj pod prezývkou '…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Filip%20Sul%C3%ADk&oldid=8227400 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Filip%20Sul%C3%ADk&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Po dehonestujúcich útokoch na adresu komičky Simony Salátovej alebo europoslankyne Veroniky Cifrovej Ostrihoňovej sa najnovšie Sulík mladší vyjadril, že podľa'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%20dehonestuj%C3%BAcich%20%C3%BAtokoch%20na%20adresu%20komi%C4%8Dky%20Simony%20Sal%C3%A1tovej%20alebo%20europoslankyne%20Veroniky%20Cifrovej%20Ostriho%C5%88ovej%20sa%20najnov%C5%A1ie%20Sul%C3%ADk%20mlad%C5%A1%C3%AD%20vyjadril%2C%20%C5%BEe%20pod%C4%BEa%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.instagram.com/p/DQ3oBmWDIjP/ instagram.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8227400&url=https%3A%2F%2Fwww.instagram.com%2Fp%2FDQ3oBmWDIjP%2F podobnosť 0 %]) * „'''''Tento prispievateľ neprináša do online sveta žiadne cenné rady, iba čistú nenávisť voči svojim názorovým oponentom, primárne sa zameriava na'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Tento%20prispievate%C4%BE%20neprin%C3%A1%C5%A1a%20do%20online%20sveta%20%C5%BEiadne%20cenn%C3%A9%20rady%2C%20iba%20%C4%8Dist%C3%BA%20nen%C3%A1vis%C5%A5%20vo%C4%8Di%20svojim%20n%C3%A1zorov%C3%BDm%20oponentom%2C%20prim%C3%A1rne%20sa%20zameriava%20na%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.instagram.com/p/DQ3oBmWDIjP/ instagram.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8227400&url=https%3A%2F%2Fwww.instagram.com%2Fp%2FDQ3oBmWDIjP%2F podobnosť 0 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.instagram.com/p/DQ3oBmWDIjP/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Filip%20Sul%C3%ADk&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Filip Sulík<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Upravar0}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Upravar0] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 14:10, 2. jún 2026 (UTC)</div> == [[Slovenská národná galéria]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Slovensk%C3%A1%20n%C3%A1rodn%C3%A1%20gal%C3%A9ria&diff=8234017&oldid=8233889 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Slovensk%C3%A1%20n%C3%A1rodn%C3%A1%20gal%C3%A9ria&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Slovenská národná galéria]]; 11:14, {{dátum|2026-06-16}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 18471 - 15336 }} }})</span> . . [[Redaktor:Filipa227|Filipa227]] ([[Diskusia s redaktorom:Filipa227|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Filipa227|príspevky]]) ''(<nowiki>Doplnanie faktických informácii a úprav z overených zdrojov</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Slovensk%C3%A1%20n%C3%A1rodn%C3%A1%20gal%C3%A9ria&oldid=8234017 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Slovensk%C3%A1%20n%C3%A1rodn%C3%A1%20gal%C3%A9ria&oldid=8233889 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Európska maľba raného novoveku je prehliadkou najkvalitnejších diel starého európskeho umenia zo zbierky SNG.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Eur%C3%B3pska%20ma%C4%BEba%20ran%C3%A9ho%20novoveku%20je%20prehliadkou%20najkvalitnej%C5%A1%C3%ADch%20diel%20star%C3%A9ho%20eur%C3%B3pskeho%20umenia%20zo%20zbierky%20SNG.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.muzeum.sk/slovenska-narodna-galeria-bratislava.html muzeum.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8234017&url=https%3A%2F%2Fwww.muzeum.sk%2Fslovenska-narodna-galeria-bratislava.html podobnosť 70 %]), [https://www.visitbratislava.com/sk/miesta/slovenska-narodna-galeria/ visitbratislava.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8234017&url=https%3A%2F%2Fwww.visitbratislava.com%2Fsk%2Fmiesta%2Fslovenska-narodna-galeria%2F podobnosť 71 %]) * „'''''Knižnica Kornela a Nade Földváriovcov sprístupňuje zbierku vyše 11 000 dobrodružných kníh spisovateľa a satirika Kornela Földváriho.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Kni%C5%BEnica%20Kornela%20a%20Nade%20F%C3%B6ldv%C3%A1riovcov%20spr%C3%ADstup%C5%88uje%20zbierku%20vy%C5%A1e%2011%20000%20dobrodru%C5%BEn%C3%BDch%20kn%C3%ADh%20spisovate%C4%BEa%20a%20satirika%20Kornela%20F%C3%B6ldv%C3%A1riho.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.muzeum.sk/slovenska-narodna-galeria-bratislava.html muzeum.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8234017&url=https%3A%2F%2Fwww.muzeum.sk%2Fslovenska-narodna-galeria-bratislava.html podobnosť 70 %]), [https://www.visitbratislava.com/sk/miesta/slovenska-narodna-galeria/ visitbratislava.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8234017&url=https%3A%2F%2Fwww.visitbratislava.com%2Fsk%2Fmiesta%2Fslovenska-narodna-galeria%2F podobnosť 71 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.muzeum.sk/slovenska-narodna-galeria-bratislava.html<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Slovensk%C3%A1%20n%C3%A1rodn%C3%A1%20gal%C3%A9ria&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Slovenská národná galéria<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Filipa227}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Filipa227] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:16, 16. jún 2026 (UTC)</div> == [[Rado Moznich]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rado%20Moznich&diff=8235142&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rado%20Moznich&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Rado Moznich]]; 22:01, {{dátum|2026-06-18}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 6287 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-35552-91|~2026-35552-91]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-35552-91|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-35552-91|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorenie a aktualizácia</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rado%20Moznich&oldid=8235142 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rado%20Moznich&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''V roku 2015 bol hosťom relácie Neskoro večer, v ktorej ho STVR uviedla ako interpreta hymny slovenskej hokejovej reprezentácie \"Nech'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20roku%202015%20bol%20hos%C5%A5om%20rel%C3%A1cie%20Neskoro%20ve%C4%8Der%2C%20v%20ktorej%20ho%20STVR%20uviedla%20ako%20interpreta%20hymny%20slovenskej%20hokejovej%20reprezent%C3%A1cie%20%5C%22Nech%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.stvr.org/media/a542/file/item/sk/0002/vyrocna_sprava_o_cinnosti_stvr_2024.LRdt.pdf stvr.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8235142&url=https%3A%2F%2Fwww.stvr.org%2Fmedia%2Fa542%2Ffile%2Fitem%2Fsk%2F0002%2Fvyrocna_sprava_o_cinnosti_stvr_2024.LRdt.pdf podobnosť]), [https://svn.apache.org/repos/bigdata/opennlp/trunk/leipzig/data/slk_newscrawl_2011_1M-sentences.txt svn.apache.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8235142&url=https%3A%2F%2Fsvn.apache.org%2Frepos%2Fbigdata%2Fopennlp%2Ftrunk%2Fleipzig%2Fdata%2Fslk_newscrawl_2011_1M-sentences.txt podobnosť]), [https://huggingface.co/fav-kky/FERNET-CC_sk/raw/main/vocab.txt huggingface.co] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8235142&url=https%3A%2F%2Fhuggingface.co%2Ffav-kky%2FFERNET-CC_sk%2Fraw%2Fmain%2Fvocab.txt podobnosť]), [http://materialy.banskabystrica.sk/mestske_zastupitelstvo/2016/2016_06_28/15%20-%20Z%C3%A1pis%20do%20kroniky%20mesta%20Bansk%C3%A1%20Bystrica%20za%20rok%202014/KRONIKA%202014.pdf materialy.banskabystrica.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8235142&url=http%3A%2F%2Fmaterialy.banskabystrica.sk%2Fmestske_zastupitelstvo%2F2016%2F2016_06_28%2F15%2520-%2520Z%25C3%25A1pis%2520do%2520kroniky%2520mesta%2520Bansk%25C3%25A1%2520Bystrica%2520za%2520rok%25202014%2FKRONIKA%25202014.pdf podobnosť]), [http://kamvmeste.mojetopolcany.sk/subportals2/zabudnite-na-botox-je-tu-omladenie-tvare-bez-injekcii-bukalna-masaz-len-v-salone-masaze-henrieta-v-nitre-topolcany.phtml?id_temy=801&action=clanky&id_clanku=151714 kamvmeste.mojetopolcany.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8235142&url=http%3A%2F%2Fkamvmeste.mojetopolcany.sk%2Fsubportals2%2Fzabudnite-na-botox-je-tu-omladenie-tvare-bez-injekcii-bukalna-masaz-len-v-salone-masaze-henrieta-v-nitre-topolcany.phtml%3Fid_temy%3D801%26action%3Dclanky%26id_clanku%3D151714 podobnosť]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.stvr.org/media/a542/file/item/sk/0002/vyrocna_sprava_o_cinnosti_stvr_2024.LRdt.pdf<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rado%20Moznich&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Rado Moznich<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-35552-91}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-35552-91] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 22:02, 18. jún 2026 (UTC)</div> == [[Gymnázium (Bratislava, Bilíkova 24)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Gymn%C3%A1zium%20%28Bratislava%2C%20Bil%C3%ADkova%2024%29&diff=8237574&oldid=8236071 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Gymn%C3%A1zium%20%28Bratislava%2C%20Bil%C3%ADkova%2024%29&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Gymnázium (Bratislava, Bilíkova 24)]]; 16:02, {{dátum|2026-06-23}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 27701 - 25815 }} }})</span> . . [[Redaktor:Mišino Čech|Mišino Čech]] ([[Diskusia s redaktorom:Mišino Čech|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Mišino Čech|príspevky]]) ''()''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Gymn%C3%A1zium%20%28Bratislava%2C%20Bil%C3%ADkova%2024%29&oldid=8237574 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Gymn%C3%A1zium%20%28Bratislava%2C%20Bil%C3%ADkova%2024%29&oldid=8236071 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Po absolovaní 10 hodín študenti dostávajú potvrdenie o absolvovaní dobrovoľníctva, ktorý im môže pomôcť na príjimacich pohovoroch.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%20absolovan%C3%AD%2010%20hod%C3%ADn%20%C5%A1tudenti%20dost%C3%A1vaj%C3%BA%20potvrdenie%20o%20absolvovan%C3%AD%20dobrovo%C4%BEn%C3%ADctva%2C%20ktor%C3%BD%20im%20m%C3%B4%C5%BEe%20pom%C3%B4c%C5%A5%20na%20pr%C3%ADjimacich%20pohovoroch.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://gymbilba.edupage.org/a/projekt-hodnotovej-orientacie gymbilba.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8237574&url=https%3A%2F%2Fgymbilba.edupage.org%2Fa%2Fprojekt-hodnotovej-orientacie podobnosť 34 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://gymbilba.edupage.org/a/projekt-hodnotovej-orientacie<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Gymn%C3%A1zium%20%28Bratislava%2C%20Bil%C3%ADkova%2024%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Gymnázium (Bratislava, Bilíkova 24)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Mišino Čech}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Mišino Čech] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 16:04, 23. jún 2026 (UTC)</div> == [[Referendum na Slovensku v roku 2026]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Referendum%20na%20Slovensku%20v%20roku%202026&diff=8242704&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Referendum%20na%20Slovensku%20v%20roku%202026&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Referendum na Slovensku v roku 2026]]; 19:41, {{dátum|2026-07-03}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3809 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:LegendaSM07|LegendaSM07]] ([[Diskusia s redaktorom:LegendaSM07|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/LegendaSM07|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox Voľby|druh=[[Referendum|referendum]]|štát={{SVK}} [[Slovensko]]|dátum=[[4. júl]] [[2026]]|predchádzajúce=[[Referendum na Slovensku v roku 2023|2023]]|poradie=10. referendum|aktuálne=2026|kandidáti_názov=otázok|počet kandidátov=2|účasť=TBD|nasledujúce=TBD|druh_2.pád=referend}}{{Politika na Slovensku}} Referendum na Slovensku v roku 2026 je [[referendum]], ktoré sa uskutoční [[4. júl|4. júla]] [[2026]] na [[Slovensko|Slovensku]].<ref>...“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Referendum%20na%20Slovensku%20v%20roku%202026&oldid=8242704 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Referendum%20na%20Slovensku%20v%20roku%202026&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Súhlasíte s tým, aby boli obnovené Úrad špeciálnej prokuratúry a Národná kriminálna agentúra?'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22S%C3%BAhlas%C3%ADte%20s%20t%C3%BDm%2C%20aby%20boli%20obnoven%C3%A9%20%C3%9Arad%20%C5%A1peci%C3%A1lnej%20prokurat%C3%BAry%20a%20N%C3%A1rodn%C3%A1%20krimin%C3%A1lna%20agent%C3%BAra%3F%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.mzv.sk/web/havana-es/pressreleasedetail?p_p_id=sk_mzv_portal_pressrelease_detail_portlet_PressReleaseDetailPortlet&p_p_lifecycle=0&groupId=10182&articleId=57973628 mzv.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8242704&url=https%3A%2F%2Fwww.mzv.sk%2Fweb%2Fhavana-es%2Fpressreleasedetail%3Fp_p_id%3Dsk_mzv_portal_pressrelease_detail_portlet_PressReleaseDetailPortlet%26p_p_lifecycle%3D0%26groupId%3D10182%26articleId%3D57973628 podobnosť 30 %]), [https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2026/60/ slov-lex.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8242704&url=https%3A%2F%2Fwww.slov-lex.sk%2Fezbierky%2Fpravne-predpisy%2FSK%2FZZ%2F2026%2F60%2F podobnosť 0 %]), [https://stacilofica.sk/wp-content/uploads/2024/09/SF_peticny-harok-1.pdf stacilofica.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8242704&url=https%3A%2F%2Fstacilofica.sk%2Fwp-content%2Fuploads%2F2024%2F09%2FSF_peticny-harok-1.pdf podobnosť 37 %]), [https://www.maladomasa.sk/samosprava/uradna-tabula?p=1&detail=71233&count=10 maladomasa.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8242704&url=https%3A%2F%2Fwww.maladomasa.sk%2Fsamosprava%2Furadna-tabula%3Fp%3D1%26detail%3D71233%26count%3D10 podobnosť 28 %]), [https://www.minv.sk/?referendum minv.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8242704&url=https%3A%2F%2Fwww.minv.sk%2F%3Freferendum podobnosť 28 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.mzv.sk/web/havana-es/pressreleasedetail?p_p_id=sk_mzv_portal_pressrelease_detail_portlet_PressReleaseDetailPortlet&p_p_lifecycle=0&groupId=10182&articleId=57973628<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Referendum%20na%20Slovensku%20v%20roku%202026&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Referendum na Slovensku v roku 2026<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:LegendaSM07}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom LegendaSM07] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 19:42, 3. júl 2026 (UTC)</div> == [[Hypostatická únia]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hypostatick%C3%A1%20%C3%BAnia&diff=8244952&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hypostatick%C3%A1%20%C3%BAnia&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Hypostatická únia]]; 16:19, {{dátum|2026-07-09}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 15198 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:TomášPolonec|TomášPolonec]] ([[Diskusia s redaktorom:TomášPolonec|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/TomášPolonec|príspevky]]) ''(<nowiki>nový článok</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hypostatick%C3%A1%20%C3%BAnia&oldid=8244952 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hypostatick%C3%A1%20%C3%BAnia&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Podľa definície Chalcedónskeho koncilu (451) je Ježiš Kristus jedna osoba (hypostáza) v dvoch prirodzenostiach, božskej a ľudskej, ktoré sú \"nezmiešané,'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pod%C4%BEa%20defin%C3%ADcie%20Chalced%C3%B3nskeho%20koncilu%20%28451%29%20je%20Je%C5%BEi%C5%A1%20Kristus%20jedna%20osoba%20%28hypost%C3%A1za%29%20v%20dvoch%20prirodzenostiach%2C%20bo%C5%BEskej%20a%20%C4%BEudskej%2C%20ktor%C3%A9%20s%C3%BA%20%5C%22nezmie%C5%A1an%C3%A9%2C%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.xaver.sk/wp-content/uploads/2022/02/kristologia_i._-_osoba_jezisa_krista.pdf xaver.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8244952&url=https%3A%2F%2Fwww.xaver.sk%2Fwp-content%2Fuploads%2F2022%2F02%2Fkristologia_i._-_osoba_jezisa_krista.pdf podobnosť 1 %]), [https://tridentskaomsa.weebly.com/uploads/5/7/8/8/57880451/l._ott_zaklady_katolickej_dogmatiky_web.pdf tridentskaomsa.weebly.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8244952&url=https%3A%2F%2Ftridentskaomsa.weebly.com%2Fuploads%2F5%2F7%2F8%2F8%2F57880451%2Fl._ott_zaklady_katolickej_dogmatiky_web.pdf podobnosť 1 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.xaver.sk/wp-content/uploads/2022/02/kristologia_i._-_osoba_jezisa_krista.pdf<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hypostatick%C3%A1%20%C3%BAnia&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Hypostatická únia<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:TomášPolonec}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom TomášPolonec] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 16:20, 9. júl 2026 (UTC)</div> == [[Kostol svätého Jozefa robotníka (Svit)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kostol%20sv%C3%A4t%C3%A9ho%20Jozefa%20robotn%C3%ADka%20%28Svit%29&diff=8244990&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kostol%20sv%C3%A4t%C3%A9ho%20Jozefa%20robotn%C3%ADka%20%28Svit%29&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Kostol svätého Jozefa robotníka (Svit)]]; 19:00, {{dátum|2026-07-09}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 7234 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:JOJOMOJUJO|JOJOMOJUJO]] ([[Diskusia s redaktorom:JOJOMOJUJO|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/JOJOMOJUJO|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „'''Kostol svätého Jozefa robotníka''' je [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] farský kostol na Nábreží Jána Pavla II. 697/3 vo [[Svit (mesto)|Svite]]. {{Infobox Kostol|Obrázok=Svit, kostel sv. Jozefa robotníka (1).jpg|Patrocínium=[[Jozef Nazaretský|svätý Jozef]]|Štát=Slovensko|Kraj=[[Prešovský samosprávny kraj|Prešovský kraj]]|Okres=[[Poprad (okres)|Poprad]]|Mesto=[[Svit]]|Adresa=Nábrežie Jána Pavla II. 697/3, 058 21 Svit|Historický regi...“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kostol%20sv%C3%A4t%C3%A9ho%20Jozefa%20robotn%C3%ADka%20%28Svit%29&oldid=8244990 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kostol%20sv%C3%A4t%C3%A9ho%20Jozefa%20robotn%C3%ADka%20%28Svit%29&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''15. decembra 1970 MsNV vo Svite, na základe uznesenia Rady ONV, zrušil nájomnú zmluvu na prenájom kina.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%2215.%20decembra%201970%20MsNV%20vo%20Svite%2C%20na%20z%C3%A1klade%20uznesenia%20Rady%20ONV%2C%20zru%C5%A1il%20n%C3%A1jomn%C3%BA%20zmluvu%20na%20pren%C3%A1jom%20kina.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.farnost-svit.sk/nasa-farnost/informacie-o-farnosti/kostol-sv-jozefa-robotnika/ farnost-svit.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8244990&url=https%3A%2F%2Fwww.farnost-svit.sk%2Fnasa-farnost%2Finformacie-o-farnosti%2Fkostol-sv-jozefa-robotnika%2F podobnosť 86 %]) * „'''''Firma Baťa počítala s výstavbou fabriky aj budúceho sídliska mesta so všestrannou vybavenosťou pre občanov.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Firma%20Ba%C5%A5a%20po%C4%8D%C3%ADtala%20s%20v%C3%BDstavbou%20fabriky%20aj%20bud%C3%BAceho%20s%C3%ADdliska%20mesta%20so%20v%C5%A1estrannou%20vybavenos%C5%A5ou%20pre%20ob%C4%8Danov.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.farnost-svit.sk/nasa-farnost/informacie-o-farnosti/kostol-sv-jozefa-robotnika/ farnost-svit.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8244990&url=https%3A%2F%2Fwww.farnost-svit.sk%2Fnasa-farnost%2Finformacie-o-farnosti%2Fkostol-sv-jozefa-robotnika%2F podobnosť 86 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.farnost-svit.sk/nasa-farnost/informacie-o-farnosti/kostol-sv-jozefa-robotnika/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kostol%20sv%C3%A4t%C3%A9ho%20Jozefa%20robotn%C3%ADka%20%28Svit%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Kostol svätého Jozefa robotníka (Svit)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:JOJOMOJUJO}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom JOJOMOJUJO] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 19:02, 9. júl 2026 (UTC)</div> == [[Alla Germanovna Maškovová]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alla%20Germanovna%20Ma%C5%A1kovov%C3%A1&diff=8246398&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alla%20Germanovna%20Ma%C5%A1kovov%C3%A1&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Alla Germanovna Maškovová]]; 10:52, {{dátum|2026-07-13}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 15962 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Theodor Ludenhof|Theodor Ludenhof]] ([[Diskusia s redaktorom:Theodor Ludenhof|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Theodor Ludenhof|príspevky]]) ''(<nowiki>nový článok</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alla%20Germanovna%20Ma%C5%A1kovov%C3%A1&oldid=8246398 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alla%20Germanovna%20Ma%C5%A1kovov%C3%A1&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''V roku 2011 získala Cenu P. O. Hviezdoslava za preklady diel slovenských autorov do ruštiny a za činnosť v literárnovednej'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20roku%202011%20z%C3%ADskala%20Cenu%20P.%20O.%20Hviezdoslava%20za%20preklady%20diel%20slovensk%C3%BDch%20autorov%20do%20ru%C5%A1tiny%20a%20za%20%C4%8Dinnos%C5%A5%20v%20liter%C3%A1rnovednej%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.litcentrum.sk/autor/alla-germanovna-maskova/zivotopis-autora litcentrum.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8246398&url=https%3A%2F%2Fwww.litcentrum.sk%2Fautor%2Falla-germanovna-maskova%2Fzivotopis-autora podobnosť 21 %]) * „'''''V roku 1987 sa podieľala na príprave kolektívnej vysokoškolskej príručky Slovackaja literatura, 1945 – 1985: proza ( ; doslova \"Slovenská'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20roku%201987%20sa%20podie%C4%BEala%20na%20pr%C3%ADprave%20kolekt%C3%ADvnej%20vysoko%C5%A1kolskej%20pr%C3%ADru%C4%8Dky%20Slovackaja%20literatura%2C%201945%20%E2%80%93%201985%3A%20proza%20%28%20%3B%20doslova%20%5C%22Slovensk%C3%A1%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://slavistika.sk/wp-content/uploads/2023/02/Slovenska-slavistika-vcera-a-dnes-final-orez.pdf slavistika.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8246398&url=https%3A%2F%2Fslavistika.sk%2Fwp-content%2Fuploads%2F2023%2F02%2FSlovenska-slavistika-vcera-a-dnes-final-orez.pdf podobnosť 21 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.litcentrum.sk/autor/alla-germanovna-maskova/zivotopis-autora, https://slavistika.sk/wp-content/uploads/2023/02/Slovenska-slavistika-vcera-a-dnes-final-orez.pdf<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alla%20Germanovna%20Ma%C5%A1kovov%C3%A1&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Alla Germanovna Maškovová<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Theodor Ludenhof}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Theodor Ludenhof] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 10:54, 13. júl 2026 (UTC)</div> == [[Hanigovce]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hanigovce&diff=8249152&oldid=8144615 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hanigovce&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Hanigovce]]; 08:42, {{dátum|2026-07-19}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 5247 - 1616 }} }})</span> . . [[Redaktor:StudioFixifoxTV|StudioFixifoxTV]] ([[Diskusia s redaktorom:StudioFixifoxTV|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/StudioFixifoxTV|príspevky]]) ''(<nowiki>Úprava</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hanigovce&oldid=8249152 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hanigovce&oldid=8144615 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Názvy sa aj opakovali a z toho vyplýva, že obec za dobu svojej existencie prežila dvadsať pomenovaní.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22N%C3%A1zvy%20sa%20aj%20opakovali%20a%20z%20toho%20vypl%C3%BDva%2C%20%C5%BEe%20obec%20za%20dobu%20svojej%20existencie%20pre%C5%BEila%20dvadsa%C5%A5%20pomenovan%C3%AD.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://hanigovce.sk/podstranka?stranka=2380 hanigovce.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249152&url=https%3A%2F%2Fhanigovce.sk%2Fpodstranka%3Fstranka%3D2380 podobnosť 98 %]) * „'''''Počet obyvateľov podľa dostupnej literatúry počas prvého sčítania ľudu bolo 70domov a 456 obyvateľov.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%C4%8Det%20obyvate%C4%BEov%20pod%C4%BEa%20dostupnej%20literat%C3%BAry%20po%C4%8Das%20prv%C3%A9ho%20s%C4%8D%C3%ADtania%20%C4%BEudu%20bolo%2070domov%20a%20456%20obyvate%C4%BEov.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://hanigovce.sk/podstranka?stranka=2380 hanigovce.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249152&url=https%3A%2F%2Fhanigovce.sk%2Fpodstranka%3Fstranka%3D2380 podobnosť 98 %]) * „'''''Klesanie počtu obyvateľov pokračovalo, až v roku 1948 mali Hanigovce 748 obyvateľov.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Klesanie%20po%C4%8Dtu%20obyvate%C4%BEov%20pokra%C4%8Dovalo%2C%20a%C5%BE%20v%20roku%201948%20mali%20Hanigovce%20748%20obyvate%C4%BEov.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://hanigovce.sk/podstranka?stranka=2380 hanigovce.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249152&url=https%3A%2F%2Fhanigovce.sk%2Fpodstranka%3Fstranka%3D2380 podobnosť 98 %]) * „'''''Najväčší úbytok obyvateľov Hanigoviec bol v roku 1947. Do Ruska odišlo z obce 41 rodín.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Najv%C3%A4%C4%8D%C5%A1%C3%AD%20%C3%BAbytok%20obyvate%C4%BEov%20Hanigoviec%20bol%20v%20roku%201947.%20Do%20Ruska%20odi%C5%A1lo%20z%20obce%2041%20rod%C3%ADn.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://hanigovce.sk/podstranka?stranka=2380 hanigovce.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249152&url=https%3A%2F%2Fhanigovce.sk%2Fpodstranka%3Fstranka%3D2380 podobnosť 98 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://hanigovce.sk/podstranka?stranka=2380<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hanigovce&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Hanigovce<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:StudioFixifoxTV}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom StudioFixifoxTV] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 08:44, 19. júl 2026 (UTC)</div> == [[Hanigovce]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hanigovce&diff=8249163&oldid=8249156 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hanigovce&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Hanigovce]]; 09:07, {{dátum|2026-07-19}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 6198 - 1616 }} }})</span> . . [[Redaktor:StudioFixifoxTV|StudioFixifoxTV]] ([[Diskusia s redaktorom:StudioFixifoxTV|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/StudioFixifoxTV|príspevky]]) ''(<nowiki>Úprava</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hanigovce&oldid=8249163 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hanigovce&oldid=8249156 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Obec vybudovali asi ruskí usadlíci so šoltysom (richtárom) aj podľa zákupného práva, podľa ktorého usadlíci získali od zemepána dedičné právo'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Obec%20vybudovali%20asi%20rusk%C3%AD%20usadl%C3%ADci%20so%20%C5%A1oltysom%20%28richt%C3%A1rom%29%20aj%20pod%C4%BEa%20z%C3%A1kupn%C3%A9ho%20pr%C3%A1va%2C%20pod%C4%BEa%20ktor%C3%A9ho%20usadl%C3%ADci%20z%C3%ADskali%20od%20zemep%C3%A1na%20dedi%C4%8Dn%C3%A9%20pr%C3%A1vo%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://hanigovce.sk/podstranka?stranka=2380 hanigovce.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249163&url=https%3A%2F%2Fhanigovce.sk%2Fpodstranka%3Fstranka%3D2380 podobnosť 91 %]) * „'''''Podľa súpisu z roku 1538 väčšina obyvateľstva obce už patrila k východnému rítu (obradu ) a vtedajšie pramene ho nazývajú'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pod%C4%BEa%20s%C3%BApisu%20z%20roku%201538%20v%C3%A4%C4%8D%C5%A1ina%20obyvate%C4%BEstva%20obce%20u%C5%BE%20patrila%20k%20v%C3%BDchodn%C3%A9mu%20r%C3%ADtu%20%28obradu%20%29%20a%20vtedaj%C5%A1ie%20pramene%20ho%20naz%C3%BDvaj%C3%BA%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://hanigovce.sk/podstranka?stranka=2380 hanigovce.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249163&url=https%3A%2F%2Fhanigovce.sk%2Fpodstranka%3Fstranka%3D2380 podobnosť 91 %]) * „'''''V roku 1940 mala dedina najvyšší počet obyvateľov za dobu svojej existencie 1057 obyvateľov.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20roku%201940%20mala%20dedina%20najvy%C5%A1%C5%A1%C3%AD%20po%C4%8Det%20obyvate%C4%BEov%20za%20dobu%20svojej%20existencie%201057%20obyvate%C4%BEov.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://hanigovce.sk/podstranka?stranka=2380 hanigovce.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249163&url=https%3A%2F%2Fhanigovce.sk%2Fpodstranka%3Fstranka%3D2380 podobnosť 91 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://hanigovce.sk/podstranka?stranka=2380<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hanigovce&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Hanigovce<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:StudioFixifoxTV}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom StudioFixifoxTV] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 09:08, 19. júl 2026 (UTC)</div> == [[Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&diff=8249232&oldid=8232418 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru]]; 11:23, {{dátum|2026-07-19}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 40448 - 38486 }} }})</span> . . [[Redaktor:Akira.Toda|Akira.Toda]] ([[Diskusia s redaktorom:Akira.Toda|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Akira.Toda|príspevky]]) ''(<nowiki>Pridanie Akcie SKRIŇA</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&oldid=8249232 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&oldid=8232418 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Pri domových prehliadkach zaistili látky s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom s predbežne odhadovaným množstvom najmenej 2 110 jednorazových dávok.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pri%20domov%C3%BDch%20prehliadkach%20zaistili%20l%C3%A1tky%20s%20anabolick%C3%BDm%20alebo%20in%C3%BDm%20hormon%C3%A1lnym%20%C3%BA%C4%8Dinkom%20s%20predbe%C5%BEne%20odhadovan%C3%BDm%20mno%C5%BEstvom%20najmenej%202%20110%20jednorazov%C3%BDch%20d%C3%A1vok.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/policajn%C3%A1-akcia-skri%C5%88a-policajti-zaistili-anabolick%C3%A9-l%C3%A1tky-vysok%C3%BA-hotovos%C5%A5-a-zad/1470705798428317/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fposts%2Fpolicajn%25C3%25A1-akcia-skri%25C5%2588a-policajti-zaistili-anabolick%25C3%25A9-l%25C3%25A1tky-vysok%25C3%25BA-hotovos%25C5%25A5-a-zad%2F1470705798428317%2F podobnosť]), [https://m.facebook.com/policiaslovakia/photos/pcb.4747782705251914/4747776858585832/?type=3&__tn__=HH-R&eid=ARA5GiOa9Efunt9I5Q1J4HktcdqXuUTr6CF3WHKFyUZBfAaHb3iraObciWsm66Kk5nA15f3elGi_sRi8&locale=hi_IN m.facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fm.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fphotos%2Fpcb.4747782705251914%2F4747776858585832%2F%3Ftype%3D3%26__tn__%3DHH-R%26eid%3DARA5GiOa9Efunt9I5Q1J4HktcdqXuUTr6CF3WHKFyUZBfAaHb3iraObciWsm66Kk5nA15f3elGi_sRi8%26locale%3Dhi_IN podobnosť 0 %]), [https://www.facebook.com/policiaslovakia/photos/1151574847008082/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fphotos%2F1151574847008082%2F podobnosť 0 %]), [https://www.epochtimes.sk/policajna-akcia-na-vychodnom-slovensku-bola-zamerana-na-anabolicke-steroidy_95143.html epochtimes.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fwww.epochtimes.sk%2Fpolicajna-akcia-na-vychodnom-slovensku-bola-zamerana-na-anabolicke-steroidy_95143.html podobnosť 44 %]), [https://www.facebook.com/policiaslovakia/?locale=be_BY facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2F%3Flocale%3Dbe_BY podobnosť 44 %]), … * „'''''Príslušníci Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove v spolupráci s Oddelením farmaceutickej kriminality a policajno-colnej spolupráce Národnej'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pr%C3%ADslu%C5%A1n%C3%ADci%20Odboru%20krimin%C3%A1lnej%20pol%C3%ADcie%20Okresn%C3%A9ho%20riadite%C4%BEstva%20Policajn%C3%A9ho%20zboru%20v%20Pre%C5%A1ove%20v%20spolupr%C3%A1ci%20s%20Oddelen%C3%ADm%20farmaceutickej%20kriminality%20a%20policajno-colnej%20spolupr%C3%A1ce%20N%C3%A1rodnej%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/policajn%C3%A1-akcia-skri%C5%88a-policajti-zaistili-anabolick%C3%A9-l%C3%A1tky-vysok%C3%BA-hotovos%C5%A5-a-zad/1470705798428317/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fposts%2Fpolicajn%25C3%25A1-akcia-skri%25C5%2588a-policajti-zaistili-anabolick%25C3%25A9-l%25C3%25A1tky-vysok%25C3%25BA-hotovos%25C5%25A5-a-zad%2F1470705798428317%2F podobnosť 44 %]), [https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/zima-je-tu-a-vy-u%C5%BE-m%C3%A1te-prezut%C3%A9video-vzniklo-v-spolupr%C3%A1ci-s-pol%C3%ADcia-sr-pre%C5%A1ovsk%C3%BD/2981723158524553/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fposts%2Fzima-je-tu-a-vy-u%25C5%25BE-m%25C3%25A1te-prezut%25C3%25A9video-vzniklo-v-spolupr%25C3%25A1ci-s-pol%25C3%25ADcia-sr-pre%25C5%25A1ovsk%25C3%25BD%2F2981723158524553%2F podobnosť 44 %]), [https://www.facebook.com/policiaslovakia/photos/1151574847008082/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fphotos%2F1151574847008082%2F podobnosť 44 %]), [https://m.facebook.com/policiaslovakia/photos/pcb.4747782705251914/4747776858585832/?type=3&__tn__=HH-R&eid=ARA5GiOa9Efunt9I5Q1J4HktcdqXuUTr6CF3WHKFyUZBfAaHb3iraObciWsm66Kk5nA15f3elGi_sRi8&locale=hi_IN m.facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fm.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fphotos%2Fpcb.4747782705251914%2F4747776858585832%2F%3Ftype%3D3%26__tn__%3DHH-R%26eid%3DARA5GiOa9Efunt9I5Q1J4HktcdqXuUTr6CF3WHKFyUZBfAaHb3iraObciWsm66Kk5nA15f3elGi_sRi8%26locale%3Dhi_IN podobnosť 0 %]), [https://www.facebook.com/policiaslovakia/?locale=be_BY facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2F%3Flocale%3Dbe_BY podobnosť 0 %]), … * „'''''Podľa dostupných informácií vzhľadom na prebiehajúce úkony nie je v tejto fáze možné poskytnúť bližšie informácie.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pod%C4%BEa%20dostupn%C3%BDch%20inform%C3%A1ci%C3%AD%20vzh%C4%BEadom%20na%20prebiehaj%C3%BAce%20%C3%BAkony%20nie%20je%20v%20tejto%20f%C3%A1ze%20mo%C5%BEn%C3%A9%20poskytn%C3%BA%C5%A5%20bli%C5%BE%C5%A1ie%20inform%C3%A1cie.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/61586502031015/photos/aktu%C3%A1lne-n%C3%A1rodn%C3%A1-protidrogov%C3%A1-jednotka-poskytuje-v%C3%BDznamn%C3%BA-s%C3%BA%C4%8Dinnos%C5%A5-pri-rozsiahl/122106715089216734/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2F61586502031015%2Fphotos%2Faktu%25C3%25A1lne-n%25C3%25A1rodn%25C3%25A1-protidrogov%25C3%25A1-jednotka-poskytuje-v%25C3%25BDznamn%25C3%25BA-s%25C3%25BA%25C4%258Dinnos%25C5%25A5-pri-rozsiahl%2F122106715089216734%2F podobnosť 0 %]), [https://www.facebook.com/p/NPJ-Slovensko-61586502031015/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fp%2FNPJ-Slovensko-61586502031015%2F podobnosť 0 %]) * „'''''Akcia bola zameraná na odhaľovanie a objasňovanie zločinu neoprávneného zaobchádzania s látkami s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Akcia%20bola%20zameran%C3%A1%20na%20odha%C4%BEovanie%20a%20objas%C5%88ovanie%20zlo%C4%8Dinu%20neopr%C3%A1vnen%C3%A9ho%20zaobch%C3%A1dzania%20s%20l%C3%A1tkami%20s%20anabolick%C3%BDm%20alebo%20in%C3%BDm%20hormon%C3%A1lnym%20%C3%BA%C4%8Dinkom.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/EpochTimesSlovensko/posts/pr%C3%ADslu%C5%A1n%C3%ADci-oddelenia-farmaceutickej-kriminality-a-policajno-colnej-spolupr%C3%A1ce-n/1512575617557026/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2FEpochTimesSlovensko%2Fposts%2Fpr%25C3%25ADslu%25C5%25A1n%25C3%25ADci-oddelenia-farmaceutickej-kriminality-a-policajno-colnej-spolupr%25C3%25A1ce-n%2F1512575617557026%2F podobnosť 0 %]), [https://www.epochtimes.sk/policajna-akcia-na-vychodnom-slovensku-bola-zamerana-na-anabolicke-steroidy_95143.html epochtimes.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fwww.epochtimes.sk%2Fpolicajna-akcia-na-vychodnom-slovensku-bola-zamerana-na-anabolicke-steroidy_95143.html podobnosť 44 %]), [https://www.facebook.com/EpochTimesSlovensko/posts/americk%C3%BD-prezident-donald-trump-vo-svojich-troch-ned%C3%A1vnych-prejavoch-vyslovil-do/1502581805223074/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2FEpochTimesSlovensko%2Fposts%2Famerick%25C3%25BD-prezident-donald-trump-vo-svojich-troch-ned%25C3%25A1vnych-prejavoch-vyslovil-do%2F1502581805223074%2F podobnosť 44 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/policajn%C3%A1-akcia-skri%C5%88a-policajti-zaistili-anabolick%C3%A9-l%C3%A1tky-vysok%C3%BA-hotovos%C5%A5-a-zad/1470705798428317/, https://www.facebook.com/61586502031015/photos/aktu%C3%A1lne-n%C3%A1rodn%C3%A1-protidrogov%C3%A1-jednotka-poskytuje-v%C3%BDznamn%C3%BA-s%C3%BA%C4%8Dinnos%C5%A5-pri-rozsiahl/122106715089216734/, https://www.facebook.com/EpochTimesSlovensko/posts/pr%C3%ADslu%C5%A1n%C3%ADci-oddelenia-farmaceutickej-kriminality-a-policajno-colnej-spolupr%C3%A1ce-n/1512575617557026/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Akira.Toda}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Akira.Toda] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:24, 19. júl 2026 (UTC)</div> == [[Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20zmluva%20medzi%20Slovenskou%20republikou%20a%20Sv%C3%A4tou%20stolicou&diff=8249446&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20zmluva%20medzi%20Slovenskou%20republikou%20a%20Sv%C3%A4tou%20stolicou&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou]]; 19:00, {{dátum|2026-07-19}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 40150 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Scholastikos|príspevky]]) ''(<nowiki>Ešte by sa o tom dalo, ale na teraz mi stačí :)</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20zmluva%20medzi%20Slovenskou%20republikou%20a%20Sv%C3%A4tou%20stolicou&oldid=8249446 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20zmluva%20medzi%20Slovenskou%20republikou%20a%20Sv%C3%A4tou%20stolicou&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Ale aj Katolícka cirkev sa môže obrátiť o svoje práva z hľadiska zmluvy s ostatnými cirkvami a náboženskými spoločnosťami.\'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ale%20aj%20Katol%C3%ADcka%20cirkev%20sa%20m%C3%B4%C5%BEe%20obr%C3%A1ti%C5%A5%20o%20svoje%20pr%C3%A1va%20z%20h%C4%BEadiska%20zmluvy%20s%20ostatn%C3%BDmi%20cirkvami%20a%20n%C3%A1bo%C5%BEensk%C3%BDmi%20spolo%C4%8Dnos%C5%A5ami.%5C%22%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.katolickenoviny.sk/rozhovor/category/rozhovor/article/kvalitne-zmluvy-nevyvolavaju-spory.xhtml katolickenoviny.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249446&url=https%3A%2F%2Fwww.katolickenoviny.sk%2Frozhovor%2Fcategory%2Frozhovor%2Farticle%2Fkvalitne-zmluvy-nevyvolavaju-spory.xhtml podobnosť 50 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.katolickenoviny.sk/rozhovor/category/rozhovor/article/kvalitne-zmluvy-nevyvolavaju-spory.xhtml<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20zmluva%20medzi%20Slovenskou%20republikou%20a%20Sv%C3%A4tou%20stolicou&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Scholastikos}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Scholastikos] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 19:02, 19. júl 2026 (UTC)</div> == [[Vendelín Jozef Kučera]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vendel%C3%ADn%20Jozef%20Ku%C4%8Dera&diff=8249464&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vendel%C3%ADn%20Jozef%20Ku%C4%8Dera&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Vendelín Jozef Kučera]]; 19:51, {{dátum|2026-07-19}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 10927 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Bakjb|príspevky]]) ''(<nowiki>nová, Katolícky editaton</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vendel%C3%ADn%20Jozef%20Ku%C4%8Dera&oldid=8249464 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vendel%C3%ADn%20Jozef%20Ku%C4%8Dera&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Na začiatku tridsiatych rokov, ako člen kláštora v Malackách, zastával funkciu provinciálneho definítora františkánskej Provincie Najsvätejšieho Spasiteľa.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Na%20za%C4%8Diatku%20tridsiatych%20rokov%2C%20ako%20%C4%8Dlen%20kl%C3%A1%C5%A1tora%20v%20Malack%C3%A1ch%2C%20zast%C3%A1val%20funkciu%20provinci%C3%A1lneho%20defin%C3%ADtora%20franti%C5%A1k%C3%A1nskej%20Provincie%20Najsv%C3%A4tej%C5%A1ieho%20Spasite%C4%BEa.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_bibl_b4?autor_id=1257 knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249464&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_bibl_b4%3Fautor_id%3D1257 podobnosť 35 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.knihydominikani.sk/hlavna_bibl_b4?autor_id=1257<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vendel%C3%ADn%20Jozef%20Ku%C4%8Dera&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Vendelín Jozef Kučera<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Bakjb}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Bakjb] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 19:52, 19. júl 2026 (UTC)</div> == [[Luxfera]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Luxfera&diff=8251600&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Luxfera&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Luxfera]]; 02:44, {{dátum|2026-07-23}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3963 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-41132-89|~2026-41132-89]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-41132-89|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-41132-89|príspevky]]) ''(<nowiki>/* */</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Luxfera&oldid=8251600 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Luxfera&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Popísal ho ako hranolové sklenené tehly alebo dlaždice na stavbu presvetlených klenieb, stropov a múrov.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pop%C3%ADsal%20ho%20ako%20hranolov%C3%A9%20sklenen%C3%A9%20tehly%20alebo%20dla%C5%BEdice%20na%20stavbu%20presvetlen%C3%BDch%20klenieb%2C%20stropov%20a%20m%C3%BArov.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.instagram.com/mestska.sporitelna.trencin/ instagram.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8251600&url=https%3A%2F%2Fwww.instagram.com%2Fmestska.sporitelna.trencin%2F podobnosť]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.instagram.com/mestska.sporitelna.trencin/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Luxfera&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Luxfera<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-41132-89}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-41132-89] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 02:46, 23. júl 2026 (UTC)</div> == [[Batériové úložisko Nováky]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bat%C3%A9riov%C3%A9%20%C3%BAlo%C5%BEisko%20Nov%C3%A1ky&diff=8252513&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bat%C3%A9riov%C3%A9%20%C3%BAlo%C5%BEisko%20Nov%C3%A1ky&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Batériové úložisko Nováky]]; 18:29, {{dátum|2026-07-23}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4000 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Luketheslovak|príspevky]]) ''(<nowiki>Založenie novej stránky</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bat%C3%A9riov%C3%A9%20%C3%BAlo%C5%BEisko%20Nov%C3%A1ky&oldid=8252513 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bat%C3%A9riov%C3%A9%20%C3%BAlo%C5%BEisko%20Nov%C3%A1ky&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Ak v sieti náhle chýba alebo naopak vznikne prebytok elektriny, batéria okamžite začne elektrinu dodávať alebo odoberať.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ak%20v%20sieti%20n%C3%A1hle%20ch%C3%BDba%20alebo%20naopak%20vznikne%20prebytok%20elektriny%2C%20bat%C3%A9ria%20okam%C5%BEite%20za%C4%8Dne%20elektrinu%20dod%C3%A1va%C5%A5%20alebo%20odobera%C5%A5.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.seas.sk/tlacove-spravy/slovenske-elektrarne-otvorili-najvacsie-bateriove-ulozisko-v-krajine-uholne-novaky-menia-na-centrum-flexibility-a-akumulacie-energie/ seas.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8252513&url=https%3A%2F%2Fwww.seas.sk%2Ftlacove-spravy%2Fslovenske-elektrarne-otvorili-najvacsie-bateriove-ulozisko-v-krajine-uholne-novaky-menia-na-centrum-flexibility-a-akumulacie-energie%2F podobnosť]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.seas.sk/tlacove-spravy/slovenske-elektrarne-otvorili-najvacsie-bateriove-ulozisko-v-krajine-uholne-novaky-menia-na-centrum-flexibility-a-akumulacie-energie/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bat%C3%A9riov%C3%A9%20%C3%BAlo%C5%BEisko%20Nov%C3%A1ky&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Batériové úložisko Nováky<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Luketheslovak}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Luketheslovak] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 18:30, 23. júl 2026 (UTC)</div> == [[Milan Mazurek]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milan%20Mazurek&diff=8253345&oldid=8253206 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milan%20Mazurek&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Milan Mazurek]]; 17:48, {{dátum|2026-07-25}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 53543 - 43809 }} }})</span> . . [[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/IronLiberty|príspevky]]) ''(<nowiki>doplnená základná bio, upravený mierne lead, súkr. život,+pochod nezávislosti, výroky, oprava niektorých ref.(snažil som sa zachovať čo najviac pôvodného obsahu)</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milan%20Mazurek&oldid=8253345 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milan%20Mazurek&oldid=8253206 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Neobhajujem žiadny režim, ale o Tretej ríši vieme iba lži a rozprávky o 6 miliónoch a mydlách zo Židov.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Neobhajujem%20%C5%BEiadny%20re%C5%BEim%2C%20ale%20o%20Tretej%20r%C3%AD%C5%A1i%20vieme%20iba%20l%C5%BEi%20a%20rozpr%C3%A1vky%20o%206%20mili%C3%B3noch%20a%20mydl%C3%A1ch%20zo%20%C5%BDidov.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://x.com/etabery/status/1973641107729981711 x.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8253345&url=https%3A%2F%2Fx.com%2Fetabery%2Fstatus%2F1973641107729981711 podobnosť 17 %]), [https://www.instagram.com/p/Cr-ppF9quXw/ instagram.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8253345&url=https%3A%2F%2Fwww.instagram.com%2Fp%2FCr-ppF9quXw%2F podobnosť 17 %]), [https://dennikn.sk/553396/vyrok-kotlebovho-poslanca-mazureka-k-holokaustu-po-policii-neprekaza-ani-prokurature/ dennikn.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8253345&url=https%3A%2F%2Fdennikn.sk%2F553396%2Fvyrok-kotlebovho-poslanca-mazureka-k-holokaustu-po-policii-neprekaza-ani-prokurature%2F podobnosť 17 %]), [https://demagog.sk/vyrok/42869 demagog.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8253345&url=https%3A%2F%2Fdemagog.sk%2Fvyrok%2F42869 podobnosť 18 %]), [https://www.aktuality.sk/clanok/720321/mazurek-sa-moze-stat-prvym-poslancom-lsns-ktory-bude-musiet-odist-z-parlamentu/ aktuality.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8253345&url=https%3A%2F%2Fwww.aktuality.sk%2Fclanok%2F720321%2Fmazurek-sa-moze-stat-prvym-poslancom-lsns-ktory-bude-musiet-odist-z-parlamentu%2F podobnosť 25 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://x.com/etabery/status/1973641107729981711<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milan%20Mazurek&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Milan Mazurek<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:IronLiberty}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom IronLiberty] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 17:50, 25. júl 2026 (UTC)</div> == [[Záhorce]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1horce&diff=8253621&oldid=8251799 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1horce&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Záhorce]]; 13:00, {{dátum|2026-07-26}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 14159 - 4449 }} }})</span> . . [[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] ([[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Pe3kZA|príspevky]]) ''(<nowiki>rozšírenie</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1horce&oldid=8253621 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1horce&oldid=8251799 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Noví tureckí páni začlenili Záhorce a Podlužany do Novohradského sandžaku, so sídlom na hrade Novohrad.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Nov%C3%AD%20tureck%C3%AD%20p%C3%A1ni%20za%C4%8Dlenili%20Z%C3%A1horce%20a%20Podlu%C5%BEany%20do%20Novohradsk%C3%A9ho%20sand%C5%BEaku%2C%20so%20s%C3%ADdlom%20na%20hrade%20Novohrad.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.zahorce.sk/obec-1/historia/historia-zahorce/ zahorce.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8253621&url=https%3A%2F%2Fwww.zahorce.sk%2Fobec-1%2Fhistoria%2Fhistoria-zahorce%2F podobnosť 56 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.zahorce.sk/obec-1/historia/historia-zahorce/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1horce&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Záhorce<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Pe3kZA}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Pe3kZA] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 13:02, 26. júl 2026 (UTC)</div> == [[Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&diff=8253681&oldid=8249232 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru]]; 15:34, {{dátum|2026-07-26}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 44572 - 40448 }} }})</span> . . [[Redaktor:Akira.Toda|Akira.Toda]] ([[Diskusia s redaktorom:Akira.Toda|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Akira.Toda|príspevky]]) ''(<nowiki>Pridanie iných medializovaných aktivít.</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&oldid=8253681 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&oldid=8249232 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Slovenská republika patrí medzi niekoľko krajín na svete, ktoré umožňujú využívať takéto látky na výcvikové a testovacie účely, čo významne'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Slovensk%C3%A1%20republika%20patr%C3%AD%20medzi%20nieko%C4%BEko%20kraj%C3%ADn%20na%20svete%2C%20ktor%C3%A9%20umo%C5%BE%C5%88uj%C3%BA%20vyu%C5%BE%C3%ADva%C5%A5%20tak%C3%A9to%20l%C3%A1tky%20na%20v%C3%BDcvikov%C3%A9%20a%20testovacie%20%C3%BA%C4%8Dely%2C%20%C4%8Do%20v%C3%BDznamne%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.minv.sk/?newsletter&sprava=narodna-protidrogova-jednotka-podporila-medzinarodny-vycvik-specialistov-na-chemicke-hrozby minv.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8253681&url=https%3A%2F%2Fwww.minv.sk%2F%3Fnewsletter%26sprava%3Dnarodna-protidrogova-jednotka-podporila-medzinarodny-vycvik-specialistov-na-chemicke-hrozby podobnosť 81 %]) * „'''''Prepájanie odborných kapacít bezpečnostných a záchranných zložiek je dôležitým predpokladom účinnej prevencie, pripravenosti a koordinovaného postupu pri riešení chemických, biologických'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Prep%C3%A1janie%20odborn%C3%BDch%20kapac%C3%ADt%20bezpe%C4%8Dnostn%C3%BDch%20a%20z%C3%A1chrann%C3%BDch%20zlo%C5%BEiek%20je%20d%C3%B4le%C5%BEit%C3%BDm%20predpokladom%20%C3%BA%C4%8Dinnej%20prevencie%2C%20pripravenosti%20a%20koordinovan%C3%A9ho%20postupu%20pri%20rie%C5%A1en%C3%AD%20chemick%C3%BDch%2C%20biologick%C3%BDch%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.minv.sk/?newsletter&sprava=narodna-protidrogova-jednotka-podporila-medzinarodny-vycvik-specialistov-na-chemicke-hrozby minv.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8253681&url=https%3A%2F%2Fwww.minv.sk%2F%3Fnewsletter%26sprava%3Dnarodna-protidrogova-jednotka-podporila-medzinarodny-vycvik-specialistov-na-chemicke-hrozby podobnosť 81 %]) * „'''''Počas prvého týždňa sa účastníci oboznamovali s používaním prostriedkov individuálnej ochrany, pohybom v kontaminovanom prostredí, identifikáciou rizikových faktorov, metódami detekcie'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%C4%8Das%20prv%C3%A9ho%20t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a%20sa%20%C3%BA%C4%8Dastn%C3%ADci%20oboznamovali%20s%20pou%C5%BE%C3%ADvan%C3%ADm%20prostriedkov%20individu%C3%A1lnej%20ochrany%2C%20pohybom%20v%20kontaminovanom%20prostred%C3%AD%2C%20identifik%C3%A1ciou%20rizikov%C3%BDch%20faktorov%2C%20met%C3%B3dami%20detekcie%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.minv.sk/?newsletter&sprava=narodna-protidrogova-jednotka-podporila-medzinarodny-vycvik-specialistov-na-chemicke-hrozby minv.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8253681&url=https%3A%2F%2Fwww.minv.sk%2F%3Fnewsletter%26sprava%3Dnarodna-protidrogova-jednotka-podporila-medzinarodny-vycvik-specialistov-na-chemicke-hrozby podobnosť 81 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.minv.sk/?newsletter&sprava=narodna-protidrogova-jednotka-podporila-medzinarodny-vycvik-specialistov-na-chemicke-hrozby<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Akira.Toda}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Akira.Toda] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 15:36, 26. júl 2026 (UTC)</div> == [[Petra Fornayová]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Petra%20Fornayov%C3%A1&diff=8256231&oldid=7659365 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Petra%20Fornayov%C3%A1&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Petra Fornayová]]; 09:11, {{dátum|2026-08-01}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 9940 - 8876 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-42508-90|~2026-42508-90]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-42508-90|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-42508-90|príspevky]]) ''(<nowiki>Bola členkou viacerých súborov (SST Z.Hájkovej, Théâtre du Movement Paríž a i.). Ako slobodný umelec vytvorila viac ako 20 autorských predstavení – Zelená je tráva, Manifest možností, Koniec Koniec, a i., inscenovala súčasné divadelné hry. Jej predstavenia sú uvádzané na Slovensku i v zahraničí (Nová dráma, Divadelná Nitra, Jamais Vu! Paris, Tanec Praha, atď.). Diela Dance with Changing Parts (2018) a Patterns (2019), vytvorené v spolupráci so súborom súčasnej hudby Cluster ensemble, boli nomino</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Petra%20Fornayov%C3%A1&oldid=8256231 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Petra%20Fornayov%C3%A1&oldid=7659365 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Bola členkou viacerých súborov (SST Z.Hájkovej, Théâtre du Movement Paríž a i.).'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Bola%20%C4%8Dlenkou%20viacer%C3%BDch%20s%C3%BAborov%20%28SST%20Z.H%C3%A1jkovej%2C%20Th%C3%A9%C3%A2tre%20du%20Movement%20Par%C3%AD%C5%BE%20a%C2%A0i.%29.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://divadloponec.cz/cs/7sec divadloponec.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Fdivadloponec.cz%2Fcs%2F7sec podobnosť 63 %]), [https://www.danceplatform.sk/performance/petra-fornayova-siedmy-den/ danceplatform.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Fwww.danceplatform.sk%2Fperformance%2Fpetra-fornayova-siedmy-den%2F podobnosť 56 %]), [https://www.danceplatform.sk/performer/petra-fornayova/ danceplatform.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Fwww.danceplatform.sk%2Fperformer%2Fpetra-fornayova%2F podobnosť 56 %]), [https://www.danceplatform.sk/performance/page/2/ danceplatform.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Fwww.danceplatform.sk%2Fperformance%2Fpage%2F2%2F podobnosť 56 %]), [https://www.danceplatform.sk/ucinkujuci/ danceplatform.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Fwww.danceplatform.sk%2Fucinkujuci%2F podobnosť 57 %]) * „'''''V roku 2018 bola nominovaná na Národnú filmovú cenu - Slnko v sieti za rolu vo filme Juraja Lehotského Nina.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20roku%202018%20bola%20nominovan%C3%A1%20na%20N%C3%A1rodn%C3%BA%20filmov%C3%BA%20cenu%20-%20Slnko%20v%20sieti%20za%20rolu%20vo%20filme%20Juraja%20Lehotsk%C3%A9ho%20Nina.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://divadloponec.cz/cs/7sec divadloponec.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Fdivadloponec.cz%2Fcs%2F7sec podobnosť 63 %]), [https://www.danceplatform.sk/performer/petra-fornayova/ danceplatform.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Fwww.danceplatform.sk%2Fperformer%2Fpetra-fornayova%2F podobnosť 56 %]), [https://www.danceplatform.sk/performance/petra-fornayova-siedmy-den/ danceplatform.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Fwww.danceplatform.sk%2Fperformance%2Fpetra-fornayova-siedmy-den%2F podobnosť 56 %]), [https://www.danceplatform.sk/performance/page/2/ danceplatform.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Fwww.danceplatform.sk%2Fperformance%2Fpage%2F2%2F podobnosť 56 %]), [https://www.danceplatform.sk/ucinkujuci/ danceplatform.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Fwww.danceplatform.sk%2Fucinkujuci%2F podobnosť 57 %]) * „'''''Ako slobodný umelec vytvorila viac ako 20 autorských predstavení – Zelená je tráva, Manifest možností, Koniec Koniec, a i., inscenovala'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ako%20slobodn%C3%BD%20umelec%20vytvorila%20viac%20ako%2020%20autorsk%C3%BDch%20predstaven%C3%AD%20%E2%80%93%20Zelen%C3%A1%20je%20tr%C3%A1va%2C%20Manifest%20mo%C5%BEnost%C3%AD%2C%20Koniec%20Koniec%2C%20a%20i.%2C%20inscenovala%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://divadloponec.cz/cs/7sec divadloponec.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Fdivadloponec.cz%2Fcs%2F7sec podobnosť 63 %]), [https://trencin.sk/aktuality/podari-sa-naladit-mesto-trencin/ trencin.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Ftrencin.sk%2Faktuality%2Fpodari-sa-naladit-mesto-trencin%2F podobnosť 32 %]), [https://okulture.sk/zaujimavosti/podari-sa-naladit-trencin-skladba-pre-300-nastrojov-a-jedno-mesto-sa-pokusi-naladit-trencin-a-najst-spolocny-ton/ okulture.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Fokulture.sk%2Fzaujimavosti%2Fpodari-sa-naladit-trencin-skladba-pre-300-nastrojov-a-jedno-mesto-sa-pokusi-naladit-trencin-a-najst-spolocny-ton%2F podobnosť 32 %]), [https://hudba.zoznam.sk/spravy/14-05-2026-podari-sa-naladit-trencin/ hudba.zoznam.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Fhudba.zoznam.sk%2Fspravy%2F14-05-2026-podari-sa-naladit-trencin%2F podobnosť 32 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://divadloponec.cz/cs/7sec<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Petra%20Fornayov%C3%A1&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Petra Fornayová<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-42508-90}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-42508-90] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 09:12, 1. august 2026 (UTC)</div> == [[Erik Hrnčiarik]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Erik%20Hrn%C4%8Diarik&diff=8256783&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Erik%20Hrn%C4%8Diarik&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Erik Hrnčiarik]]; 18:38, {{dátum|2026-08-02}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 9189 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Scholastikos|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox Spisovateľ | meno = Erik Hrnčiarik | pseudonym = | popis osoby = slovenský archeológ, trojnásobný dekan Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity | obrázok = | popis obrázka = | rodné meno = | dátum narodenia = {{dnv|1978|12|03}} | miesto narodenia = [[Banská Bystrica]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|D...“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Erik%20Hrn%C4%8Diarik&oldid=8256783 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Erik%20Hrn%C4%8Diarik&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Herstellung, Funktion und Export römischer Manufakturerzeugnisse aus den Provinzen in der Slowakei.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Herstellung%2C%20Funktion%20und%20Export%20r%C3%B6mischer%20Manufakturerzeugnisse%20aus%20den%20Provinzen%20in%20der%20Slowakei.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://journals.ub.uni-heidelberg.de/index.php/bjb/issue/view/5008 journals.ub.uni-heidelberg.de] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256783&url=https%3A%2F%2Fjournals.ub.uni-heidelberg.de%2Findex.php%2Fbjb%2Fissue%2Fview%2F5008 podobnosť 0 %]), [https://ff.truni.sk/kontakty/erik-hrnciarik ff.truni.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256783&url=https%3A%2F%2Fff.truni.sk%2Fkontakty%2Ferik-hrnciarik podobnosť 42 %]), [https://www.academia.edu/61192144/An_antler_workshop_in_a_Germanic_settlement_in_Nitra_Slovakia academia.edu] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256783&url=https%3A%2F%2Fwww.academia.edu%2F61192144%2FAn_antler_workshop_in_a_Germanic_settlement_in_Nitra_Slovakia podobnosť 13 %]), [https://theses.cz/id/tebe7w/temata_vskp_-_podklady_pro_zadani_vskp.pdf theses.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256783&url=https%3A%2F%2Ftheses.cz%2Fid%2Ftebe7w%2Ftemata_vskp_-_podklady_pro_zadani_vskp.pdf podobnosť 13 %]), [https://www.academia.edu/31882806/Evidence_of_trade_and_exchange_during_the_Roman_Period_in_Barbaricum_territory_of_Slovakia_ academia.edu] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256783&url=https%3A%2F%2Fwww.academia.edu%2F31882806%2FEvidence_of_trade_and_exchange_during_the_Roman_Period_in_Barbaricum_territory_of_Slovakia_ podobnosť 12 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://journals.ub.uni-heidelberg.de/index.php/bjb/issue/view/5008<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Erik%20Hrn%C4%8Diarik&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Erik Hrnčiarik<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Scholastikos}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Scholastikos] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 18:40, 2. august 2026 (UTC)</div> == [[Charles du Cange]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Charles%20du%20Cange&diff=8328668&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Charles%20du%20Cange&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Charles du Cange]]; 12:00, {{dátum|2026-08-09}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 5963 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Fillos X.|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorenie novej stránky.</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Charles%20du%20Cange&oldid=8328668 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Charles%20du%20Cange&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Glossaire françois, faisant suite au Glossarium mediae et infimae latinitatis, avec additions de mots anciens extraits des glossaires de La'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Glossaire%20fran%C3%A7ois%2C%20faisant%20suite%20au%20Glossarium%20mediae%20et%20infimae%20latinitatis%2C%20avec%20additions%20de%20mots%20anciens%20extraits%20des%20glossaires%20de%20La%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.musicologie.org/Biographies/c/cange_charles.html musicologie.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8328668&url=https%3A%2F%2Fwww.musicologie.org%2FBiographies%2Fc%2Fcange_charles.html podobnosť 59 %]), [https://catalog.hathitrust.org/Record/001181439 catalog.hathitrust.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8328668&url=https%3A%2F%2Fcatalog.hathitrust.org%2FRecord%2F001181439 podobnosť 23 %]), [https://archives.vendee.fr/ark:/22574/775802 archives.vendee.fr] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8328668&url=https%3A%2F%2Farchives.vendee.fr%2Fark%3A%2F22574%2F775802 podobnosť 23 %]), [https://www.societehistoriquedelisieux.fr/bibliographie-generale-m-cottin/ societehistoriquedelisieux.fr] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8328668&url=https%3A%2F%2Fwww.societehistoriquedelisieux.fr%2Fbibliographie-generale-m-cottin%2F podobnosť 20 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.musicologie.org/Biographies/c/cange_charles.html<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Charles%20du%20Cange&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Charles du Cange<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Fillos X.}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Fillos X.] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 12:02, 9. august 2026 (UTC)</div> == [[Ittum]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ittum&diff=8329116&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ittum&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Ittum]]; 12:22, {{dátum|2026-08-09}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3403 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-43991-18|~2026-43991-18]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-43991-18|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-43991-18|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „'''Ittum''' ([[Akkadčina|akkadsky]], doslovne „znamenie“;<ref name="Bodi">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=A New Proposal for the Origin of the Term for 'Letter': Sumerian inim.gar, i 5 -gar-ra; Akkadian egirtu; Aramaic ʾiggĕrâ, ʾiggartâ, Hebrew ʾiggeret|url=https://www.researchgate.net/publication/391929324_A_New_Proposal_for_the_Origin_of_the_Term_for_'Letter'_Sumerian_inimgar_i_5_-gar-ra_Akkadian_egirtu_Aramaic_iggera_iggarta_Hebrew_iggeret|...“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ittum&oldid=8329116 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ittum&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Inscribe It in a Book: Scribal Practice, Cultural Memory, and the Making of the Hebrew Scriptures.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Inscribe%20It%20in%20a%20Book%3A%20Scribal%20Practice%2C%20Cultural%20Memory%2C%20and%20the%20Making%20of%20the%20Hebrew%20Scriptures.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://journal.equinoxpub.com/POST/article/view/34418 journal.equinoxpub.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8329116&url=https%3A%2F%2Fjournal.equinoxpub.com%2FPOST%2Farticle%2Fview%2F34418 podobnosť 0 %]), [https://thinkhardthinkwell.com/research/ thinkhardthinkwell.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8329116&url=https%3A%2F%2Fthinkhardthinkwell.com%2Fresearch%2F podobnosť 0 %]), [https://oceanofpdf.com/category/authors/benjamin-d-giffone/ oceanofpdf.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8329116&url=https%3A%2F%2Foceanofpdf.com%2Fcategory%2Fauthors%2Fbenjamin-d-giffone%2F podobnosť 0 %]), [https://researchers.icu.ac.jp/icuhp/KgApp?resId=S002238&Language=2 researchers.icu.ac.jp] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8329116&url=https%3A%2F%2Fresearchers.icu.ac.jp%2Ficuhp%2FKgApp%3FresId%3DS002238%26Language%3D2 podobnosť 0 %]), [https://umich.academia.edu/LisbethFried umich.academia.edu] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8329116&url=https%3A%2F%2Fumich.academia.edu%2FLisbethFried podobnosť 0 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://journal.equinoxpub.com/POST/article/view/34418<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ittum&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Ittum<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-43991-18}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-43991-18] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 12:24, 9. august 2026 (UTC)</div> == [[Sifón (nádoba)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sif%C3%B3n%20%28n%C3%A1doba%29&diff=8332139&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sif%C3%B3n%20%28n%C3%A1doba%29&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Sifón (nádoba)]]; 14:56, {{dátum|2026-08-09}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4777 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-43991-18|~2026-43991-18]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-43991-18|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-43991-18|príspevky]]) ''(<nowiki>/* */</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sif%C3%B3n%20%28n%C3%A1doba%29&oldid=8332139 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sif%C3%B3n%20%28n%C3%A1doba%29&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Moderná sifónová fľaša vznikla v roku 1829, kedy si dvaja Francúzi prihlásili patent na dutú vývrtku, ktorá sa zavŕtala do'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Modern%C3%A1%20sif%C3%B3nov%C3%A1%20f%C4%BEa%C5%A1a%20vznikla%20v%20roku%201829%2C%20kedy%20si%20dvaja%20Franc%C3%BAzi%20prihl%C3%A1sili%20patent%20na%20dut%C3%BA%20v%C3%BDvrtku%2C%20ktor%C3%A1%20sa%20zav%C5%95tala%20do%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.syphongroup.eu/o-nas/ syphongroup.eu] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8332139&url=https%3A%2F%2Fwww.syphongroup.eu%2Fo-nas%2F podobnosť 38 %]), [https://www.jcmedia.sk/portfolio/vymena-univerzalnych-bombiciek-do-sodovaca-syphon/ jcmedia.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8332139&url=https%3A%2F%2Fwww.jcmedia.sk%2Fportfolio%2Fvymena-univerzalnych-bombiciek-do-sodovaca-syphon%2F podobnosť 29 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.syphongroup.eu/o-nas/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sif%C3%B3n%20%28n%C3%A1doba%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Sifón (nádoba)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-43991-18}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-43991-18] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 14:58, 9. august 2026 (UTC)</div> == [[Evanjelický kostol v Lomničke]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Evanjelick%C3%BD%20kostol%20v%20Lomni%C4%8Dke&diff=8333668&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Evanjelick%C3%BD%20kostol%20v%20Lomni%C4%8Dke&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Evanjelický kostol v Lomničke]]; 16:11, {{dátum|2026-08-09}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 5885 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:JOJOMOJUJO|JOJOMOJUJO]] ([[Diskusia s redaktorom:JOJOMOJUJO|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/JOJOMOJUJO|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „'''Evanjelický kostol v Lomničke''' (po [[Nemčina|nemecky]]: ''Evangelische Kirche in Kleinlomnitz'') je ruina kostola [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania]] v obci [[Lomnička (okres Stará Ľubovňa)|Lomnička]], [[Stará Ľubovňa (okres)|okrese Stará Ľubovňa]]. {{Infobox Kostol|Štát=Slovensko|Okres=[[Okres Stará Ľubovňa|Stará Ľubovňa]]|Obec=Lomnička (okres Stará Ľubovňa)|Lomnič...“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Evanjelick%C3%BD%20kostol%20v%20Lomni%C4%8Dke&oldid=8333668 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Evanjelick%C3%BD%20kostol%20v%20Lomni%C4%8Dke&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Ondrej Spišák, kežmarský farár, ktorý mal po vojne na starosti všetky nemecké evanjelické kostoly na hornom Spiši, vo svojom hlásení'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ondrej%20Spi%C5%A1%C3%A1k%2C%20ke%C5%BEmarsk%C3%BD%20far%C3%A1r%2C%20ktor%C3%BD%20mal%20po%20vojne%20na%20starosti%20v%C5%A1etky%20nemeck%C3%A9%20evanjelick%C3%A9%20kostoly%20na%20hornom%20Spi%C5%A1i%2C%20vo%20svojom%20hl%C3%A1sen%C3%AD%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zslomnicka.edupage.org/text40/? zslomnicka.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8333668&url=https%3A%2F%2Fzslomnicka.edupage.org%2Ftext40%2F%3F podobnosť 74 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://zslomnicka.edupage.org/text40/?<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Evanjelick%C3%BD%20kostol%20v%20Lomni%C4%8Dke&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Evanjelický kostol v Lomničke<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:JOJOMOJUJO}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom JOJOMOJUJO] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 16:12, 9. august 2026 (UTC)</div> == [[Banánový puding]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ban%C3%A1nov%C3%BD%20puding&diff=8341287&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ban%C3%A1nov%C3%BD%20puding&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Banánový puding]]; 01:14, {{dátum|2026-08-10}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 2667 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-43739-58|~2026-43739-58]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-43739-58|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-43739-58|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox Jedlo|názov=Banánový puding|obrázok=Banana pudding, homemade.jpg|popis=Banánový puding podávaný v miske s vanilkovými oblátkami|alt_názvy=banana pudding|krajina={{minivlajka|USA}}[[Spojené štáty]]<ref name=frazer>HARRIS FRAZER, Mary.''The Kentucky Receipt Book''. BiblioBazaar. 2008-10-09. S. 221. {{ISBN|0-559-33134-7}}.</ref>|región=[[Juh Spojených štátov]]<ref name=frazer/>|chod=[[dezert]]|typ=[[puding]]|hlavné ingrediencie=[[banán]]y...“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ban%C3%A1nov%C3%BD%20puding&oldid=8341287 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ban%C3%A1nov%C3%BD%20puding&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Classic Home Desserts: A Treasury of Heirloom and Contemporary Recipes from Around the World.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Classic%20Home%20Desserts%3A%20A%20Treasury%20of%20Heirloom%20and%20Contemporary%20Recipes%20from%20Around%20the%20World.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.goodreads.com/en/book/show/720639.Classic_Home_Desserts goodreads.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8341287&url=https%3A%2F%2Fwww.goodreads.com%2Fen%2Fbook%2Fshow%2F720639.Classic_Home_Desserts podobnosť 0 %]), [https://www.amazon.com/Classic-Home-Desserts-Treasury-Contemporary/dp/0618003916 amazon.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8341287&url=https%3A%2F%2Fwww.amazon.com%2FClassic-Home-Desserts-Treasury-Contemporary%2Fdp%2F0618003916 podobnosť 0 %]), [https://www.ebay.com/itm/405254132829 ebay.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8341287&url=https%3A%2F%2Fwww.ebay.com%2Fitm%2F405254132829 podobnosť 0 %]), [https://archive.org/details/classichomedesse0000saxr archive.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8341287&url=https%3A%2F%2Farchive.org%2Fdetails%2Fclassichomedesse0000saxr podobnosť 0 %]), [https://www.thestarpress.com/story/life/food/2015/09/26/review-classic-dessert-recipes-take-cake/72757976/ thestarpress.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8341287&url=https%3A%2F%2Fwww.thestarpress.com%2Fstory%2Flife%2Ffood%2F2015%2F09%2F26%2Freview-classic-dessert-recipes-take-cake%2F72757976%2F podobnosť 0 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.goodreads.com/en/book/show/720639.Classic_Home_Desserts<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ban%C3%A1nov%C3%BD%20puding&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Banánový puding<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-43739-58}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-43739-58] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 01:16, 10. august 2026 (UTC)</div> == [[Ján Vojtaššák]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=J%C3%A1n%20Vojta%C5%A1%C5%A1%C3%A1k&diff=8354837&oldid=8354771 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=J%C3%A1n%20Vojta%C5%A1%C5%A1%C3%A1k&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Ján Vojtaššák]]; 19:53, {{dátum|2026-08-11}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 32459 - 26825 }} }})</span> . . [[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/IronLiberty|príspevky]]) ''(<nowiki>+výrok 1943</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=J%C3%A1n%20Vojta%C5%A1%C5%A1%C3%A1k&oldid=8354837 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=J%C3%A1n%20Vojta%C5%A1%C5%A1%C3%A1k&oldid=8354771 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Židia si mysleli, že každý Žid, keď opustí obec, Boh vie, čo sa s ním robilo.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22%C5%BDidia%20si%20mysleli%2C%20%C5%BEe%20ka%C5%BEd%C3%BD%20%C5%BDid%2C%20ke%C4%8F%20opust%C3%AD%20obec%2C%20Boh%20vie%2C%20%C4%8Do%20sa%20s%20n%C3%ADm%20robilo.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.instagram.com/noehokanoe/?hl=en instagram.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8354837&url=https%3A%2F%2Fwww.instagram.com%2Fnoehokanoe%2F%3Fhl%3Den podobnosť 0 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.instagram.com/noehokanoe/?hl=en<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=J%C3%A1n%20Vojta%C5%A1%C5%A1%C3%A1k&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Ján Vojtaššák<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:IronLiberty}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom IronLiberty] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 19:54, 11. august 2026 (UTC)</div> == [[Hana Kubátová]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hana%20Kub%C3%A1tov%C3%A1&diff=8356379&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hana%20Kub%C3%A1tov%C3%A1&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Hana Kubátová]]; 09:30, {{dátum|2026-08-15}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 10868 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/IronLiberty|príspevky]]) ''(<nowiki>Iniciálna verzia</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hana%20Kub%C3%A1tov%C3%A1&oldid=8356379 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hana%20Kub%C3%A1tov%C3%A1&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Návraty: poválečná rekonstrukce židovských komunit v zemích středovýchodní, jihovýchodní a východní Evropy.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22N%C3%A1vraty%3A%20pov%C3%A1le%C4%8Dn%C3%A1%20rekonstrukce%20%C5%BEidovsk%C3%BDch%20komunit%20v%20zem%C3%ADch%20st%C5%99edov%C3%BDchodn%C3%AD%2C%20jihov%C3%BDchodn%C3%AD%20a%20v%C3%BDchodn%C3%AD%20Evropy.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://karolinum.cz/knihy/kralova-navraty-16732 karolinum.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8356379&url=https%3A%2F%2Fkarolinum.cz%2Fknihy%2Fkralova-navraty-16732 podobnosť 7 %]), [https://cuni.academia.edu/TerezaVorlova cuni.academia.edu] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8356379&url=https%3A%2F%2Fcuni.academia.edu%2FTerezaVorlova podobnosť 7 %]), [https://www.gsoses-ur.de/people/detail/kralova gsoses-ur.de] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8356379&url=https%3A%2F%2Fwww.gsoses-ur.de%2Fpeople%2Fdetail%2Fkralova podobnosť 7 %]), [https://scholar.google.com/citations?user=VH8NaSkAAAAJ&hl=cs scholar.google.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8356379&url=https%3A%2F%2Fscholar.google.com%2Fcitations%3Fuser%3DVH8NaSkAAAAJ%26hl%3Dcs podobnosť 7 %]), [https://www.databazeknih.cz/autori/katerina-kralova-40855 databazeknih.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8356379&url=https%3A%2F%2Fwww.databazeknih.cz%2Fautori%2Fkaterina-kralova-40855 podobnosť 7 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://karolinum.cz/knihy/kralova-navraty-16732<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hana%20Kub%C3%A1tov%C3%A1&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Hana Kubátová<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:IronLiberty}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom IronLiberty] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 09:32, 15. august 2026 (UTC)</div> == [[Homo naledi]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Homo%20naledi&diff=8356836&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Homo%20naledi&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Homo naledi]]; 11:03, {{dátum|2026-08-16}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 29567 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Luppus|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{| class="infobox" style="width:22em; text-align:left; font-size:90%; border: 1px solid #aaa; background-color: #f9f9f9; padding: 5px; float: right; margin: 0 0 1em 1em;" |- ! colspan="2" style="text-align:center; font-size:125%; font-weight:bold; background-color: #e0e0e0;" | Homo naledi |- | colspan="2" style="text-align:center;" | [[Súbor:Homo naledi skeletal specimens.jpg|250px]]<br /><small>Fosílne kosti druhu ''Homo naledi'' z komory Dinaledi (originály)</...“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Homo%20naledi&oldid=8356836 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Homo%20naledi&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''The evolutionary relationships and age of Homo naledi: An assessment using dated Bayesian phylogenetic methods.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22The%20evolutionary%20relationships%20and%20age%20of%20Homo%20naledi%3A%20An%20assessment%20using%20dated%20Bayesian%20phylogenetic%20methods.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0047248416300100 sciencedirect.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8356836&url=https%3A%2F%2Fwww.sciencedirect.com%2Fscience%2Farticle%2Fpii%2FS0047248416300100 podobnosť]), [https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/27457542/ pubmed.ncbi.nlm.nih.gov] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8356836&url=https%3A%2F%2Fpubmed.ncbi.nlm.nih.gov%2F27457542%2F podobnosť 0 %]), [https://profmarkcollard.com/wp-content/uploads/2016/06/Dembo-et-al-2016.pdf profmarkcollard.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8356836&url=https%3A%2F%2Fprofmarkcollard.com%2Fwp-content%2Fuploads%2F2016%2F06%2FDembo-et-al-2016.pdf podobnosť 0 %]), [https://www.semanticscholar.org/paper/The-evolutionary-relationships-and-age-of-Homo-An-Dembo-Radov%C4%8Di%C4%87/7d4d5c0dc5e08bac868d2a0715ab94968e4041ad/figure/2 semanticscholar.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8356836&url=https%3A%2F%2Fwww.semanticscholar.org%2Fpaper%2FThe-evolutionary-relationships-and-age-of-Homo-An-Dembo-Radov%25C4%258Di%25C4%2587%2F7d4d5c0dc5e08bac868d2a0715ab94968e4041ad%2Ffigure%2F2 podobnosť 0 %]), [https://scholar.google.com/citations?user=e5hCYikAAAAJ&hl=en scholar.google.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8356836&url=https%3A%2F%2Fscholar.google.com%2Fcitations%3Fuser%3De5hCYikAAAAJ%26hl%3Den podobnosť 0 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0047248416300100<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Homo%20naledi&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Homo naledi<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Luppus}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Luppus] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:04, 16. august 2026 (UTC)</div> == [[Martin C. Putna]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Martin%20C.%20Putna&diff=8358164&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Martin%20C.%20Putna&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Martin C. Putna]]; 23:55, {{dátum|2026-08-19}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 7059 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Luketheslovak|príspevky]]) ''(<nowiki>Založenie novej stránky</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Martin%20C.%20Putna&oldid=8358164 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Martin%20C.%20Putna&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Rusko mimo Rusko: dějiny a kultura ruské emigrace 1917-1991. Brno: Petrov, dva svazky, 1993-1994.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Rusko%20mimo%20Rusko%3A%20d%C4%9Bjiny%20a%20kultura%20rusk%C3%A9%20emigrace%201917-1991.%20Brno%3A%20Petrov%2C%20dva%20svazky%2C%201993-1994.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://fhs.cuni.cz/FHS-3198.html fhs.cuni.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8358164&url=https%3A%2F%2Ffhs.cuni.cz%2FFHS-3198.html podobnosť 44 %]), [https://fhs.cuni.cz/FHSENG-774.html fhs.cuni.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8358164&url=https%3A%2F%2Ffhs.cuni.cz%2FFHSENG-774.html podobnosť 44 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://fhs.cuni.cz/FHS-3198.html<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Martin%20C.%20Putna&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Martin C. Putna<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Luketheslovak}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Luketheslovak] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 23:56, 19. august 2026 (UTC)</div> == [[Ján Štrba (kňaz)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=J%C3%A1n%20%C5%A0trba%20%28k%C5%88az%29&diff=8359021&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=J%C3%A1n%20%C5%A0trba%20%28k%C5%88az%29&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Ján Štrba (kňaz)]]; 01:41, {{dátum|2026-08-23}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 5562 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-45939-43|~2026-45939-43]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-45939-43|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-45939-43|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox Duchovný |typ = kňaz <!-- kňaz|biskup|kardinál|pápež --> |typ dodatok = <!-- biskup|arcibiskup|knieža-prímas|... --> |zvolené meno = |zvolené meno originálne = |meno = Ján Štrba |originálne meno = |rodné meno = |aktuálny titul = farár<!...“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=J%C3%A1n%20%C5%A0trba%20%28k%C5%88az%29&oldid=8359021 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=J%C3%A1n%20%C5%A0trba%20%28k%C5%88az%29&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Po skončení teologických štúdií v Biskupskom kňazskom seminári svätého Ladislava kráľa v Nitre bol 16. apríla 1910 vysvätený za kňaza.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%20skon%C4%8Den%C3%AD%20teologick%C3%BDch%20%C5%A1t%C3%BAdi%C3%AD%20v%20Biskupskom%20k%C5%88azskom%20semin%C3%A1ri%20sv%C3%A4t%C3%A9ho%20Ladislava%20kr%C3%A1%C4%BEa%20v%20Nitre%20bol%2016.%20apr%C3%ADla%201910%20vysv%C3%A4ten%C3%BD%20za%20k%C5%88aza.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=strbajan1884 knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8359021&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Dstrbajan1884 podobnosť 75 %]) * „'''''Schematismus cleri dioecesis Nitriensis pro anno a Christo nato MCMXLII, Nitra 1942, s.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Schematismus%20cleri%20dioecesis%20Nitriensis%20pro%20anno%20a%20Christo%20nato%20MCMXLII%2C%20Nitra%201942%2C%20s.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=stefanekjozef knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8359021&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Dstefanekjozef podobnosť 21 %]), [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=pokornyjozef1890 knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8359021&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Dpokornyjozef1890 podobnosť 21 %]), [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=zidekanton knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8359021&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Dzidekanton podobnosť 26 %]), [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=polcinjozef knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8359021&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Dpolcinjozef podobnosť 21 %]), [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=jancovicstefan1872 knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8359021&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Djancovicstefan1872 podobnosť 24 %]), … * „'''''Schematismus cleri dioecesis Nitriensis pro anno a Christo nato MCMXLVII, Nitra 1947, s.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Schematismus%20cleri%20dioecesis%20Nitriensis%20pro%20anno%20a%20Christo%20nato%20MCMXLVII%2C%20Nitra%201947%2C%20s.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=pokornyjozef1890 knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8359021&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Dpokornyjozef1890 podobnosť 21 %]), [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=stefanekjozef knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8359021&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Dstefanekjozef podobnosť 21 %]), [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=zidekanton knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8359021&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Dzidekanton podobnosť 26 %]), [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=jancovicstefan1872 knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8359021&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Djancovicstefan1872 podobnosť 24 %]), [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=steskalkarol knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8359021&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Dsteskalkarol podobnosť 25 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=strbajan1884, https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=stefanekjozef<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=J%C3%A1n%20%C5%A0trba%20%28k%C5%88az%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Ján Štrba (kňaz)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-45939-43}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-45939-43] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 01:42, 23. august 2026 (UTC)</div> == [[Miroslav Beblavý]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Miroslav%20Beblav%C3%BD&diff=8359762&oldid=8358277 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Miroslav%20Beblav%C3%BD&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Miroslav Beblavý]]; 09:27, {{dátum|2026-08-24}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 60056 - 57307 }} }})</span> . . [[Redaktor:MissingMartial9|MissingMartial9]] ([[Diskusia s redaktorom:MissingMartial9|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/MissingMartial9|príspevky]]) ''(<nowiki>Doklepnutie detailov ku zdrojom + doplnenie úvodu stránky o kariérne aktuálnosti</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Miroslav%20Beblav%C3%BD&oldid=8359762 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Miroslav%20Beblav%C3%BD&oldid=8358277 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Education and social protection policies in OECD countries: Social stratification and policy intervention.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Education%20and%20social%20protection%20policies%20in%20OECD%20countries%3A%20Social%20stratification%20and%20policy%20intervention.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://journals.sagepub.com/doi/abs/10.1177/09589287221101344 journals.sagepub.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8359762&url=https%3A%2F%2Fjournals.sagepub.com%2Fdoi%2Fabs%2F10.1177%2F09589287221101344 podobnosť 12 %]), [https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4648188/ pmc.ncbi.nlm.nih.gov] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8359762&url=https%3A%2F%2Fpmc.ncbi.nlm.nih.gov%2Farticles%2FPMC4648188%2F podobnosť 11 %]), [https://journals.sagepub.com/doi/abs/10.1177/09589287241240966 journals.sagepub.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8359762&url=https%3A%2F%2Fjournals.sagepub.com%2Fdoi%2Fabs%2F10.1177%2F09589287241240966 podobnosť 0 %]), [https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0305750X24002602 sciencedirect.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8359762&url=https%3A%2F%2Fwww.sciencedirect.com%2Fscience%2Farticle%2Fpii%2FS0305750X24002602 podobnosť 0 %]), [https://journals.sagepub.com/doi/abs/10.1177/21582440251377929 journals.sagepub.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8359762&url=https%3A%2F%2Fjournals.sagepub.com%2Fdoi%2Fabs%2F10.1177%2F21582440251377929 podobnosť 0 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://journals.sagepub.com/doi/abs/10.1177/09589287221101344<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Miroslav%20Beblav%C3%BD&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Miroslav Beblavý<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:MissingMartial9}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom MissingMartial9] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 09:28, 24. august 2026 (UTC)</div> == [[Saintes]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Saintes&diff=8363356&oldid=8129624 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Saintes&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Saintes]]; 02:59, {{dátum|2026-08-31}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 25461 - 3697 }} }})</span> . . [[Redaktor:Fifernai|Fifernai]] ([[Diskusia s redaktorom:Fifernai|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Fifernai|príspevky]]) ''(<nowiki>Zásadné rozšírenie a prepracovanie článku; dejiny, geografia, obyvateľstvo, pamiatky, archeológia, kultúra, doprava a medzinárodné vzťahy; aktualizované údaje, obrázky a zdroje; čiastočne podľa cswiki</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Saintes&oldid=8363356 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Saintes&oldid=8129624 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Saintes, cité cheminote : histoire d'une étoile ferroviaire des origines au XXIe siècle.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Saintes%2C%20cit%C3%A9%20cheminote%20%3A%20histoire%20d%27une%20%C3%A9toile%20ferroviaire%20des%20origines%20au%20XXIe%20si%C3%A8cle.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://sahcm.fr/publications/saintes/ sahcm.fr] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8363356&url=https%3A%2F%2Fsahcm.fr%2Fpublications%2Fsaintes%2F podobnosť 10 %]), [https://www.sudouest.fr/charente-maritime/saintes/saintes-si-les-murs-de-la-maison-des-cheminots-parlaient-4748116.php sudouest.fr] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8363356&url=https%3A%2F%2Fwww.sudouest.fr%2Fcharente-maritime%2Fsaintes%2Fsaintes-si-les-murs-de-la-maison-des-cheminots-parlaient-4748116.php podobnosť 7 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://sahcm.fr/publications/saintes/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Saintes&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Saintes<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Fifernai}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Fifernai] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 03:00, 31. august 2026 (UTC)</div> == [[Privilegium pro Slavis]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Privilegium%20pro%20Slavis&diff=8364006&oldid=7358018 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Privilegium%20pro%20Slavis&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Privilegium pro Slavis]]; 12:29, {{dátum|2026-09-01}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 6044 - 2872 }} }})</span> . . [[Redaktor:Hrdina Impéria|Hrdina Impéria]] ([[Diskusia s redaktorom:Hrdina Impéria|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Hrdina Impéria|príspevky]]) ''(<nowiki>Doplnené znenie privilégia.</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Privilegium%20pro%20Slavis&oldid=8364006 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Privilegium%20pro%20Slavis&oldid=7358018 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Teraz však menovaní Nemci, obyvatelia a hostia naši z predmenovanej Žiliny odmietli, aby podľa toho, ako stará obyčaj a sloboda'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Teraz%20v%C5%A1ak%20menovan%C3%AD%20Nemci%2C%20obyvatelia%20a%20hostia%20na%C5%A1i%20z%20predmenovanej%20%C5%BDiliny%20odmietli%2C%20aby%20pod%C4%BEa%20toho%2C%20ako%20star%C3%A1%20oby%C4%8Daj%20a%20sloboda%22 vyhľadávanie], • zdroje: [http://slovenske-uhorsko.blogspot.com/2011/12/privilegium-pre-zilinskych-slovakov-rok.html slovenske-uhorsko.blogspot.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8364006&url=http%3A%2F%2Fslovenske-uhorsko.blogspot.com%2F2011%2F12%2Fprivilegium-pre-zilinskych-slovakov-rok.html podobnosť 92 %]) * „'''''A pretože Slováci, obyvatelia a hostia naši z menovaného mesta Žiliny zvaného, ako i z tohože kraja sú početnejší ako'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22A%20preto%C5%BEe%20Slov%C3%A1ci%2C%20obyvatelia%20a%20hostia%20na%C5%A1i%20z%20menovan%C3%A9ho%20mesta%20%C5%BDiliny%20zvan%C3%A9ho%2C%20ako%20i%20z%20toho%C5%BEe%20kraja%20s%C3%BA%20po%C4%8Detnej%C5%A1%C3%AD%20ako%22 vyhľadávanie], • zdroje: [http://slovenske-uhorsko.blogspot.com/2011/12/privilegium-pre-zilinskych-slovakov-rok.html slovenske-uhorsko.blogspot.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8364006&url=http%3A%2F%2Fslovenske-uhorsko.blogspot.com%2F2011%2F12%2Fprivilegium-pre-zilinskych-slovakov-rok.html podobnosť 92 %]) * „'''''Keďže predsa oni (Slováci) všetky dávky, či dane, či akékoľvek služby nám a našim županom, pre nich ustanoveným i tým,'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ke%C4%8F%C5%BEe%20predsa%20oni%20%28Slov%C3%A1ci%29%20v%C5%A1etky%20d%C3%A1vky%2C%20%C4%8Di%20dane%2C%20%C4%8Di%20ak%C3%A9ko%C4%BEvek%20slu%C5%BEby%20n%C3%A1m%20a%20na%C5%A1im%20%C5%BEupanom%2C%20pre%20nich%20ustanoven%C3%BDm%20i%20t%C3%BDm%2C%22 vyhľadávanie], • zdroje: [http://slovenske-uhorsko.blogspot.com/2011/12/privilegium-pre-zilinskych-slovakov-rok.html slovenske-uhorsko.blogspot.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8364006&url=http%3A%2F%2Fslovenske-uhorsko.blogspot.com%2F2011%2F12%2Fprivilegium-pre-zilinskych-slovakov-rok.html podobnosť 92 %]) * „'''''Dávajúc na pamäť obsahom prítomnej listiny všetkým, ktorých sa to týka, že našej vznešenosti sa za časť Slovákov, obyvateľov a'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22D%C3%A1vaj%C3%BAc%20na%20pam%C3%A4%C5%A5%20obsahom%20pr%C3%ADtomnej%20listiny%20v%C5%A1etk%C3%BDm%2C%20ktor%C3%BDch%20sa%20to%20t%C3%BDka%2C%20%C5%BEe%20na%C5%A1ej%20vzne%C5%A1enosti%20sa%20za%20%C4%8Das%C5%A5%20Slov%C3%A1kov%2C%20obyvate%C4%BEov%20a%22 vyhľadávanie], • zdroje: [http://slovenske-uhorsko.blogspot.com/2011/12/privilegium-pre-zilinskych-slovakov-rok.html slovenske-uhorsko.blogspot.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8364006&url=http%3A%2F%2Fslovenske-uhorsko.blogspot.com%2F2011%2F12%2Fprivilegium-pre-zilinskych-slovakov-rok.html podobnosť 92 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>http://slovenske-uhorsko.blogspot.com/2011/12/privilegium-pre-zilinskych-slovakov-rok.html<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Privilegium%20pro%20Slavis&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Privilegium pro Slavis<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Hrdina Impéria}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Hrdina Impéria] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 12:30, 1. september 2026 (UTC)</div> == [[Spomienky z bazéna]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Spomienky%20z%20baz%C3%A9na&diff=8364309&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Spomienky%20z%20baz%C3%A9na&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Spomienky z bazéna]]; 08:19, {{dátum|2026-09-02}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 5382 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Jetam2|príspevky]]) ''(<nowiki>nový 1590, c #wikifilm</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Spomienky%20z%20baz%C3%A9na&oldid=8364309 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Spomienky%20z%20baz%C3%A9na&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Sometimes funny, sometimes wrenching and persistently bittersweet, tale is a fascinating account of strength and solidarity, bolstered by vintage photos,'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Sometimes%20funny%2C%20sometimes%20wrenching%20and%20persistently%20bittersweet%2C%20tale%20is%20a%20fascinating%20account%20of%20strength%20and%20solidarity%2C%20bolstered%20by%20vintage%20photos%2C%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.filmplatform.net/product/watermarks/ filmplatform.net] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8364309&url=https%3A%2F%2Fwww.filmplatform.net%2Fproduct%2Fwatermarks%2F podobnosť 18 %]) * „'''''\"Ide o príbeh židovského športového klubu Hakoah vo Viedni očami jeho plavkýň, ktoré sa po 65 rokoch stretávajú pri bazéne,'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22%5C%22Ide%20o%20pr%C3%ADbeh%20%C5%BEidovsk%C3%A9ho%20%C5%A1portov%C3%A9ho%20klubu%20Hakoah%20vo%20Viedni%20o%C4%8Dami%20jeho%20plavk%C3%BD%C5%88%2C%20ktor%C3%A9%20sa%20po%2065%20rokoch%20stret%C3%A1vaj%C3%BA%20pri%20baz%C3%A9ne%2C%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://dennikn.sk/5535452/kino-edison-filmhub-stiahlo-film-o-holokauste-jeho-zamestnancom-prekazala-podpora-izraelskeho-velvyslanectva/ dennikn.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8364309&url=https%3A%2F%2Fdennikn.sk%2F5535452%2Fkino-edison-filmhub-stiahlo-film-o-holokauste-jeho-zamestnancom-prekazala-podpora-izraelskeho-velvyslanectva%2F podobnosť 22 %]), [https://www.topspravy.sk/najnovsie/spravodajstvo/dennikn topspravy.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8364309&url=https%3A%2F%2Fwww.topspravy.sk%2Fnajnovsie%2Fspravodajstvo%2Fdennikn podobnosť 21 %]), [https://www.panorama.sk/noviny panorama.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8364309&url=https%3A%2F%2Fwww.panorama.sk%2Fnoviny podobnosť 0 %]), [https://www.topspravy.sk/najcitanejsie/za-poslednych-6-hodin/vsetky-kategorie/dennikn topspravy.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8364309&url=https%3A%2F%2Fwww.topspravy.sk%2Fnajcitanejsie%2Fza-poslednych-6-hodin%2Fvsetky-kategorie%2Fdennikn podobnosť 0 %]), [https://www.topspravy.sk/najcitanejsie/za-poslednych-12-hodin topspravy.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8364309&url=https%3A%2F%2Fwww.topspravy.sk%2Fnajcitanejsie%2Fza-poslednych-12-hodin podobnosť 0 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.filmplatform.net/product/watermarks/, https://dennikn.sk/5535452/kino-edison-filmhub-stiahlo-film-o-holokauste-jeho-zamestnancom-prekazala-podpora-izraelskeho-velvyslanectva/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Spomienky%20z%20baz%C3%A9na&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Spomienky z bazéna<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Jetam2}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Jetam2] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 08:20, 2. september 2026 (UTC)</div> == [[Umelá inteligencia]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Umel%C3%A1%20inteligencia&diff=8366010&oldid=8365524 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Umel%C3%A1%20inteligencia&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Umelá inteligencia]]; 18:09, {{dátum|2026-09-05}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 41349 - 29197 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-47875-16|~2026-47875-16]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-47875-16|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-47875-16|príspevky]]) ''()''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Umel%C3%A1%20inteligencia&oldid=8366010 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Umel%C3%A1%20inteligencia&oldid=8365524 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''umelá inteligencia je \"schopnosť strojov vykonávať úlohy, ktoré si zvyčajne vyžadujú ľudskú inteligenciu, ako je rozpoznávanie vzorcov, porozumenie prirodzenému jazyku'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22umel%C3%A1%20inteligencia%20je%20%5C%22schopnos%C5%A5%20strojov%20vykon%C3%A1va%C5%A5%20%C3%BAlohy%2C%20ktor%C3%A9%20si%20zvy%C4%8Dajne%20vy%C5%BEaduj%C3%BA%20%C4%BEudsk%C3%BA%20inteligenciu%2C%20ako%20je%20rozpozn%C3%A1vanie%20vzorcov%2C%20porozumenie%20prirodzen%C3%A9mu%20jazyku%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://fmk.ucm.sk/download/MMI_2023_sk.pdf fmk.ucm.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8366010&url=https%3A%2F%2Ffmk.ucm.sk%2Fdownload%2FMMI_2023_sk.pdf podobnosť]), [https://www.fm.uniba.sk/fileadmin/fm/Aktualne/Konferencia_2020/Zbornik_Konferencia_2020.pdf fm.uniba.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8366010&url=https%3A%2F%2Fwww.fm.uniba.sk%2Ffileadmin%2Ffm%2FAktualne%2FKonferencia_2020%2FZbornik_Konferencia_2020.pdf podobnosť]) * „'''''umelá inteligencia je \"schopnosť systému správne interpretovať externé dáta, učiť sa z týchto dát a používať tieto naučené veci na'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22umel%C3%A1%20inteligencia%20je%20%5C%22schopnos%C5%A5%20syst%C3%A9mu%20spr%C3%A1vne%20interpretova%C5%A5%20extern%C3%A9%20d%C3%A1ta%2C%20u%C4%8Di%C5%A5%20sa%20z%20t%C3%BDchto%20d%C3%A1t%20a%20pou%C5%BE%C3%ADva%C5%A5%20tieto%20nau%C4%8Den%C3%A9%20veci%20na%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://preventista.sk/info/wp-content/uploads/2024/08/Ucebnica_cast_tretia.pdf preventista.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8366010&url=https%3A%2F%2Fpreventista.sk%2Finfo%2Fwp-content%2Fuploads%2F2024%2F08%2FUcebnica_cast_tretia.pdf podobnosť]), [https://vzdelavanie21.sk/wp-content/uploads/2025/04/UO-2._cyklus.pdf vzdelavanie21.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8366010&url=https%3A%2F%2Fvzdelavanie21.sk%2Fwp-content%2Fuploads%2F2025%2F04%2FUO-2._cyklus.pdf podobnosť]), [https://is.muni.cz/th/162688/ff_d/Timko_Dizertacna_praca.pdf is.muni.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8366010&url=https%3A%2F%2Fis.muni.cz%2Fth%2F162688%2Fff_d%2FTimko_Dizertacna_praca.pdf podobnosť]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://fmk.ucm.sk/download/MMI_2023_sk.pdf, https://preventista.sk/info/wp-content/uploads/2024/08/Ucebnica_cast_tretia.pdf<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Umel%C3%A1%20inteligencia&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Umelá inteligencia<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-47875-16}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-47875-16] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 18:10, 5. september 2026 (UTC)</div> == [[Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&diff=8366095&oldid=8253715 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru]]; 22:24, {{dátum|2026-09-05}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 48217 - 44576 }} }})</span> . . [[Redaktor:Akira.Toda|Akira.Toda]] ([[Diskusia s redaktorom:Akira.Toda|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Akira.Toda|príspevky]]) ''(<nowiki>Pridanie Akcie Finisher a Cargo</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&oldid=8366095 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&oldid=8253715 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Národná protidrogová jednotka realizovala v súčinnosti s policajtmi Zásahovej skupiny Mobilnej zásahovej jednotky RHCP, príslušníkmi PPÚ Nitra a PPÚ Košice,'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20realizovala%20v%20s%C3%BA%C4%8Dinnosti%20s%20policajtmi%20Z%C3%A1sahovej%20skupiny%20Mobilnej%20z%C3%A1sahovej%20jednotky%20RHCP%2C%20pr%C3%ADslu%C5%A1n%C3%ADkmi%20PP%C3%9A%20Nitra%20a%20PP%C3%9A%20Ko%C5%A1ice%2C%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/61586502031015/posts/protidrogov%C3%A1-akcia-n%C3%A1rodnej-protidrogovej-jednotky-s-kryc%C3%ADmi-n%C3%A1zvami-finisher-a-/122127823179216734/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8366095&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2F61586502031015%2Fposts%2Fprotidrogov%25C3%25A1-akcia-n%25C3%25A1rodnej-protidrogovej-jednotky-s-kryc%25C3%25ADmi-n%25C3%25A1zvami-finisher-a-%2F122127823179216734%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/p/NPJ-Slovensko-61586502031015/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8366095&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fp%2FNPJ-Slovensko-61586502031015%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/policiaslovakia/videos/video-policajn%C3%BD-z%C3%A1sah-akcia-mamon%C3%A1r/1400307400756346/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8366095&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fvideos%2Fvideo-policajn%25C3%25BD-z%25C3%25A1sah-akcia-mamon%25C3%25A1r%2F1400307400756346%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/katarina.kovacikova.tvjoj/videos/pri-kontrole-na%C5%A1li-podozriv%C3%BA-l%C3%A1tku/891461781327835/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8366095&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fkatarina.kovacikova.tvjoj%2Fvideos%2Fpri-kontrole-na%25C5%25A1li-podozriv%25C3%25BA-l%25C3%25A1tku%2F891461781327835%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/strazske/videos/policajn%C3%A1-prevent%C3%ADvno-bezpe%C4%8Dnostn%C3%A1-akcia-v-are%C3%A1li-b%C3%BDvalej-buk%C3%B3zy-v%C4%8Dera-26-febru%C3%A1/1434627248046254/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8366095&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fstrazske%2Fvideos%2Fpolicajn%25C3%25A1-prevent%25C3%25ADvno-bezpe%25C4%258Dnostn%25C3%25A1-akcia-v-are%25C3%25A1li-b%25C3%25BDvalej-buk%25C3%25B3zy-v%25C4%258Dera-26-febru%25C3%25A1%2F1434627248046254%2F podobnosť]), … * „'''''Počas realizácie boli vykonané viaceré domové prehliadky, prehliadky iných priestorov a pozemkov, ako aj osobné prehliadky.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%C4%8Das%20realiz%C3%A1cie%20boli%20vykonan%C3%A9%20viacer%C3%A9%20domov%C3%A9%20prehliadky%2C%20prehliadky%20in%C3%BDch%20priestorov%20a%20pozemkov%2C%20ako%20aj%20osobn%C3%A9%20prehliadky.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/61586502031015/posts/protidrogov%C3%A1-akcia-n%C3%A1rodnej-protidrogovej-jednotky-s-kryc%C3%ADmi-n%C3%A1zvami-finisher-a-/122127823179216734/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8366095&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2F61586502031015%2Fposts%2Fprotidrogov%25C3%25A1-akcia-n%25C3%25A1rodnej-protidrogovej-jednotky-s-kryc%25C3%25ADmi-n%25C3%25A1zvami-finisher-a-%2F122127823179216734%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/p/NPJ-Slovensko-61586502031015/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8366095&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fp%2FNPJ-Slovensko-61586502031015%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/policiaslovakia/videos/video-policajn%C3%BD-z%C3%A1sah-akcia-mamon%C3%A1r/1400307400756346/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8366095&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fvideos%2Fvideo-policajn%25C3%25BD-z%25C3%25A1sah-akcia-mamon%25C3%25A1r%2F1400307400756346%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/katarina.kovacikova.tvjoj/videos/pri-kontrole-na%C5%A1li-podozriv%C3%BA-l%C3%A1tku/891461781327835/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8366095&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fkatarina.kovacikova.tvjoj%2Fvideos%2Fpri-kontrole-na%25C5%25A1li-podozriv%25C3%25BA-l%25C3%25A1tku%2F891461781327835%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/PolicieCZ/videos/-policista-roku-2025-zn%C3%A1me-v%C3%ADt%C4%9Bzegratulujeme-ocen%C4%9Bn%C3%BDm-kolegyn%C3%ADm-a-koleg%C5%AFm-%EF%B8%8F%EF%B8%8F-pol/1137211919476545/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8366095&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2FPolicieCZ%2Fvideos%2F-policista-roku-2025-zn%25C3%25A1me-v%25C3%25ADt%25C4%259Bzegratulujeme-ocen%25C4%259Bn%25C3%25BDm-kolegyn%25C3%25ADm-a-koleg%25C5%25AFm-%25EF%25B8%258F%25EF%25B8%258F-pol%2F1137211919476545%2F podobnosť]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.facebook.com/61586502031015/posts/protidrogov%C3%A1-akcia-n%C3%A1rodnej-protidrogovej-jednotky-s-kryc%C3%ADmi-n%C3%A1zvami-finisher-a-/122127823179216734/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Akira.Toda}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Akira.Toda] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 22:26, 5. september 2026 (UTC)</div> == [[Maliar z Analatosu]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Maliar%20z%20Analatosu&diff=8368722&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Maliar%20z%20Analatosu&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Maliar z Analatosu]]; 07:23, {{dátum|2026-09-13}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 6708 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Luppus|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „[[Súbor:Loutrophore - Peintre d'Analatos - Musée du Louvre AGER CA 2985.jpg|náhľad|Protoatický [[lutroforos]] s pokrievkou pripísaný Maliarovi z Analatosu, zobrazujúci sprievod vozov a tancujúcich mužov a žien (výška 80 cm, priemer 27,5 cm, cca 690 pred Kr., múzeum Louvre, Paríž, inv. č. CA 2985).]] '''Maliar z Analatosu''' (alternatívne '''Analatoský maliar''' alebo '''Maliar z Analatu''', {{vjz|eng}} ''Analatos Painter'') bol anonymný starogr...“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Maliar%20z%20Analatosu&oldid=8368722 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Maliar%20z%20Analatosu&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Greek Geometric Pottery: a Survey of Ten Local Styles and their Chronology.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Greek%20Geometric%20Pottery%3A%20a%20Survey%20of%20Ten%20Local%20Styles%20and%20their%20Chronology.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.cambridge.org/core/journals/classical-review/article/greek-geometric-j-n-coldstream-greek-geometric-pottery-a-survey-of-ten-local-styles-and-their-chronology-pp-xxxix465-64-plates-london-methuen-1968-cloth-12-12s-net/D29092B768940DA2702A99CFEAC5CA7A cambridge.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8368722&url=https%3A%2F%2Fwww.cambridge.org%2Fcore%2Fjournals%2Fclassical-review%2Farticle%2Fgreek-geometric-j-n-coldstream-greek-geometric-pottery-a-survey-of-ten-local-styles-and-their-chronology-pp-xxxix465-64-plates-london-methuen-1968-cloth-12-12s-net%2FD29092B768940DA2702A99CFEAC5CA7A podobnosť 7 %]), [https://www.amazon.com/Greek-Geometric-Pottery-Survey-Chronology/dp/0416496709 amazon.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8368722&url=https%3A%2F%2Fwww.amazon.com%2FGreek-Geometric-Pottery-Survey-Chronology%2Fdp%2F0416496709 podobnosť 7 %]), [https://peercommunityjournal.org/articles/10.24072/pcjournal.761/ peercommunityjournal.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8368722&url=https%3A%2F%2Fpeercommunityjournal.org%2Farticles%2F10.24072%2Fpcjournal.761%2F podobnosť 7 %]), [https://zerobooksonline.com/product/Greek-Geometric-Pottery-6890 zerobooksonline.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8368722&url=https%3A%2F%2Fzerobooksonline.com%2Fproduct%2FGreek-Geometric-Pottery-6890 podobnosť 7 %]), [https://www.clevelandart.org/print/art/1924.259 clevelandart.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8368722&url=https%3A%2F%2Fwww.clevelandart.org%2Fprint%2Fart%2F1924.259 podobnosť 10 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.cambridge.org/core/journals/classical-review/article/greek-geometric-j-n-coldstream-greek-geometric-pottery-a-survey-of-ten-local-styles-and-their-chronology-pp-xxxix465-64-plates-london-methuen-1968-cloth-12-12s-net/D29092B768940DA2702A99CFEAC5CA7A<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Maliar%20z%20Analatosu&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Maliar z Analatosu<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Luppus}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Luppus] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 07:24, 13. september 2026 (UTC)</div> == [[Prima (album)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Prima%20%28album%29&diff=8368926&oldid=8368922 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Prima%20%28album%29&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Prima (album)]]; 14:13, {{dátum|2026-09-13}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 25691 - 23730 }} }})</span> . . [[Redaktor:Bojars|Bojars]] ([[Diskusia s redaktorom:Bojars|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Bojars|príspevky]]) ''(<nowiki>rozšírenie</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Prima%20%28album%29&oldid=8368926 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Prima%20%28album%29&oldid=8368922 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Ďalej uviedol: \"V ére plnej popových spevákov, ktorí v podstate ani presne nevedia, čo chcú povedať alebo prečo chcú tvoriť'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22%C4%8Ealej%20uviedol%3A%20%5C%22V%20%C3%A9re%20plnej%20popov%C3%BDch%20spev%C3%A1kov%2C%20ktor%C3%AD%20v%20podstate%20ani%20presne%20nevedia%2C%20%C4%8Do%20chc%C3%BA%20poveda%C5%A5%20alebo%20pre%C4%8Do%20chc%C3%BA%20tvori%C5%A5%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://pdfcoffee.com/davalmanach-2016-2017-pdf-free.html pdfcoffee.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8368926&url=https%3A%2F%2Fpdfcoffee.com%2Fdavalmanach-2016-2017-pdf-free.html podobnosť 0 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://pdfcoffee.com/davalmanach-2016-2017-pdf-free.html<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Prima%20%28album%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Prima (album)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Bojars}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Bojars] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 14:14, 13. september 2026 (UTC)</div> == [[Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&diff=8368981&oldid=8368961 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru]]; 16:47, {{dátum|2026-09-13}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 52751 - 50228 }} }})</span> . . [[Redaktor:Akira.Toda|Akira.Toda]] ([[Diskusia s redaktorom:Akira.Toda|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Akira.Toda|príspevky]]) ''(<nowiki>Pridanie AKCIE LEO</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&oldid=8368981 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&oldid=8368961 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Do akcie bolo nasadených približne 250 policajtov z viacerých útvarov Policajného zboru.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Do%20akcie%20bolo%20nasaden%C3%BDch%20pribli%C5%BEne%20250%20policajtov%20z%20viacer%C3%BDch%20%C3%BAtvarov%20Policajn%C3%A9ho%20zboru.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/mas%C3%ADvna-akcia-leo-pol%C3%ADcia-rozlo%C5%BEila-medzin%C3%A1rodn%C3%BA-drogov%C3%BA-skupinun%C3%A1rodn%C3%A1-protidro/1462730369225860/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8368981&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fposts%2Fmas%25C3%25ADvna-akcia-leo-pol%25C3%25ADcia-rozlo%25C5%25BEila-medzin%25C3%25A1rodn%25C3%25BA-drogov%25C3%25BA-skupinun%25C3%25A1rodn%25C3%25A1-protidro%2F1462730369225860%2F podobnosť]), [https://www.teraz.sk/slovensko/akcia-leo-policia-rozlozila-medzinar/976357-clanok.html teraz.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8368981&url=https%3A%2F%2Fwww.teraz.sk%2Fslovensko%2Fakcia-leo-policia-rozlozila-medzinar%2F976357-clanok.html podobnosť 37 %]), [https://www.minv.sk/?newsletter&sprava=akcia-leo-policia-rozlozila-medzinarodnu-organizovanu-drogovu-skupinu minv.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8368981&url=https%3A%2F%2Fwww.minv.sk%2F%3Fnewsletter%26sprava%3Dakcia-leo-policia-rozlozila-medzinarodnu-organizovanu-drogovu-skupinu podobnosť 51 %]), [https://www.seredonline.sk/2026/07/08/policia-rozlozila-medzinarodnu-drogovu-skupinu-akcia-leo-priniesla-vyznamny-uspech/ seredonline.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8368981&url=https%3A%2F%2Fwww.seredonline.sk%2F2026%2F07%2F08%2Fpolicia-rozlozila-medzinarodnu-drogovu-skupinu-akcia-leo-priniesla-vyznamny-uspech%2F podobnosť 60 %]), [https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/2004131-drogy-policia-akcia-zasah-medzinarodna-leo pravda.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8368981&url=https%3A%2F%2Fwww.pravda.sk%2Fspravy%2Fdomace%2Fclanok%2F2004131-drogy-policia-akcia-zasah-medzinarodna-leo podobnosť 29 %]), … * „'''''Na Slovensku bolo zadržaných 8 osôb, pričom 6 z nich bolo vznesené obvinenie pre trestný čin neoprávnenej výroby a obchodovania'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Na%20Slovensku%20bolo%20zadr%C5%BEan%C3%BDch%208%20os%C3%B4b%2C%20pri%C4%8Dom%206%20z%20nich%20bolo%20vznesen%C3%A9%20obvinenie%20pre%20trestn%C3%BD%20%C4%8Din%20neopr%C3%A1vnenej%20v%C3%BDroby%20a%20obchodovania%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/mas%C3%ADvna-akcia-leo-pol%C3%ADcia-rozlo%C5%BEila-medzin%C3%A1rodn%C3%BA-drogov%C3%BA-skupinun%C3%A1rodn%C3%A1-protidro/1462730369225860/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8368981&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fposts%2Fmas%25C3%25ADvna-akcia-leo-pol%25C3%25ADcia-rozlo%25C5%25BEila-medzin%25C3%25A1rodn%25C3%25BA-drogov%25C3%25BA-skupinun%25C3%25A1rodn%25C3%25A1-protidro%2F1462730369225860%2F podobnosť 29 %]), [https://www.seredonline.sk/2026/07/08/policia-rozlozila-medzinarodnu-drogovu-skupinu-akcia-leo-priniesla-vyznamny-uspech/ seredonline.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8368981&url=https%3A%2F%2Fwww.seredonline.sk%2F2026%2F07%2F08%2Fpolicia-rozlozila-medzinarodnu-drogovu-skupinu-akcia-leo-priniesla-vyznamny-uspech%2F podobnosť 60 %]), [https://www.facebook.com/policiaslovakia/photos/994947962670772/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8368981&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fphotos%2F994947962670772%2F podobnosť 60 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/mas%C3%ADvna-akcia-leo-pol%C3%ADcia-rozlo%C5%BEila-medzin%C3%A1rodn%C3%BA-drogov%C3%BA-skupinun%C3%A1rodn%C3%A1-protidro/1462730369225860/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Akira.Toda}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Akira.Toda] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 16:48, 13. september 2026 (UTC)</div> == [[Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&diff=8369021&oldid=8368981 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru]]; 18:39, {{dátum|2026-09-13}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 55021 - 52751 }} }})</span> . . [[Redaktor:Akira.Toda|Akira.Toda]] ([[Diskusia s redaktorom:Akira.Toda|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Akira.Toda|príspevky]]) ''(<nowiki>Pridanie AKCIE VALEC</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&oldid=8369021 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&oldid=8368981 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Podľa doposiaľ zistených skutočností mali dlhodobo prechovávať a distribuovať najmä metamfetamín na území mesta Poprad a jeho okolia.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pod%C4%BEa%20doposia%C4%BE%20zisten%C3%BDch%20skuto%C4%8Dnost%C3%AD%20mali%20dlhodobo%20prechov%C3%A1va%C5%A5%20a%20distribuova%C5%A5%20najm%C3%A4%20metamfetam%C3%ADn%20na%20%C3%BAzem%C3%AD%20mesta%20Poprad%20a%20jeho%20okolia.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/Aktuality.sk/posts/pod%C4%BEa-doposia%C4%BE-zisten%C3%BDch-skuto%C4%8Dnost%C3%AD-mali-dlhodobo-prechov%C3%A1va%C5%A5-a-distribuova%C5%A5-na/1496109662558102/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8369021&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2FAktuality.sk%2Fposts%2Fpod%25C4%25BEa-doposia%25C4%25BE-zisten%25C3%25BDch-skuto%25C4%258Dnost%25C3%25AD-mali-dlhodobo-prechov%25C3%25A1va%25C5%25A5-a-distribuova%25C5%25A5-na%2F1496109662558102%2F podobnosť]), [https://x.com/Aktualitysk/status/2075501534666735717 x.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8369021&url=https%3A%2F%2Fx.com%2FAktualitysk%2Fstatus%2F2075501534666735717 podobnosť 12 %]), [https://www.facebook.com/policiaslovakia/photos/840139788151591/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8369021&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fphotos%2F840139788151591%2F podobnosť 12 %]), [https://www.aktuality.sk/clanok/CYuFSf9/traja-obvineni-v-ramci-protidrogovej-akcie-valec-zostavaju-vo-vazbe/ aktuality.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8369021&url=https%3A%2F%2Fwww.aktuality.sk%2Fclanok%2FCYuFSf9%2Ftraja-obvineni-v-ramci-protidrogovej-akcie-valec-zostavaju-vo-vazbe%2F podobnosť 31 %]), [https://www.teraz.sk/najnovsie/traja-obvineni-v-ramci-protidrogovej-a/976863-clanok.html teraz.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8369021&url=https%3A%2F%2Fwww.teraz.sk%2Fnajnovsie%2Ftraja-obvineni-v-ramci-protidrogovej-a%2F976863-clanok.html podobnosť 33 %]), … * „'''''Sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Poprad dňa 9. júla 2026 vyhovel návrhu prokurátora a rozhodol o vzatí všetkých troch'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Sudca%20pre%20pr%C3%ADpravn%C3%A9%20konanie%20Okresn%C3%A9ho%20s%C3%BAdu%20Poprad%20d%C5%88a%209.%20j%C3%BAla%202026%20vyhovel%20n%C3%A1vrhu%20prokur%C3%A1tora%20a%20rozhodol%20o%20vzat%C3%AD%20v%C5%A1etk%C3%BDch%20troch%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/video-v-pr%C3%ADpade-protidrogovej-akcie-valec-s%C3%BA-v%C5%A1etci-traja-obvinen%C3%AD-vo-v%C3%A4zbev-s%C3%BAv/1464368992395331/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8369021&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fposts%2Fvideo-v-pr%25C3%25ADpade-protidrogovej-akcie-valec-s%25C3%25BA-v%25C5%25A1etci-traja-obvinen%25C3%25AD-vo-v%25C3%25A4zbev-s%25C3%25BAv%2F1464368992395331%2F podobnosť 33 %]), [https://www.facebook.com/policiaslovakia/photos/840139788151591/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8369021&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fphotos%2F840139788151591%2F podobnosť 33 %]), [https://korzar.sme.sk/spis-gemer/c/policia-zasahovala-v-poprade-a-svite-traja-muzi-celia-obvineniu-z-drogovej-trestnej-cinnosti korzar.sme.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8369021&url=https%3A%2F%2Fkorzar.sme.sk%2Fspis-gemer%2Fc%2Fpolicia-zasahovala-v-poprade-a-svite-traja-muzi-celia-obvineniu-z-drogovej-trestnej-cinnosti podobnosť 48 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.facebook.com/Aktuality.sk/posts/pod%C4%BEa-doposia%C4%BE-zisten%C3%BDch-skuto%C4%8Dnost%C3%AD-mali-dlhodobo-prechov%C3%A1va%C5%A5-a-distribuova%C5%A5-na/1496109662558102/, https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/video-v-pr%C3%ADpade-protidrogovej-akcie-valec-s%C3%BA-v%C5%A1etci-traja-obvinen%C3%AD-vo-v%C3%A4zbev-s%C3%BAv/1464368992395331/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Akira.Toda}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Akira.Toda] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 18:40, 13. september 2026 (UTC)</div> == [[Panna Mária Guadalupská]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Panna%20M%C3%A1ria%20Guadalupsk%C3%A1&diff=8369237&oldid=8369228 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Panna%20M%C3%A1ria%20Guadalupsk%C3%A1&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Panna Mária Guadalupská]]; 11:45, {{dátum|2026-09-14}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3851 - 2096 }} }})</span> . . [[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Radoslav70|príspevky]]) ''()''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Panna%20M%C3%A1ria%20Guadalupsk%C3%A1&oldid=8369237 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Panna%20M%C3%A1ria%20Guadalupsk%C3%A1&oldid=8369228 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Predstavila sa mu ako Nepoškvrnená Panna Mária, Matka pravého Boha, a žiadala ho, aby jej tam postavili chrám, lebo chce'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Predstavila%20sa%20mu%20ako%20Nepo%C5%A1kvrnen%C3%A1%20Panna%20M%C3%A1ria%2C%20Matka%20prav%C3%A9ho%20Boha%2C%20a%20%C5%BEiadala%20ho%2C%20aby%20jej%20tam%20postavili%20chr%C3%A1m%2C%20lebo%20chce%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.slovoplus.sk/zazracny-obraz-z-guadalupe-obraz-plny-symbolov-a-nevysvetlitelnych-javov slovoplus.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8369237&url=https%3A%2F%2Fwww.slovoplus.sk%2Fzazracny-obraz-z-guadalupe-obraz-plny-symbolov-a-nevysvetlitelnych-javov podobnosť 65 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.slovoplus.sk/zazracny-obraz-z-guadalupe-obraz-plny-symbolov-a-nevysvetlitelnych-javov<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Panna%20M%C3%A1ria%20Guadalupsk%C3%A1&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Panna Mária Guadalupská<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Radoslav70}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Radoslav70] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:46, 14. september 2026 (UTC)</div> == [[Krásno (okres Partizánske)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kr%C3%A1sno%20%28okres%20Partiz%C3%A1nske%29&diff=8369591&oldid=8199035 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kr%C3%A1sno%20%28okres%20Partiz%C3%A1nske%29&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Krásno (okres Partizánske)]]; 09:01, {{dátum|2026-09-15}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 10000 - 3216 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-49703-03|~2026-49703-03]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-49703-03|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-49703-03|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Dejiny */</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kr%C3%A1sno%20%28okres%20Partiz%C3%A1nske%29&oldid=8369591 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kr%C3%A1sno%20%28okres%20Partiz%C3%A1nske%29&oldid=8199035 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Tieto objavy preukázali centrálne postavenie tunajšieho kostola v regióne Ponitria a jeho zapojenie do systému postupne budovanej cirkevnej organizácie ranouhorského'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Tieto%20objavy%20preuk%C3%A1zali%20centr%C3%A1lne%20postavenie%20tunaj%C5%A1ieho%20kostola%20v%20regi%C3%B3ne%20Ponitria%20a%20jeho%20zapojenie%20do%20syst%C3%A9mu%20postupne%20budovanej%20cirkevnej%20organiz%C3%A1cie%20ranouhorsk%C3%A9ho%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.obeckrasno.sk/5941/historia-obce obeckrasno.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8369591&url=https%3A%2F%2Fwww.obeckrasno.sk%2F5941%2Fhistoria-obce podobnosť 95 %]) * „'''''Následne obnovená sakrálna stavba slúžila s cintorínom pre veriacich až do konca 18. storočia.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22N%C3%A1sledne%20obnoven%C3%A1%20sakr%C3%A1lna%20stavba%20sl%C3%BA%C5%BEila%20s%20cintor%C3%ADnom%20pre%20veriacich%20a%C5%BE%20do%20konca%2018.%20storo%C4%8Dia.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.obeckrasno.sk/5941/historia-obce obeckrasno.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8369591&url=https%3A%2F%2Fwww.obeckrasno.sk%2F5941%2Fhistoria-obce podobnosť 95 %]) * „'''''Dodnes zachovalý klasicistický Kostol Povýšenia sv. Kríža vznikol po zbúraní susedného menšieho stredovekého kostola v rokoch 1800-1801. Nový a priestrannejší'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Dodnes%20zachoval%C3%BD%20klasicistick%C3%BD%20Kostol%20Pov%C3%BD%C5%A1enia%20sv.%20Kr%C3%AD%C5%BEa%20vznikol%20po%20zb%C3%BAran%C3%AD%20susedn%C3%A9ho%20men%C5%A1ieho%20stredovek%C3%A9ho%20kostola%20v%20rokoch%201800-1801.%20Nov%C3%BD%20a%20priestrannej%C5%A1%C3%AD%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.obeckrasno.sk/5941/historia-obce obeckrasno.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8369591&url=https%3A%2F%2Fwww.obeckrasno.sk%2F5941%2Fhistoria-obce podobnosť 95 %]) * „'''''Výskum regionálneho bádateľa a amatérskeho archeológa Oldricha Krupicu preukázal oveľa starší pôvod stavby a jej datovanie prostredníctvom nájdených mincí posunul'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%C3%BDskum%20region%C3%A1lneho%20b%C3%A1date%C4%BEa%20a%20amat%C3%A9rskeho%20archeol%C3%B3ga%20Oldricha%20Krupicu%20preuk%C3%A1zal%20ove%C4%BEa%20star%C5%A1%C3%AD%20p%C3%B4vod%20stavby%20a%20jej%20datovanie%20prostredn%C3%ADctvom%20n%C3%A1jden%C3%BDch%20minc%C3%AD%20posunul%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.obeckrasno.sk/5941/historia-obce obeckrasno.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8369591&url=https%3A%2F%2Fwww.obeckrasno.sk%2F5941%2Fhistoria-obce podobnosť 95 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.obeckrasno.sk/5941/historia-obce<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kr%C3%A1sno%20%28okres%20Partiz%C3%A1nske%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Krásno (okres Partizánske)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-49703-03}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-49703-03] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 09:02, 15. september 2026 (UTC)</div> == [[Cineama]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Cineama&diff=8371123&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Cineama&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Cineama]]; 21:38, {{dátum|2026-09-19}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 2707 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:V3oniqa|V3oniqa]] ([[Diskusia s redaktorom:V3oniqa|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/V3oniqa|príspevky]]) ''(<nowiki>iklom</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Cineama&oldid=8371123 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Cineama&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Žánrové kategórie zahŕňajú dokumentárny film a publicistiku, hraný film, animovaný film, experiment a videoklip.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22%C5%BD%C3%A1nrov%C3%A9%20kateg%C3%B3rie%20zah%C5%95%C5%88aj%C3%BA%20dokument%C3%A1rny%20film%20a%20publicistiku%2C%20hran%C3%BD%20film%2C%20animovan%C3%BD%20film%2C%20experiment%20a%20videoklip.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://bratislavskykraj.sk/moska/postupove-sutaze/cineama/ bratislavskykraj.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8371123&url=https%3A%2F%2Fbratislavskykraj.sk%2Fmoska%2Fpostupove-sutaze%2Fcineama%2F podobnosť 53 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://bratislavskykraj.sk/moska/postupove-sutaze/cineama/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Cineama&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Cineama<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:V3oniqa}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom V3oniqa] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 21:40, 19. september 2026 (UTC)</div> jnismev9yr7lfutuq8snw5obqqcsp91 0 440574 8371132 8370464 2026-09-19T22:02:40Z Domoxxx 222117 /* Súťažiaci */ 8371132 wikitext text/x-wiki {{Dlhodobo zamknutá}} {{Infobox Televízna relácia | sk = Farma | en = Farma | logo = | typ = reality show | moderátori = Kveta Horváthová (1. - 9. séria)<br>Eva „Evelyn“ Kramerová (10. - 13. séria)<br>Marek Fašiang (14. - 18. séria) | hospodári = Pavol Mikécz (1. séria)<br>Martin Bagár (2. séria - 18. séria) | rozprávač = Dušan Szabó (1. - 9. séria)<br>Eva „Evelyn“ Kramerová (10. - 12. séria)<br>Samuel Trnka (13. séria)<br> Daniela Šencová - "Alica" (14. - 18. séria) | víťazovia = Andrea Járová (1. séria)<br>Radomír Spireng (2. séria)<br>Mário Drobný (3. séria) <br>Pavol „Paco“ Styk (4. séria)<br>Lenka Švaralová (5. séria)<br>Tomáš Mayer (6. séria)<br>Tomáš Mrva (7. séria)<br>Miroslav Povec (8. séria)<br>Šimon Néma (9. séria)<br>Dominik Porubský (10. séria)<br>Gabriel Sedláček (11. séria)<br>Xénia Gregušová (12. séria)<br>Miroslav „Mesut“ Debnár (13. séria)<br>Filip „FiFqo“ Jánoš (14. séria)<br>Lucia Gašparíková (15. séria)<br>Peter Janiga (16. séria) | slogan = Bude to drsné! (1. - 2. séria)<br>Bude to divočina! (3. séria)<br>Ide o všetko! (4. séria)<br>Znovuzrodenie (5. séria)<br>Bude to husté! (6. séria)<br>Táto Farma zmení všetko! (7. séria)<br>Všetko sa zomelie na Farme! (8. séria)<br>Ide o život! (9. séria)<br>Úplne nová Farma! (10. séria)<br>Odveký súboj Západu a Východu rozhodne Farma! (11. séria)<br>Kde bije srdce Slovenska - v meste alebo na dedine? (12. séria)<br>Čakajte nečakané! (13. séria)<br>Alica zasahuje! (14. séria)<br>Stret generácií XYZ (15. séria)<br> Tajná misia (16. séria)<br> Prekliate dedičstvo (17. séria)<br> Vo víne je pravda (18. séria) | krajina = {{minivlajka|Slovensko|w}}<br>(pôvodne {{minivlajka|Švédsko|w}}) | počet sérií = 18 | počet epizód = | výkonní producenti = | produkcia = | strih = | produkčná spoločnosť = | dĺžka = cca 60 min. | vysielanie = [[24. júl]] [[2011]] – súčasnosť | tv = [[TV Markíza]] | predošlé = | súvisiace= Farma | webstránka= http://farma.markiza.sk/ | imdb id = | csfd id = 268181 }} '''''Farma''''' je [[slovensko|slovenský]] [[televízia (prenos)|televízna]] [[súťaž]]ná [[relácia (vysielanie)|relácia]] typu [[reality show]], ktorú vysiela [[TV Markíza]] od roku [[2011]]. Ide o najdlhšie vysielanú televíznu reality show na Slovensku vychádzajúcu z originálu [[švédsko|švédskej]] predlohy „''[[Farmen]]''“. Reality show sa odohráva v prírodnom prostredí farmy, kde súťažiaci odrezaní od vonkajšieho sveta počas niekoľkých týždňov budujú statok, starajú sa o zvieratá, plnia úlohy od hospodára a zároveň bojujú medzi sebou o finančnú výhru. Hospodárom Farmy bol v prvej sérii Pavol a od druhej série až doteraz je ním Martin Bagár. Moderátorkou, ktorej úlohou je okrem moderovania vyraďovacích duelov aj pravidelné stretávanie sa s farmármi za stolom pravdy, bola počas prvých 9 sérií [[Kveta Horváthová]]. Od 10. série ju vystriedala komička [[Evelyn]] a od 14. série je moderátorom Farmy [[Marek Fašiang]]. Prvých 9 sérií sa držalo tradičného konceptu budovania farmy v ťažkých podmienkach pričom jednotlivé série sa často niesli v konkrétnej tematike. Ďalšia séria priniesla úplne nový formát a pravidlá hry. 10. - 12. séria sa niesla v rozdeľovaní farmárov do skupín. V 13. sérii sa Farma snažila vrátiť do hry pôvodné drsné podmienky. 14. séria priniesla do hry umelú inteligenciu Alicu, ktorá zastupuje v mnohých záležitostiach moderátora a pozorne sleduje farmárov a dianie na statku. 15. séria opäť rozdelila farmárov do skupín, tentoraz na základe generácií. 16. a 17. séria priniesli opäť úplne odlišný koncept a pravidlá. 18. séria presúva dejisko do vinohradov a prináša opäť zbrusu nový koncept. == Pravidlá Farmy I. – IX. == === Farmár týždňa === Farmár týždňa riadi farmárov a rozdeľuje úlohy na farme tak, aby bolo o všetko postarané, spí v najlepších podmienkach, oddelene v dome farmára týždňa, a sedí za vrchom stola. Vždy ho písomne menuje vypadnutý účastník v liste na rozlúčku. V prvom týždni si farmára týždňa spoločným hlasovaním zvolia súťažiaci. Na farmu začiatkom týždňa prichádza aj hospodár, ktorý zadáva farmárom úlohy týždňa, ktoré koncom týždňa skontroluje a podľa toho, ako je s danými výsledkami spokojný, farmárov ohodnotí príslušným počtom minci (maximálne 50, predtým 40). Za celotýždňovú prácu na farme je zodpovedný práve farmár týždňa. === Sluhovia === Farmár týždňa si vyberá dvoch sluhov (muža a ženu), ktorí musia počas týždňa vykonávať najťažšiu prácu. Musia variť, starať sa o zvieratá, kúriť a udržiavať poriadok na Farme. Sluhovia spia v najhorších podmienkach – v senníku nad zvieratami. Sluhovia nesmú jesť spoločne s ostatnými za spoločným stolom, jedia až keď sa najedia ostatní a jedlo im prideľuje Farmár týždňa. === Duelanti === Všetci účastníci farmy na konci týždňa hlasujú, ktorý z dvoch sluhov pôjde do vyraďovacieho duelu, respektíve ktorý z nich sa stáva prvým duelantom. Následne si prvý duelant vyberá svojho protivníka – druhého duelanta (musí to byť súper rovnakého pohlavia, okrem farmára týždňa, ktorý má imunitu). Po výbere a následnej rozlúčke s ostatnými farmármi sú duelanti na noc a ďalší deň (do začiatku duelu) v izolácii (duelových chatkách za farmou). === Duelové disciplíny === Ráno pred duelom vyzýva moderátorka druhého duelanta, aby si vybral tri duelové disciplíny a ich poradie. Na výber má nasledujúce kategórie: * šikovnosť – prekvapenie (táto disciplína bola od 5. série povinná); * inteligencia – vedomostný duel; * vytrvalosť – buď pílenie dreva, alebo hákovanie; * sila – buď pretláčanie drevenej klady (od 9. série pretláčanie v kruhu), alebo preťahovanie lanom. === Duel === Duel sa koná za prítomnosti ostatných súťažiacich v duelovej stodole. Ešte pred duelom sa vždy rozoberá uplynulý týždeň na farme. Víťazom duelu je Duelant, ktorý dosiahne víťazstvo v dvoch disciplínach. Ak je po prvých dvoch disciplínach stav nerozhodný, rozhoduje posledná disciplína. Ak sa rozhodne už po druhej disciplíne, tretia sa nekoná. Porazený Duelant opúšťa súťaž, odchádza napísať list na rozlúčku, v ktorom určí meno nového Farmára týždňa a následne odchádza domov. == Pravidlá Farmy X. == Desiata séria Farmy prešla zmenou konceptu, a hoci najdôležitejšie pravidlá hry a postupy vyraďovania zostali zachované, nastali aj určité zmeny, a to v závislosti od fázy, v ktorej sa dej nachádzal. Desiata séria je totiž rozdelená do troch fáz. Prvou fázou sú '''Bohatí a Chudobní''', kedy skupina Chudobných (bežní súťažiaci) musia zápasiť s najhoršími podmienkami, zatiaľčo Bohatí (celebrity) sa automaticky stávajú privilegovanými. Druhou fázou je '''Zjednotenie - Očistec''', kedy Bohatí aj Chudobní začnú žiť spoločne v kuchyni ako jedna skupina s rovnakými právami a privilégiami. Poslednou fázou je '''Nový život''', kedy na Farme nastávajú pre všetkých najlepšie podmienky. Novinkou od 10. série boli hry o imunitu. === Farmár týždňa === V desiatej sérii Farmár týždňa rovnako zodpovedá za chod Farmy a plnenie úloh zadaných hospodárom. Prvý Farmár týždňa sa, narozdiel od predošlých sérií, nevolil, stal sa ním automaticky ten, kto prvý našiel ukrytú indíciu. Farmárom týždňa sa môže stať hocikto, aj hráč zo skupiny Chudobných. Ak sa tak stane, automaticky sa zaraďuje do skupiny bohatých, kde už zostáva natrvalo, teda aj po uplynutí funkcie farmára týždňa. === Hovorca Chudobných === S novými pravidlami vznikla aj nová funkcia, a to Hovorca skupiny Chudobných. Ten sa stáva akýmsi vedúcim spomedzi Chudobných a zároveň pomocníkom Farmára týždňa. Vyberá si ho sám Farmár týždňa. === Sluhovia a Duelanti === Sluhov, ktorí majú podobné povinnosti ako v predošlých farmách, volí opäť Farmár týždňa. V prvej fáze sa nemôže sluhom stať nikto z Bohatých, ale ako druhého dualanta si prvý duelant môže vybrať hocikoho rovnakého pohlavia, teda aj hráča zo skupiny Bohatých. Novinkou tejto série je, že po zvolení druhého duelanta sa obaja duelanti poberú do takzvaného „Domu pravdy“, kde si môžu zoči-voči osamote všetko vyrozprávať. Až následne sa každý duelant poberie sám do duelantskej chatky. Vo fáze ''Nový život'' už prvý duelant spomedzi sluhov nie je volený farmármi, ale na základe počtu zlatých tehličiek. Farmár týždňa dostáva od Evelyn 13 zlatých tehličiek, ktoré na konci týždňa rozdelí medzi sluhov podľa ich zásluh. Ten sluha, ktorý dostane menej tehličiek, ide do duelu. Zároveň majú svoje 3 tehličky aj všetci farmári. Každý sa môže rozhodnúť, či ich použije na kúpu potravín a iného tovaru na trhu na konci týždňa, alebo ich venuje jednému zo sluhov a pomôže mu tak vyhnúť sa duelu. === Duel === Duel sa v 10. sérii skladá až z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: * inteligencia – vedomostný duel; * šikovnosť; * sila; * vytrvalosť; * prekvapenie. Novinkou je, že v každom dueli sa môže pod týmito kategóriami skrývať iná konkrétna disciplína. Zmenou taktiež je, že druhý duelant si disciplíny nevyberá, kedže zahrnuté sú všetky, vyberá si iba ich poradie. Od fázy ''Nový život'' môžu byť duely už aj zmiešané, teda prvý duelant si môže vybrať aj súpera opačného pohlavia. == Pravidlá Farmy XI. == === Farmár týždňa === Farmár týždňa riadi farmárov a rozdeľuje úlohy na farme tak, aby bolo o všetko postarané, spí v najlepších podmienkach oddelene v dome farmára týždňa a sedí za vrchom stola. V prvom týždni si farmára týždňa spoločným hlasovaním zvolia súťažiaci. Na farmu začiatkom týždňa prichádza aj hospodár, ktorý zadáva farmárom úlohy, ktoré koncom týždňa skontroluje a podľa toho, ako je s danými výsledkami spokojný, farmárov ohodnotí príslušným počtom minci (maximálne 50). Za celotýždňovú prácu na farme je zodpovedný práve farmár týždňa. Voľba farmára týždňa prebieha tak, že vypadnutý farmár nominuje jedného z farmárov a ten vyzve farmára z opačnej strany na súboj. Ten, kto súboj vyhrá, stáva sa farmárom týždňa. Vo fáze „Bez hraníc“ sa mení určovanie farmára týždňa. Vypadnutý duelant už nenominuje jedného hráča na súboj o farmára týždňa, ale rovno určí jedného hráča za farmára týždňa. === Voľba sluhov a kuchárov === Sluhov už nebude vyberať farmár týždňa, ale samotní farmári. Sluhovia majú podobné povinnosti ako v predošlých farmách. Členovia jednej skupiny si budú jednotlivo vyberať z farmárov z druhej skupiny, kto dostane najviac hlasov, stane sa sluhom. To znamená, že po prvý raz v histórii môže nastať situácia, že sluhovia budú jedného pohlavia. Kuchárov vyberá samotný farmár týždňa (jedného zo Západu a jedného z Východu). Vo fáze „Bez hraníc“ určuje sluhov farmár týždňa a tí budú aj variť. Tým zaniká post kuchára. === Duel === Duel sa v 11. sérii skladá až z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: * inteligencia – vedomostný duel; * šikovnosť; * sila; * vytrvalosť; * prekvapenie. Novinkou je, že v každom dueli sa môže pod týmito kategóriami skrývať iná konkrétna disciplína. Zmenou taktiež je, že druhý duelant si disciplíny nevyberá, kedže zahrnuté sú všetky, vyberá si iba ich poradie. Duely môžu byť už aj zmiešané, teda prvý duelant si môže vybrať aj súpera opačného pohlavia. Porazený Duelant, buď zo Západu alebo z Východu, opúšťa súťaž, odchádza napísať list na rozlúčku, v ktorom určí meno nového Nominanta na farmára týždňa zo svojej skupiny alebo z opačnej strany a následne odchádza domov. == Pravidlá Farmy XII. == Na strane Dediny sú pevne určené pravidlá. Na strane Mesta si pravidlá zostavujú súťažiaci sami. === Farmár týždňa === Farmár týždňa bude zvolený vždy len na strane Dediny. Farmár týždňa riadi farmárov a rozdeľuje úlohy na farme tak, aby bolo o všetko postarané, spí v najlepších podmienkach, oddelene v dome farmára týždňa, a sedí za vrchom stola. V prvom týždni si farmára týždňa spoločným hlasovaním zvolia súťažiaci. Na strane Mesta si farmára týždňa môžu, ale nemusia zvoliť. Na farmu začiatkom týždňa prichádza aj hospodár, ktorý zadáva farmárom úlohy, ktoré koncom týždňa skontroluje a podľa toho, ako je s danými výsledkami spokojný, farmárov ohodnotí príslušným počtom minci (maximálne 50, ktoré sú rozdelené na 25 mincí pre Mesto a 25 mincí pre Dedinu). Vo fáze „Bez hraníc“ sa mení určovanie farmára týždňa. Vypadnutý duelant rovno určí jedného hráča za farmára týždňa. === Sluhovia === Sluhovia sa určujú iba na strane Dediny. Vždy to je jedna žena a jeden muž. Určuje ich farmár týždňa. Ich povinnosti sú rovnaké ako v každej sérii. Pri voľbe duelantov jedného zo sluhov určia farmári za duelanta. === Duel === Duel sa v 12. sérii skladá z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: * inteligencia – vedomostný duel; * šikovnosť; * sila; * vytrvalosť; * prekvapenie. Disciplíny si vyberá priamo v duelovej aréne ten duelant, ktorý si vyberie z vrecka biely kamienok. Duely môžu byť aj zmiešané, teda prvý duelant si môže vybrať aj súpera opačného pohlavia. Novinkou je, že porazený duelant, buď z Mesta alebo z Dediny, môže prijať ponuku na druhú šancu. Presťahuje sa do Chalúpky, kde bude čakať na návrat na Farmu. Nie všetci z Chalúpky však budú mať možnosť dostať sa späť na Farmu. == Pravidlá Farmy XIII. a XIV. == === Farmár týždňa === Farmár týždňa zodpovedá za chod Farmy, riadi ostatných a rozdeľuje prácu. Je najvyššou autoritou po hospodárovi Martinovi. Čo povie Farmár týždňa, to platí. Farmára týždňa určuje vypadnutý duelant. Farmár týždňa určuje dvoch sluhov, muža a ženu. Nemôže nikomu pred voľbou prezradiť mená sluhov, môže si však vypočuť návrhy farmárov. Sedí za vrcholom stola a musí byť vždy obslúžený ako prvý. Má v držbe zarobené mince, za ktoré nesie zodpovednosť. Nemôže byť zvolený za duelanta. === Sluhovia === Bývajú v sluhovni. Sú neustále k dispozícii Farmárovi týždňa. Musia udržiavať vnútorné a vonkajšie priestory na Farme čisté a upratané. Sú povinní postarať sa o zvieratá – nakŕmiť ich a vyčistiť ich príbytky. Musia sa sami postarať o prípravu jedla a varenie. Sluhovia nesmú nikdy sedieť ani jesť za spoločným stolom s ostatnými. Najesť sa môžu až vtedy, keď dojedia ostatní. Sluha, ktorý nebol zvolený do duelu, pripravuje jedlo pre duelantov predtým, ako odídu do duelantských chatiek. Jedlo varia iba sluhovia (neskôr pridané pravidlo počas Farmy XIV.). Sluhovia sa starajú o teplo vo vykurovaných priestoroch. V čase, keď nie sú určení sluhovia, zverí Farmár týždňa túto povinnosť niekomu inému. Musia nosiť sluhovské oblečenie počas celej sluhovskej služby, zložiť si ich môžu len v noci, keď idú spať. === Duel === Duel sa v 13. a 14. sérii skladá až z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: * inteligencia – vedomostný duel; * šikovnosť; * sila; * vytrvalosť; * prekvapenie. V každom týždni sú v dueli iné disciplíny. Novinkou je, že v každom dueli sa môže pod týmito kategóriami skrývať iná konkrétna disciplína. Zmenou taktiež je, že druhý duelant si disciplíny nevyberá, ale určuje ich poradie. Zoznam disciplín sa prvému duelantovi oznámi ráno počas dňa duelu. == Pravidlá Farmy XV. == Pravidlá života na farme, vrátane povinností farmárov a sluhov, zostávajú v tejto sérii do veľkej miery rovnaké ako v predošlých. Výrazné zmeny nastali vo formáte hry. V 15. sérii je dominantným prvkom hry rozdelenie súťažiacich do troch generácií - X, Y a Z.<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Už sa to blíži! Nová Farma plná noviniek, pripravte sa na súboj generácií! | url = https://www.markiza.sk/relacie/farma/clanok/852217-nova-farma-plna-noviniek-pripravte-sa-na-suboj-generacii | dátum vydania = 11. august 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jednotlivé generácie vystupujú ako jeden celok, každá má svoj vlastný príbytok a sedí spolu ako jedna skupina v kuchyni pri stole. Farmár týždňa, ktorý je zvolený vypadnutým duelantom z posledného duelu, má na nasledujúci týždeň imunitu, rovnako ako aj všetci farmári z jeho generácie. Farmár týždňa vyberá dvoch sluhov, ktorí musia byť každý z inej generácie (okrem jeho vlastnej), pričom pohlavie pri výbere sluhov v tejto sérii nehrá rolu. Novinkou v pravidlách je pozícia ohrozených. Ostatní farmári (okrem farmára týždňa) vyberajú spomedzi sluhov prvého ohrozeného (nie prvého duelanta, ako tomu bývalo doposiaľ). Tento prvý ohrozený si vyberá druhého ohrozeného - svojho súpera z inej ako svojej generácie a inej ako generácie, ktorá má imunitu. Obaja ohrození si zároveň z vlastnej generácie vyberajú svojho pomocníka do súboja. Tieto dve dvojice (dve generácie) sa stretávajú v následnom súboji o záchranu a farmári z porazenej dvojice sa stávajú prvým a druhým duelantom.<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Trnovec | meno = Peter | odkaz na autora = | titul = Nové pravidlá Farmy: Prichádza úplne iný formát duelu, v ohrození bude skoro každý | url = https://www.markiza.sk/relacie/farma/clanok/856219-nove-pravidla-farmy-prichadza-uplne-iny-format-duelu-v-ohrozeni-bude-kazdy | dátum vydania = 7. august 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Duel === Duel sa v 15. sérii skladá z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: * inteligencia – vedomostný duel; * šikovnosť; * sila; * vytrvalosť; * prekvapenie. V každom týždni sú v dueli iné disciplíny. V každom dueli sa môže pod týmito kategóriami skrývať iná konkrétna disciplína. Druhý duelant si disciplíny nevyberá, ale určuje ich poradie. Zoznam disciplín sa prvému duelantovi oznámi na začiatku duelu. == Pravidlá Farmy XVI. == Základné pravidlá na Farme 16 ostávajú nezmenené. Zmena nastáva v hernom mechanizme a celkovom formáte hry. === Herný mechanizmus Farmy 16 === ==== Prvá fáza - Chliev a kúria ==== ''Deň 1.'' - List vypadnutého určí, kto sa stane farmárom týždňa. Na pár hodín končí aktuálne rozdelenie na obyvateľov Chlieva a Kúrie. Farmár týždňa na vyzvanie Alice rozdelí farmárov do Chlieva a Kúrie. Obyvateľom Chlieva odovzdá symbol, ktorý musia nosiť. ''Deň 2.'' - Skupiny si na vyzvanie Alice zvolia svojich sluhov, jedného z Kúrie a jedného z Chlieva. Zvoliť nemôžu farmára s imunitou. Hospodár zadá úlohy, z ktorých jedna musí byť splnená za 24 hodín. Skupina, ktorá ju podľa hodnotenia hospodára spraví lepšie, získa Diamant imunity. ''Deň 3.'' - Hospodár zhodnotí po 24 hodinách dve hlavné úlohy. Jedna skupina získa Diamant imunity. Večer sa koná Boj o diamant. V štafetovej hre sluhom pomôžu farmári z jeho príbytku. Sluha z príbytku, ktorý má menej Diamantov imunity, sa stáva prvým duelantom. V prípade remízy rozhodne o prvom duelantovi štvrtý deň Farmár týždňa. ''Deň 4.'' - Prvý duelant si na vyzvanie Alice vyberie druhého súpera zo svojej skupiny. Jeho meno pred voľbou nemôže prezradiť. Večer duelanti odídu do duelantských domčekov. ''Deň 5.'' - Hospodár hodnotí ostatné úlohy a vypláca mince. Prebehne duel a druhý duelant si vyberá poradie disciplín. Porazený po súboji odchádza z Farmy.<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Trnovec | meno = Peter | odkaz na autora = | titul = Nové pravidlá Farmy! Taktika a intrigy už veľmi nepomôžu | url = https://www.markiza.sk/relacie/farma/clanok/921517-nove-pravidla-farmy-taktika-a-intrigy-uz-velmi-nepomozu | dátum vydania = 19. august 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Druhá fáza - Spojenie ==== Od 9. týždňa sa na Farme končí rozdelenie farmárov na skupiny, do hry vstupuje individuálna imunita a spať sa môže podľa slobodného výberu. Teda okrem sluhov, ktorých si zvolia všetci farmári, tí budú musieť žiť v chlieve. <ref>https://www.markiza.sk/relacie/farma/clanok/932731-radikalne-zmeny-sa-potvrdili-nieco-take-sme-na-farme-este-nemali</ref> Na začiatku týždňa hospodár tradične rozdáva úlohy, ktoré ohodnotí na konci týždňa mincami. Mechanizmus hry sa v tejto fáze mení. ''Deň 1.'' - List vypadnutého určí, kto sa stane farmárom týždňa. Prebehne hra o diamant individuálnej imunity s hospodárom. ''Deň 2.'' - Farmár týždňa zvolí na vyzvanie Alice dvoch sluhov, nemôže to byť farmár s diamantom individuálnej imunity. ''Deň 3.'' - Spomedzi dvoch sluhov si farmári na vyzvanie Alice zvolia jedného, ktorý ide do ohrozenia. Ten sa stáva prvým ohrozeným. ''Deň 4.'' - Prvý ohrozený si na vyzvanie Alice zvolí spomedzi všetkých svojho súpera. Nesmie to byť nikto kto má diamanty individuálnej imunity. Ten, ktorého si vyberie sa stáva druhým ohrozeným. Ešte v tento deň budú dvaja ohrození bojovať proti sebe v boji o záchranu, ale nebudú v súboji sami. Každý z ohrozených si pred súbojom na vyzvanie Alice vyberie jedného pomocníka. Pomocník však nemôže mať imunitu. Prebehne boj o záchranu. Dvojica, ktorá súboj vyhrá sa ochráni pred duelom. Porazená dvojica sa stretne proti sebe nasledujúci deň v dueli. Porazení odchádzajú do svojej duelantskej búdky. ''Deň 5.'' - Prebehne duel. Porazený po súboji odchádza z Farmy a v liste na rozlúčku určuje nového farmára týždňa na ďalší týždeň. == Pravidlá Farmy XVII. == 1. Farmár týždňa zodpovedá za chod Farmy, riadi ostatných a rozdeľuje prácu. Čo povie Farmár týždňa, to platí. Je najvyššou autoritou po hospodárovi Martinovi. Farmára týždňa určuje vypadnutý duelant. 2. Farmár týždňa určuje dvoch sluhov, jedného z Dedičov a jedného z Vydedených. Nemôže nikomu pred voľbou prezradiť mená sluhov, môže si však vypočuť návrhy farmárov. 3. V prípade, že za svoj týždeň Farmár týždňa získa viac ako 41 mincí, prechádza po zvolení nového farmára týždňa medzi Dedičov. Ak ich získa menej, prepadáva k Vydedeným. 4. Farmár týždňa sedí za vrchstolom. Potraviny rozdeľuje farmár týždňa. Na jedlo zvoláva hraním na gajdy. Farmár týždňa začína jesť ako prvý a farmári sa stravujú spoločne, okrem sluhov, ktorí jedia v kuchyni. 5. Knižnica je k dispozícií iba pre farmára týždňa, knihy nemôže požičiavať. 6. Farmár týždňa nemôže byť farmármi zvolený za duelanta. 7. Ak sa držiteľ amuletu Zlatej salamandry dostane do duelu a prehrá ho, môže namiesto seba určiť iného farmára, ktorý končí v hre. 8. Prvý duelant nemôže do voľby prezradiť, koho si zvolí za druhého duelanta. Môže sa však poradiť. 9. Druhým duelantom sa môže stať len súťažiaci zo skupiny Vydedencov. 9. S duelantami sa farmári nemôžu v duelantských domčekoch kontaktovať, jedlo im nosí farmár týždňa, môže ich iba pozdraviť a komunikovať môže iba v život ohrozujúcej situácii. 10. Dediči bývajú a spia v Dome dedičov, Vydedení v maštali, sluhovia v holubníku a Farmár týždňa vo svojej izbe. Farmár týždňa si môže k sebe prizvať spolubývajúceho. ==== Pravidlá Amuletu Zlatej Salamadry ==== • Amulet Zlatej salamandry získava náhodným výberom jeden z Vydedených.  • Raz týždenne Dediči určia jedného z Vydedených, ktorí podľa nich má amulet. Ak uhádnu, držiteľ amuletu sa stáva prvým duelantom.   • Ak Dediči neuhádnu, držiteľ amuletu tajne preradí určený počet Dedičov do Vydedencov. Výsledok oznámi Alica.   • Držiteľ amuletu má síce imunitu, no nie pred duelom. Ak sa dostane do duelu a prehrá, na záver môže označiť iného hráča, ktorého vyradí namiesto seba.  • Držiteľ amuletu sa ho môže vzdať na konci týždňa, zníži tým však spoločné výherné konto.  • Ak sa ho vzdá, amulet sa tajne presunie inému Vydedenému.   • Hráč, ktorý bude mať u seba amulet prekliateho dedičstva v 13. týždni, postupuje priamo do finále.  ==== Boj o dedičstvo ==== Počas štvrtého dňa v týždni sa pravidelne uskutoční súboj medzi Vydedenými o možnosť dostať sa medzi Dedičov. Víťaz sa môže presunúť, ale tejto výhody sa môže aj vzdať, prípadne ju posunúť na niekoho iného z tímu. Až po tejto súťaži sa bude vyberať druhý duelant, takže víťaz sa môže vyhnúť ohrozeniu. ==== Pravidlá Amuletu Zlatej Salamandry od 8. týždňa ==== • Raz týždenne hádajú Dediči jedného z Vydedencov, ktorí má podľa jednotlivcov Amulet. Dedič si musí byť voľbou istý, pretože ak neuhádne ihned končí v hre. • Ak bude držiteľ Amuletu uhádnutý ihneď končí v hre. • Držiteľ Amuletu nemá imunitu. Namiesto toho sa bude každý týždeň konať hra o imunitu. ==== Boj o záchranu ==== • Štvrtý deň prebieha Boj o záchranu, v ktorom súperia Vydedenci proti Dedičom. • Víťazná skupina sa ochráni pred možnosťou byť zvolený za druhého duelanta. ==Pravidlá Farmy XVIII.== 1. Farmár týždňa zodpovedá za chod Farmy, riadi ostatných a rozdeľuje prácu. Čo povie Farmár týždňa, to platí. Je najvyššou autoritou po hospodárovi Martinovi a Alici. Farmára týždňa určuje vypadnutý duelant.  2. Farmár týždňa určuje dvoch sluhov. Nemôže nikomu pred voľbou prezradiť mená sluhov, môže si však vypočuť návrhy farmárov.   3. Farmár týždňa až do odvolania určí každý večer 2 hájnikov, ktorí budú od západu slnka po svitanie strážiť vinohrad z posedu.  4. Farmár týždňa po zadaní úloh rozdelí podľa uváženia farmárov na Vinárov a Nádenníkov. Vinári sa budú venovať vinárskym prácam a môže ich byť 3-5.   5. Do pivnice môže vchádzať iba Farmár týždňa a vinári. Nádenníci do nej majú zakázaný vstup a nemôžu požívať jej výhody.   6. Farmár týždňa sedí za vrchstolom a po jeho pravici sedia Vinári.   7. Potraviny rozdeľuje Farmár týždňa. Farmár týždňa zvoláva na jedlo búchaním na koľajnicu a začína jesť ako prvý. Farmári sa stravujú spoločne, okrem sluhov, ktorí jedia v kuchyni. Farmári môžu jesť jedine naraz a to raňajky, obed a večeru. Hrozno je zakázané jesť až do odvolania hospodárom Martinom. Vinári však majú výnimku na konzumáciu obsahu truhlice v pivnici.   8. Farmár týždňa nemôže byť farmármi zvolený za duelanta.  9. Prvý duelant nemôže do voľby prezradiť, koho si zvolí za druhého duelanta. Môže sa však poradiť.   10. Druhý duelant má po oboznámení sa s duelovými disciplínami možnosť otvoriť a prečítať svoju Fľašu pravdy. Získa tak výhodu - možnosť vymeniť si jednu disciplínu. Druhý duelant určuje poradie disciplín.   11. S duelantami sa farmári nemôžu v duelantských domčekoch kontaktovať, jedlo im nosí Farmár týždňa, môže ich iba pozdraviť a komunikovať môže iba v život ohrozujúcej situácii.   12. Vinári spia a bývajú v Dome vinárov, Nádenníci v stodole, sluhovia v sluhovni, Farmár týždňa vo svojej izbe. Farmár týždňa si však môže k sebe prizvať jedného spolubývajúceho.  13. Fľaše pravdy môžu byť otvorené len po ponúknutí tejto možnosti od Alice, hospodára Martina alebo Mareka. Kto to poruší, dostane závažný trest.  14. Hráč, ktorý využije možnosť fľašu otvoriť, musí jej správu nahlas prečítať.   ===HERNÝ MECHANIZMUS=== ====Prvý deň==== Odkaz vypadnutého určí, kto bude Farmárom týždňa.  Farmár týždňa má na celý týždeň imunitu.  Zahráte si hru s hospodárom.   Farmár týždňa zvolí na vyzvanie Alice dvoch sluhov.   ====Druhý deň==== Farmár týždňa po zadaní úloh rozdelí farmárov na Vinárov a Nádenníkov. Vinárov však môže byť 3-5. Zvyšní zostávajú nádenníci. ====Tretí deň==== Spomedzi dvoch sluhov si na vyzvanie Alice zvolia farmári prvého duelanta.   ====Štvrtý deň==== Prebehne Boj o záchranu, v ktorom súperia Vinári proti Nádenníkom. Skupina, ktorá prehrá, bude v ohrození - z nej bude 2. duelant.  Prebehne voľba 2. duelanta. 1. duelant si vyberá súpera zo skupiny, ktorá prehrala v Boji o duel.  2. duelant dostane od Alice možnosť otvoriť a prečítať Fľašu pravdy výmenou za výhodu.   Duelanti odchádzajú do duelantských búdok.   Farmári píšu úprimné a anonymné hodnotenie Farmára týždňa.   ====Piaty deň==== Druhý duelant si vyberá poradie disciplín.  Marek v duelovej aréne číta anonymné hodnotenia Farmára týždňa. Prebehne Duel. == Série == {| class="wikitable" style="width: 80%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Počet dní<br>na farme ! rowspan="2" | Počet<br>súťažiacich ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Víťaz ! rowspan="2" | Vysielané na |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="width:12px; background:#D2691E; width:1%;"| | '''[[#Farma 1|1]]''' | 42 | 10 | [[24. júl]] [[2011]] | [[11. september]] [[2011]] | Andrea Járová | rowspan="18" | [[TV Markíza]] |- | style="width:12px; background:#FFA500; width:1%;"| | '''[[#Farma 2|2]]''' | 98 | 15 | [[4. marec]] [[2012]] | [[16. jún]] [[2012]] | Radomír Spireng |- | style="width:12px; background:#B8860B; width:1%;"| | '''[[#Farma 3|3]]''' | 98 | 18 | [[7. september]] [[2012]] | [[16. december]] [[2012]] | Mário Drobný |- | style="width:12px; background:#9ACD32; width:1%;"| | '''[[#Farma 4|4]]''' | 105 | 17 | [[25. august]] [[2013]] | [[15. december]] [[2013]] | Pavol Styk |- | style="width:12px; background:#556B2F; width:1%;"| | '''[[#Farma 5|5]]''' | 105 | 18 | [[28. august]] [[2014]] | [[18. december]] [[2014]] | Lenka Švaralová |- | style="width:12px; background:#C5B358; width:1%;"| | '''[[#Farma 6|6]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza v roku 2015: Superstar, šiesta Farma, redizajn webu a nové stránky | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/markiza-v-roku-2015-superstar-siesta-farma-nove-weby-a-redizajn-hlavneho.html | dátum vydania = 11.11.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 105 | 19 |[[27. august]] [[2015]] |[[18. december]] [[2015]] | Tomáš Mayer |- | style="width:12px; background:#80461B; width:1%;"| | '''[[#Farma 7|7]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Exkluzívne: Farma má pokračovať v zime a na jar, črtá sa mimoriadna séria prepojená so súčasnou! | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/exkluzivne-farma-ma-pokracovat-v-zime-a-na-jar-crta-sa-mimoriadna-seria-prepojena-so-sucasnou/ | dátum vydania = 10.11.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 70 | 12 | [[26. február]] [[2016]] | [[13. máj]] [[2016]] | Tomáš Mrva |- | style="width:12px; background:#514E49; width:1%;"| | '''[[#Farma 8|8]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma a jej ôsma séria potvrdená! Markíza znovu rozbehla výrobu Dobre vedieť | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-bude-na-markize-pokracovat-osma-seria-potvrdena-zacala-opat-vyrobu-dobre-vediet/ | dátum vydania = 22. august 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 91 | 16 | [[9. marec]] [[2017]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Viete prví: Markíza zbrojí, Farma 8 pôjde na jar! Poznáme dátum štartu aj nasadenie | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/viete-prvi-markiza-zbroji-farma-8-pojde-na-jar-pozname-datum-startu/ | dátum vydania = 16. február 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | [[18. jún]] [[2017]] | Miroslav Povec |- | style="width:12px; background:#CCA01D; width:1%;"| | '''[[#Farma 9|9]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza poriadne prekvapí: Pripravuje novú letnú Farmu! | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/markiza-poriadne-prekvapi-pripravuje-letnu-farmu/ | dátum vydania = 8. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 98 | 21 | [[7. september]] [[2017]] | [[15. december]] [[2017]] | Šimon Néma |- | style="width:12px; background:#FF9966; width:1%;"| | '''[[#Farma X|10]]'''<ref name="ref1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza potvrdila projekty pre rok 2018: Nechýba hypnóza ani ďalšie seriály, pokračovať bude Farma aj neúspešný Kredenc! | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/markiza-potvrdila-projekty-pre-rok-2018-nechyba-hypnoza-ani-dalsie-serialy-pokracovat-bude-farma-aj-neuspesny-kredenc/ | dátum vydania = 29. december 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 74 | 22 | [[30. august]] [[2018]] | [[7. december]] [[2018]] | Dominik Porubský |- | style="width:12px; background:#8773A1; width:1%;"| | '''[[#Farma 11 „Východ vs. Západ“|11]]'''<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bariak ml. | meno = Ladislav | odkaz na autora = | titul = Markíza má v roku 2019 veľké plány. Predstavila aj utajovanú novinku | url = https://www.aktuality.sk/clanok/637290/markiza-ma-v-roku-2019-velke-plany-predstavila-aj-utajovanu-novinku/ | dátum vydania = 1. november 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |80 | 20 | [[2. september]] [[2019]] | [[13. december]] [[2019]] | Gabriel Sedláček |- |style="width:12px; background:#9C2542; width:1%;"| | '''[[#Farma 12 „Mesto vs. Dedina“|12]]''' | 74 | 20 | [[31. august]] [[2020]] | [[11. december]] [[2020]] | Xénia Gregušová |- |style="width:12px; background:#800080; width:1%;" | | '''[[#Farma 13|13]]''' | 74 | 21 | [[30. august]] [[2021]] | [[11. december]] [[2021]] | Miroslav Debnár |- |style="width:12px; background:#D66984; width:1%;" | | '''[[#Farma 14|14]]''' | 74 | 20 | [[5. september]] [[2022]]<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jesenný boj sa začína: Markíza reaguje na JOJ, presúva štart Pána profesora aj kľúčovej novinky! | url = https://mediaboom.sk/jesenny-boj-sa-zacina-markiza-reaguje-na-joj-presuva-start-pana-profesora-aj-klucovej-novinky | dátum vydania = 12. august 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | [[17. december]] [[2022]] | Filip Jánoš |- |style="background:#93CCEA"| | '''[[#Farma 15 „Stret generácií XYZ“|15]]'''<ref >{{Citácia periodika | titul = Čím chce Markíza zaujať divákov v roku 2023? Poznáme jej plány | periodikum = Aktuality.sk | url = https://zive.aktuality.sk/clanok/A3VLwWi/cim-chce-markiza-zaujat-divakov-v-roku-2023-pozname-jej-plany/? | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-11-21 | dátum prístupu = 2022-11-21 }}</ref> | 74 | 19 | [[4. september]] [[2023]] <ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza chystá nový koncept Farmy! Môže vyvolať vášne, kedy odštartuje 15. séria? | url = https://mediaboom.sk/markiza-chysta-novy-koncept-farmy-moze-vzbudit-poriadne-vasne-kedy-odstartuje-15-seriu | dátum vydania = 11. august 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | [[17. december]] [[2023]] | Lucia Gašparíková |- |style="background:#4B5320"| | '''[[#Farma 16 „Tajná misia“|16]]'''<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza v roku 2024: Veľký nástupca Klamstva, stopka pre Superstar aj návrat Druhej šance! | url = https://mediaboom.sk/markiza-v-2024-velky-nastupca-klamstva-ziadna-superstar-aj-navrat-druhej-sance-s-dunajom | dátum vydania = 8. november 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 74 | 21 | [[2. september]] [[2024]] | [[15. december]] [[2024]] | Peter Janiga |- |style="background:#C3B091"| | '''[[#Farma 17 „Prekliate dedičstvo“|17]]'''<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma tento týždeň končí! Potvrdí sa táto finálová trojka 16. série? | url = https://mediaboom.sk/o-ich-menach-sa-sepka-cele-tyzdne-potvrdi-sa-tato-finalova-trojka-farmy-16 | dátum vydania = 12. december 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 74 | 23 | [[1. september]] [[2025]] | [[14. december]] [[2025]] | Roman Perašín |- |style="background:#7F1734"| | '''[[#Farma 18 „Vo víne je pravda“|18]]'''<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza v roku 2026: Špeciálne Let’s Dance aj najväčšia Superstar, seriálový hit chýba! | url = https://mediaboom.sk/markiza-v-roku-2026-specialne-lets-dance-aj-najvacsia-superstar-serialovy-hit-chyba | dátum vydania = 27. október 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | | | [[7. september]] [[2026]] | | |} == Farma 1 == * '''Moderátor:''' [[Kveta Horváthová]] * '''Miesto farmy:''' [[Horné Paseky]] (okres [[Senica]]) * '''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.680133|17.485333|display=inline}} * '''Víťaz: Andrea Járová''' * '''Hospodár:''' Pavol Mikécz * '''Slogan:''' Bude to drsné! === Súťažiaci === {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #D2691E; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #D2691E; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #D2691E; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #D2691E; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | [[Andrea Járová]] | 27 | [[Bratislava]] |- | 2. miesto | Lenka Liptáková | 30 | [[Vlková]] |- | 3. miesto | Monika Hrajnohová | 22 | [[Dunajská Streda]] |- | 4. miesto | Michal Kováčik | 23 | [[Lehota pod Vtáčnikom]] |- | 5. miesto | Štefan Tóth | 28 | [[Stupava]] |- | 6. miesto | Jakub Kušnirák | 20 | [[Poprad]] |- | 7. miesto | Richard Požgay | 33 | [[Bratislava]] |- | 8. miesto | Lenka Cabanová | 36 | [[Londýn]] |- | 9. miesto | Martin Kucek | 57 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Miloš Ferleťak | 33 | [[Námestovo]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Martin Kucek | style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | style="background:#87CEEB;"|Miloš Ferleťak | style="background:#87CEEB;"|Miloš Ferleťak | style="background:#87CEEB;"|Richard Požgay | style="background:#ff0000"|'''Miloš Ferleťak''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Andrea Járová | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Liptáková | style="background:#87CEEB;"|Martin Kucek | style="background:#87CEEB;"|Martin Kucek | style="background:#87CEEB;"|Štefan Tóth | style="background:#ff0000"|'''Martin Kucek''' |- | rowspan="2"| 3 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Jakub Kušnirák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Cabanová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Michal Kováčik | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Cabanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lenka Cabanová''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Richard Požgay''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Michal Kováčik | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | style="background:#87CEEB;"|Jakub Kušnirák | style="background:#87CEEB;"|Jakub Kušnirák | style="background:#87CEEB;"|Štefan Tóth | style="background:#ff0000"|'''Jakub Kušnirák''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Andrea Járová | style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | style="background:#87CEEB;"|Michal Kováčik | style="background:#87CEEB;"|Michal Kováčik | style="background:#87CEEB;"|Štefan Tóth | style="background:#ff0000"|'''Štefan Tóth''' |- | rowspan="2"| 6 <br /> <small>(1. časť)</small> | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Lenka Liptáková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Michal Kováčik | rowspan="2" colspan="2"| Voľba ex-farmárov | rowspan="2" style="background:#ff0000"|'''Michal Kováčik''' |- | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová |- | rowspan="1"| 6 <br /> <small>(2. časť)</small> | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Monika Hrajnohová''' |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Liptáková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Lenka Liptáková (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Andrea Járová (víťazka)''' |} == Farma 2 == * '''Moderátor:''' [[Kveta Horváthová]] * '''Miesto farmy:''' [[Vrbovce]] (okres [[Myjava (okres)|Myjava]]) * '''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.795683|17.423433|display=inline}} * '''Víťaz: Radomír Spireng''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Bude to drsné! === Súťažiaci === {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #FFA500; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #FFA500; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #FFA500; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #FFA500; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | [[Radomír Spireng]] | 39 | [[Žilina]] |- | 2. miesto | Tomáš Mrva | 24 | [[Trnava]] |- | 3. miesto | Ľudovíta Mládková | 31 | [[Malacky]] |- | 4. miesto | Eva Orolínová | 20 | [[Spišské Bystré]] |- | 5. miesto | Monika Haklová | 37 | [[Rakúsko]] |- | 6. miesto | Adam Kováč | 24 | [[Bratislava]] |- | 7. miesto | Gabriela Bullová | 28 | [[Diakovce]] |- | 8. miesto | Lucia Frčková | 27 | [[Banská Bystrica]] |- | 9. miesto | Roland Sedláček | 31 | [[Jelšovce]] |- | 10. miesto | Juraj Hambalko | 29 | [[Nové Zámky]] |- | 11. miesto | Roman Olach | 20 | [[Partizánske]] |- | 12. miesto | Nikola Komorová | 20 | [[Bratislava]] |- | 13. miesto | Jarmila Ščibrányová | 55 | [[Bratislava]] |- | 14. miesto | Ľubomír Filkor | 46 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 15. miesto | Jana Frčková | 45 | [[Zvolen]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Jana Frčková | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#FFC0CB;" |Jana Frčková | style="background:#FFC0CB;" |Jarmila Ščibrányová | style="background:#ff0000" |'''Jana Frčková''' |- | 2 | colspan="1" style="background:gold;" |Ľubomír Filkor | style="background:#FFC0CB;" |Nikola Komorová | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#ff0000" |'''Ľubomír Filkor (odstup)''' |- | 3 | colspan="1" style="background:gold;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Jarmila Ščibrányová | style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Jarmila Ščibrányová | style="background:#FFC0CB;" |Nikola Komorová | style="background:#ff0000" |'''Jarmila Ščibrányová''' |- | 4 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolínová | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#ff0000" |'''Nikola Komorová (odstup)''' |- | 5 | colspan="1" style="background:gold;" |Lucia Frčková | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolínová | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolinová | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#FF8C00" |'''Eva Orolínová (záchrana)''' |- | 6 | colspan="1" style="background:gold;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#ff0000" |'''Roman Olach''' |- | 7 | colspan="1" style="background:gold;" |Monika Haklová | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | style="background:#87CEEB;" |Juraj Hambalko | style="background:#ff0000" |'''Juraj Hambalko''' |- | rowspan="2" | 8 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Ľudovíta Mládková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lucia Frčková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Roland Sedláček''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Tomáš Mrva (vylúčený)''' |- | 9 | colspan="1" style="background:gold;" |Monika Haklová | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#FFC0CB;" |Lucia Frčková | style="background:#ff0000" |'''Lucia Frčková''' |- | 10 | colspan="1" style="background:gold;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#ff0000" |'''Gabriela Bullová''' |- | 11 | colspan="1" style="background:gold;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#ff0000" |'''Adam Kováč''' |- | rowspan="2" | 12 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Radomír Spireng | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Monika Haklová''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F" |'''Tomáš Mrva (návrat)''' |- | 13 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolínová | style="background:#ff0000" |'''Eva Orolinová''' |- | 14 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#ff0000" |'''Ľudovíta Mládková''' |- | colspan="4" rowspan="2" |Finálový duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | rowspan="1" style="background:#D1E8EF" |'''Tomáš Mrva (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow" |'''Radomír Spireng (víťaz)''' |} == Farma 3 == * '''Moderátor:''' [[Kveta Horváthová]] * '''Miesto farmy:''' [[Sobotište]] (okres [[Senica]]) * '''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.775403|17.399189|display=inline}} * '''Víťaz:''' '''Mário Drobný''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Bude to divočina! === Súťažiaci === {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #B8860B; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #B8860B; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #B8860B; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #B8860B; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Mário Drobný | 21 | [[Zavar]] |- | 2. miesto | Silvia Haluzová | 56 | [[Trnava]] |- | 3. miesto | Andrej Grelnet | 38 | [[Banská Bystrica]] |- | 4. miesto | Andrea Vaničková | 41 | [[Stupava]] |- | 5. miesto | Edita Orosová | 23 | [[Lužianky]] |- | 6. miesto | Tomáš Šimrák | 24 | [[Bratislava]] |- | 7. miesto | Jana Kallayová | 27 | [[Bratislava]] |- | 8. miesto | Peter Vaculčík | 20 | [[Bratislava]] |- | 9. miesto | Veronika Bohumelová | 19 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Štefan Vaško | 34 | [[Stropkov]] |- | 11. miesto | Lucia Nemčeková | 26 | [[Bratislava]] |- | 12. miesto | Vladimír Kovár | 46 | [[Dunajská Lužná]] |- | 13. miesto | Renáta Kovárová | 42 | [[Dunajská Lužná]] |- | 14. miesto | Martina Štetiarová | 29 | [[Čadca]] |- | 15. miesto | Ján Strausz | 27 | [[Košice]] |- | 16. miesto | Gabriel Sajka | 54 | [[Levice]] |- | 17. miesto | Lýdia Spišáková | 18 | [[Sabinov]] |- | 18. miesto | Nikola Čajkovská | 19 | [[Bratislava]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján Strausz | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vaško | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | style="background:#ff0000"|'''Nikola Čajkovská (odstup)''' |- | rowspan="3"| 2 | rowspan="1" style="background:gold;" colspan=1|Lýdia Spišáková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Ján Strausz | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Renáta Kovárová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lýdia Spišáková (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Vladimír Kovár | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Gabriel Sajka (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrea Vaničková''' |- | rowspan="3"| 3 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Silvia Haluzová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Martina Štetiarová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Ján Strausz (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Martina Štetiarová''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Andrea Vaničková (návrat)''' |- | rowspan="2"| 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Lucia Nemčeková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Renáta Kovárová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Vladimír Kovár | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Vladimír Kovár | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Renáta Kovárová (vylúčená)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Vladimír Kovár''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Silvia Haluzová | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Nemčeková | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Nemčeková | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#ff0000"|'''Lucia Nemčeková''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Mário Drobný | style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vaško | style="background:#ff0000"|'''(Duel uzavretý)''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Andrej Grelnet | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vaško | style="background:#ff0000"|'''Štefan Vaško''' |- | rowspan="2"| 8 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Peter Vaculčík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Veronika Bohumelová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Šimrák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Veronika Bohumelová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrej Grelnet (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Veronika Bohumelová''' |- | rowspan="2"| 9 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Šimrák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Andrej Grelnet (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#FF8C00"|'''Peter Vaculčík (záchrana)''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Šimrák | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#ff0000"|'''Peter Vaculčík''' |- | rowspan="3"| 11 | rowspan="1" style="background:gold;" colspan="1" |Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#ff0000"|'''Jana Kallayová''' |- | rowspan="2" style="background:gold;" colspan="1" |Silvia Haluzová |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Andrej Grelnet |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Andrej Grelnet | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Šimrák | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Šimrák | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#ff0000"|'''Tomáš Šimrák''' |- | 13 | style="background:gold;" colspan=1|Andrej Grelnet | style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | style="background:#FFC0CB;"|Edita Orosová | style="background:#ff0000"|'''Edita Orosová''' |- | rowspan="2"| 14 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Silvia Haluzová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Andrej Grelnet | rowspan="1" colspan="2"| Voľba ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrea Vaničková''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Andrej Grelnet | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrej Grelnet''' |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Silvia Haluzová (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Mário Drobný (víťaz)''' |} == Farma 4 == * '''Moderátor:''' [[Kveta Horváthová]] * '''Miesto farmy:''' [[Podbranč]] (okres [[Senica]]) * '''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.751667|17.443750|display=inline}} * '''Víťaz:''' '''Pavol „Paco“ Styk''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Ide o všetko! === Súťažiaci === {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Pavol „Paco“ Styk | 20 | [[Oravce]] |- | 2. miesto | Božena Candráková | 35 | [[Senica]] |- | 3. miesto | Veronika Pavlíková | 19 | [[Brezová pod Bradlom]] |- | 4. miesto | Nikoleta Prokšová | 29 | [[Bratislava]] |- | 5. miesto | Jana Hrmová | 19 | [[Bratislava]] |- | 6. miesto | Štefan Vojtek | 28 | [[Ožďany]] |- | 7. miesto | Ján Juhaščík | 52 | [[Svidník]] |- | 8. miesto | Henrich Fedor | 41 | [[Košice]] |- | 9. miesto | Peter Čierny | 35 | [[Detva]] |- | 10. miesto | Kvetoslava Bányászová | 32 | [[Veľká Ida]] |- | 11. miesto | Šárka Racová | 40 | [[Uhrovec (obec)|Uhrovec]] |- | 12. miesto | Peter Kuník | 24 | [[Piešťany]] |- | 13. miesto | František Šefčík | 35 | [[Harichovce]] |- | 14. miesto | Martina Duchová | 28 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 15. miesto | Jindřich Sosna | 35 | [[Trebišov]] |- | 16. miesto | Miroslav Bačo | 30 | [[Košice]] |- | 17. miesto | Pavol Horečný | 54 | [[Piešťany]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#87CEEB;"|Pavol Horečný | style="background:#87CEEB;"|Pavol Horečný | style="background:#87CEEB;"|František Šefčík | style="background:#ff0000"|'''Pavol Horečný''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Veronika Pavlíková | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Racová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Bačo | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Bačo | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#ff0000"|'''Miroslav Bačo''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#87CEEB;"|Jindřich Sosna | style="background:#87CEEB;"|Jindřich Sosna | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#ff0000"|'''Jindřich Sosna''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Šárka Racová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|František Šefčík | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Martina Duchová | style="background:#ff0000"|'''Martina Duchová''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#ff0000"|'''Božena Candráková''' |- | rowspan="3"| 6 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Ján Juhaščík | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|František Šefčík | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Božena Candráková (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''František Šefčík''' |- | rowspan="2"| 7 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Veronika Pavlíková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Šárka Racová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Kuník | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Kuník | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Čierny | rowspan="1" style="background:#00FF7F" |'''Jana Hrmová (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Peter Kuník''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Štefan Vojtek | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|Peter Čierny | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Racová | style="background:#ff0000"|'''Šárka Racová''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Kvetoslava Bányászová | style="background:#87CEEB;"|Henrich Fedor | style="background:#FFC0CB;"|Kvetoslava Bányászová | style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta Prokšová | style="background:#ff0000"|'''Kvetoslava Bányászová''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta Prokšová | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#87CEEB;"|Peter Čierny | style="background:#ff0000"|'''Peter Čierny''' |- | 11 | style="background:gold;" colspan=1|Nikoleta Prokšová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|Henrich Fedor | style="background:#87CEEB;"|Henrich Fedor | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | style="background:#ff0000"|'''Henrich Fedor''' |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Pavol „Paco“ Styk | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#87CEEB;"|Štafan Vojtek | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#ff0000"|'''Ján Juhaščík''' |- | 13 | style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#87CEEB;"|Pavol „Paco“ Styk | style="background:#87CEEB;"|Pavol „Paco“ Styk | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | style="background:#ff0000"|'''Štefan Vojtek''' |- | 14 | style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#87CEEB;"|Pavol „Paco“ Styk | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová''' |- | rowspan="2"| 15 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta Prokšová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Pavol „Paco“ Styk | colspan="2"| Voľba ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Nikoleta Prokšová''' |- | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Veronika Pavlíková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Božena Candráková | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Pavol „Paco“ Styk | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Veronika Pavlíková | style="background:#ff0000"|'''Veronika Pavlíková''' |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Pavol „Paco“ Styk | rowspan="1" style="background:#D1E8EF" |'''Božena Candráková (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow" |'''Pavol „Paco“ Styk (víťaz)''' |} == Farma 5 == 24. apríla 2014 [[TV Markíza]] spustila nábor do novej série Farmy, ktorá sa natáčala v období od 1. augusta do 30. novembra 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma 5 potvrdená! Markíza spustila nábor, môže ju nasadiť od 25. augusta | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-5-potvrdena-markiza-spustila-nabor-moze-ju-nasadit-od-25-augusta/ | dátum vydania = 24.5.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> Televízia Markíza 8. augusta 2014 oficiálne oznámila, že štart piatej série bude vo štvrtok 28. augusta 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Strategie - Farma 5 prichádza. Markíza spúšťa kampaň, pozrite si ju (video)|url=https://strategie.hnonline.sk/news/media/780571-farma-5-prichadza-markiza-spusta-kampan-pozrite-si-ju-video|vydavateľ=strategie.hnonline.sk|dátum vydania=2014-08-08|dátum prístupu=2023-09-19|jazyk=sk-sk|priezvisko=Krasko|meno=Ivan}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Farma 5 startuje už 28.8.2014 na Markíze | url = http://farma-5.tvfans.sk/farma-5-startuje-uz-28-8-2014-na-markize/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20160731003458/http://farma-5.tvfans.sk/farma-5-startuje-uz-28-8-2014-na-markize/ | vydavateľ = farma-5.tvfans.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-19 | dátum archivácie = 2016-07-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> 18. decembra 2014 v živom televíznom prenose, vo finálovom dueli, porazila Lenka Švaralová Tibora Repu a stala sa tak vítazkou 5. série Farmy. Témou farmy boli ovce a salaš. * '''Moderátor:''' [[Kveta Horváthová]] * '''Miesto farmy:''' [[Ilija]] (okres [[Banská Štiavnica]]) * '''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.427133|18.878483|display=inline}} * '''Víťaz:''' '''Lenka Švaralová''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Znovuzrodenie === Súťažiaci === {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #556B2F; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #556B2F; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #556B2F; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #556B2F; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Lenka Švaralová | 27 | [[Levice (Slovensko)|Levice]] |- | 2. miesto | Tibor Repa | 48 | [[Pusté Úľany]] |- | 3. miesto | Matúš Lengvarský | 25 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 4. miesto | Reza Givili | 31 | [[Senica]] |- | 5. miesto | Jana Ivaničová | 33 | [[Buzitka]] |- | 6. miesto | Eva Kapusniaková | 26 | [[Tatranská Lomnica]] |- | 7. miesto | Lenka Hrčková | 23 | [[Banská Bystrica]] |- | 8. miesto | Ľuboš Jankech | 37 | [[Malženice]] |- | 9. miesto | Miriam Pribanič | 53 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Irena Janošová | 25 | [[Bratislava]] |- | 11. miesto | Viktor Matz | 23 | [[Košice]] |- | 12. miesto | Alžbeta Janíčková | 46 | [[Vráble]] |- | 13. miesto | Patrik Mirga | 22 | [[Trnava]] |- | 14. miesto | Ján Beutel | 57 | [[Poprad]] |- | 15. miesto | Lucia Mokráňová | 22 | [[Bratislava]] |- | 16. miesto | Anna Koleňáková | 19 | [[Hrušovany]] |- | 17. miesto | Ľubomír Snopko | 19 | [[Čerín]] |- | 18. miesto | Marek Pavlov | 23 | [[Hnúšťa]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján Beutel | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#87CEEB;"|Marek Pavlov | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#FFC0CB;"|Anna Koleňáková | style="background:#ff0000"|'''Anna Koleňáková''' |- | rowspan="3"| 2 | rowspan="1" style="background:gold;" colspan=1|Lucia Mokráňová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Marek Pavlov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lucia Mokráňová (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ľubomír Snopko | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Anna Koleňáková (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Marek Pavlov''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Ivaničová | style="background:#FFC0CB;"|Anna Koleňáková | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Snopko | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Snopko | style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | style="background:#ff0000"|'''Ľubomír Snopko''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Patrik Mirga | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#87CEEB;"|Ján Beutel | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#FFC0CB;"|Anna Koleňáková | style="background:#ff0000"|'''Anna Koleňáková''' |- | rowspan="2"| 5 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Patrik Mirga | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Lucia Mokráňová (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Viktor Matz''' |- | rowspan="4"| 6 | rowspan="4" style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="4" style="background:#87CEEB;"|Patrik Mirga | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lucia Mokráňová (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Ján Beutel (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Viktor Matz (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Patrik Mirga (vylúčený)''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Lenka Hrčková | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#ff0000"|'''Alžbeta Janíčková''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | style="background:#FFC0CB;"|Eva Kapusniaková | style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | style="background:#ff0000"|'''Viktor Matz''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Ľuboš Jankech | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#FFC0CB;"|Irena „Iris“ Janošová | style="background:#ff0000"|'''Irena „Iris“ Janošová''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Matúš Lengvarský | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | style="background:#87CEEB;"|Ľuboš Jankech | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | style="background:#ff0000"|'''Lenka Hrčková''' |- | rowspan="3"| 11 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Eva Kapusniaková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Tibor Repa (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Lenka Hrčková (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Miriam Pribanič''' |- | rowspan="2"| 12 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Eva Kapusniaková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ľuboš Jankech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ľuboš Jankech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Ľuboš Jankech''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Tibor Repa (návrat)''' |- | rowspan="2"| 13 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Lenka Švaralová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lenka Hrčková''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Eva Kapusniaková (odstup)''' |- | 14 | style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | style="background:#ff0000"|'''Jana Ivaničová''' |- | rowspan="2"| 15 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | colspan=2 rowspan="1" | Voľba ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Reza Givili''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB" |Matúš Lengvarský | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | rowspan="1" style="background:#87CEEB" |Matúš Lengvarský | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Matúš Lengvarský''' |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | rowspan="1" style="background:#D1E8EF" |'''Tibor Repa (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow" |'''Lenka Švaralová (víťazka)''' |} == Farma 6 == 7. apríla 2015 [[TV Markíza]] spustila nábor do šiestej série Farmy, ktorá sa natáčala v období od 24. júla do 30. novembra 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma 6 môže odštartovať už v polovici augusta! Pobeží dlhšie ako pred rokom | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-6-moze-odstartovat-uz-v-polovici-augusta-pobezi-dlhsie-ako-pred-rokom/ | dátum vydania = 7.4.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> Štart šiestej série na TV Markíza prebehol vo štvrtok 27. augusta 2015. O víťazovi, ktorý si odniesol výhru 50 000 €, sa rozhodlo vo finálovom dueli vysielanom naživo, v piatok 18. decembra 2015. Stal sa ním Tomáš Mayer. Témou farmy boli predovšetkým husi. * '''Moderátor:''' [[Kveta Horváthová]] * '''Miesto farmy:''' [[Čelovce (okres Veľký Krtíš)]] * '''Víťaz:''' '''Tomáš Mayer''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Bude to husté! === Súťažiaci === {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #C5B358; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #C5B358; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #C5B358; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #C5B358; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Tomáš Mayer | 31 | [[Bratislava]] |- | 2. miesto | Jozef Kababik | 22 | [[Kechnec]] |- | 3. miesto | Gabriela Molnárová | 44 | [[Trnava]] |- | 4. miesto | Petra Bejdová | 30 | [[Humenné]] |- | 5. miesto | Jana Perunková | 39 | [[Poprad]] |- | 6. miesto | Katarína Cíbiková | 21 | [[Horovce]] |- | 7. miesto | Miriama Čaládyová | 25 | [[Nitra]] |- | 8. miesto | Michal Pavlík | 18 | [[Nitra]] |- | 9. miesto | Stanislav Tovcimak | 39 | [[Humenné]] |- | 10. miesto | Daniela Nikoleta Kortišová | 20 | [[Považská Bystrica]] |- | 11. miesto | Peter Kovalič | 39 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 12. miesto | Ladislav Paško | 20 | [[Veľký Krtíš]] |- | 13. miesto | Nikola Ledecká | 19 | [[Podbrezová]] |- | 14. miesto | Lívia Koristová | 21 | [[Žilina]] |- | 15. miesto | Nikola Máčeová | 26 | [[Klasov]] |- | 16. miesto | Roman Máče | 44 | [[Nitra]] |- | 17. miesto | Laura Foltínová | 20 | [[Záhorská Bystrica]] |- | 18. miesto | Ladislav Švihla | 41 | [[Štítnik]] |- | 19. miesto | Ľubomír Struňák | 28 | [[Michalovce]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Perunková | style="background:#FFC0CB;"|Lívia Koristová | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Struňák | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Struňák | style="background:#87CEEB;"|Ladislav Paško | style="background:#ff0000"|'''Ľubomír Struňák''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Petra Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela Molnárová | style="background:#87CEEB;"|Ladislav Švihla | style="background:#87CEEB;"|Ladislav Švihla | style="background:#87CEEB;"|Jozef Kababik | style="background:#ff0000"|'''Ladislav Švihla''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Nikola Ledecká | style="background:#FFC0CB;"|Lívia Koristová | style="background:#87CEEB;"|Jozef Kababik | style="background:#FFC0CB;"|Lívia Koristová | style="background:#FFC0CB;"|Laura Foltínová | style="background:#ff0000"|'''Laura Foltínová''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Petra Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Lívia Koristová | style="background:#87CEEB;"|Jozef Kababik | style="background:#87CEEB;"|Jozef Kababik | style="background:#87CEEB;"|Roman Máče | style="background:#ff0000"|'''Roman Máče''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Petra Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Perunková | style="background:#87CEEB;"|Ladislav Paško | style="background:#FFC0CB;"|Jana Perunková | style="background:#FFC0CB;"|Nikola Máčeová | style="background:#FF0000"|'''Nikola Máčeová''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Mayer | style="background:#FFC0CB;"|Petra Bejdová | style="background:#87CEEB;"|Jozef Kababik | style="background:#FFC0CB;"|Petra Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Lívia Koristová | style="background:#ff0000"|'''Lívia Koristová''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Perunková | style="background:#FFC0CB;"|Nikola Ledecká | style="background:#87CEEB;"|Michal Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Nikola Ledecká | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela Molnárová | style="background:#ff0000"|'''Nikola Ledecká''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Michal Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Jana Perunková | style="background:#87CEEB;"|Ladislav Paško | style="background:#87CEEB;"|Ladislav Paško | style="background:#87CEEB;"|Jozef Kababik | style="background:#ff0000"|'''Ladislav Paško''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Gabriela Molnárová | style="background:#FFC0CB;"|Daniela Nikoleta Kortišová | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Peter Kovalič | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Tovcimak''' |- | rowspan="4"| 10 | rowspan="4" style="background:gold;" colspan=1|Katarína Cíbiková | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela Molnárová | rowspan="4" style="background:#87CEEB;"|Jozef Kababik | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela Molnárová | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Daniela Nikoleta Kortišová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Peter Kovalič (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Stanislav Tovcimak (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jozef Kababik (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Daniela Nikoleta Kortišová''' |- | 11 | style="background:gold;" colspan=1|Michal Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Petra Bejdová | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Tovcimak''' |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Petra Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela Molnárová | style="background:#87CEEB;"|Michal Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela Molnárová | style="background:#FFC0CB;"|Katarína Cíbiková | style="background:#ff0000"|'''Katarína Cíbiková''' |- | rowspan="4"| 13 | rowspan="4" style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Mayer | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Petra Bejdová | rowspan="4" style="background:#87CEEB;"|Michal Pavlík | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Petra Bejdová | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Katarína Cíbiková | style="background:#ff0000"|'''Michal Pavlík (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Katarína Cíbiková (návrat)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Jozef Kababik (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Petra Bejdová''' |- | rowspan="3"| 14 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Gabriela Molnárová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Miriama Čaládyová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Katarína Cíbiková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Perunková | style="background:#ff0000"|'''Miriama Čaládyová''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB"|Katarína Cíbiková | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Petra Bejdová (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Katarína Cíbiková''' |- | rowspan="3"| 15 | rowspan="1" colspan="3"| - | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Jana Perunková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela Molnárová | style="background:#ff0000"|'''Jana Perunková''' |- | rowspan="2" style="background:gold;"|Jozef Kababik | style="background:#FFC0CB;"|Petra Bejdová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | colspan=2 rowspan="1" | Voľba ex-farmárov | style="background:#ff0000" |'''Petra Bejdová''' |- | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela Molnárová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela Molnárová | style="background:#ff0000" |'''Gabriela Molnárová''' |- | rowspan="2" colspan="4"| Finálový duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Jozef Kababik | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Jozef Kababik (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Tomáš Mayer (víťaz)''' |} == Farma 7 == Na jeseň 2015 televízia oznámila, že plánuje aj siedme pokračovanie Farmy, a to už na jar 2016. 7. séria Farmy je špeciálna aj tým, že v nej nebudú súťažiť noví farmári, ale na statok sa vrátia vybraní účinkujúci z predošlých ročníkov. Natáčanie Farmy 7 začalo na začiatku februára a na obrazovkách TV Markíza mala premiéru [[26. február]]a [[2016]]. * '''Moderátor:''' [[Kveta Horváthová]] * '''Miesto farmy:''' [[Mošovce]] (okres [[Turčianske Teplice]]) * '''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.909177|18.914924|display=inline}} * '''Víťaz:''' '''Tomáš Mrva''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Táto Farma zmení všetko! === Súťažiaci === {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0; width:65%;" !style="background: #80461B; color: #fff; width:7%;" | Umiestnenie !style="background: #80461B; color: #fff; width:33%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #80461B; color: #fff; width:18%;" | Pôvodná séria !style="background: #80461B; color: #fff; width:17%;" | Vek na farme !style="background: #80461B; color: #fff; width:20%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Tomáš Mrva | [[#Farma 2|Farma 2]] | 28 | [[Trnava]] |- | 2. miesto | Lucia Mokráňová | [[#Farma 5|Farma 5]] | 24 | [[Bratislava]] |- | 3. miesto | Miriam Pribanić | [[#Farma 5|Farma 5]] | 54 | [[Bratislava]] |- | 4. miesto | Miloš Ferleťák | [[#Farma 1|Farma 1]] | 38 | [[Námestovo]] |- | 5. miesto | Šárka Rácová | [[#Farma 4|Farma 4]] | 43 | [[Uhrovec (obec)|Uhrovec]] |- | 6. miesto | Ľubomír Filkor | [[#Farma 2|Farma 2]] | 49 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 7. miesto | Lenka Hrčková | [[#Farma 5|Farma 5]] | 24 | [[Banská Bystrica]] |- | 8. miesto | Ján Juhaščík | [[#Farma 4|Farma 4]] | 54 | [[Svidník]] |- | 9. miesto | Jana Hrmová | [[#Farma 4|Farma 4]] | 21 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Reza Givili | [[#Farma 5|Farma 5]] | 32 | [[Bratislava]] |- | 11. miesto | Alžbeta Janíčková | [[#Farma 5|Farma 5]] | 48 | [[Vráble]] |- | 12. miesto | Roman Olach | [[#Farma 2|Farma 2]] | 24 | [[Partizánske]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján Juhaščík | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Roman Olach | style="background:#ff0000"|'''Roman Olach''' |- | rowspan="2"| 2 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ľubomír Filkor | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Alžbeta Janíčková''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová (odstup)''' |- | rowspan="2"| 3 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | style="background:#00FF7F"|'''Jana Hrmová (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Ján Juhaščík''' |- | rowspan="2"| 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ľubomír Filkor | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Reza Givili''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Ján Juhaščík (návrat)''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Miriam Pribanić | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | style="background:#ff0000"|'''Ľubomír Filkor''' |- | rowspan="3"| 6 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Miloš Ferleťák | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Ľubomír Filkor (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Ján Juhaščík''' |- | rowspan="2"| 7 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Šárka Rácová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | style="background:#ff0000" |'''Miriam Pribanić''' |- | style="background:#ff0000"|'''Lenka Hrčková (odstup)''' |- | rowspan="2"| 8 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Šárka Rácová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miloš Ferleťák | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miloš Ferleťák | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#00FF7F" |'''Miriam Pribanić (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"| '''Ľubomír Filkor''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Lucia Mokráňová | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | style="background:#ff0000"|'''Šárka Rácová''' |- | rowspan="2"| 10 | rowspan="1" colspan="5"| Voľba ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Miloš Ferleťák''' |- | rowspan="1" colspan="3"| Semifinále | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Miriam Pribanić''' |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Lucia Mokráňová (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Tomáš Mrva (víťaz)''' |} == Farma 8 == V auguste 2016 televízia Markíza avizovala, že s reality show Farma naďalej ráta, a v roku 2017 odvysiela jej ôsmu sériu.<ref>http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-bude-na-markize-pokracovat-osma-seria-potvrdena-zacala-opat-vyrobu-dobre-vediet/</ref> V októbri 2016 televízia oficiálne spustila nábor súťažiacich do ďalšej série, čím bol potvrdený návrat k pôvodnej verzii s novými farmármi. Po prvý raz v histórii bola zvýšená výherná suma, víťaz 8. série Farmy si odnesie až 75 000 eur. Témou série je mlyn. <ref>http://medialne.etrend.sk/televizia/markiza-laka-do-novej-farmy-vyssou-vyhrou.html</ref> * '''Moderátor:''' [[Kveta Horváthová]] * '''Miesto farmy:''' [[Horný Badín]] [[Krupina (okres)|(okres Krupina)]] * '''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.281194|19.062667|display=inline}} * '''Víťaz:''' '''Miroslav Povec''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Všetko sa zomelie na Farme! === Súťažiaci === {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #514E49; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #514E49; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #514E49; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #514E49; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Miroslav Povec | 36 | [[Spišské Tomášovce]] |- | 2. miesto | Dávid Buška | 27 | [[Námestovo]] |- | 3. miesto | Lucia Šindlerová | 38 | [[Opatovce nad Nitrou]] |- | 4. miesto | Vladimíra Sedláková | 23 | [[Nitrianske Hrnčiarovce]] |- | 5. miesto | Milan Lalík | 44 | [[Dudince]] |- | 6. miesto | Lucia Gachulincová | 22 | [[Považská Bystrica]] |- | 7. miesto | Roman Adamka | 27 | [[Trávnica]] |- | 8. miesto | Alena Lehotská | 57 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 9. miesto | Nikolas Nikolič | 26 | [[Nový Život]] |- | 10. miesto | Zuzana Hrobáriková | 28 | [[Kolárovice]] |- | 11. miesto | Ján Raninec | 57 | [[Trenčianska Turná]] |- | 12. miesto | Janette Hutton | 43 | [[w:en:Waltham Abbey|Waltham Abbey]] |- | 13. miesto | Jana Brezinová | 27 | [[Trnovec nad Váhom]] |- | 14. miesto | Marcel Sendrei | 25 | [[Ratkovská Suchá]] |- | 15. miesto | Daniela Urbanová | 48 | [[Šaľa]] |- | 16. miesto | Jaroslav Sunega | 34 | [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján Raninec | style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedláková | style="background:#87CEEB;"|Jaroslav Sunega | style="background:#87CEEB;"|Jaroslav Sunega | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | style="background:#ff0000"|'''Jaroslav Sunega''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Milan Lalík | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | style="background:#FFC0CB;"|Daniela Urbanová | style="background:#ff0000"|'''Daniela Urbanová''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Zuzana Hrobáriková | style="background:#FFC0CB;"|Jana Brezinová | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Marcel Sendrei | style="background:#ff0000"|'''Marcel Sendrei''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Dávid Buška | style="background:#FFC0CB;"|Jana Brezinová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Jana Brezinová | style="background:#FFC0CB;"|Janette Hutton | style="background:#ff0000"|'''Jana Brezinová (odstup)''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Janette Hutton | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#FFC0CB;"|Janette Hutton | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#ff0000"|'''Janette Hutton''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Lucia Šindlerová | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#87CEEB;"|Ján Raninec | style="background:#87CEEB;"|Ján Raninec | style="background:#87CEEB;"|Nikolas Nikolič | style="background:#ff0000"|'''Ján Raninec''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Alena Lehotská | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#87CEEB;"|Nikolas Nikolič | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedlákova | style="background:#ff0000"|'''Zuzana Hrobáriková''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedláková | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#87CEEB;"|Nikolas Nikolič | style="background:#ff0000"|'''Nikolas Nikolič''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Roman Adamka | style="background:#FFC0CB;"|Alena Lehotská | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#FFC0CB;"|Alena Lehotská | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#ff0000"|'''Alena Lehotská''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Roman Adamka | style="background:#ff0000"|'''Roman Adamka''' |- | 11 | style="background:gold;" colspan=1|Vladimíra Sedláková | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | style="background:#ff0000"|'''Lucia Gachulincová''' |- | rowspan="2"| 12 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Dávid Buška | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedláková | style="background:#FF8C00"|'''Vladimíra Sedláková (záchrana)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Milan Lalík (vylúčený)''' |- | rowspan="2"| 13 | rowspan="1" colspan="5"| Voľba ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Vladimíra Sedláková''' |- | rowspan="1" colspan="3"| Semifinále | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lucia Šindlerová''' |- | colspan="4" rowspan="2" | Finálový duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Miroslav Povec | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Dávid Buška | rowspan="1" style="background:#D1E8EF" |'''Dávid Buška (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Miroslav Povec (víťaz)''' |} == Farma 9 == Deviata séria Farmy, s prívlastkom letná, odštartovala 7. septembra 2017 na TV Markíza. Jej témou bol opäť salaš, pastierstvo a ovce. Nová farma sa nachádzala medzi Terchovou a Zázrivou, odkazovala na legendu Juraja Jánošíka. *'''Moderátor:''' [[Kveta Horváthová]] *'''Miesto farmy:''' [[Zázrivá (okres Dolný Kubín)]] *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|49.29266|19.11471|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Šimon Néma''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Ide o život! === Súťažiaci === {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Šimon Néma | 26 | [[Dolné Lefantovce]] |- | 2. miesto | Michala Kiripolská | 25 | [[Trnovec nad Váhom]] |- | 3. miesto | Anna Auxtová | 52 | [[Čierny Balog]] |- | 4. miesto | Jana Volnová | 47 | [[Podhradie]] |- | 5. miesto | Petra Palusková | 25 | [[Praha]] |- | 6. miesto | Jozef Bohdan | 40 | [[Podlužany (okres Bánovce nad Bebravou)|Podlužany]] |- | 7. miesto | Pavol Lihocký | 38 | [[Handlová]] |- | 8. miesto | Miroslav Gábriš | 64 | [[Bobrovec (obec)|Bobrovec]] |- | 9. miesto | Ivana Auxtová | 32 | [[Čierny Balog]] |- | 10. miesto | Martin Urban | 26 | [[Záhorská Bystrica]] |- | 11. miesto | Dáša Sabová | 31 | [[Trenčín]] |- | 12. miesto | Eva Zelníková | 22 | [[Kysucké Nové Mesto]] |- | 13. miesto | Stanislav Madzík | 30 | [[Poprad]] |- | 14. miesto | Lenka Botková | 30 | [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]] |- | 15. miesto | Tomáš Drahoš | 25 | [[Bratislava]] |- | 16. miesto | Frederika Lukyová | 21 | [[Žiar nad Hronom]] |- | 17. miesto | Jaroslav Hudacký | 37 | [[Trebišov]] |- | 18. miesto | Peter Poruban | 29 | [[Saint-Tropez]] |- | 19. miesto | Ján Solárik | 47 | [[Žilina]] |- | 20. miesto | Ivana Slabá | 20 | [[Považská Bystrica]] |- | 21. miesto | Ladislav Krajčovič | 64 | [[Dolná Krupá]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 1 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ján Solárik | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Slabá | style="background:#ff0000"|'''Ladislav Krajčovič (odstup)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Ivana Slabá (odstup)''' |- | rowspan="2" | 2 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Stanislav Madzík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Poruban | style="background:#ff0000"|'''Ján Solárik (odstup)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Peter Poruban''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Jozef Bohdan | style="background:#FFC0CB;"|Eva Zelníková | style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | style="background:#87CEEB;"|Jaroslav Hudacký | style="background:#ff0000"|'''Jaroslav Hudacký''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Anna Auxtová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Frederika Lukyová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Drahoš | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Frederika Lukyová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Eva Zelníková | style="background:#FF8C00"|'''Eva Zelníková (záchrana)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Frederika Lukyová''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Drahoš | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Madzík | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | style="background:#ff0000"|'''Lenka Botková''' |- | rowspan="3" | 6 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Eva Zelníková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Volnová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Martin Urban | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Madzík (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Lenka Botková (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Jozef Bohdan''' |- | rowspan="3" | 7 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Dáša Sabová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Martin Urban | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Michala Kiripolská | style="background:#ff0000"|'''Tomáš Drahoš (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Jozef Bohdan (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Lenka Botková''' |- | rowspan="3" | 8 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Eva Zelníková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Volnová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Stanislav Madzík | style="background:#00FF7F"|'''Stanislav Madzík (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Miroslav Gábriš (odstup)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Madzík''' |- | rowspan="3" | 9 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Martin Urban | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | style="background:#00FF7F"|'''Miroslav Gábriš (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Eva Zelníková (vylúčená)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Dáša Sabová''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Jozef Bohdan | style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Martin Urban | style="background:#ff0000" |'''Martin Urban''' |- | rowspan="2" | 11 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Petra Palusková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miroslav Gábriš | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Michala Kiripolská | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Ivana Auxtová''' |- | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Gábriš | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Miroslav Gábriš''' |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Volnová | style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | style="background:#ff0000" |'''Pavol Lihocký''' |- | 13 | style="background:gold;" colspan=1|Anna Auxtová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Volnová | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | style="background:#ff0000" |'''Jozef Bohdan''' |- | rowspan="3"| 14 | rowspan="2" colspan="5"| Voľba ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Petra Palusková''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jana Volnová''' |- | rowspan="1" colspan="3"| Semifinále | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="1" style="background:#ff0000"| '''Anna Auxtová''' |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala Kiripolská | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Šimon Néma | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Michala Kiripolská (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Šimon Néma (víťaz)''' |} == Farma X == Televízia Markíza potvrdila výrobu jubilejnej desiatej Farmy už v roku 2017<ref name="ref1" />, pričom nábor nových súťažiacich spustila v apríli 2018 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza spustila prípravy jubilejnej Farmy! Sľubuje dosiaľ najväčšie dobrodružstvo | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/farma-tento-rok-s-jubilejnou-desiatou-seriou-markiza-spustila-priprav-slubuje-dosial-najvacsie-dobrodruzstvo/ | dátum vydania = 3. apríl 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref>. Podobne ako predošlé série, aj vysielanie desiatej Farmy sa naplánovalo na jeseň. Televízia ale postupne oznámila, že novú sériu čaká množstvo zmien, vrátane zmeny konceptu ako takého. Prvou veľkou zmenou, ktorú Markíza potvrdila, bola zmena moderátorky show, keď po deviatich sériách vystriedala Kvetku Horváthovú komička Evelyn. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nová Farma bez Kvetky Horváthovej: Prichádza nová tvár! | url = http://farma.markiza.sk/aktualne/1928417_nova-farma-bez-kvetky-horvathovej-prichadza-nova-tvar | dátum vydania = 26. júl 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Ďalšou, absolútnou novinkou slovenskej verzie Farmy je, že vôbec po prvýkrát sa na statok spolu s novými vybranými súťažiacimi z ľudu, pozreli aj známe slovenské celebrity. Ako prvé Markíza potvrdila sestry Nízlové, <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Na novú Farmu mieria aj celebrity. Toto sú prvé dve slávne mená! | url = http://farma.markiza.sk/aktualne/1928908_na-novu-farmu-mieria-aj-celebrity-toto-su-prve-dve-slavne-mena | dátum vydania = 30. júl 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> následne zoznam rozšírila o 5 ďalších známych tvárí. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zoznam je odhalený! Tieto celebrity mieria na Farmu | url = http://farma.markiza.sk/aktualne/1929074_zoznam-je-odhaleny-tieto-celebrity-mieria-na-farmu | dátum vydania = 1. august 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Témou Farmy X sa stali ryby a rybolov. Vo finále, ktoré prebehlo naživo 7. decembra 2018, sa vôbec prvýkrát stretli až traja súťažiaci. Víťazom, ktorý si odniesol výhru 75 000 €, sa napokon stal Dominik Porubský. * '''Moderátor:''' [[Eva Kramerová|Eva “Evelyn” Kramerová]] * '''Miesto farmy:''' [[Sekule]] (okres [[Senica (okres)|Senica]]) * '''Súradnice farmy:''' 48°37'19.3"N 17°00'03.8"E * '''Víťaz: Dominik Porubský''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Úplne nová Farma! === Súťažiaci === {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#DCDCDC;"|Bohatí (celebrity) | Chudobní |} {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #FF9966; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #FF9966; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #FF9966; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #FF9966; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Dominik Porubský | 20 | [[Trenčianska Teplá]] |- | 2. miesto | Milan Vysokai | 35 | [[Nitra]] |- | 3. miesto | Peter Harezník | 38 | [[Dolný Kubín]] |- | 4. miesto | Karin Dvořáková | 25 | [[Banská Bystrica]] |- | 5. miesto | Daniela Urbanová | 23 | [[Šaľa]] |- | 6. miesto | Renáta Greschner | 49 | [[Prievidza]] |- | 7. miesto | Michal Gajdošech | 28 | [[Praha]] |- style="background:#DCDCDC;" | 8. miesto | [[Martin Šmahel]] | 35 | [[Stupava]] |- | 9. miesto | Tatiana Brunayová | 31 | [[Topoľčany]] |- | 10. miesto | Michaela Štefániková | 33 | [[Ražňany]] |- style="background:#DCDCDC;" | 11. miesto | Ibrahim Maiga | 55 | [[Mali]] |- | 12. miesto | Lívia Chvostíková | 21 | [[Považská Bystrica]] |- | 13. miesto | Juraj Solčanský | 25 | [[Nitra]] |- | 14. miesto | Dajana Šildová | 26 | [[Nitra]] |- | 15. miesto | Filip Hakl | 20 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 16. miesto | [[Silvia Šuvadová]] | 45 | [[Los Angeles]] |- style="background:#DCDCDC;" | 17. miesto | Robo Mikla | 36 | [[Žiar nad Hronom]] |- style="background:#DCDCDC;" | 18. miesto | [[Twiins|Sestry Nízlové]] | 32 | [[Hronský Beňadik]] |- | 19. miesto | Imrich Zambo | 57 | [[Brezno]] |- | 20. miesto | Monika Siposová | 37 | [[Štvrtok na Ostrove]] |- style="background:#DCDCDC;" | 21. miesto | [[Katarína Brychtová]] | 51 | [[Bratislava]] |- | 22. miesto | Lenka Horníková | 20 | [[Trnava]] |} === Priebeh súťaže === '''1. časť - Bohatí vs. Chudobní''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! rowspan="2" | Vedúci<br> chudobných ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="3" | 1 | rowspan="3" colspan="1" style="background:gold;" |Sestry Nízlové | rowspan="3" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Imrich Zambo | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Lenka Horníková | style="background:#ff0000" |'''Lenka Horníková (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Siposová | style="background:#FF8C00" |'''Michaela Štefániková (záchrana)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Katarína Brychtová (odstup)''' |- | rowspan="2" | 2 | rowspan="2" colspan="1" style="background:gold;" |Renáta Greschner | rowspan="2" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Milan Vysokai | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | Style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Sestry Nízlové | rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Sestry Nízlové''' |- | style="background:#FFC0CB;" |Pomocníčka Tatiana Brunayová |- | rowspan="3" | 3 | rowspan="3" colspan="1" style="background:gold;" |Michal Gajdošech | rowspan="3" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Juraj Solčanský | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Tatiana Brunayová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Imrich Zambo | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Imrich Zambo | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Ibrahim Maiga | style="background:#ff0000" |'''Monika Siposová (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Sestry Nízlové (návrat)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Imrich Zambo (odstup)''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" colspan="1" style="background:gold;" |Dominik Porubský | rowspan="2" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Milan Vysokai | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Gajdošech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Gajdošech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Róbert Mikla | style="background:#ff0000" |'''Sestry Nízlové (odstup)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Róbert Mikla (odstup)''' |- | 5 | colspan="1" style="background:gold;" |Milan Vysokai | colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Michal Gajdošech | style="background:#FFC0CB;" |Silvia Šuvadová | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Silvia Šuvadová | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#ff0000" |'''Silvia Šuvadová''' |} '''2. časť – Zjednotenie (Očistec)''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 6 | colspan="1" style="background:gold;" |Juraj Solčanský | style="background:#FFC0CB;" |Lívia Chvostíková | style="background:#87CEEB;" |Filip Hakl | style="background:#87CEEB;" |Filip Hakl | style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | style="background:#ff0000" |'''Filip Hakl''' |- | 7 | colspan="1" style="background:gold;" |Lívia Chvostíková | style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | style="background:#FFC0CB;" |Dajana Šildová | style="background:#ff0000" |'''Dajana Šildová''' |- | 8 | colspan="1" style="background:gold;" |Ibrahim Maiga | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#87CEEB;" |Juraj Solčanský | style="background:#87CEEB;" |Juraj Solčanský | style="background:#87CEEB;" |Michal Gajdošech | style="background:#ff0000" |'''Juraj Solčanský''' |} '''3. časť – Nový život''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 9 | colspan="1" style="background:gold;" |Karin Dvořáková | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#87CEEB;" |Milan Vysokai | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#FFC0CB;" |Lívia Chvostíková | style="background:#ff0000" |'''Lívia Chvostíková''' |- | 10 | colspan="1" style="background:gold;" |Michal Gajdošech | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | style="background:#87CEEB;" |Ibrahim Maiga | style="background:#ff0000" |'''Ibrahim Maiga''' |- | 11 | colspan="1" style="background:gold;" |Renáta Greschner | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#ff0000" |'''Michaela Štefániková''' |- | 12 | colspan="1" style="background:gold;" |Peter Harezník | style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Tatiana Brunayová | style="background:#ff0000" |'''Tatiana Brunayová''' |- | 13 | colspan="1" style="background:gold;" |Peter Harezník | style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | style="background:#ff0000" |'''Martin Šmahel''' |- | rowspan="4"| 14 | rowspan="3" colspan="5"| Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000"|'''Michal Gajdošech''' |- | style="background:#ff0000"|'''Renáta Greschner''' |- | style="background:#ff0000"|'''Daniela Urbanová''' |- | rowspan="1" colspan="5"| Semifinále | style="background:#ff0000"|'''Karin Dvořáková''' |- | colspan="3" rowspan="3"| Finále | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Milan Vysokai | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | style="background:#FF8247"|'''Peter Harezník (3. miesto)''' |- | style="background:#D1E8EF"|'''Milan Vysokai (2. miesto)''' |- | style="background:yellow"|'''Dominik Porubský (víťaz)''' |} == Farma 11 „Východ vs. Západ“ == Televízia Markíza potvrdila 11. sériu úspešnej reality show Farma spustením kastingov v apríli 2019. Farma 11 odštartovala na jeseň 2019 a opäť sa držala konceptu, ktorý priniesla Farma X. Súťažiaci boli v tejto sérii rozdelení na skupinu Západ a skupinu Východ podľa toho, ku ktorému zo slovenských regiónov inklinujú. Farma 11 priniesla ešte ďalšiu obmenu pravidiel. Doterajšie série Farmy sa viac či menej vracali späť v čase do minulosti. Farmári si vyskúšali, ako sa žilo ľuďom pred sto alebo dvesto rokmi. V jedenástej Farme sa však do popredia dostala súčasnosť a najmä hodnoty, ktoré formujú život obyvateľov východu a západu Slovenska. Na post moderátorky opäť zasadla [[Eva Kramerová|Eva “Evelyn” Kramerová]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nová Farma na jeseň potvrdená: Opäť rozdelí súťažiacich na dva tábory, Markíza chystá úplnú novinku! | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/nova-farma-na-jesen-potvrdena-opat-rozdeli-sutaziacich-na-dva-tabory-markiza-chysta-uplnu-novinku/ | dátum vydania = 23. apríl 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * '''Moderátor:''' [[Eva Kramerová|Eva “Evelyn” Kramerová]] * '''Miesto farmy:''' [[Sekule]] (okres [[Senica (okres)|Senica]]) * '''Súradnice:''' 48°37'24.0"N 17°00'04.8"E * '''Víťaz:''' '''Gabriel Sedláček''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Odveký súboj Západu a Východu rozhodne Farma! === Súťažiaci === {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#DCDCDC;"| Západ | Východ |} {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #8773A1; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #8773A1; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #8773A1; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #8773A1; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Gabriel Sedláček | 23 | [[Košice]] |- style="background:#DCDCDC;" | 2. miesto | Romana Košťálová | 23 | [[Bratislava]] |- | 3. miesto | Radovan Dulin | 38 | [[Dunajská Lužná]] / [[Poprad]] |- style="background:#DCDCDC;" |4.miesto | Kristína Lengyelová | 32 |[[Senec]] |- style="background:#DCDCDC;" | 5. miesto | Barbora Bednaričová | 22 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 6. miesto | Nikola Prsteková | 25 | [[Holíč]] |- style="background:#DCDCDC;" | 7. miesto | Iveta Maászová | 45 | [[Modra]] |- | 8. miesto | Martin Mihálik | 22 | [[Andrejová]] |- | 9. miesto | Rastislav Mojsej | 40 | [[Hrašovík]] |- | 10. miesto | Vladimír Hudáček | 37 | [[Kalnište]] |- | 11. miesto | Nicoletta Tóthová | 24 | [[Veľké Kapušany]] |- style="background:#DCDCDC;" | 12. miesto | Matej Jurkovič | 41 | [[Bratislava]] |- | 13. miesto | Andrea Matejčíková | 34 | [[Námestovo]] / [[Košice]] |- | 14. miesto | Miroslava Csorbová | 19 | [[Košice]] |- style="background:#DCDCDC;" | 15. miesto | Mário Krkoška | 27 | [[Čadca]] |- style="background:#DCDCDC;" | 16. miesto | Peter Gyűrűsi | 45 | [[Nové Zámky]] |- | 17. miesto | Martin Kollár | 20 | [[Handlová]] |- style="background:#DCDCDC;" | 18. miesto | Michal Rajcsányi | 24 | [[Bratislava]] |- | 19. miesto | Martina Kovalčíková | 30 | [[Košice]] |- | 20. miesto | Andrea Bobovská | 43 | [[Gánovce]] |- |} === Priebeh súťaže === '''1. časť (FÁZA) - Východ vs. Západ''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha Východ ! Sluha Západ ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" |Gabriel Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Andrea Bobovská | style="background:#87CEEB;" |Martin Kollár | style="background:#FFC0CB;" |Andrea Bobovská | style="background:#87CEEB;" |Michal Rajcsányi | style="background:#ff0000;" |'''Andrea Bobovská''' |- | rowspan="2" | 2 | rowspan="2" style="background:gold;" |Peter Gyűrűsi | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Rajcsányi | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Martin Kollár | style="background:#ff0000;" |'''Martina Kovalčíková (odstup)''' |- | style="background:#ff0000;" |'''Martin Kollár''' |- | rowspan="2" | 3 | rowspan="2" style="background:gold;" |Radovan Dulin | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Barbora Bednaričová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Rajcsányi | style="background:#00FF7F" |'''Martin Kollár (návrat)''' |- | style="background:#ff0000;" |'''Michal Rajcsányi''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" style="background:gold;" |Gabriel Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | colspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Barbora Bednaričová | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#FF8C00" |'''Barbora Bednaričová (záchrana)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Miroslava Csorbová | colspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FFC0CB;" |Miroslava Csorbová | style="background:#FF8C00" |'''Romana Košťálová (záchrana)''' |- | 5 | style="background:gold;" |Romana Košťálová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Martin Kollár | style="background:#ff0000;" |'''Martin Kollár''' |- | 6 | style="background:gold;" |Kristína Lengyelová | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#87CEEB;" |Peter Gyűrűsi | style="background:#ff0000;" |'''Peter Gyűrűsi''' |} '''2. časť (FÁZA) – Bez hraníc (Spoločenstvo)''' {| class="wikitable sortable mw-collapsible mw-collapsed" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2" |Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 7 | style="background:gold;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Gabriel Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#87CEEB;" |Gabriel Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Mário Krkoška | style="background:#ff0000;" |'''Mário Krkoška''' |- | 8 | style="background:gold;" |Romana Košťálová | style="background:#87CEEB;" |Martin Mihálik | style="background:#FFC0CB;" |Miroslava Csorbová | style="background:#FFC0CB;" |Miroslava Csorbová | style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | style="background:#ff0000;" |'''Miroslava Csorbová''' |- | 9 | rowspan="2" style="background:gold;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FFC0CB;" |Andrea Matejčíková | style="background:#ff0000;" |'''Andrea Matejčíková''' |- | rowspan="2" | 10 | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Nicoletta Tóthová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Nicoletta Tóthová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Kristína Lengyelová | style="background:#ff0000;" |'''Matej Jurkovič (vylúčený)''' |- | style="background:gold;" |Iveta Maászová | style="background:#ff0000;" |'''Nicoletta Tóthová''' |- | 11 | style="background:gold;" |Martin Mihálik | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#FFC0CB;" |Kristína Lengyelová | style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | style="background:#FFC0CB;" |Nikola Prsteková | style="background:#ff0000;" |'''Vladimír Hudáček''' |- | 12 | rowspan="3" style="background:gold;" |Gabriel Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Nikola Prsteková | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | style="background:#ff0000;" |'''Rastislav Mojsej''' |- | 13 | style="background:#87CEEB;" |Martin Mihálik | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Iveta Maászová | style="background:#87CEEB;" |Martin Mihálik | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#ff0000;" |'''Martin Mihálik''' |- | 14 | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#FFC0CB;" |Iveta Maászová | style="background:#FFC0CB;" |Barbora Bednaričová | style="background:#ff0000;" |'''Iveta Maászová''' |- | rowspan="3" | 15 | colspan="5" rowspan="2" |Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000;"|'''Nikola Prsteková''' |- | style="background:#ff0000;"|'''Barbora Bednaričová''' |- | colspan="5" |Semifinále | style="background:#ff0000;"|'''Kristína Lengyelová''' |- | colspan="3" rowspan="3" |Finále | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Gabriel Sedláček | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FF8247"|'''Radovan Dulin (3. miesto)''' |- | style="background:#D1E8EF"|'''Romana Košťáľová (2. miesto)''' |- | style="background:yellow"|'''Gabriel Sedláček (víťaz)''' |} == Farma 12 „Mesto vs. Dedina“ == 12. séria Farmy opäť pokračovala v koncepte rozdelenia účinkujúcich do dvoch skupín. V snahe prekonávať predsudky, ktoré v sebe máme všetci od nepamäti sa tentokrát do popredia dostal stret hodnôt, presvedčení, dvoch rôznych svetov, ktoré sú od seba vzdialené len kúsok, no zároveň sú od seba tak ďaleko - súboj mesta a dediny. 12. séria sa opäť vysielala v jesennom období s nezmenenou moderátorkou. * '''Moderátor:''' [[Eva Kramerová|Eva “Evelyn” Kramerová]] * '''Miesto farmy:''' [[Sekule]] (okres [[Senica (okres)|Senica]]) * '''Súradnice:''' 48°37'20.2"N 17°00'01.9"E * '''Víťaz:''' '''Xénia Gregušová''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Kde bije srdce Slovenska - v meste alebo na dedine? === Súťažiaci === {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#DCDCDC;"| Mesto | Dedina |} {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:15%;" | Umiestnenie !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:20%;" | Vek na farme !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:25%;" | Bydlisko |- style="background:#DCDCDC;" | 1. miesto | Xénia Gregušová | 21 | [[Žilina]] |- | 2. miesto | Henrich Kuľko | 28 | [[Spišský Štiavnik]] |- | 3. miesto | Lukáš Stanislav | 31 | [[Chrasť nad Hornádom]] |- style="background:#DCDCDC;" | 4. miesto | Vladislav Nikolayev | 44 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 5. miesto | Erik Zahorjan | 27 | [[Prešov]] |- | 6. miesto | Katarína Pohančaníková | 30 | [[Dolný Harmanec]] |- style="background:#DCDCDC;" | 7. miesto | Anna Fiačanová | 37 | [[Liptovský Mikuláš]] |- | 8. miesto | Sára Adamčíková | 21 | [[Rabča]] |- | 9. miesto | Norbert Brezík | 50 | Srbsko |- | 10. miesto | Michal Arbet | 28 | [[Hrachovište]] |- style="background:#DCDCDC;" | 11. miesto | Monika Šuleková | 32 | [[Rimavská Sobota]] / [[Grécko]] |- | 12. miesto | Eva Lipovská | 41 | Taliansko |- style="background:#DCDCDC;" | 13. miesto | Adam Tomek | 26 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 14. miesto | Henrik Szabo | 25 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 15. miesto | Matúš Jaroš | 29 | [[Košice]] |- | 16. miesto | Mário Rigó | 26 | [[Zlaté Klasy]] |- style="background:#DCDCDC | 17. miesto | Beáta Rusnáková | 20 | [[Veľký Krtíš]] |- style="background:#DCDCDC;" | 18. miesto | Rebeka Hlavatá | 25 | [[Galanta]] |- | 19. miesto | Mária Bothová | 41 | [[Luzern]] |- style="background:#DCDCDC;" | 20. miesto | Nikoletta Fridrichová | 32 | [[Bratislava]] |} === Priebeh súťaže === '''1. časť (FÁZA) Mesto vs. Dedina''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa - Dedina ! rowspan="2" | Vedúci - Mesto ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Slúžka ! Sluha ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 1 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Monika Šuleková | rowspan="2" style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Norbert Brezík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Xénia Gregušová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Matúš Jaroš | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Xénia Gregušová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Katarína Pohančaníková | rowspan="2" style="background:#ff0000" colspan=1|'''Michal Arbet (záchrana - Chalúpka)''' |- | style="background:#87CEEB;"|Matúš Jaroš | style="background:#87CEEB;"|Michal Arbet |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Adam Tomek | style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Norbert Brezík | style="background:#FFC0CB;"|Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;"|Henrik Szabo | style="background:#87CEEB;"|Henrik Szabo | style="background:#87CEEB;"|Lukáš Stanislav | style="background:#ff0000" |'''Lukáš Stanislav (záchrana - Chalúpka)''' |- | rowspan="2" | 3 | rowspan="2" style="background:gold;" |Eva Lipovská | rowspan="2" style="background:#FBE7B2;" |Henrik Szabo | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Sára Adamčíková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Nikoletta Fridrichová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Mária Bothová | style="background:#ff0000" |'''Adam Tomek (odstup)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Mária Bothová (záchrana - Chalúpka)''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Norbert Brezík | rowspan="2" style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Rebeka Hlavatá | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Sára Adamčíková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Rigó | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | style="background:#ff0000" |'''Mário Rigó (záchrana - Chalúpka)''' |- | style="background:#00FF7F" |'''Adam Tomek (návrat)''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Katarína Pohančaníková | style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Anna Fiačanová | style="background:#FFC0CB;"|Nikoletta Fridrichová | style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;"|Vladislav Nikolayev | style="background:#FFC0CB;"|Nikoletta Fridrichová | style="background:#ff0000" |'''Nikoletta Fridrichová (záchrana - Chalúpka)''' |} '''2. časť (FÁZA) – Bez hraníc (Spoločenstvo)''' {| class="wikitable sortable mw-collapsible mw-collapsed" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Slúžka ! Sluha ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 6 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Norbert Brezík | colspan="1" rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Šuleková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Henrik Szabo | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Rebeka Hlavatá | colspan="1" rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''(Duel Farmárov uzavretý)''' |- | colspan="1" rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Duel Chalúpkarov:''' '''Nikoletta Fridrichová,''' '''Mária Bothová''' |- | rowspan="2" | 7 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Erik Zahorjan | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Rebeka Hlavatá | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Rebeka Hlavatá | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Beáta Rusnáková | colspan="1" rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Rebeka Hlavatá (vylúčená)''' |- | style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | style="background:#87CEEB;" |Mário Rigó | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Beáta Rusnáková, Mário Rigó''' |- | 8 | colspan="1" style="background:gold;" |Lukáš Stanislav | style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;" |Vladislav Nikolayev | style="background:#87CEEB;" |Vladislav Nikolayev | style="background:#87CEEB;" |Matúš Jaroš | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Matúš Jaroš''' |- | rowspan="3" | 9 | colspan="1" rowspan="3" style="background:gold;" |Vladislav Nikolayev | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Monika Šuleková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Michal Arbet | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Michal Arbet | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | style="background:#ff0000" |'''Henrik Szabo (odstup)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Adam Tomek (odstup)''' |- | style="background:#FF8C00" |'''Michal Arbet (záchrana)''' |- | rowspan="2" | 10 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Anna Fiačanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Eva Lipovská | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Eva Lipovská | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Katarína Pohančaníková | colspan="1" rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Eva Lipovská, Monika Šuleková''' |- | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Monika Šuleková | style="background:#FFC0CB;" |Xénia Gregušová |- | 11 | colspan="1" style="background:gold;" |Norbert Brezík | style="background:#FFC0CB;" |Sára Adamčíková | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;" |Michal Arbet | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Michal Arbet''' |- | 12 | colspan="1" style="background:gold;" |Xénia Gregušová | style="background:#FFC0CB;" |Katarína Pohančaníková | style="background:#87CEEB;" |Norbert Brezík | style="background:#87CEEB;" |Norbert Brezík | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Norbert Brezík''' |- | 13 | colspan="1" style="background:gold;" |Katarína Pohančaníková | style="background:#FFC0CB;" |Sára Adamčíková | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#FFC0CB;" |Sára Adamčíková | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Sára Adamčíková''' |- | 14 | colspan="1" style="background:gold;" |Erik Zahorjan | style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Anna Fiačanová''' |- | rowspan="3" | 15 | colspan="5" |Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000;" | '''Katarína Pohančaníková''' |- | colspan="5" rowspan="2" |Semifinále | style="background:#ff0000;" |'''Erik Zahorjan''' |- | style="background:#ff0000;" |'''Vladislav Nikolayev''' |- | colspan="3" rowspan="3" |Finále | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | rowspan="3" style="background: #FFC0CB;" |Xénia Gregušová | style="background:#FF8247" |'''Lukáš Stanislav (3. miesto) ''' |- | style="background:#D1E8EF" |'''Henrich Kuľko (2. miesto) ''' |- | style="background:yellow" |'''Xénia Gregušová (víťazka)''' |} == Farma 13 == V poradí už 13. séria dlhoročne obľúbenej a úspešnej reality šou Farma priniesla opäť stret hodnôt a presvedčení. Farma 13 sa vrátila späť ku koreňom „nebudeš robiť, nebudeš jesť“, a teda opäť k drsnejším podmienkam. Súťažiaci boli počas náročného príchodu na Farmu rozdelení do troch tímov, avšak na rozdiel od predošlých ročníkov, v priebehu súťaže už neboli rozdelení do žiadnych skupín. Výrazným motívom počas celej tejto série bolo budovanie majestátnej zvonice, zakončené odlievaním vlastného medeného zvonu - nového symbolu Farmy. * '''Moderátor:''' [[Eva Kramerová|Eva “Evelyn” Kramerová]] * '''Miesto farmy:''' [[Hubina]] (okres [[Piešťany]]) * '''Súradnice:''' 48°37'45.7"N 17°53'49.2"E * '''Víťaz: Miroslav „Mesut“ Debnár''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Čakajte nečakané! === Súťažiaci === {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:15%;" | Umiestnenie !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:20%;" | Vek na farme !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:25%;" | Bydlisko |- |1. miesto |Miroslav Debnár |26 |[[Banská Bystrica]] |- |2. miesto |Eva Vajsová |35 |[[Senec]] |- |3. miesto |Dávid Horák |29 |[[Komárno]] |- |4. miesto |Natália Lopašovská |22 |[[Čachtice|Sereď]] |- |5. miesto |Stanislava Klčová |24 |[[Sereď|Čachtice]] |- |6. miesto |Michala Šormanová |31 |[[Bojnice]] |- |7. miesto |Peter Matejka |37 |[[Nemšová]] |- |8. miesto |Terézia Vargová |29 |[[Veľký Krtíš]] |- |9. miesto |Nikola Báleková |30 |[[Martin]] |- |10. miesto |Michal Bučko |37 |[[Košice]] |- |11. miesto |Matúš Mrážik |26 |[[Praha]] |- |12. miesto |Petra Pajáková |29 |[[Martin|Bratislava]] |- |13. miesto |Miroslav Pajtáš |35 |[[Spojené kráľovstvo]]/[[Michalovce]] |- |14. miesto |Monika Fabová |26 |[[Detva]] |- |15. miesto |Zdeněk Valent |32 |[[Prostějov]] |- |16. miesto |Miroslava Kuryś Koperová |35 |[[Newport (Wales)|Newport]] |- |17. miesto |Jozef Ladziansky |40 |[[Harmanec (obec)|Harmanec]] |- |18. miesto |Patrícia Šimanová |19 |[[Trnava]] |- |19. miesto |Daniel Gugh |22 |[[Golianovo]] |- |20. miesto |Nikoleta Mališková |33 |[[Bratislava]] |- |21. miesto |Beáta Landerl |56 |[[Viedeň]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 1 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Jozef Ladziansky | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Dávid Horák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta Mališková | style="background:#ff0000"|'''Beáta Landerl''' |- | style="background:#ff0000"|'''Nikoleta Mališková''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Zdeněk Valent | style="background:#FFC0CB;"|Stanislava Klčová | style="background:#87CEEB;"|Daniel Gugh | style="background:#87CEEB;"|Daniel Gugh | style="background:#87CEEB;"|Jozef Ladziansky | style="background:#ff0000"|'''Daniel Gugh''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslava Kuryś Koperová | style="background:#FFC0CB;"|Nikola Báleková | style="background:#87CEEB;"|Matúš Mrážik | style="background:#FFC0CB;"|Nikola Báleková | style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | style="background:#ff0000"|'''Monika Fabová''' |- | rowspan="3" | 4 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Miroslava Kuryś Koperová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Patrícia Šimanová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Zdeněk Valent | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Zdeněk Valent | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Jozef Ladziansky | style="background:#ff0000"|'''Patrícia Šimanová (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB"|Stanislava Klčová | style="background:#00FF7F"|'''Monika Fabová (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Jozef Ladziansky''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Monika Fabová | style="background:#FFC0CB;"|Eva Vajsová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#FFC0CB;"|Eva Vajsová | style="background:#FFC0CB;"|Miroslava Kuryś Koperová | style="background:#ff0000"|'''Miroslava Kuryś Koperová''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslav Debnár | style="background:#FFC0CB;"|Natália Lopašovská | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#87CEEB;"|Zdeněk Valent | style="background:#ff0000|'''Zdeněk Valent''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Nikola Báleková | style="background:#FFC0CB;"|Natália Lopašovská | style="background:#87CEEB;"|Dávid Horák | style="background:#87CEEB;"|Dávid Horák | style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | style="background:#FF0000 |'''Monika Fabová''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Petra Pajáková | style="background:#FFC0CB;"|Stanislava Klčová | style="background:#87CEEB;"| Miroslav Pajtáš | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#FFC0CB;"|Natália Lopašovská | style="background:#ff0000|'''Miroslav Pajtáš''' |- | rowspan="2" | 9 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Stanislava Klčová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala Šormanová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"| Miroslav Debnár | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala Šormanová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Matúš Mrážik | style="background:#ff0000|'''Petra Pajáková (vylúčená)''' |- | style="background:#ff0000|'''Matúš Mrážik''' |- | rowspan="2" | 10 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" | Dávid Horák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" | Nikola Báleková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Bučko | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Nikola Báleková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Terézia Vargová | style="background:#FF8C00" | '''Terézia Vargová (záchrana)''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Miroslav Debnár | style="background:#87CEEB;" |Peter Matejka | style="background:#FF8C00" | '''Peter Matejka (záchrana)''' |- | 11 | style="background:gold;" | Miroslav Debnár | style="background:#FFC0CB;"| Terézia Vargová | style="background:#87CEEB;"| Peter Matejka | style="background:#87CEEB;"| Peter Matejka | style="background:#87CEEB;"|Michal Bučko | style="background:#ff0000|''' Michal Bučko''' |- | 12 | style="background:gold;" | Terézia Vargová | style="background:#FFC0CB;"| Natália Lopašovská | style="background:#87CEEB;"| Dávid Horák | style="background:#87CEEB;" | Dávid Horák | style="background:#FFC0CB;"| Nikola Báleková | style="background:#ff0000|'''Nikola Báleková''' |- | 13 | style="background:gold;" | Eva Vajsová | style="background:#FFC0CB;"| Michala Šormanová | style="background:#87CEEB;"| Miroslav Debnár | style="background:#FFC0CB;"| Michala Šormanová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Terézia Vargová | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Terézia Vargová''' |- |rowspan="2" | 14 |rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Miroslav Debnár | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Stanislava Klčová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"| Peter Matejka | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miroslav Debnár | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala Šormanová | style="background:#ff0000|'''Peter Matejka (vylúčený)''' |- | style="background:#ff0000|'''Michala Šormanová''' |- | rowspan="2" | 15 | colspan="5" rowspan="1" |Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000;"|'''Stanislava Klčová''' |- | colspan="5" |Semifinále | style="background:#ff0000;"|'''Natália Lopašovská''' |- | colspan="3" rowspan="3" |Finále | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Miroslav Debnár | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Dávid Horák | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Eva Vajsová | style="background:#FF8247"|'''Dávid Horák (3. miesto)''' |- | style="background:#D1E8EF"|'''Eva Vajsová (2. miesto)''' |- | style="background:yellow"|'''Miroslav Debnár (víťaz)''' |} == Farma 14 == 14. séria, s prívlastkom Farma budúcnosti, priniesla opäť množstvo noviniek. Najväčšou bolo predstavenie umelej inteligencie Alice, ktorá neustále pozorne sledovala dianie na farme, a zasahovala vždy, keď to vyhodnotila ako potrebné. Alica tak do výraznej miery pri každodenných stretoch s farmármi nahradila prítomnosť moderátora, ktorým sa pre túto sériu po prvýkrát stal herec Marek Fašiang. Ďalšou novinkou bol výber špeciálnych piatich nadpriemerne inteligentných súťažiacich s IQ nad 130, s cieľom priniesť na Farmu čo najviac nápadov a inovácií. Víťazom vo finále vysielanom naživo sa stal Bc. Filip Jánoš. V diváckom hlasovaní získal najviac hlasov Bc. Filip Jánoš, a to 26 937 (74,2%), na druhom mieste sa umiestnil s počtom 7 404 hlasov (20,4%) Michal Mošpan a na treťom mieste s počtom 1 967 hlasov (5,4%) Martina Korkobcová. Celkovo diváci poslali 36 308 hlasov. * '''Moderátor:''' [[Marek Fašiang]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Marek Fašiang|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Marek_Fa%C5%A1iang&oldid=7453124|rok=2022-10-17|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7453124}}</ref> * '''Miesto farmy:''' [[Dobrá Voda (okres Trnava)]] * '''Súradnice:''' 48°35'04.7"N 17°31'36.7"E * '''Víťaz: Bc. Filip „FiFqo“ Jánoš''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Alica zasahuje! * '''Natáčanie:''' 8. august 2022 - 21. október 2022 === Súťažiaci === {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#FFDEAD;"| Mimoriadni hráči ([[Inteligenčný kvocient|IQ]] 130+)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FARMA X-TRA IV. - Epizóda 1 - Spoznajte nových farmárov - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=ETA0VDfIcyQ | vydavateľ = youtube.com | dátum vydania = 2022-09-06 | dátum prístupu = 2022-12-17 }}</ref> |- |} {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background:#D66984; color: #FFFFFF; width:15%;" | Umiestnenie !style="background:#D66984; color: #FFFFFF; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background:#D66984; color: #FFFFFF; width:20%;" | Vek na farme !style="background:#D66984; color: #FFFFFF; width:25%;" | Bydlisko |- style="background:#FFDEAD;" |1. miesto |Bc. Filip Jánoš |26 |[[Bratislava]] |- |2. miesto |Martina Korkobcová |30 |[[Žbince|Humenné]] |- |3. miesto |Michal Mošpan |35 |[[Žbince]] |- |4. miesto |Tamás Kassai |22 |[[Bratislava]] |- style="background:#FFDEAD;" |5. miesto |Giuliana Santi |18 |[[Bratislava]] |- |6. miesto |Alexandra Mináriková |22 |[[Pezinok]] |- | rowspan=2| 7. – 8. miesto |Šimon Koleň |22 |[[Štiavnička]] |- |Dagmar Kubinová |31 |[[Hodonín]] |- |9. miesto |Natália Lenártová |41 |[[Košice]] |- |10. miesto |Alexandra Čillíková |22 |[[Svit]] |- |11. miesto |Minh Nguyen Anh |20 |[[Bratislava]] |- style="background:#FFDEAD;" |12. miesto |Viktória Štefaňáková |27 |[[Spišská Nová Ves]] |- |13. miesto |Adrián Jurčo |27 |[[Košice]] |- |14. miesto |Patrícia Palešová |28 |[[Kanianka]] |- |15. miesto |Tomáš Szomju |36 |[[Košice]] |- |16. miesto |Kristián Mesíček |22 |[[Lošonec]] |- style="background:#FFDEAD;" |17. miesto |Eva Schwardy |49 |[[Košice]] |- |18. miesto |Imrich Štefánik |36 |[[Trnava]] |- |19. miesto |Simona Krupová |30 |[[Stankovany]] |- style="background:#FFDEAD;" |20. miesto |Zdeněk Novák |69 |[[Čadca]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable mw-collapsible" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | colspan="1" style="background:gold;" |Viktória Štefaňáková | style="background:#FFC0CB;" |Natália Lenártová | style="background:#87CEEB;" |Minh Nguyen Anh | style="background:#87CEEB;" |Minh Nguyen Anh | style="background:#87CEEB;" |Kristián Mesíček | style="background:#ff0000" |'''Minh Nguyen Anh''' |- | rowspan="3" | 2 | colspan="1" rowspan="3" style="background:gold;" |Natália Lenártová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Eva Schwardy | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Bc. Filip Jánoš | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Eva Schwardy | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Simona Krupová | style="background:#ff0000" | '''Zdeněk Novák (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F" |'''Minh Nguyen Anh (návrat)''' |- | style="background:#ff0000" |''' Simona Krupová''' |- | rowspan="3" | 3 | colspan="1" rowspan="3" style="background:gold;" |Alexandra Mináriková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Natália Lenártová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Imrich "Baron" Štefánik | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Natália Lenártová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Viktória Štefaňáková | style="background:#ff0000" |'''Imrich Štefánik (vylúčený)''' |- | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Kristián Mesíček | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Eva Schwardy (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#FF8C00" |'''Viktória Štefaňáková (záchrana)''' |- | 4 | colspan="1" style="background:gold;" |Michal Mošpan | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Giuliana Santi | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Kristián Mesíček | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Kristián Mesíček | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Bc. Filip Jánoš | style="background:#ff0000" |'''Kristián Mesíček''' |- | 5 | colspan="1" style="background:gold;" |Natália Lenártová | style="background:#FFC0CB;" |Alexandra Mináriková | style="background:#87CEEB;" |Šimon Koleň | style="background:#87CEEB;" |Tomáš Szomju | style="background:#87CEEB;" | Bc. Filip Jánoš | style="background:#ff0000;" |'''Tomáš Szomju''' |- | 6 | colspan="1" style="background:gold;" |Dagmar Kubinová | style="background:#FFC0CB;" |Martina Korkobcová | style="background:#87CEEB;" |Šimon Koleň | style="background:#FFC0CB;" |Martina Korkobcová | style="background:#FFC0CB;" |Patrícia Palešová | style="background:#ff0000;" |'''Patrícia Palešová''' |- |7 | colspan="1" style="background:gold;" |Minh Nguyen Anh | style="background:#FFC0CB;" |Dagmar Kubinová | style="background:#87CEEB;" |Adrián Jurčo | style="background:#87CEEB;" |Adrián Jurčo | style="background:#87CEEB;" | Bc. Filip Jánoš | style="background:#ff0000;" |''' Adrián Jurčo ''' |- |8 | colspan="1" style="background:gold;" | Dagmar Kubinová | style="background:#FFC0CB;" | Viktória Štefaňáková | style="background:#87CEEB;" | Minh Nguyen Anh | style="background:#FFC0CB;" |Viktória Štefaňáková | style="background:#FFC0CB;" |Alexandra Čillíková | style="background:#ff0000;"|'''Viktória Štefaňáková''' |- |9 | colspan="1" style="background:gold;" | Martina Korkobcová | style="background:#FFC0CB;" |Natália Lenártová | style="background:#87CEEB;" |Michal Mošpan | style="background:#FFC0CB;" |Natália Lenártová | style="background:#87CEEB;" |Minh Nguyen Anh |style="background:#ff0000;"|'''Natália Lenártová''' |- |10 |colspan="1" style="background:gold;" |Michal Mošpan |style="background:#FFC0CB;" |Giuliana Santi |style="background:#87CEEB;" |Tamás Kassai |style="background:#FFC0CB;" |Giuliana Santi |style="background:#FFC0CB;" |Alexandra Mináriková |style="background:#ff0000;" |'''Alexandra Mináriková''' |- |11 |colspan="1" style="background:gold;" |Šimon Koleň |style="background:#FFC0CB;" | Alexandra Čillíková |style="background:#87CEEB;" | Minh Nguyen Anh |style="background:#FFC0CB;" |Alexandra Čillíková |style="background:#FFC0CB;" |Dagmar Kubinová |style="background:#ff0000;" |'''Alexandra Čillíková''' |- | rowspan="3" | 12 | rowspan="3" style="background:gold;" |Tamás Kassai | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" | Michal Mošpan | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Minh Nguyen Anh | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Michal Mošpan | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Alexandra Čillíková |style="background:#ff0000;" |'''Minh Nguyen Anh''' '''(vylúčený)''' |- |style="background:#00FF7F;" |'''Alexandra Čillíková,''' '''Alexandra Mináriková,''' '''Natália Lenártová''' '''(návrat)''' |- |style="background:#ff0000;" |'''Alexandra Čillíková''' |- | 13 |style="background:gold;" |Tamás Kassai |style="background:#FFC0CB;"|Alexandra Mináriková |style="background:#87CEEB;"|Šimon Koleň |style="background:#FFC0CB;" |Alexandra Mináriková |style="background:#FFC0CB;" |Natália Lenártová |style="background:#ff0000;" |'''Natália Lenártová''' |- | rowspan="2" | 14 | rowspan="2" style="background:gold;" |Giuliana Santi | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Dagmar Kubinová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Michal Mošpan | style="background:#FFC0CB;"| Dagmar Kubinová | style="background:#87CEEB;"| Michal Mošpan | style="background:#ff0000;" |'''Dagmar Kubinová''' |- | style="background:#87CEEB;"| Šimon Koleň | style="background:#FFC0CB;"| Martina Korkobcová |style="background:#ff0000;" |'''Šimon Koleň''' |- | rowspan="3" |15 | colspan="5" |Eliminačné disciplíny ("Zlatý týždeň") | style="background:#ff0000;" |'''Alexandra Mináriková''' |- | rowspan=2; colspan="5" |Semifinále | style="background:#ff0000;"|'''Giuliana Santi''' |- | style="background:#ff0000;"|'''Tamás Kassai''' |- | colspan="3" rowspan="3" |Finále | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Martina Korkobcová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"| Filip Jánoš | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Michal Mošpan | style="background:#FF8247"|'''Michal Mošpan (3. miesto)''' |- | style="background:#D1E8EF"|'''Martina Korkobcová (2. miesto)''' |- | style="background:yellow"| '''Bc. Filip Jánoš (víťaz)''' |} == Farma 15 „Stret generácií XYZ“ == Motívom 15. série Farmy sa stal súboj generácií. O atraktívnu finančnú výhru tak zabojovali farmári, ktorí boli rozdelení do troch skupín podľa ich veku. Tvrdý život na statku preveril, ktorá z nich uspeje. Išlo o generáciu [[generácia X|X]], narodenú pred rokom 1989, [[generácia Y|generáciu Y]] – deti 90-tych rokov, a najmladšiu [[generácia Z|generáciu Z]], narodenú po roku 2000. 15. séria Farmy sa natáčala v prostredí Považského Inovca, na miestach kde sa nakrúcala aj 13. séria. Moderovania sa opäť zhostil Marek Fašiang, súčasťou bola opäť aj umelá inteligencia Alica z predošlej série. Vysielať sa začala v pondelok 4. septembra 2023.<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Už sa to blíži! Nová Farma plná noviniek, pripravte sa na súboj generácií! | url = https://www.markiza.sk/relacie/farma/clanok/852217-nova-farma-plna-noviniek-pripravte-sa-na-suboj-generacii | dátum vydania = 11. august 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Po prvýkrát v historii v tejto sérii nebola stanovená konečná výška výhernej sumy, ale Farmári si konečnú čiastku museli "zarobiť" plnením úloh od hospodára alebo rôznymi výmennými ponukami od umelej inteligencie Alice. Konečná výherná suma, ktorú farmári nakoniec nahrali bola 83 600 eur, teda doposiaľ najvyššia suma spomedzi ostatných ročníkov. Víťazom vo finále vysielanom naživo sa napokon stala Lucia Gašparíková. V diváckom hlasovaní získala najviac hlasov Nikola Škrváňová, a to 8 720 (38,6%). Celkovo diváci poslali 22 584 hlasov. * '''Moderátor:''' [[Marek Fašiang]] * '''Miesto farmy:''' [[Hubina]] (okres [[Piešťany]]) * '''Súradnice:''' 48°38'02.7"N 17°53'52.9"E * '''Víťaz: Lucia Gašparíková''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Stret generácií XYZ * '''Natáčanie:''' 7. august 2023 - 19. október 2023 {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #93CCEA; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #93CCEA; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #93CCEA; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #93CCEA; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko !style="background: #93CCEA; color: #fff; width:15%;" | Generácia |- |1. miesto |Lucia Gašparíková |40 |[[Topoľčany]] | style="background:#FB4D46;" | X |- |2. miesto |Denis Čatlóš |29 |[[Bratislava]] | style="background:#7BB661;" | Y |- |3. miesto |Nikola Škrváňová |27 |[[Slovenská Ľupča]] | style="background:#7BB661;" | Y |- |4. miesto |Miroslava Bartáková Kozárová |41 |[[Kremnické Bane]] | style="background:#FB4D46;" | X |- |5. miesto |Ema Minarovjech |21 |[[Bratislava]] |style="background:#00BFFF;" | Z |- |6. miesto |Azra Sokira |20 |[[Bratislava]] |style="background:#00BFFF;" | Z |- |7. miesto |Matúš Smreček |27 |[[Košice]] | style="background:#7BB661;" | Y |- |8. miesto |Adam Rohárik |42 |[[Bratislava|Revúca]] | style="background:#FB4D46;" | X |- |9. miesto |Viktória Várošová |27 |[[Južná Amerika]] | style="background:#7BB661;" | Y |- |10. miesto |Peter Kandra |24 |[[Banská Bystrica]] | style="background:#00BFFF;" | Z |- |11. miesto |Sofia Babylonská |24 |[[Prešov]] | style="background:#00BFFF;" | Z |- |12. miesto |Timotej Puchoň |21 |[[Cífer]] | style="background:#00BFFF;" | Z |- |13. miesto |Sára Vrablecová |30 |[[Gajary]] | style="background:#7BB661;" | Y |- |14. miesto |Roman Záležák |39 |[[Štúrovo]] | style="background:#FB4D46;" | X |- |15. miesto |Miroslav Mimochodek |38 |[[Uherské Hradiště]] | style="background:#FB4D46;" | X |- |16. miesto |Dominika Hrivňáková |26 |[[Lučenec]] | style="background:#7BB661;" | Y |- |17. miesto |Marek Mikuš |29 |[[Detva]] | style="background:#7BB661;" | Y |- |18. miesto |Daniel Kňažík |25 |[[Bratislava]] | style="background:#7BB661;" | Y |- |19. miesto |Michal Mičina |20 |[[Topoľčany]] |style="background:#00BFFF;" | Z |} === Priebeh súťaže === '''1.časť – GENERÁCIE''' {| class="wikitable mw-collapsible" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Ohrození ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý ohrozený ! Druhý ohrozený ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" |1 | rowspan="2" style="background:#7BB661;" |Daniel Kňažík | rowspan="2" style="background:#00BFFF;" |Michal Mičina | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" |Miroslava Kozárová | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" |Michal Mičina | rowspan="1" style="background:#FB4D46;" |Miroslava Kozárová | rowspan="2" style="background:#00BFFF;" |Michal Mičina | rowspan="2" style="background:#00BFFF;" |Sofia Babylonská | rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Michal Mičina''' |- | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" |Sofia Babylonská | rowspan="1" style="background:#FB4D46;" |Miroslav Mimochodek |- | rowspan="2" |2 | rowspan="2" style="background:#00BFFF;" | Azra Sokira | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Lucia Gašparíková | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Sára Vrablecová | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Sára Vrablecová | rowspan="1" style="background:#FB4D46;" | Miroslava Kozárová | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Sára Vrablecová | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Daniel Kňažík | rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Daniel Kňažík''' |- | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Daniel Kňažík | rowspan="1" style="background:#FB4D46;" | Miroslav Mimochodek |- | rowspan="2" |3 | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Nikola Škrváňová | rowspan="2" style="background:#00BFFF;" | Azra Sokira | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Denis Čatlóš | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Azra Sokira | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Sára Vrablecová | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Sára Vrablecová | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Marek Mikuš | rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Marek Mikuš''' |- | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Timotej Puchoň | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Marek Mikuš |- | rowspan="2" |4 | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Denis Čatlóš | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Miroslava Kozárová | rowspan="2" style="background:#00BFFF;" | Ema Minarovjech | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Ema Minarovjech | rowspan="1" style="background:#FB4D46;" | Roman Záležák | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Roman Záležák | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Miroslav Mimochodek | rowspan="2" style="background:#ff0000" | '''Roman Záležák''' |- | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Sofia Babylonská | rowspan="1" style="background:#FB4D46;" | Miroslav Mimochodek |- | rowspan="2" |5 | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Miroslava Kozárová | rowspan="2" style="background:#00BFFF;" | Azra Sokira | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Nikola Škrváňová | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Azra Sokira | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Dominika Hrivňáková | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Dominika Hrivňáková | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Matúš Smreček | rowspan="1" style="background:#00FF7F" |'''Roman Záležák (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Timotej Puchoň | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Matúš Smreček | rowspan="1 " style="background:#FF8C00" |'''Dominika Hrivňáková (záchrana)''' |- | rowspan="2" |6 | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Matúš Smreček | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Roman Záležák | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Nikola Škrváňová | rowspan="1" style="background:#FB4D46;" | Roman Zaležák | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Nikola Škrváňová | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Nikola Škrváňová | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Dominika Hrivňáková | rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Dominika Hrivňáková''' |- | rowspan="1" style="background:#FB4D46;" | Miroslava Kozárová | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Dominika Hrivňáková |- | rowspan="2" |7 | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Adam Rohárik | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Lucia Gašparíková | rowspan="2" style="background:#00BFFF;" | Timotej Puchoň | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Timotej Puchoň | rowspan="1" style="background:#FB4D46;" | Miroslava Kozárová | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Miroslava Kozárová | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Roman Zaležák | rowspan="1" style="background:#ff0000" | '''Miroslav Mimochodek (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Sofia Babylonská | rowspan="1" style="background:#FB4D46;" | Roman Zaležák | rowspan="1" style="background:#FF0000" |'''Roman Záležák''' |- | rowspan="2" |8 | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Sára Vrablecová | rowspan="2" style="background:#00BFFF;" | Azra Sokira | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Lucia Gašparíková | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Azra Sokira | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Nikola Škrváňová | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Nikola Škrváňová | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Denis Čatlóš | rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Denis Čatlóš''' |- | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Timotej Puchoň | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Denis Čatlóš |- | rowspan="3" |9 | rowspan="3" style="background:#FB4D46;" | Lucia Gašparíková | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Sára Vrablecová | rowspan="3" style="background:#00BFFF;" | Sofia Babylonská | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Viktória Várošová | rowspan="2" style="background:#00BFFF;" | Peter Kandra | rowspan="3" style="background:#00BFFF;" | Peter Kandra | rowspan="3" style="background:#00BFFF;" |Timotej Puchoň | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Sára Vrablecová (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Viktória Várošová | rowspan="1" style="background:#00FF7F" |'''Denis Čatlóš (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Nikola Škrváňová | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Timotej Puchoň | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Timotej Puchoň''' |} '''2.časť – SPOJENIE''' {| class="wikitable sortable mw-collapsible" style="width: 100%; text-align:center" |+ |rowspan="2" |10 |rowspan="2" style="background:gold;" |Ema Minarovjech |rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" | Miroslava Kozárová |rowspan="2" style="background:#87CEEB;" | Matúš Smreček |rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Miroslava Kozárová |rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Denis Čatlóš |rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" | Miroslava Kozárová |rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" | Sofia Babylonská |rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Sofia Babylonská''' |- | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Sofia Babylonská | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Peter Kandra |- |rowspan=2 |11 |rowspan="2" style="background:gold;" | Miroslava Kozárová |rowspan="2" style="background:#87CEEB;" | Peter Kandra |rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" | Ema Minarovjech |rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Peter Kandra |rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Viktória Várošová |rowspan="2" style="background:#87CEEB;" | Peter Kandra |rowspan="2" style="background:#87CEEB;" | Denis Čatlóš |rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Peter Kandra''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Denis Čatlóš | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Adam Rohárik |- |rowspan=2 |12 |rowspan="2" style="background:gold;" |Denis Čatlóš |rowspan="2" style="background:#87CEEB;" | Matúš Smreček |rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" | Azra Sokira |rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Azra Sokira |rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Nikola Škrváňová |rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" | Nikola Škrváňová |rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" | Viktória Várošová |rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Viktória Várošová''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Adam Rohárik | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Viktória Várošová |- |rowspan=2 |13 | rowspan="2" style="background:gold;" |Nikola Škrváňová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Denis Čatlóš | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Ema Minarovjech | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Matúš Smreček | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Lucia Gašparíková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lucia Gašparíková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Denis Čatlóš | rowspan="1" style="background:#ff0000" | '''Adam Rohárik (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Ema Minarovjech | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Denis Čatlóš | rowspan="1" style="background:#00FF7F" |'''Denis Čatlóš'''{{#tag:ref|Tento týždeň z Farmy nikto nevypadol. Súboj aj duel sa konal, ale určoval farmára týždňa pre nasledujúci týždeň.|group=pozn}} |- | rowspan="2" |14 | rowspan="2" style="background:gold;" |Denis Čatlóš | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Matúš Smreček | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Nikola Škrváňová | rowspan="2" colspan="2" style="background:#C0C0C0;"| X{{#tag:ref|Súboj sa nekonal. Farmári hneď určovali prvého duelanta.|group=pozn}} |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Matúš Smreček | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Nikola Škrváňová | rowspan="1" style="background:#ff0000;" |''' Matúš Smreček''' |- | rowspan="3" |15 | colspan="7" |Eliminačné disciplíny ("Zlatý týždeň") | style="background:#ff0000;" |'''Azra Sokira''' |- | colspan="7" |Alicina dilema | style="background:#ff0000;" |'''Ema Minarovjech''' |- |colspan="7" |Semifinále | style="background:#ff0000;"|'''Miroslava Kozárová''' |- | colspan="5" rowspan="3" |Finále | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Nikola Škrváňová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"| Lucia Gašparíková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Denis Čatlóš | style="background:#FF8247"| '''Nikola Škrváňová (3. miesto)''' |- | style="background:#D1E8EF"| '''Denis Čatlóš (2. miesto)''' |- | style="background:yellow"| '''Lucia Gašparíková''' '''(víťaz)''' |} == Farma 16 „Tajná misia“ == Šestnásta séria Farmy priniesla opäť viacero noviniek, ktoré okorenili boj o farmársky trón a rozprávkovú výhru. Prvou významnou zmenou bola účasť štyroch bývalých súťažiacich (''Karin Hegedüs Dvořáková, Stanka Klčová, Minh Nguyen Anh'' a ''Adam Rohárik''), ktorí na statku plnili ''Tajnú misiu''. Po splnení série úloh, pri ktorých sa nesmeli prezradiť, vstúpili do hry o maximálne 100-tisíc eur. To, samozrejme, nebolo jedinou zmenou oproti predchádzajúcim ročníkom. K štyrom farmárom „v utajení“ sa pridalo ďalších 13 obyvateľov statku. Noví farmári sa museli pripraviť aj na ďalší extrém - hneď po príchode na statok prešli náročným testovaním (počas ktorého sa nevyspali viac než 30 hodín), pričom najlepší z nich získal veľkú výhodu. Farmári sa každý týždeň rozdeľovali na obyvateľov Kúrie a Chlieva. V Kúrii ich čakali postele s vankúšmi a peknou kúpeľňou, zatiaľ čo v Chlieve prefukujú steny, sprcha je na lúke a spia na žochoch, navyše pod nimi žijú zvieratá. Kým farmári bojovali o diamanty imunity a mince, exfarmári ich chodili špehovať a snažili sa o nich zistiť čo najviac. Finálnu výhernú čiastku si farmári museli zarobiť plnením úloh od hospodára. Tá predstavovala napokon 72 100 eur. Víťazom vo finále vysielanom naživo sa stal Peter Janiga. V diváckom hlasovaní získal najviac hlasov Peter Janiga, a to 29 374 (57,1%), na druhom mieste sa umiestnil s počtom 18 304 hlasov (35,6%) Hoku Kamaaina Nezdoba a na treťom mieste s počtom 3 768 hlasov (7,3%) Matúš Horváth. Celkovo teda diváci poslali 51 446 hlasov. * '''Moderátor:''' [[Marek Fašiang]] * '''Miesto farmy:''' [[Modrovka|Modrová]] ([[Nové Mesto nad Váhom (okres)|okres Nové Mesto nad Váhom]]) * '''Súradnice''': {{Súradnice|48.648938| 17.903688|display=inline}} * '''Víťaz''': '''Peter Janiga''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Tajná misia * '''Natáčanie:''' 7. august 2024 - 19. október 2024 === Súťažiaci === {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" ! style="background: #4B5320; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie ! style="background: #4B5320; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho ! style="background: #4B5320; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme ! style="background: #4B5320; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- |1. miesto |Peter Janiga |33 |[[Prešov]] |- |2. miesto |Matúš Horváth |23 |[[Košice]] |- |3. miesto |Hoku Kamaaina Nezdoba |50 |[[Turiec (región)|Turiec]] |- |4. miesto |Lucy Michalička |25 |[[Žilina]] |- |5. miesto |Stanislava Klčová |27 |[[Čachtice]] |- |rowspan=2| 6. – 7. miesto |Adam Rohárik |43 |[[Revúca (mesto)|Revúca]] |- |Klára Belošicová |23 |[[Prievidza]] |- |8. miesto |Karolína Jarabeková |25 |[[Banská Štiavnica]] |- |9. miesto |Lenka Tejbusová |23 |[[Bratislava]] |- |10. miesto |Norbert Waldhauser |28 |[[Šaštín-Stráže|Šaštín - Stráže]] |- |11. miesto |Andrej Brzáč |39 |[[Prievidza]] |- |12. miesto |Veronika Tomanová |34 |[[Piešťany]] |- |13. miesto |Matej Hrušovský |22 |[[Spišská Nová Ves]] |- |14. miesto |Roman Hraňo |28 |[[Maršová-Rašov|Maršová - Rašov]] |- |15. miesto |Michaela Budayová |30 |[[Košice]] |- |16. miesto |Karin Hegedüs Dvořáková |31 |[[Košice]] |- |17. miesto |Ivana Koháková |46 |[[Praha]] |- |18. miesto |Minh Nguyen Ahn |22 |[[Bratislava]] |- |19. miesto |Ján Stauder |30 |[[Bratislava]] |- |20. miesto |Sandra Benková |34 |[[Londýn]] |- |21. miesto |Ella Kruželáková |18 |[[Košice]] |} === Rozdelenie na Chliev a Kúriu === {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#DCDCDC;" | Chliev | Kúria |} [[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]] {| class="wikitable mw-collapsible" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! Týždeň ! Farmár<br>týždňa ! Skupina ! Sluha ! colspan="8" | Farmári |- |rowspan="3" |1. |rowspan="3" |Peter | Chliev |style="background:#C0C0C0;"| Ella | style="background:#C0C0C0;"| Andrej | style="background:#C0C0C0;"| Sandra | style="background:#C0C0C0;"| Ivana | style="background:#C0C0C0;"| Matúš | style="background:#C0C0C0;"| Karolína |- | Kúria |Ján |Matej |Veronika |Hoku |Klára |Lenka |- | Tajná misia | – | Adam | Karin | Minh | Stanka |- |rowspan="3" |2. |rowspan="3" |Ján |Chliev | style="background:#C0C0C0;"| Lenka | style="background:#C0C0C0;"| Karolína | style="background:#C0C0C0;"| Klára | style="background:#C0C0C0;"| Matúš | style="background:#C0C0C0;"| Hoku |- |Kúria |Matej |Peter |Sandra |Veronika |Andrej |Ivana |- |Tajná misia | – |Adam |Karin |Minh |Stanka |Ella |- |rowspan="3" |3. |rowspan="3" |Matúš |Chliev | style="background:#C0C0C0;"| Ján | style="background:#C0C0C0;"| Ivana | style="background:#C0C0C0;"| Hoku | style="background:#C0C0C0;"| Matej | style="background:#C0C0C0;"| Veronika | style="background:#C0C0C0;"| Klára |- |Kúria |Sandra |Karolína |Lenka |Andrej |Peter |- |Tajná misia |– |Adam |Karin |Minh |Stanka |- |rowspan="2" |4. |rowspan="2" |Hoku |Chliev | style="background:#C0C0C0;"| Karolína | style="background:#C0C0C0;"| Minh | style="background:#C0C0C0;"| Lenka | style="background:#C0C0C0;"| Matej | style="background:#C0C0C0;"| Ivana | style="background:#C0C0C0;"| Matúš | style="background:#C0C0C0;"| Peter |- |Kúria |Ján |Karin |Andrej |Stanka |Adam |Veronika |Klára |- |rowspan="2" |5. |rowspan="2" |Ivana |Chliev | style="background:#C0C0C0;"| Veronika | style="background:#C0C0C0;"| Adam | style="background:#C0C0C0;"| Stanka | style="background:#C0C0C0;"| Karolína | style="background:#C0C0C0;"| Peter | style="background:#C0C0C0;"| Andrej |- |Kúria |Klára |Hoku |Minh |Lenka |Karin |Matej |Matúš |- |rowspan="2" |6. |rowspan="2" |Karin |Chliev | style="background:#C0C0C0;"|Ivana | style="background:#C0C0C0;"| Karolína | style="background:#C0C0C0;"| Klára | style="background:#C0C0C0;"| Andrej | style="background:#C0C0C0;"| Adam | style="background:#C0C0C0;"| Veronika |- |Kúria | Stanka |Lenka |Hoku |Peter |Matej |Matúš |- | rowspan="2" |7. | rowspan="2" |Peter |Chliev | style="background:#C0C0C0;"|Karin | style="background:#C0C0C0;"|Lenka | style="background:#C0C0C0;"|Andrej | style="background:#C0C0C0;"|Matej | style="background:#C0C0C0;"|Karolína | style="background:#C0C0C0;"|Lucy | style="background:#C0C0C0;"|Michaela | style="background:#C0C0C0;"|Norbert | style="background:#C0C0C0;"|Roman |- |Kúria |Veronika |Stanka |Hoku |Matúš |Klára |Adam |- | rowspan="2" |8. | rowspan="2" |Lenka |Chliev | style="background:#C0C0C0;|Lucy | style="background:#C0C0C0;|Adam | style="background:#C0C0C0;|Klára | style="background:#C0C0C0;|Norbert | style="background:#C0C0C0;|Karolína | style="background:#C0C0C0;|Roman | style="background:#C0C0C0;|Michaela |- |Kúria |Matej |Stanka |Hoku |Matúš |Andrej |Peter |Veronika |} === Priebeh súťaže === '''1. FÁZA: CHLIEV A KÚRIA''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha Kúria ! Sluha Chliev ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | colspan="1" style="background:gold;" |Peter Janiga | style="background:#87CEEB;" |Ján Stauder | style="background:#FFC0CB;" |Ella Kruželáková | style="background:#FFC0CB;" |Ella Kruželáková | style="background:#FFC0CB;" |Sandra Benková | style="background:#FF8000" |'''Ella Kruželáková<br />(záchrana, tajná misia)''' |- | colspan="1" rowspan="2" |2 | rowspan="2" style="background:gold;" |Ján Stauder | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Matej Hrušovský | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lenka Tejbusová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lenka Tejbusová | style="background:#FFC0CB;" |<s>Klára Belošicová</s>{{#tag:ref|Ella v rámci svojej tajnej misie ochraňovala Kláru, tak si s ňou v dueli musela vymeniť miesto.|group=pozn}} | rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Ella Kruželáková''' |- | style="background:#FFC0CB;" |Ella Kruželáková |- | 3 | colspan="1" style="background:gold;" |Matúš Horváth | style="background:#FFC0CB;" |Sandra Benková | style="background:#87CEEB;" |Ján Stauder | style="background:#FFC0CB;" |Sandra Benková | style="background:#87CEEB;" |Andrej Brzáč | style="background:#ff0000" |'''Sandra Benková''' |- | 4 | colspan="1" style="background:gold;" |Hoku Kamaaina Nezdoba | style="background:#87CEEB;" |Ján Stauder | style="background:#FFC0CB;" |Karolína Jarabeková | style="background:#87CEEB;" |Ján Stauder | style="background:#FFC0CB;" |Veronika Tomanová | style="background:#ff0000" |'''Ján Stauder''' |- | 5 | colspan="1" style="background:gold;" |Ivana Koháková | style="background:#FFC0CB;" |Klára Belošicová | style="background:#FFC0CB;" |Veronika Tomanová | style="background:#FFC0CB;" |Klára Belošicová | style="background:#87CEEB;" |Minh Nguyen Anh | style="background:#ff0000" |'''Minh Nguyen Anh''' |- | 6 | colspan="1" style="background:gold;" |Karin Hegedüs Dvořáková | style="background:#FFC0CB;" |Stanislava Klčová | style="background:#FFC0CB;" |Ivana Koháková | style="background:#FFC0CB;" |Ivana Koháková | style="background:#FFC0CB;" |Karolína Jarabeková | style="background:#ff0000" |'''Ivana Koháková''' |- | rowspan="2" | 7 | rowspan="2" style="background:gold;" |Peter Janiga | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Veronika Tomanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Karin Hegedüs Dvořáková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Karin Hegedüs Dvořáková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lenka Tejbusová | style="background:#FF8C00" |'''Lenka Tejbusová (záchrana)'''{{#tag:ref|Karin síce vyhrala duel, no rozhodla sa opustiť Farmu a prenechať svoje miesto Lenke.|group=pozn}} |- | style="background:#ff0000" | '''Karin Hegedüs Dvořáková (odstup)''' |- | 8 |colspan="1" style="background:gold;" |Lenka Tejbusová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Matej Hrušovský | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Lucy Michalička | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Lucy Michalička |rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Michaela Budayová |style="background:#ff0000" |'''Michaela Budayová''' |} '''2. FÁZA: SPOJENIE''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Ohrození ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prví ohrození !Druhí ohrození ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 9 | style="background:#C0C0C0;" |-{{#tag:ref|Tento týždeň na Farme bol bez farmára týždňa.|group=pozn}} | style="background:#87CEEB;" |Roman Hraňo | style="background:#FFC0CB;" |Lenka Tejbusová | colspan="2" style="background:#C0C0C0;" |- | style="background:#87CEEB;" |Roman Hraňo | style="background:#87CEEB;" |Andrej Brzáč | style="background:#ff0000" |'''Roman Hraňo''' |- | rowspan="2" |10 | rowspan="2" style="background:gold;" |Lucy Michalička | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Adam Rohárik | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Veronika Tomanová |rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Adam Rohárik |rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Lenka Tejbusová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Adam Rohárik | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Matej Hrušovský | rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Matej Hrušovský''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Matej Hrušovský |rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Peter Janiga |- | rowspan="2" |11 | rowspan="2" style="background:gold;" |Klára Belošicová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Peter Janiga | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Stanislava Klčová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Peter Janiga |style="background:#FFC0CB;" | Veronika Tomanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Veronika Tomanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lucy Michalička | rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Veronika Tomanová''' |- |style="background:#FFC0CB;" | Lenka Tejbusová |style="background:#FFC0CB;" |Lucy Michalička |- | rowspan="2" |12 | rowspan="2" style="background:gold;" |Stanislava Klčová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Norbert Waldhauser | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Karolína Jarabeková | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Norbert Waldhauser |style="background:#87CEEB;" | Matúš Horváth | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Norbert Waldhauser | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Adam Rohárik | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Andrej Brzáč (odstup)''' |- |style="background:#87CEEB;" | Adam Rohárik |style="background:#FFC0CB;" |Klára Belošicová | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Norbert Waldhauser''' {{#tag:ref|Norbert kvôli zraneniu duel dokončiť nemohol a zo súťaže odstúpil.|group=pozn}} |- | rowspan="1" |13 |rowspan="1" style="background:gold;" |Matúš Horváth |rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Hoku Kamaaina Nezdoba |rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Lucy Michalička |rowspan="1" colspan="2" style="background:#C0C0C0;" |- |style="background:#87CEEB;" |Hoku Kamaaina Nezdoba |style="background:#FFC0CB;" |Lenka Tejbusová |rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Lenka Tejbusová''' |- | rowspan="3" |14 |rowspan="3" style="background:gold;" |Matúš Horváth |rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Adam Rohárik |rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Peter Janiga | rowspan="1" colspan="4" |Hra "Šikovný farmár" | style="background:#ff0000;" |'''Karolína Jarabeková''' |- |rowspan="2" colspan="2" style="background:#C0C0C0;" |- | style="background:#87CEEB;" |Adam Rohárik | style="background:#87CEEB;" |Peter Janiga | style="background:#ff0000;" |'''Adam Rohárik''' |- | style="background:#FFC0CB;" |Klára Belošicová | style="background:#87CEEB;" |Hoku Kamaaina Nezdoba | style="background:#ff0000;" |'''Klára Belošicová''' |- | rowspan="2" |15 | colspan="7" |Eliminačné disciplíny ("Zlatý týždeň") | style="background:#ff0000;" |'''Stanislava Klčová''' |- |colspan="7" |Semifinále | style="background:#ff0000;"| '''Lucy Michalička''' |- | colspan="5" rowspan="3" |Finále | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"| Hoku Kamaaina Nezdoba | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Matúš Horváth | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Peter Janiga | style="background:#FF8247"| '''Hoku Kamaaina Nezdoba (3. miesto)''' |- | style="background:#D1E8EF"| ''' Matúš Horváth (2. miesto)''' |- | style="background:yellow"| ''' Peter Janiga (víťaz)''' |} == Farma 17 „Prekliate dedičstvo“ == Televízia Markíza potvrdila plány pokračovať s ďalšou sériou Farmy už v decembri 2024. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma tento týždeň končí! Potvrdí sa táto finálová trojka 16. série? | url = https://mediaboom.sk/o-ich-menach-sa-sepka-cele-tyzdne-potvrdi-sa-tato-finalova-trojka-farmy-16 | dátum vydania = 12. december 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 7. augusta 2025 bolo oznámené, že 17. séria Farmy sa začne vysielať 1. septembra, pričom moderátorom aj pre tento ročník zostane [[Marek Fašiang]], rovnako ako na poste hospodára bude pokračovať Martin Bagár. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza už nakrúca novú Farmu: Poznáme prvé mená aj dátum štartu 17. série! | url = https://mediaboom.sk/markiza-uz-nakruca-novu-farmu-pozname-prve-mena-aj-datum-startu-17-serie | dátum vydania = 7. august 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 17. séria Farmy niesla prívlastok „Prekliate dedičstvo“ a dianie sa nieslo v duchu veľkej záhady. Ústrednou témou bol testament, ktorý farmárom zanechal pôvodný majiteľ statku. Na farmárov čakali opäť nové pravidlá, pričom boli opäť rozdelení do skupín. Jedna časť súťažiacich (Dediči) má k dispozícii vnútorné priestory s vlastnými posteľami, iní (Vydedení) musia prespávať vonku pri zvieratách. Jednou z noviniek bolo aj to, že víťazom sa môže stať iba člen jednej skupiny. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Najobľúbenejšia reality šou Farma prichádza s neuveriteľnou 17. sériou: Záhadný testament a atraktívna zostava farmárov | url = https://www.markiza.sk/clanok/982135-najoblubenejsia-reality-sou-farma-prichadza-s-neuveritelnou-17-seriou-zahadny-testament-a-atraktivna-zostava-farmarov | dátum vydania = 12. august 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markíza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Z Dediča sa takisto môže stať Vydedený a naopak. Výherná suma bola znovu pohyblivá a jej výška sa odvíjala od pracovného výkonu obyvateľov statku. Alebo od toho, aké tresty dostali. Konečná výherná suma sa vyšplhala na 76 500 eur. Víťazom vo finále vysielanom naživo sa stal Roman Perašín. V diváckom hlasovaní získal najviac hlasov Roman Perašín (13 991, 57,5 %), na druhom mieste sa umiestnil s počtom hlasov 6 944 (28,6 %) Richard Fabšič a na treťom mieste s počtom hlasov 3 383 (13,9 %) Róbert Hudák. Celkovo diváci poslali 24 318 hlasov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma zažila najslabšie finále za 15 rokov! V počte hlasov sa prepadla o polovicu | url = https://mediaboom.sk/farma-zazila-najslabsie-finale-za-15-rokov-v-pocte-hlasov-sa-prepadla-o-polovicu | dátum vydania = 15. december 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * '''Moderátor:''' [[Marek Fašiang]] * '''Miesto farmy:''' [[Modrová|Modrová (okres Nové Mesto nad Váhom)]] * '''Súradnice''': 48.6484289N, 17.9049606E * '''Víťaz''': '''Roman Perašín''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Prekliate dedičstvo * '''Natáčanie:''' 6. august 2025 - 18. október 2025 === Súťažiaci === {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" ! style="background: #C3B091; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie ! style="background: #C3B091; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho ! style="background: #C3B091; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme ! style="background: #C3B091; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- |1. miesto |Roman Perašín |29 |[[Beňadiková]] |- |2. miesto |Richard Fabšič |30 |[[Bratislava]] |- |3. miesto |Róbert Hudák |30 |[[Piešťany]] |- |4. miesto |Ela Martinčeková |24 |[[Košice]] |- |5. miesto |Sarah Boříková |25 |[[Moldava nad Bodvou]] |- |6. miesto |Alena Domániková |41 |[[Prievidza]] |- |7. miesto |Laura Žiačková |20 |[[Rajecká Lesná]] |- |8. miesto |Dorota Androvičová |21 |[[Žilina]] |- |9. miesto |Miloslav Miklošovič |25 |[[Košice]] |- |10. miesto |Áron Erdélyi |25 |[[Bratislava]] |- |11. miesto |Igor Staňa |23 |[[Spišské Podhradie]] |- |12. miesto |Sofia Úporská |24 |[[Spišský Štiavnik]] |- |13. miesto |Marián Hanousek |25 |[[Trnava]] |- |14. miesto |Ján Škoda |28 |[[Bratislava]] |- |15. miesto |Annabelle Fárová |38 |[[Praha]] |- |16. miesto |Emília Grmanová |37 |[[Trnava]] |- |17. miesto |Michaela Doležalová |25 |[[Trenčín]] |- |18. miesto |Lucia Škurla |33 |[[Rimavská Sobota]] |- |19. miesto |Štefan Tomeček |30 |[[Motešice]] |- |20. miesto |Marcela Gregorová |52 |[[Banská Bystrica]] |- |21. miesto |Peter Tirpák |42 |[[Snina]] |- |22. miesto |Július Šandor |37 |[[Trnava]] |- |23. miesto |Arseni Ivakhnou |23 |[[Bratislava]] |} === Rozdelenie na Dedičov a Vydedeních === {| class="wikitable mw-collapsible" style="width: 100%; text-align:center" ! Týždeň ! Farmár<br>týždňa ! Skupina ! Sluha ! colspan=9 |Farmári |- | rowspan="2" |1. | rowspan="2" |Richard | Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Lucia | style="background:#C0C0C0;" |Áron | style="background:#C0C0C0;" |Emília | style="background:#C0C0C0;" |Laura | style="background:#C0C0C0;" |Marián |- | Vydedení | Arseni | Alena | Dorota | Ela | Igor | Július | Marcela | Michaela | Peter | Roman |- | rowspan="2" |2. | rowspan="2" |Lucia | Dediči | style="background:#C0C0C0;" | Richard | style="background:#C0C0C0;" | Áron | style="background:#C0C0C0;" | Emília | style="background:#C0C0C0;" | Marián | style="background:#C0C0C0;" | Roman |- | Vydedení | Laura | Alena | Dorota | Ela | Igor | Július | Marcela | Michaela | Peter |- | rowspan="2" |3. | rowspan="2" |Roman | Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Emília | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Lucia | style="background:#C0C0C0;" |Marián | style="background:#C0C0C0;" |Michaela | style="background:#C0C0C0;" |Richard |- | Vydedení | Áron | Alena | Dorota | Igor | Laura | Marcela | Peter |- | rowspan="2" |4. | rowspan="2" |Alena | Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Dorota | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Emília | style="background:#C0C0C0;" |Lucia | style="background:#C0C0C0;" |Marián | style="background:#C0C0C0;" |Michaela | style="background:#C0C0C0;" |Richard |- | Vydedení | Áron | Igor | Laura | Miloslav | Róbert | Roman | Štefan |- | rowspan="2" |5. | rowspan="2" |Miloslav | Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Alena | style="background:#C0C0C0;" |Dorota | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Laura | style="background:#C0C0C0;" |Lucia | style="background:#C0C0C0;" |Marián | style="background:#C0C0C0;" |Michaela | style="background:#C0C0C0;" |Richard |- | Vydedení | Róbert | Áron | Emília | Igor | Roman |- | rowspan="2" |6. | rowspan="2" |Dorota | Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Michaela | style="background:#C0C0C0;" |Alena | style="background:#C0C0C0;" |Áron | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Marián | style="background:#C0C0C0;" |Richard |- | Vydedení | Emília | Igor | Laura | Miloslav | Róbert | Roman |- | rowspan=3 |7. | rowspan=3 |Emília | Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Roman | style="background:#C0C0C0;" |Áron | style="background:#C0C0C0;" |Dorota | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Marián | style="background:#C0C0C0;" |Richard |- | Vydedení | Alena | Igor | Laura | Miloslav | Róbert |- | Noční jazdci | style="background:#808080;" |Annabelle | style="background:#808080;" |Ján | style="background:#808080;" |Sarah | style="background:#808080;" |Sofia |- | rowspan=2 |8. | rowspan=2 |Sofia | Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Roman | style="background:#C0C0C0;" |Áron | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Emília | style="background:#C0C0C0;" |Marián | style="background:#C0C0C0;" |Richard | style="background:#C0C0C0;" |Miloslav |- | Vydedení | Alena | Annabelle | Dorota | Ján | Laura | Róbert | Sarah |- | rowspan=2 |9. | rowspan=2 |Sarah | Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Áron | style="background:#C0C0C0;" |Laura | style="background:#C0C0C0;" |Marián | style="background:#C0C0C0;" |Miloslav | style="background:#C0C0C0;" |Roman |- | Vydedení | Richard | Alena | Dorota | Igor | Ján | Róbert | Sofia |- | rowspan=2 |10. | rowspan=2 |Ela | Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Marián | style="background:#C0C0C0;" |Laura | style="background:#C0C0C0;" |Alena | style="background:#C0C0C0;" |Áron | style="background:#C0C0C0;" |Dorota | style="background:#C0C0C0;" |Ján | style="background:#C0C0C0;" |Sarah |- | Vydedení | Igor | Miloslav | Richard | Róbert | Sofia |- |rowspan=2 |11. |rowspan=2 |Igor |Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Dorota | style="background:#C0C0C0;" |Alena | style="background:#C0C0C0;" |Áron | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Laura | style="background:#C0C0C0;" |Róbert | style="background:#C0C0C0;" |Sarah | style="background:#C0C0C0;" |Sofia |- |Vydedení |Miloslav |Richard |Roman |- |rowspan=2 |12. |rowspan=2 |Sarah |Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Dorota | style="background:#C0C0C0;" |Richard | style="background:#C0C0C0;" |Áron | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Laura | style="background:#C0C0C0;" |Róbert |- |Vydedení |Miloslav |Alena |Roman |Igor |- |rowspan=2 |13. |rowspan=2 |Laura |Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Richard | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Sarah | style="background:#C0C0C0;" |Róbert |- |Vydedení |Miloslav |Alena |Roman |Dorota |- |rowspan=2 |14. |rowspan=2 |Róbert |Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Richard | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Sarah | style="background:#C0C0C0;" |Alena | style="background:#C0C0C0;" |Laura | style="background:#C0C0C0;" |Roman |} === Amulet Zlatej Salamandry (1. Fáza) === {| class="wikitable mw-collapsible" style="width: 100%; text-align:center" ! Týždeň ! Farmár<br>týždňa ! Držitel amuletu ! Boj o dedičstvo ! Hádanie o amulet ! Preradení amuletom ! Počet mincí |- | 1. | style="background:gold;" |Richard | style="background:#FFFDD0;" |Igor | style="background:#C0C0C0;" |Roman | style="background:salmon;" |Nesprávne | Laura | style="background:#C0C0C0;" |50 |- | rowspan=2 |2. | rowspan=2 style="background:gold;" |Lucia | rowspan=2 style="background:#FFFDD0;" |Peter | style="background:#C0C0C0;" |Ela | rowspan=2 style="background:salmon;" |Nesprávne | rowspan=2 |Áron | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |41 |- | style="background:#C0C0C0;" |Michaela |- | 3. | style="background:gold;" |Roman | style="background:#FFFDD0;" |Alena | style="background:#C0C0C0;" |Dorota | style="background:lightgreen;" |Správne | - | 0 {{#tag:ref|Po najdení stratenej korytnačky, ktorá sa stratila počas Romanovho farmárčenia a kvôli ktorej nezískal žiadne mince aj napriek splneniu všetkých úloh, Martin vyplatil Romanovi 50 mincí.|group=pozn}} |- | 4. | style="background:gold;" |Alena | style="background:#FFFDD0;" |Roman | style="background:#C0C0C0;" |Laura | style="background:salmon;" |Nesprávne | Emília | style="background:#C0C0C0;" |50 |- | rowspan=3 |5. | rowspan=3 style="background:gold;" |Miloslav | rowspan=3 style="background:#FFFDD0;" |Roman | rowspan=3 style="background:#C0C0C0;" |Áron | rowspan=3 style="background:salmon;" |Nesprávne | Laura | rowspan=3 |39 |- | Lucia |- | Dorota |- | rowspan=2 |6. | rowspan=2 style="background:gold;" |Dorota | rowspan=2 style="background:#FFFDD0;" |Emília | style="background:#C0C0C0;" |Roman | rowspan=2 style="background:salmon;" |Nesprávne | Alena | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |47 |- | style="background:#C0C0C0;" |Róbert | Róbert |- | rowspan=2 |7. | rowspan=2 style="background:gold;" |Emília | rowspan=2 style="background:#FFFDD0;" |Emília | style="background:#C0C0C0;" |Alena | rowspan=2 style="background:salmon;" |Nesprávne | Alena | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |45 |- | style="background:#C0C0C0;" |Miloslav | Dorota |- |} === Amulet Zlatej Salamandry (2. Fáza) === {| class="wikitable mw-collapsible" style="width: 100%; text-align:center" ! Týždeň ! Farmár<br>týždňa ! Držitel amuletu ! Boj o záchranu !Boj o imunitu ! Hádanie o amulet ! Preradení amuletom ! Počet mincí |- | rowspan=2 |8. | rowspan=2 style="background:gold;" |Sofia | rowspan=2 style="background:#FFFDD0;" |Laura | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |Dediči | rowspan=2 |- | rowspan="2" style="background:salmon;" |Nesprávne (Emília) | Richard | rowspan="2" |40 |- | style="background:#C0C0C0;" |Laura |- | rowspan=2 |9. | rowspan=2 style="background:gold;" |Sarah | rowspan=2 style="background:#FFFDD0;" |Alena | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |Dediči | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |Roman -> Alena | rowspan="2" |- | Miloslav | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |50 |- | style="background:#C0C0C0;" |Alena |- | rowspan=2 |10. | rowspan=2 style="background:gold;" |Ela | rowspan=2 style="background:#FFFDD0;" |Sofia | rowspan=2 |Vydedenci | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |Roman -> Alena | rowspan="2" |- | Roman | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |50 |- | style="background:#C0C0C0;" |Róbert |- | rowspan=2 |11. | rowspan=2 style="background:gold;" |Igor | rowspan=2 style="background:#FFFDD0;" |Igor | rowspan=2 |Vydedenci | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |Sofia -> Ela | rowspan="2" |- | Alena | rowspan=2 |39 |- | style="background:#C0C0C0;" |Richard |- |12. | style="background:gold;" |Sarah | style="background:#FFFDD0;" |Igor |Vydedenci | style="background:#C0C0C0;" |Miloslav | style="background:lightgreen;" |Správne (Róbert) | - |rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |50 |} === Amulet Zlatej Salamandry (Finálová vstupenka) === {| class="wikitable mw-collapsible" style="width: 100%; text-align:center" ! Týždeň ! Farmár<br>týždňa ! Boj o dedičstvo ! Výherca Salamandry (Finálová vstupenka) ! Počet mincí |- | rowspan=2 |13. | rowspan=2 style="background:gold;" |Laura | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |Alena | style="background:lightgreen;" |Roman | style="background:#C0C0C0;" |46 |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" |Týždeň ! rowspan="2" |Farmár týždňa ! rowspan="2" |Držiteľ amuletu ! colspan="2" |Sluhovia ! colspan="2" |Duelanti ! rowspan="2" |Vyradený |- ! Sluha Dedič ! Sluha Vydedený ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" |Richard Fabšič | style="background:#FFFDD0;" |Igor Staňa | style="background:#FFC0CB;" |Lucia Škurla | style="background:#87CEEB;" |Arseni Ivakhnou | style="background:#87CEEB;" |Arseni Ivakhnou | style="background:#FFC0CB;" |Laura Žiačková | style="background:#FF0000;" |'''Arseni Ivakhnou''' |- | 2 | style="background:gold;" |Lucia Škurla | style="background:#FFFDD0;" |Peter Tirpák | style="background:#87CEEB;" |Richard Fabšič | style="background:#FFC0CB;" |Laura Žiačková | style="background:#FFC0CB;" |Laura Žiačková | style="background:#87CEEB;" |Július Šandor | style="background:#FF0000;" |'''Július Šandor (odstup)''' |- | rowspan="2" |3 | rowspan="2" style="background:gold;" |Roman Perašín | style="background:#FFFDD0;" |<s>Peter Tirpák</s> | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Emília Grmanová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Áron Erdélyi | style="background:#87CEEB;" |<s>Áron Erdélyi</s>{{#tag:ref|Dediči uhádli Alenu ako majiteľku Amuletu a tým nahradila Árona a stala sa prvou duelantkou.|group=pozn}} | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Marcela Gregorová | style="background:#FF0000" |'''Peter Tirpák (odstup)''' |- | style="background:#FFFDD0;" |Alena Domániková | style="background:#FFC0CB;" |Alena Domániková | style="background:#FF0000;" |'''Marcela Gregorová''' |- | rowspan="3" |4 | rowspan="3" style="background:gold;" |Alena Domaniková | rowspan="3" style="background:#FFFDD0;|Roman Perašín | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |<s>Dorota Androvičová</s> {{#tag:ref|Na statok prišli noví farmári, Alica vyzvala farmárku týždňa, aby zvolila nových sluhov z banditov.|group=pozn}} | style="background:#87CEEB;" |<s>Áron Erdélyi</s>{{#tag:ref|Na statok prišli noví farmári, Alica vyzvala farmárku týždňa, aby zvolila nových sluhov z banditov.|group=pozn}} | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Miloslav Miklošovič | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Štefan Tomeček | rowspan=3 style="background:#FF0000;" |'''Štefan Tomeček''' |- | style="background:#87CEEB;" |Róbert Hudák |- | style="background:#87CEEB;" |Miloslav Miklošovič |- | 5 | style="background:gold;" |Miloslav Miklošovič | style="background:#FFFDD0; |Roman Perašín | style="background:#FFC0CB;" |Alena Domaniková | style="background:#87CEEB;" |Róbert Hudák | style="background:#87CEEB;" |Róbert Hudák | style="background:#FFC0CB;" |Lucia Škurla | style="background:#FF0000;" |'''Lucia Škurla''' |- | 6 | style="background:gold;" |Dorota Androvičová | style="background:#FFFDD0; |Emília Grmanová | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Doležalová | style="background:#FFC0CB;" |Emília Grmanová | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Doležalová | style="background:#87CEEB;" |Miloslav Miklošovič | style="background:#FF0000;" |'''Michaela Doležalová''' |- | 7 | style="background:gold;" |Emília Grmanová | style="background:#FFFDD0; |Emília Grmanová | style="background:#87CEEB; |Roman Perašín | style="background:#FFC0CB;" |Alena Domániková | style="background:#87CEEB; |Roman Perašín | style="background:#87CEEB;|Igor Staňa | style="background:#FF0000;" |'''Igor Staňa''' |- | rowspan=4 |8 | rowspan=4 style="background:gold;" |Sofia Úporská | rowspan=4 style="background:#FFFDD0; |Laura Žiačková | rowspan=4 style="background:#87CEEB; |Roman Perašín | rowspan=4 style="background:#FFC0CB;" |Alena Domániková | rowspan=4 style="background:#FFC0CB; |Alena Domániková | rowspan=4 style="background:#FFC0CB;" |Sarah Boříková | style="background:#FF0000;" |'''Emília Grmanová (Salamandra)''' |- | style="background:#FF0000;" |'''Annabelle Fárová (odstup)''' |- | style="background:orange;" |'''Alena Domániková (záchrana)''' |- | style="background:#00FF7F" |'''Igor Staňa (návrat)''' |- | 9 | style="background:gold;" |Sarah Boříková | style="background:#FFFDD0; |Alena Domániková | style="background:#FFC0CB;" |Ela Martinčeková | style="background:#87CEEB; |Richard Fabšič | style="background:#87CEEB; |Richard Fabšič | style="background:#87CEEB;" |Róbert Hudák | style="background:#FF0000;" |'''Richard Fabšič''' |- | rowspan=3 |10 | rowspan=3 style="background:gold;" |Ela Martinčeková | rowspan=3 style="background:#FFFDD0; |Sofia Úporská | rowspan=3 style="background:#FFC0CB;" |Laura Žiačková | rowspan=3 style="background:#87CEEB;|Igor Staňa | rowspan=3 style="background:#FFC0CB;" |Laura Žiačková | rowspan=3 style="background:#87CEEB;|Marián Hanousek | style="background:#FF0000;" |'''Ján Škoda (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F" |'''Richard Fabšič (návrat)''' |- | style="background:#FF0000;" | '''Marián Hanousek''' |- | 11 | style="background:gold;" |Igor Staňa | style="background:#FFFDD0; |Igor Staňa | style="background:#FFC0CB;" |Dorota Androvičová | style="background:#87CEEB; |Miloslav Miklošovič | style="background:#FFC0CB;" |Dorota Androvičová | style="background:#FFC0CB;" |Sofia Úporská | style="background:#FF0000;" |'''Sofia Úporská''' |- | rowspan=2 |12 | rowspan=2 style="background:gold;" |Sarah Boříková | rowspan=2 style="background:#FFFDD0; |Igor Staňa | rowspan=2 style="background:#87CEEB; |Áron Erdélyi | rowspan=2 style="background:#FFC0CB;" |Alena Domániková | rowspan=2 style="background:#87CEEB; |Áron Erdélyi | rowspan=2 style="background:#87CEEB; |Róbert Hudák | style="background:#FF0000;" |'''Igor Staňa (Salamandra)''' |- | style="background:#FF0000;" |'''Áron Erdélyi''' |- | rowspan="2" | 13 | rowspan="2" style="background:gold;" |Laura Žiačková | rowspan="2" style="background:#FFFDD0; " |Roman Perašín (Finalista) | rowspan="2" style="background:#C0C0C0;" | - | style="background:#87CEEB;" | Roman Perašín | rowspan="2" style="background:#87CEEB; " |Roman Perašín | rowspan="2" style="background:#FFC0CB; " |Dorota Androvičová | style="background:#FF0000;" |'''Miloslav Miklošovič (Vydedený)''' |- | style="background:#FFC0CB;" |Dorota Androvičová | style="background:#FF0000;" |'''Dorota Androvičová''' |- | rowspan="2" | 14 | rowspan="2" style="background:gold;" |Róbert Hudák | rowspan="2" style="background:#FFFDD0; " |Roman Perašín (Finalista) | style="background:#87CEEB; |Roman Perašín | rowspan="2" style="background:#C0C0C0;" | - | rowspan="2" style="background:#FFC0CB; " |Laura Žiačková | rowspan="2" style="background:#87CEEB; " | Richard Fabšič | rowspan="2" style="background:#FF0000;" |'''Laura Žiačková''' |- | style="background:#FFC0CB; |Laura Žiačková |- | rowspan="3" |15 | colspan="6" |Alicina dilema | style="background:#ff0000;" |'''Alena Domániková''' |- | colspan="6" |Eliminačné disciplíny ("Zlatý týždeň") | style="background:#ff0000;" |'''Sarah Boříková''' |- |colspan="6" |Semifinále | style="background:#ff0000;"|'''Ela Martinčeková''' |- | colspan="4" rowspan="3" |Finále | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Roman Perašín | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Róbert Hudák | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Richard Fabšič | style="background:#FF8247"|'''Róbert Hudák (3. miesto)''' |- | style="background:#D1E8EF"|'''Richard Fabšič (2. miesto)''' |- |style="background:yellow"|'''Roman Perašín (víťaz)''' |} ==Farma 18 „Vo víne je pravda“== Nová 18. séria divákov po prvý raz zavedie do sveta vinohradníctva a vinárstva. Dejiskom veľkolepého farmárskeho dobrodružstva sa stanú Malé Karpaty – región s bohatou vinohradníckou tradíciou, kde štrnásť súťažiacich čaká nielen boj o výhru až do výšky 100 000 eur, ale aj náročná cesta za záchranou starého vinohradu a výrobou vlastného vína. Ústredným motívom novej série bude pravda. Podtitul „Vo víne je pravda“ nebude iba odkazom na vinársku tematiku, ale stane sa jedným z kľúčových pilierov celej hry. Farmári budú opakovane čeliť situáciám, ktoré preveria ich úprimnosť, charakter, lojalitu aj odvahu postaviť sa pravde tvárou v tvár. Historicky prvýkrát zároveň dostane hospodár po svojom boku odborného garanta. Stane sa ním uznávaný vinár Tomáš Dudo, ktorý pochádza z vinárskej rodiny s viac ako 400-ročnou tradíciou. Počas celej série bude farmárov sprevádzať pri plnení vinárskych úloh, odovzdávať im svoje skúsenosti a dohliadať na to, aby zvládli jednotlivé postupy čo najlepšie. Moderátorom aj pre túto sériu zostáva Marek Fašiang. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Takáto Farma tu ešte nebola: Dátum štartu novej série je odhalený | url = https://www.markiza.sk/relacie/farma/clanok/1045076-takato-farma-tu-este-nebola-datum-startu-novej-serie-je-odhaleny | dátum vydania = 10. august 2026 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markíza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * '''Moderátor:''' [[Marek Fašiang]] * '''Miesto farmy: Obec Doľany (okr. Pezinok)''' * '''Súradnice''' * '''Víťaz''': * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Vinár:''' Tomáš Dudo * '''Slogan:''' Vo víne je pravda * '''Natáčanie:''' === Súťažiaci === {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" ! style="background: #7F1734; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie ! style="background: #7F1734; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho ! style="background: #7F1734; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme ! style="background: #7F1734; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | |Ľubomír Ďaďo |51 |[[Ružomberok]] |- | |Mercedes "Merci" Gálisová |27 | [[Bratislava]] |- | |Juraj "Ďuri" Halaška |36 |[[Prievidza]] |- | |Juraj Chlpek |27 | [[Malacky]] |- | |Vivien Idesová |22 |[[Zvolen]] |- | |Martin Juraško |39 |[[Prešov]] |- | |Tatiana Koločaiová |37 |[[Bratislava]] |- | |Jaroslav Konštiak |28 |[[Terchová]] |- | |Jakub Krška |32 |[[Dánsko]] |- | |Katarína "Blessing" Megyaszaová |22 | [[Bratislava]] |- | |Silvia Pechová |26 |[[Ružomberok]] |- | |Linda Rollo |23 |[[Bratislava]] |- | |Patrik Ševčík |33 | [[Modrovka]] |- | |Barbora Turčiaková |20 | [[Ľubeľa]] |- | |Hugo Zaťko |25 |[[Krupina]] |- | |Nino |24 |[[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] |- |16. miesto |Linda Rollo |23 |[[Bratislava]] |- |17. miesto |Sisa Dúhová |49 |[[Liptovský Mikuláš]] |} === Rozdelenie na Vinárov a Nádenníkov === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! Týždeň ! Farmár<br>týždňa ! Sluhovia ! Skupina ! colspan=9 |Farmári |- | rowspan="2" |1. | rowspan="2" |Patrik | Jaroslav | '''Vinári''' | style="background:#C0C0C0;" |Barbora | style="background:#C0C0C0;" |Hugo | style="background:#C0C0C0;" |Ďuri | style="background:#C0C0C0;" |Silvia | colspan="5" | |- | Sisa | '''Nádenníci''' | Jakub | Juraj | Blessing | Linda | Martin | Mercedes | Tatiana |- | rowspan="2" |2. | rowspan="2" |Tatiana | Jakub | '''Vinári''' | style="background:#C0C0C0;" |Ďuri | style="background:#C0C0C0;" |Hugo | style="background:#C0C0C0;" |Jaro | style="background:#C0C0C0;" |Linda | style="background:#C0C0C0;" |Nino |- | Vivien | '''Nádenníci''' |Juraj |Blessing |Martin |Mercedes |Barbora |Silvia |Ľubomír |Patrik |} === Hájnici === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! Týždeň ! Deň 1. ! Deň 2. ! Deň 3. ! Deň 4. ! Deň 5. |- | rowspan="2" |1. | Linda | Linda | colspan="3" |Mercedes |- | Silvia | Blessing | colspan="3" |Juraj |- | rowspan="2" |2. | Mercedes |Barbora | | | |- |Juraj |Patrik | | | |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" |Týždeň ! rowspan="2" |Farmár týždňa ! colspan="2" |Sluhovia ! colspan="2" |Duelanti ! rowspan="2" |Počet mincí ! rowspan="2" |Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" |Patrik Ševčík | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Jaroslav Konštiak | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Sisa Dúhová | style="background:#FFC0CB;" |Sisa Dúhová | style="background:#FFC0CB;" |Katarína "Blessing" Megyaszaová |style="background:#C0C0C0;" | 50 | style="background:#FF0000;" |'''Sisa Dúhová''' |- | 2 |style="background:gold;" |Tatiana Koločaiová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Jakub Krška | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Vivien Idesová | style="background:#FFC0CB;" |Vivien Idesová | style="background:#FFC0CB;" |Linda Rollo |style="background:#C0C0C0;" | | style="background:#FF0000;" | |} == Referencie == <references/> == Poznámky == <references group="pozn"/> 25bt6lfv2taud5utxka01bk86mla5ru 8371134 8371132 2026-09-19T22:03:26Z Domoxxx 222117 /* Priebeh súťaže */ 8371134 wikitext text/x-wiki {{Dlhodobo zamknutá}} {{Infobox Televízna relácia | sk = Farma | en = Farma | logo = | typ = reality show | moderátori = Kveta Horváthová (1. - 9. séria)<br>Eva „Evelyn“ Kramerová (10. - 13. séria)<br>Marek Fašiang (14. - 18. séria) | hospodári = Pavol Mikécz (1. séria)<br>Martin Bagár (2. séria - 18. séria) | rozprávač = Dušan Szabó (1. - 9. séria)<br>Eva „Evelyn“ Kramerová (10. - 12. séria)<br>Samuel Trnka (13. séria)<br> Daniela Šencová - "Alica" (14. - 18. séria) | víťazovia = Andrea Járová (1. séria)<br>Radomír Spireng (2. séria)<br>Mário Drobný (3. séria) <br>Pavol „Paco“ Styk (4. séria)<br>Lenka Švaralová (5. séria)<br>Tomáš Mayer (6. séria)<br>Tomáš Mrva (7. séria)<br>Miroslav Povec (8. séria)<br>Šimon Néma (9. séria)<br>Dominik Porubský (10. séria)<br>Gabriel Sedláček (11. séria)<br>Xénia Gregušová (12. séria)<br>Miroslav „Mesut“ Debnár (13. séria)<br>Filip „FiFqo“ Jánoš (14. séria)<br>Lucia Gašparíková (15. séria)<br>Peter Janiga (16. séria) | slogan = Bude to drsné! (1. - 2. séria)<br>Bude to divočina! (3. séria)<br>Ide o všetko! (4. séria)<br>Znovuzrodenie (5. séria)<br>Bude to husté! (6. séria)<br>Táto Farma zmení všetko! (7. séria)<br>Všetko sa zomelie na Farme! (8. séria)<br>Ide o život! (9. séria)<br>Úplne nová Farma! (10. séria)<br>Odveký súboj Západu a Východu rozhodne Farma! (11. séria)<br>Kde bije srdce Slovenska - v meste alebo na dedine? (12. séria)<br>Čakajte nečakané! (13. séria)<br>Alica zasahuje! (14. séria)<br>Stret generácií XYZ (15. séria)<br> Tajná misia (16. séria)<br> Prekliate dedičstvo (17. séria)<br> Vo víne je pravda (18. séria) | krajina = {{minivlajka|Slovensko|w}}<br>(pôvodne {{minivlajka|Švédsko|w}}) | počet sérií = 18 | počet epizód = | výkonní producenti = | produkcia = | strih = | produkčná spoločnosť = | dĺžka = cca 60 min. | vysielanie = [[24. júl]] [[2011]] – súčasnosť | tv = [[TV Markíza]] | predošlé = | súvisiace= Farma | webstránka= http://farma.markiza.sk/ | imdb id = | csfd id = 268181 }} '''''Farma''''' je [[slovensko|slovenský]] [[televízia (prenos)|televízna]] [[súťaž]]ná [[relácia (vysielanie)|relácia]] typu [[reality show]], ktorú vysiela [[TV Markíza]] od roku [[2011]]. Ide o najdlhšie vysielanú televíznu reality show na Slovensku vychádzajúcu z originálu [[švédsko|švédskej]] predlohy „''[[Farmen]]''“. Reality show sa odohráva v prírodnom prostredí farmy, kde súťažiaci odrezaní od vonkajšieho sveta počas niekoľkých týždňov budujú statok, starajú sa o zvieratá, plnia úlohy od hospodára a zároveň bojujú medzi sebou o finančnú výhru. Hospodárom Farmy bol v prvej sérii Pavol a od druhej série až doteraz je ním Martin Bagár. Moderátorkou, ktorej úlohou je okrem moderovania vyraďovacích duelov aj pravidelné stretávanie sa s farmármi za stolom pravdy, bola počas prvých 9 sérií [[Kveta Horváthová]]. Od 10. série ju vystriedala komička [[Evelyn]] a od 14. série je moderátorom Farmy [[Marek Fašiang]]. Prvých 9 sérií sa držalo tradičného konceptu budovania farmy v ťažkých podmienkach pričom jednotlivé série sa často niesli v konkrétnej tematike. Ďalšia séria priniesla úplne nový formát a pravidlá hry. 10. - 12. séria sa niesla v rozdeľovaní farmárov do skupín. V 13. sérii sa Farma snažila vrátiť do hry pôvodné drsné podmienky. 14. séria priniesla do hry umelú inteligenciu Alicu, ktorá zastupuje v mnohých záležitostiach moderátora a pozorne sleduje farmárov a dianie na statku. 15. séria opäť rozdelila farmárov do skupín, tentoraz na základe generácií. 16. a 17. séria priniesli opäť úplne odlišný koncept a pravidlá. 18. séria presúva dejisko do vinohradov a prináša opäť zbrusu nový koncept. == Pravidlá Farmy I. – IX. == === Farmár týždňa === Farmár týždňa riadi farmárov a rozdeľuje úlohy na farme tak, aby bolo o všetko postarané, spí v najlepších podmienkach, oddelene v dome farmára týždňa, a sedí za vrchom stola. Vždy ho písomne menuje vypadnutý účastník v liste na rozlúčku. V prvom týždni si farmára týždňa spoločným hlasovaním zvolia súťažiaci. Na farmu začiatkom týždňa prichádza aj hospodár, ktorý zadáva farmárom úlohy týždňa, ktoré koncom týždňa skontroluje a podľa toho, ako je s danými výsledkami spokojný, farmárov ohodnotí príslušným počtom minci (maximálne 50, predtým 40). Za celotýždňovú prácu na farme je zodpovedný práve farmár týždňa. === Sluhovia === Farmár týždňa si vyberá dvoch sluhov (muža a ženu), ktorí musia počas týždňa vykonávať najťažšiu prácu. Musia variť, starať sa o zvieratá, kúriť a udržiavať poriadok na Farme. Sluhovia spia v najhorších podmienkach – v senníku nad zvieratami. Sluhovia nesmú jesť spoločne s ostatnými za spoločným stolom, jedia až keď sa najedia ostatní a jedlo im prideľuje Farmár týždňa. === Duelanti === Všetci účastníci farmy na konci týždňa hlasujú, ktorý z dvoch sluhov pôjde do vyraďovacieho duelu, respektíve ktorý z nich sa stáva prvým duelantom. Následne si prvý duelant vyberá svojho protivníka – druhého duelanta (musí to byť súper rovnakého pohlavia, okrem farmára týždňa, ktorý má imunitu). Po výbere a následnej rozlúčke s ostatnými farmármi sú duelanti na noc a ďalší deň (do začiatku duelu) v izolácii (duelových chatkách za farmou). === Duelové disciplíny === Ráno pred duelom vyzýva moderátorka druhého duelanta, aby si vybral tri duelové disciplíny a ich poradie. Na výber má nasledujúce kategórie: * šikovnosť – prekvapenie (táto disciplína bola od 5. série povinná); * inteligencia – vedomostný duel; * vytrvalosť – buď pílenie dreva, alebo hákovanie; * sila – buď pretláčanie drevenej klady (od 9. série pretláčanie v kruhu), alebo preťahovanie lanom. === Duel === Duel sa koná za prítomnosti ostatných súťažiacich v duelovej stodole. Ešte pred duelom sa vždy rozoberá uplynulý týždeň na farme. Víťazom duelu je Duelant, ktorý dosiahne víťazstvo v dvoch disciplínach. Ak je po prvých dvoch disciplínach stav nerozhodný, rozhoduje posledná disciplína. Ak sa rozhodne už po druhej disciplíne, tretia sa nekoná. Porazený Duelant opúšťa súťaž, odchádza napísať list na rozlúčku, v ktorom určí meno nového Farmára týždňa a následne odchádza domov. == Pravidlá Farmy X. == Desiata séria Farmy prešla zmenou konceptu, a hoci najdôležitejšie pravidlá hry a postupy vyraďovania zostali zachované, nastali aj určité zmeny, a to v závislosti od fázy, v ktorej sa dej nachádzal. Desiata séria je totiž rozdelená do troch fáz. Prvou fázou sú '''Bohatí a Chudobní''', kedy skupina Chudobných (bežní súťažiaci) musia zápasiť s najhoršími podmienkami, zatiaľčo Bohatí (celebrity) sa automaticky stávajú privilegovanými. Druhou fázou je '''Zjednotenie - Očistec''', kedy Bohatí aj Chudobní začnú žiť spoločne v kuchyni ako jedna skupina s rovnakými právami a privilégiami. Poslednou fázou je '''Nový život''', kedy na Farme nastávajú pre všetkých najlepšie podmienky. Novinkou od 10. série boli hry o imunitu. === Farmár týždňa === V desiatej sérii Farmár týždňa rovnako zodpovedá za chod Farmy a plnenie úloh zadaných hospodárom. Prvý Farmár týždňa sa, narozdiel od predošlých sérií, nevolil, stal sa ním automaticky ten, kto prvý našiel ukrytú indíciu. Farmárom týždňa sa môže stať hocikto, aj hráč zo skupiny Chudobných. Ak sa tak stane, automaticky sa zaraďuje do skupiny bohatých, kde už zostáva natrvalo, teda aj po uplynutí funkcie farmára týždňa. === Hovorca Chudobných === S novými pravidlami vznikla aj nová funkcia, a to Hovorca skupiny Chudobných. Ten sa stáva akýmsi vedúcim spomedzi Chudobných a zároveň pomocníkom Farmára týždňa. Vyberá si ho sám Farmár týždňa. === Sluhovia a Duelanti === Sluhov, ktorí majú podobné povinnosti ako v predošlých farmách, volí opäť Farmár týždňa. V prvej fáze sa nemôže sluhom stať nikto z Bohatých, ale ako druhého dualanta si prvý duelant môže vybrať hocikoho rovnakého pohlavia, teda aj hráča zo skupiny Bohatých. Novinkou tejto série je, že po zvolení druhého duelanta sa obaja duelanti poberú do takzvaného „Domu pravdy“, kde si môžu zoči-voči osamote všetko vyrozprávať. Až následne sa každý duelant poberie sám do duelantskej chatky. Vo fáze ''Nový život'' už prvý duelant spomedzi sluhov nie je volený farmármi, ale na základe počtu zlatých tehličiek. Farmár týždňa dostáva od Evelyn 13 zlatých tehličiek, ktoré na konci týždňa rozdelí medzi sluhov podľa ich zásluh. Ten sluha, ktorý dostane menej tehličiek, ide do duelu. Zároveň majú svoje 3 tehličky aj všetci farmári. Každý sa môže rozhodnúť, či ich použije na kúpu potravín a iného tovaru na trhu na konci týždňa, alebo ich venuje jednému zo sluhov a pomôže mu tak vyhnúť sa duelu. === Duel === Duel sa v 10. sérii skladá až z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: * inteligencia – vedomostný duel; * šikovnosť; * sila; * vytrvalosť; * prekvapenie. Novinkou je, že v každom dueli sa môže pod týmito kategóriami skrývať iná konkrétna disciplína. Zmenou taktiež je, že druhý duelant si disciplíny nevyberá, kedže zahrnuté sú všetky, vyberá si iba ich poradie. Od fázy ''Nový život'' môžu byť duely už aj zmiešané, teda prvý duelant si môže vybrať aj súpera opačného pohlavia. == Pravidlá Farmy XI. == === Farmár týždňa === Farmár týždňa riadi farmárov a rozdeľuje úlohy na farme tak, aby bolo o všetko postarané, spí v najlepších podmienkach oddelene v dome farmára týždňa a sedí za vrchom stola. V prvom týždni si farmára týždňa spoločným hlasovaním zvolia súťažiaci. Na farmu začiatkom týždňa prichádza aj hospodár, ktorý zadáva farmárom úlohy, ktoré koncom týždňa skontroluje a podľa toho, ako je s danými výsledkami spokojný, farmárov ohodnotí príslušným počtom minci (maximálne 50). Za celotýždňovú prácu na farme je zodpovedný práve farmár týždňa. Voľba farmára týždňa prebieha tak, že vypadnutý farmár nominuje jedného z farmárov a ten vyzve farmára z opačnej strany na súboj. Ten, kto súboj vyhrá, stáva sa farmárom týždňa. Vo fáze „Bez hraníc“ sa mení určovanie farmára týždňa. Vypadnutý duelant už nenominuje jedného hráča na súboj o farmára týždňa, ale rovno určí jedného hráča za farmára týždňa. === Voľba sluhov a kuchárov === Sluhov už nebude vyberať farmár týždňa, ale samotní farmári. Sluhovia majú podobné povinnosti ako v predošlých farmách. Členovia jednej skupiny si budú jednotlivo vyberať z farmárov z druhej skupiny, kto dostane najviac hlasov, stane sa sluhom. To znamená, že po prvý raz v histórii môže nastať situácia, že sluhovia budú jedného pohlavia. Kuchárov vyberá samotný farmár týždňa (jedného zo Západu a jedného z Východu). Vo fáze „Bez hraníc“ určuje sluhov farmár týždňa a tí budú aj variť. Tým zaniká post kuchára. === Duel === Duel sa v 11. sérii skladá až z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: * inteligencia – vedomostný duel; * šikovnosť; * sila; * vytrvalosť; * prekvapenie. Novinkou je, že v každom dueli sa môže pod týmito kategóriami skrývať iná konkrétna disciplína. Zmenou taktiež je, že druhý duelant si disciplíny nevyberá, kedže zahrnuté sú všetky, vyberá si iba ich poradie. Duely môžu byť už aj zmiešané, teda prvý duelant si môže vybrať aj súpera opačného pohlavia. Porazený Duelant, buď zo Západu alebo z Východu, opúšťa súťaž, odchádza napísať list na rozlúčku, v ktorom určí meno nového Nominanta na farmára týždňa zo svojej skupiny alebo z opačnej strany a následne odchádza domov. == Pravidlá Farmy XII. == Na strane Dediny sú pevne určené pravidlá. Na strane Mesta si pravidlá zostavujú súťažiaci sami. === Farmár týždňa === Farmár týždňa bude zvolený vždy len na strane Dediny. Farmár týždňa riadi farmárov a rozdeľuje úlohy na farme tak, aby bolo o všetko postarané, spí v najlepších podmienkach, oddelene v dome farmára týždňa, a sedí za vrchom stola. V prvom týždni si farmára týždňa spoločným hlasovaním zvolia súťažiaci. Na strane Mesta si farmára týždňa môžu, ale nemusia zvoliť. Na farmu začiatkom týždňa prichádza aj hospodár, ktorý zadáva farmárom úlohy, ktoré koncom týždňa skontroluje a podľa toho, ako je s danými výsledkami spokojný, farmárov ohodnotí príslušným počtom minci (maximálne 50, ktoré sú rozdelené na 25 mincí pre Mesto a 25 mincí pre Dedinu). Vo fáze „Bez hraníc“ sa mení určovanie farmára týždňa. Vypadnutý duelant rovno určí jedného hráča za farmára týždňa. === Sluhovia === Sluhovia sa určujú iba na strane Dediny. Vždy to je jedna žena a jeden muž. Určuje ich farmár týždňa. Ich povinnosti sú rovnaké ako v každej sérii. Pri voľbe duelantov jedného zo sluhov určia farmári za duelanta. === Duel === Duel sa v 12. sérii skladá z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: * inteligencia – vedomostný duel; * šikovnosť; * sila; * vytrvalosť; * prekvapenie. Disciplíny si vyberá priamo v duelovej aréne ten duelant, ktorý si vyberie z vrecka biely kamienok. Duely môžu byť aj zmiešané, teda prvý duelant si môže vybrať aj súpera opačného pohlavia. Novinkou je, že porazený duelant, buď z Mesta alebo z Dediny, môže prijať ponuku na druhú šancu. Presťahuje sa do Chalúpky, kde bude čakať na návrat na Farmu. Nie všetci z Chalúpky však budú mať možnosť dostať sa späť na Farmu. == Pravidlá Farmy XIII. a XIV. == === Farmár týždňa === Farmár týždňa zodpovedá za chod Farmy, riadi ostatných a rozdeľuje prácu. Je najvyššou autoritou po hospodárovi Martinovi. Čo povie Farmár týždňa, to platí. Farmára týždňa určuje vypadnutý duelant. Farmár týždňa určuje dvoch sluhov, muža a ženu. Nemôže nikomu pred voľbou prezradiť mená sluhov, môže si však vypočuť návrhy farmárov. Sedí za vrcholom stola a musí byť vždy obslúžený ako prvý. Má v držbe zarobené mince, za ktoré nesie zodpovednosť. Nemôže byť zvolený za duelanta. === Sluhovia === Bývajú v sluhovni. Sú neustále k dispozícii Farmárovi týždňa. Musia udržiavať vnútorné a vonkajšie priestory na Farme čisté a upratané. Sú povinní postarať sa o zvieratá – nakŕmiť ich a vyčistiť ich príbytky. Musia sa sami postarať o prípravu jedla a varenie. Sluhovia nesmú nikdy sedieť ani jesť za spoločným stolom s ostatnými. Najesť sa môžu až vtedy, keď dojedia ostatní. Sluha, ktorý nebol zvolený do duelu, pripravuje jedlo pre duelantov predtým, ako odídu do duelantských chatiek. Jedlo varia iba sluhovia (neskôr pridané pravidlo počas Farmy XIV.). Sluhovia sa starajú o teplo vo vykurovaných priestoroch. V čase, keď nie sú určení sluhovia, zverí Farmár týždňa túto povinnosť niekomu inému. Musia nosiť sluhovské oblečenie počas celej sluhovskej služby, zložiť si ich môžu len v noci, keď idú spať. === Duel === Duel sa v 13. a 14. sérii skladá až z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: * inteligencia – vedomostný duel; * šikovnosť; * sila; * vytrvalosť; * prekvapenie. V každom týždni sú v dueli iné disciplíny. Novinkou je, že v každom dueli sa môže pod týmito kategóriami skrývať iná konkrétna disciplína. Zmenou taktiež je, že druhý duelant si disciplíny nevyberá, ale určuje ich poradie. Zoznam disciplín sa prvému duelantovi oznámi ráno počas dňa duelu. == Pravidlá Farmy XV. == Pravidlá života na farme, vrátane povinností farmárov a sluhov, zostávajú v tejto sérii do veľkej miery rovnaké ako v predošlých. Výrazné zmeny nastali vo formáte hry. V 15. sérii je dominantným prvkom hry rozdelenie súťažiacich do troch generácií - X, Y a Z.<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Už sa to blíži! Nová Farma plná noviniek, pripravte sa na súboj generácií! | url = https://www.markiza.sk/relacie/farma/clanok/852217-nova-farma-plna-noviniek-pripravte-sa-na-suboj-generacii | dátum vydania = 11. august 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jednotlivé generácie vystupujú ako jeden celok, každá má svoj vlastný príbytok a sedí spolu ako jedna skupina v kuchyni pri stole. Farmár týždňa, ktorý je zvolený vypadnutým duelantom z posledného duelu, má na nasledujúci týždeň imunitu, rovnako ako aj všetci farmári z jeho generácie. Farmár týždňa vyberá dvoch sluhov, ktorí musia byť každý z inej generácie (okrem jeho vlastnej), pričom pohlavie pri výbere sluhov v tejto sérii nehrá rolu. Novinkou v pravidlách je pozícia ohrozených. Ostatní farmári (okrem farmára týždňa) vyberajú spomedzi sluhov prvého ohrozeného (nie prvého duelanta, ako tomu bývalo doposiaľ). Tento prvý ohrozený si vyberá druhého ohrozeného - svojho súpera z inej ako svojej generácie a inej ako generácie, ktorá má imunitu. Obaja ohrození si zároveň z vlastnej generácie vyberajú svojho pomocníka do súboja. Tieto dve dvojice (dve generácie) sa stretávajú v následnom súboji o záchranu a farmári z porazenej dvojice sa stávajú prvým a druhým duelantom.<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Trnovec | meno = Peter | odkaz na autora = | titul = Nové pravidlá Farmy: Prichádza úplne iný formát duelu, v ohrození bude skoro každý | url = https://www.markiza.sk/relacie/farma/clanok/856219-nove-pravidla-farmy-prichadza-uplne-iny-format-duelu-v-ohrozeni-bude-kazdy | dátum vydania = 7. august 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Duel === Duel sa v 15. sérii skladá z 5 disciplín, pričom víťazom sa stáva ten, kto získa bod aspoň v troch z nich. Disciplíny sú rozdelené na nasledujúce kategórie: * inteligencia – vedomostný duel; * šikovnosť; * sila; * vytrvalosť; * prekvapenie. V každom týždni sú v dueli iné disciplíny. V každom dueli sa môže pod týmito kategóriami skrývať iná konkrétna disciplína. Druhý duelant si disciplíny nevyberá, ale určuje ich poradie. Zoznam disciplín sa prvému duelantovi oznámi na začiatku duelu. == Pravidlá Farmy XVI. == Základné pravidlá na Farme 16 ostávajú nezmenené. Zmena nastáva v hernom mechanizme a celkovom formáte hry. === Herný mechanizmus Farmy 16 === ==== Prvá fáza - Chliev a kúria ==== ''Deň 1.'' - List vypadnutého určí, kto sa stane farmárom týždňa. Na pár hodín končí aktuálne rozdelenie na obyvateľov Chlieva a Kúrie. Farmár týždňa na vyzvanie Alice rozdelí farmárov do Chlieva a Kúrie. Obyvateľom Chlieva odovzdá symbol, ktorý musia nosiť. ''Deň 2.'' - Skupiny si na vyzvanie Alice zvolia svojich sluhov, jedného z Kúrie a jedného z Chlieva. Zvoliť nemôžu farmára s imunitou. Hospodár zadá úlohy, z ktorých jedna musí byť splnená za 24 hodín. Skupina, ktorá ju podľa hodnotenia hospodára spraví lepšie, získa Diamant imunity. ''Deň 3.'' - Hospodár zhodnotí po 24 hodinách dve hlavné úlohy. Jedna skupina získa Diamant imunity. Večer sa koná Boj o diamant. V štafetovej hre sluhom pomôžu farmári z jeho príbytku. Sluha z príbytku, ktorý má menej Diamantov imunity, sa stáva prvým duelantom. V prípade remízy rozhodne o prvom duelantovi štvrtý deň Farmár týždňa. ''Deň 4.'' - Prvý duelant si na vyzvanie Alice vyberie druhého súpera zo svojej skupiny. Jeho meno pred voľbou nemôže prezradiť. Večer duelanti odídu do duelantských domčekov. ''Deň 5.'' - Hospodár hodnotí ostatné úlohy a vypláca mince. Prebehne duel a druhý duelant si vyberá poradie disciplín. Porazený po súboji odchádza z Farmy.<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Trnovec | meno = Peter | odkaz na autora = | titul = Nové pravidlá Farmy! Taktika a intrigy už veľmi nepomôžu | url = https://www.markiza.sk/relacie/farma/clanok/921517-nove-pravidla-farmy-taktika-a-intrigy-uz-velmi-nepomozu | dátum vydania = 19. august 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Druhá fáza - Spojenie ==== Od 9. týždňa sa na Farme končí rozdelenie farmárov na skupiny, do hry vstupuje individuálna imunita a spať sa môže podľa slobodného výberu. Teda okrem sluhov, ktorých si zvolia všetci farmári, tí budú musieť žiť v chlieve. <ref>https://www.markiza.sk/relacie/farma/clanok/932731-radikalne-zmeny-sa-potvrdili-nieco-take-sme-na-farme-este-nemali</ref> Na začiatku týždňa hospodár tradične rozdáva úlohy, ktoré ohodnotí na konci týždňa mincami. Mechanizmus hry sa v tejto fáze mení. ''Deň 1.'' - List vypadnutého určí, kto sa stane farmárom týždňa. Prebehne hra o diamant individuálnej imunity s hospodárom. ''Deň 2.'' - Farmár týždňa zvolí na vyzvanie Alice dvoch sluhov, nemôže to byť farmár s diamantom individuálnej imunity. ''Deň 3.'' - Spomedzi dvoch sluhov si farmári na vyzvanie Alice zvolia jedného, ktorý ide do ohrozenia. Ten sa stáva prvým ohrozeným. ''Deň 4.'' - Prvý ohrozený si na vyzvanie Alice zvolí spomedzi všetkých svojho súpera. Nesmie to byť nikto kto má diamanty individuálnej imunity. Ten, ktorého si vyberie sa stáva druhým ohrozeným. Ešte v tento deň budú dvaja ohrození bojovať proti sebe v boji o záchranu, ale nebudú v súboji sami. Každý z ohrozených si pred súbojom na vyzvanie Alice vyberie jedného pomocníka. Pomocník však nemôže mať imunitu. Prebehne boj o záchranu. Dvojica, ktorá súboj vyhrá sa ochráni pred duelom. Porazená dvojica sa stretne proti sebe nasledujúci deň v dueli. Porazení odchádzajú do svojej duelantskej búdky. ''Deň 5.'' - Prebehne duel. Porazený po súboji odchádza z Farmy a v liste na rozlúčku určuje nového farmára týždňa na ďalší týždeň. == Pravidlá Farmy XVII. == 1. Farmár týždňa zodpovedá za chod Farmy, riadi ostatných a rozdeľuje prácu. Čo povie Farmár týždňa, to platí. Je najvyššou autoritou po hospodárovi Martinovi. Farmára týždňa určuje vypadnutý duelant. 2. Farmár týždňa určuje dvoch sluhov, jedného z Dedičov a jedného z Vydedených. Nemôže nikomu pred voľbou prezradiť mená sluhov, môže si však vypočuť návrhy farmárov. 3. V prípade, že za svoj týždeň Farmár týždňa získa viac ako 41 mincí, prechádza po zvolení nového farmára týždňa medzi Dedičov. Ak ich získa menej, prepadáva k Vydedeným. 4. Farmár týždňa sedí za vrchstolom. Potraviny rozdeľuje farmár týždňa. Na jedlo zvoláva hraním na gajdy. Farmár týždňa začína jesť ako prvý a farmári sa stravujú spoločne, okrem sluhov, ktorí jedia v kuchyni. 5. Knižnica je k dispozícií iba pre farmára týždňa, knihy nemôže požičiavať. 6. Farmár týždňa nemôže byť farmármi zvolený za duelanta. 7. Ak sa držiteľ amuletu Zlatej salamandry dostane do duelu a prehrá ho, môže namiesto seba určiť iného farmára, ktorý končí v hre. 8. Prvý duelant nemôže do voľby prezradiť, koho si zvolí za druhého duelanta. Môže sa však poradiť. 9. Druhým duelantom sa môže stať len súťažiaci zo skupiny Vydedencov. 9. S duelantami sa farmári nemôžu v duelantských domčekoch kontaktovať, jedlo im nosí farmár týždňa, môže ich iba pozdraviť a komunikovať môže iba v život ohrozujúcej situácii. 10. Dediči bývajú a spia v Dome dedičov, Vydedení v maštali, sluhovia v holubníku a Farmár týždňa vo svojej izbe. Farmár týždňa si môže k sebe prizvať spolubývajúceho. ==== Pravidlá Amuletu Zlatej Salamadry ==== • Amulet Zlatej salamandry získava náhodným výberom jeden z Vydedených.  • Raz týždenne Dediči určia jedného z Vydedených, ktorí podľa nich má amulet. Ak uhádnu, držiteľ amuletu sa stáva prvým duelantom.   • Ak Dediči neuhádnu, držiteľ amuletu tajne preradí určený počet Dedičov do Vydedencov. Výsledok oznámi Alica.   • Držiteľ amuletu má síce imunitu, no nie pred duelom. Ak sa dostane do duelu a prehrá, na záver môže označiť iného hráča, ktorého vyradí namiesto seba.  • Držiteľ amuletu sa ho môže vzdať na konci týždňa, zníži tým však spoločné výherné konto.  • Ak sa ho vzdá, amulet sa tajne presunie inému Vydedenému.   • Hráč, ktorý bude mať u seba amulet prekliateho dedičstva v 13. týždni, postupuje priamo do finále.  ==== Boj o dedičstvo ==== Počas štvrtého dňa v týždni sa pravidelne uskutoční súboj medzi Vydedenými o možnosť dostať sa medzi Dedičov. Víťaz sa môže presunúť, ale tejto výhody sa môže aj vzdať, prípadne ju posunúť na niekoho iného z tímu. Až po tejto súťaži sa bude vyberať druhý duelant, takže víťaz sa môže vyhnúť ohrozeniu. ==== Pravidlá Amuletu Zlatej Salamandry od 8. týždňa ==== • Raz týždenne hádajú Dediči jedného z Vydedencov, ktorí má podľa jednotlivcov Amulet. Dedič si musí byť voľbou istý, pretože ak neuhádne ihned končí v hre. • Ak bude držiteľ Amuletu uhádnutý ihneď končí v hre. • Držiteľ Amuletu nemá imunitu. Namiesto toho sa bude každý týždeň konať hra o imunitu. ==== Boj o záchranu ==== • Štvrtý deň prebieha Boj o záchranu, v ktorom súperia Vydedenci proti Dedičom. • Víťazná skupina sa ochráni pred možnosťou byť zvolený za druhého duelanta. ==Pravidlá Farmy XVIII.== 1. Farmár týždňa zodpovedá za chod Farmy, riadi ostatných a rozdeľuje prácu. Čo povie Farmár týždňa, to platí. Je najvyššou autoritou po hospodárovi Martinovi a Alici. Farmára týždňa určuje vypadnutý duelant.  2. Farmár týždňa určuje dvoch sluhov. Nemôže nikomu pred voľbou prezradiť mená sluhov, môže si však vypočuť návrhy farmárov.   3. Farmár týždňa až do odvolania určí každý večer 2 hájnikov, ktorí budú od západu slnka po svitanie strážiť vinohrad z posedu.  4. Farmár týždňa po zadaní úloh rozdelí podľa uváženia farmárov na Vinárov a Nádenníkov. Vinári sa budú venovať vinárskym prácam a môže ich byť 3-5.   5. Do pivnice môže vchádzať iba Farmár týždňa a vinári. Nádenníci do nej majú zakázaný vstup a nemôžu požívať jej výhody.   6. Farmár týždňa sedí za vrchstolom a po jeho pravici sedia Vinári.   7. Potraviny rozdeľuje Farmár týždňa. Farmár týždňa zvoláva na jedlo búchaním na koľajnicu a začína jesť ako prvý. Farmári sa stravujú spoločne, okrem sluhov, ktorí jedia v kuchyni. Farmári môžu jesť jedine naraz a to raňajky, obed a večeru. Hrozno je zakázané jesť až do odvolania hospodárom Martinom. Vinári však majú výnimku na konzumáciu obsahu truhlice v pivnici.   8. Farmár týždňa nemôže byť farmármi zvolený za duelanta.  9. Prvý duelant nemôže do voľby prezradiť, koho si zvolí za druhého duelanta. Môže sa však poradiť.   10. Druhý duelant má po oboznámení sa s duelovými disciplínami možnosť otvoriť a prečítať svoju Fľašu pravdy. Získa tak výhodu - možnosť vymeniť si jednu disciplínu. Druhý duelant určuje poradie disciplín.   11. S duelantami sa farmári nemôžu v duelantských domčekoch kontaktovať, jedlo im nosí Farmár týždňa, môže ich iba pozdraviť a komunikovať môže iba v život ohrozujúcej situácii.   12. Vinári spia a bývajú v Dome vinárov, Nádenníci v stodole, sluhovia v sluhovni, Farmár týždňa vo svojej izbe. Farmár týždňa si však môže k sebe prizvať jedného spolubývajúceho.  13. Fľaše pravdy môžu byť otvorené len po ponúknutí tejto možnosti od Alice, hospodára Martina alebo Mareka. Kto to poruší, dostane závažný trest.  14. Hráč, ktorý využije možnosť fľašu otvoriť, musí jej správu nahlas prečítať.   ===HERNÝ MECHANIZMUS=== ====Prvý deň==== Odkaz vypadnutého určí, kto bude Farmárom týždňa.  Farmár týždňa má na celý týždeň imunitu.  Zahráte si hru s hospodárom.   Farmár týždňa zvolí na vyzvanie Alice dvoch sluhov.   ====Druhý deň==== Farmár týždňa po zadaní úloh rozdelí farmárov na Vinárov a Nádenníkov. Vinárov však môže byť 3-5. Zvyšní zostávajú nádenníci. ====Tretí deň==== Spomedzi dvoch sluhov si na vyzvanie Alice zvolia farmári prvého duelanta.   ====Štvrtý deň==== Prebehne Boj o záchranu, v ktorom súperia Vinári proti Nádenníkom. Skupina, ktorá prehrá, bude v ohrození - z nej bude 2. duelant.  Prebehne voľba 2. duelanta. 1. duelant si vyberá súpera zo skupiny, ktorá prehrala v Boji o duel.  2. duelant dostane od Alice možnosť otvoriť a prečítať Fľašu pravdy výmenou za výhodu.   Duelanti odchádzajú do duelantských búdok.   Farmári píšu úprimné a anonymné hodnotenie Farmára týždňa.   ====Piaty deň==== Druhý duelant si vyberá poradie disciplín.  Marek v duelovej aréne číta anonymné hodnotenia Farmára týždňa. Prebehne Duel. == Série == {| class="wikitable" style="width: 80%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Počet dní<br>na farme ! rowspan="2" | Počet<br>súťažiacich ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Víťaz ! rowspan="2" | Vysielané na |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="width:12px; background:#D2691E; width:1%;"| | '''[[#Farma 1|1]]''' | 42 | 10 | [[24. júl]] [[2011]] | [[11. september]] [[2011]] | Andrea Járová | rowspan="18" | [[TV Markíza]] |- | style="width:12px; background:#FFA500; width:1%;"| | '''[[#Farma 2|2]]''' | 98 | 15 | [[4. marec]] [[2012]] | [[16. jún]] [[2012]] | Radomír Spireng |- | style="width:12px; background:#B8860B; width:1%;"| | '''[[#Farma 3|3]]''' | 98 | 18 | [[7. september]] [[2012]] | [[16. december]] [[2012]] | Mário Drobný |- | style="width:12px; background:#9ACD32; width:1%;"| | '''[[#Farma 4|4]]''' | 105 | 17 | [[25. august]] [[2013]] | [[15. december]] [[2013]] | Pavol Styk |- | style="width:12px; background:#556B2F; width:1%;"| | '''[[#Farma 5|5]]''' | 105 | 18 | [[28. august]] [[2014]] | [[18. december]] [[2014]] | Lenka Švaralová |- | style="width:12px; background:#C5B358; width:1%;"| | '''[[#Farma 6|6]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza v roku 2015: Superstar, šiesta Farma, redizajn webu a nové stránky | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/markiza-v-roku-2015-superstar-siesta-farma-nove-weby-a-redizajn-hlavneho.html | dátum vydania = 11.11.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 105 | 19 |[[27. august]] [[2015]] |[[18. december]] [[2015]] | Tomáš Mayer |- | style="width:12px; background:#80461B; width:1%;"| | '''[[#Farma 7|7]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Exkluzívne: Farma má pokračovať v zime a na jar, črtá sa mimoriadna séria prepojená so súčasnou! | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/exkluzivne-farma-ma-pokracovat-v-zime-a-na-jar-crta-sa-mimoriadna-seria-prepojena-so-sucasnou/ | dátum vydania = 10.11.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 70 | 12 | [[26. február]] [[2016]] | [[13. máj]] [[2016]] | Tomáš Mrva |- | style="width:12px; background:#514E49; width:1%;"| | '''[[#Farma 8|8]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma a jej ôsma séria potvrdená! Markíza znovu rozbehla výrobu Dobre vedieť | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-bude-na-markize-pokracovat-osma-seria-potvrdena-zacala-opat-vyrobu-dobre-vediet/ | dátum vydania = 22. august 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 91 | 16 | [[9. marec]] [[2017]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Viete prví: Markíza zbrojí, Farma 8 pôjde na jar! Poznáme dátum štartu aj nasadenie | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/viete-prvi-markiza-zbroji-farma-8-pojde-na-jar-pozname-datum-startu/ | dátum vydania = 16. február 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | [[18. jún]] [[2017]] | Miroslav Povec |- | style="width:12px; background:#CCA01D; width:1%;"| | '''[[#Farma 9|9]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza poriadne prekvapí: Pripravuje novú letnú Farmu! | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/markiza-poriadne-prekvapi-pripravuje-letnu-farmu/ | dátum vydania = 8. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 98 | 21 | [[7. september]] [[2017]] | [[15. december]] [[2017]] | Šimon Néma |- | style="width:12px; background:#FF9966; width:1%;"| | '''[[#Farma X|10]]'''<ref name="ref1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza potvrdila projekty pre rok 2018: Nechýba hypnóza ani ďalšie seriály, pokračovať bude Farma aj neúspešný Kredenc! | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/markiza-potvrdila-projekty-pre-rok-2018-nechyba-hypnoza-ani-dalsie-serialy-pokracovat-bude-farma-aj-neuspesny-kredenc/ | dátum vydania = 29. december 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 74 | 22 | [[30. august]] [[2018]] | [[7. december]] [[2018]] | Dominik Porubský |- | style="width:12px; background:#8773A1; width:1%;"| | '''[[#Farma 11 „Východ vs. Západ“|11]]'''<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bariak ml. | meno = Ladislav | odkaz na autora = | titul = Markíza má v roku 2019 veľké plány. Predstavila aj utajovanú novinku | url = https://www.aktuality.sk/clanok/637290/markiza-ma-v-roku-2019-velke-plany-predstavila-aj-utajovanu-novinku/ | dátum vydania = 1. november 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |80 | 20 | [[2. september]] [[2019]] | [[13. december]] [[2019]] | Gabriel Sedláček |- |style="width:12px; background:#9C2542; width:1%;"| | '''[[#Farma 12 „Mesto vs. Dedina“|12]]''' | 74 | 20 | [[31. august]] [[2020]] | [[11. december]] [[2020]] | Xénia Gregušová |- |style="width:12px; background:#800080; width:1%;" | | '''[[#Farma 13|13]]''' | 74 | 21 | [[30. august]] [[2021]] | [[11. december]] [[2021]] | Miroslav Debnár |- |style="width:12px; background:#D66984; width:1%;" | | '''[[#Farma 14|14]]''' | 74 | 20 | [[5. september]] [[2022]]<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jesenný boj sa začína: Markíza reaguje na JOJ, presúva štart Pána profesora aj kľúčovej novinky! | url = https://mediaboom.sk/jesenny-boj-sa-zacina-markiza-reaguje-na-joj-presuva-start-pana-profesora-aj-klucovej-novinky | dátum vydania = 12. august 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | [[17. december]] [[2022]] | Filip Jánoš |- |style="background:#93CCEA"| | '''[[#Farma 15 „Stret generácií XYZ“|15]]'''<ref >{{Citácia periodika | titul = Čím chce Markíza zaujať divákov v roku 2023? Poznáme jej plány | periodikum = Aktuality.sk | url = https://zive.aktuality.sk/clanok/A3VLwWi/cim-chce-markiza-zaujat-divakov-v-roku-2023-pozname-jej-plany/? | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-11-21 | dátum prístupu = 2022-11-21 }}</ref> | 74 | 19 | [[4. september]] [[2023]] <ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza chystá nový koncept Farmy! Môže vyvolať vášne, kedy odštartuje 15. séria? | url = https://mediaboom.sk/markiza-chysta-novy-koncept-farmy-moze-vzbudit-poriadne-vasne-kedy-odstartuje-15-seriu | dátum vydania = 11. august 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | [[17. december]] [[2023]] | Lucia Gašparíková |- |style="background:#4B5320"| | '''[[#Farma 16 „Tajná misia“|16]]'''<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza v roku 2024: Veľký nástupca Klamstva, stopka pre Superstar aj návrat Druhej šance! | url = https://mediaboom.sk/markiza-v-2024-velky-nastupca-klamstva-ziadna-superstar-aj-navrat-druhej-sance-s-dunajom | dátum vydania = 8. november 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 74 | 21 | [[2. september]] [[2024]] | [[15. december]] [[2024]] | Peter Janiga |- |style="background:#C3B091"| | '''[[#Farma 17 „Prekliate dedičstvo“|17]]'''<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma tento týždeň končí! Potvrdí sa táto finálová trojka 16. série? | url = https://mediaboom.sk/o-ich-menach-sa-sepka-cele-tyzdne-potvrdi-sa-tato-finalova-trojka-farmy-16 | dátum vydania = 12. december 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | 74 | 23 | [[1. september]] [[2025]] | [[14. december]] [[2025]] | Roman Perašín |- |style="background:#7F1734"| | '''[[#Farma 18 „Vo víne je pravda“|18]]'''<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza v roku 2026: Špeciálne Let’s Dance aj najväčšia Superstar, seriálový hit chýba! | url = https://mediaboom.sk/markiza-v-roku-2026-specialne-lets-dance-aj-najvacsia-superstar-serialovy-hit-chyba | dátum vydania = 27. október 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> | | | [[7. september]] [[2026]] | | |} == Farma 1 == * '''Moderátor:''' [[Kveta Horváthová]] * '''Miesto farmy:''' [[Horné Paseky]] (okres [[Senica]]) * '''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.680133|17.485333|display=inline}} * '''Víťaz: Andrea Járová''' * '''Hospodár:''' Pavol Mikécz * '''Slogan:''' Bude to drsné! === Súťažiaci === {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #D2691E; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #D2691E; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #D2691E; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #D2691E; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | [[Andrea Járová]] | 27 | [[Bratislava]] |- | 2. miesto | Lenka Liptáková | 30 | [[Vlková]] |- | 3. miesto | Monika Hrajnohová | 22 | [[Dunajská Streda]] |- | 4. miesto | Michal Kováčik | 23 | [[Lehota pod Vtáčnikom]] |- | 5. miesto | Štefan Tóth | 28 | [[Stupava]] |- | 6. miesto | Jakub Kušnirák | 20 | [[Poprad]] |- | 7. miesto | Richard Požgay | 33 | [[Bratislava]] |- | 8. miesto | Lenka Cabanová | 36 | [[Londýn]] |- | 9. miesto | Martin Kucek | 57 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Miloš Ferleťak | 33 | [[Námestovo]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Martin Kucek | style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | style="background:#87CEEB;"|Miloš Ferleťak | style="background:#87CEEB;"|Miloš Ferleťak | style="background:#87CEEB;"|Richard Požgay | style="background:#ff0000"|'''Miloš Ferleťak''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Andrea Járová | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Liptáková | style="background:#87CEEB;"|Martin Kucek | style="background:#87CEEB;"|Martin Kucek | style="background:#87CEEB;"|Štefan Tóth | style="background:#ff0000"|'''Martin Kucek''' |- | rowspan="2"| 3 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Jakub Kušnirák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Cabanová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Michal Kováčik | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Cabanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lenka Cabanová''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Richard Požgay''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Michal Kováčik | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | style="background:#87CEEB;"|Jakub Kušnirák | style="background:#87CEEB;"|Jakub Kušnirák | style="background:#87CEEB;"|Štefan Tóth | style="background:#ff0000"|'''Jakub Kušnirák''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Andrea Járová | style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | style="background:#87CEEB;"|Michal Kováčik | style="background:#87CEEB;"|Michal Kováčik | style="background:#87CEEB;"|Štefan Tóth | style="background:#ff0000"|'''Štefan Tóth''' |- | rowspan="2"| 6 <br /> <small>(1. časť)</small> | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Lenka Liptáková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Michal Kováčik | rowspan="2" colspan="2"| Voľba ex-farmárov | rowspan="2" style="background:#ff0000"|'''Michal Kováčik''' |- | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová |- | rowspan="1"| 6 <br /> <small>(2. časť)</small> | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Monika Hrajnohová | rowspan="1" rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Monika Hrajnohová''' |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Liptáková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Járová | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Lenka Liptáková (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Andrea Járová (víťazka)''' |} == Farma 2 == * '''Moderátor:''' [[Kveta Horváthová]] * '''Miesto farmy:''' [[Vrbovce]] (okres [[Myjava (okres)|Myjava]]) * '''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.795683|17.423433|display=inline}} * '''Víťaz: Radomír Spireng''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Bude to drsné! === Súťažiaci === {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #FFA500; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #FFA500; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #FFA500; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #FFA500; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | [[Radomír Spireng]] | 39 | [[Žilina]] |- | 2. miesto | Tomáš Mrva | 24 | [[Trnava]] |- | 3. miesto | Ľudovíta Mládková | 31 | [[Malacky]] |- | 4. miesto | Eva Orolínová | 20 | [[Spišské Bystré]] |- | 5. miesto | Monika Haklová | 37 | [[Rakúsko]] |- | 6. miesto | Adam Kováč | 24 | [[Bratislava]] |- | 7. miesto | Gabriela Bullová | 28 | [[Diakovce]] |- | 8. miesto | Lucia Frčková | 27 | [[Banská Bystrica]] |- | 9. miesto | Roland Sedláček | 31 | [[Jelšovce]] |- | 10. miesto | Juraj Hambalko | 29 | [[Nové Zámky]] |- | 11. miesto | Roman Olach | 20 | [[Partizánske]] |- | 12. miesto | Nikola Komorová | 20 | [[Bratislava]] |- | 13. miesto | Jarmila Ščibrányová | 55 | [[Bratislava]] |- | 14. miesto | Ľubomír Filkor | 46 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 15. miesto | Jana Frčková | 45 | [[Zvolen]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Jana Frčková | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#FFC0CB;" |Jana Frčková | style="background:#FFC0CB;" |Jarmila Ščibrányová | style="background:#ff0000" |'''Jana Frčková''' |- | 2 | colspan="1" style="background:gold;" |Ľubomír Filkor | style="background:#FFC0CB;" |Nikola Komorová | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#ff0000" |'''Ľubomír Filkor (odstup)''' |- | 3 | colspan="1" style="background:gold;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Jarmila Ščibrányová | style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Jarmila Ščibrányová | style="background:#FFC0CB;" |Nikola Komorová | style="background:#ff0000" |'''Jarmila Ščibrányová''' |- | 4 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolínová | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#ff0000" |'''Nikola Komorová (odstup)''' |- | 5 | colspan="1" style="background:gold;" |Lucia Frčková | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolínová | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolinová | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#FF8C00" |'''Eva Orolínová (záchrana)''' |- | 6 | colspan="1" style="background:gold;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Roman Olach | style="background:#ff0000" |'''Roman Olach''' |- | 7 | colspan="1" style="background:gold;" |Monika Haklová | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | style="background:#87CEEB;" |Juraj Hambalko | style="background:#ff0000" |'''Juraj Hambalko''' |- | rowspan="2" | 8 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Ľudovíta Mládková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lucia Frčková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Roland Sedláček | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Roland Sedláček''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Tomáš Mrva (vylúčený)''' |- | 9 | colspan="1" style="background:gold;" |Monika Haklová | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#FFC0CB;" |Lucia Frčková | style="background:#ff0000" |'''Lucia Frčková''' |- | 10 | colspan="1" style="background:gold;" |Adam Kováč | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#FFC0CB;" |Gabriela Bullová | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#ff0000" |'''Gabriela Bullová''' |- | 11 | colspan="1" style="background:gold;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Adam Kováč | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#ff0000" |'''Adam Kováč''' |- | rowspan="2" | 12 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Radomír Spireng | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Haklová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Monika Haklová''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F" |'''Tomáš Mrva (návrat)''' |- | 13 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#FFC0CB;" |Eva Orolínová | style="background:#ff0000" |'''Eva Orolinová''' |- | 14 | colspan="1" style="background:gold;" |Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#FFC0CB;" |Ľudovíta Mládková | style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | style="background:#ff0000" |'''Ľudovíta Mládková''' |- | colspan="4" rowspan="2" |Finálový duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Radomír Spireng | rowspan="1" style="background:#D1E8EF" |'''Tomáš Mrva (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow" |'''Radomír Spireng (víťaz)''' |} == Farma 3 == * '''Moderátor:''' [[Kveta Horváthová]] * '''Miesto farmy:''' [[Sobotište]] (okres [[Senica]]) * '''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.775403|17.399189|display=inline}} * '''Víťaz:''' '''Mário Drobný''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Bude to divočina! === Súťažiaci === {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #B8860B; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #B8860B; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #B8860B; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #B8860B; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Mário Drobný | 21 | [[Zavar]] |- | 2. miesto | Silvia Haluzová | 56 | [[Trnava]] |- | 3. miesto | Andrej Grelnet | 38 | [[Banská Bystrica]] |- | 4. miesto | Andrea Vaničková | 41 | [[Stupava]] |- | 5. miesto | Edita Orosová | 23 | [[Lužianky]] |- | 6. miesto | Tomáš Šimrák | 24 | [[Bratislava]] |- | 7. miesto | Jana Kallayová | 27 | [[Bratislava]] |- | 8. miesto | Peter Vaculčík | 20 | [[Bratislava]] |- | 9. miesto | Veronika Bohumelová | 19 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Štefan Vaško | 34 | [[Stropkov]] |- | 11. miesto | Lucia Nemčeková | 26 | [[Bratislava]] |- | 12. miesto | Vladimír Kovár | 46 | [[Dunajská Lužná]] |- | 13. miesto | Renáta Kovárová | 42 | [[Dunajská Lužná]] |- | 14. miesto | Martina Štetiarová | 29 | [[Čadca]] |- | 15. miesto | Ján Strausz | 27 | [[Košice]] |- | 16. miesto | Gabriel Sajka | 54 | [[Levice]] |- | 17. miesto | Lýdia Spišáková | 18 | [[Sabinov]] |- | 18. miesto | Nikola Čajkovská | 19 | [[Bratislava]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján Strausz | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vaško | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | style="background:#ff0000"|'''Nikola Čajkovská (odstup)''' |- | rowspan="3"| 2 | rowspan="1" style="background:gold;" colspan=1|Lýdia Spišáková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Ján Strausz | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Renáta Kovárová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lýdia Spišáková (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Vladimír Kovár | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Gabriel Sajka (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrea Vaničková''' |- | rowspan="3"| 3 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Silvia Haluzová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Martina Štetiarová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Ján Strausz (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Martina Štetiarová''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Andrea Vaničková (návrat)''' |- | rowspan="2"| 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Lucia Nemčeková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Renáta Kovárová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Vladimír Kovár | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Vladimír Kovár | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Renáta Kovárová (vylúčená)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Vladimír Kovár''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Silvia Haluzová | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Nemčeková | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Nemčeková | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#ff0000"|'''Lucia Nemčeková''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Mário Drobný | style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vaško | style="background:#ff0000"|'''(Duel uzavretý)''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Andrej Grelnet | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vaško | style="background:#ff0000"|'''Štefan Vaško''' |- | rowspan="2"| 8 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Peter Vaculčík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Veronika Bohumelová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Šimrák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Veronika Bohumelová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrej Grelnet (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Veronika Bohumelová''' |- | rowspan="2"| 9 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Šimrák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Andrej Grelnet (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#FF8C00"|'''Peter Vaculčík (záchrana)''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Šimrák | style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Peter Vaculčík | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#ff0000"|'''Peter Vaculčík''' |- | rowspan="3"| 11 | rowspan="1" style="background:gold;" colspan="1" |Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Kallayová | rowspan="3" style="background:#ff0000"|'''Jana Kallayová''' |- | rowspan="2" style="background:gold;" colspan="1" |Silvia Haluzová |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Andrej Grelnet |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Andrej Grelnet | style="background:#FFC0CB;"|Andrea Vaničková | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Šimrák | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Šimrák | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#ff0000"|'''Tomáš Šimrák''' |- | 13 | style="background:gold;" colspan=1|Andrej Grelnet | style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | style="background:#FFC0CB;"|Edita Orosová | style="background:#ff0000"|'''Edita Orosová''' |- | rowspan="2"| 14 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Silvia Haluzová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Andrej Grelnet | rowspan="1" colspan="2"| Voľba ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrea Vaničková''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Andrej Grelnet | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Andrej Grelnet''' |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Silvia Haluzová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Drobný | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Silvia Haluzová (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Mário Drobný (víťaz)''' |} == Farma 4 == * '''Moderátor:''' [[Kveta Horváthová]] * '''Miesto farmy:''' [[Podbranč]] (okres [[Senica]]) * '''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.751667|17.443750|display=inline}} * '''Víťaz:''' '''Pavol „Paco“ Styk''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Ide o všetko! === Súťažiaci === {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #9ACD32; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Pavol „Paco“ Styk | 20 | [[Oravce]] |- | 2. miesto | Božena Candráková | 35 | [[Senica]] |- | 3. miesto | Veronika Pavlíková | 19 | [[Brezová pod Bradlom]] |- | 4. miesto | Nikoleta Prokšová | 29 | [[Bratislava]] |- | 5. miesto | Jana Hrmová | 19 | [[Bratislava]] |- | 6. miesto | Štefan Vojtek | 28 | [[Ožďany]] |- | 7. miesto | Ján Juhaščík | 52 | [[Svidník]] |- | 8. miesto | Henrich Fedor | 41 | [[Košice]] |- | 9. miesto | Peter Čierny | 35 | [[Detva]] |- | 10. miesto | Kvetoslava Bányászová | 32 | [[Veľká Ida]] |- | 11. miesto | Šárka Racová | 40 | [[Uhrovec (obec)|Uhrovec]] |- | 12. miesto | Peter Kuník | 24 | [[Piešťany]] |- | 13. miesto | František Šefčík | 35 | [[Harichovce]] |- | 14. miesto | Martina Duchová | 28 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 15. miesto | Jindřich Sosna | 35 | [[Trebišov]] |- | 16. miesto | Miroslav Bačo | 30 | [[Košice]] |- | 17. miesto | Pavol Horečný | 54 | [[Piešťany]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#87CEEB;"|Pavol Horečný | style="background:#87CEEB;"|Pavol Horečný | style="background:#87CEEB;"|František Šefčík | style="background:#ff0000"|'''Pavol Horečný''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Veronika Pavlíková | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Racová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Bačo | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Bačo | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#ff0000"|'''Miroslav Bačo''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#87CEEB;"|Jindřich Sosna | style="background:#87CEEB;"|Jindřich Sosna | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#ff0000"|'''Jindřich Sosna''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Šárka Racová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|František Šefčík | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Martina Duchová | style="background:#ff0000"|'''Martina Duchová''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#ff0000"|'''Božena Candráková''' |- | rowspan="3"| 6 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Ján Juhaščík | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|František Šefčík | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Božena Candráková (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''František Šefčík''' |- | rowspan="2"| 7 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Veronika Pavlíková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Šárka Racová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Kuník | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Kuník | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Čierny | rowspan="1" style="background:#00FF7F" |'''Jana Hrmová (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Peter Kuník''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Štefan Vojtek | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|Peter Čierny | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Racová | style="background:#ff0000"|'''Šárka Racová''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Kvetoslava Bányászová | style="background:#87CEEB;"|Henrich Fedor | style="background:#FFC0CB;"|Kvetoslava Bányászová | style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta Prokšová | style="background:#ff0000"|'''Kvetoslava Bányászová''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Hrmová | style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta Prokšová | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#87CEEB;"|Peter Čierny | style="background:#ff0000"|'''Peter Čierny''' |- | 11 | style="background:gold;" colspan=1|Nikoleta Prokšová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|Henrich Fedor | style="background:#87CEEB;"|Henrich Fedor | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | style="background:#ff0000"|'''Henrich Fedor''' |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Pavol „Paco“ Styk | style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | style="background:#87CEEB;"|Štafan Vojtek | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | style="background:#ff0000"|'''Ján Juhaščík''' |- | 13 | style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#87CEEB;"|Pavol „Paco“ Styk | style="background:#87CEEB;"|Pavol „Paco“ Styk | style="background:#87CEEB;"|Štefan Vojtek | style="background:#ff0000"|'''Štefan Vojtek''' |- | 14 | style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#87CEEB;"|Pavol „Paco“ Styk | style="background:#FFC0CB;"|Veronika Pavlíková | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová''' |- | rowspan="2"| 15 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Božena Candráková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta Prokšová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Pavol „Paco“ Styk | colspan="2"| Voľba ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Nikoleta Prokšová''' |- | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Veronika Pavlíková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Božena Candráková | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Pavol „Paco“ Styk | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Veronika Pavlíková | style="background:#ff0000"|'''Veronika Pavlíková''' |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Božena Candráková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Pavol „Paco“ Styk | rowspan="1" style="background:#D1E8EF" |'''Božena Candráková (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow" |'''Pavol „Paco“ Styk (víťaz)''' |} == Farma 5 == 24. apríla 2014 [[TV Markíza]] spustila nábor do novej série Farmy, ktorá sa natáčala v období od 1. augusta do 30. novembra 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma 5 potvrdená! Markíza spustila nábor, môže ju nasadiť od 25. augusta | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-5-potvrdena-markiza-spustila-nabor-moze-ju-nasadit-od-25-augusta/ | dátum vydania = 24.5.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> Televízia Markíza 8. augusta 2014 oficiálne oznámila, že štart piatej série bude vo štvrtok 28. augusta 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Strategie - Farma 5 prichádza. Markíza spúšťa kampaň, pozrite si ju (video)|url=https://strategie.hnonline.sk/news/media/780571-farma-5-prichadza-markiza-spusta-kampan-pozrite-si-ju-video|vydavateľ=strategie.hnonline.sk|dátum vydania=2014-08-08|dátum prístupu=2023-09-19|jazyk=sk-sk|priezvisko=Krasko|meno=Ivan}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Farma 5 startuje už 28.8.2014 na Markíze | url = http://farma-5.tvfans.sk/farma-5-startuje-uz-28-8-2014-na-markize/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20160731003458/http://farma-5.tvfans.sk/farma-5-startuje-uz-28-8-2014-na-markize/ | vydavateľ = farma-5.tvfans.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-19 | dátum archivácie = 2016-07-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> 18. decembra 2014 v živom televíznom prenose, vo finálovom dueli, porazila Lenka Švaralová Tibora Repu a stala sa tak vítazkou 5. série Farmy. Témou farmy boli ovce a salaš. * '''Moderátor:''' [[Kveta Horváthová]] * '''Miesto farmy:''' [[Ilija]] (okres [[Banská Štiavnica]]) * '''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.427133|18.878483|display=inline}} * '''Víťaz:''' '''Lenka Švaralová''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Znovuzrodenie === Súťažiaci === {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #556B2F; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #556B2F; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #556B2F; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #556B2F; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Lenka Švaralová | 27 | [[Levice (Slovensko)|Levice]] |- | 2. miesto | Tibor Repa | 48 | [[Pusté Úľany]] |- | 3. miesto | Matúš Lengvarský | 25 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 4. miesto | Reza Givili | 31 | [[Senica]] |- | 5. miesto | Jana Ivaničová | 33 | [[Buzitka]] |- | 6. miesto | Eva Kapusniaková | 26 | [[Tatranská Lomnica]] |- | 7. miesto | Lenka Hrčková | 23 | [[Banská Bystrica]] |- | 8. miesto | Ľuboš Jankech | 37 | [[Malženice]] |- | 9. miesto | Miriam Pribanič | 53 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Irena Janošová | 25 | [[Bratislava]] |- | 11. miesto | Viktor Matz | 23 | [[Košice]] |- | 12. miesto | Alžbeta Janíčková | 46 | [[Vráble]] |- | 13. miesto | Patrik Mirga | 22 | [[Trnava]] |- | 14. miesto | Ján Beutel | 57 | [[Poprad]] |- | 15. miesto | Lucia Mokráňová | 22 | [[Bratislava]] |- | 16. miesto | Anna Koleňáková | 19 | [[Hrušovany]] |- | 17. miesto | Ľubomír Snopko | 19 | [[Čerín]] |- | 18. miesto | Marek Pavlov | 23 | [[Hnúšťa]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján Beutel | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#87CEEB;"|Marek Pavlov | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#FFC0CB;"|Anna Koleňáková | style="background:#ff0000"|'''Anna Koleňáková''' |- | rowspan="3"| 2 | rowspan="1" style="background:gold;" colspan=1|Lucia Mokráňová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Marek Pavlov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lucia Mokráňová (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ľubomír Snopko | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Anna Koleňáková (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Marek Pavlov''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Ivaničová | style="background:#FFC0CB;"|Anna Koleňáková | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Snopko | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Snopko | style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | style="background:#ff0000"|'''Ľubomír Snopko''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Patrik Mirga | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#87CEEB;"|Ján Beutel | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#FFC0CB;"|Anna Koleňáková | style="background:#ff0000"|'''Anna Koleňáková''' |- | rowspan="2"| 5 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Patrik Mirga | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Lucia Mokráňová (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Viktor Matz''' |- | rowspan="4"| 6 | rowspan="4" style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="4" style="background:#87CEEB;"|Patrik Mirga | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lucia Mokráňová (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Ján Beutel (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Viktor Matz (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Patrik Mirga (vylúčený)''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Lenka Hrčková | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#ff0000"|'''Alžbeta Janíčková''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | style="background:#FFC0CB;"|Eva Kapusniaková | style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | style="background:#87CEEB;"|Viktor Matz | style="background:#ff0000"|'''Viktor Matz''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Ľuboš Jankech | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | style="background:#FFC0CB;"|Irena „Iris“ Janošová | style="background:#ff0000"|'''Irena „Iris“ Janošová''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Matúš Lengvarský | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | style="background:#87CEEB;"|Ľuboš Jankech | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | style="background:#ff0000"|'''Lenka Hrčková''' |- | rowspan="3"| 11 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Eva Kapusniaková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanič | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Tibor Repa (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Lenka Hrčková (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Miriam Pribanič''' |- | rowspan="2"| 12 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Eva Kapusniaková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ľuboš Jankech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ľuboš Jankech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Ľuboš Jankech''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Tibor Repa (návrat)''' |- | rowspan="2"| 13 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Lenka Švaralová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lenka Hrčková''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Eva Kapusniaková (odstup)''' |- | 14 | style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | style="background:#87CEEB;"|Matúš Lengvarský | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Ivaničová | style="background:#ff0000"|'''Jana Ivaničová''' |- | rowspan="2"| 15 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Tibor Repa | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | colspan=2 rowspan="1" | Voľba ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Reza Givili''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB" |Matúš Lengvarský | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | rowspan="1" style="background:#87CEEB" |Matúš Lengvarský | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Matúš Lengvarský''' |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tibor Repa | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Švaralová | rowspan="1" style="background:#D1E8EF" |'''Tibor Repa (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow" |'''Lenka Švaralová (víťazka)''' |} == Farma 6 == 7. apríla 2015 [[TV Markíza]] spustila nábor do šiestej série Farmy, ktorá sa natáčala v období od 24. júla do 30. novembra 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma 6 môže odštartovať už v polovici augusta! Pobeží dlhšie ako pred rokom | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-6-moze-odstartovat-uz-v-polovici-augusta-pobezi-dlhsie-ako-pred-rokom/ | dátum vydania = 7.4.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> Štart šiestej série na TV Markíza prebehol vo štvrtok 27. augusta 2015. O víťazovi, ktorý si odniesol výhru 50 000 €, sa rozhodlo vo finálovom dueli vysielanom naživo, v piatok 18. decembra 2015. Stal sa ním Tomáš Mayer. Témou farmy boli predovšetkým husi. * '''Moderátor:''' [[Kveta Horváthová]] * '''Miesto farmy:''' [[Čelovce (okres Veľký Krtíš)]] * '''Víťaz:''' '''Tomáš Mayer''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Bude to husté! === Súťažiaci === {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #C5B358; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #C5B358; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #C5B358; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #C5B358; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Tomáš Mayer | 31 | [[Bratislava]] |- | 2. miesto | Jozef Kababik | 22 | [[Kechnec]] |- | 3. miesto | Gabriela Molnárová | 44 | [[Trnava]] |- | 4. miesto | Petra Bejdová | 30 | [[Humenné]] |- | 5. miesto | Jana Perunková | 39 | [[Poprad]] |- | 6. miesto | Katarína Cíbiková | 21 | [[Horovce]] |- | 7. miesto | Miriama Čaládyová | 25 | [[Nitra]] |- | 8. miesto | Michal Pavlík | 18 | [[Nitra]] |- | 9. miesto | Stanislav Tovcimak | 39 | [[Humenné]] |- | 10. miesto | Daniela Nikoleta Kortišová | 20 | [[Považská Bystrica]] |- | 11. miesto | Peter Kovalič | 39 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 12. miesto | Ladislav Paško | 20 | [[Veľký Krtíš]] |- | 13. miesto | Nikola Ledecká | 19 | [[Podbrezová]] |- | 14. miesto | Lívia Koristová | 21 | [[Žilina]] |- | 15. miesto | Nikola Máčeová | 26 | [[Klasov]] |- | 16. miesto | Roman Máče | 44 | [[Nitra]] |- | 17. miesto | Laura Foltínová | 20 | [[Záhorská Bystrica]] |- | 18. miesto | Ladislav Švihla | 41 | [[Štítnik]] |- | 19. miesto | Ľubomír Struňák | 28 | [[Michalovce]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Perunková | style="background:#FFC0CB;"|Lívia Koristová | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Struňák | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Struňák | style="background:#87CEEB;"|Ladislav Paško | style="background:#ff0000"|'''Ľubomír Struňák''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Petra Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela Molnárová | style="background:#87CEEB;"|Ladislav Švihla | style="background:#87CEEB;"|Ladislav Švihla | style="background:#87CEEB;"|Jozef Kababik | style="background:#ff0000"|'''Ladislav Švihla''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Nikola Ledecká | style="background:#FFC0CB;"|Lívia Koristová | style="background:#87CEEB;"|Jozef Kababik | style="background:#FFC0CB;"|Lívia Koristová | style="background:#FFC0CB;"|Laura Foltínová | style="background:#ff0000"|'''Laura Foltínová''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Petra Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Lívia Koristová | style="background:#87CEEB;"|Jozef Kababik | style="background:#87CEEB;"|Jozef Kababik | style="background:#87CEEB;"|Roman Máče | style="background:#ff0000"|'''Roman Máče''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Petra Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Perunková | style="background:#87CEEB;"|Ladislav Paško | style="background:#FFC0CB;"|Jana Perunková | style="background:#FFC0CB;"|Nikola Máčeová | style="background:#FF0000"|'''Nikola Máčeová''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Mayer | style="background:#FFC0CB;"|Petra Bejdová | style="background:#87CEEB;"|Jozef Kababik | style="background:#FFC0CB;"|Petra Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Lívia Koristová | style="background:#ff0000"|'''Lívia Koristová''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Perunková | style="background:#FFC0CB;"|Nikola Ledecká | style="background:#87CEEB;"|Michal Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Nikola Ledecká | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela Molnárová | style="background:#ff0000"|'''Nikola Ledecká''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Michal Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Jana Perunková | style="background:#87CEEB;"|Ladislav Paško | style="background:#87CEEB;"|Ladislav Paško | style="background:#87CEEB;"|Jozef Kababik | style="background:#ff0000"|'''Ladislav Paško''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Gabriela Molnárová | style="background:#FFC0CB;"|Daniela Nikoleta Kortišová | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Peter Kovalič | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Tovcimak''' |- | rowspan="4"| 10 | rowspan="4" style="background:gold;" colspan=1|Katarína Cíbiková | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela Molnárová | rowspan="4" style="background:#87CEEB;"|Jozef Kababik | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela Molnárová | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Daniela Nikoleta Kortišová | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Peter Kovalič (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Stanislav Tovcimak (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jozef Kababik (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Daniela Nikoleta Kortišová''' |- | 11 | style="background:gold;" colspan=1|Michal Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Petra Bejdová | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Tovcimak | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Tovcimak''' |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Petra Bejdová | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela Molnárová | style="background:#87CEEB;"|Michal Pavlík | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela Molnárová | style="background:#FFC0CB;"|Katarína Cíbiková | style="background:#ff0000"|'''Katarína Cíbiková''' |- | rowspan="4"| 13 | rowspan="4" style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Mayer | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Petra Bejdová | rowspan="4" style="background:#87CEEB;"|Michal Pavlík | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Petra Bejdová | rowspan="4" style="background:#FFC0CB;"|Katarína Cíbiková | style="background:#ff0000"|'''Michal Pavlík (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Katarína Cíbiková (návrat)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Jozef Kababik (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Petra Bejdová''' |- | rowspan="3"| 14 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Gabriela Molnárová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Miriama Čaládyová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Katarína Cíbiková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Perunková | style="background:#ff0000"|'''Miriama Čaládyová''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB"|Katarína Cíbiková | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Petra Bejdová (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Katarína Cíbiková''' |- | rowspan="3"| 15 | rowspan="1" colspan="3"| - | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Jana Perunková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela Molnárová | style="background:#ff0000"|'''Jana Perunková''' |- | rowspan="2" style="background:gold;"|Jozef Kababik | style="background:#FFC0CB;"|Petra Bejdová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | colspan=2 rowspan="1" | Voľba ex-farmárov | style="background:#ff0000" |'''Petra Bejdová''' |- | style="background:#FFC0CB;"|Gabriela Molnárová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Gabriela Molnárová | style="background:#ff0000" |'''Gabriela Molnárová''' |- | rowspan="2" colspan="4"| Finálový duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Jozef Kababik | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mayer | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Jozef Kababik (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Tomáš Mayer (víťaz)''' |} == Farma 7 == Na jeseň 2015 televízia oznámila, že plánuje aj siedme pokračovanie Farmy, a to už na jar 2016. 7. séria Farmy je špeciálna aj tým, že v nej nebudú súťažiť noví farmári, ale na statok sa vrátia vybraní účinkujúci z predošlých ročníkov. Natáčanie Farmy 7 začalo na začiatku februára a na obrazovkách TV Markíza mala premiéru [[26. február]]a [[2016]]. * '''Moderátor:''' [[Kveta Horváthová]] * '''Miesto farmy:''' [[Mošovce]] (okres [[Turčianske Teplice]]) * '''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.909177|18.914924|display=inline}} * '''Víťaz:''' '''Tomáš Mrva''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Táto Farma zmení všetko! === Súťažiaci === {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0; width:65%;" !style="background: #80461B; color: #fff; width:7%;" | Umiestnenie !style="background: #80461B; color: #fff; width:33%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #80461B; color: #fff; width:18%;" | Pôvodná séria !style="background: #80461B; color: #fff; width:17%;" | Vek na farme !style="background: #80461B; color: #fff; width:20%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Tomáš Mrva | [[#Farma 2|Farma 2]] | 28 | [[Trnava]] |- | 2. miesto | Lucia Mokráňová | [[#Farma 5|Farma 5]] | 24 | [[Bratislava]] |- | 3. miesto | Miriam Pribanić | [[#Farma 5|Farma 5]] | 54 | [[Bratislava]] |- | 4. miesto | Miloš Ferleťák | [[#Farma 1|Farma 1]] | 38 | [[Námestovo]] |- | 5. miesto | Šárka Rácová | [[#Farma 4|Farma 4]] | 43 | [[Uhrovec (obec)|Uhrovec]] |- | 6. miesto | Ľubomír Filkor | [[#Farma 2|Farma 2]] | 49 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 7. miesto | Lenka Hrčková | [[#Farma 5|Farma 5]] | 24 | [[Banská Bystrica]] |- | 8. miesto | Ján Juhaščík | [[#Farma 4|Farma 4]] | 54 | [[Svidník]] |- | 9. miesto | Jana Hrmová | [[#Farma 4|Farma 4]] | 21 | [[Bratislava]] |- | 10. miesto | Reza Givili | [[#Farma 5|Farma 5]] | 32 | [[Bratislava]] |- | 11. miesto | Alžbeta Janíčková | [[#Farma 5|Farma 5]] | 48 | [[Vráble]] |- | 12. miesto | Roman Olach | [[#Farma 2|Farma 2]] | 24 | [[Partizánske]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján Juhaščík | style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Roman Olach | style="background:#ff0000"|'''Roman Olach''' |- | rowspan="2"| 2 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ľubomír Filkor | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Alžbeta Janíčková | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Alžbeta Janíčková''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová (odstup)''' |- | rowspan="2"| 3 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Lenka Hrčková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | style="background:#00FF7F"|'''Jana Hrmová (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Ján Juhaščík''' |- | rowspan="2"| 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ľubomír Filkor | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Reza Givili | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Reza Givili''' |- | rowspan="1" style="background:#00FF7F"|'''Ján Juhaščík (návrat)''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Miriam Pribanić | style="background:#FFC0CB;"|Jana Hrmová | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | style="background:#ff0000"|'''Ľubomír Filkor''' |- | rowspan="3"| 6 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Miloš Ferleťák | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Ján Juhaščík | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | style="background:#ff0000"|'''Jana Hrmová (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Ľubomír Filkor (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Ján Juhaščík''' |- | rowspan="2"| 7 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Šárka Rácová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Tomáš Mrva | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | style="background:#ff0000" |'''Miriam Pribanić''' |- | style="background:#ff0000"|'''Lenka Hrčková (odstup)''' |- | rowspan="2"| 8 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Šárka Rácová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miloš Ferleťák | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miloš Ferleťák | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Ľubomír Filkor | style="background:#00FF7F" |'''Miriam Pribanić (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"| '''Ľubomír Filkor''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Lucia Mokráňová | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | style="background:#FFC0CB;"|Šárka Rácová | style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | style="background:#ff0000"|'''Šárka Rácová''' |- | rowspan="2"| 10 | rowspan="1" colspan="5"| Voľba ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Miloš Ferleťák''' |- | rowspan="1" colspan="3"| Semifinále | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Miriam Pribanić | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Miriam Pribanić''' |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Mokráňová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Mrva | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Lucia Mokráňová (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Tomáš Mrva (víťaz)''' |} == Farma 8 == V auguste 2016 televízia Markíza avizovala, že s reality show Farma naďalej ráta, a v roku 2017 odvysiela jej ôsmu sériu.<ref>http://mediaboom.sk/nezaradene/farma-bude-na-markize-pokracovat-osma-seria-potvrdena-zacala-opat-vyrobu-dobre-vediet/</ref> V októbri 2016 televízia oficiálne spustila nábor súťažiacich do ďalšej série, čím bol potvrdený návrat k pôvodnej verzii s novými farmármi. Po prvý raz v histórii bola zvýšená výherná suma, víťaz 8. série Farmy si odnesie až 75 000 eur. Témou série je mlyn. <ref>http://medialne.etrend.sk/televizia/markiza-laka-do-novej-farmy-vyssou-vyhrou.html</ref> * '''Moderátor:''' [[Kveta Horváthová]] * '''Miesto farmy:''' [[Horný Badín]] [[Krupina (okres)|(okres Krupina)]] * '''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|48.281194|19.062667|display=inline}} * '''Víťaz:''' '''Miroslav Povec''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Všetko sa zomelie na Farme! === Súťažiaci === {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #514E49; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #514E49; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #514E49; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #514E49; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Miroslav Povec | 36 | [[Spišské Tomášovce]] |- | 2. miesto | Dávid Buška | 27 | [[Námestovo]] |- | 3. miesto | Lucia Šindlerová | 38 | [[Opatovce nad Nitrou]] |- | 4. miesto | Vladimíra Sedláková | 23 | [[Nitrianske Hrnčiarovce]] |- | 5. miesto | Milan Lalík | 44 | [[Dudince]] |- | 6. miesto | Lucia Gachulincová | 22 | [[Považská Bystrica]] |- | 7. miesto | Roman Adamka | 27 | [[Trávnica]] |- | 8. miesto | Alena Lehotská | 57 | [[Spišská Nová Ves]] |- | 9. miesto | Nikolas Nikolič | 26 | [[Nový Život]] |- | 10. miesto | Zuzana Hrobáriková | 28 | [[Kolárovice]] |- | 11. miesto | Ján Raninec | 57 | [[Trenčianska Turná]] |- | 12. miesto | Janette Hutton | 43 | [[w:en:Waltham Abbey|Waltham Abbey]] |- | 13. miesto | Jana Brezinová | 27 | [[Trnovec nad Váhom]] |- | 14. miesto | Marcel Sendrei | 25 | [[Ratkovská Suchá]] |- | 15. miesto | Daniela Urbanová | 48 | [[Šaľa]] |- | 16. miesto | Jaroslav Sunega | 34 | [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" colspan=1|Ján Raninec | style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedláková | style="background:#87CEEB;"|Jaroslav Sunega | style="background:#87CEEB;"|Jaroslav Sunega | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | style="background:#ff0000"|'''Jaroslav Sunega''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Milan Lalík | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | style="background:#FFC0CB;"|Daniela Urbanová | style="background:#ff0000"|'''Daniela Urbanová''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Zuzana Hrobáriková | style="background:#FFC0CB;"|Jana Brezinová | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Marcel Sendrei | style="background:#ff0000"|'''Marcel Sendrei''' |- | 4 | style="background:gold;" colspan=1|Dávid Buška | style="background:#FFC0CB;"|Jana Brezinová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Jana Brezinová | style="background:#FFC0CB;"|Janette Hutton | style="background:#ff0000"|'''Jana Brezinová (odstup)''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Janette Hutton | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#FFC0CB;"|Janette Hutton | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#ff0000"|'''Janette Hutton''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Lucia Šindlerová | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#87CEEB;"|Ján Raninec | style="background:#87CEEB;"|Ján Raninec | style="background:#87CEEB;"|Nikolas Nikolič | style="background:#ff0000"|'''Ján Raninec''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Alena Lehotská | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#87CEEB;"|Nikolas Nikolič | style="background:#FFC0CB;"|Zuzana Hrobáriková | style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedlákova | style="background:#ff0000"|'''Zuzana Hrobáriková''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedláková | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#87CEEB;"|Nikolas Nikolič | style="background:#ff0000"|'''Nikolas Nikolič''' |- | 9 | style="background:gold;" colspan=1|Roman Adamka | style="background:#FFC0CB;"|Alena Lehotská | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#FFC0CB;"|Alena Lehotská | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#ff0000"|'''Alena Lehotská''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslav Povec | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Milan Lalík | style="background:#87CEEB;"|Roman Adamka | style="background:#ff0000"|'''Roman Adamka''' |- | 11 | style="background:gold;" colspan=1|Vladimíra Sedláková | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Gachulincová | style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | style="background:#ff0000"|'''Lucia Gachulincová''' |- | rowspan="2"| 12 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Dávid Buška | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miroslav Povec | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Vladimíra Sedláková | style="background:#FF8C00"|'''Vladimíra Sedláková (záchrana)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Milan Lalík (vylúčený)''' |- | rowspan="2"| 13 | rowspan="1" colspan="5"| Voľba ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Vladimíra Sedláková''' |- | rowspan="1" colspan="3"| Semifinále | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Lucia Šindlerová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Dávid Buška | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Lucia Šindlerová''' |- | colspan="4" rowspan="2" | Finálový duel | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Miroslav Povec | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Dávid Buška | rowspan="1" style="background:#D1E8EF" |'''Dávid Buška (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Miroslav Povec (víťaz)''' |} == Farma 9 == Deviata séria Farmy, s prívlastkom letná, odštartovala 7. septembra 2017 na TV Markíza. Jej témou bol opäť salaš, pastierstvo a ovce. Nová farma sa nachádzala medzi Terchovou a Zázrivou, odkazovala na legendu Juraja Jánošíka. *'''Moderátor:''' [[Kveta Horváthová]] *'''Miesto farmy:''' [[Zázrivá (okres Dolný Kubín)]] *'''Súradnice farmy:''' {{Súradnice|49.29266|19.11471|display=inline}} *'''Víťaz:''' '''Šimon Néma''' *'''Hospodár:''' Martin Bagár *'''Slogan:''' Ide o život! === Súťažiaci === {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #CCA01D; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Šimon Néma | 26 | [[Dolné Lefantovce]] |- | 2. miesto | Michala Kiripolská | 25 | [[Trnovec nad Váhom]] |- | 3. miesto | Anna Auxtová | 52 | [[Čierny Balog]] |- | 4. miesto | Jana Volnová | 47 | [[Podhradie]] |- | 5. miesto | Petra Palusková | 25 | [[Praha]] |- | 6. miesto | Jozef Bohdan | 40 | [[Podlužany (okres Bánovce nad Bebravou)|Podlužany]] |- | 7. miesto | Pavol Lihocký | 38 | [[Handlová]] |- | 8. miesto | Miroslav Gábriš | 64 | [[Bobrovec (obec)|Bobrovec]] |- | 9. miesto | Ivana Auxtová | 32 | [[Čierny Balog]] |- | 10. miesto | Martin Urban | 26 | [[Záhorská Bystrica]] |- | 11. miesto | Dáša Sabová | 31 | [[Trenčín]] |- | 12. miesto | Eva Zelníková | 22 | [[Kysucké Nové Mesto]] |- | 13. miesto | Stanislav Madzík | 30 | [[Poprad]] |- | 14. miesto | Lenka Botková | 30 | [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]] |- | 15. miesto | Tomáš Drahoš | 25 | [[Bratislava]] |- | 16. miesto | Frederika Lukyová | 21 | [[Žiar nad Hronom]] |- | 17. miesto | Jaroslav Hudacký | 37 | [[Trebišov]] |- | 18. miesto | Peter Poruban | 29 | [[Saint-Tropez]] |- | 19. miesto | Ján Solárik | 47 | [[Žilina]] |- | 20. miesto | Ivana Slabá | 20 | [[Považská Bystrica]] |- | 21. miesto | Ladislav Krajčovič | 64 | [[Dolná Krupá]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 1 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Ján Solárik | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Slabá | style="background:#ff0000"|'''Ladislav Krajčovič (odstup)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Ivana Slabá (odstup)''' |- | rowspan="2" | 2 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Stanislav Madzík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Peter Poruban | style="background:#ff0000"|'''Ján Solárik (odstup)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Peter Poruban''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Jozef Bohdan | style="background:#FFC0CB;"|Eva Zelníková | style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | style="background:#87CEEB;"|Jaroslav Hudacký | style="background:#ff0000"|'''Jaroslav Hudacký''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Anna Auxtová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Frederika Lukyová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Tomáš Drahoš | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Frederika Lukyová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Eva Zelníková | style="background:#FF8C00"|'''Eva Zelníková (záchrana)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Frederika Lukyová''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Tomáš Drahoš | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | style="background:#87CEEB;"|Stanislav Madzík | style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | style="background:#ff0000"|'''Lenka Botková''' |- | rowspan="3" | 6 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Eva Zelníková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Volnová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Martin Urban | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Madzík (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Lenka Botková (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Jozef Bohdan''' |- | rowspan="3" | 7 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Dáša Sabová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Martin Urban | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Lenka Botková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Michala Kiripolská | style="background:#ff0000"|'''Tomáš Drahoš (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Jozef Bohdan (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Lenka Botková''' |- | rowspan="3" | 8 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Eva Zelníková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Jana Volnová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Stanislav Madzík | style="background:#00FF7F"|'''Stanislav Madzík (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Miroslav Gábriš (odstup)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Stanislav Madzík''' |- | rowspan="3" | 9 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Martin Urban | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Dáša Sabová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | style="background:#00FF7F"|'''Miroslav Gábriš (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Eva Zelníková (vylúčená)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Dáša Sabová''' |- | 10 | style="background:gold;" colspan=1|Jozef Bohdan | style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Martin Urban | style="background:#ff0000" |'''Martin Urban''' |- | rowspan="2" | 11 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Petra Palusková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miroslav Gábriš | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Ivana Auxtová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Michala Kiripolská | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Ivana Auxtová''' |- | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Gábriš | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Miroslav Gábriš''' |- | 12 | style="background:gold;" colspan=1|Jana Volnová | style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Pavol Lihocký | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | style="background:#ff0000" |'''Pavol Lihocký''' |- | 13 | style="background:gold;" colspan=1|Anna Auxtová | style="background:#FFC0CB;"|Jana Volnová | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | style="background:#87CEEB;"|Jozef Bohdan | style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | style="background:#ff0000" |'''Jozef Bohdan''' |- | rowspan="3"| 14 | rowspan="2" colspan="5"| Voľba ex-farmárov | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Petra Palusková''' |- | rowspan="1" style="background:#ff0000"|'''Jana Volnová''' |- | rowspan="1" colspan="3"| Semifinále | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Anna Auxtová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;"|Šimon Néma | rowspan="1" style="background:#ff0000"| '''Anna Auxtová''' |- | colspan="4" rowspan="2"| Finálový duel | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala Kiripolská | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Šimon Néma | rowspan="1" style="background:#D1E8EF"|'''Michala Kiripolská (2. miesto)''' |- | rowspan="1" style="background:yellow"|'''Šimon Néma (víťaz)''' |} == Farma X == Televízia Markíza potvrdila výrobu jubilejnej desiatej Farmy už v roku 2017<ref name="ref1" />, pričom nábor nových súťažiacich spustila v apríli 2018 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza spustila prípravy jubilejnej Farmy! Sľubuje dosiaľ najväčšie dobrodružstvo | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/farma-tento-rok-s-jubilejnou-desiatou-seriou-markiza-spustila-priprav-slubuje-dosial-najvacsie-dobrodruzstvo/ | dátum vydania = 3. apríl 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref>. Podobne ako predošlé série, aj vysielanie desiatej Farmy sa naplánovalo na jeseň. Televízia ale postupne oznámila, že novú sériu čaká množstvo zmien, vrátane zmeny konceptu ako takého. Prvou veľkou zmenou, ktorú Markíza potvrdila, bola zmena moderátorky show, keď po deviatich sériách vystriedala Kvetku Horváthovú komička Evelyn. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nová Farma bez Kvetky Horváthovej: Prichádza nová tvár! | url = http://farma.markiza.sk/aktualne/1928417_nova-farma-bez-kvetky-horvathovej-prichadza-nova-tvar | dátum vydania = 26. júl 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Ďalšou, absolútnou novinkou slovenskej verzie Farmy je, že vôbec po prvýkrát sa na statok spolu s novými vybranými súťažiacimi z ľudu, pozreli aj známe slovenské celebrity. Ako prvé Markíza potvrdila sestry Nízlové, <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Na novú Farmu mieria aj celebrity. Toto sú prvé dve slávne mená! | url = http://farma.markiza.sk/aktualne/1928908_na-novu-farmu-mieria-aj-celebrity-toto-su-prve-dve-slavne-mena | dátum vydania = 30. júl 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> následne zoznam rozšírila o 5 ďalších známych tvárí. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zoznam je odhalený! Tieto celebrity mieria na Farmu | url = http://farma.markiza.sk/aktualne/1929074_zoznam-je-odhaleny-tieto-celebrity-mieria-na-farmu | dátum vydania = 1. august 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Témou Farmy X sa stali ryby a rybolov. Vo finále, ktoré prebehlo naživo 7. decembra 2018, sa vôbec prvýkrát stretli až traja súťažiaci. Víťazom, ktorý si odniesol výhru 75 000 €, sa napokon stal Dominik Porubský. * '''Moderátor:''' [[Eva Kramerová|Eva “Evelyn” Kramerová]] * '''Miesto farmy:''' [[Sekule]] (okres [[Senica (okres)|Senica]]) * '''Súradnice farmy:''' 48°37'19.3"N 17°00'03.8"E * '''Víťaz: Dominik Porubský''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Úplne nová Farma! === Súťažiaci === {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#DCDCDC;"|Bohatí (celebrity) | Chudobní |} {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #FF9966; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #FF9966; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #FF9966; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #FF9966; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Dominik Porubský | 20 | [[Trenčianska Teplá]] |- | 2. miesto | Milan Vysokai | 35 | [[Nitra]] |- | 3. miesto | Peter Harezník | 38 | [[Dolný Kubín]] |- | 4. miesto | Karin Dvořáková | 25 | [[Banská Bystrica]] |- | 5. miesto | Daniela Urbanová | 23 | [[Šaľa]] |- | 6. miesto | Renáta Greschner | 49 | [[Prievidza]] |- | 7. miesto | Michal Gajdošech | 28 | [[Praha]] |- style="background:#DCDCDC;" | 8. miesto | [[Martin Šmahel]] | 35 | [[Stupava]] |- | 9. miesto | Tatiana Brunayová | 31 | [[Topoľčany]] |- | 10. miesto | Michaela Štefániková | 33 | [[Ražňany]] |- style="background:#DCDCDC;" | 11. miesto | Ibrahim Maiga | 55 | [[Mali]] |- | 12. miesto | Lívia Chvostíková | 21 | [[Považská Bystrica]] |- | 13. miesto | Juraj Solčanský | 25 | [[Nitra]] |- | 14. miesto | Dajana Šildová | 26 | [[Nitra]] |- | 15. miesto | Filip Hakl | 20 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 16. miesto | [[Silvia Šuvadová]] | 45 | [[Los Angeles]] |- style="background:#DCDCDC;" | 17. miesto | Robo Mikla | 36 | [[Žiar nad Hronom]] |- style="background:#DCDCDC;" | 18. miesto | [[Twiins|Sestry Nízlové]] | 32 | [[Hronský Beňadik]] |- | 19. miesto | Imrich Zambo | 57 | [[Brezno]] |- | 20. miesto | Monika Siposová | 37 | [[Štvrtok na Ostrove]] |- style="background:#DCDCDC;" | 21. miesto | [[Katarína Brychtová]] | 51 | [[Bratislava]] |- | 22. miesto | Lenka Horníková | 20 | [[Trnava]] |} === Priebeh súťaže === '''1. časť - Bohatí vs. Chudobní''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! rowspan="2" | Vedúci<br> chudobných ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="3" | 1 | rowspan="3" colspan="1" style="background:gold;" |Sestry Nízlové | rowspan="3" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Imrich Zambo | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Lenka Horníková | style="background:#ff0000" |'''Lenka Horníková (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Siposová | style="background:#FF8C00" |'''Michaela Štefániková (záchrana)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Katarína Brychtová (odstup)''' |- | rowspan="2" | 2 | rowspan="2" colspan="1" style="background:gold;" |Renáta Greschner | rowspan="2" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Milan Vysokai | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | Style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Sestry Nízlové | rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Sestry Nízlové''' |- | style="background:#FFC0CB;" |Pomocníčka Tatiana Brunayová |- | rowspan="3" | 3 | rowspan="3" colspan="1" style="background:gold;" |Michal Gajdošech | rowspan="3" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Juraj Solčanský | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Tatiana Brunayová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Imrich Zambo | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Imrich Zambo | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Ibrahim Maiga | style="background:#ff0000" |'''Monika Siposová (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F"|'''Sestry Nízlové (návrat)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Imrich Zambo (odstup)''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" colspan="1" style="background:gold;" |Dominik Porubský | rowspan="2" colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Milan Vysokai | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Gajdošech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Gajdošech | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Róbert Mikla | style="background:#ff0000" |'''Sestry Nízlové (odstup)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Róbert Mikla (odstup)''' |- | 5 | colspan="1" style="background:gold;" |Milan Vysokai | colspan="1" style="background:#FBE7B2;" |Michal Gajdošech | style="background:#FFC0CB;" |Silvia Šuvadová | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Silvia Šuvadová | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#ff0000" |'''Silvia Šuvadová''' |} '''2. časť – Zjednotenie (Očistec)''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 6 | colspan="1" style="background:gold;" |Juraj Solčanský | style="background:#FFC0CB;" |Lívia Chvostíková | style="background:#87CEEB;" |Filip Hakl | style="background:#87CEEB;" |Filip Hakl | style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | style="background:#ff0000" |'''Filip Hakl''' |- | 7 | colspan="1" style="background:gold;" |Lívia Chvostíková | style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | style="background:#FFC0CB;" |Dajana Šildová | style="background:#ff0000" |'''Dajana Šildová''' |- | 8 | colspan="1" style="background:gold;" |Ibrahim Maiga | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#87CEEB;" |Juraj Solčanský | style="background:#87CEEB;" |Juraj Solčanský | style="background:#87CEEB;" |Michal Gajdošech | style="background:#ff0000" |'''Juraj Solčanský''' |} '''3. časť – Nový život''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 9 | colspan="1" style="background:gold;" |Karin Dvořáková | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#87CEEB;" |Milan Vysokai | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#FFC0CB;" |Lívia Chvostíková | style="background:#ff0000" |'''Lívia Chvostíková''' |- | 10 | colspan="1" style="background:gold;" |Michal Gajdošech | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | style="background:#87CEEB;" |Ibrahim Maiga | style="background:#ff0000" |'''Ibrahim Maiga''' |- | 11 | colspan="1" style="background:gold;" |Renáta Greschner | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Štefániková | style="background:#FFC0CB;" |Daniela Urbanová | style="background:#ff0000" |'''Michaela Štefániková''' |- | 12 | colspan="1" style="background:gold;" |Peter Harezník | style="background:#FFC0CB;" |Renáta Greschner | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Tatiana Brunayová | style="background:#ff0000" |'''Tatiana Brunayová''' |- | 13 | colspan="1" style="background:gold;" |Peter Harezník | style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#87CEEB;" |Martin Šmahel | style="background:#FFC0CB;" |Karin Dvořáková | style="background:#ff0000" |'''Martin Šmahel''' |- | rowspan="4"| 14 | rowspan="3" colspan="5"| Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000"|'''Michal Gajdošech''' |- | style="background:#ff0000"|'''Renáta Greschner''' |- | style="background:#ff0000"|'''Daniela Urbanová''' |- | rowspan="1" colspan="5"| Semifinále | style="background:#ff0000"|'''Karin Dvořáková''' |- | colspan="3" rowspan="3"| Finále | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Dominik Porubský | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Milan Vysokai | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Peter Harezník | style="background:#FF8247"|'''Peter Harezník (3. miesto)''' |- | style="background:#D1E8EF"|'''Milan Vysokai (2. miesto)''' |- | style="background:yellow"|'''Dominik Porubský (víťaz)''' |} == Farma 11 „Východ vs. Západ“ == Televízia Markíza potvrdila 11. sériu úspešnej reality show Farma spustením kastingov v apríli 2019. Farma 11 odštartovala na jeseň 2019 a opäť sa držala konceptu, ktorý priniesla Farma X. Súťažiaci boli v tejto sérii rozdelení na skupinu Západ a skupinu Východ podľa toho, ku ktorému zo slovenských regiónov inklinujú. Farma 11 priniesla ešte ďalšiu obmenu pravidiel. Doterajšie série Farmy sa viac či menej vracali späť v čase do minulosti. Farmári si vyskúšali, ako sa žilo ľuďom pred sto alebo dvesto rokmi. V jedenástej Farme sa však do popredia dostala súčasnosť a najmä hodnoty, ktoré formujú život obyvateľov východu a západu Slovenska. Na post moderátorky opäť zasadla [[Eva Kramerová|Eva “Evelyn” Kramerová]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nová Farma na jeseň potvrdená: Opäť rozdelí súťažiacich na dva tábory, Markíza chystá úplnú novinku! | url = https://mediaboom.sk/nezaradene/nova-farma-na-jesen-potvrdena-opat-rozdeli-sutaziacich-na-dva-tabory-markiza-chysta-uplnu-novinku/ | dátum vydania = 23. apríl 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * '''Moderátor:''' [[Eva Kramerová|Eva “Evelyn” Kramerová]] * '''Miesto farmy:''' [[Sekule]] (okres [[Senica (okres)|Senica]]) * '''Súradnice:''' 48°37'24.0"N 17°00'04.8"E * '''Víťaz:''' '''Gabriel Sedláček''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Odveký súboj Západu a Východu rozhodne Farma! === Súťažiaci === {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#DCDCDC;"| Západ | Východ |} {| class="wikitable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #8773A1; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #8773A1; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #8773A1; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #8773A1; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | 1. miesto | Gabriel Sedláček | 23 | [[Košice]] |- style="background:#DCDCDC;" | 2. miesto | Romana Košťálová | 23 | [[Bratislava]] |- | 3. miesto | Radovan Dulin | 38 | [[Dunajská Lužná]] / [[Poprad]] |- style="background:#DCDCDC;" |4.miesto | Kristína Lengyelová | 32 |[[Senec]] |- style="background:#DCDCDC;" | 5. miesto | Barbora Bednaričová | 22 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 6. miesto | Nikola Prsteková | 25 | [[Holíč]] |- style="background:#DCDCDC;" | 7. miesto | Iveta Maászová | 45 | [[Modra]] |- | 8. miesto | Martin Mihálik | 22 | [[Andrejová]] |- | 9. miesto | Rastislav Mojsej | 40 | [[Hrašovík]] |- | 10. miesto | Vladimír Hudáček | 37 | [[Kalnište]] |- | 11. miesto | Nicoletta Tóthová | 24 | [[Veľké Kapušany]] |- style="background:#DCDCDC;" | 12. miesto | Matej Jurkovič | 41 | [[Bratislava]] |- | 13. miesto | Andrea Matejčíková | 34 | [[Námestovo]] / [[Košice]] |- | 14. miesto | Miroslava Csorbová | 19 | [[Košice]] |- style="background:#DCDCDC;" | 15. miesto | Mário Krkoška | 27 | [[Čadca]] |- style="background:#DCDCDC;" | 16. miesto | Peter Gyűrűsi | 45 | [[Nové Zámky]] |- | 17. miesto | Martin Kollár | 20 | [[Handlová]] |- style="background:#DCDCDC;" | 18. miesto | Michal Rajcsányi | 24 | [[Bratislava]] |- | 19. miesto | Martina Kovalčíková | 30 | [[Košice]] |- | 20. miesto | Andrea Bobovská | 43 | [[Gánovce]] |- |} === Priebeh súťaže === '''1. časť (FÁZA) - Východ vs. Západ''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha Východ ! Sluha Západ ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" |Gabriel Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Andrea Bobovská | style="background:#87CEEB;" |Martin Kollár | style="background:#FFC0CB;" |Andrea Bobovská | style="background:#87CEEB;" |Michal Rajcsányi | style="background:#ff0000;" |'''Andrea Bobovská''' |- | rowspan="2" | 2 | rowspan="2" style="background:gold;" |Peter Gyűrűsi | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Rajcsányi | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Martin Kollár | style="background:#ff0000;" |'''Martina Kovalčíková (odstup)''' |- | style="background:#ff0000;" |'''Martin Kollár''' |- | rowspan="2" | 3 | rowspan="2" style="background:gold;" |Radovan Dulin | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Barbora Bednaričová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Rajcsányi | style="background:#00FF7F" |'''Martin Kollár (návrat)''' |- | style="background:#ff0000;" |'''Michal Rajcsányi''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" style="background:gold;" |Gabriel Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | colspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Barbora Bednaričová | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#FF8C00" |'''Barbora Bednaričová (záchrana)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Miroslava Csorbová | colspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FFC0CB;" |Miroslava Csorbová | style="background:#FF8C00" |'''Romana Košťálová (záchrana)''' |- | 5 | style="background:gold;" |Romana Košťálová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Martin Kollár | style="background:#ff0000;" |'''Martin Kollár''' |- | 6 | style="background:gold;" |Kristína Lengyelová | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#87CEEB;" |Peter Gyűrűsi | style="background:#ff0000;" |'''Peter Gyűrűsi''' |} '''2. časť (FÁZA) – Bez hraníc (Spoločenstvo)''' {| class="wikitable sortable mw-collapsible mw-collapsed" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2" |Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 7 | style="background:gold;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Gabriel Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#87CEEB;" |Gabriel Sedláček | style="background:#87CEEB;" |Mário Krkoška | style="background:#ff0000;" |'''Mário Krkoška''' |- | 8 | style="background:gold;" |Romana Košťálová | style="background:#87CEEB;" |Martin Mihálik | style="background:#FFC0CB;" |Miroslava Csorbová | style="background:#FFC0CB;" |Miroslava Csorbová | style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | style="background:#ff0000;" |'''Miroslava Csorbová''' |- | 9 | rowspan="2" style="background:gold;" |Matej Jurkovič | style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FFC0CB;" |Andrea Matejčíková | style="background:#ff0000;" |'''Andrea Matejčíková''' |- | rowspan="2" | 10 | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Nicoletta Tóthová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Nicoletta Tóthová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Kristína Lengyelová | style="background:#ff0000;" |'''Matej Jurkovič (vylúčený)''' |- | style="background:gold;" |Iveta Maászová | style="background:#ff0000;" |'''Nicoletta Tóthová''' |- | 11 | style="background:gold;" |Martin Mihálik | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#FFC0CB;" |Kristína Lengyelová | style="background:#87CEEB;" |Vladimír Hudáček | style="background:#FFC0CB;" |Nikola Prsteková | style="background:#ff0000;" |'''Vladimír Hudáček''' |- | 12 | rowspan="3" style="background:gold;" |Gabriel Sedláček | style="background:#FFC0CB;" |Nikola Prsteková | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#87CEEB;" |Rastislav Mojsej | style="background:#ff0000;" |'''Rastislav Mojsej''' |- | 13 | style="background:#87CEEB;" |Martin Mihálik | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Iveta Maászová | style="background:#87CEEB;" |Martin Mihálik | style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#ff0000;" |'''Martin Mihálik''' |- | 14 | style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | style="background:#FFC0CB;" |Iveta Maászová | style="background:#FFC0CB;" |Barbora Bednaričová | style="background:#ff0000;" |'''Iveta Maászová''' |- | rowspan="3" | 15 | colspan="5" rowspan="2" |Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000;"|'''Nikola Prsteková''' |- | style="background:#ff0000;"|'''Barbora Bednaričová''' |- | colspan="5" |Semifinále | style="background:#ff0000;"|'''Kristína Lengyelová''' |- | colspan="3" rowspan="3" |Finále | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Gabriel Sedláček | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Radovan Dulin | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Romana Košťálová | style="background:#FF8247"|'''Radovan Dulin (3. miesto)''' |- | style="background:#D1E8EF"|'''Romana Košťáľová (2. miesto)''' |- | style="background:yellow"|'''Gabriel Sedláček (víťaz)''' |} == Farma 12 „Mesto vs. Dedina“ == 12. séria Farmy opäť pokračovala v koncepte rozdelenia účinkujúcich do dvoch skupín. V snahe prekonávať predsudky, ktoré v sebe máme všetci od nepamäti sa tentokrát do popredia dostal stret hodnôt, presvedčení, dvoch rôznych svetov, ktoré sú od seba vzdialené len kúsok, no zároveň sú od seba tak ďaleko - súboj mesta a dediny. 12. séria sa opäť vysielala v jesennom období s nezmenenou moderátorkou. * '''Moderátor:''' [[Eva Kramerová|Eva “Evelyn” Kramerová]] * '''Miesto farmy:''' [[Sekule]] (okres [[Senica (okres)|Senica]]) * '''Súradnice:''' 48°37'20.2"N 17°00'01.9"E * '''Víťaz:''' '''Xénia Gregušová''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Kde bije srdce Slovenska - v meste alebo na dedine? === Súťažiaci === {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#DCDCDC;"| Mesto | Dedina |} {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:15%;" | Umiestnenie !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:20%;" | Vek na farme !style="background:#9C2542; color: #FFFFFF; width:25%;" | Bydlisko |- style="background:#DCDCDC;" | 1. miesto | Xénia Gregušová | 21 | [[Žilina]] |- | 2. miesto | Henrich Kuľko | 28 | [[Spišský Štiavnik]] |- | 3. miesto | Lukáš Stanislav | 31 | [[Chrasť nad Hornádom]] |- style="background:#DCDCDC;" | 4. miesto | Vladislav Nikolayev | 44 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 5. miesto | Erik Zahorjan | 27 | [[Prešov]] |- | 6. miesto | Katarína Pohančaníková | 30 | [[Dolný Harmanec]] |- style="background:#DCDCDC;" | 7. miesto | Anna Fiačanová | 37 | [[Liptovský Mikuláš]] |- | 8. miesto | Sára Adamčíková | 21 | [[Rabča]] |- | 9. miesto | Norbert Brezík | 50 | Srbsko |- | 10. miesto | Michal Arbet | 28 | [[Hrachovište]] |- style="background:#DCDCDC;" | 11. miesto | Monika Šuleková | 32 | [[Rimavská Sobota]] / [[Grécko]] |- | 12. miesto | Eva Lipovská | 41 | Taliansko |- style="background:#DCDCDC;" | 13. miesto | Adam Tomek | 26 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 14. miesto | Henrik Szabo | 25 | [[Bratislava]] |- style="background:#DCDCDC;" | 15. miesto | Matúš Jaroš | 29 | [[Košice]] |- | 16. miesto | Mário Rigó | 26 | [[Zlaté Klasy]] |- style="background:#DCDCDC | 17. miesto | Beáta Rusnáková | 20 | [[Veľký Krtíš]] |- style="background:#DCDCDC;" | 18. miesto | Rebeka Hlavatá | 25 | [[Galanta]] |- | 19. miesto | Mária Bothová | 41 | [[Luzern]] |- style="background:#DCDCDC;" | 20. miesto | Nikoletta Fridrichová | 32 | [[Bratislava]] |} === Priebeh súťaže === '''1. časť (FÁZA) Mesto vs. Dedina''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa - Dedina ! rowspan="2" | Vedúci - Mesto ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Slúžka ! Sluha ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 1 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Monika Šuleková | rowspan="2" style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Norbert Brezík | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Xénia Gregušová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Matúš Jaroš | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Xénia Gregušová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Katarína Pohančaníková | rowspan="2" style="background:#ff0000" colspan=1|'''Michal Arbet (záchrana - Chalúpka)''' |- | style="background:#87CEEB;"|Matúš Jaroš | style="background:#87CEEB;"|Michal Arbet |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Adam Tomek | style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Norbert Brezík | style="background:#FFC0CB;"|Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;"|Henrik Szabo | style="background:#87CEEB;"|Henrik Szabo | style="background:#87CEEB;"|Lukáš Stanislav | style="background:#ff0000" |'''Lukáš Stanislav (záchrana - Chalúpka)''' |- | rowspan="2" | 3 | rowspan="2" style="background:gold;" |Eva Lipovská | rowspan="2" style="background:#FBE7B2;" |Henrik Szabo | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Sára Adamčíková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Nikoletta Fridrichová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Mária Bothová | style="background:#ff0000" |'''Adam Tomek (odstup)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Mária Bothová (záchrana - Chalúpka)''' |- | rowspan="2" | 4 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Norbert Brezík | rowspan="2" style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Rebeka Hlavatá | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Sára Adamčíková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Mário Rigó | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | style="background:#ff0000" |'''Mário Rigó (záchrana - Chalúpka)''' |- | style="background:#00FF7F" |'''Adam Tomek (návrat)''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Katarína Pohančaníková | style="background:#FBE7B2;" colspan=1|Anna Fiačanová | style="background:#FFC0CB;"|Nikoletta Fridrichová | style="background:#87CEEB;"|Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;"|Vladislav Nikolayev | style="background:#FFC0CB;"|Nikoletta Fridrichová | style="background:#ff0000" |'''Nikoletta Fridrichová (záchrana - Chalúpka)''' |} '''2. časť (FÁZA) – Bez hraníc (Spoločenstvo)''' {| class="wikitable sortable mw-collapsible mw-collapsed" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Slúžka ! Sluha ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 6 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Norbert Brezík | colspan="1" rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Monika Šuleková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Henrik Szabo | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Rebeka Hlavatá | colspan="1" rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''(Duel Farmárov uzavretý)''' |- | colspan="1" rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Duel Chalúpkarov:''' '''Nikoletta Fridrichová,''' '''Mária Bothová''' |- | rowspan="2" | 7 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Erik Zahorjan | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Rebeka Hlavatá | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Rebeka Hlavatá | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Beáta Rusnáková | colspan="1" rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Rebeka Hlavatá (vylúčená)''' |- | style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | style="background:#87CEEB;" |Mário Rigó | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Beáta Rusnáková, Mário Rigó''' |- | 8 | colspan="1" style="background:gold;" |Lukáš Stanislav | style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;" |Vladislav Nikolayev | style="background:#87CEEB;" |Vladislav Nikolayev | style="background:#87CEEB;" |Matúš Jaroš | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Matúš Jaroš''' |- | rowspan="3" | 9 | colspan="1" rowspan="3" style="background:gold;" |Vladislav Nikolayev | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Monika Šuleková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Michal Arbet | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Michal Arbet | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | style="background:#ff0000" |'''Henrik Szabo (odstup)''' |- | style="background:#ff0000" |'''Adam Tomek (odstup)''' |- | style="background:#FF8C00" |'''Michal Arbet (záchrana)''' |- | rowspan="2" | 10 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" |Anna Fiačanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Eva Lipovská | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Eva Lipovská | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Katarína Pohančaníková | colspan="1" rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Eva Lipovská, Monika Šuleková''' |- | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Monika Šuleková | style="background:#FFC0CB;" |Xénia Gregušová |- | 11 | colspan="1" style="background:gold;" |Norbert Brezík | style="background:#FFC0CB;" |Sára Adamčíková | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;" |Michal Arbet | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Michal Arbet''' |- | 12 | colspan="1" style="background:gold;" |Xénia Gregušová | style="background:#FFC0CB;" |Katarína Pohančaníková | style="background:#87CEEB;" |Norbert Brezík | style="background:#87CEEB;" |Norbert Brezík | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Norbert Brezík''' |- | 13 | colspan="1" style="background:gold;" |Katarína Pohančaníková | style="background:#FFC0CB;" |Sára Adamčíková | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#87CEEB;" |Erik Zahorjan | style="background:#FFC0CB;" |Sára Adamčíková | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Sára Adamčíková''' |- | 14 | colspan="1" style="background:gold;" |Erik Zahorjan | style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | style="background:#FFC0CB;" |Anna Fiačanová | style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | colspan="1" style="background:#ff0000" |'''Anna Fiačanová''' |- | rowspan="3" | 15 | colspan="5" |Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000;" | '''Katarína Pohančaníková''' |- | colspan="5" rowspan="2" |Semifinále | style="background:#ff0000;" |'''Erik Zahorjan''' |- | style="background:#ff0000;" |'''Vladislav Nikolayev''' |- | colspan="3" rowspan="3" |Finále | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Lukáš Stanislav | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Henrich Kuľko | rowspan="3" style="background: #FFC0CB;" |Xénia Gregušová | style="background:#FF8247" |'''Lukáš Stanislav (3. miesto) ''' |- | style="background:#D1E8EF" |'''Henrich Kuľko (2. miesto) ''' |- | style="background:yellow" |'''Xénia Gregušová (víťazka)''' |} == Farma 13 == V poradí už 13. séria dlhoročne obľúbenej a úspešnej reality šou Farma priniesla opäť stret hodnôt a presvedčení. Farma 13 sa vrátila späť ku koreňom „nebudeš robiť, nebudeš jesť“, a teda opäť k drsnejším podmienkam. Súťažiaci boli počas náročného príchodu na Farmu rozdelení do troch tímov, avšak na rozdiel od predošlých ročníkov, v priebehu súťaže už neboli rozdelení do žiadnych skupín. Výrazným motívom počas celej tejto série bolo budovanie majestátnej zvonice, zakončené odlievaním vlastného medeného zvonu - nového symbolu Farmy. * '''Moderátor:''' [[Eva Kramerová|Eva “Evelyn” Kramerová]] * '''Miesto farmy:''' [[Hubina]] (okres [[Piešťany]]) * '''Súradnice:''' 48°37'45.7"N 17°53'49.2"E * '''Víťaz: Miroslav „Mesut“ Debnár''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Čakajte nečakané! === Súťažiaci === {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:15%;" | Umiestnenie !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:20%;" | Vek na farme !style="background:#800080; color: #FFFFFF; width:25%;" | Bydlisko |- |1. miesto |Miroslav Debnár |26 |[[Banská Bystrica]] |- |2. miesto |Eva Vajsová |35 |[[Senec]] |- |3. miesto |Dávid Horák |29 |[[Komárno]] |- |4. miesto |Natália Lopašovská |22 |[[Čachtice|Sereď]] |- |5. miesto |Stanislava Klčová |24 |[[Sereď|Čachtice]] |- |6. miesto |Michala Šormanová |31 |[[Bojnice]] |- |7. miesto |Peter Matejka |37 |[[Nemšová]] |- |8. miesto |Terézia Vargová |29 |[[Veľký Krtíš]] |- |9. miesto |Nikola Báleková |30 |[[Martin]] |- |10. miesto |Michal Bučko |37 |[[Košice]] |- |11. miesto |Matúš Mrážik |26 |[[Praha]] |- |12. miesto |Petra Pajáková |29 |[[Martin|Bratislava]] |- |13. miesto |Miroslav Pajtáš |35 |[[Spojené kráľovstvo]]/[[Michalovce]] |- |14. miesto |Monika Fabová |26 |[[Detva]] |- |15. miesto |Zdeněk Valent |32 |[[Prostějov]] |- |16. miesto |Miroslava Kuryś Koperová |35 |[[Newport (Wales)|Newport]] |- |17. miesto |Jozef Ladziansky |40 |[[Harmanec (obec)|Harmanec]] |- |18. miesto |Patrícia Šimanová |19 |[[Trnava]] |- |19. miesto |Daniel Gugh |22 |[[Golianovo]] |- |20. miesto |Nikoleta Mališková |33 |[[Bratislava]] |- |21. miesto |Beáta Landerl |56 |[[Viedeň]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! rowspan="2"| Týždeň ! rowspan="2"| Farmár týždňa ! colspan="2"| Sluhovia ! colspan="2"| Duelanti ! rowspan="2"| Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" | 1 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Jozef Ladziansky | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Dávid Horák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Nikoleta Mališková | style="background:#ff0000"|'''Beáta Landerl''' |- | style="background:#ff0000"|'''Nikoleta Mališková''' |- | 2 | style="background:gold;" colspan=1|Zdeněk Valent | style="background:#FFC0CB;"|Stanislava Klčová | style="background:#87CEEB;"|Daniel Gugh | style="background:#87CEEB;"|Daniel Gugh | style="background:#87CEEB;"|Jozef Ladziansky | style="background:#ff0000"|'''Daniel Gugh''' |- | 3 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslava Kuryś Koperová | style="background:#FFC0CB;"|Nikola Báleková | style="background:#87CEEB;"|Matúš Mrážik | style="background:#FFC0CB;"|Nikola Báleková | style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | style="background:#ff0000"|'''Monika Fabová''' |- | rowspan="3" | 4 | rowspan="3" style="background:gold;" colspan=1|Miroslava Kuryś Koperová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;"|Patrícia Šimanová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Zdeněk Valent | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Zdeněk Valent | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Jozef Ladziansky | style="background:#ff0000"|'''Patrícia Šimanová (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:#FFC0CB"|Stanislava Klčová | style="background:#00FF7F"|'''Monika Fabová (návrat)''' |- | style="background:#ff0000"|'''Jozef Ladziansky''' |- | 5 | style="background:gold;" colspan=1|Monika Fabová | style="background:#FFC0CB;"|Eva Vajsová | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#FFC0CB;"|Eva Vajsová | style="background:#FFC0CB;"|Miroslava Kuryś Koperová | style="background:#ff0000"|'''Miroslava Kuryś Koperová''' |- | 6 | style="background:gold;" colspan=1|Miroslav Debnár | style="background:#FFC0CB;"|Natália Lopašovská | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#87CEEB;"|Zdeněk Valent | style="background:#ff0000|'''Zdeněk Valent''' |- | 7 | style="background:gold;" colspan=1|Nikola Báleková | style="background:#FFC0CB;"|Natália Lopašovská | style="background:#87CEEB;"|Dávid Horák | style="background:#87CEEB;"|Dávid Horák | style="background:#FFC0CB;"|Monika Fabová | style="background:#FF0000 |'''Monika Fabová''' |- | 8 | style="background:gold;" colspan=1|Petra Pajáková | style="background:#FFC0CB;"|Stanislava Klčová | style="background:#87CEEB;"| Miroslav Pajtáš | style="background:#87CEEB;"|Miroslav Pajtáš | style="background:#FFC0CB;"|Natália Lopašovská | style="background:#ff0000|'''Miroslav Pajtáš''' |- | rowspan="2" | 9 | rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Stanislava Klčová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala Šormanová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"| Miroslav Debnár | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala Šormanová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Matúš Mrážik | style="background:#ff0000|'''Petra Pajáková (vylúčená)''' |- | style="background:#ff0000|'''Matúš Mrážik''' |- | rowspan="2" | 10 | colspan="1" rowspan="2" style="background:gold;" | Dávid Horák | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" | Nikola Báleková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Michal Bučko | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Nikola Báleková | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Terézia Vargová | style="background:#FF8C00" | '''Terézia Vargová (záchrana)''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Miroslav Debnár | style="background:#87CEEB;" |Peter Matejka | style="background:#FF8C00" | '''Peter Matejka (záchrana)''' |- | 11 | style="background:gold;" | Miroslav Debnár | style="background:#FFC0CB;"| Terézia Vargová | style="background:#87CEEB;"| Peter Matejka | style="background:#87CEEB;"| Peter Matejka | style="background:#87CEEB;"|Michal Bučko | style="background:#ff0000|''' Michal Bučko''' |- | 12 | style="background:gold;" | Terézia Vargová | style="background:#FFC0CB;"| Natália Lopašovská | style="background:#87CEEB;"| Dávid Horák | style="background:#87CEEB;" | Dávid Horák | style="background:#FFC0CB;"| Nikola Báleková | style="background:#ff0000|'''Nikola Báleková''' |- | 13 | style="background:gold;" | Eva Vajsová | style="background:#FFC0CB;"| Michala Šormanová | style="background:#87CEEB;"| Miroslav Debnár | style="background:#FFC0CB;"| Michala Šormanová | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Terézia Vargová | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Terézia Vargová''' |- |rowspan="2" | 14 |rowspan="2" style="background:gold;" colspan=1|Miroslav Debnár | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Stanislava Klčová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"| Peter Matejka | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Miroslav Debnár | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Michala Šormanová | style="background:#ff0000|'''Peter Matejka (vylúčený)''' |- | style="background:#ff0000|'''Michala Šormanová''' |- | rowspan="2" | 15 | colspan="5" rowspan="1" |Eliminačné disciplíny | style="background:#ff0000;"|'''Stanislava Klčová''' |- | colspan="5" |Semifinále | style="background:#ff0000;"|'''Natália Lopašovská''' |- | colspan="3" rowspan="3" |Finále | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Miroslav Debnár | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Dávid Horák | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Eva Vajsová | style="background:#FF8247"|'''Dávid Horák (3. miesto)''' |- | style="background:#D1E8EF"|'''Eva Vajsová (2. miesto)''' |- | style="background:yellow"|'''Miroslav Debnár (víťaz)''' |} == Farma 14 == 14. séria, s prívlastkom Farma budúcnosti, priniesla opäť množstvo noviniek. Najväčšou bolo predstavenie umelej inteligencie Alice, ktorá neustále pozorne sledovala dianie na farme, a zasahovala vždy, keď to vyhodnotila ako potrebné. Alica tak do výraznej miery pri každodenných stretoch s farmármi nahradila prítomnosť moderátora, ktorým sa pre túto sériu po prvýkrát stal herec Marek Fašiang. Ďalšou novinkou bol výber špeciálnych piatich nadpriemerne inteligentných súťažiacich s IQ nad 130, s cieľom priniesť na Farmu čo najviac nápadov a inovácií. Víťazom vo finále vysielanom naživo sa stal Bc. Filip Jánoš. V diváckom hlasovaní získal najviac hlasov Bc. Filip Jánoš, a to 26 937 (74,2%), na druhom mieste sa umiestnil s počtom 7 404 hlasov (20,4%) Michal Mošpan a na treťom mieste s počtom 1 967 hlasov (5,4%) Martina Korkobcová. Celkovo diváci poslali 36 308 hlasov. * '''Moderátor:''' [[Marek Fašiang]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Marek Fašiang|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Marek_Fa%C5%A1iang&oldid=7453124|rok=2022-10-17|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7453124}}</ref> * '''Miesto farmy:''' [[Dobrá Voda (okres Trnava)]] * '''Súradnice:''' 48°35'04.7"N 17°31'36.7"E * '''Víťaz: Bc. Filip „FiFqo“ Jánoš''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Alica zasahuje! * '''Natáčanie:''' 8. august 2022 - 21. október 2022 === Súťažiaci === {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#FFDEAD;"| Mimoriadni hráči ([[Inteligenčný kvocient|IQ]] 130+)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FARMA X-TRA IV. - Epizóda 1 - Spoznajte nových farmárov - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=ETA0VDfIcyQ | vydavateľ = youtube.com | dátum vydania = 2022-09-06 | dátum prístupu = 2022-12-17 }}</ref> |- |} {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background:#D66984; color: #FFFFFF; width:15%;" | Umiestnenie !style="background:#D66984; color: #FFFFFF; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background:#D66984; color: #FFFFFF; width:20%;" | Vek na farme !style="background:#D66984; color: #FFFFFF; width:25%;" | Bydlisko |- style="background:#FFDEAD;" |1. miesto |Bc. Filip Jánoš |26 |[[Bratislava]] |- |2. miesto |Martina Korkobcová |30 |[[Žbince|Humenné]] |- |3. miesto |Michal Mošpan |35 |[[Žbince]] |- |4. miesto |Tamás Kassai |22 |[[Bratislava]] |- style="background:#FFDEAD;" |5. miesto |Giuliana Santi |18 |[[Bratislava]] |- |6. miesto |Alexandra Mináriková |22 |[[Pezinok]] |- | rowspan=2| 7. – 8. miesto |Šimon Koleň |22 |[[Štiavnička]] |- |Dagmar Kubinová |31 |[[Hodonín]] |- |9. miesto |Natália Lenártová |41 |[[Košice]] |- |10. miesto |Alexandra Čillíková |22 |[[Svit]] |- |11. miesto |Minh Nguyen Anh |20 |[[Bratislava]] |- style="background:#FFDEAD;" |12. miesto |Viktória Štefaňáková |27 |[[Spišská Nová Ves]] |- |13. miesto |Adrián Jurčo |27 |[[Košice]] |- |14. miesto |Patrícia Palešová |28 |[[Kanianka]] |- |15. miesto |Tomáš Szomju |36 |[[Košice]] |- |16. miesto |Kristián Mesíček |22 |[[Lošonec]] |- style="background:#FFDEAD;" |17. miesto |Eva Schwardy |49 |[[Košice]] |- |18. miesto |Imrich Štefánik |36 |[[Trnava]] |- |19. miesto |Simona Krupová |30 |[[Stankovany]] |- style="background:#FFDEAD;" |20. miesto |Zdeněk Novák |69 |[[Čadca]] |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable mw-collapsible" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | colspan="1" style="background:gold;" |Viktória Štefaňáková | style="background:#FFC0CB;" |Natália Lenártová | style="background:#87CEEB;" |Minh Nguyen Anh | style="background:#87CEEB;" |Minh Nguyen Anh | style="background:#87CEEB;" |Kristián Mesíček | style="background:#ff0000" |'''Minh Nguyen Anh''' |- | rowspan="3" | 2 | colspan="1" rowspan="3" style="background:gold;" |Natália Lenártová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Eva Schwardy | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Bc. Filip Jánoš | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Eva Schwardy | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Simona Krupová | style="background:#ff0000" | '''Zdeněk Novák (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F" |'''Minh Nguyen Anh (návrat)''' |- | style="background:#ff0000" |''' Simona Krupová''' |- | rowspan="3" | 3 | colspan="1" rowspan="3" style="background:gold;" |Alexandra Mináriková | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Natália Lenártová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Imrich "Baron" Štefánik | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Natália Lenártová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Viktória Štefaňáková | style="background:#ff0000" |'''Imrich Štefánik (vylúčený)''' |- | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Kristián Mesíček | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Eva Schwardy (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#FF8C00" |'''Viktória Štefaňáková (záchrana)''' |- | 4 | colspan="1" style="background:gold;" |Michal Mošpan | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Giuliana Santi | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Kristián Mesíček | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Kristián Mesíček | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Bc. Filip Jánoš | style="background:#ff0000" |'''Kristián Mesíček''' |- | 5 | colspan="1" style="background:gold;" |Natália Lenártová | style="background:#FFC0CB;" |Alexandra Mináriková | style="background:#87CEEB;" |Šimon Koleň | style="background:#87CEEB;" |Tomáš Szomju | style="background:#87CEEB;" | Bc. Filip Jánoš | style="background:#ff0000;" |'''Tomáš Szomju''' |- | 6 | colspan="1" style="background:gold;" |Dagmar Kubinová | style="background:#FFC0CB;" |Martina Korkobcová | style="background:#87CEEB;" |Šimon Koleň | style="background:#FFC0CB;" |Martina Korkobcová | style="background:#FFC0CB;" |Patrícia Palešová | style="background:#ff0000;" |'''Patrícia Palešová''' |- |7 | colspan="1" style="background:gold;" |Minh Nguyen Anh | style="background:#FFC0CB;" |Dagmar Kubinová | style="background:#87CEEB;" |Adrián Jurčo | style="background:#87CEEB;" |Adrián Jurčo | style="background:#87CEEB;" | Bc. Filip Jánoš | style="background:#ff0000;" |''' Adrián Jurčo ''' |- |8 | colspan="1" style="background:gold;" | Dagmar Kubinová | style="background:#FFC0CB;" | Viktória Štefaňáková | style="background:#87CEEB;" | Minh Nguyen Anh | style="background:#FFC0CB;" |Viktória Štefaňáková | style="background:#FFC0CB;" |Alexandra Čillíková | style="background:#ff0000;"|'''Viktória Štefaňáková''' |- |9 | colspan="1" style="background:gold;" | Martina Korkobcová | style="background:#FFC0CB;" |Natália Lenártová | style="background:#87CEEB;" |Michal Mošpan | style="background:#FFC0CB;" |Natália Lenártová | style="background:#87CEEB;" |Minh Nguyen Anh |style="background:#ff0000;"|'''Natália Lenártová''' |- |10 |colspan="1" style="background:gold;" |Michal Mošpan |style="background:#FFC0CB;" |Giuliana Santi |style="background:#87CEEB;" |Tamás Kassai |style="background:#FFC0CB;" |Giuliana Santi |style="background:#FFC0CB;" |Alexandra Mináriková |style="background:#ff0000;" |'''Alexandra Mináriková''' |- |11 |colspan="1" style="background:gold;" |Šimon Koleň |style="background:#FFC0CB;" | Alexandra Čillíková |style="background:#87CEEB;" | Minh Nguyen Anh |style="background:#FFC0CB;" |Alexandra Čillíková |style="background:#FFC0CB;" |Dagmar Kubinová |style="background:#ff0000;" |'''Alexandra Čillíková''' |- | rowspan="3" | 12 | rowspan="3" style="background:gold;" |Tamás Kassai | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" | Michal Mošpan | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Minh Nguyen Anh | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Michal Mošpan | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Alexandra Čillíková |style="background:#ff0000;" |'''Minh Nguyen Anh''' '''(vylúčený)''' |- |style="background:#00FF7F;" |'''Alexandra Čillíková,''' '''Alexandra Mináriková,''' '''Natália Lenártová''' '''(návrat)''' |- |style="background:#ff0000;" |'''Alexandra Čillíková''' |- | 13 |style="background:gold;" |Tamás Kassai |style="background:#FFC0CB;"|Alexandra Mináriková |style="background:#87CEEB;"|Šimon Koleň |style="background:#FFC0CB;" |Alexandra Mináriková |style="background:#FFC0CB;" |Natália Lenártová |style="background:#ff0000;" |'''Natália Lenártová''' |- | rowspan="2" | 14 | rowspan="2" style="background:gold;" |Giuliana Santi | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Dagmar Kubinová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Michal Mošpan | style="background:#FFC0CB;"| Dagmar Kubinová | style="background:#87CEEB;"| Michal Mošpan | style="background:#ff0000;" |'''Dagmar Kubinová''' |- | style="background:#87CEEB;"| Šimon Koleň | style="background:#FFC0CB;"| Martina Korkobcová |style="background:#ff0000;" |'''Šimon Koleň''' |- | rowspan="3" |15 | colspan="5" |Eliminačné disciplíny ("Zlatý týždeň") | style="background:#ff0000;" |'''Alexandra Mináriková''' |- | rowspan=2; colspan="5" |Semifinále | style="background:#ff0000;"|'''Giuliana Santi''' |- | style="background:#ff0000;"|'''Tamás Kassai''' |- | colspan="3" rowspan="3" |Finále | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Martina Korkobcová | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"| Filip Jánoš | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Michal Mošpan | style="background:#FF8247"|'''Michal Mošpan (3. miesto)''' |- | style="background:#D1E8EF"|'''Martina Korkobcová (2. miesto)''' |- | style="background:yellow"| '''Bc. Filip Jánoš (víťaz)''' |} == Farma 15 „Stret generácií XYZ“ == Motívom 15. série Farmy sa stal súboj generácií. O atraktívnu finančnú výhru tak zabojovali farmári, ktorí boli rozdelení do troch skupín podľa ich veku. Tvrdý život na statku preveril, ktorá z nich uspeje. Išlo o generáciu [[generácia X|X]], narodenú pred rokom 1989, [[generácia Y|generáciu Y]] – deti 90-tych rokov, a najmladšiu [[generácia Z|generáciu Z]], narodenú po roku 2000. 15. séria Farmy sa natáčala v prostredí Považského Inovca, na miestach kde sa nakrúcala aj 13. séria. Moderovania sa opäť zhostil Marek Fašiang, súčasťou bola opäť aj umelá inteligencia Alica z predošlej série. Vysielať sa začala v pondelok 4. septembra 2023.<ref >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Už sa to blíži! Nová Farma plná noviniek, pripravte sa na súboj generácií! | url = https://www.markiza.sk/relacie/farma/clanok/852217-nova-farma-plna-noviniek-pripravte-sa-na-suboj-generacii | dátum vydania = 11. august 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markiza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Po prvýkrát v historii v tejto sérii nebola stanovená konečná výška výhernej sumy, ale Farmári si konečnú čiastku museli "zarobiť" plnením úloh od hospodára alebo rôznymi výmennými ponukami od umelej inteligencie Alice. Konečná výherná suma, ktorú farmári nakoniec nahrali bola 83 600 eur, teda doposiaľ najvyššia suma spomedzi ostatných ročníkov. Víťazom vo finále vysielanom naživo sa napokon stala Lucia Gašparíková. V diváckom hlasovaní získala najviac hlasov Nikola Škrváňová, a to 8 720 (38,6%). Celkovo diváci poslali 22 584 hlasov. * '''Moderátor:''' [[Marek Fašiang]] * '''Miesto farmy:''' [[Hubina]] (okres [[Piešťany]]) * '''Súradnice:''' 48°38'02.7"N 17°53'52.9"E * '''Víťaz: Lucia Gašparíková''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Stret generácií XYZ * '''Natáčanie:''' 7. august 2023 - 19. október 2023 {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" !style="background: #93CCEA; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie !style="background: #93CCEA; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho !style="background: #93CCEA; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme !style="background: #93CCEA; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko !style="background: #93CCEA; color: #fff; width:15%;" | Generácia |- |1. miesto |Lucia Gašparíková |40 |[[Topoľčany]] | style="background:#FB4D46;" | X |- |2. miesto |Denis Čatlóš |29 |[[Bratislava]] | style="background:#7BB661;" | Y |- |3. miesto |Nikola Škrváňová |27 |[[Slovenská Ľupča]] | style="background:#7BB661;" | Y |- |4. miesto |Miroslava Bartáková Kozárová |41 |[[Kremnické Bane]] | style="background:#FB4D46;" | X |- |5. miesto |Ema Minarovjech |21 |[[Bratislava]] |style="background:#00BFFF;" | Z |- |6. miesto |Azra Sokira |20 |[[Bratislava]] |style="background:#00BFFF;" | Z |- |7. miesto |Matúš Smreček |27 |[[Košice]] | style="background:#7BB661;" | Y |- |8. miesto |Adam Rohárik |42 |[[Bratislava|Revúca]] | style="background:#FB4D46;" | X |- |9. miesto |Viktória Várošová |27 |[[Južná Amerika]] | style="background:#7BB661;" | Y |- |10. miesto |Peter Kandra |24 |[[Banská Bystrica]] | style="background:#00BFFF;" | Z |- |11. miesto |Sofia Babylonská |24 |[[Prešov]] | style="background:#00BFFF;" | Z |- |12. miesto |Timotej Puchoň |21 |[[Cífer]] | style="background:#00BFFF;" | Z |- |13. miesto |Sára Vrablecová |30 |[[Gajary]] | style="background:#7BB661;" | Y |- |14. miesto |Roman Záležák |39 |[[Štúrovo]] | style="background:#FB4D46;" | X |- |15. miesto |Miroslav Mimochodek |38 |[[Uherské Hradiště]] | style="background:#FB4D46;" | X |- |16. miesto |Dominika Hrivňáková |26 |[[Lučenec]] | style="background:#7BB661;" | Y |- |17. miesto |Marek Mikuš |29 |[[Detva]] | style="background:#7BB661;" | Y |- |18. miesto |Daniel Kňažík |25 |[[Bratislava]] | style="background:#7BB661;" | Y |- |19. miesto |Michal Mičina |20 |[[Topoľčany]] |style="background:#00BFFF;" | Z |} === Priebeh súťaže === '''1.časť – GENERÁCIE''' {| class="wikitable mw-collapsible" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Ohrození ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý ohrozený ! Druhý ohrozený ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | rowspan="2" |1 | rowspan="2" style="background:#7BB661;" |Daniel Kňažík | rowspan="2" style="background:#00BFFF;" |Michal Mičina | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" |Miroslava Kozárová | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" |Michal Mičina | rowspan="1" style="background:#FB4D46;" |Miroslava Kozárová | rowspan="2" style="background:#00BFFF;" |Michal Mičina | rowspan="2" style="background:#00BFFF;" |Sofia Babylonská | rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Michal Mičina''' |- | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" |Sofia Babylonská | rowspan="1" style="background:#FB4D46;" |Miroslav Mimochodek |- | rowspan="2" |2 | rowspan="2" style="background:#00BFFF;" | Azra Sokira | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Lucia Gašparíková | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Sára Vrablecová | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Sára Vrablecová | rowspan="1" style="background:#FB4D46;" | Miroslava Kozárová | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Sára Vrablecová | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Daniel Kňažík | rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Daniel Kňažík''' |- | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Daniel Kňažík | rowspan="1" style="background:#FB4D46;" | Miroslav Mimochodek |- | rowspan="2" |3 | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Nikola Škrváňová | rowspan="2" style="background:#00BFFF;" | Azra Sokira | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Denis Čatlóš | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Azra Sokira | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Sára Vrablecová | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Sára Vrablecová | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Marek Mikuš | rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Marek Mikuš''' |- | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Timotej Puchoň | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Marek Mikuš |- | rowspan="2" |4 | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Denis Čatlóš | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Miroslava Kozárová | rowspan="2" style="background:#00BFFF;" | Ema Minarovjech | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Ema Minarovjech | rowspan="1" style="background:#FB4D46;" | Roman Záležák | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Roman Záležák | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Miroslav Mimochodek | rowspan="2" style="background:#ff0000" | '''Roman Záležák''' |- | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Sofia Babylonská | rowspan="1" style="background:#FB4D46;" | Miroslav Mimochodek |- | rowspan="2" |5 | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Miroslava Kozárová | rowspan="2" style="background:#00BFFF;" | Azra Sokira | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Nikola Škrváňová | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Azra Sokira | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Dominika Hrivňáková | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Dominika Hrivňáková | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Matúš Smreček | rowspan="1" style="background:#00FF7F" |'''Roman Záležák (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Timotej Puchoň | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Matúš Smreček | rowspan="1 " style="background:#FF8C00" |'''Dominika Hrivňáková (záchrana)''' |- | rowspan="2" |6 | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Matúš Smreček | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Roman Záležák | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Nikola Škrváňová | rowspan="1" style="background:#FB4D46;" | Roman Zaležák | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Nikola Škrváňová | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Nikola Škrváňová | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Dominika Hrivňáková | rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Dominika Hrivňáková''' |- | rowspan="1" style="background:#FB4D46;" | Miroslava Kozárová | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Dominika Hrivňáková |- | rowspan="2" |7 | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Adam Rohárik | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Lucia Gašparíková | rowspan="2" style="background:#00BFFF;" | Timotej Puchoň | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Timotej Puchoň | rowspan="1" style="background:#FB4D46;" | Miroslava Kozárová | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Miroslava Kozárová | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Roman Zaležák | rowspan="1" style="background:#ff0000" | '''Miroslav Mimochodek (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Sofia Babylonská | rowspan="1" style="background:#FB4D46;" | Roman Zaležák | rowspan="1" style="background:#FF0000" |'''Roman Záležák''' |- | rowspan="2" |8 | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Sára Vrablecová | rowspan="2" style="background:#00BFFF;" | Azra Sokira | rowspan="2" style="background:#FB4D46;" | Lucia Gašparíková | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Azra Sokira | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Nikola Škrváňová | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Nikola Škrváňová | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Denis Čatlóš | rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Denis Čatlóš''' |- | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Timotej Puchoň | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Denis Čatlóš |- | rowspan="3" |9 | rowspan="3" style="background:#FB4D46;" | Lucia Gašparíková | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Sára Vrablecová | rowspan="3" style="background:#00BFFF;" | Sofia Babylonská | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Viktória Várošová | rowspan="2" style="background:#00BFFF;" | Peter Kandra | rowspan="3" style="background:#00BFFF;" | Peter Kandra | rowspan="3" style="background:#00BFFF;" |Timotej Puchoň | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Sára Vrablecová (odstup)''' |- | rowspan="2" style="background:#7BB661;" | Viktória Várošová | rowspan="1" style="background:#00FF7F" |'''Denis Čatlóš (návrat)''' |- | rowspan="1" style="background:#7BB661;" | Nikola Škrváňová | rowspan="1" style="background:#00BFFF;" | Timotej Puchoň | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Timotej Puchoň''' |} '''2.časť – SPOJENIE''' {| class="wikitable sortable mw-collapsible" style="width: 100%; text-align:center" |+ |rowspan="2" |10 |rowspan="2" style="background:gold;" |Ema Minarovjech |rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" | Miroslava Kozárová |rowspan="2" style="background:#87CEEB;" | Matúš Smreček |rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Miroslava Kozárová |rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Denis Čatlóš |rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" | Miroslava Kozárová |rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" | Sofia Babylonská |rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Sofia Babylonská''' |- | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Sofia Babylonská | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Peter Kandra |- |rowspan=2 |11 |rowspan="2" style="background:gold;" | Miroslava Kozárová |rowspan="2" style="background:#87CEEB;" | Peter Kandra |rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" | Ema Minarovjech |rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Peter Kandra |rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Viktória Várošová |rowspan="2" style="background:#87CEEB;" | Peter Kandra |rowspan="2" style="background:#87CEEB;" | Denis Čatlóš |rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Peter Kandra''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Denis Čatlóš | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Adam Rohárik |- |rowspan=2 |12 |rowspan="2" style="background:gold;" |Denis Čatlóš |rowspan="2" style="background:#87CEEB;" | Matúš Smreček |rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" | Azra Sokira |rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Azra Sokira |rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Nikola Škrváňová |rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" | Nikola Škrváňová |rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" | Viktória Várošová |rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Viktória Várošová''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Adam Rohárik | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Viktória Várošová |- |rowspan=2 |13 | rowspan="2" style="background:gold;" |Nikola Škrváňová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Denis Čatlóš | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Ema Minarovjech | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Matúš Smreček | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Lucia Gašparíková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lucia Gašparíková | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Denis Čatlóš | rowspan="1" style="background:#ff0000" | '''Adam Rohárik (odstup)''' |- | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Ema Minarovjech | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Denis Čatlóš | rowspan="1" style="background:#00FF7F" |'''Denis Čatlóš'''{{#tag:ref|Tento týždeň z Farmy nikto nevypadol. Súboj aj duel sa konal, ale určoval farmára týždňa pre nasledujúci týždeň.|group=pozn}} |- | rowspan="2" |14 | rowspan="2" style="background:gold;" |Denis Čatlóš | rowspan="2" style="background:#87CEEB;"|Matúš Smreček | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;"|Nikola Škrváňová | rowspan="2" colspan="2" style="background:#C0C0C0;"| X{{#tag:ref|Súboj sa nekonal. Farmári hneď určovali prvého duelanta.|group=pozn}} |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Matúš Smreček | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Nikola Škrváňová | rowspan="1" style="background:#ff0000;" |''' Matúš Smreček''' |- | rowspan="3" |15 | colspan="7" |Eliminačné disciplíny ("Zlatý týždeň") | style="background:#ff0000;" |'''Azra Sokira''' |- | colspan="7" |Alicina dilema | style="background:#ff0000;" |'''Ema Minarovjech''' |- |colspan="7" |Semifinále | style="background:#ff0000;"|'''Miroslava Kozárová''' |- | colspan="5" rowspan="3" |Finále | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"|Nikola Škrváňová | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;"| Lucia Gašparíková | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Denis Čatlóš | style="background:#FF8247"| '''Nikola Škrváňová (3. miesto)''' |- | style="background:#D1E8EF"| '''Denis Čatlóš (2. miesto)''' |- | style="background:yellow"| '''Lucia Gašparíková''' '''(víťaz)''' |} == Farma 16 „Tajná misia“ == Šestnásta séria Farmy priniesla opäť viacero noviniek, ktoré okorenili boj o farmársky trón a rozprávkovú výhru. Prvou významnou zmenou bola účasť štyroch bývalých súťažiacich (''Karin Hegedüs Dvořáková, Stanka Klčová, Minh Nguyen Anh'' a ''Adam Rohárik''), ktorí na statku plnili ''Tajnú misiu''. Po splnení série úloh, pri ktorých sa nesmeli prezradiť, vstúpili do hry o maximálne 100-tisíc eur. To, samozrejme, nebolo jedinou zmenou oproti predchádzajúcim ročníkom. K štyrom farmárom „v utajení“ sa pridalo ďalších 13 obyvateľov statku. Noví farmári sa museli pripraviť aj na ďalší extrém - hneď po príchode na statok prešli náročným testovaním (počas ktorého sa nevyspali viac než 30 hodín), pričom najlepší z nich získal veľkú výhodu. Farmári sa každý týždeň rozdeľovali na obyvateľov Kúrie a Chlieva. V Kúrii ich čakali postele s vankúšmi a peknou kúpeľňou, zatiaľ čo v Chlieve prefukujú steny, sprcha je na lúke a spia na žochoch, navyše pod nimi žijú zvieratá. Kým farmári bojovali o diamanty imunity a mince, exfarmári ich chodili špehovať a snažili sa o nich zistiť čo najviac. Finálnu výhernú čiastku si farmári museli zarobiť plnením úloh od hospodára. Tá predstavovala napokon 72 100 eur. Víťazom vo finále vysielanom naživo sa stal Peter Janiga. V diváckom hlasovaní získal najviac hlasov Peter Janiga, a to 29 374 (57,1%), na druhom mieste sa umiestnil s počtom 18 304 hlasov (35,6%) Hoku Kamaaina Nezdoba a na treťom mieste s počtom 3 768 hlasov (7,3%) Matúš Horváth. Celkovo teda diváci poslali 51 446 hlasov. * '''Moderátor:''' [[Marek Fašiang]] * '''Miesto farmy:''' [[Modrovka|Modrová]] ([[Nové Mesto nad Váhom (okres)|okres Nové Mesto nad Váhom]]) * '''Súradnice''': {{Súradnice|48.648938| 17.903688|display=inline}} * '''Víťaz''': '''Peter Janiga''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Tajná misia * '''Natáčanie:''' 7. august 2024 - 19. október 2024 === Súťažiaci === {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" ! style="background: #4B5320; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie ! style="background: #4B5320; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho ! style="background: #4B5320; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme ! style="background: #4B5320; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- |1. miesto |Peter Janiga |33 |[[Prešov]] |- |2. miesto |Matúš Horváth |23 |[[Košice]] |- |3. miesto |Hoku Kamaaina Nezdoba |50 |[[Turiec (región)|Turiec]] |- |4. miesto |Lucy Michalička |25 |[[Žilina]] |- |5. miesto |Stanislava Klčová |27 |[[Čachtice]] |- |rowspan=2| 6. – 7. miesto |Adam Rohárik |43 |[[Revúca (mesto)|Revúca]] |- |Klára Belošicová |23 |[[Prievidza]] |- |8. miesto |Karolína Jarabeková |25 |[[Banská Štiavnica]] |- |9. miesto |Lenka Tejbusová |23 |[[Bratislava]] |- |10. miesto |Norbert Waldhauser |28 |[[Šaštín-Stráže|Šaštín - Stráže]] |- |11. miesto |Andrej Brzáč |39 |[[Prievidza]] |- |12. miesto |Veronika Tomanová |34 |[[Piešťany]] |- |13. miesto |Matej Hrušovský |22 |[[Spišská Nová Ves]] |- |14. miesto |Roman Hraňo |28 |[[Maršová-Rašov|Maršová - Rašov]] |- |15. miesto |Michaela Budayová |30 |[[Košice]] |- |16. miesto |Karin Hegedüs Dvořáková |31 |[[Košice]] |- |17. miesto |Ivana Koháková |46 |[[Praha]] |- |18. miesto |Minh Nguyen Ahn |22 |[[Bratislava]] |- |19. miesto |Ján Stauder |30 |[[Bratislava]] |- |20. miesto |Sandra Benková |34 |[[Londýn]] |- |21. miesto |Ella Kruželáková |18 |[[Košice]] |} === Rozdelenie na Chliev a Kúriu === {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" | style="background:#DCDCDC;" | Chliev | Kúria |} [[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]] {| class="wikitable mw-collapsible" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! Týždeň ! Farmár<br>týždňa ! Skupina ! Sluha ! colspan="8" | Farmári |- |rowspan="3" |1. |rowspan="3" |Peter | Chliev |style="background:#C0C0C0;"| Ella | style="background:#C0C0C0;"| Andrej | style="background:#C0C0C0;"| Sandra | style="background:#C0C0C0;"| Ivana | style="background:#C0C0C0;"| Matúš | style="background:#C0C0C0;"| Karolína |- | Kúria |Ján |Matej |Veronika |Hoku |Klára |Lenka |- | Tajná misia | – | Adam | Karin | Minh | Stanka |- |rowspan="3" |2. |rowspan="3" |Ján |Chliev | style="background:#C0C0C0;"| Lenka | style="background:#C0C0C0;"| Karolína | style="background:#C0C0C0;"| Klára | style="background:#C0C0C0;"| Matúš | style="background:#C0C0C0;"| Hoku |- |Kúria |Matej |Peter |Sandra |Veronika |Andrej |Ivana |- |Tajná misia | – |Adam |Karin |Minh |Stanka |Ella |- |rowspan="3" |3. |rowspan="3" |Matúš |Chliev | style="background:#C0C0C0;"| Ján | style="background:#C0C0C0;"| Ivana | style="background:#C0C0C0;"| Hoku | style="background:#C0C0C0;"| Matej | style="background:#C0C0C0;"| Veronika | style="background:#C0C0C0;"| Klára |- |Kúria |Sandra |Karolína |Lenka |Andrej |Peter |- |Tajná misia |– |Adam |Karin |Minh |Stanka |- |rowspan="2" |4. |rowspan="2" |Hoku |Chliev | style="background:#C0C0C0;"| Karolína | style="background:#C0C0C0;"| Minh | style="background:#C0C0C0;"| Lenka | style="background:#C0C0C0;"| Matej | style="background:#C0C0C0;"| Ivana | style="background:#C0C0C0;"| Matúš | style="background:#C0C0C0;"| Peter |- |Kúria |Ján |Karin |Andrej |Stanka |Adam |Veronika |Klára |- |rowspan="2" |5. |rowspan="2" |Ivana |Chliev | style="background:#C0C0C0;"| Veronika | style="background:#C0C0C0;"| Adam | style="background:#C0C0C0;"| Stanka | style="background:#C0C0C0;"| Karolína | style="background:#C0C0C0;"| Peter | style="background:#C0C0C0;"| Andrej |- |Kúria |Klára |Hoku |Minh |Lenka |Karin |Matej |Matúš |- |rowspan="2" |6. |rowspan="2" |Karin |Chliev | style="background:#C0C0C0;"|Ivana | style="background:#C0C0C0;"| Karolína | style="background:#C0C0C0;"| Klára | style="background:#C0C0C0;"| Andrej | style="background:#C0C0C0;"| Adam | style="background:#C0C0C0;"| Veronika |- |Kúria | Stanka |Lenka |Hoku |Peter |Matej |Matúš |- | rowspan="2" |7. | rowspan="2" |Peter |Chliev | style="background:#C0C0C0;"|Karin | style="background:#C0C0C0;"|Lenka | style="background:#C0C0C0;"|Andrej | style="background:#C0C0C0;"|Matej | style="background:#C0C0C0;"|Karolína | style="background:#C0C0C0;"|Lucy | style="background:#C0C0C0;"|Michaela | style="background:#C0C0C0;"|Norbert | style="background:#C0C0C0;"|Roman |- |Kúria |Veronika |Stanka |Hoku |Matúš |Klára |Adam |- | rowspan="2" |8. | rowspan="2" |Lenka |Chliev | style="background:#C0C0C0;|Lucy | style="background:#C0C0C0;|Adam | style="background:#C0C0C0;|Klára | style="background:#C0C0C0;|Norbert | style="background:#C0C0C0;|Karolína | style="background:#C0C0C0;|Roman | style="background:#C0C0C0;|Michaela |- |Kúria |Matej |Stanka |Hoku |Matúš |Andrej |Peter |Veronika |} === Priebeh súťaže === '''1. FÁZA: CHLIEV A KÚRIA''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha Kúria ! Sluha Chliev ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | colspan="1" style="background:gold;" |Peter Janiga | style="background:#87CEEB;" |Ján Stauder | style="background:#FFC0CB;" |Ella Kruželáková | style="background:#FFC0CB;" |Ella Kruželáková | style="background:#FFC0CB;" |Sandra Benková | style="background:#FF8000" |'''Ella Kruželáková<br />(záchrana, tajná misia)''' |- | colspan="1" rowspan="2" |2 | rowspan="2" style="background:gold;" |Ján Stauder | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Matej Hrušovský | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lenka Tejbusová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lenka Tejbusová | style="background:#FFC0CB;" |<s>Klára Belošicová</s>{{#tag:ref|Ella v rámci svojej tajnej misie ochraňovala Kláru, tak si s ňou v dueli musela vymeniť miesto.|group=pozn}} | rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Ella Kruželáková''' |- | style="background:#FFC0CB;" |Ella Kruželáková |- | 3 | colspan="1" style="background:gold;" |Matúš Horváth | style="background:#FFC0CB;" |Sandra Benková | style="background:#87CEEB;" |Ján Stauder | style="background:#FFC0CB;" |Sandra Benková | style="background:#87CEEB;" |Andrej Brzáč | style="background:#ff0000" |'''Sandra Benková''' |- | 4 | colspan="1" style="background:gold;" |Hoku Kamaaina Nezdoba | style="background:#87CEEB;" |Ján Stauder | style="background:#FFC0CB;" |Karolína Jarabeková | style="background:#87CEEB;" |Ján Stauder | style="background:#FFC0CB;" |Veronika Tomanová | style="background:#ff0000" |'''Ján Stauder''' |- | 5 | colspan="1" style="background:gold;" |Ivana Koháková | style="background:#FFC0CB;" |Klára Belošicová | style="background:#FFC0CB;" |Veronika Tomanová | style="background:#FFC0CB;" |Klára Belošicová | style="background:#87CEEB;" |Minh Nguyen Anh | style="background:#ff0000" |'''Minh Nguyen Anh''' |- | 6 | colspan="1" style="background:gold;" |Karin Hegedüs Dvořáková | style="background:#FFC0CB;" |Stanislava Klčová | style="background:#FFC0CB;" |Ivana Koháková | style="background:#FFC0CB;" |Ivana Koháková | style="background:#FFC0CB;" |Karolína Jarabeková | style="background:#ff0000" |'''Ivana Koháková''' |- | rowspan="2" | 7 | rowspan="2" style="background:gold;" |Peter Janiga | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Veronika Tomanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Karin Hegedüs Dvořáková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Karin Hegedüs Dvořáková | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lenka Tejbusová | style="background:#FF8C00" |'''Lenka Tejbusová (záchrana)'''{{#tag:ref|Karin síce vyhrala duel, no rozhodla sa opustiť Farmu a prenechať svoje miesto Lenke.|group=pozn}} |- | style="background:#ff0000" | '''Karin Hegedüs Dvořáková (odstup)''' |- | 8 |colspan="1" style="background:gold;" |Lenka Tejbusová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Matej Hrušovský | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Lucy Michalička | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Lucy Michalička |rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |Michaela Budayová |style="background:#ff0000" |'''Michaela Budayová''' |} '''2. FÁZA: SPOJENIE''' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" | Týždeň ! rowspan="2" | Farmár týždňa ! colspan="2" | Sluhovia ! colspan="2" | Ohrození ! colspan="2" | Duelanti ! rowspan="2" | Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prví ohrození !Druhí ohrození ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 9 | style="background:#C0C0C0;" |-{{#tag:ref|Tento týždeň na Farme bol bez farmára týždňa.|group=pozn}} | style="background:#87CEEB;" |Roman Hraňo | style="background:#FFC0CB;" |Lenka Tejbusová | colspan="2" style="background:#C0C0C0;" |- | style="background:#87CEEB;" |Roman Hraňo | style="background:#87CEEB;" |Andrej Brzáč | style="background:#ff0000" |'''Roman Hraňo''' |- | rowspan="2" |10 | rowspan="2" style="background:gold;" |Lucy Michalička | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Adam Rohárik | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Veronika Tomanová |rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Adam Rohárik |rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" | Lenka Tejbusová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Adam Rohárik | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Matej Hrušovský | rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Matej Hrušovský''' |- | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Matej Hrušovský |rowspan="1" style="background:#87CEEB;" | Peter Janiga |- | rowspan="2" |11 | rowspan="2" style="background:gold;" |Klára Belošicová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Peter Janiga | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Stanislava Klčová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Peter Janiga |style="background:#FFC0CB;" | Veronika Tomanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Veronika Tomanová | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Lucy Michalička | rowspan="2" style="background:#ff0000" |'''Veronika Tomanová''' |- |style="background:#FFC0CB;" | Lenka Tejbusová |style="background:#FFC0CB;" |Lucy Michalička |- | rowspan="2" |12 | rowspan="2" style="background:gold;" |Stanislava Klčová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Norbert Waldhauser | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Karolína Jarabeková | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Norbert Waldhauser |style="background:#87CEEB;" | Matúš Horváth | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Norbert Waldhauser | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Adam Rohárik | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Andrej Brzáč (odstup)''' |- |style="background:#87CEEB;" | Adam Rohárik |style="background:#FFC0CB;" |Klára Belošicová | rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Norbert Waldhauser''' {{#tag:ref|Norbert kvôli zraneniu duel dokončiť nemohol a zo súťaže odstúpil.|group=pozn}} |- | rowspan="1" |13 |rowspan="1" style="background:gold;" |Matúš Horváth |rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Hoku Kamaaina Nezdoba |rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Lucy Michalička |rowspan="1" colspan="2" style="background:#C0C0C0;" |- |style="background:#87CEEB;" |Hoku Kamaaina Nezdoba |style="background:#FFC0CB;" |Lenka Tejbusová |rowspan="1" style="background:#ff0000" |'''Lenka Tejbusová''' |- | rowspan="3" |14 |rowspan="3" style="background:gold;" |Matúš Horváth |rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Adam Rohárik |rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Peter Janiga | rowspan="1" colspan="4" |Hra "Šikovný farmár" | style="background:#ff0000;" |'''Karolína Jarabeková''' |- |rowspan="2" colspan="2" style="background:#C0C0C0;" |- | style="background:#87CEEB;" |Adam Rohárik | style="background:#87CEEB;" |Peter Janiga | style="background:#ff0000;" |'''Adam Rohárik''' |- | style="background:#FFC0CB;" |Klára Belošicová | style="background:#87CEEB;" |Hoku Kamaaina Nezdoba | style="background:#ff0000;" |'''Klára Belošicová''' |- | rowspan="2" |15 | colspan="7" |Eliminačné disciplíny ("Zlatý týždeň") | style="background:#ff0000;" |'''Stanislava Klčová''' |- |colspan="7" |Semifinále | style="background:#ff0000;"| '''Lucy Michalička''' |- | colspan="5" rowspan="3" |Finále | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"| Hoku Kamaaina Nezdoba | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Matúš Horváth | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Peter Janiga | style="background:#FF8247"| '''Hoku Kamaaina Nezdoba (3. miesto)''' |- | style="background:#D1E8EF"| ''' Matúš Horváth (2. miesto)''' |- | style="background:yellow"| ''' Peter Janiga (víťaz)''' |} == Farma 17 „Prekliate dedičstvo“ == Televízia Markíza potvrdila plány pokračovať s ďalšou sériou Farmy už v decembri 2024. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma tento týždeň končí! Potvrdí sa táto finálová trojka 16. série? | url = https://mediaboom.sk/o-ich-menach-sa-sepka-cele-tyzdne-potvrdi-sa-tato-finalova-trojka-farmy-16 | dátum vydania = 12. december 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 7. augusta 2025 bolo oznámené, že 17. séria Farmy sa začne vysielať 1. septembra, pričom moderátorom aj pre tento ročník zostane [[Marek Fašiang]], rovnako ako na poste hospodára bude pokračovať Martin Bagár. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Markíza už nakrúca novú Farmu: Poznáme prvé mená aj dátum štartu 17. série! | url = https://mediaboom.sk/markiza-uz-nakruca-novu-farmu-pozname-prve-mena-aj-datum-startu-17-serie | dátum vydania = 7. august 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 17. séria Farmy niesla prívlastok „Prekliate dedičstvo“ a dianie sa nieslo v duchu veľkej záhady. Ústrednou témou bol testament, ktorý farmárom zanechal pôvodný majiteľ statku. Na farmárov čakali opäť nové pravidlá, pričom boli opäť rozdelení do skupín. Jedna časť súťažiacich (Dediči) má k dispozícii vnútorné priestory s vlastnými posteľami, iní (Vydedení) musia prespávať vonku pri zvieratách. Jednou z noviniek bolo aj to, že víťazom sa môže stať iba člen jednej skupiny. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Najobľúbenejšia reality šou Farma prichádza s neuveriteľnou 17. sériou: Záhadný testament a atraktívna zostava farmárov | url = https://www.markiza.sk/clanok/982135-najoblubenejsia-reality-sou-farma-prichadza-s-neuveritelnou-17-seriou-zahadny-testament-a-atraktivna-zostava-farmarov | dátum vydania = 12. august 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markíza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Z Dediča sa takisto môže stať Vydedený a naopak. Výherná suma bola znovu pohyblivá a jej výška sa odvíjala od pracovného výkonu obyvateľov statku. Alebo od toho, aké tresty dostali. Konečná výherná suma sa vyšplhala na 76 500 eur. Víťazom vo finále vysielanom naživo sa stal Roman Perašín. V diváckom hlasovaní získal najviac hlasov Roman Perašín (13 991, 57,5 %), na druhom mieste sa umiestnil s počtom hlasov 6 944 (28,6 %) Richard Fabšič a na treťom mieste s počtom hlasov 3 383 (13,9 %) Róbert Hudák. Celkovo diváci poslali 24 318 hlasov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Farma zažila najslabšie finále za 15 rokov! V počte hlasov sa prepadla o polovicu | url = https://mediaboom.sk/farma-zazila-najslabsie-finale-za-15-rokov-v-pocte-hlasov-sa-prepadla-o-polovicu | dátum vydania = 15. december 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * '''Moderátor:''' [[Marek Fašiang]] * '''Miesto farmy:''' [[Modrová|Modrová (okres Nové Mesto nad Váhom)]] * '''Súradnice''': 48.6484289N, 17.9049606E * '''Víťaz''': '''Roman Perašín''' * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Slogan:''' Prekliate dedičstvo * '''Natáčanie:''' 6. august 2025 - 18. október 2025 === Súťažiaci === {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" ! style="background: #C3B091; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie ! style="background: #C3B091; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho ! style="background: #C3B091; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme ! style="background: #C3B091; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- |1. miesto |Roman Perašín |29 |[[Beňadiková]] |- |2. miesto |Richard Fabšič |30 |[[Bratislava]] |- |3. miesto |Róbert Hudák |30 |[[Piešťany]] |- |4. miesto |Ela Martinčeková |24 |[[Košice]] |- |5. miesto |Sarah Boříková |25 |[[Moldava nad Bodvou]] |- |6. miesto |Alena Domániková |41 |[[Prievidza]] |- |7. miesto |Laura Žiačková |20 |[[Rajecká Lesná]] |- |8. miesto |Dorota Androvičová |21 |[[Žilina]] |- |9. miesto |Miloslav Miklošovič |25 |[[Košice]] |- |10. miesto |Áron Erdélyi |25 |[[Bratislava]] |- |11. miesto |Igor Staňa |23 |[[Spišské Podhradie]] |- |12. miesto |Sofia Úporská |24 |[[Spišský Štiavnik]] |- |13. miesto |Marián Hanousek |25 |[[Trnava]] |- |14. miesto |Ján Škoda |28 |[[Bratislava]] |- |15. miesto |Annabelle Fárová |38 |[[Praha]] |- |16. miesto |Emília Grmanová |37 |[[Trnava]] |- |17. miesto |Michaela Doležalová |25 |[[Trenčín]] |- |18. miesto |Lucia Škurla |33 |[[Rimavská Sobota]] |- |19. miesto |Štefan Tomeček |30 |[[Motešice]] |- |20. miesto |Marcela Gregorová |52 |[[Banská Bystrica]] |- |21. miesto |Peter Tirpák |42 |[[Snina]] |- |22. miesto |Július Šandor |37 |[[Trnava]] |- |23. miesto |Arseni Ivakhnou |23 |[[Bratislava]] |} === Rozdelenie na Dedičov a Vydedeních === {| class="wikitable mw-collapsible" style="width: 100%; text-align:center" ! Týždeň ! Farmár<br>týždňa ! Skupina ! Sluha ! colspan=9 |Farmári |- | rowspan="2" |1. | rowspan="2" |Richard | Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Lucia | style="background:#C0C0C0;" |Áron | style="background:#C0C0C0;" |Emília | style="background:#C0C0C0;" |Laura | style="background:#C0C0C0;" |Marián |- | Vydedení | Arseni | Alena | Dorota | Ela | Igor | Július | Marcela | Michaela | Peter | Roman |- | rowspan="2" |2. | rowspan="2" |Lucia | Dediči | style="background:#C0C0C0;" | Richard | style="background:#C0C0C0;" | Áron | style="background:#C0C0C0;" | Emília | style="background:#C0C0C0;" | Marián | style="background:#C0C0C0;" | Roman |- | Vydedení | Laura | Alena | Dorota | Ela | Igor | Július | Marcela | Michaela | Peter |- | rowspan="2" |3. | rowspan="2" |Roman | Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Emília | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Lucia | style="background:#C0C0C0;" |Marián | style="background:#C0C0C0;" |Michaela | style="background:#C0C0C0;" |Richard |- | Vydedení | Áron | Alena | Dorota | Igor | Laura | Marcela | Peter |- | rowspan="2" |4. | rowspan="2" |Alena | Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Dorota | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Emília | style="background:#C0C0C0;" |Lucia | style="background:#C0C0C0;" |Marián | style="background:#C0C0C0;" |Michaela | style="background:#C0C0C0;" |Richard |- | Vydedení | Áron | Igor | Laura | Miloslav | Róbert | Roman | Štefan |- | rowspan="2" |5. | rowspan="2" |Miloslav | Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Alena | style="background:#C0C0C0;" |Dorota | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Laura | style="background:#C0C0C0;" |Lucia | style="background:#C0C0C0;" |Marián | style="background:#C0C0C0;" |Michaela | style="background:#C0C0C0;" |Richard |- | Vydedení | Róbert | Áron | Emília | Igor | Roman |- | rowspan="2" |6. | rowspan="2" |Dorota | Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Michaela | style="background:#C0C0C0;" |Alena | style="background:#C0C0C0;" |Áron | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Marián | style="background:#C0C0C0;" |Richard |- | Vydedení | Emília | Igor | Laura | Miloslav | Róbert | Roman |- | rowspan=3 |7. | rowspan=3 |Emília | Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Roman | style="background:#C0C0C0;" |Áron | style="background:#C0C0C0;" |Dorota | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Marián | style="background:#C0C0C0;" |Richard |- | Vydedení | Alena | Igor | Laura | Miloslav | Róbert |- | Noční jazdci | style="background:#808080;" |Annabelle | style="background:#808080;" |Ján | style="background:#808080;" |Sarah | style="background:#808080;" |Sofia |- | rowspan=2 |8. | rowspan=2 |Sofia | Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Roman | style="background:#C0C0C0;" |Áron | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Emília | style="background:#C0C0C0;" |Marián | style="background:#C0C0C0;" |Richard | style="background:#C0C0C0;" |Miloslav |- | Vydedení | Alena | Annabelle | Dorota | Ján | Laura | Róbert | Sarah |- | rowspan=2 |9. | rowspan=2 |Sarah | Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Áron | style="background:#C0C0C0;" |Laura | style="background:#C0C0C0;" |Marián | style="background:#C0C0C0;" |Miloslav | style="background:#C0C0C0;" |Roman |- | Vydedení | Richard | Alena | Dorota | Igor | Ján | Róbert | Sofia |- | rowspan=2 |10. | rowspan=2 |Ela | Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Marián | style="background:#C0C0C0;" |Laura | style="background:#C0C0C0;" |Alena | style="background:#C0C0C0;" |Áron | style="background:#C0C0C0;" |Dorota | style="background:#C0C0C0;" |Ján | style="background:#C0C0C0;" |Sarah |- | Vydedení | Igor | Miloslav | Richard | Róbert | Sofia |- |rowspan=2 |11. |rowspan=2 |Igor |Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Dorota | style="background:#C0C0C0;" |Alena | style="background:#C0C0C0;" |Áron | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Laura | style="background:#C0C0C0;" |Róbert | style="background:#C0C0C0;" |Sarah | style="background:#C0C0C0;" |Sofia |- |Vydedení |Miloslav |Richard |Roman |- |rowspan=2 |12. |rowspan=2 |Sarah |Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Dorota | style="background:#C0C0C0;" |Richard | style="background:#C0C0C0;" |Áron | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Laura | style="background:#C0C0C0;" |Róbert |- |Vydedení |Miloslav |Alena |Roman |Igor |- |rowspan=2 |13. |rowspan=2 |Laura |Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Richard | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Sarah | style="background:#C0C0C0;" |Róbert |- |Vydedení |Miloslav |Alena |Roman |Dorota |- |rowspan=2 |14. |rowspan=2 |Róbert |Dediči | style="background:#C0C0C0;" |Richard | style="background:#C0C0C0;" |Ela | style="background:#C0C0C0;" |Sarah | style="background:#C0C0C0;" |Alena | style="background:#C0C0C0;" |Laura | style="background:#C0C0C0;" |Roman |} === Amulet Zlatej Salamandry (1. Fáza) === {| class="wikitable mw-collapsible" style="width: 100%; text-align:center" ! Týždeň ! Farmár<br>týždňa ! Držitel amuletu ! Boj o dedičstvo ! Hádanie o amulet ! Preradení amuletom ! Počet mincí |- | 1. | style="background:gold;" |Richard | style="background:#FFFDD0;" |Igor | style="background:#C0C0C0;" |Roman | style="background:salmon;" |Nesprávne | Laura | style="background:#C0C0C0;" |50 |- | rowspan=2 |2. | rowspan=2 style="background:gold;" |Lucia | rowspan=2 style="background:#FFFDD0;" |Peter | style="background:#C0C0C0;" |Ela | rowspan=2 style="background:salmon;" |Nesprávne | rowspan=2 |Áron | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |41 |- | style="background:#C0C0C0;" |Michaela |- | 3. | style="background:gold;" |Roman | style="background:#FFFDD0;" |Alena | style="background:#C0C0C0;" |Dorota | style="background:lightgreen;" |Správne | - | 0 {{#tag:ref|Po najdení stratenej korytnačky, ktorá sa stratila počas Romanovho farmárčenia a kvôli ktorej nezískal žiadne mince aj napriek splneniu všetkých úloh, Martin vyplatil Romanovi 50 mincí.|group=pozn}} |- | 4. | style="background:gold;" |Alena | style="background:#FFFDD0;" |Roman | style="background:#C0C0C0;" |Laura | style="background:salmon;" |Nesprávne | Emília | style="background:#C0C0C0;" |50 |- | rowspan=3 |5. | rowspan=3 style="background:gold;" |Miloslav | rowspan=3 style="background:#FFFDD0;" |Roman | rowspan=3 style="background:#C0C0C0;" |Áron | rowspan=3 style="background:salmon;" |Nesprávne | Laura | rowspan=3 |39 |- | Lucia |- | Dorota |- | rowspan=2 |6. | rowspan=2 style="background:gold;" |Dorota | rowspan=2 style="background:#FFFDD0;" |Emília | style="background:#C0C0C0;" |Roman | rowspan=2 style="background:salmon;" |Nesprávne | Alena | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |47 |- | style="background:#C0C0C0;" |Róbert | Róbert |- | rowspan=2 |7. | rowspan=2 style="background:gold;" |Emília | rowspan=2 style="background:#FFFDD0;" |Emília | style="background:#C0C0C0;" |Alena | rowspan=2 style="background:salmon;" |Nesprávne | Alena | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |45 |- | style="background:#C0C0C0;" |Miloslav | Dorota |- |} === Amulet Zlatej Salamandry (2. Fáza) === {| class="wikitable mw-collapsible" style="width: 100%; text-align:center" ! Týždeň ! Farmár<br>týždňa ! Držitel amuletu ! Boj o záchranu !Boj o imunitu ! Hádanie o amulet ! Preradení amuletom ! Počet mincí |- | rowspan=2 |8. | rowspan=2 style="background:gold;" |Sofia | rowspan=2 style="background:#FFFDD0;" |Laura | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |Dediči | rowspan=2 |- | rowspan="2" style="background:salmon;" |Nesprávne (Emília) | Richard | rowspan="2" |40 |- | style="background:#C0C0C0;" |Laura |- | rowspan=2 |9. | rowspan=2 style="background:gold;" |Sarah | rowspan=2 style="background:#FFFDD0;" |Alena | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |Dediči | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |Roman -> Alena | rowspan="2" |- | Miloslav | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |50 |- | style="background:#C0C0C0;" |Alena |- | rowspan=2 |10. | rowspan=2 style="background:gold;" |Ela | rowspan=2 style="background:#FFFDD0;" |Sofia | rowspan=2 |Vydedenci | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |Roman -> Alena | rowspan="2" |- | Roman | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |50 |- | style="background:#C0C0C0;" |Róbert |- | rowspan=2 |11. | rowspan=2 style="background:gold;" |Igor | rowspan=2 style="background:#FFFDD0;" |Igor | rowspan=2 |Vydedenci | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |Sofia -> Ela | rowspan="2" |- | Alena | rowspan=2 |39 |- | style="background:#C0C0C0;" |Richard |- |12. | style="background:gold;" |Sarah | style="background:#FFFDD0;" |Igor |Vydedenci | style="background:#C0C0C0;" |Miloslav | style="background:lightgreen;" |Správne (Róbert) | - |rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |50 |} === Amulet Zlatej Salamandry (Finálová vstupenka) === {| class="wikitable mw-collapsible" style="width: 100%; text-align:center" ! Týždeň ! Farmár<br>týždňa ! Boj o dedičstvo ! Výherca Salamandry (Finálová vstupenka) ! Počet mincí |- | rowspan=2 |13. | rowspan=2 style="background:gold;" |Laura | rowspan=2 style="background:#C0C0C0;" |Alena | style="background:lightgreen;" |Roman | style="background:#C0C0C0;" |46 |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" |Týždeň ! rowspan="2" |Farmár týždňa ! rowspan="2" |Držiteľ amuletu ! colspan="2" |Sluhovia ! colspan="2" |Duelanti ! rowspan="2" |Vyradený |- ! Sluha Dedič ! Sluha Vydedený ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" |Richard Fabšič | style="background:#FFFDD0;" |Igor Staňa | style="background:#FFC0CB;" |Lucia Škurla | style="background:#87CEEB;" |Arseni Ivakhnou | style="background:#87CEEB;" |Arseni Ivakhnou | style="background:#FFC0CB;" |Laura Žiačková | style="background:#FF0000;" |'''Arseni Ivakhnou''' |- | 2 | style="background:gold;" |Lucia Škurla | style="background:#FFFDD0;" |Peter Tirpák | style="background:#87CEEB;" |Richard Fabšič | style="background:#FFC0CB;" |Laura Žiačková | style="background:#FFC0CB;" |Laura Žiačková | style="background:#87CEEB;" |Július Šandor | style="background:#FF0000;" |'''Július Šandor (odstup)''' |- | rowspan="2" |3 | rowspan="2" style="background:gold;" |Roman Perašín | style="background:#FFFDD0;" |<s>Peter Tirpák</s> | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Emília Grmanová | rowspan="2" style="background:#87CEEB;" |Áron Erdélyi | style="background:#87CEEB;" |<s>Áron Erdélyi</s>{{#tag:ref|Dediči uhádli Alenu ako majiteľku Amuletu a tým nahradila Árona a stala sa prvou duelantkou.|group=pozn}} | rowspan="2" style="background:#FFC0CB;" |Marcela Gregorová | style="background:#FF0000" |'''Peter Tirpák (odstup)''' |- | style="background:#FFFDD0;" |Alena Domániková | style="background:#FFC0CB;" |Alena Domániková | style="background:#FF0000;" |'''Marcela Gregorová''' |- | rowspan="3" |4 | rowspan="3" style="background:gold;" |Alena Domaniková | rowspan="3" style="background:#FFFDD0;|Roman Perašín | rowspan="3" style="background:#FFC0CB;" |<s>Dorota Androvičová</s> {{#tag:ref|Na statok prišli noví farmári, Alica vyzvala farmárku týždňa, aby zvolila nových sluhov z banditov.|group=pozn}} | style="background:#87CEEB;" |<s>Áron Erdélyi</s>{{#tag:ref|Na statok prišli noví farmári, Alica vyzvala farmárku týždňa, aby zvolila nových sluhov z banditov.|group=pozn}} | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Miloslav Miklošovič | rowspan="3" style="background:#87CEEB;" |Štefan Tomeček | rowspan=3 style="background:#FF0000;" |'''Štefan Tomeček''' |- | style="background:#87CEEB;" |Róbert Hudák |- | style="background:#87CEEB;" |Miloslav Miklošovič |- | 5 | style="background:gold;" |Miloslav Miklošovič | style="background:#FFFDD0; |Roman Perašín | style="background:#FFC0CB;" |Alena Domaniková | style="background:#87CEEB;" |Róbert Hudák | style="background:#87CEEB;" |Róbert Hudák | style="background:#FFC0CB;" |Lucia Škurla | style="background:#FF0000;" |'''Lucia Škurla''' |- | 6 | style="background:gold;" |Dorota Androvičová | style="background:#FFFDD0; |Emília Grmanová | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Doležalová | style="background:#FFC0CB;" |Emília Grmanová | style="background:#FFC0CB;" |Michaela Doležalová | style="background:#87CEEB;" |Miloslav Miklošovič | style="background:#FF0000;" |'''Michaela Doležalová''' |- | 7 | style="background:gold;" |Emília Grmanová | style="background:#FFFDD0; |Emília Grmanová | style="background:#87CEEB; |Roman Perašín | style="background:#FFC0CB;" |Alena Domániková | style="background:#87CEEB; |Roman Perašín | style="background:#87CEEB;|Igor Staňa | style="background:#FF0000;" |'''Igor Staňa''' |- | rowspan=4 |8 | rowspan=4 style="background:gold;" |Sofia Úporská | rowspan=4 style="background:#FFFDD0; |Laura Žiačková | rowspan=4 style="background:#87CEEB; |Roman Perašín | rowspan=4 style="background:#FFC0CB;" |Alena Domániková | rowspan=4 style="background:#FFC0CB; |Alena Domániková | rowspan=4 style="background:#FFC0CB;" |Sarah Boříková | style="background:#FF0000;" |'''Emília Grmanová (Salamandra)''' |- | style="background:#FF0000;" |'''Annabelle Fárová (odstup)''' |- | style="background:orange;" |'''Alena Domániková (záchrana)''' |- | style="background:#00FF7F" |'''Igor Staňa (návrat)''' |- | 9 | style="background:gold;" |Sarah Boříková | style="background:#FFFDD0; |Alena Domániková | style="background:#FFC0CB;" |Ela Martinčeková | style="background:#87CEEB; |Richard Fabšič | style="background:#87CEEB; |Richard Fabšič | style="background:#87CEEB;" |Róbert Hudák | style="background:#FF0000;" |'''Richard Fabšič''' |- | rowspan=3 |10 | rowspan=3 style="background:gold;" |Ela Martinčeková | rowspan=3 style="background:#FFFDD0; |Sofia Úporská | rowspan=3 style="background:#FFC0CB;" |Laura Žiačková | rowspan=3 style="background:#87CEEB;|Igor Staňa | rowspan=3 style="background:#FFC0CB;" |Laura Žiačková | rowspan=3 style="background:#87CEEB;|Marián Hanousek | style="background:#FF0000;" |'''Ján Škoda (odstup)''' |- | style="background:#00FF7F" |'''Richard Fabšič (návrat)''' |- | style="background:#FF0000;" | '''Marián Hanousek''' |- | 11 | style="background:gold;" |Igor Staňa | style="background:#FFFDD0; |Igor Staňa | style="background:#FFC0CB;" |Dorota Androvičová | style="background:#87CEEB; |Miloslav Miklošovič | style="background:#FFC0CB;" |Dorota Androvičová | style="background:#FFC0CB;" |Sofia Úporská | style="background:#FF0000;" |'''Sofia Úporská''' |- | rowspan=2 |12 | rowspan=2 style="background:gold;" |Sarah Boříková | rowspan=2 style="background:#FFFDD0; |Igor Staňa | rowspan=2 style="background:#87CEEB; |Áron Erdélyi | rowspan=2 style="background:#FFC0CB;" |Alena Domániková | rowspan=2 style="background:#87CEEB; |Áron Erdélyi | rowspan=2 style="background:#87CEEB; |Róbert Hudák | style="background:#FF0000;" |'''Igor Staňa (Salamandra)''' |- | style="background:#FF0000;" |'''Áron Erdélyi''' |- | rowspan="2" | 13 | rowspan="2" style="background:gold;" |Laura Žiačková | rowspan="2" style="background:#FFFDD0; " |Roman Perašín (Finalista) | rowspan="2" style="background:#C0C0C0;" | - | style="background:#87CEEB;" | Roman Perašín | rowspan="2" style="background:#87CEEB; " |Roman Perašín | rowspan="2" style="background:#FFC0CB; " |Dorota Androvičová | style="background:#FF0000;" |'''Miloslav Miklošovič (Vydedený)''' |- | style="background:#FFC0CB;" |Dorota Androvičová | style="background:#FF0000;" |'''Dorota Androvičová''' |- | rowspan="2" | 14 | rowspan="2" style="background:gold;" |Róbert Hudák | rowspan="2" style="background:#FFFDD0; " |Roman Perašín (Finalista) | style="background:#87CEEB; |Roman Perašín | rowspan="2" style="background:#C0C0C0;" | - | rowspan="2" style="background:#FFC0CB; " |Laura Žiačková | rowspan="2" style="background:#87CEEB; " | Richard Fabšič | rowspan="2" style="background:#FF0000;" |'''Laura Žiačková''' |- | style="background:#FFC0CB; |Laura Žiačková |- | rowspan="3" |15 | colspan="6" |Alicina dilema | style="background:#ff0000;" |'''Alena Domániková''' |- | colspan="6" |Eliminačné disciplíny ("Zlatý týždeň") | style="background:#ff0000;" |'''Sarah Boříková''' |- |colspan="6" |Semifinále | style="background:#ff0000;"|'''Ela Martinčeková''' |- | colspan="4" rowspan="3" |Finále | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Roman Perašín | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Róbert Hudák | rowspan="3" style="background:#87CEEB;"|Richard Fabšič | style="background:#FF8247"|'''Róbert Hudák (3. miesto)''' |- | style="background:#D1E8EF"|'''Richard Fabšič (2. miesto)''' |- |style="background:yellow"|'''Roman Perašín (víťaz)''' |} ==Farma 18 „Vo víne je pravda“== Nová 18. séria divákov po prvý raz zavedie do sveta vinohradníctva a vinárstva. Dejiskom veľkolepého farmárskeho dobrodružstva sa stanú Malé Karpaty – región s bohatou vinohradníckou tradíciou, kde štrnásť súťažiacich čaká nielen boj o výhru až do výšky 100 000 eur, ale aj náročná cesta za záchranou starého vinohradu a výrobou vlastného vína. Ústredným motívom novej série bude pravda. Podtitul „Vo víne je pravda“ nebude iba odkazom na vinársku tematiku, ale stane sa jedným z kľúčových pilierov celej hry. Farmári budú opakovane čeliť situáciám, ktoré preveria ich úprimnosť, charakter, lojalitu aj odvahu postaviť sa pravde tvárou v tvár. Historicky prvýkrát zároveň dostane hospodár po svojom boku odborného garanta. Stane sa ním uznávaný vinár Tomáš Dudo, ktorý pochádza z vinárskej rodiny s viac ako 400-ročnou tradíciou. Počas celej série bude farmárov sprevádzať pri plnení vinárskych úloh, odovzdávať im svoje skúsenosti a dohliadať na to, aby zvládli jednotlivé postupy čo najlepšie. Moderátorom aj pre túto sériu zostáva Marek Fašiang. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Takáto Farma tu ešte nebola: Dátum štartu novej série je odhalený | url = https://www.markiza.sk/relacie/farma/clanok/1045076-takato-farma-tu-este-nebola-datum-startu-novej-serie-je-odhaleny | dátum vydania = 10. august 2026 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Markíza.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * '''Moderátor:''' [[Marek Fašiang]] * '''Miesto farmy: Obec Doľany (okr. Pezinok)''' * '''Súradnice''' * '''Víťaz''': * '''Hospodár:''' Martin Bagár * '''Vinár:''' Tomáš Dudo * '''Slogan:''' Vo víne je pravda * '''Natáčanie:''' === Súťažiaci === {| class="wikitable sortable" style="text-align: center; margin-right: 0" ! style="background: #7F1734; color: #fff; width:15%;" | Umiestnenie ! style="background: #7F1734; color: #fff; width:40%;" | Meno súťažiaceho ! style="background: #7F1734; color: #fff; width:20%;" | Vek na farme ! style="background: #7F1734; color: #fff; width:25%;" | Bydlisko |- | |Ľubomír Ďaďo |51 |[[Ružomberok]] |- | |Mercedes "Merci" Gálisová |27 | [[Bratislava]] |- | |Juraj "Ďuri" Halaška |36 |[[Prievidza]] |- | |Juraj Chlpek |27 | [[Malacky]] |- | |Vivien Idesová |22 |[[Zvolen]] |- | |Martin Juraško |39 |[[Prešov]] |- | |Tatiana Koločaiová |37 |[[Bratislava]] |- | |Jaroslav Konštiak |28 |[[Terchová]] |- | |Jakub Krška |32 |[[Dánsko]] |- | |Katarína "Blessing" Megyaszaová |22 | [[Bratislava]] |- | |Silvia Pechová |26 |[[Ružomberok]] |- | |Linda Rollo |23 |[[Bratislava]] |- | |Patrik Ševčík |33 | [[Modrovka]] |- | |Barbora Turčiaková |20 | [[Ľubeľa]] |- | |Hugo Zaťko |25 |[[Krupina]] |- | |Nino |24 |[[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] |- |16. miesto |Linda Rollo |23 |[[Bratislava]] |- |17. miesto |Sisa Dúhová |49 |[[Liptovský Mikuláš]] |} === Rozdelenie na Vinárov a Nádenníkov === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! Týždeň ! Farmár<br>týždňa ! Sluhovia ! Skupina ! colspan=9 |Farmári |- | rowspan="2" |1. | rowspan="2" |Patrik | Jaroslav | '''Vinári''' | style="background:#C0C0C0;" |Barbora | style="background:#C0C0C0;" |Hugo | style="background:#C0C0C0;" |Ďuri | style="background:#C0C0C0;" |Silvia | colspan="5" | |- | Sisa | '''Nádenníci''' | Jakub | Juraj | Blessing | Linda | Martin | Mercedes | Tatiana |- | rowspan="2" |2. | rowspan="2" |Tatiana | Jakub | '''Vinári''' | style="background:#C0C0C0;" |Ďuri | style="background:#C0C0C0;" |Hugo | style="background:#C0C0C0;" |Jaro | style="background:#C0C0C0;" |Linda | style="background:#C0C0C0;" |Nino |- | Vivien | '''Nádenníci''' |Juraj |Blessing |Martin |Mercedes |Barbora |Silvia |Ľubomír |Patrik |} === Hájnici === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" ! Týždeň ! Deň 1. ! Deň 2. ! Deň 3. ! Deň 4. ! Deň 5. |- | rowspan="2" |1. | Linda | Linda | colspan="3" |Mercedes |- | Silvia | Blessing | colspan="3" |Juraj |- | rowspan="2" |2. | Mercedes |Barbora | | | |- |Juraj |Patrik | | | |} === Priebeh súťaže === {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center" |+ ! rowspan="2" |Týždeň ! rowspan="2" |Farmár týždňa ! colspan="2" |Sluhovia ! colspan="2" |Duelanti ! rowspan="2" |Počet mincí ! rowspan="2" |Vyradený |- ! Sluha 1 ! Sluha 2 ! Prvý duelant ! Druhý duelant |- | 1 | style="background:gold;" |Patrik Ševčík | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Jaroslav Konštiak | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Sisa Dúhová | style="background:#FFC0CB;" |Sisa Dúhová | style="background:#FFC0CB;" |Katarína "Blessing" Megyaszaová |style="background:#C0C0C0;" | 50 | style="background:#FF0000;" |'''Sisa Dúhová''' |- | 2 |style="background:gold;" |Tatiana Koločaiová | rowspan="1" style="background:#87CEEB;" |Jakub Krška | rowspan="1" style="background:#FFC0CB;" |Vivien Idesová | style="background:#FFC0CB;" |Vivien Idesová | style="background:#FFC0CB;" |Linda Rollo |style="background:#C0C0C0;" |38 | style="background:#FF0000;" |'''Linda Rollo''' |} == Referencie == <references/> == Poznámky == <references group="pozn"/> sqzgv5eu7syam3o7syl85aj7s4d486k 0 444582 8370905 7963326 2026-09-19T13:05:45Z Maajo25 62013 aktualizácia 8370905 wikitext text/x-wiki '''Panamerický pohár vo volejbale''' je kontinentálny pohár národných družstiev vo [[volejbal]]e, ktorý riadi [[Volejbalová konfederácia Severnej, Strednej Ameriky a Karibiku|NORCECA]] spoločne s [[Juhoamerická volejbalová konfederácia|Juhoamerickou volejbalovovou konfederáciou]] (CSV). Zúčastňujú sa ho [[Severná Amerika|severoamerické]] a [[Južná Amerika|juhoamerické]] družstvá. Jeho história siaha do roku [[2002]], kedy sa v [[Mexiko|Mexiku]] konalo prvé podujatie žien, a o 4 roky neskôr, v roku [[2006]] tiež v Mexiku, aj prvé podujatie mužov. Panamerický pohár sa organizuje každoročne. V mužskej kategórii vedie v historických tabuľkách tím {{USA|vm}}, u žien je to rovnako tím {{USA|vz|0}}. Do roku [[2008]] plnil aj úlohu kvalifikácie na [[Americký pohár vo volejbale|Americký pohár]]; neskôr slúži aj ako kvalifikácia panamerických družstiev na turnaj [[Svetová liga vo volejbale|Svetovej ligy]], resp. [[World Grand Prix vo volejbale|World Grand Prix]]. == Muži == === Zoznam === {| class=wikitable style=font-size:90% width=1000 |- ! style="background:lightblue" | Rok ! width=1% rowspan=21 | ! style="background:lightblue" | Organizátor ! style="background:lightblue" | Tímy ! width=1% rowspan=21 | ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Gold medal america.svg|17px]] zlato ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Silver medal america.svg|17px]] striebro ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Bronze medal (Americas).svg|17px]] bronz |- bgcolor=#D0E7FF | align=center| [[Panamerický pohár vo volejbale mužov 2006|2006]] | {{MEX}} [[Mexicali]]-[[Tijuana]] ([[Mexiko]]) | align=center| 7 | {{USA|vm|1}} | {{DOM|vm|1|Domin. republika}} | {{CAN|vm|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Panamerický pohár vo volejbale mužov 2007|2007]] | {{DOM}} [[Santo Domingo (hlavné mesto)|Santo Domingo]] ([[Dominikánska republika|Dom. republika]]) | align=center| 7 | {{MEX|vm|1}} | {{PRI|vm|1}} | {{CUB|vm|1}} |- bgcolor=#D0E7FF | align=center| [[Panamerický pohár vo volejbale mužov 2008|2008]] | {{CAN}} [[Winnipeg]] ([[Kanada]]) | align=center| 7 | {{USA|vm|1}} | {{CAN|vm|1}} | {{DOM|vm|1|Domin. republika}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Panamerický pohár vo volejbale mužov 2009|2009]] | {{MEX}} [[Chiapas]] ([[Mexiko]]) | align=center| 7 | {{USA|vm|1}} | {{CAN|vm|1}} | {{DOM|vm|1|Domin. republika}} |- bgcolor=#D0E7FF | align=center| [[Panamerický pohár vo volejbale mužov 2010|2010]] | {{PRI}} [[San Juan (Portoriko)|San Juan]] ([[Portoriko]]) | align=center| 9 | {{USA|vm|1}} | {{ARG|vm|1}} | {{PRI|vm|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Panamerický pohár vo volejbale mužov 2011|2011]] | {{CAN}} [[Gatineau]] ([[Kanada]]) | align=center| 10 | {{BRA|vm|1}} | {{USA|vm|1}} | {{CAN|vm|1}} |- bgcolor=#D0E7FF | align=center| [[Panamerický pohár vo volejbale mužov 2012|2012]] | {{DOM}} [[Santo Domingo (hlavné mesto)|Santo Domingo]] ([[Dominikánska republika|Dom. republika]]) | align=center| 8 | {{USA|vm|1}} | {{ARG|vm|1}} | {{DOM|vm|1|Domin. republika}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Panamerický pohár vo volejbale mužov 2013|2013]] | {{MEX}} [[Mexiko (mesto)|Mexiko City]] ([[Mexiko]]) | align=center| 7 | {{BRA|vm|1}} | {{MEX|vm|1}} | {{ARG|vm|1}} |- bgcolor=#D0E7FF | align=center| [[Panamerický pohár vo volejbale mužov 2014|2014]] | {{MEX}} [[Tijuana]] ([[Mexiko]]) | align=center| 9 | {{CUB|vm|1}} | {{USA|vm|1}} | {{ARG|vm|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Panamerický pohár vo volejbale mužov 2015|2015]] | {{USA}} [[Reno (Nevada)|Reno]] ([[USA]]) | align=center| 8 | {{BRA|vm|1}} | {{ARG|vm|1}} | {{VEN|vm|1}} |- bgcolor=#D0E7FF | align=center| [[Panamerický pohár vo volejbale mužov 2016|2016]] | {{MEX}} [[Mexiko (mesto)|Mexiko City]] ([[Mexiko]]) | align=center| 10 | {{CUB|vm|1}} | {{ARG|vm|1}} | {{CAN|vm|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Panamerický pohár vo volejbale mužov 2017|2017]] | {{CAN}} [[Gatineau]] ([[Kanada]]) | align=center| 8 | {{ARG|vm|1}} | {{PRI|vm|1}} | {{CUB|vm|1}} |- bgcolor=#D0E7FF | align=center| [[Panamerický pohár vo volejbale mužov 2018|2018]] | {{MEX}} [[Córdoba (Veracruz)|Cordóba]] ([[Mexiko]]) | align=center| 12 | {{ARG|vm|1}} | {{BRA|vm|1}} | {{CUB|vm|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Panamerický pohár vo volejbale mužov 2019|2019]] | {{MEX}} [[Colima (mesto)|Colima]] ([[Mexiko]]) | align=center| 12 | {{CUB|vm|1}} | {{ARG|vm|1}} | {{MEX|vm|1}} |- bgcolor=#D0E7FF | align=center| [[Panamerický pohár vo volejbale mužov 2021|2021]] | {{DOM}} [[Santo Domingo (hlavné mesto)|Santo Domingo]] ([[Dominikánska republika|Dom. republika]]) | align=center| 12 | {{MEX|vm|1}} | {{CAN|vm|1}} | {{USA|vm|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Panamerický pohár vo volejbale mužov 2022|2022]] | {{CAN}} [[Gatineau]] ([[Kanada]]) | align=center| 12 | {{CUB|vm|1}} | {{CAN|vm|1}} | {{USA|vm|1}} |- bgcolor=#D0E7FF | align=center| [[Panamerický pohár vo volejbale mužov 2023|2023]] | {{MEX}} [[Guadalajara (Mexiko)|Guadalajara]] ([[Mexiko]]) | align=center| 10 | {{CAN|vm|1}} | {{BRA|vm|1}} | {{CHL|vm|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Panamerický pohár vo volejbale mužov 2024|2024]] | {{DOM}} [[Santo Domingo (hlavné mesto)|Santo Domingo]] ([[Dominikánska republika|Dom. republika]]) | align=center| 10 | {{CAN|vm|1}} | {{USA|vm|1}} | {{PRI|vm|1}} |- bgcolor=#D0E7FF | align=center| [[Panamerický pohár vo volejbale mužov 2025|2025]] | {{MEX}} [[León (Mexiko)|León]] ([[Mexiko]]) | align=center| 12 | {{VEN|vm|1}} | {{MEX|vm|1}} | {{CAN|vm|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Panamerický pohár vo volejbale mužov 2026|2026]] | {{MEX}} [[Cuernavaca]] ([[Mexiko]]) | align=center| 10 | {{USA|vm|1}} | {{PRI|vm|1}} | {{CAN|vm|1}} |} === Medailová bilancia družstiev === {| class="wikitable" style="font-size:85%" |- ! style="background:lightblue" | {{tooltip|Por|Poradie}} ! style="background:lightblue" | Družstvo ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Gold medal america.svg|17px]] zlato ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Silver medal america.svg|17px]] striebro ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Bronze medal (Americas).svg|17px]] bronz ! style="background:lightblue" | Medaily |- | align=center|1. || {{USA|vm|1}} ||'''6''' (2006, 2008, 2009, 2010, 2012, 2026)||'''3''' (2011, 2014, 2024)||'''2''' (2021, 2022)|| align=center|11 |- | align=center|2. || {{CUB|vm|1}} ||'''4''' (2014, 2016, 2019, 2022)|| ||'''3''' (2007, 2017, 2018)|| align=center|7 |- | align=center|3. || {{BRA|vm|1}} ||'''3''' (2011, 2013, 2015)||'''2''' (2018, 2023)|| || align=center|5 |- | align=center|4. || {{ARG|vm|1}} ||'''2''' (2017, 2018)||'''5''' (2010, 2012, 2015, 2016, 2019)||'''2''' (2013, 2014)|| align=center|9 |- | align=center|5. || {{CAN|vm|1}} ||'''2''' (2023, 2024)||'''4''' (2008, 2009, 2021, 2022)||'''5''' (2006, 2011, 2016, 2025, 2026)|| align=center|11 |- | align=center|6. || {{MEX|vm|1}} ||'''2''' (2007, 2021)||'''2''' (2013, 2025)||'''1''' (2019)|| align=center|5 |- | align=center|7. || {{VEN|vm|1}} ||'''1''' (2025)|| ||'''1''' (2015)|| align=center|2 |- | align=center|8. || {{PRI|vm|1}} || ||'''3''' (2007, 2017, 2026)||'''2''' (2010, 2024)|| align=center|5 |- | align=center|9. || {{DOM|vm|1}} || ||'''1''' (2006)||'''3''' (2008, 2009, 2012)|| align=center|4 |- | align=center|10. || {{CHL|vm|1}} || || ||'''1''' (2023)|| align=center|1 |} == Ženy == === Zoznam === {| class=wikitable style=font-size:90% width=1000 |- ! style="background:lightblue" | Rok ! width=1% rowspan=25 | ! style="background:lightblue" | Organizátor ! style="background:lightblue" | Tímy ! width=1% rowspan=25 | ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Gold medal america.svg|17px]] zlato ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Silver medal america.svg|17px]] striebro ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Bronze medal (Americas).svg|17px]] bronz |- bgcolor=#FFD4E4 | align=center| [[Panamerický pohár vo volejbale žien 2002|2002]] | {{MEX}} [[Tijuana]] ([[Mexiko]]) | align=center| 7 | {{CUB|vz|1}} | {{DOM|vz|1|Domin. republika}} | {{CAN|vz|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Panamerický pohár vo volejbale žien 2003|2003]] | {{MEX}} [[Saltillo]] ([[Mexiko]]) | align=center| 8 | {{USA|vz|1}} | {{DOM|vz|1|Domin. republika}} | {{CUB|vz|1}} |- bgcolor=#FFD4E4 | align=center| [[Panamerický pohár vo volejbale žien 2004|2004]] | {{MEX}} [[Tijuana]]-[[Mexicali]] ([[Mexiko]]) | align=center| 10 | {{CUB|vz|1}} | {{USA|vz|1}} | {{DOM|vz|1|Domin. republika}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Panamerický pohár vo volejbale žien 2005|2005]] | {{DOM}} [[Santo Domingo (hlavné mesto)|Santo Domingo]] ([[Dominikánska republika|Dom. republika]]) | align=center| 12 | {{CUB|vz|1}} | {{DOM|vz|1|Domin. republika}} | {{BRA|vz|1}} |- bgcolor=#FFD4E4 | align=center| [[Panamerický pohár vo volejbale žien 2006|2006]] | {{PRI}} [[San Juan (Portoriko)|San Juan]] ([[Portoriko]]) | align=center| 12 | {{BRA|vz|1}} | {{CUB|vz|1}} | {{DOM|vz|1|Domin. republika}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Panamerický pohár vo volejbale žien 2007|2007]] | {{MEX}} [[Colima (mesto)|Colima]] ([[Mexiko]]) | align=center| 12 | {{CUB|vz|1}} | {{BRA|vz|1}} | {{DOM|vz|1|Domin. republika}} |- bgcolor=#FFD4E4 | align=center| [[Panamerický pohár vo volejbale žien 2008|2008]] | {{MEX}} [[Tujuana]]-[[Mexicali]] ([[Mexiko]]) | align=center| 12 | {{DOM|vz|1|Domin. republika}} | {{BRA|vz|1}} | {{ARG|vz|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Panamerický pohár vo volejbale žien 2009|2009]] | {{USA}} [[Miami]] ([[USA]]) | align=center| 11 | {{BRA|vz|1}} | {{DOM|vz|1|Domin. republika}} | {{PRI|vz|1}} |- bgcolor=#FFD4E4 | align=center| [[Panamerický pohár vo volejbale žien 2010|2010]] | {{MEX}} [[Rosarito]]-[[Tujuana]] ([[Mexiko]]) | align=center| 11 | {{DOM|vz|1|Domin. republika}} | {{PER|vz|1}} | {{USA|vz|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Panamerický pohár vo volejbale žien 2011|2011]] | {{MEX}} [[Ciudad Juárez]] ([[Mexiko]]) | align=center| 12 | {{BRA|vz|1}} | {{DOM|vz|1|Domin. republika}} | {{USA|vz|1}} |- bgcolor=#FFD4E4 | align=center| [[Panamerický pohár vo volejbale žien 2012|2012]] | {{MEX}} [[Ciudad Juárez]] ([[Mexiko]]) | align=center| 12 | {{USA|vz|1}} | {{BRA|vz|1}} | {{CUB|vz|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Panamerický pohár vo volejbale žien 2013|2013]] | {{PER}} [[Callao]] ([[Peru]]) | align=center| 12 | {{USA|vz|1}} | {{DOM|vz|1|Domin. republika}} | {{ARG|vz|1}} |- bgcolor=#FFD4E4 | align=center| [[Panamerický pohár vo volejbale žien 2014|2014]] | {{MEX}} [[Mexiko (mesto)|Mexiko City]] ([[Mexiko]]) | align=center| 12 | {{DOM|vz|1|Domin. republika}} | {{USA|vz|1}} | {{PRI|vz|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Panamerický pohár vo volejbale žien 2015|2015]] | {{PER}} [[Lima]]-[[Callao]] ([[Peru]]) | align=center| 12 | {{USA|vz|1}} | {{DOM|vz|1|Domin. republika}} | {{ARG|vz|1}} |- bgcolor=#FFD4E4 | align=center| [[Panamerický pohár vo volejbale žien 2016|2016]] | {{DOM}} [[Santo Domingo (hlavné mesto)|Santo Domingo]] ([[Dominikánska republika|Dom. republika]]) | align=center| 12 | {{DOM|vz|1|Domin. republika}} | {{PRI|vz|1}} | {{USA|vz|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Panamerický pohár vo volejbale žien 2017|2017]] | {{PER}} [[Lima]]-[[San Vicente de Cañete|San Vicente]] ([[Peru]]) | align=center| 12 | {{USA|vz|1}} | {{DOM|vz|1|Domin. republika}} | {{PRI|vz|1}} |- bgcolor=#FFD4E4 | align=center| [[Panamerický pohár vo volejbale žien 2018|2018]] | {{DOM}} [[Santo Domingo (hlavné mesto)|Santo Domingo]] ([[Dominikánska republika|Dom. republika]]) | align=center| 12 | {{USA|vz|1}} | {{DOM|vz|1|Domin. republika}} | {{CAN|vz|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Panamerický pohár vo volejbale žien 2019|2019]] | {{PER}} [[Trujillo]]-[[Chiclayo]] ([[Peru]]) | align=center| 11 | {{USA|vz|1}} | {{DOM|vz|1|Domin. republika}} | {{COL|vz|1}} |- bgcolor=#FFD4E4 | align=center| [[Panamerický pohár vo volejbale žien 2021|2021]] | {{DOM}} [[Santo Domingo (hlavné mesto)|Santo Domingo]] ([[Dominikánska republika|Dom. republika]]) | align=center| 6 | {{DOM|vz|1|Domin. republika}} | {{MEX|vz|1}} | {{USA|vz|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Panamerický pohár vo volejbale žien 2022|2022]] | {{MEX}} [[Hermosillo]] ([[Mexiko]]) | align=center| 10 | {{DOM|vz|1|Domin. republika}} | {{COL|vz|1}} | {{USA|vz|1}} |- bgcolor=#FFD4E4 | align=center| [[Panamerický pohár vo volejbale žien 2023|2023]] | {{PRI}} [[Ponce]] ([[Portoriko]]) | align=center| 10 | {{ARG|vz|1}} | {{PRI|vz|1}} | {{USA|vz|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Panamerický pohár vo volejbale žien 2024|2024]] | {{MEX}} [[León (Mexiko)|León]]-[[Irapuato]] ([[Mexiko]]) | align=center| 12 | {{ARG|vz|1}} | {{USA|vz|1}} | {{COL|vz|1}} |- bgcolor=#FFD4E4 | align=center| [[Panamerický pohár vo volejbale žien 2025|2025]] | {{MEX}} [[Colima (mesto)|Colima]] ([[Mexiko]]) | align=center| 10 | {{DOM|vz|1}} | {{COL|vz|1}} | {{PRI|vz|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Panamerický pohár vo volejbale žien 2026|2026]] | {{MEX}} [[León (Mexiko)|León]] ([[Mexiko]]) | align=center| 10 | {{USA|vz|1}} | {{DOM|vz|1}} | {{MEX|vz|1}} |} === Medailová bilancia družstiev === {| class="wikitable" style="font-size:85%" |- ! style="background:lightblue" | {{tooltip|Por|Poradie}} ! style="background:lightblue" | Družstvo ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Gold medal america.svg|17px]] zlato ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Silver medal america.svg|17px]] striebro ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Bronze medal (Americas).svg|17px]] bronz ! style="background:lightblue" | Medaily |- | align=center|1. || {{USA|vz|1}} ||'''8''' (2003, 2012, 2013, 2015, 2017, 2018, 2019, 2026)||'''3''' (2004, 2014, 2024)||'''6''' (2010, 2011, 2016, 2021, 2022, 2023)|| align=center|17 |- | align=center|2. || {{DOM|vz|1|Domin. republika}} ||'''7''' (2008, 2010, 2014, 2016, 2021, 2022, 2025)||'''11''' (2002, 2003, 2005, 2009, 2011, 2013, 2015, 2017, 2018, 2019, 2026)||'''3''' (2004, 2006, 2007)|| align=center|21 |- | align=center|3. || {{CUB|vz|1}} ||'''4''' (2002, 2004, 2005, 2007)||'''1''' (2006)||'''2''' (2003, 2012)|| align=center|7 |- | align=center|4. || {{BRA|vz|1}} ||'''3''' (2006, 2009, 2011)||'''3''' (2007, 2008, 2012)||'''1''' (2005)|| align=center|7 |- | align=center|5. || {{ARG|vz|1}} ||'''2''' (2023, 2024)|| ||'''3''' (2008, 2013, 2015)|| align=center|5 |- | align=center|6. || {{PRI|vz|1}} || ||'''2''' (2016, 2023)||'''4''' (2009, 2014, 2017, 2025)|| align=center|6 |- | align=center|7. || {{COL|vz|1}} || ||'''2''' (2022, 2025)||'''2''' (2019, 2024)|| align=center|4 |- | align=center|8. || {{MEX|vz|1}} || ||'''1''' (2021)||'''1''' (2026)|| align=center|2 |- | align=center|9. || {{PER|vz|1}} || ||'''1''' (2010)|| || align=center|1 |- | align=center|10. || {{CAN|vz|1}} || || ||'''2''' (2002, 2018)|| align=center|2 |} == Pozri aj == * [[Svetová liga vo volejbale]] * [[Majstrovstvá Južnej Ameriky vo volejbale]] * [[Majstrovstvá NORCECA vo volejbale]] == Externé odkazy == * [http://www.norceca.net/ Oficiálna stránka NORCECA] {{eng icon}} * [http://www.voleysur.org/v2/index.asp Oficiálna stránka Juhoamerickej volejbalovej konfederácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161203040014/http://www.voleysur.org/v2/index.asp |date=2016-12-03 }} {{spa icon}} == Zdroj == * [http://www.norceca.net/Norceca%20Competition_.htm Podujatia NORCECA] {{eng icon}} {{Medzinárodný volejbal}} {{Majstrovstvá Ameriky v kolektívnych športoch}} [[Kategória:Majstrovstvá Ameriky|Volejbal]] [[Kategória:Volejbalové súťaže]] rfrylk3ao0jv3codhe7a7q9hp9ypo5h 0 445000 8371014 8370837 2026-09-19T16:33:38Z Pe3kZA 39673 /* Okolo Slovenska 2026 */ akt 8371014 wikitext text/x-wiki <!--{{Športová aktualita|cyklistika}}--> {{Infobox cyklistický pretek | obrázok = | popis = | názov = Okolo Slovenska | slovenský názov = Okolo Slovenska | ročník = 70 (2026) | krajina = {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]] | termín = premenlivý | typ preteku = [[Športová cyklistika#Cestná cyklistika|Cestná cyklistika]] | organizátor = [[Slovenský zväz cyklistiky]] | riaditeľ preteku = Peter Privara | vzdialenosť = 700{{--}}900 km | prvý ročník = 1954 | etapy = 5/4 + 1 | prvý víťaz = {{minivlajka|Česko}} [[Karel Nesl]] | počet víťazstiev = 3 | najčastejší víťazi = {{minivlajka|Česko}} [[Jiří Škoda]]<br> {{minivlajka|Česko}} [[Miloš Hrazdíra]] | posledný víťaz = {{minivlajka|SUI}} Mauro Schmid }} '''Okolo Slovenska''' ({{eng|Tour of Slovakia}}; {{fra|Tour de Slovaquie}}) sú medzinárodné etapové preteky, ktoré sa konajú na [[Slovensko|Slovensku]]. Boli založené v roku [[1954]] a od roku [[2002]] boli zaraďované do kategórie 2.2 v [[UCI Continental Circuits]]. V roku [[2017]] boli zaradené do kategórie 2.1. Sú to [[Preteková etapa|etapové preteky]], ktoré sa obyčajne skladajú z 5 alebo viac etáp. == História == Prvé preteky Okolo Slovenska boli odštartované [[19. jún]]a [[1954]] na [[Námestie Slovenského národného povstania (Bratislava)|Stalinovom námestí]] v [[Bratislava|Bratislave]] a obsahovali 7 etáp. Vyhral ich český cyklista [[Karel Nesl]], pričom slovenský cyklista [[Vlastimil Ružička]] vyhral tri zo siedmich etáp. Konali sa väčšinou v júni, od roku [[2018]] sa konali v septembri, v roku [[2024]] opäť na konci júna. === Víťazi === {{stĺpce|4| * 1954 {{minivlajka|Česko}} [[Karel Nesl]] * 1955 {{minivlajka|Česko}} [[Jan Veselý (cyklista)|Jan Veselý]] * 1956 {{minivlajka|Taliansko}} [[Aurelio Cestari]] * 1957 {{minivlajka|Francúzsko}} [[Pierre Le Don]] * 1958 {{minivlajka|Česko}} [[Walter Renner]] * 1959 {{minivlajka|NDR}} [[Lothar Höhne]] * 1960 {{minivlajka|Maďarsko}} [[Antal Megyergi]] * 1961{{--}}63 ''nekonali sa'' * 1964 {{minivlajka|Česko}} [[Matej Laczo]] * 1965 {{minivlajka|Česko}} [[Jiří Háva]] * 1966 {{minivlajka|Česko}} [[Pavel Konečný]] * 1967 {{minivlajka|Česko}} [[Miloš Hrazdíra]] * 1968 {{minivlajka|Česko}} [[Miloš Hrazdíra]] * 1969 {{minivlajka|Česko}} [[Břetislav Souček]] * 1970 {{minivlajka|Česko}} [[Vlastimil Moravec]] * 1971 {{minivlajka|Česko}} [[Jiří Háva]] * 1972 {{minivlajka|Česko}} [[Antonin Bartoníček]] * 1973 {{minivlajka|Česko}} [[Miloš Hrazdíra]] * 1974 {{minivlajka|Česko}} [[Pavol Čambal]] * 1975 {{minivlajka|Česko}} [[Josef Dvořák]] * 1976 {{minivlajka|Česko}} [[Jiří Škoda]] * 1977 {{minivlajka|Česko}} [[Miroslav Sýkora (cyklista)|Miroslav Sýkora]] * 1978 {{minivlajka|Holandsko}} [[Theo de Rooij]] * 1979 {{minivlajka|Česko}} [[Jaroslav Poslušný]] * 1980 {{minivlajka|Česko}} [[Jiří Škoda]] * 1981 {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Andreï Vedernikov]] * 1982 {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Vladimir Volochin]] * 1983 {{minivlajka|NDR}} [[Bernd Drogan]] * 1984 {{minivlajka|Česko}} [[Miroslav Sýkora (cyklista)|Miroslav Sýkora]] * 1985 {{minivlajka|Česko}} [[Jiří Škoda]] * 1986 {{minivlajka|Česko}} [[Václav Toman]] * 1987 {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Ivan Ivanov]] * 1988 {{minivlajka|Česko}} [[Tomáš Sedláček]] * 1989 {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Pavel Tonkov]] * 1990 {{minivlajka|Česko}} [[Miroslav Lipták]] * 1991 {{minivlajka|Nemecko}} [[Heinrich Trumheller]] * 1992 {{minivlajka|Česko}} [[Lubor Tesař]] * 1993 {{minivlajka|Ukrajina}} [[Serhiy Honchar]] * 1994 {{minivlajka|Česko}} [[Vladimír Švehlík]] * 1995 {{minivlajka|Česko}} [[František Trkal]] * 1996 {{minivlajka|Slovensko}} [[Ján Valach (cyklista)|Ján Valach]] * 1997 {{minivlajka|Česko}} [[Jaromír Purmenský]] * 1998 {{minivlajka|Slovinsko}} [[Andrej Hauptman]] * 1999 {{minivlajka|Česko}} [[Ondřej Sosenka]] * 2000 {{minivlajka|Česko}} [[René Andrle]] * 2001 {{minivlajka|Česko}} [[František Trkal]] * 2002 {{minivlajka|Švédsko}} [[Gustav Larsson]] * 2003 {{minivlajka|Česko}} [[Ondřej Sosenka]] * 2004 {{minivlajka|Poľsko}} [[Piotr Chmielewski]] * 2005 {{minivlajka|Slovensko}} [[Martin Prázdnovský]] * 2006 {{minivlajka|Poľsko}} [[Radosław Romanik]] * 2007 {{minivlajka|Holandsko}} [[Joost van Leijen]] * 2008 {{minivlajka|Dánsko}} [[Kristoffer Gudmund Nielsen]] * 2009 {{minivlajka|Austrália}} [[Leigh Howard]] * 2010 {{minivlajka|Slovinsko}} [[Robert Vrečer]] * 2011 {{minivlajka|Rusko}} [[Nikita Novikov]] * 2012 {{minivlajka|Taliansko}} [[Enrico Rossi (cyklista)|Enrico Rossi]] * 2013 {{minivlajka|Česko}} [[Petr Vakoč]] * 2014 {{minivlajka|Ukrajina}} Oleksandr Polivoda * 2015 {{minivlajka|Taliansko}} Davide Viganò * 2016 {{minivlajka|Taliansko}} Mauro Finetto * 2017 {{minivlajka|Slovinsko}} Jan Tratnik * 2018 {{minivlajka|Francúzsko}} Julian Alaphilippe * 2019 {{minivlajka|Belgicko}} Yves Lampaert * 2020 {{minivlajka|Nemecko}} Jannik Steimle * 2021 {{minivlajka|Slovensko}} [[Peter Sagan]] * 2022 {{minivlajka|Česko}} Josef Černý * 2023 {{minivlajka|Francúzsko}} Rémi Cavagna * 2024 {{minivlajka|SUI}} Mauro Schmid }} == Ročníky == * Ročník 2011 začal dňa [[4. jún]]a v [[Nováky|Novákoch]] a skončil dňa [[11. jún]]a [[2011]] v [[Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)|Gabčíkove]]. * Ročník 2012 začal dňa [[5. jún]]a v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]] a skončil [[9. jún]]a [[2012]] v [[Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)|Gabčíkove]]. === Okolo Slovenska 2013 === {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 400 | caption = Etapové centrá 57. ročníka (2013) | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.205 | lon = 21.651 | label = [[Stropkov]] | position = left }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.935 | lon = 21.905 | label = [[Humenné]] | position = left }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.721 | lon = 21.257 | label = [[Košice]] | position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.039 | lon = 19.723 | label = [[Liptovský Hrádok]] | position = left }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.895 | lon = 18.041 | label = [[Trenčín]] | position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.427 | lon = 17.797 | label = [[Hlohovec|Hlohovec - cieľ]] | position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.145 | lon = 17.109 | label = Bratislava - zrušený cieľ | position = right }} }} 57. ročník pretekov Okolo Slovenska začal [[4. jún]]a [[2013]] v [[Košice|Košiciach]] a skončil [[8. jún]]a v [[Hlohovec|Hlohovci]]. Pôvodný cieľ v [[Bratislava|Bratislave]] bol z dôvodu povodní zrušený, čím sa skrátila aj dĺžka pretekov. Z celkových plánovaných 770,6 km bolo napokon v 4. etapách odjazdených 666,7 km. Celkovým víťazom sa stal český pretekár Petr Vakoč z tímu Etixx-Ihned.<ref>[http://www.okoloslovenska.com/2013/ Základné údaje o preteku]</ref> {| class="wikitable" style="font-size:97%; width=15%; text-align:center" |+ '''Etapy pretekov''' |- !Etapa !Dátum !Dĺžka !Štart !Cieľ !Pozn. |- |'''1''' || [[4. jún]]a || 162,9 || [[Košice]] || [[Humenné]] || |- |'''2''' || [[5. jún]]a || 212,5 || [[Stropkov]] || [[Liptovský Hrádok]] || |- |'''3''' || [[6. jún]]a || 225,8 || Liptovský Hrádok || [[Trenčín]] || |- |'''4''' || [[7. jún]]a || 65,5 || Trenčín || [[Hlohovec]] || |- |'''5''' || [[8. jún]]a || 103,9 || Bratislava || Bratislava || zrušená<ref>[http://www.okoloslovenska.com/2013/novinky/pozor_zmena_dalsich_etap_v_dosledku_kalamitnej_situacie/ Povodne ovplyvnili dĺžku pretekov]</ref> |} === Okolo Slovenska 2014 === {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 400 | caption = Etapové centrá 58. ročníka (2014) | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.205 | lon = 21.651 | label = [[Stropkov]] | position = left }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.039 | lon = 19.723 | label = [[Liptovský Hrádok]] | position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.727 | lon = 18.76 | label = [[Handlová]] | position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.217 | lon = 18.603 | label = [[Levice (Slovensko)|Levice]] | position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.145 | lon = 17.109 | label = [[Bratislava]] | position = right }} }} 58. ročník etapových pretekov začal [[3. jún]]a [[2014]] prológom v [[Stropkov]]e a skončil [[7. jún]]a v [[Bratislava|Bratislave]]. Celkových 722,4 km bolo rozdelených do 5. etáp, z toho prvú tvorila časovka tímov. V 22 nahlásených tímoch pretekalo 132 pretekárov z 20. krajín, ktorí absolvovali 10 vrchárskych a 8 rýchlostných prémií.<ref>[http://www.okoloslovenska.com/2014/novinky/trat_pretekov_58_rocnika/ Základné údaje o preteku]</ref> {| class="wikitable" style="font-size:97%; width=15%; text-align:center" |+ '''Etapy pretekov''' |- !Etapa !Dátum !Dĺžka !Štart !Cieľ !Pozn. |- |'''1''' || [[3. jún]]a || 15,4 || [[Stropkov]] || Stropkov || tímová časovka |- |'''2''' || [[4. jún]]a || 200,6 || Stropkov || [[Liptovský Hrádok]] || |- |'''3''' || [[5. jún]]a || 173,8 || Liptovský Hrádok || [[Handlová]] || |- |'''4''' || [[6. jún]]a || 154 || Handlová || [[Levice (Slovensko)|Levice]] || |- |'''5''' || [[7. jún]]a || 178,6 || Levice || [[Bratislava]] || |} === Okolo Slovenska 2015 === {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 400 | caption = Etapové centrá 59. ročníka (2015) | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.07 | lon = 18.948 | label = [[Šahy]] | position = top}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.851 | lon = 20.187 | label = [[Telgárt]] | position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.065 | lon = 20.315 | label = [[Poprad]] | position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.592 | lon = 18.852 | label = [[Žiar nad Hronom]] | position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.757 | lon = 17.831 | label = [[Nové Mesto nad Váhom]] | position = top }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.145 | lon = 17.109 | label = [[Bratislava]] | position = right }} }} 59. ročník etapových pretekov začal [[9. jún]]a [[2015]] exhibíciou a prológom v [[Šahy|Šahách]] a skončil [[14. jún]]a v [[Bratislava|Bratislave]]. Celkových 861,3 km bolo rozdelených do 5. etáp, ktorým predchádzala špeciálna exhibícia, nezapočítavaná do celkových výsledkov. {| class="wikitable" style="font-size:97%; width=15%; text-align:center" |+ '''Etapy pretekov''' |- !Etapa !Dátum !Dĺžka !Štart !Cieľ !Pozn. |- |'''Ex''' || [[9. jún]]a || - || [[Šahy]] || Šahy || exhibícia |- |'''1''' || [[10. jún]]a || 181 || Šahy || [[Telgárt]] || |- |'''2''' || [[11. jún]]a || 158,6 || Telgárt || [[Poprad]] || |- |'''3''' || [[12. jún]]a || 195 || Poprad || [[Žiar nad Hronom]] || |- |'''4''' || [[13. jún]]a || 201,7 || Žiar n/Hr. || [[Nové Mesto nad Váhom|Nové Mesto n/V.]] || |- |'''5''' || [[14. jún]]a || 125 || Nové Mesto n/V. || [[Bratislava]] || |} === Okolo Slovenska 2016 === {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 400 | caption = Etapové centrá 60. ročníka (2016) | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.735 | lon = 19.144 | label = [[Banská Bystrica]] | position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.12 | lon = 20.063 | label = [[Štrbské Pleso]] | position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.26 | lon = 19.614 | label = [[Zuberec]] | position = left}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.779 | lon = 18.581 | label = [[Bojnice]] | position = top}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.589 | lon = 17.833 | label = [[Piešťany]] | position = bottom}} }} 60. ročník etapových pretekov začal [[7. jún]]a [[2016]] prológom v [[Banská Bystrica|B. Bystrici]] a skončil [[12. jún]]a v [[Piešťany|Piešťanoch]]. Celkových 806,8 km bolo rozdelených do 5. etáp, ktorým predchádzala krátka časovka. V 24 nahlásených tímoch<ref>http://www.okoloslovenska.com/sk/timy</ref> pretekalo 142 pretekárov, ktorí absolvovali 17 vrchárskych a 15 rýchlostných prémií.<ref>[http://www.okoloslovenska.com/sk/novinky/pozname-detaily-trasy-60-rocnika-pretekov Základné údaje o preteku]</ref> Celkovým víťazom sa stal [[Taliansko|talian]] Mauro Finetto. {| class="wikitable" style="font-size:97%; width=15%; text-align:center" |+ '''Etapy pretekov''' |- !Etapa !Dátum !Dĺžka !Štart !Cieľ !Profil !Pozn. |- |'''Prológ''' || [[7. jún]]a || 1,1<ref>http://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/60-rocnik/etapy/prolog</ref> || [[Banská Bystrica]] || B. Bystrica || [[File:Time Trial.svg|20px|link=]] || časovka |- |'''1''' || [[8. jún]]a || 136,8<ref>http://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/60-rocnik/etapy/1-etapa</ref> || B. Bystrica || B. Bystrica || [[File:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/3 HP |- |'''2''' || [[9. jún]]a || 170,1<ref>http://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/60-rocnik/etapy/2-etapa</ref> || B. Bystrica || [[Štrbské Pleso]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 2 RP/5 HP |- |'''3''' || [[10. jún]]a || 193,2<ref>http://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/60-rocnik/etapy/3-etapa</ref> || Štrbské Pleso || [[Zuberec]] || [[File:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 4 RP/4 HP |- |'''4''' || [[11. jún]]a || 183,7<ref>http://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/60-rocnik/etapy/4-etapa</ref> || Zuberec || [[Bojnice]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/3 HP |- |'''5''' || [[12. jún]]a || 121,9<ref>http://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/60-rocnik/etapy/5-etapa</ref> || Bojnice || [[Piešťany]] || [[File:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/2 HP |} === Okolo Slovenska 2017 === {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 400 | caption = Etapové centrá 61. ročníka (2017) | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.025 | lon = 20.588 | label = [[Levoča]] | position = top}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.735 | lon = 19.144 | label = [[Banská Bystrica]] | position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.313 | lon = 18.088 | label = [[Nitra]] | position = right}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.378 | lon = 17.586 | label = [[Trnava]] | position = top}} }} 61. ročník etapových pretekov začal [[7. jún]]a [[2017]] prológom v [[Levoča|Levoči]] a skončil [[11. jún]]a v [[Trnava|Trnave]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = Etapy | url = http://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/60-1-rocnik/etapy | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> Celkových 762,1 km bolo rozdelených do 4. etáp, ktorým predchádzala krátka časovka. Pretekári z 25. nahlásených tímov absolvovali 14 vrchárskych a 12 rýchlostných prémií. {| class="wikitable" style="font-size:97%; width=15%; text-align:center" |+ '''Etapy pretekov''' |- !Etapa !Dátum !Dĺžka !Štart !Cieľ !Profil !Pozn. !Víťaz etapy !Celkový líder |- |'''Prológ''' || [[7. jún]]a || 3,7<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = Prológ | url = http://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/60-1-rocnik/etapy/prolog | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> || [[Levoča]] || Levoča|| [[File:Time Trial.svg|20px|link=]] || prológ || {{Minivlajka|Slovinsko}} Jan Tratnik || {{Minivlajka|Slovinsko}} Jan Tratnik |- |'''1''' || [[8. jún]]a || 211,8<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 1. etapa | url = http://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/60-1-rocnik/etapy/1-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> || Levoča || [[Banská Bystrica|B. Bystrica]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/7 HP || {{Minivlajka|Estónsko}} Mihkel Räim || {{Minivlajka|Slovinsko}} Jan Tratnik |- |'''2''' || [[9. jún]]a || 172<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 2. etapa | url = http://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/60-1-rocnik/etapy/2-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> || B. Bystrica || [[Nitra]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/3 HP || {{Minivlajka|Taliansko}} Matteo Malucelli || {{Minivlajka|Slovinsko}} Jan Tratnik |- |'''3''' || [[10. jún]]a || 222,1<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 3. etapa | url = http://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/60-1-rocnik/etapy/3-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> || Nitra || [[Trnava]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/4 HP || {{Minivlajka|Slovinsko}} Matej Mugerli || {{Minivlajka|Slovinsko}} Jan Tratnik |- |'''4''' || [[11. jún]]a || 152,5<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 4. etapa | url = http://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/60-1-rocnik/etapy/4-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> || Trnava || Trnava || [[File:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP || {{Minivlajka|Rusko}} Ivan Savitckii || {{Minivlajka|Slovinsko}} Jan Tratnik |} === Okolo Slovenska 2018 === {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 400 | caption = Etapové centrá 62. ročníka (2018) | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.055 | lon = 20.295 | label = [[Poprad]] | position = right}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.119 | lon = 20.064 | label = [[Štrbské Pleso|Š. Pleso]] | position = top}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.076 | lon = 19.308 | label = [[Ružomberok]] | position = left }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.959 | lon = 18.173 | label = [[Dubnica nad Váhom]] | position = bottom}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.313 | lon = 18.088 | label = [[Nitra]] | position = right}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.378 | lon = 17.586 | label = [[Galanta]] | position = bottom}} }} 62. ročník etapových pretekov začal [[12. september|12. septembra]] [[2018]] prológom v [[Poprad]]e a skončil [[16. september|16. septembra]] v [[Galanta|Galante]]. Celkových 708,7 km bolo rozdelených do 4. etáp, ktorým predchádzal prológ. Spolu 142 pretekárov z 21 nahlásených tímov absolvovalo 16 vrchárskych a 12 rýchlostných prémií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = Úvod - Okolo Slovenska | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/uvod | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> {| class="wikitable" style="font-size:97%; width=15%; text-align:center" |+ '''Etapy pretekov''' |- !Etapa !Dátum !Dĺžka !Štart !Cieľ !Profil !Pozn. !Víťaz etapy !Celkový líder |- |'''Prológ''' || [[12. september|12. septembra]] || 1,6<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = Prológ | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/62-rocnik/etapy/prolog | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> || [[Poprad]] || Poprad || [[File:Time Trial.svg|20px|link=]] || prológ || {{Minivlajka|Luxembursko}} Bob Jungels || {{Minivlajka|Luxembursko}} Bob Jungels |- |'''1''' || [[13. september|13. septembra]] || 164,4<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 1. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/62-rocnik/etapy/1-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> || Poprad || [[Štrbské Pleso|Š. Pleso]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/7 HP || {{Minivlajka|Francúzsko}} Julian Alaphilippe || {{Minivlajka|Francúzsko}} Julian Alaphilippe |- |'''2''' || [[14. september|14. septembra]] || 191,7<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 2. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/62-rocnik/etapy/2-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> || [[Ružomberok]] || [[Dubnica nad Váhom|Dubnica n/V.]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/7 HP || {{Minivlajka|Nemecko}} Rüdiger Selig || {{Minivlajka|Francúzsko}} Julian Alaphilippe |- |'''3''' || [[15. september|15. septembra]] || 180,6<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 3. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/62-rocnik/etapy/3-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> || Dubnica n/V. || [[Nitra]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/3 HP || {{Minivlajka|Taliansko}} Matteo Pelucchi || {{Minivlajka|Francúzsko}} Julian Alaphilippe |- |'''4''' || [[16. september|16. septembra]] || 157,2<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 4. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/62-rocnik/etapy/4-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> || Nitra || [[Galanta]] || [[File:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP || {{Minivlajka|Holandsko}} Fabio Jakobsen || {{Minivlajka|Francúzsko}} Julian Alaphilippe<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2018/4-etapa/Stage%204%20celkove.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Okolo Slovenska 2019 === {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 400 | caption = Etapové centrá 63. ročníka (2019) | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.292 | lon = 21.276 | label = [[Bardejov]] | position = bottom}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.082 | lon = 19.301 | label = [[Ružomberok]] | position = top}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.432 | lon = 17.799 | label = [[Hlohovec]] | position = right}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.681 | lon = 17.367 | label = [[Senica]] | position = right}} }} 63. ročník etapových pretekov začal [[18. september|18. septembra]] [[2019]] v [[Bardejov]]e a skončil [[21. september|21. septembra]] v [[Senica|Senici]]. Celkových 714,3 km bolo rozdelených do 4. etáp a časovky. Pripravených bolo 14 vrchárskych a 10 rýchlostných prémií<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = Úvod - Okolo Slovenska | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/uvod | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-18 | miesto = | jazyk = }}</ref>, ktoré dokončilo 135 zo 147 pretekárov. {| class="wikitable" style="font-size:97%; width=15%; text-align:center" |+ '''Etapy pretekov''' |- !Etapa !Dátum !Dĺžka !Štart !Cieľ !Profil !Pozn. !Víťaz etapy !Celkový líder |- |'''1''' || [[18. september|18. septembra]] || 138,2 || [[Bardejov]] || Bardejov || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 1 RP/1 HP || {{Minivlajka|Nórsko}} Alexander Kristoff<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2019/1-etapa/etapa-1-etapa.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> || {{Minivlajka|Nórsko}} Alexander Kristoff |- |'''časovka''' || [[18. september|18. septembra]] || 7,4 || Bardejov || Bardejov || [[File:Time Trial.svg|20px|link=]] || ||{{Minivlajka|Švajčiarsko}} Stefan Küng<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2019/1-etapa/etapa-1b-etapa.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> || {{Minivlajka|Švajčiarsko}} Stefan Küng |- |'''2''' || [[19. september|19. septembra]] || 227 || Bardejov || [[Ružomberok]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/5 HP || {{Minivlajka|Rumunsko}} Eduard-Michael Grosu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2019/2-etapa/etapa-2-etapa.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> || {{Minivlajka|Belgicko}} Yves Lampaert |- |'''3''' || [[20. september|20. septembra]] || 200,6 || Ružomberok || [[Hlohovec]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/3 HP || {{Minivlajka|Francúzsko}}Arnaud Demare<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2019/3-etapa/etapa3-etapa.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> || {{Minivlajka|Belgicko}} Yves Lampaert |- |'''4''' || [[21. september|21. septembra]] || 142,1 || Hlohovec || [[Senica]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/5 HP || {{Minivlajka|Taliansko}} Elia Viviani<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2019/4-etapa/etapa-4-etapa.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> || {{Minivlajka|Belgicko}} Yves Lampaert<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2019/4-etapa/etapa-4-gc.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Okolo Slovenska 2020 === {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 400 | caption = Etapové centrá 64. ročníka (2020) | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.223 | lon = 18.739 | label = [[Žilina]] | position = right}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.735 | lon = 19.145 | label = [[Banská Bystrica]] | position = top}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.591 | lon = 18.850 | label = [[Žiar nad Hronom]] | position = right}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.419 | lon = 18.412 | label = [[Topoľčianky]] | position = bottom}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.846 | lon = 17.228 | label = [[Skalica (mesto)|Skalica]] | position = top}} }} 64. ročník etapových pretekov začal [[16. september|16. septembra]] [[2020]] v [[Žilina|Žiline]] a skončil [[19. september|19. septembra]] v [[Skalica (mesto)|Skalici]]. Celkových 672,5 km bolo rozdelených do 4. etáp a časovky. Pripravených bolo 21 vrchárskych a 10 rýchlostných prémií<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = Úvod - Okolo Slovenska | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/uvod | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-10 | miesto = | jazyk = }}</ref>. {| class="wikitable" style="font-size:97%; width=15%; text-align:center" |+ '''Etapy pretekov''' |- !Etapa !Dátum !Dĺžka !Štart !Cieľ !Profil !Pozn. !Víťaz etapy !Celkový líder |- |'''1''' || [[16. september|16. septembra]] || 106,4<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 1a. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/64-rocnik/etapy/1a-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> || [[Žilina]] || Žilina || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 1 RP/4 HP || {{EST}} Martin Laas || {{EST}} Martin Laas<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2020/1a/gc.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |'''časovka''' || [[16. september|16. septembra]] || 7,1<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 1b. etapa (ITT) | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/64-rocnik/etapy/1b-etapa-itt | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> || Žilina || Žilina || [[File:Time Trial.svg|20px|link=]] || || {{GER}} Jannik Steimle || {{GER}} Jannik Steimle<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2020/1b/gc.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |'''2''' || [[17. september|17. septembra]] || 206,6<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 2. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/64-rocnik/etapy/2-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> || Žilina || [[Banská Bystrica]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/10 HP || {{GER}} Nico Denz || {{GER}} Jannik Steimle<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2020/2/gc.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |'''3''' || [[18. september|18. septembra]] || 181,3<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 3. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/64-rocnik/etapy/3-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> || Banská Bystrica || [[Žiar nad Hronom]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/4 HP || {{EST}} Martin Laas || {{GER}} Jannik Steimle<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2020/3/gc.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |'''4''' || [[19. september|19. septembra]] || 171,1<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 4. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/64-rocnik/etapy/4-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> || [[Topoľčianky]] || [[Skalica (mesto)|Skalica]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/3 HP || {{FRA}} Rudy Barbier || {{GER}} Jannik Steimle<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2020/4/gc.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Okolo Slovenska 2021 === {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 400 | caption = Etapové centrá 65. ročníka (2021) | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.715 | lon = 21.256 | label = [[Košice]] | position = right}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.999 | lon = 20.752 | label = [[Spišské Podhradie]] | position = top}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.212 | lon = 19.298 | label = [[Dolný Kubín]] | position = top}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.116 | lon = 18.443 | label = [[Považská Bystrica]] | position = left}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.912 | lon = 18.164 | label = [[Trenčianske Teplice]] | position = bottom}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.378 | lon = 17.587 | label = [[Trnava]] | position = bottom}} }} 65. ročník etapových pretekov začal [[15. september|15. septembra]] [[2021]] prológom v [[Košice|Košiciach]] a skončil [[19. september|19. septembra]] v [[Trnava|Trnave]]. Celkových 692,1 km bolo rozdelených do prológu a 4. etáp, v ktorých pretekári absolvovali 15 vrchárskych a 12 rýchlostných prémií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 65. ročník pretekov Okolo Slovenska prevedie svetový pelotón od východu až po západ | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/novinky/65-rocnik-pretekov-okolo-slovenska-prevedie-svetovy-peloton-od-vychodu-az-po-zapad | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> {| class="wikitable" style="font-size:97%; width=15%; text-align:center" |+ '''Etapy pretekov''' |- !Etapa !Dátum !Dĺžka !Štart !Cieľ !Profil !Pozn. !Víťaz etapy !Celkový líder |- |'''Prológ''' || [[15. september|15. septembra]] || 1,6<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = Prológ | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/65-rocnik/etapy/prolog | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> || [[Košice]] || Košice || [[File:Plainstage.svg|20px|alt=|link=]] || ||{{minivlajka|Austrália}} Kaden Groves<ref name="sportakt">{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Okolo Slovenska: Peter Sagan dnes v prológu obsadil miesto v najlepšej desiatke| periodikum = Aktuality.sk| odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/sckss5e/okolo-slovenska-peter-sagan-dnes-v-prologu-obsadil-miesto-v-najlepsej-desiatke/| issn =| vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia| miesto = Bratislava| dátum = 2021-09-15| dátum prístupu = 2021-09-15}}</ref>||{{minivlajka|Austrália}} Kaden Groves<ref name="sportakt"/> |- |'''1''' || [[16. september|16. septembra]] || 158,4<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 1. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/65-rocnik/etapy/1-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> || Košice || Košice || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/4 HP || {{minivlajka|Kolumbia}} Alvaro Hodeg<ref name="cyklonews">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Guman| meno = Peter| autor =| odkaz na autora =| titul = 1. etapa Okolo Slovenska 2021: Hodeg oslavuje, Sagan druhý| url = https://www.cyklonews.sk/1-etapa-okolo-slovenska-2021-vysledky-dnes-alvaro-hodeg/| vydavateľ = cyklonews.sk| dátum vydania = 2021-09-16| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-09-16| miesto = Košice| jazyk =}}</ref>||{{minivlajka|Kolumbia}} Alvaro Hodeg<ref name="cyklonews"/> |- |'''2''' || [[17. september|17. septembra]] || 179,7<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 2. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/65-rocnik/etapy/2-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> || [[Spišské Podhradie]] || [[Dolný Kubín]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 2 RP/3 HP || {{minivlajka|Nemecko}} Jannik Steimle<ref name="procyclingstats">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Okolo Slovenska / Tour de Slovaquie - Stage 2| url = https://www.procyclingstats.com/race/okolo-slovenska/2021/stage-2| vydavateľ = procyclingstats.com| dátum vydania = 2021-09-17| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-17| miesto = | jazyk = en}}</ref><ref name="sportnet">{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor = Sportnet| odkaz na autora =| titul = Sagan vybojoval opäť druhú priečku, šprint ovplyvnil pád| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://sportnet.sme.sk/spravy/cyklistika-peter-sagan-2-etapa-vysledky-spurt-okolo-slovenska-2021/| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2021-09-17| dátum prístupu = 2021-09-17}}</ref>||{{minivlajka|Kolumbia}} Alvaro Hodeg<ref name="procyclingstats"/><ref name="sportnet"/> |- |'''3''' || [[18. september|18. septembra]] || 193,2<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 3. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/65-rocnik/etapy/3-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> || Dolný Kubín || [[Považská Bystrica]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/5 HP ||{{minivlajka|Nórsko}} Kristoffer Halvorsen<ref name="3etapa2021">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Guman| meno = Peter| autor =| odkaz na autora = | titul = 3. etapa Okolo Slovenska 2021: Halvorsen najrýchlejší, Sagan vedie| url = https://www.cyklonews.sk/3-etapa-okolo-slovenska-2021-vysledky-dnes-peter-sagan-treti/| vydavateľ = cyklonews.sk| dátum vydania = 2021-09-18| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-09-22| miesto =| jazyk =}}</ref>||{{minivlajka|Slovensko}} [[Peter Sagan]]<ref name="3etapa2021"/> |- |'''4''' || [[19. september|19. septembra]] || 159,2<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 4. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/65-rocnik/etapy/4-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> || [[Trenčianske Teplice]] || [[Trnava]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/3 HP ||{{minivlajka|Izrael}} Itamar Einhorn<ref name="4etapa2021">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Sedlák| meno = Samuel| autor =| odkaz na autora =| titul = 4. etapa Okolo Slovenska 2021; Einhorn etapovým víťazom, Sagan žltým kráľom| url = https://www.cyklonews.sk/4-etapa-okolo-slovenska-2021/| vydavateľ = cyklonews.sk| dátum vydania = 2021-09-19| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-09-22| miesto =| jazyk =}}</ref>||{{minivlajka|Slovensko}} [[Peter Sagan]]<ref name="4etapa2021"/> |} === Okolo Slovenska 2022 === {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 400 | caption = Etapové centrá 66. ročníka (2022) | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.146 | lon = 17.122 | label = [[Bratislava]] | position = right}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.378 | lon = 17.587 | label = [[Trnava]] | position = top}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.450 | lon = 18.907 | label = [[Banská Štiavnica]] | position = top}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.945 | lon = 20.562 | label = [[Spišská Nová Ves]] | position = top}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.715 | lon = 21.256 | label = [[Košice]] | position = right}} }} 66. ročník etapových pretekov začal [[13. september|13. septembra]] [[2022]] prológom a časovkou jednotlivcov v [[Bratislava|Bratislave]] a skončil [[17. september|17. septembra]] v [[Košice|Košiciach]]. Celkových 727,7 km bolo rozdelených do prológu a 4. etáp, v ktorých pretekári absolvovali 17 vrchárskych a 12 rýchlostných prémií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = Etapy | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/66-rocnik/etapy | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> {| class="wikitable" style="font-size:97%; width=15%; text-align:center" |+ '''Etapy pretekov''' |- !Etapa !Dátum !Dĺžka !Štart !Cieľ !Profil !Pozn. !Víťaz etapy !Celkový líder |- |'''Prológ''' || [[13. september|13. septembra]] || 7 || [[Bratislava]] || [[Bratislava]] || [[File:Time Trial.svg|20px|link=]] || || {{GBR}} Ethan Vernon<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2022/prolog/stage.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> || {{GBR}} Ethan Vernon |- |'''1''' || [[14. september|14. septembra]] || 142,3 || [[Šamorín]] || [[Trnava]] || [[File:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/1 HP || {{GBR}} Ethan Vernon<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2022/1%20etapa/stage.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> || {{GBR}} Ethan Vernon |- |'''2''' || [[15. september|15. septembra]] || 186,3 || [[Hlohovec]] || [[Banská Štiavnica]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/6 HP || {{IRL}} Archie Ryan<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2022/2%20etapa/stage.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> || {{CZE}} Josef Černý |- |'''3''' || [[16. september|16. septembra]] || 210 || [[Detva]] || [[Spišská Nová Ves]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/7 HP || {{NED}} Koen Bouwman<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2022/3%20etapa/etapa.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> || {{CZE}} Josef Černý |- |'''4''' || [[17. september|17. septembra]] || 182,1 || [[Levoča]] || [[Košice]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/3 HP || {{NED}} Jasper Haest<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2022/4%20etapa/etapa.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> || {{CZE}} Josef Černý<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2022/4%20etapa/gc.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Okolo Slovenska 2023 === {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 400 | caption = Etapové centrá 67. ročníka (2023) | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.115 | lon = 18.329 | label = [[Púchov]] | position = bottom}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.313 | lon = 18.087 | label = [[Nitra]] | position = top}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.058 | lon = 20.296 | label = [[Poprad]] | position = bottom}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.065 | lon = 18.922 | label = [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] | position = top}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.715 | lon = 21.256 | label = [[Košice]] | position = right}} }} 67. ročník etapových pretekov začal predstavením tímov [[12. september|12. septembra]] [[2023]] v [[Košice|Košiciach]] a skončil [[17. september|17. septembra]] v [[Púchov]]e. Celkových 821,4 km bolo rozdelených do 5. etáp, v ktorých pretekári absolvovali 18 vrchárskych a 15 rýchlostných prémií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = Etapy - 67. ročník | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/67-rocnik | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Do súťaže nastúpili 4 tímy najvyššej ligy (Groupama - FDJ, Astana - Qazaqstan, Jumbo - Visma a Soudal - Quick-Step), 6 prokontinentálnych (EOLO - Kometa, Caja Rural - Seguros RGA, Green Project - Bardiani CSF, Equipo Kern Pharma, Human Powered Health a Team Corratec)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 67. ročník pretekov Okolo Slovenska odštartovala slávnostná prezentácia | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/content/8-67-rocnik-pretekov-okolo-slovenska-odstartovala-slavnostna-prezentacia | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> a 11 kontinentálnych, medzi nimi reprezentácia Holandska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 67. ročník pretekov prevedie medzinárodný pelotón od východu až po západ krajiny | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/content/1-67-rocnik-pretekov-prevedie-medzinarodny-peloton-od-vychodu-az-po-zapad-krajiny | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Podujatia sa zúčastnila dvojica slovenských tímov - Dukla Banská Bystrica a RRK Group - Pierre Baugette – Benzinol. Celkovým víťazom sa stal Rémi Cavagna z tímu Soudal – Quick-Step, zelený dres v bodovacej súťaži získal Tim Merlier z rovnakého tímu, bodkovaný dres najlepšieho vrchára získal Milan Vader z tímu Jumbo – Visma a biely pre najlepšieho cyklistu do 25 rokov získal jeho tímový kolega Colby Simmons. Najlepším slovenským zástupcom bol Lukáš Kubiš z Dukly Banská Bystrica a ocenenie pre najbojovnejšieho pretekára získal Thibaut Pinot z tímu Groupama – FDJ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = Soudal - Quick-Step bol úspešný aj v Púchove, poslednú etapu vyhral Kasper Asgreen | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/content/14-soudal-quick-step-bol-uspesny-aj-v-puchove-poslednu-etapu-vyhral-kasper-asgreen | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> {| class="wikitable" style="font-size:97%; width=15%; text-align:center" |+ '''Etapy pretekov''' |- !Etapa !Dátum !Dĺžka !Štart !Cieľ !Profil !Pozn. !Víťaz etapy !Celkový líder |- |'''1''' || [[13. september|13. septembra]] || {{Km|172.7|m|w}} || [[Košice]] || [[Košice]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/4 HP || {{FRA}} Rémi Cavagna<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/images/okolo-slovenska-2023/vysledky/1.etapa/stage.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> || {{FRA}} Rémi Cavagna |- |'''2''' || [[14. september|14. septembra]] || {{Km|144.6|m|w}} || [[Prešov]] || [[Poprad]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/4 HP || {{BEL}} Tim Merlier<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/images/okolo-slovenska-2023/vysledky/2.etapa/stage.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> || {{FRA}} Rémi Cavagna |- |'''3''' || [[15. september|15. septembra]] || {{Km|171.6|m|w}} || [[Ružomberok]] || [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/4 HP || {{ITA}} Andrea Bagioli<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/images/okolo-slovenska-2023/vysledky/3.etapa/stage.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> || {{FRA}} Rémi Cavagna |- |'''4''' || [[16. september|16. septembra]] || {{Km|149|m|w}} || [[Prievidza]] || [[Nitra]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/3 HP || {{BEL}} Tim Merlier<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/images/okolo-slovenska-2023/vysledky/4.%20etapa/stage.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> || {{FRA}} Rémi Cavagna |- |'''5''' || [[17. september|17. septembra]] || {{Km|183.5|m|w}} || [[Hlohovec]] || [[Púchov]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/3 HP || {{DEN}} Kasper Asgreen<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/images/okolo-slovenska-2023/vysledky/5.etapa/stage.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> || {{FRA}} Rémi Cavagna |} === Okolo Slovenska 2024 === {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 400 | caption = Etapové centrá 68. ročníka (2024) | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | lat = 47.994 | lon = 17.616 | label = [[Dunajská Streda]] | position = bottom}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.43 | lon = 17.8 | label = [[Hlohovec]] | position = bottom}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.961 | lon = 18.166 | label = [[Dubnica nad Váhom]] | position = bottom}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.08 | lon = 19.3 | label = [[Ružomberok]] | position = top}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.119 | lon = 20.064 | label = [[Štrbské Pleso]] | position = right}} }} 68. ročník etapových pretekov začal predstavením tímov a tímovou časovkou [[26. jún]]a [[2024]] v [[Dunajská Streda|Dunajskej Strede]] a skončil [[30. jún]]a na [[Štrbské Pleso|Štrbskom Plese]]. Celkových 707,8 km bolo rozdelených do 5. etáp, v ktorých pretekári absolvovali 20 vrchárskych a 8 rýchlostných prémií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = Etapy - 68. ročník | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/68-rocnik | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> Do súťaže nastúpili tímy Soudal - Quick-Step (7 jazdcov), Cofidis (7), Jayco AlUla (7), Dukla B. Bystrica (7), Pierre Baguette Cycling (7), Lotto Dstny (7), Team Polti - Kometa (7), Q36.5 Pro Cycling (7), Bingoal WB (7), Team Corratec (7), Caja Rural - Seguros RGA (7), Team Novo Nordisk (6), Arkéa - B&B Hôtels Cont. (7), VolkerWessels Team (7), ARA | Skip Capital (6), Elkov - Kasper (7), ATT Investments (7), Biesse Carrera (7), Adria Mobil (7), Hrinkow Advarics (7) a Mexická reprezentácia (7).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = Štartová listina | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/timy | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> Svojou účasťou v tomto ročníku zavŕšil svoju kariéru [[Peter Sagan]]. {| class="wikitable" style="font-size:97%; width=15%; text-align:center" |+ '''Etapy pretekov''' |- !Etapa !Dátum !Dĺžka !Štart !Cieľ !Profil !Pozn. !Víťaz etapy !Celkový líder |- |'''1''' || [[26. jún]]a || {{Km|28.8|m|w}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 1. etapa (TTT) | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/68-rocnik/1-etapa-ttt | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> || [[Dunajská Streda]] || [[Dunajská Streda]] || [[File:Time Trial.svg|20px|link=]] || časovka || Team Jayco Alula<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/images/2024/vysledky/etapa-1/etapa.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> || |- |'''2''' || [[27. jún]]a || {{Km|192|m|w}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 2. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/68-rocnik/2-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> || [[Nitra]] || [[Hlohovec]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/6 HP || {{DNK}} Anders Foldager<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/images/2024/vysledky/etapa-2/etapa.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> || {{DNK}} Anders Foldager |- |'''3''' || [[28. jún]]a || {{Km|161.2|m|w}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 3. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/68-rocnik/3-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> || [[Piešťany]] || [[Dubnica nad Váhom]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 2 RP/3 HP || {{FRA}} Julian Alaphilippe<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/images/2024/vysledky/etapa-3/etapa.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> || {{DNK}} Anders Foldager |- |'''4''' || [[29. jún]]a || {{Km|183.5|m|w}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 4. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/68-rocnik/4-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> || [[Partizánske]] || [[Ružomberok]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 2 RP/7 HP || {{GER}} Johannes Adamietz<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/images/2024/vysledky/etapa-4/etapa.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> || {{SUI}} Mauro Schmid |- |'''5''' || [[30. jún]]a || {{Km|142.3|m|w}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 5. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/68-rocnik/5-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> || [[Liptovský Mikuláš]] || [[Štrbské Pleso]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 1 RP/4 HP || {{GER}} Felix Engelhardt<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/images/2024/vysledky/etapa-5/etapa.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> || {{SUI}} Mauro Schmid |} === Okolo Slovenska 2025 === {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 400 | caption = Etapové centrá 69. ročníka (2025) | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.293 | lon = 21.274 | mark = Green pog.svg | label = [[Bardejov]] | position = top}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.715 | lon = 21.256 | mark = Red pog.svg | label = [[Košice]] | position = right}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.306 | lon = 21.567 | mark = Red pog.svg | label = [[Svidník]] | position = right}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.136 | lon = 20.428 | mark = Blue pog.svg | label = [[Kežmarok]] | position = left}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.734 | lon = 19.139 | mark = Blue pog.svg | label = [[Banská Bystrica]] | position = right}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.243 | lon = 18.308 | mark = Black pog.svg | label = [[Vráble]] | position = top}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.205 | lon = 17.646 | mark = Black pog.svg | label = [[Sládkovičovo]] | position = bottom}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.294 | lon = 18.234 | mark = Yellow pog.svg | label = [[Kohútka]] | position = top}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.937 | lon = 18.143 | mark = Yellow pog.svg | label = [[Nová Dubnica]] | position = top}} }} 69. ročník etapových pretekov začal predstavením tímov a prvou etapou [[17. september|17. septembra]] [[2025]] v [[Bardejov]]e a skončil [[21. september|21. septembra]] v horskom stredisku [[Kohútka]]. Celkových 795,4 km bolo rozdelených do 5. etáp, v ktorých pretekári absolvovali 17 horských a 9 rýchlostných prémií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = Etapy - 69. ročník | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/69-rocnik | vydavateľ = okoloslovenska.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-17 | jazyk = }}</ref> Na štart nastúpilo 137 cyklistov, prezentujúcich tímy Jayco AlUla (WT), Soudal - Quick-Step (WT), Visma | Lease a Bike (WT), Unibet Tietema Rockets (PT), Lotto Dstny (PT), Solution Tech Vini Fantini (PT), Team Novo Nordisk (PT), Dukla Banská Bystrica (CT), Pierre Baguette Cycling (CT), Groupama - FDJ (CT), XDS Astana Development (CT), Biesse Carrera Premac (CT), VolkerWesseles Team (CT), ATT Investments (CT), Elkov - Kasper (CT), Illes Balears Arabay (CT), Adria Mobil (CT), Karcag Épkar Team (CT), Diftar Continental Team (CT) a Mazowsze Serce Polski (CT).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = Štartová listina | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/timy | vydavateľ = okoloslovenska.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-17 | jazyk = }}</ref> Slovensko zastupovali Dukla Banská Bystrica a Pierre Baguette Cycling. Prvé 4 etapy mali rovnakého víťaza, náš Lukáš Kubiš s ním vo všetkých týchto etapách viedol rovnocenný súboj, pričom skončil na 2. mieste. O celkovom poradí sa rozhodlo v poslednej etape, kde zvíťazil Paul Double z tímu Jayco – AlUla, druhý skončil Bart Lemmen a tretí Thomas Gloag. Zelený dres bodovacej súťaže získal Paul Magnier, vrchársky bodkovaný dres Martin Voltr, biely pre cyklistu do 23 rokov Cian Ujitdebroecks. Najlepším Slovákom aj najbojovnejším pretekárom celého ročníka sa stal celkovo šiesty Lukáš Kubiš.<ref name=O25/> {| class="wikitable" style="font-size:97%; width=15%; text-align:center" |+ '''Etapy pretekov''' |- !Etapa !Dátum !Dĺžka !Štart !Cieľ !Profil !Pozn. !Víťaz etapy !Celkový líder |- |'''1''' || [[17. september|17. septembra]] || {{Km|141.2|m|w}} || [[Bardejov]] || [[Bardejov]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 2 RP/3 HP || {{FRA}} Paul Magnier || {{FRA}} Paul Magnier<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 1. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/69-rocnik/1-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-18 | jazyk = }}</ref> |- |'''2''' || [[18. september|18. septembra]] || {{Km|169.4|m|w}} || [[Svidník]] || [[Košice]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 1 RP/5 HP || {{FRA}} Paul Magnier || {{FRA}} Paul Magnier<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 2. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/69-rocnik/2-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-18 | jazyk = }}</ref> |- |'''3''' || [[19. september|19. septembra]] || {{Km|191.7|m|w}} || [[Kežmarok]] || [[Banská Bystrica]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/5 HP || {{FRA}} Paul Magnier || {{FRA}} Paul Magnier<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 3. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/69-rocnik/3-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-19 | jazyk = }}</ref> |- |'''4''' || [[20. september|20. septembra]] || {{Km|169.1|m|w}} || [[Vráble]] || [[Sládkovičovo]] || [[File:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 2 RP/0 HP || {{FRA}} Paul Magnier || {{FRA}} Paul Magnier<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 4. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/69-rocnik/4-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-20 | jazyk = }}</ref> |- |'''5''' || [[21. september|21. septembra]] || {{Km|124|m|w}} || [[Nová Dubnica]] || [[Kohútka]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 1 RP/4 HP || {{GBR}} Paul Double || {{GBR}} Paul Double<ref name=O25>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = Paul Double po skvelom výkone víťazom etapy aj celého Okolo Slovenska | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/content/39-paul-double-po-skvelom-vykone-vitazom-etapy-aj-celeho-okolo-slovenska | vydavateľ = okoloslovenska.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-21 | jazyk = }}</ref> |} === Okolo Slovenska 2026 === {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 400 | caption = Etapové centrá 70. ročníka (2026) | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.721 | lon = 21.256 | mark = Green pog.svg | label = [[Košice]] | position = right}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.024 | lon = 20.589 | mark = Red pog.svg | label = [[Levoča]] | position = right}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.083 | lon = 19.611 | mark = Red pog.svg | label = [[Liptovský Mikuláš]] | position = top}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.335 | lon = 19.557 | mark = Blue pog.svg | label = [[Tvrdošín]] | position = top}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.150 | lon = 18.284 | mark = Blue pog.svg | label = [[Dohňany]] | position = top}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.064 | lon = 18.326 | mark = Black pog.svg | label = [[Beluša]] | position = bottom}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.190 | lon = 17.728 | mark = Black pog.svg | label = [[Galanta]] | position = top}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.615 | lon = 19.142 | mark = Yellow pog.svg | label = [[Sliač]] | position = bottom}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.882 | lon = 20.138 | mark = Yellow pog.svg | label = [[Kráľova hoľa]] | position = bottom}} }} 70. ročník etapových pretekov začal predstavením tímov a prvou etapou [[16. september|16. septembra]] [[2026]] v [[Košice|Košiciach]] a skončí [[20. september|20. septembra]] na vrchole [[Kráľova hoľa]]. Celkových 889,4 km je rozdelených do 5. etáp, v ktorých pretekári absolvujú 17 horských a 9 rýchlostných prémií. <!--Na štart nastúpilo 137 cyklistov, prezentujúcich tímy Jayco AlUla (WT), Soudal - Quick-Step (WT), Visma | Lease a Bike (WT), Unibet Tietema Rockets (PT), Lotto Dstny (PT), Solution Tech Vini Fantini (PT), Team Novo Nordisk (PT), Dukla Banská Bystrica (CT), Pierre Baguette Cycling (CT), Groupama - FDJ (CT), XDS Astana Development (CT), Biesse Carrera Premac (CT), VolkerWesseles Team (CT), ATT Investments (CT), Elkov - Kasper (CT), Illes Balears Arabay (CT), Adria Mobil (CT), Karcag Épkar Team (CT), Diftar Continental Team (CT) a Mazowsze Serce Polski (CT). Slovensko zastupovali Dukla Banská Bystrica a Pierre Baguette Cycling.--> {| class="wikitable" style="font-size:97%; width=15%; text-align:center" |+ '''Etapy pretekov''' |- !Etapa !Dátum !Dĺžka !Štart !Cieľ !Profil !Pozn. !Víťaz etapy !Celkový líder |- |'''1'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 1. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/70-rocnik/1-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-16 | jazyk = }}</ref> || [[16. september|16. septembra]] || {{Km|162.6|m|w}} || [[Košice]] || [[Košice]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 1 RP/5 HP || {{FRA}} Paul Magnier || {{FRA}} Paul Magnier |- |'''2'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 2. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/70-rocnik/2-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-16 | jazyk = }}</ref> || [[17. september|17. septembra]] || {{Km|186.8|m|w}} || [[Levoča]] || [[Liptovský Mikuláš]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/3 HP || {{FRA}} Paul Magnier || {{FRA}} Paul Magnier |- |'''3'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 3. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/70-rocnik/3-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-16 | jazyk = }}</ref> || [[18. september|18. septembra]] || {{Km|195.1|m|w}} || [[Tvrdošín]] || [[Dohňany]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 2 RP/5 HP || {{BEL}} Lennert Van Eetvelt || {{BEL}} Lennert Van Eetvelt |- |'''4'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 4. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/70-rocnik/4-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-16 | jazyk = }}</ref> || [[19. september|19. septembra]] || {{Km|197.5|m|w}} || [[Beluša]] || [[Galanta]] || [[File:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 2 RP/0 HP || Erik Fetter || {{BEL}} Lennert Van Eetvelt |- |'''5'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 5. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/70-rocnik/5-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-16 | jazyk = }}</ref> || [[20. september|20. septembra]] || {{Km|147.4|m|w}} || [[Sliač]] || [[Kráľova hoľa]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 1 RP/4 HP || || |} == Referencie == {{Referencie|2}} ==Externé odkazy== *[http://www.okoloslovenska.com/ Okolo Slovenska] oficiálna stránka pretekov. *[http://cyclingarchives.com/wedstrijdfiche.php?wedstrijdid=7777 Tour de Slovaquie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120325130329/http://cyclingarchives.com/wedstrijdfiche.php?wedstrijdid=7777 |date=2012-03-25 }} výsledky na ''Cycling Archives'' *[http://www.cyclingnews.com/races/55th-tour-of-slovakia-2-2/race-history Tour de Slovaquie] výsledky na ''Cycling News'' ==Zdroj== {{Preklad|en|Tour de Slovaquie|496818883}} [[Kategória:Cyklistické preteky na Slovensku]] 4cz1pgpr5n8hinvwr3l8dxm98voak3r 8371019 8371014 2026-09-19T16:53:01Z Pe3kZA 39673 /* Okolo Slovenska 2026 */ dopl. 8371019 wikitext text/x-wiki <!--{{Športová aktualita|cyklistika}}--> {{Infobox cyklistický pretek | obrázok = | popis = | názov = Okolo Slovenska | slovenský názov = Okolo Slovenska | ročník = 70 (2026) | krajina = {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]] | termín = premenlivý | typ preteku = [[Športová cyklistika#Cestná cyklistika|Cestná cyklistika]] | organizátor = [[Slovenský zväz cyklistiky]] | riaditeľ preteku = Peter Privara | vzdialenosť = 700{{--}}900 km | prvý ročník = 1954 | etapy = 5/4 + 1 | prvý víťaz = {{minivlajka|Česko}} [[Karel Nesl]] | počet víťazstiev = 3 | najčastejší víťazi = {{minivlajka|Česko}} [[Jiří Škoda]]<br> {{minivlajka|Česko}} [[Miloš Hrazdíra]] | posledný víťaz = {{minivlajka|SUI}} Mauro Schmid }} '''Okolo Slovenska''' ({{eng|Tour of Slovakia}}; {{fra|Tour de Slovaquie}}) sú medzinárodné etapové preteky, ktoré sa konajú na [[Slovensko|Slovensku]]. Boli založené v roku [[1954]] a od roku [[2002]] boli zaraďované do kategórie 2.2 v [[UCI Continental Circuits]]. V roku [[2017]] boli zaradené do kategórie 2.1. Sú to [[Preteková etapa|etapové preteky]], ktoré sa obyčajne skladajú z 5 alebo viac etáp. == História == Prvé preteky Okolo Slovenska boli odštartované [[19. jún]]a [[1954]] na [[Námestie Slovenského národného povstania (Bratislava)|Stalinovom námestí]] v [[Bratislava|Bratislave]] a obsahovali 7 etáp. Vyhral ich český cyklista [[Karel Nesl]], pričom slovenský cyklista [[Vlastimil Ružička]] vyhral tri zo siedmich etáp. Konali sa väčšinou v júni, od roku [[2018]] sa konali v septembri, v roku [[2024]] opäť na konci júna. === Víťazi === {{stĺpce|4| * 1954 {{minivlajka|Česko}} [[Karel Nesl]] * 1955 {{minivlajka|Česko}} [[Jan Veselý (cyklista)|Jan Veselý]] * 1956 {{minivlajka|Taliansko}} [[Aurelio Cestari]] * 1957 {{minivlajka|Francúzsko}} [[Pierre Le Don]] * 1958 {{minivlajka|Česko}} [[Walter Renner]] * 1959 {{minivlajka|NDR}} [[Lothar Höhne]] * 1960 {{minivlajka|Maďarsko}} [[Antal Megyergi]] * 1961{{--}}63 ''nekonali sa'' * 1964 {{minivlajka|Česko}} [[Matej Laczo]] * 1965 {{minivlajka|Česko}} [[Jiří Háva]] * 1966 {{minivlajka|Česko}} [[Pavel Konečný]] * 1967 {{minivlajka|Česko}} [[Miloš Hrazdíra]] * 1968 {{minivlajka|Česko}} [[Miloš Hrazdíra]] * 1969 {{minivlajka|Česko}} [[Břetislav Souček]] * 1970 {{minivlajka|Česko}} [[Vlastimil Moravec]] * 1971 {{minivlajka|Česko}} [[Jiří Háva]] * 1972 {{minivlajka|Česko}} [[Antonin Bartoníček]] * 1973 {{minivlajka|Česko}} [[Miloš Hrazdíra]] * 1974 {{minivlajka|Česko}} [[Pavol Čambal]] * 1975 {{minivlajka|Česko}} [[Josef Dvořák]] * 1976 {{minivlajka|Česko}} [[Jiří Škoda]] * 1977 {{minivlajka|Česko}} [[Miroslav Sýkora (cyklista)|Miroslav Sýkora]] * 1978 {{minivlajka|Holandsko}} [[Theo de Rooij]] * 1979 {{minivlajka|Česko}} [[Jaroslav Poslušný]] * 1980 {{minivlajka|Česko}} [[Jiří Škoda]] * 1981 {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Andreï Vedernikov]] * 1982 {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Vladimir Volochin]] * 1983 {{minivlajka|NDR}} [[Bernd Drogan]] * 1984 {{minivlajka|Česko}} [[Miroslav Sýkora (cyklista)|Miroslav Sýkora]] * 1985 {{minivlajka|Česko}} [[Jiří Škoda]] * 1986 {{minivlajka|Česko}} [[Václav Toman]] * 1987 {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Ivan Ivanov]] * 1988 {{minivlajka|Česko}} [[Tomáš Sedláček]] * 1989 {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Pavel Tonkov]] * 1990 {{minivlajka|Česko}} [[Miroslav Lipták]] * 1991 {{minivlajka|Nemecko}} [[Heinrich Trumheller]] * 1992 {{minivlajka|Česko}} [[Lubor Tesař]] * 1993 {{minivlajka|Ukrajina}} [[Serhiy Honchar]] * 1994 {{minivlajka|Česko}} [[Vladimír Švehlík]] * 1995 {{minivlajka|Česko}} [[František Trkal]] * 1996 {{minivlajka|Slovensko}} [[Ján Valach (cyklista)|Ján Valach]] * 1997 {{minivlajka|Česko}} [[Jaromír Purmenský]] * 1998 {{minivlajka|Slovinsko}} [[Andrej Hauptman]] * 1999 {{minivlajka|Česko}} [[Ondřej Sosenka]] * 2000 {{minivlajka|Česko}} [[René Andrle]] * 2001 {{minivlajka|Česko}} [[František Trkal]] * 2002 {{minivlajka|Švédsko}} [[Gustav Larsson]] * 2003 {{minivlajka|Česko}} [[Ondřej Sosenka]] * 2004 {{minivlajka|Poľsko}} [[Piotr Chmielewski]] * 2005 {{minivlajka|Slovensko}} [[Martin Prázdnovský]] * 2006 {{minivlajka|Poľsko}} [[Radosław Romanik]] * 2007 {{minivlajka|Holandsko}} [[Joost van Leijen]] * 2008 {{minivlajka|Dánsko}} [[Kristoffer Gudmund Nielsen]] * 2009 {{minivlajka|Austrália}} [[Leigh Howard]] * 2010 {{minivlajka|Slovinsko}} [[Robert Vrečer]] * 2011 {{minivlajka|Rusko}} [[Nikita Novikov]] * 2012 {{minivlajka|Taliansko}} [[Enrico Rossi (cyklista)|Enrico Rossi]] * 2013 {{minivlajka|Česko}} [[Petr Vakoč]] * 2014 {{minivlajka|Ukrajina}} Oleksandr Polivoda * 2015 {{minivlajka|Taliansko}} Davide Viganò * 2016 {{minivlajka|Taliansko}} Mauro Finetto * 2017 {{minivlajka|Slovinsko}} Jan Tratnik * 2018 {{minivlajka|Francúzsko}} Julian Alaphilippe * 2019 {{minivlajka|Belgicko}} Yves Lampaert * 2020 {{minivlajka|Nemecko}} Jannik Steimle * 2021 {{minivlajka|Slovensko}} [[Peter Sagan]] * 2022 {{minivlajka|Česko}} Josef Černý * 2023 {{minivlajka|Francúzsko}} Rémi Cavagna * 2024 {{minivlajka|SUI}} Mauro Schmid }} == Ročníky == * Ročník 2011 začal dňa [[4. jún]]a v [[Nováky|Novákoch]] a skončil dňa [[11. jún]]a [[2011]] v [[Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)|Gabčíkove]]. * Ročník 2012 začal dňa [[5. jún]]a v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]] a skončil [[9. jún]]a [[2012]] v [[Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)|Gabčíkove]]. === Okolo Slovenska 2013 === {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 400 | caption = Etapové centrá 57. ročníka (2013) | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.205 | lon = 21.651 | label = [[Stropkov]] | position = left }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.935 | lon = 21.905 | label = [[Humenné]] | position = left }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.721 | lon = 21.257 | label = [[Košice]] | position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.039 | lon = 19.723 | label = [[Liptovský Hrádok]] | position = left }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.895 | lon = 18.041 | label = [[Trenčín]] | position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.427 | lon = 17.797 | label = [[Hlohovec|Hlohovec - cieľ]] | position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.145 | lon = 17.109 | label = Bratislava - zrušený cieľ | position = right }} }} 57. ročník pretekov Okolo Slovenska začal [[4. jún]]a [[2013]] v [[Košice|Košiciach]] a skončil [[8. jún]]a v [[Hlohovec|Hlohovci]]. Pôvodný cieľ v [[Bratislava|Bratislave]] bol z dôvodu povodní zrušený, čím sa skrátila aj dĺžka pretekov. Z celkových plánovaných 770,6 km bolo napokon v 4. etapách odjazdených 666,7 km. Celkovým víťazom sa stal český pretekár Petr Vakoč z tímu Etixx-Ihned.<ref>[http://www.okoloslovenska.com/2013/ Základné údaje o preteku]</ref> {| class="wikitable" style="font-size:97%; width=15%; text-align:center" |+ '''Etapy pretekov''' |- !Etapa !Dátum !Dĺžka !Štart !Cieľ !Pozn. |- |'''1''' || [[4. jún]]a || 162,9 || [[Košice]] || [[Humenné]] || |- |'''2''' || [[5. jún]]a || 212,5 || [[Stropkov]] || [[Liptovský Hrádok]] || |- |'''3''' || [[6. jún]]a || 225,8 || Liptovský Hrádok || [[Trenčín]] || |- |'''4''' || [[7. jún]]a || 65,5 || Trenčín || [[Hlohovec]] || |- |'''5''' || [[8. jún]]a || 103,9 || Bratislava || Bratislava || zrušená<ref>[http://www.okoloslovenska.com/2013/novinky/pozor_zmena_dalsich_etap_v_dosledku_kalamitnej_situacie/ Povodne ovplyvnili dĺžku pretekov]</ref> |} === Okolo Slovenska 2014 === {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 400 | caption = Etapové centrá 58. ročníka (2014) | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.205 | lon = 21.651 | label = [[Stropkov]] | position = left }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.039 | lon = 19.723 | label = [[Liptovský Hrádok]] | position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.727 | lon = 18.76 | label = [[Handlová]] | position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.217 | lon = 18.603 | label = [[Levice (Slovensko)|Levice]] | position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.145 | lon = 17.109 | label = [[Bratislava]] | position = right }} }} 58. ročník etapových pretekov začal [[3. jún]]a [[2014]] prológom v [[Stropkov]]e a skončil [[7. jún]]a v [[Bratislava|Bratislave]]. Celkových 722,4 km bolo rozdelených do 5. etáp, z toho prvú tvorila časovka tímov. V 22 nahlásených tímoch pretekalo 132 pretekárov z 20. krajín, ktorí absolvovali 10 vrchárskych a 8 rýchlostných prémií.<ref>[http://www.okoloslovenska.com/2014/novinky/trat_pretekov_58_rocnika/ Základné údaje o preteku]</ref> {| class="wikitable" style="font-size:97%; width=15%; text-align:center" |+ '''Etapy pretekov''' |- !Etapa !Dátum !Dĺžka !Štart !Cieľ !Pozn. |- |'''1''' || [[3. jún]]a || 15,4 || [[Stropkov]] || Stropkov || tímová časovka |- |'''2''' || [[4. jún]]a || 200,6 || Stropkov || [[Liptovský Hrádok]] || |- |'''3''' || [[5. jún]]a || 173,8 || Liptovský Hrádok || [[Handlová]] || |- |'''4''' || [[6. jún]]a || 154 || Handlová || [[Levice (Slovensko)|Levice]] || |- |'''5''' || [[7. jún]]a || 178,6 || Levice || [[Bratislava]] || |} === Okolo Slovenska 2015 === {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 400 | caption = Etapové centrá 59. ročníka (2015) | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.07 | lon = 18.948 | label = [[Šahy]] | position = top}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.851 | lon = 20.187 | label = [[Telgárt]] | position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.065 | lon = 20.315 | label = [[Poprad]] | position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.592 | lon = 18.852 | label = [[Žiar nad Hronom]] | position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.757 | lon = 17.831 | label = [[Nové Mesto nad Váhom]] | position = top }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.145 | lon = 17.109 | label = [[Bratislava]] | position = right }} }} 59. ročník etapových pretekov začal [[9. jún]]a [[2015]] exhibíciou a prológom v [[Šahy|Šahách]] a skončil [[14. jún]]a v [[Bratislava|Bratislave]]. Celkových 861,3 km bolo rozdelených do 5. etáp, ktorým predchádzala špeciálna exhibícia, nezapočítavaná do celkových výsledkov. {| class="wikitable" style="font-size:97%; width=15%; text-align:center" |+ '''Etapy pretekov''' |- !Etapa !Dátum !Dĺžka !Štart !Cieľ !Pozn. |- |'''Ex''' || [[9. jún]]a || - || [[Šahy]] || Šahy || exhibícia |- |'''1''' || [[10. jún]]a || 181 || Šahy || [[Telgárt]] || |- |'''2''' || [[11. jún]]a || 158,6 || Telgárt || [[Poprad]] || |- |'''3''' || [[12. jún]]a || 195 || Poprad || [[Žiar nad Hronom]] || |- |'''4''' || [[13. jún]]a || 201,7 || Žiar n/Hr. || [[Nové Mesto nad Váhom|Nové Mesto n/V.]] || |- |'''5''' || [[14. jún]]a || 125 || Nové Mesto n/V. || [[Bratislava]] || |} === Okolo Slovenska 2016 === {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 400 | caption = Etapové centrá 60. ročníka (2016) | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.735 | lon = 19.144 | label = [[Banská Bystrica]] | position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.12 | lon = 20.063 | label = [[Štrbské Pleso]] | position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.26 | lon = 19.614 | label = [[Zuberec]] | position = left}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.779 | lon = 18.581 | label = [[Bojnice]] | position = top}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.589 | lon = 17.833 | label = [[Piešťany]] | position = bottom}} }} 60. ročník etapových pretekov začal [[7. jún]]a [[2016]] prológom v [[Banská Bystrica|B. Bystrici]] a skončil [[12. jún]]a v [[Piešťany|Piešťanoch]]. Celkových 806,8 km bolo rozdelených do 5. etáp, ktorým predchádzala krátka časovka. V 24 nahlásených tímoch<ref>http://www.okoloslovenska.com/sk/timy</ref> pretekalo 142 pretekárov, ktorí absolvovali 17 vrchárskych a 15 rýchlostných prémií.<ref>[http://www.okoloslovenska.com/sk/novinky/pozname-detaily-trasy-60-rocnika-pretekov Základné údaje o preteku]</ref> Celkovým víťazom sa stal [[Taliansko|talian]] Mauro Finetto. {| class="wikitable" style="font-size:97%; width=15%; text-align:center" |+ '''Etapy pretekov''' |- !Etapa !Dátum !Dĺžka !Štart !Cieľ !Profil !Pozn. |- |'''Prológ''' || [[7. jún]]a || 1,1<ref>http://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/60-rocnik/etapy/prolog</ref> || [[Banská Bystrica]] || B. Bystrica || [[File:Time Trial.svg|20px|link=]] || časovka |- |'''1''' || [[8. jún]]a || 136,8<ref>http://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/60-rocnik/etapy/1-etapa</ref> || B. Bystrica || B. Bystrica || [[File:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/3 HP |- |'''2''' || [[9. jún]]a || 170,1<ref>http://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/60-rocnik/etapy/2-etapa</ref> || B. Bystrica || [[Štrbské Pleso]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 2 RP/5 HP |- |'''3''' || [[10. jún]]a || 193,2<ref>http://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/60-rocnik/etapy/3-etapa</ref> || Štrbské Pleso || [[Zuberec]] || [[File:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 4 RP/4 HP |- |'''4''' || [[11. jún]]a || 183,7<ref>http://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/60-rocnik/etapy/4-etapa</ref> || Zuberec || [[Bojnice]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/3 HP |- |'''5''' || [[12. jún]]a || 121,9<ref>http://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/60-rocnik/etapy/5-etapa</ref> || Bojnice || [[Piešťany]] || [[File:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/2 HP |} === Okolo Slovenska 2017 === {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 400 | caption = Etapové centrá 61. ročníka (2017) | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.025 | lon = 20.588 | label = [[Levoča]] | position = top}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.735 | lon = 19.144 | label = [[Banská Bystrica]] | position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.313 | lon = 18.088 | label = [[Nitra]] | position = right}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.378 | lon = 17.586 | label = [[Trnava]] | position = top}} }} 61. ročník etapových pretekov začal [[7. jún]]a [[2017]] prológom v [[Levoča|Levoči]] a skončil [[11. jún]]a v [[Trnava|Trnave]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = Etapy | url = http://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/60-1-rocnik/etapy | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> Celkových 762,1 km bolo rozdelených do 4. etáp, ktorým predchádzala krátka časovka. Pretekári z 25. nahlásených tímov absolvovali 14 vrchárskych a 12 rýchlostných prémií. {| class="wikitable" style="font-size:97%; width=15%; text-align:center" |+ '''Etapy pretekov''' |- !Etapa !Dátum !Dĺžka !Štart !Cieľ !Profil !Pozn. !Víťaz etapy !Celkový líder |- |'''Prológ''' || [[7. jún]]a || 3,7<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = Prológ | url = http://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/60-1-rocnik/etapy/prolog | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> || [[Levoča]] || Levoča|| [[File:Time Trial.svg|20px|link=]] || prológ || {{Minivlajka|Slovinsko}} Jan Tratnik || {{Minivlajka|Slovinsko}} Jan Tratnik |- |'''1''' || [[8. jún]]a || 211,8<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 1. etapa | url = http://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/60-1-rocnik/etapy/1-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> || Levoča || [[Banská Bystrica|B. Bystrica]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/7 HP || {{Minivlajka|Estónsko}} Mihkel Räim || {{Minivlajka|Slovinsko}} Jan Tratnik |- |'''2''' || [[9. jún]]a || 172<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 2. etapa | url = http://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/60-1-rocnik/etapy/2-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> || B. Bystrica || [[Nitra]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/3 HP || {{Minivlajka|Taliansko}} Matteo Malucelli || {{Minivlajka|Slovinsko}} Jan Tratnik |- |'''3''' || [[10. jún]]a || 222,1<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 3. etapa | url = http://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/60-1-rocnik/etapy/3-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> || Nitra || [[Trnava]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/4 HP || {{Minivlajka|Slovinsko}} Matej Mugerli || {{Minivlajka|Slovinsko}} Jan Tratnik |- |'''4''' || [[11. jún]]a || 152,5<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 4. etapa | url = http://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/60-1-rocnik/etapy/4-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> || Trnava || Trnava || [[File:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP || {{Minivlajka|Rusko}} Ivan Savitckii || {{Minivlajka|Slovinsko}} Jan Tratnik |} === Okolo Slovenska 2018 === {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 400 | caption = Etapové centrá 62. ročníka (2018) | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.055 | lon = 20.295 | label = [[Poprad]] | position = right}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.119 | lon = 20.064 | label = [[Štrbské Pleso|Š. Pleso]] | position = top}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.076 | lon = 19.308 | label = [[Ružomberok]] | position = left }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.959 | lon = 18.173 | label = [[Dubnica nad Váhom]] | position = bottom}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.313 | lon = 18.088 | label = [[Nitra]] | position = right}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.378 | lon = 17.586 | label = [[Galanta]] | position = bottom}} }} 62. ročník etapových pretekov začal [[12. september|12. septembra]] [[2018]] prológom v [[Poprad]]e a skončil [[16. september|16. septembra]] v [[Galanta|Galante]]. Celkových 708,7 km bolo rozdelených do 4. etáp, ktorým predchádzal prológ. Spolu 142 pretekárov z 21 nahlásených tímov absolvovalo 16 vrchárskych a 12 rýchlostných prémií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = Úvod - Okolo Slovenska | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/uvod | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> {| class="wikitable" style="font-size:97%; width=15%; text-align:center" |+ '''Etapy pretekov''' |- !Etapa !Dátum !Dĺžka !Štart !Cieľ !Profil !Pozn. !Víťaz etapy !Celkový líder |- |'''Prológ''' || [[12. september|12. septembra]] || 1,6<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = Prológ | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/62-rocnik/etapy/prolog | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> || [[Poprad]] || Poprad || [[File:Time Trial.svg|20px|link=]] || prológ || {{Minivlajka|Luxembursko}} Bob Jungels || {{Minivlajka|Luxembursko}} Bob Jungels |- |'''1''' || [[13. september|13. septembra]] || 164,4<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 1. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/62-rocnik/etapy/1-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> || Poprad || [[Štrbské Pleso|Š. Pleso]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/7 HP || {{Minivlajka|Francúzsko}} Julian Alaphilippe || {{Minivlajka|Francúzsko}} Julian Alaphilippe |- |'''2''' || [[14. september|14. septembra]] || 191,7<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 2. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/62-rocnik/etapy/2-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> || [[Ružomberok]] || [[Dubnica nad Váhom|Dubnica n/V.]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/7 HP || {{Minivlajka|Nemecko}} Rüdiger Selig || {{Minivlajka|Francúzsko}} Julian Alaphilippe |- |'''3''' || [[15. september|15. septembra]] || 180,6<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 3. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/62-rocnik/etapy/3-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> || Dubnica n/V. || [[Nitra]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/3 HP || {{Minivlajka|Taliansko}} Matteo Pelucchi || {{Minivlajka|Francúzsko}} Julian Alaphilippe |- |'''4''' || [[16. september|16. septembra]] || 157,2<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 4. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/62-rocnik/etapy/4-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> || Nitra || [[Galanta]] || [[File:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP || {{Minivlajka|Holandsko}} Fabio Jakobsen || {{Minivlajka|Francúzsko}} Julian Alaphilippe<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2018/4-etapa/Stage%204%20celkove.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Okolo Slovenska 2019 === {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 400 | caption = Etapové centrá 63. ročníka (2019) | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.292 | lon = 21.276 | label = [[Bardejov]] | position = bottom}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.082 | lon = 19.301 | label = [[Ružomberok]] | position = top}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.432 | lon = 17.799 | label = [[Hlohovec]] | position = right}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.681 | lon = 17.367 | label = [[Senica]] | position = right}} }} 63. ročník etapových pretekov začal [[18. september|18. septembra]] [[2019]] v [[Bardejov]]e a skončil [[21. september|21. septembra]] v [[Senica|Senici]]. Celkových 714,3 km bolo rozdelených do 4. etáp a časovky. Pripravených bolo 14 vrchárskych a 10 rýchlostných prémií<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = Úvod - Okolo Slovenska | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/uvod | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-18 | miesto = | jazyk = }}</ref>, ktoré dokončilo 135 zo 147 pretekárov. {| class="wikitable" style="font-size:97%; width=15%; text-align:center" |+ '''Etapy pretekov''' |- !Etapa !Dátum !Dĺžka !Štart !Cieľ !Profil !Pozn. !Víťaz etapy !Celkový líder |- |'''1''' || [[18. september|18. septembra]] || 138,2 || [[Bardejov]] || Bardejov || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 1 RP/1 HP || {{Minivlajka|Nórsko}} Alexander Kristoff<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2019/1-etapa/etapa-1-etapa.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> || {{Minivlajka|Nórsko}} Alexander Kristoff |- |'''časovka''' || [[18. september|18. septembra]] || 7,4 || Bardejov || Bardejov || [[File:Time Trial.svg|20px|link=]] || ||{{Minivlajka|Švajčiarsko}} Stefan Küng<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2019/1-etapa/etapa-1b-etapa.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> || {{Minivlajka|Švajčiarsko}} Stefan Küng |- |'''2''' || [[19. september|19. septembra]] || 227 || Bardejov || [[Ružomberok]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/5 HP || {{Minivlajka|Rumunsko}} Eduard-Michael Grosu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2019/2-etapa/etapa-2-etapa.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> || {{Minivlajka|Belgicko}} Yves Lampaert |- |'''3''' || [[20. september|20. septembra]] || 200,6 || Ružomberok || [[Hlohovec]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/3 HP || {{Minivlajka|Francúzsko}}Arnaud Demare<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2019/3-etapa/etapa3-etapa.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> || {{Minivlajka|Belgicko}} Yves Lampaert |- |'''4''' || [[21. september|21. septembra]] || 142,1 || Hlohovec || [[Senica]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/5 HP || {{Minivlajka|Taliansko}} Elia Viviani<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2019/4-etapa/etapa-4-etapa.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> || {{Minivlajka|Belgicko}} Yves Lampaert<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2019/4-etapa/etapa-4-gc.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Okolo Slovenska 2020 === {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 400 | caption = Etapové centrá 64. ročníka (2020) | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.223 | lon = 18.739 | label = [[Žilina]] | position = right}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.735 | lon = 19.145 | label = [[Banská Bystrica]] | position = top}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.591 | lon = 18.850 | label = [[Žiar nad Hronom]] | position = right}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.419 | lon = 18.412 | label = [[Topoľčianky]] | position = bottom}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.846 | lon = 17.228 | label = [[Skalica (mesto)|Skalica]] | position = top}} }} 64. ročník etapových pretekov začal [[16. september|16. septembra]] [[2020]] v [[Žilina|Žiline]] a skončil [[19. september|19. septembra]] v [[Skalica (mesto)|Skalici]]. Celkových 672,5 km bolo rozdelených do 4. etáp a časovky. Pripravených bolo 21 vrchárskych a 10 rýchlostných prémií<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = Úvod - Okolo Slovenska | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/uvod | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-10 | miesto = | jazyk = }}</ref>. {| class="wikitable" style="font-size:97%; width=15%; text-align:center" |+ '''Etapy pretekov''' |- !Etapa !Dátum !Dĺžka !Štart !Cieľ !Profil !Pozn. !Víťaz etapy !Celkový líder |- |'''1''' || [[16. september|16. septembra]] || 106,4<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 1a. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/64-rocnik/etapy/1a-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> || [[Žilina]] || Žilina || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 1 RP/4 HP || {{EST}} Martin Laas || {{EST}} Martin Laas<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2020/1a/gc.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |'''časovka''' || [[16. september|16. septembra]] || 7,1<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 1b. etapa (ITT) | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/64-rocnik/etapy/1b-etapa-itt | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> || Žilina || Žilina || [[File:Time Trial.svg|20px|link=]] || || {{GER}} Jannik Steimle || {{GER}} Jannik Steimle<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2020/1b/gc.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |'''2''' || [[17. september|17. septembra]] || 206,6<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 2. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/64-rocnik/etapy/2-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> || Žilina || [[Banská Bystrica]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/10 HP || {{GER}} Nico Denz || {{GER}} Jannik Steimle<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2020/2/gc.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |'''3''' || [[18. september|18. septembra]] || 181,3<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 3. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/64-rocnik/etapy/3-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> || Banská Bystrica || [[Žiar nad Hronom]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/4 HP || {{EST}} Martin Laas || {{GER}} Jannik Steimle<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2020/3/gc.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |'''4''' || [[19. september|19. septembra]] || 171,1<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 4. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/64-rocnik/etapy/4-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> || [[Topoľčianky]] || [[Skalica (mesto)|Skalica]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/3 HP || {{FRA}} Rudy Barbier || {{GER}} Jannik Steimle<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2020/4/gc.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Okolo Slovenska 2021 === {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 400 | caption = Etapové centrá 65. ročníka (2021) | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.715 | lon = 21.256 | label = [[Košice]] | position = right}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.999 | lon = 20.752 | label = [[Spišské Podhradie]] | position = top}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.212 | lon = 19.298 | label = [[Dolný Kubín]] | position = top}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.116 | lon = 18.443 | label = [[Považská Bystrica]] | position = left}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.912 | lon = 18.164 | label = [[Trenčianske Teplice]] | position = bottom}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.378 | lon = 17.587 | label = [[Trnava]] | position = bottom}} }} 65. ročník etapových pretekov začal [[15. september|15. septembra]] [[2021]] prológom v [[Košice|Košiciach]] a skončil [[19. september|19. septembra]] v [[Trnava|Trnave]]. Celkových 692,1 km bolo rozdelených do prológu a 4. etáp, v ktorých pretekári absolvovali 15 vrchárskych a 12 rýchlostných prémií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 65. ročník pretekov Okolo Slovenska prevedie svetový pelotón od východu až po západ | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/novinky/65-rocnik-pretekov-okolo-slovenska-prevedie-svetovy-peloton-od-vychodu-az-po-zapad | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> {| class="wikitable" style="font-size:97%; width=15%; text-align:center" |+ '''Etapy pretekov''' |- !Etapa !Dátum !Dĺžka !Štart !Cieľ !Profil !Pozn. !Víťaz etapy !Celkový líder |- |'''Prológ''' || [[15. september|15. septembra]] || 1,6<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = Prológ | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/65-rocnik/etapy/prolog | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> || [[Košice]] || Košice || [[File:Plainstage.svg|20px|alt=|link=]] || ||{{minivlajka|Austrália}} Kaden Groves<ref name="sportakt">{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Okolo Slovenska: Peter Sagan dnes v prológu obsadil miesto v najlepšej desiatke| periodikum = Aktuality.sk| odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/sckss5e/okolo-slovenska-peter-sagan-dnes-v-prologu-obsadil-miesto-v-najlepsej-desiatke/| issn =| vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia| miesto = Bratislava| dátum = 2021-09-15| dátum prístupu = 2021-09-15}}</ref>||{{minivlajka|Austrália}} Kaden Groves<ref name="sportakt"/> |- |'''1''' || [[16. september|16. septembra]] || 158,4<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 1. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/65-rocnik/etapy/1-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> || Košice || Košice || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/4 HP || {{minivlajka|Kolumbia}} Alvaro Hodeg<ref name="cyklonews">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Guman| meno = Peter| autor =| odkaz na autora =| titul = 1. etapa Okolo Slovenska 2021: Hodeg oslavuje, Sagan druhý| url = https://www.cyklonews.sk/1-etapa-okolo-slovenska-2021-vysledky-dnes-alvaro-hodeg/| vydavateľ = cyklonews.sk| dátum vydania = 2021-09-16| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-09-16| miesto = Košice| jazyk =}}</ref>||{{minivlajka|Kolumbia}} Alvaro Hodeg<ref name="cyklonews"/> |- |'''2''' || [[17. september|17. septembra]] || 179,7<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 2. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/65-rocnik/etapy/2-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> || [[Spišské Podhradie]] || [[Dolný Kubín]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 2 RP/3 HP || {{minivlajka|Nemecko}} Jannik Steimle<ref name="procyclingstats">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Okolo Slovenska / Tour de Slovaquie - Stage 2| url = https://www.procyclingstats.com/race/okolo-slovenska/2021/stage-2| vydavateľ = procyclingstats.com| dátum vydania = 2021-09-17| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-17| miesto = | jazyk = en}}</ref><ref name="sportnet">{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor = Sportnet| odkaz na autora =| titul = Sagan vybojoval opäť druhú priečku, šprint ovplyvnil pád| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://sportnet.sme.sk/spravy/cyklistika-peter-sagan-2-etapa-vysledky-spurt-okolo-slovenska-2021/| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2021-09-17| dátum prístupu = 2021-09-17}}</ref>||{{minivlajka|Kolumbia}} Alvaro Hodeg<ref name="procyclingstats"/><ref name="sportnet"/> |- |'''3''' || [[18. september|18. septembra]] || 193,2<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 3. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/65-rocnik/etapy/3-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> || Dolný Kubín || [[Považská Bystrica]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/5 HP ||{{minivlajka|Nórsko}} Kristoffer Halvorsen<ref name="3etapa2021">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Guman| meno = Peter| autor =| odkaz na autora = | titul = 3. etapa Okolo Slovenska 2021: Halvorsen najrýchlejší, Sagan vedie| url = https://www.cyklonews.sk/3-etapa-okolo-slovenska-2021-vysledky-dnes-peter-sagan-treti/| vydavateľ = cyklonews.sk| dátum vydania = 2021-09-18| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-09-22| miesto =| jazyk =}}</ref>||{{minivlajka|Slovensko}} [[Peter Sagan]]<ref name="3etapa2021"/> |- |'''4''' || [[19. september|19. septembra]] || 159,2<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 4. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/65-rocnik/etapy/4-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> || [[Trenčianske Teplice]] || [[Trnava]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/3 HP ||{{minivlajka|Izrael}} Itamar Einhorn<ref name="4etapa2021">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Sedlák| meno = Samuel| autor =| odkaz na autora =| titul = 4. etapa Okolo Slovenska 2021; Einhorn etapovým víťazom, Sagan žltým kráľom| url = https://www.cyklonews.sk/4-etapa-okolo-slovenska-2021/| vydavateľ = cyklonews.sk| dátum vydania = 2021-09-19| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-09-22| miesto =| jazyk =}}</ref>||{{minivlajka|Slovensko}} [[Peter Sagan]]<ref name="4etapa2021"/> |} === Okolo Slovenska 2022 === {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 400 | caption = Etapové centrá 66. ročníka (2022) | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.146 | lon = 17.122 | label = [[Bratislava]] | position = right}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.378 | lon = 17.587 | label = [[Trnava]] | position = top}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.450 | lon = 18.907 | label = [[Banská Štiavnica]] | position = top}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.945 | lon = 20.562 | label = [[Spišská Nová Ves]] | position = top}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.715 | lon = 21.256 | label = [[Košice]] | position = right}} }} 66. ročník etapových pretekov začal [[13. september|13. septembra]] [[2022]] prológom a časovkou jednotlivcov v [[Bratislava|Bratislave]] a skončil [[17. september|17. septembra]] v [[Košice|Košiciach]]. Celkových 727,7 km bolo rozdelených do prológu a 4. etáp, v ktorých pretekári absolvovali 17 vrchárskych a 12 rýchlostných prémií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = Etapy | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/rocniky/66-rocnik/etapy | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> {| class="wikitable" style="font-size:97%; width=15%; text-align:center" |+ '''Etapy pretekov''' |- !Etapa !Dátum !Dĺžka !Štart !Cieľ !Profil !Pozn. !Víťaz etapy !Celkový líder |- |'''Prológ''' || [[13. september|13. septembra]] || 7 || [[Bratislava]] || [[Bratislava]] || [[File:Time Trial.svg|20px|link=]] || || {{GBR}} Ethan Vernon<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2022/prolog/stage.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> || {{GBR}} Ethan Vernon |- |'''1''' || [[14. september|14. septembra]] || 142,3 || [[Šamorín]] || [[Trnava]] || [[File:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/1 HP || {{GBR}} Ethan Vernon<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2022/1%20etapa/stage.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> || {{GBR}} Ethan Vernon |- |'''2''' || [[15. september|15. septembra]] || 186,3 || [[Hlohovec]] || [[Banská Štiavnica]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/6 HP || {{IRL}} Archie Ryan<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2022/2%20etapa/stage.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> || {{CZE}} Josef Černý |- |'''3''' || [[16. september|16. septembra]] || 210 || [[Detva]] || [[Spišská Nová Ves]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/7 HP || {{NED}} Koen Bouwman<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2022/3%20etapa/etapa.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> || {{CZE}} Josef Černý |- |'''4''' || [[17. september|17. septembra]] || 182,1 || [[Levoča]] || [[Košice]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/3 HP || {{NED}} Jasper Haest<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2022/4%20etapa/etapa.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> || {{CZE}} Josef Černý<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/fileman/Uploads/vysledky-2022/4%20etapa/gc.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Okolo Slovenska 2023 === {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 400 | caption = Etapové centrá 67. ročníka (2023) | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.115 | lon = 18.329 | label = [[Púchov]] | position = bottom}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.313 | lon = 18.087 | label = [[Nitra]] | position = top}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.058 | lon = 20.296 | label = [[Poprad]] | position = bottom}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.065 | lon = 18.922 | label = [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] | position = top}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.715 | lon = 21.256 | label = [[Košice]] | position = right}} }} 67. ročník etapových pretekov začal predstavením tímov [[12. september|12. septembra]] [[2023]] v [[Košice|Košiciach]] a skončil [[17. september|17. septembra]] v [[Púchov]]e. Celkových 821,4 km bolo rozdelených do 5. etáp, v ktorých pretekári absolvovali 18 vrchárskych a 15 rýchlostných prémií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = Etapy - 67. ročník | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/67-rocnik | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Do súťaže nastúpili 4 tímy najvyššej ligy (Groupama - FDJ, Astana - Qazaqstan, Jumbo - Visma a Soudal - Quick-Step), 6 prokontinentálnych (EOLO - Kometa, Caja Rural - Seguros RGA, Green Project - Bardiani CSF, Equipo Kern Pharma, Human Powered Health a Team Corratec)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 67. ročník pretekov Okolo Slovenska odštartovala slávnostná prezentácia | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/content/8-67-rocnik-pretekov-okolo-slovenska-odstartovala-slavnostna-prezentacia | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> a 11 kontinentálnych, medzi nimi reprezentácia Holandska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 67. ročník pretekov prevedie medzinárodný pelotón od východu až po západ krajiny | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/content/1-67-rocnik-pretekov-prevedie-medzinarodny-peloton-od-vychodu-az-po-zapad-krajiny | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Podujatia sa zúčastnila dvojica slovenských tímov - Dukla Banská Bystrica a RRK Group - Pierre Baugette – Benzinol. Celkovým víťazom sa stal Rémi Cavagna z tímu Soudal – Quick-Step, zelený dres v bodovacej súťaži získal Tim Merlier z rovnakého tímu, bodkovaný dres najlepšieho vrchára získal Milan Vader z tímu Jumbo – Visma a biely pre najlepšieho cyklistu do 25 rokov získal jeho tímový kolega Colby Simmons. Najlepším slovenským zástupcom bol Lukáš Kubiš z Dukly Banská Bystrica a ocenenie pre najbojovnejšieho pretekára získal Thibaut Pinot z tímu Groupama – FDJ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = Soudal - Quick-Step bol úspešný aj v Púchove, poslednú etapu vyhral Kasper Asgreen | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/content/14-soudal-quick-step-bol-uspesny-aj-v-puchove-poslednu-etapu-vyhral-kasper-asgreen | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> {| class="wikitable" style="font-size:97%; width=15%; text-align:center" |+ '''Etapy pretekov''' |- !Etapa !Dátum !Dĺžka !Štart !Cieľ !Profil !Pozn. !Víťaz etapy !Celkový líder |- |'''1''' || [[13. september|13. septembra]] || {{Km|172.7|m|w}} || [[Košice]] || [[Košice]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/4 HP || {{FRA}} Rémi Cavagna<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/images/okolo-slovenska-2023/vysledky/1.etapa/stage.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> || {{FRA}} Rémi Cavagna |- |'''2''' || [[14. september|14. septembra]] || {{Km|144.6|m|w}} || [[Prešov]] || [[Poprad]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/4 HP || {{BEL}} Tim Merlier<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/images/okolo-slovenska-2023/vysledky/2.etapa/stage.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> || {{FRA}} Rémi Cavagna |- |'''3''' || [[15. september|15. septembra]] || {{Km|171.6|m|w}} || [[Ružomberok]] || [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/4 HP || {{ITA}} Andrea Bagioli<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/images/okolo-slovenska-2023/vysledky/3.etapa/stage.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> || {{FRA}} Rémi Cavagna |- |'''4''' || [[16. september|16. septembra]] || {{Km|149|m|w}} || [[Prievidza]] || [[Nitra]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/3 HP || {{BEL}} Tim Merlier<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/images/okolo-slovenska-2023/vysledky/4.%20etapa/stage.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> || {{FRA}} Rémi Cavagna |- |'''5''' || [[17. september|17. septembra]] || {{Km|183.5|m|w}} || [[Hlohovec]] || [[Púchov]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/3 HP || {{DEN}} Kasper Asgreen<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/images/okolo-slovenska-2023/vysledky/5.etapa/stage.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> || {{FRA}} Rémi Cavagna |} === Okolo Slovenska 2024 === {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 400 | caption = Etapové centrá 68. ročníka (2024) | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | lat = 47.994 | lon = 17.616 | label = [[Dunajská Streda]] | position = bottom}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.43 | lon = 17.8 | label = [[Hlohovec]] | position = bottom}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.961 | lon = 18.166 | label = [[Dubnica nad Váhom]] | position = bottom}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.08 | lon = 19.3 | label = [[Ružomberok]] | position = top}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.119 | lon = 20.064 | label = [[Štrbské Pleso]] | position = right}} }} 68. ročník etapových pretekov začal predstavením tímov a tímovou časovkou [[26. jún]]a [[2024]] v [[Dunajská Streda|Dunajskej Strede]] a skončil [[30. jún]]a na [[Štrbské Pleso|Štrbskom Plese]]. Celkových 707,8 km bolo rozdelených do 5. etáp, v ktorých pretekári absolvovali 20 vrchárskych a 8 rýchlostných prémií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = Etapy - 68. ročník | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/68-rocnik | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> Do súťaže nastúpili tímy Soudal - Quick-Step (7 jazdcov), Cofidis (7), Jayco AlUla (7), Dukla B. Bystrica (7), Pierre Baguette Cycling (7), Lotto Dstny (7), Team Polti - Kometa (7), Q36.5 Pro Cycling (7), Bingoal WB (7), Team Corratec (7), Caja Rural - Seguros RGA (7), Team Novo Nordisk (6), Arkéa - B&B Hôtels Cont. (7), VolkerWessels Team (7), ARA | Skip Capital (6), Elkov - Kasper (7), ATT Investments (7), Biesse Carrera (7), Adria Mobil (7), Hrinkow Advarics (7) a Mexická reprezentácia (7).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = Štartová listina | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/timy | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> Svojou účasťou v tomto ročníku zavŕšil svoju kariéru [[Peter Sagan]]. {| class="wikitable" style="font-size:97%; width=15%; text-align:center" |+ '''Etapy pretekov''' |- !Etapa !Dátum !Dĺžka !Štart !Cieľ !Profil !Pozn. !Víťaz etapy !Celkový líder |- |'''1''' || [[26. jún]]a || {{Km|28.8|m|w}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 1. etapa (TTT) | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/68-rocnik/1-etapa-ttt | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> || [[Dunajská Streda]] || [[Dunajská Streda]] || [[File:Time Trial.svg|20px|link=]] || časovka || Team Jayco Alula<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/images/2024/vysledky/etapa-1/etapa.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> || |- |'''2''' || [[27. jún]]a || {{Km|192|m|w}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 2. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/68-rocnik/2-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> || [[Nitra]] || [[Hlohovec]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/6 HP || {{DNK}} Anders Foldager<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/images/2024/vysledky/etapa-2/etapa.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> || {{DNK}} Anders Foldager |- |'''3''' || [[28. jún]]a || {{Km|161.2|m|w}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 3. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/68-rocnik/3-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> || [[Piešťany]] || [[Dubnica nad Váhom]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 2 RP/3 HP || {{FRA}} Julian Alaphilippe<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/images/2024/vysledky/etapa-3/etapa.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> || {{DNK}} Anders Foldager |- |'''4''' || [[29. jún]]a || {{Km|183.5|m|w}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 4. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/68-rocnik/4-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> || [[Partizánske]] || [[Ružomberok]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 2 RP/7 HP || {{GER}} Johannes Adamietz<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/images/2024/vysledky/etapa-4/etapa.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> || {{SUI}} Mauro Schmid |- |'''5''' || [[30. jún]]a || {{Km|142.3|m|w}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 5. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/68-rocnik/5-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> || [[Liptovský Mikuláš]] || [[Štrbské Pleso]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 1 RP/4 HP || {{GER}} Felix Engelhardt<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.okoloslovenska.com/images/2024/vysledky/etapa-5/etapa.pdf | vydavateľ = okoloslovenska.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> || {{SUI}} Mauro Schmid |} === Okolo Slovenska 2025 === {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 400 | caption = Etapové centrá 69. ročníka (2025) | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.293 | lon = 21.274 | mark = Green pog.svg | label = [[Bardejov]] | position = top}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.715 | lon = 21.256 | mark = Red pog.svg | label = [[Košice]] | position = right}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.306 | lon = 21.567 | mark = Red pog.svg | label = [[Svidník]] | position = right}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.136 | lon = 20.428 | mark = Blue pog.svg | label = [[Kežmarok]] | position = left}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.734 | lon = 19.139 | mark = Blue pog.svg | label = [[Banská Bystrica]] | position = right}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.243 | lon = 18.308 | mark = Black pog.svg | label = [[Vráble]] | position = top}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.205 | lon = 17.646 | mark = Black pog.svg | label = [[Sládkovičovo]] | position = bottom}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.294 | lon = 18.234 | mark = Yellow pog.svg | label = [[Kohútka]] | position = top}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.937 | lon = 18.143 | mark = Yellow pog.svg | label = [[Nová Dubnica]] | position = top}} }} 69. ročník etapových pretekov začal predstavením tímov a prvou etapou [[17. september|17. septembra]] [[2025]] v [[Bardejov]]e a skončil [[21. september|21. septembra]] v horskom stredisku [[Kohútka]]. Celkových 795,4 km bolo rozdelených do 5. etáp, v ktorých pretekári absolvovali 17 horských a 9 rýchlostných prémií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = Etapy - 69. ročník | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/69-rocnik | vydavateľ = okoloslovenska.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-17 | jazyk = }}</ref> Na štart nastúpilo 137 cyklistov, prezentujúcich tímy Jayco AlUla (WT), Soudal - Quick-Step (WT), Visma | Lease a Bike (WT), Unibet Tietema Rockets (PT), Lotto Dstny (PT), Solution Tech Vini Fantini (PT), Team Novo Nordisk (PT), Dukla Banská Bystrica (CT), Pierre Baguette Cycling (CT), Groupama - FDJ (CT), XDS Astana Development (CT), Biesse Carrera Premac (CT), VolkerWesseles Team (CT), ATT Investments (CT), Elkov - Kasper (CT), Illes Balears Arabay (CT), Adria Mobil (CT), Karcag Épkar Team (CT), Diftar Continental Team (CT) a Mazowsze Serce Polski (CT).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = Štartová listina | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/timy | vydavateľ = okoloslovenska.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-17 | jazyk = }}</ref> Slovensko zastupovali Dukla Banská Bystrica a Pierre Baguette Cycling. Prvé 4 etapy mali rovnakého víťaza, náš Lukáš Kubiš s ním vo všetkých týchto etapách viedol rovnocenný súboj, pričom skončil na 2. mieste. O celkovom poradí sa rozhodlo v poslednej etape, kde zvíťazil Paul Double z tímu Jayco – AlUla, druhý skončil Bart Lemmen a tretí Thomas Gloag. Zelený dres bodovacej súťaže získal Paul Magnier, vrchársky bodkovaný dres Martin Voltr, biely pre cyklistu do 23 rokov Cian Ujitdebroecks. Najlepším Slovákom aj najbojovnejším pretekárom celého ročníka sa stal celkovo šiesty Lukáš Kubiš.<ref name=O25/> {| class="wikitable" style="font-size:97%; width=15%; text-align:center" |+ '''Etapy pretekov''' |- !Etapa !Dátum !Dĺžka !Štart !Cieľ !Profil !Pozn. !Víťaz etapy !Celkový líder |- |'''1''' || [[17. september|17. septembra]] || {{Km|141.2|m|w}} || [[Bardejov]] || [[Bardejov]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 2 RP/3 HP || {{FRA}} Paul Magnier || {{FRA}} Paul Magnier<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 1. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/69-rocnik/1-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-18 | jazyk = }}</ref> |- |'''2''' || [[18. september|18. septembra]] || {{Km|169.4|m|w}} || [[Svidník]] || [[Košice]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 1 RP/5 HP || {{FRA}} Paul Magnier || {{FRA}} Paul Magnier<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 2. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/69-rocnik/2-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-18 | jazyk = }}</ref> |- |'''3''' || [[19. september|19. septembra]] || {{Km|191.7|m|w}} || [[Kežmarok]] || [[Banská Bystrica]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/5 HP || {{FRA}} Paul Magnier || {{FRA}} Paul Magnier<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 3. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/69-rocnik/3-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-19 | jazyk = }}</ref> |- |'''4''' || [[20. september|20. septembra]] || {{Km|169.1|m|w}} || [[Vráble]] || [[Sládkovičovo]] || [[File:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 2 RP/0 HP || {{FRA}} Paul Magnier || {{FRA}} Paul Magnier<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 4. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/69-rocnik/4-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-20 | jazyk = }}</ref> |- |'''5''' || [[21. september|21. septembra]] || {{Km|124|m|w}} || [[Nová Dubnica]] || [[Kohútka]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 1 RP/4 HP || {{GBR}} Paul Double || {{GBR}} Paul Double<ref name=O25>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = Paul Double po skvelom výkone víťazom etapy aj celého Okolo Slovenska | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/content/39-paul-double-po-skvelom-vykone-vitazom-etapy-aj-celeho-okolo-slovenska | vydavateľ = okoloslovenska.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-21 | jazyk = }}</ref> |} === Okolo Slovenska 2026 === {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 400 | caption = Etapové centrá 70. ročníka (2026) | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.721 | lon = 21.256 | mark = Green pog.svg | label = [[Košice]] | position = right}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.024 | lon = 20.589 | mark = Red pog.svg | label = [[Levoča]] | position = right}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.083 | lon = 19.611 | mark = Red pog.svg | label = [[Liptovský Mikuláš]] | position = top}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.335 | lon = 19.557 | mark = Blue pog.svg | label = [[Tvrdošín]] | position = top}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.150 | lon = 18.284 | mark = Blue pog.svg | label = [[Dohňany]] | position = top}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.064 | lon = 18.326 | mark = Black pog.svg | label = [[Beluša]] | position = bottom}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.190 | lon = 17.728 | mark = Black pog.svg | label = [[Galanta]] | position = top}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.615 | lon = 19.142 | mark = Yellow pog.svg | label = [[Sliač]] | position = bottom}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.882 | lon = 20.138 | mark = Yellow pog.svg | label = [[Kráľova hoľa]] | position = bottom}} }} 70. ročník etapových pretekov začal predstavením tímov a prvou etapou [[16. september|16. septembra]] [[2026]] v [[Košice|Košiciach]] a skončí [[20. september|20. septembra]] na vrchole [[Kráľova hoľa]]. Celkových 889,4 km je rozdelených do 5. etáp, v ktorých pretekári absolvujú 17 horských a 9 rýchlostných prémií. Na štart nastúpilo 137 cyklistov, prezentujúcich tímy Soudal – Quick-Step (WT; 7), Lotto – Intermarché (WT; 7), Groupama – FDJ United (CT; 7), Cofidis (PT; 6), Team Novo Nordisk (PT; 7), Dukla Banská Bystrica (CT; 7), Bahrain Victorious Development (CT; 7), Lucky Sport (CT; 7), Drali Repsol (CT; 7), ATT Investments (CT; 7), Kasper Crypto4me (CT; 7), Tirol KTM (CT; 7), Hrinkow Advarics (CT; 7), Kolesarski klub Novo Mesto (CT; 7), Biesse Carrera Premac (CT; 7), Voster ATS (CT; 7), Team Storck - MRW Bau (CT; 7), United Shipping (CT; 7), Universe Cycling Team (CT; 7) a Mazowsze Serce Polski (CT; 7).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = Tímy | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/timy | vydavateľ = okoloslovenska.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref> {| class="wikitable" style="font-size:97%; width=15%; text-align:center" |+ '''Etapy pretekov''' |- !Etapa !Dátum !Dĺžka !Štart !Cieľ !Profil !Pozn. !Víťaz etapy !Celkový líder |- |'''1'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 1. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/70-rocnik/1-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-16 | jazyk = }}</ref> || [[16. september|16. septembra]] || {{Km|162.6|m|w}} || [[Košice]] || [[Košice]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 1 RP/5 HP || {{FRA}} Paul Magnier || {{FRA}} Paul Magnier |- |'''2'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 2. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/70-rocnik/2-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-16 | jazyk = }}</ref> || [[17. september|17. septembra]] || {{Km|186.8|m|w}} || [[Levoča]] || [[Liptovský Mikuláš]] || [[File:Mediummountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 3 RP/3 HP || {{FRA}} Paul Magnier || {{FRA}} Paul Magnier |- |'''3'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 3. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/70-rocnik/3-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-16 | jazyk = }}</ref> || [[18. september|18. septembra]] || {{Km|195.1|m|w}} || [[Tvrdošín]] || [[Dohňany]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 2 RP/5 HP || {{BEL}} Lennert Van Eetvelt || {{BEL}} Lennert Van Eetvelt |- |'''4'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 4. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/70-rocnik/4-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-16 | jazyk = }}</ref> || [[19. september|19. septembra]] || {{Km|197.5|m|w}} || [[Beluša]] || [[Galanta]] || [[File:Plainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 2 RP/0 HP || {{HUN}} Erik Fetter || {{BEL}} Lennert Van Eetvelt |- |'''5'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Orsigo | odkaz na autora = | titul = 5. etapa | url = https://www.okoloslovenska.com/sk/70-rocnik/5-etapa | vydavateľ = okoloslovenska.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-16 | jazyk = }}</ref> || [[20. september|20. septembra]] || {{Km|147.4|m|w}} || [[Sliač]] || [[Kráľova hoľa]] || [[File:Mountainstage.svg|22px|alt=|link=]] || 1 RP/4 HP || || |} == Referencie == {{Referencie|2}} ==Externé odkazy== *[http://www.okoloslovenska.com/ Okolo Slovenska] oficiálna stránka pretekov. *[http://cyclingarchives.com/wedstrijdfiche.php?wedstrijdid=7777 Tour de Slovaquie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120325130329/http://cyclingarchives.com/wedstrijdfiche.php?wedstrijdid=7777 |date=2012-03-25 }} výsledky na ''Cycling Archives'' *[http://www.cyclingnews.com/races/55th-tour-of-slovakia-2-2/race-history Tour de Slovaquie] výsledky na ''Cycling News'' ==Zdroj== {{Preklad|en|Tour de Slovaquie|496818883}} [[Kategória:Cyklistické preteky na Slovensku]] jvnjemo3vectwl6wkg77nkacaowpyue 14 447870 8370969 5440070 2026-09-19T14:59:48Z Spider 001757 142600 automatická kategorizácia pomocou šablóny {{Kategória ročníka}} 8370969 wikitext text/x-wiki {{Kategória ročníka}} our1wsohkn99640lp26awqfno1gwbmq 0 457288 8371017 8247711 2026-09-19T16:49:21Z Maximilián Fedora 259749 8371017 wikitext text/x-wiki {{Pozri|rovnomennom obraze|Zaujatie vlasti (obraz)}} [[Súbor:Honfoglalas.gif|thumb|''Honfoglalás'' – zaujatie vlasti]] '''Zaujatie vlasti''' (iné, zriedkavé názvy: '''dobytie vlasti, obsadenie vlasti/domoviny, zabratie vlasti, maďarské zabratie zeme, maďarský zábor zeme, honfoglaláš'''; maď. ''honfoglalás'', pričom ''hon'' = vlasť, domovina, ''foglalás'' = zaujatie/obsadenie/dobytie) je tradičný termín maďarskej historiografie, ktorý zastrešuje sériu historických udalostí končiacich usadením [[starí Maďari|starých Maďarov]] v [[stredná Európa|strednej Európe]] na prelome [[9. storočie|9.]] a [[10. storočie|10. stor.]] Na Slovensku sa spravidla uprednostňujú na označenie toho istého obsahu rôzne opisy, napr. príchod starých Maďarov do strednej Európy a podobne. Pred príchodom starých Maďarov medzi sebou bojovali tri stredoveké mocnosti o nadvládu nad [[Karpatská kotlina|Karpatskou kotlinou]]. Išlo o [[Bulharská ríša|Bulharskú ríšu]], [[Východofranská ríša|Východofranskú ríšu]] a [[Veľká Morava|Veľkú Moravu]]. Občas si do bojov najímali staromaďarskú jazdu. V [[7. storočie|7. storočí]] začali staromaďarské kmene opúšťať svoju pôvodnú domovinu na východe v [[Pontská step|Pontskej stepi]] a okolo roku [[830]] založili kmeňový zväz v [[Etelköz|Etelköze]]. V tom čase sa starí Maďari nazývali Onoguri – 10 ogurských kmeňov, pričom išlo o alianciu siedmich staromaďarských a troch [[Chazari|Chazarských kmeňov]].<ref name=b>[http://books.google.co.uk/books?id=vEJNBqanT_8C&pg=PA22&dq=etelkoz+830&hl=sk&sa=X&ei=1X-PUIuQLsvO4QS-j4CoAQ&ved=0CC8Q6AEwAQ#v=onepage&q=etelkoz%20830&f=false Pál Engel, Realm of St. Stephen: ''A History of Medieval Hungary'', 2005, strana 22]</ref> Z týchto staromaďarských kmeňov však mali len dva ugrické mená; išlo o kmene Megyer a Nyék, zvyšných päť malo turkické názvy. Tento štátny zväzok býva nazývaný [[Maďarský kmeňový zväz]] a z vyššie uvedeného vyplýva, že nebol etnicky homogénny. To nekorešponduje s hlavným prúdom maďarskej historiografie, ktorá zabratie Karpatskej kotliny na základe [[nacionalizmus|nacionalistického]] [[romantizmus|romantizmu]] považuje za vznik moderného [[Maďari|maďarského národa]].<ref>[http://books.google.co.uk/books?id=UtIr97n3tP0C&pg=PA533&dq=hungarian+principality+895&hl=en&ei=oaFgToPVFYbt-ga7o7Af&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=1&ved=0CCsQ6AEwAA#v=onepage&q=hungarian%20principality%20895&f=false Paul Lendvai: ''The Hungarians: A Thousand Years of Victory in Defeat'', 1999, strana 15]</ref> == Príchod do Panónskej panvy == [[Súbor:Summarised map of occurrences of Hungarian tribe names (according to the settlement names).jpg|left|thumb|Výskyty názvov staromaďarských kmeňov v Uhorsku]] Starí Maďari v Etelköze mali poznatky o situácii v Panónskej panve. V roku [[862]] pomáhali staromaďarskí jazdci kniežaťu [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislavovi]] bojovať proti [[Franská ríša|Franskej ríši]]. V roku [[881]] sa opäť angažovali v bojoch medzi Franskou ríšou a Veľkou Moravou na strane [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluka]]. Na druhej strane v roku [[892]] bojovali spoločne s [[Frankovia|Frankami]] proti Svätoplukovi. Obsadzovanie Karpatskej kotliny Maďarmi malo tri fázy. Prvá fáza bola v rokoch [[895]] – [[898]], druhá fáza v rokoch [[899]] – [[900]] a tretia fáza prebehla v rokoch 900 – [[902]]. Spúšťacím mechanizmom boli stupňujúce sa útoky [[Pečenehovia|Pečenehov]] a [[Bulhari|Bulharov]]. Na jar roku 895 spustili vojenskú kampaň proti Bulharskej ríši, obsadili kotlinu v [[Transylvánia|Transylvánii]] a soľné bane. V Etelköze boli neustále napádaní Pečenehmi. V bitkách prišli o veľkú časť vojenskej sily; kronika z roku [[896]] píše, že víťazní Bulhari stratili 20&nbsp;000 vojakov, čo naznačuje, že straty na strane starých Maďarov mohli byť ešte vyššie. Zvyšky vojenských jednotiek zostali v Transylvánii a v regióne [[Horná Tisa|Hornej Tisy]], kam sa dostali cez karpatské priesmyky. Nasledujúce štyri roky zdroje o starých Maďaroch mlčia. Počas nich pravdepodobne prekročili [[Tisa|Tisu]], avšak pravdepodobne nie [[Dunaj]] a získali moc nad týmto územím, pričom ubránili jeho hranice. Všetko nasvedčuje tomu, že starí Maďari žili s pôvodným [[Slovania|slovanským obyvateľstvom]] v mieri. S [[Mojmír II.|Mojmírom II.]] mali alianciu a Moravania si dokonca holili hlavy podľa módy staromaďarských kmeňov. Spory Mojmíra II. s Franskou ríšou a [[České kniežatsvo|Českým kniežatstvom]], ktorí podporovali [[Svätopluk II. (Nitrianske kniežatstvo)|Svätopluka II.]] viedli k značnému oslabeniu Veľkomoravskej ríše. <ref>[http://books.google.sk/books?id=I-RTt0Q6AcYC&pg=PA325&dq=etelkoz&hl=sk&sa=X&ei=Q3-PUP6UOoSg4gTakYHgDQ&redir_esc=y#v=onepage&q=etelkoz&f=false András Róna-Tas: ''Hungarians and Europe in the Early Middle Ages'', 1999]</ref> Starí Maďari neovládli celú kotlinu naraz. [[Panónia (rímska provincia)|Panónia]] zostávala v rukách Franskej ríše a severné oblasti pod kontrolou [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]], ktorú starí Maďari rozvrátili pravdepodobne okolo roku [[902]]. V roku [[907]], v [[bitka pri Bratislave|bitke pri Bratislave]] sa už účasť [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] (podľa väčšinového názoru) nespomína. Staromaďarské víťazstvo pomohlo vytvoriť v Panónskej panve maďarskú hegemóniu, a toto územie neskôr slúžilo ako ich základňa na [[Maďarské lúpeživé výpravy v Európe|lúpeživé výpravy do západnej Európy]].<ref name=b /> Ale práve dobové správy arabských kronikárov<ref name="Zimonyi2004"> {{Citácia periodika|titul=A New Muslim Source on the Hungarians in the Second Half of the Tenth Century |periodikum=Chronica |priezvisko=Zimonyi |meno=István|vydavateľ=|miesto=|dátum= |ročník=2004 |číslo=4 |strany=22-31 |issn= |url=https://www.academia.edu/12942732}} </ref>{{rp|29}} <ref name="Schamiloglu"> {{Citácia periodika|titul=The Name of the Pechenegs in Ibn Ḥayyān's ''al-Muqtabas'' |periodikum=Journal of Turkish Studies / Türklük bilgisi araştırmaları |priezvisko=Schamiloglu |meno=Uli |vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=1984 |číslo=8 |strany=215–222 |issn= |url=http://www.turko-tatar.com/uli/pubs/THK1984.pdf}} </ref>{{rp|216}} o [[Vpád starých Maďarov do Córdobského kalifátu|výprave Maďarov k španielskej Lleide]] spomínajú ''mesto Morava'' (''Marāwa'') ešte v roku [[942]] ako severného suseda [[Starí Maďari|starých Maďarov]], čo naznačuje, že [[Veľká Morava|Morava]], resp. jej severná a západná časť v tom čase ešte existovala a nebola spustošená.<ref name = "Cambel">{{Citácia knihy | editori = [[Samuel Cambel (historik)|Samuel Cambel]] | titul = Dejiny Slovenska | zväzok = I : (do roku 1526) | typ zväzku = Zv. | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1986 | počet strán = 534 | strany = }}</ref>{{rp|124}} == Príchod starých Maďarov do Karpatskej kotliny v umení == [[Súbor:Arrival of the Hungarians (Árpád Feszty).jpg|thumb|Detail z cyklorámy]] Najvýznamnejším maliarom, ktorý sa zaoberal motívom príchodu starých Maďarov do Karpatskej kotliny bol [[Árpád Feszty]], ktorý namaľoval [[cykloráma (obraz)|cyklorámu]] známu ako ''Príchod Maďarov''. Cykloráma je veľká 1&nbsp;760 m² a je vystavená v Národnom historickom pamiatkovom parku v [[Ópusztaszer]]i. == Referencie == {{reflist}} [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny Maďarska]] 2ia3wrva9ipx340milurhiic6uk4g6b 0 460437 8371065 8303964 2026-09-19T19:26:41Z Rastislavke 305345 Aktualizácia sezóny 1966-70 (všetky časti) - Rastislavke 8371065 wikitext text/x-wiki {{Infobox hokejový tím | meno = TJ VSŽ Košice<br /><small>(sezóna 1969/1970)</small> | farba hlavičky = #FF8C00 | farba textu = #000000 | mesto = [[Košice]] | súťaž = [[Česko-slovenská hokejová liga|I. československá hokejová liga]] | súťaž názov = '''8. miesto''' <small>(27 bodov)</small> | súťaž1 = Liga<br /><div style="margin-left:20px;">''Štatút''<br />''Hierarchia''</div> | súťaž1 názov = I. liga<br />celoštátna súťaž<br />najvyššia hokejová súťaž v [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | blok1 hlavička = Vedenie a klubové údaje | blok1 popis = Predseda oddielu | blok1 dáta = plk. J. Kovaľ | blok1 popis1 = Tajomník oddielu | blok1 dáta1 = L. Kriller | blok1 popis2 = Klubové farby | blok1 dáta2 = oranžová, čierna, biela<br />{{Colorbox|#FF8C00}}{{Colorbox|#000000}}{{Colorbox|#FFFFFF}} | tréner = [[Anton Haukvic]] → [[Luděk Bukač]]<br /><small>asistent [[František Giba]]</small> | blok2 hlavička = Výsledky sezóny | blok2 popis = Základná časť | blok2 dáta = '''8. miesto''' <small>(27 bodov)</small><br />10 výhier – 7 remíz – 19 prehier<br />'''93:129''' | blok2 popis1 = Nadstavba | blok2 dáta1 = ''nehrala sa'' | blok3 hlavička = Lídri tímu | blok3 popis = Najlepší strelec | blok3 dáta = [[Bedřich Brunclík]] – '''16 gólov''' <small>(klubový prehľad; zápasový súpis 17)</small> | blok3 popis1 = Ďalší strelci | blok3 dáta1 = [[František Kolláth]] – '''11 gólov'''<br />[[Ján Biely]] – '''10 gólov''' <small>(klubový prehľad)</small> | blok3 popis2 = Asistencie a body | blok3 dáta2 = ''úplné údaje sa nezachovali''<br /><small>Elite Prospects eviduje pri [[Karel Skopal|Karlovi Skopalovi]] 1 asistenciu a 6 bodov, databáza je však neúplná</small> | voľné hl. = Sezóny | názov = <span style="font-size:100%; font-weight:normal;">← [[VSŽ Košice v sezóne 1968/1969|'''1968/69''']]</span> | dáta = <div style="text-align:right; font-size:100%; font-weight:normal;">[[VSŽ Košice v sezóne 1970/1971|'''1970/71''']] →</div> | názov štad. = '''[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka na Nerudovej ulici]]'''<br />[[Košice]], [[Česko-Slovensko]] }} '''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]] v sezóne [[Česko-slovenská hokejová liga 1969/1970|1969/1970]]''' odohrali svoju šiestu sezónu v najvyššej československej súťaži a tretiu celú sezónu pod názvom TJ VSŽ Košice. V 36 zápasoch získali '''27 bodov''' pri bilancii '''10 výhier, 7 remíz a 19 prehier''' a so skóre '''93:129''' obsadili '''8. miesto'''. Pred deviatym Litvínovom skončili o jeden bod a pred zostupujúcim Gottwaldovom o šesť bodov.<ref name="hist6970">[https://historia.hckosice.sk/sezona/1969-1970 Sezóna 1969/1970], 100 rokov hokeja v Košiciach, HC Košice.</ref><ref name="statforum6970">[https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=4083 Československo 1969/70 – výsledky, zostavy a strelci], Fórum hokejových štatistikov.</ref> Mužstvo sa v úvode ročníka prepadlo na posledné miesto a po 22 kolách vedenie, štrnásť zápasov pred koncom, odvolalo trénera [[Anton Haukvic|Antona Haukvica]]. Nahradil ho [[Luděk Bukač]], pričom asistentom zostával [[František Giba]]. Košice sa napokon zachránili; majstrom sa stala [[HC Dukla Jihlava|Dukla Jihlava]] a z ligy zostúpil [[PSG Berani Zlín|TJ Gottwaldov]].<ref name="hist6970" /><ref name="EP6970">[https://www.eliteprospects.com/team/167/hc-kosice/1969-1970 HC Košice 1969/1970 – súpiska], Elite Prospects.</ref> <small>Pri individuálnych štatistikách sa pramene rozchádzajú. Klubový historický súhrn uvádza Bedřicha Brunclíka so 16, Františka Kollátha s 11 a Jána Bielého s 10 gólmi. Menovitý súčet strelcov pri všetkých 36 zápasoch dáva Brunclíkovi 17, Kolláthovi 10 a Bielemu 10 gólov. Elite Prospects má úplné čísla iba pri Karlovi Skopalovi (23 zápasov, 5 gólov, 1 asistencia), zatiaľ čo zápasový súpis mu pripisuje sedem gólov. Článok preto zachováva jednotlivé verzie s označením zdroja a neprepisuje jednu hodnotu druhou.<ref name="hist6970" /><ref name="EPstats6970">[https://www.eliteprospects.com/team/167/hc-kosice/1969-1970?tab=stats HC Košice 1969/1970 – štatistiky], Elite Prospects.</ref><ref name="statforum6970" /></small> == Pred sezónou == Príprava vyvrcholila domácim '''2. ročníkom turnaja o Pohár VSŽ'''. Košice v konkurencii [[HC Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]], [[HC Škoda Plzeň|Škody Plzeň]] a Opavy obsadili tretie miesto.<ref name="hist6970" /> Káder nadväzoval na predchádzajúci ročník, ale Jiří Janák odišiel do ZKL Brno a brankár Vladimír Plánička v auguste 1969 do Českých Budějovíc.<ref name="janakbio">[https://www.hckometa-history.cz/hraci/hraci.php?stranka=janak-jiri Jiří Janák – kariérne štatistiky], HC Kometa History.</ref><ref name="planickabio">[https://hcmotor.cz/clanek.asp?id=7633 Populární Plante slaví sedmdesátku], Motor České Budějovice, 3. január 2016.</ref> Do širšieho registra pribudli alebo v ňom boli prvý raz zachytení Pavol Svitana, Ján Bačo, Aladár Čovák a Vladimír Stránský; verejné pramene však pri každom z nich neuvádzajú bezprostredne predchádzajúci oddiel.<ref name="EP6869compare">[https://www.eliteprospects.com/team/167/hc-kosice/1968-1969 HC Košice 1968/1969 – súpiska], Elite Prospects.</ref><ref name="EP6970" /> == Sezóna == === Káder === ;Realizačný tím * '''hlavný tréner:''' [[Anton Haukvic]] <small>(do 22. kola)</small>, potom [[Luděk Bukač]] * '''asistent trénera:''' [[František Giba]] * '''predseda oddielu:''' Ján Kovaľ * '''tajomník oddielu:''' L. Kriller <small>Súpiska spája klubový historický prehľad, rozšírený register Elite Prospects a mená potvrdené zápasovými zostavami alebo medzi strelcami. Hráči označení poznámkou „širší register“ sú v databázovej súpiske, ale ich ligový štart za A-mužstvo sa v použitých zápisoch nepodarilo potvrdiť. Jiří Janák a Vladimír Plánička sú v databáze pri Košiciach uvedení aj pre ročník 1969/70, dobové výsledky a kariérne údaje ich však už vedú v Brne, respektíve v Českých Budějoviciach; preto sú zaradení medzi odchody, nie do hlavnej súpisky VSŽ.<ref name="EP6970" /><ref name="statforum6970" /></small> ;Súpiska {| width=78% !colspan=9 style="border-top:5px solid #FF8C00;border-bottom:4px solid #000000;" |<center>{{big|Brankári}} |- bgcolor="#AAAAAA" !width=5%|# !width=5%| |align=left!!width=24%|'''Hráč''' !width=5%|Post !width=7%|Hokejka !width=21%|Narodený !width=7%|Vek !width=8%|Výška !width=8%|Váha |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Česko}} |[[Jiří Holeček]] |align=center|B |align=center|— |align=center|[[1944]] |align=center|25–26 |align=center|181 |align=center|74 |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Dušan Kuriš]] |align=center|B |align=center|— |align=center|[[1946]] |align=center|23–24 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Pavol Svitana]] |align=center|B |align=center|L |align=center|[[1948]] |align=center|21–22 |align=center|— |align=center|— |} {| width=78% !colspan=9 style="border-top:5px solid #FF8C00;border-bottom:4px solid #000000;" |<center>{{big|Obrancovia}} |- bgcolor="#AAAAAA" !width=5%|# !width=5%| |align=left!!width=24%|'''Hráč''' !width=5%|Post !width=7%|Hokejka !width=21%|Narodený !width=7%|Vek !width=8%|Výška !width=8%|Váha |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Ján Bačo]] |align=center|O |align=center|L |align=center|[[1951]] |align=center|18–19 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Zdeněk Bálek]] <small>(širší register)</small> |align=center|O |align=center|— |align=center|[[1946]] |align=center|23–24 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|2 |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Milan Gregor]] |align=center|O |align=center|— |align=center|[[1942]] |align=center|27–28 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Jozef Houška]] <small>(širší register)</small> |align=center|O |align=center|— |align=center|[[1942]] |align=center|27–28 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Miroslav Kiš]] |align=center|O |align=center|— |align=center|[[1946]] |align=center|23–24 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Vladimír Lukscheider]] |align=center|O |align=center|— |align=center|[[1943]] |align=center|26–27 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Česko}} |[[Karel Metelka]] |align=center|O |align=center|— |align=center|[[1942]] |align=center|27–28 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Česko}} |[[Peter Pokorný]] |align=center|O |align=center|— |align=center|[[1945]] |align=center|24–25 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|10 |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Ján Selvek]] |align=center|O |align=center|— |align=center|[[1947]] |align=center|22–23 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Česko}} |[[Eduard Svoboda]] <small>(širší register)</small> |align=center|O |align=center|L |align=center|[[1945]] |align=center|24–25 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Vladimír Šandrik]] |align=center|O |align=center|L |align=center|[[1951]] |align=center|18–19 |align=center|185 |align=center|89 |} {| width=78% !colspan=9 style="border-top:5px solid #FF8C00;border-bottom:4px solid #000000;" |<center>{{big|Útočníci}} |- bgcolor="#AAAAAA" !width=5%|# !width=5%| |align=left!!width=24%|'''Hráč''' !width=5%|Post !width=7%|Hokejka !width=21%|Narodený !width=7%|Vek !width=8%|Výška !width=8%|Váha |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Ján Biely]] |align=center|Ú |align=center|— |align=center|[[1943]] |align=center|26–27 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Peter Brťan]] |align=center|Ú |align=center|— |align=center|[[1945]] |align=center|24–25 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|7 |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Bedřich Brunclík]] |align=center|Ú |align=center|L |align=center|[[1946]] |align=center|23–24 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Aladár Čovák]] |align=center|Ú |align=center|— |align=center|[[1950]] |align=center|19–20 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|9 |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Ján Faith]] |align=center|Ú |align=center|L |align=center|[[1948]] |align=center|21–22 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Ján Hegyi]] |align=center|Ú |align=center|— |align=center|[[1947]] |align=center|22–23 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|15 |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[František Kolláth]] |align=center|Ú |align=center|— |align=center|[[1943]] |align=center|26–27 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Ján Kostúr]] <small>(širší register)</small> |align=center|Ú |align=center|— |align=center|[[1949]] |align=center|20–21 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Štefan Kyselica]] <small>(širší register)</small> |align=center|Ú |align=center|— |align=center|[[1949]] |align=center|20–21 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|— |align=center|— |Kožický |align=center|Ú |align=center|— |align=center|— |align=center|— |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|— |align=center|— |Meričák |align=center|Ú |align=center|— |align=center|— |align=center|— |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Štefan Onofrej]] |align=center|Ú |align=center|L |align=center|[[1951]] |align=center|18–19 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|10 |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Irenej Pažitný]] |align=center|Ú |align=center|— |align=center|[[1944]] |align=center|25–26 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|5 |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Karol Pažitný]] <small>(širší register)</small> |align=center|Ú |align=center|— |align=center|[[1943]] |align=center|26–27 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Česko}} |[[Karel Skopal]] |align=center|Ú |align=center|R |align=center|[[1940]] |align=center|29–30 |align=center|170 |align=center|70 |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[František Smerčiak]] |align=center|Ú |align=center|— |align=center|[[1943]] |align=center|26–27 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Konstantin Sopko]] <small>(širší register)</small> |align=center|Ú |align=center|— |align=center|[[1948]] |align=center|21–22 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Česko}} |[[Vladimír Stránský]] |align=center|Ú |align=center|R |align=center|[[1947]] |align=center|22–23 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Vladimír Zavěšický]] <small>(širší register)</small> |align=center|Ú |align=center|— |align=center|[[1943]] |align=center|26–27 |align=center|— |align=center|— |} <small>Roky narodenia, posty, držanie hokejky, výška a váha sú prevzaté z Elite Prospects; zápasové zostavy dopĺňajú hráčov, ktorí v sezónnej databázovej súpiske chýbajú. Národnosť je uvedená podľa databázy, nie podľa miesta narodenia. Pomlčka znamená, že údaj sa v použitých prameňoch nepodarilo spoľahlivo doložiť.<ref name="EP6970" /><ref name="EP7071compare">[https://www.eliteprospects.com/team/167/hc-kosice/1970-1971 HC Košice 1970/1971 – súpiska], Elite Prospects.</ref><ref name="statforum6970" /></small> ==== Zmeny v kádri ==== ===== Pred sezónou ===== {| | valign="top" | '''Príchody / zaradenie do širšieho kádra''' {| class="wikitable" ! '''Meno''' !! '''Odkiaľ''' |- style="background:#FFF1DF;" | [[Pavol Svitana]] || ''predchádzajúci oddiel prameň neuvádza'' <small>(prvý raz v sezónnom registri VSŽ)</small> |- style="background:#FFF1DF;" | [[Ján Bačo]] || ''predchádzajúci oddiel prameň neuvádza'' <small>(mladý obranca, prvý raz v sezónnom registri VSŽ)</small> |- style="background:#FFF1DF;" | [[Aladár Čovák]] || ''predchádzajúci oddiel prameň neuvádza'' <small>(prvý raz v sezónnom registri VSŽ)</small> |- style="background:#FFF1DF;" | [[Vladimír Stránský]] || ''predchádzajúci oddiel prameň neuvádza'' <small>(v zápisoch potvrdený v ligovej zostave)</small> |- style="background:#FFF1DF;" | Peter Brťan, Ján Hegyi, Štefan Onofrej, Peter Pokorný, Vladimír Lukscheider, Vladimír Šandrik || ''zaradenie z klubového širšieho kádra alebo rezervy; bez doloženého bezprostredného prestupu'' |} | valign="top" | '''Odchody''' {| class="wikitable" ! '''Meno''' !! '''Kam''' |- style="background:#F1F1F1;" | [[Jiří Janák]] || {{minivlajka|Česko}} [[HC Kometa Brno|ZKL Brno]] <small>(v ročníku 1969/70 odohral za Brno 33 ligových zápasov)</small><ref name="janakbio" /> |- style="background:#F1F1F1;" | [[Vladimír Plánička]] || {{minivlajka|Česko}} [[Motor České Budějovice|Slavoj/Motor České Budějovice]] <small>(od augusta 1969; najprv hosťovanie, neskôr prestup)</small><ref name="planickabio" /> |} |} <small>'''Metodická poznámka:''' pri nových menách je zámerne odlíšený doložený prestup od prvého výskytu v databázovej súpiske alebo zápise. Ak prameň neuvádza predchádzajúci klub, tabuľka ho nenahrádza odhadom. Elite Prospects naďalej zaraďuje Janáka a Pláničku do registra Košíc, ich ligové pôsobenie v ročníku však dobové výsledky potvrdzujú pri Brne a Českých Budějoviciach.<ref name="EP6970" /><ref name="statforum6970" /></small> ===== V priebehu sezóny ===== {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! Obdobie !! Zmena |- | '''po 22. kole / 14 kôl pred koncom''' || Vedenie odvolalo hlavného trénera [[Anton Haukvic|Antona Haukvica]]. Mužstvo prevzal [[Luděk Bukač]]; [[František Giba]] pokračoval ako asistent.<ref name="hist6970" /><ref name="EP6970" /> |- | '''18. november 1969''' || V zápase na ľade Slovana vystriedal Jiřího Holečka od 41. minúty brankár Dušan Kuriš; ide o priamo doložené využitie druhého brankára v ligovom zápise.<ref name="statforum6970" /> |} ===== Po sezóne ===== Po ročníku sa zmenil celý realizačný tím. V sezóne 1970/71 viedol Košice Břetislav Guryča s asistentom Jurajom Ferencom; Bukač, Haukvic ani Giba už v sezónnom registri pri A-mužstve nefigurujú. Hráčsky register nasledujúcej sezóny doplnili okrem iných František Gregor, Marián Piro, Koloman Bielečka, Karol Köver a Imrich Lukáč. Pri hráčoch, ktorí zo zoznamu vypadli, však použitý prameň neuvádza cieľový klub, preto nie sú vykázaní ako potvrdené prestupy.<ref name="EP7071compare" /> === I. československá hokejová liga === ==== Herný systém ==== Najvyššia súťaž mala desať účastníkov a hrala sa štvorkolovým systémom. Každé mužstvo sa s každým súperom stretlo dvakrát doma a dvakrát vonku, spolu teda odohralo 36 zápasov. Za víťazstvo sa udeľovali dva body a za remízu jeden bod; play-off ani nadstavba sa nehrali. Posledný tím zostúpil. ==== Priebeh sezóny ==== VSŽ otvorili ligu domácou remízou 2:2 s neskorším majstrom z Jihlavy a v 3. kole zdolali Kladno 3:1. Potom však nasledovala séria piatich prehier. Po deviatich kolách mali Košice bilanciu '''1–2–6''', skóre '''18:40''' a iba štyri body. V októbri inkasovali 46 gólov a po prvej polovici súťaže zostávali s 11 bodmi v boji o záchranu. Vrcholom jesene bolo 17. kolo, v ktorom Košice deklasovali Spartu Praha '''7:0'''. O dva dni neskôr však prehrali na ľade Slovana 1:8. Po dlhej reprezentačnej prestávke sa liga vrátila v polovici decembra; VSŽ z nasledujúcich štyroch duelov získali jediný bod a po 22. kole nasledovala trénerská výmena. Pod vedením Bukača sa výsledky stabilizovali. Košice v januári zdolali Gottwaldov, Litvínov aj Spartu a proti Litvínovu vyhrali 4:0. V posledných 14 kolách získali '''15 bodov''' pri bilancii 6 výhier, 3 remízy a 5 prehier. Posledných sedem februárových zápasov prinieslo osem bodov, vďaka čomu si mužstvo udržalo náskok pred Litvínovom a Gottwaldovom. Konečné '''8. miesto''' znamenalo oproti predchádzajúcej sezóne pokles o jednu priečku a o tri body menej. Košice strelili iba 93 gólov, čo klubová história označuje za hlavný problém mužstva. Na siedme Pardubice strácali štyri body; pred deviatym Litvínovom mali náskok jedného bodu.<ref name="hist6970" /><ref name="statforum6970" /> ==== Zápasy ==== Dátumy, výsledky a skóre po tretinách sú prevzaté z klubového archívu a dobového súťažného prehľadu. Menovitý rozpis strelcov všetkých 36 zápasov je doplnený podľa prepisu dobových výsledkov a zachovaných zostáv na fóre hokejových štatistikov.<ref name="archiv6970">[https://www.hckosice.sk/a-muzstvo/archiv-zapasov Archív zápasov A-mužstva], HC Košice.</ref><ref name="liga6970">[https://avlh.sweb.cz/CZ-1969-70.pdf Československo 1969/70 – I. celoštátna liga], dobový štatistický prehľad.</ref><ref name="statforum6970" /> {| class="toccolours" width=100% style="clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;" |- ! colspan=2 style="background:#FFFFFF;border-top:#FF8C00 5px solid;border-bottom:#000000 5px solid;" | I. československá hokejová liga 1969/1970 – TJ VSŽ Košice |- valign="top" |<div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#FF8C00;color:#000000;">September 1969: 1–1–1 (Doma: 1–1–0 ; Vonku: 0–0–1) Body: 3</div> <div class="NavContent" style="text-align:center; display:none;"> {| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- !width=25|Kolo !width=975|Zápas |- bgcolor="#ffeeaa" |1. |{{Hokejbox2 |bg=#ffeeaa |dátum=[[23. september]] [[1969]] |mužstvo1='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |skóre=2:2 |tretiny=(0:1, 2:0, 0:1) |mužstvo2=[[HC Dukla Jihlava|Dukla Jihlava]] |góly1=[[František Smerčiak|Smerčiak]], [[František Kolláth|Kolláth]] |góly2=Šmíd, Jaroslav Holík |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=4083 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión na Nerudovej ulici]], [[Košice]] }} |- bgcolor="#ffbbbb" |2. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[26. september]] [[1969]] |mužstvo1=[[HC Škoda Plzeň|Škoda Plzeň]] |skóre=4:2 |tretiny=(1:0, 2:1, 1:1) |mužstvo2='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |góly1=Vrabec, Ruprecht 2, Opačitý |góly2=Kožický, [[Ján Biely|Biely]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=4083 |štadión=[[Plzeň]] }} |- bgcolor="#ddffdd" |3. |{{Hokejbox2 |bg=#ddffdd |dátum=[[30. september]] [[1969]] |mužstvo1='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |skóre=3:1 |tretiny=(2:0, 0:1, 1:0) |mužstvo2=[[Rytíři Kladno|SONP Kladno]] |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión na Nerudovej ulici]], [[Košice]] |divákov=4 000 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=4083 |brankár1=[[Jiří Holeček]] – 24 zákrokov (6+9+9) |brankár2=[[Miroslav Termer]] – 28 zákrokov (15+3+10) |rozhodca=Bucala |rozhodca2=Navrátil |góly1=[[Ján Selvek|Selvek]] ({{tooltip| PP1 | Presilová hra +1 }}) – 2.<br />[[Karel Skopal|Skopal]] ({{tooltip| PP1 | Presilová hra +1 }}) – 14.<br /><br />[[Ján Selvek|Selvek]] ({{tooltip| PP1 | Presilová hra +1 }}) – 53. |stav=1:0<br />2:0<br />2:1<br />3:1 |góly2=<br /><br />35. – Hrabě (Markup)<br /> |tresty1=8<small>*</small> |tresty2=12<small>*</small> |strely1=31<small>†</small> |strely2=25<small>†</small> }} <small>'''Zostavy:''' '''VSŽ Košice:''' [[Jiří Holeček|Holeček]] — [[Peter Pokorný|Pokorný]], [[Ján Selvek|Selvek]], [[Miroslav Kiš|Kišš]], [[Milan Gregor|Gregor]] — [[Ján Hegyi|Hegyi]], [[Ján Faith|Faith]], [[František Kolláth|Kolláth]] — [[Ján Bačo|Bača]] ([[Štefan Onofrej|Onofrej]] od 21. min.), [[Bedřich Brunclík|Brunclík]], [[Karel Skopal|Skopal]] — [[František Smerčiak|Smerčiak]], [[Irenej Pažitný|Pažitný]], [[Ján Biely|Bielý]]; tréner [[Anton Haukvic|Haukvic]]. '''SONP Kladno:''' [[Miroslav Termer|Termer]] — Vejvoda, Pospíšil, Čermák, Bauer, Nedvěd, Rys, Lidický — Novák, Markup, Hrabě — Hlaváček, Nový, Šašek; tréner Prošek. Súhrnný zápis uvádza pri košických góloch nahrávky Faith, Kolláth a Gregor, ale nepriraďuje ich ku konkrétnym zásahom.</small> |} </div></div> |} {| class="toccolours" width=100% style="clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;" |- valign="top" |<div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#FF8C00;color:#000000;">Október 1969: 1–1–7 (Doma: 0–1–3 ; Vonku: 1–0–4) Body: 3</div> <div class="NavContent" style="text-align:center; display:none;"> {| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- !width=25|Kolo !width=975|Zápas |- bgcolor="#ffbbbb" |4. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[3. október]] [[1969]] |mužstvo1=[[HC Dynamo Pardubice|Tesla Pardubice]] |skóre=8:2 |tretiny=(1:2, 2:0, 5:0) |mužstvo2='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |góly1=Martinec 2, Müller 2, Paleček 2, Pryl, Hejduk |góly2=[[František Kolláth|Kolláth]] 2 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=4083 |štadión=[[Pardubice]] }} |- bgcolor="#ffbbbb" |5. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[7. október]] [[1969]] |mužstvo1='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |skóre=1:5 |tretiny=(1:3, 0:0, 0:2) |mužstvo2=[[PSG Berani Zlín|TJ Gottwaldov]] |góly1=[[Bedřich Brunclík|Brunclík]] |góly2=Maršík 2, Bršlica, Koutný, Vašek |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=4083 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión na Nerudovej ulici]], [[Košice]] }} |- bgcolor="#ffbbbb" |6. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[10. október]] [[1969]] |mužstvo1=[[HC Kometa Brno|ZKL Brno]] |skóre=4:0 |tretiny=(3:0, 1:0, 0:0) |mužstvo2='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |štadión=[[Brno]] |divákov=7 000 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=4083 |brankár1=Nadrchal – 14 zákrokov |brankár2=[[Jiří Holeček]] – 42 zákrokov (20+14+8) |rozhodca=Hamouz |rozhodca2=Navrátil |góly1=Kepák – 9.<br />Farda – 13.<br />Černý – 16.<br />Farda – 40. |stav=1:0<br />2:0<br />3:0<br />4:0 |góly2=<br /><br /><br /> |tresty1=6<small>*</small> |tresty2=6<small>*</small> |strely1=46<small>†</small> |strely2=14<small>†</small> }} <small>'''Zostavy:''' '''ZKL Brno:''' Nadrchal — Meixner, Kocourek, Machač, Hrstka — Stehlík, Farda, Černý — Ševčík, Kepák, Sršeň — Winkler, Kokš, Janák; tréner F. Vaněk. '''VSŽ Košice:''' [[Jiří Holeček|Holeček]] — [[Peter Pokorný|Pokorný]], [[Vladimír Lukscheider|Lukšajder]], [[Miroslav Kiš|Kišš]], [[Milan Gregor|M. Gregor]] — [[František Smerčiak|Smerčiak]], [[Irenej Pažitný|Pažitný]], [[Ján Hegyi|Hegyi]] — [[Bedřich Brunclík|Brunclík]], [[Karel Skopal|Skopal]], [[Vladimír Stránský|Stránský]] — [[Štefan Onofrej|Onofrej]], [[Ján Bačo|Bačo]], [[Vladimír Šandrik|Šandrik]]; tréner [[Anton Haukvic|Haukvic]]. Súhrnný zápis uvádza brnianske nahrávky Machač 2 a Kokš bez priradenia ku konkrétnym gólom.</small> |- bgcolor="#ffbbbb" |7. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[14. október]] [[1969]] |mužstvo1='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |skóre=3:5 |tretiny=(2:1, 1:3, 0:1) |mužstvo2=[[HC Litvínov|CHZ Litvínov]] |góly1=[[Bedřich Brunclík|Brunclík]] 2, [[Irenej Pažitný|Pažitný]] |góly2=Zelenka 2, Hlinka 2, Ruml |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=4083 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión na Nerudovej ulici]], [[Košice]] }} |- bgcolor="#ffbbbb" |8. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[17. október]] [[1969]] |mužstvo1=[[HC Sparta Praha|Sparta ČKD Praha]] |skóre=8:2 |tretiny=(3:1, 1:0, 4:1) |mužstvo2='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |góly1=Nikl 2, Volek, Kochta, Havel, Masopust, Kašťák, Šindelář |góly2=[[Karel Skopal|Skopal]] 2 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=4083 |štadión=[[Praha]] }} |- bgcolor="#ffeeaa" |9. |{{Hokejbox2 |bg=#ffeeaa |dátum=[[21. október]] [[1969]] |mužstvo1='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |skóre=3:3 |tretiny=(1:2, 1:1, 1:0) |mužstvo2=[[HC Slovan Bratislava|Slovan CHZJD Bratislava]] |góly1=[[Ján Hegyi|Hegyi]], [[Štefan Onofrej|Onofrej]], [[František Smerčiak|Smerčiak]] |góly2=Nedomanský, Dučaj, Kordiak |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=4083 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión na Nerudovej ulici]], [[Košice]] }} |- bgcolor="#ffbbbb" |10. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[24. október]] [[1969]] |mužstvo1=[[HC Dukla Jihlava|Dukla Jihlava]] |skóre=9:2 |tretiny=(3:1, 2:0, 4:1) |mužstvo2='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |góly1=Mráz 3, Klapáč 2, Ebermann, Vorlíček, Horešovský, Balun |góly2=[[Ján Biely|Biely]], [[Ján Bačo|Bačo]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=4083 |štadión=[[Jihlava]] }} |- bgcolor="#ffbbbb" |11. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[28. október]] [[1969]] |mužstvo1='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |skóre=2:3 |tretiny=(2:0, 0:2, 0:1) |mužstvo2=[[HC Škoda Plzeň|Škoda Plzeň]] |góly1=[[Bedřich Brunclík|Brunclík]], [[Ján Faith|Faith]] |góly2=Huml 2, Vrabec |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=4083 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión na Nerudovej ulici]], [[Košice]] }} |- bgcolor="#ddffdd" |12. |{{Hokejbox2 |bg=#ddffdd |dátum=[[31. október]] [[1969]] |mužstvo1=[[Rytíři Kladno|SONP Kladno]] |skóre=1:4 |tretiny=(0:1, 0:2, 1:1) |mužstvo2='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |góly1=Lidický |góly2=[[Bedřich Brunclík|Brunclík]] 2, [[Milan Gregor|Gregor]], Meričák |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=4083 |štadión=[[Kladno]] }} |} </div></div> |} {| class="toccolours" width=100% style="clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;" |- valign="top" |<div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#FF8C00;color:#000000;">November 1969: 2–1–3 (Doma: 1–1–1 ; Vonku: 1–0–2) Body: 5</div> <div class="NavContent" style="text-align:center; display:none;"> {| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- !width=25|Kolo !width=975|Zápas |- bgcolor="#ffeeaa" |13. |{{Hokejbox2 |bg=#ffeeaa |dátum=[[4. november]] [[1969]] |mužstvo1='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |skóre=2:2 |tretiny=(1:1, 0:1, 1:0) |mužstvo2=[[HC Dynamo Pardubice|Tesla Pardubice]] |góly1=[[Karel Metelka|Metelka]], [[Karel Skopal|Skopal]] |góly2=Panchártek, Šťastný |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=4083 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión na Nerudovej ulici]], [[Košice]] }} |- bgcolor="#ddffdd" |14. |{{Hokejbox2 |bg=#ddffdd |dátum=[[7. november]] [[1969]] |mužstvo1=[[PSG Berani Zlín|TJ Gottwaldov]] |skóre=1:3 |tretiny=(0:1, 1:1, 0:1) |mužstvo2='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |góly1=Vašek |góly2=[[Vladimír Lukscheider|Lukscheider]], [[František Kolláth|Kolláth]], [[Karel Metelka|Metelka]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=4083 |štadión=[[Zlín|Gottwaldov]] }} |- bgcolor="#ffbbbb" |15. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[11. november]] [[1969]] |mužstvo1='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |skóre=1:4 |tretiny=(0:1, 1:1, 0:2) |mužstvo2=[[HC Kometa Brno|ZKL Brno]] |góly1=[[Ján Biely|Biely]] |góly2=Stehlík, Machač, Černý, Sršeň |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=4083 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión na Nerudovej ulici]], [[Košice]] }} |- bgcolor="#ffbbbb" |16. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[14. november]] [[1969]] |mužstvo1=[[HC Litvínov|CHZ Litvínov]] |skóre=5:2 |tretiny=(0:1, 3:1, 2:0) |mužstvo2='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |góly1=Nedvěd 2, Hlinka 2, Ruml |góly2=[[Irenej Pažitný|Pažitný]], [[Ján Selvek|Selvek]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=4083 |štadión=[[Litvínov]] }} |- bgcolor="#ddffdd" |17. |{{Hokejbox2 |bg=#ddffdd |dátum=[[16. november]] [[1969]] |mužstvo1='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |skóre=7:0 |tretiny=(2:0, 3:0, 2:0) |mužstvo2=[[HC Sparta Praha|Sparta ČKD Praha]] |góly1=[[František Kolláth|Kolláth]] 2, [[Vladimír Stránský|Stránský]] 2, [[František Smerčiak|Smerčiak]], [[Karel Metelka|Metelka]], [[Karel Skopal|Skopal]] |góly2=— |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=4083 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión na Nerudovej ulici]], [[Košice]] }} |- bgcolor="#ffbbbb" |18. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[18. november]] [[1969]] |mužstvo1=[[HC Slovan Bratislava|Slovan CHZJD Bratislava]] |skóre=8:1 |tretiny=(0:0, 4:0, 4:1) |mužstvo2='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |štadión=[[Bratislava]] |divákov=7 000 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=4083 |brankár1=[[Vladimír Dzurilla|Dzurilla]] – 25 zákrokov (8+5+12) |brankár2=(00:00 – 40:00) [[Jiří Holeček|Holeček]] – 22 zákrokov (12+10)<br />(40:00 – 60:00) [[Dušan Kuriš|Kuriš]] – 8 zákrokov |rozhodca=Kořínek |rozhodca2=Filip |góly1=Dučaj – 26.<br />Nedomanský – 27.<br />Dučaj – 33.<br />Dučaj – 37.<br />Grandtner – 47.<br /><br />Miklošovič – 54.<br />Grandtner – 55.<br />Dučaj – 60. |stav=1:0<br />2:0<br />3:0<br />4:0<br />5:0<br />5:1<br />6:1<br />7:1<br />8:1 |góly2=<br /><br /><br /><br /><br />53. – [[Ján Biely|Biely]] ([[František Smerčiak|Smerčiak]])<br /><br /><br /> |tresty1=12<small>*</small> |tresty2=10<small>*</small> |strely1=38<small>†</small> |strely2=26<small>†</small> }} <small>'''Zostavy:''' '''Slovan CHZJD Bratislava:''' [[Vladimír Dzurilla|Dzurilla]] — Ujváry, Bukovinský, Gregor, Bačiak — Grandtner, Nedomanský, Kordiak — Mrukvia, Dučaj, Haas — Lano, Skokan, Michálek; tréner dr. Starší. '''VSŽ Košice:''' [[Jiří Holeček|Holeček]] ([[Dušan Kuriš|Kuriš]] od 41. min.) — [[Ján Selvek|Selvek]], [[Milan Gregor|M. Gregor]], [[Karel Metelka|Metelka]], [[Vladimír Lukscheider|Lukscheider]] — [[František Kolláth|Kolláth]], [[Ján Hegyi|Hegyi]], [[Ján Bačo|Bačo]] — [[Vladimír Stránský|Stránský]], [[Bedřich Brunclík|Brunclík]], [[Irenej Pažitný|Pažitný]] — [[František Smerčiak|Smerčiak]], [[Karel Skopal|Skopal]], [[Ján Biely|Bielý]]. Nahrávky Slovana podľa súhrnného zápisu: Nedomanský 2, Grandtner, Kordiak, Haas, Ujváry a Miklošovič; zápis ich nepriraďuje ku konkrétnym gólom. Presilové hry 1:1, góly v oslabení 1:0.</small> |} </div></div> |} {| class="toccolours" width=100% style="clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;" |- valign="top" |<div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#FF8C00;color:#000000;">December 1969: 0–1–3 (Doma: 0–1–1 ; Vonku: 0–0–2) Body: 1</div> <div class="NavContent" style="text-align:center; display:none;"> {| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- !width=25|Kolo !width=975|Zápas |- bgcolor="#ffbbbb" |19. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[14. december]] [[1969]] |mužstvo1='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |skóre=2:3 |tretiny=(0:0, 1:2, 1:1) |mužstvo2=[[HC Dukla Jihlava|Dukla Jihlava]] |góly1=[[Peter Brťan|Brťan]], [[Ján Faith|Faith]] |góly2=Klapáč, Metz, Hrbatý |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=4083 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión na Nerudovej ulici]], [[Košice]] }} |- bgcolor="#ffbbbb" |20. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[16. december]] [[1969]] |mužstvo1=[[HC Škoda Plzeň|Škoda Plzeň]] |skóre=4:3 |tretiny=(2:1, 0:0, 2:2) |mužstvo2='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |góly1=Opačitý 2, Klapáč, Jonák |góly2=[[Bedřich Brunclík|Brunclík]], [[Peter Pokorný|Pokorný]], [[Peter Brťan|Brťan]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=4083 |štadión=[[Plzeň]] }} |- bgcolor="#ffeeaa" |21. |{{Hokejbox2 |bg=#ffeeaa |dátum=[[19. december]] [[1969]] |mužstvo1='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |skóre=1:1 |tretiny=(0:1, 1:0, 0:0) |mužstvo2=[[Rytíři Kladno|SONP Kladno]] |góly1=[[Karel Skopal|Skopal]] |góly2=Lidický |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=4083 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión na Nerudovej ulici]], [[Košice]] }} |- bgcolor="#ffbbbb" |22. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[21. december]] [[1969]] |mužstvo1=[[HC Dynamo Pardubice|Tesla Pardubice]] |skóre=10:8 |tretiny=(6:0, 1:3, 3:5) |mužstvo2='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |góly1=Martinec 2, Pryl 2, Sekera, Hejduk, Paleček, Novák, Bořek, Šťastný |góly2=[[Ján Biely|Biely]] 3, [[Irenej Pažitný|Pažitný]] 2, [[Ján Faith|Faith]], [[Bedřich Brunclík|Brunclík]], [[Karel Metelka|Metelka]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=4083 |štadión=[[Pardubice]] }} |} </div></div> |} {| class="toccolours" width=100% style="clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;" |- valign="top" |<div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#FF8C00;color:#000000;">Január 1970: 3–1–3 (Doma: 2–1–1 ; Vonku: 1–0–2) Body: 7</div> <div class="NavContent" style="text-align:center; display:none;"> {| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- !width=25|Kolo !width=975|Zápas |- bgcolor="#ddffdd" |23. |{{Hokejbox2 |bg=#ddffdd |dátum=[[9. január]] [[1970]] |mužstvo1='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |skóre=4:2 |tretiny=(0:0, 2:1, 2:1) |mužstvo2=[[PSG Berani Zlín|TJ Gottwaldov]] |góly1=[[Bedřich Brunclík|Brunclík]] 2, [[Štefan Onofrej|Onofrej]], [[Ján Bačo|Bačo]] |góly2=Heim, Tomaník |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=4083 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión na Nerudovej ulici]], [[Košice]] }} |- bgcolor="#ffbbbb" |24. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[13. január]] [[1970]] |mužstvo1=[[HC Kometa Brno|ZKL Brno]] |skóre=1:0 |tretiny=(1:0, 0:0, 0:0) |mužstvo2='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |góly1=Machač |góly2=— |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=4083 |štadión=[[Brno]] }} |- bgcolor="#ddffdd" |25. |{{Hokejbox2 |bg=#ddffdd |dátum=[[16. január]] [[1970]] |mužstvo1='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |skóre=4:0 |tretiny=(1:0, 2:0, 1:0) |mužstvo2=[[HC Litvínov|CHZ Litvínov]] |góly1=[[Vladimír Lukscheider|Lukscheider]] 2, [[Ján Faith|Faith]], [[Bedřich Brunclík|Brunclík]] |góly2=— |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=4083 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión na Nerudovej ulici]], [[Košice]] }} |- bgcolor="#ddffdd" |26. |{{Hokejbox2 |bg=#ddffdd |dátum=[[20. január]] [[1970]] |mužstvo1=[[HC Sparta Praha|Sparta ČKD Praha]] |skóre=3:5 |tretiny=(1:1, 0:3, 2:1) |mužstvo2='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |góly1=Havel, Kochta, Volek |góly2=[[Peter Brťan|Brťan]] 2, [[Ján Biely|Biely]], [[Milan Gregor|Gregor]], [[Ján Faith|Faith]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=4083 |štadión=[[Praha]] }} |- bgcolor="#ffeeaa" |27. |{{Hokejbox2 |bg=#ffeeaa |dátum=[[23. január]] [[1970]] |mužstvo1='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |skóre=2:2 |tretiny=(0:1, 2:1, 0:0) |mužstvo2=[[HC Slovan Bratislava|Slovan CHZJD Bratislava]] |góly1=[[Peter Brťan|Brťan]], [[Bedřich Brunclík|Brunclík]] |góly2=Nedomanský 2 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=4083 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión na Nerudovej ulici]], [[Košice]] }} |- bgcolor="#ffbbbb" |28. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[27. január]] [[1970]] |mužstvo1=[[HC Dukla Jihlava|Dukla Jihlava]] |skóre=8:1 |tretiny=(3:0, 3:0, 2:1) |mužstvo2='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |góly1=Jaroslav Holík 2, Suchý 2, Mec, Ebermann, Vorlíček, Horešovský |góly2=[[František Kolláth|Kolláth]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=4083 |štadión=[[Jihlava]] }} |- bgcolor="#ffbbbb" |29. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[30. január]] [[1970]] |mužstvo1='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |skóre=1:3 |tretiny=(0:1, 1:1, 0:1) |mužstvo2=[[HC Škoda Plzeň|Škoda Plzeň]] |góly1=[[František Kolláth|Kolláth]] |góly2=Klapáč, Jonák, Valenta |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=4083 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión na Nerudovej ulici]], [[Košice]] }} |} </div></div> |} {| class="toccolours" width=100% style="clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;" |- valign="top" |<div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#FF8C00;color:#000000;">Február 1970: 3–2–2 (Doma: 2–0–1 ; Vonku: 1–2–1) Body: 8</div> <div class="NavContent" style="text-align:center; display:none;"> {| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- !width=25|Kolo !width=975|Zápas |- bgcolor="#ffeeaa" |30. |{{Hokejbox2 |bg=#ffeeaa |dátum=[[3. február]] [[1970]] |mužstvo1=[[Rytíři Kladno|SONP Kladno]] |skóre=2:2 |tretiny=(0:2, 0:0, 2:0) |mužstvo2='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |góly1=Nový, Wimmer |góly2=[[František Kolláth|Kolláth]], [[Bedřich Brunclík|Brunclík]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=4083 |štadión=[[Kladno]] }} |- bgcolor="#ddffdd" |31. |{{Hokejbox2 |bg=#ddffdd |dátum=[[6. február]] [[1970]] |mužstvo1='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |skóre=5:4 |tretiny=(1:1, 2:1, 2:2) |mužstvo2=[[HC Dynamo Pardubice|Tesla Pardubice]] |góly1=[[Ján Faith|Faith]] 2, [[Bedřich Brunclík|Brunclík]] 2, [[Ján Biely|Biely]] |góly2=Machulda 2, Martinec, Paleček |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=4083 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión na Nerudovej ulici]], [[Košice]] }} |- bgcolor="#ddffdd" |32. |{{Hokejbox2 |bg=#ddffdd |dátum=[[10. február]] [[1970]] |mužstvo1=[[PSG Berani Zlín|TJ Gottwaldov]] |skóre=1:3 |tretiny=(0:2, 0:0, 1:1) |mužstvo2='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |góly1=Šíma |góly2=[[Ján Hegyi|Hegyi]] 2, [[Bedřich Brunclík|Brunclík]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=4083 |štadión=[[Zlín|Gottwaldov]] }} |- bgcolor="#ffbbbb" |33. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[13. február]] [[1970]] |mužstvo1='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |skóre=2:4 |tretiny=(1:2, 1:1, 0:1) |mužstvo2=[[HC Kometa Brno|ZKL Brno]] |góly1=[[Peter Pokorný|Pokorný]], [[Bedřich Brunclík|Brunclík]] |góly2=Sršeň, Kepák, Ševčík, Janák |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=4083 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión na Nerudovej ulici]], [[Košice]] }} |- bgcolor="#ffbbbb" |34. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[17. február]] [[1970]] |mužstvo1=[[HC Litvínov|CHZ Litvínov]] |skóre=4:2 |tretiny=(2:1, 2:0, 0:1) |mužstvo2='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |góly1=Hlinka 2, Nedvěd, Egermajer |góly2=[[Karel Skopal|Skopal]], ''neidentifikovaný strelec (v prepise „Uacon“)'' |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=4083 |štadión=[[Litvínov]] }} |- bgcolor="#ddffdd" |35. |{{Hokejbox2 |bg=#ddffdd |dátum=[[20. február]] [[1970]] |mužstvo1='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |skóre=5:3 |tretiny=(0:0, 4:1, 1:2) |mužstvo2=[[HC Sparta Praha|Sparta ČKD Praha]] |góly1=[[Ján Faith|Faith]] 2, [[Ján Biely|Biely]], [[František Kolláth|Kolláth]], [[Štefan Onofrej|Onofrej]] |góly2=Nikl, Havel, Müller |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=4083 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión na Nerudovej ulici]], [[Košice]] }} |- bgcolor="#ffeeaa" |36. |{{Hokejbox2 |bg=#ffeeaa |dátum=[[22. február]] [[1970]] |mužstvo1=[[HC Slovan Bratislava|Slovan CHZJD Bratislava]] |skóre=1:1 |tretiny=(0:0, 0:0, 1:1) |mužstvo2='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |góly1=Nedomanský |góly2=[[Štefan Onofrej|Onofrej]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=4083 |štadión=[[Bratislava]] }} |} </div></div> |} <small>'''Poznámka k podrobným zápisom:''' úplné dobové zápisy so zostavami, časmi gólov, brankárskymi zákrokmi, rozhodcami a návštevou sa podarilo doložiť pri 3., 6. a 18. kole. Hviezdička pri trestoch označuje prepočet dobového počtu vylúčení na trestné minúty (jedno uvedené vylúčenie = dve minúty); prameň pri týchto zápasoch neuvádza vyšší trest. Krížik pri strelách označuje presný dopočet zo zákrokov súperových brankárov a inkasovaných gólov. Pri ostatných stretnutiach sa uvádzajú iba údaje, ktoré obsahuje dostupný menovitý súpis.<ref name="statforum6970" /></small> <small>'''Poznámka k 34. kolu:''' použitý menovitý prepis uvádza pri druhom košickom góle tvar „Uacon“. Meno sa nepodarilo spoľahlivo stotožniť so súpiskou; mohlo ísť o skomolený prepis, preto článok neuvádza odhadované meno ako istotu. Ostatných 92 gólov má v zápasovom súpise identifikovaného strelca.<ref name="statforum6970" /></small> <small>'''Vysvetlivky k mesačnej bilancii:''' V – víťazstvá, R – remízy, P – prehry. V sezóne 1969/70 sa udeľovali '''2 body za víťazstvo''' a '''1 bod za remízu'''. Údaj „Doma“ a „Vonku“ je vždy uvedený v poradí V–R–P.</small> ==== Bilancia podľa mesiacov ==== {| class="wikitable" style="text-align:center; border-top:5px solid #000000; border-bottom:4px solid #FF8C00;" ! Mesiac !! {{tooltip| Z | Odohrané zápasy }} !! {{tooltip| V | Víťazstvá }} !! {{tooltip| R | Remízy }} !! {{tooltip| P | Prehry }} !! Doma !! Vonku !! Skóre !! {{tooltip| B | Body }} |- | September 1969 || 3 || 1 || 1 || 1 || 1–1–0 || 0–0–1 || 7:7 || '''3''' |- | Október 1969 || 9 || 1 || 1 || 7 || 0–1–3 || 1–0–4 || 19:46 || '''3''' |- | November 1969 || 6 || 2 || 1 || 3 || 1–1–1 || 1–0–2 || 16:20 || '''5''' |- | December 1969 || 4 || 0 || 1 || 3 || 0–1–1 || 0–0–2 || 14:18 || '''1''' |- | Január 1970 || 7 || 3 || 1 || 3 || 2–1–1 || 1–0–2 || 17:19 || '''7''' |- | Február 1970 || 7 || 3 || 2 || 2 || 2–0–1 || 1–2–1 || 20:19 || '''8''' |- ! Spolu !! 36 !! 10 !! 7 !! 19 !! 6–5–7 !! 4–2–12 !! 93:129 !! 27 |} <small>'''Vysvetlivky:''' Z – zápasy; V – víťazstvá; R – remízy; P – prehry; B – body. Stĺpce Doma a Vonku sú uvedené ako V–R–P.</small> ==== Konečná tabuľka ==== {| class="wikitable" |- | bgcolor="#FFFF00" width="25" | || '''Majster Československa''' | bgcolor="#FF8C00" width="25" | || '''TJ VSŽ Košice''' | bgcolor="#ffcccc" width="25" | || '''Zostupujúci''' |} {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! Por. !! Klub !! {{tooltip| Z | Odohrané zápasy }} !! {{tooltip| V | Víťazstvá }} !! {{tooltip| R | Remízy }} !! {{tooltip| P | Prehry }} !! Skóre !! {{tooltip| B | Body }} |- bgcolor="#FFFF00" |'''1.'''||align="left"|'''[[HC Dukla Jihlava|Dukla Jihlava]]'''||36||24||4||8||178:80||52 |- |2.||align="left"|[[HC Slovan Bratislava|Slovan CHZJD Bratislava]]||36||21||7||8||133:81||49 |- |3.||align="left"|[[HC Kometa Brno|ZKL Brno]]||36||23||3||10||149:105||49 |- |4.||align="left"|[[Rytíři Kladno|SONP Kladno]]||36||18||4||14||121:118||40 |- |5.||align="left"|[[HC Škoda Plzeň|Škoda Plzeň]]||36||14||5||17||109:131||33 |- |6.||align="left"|[[HC Sparta Praha|Sparta ČKD Praha]]||36||15||2||19||155:148||32 |- |7.||align="left"|[[HC Dynamo Pardubice|Tesla Pardubice]]||36||13||5||18||131:146||31 |- bgcolor="#FF8C00" |'''8.'''||align="left"|'''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''||'''36'''||'''10'''||'''7'''||'''19'''||'''93:129'''||'''27''' |- |9.||align="left"|[[HC Litvínov|CHZ Litvínov]]||36||11||4||21||115:175||26 |- bgcolor="#ffcccc" |'''10.'''||align="left"|'''[[PSG Berani Zlín|TJ Gottwaldov]]'''||'''36'''||'''7'''||'''7'''||'''22'''||'''106:177'''||'''21''' |} <small>'''Vysvetlivky:''' Z – odohrané zápasy; V – víťazstvá; R – remízy; P – prehry; Skóre – strelené:inkasované góly; B – body. Pri rovnosti 49 bodov skončil Slovan pred Brnom podľa vtedajších pomocných kritérií.<ref name="liga6970" /><ref name="statforum6970" /></small> ==== Bilancia podľa prostredia ==== {| class="wikitable" style="text-align:center; border-top:5px solid #FF8C00; border-bottom:4px solid #000000;" ! Prostredie !! {{tooltip| Z | Odohrané zápasy }} !! {{tooltip| V | Víťazstvá }} !! {{tooltip| R | Remízy }} !! {{tooltip| P | Prehry }} !! Skóre !! {{tooltip| B | Body }} |- | Doma || 18 || 6 || '''5''' || 7 || '''50:47''' || '''17''' |- | Vonku || 18 || 4 || 2 || '''12''' || '''43:82''' || 10 |- ! Spolu !! 36 !! 10 !! 7 !! 19 !! 93:129 !! 27 |} <small>Košice získali doma 17 bodov a vonku 10. Na domácom ľade mali napriek zápornej bilancii kladné skóre, kým vonku inkasovali takmer dvakrát viac gólov, než strelili.</small> ==== Bilancia po štvrtinách súťaže ==== {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! Kola !! {{tooltip| Z | Odohrané zápasy }} !! {{tooltip| V | Víťazstvá }} !! {{tooltip| R | Remízy }} !! {{tooltip| P | Prehry }} !! Skóre !! {{tooltip| B | Body }} |- | 1.–9. || 9 || 1 || 2 || 6 || 18:40 || 4 |- | 10.–18. || 9 || 3 || 1 || 5 || 24:33 || 7 |- | 19.–27. || 9 || 3 || 2 || 4 || 29:26 || 8 |- | 28.–36. || 9 || 3 || 2 || 4 || 22:30 || 8 |} <small>Po štyroch bodoch v úvodnej štvrtine súťaže získali VSŽ v každej ďalšej časti viac. Jedinú štvrtinu s kladným skóre odohrali medzi 19. a 27. kolom.</small> ==== Bilancia a série ==== {| class="wikitable" style="width:70%;" ! Štatistika !! Hodnota |- | Celková bilancia || '''10–7–19''' <small>(V–R–P)</small> |- | Domáca bilancia || '''6–5–7''', skóre '''50:47''', 17 bodov |- | Vonkajšia bilancia || '''4–2–12''', skóre '''43:82''', 10 bodov |- | Najdlhšia séria víťazstiev || '''2 zápasy''' <small>(16.–20. január a 6.–10. február 1970)</small> |- | Najdlhšia séria bez prehry || '''3 zápasy''' <small>(trikrát: 31. október – 7. november 1969; 16.–23. január 1970; 3.–10. február 1970)</small> |- | Najdlhšia séria prehier || '''5 zápasov''' <small>(3.–17. október 1969)</small> |- | Najdlhšia séria bez víťazstva || '''8 zápasov''' <small>(3.–28. október 1969; P–P–P–P–P–R–P–P)</small> |- | Čisté kontá || '''2''' <small>(Sparta 7:0; Litvínov 4:0)</small> |- | Najvyššie víťazstvo || '''7:0''' <small>proti Sparte Praha, 16. november 1969</small> |- | Najvyššie prehry rozdielom || '''2:9''' v Jihlave a '''1:8''' v Bratislave <small>(rozdiel sedem gólov)</small> |- | Najviac gólov v zápase || '''18''' <small>Pardubice – Košice 10:8, 21. december 1969</small> |} <small>'''Vysvetlivky:''' V – víťazstvo; R – remíza; P – prehra. Série sú počítané chronologicky podľa dátumov zápasov.</small> ==== Štatistiky hráčov ==== '''Zdroj:''' menovitý rozpis strelcov všetkých ligových zápasov, historický prehľad HC Košice a Elite Prospects.<ref name="statforum6970" /><ref name="hist6970" /><ref name="EPstats6970" /> ===== Hráči v poli ===== {| class="wikitable sortable" style="width:82%; text-align:center; border-collapse:collapse; border-top:5px solid #000000; border-bottom:4px solid #FF8C00;" |- ! colspan="7" style="background:#FFE2C2; border-bottom:4px solid #FF8C00; font-size:120%;" | Základná časť |- ! style="width:37%;" | Hráč ! style="width:9%;" | {{tooltip| Z | Zápasy podľa dostupnej databázy }} ! style="width:14%;" | {{tooltip| G-Z | Góly podľa zápasového súpisu }} ! style="width:14%;" | {{tooltip| G-K | Góly podľa klubového prehľadu alebo EP }} ! style="width:9%;" | {{tooltip| A | Asistencie }} ! style="width:9%;" | {{tooltip| B | Body }} ! style="width:8%;" | Poznámka |- | align=left | '''[[Bedřich Brunclík]]''' || — || '''17''' || '''16''' || — || — || rozdiel prameňov |- | align=left | '''[[František Kolláth]]''' || — || '''10''' || '''11''' || — || — || rozdiel prameňov |- | align=left | '''[[Ján Biely]]''' || — || '''10''' || '''10''' || — || — || zhoda prameňov |- | align=left | [[Ján Faith]] || — || '''9''' || — || — || — || |- | align=left | [[Karel Skopal]] || 23 || '''7''' || '''5''' || 1 || '''6''' || G-Z a EP sa rozchádzajú |- | align=left | [[Peter Brťan]] || — || '''5''' || — || — || — || |- | align=left | [[Irenej Pažitný]] || — || '''4''' || — || — || — || |- | align=left | [[Karel Metelka]] || — || '''4''' || — || — || — || |- | align=left | [[Štefan Onofrej]] || — || '''4''' || — || — || — || |- | align=left | [[Ján Hegyi]] || — || '''3''' || — || — || — || |- | align=left | [[Vladimír Lukscheider]] || — || '''3''' || — || — || — || |- | align=left | [[Ján Selvek]] || — || '''3''' || — || — || — || |- | align=left | [[František Smerčiak]] || — || '''3''' || — || — || — || |- | align=left | [[Ján Bačo]] || — || '''2''' || — || — || — || |- | align=left | [[Milan Gregor]] || — || '''2''' || — || — || — || |- | align=left | [[Peter Pokorný]] || — || '''2''' || — || — || — || |- | align=left | [[Vladimír Stránský]] || — || '''2''' || — || — || — || |- | align=left | Kožický || — || '''1''' || — || — || — || |- | align=left | Meričák || — || '''1''' || — || — || — || |- | align=left | ''neidentifikovaný strelec („Uacon“)'' || — || '''1''' || — || — || — || 34. kolo |- ! style="text-align:right; background:#FFF1DF; border-top:3px solid #000000;" | Spolu ! style="background:#FFF1DF; border-top:3px solid #000000;" | — ! style="background:#FFF1DF; border-top:3px solid #000000;" | '''93''' ! colspan="4" style="background:#FFF1DF; border-top:3px solid #000000;" | — |} <small>'''Poznámka k rozdielom v prameňoch:''' zápasový súpis rozdeľuje všetkých 93 tímových gólov, z nich 92 konkrétnym menám a jeden prepisom „Uacon“. Klubový historický text však pri troch najlepších uvádza Brunclík 16, Kolláth 11 a Biely 10. Elite Prospects má kompletný riadok iba pri Skopalovi (23 Z, 5 G, 1 A, 6 B), zatiaľ čo menovitý súpis mu dáva sedem gólov. Stĺpec G-Z preto predstavuje súčet zápasových záznamov, nie tvrdenie, že ostatné pramene sú nesprávne.<ref name="hist6970" /><ref name="EPstats6970" /><ref name="statforum6970" /></small> <small>'''Vysvetlivky:''' Z – zápasy; G-Z – góly podľa jednotlivých zápasov; G-K – zachovaná odlišná hodnota z klubového prehľadu alebo Elite Prospects; A – asistencie; B – body. Nula sa pri hráčoch bez gólu neuvádza, pretože kompletné počty štartov a všetkých hráčov v jednotlivých zápisoch nie sú verejne zachované.</small> ===== Brankári ===== {| class="wikitable" style="width:76%; text-align:center; border-collapse:collapse; border-top:5px solid #000000; border-bottom:4px solid #FF8C00;" ! Brankár !! {{tooltip| Z | Zápasy }} !! {{tooltip| Min | Odohrané minúty }} !! {{tooltip| OG | Obdržané góly }} !! {{tooltip| ČK | Čisté kontá }} !! Doloženie |- | align=left | [[Jiří Holeček]] || — || — || — || — || potvrdený ako štartujúci brankár v zachovaných detailných zostavách |- | align=left | [[Dušan Kuriš]] || — || — || — || — || 18. novembra 1969 na Slovane vystriedal Holečka od 41. minúty |- | align=left | [[Pavol Svitana]] || — || — || — || — || širší sezónny register; ligový štart sa v použitých zápisoch nepodarilo potvrdiť |} <small>Kompletné individuálne brankárske štatistiky sa vo verejne dostupných prameňoch nezachovali. Dve tímové čisté kontá (7:0 so Spartou a 4:0 s Litvínovom) preto nie sú bez úplných zostáv automaticky pripísané konkrétnemu brankárovi.<ref name="EP6970" /><ref name="statforum6970" /></small> === B-mužstvo === TJ VSŽ Košice B pôsobilo vo východnej skupine divízie. V 20 zápasoch získalo '''20 bodov''' pri bilancii '''9 výhier, 2 remízy a 9 prehier''' a skóre '''69:63''', čo znamenalo '''4. miesto'''. Víťazom skupiny sa stala Dukla Prešov. V súvislosti so vznikom a rozšírením Slovenskej národnej hokejovej ligy postúpili do vyššej súťaže Prešov aj druhý Hutník Martin.<ref name="divizia6970">[https://avlh.sweb.cz/CZ-1969-70-DS.pdf Československo 1969/70 – divízie a nižšie súťaže], dobový štatistický prehľad.</ref> ==== Divízia – skupina východ ==== {| class="wikitable" style="text-align:center; border-top:5px solid #FF8C00; border-bottom:4px solid #000000;" ! Por. !! Tím !! {{tooltip| Z | Odohrané zápasy }} !! {{tooltip| V | Víťazstvá }} !! {{tooltip| R | Remízy }} !! {{tooltip| P | Prehry }} !! Skóre !! {{tooltip| B | Body }} |- |1.||align="left"|[[HC Prešov|VTJ Dukla Prešov]]||20||15||1||4||118:41||31 |- |2.||align="left"|TJ Hutník Martin||20||13||2||5||107:69||28 |- |3.||align="left"|TJ Slovan Levoča||20||10||2||8||88:82||22 |- bgcolor="#FF8C00" |'''4.'''||align="left"|'''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice B]]'''||'''20'''||'''9'''||'''2'''||'''9'''||'''69:63'''||'''20''' |- |5.||align="left"|TJ Družstevník Spišské Bystré||20||4||3||13||50:107||11 |- |6.||align="left"|[[Družstevník Letanovce|TJ Družstevník Letanovce]]||20||3||2||15||40:110||8 |} <small>'''Vysvetlivky:''' Z – zápasy; V – víťazstvá; R – remízy; P – prehry; B – body. Tabuľka je prevzatá z dobového súťažného zborníka.<ref name="divizia6970" /></small> V krížovom prehľade sú pri rezerve zachytené okrem iného výsledky 3:4 a 1:4 s Prešovom, 5:5 a 1:5 s Martinom, 3:2 a kontumačných 5:0 s Levočou, 9:1 a 8:2 so Spišským Bystrým a 3:0 a kontumačných 5:0 s Letanovcami. Súpiska B-mužstva sa mohla prekrývať so širším registrom A-tímu; úplný menovitý káder rezervy sa v použitých verejných prameňoch nezachoval.<ref name="divizia6970" /> === Košický hokej v sezóne 1969/70 === {| class="wikitable" style="text-align:center; width:92%;" ! Klub !! Súťaž !! {{tooltip| Z | Zápasy }} !! {{tooltip| V | Víťazstvá }} !! {{tooltip| R | Remízy }} !! {{tooltip| P | Prehry }} !! Skóre !! {{tooltip| B | Body }} !! Umiestnenie |- style="background:#FFE2C2;" | align=left|'''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' || align=left|[[Česko-slovenská hokejová liga 1969/1970|I. československá liga]] || 36 || 10 || 7 || 19 || 93:129 || 27 || '''8. miesto''' |- | align=left|'''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice B]]''' || align=left|divízia – skupina východ || 20 || 9 || 2 || 9 || 69:63 || 20 || '''4. miesto''' |} === Zaujímavosti a význam sezóny === Sezóna 1969/70 prebiehala v období nastupujúcej [[Normalizácia (Československo)|normalizácie]] po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968.<ref name="UPN1968">[https://www.21august1968.sk/ August 1968], Ústav pamäti národa.</ref> Na rozdiel od predchádzajúceho ročníka použitý klubový prameň neuvádza priamy zásah politických udalostí do prípravy alebo programu mužstva. Spoločenský kontext preto patrí k dobovému rámcu sezóny, nie k doloženej príčine jednotlivých športových výsledkov. Zo športového hľadiska bol ročník skúškou stability civilného oddielu VSŽ. Po siedmom mieste z roku 1968/69 sa mužstvo dlho pohybovalo v pásme ohrozenia, vymenilo hlavného trénera a až zlepšeným záverom si udržalo ligovú príslušnosť. Rozdiel medzi ôsmymi Košicami a zostupujúcim Gottwaldovom bol šesť bodov, medzi Košicami a deviatym Litvínovom iba jeden bod. Výmena Antona Haukvica za Luděka Bukača patrila k najvýznamnejším udalostiam ročníka. Po prvých 22 kolách mali VSŽ 12 bodov; v zostávajúcich 14 zápasoch získali 15 bodov. Zlepšenie nebolo iba bodové: mužstvo v závere opakovane bodovalo vonku a február s ôsmimi bodmi bol jeho najúspešnejším mesiacom. Najvýraznejším jednorazovým výsledkom bola výhra '''7:0 nad Spartou Praha'''. Košice zároveň dvakrát udržali čisté konto. Na opačnej strane stojí ofenzívna slabina: 93 strelených gólov znamenalo priemer iba 2,58 gólu na zápas. Osem gólov v Pardubiciach nestačilo ani na bod, keďže domáci zvíťazili 10:8 – išlo o najgólovejšie košické stretnutie sezóny. Ročník je štatisticky zaujímavý aj rozpormi medzi zachovanými prameňmi. Klubový text označuje za najlepšieho strelca Bedřicha Brunclíka so 16 gólmi, no úplný súčet mien pri jednotlivých zápasoch mu dáva 17. Pri Františkovi Kolláthovi je pomer opačný – 11 v klubovom súhrne a 10 v zápasových záznamoch. Takéto rozdiely ukazujú, prečo nemožno modernú databázu alebo jeden prepis považovať za jediný úplný zdroj pre staršie ročníky. * VSŽ obsadili 8. miesto s bilanciou 10–7–19 a skóre 93:129. * Najvyššie víťazstvo: Košice – Sparta Praha '''7:0''' (16. november 1969). * Najdlhšia séria prehier mala päť zápasov; bez víťazstva zostali Košice najdlhšie osem stretnutí. * B-mužstvo skončilo vo východnej skupine divízie štvrté a malo kladné skóre 69:63. * Pre ročník je doložených všetkých 93 košických ligových gólov, ale pri jednom zostalo v prepise neidentifikované meno strelca. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://historia.hckosice.sk/sezona/1969-1970 Sezóna 1969/1970 – 100 rokov hokeja v Košiciach] * [https://www.hckosice.sk/a-muzstvo/archiv-zapasov Archív zápasov HC Košice] * [https://www.eliteprospects.com/team/167/hc-kosice/1969-1970 TJ VSŽ Košice 1969/70 – Elite Prospects] * [https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=4083 Československo 1969/70 – výsledky, zostavy a strelci] {{Sezóny HC Košice}} {{Portál|Košice|Košický|Šport|Športový}} [[Kategória:Ľadový hokej v 1969]] [[Kategória:Ľadový hokej v 1970]] [[Kategória:Sezóny HC Košice]] s7m47in2pbh78xqtdh1dbd5tteay9jp 0 460555 8371103 8303965 2026-09-19T20:36:25Z Rastislavke 305345 Aktualizácia sezóny 1970-71 (všetky časti) - Rastislavke 8371103 wikitext text/x-wiki {{Infobox hokejový tím | meno = TJ VSŽ Košice<br /><small>(sezóna 1970/1971)</small> | farba hlavičky = #FF8C00 | farba textu = #000000 | mesto = [[Košice]] | súťaž = [[Česko-slovenská hokejová liga|I. československá hokejová liga]] | súťaž názov = '''5. miesto''' <small>(34 bodov)</small> | súťaž1 = Liga<br /><div style="margin-left:20px;">''Štatút''<br />''Hierarchia''</div> | súťaž1 názov = I. liga<br />celoštátna súťaž<br />najvyššia hokejová súťaž v [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | blok1 hlavička = Vedenie a klubové údaje | blok1 popis = Viceprezident oddielu | blok1 dáta = Dušan Klinger | blok1 popis1 = Hlavný tréner | blok1 dáta1 = Ing. [[Břetislav Guryča]] | blok1 popis2 = Asistent trénera | blok1 dáta2 = [[Juraj Ferenc]] | blok1 popis3 = Klubové farby | blok1 dáta3 = oranžová, čierna, biela<br />{{Colorbox|#FF8C00}}{{Colorbox|#000000}}{{Colorbox|#FFFFFF}} | tréner = Ing. [[Břetislav Guryča]]<br /><small>asistent [[Juraj Ferenc]]</small> | blok2 hlavička = Výsledky sezóny | blok2 popis = Základná časť | blok2 dáta = '''5. miesto''' <small>(34 bodov)</small><br />13 výhier – 8 remíz – 15 prehier<br />'''110:131''' | blok2 popis1 = Play-off | blok2 dáta1 = ''nepostúpili'' <small>(postupovali prvé štyri tímy)</small> | blok2 popis2 = B-mužstvo | blok2 dáta2 = '''1. miesto''' v divízii – skupine východ<br />postup do [[1. slovenská národná hokejová liga|SNHL]] | blok3 hlavička = Lídri tímu | blok3 popis = Najlepší strelec | blok3 dáta = [[Bedřich Brunclík]] – '''24 gólov''' <small>(oficiálne zápisy)</small><br /><small>Gól/Elite Prospects: 23</small> | blok3 popis1 = Najlepší nahrávač | blok3 dáta1 = [[Bedřich Brunclík]] – '''17 asistencií''' <small>(oficiálne zápisy)</small><br /><small>Gól/Elite Prospects: 15</small> | blok3 popis2 = Najproduktívnejší hráč | blok3 dáta2 = [[Bedřich Brunclík]] – '''41 bodov''' <small>(24+17)</small><br /><small>Gól/Elite Prospects: 38 (23+15)</small> | voľné hl. = Sezóny | názov = <span style="font-size:100%; font-weight:normal;">← [[VSŽ Košice v sezóne 1969/1970|'''1969/70''']]</span> | dáta = <div style="text-align:right; font-size:100%; font-weight:normal;">[[VSŽ Košice v sezóne 1971/1972|'''1971/72''']] →</div> | názov štad. = '''[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka na Nerudovej ulici]]'''<br />[[Košice]], [[Česko-Slovensko]] }} '''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]] v sezóne [[Česko-slovenská hokejová liga 1970/1971|1970/1971]]''' odohrali svoju siedmu sezónu v najvyššej československej súťaži. V 36 zápasoch získali '''34 bodov''' pri bilancii '''13 výhier, 8 remíz a 15 prehier''' a skóre '''110:131'''. Konečné '''5. miesto''' bolo dovtedy najlepším umiestnením košického mužstva v najvyššej lige a zároveň jeho prvým výsledkom v hornej polovici tabuľky.<ref name="hist7071">[https://historia.hckosice.sk/sezona/1970-1971 Sezóna 1970/1971], 100 rokov hokeja v Košiciach, HC Košice.</ref><ref name="liga7071">[https://avlh.sweb.cz/CZ-1970-71.pdf Československo 1970/71 – I. liga], dobový štatistický prehľad.</ref> Mužstvo vstúpilo do ročníka podstatne lepšie než v predchádzajúcej sezóne. Po prvých deviatich kolách malo bilanciu '''4–2–3''', skóre '''28:26''' a s desiatimi bodmi figurovalo v čiastkovej tabuľke na '''3. mieste'''. Na vedúci [[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] strácalo tri body a na druhú Jihlavu jediný bod. Košice pritom bodovali na ľade Jihlavy aj Sparty, doma zdolali Litvínov a Kladno a zvíťazili tiež v Brne.<ref name="liga7071" /> Dobré postavenie si udržali najmä novembrovými výkonmi. Z jedenástich novembrových stretnutí získali 13 bodov, doma počas celého mesiaca neprehrali a po 22. kole mali na konte '''24 bodov'''. Rozhodujúcim zlomom v boji o play-off sa však stal január. VSŽ v siedmich zápasoch ani raz nevyhrali, získali iba jeden bod z možných štrnástich a pri bilancii '''0–1–6''' dosiahli skóre '''15:34'''. Mesiac zakončili piatimi prehrami za sebou, čím stratili kontakt s prvou štvoricou. Vo februári sa Košice ešte pokúsili stratu zmazať. Zdolali Spartu, Slovan, Pardubice aj Brno a zo siedmich zápasov získali deväť bodov, no na štvrtý Slovan – posledného účastníka historicky prvého ligového play-off – napokon stratili päť bodov. Majstrom sa po vyraďovacej časti stala Dukla Jihlava, ktorá získala piaty titul za sebou; z ligy zostúpila Škoda Plzeň.<ref name="hockeyarchives7071">[https://www.hockeyarchives.info/Tchecoslovaquie1971.htm Tchécoslovaquie 1970/71], Hockey Archives.</ref> <small>'''Poznámka k prameňom a individuálnym štatistikám:''' oficiálne zápasové zápisy a sezónny štatistický prehľad pripisujú Bedřichovi Brunclíkovi 36 zápasov, 24 gólov, 17 asistencií a 41 bodov. Týždenník ''Gól'', klubová horná karta a Elite Prospects uvádzajú 35 zápasov, 23 gólov, 15 asistencií a 38 bodov. Menovitý internetový súpis identifikuje 108 zo 110 košických gólov a Brunclíkovi pripisuje 21 zásahov. Jeho autor ako zdroj uvádza dobové vydania denníka ''Rudé právo'', ide však o sekundárny prepis; samotné digitalizované vydania novín neboli pri spracovaní dostupné na priamu kontrolu. Pri dvoch tímových góloch meno strelca chýba, preto ich článok nedopĺňa odhadom a jednotlivé štatistické verzie zachováva s označením zdroja.<ref name="EPstats7071">[https://www.eliteprospects.com/team/167/hc-kosice/1970-1971?tab=stats HC Košice 1970/71 – štatistiky], Elite Prospects.</ref><ref name="statforum7071">[https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3459 Československo 1970/71 – výsledky a strelci], Fórum hokejových štatistikov; sekundárny prepis, ktorého autor uvádza ako zdroj denník ''Rudé právo''.</ref></small> == Pred sezónou == Po nevydarenom ročníku 1969/70 sa skončilo pôsobenie trénerskej dvojice [[Luděk Bukač]] – [[František Giba]]. Mužstvo prevzal Ing. [[Břetislav Guryča]], asistentom sa stal [[Juraj Ferenc]] a funkciu viceprezidenta oddielu zastával Dušan Klinger. Príprava zahŕňala pobyt a zápasy v Sovietskom zväze; klubový historický prehľad ho uvádza ako súčasť budovania kondície a herného prejavu mužstva.<ref name="hist7071" /> Káder zostal postavený okolo brankára [[Jiří Holeček|Jiřího Holečka]], obrancov Milana Gregora a Karla Metelku a útočníkov Bedřicha Brunclíka, Jána Faitha, Petra Brťana, Františka Kollátha a Františka Smerčiaka. Väčší priestor dostávali kluboví odchovanci a mladí hráči Ján Bačo, Karol Köver, Imrich Lukáč, Štefan Onofrej a Vladimír Šandrik.<ref name="hist7071" /><ref name="EP7071">[https://www.eliteprospects.com/team/167/hc-kosice/1970-1971 HC Košice 1970/71 – súpiska], Elite Prospects.</ref> == Sezóna == === Káder === ;Realizačný tím a vedenie * '''hlavný tréner:''' Ing. [[Břetislav Guryča]] * '''asistent trénera:''' [[Juraj Ferenc]] * '''viceprezident oddielu:''' Dušan Klinger <small>Súpiska spája klubový historický prehľad a rozšírený register Elite Prospects. Poznámka „širší register“ znamená, že hráč je v sezónnej databázovej súpiske, ale jeho ligový štart ani gól sa v použitom menovitom prepise zápasov nepodarilo potvrdiť. Národnosti, roky narodenia, čísla, držanie hokejky, výška a hmotnosť sú uvedené podľa Elite Prospects; pomlčka označuje nedoložený údaj.<ref name="EP7071" /><ref name="statforum7071" /></small> {| width=78% !colspan=9 style="border-top:5px solid #FF8C00;border-bottom:4px solid #000000;" |<center>{{big|Brankári}} |- bgcolor="#AAAAAA" !width=5%|# !width=5%| |align=left!!width=24%|'''Hráč''' !width=5%|Post !width=7%|Hokejka !width=21%|Narodený !width=7%|Vek !width=8%|Výška !width=8%|Váha |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Česko}} |[[Jiří Holeček]] |align=center|B |align=center|— |align=center|[[1944]] |align=center|26–27 |align=center|181 |align=center|74 |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Dušan Kuriš]] |align=center|B |align=center|— |align=center|[[1946]] |align=center|24–25 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Pavol Svitana]] |align=center|B |align=center|L |align=center|[[1948]] |align=center|22–23 |align=center|— |align=center|— |} {| width=78% !colspan=9 style="border-top:5px solid #FF8C00;border-bottom:4px solid #000000;" |<center>{{big|Obrancovia}} |- bgcolor="#AAAAAA" !width=5%|# !width=5%| |align=left!!width=24%|'''Hráč''' !width=5%|Post !width=7%|Hokejka !width=21%|Narodený !width=7%|Vek !width=8%|Výška !width=8%|Váha |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Ján Bačo]] |align=center|O |align=center|L |align=center|[[1951]] |align=center|19–20 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |Dedič <small>(širší register)</small> |align=center|O |align=center|— |align=center|— |align=center|— |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[František Gregor]] |align=center|O |align=center|— |align=center|[[1938]] |align=center|32–33 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|2 |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Milan Gregor]] |align=center|O |align=center|— |align=center|[[1942]] |align=center|28–29 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Miroslav Kiš]] |align=center|O |align=center|— |align=center|[[1946]] |align=center|24–25 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Vladimír Lukscheider]] |align=center|O |align=center|— |align=center|[[1943]] |align=center|27–28 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|5 |align=center|{{minivlajka|Česko}} |[[Karel Metelka]] |align=center|O |align=center|— |align=center|[[1942]] |align=center|28–29 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|9 |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Marián Piro]] <small>(širší register)</small> |align=center|O |align=center|— |align=center|[[1949]] |align=center|21–22 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|11 |align=center|{{minivlajka|Česko}} |[[Peter Pokorný]] <small>(širší register)</small> |align=center|O |align=center|— |align=center|[[1945]] |align=center|25–26 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Vladimír Šandrik]] |align=center|O |align=center|L |align=center|[[1951]] |align=center|19–20 |align=center|185 |align=center|89 |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|13 |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Ján Selvek]] <small>(širší register)</small> |align=center|O |align=center|— |align=center|[[1947]] |align=center|23–24 |align=center|— |align=center|— |} {| width=78% !colspan=9 style="border-top:5px solid #FF8C00;border-bottom:4px solid #000000;" |<center>{{big|Útočníci}} |- bgcolor="#AAAAAA" !width=5%|# !width=5%| |align=left!!width=24%|'''Hráč''' !width=5%|Post !width=7%|Hokejka !width=21%|Narodený !width=7%|Vek !width=8%|Výška !width=8%|Váha |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Koloman Bielečka]] <small>(širší register)</small> |align=center|Ú |align=center|— |align=center|[[1945]] |align=center|25–26 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Ján Biely]] <small>(širší register)</small> |align=center|Ú |align=center|— |align=center|[[1943]] |align=center|27–28 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Peter Brťan]] |align=center|Ú |align=center|— |align=center|[[1945]] |align=center|25–26 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|7 |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Bedřich Brunclík]] |align=center|Ú |align=center|L |align=center|[[1946]] |align=center|24–25 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|9 |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Ján Faith]] |align=center|Ú |align=center|L |align=center|[[1948]] |align=center|22–23 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|11 |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Ján Hegyi]] |align=center|Ú |align=center|— |align=center|[[1947]] |align=center|23–24 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|15 |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[František Kolláth]] |align=center|Ú |align=center|— |align=center|[[1943]] |align=center|27–28 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Karol Köver]] |align=center|Ú |align=center|— |align=center|[[1949]] |align=center|21–22 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Imrich Lukáč]] |align=center|Ú |align=center|— |align=center|[[1949]] |align=center|21–22 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Štefan Onofrej]] |align=center|Ú |align=center|L |align=center|[[1951]] |align=center|19–20 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|10 |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Irenej Pažitný]] |align=center|Ú |align=center|— |align=center|[[1944]] |align=center|26–27 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Česko}} |[[Karel Skopal]] <small>(širší register)</small> |align=center|Ú |align=center|R |align=center|[[1940]] |align=center|30–31 |align=center|170 |align=center|70 |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[František Smerčiak]] |align=center|Ú |align=center|— |align=center|[[1943]] |align=center|27–28 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Konstantin Sopko]] <small>(širší register)</small> |align=center|Ú |align=center|— |align=center|[[1948]] |align=center|22–23 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Česko}} |[[Vladimír Stránský]] <small>(širší register)</small> |align=center|Ú |align=center|R |align=center|[[1947]] |align=center|23–24 |align=center|— |align=center|— |} <small>Roky narodenia, posty, národnosti, čísla, držanie hokejky, výška a hmotnosť sú prevzaté z Elite Prospects. Vek je uvedený ako rozsah počas ročníka 1970/71. Pomlčka znamená, že údaj sa v použitých prameňoch nepodarilo spoľahlivo doložiť.<ref name="EP7071" /></small> ==== Zmeny v kádri ==== ===== Pred sezónou ===== {| | valign="top" | '''Príchody / prvý výskyt v sezónnom registri''' {| class="wikitable" ! '''Meno''' !! '''Odkiaľ''' |- style="background:#FFF1DF;" | [[František Gregor]] || ''predchádzajúci oddiel prameň neuvádza'' <small>(nové meno oproti registru 1969/70)</small> |- style="background:#FFF1DF;" | Dedič || ''predchádzajúci oddiel prameň neuvádza'' <small>(širší register)</small> |- style="background:#FFF1DF;" | [[Marián Piro]] || ''predchádzajúci oddiel prameň neuvádza'' <small>(širší register)</small> |- style="background:#FFF1DF;" | [[Koloman Bielečka]] || ''predchádzajúci oddiel prameň neuvádza'' <small>(širší register)</small> |- style="background:#FFF1DF;" | [[Karol Köver]] || klubová mládež / širší káder VSŽ <small>(zaradený medzi odchovancov; v lige skóroval)</small> |- style="background:#FFF1DF;" | [[Imrich Lukáč]] || klubová mládež / širší káder VSŽ <small>(zaradený medzi odchovancov; v lige skóroval)</small> |} | valign="top" | '''Mená, ktoré vypadli zo sezónneho registra''' {| class="wikitable" ! '''Meno''' !! '''Kam''' |- style="background:#F1F1F1;" | [[Zdeněk Bálek]], [[Jozef Houška]], [[Eduard Svoboda]] || ''cieľový klub sa v použitých prameňoch nepodarilo doložiť'' |- style="background:#F1F1F1;" | [[Aladár Čovák]], [[Ján Kostúr]], [[Štefan Kyselica]], [[Karol Pažitný]], [[Vladimír Zavěšický]] || ''cieľový klub sa v použitých prameňoch nepodarilo doložiť'' |- style="background:#F1F1F1;" | Kožický, Meričák || ''mená zo zápisov 1969/70; ďalšie pôsobisko prameň neuvádza'' |} |} <small>'''Metodická poznámka:''' porovnanie dvoch databázových súpisiek dokladá iba pribudnutie alebo vypadnutie mena zo sezónneho registra. Ak dobový prameň neuvádza odkiaľ hráč prišiel alebo kam odišiel, tabuľka ho neoznačuje za potvrdený prestup.<ref name="EP6970compare">[https://www.eliteprospects.com/team/167/hc-kosice/1969-1970 HC Košice 1969/70 – súpiska], Elite Prospects.</ref><ref name="EP7071" /></small> ===== V priebehu sezóny ===== {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! Obdobie !! Zmena |- | '''celá sezóna''' || Realizačný tím Ing. Břetislav Guryča – Juraj Ferenc zostal bez doloženej zmeny. Verejné pramene neuvádzajú potvrdený príchod ani odchod hráča počas ligového ročníka. |- | '''jeseň 1970''' || Do rotácie A-mužstva boli postupne zapájaní mladí odchovanci; góly v ligových zápisoch zaznamenali Ján Bačo, Karol Köver, Imrich Lukáč, Štefan Onofrej a Vladimír Šandrik.<ref name="hist7071" /><ref name="statforum7071" /> |} ===== Po sezóne ===== Porovnanie s registrom 1971/72 ukazuje, že v nasledujúcom ročníku už pri Košiciach nefigurujú Ján Biely, Dedič, Ján Selvek, Karel Skopal, Konstantin Sopko, Vladimír Stránský a Peter Pokorný. Použité pramene pri týchto menách neuvádzajú cieľový klub, preto ich nemožno automaticky označiť za potvrdené prestupy. V registri 1971/72 naopak pribudli Belan, Ján Šterbák, Karel Čapek, Anton Lach, Vincent Lukáč, Nastický, Jozef Pažitný, Pavol Rehák, Július Šupler a Jaroslav Zec.<ref name="EP7172compare">[https://www.eliteprospects.com/team/167/hc-kosice/1971-1972 HC Košice 1971/72 – súpiska], Elite Prospects.</ref> === I. československá hokejová liga === ==== Herný systém ==== Najvyššia súťaž mala desať účastníkov a základná časť sa hrala štvorkolovým systémom. Každé mužstvo sa s každým súperom stretlo dvakrát doma a dvakrát vonku, spolu teda odohralo 36 zápasov. Za víťazstvo sa udeľovali dva body a za remízu jeden bod. Prvé štyri tímy postúpili do premiérového ligového play-off; posledný tím zostúpil.<ref name="liga7071" /><ref name="hockeyarchives7071" /> ==== Priebeh sezóny ==== VSŽ začali dvoma remízami na ľade silných súperov z Jihlavy a Prahy, medzi ktoré vložili domácu výhru 4:2 nad Litvínovom. Po deviatich kolách mali bilanciu '''4–2–3''', skóre '''28:26''' a desať bodov. V čiastkovej tabuľke prvej štvrtiny súťaže im patrilo '''3. miesto'''; za vedúcim Slovanom Bratislava zaostávali o tri body a za druhou Jihlavou o jeden bod. Rovnakých desať bodov mali aj Kladno a Sparta, košické mužstvo však bolo v prehľade úseku zaradené pred nimi. Október priniesol tesné prehry so Slovanom a Pardubicami, ale aj víťazstvá v Brne a nad Kladnom. Najúspešnejším obdobím bola novembrová séria: Košice z jedenástich zápasov získali 13 bodov. Porazili Spartu 6:5, Slovan 4:1, Plzeň 7:3, Jihlavu vonku 2:1 a České Budějovice 4:1. Doma počas celého novembra neprehrali. Po 22. kole mali '''24 bodov''' a zostávali v priamom boji o jedno zo štyroch miest v play-off. Po reprezentačnej prestávke však prišiel januárový útlm, ktorý sa ukázal ako rozhodujúci pre neúčasť v play-off. Zo siedmich stretnutí vyťažili Košice jediný bod za domácu remízu 3:3 s Pardubicami. Prehrali na Slovane 2:8 a v Brne 3:6, doma podľahli Kladnu 1:3 a Jihlave 2:3 a neuspeli ani v Plzni a Litvínove. Januárová bilancia '''0–1–6''', skóre '''15:34''' a iba jeden bod zo štrnástich možných vyústili do päťzápasovej série prehier. Keďže konečný rozdiel medzi Košicami a štvrtým Slovanom predstavoval päť bodov, práve tento výpadok bol hlavnou premárnenou časťou sezóny. Vo februári sa mužstvo opäť zdvihlo: zdolalo Spartu 5:2, Slovan 5:1, Pardubice 2:1 a Brno 4:3. Zo siedmich duelov získalo deväť bodov pri bilancii '''4–1–2''' a doma už neprehralo. Náskok prvej štvorice však nedokázalo zmazať a historicky prvé ligové play-off mu ušlo o päť bodov. Bilancia '''13–8–15''', 34 bodov a piate miesto znamenali oproti ročníku 1969/70 zlepšenie o tri priečky, sedem bodov a 17 strelených gólov. Zároveň išlo o prvé umiestnenie Košíc v hornej polovici najvyššej súťaže.<ref name="hist7071" /><ref name="liga7071" /> ==== Zápasy ==== <small>Pri všetkých 36 stretnutiach sú uvedené výsledky po tretinách a mená strelcov v rozsahu, v akom ich zachoval sekundárny prepis zostavený podľa denníka ''Rudé právo''. Pôvodné digitalizované vydania neboli pri spracovaní dostupné na priamu kontrolu. Prepis pri väčšine zápasov neuvádza minúty gólov, asistencie, divákov, strely ani brankárov; tieto polia preto nie sú dopĺňané odhadom. Hviezdička (*) označuje dva góly zapísané iba priezviskom „Gregor“, ktoré sú v súhrne vedené pri Milanovi Gregorovi, no bez krstného mena nejde o úplne isté rozlíšenie od Františka Gregora. Krížik (†) označuje dva košické góly bez mena strelca v dostupnom prepise.<ref name="statforum7071" /></small> {| class="toccolours" width=100% style="clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;" |- valign="top" |<div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#FF8C00;color:#000000;">September 1970: 1–2–0 (Doma: 1–0–0 ; Vonku: 0–2–0) Body: 4</div> <div class="NavContent" style="text-align:center; display:none;"> {| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- !width=25|Kolo !width=975|Zápas |- bgcolor="#ffeeaa" |1. |{{Hokejbox2 |bg=#ffeeaa |dátum=[[22. september]] [[1970]] |mužstvo1=[[HC Dukla Jihlava|Dukla Jihlava]] |skóre=2:2 |tretiny=(1:1, 0:1, 1:0) |mužstvo2='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |góly1=Vorlíček, Jaroslav Holík |góly2=[[František Smerčiak|Smerčiak]] 2 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3459 |štadión=[[Jihlava]] }} |- bgcolor="#ddffdd" |2. |{{Hokejbox2 |bg=#ddffdd |dátum=[[25. september]] [[1970]] |mužstvo1='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |skóre=4:2 |tretiny=(1:0, 1:2, 2:0) |mužstvo2=[[HC Litvínov|CHZ Litvínov]] |góly1=[[Imrich Lukáč|Lukáč]], [[František Smerčiak|Smerčiak]], [[Peter Brťan|Brťan]], [[František Kolláth|Kolláth]] |góly2=Rýpl, Ruml |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3459 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] }} |- bgcolor="#ffeeaa" |3. |{{Hokejbox2 |bg=#ffeeaa |dátum=[[28. september]] [[1970]] |mužstvo1=[[HC Sparta Praha|Sparta ČKD Praha]] |skóre=3:3 |tretiny=(3:2, 0:1, 0:0) |mužstvo2='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |góly1=Havel, Lindauer, Adamec |góly2=[[František Gregor|F. Gregor]], [[Bedřich Brunclík|Brunclík]], [[Ján Faith|Faith]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3459 |štadión=[[Praha]] }} |} </div></div> |} {| class="toccolours" width=100% style="clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;" |- valign="top" |<div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#FF8C00;color:#000000;">Október 1970: 3–1–4 (Doma: 2–1–1 ; Vonku: 1–0–3) Body: 7</div> <div class="NavContent" style="text-align:center; display:none;"> {| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- !width=25|Kolo !width=975|Zápas |- bgcolor="#ddffdd" |4. |{{Hokejbox2 |bg=#ddffdd |dátum=[[5. október]] [[1970]] |mužstvo1='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |skóre=4:1 |tretiny=(0:0, 1:1, 3:0) |mužstvo2=[[Motor České Budějovice|Motor České Budějovice]] |góly1=[[Peter Brťan|Brťan]] 2, [[Karel Metelka|Metelka]], [[Ján Bačo|Bačo]] |góly2=Šembera |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3459 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] }} |- bgcolor="#ffbbbb" |5. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[9. október]] [[1970]] |mužstvo1=[[HC Slovan Bratislava|Slovan CHZJD Bratislava]] |skóre=4:3 |tretiny=(2:1, 2:0, 0:2) |mužstvo2='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |góly1=Kordiak 2, Michálek, Grandtner |góly2=[[František Gregor|F. Gregor]], [[Bedřich Brunclík|Brunclík]], [[Štefan Onofrej|Onofrej]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3459 |štadión=[[Bratislava]] }} |- bgcolor="#ffbbbb" |6. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[13. október]] [[1970]] |mužstvo1='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |skóre=2:3 |tretiny=(1:1, 1:0, 0:2) |mužstvo2=[[HC Dynamo Pardubice|Tesla Pardubice]] |góly1=[[Ján Bačo|Bačo]], [[Štefan Onofrej|Onofrej]] |góly2=Martinec 2, Šťastný |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3459 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] }} |- bgcolor="#ddffdd" |7. |{{Hokejbox2 |bg=#ddffdd |dátum=[[16. október]] [[1970]] |mužstvo1=[[HC Kometa Brno|ZKL Brno]] |skóre=3:4 |tretiny=(1:1, 1:2, 1:1) |mužstvo2='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |góly1=Ševčík, Kokš, Jiřík |góly2=[[Ján Bačo|Bačo]] 2, [[Štefan Onofrej|Onofrej]], [[Irenej Pažitný|Pažitný]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3459 |štadión=[[Brno]] }} |- bgcolor="#ddffdd" |8. |{{Hokejbox2 |bg=#ddffdd |dátum=[[20. október]] [[1970]] |mužstvo1='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |skóre=4:3 |tretiny=(1:0, 3:2, 0:1) |mužstvo2=[[Rytíři Kladno|SONP Kladno]] |góly1=[[Ján Faith|Faith]], [[František Kolláth|Kolláth]], [[Karol Köver|Köver]], [[Bedřich Brunclík|Brunclík]] |góly2=Vejvoda, Wimmer, Hrabě |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3459 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] }} |- bgcolor="#ffbbbb" |9. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[23. október]] [[1970]] |mužstvo1=[[HC Škoda Plzeň|Škoda Plzeň]] |skóre=5:2 |tretiny=(3:0, 1:1, 1:1) |mužstvo2='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |góly1=Vrabec, Klapáč 2, Ebermann, Bureš |góly2=[[Peter Brťan|Brťan]] 2 |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3459 |štadión=[[Plzeň]] }} |- bgcolor="#ffeeaa" |10. |{{Hokejbox2 |bg=#ffeeaa |dátum=[[27. október]] [[1970]] |mužstvo1='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |skóre=2:2 |tretiny=(1:1, 0:1, 1:0) |mužstvo2=[[HC Dukla Jihlava|Dukla Jihlava]] |góly1=Gregor<small>*</small>, [[Bedřich Brunclík|Brunclík]] |góly2=Klapáč, Hrbatý |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3459 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] }} |- bgcolor="#ffbbbb" |11. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[30. október]] [[1970]] |mužstvo1=[[HC Litvínov|CHZ Litvínov]] |skóre=4:3 |tretiny=(1:1, 2:0, 1:2) |mužstvo2='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |góly1=Hudec, Ruml, Daněk, Hlinka |góly2=[[Bedřich Brunclík|Brunclík]], [[Ján Faith|Faith]], ''strelec nezistený v prepise''<small>†</small> |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3459 |štadión=[[Litvínov]] }} |} </div></div> |} {| class="toccolours" width=100% style="clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;" |- valign="top" |<div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#FF8C00;color:#000000;">November 1970: 5–3–3 (Doma: 4–2–0 ; Vonku: 1–1–3) Body: 13</div> <div class="NavContent" style="text-align:center; display:none;"> {| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- !width=25|Kolo !width=975|Zápas |- bgcolor="#ddffdd" |12. |{{Hokejbox2 |bg=#ddffdd |dátum=[[2. november]] [[1970]] |mužstvo1='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |skóre=6:5 |tretiny=(2:3, 1:2, 3:0) |mužstvo2=[[HC Sparta Praha|Sparta ČKD Praha]] |góly1=[[Ján Bačo|Bačo]] 2, [[Imrich Lukáč|Lukáč]], [[Ján Hegyi|Hegyi]], [[František Kolláth|Kolláth]], [[Karel Metelka|Metelka]] |góly2=Havel 3, Adamec, Šíma |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3459 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] }} |- bgcolor="#ffeeaa" |13. |{{Hokejbox2 |bg=#ffeeaa |dátum=[[4. november]] [[1970]] |mužstvo1=[[Motor České Budějovice|Motor České Budějovice]] |skóre=5:5 |tretiny=(2:1, 1:2, 2:2) |mužstvo2='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |góly1=Mařík 2, Hovora, Pražák, Šembera |góly2=[[Ján Bačo|Bačo]], [[Ján Faith|Faith]], [[Peter Brťan|Brťan]], [[František Kolláth|Kolláth]], [[Karel Metelka|Metelka]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3459 |štadión=[[České Budějovice]] }} |- bgcolor="#ddffdd" |14. |{{Hokejbox2 |bg=#ddffdd |dátum=[[6. november]] [[1970]] |mužstvo1='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |skóre=4:1 |tretiny=(0:0, 2:0, 2:1) |mužstvo2=[[HC Slovan Bratislava|Slovan CHZJD Bratislava]] |góly1=[[Bedřich Brunclík|Brunclík]], [[František Smerčiak|Smerčiak]], [[Ján Faith|Faith]], [[Karel Metelka|Metelka]] |góly2=Haas |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3459 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] }} |- bgcolor="#ffbbbb" |15. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[9. november]] [[1970]] |mužstvo1=[[HC Dynamo Pardubice|Tesla Pardubice]] |skóre=7:0 |tretiny=(4:0, 2:0, 1:0) |mužstvo2='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |góly1=Šťastný 2, Hanka 2, Pryl 2, Borek |góly2=— |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3459 |štadión=[[Pardubice]] }} |- bgcolor="#ffeeaa" |16. |{{Hokejbox2 |bg=#ffeeaa |dátum=[[11. november]] [[1970]] |mužstvo1='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |skóre=4:4 |tretiny=(0:1, 3:1, 1:2) |mužstvo2=[[HC Kometa Brno|ZKL Brno]] |góly1=[[Imrich Lukáč|Lukáč]] 2, [[Ján Bačo|Bačo]], [[Bedřich Brunclík|Brunclík]] |góly2=Černý, Mráz, Kepák, Machač |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3459 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] }} |- bgcolor="#ffbbbb" |17. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[13. november]] [[1970]] |mužstvo1=[[Rytíři Kladno|SONP Kladno]] |skóre=8:1 |tretiny=(3:0, 2:0, 3:1) |mužstvo2='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |góly1=Nový 2, Markup 2, Wimmer, Novák, Hrabě, Nedvěd |góly2=[[Štefan Onofrej|Onofrej]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3459 |štadión=[[Kladno]] }} |- bgcolor="#ddffdd" |18. |{{Hokejbox2 |bg=#ddffdd |dátum=[[17. november]] [[1970]] |mužstvo1='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |skóre=7:3 |tretiny=(2:2, 3:1, 2:0) |mužstvo2=[[HC Škoda Plzeň|Škoda Plzeň]] |góly1=[[Bedřich Brunclík|Brunclík]] 4, [[Imrich Lukáč|Lukáč]], [[František Kolláth|Kolláth]], [[František Smerčiak|Smerčiak]] |góly2=Burda, Opačitý, Jonák |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3459 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] }} |- bgcolor="#ddffdd" |19. |{{Hokejbox2 |bg=#ddffdd |dátum=[[20. november]] [[1970]] |mužstvo1=[[HC Dukla Jihlava|Dukla Jihlava]] |skóre=1:2 |tretiny=(0:0, 1:1, 0:1) |mužstvo2='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |góly1=Jiří Novák |góly2=[[Milan Gregor|M. Gregor]], [[Peter Brťan|Brťan]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3459 |štadión=[[Jihlava]] }} |- bgcolor="#ffeeaa" |20. |{{Hokejbox2 |bg=#ffeeaa |dátum=[[24. november]] [[1970]] |mužstvo1='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |skóre=4:4 |tretiny=(2:1, 1:3, 1:0) |mužstvo2=[[HC Litvínov|CHZ Litvínov]] |góly1=[[František Kolláth|Kolláth]], [[František Smerčiak|Smerčiak]], [[Ján Hegyi|Hegyi]], [[Bedřich Brunclík|Brunclík]] |góly2=Hlinka 2, Nedvěd, Ruml |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3459 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] }} |- bgcolor="#ffbbbb" |21. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[27. november]] [[1970]] |mužstvo1=[[HC Sparta Praha|Sparta ČKD Praha]] |skóre=5:4 |tretiny=(2:1, 3:1, 0:2) |mužstvo2='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |góly1=Svoboda 2, Lano, Havel, Kochta |góly2=[[Vladimír Lukscheider|Lukscheider]], [[Ján Faith|Faith]], [[František Kolláth|Kolláth]], [[Bedřich Brunclík|Brunclík]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3459 |štadión=[[Praha]] }} |- bgcolor="#ddffdd" |22. |{{Hokejbox2 |bg=#ddffdd |dátum=[[30. november]] [[1970]] |mužstvo1='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |skóre=4:1 |tretiny=(2:0, 1:1, 1:0) |mužstvo2=[[Motor České Budějovice|Motor České Budějovice]] |góly1=[[Vladimír Lukscheider|Lukscheider]] 2, [[Peter Brťan|Brťan]], [[Milan Gregor|M. Gregor]] |góly2=Edelmann |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3459 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] }} |} </div></div> |} {| class="toccolours" width=100% style="clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;" |- valign="top" |<div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#FF8C00;color:#000000;">Január 1971: 0–1–6 (Doma: 0–1–2 ; Vonku: 0–0–4) Body: 1</div> <div class="NavContent" style="text-align:center; display:none;"> {| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- !width=25|Kolo !width=975|Zápas |- bgcolor="#ffbbbb" |23. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[9. január]] [[1971]] |mužstvo1=[[HC Slovan Bratislava|Slovan CHZJD Bratislava]] |skóre=8:2 |tretiny=(2:0, 3:0, 3:2) |mužstvo2='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |góly1=Nedomanský 2, Mrukvia, Miklošovič, Michálek, Kužela, Grandtner, Bačiak |góly2=[[Bedřich Brunclík|Brunclík]], [[Ján Faith|Faith]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3459 |štadión=[[Bratislava]] }} |- bgcolor="#ffeeaa" |24. |{{Hokejbox2 |bg=#ffeeaa |dátum=[[12. január]] [[1971]] |mužstvo1='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |skóre=3:3 |tretiny=(2:1, 1:1, 0:1) |mužstvo2=[[HC Dynamo Pardubice|Tesla Pardubice]] |góly1=Gregor<small>*</small>, [[Štefan Onofrej|Onofrej]], [[Ján Bačo|Bačo]] |góly2=Martinec, Šťastný, Andrt |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3459 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] }} |- bgcolor="#ffbbbb" |25. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[15. január]] [[1971]] |mužstvo1=[[HC Kometa Brno|ZKL Brno]] |skóre=6:3 |tretiny=(4:1, 1:2, 1:0) |mužstvo2='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |góly1=Sršeň 2, Machač, Winkler, Kokš, Jiřík |góly2=[[Ján Bačo|Bačo]], [[Ján Faith|Faith]], [[František Smerčiak|Smerčiak]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3459 |štadión=[[Brno]] }} |- bgcolor="#ffbbbb" |26. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[19. január]] [[1971]] |mužstvo1='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |skóre=1:3 |tretiny=(0:2, 1:1, 0:0) |mužstvo2=[[Rytíři Kladno|SONP Kladno]] |góly1=[[František Smerčiak|Smerčiak]] |góly2=Novák, Hrabě, Bauer |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3459 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] }} |- bgcolor="#ffbbbb" |27. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[22. január]] [[1971]] |mužstvo1=[[HC Škoda Plzeň|Škoda Plzeň]] |skóre=6:1 |tretiny=(0:1, 2:0, 4:0) |mužstvo2='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |góly1=Trachta, Opačitý, Zeman, Otte, Ebermann, Klapáč |góly2=[[Bedřich Brunclík|Brunclík]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3459 |štadión=[[Plzeň]] }} |- bgcolor="#ffbbbb" |28. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[26. január]] [[1971]] |mužstvo1='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |skóre=2:3 |tretiny=(0:3, 1:0, 1:0) |mužstvo2=[[HC Dukla Jihlava|Dukla Jihlava]] |góly1=[[František Smerčiak|Smerčiak]], [[Bedřich Brunclík|Brunclík]] |góly2=Jaroslav Holík 2, Šmíd |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3459 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] }} |- bgcolor="#ffbbbb" |29. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[29. január]] [[1971]] |mužstvo1=[[HC Litvínov|CHZ Litvínov]] |skóre=5:3 |tretiny=(2:0, 3:0, 0:3) |mužstvo2='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |góly1=Hlinka 3, Piskač, Zelenka |góly2=[[František Smerčiak|Smerčiak]], [[Peter Brťan|Brťan]], [[Milan Gregor|M. Gregor]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3459 |štadión=[[Litvínov]] }} |} </div></div> |} {| class="toccolours" width=100% style="clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;" |- valign="top" |<div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#FF8C00;color:#000000;">Február 1971: 4–1–2 (Doma: 3–1–0 ; Vonku: 1–0–2) Body: 9</div> <div class="NavContent" style="text-align:center; display:none;"> {| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- !width=25|Kolo !width=975|Zápas |- bgcolor="#ddffdd" |30. |{{Hokejbox2 |bg=#ddffdd |dátum=[[2. február]] [[1971]] |mužstvo1='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |skóre=5:2 |tretiny=(1:0, 2:0, 2:2) |mužstvo2=[[HC Sparta Praha|Sparta ČKD Praha]] |góly1=[[Ján Faith|Faith]], [[Vladimír Šandrik|Šandrik]], [[Karel Metelka|Metelka]], [[Ján Hegyi|Hegyi]], [[Bedřich Brunclík|Brunclík]] |góly2=Kochta, Havel |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3459 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] }} |- bgcolor="#ffbbbb" |31. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[5. február]] [[1971]] |mužstvo1=[[Motor České Budějovice|Motor České Budějovice]] |skóre=3:1 |tretiny=(2:0, 1:0, 0:1) |mužstvo2='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |góly1=Masopust, Šembera, Neumaier |góly2=[[Karel Metelka|Metelka]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3459 |štadión=[[České Budějovice]] }} |- bgcolor="#ddffdd" |32. |{{Hokejbox2 |bg=#ddffdd |dátum=[[9. február]] [[1971]] |mužstvo1='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |skóre=5:1 |tretiny=(1:0, 1:1, 3:0) |mužstvo2=[[HC Slovan Bratislava|Slovan CHZJD Bratislava]] |góly1=[[Milan Gregor|M. Gregor]] 2, [[Karel Metelka|Metelka]], [[Ján Faith|Faith]], ''strelec nezistený v prepise''<small>†</small> |góly2=Dučaj |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3459 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] }} |- bgcolor="#ddffdd" |33. |{{Hokejbox2 |bg=#ddffdd |dátum=[[12. február]] [[1971]] |mužstvo1=[[HC Dynamo Pardubice|Tesla Pardubice]] |skóre=1:2 |tretiny=(0:2, 0:0, 1:0) |mužstvo2='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |góly1=Borek |góly2=[[František Smerčiak|Smerčiak]], [[Bedřich Brunclík|Brunclík]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3459 |štadión=[[Pardubice]] }} |- bgcolor="#ddffdd" |34. |{{Hokejbox2 |bg=#ddffdd |dátum=[[16. február]] [[1971]] |mužstvo1='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |skóre=4:3 |tretiny=(2:1, 2:0, 0:2) |mužstvo2=[[HC Kometa Brno|ZKL Brno]] |góly1=[[Ján Faith|Faith]] 2, [[František Smerčiak|Smerčiak]], [[Bedřich Brunclík|Brunclík]] |góly2=Jiřík 2, Winkler |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3459 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] }} |- bgcolor="#ffbbbb" |35. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[19. február]] [[1971]] |mužstvo1=[[Rytíři Kladno|SONP Kladno]] |skóre=8:1 |tretiny=(2:0, 4:1, 2:0) |mužstvo2='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |góly1=Bauer 2, Pospíšil, Novák, Nedvěd, Vejvoda, Čermák, Rys |góly2=[[Vladimír Šandrik|Šandrik]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3459 |štadión=[[Kladno]] }} |- bgcolor="#ffeeaa" |36. |{{Hokejbox2 |bg=#ffeeaa |dátum=[[22. február]] [[1971]] |mužstvo1='''[[HC Košice|VSŽ Košice]]''' |skóre=3:3 |tretiny=(1:1, 1:2, 1:0) |mužstvo2=[[HC Škoda Plzeň|Škoda Plzeň]] |góly1=[[Bedřich Brunclík|Brunclík]] 2, [[Ján Hegyi|Hegyi]] |góly2=Kozák, Vrabec, Burda |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3459 |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] }} |} </div></div> |} ==== Bilancia podľa mesiacov ==== {| class="wikitable" style="text-align:center; border-top:5px solid #FF8C00; border-bottom:4px solid #000000;" ! Mesiac !! {{tooltip| Z | Zápasy }} !! {{tooltip| V | Víťazstvá }} !! {{tooltip| R | Remízy }} !! {{tooltip| P | Prehry }} !! Skóre !! {{tooltip| B | Body }} !! Doma !! Vonku |- | align=left|September 1970 || 3 || 1 || 2 || 0 || 9:7 || 4 || 1–0–0 || 0–2–0 |- | align=left|Október 1970 || 8 || 3 || 1 || 4 || 24:25 || 7 || 2–1–1 || 1–0–3 |- | align=left|November 1970 || 11 || 5 || 3 || 3 || 41:44 || 13 || 4–2–0 || 1–1–3 |- | align=left|Január 1971 || 7 || 0 || 1 || 6 || 15:34 || 1 || 0–1–2 || 0–0–4 |- | align=left|Február 1971 || 7 || 4 || 1 || 2 || 21:21 || 9 || 3–1–0 || 1–0–2 |- bgcolor="#FFE2C2" | align=left|'''Spolu''' || '''36''' || '''13''' || '''8''' || '''15''' || '''110:131''' || '''34''' || '''10–5–3''' || '''3–3–12''' |} ==== Konečná tabuľka ==== {| class="wikitable" style="text-align:center; border-top:5px solid #000000; border-bottom:4px solid #FF8C00;" ! Por. !! Tím !! {{tooltip| Z | Zápasy }} !! {{tooltip| V | Víťazstvá }} !! {{tooltip| R | Remízy }} !! {{tooltip| P | Prehry }} !! Skóre !! {{tooltip| B | Body }} !! Poznámka |- style="background:#DDEEFF;" |1.||align=left|[[HC Kometa Brno|TJ ZKL Brno]]||36||20||7||9||152:104||47||play-off |- style="background:#DDEEFF;" |2.||align=left|[[HC Dukla Jihlava|ASD Dukla Jihlava]]||36||19||8||9||147:87||46||'''majster po play-off''' |- style="background:#DDEEFF;" |3.||align=left|[[Rytíři Kladno|TJ SONP Kladno]]||36||20||4||12||140:93||44||play-off |- style="background:#DDEEFF;" |4.||align=left|[[HC Slovan Bratislava|TJ Slovan CHZJD Bratislava]]||36||17||5||14||127:103||39||play-off |- bgcolor="#FF8C00" |'''5.'''||align=left|'''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''||'''36'''||'''13'''||'''8'''||'''15'''||'''110:131'''||'''34'''||prvý tím pod čiarou play-off |- |6.||align=left|[[HC Dynamo Pardubice|TJ Tesla Pardubice]]||36||14||5||17||127:135||33|| |- |7.||align=left|[[HC Sparta Praha|TJ Sparta ČKD Praha]]||36||14||5||17||126:156||33|| |- |8.||align=left|[[HC Litvínov|TJ CHZ ČSSP Litvínov]]||36||13||6||17||109:156||32|| |- |9.||align=left|[[Motor České Budějovice|TJ Motor České Budějovice]]||36||10||8||18||126:165||28|| |- style="background:#FFCCCC;" |10.||align=left|[[HC Škoda Plzeň|TJ Škoda Plzeň]]||36||10||4||22||120:154||24||zostup |} <small>Tabuľka zachytáva základnú časť. O majstrovi rozhodlo následné play-off prvých štyroch klubov.<ref name="liga7071" /><ref name="hockeyarchives7071" /></small> ==== Bilancia podľa prostredia ==== {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! Prostredie !! {{tooltip| Z | Zápasy }} !! {{tooltip| V | Víťazstvá }} !! {{tooltip| R | Remízy }} !! {{tooltip| P | Prehry }} !! Skóre !! {{tooltip| B | Body }} |- | align=left|'''Doma''' || 18 || 10 || 5 || 3 || 68:47 || 25 |- | align=left|'''Vonku''' || 18 || 3 || 3 || 12 || 42:84 || 9 |- bgcolor="#FFE2C2" | align=left|'''Spolu''' || '''36''' || '''13''' || '''8''' || '''15''' || '''110:131''' || '''34''' |} ==== Bilancia po štvrtinách súťaže ==== {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! Úsek !! Kolá !! {{tooltip| V | Víťazstvá }} !! {{tooltip| R | Remízy }} !! {{tooltip| P | Prehry }} !! Skóre !! Body !! Čiastkové poradie |- | I. štvrtina || 1.–9. || 4 || 2 || 3 || 28:26 || 10 || 3. |- | II. štvrtina || 10.–18. || 3 || 3 || 3 || 32:39 || 9 || 6. |- | III. štvrtina || 19.–27. || 2 || 2 || 5 || 24:37 || 6 || 9. |- | IV. štvrtina || 28.–36. || 4 || 1 || 4 || 26:29 || 9 || 5. |} ==== Bilancia a série ==== * '''Najvyššie víťazstvá:''' 7:3 nad Škodou Plzeň (17. november 1970) a 5:1 nad Slovanom Bratislava (9. február 1971), obe rozdielom štyroch gólov. * '''Najvyššie prehry:''' 0:7 v Pardubiciach (9. november 1970) a 1:8 na Kladne (13. november 1970 a 19. február 1971), rozdielom siedmich gólov. * '''Najdlhšia víťazná séria:''' tri zápasy (9.–16. február 1971). * '''Najdlhšia séria prehier:''' päť zápasov (15.–29. január 1971). * '''Najdlhšia séria bez prehry:''' štyri zápasy (1.–4. kolo). * '''Domáca bilancia:''' 25 z 34 bodov; Košice prehrali na vlastnom ľade iba trikrát. ==== Štatistiky hráčov ==== ===== Hráči v poli ===== {| class="wikitable" style="text-align:center; width:92%; border-top:5px solid #FF8C00; border-bottom:4px solid #000000;" ! Hráč !! {{tooltip| G-Z | Góly podľa menovitého zápasového prepisu }} !! {{tooltip| Z-O | Zápasy podľa oficiálneho sezónneho prehľadu }} !! {{tooltip| G-O | Góly podľa oficiálneho prehľadu }} !! {{tooltip| A-O | Asistencie podľa oficiálneho prehľadu }} !! {{tooltip| B-O | Body podľa oficiálneho prehľadu }} !! Poznámka |- | align=left|[[Bedřich Brunclík]] || '''21''' || 36 || '''24''' || '''17''' || '''41''' || ''Gól''/Elite Prospects: 35 Z, 23 G, 15 A, 38 B |- | align=left|[[Ján Faith]] || '''12''' || — || — || — || — || |- | align=left|[[František Smerčiak]] || '''12''' || — || — || — || — || |- | align=left|[[Ján Bačo]] || '''10''' || — || — || — || — || |- | align=left|[[Peter Brťan]] || '''9''' || — || — || — || — || |- | align=left|[[Karel Metelka]] || '''7''' || — || — || — || — || |- | align=left|[[František Kolláth]] || '''7''' || — || — || — || — || |- | align=left|[[Milan Gregor]] || '''7''' || — || — || — || — || dva zásahy sú v prepise zapísané iba ako „Gregor“ |- | align=left|[[Štefan Onofrej]] || '''5''' || — || — || — || — || |- | align=left|[[Imrich Lukáč]] || '''5''' || — || — || — || — || |- | align=left|[[Ján Hegyi]] || '''4''' || — || — || — || — || |- | align=left|[[Vladimír Lukscheider]] || '''3''' || — || — || — || — || |- | align=left|[[František Gregor]] || '''2''' || — || — || — || — || |- | align=left|[[Vladimír Šandrik]] || '''2''' || — || — || — || — || |- | align=left|[[Irenej Pažitný]] || '''1''' || — || — || — || — || |- | align=left|[[Karol Köver]] || '''1''' || — || — || — || — || |- | align=left|''Nezistený strelec'' || '''2''' || — || — || — || — || 30. október 1970 v Litvínove a 9. február 1971 proti Slovanu |- bgcolor="#FFE2C2" | align=left|'''Spolu''' || '''110''' || — || — || — || — || 108 gólov priradených menám + 2 bez mena |} <small>Stĺpec G-Z vznikol súčtom mien uvedených pri jednotlivých zápasoch. Nie je náhradou za oficiálnu sezónnu štatistiku: pri Brunclíkovi je rozdiel tri góly a pri dvoch tímových zásahoch chýba meno úplne. Úplné počty štartov, asistencií, trestných minút a plus/mínus sa pre ostatných hráčov v použitých verejných prameňoch nezachovali.<ref name="statforum7071" /><ref name="EPstats7071" /><ref name="liga7071" /></small> ===== Brankári ===== {| class="wikitable" style="width:78%; text-align:center; border-collapse:collapse; border-top:5px solid #000000; border-bottom:4px solid #FF8C00;" ! Brankár !! {{tooltip| Z | Zápasy }} !! {{tooltip| Min | Odohrané minúty }} !! {{tooltip| OG | Obdržané góly }} !! {{tooltip| ČK | Čisté kontá }} !! Doloženie |- | align=left|[[Jiří Holeček]] || — || — || — || — || jednotka mužstva; československý reprezentant |- | align=left|[[Dušan Kuriš]] || — || — || — || — || sezónna súpiska |- | align=left|[[Pavol Svitana]] || — || — || — || — || sezónna súpiska |} <small>Kompletné individuálne brankárske štatistiky ani zápis štartujúceho brankára pri každom ligovom stretnutí sa vo verejne dostupných podkladoch nepodarilo doložiť. Košice v súťaži nezaznamenali tímové čisté konto, pretože aj pri každom víťazstve aspoň raz inkasovali.<ref name="EP7071" /><ref name="statforum7071" /></small> === B-mužstvo === TJ VSŽ Košice B vyhralo východnú skupinu divízie. V 16 započítaných zápasoch získalo '''24 bodov''' pri bilancii '''11 výhier, 2 remízy a 3 prehry''' a skóre '''74:49'''. Rezerva postúpila do [[Slovenská národná hokejová liga|Slovenskej národnej hokejovej ligy]]. Družstevník Spišské Bystré zo súťaže odstúpil z finančných dôvodov; jeho výsledky vrátane košickej výhry 9:1 sa do konečnej tabuľky nezapočítali.<ref name="divizia7071">[https://avlh.sweb.cz/CZ-1970-71-DS.pdf Československo 1970/71 – divízie a nižšie súťaže], dobový štatistický prehľad.</ref> ==== Výsledky B-mužstva podľa súperov ==== {| class="wikitable" style="text-align:center; border-top:5px solid #FF8C00; border-bottom:4px solid #000000;" ! Súper !! Doma !! Vonku !! Bilancia !! Skóre |- | align=left|Lokomotíva Bane Spišská Nová Ves || 4:2, 3:5 || 2:3, 3:2 || 2–0–2 || 12:12 |- | align=left|Slovan Levoča || 3:3, 8:3 || 1:5, 4:1 || 2–1–1 || 16:12 |- | align=left|Dukla ZPA Prešov B || 8:5, 3:2 || 2:2, 5:3 || 3–1–0 || 18:12 |- | align=left|Družstevník Letanovce || 4:1, 6:0 || 6:3, 12:9 || 4–0–0 || 28:13 |- bgcolor="#FFE2C2" | align=left|'''Spolu – započítané zápasy''' || '''8 zápasov''' || '''8 zápasov''' || '''11–2–3''' || '''74:49''' |- | align=left|Družstevník Spišské Bystré || — || 9:1 || ''anulované'' || ''nezapočítané'' |} ==== Divízia – skupina východ ==== {| class="wikitable" style="text-align:center; border-top:5px solid #000000; border-bottom:4px solid #FF8C00;" ! Por. !! Tím !! {{tooltip| Z | Zápasy }} !! {{tooltip| V | Víťazstvá }} !! {{tooltip| R | Remízy }} !! {{tooltip| P | Prehry }} !! Skóre !! {{tooltip| B | Body }} !! Poznámka |- bgcolor="#FF8C00" |'''1.'''||align=left|'''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice B]]'''||'''16'''||'''11'''||'''2'''||'''3'''||'''74:49'''||'''24'''||postup do SNHL |- |2.||align=left|TJ Lokomotíva Bane Spišská Nová Ves||16||10||0||6||68:55||20|| |- |3.||align=left|TJ Slovan Levoča||16||9||1||6||62:56||19|| |- |4.||align=left|TJ Dukla ZPA Prešov B||16||5||2||9||65:66||12|| |- |5.||align=left|[[Družstevník Letanovce|TJ Družstevník Letanovce]]||16||2||1||13||57:100||5|| |- |—||align=left|TJ Družstevník Spišské Bystré||—||—||—||—||—||—||odstúpil; výsledky anulované |} === Košický hokej v sezóne 1970/71 === {| class="wikitable" style="text-align:center; width:92%;" ! Klub !! Súťaž !! {{tooltip| Z | Zápasy }} !! {{tooltip| V | Víťazstvá }} !! {{tooltip| R | Remízy }} !! {{tooltip| P | Prehry }} !! Skóre !! {{tooltip| B | Body }} !! Umiestnenie |- style="background:#FFE2C2;" | align=left|'''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' || align=left|[[Česko-slovenská hokejová liga 1970/1971|I. československá liga]] || 36 || 13 || 8 || 15 || 110:131 || 34 || '''5. miesto''' |- style="background:#FFF1DF;" | align=left|'''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice B]]''' || align=left|divízia – skupina východ || 16 || 11 || 2 || 3 || 74:49 || 24 || '''1. miesto – postup''' |} === Zaujímavosti a význam sezóny === Sezóna 1970/71 priniesla dovtedy najlepší ligový výsledok košického hokeja. Piate miesto bolo prvým umiestnením VSŽ v hornej polovici najvyššej súťaže. Košice navyše zostali tesne pod hranicou premiérového československého ligového play-off; od štvrtého Slovana ich delilo päť bodov. Výsledok sa opieral najmä o domáce prostredie. Na Nerudovej ulici získalo mužstvo 25 z 34 bodov a prehralo iba tri z osemnástich zápasov. Najúspešnejším mesiacom bol november s 13 bodmi, kým január po reprezentačnej prestávke priniesol jediný bod. Februárová bilancia 4–1–2 už nestačila vymazať stratu na prvú štvorku. Ústrednou postavou bol [[Bedřich Brunclík]]. Oficiálny prehľad mu priznáva 24 gólov, 17 asistencií a 41 bodov, čím patril k produktívnym hráčom celej ligy. Alternatívny prehľad ''Gól''/Elite Prospects uvádza 23+15 a 38 bodov; rozdiel je v článku zachovaný ako pramenná nezhoda, nie zjednotený odhadom. Košice mali v československej reprezentácii dve výrazné osobnosti. Brankár [[Jiří Holeček]] a útočník Bedřich Brunclík nastupovali za národné mužstvo aj na decembrovej [[Cena Izvestija|Cene Izvestija 1970]] v Moskve, ktorú Československo vyhralo.<ref name="repre7071">[https://hokej.hansal.cz/xcz_71.html Československá reprezentácia 1970/71 – zápasy a hráči], Hokej.hansal.cz.</ref><ref name="izvestia1970">[https://chidlovski.com/personal/1974/world/izvestia.htm Izvestia Cups 1970–1980], Chidlovski.com.</ref> Na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1971|majstrovstvách sveta 1971]] získali obaja striebro; Holeček bol vyhlásený za najlepšieho brankára turnaja a zaradený do All-Star tímu. Brunclík na svojom jedinom svetovom šampionáte prispel aj k titulu majstrov Európy. Holeček navyše obsadil piate miesto v ankete Zlatá hokejka za rok 1971.<ref name="worlds1971">[https://www.hockeyarchives.info/mondial1971.htm Majstrovstvá sveta 1971], Hockey Archives.</ref><ref name="brunclikbio">[https://www.hokej.cz/hokejka-clanek/mistr-evropy-bedrich-brunclik-se-narodil-jako-slavista-karieru-ovsem-prozil-v-kosicich/39419 Bedřich Brunclík – reprezentačná kariéra], Hokej.cz.</ref><ref name="hockeyarchives7071" /> So sezónou sa v staršej košickej kronike spája aj vznik juniorského [[Memoriál Ladislava Trojáka|Memoriálu Ladislava Trojáka]], organizovaného Mestským hokejovým zväzom v spolupráci s TJ VSŽ. Turnaj si neskôr vybudoval medzinárodné meno; podnikový archív VSŽ v roku 1976 zaznamenal účasť a víťazstvo kanadského dorasteneckého tímu Calgary Spurs.<ref name="memorialtrojak">[https://xapp.usske.sk/sk/clanok/z-nasho-archivu-budeme-jest-lepsie-a-kulturnejsie- Z podnikového archívu VSŽ – Kanada aj o rok?], U. S. Steel Košice, pôvodný záznam z 28. mája 1976.</ref> Úspech nepatril iba A-mužstvu. Rezerva VSŽ vyhrala východnú divíziu a postúpila do SNHL. Súbežné piate miesto A-tímu a postup B-tímu poukazovali na väčšiu hĺbku košického hokeja a vytvorili priestor pre ďalšiu generáciu hráčov. Ročník sa odohrával v období [[Normalizácia (Československo)|normalizácie]] po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968. Použité športové pramene však pri sezóne 1970/71 neuvádzajú konkrétny priamy zásah politických udalostí do ligového programu VSŽ; tento kontext preto opisuje dobu, nie príčinu jednotlivých výsledkov. * VSŽ obsadili 5. miesto s bilanciou 13–8–15 a skóre 110:131. * Po prvej deväťzápasovej štvrtine boli v čiastkovej tabuľke tretí. * Doma získali 25 bodov, vonku deväť. * Najproduktívnejším hráčom podľa oficiálneho prehľadu bol Bedřich Brunclík so 41 bodmi. * A-mužstvu chýbalo päť bodov na premiérové play-off, B-mužstvo svoju skupinu vyhralo a postúpilo. * Menovitý prepis obsahuje strelcov pri 108 zo 110 košických gólov; dva zásahy zostávajú bez identifikovaného mena. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://historia.hckosice.sk/sezona/1970-1971 Sezóna 1970/1971 – 100 rokov hokeja v Košiciach] * [https://www.hckosice.sk/a-muzstvo/archiv-zapasov Archív zápasov HC Košice] * [https://www.eliteprospects.com/team/167/hc-kosice/1970-1971 TJ VSŽ Košice 1970/71 – Elite Prospects] * [https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3459 Československo 1970/71 – výsledky a strelci] {{Sezóny HC Košice}} {{Portál|Košice|Košický|Šport|Športový}} [[Kategória:Ľadový hokej v 1970]] [[Kategória:Ľadový hokej v 1971]] [[Kategória:Sezóny HC Košice]] 68uyhqym4czzk164psrggqfuc0ynjbq 0 460666 8371186 8303967 2026-09-20T07:35:29Z Rastislavke 305345 Aktualizácia sezóny 1971-72 (všetky časti) - Rastislavke 8371186 wikitext text/x-wiki {{Infobox hokejový tím | meno = TJ VSŽ Košice<br /><small>(sezóna 1971/1972)</small> | farba hlavičky = #FF8C00 | farba textu = #000000 | mesto = [[Košice]] | súťaž = [[Česko-slovenská hokejová liga|I. československá hokejová liga]] | súťaž názov = '''8. miesto''' <small>(29 bodov)</small> | súťaž1 = Liga<br /><div style="margin-left:20px;">''Štatút''<br />''Hierarchia''</div> | súťaž1 názov = I. liga<br />celoštátna súťaž<br />najvyššia hokejová súťaž v [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | blok1 popis = Viceprezident oddielu<br />Klubové farby | blok1 dáta = Dušan Klinger<br /><small>oranžová, čierna, biela</small><br />{{Colorbox|#FF8C00}}{{Colorbox|#000000}}{{Colorbox|#FFFFFF}} | tréner = Ing. [[Břetislav Guryča]] / doc. [[Ladislav Horský]]<br /><small>asistent [[Juraj Ferenc]]</small> | blok2 hlavička = Výsledky sezóny a lídri tímu | blok2 popis = I. liga | blok2 dáta = '''8. miesto''' <small>(29 bodov)</small><br />12 výhier – 5 remíz – 19 prehier<br />'''81:113'''<br /><small>doma: 10–3–5, 54:40; vonku: 2–2–14, 27:73</small> | blok2 popis1 = B-mužstvo | blok2 dáta1 = '''11. miesto v SNHL''' <small>(23 bodov)</small><br />9 výhier – 5 remíz – 18 prehier<br />'''103:147''' | blok2 popis2 = Lídri tímu | blok2 dáta2 = '''Strelec:''' [[Bedřich Brunclík]] – 12 gólov<br />'''Nahrávač:''' [[Bedřich Brunclík]] – 17 asistencií<br />'''Body:''' [[Bedřich Brunclík]] – 29 <small>(12+17)</small> | voľné hl. = Sezóny | názov = <span style="font-size:100%; font-weight:normal;">← [[VSŽ Košice v sezóne 1970/1971|'''1970/71''']]</span> | dáta = <div style="text-align:right; font-size:100%; font-weight:normal;">[[VSŽ Košice v sezóne 1972/1973|'''1972/73''']] →</div> | názov štad. = '''[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka na Nerudovej ulici]]'''<br />[[Košice]], [[Česko-Slovensko]] }} '''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]] v sezóne [[Česko-slovenská hokejová liga 1971/1972|1971/1972]]''' odohrali svoju ôsmu sezónu v najvyššej československej súťaži. Po dovtedy najúspešnejšom piatom mieste v ročníku 1970/71 bolo cieľom udržať klub v hornej polovici tabuľky. Košice však v 36 zápasoch získali '''29 bodov''' pri bilancii '''12 výhier, 5 remíz a 19 prehier''' a skóre '''81:113''', čo znamenalo konečné '''8. miesto'''. Pred deviatym Litvínovom mali náskok dvoch bodov a nad posledným Gottwaldovom, ktorý zostúpil, päťbodový odstup.<ref name="hist7172">[https://historia.hckosice.sk/sezona/1971-1972 Sezóna 1971/1972], 100 rokov hokeja v Košiciach, HC Košice.</ref><ref name="liga7172">[https://avlh.sweb.cz/CZ-1971-72.pdf Československo 1971/72 – I. liga], dobový štatistický prehľad.</ref> Mužstvo sa počas leta pripravovalo dva týždne pri Čiernom mori v Bulharsku a následne sa zúčastnilo turnaja o Pohár Sovietskeho športu v Leningrade, kde v leningradskej skupine obsadilo 4. miesto. Káder posilnili obranca [[Ján Šterbák]] z Popradu, útočník [[Karel Čapek]] z Třebíča a sedemnásťročný košický odchovanec [[Vincent Lukáč]]. Sezónu komplikovali zranenia Jiřího Holečka, Karla Metelku, Františka Kollátha, Jána Faitha, Petra Brťana a Bedřicha Brunclíka; ešte pred začiatkom ligy boli zranení aj Ján Bačo a Štefan Onofrej.<ref name="hist7172" /> Výkony boli nevyrovnané. V prvej deväťzápasovej štvrtine získali VSŽ sedem bodov a boli ôsme; rovnakú bilanciu '''3–1–5''' zopakovali aj v druhej a tretej štvrtine. Najvýraznejšími výsledkami jesene boli domáce výhry 8:3 nad Spartou a 6:2 nad Litvínovom, ale zároveň prišli vysoké prehry 1:9 na Slovane a 1:9 v Českých Budějoviciach. Po nezhodách s časťou mužstva a pri obavách o udržanie prvoligovej príslušnosti bol odvolaný hlavný tréner Ing. [[Břetislav Guryča]]. Nahradil ho dlhoročný tréner Slovana doc. [[Ladislav Horský]], kým asistentom zostal [[Juraj Ferenc]].<ref name="hist7172" /> Košice sa opierali najmä o domáce prostredie. Na Nerudovej ulici získali '''23 z 29 bodov''' a dosiahli bilanciu 10–3–5 so skóre 54:40; vonku vyhrali len dvakrát, získali šesť bodov a mali skóre 27:73. V záverečnej štvrtine súťaže si polepšili na osem bodov, keď zdolali Spartu, Jihlavu a Litvínov, no konečné ôsme miesto už nezmenili. Majstrom sa šiestykrát za sebou stala Dukla Jihlava.<ref name="liga7172" /> Najproduktívnejším hráčom bol [[Bedřich Brunclík]] s 29 bodmi za 12 gólov a 17 asistencií. Klubový a databázový prehľad mu uvádzajú 32 zápasov; Ján Faith odohral 34 zápasov a získal 13 bodov, Vladimír Šandrik nastúpil vo všetkých 36 dueloch a nazbieral deväť bodov. Brankár [[Jiří Holeček]] odchytal podľa Elite Prospects 30 zápasov s priemerom 2,80 inkasovaného gólu na stretnutie, Pavol Svitana šesť zápasov s priemerom 4,19.<ref name="EPstats7172">[https://www.eliteprospects.com/team/167/hc-kosice/1971-1972?tab=stats HC Košice 1971/72 – štatistiky], Elite Prospects.</ref> <small>'''Poznámka k prameňom:''' text klubovej histórie uvádza bilanciu 12–3–21, tá je však v rozpore s oficiálnou konečnou tabuľkou aj so súčtom všetkých 36 výsledkov. Správna bilancia je '''12–5–19'''; 29 bodov a skóre 81:113 zostávajú v oboch verziách rovnaké. Mená strelcov vychádzajú zo sekundárneho internetového prepisu, ktorého autor uvádza ako zdroj dobové vydania denníka ''Rudé právo''. Pri niekoľkých zápasoch je meno neúplné, chybné alebo chýba, preto článok tieto miesta označuje a nedopĺňa ich odhadom.<ref name="statforum7172">[https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3460 Československo 1971/72 – výsledky a strelci], Fórum hokejových štatistikov; sekundárny prepis podľa denníka ''Rudé právo''.</ref></small> == Pred sezónou == Letná príprava pozostávala z dvojtýždňového sústredenia pri Čiernom mori a medzinárodného turnaja o Pohár Sovietskeho športu v Leningrade. V leningradskej skupine obsadili Košice štvrté miesto. Vedenie sa pokúsilo nadviazať na piate miesto z predchádzajúceho ročníka doplnením obrany o Jána Šterbáka a útoku o Karla Čapka a Vincenta Lukáča.<ref name="hist7172" /> Zdravotný stav mužstva však nebol priaznivý už pred začiatkom ligy. Zranenia Jána Bača a Štefana Onofreja a neskoršie absencie viacerých opôr sťažovali stabilizáciu zostavy. V porovnaní s ročníkom 1970/71 sa zároveň zmenil širší sezónny register; nie pri každom pribudnutom alebo chýbajúcom mene je však známy skutočný prestup alebo cieľový klub.<ref name="EP7172">[https://www.eliteprospects.com/team/167/hc-kosice/1971-1972 HC Košice 1971/72 – súpiska], Elite Prospects.</ref> == Sezóna == === Káder === ;Realizačný tím a vedenie * '''hlavní tréneri:''' Ing. [[Břetislav Guryča]] <small>(v priebehu sezóny odvolaný)</small>, doc. [[Ladislav Horský]] * '''asistent trénera:''' [[Juraj Ferenc]] * '''viceprezident oddielu:''' Dušan Klinger <small>Súpiska spája klubový historický prehľad a rozšírený register Elite Prospects. Národnosti, roky narodenia, čísla, držanie hokejky, výška a hmotnosť sú uvedené podľa Elite Prospects; pomlčka znamená, že údaj sa v použitom prameni nepodarilo doložiť. Vek je uvedený ako rozsah počas sezóny 1971/72.<ref name="EP7172" /></small> {| width=78% !colspan=9 style="border-top:5px solid #FF8C00;border-bottom:4px solid #000000;" |<center>{{big|Brankári}} |- bgcolor="#AAAAAA" !width=5%|# !width=5%| |align=left!!width=24%|'''Hráč''' !width=5%|Post !width=7%|Hokejka !width=21%|Narodený !width=7%|Vek !width=8%|Výška !width=8%|Váha |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Česko}} |[[Jiří Holeček]] |align=center|B |align=center|— |align=center|[[1944]] |align=center|27–28 |align=center|181 |align=center|74 |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Dušan Kuriš]] |align=center|B |align=center|— |align=center|[[1946]] |align=center|25–26 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Pavol Svitana]] |align=center|B |align=center|L |align=center|[[1948]] |align=center|23–24 |align=center|— |align=center|— |} {| width=78% !colspan=9 style="border-top:5px solid #FF8C00;border-bottom:4px solid #000000;" |<center>{{big|Obrancovia}} |- bgcolor="#AAAAAA" !width=5%|# !width=5%| |align=left!!width=24%|'''Hráč''' !width=5%|Post !width=7%|Hokejka !width=21%|Narodený !width=7%|Vek !width=8%|Výška !width=8%|Váha |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|16 |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Ján Bačo]] |align=center|O |align=center|L |align=center|[[1951]] |align=center|20–21 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |Belan |align=center|O |align=center|— |align=center|— |align=center|— |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|4 |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[František Gregor]] |align=center|O |align=center|— |align=center|[[1938]] |align=center|33–34 |align=center|181 |align=center|80 |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|2 |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Milan Gregor]] |align=center|O |align=center|— |align=center|[[1942]] |align=center|29–30 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Miroslav Kiš]] |align=center|O |align=center|— |align=center|[[1946]] |align=center|25–26 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|21 |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Vladimír Lukscheider]] |align=center|O |align=center|— |align=center|[[1943]] |align=center|28–29 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|5 |align=center|{{minivlajka|Česko}} |[[Karel Metelka]] |align=center|O |align=center|— |align=center|[[1942]] |align=center|29–30 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|9 |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Marián Piro]] |align=center|O |align=center|— |align=center|[[1949]] |align=center|22–23 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|12 |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Vladimír Šandrik]] |align=center|O |align=center|L |align=center|[[1951]] |align=center|20–21 |align=center|185 |align=center|89 |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Ján Šterbák]] |align=center|O |align=center|— |align=center|[[1952]] |align=center|19–20 |align=center|— |align=center|— |} {| width=78% !colspan=9 style="border-top:5px solid #FF8C00;border-bottom:4px solid #000000;" |<center>{{big|Útočníci}} |- bgcolor="#AAAAAA" !width=5%|# !width=5%| |align=left!!width=24%|'''Hráč''' !width=5%|Post !width=7%|Hokejka !width=21%|Narodený !width=7%|Vek !width=8%|Výška !width=8%|Váha |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|18 |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Koloman Bielečka]] |align=center|Ú |align=center|— |align=center|[[1945]] |align=center|26–27 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|14 |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Peter Brťan]] |align=center|Ú |align=center|— |align=center|[[1945]] |align=center|26–27 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|7 |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Bedřich Brunclík]] |align=center|Ú |align=center|L |align=center|[[1946]] |align=center|25–26 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Karel Čapek]] |align=center|Ú |align=center|L |align=center|[[1950]] |align=center|21–22 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|9 |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Ján Faith]] |align=center|Ú |align=center|L |align=center|[[1948]] |align=center|23–24 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|11 |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Ján Hegyi]] |align=center|Ú |align=center|— |align=center|[[1947]] |align=center|24–25 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|15 |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[František Kolláth]] |align=center|Ú |align=center|— |align=center|[[1943]] |align=center|28–29 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|13 |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Karol Köver]] |align=center|Ú |align=center|— |align=center|[[1949]] |align=center|22–23 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Anton Lach]] |align=center|Ú |align=center|L |align=center|[[1954]] |align=center|17–18 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|8 |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Imrich Lukáč]] |align=center|Ú |align=center|L |align=center|[[1949]] |align=center|22–23 |align=center|174 |align=center|69 |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Vincent Lukáč]] |align=center|ĽK |align=center|L |align=center|[[1954]] |align=center|17–18 |align=center|175 |align=center|77 |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |Nastický |align=center|Ú |align=center|— |align=center|— |align=center|— |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|22 |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Štefan Onofrej]] |align=center|Ú |align=center|L |align=center|[[1951]] |align=center|20–21 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|10 |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Irenej Pažitný]] |align=center|C |align=center|— |align=center|[[1944]] |align=center|27–28 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|10 |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Jozef Pažitný]] |align=center|Ú |align=center|— |align=center|[[1951]] |align=center|20–21 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|20 |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Pavol Rehák]] |align=center|Ú |align=center|— |align=center|[[1946]] |align=center|25–26 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|17 |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[František Smerčiak]] |align=center|Ú |align=center|— |align=center|[[1943]] |align=center|28–29 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Július Šupler]] |align=center|Ú |align=center|— |align=center|[[1950]] |align=center|21–22 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Česko}} |[[Jaroslav Žec]] |align=center|Ú |align=center|L |align=center|[[1953]] |align=center|18–19 |align=center|— |align=center|— |} <small>Roky narodenia, posty, národnosti, čísla, držanie hokejky, výška a hmotnosť sú prevzaté z Elite Prospects. Vek je uvedený ako rozsah počas ročníka 1971/72. Pomlčka znamená, že údaj sa v použitých prameňoch nepodarilo spoľahlivo doložiť.<ref name="EP7172" /></small> ==== Zmeny v kádri ==== ===== Potvrdené príchody pred sezónou ===== {| class="wikitable" style="width:88%;" ! Hráč !! Post !! Odkiaľ !! Doloženie |- style="background:#FFF1DF;" | [[Ján Šterbák]] || obranca || [[HK Poprad|LVS Poprad]] || klubová história; predchádzajúce pôsobenie v Poprade |- style="background:#FFF1DF;" | [[Karel Čapek]] || útočník || Třebíč || klubová história |- style="background:#FFF1DF;" | [[Vincent Lukáč]] || ľavé krídlo || dorast / mládež TJ VSŽ Košice || klubová história; prvý ročník v A-mužstve |} ===== Ďalšie zmeny sezónneho registra ===== {| | valign="top" | '''Nové mená oproti registru 1970/71''' {| class="wikitable" ! Meno !! Predchádzajúci klub |- | Belan, [[Anton Lach]], Nastický || ''v použitých prameňoch nedoložený'' |- | [[Jozef Pažitný]], [[Pavol Rehák]] || ''v použitých prameňoch nedoložený'' |- | [[Július Šupler]], [[Jaroslav Žec]] || ''v použitých prameňoch nedoložený'' |} | valign="top" | '''Mená, ktoré oproti registru 1970/71 chýbajú''' {| class="wikitable" ! Meno !! Kam |- | [[Ján Biely]], Dedič, [[Ján Selvek]] || ''cieľový klub sa nepodarilo doložiť'' |- | [[Peter Pokorný]], [[Karel Skopal]] || ''cieľový klub sa nepodarilo doložiť'' |- | [[Konstantin Sopko]], [[Vladimír Stránský]] || ''cieľový klub sa nepodarilo doložiť'' |} |} <small>'''Metodická poznámka:''' rozdiel medzi dvoma sezónnymi databázovými registrami nie je sám osebe dôkazom prestupu. Preto sú presné kluby uvedené iba pri Šterbákovi, Čapkovi a Vincentovi Lukáčovi, ktorých príchod opisuje klubová história. Ostatné mená sú označené len ako zmena registra.<ref name="EP7071compare">[https://www.eliteprospects.com/team/167/hc-kosice/1970-1971 HC Košice 1970/71 – súpiska], Elite Prospects.</ref><ref name="EP7172" /></small> ===== Zmeny počas sezóny ===== {| class="wikitable" style="width:88%;" ! Oblasť !! Zmena |- | '''hlavný tréner''' || Ing. Břetislav Guryča bol v priebehu sezóny odvolaný; mužstvo prevzal doc. Ladislav Horský. Juraj Ferenc zostal asistentom. |- | '''zostava''' || Rotáciu ovplyvnili zranenia Jiřího Holečka, Karla Metelku, Františka Kollátha, Jána Faitha, Petra Brťana a Bedřicha Brunclíka; pred ligou boli zranení Ján Bačo a Štefan Onofrej. |- | '''mladí hráči''' || Vincent Lukáč odohral podľa sezónnej štatistiky 31 zápasov a získal deväť bodov (4+5); v širšom registri boli aj sedemnásťroční Anton Lach a Jaroslav Žec. |} === I. československá hokejová liga === ==== Herný systém ==== Najvyššia súťaž mala desať účastníkov a hrala sa štvorkolovým systémom. Každý klub sa s každým súperom stretol dvakrát doma a dvakrát vonku, spolu teda odohral 36 zápasov. Za výhru sa udeľovali dva body a za remízu jeden bod. O konečnom poradí rozhodla ligová tabuľka; posledný Gottwaldov zostúpil.<ref name="liga7172" /> ==== Priebeh sezóny ==== VSŽ začali troma prehrami v prvých štyroch kolách, medzi ktoré vložili domácu výhru 4:2 nad Kladnom. Po prvých deviatich zápasoch mali bilanciu '''3–1–5''', skóre '''22:38''' a sedem bodov, čo v čiastkovej tabuľke znamenalo ôsme miesto. Výrazný rozdiel medzi domácimi a vonkajšími výkonmi ukázali októbrové výsledky: Košice doma zdolali Gottwaldov 5:4, Litvínov 6:2, Spartu 8:3 a Jihlavu 3:1, no zo štyroch októbrových duelov na klziskách súperov získali iba bod v Gottwaldove. V druhej štvrtine súťaže dosiahli zhodnú bilanciu 3–1–5, ale vyrovnané skóre 23:23. K najlepším výkonom patrili výhry nad Spartou 8:3, Slovanom 5:2 a Jihlavou 3:1. Tretia štvrtina priniesla opäť sedem bodov, tentoraz pri skóre 16:26. Košice síce vyhrali na ľade Sparty 4:1, doma zdolali Gottwaldov a Litvínov, v ďalších šiestich stretnutiach však získali iba bod na Slovane a trikrát neskórovali alebo dali najviac jeden gól. Po zápase s Brnom 7. decembra nasledovala v ligovom programe dlhá zimná prestávka; ďalší duel odohrali VSŽ až 18. februára. V posledných deviatich kolách získali osem bodov pri bilancii 3–2–4 a skóre 20:26. Začali výhrou 3:1 nad Spartou, remizovali s Pardubicami a Českými Budějovicami a neskôr zdolali Jihlavu 4:1 i Litvínov 2:1. Záverečné dve prehry so Slovanom a Brnom uzavreli ročník na ôsmom mieste. Oproti predchádzajúcej sezóne klesli Košice z piateho na ôsme miesto, získali o päť bodov menej a strelili o 29 gólov menej. Defenzíva sa síce zlepšila zo 131 na 113 inkasovaných gólov, útok s 81 zásahmi bol podľa klubovej kroniky najslabším košickým streleckým výsledkom v najvyššej súťaži až do zániku Československa.<ref name="hist7172" /><ref name="liga7172" /> ==== Zápasy ==== <small>Všetkých 36 výsledkov a skóre po tretinách sú overené v klubovom archíve aj v dobovom súťažnom prehľade.<ref name="archive7172">[https://www.hckosice.sk/a-muzstvo/archiv-zapasov Archív zápasov HC Košice – 1971/72], HC Košice.</ref><ref name="liga7172" /> Mená strelcov pochádzajú zo sekundárneho prepisu podľa denníka ''Rudé právo''.<ref name="statforum7172" /> Prepis nezachytáva minúty gólov, asistencie, brankárov, divákov, rozhodcov, strely ani trestné minúty; tieto polia preto nie sú vymyslené ani dopočítané. Značky upozorňujú na nejasnosti: (*) priezvisko Lukáč bez iniciály; (†) neúplné meno „Milan“ alebo „Gregor“; (‡) chýbajúce mená oboch strelcov; (§) košický gól pripísaný v prepise hráčovi Pardubíc; (¶) „L. Lukáč“, ktorý nezodpovedá sezónnej súpiske; (‖) neidentifikovaný zápis „Sabris“.</small> {| class="toccolours" width=100% style="clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;" |- ! colspan=2 style="background:#FFFFFF;border-top:#FF8C00 5px solid;border-bottom:#000000 5px solid;" | I. československá hokejová liga 1971/1972 – TJ VSŽ Košice |- valign="top" |<div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#FF8C00;color:#000000;">September 1971: 1–0–3 (Doma: 1–0–0; Vonku: 0–0–3) Body: 2</div> <div class="NavContent" style="text-align:center; display:none;"> {| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- !width=25|Kolo !width=975|Zápas |- bgcolor="#ffbbbb" |1. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[17. september]] [[1971]] |mužstvo1=[[HC Sparta Praha|Sparta ČKD Praha]] |skóre=4:1 |tretiny=(0:0, 3:1, 1:0) |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |štadión=[[Praha]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3460 |góly1=Havel 2, Nikl, Šíma |góly2=[[František Smerčiak|Smerčiak]] }} |- bgcolor="#ffbbbb" |2. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[21. september]] [[1971]] |mužstvo1=[[HC Dynamo Pardubice|Tesla Pardubice]] |skóre=4:2 |tretiny=(2:0, 1:1, 1:1) |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |štadión=[[Pardubice]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3460 |góly1=Bulis, Šťastný, Borek, Skalický |góly2=[[Karol Köver|Köver]], [[Peter Brťan|Brťan]] }} |- bgcolor="#ddffdd" |3. |{{Hokejbox2 |bg=#ddffdd |dátum=[[24. september]] [[1971]] |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |skóre=4:2 |tretiny=(1:0, 1:0, 2:2) |mužstvo2=[[Rytíři Kladno|SONP Kladno]] |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3460 |góly1=[[Bedřich Brunclík|Brunclík]], [[Peter Brťan|Brťan]], [[František Gregor|F. Gregor]], [[Ján Hegyi|Hegyi]] |góly2=Wimmer, Vins }} |- bgcolor="#ffbbbb" |4. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[28. september]] [[1971]] |mužstvo1=[[Motor České Budějovice|Motor České Budějovice]] |skóre=9:1 |tretiny=(1:1, 4:0, 4:0) |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |štadión=[[České Budějovice]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3460 |góly1=Masopust 3, Pouzar, Edelmann, Pražák, Neumaier, Hovora, Květoň |góly2=[[Ján Hegyi|Hegyi]] }} |} </div></div> |} {| class="toccolours" width=100% style="clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;" |- valign="top" |<div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#FF8C00;color:#000000;">Október 1971: 4–2–5 (Doma: 4–1–2; Vonku: 0–1–3) Body: 10</div> <div class="NavContent" style="text-align:center; display:none;"> {| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- !width=25|Kolo !width=975|Zápas |- bgcolor="#ddffdd" |5. |{{Hokejbox2 |bg=#ddffdd |dátum=[[1. október]] [[1971]] |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |skóre=5:4 |tretiny=(3:1, 0:1, 2:2) |mužstvo2=[[PSG Zlín|TJ Gottwaldov]] |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3460 |góly1=Lukáč<small>*</small>, [[František Gregor|F. Gregor]], [[František Smerčiak|Smerčiak]], [[Koloman Bielečka|Bielečka]], [[Ján Hegyi|Hegyi]] |góly2=Kozela 2, Kepák, Vašek }} |- bgcolor="#ffbbbb" |6. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[5. október]] [[1971]] |mužstvo1=[[HC Dukla Jihlava|Dukla Jihlava]] |skóre=3:1 |tretiny=(0:0, 1:1, 2:0) |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |štadión=[[Jihlava]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3460 |góly1=Rykl, Jiří Holík, Klapáč |góly2=[[Bedřich Brunclík|Brunclík]] }} |- bgcolor="#ddffdd" |7. |{{Hokejbox2 |bg=#ddffdd |dátum=[[8. október]] [[1971]] |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |skóre=6:2 |tretiny=(2:2, 1:0, 3:0) |mužstvo2=[[HC Litvínov|CHZ Litvínov]] |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3460 |góly1=[[Bedřich Brunclík|Brunclík]] 2, [[Vladimír Šandrik|Šandrik]], [[Ján Hegyi|Hegyi]], [[František Smerčiak|Smerčiak]], [[Ján Faith|Faith]] |góly2=Nedvěd, Zelenka }} |- bgcolor="#ffbbbb" |8. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[12. október]] [[1971]] |mužstvo1=[[HC Slovan Bratislava|Slovan CHZJD Bratislava]] |skóre=9:1 |tretiny=(1:0, 3:1, 5:0) |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |štadión=[[Bratislava]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3460 |góly1=Michálek 2, Nedomanský 2, Dučaj, Grandtner, Žižka, Kordiak, Šťastný |góly2=[[Ján Hegyi|Hegyi]] }} |- bgcolor="#ffeeaa" |9. |{{Hokejbox2 |bg=#ffeeaa |dátum=[[15. október]] [[1971]] |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |skóre=1:1 |tretiny=(0:0, 0:1, 1:0) |mužstvo2=[[HC Kometa Brno|ZKL Brno]] |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3460 |góly1=[[Vladimír Šandrik|Šandrik]] |góly2=Nekola }} |- bgcolor="#ddffdd" |10. |{{Hokejbox2 |bg=#ddffdd |dátum=[[17. október]] [[1971]] |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |skóre=8:3 |tretiny=(4:1, 2:1, 2:1) |mužstvo2=[[HC Sparta Praha|Sparta ČKD Praha]] |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3460 |góly1=[[Ján Hegyi|Hegyi]] 2, [[Vladimír Šandrik|Šandrik]], [[Miroslav Kiš|Kiš]], Milan<small>†</small>, Gregor<small>†</small>, [[František Kolláth|Kolláth]], [[František Smerčiak|Smerčiak]] |góly2=Kašťák 2, Nikl }} |- bgcolor="#ffbbbb" |11. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[19. október]] [[1971]] |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |skóre=1:2 |tretiny=(0:1, 1:1, 0:0) |mužstvo2=[[HC Dynamo Pardubice|Tesla Pardubice]] |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3460 |góly1=[[Bedřich Brunclík|Brunclík]] |góly2=Čížek, Šťastný }} |- bgcolor="#ffbbbb" |12. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[22. október]] [[1971]] |mužstvo1=[[Rytíři Kladno|SONP Kladno]] |skóre=2:0 |tretiny=(0:0, 1:0, 1:0) |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |štadión=[[Kladno]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3460 |góly1=Rys, Bauer |góly2=— }} |- bgcolor="#ffbbbb" |13. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[26. október]] [[1971]] |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |skóre=1:3 |tretiny=(0:0, 1:2, 0:1) |mužstvo2=[[Motor České Budějovice|Motor České Budějovice]] |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3460 |góly1=[[Ján Faith|Faith]] |góly2=Partl, Edelmann, Neumaier }} |- bgcolor="#ffeeaa" |14. |{{Hokejbox2 |bg=#ffeeaa |dátum=[[29. október]] [[1971]] |mužstvo1=[[PSG Zlín|TJ Gottwaldov]] |skóre=1:1 |tretiny=(0:1, 1:0, 0:0) |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |štadión=[[Zlín|Gottwaldov]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3460 |góly1=''strelec v prepise neuvedený''<small>‡</small> |góly2=''strelec v prepise neuvedený''<small>‡</small> }} |- bgcolor="#ddffdd" |15. |{{Hokejbox2 |bg=#ddffdd |dátum=[[31. október]] [[1971]] |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |skóre=3:1 |tretiny=(1:1, 0:0, 2:0) |mužstvo2=[[HC Dukla Jihlava|Dukla Jihlava]] |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3460 |góly1=[[Ján Hegyi|Hegyi]], [[Bedřich Brunclík|Brunclík]], [[Milan Gregor|M. Gregor]] |góly2=Hrbatý }} |} </div></div> |} {| class="toccolours" width=100% style="clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;" |- valign="top" |<div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#FF8C00;color:#000000;">November 1971: 3–0–6 (Doma: 2–0–1; Vonku: 1–0–5) Body: 6</div> <div class="NavContent" style="text-align:center; display:none;"> {| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- !width=25|Kolo !width=975|Zápas |- bgcolor="#ffbbbb" |16. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[2. november]] [[1971]] |mužstvo1=[[HC Litvínov|CHZ Litvínov]] |skóre=5:4 |tretiny=(2:1, 1:3, 2:0) |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |štadión=[[Litvínov]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3460 |góly1=Ulrych 2, Bubla, Ruml, Hlinka |góly2=[[František Smerčiak|Smerčiak]], Lukáč<small>*</small>, Gregor<small>†</small>, [[Bedřich Brunclík|Brunclík]] }} |- bgcolor="#ddffdd" |17. |{{Hokejbox2 |bg=#ddffdd |dátum=[[5. november]] [[1971]] |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |skóre=5:2 |tretiny=(3:0, 2:1, 0:1) |mužstvo2=[[HC Slovan Bratislava|Slovan CHZJD Bratislava]] |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3460 |góly1=[[Bedřich Brunclík|Brunclík]], [[Ján Hegyi|Hegyi]], [[Vincent Lukáč|V. Lukáč]], [[Karol Köver|Köver]], [[František Smerčiak|Smerčiak]] |góly2=Grandtner, Flešnar }} |- bgcolor="#ffbbbb" |18. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[12. november]] [[1971]] |mužstvo1=[[HC Kometa Brno|ZKL Brno]] |skóre=4:0 |tretiny=(0:0, 2:0, 2:0) |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |štadión=[[Brno]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3460 |góly1=Černý, Mráz, Farda, Jiřík |góly2=— }} |- bgcolor="#ddffdd" |19. |{{Hokejbox2 |bg=#ddffdd |dátum=[[16. november]] [[1971]] |mužstvo1=[[HC Sparta Praha|Sparta ČKD Praha]] |skóre=1:4 |tretiny=(1:2, 0:1, 0:1) |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |štadión=[[Praha]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3460 |góly1=Šíma |góly2=[[František Smerčiak|Smerčiak]] 3, [[Peter Brťan|Brťan]] }} |- bgcolor="#ffbbbb" |20. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[19. november]] [[1971]] |mužstvo1=[[HC Dynamo Pardubice|Tesla Pardubice]] |skóre=4:1 |tretiny=(0:1, 3:0, 1:0) |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |štadión=[[Pardubice]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3460 |góly1=Čížek, Paleček, Hanka, Bulis |góly2=''strelec nejasný''<small>§</small> }} |- bgcolor="#ffbbbb" |21. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[21. november]] [[1971]] |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |skóre=0:4 |tretiny=(0:1, 0:0, 0:3) |mužstvo2=[[Rytíři Kladno|SONP Kladno]] |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3460 |góly1=— |góly2=Hrabě, Nedvěd, Wimmer, Kofent }} |- bgcolor="#ffbbbb" |22. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[23. november]] [[1971]] |mužstvo1=[[Motor České Budějovice|Motor České Budějovice]] |skóre=4:2 |tretiny=(0:1, 2:1, 2:0) |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |štadión=[[České Budějovice]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3460 |góly1=Mařík 2, Edelmann, Pražák |góly2=[[Karel Metelka|Metelka]], [[Ján Hegyi|Hegyi]] }} |- bgcolor="#ddffdd" |23. |{{Hokejbox2 |bg=#ddffdd |dátum=[[27. november]] [[1971]] |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |skóre=3:2 |tretiny=(2:1, 1:1, 0:0) |mužstvo2=[[PSG Zlín|TJ Gottwaldov]] |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3460 |góly1=L. Lukáč<small>¶</small>, [[Ján Faith|Faith]], [[Štefan Onofrej|Onofrej]] |góly2=V. Králík, Dolák }} |- bgcolor="#ffbbbb" |24. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[30. november]] [[1971]] |mužstvo1=[[HC Dukla Jihlava|Dukla Jihlava]] |skóre=6:1 |tretiny=(4:0, 0:1, 2:0) |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |štadión=[[Jihlava]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3460 |góly1=Suchý 3, Jiří Novák 2, Balun |góly2=[[František Smerčiak|Smerčiak]] }} |} </div></div> |} {| class="toccolours" width=100% style="clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;" |- valign="top" |<div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#FF8C00;color:#000000;">December 1971: 1–1–1 (Doma: 1–0–1; Vonku: 0–1–0) Body: 3</div> <div class="NavContent" style="text-align:center; display:none;"> {| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- !width=25|Kolo !width=975|Zápas |- bgcolor="#ddffdd" |25. |{{Hokejbox2 |bg=#ddffdd |dátum=[[3. december]] [[1971]] |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |skóre=3:1 |tretiny=(0:0, 1:0, 2:1) |mužstvo2=[[HC Litvínov|CHZ Litvínov]] |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3460 |góly1=[[František Kolláth|Kolláth]] 2, [[Karol Köver|Köver]] |góly2=Hlinka }} |- bgcolor="#ffeeaa" |26. |{{Hokejbox2 |bg=#ffeeaa |dátum=[[5. december]] [[1971]] |mužstvo1=[[HC Slovan Bratislava|Slovan CHZJD Bratislava]] |skóre=2:2 |tretiny=(0:0, 1:0, 1:2) |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |štadión=[[Bratislava]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3460 |góly1=Grandtner, Ujváry |góly2=[[Peter Brťan|Brťan]], [[Imrich Lukáč|I. Lukáč]] }} |- bgcolor="#ffbbbb" |27. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[7. december]] [[1971]] |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |skóre=0:2 |tretiny=(0:0, 0:1, 0:1) |mužstvo2=[[HC Kometa Brno|ZKL Brno]] |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3460 |góly1=— |góly2=Meixner, Ševčík }} |} </div></div> |} {| class="toccolours" width=100% style="clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;" |- valign="top" |<div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#FF8C00;color:#000000;">Február 1972: 1–2–1 (Doma: 1–2–0; Vonku: 0–0–1) Body: 4</div> <div class="NavContent" style="text-align:center; display:none;"> {| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- !width=25|Kolo !width=975|Zápas |- bgcolor="#ddffdd" |28. |{{Hokejbox2 |bg=#ddffdd |dátum=[[18. február]] [[1972]] |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |skóre=3:1 |tretiny=(1:1, 1:0, 1:0) |mužstvo2=[[HC Sparta Praha|Sparta ČKD Praha]] |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3460 |góly1=[[Ján Hegyi|Hegyi]] 2, [[Vincent Lukáč|V. Lukáč]] |góly2=Brdička }} |- bgcolor="#ffeeaa" |29. |{{Hokejbox2 |bg=#ffeeaa |dátum=[[22. február]] [[1972]] |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |skóre=3:3 |tretiny=(1:1, 0:1, 2:1) |mužstvo2=[[HC Dynamo Pardubice|Tesla Pardubice]] |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3460 |góly1=[[Peter Brťan|Brťan]], [[Ján Faith|Faith]], [[Milan Gregor|M. Gregor]] |góly2=Pavlíček, Martinec, Slavík }} |- bgcolor="#ffbbbb" |30. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[25. február]] [[1972]] |mužstvo1=[[Rytíři Kladno|SONP Kladno]] |skóre=8:3 |tretiny=(3:0, 3:2, 2:1) |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |štadión=[[Kladno]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3460 |góly1=Hrabě 2, Novák 2, Wimmer, Nový, Rys, Markup |góly2=[[Ján Šterbák|Šterbák]], [[Ján Faith|Faith]], Lukáč<small>*</small> }} |- bgcolor="#ffeeaa" |31. |{{Hokejbox2 |bg=#ffeeaa |dátum=[[29. február]] [[1972]] |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |skóre=3:3 |tretiny=(1:0, 1:1, 1:2) |mužstvo2=[[Motor České Budějovice|Motor České Budějovice]] |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3460 |góly1=[[Milan Gregor|M. Gregor]], [[Ján Faith|Faith]], [[Vladimír Šandrik|Šandrik]] |góly2=Edelmann 2, Vondrka }} |} </div></div> |} {| class="toccolours" width=100% style="clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;" |- valign="top" |<div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#FF8C00;color:#000000;">Marec 1972: 2–0–3 (Doma: 1–0–1; Vonku: 1–0–2) Body: 4</div> <div class="NavContent" style="text-align:center; display:none;"> {| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- !width=25|Kolo !width=975|Zápas |- bgcolor="#ffbbbb" |32. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[3. marec]] [[1972]] |mužstvo1=[[PSG Zlín|TJ Gottwaldov]] |skóre=3:0 |tretiny=(1:0, 1:0, 1:0) |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |štadión=[[Zlín|Gottwaldov]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3460 |góly1=Dolák, Foret, Vodák |góly2=— }} |- bgcolor="#ddffdd" |33. |{{Hokejbox2 |bg=#ddffdd |dátum=[[5. marec]] [[1972]] |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |skóre=4:1 |tretiny=(2:0, 1:1, 1:0) |mužstvo2=[[HC Dukla Jihlava|Dukla Jihlava]] |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3460 |góly1=[[Bedřich Brunclík|Brunclík]] 2, [[Peter Brťan|Brťan]], „Sabris“<small>‖</small> |góly2=Suchý }} |- bgcolor="#ddffdd" |34. |{{Hokejbox2 |bg=#ddffdd |dátum=[[7. marec]] [[1972]] |mužstvo1=[[HC Litvínov|CHZ Litvínov]] |skóre=1:2 |tretiny=(1:0, 0:1, 0:1) |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |štadión=[[Litvínov]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3460 |góly1=Nedvěd |góly2=[[František Smerčiak|Smerčiak]], [[Vladimír Šandrik|Šandrik]] }} |- bgcolor="#ffbbbb" |35. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[10. marec]] [[1972]] |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |skóre=1:3 |tretiny=(0:1, 0:1, 1:1) |mužstvo2=[[HC Slovan Bratislava|Slovan CHZJD Bratislava]] |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3460 |góly1=Belan |góly2=Nedomanský, Miklošovič, Haas }} |- bgcolor="#ffbbbb" |36. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[12. marec]] [[1972]] |mužstvo1=[[HC Kometa Brno|ZKL Brno]] |skóre=3:1 |tretiny=(2:0, 0:1, 1:0) |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |štadión=[[Brno]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3460 |góly1=Černý, Jiřík, Farda |góly2=[[Karel Čapek|Čapek]] }} |} </div></div> |} ==== Bilancia podľa mesiacov ==== {| class="wikitable" style="text-align:center; border-top:5px solid #FF8C00; border-bottom:4px solid #000000;" ! Mesiac !! {{tooltip| Z | Zápasy }} !! {{tooltip| V | Víťazstvá }} !! {{tooltip| R | Remízy }} !! {{tooltip| P | Prehry }} !! Skóre !! {{tooltip| B | Body }} !! Doma !! Vonku |- | align=left|September 1971 || 4 || 1 || 0 || 3 || 8:19 || 2 || 1–0–0 || 0–0–3 |- | align=left|Október 1971 || 11 || 4 || 2 || 5 || 28:31 || 10 || 4–1–2 || 0–1–3 |- | align=left|November 1971 || 9 || 3 || 0 || 6 || 20:32 || 6 || 2–0–1 || 1–0–5 |- | align=left|December 1971 || 3 || 1 || 1 || 1 || 5:5 || 3 || 1–0–1 || 0–1–0 |- | align=left|Február 1972 || 4 || 1 || 2 || 1 || 12:15 || 4 || 1–2–0 || 0–0–1 |- | align=left|Marec 1972 || 5 || 2 || 0 || 3 || 8:11 || 4 || 1–0–1 || 1–0–2 |- bgcolor="#FFE2C2" | align=left|'''Spolu''' || '''36''' || '''12''' || '''5''' || '''19''' || '''81:113''' || '''29''' || '''10–3–5''' || '''2–2–14''' |} ==== Konečná tabuľka ==== {| class="wikitable" style="text-align:center; border-top:5px solid #000000; border-bottom:4px solid #FF8C00;" ! Por. !! Tím !! {{tooltip| Z | Zápasy }} !! {{tooltip| V | Víťazstvá }} !! {{tooltip| R | Remízy }} !! {{tooltip| P | Prehry }} !! Skóre !! {{tooltip| B | Body }} !! Poznámka |- style="background:#FFFF99;" |1.||align=left|[[HC Dukla Jihlava|ASD Dukla Jihlava]]||36||22||4||10||148:86||48||'''majster''' |- |2.||align=left|[[HC Slovan Bratislava|TJ Slovan CHZJD Bratislava]]||36||19||8||9||135:88||46|| |- |3.||align=left|[[Rytíři Kladno|TJ SONP Kladno]]||36||21||4||11||125:94||46|| |- |4.||align=left|[[HC Dynamo Pardubice|TJ Tesla Pardubice]]||36||17||6||13||124:112||40|| |- |5.||align=left|[[HC Kometa Brno|TJ ZKL Brno]]||36||18||4||14||106:100||40|| |- |6.||align=left|[[Motor České Budějovice|TJ Motor České Budějovice]]||36||13||4||19||105:138||30|| |- |7.||align=left|[[HC Sparta Praha|TJ Sparta ČKD Praha]]||36||12||6||18||89:128||30|| |- bgcolor="#FF8C00" |'''8.'''||align=left|'''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''||'''36'''||'''12'''||'''5'''||'''19'''||'''81:113'''||'''29'''|| |- |9.||align=left|[[HC Litvínov|TJ CHZ ČSSP Litvínov]]||36||12||3||21||121:142||27|| |- style="background:#FFCCCC;" |10.||align=left|[[PSG Zlín|TJ Gottwaldov]]||36||8||8||20||91:124||24||zostup |} ==== Bilancia podľa prostredia ==== {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! Prostredie !! {{tooltip| Z | Zápasy }} !! {{tooltip| V | Víťazstvá }} !! {{tooltip| R | Remízy }} !! {{tooltip| P | Prehry }} !! Skóre !! {{tooltip| B | Body }} |- | align=left|'''Doma''' || 18 || 10 || 3 || 5 || 54:40 || 23 |- | align=left|'''Vonku''' || 18 || 2 || 2 || 14 || 27:73 || 6 |- bgcolor="#FFE2C2" | align=left|'''Spolu''' || '''36''' || '''12''' || '''5''' || '''19''' || '''81:113''' || '''29''' |} ==== Bilancia po štvrtinách súťaže ==== {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! Úsek !! Kolá !! {{tooltip| V | Víťazstvá }} !! {{tooltip| R | Remízy }} !! {{tooltip| P | Prehry }} !! Skóre !! Body !! Čiastkové poradie |- | I. štvrtina || 1.–9. || 3 || 1 || 5 || 22:38 || 7 || 8. |- | II. štvrtina || 10.–18. || 3 || 1 || 5 || 23:23 || 7 || 9. |- | III. štvrtina || 19.–27. || 3 || 1 || 5 || 16:26 || 7 || 8. |- | IV. štvrtina || 28.–36. || 3 || 2 || 4 || 20:26 || 8 || 7. |} ==== Bilancia a série ==== {| class="wikitable" style="width:70%;" ! Štatistika !! Hodnota |- | Celková bilancia || '''12–5–19''' <small>(V–R–P)</small> |- | Domáca bilancia || '''10–3–5''', skóre '''54:40''', 23 bodov |- | Vonkajšia bilancia || '''2–2–14''', skóre '''27:73''', 6 bodov |- | Najdlhšia séria víťazstiev || '''2 zápasy''' <small>(5.–7. marec 1972)</small> |- | Najdlhšia séria bez prehry || '''2 zápasy''' <small>(päťkrát: 15.–17. október, 29.–31. október a 3.–5. december 1971; 18.–22. február a 5.–7. marec 1972)</small> |- | Najdlhšia séria prehier || '''3 zápasy''' <small>(dvakrát: 19.–26. október a 19.–23. november 1971)</small> |- | Najdlhšia séria bez víťazstva || '''4 zápasy''' <small>(dvakrát: 19.–29. október 1971, P–P–P–R; 22. február – 3. marec 1972, R–P–R–P)</small> |- | Čisté kontá || '''0''' |- | Zápasy bez streleného gólu || '''5''' <small>(na Kladne, v Brne, doma proti Kladnu a Brnu a v Gottwaldove)</small> |- | Najvyššie víťazstvo || '''8:3''' <small>proti Sparte Praha, 17. október 1971</small> |- | Najvyššie prehry rozdielom || '''1:9''' v Českých Budějoviciach a '''1:9''' v Bratislave <small>(rozdiel osem gólov)</small> |- | Najviac gólov v zápase || '''11''' <small>Košice – Sparta Praha 8:3, 17. október 1971; Kladno – Košice 8:3, 25. február 1972</small> |} <small>'''Vysvetlivky:''' V – víťazstvo; R – remíza; P – prehra. Série sú počítané chronologicky podľa dátumov zápasov.</small> ==== Štatistiky hráčov ==== ===== Hráči v poli ===== {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; width:94%; border-top:5px solid #FF8C00; border-bottom:4px solid #000000;" ! Hráč !! {{tooltip| Z | Zápasy }} !! {{tooltip| G | Góly }} !! {{tooltip| A | Asistencie }} !! {{tooltip| B | Body }} !! {{tooltip| TM | Trestné minúty }} !! {{tooltip| G-Z | Góly v menovitom zápasovom prepise }} |- | align=left|[[Bedřich Brunclík]] || 32 || 12 || 17 || 29 || 32 || 10 |- | align=left|[[Ján Faith]] || 34 || 8 || 5 || 13 || 30 || 6 |- | align=left|[[Vladimír Šandrik]] || 36 || 6 || 3 || 9 || 26 || 5 |- | align=left|[[Vincent Lukáč]] || 31 || 4 || 5 || 9 || 10 || 2 |- | align=left|[[Imrich Lukáč]] || 34 || 4 || 5 || 9 || 8 || 1 |- | align=left|[[Karel Čapek]] || 15 || 1 || 2 || 3 || 6 || 1 |- | align=left|[[Ján Šterbák]] || 35 || 0 || 3 || 3 || 29 || 1 |- | align=left|[[Štefan Onofrej]] || 15 || 1 || 0 || 1 || 0 || 1 |- | align=left|[[Ján Hegyi]] || — || — || — || — || — || 12 |- | align=left|[[František Smerčiak]] || — || — || — || — || — || 11 |- | align=left|[[Peter Brťan]] || — || — || — || — || — || 6 |- | align=left|[[Karol Köver]] || — || — || — || — || — || 3 |- | align=left|[[František Kolláth]] || — || — || — || — || — || 3 |- | align=left|[[Milan Gregor]] || — || — || — || — || — || 3 |- | align=left|[[František Gregor]] || — || — || — || — || — || 2 |- | align=left|[[Koloman Bielečka]] || — || — || — || — || — || 1 |- | align=left|[[Miroslav Kiš]] || — || — || — || — || — || 1 |- | align=left|[[Karel Metelka]] || — || — || — || — || — || 1 |- | align=left|Belan || — || — || — || — || — || 1 |- style="background:#F1F1F1;" | align=left|''Neurčený Lukáč''<small>*</small> || — || — || — || — || — || 4 |- style="background:#F1F1F1;" | align=left|''Nejasný Gregor''<small>†</small> || — || — || — || — || — || 2 |- style="background:#F1F1F1;" | align=left|''Nejasný Milan''<small>†</small> || — || — || — || — || — || 1 |- style="background:#F1F1F1;" | align=left|''Nezistený strelec''<small>‡ § ‖</small> || — || — || — || — || — || 3 |- bgcolor="#FFE2C2" | align=left|'''Spolu''' || — || — || — || — || — || '''81''' |} <small>Stĺpce Z, G, A, B a TM sú databázovou sezónnou štatistikou Elite Prospects a sú úplné iba pri ôsmich hráčoch, pri ktorých zdroj uvádza čísla.<ref name="EPstats7172" /> Stĺpec G-Z je samostatný kontrolný súčet mien v zápasovom prepise. Rozdiely – napríklad Brunclíkových 12 oficiálnych gólov oproti desiatim jednoznačne priradeným v prepise – dokazujú, že menovitý prepis nemožno považovať za úplnú individuálnu štatistiku. Všetkých 81 tímových gólov je započítaných, desať z nich však nemožno bezpečne priradiť konkrétnemu hráčovi.<ref name="statforum7172" /></small> ===== Brankári ===== {| class="wikitable" style="width:82%; text-align:center; border-collapse:collapse; border-top:5px solid #000000; border-bottom:4px solid #FF8C00;" ! Brankár !! {{tooltip| Z | Zápasy }} !! {{tooltip| GAA | Priemer inkasovaných gólov na zápas }} !! {{tooltip| SV% | Úspešnosť zákrokov }} !! Poznámka |- | align=left|[[Jiří Holeček]] || 30 || 2,80 || — || jednotka mužstva |- | align=left|[[Pavol Svitana]] || 6 || 4,19 || — || náhradný brankár |- | align=left|[[Dušan Kuriš]] || — || — || — || uvedený v sezónnej súpiske bez individuálnych štatistík |} <small>Elite Prospects uvádza počet zápasov a priemer inkasovaných gólov, nie však odohrané minúty, počet striel, úspešnosť zákrokov ani bilanciu výhier a prehier. Súčet 30+6 zodpovedá 36 ligovým zápasom, no zdroj neuvádza, či išlo vo všetkých prípadoch o štarty alebo aj striedania.<ref name="EPstats7172" /></small> === B-mužstvo === TJ VSŽ Košice B odohralo svoju prvú a zároveň poslednú sezónu v [[1. slovenská národná hokejová liga|Slovenskej národnej hokejovej lige]]. V základnej časti obsadilo 11. miesto s bilanciou '''4–2–16''', skóre '''65:118''' a desiatimi bodmi. Do skupiny o 7.–12. miesto sa výsledky prenášali; v desiatich dodatočných dueloch získalo 13 bodov pri bilancii 5–3–2 a skóre 38:29. V konečnej tabuľke tak zostalo jedenáste s 23 bodmi a skóre 103:147. Rezerva zostúpila do divízie, v nasledujúcom ročníku však už do súťaže nenastúpila a ukončila činnosť.<ref name="snhl7172">[https://avlh.sweb.cz/CZ-1971-72-DS.pdf Československo 1971/72 – SNHL a nižšie súťaže], dobový štatistický prehľad.</ref> Košice B získali v základnej časti všetkých desať bodov doma; na klziskách súperov prehrali všetkých jedenásť zápasov. V nadstavbovej skupine sa výrazne zlepšili: doma dosiahli štyri výhry a remízu, vonku vyhrali na ľade Slávie UK a remizovali v Poprade i Banskej Bystrici. Najvyššou výhrou bolo 5:0 nad Trnavou, najvyššou prehrou 0:10 s Banskou Bystricou. ==== Zápasy B-mužstva ==== <small>Pri všetkých 32 zápasoch sú uvedené výsledky po tretinách podľa dobového súťažného prehľadu. Mená strelcov, brankári, diváci, rozhodcovia, strely ani trestné minúty sa v použitom prameni nenachádzajú.<ref name="snhl7172" /></small> ==== Bilancia B-mužstva podľa fáz ==== {| class="wikitable" style="text-align:center; border-top:5px solid #000000; border-bottom:4px solid #FF8C00;" ! Fáza !! {{tooltip| Z | Zápasy }} !! {{tooltip| V | Víťazstvá }} !! {{tooltip| R | Remízy }} !! {{tooltip| P | Prehry }} !! Skóre !! {{tooltip| B | Body }} |- | Základná časť || 22 || 4 || 2 || 16 || 65:118 || 10 |- | Skupina o 7.–12. miesto <small>(dodatočné zápasy)</small> || 10 || 5 || 3 || 2 || 38:29 || 13 |- style="background:#FFE2C2;" | '''Spolu''' || '''32''' || '''9''' || '''5''' || '''18''' || '''103:147''' || '''23''' |} <small>Do konečnej tabuľky sa započítali výsledky základnej časti aj desať dodatočných zápasov skupiny o 7.–12. miesto.<ref name="snhl7172" /></small> {| class="toccolours" width=100% style="clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;" |- ! colspan=2 style="background:#FFFFFF;border-top:#FF8C00 5px solid;border-bottom:#000000 5px solid;" | I. slovenská národná hokejová liga 1971/1972 – TJ VSŽ Košice B (základná časť) |- valign="top" |<div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#FF8C00;color:#000000;">Október 1971 – základná časť: 1–0–3 (Doma: 1–0–1; Vonku: 0–0–2) Body: 2</div> <div class="NavContent" style="text-align:center; display:none;"> {| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- !width=25|Kolo !width=975|Zápas |- bgcolor="#ffbbbb" |1. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[20. október]] [[1971]] |mužstvo1=[[MHk 32 Liptovský Mikuláš|ŠK Liptovský Mikuláš]] |skóre=2:0 |tretiny=(1:0, 0:0, 1:0) |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice B]]''' |štadión=[[Liptovský Mikuláš]] |správa=https://avlh.sweb.cz/CZ-1971-72-DS.pdf }} |- bgcolor="#ffbbbb" |2. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[23. október]] [[1971]] |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice B]]''' |skóre=1:5 |tretiny=(1:1, 0:2, 0:2) |mužstvo2=[[HK Ružinov 99 Bratislava|Spartak BEZ Bratislava]] |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] |správa=https://avlh.sweb.cz/CZ-1971-72-DS.pdf }} |- bgcolor="#ffbbbb" |3. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[27. október]] [[1971]] |mužstvo1=[[MHK Dubnica nad Váhom|Spartak SMZ Dubnica nad Váhom]] |skóre=8:4 |tretiny=(4:2, 3:2, 1:0) |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice B]]''' |štadión=[[Dubnica nad Váhom]] |správa=https://avlh.sweb.cz/CZ-1971-72-DS.pdf }} |- bgcolor="#ddffdd" |4. |{{Hokejbox2 |bg=#ddffdd |dátum=[[30. október]] [[1971]] |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice B]]''' |skóre=4:3 |tretiny=(2:0, 0:1, 2:2) |mužstvo2=[[MsHK Žilina|ZVL Žilina]] |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] |správa=https://avlh.sweb.cz/CZ-1971-72-DS.pdf }} |} </div></div> |} {| class="toccolours" width=100% style="clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;" |- valign="top" |<div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#FF8C00;color:#000000;">November 1971 – základná časť: 0–2–4 (Doma: 0–2–0; Vonku: 0–0–4) Body: 2</div> <div class="NavContent" style="text-align:center; display:none;"> {| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- !width=25|Kolo !width=975|Zápas |- bgcolor="#ffbbbb" |5. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[3. november]] [[1971]] |mužstvo1=[[HK Trnava|Dukla Trnava]] |skóre=5:1 |tretiny=(1:1, 2:0, 2:0) |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice B]]''' |štadión=Zimný štadión, [[Nitra]] |správa=https://avlh.sweb.cz/CZ-1971-72-DS.pdf }} |- bgcolor="#ffeeaa" |6. |{{Hokejbox2 |bg=#ffeeaa |dátum=[[6. november]] [[1971]] |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice B]]''' |skóre=3:3 |tretiny=(1:0, 1:1, 1:2) |mužstvo2=[[HC Slovan Bratislava|Slovan CHZJD Bratislava B]] |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] |správa=https://avlh.sweb.cz/CZ-1971-72-DS.pdf }} |- bgcolor="#ffbbbb" |7. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[10. november]] [[1971]] |mužstvo1=[[HKM Zvolen|Lokomotíva Bučina Zvolen]] |skóre=4:2 |tretiny=(2:1, 0:0, 2:1) |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice B]]''' |štadión=[[Zvolen]] |správa=https://avlh.sweb.cz/CZ-1971-72-DS.pdf }} |- bgcolor="#ffbbbb" |8. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[13. november]] [[1971]] |mužstvo1=[[HC ’05 Banská Bystrica|Iskra Smrečina Banská Bystrica]] |skóre=3:2 |tretiny=(1:2, 1:0, 1:0) |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice B]]''' |štadión=[[Banská Bystrica]] |správa=https://avlh.sweb.cz/CZ-1971-72-DS.pdf }} |- bgcolor="#ffeeaa" |9. |{{Hokejbox2 |bg=#ffeeaa |dátum=[[17. november]] [[1971]] |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice B]]''' |skóre=3:3 |tretiny=(2:0, 1:1, 0:2) |mužstvo2=[[HK Poprad|Lokomotíva Vagónka Stavbár Poprad]] |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] |správa=https://avlh.sweb.cz/CZ-1971-72-DS.pdf }} |- bgcolor="#ffbbbb" |10. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[20. november]] [[1971]] |mužstvo1=[[Slávia UK Bratislava]] |skóre=4:3 |tretiny=(0:0, 2:1, 2:2) |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice B]]''' |štadión=[[Bratislava]] |správa=https://avlh.sweb.cz/CZ-1971-72-DS.pdf }} |} </div></div> |} {| class="toccolours" width=100% style="clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;" |- valign="top" |<div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#FF8C00;color:#000000;">December 1971 – základná časť: 2–0–4 (Doma: 2–0–2; Vonku: 0–0–2) Body: 4</div> <div class="NavContent" style="text-align:center; display:none;"> {| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- !width=25|Kolo !width=975|Zápas |- bgcolor="#ffbbbb" |11. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[1. december]] [[1971]] |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice B]]''' |skóre=5:11 |tretiny=(1:4, 4:2, 0:5) |mužstvo2=[[HK Dukla Trenčín|AŠD Dukla Trenčín]] |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] |správa=https://avlh.sweb.cz/CZ-1971-72-DS.pdf }} |- bgcolor="#ffbbbb" |12. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[4. december]] [[1971]] |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice B]]''' |skóre=2:5 |tretiny=(0:0, 1:2, 1:3) |mužstvo2=[[MHk 32 Liptovský Mikuláš|ŠK Liptovský Mikuláš]] |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] |správa=https://avlh.sweb.cz/CZ-1971-72-DS.pdf }} |- bgcolor="#ffbbbb" |13. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[8. december]] [[1971]] |mužstvo1=[[HK Ružinov 99 Bratislava|Spartak BEZ Bratislava]] |skóre=9:5 |tretiny=(3:0, 4:1, 2:4) |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice B]]''' |štadión=[[Bratislava]] |správa=https://avlh.sweb.cz/CZ-1971-72-DS.pdf }} |- bgcolor="#ddffdd" |14. |{{Hokejbox2 |bg=#ddffdd |dátum=[[11. december]] [[1971]] |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice B]]''' |skóre=4:1 |tretiny=(2:0, 1:1, 1:0) |mužstvo2=[[MHK Dubnica nad Váhom|Spartak SMZ Dubnica nad Váhom]] |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] |správa=https://avlh.sweb.cz/CZ-1971-72-DS.pdf }} |- bgcolor="#ffbbbb" |15. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[15. december]] [[1971]] |mužstvo1=[[MsHK Žilina|ZVL Žilina]] |skóre=11:5 |tretiny=(4:1, 5:1, 2:3) |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice B]]''' |štadión=[[Žilina]] |správa=https://avlh.sweb.cz/CZ-1971-72-DS.pdf }} |- bgcolor="#ddffdd" |16. |{{Hokejbox2 |bg=#ddffdd |dátum=[[18. december]] [[1971]] |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice B]]''' |skóre=3:2 |tretiny=(2:1, 0:0, 1:1) |mužstvo2=[[HK Trnava|Dukla Trnava]] |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] |správa=https://avlh.sweb.cz/CZ-1971-72-DS.pdf }} |} </div></div> |} {| class="toccolours" width=100% style="clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;" |- valign="top" |<div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#FF8C00;color:#000000;">Január 1972 – základná časť: 1–0–5 (Doma: 1–0–2; Vonku: 0–0–3) Body: 2</div> <div class="NavContent" style="text-align:center; display:none;"> {| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- !width=25|Kolo !width=975|Zápas |- bgcolor="#ffbbbb" |17. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[5. január]] [[1972]] |mužstvo1=[[HC Slovan Bratislava|Slovan CHZJD Bratislava B]] |skóre=7:3 |tretiny=(2:1, 1:0, 4:2) |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice B]]''' |štadión=[[Bratislava]] |správa=https://avlh.sweb.cz/CZ-1971-72-DS.pdf }} |- bgcolor="#ffbbbb" |18. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[8. január]] [[1972]] |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice B]]''' |skóre=3:4 |tretiny=(0:2, 2:1, 1:1) |mužstvo2=[[HKM Zvolen|Lokomotíva Bučina Zvolen]] |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] |správa=https://avlh.sweb.cz/CZ-1971-72-DS.pdf }} |- bgcolor="#ffbbbb" |19. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[12. január]] [[1972]] |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice B]]''' |skóre=0:10 |tretiny=(0:3, 0:4, 0:3) |mužstvo2=[[HC ’05 Banská Bystrica|Iskra Smrečina Banská Bystrica]] |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] |správa=https://avlh.sweb.cz/CZ-1971-72-DS.pdf }} |- bgcolor="#ffbbbb" |20. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[15. január]] [[1972]] |mužstvo1=[[HK Poprad|Lokomotíva Vagónka Stavbár Poprad]] |skóre=7:4 |tretiny=(5:1, 2:0, 0:3) |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice B]]''' |štadión=[[Poprad]] |správa=https://avlh.sweb.cz/CZ-1971-72-DS.pdf }} |- bgcolor="#ddffdd" |21. |{{Hokejbox2 |bg=#ddffdd |dátum=[[19. január]] [[1972]] |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice B]]''' |skóre=6:1 |tretiny=(3:0, 1:1, 2:0) |mužstvo2=[[Slávia UK Bratislava]] |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] |správa=https://avlh.sweb.cz/CZ-1971-72-DS.pdf }} |- bgcolor="#ffbbbb" |22. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[22. január]] [[1972]] |mužstvo1=[[HK Dukla Trenčín|AŠD Dukla Trenčín]] |skóre=10:2 |tretiny=(2:2, 4:0, 4:0) |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice B]]''' |štadión=[[Trenčín]] |správa=https://avlh.sweb.cz/CZ-1971-72-DS.pdf }} |} </div></div> |} {| class="toccolours" width=100% style="clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;" |- ! colspan=2 style="background:#FFFFFF;border-top:#FF8C00 5px solid;border-bottom:#000000 5px solid;" | I. slovenská národná hokejová liga 1971/1972 – TJ VSŽ Košice B (skupina o 7.–12. miesto) |- valign="top" |<div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#FF8C00;color:#000000;">Január 1972 – skupina o 7.–12. miesto: 0–0–1 (Doma: 0–0–0; Vonku: 0–0–1) Body: 0</div> <div class="NavContent" style="text-align:center; display:none;"> {| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- !width=25|Kolo !width=975|Zápas |- bgcolor="#ffbbbb" |23. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[29. január]] [[1972]] |mužstvo1=[[HK Trnava|Dukla Trnava]] |skóre=3:2 |tretiny=(0:0, 2:1, 1:1) |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice B]]''' |štadión=[[Trnava]] |správa=https://avlh.sweb.cz/CZ-1971-72-DS.pdf }} |} </div></div> |} {| class="toccolours" width=100% style="clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;" |- valign="top" |<div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#FF8C00;color:#000000;">Február 1972 – skupina o 7.–12. miesto: 5–2–1 (Doma: 4–1–0; Vonku: 1–1–1) Body: 12</div> <div class="NavContent" style="text-align:center; display:none;"> {| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- !width=25|Kolo !width=975|Zápas |- bgcolor="#ffeeaa" |24. |{{Hokejbox2 |bg=#ffeeaa |dátum=[[2. február]] [[1972]] |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice B]]''' |skóre=2:2 |tretiny=(2:1, 0:0, 0:1) |mužstvo2=[[HK Poprad|Lokomotíva Vagónka Stavbár Poprad]] |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] |správa=https://avlh.sweb.cz/CZ-1971-72-DS.pdf }} |- bgcolor="#ffbbbb" |25. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[5. február]] [[1972]] |mužstvo1=[[HC Slovan Bratislava|Slovan CHZJD Bratislava B]] |skóre=3:1 |tretiny=(1:0, 0:0, 2:1) |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice B]]''' |štadión=[[Bratislava]] |správa=https://avlh.sweb.cz/CZ-1971-72-DS.pdf }} |- bgcolor="#ddffdd" |26. |{{Hokejbox2 |bg=#ddffdd |dátum=[[9. február]] [[1972]] |mužstvo1=[[Slávia UK Bratislava]] |skóre=1:3 |tretiny=(1:3, 0:0, 0:0) |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice B]]''' |štadión=[[Bratislava]] |správa=https://avlh.sweb.cz/CZ-1971-72-DS.pdf }} |- bgcolor="#ddffdd" |27. |{{Hokejbox2 |bg=#ddffdd |dátum=[[12. február]] [[1972]] |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice B]]''' |skóre=7:4 |tretiny=(4:1, 1:3, 2:0) |mužstvo2=[[HC ’05 Banská Bystrica|Iskra Smrečina Banská Bystrica]] |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] |správa=https://avlh.sweb.cz/CZ-1971-72-DS.pdf }} |- bgcolor="#ddffdd" |28. |{{Hokejbox2 |bg=#ddffdd |dátum=[[16. február]] [[1972]] |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice B]]''' |skóre=5:0 |tretiny=(1:0, 3:0, 1:0) |mužstvo2=[[HK Trnava|Dukla Trnava]] |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] |správa=https://avlh.sweb.cz/CZ-1971-72-DS.pdf }} |- bgcolor="#ffeeaa" |29. |{{Hokejbox2 |bg=#ffeeaa |dátum=[[19. február]] [[1972]] |mužstvo1=[[HK Poprad|Lokomotíva Vagónka Stavbár Poprad]] |skóre=2:2 |tretiny=(1:1, 1:1, 0:0) |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice B]]''' |štadión=[[Poprad]] |správa=https://avlh.sweb.cz/CZ-1971-72-DS.pdf }} |- bgcolor="#ddffdd" |30. |{{Hokejbox2 |bg=#ddffdd |dátum=[[23. február]] [[1972]] |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice B]]''' |skóre=7:6 |tretiny=(3:2, 3:1, 1:3) |mužstvo2=[[HC Slovan Bratislava|Slovan CHZJD Bratislava B]] |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] |správa=https://avlh.sweb.cz/CZ-1971-72-DS.pdf }} |- bgcolor="#ddffdd" |31. |{{Hokejbox2 |bg=#ddffdd |dátum=[[26. február]] [[1972]] |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice B]]''' |skóre=7:6 |tretiny=(3:1, 3:2, 1:3) |mužstvo2=[[Slávia UK Bratislava]] |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] |správa=https://avlh.sweb.cz/CZ-1971-72-DS.pdf }} |} </div></div> |} {| class="toccolours" width=100% style="clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;" |- valign="top" |<div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#FF8C00;color:#000000;">Marec 1972 – skupina o 7.–12. miesto: 0–1–0 (Doma: 0–0–0; Vonku: 0–1–0) Body: 1</div> <div class="NavContent" style="text-align:center; display:none;"> {| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- !width=25|Kolo !width=975|Zápas |- bgcolor="#ffeeaa" |32. |{{Hokejbox2 |bg=#ffeeaa |dátum=[[1. marec]] [[1972]] |mužstvo1=[[HC ’05 Banská Bystrica|Iskra Smrečina Banská Bystrica]] |skóre=2:2 |tretiny=(1:1, 1:0, 0:1) |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice B]]''' |štadión=[[Banská Bystrica]] |správa=https://avlh.sweb.cz/CZ-1971-72-DS.pdf }} |} </div></div> |} ==== Konečná tabuľka SNHL ==== {| class="wikitable" style="text-align:center; border-top:5px solid #000000; border-bottom:4px solid #FF8C00;" ! Por. !! Tím !! {{tooltip| Z | Zápasy }} !! {{tooltip| V | Víťazstvá }} !! {{tooltip| R | Remízy }} !! {{tooltip| P | Prehry }} !! Skóre !! {{tooltip| B | Body }} !! Poznámka |- style="background:#FFFF99;" |1.||align=left|[[MHk 32 Liptovský Mikuláš|ŠK Liptovský Mikuláš]]||32||20||4||8||136:94||44||víťaz SNHL |- |2.||align=left|[[HK Dukla Trenčín|AŠD Dukla Trenčín]]||32||18||4||10||167:105||40|| |- |3.||align=left|[[HKM Zvolen|Lokomotíva Bučina Zvolen]]||32||17||6||9||137:111||40|| |- |4.||align=left|[[HK Ružinov 99 Bratislava|Spartak BEZ Bratislava]]||32||16||5||11||119:107||37|| |- |5.||align=left|[[MHK Dubnica nad Váhom|Spartak SMZ Dubnica nad Váhom]]||32||16||3||13||116:135||35|| |- |6.||align=left|[[MsHK Žilina|ZVL Žilina]]||32||14||4||14||142:133||32|| |- |7.||align=left|[[HK Trnava|Dukla Trnava]]||32||16||5||11||106:91||37|| |- |8.||align=left|[[HC ’05 Banská Bystrica|Iskra Smrečina Banská Bystrica]]||32||13||6||13||145:117||32|| |- |9.||align=left|[[HC Slovan Bratislava|Slovan CHZJD Bratislava B]]||32||14||3||15||136:136||31|| |- |10.||align=left|[[HK Poprad|Lokomotíva Vagónka Stavbár Poprad]]||32||12||6||14||102:112||30|| |- bgcolor="#FF8C00" |'''11.'''||align=left|'''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice B]]'''||'''32'''||'''9'''||'''5'''||'''18'''||'''103:147'''||'''23'''||zostup; po sezóne ukončenie činnosti |- style="background:#FFCCCC;" |12.||align=left|[[Slávia UK Bratislava]]||32||1||1||30||82:203||3||zostup |} <small>Po základnej časti sa liga rozdelila na skupinu o 1.–6. a skupinu o 7.–12. miesto. Preto má siedmy tím viac bodov než šiesty; poradie skupín sa už navzájom neprelínalo.<ref name="snhl7172" /></small> === Košický hokej v sezóne 1971/72 === {| class="wikitable" style="text-align:center; width:94%;" ! Klub !! Súťaž !! {{tooltip| Z | Zápasy }} !! {{tooltip| V | Víťazstvá }} !! {{tooltip| R | Remízy }} !! {{tooltip| P | Prehry }} !! Skóre !! {{tooltip| B | Body }} !! Umiestnenie |- style="background:#FFE2C2;" | align=left|'''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' || align=left|[[Česko-slovenská hokejová liga 1971/1972|I. československá liga]] || 36 || 12 || 5 || 19 || 81:113 || 29 || '''8. miesto''' |- style="background:#FFF1DF;" | align=left|'''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice B]]''' || align=left|[[1. slovenská národná hokejová liga 1971/1972|SNHL]] || 32 || 9 || 5 || 18 || 103:147 || 23 || '''11. miesto – zostup''' |} === Zaujímavosti a význam sezóny === Ročník 1971/72 prerušil vzostup z predchádzajúcej sezóny. Piate miesto sa nepodarilo obhájiť a klub klesol na ôsmu priečku. Napriek tomu si prvoligovú príslušnosť zachoval s päťbodovým náskokom pred Gottwaldovom. Výsledok bol postavený takmer výlučne na domácom ľade: Košice získali doma 23 bodov, vonku iba šesť. Najväčším problémom bola produktivita. Oproti ročníku 1970/71 klesol počet strelených gólov zo 110 na 81. Klubová história označuje 81 gólov za najnižší košický sezónny súčet v najvyššej československej súťaži až do rozpadu federácie. Na druhej strane mužstvo dvakrát zdolalo neskoršieho majstra Duklu Jihlava – doma 3:1 a 4:1 – a vyhralo aj na ľade Sparty a Litvínova. Ročník bol prvou prvoligovou sezónou [[Vincent Lukáč|Vincenta Lukáča]], neskoršieho dlhoročného reprezentanta a jednej z najvýraznejších postáv košického hokeja. Ako sedemnásťročný odohral podľa Elite Prospects 31 zápasov a získal deväť bodov za štyri góly a päť asistencií. Skúsený Bedřich Brunclík zostal lídrom mužstva so 29 bodmi, hoci pre zranenie neodohral všetkých 36 stretnutí.<ref name="EPstats7172" /> Výraznou udalosťou bola zmena trénera počas sezóny. Břetislava Guryču, ktorý v predchádzajúcom ročníku doviedol mužstvo k historickému piatemu miestu, vystriedal Ladislav Horský. Klubová kronika zmenu spája s nezhodami v mužstve a s obavou o udržanie medzi elitou.<ref name="hist7172" /> Ligový kalendár mal nezvyčajne dlhú zimnú medzeru. Po 27. kole 7. decembra 1971 odohrali Košice ďalší ligový zápas až 18. februára 1972, teda po 73 dňoch. Posledná štvrtina bola ich bodovo najlepším deväťzápasovým úsekom sezóny, ale osem získaných bodov už nestačilo na posun do hornej polovice tabuľky. Sezóna bola dôležitá aj pre šírku klubovej pyramídy. B-mužstvo absolvovalo jediný ročník v SNHL, no po 11. mieste zostúpilo a ukončilo činnosť. Úspešnejšia bola mládež: dorast získal bronz, starší žiaci sa stali majstrami Slovenska a mladší žiaci obsadili v slovenskej súťaži tretie miesto.<ref name="hist7172" /> * A-mužstvo obsadilo 8. miesto s bilanciou 12–5–19 a skóre 81:113. * Doma získalo 23 bodov, vonku iba šesť. * Najproduktívnejším hráčom bol Bedřich Brunclík s 29 bodmi (12+17). * Vincent Lukáč absolvoval prvú prvoligovú sezónu a získal deväť bodov. * Jiří Holeček odchytal podľa databázovej štatistiky 30 z 36 zápasov. * B-mužstvo skončilo v SNHL jedenáste a po sezóne ukončilo činnosť. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://historia.hckosice.sk/sezona/1971-1972 Sezóna 1971/1972 – 100 rokov hokeja v Košiciach] * [https://www.hckosice.sk/a-muzstvo/archiv-zapasov Archív zápasov HC Košice] * [https://www.eliteprospects.com/team/167/hc-kosice/1971-1972 TJ VSŽ Košice 1971/72 – Elite Prospects] * [https://www.eliteprospects.com/team/167/hc-kosice/1971-1972?tab=stats TJ VSŽ Košice 1971/72 – štatistiky Elite Prospects] * [https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3460 Československo 1971/72 – výsledky a strelci] {{Sezóny HC Košice}} {{Portál|Košice|Košický|Šport|Športový}} [[Kategória:Ľadový hokej v 1971]] [[Kategória:Ľadový hokej v 1972]] [[Kategória:Sezóny HC Košice]] 7mfmykc3rjgunk2a4hzpuqgdj4m41nk 0 460753 8371192 8303968 2026-09-20T08:42:23Z Rastislavke 305345 Aktualizácia sezóny 1972-73 (všetky časti) - Rastislavke 8371192 wikitext text/x-wiki {{Infobox hokejový tím | meno = TJ VSŽ Košice<br /><small>(sezóna 1972/1973)</small> | farba hlavičky = #FF8C00 | farba textu = #000000 | mesto = [[Košice]] | súťaž = [[Česko-slovenská hokejová liga|I. československá hokejová liga]] | súťaž názov = '''9. miesto''' <small>(29 bodov)</small> | súťaž1 = Liga<br /><div style="margin-left:20px;">''Štatút''<br />''Hierarchia''</div> | súťaž1 názov = I. liga<br />celoštátna súťaž<br />najvyššia hokejová súťaž v [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | blok1 popis = Viceprezident oddielu<br />Klubové farby | blok1 dáta = Dušan Klinger<br /><small>oranžová, čierna, biela</small><br />{{Colorbox|#FF8C00}}{{Colorbox|#000000}}{{Colorbox|#FFFFFF}} | tréner = doc. [[Ladislav Horský]]<br /><small>asistent [[Juraj Ferenc]]</small> | blok2 hlavička = Výsledky sezóny a lídri tímu | blok2 popis = I. liga | blok2 dáta = '''9. miesto''' <small>(29 bodov)</small><br />10 výhier – 9 remíz – 17 prehier<br />'''114:139'''<br /><small>doma: 7–5–6, 62:50; vonku: 3–4–11, 52:89</small> | blok2 popis1 = B-mužstvo | blok2 dáta1 = ''do súťaže nenastúpilo''<br /><small>po zostupe zo SNHL ukončilo činnosť</small> | blok2 popis2 = Lídri tímu | blok2 dáta2 = '''Strelec:''' [[Karel Čapek]] – 18 gólov<br />'''Zachytené nahrávky:''' [[Karel Metelka]] – 12<br />'''G + zachytené nahrávky:''' [[Bedřich Brunclík]] – 27 <small>(17+10)</small> | voľné hl. = Sezóny | názov = <span style="font-size:100%; font-weight:normal;">← [[VSŽ Košice v sezóne 1971/1972|'''1971/72''']]</span> | dáta = <div style="text-align:right; font-size:100%; font-weight:normal;">[[VSŽ Košice v sezóne 1973/1974|'''1973/74''']] →</div> | názov štad. = '''[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka na Nerudovej ulici]]'''<br />[[Košice]], [[Česko-Slovensko]] }} '''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]] v sezóne [[Česko-slovenská hokejová liga 1972/1973|1972/1973]]''' odohrali svoju deviatu sezónu v najvyššej československej súťaži. Po ôsmom mieste v predchádzajúcom ročníku chcel klub odvrátiť ďalšie boje v spodnej časti tabuľky, no mužstvo počas celej sezóny zasahovali choroby a zranenia. Podľa klubovej kroniky neodohrali Košice ani jeden zápas v kompletnej zostave.<ref name="hist7273">[https://historia.hckosice.sk/sezona/1972-1973 Sezóna 1972/1973], 100 rokov hokeja v Košiciach, HC Košice.</ref> Košice v 36 zápasoch získali '''29 bodov''' pri bilancii '''10 výhier, 9 remíz a 17 prehier''' a skóre '''114:139'''. Obsadené '''9. miesto''' bolo predposlednou priečkou; posledné České Budějovice zaostali o tri body. Zostupu sa však napokon vyhli aj Budějovice, pretože I. liga sa od nasledujúcej sezóny rozšírila z desiatich na dvanásť účastníkov.<ref name="liga7273">[https://avlh.sweb.cz/CZ-1972-73.pdf Československo 1972/73 – I. liga], dobový štatistický prehľad.</ref> Mužstvo viedol doc. [[Ladislav Horský]], asistentom bol [[Juraj Ferenc]] a viceprezidentom oddielu Dušan Klinger. Najlepším strelcom Košíc bol [[Karel Čapek]] s '''18 gólmi'''. Brankár [[Jiří Holeček]] získal s československou reprezentáciou bronz na majstrovstvách sveta, po sezóne však prestúpil do Sparty Praha a ukončil košické pôsobenie. [[Vincent Lukáč]] získal s výberom do 19 rokov bronz na majstrovstvách Európy.<ref name="hist7273" /> Najdramatickejší moment priniesol domáci duel s Plzňou 30. januára 1973. Košice ho pre početné absencie dohrávali iba s desiatimi hráčmi; František Kolláth vyrovnal na 2:2 a klubová kronika opisuje reakciu preplneného zimného štadióna. Majstrom sa stala Tesla Pardubice, ktorá vo finále play-off zdolala Duklu Jihlava 4:2 na zápasy.<ref name="hist7273" /> <small>'''Poznámka k prameňom:''' výsledky, dátumy a skóre po tretinách sú kontrolované podľa klubového archívu a súťažného prehľadu. Mená strelcov a zachované nahrávky vychádzajú zo sekundárneho prepisu dobových vydaní ''Československého športu''. Zápis neuvádza minúty gólov a nahrávky nie sú pri každom zásahu; preto sa nesmú zamieňať s úplnou oficiálnou štatistikou asistencií.<ref name="statforum7273">[https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3458 Československo 1972/73 – výsledky, strelci a nahrávači], Fórum hokejových štatistikov; sekundárny prepis podľa denníka ''Československý šport''.</ref></small> == Pred sezónou == Košice vstupovali do ročníka po ôsmom mieste 1971/72. Ladislav Horský zostal hlavným trénerom a Juraj Ferenc jeho asistentom. Širší databázový register sa oproti predchádzajúcej sezóne zmenil, no dostupné pramene pri väčšine nových alebo chýbajúcich mien neuvádzajú pôvodný či cieľový klub. Takéto rozdiely sú preto nižšie oddelené od skutočne doloženého prestupu Jiřího Holečka po sezóne.<ref name="EP7273">[https://www.eliteprospects.com/team/167/hc-kosice/1972-1973 HC Košice 1972/73 – súpiska], Elite Prospects.</ref> == Sezóna == === Káder === ;Realizačný tím a vedenie * '''hlavný tréner:''' doc. [[Ladislav Horský]] * '''asistent trénera:''' [[Juraj Ferenc]] * '''viceprezident oddielu:''' Dušan Klinger <small>Súpiska spája klubový historický prehľad a rozšírený register Elite Prospects. Národnosť, rok narodenia, post a zachované telesné údaje sú uvedené podľa Elite Prospects; pomlčka znamená, že údaj sa nepodarilo spoľahlivo doložiť. Vek je rozsah počas sezóny 1972/73.<ref name="EP7273" /></small> {| width=78% !colspan=9 style="border-top:5px solid #FF8C00;border-bottom:4px solid #000000;" |<center>{{big|Brankári}} |- bgcolor="#AAAAAA" !width=5%|# !width=5%| |align=left!!width=24%|'''Hráč''' !width=5%|Post !width=7%|Hokejka !width=21%|Narodený !width=7%|Vek !width=8%|Výška !width=8%|Váha |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Stanislav Dorčiak]] |align=center|B |align=center|— |align=center|[[1949]] |align=center|23–24 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Česko}} |[[Jiří Holeček]] |align=center|B |align=center|— |align=center|[[1944]] |align=center|28–29 |align=center|181 |align=center|74 |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Dušan Kuriš]] |align=center|B |align=center|— |align=center|[[1946]] |align=center|26–27 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Karol Schwarz]] |align=center|B |align=center|— |align=center|[[1947]] |align=center|25–26 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Pavol Svitana]] |align=center|B |align=center|L |align=center|[[1948]] |align=center|24–25 |align=center|— |align=center|— |} {| width=78% !colspan=9 style="border-top:5px solid #FF8C00;border-bottom:4px solid #000000;" |<center>{{big|Obrancovia}} |- bgcolor="#AAAAAA" !width=5%|# !width=5%| |align=left!!width=24%|'''Hráč''' !width=5%|Post !width=7%|Hokejka !width=21%|Narodený !width=7%|Vek !width=8%|Výška !width=8%|Váha |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|16 |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Ján Bačo]] |align=center|O |align=center|L |align=center|[[1951]] |align=center|21–22 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[František Gregor]] |align=center|O |align=center|— |align=center|[[1938]] |align=center|34–35 |align=center|181 |align=center|80 |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|2 |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Milan Gregor]] |align=center|O |align=center|— |align=center|[[1942]] |align=center|30–31 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Oskar Ivanko]] |align=center|O |align=center|— |align=center|[[1951]] |align=center|21–22 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Miroslav Kiš]] |align=center|O |align=center|— |align=center|[[1946]] |align=center|26–27 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|5 |align=center|{{minivlajka|Česko}} |[[Karel Metelka]] |align=center|O |align=center|— |align=center|[[1942]] |align=center|30–31 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|12 |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Vladimír Šandrik]] |align=center|O |align=center|L |align=center|[[1951]] |align=center|21–22 |align=center|185 |align=center|89 |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |Socha |align=center|O |align=center|— |align=center|— |align=center|— |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Ján Šterbák]] |align=center|O |align=center|— |align=center|[[1952]] |align=center|20–21 |align=center|— |align=center|— |} {| width=78% !colspan=9 style="border-top:5px solid #FF8C00;border-bottom:4px solid #000000;" |<center>{{big|Útočníci}} |- bgcolor="#AAAAAA" !width=5%|# !width=5%| |align=left!!width=24%|'''Hráč''' !width=5%|Post !width=7%|Hokejka !width=21%|Narodený !width=7%|Vek !width=8%|Výška !width=8%|Váha |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Miloš Bellan]] |align=center|Ú |align=center|— |align=center|[[1948]] |align=center|24–25 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Ján Biely]] |align=center|Ú |align=center|— |align=center|[[1943]] |align=center|29–30 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|14 |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Peter Brťan]] |align=center|Ú |align=center|— |align=center|[[1945]] |align=center|27–28 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|7 |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Bedřich Brunclík]] |align=center|Ú |align=center|L |align=center|[[1946]] |align=center|26–27 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Karel Čapek]] |align=center|Ú |align=center|L |align=center|[[1950]] |align=center|22–23 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|9 |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Ján Faith]] |align=center|Ú |align=center|L |align=center|[[1948]] |align=center|24–25 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|11 |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Ján Hegyi]] |align=center|Ú |align=center|— |align=center|[[1947]] |align=center|25–26 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|15 |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[František Kolláth]] |align=center|Ú |align=center|— |align=center|[[1943]] |align=center|29–30 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|13 |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Karol Köver]] |align=center|Ú |align=center|— |align=center|[[1949]] |align=center|23–24 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|8 |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Imrich Lukáč]] |align=center|Ú |align=center|L |align=center|[[1949]] |align=center|23–24 |align=center|174 |align=center|69 |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Vincent Lukáč]] |align=center|ĽK |align=center|L |align=center|[[1954]] |align=center|18–19 |align=center|175 |align=center|77 |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|22 |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Štefan Onofrej]] |align=center|Ú |align=center|L |align=center|[[1951]] |align=center|21–22 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|17 |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[František Smerčiak]] |align=center|Ú |align=center|— |align=center|[[1943]] |align=center|29–30 |align=center|— |align=center|— |- bgcolor="#CCCCCC" |align=center|— |align=center|{{minivlajka|Slovensko}} |[[Július Šupler]] |align=center|Ú |align=center|— |align=center|[[1950]] |align=center|22–23 |align=center|— |align=center|— |} <small>Roky narodenia, posty, národnosti, čísla, držanie hokejky, výška a hmotnosť sú prevzaté z Elite Prospects. Vek je uvedený ako rozsah počas ročníka 1972/73. Pomlčka znamená, že údaj sa v použitých prameňoch nepodarilo spoľahlivo doložiť.<ref name="EP7273" /></small> ==== Zmeny v kádri ==== ===== Pred sezónou ===== Pri VSŽ nešlo pri každom novom alebo chýbajúcom mene nevyhnutne o klasický klubový prestup. Rozšírené historické súpisky zachytávajú aj hráčov širšieho kádra a pri viacerých z nich sa nezachoval pôvodný alebo nasledujúci klub. Preto sú v tabuľkách uvedené všetky zmeny oproti sezónnemu registru 1971/72, ale presné pôsobisko je doplnené iba tam, kde ho možno doložiť. {| | valign="top" | '''Príchody''' {| class="wikitable" ! '''Meno''' ! '''Odkiaľ''' |- bgcolor="#CAE1FF" | [[Stanislav Dorčiak]] || {{minivlajka|Slovensko}} ''nedoložené'' |- bgcolor="#CAE1FF" | [[Karol Schwarz]] || {{minivlajka|Slovensko}} ''nedoložené'' |- bgcolor="#CAE1FF" | [[Oskar Ivanko]] || {{minivlajka|Slovensko}} ''nedoložené'' |- bgcolor="#CAE1FF" | Socha || {{minivlajka|Slovensko}} ''nedoložené'' |- bgcolor="#CAE1FF" | [[Miloš Bellan]] || {{minivlajka|Slovensko}} ''nedoložené'' |- bgcolor="#CAE1FF" | [[Ján Biely]] || {{minivlajka|Slovensko}} ''nedoložené'' <small>(návrat do sezónneho registra)</small> |} | valign="top" | '''Odchody z A-mužstva''' {| class="wikitable" ! '''Meno''' ! '''Kam''' |- bgcolor="#FFEFDB" | Belan || {{minivlajka|Slovensko}} ''nedoložené'' |- bgcolor="#FFEFDB" | [[Vladimír Lukscheider]] || {{minivlajka|Slovensko}} ''nedoložené'' |- bgcolor="#FFEFDB" | [[Marián Piro]] || {{minivlajka|Slovensko}} ''nedoložené'' |- bgcolor="#FFEFDB" | [[Koloman Bielečka]] || {{minivlajka|Slovensko}} ''nedoložené'' |- bgcolor="#FFEFDB" | [[Anton Lach]] || {{minivlajka|Slovensko}} ''nedoložené'' |- bgcolor="#FFEFDB" | Nastický || {{minivlajka|Slovensko}} ''nedoložené'' |- bgcolor="#FFEFDB" | [[Irenej Pažitný]] || {{minivlajka|Slovensko}} ''nedoložené'' |- bgcolor="#FFEFDB" | [[Jozef Pažitný]] || {{minivlajka|Slovensko}} ''nedoložené'' |- bgcolor="#FFEFDB" | [[Pavol Rehák]] || {{minivlajka|Slovensko}} ''nedoložené'' |- bgcolor="#FFEFDB" | [[Jaroslav Žec]] || {{minivlajka|Česko}} ''nedoložené'' |} |} <small>'''Poznámka:''' tabuľky vznikli porovnaním rozšírených sezónnych súpisiek 1971/72 a 1972/73. Samotná neprítomnosť alebo nové zaradenie mena v databáze ešte nie je dôkazom prestupu. Zvlášť záznamy „Belan“ a „Miloš Bellan“ môžu odrážať nejednotný historický zápis, preto nie sú automaticky stotožnené. Tam, kde sa bezprostredný predchádzajúci alebo nasledujúci klub nepodarilo nájsť, zostáva označenie „nedoložené“.<ref name="EP7172compare">[https://www.eliteprospects.com/team/167/hc-kosice/1971-1972 HC Košice 1971/72 – súpiska], Elite Prospects.</ref><ref name="EP7273" /></small> ===== Po sezóne ===== {| class="wikitable" ! '''Meno''' ! '''Kam''' |- bgcolor="#FFEFDB" | [[Jiří Holeček]] || {{minivlajka|Česko}} [[HC Sparta Praha|Sparta ČKD Praha]]<ref name="hist7273" /> |} <small>Odchod reprezentačného brankára Jiřího Holečka do Sparty Praha je jedinou konkrétnou povýsezónnou personálnou zmenou, ktorú výslovne uvádza použitá klubová história.<ref name="hist7273" /></small> ===== Zmeny a absencie počas sezóny ===== {| class="wikitable" style="width:88%;" ! Oblasť !! Zistenie |- | '''tréneri''' || Ladislav Horský zostal hlavným trénerom; Juraj Ferenc pôsobil ako asistent. |- | '''zostava''' || Choroby a zranenia spôsobili, že mužstvo podľa klubovej kroniky nenastúpilo ani raz kompletné. |- | '''30. január 1973''' || Proti Plzni dohrávali Košice iba s desiatimi hráčmi; Kolláth vyrovnal na 2:2. |} === I. československá hokejová liga === ==== Herný systém ==== V najvyššej súťaži hralo desať mužstiev štvorkolovým systémom, teda každý s každým dvakrát doma a dvakrát vonku. Každý tím odohral 36 zápasov. Za víťazstvo sa udeľovali dva body a za remízu jeden. Prvé štyri mužstvá postúpili do play-off; zvyšných šesť klubov skončilo podľa umiestnenia v dlhodobej časti. Pred nasledujúcim ročníkom bola liga rozšírená na dvanásť účastníkov.<ref name="liga7273" /> ==== Priebeh sezóny ==== VSŽ otvorili ročník predohrávaným duelom 10. kola proti Plzni, ktorý doma prehrali 1:4. Nasledovala šesťzápasová séria bez prehry: remíza 5:5 v Plzni, víťazstvá nad Českými Budějovicami a na Slovane, remízy s Jihlavou a v Brne a domáca výhra 5:1 nad Kladnom. Po nej boli Košice v prvej deväťkolovej štvrtine súťaže s bilanciou 3–3–3, skóre 31:32 a deviatimi bodmi priebežne piate.<ref name="liga7273" /> Druhá štvrtina priniesla osem bodov a šieste čiastkové miesto. Košice vyhrali v Českých Budějoviciach, doma nad Brnom a Spartou a remizovali so Slovanom i v Pardubiciach, no v Jihlave utrpeli najvyššiu prehru sezóny 1:9. V tretej štvrtine získali iba šesť bodov. Po domácom víťazstve 5:0 nad Českými Budějovicami nasledovalo päť zápasov bez výhry; januárovú sériu ukončil až obrat v Litvínove z 0:2 na 3:2. Posledných deväť kôl malo zhodnú bilanciu 2–2–5. Košice najprv rozdrvili Litvínov 8:3, potom však štyrikrát za sebou prehrali. Domáca výhra 5:3 nad Spartou v predposlednom vystúpení už nemenila boj o play-off; tím uzavrel ročník prehrou 2:10 v Pardubiciach. Deviate miesto znamenalo trojbodový náskok pred Českými Budějovicami, ktoré sa vďaka rozšíreniu ligy takisto zachránili.<ref name="hist7273" /><ref name="liga7273" /> ==== Zápasy ==== <small>Všetkých 36 výsledkov, dátumy a skóre po tretinách sú overené v klubovom archíve a dobovom súťažnom prehľade.<ref name="archive7273">[https://www.hckosice.sk/a-muzstvo/archiv-zapasov Archív zápasov HC Košice – 1972/73], HC Košice.</ref><ref name="liga7273" /> Strelci a nahrávači v zátvorkách pochádzajú zo sekundárneho prepisu ''Československého športu''.<ref name="statforum7273" /> Minúty gólov, brankári, diváci, rozhodcovia, strely a tresty sa v použitých podkladoch nezachovali, preto nie sú dopĺňané odhadom. (*) priezvisko Lukáč bez iniciály; (†) priezvisko Gregor bez iniciály pri dvoch hráčoch v súpiske; (‡) zápis „Vaith“, pravdepodobne preklep, je ponechaný bez svojvoľnej opravy.</small> {| class="toccolours" width=100% style="clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;" |- ! colspan=2 style="background:#FFFFFF;border-top:#FF8C00 5px solid;border-bottom:#000000 5px solid;" | I. československá hokejová liga 1972/1973 – TJ VSŽ Košice |- valign="top" |<div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#FF8C00;color:#000000;">Október 1972: 3–3–3 (Doma: 2–1–2; Vonku: 1–2–1) Body: 9</div> <div class="NavContent" style="text-align:center; display:none;"> {| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- !width=25|Kolo !width=975|Zápas |- bgcolor="#ffbbbb" |10. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[3. október]] [[1972]] |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |skóre=1:4 |tretiny=(0:0, 1:2, 0:2) |mužstvo2=[[HC Škoda Plzeň|TJ Škoda Plzeň]] |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3458 |góly1=[[Karel Čapek|Čapek]] ([[Karel Metelka|Metelka]]) |góly2=Balun, Opacity, Ebermann, Otte (Otte) }} |- bgcolor="#ffeeaa" |1. |{{Hokejbox2 |bg=#ffeeaa |dátum=[[6. október]] [[1972]] |mužstvo1=[[HC Škoda Plzeň|TJ Škoda Plzeň]] |skóre=5:5 |tretiny=(2:1, 2:2, 1:2) |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |štadión=[[Plzeň]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3458 |góly1=Sýkora, Klapáč, Bednář, Kajkl, Ebermann (Huml 2, Opacity, Ebermann) |góly2=[[Bedřich Brunclík|Brunclík]], [[František Smerčiak|Smerčiak]], [[Karel Čapek|Čapek]] 2, Lukáč<small>*</small> ([[Karel Čapek|Čapek]], Gregor<small>†</small>, [[František Smerčiak|Smerčiak]]) }} |- bgcolor="#ddffdd" |2. |{{Hokejbox2 |bg=#ddffdd |dátum=[[10. október]] [[1972]] |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |skóre=4:1 |tretiny=(2:0, 0:0, 2:1) |mužstvo2=[[Motor České Budějovice|TJ Motor České Budějovice]] |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3458 |góly1=[[Imrich Lukáč|I. Lukáč]] 2, [[Karel Čapek|Čapek]], [[František Smerčiak|Smerčiak]] ([[Vincent Lukáč|V. Lukáč]]) |góly2=Pouzar (Partl) }} |- bgcolor="#ddffdd" |3. |{{Hokejbox2 |bg=#ddffdd |dátum=[[13. október]] [[1972]] |mužstvo1=[[HC Slovan Bratislava|TJ Slovan CHZJD Bratislava]] |skóre=3:4 |tretiny=(1:1, 0:3, 2:0) |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |štadión=[[Bratislava]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3458 |góly1=Haas 2, Ujváry (Ujváry, Kuzela) |góly2=[[Miroslav Kiš|Kiš]], [[Karel Čapek|Čapek]], [[Ján Šterbák|Šterbák]], [[Bedřich Brunclík|Brunclík]] ([[Bedřich Brunclík|Brunclík]] 2, [[Karel Čapek|Čapek]], [[Miroslav Kiš|Kiš]]) }} |- bgcolor="#ffeeaa" |4. |{{Hokejbox2 |bg=#ffeeaa |dátum=[[17. október]] [[1972]] |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |skóre=3:3 |tretiny=(0:0, 1:2, 2:1) |mužstvo2=[[HC Dukla Jihlava|ASD Dukla Jihlava]] |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3458 |góly1=[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]] 2, [[Karel Metelka|Metelka]] ([[Ján Faith|Faith]]) |góly2=Klapáč, Hrbatý, Nový (K. Dvořák) }} |- bgcolor="#ffeeaa" |5. |{{Hokejbox2 |bg=#ffeeaa |dátum=[[20. október]] [[1972]] |mužstvo1=[[HC Kometa Brno|TJ ZKL Brno]] |skóre=2:2 |tretiny=(1:1, 0:0, 1:1) |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |štadión=[[Brno]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3458 |góly1=Jiřík, Hrstka |góly2=[[Karel Čapek|Čapek]], [[Ján Faith|Faith]] (Gregor<small>†</small>) }} |- bgcolor="#ddffdd" |6. |{{Hokejbox2 |bg=#ddffdd |dátum=[[24. október]] [[1972]] |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |skóre=5:1 |tretiny=(3:0, 1:1, 1:0) |mužstvo2=[[Rytíři Kladno|TJ SONP Kladno]] |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3458 |góly1=[[Imrich Lukáč|I. Lukáč]] 2, [[Vladimír Šandrik|Šandrik]], [[Štefan Onofrej|Onofrej]], [[Karel Čapek|Čapek]] ([[Peter Brťan|Brťan]], [[Bedřich Brunclík|Brunclík]]) |góly2=Rys }} |- bgcolor="#ffbbbb" |7. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[27. október]] [[1972]] |mužstvo1=[[HC Sparta Praha|TJ Sparta ČKD Praha]] |skóre=8:3 |tretiny=(1:1, 4:1, 3:1) |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |štadión=[[Praha]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3458 |góly1=Kochta 2, Nikl, Vorlíček, Honc, Havel, Brdička, Černý (Honc 2, Hořesovský, Nikl, Kochta, Volek) |góly2=[[Bedřich Brunclík|Brunclík]] 2, [[Karel Čapek|Čapek]] ([[Vladimír Šandrik|Šandrik]], „Vaith“<small>‡</small>) }} |- bgcolor="#ffbbbb" |8. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[31. október]] [[1972]] |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |skóre=2:4 |tretiny=(0:1, 0:1, 2:2) |mužstvo2=[[HC Dynamo Pardubice|TJ Tesla Pardubice]] |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3458 |góly1=[[Ján Faith|Faith]], [[Vincent Lukáč|V. Lukáč]] ([[Ján Šterbák|Šterbák]]) |góly2=Haňka, Paleček, Novák, Martinec (Pavlíček) }} |} </div></div> |} {| class="toccolours" width=100% style="clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;" |- valign="top" |<div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#FF8C00;color:#000000;">November 1972: 3–1–3 (Doma: 2–1–0; Vonku: 1–0–3) Body: 7</div> <div class="NavContent" style="text-align:center; display:none;"> {| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- !width=25|Kolo !width=975|Zápas |- bgcolor="#ffbbbb" |9. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[3. november]] [[1972]] |mužstvo1=[[HC Litvínov|TJ CHZ ČSSP Litvínov]] |skóre=5:3 |tretiny=(1:1, 0:0, 4:2) |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |štadión=[[Litvínov]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3458 |góly1=Hlinka 3, Ulrych, Ruml (Hlinka 2, Ulrych, Ruml, Bubla) |góly2=[[Peter Brťan|Brťan]], [[Bedřich Brunclík|Brunclík]], [[Imrich Lukáč|I. Lukáč]] ([[Štefan Onofrej|Onofrej]], [[Karel Metelka|Metelka]]) }} |- bgcolor="#ddffdd" |11. |{{Hokejbox2 |bg=#ddffdd |dátum=[[10. november]] [[1972]] |mužstvo1=[[Motor České Budějovice|TJ Motor České Budějovice]] |skóre=1:4 |tretiny=(1:1, 0:1, 0:2) |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |štadión=[[České Budějovice]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3458 |góly1=Andrle (Mařík) |góly2=[[Ján Faith|Faith]] 2, [[Imrich Lukáč|I. Lukáč]], [[František Smerčiak|Smerčiak]] ([[Ján Faith|Faith]], [[Vladimír Šandrik|Šandrik]]) }} |- bgcolor="#ffeeaa" |12. |{{Hokejbox2 |bg=#ffeeaa |dátum=[[13. november]] [[1972]] |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |skóre=2:2 |tretiny=(0:0, 2:1, 0:1) |mužstvo2=[[HC Slovan Bratislava|TJ Slovan CHZJD Bratislava]] |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3458 |góly1=[[Bedřich Brunclík|Brunclík]], [[Peter Brťan|Brťan]] ([[František Kolláth|Kolláth]]) |góly2=Ujváry, Haas (Šťastný) }} |- bgcolor="#ffbbbb" |13. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[17. november]] [[1972]] |mužstvo1=[[HC Dukla Jihlava|ASD Dukla Jihlava]] |skóre=9:1 |tretiny=(3:0, 2:1, 4:0) |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |štadión=[[Jihlava]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3458 |góly1=Nový 3, Výborný, J. Dvořák, Adamík, Augusta, Beránek, Jiří Holík (Augusta, Jiří Holík, Hulan, Hrbatý, Klapáč) |góly2=[[Karel Čapek|Čapek]] }} |- bgcolor="#ddffdd" |14. |{{Hokejbox2 |bg=#ddffdd |dátum=[[21. november]] [[1972]] |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |skóre=3:2 |tretiny=(1:0, 1:0, 1:2) |mužstvo2=[[HC Kometa Brno|TJ ZKL Brno]] |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3458 |góly1=[[Bedřich Brunclík|Brunclík]] 2, [[Imrich Lukáč|I. Lukáč]] ([[Ján Faith|Faith]], [[Karel Čapek|Čapek]]) |góly2=Jiřík 2 (Farda) }} |- bgcolor="#ffbbbb" |15. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[24. november]] [[1972]] |mužstvo1=[[Rytíři Kladno|TJ SONP Kladno]] |skóre=4:2 |tretiny=(3:1, 1:0, 0:1) |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |štadión=[[Kladno]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3458 |góly1=Hrabě, Rys 2, Nedvěd (Nedvěd, Biskup) |góly2=[[Karel Čapek|Čapek]], Gregor<small>†</small> ([[Peter Brťan|Brťan]], [[Karel Metelka|Metelka]]) }} |- bgcolor="#ddffdd" |16. |{{Hokejbox2 |bg=#ddffdd |dátum=[[28. november]] [[1972]] |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |skóre=4:1 |tretiny=(1:0, 1:0, 2:1) |mužstvo2=[[HC Sparta Praha|TJ Sparta ČKD Praha]] |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3458 |góly1=[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]], [[Karel Čapek|Čapek]], [[Imrich Lukáč|I. Lukáč]], Gregor<small>†</small> ([[Ján Faith|Faith]] 2, [[Bedřich Brunclík|Brunclík]]) |góly2=Šindelář (Vorlíček) }} |} </div></div> |} {| class="toccolours" width=100% style="clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;" |- valign="top" |<div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#FF8C00;color:#000000;">December 1972: 1–1–3 (Doma: 1–0–1; Vonku: 0–1–2) Body: 3</div> <div class="NavContent" style="text-align:center; display:none;"> {| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- !width=25|Kolo !width=975|Zápas |- bgcolor="#ffeeaa" |17. |{{Hokejbox2 |bg=#ffeeaa |dátum=[[1. december]] [[1972]] |mužstvo1=[[HC Dynamo Pardubice|TJ Tesla Pardubice]] |skóre=5:5 |tretiny=(1:0, 2:2, 2:3) |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |štadión=[[Pardubice]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3458 |góly1=Novák 2, Čížek, Prýl, Martinec (Martinec, Vohralík, Veith, Novák) |góly2=[[Štefan Onofrej|Onofrej]] 2, [[Karel Čapek|Čapek]], [[František Kolláth|Kolláth]], [[František Smerčiak|Smerčiak]] ([[František Kolláth|Kolláth]] 2, [[Karel Metelka|Metelka]], [[Ján Faith|Faith]]) }} |- bgcolor="#ffbbbb" |18. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[5. december]] [[1972]] |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |skóre=2:4 |tretiny=(1:1, 1:2, 0:1) |mužstvo2=[[HC Litvínov|TJ CHZ ČSSP Litvínov]] |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3458 |góly1=[[Ján Šterbák|Šterbák]], [[Štefan Onofrej|Onofrej]] ([[Vladimír Šandrik|Šandrik]], [[František Kolláth|Kolláth]]) |góly2=Ruml 2, Nedvěd, Kašťák (Zelenka, Daněk) }} |- bgcolor="#ffbbbb" |19. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[7. december]] [[1972]] |mužstvo1=[[HC Škoda Plzeň|TJ Škoda Plzeň]] |skóre=5:3 |tretiny=(3:0, 1:3, 1:0) |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |štadión=[[Plzeň]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3458 |góly1=Klapáč 2, Burda, Balun, Vrabec (Otte 2, Neubauer) |góly2=[[Bedřich Brunclík|Brunclík]], [[Vincent Lukáč|V. Lukáč]], [[František Smerčiak|Smerčiak]] ([[Bedřich Brunclík|Brunclík]]) }} |- bgcolor="#ddffdd" |20. |{{Hokejbox2 |bg=#ddffdd |dátum=[[10. december]] [[1972]] |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |skóre=5:0 |tretiny=(0:0, 2:0, 3:0) |mužstvo2=[[Motor České Budějovice|TJ Motor České Budějovice]] |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3458 |góly1=[[Bedřich Brunclík|Brunclík]] 2, [[Karel Čapek|Čapek]], [[Štefan Onofrej|Onofrej]], [[Milan Gregor|M. Gregor]] ([[Karel Metelka|Metelka]] 3, [[František Smerčiak|Smerčiak]]) |góly2=— }} |- bgcolor="#ffbbbb" |21. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[12. december]] [[1972]] |mužstvo1=[[HC Slovan Bratislava|TJ Slovan CHZJD Bratislava]] |skóre=5:2 |tretiny=(1:0, 1:1, 3:1) |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |štadión=[[Bratislava]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3458 |góly1=Haas, Nedomanský, Bukovinský, Dučaj, Kuzela (Mrukvia 2, Kuzela) |góly2=[[Ján Faith|Faith]], [[František Smerčiak|Smerčiak]] ([[Peter Brťan|Brťan]]) }} |} </div></div> |} {| class="toccolours" width=100% style="clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;" |- valign="top" |<div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#FF8C00;color:#000000;">Január 1973: 1–3–3 (Doma: 0–3–1; Vonku: 1–0–2) Body: 5</div> <div class="NavContent" style="text-align:center; display:none;"> {| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- !width=25|Kolo !width=975|Zápas |- bgcolor="#ffeeaa" |22. |{{Hokejbox2 |bg=#ffeeaa |dátum=[[10. január]] [[1973]] |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |skóre=3:3 |tretiny=(3:1, 0:1, 0:1) |mužstvo2=[[HC Dukla Jihlava|ASD Dukla Jihlava]] |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3458 |góly1=[[Karel Metelka|Metelka]], [[Karel Čapek|Čapek]], [[Bedřich Brunclík|Brunclík]] ([[Karel Metelka|Metelka]]) |góly2=Nový 2, Hulan (Hrbatý 2) }} |- bgcolor="#ffbbbb" |23. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[12. január]] [[1973]] |mužstvo1=[[HC Kometa Brno|TJ ZKL Brno]] |skóre=9:3 |tretiny=(1:2, 3:0, 5:1) |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |štadión=[[Brno]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3458 |góly1=Pořízek 3, Janák 3, Farda 2, Ševčík (Kocourek, Macháč, Mráz, Janák, Černý) |góly2=[[Karel Metelka|Metelka]], [[Bedřich Brunclík|Brunclík]], [[Imrich Lukáč|I. Lukáč]] ([[Imrich Lukáč|I. Lukáč]], [[Ján Faith|Faith]]) }} |- bgcolor="#ffeeaa" |24. |{{Hokejbox2 |bg=#ffeeaa |dátum=[[16. január]] [[1973]] |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |skóre=3:3 |tretiny=(2:1, 0:2, 1:0) |mužstvo2=[[Rytíři Kladno|TJ SONP Kladno]] |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3458 |góly1=[[Vladimír Šandrik|Šandrik]], [[Karol Köver|Köver]], [[Ján Faith|Faith]] ([[Karel Metelka|Metelka]], [[Štefan Onofrej|Onofrej]], [[Bedřich Brunclík|Brunclík]]) |góly2=Vins, Čermák, E. Novák (Vins) }} |- bgcolor="#ffbbbb" |25. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[19. január]] [[1973]] |mužstvo1=[[HC Sparta Praha|TJ Sparta ČKD Praha]] |skóre=3:2 |tretiny=(1:1, 1:1, 1:0) |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |štadión=[[Praha]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3458 |góly1=Dohnal, Vorlíček, Havel (Kuneš, Kochta, Hořesovský) |góly2=[[František Kolláth|Kolláth]], [[Karel Čapek|Čapek]] ([[Karel Metelka|Metelka]], [[Bedřich Brunclík|Brunclík]]) }} |- bgcolor="#ffbbbb" |26. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[23. január]] [[1973]] |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |skóre=3:4 |tretiny=(1:2, 0:2, 2:0) |mužstvo2=[[HC Dynamo Pardubice|TJ Tesla Pardubice]] |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3458 |góly1=[[Štefan Onofrej|Onofrej]], [[Ján Faith|Faith]], [[Karel Čapek|Čapek]] ([[František Smerčiak|Smerčiak]]) |góly2=Novák, Pavlíček, Martinec, Veith (Šťastný) }} |- bgcolor="#ddffdd" |27. |{{Hokejbox2 |bg=#ddffdd |dátum=[[26. január]] [[1973]] |mužstvo1=[[HC Litvínov|TJ CHZ ČSSP Litvínov]] |skóre=2:3 |tretiny=(2:0, 0:1, 0:2) |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |štadión=[[Litvínov]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3458 |góly1=Marx, Kašťák (Obrtlík, Zelenka) |góly2=[[Karel Čapek|Čapek]] 2, [[Peter Brťan|Brťan]] ([[František Kolláth|Kolláth]] 2, [[Štefan Onofrej|Onofrej]]) }} |- bgcolor="#ffeeaa" |28. |{{Hokejbox2 |bg=#ffeeaa |dátum=[[30. január]] [[1973]] |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |skóre=2:2 |tretiny=(1:1, 0:1, 1:0) |mužstvo2=[[HC Škoda Plzeň|TJ Škoda Plzeň]] |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3458 |góly1=[[Štefan Onofrej|Onofrej]], [[František Kolláth|Kolláth]] ([[Vladimír Šandrik|Šandrik]]) |góly2=Klapáč, Sýkora }} |} </div></div> |} {| class="toccolours" width=100% style="clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;" |- valign="top" |<div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#FF8C00;color:#000000;">Február 1973: 1–1–4 (Doma: 1–0–2; Vonku: 0–1–2) Body: 3</div> <div class="NavContent" style="text-align:center; display:none;"> {| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- !width=25|Kolo !width=975|Zápas |- bgcolor="#ddffdd" |36. |{{Hokejbox2 |bg=#ddffdd |dátum=[[9. február]] [[1973]] |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |skóre=8:3 |tretiny=(2:0, 2:3, 4:0) |mužstvo2=[[HC Litvínov|TJ CHZ ČSSP Litvínov]] |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3458 |góly1=[[Imrich Lukáč|I. Lukáč]] 3, [[František Smerčiak|Smerčiak]] 3, [[Miroslav Kiš|Kiš]], [[Bedřich Brunclík|Brunclík]] ([[Ján Faith|Faith]] 2, [[František Kolláth|Kolláth]]) |góly2=Beránek, Nedvěd, Hlinka (Nedvěd, Marx) }} |- bgcolor="#ffeeaa" |29. |{{Hokejbox2 |bg=#ffeeaa |dátum=[[13. február]] [[1973]] |mužstvo1=[[Motor České Budějovice|TJ Motor České Budějovice]] |skóre=3:3 |tretiny=(1:0, 1:1, 1:2) |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |štadión=[[České Budějovice]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3458 |góly1=Klabouch, Pražák, Edelman (Kolar, Pouzar) |góly2=[[František Kolláth|Kolláth]] 2, [[Bedřich Brunclík|Brunclík]] ([[Karel Čapek|Čapek]]) }} |- bgcolor="#ffbbbb" |30. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[17. február]] [[1973]] |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |skóre=3:5 |tretiny=(0:2, 2:1, 1:2) |mužstvo2=[[HC Slovan Bratislava|TJ Slovan CHZJD Bratislava]] |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3458 |góly1=[[Štefan Onofrej|Onofrej]], [[Július Šupler|Šupler]], [[František Kolláth|Kolláth]] ([[František Smerčiak|Smerčiak]], [[Imrich Lukáč|I. Lukáč]]) |góly2=Miklošovič 2, Hejčík, Nedomanský, Šťastný (Haas, Miklošovič) }} |- bgcolor="#ffbbbb" |31. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[20. február]] [[1973]] |mužstvo1=[[HC Dukla Jihlava|ASD Dukla Jihlava]] |skóre=4:1 |tretiny=(1:0, 0:1, 3:0) |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |štadión=[[Jihlava]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3458 |góly1=Jiří Holík, Jaroslav Holík, Augusta, Kaberle (Jar. Holík, M. Dvořák, Klapáč, Kaberle) |góly2=[[Ján Šterbák|Šterbák]] ([[Bedřich Brunclík|Brunclík]]) }} |- bgcolor="#ffbbbb" |32. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[23. február]] [[1973]] |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |skóre=4:5 |tretiny=(2:1, 0:2, 2:2) |mužstvo2=[[HC Kometa Brno|TJ ZKL Brno]] |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3458 |góly1=[[Ján Faith|Faith]] 2, [[Vincent Lukáč|V. Lukáč]], [[Štefan Onofrej|Onofrej]] ([[Karel Metelka|Metelka]] 2, [[Peter Brťan|Brťan]]) |góly2=Nekola, Jiřík, Macháč, Farda, Ševčík (Černý 2) }} |- bgcolor="#ffbbbb" |33. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[27. február]] [[1973]] |mužstvo1=[[Rytíři Kladno|TJ SONP Kladno]] |skóre=6:4 |tretiny=(1:1, 3:0, 2:3) |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |štadión=[[Kladno]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3458 |góly1=Novák 2, Rys, Sýkora, Bauer, Nedvěd (Čermák 2, Hrabě) |góly2=[[František Smerčiak|Smerčiak]] 2, [[Imrich Lukáč|I. Lukáč]], [[František Kolláth|Kolláth]] ([[Bedřich Brunclík|Brunclík]] 2, [[Ján Faith|Faith]], [[Imrich Lukáč|I. Lukáč]]) }} |} </div></div> |} {| class="toccolours" width=100% style="clear:both; margin:0.25em auto; text-align:center;" |- valign="top" |<div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="background:#FF8C00;color:#000000;">Marec 1973: 1–0–1 (Doma: 1–0–0; Vonku: 0–0–1) Body: 2</div> <div class="NavContent" style="text-align:center; display:none;"> {| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" class="wikitable" |- !width=25|Kolo !width=975|Zápas |- bgcolor="#ddffdd" |34. |{{Hokejbox2 |bg=#ddffdd |dátum=[[2. marec]] [[1973]] |mužstvo1='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |skóre=5:3 |tretiny=(2:0, 1:1, 2:2) |mužstvo2=[[HC Sparta Praha|TJ Sparta ČKD Praha]] |štadión=[[Steel Aréna|Zimný štadión Ladislava Trojáka]], [[Košice]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3458 |góly1=[[Bedřich Brunclík|Brunclík]] 2, [[Ján Faith|Faith]], [[Ján Šterbák|Šterbák]], [[Peter Brťan|Brťan]] ([[František Kolláth|Kolláth]]) |góly2=Nikl, Kašťák, Svoboda (Kochta 2, Černý) }} |- bgcolor="#ffbbbb" |35. |{{Hokejbox2 |bg=#ffbbbb |dátum=[[6. marec]] [[1973]] |mužstvo1=[[HC Dynamo Pardubice|TJ Tesla Pardubice]] |skóre=10:2 |tretiny=(3:0, 3:1, 4:1) |mužstvo2='''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' |štadión=[[Pardubice]] |správa=https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3458 |góly1=Veith 3, Šťastný 2, Pavlíček, Novák, Prýl, Paleček, Hejduk (Martinec 2, Paleček, Bulis, Sekera, Veith, Čížek, Novák) |góly2=[[Vincent Lukáč|V. Lukáč]] 2 ([[Peter Brťan|Brťan]], [[Imrich Lukáč|I. Lukáč]]) }} |} </div></div> |} ==== Bilancia podľa mesiacov ==== {| class="wikitable" style="text-align:center; border-top:5px solid #FF8C00; border-bottom:4px solid #000000;" ! Mesiac !! {{tooltip| Z | Zápasy }} !! {{tooltip| V | Víťazstvá }} !! {{tooltip| R | Remízy }} !! {{tooltip| P | Prehry }} !! Skóre !! {{tooltip| B | Body }} !! Doma !! Vonku |- | align=left|Október 1972 || 9 || 3 || 3 || 3 || 29:31 || 9 || 2–1–2 || 1–2–1 |- | align=left|November 1972 || 7 || 3 || 1 || 3 || 19:24 || 7 || 2–1–0 || 1–0–3 |- | align=left|December 1972 || 5 || 1 || 1 || 3 || 17:19 || 3 || 1–0–1 || 0–1–2 |- | align=left|Január 1973 || 7 || 1 || 3 || 3 || 19:26 || 5 || 0–3–1 || 1–0–2 |- | align=left|Február 1973 || 6 || 1 || 1 || 4 || 23:26 || 3 || 1–0–2 || 0–1–2 |- | align=left|Marec 1973 || 2 || 1 || 0 || 1 || 7:13 || 2 || 1–0–0 || 0–0–1 |- bgcolor="#FFE2C2" | align=left|'''Spolu''' || '''36''' || '''10''' || '''9''' || '''17''' || '''114:139''' || '''29''' || '''7–5–6''' || '''3–4–11''' |} ==== Konečná tabuľka ==== {| class="wikitable" style="text-align:center; border-top:5px solid #000000; border-bottom:4px solid #FF8C00;" ! Por. !! Tím !! {{tooltip| Z | Zápasy }} !! {{tooltip| V | Víťazstvá }} !! {{tooltip| R | Remízy }} !! {{tooltip| P | Prehry }} !! Skóre !! {{tooltip| B | Body }} !! Poznámka |- style="background:#DDEEFF;" |1.||align=left|[[HC Dynamo Pardubice|TJ Tesla Pardubice]]||36||24||3||9||154:92||51||'''majster po play-off''' |- style="background:#DDEEFF;" |2.||align=left|[[HC Dukla Jihlava|ASD Dukla Jihlava]]||36||19||8||9||156:100||46||play-off |- style="background:#DDEEFF;" |3.||align=left|[[HC Slovan Bratislava|TJ Slovan CHZJD Bratislava]]||36||16||6||14||119:117||38||play-off |- style="background:#DDEEFF;" |4.||align=left|[[Rytíři Kladno|TJ SONP Kladno]]||36||13||10||13||107:107||36||play-off |- |5.||align=left|[[HC Kometa Brno|TJ ZKL Brno]]||36||15||6||15||109:110||36|| |- |6.||align=left|[[HC Škoda Plzeň|TJ Škoda Plzeň]]||36||14||7||15||124:127||35|| |- |7.||align=left|[[HC Litvínov|TJ CHZ ČSSP Litvínov]]||36||13||7||16||97:135||33|| |- |8.||align=left|[[HC Sparta Praha|TJ Sparta ČKD Praha]]||36||12||6||18||117:125||30|| |- bgcolor="#FF8C00" |'''9.'''||align=left|'''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]'''||'''36'''||'''10'''||'''9'''||'''17'''||'''114:139'''||'''29'''||predposledné miesto; priame zotrvanie v lige |- style="background:#FFCCCC;" |10.||align=left|[[Motor České Budějovice|TJ Motor České Budějovice]]||36||11||4||21||88:133||26||kvalifikácia o I. ligu; zotrvanie v súťaži |} <small>Tabuľka zachytáva dlhodobú časť. O majstrovi rozhodlo následné play-off prvých štyroch klubov. Posledné České Budějovice nastúpili do kvalifikácie a v súvislosti s rozšírením súťaže na dvanásť účastníkov si prvoligovú príslušnosť udržali. Pri Jihlave sa používa skóre 156:100 z dobového súťažného prehľadu; klubová stránka uvádza 153:100. Súčet výsledkov a oficiálny prehľad podporujú hodnotu 156.<ref name="liga7273" /><ref name="hist7273" /></small> ==== Bilancia podľa prostredia ==== {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! Prostredie !! {{tooltip| Z | Zápasy }} !! {{tooltip| V | Víťazstvá }} !! {{tooltip| R | Remízy }} !! {{tooltip| P | Prehry }} !! Skóre !! {{tooltip| B | Body }} |- | align=left|'''Doma''' || 18 || 7 || 5 || 6 || 62:50 || 19 |- | align=left|'''Vonku''' || 18 || 3 || 4 || 11 || 52:89 || 10 |- bgcolor="#FFE2C2" | align=left|'''Spolu''' || '''36''' || '''10''' || '''9''' || '''17''' || '''114:139''' || '''29''' |} ==== Bilancia po štvrtinách súťaže ==== {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! Úsek !! Kolá !! {{tooltip| V | Víťazstvá }} !! {{tooltip| R | Remízy }} !! {{tooltip| P | Prehry }} !! Skóre !! Body !! Čiastkové poradie |- | I. štvrtina || 1.–9. || 3 || 3 || 3 || 31:32 || 9 || 5. |- | II. štvrtina || 10.–18. || 3 || 2 || 4 || 24:32 || 8 || 6. |- | III. štvrtina || 19.–27. || 2 || 2 || 5 || 27:34 || 6 || 8. |- | IV. štvrtina || 28.–36. || 2 || 2 || 5 || 32:41 || 6 || 9. |} ==== Bilancia a série ==== {| class="wikitable" style="width:70%;" ! Štatistika !! Hodnota |- | Celková bilancia || '''10–9–17''' <small>(V–R–P)</small> |- | Domáca bilancia || '''7–5–6''', skóre '''62:50''', 19 bodov |- | Vonkajšia bilancia || '''3–4–11''', skóre '''52:89''', 10 bodov |- | Najdlhšia séria víťazstiev || '''2 zápasy''' <small>(10.–13. október 1972)</small> |- | Najdlhšia séria bez prehry || '''6 zápasov''' <small>(6.–24. október 1972; R–V–V–R–R–V)</small> |- | Najdlhšia séria prehier || '''4 zápasy''' <small>(17.–27. február 1973)</small> |- | Najdlhšia séria bez víťazstva || '''5 zápasov''' <small>(dvakrát: 10.–23. január a 13.–27. február 1973)</small> |- | Čisté kontá || '''1''' <small>Košice – České Budějovice 5:0, 10. december 1972</small> |- | Zápasy bez streleného gólu || '''0''' |- | Najvyššie víťazstvá rozdielom || '''5:0''' proti Českým Budějoviciam a '''8:3''' proti Litvínovu <small>(rozdiel päť gólov)</small> |- | Najvyššie prehry rozdielom || '''1:9''' v Jihlave a '''2:10''' v Pardubiciach <small>(rozdiel osem gólov)</small> |- | Najviac gólov v zápase || '''12''' <small>Brno – Košice 9:3 a Pardubice – Košice 10:2</small> |} <small>'''Vysvetlivky:''' V – víťazstvo; R – remíza; P – prehra. Série sú počítané chronologicky podľa skutočných dátumov zápasov vrátane predohrávok.</small> ==== Štatistiky hráčov ==== ===== Hráči v poli – rekonštrukcia zo zápasových zápisov ===== {| class="wikitable sortable" style="text-align:center; width:94%; border-top:5px solid #FF8C00; border-bottom:4px solid #000000;" ! Hráč !! {{tooltip| G-Z | Góly v zápasovom prepise }} !! {{tooltip| N-Z | Zachytené nahrávky v zápasovom prepise }} !! G-Z + N-Z !! Poznámka |- | align=left|[[Bedřich Brunclík]] || 17 || 10 || 27 || najvyšší súčet G-Z + N-Z |- | align=left|[[Karel Čapek]] || '''18''' || 4 || 22 || najlepší strelec |- | align=left|[[Imrich Lukáč]] || 13 || 4 || 17 || navyše jeden gól vedený iba ako „Lukáč“ |- | align=left|[[Ján Faith]] || 10 || 10 || 20 || |- | align=left|[[František Smerčiak]] || 11 || 4 || 15 || |- | align=left|[[Karel Metelka]] || 3 || '''12''' || 15 || najviac zachytených nahrávok |- | align=left|[[Štefan Onofrej]] || 9 || 3 || 12 || |- | align=left|[[Vincent Lukáč]] || 8 || 1 || 9 || navyše jeden gól vedený iba ako „Lukáč“ |- | align=left|[[František Kolláth]] || 7 || 8 || 15 || |- | align=left|[[Peter Brťan]] || 4 || 5 || 9 || |- | align=left|[[Ján Šterbák]] || 4 || 1 || 5 || |- | align=left|[[Vladimír Šandrik]] || 2 || 4 || 6 || |- | align=left|[[Miroslav Kiš]] || 2 || 1 || 3 || |- | align=left|[[Milan Gregor]] || 1 || 0 || 1 || iba jednoznačne označený zápis „M. Gregor“ |- | align=left|[[Karol Köver]] || 1 || 0 || 1 || |- | align=left|[[Július Šupler]] || 1 || 0 || 1 || |- style="background:#F1F1F1;" | align=left|''Gregor bez iniciály''<small>†</small> || 2 || 2 || 4 || nemožno rozdeliť medzi Františka a Milana Gregora |- style="background:#F1F1F1;" | align=left|''Lukáč bez iniciály''<small>*</small> || 1 || 0 || 1 || nemožno rozdeliť medzi Imricha a Vincenta Lukáča |- bgcolor="#FFE2C2" | align=left|'''Spolu''' || '''114''' || '''70''' || — || tímový súčet gólov sedí so skóre 114:139 |} <small>Stĺpce G-Z a N-Z sú rekonštrukciou z menovitého zápasového prepisu, nie úplnou oficiálnou individuálnou štatistikou. Nahrávky boli v dobovom prepise zachytené len pri časti gólov. Databázová karta Elite Prospects pre ročník 1972/73 individuálne čísla hráčov neuvádza.<ref name="EPstats7273">[https://www.eliteprospects.com/team/167/hc-kosice/1972-1973?tab=stats HC Košice 1972/73 – štatistiky], Elite Prospects.</ref><ref name="statforum7273" /></small> ===== Brankári ===== {| class="wikitable" style="width:82%; text-align:center; border-collapse:collapse; border-top:5px solid #000000; border-bottom:4px solid #FF8C00;" ! Brankár !! {{tooltip| Z | Zápasy }} !! {{tooltip| GAA | Priemer inkasovaných gólov }} !! {{tooltip| SV% | Úspešnosť zákrokov }} !! Poznámka |- | align=left|[[Jiří Holeček]] || — || — || — || reprezentačný brankár; po sezóne odchod do Sparty |- | align=left|[[Stanislav Dorčiak]] || — || — || — || uvedený v rozšírenej súpiske |- | align=left|[[Dušan Kuriš]] || — || — || — || uvedený v rozšírenej súpiske |- | align=left|[[Karol Schwarz]] || — || — || — || uvedený v rozšírenej súpiske |- | align=left|[[Pavol Svitana]] || — || — || — || uvedený v rozšírenej súpiske |} <small>Použité pramene neuvádzajú rozpis štartov, odchytané minúty, priemer inkasovaných gólov ani úspešnosť zákrokov; tieto údaje preto nie sú dopočítané.<ref name="EPstats7273" /></small> === B-mužstvo === TJ VSŽ Košice B v ročníku 1972/73 '''nehralo'''. Po 11. mieste a zostupe zo SNHL v sezóne 1971/72 rezerva ukončila činnosť a do nasledujúcej divíznej súťaže nenastúpila. Preto pre túto sezónu nemožno zostaviť zápasový program, tabuľku ani štatistiky B-mužstva.<ref name="snhl7273">[https://avlh.sweb.cz/CZ-1972-73-DS.pdf Československo 1972/73 – SNHL a nižšie súťaže], dobový štatistický prehľad.</ref> === Košický hokej v sezóne 1972/73 === {| class="wikitable" style="text-align:center; width:94%;" ! Klub !! Súťaž !! {{tooltip| Z | Zápasy }} !! {{tooltip| V | Víťazstvá }} !! {{tooltip| R | Remízy }} !! {{tooltip| P | Prehry }} !! Skóre !! {{tooltip| B | Body }} !! Umiestnenie |- style="background:#FFE2C2;" | align=left|'''[[HC Košice|TJ VSŽ Košice]]''' || align=left|[[Česko-slovenská hokejová liga 1972/1973|I. československá liga]] || 36 || 10 || 9 || 17 || 114:139 || 29 || '''9. miesto''' |- style="background:#FFF1DF;" | align=left|'''TJ VSŽ Košice B''' || align=left|''nehralo'' || — || — || — || — || — || — || po zostupe ukončilo činnosť |} === Zaujímavosti a význam sezóny === Ročník 1972/73 bol pre Košice sezónou permanentne narušovanou chorobami a zraneniami. Klubová kronika uvádza, že mužstvo nenastúpilo ani raz v kompletnej zostave. Najvýraznejšie sa personálna kríza prejavila 30. januára proti Plzni, keď domáci dohrávali iba s desiatimi hráčmi. Vyrovnávajúci gól Františka Kollátha na 2:2 vyvolal mimoriadnu reakciu vypredaného zimného štadióna. Hoci Košice skončili predposledné, získali rovnakých 29 bodov ako v ročníku 1971/72 a výrazne zvýšili počet strelených gólov z 81 na 114. Obrana však inkasovala 139-krát, o 26 gólov viac než rok predtým. Rozdiel medzi deviatymi Košicami a poslednými Českými Budějovicami predstavoval iba tri body. Najlepším strelcom bol Karel Čapek s 18 gólmi. Menovitý prepis všetkých zápasov umožňuje po prvýkrát pri tomto ročníku skontrolovať presný tímový súčet 114 zásahov; zároveň zachytáva 70 nahrávok, ktoré však netvoria úplnú oficiálnu asistentskú štatistiku. Najviac ich má v zachovanom prepise obranca Karel Metelka (12). Jiří Holeček počas ročníka získal bronz na majstrovstvách sveta, po sezóne však odišiel do Sparty Praha. Pre Košice to znamenalo koniec pôsobenia brankára, ktorý patril k najvýznamnejším osobnostiam mužstva. Vincent Lukáč si v tom istom období pripísal bronz s československým výberom do 19 rokov.<ref name="hist7273" /> Sezóna bola posledným desaťčlenným ročníkom I. ligy pred jej rozšírením na dvanásť tímov. České Budějovice napriek poslednému miestu nezostúpili priamo; v kvalifikácii si spolu s VŽKG Ostrava a VTŽ Chomutov zabezpečili účasť v rozšírenej súťaži. Košice tak udržali najvyššiu ligu bez potreby kvalifikácie.<ref name="liga7273" /> Z klubového hľadiska sa uzavrela aj krátka etapa rezervného mužstva. Košice B po zostupe zo SNHL v roku 1972 ukončili činnosť a v ročníku 1972/73 už nehrali. Článok preto zámerne neobsahuje vymyslené zápasy rezervy.<ref name="snhl7273" /> * A-mužstvo obsadilo 9. miesto s bilanciou 10–9–17 a skóre 114:139. * Doma získalo 19 bodov, vonku desať. * Najdlhšia séria bez prehry trvala šesť zápasov od 6. do 24. októbra 1972. * Karel Čapek strelil 18 gólov; Karel Metelka má v prepise najviac zachytených nahrávok (12). * Jiří Holeček po sezóne prestúpil do Sparty Praha. * B-mužstvo po predchádzajúcom zostupe ukončilo činnosť a v sezóne nehralo. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://historia.hckosice.sk/sezona/1972-1973 Sezóna 1972/1973 – 100 rokov hokeja v Košiciach] * [https://www.hckosice.sk/a-muzstvo/archiv-zapasov Archív zápasov HC Košice] * [https://www.eliteprospects.com/team/167/hc-kosice/1972-1973 TJ VSŽ Košice 1972/73 – Elite Prospects] * [https://www.eliteprospects.com/team/167/hc-kosice/1972-1973?tab=stats TJ VSŽ Košice 1972/73 – štatistiky Elite Prospects] * [https://ice-hockey-stat.com/viewtopic.php?t=3458 Československo 1972/73 – výsledky, strelci a nahrávači] {{Sezóny HC Košice}} {{Portál|Košice|Košický|Šport|Športový}} [[Kategória:Ľadový hokej v 1972]] [[Kategória:Ľadový hokej v 1973]] [[Kategória:Sezóny HC Košice]] mbiacnab7v2boc8jao0272q452llvhk 0 487507 8371106 8110802 2026-09-19T20:45:46Z ~2026-50691-62 305787 /* Súčasní a bývalí členovia skupiny */ 8371106 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Lámačské chvály | Obrázok = | Popis obrázku = | Krajina pôvodu = {{minivlajka|Slovensko}} [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Žáner = [[gospel]]<br>[[kresťanská hudba]] | Roky pôsobenia = [[1997]] – sučasnosť | Webstránka = [http://lamacskechvaly.sk/ www.lamacskechvaly.sk] | Členovia skupiny = }} '''Lámačské chvály''' (predtým '''Lamačské chvály''') je slovenská hudobná skupina. == Súčasní a bývalí členovia skupiny == * Braňo Letko - [[gitara]], [[spev]]<ref>[http://www.dimenzie.sk/2001_01/12letko.htm Braňo Letko: Boh ma má rád]</ref> * Jurko Sušaník<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=10 otázek pro Lamačské chvály |url=http://www.awr.cz/kapely/10-otazek-pro-lamacske-chvaly/ |dátum prístupu=2013-06-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140714145814/http://www.awr.cz/kapely/10-otazek-pro-lamacske-chvaly/ |dátum archivácie=2014-07-14 }}</ref> - 1997- 2013, bicie * Matúš Uriga "Chrobáčik"- 2013 - * Stanislav „Stanley“ Bordáč - 2000-2013 basa * Tomáš Florián - klávesy * Lukáš Ronec - klávesy * Jakub Krátký - bicie * Peter Chovaňák - el. gitara - 2010-2013 * Martin Dunajský - zvuk * Rasto Višňovský - el gitara, spev, vedenie chval * Dávid Solecký - Basa a Stream * Miroslav Feranc - Ak. Gitara a Stream == Diskografia == * [[1999]] ''Lamačské chvály'' - , B&B štúdio, MC * [[2007]] ''Zlomený pre teba'' - Rosa, CD * [[2014]] ''Lámačské chvály Live 2013/2014'' - Tonada, CD * [[2016]] ''Verný si!'' - Tonada, CD * [[2017]] ''Verný si! - Lámačské chvály Nová Generácia'' - Tonada, CD * [[2017]] ''Soaking'' - Tonada, CD *2018 JKS worship - nevydané, CD *2019 Live Stream - Tonada, CD *2019 Live Stream - Tonada, DVD *2020 Spoza Mreží - Tonada, CD - nepredajné === Kompilácie === * [[2000]] ''Pod jednou strechou'' - B&B studio, CD <ref>[http://www.dimenzie.sk/2000_03/12recenzie.htm Recenzie]</ref> * [[2007]] ''Bez Teba niet neba III.'' - Lux communication, CD + DVD, 13. Lamačské chvály - Pastier * [[2008]] ''Smädný po Tebe 2.'' - Timothy Sound, CD - 09. Ty si Boh, ktorý vládne - Lámačské chvály == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://lamacskechvaly.sk/ Oficiálne stránky - lamacskechvaly.sk] * [http://www.fln.sk/portal/lamacskechvaly Fln.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100926164750/http://www.fln.sk/portal/lamacskechvaly |date=2010-09-26 }} * https://www.facebook.com/LamacskeChvaly?fref=ts *https://www.youtube.com/channel/UCUhnRizcR8aoiu094ueHQLQ {{hudobný výhonok}} [[Kategória:Slovenské kresťanské hudobné skupiny]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 1997]] rgah9u94hei8h5bny03cjbnj1swdwpj 14 488945 8370967 5545006 2026-09-19T14:58:41Z Spider 001757 142600 automatická kategorizácia pomocou šablóny {{Kategória ročníka}} 8370967 wikitext text/x-wiki {{Kategória ročníka}} our1wsohkn99640lp26awqfno1gwbmq 0 490359 8371003 8210207 2026-09-19T16:09:36Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8371003 wikitext text/x-wiki [[Súbor:' Sacco.jpg|náhľad|Sedací vak]] '''Sedací vak''' (iné názvy: '''sedacie vrece, vak na sedenie, vrece na sedenie''') je uzavreté vrece, ktoré je určené na sedenie. Typicky obsahuje ako výplň penový polystyrén, expandovaný [[polypropylén]] alebo PVC pelety, kedysi sa ako výplň použávala sušená [[fazuľa]]. Prvýkrát bol navrhnutý [[Taliansko|talianskou]] spoločnosťou Zanotta v roku 1969 a odvtedy sa stal celosvetovo obľúbeným nábytkom. == Dejiny == Prvými [[Dizajnér|dizajnérmi]] sedacích vakov boli Piero Gatti, Cesare Paolini a Franco Teodoro, ktorý sedeli na vreciach počas prestávok. Prvým sedacím vakom sa hovorilo Sacco, boli hruškovitého tvaru. Tieto vaky plnené [[polystyrén]]ovými guličkami sa vyrábajú dodnes, odvtedy sa však ponuka vakov rozšírila na mnoho druhov. == Materiály == Prvé sedacie vaky boli z pravej kože, dnes by tento materiál bol príliš drahý, preto sa sedacie vaky vyrábajú aj z ekokože, plátna, nylonu, semišu, plyšu alebo vinylu. == Výplň == Pôvodná výplň bola sušená [[fazuľa]], pre väčší komfort sa však v súčasnosti plnia sedacie vaky [[Polystyrén|polystyrénovými]] guličkami, ktorých úlohou je prispôsobiť tvar vaku krivkám ľudského tela. Na trhu sa objavujú aj lacné sedacie vaky, ktoré sú plnené recyklovaným polystyrénom. To sa dá veľmi ľahko spoznať aj cez obal podľa [[Hmat|hmatu]] – takéto vaky nie sú naplnené okrúhlymi guľôčkami, a hladkými guľôčkami. Recyklovaná náplň sa vyrába rozdrvením stavebného polystyrénu a môže obsahovať zvyšky lepidiel, ktoré sú nebezpečné pre ľudské telo. == Literatúra == * Paola Antonelli (Museum of Modern Art | MOMA), [http://www.christies.com/features/Object_lesson_Paolo_Antonelli-5621-1.aspx Sacco Chair | Object Lesson] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210118112118/https://www.christies.com/features/Object_lesson_Paolo_Antonelli-5621-1.aspx |date=2021-01-18 }} * Mel Byars, ''The Design Encyclopedia,'' New York, John Wiley & Sons, Inc., 1994 * Emilio Ambasz [a cura di], ''Italy: The New Domestic Landscape - Achievements and Problems of Italian Design'', New York, Museum Of Modern Art, 1972 * Grace Lees-Maffei, Kjetil Fallan [editors], ''Made in Italy Rethinking a Century of Italian Design'', London, Bloomsbury Academic, 2014 * Bernhard E. Bürdek, ''Design Storia, Teoria e Pratica del Design del Prodotto'', Roma, Gangemi Editore, 2008 * ''Modern Chairs 1918-1970'', London: Lund Humphries. 1971 * Victor Papanek, ''Design for the Real World'', New York: 1974 * Moderne Klassiker, ''Mobel, die Geschichte machen'', Hamburg, 1982 * Kathryn B. Hiesinger and George H. Marcus III (eds.), ''Design Since 1945'', Philadelphia, [[Philadelphia Museum of Art]], 1983 * ''Fifty Chairs that Changed the World: Design Museum Fifty'', London's Design Museum, London, {{ISBN|978-1840915402}} * Charlotte Fiell, Peter Fiell, ''Plastic dreams: synthetic visions in design'', Carlton Books Ltd, 2010, {{ISBN|978-1906863081}} * Anne Bony, ''Design: History, Main Trends, Major Figures'', Larousse/Chambers, 2005 * Bernd Polster, Claudia Newman, Markus Schuler, ''The A-Z of Modern Design'', Merrell Publishers Ltd, 2009, {{ISBN|978-1858945026}} * Domitilla Dardi, ''Il design in cento oggetti,'' Federico Motta Editore, Milano, 2008, {{ISBN|978-88-7179-586-7}} * Anty Pansera, ''Il Design del mobile italiano dal 1946 a oggi'', Laterza, 1990 * Charles Boyce, Joseph T. Butler, ''Dictionary of Furniture'', Simon and Schuster, New York, 2014, {{ISBN|9781628738407}} * Michael Tambini, ''The Look of the Century'', DK Pub., 1999, {{ISBN|9780789446350}} * AA.VV., ''100 objects of italian design La Triennale di Milano: Permanent Collection of Italian Design, The Milan Triennale,'' Gangemi Editore * Germano Celant [ed.], preface by [[Umberto Eco]], ''[https://www.guggenheim.org/publication/the-italian-metamorphosis-1943-1968 The Italian Metamorphosis, 1943–1968]'', Guggenheim Museum Publications, New York, 1994, {{ISBN|0-8109-6871-1}} * Cindi Strauss, Germano Celant, J. Taylor Kubala, ''Radical - Italian Design 1965-1985 - The Dennis Freedman Collection,'' Yale University Press, 2020 == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Nábytok]] g5h9sbjpx917qqi9n8kutprjmk2y25l 0 495734 8371120 8338144 2026-09-19T21:32:18Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8371120 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Slim Burna | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = Gabriel Soprinye Halliday | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{Dátum narodenia a vek|1988|4|11}} | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Port Harcourt]], [[Rivers State]], [[Nigéria]] | Pôsobenie = [[hudobník]], [[spevák]], [[Rep (hudba)|rapper]], [[hudobný producent]] | Žáner = [[Hip-hop (hudba)|hip-hop]], [[Pop (hudobný žáner)|pop]], [[dancehall]], [[reggae]] | Roky pôsobenia = 2008-súčasnosť | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = Street Rhymes<ref>[http://www.discogs.com/artist/Slim+Burna "Slim Burna Discography"]. ''[[Discogs]]''. Retrieved 22. september 2013.</ref> | Webstránka = }} '''Gabriel Soprinye Halliday''' (* [[11. apríl]] [[1988]]) známy pod umeleckým menom '''Slim Burna''', je [[Nigéria|nigérijský]] [[hudobník]], [[spevák]], [[Rep (hudba)|raper]] a [[hudobný producent]]. == Životopis == Gabriel sa narodil v [[Essex (grófstvo)|Essexe]], presťahoval sa do Port Harcourt v [[Nigéria|Nigérii]] so svojou rodinou, keď mal dva roky.<ref>[http://www.codewit.com/nollywood-news/6977-nollywood-who-is-slim-burna "Nollywood: Who Is Slim Burna?"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130927085930/http://www.codewit.com/nollywood-news/6977-nollywood-who-is-slim-burna |date=2013-09-27 }}. ''Codewit World News''. 2. apríl 2013. Retrieved 22. september 2013.</ref> V [[apríl]]i [[2013]] vydal svoj debutový album nazvaný ''I'm On Fire''.<ref>Charles, Mgbolu [http://www.vanguardngr.com/2013/02/slim-burna-pushes-im-on-fire-mixtape "Slim Burna pushes “I'm on fire” mixtape"]. ''Vanguard Nigeria''. 28. február 2013. Retrieved 22. september 2013.</ref> == Diskografia == * [[2011]] - ''The Streets Mixtape Vol. 1'' * [[2011]] - ''The Streets Mixtape Vol. 2'' * [[2012]] - ''The Streets Mixtape Vol. 3'' * [[2013]] - ''I'm On Fire'' == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.last.fm/music/Slim+Burna oficiálny profil na Last.fm] * [http://twitter.com/#!/slimburna1/ oficiálny profil na Twitteri] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Burna}} [[Kategória:Dancehalloví hudobníci]] [[Kategória:Nigérijskí hiphopoví speváci]] [[Kategória:Nigérijskí popoví speváci]] [[Kategória:Nigérijskí reggae speváci]] [[Kategória:Nigérijskí reperi]] [[Kategória:Nigérijskí hudobní producenti]] czh3mc0nzgzukq3r6adw72lqlx7a7yw 0 501496 8371147 8064042 2026-09-20T00:18:44Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8371147 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu}} [[Súbor:Slovenský filmový ústav.jpg|náhľad]] '''Slovenský filmový ústav (SFÚ)''' je v oblasti kinematografie jedinou štátnou inštitúciou na [[Slovensko|Slovensku]], ktorá sa komplexne zaoberá [[Filmové dielo|filmom]] a kinematografiou ako takou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SK CINEMA – Databázy Slovenského filmového ústavu|url=http://www.skcinema.sk/arl-sfu/cs/index/|vydavateľ=www.skcinema.sk|dátum prístupu=2023-11-04}}{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Sústreďuje, uchováva, ochraňuje filmové a iné audiovizuálne diela a dokumentačné materiály a sprístupňuje ich verejnosti. Je správcom filmového archívu, ktorý je v zmysle zákona archívom osobitného významu. Tvoria ho všetky, často unikátne filmové diela nakrútené na [[Slovensko|Slovensku]]. Tieto zbierky sú významnou zložkou [[Kultúrne dedičstvo|kultúrneho dedičstva]] a sú štátom chráneným národným majetkom. SFÚ vykonáva taktiež práva výrobcu k slovenským filmom vyrobeným organizáciami vo výlučnej pôsobnosti štátu a obchodnou činnosťou tieto práva zhodnocuje. Slovenský filmový ústav bol zapojený do [[Digitalizácia|digitalizácie]] [[Kultúrne dedičstvo|kultúrneho dedičstva]] Slovenska, vzniknutý digitálny obsah je sprístupnený na portáli [[Slovakiana]]. == História == Slovenský filmový ústav bol založený 1. apríla [[1963]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Jeho súčasťou sa stal filmový archív vtedajšej Ústrednej požičovne filmov, ktorý založil v roku [[1958]] Ivan Rumanovský. Po obnovení činnosti Československého filmového ústavu v [[Praha|Prahe]] bol ešte v roku [[1963]] SFÚ ustanovený za jeho pobočku a krátko na to bol počas Kongresu Medzinárodnej federácie filmových archívov FIAF odsúhlasený štatút spoločného archívu ČSFÚ [[Praha]] a SFÚ [[Bratislava]]. Samostatnou inštitúciou sa SFÚ stal v roku [[1991]], samostatným členom FIAF-u až v roku [[2001]]. Prvým z doterajších riaditeľov inštitúcie bol Ján Komiňár, ktorý túto funkciu zastával najdlhšie. V neskorších obdobiach sa na poste riaditeľa vystriedalo vyše 20 jeho nasledovníkov; súčasným generálnym riaditeľom je Peter Dubecký. Z prvého sídla v priestoroch Filmového klubu na Rybnom námestí sa v roku [[1968]] SFÚ presťahoval na [[Grösslingová ulica|Grösslingovú ulicu]], kde sídli dodnes. Od roku [[1968]] archivuje okrem domácej produkcie aj vybrané zahraničné filmové diela a od roku [[1969]] iniciuje široký okruh činností v oblasti výskumu dejín slovenskej kinematografie. == Členstvo v ďalších organizáciách == Od roku [[2001]] je SFÚ členom Medzinárodnej federácie filmových archívov (FIAF), od roku [[2006]] je členom medzinárodnej organizácie European Film Promotion (EFP), v zameraní najmä na prezentáciu audiovizuálnej kultúry a priemyslu [[Slovensko|Slovenska]]. Ďalej je SFÚ členom Slovenskej asociácie knižníc (SAK), Slovenskej asociácie producentov v audiovízii (SAPA) a prostredníctvom kancelárie MEDIA Desk aj siete European Documentary Network (EDN). == Organizačná štruktúra == === Národný filmový archív === Národný filmový archív tvoria predovšetkým tri oddelenia: oddelenie filmového archívu, oddelenie dokumentácie a knižničných služieb a oddelenie mediatéky. ==== Oddelenie filmového archívu ==== Oddelenie filmového archívu spravuje fond, ktorý tvorí takmer 80 000 kotúčov filmovej suroviny. Z toho archívne zahraničné zbierky predstavujú cca jednu tretinu, zvyšok tvoria zbierkové fondy filmových materiálov k slovenským filmom. Pri zbierkach k slovenským filmom to nie sú iba tituly na {{mm|16|m}} a {{mm|35|m}} kinofilmoch, ale tiež rôzne druhy zabezpečovacích a rozmnožovacích materiálov – negatív obrazu, negatív zvuku, duplikátny negatív, duplikačný pozitív, magnetické zvukové pásy (ruchy, šumy, hudba) a najnovšie i intermediát negatív a pozitív. V prípade filmových materiálov k zahraničným filmom archivuje FA niekoľko tisíc {{mm|35|m}} kópií filmových titulov, medzi ktorými sa nachádzajú aj diela mnohých významných svetových režisérov. Týmto fondom FA pokrýva vzdelávanie študentov na školách s filmovým a umenovedným zameraním. Okrem zbierkových fondov na filmových materiáloch tvoria fondy FA aj rôzne druhy video nosičov – HDCAM SR 4:4:4, HDD, DCP, Digitálny Betacam, Betacam SP, DVD, SVCD, CD–R, MiniDV, DV–cam, DAT a VHS. ==== Oddelenie dokumentácie a knižničných služieb ==== Oddelenie dokumentácie a knižničných služieb sústreďuje, spracováva a sprístupňuje listinné, grafické, fotografické a iné zbierkové predmety, knižničné dokumenty – odbornú filmovú literatúru, periodické publikácie, scenáre audiovizuálnych diel, tlačené alebo elektronické katalógy a multimediálne diela súvisiace s filmovým umením. Okrem toho vykonáva akvizičnú a dokumentačnú činnosť, monitoruje tlačové výstupy a tvorí z nich bibliografické súpisy. Zároveň je odborným garantom napĺňania databáz informačného systému SK CINEMA. ===== Knižnica ===== Knižnica SFÚ organizačne začlenená do oddelenia dokumentácie a knižničných služieb Národného filmového archívu SFÚ je jedinou špecializovanou knižnicou filmologickej literatúry na Slovensku. Jej fond tvoria knihy, scenáre, periodiká, zvukové dokumenty a elektronické dokumenty. Sústreďuje sa na získavanie domácich i zahraničných publikácií s obsahovým zameraním na oblasť slovenskej kinematografie a audiovízie. Svoje služby poskytuje registrovaným používateľom oddelenia dokumentácie a knižničných služieb v súlade s Knižničným a výpožičným poriadkom SFÚ. Medzi základné funkcie knižnice patria výpožičné služby v priestoroch študovne knižnice aj mimo ne, a to v prípade kníh s výnimkou encyklopédií, slovníkov či obrazových publikácií. Výpožičná doba je jeden kalendárny mesiac a súčasne je možné zapožičať si najviac 5 kníh. Pre orientáciu vo fondoch knižnice SFÚ sú k dispozícii tradičné lístkové katalógy (názvový katalóg periodík, menný a systematický katalóg kníh, menný a názvový katalóg scenárov a iné). Katalóg knižnice v elektronickej podobe je v súčasnosti pripravovaný v rámci projektu SK CINEMA. Pre vyhľadávanie informácií o článkoch z časopisov a novín sú v priestoroch knižnice k dispozícii aj rôzne bibliografické zdroje vytvárané v rámci SFÚ. Tie od roku 2000 obsahujú aj bibliografické záznamy o článkoch z periodík v elektronickej podobe, predovšetkým o textoch súvisiacich so slovenskou kinematografiou a audiovíziou. ===== Dokumentácia ===== Dokumentácia SFÚ je organizačne začlenená do oddelenia dokumentácie a knižničných služieb Národného filmového archívu SFÚ. Dokumentačné zbierky, ktoré pozostávajú z tzv. dokumentačných zložiek, obsahujú textové materiály k jednotlivým slovenským a zahraničným kinematografickým a iným audiovizuálnym dielam, filmovým osobnostiam, výrobcom zvukovoobrazových záznamov a iným filmovým organizáciám, filmovým festivalom, prehliadkam a ďalším verejným udalostiam súvisiacim s audiovizuálnym dedičstvom a kinematografickou kultúrou na Slovensku. Súčasťou dokumentačných zložiek môžu byť výrobné listy, distribučné listy, tlačové správy, výstrižky z novín a časopisov, textové propagačné materiály, cudzojazyčné materiály, montážne listiny, dialógové listiny, festivalové katalógy a iné informačné materiály viažuce sa k histórii a súčasnosti filmového diania na Slovensku i v zahraničí. Dokumentácia poskytuje svoje služby registrovaným používateľom oddelenia dokumentácie a knižničných služieb v súlade s Poriadkom pre sprístupňovanie filmových kópií audiovizuálnych diel a zvukovoobrazových záznamov, archívnych dokumentov a zbierkových predmetov a s tým spojených služieb Národného filmového archívu. Medzi základné služby dokumentácie patria prezenčné výpožičné služby, t. j. vypožičiavanie dokumentačných zložiek na štúdium v priestoroch knižnice SFÚ. ===== Archív inštitúcií a osobností ===== Archív fondov a zbierok filmových inštitúcií a osobností SFÚ ako jedna zo zložiek oddelenia dokumentácie a knižničných služieb Národného filmového archívu SFÚ spravuje predovšetkým archívne fondy filmových inštitúcií a osobností filmového života. Obsahom jednotlivých fondov a zbierok sú písomné archiválie – písomnosti úradného charakteru, podniková agenda, rukopisy, korešpondencia, osobné dokumenty, ale môžu obsahovať aj fotografie, výtvarné diela, hudobné partitúry, architektonické návrhy a iné typy materiálov. Spracované fondy sú sprístupňované pre bádateľov po predchádzajúcom dohovore v súlade s Poriadkom pre sprístupňovanie filmových kópií audiovizuálnych diel a zvukovoobrazových záznamov, archívnych dokumentov a zbierkových predmetov a s tým spojených služieb Národného filmového archívu, Archívnym poriadkom a Bádateľským poriadkom Národného filmového archívu Slovenského filmového ústavu. ===== Archív plagátov a letákov ===== Archív plagátov a letákov SFÚ je súčasťou oddelenia dokumentácie a knižničných služieb Národného filmového archívu SFÚ. Základom jeho zbierok sú predovšetkým plagáty a letáky (drobné reklamné tlače) k slovenským filmom, zahraničným filmom distribuovaným na území Slovenska a k filmovým podujatiam (festivalom, prehliadkam a pod.) viažucim sa k slovenskej kinematografii. Plagáty a letáky zaradené do archívnych zbierok sa z dôvodu ich ochrany nepožičiavajú a môžu opustiť archív iba vo výnimočných a odôvodnených prípadoch. Slovenské filmové plagáty sú však verejnosti sprístupňované prostredníctvom výstav. Plagáty a letáky, z ktorých sú vyhotovené digitálne rozmnoženiny, je možné sprístupniť na študijné účely v priestoroch študovne knižnice SFÚ. Ďalšie služby archívu plagátov a letákov sú verejnosti poskytované v súlade s Poriadkom pre sprístupňovanie filmových kópií audiovizuálnych diel a zvukovoobrazových záznamov, archívnych dokumentov a zbierkových predmetov a s tým spojených služieb Národného filmového archívu. ===== Fotoarchív ===== Fotoarchív SFÚ organizačne začlenený do oddelenia dokumentácie a knižničných služieb Národného filmového archívu SFÚ obsahuje fotografické materiály (fotografie, fotonegatívy, diapozitívy, fotoalbumy, pohľadnice) súvisiace predovšetkým s výrobou slovenských filmov (pracovné zábery, fotografie z filmov) a ich propagáciou (distribučné fotografie). V zbierkach sa nachádzajú aj fotografické materiály súvisiace so zahraničnými filmami, slovenskými a zahraničnými filmovými osobnosťami, ako aj filmovými podujatiami. Fotografické materiály zaradené do archívnych zbierok sa z dôvodu ich ochrany nepožičiavajú a môžu opustiť archív iba v odôvodnených prípadoch. Fotografické materiály sú sprístupňované prostredníctvom digitálnych rozmnoženín a to na základe písomnej objednávky. Tieto a ďalšie služby Fotoarchívu SFÚ sú verejnosti poskytované v súlade s Poriadkom pre sprístupňovanie filmových kópií audiovizuálnych diel a zvukovoobrazových záznamov, archívnych dokumentov a zbierkových predmetov a s tým spojených služieb Národného filmového archívu. ==== Oddelenie mediatéky ==== Mediatéka SFÚ vo svojom fonde sústreďuje audiovizuálne diela na DVD, VHS a Blu-ray nosičoch. Fond je rozčlenený na slovenské a zahraničné zbierky a slúži výlučne na študijné účely. Výnimku tvoria diela, ku ktorým SFÚ vykonáva práva výrobcu a ktorých kópie je možné na nekomerčné účely a za príslušný poplatok poskytovať aj laickej verejnosti. Mediatéka sprístupňuje odbornej verejnosti aj audiovizuálne diela získané na základe Zákona o povinných výtlačkoch a diela podporené Ministerstvom kultúry SR. Spolupracuje pri tom s distribučnými spoločnosťami, producentmi a vydavateľmi nosičov DVD a Blu-ray. Mediatéka archivuje aj DVD a VHS nosiče vydávané Filmovým ústavom. Záujemcom o slovenské filmy, ku ktorým práva vykonáva SFÚ a neboli doteraz vydané na DVD, zabezpečuje ich prepis na DVD podľa podmienok uvedených vo Výpožičného poriadku NFA SFÚ. Súčasťou Mediatéky je aj projekčná miestnosť pre dve osoby určená na projekcie nosičov, ktoré nie je možné zapožičať pre použitie mimo priestorov SFÚ. Podmienkou takejto projekcie je doloženie jej študijného účelu a platný preukaz do knižnice SFÚ. === Národné kinematografické centrum === tvoria oddelenie filmových podujatí, edičné oddelenie a Audiovizuálne informačné centrum (AIC). Sústreďuje a poskytuje komplexné informácie a služby súvisiace so slovenskou kinematografiou, prezentáciu slovenských filmov v domácom prostredí i v zahraničí, podporu podujatí so zahraničným filmom na Slovensku, ako aj vydávanie všeobecných a odborných filmologických publikácií v rámci edičnej činnosti SFÚ. ==== Oddelenie filmových podujatí ==== Oddelenie filmových podujatí spoluorganizuje prehliadky slovenských filmov v rámci filmových podujatí na Slovensku a v zahraničí, je komunikačným partnerom pre organizátorov filmových festivalov a prehliadok so záujmom o uvedenie slovenskej filmovej produkcie. Na Slovensku je SFÚ tradičným partnerom a spoluorganizátorom podujatí ako MFF Febiofest a Projekt 100, tradične široká je jeho spolupráca s MFF Art Film Fest, MFF Bratislava, a mnohými ďalšími medzinárodnými filmovými festivalmi. V zahraničí sa SFÚ sústreďuje na významné medzinárodné filmové festivaly a usiluje sa o rozšírenie prezentácie slovenských filmov do čo najväčšieho počtu krajín a regiónov. Za viaceré podujatia, na ktorých sa pravidelne zúčastňuje, spomeňme MFF Berlinale, MFF Cannes, MFF Benátky, MFF Karlove Vary, MFF Locarno, MFF Rotterdam, MFF Varšava, MFF San Sebastian, MFDF a MFF Thessaloniki. Z medzinárodných filmových trhov a koprodukčných fór sú to potom napr. European Film Market Berlín, Nemecko; Marché du Film Cannes, Francúzsko; CentEast Varšava, Poľsko; Sofia Meetings, Bulharsko; Connecting Cottbus, Nemecko; Agora Film Market, Thessaloniki (Solún), Grécko; Baltic Event, Tallinn, Estónsko; East European Forum, Praha, Česko, a ďalšie. ==== Edičné oddelenie ==== Edičné oddelenie realizuje činnosti spojené s vydávaním odbornej literatúry, DVD nosičov so slovenskými filmami, filmových časopisov Film.sk a Kino-Ikon a v neposlednom rade rôznych propagačných materiálov zameraných na prezentáciu vlastných aktivít inštitúcie, ako aj slovenskej kinematografie a audiovizuálneho prostredia. ==== Audiovizuálne informačné centrum ==== Audiovizuálne informačné centrum vytvára kontakty so zahraničnými inštitúciami a poskytuje im prístup k relevantným informáciám z oblasti slovenského kinematografického a audiovizuálneho prostredia, zhromažďuje, spracúva a distribuuje informácie, ktoré sú určené odborníkom z oblasti slovenskej kinematografie / audiovízie v domácom i zahraničnom prostredí. == Externé prevádzky == === Kino Lumière === Bývalé Charlie centrum (štylizované v logu ako Charlie's), dnes už Kino Lumière, otvorilo svoje brány 5. septembra [[2011]]. Na [[Špitálska ulica (Bratislava)|Špitálskej ul.]] 4 bola spustená prevádzka v dvoch kinosálach na prízemí, denne sa v kine premietajú štyri [[film]]y. Pred začiatkom užívania obe kinosály prešli úpravou: vymenili sa premietacie plátna, sfunkčnili technologické zariadenia, zvuk bol skvalitnený na Dolby Stereo. Vo svojom programe ponúka Kino Lumière divákom alternatívnu domácu, svetovú a európsku tvorbu. === Klapka.sk === Predajňa Slovenského filmového ústavu ponúka ako publikácie a DVD vydané Slovenským filmovým ústavom, tak aj rôzne iné publikácie a DVD týkajúce sa slovenskej audiovízie a filmovej teórie. Predajňa sídli na [[Grosslingova|Grösslingovej ulici]], ale ponúka aj možnosť online nákupu. == Publikačná činnosť == === Film.sk === Mesačník o filmovom dianí na Slovensku. === Publikácie === Slovenský filmový ústav sa takisto venuje publikovaniu kníh v slovenskom i anglickom jazyku. === DVD === Slovenský filmový ústav sa venuje vydávaniu DVD a kolekcií DVD slovenských archívnych filmov. == Riaditelia Slovenského filmového ústavu == {| class="wikitable" ! Rok || Riaditeľ |- | 1963 – 1970 || Ján Komiňár |- | 1971 – 1973 || Arnold J. Fraňo |- | 1973 || Štefan Sedlák |- | 1973 – 1974 || Jozef Majchrák |- | 1974 || Štefan Šmátrala |- | 1974 – 1977 || Štefan Sedlák |- | 1977 – 1980 || Štefan Šmátrala |- | 1980 – 1981 || Jozef Veľký |- | 1981 – 1983 || Ján Slovinec |- | 1983 – 1984 || Jozef Veľký |- | 1985 – 1989 || Svetozár Švehlák |- | 1989 – 1990 || Igor Ličko |- | 1990 || Štefan Vraštiak |- | 1991 – 1993 || Martin Šmatlák |- | 1993 – 1995 || Emil Lehuta |- | 1995 – 1996 || Štefan Vraštiak |- | 1996 || Vladimír Ondruš |- | 1996 – 1997 || Eduard Klenovský |- | 1997 || Pavol Janík |- | 1997 – 1998 || Marián Kováčik |- | 1999 – || Peter Dubecký |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} ==Externé odkazy== {{Portál|Film|Filmový}} * [http://www.sfu.sk/ Slovenský filmový ústav] * [http://www.aic.sk/ Audiovizuálne informačné centrum] * [http://www.aic.sk/kinolumiere Kino Lumière] * [http://www.klapka.sk/ Klapka.sk] * [http://www.filmsk.sk/ Film.sk] * [https://www.slovakiana.sk/ Slovakiana – domovská stránka] [[Kategória:Organizácie založené v 1963]] [[Kategória:Kinematografia na Slovensku]] [[Kategória:Archívy na Slovensku]] l1w1gaskbfsls4um1l28dz923wlydoh 0 501981 8371114 7212574 2026-09-19T21:18:38Z Maximilián Fedora 259749 8371114 wikitext text/x-wiki '''Omodejovci''' bol šľachtický rod v [[Uhorsko|Uhorsku]]. Pochádzal z jednej vetvy rodu [[Abovci|Aba]], ktorú založil [[Omodej Aba]]. Omodejovi patrili územia v [[Košický región|Above]], na [[Spiš (región)|Spiši]], v [[Šariš (región)|Šariši]], [[Zemplín (slovenský región)|Zemplíne]] a [[Sabolčská župa|Sabolči]]. Na tomto území vládol ako nezávislý [[oligarchia|oligarcha]]. V roku 1311 bol Omodej zabitý košickými mešťanmi. Jeho synovia sa následne spojili s [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúšom Čákom]] a postavili sa proti kráľovi [[Karol I. (Uhorsko)|Karolovi Róbertovi]]. V [[bitka pri Rozhanovciach|bitke pri Rozhanovciach]] boli porazení. Ich majetky si privlastnil kráľ Karol Róbert a ich sídlo, hrad v meste [[Gönc]] (najsevernejšie mestečko Maďarska, 5 km od hraníc), dal zničiť. Omodejovci vymreli v prvej polovici [[14. storočie|14. storočia]]. == Zdroj == * Omodejovci. In: {{Citácia knihy | titul = Encyklopédia Slovenska | odkaz na titul = Encyklopédia Slovenska | zväzok = IV N-Q | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1980 | počet strán = 600 | strany = 197-198 }} {{Dejepisný výhonok}} [[Kategória:Omodejovci| ]] [[Kategória:Šľachtické rody v Uhorsku]] [[Kategória:Šľachtické rody na Slovensku]] f3ko6msjshzvd66jtqnp82atfeyrvj6 0 504512 8370946 8234245 2026-09-19T14:48:52Z Gateshebe 193515 /* Linka X2 */ + 8370946 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Villamosvonalak térképe Pozsonyban.png|náhľad|Mapa električkových liniek (do Júna 2025)]] '''Zoznam liniek [[Električková doprava v Bratislave|električkovej dopravy v Bratislave]]''' obsahuje linky od vzniku [[električka|električkovej]] siete v roku [[1895]] až po súčasnosť. Spočiatku sa linky označovali názvom tratí, na ktorých premávali, v roku [[1911]] sa zaviedlo označovanie liniek písmenami ({{MHD|ba|A}} – {{MHD|ba|E}}).<ref name=historia19091926>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = História bratislavskej MHD v rokoch 1909 až 1926 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/10031/Historia-bratislavskej-MHD-v-rokoch-1909-az-1926 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-01 | dátum prístupu = 2022-10-17 }}</ref> Číselné označovanie sa zaviedlo [[1. január]]a [[1944]] (v tom čase sa električkové linky {{MHD|ba|A}} {{MHD|ba|B}} a {{MHD|ba|C}} preznačili na linky {{MHD|ba|1}} {{MHD|ba|2}} a {{MHD|ba|3}}).<ref name="historia19391952">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = História bratislavskej MHD v rokoch 1938 až 1952 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/10033/Historia-bratislavskej-MHD-v-rokoch-1938-az-1952 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-01 | dátum prístupu = 2022-10-17 }}</ref> __NOTOC__ {{Tabuľka |typ = class="wikitable" style="text-align: center; margin: auto;" |názov = Zoznam električkových liniek v Bratislave |hlavička = [[#Linky v bežnej premávke|Linky v bežnej premávke]] !! [[#Špeciálne linky|Špeciálne linky]] !! [[#Nočné linky|Nočné linky]] !! [[#Linky X|Linky X]] !! [[#Zrušené linky|Zrušené linky]] |riadok1 = {{MHD|ba|1}} {{MHD|ba|3}} {{MHD|ba|4}} {{MHD|ba|9}} {{!!}} {{MHD|ba|A-leto}} {{MHD|ba|H1}} {{MHD|ba|Hokej 4}} {{MHD|ba|963}} {{!!}} {{MHD|ba|N2}} {{MHD|ba|N5}} {{MHD|ba|N7}} {{MHD|ba|N8}} {{MHD|ba|N10}} {{!!}} {{MHD|ba|X}} {{MHD|ba|X1 električka}} {{MHD|ba|X2 električka}} {{MHD|ba|X3 električka}} {{MHD|ba|X5 električka}} {{MHD|ba|X6 električka}} {{MHD|ba|X7 električka}} {{MHD|ba|X9 električka}} {{!!}} {{MHD|ba|2}} {{MHD|ba|5}} {{MHD|ba|6}} {{MHD|ba|7}} {{MHD|ba|8}} {{MHD|ba|10}} {{MHD|ba|11}} {{MHD|ba|12}} {{MHD|ba|13}} {{MHD|ba|14}} {{MHD|ba|15}} {{MHD|ba|16}} {{MHD|ba|17}} {{MHD|ba|2z}} }} {{clear}} == Linky v bežnej premávke == Stav k [[26. jún|26.6.]][[2024]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zmeny v MHD na Vajnorskej (od 18.12.2023) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/23032/Zmeny-v-MHD-na-Vajnorskej | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2023-12-14 | dátum prístupu = 2024-02-07 }}</ref> Farby liniek zodpovedajú označením v cestovných poriadkoch a dopravných schémach Dopravného podniku Bratislava. === Linka 1 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka 1 | obrázok = Škoda 29T - 7405.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Električka [[Škoda 29T]] ako linka {{MHD|ba|1}} na konečnej zastávke ''Hlavná stanica'' | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[1. január]] [[1944]] | zánik = | konečné zastávky = Hlavná stanica<br>Nám. Ľudovíta Štúra | počet zastávok = 9 | na znamenie = 0 | dĺžka = ≈ 3,3 | vozidlá = [[Škoda 29T]]<br>[[Tatra K2S]] | poznámky = | trať = {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|otocP|1}}|'''Hlavná stanica'''}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|1}}|Pod stanicou}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|1}}|Úrad vlády SR}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zastJH|1}}|STU}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|ACE|1 X 9}}{{MHD|ba|sipkaP|9}}|''Blumentál'' {{MHD|ba|9}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zastJD|1}}|STU|{{MHD|ba|9}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|1}}|Vysoká|{{MHD|ba|9}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|1}}|Poštová|{{MHD|ba|9}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|sipkaL|9}}{{MHD|ba|ABD|1 9 X}}|''Kapucínska'' {{MHD|ba|9}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|1}}|Centrum}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|ACE|1 X 3+4}}{{MHD|ba|sipkaP|3+4}}|''Centrum'' {{MHD|ba|3}} {{MHD|ba|4}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|90E|1}}{{MHD|ba|zastJL|1}}{{MHD|ba|ABD|1 1 X}}|Jesenského|{{MHD|ba|4}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|trat|1}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zastJH|1}}|Šafárikovo nám.|{{MHD|ba|3}} {{MHD|ba|4}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zastJD|1}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|trat|1}}|'''Nám. Ľ. Štúra'''}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|sipkaL|4}}{{MHD|ba|BCF|1 4 4}}{{MHD|ba|tratY|1}}{{MHD|ba|AB|1 3}}|''Most SNP'' {{MHD|ba|4}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|sipkaD|3}}|''Sad Janka Kráľa'' {{MHD|ba|3}}}} }} Linka {{MHD|ba|1}} je električková linka, ktorá premáva v Bratislave. Momentálne premáva medzi zastávkami ''[[Bratislava hlavná stanica|Hlavná stanica]]'' a ''[[Námestie Ľudovíta Štúra|Nám. Ľ. Štúra]]''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Linka 1 • imhd.sk Bratislava | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/linka/1/bd807c807f847f7f807c80 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-04-21 }}</ref> Na linke premávajú tieto vozidlá: * [[Škoda 29T]] * [[Tatra K2S]] ==== História ==== V minulosti spájala [[Bratislava hlavná stanica|Hlavnú stanicu]] s centrom mesta, jeden čas [[Bratislava hlavná stanica|Hlavnú stanicu]] s [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravkou]] a [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravku]] s [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto|Novým Mestom]]. {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #F56200; width: 1px;" rowspan="19" | |- | [[1. január]] [[1944]] | zavedenie linky prečíslovaním z linky {{MHD|ba|A}} | '''Hlavná stanica''' – '''Savoy''' '''Savoy''' – '''Hlavná stanica'''<ref name="historia-1938-1952">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = História bratislavskej MHD v rokoch 1938 až 1952 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/10033/Historia-bratislavskej-MHD-v-rokoch-1938-az-1952.html | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-01 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | 07.11.1958 | zmena trasy | '''Hlavná stanica'''; Hlboká cesta; Furdekova; Mierové nám.; Hurbanovo nám.; Stalinovo nám.; Jesenského; '''Národné divadlo''' '''Národné divadlo'''; Kúpeľná; Šafárikovo nám.; Červenej armády; Stalinovo nám.; Hurbanovo nám.; Mierové nám.; Furdekova; Hlboká cesta; '''Hlavná stanica'''<ref name="siet1958">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kompletná sieť liniek so zastávkami k 7.11.1958 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/11743/Kompletna-siet-liniek-so-zastavkami-k-7-11-1958.html | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-10 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[31. marec]] [[1961]] | zmena trasy | '''Hlavná stanica'''; Hlboká cesta; Furdekova; Mierové nám.; Hurbanovo nám.; Stalinovo nám.; Jesenského; '''Slovenské národné divadlo''' '''Slovenské národné divadlo'''; Kúpeľná; Šafárikovo nám.; Červenej armády; Stalinovo nám.; Hurbanovo nám.; Mierové nám.; Furdekova; Hlboká cesta; '''Hlavná stanica'''<ref name="siet1961">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kompletná sieť liniek so zastávkami k 31.3.1961 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/10075/Kompletna-siet-liniek-so-zastavkami-k-31-3-1961.html | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-10 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[11. november]] [[1967]] | zmena trasy | '''Hlavná stanica'''; Hlboká cesta; Mierové nám.; Hurbanovo nám.; Nám. SNP; Jesenského; '''Slovenské národné divadlo''' '''Slovenské národné divadlo'''; Kúpeľná; Šafárikovo nám.; Štúrova; Nám. SNP; Hurbanovo nám.; Mierové nám.; Hlboká cesta; '''Hlavná stanica'''<ref name="siet1967">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kompletná sieť liniek so zastávkami k 1.11.1967 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/11746/Kompletna-siet-liniek-so-zastavkami-k-1-11-1967.html | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-10 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[1. február]] [[1973]] | zmena trasy | '''Slovenské národné divadlo'''; Šafárikovo nám.; Kamenné nám.; Námestie SNP; Hurbanovo nám.; Mierové nám.; Hlboká cesta; '''Hlavná stanica''' '''Hlavná stanica'''; Hlboká cesta; Mierové nám.; Nám. SNP; Jesenského ul.; '''Slovenské národné divadlo'''<ref name="siet1973">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kompletná sieť liniek so zastávkami k 1.2.1973 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/10076/Kompletna-siet-liniek-so-zastavkami-k-1-2-1973.html | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-10 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[21. máj]] [[1988]] | zmena trasy | '''Hlavná stanica'''; Dimitrovovo nám.; Žilinská; Radlinského; Kollárovo nám.; Poštová; Kapucínska; Tunel; PKO; Lafranconi; Botanická záhrada; Svrčia; Komsomolská; Jegorovovo nám.; Segnerova; Nad lúčkami; Lackova; Borská; Karlova Ves; Dolné Krčace; Horné Krčace; Damborského; Švantnerova; Alexyho; Drobného; OD Saratov; '''Krajňákova''' '''Krajňákova'''; OD Saratov; Drobného, Alexyho, Švantnerova, Damborského, Horné Krčace, Dolné Krčace, Karlova Ves, Borská, Lackova, Nad lúčkami, Segnerova, Jegorovovo nám., Komsomolská, Svrčia, Botanická záhrada, Lafranconi, PKO, Tunel, Kapucínska, Poštová, Kollárovo nám., Starohorská, Žilinská, Dimitrovovo nám., '''Hlavná stanica'''<ref name="siet19880521">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kompletná sieť liniek so zastávkami k 21.5.1988 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/10077/Kompletna-siet-liniek-so-zastavkami-k-21-5-1988.html | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-10 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[3. september]] [[2006]] | zmena trasy | '''Pri kríži'''; OD Saratov; Drobného; Alexyho; Švantnerova; Damborského; Horné Krčace; Dolné Krčace; Karlova Ves; Borská; MiÚ Karlova Ves; Nad lúčkami; Segnerova; Jurigovo nám.; Molecova; Botanická záhrada; Lafranconi; Park kultúry; Kapucínska; Kamenné nám. >>; Nám. SNP <<; Mariánska; Odborárske nám.; Legionárska; Trnavské mýto; Odbojárov; Nová doba; Polus City Center; Zátišie; '''ŽST Nové Mesto''' '''ŽST Nové Mesto'''; Zátišie; Polus City Center, Noví doba, Odbojárov, Trnavské mýto, Legionárska, Odborárske nám., Mariánska, Nám. SNP, Kapucínska, Park kultúry, Lafranconi, Botanická záhrada, Molecova, Jurigovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, Borská, Karlova Ves, Dolné Krčace, Horné Krčace, Damborského, Švantnerova, Alexyho, Drobného, OD Saratov, '''Pri kríži'''<ref name="siet20060903">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00000373/Elektri%C4%8Dky-20060903.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[19. marec]] [[2012]] | zrušenie linky<ref name="siet20120319">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00000512/Elektri%C4%8Dky-20120319.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> | – |- | [[11. november]] [[2014]] | zavedenie linky | '''Hlavná stanica'''; Nám. Franza Liszta; Žilinská; STU; Vysoká; Poštová-Martinus; Kapucínska; Chatam Sófer; '''Most SNP''' '''Most SNP'''; Jesenského; Nám. SNP; Poštová-Martinus; Vysoká; STU; Žilinská; Nám. Franza Liszta; '''Hlavná stanica'''<ref name="siet20141111">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00001061/Elektri%C4%8Dky-20141111.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[1. jún]] [[2015]] | zrušenie linky<ref name="siet20150601">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00001224/Elektri%C4%8Dky-20150601.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> | – |- | [[28. október]] [[2015]] | zavedenie linky | '''Hlavná stanica'''; Nám. Franza Liszta; Žilinská; STU; Vysoká; Poštová-Martinus; Kapucínska; Chatam Sófer; '''Most SNP''' '''Most SNP'''; Jesenského; Nám. SNP; Poštová-Martinus; Vysoká; STU; Žilinská; Nám. Franza Liszta; '''Hlavná stanica'''<ref name="siet20151028">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00001368/Elektri%C4%8Dky-20151028.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[15. jún]] [[2016]] | zmena trasy | '''Hlavná stanica'''; Nám. Franza Liszta; Žilinská; STU; Vysoká; Poštová-Martinus; Jesenského; '''Nám. Ľ. Štúra''' '''Nám. Ľ. Štúra''', Šafárikovo nám., Nám. SNP, Poštová-Martinus; Vysoká; STU; Žilinská; Nám. Franza Liszta; '''Hlavná stanica'''<ref name="siet20160615">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00001536/Elektri%C4%8Dky-20160615.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[25. jún]] [[2016]] | zmena trasy | '''Hlavná stanica'''; Nám. Franza Liszta; Žilinská; STU; Vysoká; Poštová-Martinus; Kapucínska; Chatam Sófer; '''Most SNP''' '''Most SNP'''; Šafárikovo nám.; Nám. SNP; Poštová-Martinus; Vysoká; STU; Žilinská; Nám. Franza Liszta; '''Hlavná stanica'''<ref name="siet20160625">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00001600/Elektri%C4%8Dky-20160625.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[9. júl]] [[2016]] | zmena trasy | '''Hlavná stanica'''; Nám. Franza Liszta; Žilinská; STU; Vysoká; Poštová-Martinus; Šafárikovo nám.; Sad J. Kráľa; Farského; '''Jungmannova''' '''Jungmannova''', Farského; Sad J. Kráľa; Šafárikovo nám.; Poštová-Martinus; Vysoká; STU; Žilinská; Nám. Franza Liszta; '''Hlavná stanica'''<ref name="siet20160709">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00001589/Elektri%C4%8Dky-20160709.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[7. december]] [[2016]] | zmena trasy | '''Hlavná stanica'''; Nám. Franza Liszta; Žilinská; STU; Vysoká; Poštová-Martinus; Nám. SNP; Šafárikovo nám.; Sad J. Kráľa; Farského; '''Jungmannova''' '''Jungmannova''', Farského; Sad J. Kráľa; Šafárikovo nám.; Nám. SNP; Poštová-Martinus; Vysoká; STU; Žilinská; Nám. Franza Liszta; '''Hlavná stanica'''<ref name="siet20161207">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00001667/Elektri%C4%8Dky-20161207.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[19. december]] [[2019]] | zmena trasy | '''Hlavná stanica'''; Nám. Franza Liszta; Úrad vlády SR; STU; Vysoká, Tchibo Outlet; Poštová, Martinus; Nám. SNP; SND; '''Nám. Ľ. Štúra''' '''Nám. Ľ. Štúra'''; Šafárikovo nám.; Nám. SNP; Poštová, Martinus; Vysoká, Tchibo Outlet; STU; Úrad vlády SR; Nám. Franza Liszta; '''Hlavná stanica'''<ref name="siet20191219">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00002267/Elektri%C4%8Dky-20191219.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[20. apríl]] [[2026]] | zmena trasy | '''Hlavná stanica'''; Pod stanicou; Úrad vlády SR; STU; Vysoká; Poštová; Kapucínska; Chatam Sófer; Vodná veža; Most SNP; '''Šafárikovo nám.''' '''Šafárikovo nám.'''; Jesenského; Nám. Ľ. Štúra; Most SNP; Vodná veža; Chatam Sófer; Kapucínska; Poštová; Vysoká; STU; Úrad vlády SR; Pod stanicou; '''Hlavná stanica'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk | odkaz na autora = | titul = Výluka liniek 1 a N61 na Námestí SNP (20.4. – 30.6.2026) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/24828/V%C3%BDluka-liniek-1-a-N61-na-N%C3%A1mest%C3%AD-SNP | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-05-03 }}</ref> |} {{clear}} === Linka 3 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka 3 | obrázok = Škoda 30T - 7523.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Električka [[Škoda 30 T]] ako linka {{MHD|ba|3}} na konečnej zastávke ''Komisárky'' | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[1. január]] [[1944]] | zánik = | konečné zastávky = Rača, Komisárky<br>Petržalka, Južné Mesto | počet zastávok = 31 | na znamenie = 0 | dĺžka = ≈ 16 | vozidlá = [[Škoda 30T]]<br>[[Tatra T6A5]] | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|3}} je električková linka, ktorá premáva v Bratislave. Momentálne premáva medzi zastávkami ''[[Komisárky]]'' a [[Južné mesto|Južné Mesto.]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Linka 3 • imhd.sk Bratislava | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/linka/3/bd807c807f847f7f827c82 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-04-21 }}</ref> Na linke premávajú tieto vozidlá: * [[Škoda 30T]] (všetky poradia) * [[Tatra T6A5]] (niektoré ranné poradia) ==== Zoznam zastávok ==== * smer: Petržalka, Južné mesto ** Komisárky ** Púchovská ** Záhumenice ** Detvianska ** Hybešova ** Hečkova ** Černockého ** Pekná cesta ** Malokrasňanská ** Depo Krasňany ** Stn. Vinohrady ** Nám. Biely kríž ** Mladá garda ** Riazanská ** Pionierska ** Ursínyho ** Račianske mýto ** Blumentál {{MHD|ba|9}} ** Americké nám. {{MHD|ba|4}} ** Mariánska {{MHD|ba|4}} ** Centrum {{MHD|ba|1}} {{MHD|ba|4}} ** Šafárikovo nám. {{MHD|ba|1}} {{MHD|ba|4}} ** Sad Janka Kráľa ** Farského ** Jungmannova ** Gessayova ** Zrkadlový háj ** Pajštúnska ** Veľký Draždiak ** Lúčanka ** Južné mesto * smer: Rača, Komisárky ** Južné mesto ** Lúčanka ** Veľký Draždiak ** Pajštúnska ** Zrkadlový háj ** Gessayova ** Jungmannova ** Farského ** Sad Janka Kráľa ** Šafárikovo nám. {{MHD|ba|1}} {{MHD|ba|4}} ** Centrum {{MHD|ba|1}} {{MHD|ba|4}} ** Mariánska {{MHD|ba|4}} ** Americké nám. {{MHD|ba|4}} ** Blumentál {{MHD|ba|9}} ** Račianske mýto ** Ursínyho ** Pionierska ** Riazanská ** Mladá garda ** Nám. Biely kríž ** Stn. Vinohrady ** Depo Krasňany ** Malokrasňanská ** Pekná cesta ** Černockého ** Hečkova ** Hybešova ** Detvianska ** Záhumenice ** Púchovská ** Komisárky ==== História ==== Linka vznikla [[1. január]]a [[1944]] prečíslovaním pôvodnej linky {{MHD|ba|C}}. Počas svojej existencie spájala prevažne centrum mesta (striedavo [[Slovenské národné divadlo]], [[Bratislava hlavná stanica|Hlavnú stanicu]] a [[Kamenné námestie]]) s [[Gaštanový hájik|Gaštanovým hájikom]] a [[Bratislava – mestská časť Rača|Račou]]. {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #E31E24; width: 1px;" rowspan="20" | |- | [[1. január]] [[1944]] | vznik prečíslovaním z linky {{MHD|ba|C}} | '''Karlova Ves''' – '''Dynamitka'''<ref name="historia-1938-1952"/> |- | [[20. máj]] [[1952]] | zmena trasy | '''Hlavná stanica''' – '''Gaštanový hájik'''<ref name="historia-1938-1952" /> |- | [[1. január]] [[1966]] | zmena trasy | '''Hlavná stanica''', Hlboká cesta, Mierové nám., Hurbanovo nám., Nám. SNP, Dukelská, KÚNZ, Vazovova, Račianske mýto, Ursínyho, Kyjevská, Sliačska, Riazanská, Internát Mladá garda, Biely kríž, Gaštanový hájik, Nový záhon, Pekná cesta, Černockého, Hečkova, Hybešova, '''Rača (Detvianska)'''<ref name="historia-1953-1969"/> |- | [[21. máj]] [[1988]] | zmena trasy | '''Hlavná stanica''', Dimitrovovo nám., Žilinská, Sovietske nám. >>, Starohorská <<, Vazovova, Račianske mýto, Ursínyho, Pionierska, Riazanská, Mladá garda, Nám. Biely kríž, Žel. st. Vinohrady, Vozovňa Krasňany, Nový záhon, Pekná cesta, Černockého, Hečkova, Hybešova, Rača, Detvianska, Záhumenice, Pri vinohradoch, '''Komisárky'''<ref name=siet19880521/> |- | [[2. november]] [[2011]] | zrušenie linky<ref name="siet20111120"/> | – |- | [[19. marec]] [[2012]] | zavedenie linky | '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Nový záhon, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Floriánske nám. >>, Americké nám., Mariánska, Kamenné nám. <<, '''Námestie SNP''' >> (ďalej pokračuje ako linka {{MHD|ba|8}})<ref name="imhd19.3.13">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nové trasy električiek (od 19.3.2012) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/10573/Nove-trasy-elektriciek-od-19-3-2012.html | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2012-03-13 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[9. júl]] [[2016]] | zmena trasy | '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice-Drevona, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, Americké nám., Mariánska, Kamenné nám. <<, Šafárikovo nám., Sad J. Kráľa, Farského, '''Jungmannova'''<ref name="siet20160709"/> |- | [[22. august]] [[2016]] | zmena trasy | '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice-Drevona, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, Americké nám., Mariánska, Kamenné nám., Šafárikovo nám., Sad J. Kráľa, Farského, '''Jungmannova'''<ref name="siet20160709"/> |- | [[1. august]] [[2017]] | zmena trasy | '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice-Drevona, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, STU >>, Vysoká, Tchibo Outlet, Poštová-Martinus, Nám. SNP, Šafárikovo nám., Sad J. Kráľa, Farského, '''Jungmannova'''<ref name="siet20170801">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00001789/Elektri%C4%8Dky-20170801.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[21. december]] [[2017]] | zmena trasy | '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice-Drevona, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, Americké nám., Mariánska <<, Kamenné nám., Šafárikovo nám., Sad J. Kráľa, Divadlo Aréna, Farského, '''Jungmannova'''<ref name="siet20171221">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00001891/Elektri%C4%8Dky-20171221.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[4. august]] [[2018]] | zmena trasy | '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Drevona, Cintorín Rača, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, STU >>, Vysoká, Tchibo Outlet, Poštová, Martinus, Nám. SNP, Šafárikovo nám., Sad J. Kráľa, Farského, '''Jungmannova'''<ref name="siet20180804">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00001968/Elektri%C4%8Dky-20180804.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[18. august]] [[2018]] | zmena trasy | '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice-Drevona, Cintorín Rača, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, Americké nám., Mariánska, Kamenné nám., Šafárikovo nám., Sad J. Kráľa, Divadlo Aréna, Farského, '''Jungmannova'''<ref name="siet20180818">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00001984/Elektri%C4%8Dky-20180818.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[22. jún]] [[2019]] | zmena trasy | '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Drevona, Cintorín Rača, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, Americké nám., Mariánska, '''Námestie SNP''' (ďalej pokračuje ako linka {{MHD|ba|9}})<ref name="siet20190622">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00002093/Elektri%C4%8Dky-20190622.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[19. december]] [[2019]] | zmena trasy | '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice-Drevona, Cintorín Rača, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, Americké nám., Mariánska, Kamenné nám., Šafárikovo nám., Sad J. Kráľa, Farského, '''Jungmannova'''<ref name="siet20191219"/> |- | [[15. jún]] [[2020]] | zmena trasy | '''Cintorín Rača''', Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Vazovova, Americké nám., Mariánska, Kamenné nám., Šafárikovo nám., Sad J. Kráľa, Divadlo Aréna, Farského, '''Jungmannova'''<ref name="siet20200516">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00002340/Elektri%C4%8Dky-20200615.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[7. september]] [[2020]] | zmena trasy | '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice-Drevona, Cintorín Rača, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Vazovova, Americké nám., Mariánska, Kamenné nám., Šafárikovo nám., Sad J. Kráľa, Divadlo Aréna, Farského, '''Jungmannova'''<ref name="siet20200907">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00002390/Elektri%C4%8Dky-20200907.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[13. december]] [[2020]] | zmena trasy | '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malokrasňanská, Depo Krasňany, Stn. Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, Americké nám., Mariánska, Centrum, Šafárikovo nám., Sad J. Kráľa, Farského, '''Jungmannova'''<ref name="siet20201213">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00002439/Elektri%C4%8Dky-20201213.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[1. máj]] [[2021]] | zmena trasy | '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malokrasňanská, Depo Krasňany, Stn. Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Vazovova, Americké nám., Mariánska, Centrum, Šafárikovo nám., Sad J. Kráľa, Farského, '''Jungmannova'''<ref name="siet20210501">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00002492/Elektri%C4%8Dky-20210501.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[27. júl]] [[2025]] | zmena trasy; predĺženie trasy na koniec Petržalky | '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malokrasňanská, Depo Krasňany, Stn. Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Vazovova, Americké nám., Mariánska, Centrum, Šafárikovo nám., Sad J. Kráľa, Farského, Jungmannova, Gessayova, Zrkadlový háj, Pajštúnska, Veľký Draždiak, Lúčanka, '''Južné mesto'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk | odkaz na autora = | titul = Zmeny v MHD po spustení premávky električiek do Janíkovho dvora (od 27.7.2025) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/24105/Zmeny-v-MHD-po-spusten%C3%AD-prem%C3%A1vky-elektri%C4%8Diek-do-Jan%C3%ADkovho-dvora | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2025-07-23 | dátum prístupu = 2025-07-25 }}</ref> |} {{clear}} === Linka 4 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka 4 | obrázok = Škoda 29T - 7439.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Električka [[Škoda 29T]] ako linka {{MHD|ba|4}} na konečnej zastávke ''Zlaté piesky'' | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[1. máj]] [[1947]] | zánik = | konečné zastávky = Dúbravka, Pri kríži<br>Zlaté piesky / Stn. Nové Mesto | počet zastávok = 36 / 31 | na znamenie = 0 | dĺžka = | vozidlá = [[Škoda 29T]]<br>[[Tatra T3G]]<br>[[Tatra T3R.P|Tatra T3P]]<br>[[Tatra T6A5]] | poznámky = | trať = {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|otocL|4}}|'''Zlaté piesky'''}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Shopping Palace}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Vajnorská}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Jurajov dvor}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|ACE|4 X X}}{{MHD|ba|sipkaP|X}}|''Depo Jurajov dvor''}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Magnetová}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Odborárska}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|trat|4}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|otocL|4}}|'''Stn. Nové Mesto'''}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|ACE|4 X 4}}{{MHD|ba|tratY|4}}{{MHD|ba|90B|4}}|}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Kuchajda}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|MiÚ Nové Mesto}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Nová doba}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Česká}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|AE|4 9}}{{MHD|ba|sipkaP|9}}|''Saleziáni'' {{MHD|ba|9}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Trnavské mýto|{{MHD|ba|9}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Krížna|{{MHD|ba|9}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|sipkaL|9}}{{MHD|ba|ABD|4 9 X}}|''Blumentál'' {{MHD|ba|9}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Americké nám.}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|sipkaL|3}}{{MHD|ba|AD|4 3}}|''Americké nám.'' {{MHD|ba|3}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Mariánska|{{MHD|ba|3}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Centrum|{{MHD|ba|3}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|sipkaL|1}}{{MHD|ba|ABD|4 X 1}}|''Centrum'' {{MHD|ba|1}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|ACE|4 4 X}}{{MHD|ba|tratY|4}}{{MHD|ba|90D|4}}|}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zastJD|4}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|trat|4}}|Jesenského|{{MHD|ba|1}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|trat|4}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zastJH|4}}|Šafárikovo nám.|{{MHD|ba|1}} {{MHD|ba|3}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zastJD|4}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|trat|4}}|Nám. Ľ. Štúra}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|ACE|4 1 4}}{{MHD|ba|tratY|4}}{{MHD|ba|90B|4}}|}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Most SNP}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Vodná veža|}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Chatam Sófer|}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Kráľovské údolie|{{MHD|ba|9}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Lanfranconi|{{MHD|ba|9}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Botanická záhrada|{{MHD|ba|9}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Riviéra|{{MHD|ba|9}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Segnerova|{{MHD|ba|9}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Nad lúčkami|{{MHD|ba|9}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Nám. Ľ. Štúra|{{MHD|ba|9}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Borská|{{MHD|ba|9}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Kútiky|{{MHD|ba|9}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|otoc|9 4}}|''Metrologický ústav'' {{MHD|ba|9}}}}{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Dolné Krčace|}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Horné Krčace|}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Záluhy|}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Švantnerova|}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Alexyho|}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Drobného|}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Podvornice|}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|otocB|4}}|Pri kríži|}} }} Linka {{MHD|ba|4}} je električková linka, ktorá premáva v Bratislave. Momentálne premáva medzi zastávkami ''[[Pri kríži (Bratislava)|Pri kríži]]'' a ''[[Zlaté piesky (ulica)|Zlaté piesky]]'' alebo ''[[Železničná stanica Bratislava-Nové Mesto|Stn. Nové Mesto]]''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Linka 4 • imhd.sk Bratislava | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/linka/4/bd807c807f847f7f837c83 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-04-21 }}</ref> Na linke premávajú tieto vozidlá: * [[Škoda 29T]] (nepárne poradia a všetky víkendové poradia) * [[Tatra T3G]] (párne poradia) * [[Tatra T3R.P|Tatra T3P]] (párne poradia) ==== História ==== Linka od svojho vzniku [[1. máj]]a [[1947]] spájala centrum mesta s [[Vajnorská ulica|Vajnorskou ulicou]]. V [[50. roky 20. storočia|50. rokoch 20. storočia]] bola v niektorých obdobiach ukončená v [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalke]] a od [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] v [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlovej Vsi]] a [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravke]]. {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #5071B9; width: 1px;" rowspan="22" | |- | [[1. máj]] [[1947]] | vznik prečíslovaním linky {{MHD|ba|2}} | '''Šafárikovo nám.''' – '''Nová doba'''<ref name=historia19391952/> |- | [[1. január]] [[1951]] | zmena trasy | '''Petržalka, Sad''' – '''Nová doba'''<ref name=historia19391952/> |- | [[20. máj]] [[1952]] | zmena trasy | '''Slovenské národné divadlo''' – '''Nová doba'''<ref name=historia19391952/> |- | [[26. august]] [[1952]] | zrušenie linky<ref name=historia19391952/> | – |- | {{n/a}} | obnovenie linky | {{n/a}} |- | [[3. október]] [[1952]] | zmena trasy | '''Petržalka, Sad''' – '''Nová doba'''<ref name=historia19391952/> |- | [[7. november]] [[1958]] | zmena trasy | '''Jesenského''', Národné divadlo, Kúpeľná, Šafárikovo nám., Červenej armády, Kamenné nám., Dobrovského, Mickiewiczova, Odborárske nám., Steinerova, Trnavská cesta, Pri Starej prachárni, Odbojárov, Rovniankova, Nová doba, Jurkovičova, Zátišie, Železničný prejazd, Závod mieru, Turbínová, Magnetová, Jurajov dvor, '''Vajnorská (remízy)'''<ref name=siet1958/> |- | [[31. marec]] [[1961]] | zmena trasy | '''Jurajov dvor''', Kantína, Magnetová, Mierová kolónia, Zátišie, Jurkovičova, Thälmannova, Nová doba II., Odbojárov, Centrálne trhovisko, Steinerova, Odborárske nám., Krajský úrad národného zdravia, Národného povstania, Kamenné nám., Jesenského, Slovenské národné divadlo, Kúpeľná, Šafárikovo nám., Červenej armády, Kamenné nám., Národného povstania, Krajský úrad národného zdravia, Odborárske nám., Steinerova, Centálne trhovisko, Odbojárov, Nová doba II., Thälmannova, Jurkovičova, Zátišie, Mierová kolónia, Magnetová, Kantína, '''Jurajov dvor'''<ref name=siet1961/> |- | [[11. november]] [[1967]] | zmena trasy | '''Jesenského''', Slovenské národné divadlo, Kúpeľná, Šafárikovo nám., Štúrova (Luxor), Dukelská, KÚNZ, Odborárske nám., Steinerova, Centrálne trhovisko, Odbojárov, Kutuzovova, Thälmannova, Riazanská, ŽST Nové Mesto, Závod mieru, Turbínová, Magnetová, '''Jurajov dvor'''<ref name=siet1967/> |- | [[1. február]] [[1973]] | zmena trasy | '''Jurajov dvor''', Magnetová ul., Turbínová ul., Odborárska ul., Zátišie, Riazanská ul., Thälmannova ul., Nová doba, Ul. odbojárov, Centrálne trhovisko, Steinerova ul., Mickiewiczova ul., Dukelská ul., Jesenského ul., '''Slovenské národné divadlo'''<ref name=siet1973/> |- | [[21. máj]] [[1988]] | zmena trasy | '''Karlova Ves''', Borská, Lackova, Nad lúčkami, Segnerova, Jegorovovo nám., Komsomolská, Svrčia, Botanická záhrada, Lafranconi, PKO, Tunel, Most SNP, Nám. Ľ. Štúra, Kyjevské nám. >, < Jesenského, Markušova >, < Duklianska, Odborárske nám. >, < Americké nám., Legionárska, Nám. Fr. Zupku, Odbojárov, Bajkalská, Riazanská, Zátišie, Odborárska, Turbínová, Magnetová, '''Jurajov dvor'''<ref name=siet1988/> |- | [[19. marec]] [[2012]] | nové linkovanie električiek<ref name="novetrasy2012"/> | '''Pri kríži''', OD Saratov, Drobného, Alexyho, Švantnerova, Damborského, Horné Krčace, Dolné Krčace, Karlova Ves, Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, Most SNP, Šafárikovo nám., Kamenné nám., Mariánska, Odborárske nám., Legionárska, Trnavské mýto, Odbojárov, Nová doba, Polus City Center, Zátišie, Odborárska, Magnetová, Jurajov dvor, PPA Controll, Shopping Palace, '''Zlaté piesky'''<ref name="novetrasy2012"/> |- | [[20. január]] [[2013]] | zmena trasy | '''Pri kríži''', OD Saratov, Drobného, Alexyho, Švantnerova, Damborského, Horné Krčace, Dolné Krčace, Karlova Ves, Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, Most SNP, ''Nám. Ľ. Štúra'', Kamenné nám., Mariánska, Odborárske nám., Legionárska, Trnavské mýto, Odbojárov, Nová doba, Polus City Center, Zátišie, Odborárska, Magnetová, Jurajov dvor, PPA Controll, Shopping Palace, '''Zlaté piesky'''<ref name=sturova20140113>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoznam s.r.o. | url = https://www.zoznam.sk/ | vydavateľ = zoznam.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-25 | jazyk = }}</ref> |- | [[14. júl]] [[2014]] | zmena trasy; výluka v Dúbravke | '''Karlova Ves''', Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, Most SNP, ''Nám. Ľ. Štúra'', Kamenné nám., Mariánska, Odborárske nám., Legionárska, Trnavské mýto, Odbojárov, Nová doba, Polus City Center, Zátišie, Odborárska, Magnetová, Jurajov dvor, PPA Controll, Shopping Palace, '''Zlaté piesky'''<ref name="ReferenceC">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/13583/Vyluka-elektriciek-v-Dubravke-od-14-7-2014.html |dátum prístupu=2025-07-25 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140717175703/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/13583/Vyluka-elektriciek-v-Dubravke-od-14-7-2014.html |dátum archivácie=2014-07-17 }}</ref> |- | [[14. november]] [[2014]] | zmena trasy; obnovenie premávky do Dúbravky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/13970/Obnovenie-elektrickovej-dopravy-do-Dubravky-sa-presuva-od-14-11-2014.html |dátum prístupu=2025-07-25 |url archívu=https://web.archive.org/web/20141115022233/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/13970/Obnovenie-elektrickovej-dopravy-do-Dubravky-sa-presuva-od-14-11-2014.html |dátum archivácie=2014-11-15 }}</ref> | '''Pri kríži''', OD Saratov, Drobného, Alexyho, Švantnerova, Damborského, Horné Krčace, Dolné Krčace, Karlova Ves, Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, Most SNP, ''Nám. Ľ. Štúra'', Kamenné nám., Mariánska, Odborárske nám., Legionárska, Trnavské mýto, Odbojárov, Nová doba, Polus City Center, Zátišie, Odborárska, Magnetová, Jurajov dvor, PPA Controll, Shopping Palace, '''Zlaté piesky'''<ref name=sturova20140113/> |- | [[4. júl]] [[2015]] | zmena trasy; výluka na nábreží<ref>imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/14584/Vyluka-liniek-2-a-4-na-Jesenskeho-od-4-7-2015.html?</ref> | '''Pri kríži''', OD Saratov, Drobného, Alexyho, Švantnerova, Damborského, Horné Krčace, Dolné Krčace, Karlova Ves, Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Kapucínska, Kamenné nám., Mariánska, Odborárske nám., Legionárska, Trnavské mýto, Odbojárov, Nová doba, Polus City Center, Zátišie, Odborárska, Magnetová, Jurajov dvor, PPA Controll, Shopping Palace, '''Zlaté piesky'''<ref name=sturova20140113/> |- | [[28. október]] [[2015]] | zmena trasy; obnovenie po výluke na nábreží | '''Pri kríži''', OD Saratov, Drobného, Alexyho, Švantnerova, Damborského, Horné Krčace, Dolné Krčace, Karlova Ves, Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, Most SNP, ''Nám. Ľ. Štúra'', Kamenné nám., Mariánska, Odborárske nám., Legionárska, Trnavské mýto, Odbojárov, Nová doba, Polus City Center, Zátišie, Odborárska, Magnetová, Jurajov dvor, PPA Controll, Shopping Palace, '''Zlaté piesky''' |- | [[15. jún]] [[2016]] – [[27. júl]] [[2016]] | zmena trasy; presmerovanie cez Šafárikovo nám. | '''Pri kríži''', OD Saratov, Drobného, Alexyho, Švantnerova, Damborského, Horné Krčace, Dolné Krčace, Karlova Ves, Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, Most SNP, Šafárikovo nám., Kamenné nám., Mariánska, Odborárske nám., Legionárska, Trnavské mýto, Odbojárov, Nová doba, Polus City Center, Zátišie, Odborárska, Magnetová, Jurajov dvor, PPA Controll, Shopping Palace, '''Zlaté piesky''' |- | [[25. jún]] [[2016]] – [[22. august]] [[2016]] | zmena trasy; presmerovanie cez Tunel | '''Pri kríži''', OD Saratov, Drobného, Alexyho, Švantnerova, Damborského, Horné Krčace, Dolné Krčace, Karlova Ves, Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, Most SNP, Šafárikovo nám., Kamenné nám., Mariánska, Odborárske nám., Legionárska, Trnavské mýto, Odbojárov, Nová doba, Polus City Center, Zátišie, Odborárska, Magnetová, Jurajov dvor, PPA Controll, Shopping Palace, '''Zlaté piesky''' |- | [[22. jún]] [[2019]] | zmena trasy; výluka na Karlovesko-Dúbravskej radiále | '''Zlaté piesky''', Shopping Palace, PPA Controll, Jurajov dvor, Magnetová, Odborárska, Zátišie, Polus City Center, Nová doba, Odbojárov, Trnavské mýto, Legionárska, Americké nám., Mariánska, SND, Nám. Ľ. Štúra, Most SNP, Chatam Sófer, Kapucínska, Kamenné nám., Mariánska, Odborárske nám., Legionárska, Trnavské mýto, Odbojárov, Nová doba, Polus City Center, Zátišie, Odborárska, Magnetová, Jurajov dvor, PPA Controll, Shopping Palace, '''Zlaté piesky''' |- | {{n/a}} | výluka na Karlovesko-Dúbravskej radiále | premáva v úseku Chatam Sófer - ŽST Nové Mesto / Zlaté piesky |} {{clear}} === Linka 9 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka 9 | obrázok = Škoda 29T - 7445.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Električka [[Škoda 29T]] ako linka {{MHD|ba|9}} na konečnej zastávke ''Astronomická'' | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[1. september]] [[1975]] | zánik = [[22. jún]] [[2019]] | konečné zastávky = Ružinov, Astronomická<br>Karlova Ves, Kútiky | počet zastávok = 21 | na znamenie = 0 | dĺžka = ≈ 9,5 | vozidlá = [[Škoda 29T]]<br>[[Tatra K2S]]<br>[[Tatra T6A5]] | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|9}} je električková linka, ktorá premáva v Bratislave. Momentálne premáva medzi zastávkami ''[[Astronomická ulica|Astronomická]]'' a ''[[Kútiky]]''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Linka 9 • imhd.sk Bratislava | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/linka/9/bd807c807f847f7f887c88 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-04-21 }}</ref> Na linke premávajú tieto vozidlá: * [[Škoda 29T]] (všetky poradia a nepárne víkendové poradia) * [[Tatra K2S]] (párne víkendové poradia) * [[Tatra T6A5]] (niektoré ranné poradia) ==== Zoznam zastávok ==== * smer: Karlova Ves, Kútiky ** Astronomická ** Chlumeckého ** Súmračná ** Tomášikova ** Herlianska ** Nemocnica Ružinov ** Líščie nivy ** Saleziáni ** Trnavské mýto {{MHD|ba|4}} ** Krížna {{MHD|ba|4}} ** Blumentál {{MHD|ba|3}} ** STU {{MHD|ba|1}} ** Vysoká {{MHD|ba|1}} ** Poštová {{MHD|ba|1}} ** Kapucínska ** Královské údolie {{MHD|ba|4}} ** Lanfranconi {{MHD|ba|4}} ** Botanická záhrada {{MHD|ba|4}} ** Riviéra {{MHD|ba|4}} ** Segnerova {{MHD|ba|4}} ** Nad lúčkami {{MHD|ba|4}} ** Nám. sv. Františka {{MHD|ba|4}} ** Borská {{MHD|ba|4}} ** Kútiky {{MHD|ba|4}} * smer: Ružinov, Astronomická ** Kútiky {{MHD|ba|4}} ** Borská {{MHD|ba|4}} ** Nám. sv. Františka {{MHD|ba|4}} ** Nad lúčkami {{MHD|ba|4}} ** Segnerova {{MHD|ba|4}} ** Riviéra {{MHD|ba|4}} ** Botanická záhrada {{MHD|ba|4}} ** Lanfranconi {{MHD|ba|4}} ** Královské údolie {{MHD|ba|4}} ** Kapucínska ** Poštová {{MHD|ba|1}} ** Vysoká {{MHD|ba|1}} ** Blumentál {{MHD|ba|3}} ** Krížna {{MHD|ba|4}} ** Trnavské mýto {{MHD|ba|4}} ** Saleziáni ** Líščie nivy ** Nemocnica Ružinov ** Herlianska ** Tomášikova ** Súmračná ** Chlumeckého ** Astronomická ==== História ==== Linka od svojho vzniku spájala [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] s [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlovou Vsou]]. Následne spájala [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] s [[Bratislava – mestská časť Rača|Račou]] ako linka {{MHD|ba|9}} a {{MHD|ba|3}}. {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #849717; width: 1px;" rowspan="4" | | [[21. máj]] [[1988]] | zmena trasy | '''Karlova Ves''', Borská, Lackova, Nad lúčkami, Segnerova, Jegorovovo nám., Komsomolská, Svrčia, Botanická záhrada, Lafranconi, PKO, Tunel, Kapucínska, Poštová, Kollárovo nám., Sovietske nám. >, < Radlinského, Vazovova, Legionárska, Nám. Fr. Zupku, Miletičova, Bajkalská, Pri jazere, Herlianska, Tomášikova, Súmračná, Chlumeckého, '''Ružinov''' '''Ružinov''', Chlumeckého, Súmračná, Tomášikova, Herlianska, Pri jazere, Bajkalská, Miletičova, Nám. Fr. Zupku, Legionárska, Vazovova, Radlinského, Kollárovo nám., Poštová, Kapucínska, Tunel, PKO, Lafranconi, Botanická záhrada, Svrčia, Komsomolská, Jegorovovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, Lackova, Borská, '''Karlova Ves'''<ref name=siet1988/> |- | [[19. marec]] [[2012]] | zmena trasy | '''Ružinov''' – Trnavské mýto – Špitálska – Jesenského – Nám. Ľ. Štúra – nábrežie – '''Karlova Ves''' '''Karlova Ves''' – nábrežie – Nám. Ľ. Štúra – Jesenského – Špitálska – Trnavské mýto – '''Ružinov'''<ref name="novetrasy2012"/> |- | [[1. máj]] [[2012]] | zmena trasy; presmerovanie cez tunel | '''Karlova Ves''', Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Kapucínska, Kamenné nám., Mariánska, Odborárske nám., Legionárska, Trnavské mýto, Saleziáni, Slovanet, Nemocnica Ružinov, Herlianska-OC Retro, Tomášikova, Súmračná, Chlumeckého, '''Astronomická''' '''Astronomická''', Chlumeckého, Súmračná, Tomášikova, Herlianska-OC Retro, Nemocnica Ružinov, Slovanet, Saleziáni, Trnavské mýto, Legionárska, Americké nám., Mariánska, Námestie SNP, Kapucínska, Park kultúry, Lafranconi, Botanická záhrada, Molecova, Jurigovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, MiÚ Karlova Ves, Borská, '''Karlova Ves'''<ref name=otvorenietunela2013/> |- | [[22. jún]] [[2019]] | zmena trasy; reorganizácia električkových liniek počas 1. etapy modernizácie Karloveskej radiály | '''Astronomická''', Chlumeckého, Súmračná, Tomášikova, Herlianska, Nemocnica Ružinov, Slovanet, Saleziáni, Trnavské mýto, Krížna, Blumentál, STU, Vysoká, Tchibo Outlet, Poštová, Martinus, Námestie SNP, '''Kamenné nám.''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|3}} do Rače prichádza ako linka {{MHD|ba|3}} z Rače > '''Kamenné nám.''', Námestie SNP, Poštová, Martinus, Vysoká, Tchibo Outlet, Blumentál, Krížna, Trnavské mýto, Saleziáni, Slovanet, Nemocnica Ružinov, Herlianska, Tomášikova, Súmračná, Chlumeckého, '''Astronomická''' |} {{clear}} == Špeciálne linky == === Linka A === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka A | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = pozri tabuľku | zánik = pozri tabuľku | konečné zastávky = pozri tabuľku | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|A-leto}} je [[dejiny|historická]] [[električka|električková]] okružná linka, ktorá premáva v [[Bratislava|Bratislave]] počas špeciálnych udalostí. Linka spája zastávky ''[[Jesenského ulica (Bratislava)|Jesenského]]'' a ''[[Jesenského ulica (Bratislava)|Jesenského]]''. Premáva jednosmerne a má jednu konečnú zastávku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Linka A • imhd.sk Bratislava | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/linka/A/bd807c807f84867f807c90 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-04-21 }}</ref> Na linke premávajú, popr. premávali tieto vozidlá: * [[Ganz]] #104 * [[DPMB (vozidlo)|DPMB]] #38 (+vlek [[SGP]] #135) * [[Tatra T2]] #215 * [[Tatra T3]] #275 * [[Tatra T3|Tatra T3SUCS]] #7819+#7820 * [[Tatra K2]] #317 * [[Tatra K2S]] #7103 ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #E31E24; width: 1px;" rowspan="9" | | 2. júl – 25. september 2022 | v premávke | '''Jesenského''', Centrum, Mariánska, Americké nám., Blumentál, STU, Vysoká, Poštová, Kapucínska, Chatam Sófer, Most SNP, '''Jesenského''' |- | 13. máj 2023 | v premávke | '''Jesenského''', Centrum, Mariánska, Americké nám., Blumentál, STU, Vysoká, Poštová, Kapucínska, Chatam Sófer, Most SNP, '''Jesenského''' |- | 20. – 21. apríl 2024 | v premávke | '''Jesenského''', Centrum, Mariánska, Americké nám., Blumentál, STU, Vysoká, Poštová, Kapucínska, Chatam Sófer, Most SNP, '''Jesenského''' |- | 18. máj 2024 | v premávke | '''Jesenského''', Centrum, Mariánska, Americké nám., Blumentál, STU, Vysoká, Poštová, Kapucínska, Chatam Sófer, Most SNP, '''Jesenského''' |- | 26. – 27. máj 2025 | v premávke | '''Jesenského''', Centrum, Mariánska, Americké nám., Blumentál, STU, Vysoká, Poštová, Kapucínska, Chatam Sófer, Vodná veža, Most SNP, '''Jesenského''' |- | 17. máj 2025 | v premávke | '''Jesenského''', Centrum, Mariánska, Americké nám., Blumentál, STU, Vysoká, Poštová, Kapucínska, Chatam Sófer, Vodná veža, Most SNP, '''Jesenského''' |- | 27. august 2025 | v premávke | '''Jesenského''', Centrum, Kapucínska, Chatam Sófer, Vodná veža, Most SNP, '''Jesenského''' |- | 16. – 22. september 2025 | v premávke | '''Jesenského''', '''Chatam Sófer''', '''Jesenského''' |- | 25. – 26. apríl 2026 | v premávke | '''Jesenského''', Centrum, Mariánska, Americké nám., Blumentál, STU, Vysoká, Poštová, Kapucínska, Chatam Sófer, Vodná veža, Most SNP, '''Jesenského''' |} {{clear}} === Linka H1 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka H1 | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[23. máj]] [[2026]] | zánik = [[23. máj]] [[2026]] | konečné zastávky = Hlavná stanica<br>Šafárikovo nám. | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|H1}} je [[električka|električková]] linka, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]] počas podujatia [[Noc múzeí a galérií]] v roku [[2026]]. Linka premávala medzi [[Bratislava hlavná stanica|Hlavnou stanicou]] a centrom mesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = imhd.sk | meno = | titul = Príležitostná doprava počas Noci múzeí a galérií (ZAJTRA, 23.5.2026) • imhd.sk Bratislava | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/24911/Pr%C3%ADle%C5%BEitostn%C3%A1-doprava-po%C4%8Das-Noci-m%C3%BAze%C3%AD-a-gal%C3%A9ri%C3%AD | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-22 | vydavateľ = imhd.sk Bratislava | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = imhd.sk | meno = | titul = Linka H1 • imhd.sk Bratislava | url = https://imhd.sk/ba/linka/H1/ca71bd718971807c807f84867f807c978071cc | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-22 | vydavateľ = imhd.sk Bratislava | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Dopravný podnik Bratislava | Noc múzeí a galérií s premiérou: Do ulíc Bratislavy po prvýkrát vyrazí retro trolejbus obnovený v dielňach DPB | url = https://dpb.sk/sk/sprava/noc-muzei-a-galerii-s-premierou-do-ulic-bratislavy-po-prvykrat-vyrazi-retro-trolejbus-obnoveny-v-dielnach-dpb | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-22 | vydavateľ = dpb.sk | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Avengers s.r.o. | meno = Total | titul = Noc múzeí a galérií 2026 - IDS BK | url = https://www.idsbk.sk/oznamy/1yxtx002jx50d/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-22 | vydavateľ = www.idsbk.sk | jazyk = sk}}</ref> ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #5065b9; width: 1px;" rowspan="2" | |- | [[23. máj]] | v premávke | '''Hlavná stanica'''; Pod stanicou; Úrad vlády SR; STU; Vysoká; Poštová; Kapucínska; Chatam Sófer; Vodná veža; Most SNP; '''Šafárikovo nám.''' '''Šafárikovo nám.'''; Jesenského; Nám. Ľ. Štúra; Most SNP; Vodná veža; Chatam Sófer; Kapucínska; Poštová; Vysoká; STU; Úrad vlády SR; Pod stanicou; '''Hlavná stanica''' |} {{clear}} === Linka H4 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka H4 | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[29. apríl]] [[2011]] 14:00 – 20:30 | zánik = [[15. máj]] [[2011]] 14:00 – 20:30 | konečné zastávky = ŽST Nové Mesto<br>Námestie Ľ. Štúra | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|Hokej 4}} je [[električka|električková]] linka, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]] počas [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|MS v ľadovom hokeji]] v roku [[2011]]. Linka premávala medzi [[Železničná stanica Bratislava-Nové Mesto|ŽST Nové Mesto]] a centrom mesta.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kyvadlové linky k Orange Aréne počas MS v ľadovom hokeji (29.4.-15.5.2011) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/9102/Kyvadlove-linky-k-Orange-Arene-pocas-MS-v-ladovom-hokeji-29-4-15-5-2011 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2011-04-14 | dátum prístupu = 2024-04-23 }}</ref> ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #C5C300; width: 1px;" rowspan="2" | |- | [[29. apríl]] – [[15. máj]] [[2011]] 14:00 – 20:30 | v premávke | '''ŽST Nové Mesto''' – Vajnorská – Orange Arena – Trnavské mýto – Krížna – Špitálska – Kamenné námestie – Jesenského – '''Námestie Ľ. Štúra''' '''Námestie Ľudovíta Štúra''' – Šafárikovo námestie – Kamenné námestie – Špitálska – Krížna – Trnavské mýto – Orange Arena – Vajnorská – ŽST Nové Mesto''' |} {{clear}} === Linka ❄ === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka ❄ | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[6. december]] | zánik = [[6. január]] | konečné zastávky = pozri tabuľku | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|963}} je [[Vianoce|vianočná]] [[električka|električková]] linka, ktorá premáva v [[Bratislava|Bratislave]] počas [[Vianoce|vianočných sviatkov]]. Linka premáva prevažne v centre mesta. Na linke premávajú, popr. premávali tieto vozidlá: * [[Tatra K2G]] (2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025) * [[Tatra T6A5]] (2016, 2017, 2018, 2019) * [[Tatra T2]] (2024, 2025) ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #749DBD; width: 1px;" rowspan="7" | |- | 6. december 2021 – 6. január 2022 | v premávke | '''Hlavná stanica''', Pod stanicou, Úrad vlády SR, STU, Vysoká, Poštová, Centrum, Jesenského, Šafárikovo nám., '''Nám. Ľ. Štúra''' '''Nám. Ľ. Štúra''', Šafárikovo nám., Centrum, Poštová, Vysoká, STU, Úrad vlády SR, Pod stanicou, '''Hlavná stanica'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vianočnú atmosféru v meste spríjemní vianočná električka a zimný Sánkobus | url = https://dpb.sk/sk/sprava/vianocnu-atmosferu-v-meste-sprijemni-vianocna-elektricka-a-zimny-sankobus | vydavateľ = dpb.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> |- | 6. december 2022 – 6. január 2023 | v premávke | '''Jesenského''', Centrum, Kapucínska, Chatam Sófer, Most SNP, '''Jesenského'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vianoce v meste rozžiaria dve vyzdobené električky | url = https://dpb.sk/sk/sprava/vianoce-v-meste-rozziaria-dve-vyzdobene-elektricky | vydavateľ = dpb.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://dpba.blob.core.windows.net/media/Default/Dokumenty/963_20221205.pdf | vydavateľ = dpba.blob.core.windows.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> |- | 6. december 2023 – 6. január 2024 | v premávke | '''Jesenského''', Centrum, Kapucínska, Chatam Sófer, Most SNP, '''Jesenského'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vianočná električka opäť spríjemní najkrajšie sviatky roka | url = https://dpb.sk/sk/sprava/vianocna-elektricka-opat-sprijemni-najkrajsie-sviatky-roka | vydavateľ = dpb.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> |- | 6. december 2024 – 6. január 2025 | v premávke | '''Jesenského''', Centrum, Kapucínska, Chatam Sófer, Most SNP, '''Jesenského'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vianočná električka prinesie do ulíc Rozprávkové Vianoce | url = https://dpb.sk/sk/sprava/vianocna-elektricka-prinesie-do-ulic-rozpravkove-vianoce | vydavateľ = dpb.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-12-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> |- | 6. december 2025 – 6. január 2026 | v premávke | '''Jesenského''', Centrum, Kapucínska, Chatam Sófer, Vodná veža, Most SNP, '''Jesenského'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk | odkaz na autora = | titul = Premávka vozidiel s vianočnou výzdobou (5.12.2025 – 6.1.2026) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/24610/Prem%C3%A1vka-vozidiel-s-viano%C4%8Dnou-v%C3%BDzdobou | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2025-12-05 | dátum prístupu = 2025-12-07 }}</ref> |- | 23. december 2025 15:36 – 18:55 | v premávke na trase linky {{MHD|ba|3}} | '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malokrasňanská, Depo Krasňany, Stn. Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Vazovova, Americké nám., Mariánska, Centrum, Šafárikovo nám., Sad J. Kráľa, Farského, Jungmannova, Gessayova, Zrkadlový háj, Pajštúnska, Veľký Draždiak, Lúčanka, '''Južné mesto'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk | odkaz na autora = | titul = Mimoriadna úprava premávky Vianočnej električky (23.12.2025 15:36 – 18:55) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/24658/Mimoriadna-%C3%BAprava-prem%C3%A1vky-Viano%C4%8Dnej-elektri%C4%8Dky | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2025-12-23 | dátum prístupu = 2026-01-11 }}</ref> |} {{clear}} == Nočné linky == === Linka N2 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka N2 | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | den-noc = noc | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = pozri tabuľku | zánik = pozri tabuľku | konečné zastávky = Zlaté piesky<br>Hlavná stanica | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|N2}} je nočná električková linka, ktorá premáva v [[Električková doprava v Bratislave|Bratislave]]. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #2B2A29; width: 1px;" rowspan="2" | | [[18. august]] – [[20. august]] [[2023]] | v premávke | '''Zlaté piesky''', Shopping Palace, Vajnorská, Jurajov dvor, Magnetová, Odborárska, Kuchajda, MiÚ Nové Mesto, Nová doba, Česká, Trnavské mýto, Krížna, Blumentál, STU, Úrad vlády SR, Pod stanicou, '''Hlavná stanica''' '''Hlavná stanica''', Pod stanicou, Úrad vlády SR, Blumentál, Krížna, Trnavské mýto, Česká, Nová doba, MiÚ Nové Mesto, Kuchajda, Odborárska, Magnetová, Jurajov dvor, Vajnorská, Shopping Palace, '''Zlaté piesky'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zmena liniek MHD vo Vajnoroch a Rači počas hudobného podujatia (18. – 20.8.2023) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/22709/Zmena-liniek-MHD-vo-Vajnoroch-a-Ra%C4%8Di-po%C4%8Das-hudobn%C3%A9ho-podujatia | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-14 | dátum prístupu = 2024-04-27 }}</ref> |} {{clear}} === Linka N5 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka N5 | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | den-noc = noc | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = pozri tabuľku | zánik = pozri tabuľku | konečné zastávky = Dúbravka, Pri kríži<br>Rača, Komisárky | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|N5}} je nočná električková linka, ktorá premáva v [[Električková doprava v Bratislave|Bratislave]] počas [[31. december|silvestra]]. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #2B2A29; width: 1px;" rowspan="7" | | [[31. december]] [[2013]] – [[1. január]] [[2014]] | v premávke | '''Rača''' – Obchodná – tunel – '''Dúbravka''' '''Dúbravka''' – tunel – Obchodná – '''Rača'''<ref name="nocneLinky2013">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Premávka MHD na Silvestra a Nový rok (31.12.2013 – 1.1.2014) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/12916/Prem%C3%A1vka-MHD-na-Silvestra-a-Nov%C3%BD-rok | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2013-12-27 | dátum prístupu = 2024-04-26 }}</ref> |- | [[31. december]] [[2014]] – [[1. január]] [[2015]] | v premávke | '''Rača''' – Obchodná – tunel – '''Dúbravka''' '''Dúbravka''' – tunel – Obchodná – '''Rača'''<ref name="nocneLinky2014">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Premávka MHD na Silvestra a Nový rok (31.12.2014 – 1.1.2015) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/14119/Prem%C3%A1vka-MHD-na-Silvestra-a-Nov%C3%BD-rok | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2014-12-29 | dátum prístupu = 2024-04-26 }}</ref> |- | [[31. december]] [[2015]] – [[1. január]] [[2016]] | v premávke | '''Rača''' – Obchodná – tunel – '''Dúbravka''' '''Dúbravka''' – tunel – Obchodná – '''Rača'''<ref name="nocneLinky2015">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Premávka MHD na Silvestra a Nový rok (31.12.2015 – 1.1.2016) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/15117/Prem%C3%A1vka-MHD-na-Silvestra-a-Nov%C3%BD-rok | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2015-12-21 | dátum prístupu = 2024-04-26 }}</ref> |- | [[8. október]] 23:30 – [[9. október]] [[2016]] 03:00 | v premávke | '''Rača''' – Obchodná – tunel – '''Dúbravka''' '''Dúbravka''' – tunel – Obchodná – '''Rača'''<ref name="bielaNoc2016">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Posilnenie MHD počas Bielej noci (8. – 9.10.2016) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/15819/Posilnenie-MHD-po%C4%8Das-Bielej-noci | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2016-10-05 | dátum prístupu = 2024-04-26 }}</ref> |- | [[31. december]] [[2016]] – [[1. január]] [[2017]] | v premávke | '''Rača''' – Obchodná – tunel – '''Dúbravka''' '''Dúbravka''' – tunel – Obchodná – '''Rača'''<ref name="nocneLinky2016">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Premávka MHD na Silvestra a Nový rok (31.12.2016 – 1.1.2017) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/16049/Prem%C3%A1vka-MHD-na-Silvestra-a-Nov%C3%BD-rok | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2016-12-20 | dátum prístupu = 2024-04-26 }}</ref> |- | [[31. december]] [[2017]] – [[1. január]] [[2018]] | v premávke | '''Rača''' – Obchodná – tunel – '''Dúbravka''' '''Dúbravka''' – tunel – Obchodná – '''Rača'''<ref name="nocneLinky2017">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Premávka MHD na Silvestra a Nový rok (31.12.2017 – 1.1.2018) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/17125/Prem%C3%A1vka-MHD-na-Silvestra-a-Nov%C3%BD-rok | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2017-12-25 | dátum prístupu = 2024-04-26 }}</ref> |- | [[31. december]] [[2018]] – [[1. január]] [[2019]] | v premávke | '''Rača''' – Obchodná – tunel – '''Dúbravka''' '''Dúbravka''' – tunel – Obchodná – '''Rača'''<ref name="nocneLinky2018">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Premávka MHD na Silvestra a Nový rok (31.12.2018 – 1.1.2019) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/18135/Premavka-MHD-na-Silvestra-a-Novy-rok-31-12-2018-1-1-2019 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2018-12-27 | dátum prístupu = 2024-04-26 }}</ref> |} {{clear}} === Linka N7 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka N7 | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | den-noc = noc | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[4. júl]] [[2024]] | zánik = [[20. júl]] [[2024]] | konečné zastávky = Hlavná stanica<br>Rača, Komisárky | počet zastávok = 22 | na znamenie = 22 | dĺžka = ≈ 9 | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|N7}} bola dočasná nočná električková linka, ktorá premávala v Bratislave medzi zastávkami ''[[Bratislava hlavná stanica|Hlavná stanica]]'' a ''[[Komisárky]]''. Linka bola zavedená z dôvodu rekonštrukcie [[Račianska ulica (Bratislava)|Račianskej ulice]], pričom bola obmedzená premávka linky {{MHD|ba|N55}}, ktorá bola skrátená a premávala len v úseku Rače. Na zastávke „Detvianska“ bol zabezpečený prestup medzi týmito dvoma linkami. Všetky zastávky tejto linky boli na znamenie. Na linke premávali tieto vozidlá: * [[Škoda 29T]] * [[Škoda 30T]] ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #2B2A29; width: 1px;" rowspan="7" | | [[4. júl]] [[2024]] – [[20. júl]] [[2024]] | v premávke | '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malokrasňanská, Depo Krasňany, ''Stn. Vinohrady'', Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, STU, Úrad vlády SR, Pod stanicou, '''Hlavná stanica''' '''Hlavná stanica''', Pod stanicou, Úrad vlády SR, Blumentál, Račianske mýto, Ursínyho, Pionierska, Riazanská, Mladá garda, Nám. Biely kríž, ''Stn. Vinohrady'', Depo Krasňany, Malokrasňanská, Pekná cesta, Černockého, Hečkova, Hybešova, Detvianska, Záhumenice, Púchovská, '''Komisárky'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Linka N7 • imhd.sk Bratislava | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/linka/N7/bd807c807f84837f867c9d86 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-07-05 }}</ref> |} {{clear}} === Linka N8 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka N8 | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | den-noc = noc | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = pozri tabuľku | zánik = pozri tabuľku | konečné zastávky = Ružinov, Astronomická<br>Kamenné nám./Nám. SNP | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|N8}} je nočná električková linka, ktorá premáva v [[Električková doprava v Bratislave|Bratislave]] počas [[31. december|silvestra]]. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #2B2A29; width: 1px;" rowspan="7" | | [[31. december]] [[2013]] – [[1. január]] [[2014]] | v premávke | '''Ružinov''' – Trnavské mýto – Obchodná – '''Kamenné námestie''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N10}} prichádza ako linka {{MHD|ba|N10}} > '''Nám. SNP''' – Obchodná – Trnavské mýto – '''Ružinov'''<ref name="nocneLinky2013" /> |- | [[31. december]] [[2014]] – [[1. január]] [[2015]] | v premávke | '''Ružinov''' – Trnavské mýto – Obchodná – '''Kamenné námestie''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N10}} prichádza ako linka {{MHD|ba|N10}} > '''Nám. SNP''' – Obchodná – Trnavské mýto – '''Ružinov'''<ref name="nocneLinky2014" /> |- | [[31. december]] [[2015]] – [[1. január]] [[2016]] | v premávke | '''Ružinov''' – Trnavské mýto – Obchodná – '''Kamenné námestie''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N10}} prichádza ako linka {{MHD|ba|N10}} > '''Nám. SNP''' – Obchodná – Trnavské mýto – '''Ružinov'''<ref name="nocneLinky2015" /> |- | [[8. október]] 23:30 – [[9. október]] [[2016]] 03:00 | v premávke | '''Ružinov''' – Trnavské mýto – Obchodná – '''Kamenné námestie''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N10}} prichádza ako linka {{MHD|ba|N10}} > '''Nám. SNP''' – Obchodná – Trnavské mýto – '''Ružinov'''<ref name="bielaNoc2016" /> |- | [[31. december]] [[2016]] – [[1. január]] [[2017]] | v premávke | '''Ružinov''' – Trnavské mýto – Obchodná – '''Kamenné námestie''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N10}} prichádza ako linka {{MHD|ba|N10}} > '''Nám. SNP''' – Obchodná – Trnavské mýto – '''Ružinov'''<ref name="nocneLinky2016" /> |- | [[31. december]] [[2017]] – [[1. január]] [[2018]] | v premávke | '''Ružinov''' – Trnavské mýto – Obchodná – '''Kamenné námestie''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N10}} prichádza ako linka {{MHD|ba|N10}} > '''Nám. SNP''' – Obchodná – Trnavské mýto – '''Ružinov'''<ref name="nocneLinky2017" /> |- | [[31. december]] [[2018]] – [[1. január]] [[2019]] | v premávke | '''Ružinov''' – Trnavské mýto – Obchodná – '''Kamenné námestie''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N10}} prichádza ako linka {{MHD|ba|N10}} > '''Nám. SNP''' – Obchodná – Trnavské mýto – '''Ružinov'''<ref name="nocneLinky2018" /> |} {{clear}} === Linka N10 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka N10 | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | den-noc = noc | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = pozri tabuľku | zánik = pozri tabuľku | konečné zastávky = Vozovňa Jurajov dvor<br>Nám. SNP/Kamenné nám. | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|N10}} je električková linka, ktorá premáva v [[Električková doprava v Bratislave|Bratislave]] počas [[31. december|silvestra]]. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #2B2A29; width: 1px;" rowspan="7" | | [[31. december]] [[2013]] – [[1. január]] [[2014]] | v premávke | '''Vozovňa Jurajov dvor''' – Vajnorská – Trnavské mýto – Špitálska – '''Nám. SNP''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N8}} prichádza ako linka {{MHD|ba|N8}} > '''Kamenné nám.''' – Špitálska – Trnavské mýto – Vajnorská – Trnavské mýto – '''Vozovňa Jurajov dvor'''<ref name="nocneLinky2013" /> |- | [[31. december]] [[2014]] – [[1. január]] [[2015]] | v premávke | '''Vozovňa Jurajov dvor''' – Vajnorská – Trnavské mýto – Špitálska – '''Nám. SNP''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N8}} prichádza ako linka {{MHD|ba|N8}} > '''Kamenné nám.''' – Špitálska – Trnavské mýto – Vajnorská – Trnavské mýto – '''Vozovňa Jurajov dvor'''<ref name="nocneLinky2014" /> |- | [[31. december]] [[2015]] – [[1. január]] [[2016]] | v premávke | '''Vozovňa Jurajov dvor''' – Vajnorská – Trnavské mýto – Špitálska – '''Nám. SNP''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N8}} prichádza ako linka {{MHD|ba|N8}} > '''Kamenné nám.''' – Špitálska – Trnavské mýto – Vajnorská – Trnavské mýto – '''Vozovňa Jurajov dvor'''<ref name="nocneLinky2015" /> |- | [[8. október]] 23:30 – [[9. október]] [[2016]] 03:00 | v premávke | '''Vozovňa Jurajov dvor''' – Vajnorská – Trnavské mýto – Špitálska – '''Nám. SNP''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N8}} prichádza ako linka {{MHD|ba|N8}} > '''Kamenné nám.''' – Špitálska – Trnavské mýto – Vajnorská – Trnavské mýto – '''Vozovňa Jurajov dvor'''<ref name="bielaNoc2016" /> |- | [[31. december]] [[2016]] – [[1. január]] [[2017]] | v premávke | '''Vozovňa Jurajov dvor''' – Vajnorská – Trnavské mýto – Špitálska – '''Nám. SNP''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N8}} prichádza ako linka {{MHD|ba|N8}} > '''Kamenné nám.''' – Špitálska – Trnavské mýto – Vajnorská – Trnavské mýto – '''Vozovňa Jurajov dvor'''<ref name="nocneLinky2016" /> |- | [[31. december]] [[2017]] – [[1. január]] [[2018]] | v premávke | '''Vozovňa Jurajov dvor''' – Vajnorská – Trnavské mýto – Špitálska – '''Nám. SNP''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N8}} prichádza ako linka {{MHD|ba|N8}} > '''Kamenné nám.''' – Špitálska – Trnavské mýto – Vajnorská – Trnavské mýto – '''Vozovňa Jurajov dvor'''<ref name="nocneLinky2017" /> |- | [[31. december]] [[2018]] – [[1. január]] [[2019]] | v premávke | '''Vozovňa Jurajov dvor''' – Vajnorská – Trnavské mýto – Špitálska – '''Nám. SNP''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N8}} prichádza ako linka {{MHD|ba|N8}} > '''Kamenné nám.''' – Špitálska – Trnavské mýto – Vajnorská – Trnavské mýto – '''Vozovňa Jurajov dvor'''<ref name="nocneLinky2018" /> |} {{clear}} == Linky X == === Linka X === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka X | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = pozri tabuľku | zánik = pozri tabuľku | konečné zastávky = Jungmannova<br>Centrum | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|X}} je električková linka, ktorá premáva v [[Električková doprava v Bratislave|Bratislave]] počas mimoriadnych udalostí. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #FF7F1A; width: 1px;" rowspan="2" | | [[2. apríl]] [[2023]] 08:00 – 13:00 | v premávke | '''Petržalka, Jungmannova''', Farského, Sad Janka Kráľa, Šafárikovo nám., '''Centrum''' '''Centrum''', Šafárikovo nám., Sad Janka Kráľa, Farského, '''Petržalka, Jungmannova'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Maratónske výluky v MHD (2.4.2023 08:00 – 13:00) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/22328/Marat%C3%B3nske-v%C3%BDluky-v-MHD?text=%C4%8Dsob+maraton | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2023-03-27 | dátum prístupu = 2024-04-21 }}</ref> |- | [[7. apríl]] [[2024]] 08:30 – 14:00 | v premávke | '''Petržalka, Jungmannova''', Farského, Sad Janka Kráľa, Šafárikovo nám., '''Centrum''' '''Centrum''', Šafárikovo nám., Sad Janka Kráľa, Farského, '''Petržalka, Jungmannova'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zmeny v MHD počas bratislavského maratónu (7.4.2024 08:30 – 14:00) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/23248/Zmeny-v-MHD-po%C4%8Das-bratislavsk%C3%A9ho-marat%C3%B3nu | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2024-04-05 | dátum prístupu = 2024-04-21 }}</ref> |} {{clear}} === Linka X1 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka X1 | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[9. september]] [[2018]] 13:30 | zánik = [[9. september]] [[2018]] 23:45 | konečné zastávky = Šafárikovo nám.<br>Jungmannova | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|X1 električka}} je električková linka, ktorá premáva v [[Električková doprava v Bratislave|Bratislave]] počas mimoriadnych udalostí. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #F56200; width: 1px;" rowspan="2" | | [[9. september]] [[2018]] 13:30 – 23:45 | v premávke | '''Šafárikovo nám.'''; Sad Janka Kráľa, Divadlo Aréna; Farského; '''Jungmannova''' '''Jungmannova'''; Farského; Sad Janka Kráľa, Divadlo Aréna; '''Šafárikovo nám.'''<ref name="vylukaSturova2018">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výluka liniek 1 3 4 8 95 na Štúrovej a v Petržalke (9.9.2018) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/17765/V%C3%BDluka-liniek-1-3-4-8-95-na-%C5%A0t%C3%BArovej-a-v-Petr%C5%BEalke | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2018-09-04 | dátum prístupu = 2024-04-21 }}</ref> |} {{clear}} === Linka X2 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka X2 | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = pozri tabuľku | zánik = pozri tabuľku | konečné zastávky = pozri tabuľku | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|X2 električka}} je električková linka, ktorá premáva v [[Električková doprava v Bratislave|Bratislave]] počas mimoriadnych udalostí. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #393185; width: 1px;" rowspan="2" | | [[22. jún]] – [[1. september]] [[2002]] | v premávke | '''Zlaté piesky''' - Vajnorská - '''ŽST Nové Mesto''' '''ŽST Nové Mesto''' - Vajnorská - '''Zlaté piesky'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výluka električiek na Vajnorskej ulici od 22. júna do 1. septembra 2002 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/419/V%C3%BDluka-elektri%C4%8Diek-na-Vajnorskej-ulici-od-22-j%C3%BAna-do-1-septembra-2002?text=Elektri%C4%8Dkov%C3%A1+linka+x2 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2002-06-14 | dátum prístupu = 2024-04-23 }}</ref> |- | [[9. november]] [[2012]] | v premávke | '''Zlaté piesky''' - Vajnorská - '''ŽST Nové Mesto''' '''ŽST Nové Mesto''' - Vajnorská - '''Zlaté piesky'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prerušenie premávky električiek na Vajnorskej | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/11382/Preru%C5%A1enie-prem%C3%A1vky-elektri%C4%8Diek-na-Vajnorskej?text=Elektri%C4%8Dkov%C3%A1+linka+x2 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2012-11-09 | dátum prístupu = 2024-04-23 }}</ref> |- | style="background-color: #ff7f1a; width: 1px;" rowspan="2" | | [[6. september]] [[2025]] | v premávke | '''Hlavná stanica''', Pod stanicou, Úrad vlády SR, Blumentál, Krížna, Trnavské mýto, Česká, Nová doba, MiÚ Nové Mesto, Kuchajda, Odborárska, Magnetová, '''Depo Jurajov dvor''' '''Depo Jurajov dvor''', Magnetová, Odborárska, Kuchajda, MiÚ Nové Mesto, Nová doba, Česká, Trnavské mýto, Krížna, Blumentál, STU, Úrad vlády SR, Pod stanicou, '''Hlavná stanica'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk | odkaz na autora = | titul = Linka X2 • imhd.sk Bratislava | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/linka/X2/ca71b3718971817f81847c7f887c7f85717b71bd718971807c807f84877f817ca78171cc | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2025-09-05 }}</ref> |- | [[12. september]] [[2026]] | v premávke | '''Hlavná stanica''', Pod stanicou, Úrad vlády SR, Blumentál, Krížna, Trnavské mýto, Česká, Nová doba, MiÚ Nové Mesto, Kuchajda, Odborárska, Magnetová, '''Depo Jurajov dvor''' '''Depo Jurajov dvor''', Magnetová, Odborárska, Kuchajda, MiÚ Nové Mesto, Nová doba, Česká, Trnavské mýto, Krížna, Blumentál, STU, Úrad vlády SR, Pod stanicou, '''Hlavná stanica'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk | odkaz na autora = | titul = Mimoriadna doprava na DOD DPB (12.9.2026 10:00 – 17:00) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/25140/Mimoriadna-doprava-na-DOD-DPB | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2026-09-09 | dátum prístupu = 2026-09-19 }}</ref> |} {{clear}} === Linka X3 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka X3 | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[9. september]] [[2018]] | zánik = [[9. september]] [[2018]] | konečné zastávky = Komisárky<br>Hlavná stanica | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|X3 električka}} je električková linka, ktorá premáva v [[Električková doprava v Bratislave|Bratislave]] počas mimoriadnych udalostí. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #E31E24; width: 1px;" rowspan="2" | |- | [[9. september]] [[2018]] | v premávke | '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, Americké nám., Mariánska, Kamenné nám., Nám. SNP, Poštová, Vysoká, STU, Úrad vlády SR, Pod stanicou, '''Hlavná stanica''' '''Hlavná stanica''', Pod stanicou, Úrad vlády SR, STU, Vysoká, Poštová, Nám. SNP, Kamenné nám., Mariánska, Americké nám., Blumentál, Račianske mýto, Ursínyho, Pionierska, Riazanská, Mladá garda, Nám. Biely kríž, ŽST Vinohrady, Vozovňa Krasňany, Malé Krasňany, Pekná cesta, Černockého, Hečkova, Hybešova, Detvianska, Záhumenice, Púchovská, '''Komisárky'''<ref name="vylukaSturova2018"/> |} {{clear}} === Linka X5 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka X5 | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[24. marec]] [[2013]] 08:00 | zánik = [[24. marec]] [[2013]] 15:00 | konečné zastávky = Dúbravka<br>Jesenského | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|X5 električka}} je električková linka, ktorá premáva v [[Električková doprava v Bratislave|Bratislave]] počas mimoriadnych udalostí. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #D37B09; width: 1px;" rowspan="2" | |- | [[24. marec]] [[2013]] 08:00 – 15:00 | v premávke | '''Dúbravka''' - Karlova Ves - Botanická - Most SNP - Štúrova - '''Jesenského''' '''Jesenského''' - Nám. Ľ. Štúra - Most SNP - Karlova Ves - '''Dúbravka'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Presmerovanie liniek MHD počas maratónu (24.3.2013 08:00 – 15:00) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/11903/Presmerovanie-liniek-MHD-po%C4%8Das-marat%C3%B3nu?text=Elektri%C4%8Dkov%C3%A1+linka+x5 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2013-03-19 | dátum prístupu = 2024-04-22 }}</ref> |} {{clear}} === Linka X6 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka X6 | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[22. jún]] [[2019]] | zánik = [[19. december]] [[2019]] | konečné zastávky = Molecova<br>Nám. SNP | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|X6 električka}} je električková linka, ktorá premáva v [[Električková doprava v Bratislave|Bratislave]] počas mimoriadnych udalostí. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #F5B5D2; width: 1px;" rowspan="2" | |- | [[22. jún]] [[2019]] – [[19. december]] [[2019]] | v premávke | '''Molecova''', Botanická záhrada, Lafranconi, Kráľovské údolie, Chatam Sófer, Most SNP, Šafárikovo nám., '''Nám. SNP''' '''Nám. SNP''', Kapucínska, Kráľovské údolie, Lafranconi, Botanická záharada, '''Molecova'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Reorganizácia električkových liniek počas 1. etapy modernizácie Karloveskej radiály (od 22.6.2019) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/18573/Reorganiz%C3%A1cia-elektri%C4%8Dkov%C3%BDch-liniek-po%C4%8Das-1-etapy-moderniz%C3%A1cie-Karloveskej-radi%C3%A1ly | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-11 | dátum prístupu = 2024-04-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Premávka električkových liniek po otvorení električkovej trate v Karlovej Vsi (od 19.12.2019) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/19119/Prem%C3%A1vka-elektri%C4%8Dkov%C3%BDch-liniek-po-otvoren%C3%AD-elektri%C4%8Dkovej-trate-v-Karlovej-Vsi | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-05 | dátum prístupu = 2024-04-21 }}</ref> |} {{clear}} === Linka X7 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka X7 | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[9. september]] [[2023]] | zánik = [[10. september]] [[2023]] | konečné zastávky = Rača, Komisárky<br>Depo Jurajov dvor | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|X7 električka}} je električková linka, ktorá premáva v [[Električková doprava v Bratislave|Bratislave]] počas mimoriadnych udalostí. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #FFED00; width: 1px;" rowspan="2" | |- | [[9. september]] [[2023]] – [[10. september]] [[2023]] | v premávke | '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malokrasňanská, Depo Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Vazovova, Krížna Trnavské mýto, Česká, Nová doba, MiÚ Nové Mesto, Kuchajda, Odborárska, Magnetová, '''Depo Jurajov dvor''' '''Depo Jurajov dvor''', Magnetová, Odborárska, Kuchajda, MiÚ. Nové Mesto, Nová doba, Česká, Trnavské mýto, Vazovova, Račianske mýto, Ursínyho, Pionierska, Riazanská, Mladá garda, Nám. Biely kríž, ŽST Vinohrady, Depo Krasňany, Malokrasňanská, Pekná cesta, Černockého, Hečkova, Hybešova, Detvianska, Záhumenice, Púchovská, '''Komisárky'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Posilová doprava na dopravácke podujatia (9. – 10.9.2023) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/22764/Posilov%C3%A1-doprava-na-doprav%C3%A1cke-podujatia?text=Linka+x | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-01 | dátum prístupu = 2024-04-22 }}</ref> |} {{clear}} === Linka X9 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka X9 | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[7. apríl]] [[2019]] 08:30 | zánik = [[7. apríl]] [[2019]] 14:00 | konečné zastávky = Tomášikova<br>Líščie nivy | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|X9 električka}} je kyvadlová výluková električková linka, ktorá premáva v [[Električková doprava v Bratislave|Bratislave]] počas mimoriadnych udalostí. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #849717; width: 1px;" rowspan="2" | |- | [[7. apríl]] [[2019]] 08:30 – 14:00 | v premávke | '''Tomášikova''', Herlianska, Nemocnica Ružinov, '''Líščie nivy''' '''Líščie nivy''', Nemocnica Ružinov, Herlianska, '''Tomášikova'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Presmerovanie liniek MHD počas nedeľného maratónu (7.4.2019 08:30 – 14:00) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/18364/Presmerovanie-liniek-MHD-po%C4%8Das-nede%C4%BEn%C3%A9ho-marat%C3%B3nu | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2019-04-02 | dátum prístupu = 2022-08-03 }}</ref> |} {{clear}} == Zrušené linky == === Linka 2 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka 2 | obrázok = 2 Hurbanovo námestie.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Električka [[Tatra K2S]] ako linka {{MHD|ba|2}} | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[20. máj]] [[1952]] | zánik = [[22. jún]] [[2019]] | konečné zastávky = pozri tabuľku | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka od svojho vzniku [[1. január]]a [[1944]] po prečíslovaní pôvodnej linky {{MHD|ba|B}} spájala prevažne centrum mesta s oblasťou [[Vajnorská ulica|Vajnorskej ulice]]. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable" |- ! Stav k ! Zmena ! Trasa |- | [[1. január]] [[1944]] | zavedenie linky prečíslovaním z linky {{MHD|ba|B}} | '''Savoy''' – '''Nová doba''' '''Nová doba''' – '''Savoy'''<ref name="historia-1938-1952"/> |- | [[1. máj]] [[1947]] | zmena trasy; náhrada za linku {{MHD|ba|2z}} | '''Savoy''' – Nová doba – '''Zátišie''' '''Zátišie''' – Nová doba – '''Savoy'''<ref name="historia-1938-1952" /> |- | [[5. september]] [[1951]] | zmena trasy | '''Hlavná stanica''' – '''[[Mierová kolónia]]''' '''Mierová kolónia''' – '''Hlavná stanica'''<ref name="historia-1938-1952" /> |- | [[20. máj]] [[1952]] | zmena trasy | '''Petržalka, Sad''' – '''Mierová kolónia''' '''Mierová kolónia''' – '''Petržalka, Sad'''<ref name="historia-1938-1952" /> |- | [[26. august]] [[1952]] | zmena trasy | '''Hlavná stanica''' – '''Mierová kolónia''' '''Mierová kolónia''' – '''Hlavná stanica'''<ref name="historia-1938-1952" /> |- | [[január]] [[1957]] | zmena trasy | '''Hlavná stanica''' – '''Jurajov dvor''' '''Jurajov dvor''' – '''Hlavná stanica'''<ref name="historia-1953-1969">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = História bratislavskej MHD v rokoch 1953 až 1969 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/10034/Hist%C3%B3ria-bratislavskej-MHD-v-rokoch-1953-a%C5%BE-1969 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-01 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[1. september]] [[1965]] | zmena trasy | '''Hlavná stanica''' – '''ŽST Nové Mesto''' '''ŽST Nové Mesto''' – '''Hlavná stanica'''<ref name="historia-1953-1969" /> |- | [[1. február]] [[1973]] | zrušenie linky<ref name="siet1973"/> | – |- | ~ 1976 | obnovenie | '''Hlavná stanica''', Hlboká cesta, Mierové nám., Hurbanovo nám., Nám. SNP, Dukelská, KÚNZ, Odborárske nám., Steinerova, Centrálne trhovisko, Odbojárov, Kutuzovova, Thälmannova, Riazanská, ŽST Nové Mesto, Závod mieru, Turbínová, Magnetová, '''Jurajov dvor'''<ref name="siet1976">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kompletná sieť liniek so zastávkami k 1.11.1967 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/11746/Kompletn%C3%A1-sie%C5%A5-liniek-so-zast%C3%A1vkami-k-1-11-1967 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-10 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | 02.01.1980 | zmena trasy | '''Hlavná stanica''', Dimitrovovo nám., Žilinská, Sovietske nám. >>, Starohorská <<, Vazovova, Legionárska, Nám. Fr. Zupku, Odborájov, Bajkalská, Riazanská, Zátišie, Odborárska, Turbínová, Magnetová, '''Jurajov Dvor'''<ref name="historia-1980-1989">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = História bratislavskej MHD v rokoch 1980 až 1989 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/10036/Hist%C3%B3ria-bratislavskej-MHD-v-rokoch-1980-a%C5%BE-1989 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-01 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | 20.11.2011 | zánik<ref name="siet20111120">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00000487/Elektri%C4%8Dky-20111120.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | 19.03.2012 | obnovenie | '''ŽST Nové Mesto'''; Zátišie; Polus City Center; Nová doba; Odbojárov; Trnavské mýto; Legionárska; Vazovova; Floriánske nám.; STU; Vysoká; Poštová; Jesenského; '''Nám. Ľ. Štúra'''; Šafárikovo nám.; Námestie SNP; Poštová; Vysoká; Floriánske nám.; Vazovova; Legionárska; Trnavské mýto; Odbojárov; Nová doba; Polus City Center; Zátišie; '''ŽST Nové Mesto'''<ref name="siet20120319"/> |- | 20.01.2014 | zmena trasy | '''ŽST Nové Mesto'''; Zátišie; Polus City Center; Nová doba; Odbojárov; Trnavské mýto; Legionárska; Vazovova; Floriánske nám.; STU; Vysoká; Poštová; Jesenského; '''Nám. Ľ. Štúra'''; Most SNP; Chatam Sófer; Kapucínska; Poštová; Vysoká; Floriánske nám.; Vazovova; Legionárska; Trnavské mýto; Odbojárov; Nová doba; Polus City Center; Zátišie; '''ŽST Nové Mesto'''<ref name="siet20140113">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00000942/Elektri%C4%8Dky-20140120.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | 11.11.2014 | zmena trasy | '''ŽST Nové Mesto'''; Zátišie; Polus City Center; Nová doba; Odbojárov; Trnavské mýto; Legionárska; Blumentál; STU >>; Žilinská; Nám. Franza Liszta; '''Hlavná stanica'''<ref name="siet20141111"/> |- | 01.06.2015 | zmena trasy | '''ŽST Nové Mesto'''; Zátišie; Polus City Center; Nová doba; Odbojárov; Trnavské mýto; Legionárska; Blumentál; STU; Vysoká; Poštová-Martinus; Jesenského; '''Nám. Ľ. Štúra'''; Most SNP; Chatam Sófer; Kapucínska; Poštová-Martinus; Vysoká; STU; Blumentál; Legionárska; Trnavské mýto; Odbojárov; Nová doba; Polus City Center; Zátišie; '''ŽST Nové Mesto'''<ref name="siet20150601"/> |- | 04.07.2015 | zmena trasy | '''ŽST Nové Mesto'''; Zátišie; Polus City Center; Nová doba; Odbojárov; Trnavské mýto; Legionárska; Blumentál; STU; Vysoká; Poštová; '''Kamenné nám.'''; Mariánska; Americké nám.; Blumentál; Legionárska; Trnavské mýto; Odbojárov; Nová doba; Polus City Center; Zátišie; '''ŽST Nové Mesto'''<ref name="siet20150704">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00001311/Elektri%C4%8Dky-20150704.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | 01.09.2015 | zmena trasy | '''ŽST Nové Mesto'''; Zátišie; Polus City Center; Nová doba; Odbojárov; Trnavské mýto; Legionárska; Blumentál; STU >>; Žilinská; Nám. Franza Liszta; '''Hlavná stanica'''<ref name="siet20150901">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Obnovenie premávky električiek na Hlavnú stanicu (od 1.9.2015) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/14751/Obnovenie-premavky-elektriciek-na-Hlavnu-stanicu-od-1-9-2015.html | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2015-08-28 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | 02.09.2019 | zánik<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Premávka električkových liniek od začiatku nového školského roka (od 2.9.2019) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/18824/Prem%C3%A1vka-elektri%C4%8Dkov%C3%BDch-liniek-od-za%C4%8Diatku-nov%C3%A9ho-%C5%A1kolsk%C3%A9ho-roka | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2019-08-31 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> | '''NEPREMÁVA''' |} === Linka 5 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka 5 | obrázok = Bratislava, Staré Mesto, Hurbanovo námestie, Tramvaj T6.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Električka [[Tatra T6A5]] ako linka {{MHD|ba|5}} smerujúca do [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravky]] | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[20. máj]] [[1952]] | zánik = [[22. jún]] [[2019]] | konečné zastávky = pozri tabuľku | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|5}} bola električková linka, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]]. Väčšinu času od svojho vzniku spájala [[Bratislava – mestská časť Rača|Raču]] s [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlovou Vsou]] a neskôr [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravku]]. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #D37B09; width: 1px;" rowspan="13" | |- | [[20. máj]] [[1952]] | zavedenie linky | '''Hlavná stanica''' – '''Karlova Ves''' '''Karlova Ves''' – '''Hlavná stanica'''<ref name=historia19391952/> |- | [[26. august]] [[1952]] | zmena trasy; presmerovanie cez Račiansku ulicu | '''Gaštanový hájik''' – '''Karlova Ves''' '''Karlova Ves''' – '''Gaštanový hájik'''<ref name=historia19391952/> |- | [[7. november]] [[1958]] | zmena trasy | '''Gaštanový hájik''', Biely kríž, Pluhová, Bakuninova, Sliačska, Kijevská, Ursínyho, Račianske mýto, Vazovova, Mickiewiczova, Dobrovského, Kamenné nám., Jesenského, '''Národné divadlo''' '''Národné divadlo''', Kúpeľná, Šafárikovo nám., Červenej armády, Kamenné nám., Dobrovského, Mickiewiczova, Vazovova, Račianske mýto, Ursínyho, Kijevská, Sliačska, Bakuninova, Pluhová, Biely kríž, '''Gaštanový hájik'''<ref name=siet1958/> |- | [[31. marec]] [[1961]] | zmena trasy | '''Gaštanový hájik''', Biely kríž, Internát Mladá garda, Bakuninova, Sliačska, Kijevská, Légiodomy, Račianske mýto, Vazovova, Krajský úrad národného zdravia, Národného povstania, Kamenné nám., Jesenského, '''Slovenské národné divadlo''' '''Slovenské národné divadlo''', Kúpeľná, Šafárikovo nám., Červenej armády, Kamenné nám., Národného povstania, Krajský úrad národného zdravia, Vazovova, Račianske mýto, Légiodomy, Kijevská, Sliačska, Bakuninova, Internát Mladá garda, Biely kríž, '''Gaštanový hájik'''<ref name=siet1961/> |- | [[1. január]] [[1966]] | zmena trasy | '''Detvianska''', Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Nový záhon, Gaštanový hájik, Biely kríž, Internát Mladá garda, Riazanská, Sliačska, Kyjevská, Ursínyho, Račianske mýto, Vazovova, KÚNZ, Dukelská, Štúrova, Jesenského, '''Slovenské národné divadlo''' '''Slovenské národné divadlo''', Kúpeľná, Šafárikovo nám., Štúrova, Dukelská, KÚNZ, Vazovova, Račianske mýto, Ursínyho, Kyjevská, Sliačska, Riazanská, Internát Mladá garda, Biely kríž, Gaštanový hájik, Nový záhon, Pekná cesta, Černockého, Hečkova, Hybešova, '''Detvianska'''<ref name=siet1967/> |- | [[1. február]] [[1973]] | zmena trasy | '''Rača''', Hybešova ul., Hečkova ul., Černockého ul., Pekná cesta, Nový záhon, Gaštanový hájik, Námestie Biely kríž, Internát Mladá garda, Riazanská ul., Sliačska ul., Kijevská ul., Ursínyho ul., Račianske mýto, Vazovova ul., Mickiewiczova ul., Dukelská ul., Jesenského ul., '''Slovenské národné divadlo''' '''Slovenské národné divadlo''', Šafárikovo nám., Kamenné nám., Ulica 29. augusta, Americké nám., Vazovova ul., Ursínyho ul., Kijevská ul., Riazanská ul., Internát Mladá garda, Námestie Biely kríž, Gaštanový hájik, Nový záhon, Pekná cesta, Černockého ul., Hečkova ul., Hybešova ul., '''Rača'''<ref name=siet1973/> |- | [[21. máj]] [[1988]] | zmena trasy | '''Krajňákova''', OD Saratov, Drobného, Alexyho, Švantnerova, Damborského, Horné Krčace, Dolné Krčace, Karlova Ves, Borská, Lackova, Nad lúčkami, Segnerova, Jegorovovo nám., Komsomolská, Svrčia, Botanická záhrada, Lafranconi, PKO, Tunel, Kapucínska, Poštová, Kollárovo nám., Sovietske nám., Vazovova, Račianske mýto, Ursínyho, Pionierska, Riazanská, Mladá garda, Nám. Biely kríž, ŽST Vinohrady, Vozovňa Krasňany, Nový záhon, Pekná cesta, Černockého, Hečkova, Hybešova, Detvianska, Záhumenice, Pri vinohradoch, '''Komisárky''' '''Komisárky''', Pri vinohradoch, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Nový záhon, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske máto, Vazovova, Radlinského, Kollárovo nám., Poštová, Kapucínska, Tunel, PKO, Lafranconi, Botanická záhrada, Svrčia, Komsomolská, Jegorovovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, Lackova, Borská, Karlova Ves, Dolné Krčace, Horné Krčace, Damborského, Švantnerova, Alexyho, Drobného, OD Saratov, '''Krajňákova'''<ref name=siet1988/> |- | [[19. marec]] [[2012]] | zmena trasy; nové linkovanie električiek | '''Dúbravka''' – Karlova Ves – nábrežie – Šafárikovo nám. – Obchodná – Račianske mýto – ŽST Vinohrady – '''Rača''' '''Rača''' – ŽST Vinohrady – Račianske mýto – Obchodná – Nám. Ľ. Štúra – nábrežie – Karlova Ves – '''Dúbravka'''<ref name="novetrasy2012">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nové trasy električiek (od 19.3.2012) | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/10573/Nove-trasy-elektriciek?dfpi=2 | vydavateľ = imhd.sk Bratislava | dátum vydania = 2012-03-13 | dátum prístupu = 2024-07-16 | jazyk = sk | priezvisko = imhd.sk}}</ref> |- | [[1. máj]] [[2013]] | presmerovanie cez tunel | '''Pri kríži''', OD Saratov, Drobného, Alexyho, Švantnerova, Damborského, Horné Krčace, Dolné Krčace, Karlova Ves, Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Kapucínska, Poštová, Vysoká, Floriánske nám., Vazovova, Račianske mýto, Ursínyho, Pionierska, Riazanská, Mladá garda, Nám. Biely kríž, ŽST Vinohrady, Vozovňa Krasňany, Nový záhon, Pekná cesta, Černockého, Hečkova, Hybešova, Detvianska, Záhumenice, Púchovská, '''Komisárky''' '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Nový záhon, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Floriánske nám., STU, Vysoká, Poštová, Kapucínska, Park kultúry, Lafranconi, Botanická záhrada, Molecova, Jurigovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, MiÚ Karlova Ves, Borská, Karlova Ves, Dolné Krčace, Horné Krčace, Damborského, Švantnerova, Alexyho, Drobného, OD Saratov, '''Pri kríži'''<ref name=otvorenietunela2013>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoznam s.r.o. | url = https://www.zoznam.sk/ | vydavateľ = zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> |- | [[14. júl]] [[2014]] | zmena trasy; výluka v Dúbravke | '''Karlova Ves''', Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Kapucínska, Poštová, Vysoká, Floriánske nám., Vazovova, Račianske mýto, Ursínyho, Pionierska, Riazanská, Mladá garda, Nám. Biely kríž, ŽST Vinohrady, Vozovňa Krasňany, Nový záhon, Pekná cesta, Černockého, Hečkova, Hybešova, Detvianska, Záhumenice, Púchovská, '''Komisárky''' '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Nový záhon, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Floriánske nám., STU, Vysoká, Poštová, Kapucínska, Park kultúry, Lafranconi, Botanická záhrada, Molecova, Jurigovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, MiÚ Karlova Ves, Borská, '''Karlova Ves'''<ref name="ReferenceC"/> |- | [[14. november]] [[2014]] | zmena trasy; obnovenie premávky do Dúbravky | '''Pri kríži''', OD Saratov, Drobného, Alexyho, Švantnerova, Damborského, Horné Krčace, Dolné Krčace, Karlova Ves, Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Kapucínska, Poštová, Vysoká, Blumentál, Račianske mýto, Ursínyho, Pionierska, Riazanská, Mladá garda, Nám. Biely kríž, ŽST Vinohrady, Vozovňa Krasňany, Nový záhon, Pekná cesta, Černockého, Hečkova, Hybešova, Detvianska, Záhumenice, Púchovská, '''Komisárky''' '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Nový záhon, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, STU, Vysoká, Poštová, Kapucínska, Park kultúry, Lafranconi, Botanická záhrada, Molecova, Jurigovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, MiÚ Karlova Ves, Borská, Karlova Ves, Dolné Krčace, Horné Krčace, Damborského, Švantnerova, Alexyho, Drobného, OD Saratov, '''Pri kríži'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoznam s.r.o. | url = https://www.zoznam.sk/ | vydavateľ = zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> |- | [[22. jún]] [[2019]] | zrušenie linky; výluka na Karlovesko-Dúbravskej radiále | – |} === Linka 6 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka 6 | obrázok = Bratislava K2S 7133.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Električka [[Tatra K2S]] na linke {{MHD|ba|6}} | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[7. november]] [[1958]] | zánik = [[22. jún]] [[2019]] | konečné zastávky = Karlova Ves<br>Šafárikovo nám. | počet zastávok = 15 | dĺžka = ≈ 6,5 | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka v minulosti nemala žiadnu ustálenú trasu, najčastejšie však jazdila do [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlovej Vsi]]. Na linke premávali prevažne vozidlá Tatra K2S ==== Trasa linky ==== {| class="wikitable sortable" |- ! Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="text-align: right" | 07.11.1958 | | '''Petržalka – sad''', Šafárikovo nám., Červenej armády, Jesenského, Národné divadlo, Rybné nám., Podhradské nábr., Mockovo nám., Pri tuneli, Park kultúry a oddychu, Žižkova škola, Mlynská dolina, Botanická záhrada, Svrčková, Líščie údolie, Komsomolská, '''Karlova Ves (Vodárenská)'''<ref name=siet1958/> |- | style="text-align: right" | 31.03.1961 | | '''Petržalka (sad)''', Šafárikovo nám., Červenej armády, Jesenského, Slovenské národné divadlo, Rybné nám., Podhradské nábr., Mockovo nám., Pri tuneli, Park kultúry a oddychu, Žižkova škola, Mlynská dolina, Botanická záhrada, Svrčková, Na riviére, Komsomolská, '''Karlova Ves (Vodárenská)'''<ref name=siet1961/> |- | style="text-align: right" | 11.11.1967 | | '''Hlavná stanica''', Hlboká cesta, Mierové nám., Hurbanovo nám., Nám. SNP, Dukelská, KÚNZ, Odborárske nám., Steinerova, Centrálne trhovisko, Odbojárov, Kutuzovova, Thälmannova, Riazanská, Zátišie, '''Žel. stanica Nové Mesto'''<ref name=siet1967/> |- | style="text-align: right" | 01.02.1973 | | '''Železničná stanica Nová Mesto''', Zátišie, Riazanská ul., Thälmannova ul., Nová doba, Ul. odbojárov, Centrálne trhovisko, Steinerova ul., Mickiewiczova ul., Dukelská ul., Námestie SNP, Hurbanovo nám., Mierové nám., Hlboká cesta, '''Hlavná stanica''' '''Hlavná stanica''', Hlboká cesta, Mierové nám., Námestie SNP, Ulica 29. augusta, Steinerova ul., Centrálne trhovisko, Ul. odbojárov, Nová doba, Matičná ul., Zátišie, '''Železničná stanica Nové Mesto'''<ref name=siet1973/> |- | style="text-align: right" | 21.05.1988 | | '''Žel. st. Nové Mesto''', Zátišie, Riazanská, Bajkalská, Odbojárov, Nám. Fr. Zupku, Legionárska, Vazovova, Radlinského, Kollárovo nám., Poštová, Kapucínska, '''Tunel''', Most SNP, Nám. Ľ. Štúra, Kyjevské nám., Markušova, Odborárske nám., Legionárska, Nám. Fr. Zupku, Odbojárov, Bajkalská, Riazanská, Zátišie, '''Žel. st. Nové Mesto'''<ref name=siet1988/> |- | style="text-align: right" | 19.03.2012 | nové linkovanie električiek<ref name=novetrasy2012/> | '''Karlova Ves''', Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, Most SNP, '''Šafárikovo nám.''' '''Šafárikovo nám.''', Jesenského, Nám. Ľ. Štúra, Most SNP, Chatam Sófer, Park kultúry, Lafranconi, Botanická záhrada, Molecova, Jurigovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, MiÚ Karlova Ves, Borská, '''Karlova Ves'''<ref name=novetrasy2012/> |- | style="text-align: right" | 20.01.2014 | zlúčenie s linkou 7 kvôli výluke Štúrovej počas výstavby električkovej trate do Petržalky | '''Karlova Ves''', Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, Most SNP, Nám. Ľ. Štúra, Námestie SNP, Poštová, Vysoká, Floriánske nám., Vazovova, Račianske mýto, Ursínyho, Pionierska, Riazanská, Mladá garda, Nám. Biely kríž, '''ŽST Vinohrady''' '''ŽST Vinohrady''', Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Floriánske nám., STU, Vysoká, Poštová, Jesenského, Nám. Ľ. Štúra, Most SNP, Chatam Sófer, Park kultúry, Lafranconi, Botanická záhrada, Molecova, Jurigovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, MiÚ Karlova Ves, Borská, '''Karlova Ves'''<ref name=sturova20140113/> |- | style="text-align: right" | 06.11.2014 | preĺženie ranných spojov do Rače<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/13917/Predlzenie-niektorych-spojov-linky-6-do-Race-od-3-11-2014.html |dátum prístupu=2025-07-25 |url archívu=https://web.archive.org/web/20141112051138/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/13917/Predlzenie-niektorych-spojov-linky-6-do-Race-od-3-11-2014.html |dátum archivácie=2014-11-12 }}</ref> | '''Karlova Ves''', Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, Most SNP, Nám. Ľ. Štúra, Námestie SNP, Poštová, Vysoká, Floriánske nám., Vazovova, Račianske mýto, Ursínyho, Pionierska, Riazanská, Mladá garda, Nám. Biely kríž, '''ŽST Vinohrady''', ''Vozovňa Krasňany, Nový záhon, Pekná cesta, Černockého, Hečkova, Hybešova, Detvianska, Záhumenice, Púchovská, '''Komisárky''''' '''''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Nový záhon, Vozovňa Krasňany,'' '''ŽST Vinohrady''', Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Floriánske nám., STU, Vysoká, Poštová, Jesenského, Nám. Ľ. Štúra, Most SNP, Chatam Sófer, Park kultúry, Lafranconi, Botanická záhrada, Molecova, Jurigovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, MiÚ Karlova Ves, Borská, '''Karlova Ves'''<ref name=sturova20140113/> |- | style="text-align: right" | 08.01.2015 | zrušenie predĺžených spojov do Rače | '''Karlova Ves''', Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, Most SNP, Nám. Ľ. Štúra, Námestie SNP, Poštová, Vysoká, Blumentál, Račianske mýto, Ursínyho, Pionierska, Riazanská, Mladá garda, Nám. Biely kríž, '''ŽST Vinohrady''' '''ŽST Vinohrady''', Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, STU, Vysoká, Poštová, Jesenského, Nám. Ľ. Štúra, Most SNP, Chatam Sófer, Park kultúry, Lafranconi, Botanická záhrada, Molecova, Jurigovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, MiÚ Karlova Ves, Borská, '''Karlova Ves'''<ref name=sturova20140113/> |- | style="text-align: right" | 02.09.2015 | skrátenie po Karlovu Ves<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/14742/Zavedenie-posilovej-elektrickovej-linky-7-a-zmena-linky-6-od-2-9-2015.html |dátum prístupu=2025-07-25 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150902193552/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/14742/Zavedenie-posilovej-elektrickovej-linky-7-a-zmena-linky-6-od-2-9-2015.html |dátum archivácie=2015-09-02 }}</ref> | '''Karlova Ves''', Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, '''Most SNP'''<br> '''Most SNP''', Chatam Sófer, Park kultúry, Lafranconi, Botanická záhrada, Molecova, Jurigovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, MiÚ Karlova Ves, Borská, '''Karlova Ves''' |- | style="text-align: right" | 28.10.2015 |obnovenie premávky na ŽST Vinohrady a ráno do Rače |'''Karlova Ves''', Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, Most SNP, Nám. Ľ. Štúra, Námestie SNP, Poštová, Vysoká, Floriánske nám., Vazovova, Račianske mýto, Ursínyho, Pionierska, Riazanská, Mladá garda, Nám. Biely kríž, '''ŽST Vinohrady''', ''Vozovňa Krasňany, Nový záhon, Pekná cesta, Černockého, Hečkova, Hybešova, Detvianska, Záhumenice, Púchovská, '''Komisárky''''' '''''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Nový záhon, Vozovňa Krasňany,'' '''ŽST Vinohrady''', Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Floriánske nám., STU, Vysoká, Poštová, Jesenského, Nám. Ľ. Štúra, Most SNP, Chatam Sófer, Park kultúry, Lafranconi, Botanická záhrada, Molecova, Jurigovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, MiÚ Karlova Ves, Borská, '''Karlova Ves'''<ref name="sturova20140113" /> |- | style="text-align: right" | 15.06.2016, <br> 27.07.2016 | obvnovenie pôvodnej trasy | '''Karlova Ves''', Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, Most SNP, « Nám. Ľ. Štúra, « Jesenského, '''Šafárikovo nám.''' |- | style="text-align: right" | 25.06.2016, <br> 22.08.2016 | skrátenie po Most SNP | '''Karlova Ves''', Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, '''Most SNP''' |- | style="text-align: right" | 22.06.2019 X6 | výluka na Karlovesko-Dúbravskej radiále | '''Molecova''', Botanická záhrada, Lafranconi, Kráľovské údolie, Chatam Sófer, Most SNP, Nám. Ľ. Štúra, Námestie SNP, Kapucínska, Kráľovské údolie, Lafranconi, Botanická záhrada, '''Molecova''' |} === Linka 7 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka 7 | obrázok = Tatra T3G - 7837.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Električka [[Tatra T3G]] ako linka {{MHD|ba|7}} na konečnej zastávke ''ŽST Vinohrady'' | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[7. november]] [[1958]] | zánik = [[27. jún]] [[2025]] | konečné zastávky = Hlavná stanica<br>Rača, Komisárky | počet zastávok = 22 | dĺžka = ≈ 9 | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|7}} bola električková linka, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]]. Linka od svojho vzniku spájala [[Bratislava – mestská časť Rača|Rača]] s [[Bratislava hlavná stanica|hlavnou stanicou]]. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #FFED00; width: 1px;" rowspan="15" | | [[7. november]] [[1958]] | zavedenie linky | '''Junácka''', Nová doba, Rovniankova, Odbojárov, Pri Starej prachárni, Trnavská cesta, Steinerova, Odborárske nám., Mickiewiczova, Dobrovského, Kamenné nám., Jesenského, Národné divadlo, Rybné nám., Podhradské nábr., Mockovo nám., Pri tuneli, Park kultúry a oddychu, Žižkova škola, Mlynská dolina, Botanická záhrada, Svrčková, Líščie údolie, Komsomolská, '''Karlova Ves (Vodárenská)'''<ref name=siet1958/> |- | [[31. marec]] [[1961]] | zmena trasy | '''Junácka''', Nová doba I., Nová doba II., Odbojárov, Centrálne trhovisko, Steinerova, Odborárske nám., Krajský úrad národného zdravia, Národného povstania, Kamenné nám., Jesenského, Slovenské národné divadlo, Rybné nám., Podhradské nábr., Mockovo nám., Pri tuneli, Park kultúry a oddychu, Žižkova škola, Mlynská dolina, Botanická záhrada, Svrčková, Na riviére, Komsomolská, '''Karlova Ves (Vodárenská)'''<ref name=siet1961/> |- | [[11. november]] [[1967]] | zmena trasy | '''Karlova Ves (Vodárenská)''', Hájnická, Riviéra, Líščie údolie, Botanická záhrada, Mlynská dolina, Žižkova škola, Park kultúry a oddychu, Podhradské nábr., Kálalova, Slovenské národné divadlo, Jesenského, Kamenné nám., Dukelská, KÚNZ, Vazovova, Račianske mýto, Ursínyho, Kyjevská, Sliačska, Riazanská, Internát Mladá garda, Biely kríž, '''Gaštanový hájik'''<ref name=siet1967/> |- | [[1. február]] [[1973]] | zmena trasy | '''Gaštanový hájik''', Námestie Biely kríž, Internát Mladá garda, Riazanská ul., Sliačska ul., Kijevská ul., Ursínyho ul., Račianske mýto, Vazovova ul., Mickiewiczova ul., Dukelská ul., Jesenského ul., '''Slovenské národné divadlo'''<ref name=siet1973/> |- | [[21. máj]] [[1988]] | zmena trasy | '''ŽST Vinohrady''', Nám. Biely kríž, Mladá Garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Vazovova, Americké nám., Duklianska, Jesenského, Nám. Ľ. Štúra, Most SNP, Tunel, Kapucínska, Poštová, Kollárovo nám., Sovietske nám., Vazovova, Račianske mýto, Ursínyho, Pionierska, Riazanská, Mladá garda, nám. Biely kríž, '''ŽST Vinohrady'''<ref name=siet1988/> |- | [[19. marec]] [[2012]] | zmena trasy; nové linkovanie električiek | '''ŽST Vinohrady''' – Račianske mýto – Špitálska – '''Nám. SNP''' '''Nám. SNP''' – Obchodná – Račianske mýto – '''ŽST Vinohrady'''<ref name="novetrasy2012"/> |- | [[1. máj]] [[2013]] | zmena trasy; predĺženie linky | '''ŽST Vinohrady''', Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Floriánske nám., STU, Vysoká, Poštová, Jesenského, '''Nám. Ľ. Štúra'''<ref name=otvorenietunela2013/> |- | [[20. január]] [[2014]] | zrušenie linky | – |- | [[2. september]] [[2015]] | zavedenie linky | '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Nový záhon, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, Americké námestie, Mariánska, '''Nám. SNP''' |- | [[22. jún]] [[2019]] | zrušenie linky | – |- | [[2. september]] [[2019]] | zavedenie linky | '''ŽST Vinohrady''', Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, STU », Úrad vlády SR, Nám. Franza Liszta, '''Hlavná stanica''' |- | [[16. september]] [[2019]] | zmena trasy; predĺženie ranných spojov do Rače | '''''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Drevona, Cintorín Rača, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ''ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, STU », Úrad vlády SR, Nám. Franza Liszta, '''Hlavná stanica''' |- | [[7. september]] [[2020]] | zmena trasy | '''''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Drevona, Cintorín Rača, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ''ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Vazovova, Krížna, Trnavské mýto, Odbojárov, Nová doba, MiÚ. Nové Mesto, Zátišie, '''ŽST Nové Mesto''' |- | [[16. november]] [[2020]] | zmena trasy | '''''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Drevona, Cintorín Rača, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ''ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, STU », Úrad vlády SR, Nám. Franza Liszta, '''Hlavná stanica''' |- | [[27. jún]] [[2025]] | zrušenie linky | – |} === Linka 8 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka 8 | obrázok = 2017-06-15 SK Bratislava II, Záhradnicka @ Miletičova, K2G 7085 linka 8 (50128568536).jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Električka [[Tatra K2G]] ako linka {{MHD|ba|8}} smerujúca do [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinova]] | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[1. apríl]] [[1971]] | zánik = [[22. jún]] [[2019]] | konečné zastávky = pozri tabuľku | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|8}} bola električková linka, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]]. Linka od svojho vzniku spájala [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] s centrom mesta. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #427669; width: 1px;" rowspan="7" | |- | [[1. apríl]] [[1971]] | zavedenie linky | '''Pošeň''', Chlumeckého ul., Súmračná ul., Tomašikova ul., Herlianska ul., Pri jazere, Salvova ul., Miletičova ul., Centrálne trhovisko, Steinerova ul., Mickiewiczova ul., Dukelská ul., Námestie SNP, Hurbanovo nám., Mierové nám., Hlboká cesta, '''Hlavná stanica''' '''Hlavná stanica''', Hlboká cesta, Mierové nám., Námestie SNP, Ulica 29. augusta, Steinerova ul., Centrálne trhovisko, Miletičova ul., Bajkalská ul., Pri jazere, Herlianska ul., Tomašikova ul., Prechtlova ul., Chlumeckého ul., '''Pošeň'''<ref name=siet1973/> |- | [[21. máj]] [[1988]] | zmena trasy | '''Hlavná stanica''', Dimitrovovo nám, Žilinská, Sovietske nám., Vazovova, Legionárska, Nám. Fr. Zupku, Miletičova, Bajkalská, Pri jazere, Herlianska, Tomášikova, Súmračná, Chlumeckého, '''Ružinov''' '''Ružinov''', Chlumeckého, Súmračná, Tomášikova, Herlianska, Pri jazere, Bajkalská, Miletičova, Nám. Fr. Zupku, Legionárska, Vazovova, Starohorská, Žilinská, Dimitrovovo nám., '''Hlavná stanica'''<ref name=siet1988>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoznam s.r.o. | url = https://www.zoznam.sk/ | vydavateľ = zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> |- | [[19. marec]] [[2012]] | zmena trasy; nové linkovanie električiek<ref name="novetrasy2012"/> | prichádza ako linka {{MHD|ba|3}} > '''Námestie SNP''', Poštová, Vysoká, Floriánske nám., Vazovova, Legionárska, Trnavské mýto, Saleziáni, Slovanet, Nemocnica Ružinov, Herlianska-OC Retro, Tomášikova, Súmračná, Chlumeckého, '''Astronomická''' '''Astronomická''', Chlumeckého, Súmračná, Tomášikova, Herlianska-OC Retro, Nemocnica Ružinov, Slovanet, Saleziáni, Trnavské mýto, Legionárska, Vazovova, Floriánske nám., STU, Vysoká, Poštová, '''Kamenné nám.''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|3}}<ref name="novetrasy2012"/> |- | [[9. júl]] [[2016]]<br>[[22. august]] [[2016]] | zmena trasy; odlúčenie od linky 3 | '''Astronomická''', Chlumeckého, Súmračná, Tomášikova, Herlianska-OC Retro, Nemocnica Ružinov, Slovanet, Saleziáni, Trnavské mýto, Legionárska, Vazovova, Blumentál, STU, Vysoká, Poštová-Martinus, Kapucínska, Chatam Sófer, '''Most SNP''' '''Most SNP''', Šafárikovo nám., Poštová-Martinus, Vysoká, Floriánske nám., Vazovova, Legionárska, Trnavské mýto, Saleziáni, Slovanet, Nemocnica Ružinov, Herlianska-OC Retro, Tomášikova, Súmračná, Chlumeckého, '''Astronomická''' |- | [[27. júl]] [[2016]] | zmena trasy | '''Astronomická''', Chlumeckého, Súmračná, Tomášikova, Herlianska-OC Retro, Nemocnica Ružinov, Slovanet, Saleziáni, Trnavské mýto, Legionárska, Vazovova, Blumentál, STU, Vysoká, Poštová-Martinus, Jesenského, '''Nám. Ľ. Štúra''' '''Nám. Ľ. Štúra''', Šafárikovo nám., Poštová-Martinus, Vysoká, Floriánske nám., Vazovova, Legionárska, Trnavské mýto, Saleziáni, Slovanet, Nemocnica Ružinov, Herlianska-OC Retro, Tomášikova, Súmračná, Chlumeckého, '''Astronomická''' |- | [[22. jún]] [[2019]] | zrušenie linky | – |} {{clear}} === Linka 10 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka 10 | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[2. január]] [[1980]] | zánik = pozri tabuľku | konečné zastávky = pozri tabuľku | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|10}} bola električková linka, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]] od [[2. január]]a [[1980]] do roku [[1997]]. V súčasnosti pod číslom {{MHD|ba|10}} existuje občasná linka, ktorá zvykne jazdiť na deň otvorených dverí do [[Vozovňa Jurajov dvor|vozovne Jurajov dvor]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gogal | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Kompletná sieť liniek so zastávkami k 21.5.1988 | url = | vydavateľ = | dátum vydania = 2011-11-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-12-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #808080; width: 1px;" rowspan="7" | |- | [[2. január]] [[1980]] | zavedenie linky | '''Jurajov dvor'''; Magnetová; Turbínová; Odborárska; Zátišie; Riazanská; Bajkalská; Odbojárov; Nám. Fr. Zupku; Legionárska; Americké nám.; Duklianska; Jesenského; '''Nám. Ľ. Štúra''' '''Nám. Ľ. Štúra'''; Šafárikovo nám.; Kyjevské nám.; Markušova; Odborárske nám.; Legionárska; Nám. Fr. Zupku; Odbojárov; Bajkalská; Riazanská; Zátišie; Odborárska; Turbínová; Magnetová; '''Jurajov dvor''' |- | [[1997]] | zrušenie linky | – |- | DOD | v premávke | '''Jurajov dvor'''; Magnetová; Odborárska; Zátišie; Polus City Center; Nová doba; Odbojárov; Trnavské mýto; Krížna; Blumentál; STU; Vysoká; Poštová; Nám. SNP; Nové SND; '''Nám. Ľ. Štúra''' '''Nám. Ľ. Štúra'''; Šafárikovo nám.; Kamenné nám.; Špitálska; Americké nám.; Krížna; Trnavské mýto; Odbojárov; Nová doba; Polus City Center; Zátišie; Odborárska; Magnetová; '''Jurajov dvor''' |} {{clear}} === Linka 11 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka 11 | obrázok = Bratislava, Staré Mesto, námestie Ľ. Štúra, Tramvaj T3.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Električka [[Tatra T3G]] ako linka {{MHD|ba|11}} na zastávke ''Nám. Ľ. Štúra'' | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[3. marec]] [[1980]] | zánik = [[19. marec]] [[2012]] | konečné zastávky = pozri tabuľku | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|11}} bola električková linka, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name=siet1988/> ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #808080; width: 1px;" rowspan="7" | |- | [[3. marec]] [[1980]] | zavedenie linky | '''Detvianska'''; Hybešova; Hečkova; Černockého; Pekná cesta; Nový záhon; Vozovňa Krasňany; ŽST Vinohrady; Nám. Biely kríž; Mladá garda; Riazanská; Pionierska; Ursínyho; Račianske mýto; Vazovova; Americké nám.; Duklianska; Jesenského; '''Nám. Ľ. Štúra''' '''Nám. Ľ. Štúra'''; Šafárikovo nám.; Kyjevské nám.; Markušova; Americké nám.; Vazovova; Račianske mýto; Ursínyho; Pionierska; Riazanská; Mladá garda; Nám. Biely kríž; ŽST Vinohrady; Vozovňa Krasňany; Nový záhon; Pekná cesta; Černockého; Hečkova; Hybešova; '''Detvianska''' |- | [[21. máj]] [[1988]] | zmena trasy; predĺženie linky | '''Komisárky'''; Pri vinohradoch; Záhumenice; Detvianska; Hybešova; Hečkova; Černockého; Pekná cesta; Nový záhon; Vozovňa Krasňany; ŽST Vinohrady; Nám. Biely kríž; Mladá garda; Riazanská; Pionierska; Ursínyho; Račianske mýto; Vazovova; Americké nám.; Duklianska; Jesenského; '''Nám. Ľ. Štúra''' '''Nám. Ľ. Štúra'''; Šafárikovo nám.; Kyjevské nám.; Markušova; Americké nám.; Vazovova; Račianske mýto; Ursínyho; Pionierska; Riazanská; Mladá garda; Nám. Biely kríž; ŽST Vinohrady; Vozovňa Krasňany; Nový záhon; Pekná cesta; Černockého; Hečkova; Hybešova; Detvianska; Záhumenice; Pri vinohradoch; '''Komisárky''' |- | [[19. marec]] [[2012]] | zrušenie linky | – |} {{clear}} === Linka 12 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka 12 | obrázok = 7301-brat-mt.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Električka [[Tatra T3S]] ako linka {{MHD|ba|12}} | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[15. máj]] [[1981]] | zánik = [[19. marec]] [[2012]] | konečné zastávky = pozri tabuľku | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|12}} bola električková linka, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]]. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | rowspan="8" style="background-color: #808080; width: 1px;" | | |- | [[15. máj]] [[1981]] | zavedenie linky | '''Ružinov'''; Chlumeckého; Súmračná; Tomášikova; Herlianska; Pri jazere; Bajkalská; Miletičova; Nám. Fr. Zupku; Legionárska; Americké nám.; Duklianska; Jesenského; '''Nám. Ľ. Štúra''' '''Nám. Ľ. Štúra'''; Šafárikovo nám; Kyjevské nám.; Markušova; Odborárske nám.; Legionárska; Nám. Fr. Zupku; Miletičova; Bajkalská; Pri jazere; Herlianska; Tomášikova; Súmračná; Chlumeckého; '''Ružinov''' |- | [[12. apríl]] [[1986]] – ? | zmena trasy; predĺženie linky | '''Krajňákova'''; OD Saratov; Drobného; Alexyho; Švantnerova; Damborského; Horné Krčace; Dolné Krčace; Karlova Ves; Borská; Lackova; Nad lúčkami; Segnerova; Jegorovovo nám.; Komsomolská; Svrčia; Botanická záhrada; Lafranconi; PKO; Tunel; Nový most; Šafárikovo nám; Kyjevské nám.; Markušova; Odborárske nám.; Legionárska; Nám. Fr. Zupku; Miletičova; Bajkalská; Pri jazere; Herlianska; Tomášikova; Súmračná; Chlumeckého; '''Ružinov''' '''Ružinov'''; Chlumeckého; Súmračná; Tomášikova; Herlianska; Pri jazere; Bajkalská; Miletičova; Nám. Fr. Zupku; Legionárska; Americké nám.; Duklianska; Jesenského; Nám. Ľ. Štúra; Nový most; Tunel; PKO; Lafranconi; Botanická záhrada; Svrčia; Komsomolská; Jegorovovo nám.; Segnerova; Nad lúčkami; Lackova; Borská; Karlova Ves; Dolné Krčace; Horné Krčace; Damborského; Švantnerova; Alexyho; Drobného; OD Saratov; '''Krajňákova'''<ref name="siet1988" /> |- | [[2. september]] [[1998]] | zmena trasy; skrátenie linky | '''Pri kríži'''; OD Saratov; Drobného; Alexyho; Švantnerova; Damborského; Horné Krčace; Dolné Krčace; Karlova Ves; Borská; Lackova; Nad lúčkami; Segnerova; Jurigovo nám.; Molecova; Botanická záhrada; Lafranconi; Park kultúry; Tunel; Nový most; '''Šafárikovo námestie''' '''Šafárikovo námestie'''; Nám. Ľ. Štúra; Nový most; Tunel; Park kultúry; Lafranconi; Botanická záhrada; Molecova; Jurigovo námestie; Segnerova; Nad lúčkami; Lackova; Borská; Karlova Ves; Dolné Krčace; Horné Krčace; Damborského; Švantnerova; Alexyho; Drobného; OD Saratov; '''Pri kríži''' |- | [[19. marec]] [[2012]] | zrušenie linky | – |} {{clear}} === Linka 13 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka 13 | obrázok = Bratislava Tram R03.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Električka [[Tatra K2S]] ako linka {{MHD|ba|13}} na zastávke ''Nám. Ľ. Štúra'' | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[17. august]] [[1981]] | zánik = [[2. november]] [[2011]] | konečné zastávky = Hlavná stanica<br>Nám. Ľ. Štúra | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|13}} bola električkovou linkou, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]]. Linka po celý čas spájala centrum mesta s [[Bratislava hlavná stanica|Hlavnou stanicou]]. Na linku boli pred jej zrušením vypravované kĺbové električky [[Tatra K2]]. Linka sa zrušila spolu so zatvorením električkovej trate na Hlavnú stanicu. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #808080; width: 1px;" rowspan="7" | |- | [[17. august]] [[1981]] | zavedenie linky | '''Hlavná stanica'''; Dimitrovovo nám.; Žilinská; Radlinského; Kollárovo nám.; Poštová; Jesenského; '''Nám. Ľ. Štúra''' '''Nám. Ľ. Štúra'''; Šafárikovo nám.; Kyjevské nám.; Poštová; Kollárovo nám.; Starohorská; Žilinská; Dimitrovovo nám.; '''Hlavná stanica'''<ref name=siet1988/> |- | [[2. november]] [[2011]] | zrušenie linky | – |} {{clear}} === Linka 14 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka 14 | obrázok = Bratislava, Staré Mesto, Špitálská, Tramvaj K2.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Električka [[Tatra K2]] ako linka {{MHD|ba|14}} | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[27. august]] [[1984]] | zánik = [[19. marec]] [[2012]] | konečné zastávky = pozri tabuľku | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|14}} bola električková linka, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]]. Na linku boli až do jej zrušenia pri reorganizácii liniek v roku [[2012]] vypravované kĺbové električky [[Tatra K2]] alebo [[Tatra K2S]]. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #808080; width: 1px;" rowspan="7" | |- | [[27. august]] [[1984]] | zavedenie linky | '''Hlavná stanica'''; Dimitrovovo nám.; Žilinská; Sovietske nám.; Vazovova; Legionárska; Nám. Fr. Zupku; Odbojárov; Bajkalská; Riazanska; Zátišie; '''ŽST Nové Mesto''' '''ŽST Nové Mesto'''; Zátišie; Riazanská; Bajkalská; Odbojárov; Nám. Fr. Zupku; Legionárska; Vazovova; Starohorská; Žilinská; Dimitrovovo nám.; '''Hlavná stanica''' |- | [[23. december]] [[1992]] | zrušenie linky | – |- | [[30. marec]] [[1998]] | zavedenie linky | '''Astronomická'''; Chlumeckého; Súmračná; Tomášikova; Herlianska; Pri jazere; Slovanet; Saleziáni; Trnavské mýto; Odborárske nám.; Americké nám.; Mariánska; Kamenné nám.; Jesenského; '''Nám. Ľ. Štúra''' '''Nám. Ľ. Štúra'''; Šafárikovo nám.; Kamenné nám.; Mariánska; Americké nám.; Odborárske nám.; Trnavské mýto; Saleziáni; Slovanet; Pri jazere; Herlianska; Tomášikova; Súmračná; Chlumeckého; '''Astronomická'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://imhd.zoznam.sk/ba/media/mn/00000487/Elektricky-20111120.pdf | vydavateľ = | dátum vydania = 2011-11-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20150930040336/http://imhd.zoznam.sk/ba/media/mn/00000487/Elektricky-20111120.pdf | dátum archivácie = 2015-09-30 }}</ref> |- | [[19. marec]] [[2012]] | zrušenie linky | – |} {{clear}} === Linka 15 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka 15 | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[27. august]] [[1984]] | zánik = [[19. marec]] [[2012]] | konečné zastávky = pozri tabuľku | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|15}} bola električková linka, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]]. Linka bola zavedená [[27. august]]a [[1984]] a premávala na trase [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravka]]-[[Hanulova ulica (Bratislava)|Hanulova]] – [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlova Ves]] – [[Štúrova ulica (Bratislava)|Štúrova]] – [[Americké námestie]] – [[Vazovova ulica|Vazovova]] – [[Krížna ulica (Bratislava)|Steinerova]] – [[Jesenského ulica (Bratislava)|Jesenského]] – [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravka]]-[[Hanulova ulica (Bratislava)|Hanulova]]. Linka spájala centrum mesta s [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravkou]]. Linka však premávala krátko, už [[2. január]]a [[1986]] bola zrušená a nahradená linkou {{MHD|ba|12}}. [[2. november|2. novembra]] [[2011]] bola zavedená nová linka {{MHD|ba|15}}, ktorá premávala po trase [[Zlaté piesky (ulica)|Zlaté piesky]] – [[Obchodná ulica (Bratislava)|Obchodná]] – [[Námestie Ľudovíta Štúra|Nám. Ľ. Štúra]]. Linka bola zrušená [[19. marec|19. marca]] [[2012]] v rámci reorganizácie električkovej dopravy. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #808080; width: 1px;" rowspan="7" | |- | [[27. august]] [[1984]] | zavedenie linky | '''Hanulova''', Horné Krčace, Dolné Krčace, Karlova Ves, Borská, Lackova, Nad lúčkami, Segnerova, Jegorovovo nám., Komsomolská, Svrčia, Botanická záhrada, Lafranconi, PKO, Tunel, Most SNP, Šafárikovo nám., Nám. SNP, Duklianska, Americké nám., '''Vazovova''' '''Vazovova''', Americké nám., Markušova, Jesenského, Nám. Ľ. Štúra, Most SNP, Tunel, PKO, Lafranconi, Botanická záhrada, Svrčia, Komsomolská, Jegorovovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, Lackova, Borská, Karlova Ves, Dolné Krčace, Horné Krčace, '''Hanulova'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = História bratislavskej MHD v rokoch 1980 až 1989 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/10036/10036.html?dfpi=1 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-01 | dátum prístupu = 2022-10-18 }}</ref> |- | [[12. apríl]] [[1986]] | zrušenie linky | – |- | [[2. november]] [[2011]] | zavedenie linky | '''Zlaté piesky''', Cesta na Senec, PPA Controll, Jurajov dvor, Magnetová, Odborárska, Zátišie, Polus City Center, Nová doba, Odbojárov, Trnavské mýto, Legionárska, Vazovova, Floriánske nám., STU, Vysoká, Poštová, Jesenského, '''Nám. Ľ. Štúra''' '''Nám. Ľ. Štúra''', Šafárikovo nám., Nám. SNP, Poštová, Vysoká, Floriánske nám., Vazovova, Legionárska, Trnavské mýto, Odbojárov, Nová doba, Polus City Center, Zátišie, Odborárska, Magnetová, Jurajov dvor, PPA Controll, Cesta na Senec, '''Zlaté piesky'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = História bratislavskej MHD v rokoch 2010 až 2015 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/10102/Historia-bratislavskej-MHD-od-roku-2010?text=202 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-01 | dátum prístupu = 2022-10-18 }}</ref> |- | [[19. marec]] [[2012]] | zrušenie linky | – |} {{clear}} === Linka 16 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka 16 | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[11. máj]] [[2009]] | zánik = [[19. marec]] [[2012]] | konečné zastávky = Ružinov, Astronomická<br>Rača, Komisárky | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|16}} bola električková linka, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]]. Linka od svojho vzniku spájala prevažne [[Bratislava – mestská časť Rača|Raču]] s [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinovom]]. Linka {{MHD|ba|16}} vznikla [[11. máj]]a [[2009]] a zrušená bola [[19. marec|19. marca]] [[2012]] spolu s linkou {{MHD|ba|15}}, kvôli prečíslovaniu na inú linku. V súvislosti s dočasným uzatvorením tunela pod Hradom zrušil [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] električky číslo {{MHD|ba|11}} a {{MHD|ba|14}} a čiastočne ich nahradil novou linkou {{MHD|ba|16}}. Tunel mal byť zatvorený jeden rok a dopravca veril, že ho otvorí na [[jar]] [[2010]]. Nová električková linka {{MHD|ba|16}} premávala zo sídliska [[Komisárky (Bratislava)|Komisárky]] v [[Bratislava – mestská časť Rača|Rači]] cez [[Námestie Slovenského národného povstania (Bratislava)|Námestie SNP]] do [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinova]] a späť do [[Bratislava – mestská časť Rača|Rače]]. Za [[Račianske mýto|Račianskym mýtom]] išla po trase [[Radlinského ulica (Bratislava)|Radlinského ulica]] – [[Americké námestie]] – [[Špitálska ulica (Bratislava)|Špitálska ulica]] – [[Námestie Slovenského národného povstania (Bratislava)|Námestie SNP]] – [[Obchodná ulica (Bratislava)|Obchodná]] – [[Radlinského ulica (Bratislava)|Radlinského]] – [[Vazovova ulica|Vazovova]] – [[Krížna ulica (Bratislava)|Krížna]] – [[Trnavské mýto]]. Odtiaľ išla do [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinova]] až na [[Astronomická ulica|Astronomickú ulicu]]. Späť sa linka {{MHD|ba|16}} vracala tou istou trasou, teda cez [[Trnavské mýto]], [[Krížna ulica (Bratislava)|Krížnu]], [[Vazovova ulica|Vazovovu]], [[Obchodná ulica (Bratislava)|Obchodnú]], [[Námestie Slovenského národného povstania (Bratislava)|Námestie SNP]], [[Špitálska ulica (Bratislava)|Špitálsku]], [[Americké námestie]] a [[Radlinského ulica (Bratislava)|Radlinského]] až do [[Bratislava – mestská časť Rača|Rače]]. Zrušenie liniek {{MHD|ba|11}} a {{MHD|ba|14}} malo odľahčiť [[Kamenné námestie]], na ktorom by pri čakaní na semaforoch vznikla vysoká koncentrácia električiek, čo by mohlo spôsobiť výrazné meškanie spojov. Zmena v električkách, je však aj rušením spojov. Prvé rušenie prebehlo už pri uzavretí trate na stanicu. Od [[2. november|2. novembra]] [[2011]] prestali premávať električky {{MHD|ba|2}} {{MHD|ba|3}} {{MHD|ba|8}} a {{MHD|ba|13}}. Od nasledujúceho pondelka prestali premávať električkové linky {{MHD|ba|1}} a {{MHD|ba|12}} do [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravky]], linka {{MHD|ba|11}} do [[Bratislava – mestská časť Rača|Rače]] a linka {{MHD|ba|6}}, ktorá pre nefunkčnú trať na [[Bratislava hlavná stanica|Hlavnú stanicu]] premávala z [[Bratislava – mestská časť Rača|Rače]] do [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinova]]. Električka linky {{MHD|ba|15}}, ktorá tiež začala jazdiť po odstavení stanice, premávala s novým číslom {{MHD|ba|2}}, no po kratšej trase. Nekončila už na [[Zlaté piesky (Bratislava)|Zlatých pieskoch]], ale na [[Železničná stanica Bratislava-Nové Mesto|ŽST Nové Mesto]]. [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravke]] malo namiesto dvoch zrušených liniek pomôcť predĺženie linky {{MHD|ba|4}}, ktorá už nemala konečnú v [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlovej Vsi]]. [[Bratislava – mestská časť Rača|Raču]] zas posilnila nová linka {{MHD|ba|3}}, z [[Bratislava – mestská časť Rača|Rače]] na [[Kamenné námestie]]. V špičke pracovných dní premávala ešte linka {{MHD|ba|6}} z [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlovej Vsi]] na [[Šafárikovo námestie (Bratislava)|Šafárikovo námestie]] a linka {{MHD|ba|7}} zo [[Železničná zastávka Bratislava-Vinohrady|ŽST Vinohrady]] na [[Námestie Slovenského národného povstania (Bratislava)|Námestie SNP]]. Tí, čo jazdili cestovali {{MHD|ba|16}}, majú podľa [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] použiť spojenie dvoch nových liniek - linky {{MHD|ba|3}} (do [[Bratislava – mestská časť Rača|Rače]]) a linky {{MHD|ba|8}} (z [[Námestie Slovenského národného povstania (Bratislava)|Námestia SNP]] do [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinova]]).<ref name="historia19391953">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Električky 11 a 14 zrušili, čiastočne ich nahradí 16 | periodikum = Bratislavské noviny | odkaz na periodikum = | url = https://www.bratislavskenoviny.sk/doprava/19237-elektricky-11-a-14-zrusili-ciastocne-ich-nahradi-16 | issn = 1336-362X | vydavateľ = NIVEL PLUS | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-09-01 }}</ref><ref name="historia19391954">{{Citácia periodika | priezvisko = Tkáčiková | meno = Lucia | autor = | odkaz na autora = | titul = Niektoré električkové linky v Bratislave zrušia | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://bratislava.sme.sk/c/6297727/niektore-elektrickove-linky-v-bratislave-zrusia.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2012-03-13 | dátum prístupu = 2022-09-01 }}</ref> ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | rowspan="8" style="background-color: #808080; width: 1px;" | |- | [[11. máj]] [[2009]] | zavedenie linky | '''Komisárky'''; Púchovská; Záhumenice, Drevona; Cintorín Rača; Hybešova; Hečkova; Černockého; Pekná cesta; Malé Krasňany; Vozovňa Krasňany; ŽST Vinohrady; Nám. Biely kríž; Mladá garda; Riazanská; Pionierska; Ursínyho; Račianske mýto; Vazovova; Americké nám; Mariánska; Námestie SNP; Poštová; Vysoká; Floriánske nám.; Vazovova; Trnavské mýto; Saleziáni; Slovanet; Pri jazere; Herlianska; Tomášikova; Súmračná; Chlumeckého; '''Astronomická''' '''Astronomická'''; Chlumeckého; Súmračná; Tomášikova; Herlianska; Pri jazere; Slovanet; Saleziáni; Trnavské mýto; Vazovova; STU; Vysoká; Poštová; Kamenné nám; Mariánska; Americké nám; Vazovova; Račianske mýto; Ursínyho; Pionierska; Riazanská; Mladá garda; Nám. Biely kríž; ŽST Vinohrady; Vozovňa Krasňany; Malé Krasňany; Pekná cesta; Černockého; Hečkova; Hybešova; Cintorín Rača; Záhumenice, Drevona; Púchovská; '''Komisárky''' |- | [[2. november]] [[2011]] | zmena trasy | '''Komisárky'''; Púchovská; Záhumenice, Drevona; Cintorín Rača; Hybešova; Hečkova; Černockého; Pekná cesta; Malé Krasňany; Vozovňa Krasňany; ŽST Vinohrady; Nám. Biely kríž; Mladá garda; Riazanská; Pionierska; Ursínyho; Račianske mýto; Vazovova; Trnavské mýto; Saleziáni; Slovanet; Pri jazere; Herlianska; Tomášikova; Súmračná; Chlumeckého; '''Astronomická''' '''Astronomická'''; Chlumeckého; Súmračná; Tomášikova; Herlianska; Pri jazere; Slovanet; Saleziáni; Trnavské mýto; Vazovova; Vazovova; Račianske mýto; Ursínyho; Pionierska; Riazanská; Mladá garda; Nám. Biely kríž; ŽST Vinohrady; Vozovňa Krasňany; Malé Krasňany; Pekná cesta; Černockého; Hečkova; Hybešova; Cintorín Rača; Záhumenice, Drevona; Púchovská; '''Komisárky'''<ref name="historia2010">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk | odkaz na autora = | titul = Praktické informácie | url = http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/10102/Historia-bratislavskej-MHD-od-roku-2010.html | vydavateľ = imhd.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-01 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140902035851/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/10102/Historia-bratislavskej-MHD-od-roku-2010.html | dátum archivácie = 2014-09-02 }}</ref> |- | [[19. marec]] [[2012]] | zrušenie linky | – |} {{clear}} === Linka 17 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka 17 | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[18. október]] [[2004]] | zánik = [[marec]] [[2012]] | konečné zastávky = Karlova Ves<br>ŽST Vinohrady | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|17}} bola električková linka, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]]. Linka vznikla [[18. október|18. októbra]] [[2004]]. Linka bola po celý čas posilová (premávala iba v rannej špičke pracovných dní) a jazdila po trase [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlova Ves]] – [[Most SNP|Nový most]] – [[Kamenné námestie|Kamenné nám.]] – [[Americké námestie|Americké nám.]] – [[Železničná zastávka Bratislava-Vinohrady|ŽST Vinohrady]]. Na linku boli vypravované iba električky [[Tatra K2S]]. Linka bola zrušená spolu s reorganizáciou električkovej dopravy v [[marec|marci]] [[2012]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoznam s.r.o. | url = https://www.zoznam.sk/ | vydavateľ = zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #808080; width: 1px;" rowspan="7" | |- | [[18. október]] [[2004]] | zavedenie linky | '''Karlova Ves''' – '''ŽST Vinohrady'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoznam s.r.o. | url = https://www.zoznam.sk/ | vydavateľ = zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> |- | [[marec]] [[2012]] | zrušenie linky | – |} {{clear}} === Linka 2z === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka 2z | obrázok = Linka 2z.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Linka {{MHD|ba|2z}} | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[1. apríl]] [[1944]] | zánik = [[1. máj]] [[1947]] | konečné zastávky = Zátišie<br>Savoy | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|2z}} bola električkovu linkou, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]]. Zrušená bola [[1. máj]]a [[1947]], kedy bola nahradená predĺženou linkou {{MHD|ba|2}}.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = História bratislavskej MHD v rokoch 1938 až 1952 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/10033/Historia-bratislavskej-MHD-v-rokoch-1938-az-1952.html | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-01 | dátum prístupu = 2022-08-08 }}</ref> ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #808080; width: 1px;" rowspan="7" | |- | [[1. apríl]] [[1944]] | zavedenie linky | '''Zátišie'''; Jurkovičova; Thälmannova; Nová doba II; Odbojárov; Centrálne trhovisko; Steinerova; Odborárske nám.; KÚNZ; Národného povstania; Kamenné nám.; Jesenského; '''Savoy''' '''Savoy'''; Kúpeľná; Šafárikovo nám.; Červenej armády; Kamenné nám.; Národného povstania; KÚNZ; Odborárske nám.; Steinerova; Centrálne trhovisko; Odbojárov; Nová doba II; Thälmannova; Jurkovičova; '''Zátišie''' |- | [[1. máj]] [[1947]] | zrušenie linky | – |} {{clear}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam autobusových liniek v IDS BK]] * [[Zoznam trolejbusových liniek v Bratislave]] * [[Zoznam nočných liniek v Bratislave]] * [[Zoznam železničných liniek v IDS BK]] {{Bratislava}} [[Kategória:Doprava v Bratislave]] [[Kategória:Električková doprava v Bratislave]] [[Kategória:Bratislavské zoznamy|Električkové linky]] pz7quaixpts8qba62qk94wb03ctlj38 8370952 8370946 2026-09-19T14:51:39Z Gateshebe 193515 /* Linka A */ + 8370952 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Villamosvonalak térképe Pozsonyban.png|náhľad|Mapa električkových liniek (do Júna 2025)]] '''Zoznam liniek [[Električková doprava v Bratislave|električkovej dopravy v Bratislave]]''' obsahuje linky od vzniku [[električka|električkovej]] siete v roku [[1895]] až po súčasnosť. Spočiatku sa linky označovali názvom tratí, na ktorých premávali, v roku [[1911]] sa zaviedlo označovanie liniek písmenami ({{MHD|ba|A}} – {{MHD|ba|E}}).<ref name=historia19091926>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = História bratislavskej MHD v rokoch 1909 až 1926 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/10031/Historia-bratislavskej-MHD-v-rokoch-1909-az-1926 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-01 | dátum prístupu = 2022-10-17 }}</ref> Číselné označovanie sa zaviedlo [[1. január]]a [[1944]] (v tom čase sa električkové linky {{MHD|ba|A}} {{MHD|ba|B}} a {{MHD|ba|C}} preznačili na linky {{MHD|ba|1}} {{MHD|ba|2}} a {{MHD|ba|3}}).<ref name="historia19391952">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = História bratislavskej MHD v rokoch 1938 až 1952 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/10033/Historia-bratislavskej-MHD-v-rokoch-1938-az-1952 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-01 | dátum prístupu = 2022-10-17 }}</ref> __NOTOC__ {{Tabuľka |typ = class="wikitable" style="text-align: center; margin: auto;" |názov = Zoznam električkových liniek v Bratislave |hlavička = [[#Linky v bežnej premávke|Linky v bežnej premávke]] !! [[#Špeciálne linky|Špeciálne linky]] !! [[#Nočné linky|Nočné linky]] !! [[#Linky X|Linky X]] !! [[#Zrušené linky|Zrušené linky]] |riadok1 = {{MHD|ba|1}} {{MHD|ba|3}} {{MHD|ba|4}} {{MHD|ba|9}} {{!!}} {{MHD|ba|A-leto}} {{MHD|ba|H1}} {{MHD|ba|Hokej 4}} {{MHD|ba|963}} {{!!}} {{MHD|ba|N2}} {{MHD|ba|N5}} {{MHD|ba|N7}} {{MHD|ba|N8}} {{MHD|ba|N10}} {{!!}} {{MHD|ba|X}} {{MHD|ba|X1 električka}} {{MHD|ba|X2 električka}} {{MHD|ba|X3 električka}} {{MHD|ba|X5 električka}} {{MHD|ba|X6 električka}} {{MHD|ba|X7 električka}} {{MHD|ba|X9 električka}} {{!!}} {{MHD|ba|2}} {{MHD|ba|5}} {{MHD|ba|6}} {{MHD|ba|7}} {{MHD|ba|8}} {{MHD|ba|10}} {{MHD|ba|11}} {{MHD|ba|12}} {{MHD|ba|13}} {{MHD|ba|14}} {{MHD|ba|15}} {{MHD|ba|16}} {{MHD|ba|17}} {{MHD|ba|2z}} }} {{clear}} == Linky v bežnej premávke == Stav k [[26. jún|26.6.]][[2024]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zmeny v MHD na Vajnorskej (od 18.12.2023) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/23032/Zmeny-v-MHD-na-Vajnorskej | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2023-12-14 | dátum prístupu = 2024-02-07 }}</ref> Farby liniek zodpovedajú označením v cestovných poriadkoch a dopravných schémach Dopravného podniku Bratislava. === Linka 1 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka 1 | obrázok = Škoda 29T - 7405.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Električka [[Škoda 29T]] ako linka {{MHD|ba|1}} na konečnej zastávke ''Hlavná stanica'' | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[1. január]] [[1944]] | zánik = | konečné zastávky = Hlavná stanica<br>Nám. Ľudovíta Štúra | počet zastávok = 9 | na znamenie = 0 | dĺžka = ≈ 3,3 | vozidlá = [[Škoda 29T]]<br>[[Tatra K2S]] | poznámky = | trať = {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|otocP|1}}|'''Hlavná stanica'''}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|1}}|Pod stanicou}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|1}}|Úrad vlády SR}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zastJH|1}}|STU}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|ACE|1 X 9}}{{MHD|ba|sipkaP|9}}|''Blumentál'' {{MHD|ba|9}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zastJD|1}}|STU|{{MHD|ba|9}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|1}}|Vysoká|{{MHD|ba|9}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|1}}|Poštová|{{MHD|ba|9}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|sipkaL|9}}{{MHD|ba|ABD|1 9 X}}|''Kapucínska'' {{MHD|ba|9}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|1}}|Centrum}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|ACE|1 X 3+4}}{{MHD|ba|sipkaP|3+4}}|''Centrum'' {{MHD|ba|3}} {{MHD|ba|4}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|90E|1}}{{MHD|ba|zastJL|1}}{{MHD|ba|ABD|1 1 X}}|Jesenského|{{MHD|ba|4}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|trat|1}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zastJH|1}}|Šafárikovo nám.|{{MHD|ba|3}} {{MHD|ba|4}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zastJD|1}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|trat|1}}|'''Nám. Ľ. Štúra'''}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|sipkaL|4}}{{MHD|ba|BCF|1 4 4}}{{MHD|ba|tratY|1}}{{MHD|ba|AB|1 3}}|''Most SNP'' {{MHD|ba|4}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|sipkaD|3}}|''Sad Janka Kráľa'' {{MHD|ba|3}}}} }} Linka {{MHD|ba|1}} je električková linka, ktorá premáva v Bratislave. Momentálne premáva medzi zastávkami ''[[Bratislava hlavná stanica|Hlavná stanica]]'' a ''[[Námestie Ľudovíta Štúra|Nám. Ľ. Štúra]]''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Linka 1 • imhd.sk Bratislava | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/linka/1/bd807c807f847f7f807c80 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-04-21 }}</ref> Na linke premávajú tieto vozidlá: * [[Škoda 29T]] * [[Tatra K2S]] ==== História ==== V minulosti spájala [[Bratislava hlavná stanica|Hlavnú stanicu]] s centrom mesta, jeden čas [[Bratislava hlavná stanica|Hlavnú stanicu]] s [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravkou]] a [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravku]] s [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto|Novým Mestom]]. {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #F56200; width: 1px;" rowspan="19" | |- | [[1. január]] [[1944]] | zavedenie linky prečíslovaním z linky {{MHD|ba|A}} | '''Hlavná stanica''' – '''Savoy''' '''Savoy''' – '''Hlavná stanica'''<ref name="historia-1938-1952">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = História bratislavskej MHD v rokoch 1938 až 1952 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/10033/Historia-bratislavskej-MHD-v-rokoch-1938-az-1952.html | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-01 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | 07.11.1958 | zmena trasy | '''Hlavná stanica'''; Hlboká cesta; Furdekova; Mierové nám.; Hurbanovo nám.; Stalinovo nám.; Jesenského; '''Národné divadlo''' '''Národné divadlo'''; Kúpeľná; Šafárikovo nám.; Červenej armády; Stalinovo nám.; Hurbanovo nám.; Mierové nám.; Furdekova; Hlboká cesta; '''Hlavná stanica'''<ref name="siet1958">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kompletná sieť liniek so zastávkami k 7.11.1958 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/11743/Kompletna-siet-liniek-so-zastavkami-k-7-11-1958.html | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-10 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[31. marec]] [[1961]] | zmena trasy | '''Hlavná stanica'''; Hlboká cesta; Furdekova; Mierové nám.; Hurbanovo nám.; Stalinovo nám.; Jesenského; '''Slovenské národné divadlo''' '''Slovenské národné divadlo'''; Kúpeľná; Šafárikovo nám.; Červenej armády; Stalinovo nám.; Hurbanovo nám.; Mierové nám.; Furdekova; Hlboká cesta; '''Hlavná stanica'''<ref name="siet1961">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kompletná sieť liniek so zastávkami k 31.3.1961 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/10075/Kompletna-siet-liniek-so-zastavkami-k-31-3-1961.html | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-10 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[11. november]] [[1967]] | zmena trasy | '''Hlavná stanica'''; Hlboká cesta; Mierové nám.; Hurbanovo nám.; Nám. SNP; Jesenského; '''Slovenské národné divadlo''' '''Slovenské národné divadlo'''; Kúpeľná; Šafárikovo nám.; Štúrova; Nám. SNP; Hurbanovo nám.; Mierové nám.; Hlboká cesta; '''Hlavná stanica'''<ref name="siet1967">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kompletná sieť liniek so zastávkami k 1.11.1967 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/11746/Kompletna-siet-liniek-so-zastavkami-k-1-11-1967.html | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-10 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[1. február]] [[1973]] | zmena trasy | '''Slovenské národné divadlo'''; Šafárikovo nám.; Kamenné nám.; Námestie SNP; Hurbanovo nám.; Mierové nám.; Hlboká cesta; '''Hlavná stanica''' '''Hlavná stanica'''; Hlboká cesta; Mierové nám.; Nám. SNP; Jesenského ul.; '''Slovenské národné divadlo'''<ref name="siet1973">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kompletná sieť liniek so zastávkami k 1.2.1973 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/10076/Kompletna-siet-liniek-so-zastavkami-k-1-2-1973.html | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-10 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[21. máj]] [[1988]] | zmena trasy | '''Hlavná stanica'''; Dimitrovovo nám.; Žilinská; Radlinského; Kollárovo nám.; Poštová; Kapucínska; Tunel; PKO; Lafranconi; Botanická záhrada; Svrčia; Komsomolská; Jegorovovo nám.; Segnerova; Nad lúčkami; Lackova; Borská; Karlova Ves; Dolné Krčace; Horné Krčace; Damborského; Švantnerova; Alexyho; Drobného; OD Saratov; '''Krajňákova''' '''Krajňákova'''; OD Saratov; Drobného, Alexyho, Švantnerova, Damborského, Horné Krčace, Dolné Krčace, Karlova Ves, Borská, Lackova, Nad lúčkami, Segnerova, Jegorovovo nám., Komsomolská, Svrčia, Botanická záhrada, Lafranconi, PKO, Tunel, Kapucínska, Poštová, Kollárovo nám., Starohorská, Žilinská, Dimitrovovo nám., '''Hlavná stanica'''<ref name="siet19880521">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kompletná sieť liniek so zastávkami k 21.5.1988 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/10077/Kompletna-siet-liniek-so-zastavkami-k-21-5-1988.html | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-10 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[3. september]] [[2006]] | zmena trasy | '''Pri kríži'''; OD Saratov; Drobného; Alexyho; Švantnerova; Damborského; Horné Krčace; Dolné Krčace; Karlova Ves; Borská; MiÚ Karlova Ves; Nad lúčkami; Segnerova; Jurigovo nám.; Molecova; Botanická záhrada; Lafranconi; Park kultúry; Kapucínska; Kamenné nám. >>; Nám. SNP <<; Mariánska; Odborárske nám.; Legionárska; Trnavské mýto; Odbojárov; Nová doba; Polus City Center; Zátišie; '''ŽST Nové Mesto''' '''ŽST Nové Mesto'''; Zátišie; Polus City Center, Noví doba, Odbojárov, Trnavské mýto, Legionárska, Odborárske nám., Mariánska, Nám. SNP, Kapucínska, Park kultúry, Lafranconi, Botanická záhrada, Molecova, Jurigovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, Borská, Karlova Ves, Dolné Krčace, Horné Krčace, Damborského, Švantnerova, Alexyho, Drobného, OD Saratov, '''Pri kríži'''<ref name="siet20060903">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00000373/Elektri%C4%8Dky-20060903.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[19. marec]] [[2012]] | zrušenie linky<ref name="siet20120319">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00000512/Elektri%C4%8Dky-20120319.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> | – |- | [[11. november]] [[2014]] | zavedenie linky | '''Hlavná stanica'''; Nám. Franza Liszta; Žilinská; STU; Vysoká; Poštová-Martinus; Kapucínska; Chatam Sófer; '''Most SNP''' '''Most SNP'''; Jesenského; Nám. SNP; Poštová-Martinus; Vysoká; STU; Žilinská; Nám. Franza Liszta; '''Hlavná stanica'''<ref name="siet20141111">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00001061/Elektri%C4%8Dky-20141111.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[1. jún]] [[2015]] | zrušenie linky<ref name="siet20150601">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00001224/Elektri%C4%8Dky-20150601.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> | – |- | [[28. október]] [[2015]] | zavedenie linky | '''Hlavná stanica'''; Nám. Franza Liszta; Žilinská; STU; Vysoká; Poštová-Martinus; Kapucínska; Chatam Sófer; '''Most SNP''' '''Most SNP'''; Jesenského; Nám. SNP; Poštová-Martinus; Vysoká; STU; Žilinská; Nám. Franza Liszta; '''Hlavná stanica'''<ref name="siet20151028">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00001368/Elektri%C4%8Dky-20151028.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[15. jún]] [[2016]] | zmena trasy | '''Hlavná stanica'''; Nám. Franza Liszta; Žilinská; STU; Vysoká; Poštová-Martinus; Jesenského; '''Nám. Ľ. Štúra''' '''Nám. Ľ. Štúra''', Šafárikovo nám., Nám. SNP, Poštová-Martinus; Vysoká; STU; Žilinská; Nám. Franza Liszta; '''Hlavná stanica'''<ref name="siet20160615">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00001536/Elektri%C4%8Dky-20160615.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[25. jún]] [[2016]] | zmena trasy | '''Hlavná stanica'''; Nám. Franza Liszta; Žilinská; STU; Vysoká; Poštová-Martinus; Kapucínska; Chatam Sófer; '''Most SNP''' '''Most SNP'''; Šafárikovo nám.; Nám. SNP; Poštová-Martinus; Vysoká; STU; Žilinská; Nám. Franza Liszta; '''Hlavná stanica'''<ref name="siet20160625">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00001600/Elektri%C4%8Dky-20160625.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[9. júl]] [[2016]] | zmena trasy | '''Hlavná stanica'''; Nám. Franza Liszta; Žilinská; STU; Vysoká; Poštová-Martinus; Šafárikovo nám.; Sad J. Kráľa; Farského; '''Jungmannova''' '''Jungmannova''', Farského; Sad J. Kráľa; Šafárikovo nám.; Poštová-Martinus; Vysoká; STU; Žilinská; Nám. Franza Liszta; '''Hlavná stanica'''<ref name="siet20160709">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00001589/Elektri%C4%8Dky-20160709.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[7. december]] [[2016]] | zmena trasy | '''Hlavná stanica'''; Nám. Franza Liszta; Žilinská; STU; Vysoká; Poštová-Martinus; Nám. SNP; Šafárikovo nám.; Sad J. Kráľa; Farského; '''Jungmannova''' '''Jungmannova''', Farského; Sad J. Kráľa; Šafárikovo nám.; Nám. SNP; Poštová-Martinus; Vysoká; STU; Žilinská; Nám. Franza Liszta; '''Hlavná stanica'''<ref name="siet20161207">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00001667/Elektri%C4%8Dky-20161207.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[19. december]] [[2019]] | zmena trasy | '''Hlavná stanica'''; Nám. Franza Liszta; Úrad vlády SR; STU; Vysoká, Tchibo Outlet; Poštová, Martinus; Nám. SNP; SND; '''Nám. Ľ. Štúra''' '''Nám. Ľ. Štúra'''; Šafárikovo nám.; Nám. SNP; Poštová, Martinus; Vysoká, Tchibo Outlet; STU; Úrad vlády SR; Nám. Franza Liszta; '''Hlavná stanica'''<ref name="siet20191219">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00002267/Elektri%C4%8Dky-20191219.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[20. apríl]] [[2026]] | zmena trasy | '''Hlavná stanica'''; Pod stanicou; Úrad vlády SR; STU; Vysoká; Poštová; Kapucínska; Chatam Sófer; Vodná veža; Most SNP; '''Šafárikovo nám.''' '''Šafárikovo nám.'''; Jesenského; Nám. Ľ. Štúra; Most SNP; Vodná veža; Chatam Sófer; Kapucínska; Poštová; Vysoká; STU; Úrad vlády SR; Pod stanicou; '''Hlavná stanica'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk | odkaz na autora = | titul = Výluka liniek 1 a N61 na Námestí SNP (20.4. – 30.6.2026) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/24828/V%C3%BDluka-liniek-1-a-N61-na-N%C3%A1mest%C3%AD-SNP | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-05-03 }}</ref> |} {{clear}} === Linka 3 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka 3 | obrázok = Škoda 30T - 7523.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Električka [[Škoda 30 T]] ako linka {{MHD|ba|3}} na konečnej zastávke ''Komisárky'' | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[1. január]] [[1944]] | zánik = | konečné zastávky = Rača, Komisárky<br>Petržalka, Južné Mesto | počet zastávok = 31 | na znamenie = 0 | dĺžka = ≈ 16 | vozidlá = [[Škoda 30T]]<br>[[Tatra T6A5]] | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|3}} je električková linka, ktorá premáva v Bratislave. Momentálne premáva medzi zastávkami ''[[Komisárky]]'' a [[Južné mesto|Južné Mesto.]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Linka 3 • imhd.sk Bratislava | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/linka/3/bd807c807f847f7f827c82 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-04-21 }}</ref> Na linke premávajú tieto vozidlá: * [[Škoda 30T]] (všetky poradia) * [[Tatra T6A5]] (niektoré ranné poradia) ==== Zoznam zastávok ==== * smer: Petržalka, Južné mesto ** Komisárky ** Púchovská ** Záhumenice ** Detvianska ** Hybešova ** Hečkova ** Černockého ** Pekná cesta ** Malokrasňanská ** Depo Krasňany ** Stn. Vinohrady ** Nám. Biely kríž ** Mladá garda ** Riazanská ** Pionierska ** Ursínyho ** Račianske mýto ** Blumentál {{MHD|ba|9}} ** Americké nám. {{MHD|ba|4}} ** Mariánska {{MHD|ba|4}} ** Centrum {{MHD|ba|1}} {{MHD|ba|4}} ** Šafárikovo nám. {{MHD|ba|1}} {{MHD|ba|4}} ** Sad Janka Kráľa ** Farského ** Jungmannova ** Gessayova ** Zrkadlový háj ** Pajštúnska ** Veľký Draždiak ** Lúčanka ** Južné mesto * smer: Rača, Komisárky ** Južné mesto ** Lúčanka ** Veľký Draždiak ** Pajštúnska ** Zrkadlový háj ** Gessayova ** Jungmannova ** Farského ** Sad Janka Kráľa ** Šafárikovo nám. {{MHD|ba|1}} {{MHD|ba|4}} ** Centrum {{MHD|ba|1}} {{MHD|ba|4}} ** Mariánska {{MHD|ba|4}} ** Americké nám. {{MHD|ba|4}} ** Blumentál {{MHD|ba|9}} ** Račianske mýto ** Ursínyho ** Pionierska ** Riazanská ** Mladá garda ** Nám. Biely kríž ** Stn. Vinohrady ** Depo Krasňany ** Malokrasňanská ** Pekná cesta ** Černockého ** Hečkova ** Hybešova ** Detvianska ** Záhumenice ** Púchovská ** Komisárky ==== História ==== Linka vznikla [[1. január]]a [[1944]] prečíslovaním pôvodnej linky {{MHD|ba|C}}. Počas svojej existencie spájala prevažne centrum mesta (striedavo [[Slovenské národné divadlo]], [[Bratislava hlavná stanica|Hlavnú stanicu]] a [[Kamenné námestie]]) s [[Gaštanový hájik|Gaštanovým hájikom]] a [[Bratislava – mestská časť Rača|Račou]]. {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #E31E24; width: 1px;" rowspan="20" | |- | [[1. január]] [[1944]] | vznik prečíslovaním z linky {{MHD|ba|C}} | '''Karlova Ves''' – '''Dynamitka'''<ref name="historia-1938-1952"/> |- | [[20. máj]] [[1952]] | zmena trasy | '''Hlavná stanica''' – '''Gaštanový hájik'''<ref name="historia-1938-1952" /> |- | [[1. január]] [[1966]] | zmena trasy | '''Hlavná stanica''', Hlboká cesta, Mierové nám., Hurbanovo nám., Nám. SNP, Dukelská, KÚNZ, Vazovova, Račianske mýto, Ursínyho, Kyjevská, Sliačska, Riazanská, Internát Mladá garda, Biely kríž, Gaštanový hájik, Nový záhon, Pekná cesta, Černockého, Hečkova, Hybešova, '''Rača (Detvianska)'''<ref name="historia-1953-1969"/> |- | [[21. máj]] [[1988]] | zmena trasy | '''Hlavná stanica''', Dimitrovovo nám., Žilinská, Sovietske nám. >>, Starohorská <<, Vazovova, Račianske mýto, Ursínyho, Pionierska, Riazanská, Mladá garda, Nám. Biely kríž, Žel. st. Vinohrady, Vozovňa Krasňany, Nový záhon, Pekná cesta, Černockého, Hečkova, Hybešova, Rača, Detvianska, Záhumenice, Pri vinohradoch, '''Komisárky'''<ref name=siet19880521/> |- | [[2. november]] [[2011]] | zrušenie linky<ref name="siet20111120"/> | – |- | [[19. marec]] [[2012]] | zavedenie linky | '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Nový záhon, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Floriánske nám. >>, Americké nám., Mariánska, Kamenné nám. <<, '''Námestie SNP''' >> (ďalej pokračuje ako linka {{MHD|ba|8}})<ref name="imhd19.3.13">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nové trasy električiek (od 19.3.2012) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/10573/Nove-trasy-elektriciek-od-19-3-2012.html | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2012-03-13 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[9. júl]] [[2016]] | zmena trasy | '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice-Drevona, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, Americké nám., Mariánska, Kamenné nám. <<, Šafárikovo nám., Sad J. Kráľa, Farského, '''Jungmannova'''<ref name="siet20160709"/> |- | [[22. august]] [[2016]] | zmena trasy | '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice-Drevona, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, Americké nám., Mariánska, Kamenné nám., Šafárikovo nám., Sad J. Kráľa, Farského, '''Jungmannova'''<ref name="siet20160709"/> |- | [[1. august]] [[2017]] | zmena trasy | '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice-Drevona, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, STU >>, Vysoká, Tchibo Outlet, Poštová-Martinus, Nám. SNP, Šafárikovo nám., Sad J. Kráľa, Farského, '''Jungmannova'''<ref name="siet20170801">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00001789/Elektri%C4%8Dky-20170801.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[21. december]] [[2017]] | zmena trasy | '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice-Drevona, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, Americké nám., Mariánska <<, Kamenné nám., Šafárikovo nám., Sad J. Kráľa, Divadlo Aréna, Farského, '''Jungmannova'''<ref name="siet20171221">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00001891/Elektri%C4%8Dky-20171221.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[4. august]] [[2018]] | zmena trasy | '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Drevona, Cintorín Rača, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, STU >>, Vysoká, Tchibo Outlet, Poštová, Martinus, Nám. SNP, Šafárikovo nám., Sad J. Kráľa, Farského, '''Jungmannova'''<ref name="siet20180804">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00001968/Elektri%C4%8Dky-20180804.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[18. august]] [[2018]] | zmena trasy | '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice-Drevona, Cintorín Rača, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, Americké nám., Mariánska, Kamenné nám., Šafárikovo nám., Sad J. Kráľa, Divadlo Aréna, Farského, '''Jungmannova'''<ref name="siet20180818">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00001984/Elektri%C4%8Dky-20180818.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[22. jún]] [[2019]] | zmena trasy | '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Drevona, Cintorín Rača, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, Americké nám., Mariánska, '''Námestie SNP''' (ďalej pokračuje ako linka {{MHD|ba|9}})<ref name="siet20190622">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00002093/Elektri%C4%8Dky-20190622.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[19. december]] [[2019]] | zmena trasy | '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice-Drevona, Cintorín Rača, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, Americké nám., Mariánska, Kamenné nám., Šafárikovo nám., Sad J. Kráľa, Farského, '''Jungmannova'''<ref name="siet20191219"/> |- | [[15. jún]] [[2020]] | zmena trasy | '''Cintorín Rača''', Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Vazovova, Americké nám., Mariánska, Kamenné nám., Šafárikovo nám., Sad J. Kráľa, Divadlo Aréna, Farského, '''Jungmannova'''<ref name="siet20200516">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00002340/Elektri%C4%8Dky-20200615.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[7. september]] [[2020]] | zmena trasy | '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice-Drevona, Cintorín Rača, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Vazovova, Americké nám., Mariánska, Kamenné nám., Šafárikovo nám., Sad J. Kráľa, Divadlo Aréna, Farského, '''Jungmannova'''<ref name="siet20200907">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00002390/Elektri%C4%8Dky-20200907.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[13. december]] [[2020]] | zmena trasy | '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malokrasňanská, Depo Krasňany, Stn. Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, Americké nám., Mariánska, Centrum, Šafárikovo nám., Sad J. Kráľa, Farského, '''Jungmannova'''<ref name="siet20201213">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00002439/Elektri%C4%8Dky-20201213.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[1. máj]] [[2021]] | zmena trasy | '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malokrasňanská, Depo Krasňany, Stn. Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Vazovova, Americké nám., Mariánska, Centrum, Šafárikovo nám., Sad J. Kráľa, Farského, '''Jungmannova'''<ref name="siet20210501">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00002492/Elektri%C4%8Dky-20210501.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[27. júl]] [[2025]] | zmena trasy; predĺženie trasy na koniec Petržalky | '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malokrasňanská, Depo Krasňany, Stn. Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Vazovova, Americké nám., Mariánska, Centrum, Šafárikovo nám., Sad J. Kráľa, Farského, Jungmannova, Gessayova, Zrkadlový háj, Pajštúnska, Veľký Draždiak, Lúčanka, '''Južné mesto'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk | odkaz na autora = | titul = Zmeny v MHD po spustení premávky električiek do Janíkovho dvora (od 27.7.2025) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/24105/Zmeny-v-MHD-po-spusten%C3%AD-prem%C3%A1vky-elektri%C4%8Diek-do-Jan%C3%ADkovho-dvora | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2025-07-23 | dátum prístupu = 2025-07-25 }}</ref> |} {{clear}} === Linka 4 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka 4 | obrázok = Škoda 29T - 7439.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Električka [[Škoda 29T]] ako linka {{MHD|ba|4}} na konečnej zastávke ''Zlaté piesky'' | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[1. máj]] [[1947]] | zánik = | konečné zastávky = Dúbravka, Pri kríži<br>Zlaté piesky / Stn. Nové Mesto | počet zastávok = 36 / 31 | na znamenie = 0 | dĺžka = | vozidlá = [[Škoda 29T]]<br>[[Tatra T3G]]<br>[[Tatra T3R.P|Tatra T3P]]<br>[[Tatra T6A5]] | poznámky = | trať = {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|otocL|4}}|'''Zlaté piesky'''}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Shopping Palace}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Vajnorská}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Jurajov dvor}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|ACE|4 X X}}{{MHD|ba|sipkaP|X}}|''Depo Jurajov dvor''}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Magnetová}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Odborárska}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|trat|4}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|otocL|4}}|'''Stn. Nové Mesto'''}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|ACE|4 X 4}}{{MHD|ba|tratY|4}}{{MHD|ba|90B|4}}|}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Kuchajda}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|MiÚ Nové Mesto}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Nová doba}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Česká}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|AE|4 9}}{{MHD|ba|sipkaP|9}}|''Saleziáni'' {{MHD|ba|9}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Trnavské mýto|{{MHD|ba|9}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Krížna|{{MHD|ba|9}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|sipkaL|9}}{{MHD|ba|ABD|4 9 X}}|''Blumentál'' {{MHD|ba|9}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Americké nám.}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|sipkaL|3}}{{MHD|ba|AD|4 3}}|''Americké nám.'' {{MHD|ba|3}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Mariánska|{{MHD|ba|3}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Centrum|{{MHD|ba|3}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|sipkaL|1}}{{MHD|ba|ABD|4 X 1}}|''Centrum'' {{MHD|ba|1}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|ACE|4 4 X}}{{MHD|ba|tratY|4}}{{MHD|ba|90D|4}}|}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zastJD|4}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|trat|4}}|Jesenského|{{MHD|ba|1}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|trat|4}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zastJH|4}}|Šafárikovo nám.|{{MHD|ba|1}} {{MHD|ba|3}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zastJD|4}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|trat|4}}|Nám. Ľ. Štúra}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|ACE|4 1 4}}{{MHD|ba|tratY|4}}{{MHD|ba|90B|4}}|}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Most SNP}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Vodná veža|}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Chatam Sófer|}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Kráľovské údolie|{{MHD|ba|9}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Lanfranconi|{{MHD|ba|9}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Botanická záhrada|{{MHD|ba|9}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Riviéra|{{MHD|ba|9}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Segnerova|{{MHD|ba|9}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Nad lúčkami|{{MHD|ba|9}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Nám. Ľ. Štúra|{{MHD|ba|9}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Borská|{{MHD|ba|9}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Kútiky|{{MHD|ba|9}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|otoc|9 4}}|''Metrologický ústav'' {{MHD|ba|9}}}}{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Dolné Krčace|}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Horné Krčace|}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Záluhy|}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Švantnerova|}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Alexyho|}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Drobného|}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Podvornice|}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|otocB|4}}|Pri kríži|}} }} Linka {{MHD|ba|4}} je električková linka, ktorá premáva v Bratislave. Momentálne premáva medzi zastávkami ''[[Pri kríži (Bratislava)|Pri kríži]]'' a ''[[Zlaté piesky (ulica)|Zlaté piesky]]'' alebo ''[[Železničná stanica Bratislava-Nové Mesto|Stn. Nové Mesto]]''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Linka 4 • imhd.sk Bratislava | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/linka/4/bd807c807f847f7f837c83 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-04-21 }}</ref> Na linke premávajú tieto vozidlá: * [[Škoda 29T]] (nepárne poradia a všetky víkendové poradia) * [[Tatra T3G]] (párne poradia) * [[Tatra T3R.P|Tatra T3P]] (párne poradia) ==== História ==== Linka od svojho vzniku [[1. máj]]a [[1947]] spájala centrum mesta s [[Vajnorská ulica|Vajnorskou ulicou]]. V [[50. roky 20. storočia|50. rokoch 20. storočia]] bola v niektorých obdobiach ukončená v [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalke]] a od [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] v [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlovej Vsi]] a [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravke]]. {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #5071B9; width: 1px;" rowspan="22" | |- | [[1. máj]] [[1947]] | vznik prečíslovaním linky {{MHD|ba|2}} | '''Šafárikovo nám.''' – '''Nová doba'''<ref name=historia19391952/> |- | [[1. január]] [[1951]] | zmena trasy | '''Petržalka, Sad''' – '''Nová doba'''<ref name=historia19391952/> |- | [[20. máj]] [[1952]] | zmena trasy | '''Slovenské národné divadlo''' – '''Nová doba'''<ref name=historia19391952/> |- | [[26. august]] [[1952]] | zrušenie linky<ref name=historia19391952/> | – |- | {{n/a}} | obnovenie linky | {{n/a}} |- | [[3. október]] [[1952]] | zmena trasy | '''Petržalka, Sad''' – '''Nová doba'''<ref name=historia19391952/> |- | [[7. november]] [[1958]] | zmena trasy | '''Jesenského''', Národné divadlo, Kúpeľná, Šafárikovo nám., Červenej armády, Kamenné nám., Dobrovského, Mickiewiczova, Odborárske nám., Steinerova, Trnavská cesta, Pri Starej prachárni, Odbojárov, Rovniankova, Nová doba, Jurkovičova, Zátišie, Železničný prejazd, Závod mieru, Turbínová, Magnetová, Jurajov dvor, '''Vajnorská (remízy)'''<ref name=siet1958/> |- | [[31. marec]] [[1961]] | zmena trasy | '''Jurajov dvor''', Kantína, Magnetová, Mierová kolónia, Zátišie, Jurkovičova, Thälmannova, Nová doba II., Odbojárov, Centrálne trhovisko, Steinerova, Odborárske nám., Krajský úrad národného zdravia, Národného povstania, Kamenné nám., Jesenského, Slovenské národné divadlo, Kúpeľná, Šafárikovo nám., Červenej armády, Kamenné nám., Národného povstania, Krajský úrad národného zdravia, Odborárske nám., Steinerova, Centálne trhovisko, Odbojárov, Nová doba II., Thälmannova, Jurkovičova, Zátišie, Mierová kolónia, Magnetová, Kantína, '''Jurajov dvor'''<ref name=siet1961/> |- | [[11. november]] [[1967]] | zmena trasy | '''Jesenského''', Slovenské národné divadlo, Kúpeľná, Šafárikovo nám., Štúrova (Luxor), Dukelská, KÚNZ, Odborárske nám., Steinerova, Centrálne trhovisko, Odbojárov, Kutuzovova, Thälmannova, Riazanská, ŽST Nové Mesto, Závod mieru, Turbínová, Magnetová, '''Jurajov dvor'''<ref name=siet1967/> |- | [[1. február]] [[1973]] | zmena trasy | '''Jurajov dvor''', Magnetová ul., Turbínová ul., Odborárska ul., Zátišie, Riazanská ul., Thälmannova ul., Nová doba, Ul. odbojárov, Centrálne trhovisko, Steinerova ul., Mickiewiczova ul., Dukelská ul., Jesenského ul., '''Slovenské národné divadlo'''<ref name=siet1973/> |- | [[21. máj]] [[1988]] | zmena trasy | '''Karlova Ves''', Borská, Lackova, Nad lúčkami, Segnerova, Jegorovovo nám., Komsomolská, Svrčia, Botanická záhrada, Lafranconi, PKO, Tunel, Most SNP, Nám. Ľ. Štúra, Kyjevské nám. >, < Jesenského, Markušova >, < Duklianska, Odborárske nám. >, < Americké nám., Legionárska, Nám. Fr. Zupku, Odbojárov, Bajkalská, Riazanská, Zátišie, Odborárska, Turbínová, Magnetová, '''Jurajov dvor'''<ref name=siet1988/> |- | [[19. marec]] [[2012]] | nové linkovanie električiek<ref name="novetrasy2012"/> | '''Pri kríži''', OD Saratov, Drobného, Alexyho, Švantnerova, Damborského, Horné Krčace, Dolné Krčace, Karlova Ves, Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, Most SNP, Šafárikovo nám., Kamenné nám., Mariánska, Odborárske nám., Legionárska, Trnavské mýto, Odbojárov, Nová doba, Polus City Center, Zátišie, Odborárska, Magnetová, Jurajov dvor, PPA Controll, Shopping Palace, '''Zlaté piesky'''<ref name="novetrasy2012"/> |- | [[20. január]] [[2013]] | zmena trasy | '''Pri kríži''', OD Saratov, Drobného, Alexyho, Švantnerova, Damborského, Horné Krčace, Dolné Krčace, Karlova Ves, Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, Most SNP, ''Nám. Ľ. Štúra'', Kamenné nám., Mariánska, Odborárske nám., Legionárska, Trnavské mýto, Odbojárov, Nová doba, Polus City Center, Zátišie, Odborárska, Magnetová, Jurajov dvor, PPA Controll, Shopping Palace, '''Zlaté piesky'''<ref name=sturova20140113>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoznam s.r.o. | url = https://www.zoznam.sk/ | vydavateľ = zoznam.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-25 | jazyk = }}</ref> |- | [[14. júl]] [[2014]] | zmena trasy; výluka v Dúbravke | '''Karlova Ves''', Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, Most SNP, ''Nám. Ľ. Štúra'', Kamenné nám., Mariánska, Odborárske nám., Legionárska, Trnavské mýto, Odbojárov, Nová doba, Polus City Center, Zátišie, Odborárska, Magnetová, Jurajov dvor, PPA Controll, Shopping Palace, '''Zlaté piesky'''<ref name="ReferenceC">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/13583/Vyluka-elektriciek-v-Dubravke-od-14-7-2014.html |dátum prístupu=2025-07-25 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140717175703/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/13583/Vyluka-elektriciek-v-Dubravke-od-14-7-2014.html |dátum archivácie=2014-07-17 }}</ref> |- | [[14. november]] [[2014]] | zmena trasy; obnovenie premávky do Dúbravky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/13970/Obnovenie-elektrickovej-dopravy-do-Dubravky-sa-presuva-od-14-11-2014.html |dátum prístupu=2025-07-25 |url archívu=https://web.archive.org/web/20141115022233/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/13970/Obnovenie-elektrickovej-dopravy-do-Dubravky-sa-presuva-od-14-11-2014.html |dátum archivácie=2014-11-15 }}</ref> | '''Pri kríži''', OD Saratov, Drobného, Alexyho, Švantnerova, Damborského, Horné Krčace, Dolné Krčace, Karlova Ves, Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, Most SNP, ''Nám. Ľ. Štúra'', Kamenné nám., Mariánska, Odborárske nám., Legionárska, Trnavské mýto, Odbojárov, Nová doba, Polus City Center, Zátišie, Odborárska, Magnetová, Jurajov dvor, PPA Controll, Shopping Palace, '''Zlaté piesky'''<ref name=sturova20140113/> |- | [[4. júl]] [[2015]] | zmena trasy; výluka na nábreží<ref>imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/14584/Vyluka-liniek-2-a-4-na-Jesenskeho-od-4-7-2015.html?</ref> | '''Pri kríži''', OD Saratov, Drobného, Alexyho, Švantnerova, Damborského, Horné Krčace, Dolné Krčace, Karlova Ves, Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Kapucínska, Kamenné nám., Mariánska, Odborárske nám., Legionárska, Trnavské mýto, Odbojárov, Nová doba, Polus City Center, Zátišie, Odborárska, Magnetová, Jurajov dvor, PPA Controll, Shopping Palace, '''Zlaté piesky'''<ref name=sturova20140113/> |- | [[28. október]] [[2015]] | zmena trasy; obnovenie po výluke na nábreží | '''Pri kríži''', OD Saratov, Drobného, Alexyho, Švantnerova, Damborského, Horné Krčace, Dolné Krčace, Karlova Ves, Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, Most SNP, ''Nám. Ľ. Štúra'', Kamenné nám., Mariánska, Odborárske nám., Legionárska, Trnavské mýto, Odbojárov, Nová doba, Polus City Center, Zátišie, Odborárska, Magnetová, Jurajov dvor, PPA Controll, Shopping Palace, '''Zlaté piesky''' |- | [[15. jún]] [[2016]] – [[27. júl]] [[2016]] | zmena trasy; presmerovanie cez Šafárikovo nám. | '''Pri kríži''', OD Saratov, Drobného, Alexyho, Švantnerova, Damborského, Horné Krčace, Dolné Krčace, Karlova Ves, Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, Most SNP, Šafárikovo nám., Kamenné nám., Mariánska, Odborárske nám., Legionárska, Trnavské mýto, Odbojárov, Nová doba, Polus City Center, Zátišie, Odborárska, Magnetová, Jurajov dvor, PPA Controll, Shopping Palace, '''Zlaté piesky''' |- | [[25. jún]] [[2016]] – [[22. august]] [[2016]] | zmena trasy; presmerovanie cez Tunel | '''Pri kríži''', OD Saratov, Drobného, Alexyho, Švantnerova, Damborského, Horné Krčace, Dolné Krčace, Karlova Ves, Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, Most SNP, Šafárikovo nám., Kamenné nám., Mariánska, Odborárske nám., Legionárska, Trnavské mýto, Odbojárov, Nová doba, Polus City Center, Zátišie, Odborárska, Magnetová, Jurajov dvor, PPA Controll, Shopping Palace, '''Zlaté piesky''' |- | [[22. jún]] [[2019]] | zmena trasy; výluka na Karlovesko-Dúbravskej radiále | '''Zlaté piesky''', Shopping Palace, PPA Controll, Jurajov dvor, Magnetová, Odborárska, Zátišie, Polus City Center, Nová doba, Odbojárov, Trnavské mýto, Legionárska, Americké nám., Mariánska, SND, Nám. Ľ. Štúra, Most SNP, Chatam Sófer, Kapucínska, Kamenné nám., Mariánska, Odborárske nám., Legionárska, Trnavské mýto, Odbojárov, Nová doba, Polus City Center, Zátišie, Odborárska, Magnetová, Jurajov dvor, PPA Controll, Shopping Palace, '''Zlaté piesky''' |- | {{n/a}} | výluka na Karlovesko-Dúbravskej radiále | premáva v úseku Chatam Sófer - ŽST Nové Mesto / Zlaté piesky |} {{clear}} === Linka 9 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka 9 | obrázok = Škoda 29T - 7445.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Električka [[Škoda 29T]] ako linka {{MHD|ba|9}} na konečnej zastávke ''Astronomická'' | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[1. september]] [[1975]] | zánik = [[22. jún]] [[2019]] | konečné zastávky = Ružinov, Astronomická<br>Karlova Ves, Kútiky | počet zastávok = 21 | na znamenie = 0 | dĺžka = ≈ 9,5 | vozidlá = [[Škoda 29T]]<br>[[Tatra K2S]]<br>[[Tatra T6A5]] | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|9}} je električková linka, ktorá premáva v Bratislave. Momentálne premáva medzi zastávkami ''[[Astronomická ulica|Astronomická]]'' a ''[[Kútiky]]''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Linka 9 • imhd.sk Bratislava | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/linka/9/bd807c807f847f7f887c88 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-04-21 }}</ref> Na linke premávajú tieto vozidlá: * [[Škoda 29T]] (všetky poradia a nepárne víkendové poradia) * [[Tatra K2S]] (párne víkendové poradia) * [[Tatra T6A5]] (niektoré ranné poradia) ==== Zoznam zastávok ==== * smer: Karlova Ves, Kútiky ** Astronomická ** Chlumeckého ** Súmračná ** Tomášikova ** Herlianska ** Nemocnica Ružinov ** Líščie nivy ** Saleziáni ** Trnavské mýto {{MHD|ba|4}} ** Krížna {{MHD|ba|4}} ** Blumentál {{MHD|ba|3}} ** STU {{MHD|ba|1}} ** Vysoká {{MHD|ba|1}} ** Poštová {{MHD|ba|1}} ** Kapucínska ** Královské údolie {{MHD|ba|4}} ** Lanfranconi {{MHD|ba|4}} ** Botanická záhrada {{MHD|ba|4}} ** Riviéra {{MHD|ba|4}} ** Segnerova {{MHD|ba|4}} ** Nad lúčkami {{MHD|ba|4}} ** Nám. sv. Františka {{MHD|ba|4}} ** Borská {{MHD|ba|4}} ** Kútiky {{MHD|ba|4}} * smer: Ružinov, Astronomická ** Kútiky {{MHD|ba|4}} ** Borská {{MHD|ba|4}} ** Nám. sv. Františka {{MHD|ba|4}} ** Nad lúčkami {{MHD|ba|4}} ** Segnerova {{MHD|ba|4}} ** Riviéra {{MHD|ba|4}} ** Botanická záhrada {{MHD|ba|4}} ** Lanfranconi {{MHD|ba|4}} ** Královské údolie {{MHD|ba|4}} ** Kapucínska ** Poštová {{MHD|ba|1}} ** Vysoká {{MHD|ba|1}} ** Blumentál {{MHD|ba|3}} ** Krížna {{MHD|ba|4}} ** Trnavské mýto {{MHD|ba|4}} ** Saleziáni ** Líščie nivy ** Nemocnica Ružinov ** Herlianska ** Tomášikova ** Súmračná ** Chlumeckého ** Astronomická ==== História ==== Linka od svojho vzniku spájala [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] s [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlovou Vsou]]. Následne spájala [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] s [[Bratislava – mestská časť Rača|Račou]] ako linka {{MHD|ba|9}} a {{MHD|ba|3}}. {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #849717; width: 1px;" rowspan="4" | | [[21. máj]] [[1988]] | zmena trasy | '''Karlova Ves''', Borská, Lackova, Nad lúčkami, Segnerova, Jegorovovo nám., Komsomolská, Svrčia, Botanická záhrada, Lafranconi, PKO, Tunel, Kapucínska, Poštová, Kollárovo nám., Sovietske nám. >, < Radlinského, Vazovova, Legionárska, Nám. Fr. Zupku, Miletičova, Bajkalská, Pri jazere, Herlianska, Tomášikova, Súmračná, Chlumeckého, '''Ružinov''' '''Ružinov''', Chlumeckého, Súmračná, Tomášikova, Herlianska, Pri jazere, Bajkalská, Miletičova, Nám. Fr. Zupku, Legionárska, Vazovova, Radlinského, Kollárovo nám., Poštová, Kapucínska, Tunel, PKO, Lafranconi, Botanická záhrada, Svrčia, Komsomolská, Jegorovovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, Lackova, Borská, '''Karlova Ves'''<ref name=siet1988/> |- | [[19. marec]] [[2012]] | zmena trasy | '''Ružinov''' – Trnavské mýto – Špitálska – Jesenského – Nám. Ľ. Štúra – nábrežie – '''Karlova Ves''' '''Karlova Ves''' – nábrežie – Nám. Ľ. Štúra – Jesenského – Špitálska – Trnavské mýto – '''Ružinov'''<ref name="novetrasy2012"/> |- | [[1. máj]] [[2012]] | zmena trasy; presmerovanie cez tunel | '''Karlova Ves''', Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Kapucínska, Kamenné nám., Mariánska, Odborárske nám., Legionárska, Trnavské mýto, Saleziáni, Slovanet, Nemocnica Ružinov, Herlianska-OC Retro, Tomášikova, Súmračná, Chlumeckého, '''Astronomická''' '''Astronomická''', Chlumeckého, Súmračná, Tomášikova, Herlianska-OC Retro, Nemocnica Ružinov, Slovanet, Saleziáni, Trnavské mýto, Legionárska, Americké nám., Mariánska, Námestie SNP, Kapucínska, Park kultúry, Lafranconi, Botanická záhrada, Molecova, Jurigovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, MiÚ Karlova Ves, Borská, '''Karlova Ves'''<ref name=otvorenietunela2013/> |- | [[22. jún]] [[2019]] | zmena trasy; reorganizácia električkových liniek počas 1. etapy modernizácie Karloveskej radiály | '''Astronomická''', Chlumeckého, Súmračná, Tomášikova, Herlianska, Nemocnica Ružinov, Slovanet, Saleziáni, Trnavské mýto, Krížna, Blumentál, STU, Vysoká, Tchibo Outlet, Poštová, Martinus, Námestie SNP, '''Kamenné nám.''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|3}} do Rače prichádza ako linka {{MHD|ba|3}} z Rače > '''Kamenné nám.''', Námestie SNP, Poštová, Martinus, Vysoká, Tchibo Outlet, Blumentál, Krížna, Trnavské mýto, Saleziáni, Slovanet, Nemocnica Ružinov, Herlianska, Tomášikova, Súmračná, Chlumeckého, '''Astronomická''' |} {{clear}} == Špeciálne linky == === Linka A === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka A | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = pozri tabuľku | zánik = pozri tabuľku | konečné zastávky = pozri tabuľku | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|A-leto}} je [[dejiny|historická]] [[električka|električková]] okružná linka, ktorá premáva v [[Bratislava|Bratislave]] počas špeciálnych udalostí. Linka spája zastávky ''[[Jesenského ulica (Bratislava)|Jesenského]]'' a ''[[Jesenského ulica (Bratislava)|Jesenského]]''. Premáva jednosmerne a má jednu konečnú zastávku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Linka A • imhd.sk Bratislava | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/linka/A/bd807c807f84867f807c90 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-04-21 }}</ref> Na linke premávajú, popr. premávali tieto vozidlá: * [[Ganz]] #104 * [[DPMB (vozidlo)|DPMB]] #38 (+vlek [[SGP]] #135) * [[Tatra T2]] #215 * [[Tatra T3]] #275 * [[Tatra T3|Tatra T3SUCS]] #7819+#7820 * [[Tatra K2]] #317 * [[Tatra K2S]] #7103 ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #E31E24; width: 1px;" rowspan="10" | | 2. júl – 25. september 2022 | v premávke | '''Jesenského''', Centrum, Mariánska, Americké nám., Blumentál, STU, Vysoká, Poštová, Kapucínska, Chatam Sófer, Most SNP, '''Jesenského''' |- | 13. máj 2023 | v premávke | '''Jesenského''', Centrum, Mariánska, Americké nám., Blumentál, STU, Vysoká, Poštová, Kapucínska, Chatam Sófer, Most SNP, '''Jesenského''' |- | 20. – 21. apríl 2024 | v premávke | '''Jesenského''', Centrum, Mariánska, Americké nám., Blumentál, STU, Vysoká, Poštová, Kapucínska, Chatam Sófer, Most SNP, '''Jesenského''' |- | 18. máj 2024 | v premávke | '''Jesenského''', Centrum, Mariánska, Americké nám., Blumentál, STU, Vysoká, Poštová, Kapucínska, Chatam Sófer, Most SNP, '''Jesenského''' |- | 26. – 27. máj 2025 | v premávke | '''Jesenského''', Centrum, Mariánska, Americké nám., Blumentál, STU, Vysoká, Poštová, Kapucínska, Chatam Sófer, Vodná veža, Most SNP, '''Jesenského''' |- | 17. máj 2025 | v premávke | '''Jesenského''', Centrum, Mariánska, Americké nám., Blumentál, STU, Vysoká, Poštová, Kapucínska, Chatam Sófer, Vodná veža, Most SNP, '''Jesenského''' |- | 27. august 2025 | v premávke | '''Jesenského''', Centrum, Kapucínska, Chatam Sófer, Vodná veža, Most SNP, '''Jesenského''' |- | 16. – 22. september 2025 | v premávke | '''Jesenského''', '''Chatam Sófer''', '''Jesenského''' |- | 25. – 26. apríl 2026 | v premávke | '''Jesenského''', Centrum, Mariánska, Americké nám., Blumentál, STU, Vysoká, Poštová, Kapucínska, Chatam Sófer, Vodná veža, Most SNP, '''Jesenského''' |- | 19. – 20. september 2026 | v premávke | '''Jesenského''', Centrum, Mariánska, Americké nám., Blumentál, STU, Vysoká, Poštová, Kapucínska, Chatam Sófer, Vodná veža, Most SNP, '''Jesenského'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk | odkaz na autora = | titul = Víkendová premávka historických vozidiel (19. – 20.9.2026) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/25177/V%C3%ADkendov%C3%A1-prem%C3%A1vka-historick%C3%BDch-vozidiel | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2026-09-18 | dátum prístupu = 2026-09-19 }}</ref> |} {{clear}} === Linka H1 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka H1 | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[23. máj]] [[2026]] | zánik = [[23. máj]] [[2026]] | konečné zastávky = Hlavná stanica<br>Šafárikovo nám. | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|H1}} je [[električka|električková]] linka, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]] počas podujatia [[Noc múzeí a galérií]] v roku [[2026]]. Linka premávala medzi [[Bratislava hlavná stanica|Hlavnou stanicou]] a centrom mesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = imhd.sk | meno = | titul = Príležitostná doprava počas Noci múzeí a galérií (ZAJTRA, 23.5.2026) • imhd.sk Bratislava | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/24911/Pr%C3%ADle%C5%BEitostn%C3%A1-doprava-po%C4%8Das-Noci-m%C3%BAze%C3%AD-a-gal%C3%A9ri%C3%AD | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-22 | vydavateľ = imhd.sk Bratislava | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = imhd.sk | meno = | titul = Linka H1 • imhd.sk Bratislava | url = https://imhd.sk/ba/linka/H1/ca71bd718971807c807f84867f807c978071cc | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-22 | vydavateľ = imhd.sk Bratislava | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Dopravný podnik Bratislava | Noc múzeí a galérií s premiérou: Do ulíc Bratislavy po prvýkrát vyrazí retro trolejbus obnovený v dielňach DPB | url = https://dpb.sk/sk/sprava/noc-muzei-a-galerii-s-premierou-do-ulic-bratislavy-po-prvykrat-vyrazi-retro-trolejbus-obnoveny-v-dielnach-dpb | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-22 | vydavateľ = dpb.sk | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Avengers s.r.o. | meno = Total | titul = Noc múzeí a galérií 2026 - IDS BK | url = https://www.idsbk.sk/oznamy/1yxtx002jx50d/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-22 | vydavateľ = www.idsbk.sk | jazyk = sk}}</ref> ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #5065b9; width: 1px;" rowspan="2" | |- | [[23. máj]] | v premávke | '''Hlavná stanica'''; Pod stanicou; Úrad vlády SR; STU; Vysoká; Poštová; Kapucínska; Chatam Sófer; Vodná veža; Most SNP; '''Šafárikovo nám.''' '''Šafárikovo nám.'''; Jesenského; Nám. Ľ. Štúra; Most SNP; Vodná veža; Chatam Sófer; Kapucínska; Poštová; Vysoká; STU; Úrad vlády SR; Pod stanicou; '''Hlavná stanica''' |} {{clear}} === Linka H4 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka H4 | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[29. apríl]] [[2011]] 14:00 – 20:30 | zánik = [[15. máj]] [[2011]] 14:00 – 20:30 | konečné zastávky = ŽST Nové Mesto<br>Námestie Ľ. Štúra | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|Hokej 4}} je [[električka|električková]] linka, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]] počas [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|MS v ľadovom hokeji]] v roku [[2011]]. Linka premávala medzi [[Železničná stanica Bratislava-Nové Mesto|ŽST Nové Mesto]] a centrom mesta.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kyvadlové linky k Orange Aréne počas MS v ľadovom hokeji (29.4.-15.5.2011) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/9102/Kyvadlove-linky-k-Orange-Arene-pocas-MS-v-ladovom-hokeji-29-4-15-5-2011 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2011-04-14 | dátum prístupu = 2024-04-23 }}</ref> ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #C5C300; width: 1px;" rowspan="2" | |- | [[29. apríl]] – [[15. máj]] [[2011]] 14:00 – 20:30 | v premávke | '''ŽST Nové Mesto''' – Vajnorská – Orange Arena – Trnavské mýto – Krížna – Špitálska – Kamenné námestie – Jesenského – '''Námestie Ľ. Štúra''' '''Námestie Ľudovíta Štúra''' – Šafárikovo námestie – Kamenné námestie – Špitálska – Krížna – Trnavské mýto – Orange Arena – Vajnorská – ŽST Nové Mesto''' |} {{clear}} === Linka ❄ === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka ❄ | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[6. december]] | zánik = [[6. január]] | konečné zastávky = pozri tabuľku | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|963}} je [[Vianoce|vianočná]] [[električka|električková]] linka, ktorá premáva v [[Bratislava|Bratislave]] počas [[Vianoce|vianočných sviatkov]]. Linka premáva prevažne v centre mesta. Na linke premávajú, popr. premávali tieto vozidlá: * [[Tatra K2G]] (2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025) * [[Tatra T6A5]] (2016, 2017, 2018, 2019) * [[Tatra T2]] (2024, 2025) ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #749DBD; width: 1px;" rowspan="7" | |- | 6. december 2021 – 6. január 2022 | v premávke | '''Hlavná stanica''', Pod stanicou, Úrad vlády SR, STU, Vysoká, Poštová, Centrum, Jesenského, Šafárikovo nám., '''Nám. Ľ. Štúra''' '''Nám. Ľ. Štúra''', Šafárikovo nám., Centrum, Poštová, Vysoká, STU, Úrad vlády SR, Pod stanicou, '''Hlavná stanica'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vianočnú atmosféru v meste spríjemní vianočná električka a zimný Sánkobus | url = https://dpb.sk/sk/sprava/vianocnu-atmosferu-v-meste-sprijemni-vianocna-elektricka-a-zimny-sankobus | vydavateľ = dpb.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> |- | 6. december 2022 – 6. január 2023 | v premávke | '''Jesenského''', Centrum, Kapucínska, Chatam Sófer, Most SNP, '''Jesenského'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vianoce v meste rozžiaria dve vyzdobené električky | url = https://dpb.sk/sk/sprava/vianoce-v-meste-rozziaria-dve-vyzdobene-elektricky | vydavateľ = dpb.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://dpba.blob.core.windows.net/media/Default/Dokumenty/963_20221205.pdf | vydavateľ = dpba.blob.core.windows.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> |- | 6. december 2023 – 6. január 2024 | v premávke | '''Jesenského''', Centrum, Kapucínska, Chatam Sófer, Most SNP, '''Jesenského'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vianočná električka opäť spríjemní najkrajšie sviatky roka | url = https://dpb.sk/sk/sprava/vianocna-elektricka-opat-sprijemni-najkrajsie-sviatky-roka | vydavateľ = dpb.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> |- | 6. december 2024 – 6. január 2025 | v premávke | '''Jesenského''', Centrum, Kapucínska, Chatam Sófer, Most SNP, '''Jesenského'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vianočná električka prinesie do ulíc Rozprávkové Vianoce | url = https://dpb.sk/sk/sprava/vianocna-elektricka-prinesie-do-ulic-rozpravkove-vianoce | vydavateľ = dpb.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-12-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> |- | 6. december 2025 – 6. január 2026 | v premávke | '''Jesenského''', Centrum, Kapucínska, Chatam Sófer, Vodná veža, Most SNP, '''Jesenského'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk | odkaz na autora = | titul = Premávka vozidiel s vianočnou výzdobou (5.12.2025 – 6.1.2026) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/24610/Prem%C3%A1vka-vozidiel-s-viano%C4%8Dnou-v%C3%BDzdobou | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2025-12-05 | dátum prístupu = 2025-12-07 }}</ref> |- | 23. december 2025 15:36 – 18:55 | v premávke na trase linky {{MHD|ba|3}} | '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malokrasňanská, Depo Krasňany, Stn. Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Vazovova, Americké nám., Mariánska, Centrum, Šafárikovo nám., Sad J. Kráľa, Farského, Jungmannova, Gessayova, Zrkadlový háj, Pajštúnska, Veľký Draždiak, Lúčanka, '''Južné mesto'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk | odkaz na autora = | titul = Mimoriadna úprava premávky Vianočnej električky (23.12.2025 15:36 – 18:55) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/24658/Mimoriadna-%C3%BAprava-prem%C3%A1vky-Viano%C4%8Dnej-elektri%C4%8Dky | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2025-12-23 | dátum prístupu = 2026-01-11 }}</ref> |} {{clear}} == Nočné linky == === Linka N2 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka N2 | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | den-noc = noc | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = pozri tabuľku | zánik = pozri tabuľku | konečné zastávky = Zlaté piesky<br>Hlavná stanica | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|N2}} je nočná električková linka, ktorá premáva v [[Električková doprava v Bratislave|Bratislave]]. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #2B2A29; width: 1px;" rowspan="2" | | [[18. august]] – [[20. august]] [[2023]] | v premávke | '''Zlaté piesky''', Shopping Palace, Vajnorská, Jurajov dvor, Magnetová, Odborárska, Kuchajda, MiÚ Nové Mesto, Nová doba, Česká, Trnavské mýto, Krížna, Blumentál, STU, Úrad vlády SR, Pod stanicou, '''Hlavná stanica''' '''Hlavná stanica''', Pod stanicou, Úrad vlády SR, Blumentál, Krížna, Trnavské mýto, Česká, Nová doba, MiÚ Nové Mesto, Kuchajda, Odborárska, Magnetová, Jurajov dvor, Vajnorská, Shopping Palace, '''Zlaté piesky'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zmena liniek MHD vo Vajnoroch a Rači počas hudobného podujatia (18. – 20.8.2023) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/22709/Zmena-liniek-MHD-vo-Vajnoroch-a-Ra%C4%8Di-po%C4%8Das-hudobn%C3%A9ho-podujatia | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-14 | dátum prístupu = 2024-04-27 }}</ref> |} {{clear}} === Linka N5 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka N5 | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | den-noc = noc | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = pozri tabuľku | zánik = pozri tabuľku | konečné zastávky = Dúbravka, Pri kríži<br>Rača, Komisárky | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|N5}} je nočná električková linka, ktorá premáva v [[Električková doprava v Bratislave|Bratislave]] počas [[31. december|silvestra]]. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #2B2A29; width: 1px;" rowspan="7" | | [[31. december]] [[2013]] – [[1. január]] [[2014]] | v premávke | '''Rača''' – Obchodná – tunel – '''Dúbravka''' '''Dúbravka''' – tunel – Obchodná – '''Rača'''<ref name="nocneLinky2013">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Premávka MHD na Silvestra a Nový rok (31.12.2013 – 1.1.2014) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/12916/Prem%C3%A1vka-MHD-na-Silvestra-a-Nov%C3%BD-rok | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2013-12-27 | dátum prístupu = 2024-04-26 }}</ref> |- | [[31. december]] [[2014]] – [[1. január]] [[2015]] | v premávke | '''Rača''' – Obchodná – tunel – '''Dúbravka''' '''Dúbravka''' – tunel – Obchodná – '''Rača'''<ref name="nocneLinky2014">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Premávka MHD na Silvestra a Nový rok (31.12.2014 – 1.1.2015) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/14119/Prem%C3%A1vka-MHD-na-Silvestra-a-Nov%C3%BD-rok | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2014-12-29 | dátum prístupu = 2024-04-26 }}</ref> |- | [[31. december]] [[2015]] – [[1. január]] [[2016]] | v premávke | '''Rača''' – Obchodná – tunel – '''Dúbravka''' '''Dúbravka''' – tunel – Obchodná – '''Rača'''<ref name="nocneLinky2015">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Premávka MHD na Silvestra a Nový rok (31.12.2015 – 1.1.2016) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/15117/Prem%C3%A1vka-MHD-na-Silvestra-a-Nov%C3%BD-rok | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2015-12-21 | dátum prístupu = 2024-04-26 }}</ref> |- | [[8. október]] 23:30 – [[9. október]] [[2016]] 03:00 | v premávke | '''Rača''' – Obchodná – tunel – '''Dúbravka''' '''Dúbravka''' – tunel – Obchodná – '''Rača'''<ref name="bielaNoc2016">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Posilnenie MHD počas Bielej noci (8. – 9.10.2016) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/15819/Posilnenie-MHD-po%C4%8Das-Bielej-noci | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2016-10-05 | dátum prístupu = 2024-04-26 }}</ref> |- | [[31. december]] [[2016]] – [[1. január]] [[2017]] | v premávke | '''Rača''' – Obchodná – tunel – '''Dúbravka''' '''Dúbravka''' – tunel – Obchodná – '''Rača'''<ref name="nocneLinky2016">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Premávka MHD na Silvestra a Nový rok (31.12.2016 – 1.1.2017) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/16049/Prem%C3%A1vka-MHD-na-Silvestra-a-Nov%C3%BD-rok | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2016-12-20 | dátum prístupu = 2024-04-26 }}</ref> |- | [[31. december]] [[2017]] – [[1. január]] [[2018]] | v premávke | '''Rača''' – Obchodná – tunel – '''Dúbravka''' '''Dúbravka''' – tunel – Obchodná – '''Rača'''<ref name="nocneLinky2017">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Premávka MHD na Silvestra a Nový rok (31.12.2017 – 1.1.2018) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/17125/Prem%C3%A1vka-MHD-na-Silvestra-a-Nov%C3%BD-rok | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2017-12-25 | dátum prístupu = 2024-04-26 }}</ref> |- | [[31. december]] [[2018]] – [[1. január]] [[2019]] | v premávke | '''Rača''' – Obchodná – tunel – '''Dúbravka''' '''Dúbravka''' – tunel – Obchodná – '''Rača'''<ref name="nocneLinky2018">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Premávka MHD na Silvestra a Nový rok (31.12.2018 – 1.1.2019) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/18135/Premavka-MHD-na-Silvestra-a-Novy-rok-31-12-2018-1-1-2019 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2018-12-27 | dátum prístupu = 2024-04-26 }}</ref> |} {{clear}} === Linka N7 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka N7 | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | den-noc = noc | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[4. júl]] [[2024]] | zánik = [[20. júl]] [[2024]] | konečné zastávky = Hlavná stanica<br>Rača, Komisárky | počet zastávok = 22 | na znamenie = 22 | dĺžka = ≈ 9 | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|N7}} bola dočasná nočná električková linka, ktorá premávala v Bratislave medzi zastávkami ''[[Bratislava hlavná stanica|Hlavná stanica]]'' a ''[[Komisárky]]''. Linka bola zavedená z dôvodu rekonštrukcie [[Račianska ulica (Bratislava)|Račianskej ulice]], pričom bola obmedzená premávka linky {{MHD|ba|N55}}, ktorá bola skrátená a premávala len v úseku Rače. Na zastávke „Detvianska“ bol zabezpečený prestup medzi týmito dvoma linkami. Všetky zastávky tejto linky boli na znamenie. Na linke premávali tieto vozidlá: * [[Škoda 29T]] * [[Škoda 30T]] ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #2B2A29; width: 1px;" rowspan="7" | | [[4. júl]] [[2024]] – [[20. júl]] [[2024]] | v premávke | '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malokrasňanská, Depo Krasňany, ''Stn. Vinohrady'', Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, STU, Úrad vlády SR, Pod stanicou, '''Hlavná stanica''' '''Hlavná stanica''', Pod stanicou, Úrad vlády SR, Blumentál, Račianske mýto, Ursínyho, Pionierska, Riazanská, Mladá garda, Nám. Biely kríž, ''Stn. Vinohrady'', Depo Krasňany, Malokrasňanská, Pekná cesta, Černockého, Hečkova, Hybešova, Detvianska, Záhumenice, Púchovská, '''Komisárky'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Linka N7 • imhd.sk Bratislava | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/linka/N7/bd807c807f84837f867c9d86 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-07-05 }}</ref> |} {{clear}} === Linka N8 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka N8 | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | den-noc = noc | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = pozri tabuľku | zánik = pozri tabuľku | konečné zastávky = Ružinov, Astronomická<br>Kamenné nám./Nám. SNP | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|N8}} je nočná električková linka, ktorá premáva v [[Električková doprava v Bratislave|Bratislave]] počas [[31. december|silvestra]]. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #2B2A29; width: 1px;" rowspan="7" | | [[31. december]] [[2013]] – [[1. január]] [[2014]] | v premávke | '''Ružinov''' – Trnavské mýto – Obchodná – '''Kamenné námestie''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N10}} prichádza ako linka {{MHD|ba|N10}} > '''Nám. SNP''' – Obchodná – Trnavské mýto – '''Ružinov'''<ref name="nocneLinky2013" /> |- | [[31. december]] [[2014]] – [[1. január]] [[2015]] | v premávke | '''Ružinov''' – Trnavské mýto – Obchodná – '''Kamenné námestie''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N10}} prichádza ako linka {{MHD|ba|N10}} > '''Nám. SNP''' – Obchodná – Trnavské mýto – '''Ružinov'''<ref name="nocneLinky2014" /> |- | [[31. december]] [[2015]] – [[1. január]] [[2016]] | v premávke | '''Ružinov''' – Trnavské mýto – Obchodná – '''Kamenné námestie''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N10}} prichádza ako linka {{MHD|ba|N10}} > '''Nám. SNP''' – Obchodná – Trnavské mýto – '''Ružinov'''<ref name="nocneLinky2015" /> |- | [[8. október]] 23:30 – [[9. október]] [[2016]] 03:00 | v premávke | '''Ružinov''' – Trnavské mýto – Obchodná – '''Kamenné námestie''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N10}} prichádza ako linka {{MHD|ba|N10}} > '''Nám. SNP''' – Obchodná – Trnavské mýto – '''Ružinov'''<ref name="bielaNoc2016" /> |- | [[31. december]] [[2016]] – [[1. január]] [[2017]] | v premávke | '''Ružinov''' – Trnavské mýto – Obchodná – '''Kamenné námestie''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N10}} prichádza ako linka {{MHD|ba|N10}} > '''Nám. SNP''' – Obchodná – Trnavské mýto – '''Ružinov'''<ref name="nocneLinky2016" /> |- | [[31. december]] [[2017]] – [[1. január]] [[2018]] | v premávke | '''Ružinov''' – Trnavské mýto – Obchodná – '''Kamenné námestie''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N10}} prichádza ako linka {{MHD|ba|N10}} > '''Nám. SNP''' – Obchodná – Trnavské mýto – '''Ružinov'''<ref name="nocneLinky2017" /> |- | [[31. december]] [[2018]] – [[1. január]] [[2019]] | v premávke | '''Ružinov''' – Trnavské mýto – Obchodná – '''Kamenné námestie''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N10}} prichádza ako linka {{MHD|ba|N10}} > '''Nám. SNP''' – Obchodná – Trnavské mýto – '''Ružinov'''<ref name="nocneLinky2018" /> |} {{clear}} === Linka N10 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka N10 | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | den-noc = noc | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = pozri tabuľku | zánik = pozri tabuľku | konečné zastávky = Vozovňa Jurajov dvor<br>Nám. SNP/Kamenné nám. | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|N10}} je električková linka, ktorá premáva v [[Električková doprava v Bratislave|Bratislave]] počas [[31. december|silvestra]]. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #2B2A29; width: 1px;" rowspan="7" | | [[31. december]] [[2013]] – [[1. január]] [[2014]] | v premávke | '''Vozovňa Jurajov dvor''' – Vajnorská – Trnavské mýto – Špitálska – '''Nám. SNP''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N8}} prichádza ako linka {{MHD|ba|N8}} > '''Kamenné nám.''' – Špitálska – Trnavské mýto – Vajnorská – Trnavské mýto – '''Vozovňa Jurajov dvor'''<ref name="nocneLinky2013" /> |- | [[31. december]] [[2014]] – [[1. január]] [[2015]] | v premávke | '''Vozovňa Jurajov dvor''' – Vajnorská – Trnavské mýto – Špitálska – '''Nám. SNP''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N8}} prichádza ako linka {{MHD|ba|N8}} > '''Kamenné nám.''' – Špitálska – Trnavské mýto – Vajnorská – Trnavské mýto – '''Vozovňa Jurajov dvor'''<ref name="nocneLinky2014" /> |- | [[31. december]] [[2015]] – [[1. január]] [[2016]] | v premávke | '''Vozovňa Jurajov dvor''' – Vajnorská – Trnavské mýto – Špitálska – '''Nám. SNP''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N8}} prichádza ako linka {{MHD|ba|N8}} > '''Kamenné nám.''' – Špitálska – Trnavské mýto – Vajnorská – Trnavské mýto – '''Vozovňa Jurajov dvor'''<ref name="nocneLinky2015" /> |- | [[8. október]] 23:30 – [[9. október]] [[2016]] 03:00 | v premávke | '''Vozovňa Jurajov dvor''' – Vajnorská – Trnavské mýto – Špitálska – '''Nám. SNP''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N8}} prichádza ako linka {{MHD|ba|N8}} > '''Kamenné nám.''' – Špitálska – Trnavské mýto – Vajnorská – Trnavské mýto – '''Vozovňa Jurajov dvor'''<ref name="bielaNoc2016" /> |- | [[31. december]] [[2016]] – [[1. január]] [[2017]] | v premávke | '''Vozovňa Jurajov dvor''' – Vajnorská – Trnavské mýto – Špitálska – '''Nám. SNP''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N8}} prichádza ako linka {{MHD|ba|N8}} > '''Kamenné nám.''' – Špitálska – Trnavské mýto – Vajnorská – Trnavské mýto – '''Vozovňa Jurajov dvor'''<ref name="nocneLinky2016" /> |- | [[31. december]] [[2017]] – [[1. január]] [[2018]] | v premávke | '''Vozovňa Jurajov dvor''' – Vajnorská – Trnavské mýto – Špitálska – '''Nám. SNP''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N8}} prichádza ako linka {{MHD|ba|N8}} > '''Kamenné nám.''' – Špitálska – Trnavské mýto – Vajnorská – Trnavské mýto – '''Vozovňa Jurajov dvor'''<ref name="nocneLinky2017" /> |- | [[31. december]] [[2018]] – [[1. január]] [[2019]] | v premávke | '''Vozovňa Jurajov dvor''' – Vajnorská – Trnavské mýto – Špitálska – '''Nám. SNP''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N8}} prichádza ako linka {{MHD|ba|N8}} > '''Kamenné nám.''' – Špitálska – Trnavské mýto – Vajnorská – Trnavské mýto – '''Vozovňa Jurajov dvor'''<ref name="nocneLinky2018" /> |} {{clear}} == Linky X == === Linka X === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka X | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = pozri tabuľku | zánik = pozri tabuľku | konečné zastávky = Jungmannova<br>Centrum | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|X}} je električková linka, ktorá premáva v [[Električková doprava v Bratislave|Bratislave]] počas mimoriadnych udalostí. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #FF7F1A; width: 1px;" rowspan="2" | | [[2. apríl]] [[2023]] 08:00 – 13:00 | v premávke | '''Petržalka, Jungmannova''', Farského, Sad Janka Kráľa, Šafárikovo nám., '''Centrum''' '''Centrum''', Šafárikovo nám., Sad Janka Kráľa, Farského, '''Petržalka, Jungmannova'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Maratónske výluky v MHD (2.4.2023 08:00 – 13:00) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/22328/Marat%C3%B3nske-v%C3%BDluky-v-MHD?text=%C4%8Dsob+maraton | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2023-03-27 | dátum prístupu = 2024-04-21 }}</ref> |- | [[7. apríl]] [[2024]] 08:30 – 14:00 | v premávke | '''Petržalka, Jungmannova''', Farského, Sad Janka Kráľa, Šafárikovo nám., '''Centrum''' '''Centrum''', Šafárikovo nám., Sad Janka Kráľa, Farského, '''Petržalka, Jungmannova'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zmeny v MHD počas bratislavského maratónu (7.4.2024 08:30 – 14:00) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/23248/Zmeny-v-MHD-po%C4%8Das-bratislavsk%C3%A9ho-marat%C3%B3nu | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2024-04-05 | dátum prístupu = 2024-04-21 }}</ref> |} {{clear}} === Linka X1 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka X1 | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[9. september]] [[2018]] 13:30 | zánik = [[9. september]] [[2018]] 23:45 | konečné zastávky = Šafárikovo nám.<br>Jungmannova | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|X1 električka}} je električková linka, ktorá premáva v [[Električková doprava v Bratislave|Bratislave]] počas mimoriadnych udalostí. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #F56200; width: 1px;" rowspan="2" | | [[9. september]] [[2018]] 13:30 – 23:45 | v premávke | '''Šafárikovo nám.'''; Sad Janka Kráľa, Divadlo Aréna; Farského; '''Jungmannova''' '''Jungmannova'''; Farského; Sad Janka Kráľa, Divadlo Aréna; '''Šafárikovo nám.'''<ref name="vylukaSturova2018">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výluka liniek 1 3 4 8 95 na Štúrovej a v Petržalke (9.9.2018) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/17765/V%C3%BDluka-liniek-1-3-4-8-95-na-%C5%A0t%C3%BArovej-a-v-Petr%C5%BEalke | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2018-09-04 | dátum prístupu = 2024-04-21 }}</ref> |} {{clear}} === Linka X2 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka X2 | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = pozri tabuľku | zánik = pozri tabuľku | konečné zastávky = pozri tabuľku | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|X2 električka}} je električková linka, ktorá premáva v [[Električková doprava v Bratislave|Bratislave]] počas mimoriadnych udalostí. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #393185; width: 1px;" rowspan="2" | | [[22. jún]] – [[1. september]] [[2002]] | v premávke | '''Zlaté piesky''' - Vajnorská - '''ŽST Nové Mesto''' '''ŽST Nové Mesto''' - Vajnorská - '''Zlaté piesky'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výluka električiek na Vajnorskej ulici od 22. júna do 1. septembra 2002 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/419/V%C3%BDluka-elektri%C4%8Diek-na-Vajnorskej-ulici-od-22-j%C3%BAna-do-1-septembra-2002?text=Elektri%C4%8Dkov%C3%A1+linka+x2 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2002-06-14 | dátum prístupu = 2024-04-23 }}</ref> |- | [[9. november]] [[2012]] | v premávke | '''Zlaté piesky''' - Vajnorská - '''ŽST Nové Mesto''' '''ŽST Nové Mesto''' - Vajnorská - '''Zlaté piesky'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prerušenie premávky električiek na Vajnorskej | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/11382/Preru%C5%A1enie-prem%C3%A1vky-elektri%C4%8Diek-na-Vajnorskej?text=Elektri%C4%8Dkov%C3%A1+linka+x2 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2012-11-09 | dátum prístupu = 2024-04-23 }}</ref> |- | style="background-color: #ff7f1a; width: 1px;" rowspan="2" | | [[6. september]] [[2025]] | v premávke | '''Hlavná stanica''', Pod stanicou, Úrad vlády SR, Blumentál, Krížna, Trnavské mýto, Česká, Nová doba, MiÚ Nové Mesto, Kuchajda, Odborárska, Magnetová, '''Depo Jurajov dvor''' '''Depo Jurajov dvor''', Magnetová, Odborárska, Kuchajda, MiÚ Nové Mesto, Nová doba, Česká, Trnavské mýto, Krížna, Blumentál, STU, Úrad vlády SR, Pod stanicou, '''Hlavná stanica'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk | odkaz na autora = | titul = Linka X2 • imhd.sk Bratislava | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/linka/X2/ca71b3718971817f81847c7f887c7f85717b71bd718971807c807f84877f817ca78171cc | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2025-09-05 }}</ref> |- | [[12. september]] [[2026]] | v premávke | '''Hlavná stanica''', Pod stanicou, Úrad vlády SR, Blumentál, Krížna, Trnavské mýto, Česká, Nová doba, MiÚ Nové Mesto, Kuchajda, Odborárska, Magnetová, '''Depo Jurajov dvor''' '''Depo Jurajov dvor''', Magnetová, Odborárska, Kuchajda, MiÚ Nové Mesto, Nová doba, Česká, Trnavské mýto, Krížna, Blumentál, STU, Úrad vlády SR, Pod stanicou, '''Hlavná stanica'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk | odkaz na autora = | titul = Mimoriadna doprava na DOD DPB (12.9.2026 10:00 – 17:00) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/25140/Mimoriadna-doprava-na-DOD-DPB | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2026-09-09 | dátum prístupu = 2026-09-19 }}</ref> |} {{clear}} === Linka X3 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka X3 | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[9. september]] [[2018]] | zánik = [[9. september]] [[2018]] | konečné zastávky = Komisárky<br>Hlavná stanica | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|X3 električka}} je električková linka, ktorá premáva v [[Električková doprava v Bratislave|Bratislave]] počas mimoriadnych udalostí. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #E31E24; width: 1px;" rowspan="2" | |- | [[9. september]] [[2018]] | v premávke | '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, Americké nám., Mariánska, Kamenné nám., Nám. SNP, Poštová, Vysoká, STU, Úrad vlády SR, Pod stanicou, '''Hlavná stanica''' '''Hlavná stanica''', Pod stanicou, Úrad vlády SR, STU, Vysoká, Poštová, Nám. SNP, Kamenné nám., Mariánska, Americké nám., Blumentál, Račianske mýto, Ursínyho, Pionierska, Riazanská, Mladá garda, Nám. Biely kríž, ŽST Vinohrady, Vozovňa Krasňany, Malé Krasňany, Pekná cesta, Černockého, Hečkova, Hybešova, Detvianska, Záhumenice, Púchovská, '''Komisárky'''<ref name="vylukaSturova2018"/> |} {{clear}} === Linka X5 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka X5 | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[24. marec]] [[2013]] 08:00 | zánik = [[24. marec]] [[2013]] 15:00 | konečné zastávky = Dúbravka<br>Jesenského | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|X5 električka}} je električková linka, ktorá premáva v [[Električková doprava v Bratislave|Bratislave]] počas mimoriadnych udalostí. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #D37B09; width: 1px;" rowspan="2" | |- | [[24. marec]] [[2013]] 08:00 – 15:00 | v premávke | '''Dúbravka''' - Karlova Ves - Botanická - Most SNP - Štúrova - '''Jesenského''' '''Jesenského''' - Nám. Ľ. Štúra - Most SNP - Karlova Ves - '''Dúbravka'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Presmerovanie liniek MHD počas maratónu (24.3.2013 08:00 – 15:00) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/11903/Presmerovanie-liniek-MHD-po%C4%8Das-marat%C3%B3nu?text=Elektri%C4%8Dkov%C3%A1+linka+x5 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2013-03-19 | dátum prístupu = 2024-04-22 }}</ref> |} {{clear}} === Linka X6 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka X6 | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[22. jún]] [[2019]] | zánik = [[19. december]] [[2019]] | konečné zastávky = Molecova<br>Nám. SNP | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|X6 električka}} je električková linka, ktorá premáva v [[Električková doprava v Bratislave|Bratislave]] počas mimoriadnych udalostí. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #F5B5D2; width: 1px;" rowspan="2" | |- | [[22. jún]] [[2019]] – [[19. december]] [[2019]] | v premávke | '''Molecova''', Botanická záhrada, Lafranconi, Kráľovské údolie, Chatam Sófer, Most SNP, Šafárikovo nám., '''Nám. SNP''' '''Nám. SNP''', Kapucínska, Kráľovské údolie, Lafranconi, Botanická záharada, '''Molecova'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Reorganizácia električkových liniek počas 1. etapy modernizácie Karloveskej radiály (od 22.6.2019) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/18573/Reorganiz%C3%A1cia-elektri%C4%8Dkov%C3%BDch-liniek-po%C4%8Das-1-etapy-moderniz%C3%A1cie-Karloveskej-radi%C3%A1ly | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-11 | dátum prístupu = 2024-04-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Premávka električkových liniek po otvorení električkovej trate v Karlovej Vsi (od 19.12.2019) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/19119/Prem%C3%A1vka-elektri%C4%8Dkov%C3%BDch-liniek-po-otvoren%C3%AD-elektri%C4%8Dkovej-trate-v-Karlovej-Vsi | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-05 | dátum prístupu = 2024-04-21 }}</ref> |} {{clear}} === Linka X7 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka X7 | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[9. september]] [[2023]] | zánik = [[10. september]] [[2023]] | konečné zastávky = Rača, Komisárky<br>Depo Jurajov dvor | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|X7 električka}} je električková linka, ktorá premáva v [[Električková doprava v Bratislave|Bratislave]] počas mimoriadnych udalostí. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #FFED00; width: 1px;" rowspan="2" | |- | [[9. september]] [[2023]] – [[10. september]] [[2023]] | v premávke | '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malokrasňanská, Depo Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Vazovova, Krížna Trnavské mýto, Česká, Nová doba, MiÚ Nové Mesto, Kuchajda, Odborárska, Magnetová, '''Depo Jurajov dvor''' '''Depo Jurajov dvor''', Magnetová, Odborárska, Kuchajda, MiÚ. Nové Mesto, Nová doba, Česká, Trnavské mýto, Vazovova, Račianske mýto, Ursínyho, Pionierska, Riazanská, Mladá garda, Nám. Biely kríž, ŽST Vinohrady, Depo Krasňany, Malokrasňanská, Pekná cesta, Černockého, Hečkova, Hybešova, Detvianska, Záhumenice, Púchovská, '''Komisárky'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Posilová doprava na dopravácke podujatia (9. – 10.9.2023) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/22764/Posilov%C3%A1-doprava-na-doprav%C3%A1cke-podujatia?text=Linka+x | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-01 | dátum prístupu = 2024-04-22 }}</ref> |} {{clear}} === Linka X9 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka X9 | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[7. apríl]] [[2019]] 08:30 | zánik = [[7. apríl]] [[2019]] 14:00 | konečné zastávky = Tomášikova<br>Líščie nivy | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|X9 električka}} je kyvadlová výluková električková linka, ktorá premáva v [[Električková doprava v Bratislave|Bratislave]] počas mimoriadnych udalostí. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #849717; width: 1px;" rowspan="2" | |- | [[7. apríl]] [[2019]] 08:30 – 14:00 | v premávke | '''Tomášikova''', Herlianska, Nemocnica Ružinov, '''Líščie nivy''' '''Líščie nivy''', Nemocnica Ružinov, Herlianska, '''Tomášikova'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Presmerovanie liniek MHD počas nedeľného maratónu (7.4.2019 08:30 – 14:00) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/18364/Presmerovanie-liniek-MHD-po%C4%8Das-nede%C4%BEn%C3%A9ho-marat%C3%B3nu | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2019-04-02 | dátum prístupu = 2022-08-03 }}</ref> |} {{clear}} == Zrušené linky == === Linka 2 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka 2 | obrázok = 2 Hurbanovo námestie.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Električka [[Tatra K2S]] ako linka {{MHD|ba|2}} | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[20. máj]] [[1952]] | zánik = [[22. jún]] [[2019]] | konečné zastávky = pozri tabuľku | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka od svojho vzniku [[1. január]]a [[1944]] po prečíslovaní pôvodnej linky {{MHD|ba|B}} spájala prevažne centrum mesta s oblasťou [[Vajnorská ulica|Vajnorskej ulice]]. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable" |- ! Stav k ! Zmena ! Trasa |- | [[1. január]] [[1944]] | zavedenie linky prečíslovaním z linky {{MHD|ba|B}} | '''Savoy''' – '''Nová doba''' '''Nová doba''' – '''Savoy'''<ref name="historia-1938-1952"/> |- | [[1. máj]] [[1947]] | zmena trasy; náhrada za linku {{MHD|ba|2z}} | '''Savoy''' – Nová doba – '''Zátišie''' '''Zátišie''' – Nová doba – '''Savoy'''<ref name="historia-1938-1952" /> |- | [[5. september]] [[1951]] | zmena trasy | '''Hlavná stanica''' – '''[[Mierová kolónia]]''' '''Mierová kolónia''' – '''Hlavná stanica'''<ref name="historia-1938-1952" /> |- | [[20. máj]] [[1952]] | zmena trasy | '''Petržalka, Sad''' – '''Mierová kolónia''' '''Mierová kolónia''' – '''Petržalka, Sad'''<ref name="historia-1938-1952" /> |- | [[26. august]] [[1952]] | zmena trasy | '''Hlavná stanica''' – '''Mierová kolónia''' '''Mierová kolónia''' – '''Hlavná stanica'''<ref name="historia-1938-1952" /> |- | [[január]] [[1957]] | zmena trasy | '''Hlavná stanica''' – '''Jurajov dvor''' '''Jurajov dvor''' – '''Hlavná stanica'''<ref name="historia-1953-1969">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = História bratislavskej MHD v rokoch 1953 až 1969 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/10034/Hist%C3%B3ria-bratislavskej-MHD-v-rokoch-1953-a%C5%BE-1969 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-01 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[1. september]] [[1965]] | zmena trasy | '''Hlavná stanica''' – '''ŽST Nové Mesto''' '''ŽST Nové Mesto''' – '''Hlavná stanica'''<ref name="historia-1953-1969" /> |- | [[1. február]] [[1973]] | zrušenie linky<ref name="siet1973"/> | – |- | ~ 1976 | obnovenie | '''Hlavná stanica''', Hlboká cesta, Mierové nám., Hurbanovo nám., Nám. SNP, Dukelská, KÚNZ, Odborárske nám., Steinerova, Centrálne trhovisko, Odbojárov, Kutuzovova, Thälmannova, Riazanská, ŽST Nové Mesto, Závod mieru, Turbínová, Magnetová, '''Jurajov dvor'''<ref name="siet1976">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kompletná sieť liniek so zastávkami k 1.11.1967 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/11746/Kompletn%C3%A1-sie%C5%A5-liniek-so-zast%C3%A1vkami-k-1-11-1967 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-10 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | 02.01.1980 | zmena trasy | '''Hlavná stanica''', Dimitrovovo nám., Žilinská, Sovietske nám. >>, Starohorská <<, Vazovova, Legionárska, Nám. Fr. Zupku, Odborájov, Bajkalská, Riazanská, Zátišie, Odborárska, Turbínová, Magnetová, '''Jurajov Dvor'''<ref name="historia-1980-1989">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = História bratislavskej MHD v rokoch 1980 až 1989 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/10036/Hist%C3%B3ria-bratislavskej-MHD-v-rokoch-1980-a%C5%BE-1989 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-01 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | 20.11.2011 | zánik<ref name="siet20111120">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00000487/Elektri%C4%8Dky-20111120.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | 19.03.2012 | obnovenie | '''ŽST Nové Mesto'''; Zátišie; Polus City Center; Nová doba; Odbojárov; Trnavské mýto; Legionárska; Vazovova; Floriánske nám.; STU; Vysoká; Poštová; Jesenského; '''Nám. Ľ. Štúra'''; Šafárikovo nám.; Námestie SNP; Poštová; Vysoká; Floriánske nám.; Vazovova; Legionárska; Trnavské mýto; Odbojárov; Nová doba; Polus City Center; Zátišie; '''ŽST Nové Mesto'''<ref name="siet20120319"/> |- | 20.01.2014 | zmena trasy | '''ŽST Nové Mesto'''; Zátišie; Polus City Center; Nová doba; Odbojárov; Trnavské mýto; Legionárska; Vazovova; Floriánske nám.; STU; Vysoká; Poštová; Jesenského; '''Nám. Ľ. Štúra'''; Most SNP; Chatam Sófer; Kapucínska; Poštová; Vysoká; Floriánske nám.; Vazovova; Legionárska; Trnavské mýto; Odbojárov; Nová doba; Polus City Center; Zátišie; '''ŽST Nové Mesto'''<ref name="siet20140113">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00000942/Elektri%C4%8Dky-20140120.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | 11.11.2014 | zmena trasy | '''ŽST Nové Mesto'''; Zátišie; Polus City Center; Nová doba; Odbojárov; Trnavské mýto; Legionárska; Blumentál; STU >>; Žilinská; Nám. Franza Liszta; '''Hlavná stanica'''<ref name="siet20141111"/> |- | 01.06.2015 | zmena trasy | '''ŽST Nové Mesto'''; Zátišie; Polus City Center; Nová doba; Odbojárov; Trnavské mýto; Legionárska; Blumentál; STU; Vysoká; Poštová-Martinus; Jesenského; '''Nám. Ľ. Štúra'''; Most SNP; Chatam Sófer; Kapucínska; Poštová-Martinus; Vysoká; STU; Blumentál; Legionárska; Trnavské mýto; Odbojárov; Nová doba; Polus City Center; Zátišie; '''ŽST Nové Mesto'''<ref name="siet20150601"/> |- | 04.07.2015 | zmena trasy | '''ŽST Nové Mesto'''; Zátišie; Polus City Center; Nová doba; Odbojárov; Trnavské mýto; Legionárska; Blumentál; STU; Vysoká; Poštová; '''Kamenné nám.'''; Mariánska; Americké nám.; Blumentál; Legionárska; Trnavské mýto; Odbojárov; Nová doba; Polus City Center; Zátišie; '''ŽST Nové Mesto'''<ref name="siet20150704">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00001311/Elektri%C4%8Dky-20150704.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | 01.09.2015 | zmena trasy | '''ŽST Nové Mesto'''; Zátišie; Polus City Center; Nová doba; Odbojárov; Trnavské mýto; Legionárska; Blumentál; STU >>; Žilinská; Nám. Franza Liszta; '''Hlavná stanica'''<ref name="siet20150901">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Obnovenie premávky električiek na Hlavnú stanicu (od 1.9.2015) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/14751/Obnovenie-premavky-elektriciek-na-Hlavnu-stanicu-od-1-9-2015.html | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2015-08-28 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | 02.09.2019 | zánik<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Premávka električkových liniek od začiatku nového školského roka (od 2.9.2019) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/18824/Prem%C3%A1vka-elektri%C4%8Dkov%C3%BDch-liniek-od-za%C4%8Diatku-nov%C3%A9ho-%C5%A1kolsk%C3%A9ho-roka | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2019-08-31 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> | '''NEPREMÁVA''' |} === Linka 5 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka 5 | obrázok = Bratislava, Staré Mesto, Hurbanovo námestie, Tramvaj T6.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Električka [[Tatra T6A5]] ako linka {{MHD|ba|5}} smerujúca do [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravky]] | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[20. máj]] [[1952]] | zánik = [[22. jún]] [[2019]] | konečné zastávky = pozri tabuľku | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|5}} bola električková linka, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]]. Väčšinu času od svojho vzniku spájala [[Bratislava – mestská časť Rača|Raču]] s [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlovou Vsou]] a neskôr [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravku]]. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #D37B09; width: 1px;" rowspan="13" | |- | [[20. máj]] [[1952]] | zavedenie linky | '''Hlavná stanica''' – '''Karlova Ves''' '''Karlova Ves''' – '''Hlavná stanica'''<ref name=historia19391952/> |- | [[26. august]] [[1952]] | zmena trasy; presmerovanie cez Račiansku ulicu | '''Gaštanový hájik''' – '''Karlova Ves''' '''Karlova Ves''' – '''Gaštanový hájik'''<ref name=historia19391952/> |- | [[7. november]] [[1958]] | zmena trasy | '''Gaštanový hájik''', Biely kríž, Pluhová, Bakuninova, Sliačska, Kijevská, Ursínyho, Račianske mýto, Vazovova, Mickiewiczova, Dobrovského, Kamenné nám., Jesenského, '''Národné divadlo''' '''Národné divadlo''', Kúpeľná, Šafárikovo nám., Červenej armády, Kamenné nám., Dobrovského, Mickiewiczova, Vazovova, Račianske mýto, Ursínyho, Kijevská, Sliačska, Bakuninova, Pluhová, Biely kríž, '''Gaštanový hájik'''<ref name=siet1958/> |- | [[31. marec]] [[1961]] | zmena trasy | '''Gaštanový hájik''', Biely kríž, Internát Mladá garda, Bakuninova, Sliačska, Kijevská, Légiodomy, Račianske mýto, Vazovova, Krajský úrad národného zdravia, Národného povstania, Kamenné nám., Jesenského, '''Slovenské národné divadlo''' '''Slovenské národné divadlo''', Kúpeľná, Šafárikovo nám., Červenej armády, Kamenné nám., Národného povstania, Krajský úrad národného zdravia, Vazovova, Račianske mýto, Légiodomy, Kijevská, Sliačska, Bakuninova, Internát Mladá garda, Biely kríž, '''Gaštanový hájik'''<ref name=siet1961/> |- | [[1. január]] [[1966]] | zmena trasy | '''Detvianska''', Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Nový záhon, Gaštanový hájik, Biely kríž, Internát Mladá garda, Riazanská, Sliačska, Kyjevská, Ursínyho, Račianske mýto, Vazovova, KÚNZ, Dukelská, Štúrova, Jesenského, '''Slovenské národné divadlo''' '''Slovenské národné divadlo''', Kúpeľná, Šafárikovo nám., Štúrova, Dukelská, KÚNZ, Vazovova, Račianske mýto, Ursínyho, Kyjevská, Sliačska, Riazanská, Internát Mladá garda, Biely kríž, Gaštanový hájik, Nový záhon, Pekná cesta, Černockého, Hečkova, Hybešova, '''Detvianska'''<ref name=siet1967/> |- | [[1. február]] [[1973]] | zmena trasy | '''Rača''', Hybešova ul., Hečkova ul., Černockého ul., Pekná cesta, Nový záhon, Gaštanový hájik, Námestie Biely kríž, Internát Mladá garda, Riazanská ul., Sliačska ul., Kijevská ul., Ursínyho ul., Račianske mýto, Vazovova ul., Mickiewiczova ul., Dukelská ul., Jesenského ul., '''Slovenské národné divadlo''' '''Slovenské národné divadlo''', Šafárikovo nám., Kamenné nám., Ulica 29. augusta, Americké nám., Vazovova ul., Ursínyho ul., Kijevská ul., Riazanská ul., Internát Mladá garda, Námestie Biely kríž, Gaštanový hájik, Nový záhon, Pekná cesta, Černockého ul., Hečkova ul., Hybešova ul., '''Rača'''<ref name=siet1973/> |- | [[21. máj]] [[1988]] | zmena trasy | '''Krajňákova''', OD Saratov, Drobného, Alexyho, Švantnerova, Damborského, Horné Krčace, Dolné Krčace, Karlova Ves, Borská, Lackova, Nad lúčkami, Segnerova, Jegorovovo nám., Komsomolská, Svrčia, Botanická záhrada, Lafranconi, PKO, Tunel, Kapucínska, Poštová, Kollárovo nám., Sovietske nám., Vazovova, Račianske mýto, Ursínyho, Pionierska, Riazanská, Mladá garda, Nám. Biely kríž, ŽST Vinohrady, Vozovňa Krasňany, Nový záhon, Pekná cesta, Černockého, Hečkova, Hybešova, Detvianska, Záhumenice, Pri vinohradoch, '''Komisárky''' '''Komisárky''', Pri vinohradoch, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Nový záhon, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske máto, Vazovova, Radlinského, Kollárovo nám., Poštová, Kapucínska, Tunel, PKO, Lafranconi, Botanická záhrada, Svrčia, Komsomolská, Jegorovovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, Lackova, Borská, Karlova Ves, Dolné Krčace, Horné Krčace, Damborského, Švantnerova, Alexyho, Drobného, OD Saratov, '''Krajňákova'''<ref name=siet1988/> |- | [[19. marec]] [[2012]] | zmena trasy; nové linkovanie električiek | '''Dúbravka''' – Karlova Ves – nábrežie – Šafárikovo nám. – Obchodná – Račianske mýto – ŽST Vinohrady – '''Rača''' '''Rača''' – ŽST Vinohrady – Račianske mýto – Obchodná – Nám. Ľ. Štúra – nábrežie – Karlova Ves – '''Dúbravka'''<ref name="novetrasy2012">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nové trasy električiek (od 19.3.2012) | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/10573/Nove-trasy-elektriciek?dfpi=2 | vydavateľ = imhd.sk Bratislava | dátum vydania = 2012-03-13 | dátum prístupu = 2024-07-16 | jazyk = sk | priezvisko = imhd.sk}}</ref> |- | [[1. máj]] [[2013]] | presmerovanie cez tunel | '''Pri kríži''', OD Saratov, Drobného, Alexyho, Švantnerova, Damborského, Horné Krčace, Dolné Krčace, Karlova Ves, Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Kapucínska, Poštová, Vysoká, Floriánske nám., Vazovova, Račianske mýto, Ursínyho, Pionierska, Riazanská, Mladá garda, Nám. Biely kríž, ŽST Vinohrady, Vozovňa Krasňany, Nový záhon, Pekná cesta, Černockého, Hečkova, Hybešova, Detvianska, Záhumenice, Púchovská, '''Komisárky''' '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Nový záhon, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Floriánske nám., STU, Vysoká, Poštová, Kapucínska, Park kultúry, Lafranconi, Botanická záhrada, Molecova, Jurigovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, MiÚ Karlova Ves, Borská, Karlova Ves, Dolné Krčace, Horné Krčace, Damborského, Švantnerova, Alexyho, Drobného, OD Saratov, '''Pri kríži'''<ref name=otvorenietunela2013>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoznam s.r.o. | url = https://www.zoznam.sk/ | vydavateľ = zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> |- | [[14. júl]] [[2014]] | zmena trasy; výluka v Dúbravke | '''Karlova Ves''', Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Kapucínska, Poštová, Vysoká, Floriánske nám., Vazovova, Račianske mýto, Ursínyho, Pionierska, Riazanská, Mladá garda, Nám. Biely kríž, ŽST Vinohrady, Vozovňa Krasňany, Nový záhon, Pekná cesta, Černockého, Hečkova, Hybešova, Detvianska, Záhumenice, Púchovská, '''Komisárky''' '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Nový záhon, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Floriánske nám., STU, Vysoká, Poštová, Kapucínska, Park kultúry, Lafranconi, Botanická záhrada, Molecova, Jurigovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, MiÚ Karlova Ves, Borská, '''Karlova Ves'''<ref name="ReferenceC"/> |- | [[14. november]] [[2014]] | zmena trasy; obnovenie premávky do Dúbravky | '''Pri kríži''', OD Saratov, Drobného, Alexyho, Švantnerova, Damborského, Horné Krčace, Dolné Krčace, Karlova Ves, Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Kapucínska, Poštová, Vysoká, Blumentál, Račianske mýto, Ursínyho, Pionierska, Riazanská, Mladá garda, Nám. Biely kríž, ŽST Vinohrady, Vozovňa Krasňany, Nový záhon, Pekná cesta, Černockého, Hečkova, Hybešova, Detvianska, Záhumenice, Púchovská, '''Komisárky''' '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Nový záhon, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, STU, Vysoká, Poštová, Kapucínska, Park kultúry, Lafranconi, Botanická záhrada, Molecova, Jurigovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, MiÚ Karlova Ves, Borská, Karlova Ves, Dolné Krčace, Horné Krčace, Damborského, Švantnerova, Alexyho, Drobného, OD Saratov, '''Pri kríži'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoznam s.r.o. | url = https://www.zoznam.sk/ | vydavateľ = zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> |- | [[22. jún]] [[2019]] | zrušenie linky; výluka na Karlovesko-Dúbravskej radiále | – |} === Linka 6 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka 6 | obrázok = Bratislava K2S 7133.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Električka [[Tatra K2S]] na linke {{MHD|ba|6}} | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[7. november]] [[1958]] | zánik = [[22. jún]] [[2019]] | konečné zastávky = Karlova Ves<br>Šafárikovo nám. | počet zastávok = 15 | dĺžka = ≈ 6,5 | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka v minulosti nemala žiadnu ustálenú trasu, najčastejšie však jazdila do [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlovej Vsi]]. Na linke premávali prevažne vozidlá Tatra K2S ==== Trasa linky ==== {| class="wikitable sortable" |- ! Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="text-align: right" | 07.11.1958 | | '''Petržalka – sad''', Šafárikovo nám., Červenej armády, Jesenského, Národné divadlo, Rybné nám., Podhradské nábr., Mockovo nám., Pri tuneli, Park kultúry a oddychu, Žižkova škola, Mlynská dolina, Botanická záhrada, Svrčková, Líščie údolie, Komsomolská, '''Karlova Ves (Vodárenská)'''<ref name=siet1958/> |- | style="text-align: right" | 31.03.1961 | | '''Petržalka (sad)''', Šafárikovo nám., Červenej armády, Jesenského, Slovenské národné divadlo, Rybné nám., Podhradské nábr., Mockovo nám., Pri tuneli, Park kultúry a oddychu, Žižkova škola, Mlynská dolina, Botanická záhrada, Svrčková, Na riviére, Komsomolská, '''Karlova Ves (Vodárenská)'''<ref name=siet1961/> |- | style="text-align: right" | 11.11.1967 | | '''Hlavná stanica''', Hlboká cesta, Mierové nám., Hurbanovo nám., Nám. SNP, Dukelská, KÚNZ, Odborárske nám., Steinerova, Centrálne trhovisko, Odbojárov, Kutuzovova, Thälmannova, Riazanská, Zátišie, '''Žel. stanica Nové Mesto'''<ref name=siet1967/> |- | style="text-align: right" | 01.02.1973 | | '''Železničná stanica Nová Mesto''', Zátišie, Riazanská ul., Thälmannova ul., Nová doba, Ul. odbojárov, Centrálne trhovisko, Steinerova ul., Mickiewiczova ul., Dukelská ul., Námestie SNP, Hurbanovo nám., Mierové nám., Hlboká cesta, '''Hlavná stanica''' '''Hlavná stanica''', Hlboká cesta, Mierové nám., Námestie SNP, Ulica 29. augusta, Steinerova ul., Centrálne trhovisko, Ul. odbojárov, Nová doba, Matičná ul., Zátišie, '''Železničná stanica Nové Mesto'''<ref name=siet1973/> |- | style="text-align: right" | 21.05.1988 | | '''Žel. st. Nové Mesto''', Zátišie, Riazanská, Bajkalská, Odbojárov, Nám. Fr. Zupku, Legionárska, Vazovova, Radlinského, Kollárovo nám., Poštová, Kapucínska, '''Tunel''', Most SNP, Nám. Ľ. Štúra, Kyjevské nám., Markušova, Odborárske nám., Legionárska, Nám. Fr. Zupku, Odbojárov, Bajkalská, Riazanská, Zátišie, '''Žel. st. Nové Mesto'''<ref name=siet1988/> |- | style="text-align: right" | 19.03.2012 | nové linkovanie električiek<ref name=novetrasy2012/> | '''Karlova Ves''', Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, Most SNP, '''Šafárikovo nám.''' '''Šafárikovo nám.''', Jesenského, Nám. Ľ. Štúra, Most SNP, Chatam Sófer, Park kultúry, Lafranconi, Botanická záhrada, Molecova, Jurigovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, MiÚ Karlova Ves, Borská, '''Karlova Ves'''<ref name=novetrasy2012/> |- | style="text-align: right" | 20.01.2014 | zlúčenie s linkou 7 kvôli výluke Štúrovej počas výstavby električkovej trate do Petržalky | '''Karlova Ves''', Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, Most SNP, Nám. Ľ. Štúra, Námestie SNP, Poštová, Vysoká, Floriánske nám., Vazovova, Račianske mýto, Ursínyho, Pionierska, Riazanská, Mladá garda, Nám. Biely kríž, '''ŽST Vinohrady''' '''ŽST Vinohrady''', Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Floriánske nám., STU, Vysoká, Poštová, Jesenského, Nám. Ľ. Štúra, Most SNP, Chatam Sófer, Park kultúry, Lafranconi, Botanická záhrada, Molecova, Jurigovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, MiÚ Karlova Ves, Borská, '''Karlova Ves'''<ref name=sturova20140113/> |- | style="text-align: right" | 06.11.2014 | preĺženie ranných spojov do Rače<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/13917/Predlzenie-niektorych-spojov-linky-6-do-Race-od-3-11-2014.html |dátum prístupu=2025-07-25 |url archívu=https://web.archive.org/web/20141112051138/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/13917/Predlzenie-niektorych-spojov-linky-6-do-Race-od-3-11-2014.html |dátum archivácie=2014-11-12 }}</ref> | '''Karlova Ves''', Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, Most SNP, Nám. Ľ. Štúra, Námestie SNP, Poštová, Vysoká, Floriánske nám., Vazovova, Račianske mýto, Ursínyho, Pionierska, Riazanská, Mladá garda, Nám. Biely kríž, '''ŽST Vinohrady''', ''Vozovňa Krasňany, Nový záhon, Pekná cesta, Černockého, Hečkova, Hybešova, Detvianska, Záhumenice, Púchovská, '''Komisárky''''' '''''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Nový záhon, Vozovňa Krasňany,'' '''ŽST Vinohrady''', Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Floriánske nám., STU, Vysoká, Poštová, Jesenského, Nám. Ľ. Štúra, Most SNP, Chatam Sófer, Park kultúry, Lafranconi, Botanická záhrada, Molecova, Jurigovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, MiÚ Karlova Ves, Borská, '''Karlova Ves'''<ref name=sturova20140113/> |- | style="text-align: right" | 08.01.2015 | zrušenie predĺžených spojov do Rače | '''Karlova Ves''', Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, Most SNP, Nám. Ľ. Štúra, Námestie SNP, Poštová, Vysoká, Blumentál, Račianske mýto, Ursínyho, Pionierska, Riazanská, Mladá garda, Nám. Biely kríž, '''ŽST Vinohrady''' '''ŽST Vinohrady''', Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, STU, Vysoká, Poštová, Jesenského, Nám. Ľ. Štúra, Most SNP, Chatam Sófer, Park kultúry, Lafranconi, Botanická záhrada, Molecova, Jurigovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, MiÚ Karlova Ves, Borská, '''Karlova Ves'''<ref name=sturova20140113/> |- | style="text-align: right" | 02.09.2015 | skrátenie po Karlovu Ves<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/14742/Zavedenie-posilovej-elektrickovej-linky-7-a-zmena-linky-6-od-2-9-2015.html |dátum prístupu=2025-07-25 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150902193552/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/14742/Zavedenie-posilovej-elektrickovej-linky-7-a-zmena-linky-6-od-2-9-2015.html |dátum archivácie=2015-09-02 }}</ref> | '''Karlova Ves''', Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, '''Most SNP'''<br> '''Most SNP''', Chatam Sófer, Park kultúry, Lafranconi, Botanická záhrada, Molecova, Jurigovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, MiÚ Karlova Ves, Borská, '''Karlova Ves''' |- | style="text-align: right" | 28.10.2015 |obnovenie premávky na ŽST Vinohrady a ráno do Rače |'''Karlova Ves''', Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, Most SNP, Nám. Ľ. Štúra, Námestie SNP, Poštová, Vysoká, Floriánske nám., Vazovova, Račianske mýto, Ursínyho, Pionierska, Riazanská, Mladá garda, Nám. Biely kríž, '''ŽST Vinohrady''', ''Vozovňa Krasňany, Nový záhon, Pekná cesta, Černockého, Hečkova, Hybešova, Detvianska, Záhumenice, Púchovská, '''Komisárky''''' '''''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Nový záhon, Vozovňa Krasňany,'' '''ŽST Vinohrady''', Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Floriánske nám., STU, Vysoká, Poštová, Jesenského, Nám. Ľ. Štúra, Most SNP, Chatam Sófer, Park kultúry, Lafranconi, Botanická záhrada, Molecova, Jurigovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, MiÚ Karlova Ves, Borská, '''Karlova Ves'''<ref name="sturova20140113" /> |- | style="text-align: right" | 15.06.2016, <br> 27.07.2016 | obvnovenie pôvodnej trasy | '''Karlova Ves''', Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, Most SNP, « Nám. Ľ. Štúra, « Jesenského, '''Šafárikovo nám.''' |- | style="text-align: right" | 25.06.2016, <br> 22.08.2016 | skrátenie po Most SNP | '''Karlova Ves''', Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, '''Most SNP''' |- | style="text-align: right" | 22.06.2019 X6 | výluka na Karlovesko-Dúbravskej radiále | '''Molecova''', Botanická záhrada, Lafranconi, Kráľovské údolie, Chatam Sófer, Most SNP, Nám. Ľ. Štúra, Námestie SNP, Kapucínska, Kráľovské údolie, Lafranconi, Botanická záhrada, '''Molecova''' |} === Linka 7 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka 7 | obrázok = Tatra T3G - 7837.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Električka [[Tatra T3G]] ako linka {{MHD|ba|7}} na konečnej zastávke ''ŽST Vinohrady'' | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[7. november]] [[1958]] | zánik = [[27. jún]] [[2025]] | konečné zastávky = Hlavná stanica<br>Rača, Komisárky | počet zastávok = 22 | dĺžka = ≈ 9 | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|7}} bola električková linka, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]]. Linka od svojho vzniku spájala [[Bratislava – mestská časť Rača|Rača]] s [[Bratislava hlavná stanica|hlavnou stanicou]]. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #FFED00; width: 1px;" rowspan="15" | | [[7. november]] [[1958]] | zavedenie linky | '''Junácka''', Nová doba, Rovniankova, Odbojárov, Pri Starej prachárni, Trnavská cesta, Steinerova, Odborárske nám., Mickiewiczova, Dobrovského, Kamenné nám., Jesenského, Národné divadlo, Rybné nám., Podhradské nábr., Mockovo nám., Pri tuneli, Park kultúry a oddychu, Žižkova škola, Mlynská dolina, Botanická záhrada, Svrčková, Líščie údolie, Komsomolská, '''Karlova Ves (Vodárenská)'''<ref name=siet1958/> |- | [[31. marec]] [[1961]] | zmena trasy | '''Junácka''', Nová doba I., Nová doba II., Odbojárov, Centrálne trhovisko, Steinerova, Odborárske nám., Krajský úrad národného zdravia, Národného povstania, Kamenné nám., Jesenského, Slovenské národné divadlo, Rybné nám., Podhradské nábr., Mockovo nám., Pri tuneli, Park kultúry a oddychu, Žižkova škola, Mlynská dolina, Botanická záhrada, Svrčková, Na riviére, Komsomolská, '''Karlova Ves (Vodárenská)'''<ref name=siet1961/> |- | [[11. november]] [[1967]] | zmena trasy | '''Karlova Ves (Vodárenská)''', Hájnická, Riviéra, Líščie údolie, Botanická záhrada, Mlynská dolina, Žižkova škola, Park kultúry a oddychu, Podhradské nábr., Kálalova, Slovenské národné divadlo, Jesenského, Kamenné nám., Dukelská, KÚNZ, Vazovova, Račianske mýto, Ursínyho, Kyjevská, Sliačska, Riazanská, Internát Mladá garda, Biely kríž, '''Gaštanový hájik'''<ref name=siet1967/> |- | [[1. február]] [[1973]] | zmena trasy | '''Gaštanový hájik''', Námestie Biely kríž, Internát Mladá garda, Riazanská ul., Sliačska ul., Kijevská ul., Ursínyho ul., Račianske mýto, Vazovova ul., Mickiewiczova ul., Dukelská ul., Jesenského ul., '''Slovenské národné divadlo'''<ref name=siet1973/> |- | [[21. máj]] [[1988]] | zmena trasy | '''ŽST Vinohrady''', Nám. Biely kríž, Mladá Garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Vazovova, Americké nám., Duklianska, Jesenského, Nám. Ľ. Štúra, Most SNP, Tunel, Kapucínska, Poštová, Kollárovo nám., Sovietske nám., Vazovova, Račianske mýto, Ursínyho, Pionierska, Riazanská, Mladá garda, nám. Biely kríž, '''ŽST Vinohrady'''<ref name=siet1988/> |- | [[19. marec]] [[2012]] | zmena trasy; nové linkovanie električiek | '''ŽST Vinohrady''' – Račianske mýto – Špitálska – '''Nám. SNP''' '''Nám. SNP''' – Obchodná – Račianske mýto – '''ŽST Vinohrady'''<ref name="novetrasy2012"/> |- | [[1. máj]] [[2013]] | zmena trasy; predĺženie linky | '''ŽST Vinohrady''', Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Floriánske nám., STU, Vysoká, Poštová, Jesenského, '''Nám. Ľ. Štúra'''<ref name=otvorenietunela2013/> |- | [[20. január]] [[2014]] | zrušenie linky | – |- | [[2. september]] [[2015]] | zavedenie linky | '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Nový záhon, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, Americké námestie, Mariánska, '''Nám. SNP''' |- | [[22. jún]] [[2019]] | zrušenie linky | – |- | [[2. september]] [[2019]] | zavedenie linky | '''ŽST Vinohrady''', Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, STU », Úrad vlády SR, Nám. Franza Liszta, '''Hlavná stanica''' |- | [[16. september]] [[2019]] | zmena trasy; predĺženie ranných spojov do Rače | '''''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Drevona, Cintorín Rača, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ''ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, STU », Úrad vlády SR, Nám. Franza Liszta, '''Hlavná stanica''' |- | [[7. september]] [[2020]] | zmena trasy | '''''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Drevona, Cintorín Rača, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ''ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Vazovova, Krížna, Trnavské mýto, Odbojárov, Nová doba, MiÚ. Nové Mesto, Zátišie, '''ŽST Nové Mesto''' |- | [[16. november]] [[2020]] | zmena trasy | '''''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Drevona, Cintorín Rača, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ''ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, STU », Úrad vlády SR, Nám. Franza Liszta, '''Hlavná stanica''' |- | [[27. jún]] [[2025]] | zrušenie linky | – |} === Linka 8 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka 8 | obrázok = 2017-06-15 SK Bratislava II, Záhradnicka @ Miletičova, K2G 7085 linka 8 (50128568536).jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Električka [[Tatra K2G]] ako linka {{MHD|ba|8}} smerujúca do [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinova]] | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[1. apríl]] [[1971]] | zánik = [[22. jún]] [[2019]] | konečné zastávky = pozri tabuľku | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|8}} bola električková linka, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]]. Linka od svojho vzniku spájala [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] s centrom mesta. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #427669; width: 1px;" rowspan="7" | |- | [[1. apríl]] [[1971]] | zavedenie linky | '''Pošeň''', Chlumeckého ul., Súmračná ul., Tomašikova ul., Herlianska ul., Pri jazere, Salvova ul., Miletičova ul., Centrálne trhovisko, Steinerova ul., Mickiewiczova ul., Dukelská ul., Námestie SNP, Hurbanovo nám., Mierové nám., Hlboká cesta, '''Hlavná stanica''' '''Hlavná stanica''', Hlboká cesta, Mierové nám., Námestie SNP, Ulica 29. augusta, Steinerova ul., Centrálne trhovisko, Miletičova ul., Bajkalská ul., Pri jazere, Herlianska ul., Tomašikova ul., Prechtlova ul., Chlumeckého ul., '''Pošeň'''<ref name=siet1973/> |- | [[21. máj]] [[1988]] | zmena trasy | '''Hlavná stanica''', Dimitrovovo nám, Žilinská, Sovietske nám., Vazovova, Legionárska, Nám. Fr. Zupku, Miletičova, Bajkalská, Pri jazere, Herlianska, Tomášikova, Súmračná, Chlumeckého, '''Ružinov''' '''Ružinov''', Chlumeckého, Súmračná, Tomášikova, Herlianska, Pri jazere, Bajkalská, Miletičova, Nám. Fr. Zupku, Legionárska, Vazovova, Starohorská, Žilinská, Dimitrovovo nám., '''Hlavná stanica'''<ref name=siet1988>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoznam s.r.o. | url = https://www.zoznam.sk/ | vydavateľ = zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> |- | [[19. marec]] [[2012]] | zmena trasy; nové linkovanie električiek<ref name="novetrasy2012"/> | prichádza ako linka {{MHD|ba|3}} > '''Námestie SNP''', Poštová, Vysoká, Floriánske nám., Vazovova, Legionárska, Trnavské mýto, Saleziáni, Slovanet, Nemocnica Ružinov, Herlianska-OC Retro, Tomášikova, Súmračná, Chlumeckého, '''Astronomická''' '''Astronomická''', Chlumeckého, Súmračná, Tomášikova, Herlianska-OC Retro, Nemocnica Ružinov, Slovanet, Saleziáni, Trnavské mýto, Legionárska, Vazovova, Floriánske nám., STU, Vysoká, Poštová, '''Kamenné nám.''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|3}}<ref name="novetrasy2012"/> |- | [[9. júl]] [[2016]]<br>[[22. august]] [[2016]] | zmena trasy; odlúčenie od linky 3 | '''Astronomická''', Chlumeckého, Súmračná, Tomášikova, Herlianska-OC Retro, Nemocnica Ružinov, Slovanet, Saleziáni, Trnavské mýto, Legionárska, Vazovova, Blumentál, STU, Vysoká, Poštová-Martinus, Kapucínska, Chatam Sófer, '''Most SNP''' '''Most SNP''', Šafárikovo nám., Poštová-Martinus, Vysoká, Floriánske nám., Vazovova, Legionárska, Trnavské mýto, Saleziáni, Slovanet, Nemocnica Ružinov, Herlianska-OC Retro, Tomášikova, Súmračná, Chlumeckého, '''Astronomická''' |- | [[27. júl]] [[2016]] | zmena trasy | '''Astronomická''', Chlumeckého, Súmračná, Tomášikova, Herlianska-OC Retro, Nemocnica Ružinov, Slovanet, Saleziáni, Trnavské mýto, Legionárska, Vazovova, Blumentál, STU, Vysoká, Poštová-Martinus, Jesenského, '''Nám. Ľ. Štúra''' '''Nám. Ľ. Štúra''', Šafárikovo nám., Poštová-Martinus, Vysoká, Floriánske nám., Vazovova, Legionárska, Trnavské mýto, Saleziáni, Slovanet, Nemocnica Ružinov, Herlianska-OC Retro, Tomášikova, Súmračná, Chlumeckého, '''Astronomická''' |- | [[22. jún]] [[2019]] | zrušenie linky | – |} {{clear}} === Linka 10 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka 10 | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[2. január]] [[1980]] | zánik = pozri tabuľku | konečné zastávky = pozri tabuľku | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|10}} bola električková linka, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]] od [[2. január]]a [[1980]] do roku [[1997]]. V súčasnosti pod číslom {{MHD|ba|10}} existuje občasná linka, ktorá zvykne jazdiť na deň otvorených dverí do [[Vozovňa Jurajov dvor|vozovne Jurajov dvor]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gogal | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Kompletná sieť liniek so zastávkami k 21.5.1988 | url = | vydavateľ = | dátum vydania = 2011-11-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-12-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #808080; width: 1px;" rowspan="7" | |- | [[2. január]] [[1980]] | zavedenie linky | '''Jurajov dvor'''; Magnetová; Turbínová; Odborárska; Zátišie; Riazanská; Bajkalská; Odbojárov; Nám. Fr. Zupku; Legionárska; Americké nám.; Duklianska; Jesenského; '''Nám. Ľ. Štúra''' '''Nám. Ľ. Štúra'''; Šafárikovo nám.; Kyjevské nám.; Markušova; Odborárske nám.; Legionárska; Nám. Fr. Zupku; Odbojárov; Bajkalská; Riazanská; Zátišie; Odborárska; Turbínová; Magnetová; '''Jurajov dvor''' |- | [[1997]] | zrušenie linky | – |- | DOD | v premávke | '''Jurajov dvor'''; Magnetová; Odborárska; Zátišie; Polus City Center; Nová doba; Odbojárov; Trnavské mýto; Krížna; Blumentál; STU; Vysoká; Poštová; Nám. SNP; Nové SND; '''Nám. Ľ. Štúra''' '''Nám. Ľ. Štúra'''; Šafárikovo nám.; Kamenné nám.; Špitálska; Americké nám.; Krížna; Trnavské mýto; Odbojárov; Nová doba; Polus City Center; Zátišie; Odborárska; Magnetová; '''Jurajov dvor''' |} {{clear}} === Linka 11 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka 11 | obrázok = Bratislava, Staré Mesto, námestie Ľ. Štúra, Tramvaj T3.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Električka [[Tatra T3G]] ako linka {{MHD|ba|11}} na zastávke ''Nám. Ľ. Štúra'' | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[3. marec]] [[1980]] | zánik = [[19. marec]] [[2012]] | konečné zastávky = pozri tabuľku | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|11}} bola električková linka, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name=siet1988/> ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #808080; width: 1px;" rowspan="7" | |- | [[3. marec]] [[1980]] | zavedenie linky | '''Detvianska'''; Hybešova; Hečkova; Černockého; Pekná cesta; Nový záhon; Vozovňa Krasňany; ŽST Vinohrady; Nám. Biely kríž; Mladá garda; Riazanská; Pionierska; Ursínyho; Račianske mýto; Vazovova; Americké nám.; Duklianska; Jesenského; '''Nám. Ľ. Štúra''' '''Nám. Ľ. Štúra'''; Šafárikovo nám.; Kyjevské nám.; Markušova; Americké nám.; Vazovova; Račianske mýto; Ursínyho; Pionierska; Riazanská; Mladá garda; Nám. Biely kríž; ŽST Vinohrady; Vozovňa Krasňany; Nový záhon; Pekná cesta; Černockého; Hečkova; Hybešova; '''Detvianska''' |- | [[21. máj]] [[1988]] | zmena trasy; predĺženie linky | '''Komisárky'''; Pri vinohradoch; Záhumenice; Detvianska; Hybešova; Hečkova; Černockého; Pekná cesta; Nový záhon; Vozovňa Krasňany; ŽST Vinohrady; Nám. Biely kríž; Mladá garda; Riazanská; Pionierska; Ursínyho; Račianske mýto; Vazovova; Americké nám.; Duklianska; Jesenského; '''Nám. Ľ. Štúra''' '''Nám. Ľ. Štúra'''; Šafárikovo nám.; Kyjevské nám.; Markušova; Americké nám.; Vazovova; Račianske mýto; Ursínyho; Pionierska; Riazanská; Mladá garda; Nám. Biely kríž; ŽST Vinohrady; Vozovňa Krasňany; Nový záhon; Pekná cesta; Černockého; Hečkova; Hybešova; Detvianska; Záhumenice; Pri vinohradoch; '''Komisárky''' |- | [[19. marec]] [[2012]] | zrušenie linky | – |} {{clear}} === Linka 12 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka 12 | obrázok = 7301-brat-mt.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Električka [[Tatra T3S]] ako linka {{MHD|ba|12}} | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[15. máj]] [[1981]] | zánik = [[19. marec]] [[2012]] | konečné zastávky = pozri tabuľku | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|12}} bola električková linka, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]]. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | rowspan="8" style="background-color: #808080; width: 1px;" | | |- | [[15. máj]] [[1981]] | zavedenie linky | '''Ružinov'''; Chlumeckého; Súmračná; Tomášikova; Herlianska; Pri jazere; Bajkalská; Miletičova; Nám. Fr. Zupku; Legionárska; Americké nám.; Duklianska; Jesenského; '''Nám. Ľ. Štúra''' '''Nám. Ľ. Štúra'''; Šafárikovo nám; Kyjevské nám.; Markušova; Odborárske nám.; Legionárska; Nám. Fr. Zupku; Miletičova; Bajkalská; Pri jazere; Herlianska; Tomášikova; Súmračná; Chlumeckého; '''Ružinov''' |- | [[12. apríl]] [[1986]] – ? | zmena trasy; predĺženie linky | '''Krajňákova'''; OD Saratov; Drobného; Alexyho; Švantnerova; Damborského; Horné Krčace; Dolné Krčace; Karlova Ves; Borská; Lackova; Nad lúčkami; Segnerova; Jegorovovo nám.; Komsomolská; Svrčia; Botanická záhrada; Lafranconi; PKO; Tunel; Nový most; Šafárikovo nám; Kyjevské nám.; Markušova; Odborárske nám.; Legionárska; Nám. Fr. Zupku; Miletičova; Bajkalská; Pri jazere; Herlianska; Tomášikova; Súmračná; Chlumeckého; '''Ružinov''' '''Ružinov'''; Chlumeckého; Súmračná; Tomášikova; Herlianska; Pri jazere; Bajkalská; Miletičova; Nám. Fr. Zupku; Legionárska; Americké nám.; Duklianska; Jesenského; Nám. Ľ. Štúra; Nový most; Tunel; PKO; Lafranconi; Botanická záhrada; Svrčia; Komsomolská; Jegorovovo nám.; Segnerova; Nad lúčkami; Lackova; Borská; Karlova Ves; Dolné Krčace; Horné Krčace; Damborského; Švantnerova; Alexyho; Drobného; OD Saratov; '''Krajňákova'''<ref name="siet1988" /> |- | [[2. september]] [[1998]] | zmena trasy; skrátenie linky | '''Pri kríži'''; OD Saratov; Drobného; Alexyho; Švantnerova; Damborského; Horné Krčace; Dolné Krčace; Karlova Ves; Borská; Lackova; Nad lúčkami; Segnerova; Jurigovo nám.; Molecova; Botanická záhrada; Lafranconi; Park kultúry; Tunel; Nový most; '''Šafárikovo námestie''' '''Šafárikovo námestie'''; Nám. Ľ. Štúra; Nový most; Tunel; Park kultúry; Lafranconi; Botanická záhrada; Molecova; Jurigovo námestie; Segnerova; Nad lúčkami; Lackova; Borská; Karlova Ves; Dolné Krčace; Horné Krčace; Damborského; Švantnerova; Alexyho; Drobného; OD Saratov; '''Pri kríži''' |- | [[19. marec]] [[2012]] | zrušenie linky | – |} {{clear}} === Linka 13 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka 13 | obrázok = Bratislava Tram R03.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Električka [[Tatra K2S]] ako linka {{MHD|ba|13}} na zastávke ''Nám. Ľ. Štúra'' | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[17. august]] [[1981]] | zánik = [[2. november]] [[2011]] | konečné zastávky = Hlavná stanica<br>Nám. Ľ. Štúra | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|13}} bola električkovou linkou, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]]. Linka po celý čas spájala centrum mesta s [[Bratislava hlavná stanica|Hlavnou stanicou]]. Na linku boli pred jej zrušením vypravované kĺbové električky [[Tatra K2]]. Linka sa zrušila spolu so zatvorením električkovej trate na Hlavnú stanicu. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #808080; width: 1px;" rowspan="7" | |- | [[17. august]] [[1981]] | zavedenie linky | '''Hlavná stanica'''; Dimitrovovo nám.; Žilinská; Radlinského; Kollárovo nám.; Poštová; Jesenského; '''Nám. Ľ. Štúra''' '''Nám. Ľ. Štúra'''; Šafárikovo nám.; Kyjevské nám.; Poštová; Kollárovo nám.; Starohorská; Žilinská; Dimitrovovo nám.; '''Hlavná stanica'''<ref name=siet1988/> |- | [[2. november]] [[2011]] | zrušenie linky | – |} {{clear}} === Linka 14 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka 14 | obrázok = Bratislava, Staré Mesto, Špitálská, Tramvaj K2.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Električka [[Tatra K2]] ako linka {{MHD|ba|14}} | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[27. august]] [[1984]] | zánik = [[19. marec]] [[2012]] | konečné zastávky = pozri tabuľku | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|14}} bola električková linka, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]]. Na linku boli až do jej zrušenia pri reorganizácii liniek v roku [[2012]] vypravované kĺbové električky [[Tatra K2]] alebo [[Tatra K2S]]. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #808080; width: 1px;" rowspan="7" | |- | [[27. august]] [[1984]] | zavedenie linky | '''Hlavná stanica'''; Dimitrovovo nám.; Žilinská; Sovietske nám.; Vazovova; Legionárska; Nám. Fr. Zupku; Odbojárov; Bajkalská; Riazanska; Zátišie; '''ŽST Nové Mesto''' '''ŽST Nové Mesto'''; Zátišie; Riazanská; Bajkalská; Odbojárov; Nám. Fr. Zupku; Legionárska; Vazovova; Starohorská; Žilinská; Dimitrovovo nám.; '''Hlavná stanica''' |- | [[23. december]] [[1992]] | zrušenie linky | – |- | [[30. marec]] [[1998]] | zavedenie linky | '''Astronomická'''; Chlumeckého; Súmračná; Tomášikova; Herlianska; Pri jazere; Slovanet; Saleziáni; Trnavské mýto; Odborárske nám.; Americké nám.; Mariánska; Kamenné nám.; Jesenského; '''Nám. Ľ. Štúra''' '''Nám. Ľ. Štúra'''; Šafárikovo nám.; Kamenné nám.; Mariánska; Americké nám.; Odborárske nám.; Trnavské mýto; Saleziáni; Slovanet; Pri jazere; Herlianska; Tomášikova; Súmračná; Chlumeckého; '''Astronomická'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://imhd.zoznam.sk/ba/media/mn/00000487/Elektricky-20111120.pdf | vydavateľ = | dátum vydania = 2011-11-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20150930040336/http://imhd.zoznam.sk/ba/media/mn/00000487/Elektricky-20111120.pdf | dátum archivácie = 2015-09-30 }}</ref> |- | [[19. marec]] [[2012]] | zrušenie linky | – |} {{clear}} === Linka 15 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka 15 | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[27. august]] [[1984]] | zánik = [[19. marec]] [[2012]] | konečné zastávky = pozri tabuľku | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|15}} bola električková linka, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]]. Linka bola zavedená [[27. august]]a [[1984]] a premávala na trase [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravka]]-[[Hanulova ulica (Bratislava)|Hanulova]] – [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlova Ves]] – [[Štúrova ulica (Bratislava)|Štúrova]] – [[Americké námestie]] – [[Vazovova ulica|Vazovova]] – [[Krížna ulica (Bratislava)|Steinerova]] – [[Jesenského ulica (Bratislava)|Jesenského]] – [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravka]]-[[Hanulova ulica (Bratislava)|Hanulova]]. Linka spájala centrum mesta s [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravkou]]. Linka však premávala krátko, už [[2. január]]a [[1986]] bola zrušená a nahradená linkou {{MHD|ba|12}}. [[2. november|2. novembra]] [[2011]] bola zavedená nová linka {{MHD|ba|15}}, ktorá premávala po trase [[Zlaté piesky (ulica)|Zlaté piesky]] – [[Obchodná ulica (Bratislava)|Obchodná]] – [[Námestie Ľudovíta Štúra|Nám. Ľ. Štúra]]. Linka bola zrušená [[19. marec|19. marca]] [[2012]] v rámci reorganizácie električkovej dopravy. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #808080; width: 1px;" rowspan="7" | |- | [[27. august]] [[1984]] | zavedenie linky | '''Hanulova''', Horné Krčace, Dolné Krčace, Karlova Ves, Borská, Lackova, Nad lúčkami, Segnerova, Jegorovovo nám., Komsomolská, Svrčia, Botanická záhrada, Lafranconi, PKO, Tunel, Most SNP, Šafárikovo nám., Nám. SNP, Duklianska, Americké nám., '''Vazovova''' '''Vazovova''', Americké nám., Markušova, Jesenského, Nám. Ľ. Štúra, Most SNP, Tunel, PKO, Lafranconi, Botanická záhrada, Svrčia, Komsomolská, Jegorovovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, Lackova, Borská, Karlova Ves, Dolné Krčace, Horné Krčace, '''Hanulova'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = História bratislavskej MHD v rokoch 1980 až 1989 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/10036/10036.html?dfpi=1 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-01 | dátum prístupu = 2022-10-18 }}</ref> |- | [[12. apríl]] [[1986]] | zrušenie linky | – |- | [[2. november]] [[2011]] | zavedenie linky | '''Zlaté piesky''', Cesta na Senec, PPA Controll, Jurajov dvor, Magnetová, Odborárska, Zátišie, Polus City Center, Nová doba, Odbojárov, Trnavské mýto, Legionárska, Vazovova, Floriánske nám., STU, Vysoká, Poštová, Jesenského, '''Nám. Ľ. Štúra''' '''Nám. Ľ. Štúra''', Šafárikovo nám., Nám. SNP, Poštová, Vysoká, Floriánske nám., Vazovova, Legionárska, Trnavské mýto, Odbojárov, Nová doba, Polus City Center, Zátišie, Odborárska, Magnetová, Jurajov dvor, PPA Controll, Cesta na Senec, '''Zlaté piesky'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = História bratislavskej MHD v rokoch 2010 až 2015 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/10102/Historia-bratislavskej-MHD-od-roku-2010?text=202 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-01 | dátum prístupu = 2022-10-18 }}</ref> |- | [[19. marec]] [[2012]] | zrušenie linky | – |} {{clear}} === Linka 16 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka 16 | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[11. máj]] [[2009]] | zánik = [[19. marec]] [[2012]] | konečné zastávky = Ružinov, Astronomická<br>Rača, Komisárky | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|16}} bola električková linka, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]]. Linka od svojho vzniku spájala prevažne [[Bratislava – mestská časť Rača|Raču]] s [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinovom]]. Linka {{MHD|ba|16}} vznikla [[11. máj]]a [[2009]] a zrušená bola [[19. marec|19. marca]] [[2012]] spolu s linkou {{MHD|ba|15}}, kvôli prečíslovaniu na inú linku. V súvislosti s dočasným uzatvorením tunela pod Hradom zrušil [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] električky číslo {{MHD|ba|11}} a {{MHD|ba|14}} a čiastočne ich nahradil novou linkou {{MHD|ba|16}}. Tunel mal byť zatvorený jeden rok a dopravca veril, že ho otvorí na [[jar]] [[2010]]. Nová električková linka {{MHD|ba|16}} premávala zo sídliska [[Komisárky (Bratislava)|Komisárky]] v [[Bratislava – mestská časť Rača|Rači]] cez [[Námestie Slovenského národného povstania (Bratislava)|Námestie SNP]] do [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinova]] a späť do [[Bratislava – mestská časť Rača|Rače]]. Za [[Račianske mýto|Račianskym mýtom]] išla po trase [[Radlinského ulica (Bratislava)|Radlinského ulica]] – [[Americké námestie]] – [[Špitálska ulica (Bratislava)|Špitálska ulica]] – [[Námestie Slovenského národného povstania (Bratislava)|Námestie SNP]] – [[Obchodná ulica (Bratislava)|Obchodná]] – [[Radlinského ulica (Bratislava)|Radlinského]] – [[Vazovova ulica|Vazovova]] – [[Krížna ulica (Bratislava)|Krížna]] – [[Trnavské mýto]]. Odtiaľ išla do [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinova]] až na [[Astronomická ulica|Astronomickú ulicu]]. Späť sa linka {{MHD|ba|16}} vracala tou istou trasou, teda cez [[Trnavské mýto]], [[Krížna ulica (Bratislava)|Krížnu]], [[Vazovova ulica|Vazovovu]], [[Obchodná ulica (Bratislava)|Obchodnú]], [[Námestie Slovenského národného povstania (Bratislava)|Námestie SNP]], [[Špitálska ulica (Bratislava)|Špitálsku]], [[Americké námestie]] a [[Radlinského ulica (Bratislava)|Radlinského]] až do [[Bratislava – mestská časť Rača|Rače]]. Zrušenie liniek {{MHD|ba|11}} a {{MHD|ba|14}} malo odľahčiť [[Kamenné námestie]], na ktorom by pri čakaní na semaforoch vznikla vysoká koncentrácia električiek, čo by mohlo spôsobiť výrazné meškanie spojov. Zmena v električkách, je však aj rušením spojov. Prvé rušenie prebehlo už pri uzavretí trate na stanicu. Od [[2. november|2. novembra]] [[2011]] prestali premávať električky {{MHD|ba|2}} {{MHD|ba|3}} {{MHD|ba|8}} a {{MHD|ba|13}}. Od nasledujúceho pondelka prestali premávať električkové linky {{MHD|ba|1}} a {{MHD|ba|12}} do [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravky]], linka {{MHD|ba|11}} do [[Bratislava – mestská časť Rača|Rače]] a linka {{MHD|ba|6}}, ktorá pre nefunkčnú trať na [[Bratislava hlavná stanica|Hlavnú stanicu]] premávala z [[Bratislava – mestská časť Rača|Rače]] do [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinova]]. Električka linky {{MHD|ba|15}}, ktorá tiež začala jazdiť po odstavení stanice, premávala s novým číslom {{MHD|ba|2}}, no po kratšej trase. Nekončila už na [[Zlaté piesky (Bratislava)|Zlatých pieskoch]], ale na [[Železničná stanica Bratislava-Nové Mesto|ŽST Nové Mesto]]. [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravke]] malo namiesto dvoch zrušených liniek pomôcť predĺženie linky {{MHD|ba|4}}, ktorá už nemala konečnú v [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlovej Vsi]]. [[Bratislava – mestská časť Rača|Raču]] zas posilnila nová linka {{MHD|ba|3}}, z [[Bratislava – mestská časť Rača|Rače]] na [[Kamenné námestie]]. V špičke pracovných dní premávala ešte linka {{MHD|ba|6}} z [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlovej Vsi]] na [[Šafárikovo námestie (Bratislava)|Šafárikovo námestie]] a linka {{MHD|ba|7}} zo [[Železničná zastávka Bratislava-Vinohrady|ŽST Vinohrady]] na [[Námestie Slovenského národného povstania (Bratislava)|Námestie SNP]]. Tí, čo jazdili cestovali {{MHD|ba|16}}, majú podľa [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] použiť spojenie dvoch nových liniek - linky {{MHD|ba|3}} (do [[Bratislava – mestská časť Rača|Rače]]) a linky {{MHD|ba|8}} (z [[Námestie Slovenského národného povstania (Bratislava)|Námestia SNP]] do [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinova]]).<ref name="historia19391953">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Električky 11 a 14 zrušili, čiastočne ich nahradí 16 | periodikum = Bratislavské noviny | odkaz na periodikum = | url = https://www.bratislavskenoviny.sk/doprava/19237-elektricky-11-a-14-zrusili-ciastocne-ich-nahradi-16 | issn = 1336-362X | vydavateľ = NIVEL PLUS | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-09-01 }}</ref><ref name="historia19391954">{{Citácia periodika | priezvisko = Tkáčiková | meno = Lucia | autor = | odkaz na autora = | titul = Niektoré električkové linky v Bratislave zrušia | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://bratislava.sme.sk/c/6297727/niektore-elektrickove-linky-v-bratislave-zrusia.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2012-03-13 | dátum prístupu = 2022-09-01 }}</ref> ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | rowspan="8" style="background-color: #808080; width: 1px;" | |- | [[11. máj]] [[2009]] | zavedenie linky | '''Komisárky'''; Púchovská; Záhumenice, Drevona; Cintorín Rača; Hybešova; Hečkova; Černockého; Pekná cesta; Malé Krasňany; Vozovňa Krasňany; ŽST Vinohrady; Nám. Biely kríž; Mladá garda; Riazanská; Pionierska; Ursínyho; Račianske mýto; Vazovova; Americké nám; Mariánska; Námestie SNP; Poštová; Vysoká; Floriánske nám.; Vazovova; Trnavské mýto; Saleziáni; Slovanet; Pri jazere; Herlianska; Tomášikova; Súmračná; Chlumeckého; '''Astronomická''' '''Astronomická'''; Chlumeckého; Súmračná; Tomášikova; Herlianska; Pri jazere; Slovanet; Saleziáni; Trnavské mýto; Vazovova; STU; Vysoká; Poštová; Kamenné nám; Mariánska; Americké nám; Vazovova; Račianske mýto; Ursínyho; Pionierska; Riazanská; Mladá garda; Nám. Biely kríž; ŽST Vinohrady; Vozovňa Krasňany; Malé Krasňany; Pekná cesta; Černockého; Hečkova; Hybešova; Cintorín Rača; Záhumenice, Drevona; Púchovská; '''Komisárky''' |- | [[2. november]] [[2011]] | zmena trasy | '''Komisárky'''; Púchovská; Záhumenice, Drevona; Cintorín Rača; Hybešova; Hečkova; Černockého; Pekná cesta; Malé Krasňany; Vozovňa Krasňany; ŽST Vinohrady; Nám. Biely kríž; Mladá garda; Riazanská; Pionierska; Ursínyho; Račianske mýto; Vazovova; Trnavské mýto; Saleziáni; Slovanet; Pri jazere; Herlianska; Tomášikova; Súmračná; Chlumeckého; '''Astronomická''' '''Astronomická'''; Chlumeckého; Súmračná; Tomášikova; Herlianska; Pri jazere; Slovanet; Saleziáni; Trnavské mýto; Vazovova; Vazovova; Račianske mýto; Ursínyho; Pionierska; Riazanská; Mladá garda; Nám. Biely kríž; ŽST Vinohrady; Vozovňa Krasňany; Malé Krasňany; Pekná cesta; Černockého; Hečkova; Hybešova; Cintorín Rača; Záhumenice, Drevona; Púchovská; '''Komisárky'''<ref name="historia2010">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk | odkaz na autora = | titul = Praktické informácie | url = http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/10102/Historia-bratislavskej-MHD-od-roku-2010.html | vydavateľ = imhd.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-01 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140902035851/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/10102/Historia-bratislavskej-MHD-od-roku-2010.html | dátum archivácie = 2014-09-02 }}</ref> |- | [[19. marec]] [[2012]] | zrušenie linky | – |} {{clear}} === Linka 17 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka 17 | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[18. október]] [[2004]] | zánik = [[marec]] [[2012]] | konečné zastávky = Karlova Ves<br>ŽST Vinohrady | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|17}} bola električková linka, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]]. Linka vznikla [[18. október|18. októbra]] [[2004]]. Linka bola po celý čas posilová (premávala iba v rannej špičke pracovných dní) a jazdila po trase [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlova Ves]] – [[Most SNP|Nový most]] – [[Kamenné námestie|Kamenné nám.]] – [[Americké námestie|Americké nám.]] – [[Železničná zastávka Bratislava-Vinohrady|ŽST Vinohrady]]. Na linku boli vypravované iba električky [[Tatra K2S]]. Linka bola zrušená spolu s reorganizáciou električkovej dopravy v [[marec|marci]] [[2012]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoznam s.r.o. | url = https://www.zoznam.sk/ | vydavateľ = zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #808080; width: 1px;" rowspan="7" | |- | [[18. október]] [[2004]] | zavedenie linky | '''Karlova Ves''' – '''ŽST Vinohrady'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoznam s.r.o. | url = https://www.zoznam.sk/ | vydavateľ = zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> |- | [[marec]] [[2012]] | zrušenie linky | – |} {{clear}} === Linka 2z === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka 2z | obrázok = Linka 2z.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Linka {{MHD|ba|2z}} | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[1. apríl]] [[1944]] | zánik = [[1. máj]] [[1947]] | konečné zastávky = Zátišie<br>Savoy | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|2z}} bola električkovu linkou, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]]. Zrušená bola [[1. máj]]a [[1947]], kedy bola nahradená predĺženou linkou {{MHD|ba|2}}.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = História bratislavskej MHD v rokoch 1938 až 1952 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/10033/Historia-bratislavskej-MHD-v-rokoch-1938-az-1952.html | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-01 | dátum prístupu = 2022-08-08 }}</ref> ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #808080; width: 1px;" rowspan="7" | |- | [[1. apríl]] [[1944]] | zavedenie linky | '''Zátišie'''; Jurkovičova; Thälmannova; Nová doba II; Odbojárov; Centrálne trhovisko; Steinerova; Odborárske nám.; KÚNZ; Národného povstania; Kamenné nám.; Jesenského; '''Savoy''' '''Savoy'''; Kúpeľná; Šafárikovo nám.; Červenej armády; Kamenné nám.; Národného povstania; KÚNZ; Odborárske nám.; Steinerova; Centrálne trhovisko; Odbojárov; Nová doba II; Thälmannova; Jurkovičova; '''Zátišie''' |- | [[1. máj]] [[1947]] | zrušenie linky | – |} {{clear}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam autobusových liniek v IDS BK]] * [[Zoznam trolejbusových liniek v Bratislave]] * [[Zoznam nočných liniek v Bratislave]] * [[Zoznam železničných liniek v IDS BK]] {{Bratislava}} [[Kategória:Doprava v Bratislave]] [[Kategória:Električková doprava v Bratislave]] [[Kategória:Bratislavské zoznamy|Električkové linky]] n4ryqhipjthxxr6pfgpnsn8akz9xac3 8371107 8370952 2026-09-19T21:07:10Z Gateshebe 193515 /* Linka A */ upr 8371107 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Villamosvonalak térképe Pozsonyban.png|náhľad|Mapa električkových liniek (do Júna 2025)]] '''Zoznam liniek [[Električková doprava v Bratislave|električkovej dopravy v Bratislave]]''' obsahuje linky od vzniku [[električka|električkovej]] siete v roku [[1895]] až po súčasnosť. Spočiatku sa linky označovali názvom tratí, na ktorých premávali, v roku [[1911]] sa zaviedlo označovanie liniek písmenami ({{MHD|ba|A}} – {{MHD|ba|E}}).<ref name=historia19091926>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = História bratislavskej MHD v rokoch 1909 až 1926 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/10031/Historia-bratislavskej-MHD-v-rokoch-1909-az-1926 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-01 | dátum prístupu = 2022-10-17 }}</ref> Číselné označovanie sa zaviedlo [[1. január]]a [[1944]] (v tom čase sa električkové linky {{MHD|ba|A}} {{MHD|ba|B}} a {{MHD|ba|C}} preznačili na linky {{MHD|ba|1}} {{MHD|ba|2}} a {{MHD|ba|3}}).<ref name="historia19391952">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = História bratislavskej MHD v rokoch 1938 až 1952 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/10033/Historia-bratislavskej-MHD-v-rokoch-1938-az-1952 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-01 | dátum prístupu = 2022-10-17 }}</ref> __NOTOC__ {{Tabuľka |typ = class="wikitable" style="text-align: center; margin: auto;" |názov = Zoznam električkových liniek v Bratislave |hlavička = [[#Linky v bežnej premávke|Linky v bežnej premávke]] !! [[#Špeciálne linky|Špeciálne linky]] !! [[#Nočné linky|Nočné linky]] !! [[#Linky X|Linky X]] !! [[#Zrušené linky|Zrušené linky]] |riadok1 = {{MHD|ba|1}} {{MHD|ba|3}} {{MHD|ba|4}} {{MHD|ba|9}} {{!!}} {{MHD|ba|A-leto}} {{MHD|ba|H1}} {{MHD|ba|Hokej 4}} {{MHD|ba|963}} {{!!}} {{MHD|ba|N2}} {{MHD|ba|N5}} {{MHD|ba|N7}} {{MHD|ba|N8}} {{MHD|ba|N10}} {{!!}} {{MHD|ba|X}} {{MHD|ba|X1 električka}} {{MHD|ba|X2 električka}} {{MHD|ba|X3 električka}} {{MHD|ba|X5 električka}} {{MHD|ba|X6 električka}} {{MHD|ba|X7 električka}} {{MHD|ba|X9 električka}} {{!!}} {{MHD|ba|2}} {{MHD|ba|5}} {{MHD|ba|6}} {{MHD|ba|7}} {{MHD|ba|8}} {{MHD|ba|10}} {{MHD|ba|11}} {{MHD|ba|12}} {{MHD|ba|13}} {{MHD|ba|14}} {{MHD|ba|15}} {{MHD|ba|16}} {{MHD|ba|17}} {{MHD|ba|2z}} }} {{clear}} == Linky v bežnej premávke == Stav k [[26. jún|26.6.]][[2024]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zmeny v MHD na Vajnorskej (od 18.12.2023) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/23032/Zmeny-v-MHD-na-Vajnorskej | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2023-12-14 | dátum prístupu = 2024-02-07 }}</ref> Farby liniek zodpovedajú označením v cestovných poriadkoch a dopravných schémach Dopravného podniku Bratislava. === Linka 1 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka 1 | obrázok = Škoda 29T - 7405.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Električka [[Škoda 29T]] ako linka {{MHD|ba|1}} na konečnej zastávke ''Hlavná stanica'' | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[1. január]] [[1944]] | zánik = | konečné zastávky = Hlavná stanica<br>Nám. Ľudovíta Štúra | počet zastávok = 9 | na znamenie = 0 | dĺžka = ≈ 3,3 | vozidlá = [[Škoda 29T]]<br>[[Tatra K2S]] | poznámky = | trať = {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|otocP|1}}|'''Hlavná stanica'''}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|1}}|Pod stanicou}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|1}}|Úrad vlády SR}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zastJH|1}}|STU}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|ACE|1 X 9}}{{MHD|ba|sipkaP|9}}|''Blumentál'' {{MHD|ba|9}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zastJD|1}}|STU|{{MHD|ba|9}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|1}}|Vysoká|{{MHD|ba|9}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|1}}|Poštová|{{MHD|ba|9}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|sipkaL|9}}{{MHD|ba|ABD|1 9 X}}|''Kapucínska'' {{MHD|ba|9}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|1}}|Centrum}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|ACE|1 X 3+4}}{{MHD|ba|sipkaP|3+4}}|''Centrum'' {{MHD|ba|3}} {{MHD|ba|4}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|90E|1}}{{MHD|ba|zastJL|1}}{{MHD|ba|ABD|1 1 X}}|Jesenského|{{MHD|ba|4}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|trat|1}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zastJH|1}}|Šafárikovo nám.|{{MHD|ba|3}} {{MHD|ba|4}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zastJD|1}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|trat|1}}|'''Nám. Ľ. Štúra'''}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|sipkaL|4}}{{MHD|ba|BCF|1 4 4}}{{MHD|ba|tratY|1}}{{MHD|ba|AB|1 3}}|''Most SNP'' {{MHD|ba|4}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|sipkaD|3}}|''Sad Janka Kráľa'' {{MHD|ba|3}}}} }} Linka {{MHD|ba|1}} je električková linka, ktorá premáva v Bratislave. Momentálne premáva medzi zastávkami ''[[Bratislava hlavná stanica|Hlavná stanica]]'' a ''[[Námestie Ľudovíta Štúra|Nám. Ľ. Štúra]]''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Linka 1 • imhd.sk Bratislava | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/linka/1/bd807c807f847f7f807c80 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-04-21 }}</ref> Na linke premávajú tieto vozidlá: * [[Škoda 29T]] * [[Tatra K2S]] ==== História ==== V minulosti spájala [[Bratislava hlavná stanica|Hlavnú stanicu]] s centrom mesta, jeden čas [[Bratislava hlavná stanica|Hlavnú stanicu]] s [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravkou]] a [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravku]] s [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto|Novým Mestom]]. {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #F56200; width: 1px;" rowspan="19" | |- | [[1. január]] [[1944]] | zavedenie linky prečíslovaním z linky {{MHD|ba|A}} | '''Hlavná stanica''' – '''Savoy''' '''Savoy''' – '''Hlavná stanica'''<ref name="historia-1938-1952">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = História bratislavskej MHD v rokoch 1938 až 1952 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/10033/Historia-bratislavskej-MHD-v-rokoch-1938-az-1952.html | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-01 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | 07.11.1958 | zmena trasy | '''Hlavná stanica'''; Hlboká cesta; Furdekova; Mierové nám.; Hurbanovo nám.; Stalinovo nám.; Jesenského; '''Národné divadlo''' '''Národné divadlo'''; Kúpeľná; Šafárikovo nám.; Červenej armády; Stalinovo nám.; Hurbanovo nám.; Mierové nám.; Furdekova; Hlboká cesta; '''Hlavná stanica'''<ref name="siet1958">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kompletná sieť liniek so zastávkami k 7.11.1958 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/11743/Kompletna-siet-liniek-so-zastavkami-k-7-11-1958.html | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-10 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[31. marec]] [[1961]] | zmena trasy | '''Hlavná stanica'''; Hlboká cesta; Furdekova; Mierové nám.; Hurbanovo nám.; Stalinovo nám.; Jesenského; '''Slovenské národné divadlo''' '''Slovenské národné divadlo'''; Kúpeľná; Šafárikovo nám.; Červenej armády; Stalinovo nám.; Hurbanovo nám.; Mierové nám.; Furdekova; Hlboká cesta; '''Hlavná stanica'''<ref name="siet1961">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kompletná sieť liniek so zastávkami k 31.3.1961 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/10075/Kompletna-siet-liniek-so-zastavkami-k-31-3-1961.html | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-10 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[11. november]] [[1967]] | zmena trasy | '''Hlavná stanica'''; Hlboká cesta; Mierové nám.; Hurbanovo nám.; Nám. SNP; Jesenského; '''Slovenské národné divadlo''' '''Slovenské národné divadlo'''; Kúpeľná; Šafárikovo nám.; Štúrova; Nám. SNP; Hurbanovo nám.; Mierové nám.; Hlboká cesta; '''Hlavná stanica'''<ref name="siet1967">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kompletná sieť liniek so zastávkami k 1.11.1967 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/11746/Kompletna-siet-liniek-so-zastavkami-k-1-11-1967.html | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-10 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[1. február]] [[1973]] | zmena trasy | '''Slovenské národné divadlo'''; Šafárikovo nám.; Kamenné nám.; Námestie SNP; Hurbanovo nám.; Mierové nám.; Hlboká cesta; '''Hlavná stanica''' '''Hlavná stanica'''; Hlboká cesta; Mierové nám.; Nám. SNP; Jesenského ul.; '''Slovenské národné divadlo'''<ref name="siet1973">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kompletná sieť liniek so zastávkami k 1.2.1973 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/10076/Kompletna-siet-liniek-so-zastavkami-k-1-2-1973.html | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-10 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[21. máj]] [[1988]] | zmena trasy | '''Hlavná stanica'''; Dimitrovovo nám.; Žilinská; Radlinského; Kollárovo nám.; Poštová; Kapucínska; Tunel; PKO; Lafranconi; Botanická záhrada; Svrčia; Komsomolská; Jegorovovo nám.; Segnerova; Nad lúčkami; Lackova; Borská; Karlova Ves; Dolné Krčace; Horné Krčace; Damborského; Švantnerova; Alexyho; Drobného; OD Saratov; '''Krajňákova''' '''Krajňákova'''; OD Saratov; Drobného, Alexyho, Švantnerova, Damborského, Horné Krčace, Dolné Krčace, Karlova Ves, Borská, Lackova, Nad lúčkami, Segnerova, Jegorovovo nám., Komsomolská, Svrčia, Botanická záhrada, Lafranconi, PKO, Tunel, Kapucínska, Poštová, Kollárovo nám., Starohorská, Žilinská, Dimitrovovo nám., '''Hlavná stanica'''<ref name="siet19880521">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kompletná sieť liniek so zastávkami k 21.5.1988 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/10077/Kompletna-siet-liniek-so-zastavkami-k-21-5-1988.html | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-10 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[3. september]] [[2006]] | zmena trasy | '''Pri kríži'''; OD Saratov; Drobného; Alexyho; Švantnerova; Damborského; Horné Krčace; Dolné Krčace; Karlova Ves; Borská; MiÚ Karlova Ves; Nad lúčkami; Segnerova; Jurigovo nám.; Molecova; Botanická záhrada; Lafranconi; Park kultúry; Kapucínska; Kamenné nám. >>; Nám. SNP <<; Mariánska; Odborárske nám.; Legionárska; Trnavské mýto; Odbojárov; Nová doba; Polus City Center; Zátišie; '''ŽST Nové Mesto''' '''ŽST Nové Mesto'''; Zátišie; Polus City Center, Noví doba, Odbojárov, Trnavské mýto, Legionárska, Odborárske nám., Mariánska, Nám. SNP, Kapucínska, Park kultúry, Lafranconi, Botanická záhrada, Molecova, Jurigovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, Borská, Karlova Ves, Dolné Krčace, Horné Krčace, Damborského, Švantnerova, Alexyho, Drobného, OD Saratov, '''Pri kríži'''<ref name="siet20060903">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00000373/Elektri%C4%8Dky-20060903.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[19. marec]] [[2012]] | zrušenie linky<ref name="siet20120319">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00000512/Elektri%C4%8Dky-20120319.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> | – |- | [[11. november]] [[2014]] | zavedenie linky | '''Hlavná stanica'''; Nám. Franza Liszta; Žilinská; STU; Vysoká; Poštová-Martinus; Kapucínska; Chatam Sófer; '''Most SNP''' '''Most SNP'''; Jesenského; Nám. SNP; Poštová-Martinus; Vysoká; STU; Žilinská; Nám. Franza Liszta; '''Hlavná stanica'''<ref name="siet20141111">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00001061/Elektri%C4%8Dky-20141111.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[1. jún]] [[2015]] | zrušenie linky<ref name="siet20150601">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00001224/Elektri%C4%8Dky-20150601.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> | – |- | [[28. október]] [[2015]] | zavedenie linky | '''Hlavná stanica'''; Nám. Franza Liszta; Žilinská; STU; Vysoká; Poštová-Martinus; Kapucínska; Chatam Sófer; '''Most SNP''' '''Most SNP'''; Jesenského; Nám. SNP; Poštová-Martinus; Vysoká; STU; Žilinská; Nám. Franza Liszta; '''Hlavná stanica'''<ref name="siet20151028">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00001368/Elektri%C4%8Dky-20151028.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[15. jún]] [[2016]] | zmena trasy | '''Hlavná stanica'''; Nám. Franza Liszta; Žilinská; STU; Vysoká; Poštová-Martinus; Jesenského; '''Nám. Ľ. Štúra''' '''Nám. Ľ. Štúra''', Šafárikovo nám., Nám. SNP, Poštová-Martinus; Vysoká; STU; Žilinská; Nám. Franza Liszta; '''Hlavná stanica'''<ref name="siet20160615">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00001536/Elektri%C4%8Dky-20160615.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[25. jún]] [[2016]] | zmena trasy | '''Hlavná stanica'''; Nám. Franza Liszta; Žilinská; STU; Vysoká; Poštová-Martinus; Kapucínska; Chatam Sófer; '''Most SNP''' '''Most SNP'''; Šafárikovo nám.; Nám. SNP; Poštová-Martinus; Vysoká; STU; Žilinská; Nám. Franza Liszta; '''Hlavná stanica'''<ref name="siet20160625">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00001600/Elektri%C4%8Dky-20160625.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[9. júl]] [[2016]] | zmena trasy | '''Hlavná stanica'''; Nám. Franza Liszta; Žilinská; STU; Vysoká; Poštová-Martinus; Šafárikovo nám.; Sad J. Kráľa; Farského; '''Jungmannova''' '''Jungmannova''', Farského; Sad J. Kráľa; Šafárikovo nám.; Poštová-Martinus; Vysoká; STU; Žilinská; Nám. Franza Liszta; '''Hlavná stanica'''<ref name="siet20160709">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00001589/Elektri%C4%8Dky-20160709.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[7. december]] [[2016]] | zmena trasy | '''Hlavná stanica'''; Nám. Franza Liszta; Žilinská; STU; Vysoká; Poštová-Martinus; Nám. SNP; Šafárikovo nám.; Sad J. Kráľa; Farského; '''Jungmannova''' '''Jungmannova''', Farského; Sad J. Kráľa; Šafárikovo nám.; Nám. SNP; Poštová-Martinus; Vysoká; STU; Žilinská; Nám. Franza Liszta; '''Hlavná stanica'''<ref name="siet20161207">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00001667/Elektri%C4%8Dky-20161207.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[19. december]] [[2019]] | zmena trasy | '''Hlavná stanica'''; Nám. Franza Liszta; Úrad vlády SR; STU; Vysoká, Tchibo Outlet; Poštová, Martinus; Nám. SNP; SND; '''Nám. Ľ. Štúra''' '''Nám. Ľ. Štúra'''; Šafárikovo nám.; Nám. SNP; Poštová, Martinus; Vysoká, Tchibo Outlet; STU; Úrad vlády SR; Nám. Franza Liszta; '''Hlavná stanica'''<ref name="siet20191219">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00002267/Elektri%C4%8Dky-20191219.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[20. apríl]] [[2026]] | zmena trasy | '''Hlavná stanica'''; Pod stanicou; Úrad vlády SR; STU; Vysoká; Poštová; Kapucínska; Chatam Sófer; Vodná veža; Most SNP; '''Šafárikovo nám.''' '''Šafárikovo nám.'''; Jesenského; Nám. Ľ. Štúra; Most SNP; Vodná veža; Chatam Sófer; Kapucínska; Poštová; Vysoká; STU; Úrad vlády SR; Pod stanicou; '''Hlavná stanica'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk | odkaz na autora = | titul = Výluka liniek 1 a N61 na Námestí SNP (20.4. – 30.6.2026) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/24828/V%C3%BDluka-liniek-1-a-N61-na-N%C3%A1mest%C3%AD-SNP | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-05-03 }}</ref> |} {{clear}} === Linka 3 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka 3 | obrázok = Škoda 30T - 7523.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Električka [[Škoda 30 T]] ako linka {{MHD|ba|3}} na konečnej zastávke ''Komisárky'' | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[1. január]] [[1944]] | zánik = | konečné zastávky = Rača, Komisárky<br>Petržalka, Južné Mesto | počet zastávok = 31 | na znamenie = 0 | dĺžka = ≈ 16 | vozidlá = [[Škoda 30T]]<br>[[Tatra T6A5]] | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|3}} je električková linka, ktorá premáva v Bratislave. Momentálne premáva medzi zastávkami ''[[Komisárky]]'' a [[Južné mesto|Južné Mesto.]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Linka 3 • imhd.sk Bratislava | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/linka/3/bd807c807f847f7f827c82 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-04-21 }}</ref> Na linke premávajú tieto vozidlá: * [[Škoda 30T]] (všetky poradia) * [[Tatra T6A5]] (niektoré ranné poradia) ==== Zoznam zastávok ==== * smer: Petržalka, Južné mesto ** Komisárky ** Púchovská ** Záhumenice ** Detvianska ** Hybešova ** Hečkova ** Černockého ** Pekná cesta ** Malokrasňanská ** Depo Krasňany ** Stn. Vinohrady ** Nám. Biely kríž ** Mladá garda ** Riazanská ** Pionierska ** Ursínyho ** Račianske mýto ** Blumentál {{MHD|ba|9}} ** Americké nám. {{MHD|ba|4}} ** Mariánska {{MHD|ba|4}} ** Centrum {{MHD|ba|1}} {{MHD|ba|4}} ** Šafárikovo nám. {{MHD|ba|1}} {{MHD|ba|4}} ** Sad Janka Kráľa ** Farského ** Jungmannova ** Gessayova ** Zrkadlový háj ** Pajštúnska ** Veľký Draždiak ** Lúčanka ** Južné mesto * smer: Rača, Komisárky ** Južné mesto ** Lúčanka ** Veľký Draždiak ** Pajštúnska ** Zrkadlový háj ** Gessayova ** Jungmannova ** Farského ** Sad Janka Kráľa ** Šafárikovo nám. {{MHD|ba|1}} {{MHD|ba|4}} ** Centrum {{MHD|ba|1}} {{MHD|ba|4}} ** Mariánska {{MHD|ba|4}} ** Americké nám. {{MHD|ba|4}} ** Blumentál {{MHD|ba|9}} ** Račianske mýto ** Ursínyho ** Pionierska ** Riazanská ** Mladá garda ** Nám. Biely kríž ** Stn. Vinohrady ** Depo Krasňany ** Malokrasňanská ** Pekná cesta ** Černockého ** Hečkova ** Hybešova ** Detvianska ** Záhumenice ** Púchovská ** Komisárky ==== História ==== Linka vznikla [[1. január]]a [[1944]] prečíslovaním pôvodnej linky {{MHD|ba|C}}. Počas svojej existencie spájala prevažne centrum mesta (striedavo [[Slovenské národné divadlo]], [[Bratislava hlavná stanica|Hlavnú stanicu]] a [[Kamenné námestie]]) s [[Gaštanový hájik|Gaštanovým hájikom]] a [[Bratislava – mestská časť Rača|Račou]]. {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #E31E24; width: 1px;" rowspan="20" | |- | [[1. január]] [[1944]] | vznik prečíslovaním z linky {{MHD|ba|C}} | '''Karlova Ves''' – '''Dynamitka'''<ref name="historia-1938-1952"/> |- | [[20. máj]] [[1952]] | zmena trasy | '''Hlavná stanica''' – '''Gaštanový hájik'''<ref name="historia-1938-1952" /> |- | [[1. január]] [[1966]] | zmena trasy | '''Hlavná stanica''', Hlboká cesta, Mierové nám., Hurbanovo nám., Nám. SNP, Dukelská, KÚNZ, Vazovova, Račianske mýto, Ursínyho, Kyjevská, Sliačska, Riazanská, Internát Mladá garda, Biely kríž, Gaštanový hájik, Nový záhon, Pekná cesta, Černockého, Hečkova, Hybešova, '''Rača (Detvianska)'''<ref name="historia-1953-1969"/> |- | [[21. máj]] [[1988]] | zmena trasy | '''Hlavná stanica''', Dimitrovovo nám., Žilinská, Sovietske nám. >>, Starohorská <<, Vazovova, Račianske mýto, Ursínyho, Pionierska, Riazanská, Mladá garda, Nám. Biely kríž, Žel. st. Vinohrady, Vozovňa Krasňany, Nový záhon, Pekná cesta, Černockého, Hečkova, Hybešova, Rača, Detvianska, Záhumenice, Pri vinohradoch, '''Komisárky'''<ref name=siet19880521/> |- | [[2. november]] [[2011]] | zrušenie linky<ref name="siet20111120"/> | – |- | [[19. marec]] [[2012]] | zavedenie linky | '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Nový záhon, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Floriánske nám. >>, Americké nám., Mariánska, Kamenné nám. <<, '''Námestie SNP''' >> (ďalej pokračuje ako linka {{MHD|ba|8}})<ref name="imhd19.3.13">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nové trasy električiek (od 19.3.2012) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/10573/Nove-trasy-elektriciek-od-19-3-2012.html | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2012-03-13 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[9. júl]] [[2016]] | zmena trasy | '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice-Drevona, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, Americké nám., Mariánska, Kamenné nám. <<, Šafárikovo nám., Sad J. Kráľa, Farského, '''Jungmannova'''<ref name="siet20160709"/> |- | [[22. august]] [[2016]] | zmena trasy | '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice-Drevona, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, Americké nám., Mariánska, Kamenné nám., Šafárikovo nám., Sad J. Kráľa, Farského, '''Jungmannova'''<ref name="siet20160709"/> |- | [[1. august]] [[2017]] | zmena trasy | '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice-Drevona, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, STU >>, Vysoká, Tchibo Outlet, Poštová-Martinus, Nám. SNP, Šafárikovo nám., Sad J. Kráľa, Farského, '''Jungmannova'''<ref name="siet20170801">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00001789/Elektri%C4%8Dky-20170801.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[21. december]] [[2017]] | zmena trasy | '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice-Drevona, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, Americké nám., Mariánska <<, Kamenné nám., Šafárikovo nám., Sad J. Kráľa, Divadlo Aréna, Farského, '''Jungmannova'''<ref name="siet20171221">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00001891/Elektri%C4%8Dky-20171221.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[4. august]] [[2018]] | zmena trasy | '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Drevona, Cintorín Rača, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, STU >>, Vysoká, Tchibo Outlet, Poštová, Martinus, Nám. SNP, Šafárikovo nám., Sad J. Kráľa, Farského, '''Jungmannova'''<ref name="siet20180804">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00001968/Elektri%C4%8Dky-20180804.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[18. august]] [[2018]] | zmena trasy | '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice-Drevona, Cintorín Rača, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, Americké nám., Mariánska, Kamenné nám., Šafárikovo nám., Sad J. Kráľa, Divadlo Aréna, Farského, '''Jungmannova'''<ref name="siet20180818">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00001984/Elektri%C4%8Dky-20180818.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[22. jún]] [[2019]] | zmena trasy | '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Drevona, Cintorín Rača, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, Americké nám., Mariánska, '''Námestie SNP''' (ďalej pokračuje ako linka {{MHD|ba|9}})<ref name="siet20190622">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00002093/Elektri%C4%8Dky-20190622.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[19. december]] [[2019]] | zmena trasy | '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice-Drevona, Cintorín Rača, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, Americké nám., Mariánska, Kamenné nám., Šafárikovo nám., Sad J. Kráľa, Farského, '''Jungmannova'''<ref name="siet20191219"/> |- | [[15. jún]] [[2020]] | zmena trasy | '''Cintorín Rača''', Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Vazovova, Americké nám., Mariánska, Kamenné nám., Šafárikovo nám., Sad J. Kráľa, Divadlo Aréna, Farského, '''Jungmannova'''<ref name="siet20200516">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00002340/Elektri%C4%8Dky-20200615.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[7. september]] [[2020]] | zmena trasy | '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice-Drevona, Cintorín Rača, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Vazovova, Americké nám., Mariánska, Kamenné nám., Šafárikovo nám., Sad J. Kráľa, Divadlo Aréna, Farského, '''Jungmannova'''<ref name="siet20200907">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00002390/Elektri%C4%8Dky-20200907.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[13. december]] [[2020]] | zmena trasy | '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malokrasňanská, Depo Krasňany, Stn. Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, Americké nám., Mariánska, Centrum, Šafárikovo nám., Sad J. Kráľa, Farského, '''Jungmannova'''<ref name="siet20201213">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00002439/Elektri%C4%8Dky-20201213.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[1. máj]] [[2021]] | zmena trasy | '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malokrasňanská, Depo Krasňany, Stn. Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Vazovova, Americké nám., Mariánska, Centrum, Šafárikovo nám., Sad J. Kráľa, Farského, '''Jungmannova'''<ref name="siet20210501">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00002492/Elektri%C4%8Dky-20210501.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[27. júl]] [[2025]] | zmena trasy; predĺženie trasy na koniec Petržalky | '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malokrasňanská, Depo Krasňany, Stn. Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Vazovova, Americké nám., Mariánska, Centrum, Šafárikovo nám., Sad J. Kráľa, Farského, Jungmannova, Gessayova, Zrkadlový háj, Pajštúnska, Veľký Draždiak, Lúčanka, '''Južné mesto'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk | odkaz na autora = | titul = Zmeny v MHD po spustení premávky električiek do Janíkovho dvora (od 27.7.2025) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/24105/Zmeny-v-MHD-po-spusten%C3%AD-prem%C3%A1vky-elektri%C4%8Diek-do-Jan%C3%ADkovho-dvora | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2025-07-23 | dátum prístupu = 2025-07-25 }}</ref> |} {{clear}} === Linka 4 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka 4 | obrázok = Škoda 29T - 7439.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Električka [[Škoda 29T]] ako linka {{MHD|ba|4}} na konečnej zastávke ''Zlaté piesky'' | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[1. máj]] [[1947]] | zánik = | konečné zastávky = Dúbravka, Pri kríži<br>Zlaté piesky / Stn. Nové Mesto | počet zastávok = 36 / 31 | na znamenie = 0 | dĺžka = | vozidlá = [[Škoda 29T]]<br>[[Tatra T3G]]<br>[[Tatra T3R.P|Tatra T3P]]<br>[[Tatra T6A5]] | poznámky = | trať = {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|otocL|4}}|'''Zlaté piesky'''}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Shopping Palace}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Vajnorská}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Jurajov dvor}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|ACE|4 X X}}{{MHD|ba|sipkaP|X}}|''Depo Jurajov dvor''}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Magnetová}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Odborárska}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|trat|4}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|otocL|4}}|'''Stn. Nové Mesto'''}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|ACE|4 X 4}}{{MHD|ba|tratY|4}}{{MHD|ba|90B|4}}|}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Kuchajda}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|MiÚ Nové Mesto}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Nová doba}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Česká}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|AE|4 9}}{{MHD|ba|sipkaP|9}}|''Saleziáni'' {{MHD|ba|9}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Trnavské mýto|{{MHD|ba|9}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Krížna|{{MHD|ba|9}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|sipkaL|9}}{{MHD|ba|ABD|4 9 X}}|''Blumentál'' {{MHD|ba|9}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Americké nám.}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|sipkaL|3}}{{MHD|ba|AD|4 3}}|''Americké nám.'' {{MHD|ba|3}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Mariánska|{{MHD|ba|3}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Centrum|{{MHD|ba|3}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|sipkaL|1}}{{MHD|ba|ABD|4 X 1}}|''Centrum'' {{MHD|ba|1}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|ACE|4 4 X}}{{MHD|ba|tratY|4}}{{MHD|ba|90D|4}}|}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zastJD|4}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|trat|4}}|Jesenského|{{MHD|ba|1}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|trat|4}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zastJH|4}}|Šafárikovo nám.|{{MHD|ba|1}} {{MHD|ba|3}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zastJD|4}}{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|trat|4}}|Nám. Ľ. Štúra}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|ACE|4 1 4}}{{MHD|ba|tratY|4}}{{MHD|ba|90B|4}}|}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Most SNP}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Vodná veža|}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Chatam Sófer|}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Kráľovské údolie|{{MHD|ba|9}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Lanfranconi|{{MHD|ba|9}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Botanická záhrada|{{MHD|ba|9}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Riviéra|{{MHD|ba|9}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Segnerova|{{MHD|ba|9}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Nad lúčkami|{{MHD|ba|9}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Nám. Ľ. Štúra|{{MHD|ba|9}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Borská|{{MHD|ba|9}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Kútiky|{{MHD|ba|9}}}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|otoc|9 4}}|''Metrologický ústav'' {{MHD|ba|9}}}}{{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Dolné Krčace|}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Horné Krčace|}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Záluhy|}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Švantnerova|}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Alexyho|}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Drobného|}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|zast|4}}|Podvornice|}} {{MHD-trať|{{MHD|ba|prazdny}}{{MHD|ba|otocB|4}}|Pri kríži|}} }} Linka {{MHD|ba|4}} je električková linka, ktorá premáva v Bratislave. Momentálne premáva medzi zastávkami ''[[Pri kríži (Bratislava)|Pri kríži]]'' a ''[[Zlaté piesky (ulica)|Zlaté piesky]]'' alebo ''[[Železničná stanica Bratislava-Nové Mesto|Stn. Nové Mesto]]''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Linka 4 • imhd.sk Bratislava | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/linka/4/bd807c807f847f7f837c83 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-04-21 }}</ref> Na linke premávajú tieto vozidlá: * [[Škoda 29T]] (nepárne poradia a všetky víkendové poradia) * [[Tatra T3G]] (párne poradia) * [[Tatra T3R.P|Tatra T3P]] (párne poradia) ==== História ==== Linka od svojho vzniku [[1. máj]]a [[1947]] spájala centrum mesta s [[Vajnorská ulica|Vajnorskou ulicou]]. V [[50. roky 20. storočia|50. rokoch 20. storočia]] bola v niektorých obdobiach ukončená v [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalke]] a od [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] v [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlovej Vsi]] a [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravke]]. {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #5071B9; width: 1px;" rowspan="22" | |- | [[1. máj]] [[1947]] | vznik prečíslovaním linky {{MHD|ba|2}} | '''Šafárikovo nám.''' – '''Nová doba'''<ref name=historia19391952/> |- | [[1. január]] [[1951]] | zmena trasy | '''Petržalka, Sad''' – '''Nová doba'''<ref name=historia19391952/> |- | [[20. máj]] [[1952]] | zmena trasy | '''Slovenské národné divadlo''' – '''Nová doba'''<ref name=historia19391952/> |- | [[26. august]] [[1952]] | zrušenie linky<ref name=historia19391952/> | – |- | {{n/a}} | obnovenie linky | {{n/a}} |- | [[3. október]] [[1952]] | zmena trasy | '''Petržalka, Sad''' – '''Nová doba'''<ref name=historia19391952/> |- | [[7. november]] [[1958]] | zmena trasy | '''Jesenského''', Národné divadlo, Kúpeľná, Šafárikovo nám., Červenej armády, Kamenné nám., Dobrovského, Mickiewiczova, Odborárske nám., Steinerova, Trnavská cesta, Pri Starej prachárni, Odbojárov, Rovniankova, Nová doba, Jurkovičova, Zátišie, Železničný prejazd, Závod mieru, Turbínová, Magnetová, Jurajov dvor, '''Vajnorská (remízy)'''<ref name=siet1958/> |- | [[31. marec]] [[1961]] | zmena trasy | '''Jurajov dvor''', Kantína, Magnetová, Mierová kolónia, Zátišie, Jurkovičova, Thälmannova, Nová doba II., Odbojárov, Centrálne trhovisko, Steinerova, Odborárske nám., Krajský úrad národného zdravia, Národného povstania, Kamenné nám., Jesenského, Slovenské národné divadlo, Kúpeľná, Šafárikovo nám., Červenej armády, Kamenné nám., Národného povstania, Krajský úrad národného zdravia, Odborárske nám., Steinerova, Centálne trhovisko, Odbojárov, Nová doba II., Thälmannova, Jurkovičova, Zátišie, Mierová kolónia, Magnetová, Kantína, '''Jurajov dvor'''<ref name=siet1961/> |- | [[11. november]] [[1967]] | zmena trasy | '''Jesenského''', Slovenské národné divadlo, Kúpeľná, Šafárikovo nám., Štúrova (Luxor), Dukelská, KÚNZ, Odborárske nám., Steinerova, Centrálne trhovisko, Odbojárov, Kutuzovova, Thälmannova, Riazanská, ŽST Nové Mesto, Závod mieru, Turbínová, Magnetová, '''Jurajov dvor'''<ref name=siet1967/> |- | [[1. február]] [[1973]] | zmena trasy | '''Jurajov dvor''', Magnetová ul., Turbínová ul., Odborárska ul., Zátišie, Riazanská ul., Thälmannova ul., Nová doba, Ul. odbojárov, Centrálne trhovisko, Steinerova ul., Mickiewiczova ul., Dukelská ul., Jesenského ul., '''Slovenské národné divadlo'''<ref name=siet1973/> |- | [[21. máj]] [[1988]] | zmena trasy | '''Karlova Ves''', Borská, Lackova, Nad lúčkami, Segnerova, Jegorovovo nám., Komsomolská, Svrčia, Botanická záhrada, Lafranconi, PKO, Tunel, Most SNP, Nám. Ľ. Štúra, Kyjevské nám. >, < Jesenského, Markušova >, < Duklianska, Odborárske nám. >, < Americké nám., Legionárska, Nám. Fr. Zupku, Odbojárov, Bajkalská, Riazanská, Zátišie, Odborárska, Turbínová, Magnetová, '''Jurajov dvor'''<ref name=siet1988/> |- | [[19. marec]] [[2012]] | nové linkovanie električiek<ref name="novetrasy2012"/> | '''Pri kríži''', OD Saratov, Drobného, Alexyho, Švantnerova, Damborského, Horné Krčace, Dolné Krčace, Karlova Ves, Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, Most SNP, Šafárikovo nám., Kamenné nám., Mariánska, Odborárske nám., Legionárska, Trnavské mýto, Odbojárov, Nová doba, Polus City Center, Zátišie, Odborárska, Magnetová, Jurajov dvor, PPA Controll, Shopping Palace, '''Zlaté piesky'''<ref name="novetrasy2012"/> |- | [[20. január]] [[2013]] | zmena trasy | '''Pri kríži''', OD Saratov, Drobného, Alexyho, Švantnerova, Damborského, Horné Krčace, Dolné Krčace, Karlova Ves, Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, Most SNP, ''Nám. Ľ. Štúra'', Kamenné nám., Mariánska, Odborárske nám., Legionárska, Trnavské mýto, Odbojárov, Nová doba, Polus City Center, Zátišie, Odborárska, Magnetová, Jurajov dvor, PPA Controll, Shopping Palace, '''Zlaté piesky'''<ref name=sturova20140113>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoznam s.r.o. | url = https://www.zoznam.sk/ | vydavateľ = zoznam.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-25 | jazyk = }}</ref> |- | [[14. júl]] [[2014]] | zmena trasy; výluka v Dúbravke | '''Karlova Ves''', Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, Most SNP, ''Nám. Ľ. Štúra'', Kamenné nám., Mariánska, Odborárske nám., Legionárska, Trnavské mýto, Odbojárov, Nová doba, Polus City Center, Zátišie, Odborárska, Magnetová, Jurajov dvor, PPA Controll, Shopping Palace, '''Zlaté piesky'''<ref name="ReferenceC">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/13583/Vyluka-elektriciek-v-Dubravke-od-14-7-2014.html |dátum prístupu=2025-07-25 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140717175703/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/13583/Vyluka-elektriciek-v-Dubravke-od-14-7-2014.html |dátum archivácie=2014-07-17 }}</ref> |- | [[14. november]] [[2014]] | zmena trasy; obnovenie premávky do Dúbravky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/13970/Obnovenie-elektrickovej-dopravy-do-Dubravky-sa-presuva-od-14-11-2014.html |dátum prístupu=2025-07-25 |url archívu=https://web.archive.org/web/20141115022233/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/13970/Obnovenie-elektrickovej-dopravy-do-Dubravky-sa-presuva-od-14-11-2014.html |dátum archivácie=2014-11-15 }}</ref> | '''Pri kríži''', OD Saratov, Drobného, Alexyho, Švantnerova, Damborského, Horné Krčace, Dolné Krčace, Karlova Ves, Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, Most SNP, ''Nám. Ľ. Štúra'', Kamenné nám., Mariánska, Odborárske nám., Legionárska, Trnavské mýto, Odbojárov, Nová doba, Polus City Center, Zátišie, Odborárska, Magnetová, Jurajov dvor, PPA Controll, Shopping Palace, '''Zlaté piesky'''<ref name=sturova20140113/> |- | [[4. júl]] [[2015]] | zmena trasy; výluka na nábreží<ref>imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/14584/Vyluka-liniek-2-a-4-na-Jesenskeho-od-4-7-2015.html?</ref> | '''Pri kríži''', OD Saratov, Drobného, Alexyho, Švantnerova, Damborského, Horné Krčace, Dolné Krčace, Karlova Ves, Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Kapucínska, Kamenné nám., Mariánska, Odborárske nám., Legionárska, Trnavské mýto, Odbojárov, Nová doba, Polus City Center, Zátišie, Odborárska, Magnetová, Jurajov dvor, PPA Controll, Shopping Palace, '''Zlaté piesky'''<ref name=sturova20140113/> |- | [[28. október]] [[2015]] | zmena trasy; obnovenie po výluke na nábreží | '''Pri kríži''', OD Saratov, Drobného, Alexyho, Švantnerova, Damborského, Horné Krčace, Dolné Krčace, Karlova Ves, Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, Most SNP, ''Nám. Ľ. Štúra'', Kamenné nám., Mariánska, Odborárske nám., Legionárska, Trnavské mýto, Odbojárov, Nová doba, Polus City Center, Zátišie, Odborárska, Magnetová, Jurajov dvor, PPA Controll, Shopping Palace, '''Zlaté piesky''' |- | [[15. jún]] [[2016]] – [[27. júl]] [[2016]] | zmena trasy; presmerovanie cez Šafárikovo nám. | '''Pri kríži''', OD Saratov, Drobného, Alexyho, Švantnerova, Damborského, Horné Krčace, Dolné Krčace, Karlova Ves, Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, Most SNP, Šafárikovo nám., Kamenné nám., Mariánska, Odborárske nám., Legionárska, Trnavské mýto, Odbojárov, Nová doba, Polus City Center, Zátišie, Odborárska, Magnetová, Jurajov dvor, PPA Controll, Shopping Palace, '''Zlaté piesky''' |- | [[25. jún]] [[2016]] – [[22. august]] [[2016]] | zmena trasy; presmerovanie cez Tunel | '''Pri kríži''', OD Saratov, Drobného, Alexyho, Švantnerova, Damborského, Horné Krčace, Dolné Krčace, Karlova Ves, Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, Most SNP, Šafárikovo nám., Kamenné nám., Mariánska, Odborárske nám., Legionárska, Trnavské mýto, Odbojárov, Nová doba, Polus City Center, Zátišie, Odborárska, Magnetová, Jurajov dvor, PPA Controll, Shopping Palace, '''Zlaté piesky''' |- | [[22. jún]] [[2019]] | zmena trasy; výluka na Karlovesko-Dúbravskej radiále | '''Zlaté piesky''', Shopping Palace, PPA Controll, Jurajov dvor, Magnetová, Odborárska, Zátišie, Polus City Center, Nová doba, Odbojárov, Trnavské mýto, Legionárska, Americké nám., Mariánska, SND, Nám. Ľ. Štúra, Most SNP, Chatam Sófer, Kapucínska, Kamenné nám., Mariánska, Odborárske nám., Legionárska, Trnavské mýto, Odbojárov, Nová doba, Polus City Center, Zátišie, Odborárska, Magnetová, Jurajov dvor, PPA Controll, Shopping Palace, '''Zlaté piesky''' |- | {{n/a}} | výluka na Karlovesko-Dúbravskej radiále | premáva v úseku Chatam Sófer - ŽST Nové Mesto / Zlaté piesky |} {{clear}} === Linka 9 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka 9 | obrázok = Škoda 29T - 7445.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Električka [[Škoda 29T]] ako linka {{MHD|ba|9}} na konečnej zastávke ''Astronomická'' | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[1. september]] [[1975]] | zánik = [[22. jún]] [[2019]] | konečné zastávky = Ružinov, Astronomická<br>Karlova Ves, Kútiky | počet zastávok = 21 | na znamenie = 0 | dĺžka = ≈ 9,5 | vozidlá = [[Škoda 29T]]<br>[[Tatra K2S]]<br>[[Tatra T6A5]] | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|9}} je električková linka, ktorá premáva v Bratislave. Momentálne premáva medzi zastávkami ''[[Astronomická ulica|Astronomická]]'' a ''[[Kútiky]]''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Linka 9 • imhd.sk Bratislava | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/linka/9/bd807c807f847f7f887c88 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-04-21 }}</ref> Na linke premávajú tieto vozidlá: * [[Škoda 29T]] (všetky poradia a nepárne víkendové poradia) * [[Tatra K2S]] (párne víkendové poradia) * [[Tatra T6A5]] (niektoré ranné poradia) ==== Zoznam zastávok ==== * smer: Karlova Ves, Kútiky ** Astronomická ** Chlumeckého ** Súmračná ** Tomášikova ** Herlianska ** Nemocnica Ružinov ** Líščie nivy ** Saleziáni ** Trnavské mýto {{MHD|ba|4}} ** Krížna {{MHD|ba|4}} ** Blumentál {{MHD|ba|3}} ** STU {{MHD|ba|1}} ** Vysoká {{MHD|ba|1}} ** Poštová {{MHD|ba|1}} ** Kapucínska ** Královské údolie {{MHD|ba|4}} ** Lanfranconi {{MHD|ba|4}} ** Botanická záhrada {{MHD|ba|4}} ** Riviéra {{MHD|ba|4}} ** Segnerova {{MHD|ba|4}} ** Nad lúčkami {{MHD|ba|4}} ** Nám. sv. Františka {{MHD|ba|4}} ** Borská {{MHD|ba|4}} ** Kútiky {{MHD|ba|4}} * smer: Ružinov, Astronomická ** Kútiky {{MHD|ba|4}} ** Borská {{MHD|ba|4}} ** Nám. sv. Františka {{MHD|ba|4}} ** Nad lúčkami {{MHD|ba|4}} ** Segnerova {{MHD|ba|4}} ** Riviéra {{MHD|ba|4}} ** Botanická záhrada {{MHD|ba|4}} ** Lanfranconi {{MHD|ba|4}} ** Královské údolie {{MHD|ba|4}} ** Kapucínska ** Poštová {{MHD|ba|1}} ** Vysoká {{MHD|ba|1}} ** Blumentál {{MHD|ba|3}} ** Krížna {{MHD|ba|4}} ** Trnavské mýto {{MHD|ba|4}} ** Saleziáni ** Líščie nivy ** Nemocnica Ružinov ** Herlianska ** Tomášikova ** Súmračná ** Chlumeckého ** Astronomická ==== História ==== Linka od svojho vzniku spájala [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] s [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlovou Vsou]]. Následne spájala [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] s [[Bratislava – mestská časť Rača|Račou]] ako linka {{MHD|ba|9}} a {{MHD|ba|3}}. {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #849717; width: 1px;" rowspan="4" | | [[21. máj]] [[1988]] | zmena trasy | '''Karlova Ves''', Borská, Lackova, Nad lúčkami, Segnerova, Jegorovovo nám., Komsomolská, Svrčia, Botanická záhrada, Lafranconi, PKO, Tunel, Kapucínska, Poštová, Kollárovo nám., Sovietske nám. >, < Radlinského, Vazovova, Legionárska, Nám. Fr. Zupku, Miletičova, Bajkalská, Pri jazere, Herlianska, Tomášikova, Súmračná, Chlumeckého, '''Ružinov''' '''Ružinov''', Chlumeckého, Súmračná, Tomášikova, Herlianska, Pri jazere, Bajkalská, Miletičova, Nám. Fr. Zupku, Legionárska, Vazovova, Radlinského, Kollárovo nám., Poštová, Kapucínska, Tunel, PKO, Lafranconi, Botanická záhrada, Svrčia, Komsomolská, Jegorovovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, Lackova, Borská, '''Karlova Ves'''<ref name=siet1988/> |- | [[19. marec]] [[2012]] | zmena trasy | '''Ružinov''' – Trnavské mýto – Špitálska – Jesenského – Nám. Ľ. Štúra – nábrežie – '''Karlova Ves''' '''Karlova Ves''' – nábrežie – Nám. Ľ. Štúra – Jesenského – Špitálska – Trnavské mýto – '''Ružinov'''<ref name="novetrasy2012"/> |- | [[1. máj]] [[2012]] | zmena trasy; presmerovanie cez tunel | '''Karlova Ves''', Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Kapucínska, Kamenné nám., Mariánska, Odborárske nám., Legionárska, Trnavské mýto, Saleziáni, Slovanet, Nemocnica Ružinov, Herlianska-OC Retro, Tomášikova, Súmračná, Chlumeckého, '''Astronomická''' '''Astronomická''', Chlumeckého, Súmračná, Tomášikova, Herlianska-OC Retro, Nemocnica Ružinov, Slovanet, Saleziáni, Trnavské mýto, Legionárska, Americké nám., Mariánska, Námestie SNP, Kapucínska, Park kultúry, Lafranconi, Botanická záhrada, Molecova, Jurigovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, MiÚ Karlova Ves, Borská, '''Karlova Ves'''<ref name=otvorenietunela2013/> |- | [[22. jún]] [[2019]] | zmena trasy; reorganizácia električkových liniek počas 1. etapy modernizácie Karloveskej radiály | '''Astronomická''', Chlumeckého, Súmračná, Tomášikova, Herlianska, Nemocnica Ružinov, Slovanet, Saleziáni, Trnavské mýto, Krížna, Blumentál, STU, Vysoká, Tchibo Outlet, Poštová, Martinus, Námestie SNP, '''Kamenné nám.''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|3}} do Rače prichádza ako linka {{MHD|ba|3}} z Rače > '''Kamenné nám.''', Námestie SNP, Poštová, Martinus, Vysoká, Tchibo Outlet, Blumentál, Krížna, Trnavské mýto, Saleziáni, Slovanet, Nemocnica Ružinov, Herlianska, Tomášikova, Súmračná, Chlumeckého, '''Astronomická''' |} {{clear}} == Špeciálne linky == === Linka A === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka A | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = pozri tabuľku | zánik = pozri tabuľku | konečné zastávky = pozri tabuľku | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|A-leto}} je [[dejiny|historická]] [[električka|električková]] okružná linka, ktorá premáva v [[Bratislava|Bratislave]] počas špeciálnych udalostí. Linka spája zastávky ''[[Jesenského ulica (Bratislava)|Jesenského]]'' a ''[[Jesenského ulica (Bratislava)|Jesenského]]''. Premáva jednosmerne a má jednu konečnú zastávku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Linka A • imhd.sk Bratislava | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/linka/A/bd807c807f84867f807c90 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-04-21 }}</ref> Na linke premávajú, popr. premávali tieto vozidlá: * [[Ganz]] #104 * [[Dopravný podnik Bratislava|BMEŽ]] #31 * [[DPMB (vozidlo)|DPMB]] #38 (+vlek [[SGP]] #135) * [[Tatra T2]] #215 * [[Tatra T3]] #275 * [[Tatra T3|Tatra T3SUCS]] #7819+#7820 * [[Tatra K2]] #317 * [[Tatra K2S]] #7103 ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #E31E24; width: 1px;" rowspan="10" | | 2. júl – 25. september 2022 | v premávke | '''Jesenského''', Centrum, Mariánska, Americké nám., Blumentál, STU, Vysoká, Poštová, Kapucínska, Chatam Sófer, Most SNP, '''Jesenského''' |- | 13. máj 2023 | v premávke | '''Jesenského''', Centrum, Mariánska, Americké nám., Blumentál, STU, Vysoká, Poštová, Kapucínska, Chatam Sófer, Most SNP, '''Jesenského''' |- | 20. – 21. apríl 2024 | v premávke | '''Jesenského''', Centrum, Mariánska, Americké nám., Blumentál, STU, Vysoká, Poštová, Kapucínska, Chatam Sófer, Most SNP, '''Jesenského''' |- | 18. máj 2024 | v premávke | '''Jesenského''', Centrum, Mariánska, Americké nám., Blumentál, STU, Vysoká, Poštová, Kapucínska, Chatam Sófer, Most SNP, '''Jesenského''' |- | 26. – 27. máj 2025 | v premávke | '''Jesenského''', Centrum, Mariánska, Americké nám., Blumentál, STU, Vysoká, Poštová, Kapucínska, Chatam Sófer, Vodná veža, Most SNP, '''Jesenského''' |- | 17. máj 2025 | v premávke | '''Jesenského''', Centrum, Mariánska, Americké nám., Blumentál, STU, Vysoká, Poštová, Kapucínska, Chatam Sófer, Vodná veža, Most SNP, '''Jesenského''' |- | 27. august 2025 | v premávke | '''Jesenského''', Centrum, Kapucínska, Chatam Sófer, Vodná veža, Most SNP, '''Jesenského''' |- | 16. – 22. september 2025 | v premávke | '''Jesenského''', '''Chatam Sófer''', '''Jesenského''' |- | 25. – 26. apríl 2026 | v premávke | '''Jesenského''', Centrum, Mariánska, Americké nám., Blumentál, STU, Vysoká, Poštová, Kapucínska, Chatam Sófer, Vodná veža, Most SNP, '''Jesenského''' |- | 19. – 20. september 2026 | v premávke | '''Jesenského''', Centrum, Mariánska, Americké nám., Blumentál, STU, Vysoká, Poštová, Kapucínska, Chatam Sófer, Vodná veža, Most SNP, '''Jesenského'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk | odkaz na autora = | titul = Víkendová premávka historických vozidiel (19. – 20.9.2026) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/25177/V%C3%ADkendov%C3%A1-prem%C3%A1vka-historick%C3%BDch-vozidiel | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2026-09-18 | dátum prístupu = 2026-09-19 }}</ref> |} {{clear}} === Linka H1 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka H1 | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[23. máj]] [[2026]] | zánik = [[23. máj]] [[2026]] | konečné zastávky = Hlavná stanica<br>Šafárikovo nám. | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|H1}} je [[električka|električková]] linka, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]] počas podujatia [[Noc múzeí a galérií]] v roku [[2026]]. Linka premávala medzi [[Bratislava hlavná stanica|Hlavnou stanicou]] a centrom mesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = imhd.sk | meno = | titul = Príležitostná doprava počas Noci múzeí a galérií (ZAJTRA, 23.5.2026) • imhd.sk Bratislava | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/24911/Pr%C3%ADle%C5%BEitostn%C3%A1-doprava-po%C4%8Das-Noci-m%C3%BAze%C3%AD-a-gal%C3%A9ri%C3%AD | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-22 | vydavateľ = imhd.sk Bratislava | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = imhd.sk | meno = | titul = Linka H1 • imhd.sk Bratislava | url = https://imhd.sk/ba/linka/H1/ca71bd718971807c807f84867f807c978071cc | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-22 | vydavateľ = imhd.sk Bratislava | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Dopravný podnik Bratislava | Noc múzeí a galérií s premiérou: Do ulíc Bratislavy po prvýkrát vyrazí retro trolejbus obnovený v dielňach DPB | url = https://dpb.sk/sk/sprava/noc-muzei-a-galerii-s-premierou-do-ulic-bratislavy-po-prvykrat-vyrazi-retro-trolejbus-obnoveny-v-dielnach-dpb | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-22 | vydavateľ = dpb.sk | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Avengers s.r.o. | meno = Total | titul = Noc múzeí a galérií 2026 - IDS BK | url = https://www.idsbk.sk/oznamy/1yxtx002jx50d/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 2026-05-22 | vydavateľ = www.idsbk.sk | jazyk = sk}}</ref> ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #5065b9; width: 1px;" rowspan="2" | |- | [[23. máj]] | v premávke | '''Hlavná stanica'''; Pod stanicou; Úrad vlády SR; STU; Vysoká; Poštová; Kapucínska; Chatam Sófer; Vodná veža; Most SNP; '''Šafárikovo nám.''' '''Šafárikovo nám.'''; Jesenského; Nám. Ľ. Štúra; Most SNP; Vodná veža; Chatam Sófer; Kapucínska; Poštová; Vysoká; STU; Úrad vlády SR; Pod stanicou; '''Hlavná stanica''' |} {{clear}} === Linka H4 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka H4 | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[29. apríl]] [[2011]] 14:00 – 20:30 | zánik = [[15. máj]] [[2011]] 14:00 – 20:30 | konečné zastávky = ŽST Nové Mesto<br>Námestie Ľ. Štúra | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|Hokej 4}} je [[električka|električková]] linka, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]] počas [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|MS v ľadovom hokeji]] v roku [[2011]]. Linka premávala medzi [[Železničná stanica Bratislava-Nové Mesto|ŽST Nové Mesto]] a centrom mesta.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kyvadlové linky k Orange Aréne počas MS v ľadovom hokeji (29.4.-15.5.2011) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/9102/Kyvadlove-linky-k-Orange-Arene-pocas-MS-v-ladovom-hokeji-29-4-15-5-2011 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2011-04-14 | dátum prístupu = 2024-04-23 }}</ref> ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #C5C300; width: 1px;" rowspan="2" | |- | [[29. apríl]] – [[15. máj]] [[2011]] 14:00 – 20:30 | v premávke | '''ŽST Nové Mesto''' – Vajnorská – Orange Arena – Trnavské mýto – Krížna – Špitálska – Kamenné námestie – Jesenského – '''Námestie Ľ. Štúra''' '''Námestie Ľudovíta Štúra''' – Šafárikovo námestie – Kamenné námestie – Špitálska – Krížna – Trnavské mýto – Orange Arena – Vajnorská – ŽST Nové Mesto''' |} {{clear}} === Linka ❄ === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka ❄ | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[6. december]] | zánik = [[6. január]] | konečné zastávky = pozri tabuľku | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|963}} je [[Vianoce|vianočná]] [[električka|električková]] linka, ktorá premáva v [[Bratislava|Bratislave]] počas [[Vianoce|vianočných sviatkov]]. Linka premáva prevažne v centre mesta. Na linke premávajú, popr. premávali tieto vozidlá: * [[Tatra K2G]] (2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025) * [[Tatra T6A5]] (2016, 2017, 2018, 2019) * [[Tatra T2]] (2024, 2025) ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #749DBD; width: 1px;" rowspan="7" | |- | 6. december 2021 – 6. január 2022 | v premávke | '''Hlavná stanica''', Pod stanicou, Úrad vlády SR, STU, Vysoká, Poštová, Centrum, Jesenského, Šafárikovo nám., '''Nám. Ľ. Štúra''' '''Nám. Ľ. Štúra''', Šafárikovo nám., Centrum, Poštová, Vysoká, STU, Úrad vlády SR, Pod stanicou, '''Hlavná stanica'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vianočnú atmosféru v meste spríjemní vianočná električka a zimný Sánkobus | url = https://dpb.sk/sk/sprava/vianocnu-atmosferu-v-meste-sprijemni-vianocna-elektricka-a-zimny-sankobus | vydavateľ = dpb.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> |- | 6. december 2022 – 6. január 2023 | v premávke | '''Jesenského''', Centrum, Kapucínska, Chatam Sófer, Most SNP, '''Jesenského'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vianoce v meste rozžiaria dve vyzdobené električky | url = https://dpb.sk/sk/sprava/vianoce-v-meste-rozziaria-dve-vyzdobene-elektricky | vydavateľ = dpb.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://dpba.blob.core.windows.net/media/Default/Dokumenty/963_20221205.pdf | vydavateľ = dpba.blob.core.windows.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> |- | 6. december 2023 – 6. január 2024 | v premávke | '''Jesenského''', Centrum, Kapucínska, Chatam Sófer, Most SNP, '''Jesenského'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vianočná električka opäť spríjemní najkrajšie sviatky roka | url = https://dpb.sk/sk/sprava/vianocna-elektricka-opat-sprijemni-najkrajsie-sviatky-roka | vydavateľ = dpb.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> |- | 6. december 2024 – 6. január 2025 | v premávke | '''Jesenského''', Centrum, Kapucínska, Chatam Sófer, Most SNP, '''Jesenského'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vianočná električka prinesie do ulíc Rozprávkové Vianoce | url = https://dpb.sk/sk/sprava/vianocna-elektricka-prinesie-do-ulic-rozpravkove-vianoce | vydavateľ = dpb.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-12-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> |- | 6. december 2025 – 6. január 2026 | v premávke | '''Jesenského''', Centrum, Kapucínska, Chatam Sófer, Vodná veža, Most SNP, '''Jesenského'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk | odkaz na autora = | titul = Premávka vozidiel s vianočnou výzdobou (5.12.2025 – 6.1.2026) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/24610/Prem%C3%A1vka-vozidiel-s-viano%C4%8Dnou-v%C3%BDzdobou | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2025-12-05 | dátum prístupu = 2025-12-07 }}</ref> |- | 23. december 2025 15:36 – 18:55 | v premávke na trase linky {{MHD|ba|3}} | '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malokrasňanská, Depo Krasňany, Stn. Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Vazovova, Americké nám., Mariánska, Centrum, Šafárikovo nám., Sad J. Kráľa, Farského, Jungmannova, Gessayova, Zrkadlový háj, Pajštúnska, Veľký Draždiak, Lúčanka, '''Južné mesto'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk | odkaz na autora = | titul = Mimoriadna úprava premávky Vianočnej električky (23.12.2025 15:36 – 18:55) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/24658/Mimoriadna-%C3%BAprava-prem%C3%A1vky-Viano%C4%8Dnej-elektri%C4%8Dky | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2025-12-23 | dátum prístupu = 2026-01-11 }}</ref> |} {{clear}} == Nočné linky == === Linka N2 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka N2 | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | den-noc = noc | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = pozri tabuľku | zánik = pozri tabuľku | konečné zastávky = Zlaté piesky<br>Hlavná stanica | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|N2}} je nočná električková linka, ktorá premáva v [[Električková doprava v Bratislave|Bratislave]]. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #2B2A29; width: 1px;" rowspan="2" | | [[18. august]] – [[20. august]] [[2023]] | v premávke | '''Zlaté piesky''', Shopping Palace, Vajnorská, Jurajov dvor, Magnetová, Odborárska, Kuchajda, MiÚ Nové Mesto, Nová doba, Česká, Trnavské mýto, Krížna, Blumentál, STU, Úrad vlády SR, Pod stanicou, '''Hlavná stanica''' '''Hlavná stanica''', Pod stanicou, Úrad vlády SR, Blumentál, Krížna, Trnavské mýto, Česká, Nová doba, MiÚ Nové Mesto, Kuchajda, Odborárska, Magnetová, Jurajov dvor, Vajnorská, Shopping Palace, '''Zlaté piesky'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zmena liniek MHD vo Vajnoroch a Rači počas hudobného podujatia (18. – 20.8.2023) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/22709/Zmena-liniek-MHD-vo-Vajnoroch-a-Ra%C4%8Di-po%C4%8Das-hudobn%C3%A9ho-podujatia | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-14 | dátum prístupu = 2024-04-27 }}</ref> |} {{clear}} === Linka N5 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka N5 | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | den-noc = noc | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = pozri tabuľku | zánik = pozri tabuľku | konečné zastávky = Dúbravka, Pri kríži<br>Rača, Komisárky | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|N5}} je nočná električková linka, ktorá premáva v [[Električková doprava v Bratislave|Bratislave]] počas [[31. december|silvestra]]. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #2B2A29; width: 1px;" rowspan="7" | | [[31. december]] [[2013]] – [[1. január]] [[2014]] | v premávke | '''Rača''' – Obchodná – tunel – '''Dúbravka''' '''Dúbravka''' – tunel – Obchodná – '''Rača'''<ref name="nocneLinky2013">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Premávka MHD na Silvestra a Nový rok (31.12.2013 – 1.1.2014) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/12916/Prem%C3%A1vka-MHD-na-Silvestra-a-Nov%C3%BD-rok | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2013-12-27 | dátum prístupu = 2024-04-26 }}</ref> |- | [[31. december]] [[2014]] – [[1. január]] [[2015]] | v premávke | '''Rača''' – Obchodná – tunel – '''Dúbravka''' '''Dúbravka''' – tunel – Obchodná – '''Rača'''<ref name="nocneLinky2014">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Premávka MHD na Silvestra a Nový rok (31.12.2014 – 1.1.2015) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/14119/Prem%C3%A1vka-MHD-na-Silvestra-a-Nov%C3%BD-rok | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2014-12-29 | dátum prístupu = 2024-04-26 }}</ref> |- | [[31. december]] [[2015]] – [[1. január]] [[2016]] | v premávke | '''Rača''' – Obchodná – tunel – '''Dúbravka''' '''Dúbravka''' – tunel – Obchodná – '''Rača'''<ref name="nocneLinky2015">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Premávka MHD na Silvestra a Nový rok (31.12.2015 – 1.1.2016) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/15117/Prem%C3%A1vka-MHD-na-Silvestra-a-Nov%C3%BD-rok | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2015-12-21 | dátum prístupu = 2024-04-26 }}</ref> |- | [[8. október]] 23:30 – [[9. október]] [[2016]] 03:00 | v premávke | '''Rača''' – Obchodná – tunel – '''Dúbravka''' '''Dúbravka''' – tunel – Obchodná – '''Rača'''<ref name="bielaNoc2016">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Posilnenie MHD počas Bielej noci (8. – 9.10.2016) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/15819/Posilnenie-MHD-po%C4%8Das-Bielej-noci | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2016-10-05 | dátum prístupu = 2024-04-26 }}</ref> |- | [[31. december]] [[2016]] – [[1. január]] [[2017]] | v premávke | '''Rača''' – Obchodná – tunel – '''Dúbravka''' '''Dúbravka''' – tunel – Obchodná – '''Rača'''<ref name="nocneLinky2016">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Premávka MHD na Silvestra a Nový rok (31.12.2016 – 1.1.2017) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/16049/Prem%C3%A1vka-MHD-na-Silvestra-a-Nov%C3%BD-rok | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2016-12-20 | dátum prístupu = 2024-04-26 }}</ref> |- | [[31. december]] [[2017]] – [[1. január]] [[2018]] | v premávke | '''Rača''' – Obchodná – tunel – '''Dúbravka''' '''Dúbravka''' – tunel – Obchodná – '''Rača'''<ref name="nocneLinky2017">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Premávka MHD na Silvestra a Nový rok (31.12.2017 – 1.1.2018) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/17125/Prem%C3%A1vka-MHD-na-Silvestra-a-Nov%C3%BD-rok | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2017-12-25 | dátum prístupu = 2024-04-26 }}</ref> |- | [[31. december]] [[2018]] – [[1. január]] [[2019]] | v premávke | '''Rača''' – Obchodná – tunel – '''Dúbravka''' '''Dúbravka''' – tunel – Obchodná – '''Rača'''<ref name="nocneLinky2018">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Premávka MHD na Silvestra a Nový rok (31.12.2018 – 1.1.2019) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/18135/Premavka-MHD-na-Silvestra-a-Novy-rok-31-12-2018-1-1-2019 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2018-12-27 | dátum prístupu = 2024-04-26 }}</ref> |} {{clear}} === Linka N7 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka N7 | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | den-noc = noc | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[4. júl]] [[2024]] | zánik = [[20. júl]] [[2024]] | konečné zastávky = Hlavná stanica<br>Rača, Komisárky | počet zastávok = 22 | na znamenie = 22 | dĺžka = ≈ 9 | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|N7}} bola dočasná nočná električková linka, ktorá premávala v Bratislave medzi zastávkami ''[[Bratislava hlavná stanica|Hlavná stanica]]'' a ''[[Komisárky]]''. Linka bola zavedená z dôvodu rekonštrukcie [[Račianska ulica (Bratislava)|Račianskej ulice]], pričom bola obmedzená premávka linky {{MHD|ba|N55}}, ktorá bola skrátená a premávala len v úseku Rače. Na zastávke „Detvianska“ bol zabezpečený prestup medzi týmito dvoma linkami. Všetky zastávky tejto linky boli na znamenie. Na linke premávali tieto vozidlá: * [[Škoda 29T]] * [[Škoda 30T]] ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #2B2A29; width: 1px;" rowspan="7" | | [[4. júl]] [[2024]] – [[20. júl]] [[2024]] | v premávke | '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malokrasňanská, Depo Krasňany, ''Stn. Vinohrady'', Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, STU, Úrad vlády SR, Pod stanicou, '''Hlavná stanica''' '''Hlavná stanica''', Pod stanicou, Úrad vlády SR, Blumentál, Račianske mýto, Ursínyho, Pionierska, Riazanská, Mladá garda, Nám. Biely kríž, ''Stn. Vinohrady'', Depo Krasňany, Malokrasňanská, Pekná cesta, Černockého, Hečkova, Hybešova, Detvianska, Záhumenice, Púchovská, '''Komisárky'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Linka N7 • imhd.sk Bratislava | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/linka/N7/bd807c807f84837f867c9d86 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-07-05 }}</ref> |} {{clear}} === Linka N8 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka N8 | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | den-noc = noc | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = pozri tabuľku | zánik = pozri tabuľku | konečné zastávky = Ružinov, Astronomická<br>Kamenné nám./Nám. SNP | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|N8}} je nočná električková linka, ktorá premáva v [[Električková doprava v Bratislave|Bratislave]] počas [[31. december|silvestra]]. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #2B2A29; width: 1px;" rowspan="7" | | [[31. december]] [[2013]] – [[1. január]] [[2014]] | v premávke | '''Ružinov''' – Trnavské mýto – Obchodná – '''Kamenné námestie''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N10}} prichádza ako linka {{MHD|ba|N10}} > '''Nám. SNP''' – Obchodná – Trnavské mýto – '''Ružinov'''<ref name="nocneLinky2013" /> |- | [[31. december]] [[2014]] – [[1. január]] [[2015]] | v premávke | '''Ružinov''' – Trnavské mýto – Obchodná – '''Kamenné námestie''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N10}} prichádza ako linka {{MHD|ba|N10}} > '''Nám. SNP''' – Obchodná – Trnavské mýto – '''Ružinov'''<ref name="nocneLinky2014" /> |- | [[31. december]] [[2015]] – [[1. január]] [[2016]] | v premávke | '''Ružinov''' – Trnavské mýto – Obchodná – '''Kamenné námestie''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N10}} prichádza ako linka {{MHD|ba|N10}} > '''Nám. SNP''' – Obchodná – Trnavské mýto – '''Ružinov'''<ref name="nocneLinky2015" /> |- | [[8. október]] 23:30 – [[9. október]] [[2016]] 03:00 | v premávke | '''Ružinov''' – Trnavské mýto – Obchodná – '''Kamenné námestie''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N10}} prichádza ako linka {{MHD|ba|N10}} > '''Nám. SNP''' – Obchodná – Trnavské mýto – '''Ružinov'''<ref name="bielaNoc2016" /> |- | [[31. december]] [[2016]] – [[1. január]] [[2017]] | v premávke | '''Ružinov''' – Trnavské mýto – Obchodná – '''Kamenné námestie''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N10}} prichádza ako linka {{MHD|ba|N10}} > '''Nám. SNP''' – Obchodná – Trnavské mýto – '''Ružinov'''<ref name="nocneLinky2016" /> |- | [[31. december]] [[2017]] – [[1. január]] [[2018]] | v premávke | '''Ružinov''' – Trnavské mýto – Obchodná – '''Kamenné námestie''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N10}} prichádza ako linka {{MHD|ba|N10}} > '''Nám. SNP''' – Obchodná – Trnavské mýto – '''Ružinov'''<ref name="nocneLinky2017" /> |- | [[31. december]] [[2018]] – [[1. január]] [[2019]] | v premávke | '''Ružinov''' – Trnavské mýto – Obchodná – '''Kamenné námestie''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N10}} prichádza ako linka {{MHD|ba|N10}} > '''Nám. SNP''' – Obchodná – Trnavské mýto – '''Ružinov'''<ref name="nocneLinky2018" /> |} {{clear}} === Linka N10 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka N10 | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | den-noc = noc | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = pozri tabuľku | zánik = pozri tabuľku | konečné zastávky = Vozovňa Jurajov dvor<br>Nám. SNP/Kamenné nám. | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|N10}} je električková linka, ktorá premáva v [[Električková doprava v Bratislave|Bratislave]] počas [[31. december|silvestra]]. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #2B2A29; width: 1px;" rowspan="7" | | [[31. december]] [[2013]] – [[1. január]] [[2014]] | v premávke | '''Vozovňa Jurajov dvor''' – Vajnorská – Trnavské mýto – Špitálska – '''Nám. SNP''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N8}} prichádza ako linka {{MHD|ba|N8}} > '''Kamenné nám.''' – Špitálska – Trnavské mýto – Vajnorská – Trnavské mýto – '''Vozovňa Jurajov dvor'''<ref name="nocneLinky2013" /> |- | [[31. december]] [[2014]] – [[1. január]] [[2015]] | v premávke | '''Vozovňa Jurajov dvor''' – Vajnorská – Trnavské mýto – Špitálska – '''Nám. SNP''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N8}} prichádza ako linka {{MHD|ba|N8}} > '''Kamenné nám.''' – Špitálska – Trnavské mýto – Vajnorská – Trnavské mýto – '''Vozovňa Jurajov dvor'''<ref name="nocneLinky2014" /> |- | [[31. december]] [[2015]] – [[1. január]] [[2016]] | v premávke | '''Vozovňa Jurajov dvor''' – Vajnorská – Trnavské mýto – Špitálska – '''Nám. SNP''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N8}} prichádza ako linka {{MHD|ba|N8}} > '''Kamenné nám.''' – Špitálska – Trnavské mýto – Vajnorská – Trnavské mýto – '''Vozovňa Jurajov dvor'''<ref name="nocneLinky2015" /> |- | [[8. október]] 23:30 – [[9. október]] [[2016]] 03:00 | v premávke | '''Vozovňa Jurajov dvor''' – Vajnorská – Trnavské mýto – Špitálska – '''Nám. SNP''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N8}} prichádza ako linka {{MHD|ba|N8}} > '''Kamenné nám.''' – Špitálska – Trnavské mýto – Vajnorská – Trnavské mýto – '''Vozovňa Jurajov dvor'''<ref name="bielaNoc2016" /> |- | [[31. december]] [[2016]] – [[1. január]] [[2017]] | v premávke | '''Vozovňa Jurajov dvor''' – Vajnorská – Trnavské mýto – Špitálska – '''Nám. SNP''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N8}} prichádza ako linka {{MHD|ba|N8}} > '''Kamenné nám.''' – Špitálska – Trnavské mýto – Vajnorská – Trnavské mýto – '''Vozovňa Jurajov dvor'''<ref name="nocneLinky2016" /> |- | [[31. december]] [[2017]] – [[1. január]] [[2018]] | v premávke | '''Vozovňa Jurajov dvor''' – Vajnorská – Trnavské mýto – Špitálska – '''Nám. SNP''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N8}} prichádza ako linka {{MHD|ba|N8}} > '''Kamenné nám.''' – Špitálska – Trnavské mýto – Vajnorská – Trnavské mýto – '''Vozovňa Jurajov dvor'''<ref name="nocneLinky2017" /> |- | [[31. december]] [[2018]] – [[1. január]] [[2019]] | v premávke | '''Vozovňa Jurajov dvor''' – Vajnorská – Trnavské mýto – Špitálska – '''Nám. SNP''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|N8}} prichádza ako linka {{MHD|ba|N8}} > '''Kamenné nám.''' – Špitálska – Trnavské mýto – Vajnorská – Trnavské mýto – '''Vozovňa Jurajov dvor'''<ref name="nocneLinky2018" /> |} {{clear}} == Linky X == === Linka X === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka X | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = pozri tabuľku | zánik = pozri tabuľku | konečné zastávky = Jungmannova<br>Centrum | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|X}} je električková linka, ktorá premáva v [[Električková doprava v Bratislave|Bratislave]] počas mimoriadnych udalostí. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #FF7F1A; width: 1px;" rowspan="2" | | [[2. apríl]] [[2023]] 08:00 – 13:00 | v premávke | '''Petržalka, Jungmannova''', Farského, Sad Janka Kráľa, Šafárikovo nám., '''Centrum''' '''Centrum''', Šafárikovo nám., Sad Janka Kráľa, Farského, '''Petržalka, Jungmannova'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Maratónske výluky v MHD (2.4.2023 08:00 – 13:00) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/22328/Marat%C3%B3nske-v%C3%BDluky-v-MHD?text=%C4%8Dsob+maraton | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2023-03-27 | dátum prístupu = 2024-04-21 }}</ref> |- | [[7. apríl]] [[2024]] 08:30 – 14:00 | v premávke | '''Petržalka, Jungmannova''', Farského, Sad Janka Kráľa, Šafárikovo nám., '''Centrum''' '''Centrum''', Šafárikovo nám., Sad Janka Kráľa, Farského, '''Petržalka, Jungmannova'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zmeny v MHD počas bratislavského maratónu (7.4.2024 08:30 – 14:00) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/23248/Zmeny-v-MHD-po%C4%8Das-bratislavsk%C3%A9ho-marat%C3%B3nu | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2024-04-05 | dátum prístupu = 2024-04-21 }}</ref> |} {{clear}} === Linka X1 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka X1 | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[9. september]] [[2018]] 13:30 | zánik = [[9. september]] [[2018]] 23:45 | konečné zastávky = Šafárikovo nám.<br>Jungmannova | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|X1 električka}} je električková linka, ktorá premáva v [[Električková doprava v Bratislave|Bratislave]] počas mimoriadnych udalostí. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #F56200; width: 1px;" rowspan="2" | | [[9. september]] [[2018]] 13:30 – 23:45 | v premávke | '''Šafárikovo nám.'''; Sad Janka Kráľa, Divadlo Aréna; Farského; '''Jungmannova''' '''Jungmannova'''; Farského; Sad Janka Kráľa, Divadlo Aréna; '''Šafárikovo nám.'''<ref name="vylukaSturova2018">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výluka liniek 1 3 4 8 95 na Štúrovej a v Petržalke (9.9.2018) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/17765/V%C3%BDluka-liniek-1-3-4-8-95-na-%C5%A0t%C3%BArovej-a-v-Petr%C5%BEalke | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2018-09-04 | dátum prístupu = 2024-04-21 }}</ref> |} {{clear}} === Linka X2 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka X2 | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = pozri tabuľku | zánik = pozri tabuľku | konečné zastávky = pozri tabuľku | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|X2 električka}} je električková linka, ktorá premáva v [[Električková doprava v Bratislave|Bratislave]] počas mimoriadnych udalostí. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #393185; width: 1px;" rowspan="2" | | [[22. jún]] – [[1. september]] [[2002]] | v premávke | '''Zlaté piesky''' - Vajnorská - '''ŽST Nové Mesto''' '''ŽST Nové Mesto''' - Vajnorská - '''Zlaté piesky'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výluka električiek na Vajnorskej ulici od 22. júna do 1. septembra 2002 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/419/V%C3%BDluka-elektri%C4%8Diek-na-Vajnorskej-ulici-od-22-j%C3%BAna-do-1-septembra-2002?text=Elektri%C4%8Dkov%C3%A1+linka+x2 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2002-06-14 | dátum prístupu = 2024-04-23 }}</ref> |- | [[9. november]] [[2012]] | v premávke | '''Zlaté piesky''' - Vajnorská - '''ŽST Nové Mesto''' '''ŽST Nové Mesto''' - Vajnorská - '''Zlaté piesky'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prerušenie premávky električiek na Vajnorskej | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/11382/Preru%C5%A1enie-prem%C3%A1vky-elektri%C4%8Diek-na-Vajnorskej?text=Elektri%C4%8Dkov%C3%A1+linka+x2 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2012-11-09 | dátum prístupu = 2024-04-23 }}</ref> |- | style="background-color: #ff7f1a; width: 1px;" rowspan="2" | | [[6. september]] [[2025]] | v premávke | '''Hlavná stanica''', Pod stanicou, Úrad vlády SR, Blumentál, Krížna, Trnavské mýto, Česká, Nová doba, MiÚ Nové Mesto, Kuchajda, Odborárska, Magnetová, '''Depo Jurajov dvor''' '''Depo Jurajov dvor''', Magnetová, Odborárska, Kuchajda, MiÚ Nové Mesto, Nová doba, Česká, Trnavské mýto, Krížna, Blumentál, STU, Úrad vlády SR, Pod stanicou, '''Hlavná stanica'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk | odkaz na autora = | titul = Linka X2 • imhd.sk Bratislava | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/linka/X2/ca71b3718971817f81847c7f887c7f85717b71bd718971807c807f84877f817ca78171cc | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2025-09-05 }}</ref> |- | [[12. september]] [[2026]] | v premávke | '''Hlavná stanica''', Pod stanicou, Úrad vlády SR, Blumentál, Krížna, Trnavské mýto, Česká, Nová doba, MiÚ Nové Mesto, Kuchajda, Odborárska, Magnetová, '''Depo Jurajov dvor''' '''Depo Jurajov dvor''', Magnetová, Odborárska, Kuchajda, MiÚ Nové Mesto, Nová doba, Česká, Trnavské mýto, Krížna, Blumentál, STU, Úrad vlády SR, Pod stanicou, '''Hlavná stanica'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk | odkaz na autora = | titul = Mimoriadna doprava na DOD DPB (12.9.2026 10:00 – 17:00) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/25140/Mimoriadna-doprava-na-DOD-DPB | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2026-09-09 | dátum prístupu = 2026-09-19 }}</ref> |} {{clear}} === Linka X3 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka X3 | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[9. september]] [[2018]] | zánik = [[9. september]] [[2018]] | konečné zastávky = Komisárky<br>Hlavná stanica | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|X3 električka}} je električková linka, ktorá premáva v [[Električková doprava v Bratislave|Bratislave]] počas mimoriadnych udalostí. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #E31E24; width: 1px;" rowspan="2" | |- | [[9. september]] [[2018]] | v premávke | '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, Americké nám., Mariánska, Kamenné nám., Nám. SNP, Poštová, Vysoká, STU, Úrad vlády SR, Pod stanicou, '''Hlavná stanica''' '''Hlavná stanica''', Pod stanicou, Úrad vlády SR, STU, Vysoká, Poštová, Nám. SNP, Kamenné nám., Mariánska, Americké nám., Blumentál, Račianske mýto, Ursínyho, Pionierska, Riazanská, Mladá garda, Nám. Biely kríž, ŽST Vinohrady, Vozovňa Krasňany, Malé Krasňany, Pekná cesta, Černockého, Hečkova, Hybešova, Detvianska, Záhumenice, Púchovská, '''Komisárky'''<ref name="vylukaSturova2018"/> |} {{clear}} === Linka X5 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka X5 | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[24. marec]] [[2013]] 08:00 | zánik = [[24. marec]] [[2013]] 15:00 | konečné zastávky = Dúbravka<br>Jesenského | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|X5 električka}} je električková linka, ktorá premáva v [[Električková doprava v Bratislave|Bratislave]] počas mimoriadnych udalostí. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #D37B09; width: 1px;" rowspan="2" | |- | [[24. marec]] [[2013]] 08:00 – 15:00 | v premávke | '''Dúbravka''' - Karlova Ves - Botanická - Most SNP - Štúrova - '''Jesenského''' '''Jesenského''' - Nám. Ľ. Štúra - Most SNP - Karlova Ves - '''Dúbravka'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Presmerovanie liniek MHD počas maratónu (24.3.2013 08:00 – 15:00) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/11903/Presmerovanie-liniek-MHD-po%C4%8Das-marat%C3%B3nu?text=Elektri%C4%8Dkov%C3%A1+linka+x5 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2013-03-19 | dátum prístupu = 2024-04-22 }}</ref> |} {{clear}} === Linka X6 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka X6 | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[22. jún]] [[2019]] | zánik = [[19. december]] [[2019]] | konečné zastávky = Molecova<br>Nám. SNP | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|X6 električka}} je električková linka, ktorá premáva v [[Električková doprava v Bratislave|Bratislave]] počas mimoriadnych udalostí. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #F5B5D2; width: 1px;" rowspan="2" | |- | [[22. jún]] [[2019]] – [[19. december]] [[2019]] | v premávke | '''Molecova''', Botanická záhrada, Lafranconi, Kráľovské údolie, Chatam Sófer, Most SNP, Šafárikovo nám., '''Nám. SNP''' '''Nám. SNP''', Kapucínska, Kráľovské údolie, Lafranconi, Botanická záharada, '''Molecova'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Reorganizácia električkových liniek počas 1. etapy modernizácie Karloveskej radiály (od 22.6.2019) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/18573/Reorganiz%C3%A1cia-elektri%C4%8Dkov%C3%BDch-liniek-po%C4%8Das-1-etapy-moderniz%C3%A1cie-Karloveskej-radi%C3%A1ly | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-11 | dátum prístupu = 2024-04-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Premávka električkových liniek po otvorení električkovej trate v Karlovej Vsi (od 19.12.2019) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/19119/Prem%C3%A1vka-elektri%C4%8Dkov%C3%BDch-liniek-po-otvoren%C3%AD-elektri%C4%8Dkovej-trate-v-Karlovej-Vsi | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-05 | dátum prístupu = 2024-04-21 }}</ref> |} {{clear}} === Linka X7 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka X7 | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[9. september]] [[2023]] | zánik = [[10. september]] [[2023]] | konečné zastávky = Rača, Komisárky<br>Depo Jurajov dvor | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|X7 električka}} je električková linka, ktorá premáva v [[Električková doprava v Bratislave|Bratislave]] počas mimoriadnych udalostí. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #FFED00; width: 1px;" rowspan="2" | |- | [[9. september]] [[2023]] – [[10. september]] [[2023]] | v premávke | '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malokrasňanská, Depo Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Vazovova, Krížna Trnavské mýto, Česká, Nová doba, MiÚ Nové Mesto, Kuchajda, Odborárska, Magnetová, '''Depo Jurajov dvor''' '''Depo Jurajov dvor''', Magnetová, Odborárska, Kuchajda, MiÚ. Nové Mesto, Nová doba, Česká, Trnavské mýto, Vazovova, Račianske mýto, Ursínyho, Pionierska, Riazanská, Mladá garda, Nám. Biely kríž, ŽST Vinohrady, Depo Krasňany, Malokrasňanská, Pekná cesta, Černockého, Hečkova, Hybešova, Detvianska, Záhumenice, Púchovská, '''Komisárky'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Posilová doprava na dopravácke podujatia (9. – 10.9.2023) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/22764/Posilov%C3%A1-doprava-na-doprav%C3%A1cke-podujatia?text=Linka+x | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-01 | dátum prístupu = 2024-04-22 }}</ref> |} {{clear}} === Linka X9 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka X9 | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[7. apríl]] [[2019]] 08:30 | zánik = [[7. apríl]] [[2019]] 14:00 | konečné zastávky = Tomášikova<br>Líščie nivy | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|X9 električka}} je kyvadlová výluková električková linka, ktorá premáva v [[Električková doprava v Bratislave|Bratislave]] počas mimoriadnych udalostí. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #849717; width: 1px;" rowspan="2" | |- | [[7. apríl]] [[2019]] 08:30 – 14:00 | v premávke | '''Tomášikova''', Herlianska, Nemocnica Ružinov, '''Líščie nivy''' '''Líščie nivy''', Nemocnica Ružinov, Herlianska, '''Tomášikova'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Presmerovanie liniek MHD počas nedeľného maratónu (7.4.2019 08:30 – 14:00) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/18364/Presmerovanie-liniek-MHD-po%C4%8Das-nede%C4%BEn%C3%A9ho-marat%C3%B3nu | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2019-04-02 | dátum prístupu = 2022-08-03 }}</ref> |} {{clear}} == Zrušené linky == === Linka 2 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka 2 | obrázok = 2 Hurbanovo námestie.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Električka [[Tatra K2S]] ako linka {{MHD|ba|2}} | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[20. máj]] [[1952]] | zánik = [[22. jún]] [[2019]] | konečné zastávky = pozri tabuľku | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka od svojho vzniku [[1. január]]a [[1944]] po prečíslovaní pôvodnej linky {{MHD|ba|B}} spájala prevažne centrum mesta s oblasťou [[Vajnorská ulica|Vajnorskej ulice]]. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable" |- ! Stav k ! Zmena ! Trasa |- | [[1. január]] [[1944]] | zavedenie linky prečíslovaním z linky {{MHD|ba|B}} | '''Savoy''' – '''Nová doba''' '''Nová doba''' – '''Savoy'''<ref name="historia-1938-1952"/> |- | [[1. máj]] [[1947]] | zmena trasy; náhrada za linku {{MHD|ba|2z}} | '''Savoy''' – Nová doba – '''Zátišie''' '''Zátišie''' – Nová doba – '''Savoy'''<ref name="historia-1938-1952" /> |- | [[5. september]] [[1951]] | zmena trasy | '''Hlavná stanica''' – '''[[Mierová kolónia]]''' '''Mierová kolónia''' – '''Hlavná stanica'''<ref name="historia-1938-1952" /> |- | [[20. máj]] [[1952]] | zmena trasy | '''Petržalka, Sad''' – '''Mierová kolónia''' '''Mierová kolónia''' – '''Petržalka, Sad'''<ref name="historia-1938-1952" /> |- | [[26. august]] [[1952]] | zmena trasy | '''Hlavná stanica''' – '''Mierová kolónia''' '''Mierová kolónia''' – '''Hlavná stanica'''<ref name="historia-1938-1952" /> |- | [[január]] [[1957]] | zmena trasy | '''Hlavná stanica''' – '''Jurajov dvor''' '''Jurajov dvor''' – '''Hlavná stanica'''<ref name="historia-1953-1969">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = História bratislavskej MHD v rokoch 1953 až 1969 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/10034/Hist%C3%B3ria-bratislavskej-MHD-v-rokoch-1953-a%C5%BE-1969 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-01 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | [[1. september]] [[1965]] | zmena trasy | '''Hlavná stanica''' – '''ŽST Nové Mesto''' '''ŽST Nové Mesto''' – '''Hlavná stanica'''<ref name="historia-1953-1969" /> |- | [[1. február]] [[1973]] | zrušenie linky<ref name="siet1973"/> | – |- | ~ 1976 | obnovenie | '''Hlavná stanica''', Hlboká cesta, Mierové nám., Hurbanovo nám., Nám. SNP, Dukelská, KÚNZ, Odborárske nám., Steinerova, Centrálne trhovisko, Odbojárov, Kutuzovova, Thälmannova, Riazanská, ŽST Nové Mesto, Závod mieru, Turbínová, Magnetová, '''Jurajov dvor'''<ref name="siet1976">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kompletná sieť liniek so zastávkami k 1.11.1967 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/11746/Kompletn%C3%A1-sie%C5%A5-liniek-so-zast%C3%A1vkami-k-1-11-1967 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-10 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | 02.01.1980 | zmena trasy | '''Hlavná stanica''', Dimitrovovo nám., Žilinská, Sovietske nám. >>, Starohorská <<, Vazovova, Legionárska, Nám. Fr. Zupku, Odborájov, Bajkalská, Riazanská, Zátišie, Odborárska, Turbínová, Magnetová, '''Jurajov Dvor'''<ref name="historia-1980-1989">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = História bratislavskej MHD v rokoch 1980 až 1989 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/10036/Hist%C3%B3ria-bratislavskej-MHD-v-rokoch-1980-a%C5%BE-1989 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-01 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | 20.11.2011 | zánik<ref name="siet20111120">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00000487/Elektri%C4%8Dky-20111120.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | 19.03.2012 | obnovenie | '''ŽST Nové Mesto'''; Zátišie; Polus City Center; Nová doba; Odbojárov; Trnavské mýto; Legionárska; Vazovova; Floriánske nám.; STU; Vysoká; Poštová; Jesenského; '''Nám. Ľ. Štúra'''; Šafárikovo nám.; Námestie SNP; Poštová; Vysoká; Floriánske nám.; Vazovova; Legionárska; Trnavské mýto; Odbojárov; Nová doba; Polus City Center; Zátišie; '''ŽST Nové Mesto'''<ref name="siet20120319"/> |- | 20.01.2014 | zmena trasy | '''ŽST Nové Mesto'''; Zátišie; Polus City Center; Nová doba; Odbojárov; Trnavské mýto; Legionárska; Vazovova; Floriánske nám.; STU; Vysoká; Poštová; Jesenského; '''Nám. Ľ. Štúra'''; Most SNP; Chatam Sófer; Kapucínska; Poštová; Vysoká; Floriánske nám.; Vazovova; Legionárska; Trnavské mýto; Odbojárov; Nová doba; Polus City Center; Zátišie; '''ŽST Nové Mesto'''<ref name="siet20140113">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00000942/Elektri%C4%8Dky-20140120.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | 11.11.2014 | zmena trasy | '''ŽST Nové Mesto'''; Zátišie; Polus City Center; Nová doba; Odbojárov; Trnavské mýto; Legionárska; Blumentál; STU >>; Žilinská; Nám. Franza Liszta; '''Hlavná stanica'''<ref name="siet20141111"/> |- | 01.06.2015 | zmena trasy | '''ŽST Nové Mesto'''; Zátišie; Polus City Center; Nová doba; Odbojárov; Trnavské mýto; Legionárska; Blumentál; STU; Vysoká; Poštová-Martinus; Jesenského; '''Nám. Ľ. Štúra'''; Most SNP; Chatam Sófer; Kapucínska; Poštová-Martinus; Vysoká; STU; Blumentál; Legionárska; Trnavské mýto; Odbojárov; Nová doba; Polus City Center; Zátišie; '''ŽST Nové Mesto'''<ref name="siet20150601"/> |- | 04.07.2015 | zmena trasy | '''ŽST Nové Mesto'''; Zátišie; Polus City Center; Nová doba; Odbojárov; Trnavské mýto; Legionárska; Blumentál; STU; Vysoká; Poštová; '''Kamenné nám.'''; Mariánska; Americké nám.; Blumentál; Legionárska; Trnavské mýto; Odbojárov; Nová doba; Polus City Center; Zátišie; '''ŽST Nové Mesto'''<ref name="siet20150704">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/media/mn/00001311/Elektri%C4%8Dky-20150704.pdf | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | 01.09.2015 | zmena trasy | '''ŽST Nové Mesto'''; Zátišie; Polus City Center; Nová doba; Odbojárov; Trnavské mýto; Legionárska; Blumentál; STU >>; Žilinská; Nám. Franza Liszta; '''Hlavná stanica'''<ref name="siet20150901">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Obnovenie premávky električiek na Hlavnú stanicu (od 1.9.2015) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/14751/Obnovenie-premavky-elektriciek-na-Hlavnu-stanicu-od-1-9-2015.html | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2015-08-28 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> |- | 02.09.2019 | zánik<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Premávka električkových liniek od začiatku nového školského roka (od 2.9.2019) | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/18824/Prem%C3%A1vka-elektri%C4%8Dkov%C3%BDch-liniek-od-za%C4%8Diatku-nov%C3%A9ho-%C5%A1kolsk%C3%A9ho-roka | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2019-08-31 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> | '''NEPREMÁVA''' |} === Linka 5 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka 5 | obrázok = Bratislava, Staré Mesto, Hurbanovo námestie, Tramvaj T6.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Električka [[Tatra T6A5]] ako linka {{MHD|ba|5}} smerujúca do [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravky]] | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[20. máj]] [[1952]] | zánik = [[22. jún]] [[2019]] | konečné zastávky = pozri tabuľku | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|5}} bola električková linka, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]]. Väčšinu času od svojho vzniku spájala [[Bratislava – mestská časť Rača|Raču]] s [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlovou Vsou]] a neskôr [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravku]]. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #D37B09; width: 1px;" rowspan="13" | |- | [[20. máj]] [[1952]] | zavedenie linky | '''Hlavná stanica''' – '''Karlova Ves''' '''Karlova Ves''' – '''Hlavná stanica'''<ref name=historia19391952/> |- | [[26. august]] [[1952]] | zmena trasy; presmerovanie cez Račiansku ulicu | '''Gaštanový hájik''' – '''Karlova Ves''' '''Karlova Ves''' – '''Gaštanový hájik'''<ref name=historia19391952/> |- | [[7. november]] [[1958]] | zmena trasy | '''Gaštanový hájik''', Biely kríž, Pluhová, Bakuninova, Sliačska, Kijevská, Ursínyho, Račianske mýto, Vazovova, Mickiewiczova, Dobrovského, Kamenné nám., Jesenského, '''Národné divadlo''' '''Národné divadlo''', Kúpeľná, Šafárikovo nám., Červenej armády, Kamenné nám., Dobrovského, Mickiewiczova, Vazovova, Račianske mýto, Ursínyho, Kijevská, Sliačska, Bakuninova, Pluhová, Biely kríž, '''Gaštanový hájik'''<ref name=siet1958/> |- | [[31. marec]] [[1961]] | zmena trasy | '''Gaštanový hájik''', Biely kríž, Internát Mladá garda, Bakuninova, Sliačska, Kijevská, Légiodomy, Račianske mýto, Vazovova, Krajský úrad národného zdravia, Národného povstania, Kamenné nám., Jesenského, '''Slovenské národné divadlo''' '''Slovenské národné divadlo''', Kúpeľná, Šafárikovo nám., Červenej armády, Kamenné nám., Národného povstania, Krajský úrad národného zdravia, Vazovova, Račianske mýto, Légiodomy, Kijevská, Sliačska, Bakuninova, Internát Mladá garda, Biely kríž, '''Gaštanový hájik'''<ref name=siet1961/> |- | [[1. január]] [[1966]] | zmena trasy | '''Detvianska''', Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Nový záhon, Gaštanový hájik, Biely kríž, Internát Mladá garda, Riazanská, Sliačska, Kyjevská, Ursínyho, Račianske mýto, Vazovova, KÚNZ, Dukelská, Štúrova, Jesenského, '''Slovenské národné divadlo''' '''Slovenské národné divadlo''', Kúpeľná, Šafárikovo nám., Štúrova, Dukelská, KÚNZ, Vazovova, Račianske mýto, Ursínyho, Kyjevská, Sliačska, Riazanská, Internát Mladá garda, Biely kríž, Gaštanový hájik, Nový záhon, Pekná cesta, Černockého, Hečkova, Hybešova, '''Detvianska'''<ref name=siet1967/> |- | [[1. február]] [[1973]] | zmena trasy | '''Rača''', Hybešova ul., Hečkova ul., Černockého ul., Pekná cesta, Nový záhon, Gaštanový hájik, Námestie Biely kríž, Internát Mladá garda, Riazanská ul., Sliačska ul., Kijevská ul., Ursínyho ul., Račianske mýto, Vazovova ul., Mickiewiczova ul., Dukelská ul., Jesenského ul., '''Slovenské národné divadlo''' '''Slovenské národné divadlo''', Šafárikovo nám., Kamenné nám., Ulica 29. augusta, Americké nám., Vazovova ul., Ursínyho ul., Kijevská ul., Riazanská ul., Internát Mladá garda, Námestie Biely kríž, Gaštanový hájik, Nový záhon, Pekná cesta, Černockého ul., Hečkova ul., Hybešova ul., '''Rača'''<ref name=siet1973/> |- | [[21. máj]] [[1988]] | zmena trasy | '''Krajňákova''', OD Saratov, Drobného, Alexyho, Švantnerova, Damborského, Horné Krčace, Dolné Krčace, Karlova Ves, Borská, Lackova, Nad lúčkami, Segnerova, Jegorovovo nám., Komsomolská, Svrčia, Botanická záhrada, Lafranconi, PKO, Tunel, Kapucínska, Poštová, Kollárovo nám., Sovietske nám., Vazovova, Račianske mýto, Ursínyho, Pionierska, Riazanská, Mladá garda, Nám. Biely kríž, ŽST Vinohrady, Vozovňa Krasňany, Nový záhon, Pekná cesta, Černockého, Hečkova, Hybešova, Detvianska, Záhumenice, Pri vinohradoch, '''Komisárky''' '''Komisárky''', Pri vinohradoch, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Nový záhon, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske máto, Vazovova, Radlinského, Kollárovo nám., Poštová, Kapucínska, Tunel, PKO, Lafranconi, Botanická záhrada, Svrčia, Komsomolská, Jegorovovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, Lackova, Borská, Karlova Ves, Dolné Krčace, Horné Krčace, Damborského, Švantnerova, Alexyho, Drobného, OD Saratov, '''Krajňákova'''<ref name=siet1988/> |- | [[19. marec]] [[2012]] | zmena trasy; nové linkovanie električiek | '''Dúbravka''' – Karlova Ves – nábrežie – Šafárikovo nám. – Obchodná – Račianske mýto – ŽST Vinohrady – '''Rača''' '''Rača''' – ŽST Vinohrady – Račianske mýto – Obchodná – Nám. Ľ. Štúra – nábrežie – Karlova Ves – '''Dúbravka'''<ref name="novetrasy2012">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nové trasy električiek (od 19.3.2012) | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/10573/Nove-trasy-elektriciek?dfpi=2 | vydavateľ = imhd.sk Bratislava | dátum vydania = 2012-03-13 | dátum prístupu = 2024-07-16 | jazyk = sk | priezvisko = imhd.sk}}</ref> |- | [[1. máj]] [[2013]] | presmerovanie cez tunel | '''Pri kríži''', OD Saratov, Drobného, Alexyho, Švantnerova, Damborského, Horné Krčace, Dolné Krčace, Karlova Ves, Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Kapucínska, Poštová, Vysoká, Floriánske nám., Vazovova, Račianske mýto, Ursínyho, Pionierska, Riazanská, Mladá garda, Nám. Biely kríž, ŽST Vinohrady, Vozovňa Krasňany, Nový záhon, Pekná cesta, Černockého, Hečkova, Hybešova, Detvianska, Záhumenice, Púchovská, '''Komisárky''' '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Nový záhon, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Floriánske nám., STU, Vysoká, Poštová, Kapucínska, Park kultúry, Lafranconi, Botanická záhrada, Molecova, Jurigovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, MiÚ Karlova Ves, Borská, Karlova Ves, Dolné Krčace, Horné Krčace, Damborského, Švantnerova, Alexyho, Drobného, OD Saratov, '''Pri kríži'''<ref name=otvorenietunela2013>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoznam s.r.o. | url = https://www.zoznam.sk/ | vydavateľ = zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> |- | [[14. júl]] [[2014]] | zmena trasy; výluka v Dúbravke | '''Karlova Ves''', Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Kapucínska, Poštová, Vysoká, Floriánske nám., Vazovova, Račianske mýto, Ursínyho, Pionierska, Riazanská, Mladá garda, Nám. Biely kríž, ŽST Vinohrady, Vozovňa Krasňany, Nový záhon, Pekná cesta, Černockého, Hečkova, Hybešova, Detvianska, Záhumenice, Púchovská, '''Komisárky''' '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Nový záhon, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Floriánske nám., STU, Vysoká, Poštová, Kapucínska, Park kultúry, Lafranconi, Botanická záhrada, Molecova, Jurigovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, MiÚ Karlova Ves, Borská, '''Karlova Ves'''<ref name="ReferenceC"/> |- | [[14. november]] [[2014]] | zmena trasy; obnovenie premávky do Dúbravky | '''Pri kríži''', OD Saratov, Drobného, Alexyho, Švantnerova, Damborského, Horné Krčace, Dolné Krčace, Karlova Ves, Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Kapucínska, Poštová, Vysoká, Blumentál, Račianske mýto, Ursínyho, Pionierska, Riazanská, Mladá garda, Nám. Biely kríž, ŽST Vinohrady, Vozovňa Krasňany, Nový záhon, Pekná cesta, Černockého, Hečkova, Hybešova, Detvianska, Záhumenice, Púchovská, '''Komisárky''' '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Nový záhon, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, STU, Vysoká, Poštová, Kapucínska, Park kultúry, Lafranconi, Botanická záhrada, Molecova, Jurigovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, MiÚ Karlova Ves, Borská, Karlova Ves, Dolné Krčace, Horné Krčace, Damborského, Švantnerova, Alexyho, Drobného, OD Saratov, '''Pri kríži'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoznam s.r.o. | url = https://www.zoznam.sk/ | vydavateľ = zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> |- | [[22. jún]] [[2019]] | zrušenie linky; výluka na Karlovesko-Dúbravskej radiále | – |} === Linka 6 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka 6 | obrázok = Bratislava K2S 7133.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Električka [[Tatra K2S]] na linke {{MHD|ba|6}} | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[7. november]] [[1958]] | zánik = [[22. jún]] [[2019]] | konečné zastávky = Karlova Ves<br>Šafárikovo nám. | počet zastávok = 15 | dĺžka = ≈ 6,5 | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka v minulosti nemala žiadnu ustálenú trasu, najčastejšie však jazdila do [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlovej Vsi]]. Na linke premávali prevažne vozidlá Tatra K2S ==== Trasa linky ==== {| class="wikitable sortable" |- ! Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="text-align: right" | 07.11.1958 | | '''Petržalka – sad''', Šafárikovo nám., Červenej armády, Jesenského, Národné divadlo, Rybné nám., Podhradské nábr., Mockovo nám., Pri tuneli, Park kultúry a oddychu, Žižkova škola, Mlynská dolina, Botanická záhrada, Svrčková, Líščie údolie, Komsomolská, '''Karlova Ves (Vodárenská)'''<ref name=siet1958/> |- | style="text-align: right" | 31.03.1961 | | '''Petržalka (sad)''', Šafárikovo nám., Červenej armády, Jesenského, Slovenské národné divadlo, Rybné nám., Podhradské nábr., Mockovo nám., Pri tuneli, Park kultúry a oddychu, Žižkova škola, Mlynská dolina, Botanická záhrada, Svrčková, Na riviére, Komsomolská, '''Karlova Ves (Vodárenská)'''<ref name=siet1961/> |- | style="text-align: right" | 11.11.1967 | | '''Hlavná stanica''', Hlboká cesta, Mierové nám., Hurbanovo nám., Nám. SNP, Dukelská, KÚNZ, Odborárske nám., Steinerova, Centrálne trhovisko, Odbojárov, Kutuzovova, Thälmannova, Riazanská, Zátišie, '''Žel. stanica Nové Mesto'''<ref name=siet1967/> |- | style="text-align: right" | 01.02.1973 | | '''Železničná stanica Nová Mesto''', Zátišie, Riazanská ul., Thälmannova ul., Nová doba, Ul. odbojárov, Centrálne trhovisko, Steinerova ul., Mickiewiczova ul., Dukelská ul., Námestie SNP, Hurbanovo nám., Mierové nám., Hlboká cesta, '''Hlavná stanica''' '''Hlavná stanica''', Hlboká cesta, Mierové nám., Námestie SNP, Ulica 29. augusta, Steinerova ul., Centrálne trhovisko, Ul. odbojárov, Nová doba, Matičná ul., Zátišie, '''Železničná stanica Nové Mesto'''<ref name=siet1973/> |- | style="text-align: right" | 21.05.1988 | | '''Žel. st. Nové Mesto''', Zátišie, Riazanská, Bajkalská, Odbojárov, Nám. Fr. Zupku, Legionárska, Vazovova, Radlinského, Kollárovo nám., Poštová, Kapucínska, '''Tunel''', Most SNP, Nám. Ľ. Štúra, Kyjevské nám., Markušova, Odborárske nám., Legionárska, Nám. Fr. Zupku, Odbojárov, Bajkalská, Riazanská, Zátišie, '''Žel. st. Nové Mesto'''<ref name=siet1988/> |- | style="text-align: right" | 19.03.2012 | nové linkovanie električiek<ref name=novetrasy2012/> | '''Karlova Ves''', Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, Most SNP, '''Šafárikovo nám.''' '''Šafárikovo nám.''', Jesenského, Nám. Ľ. Štúra, Most SNP, Chatam Sófer, Park kultúry, Lafranconi, Botanická záhrada, Molecova, Jurigovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, MiÚ Karlova Ves, Borská, '''Karlova Ves'''<ref name=novetrasy2012/> |- | style="text-align: right" | 20.01.2014 | zlúčenie s linkou 7 kvôli výluke Štúrovej počas výstavby električkovej trate do Petržalky | '''Karlova Ves''', Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, Most SNP, Nám. Ľ. Štúra, Námestie SNP, Poštová, Vysoká, Floriánske nám., Vazovova, Račianske mýto, Ursínyho, Pionierska, Riazanská, Mladá garda, Nám. Biely kríž, '''ŽST Vinohrady''' '''ŽST Vinohrady''', Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Floriánske nám., STU, Vysoká, Poštová, Jesenského, Nám. Ľ. Štúra, Most SNP, Chatam Sófer, Park kultúry, Lafranconi, Botanická záhrada, Molecova, Jurigovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, MiÚ Karlova Ves, Borská, '''Karlova Ves'''<ref name=sturova20140113/> |- | style="text-align: right" | 06.11.2014 | preĺženie ranných spojov do Rače<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/13917/Predlzenie-niektorych-spojov-linky-6-do-Race-od-3-11-2014.html |dátum prístupu=2025-07-25 |url archívu=https://web.archive.org/web/20141112051138/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/13917/Predlzenie-niektorych-spojov-linky-6-do-Race-od-3-11-2014.html |dátum archivácie=2014-11-12 }}</ref> | '''Karlova Ves''', Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, Most SNP, Nám. Ľ. Štúra, Námestie SNP, Poštová, Vysoká, Floriánske nám., Vazovova, Račianske mýto, Ursínyho, Pionierska, Riazanská, Mladá garda, Nám. Biely kríž, '''ŽST Vinohrady''', ''Vozovňa Krasňany, Nový záhon, Pekná cesta, Černockého, Hečkova, Hybešova, Detvianska, Záhumenice, Púchovská, '''Komisárky''''' '''''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Nový záhon, Vozovňa Krasňany,'' '''ŽST Vinohrady''', Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Floriánske nám., STU, Vysoká, Poštová, Jesenského, Nám. Ľ. Štúra, Most SNP, Chatam Sófer, Park kultúry, Lafranconi, Botanická záhrada, Molecova, Jurigovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, MiÚ Karlova Ves, Borská, '''Karlova Ves'''<ref name=sturova20140113/> |- | style="text-align: right" | 08.01.2015 | zrušenie predĺžených spojov do Rače | '''Karlova Ves''', Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, Most SNP, Nám. Ľ. Štúra, Námestie SNP, Poštová, Vysoká, Blumentál, Račianske mýto, Ursínyho, Pionierska, Riazanská, Mladá garda, Nám. Biely kríž, '''ŽST Vinohrady''' '''ŽST Vinohrady''', Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, STU, Vysoká, Poštová, Jesenského, Nám. Ľ. Štúra, Most SNP, Chatam Sófer, Park kultúry, Lafranconi, Botanická záhrada, Molecova, Jurigovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, MiÚ Karlova Ves, Borská, '''Karlova Ves'''<ref name=sturova20140113/> |- | style="text-align: right" | 02.09.2015 | skrátenie po Karlovu Ves<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/14742/Zavedenie-posilovej-elektrickovej-linky-7-a-zmena-linky-6-od-2-9-2015.html |dátum prístupu=2025-07-25 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150902193552/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/14742/Zavedenie-posilovej-elektrickovej-linky-7-a-zmena-linky-6-od-2-9-2015.html |dátum archivácie=2015-09-02 }}</ref> | '''Karlova Ves''', Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, '''Most SNP'''<br> '''Most SNP''', Chatam Sófer, Park kultúry, Lafranconi, Botanická záhrada, Molecova, Jurigovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, MiÚ Karlova Ves, Borská, '''Karlova Ves''' |- | style="text-align: right" | 28.10.2015 |obnovenie premávky na ŽST Vinohrady a ráno do Rače |'''Karlova Ves''', Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, Most SNP, Nám. Ľ. Štúra, Námestie SNP, Poštová, Vysoká, Floriánske nám., Vazovova, Račianske mýto, Ursínyho, Pionierska, Riazanská, Mladá garda, Nám. Biely kríž, '''ŽST Vinohrady''', ''Vozovňa Krasňany, Nový záhon, Pekná cesta, Černockého, Hečkova, Hybešova, Detvianska, Záhumenice, Púchovská, '''Komisárky''''' '''''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Nový záhon, Vozovňa Krasňany,'' '''ŽST Vinohrady''', Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Floriánske nám., STU, Vysoká, Poštová, Jesenského, Nám. Ľ. Štúra, Most SNP, Chatam Sófer, Park kultúry, Lafranconi, Botanická záhrada, Molecova, Jurigovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, MiÚ Karlova Ves, Borská, '''Karlova Ves'''<ref name="sturova20140113" /> |- | style="text-align: right" | 15.06.2016, <br> 27.07.2016 | obvnovenie pôvodnej trasy | '''Karlova Ves''', Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, Most SNP, « Nám. Ľ. Štúra, « Jesenského, '''Šafárikovo nám.''' |- | style="text-align: right" | 25.06.2016, <br> 22.08.2016 | skrátenie po Most SNP | '''Karlova Ves''', Borská, MiÚ Karlova Ves, Nad lúčkami, Segnerova, Jurigovo nám., Molecova, Botanická záhrada, Lafranconi, Park kultúry, Chatam Sófer, '''Most SNP''' |- | style="text-align: right" | 22.06.2019 X6 | výluka na Karlovesko-Dúbravskej radiále | '''Molecova''', Botanická záhrada, Lafranconi, Kráľovské údolie, Chatam Sófer, Most SNP, Nám. Ľ. Štúra, Námestie SNP, Kapucínska, Kráľovské údolie, Lafranconi, Botanická záhrada, '''Molecova''' |} === Linka 7 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka 7 | obrázok = Tatra T3G - 7837.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Električka [[Tatra T3G]] ako linka {{MHD|ba|7}} na konečnej zastávke ''ŽST Vinohrady'' | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[7. november]] [[1958]] | zánik = [[27. jún]] [[2025]] | konečné zastávky = Hlavná stanica<br>Rača, Komisárky | počet zastávok = 22 | dĺžka = ≈ 9 | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|7}} bola električková linka, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]]. Linka od svojho vzniku spájala [[Bratislava – mestská časť Rača|Rača]] s [[Bratislava hlavná stanica|hlavnou stanicou]]. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #FFED00; width: 1px;" rowspan="15" | | [[7. november]] [[1958]] | zavedenie linky | '''Junácka''', Nová doba, Rovniankova, Odbojárov, Pri Starej prachárni, Trnavská cesta, Steinerova, Odborárske nám., Mickiewiczova, Dobrovského, Kamenné nám., Jesenského, Národné divadlo, Rybné nám., Podhradské nábr., Mockovo nám., Pri tuneli, Park kultúry a oddychu, Žižkova škola, Mlynská dolina, Botanická záhrada, Svrčková, Líščie údolie, Komsomolská, '''Karlova Ves (Vodárenská)'''<ref name=siet1958/> |- | [[31. marec]] [[1961]] | zmena trasy | '''Junácka''', Nová doba I., Nová doba II., Odbojárov, Centrálne trhovisko, Steinerova, Odborárske nám., Krajský úrad národného zdravia, Národného povstania, Kamenné nám., Jesenského, Slovenské národné divadlo, Rybné nám., Podhradské nábr., Mockovo nám., Pri tuneli, Park kultúry a oddychu, Žižkova škola, Mlynská dolina, Botanická záhrada, Svrčková, Na riviére, Komsomolská, '''Karlova Ves (Vodárenská)'''<ref name=siet1961/> |- | [[11. november]] [[1967]] | zmena trasy | '''Karlova Ves (Vodárenská)''', Hájnická, Riviéra, Líščie údolie, Botanická záhrada, Mlynská dolina, Žižkova škola, Park kultúry a oddychu, Podhradské nábr., Kálalova, Slovenské národné divadlo, Jesenského, Kamenné nám., Dukelská, KÚNZ, Vazovova, Račianske mýto, Ursínyho, Kyjevská, Sliačska, Riazanská, Internát Mladá garda, Biely kríž, '''Gaštanový hájik'''<ref name=siet1967/> |- | [[1. február]] [[1973]] | zmena trasy | '''Gaštanový hájik''', Námestie Biely kríž, Internát Mladá garda, Riazanská ul., Sliačska ul., Kijevská ul., Ursínyho ul., Račianske mýto, Vazovova ul., Mickiewiczova ul., Dukelská ul., Jesenského ul., '''Slovenské národné divadlo'''<ref name=siet1973/> |- | [[21. máj]] [[1988]] | zmena trasy | '''ŽST Vinohrady''', Nám. Biely kríž, Mladá Garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Vazovova, Americké nám., Duklianska, Jesenského, Nám. Ľ. Štúra, Most SNP, Tunel, Kapucínska, Poštová, Kollárovo nám., Sovietske nám., Vazovova, Račianske mýto, Ursínyho, Pionierska, Riazanská, Mladá garda, nám. Biely kríž, '''ŽST Vinohrady'''<ref name=siet1988/> |- | [[19. marec]] [[2012]] | zmena trasy; nové linkovanie električiek | '''ŽST Vinohrady''' – Račianske mýto – Špitálska – '''Nám. SNP''' '''Nám. SNP''' – Obchodná – Račianske mýto – '''ŽST Vinohrady'''<ref name="novetrasy2012"/> |- | [[1. máj]] [[2013]] | zmena trasy; predĺženie linky | '''ŽST Vinohrady''', Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Floriánske nám., STU, Vysoká, Poštová, Jesenského, '''Nám. Ľ. Štúra'''<ref name=otvorenietunela2013/> |- | [[20. január]] [[2014]] | zrušenie linky | – |- | [[2. september]] [[2015]] | zavedenie linky | '''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Detvianska, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Nový záhon, Vozovňa Krasňany, ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, Americké námestie, Mariánska, '''Nám. SNP''' |- | [[22. jún]] [[2019]] | zrušenie linky | – |- | [[2. september]] [[2019]] | zavedenie linky | '''ŽST Vinohrady''', Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, STU », Úrad vlády SR, Nám. Franza Liszta, '''Hlavná stanica''' |- | [[16. september]] [[2019]] | zmena trasy; predĺženie ranných spojov do Rače | '''''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Drevona, Cintorín Rača, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ''ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, STU », Úrad vlády SR, Nám. Franza Liszta, '''Hlavná stanica''' |- | [[7. september]] [[2020]] | zmena trasy | '''''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Drevona, Cintorín Rača, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ''ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Vazovova, Krížna, Trnavské mýto, Odbojárov, Nová doba, MiÚ. Nové Mesto, Zátišie, '''ŽST Nové Mesto''' |- | [[16. november]] [[2020]] | zmena trasy | '''''Komisárky''', Púchovská, Záhumenice, Drevona, Cintorín Rača, Hybešova, Hečkova, Černockého, Pekná cesta, Malé Krasňany, Vozovňa Krasňany, ''ŽST Vinohrady, Nám. Biely kríž, Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho, Račianske mýto, Blumentál, STU », Úrad vlády SR, Nám. Franza Liszta, '''Hlavná stanica''' |- | [[27. jún]] [[2025]] | zrušenie linky | – |} === Linka 8 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka 8 | obrázok = 2017-06-15 SK Bratislava II, Záhradnicka @ Miletičova, K2G 7085 linka 8 (50128568536).jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Električka [[Tatra K2G]] ako linka {{MHD|ba|8}} smerujúca do [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinova]] | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[1. apríl]] [[1971]] | zánik = [[22. jún]] [[2019]] | konečné zastávky = pozri tabuľku | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|8}} bola električková linka, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]]. Linka od svojho vzniku spájala [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] s centrom mesta. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #427669; width: 1px;" rowspan="7" | |- | [[1. apríl]] [[1971]] | zavedenie linky | '''Pošeň''', Chlumeckého ul., Súmračná ul., Tomašikova ul., Herlianska ul., Pri jazere, Salvova ul., Miletičova ul., Centrálne trhovisko, Steinerova ul., Mickiewiczova ul., Dukelská ul., Námestie SNP, Hurbanovo nám., Mierové nám., Hlboká cesta, '''Hlavná stanica''' '''Hlavná stanica''', Hlboká cesta, Mierové nám., Námestie SNP, Ulica 29. augusta, Steinerova ul., Centrálne trhovisko, Miletičova ul., Bajkalská ul., Pri jazere, Herlianska ul., Tomašikova ul., Prechtlova ul., Chlumeckého ul., '''Pošeň'''<ref name=siet1973/> |- | [[21. máj]] [[1988]] | zmena trasy | '''Hlavná stanica''', Dimitrovovo nám, Žilinská, Sovietske nám., Vazovova, Legionárska, Nám. Fr. Zupku, Miletičova, Bajkalská, Pri jazere, Herlianska, Tomášikova, Súmračná, Chlumeckého, '''Ružinov''' '''Ružinov''', Chlumeckého, Súmračná, Tomášikova, Herlianska, Pri jazere, Bajkalská, Miletičova, Nám. Fr. Zupku, Legionárska, Vazovova, Starohorská, Žilinská, Dimitrovovo nám., '''Hlavná stanica'''<ref name=siet1988>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoznam s.r.o. | url = https://www.zoznam.sk/ | vydavateľ = zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> |- | [[19. marec]] [[2012]] | zmena trasy; nové linkovanie električiek<ref name="novetrasy2012"/> | prichádza ako linka {{MHD|ba|3}} > '''Námestie SNP''', Poštová, Vysoká, Floriánske nám., Vazovova, Legionárska, Trnavské mýto, Saleziáni, Slovanet, Nemocnica Ružinov, Herlianska-OC Retro, Tomášikova, Súmračná, Chlumeckého, '''Astronomická''' '''Astronomická''', Chlumeckého, Súmračná, Tomášikova, Herlianska-OC Retro, Nemocnica Ružinov, Slovanet, Saleziáni, Trnavské mýto, Legionárska, Vazovova, Floriánske nám., STU, Vysoká, Poštová, '''Kamenné nám.''' > pokračuje ako linka {{MHD|ba|3}}<ref name="novetrasy2012"/> |- | [[9. júl]] [[2016]]<br>[[22. august]] [[2016]] | zmena trasy; odlúčenie od linky 3 | '''Astronomická''', Chlumeckého, Súmračná, Tomášikova, Herlianska-OC Retro, Nemocnica Ružinov, Slovanet, Saleziáni, Trnavské mýto, Legionárska, Vazovova, Blumentál, STU, Vysoká, Poštová-Martinus, Kapucínska, Chatam Sófer, '''Most SNP''' '''Most SNP''', Šafárikovo nám., Poštová-Martinus, Vysoká, Floriánske nám., Vazovova, Legionárska, Trnavské mýto, Saleziáni, Slovanet, Nemocnica Ružinov, Herlianska-OC Retro, Tomášikova, Súmračná, Chlumeckého, '''Astronomická''' |- | [[27. júl]] [[2016]] | zmena trasy | '''Astronomická''', Chlumeckého, Súmračná, Tomášikova, Herlianska-OC Retro, Nemocnica Ružinov, Slovanet, Saleziáni, Trnavské mýto, Legionárska, Vazovova, Blumentál, STU, Vysoká, Poštová-Martinus, Jesenského, '''Nám. Ľ. Štúra''' '''Nám. Ľ. Štúra''', Šafárikovo nám., Poštová-Martinus, Vysoká, Floriánske nám., Vazovova, Legionárska, Trnavské mýto, Saleziáni, Slovanet, Nemocnica Ružinov, Herlianska-OC Retro, Tomášikova, Súmračná, Chlumeckého, '''Astronomická''' |- | [[22. jún]] [[2019]] | zrušenie linky | – |} {{clear}} === Linka 10 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka 10 | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[2. január]] [[1980]] | zánik = pozri tabuľku | konečné zastávky = pozri tabuľku | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|10}} bola električková linka, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]] od [[2. január]]a [[1980]] do roku [[1997]]. V súčasnosti pod číslom {{MHD|ba|10}} existuje občasná linka, ktorá zvykne jazdiť na deň otvorených dverí do [[Vozovňa Jurajov dvor|vozovne Jurajov dvor]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gogal | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Kompletná sieť liniek so zastávkami k 21.5.1988 | url = | vydavateľ = | dátum vydania = 2011-11-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-12-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #808080; width: 1px;" rowspan="7" | |- | [[2. január]] [[1980]] | zavedenie linky | '''Jurajov dvor'''; Magnetová; Turbínová; Odborárska; Zátišie; Riazanská; Bajkalská; Odbojárov; Nám. Fr. Zupku; Legionárska; Americké nám.; Duklianska; Jesenského; '''Nám. Ľ. Štúra''' '''Nám. Ľ. Štúra'''; Šafárikovo nám.; Kyjevské nám.; Markušova; Odborárske nám.; Legionárska; Nám. Fr. Zupku; Odbojárov; Bajkalská; Riazanská; Zátišie; Odborárska; Turbínová; Magnetová; '''Jurajov dvor''' |- | [[1997]] | zrušenie linky | – |- | DOD | v premávke | '''Jurajov dvor'''; Magnetová; Odborárska; Zátišie; Polus City Center; Nová doba; Odbojárov; Trnavské mýto; Krížna; Blumentál; STU; Vysoká; Poštová; Nám. SNP; Nové SND; '''Nám. Ľ. Štúra''' '''Nám. Ľ. Štúra'''; Šafárikovo nám.; Kamenné nám.; Špitálska; Americké nám.; Krížna; Trnavské mýto; Odbojárov; Nová doba; Polus City Center; Zátišie; Odborárska; Magnetová; '''Jurajov dvor''' |} {{clear}} === Linka 11 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka 11 | obrázok = Bratislava, Staré Mesto, námestie Ľ. Štúra, Tramvaj T3.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Električka [[Tatra T3G]] ako linka {{MHD|ba|11}} na zastávke ''Nám. Ľ. Štúra'' | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[3. marec]] [[1980]] | zánik = [[19. marec]] [[2012]] | konečné zastávky = pozri tabuľku | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|11}} bola električková linka, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name=siet1988/> ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #808080; width: 1px;" rowspan="7" | |- | [[3. marec]] [[1980]] | zavedenie linky | '''Detvianska'''; Hybešova; Hečkova; Černockého; Pekná cesta; Nový záhon; Vozovňa Krasňany; ŽST Vinohrady; Nám. Biely kríž; Mladá garda; Riazanská; Pionierska; Ursínyho; Račianske mýto; Vazovova; Americké nám.; Duklianska; Jesenského; '''Nám. Ľ. Štúra''' '''Nám. Ľ. Štúra'''; Šafárikovo nám.; Kyjevské nám.; Markušova; Americké nám.; Vazovova; Račianske mýto; Ursínyho; Pionierska; Riazanská; Mladá garda; Nám. Biely kríž; ŽST Vinohrady; Vozovňa Krasňany; Nový záhon; Pekná cesta; Černockého; Hečkova; Hybešova; '''Detvianska''' |- | [[21. máj]] [[1988]] | zmena trasy; predĺženie linky | '''Komisárky'''; Pri vinohradoch; Záhumenice; Detvianska; Hybešova; Hečkova; Černockého; Pekná cesta; Nový záhon; Vozovňa Krasňany; ŽST Vinohrady; Nám. Biely kríž; Mladá garda; Riazanská; Pionierska; Ursínyho; Račianske mýto; Vazovova; Americké nám.; Duklianska; Jesenského; '''Nám. Ľ. Štúra''' '''Nám. Ľ. Štúra'''; Šafárikovo nám.; Kyjevské nám.; Markušova; Americké nám.; Vazovova; Račianske mýto; Ursínyho; Pionierska; Riazanská; Mladá garda; Nám. Biely kríž; ŽST Vinohrady; Vozovňa Krasňany; Nový záhon; Pekná cesta; Černockého; Hečkova; Hybešova; Detvianska; Záhumenice; Pri vinohradoch; '''Komisárky''' |- | [[19. marec]] [[2012]] | zrušenie linky | – |} {{clear}} === Linka 12 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka 12 | obrázok = 7301-brat-mt.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Električka [[Tatra T3S]] ako linka {{MHD|ba|12}} | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[15. máj]] [[1981]] | zánik = [[19. marec]] [[2012]] | konečné zastávky = pozri tabuľku | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|12}} bola električková linka, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]]. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | rowspan="8" style="background-color: #808080; width: 1px;" | | |- | [[15. máj]] [[1981]] | zavedenie linky | '''Ružinov'''; Chlumeckého; Súmračná; Tomášikova; Herlianska; Pri jazere; Bajkalská; Miletičova; Nám. Fr. Zupku; Legionárska; Americké nám.; Duklianska; Jesenského; '''Nám. Ľ. Štúra''' '''Nám. Ľ. Štúra'''; Šafárikovo nám; Kyjevské nám.; Markušova; Odborárske nám.; Legionárska; Nám. Fr. Zupku; Miletičova; Bajkalská; Pri jazere; Herlianska; Tomášikova; Súmračná; Chlumeckého; '''Ružinov''' |- | [[12. apríl]] [[1986]] – ? | zmena trasy; predĺženie linky | '''Krajňákova'''; OD Saratov; Drobného; Alexyho; Švantnerova; Damborského; Horné Krčace; Dolné Krčace; Karlova Ves; Borská; Lackova; Nad lúčkami; Segnerova; Jegorovovo nám.; Komsomolská; Svrčia; Botanická záhrada; Lafranconi; PKO; Tunel; Nový most; Šafárikovo nám; Kyjevské nám.; Markušova; Odborárske nám.; Legionárska; Nám. Fr. Zupku; Miletičova; Bajkalská; Pri jazere; Herlianska; Tomášikova; Súmračná; Chlumeckého; '''Ružinov''' '''Ružinov'''; Chlumeckého; Súmračná; Tomášikova; Herlianska; Pri jazere; Bajkalská; Miletičova; Nám. Fr. Zupku; Legionárska; Americké nám.; Duklianska; Jesenského; Nám. Ľ. Štúra; Nový most; Tunel; PKO; Lafranconi; Botanická záhrada; Svrčia; Komsomolská; Jegorovovo nám.; Segnerova; Nad lúčkami; Lackova; Borská; Karlova Ves; Dolné Krčace; Horné Krčace; Damborského; Švantnerova; Alexyho; Drobného; OD Saratov; '''Krajňákova'''<ref name="siet1988" /> |- | [[2. september]] [[1998]] | zmena trasy; skrátenie linky | '''Pri kríži'''; OD Saratov; Drobného; Alexyho; Švantnerova; Damborského; Horné Krčace; Dolné Krčace; Karlova Ves; Borská; Lackova; Nad lúčkami; Segnerova; Jurigovo nám.; Molecova; Botanická záhrada; Lafranconi; Park kultúry; Tunel; Nový most; '''Šafárikovo námestie''' '''Šafárikovo námestie'''; Nám. Ľ. Štúra; Nový most; Tunel; Park kultúry; Lafranconi; Botanická záhrada; Molecova; Jurigovo námestie; Segnerova; Nad lúčkami; Lackova; Borská; Karlova Ves; Dolné Krčace; Horné Krčace; Damborského; Švantnerova; Alexyho; Drobného; OD Saratov; '''Pri kríži''' |- | [[19. marec]] [[2012]] | zrušenie linky | – |} {{clear}} === Linka 13 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka 13 | obrázok = Bratislava Tram R03.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Električka [[Tatra K2S]] ako linka {{MHD|ba|13}} na zastávke ''Nám. Ľ. Štúra'' | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[17. august]] [[1981]] | zánik = [[2. november]] [[2011]] | konečné zastávky = Hlavná stanica<br>Nám. Ľ. Štúra | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|13}} bola električkovou linkou, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]]. Linka po celý čas spájala centrum mesta s [[Bratislava hlavná stanica|Hlavnou stanicou]]. Na linku boli pred jej zrušením vypravované kĺbové električky [[Tatra K2]]. Linka sa zrušila spolu so zatvorením električkovej trate na Hlavnú stanicu. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #808080; width: 1px;" rowspan="7" | |- | [[17. august]] [[1981]] | zavedenie linky | '''Hlavná stanica'''; Dimitrovovo nám.; Žilinská; Radlinského; Kollárovo nám.; Poštová; Jesenského; '''Nám. Ľ. Štúra''' '''Nám. Ľ. Štúra'''; Šafárikovo nám.; Kyjevské nám.; Poštová; Kollárovo nám.; Starohorská; Žilinská; Dimitrovovo nám.; '''Hlavná stanica'''<ref name=siet1988/> |- | [[2. november]] [[2011]] | zrušenie linky | – |} {{clear}} === Linka 14 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka 14 | obrázok = Bratislava, Staré Mesto, Špitálská, Tramvaj K2.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Električka [[Tatra K2]] ako linka {{MHD|ba|14}} | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[27. august]] [[1984]] | zánik = [[19. marec]] [[2012]] | konečné zastávky = pozri tabuľku | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|14}} bola električková linka, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]]. Na linku boli až do jej zrušenia pri reorganizácii liniek v roku [[2012]] vypravované kĺbové električky [[Tatra K2]] alebo [[Tatra K2S]]. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #808080; width: 1px;" rowspan="7" | |- | [[27. august]] [[1984]] | zavedenie linky | '''Hlavná stanica'''; Dimitrovovo nám.; Žilinská; Sovietske nám.; Vazovova; Legionárska; Nám. Fr. Zupku; Odbojárov; Bajkalská; Riazanska; Zátišie; '''ŽST Nové Mesto''' '''ŽST Nové Mesto'''; Zátišie; Riazanská; Bajkalská; Odbojárov; Nám. Fr. Zupku; Legionárska; Vazovova; Starohorská; Žilinská; Dimitrovovo nám.; '''Hlavná stanica''' |- | [[23. december]] [[1992]] | zrušenie linky | – |- | [[30. marec]] [[1998]] | zavedenie linky | '''Astronomická'''; Chlumeckého; Súmračná; Tomášikova; Herlianska; Pri jazere; Slovanet; Saleziáni; Trnavské mýto; Odborárske nám.; Americké nám.; Mariánska; Kamenné nám.; Jesenského; '''Nám. Ľ. Štúra''' '''Nám. Ľ. Štúra'''; Šafárikovo nám.; Kamenné nám.; Mariánska; Americké nám.; Odborárske nám.; Trnavské mýto; Saleziáni; Slovanet; Pri jazere; Herlianska; Tomášikova; Súmračná; Chlumeckého; '''Astronomická'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://imhd.zoznam.sk/ba/media/mn/00000487/Elektricky-20111120.pdf | vydavateľ = | dátum vydania = 2011-11-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20150930040336/http://imhd.zoznam.sk/ba/media/mn/00000487/Elektricky-20111120.pdf | dátum archivácie = 2015-09-30 }}</ref> |- | [[19. marec]] [[2012]] | zrušenie linky | – |} {{clear}} === Linka 15 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka 15 | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[27. august]] [[1984]] | zánik = [[19. marec]] [[2012]] | konečné zastávky = pozri tabuľku | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|15}} bola električková linka, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]]. Linka bola zavedená [[27. august]]a [[1984]] a premávala na trase [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravka]]-[[Hanulova ulica (Bratislava)|Hanulova]] – [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlova Ves]] – [[Štúrova ulica (Bratislava)|Štúrova]] – [[Americké námestie]] – [[Vazovova ulica|Vazovova]] – [[Krížna ulica (Bratislava)|Steinerova]] – [[Jesenského ulica (Bratislava)|Jesenského]] – [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravka]]-[[Hanulova ulica (Bratislava)|Hanulova]]. Linka spájala centrum mesta s [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravkou]]. Linka však premávala krátko, už [[2. január]]a [[1986]] bola zrušená a nahradená linkou {{MHD|ba|12}}. [[2. november|2. novembra]] [[2011]] bola zavedená nová linka {{MHD|ba|15}}, ktorá premávala po trase [[Zlaté piesky (ulica)|Zlaté piesky]] – [[Obchodná ulica (Bratislava)|Obchodná]] – [[Námestie Ľudovíta Štúra|Nám. Ľ. Štúra]]. Linka bola zrušená [[19. marec|19. marca]] [[2012]] v rámci reorganizácie električkovej dopravy. ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #808080; width: 1px;" rowspan="7" | |- | [[27. august]] [[1984]] | zavedenie linky | '''Hanulova''', Horné Krčace, Dolné Krčace, Karlova Ves, Borská, Lackova, Nad lúčkami, Segnerova, Jegorovovo nám., Komsomolská, Svrčia, Botanická záhrada, Lafranconi, PKO, Tunel, Most SNP, Šafárikovo nám., Nám. SNP, Duklianska, Americké nám., '''Vazovova''' '''Vazovova''', Americké nám., Markušova, Jesenského, Nám. Ľ. Štúra, Most SNP, Tunel, PKO, Lafranconi, Botanická záhrada, Svrčia, Komsomolská, Jegorovovo nám., Segnerova, Nad lúčkami, Lackova, Borská, Karlova Ves, Dolné Krčace, Horné Krčace, '''Hanulova'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = História bratislavskej MHD v rokoch 1980 až 1989 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/10036/10036.html?dfpi=1 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-01 | dátum prístupu = 2022-10-18 }}</ref> |- | [[12. apríl]] [[1986]] | zrušenie linky | – |- | [[2. november]] [[2011]] | zavedenie linky | '''Zlaté piesky''', Cesta na Senec, PPA Controll, Jurajov dvor, Magnetová, Odborárska, Zátišie, Polus City Center, Nová doba, Odbojárov, Trnavské mýto, Legionárska, Vazovova, Floriánske nám., STU, Vysoká, Poštová, Jesenského, '''Nám. Ľ. Štúra''' '''Nám. Ľ. Štúra''', Šafárikovo nám., Nám. SNP, Poštová, Vysoká, Floriánske nám., Vazovova, Legionárska, Trnavské mýto, Odbojárov, Nová doba, Polus City Center, Zátišie, Odborárska, Magnetová, Jurajov dvor, PPA Controll, Cesta na Senec, '''Zlaté piesky'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = História bratislavskej MHD v rokoch 2010 až 2015 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/10102/Historia-bratislavskej-MHD-od-roku-2010?text=202 | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-01 | dátum prístupu = 2022-10-18 }}</ref> |- | [[19. marec]] [[2012]] | zrušenie linky | – |} {{clear}} === Linka 16 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka 16 | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[11. máj]] [[2009]] | zánik = [[19. marec]] [[2012]] | konečné zastávky = Ružinov, Astronomická<br>Rača, Komisárky | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|16}} bola električková linka, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]]. Linka od svojho vzniku spájala prevažne [[Bratislava – mestská časť Rača|Raču]] s [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinovom]]. Linka {{MHD|ba|16}} vznikla [[11. máj]]a [[2009]] a zrušená bola [[19. marec|19. marca]] [[2012]] spolu s linkou {{MHD|ba|15}}, kvôli prečíslovaniu na inú linku. V súvislosti s dočasným uzatvorením tunela pod Hradom zrušil [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] električky číslo {{MHD|ba|11}} a {{MHD|ba|14}} a čiastočne ich nahradil novou linkou {{MHD|ba|16}}. Tunel mal byť zatvorený jeden rok a dopravca veril, že ho otvorí na [[jar]] [[2010]]. Nová električková linka {{MHD|ba|16}} premávala zo sídliska [[Komisárky (Bratislava)|Komisárky]] v [[Bratislava – mestská časť Rača|Rači]] cez [[Námestie Slovenského národného povstania (Bratislava)|Námestie SNP]] do [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinova]] a späť do [[Bratislava – mestská časť Rača|Rače]]. Za [[Račianske mýto|Račianskym mýtom]] išla po trase [[Radlinského ulica (Bratislava)|Radlinského ulica]] – [[Americké námestie]] – [[Špitálska ulica (Bratislava)|Špitálska ulica]] – [[Námestie Slovenského národného povstania (Bratislava)|Námestie SNP]] – [[Obchodná ulica (Bratislava)|Obchodná]] – [[Radlinského ulica (Bratislava)|Radlinského]] – [[Vazovova ulica|Vazovova]] – [[Krížna ulica (Bratislava)|Krížna]] – [[Trnavské mýto]]. Odtiaľ išla do [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinova]] až na [[Astronomická ulica|Astronomickú ulicu]]. Späť sa linka {{MHD|ba|16}} vracala tou istou trasou, teda cez [[Trnavské mýto]], [[Krížna ulica (Bratislava)|Krížnu]], [[Vazovova ulica|Vazovovu]], [[Obchodná ulica (Bratislava)|Obchodnú]], [[Námestie Slovenského národného povstania (Bratislava)|Námestie SNP]], [[Špitálska ulica (Bratislava)|Špitálsku]], [[Americké námestie]] a [[Radlinského ulica (Bratislava)|Radlinského]] až do [[Bratislava – mestská časť Rača|Rače]]. Zrušenie liniek {{MHD|ba|11}} a {{MHD|ba|14}} malo odľahčiť [[Kamenné námestie]], na ktorom by pri čakaní na semaforoch vznikla vysoká koncentrácia električiek, čo by mohlo spôsobiť výrazné meškanie spojov. Zmena v električkách, je však aj rušením spojov. Prvé rušenie prebehlo už pri uzavretí trate na stanicu. Od [[2. november|2. novembra]] [[2011]] prestali premávať električky {{MHD|ba|2}} {{MHD|ba|3}} {{MHD|ba|8}} a {{MHD|ba|13}}. Od nasledujúceho pondelka prestali premávať električkové linky {{MHD|ba|1}} a {{MHD|ba|12}} do [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravky]], linka {{MHD|ba|11}} do [[Bratislava – mestská časť Rača|Rače]] a linka {{MHD|ba|6}}, ktorá pre nefunkčnú trať na [[Bratislava hlavná stanica|Hlavnú stanicu]] premávala z [[Bratislava – mestská časť Rača|Rače]] do [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinova]]. Električka linky {{MHD|ba|15}}, ktorá tiež začala jazdiť po odstavení stanice, premávala s novým číslom {{MHD|ba|2}}, no po kratšej trase. Nekončila už na [[Zlaté piesky (Bratislava)|Zlatých pieskoch]], ale na [[Železničná stanica Bratislava-Nové Mesto|ŽST Nové Mesto]]. [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravke]] malo namiesto dvoch zrušených liniek pomôcť predĺženie linky {{MHD|ba|4}}, ktorá už nemala konečnú v [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlovej Vsi]]. [[Bratislava – mestská časť Rača|Raču]] zas posilnila nová linka {{MHD|ba|3}}, z [[Bratislava – mestská časť Rača|Rače]] na [[Kamenné námestie]]. V špičke pracovných dní premávala ešte linka {{MHD|ba|6}} z [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlovej Vsi]] na [[Šafárikovo námestie (Bratislava)|Šafárikovo námestie]] a linka {{MHD|ba|7}} zo [[Železničná zastávka Bratislava-Vinohrady|ŽST Vinohrady]] na [[Námestie Slovenského národného povstania (Bratislava)|Námestie SNP]]. Tí, čo jazdili cestovali {{MHD|ba|16}}, majú podľa [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] použiť spojenie dvoch nových liniek - linky {{MHD|ba|3}} (do [[Bratislava – mestská časť Rača|Rače]]) a linky {{MHD|ba|8}} (z [[Námestie Slovenského národného povstania (Bratislava)|Námestia SNP]] do [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinova]]).<ref name="historia19391953">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Električky 11 a 14 zrušili, čiastočne ich nahradí 16 | periodikum = Bratislavské noviny | odkaz na periodikum = | url = https://www.bratislavskenoviny.sk/doprava/19237-elektricky-11-a-14-zrusili-ciastocne-ich-nahradi-16 | issn = 1336-362X | vydavateľ = NIVEL PLUS | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-09-01 }}</ref><ref name="historia19391954">{{Citácia periodika | priezvisko = Tkáčiková | meno = Lucia | autor = | odkaz na autora = | titul = Niektoré električkové linky v Bratislave zrušia | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://bratislava.sme.sk/c/6297727/niektore-elektrickove-linky-v-bratislave-zrusia.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2012-03-13 | dátum prístupu = 2022-09-01 }}</ref> ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | rowspan="8" style="background-color: #808080; width: 1px;" | |- | [[11. máj]] [[2009]] | zavedenie linky | '''Komisárky'''; Púchovská; Záhumenice, Drevona; Cintorín Rača; Hybešova; Hečkova; Černockého; Pekná cesta; Malé Krasňany; Vozovňa Krasňany; ŽST Vinohrady; Nám. Biely kríž; Mladá garda; Riazanská; Pionierska; Ursínyho; Račianske mýto; Vazovova; Americké nám; Mariánska; Námestie SNP; Poštová; Vysoká; Floriánske nám.; Vazovova; Trnavské mýto; Saleziáni; Slovanet; Pri jazere; Herlianska; Tomášikova; Súmračná; Chlumeckého; '''Astronomická''' '''Astronomická'''; Chlumeckého; Súmračná; Tomášikova; Herlianska; Pri jazere; Slovanet; Saleziáni; Trnavské mýto; Vazovova; STU; Vysoká; Poštová; Kamenné nám; Mariánska; Americké nám; Vazovova; Račianske mýto; Ursínyho; Pionierska; Riazanská; Mladá garda; Nám. Biely kríž; ŽST Vinohrady; Vozovňa Krasňany; Malé Krasňany; Pekná cesta; Černockého; Hečkova; Hybešova; Cintorín Rača; Záhumenice, Drevona; Púchovská; '''Komisárky''' |- | [[2. november]] [[2011]] | zmena trasy | '''Komisárky'''; Púchovská; Záhumenice, Drevona; Cintorín Rača; Hybešova; Hečkova; Černockého; Pekná cesta; Malé Krasňany; Vozovňa Krasňany; ŽST Vinohrady; Nám. Biely kríž; Mladá garda; Riazanská; Pionierska; Ursínyho; Račianske mýto; Vazovova; Trnavské mýto; Saleziáni; Slovanet; Pri jazere; Herlianska; Tomášikova; Súmračná; Chlumeckého; '''Astronomická''' '''Astronomická'''; Chlumeckého; Súmračná; Tomášikova; Herlianska; Pri jazere; Slovanet; Saleziáni; Trnavské mýto; Vazovova; Vazovova; Račianske mýto; Ursínyho; Pionierska; Riazanská; Mladá garda; Nám. Biely kríž; ŽST Vinohrady; Vozovňa Krasňany; Malé Krasňany; Pekná cesta; Černockého; Hečkova; Hybešova; Cintorín Rača; Záhumenice, Drevona; Púchovská; '''Komisárky'''<ref name="historia2010">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk | odkaz na autora = | titul = Praktické informácie | url = http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/10102/Historia-bratislavskej-MHD-od-roku-2010.html | vydavateľ = imhd.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-01 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140902035851/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/10102/Historia-bratislavskej-MHD-od-roku-2010.html | dátum archivácie = 2014-09-02 }}</ref> |- | [[19. marec]] [[2012]] | zrušenie linky | – |} {{clear}} === Linka 17 === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka 17 | obrázok = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[18. október]] [[2004]] | zánik = [[marec]] [[2012]] | konečné zastávky = Karlova Ves<br>ŽST Vinohrady | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|17}} bola električková linka, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]]. Linka vznikla [[18. október|18. októbra]] [[2004]]. Linka bola po celý čas posilová (premávala iba v rannej špičke pracovných dní) a jazdila po trase [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlova Ves]] – [[Most SNP|Nový most]] – [[Kamenné námestie|Kamenné nám.]] – [[Americké námestie|Americké nám.]] – [[Železničná zastávka Bratislava-Vinohrady|ŽST Vinohrady]]. Na linku boli vypravované iba električky [[Tatra K2S]]. Linka bola zrušená spolu s reorganizáciou električkovej dopravy v [[marec|marci]] [[2012]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoznam s.r.o. | url = https://www.zoznam.sk/ | vydavateľ = zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #808080; width: 1px;" rowspan="7" | |- | [[18. október]] [[2004]] | zavedenie linky | '''Karlova Ves''' – '''ŽST Vinohrady'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoznam s.r.o. | url = https://www.zoznam.sk/ | vydavateľ = zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> |- | [[marec]] [[2012]] | zrušenie linky | – |} {{clear}} === Linka 2z === {{Infobox Linka mestskej hromadnej dopravy | názov = Linka 2z | obrázok = Linka 2z.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Linka {{MHD|ba|2z}} | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava]] | druh dopravy = električka | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = [[1. apríl]] [[1944]] | zánik = [[1. máj]] [[1947]] | konečné zastávky = Zátišie<br>Savoy | počet zastávok = pozri tabuľku | dĺžka = | rozchod = 1000 | napätie = 600 | maximálny sklon = | minimálny rádius = | poznámky = }} Linka {{MHD|ba|2z}} bola električkovu linkou, ktorá premávala v [[Bratislava|Bratislave]]. Zrušená bola [[1. máj]]a [[1947]], kedy bola nahradená predĺženou linkou {{MHD|ba|2}}.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = História bratislavskej MHD v rokoch 1938 až 1952 | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/10033/Historia-bratislavskej-MHD-v-rokoch-1938-az-1952.html | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2010-01-01 | dátum prístupu = 2022-08-08 }}</ref> ==== Trasa linky ==== {|class="wikitable sortable" |- ! colspan="2" | Dátum ! Zmena ! Trasa |- | style="background-color: #808080; width: 1px;" rowspan="7" | |- | [[1. apríl]] [[1944]] | zavedenie linky | '''Zátišie'''; Jurkovičova; Thälmannova; Nová doba II; Odbojárov; Centrálne trhovisko; Steinerova; Odborárske nám.; KÚNZ; Národného povstania; Kamenné nám.; Jesenského; '''Savoy''' '''Savoy'''; Kúpeľná; Šafárikovo nám.; Červenej armády; Kamenné nám.; Národného povstania; KÚNZ; Odborárske nám.; Steinerova; Centrálne trhovisko; Odbojárov; Nová doba II; Thälmannova; Jurkovičova; '''Zátišie''' |- | [[1. máj]] [[1947]] | zrušenie linky | – |} {{clear}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam autobusových liniek v IDS BK]] * [[Zoznam trolejbusových liniek v Bratislave]] * [[Zoznam nočných liniek v Bratislave]] * [[Zoznam železničných liniek v IDS BK]] {{Bratislava}} [[Kategória:Doprava v Bratislave]] [[Kategória:Električková doprava v Bratislave]] [[Kategória:Bratislavské zoznamy|Električkové linky]] 43d5ufmgla3mk165w0wn88y5y9kj6ex 2 505079 8371187 8370829 2026-09-20T07:48:54Z Pe3kZA 39673 akt. 8371187 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Bukovinský potok | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | region1 = | district = [[Banská Štiavnica (okres)|Banská Štiavnica]] | district1 = | commune = | municipality = [[Prenčov]] | municipality1 = | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Štiavnické vrchy]], [[Skalka (podcelok)|Skalka]] | source_type = Prameň | source_location = <nowiki>Na uhoľnicu</nowiki>, [[Prenčov]] | source_elevation = cca 600 | source_lat_d = 48.3804 | source_long_d = 18.9498 | mouth = [[Štiavnické vrchy]], [[Prenčovská kotlina]] | mouth_location = [[Štiavnica (prítok Ipľa)|Štiavnica]], [[Prenčov]] | mouth_elevation = cca 305 | mouth_lat_d = 48.3675 | mouth_long_d = 18.9217 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 3,5 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Banskobystrický kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-24-03-227 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Ipľa|Ipeľ]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Bukovinský potok'''<ref name=UGK/><ref name=Geo/> je vodný tok v [[Štiavnické vrchy|Štiavnických vrchoch]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-21 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Banská Štiavnica (okres)|Banská Štiavnica]]. Je ľavostranným prítokom [[Štiavnica (prítok Ipľa)|Štiavnice]] v povodí rieky [[Ipeľ]]<ref name=vku/>, má dĺžku približne 3,5 km a je tokom IV. rádu. Celou dĺžkou preteká územím [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy|CHKO Štiavnické vrchy]].<ref name=Tm/> == Priebeh toku == Vodný tok pramení v [[Štiavnické vrchy|Štiavnických vrchoch]], v ich [[Podcelok (geomorfológia)|podcelku]] [[Skalka (podcelok)|Skalka]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-21 | miesto = Bratislava}}</ref>, v lokalite Na uhoľnicu<ref name=vku/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|600}}<ref name=UGK/> Od prameňa v súvislom lesnom poraste tečie južným smerom, údolím zovretým od východu Sárskym vrchom ({{Mnm|712}}) a od západu Štádlovým vrchom ({{Mnm|510}}). V oblasti Bukovina<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 138: Štiavnické vrchy: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-138-stiavnicke-vrchy-8-vydanie-2021/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> sa postupne stáča na juhozápad a severným úpätím masívu Hlavy ({{Mnm|619}}) pokračuje zalesneným údolím. V strednej časti tečie bez významnejších prítokov oblasťou Štádlov<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.375914,18.941783,15 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-21 | jazyk = }}</ref>, kde sa mierne stáča viac k juhu. V tejto časti súvislý les postupne ustupuje podhorským lúkam a vodný tok sa stáča na západ.<ref name=mcz/> Opúšťa podcelok [[Skalka (podcelok)|Skalka]]<ref name=GP/> a pokračuje do [[Prenčovská kotlina|Prenčovskej kotliny]], ktorá je už súčasťou podcelku [[Sitnianska vrchovina]].<ref name=G/> V závere vteká do obce [[Prenčov]]<ref name=Tm/>, kde sa v blízkosti [[Cesta I. triedy 51 (Slovensko)|hlavnej cesty]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|305}}<ref name=UGK/> ľavostranne vlieva do [[Štiavnica (prítok Ipľa)|Štiavnice]] v povodí rieky [[Ipeľ]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.92191&y=48.36744&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Bukovinský potok pramení a preteká iba územím obce [[Prenčov]] v okrese [[Banská Štiavnica (okres)|Banská Štiavnica]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=18 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-21 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?source=osm&id=1015715598&ds=1&x=18.9287967&y=48.3699177&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Štiavnické vrchy]], [[Skalka (podcelok)|Skalka]], [[Sitnianska vrchovina]], [[Prenčovská kotlina]] * [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.92191&y=48.36744&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Štiavnice (Ipeľ)}} <!--[[Kategória:Vodné toky v Štiavnických vrchoch]] [[Kategória:Povodie Ipľa]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Banská Štiavnica]] [[Kategória:Prenčov]] --> {{pozri|rovnomennom vrchu nad Hutami|Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1339,8 m n. m.)|vrchu nad obcou [[Leštiny]]}} {{Vodné toky v povodí Starej Čiernej vody}} {{Vodné toky v povodí Dudváhu}} <ref name=GeoX>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=186 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-17 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 156: Hronská pahorkatina – Nové Zámky: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 2 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-156-hronska-pahorkatina-nove-zamky/ | isbn = 978-80-99934-41-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 155: Hronská pahorkatina – Levice: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 4 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-155-hronska-pahorkatina-levice/ | isbn = 978-80-8042-692-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 153: Podunajská rovina – Diakovce: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-153-podunajska-rovina-diakovce/ | isbn = 978-80-99934-28-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 152: Nitrianska pahorkatina – Hlohovec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-152-nitrianska-pahorkatina-hlohovec/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 143: Gabčíkovo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-143-gabcikovo/ | isbn = 978-80-99934-15-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 140: Krupinská planina – Dudince: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-140-krupinska-planina-dudince-5-vydanie-2024/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 132: Kremnické vrchy: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-132-kremnicke-vrchy-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-65-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 129: Malé Karpaty, Bradlo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-129-male-karpaty-bradlo/ | isbn = 978-80-99934-42-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 127 Malé Karpaty – Bratislava: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-127-male-karpaty-bratislava-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-58-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 120: Malá Fatra – Martinské hole: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-120-mala-fatra-martinske-hole/ | isbn = 978-80-99934-44-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 112: Západné Tatry – Roháče: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 10 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-112-zapadne-tatry-rohace-10-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-78-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 111: Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = http://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-111-chocske-vrchy-vodna-nadrz-liptovska-mara-7-vydanie-2021/ | isbn = 978-80-99934-29-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 110: Malá Fatra, Vrátna: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-110-mala-fatra-vratna-8-vydanie-2024/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 109: Javorníky, Čadca: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-109-javorniky-cadca/ | isbn = 978-80-99934-07-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 107: Biele Karpaty – Trenčín: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-107-biele-karpaty-trencin-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-66-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 102: Orava – Beskid Żywiecki: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-102-orava-beskid-zywiecki-7-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-81-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 101: Kysucké Beskydy, Veľká Rača: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-101-kysucke-beskydy-velka-raca-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-49-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=AA>{{AtlasVKÚ2008|}}</ref> <ref name=Geo>In: ''Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel''. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v [https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf archíve].</ref> <ref name=GeoP>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Hoblík | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základná báza údajov pre geografický informačný systém | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/79/972293 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>[https://web.archive.org/web/20230811040656/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf#page=63]</ref> ev5jpdxe9mwnfnrytbp00dkfsry06ym 0 507029 8370886 8189484 2026-09-19T12:11:51Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|1|0 */ 8370886 wikitext text/x-wiki {{Geobox| Range <!-- *** Name section *** --> | name = Etiópska vysočina | native_name = | other_name = | category = pohorie <!-- *** Image *** --> | image = ET Amhara asv2018-02 img017 Wunenia.jpg | image_size = 270px | image_caption = Pohľad na oblasť Sämen <!-- *** Country etc. *** --> | country = Etiópia | country_flag = | country1 = Eritrea | country2 = Somálsko | country3 = | country4 = | country5 = | country6 = | country7 = | city = | city1 = <!-- *** Orography *** --> | parent = | part_fold = | part_type = | part = | part1 = | part2 = | part3 = | part4 = | part5 = | part6 = | border = | border1 = | geology = | geology1 = | period = | period1 = | orogeny = | orogeny1 = <!-- *** Locations *** --> | location = | highest_coordinates_type = region:SK_type:mountain | highest = Ras Dašän | highest_country = Etiópia | highest_region = | highest_district = | highest_elevation = 4550 | highest_lat_d = 13 | highest_lat_m = 14 | highest_lat_s = 12 | highest_lat_NS = S | highest_long_d = 38 | highest_long_m = 22 | highest_long_s = 21 | highest_long_EW = V | woods = <!-- *** Geography *** --> | area = | length = | length_orientation = | length_round = | width = | width_orientation = | width_round = <!-- *** Free fields *** --> | free_name = | free_value = <!-- *** Map section *** --> | map = Ethiopia Topography.png | map_size = 270px | map_caption = Pohorie na východe Afriky | map_first = | commons = }} '''Etiópska vysočina'''<ref name="ÚGKK"/> je horská sústava vo východnej [[Afrika|Afrike]], rozkladajúca sa na území [[Etiópia|Etiópie]], [[Eritrea|Eritrey]] a severozápadného [[Somálsko|Somálska]]. Najvyšším vrcholom je [[Ras Dašän]] ({{Mnm|4550}}) v oblasti vrchov [[Sämen]], ktorý je súčasne najvyšším vrchom Etiópie a desiatym najvyšším vrcholom [[Afrika|Afriky]]. == Geografické charakteristika == Horský masív je rozdelený [[Etiópska priekopa|Etiópskou priekopou]] na východnú a západnú časť. Priemerná výška celej oblasti je 2000 a {{Mnm|2500|w}}, vysočina sa preto prezýva ''strecha Afriky''. Rad vrcholov meria viac ako 4000 metrov, napr. [[Buahit]] (4510 m), [[Tullu Demtu|Tull Demtu]] (4377 m), [[Talo]] (4413 m) alebo [[Batu (vrch)|Batu]] (4307 m). Horský systém je pramennou oblasťou mnohých riek, vrátane [[Modrý Níl|Modrého Nílu]], Atbary, Omo alebo Avas. Nachádzajú sa tu aj významné jazerá - [[Tana]], [[Čamo|Camo]] alebo [[Abaja (jazero)|Abaja]]. Najvyššou časťou vysočiny je pohorie Sämen, ktoré sa nachádzajú severne od jazera Tana. Južne od jazera leží pohorie [[Čoke|Coke]], vo východnej časti sú významné pohoria [[Ahmar]] a [[Urgoma]]. === Klimatické podmienky === Oblasť ovplyvňujú [[Monzún|monzúny]] a zrážok výrazne ubúda smerom k juhovýchodu. Vďaka svojej priaznivej klíme s vyšším množstvom zrážok predstavuje oblasť s [[Nadmorská výška|nadmorskou výškou]] medzi 1800 a 2500 metrov domov pre väčšinu obyvateľov Etiópie. Najviac zrážok spadne počas [[Monzún|monzúnov]] v letných mesiacoch od júna do polovice septembra. Tieto dažde zásobujú a rozvodňujú rieku [[Níl]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ethiopian Highlands|url=https://geography.name/ethiopian-highlands/|vydavateľ=geography.name|dátum prístupu=2023-01-29|url archívu=https://web.archive.org/web/20230129173550/https://geography.name/ethiopian-highlands/|dátum archivácie=2023-01-29}}</ref> == Geológia == Etiópska vysočina začala vznikať pred 75 miliónmi rokmi, keď [[magma]] zo [[Zemský plášť|zemského plášťa]] vyzdvihla širokú klenbu starých hornín [[Arabsko-núbijský štít|Arabsko-nubijského štítu]]. Otvorenie [[Východoafrická priekopová prepadlina|Východoafrickej priekopovej prepadliny]] rozdelilo kupolu Etiópskej vysočiny na tri časti; pohoria na juhu Arabského polostrova sú geologicky súčasťou dávnej Etiópskej vysočiny, oddelenej [[Rift|riftom]], ktorý vytvoril [[Červené more]] a [[Adenský záliv]] a oddelil [[Afrika|Afriku]] od [[Arabský polostrov|Arábie]]. Približne pred 30 miliónmi rokmi sa začala formovať povodňová [[Bazalt|čadičová]] plošina, na ktorej sa hromadili vrstvy objemných puklinových čadičových lávových prúdov. Etiópsku vysočinu nakoniec rozdelila Východoafrická priekopová prepadlina, keď sa africká [[Kontinentálna zemská kôra|kontinentálna kôra]] roztrhla. Tento rifting dal vzniknúť veľkým alkalickým štítovým bazaltovým sopkám, ktoré začali vznikať približne pred 30 - 31 miliónmi rokmi. V severnej Etiópskej vysočine sa nachádzajú štyri zreteľné planizačné povrchy, pričom najstarší z nich vznikol najneskôr v období [[Ordovik|ordoviku]], najmladší povrch sa vytvoril v [[Kenozoikum|kenozoiku]] a je čiastočne pokrytý etiópsko-jemenskými kontinentálnymi povodňovými bazaltmi. == Ľudské osídlenie == Dlho sa predpokladalo, že vysoké hory predstavujú nedotknuté ekosystémy, ktoré človek z pohľadu histórie Zeme obýval a pretvoril pomerne neskoro. Nedávny objav obytnej lokality starej 47 - 31 tisíc rokov, ktorá sa nachádza vo výške 3 500 m v Etiópskej vysočine je v rozpore s týmto názorom a poukazuje na skorú expanziu lovcov a zberačov zo [[Mezolit|strednej doby kamennej]] do chladných a zľadovatených hôr.<ref>{{Citácia periodika|titul=Living the high life: the early arrival of hunter-gatherers in the glaciated Ethiopian Highlands|url=https://thesciencebreaker.org/breaks/evolution-behaviour/living-the-high-life-the-early-arrival-of-hunter-gatherers-in-the-glaciated-ethiopian-highlands|periodikum=TheScienceBreaker|dátum=2020-05-29|dátum prístupu=2023-01-29|issn=2571-9262|doi=10.25250/thescbr.brk344|jazyk=en|meno=Alexander R.|priezvisko=Groos}}</ref> == Národné parky == Na časti územia Sämanu, v severnej časti vysočiny, bol v roku [[1969]] zriadený [[Národný park Sämen]], ktorý je od roku [[1978]] súčasťou [[Svetové dedičstvo UNESCO|Svetového dedičstva]] [[Organizácia Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru|UNESCO]]. Medzi ďalšie parky a rezervácie patrí Bale, Omo, Mago, Avas alebo Nečisar. == Fauna a flóra == S ústupom poslednej [[Ľadová doba (časť štvrtohôr)|ľadovej doby]] boli niektoré rastlinné a živočíšne druhy na Etiópskej vysočine izolované a tak sa tu nachádza veľa [[Endemit|endemických]] druhov. V oblasti žijú stáda horských opíc, nazývaných [[pavián dželada|dželady]] (''Theropithecus gelada)'' a vyskytujú sa tu vzácne kozorožce [[Capra walie|''Capra walie'']], ktorých počet bol v roku 2001 odhadovaný na 400 kusov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Capra walie (Walia ibex)|url=https://animaldiversity.org/accounts/Capra_walie/|vydavateľ=Animal Diversity Web|dátum prístupu=2023-01-29|jazyk=en|meno=Rodgers|priezvisko=Eckhart}}</ref> alebo [[vlk etiópsky]] (''Canis simensis''). == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 30.03.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Zdroj == *{{Preklad|cs|Etiopská vysočina|10836498|en|Ethiopian Highlands|1132992520}} [[Kategória:Pohoria v Afrike| ]] ne12sgwo70r618n6jxal7dceif5de6g 0 514046 8371054 7671776 2026-09-19T18:49:24Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8371054 wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Porcupine Tree]] | Názov = Signify | Typ = Štúdiový album | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = <!-- defaultne je to 200px --> | Žáner = [[Progresívny rock]], [[psychedelický rock]], [[space rock]], [[krautrock]]<ref name="popmatters.com">[http://www.popmatters.com/pm/post/156385-progs-only-stupid-dream-porcupine-tree-even-less Prog's Only Stupid Dream: Porcupine Tree - "Even Less"]</ref> | Dĺžka = 61:56 | Dátum vydania = September 1996 | Miesto nahratia = No Man's Land, Hemel Hempstead, The Doghouse, Henley, Katrina & the Waves' Studio, [[Cambridge (Cambridgeshire)|Cambridge]] <br>1995-1996 | Popis = | Vydavateľ = [[Delerium Records|Delerium]] | Producent = [[Steven Wilson]] | Skladateľ = | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[The Sky Moves Sideways]]<br />(1995) | Tento album = Signify<br />(1996) | Nasledujúci album = [[Stupid Dream]]<br />(1999) | Allmusic = {{Rating|4|5}}<ref>{{cite web |url={{Allmusic|class=album|id=r260786|pure_url=yes}} |title=allmusic ((( Signify > Overview ))) |publisher=www.allmusic.com |accessdate=2009-11-22 }}</ref> | Misc = }} '''''Signify''''' je švrtý štúdiový album [[Spojené kráľovstvo|britskej]] [[progresívny rock|progresívnej]] kapely [[Porcupine Tree]], ktorý prvýkrát vyšiel vo septembri roku 1995. V roku 2003 vyšiel s druhým diskom, na ktorom sú [[demonahrávka|demá]] nahraté predtým na audiokazetu s názvom ''[[Insignificance]]'',<ref name="porcupinetree.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.porcupinetree.com/discography.details.cfm?albumid=25 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20120508024320/http://www.porcupinetree.com/discography.details.cfm?albumid=25 | dátum archivácie = 2012-05-08 }}</ref> Tretíkrát bol album vydaný na vinylovom nosiči v mája 2004.<ref>[http://www.burningshed.com/store/kscope/product/272/2724/ Kscope]</ref> == Charakteristika == Tento album bol prvým, ktorý [[Steven Wilson]] nahral so skupinou v štandardných podmienkach nahrávacieho štúdia. Predošlé projekty boli Wilsonovým osobným úsilím s občasnou pomocou ďalších muzikantov. Primárne pri nahrávaní ''Signify'' spolupracovali [[Richard Barbieri]], [[Colin Edwin]], a [[Chris Maitland]].<ref name="popmatters.com"/><ref name="allmusic.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.allmusic.com/album/signify-r260786/review | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> Barbieriho cieľom bolo „dosiahnuť stav, kedy abstraktné a čudesné zvuky celkovej textúre zapadnú do kontextu popovej piesne“.<ref>{{cite web |url=http://www.porcupinetree.com/lyr_sig.htm |title=Internet Archive Wayback Machine |publisher=Web.archive.org |date=2000-09-15 |accessdate=2012-03-09 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20000915190952/http://www.porcupinetree.com/lyr_sig.htm |archivedate=2000-09-15 }}</ref> Oproti predošlým projektom šlo v tomto prípade o rozdiel v prienikoch jeho žánrov.<ref name="aural-innovations.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.aural-innovations.com/issues/issue7/ptree03.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20020127102612/http://www.aural-innovations.com/issues/issue7/ptree03.html | dátum archivácie = 2002-01-27 }}</ref> Prvé tri albumy boli v štýloch psychedelického rocku a [[experimentálny rock|experimentalneho]] [[space rock]]u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.aural-innovations.com/issues/issue1/ptree01.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> Tento projekt udržiava pôvodné kvality, no približuje sa bližšie k tomu aby bol štruktúrovaný, komerčnejší a zvukovo prístupnejší pre priame vysielanie v rozhlasových staniciach. Tento spôsob nahrávania svojich projektov skupina ešte viac rozvinula pri výrobe nasledujúcich albumov ''[[Stupid Dream]]'' a ''[[Lightbulb Sun]]''.<ref name="aural-innovations.com"/><ref name="sputnikmusic.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.sputnikmusic.com/review/6058/Porcupine-Tree-Signify/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> Album ''Signify'' je popisovaný ako koniec jednej éry a začiatok, náznak novej, Ešte stále obsahuje vágne inštrumentálne melódie, no sú na ňom aj jednoduchšie, šikovnejšie jasným štýlom písané pesničky. Dielo je predchodcom budúceho projetku ''Stupid Dream'' a zároveň epilógom psychedelickej minulosti Porcupine Tree.<ref name="sputnikmusic.com"/> Kultúrny magazín [[PopMatters]] neskôr poznamenal, že tento album by sa mal stať známy ako dielo, na ktoré kapela nahrala [[krautrock]].<ref name="popmatters.com"/> == Zoznam skladieb == === Pôvodná edícia z roku 1996 === #„Bornlivedie“ -“ - 1:41 #„Signify“ - 3:26 #„The Sleep of No Dreaming“ - 5:24 #„Pagan“ - 1:34 #„Waiting - Phase One“ - 4:24 #„Waiting - Phase Two“ - 6:15 #„Sever“ - 5:30 #„Idiot Prayer“ - 7:37 #„Every Home is Wired“ - 5:08 #„Intermediate Jesus“ - 7:29 #„"Light Mass Prayers"“ - 4:28 #„Dark Matter“ - 8:57 === Signify - rozšírená edícia 2CD - 2003 === ==== CD1 - Signify ==== #„Bornlivedie“ - 1:46 #„Signify“ - 3:26 #„The Sleep of No Dreaming“ - 5:24 #„Pagan“ - 1:38 #„Waiting - Phase One“ - 4:24 #„Waiting - Phase Two“ - 6:16 #„Sever“ - 5:30 #„Idiot Prayer“ - 7:37 #„Every Home is Wired“ - 5:08 #„Intermediate Jesus“ - 7:29 #„Light Mass Prayers“ - 4:28 #„Dark Matter“ - 8:52 ==== CD2 - Insignificance - demá 1995-1996 ==== #„Wake as Gun 1“ - 3:29 #„Hallogallo“ - 3:37 #„Signify“ - 3:27 #„Waiting“ - 6:56 #„Smiling Not Smiling“ - 3:49 #„Wake as Gun 2“ - 2:06 #„Neural Rust“ - 5:53 #„Dark Origins“ - 6:54 #„Sever Tomorrow“ - 6:04 #„Nine Cats“ - 4:08 === Signify - Remastrovaná edícia 2LP - 2004 === * Strana 1 *#„Bornlivedie“ - 1:46 *#„Signify“ - 3:26 *#„The Sleep of No Dreaming“ - 5:24 *#„Pagan“ - 1:38 *#„Waiting - Phase One“ - 4:24 *#„Waiting - Phase Two“ - 6:16 * Strana 2 *#„Sever“ - 5:30 *#„Idiot Prayer“ - 7:37 *#„Every Home is Wired“ - 5:08 * Strana 3 *#„Intermediate Jesus“ - 7:29 *#„Light Mass Prayers“ - 4:28 *#„Dark Matter“ - 8:52 * Strana 4 *#„The Sound of No-one Listening“ - 8:12 *#„Colourflow in Mind“ - 3:51 *#„Signify II“ - 6:05 Bonusové nahrávky na 4. strane pochádzajú z ''[[Stars Die - The Delerium Years 1991-97]]'' === Signify - rozšírená edícia 2CD - 2004 === ==== CD1 Signify ==== #„Bornlivedie“ - 1:46 #„Signify“ - 3:26 #„The Sleep of No Dreaming“ - 5:24 #„Pagan“ - 1:38 #„Waiting - Phase One“ - 4:24 #„Waiting - Phase Two“ - 6:16 #„Sever“ - 5:30 #„Idiot Prayer“ - 7:37 #„Every Home is Wired“ - 5:08 #„Intermediate Jesus“ - 7:29 #„Light Mass Prayers“ - 4:28 #„Dark Matter“ - 8:52 ==== CD2 Insignificance - demá 1995-1996 ==== #„Wake as Gun 1“ - 3:29 #„Hallogallo“ - 3:37 #„Signify“ - 3:27 #„Waiting“ - 6:56 #„Smiling Not Smiling“ - 3:49 #„Wake as Gun 2“ - 2:06 #„Neural Rust“ - 5:53 #„Dark Origins“ - 6:54 #„Sever Tomorrow“ - 6:04 #„Nine Cats“ - 4:08 == Výroba albumu == === Nahrávanie === *[[Steven Wilson]] - gitary, klarír, organ, melotrón, sampling, programované bicie, spev, produkcia a mixáž *[[Richard Barbieri]] - syntetizátory, Hammond organ, klavír *[[Colin Edwin]] - basové gitary *[[Chris Maitland]] - bicie, perkusie, klávesy *Terumi - hlasy (skladba 1) *Chris Thorpe - mastering *John Blackford - dizajn == Referencie == {{Referencie|2}} == Zdroj == {{Preklad|jazyk=en|článok=Signify|revízia=591448142}} {{Porcupine Tree}} {{DEFAULTSORT:Signify}} [[Kategória:Albumy Porcupine Tree]] [[Kategória:Hudobné albumy z 1996]] sj1fqsbzzdvgj6nbayf5scj21kdhn4s 0 514128 8371195 7673888 2026-09-20T09:12:07Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8371195 wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Porcupine Tree]] | Názov = Stupid Dream | Typ = Štúdiový album | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = <!-- defaultne je to 200px --> | Žáner = [[progresívny rock]], [[alternatívny rock]] | Dĺžka = 59:55 | Dátum vydania = marec 1999 | Miesto nahratia = Foel Studio/No Man's Land <br />január - november 1998 | Popis = | Vydavateľ = [[Kscope]]/[[Snapper Music|Snapper]] <small>(UK a US)</small><br />East Rock/One Music <small>(Kórea)</small> | Producent = [[Steven Wilson]] | Skladateľ = | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Signify]]<br />(1996) | Tento album = Stupid Dream<br />(1999) | Nasledujúci album = [[Lightbulb Sun]]<br />(2000) | Allmusic = {{Rating|4.5|5}} <ref>[{{Allmusic|class=album|id=r403082|pure_url=yes}} Allmusic review]</ref> | Misc = }} '''''Stupid Dream''''' je piaty štúdiový album [[Spojené kráľovstvo|britskej]] [[progresívny rock|progresívnej]] kapely [[Porcupine Tree]], ktorý prvýkrát vyšiel v marci roku 1999. Neskôr, v roku 2006, vyšla u hudobného vydavateľa [[Lava Records]] vďaka stúpajúcej popularite kapely reedícia tohto albumu. == Charakteristiky == Frontman kapely, [[Steven Wilson]], charakterizuje tento album ako postupný prechod od abstraktnej inštrumentality k piesňovej tvorbe. Tento proces začal už v roku 1996 počas nahrávania predošlého projektu s názvom ''[[Signify]]''.<ref name="web.archive.org"/> Ovplyvnila ho piesňová tvorba akú majú: [[Jeff Buckley]],<ref name="web.archive.org"/> [[Soundgarden]],<ref name="web.archive.org"/> [[Brian Wilson]],<ref name="web.archive.org">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.porcupinetree.com/lyr_sd.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20000915190852/http://www.porcupinetree.com/lyr_sd.htm | dátum archivácie = 2000-09-15 }}</ref> [[Todd Rundgren]],<ref name="aural-innovations.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.aural-innovations.com/issues/issue7/ptree03.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20020127102612/http://www.aural-innovations.com/issues/issue7/ptree03.html | dátum archivácie = 2002-01-27 }}</ref> a kvarteto [[Crosby, Stills, Nash and Young]].<ref name="aural-innovations.com"/> Album bol nahrávaný v štúdiách: Foel Studios v Llanfair Caerinon, [[Wales]], a v No Man's Land Studios v [[Hemel Hempstead]], [[Anglicko]].<ref name="swdisco">{{cite web|url=http://www.voyage-pt.de/swdisco.pdf|title=Steven Wilson - The Complete Discography (7th Edition), p. 44|accessdate=2008-04-13}}</ref> Podľa Wilsona, v porovnaní so sporadickým nahrávaním a skladaním predošlých albumov, pri ''Stupid Dream'' to bolo prvýkrát, čo na albume pracovala dlhšiu dobu spolu celá kapela.<ref name="web.archive.org"/> Pri jeho výrobe kapela disponovala aj s podstatne vyšším rozpočtom.<ref name="Porcupine Tree Review/Interview">{{cite web|url=http://www.aural-innovations.com/issues/issue7/ptree03.html|title=Porcupine Tree (Review/Interview)|publisher=Aural Innovations|date=5 June 1999|accessdate=2008-04-03|archiveurl=https://web.archive.org/web/20020127102612/http://www.aural-innovations.com/issues/issue7/ptree03.html|archivedate=2002-01-27}}</ref> Umožnilo im to na niektoré časti nahrávania prizvať sláčikový hudobný orchester, ktorý aranžovali Thorpe s Wilsonom.<ref name="Porcupine Tree Review/Interview"/> Nahrávanie albumu skončilo záverom roku 1998 a jeho bola edícia bola v marci nasledujúceho roku.<ref name="official">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Official Stupid Dream Web Page |url=http://www.porcupinetree.com/discography.details.cfm?albumid=23 |dátum prístupu=2014-04-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20051210141053/http://www.porcupinetree.com/discography.details.cfm?albumid=23 |dátum archivácie=2005-12-10 }}</ref> Nasledujúci projekt ''[[Lightbulb Sun]]'' nahrávala kapela Porcupine Tree veľmi krátko po ''Stupid Dream''. Zámerne tak získala istú zvukovú príbuznosť obidvoch projektov.<ref name="ultimate-guitar.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.ultimate-guitar.com/interviews/interviews/steven_wilson_porcupine_tree_was_gonna_be_a_one-off_thing.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20120419071153/http://www.ultimate-guitar.com/interviews/interviews/steven_wilson_porcupine_tree_was_gonna_be_a_one-off_thing.html | dátum archivácie = 2012-04-19 }}</ref> Tento efekt bol využitý v roku 2001 pri vydaní kompilácie z nahrávania albumov s názvom ''[[Recordings (album)|Recordings]]''. Album mal u kritiky pozitívnu odozvu. Časobil ''[[Billboard]]'' ho chválil ako jeden z najlepšie otextovaných Wilsonových projektov a porovnával ho s produkciou kapely [[Radiohead]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.billboard.com/album/porcupine-tree/stupid-dream/350339/review#/album/porcupine-tree/stupid-dream/350339/review | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Allmusic]] chválil kvalitu piesní a ich dynamiku.<ref name="allmusic.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.allmusic.com/album/stupid-dream-r403082/review | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2005 bol album ''Stupid Dream'' umiestnený časopisom ''[[Rock Hard]]'' na 339. miesto jeho zoznamu ''The 500 Greatest Rock & Metal Albums of All Time''.<ref>{{cite book|last=[...]|first=Rock Hard (Hrsg.). [Red.: Michael Rensen. Mitarb.: Götz Kühnemund]|title=Best of Rock & Metal die 500 stärksten Scheiben aller Zeiten|year=2005|publisher=Heel|location=Königswinter|isbn=3-89880-517-4|page=75}}</ref> == Zoznam skladieb == === Pôvodná edícia z roku 1999 === #„„Even Less“ - 7:11 #„Piano Lessons“ - 4:21 #„Stupid Dream“ - 0:28 #„Pure Narcotic“ - 5:02 #„Slave Called Shiver“ - 4:41 #„Don't Hate Me“ - 8:30 #„This is No Rehearsal“ - 3:27 #„Baby Dream in Cellophane“ - 3:15 #„Stranger By the Minute“ - 4:31 #„A Smart Kid“ - 5:22 #„Tinto Brass“ - 6:17 #„Stop Swimming“ - 6:53 === Reedícia z roku 2006 s CD a DVDA diskami === *DISK 1 - [[CD]]: 2005 stereo mix z roku 2005 *#„Even Less“ - 7:11 *#„Piano Lessons“ - 4:22 *#„Stupid Dream“ - 0:28 *#„Pure Narcotic“ - 5:02 *#„Slave Called Shiver“ - 4:41 *#„Don't Hate Me“ - 8:30 *#„This is No Rehearsal“ - 3:27 *#„Baby Dream in Cellophane“ - 3:13 *#„Stranger by the Minute“ - 4:30 *#„A Smart Kid“ - 5:21 *#„Tinto Brass“ - 6:18 *#„Stop Swimming“ - 6:53 *DISK 2 - [[DVD-Audio|DVD-A]]: 5.1 surround sound mix *#„Even Less“ - 7:11 *#„Piano Lessons“ - 4:22 *#„Stupid Dream“ - 0:28 *#„Pure Narcotic“ - 5:02 *#„Slave Called Shiver“ - 4:41 *#„Don't Hate Me“ - 8:30 *#„This is No Rehearsal“ - 3:27 *#„Baby Dream in Cellophane“ - 3:13 *#„Stranger by the Minute“ - 4:30 *#„A Smart Kid“ - 5:21 *#„Tinto Brass“ - 6:18 *#„Stop Swimming“ - 6:53 *#„Ambulance Chasing“ - 6:41 *#„Even Less - full length version“ - 14:07 === Reedícia z roku 2006 - vinylový dvojalbum === *Strana A *#„Even Less“ - 7:11 *#„Piano Lessons“ - 4:22 *#„Stupid Dream“ - 0:28 *#„Pure Narcotic“ - 5:02 *#„Slave Called Shiver“ - 4:41 *Strana B *#„Don't Hate Me“ - 8:30 *#„This is No Rehearsal“ - 3:27 *#„Baby Dream in Cellophane“ - 3:13 *#„Stranger by the Minute“ - 4:30 *Strana C *#„A Smart Kid“ - 5:21 *#„Tinto Brass“ - 6:18 *#„Stop Swimming“ - 6:53 *Strana D *#„Ambulence Chasing“ - 6:41 *#„Even Less - full length version“ - 14:07 == Výroba albumu == *[[Steven Wilson]] – spev, gitary, klavír, sampling, basgitara v piesňach „Baby Dream In Cellophane“" a „Stranger By The Minute“ *[[Richard Barbieri]] – syntetizátory, hammond organ, melotrón, klavír v piesni „Even Less“, zvonkohra v skladbe „Pure Narcotic“ *[[Colin Edwin]] – basgitara *[[Chris Maitland]] – bicie, perkusie a vokály v piesni „Stranger By The Minute“ === Hostia pri nahrávaní === *[[Theo Travis]] – flauta v piesňach „Tinto Brass“ a „Don't Hate Me“, saxofón v skladbe „Don't Hate Me“ *East of England Orchestra – sláčiky (dirigent Nicholas Kok) === Technická spolupráca === *Steven Wilson - producent *Elliot Ness & Chris Thorpe - nahrávanie *Dominique Brethes - mixáž == Referencie == {{Referencie|2}} == Zdroj == {{Preklad|jazyk=en|článok=Stupid Dream|revízia=591736890}} {{Porcupine Tree}} {{DEFAULTSORT:Stupid Dream}} [[Kategória:Albumy Porcupine Tree]] [[Kategória:Hudobné albumy z 1999]] 7tiuqtdsb5ons6liql30xhjm83t78ek 0 530381 8370997 8370634 2026-09-19T15:38:37Z Bojars 6357 /* Diskografia */ wl 8370997 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Peter Bič Project | Obrázok = PBP-2026-01.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Peter Bič Project v roku 2026 | Krajina pôvodu = {{minivlajka|Slovensko}} [[Košice]], [[Slovensko]] | Žáner = [[Pop rock]], [[dance-pop]], [[electropop]], [[elektronický rock]], [[country]] | Roky pôsobenia = [[2010]]–súčasnosť | Hudobný vydavateľ = Universal Music,{{break}}Sound & Bitch Production | Iné názvy = | Súvisiace články = | Webstránka = {{url|http://peterbicproject.sk}} | Členovia skupiny = [[Peter Bič]]<br>[[Viktória Vargová]]<br>František Jano<br>Richard Rohaľ<br>Eduard Kiss<br>Tomáš Ferko<br>Tomáš Javnický | Bývalí členovia = [[Dáša Kostovčík]]<br/>Matúš Pavlík<br/>Ivo Bič<br/>Jozef Zima<br/>Vlado Čekan<br/>Zoli Tóth }} [[Súbor:Peter Bič IMG 0029.tif|náhľad|Peter Bič]] '''Peter Bič Project''' je [[hudobná skupina]] pochádzajúca z [[Košice|Košíc]].<ref name="discogs"/> V roku 2010 ju po odchode z kapely [[IMT Smile]] založil gitarista [[Peter Bič]]. Spolu s ním v tomto zoskupení účinkovala speváčka [[Dáša Kostovčík]], spevák Ivo Bič, Matúš Pavlík ([[klávesy]]), Jozef Zima (bicie) a Vladimír Čekan ([[basgitara]]).<ref name="livemusic">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = livemusic.sk | titul = Peter Bič Project ohlásil veľkú zmenu v kapele! | url = https://www.livemusic.sk/clanok/peter-bic-project-ohlasil-velku-zmenu-v-kapele | dátum vydania = | dátum prístupu = 2022-03-22 | miesto = | jazyk = slovenčina | url archívu = https://web.archive.org/web/20220328212838/https://www.livemusic.sk/clanok/peter-bic-project-ohlasil-velku-zmenu-v-kapele | dátum archivácie = 2022-03-28 }}</ref> == História == V júni 2011 si ich v rámci svetového turné na svoj koncert v [[Košice|košickej]] [[Steel Aréna|Steel Aréne]] ako predskupinu vybrala švédska skupina [[Roxette]].<ref name="pravda">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = kultura.pravda.sk | titul = Roxette si vybrali ako predkapelu košickú skupinu Peter Bič Project | url = https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/38831-roxette-si-vybrali-ako-predkapelu-kosicku-skupinu-peter-bic-project/ | dátum vydania = 16. máj 2011 | dátum prístupu = 2022-03-22 | miesto = | jazyk = slovensky }}</ref> V roku 2012 toto zoskupenie debutovalo vydaním [[Štúdiový album|albumu]] ''[[Say It Loud]]'', z ktorého sa najznámejšou stala skladba „[[Hey Now]]“. Táto nahrávka sa stala hitom aj v zahraničí a v roku 2013 jej občianske združenie [[Slovenský ochranný zväz autorský|SOZA]] udelilo cenu pre najhranejšiu skladbu.<ref name="livemusic" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = .tyzden.sk | titul = Peter Bič Project | url = http://www.tyzden.sk/hudobne-tipy/peter-bic-project-2.html | dátum vydania = | dátum prístupu = 2014-11-14 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20141129012657/http://www.tyzden.sk/hudobne-tipy/peter-bic-project-2.html | dátum archivácie = 2014-11-29 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dvořák | meno = Stanislav | odkaz na autora = | vydavateľ = www.novinky.cz | titul = Slovenskému Peter Bič Projectu se daří v zahraničí | url = http://www.novinky.cz/kultura/304239-slovenskemu-peter-bic-projectu-se-dari-v-zahranici.html | dátum vydania = 7. jún 2013 | dátum prístupu = 2014-11-14 | miesto = | jazyk = po česky }}</ref> V roku 2012 bola skupina víťazom ankety [[Slávik (anketa)|Slávik]]. Druhý štúdiový album, ''[[Just a Story]]'', kapela Peter Bič Project vydala v roku 2015. Koncom toho istého roku k nemu absolvovali celoslovenské koncertné turné nazvané „Just a Tour“.<ref name="livemusic" /> Koncom leta 2016 prešla kapela personálnymi zmenami. Speváčku Dášu Kostovčík nahradila [[Viktória Vargová]] a klávesáka Zoli Tóth. Nasledoval album ''[[Dream (album)|Dream]]'' (2017), na ktorom nájdeme v rádiách často prezentované piesne „Where Did You Go“, „Skúšame sa nájsť“, či „Stále ťa mám“. V roku 2019 skupine vyšiel album ''[[Labyrint (album)|Labyrint]]'' s nahrávkami „Čoskoro“, „Stoj“, „Nedívaj sa tak“, či „Láva“. Aj v roku 2019 mala kapela dve nominácie na cenu OTO: v kategórii skupín a tiež pre Viktóriu Vargovú, ktorá bola nominovaná v kategórii speváčok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PETER BIČ PROJECT – LABYRINT TOUR 2020|url=https://kamdomesta.sk/peter-bic-project-labyrint-tour-2020|vydavateľ=Kamdomesta.sk|dátum prístupu=2022-03-28|jazyk=sk}}</ref> V roku 2021 vyšiel v poradí piaty štúdiový album so šestnástimi nahrávkami, ktorý je druhý kompletne nahratý so slovenskými textami, a má názov ''[[Hlava (album)|Hlava]]''. === Ocenenia === Okrem [[Slávik (anketa)|Slávika]] za rok 2012 kapela Peter Bič Project získala divácke ocenenie [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO 2019]] v kategórii najlepšia hudobná skupina. V roku 2020 boli nominovaní na [[Krištáľové krídlo]]. V marci v roku 2022, si po opätovnej nominácii za rok 2021 túto cenu prevzali.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Krištáľové krídla sú rozdané! Skupina Peter Bič Projekt získala ocenenie v kategórii Hudba|url=https://www.expres.sk/271846/kristalove-kridla-su-rozdane-skupina-peter-bic-projekt-ziskala-ocenenie-v-kategorii-hudba/|vydavateľ=Rádio Expres|dátum vydania=2022-03-21|dátum prístupu=2022-03-22|jazyk=sk-SK}}</ref> == Členovia == * [[Peter Bič]] – [[gitara]], [[spevák|spev]] * [[Viktória Vargová]] – [[spev]], [[Trúbka (hudobný nástroj)|trúbka]] * Fero Jano – [[husle]], [[akordeón]], [[gitara]] * Richard Rohaľ – [[basová gitara]] * Eduard Kiss – [[bicie]] * Tomy Ferko – [[klávesové nástroje|klávesy]] * Tomáš Javnický – [[saxofón]] == Diskografia == ; Štúdiové albumy * ''[[Say It Loud]]'' (2012)<ref name="discogs">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = www.discogs.com | titul = Peter Bič Project | url = http://www.discogs.com/artist/3027686-Peter-Bi%C4%8D-Project | dátum vydania = | dátum prístupu = 2014-11-14 | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="PBP">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = korzar.sme.sk | titul = Peter Bič Project prichádza s novým singlom All Those Places | url = http://korzar.sme.sk/c/7407867/peter-bic-project-prichadza-s-novym-singlom-all-those-places.html | dátum vydania = 27. 9. 2014 | dátum prístupu = 2014-11-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> * ''[[Just a Story]]'' (2015) * ''[[Dream (album)|Dream]]'' (2017) * ''[[Labyrint (album)|Labyrint]]'' (2019) * ''[[Hlava (album)|Hlava]]'' (2021) * ''[[Stále ťa má niekto rád]]'' (2025) ;Koncertné albumy * ''[[Naživo]]'' (2024)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Peter Bič Project – Naživo|url=https://www.discogs.com/release/30466529-Peter-Bi%C4%8D-Project-Na%C5%BEivo|vydavateľ=|dátum prístupu=2024-05-16|jazyk=en}}</ref> ; Kompilačné albumy * ''[[To najlepšie z nás]]'' (2023)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Peter Bič Project – To Najlepšie Z Nás|url=https://www.discogs.com/release/28186900-Peter-Bi%C4%8D-Project-To-Najlep%C5%A1ie-Z-N%C3%A1s|vydavateľ=|dátum prístupu=2024-05-16|jazyk=en}}</ref> ; Single * „[[Hey now]]“ * „Thinking about you“ *„All Those Places“<ref name="PBP" /> * „Where did you go“ * „Skúšame sa nájsť“ * „Z výšky“ * “Nedívaj sa tak“ * „Láva“ * „Čoskoro“ * „Stoj“ * „Len sa smej“ == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://peterbicproject.sk Oficiálna webstránka skupiny] {{Peter Bič Project}} {{Nositelia Krištáľového krídla}} [[Kategória:Hudobné skupiny z 2010]] [[Kategória:Slovenské popové hudobné skupiny]] [[Kategória:Slovenské poprockové hudobné skupiny]] [[Kategória:Slovenské elektronickorockové hudobné skupiny]] [[Kategória:Držitelia Krištáľového krídla]] elrq8oru4mniwyyp822lay4kccqhk03 0 534890 8371153 8338285 2026-09-20T01:22:44Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8371153 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement | name = Služín | other_name = časť obce [[Stařechovice]] | category = dedina | image = Sluzin.jpg | image_size = | image_caption = | country = Česko | country_flag = 1 | state = | region = [[Olomoucký kraj]] | histregion = Morava | district = [[Prostějov]] | municipality = súčasť obce [[Stařechovice]] | location = | elevation = | lat_d = 49 | lat_m = 32 | lat_s = 26 | lat_NS = S | long_d = 17 | long_m = 2 | long_s = 34 | long_EW = V | coordinates_type = | area = 3.08 | population = 139<ref name="Obyvatele">{{Citácia elektronického dokumentu|korporácia=Český štatistický úrad|odkaz na korporáciu=Český štatistický úrad|titul=Historický lexikon obcí ČR 1869 - 2005 - 1. díl|url=http://www.czso.cz/csu/2004edicniplan.nsf/t/9200404384/$File/13n106cd1.pdf|strany=668, 669|lokácia=záznam 78-1|dátum vydania=2007-03-03|dátum prístupu=2015-01-12|jazyk=po česky|url archívu=https://web.archive.org/web/20211215134626/https://www.czso.cz/csu/2004edicniplan.nsf/t/9200404384/$File/13n106cd1.pdf|dátum archivácie=2021-12-15}}</ref> | population_date = 2001 | population_density = | established = 1131 | established_type = Prvá pís.zmienka | mayor = | mayor_party = | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | map_compl = {{LocMap |Česko |lat_deg=49|lat_min=32|lat_sec=26|lon_deg=17|lon_min=2|lon_sec=34|label=Služín|mark=Red pog.svg |position=left |width=260 |float=center |caption= }} | map_compl_caption = Poloha na mape Česka | map_locator = | postal_code = 798 41 | area_code = | area_code_type = | code = | code1 = | commons = | statistics = | website = http://www.starechovice.cz/ }} '''Služín''' je dedina, časť obce [[Stařechovice]] v [[Okres Prostějov|okrese Prostějov]]. Nachádza sa asi {{km|1|m}} na sever od Stařechovíc. V roku 2014 tu bolo evidovaných 84 adries.<ref name="Domy">{{Citácia elektronického dokumentu|korporácia=Ministerstvo vnútra ČR|odkaz na korporáciu=Ministerstvo vnútra Českej republiky|titul=Adresy v České republice|url=http://aplikace.mvcr.cz/adresy/Region.aspx?regid=18043|dátum vydania=2009-10-10|dátum prístupu=2015-01-12|jazyk=po česky}}</ref> V roku 2001 tu trvalo žilo 139 obyvateľov.<ref name="Obyvatele"/> '''Služín''' je tiež názov katastrálneho územia o rozlohe {{km2|3.08}}.<ref name="Katastr">{{Citácia elektronického dokumentu|korporácia=Územně identifikační registr ČR|odkaz na korporáciu=|titul=Územně identifikační registr ČR|url=http://www.isu.cz/uir/scripts/KuDet.asp?kodku=75527|dátum vydania=1999-01-01|dátum prístupu=2015-01-12|jazyk=}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == História == [[Prvá písomná zmienka]] o obci pochádza z roku [[1131]].<ref name="Obyvatele" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Brus (prírodná pamiatka)]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.starechovice.cz/ Stránka obce] * [http://www.geologicke-mapy.cz/regiony/ku-755273/ Geologické mapy lokality] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150113073333/http://www.geologicke-mapy.cz/regiony/ku-755273/ |date=2015-01-13 }} == Zdroj == {{Preklad|cs|Služín|11106401}} {{Moravský výhonok}} [[Kategória:Dediny okresu Prostějov]] [[Kategória:Stařechovice]] mz6vivyzthybz5asso26r1iedug4s9m 0 535183 8371086 8108179 2026-09-19T20:13:02Z ~2026-50650-18 305784 /* Režijná filmografia */ 8371086 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Marek Šulík | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský režisér, dokumentarista, strihač a scenárista | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1974|05|30}} | Miesto narodenia = [[Žilina]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Filmová a televízna fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave|FTF]] [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = [[Anton Šulík]] | Príbuzní = | Súrodenci = [[Martin Šulík]] (* 1962) {{break}} [[Anton Šulík ml.]] (* 1964) | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Film | Portál2 = Žilina | Portál3 = }} [[Docent|Doc.]] [[Magister umenia|Mgr. art.]] '''Marek Šulík''', [[Doktor umenia|ArtD.]] (* [[30. máj]] [[1974]], [[Žilina]])<ref name="skcinema" /> je [[Slovensko|slovenský]] režisér, dokumentarista, strihač a scenárista.<ref name="skcinema">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Šulík, Marek, 1974- | titul = Heslár SFÚ | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0028837-sulik-Marek-1974/ | vydavateľ = Slovenský filmový ústav | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-14 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name="dafilms">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Marek Šulík (Slovensko) | url = https://dafilms.sk/director/8190-marek-sulik | vydavateľ = DAFilms Slovensko | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-14 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Životopis == Narodil sa v rodine herca [[Anton Šulík|Antona Šulíka]] spolu s bratmi [[Martin Šulík|Martinom]] a [[Anton Šulík ml.|Antonom Šulíkom ml.]], ktorí sú rovnako režiséri.<ref name="skcinema" /> V roku [[1997]] absolvoval odbor dokumentárna tvorba na [[Filmová a televízna fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave|Filmovej a televíznej fakulte]] [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej školy múzických umení]] v [[Bratislava|Bratislave]] (FTF VŠMU) v ročníku [[Dušan Hanák|Dušana Hanáka]]. V rokoch [[1999]]{{--}}[[2003]] na škole pokračoval aj doktorandským štúdiom.<ref name="dafilms" /> == Charakteristika tvorby == Marek Šulík patrí k popredným súčasným slovenským dokumentaristom a v rámci svojej tvorby zachytáva najmä sociálnu problematiku, v ktorej sa venuje širokej škále tém. Od začiatku svojej tvorby už počas štúdia na vysokej škole spracúval aktuálne dianie. == Strihačská filmografia == * [[2003]]: ''Nočná služba'' * 2003: ''Každý deň rekord'' * 2003: ''Home movie Miša Suchého – domáce kinečko o dome a domove'' * 2003: ''Fabrika'' * 2003: ''66 sezón'' * [[2004]]: ''Cez hranice-Päť pohľadov od susedov /Epizóda 3: Slovensko – Pomocníci'' * 2004: ''SPEX'' * 2004: ''ES EN PÉ – čo to je?'' * [[2007]]: ''Ako sa varili dejiny'' * [[2022]]: ''[[Kôň (film)|Kôň]]'' * [[2023]]: ''Stepne'' * 2025: Letopis == Režijná filmografia == * [[1992]]: ''Raňajky, obed, večera'' * [[1993]]: ''O mužovi jednej ženy'' * [[1994]]: ''Love Me Tender'' * [[1995]]: ''Včelársky rok'' * [[1997]]: ''G.G.'' * [[2001]]: ''Tretia svetová vojna'' * 2001: ''Dobrovoľníci'' * 2001: ''Čo si myslíte o NATO?'' * [[2002]]: ''Pôvod sveta'' * [[2004]]: ''Anjel'' * [[2005]]: ''Sedem magických rokov'' (TV film) * [[2008]]: ''Cesta Magdalény Robinsonovej'' * [[2009]]: ''Ako vznikol film Ženy môjho muža'' (TV film) * [[2010]]: ''Cigarety a pesničky'' * [[2011]]: ''Chcela som byť matka'' * [[2012]]: ''Zvonky šťastia'' * [[2013]]: ''Colnica: Hrad prepevný'' (TV film) * [[2014]]: ''Slovenské kino'' (seriál) * [[2014]]: ''Grimasy Friederiky Schullerovej'' (TV film) * [[2015]]: ''Ukrajinská čítanka'' (seriál) * [[2017]]: ''Ťažká duša'' * [[2024]]: ''Prezidentka'' * 2026: ''Život alebo film'' == Scenáristická filmografia == * [[2001]]: ''Dobrovoľníci'' * [[2008]]: ''Cesta Magdalény Robinsonovej'' * [[2009]]: ''Ako vznikol film Ženy môjho muža'' (TV film) * [[2010]]: ''Cigarety a pesničky'' * [[2012]]: ''Zvonky šťastia'' * 2012: ''Konzervy času'' (seriál) * [[2013]]: ''Prvá'' (seriál) * 2013: ''Ešte si chvíľu s Kornelom pobudnúť'' (TV film) * [[2014]]: ''Slovenské kino'' (seriál) * [[2017]]: ''Ťažká duša'' * [[2024]]: ''Prezidentka'' == Herecká filmografia == * [[1999]]: ''Šest statečných'' * [[2013]]: ''Ďakujem, dobre'' == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|26415}} * {{Imdb meno|nm1576311}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Šulík, Marek}} [[Kategória:Osobnosti zo Žiliny]] [[Kategória:Slovenskí režiséri dokumentárnych filmov]] [[Kategória:Slovenskí scenáristi dokumentárnych filmov]] [[Kategória:Slovenskí dokumentaristi]] [[Kategória:Vysoká škola múzických umení v Bratislave]] snhhrb6s56zy2bofbd7vqhbmcxdprws 8371095 8371086 2026-09-19T20:23:38Z Pe3kZA 39673 typo 8371095 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Marek Šulík | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský režisér, dokumentarista, strihač a scenárista | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1974|05|30}} | Miesto narodenia = [[Žilina]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Filmová a televízna fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave|FTF]] [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = [[Anton Šulík]] | Príbuzní = | Súrodenci = [[Martin Šulík]] (* 1962) {{break}} [[Anton Šulík ml.]] (* 1964) | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Film | Portál2 = Žilina | Portál3 = }} [[Docent|Doc.]] [[Magister umenia|Mgr. art.]] '''Marek Šulík''', [[Doktor umenia|ArtD.]] (* [[30. máj]] [[1974]], [[Žilina]])<ref name="skcinema" /> je [[Slovensko|slovenský]] režisér, dokumentarista, strihač a scenárista.<ref name="skcinema">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Šulík, Marek, 1974- | titul = Heslár SFÚ | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0028837-sulik-Marek-1974/ | vydavateľ = Slovenský filmový ústav | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-14 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name="dafilms">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Marek Šulík (Slovensko) | url = https://dafilms.sk/director/8190-marek-sulik | vydavateľ = DAFilms Slovensko | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-14 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Životopis == Narodil sa v rodine herca [[Anton Šulík|Antona Šulíka]] spolu s bratmi [[Martin Šulík|Martinom]] a [[Anton Šulík ml.|Antonom Šulíkom ml.]], ktorí sú rovnako režiséri.<ref name="skcinema" /> V roku [[1997]] absolvoval odbor dokumentárna tvorba na [[Filmová a televízna fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave|Filmovej a televíznej fakulte]] [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej školy múzických umení]] v [[Bratislava|Bratislave]] (FTF VŠMU) v ročníku [[Dušan Hanák|Dušana Hanáka]]. V rokoch [[1999]]{{--}}[[2003]] na škole pokračoval aj doktorandským štúdiom.<ref name="dafilms" /> == Charakteristika tvorby == Marek Šulík patrí k popredným súčasným slovenským dokumentaristom a v rámci svojej tvorby zachytáva najmä sociálnu problematiku, v ktorej sa venuje širokej škále tém. Od začiatku svojej tvorby už počas štúdia na vysokej škole spracúval aktuálne dianie. == Strihačská filmografia == * [[2003]]: ''Nočná služba'' * 2003: ''Každý deň rekord'' * 2003: ''Home movie Miša Suchého – domáce kinečko o dome a domove'' * 2003: ''Fabrika'' * 2003: ''66 sezón'' * [[2004]]: ''Cez hranice-Päť pohľadov od susedov /Epizóda 3: Slovensko – Pomocníci'' * 2004: ''SPEX'' * 2004: ''ES EN PÉ – čo to je?'' * [[2007]]: ''Ako sa varili dejiny'' * [[2022]]: ''[[Kôň (film)|Kôň]]'' * [[2023]]: ''Stepne'' * [[2025]]: ''Letopis'' == Režijná filmografia == * [[1992]]: ''Raňajky, obed, večera'' * [[1993]]: ''O mužovi jednej ženy'' * [[1994]]: ''Love Me Tender'' * [[1995]]: ''Včelársky rok'' * [[1997]]: ''G.G.'' * [[2001]]: ''Tretia svetová vojna'' * 2001: ''Dobrovoľníci'' * 2001: ''Čo si myslíte o NATO?'' * [[2002]]: ''Pôvod sveta'' * [[2004]]: ''Anjel'' * [[2005]]: ''Sedem magických rokov'' (TV film) * [[2008]]: ''Cesta Magdalény Robinsonovej'' * [[2009]]: ''Ako vznikol film Ženy môjho muža'' (TV film) * [[2010]]: ''Cigarety a pesničky'' * [[2011]]: ''Chcela som byť matka'' * [[2012]]: ''Zvonky šťastia'' * [[2013]]: ''Colnica: Hrad prepevný'' (TV film) * [[2014]]: ''Slovenské kino'' (seriál) * [[2014]]: ''Grimasy Friederiky Schullerovej'' (TV film) * [[2015]]: ''Ukrajinská čítanka'' (seriál) * [[2017]]: ''Ťažká duša'' * [[2024]]: ''Prezidentka'' * [[2026]]: ''Život alebo film'' == Scenáristická filmografia == * [[2001]]: ''Dobrovoľníci'' * [[2008]]: ''Cesta Magdalény Robinsonovej'' * [[2009]]: ''Ako vznikol film Ženy môjho muža'' (TV film) * [[2010]]: ''Cigarety a pesničky'' * [[2012]]: ''Zvonky šťastia'' * 2012: ''Konzervy času'' (seriál) * [[2013]]: ''Prvá'' (seriál) * 2013: ''Ešte si chvíľu s Kornelom pobudnúť'' (TV film) * [[2014]]: ''Slovenské kino'' (seriál) * [[2017]]: ''Ťažká duša'' * [[2024]]: ''Prezidentka'' == Herecká filmografia == * [[1999]]: ''Šest statečných'' * [[2013]]: ''Ďakujem, dobre'' == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|26415}} * {{Imdb meno|nm1576311}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Šulík, Marek}} [[Kategória:Osobnosti zo Žiliny]] [[Kategória:Slovenskí režiséri dokumentárnych filmov]] [[Kategória:Slovenskí scenáristi dokumentárnych filmov]] [[Kategória:Slovenskí dokumentaristi]] [[Kategória:Vysoká škola múzických umení v Bratislave]] itzmwer3sgqqtyadv3f4pyt0h757qkt 0 536158 8371149 8212816 2026-09-20T00:39:40Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 2 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8371149 wikitext text/x-wiki {{wikifikovať}} '''Slovenský televízny film''' je označenie pre všetky filmové diela, ktoré vznikajú v slovenskej televíznej produkcii a sú primárne určené pre uvádzanie v televízii od šesťdesiatych rokov minulého storočia. == Dejiny == === Televízna filmová tvorba (1964 – 1971) === V roku [[1964]] vznikol útvar Televízna filmová tvorba. Tam sa nakrúcali dokumentárne, populárno-vedecké a hrané tituly, patrili do nej filmové štáby, Teleexport a reklamné oddelenie. Televízna filmová tvorba bola servisným pracoviskom pre celú televíziu. V druhej polovici šesťdesiatych rokov už bola schopná podstatne obohatiť audiovizuálnu kultúru na [[Slovensko|Slovensku]]. Spiritus movens jej hranej dramaturgie bol Peter Balgha, non-fiction dramaturgie Boris Hochel. Až do zrušenia Televíznej filmovej tvorby bol jej vedúcim [[Ivan Teren]]. Filmová tvorba ako osobitný útvar v televízii existovala do roku [[1971]], v zmysle technológie tam bola prítomná pred vznikom aj po zániku televíznej filmovej tvorby. Niektoré televízne filmy sa premietali aj v kinách. Takmer výlučným prostredím ich prezentácie však bola televízna obrazovka, hoci sa vyrábali filmovou technológiou. Diferencie v dramaturgii oproti kolibskej výrobe sa prejavili najmä v sérii filmových adaptácií literárnych predlôh a v dôraze na koncentrované dramatické útvary a v presune akcentu z roviny autorskej výpovede do roviny interpretácie. Stredná autorská generácia, ktorá sa do istej miery dostala mimo sféry kolibského štúdia, realizovala v televízii látky a príbehy, kde dominoval etický a psychologický aspekt života. Literárne predlohy klasikov svetovej, neraz ruskej, literatúry – Fiodora Michajloviča Dostojevského, Leonida Andrejeva, Antona Pavloviča Čechova, Ivana Bunina, Guy de Maupassanta, Martina Kukučína, Františka Švantnera, Mila Urbana, Jana Weissa, Margity Figuli, Leopolda Laholu, Alfonza Bednára – predurčili trend k nadčasovým otázkam a problémom. Práve psychologizujúca orientácia spolu s etickým imperatívom najzreteľnejšie odlíšila televíznu filmovú produkciu od kinematografickej výroby. Diela vznikali v kontexte s televíznymi inscenáciami. Dominantná bola orientácia na domácu a svetovú dramatickú, respektíve prozaickú klasiku. Závažnou motiváciou psychologizácie tvorby bola reakcia na ustavične podrobnejšie správy o zločinoch päťdesiatych rokov v Česko-Slovensku či stalinského teroru v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]]. V pozadí stála dezilúzia z človeka, spoločnosti, úsilie poznať, odkiaľ sa berie obrovská krutosť a nehumánnosť, ktoré odhalila pravda o bezpráví v nedávnej minulosti. V roku [[1969]] ešte vznikol v televízii rad pozoruhodných hraných aj nehraných diel, ale už bolo jasné, že je len otázkou času, keď zmenené mocenské pomery aj tu umŕtvia tvorivú atmosféru. Zmena vo vedení televízie nebola rozhodujúca, lebo na rozdiel od kolibského vedenia televízna administratíva patrila v rokoch 1968 k zástancom konzervatívnych komunistických prúdov. Väčšmi zavážila likvidácia jednotlivých tvorcov a skupín, ktoré sa najviac pričinili o úspechy filmovej tvorby na konci šesťdesiatych rokov. V roku 1971 bola zrušená Televízna filmová tvorba. Tým síce nezanikla filmová tvorba v televízii, pretože jej rámec presahoval inštitucionálne vymedzenie jednou tvorivou skupinou, ale jasne sa artikulovala zmena orientácie. Nútený odchod Petra Balghu, ktorý mal na starosti hranú tvorbu, zvýraznilo úsilie o pretrhnutie personálnych väzieb. === Normalizačný nátlak (1971 – 1980) === Zásluhou existencie Televíznej filmovej tvorby vstúpil slovenský televízny film do siedmeho desaťročia s jasnou predstavou o svojej koncepcii, programovej náplni i realizačných cieľoch. Filmové projekty sa vyznačovali ambicióznym úsilím o zvýraznenú vizuálnosť s využitím špecificky filmových vyjadrovacích postupov, neraz prekonávajúcich dobový kolibský kinematografický štandard, napríklad v strhujúcej dynamickosti kamery či dramatickej funkčnosti osvetlenia a montáže. Televízna filmová tvorba bola dramaturgicky i výrobne začlenená pod správu väčšieho, direktívne riadeného celku Hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania. Nastalo postupné kvalitatívne rozdrobovanie pôvodnej koncepcie v prospech utilitárnejších cieľov. Adaptácie zahraničných, sčasti i domácich klasikov začali ustupovať pôvodným dramatickým textom, ktoré sa v zhode s novou dramaturgickou orientáciou produkcie stali dominantou zložito schvaľovaných a prísne dodržiavaných ideovo-tematických plánov výroby. Televízna filmová tvorba vychádzala z požiadavky väčšej konkurencieschopnosti na zahraničných trhoch a tvoria umenie. Nová Hlavná redakcia pod pláštikom umenia šírila ideológiu a propagandu presne v duchu inovovaného štatútu televízie, ktorý túto inštitúciu chápal ako masovooznamovací prostriedok na distribúciu ideí vedúcej politickej strany. Začali prevládať tituly určené pre príležitosť každoročných osláv oficiálnych politických či kultúrno-spoločenských výročí, čím sa televízna produkcia čoraz väčšmi dostávala do područia normalizačného ideologického nátlaku. Jednotlivé námety vychádzali predovšetkým z domácich scenáristických zdrojov. Väčšina pokusov o viacdielne filmové cykly či dokonca seriály skončila umeleckým neúspechom kvôli nedostatku tvorivej invencie a praktických skúseností s týmto typom programu. Výnimku tvorili dve koncepčne starostlivo pripravené série klasických inscenácií: Svetová literatúra na obrazovke (zodpovedný [[dramaturg]] Marián Puobiš) a Svetová dráma na obrazovke (Viera Mikulášová-Škridlová). V nich sa sústredil najhodnotnejší divadelný, režijný a herecký potenciál. Na začiatku sedemdesiatych rokov sa postupne dokončovali projekty rozpracované Televíznou filmovou tvorbou, ktorými sa dôstojne uzatvára obdobie reprezentatívnej televízno-filmovej tvorby s progresívnymi tendenciami vo výbere látok, scenáristickom spracovaní a v nápaditej realizácii. V polovici toho istého desaťročia sa umelecká tvár diel radikálne mení, za kameru dostávajú tvorcovia s nižšími realizačnými schopnosťami a ochotou ísť do umeleckých kompromisov. Dominantou dramaturgickej orientácie v oblasti literárno-dramatických diel slovenskej televízie boli najmä požiadavka enormného zvýšenia produkcie a pôvodné práce domácich autorov, od ktorých vedenie očakávalo bezprostredný, pritom však tematicky „angažovaný“ postoj k vtedajšej súčasnosti s množstvom aktuálnych, do istej miery kritických postrehov, vyúsťujúcich však do pozitívnych záverov. Výsledkom týchto požiadaviek boli práce nastupujúcej generácie scenáristov, často kombinované s aktívnou účasťou skúseného režiséra alebo naopak o spojenie rutinovaného libretistu so začínajúcim filmovým režisérom. Ich tvorba sa síce naplno rozvinula až v nasledujúcom desaťročí, no už v sedemdesiatych rokoch sa stihla pozitívne prejaviť v niekoľkých prípadoch.  === Nástup mladej generácie (1981 – 1989) === Slovenský televízny film vstúpil do osemdesiatych rokov s veľkými abmíciami. Boli dané vcelku pozoruhodnými výsledkami, ktoré dosiahol na konci predchádzajúceho desaťročia. Súviseli predovšetkým s nástupom mladej generácie tvorcov – scenáristov, režisérov i kameramanov -, ktorí obohatili produkciu o kvalitatívne nové témy i realizačné postupy. Do istej miery sa tak zopakovala situácia spred desiatich rokov, keď práve začiatok desaťročia patril k umelecky najcennejšej etape celého obdobia. Vtedy to bola zotrvačnosť plodného vývoja zo šesťdesiatych rokov, teraz, naopak, rozbeh novej koncepcie spätej s ambíciou dať príležitosť najmä mladým, ale spolu s nimi aj vekovo zrelším talentom, a prostredníctvom čoraz náročnejších projektov umožniť ich umelecký vzrast. V prvých troch rokoch vzniklo vyše 40 filmov, v desiatich prípadoch dokonca ide o viacdielne pokračovania, čiže celkový počet stúpne o 30 ďalších titulov. Pritom sú to diela, ktoré predstavujú kvalitatívny vrchol sledovaného obdobia a jasne prezrádzajú programovú orientáciu literárno-dramatickej redakcie. Pre ňu je, samozrejme, určujúci celý profil produkcie spočívajúci predovšetkým v príprave a realizácii televíznych inscenácií nakrútených na klasický elektromagnetický záznam, no tie v podstate iba rozmnožujú koncepciu napĺňanú výrobou televíznych filmov. Navyše mnohí z autorov i režisérov televíznych filmov sa aktívne zúčastňovali aj na tejto štúdiovej výrobe, ktorá musela takmer každý týždeň priniesť na obrazovku premiéru. Tento velikášsky a na naše pomery prehnaný zámer viedol dramaturgiu k obrovskej aktivizácii tvorivého potenciálu, takže na začiatku osemdesiatych rokov sa práve pôvodná televízna dramatika stala najdynamickejšie sa rozvíjajúcou oblasťou celej slovenskej dramatickej tvorby. Pre televíziu vtedy písali nielen renomovaní divadelníci, ale čoraz častejšie aj súčasní prozaici, publicisti, vo funkcii osobitých adaptátorov dokonca literárni teoretici a predovšetkým noví autori, ktorí tu však často ešte len získavali prvé profesionálne skúsenosti, čo sa, žiaľ, neraz negatívne odzrkadlilo na umeleckej úrovni ich práce.  === Deväťdesiate roky a súčasnosť === Prelom osemdesiatych a deväťdesiatych rokov sa dá v oblasti slovenského televízneho filmu charakterizovať ako stav totálneho kolapsu. V dôsledku neistoty a ustavične sa meniacej situácie v chaoticky reorganizovanej inštitúcii televízie, sa v roku 1990 nepodarilo dokončiť ani jedno pôvodné televízno-filmové dielo. Vyhlásenie hospodárskeho provizória sa vo väčšine redakcií prejavilo radikálnym obmedzením či dokonca dočasným zastavením výroby. Vysielanie v oblasti dramatickej tvorby sa zväčša zachraňovalo uvoľnenými trezorovými titulmi, pričom mnohé z týchto filmov boli vlastne uvedené v priemére, nakoľko sa v čase realizácie z najrôznejších dôvodov nedostali na obrazovku. V nasledujúcich rokoch televízia jednak ekonomicky participovala takmer na všetkých dlhometrážnych hraných filmoch, ktoré vznikli na Slovensku v prvej polovici deväťdesiatych rokov, jednak realizovala vlastné filmové projekty. V snahe tvarovo odlíšiť časť produkcie od klasických štúdiových inscenácií, zaviedla istú kompromisnú technológiu, označovanú ako videofilm. Išlo o nový tvorivý postup, kombinujúci tradičný filmový spôsob nakrúcania jednou kamerou s rýdzo televíznym špecifikom elektronického záznamu na magnetický nosič. Výrazné žánrové i tematické rozpätie tejto tvorby siaha od adaptácií domácej klasiky cez dramatizácie súčasných slovenských a zahraničných autorov až po pôvodné látky. Filmové diela sa vyznačovali sa vysokou vizuálnou kultúrou a starostlivo prepracovanou hereckou zložkou, poskytujúcou veľkú príležitosť novým interpretačným objavom. Zmenená spoločensko-politická situácia po novembri 1989 umožnila pracovať s témami či autormi dosiaľ tabuizovanými alebo obchádzanými. Dôraz sa kládol najmä na analýzu mravného rozmeru človeka, často konfrontovaného s protikladnými silami ľudskej komunity či historickej epochy, vrátane špecifických životných antagonizmov prítomnosti v súčasných príbehoch.  Od prelomu tisícročí sa v rámci slovenského televízneho filmu ešte vyskytlo zopár titulov zachovávajúcich tradíciu danej skupiny diel, no tento vývoj, ako už predznamenali deväťdesiate roky, naďalej postupne smeroval k definitívnemu úpadku. V súčasnosti sa televízna filmová tvorba obmedzila najmä na rozprávky (často v českej koprodukcii) či filmy dokumentárneho žánru. Omnoho viac sa spopularizovala produkcia televíznych seriálov.  == Diela == === Slovenské televízne filmy 60. rokov (výber) === * 1960 – ''Smrť sa volá Engelchen'' (r. [[Ivan Balaďa]]) * 1966 – ''Tri gaštanové kone'' (r. Ivan Balaďa) * 1966 – ''Živý bič'' (r. [[Martin Ťapák]]) * 1966 – ''V páse zlomená'' (r. [[Vido Horňák]]) * 1967 – ''Dáma'' (r. Ivan Balaďa) * 1967 – ''Krotká'' (r. [[Stanislav Barabáš]]) * 1967 – ''Sedem svedkov'' (r. [[Peter Solan]]) * 1968 – ''Málka'' (r. Martin Ťapák) * 1968 – ''Balada o siedmich obesených'' (r. [[Martin Hollý (1931)|Martin Hollý ml.]]) * 1968 – ''Román o base'' (r. Vido Horňák) * 1968 – ''Malá anketa'' (r. Peter Solan) * 1969 – ''Drevený chlieb'' (r. Martin Ťapák) * 1969 – ''Večný manžel'' (r. Stanislav Barabáš) * 1969 – ''Sladké hry minulého leta'' (r. [[Juraj Herz]]) === Slovenské televízne filmy 70. rokov (výber) === * 1970 – ''Rysavá jalovica'' (r. [[Martin Ťapák]]) * 1972 – ''Adam Šangala'' (r. [[Karol Spišák]] / [[Ján Bzdúch]]) * 1972 – ''Červené víno'' (r. [[Andrej Lettrich]]) * 1974 – ''Studené podnebie'' (r. [[Štefan Uher]]) * 1975 – ''Vivat, Beňovský!'' (r. [[Igor Ciel]]) * 1975 – ''Nepokojná láska'' (r. [[Jozef Zachar]]) * 1976 – ''Sváko Ragan'' (r. Martin Ťapák) * 1976 – ''Zypa Cupák'' (r. [[Jozef Medveď (režisér)|Jozef Medveď]]) * 1976 – ''Cesta domov'' (r. [[Dušan Trančík]]) * 1977 – ''Útek zo zlatej krajiny'' (r. [[Franek Chmiel|František Chmiel]]) * 1977 – ''Ako sa Vinco zaťal'' (r. [[Juraj Lihosit]]) * 1979 – ''Vynes na horu svoj hrob'' (r. Jozef Zachar) * 1979 – ''Ráno pod mesiacom'' (r. [[Miloslav Luther]]) === Slovenské televízne filmy 80. rokov (výber) === * 1980 – ''More v kvapke vody'' (r. [[Milan Růžička]]) * 1980 – ''Záhrada plná plienok'' (r. [[Peter Solan]]) * 1980 – ''Moje kone vrané'' (r. [[Štefan Uher]]) * 1980 – ''Najatý klaun'' (r. [[Stanislav Párnický]]) * 1980 – ''Triptych o láske'' (r. [[Miloslav Luther]]) * 1981 – ''Pasca'' (r. Stanislav Párnický) * 1981 – ''Starý včelár'' (r. Miloslav Luther) * 1982 – ''Brehy nehy'' (r. [[Fero Fenič]]) * 1982 – ''Cukor'' (r. Stanislav Párnický) * 1982 – ''Chuť vody'' (r. [[Peter Hledík]]) * 1982 – ''Život bez konca'' (r. Miloslav Luther) * 1983 – ''Oči plné snehu'' (r. [[Ivan Balaďa]]) * 1983 – ''Výlet do mladosti'' (r. [[Pavol Haspra]]) * 1985 – ''Albert'' (r. [[František Vláčil]]) * 1987 – ''Gagman'' (r. [[Juraj Herz]]) * 1987 – ''Pávie pierko'' (r. [[Petr Weigl]]) * 1987 – ''Nemožná'' (r. [[Eva Štefankovičová]]) * 1988 – ''Tvár v rose'' (r. [[Jozef Banyák]]) * 1989 – ''Prstienky z kukučiny'' (r. [[Ľuba Vančová-Velecká|Ľuba Velecká]]) * 1989 – ''Omyly tradičnej morálky'' (r. [[Ľubo Kocka]]) === Slovenské televízne filmy 90. rokov (výber) === * 1990 - ''Dávajte si pozor!'' (r. [[Jozef Slovák]], [[Jozef Heriban (1953)|Jozef Heriban]]) * 1991 - ''Štúrovci'' (r. [[Peter Mikulík]]) * 1992 - ''Od rána do úsvitu'' (r. [[Ľubo Kocka]]) * 1992 - ''Cudzinci'' (r. [[Jaroslav Rihák]]) * 1993 - ''Mladé letá'' (r. [[Pavol Haspra]]) * 1994 - ''Baščovanský a zať'' (r. [[Tomáš Krnáč]]) * 1994 - ''Albert, Albert'' (r. Jaroslav Rihák) * 1994 - ''Dvaja muži pod posteľou ''(r. [[Ivan Petrovický]]) * 1994 - ''Psí život'' (r. [[František Chmiel]]) * 1995 - ''Maliar izieb'' (r. [[Ľubomír Vajdička]]) * 1996 - ''Ženský vtip'' (r. [[Jozef Banyák]]) * 1996 - ''Prášky na spanie'' (r. [[Juraj Nvota]]) * 1996 - ''Herodes a Herodias'' (r. [[Martin Kákoš]]) * 1997 - ''Blúznenie srdca a rozumu'' (r. [[Stanislav Párnický]]) * 1998 - ''Knieža'' (r. Martin Kákoš) * 1999 - ''Klietka'' (r. Stanislav Párnický) * 1999 - ''Kráľovská hra'' (r. [[Martin Hollý (1931)|Martin Hollý ml.]]) === Slovenské televízne filmy od roku 2000 po súčasnosť (výber) === * 2000 - ''Chaos'' (r. [[Milan Lasica]]) * 2000 - ''Čajová šálka lásky'' (r. [[Pavol Gejdoš ml.]]) * 2000 - ''Amálka, ja sa zbláznim!'' (r. [[Eva Borušovičová]]) * 2000 - ''Ticho po búrke'' (r. [[Stanislav Párnický]]) * 2001 - ''Kováč Juraj'' (r. [[Ľuba Vančíková]]) * 2001 - ''Zlatý chlieb'' (r. [[Ján Zeman (režisér)|Ján Zeman]]) * 2002 - ''Quartétto'' (r. Laura Siváková) * 2002 - ''Emigranti'' (r. [[Martin Porubjak]]) * 2003 - ''Dlhá krátka noc'' (r. [[Peter Krištúfek (spisovateľ)|Peter Krištúfek]]) * 2004 - ''Zlatý hlas'' (r. [[Jozef Banyák]]) * 2005 - ''Ticho'' (r. [[Zuzana Liová]]) * 2006 - ''Zima kúzelníkov'' (r. [[Dušan Trančík]]) * 2009 - ''Smrť ministra'' (r. [[Miroslav Košický]]) * 2009 - ''Dôverní nepriatelia'' (r. Stanislav Párnický) * 2009 - ''Chuť leta'' (r. [[Vladimír Fischer]]) * 2010 - ''Aj kone sa hrajú'' (r. Jozef Banyák) * 2010 - ''Orest z rodu čarodejníkov'' (r. [[Branislav Mišík]]) * 2011 - ''Čerešňový chlapec'' (r. Stanislav Párnický) == Zdroje == * Macek, Václav – Paštéková, Jelena: ''Dejiny slovenskej kinematografie''. Bratislava, vydavateľstvo Osveta 1997. ISBN 80-217-0400-4 *Slavíková, Hana: ''Český a slovenský televizní film šedesátých let. Průniky s novou vlnou''.'' ''Brno, Janáčkova akademie múzických umění v Brně, 2007. ISBN 80-86928-22-5 *Vraštiak, Štefan - Forrayová, Marianna: Dokumenty č. 25, ''Slovenská hraná tvorba 1986''. Bratislava, Slovenský filmový ústav, 1987. *[http://www.csfd.cz/ Československá filmová databáza] *[http://www.skcinema.sk/arl-sfu/ Databázy Slovenského filmového ústavu]{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} == Externé odkazy == {{Portál|Film|Filmový}} * [http://www.csfd.cz/ Československá filmová databáza] * [http://www.skcinema.sk/arl-sfu/ Databázy Slovenského filmového ústavu]{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [https://sweet.tv/sk/movie Sweet.tv] - Online kino s množstvom filmov v slovenskom jazyku [[Kategória:Kinematografia na Slovensku]] [[Kategória:Televízne filmy]] pejbnlgvp1xxhezc9xbzcv9jgubhcvd 14 537471 8370968 5944250 2026-09-19T14:59:20Z Spider 001757 142600 automatická kategorizácia pomocou šablóny {{Kategória ročníka}} 8370968 wikitext text/x-wiki {{Kategória ročníka}} our1wsohkn99640lp26awqfno1gwbmq 0 537610 8371214 8370351 2026-09-20T10:07:08Z Ablervases 176649 8371214 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Český úřad zeměměřický a katastrální | Logo spoločnosti = | Právna forma = | Odvetvie = [[geografia]] | Založená = 1. január [[1993]]<ref name="Kataster">{{Citácia elektronického dokumentu|korporácia=Portál verejnej správy ČR|odkaz na korporáciu=|titul=Zákon 359/1992 Sb. o zeměměřických a katastrálních orgánech|url=http://portal.gov.cz/app/zakony/zakonPar.jsp?idBiblio=40083&fulltext=&nr=359~2F1992&part=&name=&rpp=15#local-content|dátum vydania=1993-01-01|dátum prístupu=2015-02-02|jazyk=po česky|url archívu=https://web.archive.org/web/20190724203115/https://portal.gov.cz/app/zakony/zakonPar.jsp?idBiblio=40083&fulltext=&nr=359~2F1992&part=&name=&rpp=15#local-content|dátum archivácie=2019-07-24}}</ref> | Zakladateľ = | Sídlo = [[Praha]] | Štát sídla = Česko | Pôvod = | Vedenie = Ing. Karel Štencel<br> predseda | Územný rozsah = | Produkcia = | Obrat = | Prevádzkový zisk = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = | Divízie = | Dcérske spoločnosti = | Vlastník = | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = | Zánik = | Poznámka = }} [[Súbor:Kobylisy,_Pod_sídlištěm,_katastrální_úřady.jpg|thumb|Sídlo úradu Praha-Kobylisy]] '''Český úřad zeměměřický a katastrální''' (''Český úrad zememeračský a katastrálny'') je [[ústredný orgán štátnej správy]] [[Česko|Českej republiky]]. Bol zriadený zákonom č. 359/1992 Zb., O zememeračských a katastrálnych orgánoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zákon č. 359/1992 Sb. Zákon České národní rady o zeměměřičských a katastrálních orgánech | url = https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1992-359/zneni-0 | vydavateľ = Česká národní rada | dátum prístupu = 2026-09-17 | jazyk = po česky | priezvisko = Česká národní rada | meno = | dátum vydania = 1992-05-07 | odkaz na autora = Česká národná rada (1969–1992) | edícia = Sbírka zákonů | miesto = Praha}}</ref> Tento zákon upravuje aj jeho pôsobnosť. ČÚZK sídli v [[Praha|Prahe]], na jeho čele stojí predseda, ktorého vymenúva a odvoláva vláda Českej republiky. ČÚZK disponuje vlastným rozpočtom a je priamo podriadený vláde, v ktorej je zastúpený [[ministerstvo poľnohospodárstva|ministrom poľnohospodárstva]]. Hlavnou náplňou práce ČÚZK, resp. orgánov ním riadených, je zabezpečenie štátnej správy v oblasti [[evidencia nehnuteľností|evidencie nehnuteľností]] a vecných [[Objektívne právo|práv]] k nim, ktorú predstavuje [[Kataster nehnuteľností Českej republiky|Kataster nehnuteľností]] a [[Geodézia|zememeračské]] činnosti vo [[verejný záujem|verejnom záujme]]. == Štruktúra ČÚZK == Český úřad zeměměřický a katastrální riadia tieto orgány: *14 [[katastrální úrad|katastrálnych úradov]], ktoré ďalej riadi 93 katastrálnych pracovísk (KP) **Katastrálny úrad pre hlavné mesto Prahu (1 KP), **Katastrálny úrad pre [[Juhočeský kraj]] (7 KP), **Katastrálny úrad pre [[Juhomoravský kraj]] (10 KP), **Katastrálny úrad pre [[Karlovarský kraj]] (3 KP), **Katastrálny úrad pre [[Královohradecký kraj]] (5 KP), **Katastrálny úrad pre [[Liberecký kraj]] (5 KP), **Katastrálny úrad pre [[Moravsko-sliezsky kraj]] (8 KP), **Katastrálny úrad pre [[Olomoucký kraj]] (6 KP), **Katastrálny úrad pre [[Pardubický kraj]] (4 KP), **Katastrálny úrad pre [[Plzenský kraj]] (8 KP), **Katastrálny úrad pre [[Stredočeský kraj]] (13 KP), **Katastrálny úrad pre [[Úsťanský kraj|Ústecký kraj]] (9 KP), **Katastrálny úrad pre [[Kraj Vysočina]] (6 KP), **Katastrálny úrad pre [[Zlínsky kraj]] (8 KP), *7 [[zememeračský a katastrálny inšpektorát|zememeračských a katastrálnych inšpektorátov]]: **Zememeračský a katastrálny inšpektorát v [[Brno|Brne]] - pre Juhomoravský kraj, Kraj Vysočina a Zlínsky kraj **Zememeračský a katastrálny inšpektorát v [[České Budějovice|Českých Budějoviciach]] - pre Juhočeský kraj **Zememeračský a katastrálny inšpektorát v [[Liberec|Liberci]] - pre Liberecký a Ústecký kraj **Zememeračský a katastrálny inšpektorát v [[Opava (Česko)|Opave]] - pre Moravskosliezsky a Olomoucký kraj **Zememeračský a katastrálny inšpektorát v [[Pardubice|Pardubiciach]] - pre Pardubický a Královohradecký kraj **Zememeračský a katastrálny inšpektorát v [[Plzeň|Plzni]] - pre Plzeňský a Karlovarský kraj **Zememeračský a katastrálny inšpektorát v [[Praha|Prahe]] - pre Hlavné mesto Prahu a Stredočeský kraj *[[Zememeračský úrad]] *[[Výskumný ústav geodetický, topografický a kartografický (Česko)|Výskumný ústav geodetický, topografický a kartografický, verejná výskumná inštitúcia]]<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ČÚZK - Český úřad zeměměřický a katastrální | url = https://cuzk.gov.cz/Urady/Cesky-urad-zememericky-a-katastralni/Cesky-urad-zememericky-a-katastralni.aspx | vydavateľ = cuzk.gov.cz | dátum prístupu = 2026-09-17 | jazyk = po česky}}</ref> == Vedenie ČÚZK == ===Predsedovia=== *1993 - 2001 doc. Ing. [[Jiří Šíma (geodet)|Jiří Šíma]], CSc. *2001 - 2023 Ing. [[Karel Večeře]] *2024<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Novým předsedou Českého úřadu zeměměřického a katastrálního se stane Ing. Karel Štencel | url = https://mze.gov.cz/public/portal/mze/tiskovy-servis/tiskove-zpravy/novym-predsedou-ceskeho-uradu-zememerickeho-a-katastralniho-se-stane-ing-karel-stencel | vydavateľ = mze.gov.cz | dátum prístupu = 2026-09-17 | priezvisko = Bílý | meno = Vojtěch | dátum vydania = 2023-11-22 | miesto = Praha | jazyk = po česky}}</ref> - doteraz Ing. [[Karel Štencel]] ===Podpredsedovia=== *1994 - 2001 Ing. [[Karel Večeře]] *2001 - 2006 Ing. [[Oldřich Pašek]] *2007 - 2023 Ing. [[Karel Štencel]] *2024 - doteraz Ing. Radek Chromý, Ph.D. == Adresa ČÚZK == Český úřad zeměměřický a katastrální<br /> Pod Sídlištěm 1800/9<br /> Praha 8-Kobylisy<br /> 182 00<br /> Česko<br /><br /> tel.: +420 284 041 111<br /> e-mail: cuzk@cuzk.gov.cz<ref name=":1" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == *[https://cuzk.gov.cz/ Český úrad zememeračský a katastrálny] *[https://www.vugtk.cz/ Výskumný ústav geodetický, topografický a kartografický, v. v. i.] *[https://cuzk.gov.cz/zu_praha Zememeračský úrad] *[https://cuzk.gov.cz/Urady/Zememericky-urad/Dalsi-informace/UAZK/Prohlizeni-archivalii,-archivni-mapy.aspx Ústredný archív zememeračstva a katastra] *[https://cuzk.gov.cz/O-resortu/Poradci-a-poradni-organy/Nazvoslovna-komise-CUZK/Nazvoslovna-komise-CUZK-(1)/Nazvoslovna-komise-CUZK.aspx Názvoslovná komisia Českého úradu zememeračského a katastrálneho] == Zdroj == {{Preklad|cs|Český úřad zeměměřický a katastrální|11094289}} [[Kategória:Úrady Českej republiky]] [[Kategória:Kataster nehnuteľností]] [[Kategória:Geodézia]] 1a1x7z7flbmy6tx74ma0zlfq114nbhw 0 548253 8371030 8352791 2026-09-19T17:23:06Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8371030 wikitext text/x-wiki {{Článok Mesiac roka|2015|9}} == Udalosti == * '''[[4. september]]''' – Lídri krajín [[V4|Vyšehradskej štvorky]] prijali na pražskom samite spoločné vyhlásenie k súčasnej utečeneckej kríze.<ref>http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/366663-summit-v4-sa-prihlasil-k-ochrane-schengenu-a-dobrovolnej-pomoci-utecencom/</ref> * '''[[5. september]]''' – [[Rakúsko]] a [[Nemecko]] sa rozhodli umožniť vstup na svoje územie tým utečencom, ktorí v posledných dňoch uviazli v [[Maďarsko|Maďarsku]]. Maďarské úrady pre nich vypravili autobusy a vlaky, ktoré ich odvážajú do [[Viedeň|Viedne]].<ref>http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/366684-rakusko-a-nemecko-otvoria-hranice-pre-migrantov/</ref> * '''[[5. september]]''' – Avizovaný príchod prvých dvadsiatich utečencov z rakúskeho tábora [[Traiskirchen]] do [[Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)|Gabčíkova]] sa odložil. Ide o prvých 20 utečencov z plánovaných 500, ktorí v [[Rakúsko|Rakúsku]] požiadali o azyl.<ref>http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/366708-rakusania-odlozili-presun-utecencov-do-gabcikova/</ref> * '''[[5. september]]''' – Radikálni futbaloví fanúšikovia zaútočili v noci z piatka na sobotu na migrantov utáborených v [[Budapešť|Budapešti]]. Výtržnosti si vyžiadali 30 zranených, úrady zatkli 42 pravicových radikálov.<ref>http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/366693-futbalovi-vytrznici-zbili-utecencov-v-budapesti/</ref> * '''[[5. september]]''' – Dva kamióny sa zrazili s autobusom plným detí na príjazde na [[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|R1]] pri [[Nitra|Nitre]]. Jeden človek tragicky zahynul, deväť detí bolo prevezených do nemocnice.<ref name=zrazkar1>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dva kamióny sa zrazili s autobusom plným detí na R1 pri Nitre. Jeden mŕtvy | url = http://www.aktuality.sk/clanok/303469/dva-kamiony-sa-zrazili-s-autobusom-plnym-deti-na-r1-pri-nitre-jeden-mrtvy/ | dátum vydania = 2015-09-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-09-07 | vydavateľ = aktuality.sk| miesto = | jazyk = }}</ref> * '''[[6. september]]''' – [[František (pápež)|Pápež František]] každú farnosť v [[Európa|Európe]] na prichýlenie aspoň jednej utečeneckej rodiny.<ref name=vykolajenie>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Debnár | meno = Ján | odkaz na autora = | titul = Každá farnosť v Európe nech prichýli utečeneckú rodinu, vyzval dnes pápež František | url = http://www.aktuality.sk/clanok/303531/kazda-farnost-v-europe-nech-prichyli-utecenecku-rodinu-vyzval-dnes-papez-frantisek | dátum vydania = 2015-09-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-09-06 | vydavateľ = aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * '''[[6. september]]''' – V prieskume, ktorý uskutočnila agentúra [[Survation]], sa 51 percent respondentov vyjadrilo za odchod [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Spojeného kráľovstva]] z [[Európska únia|EÚ]], zatiaľ čo 49 percent chcelo, aby krajina v [[Európska únia|EÚ]] zostala.<ref>http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/366747-prieskum-za-vystupenie-z-eu-je-uz-51-percent-britov/</ref> * '''[[6. september]]''' – Do [[Mníchov|Mníchova]] podľa bavorských úradov dorazilo ďalších asi 5000 utečencov z [[Rakúsko|Rakúska]], cez ktoré vlaky a autobusy utečencov priviezli od maďarských hraníc.<ref>http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/366744-rakusko-ma-pocas-nedele-prepravit-dalsie-tisice-migrantov/</ref> == Úmrtia == * {{0}}[[4. september]] – [[Pavel Maňka]], slovenský výtvarník (* [[1929]]) * [[10. september]] – [[Ihab Hassan]], egyptsko-americký literárny teoretik a spisovateľ (* [[1925]]) * [[16. september]] – [[Emil Špaldon]], slovenský agronóm a univerzitný profesor (* [[1918]]) * [[19. september]] – [[Jackie Collinsová]], anglicko-americká spisovateľka (* [[1937]]) * [[25. september]] – [[Milan Veselý]], slovenský výtvarník, ilustrátor a dizajnér (* [[1939]]) == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} aayby4p7i3ij2eio937kan8289to1aw 14 552140 8370961 6065299 2026-09-19T14:55:37Z Spider 001757 142600 automatická kategorizácia pomocou šablóny {{Kategória ročníka}} 8370961 wikitext text/x-wiki {{Kategória ročníka}} our1wsohkn99640lp26awqfno1gwbmq 14 552143 8370972 6065298 2026-09-19T15:01:10Z Spider 001757 142600 automatická kategorizácia pomocou šablóny {{Kategória ročníka}} 8370972 wikitext text/x-wiki {{Kategória ročníka}} our1wsohkn99640lp26awqfno1gwbmq 14 552163 8370965 6065377 2026-09-19T14:57:45Z Spider 001757 142600 automatická kategorizácia pomocou šablóny {{Kategória ročníka}} 8370965 wikitext text/x-wiki {{Kategória ročníka}} our1wsohkn99640lp26awqfno1gwbmq 0 553957 8370919 8208757 2026-09-19T14:20:35Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8370919 wikitext text/x-wiki '''Samostatná zárobková činnosť''' je súhrnné označenie pre (predovšetkým) nasledujúce činnosti: [[živnosť]], dosahovanie zisku spoločníkmi [[verejná obchodná spoločnosť|v.o.s.]] a komplementármi [[komanditná spoločnosť|k.s.]], [[poľnohospodárska výroba]], [[slobodné povolania]] a [[sprostredkovanie]]. Presné definície pozri nižšie. Osoba vykonávajúca takúto činnosť sa nazýva '''samostatne zárobkovo činná osoba''' (skratka SZČO). Staršie sa (pod vplyvom českej podoby výrazu „osoba samostatně výdělečně činná“) uvádzal tvar „'''osoba samostatne zárobkovo činná'''“ (napr. v zákone 269/1949 Zb. a 55/1956 Zb.), ktorý sa dnes už vyskytuje len ojedinele (napr. v zákone č. 103/2015 Z.z.). == Použitie == Termín „samostatne zárobkovo činná osoba“ či „samostatná zárobková činnosť“ sa používa v textoch slovenských a českých (predtým v česko-slovenských) "predpisov, a to najmä z oblasti daní a odvodov. Termíny „samostatne zárobkovo činná osoba“ resp. „samostatná zárobková činnosť“ sa používajú aj v európskych predpisoch ako slovenský preklad anglických termínov (spravidla) „self-employed person“ resp. „self-employment“ / „activity as (a) self-employed person(s)“ a nemeckých „Selbständiger“/ „selbständig Erwerbstätiger“ resp. „selbständige (Erwerbs)tätigkeit“ (pozri nižšie) Termín „samostatne zárobkovo činná osoba“ sa okrem toho nachádza v [[ESA]] ako slovenský preklad anglického termínu „self-employed person“ a nemeckého „Selbständiger“ (pozri nižšie). == Zaradenie pojmu v slovenskom práve == Na účely dane z príjmov (pozri nižšie) je samostatná zárobková činnosť jedna z možných typov činností generujúcich príjmy. Ostatné možné typy činností generujúcich príjmy sú: činnosti vytvárajúce [[príjmy zo závislej činnosti]] (zamestnanec), činnosti vytvárajúce [[príjmy z kapitálového majetku]], činnosti vytvárajúce [[príjmy z prenájmu]], činnosti vytvárajúce [[príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu]] a činnosti vytvárajúce ostatné príjmy (t.j. príjmy z príležitostných činností, z prevodu vecí a cenných papierov, výhry v lotériách a pod.).<ref>(celý) zákon o dani z príjmov 595/2003 Z. z.</ref> Na účely sociálneho a zdravotného poistenia (pozri nižšie) je samostatne zárobkovo činná osoba jedným z možných typov platiteľov poistného. Ostatní možní platitelia poistného sú (najmä): [[zamestnanec]], [[zamestnávateľ]], [[štát]] a [[dobrovoľne poistená osoba]]<ref>§ 128 zákona o sociálnom poistení 461/2003 Z. z.</ref><ref>§ 11 zákona o zdravotnom poistení 580/2004 Z. z.</ref>. Na účely zákona o službách zamestnanosti (pozri nižšie) je samostatne zárobkovo činná osoba jedným z mnohých možných typov „účastníkov právneho vzťahu na účely zákona o službách zamestnanosti“. Ostatné možné typy sú zamestnanec, zamestnávateľ, uchádzač o zamestnanie, záujemca o zamestnanie, orgán štátnej správy, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, samosprávny kraj, obec a pod.<ref>§ 2 zákona o službách zamestnanosti 5/2004 Z. z.</ref> == Definície v právnych prepisoch == ===Zákon o dani z príjmov (§ 6)<ref>zákon č. 595/2003 Z. z., 13. 7. 2015</ref> === Príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti (resp. z „podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti“) sú (§ 6 ods. 1 a 2): *príjmy z podnikania, t.j,: **a) príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, ** b) príjmy zo živnosti, **c) príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov neuvedené v písmenách a) a b) [t.j. napríklad príjmy súkromných veterinárov, audítorov, daňových poradcov a notárov], ** d) príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti“ *príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti, t.j.: **z vytvorenia diela a umeleckého výkonu vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a príjmov autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie, pri ktorých daňovník využil istý postup a z použitia alebo poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, **z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním [napr. osobná asistencia postihnutému, správca konkurznej podstaty], ** znalcov a tlmočníkov **z istých činností sprostredkovateľov, ktoré nie sú živnosťou [napr. v oblasti doplnkového dôchodkového sporenia, stavebného sporenia, služieb zamestnanosti, cenných papierov či poistenia] Príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti je aj (§ 6 ods. 5): * príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka, * úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, * príjem z predaja podniku alebo jeho časti na základe zmluvy o predaji podniku, * výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka, ktorá súvisí a je dôsledkom nakladania s jeho obchodným majetkom. === Zákon o sociálnom poistení === ==== Od roku 2011(§ 5 a § 3<ref>zákon č. 461/2003 , 13. 7. 2015</ref>) ==== Samostatne zárobkovo činná osoba je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného [[Nemocenské poistenie|nemocenského poistenia]] a povinného [[Dôchodkové poistenie|dôchodkového poistenia]] tejto osoby: * dosahovala príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov (pozri vyššie), okrem príjmu z výkonu činnosti osobného asistenta postihnutých. *dosahovala príjmy z predchádzajúceho bodu, ak nepodlieha dani z príjmov preto, lebo: ** tak ustanovujú predpisy a zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia ** sa na osobu v právnych vzťahoch [[Sociálne poistenie|sociálneho poistenia]] uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa nariadenia Eur. parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 v znení nariadenia Eur. parlamentu a Rady č. 988/2009 zo 16. septembra 2009 **tak ustanovuje medzinárodná zmluva majúca prednosť pred predpismi Slovenska ==== Do roku 2010 ==== Ako vidno, súčasné (rok 2015) znenie zákona o sociálnom poistení definuje samostatnú zárobkovú činnosť jednoducho odkazom na definíciu z zákone o dani z príjmov. V staršom znení zákona o sociálnom poistení platnom do konca roka 2010 bolo naopak taxatívne vymenované, čo sa považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu. Konkrétne v znení zákona platnom na konci roku 2010 bolo uvedené toto:<br><ref>zákon č. 461/2003 Z.z. v znení platnom 1. 10. 2010</ref> „Samostatne zárobkovo činná osoba na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá: *a) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách a je zapísaná do evidencie podľa [zákona o obecnom zriadení], *b) má oprávnenie prevádzkovať živnosť [podľa zákona o živnostenskom podnikaní], *c) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu [napr. advokácia, komerčný právnik] okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu *d) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti, *e) vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere, *f) vykonáva činnosť obchodného zástupcu.“ === Zákon o zdravotnom poistení === ==== Od roku 2011 (§ 11 ods.4 a § 10 ods. 1b, ods. 2 a 3<ref>zákon č. 580/2004 Z.z., 13. 7. 2015</ref>) ==== Samostatne zárobkovo činná osoba je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie nasledujúcej resp. má príjem z nasledujúcej zárobkovej činnosti: *dosahovanie príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti podľa §6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov (pozri vyššie), okrem príjmu z výkonu činnosti osobného asistenta postihnutých *dosahovanie príjmu z predchádzajúceho bodu, ak nepodlieha dani z príjmov preto, lebo: ** tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia ** ide o fyzickú osobu na území Slovenska, na ktorú sa vzťahujú predpisy o národnom kontaktnom mieste pre cezhraničnú zdravotnú starostlivosť **tak ustanovuje medzinárodná zmluva majúca prednosť pred predpismi Slovenska ==== Do roku 2010 ==== Ako vidno, súčasné (rok 2015) znenie zákona o zdravotnom poistení definuje samostatnú zárobkovú činnosť jednoducho odkazom na definíciu z zákone o dani z príjmov. V staršom znení zákona o zdravotnom poistení platnom do konca roka 2010 bolo naopak taxatívne vymenované, čo sa považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu. Konkrétne v znení zákona platnom na konci roku 2010 bolo uvedené toto:<br><ref>zákon č. 580/2004 Z.z. v znení platnom 1. 7. 2010</ref> „Samostatne zárobkovo činná osoba na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá: *a) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách a je zapísaná do evidencie podľa [zákona o obecnom zriadení], *b) má oprávnenie prevádzkovať živnosť [podľa zákona o živnostenskom podnikaní], *c) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu [napr. advokácia, sprostredkovatelia poistenia alebo sporenia, súkromní veterinári, audítori, daňoví poradcovia, notári, znalci, tlmočníci, prekladatelia] okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu *d) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti, *e) vykonáva činnosti, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním, [napr. správca konkurznej podstaty, sprostredkovateľ doplnkového dôchodkového sporenia] *f) vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere, *g) vykonáva umeleckú činnosť alebo inú tvorivú činnosť podľa osobitného predpisu [napr. zákona o vynálezoch alebo zákona o autorskom práve] mimo pracovnoprávnych vzťahov a obdobných vzťahov, ak túto činnosť podľa svojho vyhlásenia vykonáva sústavne, *h) vykonáva činnosť obchodného zástupcu.“ === Zákon o službách zamestnanosti (§ 5<ref>zákon č. 5/2004 Z.z., 13.7.2015</ref>) === Tento zákon definuje samostatnú zárobkovú činnosť mierne odchylne od vyššie uvedených zákonov (definícia zahŕňa napríklad aj spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným): „(1) Samostatne zárobkovo činná osoba na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá: *a) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, konateľom alebo členom dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným alebo členom predstavenstva alebo dozornej rady akciovej spoločnosti.... ak nie je zamestnanec, *b) prevádzkuje živnosť podľa [zákona o živnostenskom podnikaní] *c) vykonáva činnosť podľa osobitných predpisov [napr. daňový poradca, autorizovaný architekt, autorizovaný stavebný inžinier, notár, psychológ, reštaurátor, geodet, advokát, patentový zástupca, dizajnér, súkromný veterinár, zdravotnícky pracovník, audítor] *d) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách podľa [§12 a až 12e zákona č. 105/1990] *e) vykonáva činnosť agentúry dočasného zamestnávania..., *f) vykonáva činnosť agentúry podporovaného zamestnávania.... (2) Samostatná zárobková činnosť na účely tohto zákona je činnosť, ktorú vykonáva alebo prevádzkuje samostatne zárobkovo činná osoba podľa odseku 1.” === Európske predpisy === Termín „samostatná zárobková činnosť“ sa nachádza aj v texte Zmluvy o fungovaní EÚ (predtým Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva) ako slovenský preklad anglického termínu „activities as self-employed persons“ a nemeckého „selbständige (Erwerbs)tätigkeit(en)“.<ref>zmluva o fungovaní EÚ http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK-EN/TXT/?qid=1436793452454&uri=CELEX:12012E/TXT&from=SK</ref> V „nariadení Rady č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva“ sa nachádza výraz „samostatne zárobkovo činná osoba“ (angl. self-employed person) aj „samostatná zárobková činnosť“ (angl. self-employment). V článku 1 nariadenia je termín definovaný spoločne s termínom zamestnanec.<ref>nariadenie Rady č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, konsolidované znenie z roku 2008</ref> V „smernici Rady z 11. decembra 1986 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby vrátane činnosti v poľnohospodárstve a o ochrane samostatne zárobkovo činných žien počas tehotenstva a materstva“ sa používa termín „samostatne zárobkovo činné osoby“ (angl. self-employed workers, persons engaged in a self-employed capacity), ktorý tam je definovaný ako „všetky osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť na vlastný účet v súlade s podmienkami ustanovenými vnútroštátnymi právnymi predpismi vrátane osôb činných v poľnohospodárstve a príslušníkov slobodných povolaní“. V texte sú aj tvary „samostatne zárobková činnosť“ (angl. self-employed activities).<ref>smernica Rady z 11. decembra 1986 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby vrátane činnosti v poľnohospodárstve a o ochrane samostatne zárobkovo činných žien počas tehotenstva a materstva</ref> V „nariadení Eur. parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia“ je použitý výraz „činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba“ (angl. activity as a self-employed person), ktorý je tam definovaný ako tak, že „znamená každú činnosť alebo rovnocennú situácia, ktorá sa za takú považuje na účely právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia členského štátu, v ktorom takáto činnosť alebo rovnocenná situácia existuje“. Vyskytuje sa tam aj tvar „samostatne zárobková činnosť“ (self-employed person) a „samostatne zárobková činnosť“ (self-employment).<ref>nariadení Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia</ref> V „nariadení Komisie č. 1980/2003, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1177/2003 o štatistike spoločenstva o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC) vo vzťahu k definíciám a aktualizovaným definíciám“ sú v kontexte definície termínu „príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti“ (angl. self-employment income) použité termíny „samostatná zárobková činnosť“ (angl. self-employment jobs) a „samostatne zárobkovo činná osoba“ (self-employed person) takto: „Samostatná zárobková činnosť predstavuje tie práce, kde odmena je priamo závislá od zisku (alebo možnosti zisku) pochádzajúceho z vyrobeného tovaru a poskytnutých služieb (kde osobná spotreba je považovaná za časť zisku). Samostatne zárobkovo činná osoba uskutočňuje pracovné rozhodnutia ovplyvňujúce podnik, alebo deleguje takéto rozhodnutia ponechajúc si zodpovednosť za prosperitu podniku. (V tomto kontexte, "podnik" zahrňuje jednočlennú prevádzku). Odmena za činnosti vykonávané ako záujmová činnosť sa považuje za samostatnú zárobkovú činnosť.“<ref>nariadene Komisie č. 1980/2003, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1177/2003 o štatistike spoločenstva o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC) vo vzťahu k definíciám a aktualizovaným definíciám</ref> == Definície v štatistike == V Štatistickej ročenke SR od ŠÚ SR je “samostatne zárobkovo činná osoba” definovaná nasledovne: „Samostatne zárobkovo činná osoba (podnikateľ, spoločník, živnostník, samostatne hospodáriaci roľník, slobodné povolanie) je osoba, ktorá vykonáva ekonomickú činnosť za účelom získania zisku bez ohľadu na to, či zamestnáva ďalšie osoby alebo nie.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Štatistická ročenka Slovenskej republiky | url = http://spu.fem.uniag.sk/cvicenia/ksov/obtulovic/Hospodarska%20statistika/SR2011/PUB/sk-2011.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.7.2015 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Ide o širšiu definíciu než je definícia v zákone o dani z príjmov. Ojedinele ŠÚ SR používa aj termín „osoba samostatne činná“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = METODICKÉ VYSVETLIVKY | url = http://www.statistics.sk/webdata/scitanie/def_sr/html/metodvys.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.7.2015 | vydavateľ = [[Štatistický úrad Slovenskej republiky]] | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140729161410/http://www.statistics.sk/webdata/scitanie/def_sr/html/metodvys.html | dátum archivácie = 2014-07-29 }}</ref>. Termín sa vyskytuje aj v [[ESA]]: *V slovenskom preklade [[ESA 1995]] na stránkach EÚ je (v bode 11.15) použitý termín „samostatne zárobkovo činné osoby“, v inom preklade „osoby samostatne činné“; anglický ekvivalent znie „self-employed persons“ a nem. „(die) Selbständige(n)“. V preklade EÚ podrobnú definíciu možno nájsť v nariadení Rady (ES) č. 2223/96 z 25.6.1996 a v inom preklade tu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.rozpocet.sk/app/docFile?docFileName=/docs/ESA_2.doc | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.7.2015 | vydavateľ = [[Ministerstvo financií Slovenskej republiky]] | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140821212350/http://www.rozpocet.sk/app/docFile?docFileName=/docs/ESA_2.doc | dátum archivácie = 2014-08-21 }}</ref>. *V slovenskom preklade [[ESA 2010]] na stránkach EÚ je (v bode 11.15) použitý termín „samostatne zárobkovo činné osoby“; anglický a nemecká ekvivalent je rovnaký ako v ESA 1995. V preklade EÚ podrobnú definíciu možno nájsť v nariadení Eur. parlamentu a rady č. 549/2013 z 21. mája 2013. == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * https://www.vszp.sk/platitelia/platenie-poistneho/samostatne-zarobkovo-cinna-osoba/ (stav 2015) * http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TPrintWithHeader.ascx&phContent=~/EDL/ShowArticlePrint.ascx&ArticleId=36794{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} (stav 2012) [[Kategória:Daňové právo]] [[Kategória:Obchodné právo]] [[Kategória:Sociálne poistenie]] [[Kategória:Zdravotné poistenie]] mxdntvfz3pxz5yxs35nn7nmtwrayq2y 14 554137 8370962 6085067 2026-09-19T14:56:01Z Spider 001757 142600 automatická kategorizácia pomocou šablóny {{Kategória ročníka}} 8370962 wikitext text/x-wiki {{Kategória ročníka}} our1wsohkn99640lp26awqfno1gwbmq 14 554403 8370937 6089869 2026-09-19T14:44:33Z Spider 001757 142600 automatická kategorizácia pomocou šablóny {{Kategória ročníka}} 8370937 wikitext text/x-wiki {{Kategória ročníka}} our1wsohkn99640lp26awqfno1gwbmq 0 554592 8371105 7882826 2026-09-19T20:42:11Z Maximilián Fedora 259749 8371105 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Christopher Walken | Popis osoby = americký herec, filmový scenárista a režisér | Portrét = Christopher Walken 2018.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis = Christopher Walken v roku 2018 |Dátum narodenia = {{dnv|1943|3|31}} |Miesto narodenia = [[Astoria (New York)|Astoria]], [[New York (štát)|New York]], [[Spojené štáty|USA]] |Dátum úmrtia = |Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Rodné meno = Ronald Walken | Iné mená = Chris Walken, Ronnie Walken | Národnosť = americká | Zamestnanie = [[herec]], [[scenárista]], [[režisér]] | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Manželka = [[Georgianne Thonová]] (od 1969) | Aktívne roky = [[1952]] – súčasnosť | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = }} '''Christopher Walken''' (narodený ako '''Ronald Walken'''; * [[31. marec]] [[1943]], [[Astoria (New York)|Astoria]], [[New York (štát)|New York]], [[Spojené štáty|USA]]) je americký [[herec]], ktorý stvárnil viac ako sto divadelných a filmových úloh, filmový [[scenárista]] a [[režisér]]. V roku [[1978]] získal [[Academy Awards|Oscara za vedľajšiu úlohu]] vo filme ''Lovec jeleňov''. Účinkoval tiež v snímkach ''Na dosah'', ''Kráľ New Yorku'', ''[[Batman sa vracia]]'', ''Pravdivá romanca'', ''[[Pulp Fiction: Historky z podsvetia]]'' alebo v [[James Bond (filmy)|bondovke]] ''Vyhliadka na vraždu''. Zahral si v niekoľkých hudobných [[videoklip]]och, napríklad v piesni „Live to Tell“, naspievanej [[Madonna|Madonnou]], ktorá propagovala drámu ''Na dosah'', alebo vo videu skupiny [[Norman Cook|Fatboy Slim]]. Christopher Walken mal ako šestnásťročný brigádu ako krotiteľ levov v cirkuse. == Filmografia (výber) == {| class="wikitable" |- ! width="33" |Rok ! width="225" |Film ! width="175" | Úloha ! width="175" | Réžia |- |1966 |''Barefoot in Athens'' |Lamprocles |George Schaefer |- | align="center" rowspan="2" |1969 |''The Three Musketeers'' |John Felton | |- |''Me and My Brother'' |The Director |Robert Frank |- | 1971 | ''The Anderson Tapes'' |The Kid |[[Sidney Lumet]] |- | 1972 | ''The Happiness Cage'' |Pvt. James H. Reese |Bernard Girard |- | 1975 | ''Valley Forge'' |The Hessian |Fielder Cook |- | 1976 | ''Next Stop, Greenwich Village'' |Robert |[[Paul Mazursky]] |- | rowspan="3" | 1977 | ''The Sentinel'' |Det. Rizzo |Michael Winner |- | ''Annie Hallová'' | Duane Hall | [[Woody Allen]] |- | ''Roseland'' | Russel (The Hustle) | [[James Ivory]] |- | rowspan="2" | 1978 |''Shoot the Sun Down'' |Mr. Rainbow |David Leeds |- | ''Lovec jeleňov'' |Nikanor "Nick" Chevotarevich |[[Michael Cimino]] |- | 1979 | ''Last Embrace '' |Eckart |[[Jonathan Demme]] |- | 1980 | ''Heaven's Gate'' |Nathan D. Champion |Michael Cimino |- | rowspan="2" | 1981 | ''The Dogs of War'' |James "Jamie" Shannon |John Irvin |- | ''Pennies from Heaven'' |Tom |[[Herbert Ross]] |- | rowspan="3" | 1983 | ''Who Am I This Time?'' |Harry Nash |[[Jonathan Demme]] |- | ''Brainstorm'' |Dr. Michael Anthony Brace [Douglas Trumbull |- | ''Mŕtva zóna'' |Johnny Smith | [[David Cronenberg]] |- | 1985 | ''Vyhliadka na smrť'' | Max Zorin | John Glen |- | 1986 | ''Na dosah'' |Brad Whitewood Sr. |[[James Foley]] |- | 1987 | ''Deadline'' |Don Stevens |Nathaniel Gutman |- | rowspan="3" | 1988 | ''Vojna o fazuľové pole'' |Kyril Montana |[[Robert Redford]] |- | ''Biloxi Blues'' |Sgt. Merwin J. Toomey |[[Mike Nichols]] |- | ''Homeboy'' |Wesley Pendergass |Michael Seresin |- | 1989 | ''Spojení'' |Louis Whitley Strieber |Philippe Mora |- | rowspan="2" | 1990 | ''King of New York '' |Frank White |Abel Ferrara |- | ''The Comfort of Strangers'' |Robert |[[Paul Schrader]] |- | rowspan="2" |1991 |''Sarah, Plain and Tall'' |Jacob Witting |Glenn Jordan |- | ''McBain'' |Bobby McBain |James Glickenhaus |- | rowspan="4" | 1992 | ''Milenky'' |Warren Zell |Barry Primus |- | ''[[Batman sa vracia]]'' | Max Shreck | [[Tim Burton]] |- | ''Day of Atonement'' |Pasco Meisner |Alexandre Arcady |- | ''All-American Murder'' |P.J. Decker |Anson Williams |- | rowspan="4" | 1993 | ''Scam'' |Jack Shanks |John Flynn |- | ''Skylark'' |Jacob Witting |Glenn Jordan |- | ''Pravdivá romanca'' |Vincenzo Coccotti |[[Tony Scott]] |- | ''Waynov svet 2'' |Bobby Cahn |[[Stephen Surjik]] |- | rowspan="2" | 1994 | ''A Business Affair'' |Vanni Corso |Charlotte Brandstrom |- | ''[[Pulp Fiction: Historky z podsvetia]]'' |Kapitán Koons |[[Quentin Tarantino]] |- | rowspan="6" | 1995 | ''Nick of Time'' |Pán Smith |[[John Badham]] |- | ''The Prophecy'' |Gabriel |Gregory Widen |- | ''The Addiction'' |Peina |Abel Ferrara |- | ''Čo robiť v Denveri, keď človek nežije'' |Muž s plánom |Gary Fleder |- | ''Search and Destroy'' |Kim Ulander |David Salle |- | ''Wild Side'' |Bruno Buckingham |Donald Cammell |- | rowspan="4" | 1996 | ''Posledný ostáva'' |Hickey |Walter Hill |- | ''Celluloide'' |Americký plukovník Rod Geiger |[[Carlo Lizzani|Carlo Lizzano]] |- | ''[[Basquiat (film)|Basquiat]]'' |The Interviewer |[[Julian Schnabel]] |- | ''Pohreb'' |Raimundo Tempio |Abel Ferrara |- | rowspan="4" | 1997 | ''Excess Baggage'' |Raymond "Ray" Perkins |Marco Brambilla |- | ''Suicide Kings'' |Carlo Bartolucci / Charlie Barret |Peter O'Fallon |- | ''Mousehunt'' |Caeser, Exterminator |Gore Verbinski |- | ''Touch'' |Bill Hill |[[Paul Schrader]] |- | rowspan="4" | 1998 | ''The Prophecy II'' |Gabriel |Greg Spence |- | ''Illuminata'' |Umberto Bevalaqua |[[John Turturro]] |- | ''New Rose Hotel'' |Fox |Abel Ferrara |- | ''Trance'' |Strýko Bill Ferriter |Michael Almereyda |- | rowspan="3" | 1999 | ''[[Ospalá diera]]'' (''Sleepy Hollow'') |Hessian Horseman |Tim Burton |- | ''Kiss Toledo Goodbye'' |Max |Lyndon Chubbuck |- | ''Vendetta'' |James Houston |Nicholas Meyer |- | rowspan="2" | 2000 | ''The Prophecy 3: The Ascent'' |Gabriel |Patrick Lussier |- | ''The Opportunists'' |Victor "Vic" Kelly |Myles Connell |- | rowspan="5" | 2001 | ''Špinavý Joe'' |Gert B. "Clem" FROB /<br />Anthony Benandetti |Dennie Gordon |- | ''Aféra s náhrdelníkom'' |Alessandro Cagliostro |Charles Shyer |- | ''Zlatíčka pre každého'' | Hal Weidmann |Joe Roth |- |''Popcorn Shrimp'' |''Scenárista'', ''režisér'' |Christopher Walken |- |''Jungle Juice'' |Roy |Tony Vitale |- | rowspan="5" | 2002 | ''Chyť ma, ak to dokážeš'' | Frank William Abagnale Sr. |[[Steven Spielberg]] |- | ''Plots with a View'' |Frank Featherbed |Nick Hurran |- | ''Poolhall Junkies'' |Strýko Mike Flynn |Mars Callahan |- | ''Julius Caesar'' |Cato mladík |Uli Edel |- | ''The Country Bears'' |Reed Thimple |Peter Hastings |- | rowspan="3" | 2003 | ''Kangaroo Jack'' |Salvatore "Sal" Maggio |David McNally |- | ''The Rundown'' |Hatcher | Peter Berg |- | ''Gigli'' |Det. Stanley Jacobellis |Martin Brest |- | rowspan="4" | 2004 | ''Envy'' |J-Man |[[Barry Levinson]] |- | ''Stepfordské paničky'' |Mike Wellington | [[Frank Oz]] |- | ''Križovatka osudu '' |Turner Lair |Jordan Roberts |- | ''Man on Fire'' |Paul Rayburn |Tony Scott |- | rowspan="3" | 2005 | ''Ako uloviť družičku'' |William Cleary |David Dobkin |- | ''Domino'' |Mark Heiss |Tony Scott |- | ''Romance and Cigarettes'' |Bratranec Bo |John Turturro |- | rowspan="3" | 2006 | ''Klik - život na diaľkové ovládanie '' | Morty |Frank Coraci |- | ''Man of the Year'' | Jack Menkan | [[Barry Levinson]] |- | ''Fade to Black'' | Výčapné | Oliver Parker |- | 2007 | ''Hairspray'' |Wilbur Turnblad |Adam Shankman |- | 2008 | ''$5 a Day '' | Nat Parker |Nigel Cole |- | 2009 |''Dokonalý zločin '' | Roger Barlow | Peter Hewitt |- | 2010 | ''Hairspray 2: White Lipstick'' | Wilbur Turnblad |Adam Shankman |- | 2011 | ''Kill The Irishman '' | Shondora Birnse | Jonathan Hensleigh |- | rowspan="3" | 2012 | ''Sedem psychopatov'' | Hans | Martin McDonagh |- | ''A Late Quartet'' | Peter Mitchell | Yaron Zilberman |- | ''Ako za starých čias'' | Doc | Fisher Stevens |- | 2013 | ''The Power of Few'' | Dokom | Leone Marucci |- | 2014 | ''Jersey Boys'' | Gyp DeCarlo | [[Clint Eastwood]] |- | 2015 | ''When I Live My Life Over Again '' | Paul | Robert Edwards |} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Christopher Walken}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=nm0000686|meno=Christopher Walken}} * {{Csfd meno|id=149|meno=Christopher Walken}} * [http://chriswalken.com/gallery.htm Oficiálne fan stránky] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090309154622/http://chriswalken.com/gallery.htm |date=2009-03-09 }} == Zdroj == {{Preklad|cs|Christopher Walken|11791884}} {{Biografický výhonok}} {{Oscar - najlepší herec vo vedľajšej úlohe 1961 - 1980}} {{Držitelia ceny Screen Actors Guild Award za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe}} {{Držitelia ceny Satellite pre najlepšieho vedľajšieho herca - film}} {{Držitelia ceny Hasty Pudding pre Muža roka}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Walken, Christopher}} [[Kategória:Divadelní herci USA]] [[Kategória:Filmoví herci USA]] [[Kategória:Televízni herci USA]] [[Kategória:Detskí herci]] [[Kategória:Filmoví režiséri USA]] [[Kategória:Scenáristi USA]] [[Kategória:Držitelia Oscara za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe]] [[Kategória:Držitelia ceny BAFTA]] [[Kategória:Osobnosti z New Yorku]] [[Kategória:Držitelia Screen Actors Guild Award]] [[Kategória:Herci, ktorí hrali Bondových darebákov]] iwxb7p2y7c73hgu36u7x6ornkvl8e2f 0 557044 8370900 8344464 2026-09-19T12:53:39Z ~2026-50578-46 305738 /* */ 8370900 wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát | názov = Ukrajinská ľudová republika | originálny názov = Українська Народна Республіка<br />Ukrajinska Narodna Respublika | rok vzniku = 1917 | rok zániku = 1921 | viac pred = áno | pred 1 = Ruská republika | pred 1 vlajka = Flag of Russia.svg | pred 2 = Ukrajinská sovietska republika | pred 2 vlajka = Red flag.svg | pred 3 = Ukrajinský štát | pred 3 vlajka = Flag of Ukraine (1917–1921).svg | pred 4 = Západoukrajinská ľudová republika | pred 4 vlajka = Flag of Ukraine (1917–1921).svg | pred info = | viac po = áno | po 1 = Ukrajinská ľudová republika sovietov | po 1 vlajka = Flag of Ukrainian People's Republic of the Soviets.svg | po 2 = Odeská sovietska republika | po 2 vlajka = Red flag.svg | po 3 = Donecko-krivorožská sovietska republika | po 3 vlajka = Red flag.svg | po 4 = Ukrajinský štát | po 4 vlajka = Flag of Ukraine (1917–1921).svg | po 5 = Druhá poľská republika | po 5 vlajka = Flag of Poland (1919–1928).svg | po 6 = Ústredné veliteľstvo Ozbrojených síl Južného Ruska | po 6 vlajka = Flag of Russia.svg | po 7 = Machnovščina | po 7 vlajka = Махновское знамя.svg | po 8 = Ukrajinská sovietska socialistická republika | po 8 vlajka = Flag of the Ukrainian Soviet Socialist Republic (1919–1929).svg | po 9 = Exilová vláda Ukrajinskej ľudovej republiky | po 9 vlajka = Flag of Ukraine (1917–1921).svg | šírka 1. sloupce = | vlajka = Flag of Ukraine (1917–1921).svg | článok o vlajke = Vlajka Ukrajiny | vlajka veľkosť = | znak = Coat of arms of the Ukrainian People's Republic.svg | článok o znaku = Štátny znak Ukrajiny | znak veľkosť = | rámček znak = | hymna = [[Šče ne vmerla Ukrajina]]<br />(Ešte Ukrajina nezomrela)<br /> | článok o hymne = Šče ne vmerla Ukrajina | motto = | článok o motte = | mapa = Ukrainian People's Republic in Europe.svg | mapa veľkosť = | mapa poznámka = Návrh územia Ukrajinskej ľudovej republiky, ktoré predstavila ukrajinská delegácia na [[Parížska mierová konferencia (1919)|Parížskej mierovej konferencii]] v roku 1919 | hlavné mesto = [[Kyjev]] | rozloha = | rozloha poznámka = | najvyšší bod = | najvyšší bod poznámka = | najdlhšia rieka = | najdlhšia rieka poznámka= | počet obyvateľov = | počet obyvateľov poznámka = | jazyky = [[ukrajinčina]], [[jidiš]] | národnostné zloženie = [[Ukrajinci]], [[Rusi]], [[Židia]] | náboženstvo = [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávna cirkev]], [[judaizmus]], [[latinská cirkev|rímskokatolícka cirkev]] | štátne zriadenie = [[parlamentná republika]] | materská zem = | mena = [[ukrajinská hrivna]] | vznik = [[20. november|20. novembra]] [[1917]] (Centrálna rada vyhlásila širšiu autonómiu ukrajinských území od [[Ruská republika|Ruska]])<br />[[22. január]]a [[1918]] (vyhlásenie nezávislosti Ukrajinskej ľudovej republiky) | zánik = [[18. marec|18. marca]] [[1921]] ([[Rižský mier]]) }} '''Ukrajinská ľudová republika''' (skratka: '''UĽR'''; {{vjz|ukr|Українська Народна Республіка (УНР)|''Ukrajinska Narodna Respublika (UNR)''}}) bola väčšia z dvoch ukrajinských republík, ktoré vzišli z [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] a [[Októbrová revolúcia|Októbrovej revolúcie]]. UĽR vznikla na konci [[november|novembra]] [[1917]], keď Centrálna rada vyhlásila širšiu autonómiu ukrajinských území od [[Ruská republika|Ruska]]. V [[január]]i [[1918]] Centrálna rada vyhlásila nezávislosť Ukrajinskej ľudovej republiky. Vo [[február]]i [[1919]] boľševici dobyli [[Kyjev]] a Ukrajina tak upadla do chaosu. Žiadna z armád nakoniec nebola schopná konečného víťazstva a celú situáciu vyriešil až [[Rižský mier]] z [[18. marec|18. marca]] [[1921]]. Najvýznamnejším predstaviteľom Ukrajinskej ľudovej republiky bol [[Symon Petliura]]. == Autonómia == Vo [[február]]i [[1917]] prebehla vo vtedajšom hlavnom meste [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] [[Petrohrad]]e tzv. [[februárová revolúcia (1917)|februárová revolúcia]], ktorá zmietla z trónu cára [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláša II.]] a moci sa chopila dočasná vláda na čele s politikmi [[Alexandr Fiodorovič Kerenskij|Kerenským]] a [[Georgij Jevgenievič Ľvov|Ľvovom]]. V [[jún]]i 1917 reagovala na zmenu podmienok v ruskej politike ''Centrálna rada Ukrajiny'' a vyhlásila autonómiu v rámci novovzniknutej [[Ruská republika|Ruskej republiky]]. Hlavným vládnym orgánom sa stal ''Generálny sekretariát'', v ktorého čele stál [[Volodymyr Vynnyčenko]]. Kerenskij uznal sekretariát ako výkonnú moc dočasnej vlády nad Ukrajinou a poveril ho správou piatich gubernií (Volyň, Kyjev, Podolie, Poltava a Černihiv), ktoré boli považované za ukrajinské. [[Októbrová revolúcia]] v roku [[1917]] zvrhla Dočasnú vládu a k moci sa dostali [[boľševici]]. Tí pripravili v novembri 1917 povstanie v Kyjeve. Kyjevský Generálny sekretariát sa pokúsil povstaniu zabrániť, ale Centrálna rada sa postavila za boľševikov, a tak sa ruské vojská sekretariátu z Kyjeva stiahli. Dňa [[20. november|20. novembra]] 1917 Centrálna rada vyhlásila širšiu autonómiu od Ruska v existujúcich guberniách a rozšírila svoju pôsobnosť ďalej na [[Charkov]], [[Dnipro|Jekaterinoslav]], [[Cherson]] a na časť [[Tavridská gubernia|Tavridskej gubernie]] (bez [[Krym (polostrov)|Krymu]]). [[Voronežská gubernia|Voronežská]], [[Kurská gubernia|Kurská]] a [[Cholmská gubernia]] sa mohli pripojiť po chystanom referende. Po krátkom prímerí medzi boľševikmi a Radou si Červení uvedomili, že rada nemieni podporovať boľševickú revolúciu. V [[december|decembri]] 1917 bol zvolaný snem sovietskych predstaviteľov na Ukrajine s cieľom prevziať kontrolu nad Ukrajinou. Po neúspešnom puči v Kyjeve sa boľševici presunuli do Charkova a vyhlásili [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinskú sovietsku socialistickú republiku]]. V tom čase na Ukrajinu dorazili prvé jednotky [[Červená armáda|Červenej armády]] z Ruska s rozkazmi podporovať miestnu boľševickú vládu. Následne na Ukrajine vznikla na juhozápade [[Odeská sovietska republika]] a na východe [[Donecko-krivorožská sovietska republika]]. == Nezávislosť == Reakciou na boľševický útok na ukrajinské územia bolo vyhlásenie nezávislého ukrajinského štátu [[22. január]]a [[1918]]. To však Červenú armádu nezastavilo a mesiac na to mali boľševici pod kontrolou rozsiahle ukrajinské územie vrátane Kyjeva. === Nemecký protektorát === Centrálna rada v tejto zúfalej situácii bola nútená hľadať pomoc v zahraničí. Vo [[február]]i [[1918]] tak podpísala [[Brestlitovský mier]] (tzv. Chlebový mier) a Ukrajina sa tak stala nemeckým [[protektorát]]om. Nemci okamžite poslali na Ukrajinu svoje vojská a vytlačili boľševikov späť do Ruska. Toho mesiaca [[Kubánska ľudová republika]] deklarovala federatívne pripojenie s Ukrajinou. Brestlitovský mier zaradil celú Ukrajinu do sféry vplyvu Nemecka a mnoho Ukrajincov v tom videlo ochranu pred spúšťou, ktorú tu spôsobila Červená armáda. Ale jediným nemeckým cieľom bolo vyhrať vojnu, ktorá stále prebiehala na západnej fronte. Ukrajina tak začala slúžiť ako zásobáreň potravín pre nemecké vojsko. Do čela protektorátu bol povolaný generál Hermann von Eichhorn. Po svojom nástupe nechal zatknúť členov Centrálnej rady a zrušil sociálne reformy, ktoré komplikovali vývoz potravín z Ukrajiny. Nakoniec prebehol Nemcami organizovaný prevrat a Centrálnu radu nahradil Hajtmanát. === Hetmanát === [[Súbor:Map of Ukraine for Paris Peace Conference.svg|thumb|Navrhované hranice Ukrajinskej ľudovej republiky, ktoré predstavila ukrajinská delegácia na [[Parížska mierová konferencia (1919)|Parížskej mierovej konferencii]] v roku 1919]] Po prevrate sa chopila vlády konzervatívna vláda hetmana [[Pavlo Skoropadskyj|Pavla Skoropadského]] a vyhlásila tzv. Ukrajinský štát. Hajtman Skoropadskyj bol síce iba bábkou Nemcov, ale vytvoril akcieschopnú vládu, ktorá si zakladala na podpore veľkostatkárov. Jeho vláda nebola populárna, ale na rozdiel od Centrálnej rady sa jej podarilo vytvoriť fungujúcu správu krajiny, nadviazať diplomatické vzťahy s inými krajinami a vyjednať mierovú zmluvu so sovietskym Ruskom. V tomto období bolo otvorených veľa ukrajinských škôl, dve ukrajinské univerzity a Ukrajinská akadémia vied. Hajtmanát podporoval navrátenie pôdy veľkostatkárom, ktorým ju znárodnili boľševici. Často tak za podpory nemeckých jednotiek dochádzalo k násiliu a roľníckym povstaniam. Vytvorilo sa tak následne partizánske hnutie bojujúce proti hajtmanátu. Vrcholom odporu bol úspešný atentát na generála von Eichhorna, ktorý bol faktickým vládcom štátu v júli [[1918]]. Cez prázdniny [[1918]] začínalo byť jasné, že Nemecko vojnu nevyhrá. Nemci nakoniec úplne stiahli svoje jednotky z Ukrajiny. Hajtman Skoropadskyj následne vytvoril novú vládu tvorenou prevažne ruskými monarchistami. Ako odpoveď bol vytvorený socialistami tzv. ''Direktoriát'' v novembri [[1918]]. === Direktoriát === Direktor si medzi Ukrajincami získal veľkú obľubu. Prešlo k nemu aj niekoľko Skoropadskyho vojenských jednotiek, ktoré následne obkľúčili Kyjev. Hajtman Skoropadskyj abdikoval a zvyšok síl Hajtmanátu sa následne vzdalo jednotkám direktoriátu. Do čela Ukrajiny sa postavil [[Symon Petljura]]. Absenciu cudzích vojsk hneď využili boľševici a v decembri [[1918]] zaútočili na Ukrajinu v blízkosti [[Kursk]]u. V januári 1919 bola oficiálne vyhlásená vojna medzi sovietskym Ruskom a Ukrajinou. Na konci januára sa k direktoriátu pripojila tzv. [[Západoukrajinská ľudová republika]] so sídlom v [[Ľvov]]e. Došlo tak k zjednoteniu dvoch ukrajinských republík, ktoré celú dobu existovali vedľa seba. == Koniec nezávislosti == [[Súbor:Rząd URL 1920.jpg|right|300px|thumb|Členovia Diretkoriátu v roku 1920 (Petljura sedí uprostred)]] Vo [[február]]i [[1919]] boľševici dobyli Kyjev. Ukrajina tak upadla do chaosu. Na jej území sa pohybovali vedľa jednotiek boľševikov a ukrajinskej armády aj vojská bielogvardejcov, poľská armáda, jednotky [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]], [[Zelená armáda]] a partizánska Revolučná povstalecká armáda Ukrajiny pod vedením [[Nestor Ivanovyč Machno|Nestora Machna]]. V tejto dobe dochádzalo k najhorším zverstvám počas celej [[Ruská občianska vojna|Ruskej občianskej vojny]]. Úplne bežnými sa stali židovské [[pogrom]]y, rabovanie, znásilňovanie a vraždenie civilného obyvateľstva. Žiadna z armád nakoniec nebola schopná konečného víťazstva a celú situáciu vyriešil až [[Rižský mier]] z [[18. marec|18. marca]] [[1921]]. Územie Ukrajiny bolo rozdelené medzi [[Druhá poľská republika|Poľskú republiku]] a sovietske Rusko. [[Halič (región)|Halič]] a [[Volyň]] pripadla Poliakom a juh a východ Ukrajiny boľševikom. Zvyšky jednotiek Direktoriátu boli rozdrvené Červenou armádou a hlavní predstavitelia emigrovali a založili exilovú vládu. == Odkaz UĽR == Vláda UĽR sa uchýlila do exilu do Paríža, kde začala plánovať partizánske akcie proti boľševikom. Jej činnosť veľmi nevôľou niesli predstavitelia [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a začali podnikať kroky k jej zastaveniu. V roku [[1926]] bol zavraždený hlavný predstaviteľ ukrajinského odboja Symon Petljura. Vrahom bol židovský anarchista Sholom Schwartzbard, ktorý bol neskôr označený ako agent sovietskej tajnej služby OGPU. Aktívne vydržala exilová vláda až do znovuzískania ukrajinskej nezávislosti a oficiálne bola rozpustená v roku [[1992]]. V roku [[1991]] vznikla samostatná Ukrajina po kolapse ZSSR. Novovzniknutý štát prevzal štátne symboly od Karpatskej Ukrajiny ako je Vlajka a štátna hymna, štátny znak Ukrajiny bol prevzatý od Kyjevskej Rusi Deň [[22. január]] [[1919]] zjednotenie UĽR so Západoukrajinskou ľudovou republikou sa oslavuje na Ukrajine ako štátny sviatok ''Deň zjednotenia''. == Prezidenti == * [[1917]] – 1918 – Mychajlo Hruševskyj * [[1918]] – 1919 – Volodymyr Vynnyčenko * [[1919]] – Symon Petljura === V exile === * [[1926]] – [[1954]] – Andrij Livyckyj * [[1954]] – [[1965]] – Stepan Vytvyckyj * [[1965]] – [[1989]] – Mykola Livyckyj * [[1989]] – [[1992]] – Mykola Plavjuk == Literatúra == * ŠMIGEĽ, Michal: Ukrajinská revolúcia (1917 – 1921). In: ''Historická revue'', roč. XXXVI, 2025, č. 2, s. 36 – 41. == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Ukrajinská lidová republika|12792196}} [[Kategória:Dejiny Ukrajiny]] [[Kategória:Zaniknuté štáty]] [[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]] [[Kategória:Zaniknuté republiky]] bnvgn6extua2ydbxg4gsf1wfa5lib6j 0 561275 8371217 8340032 2026-09-20T10:28:45Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8371217 wikitext text/x-wiki {{Infobox|zahlavie=Supercell Oy|popis1=Typ spoločnosti|data1=[[Dcérska spoločnosť]]|popis2=Odvetvie|data2=[[Videohra|Mobilná hra]]|popis3=Založené|data3=14. máj 2010|stylDat=font-size:95%|stylPopisu=font-size:95%|popis4=Zakladateľ|data4=Ilkka Paananen<br/>Mikko Kodisoja|popis5=Sídlo|data5=[[Helsinki]], Fínsko|popis6=Kľúčoví ľudia|data6=Ilkka Paananen ([[CEO]])|obrazok=Supercell-logo.svg|obrazok1=Supercell headquarters in Jätkäsaari, Helsinki, Finland, 2020.jpg|popisObrazka1=Sídlo spoločnosti Supercell v [[Jätkäsaari]]|stylPopisObrazka1=font-size:95%|popis7=Produkty|data7=''[[Supercell (hern%C3%BD_v%C3%BDvoj%C3%A1r)#Hry|Pozri nižšie]]''|popis8=Príjmy / Tržby|data8={{Suboff}} 1,698 miliardy EUR (2023)|popis9=Prevádzkový zisk|data9={{Suboff}} 580 miliónov EUR (2023)|popis10=Počet zamestnancov|data10=525 (2023)|popis11=Materská spoločnosť|data11=[[Tencent]]<br/>(81,4 %; 2016 – súčasnosť)|popis12=Dcérske spoločnosti|data12=HypeHype (51 %; 2016 – súčasnosť)<br/>Space Ape Games (62 %; 2017 – súčasnosť)|popis13=Webová stránka|data13=[https://supercell.com/en/ supercell.com]}}'''Supercell Oy''' (alebo '''Supercell Ltd''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Supercell Oy {{!}} Yritys- ja taloustiedot | url = https://www.kauppalehti.fi/yritykset/yritys/23365096 | vydavateľ = Tärkeimmät talousuutiset {{!}} Kauppalehti | dátum vydania = 2025-08-19 | dátum prístupu = 2025-08-19 | jazyk = fi | priezvisko = Kauppalehti}}</ref> je fínska spoločnosť zaoberajúca sa vývojom [[Videohra|mobilných hier]] so sídlom v [[Helsinki|Helsinkách]]. Spoločnosť bola založená 14. mája 2010,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Supercell, the mobile game hit-maker, celebrates 10-year anniversary | url = https://dotesports.com/business/news/supercell-the-mobile-game-hit-maker-celebrates-10-year-anniversary | dátum vydania = 2020-05-14 | dátum prístupu = 2025-08-19 | jazyk = en-US | meno = Eva | priezvisko = Martinello | url archívu = https://web.archive.org/web/20210502135101/https://dotesports.com/business/news/supercell-the-mobile-game-hit-maker-celebrates-10-year-anniversary | dátum archivácie = 2021-05-02 }}</ref> debutovou hrou spoločnosti bola prehliadačová hra ''Gunshine.net'' a po jej vydaní v roku 2011 začala spoločnosť Supercell vyvíjať hry pre mobilné zariadenia. Odvtedy spoločnosť vydala sedem mobilných hier: ''[[Hay Day]]'', ''[[Clash of Clans]]'', ''[[Boom Beach]]'', ''[[Clash Royale]]'', ''[[Brawl Stars]]'', ''[[Squad Busters]]'' a mo.co, čo sú [[freemium]] hry, ktoré boli pre spoločnosť veľmi úspešné. Prvé dve generovali v roku 2013 denné tržby vo výške 2 milióny eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The $2.4 Million-Per-Day Company: Supercell | url = https://www.forbes.com/sites/karstenstrauss/2013/04/18/the-2-4-million-per-day-company-supercell/ | vydavateľ = Forbes | dátum prístupu = 2025-08-19 | jazyk = en | meno = Karsten | priezvisko = Strauss}}</ref> Po rýchlom raste spoločnosť Supercell otvorila ďalšie kancelárie v [[Šanghaj|Šanghaji]], [[San Francisco|San Franciscu]] a [[Soul|Soule]]. V roku 2016 spoločnosť odkúpil čínsky konglomerát [[Tencent]] holdings, ktorý získal 81,4 % podiel v spoločnosti v hodnote 8,4 miliardy eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tencent Buys Majority Stake in ‘Clash Of Clans’ Developer Supercell | url = https://www.forbes.com/sites/mattperez/2019/10/23/tencent-buys-majority-stake-in-clash-of-clans-developer-supercell/ | vydavateľ = Forbes | dátum prístupu = 2025-08-19 | jazyk = en | meno = Matt | priezvisko = Perez}}</ref> == Spoločnosť == === Obchodný model === Supercell sa zameriava na vývoj hier zadarmo, ktoré prinášajú zisk prostredníctvom mikrotransakcií v hre. Cieľom spoločnosti je zamerať sa na úspešné hry, ktoré zostávajú populárne roky. Dôraz sa nekladie na príjmy, ale na princíp „jednoducho navrhnúť niečo skvelé, niečo, čo používatelia milujú“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Is This The Fastest-Growing Game Company Ever? | url = https://www.forbes.com/sites/karstenstrauss/2013/04/17/is-this-the-fastest-growing-game-company-ever/ | vydavateľ = Forbes | dátum prístupu = 2025-08-19 | jazyk = en | meno = Karsten | priezvisko = Strauss}}</ref> Vývoj hier sa zameriava na „bunky“ piatich až siedmich ľudí, ktoré začínajú generovaním nápadov a ich úvodným preskúmaním generálnym riaditeľom Paananenom.[ Tím následne rozvinie nápad do hry, ktorú si ostatní zamestnanci spoločnosti môžu zahrať a otestovať, po čom nasleduje herné testovanie v kanadskom obchode App Store; ak je prijatie v Kanade dobré, ďalším krokom je globálne uvedenie na trh (App Store).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Is This The Fastest-Growing Game Company Ever? | url = https://www.forbes.com/sites/karstenstrauss/2013/04/17/is-this-the-fastest-growing-game-company-ever/ | vydavateľ = Forbes | dátum prístupu = 2025-08-19 | jazyk = en | meno = Karsten | priezvisko = Strauss}}</ref> Úspešné neúspechy oslavujú zamestnanci. Jednou z hier, ktorá bola zrušená už v pokročilom štádiu vývoja, bola Battle Buddies, ktorá bola tiež dobre hodnotená na testovacom trhu, ale počet hráčov bol stále príliš malý. Konečné rozhodnutie o zrušení projektu robí samotný vývojový tím. == História == === Pozadie a založenie === [[Súbor:Ilkka Paananen 1.6.2021 (cropped).jpg|náhľad|CEO a spoluzakladateľ Ilkka Paananen v roku 2021]] Pred založením spoločnosti Supercell pracovali dvaja zo zakladateľov, Mikko Kodisoja a Ilkka Paananen, v spoločnosti Sumea, ktorá sa zaoberá mobilnými hrami. Kodisoja spoluzaložil spoločnosť Sumea v roku 1999 a Paananen bol v roku 2000 prijatý do funkcie generálneho riaditeľa spoločnosti. V roku 2003 dosiahla spoločnosť Sumea zisk 1,2 milióna eur. V nasledujúcom roku spoločnosť Sumea kúpila spoločnosť American [[Digital Chocolate]] a stala sa jej fínskym sídlom a Paananen európskym manažérom. Kodisoja, kreatívny riaditeľ firmy, spoločnosť opustil v roku 2010 a krátko nato ho nasledoval Paananen. Paananen prešiel do spoločnosti rizikového kapitálu Lifeline Ventures, ale chcel vytvoriť hernú spoločnosť, kde by manažéri nerušili prácu vývojárov hier. Paananen, Kodisoja, Petri Styrman, Lassi Leppinen, Visa Forstén a Niko Derome, ktorí sa poznali prostredníctvom pracovných kontaktov, spolu založili spoločnosť Supercell v roku 2010. Spoločnosť začala podnikať v okrese [[Niittykumpu]] v meste [[Espoo]]. Kodisoja a Paananen investovali do spoločnosti 250 000 eur. [[Business Finland|Tekes]], fínska agentúra pre financovanie technologických inovácií, im požičala ďalších 400 000 eur a do spoločnosti Supercell investovala aj spoločnosť Lifeline Ventures. Nasledujúci október spoločnosť Supercell získala 750 000 eur prostredníctvom počiatočného financovania, a to aj od spoločností London Venture Partners a Initial Capital. Prvou hrou, ktorú Supercell začal vyvíjať, bola masívna multiplayerová online hra Gunshine, ktorú bolo možné hrať na [[Facebook|Facebooku]] pomocou prehliadača alebo na mobilných platformách. Prototyp hry bol hotový za osem mesiacov. Po dokončení Gunshine investovala spoločnosť [[Accel (spoločnosť)|Accel Partners]] do spoločnosti v máji 2011 8 miliónov eur a akcionár Kevin Comolli sa stal členom predstavenstva spoločnosti Supercell. Spoločnosť Accel investovala okrem iného aj do spoločnosti [[Rovio Entertainment|Rovio]]. === Zmena stratégií === V novembri 2011 spoločnosť Supercell opustila hru Gunshine z troch dôvodov: hráčov nezaujímala dostatočne dlho, bola príliš náročná na hranie a mobilná verzia nefungovala tak dobre ako verzia pre prehliadač. V najlepšom prípade mala hra približne pol milióna hráčov. Supercell považoval vedúce postavenie spoločnosti [[Zynga]] na trhu hier na platforme Facebook za neprekonateľné, a preto sa rozhodol zamerať na hry pre [[iPad]] a zrušil hru pre Facebook, ktorú vyvíjal. Aby zmiernil obavy investorov spoločnosti Supercell v dôsledku zmeny smeru, Paananen zvýšil detaily správ o pokroku. Spoločnosť súčasne vyvinula päť hier a prvou, ktorá bola vydaná na verejné testovanie, bola ''Pets vs Orcs''. Táto hra a Tower boli opustené. V máji 2012 bola vydaná hra ''[[Hay Day]]'', ktorá sa nakoniec stala prvou medzinárodne vydanou hrou spoločnosti Supercell. ''Hay Day'' bola verziou úspešnej hry ''[[FarmVille]]'' od spoločnosti Zynga pre Facebook, ľahko hrateľného farmárskeho simulátora, od spoločnosti Supercell. Supercell pridal do svojho farmárskeho simulátora možnosť zdokonaľovať produkty, výrobný reťazec a vlastnosti dotykovej obrazovky. Zdôraznil sa aj sociálny aspekt hry. Za štyri mesiace sa hra stala jednou z najziskovejších hier v obchode Apple App Store v USA a dva a pol roka bola jednou z najziskovejších na svete. Hra dostáva pravidelné aktualizácie a udržiava ju tím 14 ľudí. === Vývoj hry Clash of Clans === {{Hlavný článok|Clash of Clans}} Lasse Louhento začínal v spoločnosti [[Housemarque|Bloodhouse]] a Lassi Leppinen bol hlavným programátorom v spoločnostiach Sumea a Digital Chocolate. Ich tím strávil mesiace prácou na [[fantasy]] hre pre Facebook, keď Supercell zmenil stratégie. Leppinen a Louhento chceli vytvoriť strategickú hru, ktorá by používala dotykovú obrazovku, aby bolo hranie čo najjednoduchšie a najpríjemnejšie. Vývoj hry ''[[Clash of Clans]]'' trval šesť mesiacov a hra bola vydaná 2. augusta 2012. Za tri mesiace sa stala najziskovejšou aplikáciou v USA. Podľa App Annie bola hra Clash of Clans v rokoch 2013 a 2014 najziskovejšou mobilnou hrou na svete. Rovnomenná bitka medzi klanmi bola do hry pridaná až v roku 2014. V lete 2013 spoločnosť Supercell začala marketingovú spoluprácu s japonskou spoločnosťou videohier [[GungHo Online Entertainment|GungHo]]: spoločnosti si navzájom predávali hry na svojich vlastných trhoch. Vďaka tomu sa ''Clash of Clans'' stal jednou z najsťahovanejších aplikácií v Japonsku. Predseda predstavenstva spoločnosti GungHo, [[Taizo Son]], odletel do Fínska, aby poďakoval Paananenovi, a neskôr ho predstavil svojmu bratovi [[Masayoshi Son|Masayoshimu Sonovi]], generálnemu riaditeľovi spoločnosti SoftBank Corporation. Čoskoro navrhli akvizíciu spoločnosti, ku ktorej skutočne došlo 7. októbra 2013. SoftBank a GungHo kúpili 51 % akcií spoločnosti Supercell za 1,1 miliardy eur, čo je najvyššia cena za fínsku súkromnú spoločnosť v histórii. Za šesť mesiacov sa hodnota spoločnosti Supercell strojnásobila, keďže na jar 2013 spoločnosť predala 16,7 % svojich akcií za 100 miliónov eur. === Vývoj hier po Clash of Clans === ''Clash of Clans'' aj ''Hay Day'' boli vydané v lete 2012, a Supercell nevydal novú hru takmer dva roky. Dizajn tretej hry ''[[Boom Beach]]'' sa začal na jeseň 2012 a bola vydaná v roku 2014. Nová [[strategická hra]] bola uvedená na testovací trh koncom roka 2013, po čom prešla veľkými zmenami. Hra bola hneď po vydaní v marci veľmi úspešná v USA, ale na vrchole rebríčkov sťahovania sa dlho neudržala. Po tom, čo Supercell v decembri 2014 spustil drahú marketingovú kampaň, sa však dostala do top 30 najsťahovanejších aplikácií pre [[iPhone]]. V roku 2015 hra v rebríčkoch prekonala ''Hay Day''. V marci 2016 Supercell vydal svoju štvrtú podporovanú hru, ''[[Clash Royale]]'', ktorá používa podobné postavy z ''Clash of Clans''. Medzi vydaniami hier ''Boom Beach'' a ''Clash Royale'' spoločnosť Supercell ukončila viacero herných projektov, dva z nich boli v testovacej fáze. Jedným z nich bol ''Smash Land'', ktorý vyvíjali 4 až 5 ľudia počas 10 mesiacov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = news | url = https://www.gamedeveloper.com/latest-news | vydavateľ = Game Developer | dátum prístupu = 2025-08-19 | jazyk = en}}</ref> V decembri 2018 spoločnosť Supercell globálne vydala hru ''[[Brawl Stars]]'', ktorá bola ich piatou podporovanou hrou a jej vývoj od pôvodného vydania trval 18 mesiacov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://venturebeat.com/2018/12/12/supercells-brawl-stars-launches-on-ios-and-android/ |dátum prístupu=2025-08-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20210418130429/https://venturebeat.com/2018/12/12/supercells-brawl-stars-launches-on-ios-and-android/ |dátum archivácie=2021-04-18 }}</ref> 15. decembra 2021 spoločnosť Supercell oznámila, že v Severnej Amerike otvára nové herné štúdio, ktoré bude vyvíjať hry pre iné platformy, ako sú PC a konzoly.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = We Are Opening a Game Studio in North America to Make Games You Might Not Expect From Us | url = https://supercell.com/en/news/we-are-opening-game-studio-north-america-make-games-you-might-not/ | vydavateľ = Supercell | dátum prístupu = 2025-08-19 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20230720161446/https://supercell.com/en/news/we-are-opening-game-studio-north-america-make-games-you-might-not/ | dátum archivácie = 2023-07-20 }}</ref> V nasledujúcich rokoch spoločnosť Supercell experimentovala s viacerými novými projektmi, hoci mnohé boli počas vývoja ukončené. 29. mája 2024 spoločnosť Supercell spustila hru ''[[Squad Busters]]'', svoj prvý globálne vydaný nový titul za viac ako päť rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Squad Busters 2.0 and mo.co: What we learned from Supercell’s experimental era {{!}} Game Industry News | url = https://mobidictum.com/what-we-learned-from-supercells-experimental-era/ | dátum vydania = 2025-06-27 | dátum prístupu = 2025-08-19 | jazyk = en-US}}</ref> Hra kombinuje postavy zo zavedených franšíz Supercell, ako sú ''Clash of Clans'' a ''Brawl Stars'', v rýchlych zápasoch pre 10 hráčov zameraných na zbieranie drahokamov. Hra ''Squad Busters'' nazbierala pred spustením viac ako 40 miliónov predregistrácií a umiestnila sa na čele rebríčkov sťahovania vo viac ako 120 krajinách. Napriek tomu, že v priebehu niekoľkých mesiacov prekročila tržby vo výške 100 miliónov dolárov a získala ocenenie Hra roka od spoločnosti Apple, jej výkonnosť bola v rámci siete Supercell považovaná za zmiešanú kvôli problémom so zvyšovaním zapojenia a udržania hráčov v porovnaní s ich najväčšími hitmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Supercell boss: 'We need to take bigger risks' | url = https://www.bbc.com/news/articles/cqx2jz1l477o | vydavateľ = www.bbc.com | dátum vydania = 2025-06-23 | dátum prístupu = 2025-08-19 | jazyk = en-GB}}</ref> Dňa 23. marca 2023 spoločnosť Supercell v reakcii na [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskú inváziu na Ukrajinu]] pozastavila služby pre hráčov v Rusku a Bielorusku minimálne do 1. júna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Supercell blocks its games in Russia and Belarus | url = https://www.pocketgamer.biz/supercell-blocks-its-games-in-russia-and-belarus/ | vydavateľ = www.pocketgamer.biz | dátum vydania = 2023-03-23 | dátum prístupu = 2025-08-19 | jazyk = en | meno = Lewis | priezvisko = Rees}}</ref> === Financovanie === Spoločnosti [[Accel (spoločnosť)|Accel Partners]] a [[Index Ventures]] investovali v roku 2011 do série A spoločnosti Supercell 12 miliónov dolárov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Supercell Raises $12M from Accel Partners|url=https://www.businesswire.com/news/home/20110525006242/en/Supercell-Raises-12M-Accel-Partners|dátum prístupu=2025-08-19|jazyk=en}}</ref> V októbri 2013 bolo oznámené, že japonská spoločnosť [[GungHo Online Entertainment]] a jej materská spoločnosť [[SoftBank Group|SoftBank]] získali 51 % spoločnosti za údajne 1,51 miliardy dolárov. 1. júna 2015 spoločnosť SoftBank získala ďalších 22,7 % podiel v spoločnosti Supercell, čím sa jej celkový podiel zvýšil na 73,2 % spoločnosti a stala sa jediným externým akcionárom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SoftBank Ups Its Stake In Supercell To 73% As Sole External Shareholder | url = https://techcrunch.com/2015/06/01/softbank-buys-another-23-of-supercell-shares-now-owns-73-of-the-mobile-gaming-giant/ | dátum vydania = 2015-06-01 | dátum prístupu = 2025-08-19 | jazyk = en-US | meno = Ingrid | priezvisko = Lunden}}</ref> V roku 2016 spoločnosť Supercell vykázala ročné tržby vo výške približne 2,11 miliardy eur.[26] Za tri roky tržby spoločnosti vzrástli celkovo o 800 percent zo 78,4 milióna (2012). V roku 2024 dosiahla spoločnosť Supercell tržby vo výške 3 miliardy dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Supercell hits record $3 billion in revenue in 2024 | url = https://www.pocketgamer.biz/supercell-hits-record-3-billion-in-revenue-in-2024/ | vydavateľ = www.pocketgamer.biz | dátum vydania = 2025-02-11 | dátum prístupu = 2025-08-19 | jazyk = en | meno = Craig | priezvisko = Chapple}}</ref> === Vlastníctvo === V júni 2016 získala spoločnosť Halti S.A., konzorcium so sídlom v Luxembursku založené v tom mesiaci, 81,4 % akcií spoločnosti Supercell za 8,6 miliardy dolárov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Tencent Seals Deal to Buy ‘Clash of Clans’ Developer Supercell for $8.6 Billion|url=http://www.wsj.com/articles/tencent-agrees-to-acquire-clash-of-clans-maker-supercell-1466493612|periodikum=Wall Street Journal|dátum=2016-06-21|dátum prístupu=2025-08-19|issn=0099-9660|jazyk=en-US|meno=Juro|priezvisko=Osawa|meno2=Sarah E.|priezvisko2=Needleman}}</ref> V tom čase japonská banka [[SoftBank Group|SoftBank]] ocenila spoločnosť Supercell na 10,2 miliardy dolárov. Spoločnosť Halti S.A. vlastnila 50 % čínska technologická spoločnosť [[Tencent]]; v októbri 2019 spoločnosť Tencent zvýšila svoj podiel v konzorciu na 51,2 % získaním akcií v hodnote 40 miliónov dolárov ako súčasť konvertibilného dlhopisu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tencent takes majority control over Supercell | url = https://www.gamesindustry.biz/tencent-takes-majority-control-over-supercell | vydavateľ = GamesIndustry.biz | dátum vydania = 2019-10-23 | dátum prístupu = 2025-08-19 | jazyk = en | meno = Ivy Taylor | priezvisko = Contributor}}</ref> === Dcérske spoločnosti === V roku 2016 spoločnosť Supercell získala 51 % podiel v spoločnosti Frogmind, vývojárovi hry ''[[Badland (videohra)|Badland]]''. Neskôr, v roku 2021, sa premenovali na HypeHype, pričom Supercell investoval ďalších 13 miliónov eur do financovania vývoja.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Supercell invests €13 million in Finnish game studio - ArcticStartup | url = https://arcticstartup.com/supercell-invests-e13-million-in-finnish-game-studio/ | dátum vydania = 2021-11-24 | dátum prístupu = 2025-08-19 | jazyk = en-US}}</ref> V roku 2017 spoločnosť Supercell získala 60 % podiel v spoločnosti Space Ape Games, vývojárovi mobilných hier so sídlom v Londýne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Supercell | url = https://supercell.com/en/ | vydavateľ = Supercell | dátum prístupu = 2025-08-19 | jazyk = en}}</ref> Vo februári 2021 bolo oznámené, že Space Ape bude spolupracovať so spoločnosťou Supercell na vývoji hry ''Beatstar'', čo viedlo k tomu, že Supercell ID sa stalo dostupným na ''Beatstar''. Koncom roka 2021 spoločnosť Space Ape vyvinula hru ''[[Boom Beach|Boom Beach: Frontlines]]'', ktorá vznikla ako odnož hry ''[[Boom Beach]]'' so spoločnosťou Supercell. V Kanade bola hra postupne vydaná 19. októbra 2021 a vo vybraných krajinách. 30. novembra 2022 bolo oznámené ukončenie podpory hry a vypnutie serverov v januári 2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Space Ape Games will shut down Boom Beach: Frontlines in January | url = https://www.gamedeveloper.com/business/space-ape-games-will-shut-down-boom-beach-frontlines-in-january | vydavateľ = www.gamedeveloper.com | dátum prístupu = 2025-08-19 | jazyk = en}}</ref> Spoločnosť Supercell získala zvyšok Space Ape koncom roka 2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Supercell to open London office as it buys Space Ape outright | url = https://mobilegamer.biz/supercell-to-open-london-office-as-it-buys-space-ape-outright/ | vydavateľ = Mobilegamer.biz | dátum vydania = 2024-11-04 | dátum prístupu = 2025-08-19 | jazyk = en-GB | meno = Neil | priezvisko = Long}}</ref> Supercell presunula mnohých zamestnancov Space Ape, aby začali pracovať pre Supercell vo svojej londýnskej kancelárii. Tento prechod bol dosť chaotický a viedol k mnohým prepúšťaniam. Bývalý výkonný riaditeľ Space Ape prešiel do NextBeat. NextBeat sa bude zaoberať rytmickými titulmi Space Ape, ktoré celkom nezodpovedajú konkurenčnému štýlu Supercell.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Former Space Ape exec Hade spins out new firm NextBeat | url = https://mobilegamer.biz/former-space-ape-exec-hade-spins-out-new-firm-nextbeat/ | vydavateľ = Mobilegamer.biz | dátum vydania = 2025-01-13 | dátum prístupu = 2025-08-19 | jazyk = en-GB | meno = Neil | priezvisko = Long}}</ref> Z tohto dôvodu si už nemôžete vytvoriť účet Beatstar so Supercell ID, ale stále si ho môžete obnoviť. Aplikácia vás teraz vyzve na prihlásenie pomocou účtu [[Google]]. == Hry == {| class="wikitable sortable" !Názov !Rok !Dostupnosť !Popis |- |''Gunshine.net (neskôr Zombies Online)'' |2011 |style="background:#ffe4e4;|✗ |''Gunshine.net'' (neskôr známa ako ''Zombies Online'') bola prvou a zároveň jedinou hrou od spoločnosti Supercell, ktorá nebola určená pre mobilné zariadenia. Bola to [[Videohra|prehliadačová hra]], ktorá bola vydaná v roku 2011. Servery boli vypnuté 30. novembra 2012. |- |''Pets vs Orcs'' |2012 | style="text-align:center;" style="background:#ffe4e4;"|✗ |''Pets vs Orcs'' bola prvou mobilnou hrou spoločnosti. V roku 2012 bola na stiahnutie niečo vyše mesiaca. |- |''Battle Buddies'' |2012 |style="background:#ffe4e4;"|✗ |Druhá mobilná hra spoločnosti, ''Battle Buddies'', bola v roku 2012 v niekoľkých krajinách postupne uvedená na trh, ale neskôr v tom istom roku bola ukončená. Hra bola stiahnutá z trhu kvôli slabej monetizácii, a to aj napriek tomu, že získala pozitívne recenzie od kritikov. |- |[[Hay Day|''Hay Day'']] |2012 (iOS)<br/>a 2013 (Android) |style="background:#e0fcdc;"|✓ |Dňa 21. júna 2012 spoločnosť Supercell vydala hru [[Hay Day|''Hay Day'']] pre [[iOS]] a 20. novembra 2013 pre [[Android]]. |- |''[[Clash of Clans]]'' |2012 (iOS)<br/>a 2013 (Android) |style="background:#e0fcdc;"|✓ |2. augusta 2012 spoločnosť Supercell Worldwide vydala hru ''[[Clash of Clans]]'' pre iOS a 7. októbra 2013 pre Android. Táto online strategická hra, v ktorej hráči budujú obranu a trénujú jednotky na útok na základne iných hráčov, je najziskovejšou aplikáciou pre iOS a Android všetkých čias. Clash of Clans tiež získal pozitívne recenzie od publika na celom svete. Má hodnotenie 9/10 od [[Pocket Gamer]] a 4,5/5 hviezdičiek od [[Gamezebo]]. |- |[[Boom Beach|''Boom Beach'']] |2014 |style="background:#e0fcdc;"|✓ |Dňa 26. marca 2014 spoločnosť Supercell vydala hru ''[[Boom Beach]]'' pre iOS a Android. |- |''Spooky Pop'' |2014 |style="background:#ffe4e4;"|✗ |Kanadské spustenie novej mobilnej hry od spoločnosti Supercell s názvom Spooky Pop bolo vydané v decembri 2014 a ukončené v marci 2015. 9. februára 2015 bola aplikácia odstránená z kanadského obchodu App Store a tí, ktorí si predtým stiahli kópie a pokúšali sa získať prístup k hre, sa stretli s vyskakovacou správou o ukončení jej podpory. 10. marca 2015 bola hra úplne ukončená. Supercell bol odvtedy po úspechoch hier ''[[Clash of Clans]]'' a ''[[Boom Beach]]'' označovaný za konzervatívny, pokiaľ ide o vydávanie titulov, na rozdiel od mnohých iných spoločností zaoberajúcich sa vývojom mobilných aplikácií. |- |''Smash Land'' |2015 |style="background:#ffe4e4;"|✗ |Hra ''Smash Land'' bola v obmedzenom rozsahu spustená v Kanade a Austrálii 1. apríla 2015. Avšak 1. júla toho istého roku spoločnosť Supercell na svojom oficiálnom fóre oznámila, že sa rozhodla zrušiť vývoj hry. ''Smash Land'' zostala k dispozícii na stiahnutie do 1. septembra, kedy bola natrvalo odstránená z online distribučných platforiem. |- |[[Clash Royale|''Clash Royale'']] |2016 |style="background:#e0fcdc;"|✓ |Dňa 4. januára 2016 spoločnosť Supercell spustila hru ''[[Clash Royale]]'' na iOS a tiež 16. februára 2016 spoločnosť Supercell spustila hru na Android v Kanade, Hongkongu, Austrálii, Švédsku, Nórsku, Dánsku, na Islande, vo Fínsku a na Novom Zélande. 2. marca 2016 spoločnosť Supercell spustila hru globálne pre iOS a Android. |- |[[Brawl Stars|''Brawl Stars'']] |2018 |style="background:#e0fcdc;"|✓ |14. júna 2017 spoločnosť Supercell oznámila ''[[Brawl Stars]]'' prostredníctvom videa na YouTube. Nasledujúci deň bola hra spustená v kanadskom obchode App Store pre iOS. V obchodoch App Store vo Fínsku, Švédsku a Nórsku bola vydaná 19. januára 2018. Verzia pre Android bola vydaná 26. júna 2018 v Kanade, Fínsku, Švédsku, Nórsku, Dánsku, Írsku, Singapure a Malajzii. Hra bola globálne vydaná 12. decembra 2018, rok a pol po vydaní beta verzie. |- |''Rush Wars'' |2019 |style="background:#ffe4e4;"|✗ |Dňa 26. augusta 2019 bola v Kanade, Austrálii a na Novom Zélande spustená beta verzia hry ''Rush Wars''. 5. novembra 2019 bolo oznámené, že hra nebude pokračovať a bude ukončená 30. novembra. |- |''Hay Day Pop'' |2020 |style="background:#ffe4e4;"|✗ |16. marca 2020 bola hra ''Hay Day Pop'' vydaná v beta verzii. Hra je dostupná iba v niektorých krajinách, ako napríklad Fínsko, Kanada, Nórsko a ďalšie. 30. novembra 2020 spoločnosť Supercell oznámila, že ukončí podporu hry ''Hay Day Pop''. Servery boli vypnuté 1. februára 2021. |- |''Clash Quest'' |2021 |style="background:#ffe4e4;"|✗ |2. apríla 2021 spoločnosť Supercell oznámila vývoj troch nových hier vrátane ''Clash Quest''. 6. apríla 2021 bola hra ''Clash Quest'' dostupná vo Fínsku, Švédsku, Nórsku, na Islande a v Dánsku pre iOS a Android. 6. mája 2021 bola hra dostupná na Filipínach. 17. augusta 2022 účet Clash Quest na Twitteri oznámil, že vývoj hry bol ukončený. Servery boli vypnuté 29. septembra 2022. |- |''Clash Mini'' |2021 |style="background:#ffe4e4;"|✗ |2. apríla 2021 spoločnosť Supercell oznámila vývoj troch nových hier vrátane ''Clash Mini''. 8. novembra 2021 bola hra ''Clash Mini'' dostupná vo Fínsku, Švédsku, Nórsku, na Islande, v Dánsku a Kanade. Neskôr v Singapure, Čile, na Filipínach, v Hongkongu, na Srí Lanke, v Austrálii, na Novom Zélande, vo Veľkej Británii a Írsku pre iOS a Android. 14. marca 2024 účet Clash Mini na Twitteri oznámil, že vývoj hry bol zastavený. Servery boli vypnuté 25. apríla 2024. Spoločnosť Supercell uviedla, že do júna 2025 plánuje vydať ''Clash Mini'' ako režim v hre [[Clash Royale]]. |- |''Clash Heroes'' |– |style="background:#ffe4e4;"|✗ |2. apríla 2021 spoločnosť Supercell oznámila vývoj troch nových hier vrátane ''Clash Heroes''. 24. júna 2024 spoločnosť Supercell oznámila ukončenie vývoja hry a odhalila, že ''Project R.I.S.E'' bude využívať niektoré prvky a koncepty. |- |''[[Everdale]]'' |2021 |style="background:#ffe4e4;"|✗ |Dňa 23. augusta 2021 bola v Kanade, Švajčiarsku, Spojenom kráľovstve, severských krajinách, Austrálii, na Novom Zélande, v Singapure, Hongkongu, na Filipínach a v Malajzii spustená beta verzia mobilnej hry ''[[Everdale]]'', ktorá sa zameriava na budovanie sveta. Dňa 3. októbra 2022 spoločnosť Supercell oznámila ukončenie vývoja hry ''Everdale''. Servery boli vypnuté 31. októbra 2022. |- |''Boom Beach: Frontlines'' |2022 |style="background:#ffe4e4;"|✗ |Hra z univerza ''Boom Beach'' – hra od spoločnosti Space Ape Games bola vydaná v Kanade 19. októbra 2021. Neskôr, 3. augusta 2022, sa rozšírila do ďalších 18 regiónov. Servery hry boli nakoniec odpojené 16. januára 2023 po tom, čo spoločnosť Space Ape Games oznámila ukončenie vývoja. Hra bola ukončená 30. novembra 2022 a servery boli vypnuté v januári 2023. |- |''Flood Rush'' |2023 |style="background:#ffe4e4;"|✗ |Hra ''Flood Rush'' bola ohlásená 29. mája 2023. Bola dostupná v beta testovaní od 29. mája 2023 do 7. júna 2023 na Novom Zélande, v Spojených štátoch, Austrálii, Singapure a Spojenom kráľovstve, ale iba na Androide. 24. augusta 2023 spoločnosť Supercell oznámila ukončenie vývoja hry ''Flood Rush''. |- |[[Squad Busters|''Squad Busters'']] |2024 |style="background:#e0fcdc;"|✓ |Hra bola oznámená 1. februára 2023. Bola dostupná od 6. februára 2023 do 16. februára 2023 iba v Kanade, iba na Androide a iba pre vybraných účastníkov. Druhá beta verzia bola spustená od 22. mája do 29. mája v Kanade, Mexiku a Španielsku iba pre Android. Hra bola softwarovo vydaná 23. apríla 2024 na Android a iOS v Kanade, Španielsku, Singapure, Mexiku, Dánsku, Nórsku, Švédsku a Fínsku. Dva dni po softwarovom spustení spoločnosť Supercell oznámila, že ''Squad Busters'' bude neskôr vydaná globálne, 29. mája 2024. |- |''[[Supercell (herný vývojár)#Hry|mo.co]]'' |2025 |style="background:#e0fcdc;"|✓ |Hra ''Mo.co'' bola oznámená 11. októbra 2023. V Spojených štátoch bola dostupná v beta teste od 25. októbra 2023 do 6. novembra 2023, ale iba na platforme Android. 18. marca 2025 bola hra vydaná globálne. Hráči museli získať pozvánku na hranie hry prostredníctvom priameho odkazu alebo naskenovaním QR kódu, aby k nej získali prístup. |- |''Project R.I.S.E'' |Neznámy |Počiatočný vývoj |Po oznámení ukončenia hry ''Clash Heroes'' spoločnosť Supercell oznámila aj ''Project R.I.S.E'', sociálne akčné RPG rogue-lite, ktoré je ňou inšpirované. Ide o relatívne ambicióznejší titul zasadený do sveta ''Clash'', ktorý je momentálne v ranom vývoji a v roku 2025 bola vydaná iba pre-alfa verzia. |} == Marketing == Počas [[Super Bowl XLIX|Super Bowlu XLIX]] vo februári 2015 spoločnosť Supercell minula 9 miliónov dolárov na 60-sekundové vysielanie pred 118,5 miliónmi divákov. Podľa denníka ''[[The Guardian]]'' bola [[reklama]] na ''Clash of Clans'' jednou z najpopulárnejších reklám zo 61 spotov odvysielaných na [[NBC]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Clash of Clans mobile game was most popular Super Bowl ad in 2015|url=https://www.theguardian.com/technology/2015/feb/09/clash-of-clans-super-bowl-ad-2015|periodikum=The Guardian|dátum=2015-02-09|dátum prístupu=2025-08-19|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Stuart|priezvisko=Dredge}}</ref> Reklama s názvom „Revenge“ (Pomsta) obsahovala [[Liam Neeson|Liama Neesona]], ktorý parodoval svoju postavu zo série filmov ''[[Taken (franšíza)|Taken]]'' tým, že sa v kaviarni pomstil za náhodného hráča, ktorý zničil jeho dedinu. Reklama dosiahla na oficiálnom kanáli hry [[YouTube]] celkovo 165 miliónov zhliadnutí<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.inquisitr.com/1831600/clash-of-clans-is-one-huge-hit/ |dátum prístupu=2025-08-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150214033324/http://www.inquisitr.com/1831600/clash-of-clans-is-one-huge-hit/ |dátum archivácie=2015-02-14 }}</ref> a bola najsledovanejšou reklamou na YouTube v roku 2015. Napriek úspechu reklamy zaznamenala spoločnosť Supercell po jej uvedení len nepatrný nárast stiahnutí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://venturebeat.com/2015/02/11/forget-liam-neeson-and-kate-upton-even-the-worst-super-bowl-game-ad-worked/ |dátum prístupu=2025-08-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170611012421/https://venturebeat.com/2015/02/11/forget-liam-neeson-and-kate-upton-even-the-worst-super-bowl-game-ad-worked/ |dátum archivácie=2017-06-11 }}</ref> V roku 2020 spoločnosť Supercell spolupracovala s animačným produkčným štúdiom [[Psyop (spoločnosť)|Psyop]], produkovala krátky film ''Lost & Crowned'', ktorý bol nahraný 12. septembra 2020 a v decembri sa kvalifikoval na uznanie v súťaži o [[Academy Awards|Oscara]]. == Ocenenia == V roku 2012 bola spoločnosť Supercell ocenená ako najlepšia severská startupová spoločnosť a vybraná za fínskeho vývojára hier roka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = YleX {{!}} Yle Areena | url = https://areena.yle.fi/podcastit/ohjelmat/57-JAprnp7W2 | vydavateľ = areena.yle.fi | dátum prístupu = 2025-08-19 | jazyk = fi}}</ref> Nasledujúci rok spoločnosť Supercell vyhrala fínsku súťaž Teknologiakasvattaja 2013 (Technologický pedagóg 2013)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Supercell voitti, Vexvelle kunniaa {{!}} Talotekniikka-lehti | url = http://talotekniikka-lehti.fi/2013/10/10/supercell-voitti-vexvelle-kunniaa/ | vydavateľ = talotekniikka-lehti.fi | dátum prístupu = 2025-08-19 | jazyk = fi}}</ref> a spoločnosť bola vybraná za softvérového podnikateľa roka. V roku 2014 výskumná a konzultačná agentúra T-Media vo svojej správe Luottamus&Maine (Dôvera a reputácia) vybrala spoločnosť Supercell za najuznávanejšiu fínsku spoločnosť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Suomen hyvämaineisimmat: Supercell, Kone ja… kolmatta et muuten arvaa | url = https://www.talouselama.fi/uutiset/a/667e0a04-7bb5-3c4d-b79c-aa0da8f01eaf | vydavateľ = Talouselämä | dátum vydania = 2014-09-12 | dátum prístupu = 2025-08-19 | jazyk = fi | meno = Juha-Matti | priezvisko = Mäntylä}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Vývojárske a vydavateľské spoločnosti počítačových hier]] dl9jhaheehxkf2c2ssj0efm1paa28yv 0 582291 8371035 8170264 2026-09-19T17:50:38Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8371035 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Sesang odiedo omnun<br />čchakhan namča | en = 세상 어디에도 없는 착한 남자 | logo = | žáner = melodráma<br />romantický | námet = | scenár = I Kjong-hi | réžia = Kim Čin-won<br />I Na-čong | obsadenie = [[Song Čung-ki]]<br />[[Mun Čchä-won]]<br />[[Pak Si-jon]] | hudba = [[Kim Čun-su|Čunsu]] – „Love Is Like a Snowflake“ <br><small>({{kor|사랑은 눈꽃처럼|Sarangun nunkkotčchorom}})</small> | slogan = | krajina = {{Minivlajka|Kórejská republika|w}} | jazyk = [[Kórejčina|kórejský]] | počet sérií = | počet častí = 20 | výkonný producent = Pä Kjong-su | producent = Ham Jong-hun | kamera = | dĺžka = cca. 64 minút | spoločnosť = SidusHQ | rok orig = [[12. september]]{{--}}[[15. november]] [[2012]] | tv orig = [[Korean Broadcasting System|KBS2]] | rok sk = | tv sk = | formát obrazu = | webstránky = [http://www.kbs.co.kr/drama/innocentman/ Webstránka] }} '''Sesang odiedo omnun čchakhan namča''' ({{kor|세상 어디에도 없는 착한 남자}}; {{eng|''The Innocent Man''}}; slov. doslovne: ''Dobrý muž, ktorého na tomto svete nenájdeš'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Hong|meno=Grace Danbi|titul=Nice Guy Releases Official Drama Posters|url=http://mwave.interest.me/en/kpop-news/article/14069/nice-guy-releases-official-drama-posters|vydavateľ=CJ E&M enewsWorld|dátum vydania=4. september 2012 |dátum prístupu=2016-09-03 |jazyk=po anglicky}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kang|meno=Hje-in|titul=Innocent Man Song Joong Ki says, "I was overjoyed to hear the drama title"|url=http://en.starnnews.com/news/index.html?no=121961|vydavateľ=StarN News|dátum vydania=6. september 2012|dátum prístupu=2016-09-03|jazyk=po anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20140413140554/http://en.starnnews.com/news/index.html?no=121961|dátum archivácie=2014-04-13}}</ref> je [[Kórejská republika|juhokórejský]] seriál z roku 2012. V hlavných úlohách sa predstavili [[Song Čung-ki]], [[Mun Čchä-won]] a [[Pak Si-jon]]. Je to temná, ale aj romantická melodráma o zrade,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=I|meno=Tchä-ho|titul=Main casts of The Innocent Man attend press conference|url=http://www.asiae.co.kr/news/view.htm?idxno=2012090518153076077|vydavateľ=10Asia|dátum vydania=5. september 2012 |dátum prístupu=2016-09-03 |jazyk=po anglicky}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Čon|meno=Či-jong|titul=Four Innocent Men's Different Ways of Love|url=http://english.kbs.co.kr/hallyu/gallery_view.html?No=1651|vydavateľ=KBS Global|dátum vydania=31. október 2012 |dátum prístupu=2016-09-03 |jazyk=po anglicky}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Reasons Why We Cannot But To Love the Innocent Man|url=http://english.kbs.co.kr/hallyu/gallery_view.html?No=1664|vydavateľ=KBS Global|dátum vydania=7. november 2012 |dátum prístupu=2016-09-03 |jazyk=po anglicky}}</ref> ktorú vysielala stanica [[Korean Broadcasting System|KBS2]] každú stredu a štvrtok o 21:55, a to od 12. septembra do 15. novembra 2012. ==Dej== Chytrý a nádejný študent medicíny Kang Ma-ru ([[Song Čung-ki]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Hong|meno=Lucia|titul=Song Joong-ki's Good Man reveals photos from 1st shooting|url=http://www.asiae.co.kr/news/view.htm?idxno=2012072711185766912|vydavateľ=10Asia|dátum vydania=27. júl 2012 |dátum prístupu=2016-09-03 |jazyk=po anglicky}}</ref> bol hlboko zaľúbený do svojej o trochu staršej susedy a televíznej reportérky Han Čä-hi ([[Pak Si-jon]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Hong|meno=Grace Danbi|titul=Park Si Yeon Transforms into a Cold and Serious Reporter|url=http://mwave.interest.me/en/kpop-news/article/12365/park-si-yeon-transforms-into-a-cold-and-serious-reporter|vydavateľ=CJ E&M enewsWorld|dátum vydania=14. august 2012|dátum prístupu=2016-09-03|jazyk=po anglicky}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Lenže keď sa Čä-hi začne zhoršovať situácia a zúfalo sa snaží uniknúť chudobe,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kim|meno=Song-hi|titul=Song Joong Ki and Park Si Yeon share a teary kiss on a TV series|url=http://star.mt.co.kr/stviewEng.php?type=3&no=2012091209573009121|vydavateľ=Star News|dátum vydania=12. september 2012|dátum prístupu=2016-09-03|jazyk=po anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20131216040439/http://star.mt.co.kr/stviewEng.php?type=3&no=2012091209573009121|dátum archivácie=2013-12-16}}</ref> stretne muža, ktorý všetko zmení. Kvôli bohatému generálnemu riaditeľovi, ktorý jej ponúka život v pohodlí, sa Ma-ruovi otočí chrbtom a pred láskou uprednostní peniaze.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Park Shi-yeon’s Intense Portrayal of Character in Different Stages of Life Gathers Praise|url=http://english.kbs.co.kr/hallyu/gallery_view.html?No=1575|vydavateľ=KBS Global|dátum vydania=4. september 2012 |dátum prístupu=2016-09-03 |jazyk=po anglicky}}</ref> Strašná zrada zanechá Ma-rua úplne zlomeného a neostane len pri hneve. Ma-ru sa zmení na úplne iného človeka. Po niekoľkých rokoch má teraz 30, pracuje ako barman a gigolo a už viac nie je tým „dobrým chlapcom“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kang Maru, a True Bad Boy|url=http://english.kbs.co.kr/hallyu/gallery_view.html?No=1572|vydavateľ=KBS Global|dátum vydania=31. august 2012 |dátum prístupu=2016-09-03 |jazyk=po anglicky}}</ref> Raz stretne So Un-gi ([[Mun Čchä-won]]), mladú bohatú dedičku, ktorá je pripravovaná na prevzatie otcovho konglomerátu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Hong|meno=Grace Danbi|titul=Song Joong Ki and Moon Chae Won Have a Dangerous and Dirty Encounter for Nice Guy|url=http://mwave.interest.me/en/kpop-news/article/12785/song-joong-ki-and-moon-chae-won-have-a-dangerous-and-dirty-encounter-for-nice-guy|vydavateľ=CJ E&M enewsWorld|dátum vydania=20. august 2012|dátum prístupu=2016-09-03|jazyk=po anglicky}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Je chladná, vypočítavá, vyzná sa v biznise a otec ju vychovával tak, aby nikdy nikomu neukázala svoje city.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Actress Moon Chae-won is a Different Type of Rich Girl in new drama|url=http://english.kbs.co.kr/hallyu/gallery_view.html?No=1585|vydavateľ=KBS Global|dátum vydania=12. september 2012 |dátum prístupu=2016-09-03 |jazyk=po anglicky}}</ref> Ma-ru v nej však vzbudzuje zvedavosť, až na neho nakoniec nevie prestať myslieť. Ma-ru sa rozhodne využiť ju v svojich plánoch, ako sa pomstiť Čä-hi,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Hong|meno=Grace Danbi|titul=Song Joong Ki Goes on a Sweet Date with Moon Chae Won|url=http://mwave.interest.me/en/kpop-news/article/13365/song-joong-ki-goes-on-a-sweet-date-with-moon-chae-won|vydavateľ=CJ E&M enewsWorld|dátum vydania=27. august 2012|dátum prístupu=2016-09-03|jazyk=po anglicky}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Pak|meno=Čä-hwan|titul=Sweet Date Between Nice Guy and Gentle Girl|url=http://english.kbs.co.kr/hallyu/gallery_view.html?No=1569|vydavateľ=KBS Global|dátum vydania=29. august 2012 |dátum prístupu=2016-09-03 |jazyk=po anglicky}}</ref> ale Un-gi sa do neho zaľúbi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=I|meno=Hje-či|titul=Moon Chae-won, Park Si-yeon fight for Song Joong-ki's love in new TV series|url=http://www.asiae.co.kr/news/view.htm?idxno=2012082210531196243|vydavateľ=10Asia|dátum vydania=22. august 2012 |dátum prístupu=2016-09-03 |jazyk=po anglicky}}</ref> Práve keď sa o ňu začne úprimne zaujímať, zistí Un-gi pravdu a rozídu sa. Lenže autonehoda ju pripraví o pamäť a znova vstupuje do Ma-ruovho života.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Sneaking Up on Eungi and Maru's Date Among Reeds|url=http://english.kbs.co.kr/hallyu/gallery_view.html?No=1642|vydavateľ=KBS Global|dátum vydania=22. október 2012 |dátum prístupu=2016-09-03 |jazyk=po anglicky}}</ref> ==Obsadenie== ===Hlavné postavy=== * [[Song Čung-ki]] ako Kang Ma-ru <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=I|meno=Kjong-ho|titul=Song Joong Ki doesn’t care if he plays a leading role |http://web.archive.org/web/20131029194049/http://star.mt.co.kr/stviewEng.php?type=3&no=2012090515340875252 |vydavateľ=Star News|dátum vydania=5. september 2012 |dátum prístupu=2016-09-03 |jazyk=po anglicky}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=I|meno=Hje-či|titul=Song Joong-ki "I'd be happy to go through growing pains as an actor"|url=http://www.asiae.co.kr/news/view.htm?idxno=2012090517292117056|vydavateľ=10Asia|dátum vydania=5. september 2012 |dátum prístupu=2016-09-03 |jazyk=po anglicky}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Sunwoo|meno=Carla|titul=Song Joong-ki aims to change it up |url=http://koreajoongangdaily.joins.com/news/article/Article.aspx?aid=2959040 |vydavateľ=Korea JoongAng Daily|dátum vydania=7. september 2012 |dátum prístupu=2016-09-03 |jazyk=po anglicky}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Mun|meno=Wan-sik|titul=Song Joong Ki says, "I wouldn’t take my girlfriend’s guilt upon myself"|url=http://star.mt.co.kr/stviewEng.php?type=3&no=2012111613453479598|vydavateľ=Star News|dátum vydania=16. november 2012|dátum prístupu=2016-09-03|jazyk=po anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20150202134647/http://star.mt.co.kr/stviewEng.php?type=3&no=2012111613453479598|dátum archivácie=2015-02-02}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Jang|meno=So-hi|titul=Werewolf Boy gets real: Actor Song Joong-ki talks about his phenomenal year|url=http://koreajoongangdaily.joins.com/news/article/Article.aspx?aid=2962710|vydavateľ=Korea JoongAng Daily|dátum vydania=22. november 2012|dátum prístupu=2016-09-03|jazyk=po anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20201120150206/https://koreajoongangdaily.joins.com/news/article/article.aspx?aid=2962710|dátum archivácie=2020-11-20}}</ref> ** Kang Čchan-hi ako mladší Kang Ma-ru * [[Mun Čchä-won]] ako So Un-gi <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kang|meno=Hje-in|titul=Innocent Man Moon Chae Won pledges to reveal her horse dance|url=http://en.starnnews.com/news/index.html?no=122032|vydavateľ=StarN News|dátum vydania=6. september 2012|dátum prístupu=2016-09-03|jazyk=po anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20141110032937/http://en.starnnews.com/news/index.html?no=122032|dátum archivácie=2014-11-10}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Čon|meno=Či-jong|titul=Seo Eun-gi Conquers Both Work and Love|url=http://english.kbs.co.kr/hallyu/gallery_view.html?No=1614|vydavateľ=KBS Global|dátum vydania=4. október 2012 |dátum prístupu=2016-09-03 |jazyk=po anglicky}}</ref> * [[Pak Si-jon]] ako Han Čä-hi <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Park Si-yeon Exudes Charm as Femme Fatale on TV Soap|url=http://english.chosun.com/site/data/html_dir/2012/10/18/2012101800470.html|vydavateľ=The Chosun Ilbo|dátum vydania=18. október 2012 |dátum prístupu=2016-09-03 |jazyk=po anglicky}}</ref> ** Pak So-jong ako mladšia Han Čä-hi ===Vedľajšie postavy=== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-prerušenie}} * [[I Kwang-su]] ako Pak Čä-gil <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lee Kwang-soo Shows Off Ridiculous Confidence of a Player in New Role|url=http://english.kbs.co.kr/hallyu/gallery_view.html?No=1578|vydavateľ=KBS Global|dátum vydania=5. september 2012 |dátum prístupu=2016-09-03 |jazyk=po anglicky}}</ref> * [[I Ju-bi]] ako Kang Čcho-kcho <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Hong|meno=Grace Danbi|titul=Nice Guy Presents the Song Joong Ki-Lee Yu Bi Siblings|url=http://mwave.interest.me/en/kpop-news/article/12261/nice-guy-presents-the-song-joong-ki-lee-yu-bi-siblings |vydavateľ=CJ E&M enewsWorld|dátum vydania=13. august 2012 |dátum prístupu=2016-09-03 |jazyk=po anglicky}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lee Yoobi Shows Off Fresh and Innocent Charm|url=http://english.kbs.co.kr/hallyu/gallery_view.html?No=1643|vydavateľ=KBS Global|dátum vydania=24. október 2012 |dátum prístupu=2016-09-03 |jazyk=po anglicky}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mom's Shoes May Not Be Too Big to Fill for Actress Lee Yu-bi|url=http://english.chosun.com/site/data/html_dir/2012/11/16/2012111600401.html|vydavateľ=The Chosun Ilbo|dátum vydania=16. november 2012 |dátum prístupu=2016-09-03 |jazyk=po anglicky}}</ref> ** Han So-čin ako mladšia Kang Čcho-kcho * I Sang-jop ako Pak Čun-ha <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Čon|meno=Či-jong|titul=Park Joon-ha's Ardent Love Wins Over the Ladies!|url=http://english.kbs.co.kr/hallyu/gallery_view.html?No=1622|vydavateľ=KBS Global|dátum vydania=10. október 2012 |dátum prístupu=2016-09-03 |jazyk=po anglicky}}</ref> * Kim Tchä-hun ako An Min-jong * Jang Ik-čun ako Han Čä-sik, Čä-hin brat * Kim Jong-čchol ako So Čong-kju, Un-gin otec * [[Čin Kjong]] ako sekretárka Hjon Čong-hwa * O Jong ako sekretár Čo Jong-bä * Čo Hü-čun ako So Un-sok, Un-gin polovičný brat * Kim Je-won ako Kim Ju-ra * I Jong-un ako Kang Mjong-ču {{Stĺpce-prerušenie}} * [[Čong Un-pchjo]] ako manažér Čong * I Pjong-čun ako riaditeľ Čchö * Min Ung-sik ako detektív * I Jong-ran ako generálna riaditeľka Čo * Čo Un-suk ako skutočná mama Kang Čcho-kcho (cameo) * Čo Song-ha ako doktor Sok Min-hjok (cameo v 1., 12. a 20. epizóde) * [[Danny Ahn]] ako Kim Čong-hun, Un-gin ex-priateľ (cameo v 2. a 15. epizóde)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Ho|meno=Stewart|titul=Danny Ahn Returns to Cameo on KBS' Nice Guy|url=http://mwave.interest.me/en/kpop-news/article/19399/danny-ahn-returns-to-cameo-on-kbs-nice-guy|vydavateľ=CJ E&M enewsWorld|dátum vydania=31. október 2012|dátum prístupu=2016-09-03|jazyk=po anglicky}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * Kim So-ra ako Un-gina mama (cameo) * Sin Da-un ako zlatokopka (cameo v 1. epizóde) * Kim Čä-hwa ako Japonka (cameo v 1. epizóde) * Kim Hung-ki ako Ma-ruov otec (len na fotke) * Čchö Ta-in ako dcéra Kang Čcho-kcho (cameo) {{Stĺpce-koniec}} ==Produkcia== Scenáristkou seriálu bola I Kjong-hi, ktorá predtým napísala aj [[Kchurisumasue nuni olkkajo?|''Will It Snow for Christmas?'']], [[Komapsumnida|''Thank You'']], [[I čugil nomi sarang|''A Love to Kill'']], [[Mianhada saranghanda|''I'm Sorry, I Love You'']] a [[Sang-duja, hakkjokača!|''Sang Doo! Let's Go to School'']].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Hong|meno=Grace Danbi|titul=Song Joong Ki, Moon Chae Won and Park Si Yeon Gather for Nice Guy Script Reading|url=http://mwave.interest.me/en/kpop-news/article/9142/song-joong-ki-moon-chae-won-and-park-si-yeon-gather-for-nice-guy-script-reading|vydavateľ=CJ E&M enewsWorld|dátum vydania=5. júl 2012|dátum prístupu=2016-09-03|jazyk=po anglicky}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Kim Čin-won predtým režíroval epizódy zo seriálu ''Drama City'', a to ''Just an Ordinary Love Story'', ''Crossing the Young-do Bridge'', ''Guardian Angel Kim Yeong-goo'', ''Snail Gosiwon'' a ''The Last Flashman''. Seriáloví kamaráti [[Song Čung-ki]] a [[I Kwang-su]] sú priateľmi aj v skutočnosti a toto bolo od Songovho odchodu zo šou ''[[Running Man]]'' prvýkrát, čo sa spolu objavili na televíznej obrazovke.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Čchö|meno=Un-hwa|titul=Lee Kwang Soo to Act Alongside Song Joong Ki in Nice Guy|url=http://mwave.interest.me/en/kpop-news/article/7944/lee-kwang-soo-to-act-alongside-song-joong-ki-in-nice-guy|vydavateľ=CJ E&M enewsWorld|dátum vydania=14. jún 2012|dátum prístupu=2016-09-03|jazyk=po anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20170830054408/http://mwave.interest.me/en/kpop-news/article/7944/lee-kwang-soo-to-act-alongside-song-joong-ki-in-nice-guy|dátum archivácie=2017-08-30}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Hong|meno=Lucia|titul=Lee Kwang-soo to play Song Joong-gi's best friend in KBS TV series|url=http://www.asiae.co.kr/news/view.htm?idxno=2012061413381329413|vydavateľ=10Asia|dátum vydania=14. jún 2012 |dátum prístupu=2016-09-03 |jazyk=po anglicky}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Čchö|meno=Un-hwa|titul=Interview: Lee Kwang Soo Says He's Happy He′s Asked More about Song Joong Ki|url=http://mwave.interest.me/en/kpop-news/article/23182/lee-kwang-soo-is-happy-for-song-joong-kis-success|vydavateľ=CJ E&M enewsWorld|dátum vydania=9. december 2012|dátum prístupu=2016-09-03|jazyk=po anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20170907121800/http://mwave.interest.me/en/kpop-news/article/23182/lee-kwang-soo-is-happy-for-song-joong-kis-success|dátum archivácie=2017-09-07}}</ref> ==Soundtrack== ===Part 1=== {{Zoznam skladieb | collapsed = | Hlavička = | extra stĺpec = Interpret | celková dĺžka = | Všetko zložené jedným človekom = | jeden textár = | všetka hudba = | autorstvo = | autor textu piesne = | autor hudby = | titul1 = Love Is Like a Snowflake | poznámka1 = 사랑은 눈꽃처럼; Sarangun nunkkotčchorom | skladateľ1 = | text1 = | hudba1 = | extra1 = [[Kim Čun-su|Čunsu]] | dĺžka1 = 3:49 | titul2 = Nice Girl | poznámka2 = 착한 여자; Čakhan joča | skladateľ2 = | text2 = | hudba2 = | extra2 = [[I Su-jong]] | dĺžka2 = 2:54 | titul3 = I'm a Good Person | poznámka3 = 좋은 사람입니다; Čohun saramimnida | skladateľ3 = | text3 = | hudba3 = | extra3 = Čo Un | dĺžka3 = 3:23 | titul4 = Lonely | poznámka4 = | skladateľ4 = | text4 = | hudba4 = | extra4 = Rôzni umelci | dĺžka4 = 1:27 | titul5 = Čä-hi a Ma-ru (With Empty Heart & Change) | poznámka5 = 재희와 마루 (With Empty Heart & Change) | skladateľ5 = | text5 = | hudba5 = | extra5 = Rôzni umelci | dĺžka5 = 2:32 | titul6 = Bueno Hombre | poznámka6 = | skladateľ6 = | text6 = | hudba6 = | extra6 = Rôzni umelci | dĺžka6 = 2:08 | titul7 = Waltz in Sorrow | poznámka7 = | skladateľ7 = | text7 = | hudba7 = | extra7 = Rôzni umelci | dĺžka7 = 2:50 | titul8 = Un-gi a Ma-ru (With Late Autumn) | poznámka8 = 은기와 마루 (With Late Autumn) | skladateľ8 = | text8 = | hudba8 = | extra8 = Rôzni umelci | dĺžka8 = 2:04 | titul9 = Melancholy | poznámka9 = | skladateľ9 = | text9 = | hudba9 = | extra9 = Rôzni umelci | dĺžka9 = 2:03 | titul10 = Blue Moon | poznámka10 = | skladateľ10 = | text10 = | hudba10 = | extra10 = Rôzni umelci | dĺžka10 = 1:56 | titul11 = Un-gi (With Magnolia) | poznámka11 = 은기 (With Magnolia) | skladateľ11 = | text11 = | hudba11 = | extra11 = Rôzni umelci | dĺžka11 = 1:33 | titul12 = Late Autumn | poznámka12 = | skladateľ12 = | text12 = | hudba12 = | extra12 = Rôzni umelci | dĺžka12 = 2:04 | titul13 = Empty Heart | poznámka13 = | skladateľ13 = | text13 = | hudba13 = | extra13 = Rôzni umelci | dĺžka13 = 2:43 | titul14 = Broken Heart | poznámka14 = | skladateľ14 = | text14 = | hudba14 = | extra14 = Rôzni umelci | dĺžka14 = 1:50 | titul15 = Water Lily | poznámka15 = | skladateľ15 = | text15 = | hudba15 = | extra15 = Rôzni umelci | dĺžka15 = 2:32 | titul16 = Magnolia | poznámka16 = | skladateľ16 = | text16 = | hudba16 = | extra16 = Rôzni umelci | dĺžka16 = 2:45 }} ===Part 2=== {{Zoznam skladieb | collapsed = | Hlavička = | extra stĺpec = Interpret | celková dĺžka = | Všetko zložené jedným človekom = | jeden textár = | všetka hudba = | autorstvo = | autor textu piesne = | autor hudby = | titul1 = Really | poznámka1 = 정말; Čongmal | skladateľ1 = | text1 = | hudba1 = | extra1 = [[Song Čung-ki]] | dĺžka1 = 4:22 | titul2 = I Only Wanted You | poznámka2 = 너만을 원했다; Nomanul wonhätta | skladateľ2 = | text2 = | hudba2 = | extra2 = [[Son Ho-jong]] | dĺžka2 = 3:30 | titul3 = I Love You | poznámka3 = 사랑해요; Saranghäjo | skladateľ3 = | text3 = | hudba3 = | extra3 = Junbitnara | dĺžka3 = 3:47 | titul4 = Change | poznámka4 = | skladateľ4 = | text4 = | hudba4 = | extra4 = Rôzni umelci | dĺžka4 = 2:22 | titul5 = Here To Stay | poznámka5 = | skladateľ5 = | text5 = | hudba5 = | extra5 = Rôzni umelci | dĺžka5 = 2:01 | titul6 = Complicación | poznámka6 = | skladateľ6 = | text6 = | hudba6 = | extra6 = Rôzni umelci | dĺžka6 = 2:59 | titul7 = Waltz in Sorrow | poznámka7 = Gitarová verzia | skladateľ7 = | text7 = | hudba7 = | extra7 = Rôzni umelci | dĺžka7 = 1:54 | titul8 = Beautiful Love | poznámka8 = | skladateľ8 = | text8 = | hudba8 = | extra8 = Rôzni umelci | dĺžka8 = 1:52 | titul9 = Nobody Sees Me | poznámka9 = | skladateľ9 = | text9 = | hudba9 = | extra9 = Rôzni umelci | dĺžka9 = 2:19 | titul10 = Despedida | poznámka10 = | skladateľ10 = | text10 = | hudba10 = | extra10 = Rôzni umelci | dĺžka10 = 1:46 | titul11 = Laberinto | poznámka11 = | skladateľ11 = | text11 = | hudba11 = | extra11 = Rôzni umelci | dĺžka11 = 2:57 | titul12 = Lonely Street | poznámka12 = | skladateľ12 = | text12 = | hudba12 = | extra12 = Rôzni umelci | dĺžka12 = 2:03 | titul13 = Colisión De Frente | poznámka13 = | skladateľ13 = | text13 = | hudba13 = | extra13 = Rôzni umelci | dĺžka13 = 2:45 | titul14 = Before Winter Comes | poznámka14 = | skladateľ14 = | text14 = | hudba14 = | extra14 = Rôzni umelci | dĺžka14 = 1:20 }} ==Sledovanosť== Počnúc 5. epizódou bol seriál najsledovanejším programom vo svojom vysielacom čase.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=I|meno=Tchä-ho|titul=The Innocent Man Beats off Tale of Arang |url=http://www.asiae.co.kr/news/view.htm?idxno=2012092809183342122|vydavateľ=10Asia|dátum vydania=28. september 2012|dátum prístupu=2016-09-03|jazyk=po anglicky}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=I|meno=Tchä-ho|titul=The Innocent Man Remains No. 1, For You Ends with Lower-than-expected Numbers|url=http://www.asiae.co.kr/news/view.htm?idxno=2012100510453868430|vydavateľ=10Asia|dátum vydania=5. október 2012|dátum prístupu=2016-09-03|jazyk=po anglicky}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=I|meno=Hje-či|titul=The Innocent Man Puts On 3rd Crown, New SBS Series Fails to Grab Attention |url=http://www.asiae.co.kr/news/view.htm?idxno=2012101210190799122|vydavateľ=10Asia|dátum vydania=12. október 2012|dátum prístupu=2016-09-03|jazyk=po anglicky}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=I|meno=Tchä-ho|titul=The Innocent Man Keeps Lock on No. 1, Tale of Arang Closes Curtains|url=http://www.asiae.co.kr/news/view.htm?idxno=2012101910150387733|vydavateľ=10Asia|dátum vydania=19. október 2012|dátum prístupu=2016-09-03|jazyk=po anglicky}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=I|meno=Hje-či|titul=The Innocent Man Stands Strong atop Wed-Thur Ratings Chart |url=http://www.asiae.co.kr/news/view.htm?idxno=2012102610000589138|vydavateľ=10Asia|dátum vydania=26. október 2012|dátum prístupu=2016-09-03|jazyk=po anglicky}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=I|meno=Tchä-ho|titul=The Innocent Man Gives KBS Another Ratings Win|url=http://www.asiae.co.kr/news/view.htm?idxno=2012110209575984939|vydavateľ=10Asia|dátum vydania=2. november 2012|dátum prístupu=2016-09-03|jazyk=po anglicky}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=I|meno=Hje-či|titul=The Innocent Man Unstoppable on Wed-Thur Ratings Chart |url=http://www.asiae.co.kr/news/view.htm?idxno=2012110910021991932|vydavateľ=10Asia|dátum vydania=9. november 2012|dátum prístupu=2016-09-03|jazyk=po anglicky}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=I|meno=Tchä-ho|titul=The Innocent Man Comes to Happy Ending|url=http://www.asiae.co.kr/news/view.htm?idxno=2012111610192434786|vydavateľ=10Asia|dátum vydania=16. november 2012|dátum prístupu=2016-09-03|jazyk=po anglicky}}</ref> {| class=wikitable style="text-align:center" |- !rowspan="3"|Epizóda !rowspan="3"|Premiéra<br />{{minivlajka|Kórejská republika}} !colspan="4"|Priemerný podiel publika |- !colspan="2"|TNmS Ratings<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.tnms.tv/rating/default.asp|titul=Denné ratingy TNMS: toto odkazuje na aktuálny deň - vyber požadovaný dátum z menu|vydavateľ=TNMS Ratings|dátum prístupu=2016-09-03|jazyk=po kórejsky|url archívu=https://web.archive.org/web/20180105185130/http://www.tnms.tv/rating/default.asp|dátum archivácie=2018-01-05}}</ref> !colspan="2"|AGB Nielsen<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.agbnielsen.co.kr/index.asp?ref=0|titul=Denné ratingy AGB: toto odkazuje na aktuálny deň - vyber požadovaný dátum z menu|vydavateľ=AGB Nielsen Media Research|dátum prístupu=2016-09-03|jazyk=po kórejsky|url archívu=https://web.archive.org/web/20131226133248/http://www.agbnielsen.co.kr/index.asp?ref=0|dátum archivácie=2013-12-26}}</ref> |- !width=100|Celoštátne !width=100|Metropolitná oblasť Soulu !width=100|Celoštátne !width=100|Metropolitná oblasť Soulu |- ! 1 | 12. september 2012 |<span style=color:blue>'''10,7 %'''</span> |<span style=color:blue>'''10,9 %'''</span> | 10,5 % | 11,5 % |- ! 2 | 13. september 2012 | 11,4 % | 11,6 % |<span style=color:blue>'''9,9 %'''</span> |<span style=color:blue>'''11,3 %'''</span> |- ! 3 | 19. september 2012 | 13,9 % | 14,6 % | 13,8 % | 14,5 % |- ! 4 | 20. september 2012 | 13,8 % | 15,4 % | 13,3 % | 14,2 % |- ! 5 | 26. september 2012 | 14,5 % | 14,8 % | 14,0 % | 15,7 % |- ! 6 | 27. september 2012 | 16,0 % | 17,8 % | 16,0 % | 18,1 % |- ! 7 | 3. október 2012 | 17,9 % | 18,6 % | 17,3 % | 18,6 % |- ! 8 | 4. október 2012 | 15,0 % | 14,4 % | 15,1 % | 16,6 % |- ! 9 | 10. október 2012 | 15,8 % | 17,3 % | 15,3 % | 17,3 % |- ! 10 | 11. október 2012 | 16,2 % | 17,3 % | 14,9 % | 15,7 % |- ! 11 | 17. október 2012 | 15,0 % | 16,5 % | 14,3 % | 15,3 % |- ! 12 | 18. október 2012 | 16,4 % | 17,0 % | 15,1 % | 15,7 % |- ! 13 | 24. október 2012 | 18,2 % | 18,7 % | 17,1 % | 18,8 % |- ! 14 | 25. október 2012 | 18,5 % | 19,6 % | 16,7 % | 18,4 % |- ! 15 | 31. október 2012 | 17,1 % | 17,6 % |<span style=color:red>'''18,3 %'''</span> |<span style=color:red>'''20,6 %'''</span> |- ! 16 | 1. november 2012 |<span style=color:red>'''18,8 %'''</span> | 19,8 % | 17,1 % | 18,8 % |- ! 17 | 7. november 2012 | 18,2 % | 19,6 % | 16,2 % | 16,4 % |- ! 18 | 8. november 2012 | 16,8 % | 18,1 % | 18,2 % | 19,7 % |- ! 19 | 14. november 2012 | 18,5 % | 19,9 % | 17,9 % | 19,3 % |- ! 20 | 15. november 2012 | 18,6 % |<span style=color:red>'''20,2 %'''</span> | 18,0 % | 19,4 % |- ! colspan=2 | Priemer || 16,1 % || 17,0 % || 15,3 % || 16,8 % |} ==Medzinárodné vysielanie== * {{minivlajka|Indonézia|w}}: Indosiar - vysielané v roku 2015 denne o 15:30. * {{minivlajka|Filipíny|w}}: GMA Network - vysielané od 22. júla do 31. októbra 2013 v pondelky a štvrtky o 22:15. * {{minivlajka|Malajzia|w}}: 8TV - vysielané od 21. novembra do 27. decembra 2013 v pondelky až piatky o 20:30. * {{minivlajka|Izrael|w}}: Viva - vysielané v rokoch 2013 a 2014. * {{minivlajka|Thajsko|w}}: Channel 7 - vysielané od 1. apríla do 9. júla 2015 v pondelky a štvrtky o 03:35. * {{minivlajka|Trinidad a Tobago|w}}: CCN TV6 - vysielané v roku 2015. ==Ocenenia a nominácie== {| class="wikitable" |- ! Rok ! Udeľovanie cien ! Cena ! Nominácia ! Výsledok ! Ref. |- | rowspan=15|2012 | 19. ročník Korean Culture and Entertainment Awards | Cena za vynikajúci herecký výkon | [[Song Čung-ki]] | {{víťaz}} | align=center|<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=I|meno=Han-hjong|titul=송중기 ‘수트도 멋스럽게 소화’|url=http://www.newsen.com/news_view.php?uid=201212062012462710|vydavateľ=Newsen|dátum vydania=6. december 2012 |dátum prístupu=2016-09-03 |jazyk=po kórejsky}}</ref> |- | rowspan=2|<center> [[1. ročník K-Drama Star Awards|1. ročník]] [[APAN Star Awards|K-Drama Star Awards]] | Cena za vynikajúci herecký výkon | [[Song Čung-ki]] | {{víťaz}} | align=center|<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Sin|meno=Na-ra|titul='K드라마어워즈' 송중기, 최우수남자연기상...함성 커지자 "오빠 얘기하잖니"|url=http://www.tvreport.co.kr/?c=news&m=newsview&idx=289174 |vydavateľ=TV Report|dátum vydania=8. december 2012 |dátum prístupu=2016-09-03 |jazyk=po kórejsky}}</ref> |- | Cena za vynikajúci herecký výkon | [[Mun Čchä-won]] | {{nominácia}} | |- | rowspan=12|<center> [[KBS Drama Awards 2012|26. ročník]] [[KBS Drama Awards]] | Najlepší pár | [[Song Čung-ki]] a [[Mun Čchä-won]] | {{víťaz}} | rowspan=12 align=center|<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://star.mt.co.kr/stview.php?no=2012122009570193338&type=3 |titul=KBS연기대상, 베스트커플 후보 발표..주원·박기웅 '男男커플' |priezvisko=Kim |meno=Song-hi |vydavateľ=Star News |dátum vydania=20. december 2012 |dátum prístupu=2016-09-03 |jazyk=po kórejsky}}</ref> |- | rowspan=2|Cena občanov | [[Song Čung-ki]] | {{víťaz}} |- | [[Mun Čchä-won]] | {{víťaz}} |- | Najlepšia začínajúca herečka | [[I Ju-bi]] | {{nominácia}} |- | rowspan=2|Najlepší herec vo vedľajšej úlohe | [[I Kwang-su]] | {{nominácia}} |- | I Sang-jop | {{nominácia}} |- | Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe | [[Čin Kjong]] | {{nominácia}} |- | rowspan=3|Cena za vynikajúci herecký výkon v stredne dlhom seriáli | [[Song Čung-ki]] | {{nominácia}} |- | [[Mun Čchä-won]] | {{nominácia}} |- | [[Pak Si-jon]] | {{nominácia}} |- | rowspan=2|Cena za vynikajúci herecký výkon | [[Song Čung-ki]] | {{víťaz}} |- | [[Mun Čchä-won]] | {{víťaz}} |- | rowspan=7|2013 | <center> [[49. ročník Paeksang Arts Awards|49. ročník]] [[Paeksang Arts Awards]] | Najlepšia začínajúca televízna herečka | [[I Ju-bi]] | {{nominácia}} | align=center|<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Conran|meno=Pierce |titul=49th PaekSang Arts Awards Nominations Revealed|url=http://www.koreanfilm.or.kr/jsp/news/news.jsp?mode=VIEW&seq=2384 |vydavateľ=KOFIC|dátum vydania=9. apríl 2013 |dátum prístupu=2016-09-03 |jazyk=po anglicky}}</ref> |- | <center> 7. ročník [[Mnet 20's Choice Awards]] | 20's vychádzajúca hviezda | [[I Ju-bi]] | {{nominácia}} | |- | rowspan=5|<center> 8. ročník [[Seoul International Drama Awards]] | rowspan=2|Vynikajúci soundtrack kórejského seriálu | „Love Is Like a Snowflake“ - [[Kim Čun-su|Čunsu]] | {{nominácia}} | rowspan=2|<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=서울드라마어워즈 2013 OST 인기투표|url=http://music.daum.net/musicbar/musicbar/detail?menu_id=1&board_id=4176|vydavateľ=Daum |dátum vydania=3. júl 2013 |dátum prístupu=2016-09-03 |jazyk=po kórejsky}}</ref> |- | „Really“ - [[Song Čung-ki]] | {{nominácia}} |- | Vynikajúci kórejský herec | [[Song Čung-ki]] | {{nominácia}} | rowspan=3|<center><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vote for Your Favorite Dramas and Celebs to Win “Seoul International Drama Awards 2013”|url=http://www.soompi.com/2013/07/03/announcement-vote-for-your-favorite-dramas-and-celebs-to-win-seoul-international-drama-awards-2013/|vydavateľ=Soompi|dátum vydania=3. júl 2013|dátum prístupu=2016-09-03|jazyk=po anglicky|url archívu=https://web.archive.org/web/20160916111443/http://www.soompi.com/2013/07/03/announcement-vote-for-your-favorite-dramas-and-celebs-to-win-seoul-international-drama-awards-2013/|dátum archivácie=2016-09-16}}</ref> |- | Vynikajúca kórejská herečka | [[Mun Čchä-won]] | {{nominácia}} |- | Vynikajúci kórejský seriál | ''Sesang odiedo omnun čchakhan namča'' | {{nominácia}} |} ==Referencie== {{referencie|3}} ==Externé odkazy== * [http://www.kbs.co.kr/drama/innocentman/ Oficiálna webová stránka] {{kor icon}} * {{csfd film|id=322361|názov=Sesang odiedo omnun čchakhan namča}} * {{imdb film|id=2593336|názov=Sesang odiedo omnun čchakhan namča}} ==Zdroj== {{Preklad|en|The Innocent Man (TV series)|734103896}} [[Kategória:Televízne seriály z roku 2012]] [[Kategória:Televízne seriály Kórejskej republiky]] [[Kategória:Televízne seriály KBS]] 95t8zrzhnrdophp3etfnp5l0bqisf6l 14 588044 8370973 7933201 2026-09-19T15:01:40Z Spider 001757 142600 automatická kategorizácia pomocou šablóny {{Kategória ročníka}} 8370973 wikitext text/x-wiki {{Kategória ročníka}} our1wsohkn99640lp26awqfno1gwbmq 0 592324 8371169 8368207 2026-09-20T05:45:39Z OJJ 116711 fix. datum vložení 8371169 wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|20260911}} '''Asociácia Jána Husa''' v [[Paríž]]i (''Association Jan Hus'') vznikla v roku [[1981]] ako združenie francúzskych pedagógov a vedcov, ktorého cieľom bolo pomáhať česko-slovenským intelektuálom morálne aj materiálne. V jej čele stáli slávni [[filozof]]i, na začiatku [[Jacques Derrida]], potom [[Jean-Pierre Vernant]], jej terajším predsedom je [[Etienne Balibar]]. Od svojho založenia až do roku 1989 asociácia organizovala na území [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] tajné bytové [[seminár]]e a zabezpečovala prísun [[vedecká literatúra|vedeckej literatúry]]. Medzi prednášajúcich vtedy patrili najvýznamnejšie mená francúzskej filozofie a psychológie ako napríklad [[Paul Ricœur|P. Ricœur]], [[Jean-François Lyotard|J.-F. Lyotard]], [[André Comte-Sponville|A. Comte-Sponville]] či [[Jacqueline Rousseau-Dujardin|J. Rousseau-Dujardinová]]. Po roku 1989 sa spolupráca medzi francúzskymi intelektuálmi a najprv Česko-Slovenskom, potom Českom a Slovenskom pretransformovala. Sústredila sa predovšetkým na Letné univerzity francúzskej filozofie (od roku 2011 Letné francúzske univerzity). V prvých rokoch po 1989 pokračovali aj individuálne prednášky pozvaných intelektuálov a na našej akademickej pôde hosťovali filozofi ako [[Catherine Chalierová|C. Chalierová]], R. Barbaras, F. Dosse či A. Soulezová. Letné univerzity francúzskej filozofie sa konajú striedavo v [[Česko|Česku]], na [[Slovensko|Slovensku]] a vo [[Francúzsko|Francúzsku]] (25. ročník v roku 2016). Letná univerzita sa profiluje ako každoročné vedecko-pedagogické stretnutie frankofónnych študentov, doktorandov, vedeckých pracovníkov a univerzitných pedagógov, ktorí pôsobia v oblasti humanitných vied v strednej Európe a vo Francúzsku. Prínos podujatia má vedecký aspekt, ktorým je reflexia problémov súvisiacich so zvolenou témou. Rovnako aj pedagogický aspekt, ktorým je prezentácia študentských a doktorandských prác na fóre medzinárodnej úrovne a získanie kontaktov pre ich budúce zahraničné štúdium. Témy sú volené v reakcii na aktuálne dianie vo [[filozofia|filozofickom]] a všeobecne humanitnom diskurze. Pristupuje sa k nim najmä z filozofického, ale aj religionistického, historického, literárnovedného, umenovedného a lingvistického hľadiska – podujatie je preto vhodnou príležitosťou pre interdisciplinárnu diskusiu. Uvedené aktivity Asociácie Jana Husa v [[Paríž]]i dokázali zabezpečiť filozofické výmeny v ťažkej situácii komunikačného vákua do roku [[1989]]. V ďalšom období sa Letné univerzity stali kvalitným vedeckým podujatím a oživujú frankofónny filozofický život na Slovensku. Vďaka účasti na týchto podujatiach mohli viacerí študenti absolvovať [[doktorandské štúdium]] v zahraničí, pričom francúzski profesori vzali na seba úlohu školiteľov. == Francúzska letná univerzita == Prehľad Francúzskych letných univerzít (do roku 2010 Letných univerzít francúzskej filozofie) 1. 1991 BECHYNĚ (Bohême / Čechy) Philosophie politique et phénoménologie 2. 1992 CHANTILLY (France / Francúzsko) Puissance politique et pouvoir 3. 1993 PÍLA (Slovaquie / Slovensko) La question du sujet 4. 1994 VALTICE (Moravie / Morava) Les Europes 5. 1995 PARIS (France / Francúzsko) Ordre et désordre I 6. 1996 LIBLICE (Bohême / Čechy) Ordre et désordre II 7. 1997 JAHODNÁ (Slovaquie / Slovensko) Les lumières aujourd’hui 8. 1998 BRNO (Moravie / Morava) Interpréter, expliquer, comprendre 9. 2000 PARIS (France / Francúzsko) Etat, droit, justice 10. 2001 PRIBYLINA (Slovaquie / Slovensko) Le temps et l’événement 11. 2002 LYON (France / Francúzsko) La différence des sexes 12. 2003 HEJNICE (Bohême / Čechy) La ville 13. 2004 TOPOĽČIANKY (Slovaquie / Slovensko) La conversation 14. 2005 LA ROCHELLE (France / Francúzsko) Frontières et limites 15. 2006 OLOMOUC (Moravie / Morava) Langues et langage 16. 2007 STARÁ LESNÁ (Slovaquie / Slovensko) Image, imagination, imaginaire 17. 2008 CLERMONT-FERRAND (France / Francúzsko) Crime et criminels, savants et meurtriers: intrigues de la vérité et de la justice 18. 2009 TŘEŠŤ (Moravie / Morava) Le voyage en littérature et philosophie 19. 2010 SMOLENICE (Slovaquie / Slovensko) Les passions de l’âme 20. 2011 OLOMOUC (Moravie / Morava) L’Étranger 21. 2012 STARÁ LESNÁ (Slovaquie / Slovensko) L’Individu et la famille 22. 2013 ČESKÉ BUDĚJOVICE (Bohême / Čechy) Nature(s) 23. 2014 MODRA-HARMÓNIA (Slovaquie / Slovensko) L´Invisible et le Visible 24. 2015 ŠTĚKEŇ (Bohême / Čechy) Le rêve 25. 2016 KOKOŠOVCE (Slovaquie / Slovensko) L'enfant 26. 2017 TELČ (Bohême / Čechy) Animal et animalité 27. 2018 BANSKÁ ŠTIAVNICA (Slovaquie / Slovensko) Homme nouveau, homme ancien: autour des figures émergentes et disparaissantes de l’humain 28. 2019 BROUMOV (Bohême / Čechy) Mémoire – oubli – réminiscence 2020 Zrušená z dôvodu epidemiologických opatrení 29. 2021 Online formou z dôvodu epidemiologických opatrení, La mort 30. 2022 TELČ (Bohême / Čechy) Dynamique des centres et de périphéries == Externé odkazy == * [http://www.vnjh.cz/francouzska-letni-univerzita/ Vzdělávací nadace Jana Husa{{--}}Francouzská letní univerzita ] == Zdroj == * kol.: ''Letní univerzita francouzské filozofie''. s.l. : Vzdělávací nadace Jana Husa s.a. [[Kategória:Združenia]] lmmxg4lb3srx7d0wlfp8jg245cttupl 0 592467 8371093 8161756 2026-09-19T20:20:40Z Pelex 2483 /* Osobnosti mesta */ + Petľura 8371093 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Poltava | other_name = | native_name = Полтава | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Collage of Poltava.jpg | image_caption = vľavo hore: Regionálne múzeum, vpravo hore: Poltavský kláštor, v strede: Okrúhle námestie, vľavo dole: Biely altán, vpravo dole: Pamätník Maruse Čuraj | image_size = <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Poltava.svg | symbol = Poltava coat.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = Po rieke Ltava | official_name = Полтава – ''Poltava'' | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Ukrajina | country_flag = 1 | state = | region = Poltavská oblasť | region_type = Oblasť | histregion = | district = Poltavská mestská rada | district_type = Mestská rada | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = [[Vorskla]] <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = 156 | lat_d = 49 | lat_m = 35 | lat_s = 22 | lat_NS = S | long_d = 34 | long_m = 33 | long_s = 05 | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 103.0 <!-- *** Population *** --> | population = 292469 | population_date = 01.11.2016 | population_density = 2839.5 <!-- *** History & management *** --> | established = 899 | established_type = Založené | established1 = 1174 | established1_type = Prvá pís. zmienka | mayor = Oleksandr Mamaj | mayor_type = Primátor | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Východoeurópsky čas|VEČ]] | utc_offset =+2 | timezone_DST = [[Východoeurópsky letný čas|VELČ]] | utc_offset_DST =+3 | postal_code = 36000—36499 | area_code = +380-532(2) | area_code_type = | code = | code1 = | code1_type = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Ukraine location map.svg | map_background = | map_caption = Poloha mesta v rámci Ukrajiny | map_locator = Ukrajina | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Poltava | statistics = | website = [http://www.rada-poltava.gov.ua/ rada-poltava.gov.ua] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Poltava''' ({{vjz|ukr|Полтава}}; {{vjz|rus|Полтава}}) je [[mesto (všeobecne)|mesto]] na [[Ukrajina|Ukrajine]], dopravná križovatka, správne stredisko [[Poltavský rajón|Poltavského rajónu]] a [[Poltavská oblasť|Poltavskej oblasti]]. Mesto leží na rieke [[Vorskla]] v severno-východnej časti krajiny. Má rozlohu {{km2|103|m}} a 292 469 obyvateľov ([[2016]]). Križovatka na železničnej trati [[Kyjev]] – [[Charkov]].<ref>Bašovský, O. a kolektív: Malá zemepisná encyklopédia ZSSR. Obzor, Bratislava, 1977, s. 560 – 561.</ref> == Dejiny == Bolo založené koncom 9. storočia na rieke Ltava (teraz zaniknutá). [[27. jún]]a [[1709]] došlo pri meste k [[bitka pri Poltave|bitke]] medzi ruským vojskom [[Peter Veľký|Petra I.]] a švédskymi vojskami [[Karol XII.|Karola XII.]], pri ktorej boli Švédi porazení. Počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] obsadili 18. septembra [[1941]] mesto [[Nacistické Nemecko|Nemci]]. Počas [[Vojenská okupácia|okupácie]] nacisti zavraždili alebo deportovali okolo 18 000 obyvateľov mesta. Po [[Bitka na Dnepri|priblížení frontu]] na jeseň [[1943]] Nemci mesto opevnili a tvrdo bránili. Ťažké boje si vyžiadali veľké obete na oboch stranách. Nemci z mesta ustúpili až v dôsledku hrozby obkľúčenia silami [[5. gardová armáda (ZSSR)|5. gardovej]] a [[53. armáda (ZSSR)|53. armády]], ktoré postupovali severne a južne od mesta. V meste pôsobili [[Nikolaj Vasilievič Gogoľ|N. V. Gogoľ]] a [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|T. H. Ševčenko]]. == Osobnosti mesta == * [[Anatolij Vasilievič Lunačarskij]] (* [[1875]] – † [[1933]]), ruský [[marxizmus|marxista]], revolucionár a diplomat * [[Ivan Fiodorovič Paskevič]] (* [[1782]] – † [[1856]]), ruský generál a poľný maršal * [[Symon Vasyľovyč Petľura]] (* [[1879]] – † [[1926]]), ukrajinský novinár, revolucionár, predseda Direktória Ukrajinskej ľudovej republiky * [[Vjerka Serďučka]] (* [[1973]]), spevák a herec == Partnerské mestá == {{Stĺpce|2| * {{flagicon|GER}} [[Filderstadt]], [[Nemecko]] * {{flagicon|USA}} [[Irondequoit]], [[New York (štát)|New York]], [[Spojené štáty|USA]] * {{flagicon|POL}} [[Koszalin]], [[Poľsko]] * {{flagicon|POL}} [[Lublin]], Poľsko * {{flagicon|FRA}} [[Nice]], [[Francúzsko]] * {{flagicon|GER}} [[Ostfildern]], Nemecko * {{flagicon|BUL}} [[Veliko Tărnovo (mesto)|Veliko Tărnovo]], [[Bulharsko]] }} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.tourism.poltava.ua/ Poltava - turistika] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170122095024/http://www.tourism.poltava.ua/ |date=2017-01-22 }} {{Ukr icon}} {{Ukrajinský výhonok}} {{Mestá na Ukrajine}} [[Kategória:Geografia Poltavskej oblasti]] [[Kategória:Mestá na Ukrajine]] afmtaf9k43g9vjksffbxlhg05uivtce 0 595309 8371185 8239767 2026-09-20T07:29:43Z Maximilián Fedora 259749 8371185 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ivan Štefunko | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský podnikateľ a politik | Portrét = 2P0A2086.jpg | Popis portrétu = Ivan Štefunko | Dátum narodenia = {{dnv|1977|03|04}} | Miesto narodenia = [[Poprad]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = Bratislava | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = Poslanec NR SR | Známy vďaka = [[Progresívne Slovensko]] | Alma mater = [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr]]. '''Ivan Štefunko''' (* [[4. marec]] [[1977]], [[Poprad]]) je politik, spoluzakladateľ a podpredseda [[Progresívne Slovensko|Progresívneho Slovenska]], stranícky líder zmeny pre hospodárstvo a energetiku<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Progresívne Slovensko ukázalo tieňovú vládu | url = https://www.sme.sk/domov/c/progresivne-slovensko-ukazalo-tienovu-vladu | vydavateľ = www.sme.sk | dátum prístupu = 2025-11-11 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref>, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Poslanci : Zoznam poslancov : Mgr. Ivan Štefunko - Národná rada Slovenskej republiky | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=1127&CisObdobia=9 | vydavateľ = www.nrsr.sk | dátum prístupu = 2025-11-11 | jazyk = sk-SK}}</ref>. Predtým pôsobil ako podnikateľ, angel investor a spoluzakladateľ viacerých spoločností ako napríklad [[Neulogy]], [[Pelikan.sk]], [[StartupAwards.sk|StartupAwards.SK]], Wineshop.sk, portálu Lekar.sk, Energia.sk, Euractiv.sk, Diagnose.me a iných.<ref name="etrend.sk|url=https">{{Citácia periodika|priezvisko=|titul=I. Štefunko: Nemám rád mikromanažment|periodikum=www.etrend.sk|url=https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2014/cislo-33/nemam-rad-mikromanazment.html|dátum prístupu=2017-04-03|jazyk=sk}}</ref> == Detstvo a štúdium == Ivan Štefunko sa narodil [[4. marec|4. marca]] [[1977]] v [[Poprad]]e. Veľkú časť detstva prežil v [[Alžírsko|Alžírsku]], kde jeho otec pracoval ako stavbár a mama ako učiteľka ekonómie<ref>{{Citácia periodika|titul=Vyrastal v Alžírsku, študoval vo Francúzsku. Ako chce Štefunko s progresívcami zmeniť Slovensko?|url=https://hnonline.sk/slovensko/1075517-vyrastal-v-alzirsku-studoval-vo-francuzsku-ako-chce-stefunko-s-progresivcami-zmenit-slovensko|dátum=2017-12-06|dátum prístupu=2025-11-18|jazyk=sk-sk|periodikum=Hospodárske noviny}}</ref>. Od roku [[1992]] do roku [[1996]] študoval na Gymnáziu Dominika Tatarku v [[Poprad]]e. Po skončení gymnázia nastúpil na [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|Univerzitu Mateja Bela v Banskej Bystrici]], kde v roku [[2001]] zložil štátnu skúšku v odbore [[politológia]]. Počas štúdia strávil dva roky na Inštitúte politických štúdií v [[Paríž]]i, kde študoval európske štúdiá.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = HNonline.sk - Kto je Ivan Štefunko | url = https://hnonline.sk/hnporadna/civilizacia/239225-kto-je-ivan-stefunko | vydavateľ = hnonline.sk | dátum vydania = 2008-02-28 | dátum prístupu = 2025-11-18 | jazyk = sk-sk}}</ref>  == Angažovanosť v politike == Po skončení vysokej školy sa Štefunko začal angažovať v politike. Pridal sa k ľavicovému združeniu [[Mladá demokratická ľavica (1991)|Mladá demokratická ľavica]], ktoré inklinovalo k dnes už zaniknutej [[Strana demokratickej ľavice (1990)|Strane demokratickej ľavice (SDĽ)]], a bol jeho predsedom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ivan Štefunko: Podnikateľ z núdze, politik z nutnosti | url = https://korzar.sme.sk/presov/c/ivan-stefunko-podnikatel-z-nudze-politik-z-nutnosti | vydavateľ = korzar.sme.sk | dátum prístupu = 2025-11-18 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref> Neskôr sa stal zahraničným tajomníkom SDĽ, vďaka čomu mal možnosť komunikovať so svetovými a európskymi sociálnymi demokratmi. V roku [[2003]] sa Mladá demokratická ľavica zlúčila so združením Sociálnodemokratická mládež Slovenska, spolupracujúcim so Sociálnodemokratickou stranou Slovenska, do organizácie Mladí sociálni demokrati, ktorých materskou stranou je Smer-SD. Politické aktivity Ivana Štefunka pokračovali pod vedením Milana Ftáčnika, v rámci Ftáčnikovej SDA. Aj tá však zanikla zlúčením so Smerom.<ref name="sme-2006">{{Citácia periodika | priezvisko = Čorná | meno = Tina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ľavičiar Ivan Štefunko: Proletariátom 21. storočia sú menšiny | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/2833772/laviciar-ivan-stefunko-proletariatom-21-storocia-su-mensiny.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2006-08-03 | dátum prístupu = 2022-10-24}}</ref> V roku [[2001]] sa stal riaditeľom a vydavateľom ľavicového časopisu [[Slovo (týždenník)|Slovo]], ktorý vydával až do roku [[2005]]. V roku 2006 povedal: ''„Ľavica je pre mňa základná platforma pre ozajstnú slobodu a demokraciu. Len človek, ktorý je skutočne nezávislý, môže byť slobodný a nebude utláčaný.“''<ref name="sme-2006" /> Zároveň uviedol: ''„Podľa môjho názoru sú proletári 21. storočia rôzne väčšie či menšie utláčané menšiny, ktoré sú sociálne znevýhodnené. Odpoveďou pre ľavicu, ktorá chce mať dlhodobý a udržateľný program, by mala byť integrácia týchto moderných proletárov do spoločnosti.“''<ref name="sme-2006" /> Pre [[Pravda (slovenský denník)|denník Pravda]] v rozhovore z roku [[2010]] kritizoval politiku [[SMER – sociálna demokracia|Smeru-SD]] a [[Robert Fico|Roberta Fica]]. ''„Prvé obdobie jeho vláda nerobila nič iné, len udržiavala v chode krajinu. Projekty, ktoré naštartovala, sa v terminológii Smeru dajú stotožniť s diaľnicami. V skutočnosti je budovanie diaľnic len predĺžením predchádzajúcich plánov a jasnej nevyhnutnosti. Zákonník práce sa tiež nestal zásadne novým textom. A hoci sa Smer usiloval urobiť dôchodkový systém spravodlivým, nemôže tvrdiť, že sa to podarilo.“''<ref name="spravy.pravda.sk">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Extrémisti budú mať väčší vplyv – Pravda.sk|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2010-06-20|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/166595-extremisti-budu-mat-vaecsi-vplyv/|dátum prístupu=2017-04-03|jazyk=sk-SK}}</ref> ''„Keby som mal povedať dve najväčšie zlyhania – bol by to kolaps v boji s korupciou a neprijateľná situácia v súdnictve. Počas [[Mikuláš Dzurinda|Dzurindových vlád]] spoločnosť necítila až taký tiesnivý tlak korupcie a neprávosti, ako sa to dialo v uplynulých štyroch rokoch. Rovnako neobstojí argument, že veď to kradli [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] a [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]]. Pýtam sa, prečo vôbec vznikla koalícia s týmito stranami?“''<ref name="spravy.pravda.sk"/> == Progresívne Slovensko == V septembri 2016 Ivan Štefunko avizoval, že zakladá Progresívne Slovensko – občianske združenie, ktoré sa neskôr môže premeniť na politickú stranu. Od začiatku hovoril o liberálnom myslení strany.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vzniká združenie Progresívne Slovensko, základ pre politickú stranu | url = https://domov.sme.sk/c/20272166/stefunko-zaklada-obcianske-zdruzenie-zaklad-pre-politicku-stranu.html | vydavateľ = domov.sme.sk | dátum prístupu = 2025-05-06 | jazyk = sk | meno = | priezvisko = }}</ref> ''„Naším cieľom nie je vyhraniť sa voči niečomu“'', povedal zakladateľ združenia pre Denník N.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Štefunko zakladá Progresívne Slovensko, think-tank, čo sa môže zmeniť na stranu | url = https://dennikn.sk/557303/stefunko-zaklada-progresivne-slovensko-think-tank-co-sa-moze-zmenit-na-stranu/?ref=tit | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2016-09-13 | dátum prístupu = 2025-05-06 | jazyk = sk-SK | meno = Dušan | priezvisko = Mikušovič}}</ref> ''„Naopak, premýšľame nad tým, ako pohnúť Slovensko smerom dopredu. Chceme spojiť progresívnych ľudí, ktorí rozmýšľajú rovnako.“'' Štefunko vtedy povedal, že think-tank má nadviazať na myšlienky bývalého šéfa Inštitútu finančnej politiky [[Martin Filko|Martina Filka]], ktorý nešťastne zahynul na jar 2016,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bol som tam, keď Martin zmizol na krásnom modrom Dunaji | url = https://dennikn.sk/421473/bol-tam-ked-martin-zmizol-krasnom-modrom-dunaji/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2016-03-30 | dátum prístupu = 2025-05-06 | jazyk = sk-SK | meno = Tomáš | priezvisko = Forró}}</ref> a s ktorým sa pravidelne stretávali. Ak by sa Progresívne Slovensko malo premeniť na politickú stranu, určite sa to nestane v najbližších mesiacoch, tvrdil vtedy.<ref name=":0" /> === Predseda na rok === Z hnutia sa stala strana na zakladajúcom sneme, ktorý sa konal v januári 2018 v Žiline. Na ňom sa stal Štefunko prvým predsedom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Progresívne Slovensko si zvolilo vedenie strany. Predsedom sa stal Ivan Štefunko {{!}} TVNOVINY.sk | url = https://tvnoviny.sk/domace/clanok/77005-progresivne-slovensko-si-zvolilo-vedenie-strany-predsedom-sa-stal-ivan-stefunko | vydavateľ = tvnoviny.sk | dátum vydania = 2018-01-21 | dátum prístupu = 2025-05-06 | jazyk = sk}}</ref> „''Je mi cťou stať sa predsedom takého úžasného tímu, s takou konkrétnou víziou a takou silou a energiou, ktorý chce meniť Slovensko do budúcnosti. Budeme silnou politickou silou, ktorá zmení Slovensko už v nasledujúcich voľbách''“, vyhlásil po zvolení. Štefunko bol predsedom počas úspešnej kandidatúry bývalej podpredsedníčky PS [[Zuzana Čaputová|Zuzany Čaputovej]] na post prezidentky. V apríli 2019 oznámil, že vo svojej funkcii skončí, dôvodom boli zdravotné problémy. „''Do volieb musí ísť človek ako líder, ktorý je zdravotne fit. Mám za sebou tri operácie mozgu a doteraz riešim ich dôsledky. Napriek tomu som naštartoval hnutie a dosiahli sme skvelé výsledky a je čas posunúť štafetu ďalej. Mám pocit, že som svoju úlohu a cieľ splnil. Z tohto dôvodu som sa rozhodol na budúcom sneme nekandidovať na post predsedu Progresívneho Slovenska''“, vyhlásil na brífingu Štefunko<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = | url = | dátum prístupu = | url archívu = https://hnonline.sk/slovensko/1917287-stefunko-skonci-na-cele-progresivneho-slovenska-nahradit-ho-chce-truban | vydavateľ = HNonline}}</ref>. Na sneme v máji toho roka sa predsedom stal [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Novým predsedom Progresívneho Slovenska sa stal M. Truban | url = https://www.teraz.sk/slovensko/politika-novym-predsedom-progresivneh/394137-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2019-05-08 | dátum prístupu = 2025-11-18 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> === Do parlamentu na druhýkrát === Ivan Štefunko sa z politiky nestiahol. Za koalíciu PS/Spolu kandidoval [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|v parlamentných voľbách v roku 2020]], no koalícia sa do parlamentu nedostala, keď jej na splnenie sedempercentného kvóra pre koalície chýbalo 0,04 percenta hlasov. [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|Vo voľbách v roku 2023]] mal Štefunko na kandidátke siedme miesto<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kandidáti za stranu PS - Parlamentné voľby 2023 - Voľby SME | url = https://volby.sme.sk/parlamentne-volby/2023/strany-a-kandidati/ps | vydavateľ = volby.sme.sk | dátum prístupu = 2025-05-06 | jazyk = sk | meno = | priezvisko = }}</ref> a odvtedy je poslancom Národnej rady Slovenskej republiky.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Poslanci : Zoznam poslancov : Mgr. Ivan Štefunko - Národná rada Slovenskej republiky | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=1127 | vydavateľ = www.nrsr.sk | dátum prístupu = 2025-05-06 | jazyk = sk-SK}}</ref> Snem strany v máji 2024 zvolil Štefunka za podpredsedu Progresívneho Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Snem Progresívneho Slovenska okrem predsedu Michala Šimečku volil aj piatich podpredsedov | url = https://dennikn.sk/minuta/3974733/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2024-05-04 | dátum prístupu = 2025-05-06 | jazyk = sk-SK}}</ref> V Národnej rade je Štefunko členom Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti.<ref name=":1" /> V novembri 2025 strana oznámila, že bude súčasťou tímu zmeny, kde bude mať na starosti oblasť hospodárstva a energetiky.<ref name=":2" /> == Podnikateľské aktivity == V roku [[2003]] založil Ivan Štefunko spravodajský portál EurActiv.sk, ktorý sa zameriava hlavne na politiku [[Európska únia|Európskej Únie]], jej inštitúcie a aktuálne dianie. Neskôr spolu s Tatianou Ondrejkovou a Patrikom Dragulom založil [[Pelikan.sk]]. Počas podnikania investoval do viacerých projektov, ako napríklad [[Piano Media]], Diagnose.me, Lekar.sk, Energia.sk a mnohých ďalších.  V roku [[2014]] Štefunko spoluzakladal Neulogy Ventures s cieľom poskytnúť rozbehový kapitál a podporu začínajúcim podnikateľom. Neulogy Ventures je prvou slovenskou firmou svojho druhu, ktorá navyše podlieha prísnej regulácii na vyspelom finančnom trhu v [[Luxembursko|Luxembursku]]. Štefunko aktuálne pracuje ako managing partner v Neulogy Ventures.  == Osobný život == So ženou Natašou má 3 deti – 2 dcéry a syna. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Poslanci NR SR (2023 – 2027)}} {{DEFAULTSORT:Štefunko, Ivan}} [[Kategória:Slovenskí podnikatelia]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Slovenskí aktivisti]] [[Kategória:Slovenskí politickí aktivisti]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2023 – 2027)]] [[Kategória:Politici Progresívneho Slovenska]] [[Kategória:Predsedovia slovenských politických strán]] [[Kategória:Absolventi Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici]] [[Kategória:Osobnosti z Popradu]] 1pnoo32ht3w3hco03lc55cjjnsdu3m2 0 607071 8371173 8339347 2026-09-20T06:01:54Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8371173 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|53.545|-113.496111|type:landmark_dim:5000|format=dms|display=title}} {{Infobox mrakodrap | Názov = Stantec Tower | obrázok = Stantec_Febuary_2017.jpg | obrázok popis = Budova vo výstavbe vo februári 2017 | Titul = | Predtým = | Potom = | Štát = {{Minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] | Mesto = [[Edmonton]], [[Alberta]] | Ulica = | geo = | Výška antény = | Výška strechy = {{m|250.8|m}}<ref name=globalnews/> | Počet podlaží = 66 prístupných<ref name=globalnews/> | Podlahová plocha = <!-- {{m2|110180|m2}} --> | Cena = | Architekt = | Developer = | Využitie = kancelárie, byty | Konštrukcia = | Stav = vo výstavbe | Výstavba = [[2014]] | Demolácia = | Adresa = | Web = | commons = }} '''Stantec Tower''' je [[mrakodrap]] so zmiešaným využitím vo výstavbe v oblasti [[Ice District]] v centre [[Edmonton]]u v kanadskej provincii [[Alberta]]. Kancelárska časť mrakodrapu by mala byť otvorená v roku 2018,<ref name="Phasing-Ice">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Phasing| url = http://icedistrictproperties.com/retail| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-05-19| vydavateľ = Ice District JV Inc.| miesto = | jazyk = en| url archívu = https://web.archive.org/web/20160509014029/http://icedistrictproperties.com/retail| dátum archivácie = 2016-05-09}}</ref><ref name="Ice District - ONE">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ice District - ONE| url = http://oneproperties.com/wp-content/uploads/2016/09/ICE-District-Brochure-w-Video-October-2016-Low-Res.pdf| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-12-16| vydavateľ = ONE Development/Katz Group| miesto = | jazyk = en| url archívu = https://web.archive.org/web/20161220144621/http://oneproperties.com/wp-content/uploads/2016/09/ICE-District-Brochure-w-Video-October-2016-Low-Res.pdf| dátum archivácie = 2016-12-20}}</ref> a rezidenčná v roku in 2019.<ref name="Phasing-Ice"/><ref name="Ice District - ONE"/> Po dokončení sa stane najvyššou budovou v Edmontone a najvyššou v Kanade mimo Toronta.<ref name="tallest">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Kent | meno = Gordon | odkaz na autora = | titul = Stantec Tower in Edmonton set to be Canada's tallest outside Toronto | url = http://edmontonjournal.com/business/real-estate/stantec-tower-set-to-be-canadas-tallest-outside-toronto| dátum vydania = 2015-05-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-05-15| vydavateľ = Edmonton Journal | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref name=globalnews>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Tucker | meno = Erika | odkaz na autora = | titul = Canada’s tallest building outside Toronto under construction in Edmonton | url = http://globalnews.ca/news/2228229/canadas-tallest-building-outside-toronto-under-construction-in-edmonton/| dátum vydania = 2015-05-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-05-20| vydavateľ = Global News | miesto = | jazyk = en}}</ref> == Hlavní nájomníci == Z hlavných nájomníkov boli oznámení: *[[PricewaterhouseCoopers|PwC Canada]] - dva poschodia - {{m2|4738|m2}}<ref name="PwC tenant">{{cite news|title=ICE District Joint Venture Adds PwC Canada to Stantec Tower Tenant List|url=http://icedistrictproperties.com/upload/article/28/1be7e3f7f8f1/final--press-release--pwc-tenant-announcement---may-9-2016.pdf|accessdate=19 May 2016|agency=Ice District|publisher=ICE District JV Inc.|date=May 12, 2016}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160528110301/http://icedistrictproperties.com/upload/article/28/1be7e3f7f8f1/final--press-release--pwc-tenant-announcement---may-9-2016.pdf |date=2016-05-28 }}</ref> *[[Dentons]] Canada - v druhej polovici 2019.<ref name="Detons">{{cite news|last1=MacDonald|first1=Shauna|title=Dentons Canada LLP Joins Tenant List at ICE District Joint Venture’s Stantec Tower|url=http://icedistrictproperties.com/upload/article/33/b655bed26753/final---press-release---dentons-tenant-announcement---july-20-2016.pdf|accessdate=July 23, 2016|agency=ICE District Joint Venture|publisher=ICE District Joint Venture|date=July 20, 2016}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161012113125/http://icedistrictproperties.com/upload/article/33/b655bed26753/final---press-release---dentons-tenant-announcement---july-20-2016.pdf |date=2016-10-12 }}</ref> *[[Stantec]] == Referencie == {{Referencie}} *{{Preklad|en|Stantec Tower|783766363}} == Externé okazy == *[http://icedistrictproperties.com/ Ice District Properties] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170928103521/http://icedistrictproperties.com/ |date=2017-09-28 }} *[http://www.stantec.com/our-work/projects/canada-projects/s/stantec-tower-edmonton.html#.VezpGhFViko Stantec.com Informácie o projekte] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150322014041/http://www.stantec.com/our-work/projects/canada-projects/s/stantec-tower-edmonton.html#.VezpGhFViko |date=2015-03-22 }} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Stavby v Edmontone]] [[Kategória:Mrakodrapy v Kanade]] aqbjaae50055s9nacg6yl08gc0mz5rk 0 611408 8371144 8022916 2026-09-19T23:45:38Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 4 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8371144 wikitext text/x-wiki '''Slovenská urbanistická škola''' predstavuje názorovú jednotu myslenia v oblasti [[urbanizmus|urbanizmu]], priestorovotvorby a vzťahu [[Krajina (kraj)|krajiny]] a [[mesto|mesta]]. Medzi hlavných predstaviteľov patria: [[Emanuel Hruška]], [[Tibor Alexy]], [[Ján Kavan]] a [[Filip Trnkus]]. Od roku 1948 vychovali veľa architektov a urbanistov, ktorí svojimi počinmi ovplyvňovali formovanie slovenských miest a kvalitu obytné prostredia ľudí. ''Časový údaj spoločného pôsobenia uvedenej štvorice nie je presný,'' ''môže začínať až rokom 1962, keď nastúpil na katedru F. Trnkus. Historicky prvým asistentom E. Hrušku (prof. od 1950) bol R.Šteis (1950-1), po ňom M.Kodoň (od 1952), T.Alexy (od 1955) a J.Kavan (od 1959).'' == Založenie – 1948 == Zakladateľom Slovenskej urbanistickej školy bol [[Emanuel Hruška]], ktorý položil základy tvorby miest v slovenskom prostredí úzko spätím s výraznou krajinou. == Prvé oslabenie – 1975 == Prvé oslabenie hutnej názorovej školy sa udialo v roku 1975, kedy bol [[Emanuel Hruška]] vyhodený z katedry, ktorú sám založil (podobný osud postihol aj iných profesorov, ktorí založili školu architektúry na Slovensku). V tých časoch bol vedúcim katedry doc. Ing. arch. Rudolf Šteis, CSc (1974 – 1976). ''Informácia nezodpovedá skutočnosti. E.Hruška (narodený 6.01.1906) na rozdiel od niektorých iných v tom období (J.Lacko...) nebol zo školy vyhodený. Začiatkom roka 1971 v súvislosti s vekom 65 rokov zo zákona ukončil pracovný pomer, ministerstvom predĺžený do 30.6.1971. Potom nastúpil na dôchodok. Vedúcim katedry bol'' ''vtedy prof. Svetlík. R.Šteis prišiel na katedru v r.1973 ako asistent keď bol nútený opustiť stoličku riaditeľa Urbionu a vedúcim katedry sa stal od 1.1.1975. Počas jeho pôsobenia prof. Hruška, ktorý sa vrátil do Prahy, viackrát katedru navštívil a prijal aj pozvanie katedry na oslavu svojho životného jubilea. Fotografie v kronike ústavu svedčia o vzájomnej priateľskej atmosfére (pozri'' https://www.archinfo.sk/ludia/architekt-alebo-student-architektury/prof-akad-arch-ing-arch-dr-techn-emanuel-hruska-drsc.html == Naberanie na silách – 1968 až 2003 == Druhá generácia urbanistov presahujúcich hranice Slovenska, ktorá rozvíjala bádavé myslenie a odkaz Emanuela Hrušku, pokračovala v snažení ktoré začal Hruška a prekonali možné oslabenie svojou svedomitou, vysoko odbornou a vedeckou prácou uznanou aj v zahraničí. Druhú generáciu reprezentovali profesori Tibor Alexy, Ján Kavan a Filip Trnkus. Práve oni sa zasadali za to, aby v normalizačných časoch a po roku 1989 pretrvala bádavá kontinuita a naznačené problémy či oblasti sa rozvinuli do urbanistických teórií a princípov. Svoje snaženie podčiarkli keď: * v rokoch 1988 až 1990 sa stal vedúcím Katedry urbanizmu a územného plánovania FA STU prof. Tibor Alexy. * roku 1990 došlo k významnému kroku. Vznikla Katedra urbanisticko-architektonických súborov. Zasadil sa o to prorektor STU prof. Filip Trnkus. * ''V skutočnosti išlo o rozdelenie pôvodnej Katedry urbanizmu a územného plánovania, ktorú založil E.Hruška a ktorú viedol v r.1986-90 prof. T. Alexy, na tri'' ''katedry: okrem KUAS vznikli Katedra tvorby sídiel (ved. D.Kaliská) a Katedra krajinnej a parkovej architektúry (ved. P.Gál). Vznik novej štruktúry 17-katedier na FA inicioval akademickou obcou novozvolený dekan R.Špaček a schvaľoval ju akademický senát fakulty, rektorát nemal v tejto veci absolútne žiadne kompetencie.'' * nasledovali úspešné roky (1990 – 2003) pre Slovenskú urbanistickú školu. Rozvíjala metodika výuky architekta-urbanistu, pracovalo sa na teóriách a princípoch, ktoré boli vydané v záverečných publikáciách k vedecko-výskumným úlohám a grantom. Vedúcimi katedry boli postupne: ''myslí sa KUAS'' *1990 až 1993 – [[Tibor Alexy]] *1993 až 1995 – [[Ján Kavan]] *1996 až 2003 – [[Filip Trnkus]] == Druhé oslabenie – 2003 == Za dekana – prof. Ing. arch. Peter Gál, PhD. (2002 až 2006) sa v roku 2003 zrušila Katedra urbanisticko-architektonických súborov a vytvoril sa široko koncipovaný medziodborový Ústav urbanizmu, ktorého vedúcim sa stal prof. Ing. arch. Maroš Finka, PhD. Na základe situácie a pomerov sa rozhodol opustiť FA STU Filip Trnkus ako posledný z predstaviteľov Slovenskej urbanistickej školy. ''Prof. Gál, syn profesora Pavla Gála zakladateľa geodézie na SVŠT, bol diplomantom prof. Belluša. S prof. Hruškom a T.Alexym je spoluautorom štúdie na MPR Bratislava.'' ''Rozdrobená štruktúra 17-katedier sa v zmenených podmienkach financovania vysokého školstva ukázala veľmi neefektívna. Katedra UAS zrušená nebola, ale všetky tri urbanistické katedry boli diskusii a odsúhlasení v akademickom senáte zlúčené opäť do jednej ako za čias Hrušku, Svetlíka, Šteisa a Alexyho. Podobne boli zlúčené aj ďalšie iné katedry fakulty na počet 8.  '' ''      Prof. F. Trnkus (nar.1938) dovŕšil v r.2003 vek 65 rokov a odišiel do dôchodku, podobne ako pred ním J.Kavan a T.Alexy. Žiaľ, vtedajšia legislatíva umožňovala v takom prípade pokračovanie len na dva roky v nedôstojnom zaradení asistent alebo vedecký pracovník (tak bol zaradený T.Alexy na KUAS za vedenia F.Trnkusa) a ešte neumožňovala udeliť titul emeritný profesor, ktorý by si určite všetci zaslúžili.'' ''       Skončila sa jedna etapa spojená s pôsobením významných osobností, ale urbanistická škola na FAD STU tým určite neskončila.'' == Tretie oslabenie – 2008 == Kedy vzniká na FA STU samostatný Ústav urbanizmu a územného plánovania. Vedúci ústavu je prof. Ing. arch. Bohumil Kováč, PhD ašpirant prof. R. Šteisa, ktorý sa zasadil o prvé oslabenie. V tomto období sa zámerne pozmenili alebo plne vynechali z učebných osnov predmety, ktoré Slovenská urbanistická škola rozvíjala a prikladala im vo vzdelávaní a formovaní architekta vysoký význam (išlo hlavne o hodnoty vzťahujúce sa ku kvalite prostredia). Týkalo sa to predmetov – Vývoj stavby miest, Urbanistická rekonštrukcia – [[Tibor Alexy]] (rekonštrukcie sídel, vývoj a premena urbanistickej štruktúry), Zonálne štruktúry – [[Ján Kavan]] (problematika mestských centier a funkčno-prevádzkových koncepcií, miera polyfunkčnosti) a Urbanistická kompozícia – [[Filip Trnkus]] (problematika priestorovotvorby s praktickým dosahom na tvorbu, obsahová a výrazová estetická interpretácia, metodika hodnotenia indikátorov kvality obrazových scenérií urbanistických priestorov). ''Pre úplnosť faktov : predsedom habilitačnej komisie B.Kováča bol T.Alexy a predsedom jeho inauguračnej komisie F. Trnkus, oponentom o.i. dekan viedenskej FA prof. K. Semsroth..'' ''Uvedené predmety nezanikli : Vývoj stavby miest prednášal od r. 1987 až do 2023 P. Vodrážka, Urbanistická kompozícia sa pod názvom Kompozícia II vyučuje dodnes, Zonálne štruktúry pod názvom Urbanizmus I prednášal ešte J.Kavan a vyučuje sa dodnes. Problematika rekonštrukcie sídiel ako pôvodne výberového predmetu je súčasťou povinného predmetu Urbanizmus II. Pojmy zonálne, sídelné a regionálne štruktúry zaviedol ešte prof. Šteis, zmeny názvov predmetov vznikli ešte pred vznikom ústavu, ale ukázali sa pre medzinárodnú akreditáciu terminologicky nekompatibilné, preto boli zmenené ale nie vyčiarknuté.  '' ''      '' == Oživenie bádavej kontinuity myslenia – 2014 == Pri príležitosti prípravy výstavy: 3 Profesori Architekti – Urbanisti Prof. Ing. arch. Tibor ALEXY, DrSc., Prof. Ing. arch. Ján KAVAN, PhD., Prof. Ing. arch. Filip TRNKUS, PhD. Vystavujú výber z diela (1965 – 1995) s prof. F. Trnkusom nadviazali spoluprácu architekti – urbanisti [[Nikola Winková]] a [[Igor Hianik]]. Pri príležitosti 111. výročia narodenia Profesora Emanuela Hrušku z vďaky svojmu učiteľovi načrtli koncepciu výstavu jeho celoživotného diela traja profesori T. [[Tibor Alexy|Alexy]], J. [[Ján Kavan|Kavan]] a F. [[Filip Trnkus|Trnkus]]. Výstavu zrealizovali 1/2017 Igor Hianik a Nikola Winková pod IN ARCHITEKTI, s.r.o. v galérii [[Umelecká beseda slovenská (budova)|Umelka]]. Výstava bola jedinečná svojho druhu na Slovensku a to vďaka viac ako dvojgeneračnému tímu, ktorý sa snaží o udržanie kontinuity myšlienok Prof. E. Hrušku. Toto spojenie začalo ďalšiu etapu Slovenskej urbanistickej školy. == Zdroje == * ''archív STU, osobné spisy E.Hruška, R.Šteis,'' * ''Profesori STU 1937 - 2007, vyd. SPEKTRUM STU, ISBN 978-80-227-4919-0'' * Bencová, J., Hianik, I., Winková, N.: Emanuel Hruška a Slovenská urbanistická škola – Výber z celoživotného diela optikou troch profesorov architektov urbanistov. SPEKTRUM STU, 1/2017, Bratislava, náklad 55 ks, ISBN 9788022746625 * Hianik, I., Winková, N.: 3 Profesori Architekti – Urbanisti Prof. Ing. arch. Tibor ALEXY, DrSc., Prof. Ing. arch. Ján KAVAN, PhD., Prof. Ing. arch. Filip TRNKUS, PhD. Vystavujú výber z diela (1965 – 1995), 2014, Bratislava – katalóg z výstavy * Gürtler, I.: Výstava – pocta Emanuelovi Hruškovi, in Projekt 1/2017, s. 54 až 57, Spektrum 2017. * Kováč, B.: Emanuel Hruška a Slovenská urbanistická škola, In Arch 3/2017, EuroStav 2017 * https://www.fa.stuba.sk/buxus/docs//uu/dokum/historia_uuup.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20211026173934/https://www.fa.stuba.sk/buxus/docs/uu/dokum/historia_uuup.pdf |date=2021-10-26 }} * https://www.fa.stuba.sk/buxus/docs//uu/dokum/archvzdel_hist.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20211026170721/https://www.fa.stuba.sk/buxus/docs/uu/dokum/archvzdel_hist.pdf |date=2021-10-26 }} * https://www.fa.stuba.sk/buxus/docs//uu/dokum/zoznam_absolventov.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20211026172502/https://www.fa.stuba.sk/buxus/docs/uu/dokum/zoznam_absolventov.pdf |date=2021-10-26 }} * https://www.fa.stuba.sk/buxus/docs//uu/dokum/zamestnanci_hist.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171229052313/https://www.fa.stuba.sk/buxus/docs//uu/dokum/zamestnanci_hist.pdf |date=2017-12-29 }} * http://www.stavebnictvoabyvanie.sk/stavebnictvo/architektura/2919-minulost-i-buducnost-architektury-v-umelke * https://www.archinfo.sk/diskusia/emanuel-hruska-a-slovenska-urbanisticka-skola.html * https://vimeo.com/200693261 * http://vedanadosah.cvtisr.sk/podujatia/3033/vystava-e-hruska-a-slovenska-urbanisticka-skola * https://soundcloud.com/igor-junior-hianik/emanuel-hruska-a-slovenska-urbanisticka-skola-radiodevin * http://www.stavebnictvoabyvanie.sk/stavebnictvo/architektura/2919-minulost-i-buducnost-architektury-v-umelke * https://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/446294-najmodernejsia-technologia-pre-navrh-miest-pochadza-zo-slovenska/ [[Kategória:Urbanizmus]] [[Kategória:Architektúra na Slovensku]] o71zkp5oqsyt4qipre91ytoktzglvzo 0 614833 8371164 8339080 2026-09-20T04:09:01Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8371164 wikitext text/x-wiki {{Infobox umelé kozmické teleso | nadpis = Spektr-R | obrázok = RIAN archive 930415 Russian Spektr R space-born radio telescope.jpg | titulok = Spektr-R | organizácia = [[Roskosmos]] | hlavní_dodávatelia = NPO Lavočkina | iné_názvy = Radioastron | cospar = 2011-037A | družica = Zeme | dátum_štartu = [[18. júl]] [[2011]], 2:31 [[UTC]] <ref name="vypustenie" /> | miesto_štartu = [[Bajkonur]] | nosná_raketa = [[Zenit-3M]] | dĺžka_misie = | zánik = | hmotnosť = 3 295 [[kilogram|kg]] | stránka = http://www.asc.rssi.ru/radioastron/ | umiestnenie = | typ_dráhy = geocentrická [[Vysoká eliptická dráha|HEO]] | výška = | doba_obehu = | obežná_rýchlosť = | typ_ďalekohľadu = rádioteleskop | vlnová_dĺžka = [[Rádiové vlny]] | priemer = {{m|10|m|w}} <ref name="rauh" /> | zberná_oblasť = | ohnisková_vzdialenosť = {{m|4.22|m}} <ref name="rauh" /> | chladiaca_látka = |}} '''Spektr-R''' (alebo '''Radioastron''') bol vesmírny [[rádioteleskop]] určený na štúdium rádiových zdrojov vo vesmíre.<ref name="rauh">{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.asc.rssi.ru/radioastron/documents/rauh/en/rauh.pdf |titul=RadioAstron User Handbook |vydavateľ=RadioAstron Science and Technical Operations Group | vydanie=v2.91| dátum vydania=2018-01-04 | dátum prístupu 2018-03-09| jazyk = po anglicky}}</ref> Bol vypustený [[18. júl]]a [[2011]] pomocou [[nosná raketa|rakety]] [[Zenit-3M]] z kozmodrómu [[Bajkonur]].<ref name="vypustenie">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = Roscosmos | titul = Запуск российского научного космического аппарата «Спектр-Р» успешно осуществлен с Байконура | url = https://www.roscosmos.ru/17074/ | dátum vydania = 2011-07-18 | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = po rusky }}</ref> Jeho hlavná funkcia bola v pozorovaní v súčinnosti s ďalšími rádioteleskopmi na Zemi pomocou [[Interferometria|interferometrie]]. [[10. január]]a [[2019]] prestalo fungovať spojenie so satelitom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = RadioAstron Newsletter #35 | url = http://www.asc.rssi.ru/radioastron/news/newsl/en/newsl_35_en.pdf | vydavateľ = Astro Space Center of the Lebedev Physical Institute of the Russian Academy of Sciences | dátum vydania = 2019-01-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-05 | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> Do [[30. máj]]a [[2019]] prebiehalo úsilie obnoviť komunikáciu a v tento deň sa štátna komisia rozhodla oficiálne ukončiť pozorovací program. Príčina prerušenia spojenia nastala kvôli dlhému vystaveniu satelitu [[Kozmické žiarenie|vesmírnemu žiareniu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = RadioAstron Newsletter #36 | url = http://www.asc.rssi.ru/radioastron/news/newsl/en/newsl_36_en.pdf | vydavateľ = Astro Space Center of the Lebedev Physical Institute of the Russian Academy of Sciences | dátum vydania = 2019-06-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-07-01 | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> ==Referencie== {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.asc.rssi.ru/radioastron/ Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110920143416/http://www.asc.rssi.ru/radioastron/ |date=2011-09-20 }} {{Ruské kozmické observatóriá}} {{Kozmonautika na Slovensku}} [[Kategória:Rádioteleskopy]] [[Kategória:Kozmické observatóriá]] [[Kategória:Ruské umelé družice]] [[Kategória:Kozmonautika v 2011]] [[Kategória:2011 v Rusku]] [[Kategória:Neaktívne sondy]] m60koeheqfqfscnaczec5zvwmfvj272 0 619849 8370989 8250588 2026-09-19T15:29:36Z ~2026-50662-49 305753 Pridanie odkazu na Mauritániu na inú stránku Wikipedie 8370989 wikitext text/x-wiki {{Aktualizovať}} {{Infobox Futbalista | meno = Ousmane Dembélé | foto = Ousmane Dembele France v Senegal 16 June 2026-341 (cropped).jpg | popis = | celé meno = | dátum narodenia = {{dnv|1997|5|15}} | miesto narodenia = [[Vernon (Eure)|Vernon]] | štát = [[Francúzsko]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | štát úmrtia = | výška = {{cm|178|m|w}} | pozícia = útočník | súčasný klub = Paris Saint Germain | klubové číslo = 10 | mládežnícke roky = 2004{{--}}2009<br />2009{{--}}2010<br />2010{{--}}2014 | mládežnícke kluby = ALM Évreux<br/>Évreux FC<br/>Stade Rennais | roky = 2014{{--}}2015<br />2015{{--}}2016<br />2016{{--}}2017<br />2017{{--}}2023<br />2023– | kluby = Stade Rennais II<br/>[[Stade Rennais FC|Stade Rennais]]<br/>[[Borussia Dortmund]]<br/>[[FC Barcelona]]<br/>[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | zápasy(góly) = {{0}}21 {{0}}(0)<br />{{0}}26{{0}}{{0}}(12)<br />{{0}}32{{0}}{{0}}(6)<br />{{0}}127{{0}}(24)<br />{{0}}58{{0}}{{0}}(26) | reprezentačné roky = 2016{{--}} | národné mužstvo = {{FRA|f|1}} | reprezentačné zápasy(góly) = 57 (7) | trénerské roky = | trénerské kluby = | pkupdate = 30. augustu 2025 | nmupdate = }} '''Ousmane Dembelé''' (* [[15. máj]] [[1997]], [[Vernon (Eure)|Vernon]], [[Francúzsko]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://uk.soccerway.com/players/ousmane-dembele/320112/ |dátum prístupu=2018-09-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20201013230558/https://uk.soccerway.com/players/ousmane-dembele/320112/ |dátum archivácie=2020-10-13 }}</ref> je francúzsky futbalový útočník a reprezentant, ktorý v súčasnosti pôsobí vo francúzskom klube [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint Germain]]. Jeho matka Fatimata pochádza z [[Mauritánia|Mauritánie]],<ref name="matka">{{Citácia periodika|titul=Ousmane Dembélé: football’s hottest property, if you can convince his mother|url=https://www.theguardian.com/football/2016/mar/23/ousmane-dembele-football-hottest-property-rennes-bayern-munich-ligue-1|periodikum=The Guardian|dátum=2016-03-23|dátum prístupu=2025-09-23|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Ed|priezvisko=Aarons}}</ref> otec z [[Mali]].<ref name="jeune">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Qui est Ousmane Dembélé, la nouvelle étoile d’origine africaine du football français ? | url = https://www.jeuneafrique.com/352918/societe/ousmane-dembele-nouvelle-etoile-dorigine-africaine-football-francais/ | vydavateľ = JeuneAfrique.com | dátum prístupu = 2025-09-23 | jazyk = fr-FR}}</ref> == Klubová kariéra == S futbalom začal v roku [[2004]] tíme ALM Évreux, v roku [[2009]] prestúpil do klubu Évreux FC. Jeho v 13-tich rokoch ho získal klub [[Stade Rennais FC|Stade Rennais]].<ref name=jeune/> === Stade Rennais FC === Debutoval v drese rezervného tímu Stade Rennais [[6. september|6. septembra]] [[2014]], keď striedal Zana Alléeho. Svoj prvý gól dal [[9. november|9. novembra]] [[2014]] proti Stade Lavallois. V prvej sezóne dosiahol 13 gólov v 18 zápasoch. === Borussia Dortmund === V lete [[2016]] prestúpil do [[nemecko|nemeckého]] klubu [[Borussia Dortmund]], kde podpísal päťročnú zmluvu. Debutoval v zápase proti Bayernu v ktorom Dortmund prehral 0-2. Svoj prvý gól zaznamenal 20. septembra 2016 v zápase [[Fußball-Bundesliga|Bundesligy]] proti [[VfL Wolfsburg]]u, ktorý Dortmund vyhral 5-1. Dňa 22. novembra 2016 zaznamenal svoj prvý gól v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov]], keď nemecký klub porazil Legiu Varšavu 8-4 v skupine. V letnom prestupovom období roku 2017 sa oň zaujímal katalánsky klub [[FC Barcelona]], ktorý prišiel o svojho ofenzívneho hráča [[Neymar]]a.<ref name="tofcb">[http://fotbal.idnes.cz/ousmane-dembele-zamitnuty-prestup-dortmund-barcelona-ppx-/fot_pohary.aspx?c=A170811_122825_fot_pohary_dc Nepustíte mě? Netrénuju. Dortmundský talent zlobí, chce do Barcelony], [[iDNES.cz]], cit. 11. 8. 2017</ref> === FC Barcelona === V auguste 2017 prestúpil za 105 miliónov eur (+ bonusy) do katalánskeho klubu [[FC Barcelona]] pôsobiaceho vo španielskej [[Primera División]] a stal sa tak druhým najdrahším hráčom histórie po Neymarovi, ktorý v lete odišiel za 222 miliónov eur z Barcelony do [[Paris Saint-Germain FC]]. Teraz nosí na drese číslo 11 po Neymarovi.<ref name="fcb">[https://sport.sme.sk/c/20635277/ousmane-dembele-prestupil-do-fc-barcelona-ferovo.html Mladík si prestup za šialené peniaze do Barcelony vytrucoval. Neférovo?], SME.sk, cit. 27. 8. 2017</ref> <br/> Za Barcelonu debutoval 9. septembra keď v 68. minúte nahradil Gerarda Deulofea v zápase v ktorom Barcelona vyhrala 5-0 nad RCD Espanyol Espanyol na [[Camp Nou]] a prihral na gól [[Luis Alberto Suárez|Suárezovi]]. Vo svojom prvom štarte v základnej zostave o osem dní neskôr v [[Getafe CF]] si zranil Achillovu šľachu a bol odpísaný na štyri mesiace. 9. mája skóroval dvakrát v zápase proti [[Villareal]]u v ktorom Barca vyhrala 5-1. == Reprezentačná kariéra == Nastupoval za francúzske mládežnícke reprezentácie U17, U18, U19 a U21. V [[Francúzske národné futbalové mužstvo|A-mužstve Francúzska]] debutoval 1. septembra 2016 v priateľskom zápase v [[Bari (Apúlia)|Bari]] proti [[Talianske národné futbalové mužstvo|reprezentácii Talianska]] (výhra 3:1).<ref name=debrep>[http://eu-football.info/_player.php?id=29510 Profil hráče – reprezentační statistiky v A-mužstvu], eu-football.info</ref> Dňa 17. mája [[2018]] bol zaradený do 23-členného tímu na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|majstrovstvá sveta]] 2018 v [[Rusko|Rusku]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.transfermarkt.com/ousmane-dembele/profil/spieler/288230 Profil na Transfermarkt.com] * [http://www.national-football-teams.com/player/65010/Ousmane_Dembele.html Profil na National Football Teams.co] * [http://eu-football.info/_player.php?id=29510 Profil hráča – reprezentačné štatistiky v A-mužstve] {{Futbalisti FC Barcelona}} {{Zlatá lopta}} {{Francúzske národné mužstvo na MS 2018}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Dembélé, Ousmane}} [[Kategória:Francúzski národní futbalisti]] [[Kategória:Hráči Borussia Dortmund]] [[Kategória:Hráči FC Barcelona]] [[Kategória:Majstri sveta vo futbale]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2018]] [[Kategória:Futbaloví útočníci]] 1oqzj7sb7dkkthnc7m4k01bke6fsvdh 0 633899 8370980 8227142 2026-09-19T15:06:11Z SlovakWikiEditor 255480 doplnenie výhonku 8370980 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub |názovklubu=FC Košice |celýnázov=FC Košice a.s. |prezývka=Žlto-modrí |založený=27. apríl 2018 |štadión=[[Košická futbalová aréna]] |kapacita=12 555 |predseda=Ing. Dušan Trnka |športovýriaditeľ=Terry Westley |tréner=[[Peter Černák]] |súťaž=[[Niké liga]] |sezóna=[[Niké liga 2025/2026|2025/26]] |pozícia=7. miesto |vzor_lp1=_kosice2526h |vzor_t1=_kosice2526h |vzor_pp1=_kosice2526h |vzor_tr1=_kosice2526h2 |vzor_po1=_3_stripes_blue |ľavéplece1=0000DD |telo1=FFEF00 |pravéplece1=0000DD |trenírky1=FFEF00 |ponožky1=FFEF00 |vzor_lp2=_kosice2526a |vzor_t2=_kosice2526a |vzor_pp2=_kosice2526a |vzor_tr2=_kosice2526a |vzor_po2=_3_stripes_black |ľavéplece2=BFBFBF |telo2=BFBFBF |pravéplece2=BFBFBF |trenírky2=BFBFBF |ponožky2=BFBFBF |vzor_lp3=_kosice2425t |vzor_t3=_kosice2425t |vzor_pp3=_kosice2425t |vzor_tr3=_kosice2425t |vzor_po3=_3_stripes_black |ľavéplece3=0000DD |telo3=FFFFFF |pravéplece3=0000DD |trenírky3=FFFFFF |ponožky3=FFFFFF |krátkynázov=FCKE }} '''FC Košice''' je slovenský futbalový klub z [[Košice|Košíc]], ktorý pôsobí v najvyššej slovenskej futbalovej súťaži [[Niké liga|Niké lige]]. Klub vznikol v roku 2018 spojením futbalových subjektov z košických mestských častí [[Vyšné Opátske]] a [[Barca]]. V sezóne 2022/2023 vyhral [[2. futbalová liga|2. slovenskú futbalovú ligu]] a postúpil do najvyššej súťaže.<ref>[https://www.fckosice.sk/klub Klub] – FC Košice</ref> Domáce zápasy FC Košice hrá na [[Košická futbalová aréna|Košickej futbalovej aréne]].<ref>[https://www.fckosice.sk/klub Klub] – FC Košice</ref> == História == FC Košice vznikol v roku 2018 ako nový futbalový projekt nadväzujúci na futbalovú tradíciu v košických mestských častiach Vyšné Opátske a Barca. Klub začínal v tretej najvyššej slovenskej súťaži. Už vo svojej prvej sezóne postúpil do druhej ligy.<ref>[https://www.fckosice.sk/klub Klub] – FC Košice</ref> V sezóne 2022/2023 FC Košice vyhral druhú najvyššiu slovenskú súťaž a prvýkrát v histórii postúpil do [[Niké liga|najvyššej slovenskej súťaže]].<ref>[https://www.fckosice.sk/klub Klub] – FC Košice</ref> Prvé domáce zápasy klub odohrával na štadióne v Čermeli. Od februára 2022 pôsobí na [[Košická futbalová aréna|Košickej futbalovej aréne]], ktorá sa stala jeho domácim štadiónom.<ref>[https://www.fckosice.sk/klub Klub] – FC Košice</ref> === Predchodcovia klubu === Futbalová história FC Košice nadväzuje na kluby pôsobiace vo Vyšnom Opátskom. Medzi historické názvy predchodcu patria: * ŠK Vyšné Opátske * TJ Sokol Vyšné Opátske * TJ FK Turkon Vyšné Opátske * TJ FK Vyšné Opátske == Účinkovanie v súťažiach == FC Košice prvýkrát postúpil do [[Niké liga|najvyššej slovenskej súťaže]] v sezóne 2023/2024. Vo svojej premiérovej sezóne medzi slovenskou elitou obsadil 10. miesto. V sezóne 2024/2025 sa klub umiestnil na 5. mieste, čím dosiahol dovtedy svoje najlepšie ligové umiestnenie. Sezóna 2025/2026 bola pre FC Košice historická najmä postupom do finále [[Slovnaft Cup]]u. V ligovej súťaži obsadil klub 7. miesto. V Slovnaft Cupe sa prvýkrát v histórii prebojoval do finále, v ktorom 1. mája 2026 podľahol [[MŠK Žilina]] 1:3.<ref>[https://www.fckosice.sk/vo-finale-slovnaft-cupu-sme-neuspeli-ziline-sme-podlahli-13-a19-2689 Vo finále Slovnaft Cupu sme neuspeli, Žiline sme podľahli 1:3] – FC Košice</ref> V rovnakej sezóne klub debutoval aj v európskych pohárových súťažiach, keď nastúpil v druhom predkole [[Konferenčná liga UEFA|Konferenčnej ligy UEFA]] proti bieloruskému klubu [[Neman Grodno]]. Po domácej prehre 2:3 a remíze 1:1 v odvete vypadol po celkovom skóre 3:4. == Sezóna 2025/2026 == V sezóne 2025/2026 sa FC Košice v prvej polovici ligovej súťaže pohyboval v spodnej časti tabuľky. Po zmene na poste hlavného trénera sa výsledky mužstva zlepšili a klub sa postupne vzdialil od zostupových priečok. Konečné 7. miesto bolo najlepším umiestnením klubu od postupu do najvyššej súťaže v roku 2023. Výrazný úspech dosiahol FC Košice v Slovnaft Cupe. Po postupe cez štvrťfinále sa v semifinále stretol s [[FC Tatran Prešov]]. Po remíze 2:2 v prvom zápase zvíťazil v odvete v Košiciach 2:1 po predĺžení. Vo finále 1. mája 2026 prehral s [[MŠK Žilina]] 1:3.<ref>[https://www.fckosice.sk/vo-finale-slovnaft-cupu-sme-neuspeli-ziline-sme-podlahli-13-a19-2689 Vo finále Slovnaft Cupu sme neuspeli, Žiline sme podľahli 1:3] – FC Košice</ref> V [[Konferenčná liga UEFA 2025/2026|Konferenčnej lige UEFA]] FC Košice nastúpil v druhom predkole proti [[Neman Grodno]]. Prvý zápas v Košiciach prehral 2:3 a v odvete v Bielorusku remizoval 1:1, čím z európskej súťaže vypadol. == Sezóna 2026/2027 == FC Košice vstúpil do sezóny 2026/2027 s ambíciou zlepšiť svoje postavenie v [[Niké liga|Niké lige]]. V prvých dvoch kolách remizoval FC Košice s [[MŠK Žilina]] 4:4 a [[AS Trenčín]] 3:3. Následne zvíťazil na ihrisku [[MFK Skalica]] 4:2.<ref>[https://www.fckosice.sk/prve-vitazstvo-v-skalici-i-v-sezone-vyhrali-sme-42-a19-2780 Prvé víťazstvo v Skalici i v sezóne, vyhrali sme 4:2!] – FC Košice</ref> V domácom zápase proti [[ŠK Slovan Bratislava]] prehral 1:2 a následne remizoval s [[FK Železiarne Podbrezová]] 2:2. V siedmom odohranom zápase zvíťazil doma nad [[MFK Dukla Banská Bystrica]] 3:0. V ôsmom kole prehral na ihrisku [[FC Spartak Trnava]] 2:5.<ref>[https://www.fckosice.sk/prve-domace-vitazstvo-novacika-sme-zdolali-30-a19-2802 Prvé domáce víťazstvo, nováčika sme zdolali 3:0!] – FC Košice</ref><ref>[https://www.fckosice.sk/prva-prehra-v-sezone-slovanu-sme-doma-polahli-12-a19-2788 Prvá prehra v sezóne, Slovanu sme doma podľahli 1:2] – FC Košice</ref> K 19. septembru 2026 mal FC Košice po siedmich odohraných ligových zápasoch na konte 9 bodov a v tabuľke mu patrilo 7. miesto. Počas letného prestupového obdobia klub opustili viacerí hráči. Roman Čerepkai prestúpil do [[ŠK Slovan Bratislava]], Ján Krivák do [[FK Železiarne Podbrezová]] a brankár Kevin Dabrowski do poľského klubu [[Pogoń Szczecin]]. Tomáš Husarčík a Emilian Metu odišli na hosťovania do [[MFK Zvolen]], respektíve [[Inter Bratislava]]. V septembri 2026 posilnil defenzívu FC Košice anglický obranca Taylor Moore.<ref>[https://www.fckosice.sk/taylor-moore-doma-musime-byt-pre-superov-neprijemni-a19-2815 Taylor Moore: Doma musíme byť pre súperov nepríjemní] – FC Košice</ref> Klub zároveň získal na hosťovanie z [[Vissel Kobe]] japonského ofenzívneho stredopoliara Taigu Seguchiho. == Aktuálna súpiska == {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=19. september 2026}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=22|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Matúš Kira]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=33|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Filip Kalanin]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=37|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Juraj Teplan]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Tomáš Ďurko]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=24|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Dominik Kružliak]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Daniel Magda]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=26|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Sebastian Kóša]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=29|nár=Anglicko|poz=O|meno=[[Osman Kakay]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=31|nár=Anglicko|poz=O|meno=[[Taylor Moore]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=47|nár=Rakúsko|poz=O|meno=[[Leonardo Lukačević]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=66|nár=Čierna Hora|poz=O|meno=[[Bojan Damjanović]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Filip Lichý]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Milan Dimun]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Dávid Gallovič]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Chorvátsko|poz=Z|meno=[[Edin Julardžija]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=13|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Matej Jakúbek]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Milan Polča]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=15|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Miroslav Sovič]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=23|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Matej Madleňák]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=25|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Marek Zsigmund]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=44|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Maxim Mateáš]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=51|nár=Japonsko|poz=Z|meno=[[Taiga Seguchi]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=80|nár=Estónsko|poz=Z|meno=[[Kevor Palumets]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=87|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Viliam Vrábel]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=[[Mário Rabatin]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=30|nár=Bosna a Hercegovina|poz=Ú|meno=[[Aleksandar Kahvić]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=77|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=[[Milan Šimon Rehuš]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=99|nár=Čierna Hora|poz=Ú|meno=[[Aleksa Maraš]]}} {{Futbalová súpiska stred}} {{Futbalová súpiska koniec}} === Hráči na hosťovaní === * {{SVK}} [[Tomáš Husarčík]] – [[MFK Zvolen]] * {{AUT}} [[Emilian Metu]] – [[Inter Bratislava]] == Realizačný tím == * '''Hlavný tréner:''' {{SVK}} [[Peter Černák]] * '''Športový riaditeľ:''' {{ENG}} [[Terry Westley]] * '''Manažér A-tímu:''' {{SVK}} Roman Šimko == Vedenie klubu == * '''Predseda predstavenstva:''' Ing. Dušan Trnka * '''Člen predstavenstva:''' Tamás Szabó * '''Predseda dozornej rady:''' Gergely Sántha * '''Riaditeľ klubu:''' Mgr. Ádám Geri * '''Športový riaditeľ:''' Terry Westley == B-tím == B-tím FC Košice pôsobil v [[III. liga Východ|III. lige Východ]]. Klub jeho činnosť ukončil k 1. júnu 2026 v rámci zmeny stratégie zameranej na rozvoj mladých hráčov. Následne bolo družstvo FC Košice B zo súťaže odhlásené.<ref>[https://www.fckosice.sk/stanovisko-klubu-fc-kosice-k-b-timu-a19-2723 Stanovisko klubu FC Košice k B-tímu] – FC Košice</ref> == Úspechy == * '''[[2. futbalová liga|2. liga]]:''' víťaz [[2. futbalová liga 2022/2023|2022/2023]] * '''[[Niké liga]]:''' 5. miesto [[Niké liga 2024/2025|2024/2025]] * '''[[Slovnaft Cup]]:''' finalista [[Slovnaft Cup 2025/2026|2025/2026]] * '''[[Konferenčná liga UEFA]]:''' 2. predkolo [[Konferenčná liga UEFA 2025/2026|2025/2026]] == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.fckosice.sk/ Oficiálna stránka FC Košice] {{Portál|Košice|Košický|Šport|Športový}} {{Preklad|en|FC Košice|1355927979}} {{Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} [[Kategória:FC Košice]] [[Kategória:Slovenské futbalové kluby]] [[Kategória:Športové kluby v Košiciach]] [[Kategória:Športové kluby založené v roku 2018]] mg62kpw2fti3rd76q0td3jpwf1l6iq2 8371021 8370980 2026-09-19T17:03:47Z Feriontly17x17x7 228747 akt. 2026/27, ib 8371021 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = FC Košice | obrázok = | celýnázov = FC Košice, a. s. | prezývka = Žlto-modrí | založený = [[27. apríl]] [[2018]] | majiteľ = | štadión = [[Košická futbalová aréna]], [[Košice]] ([[2025]]-súčasnosť) | kapacita = 12 555 | predseda = Dušan Trnka | tréner = [[Peter Černák]] | liga = [[Niké liga]] | sezóna = [[Niké liga 2025/2026|2025/2026]] | pozícia = 7. miesto | vzor_lp1 = _kosice2627h | vzor_t1 = _kosice2627h | vzor_pp1 = _kosice2627h | vzor_tr1 = _kosice2627h | vzor_po1 = _3_stripes_blue | ľavéplece1 = FFF200 | telo1 = FFF200 | pravéplece1 = FFF200 | trenírky1 = FFF200 | ponožky1 = FFF200 | vzor_lp2 = _kosice2627a | vzor_t2 = _kosice2627a | vzor_pp2 = _kosice2627a | vzor_tr2 = _kosice2627a | vzor_po2 = _3_stripes_yellow | ľavéplece2 = 0000DD | telo2 = FFFFFF | pravéplece2 = FFF200 | trenírky2 = FFFFFF | ponožky2 = FFFFFF | vzor_lp3 = _kosice2425t | vzor_t3 = _kosice2425t | vzor_pp3 = _kosice2425t | vzor_tr3 = _kosice2425t | vzor_po3 = _3_stripes_black | ľavéplece3 = 0000DD | telo3 = FFFFFF | pravéplece3 = 0000DD | trenírky3 = FFFFFF | ponožky3 = FFFFFF | krátkynázov = FCKE }} '''FC Košice''' je [[Slovensko|slovenský]] [[futbalový klub]] z [[Košice|Košíc]]. Vznikol po rozpade [[FC VSS Košice]] spojením klubov TJ FK Vyšné Opátske - FK Košice-Barca. V sezóne [[3. slovenská futbalová liga 2018/2019|2018/2019]] dokázal postúpiť do [[2. slovenská futbalová liga|2. ligy]], ktorú si zahral v sezóne [[2. slovenská futbalová liga 2019/2020|2019/2020]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Emotívna a nádherná oslava postupu|url=https://www.fckosice.sk/emotivna-a-nadherna-oslava-postupu-a19-439|dátum vydania=|dátum prístupu=2019-6-3|vydavateľ=FC Košice}}</ref>. V sezóne [[2. slovenská futbalová liga 2022/2023|2022/2023]] sa stal klub víťazom 2. ligy a postúpil do [[Niké liga|najvyššej súťaže]]. == História == ==== 2022/2023 ==== V sezóne [[2. slovenská futbalová liga 2022/2023|2022/23]] klub vyhral [[2. slovenská futbalová liga|2. ligu]] a postúpil do najvyššej súťaže. Počas celej sezóny zaostávali za [[1. FC Tatran Prešov|FC Tatran Prešov]] a vyzeralo to tak, že Košice sa o postup budú musieť pobiť v baráži, ale zlá forma Prešova ku koncu sezóny znamenala že víťazom ligy sa stali práve Košice. Z 30 zápasov nazbierali 20 víťazstiev, 6 remíz a iba 4 prehry. Pred druhým Prešovom mali náskok štyroch bodov.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=TASR|titul=Sme späť! Košice sa po ôsmich rokoch vracajú do najvyššej súťaže|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/667220-presov-zakopol-kosice-sa-po-osmich-rokoch-vracaju-do-najvyssej-sutaze/|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2023-05-12|dátum prístupu=2023-05-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=II. liga (2022/2023) - tabuľky|url=https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/s/3914/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2023-08-31|jazyk=sk}}</ref> ==== 2023/2024 ==== Historicky prvý zápas klubu v [[Niké liga|Niké lige]] odohrali hráči Košíc 29. júla 2023 proti [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanu Bratislava]]. Zápas sa skončil remízou 0:0. Zápas bol vypredaný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nováčik z Košíc obral Slovan o body, ten doplatil na zlú koncovku|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-fc-kosice-slovan-bratislava-vysledok-1-kolo-nike-liga-2023-2024/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2023-08-31|jazyk=sk}}</ref> Prvé víťazstvo Košíc v Niké lige sa zrodilo 25. augusta v zápase vonku proti [[MFK Zemplín Michalovce|Michalovciam]]. Košické FC zápas vyhralo 0:2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michalovce rozobrali za 5 minút. Východniarske derby ovládli Košice|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-slovensko-michalovce-kosice-vysledok-5-kolo-nike-liga-2023-2024/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2023-08-31|jazyk=sk}}</ref> ==== 2024/2025 ==== V sezóne [[Niké liga 2024/2025|2024/25]] sa klub umiestnil na [[Niké liga 2024/2025#Nadstavbová časť|5. mieste]], čím dosiahol svoje dovtedy najlepšie ligové umiestnenie. ==== 2025/2026 ==== Výrazný úspech dosiahol klub v [[Slovnaft Cup 2025/2026|Slovnaft Cupe]]. Po víťazstve nad [[FC DAC 1904 Dunajská Streda|Dunajskou Stredou]] vo [[Slovnaft Cup 2025/2026#Štvrťfinále|štvrťfinále]] sa v semifinále stretol s [[FC Tatran Prešov]]. Po remíze {{Ku|2|2}} v prvom zápase zvíťazil v odvete v Košiciach {{Ku|2|1}} po predĺžení. Vo finále 1. mája 2026 prehral s [[MŠK Žilina]] {{Ku|1|3}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šurín | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovnaft Cup 2025/26 – Finále: Káčer sa (na tretíkrát) napil z pohára | url = https://futbalsfz.sk/slovnaft-cup-202526-finale-kacer-sa-na-tretikrat-napil-z-pohara/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | dátum vydania = 2026-05-01 | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref> == Predchádzajúce názvy == * ŠK Vyšné Opátske ''([[1921]])'' * TJ Sokol Vyšné Opátske ''([[1948]])'' * TJ FK Turkon Vyšné Opátske ''([[2006]])'' * TJ FK Vyšné Opátske ''([[2014]])'' * FC Košice ''([[2018]] – súčasnosť)'' == Partnerské kluby == '''Partnerské kluby FC Košice:''' * FK Galaktik Košice * Slávia TUKE Košice * MFK Veľké Kapušany * MŠK Stropkov * ŠK Pyramída Košice * FA Buzica * FK Spišská Nová Ves * MFK Rožňava * SGA (Star Goal Academy) Stará Ľubovňa * MŠK Moldava nad Bodvou == Sponzori == {| class="wikitable" !Rok !Výrobca dresov !Hlavný sponzor |- bgcolor="#FDEE00" |[[2021]] – súčasnosť |[[Adidas]] |HELL Energy<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Dedina| meno = Daniel| autor =| odkaz na autora =| titul = Košice predstavili zvučného zahraničného sponzora. Známy je aj zo sveta F1| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://sportnet.sme.sk/spravy/fc-kosice-novy-sponzor-hell-energy-druha-liga-2021-2022/| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2021-10-08| dátum prístupu = 2021-12-18}}</ref> |} == FC Košice v európskych súťažiach == {| class="wikitable" !Sezóna !Súťaž !Kolo !Klub !Doma !Vonku !Celkovo |- |[[Konferenčná liga UEFA 2025/2026|2025/26]] |[[Európska konferenčná liga UEFA|Konferenčná liga]] |[[Konferenčná liga UEFA 2025/2026#2. predkolo|2. predkolo]] |{{minivlajka|Bielorusko}} [[FK Neman Grodno|FK Ňoman Hrodna]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"| {{ku|2|3}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"| {{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"| '''{{ku|3|4}}''' |} == Aktuálna súpiska == {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=19. september 2026}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=[[Mário Rabatin]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Filip Lichý]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Milan Dimun]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Dávid Gallovič]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Chorvátsko|poz=Z|meno=[[Edin Julardžija]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=13|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Matej Jakúbek]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Milan Polča]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=15|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Miroslav Sovič]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Tomáš Ďurko]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Daniel Magda]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=22|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Matúš Kira]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=23|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Matej Madleňák]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=24|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Dominik Kružliak]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=25|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Marek Zsigmund]]}} {{Futbalová súpiska stred}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=26|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Sebastian Kóša]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=29|nár=Anglicko|poz=O|meno=[[Osman Kakay]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=30|nár=Bosna a Hercegovina|poz=Ú|meno=[[Aleksandar Kahvić]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=31|nár=Anglicko|poz=O|meno=[[Taylor Moore]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=33|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Filip Kalanin]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=37|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Juraj Teplan]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=44|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Maxim Mateáš]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=47|nár=Rakúsko|poz=O|meno=[[Leonardo Lukačević]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=51|nár=Japonsko|poz=Z|meno=[[Taiga Seguchi]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=66|nár=Čierna Hora|poz=O|meno=[[Bojan Damjanović]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=77|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=[[Milan Šimon Rehuš]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=80|nár=Estónsko|poz=Z|meno=[[Kevor Palumets]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=87|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Viliam Vrábel]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=99|nár=Čierna Hora|poz=Ú|meno=[[Aleksa Maraš]]}} {{Futbalová súpiska koniec}} === Hráči na hosťovaní === * {{SVK}} [[Tomáš Husarčík]] – [[MFK Lokomotíva Zvolen|MFK Zvolen]] * {{AUT}} [[Emilian Metu]] – [[Inter Bratislava]] <small>Zdroj: <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Hráči|url=https://www.fckosice.sk/hraci|dátum vydania=|dátum prístupu=2026-9-19|vydavateľ=FC Košice}}</ref></small> == Realizačný tím == * '''Hlavný tréner:''' {{SVK}} [[Peter Černák]] * '''Športový riaditeľ:''' {{ENG}} [[Terry Westley]] * '''Manažér A-tímu:''' {{SVK}} Roman Šimko == Vedenie klubu == * '''Predseda predstavenstva:''' Ing. Dušan Trnka * '''Člen predstavenstva:''' Tamás Szabó * '''Predseda dozornej rady:''' Gergely Sántha * '''Riaditeľ klubu:''' Mgr. Ádám Geri * '''Športový riaditeľ:''' Terry Westley == B-tím == B-tím FC Košice pôsobil v sezóne [[3. slovenská futbalová liga 2025/2026|2025/2026]] v [[3. liga|III. lige Východ]]. Klub jeho činnosť ukončil k 1. júnu 2026 v rámci zmeny stratégie zameranej na rozvoj mladých hráčov. Následne bolo družstvo FC Košice B zo súťaže odhlásené.<ref>[https://www.fckosice.sk/stanovisko-klubu-fc-kosice-k-b-timu-a19-2723 Stanovisko klubu FC Košice k B-tímu] – FC Košice</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.fckosice.sk/ Oficiálna stránka klubu] * [https://sportnet.sme.sk/futbalnet/k/fc-kosice/ Profil klubu na futbalnet.sk] == Zdroj == {{Portál|Košice|Košický|Šport|Športový}} {{Preklad|en|FC Košice|1373355863}} {{Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} [[Kategória:Šport v Košiciach]] [[Kategória:Slovenské futbalové kluby|Košice]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 2018|Košice]] 97vzr4vky5yr0pu8qvw418dp4le1q74 0 638051 8371179 8213106 2026-09-20T07:01:04Z Tom78*w 290507 2026 8371179 wikitext text/x-wiki {{Infobox | zahlavie = Národný pochod za život | obrazok = National march for Life Kosice 22.9.2013.jpg | popisObrazka = Pochod košickými ulicami počas prvého ročníka (2013) | popis1 = Druh podujatia | data1 = [[Pro-life hnutie|pro-life]] pochod | popis2 = Prvé konanie | data2 = [[22. september]] [[2013]] | popis3 = Dátum konania | data3 = [[september]] | popis4 = Miesto konania | data4 = {{flagicon|Slovakia}} [[Bratislava]], [[Košice]] | popis5 = | data5 = | popis6 = Organizátor | data6 = [[Konferencia biskupov Slovenska]]<br>Kanet | popis7 = | data7 = | popis25 = Web | data25 = [https://pochodzazivot.sk/ pochodzazivot.sk] }} '''Národný pochod za život''' je [[Pro-life hnutie|pro-life]] podujatie, ktoré sa uskutočňuje na Slovensku od roku 2013. Cieľom podujatia poukázať na ochranu života a dôstojnosť človeka od počatia po prirodzenú smrť.<ref>[https://slovensko.hnonline.sk/548386-na-narodny-pochod-za-zivot-prisli-desattisice-ludi Na Národný pochod za život prišli desaťtisíce ľudí, hnonline.sk]</ref><ref>[https://snn.sk/news/pochod-za-zivot-podporilo-desattisice-ludi/ Pochod za život podporilo desaťtisíce ľudí, snn.sk]</ref><ref>[https://www.abuba.sk/abuba/npz-2019 Národný pochod za život 2019, Bratislavská arcidiecéza]</ref> Doteraz sa na Slovensku konali štyri Národné pochody za život. Hlavným iniciátorom a organizátorom Národných pochodov za život je [[Konferencia biskupov Slovenska]], ktorá ich spoluorganizuje s neziskovou organizáciou Kanet. Na pochode spolupracujú ďalšie kresťanské cirkvi, spoločenstvá, pro-life organizácie a tí, ktorí sa stotožňujú s potrebou chrániť ľudský život od počatia po prirodzenú smrť.<ref>http://pochodzazivot.sk/</ref> == Národný pochod za život 2013 == Prvý národný Pochod za život sa konal v [[Košice|Košiciach]] 22. septembra 2013 a účasť dosiahla 80 000.<ref>[http://www.teraz.sk/regiony/kosice-pochod-za-zivot/58997-clanok.html Na Národný pochod za život prišli desaťtisíce ľudí, teraz.sk]</ref> Účastníci pochodovali na podporu Manifestu Národného pochodu za život 2013 <ref>[http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2013/ Manifest národného pochodu za život 2013]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>. Pochod mal tiež za cieľ podporu rodinu, ktorá je založená na manželstve muža a ženy <ref>[https://www.teraz.sk/regiony/kosice-pochod-za-zivot/58997-clanok.html Historicky prvý Národný pochod za život na Slovensku pozdravil aj pápež František., teraz.sk]</ref>. Podujatie sa začalo na [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulici]] prečítaním manifestu pochodu. Pochod za život sa v roku 2013 a 2014 uskutočnil aj v týchto krajinách: * 24. marec 2013: ''March for Life'', [[Brussel]], [[Belgicko]] * marec 2013: ''Oui à la Vie'', [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]], [[Francúzsko]] * 14. apríl2013: ''Marsz dla Życia Szczecin'', [[Štetín]], [[Poľsko]] * 12. máj 2013: ''Marcia per la Vita'', [[Rím]], [[Taliansko]] * 09. máj 2013: ''National March for Life'', [[Ottawa]], [[Kanada]] * máj 2013: ''Marsz dla Życia i Rodziny'', [[Varšava]], [[Poľsko]] * 06. júl 2013: ''All-Ireland Rally for Life'', [[Dublin]], [[Írsko]] * 14. september 2013: ''Marsch für s’Läbe'', [[Zürich]], [[Švajčiarsko]] * 21. september 2013: ''Marsch für das Leben'', [[Berlín]], [[Nemecko]] * 07. december 2013: ''Mars voor het Leven'', [[Haag]], [[Holandsko]] * 19. 01. 2014: ''Marche pour le respect de la Vie'', [[Paríž]], [[Francúzsko]] * 22. január 2014: ''March for Life'', [[Washington]], [[USA]] * 23. marec 2014: ''Celostátní Pochod pro život'', [[Praha]], [[Česko]] * 20. marec 2014: ''Marsch für das Leben'', [[Berlín]], [[Nemecko]] == Národný pochod za život 2015 == Druhý národný pochod za život bol v [[Bratislava|Bratislave]] 20. septembra 2015. Podľa organizátorov mal účasť 85 000 <ref>[http://pochodzazivot.sk/videos/85-000-ludi-narodny-pochod-za-zivot-2015/ 85.000 ľudí – Národný Pochod Za Život 2015, ]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>[https://www.aktuality.sk/clanok/304444/bratislavu-dnes-caka-narodny-pochod-za-zivot-organizuje-ho-katolicka-cirkev/ Na Národný pochod za život prišli do Bratislavy desaťtisíce ľudí, aktuality.sk]</ref><ref>[https://domov.sme.sk/c/20866301/pripravuje-sa-narodny-pochod-za-zivot.html Konferencia biskupov opäť pripravuje Národný pochod za život, sme.sk]</ref> Ľudia svojou účasťou podporili Manifest národného pochodu za život 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Manifest národného pochodu za život 2015 |url=http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2015/ |dátum prístupu=2019-09-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170823164838/http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2015/ |dátum archivácie=2017-08-23 }}</ref> [[Súbor:Národný pochod za život 2019.jpg|thumb|250px|Úvodný program Národného pochodu za život 2019 na [[Námestie slobody (Bratislava)|Námestí slobody]] v Bratislave.]] == Národný pochod za život 2019 == Tretí národný pochod za život sa konal 22. septembra 2019 v [[Bratislava|Bratislave]]. Rozhodli sa ho zorganizovať slovenskí biskupi v júli 2018 na zasadaní v Nitre.<ref>[https://www.katolickenoviny.sk/spravodajstvo/category/domace/article/bratislava-opat-privita-pochod-za-zivot.xhtml Katolícke noviny: Bratislava opäť privíta pochod za život]</ref> Heslom pochodu je: ''Za najmenších z nás''.<ref>[https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190907005, Biskupi v pastierskom liste pozývajú na Národný pochod za život]</ref> Manifest Národného pochodu za život si kladie sedem cieľov: * 1. Zrušenie diskriminácie nenarodených, lebo ľudské práva patria všetkým ľuďom, vrátane tých nenarodených; * 2. Ukončenie zločinov na nevinných nenarodených deťoch a násilia páchaného na matkách v mene „možnosti voľby“ a „práva na súkromie“; * 3. Ochrana a úcta ku každému človeku od jeho počatia po prirodzenú smrť a šírenie týchto hodnôt v našej spoločnosti; * 4. Rešpektovanie dôstojnosti každého človeka; * 5. Pomoc ľuďom v núdzi, osobitne tehotným matkám, mnohopočetným rodinám a rodinám v ťažkej životnej situácii, ako aj uznanie a podpora organizáciám, ktoré takúto pomoc poskytujú; * 6. Ochrana manželstva muža a ženy ako kolísky života a základnej bunky spoločnosti; * 7. Rešpekt a garancia osobitného práva rodičov na výchovu svojich detí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Manifest Národného pochodu za život 2019| url = https://pochodzazivot.sk/manifest_2019/| dátum vydania =| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-19| vydavateľ = Národný pochod za život| miesto =| jazyk = sk| url archívu = https://web.archive.org/web/20200513035516/https://pochodzazivot.sk/manifest_2019/| dátum archivácie = 2020-05-13}}</ref> Pochod za život postupne podporila [[Konferencia biskupov Slovenska]] ako jeho hlavný iniciátor, ako aj politické strany [[KDH]], [[Kresťanská únia]], [[KDŽP]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] a [[ĽSNS]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = titul = KDH - Ideme na Pochod za Život| url = | dátum vydania = 17.9.2019| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-21| vydavateľ = KDH - facebooková stránka| miesto = | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Vašečka| meno = Richard| odkaz na autora = | titul = Hlasuj za život účasťou na Pochode!| url = https://blog.postoj.sk/47231/hlasuj-za-zivot-ucastou-na-pochode| dátum vydania = 19.9.2019| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-21| vydavateľ = Konzervatívny denník Postoj - Blog| miesto = | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ZÁZNAM: TK predsedu SNS a predsedu NR SR Andreja Danka| url = https://tv.teraz.sk/live/x7lgqsc20190920_tk_sns/17145/| dátum vydania = 20.9.2019| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-21| vydavateľ = Tablet TV | miesto = Bratislava| jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Arcibiskup Orosch vyzval veriacich na účasť na Národnom pochode za život| url = https://mytrnava.sme.sk/c/22216511/arcibiskup-orosch-vyzval-veriacich-na-ucast-na-narodnom-pochode-za-zivot.html| dátum vydania = 20.9.2019 | dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2019-09-21| vydavateľ = MY Trnava| miesto = | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Príďte aj sa vy postaviť za rodinu a podporiť Národný pochod za život | url = | dátum vydania = 8.9.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-21 | vydavateľ = Kotleba-ĽSNS - webová stránka | miesto = | jazyk = sk}}</ref> Podporu pochodu vyjadrila [[Katolícka univerzita v Ružomberku]], bratislavský arcibiskup metropolita [[Stanislav Zvolenský]], bývalá poslankyňa NR SR [[Mária Demeterová]], organizátor kresťanskej formácie [[Godzone]] Julo Slovák či herečka [[Mária Havranová|Mária Bartalos]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pochod za život | url = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-21 | vydavateľ = Pochod za život - youtube kanál | miesto = | jazyk = sk}}</ref> Organizátori sa dištancovali od zviditeľňovania sa politických strán na pochode. Cieľom podujatia podľa organizátorov je „zastať sa práva na život každého človeka, nie prezentácia konkrétnych politických strán alebo hnutí“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Organizátori Národného pochodu za život sa dištancujú od nevhodných prejavov| url = https://www.postoj.sk/47137/organizatori-narodneho-pochodu-za-zivot-sa-distancuju-od-nevhodnych-prejavov | dátum vydania = 16.9.2019| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-21 | vydavateľ = Konzervatívny denník Postoj| miesto = | jazyk = sk}}</ref> Podporu pochodu vyjadril aj pápež [[František (pápež)|František]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Národnému pochodu za život v Bratislave vyjadril podporu Svätý Otec| url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190922004| dátum vydania = 22.9.2019| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-23| vydavateľ = TK [[KBS]]| miesto = | jazyk = sk}}</ref> === Priebeh pochodu === Na pochode sa podľa organizátorov zúčastnilo 50 000 účastníkov všetkých vekových kategórií. Na Námestí slobody s prejavmi vystúpili predstavitelia [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|rímskokatolíckej]], [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelickej augsburskej]] a [[Evanjelická cirkev metodistická|metodistickej]], [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|reformovanej]] a [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávnej]] cirkvi. Taktiež sa účastníkom prihovorili aktivistky z USA a Nigérie, Sue Thayer, resp. Obianuju Ekeocha. Manifest pochodu za život prečítal herec [[Slovenské národné divadlo|Slovenského národného divadla]] [[Štefan Bučko]]. Na pódiu spievali [[eSPé]], [[Janais]] a [[Peter Bažík]], Dominika Stará či James Evans Band.<ref name="priebeh">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = TK KBS | meno = | odkaz na autora = | titul = Na Pochod za život prišli znova desaťtisíce ľudí | url = https://www.postoj.sk/47307/debaty-koncerty-aj-futbal-s-politikmi-bezi-sprievodny-program-pochodu- | dátum vydania = 21.9.2019 | dátum aktualizácie = 22.9.2019 | dátum prístupu = 2019-09-23 | vydavateľ = Postoj | miesto = | jazyk = sk}}</ref> Pre veľký počet účastníkov stihla pôvodnú trasu pochodu z Námestia slobody cez [[Kollárovo námestie (Bratislava)|Kollárovo]] a [[Hodžovo námestie]] a [[Štefánikova ulica (Bratislava)|Štefánikovu ulicu]] a naspäť severovýchodne a východne na Námestie slobody prejsť iba časť účastníkov, zvyšná bola na Kollárovom námestí odklonená späť na Námestie slobody, lebo by nestihla trasu prejsť do konca doby vyhradenej na pochod.<ref name="priebeh"/> V čase okolo 15:40, kedy sa začiatok pochodu už vrátil na námestie (reálne vyštartoval cca 14:45), ešte stále časť účastníkov námestie ani neopustila. Kritika sa zniesla na niekoľko desiatok prítomných sympatizantov strany [[ĽSNS]], ktorí napriek avizovanému nepolitickému charakteru pochodu prišli na podujatie v tričkách a s vlajkami s logom ĽSNS a zneužili tak pochod na stranícke politické účely. Napriek viacnásobným výzvam organizátorov vlajky nezložili a na okolitých ľudí vulgárne reagovali. Žiadosti organizátorov nerešpektovali ani vlajky a slogany [[Slovenské Hnutie Obrody (politická strana)|Slovenského hnutia obrody]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hajčáková | meno = Daniela | odkaz na autora = | titul = Na pochod za život prišlo 50-tisíc ľudí, akciu zneužila ĽSNS | url = https://domov.sme.sk/c/22218705/na-pochod-za-zivot-prislo-50-tisic-ludi-akciu-zneuzila-lsns.html?ref=njct | dátum vydania = 22.9.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-23 | vydavateľ = SME | miesto = | jazyk = sk}}</ref> == Národný pochod za život 2024 == Štvrtý národný pochod za život bol opäť v Košiciach 22. septembra 2024. Podľa organizátorov mal účasť 40 000 účastníkov.<ref name="postoj24"/> Ľudia svojou účasťou podporili ochranu života od počatia až po prirodzenú smrť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Manifest Národného pochodu za život | url = https://pochodzazivot.sk/manifest/ | vydavateľ = pochodzazivot.sk | miesto = | dátum vydania = 2019-09-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-08-22 | jazyk = }}</ref> Program trval dva dni, v rámci hlavného programu a sprievodných podujatí sa konali koncerty [[Dominika Gurbaľová|Dominiky Gurbaľovej]], heligónovej skupiny Čučoriedky z [[Rabča|Rabče]], cimbálovej hudby Primáš, kapiel Peter Křemen Band a Slnovrat či FlyAn a skupiny G.O.D.`s.<ref name="preucastnikov"/> V rámci podujatia sa tiež odslúžilo viac než 20 svätých omší rímskokatolíckej, gréckokatolíckej a pravoslávnej liturgie, medzi celebrantmi boli všetci slovenskí arcibiskupi.<ref name="preucastnikov">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pre účastníkov | url = https://pochodzazivot.sk/pre-ucastnikov/ | vydavateľ = pochodzazivot.sk | miesto = | dátum vydania = 2024-08-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-08-22 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> S prejavom vystúpil tiež apoštolský nuncius na Slovensku, [[Nicola Girasoli]], skrze ktorého pochod pozdravil [[František (pápež)|pápež František]].<ref name="postoj24">{{Citácia periodika | priezvisko = Holka | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = | titul = Národný pochod za život V Košiciach sa zišlo 40-tisíc ľudí. Nech je to pochod radosti, odkázal pápež František | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = Konzervatívny denník Postoj | url = https://www.postoj.sk/162703/do-kosic-sa-vracia-po-11-rokoch-ocakavaju-sa-desattisice-ludi | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2024-09-22 | dátum prístupu = 2025-08-22 }}</ref> == Národný pochod za život 2026 == Piaty Národný pochod za život sa koná v dvoch dňnoch, v sobotu [[19. septembra]] a v nedeľu [[20. septembra]] [[2026]], v [[Bratislava|Bratislave]]. Ide o celoslovenské pro-life podujatie, ktorého hlavným cieľom je legislatívna a spoločenská ochrana ľudského života od počatia po prirodzenú smrť, ochrana nenarodených detí, pomoc matkám v ťažkých situáciách a úplný zákaz surogácie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Na Námestí slobody v Bratislave bude v nedeľu piaty Národný pochod za život| url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20260914031| vydavateľ = TK [[KBS]]| miesto = | dátum vydania = 2026-09-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | jazyk = }}</ref>. == Referencie == {{referencie|2}} == Pozri aj == * [[Pochod za život]] == Externé odkazy == * [https://pochodzazivot.sk Oficiálne stránky - pochodzazivot.sk] * [https://www.facebook.com/NarodnyPochodZaZivot/ Stránky na Facebooku] [[Kategória:Pro-life hnutia]] [[Kategória:Udalosti v Bratislave]] [[Kategória:Udalosti v Košiciach]] nhltjbxrdkz45fuinq5s8v4upvdca1j 0 653829 8371155 8365217 2026-09-20T01:35:39Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8371155 wikitext text/x-wiki '''Slávnosť''' je typ [[Liturgia (úkony)|liturgického]] [[Deň|dňa]] v [[Latinská cirkev|rímskokatolíckom]] [[Liturgický rok rímskokatolíckej cirkvi|liturgickom kalendári]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Všeobecné smernice o liturgickom roku a o kalendári| url = https://lh.kbs.sk/docs/smernice_lrk.htm| vydavateľ = [[KBS]]| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200321112515/https://lh.kbs.sk/docs/smernice_lrk.htm| dátum archivácie = 2020-03-21}}</ref> Slávnosťami sú zvlášť význačné dni, v ktoré sa slávia udalosti [[Spása|spásy]], alebo zvlášť významní [[Svätec|svätci]]. Narozdiel od ostatných liturgických dní, ktoré sa začínajú a končia polnocou, slávnosti (spolu s [[Nedeľa|nedeľami]]) sa začínajú už na [[večer]] predchádzajúceho dňa. == Odlišnosti slávenia == Do svätej omše, ktorá je slúžená v deň alebo predvečer slávnosti, je vsúvaná [[Gloria in Excelsis Deo|Glória]] a po homílli je povinné vyznanie viery, tzv. [[Krédo]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stupne liturgických slávení : Životopisy svätých|url=https://www.zivotopisysvatych.sk/sviatky/stupne-liturgickych-slaveni/|dátum prístupu=2023-04-06|jazyk=sk-SK}}</ref> Sú vždy tri čítania (prvé zo [[Starý zákon|Starého zákona]], druhé z listov apoštolov z [[Nový zákon|Nového zákona]] a tretie [[Evanjelium (spisy)|evanjelium]]). Keďže ide o najvyšší stupeň slávenia<ref name=":0" />, spevy a hudobný doprovod počas slávení majú byť bohatšie. Na zdôraznenie slávnosti môže celebrant aj [[Incenz|incenzovať]]. == Zoznam slávností == Do zoznamu slávností<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liturgická komisia KBS|url=https://liturgia.kbs.sk/sekcia/kalendar|vydavateľ=liturgia.kbs.sk|dátum prístupu=2023-04-06}}</ref>, ktoré slávi celá univerzálna cirkev, sa zaraďujú – so súhlasom [[Svätá stolica|Apoštolskej stolice]] – aj sviatky, ktoré sú významné pre miestnu cirkev. Na [[Slovensko|Slovensku]] je to napríklad slávnosť Sedembolestnej Panny Márie. Zároveň každá [[Farnosť (cirkev)|farnosť]] a filiálka slávi slávnosť v deň titulu chrámu (tzv. hody). Desať slávností je charakterizovaných ako prikázaný sviatok, čo znamená, že veriaci sa majú povinne zúčastniť slávenia [[Eucharistia|Eucharistie]] a vyhýbať sa ťažkým prácam.<ref name=":0" /> === Pohyblivé slávnosti === {| class="wikitable" |+ !Deň !Názov slávnosti !Poznámka |- |pozri [[Výpočet dátumu Veľkej noci]] |Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania |prikázaný sviatok |- |40. deň po Veľkej noci |Nanebovstúpenie Pána |prikázaný sviatok |- |50. deň po Veľkej noci |Zoslanie Ducha Svätého | |- |Prvá nedeľa po Zoslaní Ducha Svätého |Najsvätejšej Trojice | |- |Štvrtok po Najsvätejšej Trojici |Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi |prikázaný sviatok |- |Piatok po druhej nedeli po Zoslaní Ducha Svätého |Najsvätejšieho Srdca Ježišovho | |- |posledná nedeľa v cezročnom období |Nášho Pána Ježiša Krista, Kráľa neba i zeme | |} === Nepohyblivé slávnosti === {| class="wikitable" |+ !Deň !Názov slávnosti !Poznámka |- |1. január |Panny Márie Bohorodičky |prikázaný sviatok |- |6. január |[[Zjavenie Pána]] |prikázaný sviatok |- |19. marec |[[Jozef Nazaretský|Sv. Jozefa, Ženícha preblahoslavenej Panny Márie]] |prikázaný sviatok vo svete, na Slovensku sú od neho veriaci dišpenzovaní<ref name=":0" /> |- |25. marec |[[Zvestovanie Pána]] | |- |24. jún |Narodenie sv. [[Ján Krstiteľ|Jána Krstiteľa]] | |- |29. jún |Sv. [[Peter (apoštol)|Petra]] a [[Pavol (apoštol)|Pavla]], [[Apoštol|apoštolov]] |prikázaný sviatok |- |5. júl |Sv. Cyrila, mnícha, a Metoda, biskupa, slovanských vierozvestov, patrónov Európy |Slovensko, Česko |- |15. august |[[Mária (matka Ježiša)|Nanebovzatie preblahoslavenej Panny Márie]] |prikázaný sviatok |- |15. september |[[Mária (matka Ježiša)|Sedembolestnej Panny Márie]], patrónky Slovenska |Slovensko |- |1. november |Všetkých svätých |prikázaný sviatok |- |8. december |[[Mária (matka Ježiša)|Nepoškvrnené počatie preblahoslavenej Panny Márie]] |prikázaný sviatok |- |25. december |[[Vianoce|Narodenie Pána]] |prikázaný sviatok |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Hierarchia liturgických dní]] * [[Liturgický rok rímskokatolíckej cirkvi]] == Externé odkazy == * [https://lh.kbs.sk/default.htm Všeobecné smernice o liturgickom roku a o kalendári]{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [https://lc.kbs.sk/#dnes Aktuálny liturgický kalendár] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev]] [[Kategória:Liturgia]] [[Kategória:Liturgický rok]] 0lbvcldnqf1xcglvhcm5q51nckq30xu 0 654972 8371078 8056001 2026-09-19T19:44:56Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8371078 wikitext text/x-wiki '''Sivá energia'''<ref name=stuba>Príloha 1 CESBA tool SKCommon European Sustainable Building Assessment Katalóg kritérií adaptovaný na slovenské podmienky pre budovy financované z verejných zdrojov - novostavby verzia 1.2 5. november 2014 [https://www.fa.stuba.sk/buxus/docs/ueea/up/CESBA_Tool_SK_Manual.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201020062133/https://www.fa.stuba.sk/buxus/docs/ueea/up/CESBA_Tool_SK_Manual.pdf |date=2020-10-20 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Gúziková | meno = Ildikó | autor = | odkaz na autora = | titul = Nemecko-slovenský &#x5B;a&#x5D; slovensko-nemecký slovník : stavebníctvo | vydanie = 1 | vydavateľ = Jaga group | miesto = Bratislava | rok = 2002 | počet strán = 734 | url = | isbn = 80-88905-69-9 | kapitola = | strany = 152| jazyk = }}</ref> (iné názvy: '''viazaná primárna energia'''<ref name=stuba/>, '''zabudovaná primárna energia'''<ref>Hodnotenie udržateľnosti budov – metodika CESBA, časť 7: Používanie nástroja CESBA [https://www.archinfo.sk/diela/teoreticka-praca/hodnotenie-udrzatelnosti-budov-metodika-cesba-cast-7-pouzivanie-nastroja-cesba.html]</ref>, '''viazaná energia'''<ref name=stuba/>, '''zabudovaná energia'''<ref>ŠPAČEK, R. Rukoväť udržateľnej architektúry. Bratislava, 2013 [https://issuu.com/archinfo4/docs/rua_32mbl]{{Nedostupný zdroj|date=júl 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>, '''kumulovaná spotreba energie'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://svk.sika.com/content/dam/dms/sk01/a/Technologie%20a%20riesenia%20do%20COV_2019.pdf | vydavateľ = svk.sika.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-31 | miesto = | jazyk = }}</ref>, '''energia na produkt''' <ref name=H>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Hollan, Jan| odkaz na autora = | titul = „Šedá energie“, „energie na produkt“| url = http://amper.ped.muni.cz/pasiv/pojmy/seda.pdf | vydavateľ = amper.ped.muni.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-31 | miesto = | jazyk = }}</ref>, nepresne: ''[[primárna energia]]''<ref name=stuba/>, jazykovo nevhodne (bohemizmus)<ref>Porovnaj vysvetlenie v článku [[sivá]].</ref>: ''šedá energia'' <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Bárta | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = PASIVNÍ DOMY 2013 | vydanie = | vydavateľ = Centrum pasivního domu | miesto = | rok = 2013 | počet strán = 402 | url = | isbn = 978-80-904739-3-5 | kapitola = | strany = 297| jazyk = }}</ref><ref name=H/>; po anglicky: embodied energy (EE), primary energy input (PEI), cumulated energy demand (CED), grey energy; po nemecky: Kumulierter Energieaufwand (KEA), Graue Energie) je množstvo [[Energia|energie]] spotrebovanej počas životného cyklu produktu (t. j. fyzického výrobku alebo služby) okrem samotného používania produktu, t. j. ide o energiu spotrebovanú pri ťažbe surovín, ich transformácii, [[Výroba (proces)|výrobe]], [[preprava|preprave]], odbyte, údržbe a konečnej [[recyklácia|recyklácii]] produktu. Sivá energia je teda energia skrytá, nepriama, na rozdiel od energie spojenej s [[Používanie|používaním]], ktorú spotrebiteľ pozná alebo môže ľahko poznať. Každá z vyššie uvedených etáp (ťažba atď.) vyžaduje [[Energia|energiu]], či už ľudskú, živočíšnu, elektrickú, tepelnú alebo inú. Kumuláciou všetkej energie spotrebovanej v priebehu celého [[Životný cyklus výrobku|životného cyklu]] možno zmerať potrebu energie pripadajúcu na výrobok. Poznanie sivej energie môže slúžiť ako návod alebo informovať pri voľbe nákupu, najmä s ohľadom na zníženie vplyvu na životné prostredie. == Definícia == Sivá energia je súčet energie vynaloženej počas: *navrhovania produktu; *[[Ťažba|ťažby]] a [[Preprava|prepravy]] [[Surovina (rozlišovacia stránka)|surovín]]; *spracovania surovín a výroby produktu; *odbytu ([[Marketing|marketingu]]) produktu; *údržby, opravy, demontáže produktu počas jeho [[Životný cyklus výrobku|životného cyklu]]; *konci životnosti produktu, t. j. počas [[Recyklácia|recyklácie]], zničenia a likvidácie. === Príklady === Priemerná spotreba energie francúzskeho [[Občan|občana]] by bola viditeľná iba do jednej štvrtiny: ide o spotrebu [[Energia|energie]] v klasickom zmysle slova. Zostávajúce tri štvrtiny by zodpovedali sivej energii, ktorú si bežný občan ani neuvedomuje.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=Lucas Chancel et Prabodh Pourouchottamin|titul=L’énergie grise : la face cachée de nos consommations d’énergie|url=https://www.iddri.org/fr/publications-et-evenements/propositions/lenergie-grise-la-face-cachee-de-nos-consommations-denergie|dátum vydania=4.2013|dátum prístupu=31.8.2020|vydavateľ=}}</ref> Podľa nemeckého spolkového štatistického úradu nemecká [[domácnosť]] priamo spotrebuje až okolo 40 % energie a 60 % sivej energie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=(de) Životné prostredie: domácnosti|url=https://www.destatis.de/DE/Publikationen/Thematisch/UmweltoekonomischeGesamtrechnungen/UmweltPrivaterHaushalte.pdf?__blob=publicationFile|dátum vydania=|dátum prístupu=31.8.2020|vydavateľ=}}</ref> V rámci [[globalizácia|globalizácie]] sa ukázalo, že priemyselné štáty vyvážajú sivú energiu do málo industrializovaných štátov alebo takých, ktoré časom stratili celú časť svojho [[Priemysel|priemyslu]]. Takto sa [[Čína]] postupom času stala hlavným vývozcom sivej energie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=Cui Lianbiao|titul=Embodied energy, export policy adjustment and China's sustainable development: A multi-regional input-output analysis|url=https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0360544215000808?via%3Dihub|dátum vydania=2.2015|dátum prístupu=31.8.2020|vydavateľ=}}</ref>. V tejto súvislosti, aj keď [[Emisia|emisie]] [[Oxid uhličitý|CO₂]] priamo nesúvisia so sivou energiou (vieme, že medzi nimi skutočne existuje silná korelácia), je príznačné, že podľa oficiálnych štatistík francúzskej vlády Francúzi emitujú osem ton CO₂ ročne na osobu. Ak však vezmeme do úvahy emisie spojené s výrobou v zahraničí, emisie CO₂ na francúzsku osobu na rok, sa zvýšia na dvanásť ton, čo je až o 50 % viac, ako sa predtým ukázalo. Horšie je, že ak ku emisiám CO₂ na osobu a rok, vyprodukovaných vo Francúzsku, ktoré majú tendenciu klesať od roku 1990, pripočítame emisie spojené s ich produkciou v zahraničí, zistíme že sa francúzska spotreba od toho istého roku zvyšuje. Zjavný pokles spotreby energie je predovšetkým dôsledkom premiestnenia výroby výrobkov používaných vo Francúzsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Observation et statistiques: Environnement|url=https://www.statistiques.developpement-durable.gouv.fr/sites/default/files/2018-10/LPS%20114%20Empreinte_carbone_1990-2007.pdf|dátum vydania=3.2012|dátum prístupu=31.8.2020|vydavateľ=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Empreinte Carbone : en 20 ans, les Français ont pris du poids !|url=http://www.carbone4.com/wp-content/uploads/2016/08/La_Lettre_du_Carbone_2.pdf|dátum vydania=9.2011|dátum prístupu=31.8.2020|vydavateľ=|url archívu=https://web.archive.org/web/20200930024008/http://www.carbone4.com/wp-content/uploads/2016/08/La_Lettre_du_Carbone_2.pdf|dátum archivácie=2020-09-30}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Dérèglement climatique : les Américains et les Chinois sont-ils les seuls responsables ?|url=https://decrypterlenergie.org/dereglement-climatique-les-americains-et-les-chinois-sont-ils-les-seuls-responsables|dátum vydania=11.2015|dátum prístupu=31.8.2020|vydavateľ=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Les émissions importées Le passager clandestin du commerce mondial|url=https://reseauactionclimat.org/wp-content/uploads/2017/04/Les-émissions-importées-le-passager-clandestin-du-commerce-mondial-.pdf|dátum vydania=4.2013|dátum prístupu=31.8.2020|vydavateľ=}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Významné zníženie [[Odpad|odpadu]], ako navrhuje koncept „[[Zero Waste]]“, by bolo veľmi výhodné aj z hľadiska zníženia sivej energie. Jednoduché technológie tiež umožňujú zníženie sivej energie, pokročilé technológie, aké sa používajú napríklad na výrobu elektronických čipov, si naopak vyžadujú veľké množstvo energie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=The monster footprint of digital technology|url=https://www.lowtechmagazine.com/2009/06/embodied-energy-of-digital-technology.html|dátum vydania=|dátum prístupu=31.8.2020|vydavateľ=}}</ref> Plánované zastarávanie produktov, to je vážny problém, ktorý je potrebné riešiť, aby sa znížil podiel sivej energie z celkovej spotreby energie. [[Priatelia Zeme]] odporúčajú predĺžiť trvanie právnej záruky z dvoch rokov (ako je to najčastejšie) na desať rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Allonger la durée de vie de nos biens : la garantie a 10 ans Maintenant !|url=http://archive.wikiwix.com/cache/display2.php/noteplaidoyer-garantie10ans.pdf?url=http%3A%2F%2Fwww.amisdelaterre.org%2FIMG%2Fpdf%2Fnoteplaidoyer-garantie10ans.pdf|dátum vydania=9.2016|dátum prístupu=31.8.2020|vydavateľ=}}</ref> Z priemyselného hľadiska si možno vzhľadom na dobrú mieru návratnosti [[Solárna energia|solárnej tepelnej energie]] predstaviť, že továrne, ktoré fungujú na slnečné teplo, budú v budúcnosti často využívané. Pre továrne nachádzajúce sa v oblastiach, kde je menej slnečného žiarenia, sa vyžaduje [[kogenerácia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=The bright future of solar thermal powered factories|url=http://www.lowtechmagazine.com/2011/07/solar-powered-factories.html|dátum vydania=7.2011|dátum prístupu=31.8.2020|vydavateľ=}}</ref> == Jednotky == Sivá energia sa vyjadruje v [[Joule|jouloch]] (a ich násobkoch: kilojoule (kJ), megajoule (MJ), gigajoule (GJ)), často vo vzťahu k jednotke hmotnosti (na [[kilogram]] vyrobeného materiálu) alebo plochy ([[Štvorcový meter|meter štvorcový)]]. Pre lepšiu predstavu sa používa aj [[kilowatthodina]] (kWh), ktorá sa rovná 3,6 MJ. == Sivá energia v stavebníctve == Stavebný priemysel používa viac objemu (hmotnosť) materiálov ako ktorékoľvek iné odvetvie ([[USA]]).<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Shrivastava|meno = Sandeep |titul=Conference: Proceedings of the world sustainable building conference |url=https://www.researchgate.net/publication/273693109_Estimating_energy_consumption_during_construction_of_buildings_a_contractor%27s_perspective |dátum vydania=1.2011|dátum prístupu=31.8.2020 |jazyk=en}}</ref> Energiu spotrebovanú počas životného cyklu budovy možno rozdeliť na prevádzkovú energiu, sivú energiu a energiu potrebnú na vyradenie z prevádzky. Prevádzková energia sa vyžaduje na vykurovanie, chladenie, vetranie, osvetlenie, vybavenie a funkčnosť zariadenia. Energia na vyradenie z prevádzky je energia použitá na demoláciu / dekonštrukciu budovy a na dopravu zničeného / zhodnoteného materiálu na skládky / recyklačné centrá. [[Neobnoviteľný zdroj energie|Neobnoviteľná]] sivá energia je potrebná na počiatočnú výrobu budovy a jej údržbu po celú dobu životnosti. <ref name=":0" />Zahŕňa energiu použitú na získanie, spracovanie a výrobu stavebných materiálov vrátane akejkoľvek dopravy súvisiacej s týmito činnosťami (nepriama energia); energia použitá na prepravu stavebných výrobkov na miesto a na výstavbu budovy (priama energia); a energia spotrebovaná na údržbu, opravu, obnovu, renováciu alebo výmenu materiálov, komponentov alebo systémov počas životnosti budovy (rekurentná energia).<ref name=":0" /> Budovy spotrebúvajú až 40% všetkej energie a prispievajú až 30% k ročným globálnym emisiám skleníkových plynov. Ešte donedávna sa predpokladalo, že sivá energia je v porovnaní s prevádzkovou energiou nízka. Doteraz teda bolo vynaložené úsilie na zníženie prevádzkovej energie zlepšením energetickej účinnosti obvodového plášťa budovy. Výskum ukázal, že nie vždy to platí. Sivá energia môže zodpovedať energii potrebnej na niekoľko rokov prevádzky. Prevádzková spotreba energie závisí od užívateľa, zatiaľ čo sivá energia nezávisí od užívateľa - energia je zabudovaná do materiálov. Sivá energia sa spotrebuje iba raz (s výnimkou údržby a renovácie), zatiaľ čo prevádzková energia sa akumuluje v priebehu času a môže kolísať po celú dobu životnosti budovy. Austrálsky výskum CSIRO zistil, že priemerný dom obsahuje asi 1 000 GJ sivej energie (0,28 GWh) zapracovaných do materiálov použitých pri stavbe. Toto množstvo sivej energie sa rovná približne 15 rokom bežnej prevádzkovej spotreby energie. V prípade domu, ktorý vydrží 100 rokov, je to viac ako 10% energie použitej počas jeho životnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Embodied energy|url=https://www.yourhome.gov.au/materials/embodied-energy|dátum vydania=2013|dátum prístupu=31.8.2020|vydavateľ=|url archívu=https://web.archive.org/web/20200909190917/https://www.yourhome.gov.au/materials/embodied-energy|dátum archivácie=2020-09-09}}</ref> Vnímanie zabudovanej energie v budove umožňuje zmerať dopad, ktorý má stavba na prírodné zdroje. Rôzne environmentálne združenia presadzujú napríklad väčšie využitie prírodných materiálov, ako je drevo, alebo surová zemina, podľa možností danej lokality.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Le plus vieux matériau de construction au monde est aussi le plus écoresponsable|url=https://theconversation.com/le-plus-vieux-materiau-de-construction-au-monde-est-aussi-le-plus-ecoresponsable-133587|dátum vydania=3.2020|dátum prístupu=31.8.2020|vydavateľ=}}</ref> Sivá energia budov je taká vysoká, že združenia odporúčajú preorientovať politiku, ktorá spočíva v zbúraní zle tepelne izolovaných budov a následnú stavbu nových, na politiku zameranú viac na tepelnú obnovu už existujúcich budov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Architectes, ne cassez rien !|url=https://www.monde-diplomatique.fr/2012/06/BOVET/47869|dátum vydania=6.2012|dátum prístupu=31.8.2020|vydavateľ=}}</ref> V štandardoch ako [[Energeticky pasívny dom|pasívny]] alebo nízkoenergetický dosiahla energetická hospodárnosť takú úroveň, že takmer vôbec nie je potrebná energia na vykurovanie alebo svetlo. Dôraz sa v tomto type bývania posúva smerom k sivej energii, čo predstavuje 25 až 50 rokov spotreby týchto budov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=Philippe Lequenne|titul=Construction passive et énergie grise: une démarche globale pour économiser l’énergie dans la construction|url=http://archive.wikiwix.com/cache/display2.php/art098_Lequenne-Philippe_Construction-passive-energie-grise.pdf?url=http%3A%2F%2Fencyclopedie-energie.org%2Fsites%2Fdefault%2Ffiles%2Ffichiers_joints%2Farticles%2Fart098_Lequenne-Philippe_Construction-passive-energie-grise.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=31.8.2020|vydavateľ=}}</ref> === Príklady obsahu sivej energie === Kovy a syntetické materiály obsahujú veľa sivej energie. Taktiež aj produkty, ktoré pochádzajú zďaleka. Málo spracované a spotrebované v blízkosti miesta ich produkcie, sú materiáli ktoré obsahujú najmenej sivej energie. V stavebníctve sa kvôli minimalizácii sivej energie rozhliadame po lokalite stavby a hľadáme rastlinné materiály (konope, drevo, slama, ľan, korok), zvieratá (ovčia vlna, kačacie perie) alebo minerály (surová zemina, kamene, štrk). Nasledujúce materiály boli klasifikované v poradí podľa najmenej až po najviac obsahu sivej energie: * Balíky [[Slama|slamy]]: 0,001 MWh / m3; * [[Drevo]]: 0,1 až 0,6 MWh / m3; * Pórobetón: 0,54 MWh / m3; * [[Betón|Betónový]] blok: 0,7 MWh / m3; * [[Polystyrén|Expandovaný polystyrén]]: 0,3 až 0,85 MWh / m3; * Plná [[Tehla (stavebníctvo)|tehla]]: 1,2 MWh / m3; * [[Železobetón]]: 1,85 MWh / m3; * Recyklovaná [[oceľ]]: 24 MWh / m3; * Primárna [[oceľ]]: 52 MWh / m3; * [[Meď]] 140 MWh / m3; * [[Zinok]] 180 MWh / m3; * [[Hliník]] 190 MWh / m3. Tieto materiály však nie sú porovnateľné, pretože ich použitie a charakteristika sú odlišné. === Sivá energia rôznych materiálov === Údaje z webovej stránky ecoconso.be23.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=L'énergie grise des matériaux de construction|url=https://www.ecoconso.be/fr/L-energie-grise-des-materiaux-de|dátum vydania=10.2016|dátum prístupu=31.8.2020|vydavateľ=}}</ref> ==== Kovy ==== * [[oceľ]]: 60 MWh / m3; * [[meď]]: 140 MWh / m3; * [[zinok]]: 180 MWh / m3; * [[hliník]]: 190 MWh / m3; ==== Potrubie ==== * [[Pieskovec|pieskovcové]] potrubie: 3,2 MWh / m3; * potrubie z vláknitého [[Cement (stavebníctvo)|cementu]]: 4 MWh / m3; * [[PVC]] rúrka: 27 MWh / m3; * oceľové potrubie: 60 MWh / m3; ==== Nosné steny ==== * pórobetón (pórovitý): 200 kWh / m3; * dutá vápenno-piesková [[tehla]]: 350 kWh / m3; * terakotová [[Tehla (stavebníctvo)|tehla]] (voština): 450 kWh / m3; * [[betón]]: 500 kWh / m3; * vápenno-piesková obkladová [[tehla]]: 500 kWh / m3; * dierovaná terakotová [[tehla]]: 700 kWh / m3; * cementová [[tehla]]: 700 kWh / m3; * plná hlinená [[tehla]]: 1 200 kWh / m3; * [[železobetón]]: 1 850 kWh / m3; ==== Omietka ==== * hlina alebo surová zemná [[omietka]]: 30 kWh / m3; * vápenná [[omietka]]: 450 kWh / m3; * [[omietka]]: 750 kWh / m3;<!-- aký materiál? --> * cementová [[omietka]]: 1 100 kWh / m3; * syntetický povlak: 3 300 kWh / m3; ==== Rám ==== * [[drevo]]: 180 kWh / m3; * lepené vrstvené drevo: 2 200 kWh / m3; ==== Ľahké priečky ==== * kartónový sadrokartón: 850 kWh / m3; * vláknitá sadrokartónová doska: 900 kWh / m3; * [[Drevotrieska|drevotriesková]] doska: 2 200 kWh / m3; * drevovláknitá doska (tvrdá): 3 800 kWh / m3; * [[preglejka]]: 4 000 kWh / m3; ==== Tepelná izolácia ==== * [[Ľan|ľanové]] vlákna: 30 kWh / m3; * [[Konopa|konopné]] vlákna: 40 kWh / m3; * drevná [[celulóza]]: 50 kWh / m3; * [[Vlna|ovčia vlna]]: 55 kWh / m3; * [[minerálna vlna]]: 150 kWh / m3; * [[perlit]]: 230 kWh / m3; * sklenená vlna: 250 kWh / m3; * [[keramzit]]: 300 kWh / m3; * [[Korok (materiál)|korková]] doska: 450 kWh / m3; * expandovaný [[polystyrén]]: 450 kWh / m3; * [[polyester|polyestery]]: 600 kWh / m3; * extrudovaný [[polystyrén]]: 850 kWh / m3; * [[Polyuretán|polyuretánová]] pena: 1 000 až 1 200 kWh / m3; * drevovláknitá doska (mäkká): 1 400 kWh / m3; * pórovité sklo: 700 až 1 300 kWh / m3; ==== Strešná krytina ==== * betónová škridla: 500 kWh / m3; * ílová škridla: 1 400 kWh / m3; * škridla z vláknitého cementu: 4 000 kWh / m3. == Referencie == <references /> == Externé odkazy == *[https://msd.unimelb.edu.au/research/projects/current/environmental-performance-in-construction Embodied energy data and research at The University of Melbourne] *[http://www.isa.org.usyd.edu.au Research on embodied energy at the University of Sydney, Australia]{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} *[http://www.climatechange.gov.au/ Australian Greenhouse Office, Department of the Environment and Heritage] *[http://www.circularecology.com/ice-database.html University of Bath (UK), Inventory of Carbon & Energy (ICE) Material Inventory] ==Zdroj == {{preklad|fr|Énergie grise|172951483}} [[Kategória:Ekonomika]] [[Kategória:Stavebníctvo]] [[Kategória:Ekológia]] [[Kategória:Energetika]] rra7tu6c6iwjsghmtk2z6gcdmi3moan 4 656924 8371182 8370471 2026-09-20T07:09:30Z ListeriaBot 194672 Wikidata list updated [V2] 8371182 wikitext text/x-wiki [[d:Wikidata:Database reports/Recent deaths|Nedávne úmrtia]]: <onlyinclude>{{#time: Y-m-d H:i|{{REVISIONTIMESTAMP}}}}</onlyinclude>. <!-- [[Kategória:Úmrtia v {{CURRENTYEAR}}| ]]--><!-- <noinclude>{{Wikidata list header}}</noinclude> -->{{Wikidata list |sparql=SELECT ?item WHERE { values ?offset {"1920-02-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. values ?offset0 { "1920-01-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. Bind((NOW() - ?offset) as ?mintime). ?item wdt:P570 ?dod . FILTER (?dod > "2020-09-01T00:00:00Z"^^xsd:dateTime) FILTER (?dod < now()) Bind(((?dod - ?offset0)) as ?dodtime ). FILTER ( ?dodtime > ?mintime ) ?item wdt:P31 wd:Q5 } ORDER BY DESC(?dod) ?item |columns=item,P18,label,P569,P570,description,P106,P39,P27,P19,P20,P119 |thumb=75 |links=local }} {| class='wikitable sortable' ! item ! obrázok ! label ! dátum narodenia ! dátum úmrtia ! description ! činnosť ! funkcia ! štátne občianstvo ! miesto narodenia ! miesto úmrtia ! pochovaný(á) |- | [[:d:Q3178391|Q3178391]] | [[Súbor:Javorova 2017.jpg|center|75px]] | [[Ludmila Javorová]] | data-sort-value="1932" | 1932-01-31 | data-sort-value="2026" | 2026-09-17 | | | | [[Česko-Slovensko]]<br/>[[Česko]] | [[Brno]] | [[Rajhrad]] | |- | [[:d:Q371031|Q371031]] | [[Súbor:Jon Kyl, official 109th Congress photo.jpg|center|75px]] | [[Jon Llewellyn Kyl]] | data-sort-value="1942" | 1942-04-25 | data-sort-value="2026" | 2026-09-17 | americký politik | [[politik]]<br/>[[advokát]] | [[predseda]]<br/>''[[:d:Q13218630|člen Snemovne reprezentantov Spojených štátov amerických]]''<br/>''[[:d:Q4416090|senátor USA]]'' | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[Oakland (Nebraska)|Oakland]] | [[Phoenix (Arizona)|Phoenix]] | |- | [[:d:Q4227086|Q4227086]] | [[Súbor:Valentin Kozmenko-Delinde.jpg|center|75px]] | [[Valentin Kozmenko-Delinde|Valentín Kozmenko-Delinde]] | data-sort-value="1951" | 1951-01-25 | data-sort-value="2026" | 2026-09-09 | slovenský divadelný režisér a scénograf ukrajinského pôvodu (1951–2026) | [[dramaturg]]<br/>[[režisér]]<br/>[[dramatik]]<br/>''[[:d:Q1323191|kostýmová výtvarníčka]]''<br/>''[[:d:Q2707485|scénograf]]''<br/>[[Herectvo|herec]] | | | ''[[:d:Q56357926|Rudiakiv]]'' | [[Prešov]] | |- | [[:d:Q314380|Q314380]] | [[Súbor:Milan Ohnisko (2022) (cropped).jpg|center|75px]] | [[Milan Ohnisko]] | data-sort-value="1965" | 1965-07-16 | data-sort-value="2026" | 2026-09-03 | český disident, básnik, nakladateľ a redaktor (1965–2026) | [[básnik]]<br/>''[[:d:Q1607826|editor]]''<br/>[[spisovateľ]]<br/>''[[:d:Q1925963|grafik]]''<br/>[[redaktor]]<br/>''[[:d:Q333634|prekladateľ]]''<br/>[[publicista]]<br/>[[disident]]<br/>[[nakladateľ]] | | [[Česko]]<br/>[[Česko-Slovensko]] | [[Brno]] | | |- | [[:d:Q7426|Q7426]] | [[Súbor:Ada E. Yonath.jpg|center|75px]] | [[Ada Jonathová]] | data-sort-value="1939" | 1939-06-22 | data-sort-value="2026" | 2026-08-31 | izraelská biochemička, nobelistka (1939 – 2026) | ''[[:d:Q15839206|molekulárny biológ]]''<br/>''[[:d:Q593644|chemik]]''<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>''[[:d:Q15142825|kryštalograf]]''<br/>''[[:d:Q2919046|biochemik]]''<br/>[[vedec]]<br/>''[[:d:Q864503|biológ]]'' | | [[Izrael]] | [[Jeruzalem]] | | |- | [[:d:Q92822|Q92822]] | [[Súbor:Dick Stearns (cropped).jpg|center|75px]] | [[Richard Stearns]] | data-sort-value="1936" | 1936-07-05 | data-sort-value="2026" | 2026-08-29 | americký informatik (1936 – 2026) | ''[[:d:Q82594|informatik]]''<br/>''[[:d:Q81096|inžinier]]''<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>''[[:d:Q1607826|editor]]''<br/>[[matematik]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | ''[[:d:Q717516|Caldwell]]'' | [[Ann Arbor]] | |- | [[:d:Q57287|Q57287]] | [[Súbor:Kong Harald åpner Sametinget 1993 (cropped).jpg|center|75px]] | [[Harald V. (Nórsko)|Harald V.]] | data-sort-value="1937" | 1937-02-21 | data-sort-value="2026" | 2026-08-28 | nórsky kráľ od 1991 do 2026 (1937 – 2026) | ''[[:d:Q11573099|royalty]]''<br/>[[panovník]] | [[princ]]<br/>''[[:d:Q207293|crown prince]]''<br/>''[[:d:Q1294765|Monarch of Norway]]'' | [[Nórsko]] | ''[[:d:Q2095725|Skaugum]]'' | ''[[:d:Q3050696|Rikshospitalet]]'' | ''[[:d:Q500567|Royal Mausoleum]]'' |- | [[:d:Q135512134|Q135512134]] | | [[Šigeko Kagawa]] | data-sort-value="1911" | 1911-05-28 | data-sort-value="2026" | 2026-08-27 | japonská lekárka (1911 – 2026) | [[lekár]] | | [[Japonsko]] | ''[[:d:Q118213|Yamatokōriyama]]'' | ''[[:d:Q118213|Yamatokōriyama]]'' | |- | [[:d:Q93167|Q93167]] | [[Súbor:Evstafiev-ratko-mladic-1993-w.jpg|center|75px]] | [[Ratko Mladić]] | data-sort-value="1943" | 1943-03-12 | data-sort-value="2026" | 2026-08-27 | bývalý veliteľ bosnianskosrbskej armády, vojnový zločinec (1943 – 2026) | [[dôstojník]] | | [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Socialistická federatívna republika Juhoslávia]]<br/>[[Bosna a Hercegovina]] | ''[[:d:Q896368|Božanovići]]'' | ''[[:d:Q48768015|Hague Penitentiary Institution]]'' | |- | [[:d:Q285944|Q285944]] | [[Súbor:Toyohiro-Akiyama-First-Japanese-Person-in-Space-1990.png|center|75px]] | [[Tojohiro Akijama]] | data-sort-value="1942" | 1942-07-22 | data-sort-value="2026" | 2026-08-26 | japonský novinár a kozmonaut (1942 – 2026) | [[novinár]]<br/>[[kozmonaut]]<br/>''[[:d:Q42909|reportér]]''<br/>''[[:d:Q81096|inžinier]]''<br/>''[[:d:Q20468847|Research Cosmonaut]]'' | | [[Japonsko]] | ''[[:d:Q231645|Setagaya]]'' | ''[[:d:Q1204505|Ōdai-chō]]'' | |- | [[:d:Q180453|Q180453]] | [[Súbor:Young-Dolly-Parton.jpg|center|75px]] | [[Dolly Partonová]] | data-sort-value="1946" | 1946-01-19 | data-sort-value="2026" | 2026-08-25 | americká country speváčka, skladateľka, herečka (1946 – 2026) | ''[[:d:Q66763708|country singer]]''<br/>[[pesničkár]]<br/>[[Herectvo|herec]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | ''[[:d:Q2556469|Pittman Center]]'' | ''[[:d:Q43079570|Vanderbilt-Ingram Cancer Center]]'' | ''[[:d:Q8033026|Woodlawn Memorial Park Cemetery]]'' |- | [[:d:Q52392|Q52392]] | [[Súbor:Tim Curry cropped.jpg|center|75px]] | [[Tim Curry]] | data-sort-value="1946" | 1946-04-19 | data-sort-value="2026" | 2026-08-25 | anglický herec a spevák (1946 – 2026) | [[Herectvo|herec]]<br/>[[komik]]<br/>[[spevák]]<br/>''[[:d:Q3282637|filmový producent]]''<br/>''[[:d:Q10798782|televízny herec]]''<br/>''[[:d:Q11774156|memoárista]]''<br/>''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>[[hudobník]]<br/>''[[:d:Q11481802|dabér]]'' | | [[Spojené kráľovstvo]]<br/>[[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | ''[[:d:Q5597359|Grappenhall]]'' | ''[[:d:Q1814220|Toluca Lake]]'' | |- | [[:d:Q110916|Q110916]] | [[Súbor:Hideki Shirakawa.jpg|center|75px]] | [[Hideki Širakawa]] | data-sort-value="1936" | 1936-08-20 | data-sort-value="2026" | 2026-08-24 | japonský chemik (1936 – 2026) | ''[[:d:Q593644|chemik]]''<br/>''[[:d:Q81096|inžinier]]''<br/>[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]]<br/>''[[:d:Q3400985|akademik]]'' | | [[Japonsko]] | [[Tokio]] | [[Jokohama]] | |- | [[:d:Q3379416|Q3379416]] | [[Súbor:Philippe Bouvard (cropped).jpg|center|75px]] | [[Philippe Bouvard]] | data-sort-value="1929" | 1929-12-06 | data-sort-value="2026" | 2026-08-24 | francúzsky televízny a rozhlasový moderátor (1929 – 2026) | ''[[:d:Q2722764|radio personality]]''<br/>[[novinár]]<br/>''[[:d:Q3026032|dialogue writer]]''<br/>''[[:d:Q578109|televízny producent]]''<br/>''[[:d:Q947873|televízny hlásateľ]]''<br/>[[Herectvo|herec]]<br/>[[spisovateľ]] | [[Moderátor (povolanie)|moderátor]] | [[Francúzsko]] | [[Coulommiers (obec)|Coulommiers]] | [[Cannes]] | |} {{Wikidata list end}} [[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Úmrtia, nedávne]] sn9kdp9j0d6nlkvvui6r5jzgv3s6kyj 0 660079 8371043 8027970 2026-09-19T18:25:13Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8371043 wikitext text/x-wiki {{Infobox | zahlavie = ShopBox |obrazok = [[Image:ShopBox logo.png|170px]] |stylObrazka = |popisObrazka = |obrazok1 = [[Image:ShopBox Košice.jpg|250px]] |stylObrazka1 = |popisObrazka1 = '''nákupné centrum''' | popis1 = Adresa | data1 = Herlianska 60, 040 14 [[Košice]] | popis2 = Súradnice | data2 = {{Súradnice|48.726722|S|21.293967|V|format=dms}} | popis3 = Dátum otvorenia | data3 = november [[2019]] | popis4 = Developer | data4 = | popis5 = Vlastník | data5 = PROReal invest | popis6 = Prevádzkovateľ | data6 = i2f, s.r.o. | popis7 = Riaditeľ | data7 = | popis8 = Počet obchodov | data8 = | popis9 = Prenajímateľná plocha | data9 = 7 000 [[Meter štvorcový|m²]] (75 347.37 ft²)<ref name="tvke">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = TV KOŠICE.sk| odkaz na autora = | titul = FOTO: ShopBox je dokončený, sídliť v ňom budú známe predajne| url = https://www.tvkosice.sk/video/5db99b80964054a3d4fb2f75| vydavateľ = tvkosice.sk| dátum vydania = 2019-10-30| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref name="proreal"/> | popis10 = Podlaží | data10 = 1 | popis11 = Supermarket | data11 = [[Lidl]] | popis12 = Kinosály | data12 = | popis13 = Parkovanie | data13 = 497<ref name="knv">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = MČ Košická Nová Ves| odkaz na autora = | titul = | url = https://www.kosickanovaves.sk/file/1257/rozhodnutie+OU+KE+-+ShopBox.pdf| vydavateľ = kosickanovaves.sk| dátum vydania = 2016-09-02| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-30| miesto = Košice| jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=september 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> | popis14 = Električky | data14 = | popis15 = Autobusy | data15 = {{rcb|Doprava v Košiciach|35|inline=croute}} | popis16 = Nočné spoje | data16 = | popis17 = | data17 = | popis18 = | data18 = | popis19 = | data19 = | popis20 = | data20 = | popis21 = Slogan | data21 = ''"Pohodlný nákup na jednom mieste."'' | popis22 = Prístup pre vozíčkarov | data22 = [[Súbor:Handicapped Accessible sign.svg|20px]] áno | popis23 = Telefón | data23 = +421 (2) 6252 7244 | popis24 = Email | data24 = info@shopbox.sk | popis25 = Web | data25 = [https://www.shopbox.sk Oficiálna stránka] }} '''ShopBox''' je nákupné centrum v [[Košice|Košiciach]]. Nachádza sa v [[Košice – mestská časť Košická Nová Ves|mestskej časti Košická Nová Ves]] a bolo postavené v rozmedzí februára až októbra [[2019]], jeho otvorenie sa konalo v novembri 2019.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Metrostav Slovakia a.s.| odkaz na autora = | titul = Obchodné centrum ShopBox Košice| url = https://metrostav.sk/projekt.php?id=922| vydavateľ = metrostav.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-30| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210121102417/http://metrostav.sk/projekt.php?id=922| dátum archivácie = 2021-01-21}}</ref><ref name="proreal">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = PROReal invest, s.r.o.| odkaz na autora = | titul = Proreal Invest - Projekty| url = https://prorealinvest.sk/projekty?article_item2=shopbox-kosice| vydavateľ = prorealinvest.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-30| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170313123528/http://prorealinvest.sk/projekty?article_item2=shopbox-kosice| dátum archivácie = 2017-03-13}}</ref> == Poloha == Nákupné centrum má 7 000 m² a je postavené na ulici Herlianska, v tesnej blízkosti novších obytných projektov Panoráma a Zelená stráň na ploche zhruba 39-tisíc m². Celkové náklady investor odhadol na 3 milióny [[€]].<ref name="proreal"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Ferko| meno = Ľubomír| autor = | odkaz na autora = | titul = Shopbox na zelenej lúke| url = https://kosicednes.sk/udalosti/shopbox-zelenej-luke/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2016-06-07| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-30| miesto = Košice| jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name="etrend">{{Citácia periodika | priezvisko = Suchý| meno = Daniel| autor = | odkaz na autora = | titul = Nové košické projekty dostanú obchodné centrum ShopBox| periodikum = Trend| odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum)| url = https://reality.trend.sk/komercne-nehnutelnosti/nove-kosicke-projekty-dostanu-obchodne-centrum-shopbox| issn = 1336-2674| vydavateľ = News and Media Holding| miesto = Bratislava| dátum = 2016-07-28| dátum prístupu = 2020-12-30}}</ref> Obchodné centrum je dostupné [[Dopravný podnik mesta Košice|mestskou hromadnou dopravou]] - autobusom a to linkou {{rcb|Doprava v Košiciach|35|inline=croute}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk| odkaz na autora = | titul = Zavedenie novej linky 35 (od 1.1.2020)| url = https://imhd.sk/ke/doc/sk/19191/Zavedenie-novej-linky-35-od-1-1-2020| vydavateľ = imhd.sk| dátum vydania = 2019-12-19| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk| odkaz na autora = | titul = Linka 35 • imhd.sk Košice| url = https://imhd.sk/ke/linka/35/bd807f7c7f837f7f82847c8284| vydavateľ = imhd.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2020-03-01| dátum prístupu = 2020-12-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> V areáli nákupného centra sa nachádza [[supermarket]] [[Lidl]] s plochou 1400 m² (otvorený [[11. júla]] [[2019]])<ref name="korzar">{{Citácia periodika | priezvisko = Sabo| meno = Kristián| autor = | odkaz na autora = | titul = K novému obchodu na Herlianskej nevedie chodník, ľudia sa sťažujú| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/22167500/k-novemu-obchodu-na-herlianskej-nevedie-chodnik-ludia-sa-stazuju.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2019-07-15| dátum prístupu = 2020-12-30}}</ref>, aj [[čerpacia stanica]] [[Slovnaft]].<ref name="etrend"/><ref name="knv"/> == Obchody == Prvotným zámerom investora bolo vybudovanie 3 samostatných objektov: ''ShopBox'' ako obchodné centrum, ''FoodBox'' ako reštauráciu typu [[fast-food]] a ''FitBox'' so športovými a rekreačnými funkciami.<ref name="etrend"/><ref name="korzar"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Enviroportal| odkaz na autora = | titul = Obchodné centrum ShopBox Herlianska cesta, Košice - Enviroportál - životné prostredie online| url = https://www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/obchodne-centrum-shopbox-herlianska-cesta-kosice| vydavateľ = enviroportal.sk| dátum vydania = 2016-07| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> No z tohto návrhu sa upustilo a postavilo sa len obchodné centrum so supermarketom. V nákupnom centre sa celkovo nachádza 14 nájomných jednotiek, týchto predajcov: 1. day, PressCafé, Flor Plus, dm, KiK, Pepco, Váš dom farieb & hobby, Sportisimo, TEDi, Planeo Elektro, Vaša lekáreň, Super ZOO, Jysk, Merkur Spielo.<ref name="tvke"/><ref name="obchody">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = ShopBox| odkaz na autora = | titul = Mapa obchodov| url = https://www.shopbox.sk| vydavateľ = shopbox.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Ďalej sa na parkovisku centra nachádza AlzaBox spoločnosti [[Alza |Alza.sk]] aj nabíjacia stanica pre [[Elektromobil|elektromobily]] spoločnosti [[ZSE]].<ref name="obchody"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Alza a.s.| odkaz na autora = | titul = AlzaBox Košice (ShopBox)| url = https://www.alza.sk/alzabox-kosice-(shopbox)-1269.htm| vydavateľ = alza.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-30| miesto = Košice| jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapa nabíjacích staníc ZSE Drive| url = https://zsedrive.sk/mapa/?AC=false&AC_RESIDENT=false&DC=false&UFC=false&gpsNorthWestLat=48.17418811346931&gpsNorthWestLon=17.081004041992173&gpsSouthEastLat=48.144129483566616&gpsSouthEastLon=17.1702679580078&lat=48.15916099999998&lng=17.125635999999986&zoom=14| vydavateľ = zsedrive.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-30| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> == Galéria == <gallery> Lidl Herlianska Košice.jpg|Supermarket Lidl Slovnaft Herlianska Košice.jpg|Čerpacia stanica Slovnaft </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=ShopBox}} == Externé odkazy == *[https://www.shopbox.sk Oficiálna stránka obchodného centra] {{Portál|Košice|Košický}} {{Nákupné centrá v Košiciach}} [[Kategória:Nákupné centrá v Košiciach]] [[Kategória:Architektúra z 2019]] kn0n9ivam94h79cp46gm66aboqkavd6 3 661404 8371162 8366504 2026-09-20T04:02:23Z Sabixo 302287 /* Otázka od Sabixo (04:02, 20. september 2026) */ nová sekcia 8371162 wikitext text/x-wiki {| class="wikitable" |- style="border: 2px solid black; background: #EEE; font-size: 133%;" | Archívy starších diskusií: [[Diskusia s redaktorom:KormiSK/Archív 2021 – 2022|2021 – 2022]] • [[Diskusia s redaktorom:KormiSK/Archív 2023|2023]] • [[Diskusia s redaktorom:KormiSK/Archív 2024|2024]] • [[Diskusia s redaktorom:KormiSK/Archív 2025|2025]] |} __TOC__ == Otázka od [[User:JanaBelková|JanaBelková]] (18:01, 3. január 2026) == Dobrý deň volám sa Jana Belková a som slovenská autorka rozprávok z Turzovky. Rada by som, aby na Wikipédii vznikol článok o mojej tvorbe. Viem, že články musia byť neutrálne a dobre zdrojované, a chcela by som požiadať o radu alebo spoluprácu pri jeho príprave. Ďakujem veľmi pekne za Vašu pomoc a čas. --[[Redaktor:JanaBelková|JanaBelková]] ([[Diskusia s redaktorom:JanaBelková|diskusia]]) 18:01, 3. január 2026 (UTC) :{{Re|JanaBelková}} Dobrý deň, je to presne tak - [[Wikipédia:NIE|Wikipédia neslúži ako reklama]], a všetky novo založené články musia byť [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedicky významné]]. Tú štandardne dokladáme [[Wikipédia:2NNSZ|nezávislými a netriviálnymi zdrojmi]]. Taktež, presne ako píšete, musia byť články neutrálne a využívať [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivé zdroje]]. Odporúčame, aby teda stránku o Vás vytvoril niektor iný so všetkými týmito náležitosťami. My ako správcovia/mentori s tvorbou obsahu priamo nepomáhame - môžeme však poradiť, čo na stránke chýba, alebo ju upraviť v rámci formátovania. Stránku môže niekto založiť napr. na svojom pieskovisku a potom, po posúdaní niekoho skúsenejšieho, môže byť presunutá do hlavného priestoru pre ostatných čitateľov. Keby bola potreba nejaká ďalšia rada, pokojne sa ozvite. Veľa zdaru! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:34, 3. január 2026 (UTC) == Otázka od [[User:JanaBelková|JanaBelková]] (09:14, 4. január 2026) == Dobrý deň, ďakujem za Vašu odpoveď a usmernenie. Chcela by som Vás ešte poprosiť o radu, či by ste mi vedeli odporučiť niekoho skúsenejšieho z redaktorov, kto by mi vedel pomôcť alebo aspoň nasmerovať pri samotnej tvorbe obsahu článku. Ako začiatočníčka by som si to veľmi vážila. --[[Redaktor:JanaBelková|JanaBelková]] ([[Diskusia s redaktorom:JanaBelková|diskusia]]) 09:14, 4. január 2026 (UTC) :{{Re|JanaBelková}} Dobrý deň, odporúčam pozrieť sa na [[Portál:Ľudia/Ako napísať biografický článok|túto stránku]] a inšpirovať sa niektorými lepšími článkami o osobnostiach, napríklad [[Ján Gunčaga (lekár)]], [[Jana Jurčová]] alebo [[Simone de Beauvoir]]. Ohľadne kritiky sa môžete obrátiť na mňa; prípadne sa môžem spýtať niekoho ďalšieho, či by mal záujem/bol ochotný pomôcť. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:07, 5. január 2026 (UTC) ::Ďakujem veľmi za ochotu, pozriem si stránky. Ak by bol niekto ochotný podujať sa pomôcť, bola by som vďačná.S pozdravom J.Belkova --[[Redaktor:JanaBelková|JanaBelková]] ([[Diskusia s redaktorom:JanaBelková|diskusia]]) 08:05, 6. január 2026 (UTC) == Otázka od [[User:St.Wenceslas School|St.Wenceslas School]] (11:58, 11. január 2026) == Dobrý deň, môžem sa opytať, že školu v ktorej som riaditeľom a poskytuje vzdelavanie môžem pridať ? S pozdravom Mgr. Lukáš Bis, MBA --[[Redaktor:St.Wenceslas School|St.Wenceslas School]] ([[Diskusia s redaktorom:St.Wenceslas School|diskusia]]) 11:58, 11. január 2026 (UTC) :{{Re|St.Wenceslas School}} Dobrý deň, [[Wikipédia:NIE|Wikipédia neslúži ako reklama]] a všetky novo založené články musia byť [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedicky významné]]. Tú štandardne dokladáme [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivé]] [[Wikipédia:2NNSZ|nezávislými a netriviálnymi zdrojmi]]. Vo Vašom prípade nie ste nezávislá osoba. Článok okrem toho musí byť [[Wikipédia:Nestranný uhol pohľadu|napísaný neutrálne]]. Ak bude toto všetko splnené, článok by na Wiki mohol byť; odporúčam ale, aby stránku vytvoril niekto iný. Veľa šťastia a v prípade ďalších otázok sa na mňa neváhajte obrátiť. :) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:38, 12. január 2026 (UTC) == Otázka od [[User:X3n2x|X3n2x]] (12:08, 18. január 2026) == Zdravím, bolo by možné checknúť moje úpravy a nový článok, neviem ako na to štylisticky, najmä u toho portrétu. ďakujem --[[Redaktor:X3n2x|X3n2x]] ([[Diskusia s redaktorom:X3n2x|diskusia]]) 12:08, 18. január 2026 (UTC) :{{Re|X3n2x}} Zdravím, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav_Hribik&diff=8150211&oldid=8150158 na stránku som doplnil infobox a kategórie]. Z obsahu stránky mi nie je jasná [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|významnosť osoby]], takže som doplnil i adekvátne údržbové šablóny. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:07, 18. január 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Vepivepi|Vepivepi]] (12:15, 25. január 2026) == Ak chcem pridať niečo o sebe , je to možné? --[[Redaktor:Vepivepi|Vepivepi]] ([[Diskusia s redaktorom:Vepivepi|diskusia]]) 12:15, 25. január 2026 (UTC) :{{Re|Vepivepi}} Zdravím, [[Wikipédia:NIE|Wikipédia neslúži ako reklama]]. Články obsiahnuté na Wikipédii by mali spĺňať podmienky [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|wikipedickej významnosti]]. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 23:30, 25. január 2026 (UTC) == Otázka od [[User:VŠTEvPrešove|VŠTEvPrešove]] (07:53, 20. február 2026) == Dobrý deň, veľmi prosím o radu ako zmeniť historická názov školy Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia v Prešove na aktuálny Vysoká škola technická a ekonomická v Prešove. Potreboval by som to zmeniť na tejto stránke: https://sk.wikipedia.org/wiki/Vysok%C3%A1_%C5%A1kola_medzin%C3%A1rodn%C3%A9ho_podnikania_ISM_Slovakia_v_Pre%C5%A1ove --[[Redaktor:VŠTEvPrešove|VŠTEvPrešove]] ([[Diskusia s redaktorom:VŠTEvPrešove|diskusia]]) 07:53, 20. február 2026 (UTC) :{{Re|VŠTEvPrešove}} Zdravím, na stránke v možnostiach hore by malo byť Presunúť. Stránku som každopádne [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vysok%C3%A1_%C5%A1kola_technick%C3%A1_a_ekonomick%C3%A1_v_Pre%C5%A1ove&diff=8168777&oldid=8168775 už presunul]. Nakoľko však jej aktuálny obsah porušoval autorské práva, tak sme Vaše [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vysok%C3%A1_%C5%A1kola_technick%C3%A1_a_ekonomick%C3%A1_v_Pre%C5%A1ove&diff=8168811&oldid=8168777 úpravy vrátili do predchádzajúceho stavu]. Nech sa darí! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:55, 20. február 2026 (UTC) ::Zdravim, velmi pekne dakujem za pomoc. Mozem Vas kontaktovat aj do buducna, ak budem potrebovat pomoct? --[[Redaktor:VŠTEvPrešove|VŠTEvPrešove]] ([[Diskusia s redaktorom:VŠTEvPrešove|diskusia]]) 12:12, 20. február 2026 (UTC) :::{{Re|VŠTEvPrešove}} Samozrejme, moja diskusná stránka je vždy dostupná. :) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:15, 20. február 2026 (UTC) ::::Dakujem pekne :) Pekny den prajem. --[[Redaktor:VŠTEvPrešove|VŠTEvPrešove]] ([[Diskusia s redaktorom:VŠTEvPrešove|diskusia]]) 12:16, 20. február 2026 (UTC) ::::Zdravim Vas. Velmi prosim o pomoc. Potreboval by som tuto stranku [[Vysoká škola technická a ekonomická v Prešove]] prelozit do anglickej verzie wikipedie. Som zamestnancom danej institucie a dostal som to ako ulohu od veduceho. Neviem si s tym vsak velmi poradit, nakolko wikipediu som v minulosti nepouzival. V pripade, ze by ste potrebovali dodat presny nazov vysokej skoly v anglickom jazyku a presne nazvy studijnych programov v anglickom jazyku, velmi rad Vam ich poslem. Vopred dakujem krasne za Vas cas a pomoc. --[[Redaktor:VŠTEvPrešove|VŠTEvPrešove]] ([[Diskusia s redaktorom:VŠTEvPrešove|diskusia]]) 10:59, 26. február 2026 (UTC) :::::{{Re|VŠTEvPrešove}} Články na žiadosť nezakladáme. Na anglickej Wikipédii možno vyhľadať názov školy a potom kliknúť na červený odkaz, ktorá naznačuje, že stránke ešte neexistuje. Alternatívne môžete rovno napísať názov škole do URL v prehliadači, podobne ako to funguje na slovenskej Wikipédii. Potom stránku upravíte rovnakým spôsobom, ako ste to urobili na našej Wiki. Podotýkam však, že Wikipédia neslúži ako reklama a že na anglickej Wikipédii sú pravidlá trochu prísnejšie, než u nás. Z rovnakého dôvodu som odstránil zoznam ponúkaných odborov - neuvádzame ich ani na iných stránkach univerzít či vysokých škôl; ale zachoval som tam citáciu, takže koho to zaujíma, ten si môže odkaz rozkliknúť. Predsa len, sme encyklopédia, nie Zlaté stránky. :) Až stránku vytvoríte, dajte mi vedieť, prepojím Vám ich, aby bolo jasné, že ide o tú istú inštitúciu. Taktiež by potom bolo vhodné na anglickej Wiki uviesť, že ide o preklad slovenského textu; to by som Vám tam potom tiež doplnil. Nech sa darí! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:53, 26. február 2026 (UTC) ::::::Dakujem pekne za informacie. Stranku na anglickej wikipedii som prave vytvoril. Pevne dufam, ze mi ju teda nezmazu kvoli prisnym pravidlam. Posielam Vam link https://en.wikipedia.org/wiki/Draft:Institute_of_Technology_and_Business_in_Pre%C5%A1ov a prosim o prepojenie s SK verziou a taktiez doplnenie ze ide o preklad slovenskeho textu. Velmi pekne dakujem. --[[Redaktor:VŠTEvPrešove|VŠTEvPrešove]] ([[Diskusia s redaktorom:VŠTEvPrešove|diskusia]]) 14:47, 26. február 2026 (UTC) :::::::{{Re|VŠTEvPrešove}} Na diskusiu som doplnil, že je to preklad; každopádne nakoľko je to Draft, tak sa tá jazyková verzia napojiť nedá. Dajte mi teda vedieť, až bude stránka publikovaná. Alternatívne potom na [https://www.wikidata.org/wiki/Q29426479 Wikiúdajoch v spodnej sekcii] môžete medzi Wikipedia pridať anglickú (Edit - pridáte "en" a potom do políčka názov anglickej stránky). [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:03, 26. február 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Juraj Marušiak|Juraj Marušiak]] (22:12, 10. marec 2026) == Dobrý deň, rád by som vymenil fotografiu vo svojom profile na Wikipedii. Mám ich vo vlastníctve, ale nemôžem ich uploadnúť. Ďakujem za pomoc. S pozdravom, Juraj Marušiak --[[Redaktor:Juraj Marušiak|Juraj Marušiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Juraj Marušiak|diskusia]]) 22:12, 10. marec 2026 (UTC) :{{Re|Juraj Marušiak}} Dobrý deň, obrázok je nutné nahrať na [[Commons:Special:UploadWizard|Wikimedia Commons]] a odtiaľ je potom možné ho použiť na Wikipédii. Ak ste jeho autorom, tak ho môžete nahrať rovno; ak nie ste autorom, tak k nemu má autorské právo niekto iný a ten ho musí nahrať. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:10, 11. marec 2026 (UTC) == Selešťany – doplnenie historických údajov == Dobrý deň, doplnil som do článku historické údaje o Selešťanoch podľa odbornej literatúry: SITÁR, Tomáš: Osídlenie novohradskej stolice v stredoveku (2019) NOVÁK, Jozef: Pečate miest a obcí na Slovensku II (2008) Ak bol problém vo formátovaní alebo šablónach, rád text upravím do vhodnej encyklopedickej podoby. Cieľom bolo doplniť chýbajúce historické informácie a zdroje. Ďakujem za prípadné usmernenie. --[[Redaktor:MarHody44|MarHody44]] ([[Diskusia s redaktorom:MarHody44|diskusia]]) 11:42, 16. marec 2026 (UTC) :{{Re|MarHody44}} Zdravím, pardon za oneskorenú odpoveď, bol som pracovne odcestovaný. Stránka skutočne nemôže ostať v stave, kedy sú tam nefunkčné šablóny infoboxu alebo citácií. Vidím ale, že v medzičase ste upravili do rozumnej podoby i so zjednotenými citáciami, takže super práca. Keby niečo, ozvite sa znovu. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:45, 19. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Evolution Shock|Evolution Shock]] (18:24, 21. marec 2026) == Dobrý deň, vyrvoril som článok Evolution Shock. Naštudoval som si pravidlá tvorby Wiki a článok som vytvoril neutrálne a veľmi stručne. Následne som dostal upozornenie: Tento článok urgentne potrebuje úpravy a/alebo aspoň základné rozšírenie. Pochopil som to tak, že je príliš stručný, tak som ho rozšíril. Je to za Vás takto v poriadku? Ďakujem vopred :-) --[[Redaktor:Evolution Shock|Evolution Shock]] ([[Diskusia s redaktorom:Evolution Shock|diskusia]]) 18:24, 21. marec 2026 (UTC) :{{Re|Evolution Shock}} Zdravím a ospravedlňujem sa za oneskorenú odpoveď. Stránka je rozhodne v lepšom stave, no [[Wikipédia:NIE|Wikipédie neslúži ako reklama]] (súdiac podľa Vášho prihlasovacieho mena a názvu stránky) a taktiež mi na stránke stále chýba [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|preukázanie významnosti]] (typicky dokladanú pomocou [[Wikipédia:2NNSZ|2NNSZ]]). Väčšinu webov by som nepokladal za dostatočne spoľahlivú a relevantnú. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:13, 23. marec 2026 (UTC) ::Rozumiem. Aktuálne mi nenapadá, ako článok vylepšiť. V tejto téme sa ťažko hľadajú zdroje :-( --[[Redaktor:Evolution Shock|Evolution Shock]] ([[Diskusia s redaktorom:Evolution Shock|diskusia]]) 09:38, 23. marec 2026 (UTC) ::Dobrý deň, dôjde teda k zmazaniu? Môžem ešte článok nejako prípadne vylepšiť? Ďakujem --[[Redaktor:Evolution Shock|Evolution Shock]] ([[Diskusia s redaktorom:Evolution Shock|diskusia]]) 07:35, 1. apríl 2026 (UTC) :::{{Re|Evolution Shock}} Zdravím, ako som povedal, stále si nie som istý doložením 2NNSZ. Ak neviete nájsť zdroje, tak je kapela možno príliš mladá a málo významná, aby mala článok na Wiki. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:43, 1. apríl 2026 (UTC) ==Vymazávanie== Ahoj, nepochopil som prosím úplné vymazanie (podľa mňa regulárnych) presmerovacích stránok [[Alexander Nevský (partizánsky zväzok)]], [[Ján Žižka (partizánsky zväzok)]]. Jednak neviem nájsť rozlišovacie stránky Alexander Nevský a Ján Žižka (ich existencia by ako tak odôvodňovala zrušenie tých presmerovacích), no zároveň, keďže tieto stránky boli v kategórii Partizánske zväzky počas Slovenského národného povstania, ich zmazaním (a nedoplnením existujúcich stránok, kam smerovali, do tejto kategórie) ostal v kategórii Partizánske zväzky počas Slovenského národného povstania chudák Čapajev sám ... doplnil som do tejto kategórie aspoň strány pod pôvodnými menami, ktoré sú ale nie celkom najšťastnejšie, len prekopávať to akosi nevládzem, to radšej napíšem niečo nové ... pekný deň. [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 09:55, 22. marec 2026 (UTC) :{{Re|Martingazak}} Ahoj, ono totiž na slovenskej Wikipédii nie je zvykom presmerovávať stránky s upresnením, tzn. so zátvorkou na konci. To je aktuálny konsenzus, [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2024#Presmerovania zo zátvorkových tvarov|ktorý sa riešil asi rok a pol dozadu]] - na takýchto názvoch by vždy mal byť nejaký článok. Existujú návrhy, že potenciálne to zmysel má, pretože pri vkladaní wikilinkov niekto bude hľadať napr. toho Jána Žižku a nie ten partizánsky oddiel, viď tú diskusiu a názor Scholastika, ale zatiaľ sme však nedošli k inému konsenzu. :Čo sa týka tohto konkrétneho stavu: :* z článku, kde sú uvedené ich mená, môžeš rovno odkázať na ten partizánsky oddiel (i keď odkaz bude viesť ako keby z ich mena) :* vytvoriť rozlišovaciu stránku, kde bude odkaz priamo na ten partizánsky oddiel (za predpokladu, že tie dve mená sú "dostatočne významné" - nie na to, aby mali svoj vlastný článok, ale aby ich niekto chcel dostatočne vyhľadávať; na rozlišovacej stránke tiež nemusí byť úplne každý jeden Ján Žižka, ak nie je dostatočne významný) :Existencia jediného článku v kategórii nie je nutne problémová, ak tam je potenciál na rozšírenie o ďalšie články; ak taký potenciál neexistuje, možno by bolo lepšie kategorizovať do nejakej nadradenej kategórie. :Snáď to takto dáva aspoň trochu zmysel - žiaľ jedným z problémov tohto projektu je malá snaha riešiť obdobné situácie, diskutovať o nich (na čo sme narazili i v nejakej konverzácii včera, neviem, či si tam ešte bol) a hľadať riešenia, kvôli nízkej aktivite a záujmu (týmto cením všetkých, ktorí sa zapájajú). Niektoré skostnatelé postupy tu panujú doteraz, i keď už dávno nie úplne dávajú zmysel. Alternatívne by to chcelo aktualizovať niektoré odporúčania a doplniť ich o novovzniknuté situácie, k čomu sa ale tiež veľmi nemáme... rád by som to ale s niektorými tento rok urobil. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:06, 22. marec 2026 (UTC) ::Mimochodom, toto je off topic, ale podľa mojich skúseností, len málokedy niekto reaguje, keď sa napíše do diskusie ku článku, ale k veci. Vďaka tejto konverzácii som si otvoril článok o Žižkovi a zaujalo ma, že ho tu máme ako Jána a nie Jana. Nebolo by to potrebné presunúť? Nezvykneme meniť Marie na Márie, Josefov na Jozefov atď. A pri zbežnom prezretí slovenských stránok, kde sa o ňom píše som tiež nepostrehol, že by jeho prvé meno niekde bolo slovakizované. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 12:30, 22. marec 2026 (UTC) :::Ano, pravda, moja presmerovacia stranka bola s dlznom. Ale bola Kormim zmazana. :::Original stranka (ktoru som nezakladal) je OK: [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola]] --[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 12:34, 22. marec 2026 (UTC) ::::{{Re|Gitanes232}} Dobrý postreh, áno, to by bolo vhodné skontrolovať, keby sme stránky ponechali. V tomto momente však ako píše IP nižšie nie je štandard tieto stránky zakladať a používať; svoj názov môžeš prípadne vyjadriť v [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika#Kategorizácia presmerovaní|patričnej diskusii]]. :) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:16, 23. marec 2026 (UTC) :::::O diskusii viem. Ja som myslel teraz priamo stránku [[Ján Žižka]], preto som písal, že je to off topic. Tá sa predpokladám ponechávať bude. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 13:56, 23. marec 2026 (UTC) #presmerovania stránok so zátvorkovým tvarom sa na slovenskej wikipédii nerobia (ani z rozlišovacích stránok) #na presmerovacie stránky sa na slovenskej wikipédii kategórie nedávajú. To je súčasný stav na slovenskej wikipédii a nič sa na tom nezmenilo. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 13:00, 22. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Juraj Marušiak|Juraj Marušiak]] (22:50, 22. marec 2026) == Dobrý deň, rád by som vymenil fotografiu vo svojom profile. Nejaké svoje fotky som nahral na Commons, ale neviem, ako to vymeniť na stránke Wikipedie. Neponúka sa mi tam žiadna možnosť výmeny obrázka. https://sk.wikipedia.org/wiki/Juraj_Maru%C5%A1iak --[[Redaktor:Juraj Marušiak|Juraj Marušiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Juraj Marušiak|diskusia]]) 22:50, 22. marec 2026 (UTC) :Nejakú fotku som tam vymenil, iné som na commons nenašiel, môže byť? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 23:09, 22. marec 2026 (UTC) ::Ďakujem, je to ok. ::S pozdravom, Juraj Marušiak --[[Redaktor:Juraj Marušiak|Juraj Marušiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Juraj Marušiak|diskusia]]) 23:11, 22. marec 2026 (UTC) :::Ešte ju skúsim orezať. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 23:13, 22. marec 2026 (UTC) ::::Ďakujem. --[[Redaktor:Juraj Marušiak|Juraj Marušiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Juraj Marušiak|diskusia]]) 23:21, 22. marec 2026 (UTC) :::::Hotovo, takto je to lepšie. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-17956-05|&#126;2026-17956-05]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-17956-05|diskuse]]) 23:21, 22. marec 2026 (UTC) ::::::Ďakujem obom za promptné vyriešenie. :) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:14, 23. marec 2026 (UTC) :::::::Ďakujem, dlho som si nad tým lámal hlavu, ako to vyriešiť. --[[Redaktor:Juraj Marušiak|Juraj Marušiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Juraj Marušiak|diskusia]]) 11:04, 23. marec 2026 (UTC) == Cypronia a Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Slovakia == Ahoj KormiSK, rád by som vedel, či má zmysel pridať Cypronia herné štúdio a ich hry State of War a Cube Life: Island Survival ako tému na WikiJar za Slovensko. Cypronia je herné štúdio z Michaloviec, fungujúce cca 30 rokov. Má viacero zmienok na rôznych wikipediach okrem Slovenskej a Českej. Podobne je to o ich hrách State of War a Cube Life: Island Survival. Viac menej väčšina ich hier sa predávala v zahraničí, najmä v Číne, a väčšina Slovákov ani nevie, že toto štúdio je pôvodom zo Slovenska. Posielam linky: * https://simple.wikipedia.org/wiki/Cypronia * https://en.wikipedia.org/wiki/Draft:Cypronia (Zatiaľ v drafte) * https://en.wikipedia.org/wiki/Cube_Life:_Island_Survival * https://en.wikipedia.org/wiki/State_of_War_(video_game) budem rád za tvoj názor Zároveň tento post som pridal aj do diskusie Jetam2 --[[Redaktor:Asceno|Asceno]] ([[Diskusia s redaktorom:Asceno|diskusia]]) 22:17, 28. marec 2026 (UTC) :{{Re|Asceno}} Ahoj, nemá, články týkajúce sa Slovenska sa nepridávajú, len články týkajúce sa ostatných území strednej a východnej Európy. Máš to aj priamo na úvodnej stránke v sekcii O čom písať?: Všeobecne môžete pripiesvať na '''ľubovoľnú tému týkajúcu sa regiónu strednej a východnej Európy ''okrem Slovenska'''''.--[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 22:27, 28. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Daviddggallo|Daviddggallo]] (11:46, 9. apríl 2026) == Dobrý deň, Pripravujem wiki page pre značku Rowenta. Som zamestnanec spolocnosti. Mám to ako pracovný task. Keďže budem písať informácie z prvej ruky, neviem ako označovať citácie. Okrem toho tiež budem pridávať obrázky z našej spoločnosti, ktoré neviem ci su licencovane, ale mám prístup na ich pouzitie. Prosim Vas mam moznost napisat tento clanok jednoduchsie ako normalne vdaka tomu ze pracujem v spolocnosti o ktorej pisem. Ďakujem a prajem pekný deň. --[[Redaktor:Daviddggallo|Daviddggallo]] ([[Diskusia s redaktorom:Daviddggallo|diskusia]]) 11:46, 9. apríl 2026 (UTC) : {{Re|Daviddggallo}} Dobrý deň, na rovinu poviem, že toto nie je dobrý prístup, nakoľko [[Wikipédia:NIE|Wikipédia nie je reklama]]. Firma Rowenta každopádne [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|určite významná je]], ale informácie na stránke musia byť každopádne doložené [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivými zdrojmi]] (pričom stránka ako taká musí spĺňať [[Wikipédia:2NNSZ|2NNSZ]]). Taktiež sa v takom prípade obávam [[Wikipédia:Nestranný uhol pohľadu|nestrannosti obsahu]]. Čo sa týka obrázkov, tie je možné nahrať na [[Commons:Special:UploadWizard|Wikimedia Commons]], ale musia mať slobodnú licenciu. Ak by šlo o firemné veci, tak by malo byť možné [[:commons:Commons:Verifying_permissions|e-mailom vyriešiť to, že máte právo/povolenie nahrávať dané fotografie na Commons]]. ~~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:54, 9. apríl 2026 (UTC) ::Dobrý deň, nepripravujem to ako reklamu. Ide jedine o informácie o značke ako je na Wikipédii veľa dostupných článkov iných značiek. Neporovnávam nič s konkurenciou a nepisem ani nič podobné, čo by mohlo vyvolať pocit reklamy alebo nám zaručiť nejakú konkurenčnú výhodu. Aj v takomto prípade to je proti požiadavkám Wikipedie? Okrem toho, ďakujem za pomoc, skúsim sa obrátiť na odporúčané linky. V prípade ďaľších otázok Vás budem kontaktovať. --[[Redaktor:Daviddggallo|Daviddggallo]] ([[Diskusia s redaktorom:Daviddggallo|diskusia]]) 11:53, 14. apríl 2026 (UTC) :::{{Re|Daviddggallo}} Zdravím, obdobné konanie na iných Wiki je väčšinou riešené trvalým blokom; u nás to len silne neodporúčame alebo stránky mažeme ako reklamy. Ak bude písaná neutrálne a s doloženými zdrojmi, osobne by som to za veľký problém nepokladal, práve na základe existencie iných firiem... potenciálne problémy som zmienil vyššie. Ak sa im predíde... ~~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:52, 14. apríl 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Klaudia Gal|Klaudia Gal]] (19:20, 25. apríl 2026) == ahoj, chcela by som vytvoriť príspevok o slovenskej autorke, ktorá má menovkyňu, už známu na wikipédii. Obe aktívne publikujú odborné články, ale bohužiaľ autorstvo tej "mojej" je pripisované jej menovkyni. Už som to pred časom riešila s SNK, ale knižnice sťahujú biografické údaje z wiki, presto sa stále opakuje problém s autorstvom Ako na to? --[[Redaktor:Klaudia Gal|Klaudia Gal]] ([[Diskusia s redaktorom:Klaudia Gal|diskusia]]) 19:20, 25. apríl 2026 (UTC) :{{Re|Klaudia Gal}} Ahoj, no to je nemilá situácia. Stránka sa danej autorke určite dá založiť, avšak autorka musí byť [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|dostatočne významná]] (a spĺňať [[Wikipédia:2NNSZ|2NNSZ]]). Ak také zdroje doložíš, tak nie je problém - pokojne ti so stránkou pomôžem(e), aby odpovedala štandardu, ale je nutné dodať tie informácie. :Že by SNK šla podľa Wiki sa mi nezdá, musia predsa vedieť, že existuje kopa iných ľudí, ktorých na Wiki nemáme. Podľa mňa by sa mali riadiť nejakým iným zoznamom autorov. {{Re|Teslaton|Scholastikos|Jetam2}} Neviete o tom niečo? ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:22, 26. apríl 2026 (UTC) ::{{Re|Klaudia Gal}} Btw, o koho vlastne ide? ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:22, 26. apríl 2026 (UTC) :::Pre info: [[Slovenská Wikipédia#Využitie]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:32, 26. apríl 2026 (UTC) :::[[Katarína Nádaská]], tú druhú osobu rovnakého mena má rozpracovanú na svojej [[Redaktor:Klaudia Gal|redaktorskej stránke]]. Problém podľa mňa nie je asi vo Wikipédii, možno skôr vo Wikidata, tam pozerám je len jedna Katarína Nádaská, ktorá má u nás článok. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 17:35, 26. apríl 2026 (UTC) ::::Ako sa určuje význam autorky? V našom svete histórie, umenia, výskumu má určite význam, v rozpracovanom príspevku som uviedla publikačnú činnosť a aj významnejšie ocenenia --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-25546-64|&#126;2026-25546-64]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-25546-64|diskuse]]) 17:51, 26. apríl 2026 (UTC) ::Ahoj, ďakujem za odpoveď, snk nepoužíva prioritne Wiki, ale iné knižnice pri katalogizovani automaticky sťahujú biografické údaje odtiaľ a vytvárajú personálne autority vo svojom systéme. Ja som s SNK riešila tento problém pred cca 2 rokmi v súbornom katalógu a upratali sme autorstvo, napriek tomu sa situácia opakuje. Ide o: Katarína Nádaská - všeobecne známa etnologička , tá druhá, ktorú by som chcela odlíšiť je menovkyňa Katarína Nádaská (1983) historička, tiež historička umenia, kurátorka, pomerne často publikujúca, autorka viacerých odborných publikácií. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-25546-64|&#126;2026-25546-64]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-25546-64|diskuse]]) 17:43, 26. apríl 2026 (UTC) :::Riešením by teda bolo vytvoriť ten druhý článok, prepojiť s Wikidátami a upozorniť SNK? --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:47, 26. apríl 2026 (UTC) ::::SNK už je vyriešené, ale na webe to potrebujeme nejako ošetriť --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-25546-64|&#126;2026-25546-64]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-25546-64|diskuse]]) 18:48, 26. apríl 2026 (UTC) :::::Na akom webe? --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:51, 26. apríl 2026 (UTC) ::::::{{Re|Klaudia Gal}} Významnosť sa určuje primárne podľa odporúčanie o [[Wikipédia:2NNSZ|dvoch nezávislých netriviálnych spoľahlivých zdrojoch]]. Na tej [[Redaktor:Klaudia Gal|redaktorskej stránke]] zatiaľ takéto zdroje nevidím (ten rozhovor sa skoro dá počítať za jeden taký zdroj; i keď je to zdroj primárny, asi je to ok, na konci je o nej trochu viac textu ako o osobe). Podotýkam, že [[Wikipédia:NIE|Wikipédia nie je zoznam všetkého]], takže by som tam rozhodne nedával výčet všetkého, čo pani kedy urobila, a radšej sa zameral obsahovo na to, prečo by mala byť významná - čomu sa venuje atp. Zoznam kníh, článkov a rozhovorov patrí do jej životopisu, nie na Wikipédiu ako internetovú encyklopédiu. ::::::Inak bolo by fajn používať ten založený účet. ;) I keď to nie je povinnosť, ale potom chodia upozornenia a tak. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:54, 26. apríl 2026 (UTC) :::::::absolútne tomuto nerozumiem prepáčte ... na webe - myslela som tým, že keď si niekto zadá do vyhľadávača meno Katarína Nádaská, objaví sa menovkyňa s vytvoreným odkazom na wiki, a nejde teda len o wiki - t. j. vznikajú nedorozumenia, ktoré časom už začínajú byť obťažujúce. čím viacej "moja" autorka publikuje, tým viac nedorozumení. Preto sme sa rozhodli vytvoriť odkaz na wiki. Aby bolo zrejmé, to nelobujem za kamarátku, je to pracovná záležitosť, a pravda je, že sa absolútne nevyznám ... hľadám riešenie --[[Redaktor:Klaudia Gal|Klaudia Gal]] ([[Diskusia s redaktorom:Klaudia Gal|diskusia]]) 07:36, 27. apríl 2026 (UTC) ::::::::Vytvoril som rozlišovaciu stránku [[Katarína Nádaská]] a stránku na [[Wikidata:Q139569632|Wikiúdajoch]]. Či by bol encyklopedicky významný samotný článok o „Vašej autorke“, to bude treba posúdiť samostatne na základe zdrojov použitých v prípade jeho vytvorenia. Na Vašej redaktorskej stránke však ten obsah dlhodobo zostať nemôže. Ak by ste ten obsah chceli premeniť na samostatnú stránku, museli by ste ho prepracovať v zmysle encyklopedického štýlu (pozrite sa, ako tu vyzerajú biografické stránky, z mnou vytvorených na rýchlo napr. [[Alexandra Krsková]], [[Ľudmila Thurzová]], [[Anton Aškerc]]). Zároveň však: samotná existencia stránky algoritmy na internete nezmení... tam zohráva úlohu viacero skutočností, nielen Wikipédia. Etnologička Nádaská má zároveň aj viacero registrácií v knižničných databázach,... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 08:39, 27. apríl 2026 (UTC) :::::::::Ďakujem pekne - skúsim to ešte prepracovať - a áno, problém menovkýň pretrváva aj v knižničných databázach, aj napriek úpravám v SNK a Súbornom katalógu knižníc, ale toto je asi na dlhé lakte ;) (nemenovaná štátna vedecká knižnica si naozaj sťahuje bio z wiki - aj napriek tomu, že to sami nepovažujú za korektné) --[[Redaktor:Klaudia Gal|Klaudia Gal]] ([[Diskusia s redaktorom:Klaudia Gal|diskusia]]) 08:43, 27. apríl 2026 (UTC) ::::::::::Tvorba rozlišovacej stránky, ak tá druhý stránka nie je encyklopedicky významná (hypoteticky - to zatiaľ nevieme) je trochu pofidérne konanie, úprimne. Zvyšok inak súhlasím so Scholastikom. ::::::::::{{Re|Klaudia Gal}} Akurát podotýkam, že nahrávanie fotografií na Wikimedia Commons, ktorých nie ste autorom/neboli vydané pod slobodnou licenciou, nie je vhodné - pod akou licenciou bol zverejnený obrázok [[:commons:File:Katarína_Nádaská.png]]? Nechce sa mi veriť, že je to pod CC-BY-SA 2.5. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:32, 28. apríl 2026 (UTC) :::::::::::je to pracovná fotografia, so súhlasom autorky (v rámci našej organizácie) - potrebujeme ešte nejaké ďalšie potvrdenia od autorky? --[[Redaktor:Klaudia Gal|Klaudia Gal]] ([[Diskusia s redaktorom:Klaudia Gal|diskusia]]) 13:57, 28. apríl 2026 (UTC) ::::::::::::{{Re|Klaudia Gal}} Štandardne sa posiela e-mail s nejakým potvrdením/vyjadrením autora, ale zatiaľ by som to teda neriešil. Fotografiu potenciálne niekto môže označiť na zmazanie, tak až potom by som niečo také riešil. Skôr pozor do budúcna. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:26, 28. apríl 2026 (UTC) == You may be an eligible candidate for the U4C election == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Greetings, The [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C)]] seeks candidates for the 2026 election. The U4C is the global committee responsible for overseeing enforcement of the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]]. Elections are held annually, if elected a committee member serves for two years. This year the U4C requires candidates to hold administrator rights on at least one wiki, which is why you are being contacted as you appear to hold this right. There are other requirements, such as candidates must be at least 18 years old and may not be employed by the Wikimedia Foundation or other related chapters and affiliates. You can find more information in the [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026#Call_for_Candidates|call for candidates on Meta-wiki]]. Additionally, the committee's working language is English; some ability to communicate in English is required. The election opens on 18 May, if you are eligible and interested you have until 10 May to submit your candidacy. There will be a week in between for candidates to answer questions from the community. Voting takes place privately in [[m:Special:MyLanguage/SecurePoll|SecurePoll]], successful candidates must receive at least 60% support. More information is available on [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|the 2026 Elections page]], including timelines and other candidacy information. If you read over the material and consider yourself qualified, please consider submitting your name to run for the committee. If you think someone else in your community might be interested and qualified, please encourage them to run. In partnership with the U4C -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User_talk:Keegan (WMF)|talk]]) 20:11, 28. apríl 2026 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/test&oldid=30472482 --> == Trenčín - formátovanie == Ďakujem za informáciu! Zapamätám si. [[Trenčín]] @[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:43, 6. máj 2026 (UTC) == Náhrady pri referenciách == Ahoj, dalo by sa v článkoch Wiki botom zrealizovať [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jupiter&curid=6729&diff=8215931&oldid=8215922] daný úkon masívnejšie? Pomohlo by to hlavne, v tom aby dávalo referencie do viac stĺpcov (ako v prikladanom linku). Teda pôvodný tvar <code><nowiki><references /></nowiki></code> zmeniť na <code><nowiki>{{Referencie}}</nowiki></code>. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:54, 19. máj 2026 (UTC) :{{re|Fillos X.|s=1}} Realizujem to ako súčasť iných úprav, na samostatnú hromadnú úpravu tisícov čl. mi to príde ako marginálna blbosť, inak by som to dávno nahradil. Pričom teda ďalší samostatný aspekt je, že čisté riešenie je požiadať cez phab o zapnutie responzívnych stĺpcov v konfigurácii skwiki. Potom bude aj reflist cez tag defaultne vyplúvať stĺpce responzívne (ak to nie je explicitne potlačné parametrom resp. fixným počtom stĺpcov, čo je rovnako už zastaraný prístup). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:06, 19. máj 2026 (UTC) ::{{Re|Fillos X.|Teslaton}} Podľa mňa by pokojne malo zmysel o to požiadať, ale neviem, ako sa to robí. Stojí nám to za to? Určite by to cez Phabricator bolo jednoduchšie, než botom upravovať každú jednu stránku s daným tagom. Potreba na to konsenzus vo Wikipolitike? ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:24, 25. máj 2026 (UTC) == [[Zoznam SD objektov 2]] == Hello! Sorry for writing in English. I was just wondering if it would be possible to undelete [[Zoznam SD objektov 2]] and e.g. move it to my user-space (maybe [[User:A smart kitten/Zoznam SD objektov 2]])? The reason I'm making this request is because an old revision of that page seems to cause a bug in MediaWiki / [[mw:Special:MyLanguage/Parsoid|Parsoid]] that hasn't yet been fully investigated (tracked on [[mw:Special:MyLanguage/Phabricator|Phabricator]] in [[phab:T416112|T416112]]), and I believe it may be easier to work out what's going wrong if the page is visitable onwiki. (To be clear, I'm making this request myself as a volunteer, not e.g. on behalf of anyone else.) Let me know if you have any queries :) Best, [[user:a smart kitten|a smart kitten]] ([[user talk:a smart kitten|diskusia]]) 13:21, 21. máj 2026 (UTC) :{{Re|a smart kitten}} Hi, no problem! I have recovered the page onto the page you requested. Some pages in the history are entirely non-viewable, but can be viewed through a bot - let me know if you have any questions! ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:46, 22. máj 2026 (UTC) ::For the record: ::* plain wikitext content of such unparseable/unrenderable pages (and page revisions) can be viewed by adding an <code>action=raw</code> URL param, e.g. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=6558488&action=raw], no need for bots or API calls. ::* similarly, a rendered output using old parser can be obtained using <code>useparsoid=0</code> param ::--[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:06, 22. máj 2026 (UTC) == Žiadosť o pomoc == Dobrý deň, obraciam sa na vás s prosbou o radu alebo pomoc pri príprave článku na Wikipédii. Chcel by som, aby vznikol encyklopedický článok o značke Rowenta, ktorá je dlhodobo známa aj medzinárodne. Mám pripravené podklady, zdroje aj obrazový materiál, no keďže pravidlá Wikipédie sú pomerne rozsiahle a nechcem urobiť chybu ani vytvoriť text, ktorý by pôsobil reklamne, rád by som sa poradil so skúsenejším editorom. Chcel by som sa preto opýtať, či je možné, aby niekto zo skúsených používateľov pomohol s vytvorením alebo úpravou článku tak, aby spĺňal pravidlá Wikipédie, bol neutrálny, vecný a založený na overiteľných zdrojoch. Samozrejme, viem dodať všetky dostupné podklady a zdroje. Nejde mi o reklamný text, ale o korektne spracovaný encyklopedický článok. Vopred ďakujem za akúkoľvek radu alebo nasmerovanie, ako v takomto prípade správne postupovať. Prajem pekný deň. --[[Redaktor:Daviddggallo|Daviddggallo]] ([[Diskusia s redaktorom:Daviddggallo|diskusia]]) 12:07, 26. máj 2026 (UTC) :{{Re|Daviddggallo}} Zdravím, článok môžete vytvoriť napr. u [[Redaktor:Daviddggallo/pieskovisko|seba na pieskovisku]] a niekto z nás (napr. ja) ho môžeme skontrolovať predtým, než by sa publikoval do hlavného priestoru (tzn. priamo na [[Rowenta]]). Skúste tam článok teda vytvoriť (inšpirujte sa napr. článkami [[Sencor]] a [[BMW]] čo sa týka obsahu a formátovania) a dajte mi vedieť, až to budete mať pripravené. Veľa zdaru! ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:52, 26. máj 2026 (UTC) ::Dobrý deň, ::Pripravil som článok podľa kritérií v pieskovisku. Posielam link- [[Redaktor:Daviddggallo/pieskovisko]] . ::Požiadal by som Vás o kontrolu a oznámenie nedostatkov alebo chýb. ::Je to prosím Vás pripravené na publikáciu? ::Vopred ďakujem a prajem pekný deň. --[[Redaktor:Daviddggallo|Daviddggallo]] ([[Diskusia s redaktorom:Daviddggallo|diskusia]]) 13:34, 2. jún 2026 (UTC) :::Dobrý deň, sú tam minimálne 2 problémy a to: 1. všetky použité zdroje sú primárne, teda priamo od Rowenty, čo nespĺňa požiadavku minimálne dvoch nezávislých zdrojov 2. treba tam doplniť aspoň nejaké wikilinky --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 13:41, 2. jún 2026 (UTC) ::::Dobrý deň, ::::Ďakujem za oznámenie chýb. ::::Chyby som upravil- [[Redaktor:Daviddggallo/pieskovisko]] ::::Je tam ešte niečo nedokonalé prosím Vás? --[[Redaktor:Daviddggallo|Daviddggallo]] ([[Diskusia s redaktorom:Daviddggallo|diskusia]]) 13:53, 2. jún 2026 (UTC) ::::Dobrý deň, ::::Prosím Vás vedeli by ste mi to skontrolovať, ďakujem pekne. --[[Redaktor:Daviddggallo|Daviddggallo]] ([[Diskusia s redaktorom:Daviddggallo|diskusia]]) 08:53, 8. jún 2026 (UTC) == Odoberanie/pridávanie kategórií do minerálov. == Ahoj, tá odobratá kategória (Fosfáty, arzenáty a vanadáty). Nie je to čisto chemické triedenie, ale podľa [[Strunzova klasifikácia minerálov]]. Preto ten názov. --[[Redaktor:Peko|peko]] ([[Diskusia s redaktorom:Peko|diskusia]]) 08:55, 29. máj 2026 (UTC) :{{Re|peko}} Ahoj, viď [[Diskusia ku kategórii:Fosfátové minerály]]. Inak teda neviem vôbec, o ktorom článku alebo prípade hovoríš... ale prosím smeruj komentáre do tamtej diskusie keď tak. Budem rád, keď sa vyjadríš - téme sa rozumieš viac než ja. :) ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:57, 29. máj 2026 (UTC) == Podpora WikiPride == Dobrý deň, veľmi nás oslovila aktivita WikiPride a radi by sme ju podporili mediálne a cenami. Je možné sa s vami nejako kontaktovať? Ďakujem. Ondrej za Dúhovú iniciatívu --[[Redaktor:Ondrejvrabel|Ondrejvrabel]] ([[Diskusia s redaktorom:Ondrejvrabel|diskusia]]) 17:14, 8. jún 2026 (UTC) :{{Re|Ondrejvrabel}} Zdravím a ospravedlňujem sa za oneskorenú odpoveď! Teší ma Váš záujem, poslal som Vám e-mail ohľadne možnej spolupráce. Pekný deň. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:06, 8. jún 2026 (UTC) == Otázka od [[User:DuNéant|DuNéant]] (14:34, 14. jún 2026) == Dobrý deň, viete mi prosím poradiť, ako si môžem uložiť stránku, ktorá ešte nie je pripravená na publikovanie? S pozdravom, Iva --[[Redaktor:DuNéant|DuNéant]] ([[Diskusia s redaktorom:DuNéant|diskusia]]) 14:34, 14. jún 2026 (UTC) :{{Re|DuNéant}} Zdravím - stránku si môžete uložiť napríklad na [[Redaktor:DuNéant/Pieskovisko|svoje pieskovisko]]. Až bude stránka hotová, tak ju možno presunúť do hlavného priestoru. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:21, 14. jún 2026 (UTC) == Vyznamenanie == {{Vyznamenanie|text=Udeľujem Ti toto vyznamenanie za tvoju ochotnosť pomáhať iným redaktorom.|podpis=[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:21, 21. jún 2026 (UTC)|kod=7003}} {{clear}} == AWB clean-up == Nazdar. To šachovanie s poradím viacnásobných cit. (viď napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8241359][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8241361] a ďalšie úpravy) nie je bez širšej dohody úplne šťastné. Ako som už písal inde, človek môže mať ev. aj dobré dôvody, prečo uviedol viaceré citácie za tvrdením v nejakom konkrétnom poradí. Nepríde mi preto ok mechanicky to prehadzovať do poradia podľa vzostupného indexu referencie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:42, 30. jún 2026 (UTC) :{{Re|Teslaton}} Ahoj, síce nevidím absolútne žiadny dôvod, prečo by človek neuvádzal citácie v poradí so zvyšujúcim sa číslom, ale budiž. Môžem AWB clean-up vypnúť, nie je to žiadny problém. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:47, 30. jún 2026 (UTC) ::Typické prípady: ::* poradie podľa postupnosti niečoho v tvrdení (Jetam by samozrejme namietal, že to treba v takom prípade ''nevyhnutne'' rozsomriť po celej vete, aj keď to bude znamenať redundancie a vizuálny sajrajt) ::* poradie podľa časovej chronológie ::* poradie podľa relevancie/šírky záberu zdrojov ::Ako nie sú to asi moc časté scenáre (kde na explicitnom poradí záleží) a hej, bežne je prirodzené poradie to, pri ktorom budú indexy vzostupne. Aj tak sa mi ale mechanické shufflovanie nepozdáva, príde mi to prosto ako potenciálny neželaný zásah do zámerov autora. Škoda že tam tieto cleanup features nejdú vypínať/zapínať jednotlivo cez nejaké feature flagy (resp. neskúmal som, možno nejak idú). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:55, 30. jún 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton|s=1}} Mám pocit, že nejdú, aspoň o tom neviem, je tam len jedno "apply general fixes". Možno nejak to ide. Každopádne v tom prvom by som s Jetamom súhlasil a i to tak robím, ak je to súvetie, zdroj má ísť za každú časť vety, ktorú zdrojuje. Snáď nechceme po čitateľovi, aby si dohľadával všetky referencie [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika#Umiestňovanie referencií za vety/na koniec kapitoly|(súvisí vlastne i s týmto]]). Chronológiu a relevanciu som asi nikdy nepočul, že by niekto riešil, ale nech, asi si to predstaviť viem. Nezaregistroval som, že by s tým u AWB bol problém (že by to robil nesprávne atp.), ale čo je fakt - teraz keď o tom hovoríš, AWB nehýbe správne s {{tl|rp}}, keď prehadzuje citácie (napr. [[Special:Diff/8170927|v tejto úprave na riadku 537]]), [https://phabricator.wikimedia.org/T418237 čo som kedysi založil i na Phabricatori], bez odpovede. Tu som však prešiel všetky úpravy manuálne (kvôli tomu, aby mi Oleksandrovyča neprepísalo u iných ľudí náhodou), ale i tak. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:05, 30. jún 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Vito Fila|Vito Fila]] (14:52, 17. júl 2026) == Ako vložím obrázok do infoboxu? --[[Redaktor:Vito Fila|Vito Fila]] ([[Diskusia s redaktorom:Vito Fila|diskusia]]) 14:52, 17. júl 2026 (UTC) :{{Re|Vito Fila}} Zdravím, v prípade {{tl|Infobox Osobnosť}} je nutné vyplniť parameter <code>Portrét</code> s názvom súboru (napr. <code>Mama1994.jpg</code>). ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:26, 17. júl 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Skimountainer|Skimountainer]] (16:35, 19. júl 2026) == Dobrý deň, prosím Vás, vedeli by ste nám poradiť, ako splníme požiadavky na schválenie článku Pavol Cabadaj? Snažili sme sa všetky informácie doveryhodne podložiť článkami a kniznymi textami. Mohli by ste predĺžiť lehotu na vymazanie príspevku aby sme všetko stihli splniť a naša práca nevyšla na zmar? Ďakujem --[[Redaktor:Skimountainer|Skimountainer]] ([[Diskusia s redaktorom:Skimountainer|diskusia]]) 16:35, 19. júl 2026 (UTC) :{{Re|Skimountainer}} Zdravím, stránku som upravil a šablónu odobral, myslím, že článok je spracovaný dostatočne dobre. Inak do budúcna, lehota sa predĺžiť nedá, stránka sa dá ale prípadne presunúť na [[Redaktor:Skimountainer/pieskovisko|Vaše pieskovisko]], kde by ste na nej ešte mohli pracovať pred zverejnením. Nech sa darí a dúfam, že budú i ďalšie články. ;) ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:42, 20. júl 2026 (UTC) ::ďakujem veľmi pekne, prajem všetko dobré 🙂👋 --[[Redaktor:Skimountainer|Skimountainer]] ([[Diskusia s redaktorom:Skimountainer|diskusia]]) 09:21, 20. júl 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Caput22|Caput22]] (11:20, 21. júl 2026) == Ahoj, cez víkend som publikoval svoj prvý článok na wiki - https://sk.wikipedia.org/wiki/Emil_Vidra. Snažil som sa opraviť formálne chyby - pôvodne som tam nemal infobox, kategórie a externé odkazy. Tie som tam dodatočne doplnil. Díval som sa tiež na štandard pre minimálny článok a snáď by som ho mal splňovať. Vedel by si ma ešte usmerniť pri jeho vylepšení? Ďakujem za každú radu. --[[Redaktor:Caput22|Caput22]] ([[Diskusia s redaktorom:Caput22|diskusia]]) 11:20, 21. júl 2026 (UTC) :{{Re|Caput22}} Ahoj, článok aktuálne vyzerá veľmi dobre! Dovolím si len pár drobností: :* wikilinky uvádzaj vždy v nominatíve, aby odpovedali názvu stránky na Wiki :* taktiež nie je nutné odkazovať na tú istú vec niekoľkokrát za sebou (tu Klub 321, Perzekúcia, Politické procesy na Slovensku) - stačí raz. Vhodné to je, ak ide o rôzne sekcie napr.; u takto krátkeho textu je to zbytočné :* úvodzovky používame slovenské, tzn. dolné-horné, nie horné-horné (nájdeš ich prípadne v špeciálnych znakoch) :* nie je vhodné z textu odkazovať na externé stránky - zákony sa citujú pomocou {{tl|Citácia právneho predpisu}} :* mojou preferenciou je osobám referovať len priezviskom - použiť celé meno nie je nesprávne, ale podľa mňa len priezvisko pôsobí lepšie. Niekedy však môže byť dôvod použiť i celé meno (napr. rozlíšenie osôb s rovnakým priezviskom) :Toto sú fakt malé chybky, [[Špeciálne:Diff/8250418|ktoré som ti rovno opravil]]. Zvyšok textu je fakt super, len tak ďalej! ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:44, 21. júl 2026 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:MichalPerhac|MichalPerhac]] dňa [[:Wikipédia:Žiadané články|Wikipédia:Žiadané články]] (15:01, 27. júl 2026) == Dobrý deň, ako mám vytvoriť stránku? --[[Redaktor:MichalPerhac|MichalPerhac]] ([[Diskusia s redaktorom:MichalPerhac|diskusia]]) 15:01, 27. júl 2026 (UTC) :{{Re|MichalPerhac}} Dobrý deň, stránku vytvoríte niekoľkými spôsobmi: :* môžete napr. kliknúť na červený odkaz v inom článku :* vyhľadať názov stránky v hľadaní a následne kliknúť na "''Vytvorte na tejto wiki stránku „Názov stránky“!''" :* napísať si názov stránky do URL a upraviť ju odtiaľ :Podotýkam len, že pri tvorbe stránok sa treba riadiť zásadami slovenskej Wikipédie - hlavne o [[Wikipédia:WV|významnosti témy]] a používaní [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivých zdrojov]] na dokladanie tvrdení. O čom konkrétne by ste chceli písať? ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:08, 27. júl 2026 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:Źimoslav Friški|Źimoslav Friški]] dňa [[:Krasznokvajda|Krasznokvajda]] (09:53, 7. august 2026) == Dobrý deň, neviem upraviť stránku o Krasznokvajde. Ostatné stránky mi idú v poriadku, ale na Krasznokvajde mi vždy nedovolí uverejniť zmeny. Napíšem svoj text, stlačím to modrú šipku (na mobile) a potom mi tam napíše "Před zvěřejnením" a zasekne sa mi to. Pomoc? --[[Redaktor:Źimoslav Friški|Źimoslav Friški]] ([[Diskusia s redaktorom:Źimoslav Friški|diskusia]]) 09:53, 7. august 2026 (UTC) :{{Re|Źimoslav Friški}} Dobrý deň, vidím, že ste ju pred asi 6 týždňami upravovali a Vaša zmena bola vrátená. Stránka však nie je zamknutá ani iným spôsobom by nemala byť neprístupná; je možné, že zrovna prebehol problém na serveri. Skúste to keď tak neskôr, prosím. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:10, 7. august 2026 (UTC) == Prosba o posúdenie pracovnej verzie článku Bratislava a jej premeny == Dobrý deň, chcel by som Vás poprosiť o krátke posúdenie pracovnej verzie článku [[Redaktor:Bapremeny/Bratislava a jej premeny]]. Pôvodný článok bol v roku 2023 zmazaný pre nedostatočne doloženú encyklopedickú významnosť. Návrh som odvtedy prepracoval a doplnil o nové zdroje, najmä STVR, Bratislavské noviny a Slovenské technické múzeum. Žiadosť o posúdenie som vložil aj do Kaviarne: [[Wikipédia:Kaviareň#Žiadosť o posúdenie/presun článku Bratislava a jej premeny]] Budem vďačný za názor, či je súčasná verzia vhodná na obnovenie, prípadne čo ešte treba upraviť. <nowiki>Ďakujem. --~~~~</nowiki> --[[Redaktor:Bapremeny|Bapremeny]] ([[Diskusia s redaktorom:Bapremeny|diskusia]]) 16:18, 27. august 2026 (UTC) :Žiadosť tu ignorujem na základe jej duplikátu v Kaviarni. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:49, 6. september 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Sabixo|Sabixo]] (04:02, 20. september 2026) == Pekne ráno Ja som tu stratena Ako môžem urobiť prvý článok Ďakujem Sabi --[[Redaktor:Sabixo|Sabixo]] ([[Diskusia s redaktorom:Sabixo|diskusia]]) 04:02, 20. september 2026 (UTC) h36yhjaivh43jshmigroc58xp3dwht3 0 674753 8370911 8255739 2026-09-19T13:28:23Z Bazinga.ml 142704 Pridanie referencie informujúcej o tom, že televízia seriál v jesení nenasadí, pravdepodobne až v roku 2027. 8370911 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Druhá šanca | žáner = | logo = | réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík | scenár = | producent = | kamera = | strih = | obsadenie = [[Ján Koleník]] ako Andrej Fabián<br>Lívia Bielovič ako Adela Tibenská<br>[[Sarah Arató]] ako Júlia Kalinová<br>Adam Bardy ako Šimon Bartoš<br>[[Vladimír Kobielsky]] ako Boris Varga<br>[[Zuzana Norisová]] ako Tereza Michalíková | spoločnosť = | distribútor = | dĺžka = 45 min. | počet sérií = 4 | počet častí = 64 ([[#Časti|zoznam častí]]) | krajina = {{minivlajka|Slovensko|w}} | jazyk = [[slovenčina]] | rok orig = [[10. január]] [[2022]]{{--}}súčasnosť | tv orig = [[TV Markíza]] | prístupnosť = {{Veková prístupnosť|12}} | webstránky = {{url|https://druhasanca.markiza.sk}} }} '''''Druhá šanca''''' je [[Slovensko|slovenský]] rodinný [[seriál]] [[TV Markíza]]. Ide o adaptáciu [[Taliansko|talianskeho]] [[seriál]]u ''DOC – Nelle tue mani'' z roku [[2020]] vysielanej v televízii Rai 1. Obe série sú inšpirované skutočným príbehom talianskeho medika Pierdanteho Piccioniho, bývalého šéfa pohotovostného oddelenia [[Lodi]] a [[Codogna]], ktorý po dopravnej nehode na obchvate [[Pavia]] zabudol na posledných 12 rokov svojho života.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Sapegno|meno=Pierangelo|titul=Torna al lavoro il medico che ha perso 12 anni di ricordi per colpa di un incidente|periodikum=La Stampa|odkaz na periodikum=|miesto=Turín|dátum=2015-03-12|url=https://www.lastampa.it/cronaca/2015/03/05/news/torna-al-lavoro-il-medico-che-ha-perso-12-anni-di-ricordi-per-colpa-di-un-incidente-1.35279534|jazyk=it|dátum prístupu=28-03-2022}}</ref> Seriál mal premiéru [[10. január]]a [[2022]] Hlavnú postavu stvárňuje [[Ján Koleník]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Takmer zomrel, ale dostal druhú šancu. Nový seriál mapuje skutočný príbeh|url=https://druhasanca.markiza.sk/aktualne/2046673_takmer-zomrel-ale-dostal-druhu-sancu-novy-serial-mapuje-skutocny-pribeh|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-12-10|dátum prístupu=2022-02-09|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Silný príbeh, hviezdne obsadenie. Novinka na Markíze prichádza z Talianska|url=https://www.tvnoviny.sk/markiza/2047510_silny-pribeh-hviezdne-obsadenie-novinka-na-markize-prichadza-z-talianska|vydavateľ=tvnoviny.sk|dátum vydania=2021-12-26|dátum prístupu=2022-02-09|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20211228202852/https://www.tvnoviny.sk/markiza/2047510_silny-pribeh-hviezdne-obsadenie-novinka-na-markize-prichadza-z-talianska|dátum archivácie=2021-12-28}}</ref> V marci 2022 boli oznámené prípravy druhej série, ktorá mala mať opäť 16 častí <nowiki>*</nowiki>3. apríla 2024 sa začala natáčať 3.séria, ktorá by mala mať opäť 16 častí. <nowiki>*</nowiki>13. júna 2026 sa začala natáčať 4.séria, ktorá by mala mať opäť 16 častí. == Obsadenie == {| class="wikitable sortable" ! Herec ! Postava ! Povolanie ! Poznámky |- | [[Ján Koleník]] | [[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr.]] Andrej Fabián | staronový primár oddelenia internej medicíny | priateľ Júlie, otec Karolíny a Tomáša, bývalý manžel Adely |- | [[Lívia Bielovič]] | MUDr. Adela Tibenská | riaditeľka nemocnice, psychiatrička | bývalá manželka Andreja a Dávida, mama Karolíny a Tomáša |- | [[Sarah Arató]] | MUDr. Júlia Kalinová | lekárka na oddelení internej medicíny | priateľka Andreja, bývalá priateľka Šimona a Daniela |- | [[Adam Bardy]] | MUDr. Šimon Bartoš '''†''' | lekár - sekundár | bývalý priateľ Júlie, zomrel na [[COVID-19]] |- | [[Vladimír Kobielsky]] | MUDr. Boris Varga | špecialista na oddelení internej medicíny | zatknutý pre podvod |- | [[Zuzana Norisová]] | [[Bakalár|Bc.]] Tereza Michalíková | vrchná sestra na oddelení internej medicíny | priateľka Erika |- | [[Ráchel Šoltésová]] | MUDr. Soňa Petricová '''†''' | sekundárka | priateľka Olivera, zomrela na akutné zlyhanie pečene |- | Filip Šebesta | MUDr. Oliver Veselovský | sekundár | bývalý priateľ Sone |- | Victor Ibara | MUDr. Gabriel Kidane | lekár na oddelení internej medicíny | manžel Lujzy |- | [[Barbora Bezáková]] | MUDr. Lujza Eliášová Kidane | staršia sekundárka | manželka Gabriela |- | '''†'''[[Daniel Heriban]] '''†''' | MUDr. Erik Hatina | primár psychiatrie | priateľ Terezy, kamarát Andreja |- | Michaela Majerníková | MUDr. Eva Martáková '''†''' | primárka chirurgie | mama Sone, zomrela na [[COVID-19]] |- | [[Jana Majeská]] | Lívia Vargová | pracovala vo farmacii | manželka Borisa, zatknutá pre podvody |- |Ivan Šándor |Dávid | |priateľ Adely |- ! colspan="4" | 2. séria (2022) |- | [[Filip Tůma]] | MUDr. Richard Valent | primár chirurgie | priateľ Kataríny, bývalý priateľ Karolíny |- | [[Monika Hilmerová]] | MUDr. Diana Richterová | Virologička, bývalá primárka internej medicíny, súčasná primárka virológie | bývalá spolužiačka Andreja a Adely |- | [[Károly Tóth]] | MUDr. Daniel Černý | lekár na oddelení internej medicíny |bývalý priatel' Julie |- | [[Vladimír Černý (herec)|Vlado Černý]] | Karol Bednár | bývalý riaditeľ nemocnice |zatknutý za nevýhodné obchodovanie s kyslíkovými bombami |- | [[Lucia Šimková]] | Karolína Fabiánová | stážistka | dcéra Andreja a Adely, bývalá priateľka Richarda |- | [[Martin Varinský]] | Marek Gál | farár |kamarát Lujzi |- |[[Karin Adzimová]] |Kristína Vranková |psychologička | |- ! colspan="4" | 3. séria (2024) |- | [[Juraj Koči]] |Filip Németh | sekundár | |- |[[Adela Dukátova]] |Martina Kolesárová |sekundárka | |- |[[Dorota Hrnčiarová]] |Linda |sekundárka | |- |[[Zuzana Porubjaková]] |Katarína |nová vrchná sestra na oddelení internej medicíny |priatel'ka Richarda |- |[[Nela Pocisková]] |Nikola '''†''' |zomrela |mama Jonáša priatel'ka Daniela, bývalá priatel'ka Samuela |- |[[Jozef Vajda]] |[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|prof.]] MUDr. Peter Pavlovič |bývalý profesor medicíny, politik | |- |[[Dárius Kočí]] |Samuel Černý |koordinátor módnych prehliadok |otec Jonáša brat Daniela, bývalý priatel' Nikoly |- |[[Peter Kočiš]] | | |otec Lindy |- |[[Lujza Garajová Schrameková]] | | |mama Lindy |- |[[Roman Poláčik]] | | |brat Júlie |- |[[Dagmar Edwards]] |Sabína Šebestová |šéfka správnej rady nemocnice | |- |[[Lenka Kopuncová - Fecková]] |Barbora |príliš snaživá asistentka primára Fabiána | |- |} == Série == {|class="wikitable sortable" style="width: 50%; text-align:center" ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Časti ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Slot ! rowspan="2" | Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#1F9F0E; width:1%" | | '''[[#1. séria (2022)|1]]''' | 16 | [[10. január]] [[2022]] | [[2. máj]] [[2022]] | rowspan="2" | Pondelok 20:30 | rowspan="6" | [[TV Markíza]] |- | rowspan="2" style="background:#0e6a9f; width:1%" | | '''[[#2. séria (2022)|2]]''' | 16 | [[5. september]] [[2022]] | [[19. december]] [[2022]] |- | '''[[#Vianočný špeciál (2022)|Vianočný špeciál]]''' | 1 | colspan="2" | [[6. december]] [[2022]] | Utorok 20:30 |- | rowspan="2" style="background:#800080; width:1%;" | | '''[[#3. séria (2024)|3]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tretia séria Druhej šance je na spadnutie: Diváci sa jej však tak skoro nedočkajú!|url=https://mediaboom.sk/druha-sanca-sa-po-jesennom-finale-tak-skoro-nevrati-vsetko-o-planovanej-tretej-serii|dátum vydania=2022-10-31|dátum prístupu=2022-11-01|jazyk=sk-SK|priezvisko=}}</ref> | 16 | [[2. september]] [[2024]] | [[16. december]] [[2024]] | Pondelok 20:30 |- | '''[[#Vianočný špeciál (2024)|Vianočný špeciál]]''' | 1 | colspan="2" | [[16. december]] [[2024]] | Pondelok 22:00 |- | rowspan="2" style="background:#E6CB73; width:1%;" | | rowspan="2" | '''[[Druhá šanca (seriál z roku 2022)#4. séria (2026)|4]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Veľké tajomstvo Markízy prevalené: Potichu nakrúca pokračovanie svojho hitu | url = https://medialne.trend.sk/televizia/velke-tajomstvo-markizy-prevalene-tajne-nakruca-pokracovanie-svojho-hitu | vydavateľ = Mediálne | dátum vydania = 2026-07-09 | dátum prístupu = 2026-09-19}}</ref> | 16 | [[2027]] | {{N/A}} | Pondelok 20:30 |- |} == Časti == === 1. séria (2022) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #1F9F0E; color: #FFFFFF | № ! style="background: #1F9F0E; color: #FFFFFF | # ! style="background: #1F9F0E; color: #FFFFFF | Názov ! style="background: #1F9F0E; color: #FFFFFF | Réžia ! style="background: #1F9F0E; color: #FFFFFF | Scenár ! style="background: #1F9F0E; color: #FFFFFF | Premiéra {{minivlajka|Slovensko}} |- {{Časť (TV seriál) | ep = 1 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 1 | réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. január 2022 }}{{Časť (TV seriál) | ep = 2 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 2 | réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. január 2022 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 3 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 3 | réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. január 2022 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 4 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 4 | réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík | scenár = – | pôvodné uvedenie = 31. január 2022 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 5 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 5 | réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík | scenár = – | pôvodné uvedenie = 7. február 2022 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 6 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 6 | réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík | scenár = – | pôvodné uvedenie = 14. február 2022 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 7 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 7 | réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík | scenár = – | pôvodné uvedenie = 21. február 2022 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 8 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 8 | réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík | scenár = – | pôvodné uvedenie = 28. február 2022 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 9 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 9 | réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík | scenár = – | pôvodné uvedenie = 7. marec 2022 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 10 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 10 | réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík | scenár = – | pôvodné uvedenie = 14. marec 2022 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 11 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 11 | réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík | scenár = – | pôvodné uvedenie = 21. marec 2022 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 12 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 12 | réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík | scenár = – | pôvodné uvedenie = 28. marec 2022 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 13 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 13 | réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. apríl 2022 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 14 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 14 | réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík | scenár = – | pôvodné uvedenie = 11. apríl 2022 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 15 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 15 | réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. apríl 2022 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 16 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Epizóda 16 | réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. máj 2022 }} |} === 2. séria (2022) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | № ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | # ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Názov ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Réžia ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Scenár ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Premiéra {{minivlajka|Slovensko}} |- {{Časť (TV seriál) |ep = 17 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 1 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. september 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 18 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. september 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 19 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. september 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 20 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. september 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 21 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. október 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 22 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. október 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 23 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. október 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 24 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. október 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 25 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. október 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 26 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. november 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 27 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. november 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 28 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. november 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 29 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 13 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. november 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 30 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 14 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. december 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 31 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 15 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. december 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 32 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Epizóda 16 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. december 2022 }} |} === Vianočný špeciál (2022) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | № ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | # ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Názov ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Réžia ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Scenár ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Premiéra {{minivlajka|Slovensko}} |- {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Vianočný špeciál |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. december 2022 }} |} === 3. séria (2024) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! style="background: #800080; color: #fff;" | № ! style="background: #800080; color: #fff;" | # ! style="background: #800080; color: #fff;" | Názov ! style="background: #800080; color: #fff;" | Réžia ! style="background: #800080; color: #fff;" | Scenár ! style="background: #800080; color: #fff;" | Premiéra {{minivlajka|Slovensko}} |- {{Časť (TV seriál) |ep = 33 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 1 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. september 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 34 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. september 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 35 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. september 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 36 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. september 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 37 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. september 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 38 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. október 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 39 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. október 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 40 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. október 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 41 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. október 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 42 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. november 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 43 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 11 | réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík | scenár = – | pôvodné uvedenie = 11. november 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 44 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 12 | réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. november 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 45 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 13 | réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. november 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 46 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 14 | réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. december 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 47 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 15 | réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. december 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 48 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Epizóda 16 | réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. december 2024 }} |} === Vianočný špeciál (2024) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! style="background: #800080; color: #fff;" |№ ! style="background: #800080; color: #fff;" |# ! style="background: #800080; color: #fff;" |Názov ! style="background: #800080; color: #fff;" |Réžia ! style="background: #800080; color: #fff;" |Scenár ! style="background: #800080; color: #fff;" |Premiéra {{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 1 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. december 2024 }} |} === 4. séria (2026) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! rowspan=2 style="background: #E6CB73; color: #000000;" | № ! rowspan=2 style="background: #E6CB73; color: #000000;" | # ! rowspan=2 style="background: #E6CB73; color: #000000;" | Názov ! rowspan=2 style="background: #E6CB73; color: #000000;" | Réžia ! rowspan=2 style="background: #E6CB73; color: #000000;" | Scenár ! rowspan=2 style="background: #E6CB73; color: #000000;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! colspan=2 style="background: #E6CB73; color: #000000;" | Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- style="font-size:80%" ! style="background: #E6CB73; color: #000000;" | Rating / Share (%) (CS 12-54) ! style="background: #E6CB73; color: #000000;" | Počet divákov (CS 12+) |- {{Časť (TV seriál) |ep = 49 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 1 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2026 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} |} == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Slovenské televízne seriály]] [[Kategória:Televízne seriály TV Markíza]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2022]] 1z5ehlv7xd7zq4rpj9heqfq8tkqm9nc 0 678700 8371160 8362709 2026-09-20T03:42:46Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Telesport-logo.png bol odstránený, pretože ho Krd na Commons zmazal. 8371160 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna stanica | názov = M1 | logo = M1 2020.png | popis = | krajina = {{Minivlajka|Maďarsko|w}} | oblasť vysielania = | vysielací jazyk = [[maďarčina]] | typ = [[Verejnoprávne vysielanie|verejnoprávna]] | riaditeľ = | premiéra = [[1. máj]] [[1957]] | derniéra = | program = plnoformátová televízia | motto = | slogan = Akkor. Amikor.<br>Whenever it happens<br>Wenn und dann<br>Тогда – Когда<br>无哪里, 我都在 | formát obrazu = [[PAL]], [[16:9]] (576i, SDTV)<br>[[16:9]] (1080i, [[HDTV]]) | príjem = satelit, káblová TV, terestriál, IPTV, internet | čistý príjem = | kľúčoví ľudia = | bývalý názov = RTV {{Small|(1957 – 1971)}}<br>MTV1 {{Small|(1971-2000)}}<br>m1 {{Small|(2000–2002, 2005–2012)}}<br>mtv {{Small|(2002–2005)}} | člen skupiny = [[Magyar Televízió|MTV]] | sesterské stanice = [[M2 (TV stanica)|M2]], [[M3 (TV stanica)|M3]], [[M4 (TV stanica)|M4]], [[M5 (TV stanica)|M5]], [[Duna (TV stanica)|Duna]], [[Duna World (TV stanica)|Duna World]] | webstránka = https://hirado.hu/elo/m1 | poznámky = }} '''M1''' ('''M Egy''') je prvý okruh (program) spravodajsko-publicistického vysielania [[maďarsko|maďarskej]] [[televízia (prenos)|televízie]], ktorá začala vysielať [[1. máj]]a [[1957]]. == Poludňajší programový blok == V rokoch [[1994]] – [[1997]] bol poludňajší programový blok od 12:00 do 15:30 hod. Zábavné programy sa vysielali bez reklám. == Školské programy == V rokoch [[1971]] – [[1989]] sa vysielali školské programy cez deň. To spôsobilo, že programy začínali o 08:00 namiesto o 18:00 hod. Počas víkendov, leta a zimy začínali o 18:00 spolu so stanicou [[M2 (TV stanica)|M2]]. V roku [[1989]] bol školský program nahradený rannými programami vysielanými medzi 05:40 a 09:00 hod. == Relácie == ===Aktuálne relácie=== {| class="wikitable sortable" ! Logo ! Relácia/Začiatok žiarenia ! class="unsortable" |Moderátor relácie |- | |Híradó (Správy) - 20. augusta 2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hivatalos: Augusztus 20-án újraindul a Híradó a közmédián (Oficiálne: Híradó sa vo verejnoprávnom médiu reštartuje 20. augusta) - 24.hu | url = https://24.hu/kultura/2026/08/18/hirado-ujraindulas-kozmedia-augusztus-20-breaking/ | dátum vydania = 2026-08-18 | dátum prístupu = 2026-08-25 | jazyk = hu}}</ref> |Heer Orsolya, Kántor Viola, Kis Máté, Mészáros Szimonetta |- |[[Súbor:M1_időjárás-új.png|alt=M1 időjárás-új|középre|115x115px]] |Időjárás-jelentés (Predpoveď počasia) - 1. augusta 2026 <br>(Obnovené) |Fejős Ádám, Molnár Csilla, Pál Márton, Tóth Tamás |- | |TeleSport - 20. augusta 2026 | Bittmann Emil, B. Németh Péter, Dedecsik Ferenc, Tóth Márkó, Pál-Pál Előd |} ===Medzi rokmi 2015 a 2026=== {|class="wikitable sortable" ! Logo ! Relácia ! Preklad relácie ! Vysielanie ! Moderátor relácie |- | | Ma reggel | Dnes ráno | Pondelok – Nedeľa '''05:55 – 08:55''' | Hevér Lóránt, Imre Balázs, Kontra György, Fábián Barna, Tari Titanilla, Vogyerák Anikó |- | | Ma délelőtt | Dnes predpoludní | Pondelok – Nedeľa '''08:55 – 12:00''' | Hevér Lóránt, Imre Balázs, Kontra György |- | | Ma délután | Dnes popoludní | Pondelok – Nedeľa '''12:01 – 17:55''' | Rabb Ferenc, Radnai Csaba, Székely-Varga Edina |- | | Ma este | Dnes večer | Pondelok – Nedeľa '''17:55 – 21:55''' | Gyukity István, Meszes Boglárka, Németh Balázs, Gulyás István, Mészáros Kata, Somorjai Balázs |- | | Ma éjjel | Dnes v noci | Pondelok – Nedeľa '''21:55 – 00:10''' | Ábrahám Viola, Hradeczky Viktor, Joó Zsanett, Lantos Csaba |- | [[Súbor:V4 Híradó.png.png|100px]] | V4 Híradó | Správy V4 | Pondelok – Nedeľa '''12:50''' a '''21:25''' | Rabb Ferenc, Radnai Csaba, Székely-Varga Edina, Gyukity István, Meszes Boglárka, Németh Balázs |- | [[Súbor:Világhíradó.png.png|100px]] | Világhíradó | Svetové správy | Pondelok – Nedeľa '''21:35''' | Meszes Boglárka, Németh Balázs, Gyukity István |- | [[Súbor:Rendkívüli hírek.png.png|100px]] | Rendkívüli hírek | Mimoriadne správy | rôzne | |- | [[Súbor:1 perc.png|100px]] | Egy Perc Híradó | Správy jednu minútu | rôzne | Beslin Bettina, Falucskai Ivett, Hradeczky Viktor, Pető Bianka, Tomay Judit |- | [[Súbor:Időjárás.png|100px]] | Időjárás | Počasie | rôzne | Fejős Ádám, Molnár Csilla, Szilágyi Eszter, Tóth Tamás, Förhécz Adrienn, Brockhauser Barbara, Maár-Laza Bori, Szmodits Dávid |- | | Közlekedési hírek | Dopravné správy | rôzne | Joó Ferenc, Kertész Enikő, Orsós Róbert, Stefán Zoltán, Szeitz Dániel |- | [[Súbor:Sport.png.png|100px]] | Sport | Šport | rôzne | B. Németh Péter, Horváth Gergely Áron, Kovács Dániel, Kovács Márk, Maruzsa István, Pál-Pál Előd, Székely Dávid, Vásárhelyi Tamás, Lipcsei Betta |- | [[Súbor:Hungary reports.png.png|100px]] | Hungary reports – angol nyelvű hírek | Správy v anglickom jazyku | Pondelok – Nedeľa '''23:20''' | Tóth Hajnalka, Ibolya Csenge Gabriella, Szőczi Árpád, Pflum Orsolya |- | [[Súbor:Német nyelvű hírek.png.png|100px]] | Nachrichten aus Ungarn – német nyelvű hírek | Správy v nemeckom jazyku | Pondelok – Nedeľa '''23:30''' | Balogh Beáta, Claudia Horn-Horváth, Dudás Ferenc, Miklya György |- | [[Súbor:Orosz nyelvű hírek.png|100px]] | Novosztyi iz Vengrii (Новости из Венгрии) – orosz nyelvű hírek | Správy v ruskom jazyku | Pondelok – Nedeľa '''23:40''' | Marija Lopatto, Aljona Mironova |- | [[Súbor:Kínai nyelvű hírek.png|100px]] | Xiōngyálì xīnwén liánbò (匈牙利新闻联播) – kínai nyelvű hírek | Správy v čínskom jazyku | Pondelok – Nedeľa '''23:50''' | Ma Ying, Wang Kunxu |- | | ''Tematikus magazinműsor az adott évszaknak megfelelően'' (Nyár, Ősz, Tél, Tavasz + évszám) | ''Tematický program podľa aktuálneho ročného obdobia'' (Leto, Jeseň, Zima, Jar + rok) | rôzne | Boldizsár Kata, Jakab Cintia |} == Logá == <gallery> Súbor:M1 Hungary logos.png|Logá od roku [[1956]] dodnes Súbor:M1 HD Hungary logos.png|Logá HD verzie od roku [[2008]] do roku [[2015]] </gallery> == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * {{Preklad|hu|M1 (televízióadó)|24687605|pl|M1 (stacja telewizyjna)|65294443}} [[Kategória:Televízne stanice v Maďarsku]] sheu6vcu9k08gkgebhqgqlemgr42j3h 0 681714 8371154 8178032 2026-09-20T01:27:42Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8371154 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Sláva Daubnerová | Rodné meno = | Popis osoby = slovenská divadelná režisérka, herečka a autorka | Portrét = Solo Lamentos od Slávy Daubnerovej (29835719974) (crop 4-5).jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Sláva Daubnerová v roku 2016 | Dátum narodenia = {{dnv|1980|12|20}} | Miesto narodenia = [[Bojnice]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofická fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = [[2006]]{{--}}súčasnosť | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Partner = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Divadlo | Portál2 = | Portál3 = }} '''Sláva Daubnerová''' (* [[20. december]] [[1980]], [[Bojnice]])<ref name="skcinema">Daubnerová, Slávka, 1980-. {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Heslár SFÚ | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0061160-Daubnerova-Slavka-1980/?qt=mg | vydavateľ = Slovenský filmový ústav | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-07 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20221006135148/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0061160-Daubnerova-Slavka-1980/?qt=mg | dátum archivácie = 2022-10-06 }}</ref> je [[slováci|slovenská]] [[divadlo (umenie)|divadelná]] [[režisér]]ka, [[herec|herečka]] a [[autor]]ka.<ref name="du">SLÁVA DAUBNEROVÁ (1980, Bojnice). In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Súčasní režiséri Slovenska | url = https://www.theatre.sk/projekty/sucasni-reziseri-slovenska/slava-daubnerova | vydavateľ = Divadelný ústav | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-07 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220612100007/https://www.theatre.sk/projekty/sucasni-reziseri-slovenska/slava-daubnerova | dátum archivácie = 2022-06-12 }}</ref> Po absolvovaní gymnázia v [[Prievidza|Prievidzi]] vyštudovala odbor [[kulturológia]] na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name="uk-absolvent">Sláva Daubnerová. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Slava+Daubnerova | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-07 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20220507113924/http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Slava+Daubnerova | dátum archivácie = 2022-05-07 }}</ref> Následne pokračovala v postgraduálnom štúdiu na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej škole múzických umení]] na [[Katedra divadelných štúdií|Katedre divadelných štúdií]]. Od roku [[2006]] pôsobí v divadelnej skupine [[P.A.T.]], ktorej je zakladateľkou. Táto skupina sa venuje súčasnému divadlu a tancu a kladie dôraz na využívanie nových médii. V rámci tejto skupiny realizovala Sláva Daubnerová aj ďalšie významné divadelné a tanečné projekty, napríklad ''Hamletmachine'', ''Polylogue'', ''M.H.L.'', ''Some disordered interior geometries, Iluminárium, Solo lamentoso''.<ref name="du" /> Pre [[Činohra Slovenského národného divadla|Činohru SND]] napísala a režírovala inscenáciu ''[[Spievajúci dom]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Spievajúci dom | url = https://snd.sk/inscenacia/3226/spievajuci-dom | vydavateľ = Slovenské národné divadlo | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-07 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220127024948/https://snd.sk/inscenacia/3226/spievajuci-dom | dátum archivácie = 2022-01-27 }}</ref> Získala dve významné slovenské ocenenia [[Divadelné ocenenia sezóny – DOSKY|Dosky]], ceny divadelného festivalu Nová dráma a Nadácie Tatrabanka. Jej prácu ocenil aj [[Slovenský literárny fond]]<ref name="du" /> a je laureátkou [[Krištáľové krídlo|Krištáľového krídla]] v kategórii Divadlo a audiovizuálne umenie za rok 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Laureáti Krištáľového krídla za rok 2021 | url = https://kristalovekridlo.sk/laureati-kristaloveho-kridla-za-rok-2021/ | vydavateľ = kristalovekridlo.sk | dátum vydania = 2022-03-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> V súčasnosti (2022) sa venuje najmä réžii opier v zahraničí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sláva Daubnerová. Medzinárodná kariéra opernej režisérky, ktorú doma nepoznáme|url=https://operaslovakia.sk/slava-daubnerova-medzinarodna-kariera-opernej-reziserky-ktoru-doma-nepozname/|vydavateľ=Opera Slovakia|dátum vydania=2022-05-20|dátum prístupu=2022-09-30|jazyk=sk-SK|meno=Michaela|priezvisko=Mojžišová}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://slavadaubnerova.com/ ''Sláva Daubnerová''] – oficiálna stránka * {{csfd meno|269387}} * [https://dennikn.sk/2091827/kultura-tu-bola-vzdy-na-poslednom-mieste-asi-nie-je-sucastou-nasej-genetickej-vybavy-hovori-slava-daubnerova/ Kultúra tu bola vždy na poslednom mieste, asi nie je súčasťou našej genetickej výbavy] – rozhovor v Denníku N (2020) * [https://kultura.sme.sk/c/22631986/slava-daubnerova-nikde-by-som-nebola-keby-mi-nedali-sancu.html Sláva Daubnerová: Nikde by som nebola, keby mi nedali šancu] – rozhovor v denníku SME (2021) {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Daubnerová, Sláva}} [[Kategória:Osobnosti z Bojníc]] [[Kategória:Slovenské divadelné herečky]] [[Kategória:Slovenské divadelné režisérky]] [[Kategória:Držitelia Krištáľového krídla]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] bdqv28pvhioxjeqj51islitg6meltus 0 683261 8371148 8264490 2026-09-20T00:19:09Z Dobrovolnylucifer 186936 /* Štýl */ 8371148 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista|Meno=Andrej Vasilevskij|Celé meno=Andrej Andrejevič Vasilevskij|Pozícia=brankár|Lapačka=ľavá ruka|Miesto narodenia=[[Ťumeň]], [[Rusko]]|Štátna príslušnosť=Rusko|Výška=193 cm|Váha=102 kg|Rok1=2010|Rok2=súčasnosť|Bývalé tímy=[[CHK Salavat Julajev]] (KHL)<br>[[Syracuse Crunch]] (AHL)<br>[[Tolpar Ufa]] (MHL)|Tím=[[Tampa Bay Lightning]] (NHL)|Draft=1. kolo (19. celkovo), 2012,<br>[[Tampa Bay Lightning]]|Dátum narodenia={{dnv|1994|7|25}}|Portrét=Andrei Vasilevskiy 2018-05-21 1.jpg}} '''Andrej Andrejevič Vasilevskij''' ({{vjz|rus|Андрей Андреевич Василевский}}) je ruský [[hokej]]ový brankár aktuálne pôsobiaci za tím [[Tampa Bay Lightning]] v [[National Hockey League]]. Je dvojnásobným držiteľom [[Stanleyho pohár|Stanley-Cupu]] (2020, 2021), držiteľom [[Conn Smythe Trophy]] za najužitočnejšieho hráča Play-Off (2021) a dve [[Vezina Trophy]] za najlepšieho brankára sezóny v [[NHL]] (2019, 2026). Päťnásobný člen All-Star Teamu NHL. V [[KHL]] bol vyhlásený za najlepšieho nováčika sezóny (2014). V reprezentačnom hokeji je držiteľom zlatej (2014) a dvoch bronzových medailí (2017, 2019) z [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|Majstrovstiev sveta]], kde bol dvakrát vyhlásený za brankára turnaja. Na juniorskej úrovni získal striebornú a bronzovú medailu na šampionátoch do 20 rokov a jednu bronzovú na šampionáte do 18 rokov. Vasilevskij je viacerými odborníkmi považovaný za najlepšieho ruského brankára od čias [[Vladislav Alexandrovič Tretiak|Vladislava Tretiaka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Andrei Vasilevsky at eliteprospects.com|url=https://www.eliteprospects.com/player/70424/andrei-vasilevsky|vydavateľ=www.eliteprospects.com|dátum prístupu=2022-06-12|jazyk=en}}</ref> == Klubová kariéra == === Juniorský hokej === Vasilevskij sa spolu so svojim bratom [[Alexej Vasilevskij|Alexejom]] od detstva profiloval v hokeji. Zatiaľ čo Alexej zastával pozíciu obrancu, Andrej nastupoval ako brankár. Do roku [[2013]] pôsobili v tíme [[Tolpar Ufa]] v ruskej mládežníckej lige [[MHL]]. Andrej zažil najlepšiu sezónu 2011/12, keď si v 27 zápasoch pripísal až 93,1% úspešnosť zákrokov. V roku [[2012]] bol draftovaný tímom [[Tampa Bay Lightning]] z celkovej 19. pozície (v tom roku bol najvyššie draftovaným brankárom, druhým bol z 24. miesta vybraný Kanaďan [[Malcolm Subban]]). Andrejov brat Alexej v drafte neobstál a nesiahol po ňom žiadny z tímov. === KHL === Nasledujúce dve sezóny (2012{{--}}2014) bratia pôsobili v seniorskom tíme [[CHK Salavat Julajev|Salavat Julajev Ufa]] v [[Kontinentálna hokejová liga|Kontinentálnej hokejovej lige]], kde bol za sezónu 2013/14 Andrej vyhlásený za najlepšieho nováčika. Ufu Vasilevskij nadpriemernými výkonmi v Play-Off (18 zápasov, 1,99 priemer inkasovaných gólov na zápas a 93,4% úspešnosť zákrokov) dostal až do finále [[Gagarinov pohár|Gagarinovho pohára]]. 6. mája 2014 mu Tampa Bay ponúkla vstupný dvojcestný kontrakt a Vasilevskij sa presunul do [[AHL]]. === Tampa Bay Lightning === Vo „farmárskom“ tíme Tampy - [[Syracuse Crunch]] Vaslevskij odchytal iba 25 zápasov, keď bol povolaný do prvého tímu. Jednoznačnou jednotkou tímu bol v tom čase [[Ben Bishop]], ktorý štatisticky patril k najlepším brankárom ligy. Vasilevskij nahradil na pozícii náhradníka ruského veterána – [[Jevgenij Viktorovič Nabokov|Jevgenija Nabokova]], pre ktorého to bola posledná sezóna v kariére. Vasilevskij sa okamžite stal stabilnou dvojkou tímu, keď hneď v prvej sezóne (2014/15) zaznamenal 91,8% úspešnosť zákrokov v 16 zápasoch a v nasledujúcej (2015/16) 91,0% v 24 zápasoch. V tom čase však exceloval aj Bishop, ktorý si pripisoval najlepšie čísla vo svojej kariére a nastúpil až v 61 dueloch. Zlom nastal v sezóne 2016/17, keď Vasilevského výkonnosť predčila Bishopovu (ktorého stále sužovali početné zranenia). Vasilveskij tak postupne preberal post prvého brankára, keď odchytal 50 zápasov, v ktorých zaznamenal 91,7% úspešnosť zákrokov. Pred prestupovou uzávierkou sa tak Tampa rozhodla vsadiť na mladého brankára a Bishopa vymenili do [[Los Angeles Kings]] za [[Peter Budaj|Petra Budaja]] a [[Erik Černák|Erika Černáka]]. Od sezóny 2017/18 sa Vasilevskij stal neohrozenou jednotkou tímu a prepracoval sa k absolútnej brankárskej špičke NHL. Nielenže Tampa nevynechala ani jednu účasť v Play-Off, ale trikrát sa zúčastnila Finále [[Stanleyho pohár|Stanleyho pohára]], dvakrát ho vyhrala a Vasilevskij si s úspešnosťou 93,7% vyslúžil v sezóne 2020/21 [[Conn Smythe Trophy]] za najužitočnejšieho hráča Play-Off. Vo finále konferencie 2021/22, kde sa Tampa postavila [[New York Rangers]], si vybudoval rivalitu s ďalším ruským brankárskym megatalentom [[Igor Šesťorkin|Igorom Šesťorkinom]]. Obaja sú v súčasnosti považovaní za najlepších brankárov sveta. V rokoch 2018-2026 bol šesťkrát nominovaný na [[Vezina Trophy]] pre najlepšieho brankára ligy a dvakrát zvíťazil (2019, 2026). == Štýl == Vasilevskij sa stal novým vzorom pre ideálneho hokejového brankára. Má vysokú, mohutnú postavu a akrobatické schopnosti. Jeho štýl je agresívny a pozičný, snaží sa vykrývať väčšinu bránkového priestoru a rýchlymi presunmi, ale aj nadmerným využívaním hokejky dokáže prečítanú situáciu ľahko vyriešiť. == Štatistiky v NHL == {| class="wikitable" |+Základná časť !Sezóna !Klub !Z !V-P-PP !GAA !SV% !SO |- |14-15 |[[Tampa Bay Lightning]] |16 |7-5-1 |2.36 |.918 |1 |- |15-16 |Tampa Bay Lightning |24 |11-10-0 |2.76 |.910 |1 |- |16-17 |Tampa Bay Lightning |50 |23-17-7 |2.61 |.917 |2 |- |17-18 |Tampa Bay Lightning |65 |44-17-3 |2.62 |.920 |8 |- |18-19 |Tampa Bay Lightning |53 |39-10-4 |2.40 |.925 |6 |- |19-20 |Tampa Bay Lightning |52 |35-14-3 |2.56 |.917 |3 |- |20-21 |Tampa Bay Lightning |42 |31-10-1 |2.21 |.925 |5 |- |21-22 |Tampa Bay Lightning |63 |39-18-5 |2.49 |.916 |2 |- |22-23 |Tampa Bay Lightning |60 |34-22-4 |2.65 |.915 |4 |- |23-24 |Tampa Bay Lightning |52 |30-20-2 |2.90 |.900 |2 |- |24-25 |Tampa Bay Lightning |63 |38-20-5 |2.18 |.921 |6 |- |25-26 |Tampa Bay Lightning |58 |39-15-4 |2.31 |.912 |2 |} {| class="wikitable" |+Play-Off !Sezóna !Klub !Z !V-P-PP !GAA !SV% !SO |- |14-15 |[[Tampa Bay Lightning]] |16 |7-5-1 |2.36 |.918 |1 |- |14-15 |Tampa Bay Lightning |4 |1-1-0 |3.19 |.895 |0 |- |15-16 |Tampa Bay Lightning |8 |3-4-0 |2.76 |.925 |0 |- |17-18 |Tampa Bay Lightning |17 |11-6-0 |2.58 |.918 |0 |- |18-19 |Tampa Bay Lightning |4 |0-4-0 |3.83 |.856 |0 |- |19-20 |Tampa Bay Lightning |25 |18-7-0 |1.90 |.927 |1 |- |20-21 |Tampa Bay Lightning |23 |16-7-0 |1.90 |.937 |5 |- |21-22 |Tampa Bay Lightning |23 |14-9-0 |2.52 |.922 |1 |- |22-23 |Tampa Bay Lightning |6 |2-4-0 |3.56 |.875 |0 |- |23-24 |Tampa Bay Lightning |5 |1-4-0 |3.22 |.897 |0 |- |24-25 |Tampa Bay Lightning |5 |1-4-0 |3.27 |.872 |0 |- |25-26 |Tampa Bay Lightning |7 |3-4-0 |2.18 |.897 |1 |} == História zmlúv v NHL<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Andrei Vasilevskiy Contract, Cap Hit, Salary and Stats {{!}} Puckpedia | url = https://puckpedia.com/player/andrei-vasilevskiy/contracts | vydavateľ = puckpedia.com | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = en}}</ref> == {| class="wikitable" !Klub !Rok začiatku !Rok konca !CAP HIT* !Typ zmluvy** |- |[[Tampa Bay Lightning]] |2014 |2017 |925 000 $ |dvojcestná, nováčikovská |- |Tampa Bay Lightning |2017 |2020 |3 500 000 $ |jednocestná |- |Tampa Bay Lightning |2020 |2028 |9 500 000 $ |jednocestná |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Hokejové odkazy}} {{DEFAULTSORT:Vasilevskij, Andrej}} [[Kategória:Ruskí hokejoví brankári]] [[Kategória:Hráči Tampa Bay Lightning]] [[Kategória:Hráči Salavat Julajev Ufa]] [[Kategória:Hráči Syracuse Crunch]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Tampa Bay Lightning]] [[Kategória:Víťazi Stanleyho pohára]] [[Kategória:Držitelia Vezina Trophy]] [[Kategória:Brankári Tampa Bay Lightning]] 1kpronhuta9bmpdm525bm4cvtd37fue 0 688175 8371057 7964994 2026-09-19T19:03:57Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8371057 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Silvia Ilečková | Rodné meno = Silvia Horváthová | Popis osoby = slovenská historička umenia | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1938|10|2}} | Miesto narodenia = [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofická fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = [[Alexander Ilečko]] <ref name="snk" /> | Partner = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = História | Portál2 = | Portál3 = }} [[Doktor filozofie|PhDr.]] '''Silvia Ilečková''' (rod. Horváthová; * [[2. október]] [[1938]], [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]])<ref name="skcinema" /><ref name="uk-absolvent" /> je slovenská historička umenia.<ref name="skcinema">Ilečková, Silvia, 1938-. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Heslár SFÚ | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0050732-Ileckova-Silvia-1938/ | vydavateľ = Slovenský filmový ústav | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-24 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20221023222328/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0050732-Ileckova-Silvia-1938/ | dátum archivácie = 2022-10-23 }}</ref><ref name="snk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Autorita : Osobné meno : Ilečková, Silvia | url = https://autority.snk.sk/cgi-bin/koha/opac-authoritiesdetail.pl?marc=1&authid=163913 | vydavateľ = Slovenská národná knižnica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-24 | miesto = Martin | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=január 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Životopis == V rokoch [[1956]]{{--}}[[1961]] študovala históriu a [[dejiny umenia]] na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]], v roku [[1982]] získala titul [[doktor filozofie]] (PhDr.).<ref name="uk-absolvent">Silvia Horváthová. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Silvia+Horvathova | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-24 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20221023222325/http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Silvia+Horvathova | dátum archivácie = 2022-10-23 }}</ref> Po [[absolutórium (školstvo)|absolutóriu]] pracovala v [[Slovenská národná galéria|Slovenskej národnej galérii]] (SNG) do roku [[1993]], následne pôsobí v [[slobodné povolanie|slobodnom povolaní]] ako bádateľka a kurátorka výstav. Špecializuje sa na slovenské maliarstvo [[20. storočie|20. storočia]], osobitne tvorbu zakladateľskej generácie moderného slovenského umenia. Pripravila množstvo výstav doma i v zahraničí, participovala na stálych expozíciách SNG. Je autorkou početných štúdií a článkov, v ktorých poukazovala na kontinuitu slovenského umenia a jeho previazanosť so stredoeurópskym, resp. európskym umením. Zapájala sa do prípravy celoslovenských slovníkových projektov ako sú [[Slovenský biografický slovník]],{{chýba citácia}} [[Biografický lexikón Slovenska]],{{chýba citácia}} [[Encyclopaedia Beliana]].<ref>Silvia Ilečková. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Encyclopaedia Beliana : Autorský kolektív | url = https://beliana.sav.sk/autorsky-kolektiv | vydavateľ = Slovenská akadémia vied | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-24 | miesto = Bratislava}}</ref> == Ocenenia == * [[1988]]: Strieborná plaketa SNG za dosahované výsledky v odbornej činnosti.{{chýba citácia}} * [[1989]]: Cena Martina Benku /kolektív autorov/ za prípravu umelcovej jubilejnej výstavy.{{chýba citácia}} * [[2016]]: Cena Mariána Várossa za doterajšiu umenovednú, publikačnú a výstavnú činnosť v oblasti moderného a súčasného výtvarného umenia.{{chýba citácia}} * [[2021]]: Nominácia na Cenu [[Nadácia Tatra banky|Nadácie Tatra banky]] za umenie v kategórii Výtvarné umenie spolu s [[Aurel Hrabušický|A. Hrabušickým]], za monografiu ''Karol Ondreička 1898{{--}}1961''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Miklošovičová | meno = Simona | autor = | odkaz na autora = | titul = Kto získa Cenu Nadácie Tatra banky za umenie? | url = https://www.tatrabanka.sk/sk/blog/tlacove-spravy/kto-ziska-cenu-nadacie-tatra-banky-za-umenie-tomto-roku/ | vydavateľ = Tatra banka | dátum vydania = 2021-11-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Publikačná činnosť == === Monografie === * {{Citácia knihy | priezvisko = Ilečková | meno = Silvia | autor = | odkaz na autora = | titul = [[Ervín Semian]] | vydanie = 1 | vydavateľ = Pallas | miesto = Bratislava | rok = 1973 | počet strán = 39 | url = | id = 94-117-73 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Ilečková | meno = Silvia | autor = | odkaz na autora = | titul = [[Dezider Milly]] | vydanie = 1 | vydavateľ = Tatran | miesto = Bratislava | rok = 1987 | počet strán = 191 | url = | id = 061-059-87 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Hološka | meno = Ľudovít | autor = | odkaz na autora = Ľudovít Hološka | priezvisko2 = Ilečková | meno2 = Silvia | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = [[Alexander Ilečko]] | vydanie = | vydavateľ = Slovenský Tatran | miesto = Bratislava | rok = 1998 | počet strán = 239 | url = | isbn = 80-222-0472-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Ilečková | meno = Silvia | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Petrakovičová Šikulová | meno2 = Agáta | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Slovenský maliar Jozef Ilečko | vydanie = 1 | vydavateľ = Modranská beseda | miesto = Modra | rok = 2009 | počet strán = 132 | url = | isbn = 978-80-970306-1-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Hrabušický | meno = Aurel | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ilečková | meno2 = Silvia | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = [[Karol Ondreička (1898)|Karol Ondreička]] 1898 – 1961 | vydanie = 1 | vydavateľ = Slovart | miesto = Bratislava | rok = 2021 | počet strán = 271 | url = | isbn = 978-80-556-2597-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }} === Odborné štúdie a články (výber) === * [[Arnold Peter Weisz-Kubínčan|Arnold Weisz-Kubínčan]]. Úvod v katalógu výstavy, SNG 1965 * [[Ervín Semian]]. Úvod v katalógu výstavy, SNG 1968 * Maliar svojskej umeleckej pravdy /pozn. k tvorbe D.Millyho/. Výtvarný život, 1973, č.6., s. 24{{--}}27 * Slovenské výtvarné umenie 1900{{--}}1918 /maliarstvo/. Úvod v katalógu výstavy, SNG 1984. Sochárska časť Z.Bartošová. * Arnold Weisz-Kubínčan 1898{{--}}1944. Úvod v katalógu výstavy, SNG 1988/1989 * Expresionizmus a moderné slovenské umenie. K dielu Arnolda Weisza-Kubínčana. ARS, pramene moderného slovenského výtvarného umenia. VEDA, SAV 1990, s. 83{{--}}89 * Európske umenie v zbierkach SNG, časť moderné umenie. Stať v katalógu výstavy, SNG 1991 * Glosy k Súkromným listom Fullu a Galandu. Úvod v katalógu výstavy, SNG 1992 * Maliarstvo 1900{{--}}1948 / Umenie Slovenska. Sprievodca stálymi expozíciami, SNG 1994, s. 208{{--}}217 * Sergej Šaršún. Úvod v katalógu výstavy, Turčianska galéria, 1994 * Moderná slovenská bibliofília. Originál 1995, r.II., č.10, s. 4{{--}}5 * Umelci a knihy. Úvod v katalógu výstavy, Turčianska galéria, 1997 * Návraty k Fullovi /moderná slovenská typografia, neznáme grafiky Ľ.F./. Galéria 1988, r.V., č.2., s.2 * Výtvarné aspekty knižnej tvorby 1900{{--}}1948. In: Dejiny slovenského výtvarného umenia 20.storočia. Zost. Zora Rusinová a kol., SNG 2000, s. 120{{--}}124 * Z histórie umeleckých pohľadníc na Slovensku. In: Ročenka SNG 2003, SNG 2004, s. 143{{--}}157 == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://arl4.library.sk/arl-sng/sk/vysledky/?field=G&limv_AUP=ile%C4%8Dkov%C3%A1%20silvia%201938- Zoznam diel Silvie Ilečkovej] v knižnici Slovenskej národnej galérie * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?facet_author=Ile%C4%8Dkov%C3%A1,+Silvia,+1938-&sort=dateOldest&theme=system Zoznam diel Silvie Ilečkovej] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ilečková, Silvia}} [[Kategória:Osobnosti z Martina]] [[Kategória:Slovenskí historici umenia]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] bke7phwyo0u56u7d5xhj4rmwtd2ua0d 0 689053 8371135 8180856 2026-09-19T22:14:25Z Dobrovolnylucifer 186936 8371135 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista|Meno=Elvis Merzļikins|Portrét=NLA, HC Lugano vs. Genève-Servette HC, 18th October 2014 53.JPG|Štátna príslušnosť=Lotyšsko|Dátum narodenia={{dnv|1994|4|13}}|Miesto narodenia=[[Riga]], [[Lotyšsko]]|Pozícia=brankár|Lapačka=ľavá ruka|Výška=191|Váha=83|Tím=[[Columbus Blue Jackets]] ([[NHL]])|Bývalé tímy=[[HC Lugano]] ([[NLA]]){{break}}[[Cleveland Monsters]] ([[AHL]])|Draft=3. kolo, 76. celkovo, 2014,{{break}}[[Columbus Blue Jackets]]|Rok1=2011|Rok2=súčasnosť}} {{Olympijská účasť}} '''Elvis Merzļikins''' (* [[13. apríl]] [[1994]], [[Riga]], [[Lotyšsko]]) je lotyšský profesionálny hokejový [[brankár]] aktuálne pôsobiaci v klube [[Columbus Blue Jackets]] v [[National Hockey League]]. Je štvrtým lotyšským brankárom, ktorý sa predstavil v [[NHL]] (prvým bol [[Artūrs Irbe]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Latvian NHL Goalies ‑ All-Time Stats|url=https://www.quanthockey.com/nhl/nationality/latvian-nhl-goalies-career-stats.html|vydavateľ=QuantHockey|dátum prístupu=2022-10-29|jazyk=en}}</ref> V roku [[2020]] bol vyhlásený za najlepšieho brankára spomedzi nováčikov v [[NHL]]. Predtým pôsobil sedem rokov vo švajčiarskej najvyššej seniorskej lige [[NLA]], kde nastupoval za tím [[HC Lugano]]. Počas tohto pôsobenia bol dvakrát vyhlásený za najlepšieho brankára ligy (2016 a 2018) a vo svojej debutujúcej sezóne bol vyhlásený za najlepšieho nováčika (2014). Raz sa stal súčasťou All-Star Teamu [[Spenglerov pohár|Spenglerovho poháru]]. [[Lotyšsko]] reprezentoval na piatich [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|Majstrovstvách sveta]] (2016, 2017, 2018, 2019, 2022) a na dvoch [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|Majstrovstvách sveta hráčov do 20 rokov]] (2012, 2013). Draftovaný bol ako 20-ročný tímom [[Columbus Blue Jackets]] v 3. kole (celkovo ako 76.).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Elvis Merzlikins at eliteprospects.com|url=https://www.eliteprospects.com/player/66584/elvis-merzlikins|vydavateľ=www.eliteprospects.com|dátum prístupu=2022-10-29|jazyk=en}}</ref> == Kariéra == === Švajčiarsko (HC Lugano) === Merzļikins hokejovo vyrastal vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], kde pôsobil v juniorskom programe tímu [[HC Lugano]], kde sa postupne prepracoval do seniorského tímu hrajúceho najvyššiu švajčiarsku ligu - [[NLA]]. Jeho prvou seniorskou sezónou bol ročník 2013/2014, v ktorom zasiahol rovno do 22 zápasoch, v ktorých si udržal 92,4% úspešnosť zákrokov. Prvý zápas odchytal [[28. september|28. septembra]] [[2013]] proti [[Lausanne HC]], v ktorom pri výhre 2:1 inkasoval jediný gól. Na konci sezóny bol vyhlásený za najlepšieho nováčika sezóny. V lete [[2014]] bol draftovaný tímom [[Columbus Blue Jackets]] v 3. kole Draftu (celkovo ako 76.). Pre svoj rozvoj však ostal v Lugane až do roku [[2019]]. Počas tohto pôsobenia získal niekoľko prestížnych ocenení, vrátanie dvojnásobného zisku ''Trofeje Jacquesa Planta'' za najlepšieho brankára ligy (2016,2018) a menovanie do All-Star Teamu [[Spenglerov pohár|Spenglerovh poháru]] (2017). Jeho štatisticky najlepším ročníkom v drese Lugana bola sezóna 2015/2016, kde si v 46 zápasoch pripísal 92,2% úspešnosť zákrokov a 27 výhier. Vo svojej poslednej sezóne v [[NLA]] (2018/2019) zasiahol do 43 zápasov so ziskom 92,1% úspešnosti zákrokov a najvyšším počtom čistých kont vo svojej kariére (5). === Columbus Blue Jackets === Na jar [[2019]] Merzļikins podpísal jednoročný vstupný kontrakt s tímom [[Columbus Blue Jackets]], ktorý ho draftoval.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Blue Jackets sign 2014 third round pick Elvis Merzlikins|url=https://www.nhl.com/bluejackets/news/blue-jackets-sign-2014-third-round-pick-elvis-merzlikins/c-305966174|vydavateľ=NHL.com|dátum prístupu=2022-10-30|jazyk=en-US}}</ref> Columbus zháňal náhradu po odchode [[Sergej Bobrovskij|Sergeja Bobrovského]], keď v bránkovisku tímu figuroval iba [[Joonas Korpisalo]]. Svoj debut Merzļikins zažil [[5. október|5. októbra]] [[2019]] proti tímu [[Pittsburgh Penguins]], kde inkasoval sedem gólov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Blue Jackets rally around Merzlikins after tough NHL debut|url=https://www.nhl.com/bluejackets/news/elvis-merzlikins-nhl-debut/c-309812472|vydavateľ=NHL.com|dátum prístupu=2022-10-30|jazyk=en-US}}</ref> Na prechodnú dobu bol tak poslaný do nižšieho tímu Columbusu - [[Cleveland Monsters]], ktorý pôsobí v [[American Hockey League]]. V priebehu novembra sa vrátil do zostavy prvého tímu, avšak v bránke sa príliš neobjavoval. To sa zmenilo až [[30. december|30. decembra]], po zranení Korpisala. [[31. december|31. decembra]] Merzļikins získal v zápase proti tímu [[Florida Panthers]] svoju prvú výhru v [[NHL]] (4:1). O niekoľko dní neskôr, 11. januára, získal svoje prvé čisté konto v zápase proti [[Vegas Golden Knights]] (3:0). Sezónu nakoniec ukončil s 33 odchytanými zápasmi, 13 výhrami a 92,3% úspešnosťou zákrokov. Po sezóne bol vyhlásený za najlepšieho nováčika spomedzi brankárov (bol menovaný do All-Rookie Teamu). Kvalitnými výkonmi si tak zaistil dôveru vedenia klubu a [[23. apríl|23. apríla]] [[2020]] podpísal nový dvojročný kontrakt v hodnote 4 milióny amerických dolárov ročne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Elvis Merzlikins Contract, Cap Hit, Salary and Stats - CapFriendly - NHL Salary Caps|url=https://www.capfriendly.com/players/elvis-merzlikins|vydavateľ=CapFriendly|dátum prístupu=2022-10-30|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20221030152825/https://www.capfriendly.com/players/elvis-merzlikins|dátum archivácie=2022-10-30}}</ref> V sezóne 2020/2021 Merzļikins bojoval o pozíciu prvého brankára s Korpisalom. Sezónu si rozdelili na polovicu, avšak Merzļikinsove výkony boli kvalitnejšie. V 28 zápasoch získal 91,6% úspešnosť zákrokov, ale vyhral z nich iba 8. To však bolo zdôvodnené všeobecnou krízou Columbusu v lige. V sezóne 2021/2022 sa Merzļikins stal už jednoznačnou "jednotkou" Blue Jackets, keď odchytal 59 zápasov, z ktorých vyhral 27, ale pripísal si 90,7% úspešnosť zákrokov, čiže prvýkrát sa umiestnil pod ligovým priemerom. Výrazné zhoršenie výkonnosti bolo však zaznamenané aj u Korpisala, ktorý navyše koncom sezóny utrpel rozsiahle zranenie. [[21. september|21. septembra]] [[2022]] podpísal s Columbusom Merzļikins nový päťročný kontrakt v hodnote 5,4 milióna amerických dolárov ročne. Od podpisu dlhoročnej zmluvy sa však jeho výkonnosť prepadla. Columbus sa s ním prebojoval do Play-Off iba v jeho úplne prvej sezóne. V sezóne 2025/2026 ho z pozície prvého brankára vytlačil mladý Kanaďan [[Jet Greaves]]. Merzlikins navyše utrpel zranenie ramena, kvôli ktorému začal sezónu 2026/2027 mimo zostavy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Blue Jackets' Elvis Merzlikins undergoes shoulder surgery, no timeline on return | url = https://www.sportsnet.ca/nhl/article/blue-jackets-elvis-merzlikins-undergoes-shoulder-surgery-no-timeline-on-return/ | vydavateľ = Sportsnet.ca | dátum vydania = 2026-08-20 | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = en | meno = Sportsnet | priezvisko = Staff}}</ref> == Reprezentácia == [[Súbor:Elvis Merzlikins 1, Denmark U20 - Latvia U20, 19.12.201319.12.2013 in Sanok.jpg|náhľad|Merzlikins v národnom drese v roku 2013]] Merzļikins je mnohonásobným reprezentantom [[Lotyšsko|Lotyšska]] na rôznych medzinárodných podujatiach. Zúčastnil sa šiestich turnajov [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|Majstrovstiev sveta]] (2016, 2017, 2018, 2019, 2022 a 2024), troch [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|Majstrovstiev sveta do 20 rokov]] (2012, 2013 a 2014) a dvoch [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|Majstrovstiev sveta do 18 rokov]] (2011 a 2012). V Divízii 1A získal na úrovni do 20 rokov striebornú medailu a v tej istej divízii na úrovni do 18 rokov získal zlatú medailu a bol vyhlásený za najlepšieho brankára turnaja. Zúčastnil sa aj [[Zimné olympijské hry 2026|Zimných olympijskych hier 2026]] a olympijskej kvalifiácie v roku 2016. == Osobný život == Merzļikins bol rodičmi pomenovaný podľa amerického speváka [[Elvis Presley|Elvisa Presleyho]] (jeho otec bol veľkým fanúšikom).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Watch Goalie Elvis Merzlikins' First Press Conference in Columbus|url=https://www.1stohiobattery.com/columbus-blue-jackets-news/2019/04/3458/watch-goalie-elvis-merzlikins-first-press-conference-in-columbus|vydavateľ=1st Ohio Battery|dátum vydania=2019-04-04|dátum prístupu=2022-10-30|jazyk=en}}</ref> Hovorí štyri jazykmi: [[Lotyština|lotyštinou]], [[Angličtina|angličtinou]], [[Ruština|ruštinou]] a [[Taliančina|taliančinou]]. Jeho žena je Aleksandra Mezlikins'''.''' Elvis stredné meno pre svojho syna Knoxa Matissa Merzļikinsa vybral podľa mena zosnulého priateľa a taktiež lotyšského brankára v organizácii Blue Jackets - [[Matiss Kivlenieks|Matiss Kivlenieksa]], ktorý tragicky zahynul pri nehode s petardami na [[Deň nezávislosti (USA)|Deň nezávislosti]] [[4. júl|4. júla]] [[2021]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Blue Jackets' Merzlikins announces birth of son, whose name honors Matiss Kivlenieks|url=https://www.dispatch.com/story/sports/nhl/columbus-blue-jackets/2021/08/23/blue-jackets-elvis-merzlikins-newborn-son-name-honors-matiss-kivlenieks/8244099002/|vydavateľ=The Columbus Dispatch|dátum prístupu=2022-10-30|jazyk=en-US|meno=Brian|priezvisko=Hedger}}</ref> Merzļikins v sezóne 2021/2022 zvečnil svojho priateľa na prednej strane svojej masky, kde sa nachádza veľké číslo "80" (80-ku nosil Kivlenieks na drese).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Merzlikins pays tribute to Kivlenieks with new goalie mask|url=https://www.nhl.com/bluejackets/news/elvis-merzlikins-goalie-mask-tribute-to-matiss-kivlenieks/c-326112870|vydavateľ=NHL.com|dátum prístupu=2022-10-30|jazyk=en-US}}</ref> == Štatistiky v NHL == {| class="wikitable" |+Základná časť !Sezóna !Klub !Z !V-P-PP !GAA !SV% !SO |- |19-20 |[[Columbus Blue Jackets]] |33 |13-9-8 |2.35 |'''.923''' |5 |- |20-21 |Columbus Blue Jackets |28 |8-12-5 |2.77 |'''.916''' |2 |- |21-22 |Columbus Blue Jackets |59 |27-23-7 |3.22 |'''.907''' |2 |- |22-23 |Columbus Blue Jackets |30 |7-18-2 |4.23 |'''.876''' |0 |- |23-24 |Columbus Blue Jackets |41 |13-17-8 |3.45 |'''.897''' |1 |- |24-25 |Columbus Blue Jackets |53 |26-21-5 |3.18 |'''.892''' |1 |- |25-26 |Columbus Blue Jackets |30 |14-11-3 |3.40 |'''.883''' |1 |} {| class="wikitable" !Sezóna !Klub !Z !V-P-PP !GAA !SV% !SO |- |19-20 |Columbus Blue Jackets |2 |1-1-0 |1.96 |.946 |4 |} == História zmlúv v NHL<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elvis Merzlikins Contract, Cap Hit, Salary and Stats {{!}} Puckpedia | url = https://puckpedia.com/player/elvis-merzlikins | vydavateľ = puckpedia.com | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = en}}</ref> == {| class="wikitable" !Klub !Rok začiatku !Rok konca !CAP HIT* !Typ zmluvy** |- |[[Columbus Blue Jackets]] |2018 |2019 |925 000 $ |dvojcestná |- |Columbus Blue Jackets |2019 |2020 |874 125 $ |dvojcestná |- |Columbus Blue Jackets |2020 |2022 |4 000 000 $ |jednocestná |- |Columbus Blue Jackets |2022 |2027 |5 400 000 $ |jednocestná |} == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{DEFAULTSORT:Merzlikins, Elvis}} [[Kategória:Lotyšskí hokejoví brankári]] [[Kategória:Lotyšskí hokejisti]] [[Kategória:Brankári Columbus Blue Jackets]] [[Kategória:Hráči Columbus Blue Jackets]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Columbus Blue Jackets]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2016]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2017]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2018]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2019]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2022]] [[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 2026]] [[Kategória:Osobnosti z Rigy]] bxa3z0ozg75cplqzhyz1niahuw7ytmg 0 690394 8371193 8339672 2026-09-20T08:43:58Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8371193 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film |Názov = Strážcovia Galaxie 3 |Originál = Guardians of the Galaxy Vol. 3 |Poster = Guardians of the Galaxy Volume 3 Logo.svg |Žáner = [[Akčný film|akčný]], [[komédia]], [[Sci-fi|sci-fi]], [[dráma]], [[dobrodružný]] |Námet = |Dĺžka =150 min. |Krajina = USA |Jazyk = [[Angličtina|anglický]] |Rok = 2023 |Dátum uvedenia = {{minivlajka|USA}}5. máj 2023<br />{{minivlajka|Slovensko}}4. máj 2023 |Spoločnosť = [[Marvel Studios]] |Rozpočet = 250 miliónov $ |Zárobok = 845 miliónov $ |Ocenenia = |Réžia = [[James Gunn]] |Produkcia = Kevin Feige |Scenár = James Gunn |Hudba = John Murphy |Kamera = Henry Braham |Strih = Craig Wood<br />Fred Raskin |Obsadenie = |Obsadenie2 = |Predchádzajúci = [[Ant-Man a Wasp: Quantumania]] |Nasledujúci = [[Marvels]] |Commons = |imdb_id =https://www.imdb.com/title/tt6791350/ |csfd_id =https://www.csfd.sk/film/508447-strazcovia-galaxie-3/prehlad/ }} '''''Strážcovia Galaxie 3''''' (v anglickom origináli '''''Guardians of the Galaxy Vol. 3''''') je [[Spojené štáty americké|americký]] [[akčný film]] z roku [[2023]] od režiséra [[James Gunn|Jamesa Gunna]], natočený na motívy komiksov od vydavateľstva [[Marvel Comics]] o [[superhrdina|superhrdinoch]] [[Strážcovia galaxie|Strážcoch galaxie]]. Jedná sa o 32. film v MCU a je súčasťou 5. fázy [[Marvel Cinematic Universe]] a Mnohovesmírnej ságy. James Gunn v novembri 2014 povedal, že plánuje natočiť aj tretí film. V apríli 2017 oznámil, že tretiu časť napíše a zrežíruje. V júli 2018 ho Disney prepustilo po tom, čo sa na Twitteri opäť objavili kontroverzné príspevky, ale štúdio v októbri zmenilo názor a znovu ho dosadilo na pozíciu režiséra. Gunnov návrat bol verejne odhalený v marci 2019, pričom práce na pokračovaní filmu sa začali až po tom, čo Gunn dokončil prácu na svojom filme ''[[The Suicide Squad: Samovražedná misia]]'' (2021) a prvej sezóne spin-off seriálu ''[[Peacemaker]]'' (2022). == Dej == Tím Strážcov Galaxie si vytvoril novú základňu na Knowhere - hlave dávno mŕtvého Celestiála. V jeden melancholický večer kedy Peter Quill / Star-Lord smúti za zosnulou Gamorou, sú strážcovia napadnutí Adamom Warlockom - mocným umelo vytvoreným bojovníkom, ktorého dala vytvoriť najvyššia veľkokňažka Suverénov Ayesha. Ayesha sa chce pomstiť Strážcom za to, že ju v minulosti okradli a pošpinili jej dobré meno. Strážcovia čelia Adamovi, ale sú jeden po druhom porazený a pri boji je Rocket vážne zranený. Nebula v poslednej chvíli prebodne Adama a ten rýchlo a utečie. Rocket skončí v bezvedomí a na podpore života a strážcovia sa pokúšajú zachrániť jeho život. Ich liečebné prostriedky neúčinkujú kvôli odpaľovaču, ktorý má Rocket v tele. Zistia, že odpaľovač do neho vložila organizácia Orgocorp, ktorú riadi vedec Vrchný Evolucionár. Na deaktiváciu odpaľovača je nutné získať kód a tak sa Strážcovia vydajú do ústredia Orgocorpu, aby ho získali a zachránili Rocketa. Počas toho ako je Rocket v bezvedomí spomína na svoju tragickú minulosť. Ako mláďa mývala si ho vybral Vrchný Evolucionár a vykonával na ňom kruté experimenty. Cieľom Evolucionára bolo vylepšiť a antropomorfizovať zvieracie formy života na bytosti podobné ľudským, aby vďaka ním vytvoril dokonalú spoločnosť. Medzi ďalšie testované subjekty v skupine 89, ktorej bol Rocket súčasťou patrili aj: vydra Lylla, mrož Teefs a králik Floor. Mladý Rocket sa s nimi spriatelil a predovšedkým s Lyllou si vytvoril silné puto. Vrchný Evolucionár často testoval Rocketa a bol zaujatý jeho inteligenciou a vynaliezavosťou. Jeho vedomosti využíval na zdokonalenie ďalších experimentov so zvieratami, ktoré začali byť úspešné. Evolucionára však rozhnevalo, že jeden z jeho výtvorov je lepší a inteligentnejší ako on. Rozhodol sa vybrať a skúmať Rocketov mozog a vyhladiť celú skupinu subjektov 89. Keď sa to Rocket dozvedel pokúsil sa zachrániť seba a svojich priateľov, ale pri úteku Evolucinonár zabil Lyllu a vysmial sa žialiacemu Rocketovi. Rozzúrený Rocket zaútočil na Evolucionára a zoškriabal mu kožu z tváre. Medzitým zamestnanci Evolucionára zabili Teefsa aj Floora a tak musel Rocket utiecť sám. Odletel v jednej z vesmírnych lodí, ktorú našiel. Naspäť v súčasnosti tím strážcov počas cesty do Orgocorpu narazí na skupinu plieniteľov. K plieniteľom sa pridala aj alternatívna verzia Gamory z minulosti, ktorá pomôže strážcom infiltrovať Orgocorp. Získajú Rocketov súbor, ale zistia, že Theel, jeden zo zamestnancov Vrchného Evolucionára, preventívne odstránil kód na vyradenie odpaľovača. Theel sa medzičasom presunul na planétu Protizem a Strážcovia sa ho rozhodnú tam hľadať. Pri úniku z Orgocorpu sú napadnutý strážami a Draxa s Nebulou to takmer stojí život. Aj napriek tomu úspešne opustia Orgocorp a cestujú na Protizem. Nasledujú ich Ayesha a Adam, ktorým Vrchný Evolucionár, prikázal aby mu našli a priviedli Rocketa. Pohrozil im, že ak zlyhajú vyhladí celú rasu Suverénov ako ich právoplatný stvoriteľ. Strážcovia dorazia na Protizem a zistia, že je inšpirovaná skutočnou planétou Zem. Miesto ľudí ale Protizem obývajú zveroľudia, ktorých Evolucionár stvoril. Tím sa rozdelí na dve skupiny: Drax, Mantis a Gamora ostávajú s Rocketom, zatiaľ čo Peter, Groot a Nebula idú do Arête - centrály Vrchného Evolucionára. Stráže zamedzia Nebule prístup do Arête kvôli jej kybernetickým vylepšeniam a tak Peter a Groot vstupujú sami dvaja. Drax zo žartu povie Mantis, aby išli za Peterovou skupinou a Gamora zostane s Rocketom sama. Po chvíli ju napadne Adam a War Pig, jeden z pokusov Evolucionára, ktorý chcú Rocketa vziať. Peter a Groot konfrontujú Evolucionára a pokusia sa zajať Teela. Evolucionár im prizná, že ani Protizem a zveroľudia niesú dokonalou spoločnosťou. Následne nariadi vybombardovať celú planétu, čo zabije zveroľudí a Ayeshu. Arête je v skutočnosti vesmírna loď a odchádza z vybuchujúcej planéty zatiaľ čo na ňu Nebula, Drax a Mantis nastúpia s cieľom zachrániť Petra a Groota. Dvojica však predtým stihla z odlietajúcej lode zoskočiť spoločne s Theelom, ktorého zabijú predtým, ako od neho získajú kód na deaktiváciu odpaľovača. Zachránený sú Gamorou, ktorá prilieta na ich lodi. Zatiaľ čo strážcovia použijú kód, Rocketovo vedomie sa objaví na mieste medzi životom a smrťou, na ktorom sa znovu stretne s jeho mŕtvymi priateľmi Lyllou, Teefsom a Floorom. Lylla mu povie, že jeho čas ešte neprišiel a Petrovi sa v tom momente podarí vypnúť odpaľovač a zachrániť Rocketa. Drax, Nebula a Mantis sa na lodi Arête stretnú s ďalšou skupinou testovacích subjektov – geneticky modifikovanými "hviezdnymi deťmi". Sú však zajatý Vrchným Evolucionárom, ktorý cez vysielačku vyzve Petra a zvyšných strážcov, aby mu priviedli Rocketa inak jeho priateľov zabije. Peter namiesto toho kontaktuje Kraglina a psa Cosma na Knowhere a spoločne zorganizujú záchranu strážcov, ktorá vedie k bitke proti silám Vrchného Evolucionára. Kraglin prilieta z celou Knowhere a spustí masívnu paľbu na Arête. Zvyšný občania Knowhere pomáhajú v boji proti zmutovaným zverom, ktoré vytvoril Evolucionár. Zamestanci Evolucionára chcú aby sa loď dala na ústup, ale Evolucionár odmieta, preto sa mu rozhodnú vzdorovať za čo ich Evolucionár zabije a prevezme situáciu do vlastných rúk. Drax, Nebula a Mantis sú napadnutý tromi príšerami Abiliskami, ale vďaka empatickým schopnostiam Mantis sa s nimi spriatelia a Abiliskovia im pomôžu utiecť zo zajatia. Následne sa stretnú so zvyškom strážcov a zvažujú útek. Rocket ich však presvedčí, aby z lode zachránili hviezdne deti, pretože už viac nedovolí, aby Evolucionár robil experimenty na nevinných. Strážcovia spoločne porazia stráže na lodi a zachránia deti. Deti sa postupne presúvajú na Knowhere vďaka priechodu, ktorý vytvoril pes Cosmo pomocou telekinézy. Rocket medzitým objaví na lodi uväznené aj zvieratá včetne mláďat mývalov. Napadne ho Vrchný Evolucionár ale napomoc mu prídu ostatní Strážcovia. Evolucionára porazia a odhalia jeho zohavenú tvár, ktorú skrýval pod maskou z kože. Rocket ho ale odmieta zabiť lebo narozdiel od neho nie je vrahom. Strážcovia nakoniec pomôžu aj zvieratám presunúť sa na Knowhere. Peter takmer zomrie pri pokuse dostať sa na Knowhere, ale v poslednej chvíli ho Adam zachráni, ktorého predtým Groot zachránil z vybuchujúcej lodi. Peter sa rozhodne opustiť strážcov a vymenuje Rocketa za nového kapitána tímu. Odchádza späť na rodnú planétu Zem kde sa po rokoch stretne so svojím starým otcom Jasonom. Mantis taktiež opúšťa tím a vydáva na cestu sebapoznania, Gamora sa opäť vráti k plieniteľom a Nebula a Drax zostávajú na Knowhere, aby sa starali o zachránené deti. Na konci filmu všetci spoločne tancujú a zabávajú sa na pieseň "Dog days are over". V medzititulkovej scéne sa nový tím strážcov – Rocket, Groot, Kraglin, pes Cosmo, Adam Warlock, Phyla-Vell (jedno zo zachránených detí) a Adamov maznáčik Blurp vydávajú na novú misiu. == Produkcia == Natáčanie sa začalo 8. novembra 2021 v Trilith Studios v Atlante v štáte Georgia pod pracovným názvom ''Hot Christmas''. ''[[Strážcovia Galaxie: Sviatočný špeciál]]'' (2022) sa natáčal v rovnakom čase ako tretie pokračovanie Strážcov galaxie, od februára do konca apríla 2022 s rovnakým hlavným obsadením a kulisami. Vo februári 2022 bolo odhalené, že Callie Brandová sa vo filme objaví ako mimozemšťan. Natáčanie sa malo uskutočniť aj v Londýne koncom roka 2021. Natáčanie sa skončilo 6. mája 2022.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.slashfilm.com/654767/guardians-of-the-galaxy-vol-3-has-begun-filming-as-james-gunn-shares-image-from-the-set/|titul=Guardians Of The Galaxy Vol. 3 Has Begun Filming As James Gunn Shares Image From The Set|vydavateľ=/Film|dátum vydania=2021-11-08}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://comicbook.com/marvel/news/marvels-guardians-of-the-galaxy-vol-3-wraps-filming/|titul=Marvel's Guardians of the Galaxy Vol. 3 Wraps Filming|vydavateľ=ComicBook.com|dátum vydania=2022-05-06}}</ref> == Obsadenie == * [[Chris Pratt]] ako Peter Quill / Star-Lord: Napoly človek, napoly nebeský celestiál a veliteľ Strážcov Galaxie, ktorý bol ako dieťa unesený zo Zeme a vychovaný skupinou mimozemských zlodejov a pašerákov zvaných Plienitelia. * [[Zoe Saldaña]] ako Gamora: Sirota, ktorá hľadá vykúpenie za svoje minulé zločiny a bola adoptovaná a vycvičená Thanosom. Pôvodnú verziu Gamory, členky Strážcov, zabil Thanos v ''[[Avengers: Nekonečná vojna]]'' (2018), no vrátila sa ako mladšia verzia postavy, ktorá cestuje do súčasnosti v ''[[Avengers: Endgame]]'' (2019); Saldaña si v tomto filme zopakuje druhú rolu, v ktorej je členkou Plienitelov. * [[Batista|Dave Bautista]] ako Drax Ničiteľ: Člen Strážcov a vysoko zručný bojovník, ktorého rodinu vyvraždil Ronan Žalobca. * [[Karen Gillan]]ová ako Nebula: Členka Strážcov a bývalá Avengerka, adoptívna sestra Gamory, ktorá je sirotou z mimozemského sveta a Thanos ju vycvičil, aby sa stala jeho osobným vrahom. * [[Pom Klementieff]]ová ako Mantis: Členka Strážcov s empatickými schopnosťami, sestra Star-Lorda. * [[Vin Diesel]] ako Groot: Člen Strážcov, ktorý je humanoidom podobný stromu a Rocketov spoločník. * [[Bradley Cooper]] ako Rocket: Člen Strážcov a bývalý Avenger, ktorý je geneticky upravený mýval. Je lovcom odmien, majstrom zbraní a vojenských taktík. * [[Sean Gunn]] ako Kraglin Obfonteri: Člen Strážcov a bývalý zástupca veliteľa Yondua Udonta. * [[Chukwudi Iwuji]] ako Vrchný Evolucionár: Kyberneticky vylepšený šialený vedec a výkonný riaditeľ OrgoCorpu, špecializuje sa na vytváranie hybridných rás a pokúša sa násilným spôsobom vylepšiť všetky živé bytosti na „dokonalú rasu“. Je stvoriteľom Rocketa, Suverénov, Zveroľudí, Hviezdných detí a mnohých ďalších rás. * [[Will Poulter]] ako Adam Warlock: Veľmi mocná umelá bytosť vytvorená rasou Suverénov, aby zničil Strážcov. Vzhľadom na to, že sa Warlock čerstvo vyliahol z kokonu, je v podstate ešte „dieťa“, ktoré životu veľmi nerozumie a spoznáva svet. * [[Maria Bakalova]] ako vesmírny pes Cosmo: Pes s telepatickými schopnosťami, ktorého vyslal do vesmíru Sovietsky zväz. Postavu predtým stvárnil pes Fred vo filmoch [[Strážcovia Galaxie]] (2014) a [[Strážcovia Galaxie 2]] (2017). * [[Elizabeth Debicki]] ako Ayesha: Zlatá najvyššia kňažka a vodkyňa rasy Suverénov. V tejto úlohe nechala vytvoriť Adama Warlocka, aby zničil Strážcov. * [[Sylvester Stallone]] ako Stakar Ogord: Vysoko postavený Plienitel. V ďalších úlohách sa objavili: [[Linda Cardelliniová]] ako Lylla genetický upravená vydra a dávna priateľka Rocketa, [[Asim Chaudhry]] ako Theefs geneticky upravený mrož a [[Mikaela Hoover]] ako Floor geneticky upravený králik. [[Nathan Fillion]] sa objavil ako Master Karja strážnik z Orgocorpu, [[Daniela Melchior]] ako Ura recepčná z Orgocorpu a [[Jennifer Holland]] ako Kwol veliteľka z Orgocorpu. [[Seth Green]] ako Howard the Duck, [[Michael Rosenbaum]] ako Martinex vysoko postavený plieniteľ, [[Tara Strong]] ako hlas Mainframe. [[Greg Henry]] sa objavil ako Jason Quill, starý otec Petra. [[Judy Greer]] ako hlas War Piga geneticky upravenho prasaťa. [[Michael Rooker]] sa objavil v [[cameo]] úlohe ako Yondu Udonta. [[Kai Zen]] ako Phyla mimozemské super dieťa, zachránené zo zajatia Vrchného Evolucionára. == Premiéra == ''Strážcovia Galaxie 3'' malo premiéru v slovenských kinách 4. mája 2023.<ref>{{Citácia periodika|titul=Strážcovia Galaxie 3|dátum=2022-12-01|url=https://www.ufd.sk/filmy/guardiansofthegalaxyvol3|periodikum=UFD|dátum prístupu=2022-12-01|url archívu=https://web.archive.org/web/20221202124006/https://www.ufd.sk/filmy/guardiansofthegalaxyvol3|dátum archivácie=2022-12-02}}</ref> Americká premiéra sa uskutočnila 5. mája 2023. Jedná sa o posledný film, v ktorom bude pôvodné obsadenie. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{csfd film|508447}} * {{imdb film|6791350}} * [https://marvelcinematicuniverse.fandom.com/wiki/Guardians_of_the_Galaxy_Vol._3 Strážcovia Galaxie 3] – Marvel Cinematic Universe Wiki * [https://marvel.fandom.com/wiki/Guardians_of_the_Galaxy_Vol._3_(film)?so=search Strážcovia Galaxie 3] – Marvel Wiki == Zdroj == {{Preklad|en|Guardians of the Galaxy Vol. 3|1124414355}} [[Kategória:Filmy USA]] [[Kategória:Sci-fi akčné filmy USA]] [[Kategória:Filmy Marvel Cinematic Universe]] sj32hivqdgoqi7q10sohc5hzstnvijr 0 691394 8370909 8370339 2026-09-19T13:16:53Z ~2026-49018-45 304848 8370909 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Dunaj, k vašim službám | en = | logo = | žáner = výpravný dobový [[seriál]] | námet = Jan Coufal<br>Filip Bobiňski | scenár = [[Evita Twardzik]]<br>Jozef Koleják<br>Katarína Mikulíková | réžia = Peter Hoferica<br>Peter Magát<br>Peter Kelíšek | obsadenie = Barbora Andrešičová ako Irena Bočkay<br>[[Emil Horváth]] ako Rudolf Kučera<br>[[Zdena Studenková]] ako Edita Kučerová<br>Igor Kassala ako Karol Tomka<br>Lesana Krausková ako Alena Valentová<br>[[Monika Hilmerová]] ako Vilma Rusnáková<br>[[Petra Dubayová]] ako Eva Dušeková<br>[[Kristína Svarinská]] ako Klára Zacharová<br>[[Filip Tůma]] ako Anton Holubec<br>Marek Rozkoš ako Peter Kučera<br>Martin Mňahončák ako Viliam Urban<br>[[Ráchel Šoltésová]] ako Kristína Bognárová<br>[[Matúš Kvietik]] ako Jakub Lukáč<br>[[Ján Koleník]] ako Walter Klaus<br>[[Tomáš Maštalír]] ako Leopold Kučera a Dominik Römer ako Hitler | hudba = Peter Graus | hudba popiska = | slogan = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | jazyk = [[slovenčina]] | počet sérií = 16 | počet častí = 294 ([[#Časti|zoznam častí]]) | výkonný producent = Mirka Grimaldi | producent = Peter Kelíšek, Alexandra Dubovska | kamera = Martin Jurči <br>Roman Šupej<br>Sean Grimaldi | strih = Michal Čepec <br>Simona Vallovičová <br>Peter Sedláčik <br>Maroš Šlapeta | dĺžka = cca 55-60 min. | spoločnosť = BEETLE s.r.o. | distribútor = | rok orig = [[10. január]] [[2023]] – súčasnosť | tv orig = [[TV Markíza]] | rok sk = | tv sk = | formát obrazu = | prístupnosť = {{Veková prístupnosť|15}} | webstránky = {{url|markiza.sk/relacie/dunaj-k-vasim-sluzbam}} }} '''''Dunaj, k vašim službám''''' je [[slovensko|slovenský]] dobový [[seriál]] na [[TV Markíza]], ktorý sa vysiela od [[10. január]]a [[2023]] dvakrát do týždňa, v utorky a štvrtky o 20:30. == Synopsa == Seriál sa odohráva počas [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] v [[Bratislava|Bratislave]], kedy sa otvára nový [[obchodný dom Dunaj]]. Práve tento dom sa stal symbolom modernej doby a prepychovou dominantou centra mesta. Obchodný dom Dunaj je však plný ľudí v čase, keď je krajina uvrhnutá do neistoty a strachu z možnej vojny, nakoľko bol vyhlásený [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenský štát]]. == Obsadenie == {|class="wikitable" |+ |- ! rowspan="2" | herec ! rowspan="2" | postava ! rowspan="2" | povolanie ! rowspan="2" | poznámky ! colspan="3" | postavy |- ! style="background: #D3FFDD; text-align: center" | hlavná ! style="background: #FFE1E2; text-align: center" | vedľajšia ! style="background: #D8EBFF; text-align: center" | hosť |- ! colspan="7" |hlavné slovenské rodiny : |- ! colspan="7" | rodina Kučerovci |- | [[Emil Horváth]] <small>[[Samuel Teicher]]</small> | Rudolf Kučera |bývalý majiteľ a teraz správca obchodneho domu Dunaj, teraz sa ukrýva u Lucie pred zatykačom za protinacistickú propagandu | manžel Edity, otec Petra '''†''' a Ireny, nevlastný otec Leopolda, svokor Imricha a Kláry, švagor Antona a Terezy, dedo Ota '''†''', Lujzy a Filipa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.-12. a 14.-15. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |13. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Zdena Studenková]] <small>[[Alexandra Sokolová]]</small> | Edita Kučerová {{Small|(rod. Koháryová)}} | bývalá spolumajiteľka obchodného domu Dunaj, teraz sa ukrýva u Lucie pred zatykačom za protinacistickú propagandu | manželka Rudolfa, matka Petra '''†''', Ireny a Leopolda, sestra Antona, švagrina Terezy, svokra Imricha a Kláry, babka Ota '''†''', Lujzy a Filipa, stryná Antónie, bývalá partnerka Vladimíra | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}15. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Marek Rozkoš]] | '''†''' Peter Kučera | spolumajiteľ obchodného domu Dunaj, právnik, v odboji ako letec, zomrel na následky streľby, ktorú vykonal Walter Klaus | manžel Kláry, otec Filipa, syn Rudolfa a Edity, brat Ireny a polorodý brat Leopolda, zať Ernesta, švagor Imricha, strýko Ota '''†''' a Lujzy, vdovec po Johane, synovec Antona, bratranec Antonie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}6. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Kristína Svarinská]] | Klára Kučerová | bývalá spolumajiteľka Dunaja a predavačka na oddelení módy, teraz so synom a otcom v Amerike | snúbenica Lukáša, vdova po Petrovi '''†''', mama Filipa, dcéra Ernesta a Eleonóry, švagriná Ireny, Leopolda a Imricha, nevesta Rudolfa a Edity, bývalá partnerka Kamila | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Roman Michalko]] |Filip Kučera |dieťa, teraz v Amerike |syn Kláry a Petra '''†''', vnuk Edity, Rudolfa, Ernesta a Eleonóry, synovec Ireny, Imricha a Leopolda, bratranec Ota a Lujzy | style="background: #D3FFDD; text-align: center; " | 7. - 14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |6. |- |[[Tomáš Maštalír]] |Leopold Kučera |vrátil sa zo Švajčiarska, bol v kúpeľoch, začal znova chodiť po úraze (padol z koňa), v odboji |syn Edity a Vladimíra, nevlastný syn Rudolfa, nevlastný brat Ireny a Petra '''†''', švagor Imricha a Kláry, strýko Ota '''†''', Lujzy a Filipa, bratranec Antónie, synovec Antona | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}2.,15. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |14. |- |[[Marta Turianová]] |Hana Petrášová |slúžka u Kučerovcov | ---- | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |15. |- ! colspan="7" |rodina Bocskayovi |- | [[Barbora Andrešičová]] | Irena Bocskay {{Small|(rod. Kučerová)}} | bývalá spolumajiteľka obchodného domu Dunaj, bývalá riaditeľka v kameňolome a šéfredaktorka Hlasu odboja, v odboji, čaká dieťa, teraz sa ukrýva u Lucie pred zatykačom za protinacistickú propagandu | manželka Imricha, matka Ota '''†''' a Lujzy, dcéra Rudolfa a Edity, sestra Petra '''†''' a polorodá sestra Leopolda, švagriná Kláry, krstná mama Filipa, neter Antona a Terezy, sesternica Antónie a Františka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}15. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Ivan Šándor]] | Imrich Bocskay | šľachtic, zástupca guvernéra Národnej Banky, šéf odboja | manžel Ireny, otec Ota '''†''' a Lujzy, švagor Petra '''†''', Kláry a Leopolda, zať Rudolfa a Edity, strýko Filipa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}15. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Thalia Alexandra Král]] | Lujza Bocskay |školáčka, teraz sa ukrýva u Lucie | dcéra Ireny a Imricha, vnučka Rudolfa a Edity, neter Kláry, Petra '''†''' a Leopolda, sestra Ota '''†''', sesternica Filipa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}15. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Šimon Silaj]] | '''†''' Oto Bocskay |zomrel pri bombardovaní | syn Ireny a Imricha, vnuk Rudolfa a Edity, synovec Kláry, Petra '''†''' a Leopolda, brat Lujzy, bratranec Filipa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}12. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Holubcovi |- | [[Filip Tůma]] | Anton Holubec | bývalý šéf ÚŠB, bývalý riaditeľ obchodného domu Dunaj, kolaborant, udávač, vrah, sexuálny násilník ( Alenka, Marta, Lena, atď.) | manžel Terezy, otec Antónie, milenec Adely, bývalý manžel Leny, brat Edity, strýc Petra '''†''', Ireny a Leopolda, švagor Rudolfa a bývalý švagor Waltera a Helgy | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}15. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Barbora Chlebcová]] | Tereza Holubcová <small>(rod.Lapšanská)</small> | bývalá vedúca a predavačka na oddelení módy v Dunaji, bývalá veliteľka ženského krídla HSĽS a bývalá predsedníčka SSŽ, udala manžela za falšovanie dokladov |manželka Antona, matka Antónie, švagrina Rudolfa a Edity, neter Františka a Valérie Kocábových | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 5. - 7., 9. - 15. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Zuzana Mitríková]] |Antónia Holubcová |dieťa |dcéra Antona a Terezy, neter Edity, teta Ireny a Leopolda, Lujzy, Ota '''†''' a Filipa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |11. - 15. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Almásyovci |- | [[Vladimír Hajdu|Ady Hajdu]] | Ernest Almásy | šľachtic, v odboji, teraz ušiel s dcérou a vnukom do Ameriky | otec Kláry, svokor Petra '''†''' a dedo Filipa, láska sestry Bernadetty (Emílie) | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |5. - 8., 10.- 14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Dagmar Sanitrová]] |'''†''' Eleonóra Rakovská <small>( Bernadetta )</small> |matka predstavená |biologická matka Kláry, babka Filipa, láska Ernesta | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 5.., 10. - 14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |15. |- ! colspan="7" |rodina Kudličkovi |- |[[Adam Bardy]] |Lukáš Kudlička |majiteľ obchodného domu Dunaj, podnikateľ, vrah svojho otca, v odboji, zachránil Františka |snúbenec Kláry, bývalý manžel Adely, otec Františka, syn Agáty † a nevl. syn Otílie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 9. - 15. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Nela Pocisková]] |Adela Kudličková <small>(rod.Brunovská)</small> |podnikateľka, spolumajiteľka Dunaja, falšovala doklady |bývalá manželka Lukáša, matka Františka, dcera Aurélie, bývalá milenka Antona Holubca | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 11.- 15. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |(nedostupné) |František Kudlička |dieťa, trpel hemolytickou chorobou |syn Adely a Lukáša, vnuk Aurélie, nevlastný vnuk Otílie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |15. |- |[[Oľga Solárová]] |Otília Kudličková |dôchodkyňa z Liptovského Mikuláša, má byt v Bratislave |nevlastná mama Lukáša, nevlastná babka Františka, sestra Dariny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 10. - 11. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Andrea Süttöová]] |'''†''' Agáta Kudličková |zomrela, bola vo väzení za vraždu manžela, ktorú spáchal jej syn |mama Lukáša, babka Františka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 10. |- ! colspan="7" |rodina Belanovi & Valentovi |- |[[Lesana Krausková]] |Alena Belanová <small>( rod. Valentová )</small> |vedúca na oddelenia módy, módna návrhárka, bývalá špiónka v rafinérii Apollo, v odboji, čaká dieťa |manželka Michala, sestra Maríny '''†''', bývalá švagriná Jana, bývalá priateľka Martina a Jakuba, neter Rozálie, krstná mama Filipa Kučeru a Márie Dušekovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 15. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Peter Pecha]] |Michal Belan <small>( Karol Marceli )</small> |nadporučík slovenskej armády, v odboji, bývalý seminarista v kostole |manžel Aleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 5. - 7., 14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 11.-13., 15. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 10. |- |[[Ela Lehotská]] |Ida Valentová |dôchodkyňa, býva v Lučenci |matka Aleny a Maríny '''†''', svokra Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9. - 10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Gabriela Dolná]] |Rozália Valentová |dôchodkyňa, býva v Lučenci |teta Aleny a Maríny '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Kováčovi |- |[[Matej Landl]] |Ján Kováč |bývalý okresný veliteľ Hlinkovej gardy, vrátnik v Dunaji, bývalý majiteľ penziónu, stará sa o Ondríka s Luciou Vychodilovou |vdovec po Maríne '''†''', bývalý švagor Aleny, kamarát Márie a Lucie, stará sa o Ondríka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |15. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. - 14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Anna Magdaléna Hroboňová]] |'''†''' Marína Kováčová <small>( rod.Valentová )</small> |sekretárka, zomrela pri pôrode |manželka Jána, sestra Aleny '''†''', neter Rozálie, bývalá priateľka Milana Kohúta | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 7. - 10. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Vincent Figula]] |Ondrej Čontoš |dieťa, páči sa mu Kristína |syn Malvíny, adoptívny syn Viliama, v starostlivosti Jána | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |6. - 11., 13. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. - 5., 14. - 15. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Koptíkovi |- |[[Filip Šebesta]] |Ladislav Koptík |člen odboja, komunista, partizán |vdovec po Magde '''†,''' brat Anežky '''†,''' kamarát Dávida | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 13. - 15. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. - 12. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Monika Szabó]] |'''†''' Magda Koptíková <small>(rod.Lepáčková)</small> |bola fotografka v Dunaji, pomáhala s Hlasom odboja, bola v odboji, popravená Krügerom za spoluprácu s odbojom (noviny Hlas odboja) |manželka Laca, bývalá manželka Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 7. - 13. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Sára Suchovská]] |'''†''' Anežka Koptíková |obesená po atentáte na Josepha Diettricha, čašníčka v Dunaji |sestra Laca, bola zalúbená do Dávida Gutmanna | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Majerovi ( & Vágnerovi + Krupinovi ) |- |[[Sarah Arató]] |Dr. Šarlota Majerová |lekárka, učiteľka na fakulte, v odboji |mama Barbory, bývalá manželka Ivana '''†''', bývalá priateľka Leopolda Matúša a Jonáša, kolegyňa Vilmy, Václava a Alberta | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 2. - 15. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Gréta Polonská]] |Barbora Vargová Krupinová |študentka, potratila dieťa |dcéra Šarloty a Jonáša, partnerka Thomasa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 13. - 15. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 11. |- |[[Peter Ondrejička]] |Jonáš Krupina |podnikateľ |otec Barbory a Dany, láska Šarloty, manžel Boženy | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 13. - 14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |15. |- ! colspan="7" |rodina Dočekalovi |- |{{farba|gray|(nedostupné)}} |Peter Dočekal |sirota, žije u Kučerovcov |syn Júlie, kamarát Lujzy | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7.{{--}}15. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Simona Kollárová]] |'''†''' Júlia Dočekalová |zomrela na rakovinu, pracovala pre Antona ako <nowiki>''milenka''</nowiki> Petera Kučeru |vdova, matka Petera | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7.{{--}}8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |hlavné židovské rodiny : |- ! colspan="7" | rodina Gutmannovi |- | [[Jakub Jablonský]] | Dávid Gutmann |Žid v odboji, bývalý študent architektúry, bývalý architekt u Hanákovcov, pracoval na Ústredni Židov, partizán | partner Evy '''†''', otec Janka a Márie, vnuk Márie, kamarát Laca, Aleny, Kláry a Magdy '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}15. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Martin Minarovič]] |Ján Dušek |dieťa |syn Evy '''†''' a Dávida, brat Márie, synovec Adama, pravnuk Márie Gutmannovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. - 11. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |13. - 15. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |12. |- |[[Adela Babulic]] |Mária Dušeková |dieťa |dcéra Evy '''†''' a Dávida, sestra Jána, neter Adama, pravnučka Márie Gutmannovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 12. - 15. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Jana Pilzová]] | Mária Gutmannová | bývalá majiteľka penziónu, v koncentračnom tábore, Židovka, slúžka a pekárka v Auschwitzi | babka Dávida, prababka Janka a Márie Dušekových | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |12. |- | [[Petra Dubayová]] | '''†''' Eva Dušeková | majiteľka kabaretu a speváčka, arizátorka penziónu, bývalá predavačka a upratovačka na oddelení módy, zomrela na následky bombardovania v Bratislave, bola v odboji | partnerka Dávida, mama Jána a Márie, sestra Adama, bývalá milenka Waltera | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}12. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Martin Klinčúch]] |Adam Dušek |gardista |brat Evy '''†''', ujo Jána a Márie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 12. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |príslušníci SS s rodinami : |- ! colspan="7" | rodina Klausovci |- | [[Ján Koleník]] | Walter Klaus | príslušník SS, vrah Petera '''†''', brata Wolfganga '''†''' a Jarky '''†''', postrelil ho Lukáš Kudlička, postrelil Lenu | manžel Helgy, otec Wolfganga '''†''' a Richarda, nevlastný otec Elizy, brat Wolfganga '''†''', švagor Leny, zať Josepha '''†''', bývalý milenec Evy, Jarky a Astrid | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}15. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Jana Majeská]] | Helga Klaus <small>(rod. Diettrich)</small> |manželka príslušníka SS, na materskej, vrahyňa Ludwiga | manželka Waltera, matka Elizy, Richarda a Wolfganga '''†''', bývalá milenka Ludwiga '''†''', dcéra Josepha '''†''', sestra Leny, švagriná Wolfganga '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}15. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Kristína Székely]] |Eliza Klaus |dieťa, bola v sirotčinci |dcéra Helgy a Ludwiga '''†''' ''<small>(oficiálne Waltera)</small>'', sestra Wolfganga '''†''' a Richarda''',''' neter Leny a Wolfganga '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 7. - 12.,15. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |13. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Bruno Oravec]] |Richard Klaus |dieťa |syn Helgy a Waltera, brat Elizy a Wolfganga '''†''', synovec Leny a Wolfganga '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 11. - 15. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |(nedostupné) |† Wolfgang Klaus ml. |zomrel na záškrt |syn Helgy a Waltera, brat Elizy, synovec Leny a Wolfganga | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Šimon Jakuš]] |'''†''' Wolfgang Klaus st. |mal Downov syndróm, bol udusený bratom Walterom v sanatóriu |brat Waltera, švagor Helgy, strýko Wolfganga | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |7. - 8. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Lívia Michalčík Dujavová]] |Dita Klaus |opatrovateľka Wolfganga |sesternica Waltera a Wolfganga''',''' teta Wolfganga '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7. - 8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Zuzana Šicková]] | Miriam <nowiki>''Mira''</nowiki> | slúžka u Klausovcov | --- | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 4.{{--}}15. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Diettrich |- |[[Jana Kovalčiková]] |Lena Diettrich |majiteľka kabaretu a bývalá spolumajiteľka obchodného domu Dunaj, v odboji, postrelená Walterom, keď zachránila Reného |bývalá partnerka Reného, bývalá manželka Antona, láska Caspera, dcéra Josepha '''†''', sestra Helgy, švagriná Waltera, teta Elizy, Richarda a Wolfganga '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. - 8. 10.- 15. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ján Mistrík]] |'''†''' Joseph Diettrich |nemecký dôstojník; bol otrávený kyanidom v obchodnom dome Dunaj vďaka Anežke Koptíkovej |otec Leny a Helgy, svokor Waltera, dedo Wolfganga '''†,''' Elizy a Richarda | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Raue ( & Wágnerovi ) |- |[[Monika Hilmerová]] |Dr. Vilma Raue <small>(rod.Rusnáková)</small> |doktorka, v odboji, bývalá vedúca oddelenia módy |manželka Alberta, matka Kristíny, nevlastná mama Thomasa, bývalá manželka Štefana, svokra Ervína '''†''', kolegyňa Šarloty a Viktora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 15. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ján Dobrík]] |Dr. Franz Raue <small>( Albert Zauber )</small> |príslušník armády, lekár, v odboji |manžel Vilmy, otec Thomasa, kolega Šarloty a Viktora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |5. - 15. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Krištof Kelíšek]] |'''†''' Thomas Raue |študent nemeckého gymnázia, v odboji, teraz na fronte, zomrel na následky strelného poranenia |partner Barbory, syn Alberta / Franza Raue, nevlastný syn Vilmy | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |7. - 15. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Mária Landlová]] |Hilda Wágnerová |hrdá na nacistický režim |manželka Karola, babka Thomasa, svokra Alberta | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Vladimír Rohoň]] |Karol Wágner |hrdý na nacistický režim |manžel Hildy, dedo Thomasa, bývalý svokor Alberta | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Müllerovci |- | [[Martin Nikodým]] | Hans Müller | príslušník SS, Sturmbannführer |otec Bernarda, manžel Saskii | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}15. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |{{farba|gray|(nedostupné)}} |Saskia Müller |žena v domácnosti |manželka Johanna, matka Bernarda | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |5. - 6., 10. - 11., 13. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Oliver Hlasný]] |Bernard Müller |žiak nemeckého gymnázia |syn Johanna a Saskie, kamarát Daga a Thomasa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7.{{--}}11., 15 | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Bauerovci |- |[[Kamila Heribanová]] |Lucia Vychodilová <small>(rod. Bauer)</small> |sekretárka na štábe SS, vdova, bývalá chemička, v odboji, pomáhá Jánovi Kováčovi s Ondríkom, doma ukrývá Kučerovcov a Irenu s Lujzou |dcéra Berty, mama Jurka '''†,''' manželka Romana '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 13.{{--}}15. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]] |Berta Bauer |karpatská <nowiki>''slovenská''</nowiki> Nemka, udala svojho zaťa a Urbanovcov, predstierala, že je invalidná a nevie chodiť |matka Lucie, svokra Romana '''†''', babka Jurka '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 13.{{--}}15. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ottó Culka]] |'''†''' Roman Vychodil |chemik, v odboji, zomrel na streľbu |manžel Lucie, otec Jurka, zať Berty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 13. |- ! colspan="7" |rodina Krügerovci '''†''' |- | [[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]] | '''†''' Gerhard Krüger | príslušník SS, Sturmbannführer, vrah Magdaleny Koptíkovej '''†,''' zastrelil ho Laco Koptík |manžel Ingrid '''†''', otec Daga '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |15. |- |{{farba|gray|(nedostupné)}} |'''†''' Ingrid Krügerová |zomrela na gangrénu |manželka Gerharda '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5. - 7. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Maroš Baňas]] |'''†''' Dag Krüger |žiak nemeckého gymnázia, boxoval, bol v Maďarsku na fronte, kde aj zomrel |syn Gerharda '''†''' a Ingrid '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7.{{--}}11. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Weissovci '''†''' |- | [[Marek Fašiang]] | '''†''' Ludwig Weiss | Oberstürmbannführer, vojenský pridelenec a dôstojník, bol na fronte a oslepol na jedno oko, zastrelila ho Helga Klaus | bývalý milenec Helgy, otec Elizy Klaus | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 5.{{--}}6., 10. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |9. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Grabeovci |- |[[Ján Bakala]] |'''†''' Horst Grabe |Obersturmbannführer, bol obesený za zradu na príkaz Waltera Klauss |manžel Frídy, milenec Leny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 7. - 8. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Diana Dulinková]] |Frída Grabe |odišla do Berlína |vdova po Horstovi | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |členovia SS armády : |- |[[Marcel Ochránek]] |Erich Fischer |príslušník SS, Standartenführer, páčila sa mu Helga, jeho fenka Heidi bola zabitá Walterom, berie pervitín, očistil Astrid v Berlíne |partner Astrid | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9.{{--}}10., 12., 14.{{--}}15. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Patrik Masár]] |Kurt Hofmann |príslušník SS, prišiel so zatykačom na Kučerovce, Irenu a Lenu |pravá ruka Waltera | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 13. - 15. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Přemysl Boublík]] |Günter |príslušník SS, zabil Žida na ulici | býval s Klárou, Alenou a Lacom, kamarát Larsa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 13. - 15. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] |Jürgen Weismann |príslušník SS, odišiel do Nemecka |páčila sa mu Lena | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Enrico Favero]] |'''†''' Lars |príslušník SS, zastrelila ho Kristína Steinerová |kamarát Güntera | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 13. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Adam Jančina]] |'''†''' Jürgen Schultz |príslušník SS, zrazila ho autom Helga Klaus, odhalil Kristínu |páčila sa mu Kristína | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 13. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Matej Erby]] |'''†''' Sebastian Bach |príslušník SS, plánoval atentát na Hitlera s Albertom, popravený, obvinil Waltera Klausa |spolužiak Waltera | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 12. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |nemeckí občania : |- |[[Adriana Novakov]] |Astrid Höss |aristokratka, neter Rudolfa Hössa, skončila v koncentračnom tábore z ktorého utiekla, ukrývala sa v zrube u partizánov, postrelila Laca, bola na Vydrici ako spoločnička, teraz paktuje s Erichom proti Helge |partnerka Ericha, bývalá milenka Waltera Klausa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 11. - 12. 14. - 15. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Lucia Vráblicová]] |Gloria Maschke |bývalá vedecko - medicínska pracovníčka na Antopologickom inštitúte v Berlíne, testovala Waltera Klausa, teraz v Osvienčime, povedala Astrid pravdu o rodine Klausovcov |asistentka Dr. [[Josef Mengele|Mengeleho]] | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 8., 10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |12. |- |[[Bianka Šutičová]] |Ulrike Haushoffer |nemecká občianka |páčil sa jej Ludwig Weiss | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 6. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |ostatné slovenské rodiny : |- ! colspan="7" |rodina Horváthovci |- | [[Vladimír Černý (herec)|Vladimír Černý]] | Pavol Horváth | bývalý policajný prezident | manžel Alžbety, otec Johany '''†'''; kamarát Edity a Rudolfa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}10., 12., 14.{{--}}15. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Zuzana Frenglová]] | Alžbeta Horváthová | členka spolku slovenských žien | manželka Pavla, matka Johany '''†''', kamarátka Edity, Rudolfa, Gizely a Valérie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}7., 9. - 10., 13. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Mária Schumerová]] | '''†''' Johana Kučerová <small>(rod.Horváthová)</small> | umelkyňa (maliarka); zomrela po streľbe na ulici, bola chorá | manželka Petra, dcéra Pavla a Alžbety, kamarátka Kláry | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 3.{{--}}4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Kocábova |- |[[Pavol Topoľský]] |'''†''' František Kocáb |gardista, bol zavraždený Júliusom Šándorom |manžel Valérie, ujo Terezy | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 2.,4. - 7. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Mária Brainerová]] |Valéria Kocábová |dôchodkyňa |vdova po Františkovi, teta Terezy, prateta Antónie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7. - 8., 10. - 11. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Turzovci |- |[[Žofia Martišová]] |Stela Turzová |dôchodkyňa |babka Kamila, kamarátka Kláry | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3.{{--}}8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Tomáš Pokorný]] | Kamil Turza | právnik | vnuk Stely, kamarát Petra '''†''', Ervína a Ireny, bývalý snúbenec Kláry a Vierky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 3.{{--}}4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}2., 5. 7. - 8., 10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |14. |- ! colspan="7" |rodina Maníkovci |- |[[Marián Labuda ml.]] |Tibor Maník |gardista, bývalý vedúcí na pošte v Banskej Bystrici, teraz <nowiki>''partizán''</nowiki>, vrah partizánov |manžel Táni, otec Tibora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9.{{--}}10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Katarína Baranová]] |Táňa Maníková |žena v domácnosti |manželka Tibora, matka Tibora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9.{{--}}10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |(nedostupné) |Tibor Maník <small>ml.</small> |dieťa |syn Tibora a Táni | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9.{{--}}10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Bogárovci |- | [[Juraj Rašla]] | Štefan Bogár |bývalý gardista | otec Kristíny a Paľka, bývalý manžel Vilmy, manžel Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |7. - 8. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Edita Borsová]] |Marta Bogárová |bývalá majiteľka penziónu |manželka Štefana, matka Pavla, nevlastná matka Kristíny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |7. - 8. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |{{farba|gray|(nedostupné)}} |Pavol Bogár |žiak nemeckého gymnázia |syn Štefana a Marty, nevlastný brat Kristíny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |7. - 8. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" | rodina Lukáčovci |- | [[Matúš Kvietik]] | Jakub Lukáč | bývalý čašník v obchodnom dome Dunaj, teraz na úteku |partner Gréty, ex-partner Aleny, brat Anny, Ludovíta, Mateja a Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}7. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Chiara Mederová]] |Gréta Kopecká |bývalá zlatníčka v obchodnom dome Dunaj, teraz na úteku |priateľka Jakuba | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |5. - 7. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Jan Révai]] |Martin Lukáč |v Amerike s deťmi |bývalý partner Aleny, otec Jakuba, Anny, Ludovíta, Mateja a Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 3.{{--}}4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5.{{--}}6. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Jana Zvaríková]] | '''†''' Zuzana Lukáčová st. | zomrela na [[Tuberkulóza|tuberkulózu]] |manželka Martina, matka Jakuba, Anny, Ludovíta, Mateja a Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Richard Kinšt]] | Ľudovít Lukáč | školák v Amerike |brat Jakuba, Anny, Mateja , Pavla a Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | {{farba|gray|(nedostupné)}} | Anna Lukáčová | školáčka v Amerike |sestra Jakuba, Ludovíta, Mateja a Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | {{farba|gray|(nedostupné)}} | Matej Lukáč | školák v Amerike |brat Jakuba, Anny, Ludovíta a Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | |Pavol Lukáč |školák v Amerike |brat Jakuba,Anny, Ludovita ,Mateja a Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Hanákovci '''†''' |- |[[Juraj Loj]] |'''†''' Viktor Hanák |šéf rafinérie Apollo, bývalý štátny tajomník na ministerstve, zabil svoju manželku Oľgu, potom to poprel, zomrel pri bombardovaní rafinérie Apollo |manžel Oľgy '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9.{{--}}12. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Barbora Bezáková]] |'''†''' Oľga Hanáková |umelkyňa, zabitá manželom |manželka Viktora '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9.{{--}}10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |židovské rodiny & židia : |- ! colspan="7" |rodina Urbanovci |- |[[Martin Mňahončák]] |Viliam Urban |bývalý okresný veliteľ Hlinkovej slovenskej gardy a predavač na oddelení hudby, teraz v koncentračnom tábore |partner Anny, bývalý manžel Anny a Magdy '''†''', otec Veroniky a adoptívny otec Ondríka, syn Stanislavy, kamarát Jána | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 13. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 14. - 15. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Petra Brocková]] |Anna Urbanová |Židovka, bývalá vedúca krajčírskej dielne a predavačka na oddelení hudby, pracovala na Ústredni Židov, teraz v koncentračnom tábore |partnerka Viliama, bývalá manželka Viliama, mama Veroniky, bývalá nevesta Stanislavy | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 13. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 14. - 15. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Adela Babulic]] |Veronika Urbanová |dieťa, teraz v koncentračnom tábore |dcéra Anny a Viliama, nevl. sestra Ondríka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9. - 15. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ľudmila Mandžárová]] |Stanislava Urbanová |matka Viliama, udala syna za vzťah s Annou |matka Viliama, bývalá svokra Anny a Magdanény '''†''', babka Veroniky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 11. |- ! colspan="7" | rodina Steinerovci |- | [[Ráchel Šoltésová]] | Kristína Steinerová <small>( rod. Bogárová )</small> | čašnička v kabarete, bývalá predavačka na oddelení módy, vrátila sa z Palestíny, vdova | vdova po Ervínovi '''†''', dcéra Vilmy a Štefana, nevesta Izáka a Ester nevlastná sesta Pavla, páčí sa jej Dávid | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}4., 13.{{--}}15. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Károly Tóth|Karol Tóth]] | '''†''' Ervín Steiner | bývalý právnik, vrátil sa z Palestíny, zomrel v boji (SNP) | manžel Kristíny, syn Izáka a Ester, kamarát Petra a Kamila | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 2.{{--}}4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1., 13. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Marián Slovák]] | Izák Steiner | bývalý majiteľ pivovaru, odišiel do Palestíny | manžel Ester, otec Ervína '''†''', svokor Kristíny, kamarát Rudolfa a Edity | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ľudmila Lukačíková Kozmenko]] |Ester Steinerová |žena v domácnosti, odišla do Palestíny |manželka Izáka, matka Ervína '''†''', svokra Kristíny, kamarátka Edity a Rudolfa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}2, 4.. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Tomáš Turek]] |Kornel Steiner |Žid na úteku, je z Humenného |bratranec Izáka, otec Rebeky a Samuela, manžel Štefánie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |{{farba|gray|(nedostupné)}} |Štefánia Steinerová |Židovka na úteku, je z Humenného |matka Rebeky a Samuela, manželka Kornela | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |{{farba|gray|(nedostupné)}} |Rebeka Steinerová |Židovka na úteku, je z Humenného |dcéra Kornela a Štefánie, sestra Samuela | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Natan Šantavý]] |Samuel Steiner |Žid na úteku, je z Humenného |syn Kornela a Štefánie, brat Rebeky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Karnitzovi |- |[[Veronika Lackovičová]] |Ester Karnitzová |v koncentračnom tábore, Židovka |dcéra Adiny a Félixa, kamarátka Dávida a Laca, bývalá opatrovateľka Johanna | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5.{{--}}8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Tibor Fabó]] |'''†''' Félix Karnitz |Žid, bývalý lekárnik, zomrel v koncentračnom tábore |otec Ester, manžel Adiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5.{{--}}7. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Valéria Fürješová]] |'''†''' Adina Karnitzová |Židovka, bývalá lekárnička, zavraždená Valeriánom |manželka Félixa, matka Ester | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5.{{--}}6. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Weinbergovci |- |[[Tatiana Šúrová]] |Jozefína Weinbergová |Židovka, dojka Antónie |manželka Zoltána, matka Oskara | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |11. - 13. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Michal Legíň]] |Zoltán Weinberger |Žid, ukrýval sa u Kučerovcov |manžel Jozefíny, otec Oskara | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |11. - 12. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |židovský občania : |- |[[Csongor Kassai]] |Joachim |Žid, učil deti v dielni, ukrývá sa |otec Alžbety, kamarát Leny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 10. - 13. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Sofia Lord]] |Alžbeta |hluchonemé dieťa, ukrývá sa |dcéra Cyrila, kamarátka Leny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 10. - 13. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[László István Béhr]] |Kasper |Žid, utiekol cez hranice, ukrýval sa vo františkánskom kláštere |láska Leny Diettrich | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 4.{{--}}6. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Petra Gavláková]] |Ráchel Elsnerová |pracovala v dielni, teraz je v koncentračnom tábore |matka Judity | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 6. - 11., 13. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Kristína Sihelská]] |Chana |pracovala na Ústredni Židov |kamarátka a kolegyňa Jakoba a Dávida Gutmanna | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7.{{--}}9., 11. - 12. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Milan Chalmovský]] |Jakob |pracovala na Ústredni Židov |kamarát a kolega Chany a Dávida Gutmanna | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7.{{--}}9., 11. - 12. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Veronika Šupejová]] |Sára Lochová |Židovka, pracovala v dielni, teraz je v koncentračnom tábore |matka Šimona a Adiny, kamarátka Ester a Anny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5.{{--}}7. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Anton Šulík ml.]] |Áron Alner |bývalý pekár v Dunaji, Žid, utiekol do Maďarska s rodinou |manžel Ljuky, otec Maxmiliána, Daniela, Simona, Eugena, Ladislava, Blanky a Rozálie, kamarát Rudolfa Kučeru | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}5., 8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Makar Tikhomirov]] |Rudolf Vrba <small>alebo</small> Walter Rosenberg |Žid, ktorý utiekol z Osvienčimu | kamarát Rudolfa <small>alebo</small> Waltera | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |11. |- ! colspan="7" |gardisti z Hlinkovej slovenskej strany : |- | [[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]] | Július Šándor | gardista, vrah Františka Kocába, pokusil sa zabiť Terezu, vrátil sa z frontu ako nadporučík slovenskej armády, postrelený do nohy Dávidom, keď zabíjal v Kremničke |bývalý priateľ Kristíny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |7. - 8., 12. - 15. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}6. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Lukáš Šípka]] |Jožo |gardista |kamarát Patrika †, Nikolasa, Borisa, Kazimíra, Ota a Izidora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5. - 15. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Lukáš Trepáč]] |Nikolas |gardista |kamarát Patrika †, Joža, Borisa, Kazimíra, Ota a Izidora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5. - 15. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Luboš Hrbal|Luboš Hrbal,]] |Boris |gardista |kamarát Patrika †, Joža, Nikolasa, Kazimíra, Ota a Izidora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5. - 15. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Marcel Čálik]] |Kazimír |gardista |kamarát Patrika †, Joža, Nikolasa, Borisa, Ota a Izidora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5. - 15. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Tomáš Haveta]] |Oto |gardista |kamarát Patrika †, Joža, Nikolasa, Borisa, Kazimíra a Izidora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5. - 15. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Tomáš Kupec]] |Izidor |gardista |kamarát Patrika †, Joža, Nikolasa, Borisa, Ota a Kazimíra | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5. - 15. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Martin Grman]] |Vojtech Kadnár |gardista, vo väzení za vraždu |kamarát Júliusa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |členovia Slovenskej armády : |- |[[Dávid Hartl]] |Vincent Lém |vojak, partizán pri SNP |kamarát Laca | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 13.{{--}}15. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 12. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Juraj Koči]] |Ľuboš Brezina |lekár, má cukrovku, v odboji, účastník SNP |spolužiak Vilmy a Fera, kamarát Thomasa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9. - 15. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Dávid Kakas|Dávid Kakaš]] |František Lauka |lekár, má amputovanú ruku, v odboji, účastník SNP |spolužiak Vilmy a Ľuboša, kamarát Thomasa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9. - 15. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |členovia Červenej armády : |- |[[Lukáš Latinák]] |Oleg Olegovič Michajlov |generálplukovník | velitel Váňi | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 15. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Éva Vica Kerekes|Vica Kerekes]] |Zoja Zariečna |poľná zdravotná sestra |manželka Leopolda | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 15. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Adam Madeja]] |Váňa |vojak, prežil Tiborovu strelbu |kamarát Sergeja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 13. - 15. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 12. |- ! colspan="7" |komunisti : |- |[[Kristóf Melecsky]] |Dezider |komunista bol zavretý v Ilave |kamarát Laca | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |spolok slovenských žien tzv. okrášľovací spolok : |- | [[Oľga Belešová]] | Valeria Valešková | členka spolku slovenských žien | manželka Miloša, kamarátka Edity, Gizely a Alžbety | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}3., 5.{{--}}7., 9. - 11. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Hana Gajdošová-Letková]] | Gizela Hoffmannová | členka spolku slovenských žien | manželka Vincenta; kamarátka Edity, Valérie a Alžbety | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}2., 5.{{--}}6., 9. - 10., 13 | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |zamestnanci obchodného domu Dunaj : |- |[[Igor Kasala]] |Karol Tomka |vedúci v reštaurácii |manžel Jany, bývalý priateľ Vilmy Raue | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5. - 15. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | | |- |[[Jana Jackovičová]] |Elena |sekretárka |zamestnankyňa Lukáša | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 11. - 15. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |nemocnica : |- |[[Hana Krejčová]] |Zuzana Lukáčová |zdravotná sestra v nemocnici |sestra Jakuba, Ľudovíta, Mateja, Pavla a Anny, teraz žije s Vilmou, Albertom a Thomasom Raue | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. - 15. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Dušan Szabó]] |Dr. Václav Važan |primár v nemocnici |kolega Šarloty, Vilmy a Alberta | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. - 15. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ivan Krúpa]] |[[Docent|doc.]] Dr. Zoltán Polák |dekan [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|lekárskej fakulty]], lekár, pomáhá v nemocnici |profesor na lekárskej fakulte | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9. - 10., 12. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" | aktuálne ostatné postavy : |- |[[Roman Poláčik]] |René Monde |cudzinec, prekladateľ SS, tajne v odboji, chce ho zabiť Walter |bývalý partner Leny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 13.{{--}}15. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |zamestnanci kabaretu : |- |[[Tamara Hrnčiarová]] |Dorota Gajdošová |speváčka v kabarete |býva u Kučerovcov | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 14.{{--}}15. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 13. |- |[[Viktória Kondrashová]] |Zita |speváčka v kabarete |vysmievala sa z Evy | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9.{{--}}10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |františkánsky kostol : |- |[[Ján Gallovič]] |kňaz Povzdech |františkánsky kňaz |ordinár seminaristu | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}2., 5. - 8., 11. - 15. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |bývalé ostatné postavy : |- |[[Erik Žibek]] |Matúš Lenart |letec z letky, barman, zrádca, odišel preč po odhalení, bol v odboji |bývalý priateľ Šarloty, kamarát Petra '''†''', bývalý spojenec Imricha aj Waltera | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 6., 9.{{--}}10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Maroš Kramár]] <small>[[Michal Kaprálik]]</small> |Vladimír Ruttkay |obchodník, majiteľ kameňolomu, podvodník, utiekol do zahraničia |bývalý priateľ Edity, otec Leopolda Kučeru | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |9. - 10. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ondřej Kavan]] |Ján Nehera |majitel obchodného domu Nehera |šéf Adely, známy Antona | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. - 2., 4., 10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Martin Donutil]] |Oldřich Nový |herec, má ženu Židovku |kolega Evy Dušekovej '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 11. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Juliana Hamranová]] |Nora Čenková |vdova, jej muž zomrel v bani |mama Mila, Timei, Jarmily, Tomáša a Alžbety | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |bývalí zamestanci obchodného domu Dunaj : |- |[[Ján Cibula]] |Milan Kohút |bývalý opravár v obchodnom dome Dunaj, ušiel pred vojnou, prišiel o nohu, bol zlý človek |bývalý priateľ Maríny '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9. - 10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Peter Trník]] |Emil Klimo |bývalý vedúci strážnej služby |kamarát Karola a Jána | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. - 6. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Zuzana Kyzeková]] |Lýdia |bývalá sekretárka v Dunaji |kamarátka Emila | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. - 6. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Kristína Spáčová]] |Marta Grúberová |klaviristka, bola znásilnená Antonom Holubcom, odišla zo Slovenského štátu |kamarátka Kláry a Aleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |ostatné postavy, ktoré zomreli : |- |[[Lukáš Frflajs]] |'''†''' Patrik |gardista, zastrelila ho Zuzana, keď chcel zabiť Alberta |kamarát Joža, Nikolasa, Borisa, Kazimíra, Ota a Izidora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5. - 15. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | | |- |[[Noël Czuczor]] |'''†''' Oskar Halás |obchodník, gay, zastrelil ho Anton |partner ?, pomáhal Dorote | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |15. |- |[[Juraj Dobiš]] |'''†''' nedostupné |zavraždený pri úteku z transportu |partner Oskara | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 14.,15. |- |[[Paula Lopatovská]] |'''†''' Milada |komunistka, bola zavretá v Ilave, partizánka, zabitá Tiborom |kamarátka Laca | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 10.,12. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ladislav Ladomirjak]] |'''†''' Sergej |vojak, okrádal mrtvých, zastrelil ho Váňa |kamarát Váňu | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 13. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ján Greššo]] |'''†''' Dr. Ivan Majer |primár psychiatrie, bol zastrelený na Patrónke SS vojakom |bývalý manžel Šarloty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. - 2., 4.- 5., 11. - 12. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 14. |- |[[Anna Jakab Rakovská]] |'''†''' Malvína Čontošová |bývalá spoločníčka na Vydrici a predavačka na oddelení módy, bola zavraždená básnikom Valeriánom |matka Ondríka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 4. - 5. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Roman Hargaš]] |'''†''' Valerián Furdek |básnik, vrah mladých žien <small>( zavraždil Malvínu Čontošovú )</small> |bol zavraždený Antonom Holubcom | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5.{{--}}6. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Lucia Siposová]] |'''†''' Ela |bývalá kabaretiérka, v odboji, nechal ju zastreliť Walter Klaus |bývalá kamarátka Evy | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}9. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |11. |- |[[Lenka Kopuncová - Fecková]] |'''†''' Jarka |speváčka, obesil ju Walter v práci |bývalá milenka Waltera | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Andrea Kiráľová]] |'''†''' Viera Vargová |služobná v rodine Šarloty, zomrela v nemocnici po krátkej chorobe |starala sa o Barboru <small>( dcéru Šarloty a Jonáša</small> <small>)</small> | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 12. - 13. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Peter Oszlík|Peter Oszlik]] |'''†''' Marek Drobný |zlodej, bol zabitý |bývalý priateľ Emílie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. - 2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |} == Série == {|class="wikitable sortable" style="width:50%; text-align:center" ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Časti ! colspan="2" | Premiéra ! rowspan="2" | Slot ! rowspan="2" | Stanica |- ! Prvá epizóda ! Posledná epizóda |- | style="background:#BB2528; width:1%;" | | '''[[#1. séria|1.]]''' | 20 | [[10. január]] [[2023]] | [[16. marec]] [[2023]] | rowspan="4" | Utorok & štvrtok 20:30 | rowspan="18" | [[TV Markíza]] |- | style="background:#80461B; width:1%;" | | '''[[#2. séria|2.]]''' | 20 | [[21. marec]] [[2023]] | [[30. máj]] [[2023]] |- | style="background:#FFA500; width:1%;" | | '''[[#3. séria|3.]]''' | 15 | [[22. august]] [[2023]] | [[10. október]] [[2023]] |- | style="background:#F7C34B; width:1%;"| |'''[[#4. séria|4.]]''' | 15 | [[12. október]] [[2023]] | [[30. november]] [[2023]] |- | style="background:#F7C34B; width:1%;"| | colspan="2" | '''[[#Vianočný špeciál (2023)|Vianočný špeciál]]''' | colspan="2" | [[5. december]] [[2023]] | Utorok 20:30 |- | style="background:#008B00; width:1%;"| | '''[[#5. séria|5.]]''' | 21 | [[23. január]] [[2024]] | [[4. apríl]] [[2024]] | rowspan="4" | Utorok & štvrtok 20:30 |- | style="background:#9BD7C8; width:1%;"| | '''[[#6. séria|6.]]''' | 21 | [[9. apríl]] [[2024]] | [[20. jún]] [[2024]] |- | style="background:#0e6a9f; width:1%;"| | '''[[#7. séria|7.]]''' | 17 | [[27. august]] [[2024]] | [[22. október]] [[2024]] |- | style="background:#6395EC; width:1%;"| | '''[[#8. séria|8.]]''' | 17 | [[24. október]] [[2024]] | [[19. december]] [[2024]] |- | style="background:#6395EC; width:1%;"| | colspan="2" | '''[[#Vianočný špeciál (2024)|Vianočný špeciál]]''' | colspan="2" | [[19. december]] [[2024]] | Štvrtok 22:10 |- | style="background:#BB2528; width:1%;" | | '''[[#9. séria|9.]]''' | 22 |[[6. január]] [[2025]] |[[18. marec]] [[2025]] | Pondelok 20:30 (špeciálna epizóda)<br />Utorok & štvrtok 20:30 |- | style="background:#80461B; width:1%;" | | '''[[#10. séria|10.]]''' | 22 |[[20. marec]] [[2025]] |[[10. jún]] [[2025]] | Utorok a štvrtok 20:30 |- | style="background:#80461B; width:1%;" | | colspan="2" | '''[[#Príbeh, ktorý ožil|Príbeh, ktorý ožil]]''' | colspan="2" |[[12. jún]] [[2025]] | Štvrtok 20:30 |- | style="background:#FFA500; width:1%;" | | '''[[#11. séria|11.]]''' | 14 | [[2. september]] [[2025]] | [[23. október]] [[2025]] | rowspan="2" | Utorok & štvrtok 20:30 |- | style="background:#F7C34B; width:1%;"| | '''[[#12. séria|12.]]''' | 14 | [[28. október]] [[2025]] | [[4. december]] [[2025]] |- | style="background:#F7C34B; width:1%;"| | colspan="2" | '''[[#Vianočný špeciál (2025)|Vianočný špeciál]]''' | colspan="2" | [[9. december]] [[2025]] | Utorok 20:30 |- | style="background:#008B00; width:1%;"| | '''[[#13. séria|13.]]''' | 19 | [[27. január]] [[2026]] | [[2. apríl]] [[2026]] | rowspan="2" | Utorok a štvrtok 20:30 |- | style="background:#008B00; width:1%;"| | '''[[#14. séria|14.]]''' | 19 | [[7. apríl]] [[2026]] | [[16. jún]] [[2026]] |- |} == Časti == === 1. séria (2023) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! style="background: #3F5C68; color: #FFFFFF;" | № ! style="background: #3F5C68; color: #FFFFFF;" | # ! style="background: #3F5C68; color: #FFFFFF;" | Názov ! style="background: #3F5C68; color: #FFFFFF;" | Réžia ! style="background: #3F5C68; color: #FFFFFF;" | Scenár ! style="background: #3F5C68; color: #FFFFFF;" | Premiéra<br>{{Minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 1 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 10. január 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 12. január 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 17. január 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 19. január 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 24. január 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 26. január 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 31. január 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 2. február 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 7. február 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 9. február 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 11 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 14. február 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 12 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 16. február 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 13 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 13 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 21. február 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 14 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 14 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 23. február 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 15 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 15 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 28. február 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 16 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Epizóda 16 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 2. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 17 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Epizóda 17 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 7. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 18 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Epizóda 18 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 9. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 19 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Epizóda 19 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 14. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 20 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Epizóda 20 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 16. marec 2023 }} |} === 2. séria (2023) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! style="background: #FAF7D5; color: #000000;" | № ! style="background: #FAF7D5; color: #000000;" | # ! style="background: #FAF7D5; color: #000000;" | Názov ! style="background: #FAF7D5; color: #000000;" | Réžia ! style="background: #FAF7D5; color: #000000;" | Scenár ! style="background: #FAF7D5; color: #000000;" | Premiéra<br>{{Minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 21 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 1 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 21. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 22 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 23. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 23 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 28. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 24 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 30. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 25 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 4. apríl 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 26 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 6. apríl 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 27 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 11. apríl 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 28 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 13. apríl 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 29 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 18. apríl 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 30 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 20. apríl 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 31 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 25. apríl 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 32 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 27. apríl 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 33 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 13 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 2. máj 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 34 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 14 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 4. máj 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 35 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 15 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 9. máj 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 36 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Epizóda 16 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 11. máj 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 37 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Epizóda 17 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 16. máj 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 38 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Epizóda 18 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 23. máj 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 39 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Epizóda 19 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 25. máj 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 40 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Epizóda 20 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 30. máj 2023 }} |} {{Časť (TV seriál)}} === 3. séria (2023) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000; width:3%;"| № ! style="background: #C0C0C0; color: #000; width:3%;"| # ! style="background: #C0C0C0; color: #000; width:8%;"| Názov ! style="background: #C0C0C0; color: #000; width:31%;"| Réžia ! style="background: #C0C0C0; color: #000; width:22%;"| Scenár ! style="background: #C0C0C0; color: #000; width:13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 41 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 41 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 22. august 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 42 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 42 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 24. august 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 43 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 43 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 29. august 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 44 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 44 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 31. august 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 45 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 45 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 5. september 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 46 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 46 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 7. september 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 47 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 47 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 12. september 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 48 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 48 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 14. september 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 49 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 49 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 19. september 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 50 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 50 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 21. september 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 51 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 51 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 26. september 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 52 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 52 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 28. september 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 53 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 53 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 3. október 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 54 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 54 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 5. október 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 55 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 55 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 10. október 2023 }} |} === 4. séria (2023) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:3%;"| № ! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:3%;"| # ! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:8%;"| Názov ! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:31%;"| Réžia ! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:22%;"| Scenár ! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 56 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 56 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 12. október 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 57 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 57 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 17. október 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 58 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 58 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 19. október 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 59 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 59 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 24. október 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 60 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 60 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 26. október 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 61 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 61 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 31. október 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 62 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 62 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 2. november 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 63 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 63 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 7. november 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 64 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 64 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 9. november 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 65 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 65 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 14. november 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 66 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 66 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 16. november 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 67 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 67 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 21. november 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 68 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 68 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 23. november 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 69 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 69 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 28. november 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 70 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 70 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 30. november 2023 }} |} === Vianočný špeciál (2023) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:3%;"| № ! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:3%;"| # ! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:8%;"| Názov ! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:31%;"| Réžia ! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:22%;"| Scenár ! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 71 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 71 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 5. december 2023 }} |} === 5. séria (2024) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #778899; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #778899; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #778899; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #778899; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #778899; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #778899; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 72 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 72 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 23. január 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 73 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 73 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 25. január 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 74 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 74 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 30. január 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 75 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 75 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 1. február 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 76 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 76 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 6. február 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 77 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 77 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 8. február 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 78 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 78 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 13. február 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 79 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 79 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 15. február 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 80 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 80 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 20. február 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 81 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 81 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 22. február 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 82 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 82 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 27. február 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 83 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 83 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 29. február 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 84 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 84 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 5. marec 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 85 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 85 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 7. marec 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 86 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 86 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 12. marec 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 87 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Epizóda 87 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 14. marec 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 88 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Epizóda 88 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 19. marec 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 89 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Epizóda 89 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 21. marec 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 90 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Epizóda 90 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 26. marec 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 91 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Epizóda 91 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 28. marec 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 92 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Epizóda 92 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 4. apríl 2024 }} |} === 6. séria (2024) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #778899; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #778899; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #778899; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #778899; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #778899; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #778899; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 93 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 93 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 9. apríl 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 94 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 94 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 11. apríl 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 95 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 95 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 16. apríl 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 96 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 96 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 18. apríl 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 97 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 97 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 23. apríl 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 98 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 98 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 25. apríl 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 99 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 99 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 30. apríl 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 100 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 100 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 2. máj 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 101 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 101 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 7. máj 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 102 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 102 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 9. máj 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 103 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 103 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 14. máj 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 104 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 104 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 16. máj 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 105 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 105 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 23. máj 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 106 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 106 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 28. máj 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 107 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 107 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 30. máj 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 108 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Epizóda 108 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 4. jún 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 109 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Epizóda 109 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 6. jún 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 110 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Epizóda 110 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 11. jún 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 111 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Epizóda 111 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 13. jún 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 112 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Epizóda 112 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 18. jún 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 113 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Epizóda 113 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 20. jún 2024 }} |} === 7. séria (2024) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #778899; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #778899; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #778899; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #778899; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #778899; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #778899; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 114 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 114 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 27. august 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 115 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 115 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 29. august 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 116 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 116 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 3. september 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 117 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 117 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 5. september 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 118 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 118 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 10. september 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 119 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 119 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 12. september 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 120 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 120 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 17. september 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 121 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 121 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 19. september 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 122 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 122 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 24. september 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 123 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 123 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 26. september 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 124 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 124 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 1. október 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 125 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 125 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 3. október 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 126 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 126 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 8. október 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 127 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 127 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 10. október 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 128 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 128 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 15. október 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 129 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Epizóda 129 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 17. október 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 130 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Epizóda 130 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 22. október 2024 }} |} === 8. séria (2024) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #778899; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #778899; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #778899; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #778899; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #778899; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #778899; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 131 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 131 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 24. október 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 132 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 132 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 29. október 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 133 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 133 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 31. október 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 134 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 134 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 5. november 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 135 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 135 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 7. november 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 136 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 136 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 12. november 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 137 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 137 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 14. november 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 138 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 138 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 19. november 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 139 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 139 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 21. november 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 140 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 140 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 26. november 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 141 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 141 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 28. november 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 142 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 142 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 3. december 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 143 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 143 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 5. december 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 144 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 144 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 10. december 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 145 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 145 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 12. december 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 146 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Epizóda 146 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 17. december 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 147 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Epizóda 147 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 19. december 2024 }} |} === Vianočný špeciál (2024) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #778899; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #778899; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #778899; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #778899; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #778899; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #778899; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 148 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 148 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 19. december 2024 }} |} === 9. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 149 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 149 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 6. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 150 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 150 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 7. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 151 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 151 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 9. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 152 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 152 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 14. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 153 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 153 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 16. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 154 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 154 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 21. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 155 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 155 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 23. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 156 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 156 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 28. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 157 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 157 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 30. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 158 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 158 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 4. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 159 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 159 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 6. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 160 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 160 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 11. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 161 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 161 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 13. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 162 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 162 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 18. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 163 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 163 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 20. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 164 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Epizóda 164 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 25. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 165 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Epizóda 165 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 27. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 166 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Epizóda 166 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 4. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 167 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Epizóda 167 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 6. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 168 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Epizóda 168 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 11. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 169 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Epizóda 169 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 13. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 170 | ep2 = 22 | pôvodný názov = Epizóda 170 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 18. marec 2025 }} |} === 10. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #80461B; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #80461B; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #80461B; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #80461B; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #80461B; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #80461B; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 171 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 171 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 20. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 172 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 172 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 25. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 173 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 173 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 27. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 174 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 174 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 1. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 175 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 175 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 3. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 176 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 176 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 8. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 177 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 177 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 10. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 178 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 178 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 15. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 179 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 179 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 17. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 180 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 180 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 22. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 181 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 181 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 24. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 182 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 182 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 29. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 183 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 183 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 6. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 184 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 184 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 13. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 185 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 185 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 15. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 186 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Epizóda 186 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 20. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 187 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Epizóda 187 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 22. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 188 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Epizóda 188 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 27. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 189 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Epizóda 189 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 29. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 190 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Epizóda 190 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 3. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 191 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Epizóda 191 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 5. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 192 | ep2 = 22 | pôvodný názov = Epizóda 192 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 10. jún 2025 }} |} === Príbeh, ktorý ožil (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #80461B; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #80461B; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #80461B; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #80461B; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #80461B; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #80461B; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 193 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 193 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 12. jún 2025 }} |} ===11. séria (2025)=== {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #F79A3A; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #F79A3A; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #F79A3A; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #F79A3A; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #F79A3A; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #F79A3A; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 194 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 194 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 2. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 195 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 195 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 4. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 196 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 196 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 9. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 197 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 197 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 11. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 198 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 198 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 16. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 199 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 199 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 18. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 200 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 200 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 23. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 201 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 201 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 25. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 202 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 202 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 30. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 203 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 203 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 2. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 204 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 204 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 7. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 205 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 205 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 9. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 206 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 206 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 14. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 207 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 207 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 16. október 2025 }} |} === 12. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 208 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 208 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 21. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 209 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 209 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 23. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 210 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 210 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 28. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 211 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 211 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 30. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 212 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 212 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 4. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 213 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 213 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 6. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 214 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 214 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 11. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 215 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 215 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 13. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 216 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 216 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 18. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 217 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 217 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 20. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 218 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 218 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 25. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 219 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 219 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 27. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 220 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 220 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 2. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 221 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 221 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 4. december 2025 }} |} === Vianočný špeciál (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 222 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 222 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 9. december 2025 }} |} === 13. séria (2026) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #008B00; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #008B00; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #008B00; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #008B00; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #008B00; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #008B00; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 223 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 223 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 27. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 224 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 224 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 29. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 225 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 225 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 3. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 226 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 226 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 5. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 227 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 227 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 10. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 228 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 228 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 12. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 229 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 229 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 17. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 230 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 230 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 19. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 231 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 231 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 24. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 232 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 232 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 26. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 233 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 233 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 3. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 234 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 234 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 5. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 235 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 235 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 10. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 236 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 236 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 12. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 237 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 237 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 17. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 238 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Epizóda 238 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 19. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 239 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Epizóda 239 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 24. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 240 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Epizóda 240 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 31. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 241 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Epizóda 241 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 2. apríl 2026 }} |} === 14. séria (2026) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #008B00; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #008B00; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #008B00; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #008B00; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #008B00; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #008B00; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 242 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 242 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 7. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 243 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 243 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 9. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 244 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 244 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 14. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 245 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 245 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 16. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 246 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 246 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 21. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 247 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 247 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 23. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 248 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 248 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 28. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 249 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 249 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 30. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 250 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 250 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 5. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 251 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 251 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 7. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 252 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 252 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 12. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 253 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 253 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 14. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 254 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 254 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 26. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 255 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 255 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 28. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 256 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 256 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 2. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 257 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Epizóda 257 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 4. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 258 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Epizóda 258 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 9. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 259 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Epizóda 259 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 11. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 260 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Epizóda 260 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 16. jún 2026 }} |} == Galéria == <gallery> File:Námestie SNP 30 03.jpg|Skutočný [[Obchodný dom Dunaj]] v Bratislave pred poslednou rekonštrukciou, ktorá mu vrátila pôvodný vzhľad (2018) File:Bratislava Šulekova 9 495.jpg|Penzión (v skutočnosti [[vila]] na [[Šulekova ulica (Bratislava)|Šulekovej ulici]] 9 v Bratislave) File:Bratislava castle historical picture.jpg|[[Vydrica (Bratislava)|Vydrica]] s [[Bratislavský hrad|Bratislavským hradom]] (17. storočie) File:Františkánsky kostol priečelie.jpg|[[Kostol Zvestovania Pána (Bratislava)|Františkánsky kostol]] v Bratislave File:Smoke rising from the Apollo refinery in Bratislava on June 16, 1944.jpg|Autentická fotografia bombardovania [[Apollo (podnik)|rafinérie Apollo]] v Bratislave (16. jún 1944) </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{Portál|Film|Filmový|Slovensko|Slovenský}} * {{Oficiálna stránka|https://www.markiza.sk/relacie/dunaj-k-vasim-sluzbam}} * {{Csfd film|1287632|Dunaj, k vašim službám}} * {{Imdb film|27564441|Dunaj, k vašim službám}} * {{Fdb film|193992|Dunaj, k vašim službám}} [[Kategória:Slovenské televízne seriály]] [[Kategória:Televízne seriály TV Markíza]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2023]] [[Kategória:Seriály s tematikou druhej svetovej vojny]] fm2wy0qvw0dhqwf8k0ae3cyck6jn36q 0 691737 8371142 8131905 2026-09-19T23:36:20Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8371142 wikitext text/x-wiki '''Slovenská požičovňa filmov''' bola [[Slovensko|slovenská]] štátna [[Filmové dielo|filmová]] distribučná spoločnosť. Pre Slovensko zabezpečovala distribúciu slovenských, českých aj zahraničných filmov. == História podniku == Ako samostatný podnik, podliehajúci Oblastnému riaditeľstvu Československého filmu [[Bratislava]], bola Slovenská požičovňa filmov zriadená [[1. júl|1. júla]] [[1968]]<ref name="DSK_2016"/> a sídlila v Bratislave na Priemyselnej ulici č. 1.<ref name="SPF"/> Mala tri závody s teritoriálnym pôsobením: Prevádzku pre Západoslovenský kraj a Krajské filmové podniky v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] a [[Košice|Košiciach]] s prevádzkami v [[Žilina|Žiline]] a [[Prešov|Prešove]].<ref name="DSK"/>{{rp|378}} 1. januára [[1969]] vznikla Výrobná hospodárska jednotka Slovenský film, ktorá prevzala majetok Oblastného riaditeľstva Československého štátneho filmu Bratislava, jej súčasťou teda bola aj Slovenská požičovňa filmov.<ref name="DSK"/>{{rp|471}} V júli [[1989]], zaniknutím Ústredia Slovenského filmu, vznikla samostatná Slovenská požičovňa filmov, no princíp štátneho [[Monopol ponuky|monopolu]] zostal až do novembra 1989 nezmenený<ref name="DSK"/>{{rp|506}}. Po [[Nežná revolúcia|revolúcii]] sa nové vedenie Slovenskej požičovne filmov pokúsilo transformovať štátny podnik na modernú distribučnú spoločnosť. Chcelo ponechať pôvodnú štruktúru, ale pružnejšie rozhodovať, nebrať do úvahy ideologické zretele a riadiť sa výlučne [[Ekonómia|ekonomickými]] ukazovateľmi. Po roku 1990 však postupne začali vznikať nové distribučné firmy a Slovenská požičovňa filmov si už nedokázala medzi konkurenciou udržať svoje miesto – v priebehu niekoľkých rokov stratil bývalý monopolný distributér akýkoľvek význam.<ref name="DSK"/>{{rp|506-507}} Majetok podniku neskôr sprivatizovala spoločnosť Solarfilm.<ref name="SPF"/> == Distribučné okruhy == Slovenská požičovňa filmov interne delila kiná na 3 distribučné okruhy<ref name="DSK"/>{{rp|485}}: * I. distribučný okruh: premiérové kiná sídliace v krajských a okresných mestách * II. distribučný okruh: ostatné kiná premietajúce 35 mm filmy * III. distribučný okruh: kiná premietajúce 16 mm filmy == Slovenská požičovňa filmov a Ústredná požičovňa filmov == Tieto dve distribučné spoločnosti síce mali spoločnú dramaturgiu a spolupracovali pri nákupoch filmov, no napriek tomu sa v určitých aspektoch odlišovali. Ústredná požičovňa filmov vychádzala v ústrety vedúcim kín, ktorí mali záujem predovšetkým o divácky atraktívne tituly. Slovenská požičovňa filmov oveľa viac zohľadňovala ideologické zretele a bránila sa zvýhodňovaniu tzv. „nesocialistickej produkcie“ výrobou viacerých kópií ako pri socialistickej produkcii<ref name="DSK"/>{{rp|471}}. == Interama == V roku [[1990]] utvorila Slovenská požičovňa filmov Interamu, spoločnosť s účasťou zahraničného kapitálu<ref name="DSK"/>{{rp|507}}. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="DSK_2016">{{Citácia knihy | priezvisko = Macek | meno = Václav | odkaz na autora = Václav Macek | priezvisko2 = Paštéková | meno2 = Jelena | odkaz na autora2 = Jelena Paštéková | titul = Dejiny slovenskej kinematografie 1896{{--}}1969 | vydanie = 2 | typ vydania = rozš. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Slovenský filmový ústav; Fotoforo/Stredoeurópsky dom fotografie | rok = 2016 | isbn = 978-80-85739-68-8 | počet strán = 621 | strany = }}</ref> <ref name="SPF">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Slovenská požičovňa filmov Bratislava | titul = Heslár SFÚ | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail/?&idx=sfu_un_auth*0006005 | vydavateľ = Slovenský filmový ústav | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-11 | url archívu = https://web.archive.org/web/20241219022806/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail/?&idx=sfu_un_auth*0006005 | dátum archivácie = 2024-12-19 }}</ref> <ref name="DSK">{{Citácia knihy | priezvisko = Macek | meno = Václav | priezvisko2 = Paštéková | meno2 = Jelena | titul = Dejiny slovenskej kinematografie | miesto = Bratislava | vydavateľ = Osveta | rok = 1997 | isbn = 80-217-0400-4 | počet strán = 599 | strany = }}</ref> }} {{Portál|Film|Filmový|Slovensko|Slovenský}} [[Kategória:Kinematografia na Slovensku]] 1xzpxjt8bs25b5b44s1yxyqrqjkku3m 0 693696 8371225 8341505 2026-09-20T11:07:34Z ClioScribe 305237 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|1|0 */ 8371225 wikitext text/x-wiki {{Infobox Chemická zlúčenina | Názov = Tartrazín | Obrázok = Tartrazine.svg | Obrázok2 = Tartrazine-3D-vdW.png | Vzorec = C₁₆H₉N₄Na₃O₉S₂ | Systematický názov = 5-hydroxy-1-(4-sulfonatofenyl)-4-[(''E'')-(4-sulfónatofenyl)diazenyl]-1''H''-pyrazol-3-karboxylát trisodný | Synonymá = CI kyslá žltá 23<br>CI Food Yellow 4<br>CI 19140<br>E 102 | Vzhľad = Citrónovožltá práškovitá látka | Molekulová hmotnosť = 534,4 u | Molárna hmotnosť = {{gmol|534.3634|m|w}} | Teplota topenia = > 300 °C | Teplota varu = | Teplota sublimácie = | Teplota rozkladu = | Trojný bod = | Kritický bod = | Kritická teplota = | Kritický tlak = | Kritická hustota = | Hustota = | Rozpustnosť vo vode = 16-20 g/100 ml | Rozpustnosť = 18 g/100 ml v glycerole<br>zanedbateľné v etanole | Skupenské teplo topenia = | Entropia topenia = | Entropia varu = | Entropia rozpúšťania = | Entropia sublimácie = | Skupenské teplo vyparovania = | Štandardná zlučovacia entalpia = | Štandardná entropia = | Štandardná Gibbsová energia = | Merná tepelná kapacita = | Teplota vzplanutia = | Teplota vznietenia = | Medze výbušnosti = | pKA = | pKB = | externé dáta MSDS = | GHS zdroj = | GHS piktogram = {{GHS|07|08}} | heslo GHS = Nebezpečenstvo | vety H = {{vety H|317|334}} | vety EUH = {{vety EUH|-}} | vety P = {{vety P|261|272|280|284|321|302+352|304+340|333+313|342+316|362+364|501}} | EÚ zdroj = | EÚ piktogram = | vety R = | vety S = | NFPA 704 = {{NFPA 704|Horľavosť = 1 |Zdravie = 2 |Reaktivita = 0 |Ostatné = }} | NFPA 704 zdroj = | CAS = 1934-21-0 | UN = | EC číslo (EINECS/ELINCS/NLP) = | Číslo RTECS = | ulr = }} '''Tartrazín''' je syntetické [[Citrónova (farba)|citrónovožlté]] [[Azo farbivo|azofarbivo]] používané predovšetkým ako [[potravinárske farbivo]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Food Standards Australia New Zealand: Food additives - numerical (updated March 2007)|url=http://www.foodstandards.gov.au/newsroom/publications/choosingtherightstuff/foodadditivesnumeric1680.cfm|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2009-06-25|dátum prístupu=2022-10-12|url archívu=https://web.archive.org/web/20090625024756/http://www.foodstandards.gov.au/newsroom/publications/choosingtherightstuff/foodadditivesnumeric1680.cfm|dátum archivácie=2009-06-25}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Approved additives and E numbers|url=https://www.food.gov.uk/business-guidance/approved-additives-and-e-numbers|vydavateľ=Food Standards Agency|dátum prístupu=2022-10-12|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=What is Food Coloring Made of? (with pictures)|url=http://www.delightedcooking.com/what-is-food-coloring-made-of.htm|vydavateľ=Delighted Cooking|dátum prístupu=2022-10-12|jazyk=po anglicky}}</ref> Je tiež známy ako [[E číslo]] '''E102''', alebo ako 5-hydroxy-1-(4- sulfonatofényl)-4-[(E) -(4-sulfonatofényl )diazényl]-1H-pyrazol -3-karboxylát trisodný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CAS # 1934-21-0 (642-62-6), Acid Yellow 23, C.I.19140, Tartrazine, Food Yellow 4, Trisodium 1-(4-sulfonatophenyl)-4-(4-sulfonatophenylazo)-5-pyrazolone-3-carboxylate|url=https://www.chemblink.com/products/1934-21-0.htm|vydavateľ=www.chemblink.com|dátum prístupu=2022-10-12}}</ref> Tartrazín je bežne používaná farba na celom svete, hlavne pre žltú, a môže sa použiť aj s [[Brilantná modrá FCF|brilantnou modrou FCF]] (FD&C Blue 1, E133) alebo [[Zelená s|zelenou S]] (E142) na výrobu rôznych zelených odtieňov. == Produkty obsahujúce tartrazín == === Potraviny === [[Súbor:Велигденски_јајца_вапцани_со_тартразин.jpg|vľavo|náhľad| Veľkonočné vajíčka farbené tartrazínom]] Mnohé potraviny obsahujú tartrazín v rôznych pomeroch v závislosti od výrobcu alebo osoby pripravujúcej jedlo. V potravinách je tartrazín zvyčajne označený ako „farba“, „tartrazín“ alebo „E102“ v závislosti od jurisdikcie a platných zákonov o označovaní (pozri [[Tartrazín#Regulácia|regulácie]] nižšie). Produkty obsahujúce tartrazín bežne zahŕňajú spracované komerčné potraviny, ktoré majú umelú žltú alebo zelenú farbu, alebo o ktorých spotrebitelia očakávajú, že budú mať hnedý alebo krémový vzhľad. Často sa používa v žiarivo žltom sfarbení imitácie citrónovej náplne v pečive. Nasleduje zoznam potravín, ktoré môžu obsahovať tartrazín:  * Zákusky a cukrovinky: [[zmrzlina]], ľadové guličky a nanuky, cukrovinky a [[Cukrík|tvrdé cukríky]] (ako sú gumené medvedíky, [[Peeps|pochúťky Peeps marshmallow]] atď.), [[cukrová vata]], instantné [[Puding|pudingy]] a želatína (ako je Jell-O), tortové zmesi, [[pečivo]], [[Puding|pudingový]] prášok, [[marcipán]], [[sušienky]] a sušienky. * Nápoje: [[nealkoholické nápoje]], [[Energetický nápoj|energetické a športové nápoje]], práškové [[Nápojový mix|nápojové zmesi]], ovocné [[Likér|likéry]] a ochutené/miešané alkoholické nápoje. * Občerstvenie: ochutené [[kukuričné lupienky]] (napríklad [[Doritos]], [[nachos]] atď.), [[Žuvačka|žuvačky]], [[pukance]] (v mikrovlnnej rúre aj v kine) a [[zemiakové lupienky]] . * Koreniny a nátierky: [[džem]], [[želé]] (vrátane [[Mätové želé|mätového želé]] ), [[Marmeláda (bez kúskov plodov)|marmeláda]], [[Horčica (potravina)|horčica]], [[Chren dedinský|chren]], [[Nákladné uhorky|kyslé uhorky]] (a iné výrobky obsahujúce uhorky, ako je [[tatárska omáčka]] a kôprový nálev) a spracované omáčky. * Iné spracované potraviny: [[Obilniny|cereálie]] (ako sú [[Kukuričné lupienky|kukuričné vločky]], [[müsli]] atď.), [[Bujónová kocka|instantné alebo „kockové“ polievky]], [[Ryža (potravina)|ryža]] (ako [[paella]], [[rizoto]] atď.), [[rezance]] (ako niektoré druhy [[Kraftová večera|Kraft Dinner]]), pyré a nakladané paprika, jasnozelený [[šalát z morských rias]] === Výrobky osobnej starostlivosti a kozmetiky === Množstvo produktov osobnej starostlivosti a kozmetických výrobkov môže obsahovať tartrazín, zvyčajne označený ako CI 19140 alebo FD&C Yellow 5, vrátane: * Tekuté a tyčinkové [[Mydlo|mydlá]], zelené dezinfekčné prostriedky na ruky, [[Zvlhčovač|hydratačné]] a [[Lotion|pleťové vody]], [[Ústna voda|ústne vody]], [[Voňavka|parfumy]], zubné pasty a [[Šampón|šampóny]], [[Kondicionér na vlasy|kondicionéry]] a iné vlasové produkty. * Kozmetika, ako sú očné tiene, líčenka, púder a podkladová báza, rúž atď. – aj tie, ktoré sú primárne ružové alebo fialové. (Výrobcovia make-upu zvyčajne používajú jeden štítok pre všetky odtiene v produktovom rade, pričom frázu „môže obsahovať“ umiestňujú pred všetky farby, ktoré sa v tomto rade používajú, nie nevyhnutne pre konkrétny odtieň.) * [[Lak na nechty]], [[odlakovač]], [[Tetovanie|dočasné tetovanie]] a [[Opaľovacie mlieko|opaľovacie mlieka]]. === Lieky === Rôzne typy liekov zahŕňajú tartrazín, ktorý dodáva kvapaline, kapsule, pilulke, pleťovej vode alebo gélu žltý, oranžový alebo zelený odtieň, predovšetkým na ľahkú identifikáciu. Typy farmaceutických produktov, ktoré môžu obsahovať tartrazín, zahŕňajú [[Vitamín|vitamíny]], [[Antacidum|antacidá]], lieky proti nachladnutiu (vrátane kvapiek proti kašľu a [[Pastilka na hrdlo|pastiliek na hrdlo]]), pleťové vody a lieky na predpis. Väčšina, ak nie všetky, musí obsahovať zoznam všetkých zložiek vrátane tartrazínu. Niektoré zahŕňajú tartrazín v časti upozornenia na alergény. Kanadské kompendium liečiv a špecialít ''(Compendium of Pharmaceuticals and Specialties, CPS)'', referenčná príručka pre predpisovanie [[liek]]<nowiki/>ov pre zdravotníkov, uvádza tartrazín ako potenciálnu alergiu na každý liek, ktorý tartrazín obsahuje. === Ostatné produkty === Ostatné produkty, ako sú čistiace prostriedky pre domácnosť, papierové taniere, [[krmivo pre domáce zvieratá]], [[pastelky]], atramenty na písacie potreby, farby na pečiatky, farby na tvár, lepidlá na obálky a dezodoranty môžu tiež obsahovať tartrazín. == Chémia == Tartrazín je rozpustný vo vode a má maximálnu absorbanciu vo vodnom roztoku pri 425 [[Nanometer|nm]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Electrochemical Studies on a Pharmaceutical Azo Dye: Tartrazine|url=https://pubs.acs.org/doi/10.1021/ie020228q|periodikum=Industrial & Engineering Chemistry Research|dátum=2003-01-01|dátum prístupu=2022-10-14|ročník=42|číslo=2|strany=243–247|issn=0888-5885|doi=10.1021/ie020228q|jazyk=po anglicky|meno=Rajeev|priezvisko=Jain|meno2=Meenakshi|priezvisko2=Bhargava|meno3=Nidhi|priezvisko3=Sharma}}</ref> Je to jeden z najstarších známych členov rodiny [[pyrazolón|pyrazolónových]] farbív.<ref>{{Citácia knihy|titul=Pigments, Organic|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/14356007.a20_371|vydavateľ=Wiley-VCH Verlag GmbH & Co. KGaA|rok=2000-06-15|miesto=Weinheim, Germany|isbn=978-3-527-30673-2|doi=10.1002/14356007.a20_371|strany=a20_371|jazyk=po anglicky|meno=Klaus|priezvisko=Hunger|meno2=Willy|priezvisko2=Herbst|poznámka=Ullmann's Encyclopedia of Industrial Chemistry}}</ref> == Potenciálne zdravotné účinky na ľudí == === Citlivosť === Zdá sa, že tartrazín spôsobuje najalergickejšie a najneznášanlivejšie reakcie zo všetkých [[Azo farbivo|azofarbív]], najmä u astmatikov a osôb s neznášanlivosťou aspirínu. Symptómy citlivosti na tartrazín sa môžu vyskytnúť buď požitím alebo kožnou expozíciou látke obsahujúcej tartrazín. Symptómy sa objavia po časových úsekoch od minút do 14 hodín.<ref>{{Citácia periodika|titul=[Pharmaceutical preparations which contain tartrazine]|url=https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/7258046|periodikum=Allergologia Et Immunopathologia|dátum=1981-01|dátum prístupu=2022-10-14|ročník=9|číslo=1|strany=45–54|issn=0301-0546|poznámky=PMID: 7258046|meno=E.|priezvisko=Alvarez Cuesta|meno2=R.|priezvisko2=Alcover Sánchez|meno3=T.|priezvisko3=Sainz Martín}}</ref> Prevalencia intolerancie tartrazínu sa odhaduje na 360 000 postihnutých občanov USA, čo je menej ako 0,12 % celkovej populácie.<ref>{{Citácia periodika|titul=New considerations regarding the risk assessment on Tartrazine|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0273230006002121|periodikum=Regulatory Toxicology and Pharmacology|dátum=2007-04|dátum prístupu=2022-10-14|ročník=47|číslo=3|strany=308–316|doi=10.1016/j.yrtph.2006.11.004|jazyk=po anglicky|meno=Mostafa Ould|priezvisko=Elhkim|meno2=Fanny|priezvisko2=Héraud|meno3=Nawel|priezvisko3=Bemrah}}</ref> Podľa [[Správa potravín a liečiv|FDA]] spôsobuje tartrazín [[Urtikária|žihľavku]] u menej ako 1 z 10 000 ľudí alebo 0,01%.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FDA/CFSAN Does FD&C; Yellow No. 5 cause any allergic reactions?|url=http://www.cfsan.fda.gov/~dms/qa-adf5.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2007-10-09|dátum prístupu=2022-10-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20071009232307/http://www.cfsan.fda.gov/~dms/qa-adf5.html|dátum archivácie=2007-10-09}}</ref> Nie je jasné, koľko jedincov je citlivých alebo netolerantných na tartrazín, ale [[University of Guelph]] odhaduje, že je to 1 až 10 z každých desaťtisíc ľudí (0,01 % až 0,1 % populácie).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Artificial Colours {{!}} Food Safety Network|url=https://www.uoguelph.ca/foodsafetynetwork/artificial-colours|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2014-04-07|dátum prístupu=2022-10-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20140407084459/https://www.uoguelph.ca/foodsafetynetwork/artificial-colours|dátum archivácie=2014-04-07}}</ref> Existuje veľa kontroverzií o tom, či má tartrazín nepriaznivé účinky na jednotlivcov, ktorí nie sú zjavne netolerantní.  Úplné vyhýbanie sa je najbežnejším spôsobom, ako sa vysporiadať s citlivosťou na tartrazín,<ref>{{Citácia periodika|titul=Tartrazine sensitivity|url=https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/2239641|periodikum=American Family Physician|dátum=1990-11|dátum prístupu=2022-10-14|ročník=42|číslo=5|strany=1347–1350|issn=0002-838X|poznámky=PMID: 2239641|meno=J. R.|priezvisko=Dipalma}}</ref> ale pokrok sa dosiahol v znižovaní citlivosti ľudí na tartrazín v štúdii ľudí, ktorí sú súčasne citliví na aspirín aj tartrazín.<ref>{{Citácia periodika|titul=Decreased sensitivity to tartrazine after aspirin desensitization in an asthmatic patient intolerant to both aspirin and tartrazine|url=https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/6721262|periodikum=Annals of Allergy|dátum=1984-05|dátum prístupu=2022-10-14|ročník=52|číslo=5|strany=368–370|issn=0003-4738|poznámky=PMID: 6721262|meno=O.|priezvisko=Michel|meno2=N.|priezvisko2=Naeije|meno3=M.|priezvisko3=Bracamonte}}</ref> === Astma === [[Systematické preskúmanie|Systematický prehľad]] lekárskej literatúry dospel k záveru, že u pacientov s astmou výskum ukázal, že expozícia tartrazínu nezhoršuje symptómy a vyhýbanie sa tartrazínu symptómy nezlepšuje; avšak „v dôsledku nedostatku dôkazov nie je možné poskytnúť pevné závery o účinkoch tartrazínu na kontrolu astmy“.<ref>{{Citácia periodika|titul=Tartrazine exclusion for allergic asthma|url=https://doi.wiley.com/10.1002/14651858.CD000460|periodikum=Cochrane Database of Systematic Reviews|dátum=2001-10-23|dátum prístupu=2022-10-14|doi=10.1002/14651858.CD000460|jazyk=po anglicky|meno=Kate|priezvisko=Ardern}}</ref> === Potravinová intolerancia a správanie podobné ADHD === Hoci tartrazín je jedným z rôznych potravinárskych farbív, o ktorých sa hovorí, že spôsobujú [[Potravinová intolerancia|potravinovú intoleranciu]] a správanie podobné [[ADHD]] u detí, dôkazy pre toto tvrdenie chýbajú.<ref>{{Citácia knihy|titul=Encyclopedia of food safety|url=https://www.worldcat.org/oclc/865335120|rok=2014|miesto=Boston, U.S.A.|isbn=978-0-12-378612-8|priezvisko=Motarjemi|meno=Yasmine|priezvisko2=Moy|meno2=Gerald G.|vydanie=1|vydavateľ=Academic Press Inc.|priezvisko3=Todd|meno3=Ewen C. D}}</ref> Je možné, že niektoré potravinárske farbivá môžu pôsobiť ako spúšťač u tých, ktorí sú geneticky predisponovaní, ale dôkazy o tomto účinku sú slabé.<ref name="FDAdyecomm">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Wayback Machine|url=https://www.fda.gov/downloads/AdvisoryCommittees/CommitteesMeetingMaterials/FoodAdvisoryCommittee/UCM248549.pdf|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2011-03-31|dátum prístupu=2022-10-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20110331210358/https://www.fda.gov/downloads/AdvisoryCommittees/CommitteesMeetingMaterials/FoodAdvisoryCommittee/UCM248549.pdf|dátum archivácie=2011-03-31}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=The Diet Factor in Attention-Deficit/Hyperactivity Disorder|url=https://publications.aap.org/pediatrics/article/129/2/330/32645/The-Diet-Factor-in-Attention-Deficit-Hyperactivity|periodikum=Pediatrics|dátum=2012-02-01|dátum prístupu=2022-10-14|ročník=129|číslo=2|strany=330–337|issn=0031-4005|doi=10.1542/peds.2011-2199|jazyk=po anglicky|meno=J. Gordon|priezvisko=Millichap|meno2=Michelle M.|priezvisko2=Yee|poznámky=PMID 22232312}}</ref> === Rakovina === Štúdia z roku 2015 zistila, že tartrazín spôsobuje poškodenie bielych krviniek, čo môže zvýšiť pravdepodobnosť vzniku nádorov a chorôb, ako je rakovina.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FD&C Yellow 5: What It Is, Health Effects, Cancer Risk, and More|url=https://www.healthline.com/health/yellow-5|vydavateľ=Healthline|dátum vydania=2019-07-25|dátum prístupu=2022-10-14|jazyk=en}}</ref> === Mýty === O tartrazíne sa začali šíriť zvesti v 90. rokoch 20. storočia v súvislosti s jeho konzumáciou (konkrétne jeho použitím v [[Mountain Dew]]) a nepriaznivými účinkami na mužskú [[Impotencia|potenciu]], veľkosť semenníkov a penisu a počet spermií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Investigating the Middle School Rumor that Mountain Dew Lowers Your Sperm Count|url=https://www.vice.com/en/article/43ggk3/mountain-dew-sperm-count-rumor|vydavateľ=www.vice.com|dátum prístupu=2022-10-14|jazyk=po anglicky}}</ref> Neexistujú žiadne zdokumentované prípady podporujúce tvrdenie, že tartrazín zmenší penis alebo že spôsobuje zastavenie, jeho rastu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Re: DOES YELLOW 5 LOWER SPERM COUNT|url=http://www.madsci.org/posts/archives/2003-05/1053723358.Me.r.html|vydavateľ=www.madsci.org|dátum prístupu=2022-10-14}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mountain Dew Shrinks Testicles|url=https://www.snopes.com/fact-check/dont-overdew-it/|vydavateľ=Snopes.com|dátum prístupu=2022-10-14|jazyk=po anglicky}}</ref> == Regulácia == === Severná Amerika === ==== Kanada ==== Tartrazín je v Kanade uvedený ako povolené potravinárske farbivo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Consolidated federal laws of Canada, Food and Drug Regulations|url=https://laws-lois.justice.gc.ca/eng/regulations/C.R.C.,_c._870/page-158.html|vydavateľ=laws-lois.justice.gc.ca|dátum vydania=2022-07-21|dátum prístupu=2022-10-15|meno=Legislative Services|priezvisko=Branch}}{{Nedostupný zdroj|date=december 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Na väčšine predbalených potravín sa vyžaduje, aby boli uvedené všetky zložky vrátane všetkých potravinárskych prídavných látok, ako je farbivo; oddiel B.01.010 (3)(b) Nariadení však poskytuje výrobcom potravín možnosť deklarovať pridané farbivo (farbivá) buď ich bežným názvom, alebo jednoducho ako „farba“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Consolidated federal laws of Canada, Food and Drug Regulations|url=https://laws-lois.justice.gc.ca/eng/regulations/C.R.C.,_c._870/page-13.html|vydavateľ=laws-lois.justice.gc.ca|dátum vydania=2022-07-21|dátum prístupu=2022-10-15|meno=Legislative Services|priezvisko=Branch|strany=13}}</ref> Vo februári 2010 [[Health Canada]] konzultovala s verejnosťou a výrobcami svoje plány na zmenu požiadaviek na označovanie. Health Canada sa domnievala, že by mohlo byť rozumné vyžadovať identifikáciu špecifických farieb na etiketách potravín, aby spotrebitelia mohli robiť lepšie informované rozhodnutia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Health Canada Proposal to Improve Food Colour Labelling Requirements|url=https://www.canada.ca/en/health-canada/services/food-nutrition/public-involvement-partnerships/proposal-improve-food-colour-labelling-requirements-2010/document.html|vydavateľ=www.canada.ca|dátum vydania=2010-01-28|dátum prístupu=2022-10-15|meno=Health|priezvisko=Canada}}</ref> Výsledky konzultácie podporili zvýšenie transparentnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Health Canada reviews comments received on the proposed changes to current food colour labelling regulations for prepackaged foods|url=https://www.canada.ca/en/health-canada/services/food-nutrition/public-involvement-partnerships/proposal-improve-food-colour-labelling-requirements-2010/comments-received.html|vydavateľ=www.canada.ca|dátum vydania=2011-06-21|dátum prístupu=2022-10-15|meno=Health|priezvisko=Canada|url archívu=https://web.archive.org/web/20220928064116/https://www.canada.ca/en/health-canada/services/food-nutrition/public-involvement-partnerships/proposal-improve-food-colour-labelling-requirements-2010/comments-received.html|dátum archivácie=2022-09-28}}</ref> Niektorí respondenti navrhli zakázať používanie syntetických potravinárskych farbív, avšak Health Canada zistila, že existujúca vedecká literatúra nepreukazuje, že syntetické potravinárske farbivá nie sú pre bežnú populáciu bezpečné; namiesto toho uvažujú o transparentnejšom označovaní, aby umožnili osobám citlivým na potravinárske farbivo robiť informované rozhodnutia. === Spojené štáty === Spojené štáty požadujú, aby bola prítomnosť tartrazínu deklarovaná na potravinách a liečivách (21 CFR 74.1705 (revidované v apríli 2013), 21 CFR 201.20) a tiež farebné šarže, ktoré musia byť vopred schválené [[Správa potravín a liečiv|Úradom pre potraviny a liečivá v Spojených štátoch]] (FDA).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FDA/CFSAN Does FD&C; Yellow No. 5 cause any allergic reactions?|url=http://www.cfsan.fda.gov/~dms/qa-adf5.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2007-10-09|dátum prístupu=2022-10-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20071009232307/http://www.cfsan.fda.gov/~dms/qa-adf5.html|dátum archivácie=2007-10-09}}</ref> Ako súčasť týchto nariadení FDA vyžaduje, aby v časti preventívne opatrenia na etiketách liekov na predpis obsahovala varovné vyhlásenia o tartrazíne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CFR - Code of Federal Regulations Title 21|url=https://www.accessdata.fda.gov/scripts/cdrh/cfdocs/cfcfr/CFRSearch.cfm?fr=74.1705|vydavateľ=www.accessdata.fda.gov|dátum prístupu=2022-10-15}}</ref> FDA pravidelne zaisťuje produkty, ak sa zistí, že obsahujú nedeklarovaný tartrazín, deklarovaný, ale nie FDA-testovaný, alebo označené inak ako FD&C yellow 5 alebo Žlt 5. Medzi takéto zadržané produkty často patria rezance. === Európa === ==== Európska únia ==== [[Európsky úrad pre bezpečnosť potravín]] povoľuje používanie tartrazínu v tavenom syre, konzervovanom alebo fľaškovom ovocí alebo zelenine, spracovaných rybách alebo produktoch rybolovu a vínach a nápojoch na báze vína. Európske regulačné spoločenstvo s väčším dôrazom na [[Zásada predbežnej opatrnosti|zásadu predbežnej opatrnosti]] požadovalo označovanie a dočasne znížilo [[prijateľný denný príjem]] (ADI) potravinárskych farbív; britský FSA vyzval výrobcov potravín na dobrovoľné stiahnutie farbív.<ref name="FDAdyecomm" /><ref name="FSAguideline">Sarah Chapman of Chapman Technologies on behalf of Food Standards Agency in Scotland. March 2011 [Guidelines on approaches to the replacement of Tartrazine, Allura Red, Ponceau 4R, Quinoline Yellow, Sunset Yellow and Carmoisine in food and beverages]</ref> V roku 2009 však EFSA prehodnotil dostupné údaje a rozhodol, že „dostupné vedecké dôkazy nepotvrdzujú súvislosť medzi farebnými prísadami a behaviorálnymi účinkami“.<ref name="FDAdyecomm" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Scientific Opinion on the re-evaluation Tartrazine (E 102)|url=https://data.europa.eu/doi/10.2903/j.efsa.2009.1331|periodikum=EFSA Journal|dátum prístupu=2022-10-15|číslo=2009; 7(11):1331|issn=1831-4732|doi=10.2903/j.efsa.2009.1331}}</ref> Tartrazín patrí medzi šesť umelých farbív, pri ktorých Európska únia vyžaduje, aby výrobky, ktoré ich obsahujú, boli označené nápisom ''Môže mať nepriaznivý vplyv na aktivitu a pozornosť detí''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Food additives|url=https://www.food.gov.uk/safety-hygiene/food-additives|vydavateľ=Food Standards Agency|dátum prístupu=2022-10-15|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) aktualizuje správu o bezpečnosti šiestich potravinárskych farbív|url=https://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=140&id=1985|vydavateľ=MPRV SR|dátum prístupu=2022-10-15|jazyk=sk|meno=Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka|priezvisko=SR}}</ref> ==== Rakúsko ==== Žltý tartrazín (E102) je v Rakúsku zakázaný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Taste the rainbow forever: yellow mac & cheese is dead, but the nostalgia lives on|url=http://www.theguardian.com/business/2015/apr/21/taste-the-rainbow-forever-yellow-mac-and-cheese-kraft|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2015-04-21|dátum prístupu=2022-10-15|jazyk=po anglicky}}</ref> ==== Nórsko ==== Žltý tartrazín (E102) je v Nórsku (nie je členom EÚ) zakázaný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=American Food Products Banned In Other Countries|url=https://www.eatthis.com/american-foods-products-banned-in-other-countries/|vydavateľ=Eat This Not That|dátum vydania=2022-08-21|dátum prístupu=2022-10-15|jazyk=en|meno=Tehrene|priezvisko=Firman}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Taste the rainbow forever: yellow mac & cheese is dead, but the nostalgia lives on|url=http://www.theguardian.com/business/2015/apr/21/taste-the-rainbow-forever-yellow-mac-and-cheese-kraft|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2015-04-21|dátum prístupu=2022-10-15|jazyk=en}}</ref> ==== Švédsko ==== Žltý tartrazín (E102) je vo Švédsku zakázaný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=American Food Products Banned In Other Countries|url=https://www.eatthis.com/american-foods-products-banned-in-other-countries/|vydavateľ=Eat This Not That|dátum vydania=2022-08-21|dátum prístupu=2022-10-15|jazyk=en|meno=Tehrene|priezvisko=Firman}}</ref> ==== Spojené Kráľovstvo ==== V reakcii na obavy o bezpečnosť niektorých potravinárskych prídavných látok si FSA nechala od výskumníkov z Southamptonskej univerzity vypracovať štúdiu o účinku zmesi šiestich potravinárskych farbív (Tartrazínu, [[Červená Allura AC|Allury červenej]], [[Ponceau 4R]], [[Chinolínová žltá|Chinolínovej žltej]], [[Žltá SY|Žltej SY]] a [[Azorubín|Azorubínu]] (nazývaný „Karmoizín“) a [[Benzoan sodný|benzoánu sodného]] (konzervačná látka) na deťoch v bežnej populácii, ktoré ich konzumovali v nápojoch; štúdia publikovaná v roku 2007.<ref name="FDAdyecomm" /><ref name="FSAguideline" /> Štúdia zistila „možnú súvislosť medzi konzumáciou týchto umelých farbív a konzervantom benzoanu sodného a zvýšenou hyperaktivitou“ u detí;<ref name="FDAdyecomm" /><ref name="FSAguideline" /> poradný výbor FSA, ktorý štúdiu vyhodnotil, tiež rozhodol, že z dôvodu obmedzení štúdie nebolo možné výsledky extrapolovať na všeobecnú populáciu a odporučilo sa ďalšie testovanie.<ref name="FDAdyecomm" /> == Iné použitia == === 3D tlač === Tartrazín sa používa ako biokompatibilný fotoblokátor na vytváranie transparentných hydrogélov so zložitými vnútornými štruktúrami.<ref>{{Citácia periodika|titul=Light-based 3D printing of hydrogels with high-resolution channels|url=https://iopscience.iop.org/article/10.1088/2057-1976/aad667|periodikum=Biomedical Physics & Engineering Express|dátum=2019-01-28|dátum prístupu=2022-10-18|ročník=5|číslo=2|strany=025035|issn=2057-1976|doi=10.1088/2057-1976/aad667|meno=Aaron D|priezvisko=Benjamin|meno2=Reha|priezvisko2=Abbasi|meno3=Madison|priezvisko3=Owens|jazyk=po anglicky}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.fda.gov/ForIndustry/ColorAdditives/default.htm Informácie o farbiacich prísadách] ([[Správa potravín a liečiv]]) * [https://web.archive.org/web/20120304085514/https://www.fda.gov/ohrms/dockets/dailys/01/Aug01/081301/cp00001.pdf Petícia adresovaná FDA na odstránenie žltej #5] ([[Správa potravín a liečiv|Food and Drug Administration]]) * * [http://siri.org/msds/f2/ccd/ccdqw.html Karta bezpečnostných údajov pre tartrazín] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160303181919/http://siri.org/msds/f2/ccd/ccdqw.html |date=2016-03-03 }} ([[MSDS]]) * [http://www.standardcon.com/tartrazine.htm Niektoré ďalšie podrobnosti, iné bežné názvy] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080509095159/http://www.standardcon.com/tartrazine.htm |date=2008-05-09 }} * [https://www.reuters.com/article/scienceNews/idUSL2292714420080422 Správa agentúry Reuters o diskusii EÚ o zákaze potravinárskych prídavných látok] == Zdroj == {{Preklad|en|Tartrazine|1116005098}} [[Kategória:Azofarbivá]] [[Kategória:Benzénsulfonáty]] [[Kategória:E kódy|102]] [[Kategória:Potravinárske farbivá]] [[Kategória:Stránky s neskontrolovanými prekladmi]] 3xvxs6edj723z1di98zavslpsmf5kyf 0 694784 8371141 8211031 2026-09-19T22:51:31Z Dobrovolnylucifer 186936 8371141 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista|Meno=Linus Ullmark|Portrét=Linus Ullmark (39060960025).jpg|Popis=Ullmark v drese [[Rochester Americans]]|Štátna príslušnosť=Švédsko|Dátum narodenia={{dnv|1993|7|31}}|Miesto narodenia=[[Lugnvik]], [[Švédsko]]|Pozícia=brankár|Lapačka=ľavá ruka|Výška=193|Váha=97|Tím=''[[NHL]]''<br /> [[Ottawa Senators]] (od 2024)|Bývalé tímy=''[[NHL]]''<br />[[Buffalo Sabres]] (2015-2021)<br />[[Boston Bruins]] (2021-2024)<br /><br />''[[Eliteserien | SHL]]''<br />[[MODO Hockey]] (2011-2015)<br /><br />''[[AHL]]''<br />[[Rochester Americans]] (2015-2018)|Draft=6. kolo, 163. celkovo,<br />[[Buffalo Sabres]], 2012|Rok1=2011|Rok2=súčasnosť}} '''Linus Ullmark''' (* [[31. júl]] [[1993]], [[Lugnvik]], [[Švédsko]]) je švédsky profesionálny [[hokej]]ový brankár aktuálne pôsobiaci v tíme [[Ottawa Senators]] v [[National Hockey League]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Linus Ullmark at eliteprospects.com|url=https://www.eliteprospects.com/player/19760/linus-ullmark|vydavateľ=www.eliteprospects.com|dátum prístupu=2023-03-21|jazyk=en}}</ref> == Klubová kariéra == === Švédsko === Ullmark sa hokejovo vyvíjal v elitných švédskych juniorských ligách, kde pôsobil prevažne v tíme [[Modo Hockey]], v ktorého drese debutoval v roku 2012 v elitnej švédskej seniorskej lige [[Elitserien]] (SHL). V tom istom roku bol ako 18-ročný draftovaný v 6. kole NHL Draftu do tímu [[Buffalo Sabres]]. V roku 2014 bol vyhlásený za najlepšieho švédskeho brankára roka, keď v drese Moda zaznamenal v 35 zápasoch až 93,1% úspešnosť zákrokov (najlepšiu v SHL). === Buffalo Sabres === Do severnej Ameriky sa Ullmark presunul v roku 2015, kde začal s pôsobením v druhej najvyššej súťaži - [[American Hockey League]] (AHL) v záložnom tíme Buffala - [[Rochester Americans]]. Svoj debut zažil ešte v sezóne 2015/16, keď do akcie zasiahol pri zranení vtedajšej jednotky tímu [[Robin Lehner|Robina Lehnera]]. Prvý zápas odchytal [[24. október|24. októbra]] [[2015]] proti [[New Jersey Devils]]. V ročníku odchytal na úrovni NHL 20 zápasov s 91,3% úspešnosťou zákrokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Linus Ullmark|url=http://hockeygoalies.org/bio/ullmark.html|vydavateľ=hockeygoalies.org|dátum prístupu=2023-03-21}}</ref> [[Súbor:LAM1579 (39975842511).jpg|vľavo|náhľad|Ullmark počas Zápasu hviezd AHL]] Až do roku 2018 Ullmark osciloval medzi AHL a NHL a dvakrát sa stal súčasťou Zápasu hviezd AHL v rokoch 2017 a 2018. V drese Buffala sa v tomto období objavil iba šesťkrát. Od sezóny 2018/19 Ullmark pôsobil v prvom tíme ako druhý brankár za kanadskou jednotkou [[Carter Hutton|Carterom Huttonom]]. Buffalo, postupne trápiace sa vo fáze prestavby tímu kvôli početným zraneniam v bránkovisku striedalo v rokoch 2019-2021 brankárov a v skrátenej sezóne 2020/21 Ullmark pôsobil ako jednotka tímu. Vo svojej prvej sezóne v pozícii jednotky získal v 20 zápasoch 91,7% úspešnosť zákrokov, vysoko nad ostatnými brankármi Sabres. === Boston Bruins === V lete 2021 Ullmarkovi vypršal kontrakt so Sabres a ako neobmedzený voľný hráč (UFA) podpísal štvorročnú zmluvu v hodnote 5 miliónov amerických [[Americký dolár|dolárov]] s tímom [[Boston Bruins]], ktorý hľadal riešenie bránkoviska pri dlhodobom zranení ich prvého brankára - [[Tuukka Rask|Tuukku Raska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Linus Ullmark Contract, Cap Hit, Salary and Stats - CapFriendly - NHL Salary Caps|url=https://www.capfriendly.com/players/linus-ullmark|vydavateľ=CapFriendly|dátum prístupu=2023-03-21|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20230408052528/https://www.capfriendly.com/players/linus-ullmark|dátum archivácie=2023-04-08}}</ref> V sezónach 2021/22 a 2022/23 Ullmark vytvoril brankársky tandem s mladým americkým brankárom [[Jeremy Swayman|Jeremym Swaymanom]], s ktorým si vybudoval silné priateľstvo, ktoré zaujalo pozornosť médií i fanúšikov. V inauguračnej sezóne v drese Bruins zaznamenal 91,7% úspešnosť zárokov v 41 zápasoch. V Play-Off Boston vypadol v prvom kole s tímom [[Carolina Hurricanes]]. Ullmark zasiahol do dvoch zápasov, ktoré oba prehral a sériu dochytal Swayman. Boston nakoniec prehral 2:4 na zápasy. V lete 2022 definitívne ukončil kariéru Tukka Rask, ktorého návrat po zranení skončil neúspešne. Ullmark a Swayman tak definitívne predstavovali nový brankársky tandem tímu. Kľúčovou sezónou sa pre neho stal ročník 2022/23, kde si upevnil pozíciu prvého brankára tímu a vyhral [[Vezina Trophy]] pre najlepšieho brankára ligy (udržal až 93,8% úspešnosť zákrokov). V roku 2023 zažil dva ďalšie významné miľníky, keď sa najskôr zúčastnil Zápasu hviezd NHL a následne [[25. február]]a skóroval ako vôbec prvý brankár v histórii tímu. Sezónu 2023/2024 si so Swaymanom rozdelili na polovicu. Ullmark nenadviazal na výnimočné výkony z predošlého rončíka, ale stále si udržal nadpiemerné štatistiky (91,5% úspešnosť zákrokov). V lete 2024 sa Boston potreboval rozhodnúť, či bude ďalej pokračovať v bránkovisku s Ullmarkom alebo Swaymanom. Rozhodli sa pre mladšieho brankára a Ullmark bol vymenený do [[Ottawa Senators|Ottawy Senators]] za [[Joonas Korpisalo|Joonasa Korpisala]], Marka Kastelica a výber 1. kola draftu. === Ottawa Senators === [[Súbor:Linus Ullmark 12-17-2024.jpg|náhľad|Linus Ullmark v drese Ottawy Senators]] Ullmark sa v Ottawe stal vytúženou brankárskou jednotkou, ktorú sa tím snažil nájsť po odchode legendárneho [[Craig Anderson|Craiga Andersona]]. Hneď v prvej sezóne 2024/2025 Ullmark naplnil očakávania, keď v 44 zápasoch zaznamenal 91,0% úspešnosť zákrokov, čím Senators pomohol k návratu do Play-off po siedmich rokoch. Vypadli však v prvom kole. V sezóne 2025/2026 Ullmark zápasil so zraneniami a nízkou výkonnosťou. Na konci decembra 2025 požiadal o osobné voľno.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ullmark si zobral voľno z osobných dôvodov | url = https://www.teraz.sk/sport/ullmark-si-zobral-volno-z-osobnych-do/930145-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2025-12-29 | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> Neskôr sa okolo jeho odchodu začali šíriť rôzne konšpirácie a dohady, ktoré klub aj Ullmark razantne odmietli.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Chorí ľudia, reaguje klub NHL. Brankár čelí fámam, mal podviesť manželku a rozvrátiť kabínu | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/chori-ludia-reaguje-klub-nhl-brankar-celi-famam-mal-podviest-manzelku-a-rozvratit-kabinu-2026010918564575447 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2026-01-09 | dátum prístupu = 2026-09-19 | priezvisko = Šport.sk}}</ref> Dôvodom jeho voľna boli osobné dôvody, keď začal zápasiť s úzkosťami a psychickými problémami. Na záver sezóny sa do zostavy vrátil a výbornými výkonmi Ottawe pomohol prebojovať sa do Play-Off, kde však znova skončili už v prvom kole. == Štatistiky v NHL == {| class="wikitable" |+ ! ! colspan="8" |Základná časť ! colspan="6" |Play-Off |- !Sezóna !Tím !Z !V !P !PP !GAA !SV% !SO !Z !V !P !GAA !SV% !SO |- |2015/16 |[[Buffalo Sabres]] |20 |8 |10 |2 |2,60 |'''91,3''' |0 | | | | | | |- |2016/17 |Buffalo Sabres |1 |0 |1 |0 |3,06 |'''91,7''' |0 | | | | | | |- |2017/18 |Buffalo Sabres |5 |1 |2 |0 |2,00 |'''93,5''' |0 | | | | | | |- |2018/19 |Buffalo Sabres |37 |15 |14 |5 |3,11 |'''90,5''' |2 | | | | | | |- |2019/20 |Buffalo Sabres |34 |17 |14 |3 |2,69 |'''91,5''' |1 | | | | | | |- |2020/21 |Buffalo Sabres |20 |9 |6 |3 |2,63 |'''91,7''' |0 | | | | | | |- |2021/22 |[[Boston Bruins]] |41 |26 |10 |2 |2,45 |'''91,7''' |1 |2 |0 |2 |4,17 |'''86,0''' |0 |- |2022/23 |Boston Bruins |49 |40 |6 |1 |1,89 |'''93,8''' |2 |6 |3 |3 |3,34 |'''89,6''' |0 |- |2023/24 |Boston Bruins |40 |22 |10 |7 |2,58 |'''91,5''' |2 |2 |0 |1 |3,90 |'''88,6''' |0 |- |2024/25 |[[Ottawa Senators]] |44 |25 |14 |3 |2,72 |'''91,0''' |4 |6 |2 |4 |2,84 |'''88,0''' |1 |- |2025/26 |Ottawa Senators |49 |28 |12 |8 |2,73 |'''89,1''' |3 |4 |0 |4 |2,03 |'''93,2''' |0 |} == Reprezentačná kariéra == Ullmark úspešne reprezentoval [[Švédsko]] na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji]] (MS) v roku 2014, kde získal bronzovú medailu (do zápasov však nezasiahol). Vo výraznejšej pozícii sa predstavil na MS 2022, kde zasiahol do 3 zápasov s 92% úspešnosťou zákrokov. {| class="wikitable" |+Štatistiky na reprezentačných turnajoch !Turnaj !Rok !Z !V !P !PP !GAA !SV% !SO !Umiestnenie |- |Majstrovstvá sveta |2014 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |3. miesto |- |Majstrovstvá sveta |2022 |3 |1 |2 |0 |2,26 |92,0 |1 |6. miesto |} == História zmlúv v NHL<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Linus Ullmark Contract, Cap Hit, Salary and Stats {{!}} Puckpedia | url = https://puckpedia.com/player/linus-ullmark | vydavateľ = puckpedia.com | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = en}}</ref> == {| class="wikitable" !Klub !Rok začiatku !Rok konca !CAP HIT* !Typ zmluvy** |- |[[Buffalo Sabres]] |2014 |2017 |925 000 $ |dvojcestná, nováčikovská |- |Buffalo Sabres |2017 |2019 |750 000 $ |dvojcesntá |- |Buffalo Sabres |2019 |2020 |1 325 000 $ |jednocestná |- |Buffalo Sabres |2020 |2021 |2 600 000 $ |jednocestná |- |[[Boston Bruins]] | rowspan="2" |2021 | rowspan="2" |2025 | rowspan="2" |5 000 000 $ | rowspan="2" |jednocestná |- |[[Ottawa Senators]] |- |Ottawa Senators |2025 |2029 |8 250 000 $ |jednocestná |} == Prehľad výmen<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Linus Ullmark Transactions {{!}} Puckpedia | url = https://puckpedia.com/player/linus-ullmark/transactions?transaction_type=trade&player=4937 | vydavateľ = puckpedia.com | dátum prístupu = 2026-09-19}}</ref> == {| class="wikitable" !Dátum !Odkiaľ !S kým / S čím !Kam !Za koho / Za čo |- |24.6.2024 |[[Boston Bruins]] | - |[[Buffalo Sabres]] |[[Joonas Korpisalo]], Mark Kastelic, 1. kolo draftu 2024 (Dean Letorneau) |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{DEFAULTSORT:Ullmark_Linus}} [[Kategória:Švédski hokejoví brankári]] [[Kategória:Brankári Buffalo Sabres]] [[Kategória:Brankári Boston Bruins]] [[Kategória:Hráči Modo Hockey]] [[Kategória:Hráči Mora IK]] [[Kategória:Hráči Rochester Americans]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Buffalo Sabres]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2022]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2014]] [[Kategória:Držitelia William M. Jennings Trophy]] [[Kategória:Brankári Ottawa Senators]] d21jybro7dow5sgbxzicqoeb5jc1o9m 0 694851 8370992 8211032 2026-09-19T15:34:52Z Dobrovolnylucifer 186936 /* Klubová kariéra */ 8370992 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista|Meno=Jeremy Swayman|Portrét=Swayman 2 23.jpg|Popis=Swayman v drese Boston Bruins v roku 2023|Štátna príslušnosť=USA|Dátum narodenia={{dnv|1998|11|24}}|Miesto narodenia=[[Anchorage]], [[Aljaška]], [[USA]]|Pozícia=brankár|Lapačka=ľavá ruka|Výška=191|Váha=88|Tím='''[[Boston Bruins]]''' (NHL)|Bývalé tímy='''[[AHL]]'''<br />[[Providence Bruins]] (2015-2018)|Draft=4. kolo, 111. celkovo,<br />[[Boston Bruins]], 2017|Rok1=2020|Rok2=súčasnosť}} {{Olympijské zlato}} '''Jeremy Swayman''' (* [[24. november]] [[1998]], [[Anchorage]], [[Aljaška]], [[USA]]) je americký profesionálny hokejový brankár aktuálne pôsobiaci v tíme [[Boston Bruins]] v [[National Hockey League]]. V roku 2020 bol vyhlásený za najlepšieho hráča najvyššej americkej univerzitnej ligy [[NCAA]]. V roku 2023 získal spolu s [[Linus Ullmark|Linusom Ullmarkom]] [[William M. Jennings Trophy]] pre brankársku dvojicu tímu NHL s najnižším priemerom inkasovaných gólov na zápas. Do [[NHL]] bol draftovaný v roku 2017 zo 111. pozície v 4. kole tímom [[Boston Bruins]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jeremy Swayman at eliteprospects.com|url=https://www.eliteprospects.com/player/269688/jeremy-swayman|vydavateľ=www.eliteprospects.com|dátum prístupu=2023-03-22|jazyk=en}}</ref> == Klubová kariéra == Jeremy Swayman je odchovancom amerických juniorských a univerzitných líg [[USHL]] a [[NCAA]], kde dlhodobo podával nadpriemerné výkony za čo bol v NCAA v roku 2018 ocenený ako najlepší nováčik medzi brankármi, v roku 2019 bol vymenovaný do tretieho All-Star Tímu ligy a v roku 2020 sa stal suverénne najlepším hráčom ligy, keď získal ocenenie pre najlepšieho brankára, najužitočnejšieho hráča, hráča roku a bol menovaný do prvého All-Star tímu. Swayman bol draftovaný [[Boston Bruins|Bostonom Bruins]] už v roku 2017 z celkového 111. miesta (4. kolo) a začiatok kariéry v seniorskom hokeji zažil v tíme [[Providence Bruins]] v [[American Hockey League]] (AHL). V tíme odchytal však len 9 zápasov, keď bol povolaný do prvého tímu Bruins kvôli zraneniam oboch brankárov vtedajšieho tandemu - [[Tuukka Rask|Tuukku Raska]] a [[Jaroslav Halák|Jaroslava Haláka]]. Spolu s ďalším mladým brankárom [[Daniel Vladař|Danielom Vladařom]] vytvorili dočasný tandem a spolu zasiahli do 15 zápasov. Swayman sa blysol už vo svojom debute, keď 6. apríla 2021, 40 zákrokmi zo 42 striel priviedol Boston k výhre nad [[Philadelphia Flyers|Philadelphiou Flyers]]: 4:2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jeremy Swayman|url=http://hockeygoalies.org/bio/swayman.html|vydavateľ=hockeygoalies.org|dátum prístupu=2023-03-22}}</ref> Swayman v sezóne 2020/21 odchytal 10 zápasov, v ktorých si pripísal vysoko nadpriemernú 94,5% úspešnosť zákrokov, až 8 výhier a 2 čisté kontá. Svojimi výkonmi presvedčil natoľko, že v Play-Off vytlačil z pozície dvojky tímu Jaroslava Haláka. V lete 2021 sa Boston rozlúčil s Halákom a Vladařom a kvôli opätovnému zhoršeniu zdravotného stavu Raska, bol do tímu privedený [[Linus Ullmark]]. Sezóna 2021/22 sa stala napokon pre Raska poslednou, keď jeho pokus o návrat nevyšiel. Novým brankárskym tandemom sa stala dvojici Ullmark - Swayman, ktorá už v sezóne 21/22 dosahovala dobré výsledky a brankári si medzi sebou vytvorili silné priateľské puto, ktoré zaujalo pozornosť médií a verejnosti. Swayman v sezóne 2021/22 vstúpil do 41 zápasov so ziskom 91,4% úspešnosti zákrokov a bol vnímaný ako síce náhradník Ullmarka, ale s rovnocennou porciou zápasov. V Play-off sa Boston v 1. kole stretol s tímom [[Carolina Hurricanes]]. Sériu štartoval Ullmark, ktorý po dvoch prehrách v úvodných dvoch zápasoch bol vystriedaný Swaymanom, ktorý nakoniec v 5 zápasoch zaznamenal 91,1% úspešnosť zákrokov a 3 výhry. Na postup to však nestačilo, keď Carolina zvíťažila 4:3 na zápasy. V sezóne 2022/23 Ullmark a Swayman naďalej nastupovali ako tandem deliaci si sezónu na polovicu. Výkony brankárov sa ešte zlepšili a v rekordnom ročníku, kedy Boston jednoznačne dominoval základnej časti si Swayman v 37 zápasoch upevnil pozíciu rovnocenného brankára a budúcej nádeje Bostonu. Spolu s Ullmarkom získal [[William M. Jennings Trophy]] pre brankársku dvojicu s najnižším priemerom inkasovaných gólov v lige. V lete 2024 bol Ullmark vymenený a Swayman sa stal novým prvým brankárom tímu. Ako náhradník do tímu prišiel [[Joonas Korpisalo]]. Swayman vzbudil kontroverziu, keď kvôli ako chránený voľný hráč odmietal podpísať novú zmluvu s Bruins. Strany sa napokon stretli pri arbitračnom súde. Osemročnú zmluvu v priemernej ročnej hodnote 8 250 000 $ napokon podpísal 6. októbra.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.espn.com/nhl/story/_/id/41640179/bruins-sign-goalie-jeremy-swayman-8-year-66m-contract | vydavateľ = www.espn.com | dátum prístupu = 2026-09-19}}</ref> V sezóne 2024/2025 sa Swaymanova výkonnosť prepadla (kariérne minimum 89,2% úspešnosti zákrokov) a Boston sa prvýkrát za deväť rokov neprebojoval do Play-Off. Sezóna 2025/2026 znamenala polepšenie výkonnosti ako od Swaymana (90,8% úspešnosť zárkokov), tak aj celého tímu Bruins. V prvom kole však nedokázali poraziť [[Buffalo Sabres]]. {| class="wikitable" |+Štatistiky v NHL ! colspan="9" |Základná časť ! colspan="6" |Play-Off |- !Sezóna !Tím !Z !V !P !PP !GAA !SV% !SO !Z !V !P !GAA !SV% !SO |- |20-21 |[[Boston Bruins]] |10 |8 |1 |0 |1.50 |'''.945''' |2 |1 |0 |1 |3.16 |'''.667''' |0 |- |21-22 |Boston Bruins |41 |23 |14 |3 |2.31 |'''.914''' |3 |5 |3 |2 |2.63 |'''.911''' |0 |- |22-23 |Boston Bruins |37 |24 |6 |4 |2.27 |'''.920''' |4 |2 |0 |1 |3.34 |'''.875''' |0 |- |23-24 |Boston Bruins |44 |25 |10 |8 |2.53 |'''.916''' |3 |12 |6 |6 |2.15 |'''.933''' |0 |- |24-25 |Boston Bruins |58 |22 |29 |7 |3.11 |'''.892''' |4 | - | | | | | |- |25-26 |Boston Bruins |55 |31 |18 |4 |2.71 |'''.908''' |2 |6 |2 |4 |2.91 |'''.906''' |0 |} == Reprezentačná kariéra == Jeremy Swayan [[USA]] reprezentoval až na štyroch veľkých turnajoch. V roku 2018 na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov]], kde získal v pozícii tretieho brankára bronzovú medailu a v roku 2022 na seniorských [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji]], kde v pozícii prvého brankára odchytal až 7 zápasov tímu. V zápase o bronz [[USA]] so Swaymanom v bránke podľahli [[Česko|Česku]], a tak sa umiestnili na 4. mieste. Následne v roku 2025 na Majstrovstvách sveta dotiahol USA k zisku zlatej medaily. Bol súčasťou výberu USA na [[Zimné olympijské hry 2026|Zimných olympijských hrách 2026]], kde ziskal zlatú medailu. == História zmlúv v NHL<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jeremy Swayman Contract, Cap Hit, Salary and Stats {{!}} Puckpedia | url = https://puckpedia.com/player/jeremy-swayman | vydavateľ = puckpedia.com | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = en}}</ref> == {| class="wikitable" !Klub !Rok začiatku !Rok konca !CAP HIT* !Typ zmluvy** |- |[[Boston Bruins]] |2020 |2023 |925 000 $ |dvojcestná, nováčikovská |- |Boston Bruins |2023 |2024 |3 480 000 $ |jednocestná |- |Boston Bruins |2024 |2032 |8 250 000 $ |jednocestná |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{DEFAULTSORT:Swayman, Jeremy}} [[Kategória:Hokejoví brankári USA]] [[Kategória:Brankári Boston Bruins]] [[Kategória:Hráči Providence Bruins]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Boston Bruins]] [[Kategória:Držitelia William M. Jennings Trophy]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2022]] [[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 2026]] [[Kategória:Osobnosti z Anchorage]] 9tyn5kerll6tknpl37l1e3s7n9rk7l0 0 695642 8371237 8340320 2026-09-20T11:58:18Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8371237 wikitext text/x-wiki {{Infobox hokejová liga|názov ligy=Swiss League|krajina={{SUI}} [[Švajčiarsko]]|vznik=1947|počet klubov=10|webstránka=https://www.sihf.ch/fr/swiss-league/|víťaz=[[HC La Chaux-de-Fonds]] (7. titul)}} '''Swiss League''' alebo aj '''National League B''' je druhá najvyššia švajčiarska klubová súťaž v ľadovom hokeji. V súťaží hrá 10 tímov. == Systém súťaže == Základná časť sa hrá na 44 zápasov. Prvých osem tímov postúpi do play-off. Víťaz play-off je majstrom Swiss League. V sezóne [[Swiss League 2022/2023|2022/23]] víťaz SL hrá v baráži o [[National League]] s najhorším tímom [[National League 2022/2023]] == Tímy v sezóne 2022/2023 == {| class="wikitable" style="font-size:90%; width:100%; text-align:left" ! style="width:15%" |Klub ! style="width:14%" |Mesto ! style="width:20%" |Štadión ! style="width:4%" |Kapacita |- |[[EHC Basel]] |{{SUI}} [[Bazilej]] |[[St. Jakob Arena]] | align="center" |6 612 |- |[[HC La Chaux-de-Fonds]] |{{SUI}} [[La Chaux-de-Fonds]] |[[Patinoire des Mélèzes]] | align="center" |5 000 |- |[[GCK Lions]] |{{SUI}} [[Küsnacht]] |[[Kunsteisbahn Oerlikon]] | align="center" |2 800 |- |[[SC Lagenthal]] |{{SUI}} [[Lagenthal]] |[[Eishalle Schoren]] | align="center" |4 320 |- |[[EHC Olten]] |{{SUI}} [[Olten]] |[[Eisbahn Kleinholz]] | align="center" |5 384 |- |[[HC Sierre]] |{{SUI}} [[Sierre]] |[[Eishalle Graben]] | align="center" |4 500 |- |[[HC Thurgau]] |{{SUI}} [[Weinfelden]] |[[Eishalle Güttingersreuti]] | align="center" |3 100 |- |[[EHC Visp]] |{{SUI}} [[Visp]] |[[Lonza Arena]] | align="center" |5 100 |- |[[EHC Winterthur]] |{{SUI}} [[Winterthur]] |[[Zielbau Arena]] | align="center" |2 496 |- |[[HCB Ticino Rockets]] |{{SUI}} [[Biasca]] |[[Raiffeisen BiascArena]] | align="center" |3 800 |} == Víťazi == {| class="wikitable" |+ !Ročník !Víťaz |- ! colspan="2" align="center" |Pred zavedením play-off |- |1947-48 |[[HC Ambri-Piotta]] (1) |- |1948-49 |[[HC Ambri-Piotta]] (2) |- |1949-50 |[[HC Ambri-Piotta]] (3) |- |1950-51 |[[HC La Chaux-de-Fonds]] (1) |- |1951-52 |[[HC La Chaux-de-Fonds]] (2) |- |1952-53 |[[HC Ambri-Piotta]] (4) |- |1953-54 |[[HC St. Mortiz]] (1) |- |1954-55 |[[HC La Chaux-de-Fonds]] (3) |- |1955-56 |[[EHC Basel]] (1) |- |1956-57 |[[Lausanne HC]] (1) |- |1957-58 |[[SC Bern]] (1) |- |1958-59 |[[HC La Chaux-de-Fonds]] (4) |- |1959-60 |[[HC Viège]] (1) |- |1960-61 |[[SC Langnau Tigers]] (1) |- |1961-62 |[[HC Villars 1908|HC Villars]] (1) |- |1962-63 |[[GCK Lions]] |- |1963-64 |[[Genève-Servette HC]] (1) |- |1964-65 |[[HC La Chaux-de-Fonds]] (5) |- |1965-66 |[[Young Sprinters HC]] (1) |- |1966-67 |[[HC Sierre]] (1) |- |1967-68 |[[HC Sierre]] (2) |- |1968-69 |[[SC Bern]] (2) |- |1969-70 |[[HC Ambri-Piotta]] (5) |- |1970-71 |[[HC Lugano]] |- |1971-72 |[[SC Bern]] (3) |- |1972-73 |[[ZSC Lions]] (1) |- |1973-74 |[[HC Villars 1908|HC Villars]] (2) |- |1974-75 |[[EHC Biel-Bienne]] (1) |- |1975-76 |[[EV Zug]] (1) |- |1976-77 |[[HC Arosa]] (1) |- |1977-78 |[[Lausanne HC]] (2) |- |1978-79 |[[HC Davos]] (1) |- |1979-80 |[[HC Fribourg-Gottéron]] (1) |- |1980-81 |[[EHC Olten]] (1) a [[ZSC Lions]] (2) |- |1981-82 |[[HC Ambri-Piotta]] (6) a [[HC Lugano]] (2) |- |1982-83 |[[Lausanne HC]] (3) a [[ZSC Lions]] (3) |- |1983-84 |[[HC Coire]] (1) |- |1984-85 |[[HC Ambri-Piotta]] (7) |- ! colspan="2" |Po zavedení play-off |- |1985-86 |[[HC Coire]] (2) |- |1986-87 |[[SC Langnau Tigers]] (2) |- |1987-88 |[[EHC Olten]] (2) |- |1988-89 |[[HC Coire]] (3) |- |1989-90 |[[HC Martigny]] (1) |- |1990-91 |[[HC Coire]] (4) |- |1991-92 |[[HC Ajoie]] (1) |- |1992-93 |[[HC Davos]] (2) |- |1993-94 |[[SC Rapperswil-Jona Lakers]] (1) |- |1994-95 |[[Lausanne HC]] (4) |- |1995-96 |[[HC La Chaux-de-Fonds]] (6) a [[GCK Lions]] (2) |- |1996-97 |[[SC Herisau]] (1) |- |1997-98 |[[SC Langnau Tigers]] (3) |- |1998-99 |[[HC Coire]] (5) |- |1999-2000 |[[HC Coire]] (6) |- |2000-01 |[[Lausanne HC]] (5) |- |2001-02 |[[Genève-Servette HC]] (2) |- |2002-03 |[[EHC Basel]] (2) |- |2003-04 |[[EHC Biel-Bienne]] (2) |- |2004-05 |[[EHC Basel]] (3) |- |2005-06 |[[EHC Biel-Bienne]] (3) |- |2006-07 |[[EHC Biel-Bienne]] (4) |- |2007-08 |[[EHC Biel-Bienne]] (5) |- |2008-09 |[[Lausanne HC]] (6) |- |2009-10 |[[Lausanne HC]] (7) |- |2010-11 |[[HC Viège]] (2) |- |2011-12 |[[SC Lagenthal]] (1) |- |2012-13 |[[Lausanne HC]] (8) |- |2013-14 |[[HC Viège]] (3) |- |2014-15 |[[SC Langnau Tigers]] (4) |- |2015-16 |[[HC Ajoie]] (2) |- |2016-17 |[[SC Lagenthal]] (2) |- |2017-18 |[[SC Rapperswil-Jona Lakers]] (2) |- |2018-19 |[[SC Lagenthal]] (3) |- |2019-20 |sezóna ukončená kvôli pandémii [[COVID-19]] |- |2020-21 |[[HC Ajoie]] (3) |- |2021-22 |[[Kloten Flyers]] |- |2022-23 |[[HC La Chaux-de-Fonds]] (7) |} == Počet titulov == {| class="wikitable" |+ !<small>Klub</small> !<small>Počet víťazstiev</small> !<small>Posledný titul</small> |- |[[Lausanne HC]] |8 |2012/2013 |- |[[HC La Chaux-de-Fonds]] |7 |2022/2023 |- |[[HC Ambri-Piotta]] |7 |1984/1985 |- |[[HC Coire]] |6 |1999/2000 |- |[[HC Biel-Bienne]] |5 |2007/2008 |- |[[SC Langnau Tigers]] |4 |2014/2015 |- |[[HC Ajoie]] |3 |2020/2021 |- |[[SC Lagenthal]] |3 |2018/2019 |- |[[HC Visp]] |3 |2013/2014 |- |[[EHC Basel]] |3 |2004/2005 |- |[[SC Bern]] |3 |1971/1972 |- |[[SC Rapperswil-Jona Lakers]] |2 |2017/2018 |- |[[Genève-Servette HC]] |2 |2001/2002 |- |[[GCK Lions]] |2 |1995/1996 |- |[[ZSC Lions]] |2 |1982/1983 |- |[[HC Davos]] |2 |1992/1993 |- |[[HC Olten]] |2 |1987/1988 |- |[[HC Lugano]] |2 |1981/1982 |- |[[HC Villars 1908|HC Villars]] |2 |1973/1974 |- |[[HC Sierre]] |2 |1967/1968 |- |[[Kloten Flyers]] |1 |2021/2022 |- |[[SC Herisau]] |1 |1996/1997 |- |[[HC Martigny]] |1 |1989/1990 |- |[[HC Fribourg-Gottéron]] |1 |1979/1980 |- |[[HC Arosa]] |1 |1976/1977 |- |[[EV Zug]] |1 |1975/1976 |- |[[Young Sprinters HC]] |1 |1965/1966 |- |[[HC St. Moritz]] |1 |1953/1954 |} == Pozri aj == * [[National League]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == https://www.sihf.ch/fr/swiss-league/{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} == Zdroj == {{Preklad|fr|Championnat de Suisse de hockey sur glace D2|202564183}} [[Kategória:Ľadový hokej vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Hokejové ligy]] b3zfnrbr8a7wkiovnmdhukpixi71h0d 0 695696 8371238 7564243 2026-09-20T11:58:20Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8371238 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna|liga=Swiss League|sezóna=Sezóna 2022/2023|sezóna_pred=[[Swiss League 2021/2022]]|víťaz_základ=[[HC La Chaux-de-Fonds]]|počet_mužstiev=10|súvisiace_súťaže={{Nič}} * [[National League 2022/2023|National League 2022/2023 ↑]]|2_miesto=[[EHC Olten]]|majster=[[HC La Chaux-de-Fonds]] (7. titul)|zostup=[[EHC Wintherthur]] a [[HCB Ticino Rockets]]}}'''Swiss League 2022/2023''' je 76. sezónou [[Swiss League|druhej najvyššej švajčiarskej klubovej súťaže]] v [[Ľadový hokej|ľadovom hokeji]]. Víťaz Swiss League bude bojovať v baráži o [[National League]]. Základná časť sa začala [[16. september|16. septembra]] [[2022]] a skončila [[5. február|5. februára]] [[2023]]. Play-off začalo [[14. február|14. februára]]. Víťazom Swiss League 2022/23 sa po siedmykrát stal tím [[HC La Chaux-de-Fonds]]. V baráži o NL však nestačili na [[HC Ajoie]] a tak zostávajú vo Swiss League. == Tímy == {| class="wikitable" style="font-size:90%; width:100%; text-align:left" ! style="width:15%" |Klub ! style="width:14%" |Mesto ! style="width:20%" |Štadión ! style="width:4%" |Kapacita |- |[[EHC Basel]] |{{SUI}} [[Bazilej]] |[[St. Jakob Arena]] | align="center" |6 612 |- |[[HC La Chaux-de-Fonds]] |{{SUI}} [[La Chaux-de-Fonds]] |[[Patinoire des Mélèzes]] | align="center" |5 000 |- |[[GCK Lions]] |{{SUI}} [[Küsnacht]] |[[Kunsteisbahn Oerlikon]] | align="center" |2 800 |- |[[SC Lagenthal]] |{{SUI}} [[Lagenthal]] |[[Eishalle Schoren]] | align="center" |4 320 |- |[[EHC Olten]] |{{SUI}} [[Olten]] |[[Eisbahn Kleinholz]] | align="center" |5 384 |- |[[HC Sierre]] |{{SUI}} [[Sierre]] |[[Eishalle Graben]] | align="center" |4 500 |- |[[HC Thurgau]] |{{SUI}} [[Weinfelden]] |[[Eishalle Güttingersreuti]] | align="center" |3 100 |- |[[EHC Visp]] |{{SUI}} [[Visp]] |[[Lonza Arena]] | align="center" |5 100 |- |[[EHC Winterthur]] |{{SUI}} [[Winterthur]] |[[Zielbau Arena]] | align="center" |2 496 |- |[[HCB Ticino Rockets]] |{{SUI}} [[Biasca]] |[[Raiffeisen BiascArena]] | align="center" |3 800 |} == Základná časť == {| class="wikitable" | style="background: #ddffdd; width:15px" | |Postupujúci do play-off | style="background: #ffcccc; width:15px" | |Zostup |} {| class="wikitable" ! width="20" |Por ! width="185" |Tím ! width="20" |Z ! width="20" |B ! width="20" |V ! width="20" |VP ! width="20" |PP ! width="20" |P ! width="20" |Skóre ! width="20" |+/− |- align="center" bgcolor="#ddffdd" |1. |[[HC La Chaux-de-Fonds]] |45 |'''105''' |30 |4 |2 |6 |205:102 | +103 |- align="center" bgcolor="#ddffdd" |2. |[[EHC Olten]] |45 |'''102''' |31 |3 |8 |8 |169:99 | +70 |- align="center" bgcolor="#ddffdd" |3. |[[GCK Lions]] |45 |'''74''' |19 |3 |3 |15 |150:133 | +17 |- align="center" bgcolor="#ddffdd" |4. |[[EHC Visp]] |45 |'''72''' |21 |2 |1 |18 |147:141 | +6 |- align="center" bgcolor="#ddffdd" |5. |[[HC Thurgau]] |45 |'''72''' |18 |3 |5 |17 |115:125 | -10 |- align="center" bgcolor="#ddffdd" |6. |[[EHC Basel]] |45 |'''69''' |19 |4 |0 |18 |137:125 | +12 |- align="center" bgcolor="#ddffdd" |7. |[[SC Lagenthal]] |45 |'''67''' |18 |3 |0 |17 |147:154 | -7 |- align="center" bgcolor="#ddffdd" |8. |[[HC Sierre]] |45 |'''61''' |16 |4 |1 |21 |142:159 | -17 |- align="center" bgcolor="#ffcccc" |9. |[[EHC Winterthur]] |45 |'''27''' |6 |1 |1 |32 |105:190 | -85 |- align="center" bgcolor="#ffcccc" |10. |[[HCB Ticino Rockets]] |45 |'''26''' |6 |0 |1 |32 |93:182 | -89 |} == Play-off == {{Play-off8||skupina1=|skupina2=|RD1-nasadený1=1|RD1-tím1='''[[HC La Chaux-de-Fonds]]'''|RD1-skóre1=4|RD1-nasadený2=8|RD1-tím2=[[HC Sierre]]|RD1-skóre2=1|RD1-nasadený3=4|RD1-tím3=[[HC Visp]]|RD1-skóre3=2|RD1-nasadený4=5|RD1-tím4='''[[HC Thurgau]]'''|RD1-skóre4=4|RD1-nasadený5=2|RD1-tím5='''[[EHC Olten]]'''|RD1-skóre5=4|RD1-nasadený6=7|RD1-tím6=[[SC Lagenthal]]|RD1-skóre6=1|RD1-nasadený7=3|RD1-tím7='''[[GCK Lions]]'''|RD1-skóre7=4|RD1-nasadený8=5|RD1-tím8=[[EHC Basel]]|RD1-skóre8=2|RD2-nasadený1=1|RD2-tím1='''[[HC La Chaux-de-Fonds]]'''|RD2-skóre1=4|RD2-nasadený2=5|RD2-tím2=[[HC Thurgau]]|RD2-skóre2=1|RD2-nasadený3=2|RD2-tím3='''[[EHC Olten]]'''|RD2-skóre3=4|RD2-nasadený4=3|RD2-tím4=[[GCK Lions]]|RD2-skóre4=1|RD3-nasadený1=1|RD3-tím1='''[[HC La Chaux-de-Fonds]]'''|RD3-skóre1=4|RD3-nasadený2=2|RD3-tím2=[[EHC Olten]]|RD3-skóre2=0}} === Štvrťfinále - od 14. februára === * [[HC La Chaux-de-Fonds|'''HC La Chaux-de-Fonds''']] - [[HC Sierre]] 4:1 ('''5''':2, '''2''':1pp, '''8''':2, 2:'''4''', '''9''':5) * [[EHC Olten|'''EHC Olten''']] - [[SC Lagenthal]] 4:1 (2:'''5''', '''3''':2pp, '''4''':1, '''5''':2, '''5''':2) * [[GCK Lions|'''GCK Lions''']] - [[EHC Basel]] 4:2 ('''3''':1, 1:'''6''', 1:'''2''', '''4''':3, '''4''':3pp, '''5''':4) * [[HC Visp]] - [[HC Thurgau|'''HC Thurgau''']] 2:4 (3:'''4''', '''4''':1, '''5''':2, 1:'''2''', 1:'''5''', 0:'''5''') === Semifinále - od 28. februára === * [[HC La Chaux-de-Fonds|'''HC La Chaux-de-Fonds''']] - [[HC Thurgau]] 4:1 ('''2''':1, 5:'''6''', '''7''':0, '''4''':2, '''5''':1) * [[EHC Olten|'''EHC Olten''']] - [[GCK Lions]] 4:1 ('''4''':3, '''3''':2, '''5''':4pp, 3:'''4''', '''2''':0) === Finále - od 15. marca === * [[HC La Chaux-de-Fonds|'''HC La Chaux-de-Fonds''']] - [[EHC Olten]] 4:0 ('''3''':2pp, '''3''':1, '''3''':2pp, '''2''':0) == Baráž o National League == Víťaz Swiss League [[HC La Chaux-de-Fonds]] bojova o postup do National League s najhorším tímom [[National League 2022/2023]] s [[HC Ajoie]]. V sérii hranej na štyri víťazne zápasy prehrali 2:4. * [[HC Ajoie|'''HC Ajoie''']] - [[HC La Chaux-de-Fonds]] 4:2 (2:'''3''', 1:'''4''', '''3''':2pp, '''4''':1, '''2''':1, '''3''':2) == Pozri aj == * [[National League 2022/2023]] == Externé odkazy == https://www.sihf.ch/fr/swiss-league/{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} == Zdroj == {{Preklad|fr|Championnat de Suisse de hockey sur glace 2022-2023|203197244}} [[Kategória:Ľadový hokej vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2022]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2023]] 2gfo4vnv4bdcr7nejiytb6xl4s8tb53 0 697456 8371219 8367031 2026-09-20T10:48:30Z Polandball 143 289450 /* Dejiská */ ??? 8371219 wikitext text/x-wiki {{Blížiace sa športové podujatie|hokej}} {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie|názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|rok=2027|usporiadateľ=Nemecko|počet dejísk=2|počet miest=2|dejiská=[[Düsseldorf]], [[Mannheim]]|nasledujúce podujatie=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2028|predchádzajúce podujatie=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|dátum=13. – 30. máj 2027|počet tímov=16}} '''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027''' budú v poradí 90. [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]]. Turnaj Top divízie sa bude hrať v [[Düsseldorf|Düsseldorfe]] a [[Mannheim|Mannheime]] v [[Nemecko|Nemecku]] od 14. do 30. mája 2027.<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Nemecko bude hostiť jubilejné 90. MS v hokeji v roku 2027|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/sport/nemecko-bude-hostit-jubilejne-90-ms-v/717075-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2023-05-26|dátum prístupu=2023-05-26}}</ref> Avšak otvárací zápas medzi domácim Nemeckom a Švajčiarskom sa uskutoční na futbalovom štadióne vo [[Veltins-Arena|Veltins-Arene]] v [[Gelsenkirchen|Gelsenkirchene]] s kapacitou vyše 61 000 miest.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nemci otvoria hokejové MS pred vyše 61-tisíc divákmi. Súperom bude zberateľ striebra | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/sampionat-otvori-duel-nemecko-svajciarsko-v-arene-v-gelsenkirchene-ms-v-hokeji-2027/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-07-18 | jazyk = sk}}</ref> == Kvalifikované tímy == '''Kvalifikované ako hostiteľ''' * {{GER|lh|1}} '''Automatická kvalifikácia po umiestnení v top 14 na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|Majstrovstvách sveta 202]]'''[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|'''6''']] * {{CZE|lh|1}} * {{DEN|lh|1}} * {{FIN|lh|1}} * {{CAN|lh|1}} * {{LAT|lh|1}} * {{HUN|lh|1}} * {{NOR|lh|1}} * {{AUT|lh|1}} * {{SVK|lh|1}} * {{SLO|lh|1}} * {{SUI|lh|1}} * {{SWE|lh|1}} * {{USA|lh|1}} '''Kvalifikovaní postupom z [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026 – I. divízia|I. A divízie MS 202]]'''[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026 – I. divízia|'''6''']] * {{KAZ|lh|1}} * {{UKR|lh|1}} == Dejiská == Turnaj sa bude konať prevažne na dvoch štadiónoch – v PSD Bank Dome v Düsseldorfe a v SAP Arene v Mannheime, pričom na tomto druhom štadióne sa odohrali zápasy [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|majstrovstiev sveta v roku 2010]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2027 IIHF-Eishockey-Weltmeisterschaft wird in Deutschland ausgetragen - Eishockey-Weltverband IIHF vergibt Recht zur Austragung an DEB - Deutscher Eishockey-Bund e. V. | url = https://www.deb-online.de/2023/05/26/2027-iihf-eishockey-weltmeisterschaft-wird-in-deutschland-ausgetragen-eishockey-weltverband-iihf-vergibt-recht-zur-austragung-an-deb/ | dátum vydania = 2023-05-26 | dátum prístupu = 2026-09-07 | jazyk = de}}</ref> Úvodný zápas medzi Nemeckom a Švajčiarskom sa odohrá vo Veltins-Arene v Gelsenkirchene, kde sa v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010#Otvárací zápas|roku 2010 konal úvodný zápas medzi Nemeckom a USA]]. {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{GER|w}} |- ![[Düsseldorf]] | rowspan="3" |{{LocMap+|Nemecko|float=none|width=310|caption=|places={{LocMap~|Nemecko|lat=51.272146|long=6.811420|label='''[[Düsseldorf]]'''|position=bottom}} {{LocMap~|Nemecko|lat=49.46373|long=8.51757|label='''[[Mannheim]]'''|position=top}} {{LocMap~|Nemecko|lat=51.510278|long=7.094167|label='''[[Gelsenkirchen]]'''|position=right}}}} ![[Mannheim]] |- |[[PSD Bank Dome]] Kapacita: 14 282 |[[SAP Arena]] Kapacita: 13 600 |- |[[Súbor:ISS Dome Düsseldorf.jpg|220x220bod]] |[[Súbor:MannheimSAParena2017-09-30-11-09-03 (cropped).jpg|stred|220x220bod]] |- ! colspan="3" |[[Gelsenkirchen]] |- | colspan="3" |[[Veltins-Arena]] Kapacita: 77 803 |- | colspan="3" |[[Súbor:2010-06-03 Arena AufSchalke 01.jpg|220x220bod]] |} == Nasadenie == Tímy budú do základných skupín rozdelené podľa [[Rebríček IIHF|Rebríčka IIHF]] za rok 2026, použijúc tzv. serpentínový systém. Organizátori mali právo jednej výmeny tímov medzi skupinami a to aj využili, pretože domáce Nemecko malo byť pôvodne v skupine B a Slovensko v skupine A.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obrovská zmena na MS v hokeji 2027! Slovensko bude mať úplne iných súperov | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/ms-v-hokeji-2027-obrovska-zmena-slovensko-bude-mat-inych-superov-2026060419543881713 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2026-06-04 | dátum prístupu = 2026-06-08 | priezvisko = Šport.sk}}</ref>{{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ;Skupina A (Mannheim) * {{SUI|lh|1}} (1) *{{FIN|lh|1}} (4) *{{SWE|lh|1}} (5) *{{GER|lh|1}} (7) *{{LAT|lh|1}} (9) *{{AUT|lh|1}} (12) *{{SLO|lh|1}} (13) *{{UKR|lh|1}} (19){{Stĺpce-2}} ;Skupina B (Düsseldorf) * {{CAN|lh|1}} (2) *{{USA|lh|1}} (3) *{{CZE|lh|1}} (6) *{{SVK|lh|1}} (8) *{{DEN|lh|1}} (10) *{{NOR|lh|1}} (11) *{{KAZ|lh|1}} (14) *{{HUN|lh|1}} (17){{Stĺpce-koniec}} == Základné skupiny == {| class="wikitable" | style="background: #ccffcc; width:20px" | |Tímy postupujúce do štvrťfinále |- | style="background: #ffcccc;" | |Tímy zostupujúce do I. A divízie MS 2028 |} ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+2]]).'' === Skupina A === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia / Zostup}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SUI|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{FIN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SWE|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{GER|lh|1}} '''(H)'''|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{LAT|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2028|MS v ľadovom hokeji 2028]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{AUT|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{SLO|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{UKR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2028 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2028]]}} |}<small>Pravidlá pre poradie: 1) počet bodov; 2) vzájomné zápasy (body); 3) vzájomné zápasy (gólový rozdiel); 4) vzájomné zápasy (počet strelených gólov); 5) výsledok proti najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 6) výsledok proti druhému najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 7) nasadenie pred turnajom</small><br/><small>'''(H)''' Hostiteľ</small>{{Hokejbox2|bg=|dátum=13. máj 2027|čas=20:20|mužstvo1={{SUI|lh|2}}|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Veltins-Arena, Gelsenkirchen|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}} ----{{Hokejbox2|dátum=14. máj 2027|čas=16:20|mužstvo1={{UKR|lh|2}}|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=SAP Arena, Mannheim|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=14. máj 2027|čas=20:20|mužstvo1={{FIN|lh|2}}|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=SAP Arena, Mannheim|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}} ----{{Hokejbox2|dátum=15. máj 2027|čas=16:20|mužstvo1={{SUI|lh|2}}|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=SAP Arena, Mannheim|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=15. máj 2027|čas=20:20|mužstvo1={{AUT|lh|2}}|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=SAP Arena, Mannheim|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}} ----{{Hokejbox2|dátum=16. máj 2027|čas=12:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=SAP Arena, Mannheim|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2027|čas=16:20|mužstvo1={{SUI|lh|2}}|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=SAP Arena, Mannheim|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}}{{Hokejbox2|dátum=16. máj 2027|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2={{UKR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=SAP Arena, Mannheim|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=17. máj 2027|čas=16:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=SAP Arena, Mannheim|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2027|čas=20:20|mužstvo1={{AUT|lh|2}}|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=SAP Arena, Mannheim|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=18. máj 2027|čas=16:20|mužstvo1={{UKR|lh|2}}|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=SAP Arena, Mannheim|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}}{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2027|čas=20:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2={{SUI|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=SAP Arena, Mannheim|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=19. máj 2027|čas=16:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2={{FIN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=SAP Arena, Mannheim|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2027|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2={{UKR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=SAP Arena, Mannheim|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=20. máj 2027|čas=16:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=SAP Arena, Mannheim|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}}{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2027|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=SAP Arena, Mannheim|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=21. máj 2027|čas=16:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2={{UKR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=SAP Arena, Mannheim|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2027|čas=20:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{SUI|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=SAP Arena, Mannheim|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=22. máj 2027|čas=12:20|mužstvo1={{AUT|lh|2}}|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=SAP Arena, Mannheim|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}}{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2027|čas=16:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2={{GER|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=SAP Arena, Mannheim|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=22. máj 2027|čas=20:20|mužstvo1={{FIN|lh|2}}|mužstvo2={{UKR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=SAP Arena, Mannheim|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}} ----{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2027|čas=16:20|mužstvo1={{SUI|lh|2}}|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=SAP Arena, Mannheim|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. máj 2027|čas=20:20|mužstvo1={{FIN|lh|2}}|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=SAP Arena, Mannheim|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}} ----{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2027|čas=16:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=SAP Arena, Mannheim|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=24. máj 2027|čas=20:20|mužstvo1={{UKR|lh|2}}|mužstvo2={{SUI|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=SAP Arena, Mannheim|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}} ----{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2027|čas=12:20|mužstvo1={{FIN|lh|2}}|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=SAP Arena, Mannheim|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. máj 2027|čas=16:20|mužstvo1={{LAT|lh|2}}|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=SAP Arena, Mannheim|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}}{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2027|čas=20:20|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2={{SWE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=SAP Arena, Mannheim|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}} === Skupina B === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia / Zostup}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027#Štvrťfinále|Štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{USA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{SVK|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{DEN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=rowspan=3{{!}}Kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2028|MS v ľadovom hokeji 2028]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{NOR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{KAZ|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{HUN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc|poznámka=Zostup do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2028 – I. divízia|I. A divízie MS v ľadovom hokeji 2028]]}} |}<small>Pravidlá pre poradie: 1) počet bodov; 2) vzájomné zápasy (body); 3) vzájomné zápasy (gólový rozdiel); 4) vzájomné zápasy (počet strelených gólov); 5) výsledok proti najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 6) výsledok proti druhému najlepšie umiestnenému tímu mimo tímov s rovnakým počtom bodov; 7) nasadenie pred turnajom</small>{{Hokejbox2|bg=|dátum=14. máj 2027|čas=16:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=PSD Bank Dome, Düsseldorf|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}}{{Hokejbox2|dátum=14. máj 2027|čas=20:20|mužstvo1={{CAN|lh|2}}|mužstvo2={{USA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=PSD Bank Dome, Düsseldorf|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=15. máj 2027|čas=12:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=PSD Bank Dome, Düsseldorf|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}}{{Hokejbox2|dátum=15. máj 2027|čas=16:20|mužstvo1={{KAZ|lh|2}}|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=PSD Bank Dome, Düsseldorf|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=15. máj 2027|čas=20:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=PSD Bank Dome, Düsseldorf|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}} ----{{Hokejbox2|dátum=16. máj 2027|čas=12:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{KAZ|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=PSD Bank Dome, Düsseldorf|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2027|čas=16:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=PSD Bank Dome, Düsseldorf|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}}{{Hokejbox2|dátum=16. máj 2027|čas=20:20|mužstvo1={{NOR|lh|2}}|mužstvo2={{USA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=PSD Bank Dome, Düsseldorf|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=17. máj 2027|čas=16:20|mužstvo1={{CAN|lh|2}}|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=PSD Bank Dome, Düsseldorf|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2027|čas=20:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=PSD Bank Dome, Düsseldorf|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=18. máj 2027|čas=16:20|mužstvo1={{KAZ|lh|2}}|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=PSD Bank Dome, Düsseldorf|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}}{{Hokejbox2|dátum=18. máj 2027|čas=20:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=PSD Bank Dome, Düsseldorf|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=19. máj 2027|čas=16:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2={{KAZ|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=PSD Bank Dome, Düsseldorf|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2027|čas=20:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=PSD Bank Dome, Düsseldorf|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=20. máj 2027|čas=16:20|mužstvo1={{CAN|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=PSD Bank Dome, Düsseldorf|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}}{{Hokejbox2|dátum=20. máj 2027|čas=20:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=PSD Bank Dome, Düsseldorf|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=21. máj 2027|čas=16:20|mužstvo1={{CAN|lh|2}}|mužstvo2={{KAZ|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=PSD Bank Dome, Düsseldorf|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2027|čas=20:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=PSD Bank Dome, Düsseldorf|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=22. máj 2027|čas=12:20|mužstvo1={{NOR|lh|2}}|mužstvo2={{KAZ|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=PSD Bank Dome, Düsseldorf|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}}{{Hokejbox2|dátum=22. máj 2027|čas=16:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=PSD Bank Dome, Düsseldorf|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=22. máj 2027|čas=20:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{USA|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=PSD Bank Dome, Düsseldorf|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}} ----{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2027|čas=16:20|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=PSD Bank Dome, Düsseldorf|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. máj 2027|čas=20:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=PSD Bank Dome, Düsseldorf|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}} ----{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2027|čas=16:20|mužstvo1={{KAZ|lh|2}}|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=PSD Bank Dome, Düsseldorf|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=24. máj 2027|čas=20:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=PSD Bank Dome, Düsseldorf|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}} ----{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2027|čas=12:20|mužstvo1={{USA|lh|2}}|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=PSD Bank Dome, Düsseldorf|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. máj 2027|čas=16:20|mužstvo1={{NOR|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=PSD Bank Dome, Düsseldorf|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}}{{Hokejbox2|dátum=25. máj 2027|čas=20:20|mužstvo1={{CZE|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=PSD Bank Dome, Düsseldorf|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}} == Play-off == Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny hrali play-off. Tímy, ktoré postúpili do semifinále, boli znovunasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy. === Tabuľka skupinovej fázy === '''Kritériá:''' # Lepšia pozícia v skupine # Vyšší počet bodov # Lepší gólový rozdiel # Vyšší počet strelených gólov # Lepšie nasadenie do turnaja (poradie v [[Rebríček IIHF|Rebríčku IIHF]]) '''Poradie:''' {| class="wikitable" border="1" style="text-align:center" !Miesto !Označenie !Tím |- style="background:#ccffcc;" |1. |D1 | style="text-align:left;" | |- style="background:#ccffcc;" |2. |D2 | style="text-align:left;" | |- style="background:#ccffcc;" |3. |D3 | style="text-align:left;" | |- style="background:#ccffcc;" |4. |D4 | style="text-align:left;" | |- |5. |D5 | style="text-align:left;" | |- |6. |D6 | style="text-align:left;" | |- |7. |D7 | style="text-align:left;" | |- |8. |D8 | style="text-align:left;" | |} === Pavúk === {{Play-off majstrovstvá sveta hokej|ZN=áno|RD1-nasadený1=|RD1-tím1={{nič|lh|1}}|RD1-skóre1=|RD1-nasadený2=|RD1-tím2={{nič|lh|1}}|RD1-skóre2=|RD1-nasadený3=|RD1-tím3={{nič|lh|1}}|RD1-skóre3=|RD1-nasadený4=|RD1-tím4={{nič|lh|1}}|RD1-skóre4=|RD1-nasadený5=|RD1-tím5={{nič|lh|1}}|RD1-skóre5=|RD1-nasadený6=|RD1-tím6={{nič|lh|1}}|RD1-skóre6=|RD1-nasadený7=|RD1-tím7={{nič|lh|1}}|RD1-skóre7=|RD1-nasadený8=|RD1-tím8={{nič|lh|1}}|RD1-skóre8=|RD2-nasadený1=|RD2-tím1={{nič|lh|1}}|RD2-skóre1=|RD2-nasadený2=|RD2-tím2={{nič|lh|1}}|RD2-skóre2=|RD2-nasadený3=|RD2-tím3={{nič|lh|1}}|RD2-skóre3=|RD2-nasadený4=|RD2-tím4={{nič|lh|1}}|RD2-skóre4=|RD3-nasadený1=|RD3-tím1={{nič|lh|1}}|RD3-skóre1=|RD3-nasadený2=|RD3-tím2={{nič|lh|1}}|RD3-skóre2=|RD4-nasadený1=|RD4-tím1={{nič|lh|1}}|RD4-skóre1=|RD4-nasadený2=|RD4-tím2={{nič|lh|1}}|RD4-skóre2=}}''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+2]]).'' === Štvrťfinále === {{Hokejbox2|bg=|dátum=27. máj 2027|čas=16:20|mužstvo1={{nič|lh|2}}|mužstvo2={{nič|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=SAP Arena, Mannheim|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}}{{Hokejbox2|dátum=27. máj 2027|čas=16:20|mužstvo1={{nič|lh|2}}|mužstvo2={{nič|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=PSD Bank Dome, Düsseldorf|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=27. máj 2027|čas=20:20|mužstvo1={{nič|lh|2}}|mužstvo2={{nič|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=SAP Arena, Mannheim|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}}{{Hokejbox2|dátum=27. máj 2027|čas=20:20|mužstvo1={{nič|lh|2}}|mužstvo2={{nič|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=PSD Bank Dome, Düsseldorf|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}} === Semifinále === {{Hokejbox2|bg=|dátum=29. máj 2027|čas=14:20|mužstvo1={{nič|lh|2}}|mužstvo2={{nič|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=PSD Bank Dome, Düsseldorf|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}}{{Hokejbox2|dátum=29. máj 2027|čas=20:20|mužstvo1={{nič|lh|2}}|mužstvo2={{nič|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=PSD Bank Dome, Düsseldorf|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}} === Zápas o 3. miesto === {{Hokejbox2|bg=#ffdab9|dátum=30. máj 2027|čas=15:20|mužstvo1={{nič|lh|2}}|mužstvo2={{nič|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=PSD Bank Dome, Düsseldorf|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}} === Finále === {{Hokejbox2|bg=#f7f6a8|dátum=30. máj 2027|čas=20:20|mužstvo1={{nič|lh|2}}|mužstvo2={{nič|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=PSD Bank Dome, Düsseldorf|divákov=|správa=|brankár1=|brankár2=|stav=|góly1=|góly2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=}} == Konečné poradie == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{nič|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{nič|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{nič|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{nič|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=Štvrté miesto|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{nič|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027#Štvrťfinále|štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{nič|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{nič|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{nič|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|9.|tím={{nič|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|poznámka=rowspan=6{{!}}Vyradení v [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027#Základné skupiny|skupinovej fáze]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím={{nič|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|11.|tím={{nič|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|12.|tím={{nič|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|13.|tím={{nič|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|14.|tím={{nič|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|br=áno}} {{Tabuľka ľadový hokej|15.|tím={{nič|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc|poznámka=rowspan=2{{!}}Zostupujú do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2028 – I. divízia|I. A divízie<br>MS 2028]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|16.|tím={{nič|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc}} |} == Referencie == {{Referencie}} {{Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027| ]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2027]] [[Kategória:Ľadový hokej v Nemecku]] [[Kategória:2027 v Nemecku]] [[Kategória:Šport v Mannheime]] [[Kategória:Šport v Düsseldorfe]] ccsw0k8krh8nn2a1r2pgsrt2j0dvs7j 0 700885 8370903 8369751 2026-09-19T13:00:36Z ~2026-49018-45 304848 8370903 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Možné je Všetko! | en = Anything Goes | typ = improvizačné<br />komedálne<br />reality show<br />súťažne<br />zábavné | scenár = Jan Liška<br />[[Daniel Dangl]] | réžia = Pepe Majeský <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = mich | odkaz na autora = | titul = Máme fotky novej šou Možné je všetko! Pozrite si, ako varí Maštalír dole hlavou | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://strategie.hnonline.sk/news/media/96101385-mame-fotky-novej-sou-mozne-je-vsetko-pozrite-si-ako-vari-mastalir-dole-hlavou | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-27 | dátum prístupu = 2023-12-01 }}</ref><br />Ema Horváthová (pomocná réžia) | moderátori = [[Daniel Dangl]] | krajina = {{minivlajka|Slovensko|w}}<br />(pôvodne {{minivlajka|Francúzsko|w}}) | miesto = [[Incheba|Incheba Expo Aréna]]<br />[[Bratislava]], [[Slovensko]] | počet sérií = 3 | počet epizód = 31 + 4 špeciály | zoznam epizód = | produkcia = Katarína Kurtíková<br />Monika Tatarková<br />Marián Pálka<br /> | strih = Beba Hegedušová<br />Anna Capuliaková (strih záznamu)<br />Ivana Szabová (strih záznamu) | dĺžka = cca 75 min. | vysielanie = [[2. september]] [[2023]] – [[31. december]] [[2026]] | tv = [[TV Markíza]] | súvisiace = Možné je Všechno! | webstránka = https://www.markiza.sk/relacie/mozne-je-vsetko/ | csfd id = 1403707 }} '''''Možné je všetko!''''' ('''''#MJV''''') predstavuje [[Slovensko|slovenský]] [[Zábava|zábavný]] improvizačný formát, ktorý [[TV Markíza]] uvádza od [[2. september|2. septembra]] [[2023]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíza prekopáva plány: S hviezdne nabitou novinkou vyrukuje v nečakaný večer!|url=https://mediaboom.sk/markiza-prekopava-plany-farma-zmeni-klucovy-vecer-so-startom-velkej-novinky-prekvapi|dátum vydania=2023-08-14|dátum prístupu=2023-09-11|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dangl o novej hviezdnej šou Markízy: Je to čistokrvná zábava, dlhé roky som ju chcel robiť|url=https://www.mediaklik.sk/rozhovory/clanok/679673-dangl-o-novej-hviezdnej-sou-markizy-je-to-cistokrvna-zabava-dlhe-roky-som-ju-chcel-robit/|vydavateľ=Mediaklik.sk|dátum vydania=2023-09-01|dátum prístupu=2023-11-12|jazyk=sk-SK}}</ref> V jednotlivých dieloch vystupujú domáci [[Herec|herci]], [[Stand-up komik|komici]] aj ďalšie známe osobnosti. Tí sa zúčastňujú najrôznejších úloh a hier, počas ktorých musia pohotovo reagovať, využívať svoju kreativitu a zvládať nečakané situácie, ktoré ich stavajú mimo ich bežného komfortu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Možné je všetko!|url=https://www.tv-archiv.sk/mozne-je-vsetko|vydavateľ=www.tv-archiv.sk|dátum prístupu=2023-10-08|jazyk=sk}}</ref> [[#Prvá séria (2023)|Prvá séria]] bola doplnená silvestrovským špeciálom, ktorý [[TV Markíza]] vysielala 31. decembra 2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Exkluzívne: Markíza po rokoch pripravuje veľký televízny Silvester! Vieme, čo chystá | url = https://mediaboom.sk/exkluzivne-markiza-po-rokoch-pripravuje-velky-televizny-silvester-vieme-co-chysta | dátum vydania = 2023-09-17 | dátum prístupu = 2023-12-01 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Mediaboom.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Čarovné Vianoce pre celú rodinu, silvestrovská zábava so Simonou a Možné je všetko!, ale aj kultové sviatočné klasiky na Voyo. Skupina Markíza predstavuje svoju vianočnú ponuku {{!}} TV Markíza | url = https://www.markiza.sk/clanok/869086-carovne-vianoce-pre-celu-rodinu-silvestrovska-zabava-so-simonou-a-mozne-je-vsetko-ale-aj-kultove-sviatocne-klasiky-na-voyo | vydavateľ = www.markiza.sk | dátum prístupu = 2023-12-01 | jazyk = sk | dátum vydania = 2023-11-28}}</ref> Premiéra druhej série sa uskutočnila 7. septembra 2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Mediaboom.sk | odkaz na autora = | titul = Markíza v roku 2024: Veľký nástupca Klamstva, stopka pre Superstar aj návrat Druhej šance! | url = https://mediaboom.sk/markiza-v-2024-velky-nastupca-klamstva-ziadna-superstar-aj-navrat-druhej-sance-s-dunajom | vydavateľ = mediaboom.sk | dátum vydania = 2023-11-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[#Druhá séria (2024)|Druhá séria]] bola tiež doplnená silvestrovským špeciálom vysielaným od 21:50 na prelome rokov. Premiéra prvej časti tretej série (3a) sa uskutočnila [[6. septembra]] [[2025]]. Aj prvá časť [[#Tretia séria (2025-2026)|tretej série]] (3a) dostala svoj silvestrovský špeciál, vysielaný na konci roka o 21:30. Druhá časť tretej série (3b) mala premiéru [[12. septembra]] [[2026]]. Aj druhá časť [[#Tretia séria (2025-2026)|tretej série]] (3b) bude vraj doplnená silvestrovským špeciálom. == Hostia == == Série == {|class="wikitable sortable" style="width:100%; text-align:center" ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Časti ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Slot ! rowspan="2" | Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | rowspan="2" style="background:#008B00; width:1%;" | | '''[[#Prvá séria (2023)|1]]''' | 10 | [[2. september]] [[2023]] | [[11. november]] [[2023]] | Sobota 20:30 | rowspan="8" | [[TV Markíza]] |- |colspan="2" | '''[[#Silvestrovský špeciál (2023)|Silvestrovský špeciál (2023)]]''' |colspan="2" | [[31. december]] [[2023]] | Nedeľa 21:50 |- | rowspan="2" style="background:#0e6a9f; width:1%;" | | '''[[#Druhá séria (2024)|2]]''' | 10 | [[7. september]] [[2024]] | [[9. november]] [[2024]] | Sobota 20:30 |- | colspan="2" |'''[[#Silvestrovský špeciál (2024)|Silvestrovský špeciál (2024)]]''' | colspan="2" | [[31. december]] [[2024]] |Utorok 21:50 |- | rowspan="4" style="background:#BB2528; width:1%;" | | '''[[#Tretia séria (2025 – 2026)|3a]]''' | 8 | [[6. september]] [[2025]] | [[25. október]] [[2025]] |Sobota 20:30 |- | colspan="2" |'''[[#Silvestrovský špeciál (2025)|Silvestrovský špeciál (2025)]]''' | colspan="2" | [[31. december]] [[2025]] |Streda 21:30 |- |'''[[#Tretia séria (2025 – 2026)|3b]]''' |3 | [[12. september]] [[2026]] | [[26. september]] [[2026]] |Sobota 20:30 |- | colspan="2" |'''[[Možné je všetko#Silvestrovský špeciál (2026)|Silvestrovský špeciál (2026)]]''' | colspan="2" |[[31. december]] [[2026]] | |} == Časti == === Prvá séria (2023) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! style="background: #008B00; color: #FFFFFF;" | № ! style="background: #008B00; color: #FFFFFF;" | # ! style="background: #008B00; color: #FFFFFF;" | Názov ! style="background: #008B00; color: #FFFFFF;" | Réžia ! style="background: #008B00; color: #FFFFFF;" | Scenár ! style="background: #008B00; color: #FFFFFF;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 1 |réžia = Pepe Majeský |scenár = Jan Liška, [[Daniel Dangl|Dano Dangl]] |pôvodné uvedenie = 2. september 2023 }} |- | colspan="6" style="border-bottom:0.3em solid #008B00" | ''Zostava:'' [[Tomáš Maštalír]], [[Adela Vinczeová]], [[Juraj Kemka]], [[Jana Kovalčiková]], [[Michal Kubovčík]], [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Kubovčíková Šebová]], [[Adam Bardy]], [[Martina Zábranská|Maca Zábranská]] |- {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Pepe Majeský |scenár = Jan Liška, [[Daniel Dangl|Dano Dangl]] |pôvodné uvedenie = 9. september 2023 }} |- | colspan="6" style="border-bottom:0.3em solid #008B00" | ''Zostava:'' [[Tomáš Maštalír]], [[Adela Vinczeová]], [[Juraj Kemka]], [[Jana Kovalčiková]], [[Michal Kubovčík]], [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Kubovčíková Šebová]], [[Viktória Ráková|Viki Ráková]], [[Peter Marcin]] |- {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Pepe Majeský |scenár = Jan Liška, [[Daniel Dangl|Dano Dangl]] |pôvodné uvedenie = 16. september 2023 }} |- | colspan="6" style="border-bottom:0.3em solid #008B00" | ''Zostava:'' [[Tomáš Maštalír]], [[Adela Vinczeová]], [[Juraj Kemka]], [[Jana Kovalčiková]], [[Michal Kubovčík]], [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Kubovčíková Šebová]], [[Attila Végh]], [[Alžbeta Ferencová (herečka)|Alžbeta „Zea“ Ferencová]] |- {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Pepe Majeský |scenár = Jan Liška, [[Daniel Dangl|Dano Dangl]] |pôvodné uvedenie = 23. september 2023 }} |- | colspan="6" style="border-bottom:0.3em solid #008B00" | ''Zostava:'' [[Tomáš Maštalír]], [[Adela Vinczeová]], [[Juraj Kemka]], [[Jana Kovalčiková]], [[Michal Kubovčík]], [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Kubovčíková Šebová]], [[Sarah Arató]], [[Marián Čekovský]] |- {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Pepe Majeský |scenár = Jan Liška, [[Daniel Dangl|Dano Dangl]] |pôvodné uvedenie = 30. september 2023 }} |- | colspan="6" style="border-bottom:0.3em solid #008B00" | ''Zostava:'' [[Tomáš Maštalír]], [[Adela Vinczeová]], [[Juraj Kemka]], [[Jana Kovalčiková]], [[Michal Kubovčík]], [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Kubovčíková Šebová]], [[Petra Dubayová]], [[Marián Miezga]] |- {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Pepe Majeský |scenár = Jan Liška, [[Daniel Dangl|Dano Dangl]] |pôvodné uvedenie = 7. október 2023 }} |- | colspan="6" style="border-bottom:0.3em solid #008B00" | ''Zostava:'' [[Tomáš Maštalír]], [[Adela Vinczeová]], [[Juraj Kemka]], [[Jana Kovalčiková]], [[Michal Kubovčík]], [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Kubovčíková Šebová]], Simona Salátová, Martin Klinčúch |- {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Pepe Majeský |scenár = Jan Liška, [[Daniel Dangl|Dano Dangl]] |pôvodné uvedenie = 14. október 2023 }} |- | colspan="6" style="border-bottom:0.3em solid #008B00" | ''Zostava:'' [[Tomáš Maštalír]], [[Adela Vinczeová]], [[Juraj Kemka]], [[Jana Kovalčiková]], [[Michal Kubovčík]], [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Kubovčíková Šebová]], [[Petra Polnišová]], [[Mário Kollár|Mário "Kuly" Kollár]] |- {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Pepe Majeský |scenár = Jan Liška, [[Daniel Dangl|Dano Dangl]] |pôvodné uvedenie = 21. október 2023 }} |- | colspan="6" style="border-bottom:0.3em solid #008B00" | ''Zostava:'' [[Tomáš Maštalír]], [[Adela Vinczeová]], [[Juraj Kemka]], [[Jana Kovalčiková]], [[Michal Kubovčík]], [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Kubovčíková Šebová]], [[Lukáš Latinák]], [[Kristína Svarinská]] |- {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Pepe Majeský |scenár = Jan Liška, [[Daniel Dangl|Dano Dangl]] |pôvodné uvedenie = 28. október 2023 }} |- | colspan="6" style="border-bottom:0.3em solid #008B00" | ''Zostava:'' [[Tomáš Maštalír]], [[Adela Vinczeová]], [[Juraj Kemka]], [[Jana Kovalčiková]], [[Michal Kubovčík]], [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Kubovčíková Šebová]], [[Marián Gáborík]], [[Boris Valábik]] |- {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Pepe Majeský |scenár = Jan Liška, [[Daniel Dangl|Dano Dangl]] |pôvodné uvedenie = 4. november 2023 }} |- | colspan="6" style="border-bottom:0.3em solid #008B00" | ''Zostava:'' [[Tomáš Maštalír]], [[Adela Vinczeová]], [[Juraj Kemka]], [[Jana Kovalčiková]], [[Michal Kubovčík]], [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Kubovčíková Šebová]], [[Anna Jakab Rakovská]], [[Róbert Jakab|Robo Jakab]] |} === Silvestrovský špeciál (2023) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! style="background: #008B00; color: #FFFFFF;" | № ! style="background: #008B00; color: #FFFFFF;" | # ! style="background: #008B00; color: #FFFFFF;" | Názov ! style="background: #008B00; color: #FFFFFF;" | Réžia ! style="background: #008B00; color: #FFFFFF;" | Scenár ! style="background: #008B00; color: #FFFFFF;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- {{Časť (TV seriál) |ep = 11 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 1 |réžia = Pepe Majeský |scenár = Jan Liška, [[Daniel Dangl|Dano Dangl]] |pôvodné uvedenie = 31. december 2023 }} |- | colspan="6" style="border-bottom:0.3em solid #008B00" | ''Zostava:'' [[Tomáš Maštalír]], [[Adela Vinczeová]], [[Juraj Kemka]], [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Kubovčíková Šebová]], [[Petra Polnišová]], [[Lukáš Latinák]], Adam Bardy, [[Petra Dubayová]] |} === Druhá séria (2024) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! style="background: #0e6a9f; color: #FFFFFF;" | № ! style="background: #0e6a9f; color: #FFFFFF;" | # ! style="background: #0e6a9f; color: #FFFFFF;" | Názov ! style="background: #0e6a9f; color: #FFFFFF;" | Réžia ! style="background: #0e6a9f; color: #FFFFFF;" | Scenár ! style="background: #0e6a9f; color: #FFFFFF;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- {{Časť (TV seriál) |ep = 12 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 1 |réžia = Pepe Majeský |scenár = Jan Liška, Dano Dangl |pôvodné uvedenie = 7. september 2024 }} |- | colspan="6" style="border-bottom:0.3em solid #0e6a9f" | ''Zostava:'' [[Petra Polnišová]], [[Jakub Jablonský]], [[Jana Kovalčiková]], [[Adela Vinczeová]], [[Tomáš Maštalír]], [[Juraj Loj]], [[Juraj Kemka]], [[Anna Jakab Rakovská]] |- {{Časť (TV seriál) |ep = 13 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Pepe Majeský |scenár = Jan Liška, Dano Dangl |pôvodné uvedenie = 14. september 2024 }} |- | colspan="6" style="border-bottom:0.3em solid #0e6a9f" | ''Zostava:'' [[Petra Polnišová]], [[Jakub Jablonský]], [[Tomáš Maštalír]], [[Anna Jakab Rakovská]], [[Michal Kubovčík]], [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Kubovčíková Šebová]], Adam Bardy, [[Petra Dubayová]] |- {{Časť (TV seriál) |ep = 14 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Pepe Majeský |scenár = Jan Liška, Dano Dangl |pôvodné uvedenie = 21. september 2024 }} |- | colspan="6" style="border-bottom:0.3em solid #0e6a9f" | ''Zostava:'' [[Petra Polnišová]], [[Jakub Jablonský]], [[Jana Kovalčiková]], [[Adela Vinczeová]], [[Juraj Loj]], [[Juraj Kemka]], Martina "Maca" Zábranská, Martin Novák |- {{Časť (TV seriál) |ep = 15 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Pepe Majeský |scenár = Jan Liška, Dano Dangl |pôvodné uvedenie = 28. september 2024 }} |- | colspan="6" style="border-bottom:0.3em solid #0e6a9f" | ''Zostava:'' [[Petra Polnišová]], [[Jana Kovalčiková]], [[Adela Vinczeová]], [[Tomáš Maštalír]], [[Michal Kubovčík]], Adam Bardy, [[Marcel Forgáč]], [[Zuzana Porubjaková]] |- {{Časť (TV seriál) |ep = 16 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Pepe Majeský |scenár = Jan Liška, Dano Dangl |pôvodné uvedenie = 5. október 2024 }} |- | colspan="6" style="border-bottom:0.3em solid #0e6a9f" | ''Zostava:'' [[Petra Polnišová]], [[Jakub Jablonský]], [[Jana Kovalčiková]], [[Adela Vinczeová]], [[Juraj Loj]], [[Juraj Tabaček|Juraj "Šoko" Tabaček]], [[Mário Kollár|Mário "Kuly" Kollár]], Kristína Sisková |- {{Časť (TV seriál) |ep = 17 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Pepe Majeský |scenár = Jan Liška, Dano Dangl |pôvodné uvedenie = 12. október 2024 }} |- | colspan="6" style="border-bottom:0.3em solid #0e6a9f" | ''Zostava:'' [[Petra Polnišová]], [[Jakub Jablonský]], [[Jana Kovalčiková]], [[Tomáš Maštalír]], [[Juraj Kemka]], [[Anna Jakab Rakovská]], Lucia Hlaváčková, Filip "Jovinečko" Jovanovič |- {{Časť (TV seriál) |ep = 18 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Pepe Majeský |scenár = Jan Liška, Dano Dangl |pôvodné uvedenie = 19. október 2024 }} |- | colspan="6" style="border-bottom:0.3em solid #0e6a9f" | ''Zostava:'' [[Petra Polnišová]], [[Jakub Jablonský]], [[Jana Kovalčiková]], [[Juraj Loj]], [[Michal Kubovčík]], [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Kubovčíková Šebová]], Simona Salátová, [[Joe Trendy]] |- {{Časť (TV seriál) |ep = 19 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Pepe Majeský |scenár = Jan Liška, Dano Dangl |pôvodné uvedenie = 26. október 2024 }} |- | colspan="6" style="border-bottom:0.3em solid #0e6a9f" | ''Zostava:'' [[Petra Polnišová]], [[Jakub Jablonský]], [[Jana Kovalčiková]], [[Tomáš Maštalír]], [[Juraj Kemka]], [[Anna Jakab Rakovská]], Jana Majeská, [[Vladimír Kobielsky]] |- {{Časť (TV seriál) |ep = 20 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Pepe Majeský |scenár = Jan Liška, Dano Dangl |pôvodné uvedenie = 2. november 2024 }} |- | colspan="6" style="border-bottom:0.3em solid #0e6a9f" | ''Zostava:'' [[Petra Polnišová]], [[Jakub Jablonský]], [[Jana Kovalčiková]], [[Adela Vinczeová]], [[Michal Kubovčík]], [[Juraj Tabaček|Juraj "Šoko" Tabaček]], Lesana Krausková, Peter Pecha |- {{Časť (TV seriál) |ep = 21 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Pepe Majeský |scenár = Jan Liška, Dano Dangl |pôvodné uvedenie = 9. november 2024 }} |- | colspan="6" style="border-bottom:0.3em solid #0e6a9f" | ''Zostava:'' [[Petra Polnišová]], [[Jakub Jablonský]], [[Adela Vinczeová]], [[Tomáš Maštalír]], [[Juraj Loj]], [[Juraj Kemka]], [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Kubovčíková Šebová]], [[Sarah Arató]] |} === Silvestrovský špeciál (2024) === {| class="wikitable" width="100%" |- ! style="background: #0e6a9f; color: #FFFFFF;" | № ! style="background: #0e6a9f; color: #FFFFFF;" | # ! style="background: #0e6a9f; color: #FFFFFF;" | Názov ! style="background: #0e6a9f; color: #FFFFFF;" | Réžia ! style="background: #0e6a9f; color: #FFFFFF;" | Scenár ! style="background: #0e6a9f; color: #FFFFFF;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- {{Časť (TV seriál) |ep = 22 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Silvestrovský špeciál |réžia = Pepe Majeský |scenár = Jan Liška, Dano Dangl |pôvodné uvedenie = 31. december 2024 }} |- | colspan="6" style="border-bottom:0.3em solid #0e6a9f" | ''Zostava:'' [[Petra Polnišová]], [[Jakub Jablonský]], [[Jana Kovalčiková]], [[Adela Vinczeová]], [[Juraj Loj]], [[Juraj Kemka]], [[Anna Jakab Rakovská]], [[Michal Kubovčík]] |- |} === Tretia séria (2025 – 2026) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! style="background: #BB2528; color: #FFFFFF;" | № ! style="background: #BB2528; color: #FFFFFF;" | # ! style="background: #BB2528; color: #FFFFFF;" | Názov ! style="background: #BB2528; color: #FFFFFF;" | Réžia ! style="background: #BB2528; color: #FFFFFF;" | Scenár ! style="background: #BB2528; color: #FFFFFF;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="6" style="background: #BB2528; color: #ffffff;"|3a – 2025 |- {{Časť (TV seriál) |ep = 23 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 1 |réžia = Pepe Majeský |scenár = Jan Liška, [[Daniel Dangl|Dano Dangl]] |pôvodné uvedenie = 6. september 2025 }} |- | colspan="6" style="border-bottom:0.3em solid #BB2528" | ''Zostava:'' [[Petra Polnišová]], [[Tomáš Maštalír]], [[Ráchel Šoltésová]], [[Adam Bardy]], [[Adriána Brnčalová]], [[Juraj Kemka]], [[Paula Lopatovská]], [[Peter Sagan]] |- {{Časť (TV seriál) |ep = 24 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Pepe Majeský |scenár = Jan Liška, [[Daniel Dangl|Dano Dangl]] |pôvodné uvedenie = 13. september 2025 }} |- | colspan="6" style="border-bottom:0.3em solid #BB2528" | ''Zostava: ''[[Petra Polnišová]], [[Tomáš Maštalír]], [[Juraj Kemka]], [[Peter Sagan]], [[Zuzana Porubjaková]], [[Jakub Jablonský]], [[Jana Majeská]], [[Juraj Tabaček]] |- {{Časť (TV seriál) |ep = 25 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Pepe Majeský |scenár = Jan Liška, [[Daniel Dangl|Dano Dangl]] |pôvodné uvedenie = 20. september 2025 }} |- | colspan="6" style="border-bottom:0.3em solid #BB2528" | ''Zostava:'' [[Petra Polnišová]], [[Filip Tůma]], [[Juraj Tabaček]], [[Juraj Kemka]], [[Tomáš Maštalír]], [[Jakub Jablonský]], [[Jana Kovalčíková]], [[Anna Jakab Rakovská]] |- {{Časť (TV seriál) |ep = 26 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Pepe Majeský |scenár = Jan Liška, [[Daniel Dangl|Dano Dangl]] |pôvodné uvedenie = 27. september 2025 }} |- | colspan="6" style="border-bottom:0.3em solid #BB2528" | ''Zostava:'' [[Tomáš Maštalír]], [[Ráchel Šoltésová]], [[Petra Polnišová]], [[Michal Kubovčík]], [[Juraj Kemka]], [[Kristína Sisková]], [[Anikó Vargová]], [[Kristián Baran]] |- {{Časť (TV seriál) |ep = 27 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Pepe Majeský |scenár = Jan Liška, [[Daniel Dangl|Dano Dangl]] |pôvodné uvedenie = 4. október 2025 }} |- | colspan="6" style="border-bottom:0.3em solid #BB2528" | ''Zostava:'' [[Petra Polnišová]], [[Juraj Kemka]], [[Filip Tůma]], [[Jana Majeská]], [[Adam Bardy]], [[Martina Zábranská]], [[Tomáš Maštalír]], [[Monika Szabó]] |- {{Časť (TV seriál) |ep = 28 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Pepe Majeský |scenár = Jan Liška, [[Daniel Dangl|Dano Dangl]] |pôvodné uvedenie = 11. október 2025 }} |- | colspan="6" style="border-bottom:0.3em solid #BB2528" | ''Zostava:'' [[Jakub Jablonský]], [[Nela Pocisková]], [[Petra Polnišová]], [[Adam Bardy]], [[Juraj Kemka]], [[Tomáš Maštalír]], [[Eva Burešová]], [[Kristián Baran]] |- {{Časť (TV seriál) |ep = 29 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Pepe Majeský |scenár = Jan Liška, [[Daniel Dangl|Dano Dangl]] |pôvodné uvedenie = 18. október 2025 }} |- | colspan="6" style="border-bottom:0.3em solid #BB2528" | ''Zostava:'' [[Filip Tůma]], [[Adam Bardy]], [[Tomáš Maštalír]], [[Eva Burešová]], [[Juraj Kemka]], [[Michal Kubovčík]], [[Petra Polnišová]], [[Jakub Švec]] |- {{Časť (TV seriál) |ep = 30 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Pepe Majeský |scenár = Jan Liška, [[Daniel Dangl|Dano Dangl]] |pôvodné uvedenie = 25. október 2025 }} |- | colspan="6" style="border-bottom:0.3em solid #BB2528" | ''Zostava:'' [[Tomáš Maštalír]], [[Anna Jakab Rakovská]], [[Juraj Tabaček]], [[Adam Bardy]], [[Petra Polnišová]], [[Michal Kubovčík]], [[Ondřej Sokol]], [[Juraj Kemka]] |- ! colspan="6" style="background: #BB2528; color: #ffffff;"|3b – 2026 |- {{Časť (TV seriál) |ep = 32 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Pepe Majeský |scenár = Jan Liška, [[Daniel Dangl|Dano Dangl]] |pôvodné uvedenie = 12. september 2026 }} |- | colspan="6" style="border-bottom:0.3em solid #BB2528" | ''Zostava:'' [[Kristián Baran]], [[Jakub Jablonský]], [[Juraj Kemka]], [[Jana Kovalčiková|Janka Kovalčiková]], [[Tomáš Maštalír]], [[Petra Brocková|Petra Polnišová]], [[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]], [[Monika Hilmerová]] |- {{Časť (TV seriál) |ep = 33 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Pepe Majeský |scenár = Jan Liška, [[Daniel Dangl|Dano Dangl]] |pôvodné uvedenie = 19. september 2026 }} |- | colspan="6" style="border-bottom:0.3em solid #BB2528" | ''Zostava:'' [[Tomáš Maštalír]], [[Jana Kovalčiková]], [[Filip Tůma]], [[Petra Brocková|Petra Polnišová]], [[Juraj Kemka]], [[Eliška Lenčešová]], [[Vilém Šír]], [[Zuzana Porubjaková]] |- {{Časť (TV seriál) |ep = 34 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |réžia = Pepe Majeský |scenár = Jan Liška, [[Daniel Dangl|Dano Dangl]] |pôvodné uvedenie = 26. september 2026 }} |- | colspan="6" style="border-bottom:0.3em solid #BB2528" | ''Zostava:'' |- |} === Silvestrovský špeciál (2025) === {| class="wikitable" width="100%" |- ! style="background: #BB2528; color: #FFFFFF;" | № ! style="background: #BB2528; color: #FFFFFF;" | # ! style="background: #BB2528; color: #FFFFFF;" | Názov ! style="background: #BB2528; color: #FFFFFF;" | Réžia ! style="background: #BB2528; color: #FFFFFF;" | Scenár ! style="background: #BB2528; color: #FFFFFF;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- {{Časť (TV seriál) |ep = 31 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Silvestrovský špeciál |réžia = Pepe Majeský |scenár = Jan Liška, Dano Dangl |pôvodné uvedenie = 31. december 2025 }} |- | colspan="6" style="border-bottom:0.3em solid #BB2528" | ''Zostava:'' [[Michal Kubovčík]], [[Jakub Jablonský]], [[Juraj Tabaček]], [[Juraj Kemka]], [[Jana Kovalčíková]], [[Zuzana Porubjaková]], [[Tomáš Maštalír]], [[Petra Brocková|Petra Polnišová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul = Bohatá vianočná nádielka pre celú rodinu, veľké filmové premiéry či silvestrovská zábava so Simonou a Možné je všetko! Skupina Markíza predstavuje svoju sviatočnú ponuku|url = https://www.markiza.sk/clanok/1000541-bohata-vianocna-nadielka-pre-celu-rodinu-velke-filmove-premiery-ci-silvestrovska-zabava-so-simonou-a-mozne-je-vsetko |vydavateľ = TV Markíza| dátum vydania= 2025-11-24| dátum prístupu= 2025-12-27|jazyk=sk-SK }}</ref> |- |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{Portál|Film|Filmový|Slovensko|Slovenský}} * {{Csfd film|id=1403707|názov=Možné je všetko!}} [[Kategória:Televízne relácie na Slovensku]] [[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]] [[Kategória:Zábavné televízne programy]] [[Kategória:Televízne relácie z roku 2023]] 0zgj6qfvhg8pmpggf2lqjvgfn63r8f8 0 702687 8371128 8269794 2026-09-19T21:48:22Z Maximilián Fedora 259749 8371128 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Na úpravu}} {{Infobox Bitka|konflikt=Bitka pri Nikopole|súčasť=[[Osmanské vojny v Európe|Osmanských vojen v Európe]] a [[Križiacka výprava|Križiackych výprav]]|obrázok=NikopolisSchlacht.jpg|text k obr=Bitka pri Nikopole ([[iluminícia (maľba)|iluminácia]] od [[Jean Colombe|Jeana Colombeho]] z [[Passages d'outremer|Livre des Passages d'Outre-mer]], od [[Sébastiena Mamerota|Sébastien Mamerot]], [[Francúzska národná knižnica]])|dátum=[[25. september]] [[1396]]|miesto=[[Nikopol (Bulharsko)|Nikopol]], [[Osmanská ríša]]|výsledok=[[Osmanská ríša|Osmanské]] víťazstvo|protivník1=[[Súbor:Fictitious_Ottoman_flag_2.svg|25px]] [[Osmanská ríša]] * [[Súbor:Flag of Moravian Serbia.svg|25px]] [[Moravské Srbsko]]|protivník2=[[Krížová výprava|Križiacka výprava]] * [[Súbor:Flag of Sigismund of Hungary.svg|20px]] [[Uhorsko]] ** [[Súbor:Flag of Transylvania (1350).svg|20px]] [[Sedmohradsko]] * [[Súbor:Cultural flag of Île-de-France.svg|20px]] [[Francúzske kráľovstvo|Francúzske kráľovstvo]] ** [[Súbor:Flag of Bourgogne.svg|20px]] [[Burgundské vojvodstvo|Burgundské vojvodstvo]] * [[Súbor:Banner of the Holy Roman Emperor without haloes (1400-1806).svg|20px]] [[Rímsko-nemecká ríša|Svätá rímska ríša]] ** [[Súbor:Coat of arms of Bohemian Crown.svg|15px]] [[Krajiny českej koruny]] ** [[Súbor:Savoy flag large.png|15px]] [[Savojsko (historické územie)|Savojsko]] ** [[Súbor:Early Swiss cross.svg|15px]] [[Staré sprisahanectvo|Švajčiarsko]] * [[Súbor:Coa Romania Country Wallachia History 2 (14th century).svg|15px]] [[Valašsko|Valašsko]] * [[Súbor:Flag of Croatia (Early 16th century–1526).svg|15px]] [[Chorvátske kráľovstvo (1102–1526)|Chorvátske kráľovstvo]] * [[Súbor:Flag of Republic of Venice (1659-1675).svg|15px]] [[Benátska republika]] * [[Súbor:Flag of the Order of St. John (various).svg|15px]] [[Rád johanitov|Rád johanitov]] * [[Súbor:Flag of the Second Bulgarian Empire.svg|15px]] [[Druhá bulharská ríša|Druhá bulharská ríša]] * [[Súbor:Flag of Genoa.svg|15px]] [[Janovská republika|Janovská republika]] * [[Súbor:Flag of England.svg|15px]] [[Anglické kráľovstvo|Anglické kráľovstvo]] * [[Súbor:Flag of the State of the Teutonic Order.svg|15px]] [[Rád nemeckých rytierov|Rád nemeckých rytierov]] * [[Súbor:Flag of the Kingdom of Poland.svg|15px]] [[Poľské kráľovstvo (1385 – 1569)|Poľské kráľovstvo]] * [[Súbor:Royal Banner of the Crown of Castille (15th Century Style).svg|15px]] [[Kastílske kráľovstvo|Kastílske kráľovstvo]] * [[Súbor:Royal Banner of Aragón.svg|15px]] [[Aragónske kráľovstvo|Aragónske kráľovstvo]] * [[Súbor:Flag of the Kingdom of Portugal (1485–mid-16th century).svg|15px]] [[Portugalské kráľovstvo|Portugalské kráľovstvo]] * [[Súbor:Bandera de Reino de Navarra.svg|15px]] [[Navarrské kráľovstvo|Navarrské kráľovstvo]] * [[Súbor:Royal Banner of Scotland.svg|15px]] [[Škótske kráľovstvo|Škótske kráľovstvo]] * [[Súbor:Byzantine imperial flag, 14th century.svg|15px]] [[Byzantská ríša|Byzantská ríša]]|velitel1=[[Súbor:Fictitious_Ottoman_flag_2.svg|15px]] [[Bayezid I.]] [[Súbor:Fictitious_Ottoman_flag_2.svg|15px]] [[Çandarlı Ali Paša]] [[Súbor:Coat of arms of Moravian Serbia.svg|15px]] [[Stefan Lazarević]] [[Súbor:Fictitious_Ottoman_flag_2.svg|15px]] [[Evrenos]]|sila1=~ 15 000–20 000 mužov|straty1=Značné osmanské straty|sila2=~ 17 000–20 000 mužov|straty2=Väčšina križiackej armády bola zničená alebo zajatá. 3000 väzňov popravených|velitel2=[[Súbor:Sigismund Arms.svg|15px]] [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmund Luxemburský]] [[Súbor:POL COA Ostoja Ścibor.svg|15px]] [[Stibor zo Stiboríc]] [[Súbor:Coat of arms of Croatia 1495.svg|15px]] [[Mikuláš II. Gorjanský]] [[Súbor:Arms of Robert dArtois.svg|15px]] [[Filip z Artois]] [[Súbor:Blason famille fr Le Meingre.svg|15px]] [[Jean II. Le Meingre]] [[Súbor:Blason maison fr de Nevers.svg|15px]] [[Ján I. (Burgundsko)|Ján z Nevers]] [[Súbor:Blason Enguerrand VII, Seigneur de Coucy.svg|15px]] [[Enguerrand VII. z Coucy]] [[Súbor:Blason Jean de Vienne, Amiral de France.svg|15px]] [[Ján z Vienne]] † [[Súbor:Blason famille fr de Carouges.svg|15px]] [[Jean de Carrouges]] † [[Súbor:Arms of Mircea I of Wallachia.png|15px]] [[Mircea I.]] [[Súbor:Grb Lackovića.JPG|15px]] [[Štefan II. Lacković]] [[Súbor:Stratemirovic Coat of Arms.jpg|15px]] [[Ivan Sracimír]] [[Súbor:Blason Ordre de Saint-Jean de Jérusalem.svg|15px]] Filibert de Naillac [[Súbor:Royal banner of Branković family.svg|15px]] [[Vuk Branković]]}} '''Bitka pri Nikopole''' sa odohrala [[25. september|25. septembra]] [[1396]] a viedla k porážke spojeneckej [[Križiacka výprava|križiackej]] armády [[Uhorsko|uhorského]], [[Chorvátske kráľovstvo|chorvátskeho]], [[Druhá bulharská ríša|bulharského]], [[Valašsko (Rumunsko)|valašského]], [[Poľské kráľovstvo (1385 – 1569)|poľského]], [[Francúzske kráľovstvo|francúzskeho]], [[Burgundsko (región)|burgundského]], [[Rímsko-nemecká ríša|nemeckého]], [[Anglické kráľovstvo|anglického]], vojska [[Rád johanitov|rádu johanitov]], [[Iberský polostrov|iberského]], [[Taliansko|talianského]], [[České kráľovstvo|českého]] a [[Byzantská ríša|byzantského]] vojska (s pomocou [[Benátska republika|benátskeho námorníctva]]) [[Osmanská ríša|osmanským]] vojskom [[Bayezid I.|Bayezida I.]], čím sa zvýšilo obliehanie [[Dunaj|dunajskej]] pevnosti [[Nikopol (Bulharsko)|Nikopol]] a jej dobytie viedlo k pádu [[Druhá bulharská ríša|druhej bulharskej ríše]]. Európske sily boli vedené [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmundom Luxemburským]] a výprava, ktorá sa často označuje ako '''Križiacka výprava do Nikopolu''', pretože to bola jedna z posledných veľkých križiackych výprav v [[Stredovek|stredoveku]] spolu s križiackou výpravou do Varny v rokoch [[1443]] – [[1444]]. Svojím víťazstvom pri Nikopole [[Turci (Anatólia)|Turci]] odradili vytváranie budúcich európskych koalícií proti nim. Zvýšili tlak na [[Istanbul|Konštantínopol]], sprísnili kontrolu nad [[Balkánsky polostrov|Balkánom]] a stali sa väčšou hrozbou pre [[Stredná Európa|strednú Európu]]. Zlyhanie tejto výpravy zo strany [[Križiacka výprava|križiakov]] sa pripisuje nejednotnej taktike ich spoločného vojska (najmä francúzskych účastníkov), zbrklosti francúzskych rytierov, ktorí vykonali predčasný unáhlený výpad proti tureckým silám, bitka sa potom už vyvíjala len v neprospech križiackej strany vedúcej až ku katastrofálnemu výsledku. Iba malá časť križiakov vrátane [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmunda Luxemburského]] sa zachránila, väčšina padla na bojisku a časť sa ocitla v tureckom zajatí, kde boli potom popravení. Znamenalo to tiež koniec nádejí na záchranu umierajúcej [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] a ďalšie balkánske národy, ktoré ani spoločnými silami nemohli vzdorovať vzrastajúcej osmanskej moci. == Pozri aj == * [[Osmanské vojny v Európe]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * {{Preklad|en|Battle of Nicopolis|1178195305|cs|Bitva u Nikopole|23247179}} {{Bitky stredovekého Uhorska}} [[Kategória:Dejiny Uhorska|Nikopol]] [[Kategória:Bitky stredoveku]] [[Kategória:Bitky v 1396]] [[Kategória:Bitky Španielska]] [[Kategória:Bitky Rímsko-nemeckej ríše]] [[Kategória:Bitky v Bulharsku]] n61ms03543dv8y6pe5dr2de0qurpsmc 0 708037 8371026 8019661 2026-09-19T17:17:01Z Luppus 39967 kategória 8371026 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Andokides Painter ARV 3 1 Herakles Apollon tripod - wrestlers (13).jpg|náhľad|Atická červenofigúrová [[amfora]] ''typu A'', zobrazujúca zápasenie v [[Palaistra|palaistre]], od hrnčiara Andokida (podpísaný na nôžke amfory), maľoval: Andokidov maliar, cca 525 pred Kr., Altes Museum (Antikensammlung) F 2159, Berlín.]] [[Súbor:Kleophrades Painter ARV 182 6 young athletes - Dionysos with maenads and satyrs (12).jpg|náhľad|Atická červenofigúrová ''špicatá'' [[amfora]], [[Dionýzos]] so [[satyr]]mi a [[menády|menádou]] - od [[Kleofradov maliar|Kleofradovho maliara]], cca [[500 pred Kr.]], Staatliche Antikensammlungen inv. č. 2344, Mníchov.]] '''Červenofigúrová keramika''' vznikla okolo roku [[530 pred Kr.]] v starovekých [[Atény|Aténach]] (za vlády [[Peisistratos (aténsky politik)|Peisistratovcov]]). Technika červenofigúrovej vázovej maľby sa potom v [[Staroveké Grécko|gréckom svete]] presadila a dominovala približne do roku [[300 pred Kr.]],<ref name=":7a">{{Citácia knihy| autor = Ellen Schwinzer, Städtisches Museum Schloss Rheydt | titul = Alltag in der Antike | isbn = 978-39-2525-623-3 | miesto = Mönchengladbach | vydavateľ = Städt. Museum Schloss Rheydt | rok = 1986 | strany = 7}}</ref><ref name=":234-235">{{Citácia knihy| autor = Vojtech Zamarovský | titul = Grécky zázrak | isbn = 80-06-00122-7 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Mladé letá | rok = 1990 | strany = 234-235}}</ref> a to spočiatku predovšetkým v Aténach a neskôr v južnej Itálii.<ref name=":387">{{Citácia knihy| autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 387}}</ref><ref name=":7">{{Citácia knihy| autor = John Boardman | titul = Athenian Red Figure Vases | isbn = 978-01-9520-155-0 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 1979 | strany = 7}}</ref> Približne v rokoch 530 – 520 pred Kr. sa v Aténach vyskúšalo niekoľko nových techník maliarskych výzdob váz (po takmer sto rokoch keď sa všetka výzdoba aténskych váz vykonávala [[čiernofigúrová keramika|čiernofigúrovou]] technikou<ref name=":13">{{Citácia knihy| autor = John Boardman | titul = Rotfigurige Vasen aus Athen | isbn = 978-38-0530-234-0 | miesto = Mainz am Rhein | vydavateľ = P. von Zabern | rok = 1981 | strany = 13}}</ref>). Červenofigúrová technika zdobenia váz bola opakom čiernofigúrovej techniky, ale nenahradila čiernofigúrovú keramiku okamžite. Na niektoré keramické vázy v Aténach sa tiež používala čiernofigúrová technika na jednu stranu a červenofigúrová technika na druhú stranu (vázy s dvojitým dekorom). V [[Korint]]e sa červenofigúrová technika používala iba po veľmi krátku dobu.<ref name=":387"/> Červenofigúrovú vázu pokrýva kovovolesklý lak s výnimkou postáv a ornamentov, ktoré majú tehlovočervenú farbu. Detaily tela a odevu sa už nevyrývali ako pri čiernofigúrovej technike (spočiatku sa používala i vyrývaná dekorácia), ale maľovali jemným štetcom v tmavšom odtieni (jemnejšie detaily sa kreslili tenšími linkami, ktoré po vypálení skôr zhnedli ako sčerneli<ref name=":387"/>).<ref name=":234-235"/> Zvyšok vázy sa namaľoval štetcom do čierneho lesku.<ref name=":234-235"/> Červenofigúrová maľba vznikla v dielni aténskeho hrnčiara [[Andokides (hrnčiar)|Andokida]] (údajne ju vynašiel [[Andokidov maliar]], pomenovaný po hrnčiarovi<ref name=":387"/>).<ref name=":189">{{Citácia knihy| autor = Martino Menghi | titul = Encyklopédia starovekého Grécka | isbn = 978-80-8046-328-1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Perfekt | rok = 2003 | strany = 189}}</ref> Nástup červenofigúrového maliarstva ale neznamenal koniec čiernofigurového maliarstva, najnadanejší maliari sa ale od neho odvrátili a niekedy v polovici [[5. storočie pred Kr.|5. stor. pred Kr.]] čiernofigurová maľba zanikla celkom (výnimku tvorili iba panathenajské amfory).<ref name=":27">{{Citácia knihy| autor = Národní galerie v Praze | titul = Antické umění v československých sbírkách | isbn = | miesto = Praha | vydavateľ = Vyd. Národ. Galerie | rok = 1979 | strany = 27}}</ref> Staršiu fázu červenofigúrového maliarstva nazvali umeleckí historici obdobím prísneho štýlu, ďalšiu voľného a napokon poslednú štýlom rozkvitnutým. Prechody medzi nimi sú však plynulé. Zdá sa, že priekopníkom červenofigúrového maliarstva bol bližšie neznámy maliar, ktorý pracoval u hrnčiara Andokida.<ref name=":158">{{Citácia knihy| autor = R M Cook **Decd**, R. M. Cook | titul = Greek Painted Pottery | isbn = 978-11-3563-691-3 | miesto = London | vydavateľ = Routledge | rok = 2013 | strany = 158}}</ref> Zachovali sa však od neho aj čiernofigúrové vázy, podobne ako červenofigúrové od maliarov [[Nikosthenes (hrnčiar)|Nikosthenovej]] dielne, pre ktorú pracoval [[Exékias]]. Koncom [[6. storočie pred Kr.|6. stor. pred Kr.]] sa vyhranili medzi maliarmi červenofigúrových váz tri významné osobnosti: [[Eufronios (maliar)|Eufronios]] s dokonale realisticky spracovanými námetmi z mýtov i zo života (napr. ''Krásny Learchos'' v [[Mníchov|mníchovskom]] [[Antiquarium (Mnichov)|Antikváriu]]), [[Euthymides (maliar)|Euthymides]] s majstrovským zachytením pohybu a [[Fintias (maliar)|Fintias]] s efektnou výzdobou maľby. Na prelome 6. a 5. storočia pred Kr. pracoval pre hrnčiara [[Kleofrades|Kleofrada]] tzv. [[Kleofradov maliar]], azda najväčší grécky maliar váz. Z jeho diel je najznámejšia ''menáda'' (na amfore z okolo roku 500 pred Kr., z mníchovského Antikvária) a ''Théseus s Kerkyónom'' (v parížskom Kabinete medailí).<ref name=":234-235"/> Na začiatku 5 stor. pred Kr. vyrobil hrnčiar [[Sótades (hrnčiar)|Sótades]] niekoľko nádob s vymodelovanými časťami, napr. vázu so sfingou. Figury sa miesto v jednej základnej línii objavujú skôr po celom povrchu nádoby, ale všetky sú v rovnakej miere. Do polovice 5. stor. pred Kr. klesla obľuba [[Grécka mytológia|mytologických]] výjavov a miesto nich sa začali objavovať výjavy z bežného života, zvlášť nahých mladých žien. Drapérie sa tiež javili ako transparentnejšie, a kopírovali sa sochárske štýly.<ref name=":387"/> Rad vynikajúcich maliarov nie je známych podľa mena, ale vedia ich identifikovať podľa štýlu a techniky ich práce, napríklad tzv. [[Berlínsky maliar|Berlínskeho maliara]], autora ''Ganyméda'' (z okolo roku 490 pred Kr. v [[Louvre|Louvri]]) a ''Súboja Achillea s Hektorom'' (v Britskom múzeu), tzv. [[Brygov maliar|Brygovho maliara]], [[Maliar Pana|Maliara Pana]] a iných. Medzi majstrov z prvých desaťročí 5. stor. pred Kr. patrí ďalej [[Mysón (maliar)|Mysón]] (''Kroisos na hranici'', po roku 490 pred Kr.), [[Makrón]] (''Mainady'', okolo roku 480 pred Kr.), a najmä [[Douris (maliar)|Dúris]], známy hlavne vázovou maľbou ''Bohyňa Eós s mŕtvym Memnonom'' z okolo roku 490 pred Kr. (dnes v [[paríž]]skom Louvri), ktorá sa stala pravzorom neskorších piet.<ref name=":234-235"/> [[Súbor:Judgement Paris Getty Villa 83.AE.10 full.jpg|náhľad|Atický červenofigúrové [[peliké]] v ''kerčskom štýle'', zobrazuje [[Paris (mytológia)|Parida]] ako rozhodcu v spore bohýň o prvenstvo v kráse, cca [[360 pred Kr.]]]] === Kerčský štýl === Červenofigúrová technika sa v Aténach udržala i počas [[Peloponézske vojny|peloponézskej vojny]]. V [[4. storočie pred Kr.|4. stor. pred Kr.]] sa niektoré vázy začali zdobiť aj v tzv. ''kerčskom štýle'', v ktorom sa používala doplnková farba, zvlášť žltá, biela a zlatá a do menšej miery i modrá a zelená. Tento štýl bol pomenovaný po nálezisku [[Kerč]] na [[Ukrajina|Ukrajine]], kde sa našlo mnoho takýchto aténskych váz<ref name=":388">{{Citácia knihy| autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 388}}</ref> v hrobkách neďaleko ''Pantikapaiónu'', kedysi najbohatšieho mesta v regióne (pri dnešnom meste Kerč).<ref name=":103">{{Citácia knihy| autor = Paul Greenhalgh | titul = Ceramic, Art and Civilisation | isbn = 978-14-7423-972-1 | miesto = London | vydavateľ = Bloomsbury Publishing | rok = 2020 | strany = 103}}</ref> Zdá sa však, že vázy v kerčskom štýle boli zhotovené pre vyššiu spoločenskú triedu (ako symboly statusu). Tieto okázalé vázy boli často ozdobené zobrazeniami, ktoré mali pre svojich kupcov mimoriadny význam. Vázy v kerčskom štýle sa vyrábali v Aténach a Atike a možno aj na [[Chalkidiké]]. Našli sa nielen na brehoch [[Čierne more|Čierneho mora]], ale aj na gréckej pevnine a ostrovoch, v [[Malá Ázia|Malej Ázii]], [[Taliansko|Taliansku]], [[Levanta|Levante]], [[Egypt]]e a severnej [[Afrika|Afrike]], južnom [[Francúzsko|Francúzsku]] a na [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejskom polostrove]]. Je možné ich datovať do druhej a tretej štvrtiny 4. stor. pred Kr. na základe štýlu a ďalšie datovať presnejšie od niektorých čiernofigúrových panathenajských amfor, ktoré boli často signované tým istým maliarom.<ref name=":319">{{Citácia knihy| autor = Beth Cohen | titul = The Colors of Clay | isbn = 978-08-9236-942-3 | miesto = Los Angeles | vydavateľ = Getty Publications | rok = 2006 | strany = 319}}</ref> Obľúbenými tvarmi váz v kerčskom štýle boli [[kratér]]y (zvoncové či kalichové), [[Hydria|hydriai]], [[Peliké|pelikai]], [[Lekanis|lekanidy]] a [[Lebes gamikos|lebétes gamikoi]], ktoré maliarom ponúkali široké kompozičné možnosti určené tvarom obrazovej plochy. Tí istí umelci zdobili aj menšie nádoby (ako napr. čaše [[Pyxis (keramika)|pyxidy]], [[Oinochoé|oinochoai]] alebo [[Lékythos|lékythoi]]). Kerčské vázy predstavujú poslednú etapu vo vývoji atického červenofigúrového vázového maliarstva. Predĺžené, štýlové tvary týchto váz, malátna, často zmyselná pôvabnosť zobrazených postáv, nachádza paralely v iných médiách, akými boli mramorové reliéfne sochy alebo gravírované etruské zrkadlá.<ref name=":319"/> [[Súbor:Asteas - RFVP 2-125 - robbing the miser as phlyax play - Dionysos and satyr - Berlin AS F 3044 - 03.jpg|náhľad|Paestský červenofigúrový kalichový kratér, zobrazuje mladého Dionýza a satyra, miesto výroby: Paestum - maliar: Asteas, signované bielou farbou, cca. 350 pred Kr., Altes Museum (Antikensammlung), Berlín.]] === Juhoitalská červenofigúrová keramika === Aj keď sa v Aténach v polovici 4. stor. pred Kr. objavili niektorí vynikajúci maliari, výroba červenofigúrovej keramiky v druhej polovici storočia poľavovala a okolo roku [[320 pred Kr.]] ustala.<ref name=":388"/> Na gréckom západe (Itália a Sicília) sa jemná keramika vyrábala dlho len málo a prevažnú časť svojej potreby kryli dovozom z materského Grécka: spočiatku z Korintu a lónie, neskôr z Atén (vázy boli vyrobené a maľované podľa korintských vzorov. V čiernofigúrovom štýle pracovali rôzne dielne v gréckych mestách v južnej Itálii<ref name=":97">{{Citácia knihy| autor = Florian Knauß | titul = Die Kunst der Antike | isbn = 978-34-0671-176-3 | miesto = München | vydavateľ = C.H.Beck | rok = 2017 | strany = 97}}</ref>). Založenie aténskej kolónie [[Thurioi]] v roku [[444 pred Kr.|444]]/[[43 pred Kr.]] v [[Tarentský záliv|Tarantskom]] zálive mohol byť dôležitým impulzom pre výrobu červenofigúrových váz a krátkom časovom období sa tu objavilo päť hlavných dielní: [[Lukánia|lukánska]] (bola prvá z nich, okolo roku [[440 pred Kr.]] v [[Metapontion|Metapontione]]<ref name=":31"/><ref name=":472">{{Citácia knihy| autor = Alastair Small, Carola Small | titul = Archaeology on the Apulian – Lucanian Border | isbn = 978-18-0327-065-4 | miesto = Oxford | vydavateľ = Archaeopress Publishing Ltd | rok = 2022 | strany = 472}}</ref>), [[Apúlia|apulská]], [[Kampánia|kampanská]], [[Paestum|paestská]] a [[Sicília (ostrov)|sicilská]].<ref name=":164">{{Citácia knihy| autor = Albio Cesare Cassio, Sara Kaczko | titul = Alloglо̄ssoi | isbn = 978-31-1077-968-4 | miesto = Berlin | vydavateľ = Walter de Gruyter GmbH & Co KG | rok = 2023 | strany = 164}}</ref> V Apúlii sa vyvinuli dva štýly, raný prostý štýl a zdobený štýl. Ten sa uplatňoval na veľkých vázach, zvlášť tých, ktoré sa používali pri pohreboch, z nich mnohé zobrazovali pohrebné výjavy. V Paestu sa zobrazovali scény z divadla.<ref name=":388"/> Peloponézska vojna pravdepodobne podnietila viacerých remeselníkov k emigrácii z vlasti (počas peloponézskej vojny bol dovoz z Atén náročný<ref name=":31">{{Citácia knihy| autor = Národní galerie v Praze | titul = Antické umění v československých sbírkách | isbn = | miesto = Praha | vydavateľ = Vyd. Národ. Galerie | rok = 1979 | strany = 31}}</ref>). Od roku 430 pred Kr. čiernofigúrové vázy aj v Apúlii, najmä v Tarante, postupne nahradili za červenofigúrové. Apúlske dielne sa čoskoro ujali vedenia. Pôvodne silný atický vplyv výrazne opadol koncom storočia, keď sa z Atén do Itálie vyvážalo čoraz menej váz. Juhoitalské vázy sa od atických váz líšia väčším počtom figúr a ornamentov.<ref name=":97">{{Citácia knihy| autor = Florian Knauß | titul = Die Kunst der Antike | isbn = 978-34-0671-176-3 | miesto = München | vydavateľ = C.H.Beck | rok = 2017 | strany = 97}}</ref> Jedným z mála juhoitalských maliarov váz známych po mene, bol napr. [[Asteas]], pôsobiaci v meste ''Poseidónia'' (mesto v roku [[273 pred Kr.]] premenovali [[Rimania (staroveký národ)|Rimania]] na ''Paestum''<ref name=":62">{{Citácia knihy| autor = Luca Cerchiai, Lorena Jannelli, Fausto Longo | titul = The Greek Cities of Magna Graecia and Sicily | isbn = 978-08-9236-751-1 | miesto = Los Angeles | vydavateľ = Getty Publications | rok = 2004 | strany = 62}}</ref>), ktorý sa podpísal na 12 červenofigúrových váz. (alebo jeho neskorší kolega [[Pythón (maliar)|Pythón]], ktorý sa tiež podpísal na množstvo váz<ref name=":121">{{Citácia knihy| autor = Dimitrios Yatromanolakis | titul = Epigraphy of Art: Ancient Greek Vase-Inscriptions and Vase-Paintings | isbn = 978-17-8491-487-5 | miesto = Oxford | vydavateľ = Archaeopress Publishing | rok = 2016 | strany = 121}}</ref>) Vo svojej dielni, väčšinou na hydrie a kratéry, maľoval najmä mytologické a divadelné výjavy.<ref name=":11">{{Citácia knihy| autor = Arthur Dale Trendall | titul = The Red-figured Vases of Paestum | isbn = 978-09-0415-211-1 | miesto = Cambridge | vydavateľ = British School at Rome | rok = 1987 | strany = 11}}</ref> Červenofigúrá maľba sa v štýle v priebehu času (storočia) po obsahovej i formálnej stránke v mnohom menila. Aj keď keď neraz úmyselne zachovávala tradičné prvky, neustrnula na úrovni, ktorú dosiahla v archaickej dobe. Zachytila ovzdušie nových čias, ktoré sa ohlásilo už v dielach najlepších maliarov zo začiatku 5. stor. pred Kr., a ďalej sa rozvíjala.<ref name=":234-235"/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Portál|Umenie|Umelecký}} {{projekt}} == Pozri aj == * [[Typológia starogréckej keramiky]] [[Kategória:Umenie v starovekom Grécku]] [[Kategória:Keramika]] 450k7ge1lf9ey9456td8hlyn2zxa385 0 708939 8371027 8342453 2026-09-19T17:17:39Z Luppus 39967 kategória 8371027 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Colonnello Painter - CVPAP 77 C 1 - hare hunt and animals - Roma MNEVG 46781 - 02.jpg|náhľad|Korintské čiernofigúrové [[olpé]], popis: tri zvieracie vlysy, uprostred horného: muži loviaci zajaca, cca 640 – 620 pred Kr., Museo nazionale etrusco di Villa Giulia, Rím]] [[Súbor:Exekias - ABV 143 1 - Achilleus and Penthesilea - Oinopion and Dionysos - London BM 1836-0224-127 - 01.jpg|náhľad|Atická čiernofigúrová [[amfora]], zobrazujúca [[Achilles (mytológia)|Achillea]] zabíjajúceho [[Penthesileia (Amazonka)|Penthesileiu]], miesto výroby: Atény - hrnčiar: [[Exékias]] (podpísané: ΕΧΣΕΚΙΑΣΕΠΟΙΕΣΕ). 550 – 543 pred Kr., Britské múzeum, Londýn]] '''Čiernofigúrová keramika''' je [[Staroveké Grécko|starogrécka]] keramika, ktorá je zdobená čiernofigúrovou maľbou. Technika čiernofigúrovej vázovej maľby sa vyvinula v [[Korint]]e v prvej polovici [[7. storočie pred Kr.|7. stor. pred Kr.]] a dominovala až do príchodu [[červenofigúrová keramika|červenofigúrovej]] vázovej maľby (cca do roku [[530 pred Kr.]]). Do konca [[6. storočie pred Kr.|6. stor. pred Kr.]] výroba korintských figúrových váz výrazne poklesla kvôli konkurencii z [[Atény|Atén]].<ref name=":386">{{Citácia knihy| autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 386}}</ref> Okrem Korintu a Atén sa čiernofigúrové vázy vyrábali v menšej miere aj v [[Sparta (starovek)|Sparte]] a na iných miestach gréckeho sveta.<ref name=":254">{{Citácia knihy| autor = Philip W. Goetz | titul = The new encyclopaedia Britannica | isbn = 978-08-5229-443-7 | miesto = Chicago | vydavateľ = Encyclopaedia Britannica | rok = 1987 | strany = 254}}</ref> Priekopnícku úlohu s čiernofigúrovou vázovou maľbou zohral Korint, ktorý približne od roku [[700 pred Kr.]] začal rozvíjať tento dekoratívny štýl.<ref name=":7">{{Citácia knihy| autor = Ellen Schwinzer, Städtisches Museum Schloss Rheydt | titul = Alltag in der Antike | isbn = 978-39-2525-623-3 | miesto = Mönchengladbach | vydavateľ = Städt. Museum Schloss Rheydt | rok = 1986 | strany = 7}}</ref> V čiernofigúrovej maľbe sa postavy a ornamenty maľovali na prírodný hlinený povrch vázy čiernou farbou, vnútorná kresba a kontúry boli vyryté do čiernej farby. Po rytí presvitala odspodu svetlá hlina (korintskí hrnčiari mali k dispozícii obzvlášť jemnú, svetložltú hlinu<ref name=":7"/>). Dodatočná aplikácia bielej a fialovej farby zvyšovala farebný efekt.<ref name=":7"/> Starší štýl sa nazýva ''prótokorintský'', ktorý pretrval asi 100 rokov.<ref name=":254"/> Medzi užívané motívy patrili kvetinové a rastlinné vzory a tiež rôzne zvieratá a bodkované rozety, ktoré vyplňovali voľný priestor. Zvieratá sa objavovali bežnejšie ako ľudské postavy. Okolo roku [[625 pred Kr.]] sa objavil ''čistý (vyzretý) korintský štýl''. Na výzdobu váz sa stále používali zvieratá a [[Grécka mytológia|mytologické]] stvorenia orientálneho typu, ktoré ale boli kreslené s menšou dôkladnosťou, a tiež kvetinové motívy vrátane zväčšených roziet používaných ako doplnok. Keramika prvej fázy tohto obdobia (asi do roku 600 pred Kr.) bola veľmi obľúbená a vo veľkej miere kopírovaná.<ref name=":386"/> Silné obchodné mesto Korint si dlho udržiavalo vedúcu úlohu vo výrobe keramiky.<ref name=":7"/> === Atická čiernofigúrová keramika === Atickí hrnčiari si techniku čiernofigúrovej maľby osvojili v druhej polovici 7. stor. pred Kr. (približne v roku 625 pred Kr.). V Aténach potom postupne vylepšovali túto techniku<ref name=":19">{{Citácia knihy| autor = Brian A. Sparkes | titul = Greek Pottery | url = https://archive.org/details/greekpotteryintr0000spar | isbn = 978-07-1902-936-3 | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 1991 | strany = [https://archive.org/details/greekpotteryintr0000spar/page/165 19]}}</ref> a atické vázy postupne vytlačili korintské vázy z trhu a od okolo roku [[550 pred Kr.]] sa už Atény stali najvýznamnejším výrobným centrom čiernofigúrovej keramiky (od začiatku 6. stor. pred Kr. sa v Aténach používala korintská čiernofigúrová technika, veľké naratívne výjavy a orientálne motívy).<ref name=":52">{{Citácia knihy| autor = Michael Sommer | titul = Wirtschaftsgeschichte der Antike | isbn = 978-34-0665-481-7 | miesto = München | vydavateľ = C.H.Beck | rok = 2013 | strany = 52}}</ref> Dekorácia sa maľovala na vázu štetcom s kvalitne vyčistenou hlinenou „polevou“ s obsahom [[hematit]]u, oxidu železitého<ref name=":504">{{Citácia knihy| autor = John Peter Oleson | titul = The Oxford Handbook of Engineering and Technology in the Classical World | url = https://archive.org/details/oxfordhandbookof0000unse_z3b6 | isbn = 978-01-9972-014-9 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2008 | strany = [https://archive.org/details/oxfordhandbookof0000unse_z3b6/page/504 504]}}</ref> (nie glazúry), ktorá sa naniesla predtým, než sa nádoby vypálili. Počas vypaľovania v oxidačnej peci boli nádoby vypálené do červena, zatiaľ čo zdobené postavy vďaka náteru a technikou vypaľovania sčerneli (vypaľovanie prebiehalo v troch fázach, počas ktorého sa oxid železitý premenil na [[magnetit]], ktorý je čierny<ref name=":504"/>). Čiernofigúrová keramika vtedy mala svetlé pozadie (po vypálení svetločervené alebo krémové) a čiernu dekoráciu s detailami (aj s jemnými) vyrývanými (kontúry boli prevedené škrabanými čiarami) alebo maľovaním bez rytia (napríklad mužská brada).<ref name=":188">{{Citácia knihy| autor = Martino Menghi | titul = Encyklopédia starovekého Grécka | isbn = 978-80-8046-328-1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Perfekt | rok = 2003 | strany = 188}}</ref> Vyskytujú sa tu ale aj iné farby, najmä biela pre holé časti ženských tiel a fialová pre ornamenty.<ref name=":233">{{Citácia knihy| autor = Vojtech Zamarovský | titul = Grécky zázrak | isbn = 80-06-00122-7 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Mladé letá | rok = 1990 | strany = 233}}</ref> Pri prvých vázach sa uplatňovali vlysy s postavami a zvieratami vyobrazenými blízko seba, často s nápismi s menami postáv príbehu. Mnoho tém sa týkalo bohov (mimoriadne obľúbené boli výjavy zo sveta boha vína [[Dionýzos|Dionýza]] a jeho sprievodu<ref name=":7"/>) a héroov (najmä [[Herakles (mytológia)|Hérakla]]), ale v druhej polovici 6. stor. pred Kr. sa objavili výjavy z každodenného života, napr. zo [[Symposion|symposií]], alebo atletiky, zobrazenia rodinného života, výjavy bitiek a vojen, športové a hudobné súťaže, náboženské a svetské sviatky (živo opisujú každodenný život v staroveku).<ref name=":7"/> V tomto období už neboli figúry na vázach omedzené len na vlysy. Veľké plochy nádoby mohli byť tiež pokryté čiernym lesklým náterom a mali jeden ústredný výjav s čiernymi figúrami na červenkastom hlinenom podklade.<ref name=":386"/> V 6. storočí sa tu po prvý raz objavujú aj [[Signatúra (umenie)|signatúry]] maliarov a hrnčiarov. Tieto signatúry neomylne demonštrujú hrdosť remeselníkov na svoju prácu.<ref name=":52"/> Prvým známym maliarom čiernofigúrových váz bol [[Sófilos (maliar)|Sófilos]], ktorý možno pochádzal z východného Grécka.<ref name=":233"/> Rôznych maliarov je možné identifikovať podľa užitých štýlov, ale nie všetci sú známi pod ich skutočnými menami. Často ich nazývajú podľa miesta, kde boli ich diela najbežnejšie. [[Amasidov maliar]] je pomenovaný podľa hrnčiara, ktorý sa podpísal, ale skutočné meno maliara je neznáme. [[Tarentský maliar]] bol pomenovaný podľa [[Tarent]]u, pretože sa tam vyvážalo mnoho čaší zdobených týmto anonymným maliarom.<ref name=":386"/> Vrcholné obdobie tohto štýlu reprezentuje [[Exékias]].<ref name=":233"/> Od polovice 6. stor. pred Kr. odmeňovali Aténčania víťaza [[Panaténaie|panathenajských]] hier [[amfora]]mi s olivovým olejom, ktoré sú známe ako ''panathenajské amfory''. Boli zdobené čiernymi figúrami, na jednej strane bola [[Aténa (mytológia)|Athéna]] a na druhej výjavy z hier (panathenajské amfory dostávali víťazi aj na niektorých iných gréckych hrách<ref name=":16">{{Citácia knihy| autor = Veronika Mitsopoulos-Leon, Claudia Lang-Auinger | titul = Die Basilika am Staatsmarkt in Ephesos | isbn = 978-37-0013-733-7 | miesto = Wien | vydavateľ = Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften | rok = 2007 | strany = 16}}</ref>). Vyrábali sa až konca [[3. storočie pred Kr.|3. stor. pred Kr.]], ešte dlho potom, čo bola zavedená červenofigúrová technika. Mnoho keramických váz je možné presne datovať, pretože najpozdejšie od roku [[375 pred Kr.]] sa uvádzalo i meno eponymného [[Archón|archonta]]. Ku koncu 4. stor. pred Kr. sa pridávali tiež mená ďalších úradníkov.<ref name=":386"/>[[Súbor:Follower of the Naukratis Painter - woman and man - lions - München AS 384 - 01.jpg|náhľad|Čiernofigúrový lakónsky [[kylix]], tondo nádoby zobrazuje ženu a muža pri konverzácii, obaja sedia na stoličkách, cca 560 – 550 pred Kr.]] === Iné centrá výroby čiernofigúrovej keramiky === Čiernofigúrová keramika sa vyrábala i na mnohých iných miestach, ako napríklad v [[Lakónia|Lakónii]] (vyrábala sa aj v [[Boiótia|Boiótii]],<ref name=":160">{{Citácia knihy| autor = Deutsches Archaologisches Institut, Walter De Gruyter Incorporated | titul = Jahrbuch Dt Archaeologischen Instituts Bd 95 | isbn = 978-31-1008-183-1 | miesto = Berlin | vydavateľ = Walter de Gruyter | rok = 1980 | strany = 160}}</ref> na západnom pobreží [[Malá Ázia|Malej Ázie]] a na ostrovoch v [[Egejské more|Egejskom mori]]<ref name=":49">{{Citácia knihy| autor = Kordelia Knoll | titul = Alltag und Mythos | isbn = 978-39-3201-927-2 | miesto = Dresden | vydavateľ = Staatliche Kunstsammlungen Dresden | rok = 1998 | strany = 49}}</ref>), kde sa na zdobenie používala obrysová technika, ale asi od roku 600 pred Kr. sa tu začali vyrábať čiernofigúrové vázy hlavne pre miestne použitie, ale tiež pre vývoz do Tarentu a severnej Afriky. Okrem naratívnych výjavov boli obľúbené ryby, delfíny a iné morské motívy. Potom čo sa začal presadzovať štýl čiernofigúrový, začal na východe upadať ''štýl s divou kozou'' a kresieb zvierat. Na [[Sicília (ostrov)|Sicílii]] a v Itálii sa mnoho keramiky dovážalo, ale nejaká keramika sa vyrábala v oblasti [[Reggio di Calabria|Rhégia]] (známa ako chalkidská škola), kde od roku 550 do 500 pred Kr. vyrábali čiernofigúrové vázy vysokej kvality. V Itálii sa mnoho gréckych váz našlo na [[Etruskovia|etruských]] pohrebiskách a etruská keramika sa vyvinula z keramiky gréckej.<ref name=":386"/> Atická čiernofigúrová keramika zostala na trhu dominantnou viac ako 100 rokov. Keď svoj vrchol prekonala, okolo roku 530 pred Kr. bola v Aténach vynájdená technika červenofigúrovej vázovej maľby.<ref name=":21">{{Citácia knihy| autor = Balbina Bäbler | titul = Archäologie und Chronologie | isbn = 978-35-3415-898-0 | miesto = Darmstadt | vydavateľ = Wissenschaftliche Buchgesellschaft | rok = 2004 | strany = 21}}</ref><ref name=":13">{{Citácia knihy| autor = John Boardman | titul = Rotfigurige Vasen aus Athen | isbn = 978-38-0530-234-0 | miesto = Mainz am Rhein | vydavateľ = P. von Zabern | rok = 1981 | strany = 13}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Portál|Umenie|Umelecký}} {{projekt}} [[Kategória:Umenie v starovekom Grécku]] [[Kategória:Keramika]] ai1ole7ox3nm2mhp2m5hmpmsreg25bq 0 710168 8371050 8239990 2026-09-19T18:32:11Z Evernit 160276 /* Externé odkazy */ aktual. URL bulletinu 8371050 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:22em" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Igric 2022 |- | colspan="2"| [[Súbor:DK ZHaj crop6.jpg|265px|center]] |- | colspan=2 align=center style=font-size:95%| Od r. 2020 sa výročné ceremónie udeľovania cien konajú v Zrkadlovom háji na Rovniankovej ul. |- | '''Dátum konania'''|| [[25. september]] [[2022]] |- | {{nowrap|'''Miesto konania'''}}|| {{nowrap|[[Dom kultúry Zrkadlový háj|DK Zrkadlový háj]], [[Bratislava]]}} |- | '''Počet cien'''|| 7 + 3 zvláštne + 1 uznanie |- | '''Počet prémií'''|| 10 |- | '''[[Televízia (prenos)|TV network]]'''|| [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]]: [[Dvojka (RTVS)|2]] (záznam) |- | '''Moderátori'''|| [[Peter Kočiš]] a [[Milo Kráľ]] |- | colspan=2 style=background:#ed8| |- | align=left style=font-size:100%| '''◄ [[Igric 2021|2021]]''' | align=right style=font-size:100%| '''[[Igric 2023|2023]] ►''' |} '''33. ročník odovzdávania cien [[Igric (súťaž)|Igric]] a prémií''' sa uskutočnil v&nbsp;[[nedeľa|nedeľu]], [[25. september|25. septembra]] [[2022]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] |titul = Heslár > Igric. Výročné národné tvorivé ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu za audiovizuálnu tvorbu roku 2021 (33. : Bratislava (Slovensko) : 25.09.2022) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0178014-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/ |lokácia = Popis |poznámka = „Okrem Igricov boli udelené aj Tvorivé prémie, Ceny Jána Fajnora a Ceny slovenskej filmovej kritiky“ |dátum vydania = 25.10.2022 |dátum prístupu = 14.06.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20241211021623/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0178014-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/ |dátum archivácie = 2024-12-11}}</ref><ref name=VýPr2022/><ref name=VýPr2022-AIC/> v&nbsp;[[Bratislava – mestská časť Petržalka|petržalskom]] [[Dom kultúry|dome kultúry]] [[Dom kultúry Zrkadlový háj|Zrkadlový háj]].<ref name=VýPr2022/><ref name=kleinova>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KLEINOVÁ, Maria |titul = Rozdali ceny IGRIC 2022 |url = https://www.artandhistorymagazine.eu/culture/rozdali-ceny-igric-2022/ |lokácia = Ods. 1{{--}}2 (dátum/miesto/TV záznam); „Kompletný zoznam laureátov cien a prémií 33. ročníka súťaže IGRIC 2022“ (výsledky) |dátum vydania = 29.09.2022 |dátum prístupu = 25.02.2024 |vydavateľ = Art & History Magazine }}</ref> V [[televízia (prenos)|televíznom zázname]] ceremoniál neskôr odvysielala [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]], a&nbsp;to v&nbsp;[[sobota|sobotu]] [[15. október|15. októbra]] 2022<ref name=kleinova/> na [[Dvojka (RTVS)|minoritnej Dvojke]]. Moderátormi galavečera boli [[Peter Kočiš]] a&nbsp;[[Milo Kráľ]].<ref>Prepis mien z videozáznamu RTVS (viď sekciu externých odkazov).</ref> == Porota == ; Predseda poroty<ref name=zbornik2022>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Yvonne Vavrová|VAVROVÁ, Yvonne]] |titul = 33. Igric 2022: Zborník |url = http://www.igric.sk/data/6473ae69e690d_bulletin_igric_2022.pdf |lokácia = porota (s. 26); M.Palúch (s. 23); zvláštne uznanie (s. 24) cena J.Fajnora (s. 25) |dátum vydania = 2022 |poznámka = [[Portable Document Format|PDF]] |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = igric.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240218204604/http://www.igric.sk/data/6473ae69e690d_bulletin_igric_2022.pdf |dátum archivácie = 2024-02-18 }}</ref> * [[Juraj Nvota]] – [[režisér]] ; Členovia poroty<ref name=zbornik2022/> * [[Gabriela Klaučová]] – [[animácia (film)|animátorka]] * [[František Kovár]] – [[herectvo|herec]] * [[Alena Šichmanová]] – [[strihač]]ka * [[Jozef Šimončič (kameraman)|Jozef Šimončič]] – [[kameraman]] * [[Marcela Košťálová]] – [[publicistika|publicistka]] * [[Richard Žolko]] – kameraman == Kategórie == === Hlavné kategórie === {| class="wikitable" style="width:70%" ! style=background:#ed8| [[Igric za Filmovú tvorbu|Filmová tvorba]] |- | * '''[[Peter Kerekes]] – [[filmová réžia|réžia]] (''[[Cenzorka]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Martin Kollár (umelec)|Martin Kollár]] – [[filmová kamera|kamera]] (''Cenzorka'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> |- ! style=background:#ed8| [[Igric za Televíznu tvorbu|Televízna tvorba]] |- | * '''[[Branislav Mišík]] – réžia (''[[Priznanie]]''^TV)''' ** <u>Prémia</u>: [[Ladislav Janošťák|Laco Janošťák]] – kamera (''Priznanie''^'''TV''') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> |- ! style=background:#ed8|[[Igric za Dokumentárnu tvorbu|Dokumentárna tvorba]]^┼ |- | * '''[[Viera Lacková]] – réžia (''[[Ako som sa stala partizánkou]]''^DF)''' ** <u>Prémia</u>: [[Miroslav Remo|Miro Remo]]{{#tag:ref|Tlačová správa s výsledkami kredituje tvorcu všeobecne.<ref name=VýPr2022/> Podľa výrobných údajov samotného diela bol tiež jeho spoluautorom námetu, scenára i&nbsp;špeciálnych efektov či jedným z&nbsp;producentov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Láska pod kapotou |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-307564-Laska-pod-kapotou-dokumentarny-film/ |lokácia = Štáb |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Matej Mináč a Patrik Pašš za scenár filmu Nickyho rodina“ |dátum vydania = 30.11.2022 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521070239/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-307564-Laska-pod-kapotou-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref>|group="p."}} – réžia (''[[Láska pod kapotou]]''^'''DF''') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> |- ! style=background:#ed8| [[Igric za Animovanú tvorbu|Animovaná tvorba]]^┼ |- | * '''[[Joanna Kożuch]] – réžia/[[výtvarné umenie|výtvarné návrhy]]/[[animácia (film)|animácia]] (''[[Bolo raz jedno more...]]''^KF/AF)''' ** <u>Prémia</u>: [[Andrea Pátková]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v online-revue ''Film Press'' oceňuje Pátkovú za réžiu, výtvarné návrhy a animáciu,<ref name=VýPr2022/> ten z AIC iba za réžiu a návrhy.<ref name=VýPr2022-AIC/>|group="p."}} – réžia/výtvarné návrhy/animácia (''[[Zadig]]''^{'''KF/AF/ŠF'''}) ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> |- | style="background:white; text-align:center; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^┼ kategórie vyhlasované bez ohľadu na [[masmédium|médium]] <br />^'''KF''' Krátky film{{•}} ^'''DF''' Dokumentárny film{{•}} ^'''AF''' Animovaný film{{•}} ^'''ŠF''' Študentský film{{•}} ^'''TV''' Televízne dielo |} === Vedľajšie kategórie === {| class="wikitable" style="width:70%" |- ! style=background:#ed8| [[Prémia za Ostatnú televíznu tvorbu|Ostatná tvorba]]^┼‡ |- | ** <u>Prémia</u>: [[Martin Palúch]]{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v&nbsp;online-revue ''Film Press'' oceňuje Palúcha za námet, scenár a réžiu,<ref name=VýPr2022/> ten z webu AIC výlučne za réžiu.<ref name=VýPr2022-AIC/>|group="p."}} – réžia/[[scenár]]/[[námet]] (''[[Ivan Palúch|Herec: Ivan Palúch]]''^{'''SF/DF/TV'''}) ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> |- ! style=background:#ed8| [[Prémia za Teóriu a kritiku|Teória a kritika]]^‡ |- | ** <u>Prémia</u>: [[Dušan Trančík]]{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v&nbsp;online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2022/> či na webe AIC<ref name=VýPr2022-AIC/> oceňujú Trančíka za knihu všeobecne. Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jej hlavným autorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Poznámky o filmovej reči [kniha] |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-293881-Poznamky-o-filmovej-reci-kniha/ |lokácia = Zodpovednosť |poznámka = „Dušan Trančík ; recenzenti: Peter Michalovič, Jan Bernard ; [editorka: Valéria Koszoruová]“ |dátum vydania = 26.05.2021 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260611154303/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-293881-Poznamky-o-filmovej-reci-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-11 }}</ref>|group="p."}} – [[autor]] (''[[Poznámky o filmovej reči]]''^'''U''') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> |- | style="background:white; text-align:center; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^┼ kategórie vyhlasované bez ohľadu na [[masmédium|médium]]{{•}} ^‡ kategórie zastupované iba formou prémií <br />^'''SF''' Stredometrážny film{{•}} ^'''DF''' Dokumentárny film{{•}} ^'''TV''' Televízne dielo{{•}} ^'''U''' [[Učebnica]] |} === Herecké kategórie === {| class="wikitable" style="width:70%" |- ! style=background:#ed8| [[Igric za Mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele|Mužský herecký výkon]]^┼ |- | * '''[[Dávid Uzsák]] – Cyril (''[[Kryštof (film z roku 2021)|Kryštof]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Alexander Bárta]] – Michal (''Priznanie''^'''TV''') ** <u>Prémia</u>: [[Tomáš Maštalír]] – Dan (''[[Známi Neznámi]]'') |- ! style=background:#ed8| [[Igric za Ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele|Ženský herecký výkon]]^┼ |- | * '''[[Soňa Norisová]] – Kristína (''Priznanie''^TV)''' ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Mauréry]] – matka Ulka (''[[Správa o záchrane mŕtveho]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Alexandra Borbélyová|Aleandraq Borbély]] – Johana (''[[Kryštof (film)|Kryštof]]'') |- | style="background:white; text-align:center; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^┼ kategórie vyhlasované bez ohľadu na [[masmédium|médium]] <br />^'''TV''' Televízne dielo |} === Špeciálne kategórie === ==== Cena pocty ==== {| class="wikitable" style="width:70%" |- ! style=background:#ed8| [[Igric za Celoživotné dielo|Celoživotné dielo]] |- | * '''[[Božidara Turzonovová]]''' |} ==== Zvláštne ceny a uznania ==== {| class="wikitable" style="width:70%" |- ! style=background:#ed8| [[Cena Jána Fajnora]] |- | valign=top| → <u>Hraná tvorba</u> * '''[[Zuzana Jacková]]{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v online-revue ''Film Press'' oceňuje Jackovú všeobecne,<ref name=VýPr2022/> ten z webu AIC ako režisérku<ref name=VýPr2022-AIC/> (podľa ČSFD spolupracovala na scenári i strihu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Dovidenia (Goodbye) (studentský film) |url = https://www.csfd.cz/film/1256008-dovidenia-goodbye/prehled/ |lokácia = Režie a Scénář |poznámka = |dátum vydania = |dátum prístupu = 08.06.2026 |vydavateľ = ČSFD |url archívu = https://web.archive.org/web/20260608124920/https://www.csfd.cz/film/1256008-dovidenia-goodbye/prehled/ |dátum archivácie = 2026-06-08 }}</ref>). Obidva zdroje s výsledkami navyše uvádzajú meno tvorkyne chybne (ako „Lacková“).|group="p."}} – réžia (''Dovidenia''^KF)''' → <u>Dokumentárna tvorba</u> * '''[[Peter Podolský]]{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v online-revue ''Film Press'' oceňuje Podolského všeobecne,<ref name=VýPr2022/> ten z webu AIC ako režiséra.<ref name=VýPr2022-AIC/> Podľa výrobných údajov samotného diela je jeho režisérom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Memoria |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-307861-Memoria-dokumentarny-film/ |lokácia = Réžia a Štáb |poznámka = |dátum vydania = 18.12.2022 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260608130251/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-307861-Memoria-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-06-08 }}</ref>|group="p."}} – réžia (''Memoria''^KF/DF)''' → <u>Animovaná tvorba</u> * '''[[Imrich Kútik]]{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v online-revue ''Film Press'' oceňuje Kútika za výtvarné návrhy, scenár a námet,<ref name=VýPr2022/> ten z webu AIC ako režiséra.<ref name=VýPr2022-AIC/> Podľa výrobných údajov samotného diela bol aj jeho animátorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Mathias |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-298012-Mathias-animovany-film/ |lokácia = Réžia a Štáb |poznámka = |dátum vydania = 30.11.2021 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260608131800/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-298012-Mathias-animovany-film/ |dátum archivácie = 2026-06-08 }}</ref>|group="p."}} – <span style="color:silver">réžia/</span>scenár/námet/výtvarné návrhy (''Mathias''^KF/AF)''' |- ! style=background:#ed8| [[Zvláštne uznanie (Igric)|Zvláštne uznanie]] |- | * '''[[Patrik Pašš]] <span style="color:silver">za Trigon Production</span>{{#tag:ref|Protokoly z online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2022/> či webu AIC<ref name=VýPr2022-AIC/> neuvádzajú v&nbsp;uvedenom roku i&nbsp;názov subjektu. Podľa výrobných údajov oceneného diela bol film o&nbsp;i. koprodukovaný spol. Trigon Production.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Pandémia SK. [1.–9. časť] |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/vysledky/?field=G&term=Trigon+pandemia+sk |lokácia = Výroba |poznámka = „TRIGON PRODUCTION“ |dátum vydania = 22.04.2022 |dátum prístupu = 16.06.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260616163151/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/vysledky/?field=G&term=Trigon+pandemia+sk |dátum archivácie = 2026-06-16}}</ref>|group="p."}}''' '''– [[Produkcia (film)|produkcia]] (''[[Pandémia SK]]''^SF/DF/TV)''' |- | style="background:white; text-align:center; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^'''KF''' Krátky film{{•}} ^'''SF''' Stredometrážny film{{•}} ^'''DF''' Dokumentárny film{{•}} ^'''AF''' Animovaný film{{•}} ^'''TV''' Televízne dielo |} Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z dobovej tlače<ref name=VýPr2022>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press sevis (sl,gk) |titul = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |lokácia = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022 |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |dátum archivácie = 2025-11-17}}</ref><ref name=VýPr2022-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 33. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/33.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 12.10.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250914063916/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/33.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-14}} </ref> v&nbsp;konfrontácii so&nbsp;zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] – týchto už individuálne v&nbsp;závislosti na súťažnom titule. == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{Portál|Film|Film|Bratislava|Bratislavský}} * [http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0178014-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/ Igric 2022] (v heslári [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]]) * [https://igric.sk/ws/media-library/038901c5cb724bb8aac3005d999c2946/bulletin22_pre_web-m.pdf Igric 2022 – oficiálny bulletin] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20260626182045/https://igric.sk/ws/media-library/038901c5cb724bb8aac3005d999c2946/bulletin22_pre_web-m.pdf|date=2026-06-26}} (v [[Portable Document Format|PDF]] formáte) * [https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/19453 Igric 2022 – videozáznam] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20260203125201/https://www.stvr.sk/televizia/archiv/19453|date=2026-02-03}} (na webe [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]]) {{Igric (súťaž)}} [[Kategória:Igric (súťaž)|33. ročník (2022)]] [[Kategória:2022 na Slovensku]] mgkr7fatjf54qartwtjn74xiedp5ssx 0 710169 8371047 8239989 2026-09-19T18:29:22Z Evernit 160276 /* Externé odkazy */ aktual. formatu bulletinu do PDF 8371047 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:22em" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Igric 2023 |- | colspan="2"| [[Súbor:DK ZHaj crop5.jpg|265px|center]] |- | colspan=2 align=center style=font-size:95%| Od r. 2020 sa výročné ceremónie udeľovania cien konajú v Zrkadlovom háji na Rovniankovej ul. |- | '''Dátum konania'''|| [[24. september]] [[2023]] |- | {{nowrap|'''Miesto konania'''}}|| {{nowrap|[[Dom kultúry Zrkadlový háj|DK Zrkadlový háj]], [[Bratislava]]}} |- | '''Počet cien'''|| 7 + 3 zvláštne + 1 uznanie |- | '''Počet prémií'''|| 10 |- | '''[[Televízia (prenos)|TV network]]'''|| [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]]: [[Dvojka (RTVS)|2]] (záznam) |- | '''Moderátori'''|| [[Peter Kočiš]] <br/>[[Dominika Žiaranová]] ([[hlas (zvukový prejav)|hlas]]) |- | colspan=2 style=background:#ed8| |- | align=left style=font-size:100%| '''◄ [[Igric 2022|2022]]''' | align=right style=font-size:100%| '''[[Igric 2024|2024]] ►''' |} '''34. ročník odovzdávania cien [[Igric (súťaž)|Igric]] a prémií''' sa uskutočnil v&nbsp;[[nedeľa|nedeľu]], [[24. september|24. septembra]] [[2023]], <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] |titul = Heslár > Igric. Výročné národné tvorivé ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu za audiovizuálnu tvorbu roku 2022 (34. : Bratislava (Slovensko) : 24.09.2023) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0186429-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/ |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 11.09.2023 |dátum prístupu = 14.06.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20241211021545/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0186429-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/ |dátum archivácie = 2024-12-11}}</ref><ref name=VýPr2023/><ref name=VýPr2023-AIC/> v&nbsp;[[Bratislava – mestská časť Petržalka|petržalskom]] [[Dom kultúry|dome kultúry]] [[Dom kultúry Zrkadlový háj|Zrkadlový háj]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric 2023 |url = https://kulturavpetrzalke.sk/podujatie/igric-2023-1 |lokácia = |dátum vydania = 24.09.2023 |dátum prístupu = 18.02.2024 |vydavateľ = KZP }}</ref> V [[televízia (prenos)|televíznom zázname]] ceremoniál neskôr odvysielala [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]], a&nbsp;to v&nbsp;[[sobota|sobotu]] [[30. september|30. septembra]] 2023 na [[Dvojka (RTVS)|minoritnej Dvojke]]. Moderátorom galavečera bol [[Peter Kočiš]],<ref name=pravda>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = PRÉTOROVÁ, Sofia |titul = Kultúra > Ceny Igric 2023 sa niesli v duchu umelej inteligencie |url = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/683396-ceny-igric-2023-sa-niesli-v-duchu-umelej-inteligencie/ |lokácia = Úvod. ods. (TV záznam); odst. 4 a 7 (moderátor); ods. 6 (porota), počnúc ods. 7 (výsledky) |dátum vydania = 01.10.2023 |dátum prístupu = 25.02.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]'' }}</ref> v&nbsp;[[hlas (zvukový prejav)|hlasovej role]] „Artifical Intelligence“ sprievodný audiokomentár nahrala [[Dominika Žiaranová]]. == Porota == ; Predseda poroty<ref name=pravda/><ref name=kinema>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Kultúra > Ceny Igric 2023 sa niesli v duchu umelej inteligencie |url = https://www.kinema.sk/filmova-novinka/293378/igric-2023-ocenil-tvorcov-filmov-tienohra-katedrala-tvojazem-jozef-mak-cierne-na-bielom-koni.htm |lokácia = „LAUREÁTI“ (výsledky) a „POROTA IGRIC 2023“ (menný zoznam) |dátum vydania = 27.09.2023 |dátum prístupu = 25.02.2024 |vydavateľ = kinema.sk }}</ref> * [[Ladislav Kraus]] – [[kameraman]] ; Členovia poroty<ref name=pravda/><ref name=kinema/> * [[Stano Dančiak ml.|Stanislav Dančiak ml.]] – [[dramaturg]] * [[Marína Juríčková]] – dramaturgička * [[Martin Kákoš]] – režisér * [[Gabriela Klaučová]] – [[animácia (film)|animátorka]] * [[Jaroslav Rihák]] – [[režisér]] * [[Peter Šimun]] – [[herectvo|herec]] == Kategórie == === Hlavné kategórie === {| class="wikitable" style="width:70%" ! style=background:#ed8| [[Igric za Filmovú tvorbu|Filmová tvorba]] |- | * '''[[Peter Bebjak]] – [[filmová réžia|réžia]] (''[[Tieňohra]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Ivo Trajkov]] – réžia (''[[Piargy]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> |- ! style=background:#ed8| [[Igric za Televíznu tvorbu|Televízna tvorba]] |- | * '''[[Martin Rau]] – [[filmová kamera|kamera]] (''[[Jozef Mak (film)|Jozef Mak]]''^TV)''' ** <u>Prémia</u>: [[Martin Chlpík]] – kamera (''[[Pošta pani Kolníkovej]]''^'''TV/HD''') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> |- ! style=background:#ed8|[[Igric za Dokumentárnu tvorbu|Dokumentárna tvorba]]^┼ |- | * '''[[Denis Dobrovoda]]{{#tag:ref|Tlačová správa s výsledkami kredituje tvorcu všeobecne,<ref name=VýPr2023/> protokol cien zverejnený [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]] špecifikuje réžiu.<ref name=VýPr2023-AIC/>|group="p."}} – réžia (''[[Katedrála (film)|Katedrála]]''^DF)''' ** <u>Prémia</u>: [[Ľubomír Štecko]]{{#tag:ref|Tlačová správa s výsledkami kredituje tvorcu všeobecne.<ref name=VýPr2023/> Podľa záznamu databázy ČSFd bol okrem réžie takisto autorom scenára, kameramanom či strihačom diela.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = ČSFD |titul = Drsne a nežne |url = https://www.csfd.cz/film/1180747-drsne-a-nezne/prehled/ |lokácia = Režie, Scénář, Kamera a Střih |poznámka = |dátum vydania = |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = csfd.cz |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521072153/https://www.csfd.cz/film/1180747-drsne-a-nezne/prehled/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref>|group="p."}} – réžia<span style="color:silver">/scenár/kamera</span> (''[[Drsne a nežne]]''^'''DF''') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> |- ! style=background:#ed8| [[Igric za Animovanú tvorbu|Animovaná tvorba]]^┼ |- | * '''[[Peter Budinský]]{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2023/> i ten na webe AIC<ref name=VýPr2023-AIC/> oceňujú Budinského všeobecne za film. Podľa výrobných údajov samotného diela bol jeho režiérom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Tvojazem [film] (2022) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0094615-Tvojazem-film-2022/ |lokácia = Réžia |poznámka = |dátum vydania = 02.01.2026 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260529103405/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0094615-Tvojazem-film-2022/ |dátum archivácie = 2025-05-29 }}</ref>|group="p."}} – réžia (''[[Tvojazem]]''^AF)''' ** <u>Prémia</u>: [[Klára Fedora Homzová]] – réžia/scenár (''[[Ja ešte nechcem odísť!]]''^{'''KF/AF/ŠF'''})<ref name=VýPr2023-AIC/> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> |- | style="background:white; text-align:center; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^┼ kategórie vyhlasované bez ohľadu na [[masmédium|médium]] <br />^'''KF''' Krátky film{{•}} ^'''SF''' Stredometrážny film{{•}} ^'''DF''' Dokumentárny film{{•}} ^'''AF''' Animovaný film{{•}} ^'''ŠF''' Študentský film{{•}} ^'''TV''' TV dielo{{•}} ^'''HD''' Hraný dokument |} === Vedľajšie kategórie === {| class="wikitable" style="width:70%" |- ! style=background:#ed8| [[Prémia za Ostatnú televíznu tvorbu|Ostatná tvorba]]^┼‡ |- | ** <u>Prémia</u>: [[Jana Bučka]] – réžia (''[[Môj emigrant]]'': „Elena“^{'''SF/DF/TV'''}) ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> |- ! style=background:#ed8| [[Prémia za Teóriu a kritiku|Teória a kritika]]^‡ |- | ** <u>Prémia</u>: [[Martin Kaňuch]]{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v&nbsp;online-revue ''Film Press'' oceňuje Kaňucha čoby editora,<ref name=VýPr2023/> ten z webu AIC za knihu všeobecne.<ref name=VýPr2023-AIC/> Podľa záznamu Katalógu SFÚ je takisto jej zodpovedným redaktorom, resp. imprimátorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Abecedár slovenského filmu 1921–2021 |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-308442-Abecedar-slovenskeho-filmu-19212021-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Kaňuch, Martin - Editor, Zodpovedný redaktor / Imprimátor“ |dátum vydania = 11.01.2023 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260611155136/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-308442-Abecedar-slovenskeho-filmu-19212021-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-11 }}</ref>|group="p."}} – editor (''[[Abecedár slovenského filmu 1921 – 2021]]''^'''Z''') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> |- | style="background:white; text-align:center; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^┼ kategórie vyhlasované bez ohľadu na [[masmédium|médium]]{{•}} ^‡ kategórie zastupované iba formou prémií <br />^'''SF''' Stredometrážny film{{•}} ^'''DF''' Dokumentárny film{{•}} ^'''TV''' Televízne dielo{{•}} ^'''Z''' [[Zborník]] |} === Herecké kategórie === {| class="wikitable" style="width:70%" |- ! style=background:#ed8| [[Igric za Mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele|Mužský herecký výkon]]^┼ |- | * '''[[Tomáš Mischura]] – Zsolti Bófanti (''[[Čierne na bielom koni]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Ondrej Kovaľ]] – Mišo (''[[Stand up (film z roku 2022)|Stand up]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Dávid Hartl]] – [[hlavná postava|titul. postava]] (''Jozef Mak''^'''TV''') |- ! style=background:#ed8| [[Igric za Ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele|Ženský herecký výkon]]^┼ |- | * '''[[Diana Mórová]]{{#tag:ref|S prihliadnutím k postave ženy v TV poviedkovom filme ''[[Superžena]]''<ref name=VýPr2023/> (manželka).|group="p."}} – matka (''Jozef Mak''^TV)''' ** <u>Prémia</u>: [[Dana Droppová]] – Anna (''[[Slúžka (film)|Slúžka]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Vita Smačeľuk]]{{#tag:ref|Uvádzaná tiež ako Vita Smačeljuk (v [[čeština|češ.]].), príp. Вита Анатольевна Смачелюк (v [[ukrajinčina|ukr.]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Smačeľuk, Vita Anatolievna, 1981- |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181054-Smaceluk-Vita-Anatolievna-1981/ |lokácia = Kapitola: „Variant(y) hesla“ |poznámka = „Smačeljuk, Vita, 1981- [cze] Smachelyuk, Vita, 1981- [eng] Смачелюк, Вита Анатольевна, 1981- [ukr]“ |dátum vydania = 24.02.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = |dátum archivácie = https://web.archive.org/web/20260516214928/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181054-Smaceluk-Vita-Anatolievna-1981/ }}</ref> |group="p."}} – Irina (''[[Obeť (film z roku 2022)|Obeť]]'') |- | style="background:white; text-align:center; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^┼ kategórie vyhlasované bez ohľadu na [[masmédium|médium]] <br />^'''KF''' Krátky film{{•}} ^'''TV''' Televízne dielo |} === Špeciálne kategórie === ==== Cena pocty ==== {| class="wikitable" style="width:70%" |- ! style=background:#ed8| [[Igric za Celoživotné dielo|Celoživotné dielo]] |- | * '''[[Jozef Šimončič (kameraman)|Jozef Šimončič]]''' |} ==== Zvláštne ceny a uznania ==== {| class="wikitable" style="width:70%" |- ! style=background:#ed8| [[Cena Jána Fajnora]] |- | valign=top| → <u>Hraná tvorba</u> * '''[[Vladimír Horník]] – réžia (''O mŕtvych len v dobrom''^KF)''' → <u>Dokumentárna tvorba</u> * '''[[Peter Podolský]] – réžia (''Lesy a pobrežia pri Zingste''^KF/DF)''' → <u>Animovaná tvorba</u> * '''[[Peter Kološ]]{{#tag:ref|Uvádzaný tiež ako Peter S. Kološ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Spojení (studentský film) |url = https://www.csfd.cz/film/1383121-spojeni/prehled/ |lokácia = Režie |poznámka = „Peter S. Kološ“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 08.06.2026 |vydavateľ = ČSFD |url archívu = https://web.archive.org/web/20260608133507/https://www.csfd.cz/film/1383121-spojeni/prehled/ |dátum archivácie = 2026-06-08 }}</ref>|group="p."}} – réžia (''Connected''^KF/AF)''' |- ! style=background:#ed8| [[Zvláštne uznanie (Igric)|Zvláštne uznanie]] |- | * '''[[Barbora Budinská]] a [[Peter Badač]] <span style="color:silver">za BFILM</span>{{#tag:ref|Protokoly z online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2023/> či webu AIC<ref name=VýPr2023-AIC/> neuvádzajú v&nbsp;uvedenom roku i&nbsp;názov subjektu. Podľa výrobných údajov oceneného diela bol film za slovenskú stranu o&nbsp;i. koprodukovaný spol. BFILM.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Tvojazem [text] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-307465-Tvojazem-text/ |lokácia = Datovanie |poznámka = „BFILM“ |dátum vydania = 25.11.2022 |dátum prístupu = 16.06.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260616164724/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-307465-Tvojazem-text/ |dátum archivácie = 2026-06-16}}</ref>|group="p."}}''' '''– produkcia (''[[Tvojazem]]''^AF)''' |- | style="background:white; text-align:center; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^'''KF''' Krátky film{{•}} ^'''DF''' Dokumentárny film{{•}} ^'''AF''' Animovaný film |} Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z dobovej tlače<ref name=VýPr2023>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi Igricov 2023 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |lokácia = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023 |poznámka = |dátum vydania = 25.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |dátum archivácie = 2025-11-13}}</ref><ref name=VýPr2023-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 34. ročník Igric |url = https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250917014309/https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-17}}</ref> v&nbsp;konfrontácii so&nbsp;zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] – týchto už individuálne v&nbsp;závislosti na súťažnom titule. == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{Portál|Film|Film|Bratislava|Bratislavský}} * [http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0186429-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/ Igric 2023] (v heslári [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]]) * [https://igric.sk/ws/media-library/26a958b11756487db291f9a4ecbb237a/bulletin_pre_web-1-m.pdf Igric 2023 – oficiálny bulletin] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20260626182150/https://igric.sk/ws/media-library/26a958b11756487db291f9a4ecbb237a/bulletin_pre_web-1-m.pdf|date=2026-06-26}} (vo formáte [[Portable Document Format|PDF]]) * [https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/20404 Igric 2023 – videozáznam] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20260203110139/https://www.stvr.sk/televizia/archiv/20404|date=2026-02-03}} (na webe [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]]) {{Igric (súťaž)}} [[Kategória:Igric (súťaž)|34. ročník (2023)]] [[Kategória:2023 na Slovensku]] 7mhl0g62ofewc2konuiyggnf2t9tumu 10 710175 8371082 8370775 2026-09-19T20:01:00Z Evernit 160276 opr. 8371082 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta | meno = Igric za Animovanú tvorbu | nadpis = [[Igric za Animovanú tvorbu]] | štýl nadpisu = background:#ED8 | stav = {{{stav|autocollapse}}} | zoznam1 = * [[Jan Dudešek]] ([[Igric 1967|1967]]) * [[Michal Struss]] ([[Igric 2000|2000]]) * [[Katarína Kerekesová]] ([[Igric 2003|2003]]) * [[Jana Slovenská]] ([[Igric 2004|2004]]) * [[Ivana Laučíková|Ivana Zajacová]] * [[Jozef Mitaľ]] ([[Igric 2006|2006]]) * [[Ivana Šebestová (animátorka)|Ivana Šebestová]] ([[Igric 2008|2008]]) * [[Boris Šima]] ([[Igric 2009|2009]]) * [[Katarína Kerekesová]] ([[Igric 2011|2011]]) * [[Martin Snopek]] * [[Ivana Laučíková]] ([[Igric 2012|2012]]) * [[Ondrej Rudavský]] ([[Igric 2013|2013]]) * [[Katarína Kerekesová]] ([[Igric 2014|2014]]) * [[Joanna Kożuch]] ([[Igric 2015|2015]]) * [[Vanda Raymanová]] ([[Igric 2017|2017]]) * [[Katarína Kerekesová]] ([[Igric 2018|2018]]) * [[Martin Snopek]] ([[Igric 2019|2019]]) * [[Andrea Pátková]] * [[Veronika Valentová]] ([[Igric 2021|2021]]) * [[Joanna Kożuch]] ([[Igric 2022|2022]]) * [[Peter Budinský]] ([[Igric 2023|2023]]) * [[Filip Pošivač]] ([[Igric 2024|2024]]) * [[Kristína Bajaníková]] ([[Igric 2025|2025]]) * [[Patrik Pašš (1974)|Patrik Pašš ml.]] ([[Igric 2026|2026]]) | pod = | štýl pod = background:#ED8; font-size:85%; }}<noinclude> [[Kategória:Navigačné šablóny Igric]] [[Kategória:Navigačné šablóny filmových cien]] </noinclude> jk44l6j4huhgtd29fko9jdsbxd3zziu 4 713381 8371184 7857483 2026-09-20T07:27:13Z OJJ 116711 Žádost IronLiberty 8371184 wikitext text/x-wiki Novú žiadosť pridáte tak, že pomocou nasledovného okienka vytvoríte podstránku v tvare: <code>Wikipédia:Žiadosti o povolenie/Patroller/Redaktor</code> a do tejto časti vložíte odkaz na ňu v tvare: <code><nowiki>{{/Redaktor}}</nowiki></code>. <inputbox> type=create width=100 preload=Wikipédia:Žiadosti o povolenie/Patroller/preload default=Wikipédia:Žiadosti o povolenie/Patroller/ buttonlabel=Vytvoriť podstránku </inputbox> Staré a ukončené žiadosti sú na stránke archívu: [[Wikipédia:Žiadosti o povolenie/Archív/Patroller]]. === Aktuálne žiadosti === {{/IronLiberty}} [[Kategória:Wikipédia:Žiadosti| ]] 5zmqzcclrhljtxt85n1uh7tp3rf06d1 0 718149 8371058 8352473 2026-09-19T19:11:54Z Ciernik M 147746 článok prepracovaný a doplnený na základe uvedených odborných textov 8371058 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} '''Delírium tremens''' ([[Latinčina|latinsky]] „trasúce šialenstvo“, voľne preložené „šialenstvo s trasom“) alebo tiež '''alkoholové delírium''' je život ohrozujúci stav, ktorý vzniká u [[Alkoholizmus|alkoholikov]] pri náhlom prerušení pravidelného požívania [[Alkoholický nápoj|alkoholu]] (presnejšie etanolu). Je najzávažnejšou formou abstinenčného syndrómu. Ohrozuje život pacienta a vyžadujúci včasné rozpoznanie a liečbu. == Príčina == Etanol stimuluje benzodiazepínové GABA [[Receptor (fyziológia)|recetory]] v mozgu (receptory pre [[neurotransmiter]] [[Kyselina gama-aminomaslová|kyselinu gamaaminomaslovú]]), ktorá má v [[Centrálna nervová sústava|centrálnom nervovom systéme]] tlmivý účinok. Pri jeho dlhodobom pôsobení dochádza k zníženiu ich citlivosti a pri náhlom prerušení tejto stimulácie nastane rovnako náhla strata tlmivého účinku GABA na mozgovú aktivitu. Etanol tiež blokuje glutamátové NMDA receptory a jeho náhle vysadenie vedie k excitácii v dôsledku ich zvýšenej citlivosti. Odoznenie delíria tremens súvisí s návratom normálnej funkcie týchto a ďalších receptorov - dlhodobé vystavenie účinkom etanolu ovplyvňuje aj opiátové, serotonínové a dopamínové receptory. == Príznaky a priebeh == Delíriu tremens môže predchádzať predelirantný stav, charakterizovaný potením, [[Nauzea|nevoľnosťou]], zrýchlenou srdcovou činnosťou, [[Nespavosť|nespavosťou]].Príznakmi delíria tremens sú ďalej silný tras celého tela, nutkanie na [[zvracanie]], [[tachykardia]], zvýšená telesná teplota. Charakteristické sú [[Halucinácia|halucinácie]] - pacient môže vidieť neexistujúce alebo neprítomné osoby a vedie s nimi dialógy, alebo rôzne malé zvieratá a hmyz (tzv. mikrozoopsia). Najčastejšie to bývajú drobné hlodavce - myši alebo [[hmyz]]. Mikrozoopsia nemusí byť iba zraková, ale aj pocitová – pacient môže cítiť, ako po ňom zvieratá a hmyz lezú a bude sa ich snažiť striasť. Pacient je zmätený, dezorientovaný, agitovaný, prípadne agresívny v dôsledku halucinácii. Následky hyperaktivity [[Vegetatívny nervový systém|vegetatívneho nervového systému]] - horúčka, potenie, zvýšený krvný tlak, zrýchlený pulz organizmus vyčerpávajú a môžu vyústiť až do kardiovaskulárneho kolapsu. Poruchy príjmu potravy a tekutín môžu viesť k [[Dehydratácia organizmu|dehydratácii]] a rozvratu vnútorného prostredia organizmu (deficit draslíka a horčíka, nízka hladina [[Glukóza|glukózy]] v krvi - hypoglykémia). Delírium tremens môže byť ďalej komplikované [[Epilepsia|epileptickými]] záchvatmi a krvácaním do tráviaceho traktu. Delírium obyčajne trvá 3–6 dní a končí sa hlubokým spánkom, z ktorého se pacient prebudí do pomerne normálneho duševného stavu, alebo príznaky odoznievajú postupne. Na delírium sa väčšinou nepamätá ([[amnézia]]). == Liečba == Liečba abstinenčného syndrómu po vysadení alkoholu a delíria tremens zahŕňa umiestnenie pacienta do pokojného, dobre osvetleného prostredia, [[Psychoterapia|psychoterapiu]], dostatočnú hydratáciu, kontrolu vnútorného prostredia organizmu a korekciu prípadných deficitov minerálov, podávanie vitamínov (najmä zo skupiny B), korekciu krvného tlaku, sledovanie a prípadne liečbu porúch srdcového rytmu. Na tlmenie [[Psychomotorický nepokoj|psychomotorického nepokoja]] pacientov sa používajú v prvom rade lieky zo skupiny benzodiazepínov, ktoré zasahujú do regulácie rovnováhy neurotransmiterov a GABA receptorov. Najčastejšie sa používajú vysoké dávky [[Diazepam|diazepamu]]. Pri jeho nedostatočnom účinku sa používajú aj antipsychotiká, napríklad tiapridal, ďalšie odporúčané lieky sú barbituráty a celkové anestetiká. Pre psychomotorický nepokoj a agresivitu býva často nevyhnuté pacienta pripútať na lôžko jednak z dôvodu ochrany personálu a ostatných pacientov na nemocničnom oddelení, jednak z dôvodu, aby sa zabránilo úrazu alebo sebapoškodzovaniu samotného pacienta. V ťažších prípadoch býva potrebné monitorovanie vitálnych funkcii a liečba na jednotke intenzívnej starostlivosti. Poslednou možnosťou je uvedenie pacienta na niekoľko dní do [[Celková anestézia|celkovej anestézie]], pričom môže nastať aj potreba [[Umelá pľúcna ventilácia|umelej pľúcnej ventilácie]] a [[Parenterálna výživa|parenterálnej výživy]] Často je nutná súbežná liečba komplikácii, napríklad epileptických záchvatov, [[Srdcové zlyhanie|zlyhávania srdca]], [[Arytmia|arytmii]], zlyhávania pečene, porúch zrážanlivosti krvi, [[Infekcia|infekcii]] (napríklad [[Pneumónia|zápalu pľúc]] po vdýchnutí zvratkov). == Prognóza == Úmrtnosť delíria tremens sa udáva v širokom rozmedzí do 15%, záleží na závažnosti, pridružených chorobách pacienta a kvalite poskytnutej liečby. Príčinou smrti býva  respiračné zlyhanie, srdcové arytmie, krvácavé a infekčné komplikácie, napr.zápal pľúc. Dlhodobá prognóza pacientov po prekonaní delíria tremens záleží od ich životosprávy, pri pokračujúcej konzumácii alkoholu je nepriaznivá - predčasne umierajú v dôsledku poškodenia orgánov (pečene, srdca) následkom dlhodobej konzumácie alkoholu, nezriedka v dôsledku opakovaného záchvatu delirium tremens. == Zdroje == Shannon Toohey, MD, MAEd: Delírium Tremens, Medscape, aktualizované 26. augusta 2024, citované 19.9.2026. https://emedicine.medscape.com/article/166032-overview MUDr. Josef Chval: Delirium tremens. Psychiatrie pro praxi; 2007; 8 (6), str. 283 – 286. https://www.psychiatriepropraxi.cz/pdfs/psy/2007/06/04.pdf == Iné projekty == {{Projekt}} l46vytnhyq52ev8s6b6pylfnr57fzrw 3 718492 8371167 8221122 2026-09-20T05:39:26Z OJJ 116711 /* Nefunkční zdroje */ nová sekcia 8371167 wikitext text/x-wiki {{Vitajte}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:24, 1. september 2024 (UTC) {{copytext|Novohrad–Nógrád Geopark}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:01, 5. september 2024 (UTC) == Banskoštiavnický geopark == {{Urgentne upraviť autor|Banskoštiavnický geopark}} --[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 14:47, 5. september 2024 (UTC) :ďakujem za oznam, no mal by som prosbu o Tvoj návrh na zlepšenie, ja sa za ten čas posnažím niečo doplniť alebo niečo upraviť. Za každý návrh budem vďačný. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 18:21, 5. september 2024 (UTC) == Paulo Dybala == {{Urgentne upraviť autor|Paulo Dybala}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:14, 7. september 2024 (UTC) Treba na článku poriešiť najmä citácie. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:14, 7. september 2024 (UTC) == João Cancelo == {{Urgentne upraviť autor|João Cancelo}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:19, 7. september 2024 (UTC) == Oskar Kokoschka == {{Urgentne upraviť autor|Oskar Kokoschka}} Článok je zjavne strojovo preložený a vyžaduje štylisitikcé a a čiastočne nekvalitným prekladom spôsobené faktické korekcie. Napr. kapitola "Degenerované umenie a Druhá svetová vojna"--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 20:12, 10. september 2024 (UTC) :Článok som štylisticky upravil, pozmenil som skloňovanie slov, gramatické chyby a celkovo typografiu slov v texte. Rovnako som tiež upravil zdroje v sekcii "Degenerované umenie a Druhá svetová vojna", kde som ich presunul na príslušné odseky kapitoly. Ak je treba vykonať väčšie úpravy, nie je problém. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 09:08, 12. september 2024 (UTC) ::Zdravím, niektoré vety sú nezrozumiteľné. Napr. "''V roku 1918 si objednal životnú bábku ženského tela. Aj keď mala simulovať Almu a získať jeho náklonnosť;''..."--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 19:50, 12. september 2024 (UTC) :::Zdravím, v tomto prípade ide o bábiku ženského tela životnej veľkosti, ktorá mala simulovať Almu; možno by bolo lepšie pozmeniť a poopraviť vetu, tak aby bola zrozumiteľná. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 11:00, 13. september 2024 (UTC) == Rollins Band == Bylo označeno jako strojový překlad, přesunul jsem tedy na [[Redaktor:SlovakWikiEditor/Rollins Band]] na dopracování. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 14:30, 25. september 2024 (UTC) == Gianluigi Buffon == {{Urgentne upraviť autor|Gianluigi Buffon}} --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:26, 4. máj 2026 (UTC) :Dobrý večer, prvom rade, doteraz nikto nezakopol na článok o buffonovi a nikto to neriešil, detto články, ktoré som rozšíril, a ktoré boli rozbité a neaktuálne, to, že robím nové články je preto lebo je to nutnosť lebo vidím, že za mňa to asi nikto iný nespraví. To, že 12 rokov tu stali články o futbalistoch kde infobox sa zasekol v roku 2014, to nikto neriešil ani nedal, že urgentný stav (čo by sa bolo hodilo), chápem Vašu kritiku, ale pointa je, že stav týchto článkov bol v stave že sa to malo hneď zmazať lebo tam boli doslova dve vety a nič iné. Kľudne to doplním a pohram sa s tým len pôvodný stav sa mal rovnako riešiť ako ten, ktorý som ako tak aktualizoval. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 21:42, 4. máj 2026 (UTC) ::Radšej kratší článok bez chýb a formálne správny, než dlhý s chybami a bez potrebných vecí (DEFAULTSORT, správne kategórie, ...). A zmazať údaje o narodení v úvode naozaj ku kvalite článku neprispieva.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:22, 5. máj 2026 (UTC) :::Suhlasim aj nasuhlasim, s čím súhlasím je, že radšej kratší článok bez chyb ako dlhý a chybami (potom nechápem pointu UU, kvôli dĺžke článku). Ten istý prípad pre články, ktoré som urobil a upravil, obsah katastrofa, aktuálnosť no comment. Takže určite chyby napravim, rozšírim a vymažem, to čo tam nemá byť. Radšej by som počul skôr pozitívny prístup k tomu, že sa snažím tie 12 ročne zastaralé údaje napraviť, ale vidím len opak. Nehovoriac o tom, že na slovenskej wiki je málo aktívnych redaktorov a napriek tomu, že sa niekto snaží, tak nedostane ani pochvalu za snahu, no hneď UU. Myslím, že by sme mali spolupracovať pri tvorbe článkov a úprav. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 13:30, 5. máj 2026 (UTC) ::::Nedostal si hneď UU, to bola cca 20. článok čo som po tebe opravovala. Neviem teda ako ty, ale ja tu nefungujem za účelom pochvál. Samozrejme, každému dobre padne pochvala, ale háčik je v tom, že si síce urobil kus práce, ale aj si nám kus práce pridal, tak nie je nejaký veľký dôvod na pochvaly. Tie červené kategórie ti neudreli do očí? A čo si mám myslieť o odstránení údajov o narodení? Veď musíš vidieť, že to je vždy v prvej vete článku. Takže tak.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:53, 5. máj 2026 (UTC) :::::Úprimne, keby som nezačal upravovať staré články, tak by to nikto z vás neriešil. Radšej pridať robotu, ako nechať články, ktoré neboli upravené 10 rokov. Síce sa na tom človek napracuje, ale má to pozitívny výsledok, a sice aktuálny článok. Čo sa týka červených kategórii, pomaly to začínam upravovať a pridávať aj dátumy a miesto narodenia, samozrejme beriem to na seba. Pochvala - od nikoho to nechcem, ale bola by to pre mňa motivácia, že veci robím dobre, každý nejako začínal, myslím, že by som viac prospelo aj novým redaktorom. To, že si po mne upravovala 20. článok nie je iba moja chyba, len dlhodobý nezáujem o aktualizáciu zastaraných informácií, to, že som ich ako-tak doplnil by sa malo brať pozitívne. Každopádne ďakujem za tvoje rady a úpravy. Dúfam, že sa zlepším a budem napredovať. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 19:08, 5. máj 2026 (UTC) ::::::Takže ešte raz - to, že nám pridávaš prácu sa nedá brať pozitívne. Nie si tu prvý deň ani týždeň, tak o začiatkoch by som na tvojom mieste nehovorila, keďže robíš veľmi divné zásahy. A aj pre Teba by bolo lepšie rovno to urobiť správne, než to potom opravovať.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:16, 5. máj 2026 (UTC) P.S. A toto "Úprimne, keby som nezačal upravovať staré články, tak by to nikto z vás neriešil" si naozaj odpusti. :::::::nevidim nič zle čo som napísal. Určite je lepšie urobiť aktuálny článok a ho nechať tak 10 rokov bez úprav, ktoré divné zásahy? Tie , ktoré doplňujú staré články nepovažujem za divné ale potrebné (áno, dátumy a miesto narodenia, zlé kategórie, to beriem za moju chybu). Druhá vec, to že účet mám založený viac ako týždeň alebo mesiace apriori neznamená že som aktívny každý deň, alebo aspoň pravidelne. Keď sa vám nepáči, že poviem úprimne ako to je tak si nemám čo odpúšťať, ako vravím 10+ rokov nikto z vás neriešil info starých článkov, len keď som začal ja tak si začala reagovať, že všetko je zle, jak keby do teraz to bolo lepšie. Hovorím, nežiadane úpravy rád upravím, ale zbytočné útoky len preto, že mám ochotu upravovať si naozaj nezaslúžim. Aby si niekto nemyslel, že som namyslený, ja si každého prácu a snaženie vážim, hlavne pri ľuďoch, ktorí sú to aktívni roky, len som čakal od vás trochu viac pragmaticky prístup s konkrétnymi výhradami. Aby to nevyzeralo že len píšem a nič nerobím tak som upravil článok o Buffonovi, snáď je to už lepšie, ako to bolo predtým. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 08:41, 6. máj 2026 (UTC) ::::::::Informácie, ktoré vkladáš nie sú kvalitné ani podložené zdrojmi. To už je lepšie nechať informácie staré než nepresné, nespoľahlivé alebo úplne vymyslené.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:52, 6. máj 2026 (UTC) :::::::::"nevidim nič zle čo som napísal" Robíš si z nás srandu, alebo to myslíš vážne? Aj keď to nevidíš, čo je teda u redaktora veľký problém, tak ti tie konkrétne výhrady tu opakovane píšem. Čo z toho nechápeš? "tak si začala reagovať, že všetko je zle, jak keby do teraz to bolo lepšie." - áno, než zlé informácie (neexistujúce referencie, alebo dokonca o niekom inom), tak radšej žiadne, takže to bolo lepšie. Už si to pochopil?--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 13:55, 6. máj 2026 (UTC) ::::::::::Ja som to chápal od začiatku a ja si tu nerobím z nikoho srandu. Mne nešlo o vaše výhrady ale prístup. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 14:41, 28. máj 2026 (UTC) Zabrzdi, prosím, pri tvorbe nových článkov. Vo všetkých, aj tých čo si rozširoval, je veľa základných vecí na opravu. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:26, 4. máj 2026 (UTC) :Urgent som odstránil, ide o starší článok. Treba však zlepšiť (aj) formulácie, aby nezneli ako z bulváru: „Prekliatie Ligy majstrov“ či „V sezóne 2015/2016 vytvoril nový rekord [[Serie A]], keď neinkasoval gól neuveriteľných **974 minút**“. Bold sa používa v definícii v úvode článku, prípadne na alternatívne mená/názvy, nie ako zvýrazňovač úspechov.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:15, 5. máj 2026 (UTC) ::Ďakujem za pripomienky, určite ich zmením a upravím. Čo sa týka dĺžky obsahu, môžem rozšíriť aj toto. Ak by boli nejaké ďalšie problémy, nechám si poradiť. --[[Redaktor:SlovakWikiEditor|SlovakWikiEditor]] ([[Diskusia s redaktorom:SlovakWikiEditor|diskusia]]) 09:25, 5. máj 2026 (UTC) == Nefunkční zdroje == {{Urgentne upraviť autor|João Félix}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 05:39, 20. september 2026 (UTC) a9qw84wizi4cv9zhjm0u6gn4qm3fxsm 0 718943 8371034 8340876 2026-09-19T17:39:36Z Luppus 39967 kategória 8371034 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Malarz Safony - Kalpis wykonana techniką Six.jpg|náhľad|[[Kalpis]] zdobený Sixovou technikou, [[Maliar Sapfó]], cca 510 pred Kr., Muzeum Narodowe w Warszawie]] '''Sixova technika''' je [[Staroveké Grécko|starogrécka]] technika vázovej maľby, pomenovaná po [[Holandsko|holandskom]] učencovi [[Jan Six|Janovi Sixovi]], ktorý ju ako prvý opísal.<ref name=":72a">{{Citácia knihy| autor = Erika Simon | titul = Minoische und griechische Antiken | isbn = 978-38-0531-049-9 | miesto = Mainz am Rhein | vydavateľ = Ph. von Zabern | rok = 1982 | strany = 72}}</ref><ref name=":8">{{Citácia knihy| autor = John Davidson Beazley | titul = Greek Vases in Poland | isbn = | miesto = Oxford | vydavateľ = Clarendon | rok = 1928 | strany = 8}}</ref> V roku [[1888]] Jan Six publikoval svoj kľúčový článok ''„Vases polychromes sur fond noir de la période archaïque“'' (''Polychrómované vázy na čiernom pozadí z archaického obdobia''). O štyridsať rokov neskôr, v roku [[1928]], [[Spojené kráľovstvo|britský]] znalec umenia [[John Beazley]] v diskusii o váze s menom [[Maliar Sapfó|Maliara Sapfó]] vo [[Varšava|Varšave]] uviedol: ''„Je to v tom, čo môže byť nazývané Sixovou technikou.“'' Toto vyhlásenie ustanovilo termín, pod ktorým je táto technika dodnes všeobecne známa.<ref name=":35">{{Citácia knihy| autor = Kenneth D. S. Lapatin | titul = Papers on Special Techniques in Athenian Vases | isbn = 978-08-9236-901-0 | miesto = Los Angeles | vydavateľ = Getty Publications | rok = 2008 | strany = 35}}</ref><ref name=":72">{{Citácia knihy| autor = Beth Cohen | titul = The Colors of Clay | isbn = 978-08-9236-942-3 | miesto = Los Angeles | vydavateľ = Getty Publications | rok = 2006 | strany = 72}}</ref> Sixova maliarska technika má korene v [[čiernofigúrová keramika|čiernofigúrovom]] maliarskom štýle. Ide tu o produkt experimentálnej fázy atického vázového maliarstva (ako alternatívy k novej [[červenofigúrová keramika|červenofigúrovej]] technike<ref name=":72"/>), ktorý sa zrejme zrodil v dielni hrnčiara [[Nikosthenes (hrnčiar)|Nikosthena]] v poslednej tretine [[6. storočie pred Kr.|6. storočia pred Kr]]. (okolo roku [[530 pred Kr.]]<ref name=":52">{{Citácia knihy| autor = Nina Zimmermann-Elseify | titul = Corpus vasorum antiquorum | isbn = 978-34-0668-353-4 | miesto = München | vydavateľ = C.H. Beck | rok = 2015 | strany = 52}}</ref><ref name=":8a"/>).<ref name=":626">{{Citácia knihy| autor = John H. Oakley, Olga Palagia | titul = Athenian Potters and Painters | url = https://archive.org/details/athenianpottersp0002unse | isbn = 978-17-8297-322-5 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxbow Books | rok = 2009 | strany = 626}}</ref> Veľká časť zachovaných exemplárov pochádza z dielne Maliara Sapfó a [[Diosfos|Diosfa]],<ref name=":24a">{{Citácia knihy| autor = | titul = Muse | isbn = | miesto = Columbia | vydavateľ = Museum of Art and Archaeology, University of Missouri | rok = 1967 | strany = 24}}</ref> ktorý sa špecializoval na výrobu [[Lékythos|lékythoi]], a to keramických váz, ktoré sú najčastejším typom váz zdobených touto maliarskou technikou (v menšom počte [[oinochoé]], [[fialé]] alebo [[kalpis]]<ref name=":19">{{Citácia knihy| autor = Luísa de Nazaré Ferreira, Paulo Simões Rodrigues, Nuno Simões | titul = Plutarco e as artes: pintura, cinema e artes decorativas | isbn = 978-98-9260-280-6 | miesto = Sydney | vydavateľ = Imprensa da Universidade de Coimbra / Coimbra University Press | rok = 2012 | strany = 19}}</ref><ref name=":1">Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, ''SIX, Tecnica di'' [https://www.treccani.it/enciclopedia/tecnica-di-six_(Enciclopedia-dell'-Arte-Antica)/]</ref>) .<ref name=":52"/> Keramické vázy vyrábané Sixovou technikou, vďaka typu lesklého náteru a vypálení vázy, pokrývala kovovolesklá čierna farba.<ref name=":24">{{Citácia knihy| autor = | titul = The Journal of Hellenic Studies | isbn = | miesto = London | vydavateľ = Council of the Society | rok = 1965 | strany = 24}}</ref><ref name=":138">{{Citácia knihy| autor = Mary Ann Eaverly | titul = Tan Men/Pale Women | isbn = 978-04-7211-911-0 | miesto = Ann Arbor | vydavateľ = University of Michigan Press | rok = 2013 | strany = 138}}</ref> Postavy a dekorácie boli následne na čiernom povrchu zobrazované kombináciou vyrývaných čiar a pridaných farieb, väčšinou bielej, ale pre prepracovanejšie scény aj ružovej, červenej alebo hnedej.<ref name=":24">{{Citácia knihy| autor = | titul = The Journal of Hellenic Studies | isbn = | miesto = London | vydavateľ = Council of the Society | rok = 1965 | strany = 24}}</ref><ref name=":8a">{{Citácia knihy| autor = | titul = Antichthon | isbn = | miesto = Sydney | vydavateľ = Australian Society for Classical Studies | rok = 1981 | strany = 8}}</ref> Začiatkom [[5. storočie pred Kr.|5. storočia pred Kr.]] však už táto maliarska vázová technika nebola schopná konkurovať populárnejšej červenofigúrovej vázovej technike (aj maliarskej [[Vázová maľba na bielom podklade|technike na bielom podklade]]<ref name=":104">{{Citácia knihy| autor = Tom Rasmussen, Nigel Jonathan Spivey | titul = Looking at Greek Vases | url = https://archive.org/details/lookingatgreekva0000unse | isbn = 978-05-2137-679-2 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1991 | strany = [https://archive.org/details/lookingatgreekva0000unse/page/104 104]}}</ref>) a postupne sa prestala používať. Vzhľadom na krehkosť nanášaných povrchových farieb a pre nedostatok dielní zapojených do ich výroby bola Sixova technika už od začiatku zriedkavo používanou maliarskou vázovou technikou.<ref name=":72"/> <gallery> Youth horse CdM De Ridder 493.jpg|Lékythos zdobený Sixovou technikou, cca 525 – 475 pred Kr., Cabinet des Médailles, Paríž Phiale Louvre L210.jpg|Fialé zdobené Sixovou technikou, cca 510 – 500 pred Kr., [[Louvre]] L 210, Paríž Terracotta askos (flask with a spout and handle over the top) in the form of a duck MET DP145542.jpg|[[Askos]] zoomorfného tvaru, Sixova technika maľby, Walters Art Museum 48.270, [[Baltimore]] </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Portál|Umenie|Umelecký}} [[Kategória:Umenie v starovekom Grécku]] [[Kategória:Keramika]] 0w58djj362kobz1b1a28gywtw2bjjyt 0 719357 8371031 8342813 2026-09-19T17:35:54Z Luppus 39967 kategória 8371031 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Terracotta lekythos (oil flask) MET DT280.jpg|náhľad|Atický [[lékythos]], maľoval [[Maliar Achilla]], cca 440 B.C., Metropolitan Museum of Art]] [[Súbor:Herakles Geryon MAR Palermo.jpg|náhľad|Atický lékythos s bielym podkladom, zobrazuje [[Herakles (mytológia)|Herakla]] bojujúceho s Géryónom, Antonino Salinas Regional Archaeological Museum]] '''Vázová maľba na bielom podklade''' je [[Staroveké Grécko|starogrécky]] typ keramickej výzdoby zrodený v poslednej tretine [[6. storočie pred Kr.|6. storočia pred Kr.]] (okolo roku [[530 pred Kr.]]) v [[Atény|Aténach]], v gréckom svete používaný približne do polovice [[Helenizmus|helenistického]] obdobia.<ref name=":388">{{Citácia knihy| autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 388}}</ref> Hoci sa biely náter, bez [[Oxid železitý|oxidov železa]], používal aj v iných keramických výrobniach, ako grécko-orientálnych, [[Kyklady|kykladských]] alebo [[Lakónia|lakónskych]], iba v Aténach táto technika dala možnosť na vznik autonómneho a úplného štýlu, ktorý sa používal popri súdobom hlavnejšom [[čiernofigúrová keramika|čiernofigúrovom]] a tiež [[červenofigúrová keramika|červenofigúrovom]] maliarskom štýle.<ref name=":169">{{Citácia knihy| autor = Robert Manuel Cook | titul = Greek Painted Pottery | url = https://archive.org/details/greekpaintedpott0000cook_d0b1 | isbn = 978-04-1513-859-8 | miesto = London | vydavateľ = Routledge | rok = 1997 | strany = [https://archive.org/details/greekpaintedpott0000cook_d0b1/page/169 169]}}</ref> Počas experimentovania, ktoré viedlo ku vzniku červenofigúrovej techniky, sa krátko skúšala technika s bielym podkladom.<ref name=":388"/> Boli to čiernofigurové maľby na bielom podklade, ktorými sa vázy začali zdobiť pravdepodobne v dielni hrnčiara [[Nikosthenes (hrnčiar)|Nikosthena]]. Ich povrch bol zriedka čisto biely, ale zvyčajne žltkastý alebo svetlo béžový (nie je rovnaká ako čistejšia biela používaná v čiernofigúrovej maľbe pre ženskú pleť a iné prvky<ref name=":51-52">{{Citácia knihy| autor = Martin Robertson | titul = The Art of Vase-Painting in Classical Athens | url = https://archive.org/details/artofvasepaintin0000robe | isbn = 978-05-2133-881-3 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1992 | strany = [https://archive.org/details/artofvasepaintin0000robe/page/51 51]-52}}</ref>).<ref name=":31">{{Citácia knihy| autor = Robert Sturm | titul = Achilleus und Penthesileia in der antiken Vasenmalerei | isbn = 978-37-5266-110-1 | miesto = Norderstedt | vydavateľ = BoD – Books on Demand | rok = 2020 | strany = 31}}</ref> Na začiatku [[5. storočie pred Kr.|5. storočia pred Kr.]] sa technika na bielom podklade skúšala znovu, postavy sa kreslili v obrysoch (boli to monochromatické obrysové kresby<ref name=":31"/>). Táto technika sa používala na rôznych tvaroch nádob, ale pretože biely podkladový náter mal krehkú konzistenciu (nepriľnul tesne k povrchu hlineného tela nádoby pri vypaľovaní), bola bežná najmä u nádob, ktoré sa používali len málo, a to najčastejšie u [[lékythos]]ov, ktoré sa ukladali na hroby alebo do hrobov. Táto technika bola príbuzná s nástenným alebo doskovým maliarstvom (maľbe na vybielenej doske), kde sa tiež používal svetlý podklad.<ref name=":51-52"/> <ref name=":388"/> V prvej štvrtine 5. storočia pred Kr. sa začal rozvíjať tretí štýl vázových malieb na bielom podklade, boli to štvorfarebné maľby s lesklými nátermi a minerálnymi farbami, ktorých priekopníkom bol maliar [[Eufronios (maliar)|Eufronios]]. Ten sa vyznačoval tým, že obrysové kresby kombinoval s lesklými nátermi a farebnými plochami, pričom jeho farebný repertoár určovali červené a hnedé farby, ako aj žltá, biela a čierna.<ref name=":31"/> V ranej klasike (približne v druhej štvrtine 5. storočia pred Kr.) sa na lékythoi využíva kombinácia lesklého náteru ([[Engoba|engoby]]) a minerálnych farieb. Obrázky sú tu väčšinou tvorené farebnými plochami. Čisté obrysové kresby sú vo všeobecnosti obmedzené na mužské telá, zatiaľ čo ženské postavy sú namaľované nepriehľadnou bielou farbou. Dámske šaty sú často zdobené lesklou čiernou (náterom, engobou), minerálnymi farbami, ale aj nekeramickými farbami ako rumelkovou či egyptskou modrou. Mnohé vázy zobrazujú výjavy zo života žien. Pohrebné výjavy sú zriedkavé. Najvýznamnejším predstaviteľom tohto štýlu bol [[Maliar Achilla]].<ref name=":106">{{Citácia knihy| autor = John Howard Oakley | titul = The Achilles Painter | isbn = 978-38-0531-889-1 | miesto = Mainz/Rhein | vydavateľ = P. von Zabern | rok = 1997 | strany = 106}}</ref><ref name=":118">{{Citácia knihy| autor = Kathryn Calley Galitz | titul = The Metropolitan Museum of Art | url = https://archive.org/details/metropolitanmuse0000gali | isbn = 978-08-4784-659-7 | miesto = New York | vydavateľ = Metropolitan Museum of Art | rok = 2016 | strany = [https://archive.org/details/metropolitanmuse0000gali/page/118 118]}}</ref> Piaty štýl malieb na bielom podklade zahŕňa takzvanú polychrómovanú maľbu na lékythosoch (častý je aj [[kratér]] a [[pinax|tanier]]<ref name=":190">{{Citácia knihy| autor = Beth Cohen | titul = The Colors of Clay: Special Techniques in Athenian Vases | isbn = 978-08-9236-942-3 | miesto = Los Angeles | vydavateľ = Getty Publications | rok = 2006 | strany = 190}}</ref>), v ktorej sa zo zobrazení vytráca čierny lesk aj nepriehľadná biela. V tejto fáze sú ženské telá opäť prezentované vo forme obrysových kresieb, pričom použitie nekeramických minerálnych farieb sa neustále zvyšuje. Jednotlivé povrchové prvky sú väčšinou po vypálení zafarbené, čo kladie limity na trvácnosť farebného konceptu.<ref name=":31"/> Vázová maľba na bielom podklade zažila v helenistickom období na niektorých miestach skutočnú renesanciu, objavili sa monochrómne aj polychrómované maľby. V helénistickej [[Alexandria|Alexandrii]] v [[Staroveký Egypt|Egypte]] sa používal celý rad [[Hydria|hydrií]] s bielym podkladom ako urny na popol, z ktorých sa väčšina našla na pohrebisku v lokalite [[Hadra (Alexandria)|Hadra]] (na východ od Alexandrie). Boli vyrobené na [[Kréta|Kréte]] (niektoré vyrobili i miestni hrnčiari). Používali sa k pochovávaniu mŕtvych cudzincov. Majú prostú dekoráciu a sú na nich nápisy s menami a datovaniami. Na konci [[3. storočie pred Kr.|3. stor. pred Kr.]] sa nový typ džbánu známy ako [[lagynos]] často zdobil hnedým náterom na bielom povlaku. K dekoračným prvkom sa radili predovšetkým vence a predmety spojené so slávnosťami.<ref name=":388"/> Engoba (engobovanie – glazovacia keramická technológia<ref name=":252">{{Citácia knihy |autor = Mária Ivanová-Šalingová, Zuzana Maníková | titul = Slovník cudzích slov | isbn = 978-80-9675-241-6 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Slovenské pedagogické nakladateľstvo | rok = 1997 | strany = 252}}</ref>), jemný (lesklý) náter, nevhodne nazývaný lak, bol prípravok na báze hliny používaný na zdobenie nádob v starovekom gréckom svete. Grécke nádoby v skutočnosti neboli zdobené jednoduchým náterom, ale veľmi tenkou vrstvou rafinovanej, prečistenej a dekantovanej hliny obsahujúcej železo;<ref name=":235">{{Citácia knihy| autor = Vojtech Zamarovský | titul = Grécky zázrak | isbn = 80-06-00122-7 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Mladé letá | rok = 1990 | strany = 235}}</ref> počas zložitého procesu vypaľovania nádoby v peci železo oxidovalo a náter nadobudol charakteristický lesklý vzhľad (jemný náter z bielej alebo farebnej hliny nanesený na výrobok pred vypálením, aby sa získal matný alebo lesklý povrch).<ref name=":155-156">{{Citácia knihy| autor = Gustav Weiß | titul = Keramika - umění z hlíny | isbn = 978-80-2471-954-2 | miesto = Praha | vydavateľ = Grada Publishing a.s | rok = 2007 | strany = 155-156}}</ref> Vďaka jemnému štýlu kresby a polychrómovanej výzdobe ponúkajú vázy s bielym podkladom pohľad na stratené majstrovské diela gréckeho maliarstva.<ref name=":28">{{Citácia knihy| autor = Oxford University Press | titul = Greek Art: Oxford Bibliographies Online Research Guide | isbn = 978-01-9980-277-7 | miesto = New York | vydavateľ = Oxford University Press, USA | rok = 2010 | strany = 28}}</ref> <gallery> Painter of Louvre F 118 - ABV 440 1 - Herakles and gods - München AS 1828 - 06.jpg|Atické čiernofigúrové [[oinochoé]] na bielom podklade (Typ I.), maľoval [[Maliar Louvre F 118]], 520 – 510 pred Kr., Staatliche Antikensammlungen 1828, Mníchov Atalanta Lekythos, 500-490 BC, Greek, Attic, attributed to Douris, ceramic - Cleveland Museum of Art - DSC08209.JPG|Atický lékythos s maľbou na bielom podklade (typ II.), cca 500 – 490 pred Kr., Cleveland Museum of Art, Cleveland Achilles Painter - ARV 997 155 - two Muses on mount Helikon - München AS SCH 80 - 11.jpg|Atický lékythos s maľbou na bielom podklade (typ III.), Maliar Achilla, cca 445 – 435 pred Kr., Staatliche Antikensammlungen SCH 80, Mníchov Reed Painter ARV 1380 93 woman and youth at tomb stele (01).jpg|Atický lékythos s maľbou na bielom podklade (typ IV.), cca 420 – 400 BC, British Museum, Londýn Group of the Huge Lekythoi ARV 1390 4 three youths at tomb stele (05).jpg|Atický lékythos s maľbou na bielom podklade (typ V.), cca 400 pred Kr., Altes Museum (Antikensammlung) F 2685, Berlín Hydria of the Hadra type, Kanellopoulos Museum, 225198.jpg|[[Hydria]] z pohrebiska Hadra v Alexandrii, 3. storočie pred Kr. Kanellopoulovo múzeum v Aténach Antikensammlung Kiel 463.JPG|Lagynos (Cyprus) z hnedým náterom na bielom podklade, 2. stor. pred Kr., Antikensammlung Kiel B 919 </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Portál|Umenie|Umelecký}} {{projekt}} == Pozri aj == * [[Typológia starogréckej keramiky]] [[Kategória:Keramika]] [[Kategória:Umenie v starovekom Grécku]] m23isszrayjr0zen2y92px7n901ezqz 0 719537 8371032 8321769 2026-09-19T17:37:12Z Luppus 39967 kategória 8371032 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Exekias - ABV 146 21 - Dionysos reclining in a ship - fight - München AS 8729 - 02.jpg|náhľad|Atický čiernofigúrový kylix (s očami typu A), interiér ozdobený na koralovočervenom podklade, maľoval [[Exékias]], cca 540 - 530 pred Kr., Staatliche Antikensammlungen 2044, Mníchov]] [[Súbor:Greek Volute Krater Mixing Vessel with Herakles' Labors, Athens, 480 BC (10455264116).jpg|náhľad|Atický červenofigúrový volutový [[kratér]] s koralovočerveným podkladom, cca [[480 pred Kr.]], Getty Villa Museum, Los Angeles]] '''Vázová maľba na koralovočervenom podklade''' je [[Staroveké Grécko|starogrécky]] typ keramickej výzdoby vynájdený v [[Atény|Aténach]] približne medzi rokmi [[540 pred Kr.|540]] až [[530 pred Kr.]] S touto vzácnou technológiou vázovej maľby sa pracovalo menej ako jedno [[storočie]], a to len v niekoľkých hrnčiarskych dielňach.<ref name=":45">{{Citácia knihy| autor = Beth Cohen | titul = The Colors of Clay: Special Techniques in Athenian Vases | isbn = 978-08-9236-942-3 | miesto = Los Angeles | vydavateľ = Getty Publications | rok = 2006 | strany = 45}}</ref> Najstaršie známe použitie koralovočervenej je na tzv. ''Dionýzovej čaši'', považovanej za jedno z najvýznamnejších diel atického hrnčiara a maliara váz [[Exékias|Exékia]], uloženej v [[mníchov]]skom Múzeu antického umenia (Staatliche Antikensammlungen, inv. č. 8729). Tento [[Kylix (keramika)|kylix]] (typu A) zobrazuje plavbu boha [[Dionýzos|Dionýza]], technikou („glazúrovania“) známou ako „koralovočervená“ (použitej na zobrazenie „tmavého mora z vína“), po ktorej sa váza po vypálení sfarbila na koralovočervenú.<ref name=":117">{{Citácia knihy| autor = Robin Osborne | titul = The Oxford History of the Archaic Greek World | isbn = 978-01-9764-444-7 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2023 | strany = 117}}</ref><ref name=":45"/> V pomere k vázovým maľbám na [[Vázová maľba na bielom podklade|bielom podklade]] sú menej početné. Okrem toho je táto technika s niekoľkými výnimkami obmedzená hlavne na výzdobu čiaš (kylikes). Dôvod tohto obmedzeného používania je s najväčšou pravdepodobnosťou technický. Vypaľovanie týchto váz bolo náročnejšie a riziko zlyhania bolo príliš veľké na to, aby bolo používanie „koralovočervenej“ v atických dielňach na výrobu keramiky rozšírenejšie.<ref name=":134">{{Citácia knihy| autor = The J. Paul Getty Museum | titul = The J. Paul Getty Museum Journal | isbn = 978-08-9236-018-5 | miesto = Los Angeles | vydavateľ = Getty Publications | rok = 2006 | strany = 134}}</ref> Zdá sa, že chemická analýza z rôznych miest povrchu koralovočervenej atickej keramiky naznačuje, že do glazúry bolo pridané dostatočné množstvo hlineného náteru (hliny s bohatým obsahom železa a bez vápenca, značnú skúsenosť si vyžadovalo správne zmiešanie s dažďovou vodou a popolom z dreveného uhlia <ref name=":235-236">{{Citácia knihy| autor = Vojtech Zamarovský | titul = Grécky zázrak | isbn = 80-06-00122-7 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Mladé letá | rok = 1990 | strany = 235-236}}</ref>) aby sa v ňom zvýšil obsah železa na približne 11 %, čo je niekoľkonásobne viac ako napr. pri [[čiernofigúrová keramika|čiernofigúrovej keramike]]. Po trojstupňovom cykle vypaľovania, ktorý zahŕňal postupnosť oxidácie, redukcie a opäť oxidačných podmienok, sa farba glazúry zmenila na intenzívnu koralovočervenú.<ref name=":254">{{Citácia knihy| autor = Zvi Goffer | titul = Archaeological Chemistry | url = https://archive.org/details/archaeologicalch0000goff | isbn = 978-04-7191-515-7 | miesto = New York | vydavateľ = John Wiley & Sons | rok = 2007 | strany = [https://archive.org/details/archaeologicalch0000goff/page/254 254]}}</ref> [[Spojené štáty|Americký]] vedec [[W. David Kingery]] naznačuje, že náter s požadovanými vlastnosťami mohol pochádzať z jedinečného zdroja hliny (strata tohto zdroja hliny mohlo tiež úplne zastaviť produkciu tejto koralovočervenej). Vyčerpanie tohto unikátneho hlineného materiálu mohlo potom viesť k vývoju metódy dvoch výpalov. Výzva spojená s týmto druhým vypaľovaním mohla dodať dostatočný impulz na vývoj koralovočervenej kompozície, ktorá umožnila výrobu čiernej a červenej pri jednom vypaľovaní. Ak je táto hypotéza správna, rané koralovočervené vázy by mali mať vyššie percento príkladov s čiernou a červenou identického zloženia (a vypaľovaných dvakrát).<ref name=":93">{{Citácia knihy| autor = Kenneth D. S. Lapatin | titul = Papers on Special Techniques in Athenian Vases | isbn = 978-08-9236-901-0 | miesto = Los Angeles | vydavateľ = Getty Publication | rok = 2008 | strany = 93}}</ref> Použitie výrazu „koralovočervená“ sa stáva trochu problémom, keď sa tento typ vázovej farby skúša vedecky identifikovať. Podobná, ak nie identická farba sa mohla objaviť aj pri náhodných chybách počas vypaľovania čiernofigúrových váz v oxidačnej peci (zvyčajne pri nižšej teplote <ref name=":89">{{Citácia knihy| autor = Kenneth D. S. Lapatin | titul = Papers on Special Techniques in Athenian Vases | isbn = 978-08-9236-901-0 | miesto = Los Angeles | vydavateľ = Getty Publication | rok = 2008 | strany = 89}}</ref>), pri chybných hlinených náteroch (iného zloženia). Vizuálne a kolorimetricky sa tieto vyrobené červené môžu javiť ako identické s koralovočervenou (s tzv. „zámernou koralovočervenou“<ref name=":265">{{Citácia knihy| autor = John Oakley | titul = Athenian Potters and Painters III | isbn = 978-17-8297-664-6 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxbow Books | rok = 2014 | strany = 265}}</ref>). Mechanizmy produkcie koralovočervenej sa skúmajú už mnoho rokov a dodnes zostávajú predmetom výskumu. Niektoré z odpovedí na povahu koralovočervenej spočívajú v starostlivom sledovaní stavu jej konzervácie (nedostatočná priľnavosť k hlinenému substrátu - odlupuje sa - nedostatočné vypaľovanie tiež mohlo spôsobiť, že koralovočervená bola náchylnejšia aj na iné formy poškodenia),<ref name=":85-86">{{Citácia knihy| autor = Kenneth D. S. Lapatin | titul = Papers on Special Techniques in Athenian Vases | isbn = 978-08-9236-901-0 | miesto = Los Angeles | vydavateľ = Getty Publication | rok = 2008 | strany = 85-86}}</ref> aplikácie a presahov s čiernou glazúrou. Farebné rozdiely medzi týmito dvomi glazúrami môžu pochádzať z techniky vypaľovania alebo z kompozičných variácií (chemických alebo morfologických).<ref name=":85-86"/> <gallery> Euphronios ARV 16 17 young rider - Herakles and Geryoneus (01).jpg|[[Kylix (keramika)|Kylix]] s dvojitým dekorom, Staatliche Antikensammlungen 2620, Mníchov, interiér červenofigúrový na koralovočervenom podklade, maliar: [[Eufronios (maliar)|Eufronios]], cca [[510 pred Kr.]] Getty Villa - Collection (5305289986).jpg|Atický červenofigúrový volutový [[kratér]] s koralovočerveným podkladom, cca 480 pred Kr., Getty Villa Museum, Los Angeles Euphronios ARV 16 17 young rider - Herakles and Geryoneus (06).jpg|Kylix s dvojitým dekorom, Staatliche Antikensammlungen 2620, Mníchov, [[červenofigúrová keramika|červenofigúrový]] exteriér. Attic red figure kylix - ARV extra - youth arming - Athens NAM.jpg|Atický červenofigúrový kylix na koralovočervenom podklade, cca 510 – 490 pred Kr., Národné archeologické múzeum v Aténach Skythes ARV 83 9extra young komast - owl (01).jpg|Atický kylix s dvojitým dekorom, interiér červenofigúrový na koralovočervenom podklade, Antikenmuseum und Sammlung Ludwig BS 458, Basel </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Portál|Umenie|Umelecký}} {{projekt}} == Pozri aj == * [[Typológia starogréckej keramiky]] [[Kategória:Umenie v starovekom Grécku]] [[Kategória:Keramika]] f4mquhiwqsr9gv22ic8ay10iene4koa 14 720314 8370959 7933000 2026-09-19T14:54:00Z Spider 001757 142600 automatická kategorizácia pomocou šablóny {{Kategória ročníka}} 8370959 wikitext text/x-wiki {{Kategória ročníka}} our1wsohkn99640lp26awqfno1gwbmq 14 720329 8370943 7933131 2026-09-19T14:47:19Z Spider 001757 142600 automatická kategorizácia pomocou šablóny {{Kategória ročníka}} 8370943 wikitext text/x-wiki {{Kategória ročníka}} our1wsohkn99640lp26awqfno1gwbmq 14 720335 8370956 7933208 2026-09-19T14:52:55Z Spider 001757 142600 automatická kategorizácia pomocou šablóny {{Kategória ročníka}} 8370956 wikitext text/x-wiki {{Kategória ročníka}} our1wsohkn99640lp26awqfno1gwbmq 14 720336 8370929 7933209 2026-09-19T14:38:45Z Spider 001757 142600 automatická kategorizácia pomocou šablóny {{Kategória ročníka}} 8370929 wikitext text/x-wiki {{Kategória ročníka}} our1wsohkn99640lp26awqfno1gwbmq 14 720337 8370963 7933213 2026-09-19T14:56:32Z Spider 001757 142600 automatická kategorizácia pomocou šablóny {{Kategória ročníka}} 8370963 wikitext text/x-wiki {{Kategória ročníka}} our1wsohkn99640lp26awqfno1gwbmq 14 720338 8370926 7933216 2026-09-19T14:37:28Z Spider 001757 142600 automatická kategorizácia pomocou šablóny {{Kategória ročníka}} 8370926 wikitext text/x-wiki {{Kategória ročníka}} our1wsohkn99640lp26awqfno1gwbmq 14 720339 8370923 7933218 2026-09-19T14:35:57Z Spider 001757 142600 skúška automatickej kategorizácie pomocou šablóny {{Kategória ročníka}} 8370923 wikitext text/x-wiki {{Kategória ročníka}} our1wsohkn99640lp26awqfno1gwbmq 14 720340 8370953 7933220 2026-09-19T14:51:56Z Spider 001757 142600 automatická kategorizácia pomocou šablóny {{Kategória ročníka}} 8370953 wikitext text/x-wiki {{Kategória ročníka}} our1wsohkn99640lp26awqfno1gwbmq 14 720342 8370955 7933226 2026-09-19T14:52:21Z Spider 001757 142600 automatická kategorizácia pomocou šablóny {{Kategória ročníka}} 8370955 wikitext text/x-wiki {{Kategória ročníka}} our1wsohkn99640lp26awqfno1gwbmq 14 720382 8370975 7933587 2026-09-19T15:02:07Z Spider 001757 142600 automatická kategorizácia pomocou šablóny {{Kategória ročníka}} 8370975 wikitext text/x-wiki {{Kategória ročníka}} our1wsohkn99640lp26awqfno1gwbmq 14 720383 8370944 7933592 2026-09-19T14:47:48Z Spider 001757 142600 automatická kategorizácia pomocou šablóny {{Kategória ročníka}} 8370944 wikitext text/x-wiki {{Kategória ročníka}} our1wsohkn99640lp26awqfno1gwbmq 14 720384 8370941 7933594 2026-09-19T14:46:47Z Spider 001757 142600 automatická kategorizácia pomocou šablóny {{Kategória ročníka}} 8370941 wikitext text/x-wiki {{Kategória ročníka}} our1wsohkn99640lp26awqfno1gwbmq 14 720385 8370964 7933597 2026-09-19T14:57:09Z Spider 001757 142600 automatická kategorizácia pomocou šablóny {{Kategória ročníka}} 8370964 wikitext text/x-wiki {{Kategória ročníka}} our1wsohkn99640lp26awqfno1gwbmq 14 720386 8370924 7933602 2026-09-19T14:36:31Z Spider 001757 142600 automatická kategorizácia pomocou šablóny {{Kategória ročníka}} 8370924 wikitext text/x-wiki {{Kategória ročníka}} our1wsohkn99640lp26awqfno1gwbmq 14 720387 8370928 7933608 2026-09-19T14:38:19Z Spider 001757 142600 automatická kategorizácia pomocou šablóny {{Kategória ročníka}} 8370928 wikitext text/x-wiki {{Kategória ročníka}} our1wsohkn99640lp26awqfno1gwbmq 14 720388 8370932 7933617 2026-09-19T14:41:57Z Spider 001757 142600 automatická kategorizácia pomocou šablóny {{Kategória ročníka}} 8370932 wikitext text/x-wiki {{Kategória ročníka}} our1wsohkn99640lp26awqfno1gwbmq 14 720389 8370950 7933623 2026-09-19T14:50:12Z Spider 001757 142600 automatická kategorizácia pomocou šablóny {{Kategória ročníka}} 8370950 wikitext text/x-wiki {{Kategória ročníka}} our1wsohkn99640lp26awqfno1gwbmq 14 720390 8370938 7933624 2026-09-19T14:45:48Z Spider 001757 142600 automatická kategorizácia pomocou šablóny {{Kategória ročníka}} 8370938 wikitext text/x-wiki {{Kategória ročníka}} our1wsohkn99640lp26awqfno1gwbmq 14 720391 8370947 7933628 2026-09-19T14:49:13Z Spider 001757 142600 automatická kategorizácia pomocou šablóny {{Kategória ročníka}} 8370947 wikitext text/x-wiki {{Kategória ročníka}} our1wsohkn99640lp26awqfno1gwbmq 14 720392 8370934 7933631 2026-09-19T14:43:21Z Spider 001757 142600 automatická kategorizácia pomocou šablóny {{Kategória ročníka}} 8370934 wikitext text/x-wiki {{Kategória ročníka}} our1wsohkn99640lp26awqfno1gwbmq 14 720393 8370958 7933633 2026-09-19T14:53:25Z Spider 001757 142600 automatická kategorizácia pomocou šablóny {{Kategória ročníka}} 8370958 wikitext text/x-wiki {{Kategória ročníka}} our1wsohkn99640lp26awqfno1gwbmq 14 720394 8370935 7933635 2026-09-19T14:43:47Z Spider 001757 142600 automatická kategorizácia pomocou šablóny {{Kategória ročníka}} 8370935 wikitext text/x-wiki {{Kategória ročníka}} our1wsohkn99640lp26awqfno1gwbmq 14 720395 8370971 7933637 2026-09-19T15:00:44Z Spider 001757 142600 automatická kategorizácia pomocou šablóny {{Kategória ročníka}} 8370971 wikitext text/x-wiki {{Kategória ročníka}} our1wsohkn99640lp26awqfno1gwbmq 14 720396 8370966 7933640 2026-09-19T14:58:12Z Spider 001757 142600 automatická kategorizácia pomocou šablóny {{Kategória ročníka}} 8370966 wikitext text/x-wiki {{Kategória ročníka}} our1wsohkn99640lp26awqfno1gwbmq 14 720397 8370925 7933644 2026-09-19T14:37:02Z Spider 001757 142600 automatická kategorizácia pomocou šablóny {{Kategória ročníka}} 8370925 wikitext text/x-wiki {{Kategória ročníka}} our1wsohkn99640lp26awqfno1gwbmq 14 720398 8370951 7933650 2026-09-19T14:50:44Z Spider 001757 142600 automatická kategorizácia pomocou šablóny {{Kategória ročníka}} 8370951 wikitext text/x-wiki {{Kategória ročníka}} our1wsohkn99640lp26awqfno1gwbmq 14 720399 8370976 7933657 2026-09-19T15:02:35Z Spider 001757 142600 automatická kategorizácia pomocou šablóny {{Kategória ročníka}} 8370976 wikitext text/x-wiki {{Kategória ročníka}} our1wsohkn99640lp26awqfno1gwbmq 14 720400 8370977 7933659 2026-09-19T15:03:01Z Spider 001757 142600 automatická kategorizácia pomocou šablóny {{Kategória ročníka}} 8370977 wikitext text/x-wiki {{Kategória ročníka}} our1wsohkn99640lp26awqfno1gwbmq 14 720401 8370933 7933671 2026-09-19T14:42:38Z Spider 001757 142600 automatická kategorizácia pomocou šablóny {{Kategória ročníka}} 8370933 wikitext text/x-wiki {{Kategória ročníka}} our1wsohkn99640lp26awqfno1gwbmq 14 720402 8370945 7933689 2026-09-19T14:48:15Z Spider 001757 142600 automatická kategorizácia pomocou šablóny {{Kategória ročníka}} 8370945 wikitext text/x-wiki {{Kategória ročníka}} our1wsohkn99640lp26awqfno1gwbmq 14 720492 8370931 7934995 2026-09-19T14:39:21Z Spider 001757 142600 automatická kategorizácia pomocou šablóny {{Kategória ročníka}} 8370931 wikitext text/x-wiki {{Kategória ročníka}} our1wsohkn99640lp26awqfno1gwbmq 14 720514 8370939 7935155 2026-09-19T14:46:15Z Spider 001757 142600 automatická kategorizácia pomocou šablóny {{Kategória ročníka}} 8370939 wikitext text/x-wiki {{Kategória ročníka}} our1wsohkn99640lp26awqfno1gwbmq 14 720520 8370948 7935186 2026-09-19T14:49:37Z Spider 001757 142600 automatická kategorizácia pomocou šablóny {{Kategória ročníka}} 8370948 wikitext text/x-wiki {{Kategória ročníka}} our1wsohkn99640lp26awqfno1gwbmq 14 720534 8370978 7935311 2026-09-19T15:03:47Z Spider 001757 142600 automatická kategorizácia pomocou šablóny {{Kategória ročníka}} 8370978 wikitext text/x-wiki {{Kategória ročníka}} our1wsohkn99640lp26awqfno1gwbmq 14 720616 8370970 7936120 2026-09-19T15:00:14Z Spider 001757 142600 automatická kategorizácia pomocou šablóny {{Kategória ročníka}} 8370970 wikitext text/x-wiki {{Kategória ročníka}} our1wsohkn99640lp26awqfno1gwbmq 0 722381 8371165 8367320 2026-09-20T04:42:45Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8371165 wikitext text/x-wiki '''Spomienka Mena Panny Márie''' (alebo '''Spomienka Najsvätejšieho mena Mária''') bola [[12. september|12. septembra]] v západnej cirkvi zavedená ako sviatok [[Inocent XI.|pápežom Inocentom XI.]] v roku [[1683]]. Išlo o prejav vďaky za jej ochranu Viedne pred Turkami. Po [[Druhý vatikánsky koncil|Druhom vatikánskom koncile]] sa sviatok slávil ako ľubovoľná spomienka. V roku [[2002]] [[Ján Pavol II.|pápež Ján Pavol II.]] obnovil sviatok v rámci všeobecného cirkevného kalendára.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V kalendári si pripomíname ľubovoľnú spomienku Najsvätejšieho mena Mária | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20240912036 | vydavateľ = www.tkkbs.sk | dátum prístupu = 2024-12-11 | priezvisko = }}</ref> Vo východnej pravoslávnej cirkvi sa v Antiochijskom vikariáte západného obradu slávi dňa 7. septembra.<ref>7 September, Antiochian Western Rite Vicariate. https://www.orthodoxwest.com/kalendar</ref> == Sviatok == Tento sviatok je ekvivalentom sviatku [[Najsvätejšieho mena Ježišovho]] (3. januára).<ref name=foley>[http://www.americancatholic.org/Features/Saints/saint.aspx?id=1930 Foley O.F.M., Leonard. ''Saint of the Day, Lives, Lessons, and Feast'', (revised by Pat McCloskey O.F.M.), Franciscan Media] {{ISBN|978-0-86716-887-7}}</ref> Jeho cieľom je pripomínať si všetky privilégiá, ktoré Márii udelil Boh, a všetky milosti, ktoré dostala na svoj príhovor a sprostredkovanie.<ref name="Peters"/> Záznam v Rímskom martyrológiu o tomto sviatku hovorí takto: „Sväté meno Panny Márie, deň, v ktorý sa pripomína nevýslovná láska Matky Božej k jej svätému Dieťaťu a zrak veriacich sa upiera na postavu Matky Vykupiteľa, aby ju s úctou vzývali“.<ref>"Martyrologium Romanum" (Libreria Editrice Vaticana, 2001 {{ISBN|88-209-7210-7}})</ref> == Úcta == Máriino meno sa vyskytuje v prvej a druhej časti modlitby [[Zdravas’ Mária]]. V Ríme je jeden z dvoch kostolov na [[Trajánovo fórum|Trajánovom fóre]] zasvätený Menu Márie (Santissimo Nome di Maria al Foro Traiano).<ref name=holweck>[https://www.newadvent.org/cathen/10673b.htm Holweck, Frederick. "Feast of the Holy Name of Mary." The Catholic Encyclopedia. Vol. 10. New York: Robert Appleton Company, 1911. 7 Aug. 2013]</ref> Medzi zástancov úcty k svätému menu Márie patria svätí [[Anton Padovský|Anton Paduánsky]], [[Bernard z Clairvaux]] a Alfonz Mária de Liguori. Mnohé rehoľné rády, ako napríklad cisterciáni a serviti, zvyčajne dávajú každému členovi meno „Mária“ ako súčasť jeho/jej rehoľného mena na znak úcty a zverenia sa Panne Márii.<ref>[https://www.sydneycatholic.org/news/latest_news/2010/2010912_131.shtml "The Feast of the Most Holy Name of Mary", Archdiocese of Sydney] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160408014152/http://sydneycatholic.org/news/latest_news/2010/2010912_131.shtml |date=2016-04-08 }}.</ref> == História == V roku 1513 sa začal sláviť sviatok ako miestna slávnosť v španielskom meste [[Cuenca]].<ref>{{Cite web |url=http://www.americancatholic.org/Features/SaintOfDay/default.asp?id=1930 |title=Foley O.F.M., Leonard. ''Saint of the Day, Lives, Lessons and Feast'', (revised by Pat McCloskey O.F.M.) Franciscan Media |access-date=2008-09-12 |archive-url=https://web.archive.org/web/20080912231720/http://www.americancatholic.org/Features/SaintOfDay/default.asp?id=1930 |archive-date=2008-09-12 |url-status=dead }}</ref> V roku 1587 pápež [[Sixtus V.]] presunul slávenie na 17. septembra. V roku 1622 Pápež [[Gregor XV.]] rozšíril slávenie na celú arcidiecézu Toledo.<ref name=holweck/> V roku 1666 dostali [[bosí karmelitáni]] povolenie recitovať štyrikrát do roka [[Liturgia hodín|Božské ofícium]] Mena Márie. V roku 1671 sa sviatok rozšíril na celé [[Španielske kráľovstvo]]. Odtiaľ sa sviatok šíril ďalej a čoskoro sa rozšíril aj do Neapolského kráľovstva.<ref name=Peters>[https://udayton.edu/imri/mary/n/name-of-mary-feast-september-12.php Peters, M. Danielle. "The Most Holy Name of Mary", Marian Library, University of Dayton].</ref> Na celú Cirkev sa rozšíril v 17. storočí, keď kresťanskú Európu ohrozovali osmanskí Turci a dva mesiace obliehali Viedeň. Rozhodujúca [[bitka pri Viedni]] sa odohrala 12. septembra 1683. Poľský kráľ [[Ján III. (Poľsko)|Ján III. Sobieski]] prišiel na pomoc po tom, čo sa modlil v [[Čenstochová|Čenstochovej]] pred obrazom Panny Márie. Ráno 12. septembra sa kresťanskí vojaci zúčastnili na svätej omši, kde Sobieski zveril vojsko pod ochranu Panny Márie. Kresťanské vojská Turkov porazili, ich celý tábor padol do zajatia a veliteľ [[Kara Mustafa]] ušiel. Sobieski potom vstúpil do viedenského [[Dóm svätého Štefana|Dómu svätého Štefana]], aby sa poďakoval Panne Márii za víťazstvo. Od tohto dňa začala moc Osmanskej ríše v Európe slabnúť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DoKostola.sk - Sviatok Najsvätejšieho mena Panny Márie a bitka pri Viedni | url = https://www.dokostola.sk/clanky/sviatok-najsvatejsieho-mena-panny-marie-a-bitka-pri-viedni | vydavateľ = www.dokostola.sk | dátum vydania = 2024-12-11 | dátum prístupu = 2024-12-11}}</ref> V roku 1911 obnovila reforma pápeža [[Pia X]]. do popredia slávenie nedieľ ako samostatných dní a zabránila ich častému nahrádzaniu sláveniami zo sanctorale. Slávenie Najsvätejšieho mena Márie bolo preto presunuté na 12. september.<ref>[http://www.sanctamissa.org/en/resources/missale-romanum.pdf 1920 typical edition] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130603084647/http://www.sanctamissa.org/en/resources/missale-romanum.pdf |date=2013-06-03 }} of the [[Roman Missal]].</ref> Neskôr v tom istom storočí, v roku 1969, bol sviatok v rámci reformy pápeža Pavla VI. odstránený zo všeobecného rímskeho kalendára ako akási duplicita k sviatku [[Narodenie Panny Márie|Narodenia Panny Márie]] z 8. septembra.<ref>Calendarium Romanum (Libreria Editrice Vaticana, 1969), p. 138.</ref> ale neprestal byť uznávanou slávnosťou rímskeho obradu a bol spomínaný v [[Rímske martyrológium|Rímskom martyrológiu]] k 12. septembri. V roku 2002 obnovil pápež Ján Pavol II. slávenie vo všeobecnom rímskom kalendári.<ref name="Ball242">Ann Ball, 2003 ''Encyclopedia of Catholic Devotions and Practices'' {{ISBN|0-87973-910-X}} page 242.</ref> == Dedičstvo == Blahoslavený William Joseph Chaminade si vybral Sviatok svätého mena Márie ako patrónny sviatok Spoločnosti Márie ([[marianisti|marianistov]]), a nie deň pripomínajúci si konkrétnu dogmu alebo pobožnosť, aby sa tak zameral na osobu Márie.<ref>"The Promised Woman", North American Center for Marianist Studies</ref> Z podobných dôvodov mala tiež iná podobne pomenovaná, ale nesúvisiaca Spoločnosť Márie (maristi) prijať rovnaký patrónny sviatok. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Mariánske sviatky]] == Preklad == {{Preklad|en|Most Holy Name of the Blessed Virgin Mary|1359670986}} [[Kategória:Kresťanské sviatky]] [[Kategória:Panna Mária]] [[Kategória:Liturgický rok]] [[Kategória:Mariológia]] [[Kategória:12. september]] 5w45ieqp2vtw8p2y4ktb6xgmzeb9cwz 8371188 8371165 2026-09-20T07:49:32Z Radoslav70 256940 8371188 wikitext text/x-wiki '''Spomienka Mena Panny Márie''' (alebo '''Spomienka Najsvätejšieho mena Mária''') bola [[12. september|12. septembra]] v západnej cirkvi zavedená ako sviatok [[Inocent XI.|pápežom Inocentom XI.]] v roku [[1683]]. Išlo o prejav vďaky za jej ochranu Viedne pred Turkami. Po [[Druhý vatikánsky koncil|Druhom vatikánskom koncile]] sa sviatok slávil ako ľubovoľná spomienka. V roku [[2002]] [[Ján Pavol II.|pápež Ján Pavol II.]] obnovil sviatok v rámci všeobecného cirkevného kalendára.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V kalendári si pripomíname ľubovoľnú spomienku Najsvätejšieho mena Mária | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20240912036 | vydavateľ = www.tkkbs.sk | dátum prístupu = 2024-12-11 | priezvisko = }}</ref> Vo východnej pravoslávnej cirkvi sa v Antiochijskom vikariáte západného obradu slávi dňa 7. septembra.<ref>7 September, Antiochian Western Rite Vicariate. https://www.orthodoxwest.com/kalendar</ref> == Sviatok == Tento sviatok je ekvivalentom sviatku [[Najsvätejšie meno Ježišovo|Najsvätejšieho mena Ježišovho]] (3. januára).<ref name=foley>[http://www.americancatholic.org/Features/Saints/saint.aspx?id=1930 Foley O.F.M., Leonard. ''Saint of the Day, Lives, Lessons, and Feast'', (revised by Pat McCloskey O.F.M.), Franciscan Media] {{ISBN|978-0-86716-887-7}}</ref> Jeho cieľom je pripomínať si všetky privilégiá, ktoré Márii udelil Boh, a všetky milosti, ktoré dostala na svoj príhovor a sprostredkovanie.<ref name="Peters"/> Záznam v Rímskom martyrológiu o tomto sviatku hovorí takto: „Sväté meno Panny Márie, deň, v ktorý sa pripomína nevýslovná láska Matky Božej k jej svätému Dieťaťu a zrak veriacich sa upiera na postavu Matky Vykupiteľa, aby ju s úctou vzývali“.<ref>"Martyrologium Romanum" (Libreria Editrice Vaticana, 2001 {{ISBN|88-209-7210-7}})</ref> == Úcta == Máriino meno sa vyskytuje v prvej a druhej časti modlitby [[Zdravas’ Mária]]. V Ríme je jeden z dvoch kostolov na [[Trajánovo fórum|Trajánovom fóre]] zasvätený Menu Márie (Santissimo Nome di Maria al Foro Traiano).<ref name=holweck>[https://www.newadvent.org/cathen/10673b.htm Holweck, Frederick. "Feast of the Holy Name of Mary." The Catholic Encyclopedia. Vol. 10. New York: Robert Appleton Company, 1911. 7 Aug. 2013]</ref> Medzi zástancov úcty k svätému menu Márie patria svätí [[Anton Padovský|Anton Paduánsky]], [[Bernard z Clairvaux]] a Alfonz Mária de Liguori. Mnohé rehoľné rády, ako napríklad cisterciáni a serviti, zvyčajne dávajú každému členovi meno „Mária“ ako súčasť jeho/jej rehoľného mena na znak úcty a zverenia sa Panne Márii.<ref>[https://www.sydneycatholic.org/news/latest_news/2010/2010912_131.shtml "The Feast of the Most Holy Name of Mary", Archdiocese of Sydney] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160408014152/http://sydneycatholic.org/news/latest_news/2010/2010912_131.shtml |date=2016-04-08 }}.</ref> == História == V roku 1513 sa začal sláviť sviatok ako miestna slávnosť v španielskom meste [[Cuenca]].<ref>{{Cite web |url=http://www.americancatholic.org/Features/SaintOfDay/default.asp?id=1930 |title=Foley O.F.M., Leonard. ''Saint of the Day, Lives, Lessons and Feast'', (revised by Pat McCloskey O.F.M.) Franciscan Media |access-date=2008-09-12 |archive-url=https://web.archive.org/web/20080912231720/http://www.americancatholic.org/Features/SaintOfDay/default.asp?id=1930 |archive-date=2008-09-12 |url-status=dead }}</ref> V roku 1587 pápež [[Sixtus V.]] presunul slávenie na 17. septembra. V roku 1622 Pápež [[Gregor XV.]] rozšíril slávenie na celú arcidiecézu Toledo.<ref name=holweck/> V roku 1666 dostali [[bosí karmelitáni]] povolenie recitovať štyrikrát do roka [[Liturgia hodín|Božské ofícium]] Mena Márie. V roku 1671 sa sviatok rozšíril na celé [[Španielske kráľovstvo]]. Odtiaľ sa sviatok šíril ďalej a čoskoro sa rozšíril aj do Neapolského kráľovstva.<ref name=Peters>[https://udayton.edu/imri/mary/n/name-of-mary-feast-september-12.php Peters, M. Danielle. "The Most Holy Name of Mary", Marian Library, University of Dayton].</ref> Na celú Cirkev sa rozšíril v 17. storočí, keď kresťanskú Európu ohrozovali osmanskí Turci a dva mesiace obliehali Viedeň. Rozhodujúca [[bitka pri Viedni]] sa odohrala 12. septembra 1683. Poľský kráľ [[Ján III. (Poľsko)|Ján III. Sobieski]] prišiel na pomoc po tom, čo sa modlil v [[Čenstochová|Čenstochovej]] pred obrazom Panny Márie. Ráno 12. septembra sa kresťanskí vojaci zúčastnili na svätej omši, kde Sobieski zveril vojsko pod ochranu Panny Márie. Kresťanské vojská Turkov porazili, ich celý tábor padol do zajatia a veliteľ [[Kara Mustafa]] ušiel. Sobieski potom vstúpil do viedenského [[Dóm svätého Štefana|Dómu svätého Štefana]], aby sa poďakoval Panne Márii za víťazstvo. Od tohto dňa začala moc Osmanskej ríše v Európe slabnúť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DoKostola.sk - Sviatok Najsvätejšieho mena Panny Márie a bitka pri Viedni | url = https://www.dokostola.sk/clanky/sviatok-najsvatejsieho-mena-panny-marie-a-bitka-pri-viedni | vydavateľ = www.dokostola.sk | dátum vydania = 2024-12-11 | dátum prístupu = 2024-12-11}}</ref> V roku 1911 obnovila reforma pápeža [[Pia X]]. do popredia slávenie nedieľ ako samostatných dní a zabránila ich častému nahrádzaniu sláveniami zo sanctorale. Slávenie Najsvätejšieho mena Márie bolo preto presunuté na 12. september.<ref>[http://www.sanctamissa.org/en/resources/missale-romanum.pdf 1920 typical edition] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130603084647/http://www.sanctamissa.org/en/resources/missale-romanum.pdf |date=2013-06-03 }} of the [[Roman Missal]].</ref> Neskôr v tom istom storočí, v roku 1969, bol sviatok v rámci reformy pápeža Pavla VI. odstránený zo všeobecného rímskeho kalendára ako akási duplicita k sviatku [[Narodenie Panny Márie|Narodenia Panny Márie]] z 8. septembra.<ref>Calendarium Romanum (Libreria Editrice Vaticana, 1969), p. 138.</ref> ale neprestal byť uznávanou slávnosťou rímskeho obradu a bol spomínaný v [[Rímske martyrológium|Rímskom martyrológiu]] k 12. septembri. V roku 2002 obnovil pápež Ján Pavol II. slávenie vo všeobecnom rímskom kalendári.<ref name="Ball242">Ann Ball, 2003 ''Encyclopedia of Catholic Devotions and Practices'' {{ISBN|0-87973-910-X}} page 242.</ref> == Dedičstvo == Blahoslavený William Joseph Chaminade si vybral Sviatok svätého mena Márie ako patrónny sviatok Spoločnosti Márie ([[marianisti|marianistov]]), a nie deň pripomínajúci si konkrétnu dogmu alebo pobožnosť, aby sa tak zameral na osobu Márie.<ref>"The Promised Woman", North American Center for Marianist Studies</ref> Z podobných dôvodov mala tiež iná podobne pomenovaná, ale nesúvisiaca Spoločnosť Márie (maristi) prijať rovnaký patrónny sviatok. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Mariánske sviatky]] == Preklad == {{Preklad|en|Most Holy Name of the Blessed Virgin Mary|1359670986}} [[Kategória:Kresťanské sviatky]] [[Kategória:Panna Mária]] [[Kategória:Liturgický rok]] [[Kategória:Mariológia]] [[Kategória:12. september]] 7tbwmx8hasralvbsuzr5m0qam96hr40 0 724527 8371068 8188884 2026-09-19T19:34:40Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8371068 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Sinners Moon | Obrázok = Sinners Moon, 2015 - 2018.jpg | Popis obrázku = Sinners Moon, Atlantis, 2015 | Krajina pôvodu = {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]] | Žáner = [[Symfonický metal]] | Roky pôsobenia = [[2010]] – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = Inverse Records | Webstránka = | Členovia skupiny = Šárka, Flavio, Patrik, Klaudia, Michal, LukeN | Bývalí členovia = }} '''Sinners Moon''' je slovenská [[Symfonický metal|symfonicko metalová]] kapela pochádzajúca zo [[Sereď|Serede]], založená v roku 2010 gitaristom a skladateľom Lukášom „LukeN“ Navrátilom. Ich hudba je charakteristická kombináciou ženského melodického spevu a mužského [[growling]] štýlu, doplnená orchestrálnymi aranžmánmi a výraznými klávesovými motívmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sinners Moon symphonic-metal / Sereď | url = https://bandzone.cz/sinnersmoon | vydavateľ = bandzone.cz | dátum prístupu = 2025-01-24}}</ref> == História kapely == *2010: Lukáš Navrátil zakladá projekt Sinners Moon spolu so spevákom Derickom. *2011: Projekt sa transformuje na plnohodnotnú kapelu s príchodom ďalších členov, vrátane speváčky Andrey, klávesistu Jarthuusena a basgitaristu Viktora. *2014: Pred nahrávaním debutového albumu dochádza k personálnym zmenám; speváčku Andreu nahrádza Simona, ktorá prespieva vokálne party na albume. *apríl 2015: Kapela vydáva debutový album ''Atlantis'' pod fínskym vydavateľstvom Inverse Records. Album bol nahrávaný v Grapow Studios pod vedením [[Roland Grapow|Rolanda Grapowa]] ([[Masterplan]], ex-[[Helloween]]). V skladbe „My Servant“ hosťuje [[Tony Kakko]] zo [[Sonata Arctica]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lukáš Navrátil (Sinners Moon) – Atlantída je na našom albume skôr „pretriasaná“ ako niečo tajomné a mysteriózne… | url = https://www.metalmania-magazin.eu/2015/03/27/lukas-navratil-sinners-moon-atlantida-je-na-nasom-albume-skor-pretriasana-ako-nieco-tajomne-a-mysteriozne/ | vydavateľ = metalmania-magazin.eu | dátum vydania = 2015-03-27 | dátum prístupu = 2025-01-24}}</ref> *2017: Skupina vydáva svoj ďalší počin v podobe EP s názvom ''Far Beyond The Stars'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Far Beyond The Stars, by Sinners Moon | url = https://sinnersmoon-sma.bandcamp.com/album/far-beyond-the-stars | vydavateľ = Sinners Moon | dátum prístupu = 2025-01-24 | jazyk = en}}</ref> obsahuje 5 skladieb. Titulná skladba sa volá „Far Beyond The Stars“ a je doprevádzaná prvým videoklipom (vytvorený a produkovaný spoločnosťou FlameArt). Po vydaní videoklipu však zostavu opúšťa speváčka Simona, o pár mesiacov basák Viktor a bubeník Ján. *2019: Novým vetrom je príchod charizmatickej speváčky Šárky a bubeníka Patrika. Formuje sa zvyšok zostavy. *2022: V súčasnej členskej zostave kapela začína opäť koncertovať. Prebiehajú práce na novom albume, prezentácii kapely vo vynovenom šate a propagácii symfonického metalu zo Slovenska. *2023: V spolupráci s legendárnym nitrianskym hudobným klubom ''Frankie rock club'' vzniká hudobný mini festival Moonfest na podporu slovenského symfonického a melodického metalu. == Diskografia == * ''Atlantis'' (2015) - CD * ''Far Beyond The Stars'' (2017) - EP == Súčasná zostava == * Šárka Blatná – spev * Flavio Křeček – growl, scream * Patrik Pacher – bicie * Klaudia Čapková – klávesy * Michal Gulán – basgitara * Lukáš „LukeN“ Navrátil – gitara, hudba, aranžmány a texty === Bývalí členovia === * Simona Janovičová<ref>[https://www.discogs.com/artist/9344803-Simona-Janovi%C4%8Dov%C3%A1 Simona Janovičová] – discogs.com</ref> – spev * Viliam „Derick“ Javor – growl, scream * Jaroslav Horváth „Jarthuusen“ – klávesy * Viktor Války – basgitara * Andrea Marešová – spev * Ján Vőrőš– bicie * Andrej Dubnička– bicie * Michal „Mort“ Daniš – bicie (Atlantis nahrávanie) * Drahomír „Drago“ Mrva – gitara, texty * Patrik Krajčovič – klávesy == Zaujímavosti == * Kapela vystupovala na jednom pódiu s formáciami ako [[Haggard]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Makovický | meno = Viktor Wicky | titul = reportaz_2015-05-15_Haggard - HELLMAGAZINE | url = https://www.hellmagazine.eu/ARCHIV_2015-2017/reportaz_2015-05-15_haggard.html | vydavateľ = hellmagazine.eu | dátum prístupu = 2025-01-24 | url archívu = https://web.archive.org/web/20201230203839/http://www.hellmagazine.eu/ARCHIV_2015-2017/reportaz_2015-05-15_haggard.html | dátum archivácie = 2020-12-30 }}</ref> [[Aephanemer]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aephanemer european tour 2024 | url = https://www.ticketportal.sk/event/Aephanemer-european-tour-2024 | vydavateľ = ticketportal.sk | dátum prístupu = 2025-01-24}}</ref> či [[Orphaned Land]]. * V roku 2016 sa skladba „Buried“ ocitla na výberovom CD ''Dark Metal: Volume 1'' od vydavateľstva [[Golden Core Record]], pričom na danom CD nájdeme popredných reprezentantov štýlu symfonického metalu ako [[Nightwish]], [[Delain]], [[Visions of Atlantis]], či [[Xandria]]. * Debutový album ''Atlantis'' (2015) vydalo nezávislé fínske vydavateľstvo Inverse Records. * Kapelný debut ''Atlantis'' (2015) príjemne prekvapil najmä fanúšikov symfonického metalu mimo Slovenska. Pozitívne recenzie sa objavujú v Holandsku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sinners Moon - Atlantis {{!}} Metalfan.nl Review | url = https://www.metalfan.nl/reviews.php?id=8680 | vydavateľ = Metalfan.nl | dátum prístupu = 2025-01-24 | jazyk = nl | priezvisko = Metalfan.nl}}</ref>, na špecializovaných internetových portáloch<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sinners Moon - Atlantis | url = https://metal-temple.com/review/sinners-moon-atlantis/ | dátum prístupu = 2025-01-24 | jazyk = en-US}}</ref>, či obdobných časopisoch<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Steiner | meno = Wolfgang | titul = | url = https://www.metal-only.de/reviews/2015/apr/Review-Sinners-Moon-Atlantis-2015-EN.pdf | dátum vydania = 2015-04-10 | dátum prístupu = 2025-01-24 | vydavateľ = Metal Only}}</ref> * Znie to až neuveriteľne, ale spolupráca s legendárnym [[Roland Grapow]] na nahrávaní debutového albumu ''Altantis'' (2015) vznikla z konverzácie na [[Facebook]]u. * Názov kapely vznikol ako slovná hračka od spojenia ''sinner’s moan'' (ston hriešnika), v čase keď Lukáš navštevoval chrámový zbor a v texte jednej z piesní odzneli tieto slová. Vtedy sa zrodil prvý nápad pre nádejný projekt, budúcu kapelu. [LukeN] * Kapela organizuje v [[Nitra|Nitre]] svoj vlastný mini festival s názvom ''Moonfest'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MoonFest | url = https://www.frankierock.sk/event-details/moonfest | vydavateľ = frankierock.sk | dátum prístupu = 2025-01-24 }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ktorý je zameraný na melodické a symfonické metalové žánre. ==Referencie== {{Referencie}} [[Kategória:Slovenské heavymetalové hudobné skupiny]] [[Kategória:Symfonickometalové hudobné skupiny]] 3sqfpfevhjxo33c06nsmvcgc6jivj2u 0 725922 8371207 8370855 2026-09-20T09:56:33Z ~2026-50590-93 305760 /* */ 8371207 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Bitka pri Poltave|súčasť=[[Severná vojna|Severnej vojny]]|obrázok=Marten's Poltava.jpg|dátum=[[8. júl]] [[1709]]|miesto=[[Poltava (mesto)|Poltava]], Ukrajina|výsledok=ruské víťazstvo|protivník1=[[Švédska ríša]], [[Kozácky hetmanát]]|protivník2=[[Ruská ríša]]|velitel1=[[Karol XII.]], [[Ivan Mazepa]]|velitel2=[[Peter I.]]|straty1=|straty2=|sila1=17 000 vojakov|sila2=42 000 vojakov|popis=Bitka pri Poltave na maľbe [[Pierre-Denis Martin (1663–1742)|Denisa Martensena mladšieho]] v [[Katarínsky palác|Katarínskom paláci]], [[1726]]}} '''Bitka pri Poltave''' bola ozbrojenou potýčkou, ktorá sa odohrala dňa [[8. júl|8. júla]] roku [[1709]] blízko mesta [[Kyjev]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Encyklopédia histórie sveta: úplný chronologický sprievodca dejinami ľudstva|meno=|titul=Preklad Marián Pochylý, Veronika Půrová|vydanie=2. dopl|vydavateľ=Ottovo nakladatelství,|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7360-897-2|strany=278}}</ref> V tejto bitke sa stretli dve znepriatelené strany a to: švédska armáda pod velením generála Carla Gustafa Rehnskjölda a ruská armáda pod priamym velením cára [[Peter Veľký|Petra I. Veľkého]]. Výsledkom tejto potýčky na bojovom poli bolo otrasenie švédskej moci v [[Severná Európa|severnej Európe]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SEGEŠ|meno=Vladimír a kol|titul=Encyklopédia vojen|vydanie=1|vydavateľ=Ikar|miesto=Bratislava|rok=2020|isbn=978-80-551-5611-8|strany=139}}</ref> == Z odvážnej výpravy napokon švédska defenzíva == V období zimy na prelome rokov [[1708]] až [[1709]] podnikli švédske ozbrojené sily vojenské ťaženie smerom do [[Ruské cárstvo|Ruska]]. Počas vojenského postupu smerom do [[Riga|Rigy]] však došlo k zničeniu švédskeho pomocného zboru, ktorý mal v úlohe dodávať zásoby hlavnej armáde. Okrem iného došlo k tomu, že sa nanešťastie rozplynuli nádeje podpory kozáckych oddielov Ivana Mazepy. Práve to bol dôvod, prečo švédska armáda disponovala iba malým počtom diel. Zároveň nedostávala dostatočný podiel [[Pušný prach|strelného prachu]]. Okrem iného udreli tuhé mrazy.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SKŘIVAN|meno=Aleš|titul=Lexikon světových dějin: 1492–1914|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Aleš Skřivan ml|miesto=Praha|rok=2002|isbn=80-86493-06-7|strany=251}}</ref> Dňa [[8. júl|8. júla]] roku [[1709]] došlo k otvorenej bitke medzi švédskymi a ruskými armádami. Skončila sa drvivou porážkou švédskych armád. Ťažko zranený švédsky kráľ [[Karol XII.]] sa napokon prebojoval na územie [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]. Bitka pri Poltave znamenala podstatný obrat v [[Severná vojna|Severnej vojne]], pričom karta sa obrátila v prospech protišvedského spojenectva. [[August II. (Poľsko)|August Silný]] tak mohol znovu zasadnúť na poľský kráľovský trón, pričom sa mu navyše podarilo územne získať [[švédske Pomoransko]]. Zároveň to boli ruské armády, ktoré o čosi neskôr, presnejšie v roku [[1714]], teda päť rokov po tejto bitke rozšírili svoje územie panstvo o švédske Fínsko a [[Alandy|Alandské ostrovy]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=BEIER|meno=Brigitte a kol|titul=Kronika svetových dejín|vydanie=1. slov|vydavateľ=Fortuna Print|miesto=Bratislava|rok=2004|isbn=80-89144-31-4|strany=408}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * SKŘIVAN, Aleš: ''Lexikon světových dějin 1492–1914''. Praha 2002. * TEEPLE, John B. ''Kronika svetových dejín''. Preklad Lucia Benediková a kol. Bratislava : Ikar, 2004. 666 s. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/80-551-0870-6|ISBN 80-551-0870-6]]. * BEIER, Brigitte a kol''. Kronika svetových dejín''. Preklad Pavol Valachovič et al. 1. slov. vyd. [Bratislava] : Fortuna Print, 2004. 640 s. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/80-89144-31-4|ISBN 80-89144-31-4]]. * ''Encyklopédia histórie sveta : [úplný chronologický sprievodca dejinami ľudstva''. Preklad Marián Pochylý, Veronika Půrová. 2. dopl. vyd. Praha : Ottovo nakladatelství, 2010. 496 s. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/978-80-7360-897-2|ISBN 978-80-7360-897-2]]. * SEGEŠ, Vladimír a kol. ''Encyklopédia vojen.'' Bratislava: Ikar, 2020. 357 s. <nowiki>ISBN 978-80-551-5611-8</nowiki>. == Pozri aj == * [[Severná vojna|Veľká severná vojna]] * [[Peter Veľký|Peter I. Veľký]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Battle of Poltava|1274587338}} [[Kategória:Bitky v 1709|Poltava]] [[Kategória:Bitky na Ukrajine|Poltava]] [[Kategória:Bitky severnej vojny|Poltava]] [[Kategória:Bitky Ruskej ríše|Poltava]] [[Kategória:Poltavská oblasť]] [[Kategória:Bitky Švédska|Poltava]] 8v1kr3jv9orszepjnw8ty2fd63d1w7j 8371209 8371207 2026-09-20T10:01:47Z ~2026-50590-93 305760 /* Z odvážnej výpravy napokon švédska defenzíva */ 8371209 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Bitka pri Poltave|súčasť=[[Severná vojna|Severnej vojny]]|obrázok=Marten's Poltava.jpg|dátum=[[8. júl]] [[1709]]|miesto=[[Poltava (mesto)|Poltava]], Ukrajina|výsledok=ruské víťazstvo|protivník1=[[Švédska ríša]], [[Kozácky hetmanát]]|protivník2=[[Ruská ríša]]|velitel1=[[Karol XII.]], [[Ivan Mazepa]]|velitel2=[[Peter I.]]|straty1=|straty2=|sila1=17 000 vojakov|sila2=42 000 vojakov|popis=Bitka pri Poltave na maľbe [[Pierre-Denis Martin (1663–1742)|Denisa Martensena mladšieho]] v [[Katarínsky palác|Katarínskom paláci]], [[1726]]}} '''Bitka pri Poltave''' bola ozbrojenou potýčkou, ktorá sa odohrala dňa [[8. júl|8. júla]] roku [[1709]] blízko mesta [[Kyjev]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Encyklopédia histórie sveta: úplný chronologický sprievodca dejinami ľudstva|meno=|titul=Preklad Marián Pochylý, Veronika Půrová|vydanie=2. dopl|vydavateľ=Ottovo nakladatelství,|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7360-897-2|strany=278}}</ref> V tejto bitke sa stretli dve znepriatelené strany a to: švédska armáda pod velením generála Carla Gustafa Rehnskjölda a ruská armáda pod priamym velením cára [[Peter Veľký|Petra I. Veľkého]]. Výsledkom tejto potýčky na bojovom poli bolo otrasenie švédskej moci v [[Severná Európa|severnej Európe]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SEGEŠ|meno=Vladimír a kol|titul=Encyklopédia vojen|vydanie=1|vydavateľ=Ikar|miesto=Bratislava|rok=2020|isbn=978-80-551-5611-8|strany=139}}</ref> == Z odvážnej výpravy napokon švédska defenzíva == Po tom, čo ukrajinský vodca [[Ivan Mazepa]] prerušil vzťahy s Ruskom kvôli neustálemu porušovaniu ukrajinských práv [[Rusifikácia|rusifikačnou politikou]] a uzavrel spojenectvo so Švédskom, ruské vojská na osobný rozkaz Petra I. v novembri 1708 [[Masaker v Baturine|zničili vtedajšie hlavné mesto ukrajinských kozákov Baturin]]. V období zimy na prelome rokov [[1708]] až [[1709]] podnikli švédske ozbrojené sily vojenské ťaženie smerom do [[Ruské cárstvo|Ruska]]. Počas vojenského postupu smerom do [[Riga|Rigy]] však došlo k zničeniu švédskeho pomocného zboru, ktorý mal v úlohe dodávať zásoby hlavnej armáde. Okrem iného došlo k tomu, že sa nanešťastie rozplynuli nádeje podpory kozáckych oddielov Ivana Mazepy. Práve to bol dôvod, prečo švédska armáda disponovala iba malým počtom diel. Zároveň nedostávala dostatočný podiel [[Pušný prach|strelného prachu]]. Okrem iného udreli tuhé mrazy.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SKŘIVAN|meno=Aleš|titul=Lexikon světových dějin: 1492–1914|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Aleš Skřivan ml|miesto=Praha|rok=2002|isbn=80-86493-06-7|strany=251}}</ref> Dňa [[8. júl|8. júla]] roku [[1709]] došlo k otvorenej bitke medzi švédskymi a ruskými armádami. Skončila sa drvivou porážkou švédskych armád. Ťažko zranený švédsky kráľ [[Karol XII.]] sa napokon prebojoval na územie [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]. Bitka pri Poltave znamenala podstatný obrat v [[Severná vojna|Severnej vojne]], pričom karta sa obrátila v prospech protišvedského spojenectva. [[August II. (Poľsko)|August Silný]] tak mohol znovu zasadnúť na poľský kráľovský trón, pričom sa mu navyše podarilo územne získať [[švédske Pomoransko]]. Zároveň to boli ruské armády, ktoré o čosi neskôr, presnejšie v roku [[1714]], teda päť rokov po tejto bitke rozšírili svoje územie panstvo o švédske Fínsko a [[Alandy|Alandské ostrovy]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=BEIER|meno=Brigitte a kol|titul=Kronika svetových dejín|vydanie=1. slov|vydavateľ=Fortuna Print|miesto=Bratislava|rok=2004|isbn=80-89144-31-4|strany=408}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * SKŘIVAN, Aleš: ''Lexikon světových dějin 1492–1914''. Praha 2002. * TEEPLE, John B. ''Kronika svetových dejín''. Preklad Lucia Benediková a kol. Bratislava : Ikar, 2004. 666 s. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/80-551-0870-6|ISBN 80-551-0870-6]]. * BEIER, Brigitte a kol''. Kronika svetových dejín''. Preklad Pavol Valachovič et al. 1. slov. vyd. [Bratislava] : Fortuna Print, 2004. 640 s. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/80-89144-31-4|ISBN 80-89144-31-4]]. * ''Encyklopédia histórie sveta : [úplný chronologický sprievodca dejinami ľudstva''. Preklad Marián Pochylý, Veronika Půrová. 2. dopl. vyd. Praha : Ottovo nakladatelství, 2010. 496 s. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/978-80-7360-897-2|ISBN 978-80-7360-897-2]]. * SEGEŠ, Vladimír a kol. ''Encyklopédia vojen.'' Bratislava: Ikar, 2020. 357 s. <nowiki>ISBN 978-80-551-5611-8</nowiki>. == Pozri aj == * [[Severná vojna|Veľká severná vojna]] * [[Peter Veľký|Peter I. Veľký]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Battle of Poltava|1274587338}} [[Kategória:Bitky v 1709|Poltava]] [[Kategória:Bitky na Ukrajine|Poltava]] [[Kategória:Bitky severnej vojny|Poltava]] [[Kategória:Bitky Ruskej ríše|Poltava]] [[Kategória:Poltavská oblasť]] [[Kategória:Bitky Švédska|Poltava]] a9lue8q11sgeak9h5ygxe7yy9d4z8fe 0 728166 8371210 8370877 2026-09-20T10:02:29Z Peter 51345 269569 8371210 wikitext text/x-wiki {{Infobox|zahlavie=''Grand Theft Auto VI''|popis1=Vývojár(i)|data1=[[Rockstar Games]]|popis2=Vydavateľ(ia)|data2=Rockstar Games|popis3=Producent(i)|data3=Rob Nelson|stylDat=font-size:95%|stylPopisu=font-size:95%|popis4=Umelec(ci)|data4=Aaron Garbut|popis5=Scenárista(i)|data5=Rupert Humphries<br/>Michael Wiafe|popis6=|data6=|obrazok=Grand Theft Auto VI logo (with gradient).svg|popis7=|data7=|popis8=Séria|data8=''[[Grand Theft Auto (séria)|Grand Theft Auto]]''|popis9=Engine|data9=[[Rockstar Advanced Game Engine|RAGE]]|data10=[[PlayStation 5]]<br/>[[Xbox Series X|Xbox Series X/S]]|popis10=Platforma(y)|popis11=Dátum vydania|data11=19. November 2026|data12=[[Akčná hra (žáner počítačových hier)|Akčná adventúra]]|popis12=Žáner|popis13=Režim(y)|data13=[[Hra jedného hráča|Single-player]]}}'''''Grand Theft Auto VI''''' je pripravovaná [[Akčná hra (žáner počítačových hier)|akčná adventúra]], ktorú vyvíja a vydáva spoločnosť [[Rockstar Games]]. Bude to ôsmy hlavný diel [[Grand Theft Auto (séria)|série ''Grand Theft Auto'']], nadväzujúci na ''[[Grand Theft Auto V]]'' (2013), a celkovo šestnásty diel série. Dej sa odohráva vo fiktívnom [[Štát (Spojené štáty)|americkom štáte]] Leonida, inšpirovanom [[Florida|Floridou]], a sleduje osudy zločineckej dvojice Jasona Duvala a Lucie Caminosovej. Hráči sa budú môcť voľne pohybovať po otvorenom svete Leonidy, ktorého súčasťou je aj mesto Vice City inšpirované [[Miami]]. Prvé prípravné práce začali po vydaní hry ''[[Red Dead Redemption 2]]'' v roku 2018, po rokoch predbežnej prípravy, a hlavná produkcia sa rozbehla v roku 2020. Počet vývojárskych tímov spoločnosti Rockstar po celom svete sa od vydania hry ''Red Dead Redemption 2'' viac než zdvojnásobil. Miami a jeho okolie boli dôkladne preskúmané s cieľom vytvoriť herný svet, ktorý paroduje americkú kultúru 20. rokov 21. storočia. Dynamika vzťahu hlavných hrdinov je inšpirovaná dvojicou [[Bonnie a Clyde]], a [[Non-player character|postavy, ktoré neovládajú hráči]], boli napísané tak, aby hráčom umožnili spoznať rôzne časti Vice City. Po rokoch špekulácií a očakávaní spoločnosť Rockstar vo februári 2022 potvrdila, že hra je vo vývoji. V septembri toho istého roku unikli zábery z nedokončených verzií, čo novinári označili za jeden z najväčších únikov informácií v histórii herného priemyslu. Hra Grand Theft Auto VI bola oficiálne predstavená v decembri 2023. Po dvoch odkladoch a ďalších únikoch informácií je jej vydanie naplánované na 19. novembra 2026 pre konzoly [[PlayStation 5]] a [[Xbox Series X|Xbox Series X/S]]. == Hrateľnosť == ''Grand Theft Auto VI'' je [[Akčná hra (žáner počítačových hier)|akčná adventúra]] [[Hra jedného hráča|pre jedného hráča]], ktorá sa odohráva v otvorenom svete a ktorú je možné hrať z pohľadu tretej osoby za postavy Jasona Duvala alebo Luciu Caminosovú. Hráči sa môžu rozhodnúť bojovať s [[Non-player character|nehrateľnými postavami]] (NPC), kradnúť vozidlá, vykrádať podniky alebo sa púšťať do rýchlych naháňačiek s policajtmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = We Saw GTA 6 at Rockstar HQ — Here Are 69 Gameplay Details You Haven’t Seen | url = https://www.ign.com/articles/gta-6-new-gameplay-details | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2026-08-27 | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = en | meno = Matt | priezvisko = Purslow | meno2 = Simon | priezvisko2 = Cardy}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grand Theft Auto 6 Looks Incredible In Big Gameplay Reveal [Update: Now Available On YouTube] | url = https://kotaku.com/grand-theft-auto-6-looks-incredible-in-netflixs-big-gameplay-reveal-2000728933 | dátum vydania = 2026-08-27 | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = en-US | meno = Zack | priezvisko = Zwiezen}}</ref> V režime voľného pohybu majú hráči na výber z viacerých aktivít, ako sú zoskoky s padákom, zápasenie, basketbal, cvičenie a potápanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = We Saw More of GTA 6, and Rockstar’s New Open World Feels Less Like a Game and More Like a Place | url = https://www.ign.com/articles/gta-6-exclusive-preview | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2026-08-27 | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = en | meno = Rachel | priezvisko = Weber}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Grand Theft Auto VI’s long-overdue gameplay reveal – as it happened|url=https://www.theguardian.com/games/live/2026/aug/27/grand-theft-auto-vis-long-overdue-gameplay-reveal-as-it-happens|periodikum=the Guardian|dátum=2026-08-27|dátum prístupu=2026-09-19|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Keza|priezvisko=MacDonald|meno2=Keith|priezvisko2=Stuart}}</ref> Počas celej hry budú môcť hráči ako Jason, tak aj Lucia priberať alebo chudnúť, a ak hráč zostane s ktoroukoľvek z postáv celé dni bez spánku, bude to vidieť na ich tvárach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GTA 6 officially has character weight and exercise systems, and even "multi-day benders" reportedly have a visible effect | url = https://www.eurogamer.net/gta-6-food-weight-exercise-benders | vydavateľ = Eurogamer.net | dátum vydania = 2026-08-27 | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = en | meno = Robert Purchese Associate | priezvisko = Editor}}</ref> Hra bude obsahovať systém hodnotenia „Criminal Profile“, ktorý sleduje reputáciu každej hrateľnej postavy na základe jej činov, podobne ako systém cti, ktorý bol predtým použitý v hre ''[[Red Dead Redemption 2]]''. Spoločnosť Rockstar uviedla, že tento systém nemá za cieľ vykresľovať Luciu a Jasona ako dobrodincov, ale bude sledovať, či každá postava páchá zločiny profesionálne, alebo sa dopúšťa zbytočného násilia, pričom dôsledky v hre budú odrážať ich reputáciu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GTA 6 Has A Red Dead 2 Honor-Style System Tracking How Violent You Are | url = https://www.gamespot.com/articles/gta-6-has-a-red-dead-2-honor-style-system-tracking-how-violent-you-are/ | dátum vydania = 2026-08-27 | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = en-US | meno = Tomas | priezvisko = Franzese}}</ref> V režime voľného pohybu si hráči môžu ako Jason alebo Lucia vybrať, či sa rozídu, aby sa venovali vlastným aktivitám, alebo zostanú spolu, budú tráviť čas a vykonávať aktivity spoločne.<ref>{{Citácia periodika|titul=New GTA 6 character swapping details revealed: Jason and Lucia can 'play as a couple, or go off and cause chaos independently'|url=https://www.pcgamer.com/games/grand-theft-auto/big-new-gta-6-gameplay-details-revealed-including-specifics-about-jason-and-lucia-character-swapping-play-as-a-couple-or-go-off-and-cause-chaos-independently/|periodikum=PC Gamer|dátum=2026-08-26|dátum prístupu=2026-09-19|jazyk=en|meno=Tyler|priezvisko=Wilde|meno2=Tyler|priezvisko2=Colp|meno3=Morgan Park An interview published in Dazed magazine provides some juicy new details about GTA 6's|priezvisko3=design}}</ref> Ich vzťah bude závisieť od konania hráča a podľa spoločnosti Rockstar bude voliteľný. Hra ''Grand Theft Auto VI'' bude obsahovať plnohodnotnú aplikáciu pre sociálne médiá s názvom Snapmatic, ktorá sa vracia z hry ''Grand Theft Auto V''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = All the Confirmed GTA 6 Features Prior to the Extended Look on Netflix | url = https://primagames.com/featured/all-the-confirmed-gta-6-features-prior-to-the-extended-look-on-netflix | dátum vydania = 2026-08-27 | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = en-US | meno = Kyle | priezvisko = Ferreira}}</ref> Aplikácia má parodovať trendy v sociálnych médiách 20. rokov 21. storočia a aplikácie ako [[TikTok]] a [[Instagram]]. Hráči budú mať možnosť meniť vzhľad Jasona a Lucie, napríklad zmeniť účes, oblečenie a doplnky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GTAVI: An exclusive deep dive into the video game of the decade | url = https://www.dazeddigital.com/life-culture/article/70859/1/gta-6-grand-theft-auto-vi-rockstar-exclusive-deep-dive-game-unparalleled-world | vydavateľ = Dazed | dátum vydania = 2026-09-06 | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = en | priezvisko = Dazed}}</ref> == Svet a postavy == Hra ''Grand Theft Auto VI'' sa odohráva vo fiktívnom [[Štát (Spojené štáty)|americkom štáte]] Leonida, inšpirovanom [[Florida|Floridou]]; jej mapa má byť údajne trikrát väčšia ako hrateľná oblasť hry ''Red Dead Redemption 2''.<ref>{{Citácia periodika|titul=The Grand Ambitions of Grand Theft Auto VI|url=https://www.nytimes.com/2026/08/27/arts/grand-theft-auto-vi-trailer-extended-look-rockstar.html|periodikum=The New York Times|dátum=2026-08-27|dátum prístupu=2026-09-19|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Christopher|priezvisko=Byrd}}</ref> Mapa zahŕňa Vice City, Grassrivers a Leonida Keys (inšpirované [[Miami]], [[Everglade|Everglades]] a [[Florida Keys]]). Medzi ďalšie lokality patria Ambrosia, Národný park Mount Kalaga a Port Gellhorn. Herný svet paroduje americkú kultúru 20. rokov 21. storočia, a to prostredníctvom satirických zobrazení sociálnych médií a kultúry influencerov, taktík a technológií orgánov činných v trestnom konaní, ako sú policajné kamery na tele, a odkazov na internetové memy, ako je napríklad „[[Florida Man]]“.<ref>{{Citácia periodika|titul=5 key details we noticed in the first Grand Theft Auto 6 trailer|url=https://www.digitaltrends.com/gaming/5-details-in-grand-theft-auto-6-trailer/|periodikum=Digital Trends|dátum=2023-12-05|dátum prístupu=2026-09-19|jazyk=en-US|meno=Tomas|priezvisko=Franzese}}</ref> Príbeh sleduje osudy zločineckej dvojice: Jasona Duvala, ktorý po službe v armáde pracoval pre miestnych [[Droga|drogových dílerov]] v Leonida Keys, a Luciu Caminosovú, prvú ženskú hlavnú hrdinku seriálu, ktorá nebola len vedľajšou postavou a ktorá bola uväznená vo väzení Leonida Penitentiary po tom, čo bojovala za svoju rodinu v Liberty City.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GTA 6’s cast of characters revealed, including a conspiracy theorist and strip club gangster | url = https://www.videogameschronicle.com/news/gta-6s-cast-of-characters-revealed-including-a-conspiracy-theorist-and-strip-club-gangster/ | vydavateľ = VGC | dátum vydania = 2025-05-06 | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = en-US | meno = Jordan | priezvisko = Middler}}</ref> Po neúspešnej bankovej lúpeži sa táto dvojica dostane do spletu celoštátneho sprisahania a je nútená chrániť jeden druhého.<ref>{{Citácia periodika|titul=GTA 6's second trailer is here|url=https://www.eurogamer.net/gta-6s-second-trailer-is-here|periodikum=Eurogamer.net|dátum=2025-05-06|dátum prístupu=2026-09-19|jazyk=en}}</ref> Medzi ďalšie postavy patria: Cal Hampton, Jasonov paranoidný priateľ; Boobie Ike, ktorý vedie obchodné impérium vo Vice City; Dre'Quan Priest, spoluvlastník nahrávacej spoločnosti Only Raw Records spolu s Boobiem; Bae-Luxe a Roxy, hudobné duo, ktoré má zmluvu s Only Raw pod názvom Real Dimez; Raul Bautista, skúsený bankový lupič; a Brian Heder ([[Stephen Root]]),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 'You're Gonna See Me in It' — King of the Hill Voice Actor Confirms Role in GTA 6, First Major Cast Member to Do So | url = https://www.ign.com/articles/first-major-cast-member-confirms-appearance-in-gta-6-seemingly-going-off-rockstars-script | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2026-09-14 | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = en | meno = Wesley | priezvisko = Yin-Poole}}</ref> dlhoročný drogový díler v Keys a Jasonov prenajímateľ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GTA 6’s cast of characters revealed, including a conspiracy theorist and strip club gangster | url = https://www.videogameschronicle.com/news/gta-6s-cast-of-characters-revealed-including-a-conspiracy-theorist-and-strip-club-gangster/ | vydavateľ = VGC | dátum vydania = 2025-05-06 | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = en-US | meno = Jordan | priezvisko = Middler}}</ref> == Vývoj == Spoločnosť [[Rockstar Games]] začala s prípravnými prácami na hre ''Grand Theft Auto VI'' v roku 2014 po vydaní ''[[Grand Theft Auto V]]'', pričom samotný vývoj sa rozbehol koncom roka 2018 po vydaní hry ''[[Red Dead Redemption 2]]''.<ref>https://www.bloomberg.com/news/articles/2024-12-09/-gta-6-release-date-will-decide-much-of-the-2025-game-calendar</ref> Hlavná fáza výroby začala v roku 2020 pod krycím názvom ''Project Americas''. Počet vývojárskych tímov spoločnosti Rockstar po celom svete sa od vydania hry ''Red Dead Redemption 2'' viac než zdvojnásobil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 18 Months After Red Dead Redemption 2, Rockstar Has Made Big Cultural Changes | url = https://kotaku.com/18-months-after-red-dead-redemption-2-rockstar-has-mad-1842880524 | dátum vydania = 2020-04-15 | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = en-US | meno = Jason | priezvisko = Schreier}}</ref> Vyhli sa svojim bežným praktikám „crunchu“ a vtipkovaniu o marginalizovaných skupinách, ako to robili v predchádzajúcich hrách. Očakáva sa, že hra bude využívať herný engine [[Rockstar Advanced Game Engine]]. Ide o prvú hlavnú hru zo série ''Grand Theft Auto'' od [[Grand Theft Auto 1|originálu z roku 1997]] (a celkovo prvú od hry ''[[Grand Theft Auto Advance|Advance]]'' z roku 2004), ktorú nenapísal [[Dan Houser]], ktorý v roku 2020 opustil spoločnosť Rockstar.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rockstar co-founder Dan Houser confirms GTA 6 is "not going to be a story I wrote," but "I think it's going to be exciting"; "I think the world's probably had enough GTA from me" | url = https://www.gamesradar.com/games/grand-theft-auto/rockstar-co-founder-dan-houser-confirms-gta-6-is-not-going-to-be-a-story-i-wrote-but-i-think-its-going-to-be-exciting-i-think-the-worlds-probably-had-enough-gta-from-me/ | vydavateľ = GamesRadar+ | dátum vydania = 2025-09-29 | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = en}}</ref> Zdroje boli presmerované z ''[[Red Dead Online]]'' a plánovaných remasterov v roku 2022, aby sa uprednostnil vývoj.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Red Dead Redemption, GTA IV Remasters Shelved After GTA Trilogy Debacle | url = https://kotaku.com/gta-iv-remastered-red-dead-redemption-canceled-rockstar-1849142371 | dátum vydania = 2022-07-05 | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = en-US | meno = Zack | priezvisko = Zwiezen}}</ref> Podľa špekulácií a analýz mal rozpočet prekročiť 1–2 miliardy USD, čo by z tejto hry urobilo najdrahšiu hru, aká kedy bola vyvinutá, hoci táto suma zostáva nepotvrdená.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = As Rockstar brings workers back to the office, some GTA 6 devs fear the sequel will bleed talent in the final stretch: "Losing key people in teams would be very, very bad" | url = https://www.gamesradar.com/as-rockstar-brings-workers-back-to-the-office-some-gta-6-devs-fear-the-sequel-will-bleed-talent-in-the-final-stretch-losing-key-people-in-teams-would-be-very-very-bad/ | vydavateľ = GamesRadar+ | dátum vydania = 2024-03-19 | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = en}}</ref> Spoločnosť Rockstar požiadala zamestnancov, aby s blížiacim sa dátumom vydania ukončili prácu na diaľku a od apríla 2024 sa vrátili do kancelárií „z dôvodu produktivity a bezpečnosti“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rockstar Games Is Asking Employees to Return to Office Amid GTA Security Concerns | url = https://www.ign.com/articles/rockstar-games-is-asking-employees-to-return-to-office-amid-gta-security-concerns | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2024-02-28 | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = en | meno = Will | priezvisko = Borger}}</ref> [[Nezávislý odborový zväz Veľkej Británie]] (IWGB) kritizoval spoločnosť Rockstar za porušenie sľubov o zachovaní flexibilných pracovných podmienok; zamestnanci sa obávali, že vplyv na zdravie a morálku by mohol viesť k výpovediam a nadmernému pracovnému vyťaženiu, najmä keď manažéri si stále zachovávali flexibilitu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rockstar accused of ignoring pay inequity and mandating crunch | url = https://www.gamedeveloper.com/production/rockstar-accused-of-disregarding-pay-inequity-mandating-crunch-and-weaponising-bonuses | vydavateľ = Game Developer | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = en}}</ref> Spoločnosť Rockstar v októbri 2025 prepustila 34 zamestnancov v dôsledku verejnej diskusie a šírenia dôverných informácií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grand Theft Auto studio accused of 'union busting' after sacking workers | url = https://www.bbc.com/news/articles/c9v10rr1meeo | vydavateľ = www.bbc.com | dátum vydania = 2025-11-06 | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = en-GB}}</ref> IWGB obvinila spoločnosť Rockstar z potláčania odborov a uviedla, že zamestnanci sa pokúšali zjednotiť s odborovými organizátormi.<ref>https://www.bloomberg.com/news/articles/2025-10-31/-grand-theft-auto-studio-accused-of-union-busting-after-firings</ref> === Výskum a dizajn === [[Súbor:Miami - Skyline from Harbor.jpg|náhľad|V rámci príprav na hru sa vykonal rozsiahly prieskum [[Miami]] a jeho okolia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GTAVI: An exclusive deep dive into the video game of the decade | url = https://www.dazeddigital.com/life-culture/article/70859/1/gta-6-grand-theft-auto-vi-rockstar-exclusive-deep-dive-game-unparalleled-world | vydavateľ = Dazed | dátum vydania = 2026-09-06 | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = en | priezvisko = Dazed}}</ref>]] Vývojový tím pociťoval tlak po desiatich rokoch očakávania, hoci Rob Nelson, vedúci vývoja a spoluriaditeľ štúdia [[Rockstar North]], poznamenal, že vnútorný tlak bol ešte väčší; snažili sa rozšíriť a vylepšiť svoje predchádzajúce hry, pričom ich analyzovali „kritickým okom“, aby rozpoznali obmedzenia vyplývajúce zo zdrojov, technológie a času.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GTAVI: An exclusive deep dive into the video game of the decade | url = https://www.dazeddigital.com/life-culture/article/70859/1/gta-6-grand-theft-auto-vi-rockstar-exclusive-deep-dive-game-unparalleled-world | vydavateľ = Dazed | dátum vydania = 2026-09-06 | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = en | priezvisko = Dazed}}</ref> Hra má „príbeh v štýle [[Bonnie a Clyde]]“, na rozdiel od predchádzajúcich dielov série, v ktorých romantické vzťahy neboli prioritou, podľa Ruperta Humphriesa, senior viceprezidenta spoločnosti Rockstar pre príbeh. Nelson chcel, aby postavy umožňovali hráčom sebavyjadrenie a zároveň si zachovali svoje vlastné osobitné osobnosti a príbehy. Postavy boli napísané tak, aby protagonisti mohli zažiť všetky úrovne večierkov vo Vice City, inšpirovaných hip-hopovou scénou v Miami, od domácich párty a miestnych barov až po luxusné kluby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GTAVI: An exclusive deep dive into the video game of the decade | url = https://www.dazeddigital.com/life-culture/article/70859/1/gta-6-grand-theft-auto-vi-rockstar-exclusive-deep-dive-game-unparalleled-world | vydavateľ = Dazed | dátum vydania = 2026-09-06 | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = en | priezvisko = Dazed}}</ref> Miami a jeho okolie boli pre potreby hry dôkladne preskúmané a v meste pôsobil špecializovaný výskumný tím; Nelson uviedol, že „Florida a Miami majú snáď jednu z najrozmanitejších a najzaujímavejších populácií na svete“. Tím organizoval terénne výskumné výjazdy a stretával sa s „každým, kto je známy alebo vplyvný a kto prijal naše telefonáty“, vrátane príslušníkov orgánov činných v trestnom konaní, promotérov klubov, bývalých zločincov a predajcov zbraní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GTAVI: An exclusive deep dive into the video game of the decade | url = https://www.dazeddigital.com/life-culture/article/70859/1/gta-6-grand-theft-auto-vi-rockstar-exclusive-deep-dive-game-unparalleled-world | vydavateľ = Dazed | dátum vydania = 2026-09-06 | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = en | priezvisko = Dazed}}</ref> Tvorcovia porovnávali svoje príbehy s novinárskymi článkami a knihami, aby „prišli na to, ktoré postavy oživia mesto...“, ako uviedla Jamie-Lee Lloydová, hlavná umelecká riaditeľka pre postavy, „a zároveň ich filtrovali cez jedinečný pohľad série ''GTA''“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GTAVI: An exclusive deep dive into the video game of the decade | url = https://www.dazeddigital.com/life-culture/article/70859/1/gta-6-grand-theft-auto-vi-rockstar-exclusive-deep-dive-game-unparalleled-world | vydavateľ = Dazed | dátum vydania = 2026-09-06 | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = en | priezvisko = Dazed}}</ref> Scenáristi chceli k kultúre mesta pristupovať s otvorenou mysľou a vyhnúť sa cynizmu pri vykresľovaní postáv, pričom namiesto opakovaných klišé vkladali to, čo scenárista Michael Wiafe nazval „pocit objavovania“. Tím si užíval hudbu z Miami, najmä Miami bass a umelcov ako [[Kodak Black]] a [[Sexyy Red]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GTAVI: An exclusive deep dive into the video game of the decade | url = https://www.dazeddigital.com/life-culture/article/70859/1/gta-6-grand-theft-auto-vi-rockstar-exclusive-deep-dive-game-unparalleled-world | vydavateľ = Dazed | dátum vydania = 2026-09-06 | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = en | priezvisko = Dazed}}</ref> Jeden tím v štúdiu Rockstar v [[Los Angeles]] sa venuje predovšetkým práci na NPC a tím zodpovedný za ovládanie vozidiel tvoria aj niektorí pretekári. Vývojári vytvorili ďalšie pracovné postupy a nástroje na rozšírenie počtu NPC, pričom viacero tímov spolupracovalo na tom, aby ich vzhľad, pohyb a interakcie pôsobili živým dojmom. Spoločnosť Rockstar angažovala viac ako 50 pouličných umelcov, aby navrhli nástenné maľby pre hru, vrátane lokácií v hre, ako je Stockyard, inšpirovaný štvrťou [[Wynwood]] v Miami. Stu Petri, viceprezident pre 2D/UI dizajn, chcel „vytvoriť živú, uveriteľnú kultúru“ a zabezpečiť, aby značky v hre slúžili nielen ako jednoduché vtipy, ale aby „odrážali túžby, estetiku a životný štýl“ obyvateľstva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GTAVI: An exclusive deep dive into the video game of the decade | url = https://www.dazeddigital.com/life-culture/article/70859/1/gta-6-grand-theft-auto-vi-rockstar-exclusive-deep-dive-game-unparalleled-world | vydavateľ = Dazed | dátum vydania = 2026-09-06 | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = en | priezvisko = Dazed}}</ref> Spoločnosť Rockstar spolupracovala od roku 2023 s miamskou stylistkou Jillian Carr na návrhu „módneho ekosystému“, ktorý napodobňuje jemné a vyvíjajúce sa módne trendy v Miami. Poznamenala, že „Vice City je postavené na márnivosti“, čo sa odráža v cestovnom ruchu, celebritách a sociálnych médiách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GTAVI: An exclusive deep dive into the video game of the decade | url = https://www.dazeddigital.com/life-culture/article/70859/1/gta-6-grand-theft-auto-vi-rockstar-exclusive-deep-dive-game-unparalleled-world | vydavateľ = Dazed | dátum vydania = 2026-09-06 | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = en | priezvisko = Dazed}}</ref> == Vydanie == Podrobnosti o hre ''Grand Theft Auto VI'' sa objavili v správach od zasvätených zdrojov už niekoľko rokov pred jej oznámením, a skutočnosť, že sa k tomu spoločnosť oficiálne nevyjadrila, vzbudila pozornosť médií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fan Invades German Show, Demanding GTA 6 Be Released | url = https://www.gamespot.com/articles/fan-invades-german-show-demanding-gta-6-be-released/1100-6495767/ | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = en-US}}</ref> Spoločnosť Rockstar 4. februára 2022 potvrdila, že vývoj je „v plnom prúde“. Hra sa stala veľmi očakávanou, za čo získala ocenenia na udeľovaní [[The Game Awards|cien Game Awards]] a [[Golden Joystick Awards]] v rokoch 2024 aj 2025;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Game Awards 2024 Winners: The Full List | url = https://www.ign.com/articles/the-game-awards-2024-winners-the-full-list | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2024-12-13 | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = en | meno = Bo | priezvisko = Moore}}</ref> podvodníci využili toto očakávanie na propagáciu malvéru a podvodov prostredníctvom falošných sľubov o predčasnom prístupe. Jeden mem vyjadroval údiv nad tým, že prekvapivé udalosti sa odohrali „ešte pred ''GTA 6''“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = "We got heel Cena before GTA 6": Even John Cena himself is comparing the 20-year wait for his WWE heel turn to the 12-year wait for the next Grand Theft Auto | url = https://www.gamesradar.com/games/grand-theft-auto/we-got-heel-cena-before-gta-6-even-john-cena-himself-is-comparing-the-20-year-wait-for-his-wwe-heel-turn-to-the-12-year-wait-for-the-next-grand-theft-auto/ | vydavateľ = GamesRadar+ | dátum vydania = 2025-03-03 | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = en}}</ref> Niektorí vydavatelia preložili termíny vydania hier, aby sa vyhli konkurencii; [[Jason Schreier]] z [[Bloomberg News]] to nazval „obrovskou partiou 4D šachu, ktorá sa odohráva v celom odvetví videohier“. Predstavitelia odvetvia dúfali, že hra nastaví nové cenové trendy, a analytici predpovedali rekordné tržby.<ref>https://www.bloomberg.com/news/newsletters/2025-05-09/-grand-theft-auto-vi-delay-is-impacting-every-game-company</ref> Hra by mala vyjsť pre konzoly [[PlayStation 5]] a [[Xbox Series X|Xbox Series X a Series S]], pričom k septembru 2026 nie je naplánované žiadne vydanie pre [[Microsoft Windows|Windows]]. Bývalý producent spoločnosti Rockstar uviedol, že štúdio zvyčajne vyvíja hry najskôr pre konzoly a až potom pre osobné počítače, pretože „vždy je lepšie začať s obmedzeniami a potom sa rozširovať“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 'It's Always Better to Start with Constraints' — Former Rockstar Producer Explains GTA 6's Lack of PC Port on Launch | url = https://www.ign.com/articles/gta-6s-lack-of-a-pc-port-isnt-out-of-greed-according-to-a-former-rockstar-producer | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2026-07-15 | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = en | meno = Cade | priezvisko = Onder}}</ref> V auguste 2026 spoločnosť Rockstar potvrdila, že hra bude pri uvedení na trh bežať na oboch konzolách rýchlosťou 30 [[Frames per second|snímok za sekundu]] (FPS).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grand Theft Auto 6 will run at only 30 FPS on consoles at launch, no performance mode promised — even the souped-up PS5 Pro might not get 60 FPS support | url = https://www.tomshardware.com/video-games/grand-theft-auto-6-will-run-at-only-30-fps-on-consoles-at-launch-no-performance-mode-promised-even-the-souped-up-ps5-pro-might-not-get-60-fps-support | vydavateľ = Tom's Hardware | dátum vydania = 2026-08-29 | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = en | meno = Hassam Nasir No details on resolution | priezvisko = either}}</ref> Prvý [[trailer]] z decembra 2023 odhalil predbežný termín vydania v roku 2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grand Theft Auto 6’s first trailer is here | url = https://www.polygon.com/23981659/gta-6-trailer-watch-rockstar-games-leak/ | vydavateľ = Polygon.com | dátum vydania = 2023-12-04 | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = en | meno = Michael | priezvisko = McWhertor}}</ref> Po správach z marca 2024, že hre hrozí oneskorenie, materská spoločnosť Rockstaru, [[Take-Two Interactive]], uviedla, že termín konca roka 2025 zostáva v platnosti. Zamestnanci mali pochybnosti vzhľadom na množstvo zostávajúcej práce, a v máji 2025 bolo vydanie hry odložené na 26. mája 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GTA 6 Release Date Narrowed to Fall 2025 Amid Questions about Delays | url = https://www.ign.com/articles/grand-theft-auto-6-release-date-take-two-interactive | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2024-05-16 | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = en | meno = Kat | priezvisko = Bailey | meno2 = Taylor | priezvisko2 = Lyles}}</ref> V novembri 2025, týždeň po prepustení 34 zamestnancov, spoločnosť Rockstar odložila vydanie hry na 19. november 2026 z dôvodu dodatočného vylepšovania. Novinári poznamenali, že prepúšťanie nebolo príčinou odkladu, mohlo však ovplyvniť termíny; jeden zo zamestnancov Rockstar North uviedol, že morálka bola „na absolútnom dne“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rockstar North morale is said to be exceptionally low, and not necessarily because of another GTA 6 delay | url = https://www.gamepressure.com/newsroom/rockstar-north-morale-is-said-to-be-exceptionally-low-and-not-nec/z988f3 | vydavateľ = Gamepressure.com | dátum vydania = 2025-11-07 | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = en}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.rockstargames.com/VI Oficiálna stránka] {{eng icon}} [[Kategória:Akčné počítačové hry a videohry]] [[Kategória:Grand Theft Auto]] [[Kategória:Hry pre Xbox]] ag2yypbae3uaiv8e4a807jwutwtqnlo 0 729260 8371033 8367436 2026-09-19T17:38:55Z Luppus 39967 kategória 8371033 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Attic red-figure pelike with Hercules and Busiris (5th cent. B.C.) at the National Archaeological Museum of Athens on 16 May 2018.jpg|náhľad|Červenofigúrové [[peliké]], zobrazuje [[Herakles (mytológia)|Herakla]] zabíjajúceho [[Bousiris (mytológia)|Busirida]] a jeho kňazov, cca 470 pred Kr., Národné archeologické múzeum v Aténach, ev. č. 9683.]] Pod názvom '''manieristi''' (z [[taliančina|tal.]] ''maniera'' – spôsob) sa označujú [[Staroveké Grécko|grécki]] maliari váz, pôsobiaci v [[5. storočie pred Kr.|5. storočí pred Kr.]], ktorých spája ich „manieristický“ maliarsky štýl.<ref name=":230">{{Citácia knihy| autor = | titul = Classical Views | isbn = | miesto = Toronto | vydavateľ = Classical Association of Canada | rok = 1991 | strany = 230}}</ref> Manieristi, atickí maliari [[červenofigúrová keramika|červenofigúrových]] váz, známi svojimi afektovanými (emotívnymi) námetmi, tvorili približne od roku [[480 pred Kr.]] až do konca 5. storočia pred Kr. Charakteristickým znakom manieristov bol ich výrazný zmysel pre dekoratívny dizajn, napríklad pre záhyby odevu pripomínajúce schody. Ich postavy sú vysoké, akoby natiahnuté a majú malé hlavy, zobrazené výjavy sú orámované ornamentmi v [[čiernofigúrová keramika|čiernofigúrovom]] štýle. Typickým znakom týchto malieb je aj to, že si zachovali črty čiernofigurovej vázovej maľby v technike červenofigúrovej. Škála motívov je tu ovplyvnená aj predchádzajúcimi obdobiami. Postavy gestikulujú, akoby používali formu posunkovej reči — ruky často pôsobia strnulo a teatrálne. Nemecký archeológ [[Ernst Pfuhl]] považoval manierizmus za vedomú reakciu na jednoduché, prirodzené formy raného klasického štýlu.<ref name=":6">{{Citácia knihy| autor = Thomas Mannack | titul = The Late Mannerists in Athenian Vase-painting | url = https://archive.org/details/latemanneristsin0000mann | isbn = 978-01-9924-089-0 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2001 | strany = [https://archive.org/details/latemanneristsin0000mann/page/6 6]}}</ref> Manieristi uprednostňovali väčšie vázy, ako napr. [[amfora|amfory]], stĺpikové [[kratér]]y, [[Peliké|pelikai]] alebo [[kalpis|kalpides]], zatiaľ čo [[Stamnos|stamnoi]] boli v ich repertoári veľmi zriedkavé.<ref name=":113">{{Citácia knihy| autor = Matthias Steinhart | titul = Töpferkunst und Meisterzeichnung | isbn = 978-38-0531-896-9 | miesto = München | vydavateľ = P. von Zabern | rok = 1996 | strany = 113}}</ref><ref name=":49">{{Citácia knihy| autor = Andrew J. Clark, Maya Elston, Mary Louise Hart | titul = Understanding Greek Vases | url = https://archive.org/details/understandinggre00clar | isbn = 978-08-9236-599-9 | miesto = Los Angeles | vydavateľ = Getty Publications | rok = 2002 | strany = [https://archive.org/details/understandinggre00clar/page/49 49]}}</ref> Typické manieristické malé hlavy a afektované gestá je možné vidieť napr. na aténskom červenofigúrovom [[peliké]] od [[Maliar Pana|Maliara Pana]], kde je zobrazený [[Herakles (mytológia)|Herakles]] bojujúci s [[Bousiris (mytológia)|Busiridom]] (Národné archeologické múzeum v Aténach, ev. č. 9683).<ref name=":284-285">{{Citácia knihy| autor = Joann Lacey | titul = History of Art and Architecture | isbn = | miesto = Bergland | vydavateľ = Sugar Creek | rok = 2021 | strany = 284-285}}</ref> Podľa [[John Beazley|J. Beazleyho]], boli manieristi umelci, ktorých zjednocujúcim znakom bolo použitie nesúrodej zmesi archaických a klasických prvkov;<ref name=":230"/> červenofigúrové postavy manieristov mu pripomínali maľby [[Antverpy|antverpských]] [[Manierizmus|manieristov]] zo začiatku [[16. storočie|16. storočia]].<ref name=":4">{{Citácia knihy| autor = Thomas Mannack | titul = The Late Mannerists in Athenian Vase-painting | url = https://archive.org/details/latemanneristsin0000mann | isbn = 978-01-9924-089-0 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2001 | strany = [https://archive.org/details/latemanneristsin0000mann/page/4 4]}}</ref> Beazley bol prvý, kto uznal existenciu aténskej manieristickej dielne. Maliara Pana opísal ako vynikajúceho manieristu a [[Leningradský maliar|Lenigradského maliara]], [[Maliar Persea|Maliara Persea]] a [[Maliar Nausikay|Maliara Nausikay]] ako manieristov nižšej kvality. Zakladateľom tejto dielne bol [[Mysón (maliar)|Mysón]], ktorého žiakom bol Maliar Pana. V roku [[1925]] Beazley k lepším pripísal aj Leningradského maliara, [[Maliar Héfaista|Maliara Héfaista]], [[Maliar z Dómu|Maliara z Dómu]] a [[Maliar z Oxfordu 529|Maliara z Oxfordu 529]]. V poslednom vydaní svojich zoznamov ich z chronologických dôvodov rozdelil na ''starších'' (skorších), na ''neskorších'' a na ''najmladších'' manieristov.<ref name=":230"/> Starší manieristi zahŕňajú nielen [[Maliar ošípaných|Maliara ošípaných]], Leningradského maliara, [[Agrigentský maliar|Agrigentského maliara]] a [[Maliar Oinanthé|Maliara Oinanthé]], ale aj veľkú skupinu neurčených manieristov. Neskorší manieristi sa delia na tzv. skupinu N.H. a „ostatných“. Skupina N.H. má svoj názov podľa iniciálok svojich talentovanejších členov, a to Maliara Nausikay a Maliara Héfaista. Medzi neskorších manieristov patria aj [[Maliar z Tarquinie 707]], [[Maliar Oresta]], Maliar z Dómu, Maliar z Oxfordu 529, [[Maliar z Londýna E 488]] a [[Maliar Io (5. stor. pred Kr.)|Maliar Io]]. Za nimi nasledujú približne po roku [[430 pred Kr.]] „najmladší manieristi“, [[Maliar z Atén 1183]] a [[Akademický maliar (maliar váz)|Akademický maliar]] ({{vjz|eng}} „Academy Painter“), ktorý pôsobil do poslednej štvrtiny 5. storočia pred Kr.<ref name=":1">{{Citácia knihy| autor = Thomas Mannack | titul = The Late Mannerists in Athenian Vase-painting | url = https://archive.org/details/latemanneristsin0000mann | isbn = 978-01-9924-089-0 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2001 | strany = [https://archive.org/details/latemanneristsin0000mann/page/1 1]}}</ref><ref name=":40">{{Citácia knihy| autor = Thomas Bertram Lonsdale Webster | titul = Potter and Patron in Classical Athens | url = https://archive.org/details/potterpatronincl0000webs | isbn = 978-04-1675-630-2 | miesto = London | vydavateľ = Methuen | rok = 1972 | strany = [https://archive.org/details/potterpatronincl0000webs/page/40 40]}}</ref><ref name=":230"/> == Referencie == {{Referencie}} {{Portál|Umenie|Umelecký}} [[Kategória:Umenie v starovekom Grécku]] [[Kategória:Keramika]] oebo8sn6yje5m53gm70x81lacba8tql 14 736837 8370936 8092719 2026-09-19T14:44:11Z Spider 001757 142600 automatická kategorizácia pomocou šablóny {{Kategória ročníka}} 8370936 wikitext text/x-wiki {{Kategória ročníka}} our1wsohkn99640lp26awqfno1gwbmq 0 742270 8371137 8141670 2026-09-19T22:23:23Z Fillos X. 212061 8371137 wikitext text/x-wiki {| class="infobox" |- ! colspan="2" | '''Majer''' |- | '''Typ''' | Poľnohospodársky veľkostatok (hospodársky dvor) |- | '''Obdobie''' | [[Stredovek]] – [[20. storočie]] |- | '''Oblasť''' | [[Stredná Európa]] |- | '''Pôvod''' | [[Uhorsko]] |- | '''Funkcia''' | [[Poľnohospodárska výroba]] |} '''Majer''' je historický pojem označujúci '''poľnohospodársky veľkostatok alebo hospodársky dvor''', ktorý sa nachádzal spravidla mimo zastavaného územia obce. Bol typický pre územie strednej Európy, najmä dnešného Slovenska, Maďarska a Rakúska, a slúžil ako základná produkčná jednotka veľkostatkárskeho hospodárstva. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Krátky|meno=Ján|názov=Slovník slovenského jazyka|vydavateľ=Veda|miesto=Bratislava|rok=2003|isbn=80-224-0750-X}}</ref> == Definícia == V užšom význame označuje majer hospodársku jednotku pozostávajúcu z obytných, hospodárskych a výrobných objektov, ktorá bola zameraná na poľnohospodársku produkciu pre potreby šľachty, cirkvi alebo štátu. Na rozdiel od kaštieľa neplnil reprezentatívnu funkciu, ale výlučne hospodársku.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Figeľ|meno=Jozef|názov=Dejiny poľnohospodárstva na Slovensku|vydavateľ=SPU|miesto=Nitra|rok=2008|}}</ref> == Etymológia == Slovo „majer“ pochádza z nemeckého výrazu Meierhof, ktorý označoval hospodársky dvor spravovaný správcom (meierom). Tento pojem sa postupne rozšíril do jazykov strednej Európy, vrátane slovenčiny, najmä v oblastiach s výrazným nemeckým a uhorským vplyvom.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Krátky|meno=Ján|názov=Slovník slovenského jazyka|vydavateľ=Veda|rok=2003}}</ref> == Charakteristika == Majer tvoril samostatný hospodársky areál, pozostávajúci z obytných a hospodárskych budov. Súčasťou majerov boli najmä: * maštale a chlievy, * stodoly a sýpky, * hospodárske dvory, * obytné objekty pre správcu a pracovnú silu. Hospodárenie bolo zamerané na rastlinnú výrobu, chov hospodárskych zvierat alebo kombináciu oboch foriem.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Figeľ|meno=Jozef|názov=Dejiny poľnohospodárstva na Slovensku|rok=2008}}</ref> == Historický vývoj == Majere sa začali formovať už v stredoveku, výraznejšie sa však rozšírili v 18. a 19. storočí v období rozvoja veľkostatkárskeho hospodárstva. Patrili šľachtickým rodom, cirkevným inštitúciám alebo veľkým statkárom a slúžili na efektívne využívanie rozsiahlych pozemkov. Po vzniku Československa v roku 1918 a po pozemkovej reforme došlo k postupnému úpadku niektorých majerov. Po roku 1948 boli majere znárodnené a začlenené do systému jednotných roľníckych družstiev alebo štátnych majetkov, čím stratili svoju pôvodnú organizačnú funkciu. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Figeľ|meno=Jozef|názov=Dejiny poľnohospodárstva na Slovensku|rok=2008}}</ref> == Majer v strednej Európe == Majere boli rozšírené najmä na území dnešného Slovenska, Maďarska, Rakúska a Česka. V jednotlivých regiónoch sa ich architektonická podoba a hospodárska organizácia líšili v závislosti od miestnych podmienok a vlastníckych vzťahov. V súčasnosti sú niektoré bývalé majere pamiatkovo chránené alebo adaptované na nové využitie, napríklad v oblasti cestovného ruchu alebo agroturistiky.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Holec|meno=Roman|názov=Veľkostatky v Uhorsku|rok=2010}}</ref> == Súčasnosť == V súčasnosti sa mnohé majere nezachovali alebo stratili pôvodnú funkciu. Časť objektov bola asanovaná, prestavaná alebo integrovaná do moderných poľnohospodárskych areálov, iné sa premenili na obytné alebo rekreačné objekty. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Figeľ|meno=Jozef|názov=Dejiny poľnohospodárstva na Slovensku|rok=2008}}</ref> == Terminologické súvislosti == V historickom kontexte je pojem ''majer'' príbuzný pojmom ''veľkostatok'', ''domínium'' alebo ''latifundium''. Odlišuje sa od menších roľníckych usadlostí najmä rozsahom hospodárstva a organizáciou výroby. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Krátky|meno=Ján|názov=Slovník slovenského jazyka|vydavateľ=Veda|miesto=Bratislava|rok=2003|isbn=80-224-0750-X}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Statok]] * [[Jednotné roľnícke družstvo]] * [[Kopanica]] [[Kategória:Poľnohospodárstvo]] fja4oha85qpgykc0vtvslha1re9pr3c 0 742282 8371136 8141260 2026-09-19T22:21:51Z Fillos X. 212061 8371136 wikitext text/x-wiki {{Geobox| Range <!-- *** Name section *** --> | name = Myjavské kopanice | native_name = | other_name = | category = [[Región|kultúrno‑historický región]] <!-- *** Country etc. *** --> | country = [[Slovensko]] | region = [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] | district = [[Myjava (okres)|Myjava]] <!-- *** Orography *** --> | parent_type = Nadradená jednotka | parent = [[Myjavská pahorkatina]] | border_type = Susedné jednotky | border = [[Biele Karpaty]]<br/>[[Považské podolie]]<br/>[[Záhorie]] | part_type = Podradené jednotky | part = [[Stará Turá]] | orogeny = [[Alpínske vrásnenie]] <!-- *** Geography *** --> | area = 320 | lat_d = 48.73 | long_d = 17.38 <!-- *** Free fields *** --> | highest = [[Vrch Vápenná]] | highest_elevation = 598 | lowest = údolná časť Myjavského podolia | lowest_elevation = 220 | woods = zmiešané lesy a pasienky <!-- *** Map section *** --> | map = Vnější Západní Karpaty, c3.svg | map_caption = Poloha Myjavských kopaníc na Slovensku | commons = Myjavské kopanice }} '''Myjavské kopanice''' sú geografický a kultúrno‑historický región na západnom Slovensku v okolí mesta [[Myjava]]. Charakterizuje ho typické rozptýlené osídlenie kopaníc – samostatných usadlostí v kopcovitom teréne, bohaté ľudové tradície a kulinárske zvyky spojené s ovocinárstvom a vidieckym životom. Región sa nachádza na [[Myjavská pahorkatina]] medzi [[Záhorie]], [[Považie]] a [[Biele Karpaty]].<ref>{{cite web|url=https://www.sozo.sk/wp/pressf/myjava/|title=Myjava – kopaničiarsky región|website=sozo.sk|access-date=2025‑12‑}})</ref> <ref>{{cite web|url=https://www.trencinregion.sk/en/29685/myjava-region|title=Myjava Region|website=Trenčín región|access-date=2025‑12‑}}</ref> Najvyšším vrchom je [[Vrch Vápenná]] ({{mnm|598}} m). Región sa nachádza v [[Trenčiansky kraj|Trenčianskom kraji]] okrese [[Myjava]] a je súčasťou [[Myjavská pahorkatina|Myjavskej pahorkatiny]]. == Poloha == Myjavské kopanice sa rozprestierajú v okolí okresu [[Myjava]] a blízkych obcí ako [[Stará Turá]] a [[Brezová pod Bradlom]] v západnom Slovensku. Región patrí do geomorfologickej oblasti Myjavskej pahorkatiny, ktorá je ohraničená Záhorskou nížinou a Považským podolím na západe, Malými a Bielymi Karpatmi na juhovýchode a severovýchode.<ref>{{cite web|url=https://www.trencinregion.sk/en/29685/myjava-region|title=Myjava Region|website=Trenčín región|access-date=2025‑12‑}}</ref> == História == Osídlenie Myjavských kopaníc je staré; oblasť bola kolonizovaná v rôznych vlnách od stredoveku. Intenzívna kolonizácia kopcovitých oblastí prebehla najmä v 16. a 17. storočí, súvisela s valašskou kolonizáciou, čo viedlo k vzniku typického rozptýleného spôsobu osídlenia s izolovanými gazdovstvami.<ref>{{cite web|url=https://www.sozo.sk/wp/pressf/myjava/|title=Myjava – kopaničiarsky región|website=sozo.sk||access-date=2025‑12‑}}</ref> == Kultúra == === Folklór a tradície === Región je známy bohatými folklórnymi tradíciami, hudbou a tancom. Každoročne sa tu koná viaceré kultúrne podujatia, medzi najvýznamnejšie patrí Medzinárodný folklórny festival v [[Myjava|Myjave]], ktorý sa koná v júni a priťahuje folklórne súbory z domova aj zo zahraničia.<ref>{{cite web|url=https://www.sozo.sk/wp/pressf/myjava/|title=Myjava – kopaničiarsky región|website=sozo.sk|access-date=2025‑12‑}}</ref> === Ľudová architektúra === Typické pre kopanice sú tradičné drevené usadlosti a vidiecke stavby s rozptýleným usporiadaním, ktoré odrážajú historický spôsob života a hospodárstva obyvateľov regiónu.<ref>{{cite web|url=https://www.trencinregion.sk/en/29685/myjava-region|title=Myjava Region|website=Trenčín región|access-date=2025‑12‑}}</ref> == Pamiatky == * Mohyla Milana Rastislava Štefánika (Bradlo) – monument venovaný generálovi Štefánikovi s výhľadmi na kopaničiarsku krajinu.<ref>{{cite web|url=https://www.trencinregion.sk/en/29685/myjava-region|title=Myjava Region|website=Trenčín región|access-date=2025-12-30}}</ref> * Hrad Branč – zrúcanina gotického hradu nad obcou Podbranč.<ref>{{cite web|url=https://dobrodruh.sk/clanok/tip-na-vylet-carovne-myjavske-kopanice|title=Tip na výlet: Carovné Myjavské kopanice|website=dobrodruh.sk|access-date=2025-12-30}}</ref> * Gazdovský dvor Myjava – expozícia tradičných kopaničiarskych usadlostí.<ref>{{cite web|url=https://www.trencinregion.sk/en/29685/myjava-region|title=Myjava Region|website=Trenčín región|access-date=2025-12-30}}</ref> * Nyaryiovský kaštieľ (Sobotište) – historická kultúrna pamiatka.<ref>{{cite web|url=https://dobrodruh.sk/clanok/tip-na-vylet-carovne-myjavske-kopanice|title=Tip na výlet: Carovné Myjavské kopanice|website=dobrodruh.sk|access-date=2025-12-30}}</ref> * Rozhľadňa Hrajky – vyhliadková veža s panoramatickými výhľadmi.<ref>{{cite web|url=https://www.planetslovakia.sk/turistika/283-rozhladna-hrajky|title=Rozhľadňa Hrajky|website=planetslovakia.sk|access-date=2025-12-30}}</ref> * Družstevné múzeum Samuela Jurkoviča (Sobotište) – expozícia histórie družstevníctva a remesiel.<ref>{{cite web|url=https://dobrodruh.sk/clanok/tip-na-vylet-carovne-myjavske-kopanice|title=Tip na výlet: Carovné Myjavské kopanice|website=dobrodruh.sk|access-date=2025-12-30}}</ref> == Prírodné krásy == * Typická kopaničiarska krajina – rozptýlené usadlosti, polia a lesy.<ref>{{cite web|url=https://kopanice.sk/|title=Kopanice.sk – región|website=kopanice.sk|access-date=2025-12-30}}</ref> * Vyhliadkové vrchy a pahorky, menšie doliny a pasienky.<ref>{{cite web|url=https://www.kamnabajk.sk/cyklotrasy-myjava-kopanice/|title=Cyklotrasy Myjavské kopanice|website=kamnabajk.sk|access-date=2025-12-30}}</ref> * Vodné plochy ako nádrž Dubník.<ref>{{cite web|url=https://domolenky.sk/2020/11/18/myjavske-kopanice-najkrajsi-region/|title=Myjavské kopanice – najkrajší región|website=domolenky.sk|access-date=2025-12-30}}</ref> == Životné prostredie a príroda== Región ponúka atraktívne prírodné prostredie, ktoré je vhodné pre pešiu turistiku, cykloturistiku a agroturistiku. Územie je charakteristické kopcovitým terénom, pasienkami, lesmi a malými vodnými plochami, ktoré tvoria hodnotu pre rekreáciu a oddych.<ref>{{cite web|url=https://www.catravelpoint.sk/slovensko/povazie/stredne-povazie/myjavske-kopanice|title=Myjavské kopanice: kraj tradícií a malebných kopcov|website=CATravelPoint.sk|access-date=2025‑12‑}}</ref> == Turizmus == Región je vyhľadávaný turistami, ktorí navštívia obce ako [[Myjava]], [[Stará Turá]] a [[Brezová pod Bradlom]]. Turistické možnosti zahŕňajú pešiu turistiku, cyklotrasy, agroturistiku, tradičné jarmoky a ochutnávky lokálnych produktov, ako sú ovocné pálenky a domáce výrobky.<ref>{{cite web|url=https://www.catravelpoint.sk/slovensko/povazie/stredne-povazie/myjavske-kopanice|title=Myjavské kopanice: kraj tradícií a malebných kopcov|website=CATravelPoint.sk|access-date=2025‑12‑}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Myjava]] * [[Myjavská pahorkatina]] * [[Biele Karpaty]] * [[Záhorie]] * [[Kopanica]] == Externé odkazy == * [https://kopanice.sk/ Oficiálny portál regiónu kopaníc] * [https://www.catravelpoint.sk/slovensko/povazie/stredne-povazie/myjavske-kopanice Myjavské kopanice – cestovný sprievodca] [[Kategória:Geografia Slovenska]] fa0zpenpfvckcsjbsg3rgv4bern3494 0 743046 8371156 8295791 2026-09-20T01:35:54Z Dobrovolnylucifer 186936 /* Kariéra */ 8371156 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista|Meno=Juuse Saros|Štátna príslušnosť=Fínsko|Portrét=Juuse Saros.png|Dátum narodenia={{dnv|1995|4|19}}|Miesto narodenia=[[Forssa]], [[Fínsko]]|Pozícia=brankár|Lapačka=ľavá ruka|Výška=179|Váha=81|Draft=4. kolo, 99. celkovo, 2013{{break}} [[Nashville Predators]]|Rok1=2012|Rok2=súčasnosť|Bývalé tímy=''[[AHL]]''{{break}} [[Milwaukee Admirals]] (2015-2018){{break}}{{break}} ''[[Liiga]]''{{break}} [[HPK Hämeenlinna]] (2012-2015)|Popis=|Tím=[[Nashville Predators]] ([[NHL]])}} {{Olympijský bronz}} '''Juuse Saros''' (* [[19. apríl]] [[1995]], [[Forssa]], [[Fínsko]]) je fínsky profesionálny hokejový brankár, ktorý pôsobí v tíme [[Nashville Predators]] v [[National Hockey League]]. Má zlatú medailu z [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|Majstrovstiev sveta do 20 rokov]] (2014), dve strieborné medaily zo seniorských [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|Majstrovstiev sveta]] (2014, 2016) a bronzovú medailu z [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|Majstrovstiev sveta do 18 rokov]] (2013). V roku 2022 bol nominvaný na [[Vezina Trophy]] pre najlepšieho brankára [[NHL]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Juuse Saros - Stats, Contract, Salary & More | url = https://www.eliteprospects.com/player/50744/juuse-saros | vydavateľ = www.eliteprospects.com | dátum prístupu = 2026-01-13}}</ref> == Kariéra == Saros hokejovo vyrastal v juniorke klubu [[HPK Hämeenlinna]]. V ich seniorskom tíme pôsobil od roku 2012 do roku 2015. Tu v roku 2014 získal ocenenie pre najlepšieho nováčika najvyšeej fínskej súťaže [[Liiga]] a v roku 2015 získal s HPK striebornú ligovú medailu. Výrazná bola aj jeho kariéra v reprezentačnom aj ligovom juniorskom hokeji, keď bol niekoľkokrát vyhlásený za najlepšieho brankára juniorskej [[Liiga|Liigy]], s juniorskými reprezentáciami získal zlato a bronz na MS do 20 a do 18 rokov, kde bol vyhlásený za najlepšieho brankára turnajov. Do [[NHL]] bol draftovaný v roku 2013 v 4. kole (celkovo ako 99.) tímom [[Nashville Predators]]. V rokoch 2015-2017 pôsobil v [[American Hockey League]] v tíme [[Milwaukee Admirals]]. Bol vyhlásený do All-Rookie tímu a v druhej sezóne si zahral v All-Star Game. V roku 2014 a 2016 reprezentoval [[Fínsko]] na seniorských [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|Majstrovstvách sveta]], kde získal dve strieborné medaily. V [[NHL]] debutoval 28. novembra 2015 proti [[Buffalo Sabres|Buffalu Sabres]]. Predators zápas prehrali 1:4 a Saros chytil 20 striel z 23. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Juuse Saros | url = https://hockeygoalies.org/bio/saros.html | vydavateľ = hockeygoalies.org | dátum prístupu = 2026-01-13}}</ref> Od sezóny 2016/2017 pôsobil ako náhradník fínskeho veterána [[Pekka Rinne|Pekku Rinneho]] a postupne si budoval reputáciu budúcej jednotky tímu. Svojou hrou si vyslúžil menovanie do All-Rookie tímu NHL. V ročníku 2019/2020 pozíciu prvého brankára definitívne prebral a Rinne sa stal jeho náhradníkom. V roku 2021 Rinne ukončil kariéru a Saros podpísal novú štvorročnú zmluvu v priemernej ročnej hodnote 5 miliónov amerických dolárov a získal ešte väčšiu porciu zápasov. Odvtedy je stabilnou "jednotkou" Nashvillu. Do roku 2033 má platnú zmluvu v ročnej hodnote 7,74 milióna amerických dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Juuse Saros Contract, Cap Hit, Salary and Stats {{!}} Puckpedia | url = https://puckpedia.com/player/juuse-saros | vydavateľ = puckpedia.com | dátum prístupu = 2026-01-13}}</ref> S Nashvillom sa Saros do Play-Off prebojoval šesťkrát, nikdy však neprešiel cez 1. kolo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Season-by-Season Records {{!}} NSH Records | url = https://records.nhl.com/nsh/overview/season-by-season-record | vydavateľ = records.nhl.com | dátum prístupu = 2026-01-13}}</ref> V roku 2022 bol nominovaný na [[Vezina Trophy]] a v rokoch 2018 a 2023 sa zúčastnil All-Star Game. Za Predators k 13.1.2026 odchytal 443 zápasov, z ktorých 219 vyhral, 165 prehral a 41 prehral v nadstavovanom čase, zaznamenal 91,3% úspešnosť zákrokov, 2,70 priemer inkasovaných gólov na zápas a 27 čistých kont. V Play-Off za Predators odchytal 23 zápasov, 5 vyhral, 11, prehral, udržal 91,1% úspešnosť zárkokov a 2,45 priemer inkasovaného gólu na zápas. == Reprezentačná kariéra == Juuse Saros získal s výberom [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínska]] bronzovú medailu na [[Zimné olympijské hry 2026|Zimných olympijských hrách 2026]]. Fínsko reprezentoval aj na [[Turnaj štyroch krajín 2025|Turnaji štyroch krajín 2025]] a štyroch turnajoch [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|Majstrovstiev sveta]] (2014, 2015, 2016 a 2025), kde získal dve striebra. Na juniorskej úrovni reprezentoval Fínsko na dvoch [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|Majstrovstvách sveta do 20 rokov]] (2014, 2015), kde získal zlatú medailu a na dvoch [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|Majstrovstvách sveta do 18 rokov]], kde získal bronzovú medailu a bol vyhlásený za najlepšieho brankára turnaju. == Štatistiky v NHL == {| class="wikitable" |+Základná časť !Sezóna !Klub !Z !V-P-PP !GAA !SV% !SO |- |15-16 |[[Nashville Predators]] |1 |0-1-0 |3.10 |'''.870''' |0 |- |16-17 |Nashville Predators |21 |10-8-3 |2.35 |'''.923''' |1 |- |17-18 |Nashville Predators |26 |11-5-7 |2.45 |'''.925''' |3 |- |18-19 |Nashville Predators |31 |17-10-2 |2.62 |'''.915''' |3 |- |19-20 |Nashville Predators |40 |17-12-4 |2.70 |'''.914''' |4 |- |20-21 |Nashville Predators |36 |21-11-1 |2.28 |'''.927''' |3 |- |21-22 |Nashville Predators |67 |38-25-3 |2.64 |'''.918''' |4 |- |22-23 |Nashville Predators |64 |33-23-7 |2.69 |'''.919''' |2 |- |23-24 |Nashville Predators |64 |35-24-5 |2.86 |'''.906''' |3 |- |24-25 |Nashville Predators |58 |20-31-6 |2.98 |'''.896''' |4 |- |25-26 |Nashville Predators |59 |28-22-8 |3.16 |'''.894''' |0 |} {| class="wikitable" !Sezóna !Klub !Z !V-P-PP !GAA !SV% !SO |- |16-17 |[[Nashville Predators]] |2 | - |3.18 |'''.824''' |0 |- |17-18 |Nashville Predators |4 | - |1.06 |'''.952''' |0 |- |18-19 |Nashville Predators |1 | - |1.33 |'''.952''' |0 |- |19-20 |Nashville Predators |4 |1-3-0 |3.22 |'''.895''' |0 |- |20-21 |Nashville Predators |6 |2-4-0 |2.78 |'''.921''' |0 |- |23-24 |Nashville Predators |6 |2-4-0 |2.02 |'''.900''' |0 |} == História zmlúv v NHL == {| class="wikitable" !Klub !Rok začiatku !Rok konca !CAP HIT* !Typ zmluvy** |- |[[Nashville Predators]] |2015 |2018 |925 000 $ |dvojcestná, nováčikovská |- |Nashville Predators |2018 |2021 |1 500 000 $ |jednocestná |- |Nashville Predators |2021 |2025 |5 000 000 $ |jednocestná |- |Nashville Predators |2025 |2033 |7 740 000 $ |jednocestná |} == Rekordy* == * 2. miesto v počte odchytaných zápasov v [[Nashville Predators]] (443)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nashville Predators ‑ Goalies All‑Time NHL Leaders | url = https://www.quanthockey.com/nhl/teams/nashville-predators-goalies-career-nhl-stats.html | vydavateľ = QuantHockey | dátum prístupu = 2026-01-13 | jazyk = en}}</ref> * 2. miesto v počte výhier v Nashville Predators (219) * 2. miesto v počte zákrokov v Nashville Predators (12 001) * 6. miesto v počte odchytaných zápasov v [[NHL]] medzi fínskymi brankármi (443)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Finnish NHL Goalies ‑ All-Time Stats | url = https://www.quanthockey.com/nhl/nationality/finnish-nhl-goalies-career-stats.html | vydavateľ = QuantHockey | dátum prístupu = 2026-01-13 | jazyk = en}}</ref> * 6. miesto v počte výhier v NHL medzi fínskymi brankármi (219) * 5. miesto v počte zákrokov v NHL medzi fínskymi brankármi (12 001) <nowiki>*</nowiki>= dáta k 13.1.2026 == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{DEFAULTSORT:Saros, Juuse}} [[Kategória:Fínski hokejisti]] [[Kategória:Fínski hokejoví brankári]] [[Kategória:Fínski olympionici]] [[Kategória:Brankári Nashville Predators]] [[Kategória:Hráči Milwaukee Admirals]] [[Kategória:Hráči HPK Hämeenlinna]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Nashville Predators]] [[Kategória:Fínski bronzoví olympijskí medailisti]] [[Kategória:Olympijskí medailisti v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2014]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2015]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2016]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2025]] [[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 2026]] [[Kategória:Medailisti na Zimných olympijských hrách 2026]] p8jhuyr2r3yka2lvrdh3oq1witdbwxk 0 745863 8371151 8263535 2026-09-20T01:12:36Z Dobrovolnylucifer 186936 /* Kariéra */ 8371151 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista|Meno=Alex Nedeljkovic|Štátna príslušnosť=USA|Portrét=Alex Nedeljkovic (48038957413).jpg|Dátum narodenia={{dnv|1996|1|7}}|Miesto narodenia=[[Parma (Ohio)|Parma]], [[Ohio]], [[USA]]|Pozícia=brankár|Lapačka=ľavá ruka|Výška=183|Váha=92|Draft=2. kolo, 37. celkovo, 2014{{break}}[[Carolina Hurricanes]]|Rok1=2014|Rok2=súčasnosť|Bývalé tímy=''[[NHL]]''{{break}}[[Carolina Hurricanes]] (2016-2021){{break}}[[Detroit Red Wings]] (2021-2023){{break}}[[Pittsburgh Penguins]] (2023-2025){{break}} ''[[AHL]]''{{break}}[[Charlotte Checkers]] (2016-2020){{break}}[[Grand Rapids Griffins]] (2022-2023){{break}} [[Wilkes-Barre/Scranton Penguins]] (2023-2025){{break}}{{break}} ''[[ECHL]]''{{break}}[[Florida Everblades]] (2014-2015, 2016-2017) |Popis=|Tím=[[San Jose Sharks]] ([[NHL]])|Celé meno=Alexander Nedeljkovic}} '''Alexander''' „'''Alex'''“ '''Nedeljkovic''' (* [[7. január]] [[1996]], [[Parma (Ohio)|Parma]], [[Ohio]], [[Spojené štáty|USA]]) je americký profesionálny [[hokej]]ový brankár, ktorý aktuálne pôsobí v tíme [[San Jose Sharks]] v [[National Hockey League]]. V roku 2021 bol nominovaný na [[Calder Memorial Trophy]] pre najlepšieho nováčika NHL a v roku 2019 ocenenie pre najlepšieho brankára [[American Hockey League]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alex Nedeljkovic - Stats, Contract, Salary & More | url = https://www.eliteprospects.com/player/135425/alex-nedeljkovic | vydavateľ = www.eliteprospects.com | dátum prístupu = 2026-03-07}}</ref> == Kariéra == Alex Nedeljkovic patril vo svojej juniorskej kariére k najvýraznejším americkým brankárskym prospektom. Pôsobil v kanadskej [[Ontario Hockey League]] a bol aj v americkom národnom tíme do 18 rokov. V OHL patril k najvýraznejším prospektom, keď v roku 2014 bol vyhlásený za najlepšieho brankára ligy a dvakrát bol menovaný do prvého All-Star tímu a dvakrát do tretieho. [[Spojené štáty]] reprezentoval na jedných [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|Majstrovstvách sveta hráčov do 18 rokov]] (2014), kde získal zlatú medailu a na dvoch [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|Majstrovstvách sveta hráčov do 20 rokov]] (2015, 2016), kde získal bronzovú medailu. Do [[NHL]] bol draftovaný v roku 2014 klubom [[Carolina Hurricanes]], ktorí si ho vybrali v 2. kole (celkovo ako 37.). Šance v prvom tíme Hurricanes dostával sporadicky v rokoch 2016-2020, no vždy len na pár zápasov. Debutoval 17. januára 2017 proti [[Columbus Blue Jackets]], keď pri zranení striedal [[Cam Ward|Cama Warda]] a zastavil všetkých 17 striel. Hurricanes vyhrali 4:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alex Nedeljkovic | url = https://hockeygoalies.org/bio/nedeljkovic.html | vydavateľ = hockeygoalies.org | dátum prístupu = 2026-03-07}}</ref> Prevažnú časť tohto obdobia však trávil v [[AHL]], kde nastupoval za tím [[Charlotte Checkers]]. V roku 2019 bol dokonca vyhlýsený za najlepšieho brankára súťažw (''Baz Bastien Memorial Award''). [[Súbor:Alex Nedeljkovic 1.jpg|vľavo|náhľad|Nedeljkovic na striedačke]] Miesto v NHL si upevnil v prelomovej sezóne 2020/2021, keď v ročníku skrátenom pandémiou [[COVID-19]] nastupoval pri zranení vtedajšej jednotky Hurricanes - [[Petr Mrázek (hokejista)|Petra Mrázka]]. Spolu s [[James Reimer|Jamesom Reimerom]] vytvorili náhradný tandem. Nedeljkovic zažiaril, keď v 23 zápasoch udržal až 93,2% úspešnosť zákrokov. Na základe excelentných výkonov bol menovaný do [[NHL All-Rookie tím|NHL All-Rookie tímu]] a nominovaný na [[Calder Memorial Trophy]]. S príchodom skúseného [[Frederik Andersen|Frederika Andersena]] do organizácie Caroliny však Nedeljkovic, ktorý bol v tom čase vnímaný ako jednotka NHL-tímu, bol vymenený do [[Detroit Red Wings|Detroitu Red Wings]] za brankára [[Jonathan Bernier|Jonathana Berniera]] a výber v 3. kole draftu. S Detroitom vzápätí podpísal dvojročný kontrakt. Nedeljkovic v Detroite nenadviazal na výkony z Caroliny a výkonnostne sa prepadol. Po slabšej sezón 2021/2022, ktorú ale odchytal ako prvý brankár tímu, bol v ročníku 2022/2023 na základe nedostatočných výkonov umiestnený na waiver listinu a následne do klubu [[Grand Rapids Griffins]] v AHL. Ako neobmedzený voľný hráč v lete 2023 podpísal jednoročnú zmluvu s [[Pittsburgh Penguins|Pittsburghom Penguins]]. V Pittsburghu pôsobil ako náhradník [[Tristan Jarry|Tristana Jarryho]], ale jeho výkony sa nestabilizovali. V roku 2024 reprezentoval [[Spojené štáty]] na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|Majstrovstvách sveta]]. Penguins opustil v lete 2025, keď bol za výber v 3. kole draftu vymenený do [[San Jose Sharks]]. V San Jose vytvoril tandem s mladým ruským brankárom [[Jaroslav Askarov|Jaroslavom Askarovom]]. Hoci sa jeho osobné čísla nevylepšili, klub sa v tomto období posunul zo spodku tabuľky a začal bojovať o účasť v Play-Off. Po neúspešných tímových pôsobeniach v Detroite a Pittsburghu, Nedeljkovic v San Jose našiel čiastočný tímový úspech. 7. marca 2026 podpísal so Sharks nový dvojročný kontrakt v hodnote 3 miliónov amerických dolárov ročne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pozitívna novinka pre fanúšikov Sharks. Klub predĺžil spoluprácu s oporou | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/pozitivna-novinka-pre-fanusikov-sharks-klub-pred%C4%BAzil-spolupracu-s-oporou-2026030616440382891 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2026-03-06 | dátum prístupu = 2026-03-07 | priezvisko = }}</ref> == Štatistiky v NHL == {| class="wikitable" |+Základná časť !Sezóna !Klub !Z !V-P-PP !GAA !SV% !SO |- |16-17 |[[Carolina Hurricanes]] |1 |0-0-0 |0.00 |1.000 |0 |- |18-19 |Carolina Hurricanes |1 |1-0-0 |2.00 |.923 |0 |- |19-20 |Carolina Hurricanes |4 |1-2-1 |3.05 |.887 |0 |- |20-21 |Carolina Hurricanes |23 |15-5-3 |1.90 |.932 |3 |- |21-22 |[[Detroit Red Wings]] |59 |20-24-9 |3.31 |.901 |4 |- |22-23 |Detroit Red Wings |15 |5-7-2 |3.53 |.895 |0 |- |23-24 |[[Pittsburgh Penguins]] |38 |18-7-7 |2.97 |.902 |1 |- |24-25 |Pittsburgh Penguins |38 |14-15-5 |3.12 |.894 |1 |- |25-26 |[[San Jose Sharks]] |40 |18-14-4 |2.87 |.896 |0 |} {| class="wikitable" |+Play-Off !Sezóna !Klub !Z !V-P-PP !GAA !SV% !SO |- |20-21 |[[Carolina Hurricanes]] |9 |4-5-0 |2.17 |.920 |1 |} == História zmlúv v NHL<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alex Nedeljkovic Contract, Cap Hit, Salary and Stats {{!}} Puckpedia | url = https://puckpedia.com/player/alex-nedeljkovic | vydavateľ = puckpedia.com | dátum prístupu = 2026-03-07}}</ref> == {| class="wikitable" !Tím !Rok začiatku !Rok konca !CAP HIT* !Typ zmluvy** |- |[[Carolina Hurricanes]] |2016 |2019 |812 000 $ |dvojcestná, nováčikovská |- |Carolina Hurricanes |2019 |2021 |738 000 $ |dvojcestná |- |[[Detroit Red Wings]] |2021 |2023 |3 000 000 $ |jednocestná |- |[[Pittsburgh Penguins]] |2023 |2024 |1 500 000 $ |jednocestná |- |Pittsburgh Peguins |2024 |2026 |2 500 000 $ |jednocestná |- |[[San Jose Sharks]] |2026 |2028 |3 000 000 $ |jednocestná |} <nowiki>*</nowiki>ročná výška platu zarátaná do platového stropu na úrovni NHL <nowiki>**</nowiki>jednocestná = bez možnosti preradiť do nižšej ligy, dvojcestná = s možnosťou preradiť do nižšej ligy == Prehľad výmen == {| class="wikitable" !Dátum !Odkiaľ !S kým / S čím !Kam !Za koho / Za čo |- |28.6.2019 |[[Carolina Hurricanes]] | - |[[Detroit Red Wings]] |[[Jonathan Bernier]], 3. kolo draftu 2021 (''Aidan Hreschuk'') |- |1.7.2025 |[[Pittsburgh Penguins]] | - |[[San Jose Sharks]] |3. kolo draftu 2028 |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{DEFAULTSORT:Nedeljkovic, Alexander}} [[Kategória:Hokejisti USA]] [[Kategória:Hokejoví brankári USA]] [[Kategória:Brankári Carolina Hurricanes]] [[Kategória:Brankári Pittsburgh Penguins]] [[Kategória:Brankári Detroit Red Wings]] [[Kategória:Brankári San Jose Sharks]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Carolina Hurricanes]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2024]] [[Kategória:Osobnosti USA srbského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Ohia]] omihm5lc6e94ula9efdgy1395br71gq 2 747196 8371197 8362796 2026-09-20T09:21:10Z Tom78*w 290507 ťaháky 8371197 wikitext text/x-wiki <center><big><big>---> '''''[[Redaktor:Tom78]]''''' <</big></big></center> <center><small>[[cz:Wikipedista:Tom778]]</small></center> === Ťaháky === <center><big><u>'''''[[Redaktor:Tom78#Ťaháky|Ťaháky]]'''''</u></big></center> *<center>'''''ďalšie:'''''</center> * [[Wikipédia:Zoznam jazykov Wikipédie]] === <big>Festivaly kresťanské </big>=== {|class="wikitable sortable" |- ! Názov ! class="unsortable" | ! Miesto ! class="unsortable" | ! Dátum konania ! Denominácia ! class="unsortable"| Externý odkaz |- |align="center"| '''[[Adonai Fest]]''' | |align="center"| [[Košice]] | |align="center"| {{Dátum sort|-|dmrg|a}} | |align="center"| [-] |- |align="center"| '''[[Augfest]]''' | |align="center"| [[Košice]] | |align="center"| [[8|28. - 30. 8. 2026]] | katolícky a kresťanský |align="center"| [https://www.facebook.com/augfest2024 FB] . [https://www.augfest.sk/ Augfest] |- |align="center"| '''[[CampFest]]''' | |align="center"| Ranč [[Kráľova Lehota]] | |align="center"| [[127|8. 2027]] (<small>6. - 8. 8. 2026)</small> | rôzne denominácie a kresťanský |align="center"| [https://www.campfest.sk/ Campfest] |- |align="center"| '''[[Čáslavský hudební festival]]''' | |align="center"| [[Čáslav]], ČR | |align="center"| [[127|8. 2027]] (<small>2. august 2026)</small>) | rôzne denominácie a kresťanský |align="center"| [https://www.facebook.com/profile.php?id=100054232370620 FB] . [https://www.infocaslav.cz/udalosti/18-caslavsky-hudebni-festival/ Čáslav] |- |align="center"| '''[[EMfest]]''' <br>Eucharistia a Mária | |align="center"| [[Staré Hory]] | |align="center"| [[7|7. 2027]] <small>11. 07. 2026</small> | katolícky a kresťanský |align="center"| [https://www.facebook.com/EMfestStareHory FB] . [https://www.emfest.sk/ EMfest] |- |align="center"| '''[[Festival Lumen]]''' | |align="center"| [[Trnava]] | |align="center"| [[126|6. 2027]] <small>5. - 6. 6. 2026</small> | katolícky a kresťanský |align="center"| [https://festivallumen.sk/ Festival Lumen] |- |align="center"| '''[[Festival Nebojte sa]]''' | |align="center"| [[Krakovany (okres Piešťany)|Krakovany]] | |align="center"| [[-]] | - |align="center"| [https://www.facebook.com/people/Festival-NEBOJTE-SA/100077023489259/ Festival-NEBOJTE-SA] |- |align="center"| '''[[Festival Teba viac]]''' | |align="center"| [[Kapušany]] | |align="center"| [[9|5. 9. 2026]] | - |align="center"| [https://www.facebook.com/100078747625921/posts/-kult%C3%BArny-a-spolo%C4%8Densk%C3%BD-rok-2026-v-kapu%C5%A1anoch-rok-2026-v-kapu%C5%A1anoch-je-pln%C3%BD-stre/886269307341315/ FB Obec Kapušany] |- |align="center"| '''[[Festival pod věží]]''' | |align="center"| [[Zlín]], ČR | |align="center"| ''<small>2004 - 2016</small>'' | - |align="center"| [https://www.facebook.com/festivalpodvezi Festival pod věží] |- |align="center"| '''[[Festival Rybka]]''' | |align="center"| [[Kružlov]] | |align="center"| ''<small>2005 - 2024</small>'' | - |align="center"| [https://www.facebook.com/profile.php?id=100081300165421 Festival Rybka] |- |align="center"| '''[[Festival VOX]]''' | |align="center"| [[Praha]], ČR | |align="center"| ''<small>2004 - 2017</small>'' | - |align="center"| [https://www.facebook.com/festivalvox/ Festival VOX] . [https://web.archive.org/web/20120126130840/http://www.vox.signaly.cz/ Festival VOX] . [https://web.archive.org/web/20160313021055/https://www.festivalvox.cz/ Festival VOX] |- |align="center"| '''[[FestRom]]''' | |align="center"| [[Hanušovce nad Topľou]] (2024)</br>[[Tuhrina]] (2025) | |align="center"| ''<small>2024 / 2025</small>'' | rôzne denominácie</br>rómsko-slovenský kresťanský |align="center"| [https://www.facebook.com/romskamisia/posts/770408415274421?locale=sk_SK Gréckokatolícka rómska misia]</br>[https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20250826005 tkkbs.sk] |- |align="center"| '''[[Full of life]]''' | |align="center"| [[Řečkovice|Řečkovice, Brno]], ČR | |align="center"| [[125|5. 2027]] (<small>23. 5. 2026</small>) | - |align="center"| [https://fulloflife.cz/o-festivalu/ Full of life] . [https://www.facebook.com/FullofLifeBRNO/ Full of life] |- |align="center"| '''[[Gospelové Kysuce]]''' | |align="center"| [[Krásno nad Kysucou]] | |align="center"| ''<small>2003 - 2018 (september)</small>'' | - |align="center"| [https://web.archive.org/web/20180419220120/http://www.gospelovekysuce.eu/ Gospelové Kysuce] |- |align="center"| ''' [[Gospel talent]]''' | |align="center"| [[-]] | |align="center"| ''<small>2003 - 2016 cca každé 2 roky</small>'' | - |align="center"| [https://www.gospeltalent.sk/ Gospel talent] . [https://www.facebook.com/gospeltalent.sk/?locale=sk_SK Gospel talent] |- |align="center"| ''' [[Gospel talent fest]]''' | |align="center"| [[Spišské Vlachy]] | |align="center"| [[126|2027, 2028 (13. 6. 2026)]] | detský katolícky a kresťanský |align="center"| [https://farnosttrstena.sk/gospel-talent-fest-2026-dna-13-6-2026/ Farnosť Trstená] |- |align="center"| '''[[Festival Heaven]]''' | |align="center"| [[Rajec]] | |align="center"| ''<small>2014 - 2017</small>'' | |align="center"| [https://www.facebook.com/heavengospelovyfestival/?locale=sr_RS&_rdr Festival Heaven] |- |align="center"| '''[[Holostok]]''' | |align="center"| [[Holostřevy]] | |align="center"| [[7|6. 2027]] (<small>19. - 21. 2026</small>) | katolícky a kresťanský |align="center"| [https://holostok.cz/ Festival Holostok] |- |align="center"| '''[[HONTfest]]''' | |align="center"| [[Dudince]] | |align="center"| [[8|22. 8. 2026]] | |align="center"| [https://www.hontfest.sk/ HONTfest] |- |align="center"| '''[[Christiland fest]]''' | |align="center"| [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] | |align="center"| [[127|7. 2027]] (<small>03. - 05. 7. 2026</small>) | detský katolícky a kresťanský |align="center"| [https://christiland.kjk.sk/ christiland.kjk.sk] |- |align="center"| '''[[Festival Kefasfest]]''' | |align="center"| [[Dolní Kounice]], ČR | |align="center"| [[126|6. 2027]] (<small>19. – 21. 6. 2026</small>) | rôzne denominácie a kresťanský |align="center"| [https://kefasfest.cz Kefasfest] . [https://www.facebook.com/kefasfest/ Kefasfest] |- |align="center"| '''[[Letný gospelový festival Za jazerom]]''' | |align="center"| [[Šuňava]] | |align="center"| [[126|2027]] (<small>20. - 21. júna 2026</small>) | katolícky a kresťanský |align="center"| [https://www.zajazerom.sk/na-festivale-vas-caka-program-pre-malych-aj-velkych/ Letný gospelový festival Za jazerom] |- |align="center"| '''[[MYfest]]''' | |align="center"| [[Myjava|Myjava, Trnovce]] | |align="center"| [[7|7. 2027]] (<small>18. 7. 2026</small>) | rôzne denominácie a kresťanský |align="center"| [https://www.facebook.com/myfest.sk/ MY FEST,FB]<br />. [https://www.myjava.sk/volny-cas/podujatia/myfest-2026-3987_878sk.html Myjava.sk] |- |align="center"| '''[[NG fest]]''' | |align="center"| [[Javorník (okres Hodonín)|Javorník nad Veličkou]], ČR | |align="center"| [[7|7. 2027]] (<small>25. 7. 2026</small>) | rôzne denominácie a kresťanský |align="center"| [https://ngfest.cz/ NG fest] |- |align="center"| '''[[On je živý]]''' | |align="center"| [[Kunerad]] | |align="center"| [[7|14. - 16. 8. 2026]] | katolícky a kresťanský</br><small>mladí od 13 do 20 rokov</small> |align="center"| [https://www.onjezivy.sk/ On je živý] |- |align="center"| '''[[PilsAlive]]''' | |align="center"| [[Plzeň]] | |align="center"| [[6|6. 2027]] <small>13. 6. 2026</small> | katolícky a kresťanský |align="center"| [https://www.pilsalive.cz/ PilsAlive] |- |align="center"| '''[[Počuli sme vrúcny hlas]]'''<br>Festival mariánskych pútnických piesní | |align="center"| [[Nitrianske Pravno]] | |align="center"| [[9|6. 9. 2026]] | katolícky a kresťanský |align="center"| [https://www.rkcpd.sk/hlavna-stranka/podujatia/poculi-sme-vrucny-hlas-13.html?page_id=29223 rkcpd.sk] |- |align="center"| '''[[Semfest]]''' | |align="center"| Camp Slnečné skaly, [[Rajecké Teplice|pri Rajeckých Tepliciach]]<br><small>[[Zvolenská Slatina]]</small> | |align="center"| [[127|7. 2027]] (<small>09. – 12. 7. 2026)</small>) | evanjelický a kresťanský |align="center"| [https://www.semfest.sk/ Semfest] . [https://www.facebook.com/sftvojfestival/ Semfest] |- |align="center"| '''[[Slezská lilie (festival)|Slezská lilie ]]''' | |align="center"| [[Ostrava]], ČR | |align="center"| [[126|6. 2027]] (<small>12. - 14. 6. 2026</small>) | katolícky a kresťanský |align="center"| [https://www.facebook.com/slezskalilie/ FB] [https://www.slezskalilie.cz/ slezskalilie.cz] |- |align="center"| '''[[Spievame Márii (festival)|Spievame Márii]]''' | |align="center"| [[Trstená]] | |align="center"| [[7|7. 2027]] (<small>19. 7. 2026</small>) | katolícky a kresťanský |align="center"| [https://zbor-maria.webnode.sk/aktualne/ Zbor Mária]<br />[https://farnosttrstena.sk/oznamy-farnosti-trstena-12-07-2026/ Farnosť Trstená] |- |align="center"| '''[[United (festival)|United]]''' | |align="center"| [[Vsetín]], ČR | |align="center"| [[7|20. - 22. 8 2026]] | rôzne denominácie a kresťanský |align="center"| [https://festivalunited.cz/ United] |- |align="center"| '''[[Verím Pane (festival)|Hudobný festival Verím Pane]]''' | |align="center"| [[Námestovo]] | |align="center"| [[127|7. 2027]] (<small>24. - 26. 7. 2026)</small>) | |align="center"| [https://www.verimpane.sk/ Verím Pane] |- |align="center"| '''[[V radosti]]''' | |align="center"| [[Valašské Klobouky]] | |align="center"| [[9|5. 9. 2026]] | katolícky a kresťanský |align="center"| [https://www.facebook.com/profile.php?id=61563080455490# FB] [https://www.vradosti-vk.cz/ V Radosti | festival Valašské Klobouky] [https://www.valasskeklobouky.cz/v-radosti/a-2889 V radosti: Valašské Klobouky - valasskeklobouky.cz] |- |align="center"| '''[[Voľnosť na Nevoľnom]]''' | |align="center"| [[Nevoľné]] | |align="center"| ''<small>2003 - 2009</small>'' | |align="center"| [-] |- |align="center"| '''[[Festival Žijem]]''' | |align="center"| [[Vyšný Klátov]] | |align="center"| [[127|7. 2027]] (<small>27. - 28. 7 2026</small>) | katolícky a kresťanský |align="center"| [https://www.zijemfestival.sk/ Festival Žijem]<br/>[https://www.facebook.com/zijemfestival/ Festival Žijem] |- |align="center"| '''[[Živčákfest]]''' | |align="center"| [[Živčáková (vrch v Turzovskej vrchovine)|Živčáková, Varechovka]] | |align="center"| [[8|21. - 22. 8. 2026]] | katolícky a kresťanský |align="center"| [https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20260812014 Na Živčákovej chystajú Živčákfest, tkkbs.sk]<br/> | |} https://www.folklorfest.sk/ https://www.festiky.sk/ '''Campy''' kresťanské * '''''Base Camp Emmaus''''' 10. – 15. august 2026, Diecézne centrum mládeže v Bojničkách [https://emmausmission.com/base-camp-emmaus/] * '''''Camp Vyvolení''''' 14. - 22. august 2026, Oravské centrum mládeže (mládež 14 - 22 rokov) [https://www.ocmustie.sk/camp-vyvoleny/ Oravské centrum mládeže] <center>--==--</center> <center>[[cz:Wikipedista:Tom78*w|Wikipedista:Tom78*w]]</center> efw8gowv3gf0dhr9llrstvmwc3y8gee 8371213 8371197 2026-09-20T10:06:39Z Tom78*w 290507 8371213 wikitext text/x-wiki <center><big><big>---> '''''[[Redaktor:Tom78]]''''' <</big></big></center> <center><small>[[cz:Wikipedista:Tom778]]</small></center> === Ťaháky === <center><big><u>'''''[[Redaktor:Tom78#Ťaháky|Ťaháky]]'''''</u></big></center> *<center>'''''ďalšie:'''''</center> * [[Wikipédia:Zoznam jazykov Wikipédie]] * [[:cs:Wikipedie:Jak číst taxobox]] *[[:cs:Šablona:Infobox - stromy]] * WIKIDATA, Wikiúdaje * [[Wikipédia:Wikiúdaje]] * [[:cs:Wikipedie:Wikidata]] * [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív_2013#wikidata_-_interwiki|wikidata - interwiki]] * [[:cs:Soubor:Manuál pro vkládání biografických dat na Wikidata v příkladech, verze I.pdf]] * [[:d:Special:Preferences#mw-prefsection-gadgets|Rozšírenie RequestDeletion (Wikidata:Requests for deletions)]] === <big>Festivaly kresťanské </big>=== {|class="wikitable sortable" |- ! Názov ! class="unsortable" | ! Miesto ! class="unsortable" | ! Dátum konania ! Denominácia ! class="unsortable"| Externý odkaz |- |align="center"| '''[[Adonai Fest]]''' | |align="center"| [[Košice]] | |align="center"| {{Dátum sort|-|dmrg|a}} | |align="center"| [-] |- |align="center"| '''[[Augfest]]''' | |align="center"| [[Košice]] | |align="center"| [[8|28. - 30. 8. 2026]] | katolícky a kresťanský |align="center"| [https://www.facebook.com/augfest2024 FB] . [https://www.augfest.sk/ Augfest] |- |align="center"| '''[[CampFest]]''' | |align="center"| Ranč [[Kráľova Lehota]] | |align="center"| [[127|8. 2027]] (<small>6. - 8. 8. 2026)</small> | rôzne denominácie a kresťanský |align="center"| [https://www.campfest.sk/ Campfest] |- |align="center"| '''[[Čáslavský hudební festival]]''' | |align="center"| [[Čáslav]], ČR | |align="center"| [[127|8. 2027]] (<small>2. august 2026)</small>) | rôzne denominácie a kresťanský |align="center"| [https://www.facebook.com/profile.php?id=100054232370620 FB] . [https://www.infocaslav.cz/udalosti/18-caslavsky-hudebni-festival/ Čáslav] |- |align="center"| '''[[EMfest]]''' <br>Eucharistia a Mária | |align="center"| [[Staré Hory]] | |align="center"| [[7|7. 2027]] <small>11. 07. 2026</small> | katolícky a kresťanský |align="center"| [https://www.facebook.com/EMfestStareHory FB] . [https://www.emfest.sk/ EMfest] |- |align="center"| '''[[Festival Lumen]]''' | |align="center"| [[Trnava]] | |align="center"| [[126|6. 2027]] <small>5. - 6. 6. 2026</small> | katolícky a kresťanský |align="center"| [https://festivallumen.sk/ Festival Lumen] |- |align="center"| '''[[Festival Nebojte sa]]''' | |align="center"| [[Krakovany (okres Piešťany)|Krakovany]] | |align="center"| [[-]] | - |align="center"| [https://www.facebook.com/people/Festival-NEBOJTE-SA/100077023489259/ Festival-NEBOJTE-SA] |- |align="center"| '''[[Festival Teba viac]]''' | |align="center"| [[Kapušany]] | |align="center"| [[9|5. 9. 2026]] | - |align="center"| [https://www.facebook.com/100078747625921/posts/-kult%C3%BArny-a-spolo%C4%8Densk%C3%BD-rok-2026-v-kapu%C5%A1anoch-rok-2026-v-kapu%C5%A1anoch-je-pln%C3%BD-stre/886269307341315/ FB Obec Kapušany] |- |align="center"| '''[[Festival pod věží]]''' | |align="center"| [[Zlín]], ČR | |align="center"| ''<small>2004 - 2016</small>'' | - |align="center"| [https://www.facebook.com/festivalpodvezi Festival pod věží] |- |align="center"| '''[[Festival Rybka]]''' | |align="center"| [[Kružlov]] | |align="center"| ''<small>2005 - 2024</small>'' | - |align="center"| [https://www.facebook.com/profile.php?id=100081300165421 Festival Rybka] |- |align="center"| '''[[Festival VOX]]''' | |align="center"| [[Praha]], ČR | |align="center"| ''<small>2004 - 2017</small>'' | - |align="center"| [https://www.facebook.com/festivalvox/ Festival VOX] . [https://web.archive.org/web/20120126130840/http://www.vox.signaly.cz/ Festival VOX] . [https://web.archive.org/web/20160313021055/https://www.festivalvox.cz/ Festival VOX] |- |align="center"| '''[[FestRom]]''' | |align="center"| [[Hanušovce nad Topľou]] (2024)</br>[[Tuhrina]] (2025) | |align="center"| ''<small>2024 / 2025</small>'' | rôzne denominácie</br>rómsko-slovenský kresťanský |align="center"| [https://www.facebook.com/romskamisia/posts/770408415274421?locale=sk_SK Gréckokatolícka rómska misia]</br>[https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20250826005 tkkbs.sk] |- |align="center"| '''[[Full of life]]''' | |align="center"| [[Řečkovice|Řečkovice, Brno]], ČR | |align="center"| [[125|5. 2027]] (<small>23. 5. 2026</small>) | - |align="center"| [https://fulloflife.cz/o-festivalu/ Full of life] . [https://www.facebook.com/FullofLifeBRNO/ Full of life] |- |align="center"| '''[[Gospelové Kysuce]]''' | |align="center"| [[Krásno nad Kysucou]] | |align="center"| ''<small>2003 - 2018 (september)</small>'' | - |align="center"| [https://web.archive.org/web/20180419220120/http://www.gospelovekysuce.eu/ Gospelové Kysuce] |- |align="center"| ''' [[Gospel talent]]''' | |align="center"| [[-]] | |align="center"| ''<small>2003 - 2016 cca každé 2 roky</small>'' | - |align="center"| [https://www.gospeltalent.sk/ Gospel talent] . [https://www.facebook.com/gospeltalent.sk/?locale=sk_SK Gospel talent] |- |align="center"| ''' [[Gospel talent fest]]''' | |align="center"| [[Spišské Vlachy]] | |align="center"| [[126|2027, 2028 (13. 6. 2026)]] | detský katolícky a kresťanský |align="center"| [https://farnosttrstena.sk/gospel-talent-fest-2026-dna-13-6-2026/ Farnosť Trstená] |- |align="center"| '''[[Festival Heaven]]''' | |align="center"| [[Rajec]] | |align="center"| ''<small>2014 - 2017</small>'' | |align="center"| [https://www.facebook.com/heavengospelovyfestival/?locale=sr_RS&_rdr Festival Heaven] |- |align="center"| '''[[Holostok]]''' | |align="center"| [[Holostřevy]] | |align="center"| [[7|6. 2027]] (<small>19. - 21. 2026</small>) | katolícky a kresťanský |align="center"| [https://holostok.cz/ Festival Holostok] |- |align="center"| '''[[HONTfest]]''' | |align="center"| [[Dudince]] | |align="center"| [[8|22. 8. 2026]] | |align="center"| [https://www.hontfest.sk/ HONTfest] |- |align="center"| '''[[Christiland fest]]''' | |align="center"| [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] | |align="center"| [[127|7. 2027]] (<small>03. - 05. 7. 2026</small>) | detský katolícky a kresťanský |align="center"| [https://christiland.kjk.sk/ christiland.kjk.sk] |- |align="center"| '''[[Festival Kefasfest]]''' | |align="center"| [[Dolní Kounice]], ČR | |align="center"| [[126|6. 2027]] (<small>19. – 21. 6. 2026</small>) | rôzne denominácie a kresťanský |align="center"| [https://kefasfest.cz Kefasfest] . [https://www.facebook.com/kefasfest/ Kefasfest] |- |align="center"| '''[[Letný gospelový festival Za jazerom]]''' | |align="center"| [[Šuňava]] | |align="center"| [[126|2027]] (<small>20. - 21. júna 2026</small>) | katolícky a kresťanský |align="center"| [https://www.zajazerom.sk/na-festivale-vas-caka-program-pre-malych-aj-velkych/ Letný gospelový festival Za jazerom] |- |align="center"| '''[[MYfest]]''' | |align="center"| [[Myjava|Myjava, Trnovce]] | |align="center"| [[7|7. 2027]] (<small>18. 7. 2026</small>) | rôzne denominácie a kresťanský |align="center"| [https://www.facebook.com/myfest.sk/ MY FEST,FB]<br />. [https://www.myjava.sk/volny-cas/podujatia/myfest-2026-3987_878sk.html Myjava.sk] |- |align="center"| '''[[NG fest]]''' | |align="center"| [[Javorník (okres Hodonín)|Javorník nad Veličkou]], ČR | |align="center"| [[7|7. 2027]] (<small>25. 7. 2026</small>) | rôzne denominácie a kresťanský |align="center"| [https://ngfest.cz/ NG fest] |- |align="center"| '''[[On je živý]]''' | |align="center"| [[Kunerad]] | |align="center"| [[7|14. - 16. 8. 2026]] | katolícky a kresťanský</br><small>mladí od 13 do 20 rokov</small> |align="center"| [https://www.onjezivy.sk/ On je živý] |- |align="center"| '''[[PilsAlive]]''' | |align="center"| [[Plzeň]] | |align="center"| [[6|6. 2027]] <small>13. 6. 2026</small> | katolícky a kresťanský |align="center"| [https://www.pilsalive.cz/ PilsAlive] |- |align="center"| '''[[Počuli sme vrúcny hlas]]'''<br>Festival mariánskych pútnických piesní | |align="center"| [[Nitrianske Pravno]] | |align="center"| [[9|6. 9. 2026]] | katolícky a kresťanský |align="center"| [https://www.rkcpd.sk/hlavna-stranka/podujatia/poculi-sme-vrucny-hlas-13.html?page_id=29223 rkcpd.sk] |- |align="center"| '''[[Semfest]]''' | |align="center"| Camp Slnečné skaly, [[Rajecké Teplice|pri Rajeckých Tepliciach]]<br><small>[[Zvolenská Slatina]]</small> | |align="center"| [[127|7. 2027]] (<small>09. – 12. 7. 2026)</small>) | evanjelický a kresťanský |align="center"| [https://www.semfest.sk/ Semfest] . [https://www.facebook.com/sftvojfestival/ Semfest] |- |align="center"| '''[[Slezská lilie (festival)|Slezská lilie ]]''' | |align="center"| [[Ostrava]], ČR | |align="center"| [[126|6. 2027]] (<small>12. - 14. 6. 2026</small>) | katolícky a kresťanský |align="center"| [https://www.facebook.com/slezskalilie/ FB] [https://www.slezskalilie.cz/ slezskalilie.cz] |- |align="center"| '''[[Spievame Márii (festival)|Spievame Márii]]''' | |align="center"| [[Trstená]] | |align="center"| [[7|7. 2027]] (<small>19. 7. 2026</small>) | katolícky a kresťanský |align="center"| [https://zbor-maria.webnode.sk/aktualne/ Zbor Mária]<br />[https://farnosttrstena.sk/oznamy-farnosti-trstena-12-07-2026/ Farnosť Trstená] |- |align="center"| '''[[United (festival)|United]]''' | |align="center"| [[Vsetín]], ČR | |align="center"| [[7|20. - 22. 8 2026]] | rôzne denominácie a kresťanský |align="center"| [https://festivalunited.cz/ United] |- |align="center"| '''[[Verím Pane (festival)|Hudobný festival Verím Pane]]''' | |align="center"| [[Námestovo]] | |align="center"| [[127|7. 2027]] (<small>24. - 26. 7. 2026)</small>) | |align="center"| [https://www.verimpane.sk/ Verím Pane] |- |align="center"| '''[[V radosti]]''' | |align="center"| [[Valašské Klobouky]] | |align="center"| [[9|5. 9. 2026]] | katolícky a kresťanský |align="center"| [https://www.facebook.com/profile.php?id=61563080455490# FB] [https://www.vradosti-vk.cz/ V Radosti | festival Valašské Klobouky] [https://www.valasskeklobouky.cz/v-radosti/a-2889 V radosti: Valašské Klobouky - valasskeklobouky.cz] |- |align="center"| '''[[Voľnosť na Nevoľnom]]''' | |align="center"| [[Nevoľné]] | |align="center"| ''<small>2003 - 2009</small>'' | |align="center"| [-] |- |align="center"| '''[[Festival Žijem]]''' | |align="center"| [[Vyšný Klátov]] | |align="center"| [[127|7. 2027]] (<small>27. - 28. 7 2026</small>) | katolícky a kresťanský |align="center"| [https://www.zijemfestival.sk/ Festival Žijem]<br/>[https://www.facebook.com/zijemfestival/ Festival Žijem] |- |align="center"| '''[[Živčákfest]]''' | |align="center"| [[Živčáková (vrch v Turzovskej vrchovine)|Živčáková, Varechovka]] | |align="center"| [[8|21. - 22. 8. 2026]] | katolícky a kresťanský |align="center"| [https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20260812014 Na Živčákovej chystajú Živčákfest, tkkbs.sk]<br/> | |} https://www.folklorfest.sk/ https://www.festiky.sk/ '''Campy''' kresťanské * '''''Base Camp Emmaus''''' 10. – 15. august 2026, Diecézne centrum mládeže v Bojničkách [https://emmausmission.com/base-camp-emmaus/] * '''''Camp Vyvolení''''' 14. - 22. august 2026, Oravské centrum mládeže (mládež 14 - 22 rokov) [https://www.ocmustie.sk/camp-vyvoleny/ Oravské centrum mládeže] <center>--==--</center> <center>[[cz:Wikipedista:Tom78*w|Wikipedista:Tom78*w]]</center> 4wfhu2py6rp8uxrieach3b16gxje9iv 0 747317 8371215 8359206 2026-09-20T10:18:39Z ~2026-50793-49 305818 8371215 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Al Gore, Vice President of the United States, official portrait 1994.jpg|náhľad|[[Al Gore]], 45. [[viceprezident Spojených štátov]], ktorý bol často označovaný ako „atari demokrat“]] V [[Politický systém Spojených štátov amerických|americkej politike]] [[80. roky 20. storočia|80.]] a [[90. roky 20. storočia|90. rokov 20. storočia]] sa pod pojmom „'''Atari demokrat'''“ ({{vjz|eng|''Atari Democrat''}}) rozumeli zákonodarcovia [[Demokratická strana (USA)|Demokratickej strany]], ktorí zastávali názor, že podpora a rozvoj [[high tech (moderná technika)|high tech]] odvetví a súvisiacich podnikov by stimulovali hospodárstvo a vytvárali pracovné miesta. Tento výraz odkazuje na značku [[herná konzola|herných konzol]] a [[arkáda (žáner počítačových hier)|arkádových]] automatov [[Atari]], ktorá bola v 80. rokoch veľmi populárna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = When Atari Was Politicized | url = https://tedium.co/2023/03/22/atari-democrats-history/ | vydavateľ = tedium.co | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | jazyk = }}</ref> Termín sa pôvodne používal v roku [[1982]] v súvislosti so zameraním demokratických [[politik]]ov na investovanie do odvetví špičkových technológií namiesto odvetví na ústupe, a to predovšetkým v prípade [[Gary Hart|Garyho Harta]], [[Bill Bradley|Billa Bradleyho]], [[Michael Dukakis|Michaela Dukakisa]], [[Al Gore|Ala Gorea]], [[Paul Tsongas|Paula Tsongasa]] a [[Tim Wirth|Tima Wirtha]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Democrats and Neoliberalism | url = https://www.newamerica.org/insights/political-parties-good-for/democrats-and-neoliberalism/ | vydavateľ = newamerica.org | miesto = | dátum vydania = 2026-01-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | jazyk = }}</ref> ''[[The New York Times]]'' rozoberali generačný rozdiel, ktorý sa v 80. rokoch vytvoril medzi staršími [[liberalizmus|liberálmi]], ktorí si zachovali záujem o tradičné vízie [[sociálny liberalizmus|sociálneho liberalizmu]], a „Atari demokratmi“, ktorí sa pokúšali nájsť kompromis. Atari demokrati obhajovali [[voľný trh]], [[neoliberalizmus (voľný trh)|neoliberalizmus]] a názor, že trhové sily sú schopné ponúknuť lepšie riešenia environmentálnych problémov ako samotné regulácie. Starší liberáli ich vnímali ako zástancov [[reaganomika|reaganomiky]].<ref>Dionne, E. J. (June 14, 1989). [https://www.nytimes.com/1989/06/14/us/washington-talk-greening-democrats-80-s-mix-idealism-shrewd-politics.html?pagewanted=print ''Greening of Democrats: An 80's Mix of Idealism and Shrewd Politics'']. ''[[The New York Times]]''.</ref> Hoci sa to zriedka vzťahovalo na [[Bill Clinton|Billa Clintona]], technologicky orientovaný, neoliberálny a trhovo orientovaný pohľad tejto skupiny prispel k [[tretia cesta|syntéze]] [[Noví demokrati (USA)|Nových demokratov]] v 90. rokoch a viaceré osobnosti spojené s touto nálepkou – najvýraznejšie jeho [[viceprezident Spojených štátov|viceprezident]] Al Gore a spojenec v administratíve Tim Wirth – mali počas Clintonovho prezidentovania veľký vplyv.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Geismer | meno = Lily | autor = | odkaz na autora = | titul = Democrats and neoliberalism | url = https://www.vox.com/polyarchy/2019/6/11/18660240/democrats-neoliberalism | vydavateľ = vox.com | miesto = | dátum vydania = 2019-06-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Atari Democrats | url = https://jacobin.com/2016/02/geismer-democratic-party-atari-tech-silicon-valley-mondale | vydavateľ = jacobin.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Demokratická strana (USA)|Demokratická strana]] [[Kategória:Atari]] [[Kategória:Neologizmy]] [[Kategória:80. roky 20. storočia v USA]] [[Kategória:90. roky 20. storočia v USA]] [[Kategória:Demokratická strana (USA)]] [[Kategória:Politika v USA]] [[Kategória:Ronald Reagan]] bbuuy7t6kmsgke5w1tt6jcgocyo2fiu 0 750433 8371229 8220485 2026-09-20T11:15:32Z Feriontly17x17x7 228747 zmena klubu, ref. 8371229 wikitext text/x-wiki {{Infobox športovec | meno = Adam Macko | popis osoby = slovensko-kanadský bejzbalový hráč | obrázok = | veľkosť obrázka = | popis obrázka = | celé meno = | rodné meno = | prezývka = | dátum narodenia = {{dnv|2000|12|30}} | miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | občianstvo = | národnosť = slovenská | vzdelanie = | alma mater = | roky pôsobenia = | výška = 1,83 m | váha = 77 kg | partnerka = | manželka = | deti = | krajina = [[Slovensko]], [[Kanada]] | šport = [[bejzbal]] | disciplína = | liga = [[Major League Baseball]] (MLB) | klub = [[Texas Rangers (bejzbal)|Texas Rangers]] | tím = | tréner = | trénuje = | webstránka = | medailašablóny = }} '''Adam Macko''' (* [[30. december]] [[2000]], [[Bratislava]]) je [[slovensko]]-[[Kanada|kanadský]] [[bejzbal]]ový hráč, ktorý hrá ako nadhadzovač za Texas Rangers v [[Major League Baseball]] (MLB). == Rodina == Macko sa narodil v Bratislave na Slovensku, kde začal hrať bejzbal. Vo veku 11 rokov sa s rodinou presťahoval najprv do [[Írsko|Írska]] a o rok neskôr do [[Vauxhall (Alberta)|Vauxhallu]] v kanadskej provincií [[Alberta]]. Za svoj bejzbalový idol uviedol Justina Verlandera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Blue Jays prospect Macko set to become 1st MLB player born in Slovakia | url = https://www.mlb.com/news/blue-jays-recall-adam-macko-place-tommy-nance-on-injured-list | vydavateľ = MLB.com | dátum prístupu = 2026-05-20 | jazyk = en}}</ref> == Kariéra == Seattle Mariners si v 7. kole draftu MLB v roku 2019 vybrali Adama Macka ako celkovo 216. hráča. V novembri [[2022]] bol vymenený do [[Toronto|Toronta]] v rámci výmeny [[Teoscar Hernández|Teoscara Hernándeza]] medzi Mariners a Blue Jays.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mariners get Teoscar from Jays for pair of pitchers | url = https://www.mlb.com/news/teoscar-hernandez-traded-to-mariners | vydavateľ = MLB.com | dátum prístupu = 2026-05-20 | jazyk = en}}</ref> V nasledujúcich rokoch Macko hral za farmárske tímy Blue Jays, kým 18. mája 2026 v zápase proti [[New York Yankees]] debutoval v MLB a sa stal tak prvým slovenským nahadzovačom v histórii Major League. Odohral jednu smenu a súperovi nedovolil ani jeden hit.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Adam Macko Becomes First Slovak-Born Pitcher to Play in MLB | url = https://www.wbsceurope.org/en/news/adam-macko-becomes-first-slovak-born-pitcher-to-play-in-mlb | vydavateľ = WBSC Europe | dátum prístupu = 2026-05-20 | jazyk = en}}</ref> Nasledujúci deň zaznamenal svoj prvý strikeout v MLB proti tomu istému súperovi a 21. mája si taktiež proti Yankees pripísal svoje prvé víťazstvo v kariére. [[3. august]]a [[2026]] Toronto vymenilo Macka do tímu Texas Rangers.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Toronto vymenilo Macka do tímu Texas Rangers | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/toronto-vymenilo-macka-do-timu-texas-ra/982486-clanok.html | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-08-03 | dátum prístupu = 2026-09-20 }}</ref> == Reprezentácia == Na majstrovstvách sveta v bejzbale v roku 2026 reprezentoval Macko Kanadu a odohral tri zápasy. Kanada vyhrala svoju skupinu, ale vo štvrťfinále vypadla proti neskorším finalistom z [[Spojené štáty|USA]]. Vyjadril záujem hrať v budúcnosti za slovenský národný tím na majstrovstvách Európy.<ref>{{Citácia periodika|titul=Jays’ prospect Macko representing Slovakian roots and Canadian upbringing at WBC|url=https://www.theglobeandmail.com/sports/baseball/article-jays-prospect-macko-representing-slovakian-roots-and-canadian/|periodikum=The Globe and Mail|dátum=2026-03-08|dátum prístupu=2026-05-20|jazyk=en-CA}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.mlb.com/player/adam-macko-671936 Štatistika] == Zdroj == {{Preklad|de|Adam Macko|267225326}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Macko, Adam}} [[Kategória:Slovenskí bejzbalisti]] [[Kategória:Kanadskí bejzbalisti]] [[Kategória:Kanadské osobnosti slovenského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] d3fameop1cjui7f1hjetetrmkqwsoei 0 750844 8371090 8239135 2026-09-19T20:18:17Z Evernit 160276 /* Víťazi prémií */ aktual. 8371090 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:33%" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Prémia za Tvorbu digitálnych diskov |- | width=18%| '''Oblasť záujmu''' | width=15%| [[CD-ROM]] a [[DVD-Video|DVD]] |- | '''Odovzdávané''' | v r. [[Igric 2004|2004]] – [[Igric 2013|2013]] |- | '''Počet udelených prémii''' | 20 |} '''Prémia za Tvorbu digitálnych diskov''', inokedy '''Tvorba CD-ROM a DVD''', bola jednou z vedľajších kategórií vyhlasovanou v&nbsp;rámci výročných cien Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&nbsp;Literárneho fondu (LF) zvaných [[Igric (súťaž)|Igric]]. Udeľovala sa v&nbsp;rokoch [[Igric 2004|2004]] až [[Igric 2013|2013]] za zostavenie [[optický disk|optických]], respektíve digitálnych audiovizuálnych nosičov a, ako taká, bola tou „najmladšou“ i najkratšie odmeňovanou súťažnou disciplínou počas 10 ročníkov. [[Pavol Barabáš]] a [[Marián Brázda]] obdržali každý po päť tvorivých prémií – prvý menovaný individuálne, druhý trikrát v spolupráci s inými. == Víťazi prémií == {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! style=background:#ed8 width=4%| Ročník <br />{{small|(rok)}} ! style=background:#ed8 width=70%| Cena <br />{{small|víťaz – výkon (''dielo'')}} ! style=background:#ed8 width=3%| Ref. <br />{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z&nbsp;dobovej tlače v&nbsp;konfrontácii so zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] či inými zdrojmi.|group="p."}} |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Historická éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] <br />(1967) | rowspan=3 align=center| <span style="color:silver">''prémie neudeľované''</span> | align=center rowspan=3| <ref name=HÉ-Vrastiak>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR |poznámka = retroštúdia z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(ods. pre r. „1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''</span> |lokácia = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) a „1999–2000“ (str. 4) |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] <br />(1968) |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] <br />(1969) |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Novodobá éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] <br />(1993) | rowspan=11 align=center| <span style="color:silver">''prémie udelené výlučne za iné tvorivé výkony''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = (mf) |titul = IGRIS – in memoriam |url = |poznámka = Výstrižok z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1993 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] <br />(1994) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993 |url = |poznámka = 3-str. strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1994 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] <br />(1995) | align=center| <ref name=VýPr1995>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = dík |titul = Ceny Igric '94 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.05.1995 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''[[SME]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] <br />(1996) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = pet |titul = Hlavnú cenu za filmovú a televíznu tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 20.04.1996 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] <br />(1997) | align=center| <ref name=VýPr1997>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1996 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.04.1997 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] <br />(1998) | align=center| <ref name=VýPr1998>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 06.06.1998 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] <br />(1999) | align=center| <ref name=VýPr1999>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric a prémie za audiovizuálnu tvorbu roku 1998 |url = |poznámka = strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1999 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] <br />(2000) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]] |titul = Na Art Filme udeľovali ceny Igric |url = |lokácia = |poznámka = roč. 8, čís. 146, s. 8. Článok z archívu SFÚ |dátum vydania = 26.06.2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] <br />(2001) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ a ÚSTT |titul = Udelenie ceny Igric za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu v roku 2000 |url = |lokácia = |poznámka = 2-str. strojopis Tlačovej správy z archívu SFÚ |dátum vydania = 2001 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] <br />(2002) | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Výročné ceny Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | ročník = 3 | číslo = 9 | strany = 34 | poznámky = [[Portable Document Format|PDF]] | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] <br />(2003) | align=center| <ref name=VýPr2003>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] |titul = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric |url = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |lokácia = (odst. 3–6) |poznámka = <span style="color:silver">''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''</span> |dátum vydania = 21.06.2003 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] <br />(2004) | * <u>Prémia</u>: [[Jozef Krajčovič (dramaturg)|Jozef Krajčovič]]{{#tag:ref|Protokol cien publikovaný v denníku ''SME''<ref name=VýPr2004-SME/> u Krajčoviča nešpecifikuje ani ocenený výkon, ani názov diela, kým ten z mesačníka ''Film.sk'' iba jeho názov.<ref name=VýPr2004/> Podľa protokolu z archívu SFÚ bol ocenený za dramatrugiu a zostavenie DVD nosičov tzv. Zbojníckej trilógie.<ref name=VýPr2004-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 15. IGRICE (Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a&nbsp;Literárneho fondu SR za audiovizuálnu tvorbu roku 2003 udelené na 12. Art filme Trenčianske Teplice 18.6.2004) |url = |poznámka = 2-str. dokument z&nbsp;archívu SFÚ |lokácia = IGRICE A PRÉMIE |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 15.06.2026 |vydavateľ = }}</ref>|group="p."}} – [[dramaturgia]]/zostavenie<ref name=VýPr2004-SFÚ/> ([[DVD-Video|DVD]] ''[[Jánošík (film z roku 1921)|Jánošík (1921)]]'' a ''[[Jánošík I., II.|Jánošík I./II. (1962 – 1963)]]'')<ref name=VýPr2004-SME/><ref name=VýPr2004-SFÚ/> * <u>Prémia</u>: [[Marko Škop]]{{#tag:ref|Protokol cien publikovaný v denníku ''SME''<ref name=VýPr2004-SME/> u Škopa nešpecifikuje ani ocenený výkon, ani názov diela, kým ten z mesačníka ''Film.sk'' iba jeho názov.<ref name=VýPr2004/> Podľa protokolu z archívu SFÚ bol ocenený „za rozhovory s filmovými tvorcami“ na DVD nosičoch príslušnej trilógie.<ref name=VýPr2004-SFÚ/>|group="p."}} – rozhovory s filmármi (3×DVD ''Zbojnícka trilógia'')<ref name=VýPr2004-SME>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KÚDELOVÁ, Kristína |titul = Igric (Výročné ceny SFZ, ÚSTT a LF za audiovizuálnu tvorbu roku 2003) |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-moste-slavy-pribudol-kvietik |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.06.2004 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2004>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Ceny udelené na 12. MFF Art Film | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2004 | ročník = 5 | číslo = 7/8 | strany = 18 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] <br />(2005) | * <u>Prémia</u>: [[Stanislav Štepka]]{{#tag:ref|Protokol cien publikovaný v mesačníku ''Film.sk'' u Štepku nešpecifikuje i prípadný výkon či názov diela,<ref name=VýPr2005/> podľa protokolu z archívu SFÚ bol ocenený za autorský prínos a zostavenie DVD [[Radošinské naivné divadlo|RND]].<ref name=VýPr2005-SFÚ/>|group="p."}} – [[autor]]/zostavenie (DVD ''3× Radošinské naivné divadlo'')<ref name=VýPr2005-SFÚ/> * <u>Prémia</u>: [[Pavol Barabáš]]{{#tag:ref|Protokol cien publikovaný v mesačníku ''Film.sk'' u Barabáša nešpecifikuje i prípadný výkon či názov diela.<ref name=VýPr2005/> Podľa protokolu z archívu SFÚ<ref name=VýPr2005-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 16. IGRIC 2005 (Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a&nbsp;Literárneho fondu za audiovizuálnu tvorbu roku 2004 udelené v&nbsp;Bratislave 15.6.2005) |url = |poznámka = 3-str. dokument z&nbsp;archívu SFÚ s&nbsp;logom SFZ |lokácia = |dátum vydania = 10.06.2005 |dátum prístupu = 15.06.2026 |vydavateľ = }}</ref> či jeho oficiálnych stránok so súpisom všetkých ním obdržaných ocenení, prémiu obdržal za výber a zostavenie setu šiestich DVD z tzv. ''Kolekcie Grand Prix''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Ocenenia |url = https://www.pavolbarabas.sk/k2studio/ocenenia |lokácia = Ocenenie Kolekcia DVD GRAND PRIX |poznámka = „Tvorivá prémia pre 6 DVD Kolekciu Grand Prix Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu Igric v kategórii DVD a CD-ROM za výber a zostavenie vlastnej tvorby na šiestich DVD - Igric 2005“ |dátum vydania = 23.02.2015 |dátum prístupu = 02.06.2026 |vydavateľ = [[Pavol Barabáš]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20260213123034/https://www.pavolbarabas.sk/k2studio/ocenenia |dátum archivácie = 2026-02-13 }}</ref> Individuálne záznamy z katalógu SFÚ uvádzajú u uvedenej edícii/sérii za rok 2004 nasledovné dokumenty: ''80 metrov pod vrcholom'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > 80 metrov pod vrcholom [DVD] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-169926-80-metrov-pod-vrcholom-DVD/ |lokácia = Fyzický popis |poznámka = „1 DVD-video (91 min.) : fareb., zvuk“ |dátum vydania = 18.09.2014 |dátum prístupu = 02.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260602132957/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-169926-80-metrov-pod-vrcholom-DVD/ |dátum archivácie = 2026-06-02 }}</ref> ''Tatry mystérium'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Tatry mystérium [DVD] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-173484-Tatry-mysterium-DVD/ |lokácia = Fyzický popis |poznámka = „1 DVD-video (34 min.) : fareb., zvuk“ |dátum vydania = 18.09.2014 |dátum prístupu = 02.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260602133139/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-173484-Tatry-mysterium-DVD/ |dátum archivácie = 2026-06-02 }}</ref> ''118 dní v zajatí ľadu'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > 118 dní v zajatí ľadu [DVD] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-169987-118-dni-v-zajati-ladu-DVD/ |lokácia = Fyzický popis |poznámka = „1 DVD-video (76 min.) : fareb., zvu“ |dátum vydania = 18.09.2014 |dátum prístupu = 02.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260602133231/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-169987-118-dni-v-zajati-ladu-DVD/ |dátum archivácie = 2026-06-02 }}</ref> ''Mustang'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Mustang [DVD] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-170123-Mustang-DVD/ |lokácia = Fyzický popis |poznámka = „1 DVD-video ([21 min.]) : 0-region free, col., 4:3, PAL, sd: Slovak 2.0, English2.0“ |dátum vydania = 18.09.2014 |dátum prístupu = 02.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230401011002/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-170123-Mustang-DVD/ |dátum archivácie = 2023-04-01 }}</ref> ''Tajomné Mamberamo''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Tajomné Mamberamo [DVD] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-205870-Tajomne-Mamberamo-DVD/ |lokácia = Fyzický popis |poznámka = „1 DVD-video (67 min.) : fareb., zvuk“ |dátum vydania = 18.09.2014 |dátum prístupu = 02.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260602133412/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-205870-Tajomne-Mamberamo-DVD/ |dátum archivácie = 2026-06-02 }}</ref> a ''Omo – Cesta do praveku''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Omo - Cesta do praveku [DVD] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-170798-Omo-Cesta-do-praveku-DVD/ |lokácia = Fyzický popis |poznámka = „1 DVD-video (68 min.) : fareb., zvuk“ |dátum vydania = 18.09.2014 |dátum prístupu = 02.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260602133525/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-170798-Omo-Cesta-do-praveku-DVD/ |dátum archivácie = 2026-06-02 }}</ref>|group="p."}} – výber/zostavenie (6×DVD ''Kolekcia Grand Prix'')<ref name=VýPr2005-SFÚ/> | align=center| <ref name=VýPr2005>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2005 | ročník = 6 | číslo = 7/8 | strany = 29 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]<br />(2006) | * <u>Prémia</u>: Jozef Krajčovič, [[Viliam Zelmanovič]] a [[Ivan Krajčovič]] – [[dizajn (výrobok)|dizajn]]/zostavenie (DVD ''Slovensko – Slovakia'')<ref name=VýPr2006-Barabas>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric 2006 |url = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |lokácia = (viď „Protokol o udelení cien“) |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2006 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Miroslav Ulman]] a [[Marián Brázda]] – dramaturgia/zostavenie (DVD ''[[Krvavá pani]]'')<ref name=VýPr2006-Barabas/> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005 | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2006 | ročník = 7 | číslo = 7/8 | strany = 21 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] <br />(2007) | * <u>Prémia</u>: Miroslav Ulman a Marián Brázda – edičný čin (2×DVD ''Elo Havetta Collection'')<ref name=VýPr2007-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Výsledky 18. ročníka udeľovania cien Igric |url = http://www.aic.sk/aic/slovensky-film/doma/archiv/igric-2007-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-vysledky.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 01.06.2007 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20260112212411/http://www.aic.sk/aic/slovensky-film/doma/archiv/igric-2007-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-vysledky.html |dátum archivácie = 2026-01-12}}</ref> * <u>Prémia</u>: Pavol Barabáš – prezentácia tvorby K 2 studio (3×DVD ''Kolekcia Grand Prix III'')<ref name=VýPr2007-AIC/> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = uwe | odkaz na autora = | titul = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2007 | ročník = 8 | číslo = 6 | strany = 28 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] <br />(2008) | * <u>Prémia</u>: Pavol Barabáš – <span style="color:silver">neuved.</span> (2×DVD ''[[Tepuy: Cesta do hlbín zeme]]'')<ref name=VýPr2008-SME>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TASR |titul = SFZ udeľoval ceny Igric 2008 |url = https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 09.04.2008 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123200/https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Ján Šicko]] a [[Martin Hasák]] – <span style="color:silver">neuved.</span> (DVD ''Azyl 2006 – 2007'')<ref name=VýPr2008-SME/> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2008 | ročník = 9 | číslo = 5 | strany = 37 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260529161208/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum archivácie = 2026-05-29}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] <br />(2009) | * <u>Prémia</u>: [[Dušan Hudec]] – spracovanie bonusových materiálov (DVD ''[[Miluj blížneho svojho...]]'') * <u>Prémia</u>: Pavol Barabáš – výber dokumentov s bonusmi (12×DVD ''Kolekcia Grand Prix'') | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = 20. Igric 2009 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 02.09.2009 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |dátum archivácie = 2025-08-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] <br />(2010) | * <u>Prémia</u>: Marián Brázda a [[Peter Csordáš]] – kolekcia DVD edície (''Slovenský film 60. rokov II.'') * <u>Prémia</u>: [[Juraj Lehotský (režisér)|Juraj Lehotský]] – <span style="color:silver">neuved.</span> (DVD ''[[Slepé lásky]]'') | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric a Tvorivé prémie |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 15.06.2010 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |dátum archivácie = 2025-12-10}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] <br />(2011) | * <u>Prémia</u>: [[Peter Dubecký]] – <span style="color:silver">neuved.</span> (DVD ''3×Dušan Hanák{{#tag:ref|Set obsahuje 3 remastrované filmy: [[322 (film)|322]] (1969), [[Ružové sny]]'' (1976) a '' [[Ja milujem, ty miluješ]] (1980).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > 3 x Dušan Hanák [DVD] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-074310-3-x-Dusan-Hanak-DVD/ |lokácia = Fyzický popis a PH – názov (diela) |poznámka = „3 DVD-video (cca 270 min.) : čb.+fareb., zvuk. 322 (1969), Ružové sny (1976), Ja milujem, ty miluješ (1980)“ |dátum vydania = 07.07.2011 |dátum prístupu = 02.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260602155023/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-074310-3-x-Dusan-Hanak-DVD/ |dátum archivácie = 2026-06-02 }}</ref>|group="p."}}'')<ref name=VýPr2011-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igrice rozdané už 22krát |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/igrice-rozdane-uz-dvadsiaty-druhykrat.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 27.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20260214012616/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/igrice-rozdane-uz-dvadsiaty-druhykrat.html |dátum archivácie = 2026-02-14}}</ref> * <u>Prémia</u>: Marko Škop, [[Ján Meliš]] a [[František Krähenbiel]] – <span style="color:silver">neuved.</span> (DVD ''Osadné'')<ref name=VýPr2011-AIC/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Osadné |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-085199-Osadne-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za DVD a CD - ROM - Marko Škop, Ján Meliš a František Krähenbiel za DVD Osadné“ |dátum vydania = 25.01.2012 |dátum prístupu = 02.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521052716/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-085199-Osadne-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = ŠČEPKA, Miloš |titul = 22. IGRIC 2011 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |dátum archivácie = 2026-03-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] <br />(2012) | * <u>Prémia</u>: Pavol Barabáš – všeobecne (22×DVD ''Kolekcia Grand Prix'')<ref name=VýPr2012-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Víťazi 23. ročníka Igricov sú známi |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-23.-rocnika-igricov-su-znami.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250913162146/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-23.-rocnika-igricov-su-znami.html |dátum archivácie = 2025-09-13}}</ref> * <u>Prémia</u>: Marián Brázda – dramaturgia/časopis (DVD edícia ''Slovenský film 40. – 50.rokov'')<ref name=VýPr2012-AIC/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |lokácia = 23. IGRIC 2012 |poznámka = |dátum vydania = 28.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |dátum archivácie = 2026-02-19}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2013|24.]] <br />(2013) | * <u>Prémia</u>: [[Henrieta Cvangová]] a [[Juraj Krasnohorský]] – zostavenie (DVD ''[[Tigre v meste]]'')<ref name=VýPr2013-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 24. ročník Igricov rozdal ceny |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/24.-rocnik-igricov-rozdal-ceny.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 11.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008044058/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/24.-rocnik-igricov-rozdal-ceny.html |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> * <u>Prémia</u>: Marián Brázda – dramaturgia (2×DVD ''[[Muž, ktorý luže]] a [[Eden a potom]]'')<ref name=VýPr2013-AIC/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |lokácia = Igric a tvorivé prémie |poznámka = |dátum vydania = 10.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] <br />(2014) | rowspan=13 align=center| <span style="color:silver">''kategória zrušená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 25. Igricov 2014 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2014 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] <br />(2015) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] <br />(2016) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 22.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] <br />(2017) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] <br />(2018) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |lokácia = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |dátum archivácie = 2024-12-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] <br />(2019) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] <br />(2020) | align=center| <ref name=VýPr2020>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |dátum archivácie = 2025-10-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] <br />(2021) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |lokácia = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021 |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] <br />(2022) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press sevis (sl,gk) |titul = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |lokácia = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022 |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |dátum archivácie = 2025-11-17}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] <br />(2023) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi Igricov 2023 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |lokácia = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023 |poznámka = |dátum vydania = 25.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |dátum archivácie = 2025-11-13}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] <br />(2024) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |lokácia = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |dátum archivácie = 2026-01-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] <br />(2025) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |lokácia = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |dátum archivácie = 2026-02-10}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] <br />(2026) | align=center| <ref name=VýPr2025-TASR>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = rt, gra |titul = Kultúra: Udelili Igricov za najlepšiu filmovú a televíznu tvorbu |url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2026091800000441 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 18.09.2026 |dátum prístupu = 18.09.2026 |vydavateľ = tasr.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260918201525/https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2026091800000441 |dátum archivácie = 2026-09-18}}</ref> |} == Superlatívy == === Viacnásobní držitelia prémií === ; 5 prémií * [[Pavol Barabáš]] * [[Marián Brázda]] ; 2 prémie * [[Jozef Krajčovič (dramaturg)|Jozef Krajčovič]] * [[Marko Škop]] * [[Miroslav Ulman]] == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967 – 2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]]) {{Igric (súťaž)}} [[Kategória:Igric (súťaž)|Tvorba digitálnych diskov]] 58ikko12tmw5v88h5d6gtlog0usqwev 0 750845 8371064 8370848 2026-09-19T19:26:12Z Evernit 160276 aktual. 8371064 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:33%" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Igric za Filmovú tvorbu |- | width=18%| '''Oblasť záujmu''' | width=15%| [[filmové umenie|hraný film]] |- | '''Odovzdávané''' | od r. [[Igric 1967|1967]] |- | '''Počet udelených cien''' | 35 |- | '''Počet udelených prémií''' | 51 |} '''[[Igric (súťaž)|Igric]] za Filmovú tvorbu''', inokedy '''Hraný film''', je jednou z&nbsp;hlavných kategórií každoročne vyhlasovaných v&nbsp;rámci výročných cien a&nbsp;prémií Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&nbsp;Literárneho fondu (LF). Do&nbsp;roku [[Igric 1997|1997]] bola známa aj ako '''Oblasť hraného filmu''', od&nbsp;roku [[Igric 1998|1998]] je štatutárne klasifikovaná už ako '''Hraná filmová tvorba pre kiná'''. Ako taká oceňuje mimoriadne [[umelecká činnosť|umelecké výkony]] zaznamenané v&nbsp;domácich [[filmové dielo|celovečerných kinofilmoch]]. Na rozdiel od titulnej ceny, ktorá sa udeľuje bez ohľadu na [[povolanie (zamestnanie)|konkrétne profesie]] odmeňovaných [[umelec|tvorcov]], vedľajšie prémie sú garantované len [[filmový režisér|filmovým režisérom]], [[scenár]]istom alebo [[kameraman]]om.<ref name=Št2016>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]], LF |titul = Štatút ceny Igric (zo dňa: 22.2.2016) |url = http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |lokácia = |poznámka = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2–3) a „B – Tvorivé prémie“ (ods. 7) |dátum vydania = 22.02.2016 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20170303155121/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |dátum archivácie = 2017-03-03 }}</ref> V&nbsp;minulosti však boli tieto prípustné takisto v&nbsp;zastúpení [[hudobný skladateľ|hudobných skladateľov]], [[zvukový inžinier|zvukových inžinierov]], [[strihač]]ov, [[Kostymér|kostýmových návrhárov]] či iných zástupcov [[výtvarné umenie|výtvarného umenia]].<ref name=Št2008/><ref name=Št2011/> Vyjme devatich ceremónií je počnúc rokom [[Igric 2016|2016]] odovzdávaná pravidelne. Odhliadnuc od historickej éry ([[Igric 1967|1967]] – [[Igric 1969|1969]]), kedy trofej mohli obdržať početní laureáti,<ref name=kinoinformácie/> ju v&nbsp;aktuálnej podobe udeľujú výlučne singulárnemu [[Víťaz (osoba)|víťazovi]] na ročník. Najviac ocenení v&nbsp;tejto kategórii obdržal [[Martin Šulík]] – štyrikrát za réžiu (v&nbsp;r.&nbsp;[[Igric 1996|1996]], [[Igric 2001|2001]], [[Igric 2019|2019]] a [[Igric 2021|2021]]), raz tiež ako spoluautor scenára ([[Igric 2016|2016]]). [[Juraj Jakubisko]] mu sekunduje s&nbsp;tromi soškami (1968 – 1969 a&nbsp;[[Igric 2009|2009]]), tento vždy za rôzne tvorivé výkony. == Historické súvislosti == V porovnaní s tradičnými [[filmové ocenenie|filmovými cenami]], pojem „kategória“ nemožno v&nbsp;prípade Igricov vždy formulovať striktne kategoricky – do roku [[Igric 1997|1997]] sa tieto výročné ocenenia odovzdávali ešte v&nbsp;tzv. „oblastiach“. [[Organizačný predpis|Pôvodný štatút]] súťaže navyše nevymedzoval jediného výhradného laureáta na oblasť či kategóriu,<ref name=kinoinformácie>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Kinoinformácia č. 3 |url = |lokácia = (s. 6–8) |dátum vydania = 22.12.1969 |poznámka = Občasník, redig. Š. Vraštiak |dátum prístupu = 05.04.2026 |vydavateľ = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] }}</ref> jednak sa jej vedľajší predmet záujmu časom rozšíril aj o udeľovanie [[odmena|prémií]] (od r.&nbsp;[[Igric 1993|1993]]) – týchto už s&nbsp;čiastočne obmenenými termínmi i&nbsp;v&nbsp;dodatočných disciplínach ([[Prémia za Ostatnú televíznu tvorbu|Ostatná televízna alebo Ostatná tvorba]], [[Prémia za Teóriu a kritiku|Teória a kritika]], [[Prémia za Študentskú tvorbu|Študentská tvorba]], [[Prémia za Tvorbu digitálnych diskov|Tvorba digitálnych diskov]]).<ref name=Št2008>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny Igric (zo dňa: 21.1.2008) |url = http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm |lokácia = „III. Tvorivé prémie“ (ods. 1) |poznámka = |dátum vydania = 21.1.2008 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260515013114/http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm |dátum archivácie = 2026-05-15 }}</ref><ref name=Št2011>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny Igric 2012 (zo dňa: 24.10.2011) |url = http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |lokácia = „III. Tvorivé prémie“ (ods. 1) |poznámka = |dátum vydania = 24.10.2011 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20120404093516/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |dátum archivácie = 2012-04-04 }}</ref> Následkom voľnejšieho rázu, širokého záberu, inokedy variabilne definovaným pojmom naprieč ročníkmi, tak v&nbsp;ranej ére súťaže dochádzalo sprvu ku kumulatívnemu udeľovaniu hlavných cien, hoci s&nbsp;podružným rozlišovaním odmeňovaných výkonov („subkategórií“), kým v&nbsp;tej novodobej samotné kategórie neraz presahovali i&nbsp;do iných [[filmový žáner|filmových žánrov]] či súťažných oblastí.<ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | titul = Cena za každú cenu? | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = | ročník = 2 | číslo = 9 | strany = 22–24 | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-908628-Cena-za-kazdu-cenu-clanok/ | dátum prístupu = 2024-02-17 | issn = 1335-8286 | poznámky = s. 22, stĺ. 1 (kategorizácia cien); s. 22, stĺ. 2 (časté zmeny štatútu/oceňovanie TV diel); s. 23, stĺ. 1–2 (fúzia žánrov) |url archívu = https://web.archive.org/web/20240217152641/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-908628-Cena-za-kazdu-cenu-clanok/ |dátum archivácie = 2024-02-17 }}</ref> U Filmovej tvorby tak došlo k hybridným situáciám predovšetkým v&nbsp;dvoch prípadoch: * v prvom, keď sa [[Martin Slivka|Slivka]] stal nekonvenčným držiteľom „[[Igric za Celoživotné dielo|čestnej ceny]]“ za oblasť [[dokumentárny film|dokumentárneho filmu]] ad litteram ([[Igric 1995|1995]])<ref name=VýPr1995/> * v druhom pre zmenu ocenením [[Jozef Šimončič (kameraman)|Šimončiča]] za kameramanský výkon v&nbsp;českom [[televízny film|televíznom filme]] ([[Igric 2002|2002]]).{{#tag:ref|Zdroje s dostupnými výsledkami z r. 2002 médium ako také u oceneného diela nešpecifikujú.<ref name=VýPr2002/><ref name=Gašparovičová/> Podľa titulkov samotného filmu tento vyrobila [[Česká televize|ČT]] bez prípadnej koprodukcie.<ref>Prepis z audiovizuálneho záznamu diela: ''Samota'' © [[Česká televize|ČT]] 2001, Tvůrčí skupina Alice Nemanské a Heleny Slavíkové, scénář: Jiří Bednář, vedoucí produkce: Ilona Jirásková, kamera: Dodo Šimončič, úprava scénáře a režie: Jaroslav Brabec.</ref>|group="p."}} K obdobným situáciám však dochádzalo aj u prémií. Jedna v&nbsp;roku [[Igric 1996|1996]], kedy ju dostal iný kameraman ([[Juraj Lipták|Lipták]])<ref name=VýPr1996/><ref name=AlAl/> a&nbsp;za iný TV počin,<ref name=AlAl/> ďalšie v&nbsp;roku [[Igric 2003|2003]], keď sa porota rozhodla udeliť dvojici hercov ([[Július Satinský|Satinský]]-[[Kristína Svarinská|Svarinská]]) prémie nad rámec [[Igric za Herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele|ich vlastnej kategórie]].<ref name=KrRa/><ref name=DáPaNaNaDu/> V&nbsp;[[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] sa pri podobných príležitostiach udeľovali početné, alebo tie Osobitné<ref name=VýPr1995/><ref name=VýPr1994/> (viď [[Igric za Televíznu tvorbu|Tele]]/[[Igric za Dokumentárnu tvorbu|Dokutvorbu]]). === Názvy kategórie/oblasti v priebehu ročníkov === Štatúty z [[20. storočie|minulého storočia]] nie sú dochované, súdiac z&nbsp;protokolov pravidelne zverejňovaných svojho času aj v&nbsp;denníku ''[[SME]]'' bol však [[Igric 1998|9. ročník]] (1998) vôbec prvým, ktorý prezentoval kategóriu pod názvom <u>Hraná filmová tvorba pre kiná</u>.<ref name=VýPr1998/> Samotné prémie v&nbsp;tomto žánri sa v&nbsp;tom roku paradoxne stále odovzdávali za <u>Hraný film</u><ref name=VýPr1998/><ref name=OrPi/> – teda pod termínom zavedeným ešte v&nbsp;predchádzajúcich ročníkoch súťaže, nech už jej historických (1967<ref name=PaZá/><ref name=TaPrMe/> – 1969<ref name=HÉ-Vrastiak/>) alebo tých neskorších (od r. 1993), hoci vtedy menovite za <u>Oblasť hraného filmu</u>.<ref name=VýPr1993/><ref name=VýPr1994/><ref name=VýPr1995/><ref name=VýPr1997/> Počnúc rokom [[Igric 2006|2006]] všetky [[tlačová správa|tlačové správy]] organizátora s&nbsp;medziročnými výsledkami ocenení, publikované už zväčša v&nbsp;online-revue slovenských filmových novinárov ''Film Press'', používajú u&nbsp;kategórie označenie <u>Hraná tvorba pre kiná</u> (vyjme r. [[Igric 2022|2022]]), neraz tiež v&nbsp;kombinácii s&nbsp;jej nekráteným, štatutárnym pomenovaním (v&nbsp;r.&nbsp;2006<ref name=Barabáš/> – [[Igric 2007|2007]]<ref name=VýPr2007-LF/>a&nbsp;[[Igric 2020|2020]]<ref name=VýPr2020/> až 2022<ref name=VýPr2021/><ref name=VýPr2022/>) zároveň. V&nbsp;ojedinelých ročníkoch sa obzvlásť u&nbsp;prémií vyskytli aj iné aliasy ako <u>Hraný film pre kiná</u> (2022)<ref name=VýPr2022/>či <u>Hraný film do kín</u> ([[Igric 2023|2023]]).<ref name=VýPr2023/> Vzhľadom k minimálnemu vyhlasovaniu hlavnej ceny v&nbsp;90. rokoch u kinofilmov, a&nbsp;to z&nbsp;dôvodu dlhodobej stagnácie ich výroby, prípadné odchýlky v&nbsp;jej vtedajšom názve je možné konfrontovať len u&nbsp;dvoch ročníkov, presnejšie 1995 a&nbsp;1996. V&nbsp;oboch prípadoch sa Igric odovzdával za <u>Filmovú (a&nbsp;televíznu) tvorbu</u><ref name=VýPr1995/><ref name=VýPr1996/> v&nbsp;závislosti na médiu, respektíve príslušnej oblasti či kategórii. == Víťazi cien/prémií == {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! style=background:#ed8 width=4%| Ročník <br />{{small|(rok)}} ! style=background:#ed8 width=70%| Cena <br />{{small|víťaz – výkon ''(dielo)''}} ! style=background:#ed8 width=3%| Ref. <br />{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z dobovej tlače v&nbsp;konfrontácii so&nbsp;zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] – týchto už individuálne v&nbsp;závislosti na súťažnom titule.|group="p."}} |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Historická éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] <br />(1967) | * '''[[Štefan Uher]] – [[filmová réžia|réžia]] (''[[Panna zázračnica]]'')'''<ref name=PaZá>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Panna zázračnica |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000183-Panna-zazracnica-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti hraného filmu Š. Uhrovi za réžiu, Dominikovi Tatarkovi za scenár, Iljovi Zeljenkovi za hudbu“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230207171100/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000183-Panna-zazracnica-hrany-film/ |dátum archivácie = 2023-02-07 }}</ref> * '''[[Dominik Tatarka]] – [[scenár]] (''Panna zázračnica'')'''<ref name=PaZá/> * '''[[Vincent Rosinec]]{{#tag:ref|Rosinec ako jediný v&nbsp;histórii súťaže bol formálne ocenený za oblasť Detského filmu.<ref name=Koliesko/> Vzhľadom k&nbsp;hranej forme víťazného diela bol v&nbsp;prehľade pričlenený k Filmovej tvorbe. Žiadny iný zo súťažných titulov v&nbsp;tom roku nebol odmenený v&nbsp;rovnakej kategórii za kameru.|group="p."}} – [[filmová kamera|kamera]] (''[[Koliesko]]''^SF)'''<ref name=Koliesko>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Koliesko |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000097-Koliesko-hrany-film/ |lokácia = „Igric 1966 v oblasti detského filmu Vincentovi Rosincovi za kameru“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516114153/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000097-Koliesko-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> * '''[[Ilja Zeljenka]]{{#tag:ref|Oficálny web kredituje chybne Zeljenku i&nbsp;za hudbu k&nbsp;''Ohnivým riekam,''<ref name=HÉ-web>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Filmy, ktoré získali Igrica 1967 – 2014 |url = http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |poznámka = (abecedný zoznam vrátane rokov) |dátum vydania = 2014 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = SFZ |url archívu = https://web.archive.org/web/20190922185912/http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |dátum archivácie = 2019-09-22}}</ref> za ktorú bol v&nbsp;oblasti Krátkeho filmu ocenenený [[Ladislav Kupkovič|Kupkovič]].<ref name=LF>{{Citácia knihy | autor = SOKOLOVÁ, Eva | url = http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf | titul = 50 rokov činnosti Literárneho fondu: 1954–2004 | počet strán = 350 | vydavateľ = AnaPress © Literárny fond | miesto = Bratislava | rok = 2005 | isbn = 80-89137-16-4 | kapitola = |url archívu = https://web.archive.org/web/20230604213121/http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf |dátum archivácie = 2023-06-04 |poznámka = „Cena Igric“ (v&nbsp;rámci samostatných kapitol podľa rokov): „1967“ (s. 226–227) / „1968“ (s. 227) / „1969“ (s. 228) / „1994–1995“ (s. 286) / „1996“ (s. 286–287) / „1997–1999“ (s. 287) / „2000“ (s. 287–288) / „2001“ (s. 258 a 288) / „2002“ (s. 258 a 289) / „2003“ (s. 260 a 289). <span style="color:silver">''(publikácia neobsahuje úplné údaje k&nbsp;udeleným cenám a&nbsp;vynecháva r.&nbsp;„1993“)''</span>}}</ref><ref name=OhRi>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ohnivé rieky |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009684-Ohnive-rieky-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti krátkeho filmu Ladislavovi Kupkovičovi za hudbu“ |dátum vydania = 17.05.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516114402/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009684-Ohnive-rieky-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref><ref name=HÉ-Vrastiak/> Ostatného tvorcu uvedený zdroj vo&nbsp;svojom zozname ocenených filmov s&nbsp;príslušnými výkonmi neuvádza vôbec.|group="p."}} – [[filmová hudba|hudba]] (''Panna zázračnica'')'''<ref name=PaZá/> * '''[[Viliam Polónyi]] – [[hlavná postava|herecký výkon]] (''[[Tango pre medveďa]]'')'''<ref name=TaPrMe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tango pre medveďa |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000286-Tango-pre-medveda-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti hraného filmu Viliamovi Polónyimu za herecký výkon“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113542/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000286-Tango-pre-medveda-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center rowspan=3| <ref name=HÉ-Vrastiak>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR |poznámka = retroštúdia z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(ods. pre r. „1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''</span> |lokácia = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) a „1999“ (str. 4) |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] <br />(1968) | * '''[[Juraj Jakubisko]]{{#tag:ref|Oficiálny web kredituje chybne Jakubiska i&nbsp;za kameru prvého diela,<ref name=HÉ-web/> bol však spoluautorom scenára.<ref name=KrRo/> ZatiaĽ čo ročenka LF u&nbsp;zvyšného titulu kredituje umelca iba v&nbsp;zastúpení dlhometrážneho filmu ''Zbehovia a pútnici'' (z&nbsp;r.&nbsp;1969), k tomu výlučne za réžiu a s chybným rokom ocenenia<ref name=LF/> – pravdepodobne zámenou so stredometrážnou verziou ''Zbehovia'' (z&nbsp;r.&nbsp;1968).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Zbehovia |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-344683-Zbehovia-hrany-film/ |lokácia = PH – druh, žáner, forma |poznámka = „stredometrážne filmy“ |dátum vydania = 24.02.2026 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516114551/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-344683-Zbehovia-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref>|group="p."}}''' '''– réžia (''[[Kristove roky]]''){{•}} réžia/kamera (''[[Zbehovia a pútnici|Zbehovia]]''^SF)'''<ref name=KrRo>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kristove roky |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000105-Kristove-roky-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1967 J. Jakubiskovi za réžiu filmu ''Kristove roky'' a za réžiu a kameru stredometrážneho filmu ''Zbehovia''. Igric 1967 Igorovi Lutherovi za kameru filmu ''Kristove roky''“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250126105708/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000105-Kristove-roky-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-01-26 }}</ref> * '''[[Alfonz Bednár]]{{#tag:ref|Ročenka LF kredituje Bednára iba za scenár.<ref name=LF/>|group="p."}} – [[námet]]/scenár (''[[Tri dcéry]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tri dcéry |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000295-Tri-dcery-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1967 Alfonzovi Bednárovi za námet a scenár“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20251211214402/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000295-Tri-dcery-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-12-11 }}</ref> * '''[[Igor Luther]] – kamera (''Kristove roky'')'''<ref name=KrRo/> * '''Ilja Zeljenka – hudba (''[[Drak sa vracia]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Drak sa vracia |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000045-Drak-sa-vracia-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1967 Iljovi Zeljenkovi za hudbu k filmu“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250419201942/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000045-Drak-sa-vracia-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-04-19 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] <br />(1969) | * '''Juraj Jakubisko – réžia/scenár/kamera (''[[Zbehovia a pútnici]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Zbehovia a pútnici |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000345-Zbehovia-a-putnici-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1968 J. Jakubiskovi za scenár, réžiu a kameru“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20241226041154/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000345-Zbehovia-a-putnici-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-12-26 }}</ref> |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Novodobá éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] <br />(1993) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Martin Štrba (kameraman)|Martin Štrba]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v denníku ''Pravda'' uvádza meno umelca chybne (ako „Milan Štrba“).<ref name=VýPr1993/>|group="p."}} – kamera (''[[Všetko čo mám rád (film)|Všetko čo mám rád]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr1993>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = (mf) |titul = IGRIS – in memoriam |url = |poznámka = Výstrižok z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(obsahuje tlačové i&nbsp;faktické chyby)''</span> |lokácia = |dátum vydania = 1993 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] <br />(1994) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Miloslav Luther]] – réžia (''[[Anjel milosrdenstva]]'')<ref name=AnMi>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Anjel milosrdenstva |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000004-Anjel-milosrdenstva-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia SFZ a LF SR v oblasti hraného filmu za réžiu Miloslavovi Lutherovi [...], Prémia v oblasti hraného filmu za kameru Vladimírovi Hollošovi“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240301063424/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000004-Anjel-milosrdenstva-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-03-01 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Holloš]] – kamera (''Anjel milosrdenstva'')<ref name=AnMi/> | align=center| <ref name=VýPr1994>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993 |url = |poznámka = 3-str. strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1994 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] <br />(1995) | * '''[[Martin Slivka]] – celoživotné dielo (dokumentárna tvorba a etnológia)'''{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v denníku ''SME'' uvádza u čestnej ceny oblasť dokumentárnej tvorby a&nbsp;„etnológie“,<ref name=VýPr1995/> ročenka LF „etnografie“.<ref name=LF/>|group="p."}} ** <span style="color:silver">''udelené iba osobitné prémie''</span> | align=center| <ref name=VýPr1995>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = dík |titul = Ceny Igric '94 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.05.1995 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''[[SME]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] <br />(1996) | * '''[[Martin Šulík]] – réžia (''[[Záhrada (film)|Záhrada]]'')'''<ref name=Záhrada>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Záhrada |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000341-Zahrada-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric režisérovi Martinovi Šulíkovi za film ''Záhrada'' [...] a Prémia v oblasti hraného filmu Mariánovi Labudovi za [...] herecký pozoruhodný výkon v úlohe otca“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240303000013/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000341-Zahrada-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-03-03 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Marián Labuda]] – herecký výkon (''Záhrada'')<ref name=Záhrada/> ** <u>Prémia</u>: [[Juraj Lipták]] – kamera (''[[Albert Škarvan#Albert Škarvan vo filme|Albert, Albert]]''^'''TV''')<ref name=AlAl>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] |titul = Heslár > Albert, Albert [film] (1995) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0081715-Albert-Albert-film-1995/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti hraného filmu Jurajovi Liptákovi za kameru“ |dátum vydania = 16.02.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111417/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0081715-Albert-Albert-film-1995/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1996>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = pet |titul = Hlavnú cenu za filmovú a TV tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 20.04.1996 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] <br />(1997) | * <span style="color:silver">''hlavná cena ani vedľajšie prémie neudelené''</span><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = HLADÍK, Dalibor |titul = Filmové ocenenia Igric s pečiatkou pesimizmu |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/filmove-ocenenia-igric-s-peciatkou-pesimizmu |lokácia = |poznámka = „v oblasti celovečernej hranej tvorby si po dôkladnom zvážení nevybrala z dvoch [...] kandidátov“ |dátum vydania = 21.04.1997 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115215/https://www.sme.sk/nezaradene/c/filmove-ocenenia-igric-s-peciatkou-pesimizmu |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1997>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1996 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.04.1997 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] <br />(1998) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: Martin Šulík – réžia (''[[Orbis Pictus]]'')<ref name=OrPi>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Orbis pictus |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000173-Orbis-pictus-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii hraný film režisérovi Martinovi Šulíkovi [...] a Prémia v kategórii hraný film kameramanovi Martinovi Štrbovi“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516112720/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000173-Orbis-pictus-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Martin Štrba – kamera (''Orbis Pictus'')<ref name=OrPi/> | align=center| <ref name=VýPr1998>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 06.06.1998 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] <br />(1999) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Balco]] – réžia (''[[Rivers of Babylon (film)|Rivers of Babylon]]'')<ref name=RiOfBa>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Rivers of Babylon |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/en/detail-sfu_un_cat.0-000226-Rivers-of-Babylon-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Vlado Balco za réžiu [...], Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Martin Štrba za kameru“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115358/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/en/detail-sfu_un_cat.0-000226-Rivers-of-Babylon-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Martin Štrba – kamera (''Rivers of Babylon'')<ref name=RiOfBa/> | align=center| <ref name=VýPr1999>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric a prémie za audiovizuálnu tvorbu roku 1998 |url = |poznámka = strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1999 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] <br />(2000) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Jozef Šimončič (kameraman)|Jozef Šimončič]] – kamera (''[[Všichni moji blízcí]]'')<ref name=VšMoBl>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Všichni moji blízcí |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011919-Vsichni-moji-blizci-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii hraná filmová tvorba pre kiná - Jozef Šimončič za kameru [...], Prémia v kategórii hraná filmová tvorba pre kiná - Patrik Pašš a Alena Pätoprstá za strih“ |dátum vydania = 15.03.2006 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115529/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011919-Vsichni-moji-blizci-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Patrik Pašš (1948)|Patrik Pašš st.]] a [[Alena Pätoprstá]] – [[strihač|strih]] (''Všichni moji blízcí'')<ref name=VšMoBl/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]] |titul = Na Art Filme udeľovali ceny Igric |url = |lokácia = |poznámka = roč. 8, čís. 146, s. 8. Článok z archívu SFÚ |dátum vydania = 26.06.2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] <br />(2001) | * '''Martin Šulík – réžia (''[[Krajinka (film)|Krajinka]]'')'''<ref name=Krajinka>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Krajinka |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011421-Krajinka-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii hranej filmovej tvorby pre kiná Martinovi Šulíkovi za réžiu [...], Prémia v kategórii hranej filmovej tvorby Petrovi Mojžišovi za zvuk“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115631/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011421-Krajinka-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ondrej Šulaj]] – scenár (''[[Sokoliar Tomáš]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Sokoliar Tomáš |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011422-Sokoliar-Tomas-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii hranej filmovej tvorby Ondrejovi Šulajovi za scenár“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20170523093332/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011422-Sokoliar-Tomas-hrany-film/ |dátum archivácie = 2017-05-23 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Mojžiš]] – [[zvukový inžinier|zvuk]] (''Krajinka'')<ref name=Krajinka/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ a ÚSTT |titul = Udelenie ceny Igric za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu v roku 2000 |url = |lokácia = |poznámka = 2-str. strojopis Tlačovej správy z archívu SFÚ |dátum vydania = 2001 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] <br />(2002) | * '''Jozef Šimončič{{#tag:ref|Ročenka LF menovaného medzi ocenenými neuvádza.<ref name=LF/> Protokol cien zverejnený v&nbsp;mesačníku ''Film.sk'',<ref name=VýPr2002/> denníku ''SME''<ref name=vt-ve>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = vt; ve |titul = Art Film: V Kúpeľnej dvorane udeľovali Igricov |url = https://www.sme.sk/kultura/c/art-film-v-kupelnej-dvorane-udelovali-igricov |lokácia = |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu prémií)''</span> |dátum vydania = 23.06.2002 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110726/https://www.sme.sk/kultura/c/art-film-v-kupelnej-dvorane-udelovali-igricov |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> i&nbsp;reportáž v&nbsp;''Hospodárskom denníku''<ref name=Gašparovičová>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = GAŠPAROVIČOVÁ, Alena |titul = Horúco na Art Filme |url = https://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2002.6.24+Domace+50 |lokácia = |poznámka = „Igrica za hraný kinofilm si odniesol kameraman Dodo Šimončič za kameru českého filmu Samota“ |dátum vydania = 24.06.2002 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Hospodársky denník |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111011/https://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2002.6.24+Domace+50 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> jeho ocenenie potvrdzujú.|group="p."}} – kamera (''[[Samota (film)|Samota]]''^TV)''' ** <span style="color:silver">''vedľajšie prémie neudelené''</span> | align=center| <ref name=VýPr2002>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Výročné ceny Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | ročník = 3 | číslo = 9 | strany = 34 | poznámky = [[Portable Document Format|PDF]] | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] <br />(2003) | * '''[[Juraj Nvota]] – réžia (''[[Kruté radosti]]'')'''<ref name=KrRa>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kruté radosti |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011405-Krute-radosti-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Juraj Nvota za réžiu [...], Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Július Satinský in memoriam za posledný film, za humanistický prínos hereckej kreácie“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111627/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011405-Krute-radosti-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Július Satinský]]^'''†''' – posledný film (''Kruté radosti'')<ref name=KrRa/> ** <u>Prémia</u>: [[Kristína Svarinská]] – prvý film (''[[Dážď padá na naše duše]]'')<ref name=DáPaNaNaDu>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Dážď padá na naše duše |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011404-Dazd-pada-na-nase-duse-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Kristína Svarinská za prvý film, mimoriadny detský herecký výkon“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230207183238/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011404-Dazd-pada-na-nase-duse-hrany-film/ |dátum archivácie = 2023-02-07 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] |titul = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric |url = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |lokácia = (ods. 3–6) |poznámka = <span style="color:silver">''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''</span> |dátum vydania = 21.06.2003 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] <br />(2004) | * '''[[Tina Diosi]] – námet/scenár (''[[Neverné hry]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nevěrné hry |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011413-Neverne-hry-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná -Tina Diosi za námet a scenár“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120821/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011413-Neverne-hry-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Michal Kaščák]] a [[Slavomír Solovic|Slavo Solovic]] – hudba (''[[Zostane to medzi nami]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Zostane to medzi nami |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011414-Zostane-to-medzi-nami-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Michal Kaščák a Slavo Solovic za hudbu“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120924/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011414-Zostane-to-medzi-nami-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Jozef Šimončič – kamera (''[[Jesenná (zato) silná láska]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Jesenná (zato) silná láska |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011410-Jesenna-zato-silna-laska-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Dodo Šimončič za kameru“ |dátum vydania = 23.11.2025 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516121029/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011410-Jesenna-zato-silna-laska-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Ceny udelené na 12. MFF Art Film | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2004 | ročník = 5 | číslo = 7/8 | strany = 18 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] <br />(2005) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Ján Ďuriš]] – kamera (''[[Post coitum]]'').<ref name=VýPr2005-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 16. IGRIC 2005 (Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a&nbsp;Literárneho fondu za audiovizuálnu tvorbu roku 2004 udelené v&nbsp;Bratislave 15.6.2005) |url = |poznámka = 3-str. dokument z&nbsp;archívu SFÚ s&nbsp;logom SFZ |lokácia = |dátum vydania = 10.06.2005 |dátum prístupu = 15.06.2026 |vydavateľ = }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Alexander Šurkala]] – kamera (''[[O dve slabiky pozadu]]'')<ref name=VýPr2005-SFÚ/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > O dve slabiky pozadu |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011417-O-dve-slabiky-pozadu-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii hraná filmová tvorba pre kiná Alexandrovi Šurkalovi za striedme obrazové zvýraznenie atmosféry príbehu“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516121449/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011417-O-dve-slabiky-pozadu-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2005 | ročník = 6 | číslo = 7/8 | strany = 29 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]<br />(2006) | * '''[[Marek Leščák]] a Martin Šulík – scenár (''[[Slnečný štát]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Slnečný štát |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011420-Slnecny-stat-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Marek Leščák a Martin Šulík za scenáristické zobrazenie [...]“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516122159/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011420-Slnecny-stat-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Juraj Galvánek]] – kamera (''[[Šílení]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Šílení |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-019323-sileni-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia za hranú filmovú tvorbu pre kiná - Juraj Galvánek za mimoriadny kameramanský výkon“ |dátum vydania = 25.01.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20251115113259/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-019323-sileni-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-11-15 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005 | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2006 | ročník = 7 | číslo = 7/8 | strany = 21 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> {{#tag:ref|Počnúc týmto ročníkom protokoly v prípade formálneho označenia prémií citujú už termín „Tvorivá prémia“ (TP),<ref name=Barabáš>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo |url = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |lokácia = Kapitola: „Protokol o udelení cien“ |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2006 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> aj keď jednotlivé záznamy SFÚ demonštrujú túto zmenu až o&nbsp;rok neskôr (od r. 2007).|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] <br />(2007) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Milan Čorba]] – [[výtvarné umenie|kostýmy]] (''[[Obsluhoval jsem anglického krále]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Obsluhoval jsem anglického krále |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029652-Obsluhoval-jsem-anglickeho-krale-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú filmovú tvorbu pre kiná Milanovi Čorbovi za návrhy dobových kostýmov“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516122342/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029652-Obsluhoval-jsem-anglickeho-krale-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Martin Štrba – kamera (''[[Hezké chvílky bez záruky]]'')<ref name=VýPr2007-LF>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = LF |titul = Výročné ceny Literárneho fondu za rok 2006 |url = http://www.litfond.sk/old/ceny/caspl-vvxx.htm |lokácia = Ceny IGRIC 2006 |poznámka = <span style="color:silver">''(protokol v&nbsp;nadpise uvádza chybný rok ceremónie zámenou s&nbsp;predošlým)''</span> |dátum vydania = 2007 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = LitFond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240709054440/http://www.litfond.sk/old/ceny/caspl-vvxx.htm |dátum archivácie = 2024-07-09}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = uwe | odkaz na autora = | titul = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2007 | ročník = 8 | číslo = 6 | strany = 28 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] <br />(2008) | * '''Juraj Nvota – réžia (''[[Muzika]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Muzika |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036344-Muzika-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Juraj Nvota za réžiu“ |dátum vydania = 24.07.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516122938/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036344-Muzika-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Martin Repka]] – réžia/scenár (''[[Návrat bocianov]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Návrat bocianov |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029668-Navrat-bocianov-hrany-film |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú filmovú tvorbu pre kiná - Martin Repka za scenár a réžiu“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221028185649/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029668-Navrat-bocianov-hrany-film |dátum archivácie = 2022-10-28}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Patrik Lančarič]] – réžia (''[[Rozhovor s nepriateľom]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Rozhovor s nepriateľom |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029667-Rozhovor-s-nepriatelom-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú filmovú tvorbu pre kiná - Patrik Lančarič za réžiu“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123053/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029667-Rozhovor-s-nepriatelom-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2008 | ročník = 9 | číslo = 5 | strany = 37 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260529161208/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum archivácie = 2026-05-29}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] <br />(2009) | * '''Juraj Jakubisko – [[výtvarné umenie|výtvarná koncepcia]] (''[[Bathory (film)|Bathory]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Bathory |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036345-Bathory-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Juraj Jakubisko (výtvarná koncepcia“ |dátum vydania = 24.07.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240815164902/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036345-Bathory-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-08-15 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Viktor Csudai]] – réžia (''[[Veľký rešpekt]]'')<ref name=VeRe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Veľký rešpekt |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-053673-Velky-respekt-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Viktor Csudai (réžia [...], Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Štefan Bučka (kamera [...]“ |dátum vydania = 24.03.2010 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123304/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-053673-Velky-respekt-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Štefan Bučka]] – kamera (''Veľký rešpekt'')<ref name=VeRe/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = 20. Igric 2009 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 02.09.2009 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |dátum archivácie = 2025-08-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] <br />(2010) | * '''Ján Ďuriš – kamera (''[[Nedodržaný sľub]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nedodržaný sľub |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044282-Nedodrzany-slub-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Ján Ďuriš za kameru“ |dátum vydania = 08.04.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221001210459/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044282-Nedodrzany-slub-hrany-film/ |dátum archivácie = 2022-10-01 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Balko]] – réžia (''[[Pokoj v duši]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Pokoj v duši |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-042412-Pokoj-v-dusi-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Vladimír Balko za réžiu“ |dátum vydania = 13.02.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250124205600/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-042412-Pokoj-v-dusi-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-01-24 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Mira Fornay]] – réžia/scenár (''[[Líštičky]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Líštičky |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/en/detail-sfu_un_cat.0-053678-Listicky-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Mira Fornay za scenár a réžiu“ |dátum vydania = 24.03.2010 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123412/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/en/detail-sfu_un_cat.0-053678-Listicky-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric a Tvorivé prémie |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 15.06.2010 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |dátum archivácie = 2025-12-10}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] <br />(2011) | * '''[[Mariana Čengel Solčanská]] – réžia (''[[Legenda o lietajúcom Cypriánovi]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Legenda o lietajúcom Cypriánovi |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-067163-Legenda-o-lietajucom-Cyprianovi-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Mariana Čengel Solčanská za réžiu“ |dátum vydania = 14.03.2011 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123657/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-067163-Legenda-o-lietajucom-Cyprianovi-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Martin Štrba – kamera (''[[Občiansky preukaz (film)|Občiansky preukaz]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Občanský průkaz |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090545-Obcansky-prukaz-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Martin Štrba za kameru“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123850/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090545-Obcansky-prukaz-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = ŠČEPKA, Miloš |titul = 22. IGRIC 2011 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |dátum archivácie = 2026-03-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] <br />(2012) | * '''[[Zuzana Liová]] – réžia/scenár (''[[Dom (film)|Dom]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Jakub Kroner]] – réžia (''[[Lóve (film)|Lóve]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Lóve |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090544-Love-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Jakub Kroner za réžiu“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124028/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090544-Love-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ľubomír Slivka]] – scenár (''[[eŠteBák]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > eŠteBák |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090735-esteBak-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Ľubomír Slivka za scenár“ |dátum vydania = 15.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124129/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090735-esteBak-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |lokácia = 23. IGRIC 2012 |poznámka = |dátum vydania = 28.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |dátum archivácie = 2026-02-19}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2013|24.]] <br />(2013) | * '''Ján Ďuriš – kamera (''[[7 dní hriechov]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > 7 dní hříchů |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129468-7-dni-hrichu-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Ján Ďuriš za kameru“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221006142832/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129468-7-dni-hrichu-hrany-film/ |dátum archivácie = 2022-10-06 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Iveta Grófová]] – réžia (''[[Až do mesta Aš]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Až do mesta Aš |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129459-Az-do-mesta-As-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Iveta Grófová za réžiu“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240815213152/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129459-Az-do-mesta-As-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-08-15 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Juraj Krasnohorský]] – réžia (''[[Tigre v meste]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tigre v meste |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090741-Tigre-v-meste-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Juraj Krasnohorský za réžiu“ |dátum vydania = 15.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124235/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090741-Tigre-v-meste-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |lokácia = Igric a tvorivé prémie |poznámka = |dátum vydania = 10.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] <br />(2014) | * '''[[Tomáš Juríček]] – kamera (''[[Kandidát (film)|Kandidát]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kandidát |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-132539-Kandidat-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná – Tomáš Juríček za kameru“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124909/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-132539-Kandidat-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Mariana Čengel Solčanská – réžia (''[[Miluj ma alebo odíď]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Miluj ma alebo odíď |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129475-Miluj-ma-alebo-odid-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná – Mariana Čengel Solčanská za réžiu“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125157/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129475-Miluj-ma-alebo-odid-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 25. Igricov 2014 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2014 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] <br />(2015) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: Miloslav Luther – réžia (''[[Krok do tmy]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Ivan Finta]] – kamera (''[[Láska na vlásku]]'') | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] <br />(2016) | * '''[[Marko Škop]] – réžia (''[[Eva Nová]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Peter Bebjak]] – réžia (''[[Čistič]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Martin Kollár (umelec)|Martin Kollár]] – kamera (''[[Koza (film)|Koza]]'') | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 22.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] <br />(2017) | * '''Martin Štrba – kamera (''[[Masaryk (film)|Masaryk]]'')''' ** <span style="color:silver">''vedľajšie prémie neudelené''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] <br />(2018) | * '''[[Martin Žiaran]] – kamera (''[[Čiara (film)|Čiara]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Čiara |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257102-ciara-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú filmovú tvorbu - Martin Žiaran za kameru“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516130004/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257102-ciara-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Juraj Lehotský (režisér)|Juraj Lehotský]] – réžia (''[[Nina (film)|Nina]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nina |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270453-Nina-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Juraj Lehotský za réžiu“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516130058/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270453-Nina-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[György Kristóf]] – scenár (''[[Out (film)|Out]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Out |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270454-Out-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - György Kristóf za scenár“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516130214/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270454-Out-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |lokácia = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |dátum archivácie = 2024-12-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] <br />(2019) | * '''Martin Šulík – réžia (''[[Tlmočník (film)|Tlmočník]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Timotej Križka]] – kamera (''[[DOGG]]'': „Duet“^'''KF''') ** <u>Prémia</u>: [[Daniel Rihák]] – réžia (''[[Výlet (film)|Výlet]]''^'''KF/ŠF''') | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] <br />(2020) | * '''[[Norbert Držiak|Noro Držiak]] – réžia (''[[Cesta do nemožna]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Marko Škop – réžia (''[[Nech je svetlo]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Juraj Šlauka (režisér)|Juraj Šlauka]] – réžia (''[[Punk je hned!]]'') | align=center| <ref name=VýPr2020>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |dátum archivácie = 2025-10-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] <br />(2021) | * '''Martin Šulík – réžia (''[[Muž so zajačími ušami]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Peter Bebjak – réžia (''[[Správa (film)|Správa]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2021>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |lokácia = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021 |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] <br />(2022) | * '''[[Peter Kerekes]] – réžia (''[[Cenzorka]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Martin Kollár – kamera (''Cenzorka'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2022>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press sevis (sl,gk) |titul = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |lokácia = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022 |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |dátum archivácie = 2025-11-17}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] <br />(2023) | * '''Peter Bebjak – réžia (''[[Tieňohra]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Ivo Trajkov]] – réžia (''[[Piargy]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2023>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi Igricov 2023 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |lokácia = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023 |poznámka = |dátum vydania = 25.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |dátum archivácie = 2025-11-13}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] <br />(2024) | * '''[[Ivan Ostrochovský]] a [[Pavol Pekarčík]] – réžia (''[[Svetloplachosť]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Svetloplachosť |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-331670-Svetloplachost-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Cena Igric za hranú tvorbu pre kiná - Ivan Ostrochovský, Peter Pekarčík za réžiu“ |dátum vydania = 17.01.2025 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516130322/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-331670-Svetloplachost-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Mátyás Prikler]] – réžia (''[[Moc (film)|Moc]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |lokácia = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] <br />(2025) | * '''Miloslav Luther – scenár (''[[Spiaci účet]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Martin Žiaran{{#tag:ref|S prihliadnutím na TV seriál ''[[Čas nádejí]]''.<ref name=VýPr2025/>|group="p."}} – kamera (''[[Vlny (film z roku 2024)|Vlny]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2025>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |lokácia = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |dátum archivácie = 2026-02-10}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] <br />(2026) | * '''[[Martin Gonda]] – [[filmová réžia|réžia]] (''[[Potopa (film z roku 2025)|Potopa]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Rastislav Boroš|Rasťo Boroš]] – [[scenár]] (''[[Kronika večných snílkov]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Adam Suzin]] – [[filmová kamera|kamera]] (''[[Otec (film z roku 2025)|Otec]]'') | align=center| <ref name=VýPr2025-TASR>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = rt, gra |titul = Kultúra: Udelili Igricov za najlepšiu filmovú a televíznu tvorbu |url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2026091800000441 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 18.09.2026 |dátum prístupu = 18.09.2026 |vydavateľ = tasr.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260918201525/https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2026091800000441 |dátum archivácie = 2026-09-18}}</ref> |- | colspan=3 align=center style="background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^'''KF''' Krátky fim{{•}} ^'''SF''' Stredometrážny film{{•}} ^'''ŠF''' Študentský film{{•}} ^'''TV''' Televízne dielo<!--{{•}} ^'''HD''' Hraný dokument{{•}} --> <br /> ^'''†''' [[in memoriam]] |} == Superlatívy == {{col-begin}} {{col-2}} === Viacnásobní držitelia cien === ; 5 cien * [[Martin Šulík]] (4×réžia, 1×scenár) ; 3 ceny * [[Juraj Jakubisko]] (1×réžia, 1×réžia/kamera, 1×výtvarné návrhy) ; 2 ceny * [[Ján Ďuriš]] (2×kamera) * [[Juraj Nvota]] (2×réžia) * [[Ilja Zeljenka]] (2×hudba) {{col-2}} === Viacnásobní držitelia prémií === ; 5 prémií * [[Martin Štrba (kameraman)|Martin Štrba]] (5×kamera) ; 2 prémie * [[Peter Bebjak]] (2×réžia) * [[Martin Kollár (umelec)|Martin Kollár]] (2×kamera) * [[Miloslav Luther]] (2×réžia) * [[Jozef Šimončič (kameraman)|Jozef Šimončič]] (2×kamera) {{col-end}} == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967 – 2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]]) {{Igric za Filmovú tvorbu}} {{Igric (súťaž)}} [[Kategória:Igric (súťaž)|Filmová tvorba]] nsuftjns2idvsnnwchi5kqostvh3gao 8371076 8371064 2026-09-19T19:41:29Z Evernit 160276 /* Víťazi cien/prémií */ odstr. prelinkovania 8371076 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:33%" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Igric za Filmovú tvorbu |- | width=18%| '''Oblasť záujmu''' | width=15%| [[filmové umenie|hraný film]] |- | '''Odovzdávané''' | od r. [[Igric 1967|1967]] |- | '''Počet udelených cien''' | 35 |- | '''Počet udelených prémií''' | 51 |} '''[[Igric (súťaž)|Igric]] za Filmovú tvorbu''', inokedy '''Hraný film''', je jednou z&nbsp;hlavných kategórií každoročne vyhlasovaných v&nbsp;rámci výročných cien a&nbsp;prémií Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&nbsp;Literárneho fondu (LF). Do&nbsp;roku [[Igric 1997|1997]] bola známa aj ako '''Oblasť hraného filmu''', od&nbsp;roku [[Igric 1998|1998]] je štatutárne klasifikovaná už ako '''Hraná filmová tvorba pre kiná'''. Ako taká oceňuje mimoriadne [[umelecká činnosť|umelecké výkony]] zaznamenané v&nbsp;domácich [[filmové dielo|celovečerných kinofilmoch]]. Na rozdiel od titulnej ceny, ktorá sa udeľuje bez ohľadu na [[povolanie (zamestnanie)|konkrétne profesie]] odmeňovaných [[umelec|tvorcov]], vedľajšie prémie sú garantované len [[filmový režisér|filmovým režisérom]], [[scenár]]istom alebo [[kameraman]]om.<ref name=Št2016>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]], LF |titul = Štatút ceny Igric (zo dňa: 22.2.2016) |url = http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |lokácia = |poznámka = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2–3) a „B – Tvorivé prémie“ (ods. 7) |dátum vydania = 22.02.2016 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20170303155121/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |dátum archivácie = 2017-03-03 }}</ref> V&nbsp;minulosti však boli tieto prípustné takisto v&nbsp;zastúpení [[hudobný skladateľ|hudobných skladateľov]], [[zvukový inžinier|zvukových inžinierov]], [[strihač]]ov, [[Kostymér|kostýmových návrhárov]] či iných zástupcov [[výtvarné umenie|výtvarného umenia]].<ref name=Št2008/><ref name=Št2011/> Vyjme devatich ceremónií je počnúc rokom [[Igric 2016|2016]] odovzdávaná pravidelne. Odhliadnuc od historickej éry ([[Igric 1967|1967]] – [[Igric 1969|1969]]), kedy trofej mohli obdržať početní laureáti,<ref name=kinoinformácie/> ju v&nbsp;aktuálnej podobe udeľujú výlučne singulárnemu [[Víťaz (osoba)|víťazovi]] na ročník. Najviac ocenení v&nbsp;tejto kategórii obdržal [[Martin Šulík]] – štyrikrát za réžiu (v&nbsp;r.&nbsp;[[Igric 1996|1996]], [[Igric 2001|2001]], [[Igric 2019|2019]] a [[Igric 2021|2021]]), raz tiež ako spoluautor scenára ([[Igric 2016|2016]]). [[Juraj Jakubisko]] mu sekunduje s&nbsp;tromi soškami (1968 – 1969 a&nbsp;[[Igric 2009|2009]]), tento vždy za rôzne tvorivé výkony. == Historické súvislosti == V porovnaní s tradičnými [[filmové ocenenie|filmovými cenami]], pojem „kategória“ nemožno v&nbsp;prípade Igricov vždy formulovať striktne kategoricky – do roku [[Igric 1997|1997]] sa tieto výročné ocenenia odovzdávali ešte v&nbsp;tzv. „oblastiach“. [[Organizačný predpis|Pôvodný štatút]] súťaže navyše nevymedzoval jediného výhradného laureáta na oblasť či kategóriu,<ref name=kinoinformácie>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Kinoinformácia č. 3 |url = |lokácia = (s. 6–8) |dátum vydania = 22.12.1969 |poznámka = Občasník, redig. Š. Vraštiak |dátum prístupu = 05.04.2026 |vydavateľ = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] }}</ref> jednak sa jej vedľajší predmet záujmu časom rozšíril aj o udeľovanie [[odmena|prémií]] (od r.&nbsp;[[Igric 1993|1993]]) – týchto už s&nbsp;čiastočne obmenenými termínmi i&nbsp;v&nbsp;dodatočných disciplínach ([[Prémia za Ostatnú televíznu tvorbu|Ostatná televízna alebo Ostatná tvorba]], [[Prémia za Teóriu a kritiku|Teória a kritika]], [[Prémia za Študentskú tvorbu|Študentská tvorba]], [[Prémia za Tvorbu digitálnych diskov|Tvorba digitálnych diskov]]).<ref name=Št2008>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny Igric (zo dňa: 21.1.2008) |url = http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm |lokácia = „III. Tvorivé prémie“ (ods. 1) |poznámka = |dátum vydania = 21.1.2008 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260515013114/http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm |dátum archivácie = 2026-05-15 }}</ref><ref name=Št2011>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny Igric 2012 (zo dňa: 24.10.2011) |url = http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |lokácia = „III. Tvorivé prémie“ (ods. 1) |poznámka = |dátum vydania = 24.10.2011 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20120404093516/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |dátum archivácie = 2012-04-04 }}</ref> Následkom voľnejšieho rázu, širokého záberu, inokedy variabilne definovaným pojmom naprieč ročníkmi, tak v&nbsp;ranej ére súťaže dochádzalo sprvu ku kumulatívnemu udeľovaniu hlavných cien, hoci s&nbsp;podružným rozlišovaním odmeňovaných výkonov („subkategórií“), kým v&nbsp;tej novodobej samotné kategórie neraz presahovali i&nbsp;do iných [[filmový žáner|filmových žánrov]] či súťažných oblastí.<ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | titul = Cena za každú cenu? | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = | ročník = 2 | číslo = 9 | strany = 22–24 | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-908628-Cena-za-kazdu-cenu-clanok/ | dátum prístupu = 2024-02-17 | issn = 1335-8286 | poznámky = s. 22, stĺ. 1 (kategorizácia cien); s. 22, stĺ. 2 (časté zmeny štatútu/oceňovanie TV diel); s. 23, stĺ. 1–2 (fúzia žánrov) |url archívu = https://web.archive.org/web/20240217152641/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-908628-Cena-za-kazdu-cenu-clanok/ |dátum archivácie = 2024-02-17 }}</ref> U Filmovej tvorby tak došlo k hybridným situáciám predovšetkým v&nbsp;dvoch prípadoch: * v prvom, keď sa [[Martin Slivka|Slivka]] stal nekonvenčným držiteľom „[[Igric za Celoživotné dielo|čestnej ceny]]“ za oblasť [[dokumentárny film|dokumentárneho filmu]] ad litteram ([[Igric 1995|1995]])<ref name=VýPr1995/> * v druhom pre zmenu ocenením [[Jozef Šimončič (kameraman)|Šimončiča]] za kameramanský výkon v&nbsp;českom [[televízny film|televíznom filme]] ([[Igric 2002|2002]]).{{#tag:ref|Zdroje s dostupnými výsledkami z r. 2002 médium ako také u oceneného diela nešpecifikujú.<ref name=VýPr2002/><ref name=Gašparovičová/> Podľa titulkov samotného filmu tento vyrobila [[Česká televize|ČT]] bez prípadnej koprodukcie.<ref>Prepis z audiovizuálneho záznamu diela: ''Samota'' © [[Česká televize|ČT]] 2001, Tvůrčí skupina Alice Nemanské a Heleny Slavíkové, scénář: Jiří Bednář, vedoucí produkce: Ilona Jirásková, kamera: Dodo Šimončič, úprava scénáře a režie: Jaroslav Brabec.</ref>|group="p."}} K obdobným situáciám však dochádzalo aj u prémií. Jedna v&nbsp;roku [[Igric 1996|1996]], kedy ju dostal iný kameraman ([[Juraj Lipták|Lipták]])<ref name=VýPr1996/><ref name=AlAl/> a&nbsp;za iný TV počin,<ref name=AlAl/> ďalšie v&nbsp;roku [[Igric 2003|2003]], keď sa porota rozhodla udeliť dvojici hercov ([[Július Satinský|Satinský]]-[[Kristína Svarinská|Svarinská]]) prémie nad rámec [[Igric za Herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele|ich vlastnej kategórie]].<ref name=KrRa/><ref name=DáPaNaNaDu/> V&nbsp;[[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] sa pri podobných príležitostiach udeľovali početné, alebo tie Osobitné<ref name=VýPr1995/><ref name=VýPr1994/> (viď [[Igric za Televíznu tvorbu|Tele]]/[[Igric za Dokumentárnu tvorbu|Dokutvorbu]]). === Názvy kategórie/oblasti v priebehu ročníkov === Štatúty z [[20. storočie|minulého storočia]] nie sú dochované, súdiac z&nbsp;protokolov pravidelne zverejňovaných svojho času aj v&nbsp;denníku ''[[SME]]'' bol však [[Igric 1998|9. ročník]] (1998) vôbec prvým, ktorý prezentoval kategóriu pod názvom <u>Hraná filmová tvorba pre kiná</u>.<ref name=VýPr1998/> Samotné prémie v&nbsp;tomto žánri sa v&nbsp;tom roku paradoxne stále odovzdávali za <u>Hraný film</u><ref name=VýPr1998/><ref name=OrPi/> – teda pod termínom zavedeným ešte v&nbsp;predchádzajúcich ročníkoch súťaže, nech už jej historických (1967<ref name=PaZá/><ref name=TaPrMe/> – 1969<ref name=HÉ-Vrastiak/>) alebo tých neskorších (od r. 1993), hoci vtedy menovite za <u>Oblasť hraného filmu</u>.<ref name=VýPr1993/><ref name=VýPr1994/><ref name=VýPr1995/><ref name=VýPr1997/> Počnúc rokom [[Igric 2006|2006]] všetky [[tlačová správa|tlačové správy]] organizátora s&nbsp;medziročnými výsledkami ocenení, publikované už zväčša v&nbsp;online-revue slovenských filmových novinárov ''Film Press'', používajú u&nbsp;kategórie označenie <u>Hraná tvorba pre kiná</u> (vyjme r. [[Igric 2022|2022]]), neraz tiež v&nbsp;kombinácii s&nbsp;jej nekráteným, štatutárnym pomenovaním (v&nbsp;r.&nbsp;2006<ref name=Barabáš/> – [[Igric 2007|2007]]<ref name=VýPr2007-LF/>a&nbsp;[[Igric 2020|2020]]<ref name=VýPr2020/> až 2022<ref name=VýPr2021/><ref name=VýPr2022/>) zároveň. V&nbsp;ojedinelých ročníkoch sa obzvlásť u&nbsp;prémií vyskytli aj iné aliasy ako <u>Hraný film pre kiná</u> (2022)<ref name=VýPr2022/>či <u>Hraný film do kín</u> ([[Igric 2023|2023]]).<ref name=VýPr2023/> Vzhľadom k minimálnemu vyhlasovaniu hlavnej ceny v&nbsp;90. rokoch u kinofilmov, a&nbsp;to z&nbsp;dôvodu dlhodobej stagnácie ich výroby, prípadné odchýlky v&nbsp;jej vtedajšom názve je možné konfrontovať len u&nbsp;dvoch ročníkov, presnejšie 1995 a&nbsp;1996. V&nbsp;oboch prípadoch sa Igric odovzdával za <u>Filmovú (a&nbsp;televíznu) tvorbu</u><ref name=VýPr1995/><ref name=VýPr1996/> v&nbsp;závislosti na médiu, respektíve príslušnej oblasti či kategórii. == Víťazi cien/prémií == {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! style=background:#ed8 width=4%| Ročník <br />{{small|(rok)}} ! style=background:#ed8 width=70%| Cena <br />{{small|víťaz – výkon ''(dielo)''}} ! style=background:#ed8 width=3%| Ref. <br />{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z dobovej tlače v&nbsp;konfrontácii so&nbsp;zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] – týchto už individuálne v&nbsp;závislosti na súťažnom titule.|group="p."}} |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Historická éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] <br />(1967) | * '''[[Štefan Uher]] – [[filmová réžia|réžia]] (''[[Panna zázračnica]]'')'''<ref name=PaZá>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Panna zázračnica |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000183-Panna-zazracnica-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti hraného filmu Š. Uhrovi za réžiu, Dominikovi Tatarkovi za scenár, Iljovi Zeljenkovi za hudbu“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230207171100/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000183-Panna-zazracnica-hrany-film/ |dátum archivácie = 2023-02-07 }}</ref> * '''[[Dominik Tatarka]] – [[scenár]] (''Panna zázračnica'')'''<ref name=PaZá/> * '''[[Vincent Rosinec]]{{#tag:ref|Rosinec ako jediný v&nbsp;histórii súťaže bol formálne ocenený za oblasť Detského filmu.<ref name=Koliesko/> Vzhľadom k&nbsp;hranej forme víťazného diela bol v&nbsp;prehľade pričlenený k Filmovej tvorbe. Žiadny iný zo súťažných titulov v&nbsp;tom roku nebol odmenený v&nbsp;rovnakej kategórii za kameru.|group="p."}} – [[filmová kamera|kamera]] (''[[Koliesko]]''^SF)'''<ref name=Koliesko>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Koliesko |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000097-Koliesko-hrany-film/ |lokácia = „Igric 1966 v oblasti detského filmu Vincentovi Rosincovi za kameru“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516114153/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000097-Koliesko-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> * '''[[Ilja Zeljenka]]{{#tag:ref|Oficálny web kredituje chybne Zeljenku i&nbsp;za hudbu k&nbsp;''Ohnivým riekam,''<ref name=HÉ-web>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Filmy, ktoré získali Igrica 1967 – 2014 |url = http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |poznámka = (abecedný zoznam vrátane rokov) |dátum vydania = 2014 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = SFZ |url archívu = https://web.archive.org/web/20190922185912/http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |dátum archivácie = 2019-09-22}}</ref> za ktorú bol v&nbsp;oblasti Krátkeho filmu ocenenený [[Ladislav Kupkovič|Kupkovič]].<ref name=LF>{{Citácia knihy | autor = SOKOLOVÁ, Eva | url = http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf | titul = 50 rokov činnosti Literárneho fondu: 1954–2004 | počet strán = 350 | vydavateľ = AnaPress © Literárny fond | miesto = Bratislava | rok = 2005 | isbn = 80-89137-16-4 | kapitola = |url archívu = https://web.archive.org/web/20230604213121/http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf |dátum archivácie = 2023-06-04 |poznámka = „Cena Igric“ (v&nbsp;rámci samostatných kapitol podľa rokov): „1967“ (s. 226–227) / „1968“ (s. 227) / „1969“ (s. 228) / „1994–1995“ (s. 286) / „1996“ (s. 286–287) / „1997–1999“ (s. 287) / „2000“ (s. 287–288) / „2001“ (s. 258 a 288) / „2002“ (s. 258 a 289) / „2003“ (s. 260 a 289). <span style="color:silver">''(publikácia neobsahuje úplné údaje k&nbsp;udeleným cenám a&nbsp;vynecháva r.&nbsp;„1993“)''</span>}}</ref><ref name=OhRi>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ohnivé rieky |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009684-Ohnive-rieky-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti krátkeho filmu Ladislavovi Kupkovičovi za hudbu“ |dátum vydania = 17.05.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516114402/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009684-Ohnive-rieky-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref><ref name=HÉ-Vrastiak/> Ostatného tvorcu uvedený zdroj vo&nbsp;svojom zozname ocenených filmov s&nbsp;príslušnými výkonmi neuvádza vôbec.|group="p."}} – [[filmová hudba|hudba]] (''Panna zázračnica'')'''<ref name=PaZá/> * '''[[Viliam Polónyi]] – [[hlavná postava|herecký výkon]] (''[[Tango pre medveďa]]'')'''<ref name=TaPrMe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tango pre medveďa |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000286-Tango-pre-medveda-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti hraného filmu Viliamovi Polónyimu za herecký výkon“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113542/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000286-Tango-pre-medveda-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center rowspan=3| <ref name=HÉ-Vrastiak>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR |poznámka = retroštúdia z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(ods. pre r. „1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''</span> |lokácia = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) a „1999“ (str. 4) |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] <br />(1968) | * '''[[Juraj Jakubisko]]{{#tag:ref|Oficiálny web kredituje chybne Jakubiska i&nbsp;za kameru prvého diela,<ref name=HÉ-web/> bol však spoluautorom scenára.<ref name=KrRo/> ZatiaĽ čo ročenka LF u&nbsp;zvyšného titulu kredituje umelca iba v&nbsp;zastúpení dlhometrážneho filmu ''Zbehovia a pútnici'' (z&nbsp;r.&nbsp;1969), k tomu výlučne za réžiu a s chybným rokom ocenenia<ref name=LF/> – pravdepodobne zámenou so stredometrážnou verziou ''Zbehovia'' (z&nbsp;r.&nbsp;1968).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Zbehovia |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-344683-Zbehovia-hrany-film/ |lokácia = PH – druh, žáner, forma |poznámka = „stredometrážne filmy“ |dátum vydania = 24.02.2026 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516114551/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-344683-Zbehovia-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref>|group="p."}}''' '''– réžia (''[[Kristove roky]]''){{•}} réžia/kamera (''[[Zbehovia a pútnici|Zbehovia]]''^SF)'''<ref name=KrRo>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kristove roky |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000105-Kristove-roky-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1967 J. Jakubiskovi za réžiu filmu ''Kristove roky'' a za réžiu a kameru stredometrážneho filmu ''Zbehovia''. Igric 1967 Igorovi Lutherovi za kameru filmu ''Kristove roky''“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250126105708/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000105-Kristove-roky-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-01-26 }}</ref> * '''[[Alfonz Bednár]]{{#tag:ref|Ročenka LF kredituje Bednára iba za scenár.<ref name=LF/>|group="p."}} – [[námet]]/scenár (''[[Tri dcéry]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tri dcéry |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000295-Tri-dcery-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1967 Alfonzovi Bednárovi za námet a scenár“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20251211214402/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000295-Tri-dcery-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-12-11 }}</ref> * '''[[Igor Luther]] – kamera (''Kristove roky'')'''<ref name=KrRo/> * '''Ilja Zeljenka – hudba (''[[Drak sa vracia]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Drak sa vracia |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000045-Drak-sa-vracia-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1967 Iljovi Zeljenkovi za hudbu k filmu“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250419201942/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000045-Drak-sa-vracia-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-04-19 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] <br />(1969) | * '''Juraj Jakubisko – réžia/scenár/kamera (''[[Zbehovia a pútnici]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Zbehovia a pútnici |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000345-Zbehovia-a-putnici-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1968 J. Jakubiskovi za scenár, réžiu a kameru“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20241226041154/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000345-Zbehovia-a-putnici-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-12-26 }}</ref> |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Novodobá éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] <br />(1993) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Martin Štrba (kameraman)|Martin Štrba]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v denníku ''Pravda'' uvádza meno umelca chybne (ako „Milan Štrba“).<ref name=VýPr1993/>|group="p."}} – kamera (''[[Všetko čo mám rád (film)|Všetko čo mám rád]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr1993>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = (mf) |titul = IGRIS – in memoriam |url = |poznámka = Výstrižok z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(obsahuje tlačové i&nbsp;faktické chyby)''</span> |lokácia = |dátum vydania = 1993 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] <br />(1994) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Miloslav Luther]] – réžia (''[[Anjel milosrdenstva]]'')<ref name=AnMi>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Anjel milosrdenstva |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000004-Anjel-milosrdenstva-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia SFZ a LF SR v oblasti hraného filmu za réžiu Miloslavovi Lutherovi [...], Prémia v oblasti hraného filmu za kameru Vladimírovi Hollošovi“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240301063424/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000004-Anjel-milosrdenstva-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-03-01 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Holloš]] – kamera (''Anjel milosrdenstva'')<ref name=AnMi/> | align=center| <ref name=VýPr1994>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993 |url = |poznámka = 3-str. strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1994 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] <br />(1995) | * '''[[Martin Slivka]] – celoživotné dielo (dokumentárna tvorba a etnológia)'''{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v denníku ''SME'' uvádza u čestnej ceny oblasť dokumentárnej tvorby a&nbsp;„etnológie“,<ref name=VýPr1995/> ročenka LF „etnografie“.<ref name=LF/>|group="p."}} ** <span style="color:silver">''udelené iba osobitné prémie''</span> | align=center| <ref name=VýPr1995>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = dík |titul = Ceny Igric '94 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.05.1995 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''[[SME]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] <br />(1996) | * '''[[Martin Šulík]] – réžia (''[[Záhrada (film)|Záhrada]]'')'''<ref name=Záhrada>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Záhrada |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000341-Zahrada-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric režisérovi Martinovi Šulíkovi za film ''Záhrada'' [...] a Prémia v oblasti hraného filmu Mariánovi Labudovi za [...] herecký pozoruhodný výkon v úlohe otca“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240303000013/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000341-Zahrada-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-03-03 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Marián Labuda]] – herecký výkon (''Záhrada'')<ref name=Záhrada/> ** <u>Prémia</u>: [[Juraj Lipták]] – kamera (''[[Albert Škarvan#Albert Škarvan vo filme|Albert, Albert]]''^'''TV''')<ref name=AlAl>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] |titul = Heslár > Albert, Albert [film] (1995) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0081715-Albert-Albert-film-1995/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti hraného filmu Jurajovi Liptákovi za kameru“ |dátum vydania = 16.02.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111417/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0081715-Albert-Albert-film-1995/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1996>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = pet |titul = Hlavnú cenu za filmovú a TV tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 20.04.1996 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] <br />(1997) | * <span style="color:silver">''hlavná cena ani vedľajšie prémie neudelené''</span><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = HLADÍK, Dalibor |titul = Filmové ocenenia Igric s pečiatkou pesimizmu |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/filmove-ocenenia-igric-s-peciatkou-pesimizmu |lokácia = |poznámka = „v oblasti celovečernej hranej tvorby si po dôkladnom zvážení nevybrala z dvoch [...] kandidátov“ |dátum vydania = 21.04.1997 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115215/https://www.sme.sk/nezaradene/c/filmove-ocenenia-igric-s-peciatkou-pesimizmu |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1997>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1996 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.04.1997 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] <br />(1998) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: Martin Šulík – réžia (''[[Orbis Pictus]]'')<ref name=OrPi>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Orbis pictus |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000173-Orbis-pictus-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii hraný film režisérovi Martinovi Šulíkovi [...] a Prémia v kategórii hraný film kameramanovi Martinovi Štrbovi“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516112720/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000173-Orbis-pictus-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Martin Štrba – kamera (''Orbis Pictus'')<ref name=OrPi/> | align=center| <ref name=VýPr1998>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 06.06.1998 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] <br />(1999) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Balco]] – réžia (''[[Rivers of Babylon (film)|Rivers of Babylon]]'')<ref name=RiOfBa>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Rivers of Babylon |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/en/detail-sfu_un_cat.0-000226-Rivers-of-Babylon-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Vlado Balco za réžiu [...], Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Martin Štrba za kameru“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115358/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/en/detail-sfu_un_cat.0-000226-Rivers-of-Babylon-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Martin Štrba – kamera (''Rivers of Babylon'')<ref name=RiOfBa/> | align=center| <ref name=VýPr1999>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric a prémie za audiovizuálnu tvorbu roku 1998 |url = |poznámka = strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1999 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] <br />(2000) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Jozef Šimončič (kameraman)|Jozef Šimončič]] – kamera (''[[Všichni moji blízcí]]'')<ref name=VšMoBl>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Všichni moji blízcí |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011919-Vsichni-moji-blizci-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii hraná filmová tvorba pre kiná - Jozef Šimončič za kameru [...], Prémia v kategórii hraná filmová tvorba pre kiná - Patrik Pašš a Alena Pätoprstá za strih“ |dátum vydania = 15.03.2006 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115529/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011919-Vsichni-moji-blizci-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Patrik Pašš (1948)|Patrik Pašš st.]] a [[Alena Pätoprstá]] – [[strihač|strih]] (''Všichni moji blízcí'')<ref name=VšMoBl/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]] |titul = Na Art Filme udeľovali ceny Igric |url = |lokácia = |poznámka = roč. 8, čís. 146, s. 8. Článok z archívu SFÚ |dátum vydania = 26.06.2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] <br />(2001) | * '''Martin Šulík – réžia (''[[Krajinka (film)|Krajinka]]'')'''<ref name=Krajinka>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Krajinka |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011421-Krajinka-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii hranej filmovej tvorby pre kiná Martinovi Šulíkovi za réžiu [...], Prémia v kategórii hranej filmovej tvorby Petrovi Mojžišovi za zvuk“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115631/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011421-Krajinka-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ondrej Šulaj]] – scenár (''[[Sokoliar Tomáš]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Sokoliar Tomáš |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011422-Sokoliar-Tomas-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii hranej filmovej tvorby Ondrejovi Šulajovi za scenár“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20170523093332/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011422-Sokoliar-Tomas-hrany-film/ |dátum archivácie = 2017-05-23 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Mojžiš]] – [[zvukový inžinier|zvuk]] (''Krajinka'')<ref name=Krajinka/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ a ÚSTT |titul = Udelenie ceny Igric za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu v roku 2000 |url = |lokácia = |poznámka = 2-str. strojopis Tlačovej správy z archívu SFÚ |dátum vydania = 2001 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] <br />(2002) | * '''Jozef Šimončič{{#tag:ref|Ročenka LF menovaného medzi ocenenými neuvádza.<ref name=LF/> Protokol cien zverejnený v&nbsp;mesačníku ''Film.sk'',<ref name=VýPr2002/> denníku ''SME''<ref name=vt-ve>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = vt; ve |titul = Art Film: V Kúpeľnej dvorane udeľovali Igricov |url = https://www.sme.sk/kultura/c/art-film-v-kupelnej-dvorane-udelovali-igricov |lokácia = |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu prémií)''</span> |dátum vydania = 23.06.2002 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110726/https://www.sme.sk/kultura/c/art-film-v-kupelnej-dvorane-udelovali-igricov |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> i&nbsp;reportáž v&nbsp;''Hospodárskom denníku''<ref name=Gašparovičová>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = GAŠPAROVIČOVÁ, Alena |titul = Horúco na Art Filme |url = https://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2002.6.24+Domace+50 |lokácia = |poznámka = „Igrica za hraný kinofilm si odniesol kameraman Dodo Šimončič za kameru českého filmu Samota“ |dátum vydania = 24.06.2002 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Hospodársky denník |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111011/https://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2002.6.24+Domace+50 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> jeho ocenenie potvrdzujú.|group="p."}} – kamera (''[[Samota (film)|Samota]]''^TV)''' ** <span style="color:silver">''vedľajšie prémie neudelené''</span> | align=center| <ref name=VýPr2002>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Výročné ceny Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | ročník = 3 | číslo = 9 | strany = 34 | poznámky = [[Portable Document Format|PDF]] | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] <br />(2003) | * '''[[Juraj Nvota]] – réžia (''[[Kruté radosti]]'')'''<ref name=KrRa>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kruté radosti |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011405-Krute-radosti-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Juraj Nvota za réžiu [...], Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Július Satinský in memoriam za posledný film, za humanistický prínos hereckej kreácie“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111627/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011405-Krute-radosti-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Július Satinský]]^'''†''' – posledný film (''Kruté radosti'')<ref name=KrRa/> ** <u>Prémia</u>: [[Kristína Svarinská]] – prvý film (''[[Dážď padá na naše duše]]'')<ref name=DáPaNaNaDu>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Dážď padá na naše duše |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011404-Dazd-pada-na-nase-duse-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Kristína Svarinská za prvý film, mimoriadny detský herecký výkon“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230207183238/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011404-Dazd-pada-na-nase-duse-hrany-film/ |dátum archivácie = 2023-02-07 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] |titul = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric |url = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |lokácia = (ods. 3–6) |poznámka = <span style="color:silver">''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''</span> |dátum vydania = 21.06.2003 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] <br />(2004) | * '''[[Tina Diosi]] – námet/scenár (''[[Neverné hry]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nevěrné hry |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011413-Neverne-hry-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná -Tina Diosi za námet a scenár“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120821/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011413-Neverne-hry-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Michal Kaščák]] a [[Slavomír Solovic|Slavo Solovic]] – hudba (''[[Zostane to medzi nami]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Zostane to medzi nami |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011414-Zostane-to-medzi-nami-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Michal Kaščák a Slavo Solovic za hudbu“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120924/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011414-Zostane-to-medzi-nami-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Jozef Šimončič – kamera (''[[Jesenná (zato) silná láska]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Jesenná (zato) silná láska |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011410-Jesenna-zato-silna-laska-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Dodo Šimončič za kameru“ |dátum vydania = 23.11.2025 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516121029/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011410-Jesenna-zato-silna-laska-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Ceny udelené na 12. MFF Art Film | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2004 | ročník = 5 | číslo = 7/8 | strany = 18 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] <br />(2005) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Ján Ďuriš]] – kamera (''[[Post coitum]]'').<ref name=VýPr2005-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 16. IGRIC 2005 (Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a&nbsp;Literárneho fondu za audiovizuálnu tvorbu roku 2004 udelené v&nbsp;Bratislave 15.6.2005) |url = |poznámka = 3-str. dokument z&nbsp;archívu SFÚ s&nbsp;logom SFZ |lokácia = |dátum vydania = 10.06.2005 |dátum prístupu = 15.06.2026 |vydavateľ = }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Alexander Šurkala]] – kamera (''[[O dve slabiky pozadu]]'')<ref name=VýPr2005-SFÚ/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > O dve slabiky pozadu |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011417-O-dve-slabiky-pozadu-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii hraná filmová tvorba pre kiná Alexandrovi Šurkalovi za striedme obrazové zvýraznenie atmosféry príbehu“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516121449/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011417-O-dve-slabiky-pozadu-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2005 | ročník = 6 | číslo = 7/8 | strany = 29 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]<br />(2006) | * '''[[Marek Leščák]] a Martin Šulík – scenár (''[[Slnečný štát]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Slnečný štát |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011420-Slnecny-stat-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Marek Leščák a Martin Šulík za scenáristické zobrazenie [...]“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516122159/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011420-Slnecny-stat-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Juraj Galvánek]] – kamera (''[[Šílení]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Šílení |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-019323-sileni-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia za hranú filmovú tvorbu pre kiná - Juraj Galvánek za mimoriadny kameramanský výkon“ |dátum vydania = 25.01.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20251115113259/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-019323-sileni-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-11-15 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005 | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2006 | ročník = 7 | číslo = 7/8 | strany = 21 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> {{#tag:ref|Počnúc týmto ročníkom protokoly v prípade formálneho označenia prémií citujú už termín „Tvorivá prémia“ (TP),<ref name=Barabáš>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo |url = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |lokácia = Kapitola: „Protokol o udelení cien“ |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2006 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> aj keď jednotlivé záznamy SFÚ demonštrujú túto zmenu až o&nbsp;rok neskôr (od r. 2007).|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] <br />(2007) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Milan Čorba]] – [[výtvarné umenie|kostýmy]] (''[[Obsluhoval jsem anglického krále]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Obsluhoval jsem anglického krále |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029652-Obsluhoval-jsem-anglickeho-krale-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú filmovú tvorbu pre kiná Milanovi Čorbovi za návrhy dobových kostýmov“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516122342/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029652-Obsluhoval-jsem-anglickeho-krale-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Martin Štrba – kamera (''[[Hezké chvílky bez záruky]]'')<ref name=VýPr2007-LF>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = LF |titul = Výročné ceny Literárneho fondu za rok 2006 |url = http://www.litfond.sk/old/ceny/caspl-vvxx.htm |lokácia = Ceny IGRIC 2006 |poznámka = <span style="color:silver">''(protokol v&nbsp;nadpise uvádza chybný rok ceremónie zámenou s&nbsp;predošlým)''</span> |dátum vydania = 2007 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = LitFond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240709054440/http://www.litfond.sk/old/ceny/caspl-vvxx.htm |dátum archivácie = 2024-07-09}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = uwe | odkaz na autora = | titul = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2007 | ročník = 8 | číslo = 6 | strany = 28 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] <br />(2008) | * '''Juraj Nvota – réžia (''[[Muzika]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Muzika |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036344-Muzika-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Juraj Nvota za réžiu“ |dátum vydania = 24.07.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516122938/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036344-Muzika-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Martin Repka]] – réžia/scenár (''[[Návrat bocianov]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Návrat bocianov |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029668-Navrat-bocianov-hrany-film |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú filmovú tvorbu pre kiná - Martin Repka za scenár a réžiu“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221028185649/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029668-Navrat-bocianov-hrany-film |dátum archivácie = 2022-10-28}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Patrik Lančarič]] – réžia (''[[Rozhovor s nepriateľom]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Rozhovor s nepriateľom |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029667-Rozhovor-s-nepriatelom-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú filmovú tvorbu pre kiná - Patrik Lančarič za réžiu“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123053/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029667-Rozhovor-s-nepriatelom-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2008 | ročník = 9 | číslo = 5 | strany = 37 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260529161208/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum archivácie = 2026-05-29}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] <br />(2009) | * '''Juraj Jakubisko – [[výtvarné umenie|výtvarná koncepcia]] (''[[Bathory (film)|Bathory]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Bathory |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036345-Bathory-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Juraj Jakubisko (výtvarná koncepcia“ |dátum vydania = 24.07.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240815164902/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036345-Bathory-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-08-15 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Viktor Csudai]] – réžia (''[[Veľký rešpekt]]'')<ref name=VeRe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Veľký rešpekt |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-053673-Velky-respekt-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Viktor Csudai (réžia [...], Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Štefan Bučka (kamera [...]“ |dátum vydania = 24.03.2010 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123304/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-053673-Velky-respekt-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Štefan Bučka]] – kamera (''Veľký rešpekt'')<ref name=VeRe/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = 20. Igric 2009 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 02.09.2009 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |dátum archivácie = 2025-08-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] <br />(2010) | * '''Ján Ďuriš – kamera (''[[Nedodržaný sľub]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nedodržaný sľub |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044282-Nedodrzany-slub-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Ján Ďuriš za kameru“ |dátum vydania = 08.04.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221001210459/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044282-Nedodrzany-slub-hrany-film/ |dátum archivácie = 2022-10-01 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Balko]] – réžia (''[[Pokoj v duši]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Pokoj v duši |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-042412-Pokoj-v-dusi-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Vladimír Balko za réžiu“ |dátum vydania = 13.02.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250124205600/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-042412-Pokoj-v-dusi-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-01-24 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Mira Fornay]] – réžia/scenár (''[[Líštičky]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Líštičky |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/en/detail-sfu_un_cat.0-053678-Listicky-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Mira Fornay za scenár a réžiu“ |dátum vydania = 24.03.2010 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123412/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/en/detail-sfu_un_cat.0-053678-Listicky-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric a Tvorivé prémie |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 15.06.2010 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |dátum archivácie = 2025-12-10}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] <br />(2011) | * '''[[Mariana Čengel Solčanská]] – réžia (''[[Legenda o lietajúcom Cypriánovi]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Legenda o lietajúcom Cypriánovi |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-067163-Legenda-o-lietajucom-Cyprianovi-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Mariana Čengel Solčanská za réžiu“ |dátum vydania = 14.03.2011 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123657/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-067163-Legenda-o-lietajucom-Cyprianovi-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Martin Štrba – kamera (''[[Občiansky preukaz (film)|Občiansky preukaz]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Občanský průkaz |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090545-Obcansky-prukaz-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Martin Štrba za kameru“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123850/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090545-Obcansky-prukaz-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = ŠČEPKA, Miloš |titul = 22. IGRIC 2011 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |dátum archivácie = 2026-03-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] <br />(2012) | * '''[[Zuzana Liová]] – réžia/scenár (''[[Dom (film)|Dom]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Jakub Kroner]] – réžia (''[[Lóve (film)|Lóve]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Lóve |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090544-Love-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Jakub Kroner za réžiu“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124028/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090544-Love-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ľubomír Slivka]] – scenár (''[[eŠteBák]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > eŠteBák |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090735-esteBak-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Ľubomír Slivka za scenár“ |dátum vydania = 15.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124129/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090735-esteBak-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |lokácia = 23. IGRIC 2012 |poznámka = |dátum vydania = 28.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |dátum archivácie = 2026-02-19}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2013|24.]] <br />(2013) | * '''Ján Ďuriš – kamera (''[[7 dní hriechov]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > 7 dní hříchů |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129468-7-dni-hrichu-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Ján Ďuriš za kameru“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221006142832/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129468-7-dni-hrichu-hrany-film/ |dátum archivácie = 2022-10-06 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Iveta Grófová]] – réžia (''[[Až do mesta Aš]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Až do mesta Aš |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129459-Az-do-mesta-As-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Iveta Grófová za réžiu“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240815213152/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129459-Az-do-mesta-As-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-08-15 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Juraj Krasnohorský]] – réžia (''[[Tigre v meste]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tigre v meste |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090741-Tigre-v-meste-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Juraj Krasnohorský za réžiu“ |dátum vydania = 15.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124235/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090741-Tigre-v-meste-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |lokácia = Igric a tvorivé prémie |poznámka = |dátum vydania = 10.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] <br />(2014) | * '''[[Tomáš Juríček]] – kamera (''[[Kandidát (film)|Kandidát]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kandidát |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-132539-Kandidat-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná – Tomáš Juríček za kameru“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124909/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-132539-Kandidat-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Mariana Čengel Solčanská – réžia (''[[Miluj ma alebo odíď]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Miluj ma alebo odíď |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129475-Miluj-ma-alebo-odid-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná – Mariana Čengel Solčanská za réžiu“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125157/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129475-Miluj-ma-alebo-odid-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 25. Igricov 2014 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2014 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] <br />(2015) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: Miloslav Luther – réžia (''[[Krok do tmy]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Ivan Finta]] – kamera (''[[Láska na vlásku]]'') | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] <br />(2016) | * '''[[Marko Škop]] – réžia (''[[Eva Nová]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Peter Bebjak]] – réžia (''[[Čistič]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Martin Kollár (umelec)|Martin Kollár]] – kamera (''[[Koza (film)|Koza]]'') | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 22.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] <br />(2017) | * '''Martin Štrba – kamera (''[[Masaryk (film)|Masaryk]]'')''' ** <span style="color:silver">''vedľajšie prémie neudelené''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] <br />(2018) | * '''[[Martin Žiaran]] – kamera (''[[Čiara (film)|Čiara]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Čiara |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257102-ciara-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú filmovú tvorbu - Martin Žiaran za kameru“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516130004/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257102-ciara-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Juraj Lehotský (režisér)|Juraj Lehotský]] – réžia (''[[Nina (film)|Nina]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nina |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270453-Nina-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Juraj Lehotský za réžiu“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516130058/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270453-Nina-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[György Kristóf]] – scenár (''[[Out (film)|Out]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Out |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270454-Out-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - György Kristóf za scenár“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516130214/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270454-Out-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |lokácia = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |dátum archivácie = 2024-12-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] <br />(2019) | * '''Martin Šulík – réžia (''[[Tlmočník (film)|Tlmočník]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Timotej Križka]] – kamera (''[[DOGG]]'': „Duet“^'''KF''') ** <u>Prémia</u>: [[Daniel Rihák]] – réžia (''[[Výlet (film)|Výlet]]''^'''KF/ŠF''') | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] <br />(2020) | * '''[[Norbert Držiak|Noro Držiak]] – réžia (''[[Cesta do nemožna]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Marko Škop – réžia (''[[Nech je svetlo]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Juraj Šlauka (režisér)|Juraj Šlauka]] – réžia (''[[Punk je hned!]]'') | align=center| <ref name=VýPr2020>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |dátum archivácie = 2025-10-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] <br />(2021) | * '''Martin Šulík – réžia (''[[Muž so zajačími ušami]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Peter Bebjak – réžia (''[[Správa (film)|Správa]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2021>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |lokácia = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021 |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] <br />(2022) | * '''[[Peter Kerekes]] – réžia (''[[Cenzorka]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Martin Kollár – kamera (''Cenzorka'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2022>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press sevis (sl,gk) |titul = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |lokácia = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022 |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |dátum archivácie = 2025-11-17}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] <br />(2023) | * '''Peter Bebjak – réžia (''[[Tieňohra]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Ivo Trajkov]] – réžia (''[[Piargy]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2023>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi Igricov 2023 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |lokácia = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023 |poznámka = |dátum vydania = 25.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |dátum archivácie = 2025-11-13}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] <br />(2024) | * '''[[Ivan Ostrochovský]] a [[Pavol Pekarčík]] – réžia (''[[Svetloplachosť]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Svetloplachosť |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-331670-Svetloplachost-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Cena Igric za hranú tvorbu pre kiná - Ivan Ostrochovský, Peter Pekarčík za réžiu“ |dátum vydania = 17.01.2025 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516130322/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-331670-Svetloplachost-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Mátyás Prikler]] – réžia (''[[Moc (film)|Moc]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |lokácia = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] <br />(2025) | * '''Miloslav Luther – scenár (''[[Spiaci účet]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Martin Žiaran{{#tag:ref|S prihliadnutím na TV seriál ''[[Čas nádejí]]''.<ref name=VýPr2025/>|group="p."}} – kamera (''[[Vlny (film z roku 2024)|Vlny]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2025>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |lokácia = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |dátum archivácie = 2026-02-10}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] <br />(2026) | * '''[[Martin Gonda]] – réžia (''[[Potopa (film z roku 2025)|Potopa]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Rastislav Boroš|Rasťo Boroš]] – scenár (''[[Kronika večných snílkov]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Adam Suzin]] – kamera (''[[Otec (film z roku 2025)|Otec]]'') | align=center| <ref name=VýPr2025-TASR>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = rt, gra |titul = Kultúra: Udelili Igricov za najlepšiu filmovú a televíznu tvorbu |url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2026091800000441 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 18.09.2026 |dátum prístupu = 18.09.2026 |vydavateľ = tasr.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260918201525/https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2026091800000441 |dátum archivácie = 2026-09-18}}</ref> |- | colspan=3 align=center style="background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^'''KF''' Krátky fim{{•}} ^'''SF''' Stredometrážny film{{•}} ^'''ŠF''' Študentský film{{•}} ^'''TV''' Televízne dielo<!--{{•}} ^'''HD''' Hraný dokument{{•}} --> <br /> ^'''†''' [[in memoriam]] |} == Superlatívy == {{col-begin}} {{col-2}} === Viacnásobní držitelia cien === ; 5 cien * [[Martin Šulík]] (4×réžia, 1×scenár) ; 3 ceny * [[Juraj Jakubisko]] (1×réžia, 1×réžia/kamera, 1×výtvarné návrhy) ; 2 ceny * [[Ján Ďuriš]] (2×kamera) * [[Juraj Nvota]] (2×réžia) * [[Ilja Zeljenka]] (2×hudba) {{col-2}} === Viacnásobní držitelia prémií === ; 5 prémií * [[Martin Štrba (kameraman)|Martin Štrba]] (5×kamera) ; 2 prémie * [[Peter Bebjak]] (2×réžia) * [[Martin Kollár (umelec)|Martin Kollár]] (2×kamera) * [[Miloslav Luther]] (2×réžia) * [[Jozef Šimončič (kameraman)|Jozef Šimončič]] (2×kamera) {{col-end}} == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967 – 2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]]) {{Igric za Filmovú tvorbu}} {{Igric (súťaž)}} [[Kategória:Igric (súťaž)|Filmová tvorba]] 5giwyu1kb1ixx6qzeb52djcbk1a04u0 0 750846 8371066 8239099 2026-09-19T19:31:12Z Evernit 160276 aktual. 8371066 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:33%" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Igric za Televíznu tvorbu |- | width=18%| '''Oblasť záujmu''' | width=15%| [[dramatické umenie|televízna dráma]] |- | '''Odovzdávané''' | od r. [[Igric 1967|1967]] |- | '''Počet udelených cien''' | 26 |- | '''Počet udelených prémií''' | 52 |} '''[[Igric (súťaž)|Igric]] za Televíznu''', inokedy '''Dramatickú tvorbu''', je jednou z&nbsp;hlavných kategórií každoročne vyhlasovaných v&nbsp;rámci výročných cien a&nbsp;prémií Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&nbsp;Literárneho fondu (LF). Zatiaľ čo v&nbsp;ranej ére súťaže sa udeľovala menovite za '''Oblasť televízie''' ([[Igric 1967|1967]] – [[Igric 1969|1969]]), pravdepodobne od&nbsp;r.&nbsp;[[Igric 1996|1996]] je štatutárne klasifikovaná už ako '''Televízna dramatická tvorba'''. Ako taká oceňuje mimoriadne [[umelecká činnosť|umelecké výkony]] zaznamenané primárne na poli pôvodnej [[dramatické umenie|televíznej drámy]], príležitostne tiež v inom [[televízny film|TV žánri]] (napr. [[televízny dokumentárny film|hraný dokument]]). Obdobne ako u [[Igric za Filmovú tvorbu|kinotvorby]], samotné ceny sa aj v zastúpení tzv. „Telekategórie“ udeľujú bez prípadného obmedzenia [[povolanie (zamestnanie)|tvorivých profesií]]. Vedľajšími prémiami odmeňujú už len [[réžia|režisérske]], [[scenár]]istické alebo [[kameraman|kameramanské výkony]].<ref name=Št2016>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]], LF |titul = Štatút ceny Igric (zo dňa: 22.2.2016) |url = http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |lokácia = |poznámka = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2–3) a „B – Tvorivé prémie“ (ods. 7) |dátum vydania = 22.02.2016 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20170303155121/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |dátum archivácie = 2017-03-03 }}</ref> Svojho času však boli tieto prípustné medziiným za&nbsp;[[hudba|hudbu]], [[výtvarné umenie|výtvarné návrhy]], [[herectvo|herecké výkony]] či [[dramaturg]]iu.<ref name=Št2008>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]], LF |titul = Štatút ceny Igric (zo dňa: 21.1.2008) |url = http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm |lokácia = „II. Podmienky udelenia cien“ (odst. 2) a „III. Tvorivé prémie“ (odst. 1) |poznámka = |dátum vydania = 21.1.2008 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260515013114/http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm |dátum archivácie = 2026-05-15 }}</ref><ref name=Št2011>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny Igric 2012 (zo dňa: 24.10.2011) |url = http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |lokácia = „II. Podmienky udelenia cien“ (odst. 2) a „III. Tvorivé prémie“ (odst. 1) |poznámka = |dátum vydania = 24.10.2011 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20120404093516/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |dátum archivácie = 2012-04-04 }}</ref> V kontraste ku zvyšným súťažným kategóriám, žiadnemu z&nbsp;jej laureátov sa nepodarilo získať víťaznú trofej opakovane. S&nbsp;ohľadom i&nbsp;na celkový počet získaných prémií, najčastejšie odmeňovaným umelcom bol režisér [[Stanislav Párnický]], ktorý okrem suverénnej výhry ([[Igric 2001|2001]]) nahromaždil štyri prémie vrátane troch súbežných (v&nbsp;r.&nbsp;[[Igric 2010|2010]] – [[Igric 2012|2012]] a [[Igric 2017|2017]]). Rovnaký počet prémií, no už bez prípadnej sošky, obdržal tiež kameraman [[Tomáš Juríček]] ([[Igric 2003|2003]] – [[Igric 2004|2004]], [[Igric 2018|2018]] a&nbsp;[[Igric 2021|2021]]). == Historické súvislosti == {{Pozri aj|Igric za Filmovú tvorbu#Historické súvislosti{{!}}Historické súvislosti vo Filmovej tvorbe}} V priebehu pätnástich z 36. doterajších ročníkov titulná cena v tejto súťažnej disciplíne nebola vyhlásená, pričom u&nbsp;dvoch ceremoniálov (1996 – [[Igric 1997|1997]]) udelili na jej vrub iba neštatutárnu Osobitnú cenu. Počnúc rokom [[Igric 2020|2020]] je odovzdávaná už neprerušovane. Na rozdiel od historických ceremónií (1967 – 1969), kedy ocenenie mohli získať viacerí kandidáti, je v&nbsp;novodobej forme udeľovaná iba jednému víťazovi na ročník. [[Televízna reportáž|Publicistické]], [[spravodajstvo|spravodajské]], [[dokumentárny film|dokumentárne]] či iné [[televízny program|umelecké útvary]] z&nbsp;TV produkcie sa odmeňujú alebo odmeňovali už prostredníctvom „prémiovej“ kategórie za [[Prémia za Ostatnú televíznu tvorbu|Ostatnú televíznu]], respektíve [[Prémia za Ostatnú tvorbu|Ostatnú tvorbu]] neskôr. == Víťazi cien/prémií == {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! style=background:#ed8 width=4%| Ročník <br />{{small|(rok)}} ! style=background:#ed8 width=70%| Cena <br />{{small|víťaz – výkon ''(dielo)''}} ! style=background:#ed8 width=3%| Ref. <br />{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z&nbsp;dobovej tlače v&nbsp;konfrontácii so zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] – týchto už individuálne v&nbsp;závislosti na súťažnom titule.|group="p."}} |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Historická éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] <br />(1967) | * '''[[Martin Hollý (1931)|Martin Hollý]] – [[filmová réžia|réžia]] (''[[Sudca a jeho kat]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Sudca a jeho kat [film] (1966) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0185583-Sudca-a-jeho-kat-film-1966/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti televízie Martinovi Hollému za réžiu“ |dátum vydania = 07.08.2023 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516191248/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0185583-Sudca-a-jeho-kat-film-1966/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> * '''[[Dušan Hanák]]{{#tag:ref|Vraštiakova štúdia,<ref name=HÉ-Vrastiak/> ročenka LF<ref name=LF>{{Citácia knihy | autor = SOKOLOVÁ, Eva | url = http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf | titul = 50 rokov činnosti Literárneho fondu: 1954–2004 | počet strán = 350 | vydavateľ = AnaPress © Literárny fond | miesto = Bratislava | rok = 2005 | isbn = 80-89137-16-4 | kapitola = |url archívu = https://web.archive.org/web/20230604213121/http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf |dátum archivácie = 2023-06-04 |poznámka = „Cena Igric“ (v rámci samostatných kapitol podľa rokov): „1967“ (s. 226–227) / „1968“ (s. 227) / „1969“ (s. 228) / „1994–1995“ (s. 286) / „1996“ (s. 286–287) / „1997–1999“ (s. 287) / „2000“ (s. 287–288) / „2001“ (s. 258 a 288) / „2002“ (s. 258 a 289) / „2003“ (s. 260 a 289). <span style="color:silver">''(publikácia neobsahuje úplné údaje k&nbsp;udeleným cenám)''</span>}}</ref> či databáza SFÚ<ref name=Analógie/><ref name=Impresia/> uvádzajú u&nbsp;Hanáka v&nbsp;tom roku iba dve súťažné diela, oficiálny web aj dodatočný krátky dokument ''Prišiel k&nbsp;nám Old Shatterhand''.<ref name=HÉ-web>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Filmy, ktoré získali Igrica 1967 – 2014 |url = http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |poznámka = (abecedný zoznam vrátane rokov) |dátum vydania = 2014 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = SFZ |url archívu = https://web.archive.org/web/20190922185912/http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |dátum archivácie = 2019-09-22}}</ref> (Vraštiak i oficiálne stránky navyše archivujú prvé dielo ako „Analógia.“)|group="p."}} – réžia (''[[Analógie]]''^KF<ref name=Analógie>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Analógie |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008069-Analogie-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti televízie D. Hanákovi za réžiu krátkych filmov Analógie a Impresia“ |dátum vydania = 23.02.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516191349/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008069-Analogie-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref>{{•}} ''[[Impresia(film)|Impresia]]''^KF<ref name=Impresia>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Impresia |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008986-Impresia-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti televízie D. Hanákovi za réžiu krátkych filmov Analógie a Impresia“ |dátum vydania = 14.04.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516191624/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008986-Impresia-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref>)''' * '''[[Břetislav Truhlář]]{{#tag:ref|Vraštiakova štúdia kredituje umelca „za námet a&nbsp;scenáristickú prípravu súťažného TV seriálu“,<ref name=HÉ-Vrastiak/> ročenka LF len za scenár.<ref name=LF/>|group="p."}} – [[námet]]/[[scenár]] (''Univerziáda'')''' | align=center rowspan=3| <ref name=HÉ-Vrastiak>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR |poznámka = retroštúdia z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(ods. pre r. „1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''</span> |lokácia = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) a „1999–2000“ (str. 4) |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] <br />(1968) | align=center| <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] <br />(1969) | * '''[[Stanislav Barabáš]]{{#tag:ref|Kým ročenka LF kredituje umelca aj za scenár,<ref name=LF/> Vraštiakova retrospektívna štúdia<ref name=HÉ-Vrastiak/> či oficiálny web organizátora súťaže<ref name=HÉ-web/> iba za réžiu oceneného diela.|group="p."}}''' '''– réžia (''[[Krotká (film)|Krotká]]'')'''<ref name=Krotká>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Krotká [film] (1967) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0081639-Krotka-film-1967/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1968 S. Barabášovi za réžiu filmu a Igric 1968 Zdeňkovi Liškovi za hudbu“ |dátum vydania = 13.02.2026 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250423172505/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0081639-Krotka-film-1967/ |dátum archivácie = 2025-04-23 }}</ref> * '''[[Zdeněk Liška]] – [[filmová hudba|hudba]] (''Krotká'')'''<ref name=Krotká/> * '''[[Gustáv Valach]] – [[hlavná postava|herecký výkon]] (''[[Svätý experiment]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Svätý experiment [film] (1967) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0185584-Svaty-experiment-film-1967/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1968 Gustávovi Valachovi za herecký výkon“ |dátum vydania = 07.08.2023 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516191819/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0185584-Svaty-experiment-film-1967/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> * '''[[Peter Balgha]]{{#tag:ref|Vraštiakova štúdia kredituje Balghu za „tvorivú dramaturgiu TV filmov“,<ref name=HÉ-Vrastiak/> ročenka LF za „dramaturgickú činnosť v&nbsp;TV filmovej tvorbe“.<ref name=LF/> Oficiálny web ho uvádza menovite a&nbsp;bez výkonu.<ref name=HÉ-web2>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Nositelia ceny Igric 1967 – 2014 |url = http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |poznámka = (abecedný zoznam držiteľov) |dátum vydania = 2014 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = SFZ |url archívu = https://web.archive.org/web/20240216211052/http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132530-Nositelia_ceny_IGRIC_1967_-_2014.pdf |dátum archivácie = 2024-02-16}}</ref>|group="p."}} – [[dramaturg]]ia TV filmov (všeobecne)''' |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Novodobá éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] <br />(1993) | rowspan=2 align=center| <span style="color:silver">''hlavná cena ani vedľajšie prémie neudelené <br />(mimo tých osobitných v r. 1994)''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = (mf) |titul = IGRIS – in memoriam |url = |poznámka = Výstrižok z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1993 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] <br />(1994) | align=center| <ref name=VýPr1994>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993 |url = |poznámka = 3-str. strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1994 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] <br />(1995) | * '''[[Ladislav Kraus]] – [[filmová kamera|kamera]] (''[[Most (film)|Most]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Most [film] (1992 |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0120522-Most-film-1992/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za televíznu tvorbu za rok 1994 kameramanovi Ladislavovi Krausovi za mimoriadne invenčné obrazové stvárnenie videofilmu Most“ |dátum vydania = 18.09.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516191928/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0120522-Most-film-1992/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Vanda Tureková]] – herecký výkon (''[[Na Bukvovom dvore]]'')<ref name=NaBuDv>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Na Bukvovom dvore [film] (1993) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0121702-Na-Bukvovom-dvore-film-1993/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby za herecký výkon Vande Turekovej za postavu Madlenky [...], Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby za kameru Jánovi Ďurišovi za videofilm Na Bukvovom dvore“ |dátum vydania = 05.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260409233503/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0121702-Na-Bukvovom-dvore-film-1993/ |dátum archivácie = 2026-04-09 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ján Ďuriš]] – kamera (''Na Bukvovom dvore'')<ref name=NaBuDv/> ** <u>Prémia</u>: [[Ľuba Velecká]] – réžia (''[[K.O. (film)|K.O.]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > K.O. [film] (1993) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0115664-KO-film-1993/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby za réžiu Ľube Veleckej za televíznu inscenáciu K.O.“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260415042814/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0115664-KO-film-1993/ |dátum archivácie = 2026-04-15 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Jozef Puškáš]] – scenár (''[[Prípad na vidieku]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Prípad na vidieku [film] (1993) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123442-Pripad-na-vidieku-film-1993/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby za scenár Jozefovi Puškášovi za pôvodný videofilm Prípad na vidieku“ |dátum vydania = 12.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516192107/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123442-Pripad-na-vidieku-film-1993/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1995>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = dík |titul = Ceny Igric '94 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.05.1995 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''[[SME]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] <br />(1996) | * <span style="color:silver">''udelená iba osobitná cena''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Hajdu]] – herecký výkon (''[[Diagnóza: vajíčko]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Diagnóza: vajíčko [film] (1994) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0113769-Diagnoza-vajicko-film-1994/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby Vladimírovi Hajdu za [...] herecké stvárnenie vo videofilme Diagnóza vajíčko“ |dátum vydania = 09.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240304020941/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0113769-Diagnoza-vajicko-film-1994/ |dátum archivácie = 2024-03-04 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Karol Horák]] a [[Martin Kákoš]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v denníku ''SME'' ocenuje len Horáka.<ref name=VýPr1996/> Podľa zápisu SFÚ spoluautorom scenára bol aj Kákoš, režisér príslušného videofilmu.<ref name=NáHr/>|group="p."}} – scenár (''[[Jonáš Záborský|Národný hriešnik]]'')<ref name=NáHr>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Národný hriešnik [film] (1994) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0065007-Narodny-hriesnik-film-1994/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby Karolovi Horákovi a Martinovi Kákošovi za scenár k dvojdielnemu videofilmu Národný hriešnik“ |dátum vydania = 19.09.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240302235945/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0065007-Narodny-hriesnik-film-1994/ |dátum archivácie = 2024-03-02 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Alojz Hanúsek]] – kamera (''[[Advent (film)|Advent]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Advent [film] (1995) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0184725-Advent-film-1995/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby Alojzovi Hanúskovi za kameru v televíznej inscenácii Advent“ |dátum vydania = 10.07.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516192513/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0184725-Advent-film-1995/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1996>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = pet |titul = Hlavnú cenu za filmovú a televíznu tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 20.04.1996 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> {{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&nbsp;''SME'' uvádza v&nbsp;uvedenom ročníku skrátené tvary súťažných oblastí – „dramatická tvorba“ pre hlavnú, „televízna tvorba“ pre ostatnú. Zápisy SFÚ demonštrujú štandardný názov.|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] <br />(1997) | * <span style="color:silver">''udelená iba osobitná cena''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Juraj Nvota]] – réžia (''[[Prášky na spanie]]'')<ref name=PrNaSp>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Prášky na spanie [film] (1996) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123435-Prasky-na-spanie-film-1996/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby - Anna Šišková za [...] stvárnenie [...] postavy mladej ženy [...] – Juraj Nvota za [...] réžiu [...] a Osobitná cena poroty - Dušan Dušek za scenár pôvodného televízneho filmu Prášky na spanie“ |dátum vydania = 12.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516193311/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123435-Prasky-na-spanie-film-1996/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Anna Šišková]] – herecký výkon (''Prášky na spanie'')<ref name=PrNaSp/> ** <u>Prémia</u>: [[Miloslav Luther]] – réžia (''[[Koniec veľkých prázdnin]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Koniec veľkých prázdnin [film] (1996) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043049-Koniec-velkych-prazdnin-film-1996/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby – Miloslav Luther za réžiu [...] koprodukčného televízneho seriálu Koniec veľkých prázdnin“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516193701/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043049-Koniec-velkych-prazdnin-film-1996/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1997>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1996 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.04.1997 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> {{#tag:ref|Protokoly cien z r. 1997<ref name=VýPr1997/> i 2008<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TASR |titul = SFZ udeľoval ceny Igric 2008 |url = https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 09.04.2008 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123200/https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> – obidva zverejnené v&nbsp;''SME'' – uvádzajú kategóriu ako „Televízna <u>a</u> dramatická tvorba“. Zápisy SFÚ demonštrujú štandardný názov (bez spojky).|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] <br />(1998) | * '''[[Zita Furková]] – herecký výkon (''[[Priateľstvá padajúceho lístia]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Priateľstvá padajúceho lístia [film] (1997) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123438-Priatelstva-padajuceho-listia-film-1997 |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric '98 v oblasti televíznej dramatickej tvorby Zite Furkovej za [...] stvárnenie postavy osamelej ženy [...] vo videofilme Priateľstvá padajúceho lístia“ |dátum vydania = 25.09.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516194058/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123438-Priatelstva-padajuceho-listia-film-1997 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Jaroslav Rihák|Jaro Rihák]] – réžia (''[[Smutný valčík]]'')<ref name=SmVa>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Smutný valčík [film] (1996) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0124037-Smutny-valcik-film-1996/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii televízna dramatická tvorba režisérovi Jarovi Rihákovi [...] a [...] kameramanovi Milošovi Krmíčkovi za televízny film Smutný valčík“ |dátum vydania = 07.08.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516194317/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0124037-Smutny-valcik-film-1996/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Miloš Krmíček]] – kamera (''Smutný valčík'')<ref name=SmVa/> | align=center| <ref name=VýPr1998>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 06.06.1998 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] <br />(1999) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Dušan Dušek]] – scenár ([[večerníček]] ''[[Veselý strach]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Veselý strach |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat-020448-Vesely-strach-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Televízna dramatická tvorba - Dušan Dušek za scenár večerníčkov Veselý strach“ |dátum vydania = 08.03.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260520222041/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat-020448-Vesely-strach-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr1999>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric a prémie za audiovizuálnu tvorbu roku 1998 |url = |poznámka = strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1999 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] <br />(2000) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[František Lipták (scénograf)|František Lipták]], Dušan Dušek a [[Martin Šulík]] – námet/scenár (''[[Zabíjačka]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Zabíjačka [film] (1999) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042015-Zabijacka-film-1999/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii televízna dramatická tvorba - František Lipták, Dušan Dušek a Martin Šulík za námet a scenár televíznej inscenácie Zabíjačka“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516194423/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042015-Zabijacka-film-1999/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Milan Ferenčík]] – [[výtvarné umenie|výtvarné návrhy scény]] (''[[Prstene pre dámu]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Prstene pre dámu [film] (1999) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042014-Prstene-pre-damu-film-1999/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii televízna dramatická tvorba – Milan Ferenčík za výtvarné návrhy scény pre videofilm Prstene pre dámu“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516194653/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042014-Prstene-pre-damu-film-1999/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]] |titul = Na Art Filme udeľovali ceny Igric |url = |lokácia = |poznámka = roč. 8, čís. 146, s. 8. Článok z archívu SFÚ |dátum vydania = 26.06.2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] <br />(2001) | * '''[[Stanislav Párnický]] – réžia (''[[Klietka (film)|Klietka]]''{{#tag:ref|Článok z&nbsp;denníka ''SME'' s&nbsp;čiastočným prokotolom cien z&nbsp;uvedeného ročníka uvádza chybný názov diela (dosl. ''Klientka'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] |titul = Ingrica na Art Filme získali Vášáryová, Párnický, Barabáš a Šulík |url = https://www.sme.sk/domov/c/ingrica-na-art-filme-ziskali-vasaryova-parnicky-barabas-a-sulik |lokácia = (odst. 1–4) |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu všetkých prémií; čl. chybne uvádza iba ich počet: „8“ - zámenou za počet príslušných kategórií)''</span> |dátum vydania = 24.06.2001 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115743/https://www.sme.sk/domov/c/ingrica-na-art-filme-ziskali-vasaryova-parnicky-barabas-a-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref>|group="p."}})'''<ref name=Klietka>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Klietka [film] (1999) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042018-Klietka-film-1999/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii televíznej dramatickej tvorby Stanislavovi Párnickému za réžiu [...], Prémia v kategórii televíznej dramatickej tvorby Elene Antalovej za scenár televíznej inscenácie Klietka“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516194933/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042018-Klietka-film-1999/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Miloslav Luther – réžia (''[[Zámok na juhu]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Zámok na juhu [film] (2000) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042439-Zamok-na-juhu-film-2000/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii televíznej dramatickej tvorby Miloslavovi Lutherovi za réžiu televíznej inscenácie Zámok na juhu“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260520221431/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042439-Zamok-na-juhu-film-2000/ |dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Elena Antalová]] – scenár (''Klietka'')<ref name=Klietka/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ a ÚSTT |titul = Udelenie ceny Igric za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu v roku 2000 |url = |lokácia = |poznámka = 2-str. strojopis Tlačovej správy z archívu SFÚ |dátum vydania = 2001 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] <br />(2002) | * '''[[Jindro Vlach]] a [[Zdeno Vlach]]– réžia/kamera (''[[Čo rozprávala teta Srna]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Čo rozprávala teta srna |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-324717-co-rozpravala-teta-srna-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii televízna dramatická tvorba kameramanom a režisérom televízneho seriálu Čo rozprávala teta srna Jindrovi a Zdenovi Vlachovcin za citlivú interpretáciu rozprávkového sveta zvierat - 13. výročné ceny“ |dátum vydania = 11.06.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516195328/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-324717-co-rozpravala-teta-srna-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Martin Porubjak]] – dramaturgia (''[[Chaos (film z roku 2000)|Chaos]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Chaos [film] (2000) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042464-Chaos-film-2000/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii televízna dramatická tvorba – Martin Porubjak za dramaturgiu televíznej inscenácie Chaos“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521150731/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042464-Chaos-film-2000/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Ján Ďuriš – kamera (''[[Voľnomyšlienkár (film)|Voľnomyšlienkár]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Voľnomyšlienkár [film] (2001) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043074-Volnomyslienkar-film-2001/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii televízna dramatická tvorba - Ján Ďuriš za kameru televíznej inscenácie Voľnomyšlienkár“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516195536/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043074-Volnomyslienkar-film-2001/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Výročné ceny Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | ročník = 3 | číslo = 9 | strany = 34 | poznámky = [[Portable Document Format|PDF]] | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] <br />(2003) | * '''[[Laura Siváková]]{{#tag:ref|Vraštiakova štúdia kredituje Sivákovú všeobecne za film,<ref name=HÉ-Vrastiak/> oficiálny web za réžiu,<ref name=HÉ-web/> protokol cien zverejnený v&nbsp;''SME'' aj ako scenáristku.<ref name=VýPr2003/> (Výrobné údaje súťažného diela ju označujú za jeho režisérku, scenáristku i&nbsp;architektku zároveň.<ref name=Quartétto/>)|group="p."}} – réžia/scenár (''[[Quartétto]]'')'''<ref name=Quartétto>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011406-Quartetto-hrany-film/ |lokácia = Štáb a Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Televízna dramatická tvorba - Laura Siváková za autorské uchopenie komornej témy, Prémia [...] - Tomáš Juríček za mimoriadny kameramanský debut v celovečernom filme, Prémia [...] - Peter Groll, hudobný skladateľ“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221028183400/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011406-Quartetto-hrany-film |dátum archivácie = 2022-10-28 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Tomáš Juríček]] – kamera (''Quartétto'')<ref name=Quartétto/> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Groll]] – hudba (''Quartétto'')<ref name=Quartétto/> | align=center| <ref name=VýPr2003>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TASR |titul = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric |url = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |lokácia = (odst. 3–6) |poznámka = <span style="color:silver">''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''</span> |dátum vydania = 21.06.2003 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] <br />(2004) | * '''[[Martin Štrba (kameraman)|Martin Štrba]] – kamera (''[[Záchranári]]'': „Paradoxy“)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Záchranári [film] (2003) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043093-Zachranari-film-2003/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Televízna dramatická tvorba - Martin Štrba za nekonvenčné obrazové stvárnenie televízneho seriálu Záchranári 3. diel Paradoxy režiséra Vladimíra Michálka“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250808182035/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043093-Zachranari-film-2003/ |dátum archivácie = 2025-08-08 }}</ref><ref name=VýPr2004-SME>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KÚDELOVÁ, Kristína |titul = Na Moste slávy pribudol Kvietik |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-moste-slavy-pribudol-kvietik |lokácia = Kapitola: „Igric“ |poznámka = |dátum vydania = 21.06.2004 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516121126/https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-moste-slavy-pribudol-kvietik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Krištúfek (spisovateľ)|Peter Krištúfek]] – réžia (''[[Dlhá krátka noc]]'')<ref name=VýPr2004-SME/><ref name=DlKrNo>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Dlhá krátka noc [film] (2003) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043092-Dlha-kratka-noc-film-2003/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Televízna dramatická tvorba - Peter Krištúfek za režijný debut [...] - Tomáš Juríček za obrazové stvárnenie atmosféry v televíznom filme Dlhá krátka noc“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516200202/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043092-Dlha-kratka-noc-film-2003/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Tomáš Juríček – kamera (''Dlhá krátka noc'')<ref name=VýPr2004-SME/><ref name=DlKrNo/> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Ceny udelené na 12. MFF Art Film | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2004 | ročník = 5 | číslo = 7/8 | strany = 18 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] <br />(2005) | * '''[[Stanislav Štepka]]{{#tag:ref|Formálne kreditovaný za autorstvo filmu všeobecne.<ref name=HÉ-web/><ref name=Človecina/><ref name=VýPr2005/> Vyjme jeho hereckého obsadenia bol Štepka autorom scenára súťažného diela.|group="p."}} – scenár (''[[Človečina (film)|Človečina]]'')'''<ref name=Človecina>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Človečina [film] (2004) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail/?&idx=sfu_un_auth*0184728 |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii televízna dramatická tvorba Stanislavovi Štepkovi za svojský autorský pohľad na morálne a sociálne problémy [...], Prémia [...] Jurajovi Nvotovi za režisérsky prínos [...], Prémia [...] Ladislavovi Krausovi za žánrovo čisté stvárnenie televízneho obrazu vo filme Človečina“ |dátum vydania = 10.07.2023 |dátum prístupu = 10.07.2023 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516200415/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail/?&idx=sfu_un_auth%2A0184728 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Juraj Nvota – réžia (''Človečina'')<ref name=Človecina/> ** <u>Prémia</u>: Ladislav Kraus – kamera (''Človečina'')<ref name=Človecina/> | align=center| <ref name=VýPr2005>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2005 | ročník = 6 | číslo = 7/8 | strany = 29 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]<br />(2006) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span><ref name=Barabáš>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo |url = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |lokácia = Kapitola: „Protokol o udelení cien“ |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2006 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Liová]] – réžia/scenár (''[[Ticho (film)|Ticho]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Ticho [film] (2005) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052488-Ticho-film-2005/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia za televíznu dramatickú tvorbu – Zuzana Liová za scenár a réžiu televízneho dramatického debutu“ |dátum vydania = 26.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516200745/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052488-Ticho-film-2005/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span><ref name=Barabáš/> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005 | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2006 | ročník = 7 | číslo = 7/8 | strany = 21 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> {{#tag:ref|Počnúc týmto ročníkom protokoly v&nbsp;prípade formálneho označenia prémií citujú už termín „Tvorivá prémia“ (TP),<ref name=Barabáš>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo |url = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |lokácia = Kapitola: „Protokol o udelení cien“ |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2006 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> aj keď jednotlivé záznamy SFÚ demonštrujú túto zmenu až o&nbsp;rok neskôr (od&nbsp;r.&nbsp;2007).|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] <br />(2007) | * '''[[Mátyás Prikler]] – réžia (''[[Ďalšie dejstvo]]''^KF/ŠF)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Ďalšie dejstvo-Következő felyonás [film] (2006) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0112594-dalsie-dejstvoKovetkezo-felyonas-film-2006/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za televíznu dramatickú tvorbu Mátyásovi Priklerovi za tvorivý prínos v oblasti réžie hraného filmu Ďalšie dejstvo - Következő felvonás“ |dátum vydania = 17.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201106/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0112594-dalsie-dejstvoKovetkezo-felyonas-film-2006/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Jozef Šimončič (kameraman)|Jozef Šimončič]] – kamera (''[[Zima kúzelníkov]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Zima kúzelníkov [film] (2006) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043669-Zima-kuzelnikov-film-2006/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu Dodovi Šimončičovi za kameramanskú prácu vo filme Zima kúzelníkov“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201213/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043669-Zima-kuzelnikov-film-2006/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Mariana Čengel Solčanská|Mariana Čengel-Solčanská]] – réžia (''[[Ábelov čierny pes]]''^'''KF/ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ábelov čierny pes |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-275539-abelov-cierny-pes-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu Mariane Čengel-Solčanskej za réžiu televízneho filmu Ábelov čierny pes“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20211130181511/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-275539-abelov-cierny-pes-hrany-film/ |dátum archivácie = 2021-11-30 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = uwe | odkaz na autora = | titul = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2007 | ročník = 8 | číslo = 6 | strany = 28 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] <br />(2008) | * '''[[Róbert Šveda]] – réžia/scenár (''[[Démoni|Démoni]]'')'''<ref name=Démoni>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Démoni |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029663-Demoni-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za televíznu dramatickú tvorbu - Róbert Šveda za scenár a réžiu [...], Tvorivá prémia [...] - Peter Kelíšek a Martin Žiaran za kameru filmu Démoni“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201438/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029663-Demoni-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Kelíšek]] a [[Martin Žiaran]] – kamera (''Démoni'')<ref name=Démoni/> ** <u>Prémia</u>: [[Ivan Finta]] – kamera (''[[Polčas rozpadu (film)|Polčas rozpadu]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Polčas rozpadu |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029664-Polcas-rozpadu-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Ivan Finta za kameru filmu Polčas rozpadu“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20220926223134/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029664-Polcas-rozpadu-hrany-film/ |dátum archivácie = 2022-09-26 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2008 | ročník = 9 | číslo = 5 | strany = 37 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260529161208/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum archivácie = 2026-05-29}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] <br />(2009) | * '''[[Dušan Trančík]] – réžia (''[[Optimista]]''^HD)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Optimista |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-057574-Optimista-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za televíznu dramatickú tvorbu - Dušan Trančík (réžia filmu Optimista)“ |dátum vydania = 05.08.2010 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201530/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-057574-Optimista-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Róbert Šveda]] – réžia (''[[Mesto tieňov]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Mesto tieňov [film] (2008) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043852-Mesto-tienov-film-2008/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Róbert Šveda (réžia častí televízneho seriálu Mesto tieňov)“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201727/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043852-Mesto-tienov-film-2008/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref>''' ** <u>Prémia</u>: [[Marta Ferencová]] – réžia (''[[Leto (film)|Leto]]''^'''SF/ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Leto |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-045894-Leto-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Marta Ferencová (réžia študentského filmu Leto)“ |dátum vydania = 03.06.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201825/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-045894-Leto-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = 20. Igric 2009 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 02.09.2009 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |dátum archivácie = 2025-08-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] <br />(2010) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: Stanislav Párnický – réžia (''[[Dôverní nepriatelia]]'')<ref name=DôNe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Dôverní nepriatelia [film] (2009) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0066305-Doverni-nepriatelia-film-2009/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu – Stanislav Párnický za réžiu televíznej inscenácie Dôverní nepriatelia, Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu – Jana Kákošová za námet a scenár [...]“ |dátum vydania = 14.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516202037/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0066305-Doverni-nepriatelia-film-2009/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Jana Kákošová]] – námet/scenár (''Dôverní nepriatelia'')<ref name=DôNe/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric a Tvorivé prémie |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 15.06.2010 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |dátum archivácie = 2025-12-10}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] <br />(2011) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: Ján Ďuriš – kamera (''[[Filmoviedky]]:'' „Obhliadka“)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Obhliadka [film] (2010) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0074337-Obhliadka-film-2010/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Ján Ďuriš za kameru filmu Obhliadka z cyklu Filmoviedky“ |dátum vydania = 05.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516202216/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0074337-Obhliadka-film-2010/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Stanislav Párnický – réžia (''[[Nesmrteľní (seriál)|Nesmrteľní]]:'' „Hon na legendu“)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Hon na legendu [film] (2010) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0129863-Hon-na-legendu-film-2010/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Stanislav Párnický za réžiu filmu Hon na legendu z cyklu Nesmrteľní“ |dátum vydania = 11.10.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516202523/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0129863-Hon-na-legendu-film-2010/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = ŠČEPKA, Miloš |titul = 22. IGRIC 2011 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |dátum archivácie = 2026-03-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] <br />(2012) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: Stanislav Párnický – réžia (''[[Čerešňový chlapec]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Čerešňový chlapec [film] (2011) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0062719-ceresnovy-chlapec-film-2011/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Stanislav Párnický za réžiu filmu Čerešňový chlapec“ |dátum vydania = 02.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516202757/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0062719-ceresnovy-chlapec-film-2011/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Ladislav Kraus – kamera (''Filmoviedky:'' „Výstrel navyše“)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Výstrel navyše [film] (2010) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0127812-Vystrel-navyse-film-2010/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Ladislav Kraus za kameru filmu Výstrel navyše z cyklu Filmoviedky“ |dátum vydania = 02.10.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516203025/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0127812-Vystrel-navyse-film-2010/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |lokácia = 23. IGRIC 2012 |poznámka = |dátum vydania = 28.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |dátum archivácie = 2026-02-19}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2013|24.]] <br />(2013) | * '''[[Jozef Puškáš]] – námet/scenár (''Filmoviedky:'' „Dušičky seniorov“)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Dušičky seniorov [film] (2011) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181680-Dusicky-seniorov-film-2011/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za televíznu dramatickú tvorbu - Jozef Puškáš za námet a scenár filmu Dušičky seniorov“ |dátum vydania = 02.10.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516203315/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181680-Dusicky-seniorov-film-2011/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Yvonne Vavrová]] – réžia (''Filmoviedky:'' „Náhradná matka“{{#tag:ref|Dielo niekedy uvádzané aj s podtitulom: „Evina krížová cesta“.<ref name=NáMa/>|group="p."}})<ref name=NáMa>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Náhradná matka [film] : Evina krížová cesta (2012) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0087575-Nahradna-matka-film-Evina-krizova-cesta-2012/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Yvonne Vavrová za réžiu filmu Náhradná matka – Evina kríživá cesta z cyklu Filmoviedky“ |dátum vydania = 24.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516203411/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0087575-Nahradna-matka-film-Evina-krizova-cesta-2012/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Karol Vosátko]] – réžia (''Filmoviedky:'' „Nočný trezor“)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Nočný trezor [film] (2010) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0129871-Nocny-trezor-film-2010/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Karol Vosátko za réžiu filmu Nočný trezor z cyklu Filmoviedky“ |dátum vydania = 05.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516203619/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0129871-Nocny-trezor-film-2010/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |lokácia = Igric a tvorivé prémie |poznámka = |dátum vydania = 10.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] <br />(2014) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Ján Sebechlebský]] – réžia (''[[Kriminálka Staré Mesto|Kriminálka Staré Mesto II]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Kriminálka Staré Mesto [film]. [II. séria] (2012) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0094252-Kriminalka-Stare-Mesto-film-II-seria-2012/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu – Ján Sebechlebský za réžiu televízneho seriálu Kriminálka Staré mesto II“ |dátum vydania = 12.03.2026 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516203819/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0094252-Kriminalka-Stare-Mesto-film-II-seria-2012/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 25. Igricov 2014 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2014 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] <br />(2015) | * '''[[Bibiana Bohinská|Biba Bohinská]], [[Naďa Clontzová|Naďa Clontz]] a [[Soňa Čermáková Uličná]]{{#tag:ref|Oficiálny web ÚSTT kredituje umelkyne výhradne za scenár.<ref name=ÚSTT>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = FILMY OCENENÉ IGRICOM / NOSITELIA CENY IGRIC 1967–2017 |url = https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ |poznámka = (abecedný zoznam diel/držiteľov) |dátum vydania = 2017 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = ÚSTT |url archívu = https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ |dátum archivácie = 2025-10-12}}</ref>|group="p."}}''' '''– námet/scenár (''[[Tajné životy]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Jonáš Karásek]] a [[Marika Beňadik Majorová|Marika Majorová]] – réžia (''[[Moje povstanie]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] <br />(2016) | * <span style="color:silver">''hlavná cena ani vedľajšie prémie neudelené''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 22.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] <br />(2017) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: Stanislav Párnický – réžia (''[[Zázračný nos]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] <br />(2018) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: Tomáš Juríček – kamera (''[[Mária Terézia (miniséria)|Mária Terézia]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Mária Terézia [film] (2017) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0132013-Maria-Terezia-film-2017/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Tomáš Juríček za kameru minisérie Mária Terézia“ |dátum vydania = 13.11.2025 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20251112141846/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0132013-Maria-Terezia-film-2017/ |dátum archivácie = 2025-11-12 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |lokácia = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |dátum archivácie = 2024-12-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] <br />(2019) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: Peter Kelíšek – kamera (''[[Sestričky (seriál)|Sestričky]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Rastislav Boroš|Rasťo Boroš]], [[Laura Siváková-Paššová]], [[Tomáš Konařík]] a [[Adam Doležal]] – scenár (''[[Inšpektor Max]]'') | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] <br />(2020) | * '''[[Alena Bodingerová]], [[Peter Nagy (scenárista)|Peter Nagy]] a [[Naďa Jurkemik]] – scenár (''[[Hniezdo (seriál)|Hniezdo]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Branislav Mišík|Braňo Mišík]] – réžia (''Hniezdo'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2020>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |dátum archivácie = 2025-10-15}}</ref> {{#tag:ref|Tlačová správa s výsledkami používa dva termíny – „Televízna a&nbsp;dramatická tvorba“ pre hlavnú cenu, bez spojky pre zmenu u&nbsp;prémie.<ref name=VýPr2020/>|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] <br />(2021) | * '''[[Juraj Štepka]] – réžia (''[[Moje povstanie|Moje povstanie 3]]'': „Mlčanie“^KF)''' ** <u>Prémia</u>: Tomáš Juríček – kamera (''[[O liečivej vode]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |lokácia = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021 |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] <br />(2022) | * '''Braňo Mišík – réžia (''[[Priznanie]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Ladislav Janošťák|Laco Janošťák]] – kamera (''Priznanie'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press sevis (sl,gk) |titul = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |lokácia = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022 |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |dátum archivácie = 2025-11-17}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] <br />(2023) | * '''[[Martin Rau]] – kamera (''[[Jozef Mak (film)|Jozef Mak]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Martin Chlpík]] – kamera (''[[Pošta pani Kolníkovej]]''^'''HD''') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi Igricov 2023 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |lokácia = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023 |poznámka = |dátum vydania = 25.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |dátum archivácie = 2025-11-13}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] <br />(2024) | * '''[[Peter Bebjak]] – réžia (''[[Matematika zločinu]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Líšková]] a Mariana Čengel Solčanská – scenár (''[[Tri zlaté dukáty]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |lokácia = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |dátum archivácie = 2026-01-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] <br />(2025) | * '''[[Scarlett Čanakyová]] – scenár (''[[Čas nádejí]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Csaba Molnár]] – réžia (''[[Pressburg (seriál)|Pressburg]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |lokácia = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |dátum archivácie = 2026-02-10}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] <br />(2026) | * '''Ivan Finta – kamera (seriál ''[[Neuer]]''^TV)''' ** <span style="color:silver">''vedľajšie prémie neudelené''</span> | align=center| <ref name=VýPr2025-TASR>{{Citácia elektronického dokumentu |- --> |autor = rt, gra |titul = Kultúra: Udelili Igricov za najlepšiu filmovú a televíznu tvorbu |url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2026091800000441 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 18.09.2026 |dátum prístupu = 18.09.2026 |vydavateľ = tasr.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260918201525/https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2026091800000441 |dátum archivácie = 2026-09-18}}</ref> |- | colspan=3 align=center style="background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^'''KF''' Krátky fim{{•}} ^'''SF''' Stredometrážny film{{•}} ^'''ŠF''' Študentský film{{•}} ^'''HD''' Hraný dokument<!-- {{•}} ^'''†''' [[in memoriam]] --> |} == Superlatívy == {{col-begin}} {{col-2}} === Viacnásobní držitelia cien === ; (—) {{col-2}} === Viacnásobní držitelia prémií === ; 4 prémie * [[Tomáš Juríček]] (4xkamera) * [[Stanislav Párnický]] (4×réžia) ; 3 prémie * [[Ján Ďuriš]] (3×kamera) ; 2 prémie * [[Mariana Čengel Solčanská]] (1×réžia, 1×scenár) * [[Dušan Dušek]] (1×scenár, 1×námet/scenár) * [[Peter Kelíšek]] (2×kamera) * [[Ladislav Kraus]] (2×kamera) * [[Miloslav Luther]] (2×réžia) * [[Juraj Nvota]] (2×réžia) {{col-end}} == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967 – 2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]]) {{Igric za Televíznu tvorbu}} {{Igric (súťaž)}} [[Kategória:Igric (súťaž)|Televízna tvorba]] bnt37j27gcn5pngm30s4108wvwjrx81 8371074 8371066 2026-09-19T19:39:47Z Evernit 160276 /* Víťazi cien/prémií */ odstr. nepotrebnych znaciek v tejto kat. 8371074 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:33%" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Igric za Televíznu tvorbu |- | width=18%| '''Oblasť záujmu''' | width=15%| [[dramatické umenie|televízna dráma]] |- | '''Odovzdávané''' | od r. [[Igric 1967|1967]] |- | '''Počet udelených cien''' | 26 |- | '''Počet udelených prémií''' | 52 |} '''[[Igric (súťaž)|Igric]] za Televíznu''', inokedy '''Dramatickú tvorbu''', je jednou z&nbsp;hlavných kategórií každoročne vyhlasovaných v&nbsp;rámci výročných cien a&nbsp;prémií Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&nbsp;Literárneho fondu (LF). Zatiaľ čo v&nbsp;ranej ére súťaže sa udeľovala menovite za '''Oblasť televízie''' ([[Igric 1967|1967]] – [[Igric 1969|1969]]), pravdepodobne od&nbsp;r.&nbsp;[[Igric 1996|1996]] je štatutárne klasifikovaná už ako '''Televízna dramatická tvorba'''. Ako taká oceňuje mimoriadne [[umelecká činnosť|umelecké výkony]] zaznamenané primárne na poli pôvodnej [[dramatické umenie|televíznej drámy]], príležitostne tiež v inom [[televízny film|TV žánri]] (napr. [[televízny dokumentárny film|hraný dokument]]). Obdobne ako u [[Igric za Filmovú tvorbu|kinotvorby]], samotné ceny sa aj v zastúpení tzv. „Telekategórie“ udeľujú bez prípadného obmedzenia [[povolanie (zamestnanie)|tvorivých profesií]]. Vedľajšími prémiami odmeňujú už len [[réžia|režisérske]], [[scenár]]istické alebo [[kameraman|kameramanské výkony]].<ref name=Št2016>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]], LF |titul = Štatút ceny Igric (zo dňa: 22.2.2016) |url = http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |lokácia = |poznámka = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2–3) a „B – Tvorivé prémie“ (ods. 7) |dátum vydania = 22.02.2016 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20170303155121/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |dátum archivácie = 2017-03-03 }}</ref> Svojho času však boli tieto prípustné medziiným za&nbsp;[[hudba|hudbu]], [[výtvarné umenie|výtvarné návrhy]], [[herectvo|herecké výkony]] či [[dramaturg]]iu.<ref name=Št2008>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]], LF |titul = Štatút ceny Igric (zo dňa: 21.1.2008) |url = http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm |lokácia = „II. Podmienky udelenia cien“ (odst. 2) a „III. Tvorivé prémie“ (odst. 1) |poznámka = |dátum vydania = 21.1.2008 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260515013114/http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm |dátum archivácie = 2026-05-15 }}</ref><ref name=Št2011>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny Igric 2012 (zo dňa: 24.10.2011) |url = http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |lokácia = „II. Podmienky udelenia cien“ (odst. 2) a „III. Tvorivé prémie“ (odst. 1) |poznámka = |dátum vydania = 24.10.2011 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20120404093516/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |dátum archivácie = 2012-04-04 }}</ref> V kontraste ku zvyšným súťažným kategóriám, žiadnemu z&nbsp;jej laureátov sa nepodarilo získať víťaznú trofej opakovane. S&nbsp;ohľadom i&nbsp;na celkový počet získaných prémií, najčastejšie odmeňovaným umelcom bol režisér [[Stanislav Párnický]], ktorý okrem suverénnej výhry ([[Igric 2001|2001]]) nahromaždil štyri prémie vrátane troch súbežných (v&nbsp;r.&nbsp;[[Igric 2010|2010]] – [[Igric 2012|2012]] a [[Igric 2017|2017]]). Rovnaký počet prémií, no už bez prípadnej sošky, obdržal tiež kameraman [[Tomáš Juríček]] ([[Igric 2003|2003]] – [[Igric 2004|2004]], [[Igric 2018|2018]] a&nbsp;[[Igric 2021|2021]]). == Historické súvislosti == {{Pozri aj|Igric za Filmovú tvorbu#Historické súvislosti{{!}}Historické súvislosti vo Filmovej tvorbe}} V priebehu pätnástich z 36. doterajších ročníkov titulná cena v tejto súťažnej disciplíne nebola vyhlásená, pričom u&nbsp;dvoch ceremoniálov (1996 – [[Igric 1997|1997]]) udelili na jej vrub iba neštatutárnu Osobitnú cenu. Počnúc rokom [[Igric 2020|2020]] je odovzdávaná už neprerušovane. Na rozdiel od historických ceremónií (1967 – 1969), kedy ocenenie mohli získať viacerí kandidáti, je v&nbsp;novodobej forme udeľovaná iba jednému víťazovi na ročník. [[Televízna reportáž|Publicistické]], [[spravodajstvo|spravodajské]], [[dokumentárny film|dokumentárne]] či iné [[televízny program|umelecké útvary]] z&nbsp;TV produkcie sa odmeňujú alebo odmeňovali už prostredníctvom „prémiovej“ kategórie za [[Prémia za Ostatnú televíznu tvorbu|Ostatnú televíznu]], respektíve [[Prémia za Ostatnú tvorbu|Ostatnú tvorbu]] neskôr. == Víťazi cien/prémií == {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! style=background:#ed8 width=4%| Ročník <br />{{small|(rok)}} ! style=background:#ed8 width=70%| Cena <br />{{small|víťaz – výkon ''(dielo)''}} ! style=background:#ed8 width=3%| Ref. <br />{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z&nbsp;dobovej tlače v&nbsp;konfrontácii so zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] – týchto už individuálne v&nbsp;závislosti na súťažnom titule.|group="p."}} |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Historická éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] <br />(1967) | * '''[[Martin Hollý (1931)|Martin Hollý]] – [[filmová réžia|réžia]] (''[[Sudca a jeho kat]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Sudca a jeho kat [film] (1966) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0185583-Sudca-a-jeho-kat-film-1966/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti televízie Martinovi Hollému za réžiu“ |dátum vydania = 07.08.2023 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516191248/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0185583-Sudca-a-jeho-kat-film-1966/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> * '''[[Dušan Hanák]]{{#tag:ref|Vraštiakova štúdia,<ref name=HÉ-Vrastiak/> ročenka LF<ref name=LF>{{Citácia knihy | autor = SOKOLOVÁ, Eva | url = http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf | titul = 50 rokov činnosti Literárneho fondu: 1954–2004 | počet strán = 350 | vydavateľ = AnaPress © Literárny fond | miesto = Bratislava | rok = 2005 | isbn = 80-89137-16-4 | kapitola = |url archívu = https://web.archive.org/web/20230604213121/http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf |dátum archivácie = 2023-06-04 |poznámka = „Cena Igric“ (v rámci samostatných kapitol podľa rokov): „1967“ (s. 226–227) / „1968“ (s. 227) / „1969“ (s. 228) / „1994–1995“ (s. 286) / „1996“ (s. 286–287) / „1997–1999“ (s. 287) / „2000“ (s. 287–288) / „2001“ (s. 258 a 288) / „2002“ (s. 258 a 289) / „2003“ (s. 260 a 289). <span style="color:silver">''(publikácia neobsahuje úplné údaje k&nbsp;udeleným cenám)''</span>}}</ref> či databáza SFÚ<ref name=Analógie/><ref name=Impresia/> uvádzajú u&nbsp;Hanáka v&nbsp;tom roku iba dve súťažné diela, oficiálny web aj dodatočný krátky dokument ''Prišiel k&nbsp;nám Old Shatterhand''.<ref name=HÉ-web>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Filmy, ktoré získali Igrica 1967 – 2014 |url = http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |poznámka = (abecedný zoznam vrátane rokov) |dátum vydania = 2014 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = SFZ |url archívu = https://web.archive.org/web/20190922185912/http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |dátum archivácie = 2019-09-22}}</ref> (Vraštiak i oficiálne stránky navyše archivujú prvé dielo ako „Analógia.“)|group="p."}} – réžia (''[[Analógie]]''^KF<ref name=Analógie>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Analógie |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008069-Analogie-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti televízie D. Hanákovi za réžiu krátkych filmov Analógie a Impresia“ |dátum vydania = 23.02.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516191349/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008069-Analogie-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref>{{•}} ''[[Impresia(film)|Impresia]]''^KF<ref name=Impresia>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Impresia |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008986-Impresia-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti televízie D. Hanákovi za réžiu krátkych filmov Analógie a Impresia“ |dátum vydania = 14.04.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516191624/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008986-Impresia-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref>)''' * '''[[Břetislav Truhlář]]{{#tag:ref|Vraštiakova štúdia kredituje umelca „za námet a&nbsp;scenáristickú prípravu súťažného TV seriálu“,<ref name=HÉ-Vrastiak/> ročenka LF len za scenár.<ref name=LF/>|group="p."}} – [[námet]]/[[scenár]] (''Univerziáda'')''' | align=center rowspan=3| <ref name=HÉ-Vrastiak>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR |poznámka = retroštúdia z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(ods. pre r. „1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''</span> |lokácia = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) a „1999–2000“ (str. 4) |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] <br />(1968) | align=center| <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] <br />(1969) | * '''[[Stanislav Barabáš]]{{#tag:ref|Kým ročenka LF kredituje umelca aj za scenár,<ref name=LF/> Vraštiakova retrospektívna štúdia<ref name=HÉ-Vrastiak/> či oficiálny web organizátora súťaže<ref name=HÉ-web/> iba za réžiu oceneného diela.|group="p."}}''' '''– réžia (''[[Krotká (film)|Krotká]]'')'''<ref name=Krotká>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Krotká [film] (1967) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0081639-Krotka-film-1967/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1968 S. Barabášovi za réžiu filmu a Igric 1968 Zdeňkovi Liškovi za hudbu“ |dátum vydania = 13.02.2026 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250423172505/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0081639-Krotka-film-1967/ |dátum archivácie = 2025-04-23 }}</ref> * '''[[Zdeněk Liška]] – [[filmová hudba|hudba]] (''Krotká'')'''<ref name=Krotká/> * '''[[Gustáv Valach]] – [[hlavná postava|herecký výkon]] (''[[Svätý experiment]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Svätý experiment [film] (1967) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0185584-Svaty-experiment-film-1967/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1968 Gustávovi Valachovi za herecký výkon“ |dátum vydania = 07.08.2023 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516191819/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0185584-Svaty-experiment-film-1967/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> * '''[[Peter Balgha]]{{#tag:ref|Vraštiakova štúdia kredituje Balghu za „tvorivú dramaturgiu TV filmov“,<ref name=HÉ-Vrastiak/> ročenka LF za „dramaturgickú činnosť v&nbsp;TV filmovej tvorbe“.<ref name=LF/> Oficiálny web ho uvádza menovite a&nbsp;bez výkonu.<ref name=HÉ-web2>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Nositelia ceny Igric 1967 – 2014 |url = http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |poznámka = (abecedný zoznam držiteľov) |dátum vydania = 2014 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = SFZ |url archívu = https://web.archive.org/web/20240216211052/http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132530-Nositelia_ceny_IGRIC_1967_-_2014.pdf |dátum archivácie = 2024-02-16}}</ref>|group="p."}} – [[dramaturg]]ia TV filmov (všeobecne)''' |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Novodobá éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] <br />(1993) | rowspan=2 align=center| <span style="color:silver">''hlavná cena ani vedľajšie prémie neudelené <br />(mimo tých osobitných v r. 1994)''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = (mf) |titul = IGRIS – in memoriam |url = |poznámka = Výstrižok z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1993 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] <br />(1994) | align=center| <ref name=VýPr1994>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993 |url = |poznámka = 3-str. strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1994 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] <br />(1995) | * '''[[Ladislav Kraus]] – [[filmová kamera|kamera]] (''[[Most (film)|Most]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Most [film] (1992 |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0120522-Most-film-1992/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za televíznu tvorbu za rok 1994 kameramanovi Ladislavovi Krausovi za mimoriadne invenčné obrazové stvárnenie videofilmu Most“ |dátum vydania = 18.09.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516191928/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0120522-Most-film-1992/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Vanda Tureková]] – herecký výkon (''[[Na Bukvovom dvore]]'')<ref name=NaBuDv>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Na Bukvovom dvore [film] (1993) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0121702-Na-Bukvovom-dvore-film-1993/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby za herecký výkon Vande Turekovej za postavu Madlenky [...], Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby za kameru Jánovi Ďurišovi za videofilm Na Bukvovom dvore“ |dátum vydania = 05.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260409233503/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0121702-Na-Bukvovom-dvore-film-1993/ |dátum archivácie = 2026-04-09 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ján Ďuriš]] – kamera (''Na Bukvovom dvore'')<ref name=NaBuDv/> ** <u>Prémia</u>: [[Ľuba Velecká]] – réžia (''[[K.O. (film)|K.O.]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > K.O. [film] (1993) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0115664-KO-film-1993/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby za réžiu Ľube Veleckej za televíznu inscenáciu K.O.“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260415042814/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0115664-KO-film-1993/ |dátum archivácie = 2026-04-15 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Jozef Puškáš]] – scenár (''[[Prípad na vidieku]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Prípad na vidieku [film] (1993) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123442-Pripad-na-vidieku-film-1993/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby za scenár Jozefovi Puškášovi za pôvodný videofilm Prípad na vidieku“ |dátum vydania = 12.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516192107/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123442-Pripad-na-vidieku-film-1993/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1995>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = dík |titul = Ceny Igric '94 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.05.1995 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''[[SME]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] <br />(1996) | * <span style="color:silver">''udelená iba osobitná cena''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Hajdu]] – herecký výkon (''[[Diagnóza: vajíčko]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Diagnóza: vajíčko [film] (1994) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0113769-Diagnoza-vajicko-film-1994/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby Vladimírovi Hajdu za [...] herecké stvárnenie vo videofilme Diagnóza vajíčko“ |dátum vydania = 09.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240304020941/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0113769-Diagnoza-vajicko-film-1994/ |dátum archivácie = 2024-03-04 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Karol Horák]] a [[Martin Kákoš]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v denníku ''SME'' ocenuje len Horáka.<ref name=VýPr1996/> Podľa zápisu SFÚ spoluautorom scenára bol aj Kákoš, režisér príslušného videofilmu.<ref name=NáHr/>|group="p."}} – scenár (''[[Jonáš Záborský|Národný hriešnik]]'')<ref name=NáHr>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Národný hriešnik [film] (1994) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0065007-Narodny-hriesnik-film-1994/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby Karolovi Horákovi a Martinovi Kákošovi za scenár k dvojdielnemu videofilmu Národný hriešnik“ |dátum vydania = 19.09.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240302235945/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0065007-Narodny-hriesnik-film-1994/ |dátum archivácie = 2024-03-02 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Alojz Hanúsek]] – kamera (''[[Advent (film)|Advent]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Advent [film] (1995) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0184725-Advent-film-1995/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby Alojzovi Hanúskovi za kameru v televíznej inscenácii Advent“ |dátum vydania = 10.07.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516192513/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0184725-Advent-film-1995/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1996>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = pet |titul = Hlavnú cenu za filmovú a televíznu tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 20.04.1996 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> {{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&nbsp;''SME'' uvádza v&nbsp;uvedenom ročníku skrátené tvary súťažných oblastí – „dramatická tvorba“ pre hlavnú, „televízna tvorba“ pre ostatnú. Zápisy SFÚ demonštrujú štandardný názov.|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] <br />(1997) | * <span style="color:silver">''udelená iba osobitná cena''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Juraj Nvota]] – réžia (''[[Prášky na spanie]]'')<ref name=PrNaSp>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Prášky na spanie [film] (1996) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123435-Prasky-na-spanie-film-1996/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby - Anna Šišková za [...] stvárnenie [...] postavy mladej ženy [...] – Juraj Nvota za [...] réžiu [...] a Osobitná cena poroty - Dušan Dušek za scenár pôvodného televízneho filmu Prášky na spanie“ |dátum vydania = 12.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516193311/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123435-Prasky-na-spanie-film-1996/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Anna Šišková]] – herecký výkon (''Prášky na spanie'')<ref name=PrNaSp/> ** <u>Prémia</u>: [[Miloslav Luther]] – réžia (''[[Koniec veľkých prázdnin]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Koniec veľkých prázdnin [film] (1996) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043049-Koniec-velkych-prazdnin-film-1996/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby – Miloslav Luther za réžiu [...] koprodukčného televízneho seriálu Koniec veľkých prázdnin“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516193701/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043049-Koniec-velkych-prazdnin-film-1996/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1997>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1996 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.04.1997 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> {{#tag:ref|Protokoly cien z r. 1997<ref name=VýPr1997/> i 2008<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TASR |titul = SFZ udeľoval ceny Igric 2008 |url = https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 09.04.2008 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123200/https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> – obidva zverejnené v&nbsp;''SME'' – uvádzajú kategóriu ako „Televízna <u>a</u> dramatická tvorba“. Zápisy SFÚ demonštrujú štandardný názov (bez spojky).|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] <br />(1998) | * '''[[Zita Furková]] – herecký výkon (''[[Priateľstvá padajúceho lístia]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Priateľstvá padajúceho lístia [film] (1997) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123438-Priatelstva-padajuceho-listia-film-1997 |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric '98 v oblasti televíznej dramatickej tvorby Zite Furkovej za [...] stvárnenie postavy osamelej ženy [...] vo videofilme Priateľstvá padajúceho lístia“ |dátum vydania = 25.09.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516194058/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123438-Priatelstva-padajuceho-listia-film-1997 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Jaroslav Rihák|Jaro Rihák]] – réžia (''[[Smutný valčík]]'')<ref name=SmVa>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Smutný valčík [film] (1996) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0124037-Smutny-valcik-film-1996/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii televízna dramatická tvorba režisérovi Jarovi Rihákovi [...] a [...] kameramanovi Milošovi Krmíčkovi za televízny film Smutný valčík“ |dátum vydania = 07.08.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516194317/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0124037-Smutny-valcik-film-1996/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Miloš Krmíček]] – kamera (''Smutný valčík'')<ref name=SmVa/> | align=center| <ref name=VýPr1998>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 06.06.1998 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] <br />(1999) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Dušan Dušek]] – scenár ([[večerníček]] ''[[Veselý strach]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Veselý strach |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat-020448-Vesely-strach-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Televízna dramatická tvorba - Dušan Dušek za scenár večerníčkov Veselý strach“ |dátum vydania = 08.03.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260520222041/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat-020448-Vesely-strach-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr1999>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric a prémie za audiovizuálnu tvorbu roku 1998 |url = |poznámka = strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1999 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] <br />(2000) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[František Lipták (scénograf)|František Lipták]], Dušan Dušek a [[Martin Šulík]] – námet/scenár (''[[Zabíjačka]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Zabíjačka [film] (1999) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042015-Zabijacka-film-1999/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii televízna dramatická tvorba - František Lipták, Dušan Dušek a Martin Šulík za námet a scenár televíznej inscenácie Zabíjačka“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516194423/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042015-Zabijacka-film-1999/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Milan Ferenčík]] – [[výtvarné umenie|výtvarné návrhy scény]] (''[[Prstene pre dámu]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Prstene pre dámu [film] (1999) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042014-Prstene-pre-damu-film-1999/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii televízna dramatická tvorba – Milan Ferenčík za výtvarné návrhy scény pre videofilm Prstene pre dámu“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516194653/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042014-Prstene-pre-damu-film-1999/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]] |titul = Na Art Filme udeľovali ceny Igric |url = |lokácia = |poznámka = roč. 8, čís. 146, s. 8. Článok z archívu SFÚ |dátum vydania = 26.06.2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] <br />(2001) | * '''[[Stanislav Párnický]] – réžia (''[[Klietka (film)|Klietka]]''{{#tag:ref|Článok z&nbsp;denníka ''SME'' s&nbsp;čiastočným prokotolom cien z&nbsp;uvedeného ročníka uvádza chybný názov diela (dosl. ''Klientka'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] |titul = Ingrica na Art Filme získali Vášáryová, Párnický, Barabáš a Šulík |url = https://www.sme.sk/domov/c/ingrica-na-art-filme-ziskali-vasaryova-parnicky-barabas-a-sulik |lokácia = (odst. 1–4) |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu všetkých prémií; čl. chybne uvádza iba ich počet: „8“ - zámenou za počet príslušných kategórií)''</span> |dátum vydania = 24.06.2001 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115743/https://www.sme.sk/domov/c/ingrica-na-art-filme-ziskali-vasaryova-parnicky-barabas-a-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref>|group="p."}})'''<ref name=Klietka>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Klietka [film] (1999) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042018-Klietka-film-1999/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii televíznej dramatickej tvorby Stanislavovi Párnickému za réžiu [...], Prémia v kategórii televíznej dramatickej tvorby Elene Antalovej za scenár televíznej inscenácie Klietka“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516194933/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042018-Klietka-film-1999/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Miloslav Luther – réžia (''[[Zámok na juhu]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Zámok na juhu [film] (2000) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042439-Zamok-na-juhu-film-2000/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii televíznej dramatickej tvorby Miloslavovi Lutherovi za réžiu televíznej inscenácie Zámok na juhu“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260520221431/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042439-Zamok-na-juhu-film-2000/ |dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Elena Antalová]] – scenár (''Klietka'')<ref name=Klietka/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ a ÚSTT |titul = Udelenie ceny Igric za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu v roku 2000 |url = |lokácia = |poznámka = 2-str. strojopis Tlačovej správy z archívu SFÚ |dátum vydania = 2001 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] <br />(2002) | * '''[[Jindro Vlach]] a [[Zdeno Vlach]]– réžia/kamera (''[[Čo rozprávala teta Srna]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Čo rozprávala teta srna |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-324717-co-rozpravala-teta-srna-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii televízna dramatická tvorba kameramanom a režisérom televízneho seriálu Čo rozprávala teta srna Jindrovi a Zdenovi Vlachovcin za citlivú interpretáciu rozprávkového sveta zvierat - 13. výročné ceny“ |dátum vydania = 11.06.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516195328/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-324717-co-rozpravala-teta-srna-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Martin Porubjak]] – dramaturgia (''[[Chaos (film z roku 2000)|Chaos]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Chaos [film] (2000) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042464-Chaos-film-2000/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii televízna dramatická tvorba – Martin Porubjak za dramaturgiu televíznej inscenácie Chaos“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521150731/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042464-Chaos-film-2000/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Ján Ďuriš – kamera (''[[Voľnomyšlienkár (film)|Voľnomyšlienkár]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Voľnomyšlienkár [film] (2001) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043074-Volnomyslienkar-film-2001/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii televízna dramatická tvorba - Ján Ďuriš za kameru televíznej inscenácie Voľnomyšlienkár“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516195536/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043074-Volnomyslienkar-film-2001/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Výročné ceny Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | ročník = 3 | číslo = 9 | strany = 34 | poznámky = [[Portable Document Format|PDF]] | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] <br />(2003) | * '''[[Laura Siváková]]{{#tag:ref|Vraštiakova štúdia kredituje Sivákovú všeobecne za film,<ref name=HÉ-Vrastiak/> oficiálny web za réžiu,<ref name=HÉ-web/> protokol cien zverejnený v&nbsp;''SME'' aj ako scenáristku.<ref name=VýPr2003/> (Výrobné údaje súťažného diela ju označujú za jeho režisérku, scenáristku i&nbsp;architektku zároveň.<ref name=Quartétto/>)|group="p."}} – réžia/scenár (''[[Quartétto]]'')'''<ref name=Quartétto>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011406-Quartetto-hrany-film/ |lokácia = Štáb a Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Televízna dramatická tvorba - Laura Siváková za autorské uchopenie komornej témy, Prémia [...] - Tomáš Juríček za mimoriadny kameramanský debut v celovečernom filme, Prémia [...] - Peter Groll, hudobný skladateľ“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221028183400/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011406-Quartetto-hrany-film |dátum archivácie = 2022-10-28 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Tomáš Juríček]] – kamera (''Quartétto'')<ref name=Quartétto/> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Groll]] – hudba (''Quartétto'')<ref name=Quartétto/> | align=center| <ref name=VýPr2003>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TASR |titul = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric |url = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |lokácia = (odst. 3–6) |poznámka = <span style="color:silver">''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''</span> |dátum vydania = 21.06.2003 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] <br />(2004) | * '''[[Martin Štrba (kameraman)|Martin Štrba]] – kamera (''[[Záchranári]]'': „Paradoxy“)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Záchranári [film] (2003) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043093-Zachranari-film-2003/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Televízna dramatická tvorba - Martin Štrba za nekonvenčné obrazové stvárnenie televízneho seriálu Záchranári 3. diel Paradoxy režiséra Vladimíra Michálka“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250808182035/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043093-Zachranari-film-2003/ |dátum archivácie = 2025-08-08 }}</ref><ref name=VýPr2004-SME>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KÚDELOVÁ, Kristína |titul = Na Moste slávy pribudol Kvietik |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-moste-slavy-pribudol-kvietik |lokácia = Kapitola: „Igric“ |poznámka = |dátum vydania = 21.06.2004 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516121126/https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-moste-slavy-pribudol-kvietik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Krištúfek (spisovateľ)|Peter Krištúfek]] – réžia (''[[Dlhá krátka noc]]'')<ref name=VýPr2004-SME/><ref name=DlKrNo>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Dlhá krátka noc [film] (2003) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043092-Dlha-kratka-noc-film-2003/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Televízna dramatická tvorba - Peter Krištúfek za režijný debut [...] - Tomáš Juríček za obrazové stvárnenie atmosféry v televíznom filme Dlhá krátka noc“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516200202/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043092-Dlha-kratka-noc-film-2003/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Tomáš Juríček – kamera (''Dlhá krátka noc'')<ref name=VýPr2004-SME/><ref name=DlKrNo/> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Ceny udelené na 12. MFF Art Film | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2004 | ročník = 5 | číslo = 7/8 | strany = 18 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] <br />(2005) | * '''[[Stanislav Štepka]]{{#tag:ref|Formálne kreditovaný za autorstvo filmu všeobecne.<ref name=HÉ-web/><ref name=Človecina/><ref name=VýPr2005/> Vyjme jeho hereckého obsadenia bol Štepka autorom scenára súťažného diela.|group="p."}} – scenár (''[[Človečina (film)|Človečina]]'')'''<ref name=Človecina>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Človečina [film] (2004) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail/?&idx=sfu_un_auth*0184728 |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii televízna dramatická tvorba Stanislavovi Štepkovi za svojský autorský pohľad na morálne a sociálne problémy [...], Prémia [...] Jurajovi Nvotovi za režisérsky prínos [...], Prémia [...] Ladislavovi Krausovi za žánrovo čisté stvárnenie televízneho obrazu vo filme Človečina“ |dátum vydania = 10.07.2023 |dátum prístupu = 10.07.2023 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516200415/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail/?&idx=sfu_un_auth%2A0184728 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Juraj Nvota – réžia (''Človečina'')<ref name=Človecina/> ** <u>Prémia</u>: Ladislav Kraus – kamera (''Človečina'')<ref name=Človecina/> | align=center| <ref name=VýPr2005>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2005 | ročník = 6 | číslo = 7/8 | strany = 29 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]<br />(2006) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span><ref name=Barabáš>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo |url = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |lokácia = Kapitola: „Protokol o udelení cien“ |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2006 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Liová]] – réžia/scenár (''[[Ticho (film)|Ticho]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Ticho [film] (2005) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052488-Ticho-film-2005/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia za televíznu dramatickú tvorbu – Zuzana Liová za scenár a réžiu televízneho dramatického debutu“ |dátum vydania = 26.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516200745/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052488-Ticho-film-2005/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span><ref name=Barabáš/> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005 | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2006 | ročník = 7 | číslo = 7/8 | strany = 21 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> {{#tag:ref|Počnúc týmto ročníkom protokoly v&nbsp;prípade formálneho označenia prémií citujú už termín „Tvorivá prémia“ (TP),<ref name=Barabáš>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo |url = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |lokácia = Kapitola: „Protokol o udelení cien“ |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2006 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> aj keď jednotlivé záznamy SFÚ demonštrujú túto zmenu až o&nbsp;rok neskôr (od&nbsp;r.&nbsp;2007).|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] <br />(2007) | * '''[[Mátyás Prikler]] – réžia (''[[Ďalšie dejstvo]]''^KF/ŠF)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Ďalšie dejstvo-Következő felyonás [film] (2006) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0112594-dalsie-dejstvoKovetkezo-felyonas-film-2006/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za televíznu dramatickú tvorbu Mátyásovi Priklerovi za tvorivý prínos v oblasti réžie hraného filmu Ďalšie dejstvo - Következő felvonás“ |dátum vydania = 17.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201106/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0112594-dalsie-dejstvoKovetkezo-felyonas-film-2006/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Jozef Šimončič (kameraman)|Jozef Šimončič]] – kamera (''[[Zima kúzelníkov]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Zima kúzelníkov [film] (2006) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043669-Zima-kuzelnikov-film-2006/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu Dodovi Šimončičovi za kameramanskú prácu vo filme Zima kúzelníkov“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201213/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043669-Zima-kuzelnikov-film-2006/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Mariana Čengel Solčanská|Mariana Čengel-Solčanská]] – réžia (''[[Ábelov čierny pes]]''^'''KF/ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ábelov čierny pes |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-275539-abelov-cierny-pes-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu Mariane Čengel-Solčanskej za réžiu televízneho filmu Ábelov čierny pes“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20211130181511/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-275539-abelov-cierny-pes-hrany-film/ |dátum archivácie = 2021-11-30 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = uwe | odkaz na autora = | titul = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2007 | ročník = 8 | číslo = 6 | strany = 28 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] <br />(2008) | * '''[[Róbert Šveda]] – réžia/scenár (''[[Démoni|Démoni]]'')'''<ref name=Démoni>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Démoni |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029663-Demoni-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za televíznu dramatickú tvorbu - Róbert Šveda za scenár a réžiu [...], Tvorivá prémia [...] - Peter Kelíšek a Martin Žiaran za kameru filmu Démoni“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201438/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029663-Demoni-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Kelíšek]] a [[Martin Žiaran]] – kamera (''Démoni'')<ref name=Démoni/> ** <u>Prémia</u>: [[Ivan Finta]] – kamera (''[[Polčas rozpadu (film)|Polčas rozpadu]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Polčas rozpadu |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029664-Polcas-rozpadu-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Ivan Finta za kameru filmu Polčas rozpadu“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20220926223134/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029664-Polcas-rozpadu-hrany-film/ |dátum archivácie = 2022-09-26 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2008 | ročník = 9 | číslo = 5 | strany = 37 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260529161208/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum archivácie = 2026-05-29}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] <br />(2009) | * '''[[Dušan Trančík]] – réžia (''[[Optimista]]''^HD)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Optimista |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-057574-Optimista-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za televíznu dramatickú tvorbu - Dušan Trančík (réžia filmu Optimista)“ |dátum vydania = 05.08.2010 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201530/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-057574-Optimista-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Róbert Šveda]] – réžia (''[[Mesto tieňov]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Mesto tieňov [film] (2008) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043852-Mesto-tienov-film-2008/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Róbert Šveda (réžia častí televízneho seriálu Mesto tieňov)“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201727/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043852-Mesto-tienov-film-2008/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref>''' ** <u>Prémia</u>: [[Marta Ferencová]] – réžia (''[[Leto (film)|Leto]]''^'''SF/ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Leto |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-045894-Leto-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Marta Ferencová (réžia študentského filmu Leto)“ |dátum vydania = 03.06.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201825/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-045894-Leto-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = 20. Igric 2009 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 02.09.2009 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |dátum archivácie = 2025-08-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] <br />(2010) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: Stanislav Párnický – réžia (''[[Dôverní nepriatelia]]'')<ref name=DôNe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Dôverní nepriatelia [film] (2009) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0066305-Doverni-nepriatelia-film-2009/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu – Stanislav Párnický za réžiu televíznej inscenácie Dôverní nepriatelia, Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu – Jana Kákošová za námet a scenár [...]“ |dátum vydania = 14.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516202037/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0066305-Doverni-nepriatelia-film-2009/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Jana Kákošová]] – námet/scenár (''Dôverní nepriatelia'')<ref name=DôNe/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric a Tvorivé prémie |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 15.06.2010 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |dátum archivácie = 2025-12-10}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] <br />(2011) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: Ján Ďuriš – kamera (''[[Filmoviedky]]:'' „Obhliadka“)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Obhliadka [film] (2010) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0074337-Obhliadka-film-2010/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Ján Ďuriš za kameru filmu Obhliadka z cyklu Filmoviedky“ |dátum vydania = 05.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516202216/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0074337-Obhliadka-film-2010/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Stanislav Párnický – réžia (''[[Nesmrteľní (seriál)|Nesmrteľní]]:'' „Hon na legendu“)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Hon na legendu [film] (2010) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0129863-Hon-na-legendu-film-2010/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Stanislav Párnický za réžiu filmu Hon na legendu z cyklu Nesmrteľní“ |dátum vydania = 11.10.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516202523/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0129863-Hon-na-legendu-film-2010/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = ŠČEPKA, Miloš |titul = 22. IGRIC 2011 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |dátum archivácie = 2026-03-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] <br />(2012) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: Stanislav Párnický – réžia (''[[Čerešňový chlapec]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Čerešňový chlapec [film] (2011) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0062719-ceresnovy-chlapec-film-2011/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Stanislav Párnický za réžiu filmu Čerešňový chlapec“ |dátum vydania = 02.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516202757/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0062719-ceresnovy-chlapec-film-2011/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Ladislav Kraus – kamera (''Filmoviedky:'' „Výstrel navyše“)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Výstrel navyše [film] (2010) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0127812-Vystrel-navyse-film-2010/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Ladislav Kraus za kameru filmu Výstrel navyše z cyklu Filmoviedky“ |dátum vydania = 02.10.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516203025/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0127812-Vystrel-navyse-film-2010/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |lokácia = 23. IGRIC 2012 |poznámka = |dátum vydania = 28.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |dátum archivácie = 2026-02-19}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2013|24.]] <br />(2013) | * '''[[Jozef Puškáš]] – námet/scenár (''Filmoviedky:'' „Dušičky seniorov“)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Dušičky seniorov [film] (2011) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181680-Dusicky-seniorov-film-2011/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za televíznu dramatickú tvorbu - Jozef Puškáš za námet a scenár filmu Dušičky seniorov“ |dátum vydania = 02.10.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516203315/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181680-Dusicky-seniorov-film-2011/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Yvonne Vavrová]] – réžia (''Filmoviedky:'' „Náhradná matka“{{#tag:ref|Dielo niekedy uvádzané aj s podtitulom: „Evina krížová cesta“.<ref name=NáMa/>|group="p."}})<ref name=NáMa>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Náhradná matka [film] : Evina krížová cesta (2012) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0087575-Nahradna-matka-film-Evina-krizova-cesta-2012/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Yvonne Vavrová za réžiu filmu Náhradná matka – Evina kríživá cesta z cyklu Filmoviedky“ |dátum vydania = 24.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516203411/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0087575-Nahradna-matka-film-Evina-krizova-cesta-2012/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Karol Vosátko]] – réžia (''Filmoviedky:'' „Nočný trezor“)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Nočný trezor [film] (2010) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0129871-Nocny-trezor-film-2010/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Karol Vosátko za réžiu filmu Nočný trezor z cyklu Filmoviedky“ |dátum vydania = 05.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516203619/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0129871-Nocny-trezor-film-2010/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |lokácia = Igric a tvorivé prémie |poznámka = |dátum vydania = 10.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] <br />(2014) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Ján Sebechlebský]] – réžia (''[[Kriminálka Staré Mesto|Kriminálka Staré Mesto II]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Kriminálka Staré Mesto [film]. [II. séria] (2012) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0094252-Kriminalka-Stare-Mesto-film-II-seria-2012/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu – Ján Sebechlebský za réžiu televízneho seriálu Kriminálka Staré mesto II“ |dátum vydania = 12.03.2026 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516203819/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0094252-Kriminalka-Stare-Mesto-film-II-seria-2012/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 25. Igricov 2014 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2014 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] <br />(2015) | * '''[[Bibiana Bohinská|Biba Bohinská]], [[Naďa Clontzová|Naďa Clontz]] a [[Soňa Čermáková Uličná]]{{#tag:ref|Oficiálny web ÚSTT kredituje umelkyne výhradne za scenár.<ref name=ÚSTT>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = FILMY OCENENÉ IGRICOM / NOSITELIA CENY IGRIC 1967–2017 |url = https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ |poznámka = (abecedný zoznam diel/držiteľov) |dátum vydania = 2017 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = ÚSTT |url archívu = https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ |dátum archivácie = 2025-10-12}}</ref>|group="p."}}''' '''– námet/scenár (''[[Tajné životy]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Jonáš Karásek]] a [[Marika Beňadik Majorová|Marika Majorová]] – réžia (''[[Moje povstanie]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] <br />(2016) | * <span style="color:silver">''hlavná cena ani vedľajšie prémie neudelené''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 22.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] <br />(2017) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: Stanislav Párnický – réžia (''[[Zázračný nos]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] <br />(2018) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: Tomáš Juríček – kamera (''[[Mária Terézia (miniséria)|Mária Terézia]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Mária Terézia [film] (2017) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0132013-Maria-Terezia-film-2017/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Tomáš Juríček za kameru minisérie Mária Terézia“ |dátum vydania = 13.11.2025 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20251112141846/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0132013-Maria-Terezia-film-2017/ |dátum archivácie = 2025-11-12 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |lokácia = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |dátum archivácie = 2024-12-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] <br />(2019) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: Peter Kelíšek – kamera (''[[Sestričky (seriál)|Sestričky]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Rastislav Boroš|Rasťo Boroš]], [[Laura Siváková-Paššová]], [[Tomáš Konařík]] a [[Adam Doležal]] – scenár (''[[Inšpektor Max]]'') | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] <br />(2020) | * '''[[Alena Bodingerová]], [[Peter Nagy (scenárista)|Peter Nagy]] a [[Naďa Jurkemik]] – scenár (''[[Hniezdo (seriál)|Hniezdo]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Branislav Mišík|Braňo Mišík]] – réžia (''Hniezdo'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2020>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |dátum archivácie = 2025-10-15}}</ref> {{#tag:ref|Tlačová správa s výsledkami používa dva termíny – „Televízna a&nbsp;dramatická tvorba“ pre hlavnú cenu, bez spojky pre zmenu u&nbsp;prémie.<ref name=VýPr2020/>|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] <br />(2021) | * '''[[Juraj Štepka]] – réžia (''[[Moje povstanie|Moje povstanie 3]]'': „Mlčanie“^KF)''' ** <u>Prémia</u>: Tomáš Juríček – kamera (''[[O liečivej vode]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |lokácia = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021 |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] <br />(2022) | * '''Braňo Mišík – réžia (''[[Priznanie]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Ladislav Janošťák|Laco Janošťák]] – kamera (''Priznanie'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press sevis (sl,gk) |titul = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |lokácia = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022 |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |dátum archivácie = 2025-11-17}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] <br />(2023) | * '''[[Martin Rau]] – kamera (''[[Jozef Mak (film)|Jozef Mak]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Martin Chlpík]] – kamera (''[[Pošta pani Kolníkovej]]''^'''HD''') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi Igricov 2023 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |lokácia = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023 |poznámka = |dátum vydania = 25.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |dátum archivácie = 2025-11-13}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] <br />(2024) | * '''[[Peter Bebjak]] – réžia (''[[Matematika zločinu]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Líšková]] a Mariana Čengel Solčanská – scenár (''[[Tri zlaté dukáty]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |lokácia = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |dátum archivácie = 2026-01-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] <br />(2025) | * '''[[Scarlett Čanakyová]] – scenár (''[[Čas nádejí]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Csaba Molnár]] – réžia (''[[Pressburg (seriál)|Pressburg]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |lokácia = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |dátum archivácie = 2026-02-10}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] <br />(2026) | * '''Ivan Finta – kamera (seriál ''[[Neuer]]'')''' ** <span style="color:silver">''vedľajšie prémie neudelené''</span> | align=center| <ref name=VýPr2025-TASR>{{Citácia elektronického dokumentu |- --> |autor = rt, gra |titul = Kultúra: Udelili Igricov za najlepšiu filmovú a televíznu tvorbu |url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2026091800000441 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 18.09.2026 |dátum prístupu = 18.09.2026 |vydavateľ = tasr.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260918201525/https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2026091800000441 |dátum archivácie = 2026-09-18}}</ref> |- | colspan=3 align=center style="background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^'''KF''' Krátky fim{{•}} ^'''SF''' Stredometrážny film{{•}} ^'''ŠF''' Študentský film{{•}} ^'''HD''' Hraný dokument<!-- {{•}} ^'''†''' [[in memoriam]] --> |} == Superlatívy == {{col-begin}} {{col-2}} === Viacnásobní držitelia cien === ; (—) {{col-2}} === Viacnásobní držitelia prémií === ; 4 prémie * [[Tomáš Juríček]] (4xkamera) * [[Stanislav Párnický]] (4×réžia) ; 3 prémie * [[Ján Ďuriš]] (3×kamera) ; 2 prémie * [[Mariana Čengel Solčanská]] (1×réžia, 1×scenár) * [[Dušan Dušek]] (1×scenár, 1×námet/scenár) * [[Peter Kelíšek]] (2×kamera) * [[Ladislav Kraus]] (2×kamera) * [[Miloslav Luther]] (2×réžia) * [[Juraj Nvota]] (2×réžia) {{col-end}} == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967 – 2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]]) {{Igric za Televíznu tvorbu}} {{Igric (súťaž)}} [[Kategória:Igric (súťaž)|Televízna tvorba]] jbfazdikyar7kwr02mqra78e0i2tk2o 0 750847 8371069 8370850 2026-09-19T19:36:29Z Evernit 160276 aktual. 8371069 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:33%" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Igric za Dokumentárnu tvorbu |- | width=18%| '''Oblasť záujmu''' | width=15%| {{nowrap|[[dokumentárny film]]}} |- | '''Odovzdávané''' | od r. [[Igric 1967|1967]] |- | '''Počet udelených cien''' | 39 |- | {{nowrap|'''Počet udelených prémií'''}} | 62 |} '''[[Igric (súťaž)|Igric]] za Dokumentárnu tvorbu''', inokedy '''Filmový dokument''', je jednou z&nbsp;hlavných kategórií každoročne vyhlasovaných v&nbsp;rámci výročných cien a prémií Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&nbsp;Literárneho fondu (LF). Od r.&nbsp;[[Igric 1996|1996]] je štatutárne klasifikovaná ako '''Filmová a televízna dokumentárna tvorba'''. Ako taká oceňuje mimoriadne [[umelecká činnosť|umelecké výkony]] zaznamenané v&nbsp;oblasti [[dokumentárny film|dokumentárnych filmov]] bez ohľadu na médium ([[filmové dielo|film]]/[[televízia (prenos)|televízia]]). Bok po boku [[Igric za Animovanú tvorbu|Animovanej kategórie]] je jednou zo&nbsp;[[filmový žáner|žánrových]] disciplín a&nbsp;z&nbsp;hľadiska doteraz udelených odmien i&nbsp;tou najfrekventovanejšie zastúpenou v&nbsp;histórii súťaže. V bilančnom prehľade jej mnohonásobných laureátov vedú s&nbsp;počtom troch hlavných ocenení dokumentaristi [[Jaroslav Vojtek]] (v&nbsp;r.&nbsp;[[Igric 2006|2006]], [[Igric 2010|2010]] a&nbsp;[[Igric 2015|2015]]) a&nbsp;[[Robert Kirchhoff]] ([[Igric 2003|2003]], [[Igric 2014|2014]] a&nbsp;[[Igric 2015|2016]]); Vojtek je navyše držiteľom piatich tvorivých prémií. == Historické súvislosti == S výnimkou štyroch úvodných ročníkov súťaže jej novodobej éry ([[Igric 1993|1993]] až 1996) je počnúc rokom 1997 už odovzdávaná pravidelne. Odhliadnuc od historických ceremoniálov ([[Igric 1967|1967]] – [[Igric 1969|1969]]), kedy ocenenie mohli obdŕžať početní laureáti, je v&nbsp;aktuálnej podobe udeľovaná výlučne singulárnemu víťazovi na ročník. == Víťazi cien/prémií == {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! style=background:#ed8 width=4%| Ročník <br />{{small|(rok)}} ! style=background:#ed8 width=70%| Cena <br />{{small|víťaz – výkon ''(dielo)''}} ! style=background:#ed8 width=3%| Ref. <br />{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z&nbsp;dobovej tlače v&nbsp;konfrontácii so zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] – týchto už individuálne v&nbsp;závislosti na súťažnom titule.|group="p."}} |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Historická éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] <br />(1967) | * '''[[Štefan Kamenický|Štefan Köszeghy-Kamenický]] – [[filmová réžia|réžia]] (''[[Zakliata dolina]]'''''^'''KF''')<ref name=ZaDo>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Zakliata dolina |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011101-Zakliata-dolina-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 Štefanovi Kamenickému za réžiu filmu [...] Igric 1966 v oblasti krátkeho filmu Oskarovi Šághymu za kameru vo filmoch Cesta... (r. O. Krivánek), Prišiel k nám Old Shatterhand (r. D. Hanák), Zakliata dolina (r. Š. Kamenický)“ |dátum vydania = 07.09.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260226091238/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011101-Zakliata-dolina-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-02-26 }}</ref> * '''[[Pavol Sýkora]] – [[scenár]] (''[[Vlado, Marienka, Jojo, starý otec]]'''''^'''KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Vlado Marienka Jojo starý otec |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010961-Vlado-Marienka-Jojo-stary-otec-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 Pavlovi Sýkorovi za scenár filmu“ |dátum vydania = 26.08.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20231208201010/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010961-Vlado-Marienka-Jojo-stary-otec-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2023-12-08 }}</ref> * '''[[Oskar Šághy]]{{#tag:ref|Zatiaľ čo ročenka LF kredituje Šághyho iba za tituly ''Cesta...'' a ''Prišiel k nám Old Shatterhand'',<ref name=LF>{{Citácia knihy | autor = SOKOLOVÁ, Eva | url = http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf | titul = 50 rokov činnosti Literárneho fondu: 1954–2004 | počet strán = 350 | vydavateľ = AnaPress © Literárny fond | miesto = Bratislava | rok = 2005 | isbn = 80-89137-16-4 | kapitola = |url archívu = https://web.archive.org/web/20230604213121/http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf |dátum archivácie = 2023-06-04 |poznámka = „Cena Igric“ (v rámci samostatných kapitol podľa rokov): „1967“ (s. 226–227) / „1968“ (s. 227) / „1969“ (s. 228) / „1994–1995“ (s. 286) / „1996“ (s. 286–287) / „1997–1999“ (s. 287) / „2000“ (s. 287–288) / „2001“ (s. 258 a 288) / „2002“ (s. 258 a 289) / „2003“ (s. 260 a 289). <span style="color:silver">''(publikácia neobsahuje úplné údaje k udeleným cenám a vynecháva rok „1993“)''</span>}}</ref> oficálny web pre zmenu za ''Cestu'' a&nbsp;''Zakliatu dolinu.''<ref name=HÉ-web>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Filmy, ktoré získali Igrica 1967 – 2014 |url = http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |poznámka = (abecedný zoznam vrátane rokov) |dátum vydania = 2014 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = SFZ |url archívu = https://web.archive.org/web/20190922185912/http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |dátum archivácie = 2019-09-22}}</ref> Podľa záznamov SFÚ<ref name=ZaDo/><ref name=Cesta/><ref name=PrKNáOlSh/> i&nbsp;štúdie Štefana Vraštiaka z&nbsp;r.&nbsp;2004,<ref name=HÉ-Vrastiak/> menovaný bol ocenený za všetky tri diela vedno.|group="p."}} – [[filmová kamera|kamera]] (''[[Cesta...]]''^KF<ref name=Cesta>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Cesta... |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008481-Cesta-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti krátkeho filmu Oskarovi Šághymu za kameru vo filmoch Cesta... (r. O. Krivánek), Prišiel k nám Old Shatterhand (r. D. Hanák), Zakliata dolina (r. Š. Kamenický)“ |dátum vydania = 24.03.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20190921173241/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008481-Cesta-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2019-09-21 }}</ref>{{•}} ''[[Prišiel k nám Old Shatterhand]]''^KF<ref name=PrKNáOlSh>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Prišiel k nám Old Shatterhand |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010044-Prisiel-k-nam-Old-Shatterhand-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „ Igric 1966 v oblasti krátkeho filmu Oskarovi Šághymu za kameru vo filmoch Cesta... (r. O. Krivánek), Prišiel k nám Old Shatterhand (r. D. Hanák), Zakliata dolina (r. Š. Kamenický)“ |dátum vydania = 03.06.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260208192733/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010044-Prisiel-k-nam-Old-Shatterhand-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-02-08 }}</ref>{{•}} ''Zakliata dolina''^KF<ref name=ZaDo/>)''' * '''[[Ladislav Kupkovič]]{{#tag:ref|Oficálny web organizátora kredituje [[Ilja Zeljenka|Zeljenku]] miesto Kupkoviča.<ref name=HÉ-web/>|group="p."}} – [[filmová hudba|hudba]] (''[[Ohnivé rieky]]''^KF''')<ref name=OR>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ohnivé rieky |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009684-Ohnive-rieky-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti krátkeho filmu Ladislavovi Kupkovičovi za hudbu“ |dátum vydania = 17.05.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260517182731/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009684-Ohnive-rieky-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-17 }}</ref> * '''[[Martin Slivka]]{{#tag:ref|Dostupné zdroje u tvorcu nešpecifikujú i&nbsp;súťažnú oblasť. Vzhľadom však k&nbsp;tomu, že v&nbsp;tom istom ročníku bol v&nbsp;rámci dokumentov za réžiu ocenený aj Köszeghy-Kamenický, Slivka bol tak pravdepodobne formálne kreditovaný už za oblasť populárno-vedeckých filmov. S&nbsp;ohľadom na žáner bolo preto jeho dielo takisto pričlenené k Dokumentárnej tvorbe.|group="p."}} – réžia (''[[Ikony (film)|Ikony]]'''''^'''KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ikony |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008985-Ikony-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 Martin Slivka za réžiu filmu“ |dátum vydania = 14.04.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260517183032/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008985-Ikony-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-17 }}</ref> | align=center rowspan=3| <ref name=HÉ-Vrastiak>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR |poznámka = retroštúdia z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(ods. pre r. „1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''</span> |lokácia = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] <br />(1968) | * '''[[Karol Skřipský]]{{#tag:ref|Ročenka LF u Skřipského neuvádza konkrétne výkony, iba príslušné diela.<ref name=LF/>|group="p."}}''' '''– réžia/scenár/kamera (''[[Sená na Doščonke]]''^KF<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Sená na Doščonke |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010332-Sena-na-Doscanke-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1967 Karol Skřipský za scenár, kameru a réžiu filmov Sená na Doščanke, Štyri dni Ľudovíta Čonku a Mašinka“ |dátum vydania = 24.06.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250320110619/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010332-Sena-na-Doscanke-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2025-03-20 }}</ref>{{•}} ''[[Štyri dni Ľudovíta Csonku]]''^SF<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Štyri dni Ľudovíta Csonku |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010555-styri-dni-ludovita-conku-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1967 Karol Skřipský za scenár, kameru a réžiu filmov Sená na Doščanke, Štyri dni Ľudovíta Čonku a Mašinka“ |dátum vydania = 08.07.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250320122842/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010555-styri-dni-ludovita-conku-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2025-03-20 }}</ref>{{•}} ''[[Mašinka]]''^KF<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Mašinka |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009337-Masinka-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1967 Karol Skřipský za scenár, kameru a réžiu filmov Sená na Doščanke, Štyri dni Ľudovíta Čonku a Mašinka“ |dátum vydania = 03.05.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260517184016/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009337-Masinka-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-17 }}</ref>)''' * '''[[Alexander Strelinger]] – kamera (''[[Piesok do očí]]''^KF<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Piesok do očí |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009817-Piesok-do-oci-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1967 - Alexander Strelinger za kameru filmov Peklo a Piesok do očí“ |dátum vydania = 24.05.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260517184450/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009817-Piesok-do-oci-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-17 }}</ref>{{•}} ''[[Hr. Peklo]]''^KF<ref name=>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Hr. Peklo |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009799-Hr-Peklo-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1967 Alexander Strelinger za kameru filmov Hr. Peklo a Piesok do očí“ |dátum vydania = 24.05.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260517184725/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009799-Hr-Peklo-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-17 }}</ref>)''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] <br />(1969) | * '''[[Dušan Trančík]] – réžia (''[[Fotografovanie obyvateľov domu]]'''''^{'''HD/KF/ŠF'''})<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008842-Fotografovanie-obyvatelov-domu-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1968 D. Trančíkovi za réžiu filmu“ |dátum vydania = 07.04.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260517185111/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008842-Fotografovanie-obyvatelov-domu-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-17 }}</ref> * '''Martin Slivka{{#tag:ref|Aj keď dostupné zdroje súťažnú oblasť nešpecifikujú u&nbsp;žiadneho z&nbsp;ocenených v&nbsp;tomto ročníku, Slivka bol pravdepodobne opäť formálne ocenený za oblasť populárno-vedeckého filmu.|group="p."}} – réžia/scenár (''[[Odchádza človek]]'''''^'''SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Odchádza človek |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009670-Odchadza-clovek-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1968 Martin Slivka za réžiu a scenár filmu“ |dátum vydania = 16.05.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260517181940/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009670-Odchadza-clovek-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-17 }}</ref> |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Novodobá éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] <br />(1993) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Balco]] – réžia (hudobné [[Video Home System|VHS]] ''[[Opera Session]]''{{#tag:ref|Titul býva uvádzaný aj s podtitulom ''Hoffmanove poviedky''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Opera session [film] (1992) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0061203-Opera-session-film-1992/ |lokácia = Variant(y) hesla |poznámka = „Hoffmanove poviedky [slo] [názov uvedený na námete]“ |dátum vydania = 31.03.2023 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518000512/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0061203-Opera-session-film-1992/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref>|group="p."}}) ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr1993>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = (mf) |titul = IGRIS – in memoriam |url = |poznámka = Výstrižok z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(obsahuje tlačové i faktické chyby)''</span> |lokácia = |dátum vydania = 1993 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] <br />(1994) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Ján Oparty]] – réžia/scenár/[[námet]] (''[[Stanko Mužík]]''^'''SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFd > Stanko Mužík |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010469-Stanko-Muzik-dokumentarny-film/ |poznámka = „Prémia SFZ a LF SR v oblasti dokumentárneho filmu za autorský film Jánovi Opartymu za námet, scenár a réžiu filmu Stanko Mužík [...] Osobitné uznanie bez finančného ohodnotenia producentským spoločnostiam [...]- spoločnosti Alef Štúdio spol. s r.o. za filmy Stanko Mužík, Páter Juraj Vojenčiak (r. M. Slivka), cyklus filmov Dejiny Slovenska“ |dátum vydania = 29.06.2005 |dátum aktualizácie = 04.01.2023 |dátum prístupu = 29.06.2005 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240301063418/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010469-Stanko-Muzik-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2024-03-01 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Jiří Fojtík]] – kamera (''[[Karel Kryl – Kdo jsem ... ?]]''{{•}} ''[[Bratříčku, zavřel jsi vrátka ...]]''^'''KF'''{{•}} ''[[Nemali nás v láske]]''{{#tag:ref|Formát ostatného diela neznámy.|group="p."}})<ref name=SFU3>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Karel Kryl – Kdo jsem...? (1993) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043461-Karel-Kryl-Kdo-jsem-film-1993/ |poznámka = „Prémia SFZ a LF SR v oblasti dokumentárneho filmu za individuálny tvorivý výkon Jiřímu Fojtíkovi za kameru vo filmoch Karel Kryl - Kdo jsem...? a Bratříčku, zavřel jsi vrátka (oba, réžia - Dušan Rapoš) a Nemali nás v láske (réžia - Peter Hledík), Osobitná prémia SFZ a LF SR Dušanovi Rapošovi za réžiu filmov Karel Kryl - Kdo jsem...? a Bratříčku, zavřel jsi vrátka...“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum aktualizácie = 24.03.2023 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240301063652/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043461-Karel-Kryl-Kdo-jsem-film-1993/ |dátum archivácie = 2024-03-01 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1994>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993 |url = |poznámka = 3-str. strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1994 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] <br />(1995) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Dežo Ursiny]]^'''†'''{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v denníku ''[[SME]]'' kredituje tvorcu všeobecne za film.<ref name=VýPr1995/> Výrobné údaje samotného diela ho menujú aj ako režiséra, autora námetu či hudby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = FDb |titul = Obrázky z výletu za plot blázince |url = https://www.fdb.cz/film/98636-obrazky-z-vyletu-za-plot-blazince/herci-tvurci |lokácia = Herci a tvůrci |poznámka = |dátum vydania = |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Filmová databáza|FDb]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518005636/https://www.fdb.cz/film/98636-obrazky-z-vyletu-za-plot-blazince/herci-tvurci |dátum archivácie = 2026-05-18}}</ref>|group="p."}} – réžia<span style="color:silver">/hudba/námet</span> (''[[Obrázky z výletu za plot blázince|Obrázky z výletu za plot blázince]]''^'''SF''') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr1995>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = dík |titul = Ceny Igric '94 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.05.1995 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''[[SME]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] <br />(1996) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Ján Fajnor]] – réžia/scenár (''[[Čosi ako hlava]]''^'''TV/KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Čosi ako hlava [film] (1995) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0126484-cosi-ako-hlava-film-1995/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti filmovej a televíznej dokumentárnej tvorby Jánovi Fajnorovi za scenár a réžiu filmu Čosi ako hlava“ |dátum vydania = 21.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518062847/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0126484-cosi-ako-hlava-film-1995/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ivan Kočner]] – réžia (''[[Pred nami potopa]]''^{'''SF/ŠF''')}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Pred nami potopa [film] (1995) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0086637-Pred-nami-potopa-film-1995/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti filmovej a televíznej dokumentárnej tvorby Ivanovi Kočnerovi za scenár a réžiu filmu Pred nami potopa“ |dátum vydania = 11.04.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518062957/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0086637-Pred-nami-potopa-film-1995/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Lea Gallová]] – [[publicistika]] (''[[Rómovia, ako žijete a z čoho]]''^'''TV'''{{•}} ''[[Kde je tvoj domov]]''^'''TV''') ** <u>Prémia</u>: [[Marek Kuboš]] – réžia/scenár (''[[Cesta fotografa]]''^'''KF/ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Cesta fotografa (1995) |lokácia = Inf. poznámka a Poznámky |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0121348-Cesta-fotografa-film-1995/ |poznámka = „Prémia v oblasti filmovej a televíznej dokumentárnej tvorby Marekovi Kubošovi za scenár a réžiu filmu Cesta fotografa“ |dátum aktualizácie = 21.03.2023 |dátum prístupu = 29.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240302235952/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0121348-Cesta-fotografa-film-1995/ |dátum archivácie = 2024-03-02 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1996>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = pet |titul = Hlavnú cenu za filmovú a TV tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 20.04.1996 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> {{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&nbsp;''SME'' uvádza v&nbsp;uvedenom ročníku skrátené tvary súťažných oblastí („dokumentárna tvorba“ o&nbsp;i.). Zápisy SFÚ demonštrujú štandardný názov.|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] <br />(1997) | * '''[[Dušan Hanák]] – réžia (''[[Papierové hlavy]]'')'''<ref name=PaHl>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Papierové hlavy |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000184-Papierove-hlavy-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric - Dušan Hanák za réžiu celovečerného dokumentárneho filmu „Papierove hlavy“ [...] a Prémia v oblasti dokumentárnej tvorby – Patrik Pašš a Alena Pätoprstá za strih filmu“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260313011430/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000184-Papierove-hlavy-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-03-13 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Lea Gallová{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v ''SME'' kredituje tvorkyňu všeobecne.<ref name=VýPr1997/> Podľa výrobných údajov súťažného diela menovaná bola jeho režisérkou.<ref name=ZaDe/>|group="p."}} – réžia (''[[Zabudnuté deti]]''^'''TV''')<ref name=ZaDe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Zabudnuté deti [film] (1996) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0128341-Zabudnute-deti-film-1996/ |lokácia = Réžia a Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti dokumentárnej tvorby - Lea Gallová za zobrazenie mimoriadne cennej dobrovoľnej aktivity s výrazným etickým podtextom vo filme „Zabudnuté deti““ |dátum vydania = 05.05.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518073359/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0128341-Zabudnute-deti-film-1996/ |dátum archivácie = 2023-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Gerža]] – réžia/kamera (''[[Kataklizma nádeje]]''^'''TV/SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Kataklizma nádeje [film] (1996) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0177077-Kataklizma-nadeje-film-1996/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti dokumentárnej tvorby - Peter Gerža za réžiu a kameru vo filme „Kataklizma nádeje““ |dátum vydania = 24.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518073800/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0177077-Kataklizma-nadeje-film-1996/ |dátum archivácie = 2023-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Patrik Pašš (1948)|Patrik Pašš st.]] a [[Alena Pätoprstá]] – [[strihač|strih]] (''Papierové hlavy'')<ref name=PaHl/> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Kerekes]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v ''SME'' kredituje tvorcu všeobecne za film.<ref name=VýPr1997/> Výrobné údaje samotného diela ho uvádzajú ako jeho režiséra i scenáristu.<ref name=OTrDňVJaKl/>|group="p."}} – réžia<span style="color:silver">/scenár</span> (''[[O troch dňoch v Jasovskom kláštore]]''^'''SF/ŠF''')<ref name=OTrDňVJaKl>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > O troch dňoch v Jasovskom kláštore |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-315664-O-troch-dnoch-v-Jasovskom-klastore-dokumentarny-film/ |lokácia = Štáb a Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti dokumentárnej tvorby - Peter Kerekes za vynikajúci dokumentárny film „O troch dňoch v Jasovskom kláštore““ |dátum vydania = 14.08.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518074847/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-315664-O-troch-dnoch-v-Jasovskom-klastore-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2023-05-18 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1997>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1996 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.04.1997 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> {{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v ''SME'' uvádza kategóriu ako „oblasť dokumentárnej tvorby“. Zápisy SFÚ demonštrujú štandardný názov.|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] <br />(1998) | * '''[[Dežo Ursiny]]^† a [[Ivo Brachtl]]{{#tag:ref|Zatiaľ čo Vraštiakova štúdia či ročenka LF kreditujú oboch tvorcov všeobecne za (video)film,<ref name=HÉ-Vrastiak/><ref name=LF/> protokol cien za ich autorstvo ako také.<ref name=VýPr1998/> Oficiálny web uvádza u&nbsp;ocenených výkonov menovite réžiu, scenár, kameru, zvuk i&nbsp;strih zároveň.<ref name=HÉ-web/>|group="p."}} – [[autor]]i (''[[Času je málo a voda stúpa]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Času je málo a voda stúpa [film] (1997) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042221-casu-je-malo-a-voda-stupa-film-1997/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Cena Igric '98 v oblasti filmovej a televíznej dokumentárnej tvorby Dežovi Ursinymu in memoriam a Ivovi Brachtlovi za videofilm Času je málo a voda stúpa“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250706192555/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042221-casu-je-malo-a-voda-stupa-film-1997/ |dátum archivácie = 2025-07-06 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Mario Homolka]] – réžia/kamera (''[[Rodáci (film)|Rodáci]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Rodáci [film] (1997) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0133210-Rodaci-film-1997/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii dokumentu režisérovi a kameramanovi Máriovi Homolkovi za film Rodáci “ |dátum vydania = 11.04.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518092450/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0133210-Rodaci-film-1997/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Kočnerová]] – réžia/scenár (''[[Operená sezóna]]''{{#tag:ref|Metráž diela neznáma.<ref name=OpSe/>|group="p."}}^'''ŠF''')<ref name=OpSe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Operená sezóna [film] (1997) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0086604-Operena-sezona-film-1997/ |lokácia = Inf. poznámka a Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii dokumentu režisérke a scenáristke Zuzane Kočnerovej za film Operená sezóna“ |dátum vydania = 31.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518091857/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0086604-Operena-sezona-film-1997/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1998>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 06.06.1998 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] <br />(1999) | * '''[[Peter Kerekes]]{{#tag:ref|Kým Vraštiakova štúdia kredituje tvorcu všeobecne za film<ref name=HÉ-Vrastiak/> a&nbsp;ročenka LF za autorský dokument,<ref name=LF/> oficiálny web menovite za réžiu i&nbsp;scenár.<ref name=HÉ-web/> Podľa záznamu SFÚ bol tiež autorom jeho námetu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ladomírske morytáty a legendy |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-315661-Ladomirske-morytaty-a-legendy-dokumentarny-film/ |lokácia = Inf. poznámka a Štáb |poznámka = |dátum vydania = 11.08.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518131053/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-315661-Ladomirske-morytaty-a-legendy-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref>|group="p."}}''' '''– réžia<span style="color:silver">/scenár</span> (''[[Ladomírske morytáty a legendy]]'''''^'''SF/ŠF''') ** <u>Prémia</u>: Dušan Trančík – réžia (''[[Tisovy stíny]]''^{'''[[Česká televize|ČT]]/SF'''}) ** <u>Prémia</u>: [[Ladislav Gašpar]]{{#tag:ref|Protokol cien z archívu SFÚ uvádza meno umelca chybne (ako „Ladislav Gašparovič“).|group="p."}} – réžia/scenár (''[[Spieva Karel Gott]]''^'''ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Spieva Karel Gott [film] (1998) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0162296-Spieva-Karel-Gott-film-1998/ |lokácia = Inf. poznámka a Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Filmová a televízna dokumentárna tvorba - Ladislav Gašpar za scenár a réžiu filmu Spieva Karel Gott“ |dátum vydania = 17.04.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518125846/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0162296-Spieva-Karel-Gott-film-1998/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1999>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric a prémie za audiovizuálnu tvorbu roku 1998 |url = |poznámka = strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1999 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] <br />(2000) | * '''[[Natália Vídenská]]{{#tag:ref|Kým Vraštiakova štúdia či ročenka LF kredituje tvorkyňu všeobecne za film<ref name=HÉ-Vrastiak/><ref name=LF/> oficiálny web menovite za réžiu i&nbsp;scenár.<ref name=HÉ-web/>|group="p."}} – réžia/scenár (''[[Lepší život]]'''''^'''SF/ŠF''') ** <u>Prémia</u>: [[Tomáš Pašteka]] – réžia (''[[O zodpovednosti]]''^'''TV''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > O zodpovednosti [film] (1999) |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0139778-O-zodpovednosti-film-1999/ |lokácia = Inf. poznámka a Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii filmová a televízna dokumentárna tvorba – Tomáš Pašteka za réžiu dokumentárneho filmu O zodpovednosti“ |dátum vydania = 31.03.2023 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260525154730/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0139778-O-zodpovednosti-film-1999/ |dátum archivácie = 2026-05-25 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Martin Kollár (umelec)|Martin Kollár]] – kamera (''[[Čierne slovo - Kálo láv]]''^'''SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Čierne slovo [film] (1999) |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042331-cierne-slovo-film-1999/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii filmová a televízna dokumentárna tvorba – Martin Kollár za kameru v dokumentárnom filme Čierne slovo / Kálo lav“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260525154941/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042331-cierne-slovo-film-1999/ |dátum archivácie = 2026-05-25 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]] |titul = Na Art Filme udeľovali ceny Igric |url = |lokácia = |poznámka = roč. 8, čís. 146, s. 8. Článok z archívu SFÚ |dátum vydania = 26.06.2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] <br />(2001) | * '''[[Pavol Barabáš]]{{#tag:ref|Oficiálny web kredituje tvorcu za réžiu a&nbsp;kameru,<ref name=HÉ-web/> článok v&nbsp;mesačníku ''Film.sk'' pre zmenu réžiu a&nbsp;scenár,<ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Tohtoročné ocenenia Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | ročník = 2 | číslo = 9 | strany = 25 | poznámky = [[Portable Document Format|PDF]] | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2001-09.pdf#page=26 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521210038/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2001-09.pdf | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> kým protokol publikovaný [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] |titul = Ingrica na Art Filme získali Vášáryová, Párnický, Barabáš a Šulík |url = https://www.sme.sk/domov/c/ingrica-na-art-filme-ziskali-vasaryova-parnicky-barabas-a-sulik |lokácia = (ods. 1–4) |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu všetkých prémií; čl. uvádza iba ich počet: „8“)''</span> |dátum vydania = 24.06.2001 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115743/https://www.sme.sk/domov/c/ingrica-na-art-filme-ziskali-vasaryova-parnicky-barabas-a-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> zápis SFÚ<ref name=TaMa/> i tlačová správa z jeho archívu<ref name=VýPr2001/> či takisto ročenka LF<ref name=LF/> výlučne za réžiu.|group="p."}}''' '''– réžia<span style="color:silver">/scenár/kamera</span> (''[[Tajomné Mamberamo]]'')'''<ref name=TaMa>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tajomné Mamberamo |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044607-Tajomne-Mamberamo-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii filmovej a televíznej dokumentárnej tvorby Pavlovi Barabášovi za réžiu filmu Tajomné Mamberamo“ |dátum vydania = 21.04.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20241013230749/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044607-Tajomne-Mamberamo-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2024-10-13 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Dušan Hudec]] – réžia (''[[Svedok (film)|Svedok]]''^'''TV/SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Svedok [film] (2000) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042561-Svedok-film-2000/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii filmovej a televíznej dokumentárnej tvorby Dušanovi Hudecovi za réžiu dokumentu Svedok“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260525160926/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042561-Svedok-film-2000/ |dátum archivácie = 2026-05-25 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Jaroslav Vojtek]] – réžia (''[[Vtedy na východe]]''^'''TV/SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Vtedy na východe [film] (2001) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042601-Vtedy-na-vychode-film-2001/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii filmovej a televíznej dokumentárnej tvorby Jaroslavovi Vojtekovi za réžiu dokumentu Vtedy na východe“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521213303/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042601-Vtedy-na-vychode-film-2001/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2001>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ a ÚSTT |titul = Udelenie ceny Igric za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu v roku 2000 |url = |lokácia = |poznámka = 2-str. strojopis Tlačovej správy z archívu SFÚ |dátum vydania = 2001 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] <br />(2002) | * '''[[Matej Mináč]] – réžia (''[[Sila ľudskosti – Nicholas Winton]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Sila ľudskosti – Nicholas Winton |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011423-Sila-ludskosti-Nicholas-Winton-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii filmová a televízna dokumentárna tvorba režisérovi Matejovi Mináčovi za film Sila ľudskosti“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518171555/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011423-Sila-ludskosti-Nicholas-Winton-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Juraj Lehotský (režisér)|Juraj Lehotský]] – réžia/scenár (''[[(Ne)chcené deti]]:'' „Nevedel som, že ťa budem mať tak rád“^'''KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > (Ne)chcené deti [film]. [4. časť], Nevedel som, že ťa budem mať tak rád (2001) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0175378-Nechcene-deti-film-4-cast-Nevedel-som-ze-ta-budem-mat-tak-rad-2001/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii filmová a televízna dokumentárna tvorba – Juraj Lehotský za scenár a réžiu dokumentárneho filmu Nevedel som, že ťa budem mať tak rád“ |dátum vydania = 30.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521152213/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0175378-Nechcene-deti-film-4-cast-Nevedel-som-ze-ta-budem-mat-tak-rad-2001/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Kubela]] – <span style="color:silver">réžia/kamera</span>{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v mesačníku Film.sk u tvorcu nešpecifikuje aj ocenený výkon.<ref name=VýPr2002/> Podľa titulkov samotného diela tento bol jeho režisérom i kameramanom.<ref>Prepis z audiovizuálneho záznamu diela: ''V tieni'' © STS, s.r.o. [[TV Markíza]] 2001, dramaturgia: Zuzana Zelinová, technická spolupráca: Martin Bartušek, zábery z archívu Jozefa Kratochvíla, hudba: Miro Slavo Švický, zvuk: Vladimír Hestera, strih: Andrej Chovanec, produkcia: Braňo Bauch, kamera a réžia: Peter Kubela.</ref>|group="p."}} (''[[V tieni]]'': „Na poľo“^'''TV/KF''') | align=center| <ref name=VýPr2002>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Výročné ceny Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | ročník = 3 | číslo = 9 | strany = 34 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] <br />(2003) | * '''[[Robert Kirchhoff]]{{#tag:ref|Oficiálny web ako jediný kredituje tvorcu menovite za réžiu.<ref name=HÉ-web/> Protokol cien,<ref name=VýPr2003/> samotný zápis SFÚ<ref name=HeYoSl/> či ročenka LF<ref name=LF/> všeobecne. Podľa záznamu [[Česko-Slovenská filmová databáza|ČSFd]] bol tiež autorom scenára.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Česko-Slovenská filmová databáza|ČSFD]] |titul = Hej, Slováci! |url = https://www.csfd.cz/film/306602-hej-slovaci/prehled/ |lokácia = Režie a Scenář |poznámka = |dátum vydania = |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = csfd.cz |url archívu = https://web.archive.org/web/20240424133351/https://www.csfd.cz/film/306602-hej-slovaci/prehled/ |dátum archivácie = 2024-04-24 }}</ref>|group="p."}} – réžia (''[[Hej, Slováci (film)|Hej, Slováci]]'')'''<ref name=HeYoSl>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Hey, you Slovaks [film] (2002) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043134-Hej-Slovaci-film-o-chudobe-soku-z-kapitalizmu-a-transformacii-Slovenska-2002/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Filmová a televízna dokumentárna tvorba – Robert Kirchhoff za objavné uchopenie kontroverznej témy“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518172638/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043134-Hej-Slovaci-film-o-chudobe-soku-z-kapitalizmu-a-transformacii-Slovenska-2002/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Jaroslav Vojtek – všeobecne (''[[Blázonko]]''^'''KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Blázonko [film] (2002) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0071711-Blazonko-film-2002/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Filmová a televízna dokumentárna tvorba – Jaroslav Vojtek za humánne posolstvo a spracovanie nevšednej témy“ |dátum vydania = 21.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518173427/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0071711-Blazonko-film-2002/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Hledík]] – všeobecne (''[[Väzeň č. 9000: Príbeh lekára]]''^'''TV/SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Väzeň č. 9000 [film] : /príbeh lekára/ (2002) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0163226-Vazen-c-9000-film-pribeh-lekara-2002/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Filmová a televízna dokumentárna tvorba - Peter Hledík za étos a profesionálne spracovanie intímnej témy s celospoločenským významom“ |dátum vydania = 05.05.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518173123/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0163226-Vazen-c-9000-film-pribeh-lekara-2002/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2003>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TASR |titul = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric |url = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |lokácia = (ods. 3–6) |poznámka = <span style="color:silver">''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''</span> |dátum vydania = 21.06.2003 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] <br />(2004) | * '''[[Michal Suchý (režisér)|Michal Suchý]]{{#tag:ref|Oficiálny web ako jediný kredituje tvorcu menovite za réžiu.<ref name=HÉ-web/> Titul býva uvádzaný aj s podtitulom ''Domáce kinečko o dome a domove''.<ref name=HoMo/><ref name=VýPr2004-SME>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KÚDELOVÁ, Kristína |titul = Na Moste slávy pribudol Kvietik |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-moste-slavy-pribudol-kvietik |lokácia = Kapitola: „Igric“ |poznámka = |dátum vydania = 21.06.2004 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516121126/https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-moste-slavy-pribudol-kvietik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref>|group="p."}}''' '''– réžia (''[[Home movie]]'')'''<ref name=HoMo>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Home movie [film] : domáce kinečko o dome a domove (2003) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043344-Home-movie-film-domace-kinecko-o-dome-a-domove-2003/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Filmová a televízna dokumentárna tvorba - Mišo Suchý za úprimnú výpoveď a citlivé stvárnenie osudov emigrantov vo filme Home Movie“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518192110/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043344-Home-movie-film-domace-kinecko-o-dome-a-domove-2003/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref><ref name=VýPr2004-SME/> ** <u>Prémia</u>: Peter Kerekes – všeobecne (''[[66 sezón]]'')<ref name=VýPr2004-SME/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > 66 sezón |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011424-66-sezon-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Filmová a televízna dokumentárna tvorba - Peter Kerekes za invenčné zobrazenie životných príbehov ľudí jedného mesta vo filme 66 sezón“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518192412/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011424-66-sezon-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Oľga Pohanková]] – všeobecne (''[[Posolstvá pre život]]''^'''TV/SF''')<ref name=VýPr2004-SME/> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Ceny udelené na 12. MFF Art Film | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2004 | ročník = 5 | číslo = 7/8 | strany = 18 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] <br />(2005) | * '''Dušan Hudec{{#tag:ref|Oficiálny web<ref name=HÉ-web/> i zápis SFÚ<ref name=MiBlSv/> kreditujú tvorcu za autorstvo. Podľa titulkov samotného diela bol jeho režisérom i&nbsp;autorom scenára.<ref>Prepis z audiovizuálneho záznamu diela (''Miluj blížneho svojho ...'' © [[Slovenská televízia|STV]] a Transfax Film Production ([[Tel Aviv-Jafo|Tel Aviv]], [[Izrael]]) 2004 /<!-- dramaturg: Peter Ďureje / odborná spolupráca: Ivan Kamenec / výber hudby: Milan Šustek a Lygia Vojtková / zvuk: Martin Janušica / strih: Darina Smržová /--> produkcia: Miroslava Prizmová a Radoslava Blizniaková / producent: Ivan Janovský / kamera: Ivan Plesník a Radoslav Blizniakov / scenár a réžia: Dušan Hudec).</ref>|group="p."}} – autor (''[[Miluj blížneho svojho ...]]'''''^'''TV''')<ref name=MiBlSv>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Miluj blížneho svojho [film] (2004) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043363-Miluj-blizneho-svojho-film-2004/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii filmová a televízna dokumentárna tvorba Dušanovi Hudecovi za hlboký ponor do histórie pamäti národa a za statočnosť pri obhajobe svojho autorského posolstva vo filme Miluj blížneho svojho“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518202900/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043363-Miluj-blizneho-svojho-film-2004/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Pavol Barabáš – kamera (''[[Amazonia vertical]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Amazonia vertical |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044605-Amazonia-vertical-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii filmová a televízna dokumentárna tvorba Pavlovi Barabášovi za nápaditú a profesionálnu kompozíciu dokumentárnej kamery vo filme Amazonia Vertical“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230324103956/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044605-Amazonia-vertical-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2023-03-24 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ivan Ostrochovský]] – <span style="color:silver">réžia</span> (''[[Menšie zlo ]]''^'''TV/SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Menšie zlo [film] (2004) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043446-Mensie-zlo-film-2004/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii filmová a televízna dokumentárna tvorba Ivanovi Ostrochovskému za originálny dokumentárny prístup v zobrazení závažnej spoločenskej udalosti vo filme Menšie zlo“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518203722/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043446-Mensie-zlo-film-2004/ |dátum archivácie = 2025-05-18}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2005 | ročník = 6 | číslo = 7/8 | strany = 29 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]<br />(2006) | * '''Jaroslav Vojtek – réžia/scenár/kamera<ref name=Barabáš/> (''[[My zdes]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > My zdes |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011425-My-zdes-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu – Jaroslav Vojtek za scenár, réžiu a kameru - za mimoriadne filmárske úsilie pri stvárnení súčasnej témy“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518205143/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011425-My-zdes-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-18}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Marek Poláček]]{{#tag:ref|Oficiálne ocenený len za scenár a&nbsp;réžiu. Podľa titulkov samotného diela bol tiež autorom jeho námetu.<ref>Prepis z audiovizuálneho záznamu diela (''Anjeli'' © štúdio LUX communication 2004 / produkcia: Ján Heteš a Maťo Lišhák / strih: Iva Kúšiková a Jaromír Ferianc / zvuk a hudba: Miroslav Šibík / dramaturgia: Ivan Kočner / kamera: Bystrík Priwitzer / námet, scenár a réžia: Marek Poláček).</ref>|group="p."}} – réžia/scenár (''[[Moja misia]]:'' „Anjeli“^'''TV/SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Moja misia [film], Anjeli (2004) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0114230-Moja-misia-film-Anjeli-2004/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu – Marek Poláček za scenár a réžiu dokumentárneho filmu“ |dátum vydania = 21.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518205508/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0114230-Moja-misia-film-Anjeli-2004/ |dátum archivácie = 2026-05-18}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Pavol Barabáš – autor (''[[Pururambo]]'')<ref name=Barabáš/> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005 | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2006 | ročník = 7 | číslo = 7/8 | strany = 21 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> {{#tag:ref|Počnúc týmto ročníkom protokoly v prípade formálneho označenia prémií citujú už termín „Tvorivá prémia“ (TP),<ref name=Barabáš>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo |url = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |lokácia = Kapitola: „Protokol o udelení cien“ |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2006 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> aj keď jednotlivé záznamy SFÚ demonštrujú túto zmenu až o&nbsp;rok neskôr (od r. 2007).|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] <br />(2007) | * '''[[Marko Škop]] – réžia/scenár (''[[Iné svety|Iné svety: made in Šariš]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Iné svety |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044987-Ine-svety-dokumentarny-film/ |lokácia = Podnázov a Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu Markovi Škopovi za scenár a réžiu filmového svedectva o meniacom sa svete v období globalizácie“ |dátum vydania = 30.04.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518213914/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044987-Ine-svety-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-18}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Jaroslav Vojtek – réžia (''[[Cesta za snom]]''^'''TV/SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Cesta za snom [film] : slovenský sen 2004-2006 (2006) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043771-Cesta-za-snom-film-slovensky-sen-20042006-2006/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu režisérovi Jaroslavovi Vojtekovi za sociologickú a morálnu reflexiu o dnešnej spoločnosti vo filme Cesta za snom“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518214220/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043771-Cesta-za-snom-film-slovensky-sen-20042006-2006/ |dátum archivácie = 2026-05-18}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Jana Vlčková]] – [[dramaturg]]ia/[[strihač|strih]] (''[[O Soni a jej rodine]]''^'''SF/ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > O Soni a jej rodine [film] (2006) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0034057-O-Soni-a-jej-rodine-film-2006/ |lokácia = Inf. poznámka |poznámka = „študentský dokumentárny film“ |dátum vydania = 30.05.2017 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518214825/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0034057-O-Soni-a-jej-rodine-film-2006/ |dátum archivácie = 2026-05-18}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = uwe | odkaz na autora = | titul = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2007 | ročník = 8 | číslo = 6 | strany = 28 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] <br />(2008) | * '''[[Martin Šulík]] – réžia (''[[Martin Slivka – „...muž, ktorý sadil stromy“]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Martin Slivka |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-092288-Martin-Slivka-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Martin Šulík za réžiu filmu Martin Slivka - muž, ktorý sadil stromy“ |dátum vydania = 18.07.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521003940/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-092288-Martin-Slivka-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Kristina Vlachová]] – scenár (''[[Dračí setba]]''^'''SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TASR |titul = SFZ udeľoval ceny Igric 2008 |url = https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 09.04.2008 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123200/https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Piussi]] – réžia (''[[Stoka (film)|Stoka (Epilóg)]]''^'''KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Stoka [film] (2007) |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0051515-Stoka-film-2007/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Zuzana Piussi za réžiu filmu Stoka“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 17.04.2023 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521004408/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0051515-Stoka-film-2007/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2008 | ročník = 9 | číslo = 5 | strany = 37 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260529161208/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum archivácie = 2026-05-29}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] <br />(2009) | * '''[[Ladislav Kaboš]] – réžia (''[[Moderná architektúra Slovenska]]''^TV/SF)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Moderná architektúra na Slovensku [film] (2007) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052311-Moderna-architektura-na-Slovensku-film-2007/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu – Ladislav Kaboš (réžia filmu Moderná architektúra Slovenska)“ |dátum vydania = 22.10.2025 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260520235043/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052311-Moderna-architektura-na-Slovensku-film-2007/ |dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Juraj Lehotský – réžia (''[[Slepé lásky]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Slepé lásky |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-045012-Slepe-lasky-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Juraj Lehotský (réžia filmu Slepé lásky)“ |dátum vydania = 04.05.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240908223620/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-045012-Slepe-lasky-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2024-09-08}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Branislav Jašš]] – réžia (''[[Laci Strike: Cesta tanečníka]]''^'''SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Laci Strike [film] : cesta tanečníka (2008) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0114493-Laci-Strike-film-cesta-tanecnika-2008/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Branislav Jašš (réžia filmu Laci Strike - Cesta tanečníka)“ |dátum vydania = 27.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260520235611/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0114493-Laci-Strike-film-cesta-tanecnika-2008/ |dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = 20. Igric 2009 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 02.09.2009 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |dátum archivácie = 2025-08-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] <br />(2010) | * '''Jaroslav Vojtek – režia/scenár/námet (''[[Hranica (film)|Hranica]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Hranica |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090571-Hranica-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Jaroslav Vojtek za námet, scenár a réžiu filmu Hranica“ |dátum vydania = 13.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521052352/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090571-Hranica-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Marko Škop – réžia/scenár (''[[Veľké Slemence|Osadné]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Osadné |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-085199-Osadne-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Marko Škop za scenár a réžiu filmu Osadné“ |dátum vydania = 25.01.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521052656/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-085199-Osadne-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Dušan Hudec – réžia/scenár (''[[Slovenské národné povstanie 1944(film)|SNP 1944]]''^'''TV''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Slovenské národné povstanie 1944 [film] (2009) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0062723-Slovenske-narodne-povstanie-1944-film-2009/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Dušan Hudec za scenár a réžiu filmu Slovenské národné povstanie 1944“ |dátum vydania = 17.04.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521052932/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0062723-Slovenske-narodne-povstanie-1944-film-2009/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric a Tvorivé prémie |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 15.06.2010 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |dátum archivácie = 2025-12-10}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] <br />(2011) | * '''Ivan Ostrochovský – réžia (hudobný dokument ''[[Ilja]]''^SF)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ilja |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090550-Ilja-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Ivan Ostrochovský za réžiu filmu Ilja“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521061042/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090550-Ilja-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Ladislav Kaboš – réžia (''[[Zmenil tvár Šanghaja]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Zmenil tvár Šanghaja |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288743-Zmenil-tvar-sanghaja-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Ladislav Kaboš za réžiu filmu Zmenil tvár Šanghaja“ |dátum vydania = 21.01.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521061223/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288743-Zmenil-tvar-sanghaja-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Martin Šulík – réžia (''[[25 zo šesťdesiatych alebo Československá nová vlna|25 zo šesťdesiatych]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > 25 ze šedesátých. 1. a 2. část |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090549-25-ze-sedesatych-1-a-2-cast-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Martin Šulík za réžiu filmu 25 zo šesťdesiatych alebo Československá nová vlna“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521061535/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090549-25-ze-sedesatych-1-a-2-cast-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = ŠČEPKA, Miloš |titul = 22. IGRIC 2011 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |dátum archivácie = 2026-03-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] <br />(2012) | * '''Marek Poláček – réžia (''[[Kláštorisko]]''^TV/KF)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Kláštorisko [film] (2011) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0122071-Klastorisko-film-2011/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Marek Poláček za réžiu filmu Kláštorisko“ |dátum vydania = 24.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521055716/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0122071-Klastorisko-film-2011/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Zuzana Piussi – réžia (''[[Nemoc tretej moci]]''^'''SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nemoc tretej moci |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288798-Nemoc-tretej-moci-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Zuzana Piussi za réžiu filmu Nemoc tretej moci“ |dátum vydania = 22.01.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521055519/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288798-Nemoc-tretej-moci-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Matej Mináč a Patrik Pašš st. – scenár (''[[Nickyho rodina]]''^'''HD''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nickyho rodina |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090579-Nickyho-rodina-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Matej Mináč a Patrik Pašš za scenár filmu Nickyho rodina“ |dátum vydania = 13.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521055256/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090579-Nickyho-rodina-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |lokácia = 23. IGRIC 2012 |poznámka = |dátum vydania = 28.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |dátum archivácie = 2026-02-19}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2013|24.]] <br />(2013) | * '''[[Pavol Korec]] – réžia (''[[Exponáty alebo Príbehy z kaštieľa]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Exponáty alebo Príbehy z kaštieľa |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-141078-Exponaty-alebo-Pribehy-z-kastiela-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Pavol Korec za réžiu filmu Exponáty alebo príbehy z kaštieľa“ |dátum vydania = 20.01.2014 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521085750/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-141078-Exponaty-alebo-Pribehy-z-kastiela-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Dušan Trančík – réžia (''[[Hodina dejepisu]]''^'''TV''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Hodina dejepisu [film] (2013) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0095219-Hodina-dejepisu-film-2013/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Dušan Trančík za réžiu filmu Hodina dejepisu“ |dátum vydania = 24.04.2025 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521085906/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0095219-Hodina-dejepisu-film-2013/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Marek Šulík]] a [[Jana Bučka]] – réžia (''[[Zvonky šťastia]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Zvonky šťastia |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288863-Zvonky-stastia-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Marek Šulík a Jana Bučka za réžiu filmu Zvonky šťastia“ |dátum vydania = 25.01.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521090036/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288863-Zvonky-stastia-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |lokácia = Igric a tvorivé prémie |poznámka = |dátum vydania = 10.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] <br />(2014) | * '''Robert Kirchhoff – réžia (''[[Kauza Cervanová (film)|Kauza Cervanová]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kauza Cervanová |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288866-Kauza-Cervanova-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu – Robert Kirchhoff za réžiu filmu Kauza Cervanová“ |dátum vydania = 25.01.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521093348/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288866-Kauza-Cervanova-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Ladislav Kaboš – réžia ''[[Všetky moje deti]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Všetky moje deti |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289503-Vsetky-moje-deti-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu – Ladislav Kaboš za réžiu filmu Všetky moje deti“ |dátum vydania = 08.02.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521093547/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289503-Vsetky-moje-deti-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 25. Igricov 2014 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2014 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] <br />(2015) | * '''Jaroslav Vojtek – réžia/scenár (''[[Tak ďaleko, tak blízko]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tak ďaleko, tak blízko |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288960-Tak-daleko-tak-blizko-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za scenár a réžiu (Jaro Vojtek)“ |dátum vydania = 26.01.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521094638/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288960-Tak-daleko-tak-blizko-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Martin Šulík – réžia/scenár (''[[Milan Čorba]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Patrik Lančarič]] – réžia/scenár (''[[Marek Brezovský#Diela o Marekovi Brezovskom|Hrana]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Hrana |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288952-Hrana-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za scenár a réžiu (P. Lančarič)“ |dátum vydania = 26.01.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521094731/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288952-Hrana-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] <br />(2016) | * '''Robert Kirchhoff – réžia (''[[Para nad riekou]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Marek Šulík – réžia (''[[Hudobníci]]:'' „[[Martin Burlas]]“^'''TV/SF''') ** <u>Prémia</u>: [[Lenka Moravčíková-Chovanec]] – réžia (''[[Prvá (televízny cyklus)|Prvá]]:'' „[[Ľudmila Pajdušáková]]“^'''SF''') | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 22.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] <br />(2017) | * '''[[Miroslav Remo|Miro Remo]] – réžia (''[[Richard Müller: Nespoznaný]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nespoznaný |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289091-Nespoznany-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Miro Remo za réžiu dokumentu Richard Müller: Nespoznaný“ |dátum vydania = 26.01.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521101738/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289091-Nespoznany-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Peter Hledík – réžia (''[[Zlatá lýra]]''^'''TV/SF''') ** <u>Prémia</u>: [[Erik Praus]] – réžia (''[[Zem, ktorá hľadá svoje nebo]]'') | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] <br />(2018) | * '''[[Soňa Maletzová]] – réžia (''[[Marián Varga#Marián Varga v popkultúre|Varga]]''^SF/ŠF)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Varga |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289246-Varga-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Soňa Maletzová za réžiu dokumentárneho filmu Varga“ |dátum vydania = 02.02.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521084205/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289246-Varga-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Martin Šulík – réžia (''[[Ťažká duša]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ťažká duša |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-265233-tazka-dusa-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Marek Šulík za réžiu filmu Ťažká duša“ |dátum vydania = 06.04.2018 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521084322/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-265233-tazka-dusa-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Tereza Nôtová]] – réžia (''[[Vladimír Mečiar#V médiách|Mečiar]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Mečiar |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-265201-Meciar-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Tereza Nôtová za réžiu filmu Mečiar“ |dátum vydania = 05.04.2018 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521084147/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-265201-Meciar-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |lokácia = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |dátum archivácie = 2024-12-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] <br />(2019) | * '''[[Katarína Farkašová]] – réžia/scenár (''[[Švédi z osady]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Ľubomír Slivka]] – réžia (''[[Pavúk (film)|Pavúk]]'') ** <u>Prémia</u>: Pavol Barabáš – réžia (''[[Tieň jaguára]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tieň jaguára |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289276-Tien-jaguara-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu – Pavol Barabáš za réžiu filmu“ |dátum vydania = 02.02.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521081726/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289276-Tien-jaguara-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2019>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] <br />(2020) | * '''[[Tomáš Krupa]] – réžia/scenár (''[[Dobrá smrť]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > The good death |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289354-The-good-death-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Filmová a televízna dokumentárna tvorba – Tomáš Krupa za réžiu a scenár filmu Dobrá smrť“ |dátum vydania = 04.02.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521080811/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289354-The-good-death-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Dušan Hudec – réžia (''[[Bol som blízko neba]]''^'''TV/SF''') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2020>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |dátum archivácie = 2025-10-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] <br />(2021) | * '''[[Richard Krivda]] – kamera/námet (''[[Peter Scherhaufer (1942)|Múdry blázon]]''^TV/SF)''' ** <u>Prémia</u>: [[Viera Čákanyová]] – réžia (''[[Biela na bielej]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2021>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |lokácia = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021 |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] <br />(2022) | * '''[[Viera Lacková]] – réžia (''[[Ako som sa stala partizánkou]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Miro Remo{{#tag:ref|Tlačová správa s výsledkami kredituje tvorcu všeobecne.<ref name=VýPr2022/> Podľa výrobných údajov samotného diela bol tiež jeho spoluautorom námetu, scenára i&nbsp;špeciálnych efektov či jedným z&nbsp;producentov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Láska pod kapotou |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-307564-Laska-pod-kapotou-dokumentarny-film/ |lokácia = Štáb |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Matej Mináč a Patrik Pašš za scenár filmu Nickyho rodina“ |dátum vydania = 30.11.2022 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521070239/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-307564-Laska-pod-kapotou-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref>|group="p."}} – réžia (''[[Láska pod kapotou]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2022>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press sevis (sl,gk) |titul = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |lokácia = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022 |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |dátum archivácie = 2025-11-17}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] <br />(2023) | * '''[[Denis Dobrovoda]]{{#tag:ref|Tlačová správa s výsledkami kredituje tvorcu všeobecne,<ref name=VýPr2023/> protokol cien zverejnený [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]] špecifikuje réžiu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 34. ročník Igric |url = https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250917014309/https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-17}}</ref>|group="p."}} – réžia (''[[Katedrála (film)|Katedrála]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Ľubomír Štecko]]{{#tag:ref|Tlačová správa s výsledkami kredituje tvorcu všeobecne.<ref name=VýPr2023/> Podľa záznamu databázy ČSFd bol okrem réžie takisto autorom scenára, kameramanom či strihačom diela.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = ČSFD |titul = Drsne a nežne |url = https://www.csfd.cz/film/1180747-drsne-a-nezne/prehled/ |lokácia = Režie, Scénář, Kamera a Střih |poznámka = |dátum vydania = |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = csfd.cz |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521072153/https://www.csfd.cz/film/1180747-drsne-a-nezne/prehled/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref>|group="p."}} – réžia<span style="color:silver">/scenár/kamera</span> (''[[Drsne a nežne]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2023>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi Igricov 2023 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |lokácia = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023 |poznámka = |dátum vydania = 25.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |dátum archivácie = 2025-11-13}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] <br />(2024) | * '''Viera Čákanyová{{#tag:ref|Tlačová správa s výsledkami<ref name=VýPr2024/> i protokol cien zverejnený SFÚ<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 35. ročník udeľovania cien Igric |url = https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/ |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 16.10.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = SFÚ |url archívu = https://web.archive.org/web/20250617114042/https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/ |dátum archivácie = 2025-06-17}}</ref> kreditujú tvorkyňu všeobecne. Podľa výrobných údajov samotného diela bola okrem réžie, kamery či strihu takisto autorkou jeho námetu a&nbsp;scenára.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Poznámky z Eremocénu |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-315147-Poznamky-z-Eremocenu-dokumentarny-film/ |lokácia = Štáb |poznámka = |dátum vydania = 24.07.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521074201/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-315147-Poznamky-z-Eremocenu-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref>|group="p."}} – réžia<span style="color:silver">/scenár/kamera</span> (''[[Poznámky z Eremocénu]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Jaroslav Vojtek – réžia (''[[Tretí koniec palice]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2024>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |lokácia = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] <br />(2025) | * '''[[Daniela Meressa Rusnoková]] – réžia (''[[Šedá zóna]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Jaroslav Vojtek – réžia (''[[Martin Pollack: Pohľad do priepasti]]''^'''SF''') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2025>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |lokácia = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |dátum archivácie = 2026-02-10}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] <br />(2026) | * '''Martin Kollár – réžia (''[[Letopis (film z roku 2025)|Letopis]]''^DF)''' ** <u>Prémia</u>: Zuzana Piussi – réžia (''[[Hlas lesa]]''^'''DF''') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> |- | align=center| <ref name=VýPr2025-TASR>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = rt, gra |titul = Kultúra: Udelili Igricov za najlepšiu filmovú a televíznu tvorbu |url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2026091800000441 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 18.09.2026 |dátum prístupu = 18.09.2026 |vydavateľ = tasr.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260918201525/https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2026091800000441 |dátum archivácie = 2026-09-18}}</ref> |- | colspan=3 align=center style="background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^'''KF''' Krátky fim{{•}} ^'''SF''' Stredometrážny film{{•}} ^'''ŠF''' Študentský film{{•}} ^'''TV''' Televízne dielo{{•}} ^'''HD''' Hraný dokument <br />^'''†''' [[in memoriam]] |} == Superlatívy == {{col-begin}} {{col-2}} === Viacnásobní držitelia cien === ; 3 ceny * [[Robert Kirchhoff]] (3×réžia) * [[Jaroslav Vojtek]] (réžia/scenár/námet/kamera)^variabilne ; 2 ceny * [[Martin Slivka]] (1×réžia, 1×réžia/scenár) {{col-2}} === Viacnásobní držitelia prémií === ; 5 prémií * Jaroslav Vojtek (4×réžia, 1×všeobecne) ; 3 prémie * [[Pavol Barabáš]] (1×autor, 1×réžia, 1×kamera) * [[Dušan Hudec]] (2×réžia, 1×réžia/scenár) * [[Zuzana Piussi]] (3×réžia) * [[Martin Šulík]] (2×réžia, 1xréžia/scenár) ; 2 prémie * [[Lea Gallová]] (1×réžia, 1×publicistika) * [[Peter Hledík]] (1×réžia, 1×všeobecne) * [[Ladislav Kaboš]] (2×réžia) * [[Peter Kerekes]] (2×všeobecne) * [[Juraj Lehotský (režisér)|Juraj Lehotský]] (1×réžia, 1xréžia/scenár) * [[Patrik Pašš (1948)|Patrik Pašš st.]] (1×strih, 1×scenár) * [[Dušan Trančík]] (2×réžia) {{col-end}} == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967 – 2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]]) {{Igric za Dokumentárnu tvorbu}} {{Igric (súťaž)}} [[Kategória:Igric (súťaž)|Dokumentárna tvorba]] gb623ryjs3t7cju80t0bii4tu50mnl7 8371070 8371069 2026-09-19T19:38:38Z Evernit 160276 /* Víťazi cien/prémií */ odstr. nadbyt. znaciek 8371070 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:33%" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Igric za Dokumentárnu tvorbu |- | width=18%| '''Oblasť záujmu''' | width=15%| {{nowrap|[[dokumentárny film]]}} |- | '''Odovzdávané''' | od r. [[Igric 1967|1967]] |- | '''Počet udelených cien''' | 39 |- | {{nowrap|'''Počet udelených prémií'''}} | 62 |} '''[[Igric (súťaž)|Igric]] za Dokumentárnu tvorbu''', inokedy '''Filmový dokument''', je jednou z&nbsp;hlavných kategórií každoročne vyhlasovaných v&nbsp;rámci výročných cien a prémií Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&nbsp;Literárneho fondu (LF). Od r.&nbsp;[[Igric 1996|1996]] je štatutárne klasifikovaná ako '''Filmová a televízna dokumentárna tvorba'''. Ako taká oceňuje mimoriadne [[umelecká činnosť|umelecké výkony]] zaznamenané v&nbsp;oblasti [[dokumentárny film|dokumentárnych filmov]] bez ohľadu na médium ([[filmové dielo|film]]/[[televízia (prenos)|televízia]]). Bok po boku [[Igric za Animovanú tvorbu|Animovanej kategórie]] je jednou zo&nbsp;[[filmový žáner|žánrových]] disciplín a&nbsp;z&nbsp;hľadiska doteraz udelených odmien i&nbsp;tou najfrekventovanejšie zastúpenou v&nbsp;histórii súťaže. V bilančnom prehľade jej mnohonásobných laureátov vedú s&nbsp;počtom troch hlavných ocenení dokumentaristi [[Jaroslav Vojtek]] (v&nbsp;r.&nbsp;[[Igric 2006|2006]], [[Igric 2010|2010]] a&nbsp;[[Igric 2015|2015]]) a&nbsp;[[Robert Kirchhoff]] ([[Igric 2003|2003]], [[Igric 2014|2014]] a&nbsp;[[Igric 2015|2016]]); Vojtek je navyše držiteľom piatich tvorivých prémií. == Historické súvislosti == S výnimkou štyroch úvodných ročníkov súťaže jej novodobej éry ([[Igric 1993|1993]] až 1996) je počnúc rokom 1997 už odovzdávaná pravidelne. Odhliadnuc od historických ceremoniálov ([[Igric 1967|1967]] – [[Igric 1969|1969]]), kedy ocenenie mohli obdŕžať početní laureáti, je v&nbsp;aktuálnej podobe udeľovaná výlučne singulárnemu víťazovi na ročník. == Víťazi cien/prémií == {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! style=background:#ed8 width=4%| Ročník <br />{{small|(rok)}} ! style=background:#ed8 width=70%| Cena <br />{{small|víťaz – výkon ''(dielo)''}} ! style=background:#ed8 width=3%| Ref. <br />{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z&nbsp;dobovej tlače v&nbsp;konfrontácii so zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] – týchto už individuálne v&nbsp;závislosti na súťažnom titule.|group="p."}} |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Historická éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] <br />(1967) | * '''[[Štefan Kamenický|Štefan Köszeghy-Kamenický]] – [[filmová réžia|réžia]] (''[[Zakliata dolina]]'''''^'''KF''')<ref name=ZaDo>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Zakliata dolina |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011101-Zakliata-dolina-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 Štefanovi Kamenickému za réžiu filmu [...] Igric 1966 v oblasti krátkeho filmu Oskarovi Šághymu za kameru vo filmoch Cesta... (r. O. Krivánek), Prišiel k nám Old Shatterhand (r. D. Hanák), Zakliata dolina (r. Š. Kamenický)“ |dátum vydania = 07.09.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260226091238/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011101-Zakliata-dolina-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-02-26 }}</ref> * '''[[Pavol Sýkora]] – [[scenár]] (''[[Vlado, Marienka, Jojo, starý otec]]'''''^'''KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Vlado Marienka Jojo starý otec |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010961-Vlado-Marienka-Jojo-stary-otec-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 Pavlovi Sýkorovi za scenár filmu“ |dátum vydania = 26.08.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20231208201010/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010961-Vlado-Marienka-Jojo-stary-otec-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2023-12-08 }}</ref> * '''[[Oskar Šághy]]{{#tag:ref|Zatiaľ čo ročenka LF kredituje Šághyho iba za tituly ''Cesta...'' a ''Prišiel k nám Old Shatterhand'',<ref name=LF>{{Citácia knihy | autor = SOKOLOVÁ, Eva | url = http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf | titul = 50 rokov činnosti Literárneho fondu: 1954–2004 | počet strán = 350 | vydavateľ = AnaPress © Literárny fond | miesto = Bratislava | rok = 2005 | isbn = 80-89137-16-4 | kapitola = |url archívu = https://web.archive.org/web/20230604213121/http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf |dátum archivácie = 2023-06-04 |poznámka = „Cena Igric“ (v rámci samostatných kapitol podľa rokov): „1967“ (s. 226–227) / „1968“ (s. 227) / „1969“ (s. 228) / „1994–1995“ (s. 286) / „1996“ (s. 286–287) / „1997–1999“ (s. 287) / „2000“ (s. 287–288) / „2001“ (s. 258 a 288) / „2002“ (s. 258 a 289) / „2003“ (s. 260 a 289). <span style="color:silver">''(publikácia neobsahuje úplné údaje k udeleným cenám a vynecháva rok „1993“)''</span>}}</ref> oficálny web pre zmenu za ''Cestu'' a&nbsp;''Zakliatu dolinu.''<ref name=HÉ-web>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Filmy, ktoré získali Igrica 1967 – 2014 |url = http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |poznámka = (abecedný zoznam vrátane rokov) |dátum vydania = 2014 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = SFZ |url archívu = https://web.archive.org/web/20190922185912/http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |dátum archivácie = 2019-09-22}}</ref> Podľa záznamov SFÚ<ref name=ZaDo/><ref name=Cesta/><ref name=PrKNáOlSh/> i&nbsp;štúdie Štefana Vraštiaka z&nbsp;r.&nbsp;2004,<ref name=HÉ-Vrastiak/> menovaný bol ocenený za všetky tri diela vedno.|group="p."}} – [[filmová kamera|kamera]] (''[[Cesta...]]''^KF<ref name=Cesta>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Cesta... |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008481-Cesta-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti krátkeho filmu Oskarovi Šághymu za kameru vo filmoch Cesta... (r. O. Krivánek), Prišiel k nám Old Shatterhand (r. D. Hanák), Zakliata dolina (r. Š. Kamenický)“ |dátum vydania = 24.03.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20190921173241/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008481-Cesta-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2019-09-21 }}</ref>{{•}} ''[[Prišiel k nám Old Shatterhand]]''^KF<ref name=PrKNáOlSh>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Prišiel k nám Old Shatterhand |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010044-Prisiel-k-nam-Old-Shatterhand-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „ Igric 1966 v oblasti krátkeho filmu Oskarovi Šághymu za kameru vo filmoch Cesta... (r. O. Krivánek), Prišiel k nám Old Shatterhand (r. D. Hanák), Zakliata dolina (r. Š. Kamenický)“ |dátum vydania = 03.06.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260208192733/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010044-Prisiel-k-nam-Old-Shatterhand-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-02-08 }}</ref>{{•}} ''Zakliata dolina''^KF<ref name=ZaDo/>)''' * '''[[Ladislav Kupkovič]]{{#tag:ref|Oficálny web organizátora kredituje [[Ilja Zeljenka|Zeljenku]] miesto Kupkoviča.<ref name=HÉ-web/>|group="p."}} – [[filmová hudba|hudba]] (''[[Ohnivé rieky]]''^KF''')<ref name=OR>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ohnivé rieky |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009684-Ohnive-rieky-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti krátkeho filmu Ladislavovi Kupkovičovi za hudbu“ |dátum vydania = 17.05.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260517182731/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009684-Ohnive-rieky-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-17 }}</ref> * '''[[Martin Slivka]]{{#tag:ref|Dostupné zdroje u tvorcu nešpecifikujú i&nbsp;súťažnú oblasť. Vzhľadom však k&nbsp;tomu, že v&nbsp;tom istom ročníku bol v&nbsp;rámci dokumentov za réžiu ocenený aj Köszeghy-Kamenický, Slivka bol tak pravdepodobne formálne kreditovaný už za oblasť populárno-vedeckých filmov. S&nbsp;ohľadom na žáner bolo preto jeho dielo takisto pričlenené k Dokumentárnej tvorbe.|group="p."}} – réžia (''[[Ikony (film)|Ikony]]'''''^'''KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ikony |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008985-Ikony-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 Martin Slivka za réžiu filmu“ |dátum vydania = 14.04.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260517183032/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008985-Ikony-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-17 }}</ref> | align=center rowspan=3| <ref name=HÉ-Vrastiak>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR |poznámka = retroštúdia z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(ods. pre r. „1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''</span> |lokácia = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] <br />(1968) | * '''[[Karol Skřipský]]{{#tag:ref|Ročenka LF u Skřipského neuvádza konkrétne výkony, iba príslušné diela.<ref name=LF/>|group="p."}}''' '''– réžia/scenár/kamera (''[[Sená na Doščonke]]''^KF<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Sená na Doščonke |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010332-Sena-na-Doscanke-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1967 Karol Skřipský za scenár, kameru a réžiu filmov Sená na Doščanke, Štyri dni Ľudovíta Čonku a Mašinka“ |dátum vydania = 24.06.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250320110619/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010332-Sena-na-Doscanke-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2025-03-20 }}</ref>{{•}} ''[[Štyri dni Ľudovíta Csonku]]''^SF<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Štyri dni Ľudovíta Csonku |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010555-styri-dni-ludovita-conku-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1967 Karol Skřipský za scenár, kameru a réžiu filmov Sená na Doščanke, Štyri dni Ľudovíta Čonku a Mašinka“ |dátum vydania = 08.07.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250320122842/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010555-styri-dni-ludovita-conku-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2025-03-20 }}</ref>{{•}} ''[[Mašinka]]''^KF<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Mašinka |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009337-Masinka-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1967 Karol Skřipský za scenár, kameru a réžiu filmov Sená na Doščanke, Štyri dni Ľudovíta Čonku a Mašinka“ |dátum vydania = 03.05.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260517184016/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009337-Masinka-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-17 }}</ref>)''' * '''[[Alexander Strelinger]] – kamera (''[[Piesok do očí]]''^KF<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Piesok do očí |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009817-Piesok-do-oci-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1967 - Alexander Strelinger za kameru filmov Peklo a Piesok do očí“ |dátum vydania = 24.05.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260517184450/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009817-Piesok-do-oci-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-17 }}</ref>{{•}} ''[[Hr. Peklo]]''^KF<ref name=>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Hr. Peklo |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009799-Hr-Peklo-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1967 Alexander Strelinger za kameru filmov Hr. Peklo a Piesok do očí“ |dátum vydania = 24.05.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260517184725/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009799-Hr-Peklo-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-17 }}</ref>)''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] <br />(1969) | * '''[[Dušan Trančík]] – réžia (''[[Fotografovanie obyvateľov domu]]'''''^{'''HD/KF/ŠF'''})<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008842-Fotografovanie-obyvatelov-domu-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1968 D. Trančíkovi za réžiu filmu“ |dátum vydania = 07.04.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260517185111/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008842-Fotografovanie-obyvatelov-domu-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-17 }}</ref> * '''Martin Slivka{{#tag:ref|Aj keď dostupné zdroje súťažnú oblasť nešpecifikujú u&nbsp;žiadneho z&nbsp;ocenených v&nbsp;tomto ročníku, Slivka bol pravdepodobne opäť formálne ocenený za oblasť populárno-vedeckého filmu.|group="p."}} – réžia/scenár (''[[Odchádza človek]]'''''^'''SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Odchádza človek |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009670-Odchadza-clovek-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1968 Martin Slivka za réžiu a scenár filmu“ |dátum vydania = 16.05.2005 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260517181940/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-009670-Odchadza-clovek-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-17 }}</ref> |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Novodobá éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] <br />(1993) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Balco]] – réžia (hudobné [[Video Home System|VHS]] ''[[Opera Session]]''{{#tag:ref|Titul býva uvádzaný aj s podtitulom ''Hoffmanove poviedky''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Opera session [film] (1992) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0061203-Opera-session-film-1992/ |lokácia = Variant(y) hesla |poznámka = „Hoffmanove poviedky [slo] [názov uvedený na námete]“ |dátum vydania = 31.03.2023 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518000512/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0061203-Opera-session-film-1992/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref>|group="p."}}) ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr1993>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = (mf) |titul = IGRIS – in memoriam |url = |poznámka = Výstrižok z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(obsahuje tlačové i faktické chyby)''</span> |lokácia = |dátum vydania = 1993 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] <br />(1994) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Ján Oparty]] – réžia/scenár/[[námet]] (''[[Stanko Mužík]]''^'''SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFd > Stanko Mužík |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010469-Stanko-Muzik-dokumentarny-film/ |poznámka = „Prémia SFZ a LF SR v oblasti dokumentárneho filmu za autorský film Jánovi Opartymu za námet, scenár a réžiu filmu Stanko Mužík [...] Osobitné uznanie bez finančného ohodnotenia producentským spoločnostiam [...]- spoločnosti Alef Štúdio spol. s r.o. za filmy Stanko Mužík, Páter Juraj Vojenčiak (r. M. Slivka), cyklus filmov Dejiny Slovenska“ |dátum vydania = 29.06.2005 |dátum aktualizácie = 04.01.2023 |dátum prístupu = 29.06.2005 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240301063418/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010469-Stanko-Muzik-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2024-03-01 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Jiří Fojtík]] – kamera (''[[Karel Kryl – Kdo jsem ... ?]]''{{•}} ''[[Bratříčku, zavřel jsi vrátka ...]]''^'''KF'''{{•}} ''[[Nemali nás v láske]]''{{#tag:ref|Formát ostatného diela neznámy.|group="p."}})<ref name=SFU3>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Karel Kryl – Kdo jsem...? (1993) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043461-Karel-Kryl-Kdo-jsem-film-1993/ |poznámka = „Prémia SFZ a LF SR v oblasti dokumentárneho filmu za individuálny tvorivý výkon Jiřímu Fojtíkovi za kameru vo filmoch Karel Kryl - Kdo jsem...? a Bratříčku, zavřel jsi vrátka (oba, réžia - Dušan Rapoš) a Nemali nás v láske (réžia - Peter Hledík), Osobitná prémia SFZ a LF SR Dušanovi Rapošovi za réžiu filmov Karel Kryl - Kdo jsem...? a Bratříčku, zavřel jsi vrátka...“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum aktualizácie = 24.03.2023 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240301063652/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043461-Karel-Kryl-Kdo-jsem-film-1993/ |dátum archivácie = 2024-03-01 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1994>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993 |url = |poznámka = 3-str. strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1994 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] <br />(1995) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Dežo Ursiny]]^'''†'''{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v denníku ''[[SME]]'' kredituje tvorcu všeobecne za film.<ref name=VýPr1995/> Výrobné údaje samotného diela ho menujú aj ako režiséra, autora námetu či hudby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = FDb |titul = Obrázky z výletu za plot blázince |url = https://www.fdb.cz/film/98636-obrazky-z-vyletu-za-plot-blazince/herci-tvurci |lokácia = Herci a tvůrci |poznámka = |dátum vydania = |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Filmová databáza|FDb]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518005636/https://www.fdb.cz/film/98636-obrazky-z-vyletu-za-plot-blazince/herci-tvurci |dátum archivácie = 2026-05-18}}</ref>|group="p."}} – réžia<span style="color:silver">/hudba/námet</span> (''[[Obrázky z výletu za plot blázince|Obrázky z výletu za plot blázince]]''^'''SF''') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr1995>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = dík |titul = Ceny Igric '94 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.05.1995 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''[[SME]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] <br />(1996) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Ján Fajnor]] – réžia/scenár (''[[Čosi ako hlava]]''^'''TV/KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Čosi ako hlava [film] (1995) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0126484-cosi-ako-hlava-film-1995/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti filmovej a televíznej dokumentárnej tvorby Jánovi Fajnorovi za scenár a réžiu filmu Čosi ako hlava“ |dátum vydania = 21.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518062847/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0126484-cosi-ako-hlava-film-1995/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ivan Kočner]] – réžia (''[[Pred nami potopa]]''^{'''SF/ŠF''')}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Pred nami potopa [film] (1995) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0086637-Pred-nami-potopa-film-1995/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti filmovej a televíznej dokumentárnej tvorby Ivanovi Kočnerovi za scenár a réžiu filmu Pred nami potopa“ |dátum vydania = 11.04.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518062957/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0086637-Pred-nami-potopa-film-1995/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Lea Gallová]] – [[publicistika]] (''[[Rómovia, ako žijete a z čoho]]''^'''TV'''{{•}} ''[[Kde je tvoj domov]]''^'''TV''') ** <u>Prémia</u>: [[Marek Kuboš]] – réžia/scenár (''[[Cesta fotografa]]''^'''KF/ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Cesta fotografa (1995) |lokácia = Inf. poznámka a Poznámky |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0121348-Cesta-fotografa-film-1995/ |poznámka = „Prémia v oblasti filmovej a televíznej dokumentárnej tvorby Marekovi Kubošovi za scenár a réžiu filmu Cesta fotografa“ |dátum aktualizácie = 21.03.2023 |dátum prístupu = 29.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240302235952/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0121348-Cesta-fotografa-film-1995/ |dátum archivácie = 2024-03-02 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1996>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = pet |titul = Hlavnú cenu za filmovú a TV tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 20.04.1996 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> {{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&nbsp;''SME'' uvádza v&nbsp;uvedenom ročníku skrátené tvary súťažných oblastí („dokumentárna tvorba“ o&nbsp;i.). Zápisy SFÚ demonštrujú štandardný názov.|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] <br />(1997) | * '''[[Dušan Hanák]] – réžia (''[[Papierové hlavy]]'')'''<ref name=PaHl>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Papierové hlavy |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000184-Papierove-hlavy-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric - Dušan Hanák za réžiu celovečerného dokumentárneho filmu „Papierove hlavy“ [...] a Prémia v oblasti dokumentárnej tvorby – Patrik Pašš a Alena Pätoprstá za strih filmu“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260313011430/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000184-Papierove-hlavy-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-03-13 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Lea Gallová{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v ''SME'' kredituje tvorkyňu všeobecne.<ref name=VýPr1997/> Podľa výrobných údajov súťažného diela menovaná bola jeho režisérkou.<ref name=ZaDe/>|group="p."}} – réžia (''[[Zabudnuté deti]]''^'''TV''')<ref name=ZaDe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Zabudnuté deti [film] (1996) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0128341-Zabudnute-deti-film-1996/ |lokácia = Réžia a Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti dokumentárnej tvorby - Lea Gallová za zobrazenie mimoriadne cennej dobrovoľnej aktivity s výrazným etickým podtextom vo filme „Zabudnuté deti““ |dátum vydania = 05.05.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518073359/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0128341-Zabudnute-deti-film-1996/ |dátum archivácie = 2023-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Gerža]] – réžia/kamera (''[[Kataklizma nádeje]]''^'''TV/SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Kataklizma nádeje [film] (1996) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0177077-Kataklizma-nadeje-film-1996/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti dokumentárnej tvorby - Peter Gerža za réžiu a kameru vo filme „Kataklizma nádeje““ |dátum vydania = 24.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518073800/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0177077-Kataklizma-nadeje-film-1996/ |dátum archivácie = 2023-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Patrik Pašš (1948)|Patrik Pašš st.]] a [[Alena Pätoprstá]] – [[strihač|strih]] (''Papierové hlavy'')<ref name=PaHl/> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Kerekes]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v ''SME'' kredituje tvorcu všeobecne za film.<ref name=VýPr1997/> Výrobné údaje samotného diela ho uvádzajú ako jeho režiséra i scenáristu.<ref name=OTrDňVJaKl/>|group="p."}} – réžia<span style="color:silver">/scenár</span> (''[[O troch dňoch v Jasovskom kláštore]]''^'''SF/ŠF''')<ref name=OTrDňVJaKl>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > O troch dňoch v Jasovskom kláštore |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-315664-O-troch-dnoch-v-Jasovskom-klastore-dokumentarny-film/ |lokácia = Štáb a Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti dokumentárnej tvorby - Peter Kerekes za vynikajúci dokumentárny film „O troch dňoch v Jasovskom kláštore““ |dátum vydania = 14.08.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518074847/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-315664-O-troch-dnoch-v-Jasovskom-klastore-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2023-05-18 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1997>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1996 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.04.1997 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> {{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v ''SME'' uvádza kategóriu ako „oblasť dokumentárnej tvorby“. Zápisy SFÚ demonštrujú štandardný názov.|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] <br />(1998) | * '''[[Dežo Ursiny]]^† a [[Ivo Brachtl]]{{#tag:ref|Zatiaľ čo Vraštiakova štúdia či ročenka LF kreditujú oboch tvorcov všeobecne za (video)film,<ref name=HÉ-Vrastiak/><ref name=LF/> protokol cien za ich autorstvo ako také.<ref name=VýPr1998/> Oficiálny web uvádza u&nbsp;ocenených výkonov menovite réžiu, scenár, kameru, zvuk i&nbsp;strih zároveň.<ref name=HÉ-web/>|group="p."}} – [[autor]]i (''[[Času je málo a voda stúpa]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Času je málo a voda stúpa [film] (1997) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042221-casu-je-malo-a-voda-stupa-film-1997/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Cena Igric '98 v oblasti filmovej a televíznej dokumentárnej tvorby Dežovi Ursinymu in memoriam a Ivovi Brachtlovi za videofilm Času je málo a voda stúpa“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250706192555/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042221-casu-je-malo-a-voda-stupa-film-1997/ |dátum archivácie = 2025-07-06 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Mario Homolka]] – réžia/kamera (''[[Rodáci (film)|Rodáci]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Rodáci [film] (1997) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0133210-Rodaci-film-1997/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii dokumentu režisérovi a kameramanovi Máriovi Homolkovi za film Rodáci “ |dátum vydania = 11.04.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518092450/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0133210-Rodaci-film-1997/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Kočnerová]] – réžia/scenár (''[[Operená sezóna]]''{{#tag:ref|Metráž diela neznáma.<ref name=OpSe/>|group="p."}}^'''ŠF''')<ref name=OpSe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Operená sezóna [film] (1997) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0086604-Operena-sezona-film-1997/ |lokácia = Inf. poznámka a Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii dokumentu režisérke a scenáristke Zuzane Kočnerovej za film Operená sezóna“ |dátum vydania = 31.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518091857/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0086604-Operena-sezona-film-1997/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1998>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 06.06.1998 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] <br />(1999) | * '''[[Peter Kerekes]]{{#tag:ref|Kým Vraštiakova štúdia kredituje tvorcu všeobecne za film<ref name=HÉ-Vrastiak/> a&nbsp;ročenka LF za autorský dokument,<ref name=LF/> oficiálny web menovite za réžiu i&nbsp;scenár.<ref name=HÉ-web/> Podľa záznamu SFÚ bol tiež autorom jeho námetu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ladomírske morytáty a legendy |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-315661-Ladomirske-morytaty-a-legendy-dokumentarny-film/ |lokácia = Inf. poznámka a Štáb |poznámka = |dátum vydania = 11.08.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518131053/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-315661-Ladomirske-morytaty-a-legendy-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref>|group="p."}}''' '''– réžia<span style="color:silver">/scenár</span> (''[[Ladomírske morytáty a legendy]]'''''^'''SF/ŠF''') ** <u>Prémia</u>: Dušan Trančík – réžia (''[[Tisovy stíny]]''^{'''[[Česká televize|ČT]]/SF'''}) ** <u>Prémia</u>: [[Ladislav Gašpar]]{{#tag:ref|Protokol cien z archívu SFÚ uvádza meno umelca chybne (ako „Ladislav Gašparovič“).|group="p."}} – réžia/scenár (''[[Spieva Karel Gott]]''^'''ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Spieva Karel Gott [film] (1998) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0162296-Spieva-Karel-Gott-film-1998/ |lokácia = Inf. poznámka a Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Filmová a televízna dokumentárna tvorba - Ladislav Gašpar za scenár a réžiu filmu Spieva Karel Gott“ |dátum vydania = 17.04.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518125846/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0162296-Spieva-Karel-Gott-film-1998/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1999>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric a prémie za audiovizuálnu tvorbu roku 1998 |url = |poznámka = strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1999 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] <br />(2000) | * '''[[Natália Vídenská]]{{#tag:ref|Kým Vraštiakova štúdia či ročenka LF kredituje tvorkyňu všeobecne za film<ref name=HÉ-Vrastiak/><ref name=LF/> oficiálny web menovite za réžiu i&nbsp;scenár.<ref name=HÉ-web/>|group="p."}} – réžia/scenár (''[[Lepší život]]'''''^'''SF/ŠF''') ** <u>Prémia</u>: [[Tomáš Pašteka]] – réžia (''[[O zodpovednosti]]''^'''TV''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > O zodpovednosti [film] (1999) |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0139778-O-zodpovednosti-film-1999/ |lokácia = Inf. poznámka a Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii filmová a televízna dokumentárna tvorba – Tomáš Pašteka za réžiu dokumentárneho filmu O zodpovednosti“ |dátum vydania = 31.03.2023 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260525154730/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0139778-O-zodpovednosti-film-1999/ |dátum archivácie = 2026-05-25 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Martin Kollár (umelec)|Martin Kollár]] – kamera (''[[Čierne slovo - Kálo láv]]''^'''SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Čierne slovo [film] (1999) |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042331-cierne-slovo-film-1999/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii filmová a televízna dokumentárna tvorba – Martin Kollár za kameru v dokumentárnom filme Čierne slovo / Kálo lav“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260525154941/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042331-cierne-slovo-film-1999/ |dátum archivácie = 2026-05-25 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]] |titul = Na Art Filme udeľovali ceny Igric |url = |lokácia = |poznámka = roč. 8, čís. 146, s. 8. Článok z archívu SFÚ |dátum vydania = 26.06.2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] <br />(2001) | * '''[[Pavol Barabáš]]{{#tag:ref|Oficiálny web kredituje tvorcu za réžiu a&nbsp;kameru,<ref name=HÉ-web/> článok v&nbsp;mesačníku ''Film.sk'' pre zmenu réžiu a&nbsp;scenár,<ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Tohtoročné ocenenia Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | ročník = 2 | číslo = 9 | strany = 25 | poznámky = [[Portable Document Format|PDF]] | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2001-09.pdf#page=26 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521210038/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2001-09.pdf | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> kým protokol publikovaný [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] |titul = Ingrica na Art Filme získali Vášáryová, Párnický, Barabáš a Šulík |url = https://www.sme.sk/domov/c/ingrica-na-art-filme-ziskali-vasaryova-parnicky-barabas-a-sulik |lokácia = (ods. 1–4) |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu všetkých prémií; čl. uvádza iba ich počet: „8“)''</span> |dátum vydania = 24.06.2001 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115743/https://www.sme.sk/domov/c/ingrica-na-art-filme-ziskali-vasaryova-parnicky-barabas-a-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> zápis SFÚ<ref name=TaMa/> i tlačová správa z jeho archívu<ref name=VýPr2001/> či takisto ročenka LF<ref name=LF/> výlučne za réžiu.|group="p."}}''' '''– réžia<span style="color:silver">/scenár/kamera</span> (''[[Tajomné Mamberamo]]'')'''<ref name=TaMa>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tajomné Mamberamo |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044607-Tajomne-Mamberamo-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii filmovej a televíznej dokumentárnej tvorby Pavlovi Barabášovi za réžiu filmu Tajomné Mamberamo“ |dátum vydania = 21.04.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20241013230749/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044607-Tajomne-Mamberamo-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2024-10-13 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Dušan Hudec]] – réžia (''[[Svedok (film)|Svedok]]''^'''TV/SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Svedok [film] (2000) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042561-Svedok-film-2000/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii filmovej a televíznej dokumentárnej tvorby Dušanovi Hudecovi za réžiu dokumentu Svedok“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260525160926/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042561-Svedok-film-2000/ |dátum archivácie = 2026-05-25 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Jaroslav Vojtek]] – réžia (''[[Vtedy na východe]]''^'''TV/SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Vtedy na východe [film] (2001) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042601-Vtedy-na-vychode-film-2001/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii filmovej a televíznej dokumentárnej tvorby Jaroslavovi Vojtekovi za réžiu dokumentu Vtedy na východe“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521213303/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042601-Vtedy-na-vychode-film-2001/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2001>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ a ÚSTT |titul = Udelenie ceny Igric za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu v roku 2000 |url = |lokácia = |poznámka = 2-str. strojopis Tlačovej správy z archívu SFÚ |dátum vydania = 2001 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] <br />(2002) | * '''[[Matej Mináč]] – réžia (''[[Sila ľudskosti – Nicholas Winton]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Sila ľudskosti – Nicholas Winton |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011423-Sila-ludskosti-Nicholas-Winton-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii filmová a televízna dokumentárna tvorba režisérovi Matejovi Mináčovi za film Sila ľudskosti“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518171555/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011423-Sila-ludskosti-Nicholas-Winton-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Juraj Lehotský (režisér)|Juraj Lehotský]] – réžia/scenár (''[[(Ne)chcené deti]]:'' „Nevedel som, že ťa budem mať tak rád“^'''KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > (Ne)chcené deti [film]. [4. časť], Nevedel som, že ťa budem mať tak rád (2001) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0175378-Nechcene-deti-film-4-cast-Nevedel-som-ze-ta-budem-mat-tak-rad-2001/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii filmová a televízna dokumentárna tvorba – Juraj Lehotský za scenár a réžiu dokumentárneho filmu Nevedel som, že ťa budem mať tak rád“ |dátum vydania = 30.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521152213/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0175378-Nechcene-deti-film-4-cast-Nevedel-som-ze-ta-budem-mat-tak-rad-2001/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Kubela]] – <span style="color:silver">réžia/kamera</span>{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v mesačníku Film.sk u tvorcu nešpecifikuje aj ocenený výkon.<ref name=VýPr2002/> Podľa titulkov samotného diela tento bol jeho režisérom i kameramanom.<ref>Prepis z audiovizuálneho záznamu diela: ''V tieni'' © STS, s.r.o. [[TV Markíza]] 2001, dramaturgia: Zuzana Zelinová, technická spolupráca: Martin Bartušek, zábery z archívu Jozefa Kratochvíla, hudba: Miro Slavo Švický, zvuk: Vladimír Hestera, strih: Andrej Chovanec, produkcia: Braňo Bauch, kamera a réžia: Peter Kubela.</ref>|group="p."}} (''[[V tieni]]'': „Na poľo“^'''TV/KF''') | align=center| <ref name=VýPr2002>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Výročné ceny Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | ročník = 3 | číslo = 9 | strany = 34 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] <br />(2003) | * '''[[Robert Kirchhoff]]{{#tag:ref|Oficiálny web ako jediný kredituje tvorcu menovite za réžiu.<ref name=HÉ-web/> Protokol cien,<ref name=VýPr2003/> samotný zápis SFÚ<ref name=HeYoSl/> či ročenka LF<ref name=LF/> všeobecne. Podľa záznamu [[Česko-Slovenská filmová databáza|ČSFd]] bol tiež autorom scenára.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Česko-Slovenská filmová databáza|ČSFD]] |titul = Hej, Slováci! |url = https://www.csfd.cz/film/306602-hej-slovaci/prehled/ |lokácia = Režie a Scenář |poznámka = |dátum vydania = |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = csfd.cz |url archívu = https://web.archive.org/web/20240424133351/https://www.csfd.cz/film/306602-hej-slovaci/prehled/ |dátum archivácie = 2024-04-24 }}</ref>|group="p."}} – réžia (''[[Hej, Slováci (film)|Hej, Slováci]]'')'''<ref name=HeYoSl>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Hey, you Slovaks [film] (2002) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043134-Hej-Slovaci-film-o-chudobe-soku-z-kapitalizmu-a-transformacii-Slovenska-2002/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Filmová a televízna dokumentárna tvorba – Robert Kirchhoff za objavné uchopenie kontroverznej témy“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518172638/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043134-Hej-Slovaci-film-o-chudobe-soku-z-kapitalizmu-a-transformacii-Slovenska-2002/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Jaroslav Vojtek – všeobecne (''[[Blázonko]]''^'''KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Blázonko [film] (2002) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0071711-Blazonko-film-2002/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Filmová a televízna dokumentárna tvorba – Jaroslav Vojtek za humánne posolstvo a spracovanie nevšednej témy“ |dátum vydania = 21.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518173427/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0071711-Blazonko-film-2002/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Hledík]] – všeobecne (''[[Väzeň č. 9000: Príbeh lekára]]''^'''TV/SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Väzeň č. 9000 [film] : /príbeh lekára/ (2002) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0163226-Vazen-c-9000-film-pribeh-lekara-2002/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Filmová a televízna dokumentárna tvorba - Peter Hledík za étos a profesionálne spracovanie intímnej témy s celospoločenským významom“ |dátum vydania = 05.05.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518173123/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0163226-Vazen-c-9000-film-pribeh-lekara-2002/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2003>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TASR |titul = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric |url = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |lokácia = (ods. 3–6) |poznámka = <span style="color:silver">''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''</span> |dátum vydania = 21.06.2003 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] <br />(2004) | * '''[[Michal Suchý (režisér)|Michal Suchý]]{{#tag:ref|Oficiálny web ako jediný kredituje tvorcu menovite za réžiu.<ref name=HÉ-web/> Titul býva uvádzaný aj s podtitulom ''Domáce kinečko o dome a domove''.<ref name=HoMo/><ref name=VýPr2004-SME>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KÚDELOVÁ, Kristína |titul = Na Moste slávy pribudol Kvietik |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-moste-slavy-pribudol-kvietik |lokácia = Kapitola: „Igric“ |poznámka = |dátum vydania = 21.06.2004 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516121126/https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-moste-slavy-pribudol-kvietik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref>|group="p."}}''' '''– réžia (''[[Home movie]]'')'''<ref name=HoMo>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Home movie [film] : domáce kinečko o dome a domove (2003) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043344-Home-movie-film-domace-kinecko-o-dome-a-domove-2003/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Filmová a televízna dokumentárna tvorba - Mišo Suchý za úprimnú výpoveď a citlivé stvárnenie osudov emigrantov vo filme Home Movie“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518192110/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043344-Home-movie-film-domace-kinecko-o-dome-a-domove-2003/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref><ref name=VýPr2004-SME/> ** <u>Prémia</u>: Peter Kerekes – všeobecne (''[[66 sezón]]'')<ref name=VýPr2004-SME/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > 66 sezón |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011424-66-sezon-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Filmová a televízna dokumentárna tvorba - Peter Kerekes za invenčné zobrazenie životných príbehov ľudí jedného mesta vo filme 66 sezón“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518192412/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011424-66-sezon-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Oľga Pohanková]] – všeobecne (''[[Posolstvá pre život]]''^'''TV/SF''')<ref name=VýPr2004-SME/> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Ceny udelené na 12. MFF Art Film | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2004 | ročník = 5 | číslo = 7/8 | strany = 18 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] <br />(2005) | * '''Dušan Hudec{{#tag:ref|Oficiálny web<ref name=HÉ-web/> i zápis SFÚ<ref name=MiBlSv/> kreditujú tvorcu za autorstvo. Podľa titulkov samotného diela bol jeho režisérom i&nbsp;autorom scenára.<ref>Prepis z audiovizuálneho záznamu diela (''Miluj blížneho svojho ...'' © [[Slovenská televízia|STV]] a Transfax Film Production ([[Tel Aviv-Jafo|Tel Aviv]], [[Izrael]]) 2004 /<!-- dramaturg: Peter Ďureje / odborná spolupráca: Ivan Kamenec / výber hudby: Milan Šustek a Lygia Vojtková / zvuk: Martin Janušica / strih: Darina Smržová /--> produkcia: Miroslava Prizmová a Radoslava Blizniaková / producent: Ivan Janovský / kamera: Ivan Plesník a Radoslav Blizniakov / scenár a réžia: Dušan Hudec).</ref>|group="p."}} – autor (''[[Miluj blížneho svojho ...]]'''''^'''TV''')<ref name=MiBlSv>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Miluj blížneho svojho [film] (2004) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043363-Miluj-blizneho-svojho-film-2004/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii filmová a televízna dokumentárna tvorba Dušanovi Hudecovi za hlboký ponor do histórie pamäti národa a za statočnosť pri obhajobe svojho autorského posolstva vo filme Miluj blížneho svojho“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518202900/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043363-Miluj-blizneho-svojho-film-2004/ |dátum archivácie = 2026-05-18 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Pavol Barabáš – kamera (''[[Amazonia vertical]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Amazonia vertical |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044605-Amazonia-vertical-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii filmová a televízna dokumentárna tvorba Pavlovi Barabášovi za nápaditú a profesionálnu kompozíciu dokumentárnej kamery vo filme Amazonia Vertical“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230324103956/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044605-Amazonia-vertical-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2023-03-24 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ivan Ostrochovský]] – <span style="color:silver">réžia</span> (''[[Menšie zlo ]]''^'''TV/SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Menšie zlo [film] (2004) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043446-Mensie-zlo-film-2004/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii filmová a televízna dokumentárna tvorba Ivanovi Ostrochovskému za originálny dokumentárny prístup v zobrazení závažnej spoločenskej udalosti vo filme Menšie zlo“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518203722/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043446-Mensie-zlo-film-2004/ |dátum archivácie = 2025-05-18}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2005 | ročník = 6 | číslo = 7/8 | strany = 29 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]<br />(2006) | * '''Jaroslav Vojtek – réžia/scenár/kamera<ref name=Barabáš/> (''[[My zdes]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > My zdes |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011425-My-zdes-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu – Jaroslav Vojtek za scenár, réžiu a kameru - za mimoriadne filmárske úsilie pri stvárnení súčasnej témy“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518205143/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011425-My-zdes-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-18}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Marek Poláček]]{{#tag:ref|Oficiálne ocenený len za scenár a&nbsp;réžiu. Podľa titulkov samotného diela bol tiež autorom jeho námetu.<ref>Prepis z audiovizuálneho záznamu diela (''Anjeli'' © štúdio LUX communication 2004 / produkcia: Ján Heteš a Maťo Lišhák / strih: Iva Kúšiková a Jaromír Ferianc / zvuk a hudba: Miroslav Šibík / dramaturgia: Ivan Kočner / kamera: Bystrík Priwitzer / námet, scenár a réžia: Marek Poláček).</ref>|group="p."}} – réžia/scenár (''[[Moja misia]]:'' „Anjeli“^'''TV/SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Moja misia [film], Anjeli (2004) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0114230-Moja-misia-film-Anjeli-2004/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu – Marek Poláček za scenár a réžiu dokumentárneho filmu“ |dátum vydania = 21.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518205508/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0114230-Moja-misia-film-Anjeli-2004/ |dátum archivácie = 2026-05-18}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Pavol Barabáš – autor (''[[Pururambo]]'')<ref name=Barabáš/> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005 | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2006 | ročník = 7 | číslo = 7/8 | strany = 21 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> {{#tag:ref|Počnúc týmto ročníkom protokoly v prípade formálneho označenia prémií citujú už termín „Tvorivá prémia“ (TP),<ref name=Barabáš>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo |url = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |lokácia = Kapitola: „Protokol o udelení cien“ |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2006 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> aj keď jednotlivé záznamy SFÚ demonštrujú túto zmenu až o&nbsp;rok neskôr (od r. 2007).|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] <br />(2007) | * '''[[Marko Škop]] – réžia/scenár (''[[Iné svety|Iné svety: made in Šariš]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Iné svety |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044987-Ine-svety-dokumentarny-film/ |lokácia = Podnázov a Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu Markovi Škopovi za scenár a réžiu filmového svedectva o meniacom sa svete v období globalizácie“ |dátum vydania = 30.04.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518213914/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044987-Ine-svety-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-18}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Jaroslav Vojtek – réžia (''[[Cesta za snom]]''^'''TV/SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Cesta za snom [film] : slovenský sen 2004-2006 (2006) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043771-Cesta-za-snom-film-slovensky-sen-20042006-2006/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu režisérovi Jaroslavovi Vojtekovi za sociologickú a morálnu reflexiu o dnešnej spoločnosti vo filme Cesta za snom“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518214220/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043771-Cesta-za-snom-film-slovensky-sen-20042006-2006/ |dátum archivácie = 2026-05-18}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Jana Vlčková]] – [[dramaturg]]ia/[[strihač|strih]] (''[[O Soni a jej rodine]]''^'''SF/ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > O Soni a jej rodine [film] (2006) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0034057-O-Soni-a-jej-rodine-film-2006/ |lokácia = Inf. poznámka |poznámka = „študentský dokumentárny film“ |dátum vydania = 30.05.2017 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260518214825/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0034057-O-Soni-a-jej-rodine-film-2006/ |dátum archivácie = 2026-05-18}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = uwe | odkaz na autora = | titul = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2007 | ročník = 8 | číslo = 6 | strany = 28 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] <br />(2008) | * '''[[Martin Šulík]] – réžia (''[[Martin Slivka – „...muž, ktorý sadil stromy“]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Martin Slivka |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-092288-Martin-Slivka-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Martin Šulík za réžiu filmu Martin Slivka - muž, ktorý sadil stromy“ |dátum vydania = 18.07.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521003940/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-092288-Martin-Slivka-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Kristina Vlachová]] – scenár (''[[Dračí setba]]''^'''SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TASR |titul = SFZ udeľoval ceny Igric 2008 |url = https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 09.04.2008 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123200/https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Piussi]] – réžia (''[[Stoka (film)|Stoka (Epilóg)]]''^'''KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Stoka [film] (2007) |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0051515-Stoka-film-2007/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Zuzana Piussi za réžiu filmu Stoka“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 17.04.2023 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521004408/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0051515-Stoka-film-2007/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2008 | ročník = 9 | číslo = 5 | strany = 37 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260529161208/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum archivácie = 2026-05-29}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] <br />(2009) | * '''[[Ladislav Kaboš]] – réžia (''[[Moderná architektúra Slovenska]]''^TV/SF)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Moderná architektúra na Slovensku [film] (2007) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052311-Moderna-architektura-na-Slovensku-film-2007/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu – Ladislav Kaboš (réžia filmu Moderná architektúra Slovenska)“ |dátum vydania = 22.10.2025 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260520235043/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052311-Moderna-architektura-na-Slovensku-film-2007/ |dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Juraj Lehotský – réžia (''[[Slepé lásky]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Slepé lásky |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-045012-Slepe-lasky-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Juraj Lehotský (réžia filmu Slepé lásky)“ |dátum vydania = 04.05.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240908223620/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-045012-Slepe-lasky-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2024-09-08}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Branislav Jašš]] – réžia (''[[Laci Strike: Cesta tanečníka]]''^'''SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Laci Strike [film] : cesta tanečníka (2008) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0114493-Laci-Strike-film-cesta-tanecnika-2008/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Branislav Jašš (réžia filmu Laci Strike - Cesta tanečníka)“ |dátum vydania = 27.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260520235611/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0114493-Laci-Strike-film-cesta-tanecnika-2008/ |dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = 20. Igric 2009 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 02.09.2009 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |dátum archivácie = 2025-08-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] <br />(2010) | * '''Jaroslav Vojtek – režia/scenár/námet (''[[Hranica (film)|Hranica]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Hranica |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090571-Hranica-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Jaroslav Vojtek za námet, scenár a réžiu filmu Hranica“ |dátum vydania = 13.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521052352/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090571-Hranica-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Marko Škop – réžia/scenár (''[[Veľké Slemence|Osadné]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Osadné |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-085199-Osadne-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Marko Škop za scenár a réžiu filmu Osadné“ |dátum vydania = 25.01.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521052656/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-085199-Osadne-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Dušan Hudec – réžia/scenár (''[[Slovenské národné povstanie 1944(film)|SNP 1944]]''^'''TV''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Slovenské národné povstanie 1944 [film] (2009) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0062723-Slovenske-narodne-povstanie-1944-film-2009/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Dušan Hudec za scenár a réžiu filmu Slovenské národné povstanie 1944“ |dátum vydania = 17.04.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521052932/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0062723-Slovenske-narodne-povstanie-1944-film-2009/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric a Tvorivé prémie |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 15.06.2010 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |dátum archivácie = 2025-12-10}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] <br />(2011) | * '''Ivan Ostrochovský – réžia (hudobný dokument ''[[Ilja]]''^SF)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ilja |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090550-Ilja-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Ivan Ostrochovský za réžiu filmu Ilja“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521061042/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090550-Ilja-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Ladislav Kaboš – réžia (''[[Zmenil tvár Šanghaja]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Zmenil tvár Šanghaja |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288743-Zmenil-tvar-sanghaja-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Ladislav Kaboš za réžiu filmu Zmenil tvár Šanghaja“ |dátum vydania = 21.01.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521061223/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288743-Zmenil-tvar-sanghaja-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Martin Šulík – réžia (''[[25 zo šesťdesiatych alebo Československá nová vlna|25 zo šesťdesiatych]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > 25 ze šedesátých. 1. a 2. část |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090549-25-ze-sedesatych-1-a-2-cast-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Martin Šulík za réžiu filmu 25 zo šesťdesiatych alebo Československá nová vlna“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521061535/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090549-25-ze-sedesatych-1-a-2-cast-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = ŠČEPKA, Miloš |titul = 22. IGRIC 2011 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |dátum archivácie = 2026-03-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] <br />(2012) | * '''Marek Poláček – réžia (''[[Kláštorisko]]''^TV/KF)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Kláštorisko [film] (2011) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0122071-Klastorisko-film-2011/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Marek Poláček za réžiu filmu Kláštorisko“ |dátum vydania = 24.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521055716/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0122071-Klastorisko-film-2011/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Zuzana Piussi – réžia (''[[Nemoc tretej moci]]''^'''SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nemoc tretej moci |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288798-Nemoc-tretej-moci-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Zuzana Piussi za réžiu filmu Nemoc tretej moci“ |dátum vydania = 22.01.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521055519/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288798-Nemoc-tretej-moci-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Matej Mináč a Patrik Pašš st. – scenár (''[[Nickyho rodina]]''^'''HD''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nickyho rodina |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090579-Nickyho-rodina-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Matej Mináč a Patrik Pašš za scenár filmu Nickyho rodina“ |dátum vydania = 13.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521055256/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090579-Nickyho-rodina-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |lokácia = 23. IGRIC 2012 |poznámka = |dátum vydania = 28.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |dátum archivácie = 2026-02-19}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2013|24.]] <br />(2013) | * '''[[Pavol Korec]] – réžia (''[[Exponáty alebo Príbehy z kaštieľa]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Exponáty alebo Príbehy z kaštieľa |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-141078-Exponaty-alebo-Pribehy-z-kastiela-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Pavol Korec za réžiu filmu Exponáty alebo príbehy z kaštieľa“ |dátum vydania = 20.01.2014 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521085750/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-141078-Exponaty-alebo-Pribehy-z-kastiela-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Dušan Trančík – réžia (''[[Hodina dejepisu]]''^'''TV''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Hodina dejepisu [film] (2013) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0095219-Hodina-dejepisu-film-2013/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Dušan Trančík za réžiu filmu Hodina dejepisu“ |dátum vydania = 24.04.2025 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521085906/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0095219-Hodina-dejepisu-film-2013/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Marek Šulík]] a [[Jana Bučka]] – réžia (''[[Zvonky šťastia]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Zvonky šťastia |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288863-Zvonky-stastia-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Marek Šulík a Jana Bučka za réžiu filmu Zvonky šťastia“ |dátum vydania = 25.01.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521090036/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288863-Zvonky-stastia-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |lokácia = Igric a tvorivé prémie |poznámka = |dátum vydania = 10.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] <br />(2014) | * '''Robert Kirchhoff – réžia (''[[Kauza Cervanová (film)|Kauza Cervanová]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kauza Cervanová |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288866-Kauza-Cervanova-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu – Robert Kirchhoff za réžiu filmu Kauza Cervanová“ |dátum vydania = 25.01.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521093348/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288866-Kauza-Cervanova-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Ladislav Kaboš – réžia ''[[Všetky moje deti]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Všetky moje deti |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289503-Vsetky-moje-deti-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu – Ladislav Kaboš za réžiu filmu Všetky moje deti“ |dátum vydania = 08.02.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521093547/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289503-Vsetky-moje-deti-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 25. Igricov 2014 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2014 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] <br />(2015) | * '''Jaroslav Vojtek – réžia/scenár (''[[Tak ďaleko, tak blízko]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tak ďaleko, tak blízko |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288960-Tak-daleko-tak-blizko-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za scenár a réžiu (Jaro Vojtek)“ |dátum vydania = 26.01.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521094638/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288960-Tak-daleko-tak-blizko-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Martin Šulík – réžia/scenár (''[[Milan Čorba]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Patrik Lančarič]] – réžia/scenár (''[[Marek Brezovský#Diela o Marekovi Brezovskom|Hrana]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Hrana |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288952-Hrana-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za scenár a réžiu (P. Lančarič)“ |dátum vydania = 26.01.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521094731/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288952-Hrana-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] <br />(2016) | * '''Robert Kirchhoff – réžia (''[[Para nad riekou]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Marek Šulík – réžia (''[[Hudobníci]]:'' „[[Martin Burlas]]“^'''TV/SF''') ** <u>Prémia</u>: [[Lenka Moravčíková-Chovanec]] – réžia (''[[Prvá (televízny cyklus)|Prvá]]:'' „[[Ľudmila Pajdušáková]]“^'''SF''') | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 22.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] <br />(2017) | * '''[[Miroslav Remo|Miro Remo]] – réžia (''[[Richard Müller: Nespoznaný]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nespoznaný |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289091-Nespoznany-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Miro Remo za réžiu dokumentu Richard Müller: Nespoznaný“ |dátum vydania = 26.01.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521101738/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289091-Nespoznany-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Peter Hledík – réžia (''[[Zlatá lýra]]''^'''TV/SF''') ** <u>Prémia</u>: [[Erik Praus]] – réžia (''[[Zem, ktorá hľadá svoje nebo]]'') | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] <br />(2018) | * '''[[Soňa Maletzová]] – réžia (''[[Marián Varga#Marián Varga v popkultúre|Varga]]''^SF/ŠF)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Varga |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289246-Varga-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Soňa Maletzová za réžiu dokumentárneho filmu Varga“ |dátum vydania = 02.02.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521084205/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289246-Varga-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Martin Šulík – réžia (''[[Ťažká duša]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ťažká duša |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-265233-tazka-dusa-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Marek Šulík za réžiu filmu Ťažká duša“ |dátum vydania = 06.04.2018 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521084322/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-265233-tazka-dusa-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Tereza Nôtová]] – réžia (''[[Vladimír Mečiar#V médiách|Mečiar]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Mečiar |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-265201-Meciar-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Tereza Nôtová za réžiu filmu Mečiar“ |dátum vydania = 05.04.2018 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521084147/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-265201-Meciar-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |lokácia = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |dátum archivácie = 2024-12-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] <br />(2019) | * '''[[Katarína Farkašová]] – réžia/scenár (''[[Švédi z osady]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Ľubomír Slivka]] – réžia (''[[Pavúk (film)|Pavúk]]'') ** <u>Prémia</u>: Pavol Barabáš – réžia (''[[Tieň jaguára]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tieň jaguára |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289276-Tien-jaguara-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu – Pavol Barabáš za réžiu filmu“ |dátum vydania = 02.02.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521081726/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289276-Tien-jaguara-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2019>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] <br />(2020) | * '''[[Tomáš Krupa]] – réžia/scenár (''[[Dobrá smrť]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > The good death |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289354-The-good-death-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Filmová a televízna dokumentárna tvorba – Tomáš Krupa za réžiu a scenár filmu Dobrá smrť“ |dátum vydania = 04.02.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521080811/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289354-The-good-death-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Dušan Hudec – réžia (''[[Bol som blízko neba]]''^'''TV/SF''') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2020>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |dátum archivácie = 2025-10-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] <br />(2021) | * '''[[Richard Krivda]] – kamera/námet (''[[Peter Scherhaufer (1942)|Múdry blázon]]''^TV/SF)''' ** <u>Prémia</u>: [[Viera Čákanyová]] – réžia (''[[Biela na bielej]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2021>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |lokácia = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021 |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] <br />(2022) | * '''[[Viera Lacková]] – réžia (''[[Ako som sa stala partizánkou]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Miro Remo{{#tag:ref|Tlačová správa s výsledkami kredituje tvorcu všeobecne.<ref name=VýPr2022/> Podľa výrobných údajov samotného diela bol tiež jeho spoluautorom námetu, scenára i&nbsp;špeciálnych efektov či jedným z&nbsp;producentov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Láska pod kapotou |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-307564-Laska-pod-kapotou-dokumentarny-film/ |lokácia = Štáb |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Matej Mináč a Patrik Pašš za scenár filmu Nickyho rodina“ |dátum vydania = 30.11.2022 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521070239/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-307564-Laska-pod-kapotou-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref>|group="p."}} – réžia (''[[Láska pod kapotou]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2022>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press sevis (sl,gk) |titul = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |lokácia = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022 |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |dátum archivácie = 2025-11-17}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] <br />(2023) | * '''[[Denis Dobrovoda]]{{#tag:ref|Tlačová správa s výsledkami kredituje tvorcu všeobecne,<ref name=VýPr2023/> protokol cien zverejnený [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]] špecifikuje réžiu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 34. ročník Igric |url = https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250917014309/https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-17}}</ref>|group="p."}} – réžia (''[[Katedrála (film)|Katedrála]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Ľubomír Štecko]]{{#tag:ref|Tlačová správa s výsledkami kredituje tvorcu všeobecne.<ref name=VýPr2023/> Podľa záznamu databázy ČSFd bol okrem réžie takisto autorom scenára, kameramanom či strihačom diela.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = ČSFD |titul = Drsne a nežne |url = https://www.csfd.cz/film/1180747-drsne-a-nezne/prehled/ |lokácia = Režie, Scénář, Kamera a Střih |poznámka = |dátum vydania = |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = csfd.cz |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521072153/https://www.csfd.cz/film/1180747-drsne-a-nezne/prehled/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref>|group="p."}} – réžia<span style="color:silver">/scenár/kamera</span> (''[[Drsne a nežne]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2023>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi Igricov 2023 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |lokácia = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023 |poznámka = |dátum vydania = 25.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |dátum archivácie = 2025-11-13}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] <br />(2024) | * '''Viera Čákanyová{{#tag:ref|Tlačová správa s výsledkami<ref name=VýPr2024/> i protokol cien zverejnený SFÚ<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 35. ročník udeľovania cien Igric |url = https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/ |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 16.10.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = SFÚ |url archívu = https://web.archive.org/web/20250617114042/https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/ |dátum archivácie = 2025-06-17}}</ref> kreditujú tvorkyňu všeobecne. Podľa výrobných údajov samotného diela bola okrem réžie, kamery či strihu takisto autorkou jeho námetu a&nbsp;scenára.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Poznámky z Eremocénu |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-315147-Poznamky-z-Eremocenu-dokumentarny-film/ |lokácia = Štáb |poznámka = |dátum vydania = 24.07.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521074201/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-315147-Poznamky-z-Eremocenu-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref>|group="p."}} – réžia<span style="color:silver">/scenár/kamera</span> (''[[Poznámky z Eremocénu]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Jaroslav Vojtek – réžia (''[[Tretí koniec palice]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2024>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |lokácia = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] <br />(2025) | * '''[[Daniela Meressa Rusnoková]] – réžia (''[[Šedá zóna]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Jaroslav Vojtek – réžia (''[[Martin Pollack: Pohľad do priepasti]]''^'''SF''') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2025>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |lokácia = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |dátum archivácie = 2026-02-10}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] <br />(2026) | * '''Martin Kollár – réžia (''[[Letopis (film z roku 2025)|Letopis]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Zuzana Piussi – réžia (''[[Hlas lesa]]'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2025-TASR>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = rt, gra |titul = Kultúra: Udelili Igricov za najlepšiu filmovú a televíznu tvorbu |url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2026091800000441 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 18.09.2026 |dátum prístupu = 18.09.2026 |vydavateľ = tasr.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260918201525/https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2026091800000441 |dátum archivácie = 2026-09-18}}</ref> |- | colspan=3 align=center style="background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^'''KF''' Krátky fim{{•}} ^'''SF''' Stredometrážny film{{•}} ^'''ŠF''' Študentský film{{•}} ^'''TV''' Televízne dielo{{•}} ^'''HD''' Hraný dokument <br />^'''†''' [[in memoriam]] |} == Superlatívy == {{col-begin}} {{col-2}} === Viacnásobní držitelia cien === ; 3 ceny * [[Robert Kirchhoff]] (3×réžia) * [[Jaroslav Vojtek]] (réžia/scenár/námet/kamera)^variabilne ; 2 ceny * [[Martin Slivka]] (1×réžia, 1×réžia/scenár) {{col-2}} === Viacnásobní držitelia prémií === ; 5 prémií * Jaroslav Vojtek (4×réžia, 1×všeobecne) ; 3 prémie * [[Pavol Barabáš]] (1×autor, 1×réžia, 1×kamera) * [[Dušan Hudec]] (2×réžia, 1×réžia/scenár) * [[Zuzana Piussi]] (3×réžia) * [[Martin Šulík]] (2×réžia, 1xréžia/scenár) ; 2 prémie * [[Lea Gallová]] (1×réžia, 1×publicistika) * [[Peter Hledík]] (1×réžia, 1×všeobecne) * [[Ladislav Kaboš]] (2×réžia) * [[Peter Kerekes]] (2×všeobecne) * [[Juraj Lehotský (režisér)|Juraj Lehotský]] (1×réžia, 1xréžia/scenár) * [[Patrik Pašš (1948)|Patrik Pašš st.]] (1×strih, 1×scenár) * [[Dušan Trančík]] (2×réžia) {{col-end}} == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967 – 2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]]) {{Igric za Dokumentárnu tvorbu}} {{Igric (súťaž)}} [[Kategória:Igric (súťaž)|Dokumentárna tvorba]] n1dodw7ieyrutpq11tq5eqtbs73y88h 0 750848 8371079 8239101 2026-09-19T19:45:29Z Evernit 160276 aktual. 8371079 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:33%" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Igric za Animovanú tvorbu |- | width=18%| '''Oblasť záujmu''' | width=15%| {{nowrap|[[animácia (film)|animovaný film]]}} |- | '''Odovzdávané''' | od r. [[Igric 1968|1968]] |- | '''Počet udelených cien''' | 21 |- | {{nowrap|'''Počet udelených prémií'''}} | 53 |} '''[[Igric (súťaž)|Igric]] za Animovanú tvorbu''', inokedy '''Animovaný film''', je jednou z&nbsp;hlavných kategórií každoročne vyhlasovaných v&nbsp;rámci výročných cien a prémií Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&nbsp;Literárneho fondu (LF). Do roku [[Igric 1997|1997]] sa udeľovala aj za '''Oblasť animovaného filmu''', prípadne '''Oblasť animovanej tvorby'''. Ako taká oceňuje mimoriadne [[umelecká činnosť|umelecké výkony]] zaznamenané v&nbsp;oblasti [[animácia (film)|kreslených filmov]] alebo [[animovaný seriál|seriálov]] bez ohľadu na médium ([[filmové dielo|film]]/[[televízia (prenos)|televízia]]). Popri [[Igric za Dokumentárnu tvorbu|dokumentárnej]] je druhou [[filmový žáner|žánrovou]] a – po [[Igric za Celoživotné dielo|čestnej]] – i tou druhou najmenej zastúpenou naprieč súťažnými ročníkmi v&nbsp;celkovom počte udelených odmien. S celkovým počtom štyroch sošiek je v tejto disciplíne najviac zastúpená [[Katarína Kerekesová]] ([[Igric 2003|2003]], [[Igric 2011|2011]], [[Igric 2014|2014]] a [[Igric 2018|2018]]). == Historické súvislosti == Počas šestnástich ceremónií titulná cena v tejto oblasti nebola udelená. Od roku [[Igric 2021|2021]] je vyhlasovaná každoročne. == Víťazi cien/prémií == {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! style=background:#ed8 width=4%| Ročník <br />{{small|(rok)}} ! style=background:#ed8 width=70%| Cena <br />{{small|víťaz – výkon ''(dielo)''}} ! style=background:#ed8 width=3%| Ref. <br />{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z dobovej tlače v&nbsp;konfrontácii so zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] – týchto už individuálne v závislosti na súťažnom titule.|group="p."}} |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Historická éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] <br />(1967) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená (prémie neudeľované)''</span> | align=center rowspan=3| <ref name=HÉ-Vrastiak>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR |poznámka = retroštúdia z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(ods. pre&nbsp;r. „1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''</span> |lokácia = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] <br />(1968) | * '''[[Jan Dudešek]]{{#tag:ref|Vraštiakova štúdia oceňuje Dudeška za réžiu,<ref name=HÉ-Vrastiak/> kým ročenka LF u tvorcu neuvádza konkrétny výkon, iba príslušné dielo,<ref name=LF>{{Citácia knihy | autor = SOKOLOVÁ, Eva | url = http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf | titul = 50 rokov činnosti Literárneho fondu: 1954–2004 | počet strán = 350 | vydavateľ = AnaPress © Literárny fond | miesto = Bratislava | rok = 2005 | isbn = 80-89137-16-4 | kapitola = |url archívu = https://web.archive.org/web/20230604213121/http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf |dátum archivácie = 2023-06-04 |poznámka = „Cena Igric“ (v rámci samostatných kapitol podľa rokov): „1967“ (s. 226–227) / „1968“ (s. 227) / „1969“ (s. 228) / „1994–1995“ (s. 286) / „1996“ (s. 286–287) / „1997–1999“ (s. 287) / „2000“ (s. 287–288) / „2001“ (s. 258 a 288) / „2002“ (s. 258 a 289) / „2003“ (s. 260 a 289). <span style="color:silver">''(publikácia neobsahuje úplné údaje k&nbsp;udeleným cenám a&nbsp;vynecháva rok „1993“)''</span>}}</ref> ktoré oficiálny web definuje ako TV seriál.<ref name=HÉ-web>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Filmy, ktoré získali Igrica 1967 – 2014 |url = http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |poznámka = (abecedný zoznam vrátane rokov) |dátum vydania = 2014 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = SFZ |url archívu = https://web.archive.org/web/20190922185912/http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |dátum archivácie = 2019-09-22}}</ref> V databáze SFÚ je titul zaradený o.i medzi krátke TV animované filmy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] |titul = SFD > Strašiak Matej |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-026187-Strasiak-Matej-animovany-film/ |lokácia = PH – druh, žáner, forma |poznámka = „animované [...] televízne [...] krátkometrážne filmy“ |dátum vydania = 03.10.2007 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260526185051/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-026187-Strasiak-Matej-animovany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-26 }}</ref>|group="p."}}''' '''– [[filmová réžia|réžia]] (''[[Strašiak Matej]]''^TV/KF)''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] <br />(1969) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená (prémie neudeľované)''</span> |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Novodobá éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] <br />(1993) | * <span style="color:silver">''hlavná cena ani druhá prémia neudelené''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Helena Slavíková-Rabarová]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v denníku ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''<ref name=VýPr1993/> oceňuje Slavíkovú-Rabarovú ako režisérku, Vraštiakova štúdia<ref name=HÉ-Vrastiak/> či zápis SFÚ už iba všeobecne za film. Podľa výrobných údajov samotného diela bola i autorkou jeho námetu či scenára.<ref name=DrPú/>|group="p."}} – réžia<span style="color:silver">/scenár/námet</span> (''[[Drotárska púť]]''^'''KF''')<ref name=DrPú>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Drotárska púť |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008130-Drotarska-put-animovany-film/ |lokácia = Štáb a Poznámky |poznámka = „Prémia LF a SFZ za animovaný film – H. Slavíková-Rabarová za rok 1992“ |dátum vydania = 09.03.2005 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240303000008/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008130-Drotarska-put-animovany-film/ |dátum archivácie = 2024-03-03 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1993>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = (mf) |titul = IGRIS – in memoriam |url = |poznámka = Výstrižok z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(obsahuje tlačové i faktické chyby)''</span> |dátum vydania = 1993 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] <br />(1994) | rowspan=2| * <span style="color:silver">''hlavné ceny ani prémie neudelené''</span> | align=center| <ref name=VýPr1994>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993 |url = |poznámka = 3-str. strojopis z archívu SFÚ |dátum vydania = 1994 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] <br />(1995) | align=center| <ref name=VýPr1995>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = dík |titul = Ceny Igric '94 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |poznámka = |dátum vydania = 26.05.1995 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''[[SME]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] <br />(1996) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Vanda Raýmanová]], [[Katarína Kerekesová|Katarína Urbanová]], [[Matej Kladek]], [[Martin Snopek]], [[Martina Matlovičová]], [[Karol Holubčík]], [[Michal Struss]], [[Vladimír Král]] a [[Maroš Končok]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v denníku ''[[SME]]'' kredituje tvorcov všeobecne a bezmenne ako študentov [[Ateliér animovanej tvorby VŠMU|KAT]] [[Filmová a televízna fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave|FTF VŠMU]].<ref name=VýPr1996/> Podľa výrobných údajov súťažného diela títo sú kreditovaní ako jeho spolurežiséri.<ref name=Kroky/>|group="p."}} – réžia (''[[Kroky, skoky, roky... a posledný zhasne]]''^'''KF/ŠF''')<ref name=Kroky>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kroky, skoky, roky... a posledný zhasne |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-015275-Kroky-skoky-roky-a-posledny-zhasne-animovany-film/ |lokácia = Štáb a Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti animovanej tvorby mladým tvorcom - Vande Raýmanovej, Kataríne Urbanovej, Matejovi Kladekovi, Martinovi Snopekovi, Martine Matlovičovej, Karolovi Holubčíkovi, Michalovi Strussovi, Vladimírovi Královi, Marošovi Končokovi študentom Katedry animovanej tvorby FTF VŠMU za [...] animovaný film [...] Kroky, skoky, roky... a posledný zhasne“ |dátum vydania = 09.08.2006 |dátum prístupu = 29.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240303000011/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-015275-Kroky-skoky-roky-a-posledny-zhasne-animovany-film/ |dátum archivácie = 2024-03-03}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Tomáš Čepek]] – [[výtvarné umenie|výtvarné návrhy]] (''[[Rozprávky z celého sveta]]''^'''TV/KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Rozprávky z celého sveta |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-019158-Rozpravky-z-celeho-sveta-animovany-film/ |poznámka = „Prémia v oblasti animovanej tvorby Tomášovi Čepekovi za výtvarné návrhy vo filme Rozprávky z celého sveta, za originálne výtvarné riešenie“ |lokácia = PH – všeobecné a Poznámky |dátum vydania = 09.01.2007 |dátum prístupu = 02.03.2024 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240304011118/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-019158-Rozpravky-z-celeho-sveta-animovany-film/ |dátum archivácie = 2024-03-04}}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1996>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = pet |titul = Hlavnú cenu za filmovú a TV tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |poznámka = |dátum vydania = 20.04.1996 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> {{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v ''SME'' uvádza v uvedenom ročníku skrátené tvary súťažných oblastí („animovaná tvorba“ o i.). Zápisy SFÚ citujú „oblasť animovanej tvorby“.|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] <br />(1997) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia'</u>: Katarína Urbanová{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v ''SME'' oceňuje Urbanovú všeobecne,<ref name=VýPr1997/> zápis SFÚ za „tvorivý prínos v animácii“. Podľa výrobných údajov súťažného diela bola jeho režisérkou, animátorkou či vedúcou výroby, u ostatných výkonov je už vedená v menovitej spolupráci s inými.<ref name=MiBeŠi/>|group="p."}} – <span style="color:silver">réžia/</span>[[animácia (film)|animácia]] (''[[Milenci bez šiat]]''^'''KF/ŠF''')<ref name=MiBeŠi>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Milenci bez šiat |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-028294-Milenci-bez-siat-animovany-film/ |lokácia = Štáb a Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti animovanej tvorby - Katarína Urbanová za tvorivý prínos v animácii vo filme „Milenci bez šiat“ – autorka [...]“ |dátum vydania = 29.11.2007 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260526201728/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-028294-Milenci-bez-siat-animovany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-26 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Vanda Raýmanová{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v ''SME'' oceňuje Raýmanovú všeobecne,<ref name=VýPr1997/> zápis SFÚ za réžiu a výtvarný výkon. Podľa výrobných údajov súťažného diela je okrem réžie kreditovaná za animáciu a výtvarné návrhy. U ostatných príspevkov je už uvádzaná v menovitej spolupráci s inými.<ref name=ODvĽu/>|group="p."}} – réžia/výtvarný výkon (''[[O dvoch ľuďoch]]''^'''KF''')<ref name=ODvĽu>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > O dvoch ľuďoch |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-028221-O-dvoch-ludoch-animovany-film/ |lokácia = Štáb a Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti animovanej tvorby - Vanda Raýmanová za režisérsky a výtvarný výkon v animovanom filme „O dvoch ľuďoch“ – autorka“ |dátum vydania = 26.11.2007 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260526204442/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-028221-O-dvoch-ludoch-animovany-film/ |dátum archivácie = 2026-06-26 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1997>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1996 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |poznámka = |dátum vydania = 21.04.1997 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> {{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v ''SME'' uvádza kategóriu ako „oblasť dokumentárnej tvorby“. Zápisy SFÚ demonštrujú štandardný názov.|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] <br />(1998) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: Vladimír Král – réžia/animácia (''[[Keď nie, tak nie!]]''^'''KF/ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Keď nie, tak nie! |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-028290-Ked-nie-tak-nie-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii animovanej tvorby režisérovi a animátorovi Vladimírovi Královi za film Keď nie, tak nie“ |dátum vydania = 29.11.2007 |dátum prístupu = 27.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260527092745/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-028290-Ked-nie-tak-nie-animovany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-27 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr1998>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |poznámka = |dátum vydania = 06.06.1998 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] <br />(1999) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Dagmar Hložková]] – výtvarné stvárnenie (''[[Rozprávky starého Inku]]'': „Najrýchlejší posol ríše“^'''TV/KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Rozprávky starého Inku. [1. časť] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-020423-Rozpravky-stareho-Inku-1-cast-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Animovaná tvorba – Dagmar Hložková za výtvarné stvárnenie filmu“ |dátum vydania = 07.03.2007 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260527093636/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-020423-Rozpravky-stareho-Inku-1-cast-animovany-film/ |dátum archivácie = 2026-06-27 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Martin Snopek – réžia/animácia (''[[Havran a líška]]''^'''KF/ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Havran a líška |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-028338-Havran-a-liska-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Animovaná tvorba - Martin Snopek za réžiu a animáciu filmu Havran a líška“ |dátum vydania = 29.11.2007 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260527094039/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-028338-Havran-a-liska-animovany-film/ |dátum archivácie = 2026-06-27 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1999>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric a prémie za audiovizuálnu tvorbu roku 1998 |url = |poznámka = strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1999 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] <br />(2000) | * '''Michal Struss{{#tag:ref|Ročenka LF u Strussa neuvádza konkrétny výkon, iba príslušné dielo.<ref name=LF/> Protokoly cien zverejnené v denníkoch ''SME''<ref name=VýPr2000/> a ''Práca'',<ref name=VýPr2000-Práca>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Jozef Puškáš|PUŠKÁŠ, Jozef]] |titul = Ceny Igric sa udeľujú čoraz ťažšie |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-901372-Ceny-Igric-sa-udeluju-coraz-tazsie-clanok/ |poznámka = roč. 55, čís. 146, s. 10. Článok z archívu SFÚ |lokácia = |kapitola = Ceny a prémie za vynikajúce tvorivé výsledky vo filme a televízii IGRIC 2000 |dátum vydania = 26.06.2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = ''Práca''}}</ref> či zápis SFÚ,<ref name=VKocke/> tieto ho oceňujú všeobecne za film, kým oficiálny web špecifikuje už réžiu a scenár.<ref name=HÉ-web/> Podľa výrobných údajov diela je tiež autorom jeho námetu i výtvarných návrhov, u ostatných výkonov je už uvádzaný v menovitej spolupráci s inými.<ref name=VKocke/>|group="p."}} – réžia/[[scenár]]<span style="color:silver">/[[námet|<span style="color:silver">námet</span>]]</span> (''[[V kocke]]''^KF/ŠF)'''<ref name=VKocke>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > V kocke |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-028039-V-kocke-animovany-film/ |lokácia = Štáb a Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii animovaný film – Michal Struss za film V kocke“ |dátum vydania = 21.11.2007 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250808175959/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-028039-V-kocke-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-08-08 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ondrej Slivka]]{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v ''SME'' nešpecifikuje u Slivku výkon,<ref name=VýPr2000/> tlačová správa organizátora<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Stanislav Szomolányi|SZOMOLÁNYI, Stanislav]] |titul = Porota ceny Igric 2000 a prémií Literárneho fondu SR sa rozhodla udeliť tieto ceny prémie |url = |lokácia = |poznámka = Tlačová správa z archívu SFÚ |dátum vydania = 14.06.2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> či zápis SFÚ ho oceňujú za réžiu a výtvarné návrhy.<ref name=BrRo/> Protokol z ''Práce'' uvádza aj animáciu.<ref name=VýPr2000-Práca/>|group="p."}} – réžia/výtvarné návrhy<span style="color:silver">/animácia</span><ref name=VýPr2000-Práca/>(''[[Bratislavské rozprávky]]'': „Toporťan“^'''TV/KF''')<ref name=VýPr2000-Práca/><ref name=BrRo>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Bratislavské rozprávky. [14. časť] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-017899-Bratislavske-rozpravky-14-cast-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii animovaný film – Ondrej Slivka za réžiu a výtvarné návrhy rozprávky Toporťan “ |dátum vydania = 23.11.2006 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260527112459/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-017899-Bratislavske-rozpravky-14-cast-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-27 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2000>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]] |titul = Na Art Filme udeľovali ceny Igric |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-901371-Na-Art-Filme-udelovali-ceny-Igric-clanok/ |lokácia = |poznámka = roč. 8, čís. 146, s. 8. Článok z archívu SFÚ |dátum vydania = 26.06.2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] <br />(2001) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Malík]] – réžia (''[[Prečo...]]''^'''TV/KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Prečo... |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-016418-Preco-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii animovaného filmu Vladimírovi Malíkovi za réžiu seriálu Prečo“ |dátum vydania = 18.09.2006 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260527105436/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-016418-Preco-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-27 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Košťál]] – réžia (''[[Anatómia myšlienky]]''^'''KF/ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Anatómia myšlienky |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-014085-Anatomia-myslienky-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii animovaného filmu Petrovi Košťálovi za réžiu filmu Anatómia myšlienky“ |dátum vydania = 26.06.2006 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260527105117/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-014085-Anatomia-myslienky-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-27 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2001>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ a ÚSTT |titul = Udelenie ceny Igric za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu v roku 2000 |url = |lokácia = |poznámka = 2-str. strojopis Tlačovej správy z archívu SFÚ |dátum vydania = 2001 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] <br />(2002) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: Martin Snopek – réžia (''[[Každodenná paša]]''^'''KF/ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Každodenná paša |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-027764-Kazdodenna-pasa-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii animovaný film – Martin Snopek za réžiu filmu Každodenná paša“ |dátum vydania = 14.11.2007 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260527111413/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-027764-Kazdodenna-pasa-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-27 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2002>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Výročné ceny Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | ročník = 3 | číslo = 9 | strany = 34 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] <br />(2003) | * '''[[Katarína Kerekesová]]{{#tag:ref|Ročenka LF<ref name=LF/> i zápis SFÚ kreditujú Kerekesovú všeobecne za dielo,<ref name=PôSv/> oficiálny web za réžiu.<ref name=HÉ-web/> Podľa výrobných údajov je jeho výlučnou režisérkou i autorkou výtvarných návrhov, u ostatných príspevkov je už uvádzaná v menovitej spolupráci s inými.<ref name=PôSv/>|group="p."}} – réžia<span style="color:silver">/výtvarné návrhy</span> (''[[Pôvod sveta (film z roku 2002|Pôvod sveta)]]''^KF/ŠF)'''<ref name=PôSv>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-015367-Povod-sveta-animovany-film/ |lokácia = Štáb a Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Animovaná tvorba – Katarína Kerekesová za priekopnícke dielo v slovenskom animovanom filme“ |dátum vydania = 16.08.2006 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260527113223/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-015367-Povod-sveta-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-27 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[František Jurišič]]{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v ''SME'' výkon u Jurišiča neuvádza,<ref name=VýPr2003/> zápis SFÚ oceňuje tvorcu všeobecne „za prácu“. Podľa výrobných údajov diela bol okrem réžie i vedúcim výroby, u ostatných príspevkov je už uvádzaný v menovitej spolupráci s inými.<ref name=HliRo/>|group="p."}} – réžia (''[[Hlinené rozprávky]]'': „Z hlinenej placky, divadelné masky“^'''TV/KF''')<ref name=HliRo>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Hlinené rozprávky. [15. časť] |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-017652-Hlinene-rozpravky-15-cast-animovany-film/ |lokácia = Štáb a Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Animovaný film – František Jurišič za profesionálnu prácu s netradičným materiálom“ |dátum vydania = 15.11.2006 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260527113815/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-017652-Hlinene-rozpravky-15-cast-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-27 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ivan Popovič]] a [[Dávid Popovič]] – výtvarné spracovanie (''[[Mať tak o koliesko viac! (seriál)|Mať tak o koliesko viac!]]'': „Mrakodrap“^'''TV/KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Mať tak o koliesko viac!. [3. časť] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-018418-Mat-tak-o-koliesko-viac-3-cast-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Animovaný film – Ivan Popovič, Dávid Popovič za výtvarné spracovanie didaktickej témy“ |dátum vydania = 13.12.2006 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260527113338/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-018418-Mat-tak-o-koliesko-viac-3-cast-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-27 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2003>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] |titul = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric |url = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |lokácia = (ods. 3–6) |poznámka = <span style="color:silver">''(čl. uvádza 16 prémií v&nbsp;8 kategóriách)''</span> |dátum vydania = 21.06.2003 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] <br />(2004) | * '''[[Jana Slovenská]]{{#tag:ref|Oficiálny web oceňuje Slovenskú za réžiu,<ref name=HÉ-web/> protokol cien zverejnený v mesačníku ''Film.sk''<ref name=VýPr2004/> či zápis SFÚ „za poetické spracovanie“. Podľa výrobných údajov samotného diela je okrem réžie jeho animátorkou, autorkou výtvarných návrhov či vedúca výroby. U ostatných príspevkov je uvádzaná už v menovitej spolupráci s inými.<ref name=StTr/>|group="p."}} – réžia<span style="color:silver">/animácia/výtvarné návrhy</span> (''[[Steblá trávy]]''^KF/ŠF)'''<ref name=StTr>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Steblá trávy |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-030142-Stebla-travy-animovany-film/ |lokácia = Štáb a Poznámky |poznámka = „ Igric v kategórii Animovaná tvorba - Jana Slovenská za poetické spracovanie animovaného absolventského filmu Steblá trávy“ |dátum vydania = 16.11.2008 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260527115821/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-030142-Stebla-travy-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-27 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Ivan Popovič a Dávid Popovič{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo ''Film.sk'' oceňuje dvojicu všeobecne, kým názov oceneného diela uvádza zámenou za ''Tajomné obrazy''.<ref name=VýPr2004/> Podľa titulkov samotného diela sú obaja jeho režiséri. U samostatných príspevkov majú už každý odlišné výkony.<ref>Prepis z audiovizuálneho záznamu diela: ''Tajomné odkazy / Mysterious Messages'' © Ivan Popovič – MY STUDIO v spol. s Medzinárodným domom umenia pre deti, [[Bienále ilustrácií Bratislava|Bibiana]], 2003, námet, scenár, výtvarné návrhy: Ivan Popovič, dramaturgia projektu: Eva Čárska, animácia a strih: Dávid Popovič, kamera: [[Ľubo Belák]], Dávid Popovič, hudba a zvuk: Ľubo Belák, réžia: Dávid a Ivan Popovič.</ref>|group="p."}} – réžia (''[[Tajomné odkazy]]''^'''KF''') ** <u>Prémia</u>: [[Lenka Pšenčíková]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo ''Film.sk''<ref name=VýPr2004/> i zápis SFÚ kreditujú Pšenčíkovú za autorský debut. Podľa výrobných údajov samotného diela je okrem réžie jeho výtvarníčkou, animátorkou a autorkou námetu aj scenára.<ref name=Fóbia/>|group="p."}} – [[autor]] (''[[Fóbia (film z roku )|Fóbia]]''^'''KF/ŠF''')<ref name=Fóbia>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Fóbia |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-030128-Fobia-animovany-film/ |lokácia = Štáb a Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Animovaná tvorba - Lenka Pšenčíková za autorský debut v animovanom filme Fóbia“ |dátum vydania = 16.01.2008 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260527123421/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-030128-Fobia-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-27 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2004>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Ceny udelené na 12. MFF Art Film | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2004 | ročník = 5 | číslo = 7/8 | strany = 18 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] <br />(2005) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Michal Uhrín]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo ''Film.sk''<ref name=VýPr2005/> i zápis SFÚ oceňujú Uhrína všeobecne. Podľa výrobných údajov samotného diela je okrem réžie jeho scenáristom, animátorom a autorom výtvarných návrhov.<ref name=SuSu/>|group="p."}} – réžia<span style="color:silver">/scenár/animácia/výtvarné návrhy</span> (''[[Super superman]]''^'''KF/ŠF''')<ref name=SuSu>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Super superman |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-030280-Super-Superman-animovany-film/ |lokácia = Štáb a Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii animovaná tvorba Michalovi Uhrínovi za kreslenú metaforu životnej kariéry jednej celebrity vo filme Super Superman“ |dátum vydania = 18.01.2008 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260527141701/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-030280-Super-Superman-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-27 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Ivan Popovič a Dávid Popovič{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo ''Film.sk''<ref name=VýPr2005/> i zápis SFÚ oceňujú dvojicu všeobecne. Podľa výrobných údajov filmu sú okrem réžie obaja jeho scenáristmi a autormi výtvarných návrhov. U samostatných či iných spoluatorských príspevkov majú už každý rozdielne výkony.<ref name=GuPe/>|group="p."}} – réžia<span style="color:silver">/scenár/výtvarné návrhy</span> (''Mať tak o koliesko viac!'': „Guľôčkové pero“^'''TV/KF''')<ref name=GuPe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Mať tak o koliesko viac!. [14. časť] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0030473-Mat-tak-o-koliesko-viac-film-14-cast-Gulockove-pero-2004/ |lokácia = Štáb a Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii animovaná tvorba Ivanovi a Dávidovi Popovičovcom za netradičné a humorné spracovanie náučnej tematiky v animovanej eseji Guľôčkové pero“ |dátum vydania = 13.12.2006 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260527115359/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-018430-Mat-tak-o-koliesko-viac-14-cast-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-27 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2005>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2005 | ročník = 6 | číslo = 7/8 | strany = 29 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]<br />(2006) | * '''[[Ivana Zajacová]] a [[Jozef Mitaľ]] – réžia (''[[Nazdravíčko!]]''^KF/ŠF)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nazdravíčko! |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-027819-Nazdravicko-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za animovanú tvorbu – Ivana Zajacová, Jozef Mitaľ za kultivované spracovanie bábkovej animácie“ |dátum vydania = 15.11.2007 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260527221504/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-027819-Nazdravicko-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-28 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ivana Šebestová (animátorka)|Ivana Šebestová]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo ''Film.sk''<ref name=VýPr2006/> i zápis SFÚ oceňuje Šebestovú za animovanú interpretáciu. Podľa výrobných údajov diela bola jeho režisérkou, animátorkou, autorkou námetu, scenára i výtvarných návrhov.<ref name=LiMi/>|group="p."}} – réžia<span style="color:silver">/scenár/námet/animácia/výtvarné návrhy</span>(''[[Lionardo Mio]]''^'''KF/ŠF''')<ref name=LiMi>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Lionardo Mio |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-030405-Lionardo-mio-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia za animovanú tvorbu – Ivana Šebestová za pozoruhodnú a znamenitú animovanú interpretáciu vzniku da Vinciho Mony Lízy“ |dátum vydania = 21.01.2008 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260527144404/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-030405-Lionardo-mio-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-27 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Šimon Matrka]] – výtvarné riešenie (''[[Osud prasiatka]]''^'''KF/ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Osud prasiatka |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-030413-Osud-prasiatka-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia za animovanú tvorbu – Šimon Matrka za vtipné a výtvarné riešenie animovaného filmu“ |dátum vydania = 22.01.2008 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250810123624/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-030413-Osud-prasiatka-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-08-10 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2006>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005 | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2006 | ročník = 7 | číslo = 7/8 | strany = 21 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> {{#tag:ref|Počnúc týmto ročníkom protokoly v prípade formálneho označenia prémií citujú už termín „Tvorivá prémia“ (TP),<ref name=Barabáš>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo |url = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |lokácia = Kapitola: „Protokol o udelení cien“ |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2006 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> aj keď jednotlivé záznamy SFÚ demonštrujú túto zmenu až o rok neskôr (od r. 2007).|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] <br />(2007) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: František Jurišič{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo ''Film.sk''<ref name=VýPr2007/> i zápis SFÚ oceňujú Jurišiča za spracovanie. Podľa výrobných údajov filmu bol okrem réžie autorom jeho námetu i scenára.<ref name=Ekomorfóza/>|group="p."}} – réžia<span style="color:silver">/scenár/námet</span> (''[[Ekomorfóza]]'')^'''KF'''<ref name=Ekomorfóza>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ekomorfóza |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-019398-Ekomorfoza-animovany-film/ |lokácia = Štáb a Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za animovanú tvorbu Františkovi Jurišičovi za humorné spracovanie ekologickej témy vo filme Ekomorfóza“ |dátum vydania = 31.01.2007 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260528095038/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-019398-Ekomorfoza-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-28 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Martin Snopek – réžia/výtvarné návrhy (''[[Pik a Nik]]'')^'''KF'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Pik a Nik |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-022823-Pik-a-Nik-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za animovanú tvorbu Martinovi Snopekovi za výtvarné návrhy a réžiu filmu Pik a Nik“ |dátum vydania = 27.06.200 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260528093046/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-022823-Pik-a-Nik-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-27 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2007>{{Citácia periodika | autor = uwe | odkaz na autora = | titul = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2007 | ročník = 8 | číslo = 6 | strany = 28 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] <br />(2008) | * '''Ivana Šebestová – réžia/scenár/animácia (''[[Štyri (film z roku 2007|Štyri]]''^KF)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Štyri |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-035190-styri-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za animovanú tvorbu - Ivana Šebestová za scenár, réžiu a animáciu filmu Štyri za originálne spracovanie témy lásky a jej tajomstiev“ |dátum vydania = 19.06.2008 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260528100416/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-035190-styri-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-28 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Daniela Krajčová]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo ''Film.sk''<ref name=VýPr2008/> i zápis SFÚ oceňujú Krajčovú všeobecne. Podľa výrobných údajov filmu bola jeho režisérkou.<ref name=DĺPo/>|group="p."}} – réžia (''[[Dĺžka podnájmu]]''^'''KF/ŠF''')<ref name=DĺPo>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Dĺžka podnájmu |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-087747-Dlzka-podnajmu-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za animovanú tvorbu - Daniela Krajčová za film Dĺžka podnájmu za netradičné výtvarné zobrazenie sociálnej situácie prisťahovalcov“ |dátum vydania = 10.04.2012 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260528100525/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-087747-Dlzka-podnajmu-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-27 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Andrej Kolenčík]] – réžia/scenár/kamera/animácia (''[[Izidor (film)|Izidor]]''^'''KF/ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Izidor |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-058317-Izidor-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za animovanú tvorbu - Andrej Kolenčík za scenár, réžiu, kameru a animáciu filmu Izidor“ |dátum vydania = 08.09.2010 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240603153225/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-058317-Izidor-animovany-film/ |dátum archivácie = 2024-06-03 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2008>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2008 | ročník = 9 | číslo = 5 | strany = 37 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260529161208/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum archivácie = 2026-05-29}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] <br />(2009) | * '''[[Boris Šima]]{{#tag:ref|Oficiálny web oceňuje Šimu iba za réžiu,<ref name=HÉ-web/> protokol cien zverejnený v online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2009/> či zápis SFÚ aj za výtvarné návrhy. Podľa výrobných údajov diela bol tiež jeho animátorom či autorom námetu a scenára.<ref name=ChHo/>|group="p."}} – réžia/výtvarné návrhy (''[[Chyťte ho!]]''^KF/ŠF)'''<ref name=ChHo>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Chyťte ho! |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-253630-Chytte-ho-animovany-film/ |lokácia = Štáb a Poznámky |poznámka = „Igric za animovanú tvorbu - Boris Šima (réžia filmu Chyťte ho!) za réžiu, výtvarné návrhy a láskavý humor v detskej rozprávke“ |dátum vydania = 13.04.2017 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250430093441/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-253630-Chytte-ho-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-04-30 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Michaela Čopíková]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2009/> i zápis SFÚ oceňujú Čopíkovú všeobecne. Podľa výrobných údajov diela bola okrem réžie takisto jeho animátorkou a autorkou námetu i výtvarných návrhov. U ostatných príspevkov je uvádzaná už v menovitej spolupráci s inými.<ref name=AbSoAnLo/>|group="p."}} – réžia<span style="color:silver">/námet/animácia/výtvarné návrhy</span> (''[[O ponožkách a láske]]''^'''KF/ŠF''')<ref name=AbSoAnLo>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > About socks and love |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-038490-About-socks-and-love-animovany-film/ |lokácia = Štáb a Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za animovanú tvorbu - Michaela Čopíková za originálne vyjadrenie a vtipnú skratku v príbehu o žene a mužovi“ |dátum vydania = 21.10.2008 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260528102045/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-038490-About-socks-and-love-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-28 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Branislav Hollý]] – animácia (''[[Cesta (film z roku 2007)|Cesta]]''^'''KF/ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Cesta |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-255141-Cesta-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za animovanú tvorbu - Branislav Hollý (réžia filmu Cesta) za výtvarne čistú a hravú 3D animáciu študenta Súkromnej strednej priemyslovej školy animovanej tvorby“ |dátum vydania = 07.06.2017 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260528101551/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-255141-Cesta-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-29 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2009>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = 20. Igric 2009 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 02.09.2009 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |dátum archivácie = 2025-08-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] <br />(2010) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Filip Janega]] – réžia/scenár/námet (''[[LoveBook]]''{{#tag:ref|Formát ani metráž diela neznáme.|group="p."}})<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > LoveBook [film] (2010) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0137175-LoveBook-film-2010/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za animovanú tvorbu - Filip Janega za námet, scenár a réžiu filmu LoveBook“ |dátum vydania = 21.03.2023 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260528183525/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0137175-LoveBook-film-2010/ |dátum archivácie = 2025-05-28 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Budinský]] – réžia/scenár/námet (''[[Bird of Prey]]''^'''KF/ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Bird of prey |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-252524-Bird-of-prey-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za animovanú tvorbu - Peter Budinský za námet, scenár a réžiu filmu Bird of Prey“ |dátum vydania = 17.02.2017 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260528183247/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-252524-Bird-of-prey-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-28 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric a Tvorivé prémie |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 15.06.2010 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |dátum archivácie = 2025-12-10}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] <br />(2011) | * '''Katarína Kerekesová – réžia (''[[Kamene (film)|Kamene]]''^SF)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Stones |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090568-Stones-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za animovanú tvorbu - Katarína Kerekesová za réžiu filmu Kamene“ |dátum vydania = 13.06.2012 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20211208065715/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090568-Stones-animovany-film/ |dátum archivácie = 2021-12-08 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Mária Oľhová]] – réžia (''[[Drum'n'bass]]''^'''KF/ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Drum'n'bass |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-251338-Drumnbass-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za animovanú tvorbu - Mária Oľhová za réžiu filmu Drum'n'bass“ |dátum vydania = 12.01.2017 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260528185024/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-251338-Drumnbass-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-28 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Vanda Raýmanová – réžia (''[[Kto je tam?]]''^'''KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kto je tam? |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090569-Kto-je-tam-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „ Tvorivá prémia za animovanú tvorbu - Vanda Raýmanová za réžiu filmu Kto je tam?“ |dátum vydania = 13.06.2012 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260528184414/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090569-Kto-je-tam-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-28 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = ŠČEPKA, Miloš |titul = 22. IGRIC 2011 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |dátum archivácie = 2026-03-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] <br />(2012) | * '''Martin Snopek a Ivana Laučíková – réžia (''[[Posledný autobus]]''^KF)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Posledný autobus |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090570-Posledny-autobus-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za animovanú tvorbu - Martin Snopek a Ivana Laučíková za réžiu filmu Posledný autobus“ |dátum vydania = 13.06.2012 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20220621030123/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090570-Posledny-autobus-animovany-film/ |dátum archivácie = 2022-06-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Ivan Popovič a Dávid Popovič – scenár/námet (''Mať tak o koliesko viac!''^'''TV/KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Mať tak o koliesko viac! |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-018415-Mat-tak-o-koliesko-viac-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za animovanú tvorbu - Ivan Popovič a Dávid Popovič za námet a scenár televízneho seriálu Mať tak o koliesko viac“ |dátum vydania = 13.12.2006 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260528192314/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-018415-Mat-tak-o-koliesko-viac-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-28 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Michal Haruštiak]] – réžia (''[[Pár milimetrov pod koreňom]]''^'''KF/ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Pár milimetrov pod koreňom |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-245810-Par-milimetrov-pod-korenom-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za animovanú tvorbu - Michal Haruštiak za réžiu Pár milimetrov pod koreňom“ |dátum vydania = 20.09.2016 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260528192509/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-245810-Par-milimetrov-pod-korenom-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-27 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |lokácia = 23. IGRIC 2012 |poznámka = |dátum vydania = 28.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |dátum archivácie = 2026-02-19}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2013|24.]] <br />(2013) | * '''[[Ondrej Rudavský]] – réžia/scenár/kamera/animácia (''[[Mesiac (film z roku 2012)|Mesiac]]''^KF)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Moon |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-245303-Moon-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „ Igric za animovanú tvorbu - Ondrej Rudavský za scenár, réžiu, kameru a animáciu filmu Mesiac“ |dátum vydania = 05.09.2016 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260528233841/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-245303-Moon-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-29 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Michaela Čopíková a [[Veronika Obertová]] – réžia (''[[O láske nepoznanej]]''^'''KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > O láske nepoznanej |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-245483-O-laske-nepoznanej-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za animovanú tvorbu - Michaela Čopíková a Veronika Obertová za réžiu filmu O láske nepoznanej“ |dátum vydania = 07.09.2016 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260528234040/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-245483-O-laske-nepoznanej-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-29 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Júlia Koleňáková]] – réžia (''[[Kufor (film z roku 2012)|Kufor]]''^'''KF/ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Kufor [film] (2012) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0137174-Kufor-film-2012/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za animovanú tvorbu - Júlia Koleňáková za réžiu filmu Kufor“ |dátum vydania = 21.03.2023 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260528234313/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0137174-Kufor-film-2012/ |dátum archivácie = 2025-05-29 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |lokácia = Igric a tvorivé prémie |poznámka = |dátum vydania = 10.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] <br />(2014) | * '''Katarína Kerekesová – réžia/námet/výtvarné stvárnenie (''[[Mimi & Líza]]''^TV/KF)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Mimi & Líza |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-244181-Mimi-Liza-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za animovanú tvorbu – Katarína Kerekesová za námet, réžiu a výtvarné stvárnenie seriálu Mimi a Líza“ |dátum vydania = 01.08.2016 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260528235551/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-244181-Mimi-Liza-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-29 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Ivana Šebestová – réžia/výtvarné návrhy/animácia (''[[Sneh (film z roku 2013)|Sneh]]''^'''KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Sneh |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-139043-Sneh-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za animovanú tvorbu – Ivana Šebestová za réžiu, výtvarné návrhy a animáciu filmu Sneh“ |dátum vydania = 11.12.2013 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260528235804/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-139043-Sneh-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-29 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 25. Igricov 2014 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2014 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] <br />(2015) | * '''[[Joanna Kożuch]] – réžia/scenár/animácia (''[[Fongopolis]]''^KF)'''<ref name=VýPr2015-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 26. ročník Igric rozdával ceny |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/26-rocnik-igric-rozdaval-ceny.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20260212041212/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/26-rocnik-igric-rozdaval-ceny.html |dátum archivácie = 2026-02-12}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Petra Heleninová]] – réžia/scenár/námet/výtvarné návrhy/animácia/strih (''[[Aion]]''^'''KF/ŠF''')<ref name=VýPr2015-AIC/> ** <u>Prémia</u>: [[Martin Smatana]] – réžia/scenár/kamera/animácia (''[[Rosso Papavero]]''^'''KF/ŠF''')<ref name=VýPr2015-AIC/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] <br />(2016) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Žiaková]] – animácia (''[[Braček Jelenček]]''^'''KF/ŠF''')<ref name=VýPr2016-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 27. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 23.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250324165244/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-03-24}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Dávid Štumpf]] – animácia (''[[Kovbojsko]]''^'''KF/ŠF''')<ref name=VýPr2016-AIC/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 22.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] <br />(2017) | * '''Vanda Raýmanová – réžia (''[[Drobci]]''^TV/KF)'''<ref name=VýPr2017-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 28. ročník IGRIC |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/28.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.01.2019 |dátum prístupu = 29.05.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250913172529/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/28.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-13}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Martina Mikušová]] – réžia (''[[Chilli)]]''^'''KF/ŠF''')<ref name=VýPr2017-AIC/> ** <u>Prémia</u>: [[Ján Bubeníček]] – réžia (''[[Smrteľné historky]]''^kombinovaný)<ref name=VýPr2017-AIC/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] <br />(2018) | * '''Katarína Kerekesová – réžia (''[[Websterovci]]''^TV/KF)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Websterovci. [1. séria] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-310152-Websterovci-1-seria-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za animovanú tvorbu - Katarína Kerekešová za réžiu animovaného seriálu Websterovci“ |dátum vydania = 10.02.2023 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260529003552/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-310152-Websterovci-1-seria-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-29 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Joanna Kożuch a Boris Šima – réžia/scenár/animácia (''[[39 týždňov, 6 dní]]''^'''KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > 39 týždňov, 6 dní |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-259202-39-tyzdnov-6-dni-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za animovanú tvorbu - Joanna Kozuch a Boris Šíma za scenár, réžiu a animáciu filmu 39 týždňov, 6 dní“ |dátum vydania = 10.10.2017 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250430095503/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-259202-39-tyzdnov-6-dni-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-04-30 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Ivana Šebestová – réžia/animácia (''[[Žltá (film)|Žltá)]]''^'''KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Žltá |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-347291-zlta-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za animovanú tvorbu - Ivana Šebestová za réžiu a totálnu animáciu filmu Žltá“ |dátum vydania = 24.04.2026 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260529003236/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-347291-zlta-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-29 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |lokácia = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |dátum archivácie = 2024-12-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] <br />(2019) | * '''Martin Snopek – réžia/animácia (''[[Monštrum (film z roku 2018)|Monštrum]]''^KF)'''<ref name=VýPr2019-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 30. ročník IGRIC |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.01.2019 |dátum prístupu = 29.05.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250909010657/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-09}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Kristína Saganová]]{{#tag:ref|Uvádzaná aj ako Kriss Sagan.<ref name=VýPr2019/><ref name=VýPr2019-AIC/>|group="p."}} – réžia/scenár/animácia (''[[Poetika Anima]]''^'''KF/ŠF''')<ref name=VýPr2019-AIC/> ** <u>Prémia</u>: [[Marek Jasaň]] – réžia/scenár/námet (''[[Cesta (film z roku 2018)|Cesta]]''^'''KF/ŠF''') | align=center| <ref name=VýPr2019>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] <br />(2020) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: Martin Smatana – réžia/scenár/animácia (''[[Šarkan (film)|Šarkan]]''^'''KF/ŠF''')<ref name=VýPr2020-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 31. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/31.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 29.05.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250718102646/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/31.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-07-18}}</ref> ** <u>Prémia</u>: Joanna Kożuch – réžia (''[[Music Box]]''^'''KF''')<ref name=VýPr2020-AIC/> | align=center| <ref name=VýPr2020>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |dátum archivácie = 2025-10-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] <br />(2021) | * '''[[Andrea Pátková]] a [[Veronika Valentová]]{{#tag:ref|Titul známejší ako [[Videoklip|hudobný videoklip]] k skladbe [[Peter Lipa|P. Lipu]].<ref name=PrSPr>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Problémy s problémami |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-302408-Problemy-s-problemami-animovany-film/ |lokácia = Štáb a Anotácia |poznámka = |dátum vydania = 19.04.2022 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260529094357/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-302408-Problemy-s-problemami-animovany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-29 }}</ref> Kým protokol cien zverejnený v online-revue ''Film Press'' oceňuje dvojicu za spracovanie témy a animáciu,<ref name=VýPr2021/> ten z AIC za videoklip všeobecne.<ref name=VýPr2021-AIC/> Podľa výrobných údajov samotného diela jeho režisérkou bola výlučne Pátková, spoločne sú kreditované len za 2D animáciu, umelecké pozadie a farby.<ref name=PrSPr/>|group="p."}} – animácia („[[Dobré meno#Zoznam skladieb|Problémy s problémami]]“^KF/ŠF)'''<ref name=VýPr2021-AIC/> ** <u>Prémia</u>: [[Veronika Kocourková]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v online-revue ''Film Press'' oceňuje Kocourkovú za réžiu, výtvarné návrhy a stvárnenie,<ref name=VýPr2021/> ten z AIC iba za réžiu a návrhy.<ref name=VýPr2021-AIC/>|group="p."}} – réžia/výtvané návrhy<span style="color:silver">stvárnenie</span> (''[[Kata Strofová a tajomstvo snehových vločiek]]''^'''TV/SF''')<ref name=VýPr2021-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 32. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/32.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250514202911/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/32.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-05-14}}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2021>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |lokácia = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021 |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] <br />(2022) | * '''Joanna Kożuch – réžia/výtvarné návrhy/animácia (''[[Bolo raz jedno more...]]''^KF)'''<ref name=VýPr2022-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 33. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/33.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 12.10.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250914063916/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/33.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-14}} </ref> ** <u>Prémia</u>: Andrea Pátková{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v online-revue ''Film Press'' oceňuje Pátkovú za réžiu, výtvarné návrhy a animáciu,<ref name=VýPr2022/> ten z AIC iba za réžiu a návrhy.<ref name=VýPr2022-AIC/>|group="p."}} – réžia/výtvarné návrhy/animácia (''[[Zadig]]''^'''KF/ŠF''')<ref name=VýPr2022-AIC/> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2022>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press sevis (sl,gk) |titul = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |lokácia = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022 |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |dátum archivácie = 2025-11-17}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] <br />(2023) | * '''Peter Budinský{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2023/> i ten na webe AIC<ref name=VýPr2023-AIC/> oceňujú Budinského všeobecne za film. Podľa výrobných údajov samotného diela bol jeho režiérom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Tvojazem [film] (2022) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0094615-Tvojazem-film-2022/ |lokácia = Réžia |poznámka = |dátum vydania = 02.01.2026 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260529103405/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0094615-Tvojazem-film-2022/ |dátum archivácie = 2025-05-29 }}</ref>|group="p."}} – réžia (''[[Tvojazem]]'')'''<ref name=VýPr2023-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 34. ročník Igric |url = https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250917014309/https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-17}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Klára Fedora Homzová]] – réžia/scenár (''[[Ja ešte nechcem odísť!]]''^'''KF/ŠF''')<ref name=VýPr2023-AIC/> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2023>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi Igricov 2023 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |lokácia = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023 |poznámka = |dátum vydania = 25.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |dátum archivácie = 2025-11-13}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] <br />(2024) | * '''[[Filip Pošivač]] – réžia (''[[Tonko, Slávka a kúzelné svetlo]]'')'''<ref name=VýPr2024-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 35. ročník udeľovania cien Igric |url = https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/ |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 16.10.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = SFÚ |url archívu = https://web.archive.org/web/20250617114042/https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/ |dátum archivácie = 2025-06-17}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Timotej Lukovič]] – réžia/animácia (''[[Pustatina]]''^'''KF/ŠF''')<ref name=VýPr2024-SFÚ/> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2024>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |lokácia = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] <br />(2025) | * '''[[Kristína Bajaníková]] – réžia (''[[Ako medveď zložil pieseň]]''^KF/ŠF)'''<ref name=VýPr2025-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 36. ročník udeľovania cien Igric |url = https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/ |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = SFÚ |url archívu = https://web.archive.org/web/20251011190600/https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/ |dátum archivácie = 2025-10-11}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Matúš Vizár]] – réžia/animácia (''[[Slobodu sliepkam!]]''^'''KF''')<ref name=VýPr2025-SFÚ/> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2025>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |lokácia = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |dátum archivácie = 2026-02-10}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] <br />(2026) | * '''[[Patrik Pašš (1974)|Patrik Pašš ml.]] – <span style="color:silver">réžia/scenár</span> (''[[Príbehy z čarovnej záhrady]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Katarína Jelínková]] – réžia/scenár/výtvarné návrhy (''[[Strážcovia brány]]''^'''KF/ŠF''') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2025-TASR>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = rt, gra |titul = Kultúra: Udelili Igricov za najlepšiu filmovú a televíznu tvorbu |url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2026091800000441 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 18.09.2026 |dátum prístupu = 18.09.2026 |vydavateľ = tasr.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260918201525/https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2026091800000441 |dátum archivácie = 2026-09-18}}</ref> |- | colspan=3 align=center style="background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^'''KF''' Krátky fim{{•}} ^'''SF''' Stredometrážny film{{•}} ^'''ŠF''' Študentský film{{•}} ^'''TV''' Televízne dielo <!--{{•}} ^'''HD''' Hraný dokument <br />^'''†''' [[in memoriam]] --> |} == Superlatívy == {{col-begin}} {{col-2}} === Viacnásobní držitelia cien === ; 4 ceny * [[Katarína Kerekesová|Katarína Kerekesová^Urbanová]](3×réžia, 1×réžia/námet/stvárnenie) ; 2 ceny * [[Joanna Kożuch]] (1×réžia/scenár/animácia, 1×réžia/návrhy/animácia) * [[Ivana Laučíková|Ivana Laučíková^Zajacová]] (2×réžia) * [[Martin Snopek]] (1×réžia, 1×réžia/animácia) {{col-2}} === Viacnásobní držitelia prémií === ; 4 prémie * [[Dávid Popovič]] (2×réžia, 1×spracovanie, 1×scenár/námet) * [[Ivan Popovič]] (2×réžia, 1×spracovanie, 1×scenár/námet) * Martin Snopek (2×réžia, 1×réžia/animácia, 1×réžia/návrhy) ; 3 prémie * [[Vanda Raýmanová]] (2×réžia, 1×réžia/výtvar. výkon) * [[Ivana Šebestová (animátorka)|Ivana Šebestová]] (1×réžia, 1×réžia/animácia, 1×réžia/návrhy/animácia) ; 2 prémie * [[Michaela Čopíková]] (2×réžia) * [[František Jurišič]] (2×réžia) * Joanna Kożuch (1×réžia, 1×réžia/scenár/animácia) * Katarína Kerekesová (1×réžia, 1×animácia) * [[Vladimír Král]] (1×réžia, 1×réžia/animácia) * [[Martin Smatana]] (1×réžia/scenár/animácia, 1×réžia/scenár/kamera/animácia) {{col-end}} == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967 – 2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]]) {{Igric za Animovanú tvorbu}} {{Igric (súťaž)}} [[Kategória:Igric (súťaž)|Animovaná tvorba]] n6a9l819uyo5v5m4ld8l3lg5nbnwd7y 0 750849 8371081 8239105 2026-09-19T19:58:06Z Evernit 160276 aktual. 8371081 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:33%" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Igric za Herecký výkon <br />vo filmovom alebo televíznom diele |- | width=18%| '''Oblasť záujmu''' | width=15%| [[herectvo]] |- | '''Odovzdávané''' | v r. [[Igric 2001|2001]] – [[Igric 2012|2012]] |- | '''Počet udelených cien''' | 11 |- | '''Počet udelených prémií''' | 23 |} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:33%" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Igric za Mužský herecký výkon <br />vo filmovom alebo televíznom diele |- | width=18%| '''Oblasť záujmu''' | width=15%| herci |- | '''Odovzdávané''' | od r. [[Igric 2013|2013]] |- | '''Počet udelených cien''' | 14 |- | '''Počet udelených prémií''' | 27 |- ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Igric za Ženský herecký výkon <br />vo filmovom alebo televíznom diele |- | width=18%| '''Oblasť záujmu''' | width=15%| herečky |- | '''Odovzdávané''' | od r. 2013 |- | '''Počet udelených cien''' | 14 |- | '''Počet udelených prémií''' | 28 |} '''[[Igric (súťaž)|Igric(e)]] za Mužský''' a '''Ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele''' sú dve z&nbsp;hlavných kategórií každoročne vyhlasovaných v&nbsp;rámci výročných cien a prémií Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&nbsp;Literárneho fondu (LF). Ako také oceňujú [[herectvo|herecké umenie]] v&nbsp;[[dráma|dráme]] bez ohľadu na médium ([[filmové dielo|film]]/[[televízia (prenos)|televízia]]). Kým úvodné ročníky súťaže sa ceny i príslušné prémie za [[hlavná postava|herecké postavy]] formálne udeľovali na vrub [[Igric za Filmovú tvorbu|Filmovej]] či [[Igric za Televíznu tvorbu|Televíznej tvorby]] ([[Igric 1967|1967]] – [[Igric 1969|1969]]), na rovnakej báze boli nepravidelne odovzdávané aj v&nbsp;[[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] ([[Igric 1993|1993]] – [[Igric 2000|2000]]). Po založení prvej hereckej kategórie bola táto v&nbsp;[[21. storočie|novom miléniu]] známa ako '''Herecký výkon vo&nbsp;filmovom alebo televíznom diele''' ([[Igric 2001|2001]] – [[Igric 2012|2012]]). Vzhľadom na jej univerzálny formát oceňovala hercov i&nbsp;herečky spoločne, bez prípadného rozlišovania mužských či ženských rolí. Ustanovením dvoch samostatných hereckých kategórii v&nbsp;roku [[Igric 2013|2013]] pôvodná zanikla. S najväčším počtom výhier medzi hercami všeobecne dominujú [[Zuzana Mauréry]] (v&nbsp;r.&nbsp;[[Igric 2014|2014]] – [[Igric 2015|2015]], [[Igric 2017|2017]]) a&nbsp;[[Soňa Norisová]] (2013, [[Igric 2020|2020]], [[Igric 2022|2022]]); každá s&nbsp;tromi soškami zvlášť. Dvojnásobnej laureátke [[Emília Vášáryová|Emílii Vášáryovej]] (2001 a&nbsp;[[Igric 2016|2016]]) sa pre zmenu ako jedinej podarilo získať prinajmenšom jednu cenu i&nbsp;jednu prémiu zároveň v&nbsp;oboch hereckých kategóriách (spoločnej aj tej ženskej). Z&nbsp;mužských zástupcov bol zatiaľ duplicitne ocenený [[Milan Ondrík]] (2020, [[Igric 2026|2026]]), pričom [[Tomáš Maštalír]] naakumuloval akurát štyri prémie naprieč kategóriami. V bilancii prémií oddelene, v&nbsp;univerzálnej kategórii vedie [[Lukáš Latinák]] s&nbsp;dvomi, v&nbsp;mužskej Ondrík s&nbsp;Maštalírom s&nbsp;tromi individuálnymi, v&nbsp;tej ženskej [[Alexandra Borbélyová|Alexandra Borbély]], taktiež s&nbsp;tromi prémiamí. == Historické súvislosti == V&nbsp;historickej ére súťaže vyhrali Igricov za herecký výkon iba dvaja umelci: [[Viliam Polónyi]] v&nbsp;[[Igric za Filmovú tvorbu|oblasti Hraného filmu]] (1967)<ref name=HÉ-Vrastiak/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tango pre medveďa |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000286-Tango-pre-medveda-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1966 v oblasti hraného filmu Viliamovi Polónyimu za herecký výkon“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113542/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000286-Tango-pre-medveda-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> a&nbsp;[[Gustáv Valach]] za [[Igric za Televíznu tvorbu|Televíznu tvorbu]] (1969).<ref name=HÉ-Vrastiak/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Svätý experiment [film] (1967) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0185584-Svaty-experiment-film-1967/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric 1968 Gustávovi Valachovi za herecký výkon“ |dátum vydania = 07.08.2023 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516191819/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0185584-Svaty-experiment-film-1967/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> V&nbsp;druhej polovici 90. rokov ocenili formou vedľajších prémií niekoľko ďalších hercov, menovite [[Vanda Tureková|Vandu Turekovú]] ([[Igric 1995|1995]]),<ref name=VýPr1995/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Na Bukvovom dvore [film] (1993) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0121702-Na-Bukvovom-dvore-film-1993/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby za herecký výkon Vande Turekovej za postavu Madlenky“ |dátum vydania = 05.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260409233503/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0121702-Na-Bukvovom-dvore-film-1993/ |dátum archivácie = 2026-04-09 }}</ref> [[Marián Labuda|Mariána Labudu]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Záhrada |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000341-Zahrada-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti hraného filmu Mariánovi Labudovi za [...] herecký pozoruhodný výkon v úlohe otca vo filme Záhrada“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240303000013/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000341-Zahrada-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-03-03 }}</ref> [[Vladimír Hajdu|Vladimíra Hajdu]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Diagnóza: vajíčko [film] (1994) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0113769-Diagnoza-vajicko-film-1994/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby Vladimírovi Hajdu za [...] herecké stvárnenie vo videofilme Diagnóza vajíčko“ |dátum vydania = 09.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240304020941/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0113769-Diagnoza-vajicko-film-1994/ |dátum archivácie = 2024-03-04 }}</ref> (obaja v&nbsp;r.&nbsp;[[Igric 1996|1996]])<ref name=VýPr1996/> či takisto [[Anna Šišková|Annu Šiškovú]] ([[Igric 1997|1997]]).<ref name=VýPr1997/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Prášky na spanie [film] (1996) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123435-Prasky-na-spanie-film-1996/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti televíznej dramatickej tvorby - Anna Šišková za [...] stvárnenie zložitej postavy mladej ženy v televíznom filme Prášky na spanie“ |dátum vydania = 12.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516193311/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123435-Prasky-na-spanie-film-1996/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> S&nbsp;výnimkou Labudovej kinoroly, zvyšných menovaných vždy za teledrámu. Nedlho pred založením univerzálnej hereckej kategórie sa vôbec prvou držiteľkou hlavnej ceny za taký výkon stala [[Zita Furková]] ([[Igric 1998|1998]]), tiež ešte v&nbsp;zastúpení Teletvorby.<ref name=VýPr1998/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Priateľstvá padajúceho lístia [film] (1997) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123438-Priatelstva-padajuceho-listia-film-1997 |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric '98 v oblasti televíznej dramatickej tvorby Zite Furkovej za [...] stvárnenie postavy osamelej ženy [...] vo videofilme Priateľstvá padajúceho lístia“ |dátum vydania = 25.09.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516194058/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0123438-Priatelstva-padajuceho-listia-film-1997 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> Aj keď počnúc novým storočím súťažili herci už vo&nbsp;vlastnej, no ešte zlúčenej kategórii, v roku&nbsp;[[Igric 2003|2003]] boli súbežne udelené dve mimoriadne „filmové“ prémie,<ref name=VýPr2003/> a&nbsp;to [[in memoriam]] [[Július Satinský|Júliusovi Satinskému]] za jeho „labutiu rolu“,<ref name=VýPr2003/><ref name=KrRa/> a&nbsp;[[Kristína Svarinská|Kristíne Svarinskej]] za jej detský debut pred kamerou.<ref name=VýPr2003/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Dážď padá na naše duše |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011404-Dazd-pada-na-nase-duse-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Kristína Svarinská za prvý film, mimoriadny detský herecký výkon“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230207183238/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011404-Dazd-pada-na-nase-duse-hrany-film/ |dátum archivácie = 2023-02-07 }}</ref> === Názvy kategórií v priebehu ročníkov === Častý výskyt variabilných aliasov u&nbsp;spoločnej hereckej kategórie dokumentujú výročné protokoly samotného organizátora, tak tých publikovaných nech už v&nbsp;denníku ''[[SME]]'' či mesačníku ''Film.sk'': * oficiálna tlačová správa z&nbsp;úvodného ročníku založenia príslušnej kategórie (2001) ju prezentovala ako <u>Herecký výkon vo&nbsp;filmovom alebo televíznom diele</u> u&nbsp;hlavnej ceny, kým čoby <u>Herecký výkon v&nbsp;dramatickom diele</u><ref name=VýPr2001/> už v&nbsp;zastúpení prémií (dodatočné zápisy [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] z&nbsp;tohto obdobia preto tiež nie sú u&nbsp;ocenených diel ustálené<ref name=Klietka/><ref name=Krajinka/>) * v druhom ([[Igric 2002|2002]])<ref name=VýPr2002/><ref name=Voľnomyšlienkár/><ref name=PoHl/> i treťom ročníku (2003)<ref name=VýPr2003/><ref name=NaKoHr/><ref name=KrRa/> jej vyhlasovania sa bez ohľadu na fyzické či virtuálne médium vyskytuje v&nbsp;protokoloch pre zmenu výlučne krátený termín jej pomenovania – za <u>Herecký výkon</u> všeobecne * ďalšie dva ročníky ([[Igric 2004|2004]]<ref name=VýPr2004/><ref name=NeHr/> – [[Igric 2005|2005]]<ref name=VýPr2005/><ref name=Človečina/>) demonštrujú všeobecný ekvivalent z&nbsp;tých predchádzajúcich<ref name=DlKrNo/> v&nbsp;kombinácii s&nbsp;<u>Hereckým výkonom vo&nbsp;filme alebo (v)&nbsp;televíznom diele</u> zároveň. Až počnúc rokom 2006 sú už všetky dobové záznamy ustálené a&nbsp;jednotné. Podľa dostupných [[organizačný predpis|štatútov]] nielen zo sporných rokov, oficiálny názov univerzálnej hereckej kategórie bol od&nbsp;roku jej zavedenia '''Herecký výkon vo&nbsp;filmovom alebo televíznom diele'''<ref>Archivované štatúty podľa jednotlivých ročníkov z&nbsp;r.&nbsp;2003 až 2012: * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]], LF |titul = Štatút ceny 2003 |url = |lokácia = |poznámka = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2) |dátum vydania = |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20031227083229/http://www.litfond.sk/ceny/caste5.htm |dátum archivácie = 2003-12-27}} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny 2006 |url = |lokácia = |poznámka = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2) |dátum vydania = 30.1.2006 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20070612215536/http://www.litfond.sk/ceny/caste5.htm |dátum archivácie = 2007-06-12}} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny 2008 |url = |lokácia = |poznámka = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2) |dátum vydania = 21.1.2008 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260515013114/http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm |dátum archivácie = 2026-05-15}} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny 2010 |url = |lokácia = |poznámka = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2) |dátum vydania = 25.1.2010 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20100507033902/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |dátum archivácie = 2010-05-07}} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny 2012 |url = |lokácia = |poznámka = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2) |dátum vydania = 24.10.2011 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20120404093516/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |dátum archivácie = 2012-04-04}}</ref> bez ohľadu na prípadné odchýlky v&nbsp;medziročných citáciách jednotlivých protokolov. K&nbsp;jedinej zmene v&nbsp;jej názve došlo až oddelením hercov od&nbsp;herečiek v&nbsp;roku 2013, založením dvoch samostatných kategórií – '''Mužský''' a&nbsp;'''Ženský herecký výkon vo&nbsp;filmovom alebo televíznom diele'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny 2013 |url = |lokácia = |poznámka = „A – Ceny IGRIC“ (čl. II, ods. 2., vo formáte [[Microsoft Word|.doc]]) |dátum vydania = 28.01.2013 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = sweb.cz |url archívu = hhttps://web.archive.org/web/20131008104158/http://avatar1one.sweb.cz/24.Igric%202013%20%C5%A1tat%C3%BAt.doc |dátum archivácie = 2012-04-04}}</ref> == Víťazi cien/prémií == {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! style=background:#ed8 width=4%| Ročník <br />{{small|(rok)}} ! style=background:#ed8 width=70%| Cena <br />{{small|víťaz – výkon ''(dielo)''}} ! style=background:#ed8 width=3%| Ref. <br />{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z&nbsp;dobovej tlače v&nbsp;konfrontácii so zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] – týchto už individuálne v&nbsp;závislosti na súťažnom titule.|group="p."}} |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Historická éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] <br />(1967) | rowspan=3 align=center| <span style="color:silver">''hlavné ceny za herecké výkony udeľované príležitostne, <br />v zastúpení iných kategórií''</span> | align=center rowspan=3| <ref name=HÉ-Vrastiak>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR |poznámka = retroštúdia z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(ods. pre r.&nbsp;„1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''</span> |lokácia = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) a „1999“ (str. 4) |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] <br />(1968) |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] <br />(1969) |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Novodobá éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] <br />(1993) | rowspan=8 align=center| <span style="color:silver">''hlavné ceny i vedľajšie prémie za herecké výkony <br />udeľované príležitostne, v zastúpení iných kategórií''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = (mf) |titul = IGRIS – in memoriam |url = |poznámka = Výstrižok z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(obsahuje tlačové i&nbsp;faktické chyby)''</span> |lokácia = |dátum vydania = 1993 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] <br />(1994) | align=center| <ref name=VýPr1994>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993 |url = |poznámka = 3-str. strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1994 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] <br />(1995) | align=center| <ref name=VýPr1995>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = dík |titul = Ceny Igric '94 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.05.1995 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''[[SME]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] <br />(1996) | align=center| <ref name=VýPr1996>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = pet |titul = Hlavnú cenu za filmovú a televíznu tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 20.04.1996 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] <br />(1997) | align=center| <ref name=VýPr1997>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1996 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.04.1997 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] <br />(1998) | align=center| <ref name=VýPr1998>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 06.06.1998 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] <br />(1999) | align=center| <ref name=VýPr1999>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric a prémie za audiovizuálnu tvorbu roku 1998 |url = |poznámka = strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1999 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] <br />(2000) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]] |titul = Na Art Filme udeľovali ceny Igric |url = |lokácia = |poznámka = roč. 8, čís. 146, s. 8. Článok z archívu SFÚ |dátum vydania = 26.06.2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> |} === Spoločná herecká kategória (2001 – 2012) === ; Herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! width=4% style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] <br />(2001) | width=70%| * '''[[Emília Vášáryová]] – Máša (''[[Klietka (film)|Klietka]]''^TV)'''<ref name=Klietka>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Klietka [film] (1999) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042018-Klietka-film-1999/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele Emílii Vášáryovej za postavu Máši“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516194933/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042018-Klietka-film-1999/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Monika Hilmerová]] – mladšia Jana (''[[Oběti a vrazi]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Databáze > Oběti a vrazi |url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/15294/obeti-a-vrazi |lokácia = Ocenění |poznámka = „Ceny Igric [...] 2001 [...] Prémie za vynikající tvořivý výkon v kategorii herecký výkon Monika Hilmerová“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = Filmový přehled |url archívu = https://web.archive.org/web/20250419045954/https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/15294/obeti-a-vrazi |dátum archivácie = 2025-04-19 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Csongor Kassai]]{{#tag:ref|S prihliadnutím k postave vojaka vo filme ''[[Krajinka (film)|Krajinka]]''.<ref name=VýPr2001/><ref name=Krajinka/><ref name=FiPř/>|group="p."}} – David Wiener (''[[Musíme si pomáhať]]'')<ref name=Krajinka>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Krajinka |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011421-Krajinka-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii herecký výkon v dramatickom diele Csongorovi Kassaiovi za postavu Dávida v českom filme Musíme si pomáhat s prihliadnutím k postave vojaka vo filme Krajinka“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516115631/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011421-Krajinka-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref><ref name=FiPř>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Databáze > Musíme si pomáhat |url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/15231/musime-si-pomahat |lokácia = Ocenění |poznámka = „Ceny Igric [...] 2001 [...] Prémie za vynikající tvořivý výkon v kategorii herecký výkon Csongor Kassai prémie udělená s přihlédnutím k postavě vojáka ve filmu Krajinka“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = Filmový přehled |url archívu = https://web.archive.org/web/20250712125901/https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/15231/musime-si-pomahat |dátum archivácie = 2025-07-12 }}</ref> | align=center width=3%| <ref name=VýPr2001>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ a ÚSTT |titul = Udelenie ceny Igric za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu v roku 2000 |url = |lokácia = |poznámka = 2-str. strojopis Tlačovej správy z archívu SFÚ |dátum vydania = 2001 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] <br />(2002) | * '''[[Juraj Kukura]]{{#tag:ref|S prihliadnutím na jeho doterajšiu hereckú tvorbu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = vt; ve |titul = Art Film: V Kúpeľnej dvorane udeľovali Igricov |url = https://www.sme.sk/kultura/c/art-film-v-kupelnej-dvorane-udelovali-igricov |lokácia = |poznámka = <span style="color:silver">''(bez súpisu prémií)''</span> |dátum vydania = 23.06.2002 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110726/https://www.sme.sk/kultura/c/art-film-v-kupelnej-dvorane-udelovali-igricov |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref>|group="p."}} – Denis Diderot (''[[Voľnomyšlienkár (film)|Voľnomyšlienkár]]''^TV)'''<ref name=Voľnomyšlienkár>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Voľnomyšlienkár [film] (2001) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043074-Volnomyslienkar-film-2001/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii herecký výkon Jurajovi Kukurovi za postavu Diderota [...] s prihliadnutím na jeho doterajšiu hereckú tvorbu“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516195536/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043074-Volnomyslienkar-film-2001/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Szidi Tóbiás]] – Eva, dcéra (''[[Pod hladinou]]''^'''TV''')<ref name=PoHl>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Pod hladinou [film] (2001) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042708-Pod-hladinou-film-2001/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii herecký výkon – Szidi Tóbiás za postavu dcéry“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516205800/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042708-Pod-hladinou-film-2001/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Hajdu]] – Kozakov (''[[Chaos (film z roku 2000)|Chaos]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Chaos [film] (2000) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042464-Chaos-film-2000/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii herecký výkon – Vlado Hajdu za postavu Kozakova v televíznej inscenácii Chaos“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521150731/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0042464-Chaos-film-2000/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2002>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Výročné ceny Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | ročník = 3 | číslo = 9 | strany = 34 | poznámky = [[Portable Document Format|PDF]] | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] <br />(2003) | * '''[[Pavol Mikulík]] – Jasper (''[[Na konci hry]]''^TV)'''<ref name=NaKoHr>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Na konci hry [film] (2002) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043224-Na-konci-hry-film-2002/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Herecký výkon – Pavol Mikulík za zrelý herecký výkon, profesionálne stvárnenie postavy Jaspera“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516210155/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043224-Na-konci-hry-film-2002/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Milan Mikulčík]] – Martin (''[[Kruté radosti]]'')<ref name=KrRa>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kruté radosti |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011405-Krute-radosti-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Hraná filmová tvorba pre kiná - Július Satinský in memoriam za posledný film [...] Prémia v kategórii Herecký výkon - Milan Mikulčík za vynikajúci a autentický herecký výkon, Prémia v kategórii Herecký výkon - Táňa Pauhofová za presvedčivé stvárnenie postavy dospievajúceho dievčaťa“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111627/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011405-Krute-radosti-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Táňa Pauhofová]] – Valentína (''Kruté radosti'')<ref name=KrRa/> | align=center| <ref name=VýPr2003>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TASR |titul = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric |url = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |lokácia = (odst. 3–6) |poznámka = <span style="color:silver">''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''</span> |dátum vydania = 21.06.2003 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] <br />(2004) | * '''Szidi Tobias – Eva (''[[Dlhá krátka noc]]''^TV)'''<ref name=DlKrNo>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Dlhá krátka noc [film] (2003) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043092-Dlha-kratka-noc-film-2003/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii Herecký výkon - Szidi Tóbiás za stvárnenie hlavnej postavy Evy [...] Prémia v kategórii Herecký výkon - Marián Geišberg za presvedčivý herecký výkon“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516200202/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043092-Dlha-kratka-noc-film-2003/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Marián Geišberg]] – šofér autobusu (''Dlhá krátka noc''^'''TV''')<ref name=DlKrNo/> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Bebjak]] – Peter Szabó (''[[Nevěrné hry]]'')<ref name=NeHr>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nevěrné hry |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011413-Neverne-hry-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Herecký výkon vo filme alebo v televíznom diele - Peter Bebjak za stvárnenie postavy Petra“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120821/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011413-Neverne-hry-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2004>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Ceny udelené na 12. MFF Art Film | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2004 | ročník = 5 | číslo = 7/8 | strany = 18 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] <br />(2005) | * '''[[Stanislav Štepka]] – otec (''[[Človečina (film)|Človečina]]''^TV)'''<ref name=Človečina>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Človečina [film] (2004) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail/?&idx=sfu_un_auth*0184728 |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric v kategórii herecký výkon vo filme alebo televíznom diele Stanislavovi Štepkovi za [...] otca [...], Prémia v kategórii herecký výkon vo filme alebo v televíznom diele Kataríne Kolníkovej za presvedčivý, autentický typ starej mamy“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 10.07.2023 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516200415/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail/?&idx=sfu_un_auth%2A0184728 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Emília Vášáryová – Věra (''[[Horem pádem]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Katarína Kolníková]] – stará mama (''Človečina''^'''TV''')<ref name=Človečina/> | align=center| <ref name=VýPr2005>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2005 | ročník = 6 | číslo = 7/8 | strany = 29 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]<br />(2006) | * '''[[Táňa Radeva]] – Marta (''[[Ticho (film)|Ticho]]''^TV)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Ticho [film] (2005) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052488-Ticho-film-2005/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Táňa Radeva za herecky precítený výkon postavy Marty“ |dátum vydania = 26.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516200745/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052488-Ticho-film-2005/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ivan Martinka]] – Tomáš (''[[Slnečný štát]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Slnečný štát |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011420-Slnecny-stat-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia za herecký výkon vo filmovom a televíznom diele – Ivan Martinka za prirodzené a presvedčivé stvárnenie postavy Tomáša“ |dátum vydania = 23.11.2005 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516122159/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011420-Slnecny-stat-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005 | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2006 | ročník = 7 | číslo = 7/8 | strany = 21 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> {{#tag:ref|Počnúc týmto ročníkom protokoly v prípade formálneho označenia prémií citujú už termín „Tvorivá prémia“ (TP),<ref name=Barabáš>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo |url = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |lokácia = Kapitola: „Protokol o udelení cien“ |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2006 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> aj keď jednotlivé záznamy SFÚ demonštrujú túto zmenu až o&nbsp;rok neskôr (od r. 2007).|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] <br />(2007) | * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Milan Lasica]] – profesor (''[[Obsluhoval jsem anglického krále]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Obsluhoval jsem anglického krále |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029652-Obsluhoval-jsem-anglickeho-krale-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele Milanovi Lasicovi za herecky presné vystihnutie postavy profesora“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516122342/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029652-Obsluhoval-jsem-anglickeho-krale-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Attila Mokos]]{{#tag:ref|Zdroje neuvádzajú konkrétnu postavu, iba herecký výkon všeobecne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = LF |titul = Výročné ceny Literárneho fondu za rok 2006 |url = http://www.litfond.sk/old/ceny/caspl-vvxx.htm |lokácia = Ceny IGRIC 2006 |poznámka = <span style="color:silver">''(protokol v&nbsp;nadpise uvádza chybný rok ceremónie zámenou s&nbsp;predošlým)''</span> |dátum vydania = 2007 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = LitFond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240709054440/http://www.litfond.sk/old/ceny/caspl-vvxx.htm |dátum archivácie = 2024-07-09}}</ref><ref name=ĎaDe/> Aj keď titulky samotného diela túto tiež nešpecifikujú, Mokos v&nbsp;ňom stvárňoval bezmenného divadelného herca pokúšajúceho sa o&nbsp;samovraždu.|group="p."}} – herec oblastného divadla (''[[Ďalšie dejstvo]]''^'''SF/ŠF''')<ref name=ĎaDe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Ďalšie dejstvo-Következő felyonás [film] (2006) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0112594-dalsie-dejstvoKovetkezo-felyonas-film-2006/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele Attilovi Mokosovi za presvedčivý herecký výkon“ |dátum vydania = 17.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201106/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0112594-dalsie-dejstvoKovetkezo-felyonas-film-2006/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = uwe | odkaz na autora = | titul = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2007 | ročník = 8 | číslo = 6 | strany = 28 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] <br />(2008) | * '''[[Ľuboš Kostelný]] – Martin Junec (''[[Muzika]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Muzika |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036344-Muzika-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Ľuboš Kostelný za postavu Martina“ |dátum vydania = 24.07.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516122938/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-036344-Muzika-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Beáta Dubielová]] – Klára (''[[Démoni]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Démoni |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029663-Demoni-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Beáta Dubielová za postavu Kláry“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201438/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029663-Demoni-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Lukáš Latinák]] – Miro (''[[Návrat bocianov]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Návrat bocianov |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029668-Navrat-bocianov-hrany-film |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Lukáš Latinák za postavu Mira“ |dátum vydania = 08.01.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221028185649/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-029668-Navrat-bocianov-hrany-film |dátum archivácie = 2022-10-28 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2008 | ročník = 9 | číslo = 5 | strany = 37 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260529161208/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum archivácie = 2026-05-29}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] <br />(2009) | * '''[[Pavol Višňovský]] – [[major|mjr.]] Ivan Tomeček (''[[Mesto tieňov]]''^TV)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Mesto tieňov [film] (2008) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043852-Mesto-tienov-film-2008/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Pavol Višňovský (postava vyšetrovateľa Tomečka“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201727/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043852-Mesto-tienov-film-2008/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Tomáš Maštalír]] – Andrej (''[[Leto (film)|Leto]]''^'''SF/ŠF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Leto |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-045894-Leto-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Tomáš Maštalír (postava Andreja v študentskom filme Leto)“. Kapitola: „PH – druh, žáner, forma“ (metráž) |dátum vydania = 03.06.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201825/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-045894-Leto-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Tereza Nvotová]] – Agáta (''[[Malé oslavy]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Malé oslavy |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-038970-Male-oslavy-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Tereza Nvotová (postava Agáty“ |dátum vydania = 11.11.2008 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516210826/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-038970-Male-oslavy-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = 20. Igric 2009 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 02.09.2009 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |dátum archivácie = 2025-08-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] <br />(2010) | * '''Attila Mokos – Tóno Pánik (''[[Pokoj v duši]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Pokoj v duši |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-042412-Pokoj-v-dusi-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Attila Mokos za stvárnenie postavy Tóna Pánika“ |dátum vydania = 13.02.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250124205600/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-042412-Pokoj-v-dusi-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-01-24 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Samuel Spišák]] – Martin Friedman Petrášek (''[[Nedodržaný sľub]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nedodržaný sľub |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044282-Nedodrzany-slub-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Samuel Spišák za stvárnenie postavy Martina Friedmana Petráška“ |dátum vydania = 08.04.2009 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221001210459/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-044282-Nedodrzany-slub-hrany-film/ |dátum archivácie = 2022-10-01 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Jana Hubinská]] – Helena, dcéra (''[[Dôverní nepriatelia]]''^'''TV''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Dôverní nepriatelia [film] (2009) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0066305-Doverni-nepriatelia-film-2009/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za stvárnenie postavy Heleny v televíznej inscenácii Dôverní nepriatelia“ <span style="color:silver">''(zápis neuvádza meno ocenenej, iba jej postavu)''</span> |dátum vydania = 14.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516202037/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0066305-Doverni-nepriatelia-film-2009/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric a Tvorivé prémie |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 15.06.2010 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |dátum archivácie = 2025-12-10}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] <br />(2011) | * '''[[Gabriela Dolná]] – ovdovelá matka (''[[Filmoviedky]]:'' „Obhliadka“^TV)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Obhliadka [film] (2010) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0074337-Obhliadka-film-2010/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Gabriela Dolná za postavu matky“ |dátum vydania = 05.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516202216/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0074337-Obhliadka-film-2010/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Boris Farkaš]] – otec (''[[In delirium]]''^'''KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > In delirium |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090567-In-delirium-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Boris Farkaš za postavu otca“ |dátum vydania = 13.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516211457/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090567-In-delirium-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Lukáš Latinák – Adam (''[[Nesmrteľní (seriál)|Nesmrteľní]]:'' „[[Dlhá cesta domov]]“^'''TV''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Dlhá cesta domov [film] (2010) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0076038-Dlha-cesta-domov-film-2010/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Lukáš Latinák za postavu Adama“ |dátum vydania = 09.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516211656/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0076038-Dlha-cesta-domov-film-2010/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = ŠČEPKA, Miloš |titul = 22. IGRIC 2011 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |dátum archivácie = 2026-03-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] <br />(2012) | * '''[[Judit Pecháček|Judit Bárdos]] – Eva (''[[Dom (film)|Dom ]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Jakub Gogál]] – Tomáš (''[[Lóve (film)|Lóve]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Lóve |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090544-Love-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Jakub Gogál za postavu Tomáša“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124028/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090544-Love-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ján Mižigár]] – Adam (''[[Cigán (film)|Cigán]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Cigán |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090542-Cigan-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Ján Mižigár za postavu Adama“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516212028/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090542-Cigan-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |lokácia = 23. IGRIC 2012 |poznámka = |dátum vydania = 28.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |dátum archivácie = 2026-02-19}}</ref> |} === Samostatné herecké kategórie (od r. 2013) === ; Mužský / Ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center width=4%| [[Igric 2013|24.]] <br />(2013) | width=70%| * '''[[Marián Slovák]] – primár Hanko (''[[Filmoviedky]]:'' „[[Zradení]]“^TV)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Zradení [film] (2011) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0130441-Zradeni-film-2011/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Marián Slovák za postavu primára Hanku“ |dátum vydania = 02.10.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516212522/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0130441-Zradeni-film-2011/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Attila Mokos – Brachtl (''[[7 dní hriechov]]'')<ref name=7DnHr>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > 7 dní hříchů |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129468-7-dni-hrichu-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Vica Kerekes za postavu Agnes [...] Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Attila Mokos za postavu Brachtla vo filme 7 dní hriechu“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221006142832/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129468-7-dni-hrichu-hrany-film/ |dátum archivácie = 2022-10-06 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ivan Romančík]] – Florian (''Filmoviedky:'' „[[Dušičky seniorov]]“^'''TV''')<ref name=DuSe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Dušičky seniorov [film] (2011) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181680-Dusicky-seniorov-film-2011/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Emília Vášáryová za postavu Amálie [...] Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Ivan Romančík za postavu Floriana vo filme Dušičky seniorov (r. Stanislav Párnický) z cyklu Filmoviedky“ |dátum vydania = 02.10.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516203315/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181680-Dusicky-seniorov-film-2011/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | rowspan=2 align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |lokácia = Igric a tvorivé prémie |poznámka = |dátum vydania = 10.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''[[Soňa Norisová]] – Jitka (''[[V tieni]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ve stínu |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129465-Ve-stinu-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Soňa Norisová za postavu Jitky“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240621212948/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129465-Ve-stinu-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-06-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Éva Vica Kerekes|Vica Kerekes]] – Agnes (''7 dní hriechov'')<ref name=7DnHr/> ** <u>Prémia</u>: Emília Vášáryová – Amália (''[[Filmoviedky]]:'' „Dušičky seniorov“^'''TV''')<ref name=DuSe/> |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] <br />(2014) | * '''[[Marek Majeský]] – Adam Lambert (''[[Kandidát (film)|Kandidát]]'')'''<ref name=Kandidát>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kandidát |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-132539-Kandidat-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Marej Majeský za postavu reklamného magnáta Adama Lamberta [...], Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Michal Kubovčík za postavu Blondiačika“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124909/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-132539-Kandidat-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Michal Kubovčík]] – Blondiačik (''Kandidát'')<ref name=Kandidát/> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Obšil]] – Boris (''[[Ďakujem, dobre]]'')<ref name=ĎaDo2012>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ďakujem, dobre |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129472-dakujem-dobre-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Zuzana Mauréry za filmy Colette (za postavu Broderovej) a Ďakujem, dobre (postava Zuzy), Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Vladimír Obšil za postavu Borisa vo filme Ďakujem, dobre“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221028183403/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129472-dakujem-dobre-hrany-film |dátum archivácie = 2022-10-28 }}</ref> | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 25. Igricov 2014 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2014 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''[[Zuzana Mauréry]] – Broderová (''[[Colette (film)|Colette]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Colette |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129478-Colette-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Zuzana Mauréry za filmy ''Colette'' (za postavu Broderovej) a ''Ďakujem, dobre'' (postava Zuzy)“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250124164505/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129478-Colette-hrany-film |dátum archivácie = 2025-01-24 }}</ref> a Zuza (''[[Ďakujem, dobre]]''''')<ref name=ĎaDo2012/> ** <u>Prémia</u>: [[Éva Bandor]] – Zuza (''[[Miluj ma alebo odíď]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Miluj ma alebo odíď |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129475-Miluj-ma-alebo-odid-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Éva Bandor za postavy stvárnené vo filme ''Miluj ma alebo odíď'' a študentskom filme ''Dobrý človek''“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125157/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129475-Miluj-ma-alebo-odid-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> a ''[[Dobrý človek]]''^'''SF/ŠF''') ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Fialová]] – Zuzana Krausová (''[[Kriminálka Staré Mesto|Kriminálka Staré Mesto II]]''^'''TV''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Kriminálka Staré Mesto [film]. [II. séria] (2012) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0094252-Kriminalka-Stare-Mesto-film-II-seria-2012/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Zuzana Fialová za postavu nadporučíky Zuzany Krausovej v televíznom seriáli“ |dátum vydania = 12.03.2026 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516203819/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0094252-Kriminalka-Stare-Mesto-film-II-seria-2012/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] <br />(2015) | * '''Milan Lasica – starý otec Achberger (''[[Rukojemník (film)|Rukojemník]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Peter Kočiš]] – Alex (''Tajné životy''^'''TV''') ** <u>Prémia</u>: [[Peter Nádasdi]] – Ignác Dugas (''[[Krok do tmy]]'') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Zuzana Mauréry – Eva (''[[Tajné životy]]''^TV)''' ** <u>Prémia</u>: [[Monika Haasová]] – Eva Dubovská (''Krok do tmy'') ** <u>Prémia</u>: Judit Bárdos – Anna (''[[Fair Play]]''), Hana (''[[Láska na vlásku]]'') a Edith Kraus (''[[V tichu]]'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] <br />(2016) | * '''[[Noël Czuczor]] – Tomáš (''[[Čistič]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Milan Ondrík]] – Ďoďo (''Eva Nová'') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 22.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Emília Vášáryová – [[hlavná postava|titul. postava]] (''[[Eva Nová]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Rebeka Poláková]] – Kristína (''Čistič'') ** <u>Prémia</u>: [[Anikó Vargová]] – Helena (''Eva Nová'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] <br />(2017) | * '''[[Ivan Romančík]] – Ján (''[[Manžel Ján s rodinou]]''^KF/ŠF)''' ** <u>Prémia</u>: Marián Geišberg – [[kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kpt.]] Eduard Burger (''[[Červený kapitán]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Jedľovský]] – Jozef Valenta, psychológ (''[[Tajné životy#2. séria (2017)|Tajné životy II]]''^'''TV''') ----- ** <u>Špeciálne uznanie</u>: [[Ladislav Chudík]]^'''†'''{{#tag:ref|Protokoly cien publikované v online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2017/> či na webe [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 28. ročník IGRIC |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/28.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.01.2019 |dátum prístupu = 29.05.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250913172529/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/28.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-13}}</ref> posmrtnú formu neuvádzajú, počas ceremónie bol však Chudík ocenený [[in memoriam]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Archív > Igric 2017 |url = https://www.stvr.sk/televizia/archiv/12647/137761#1081 |lokácia = Požadovaný segment začína krátko pred 19. minútou záznamu. |poznámka = |dátum vydania = 04.10.2017 |dátum prístupu = 31.05.2026 |vydavateľ = |url archívu = https://web.archive.org/web/20260118142043/https://www.stvr.sk/televizia/archiv/12647/137761#1081 |dátum archivácie = 2026-01-18}}</ref>|group="p."}} – Janetka, farár (''Červený kapitán'') | rowspan=2 align=center| <ref name=VýPr2017>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Zuzana Mauréry – Mária Drazdechová (''[[Učiteľka (film)|Učiteľka]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Kronerová]] – Marika Kovačičová (''Červený kapitán'') ** <u>Prémia</u>: [[Anna Šišková]] – Mária Horváthová (''Tajné životy II''^'''TV''') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] <br />(2018) | * '''[[Robert Roth]] – otec (''[[Nina (film)|Nina]]'')'''<ref name=Nina>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nina |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270453-Nina-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Bibiana Nováková za stvárnenie titulnej postavy vo filme Nina, Igric za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Róbert Roth za postavu otca“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516130058/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270453-Nina-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Tomáš Maštalír – Adam Krajňák (''[[Čiara (film)|Čiara]]'') ** <u>Prémia</u>: Milan Ondrík – Chalanisko (''[[Únos (film z roku 2017)|Únos]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Únos |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257108-unos-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Milan Ondrík za stvárnenie postavy Chalaniska“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250124154606/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257108-unos-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-01-24 }}</ref> | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |lokácia = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |dátum archivácie = 2024-12-15}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Zuzana Kronerová – Hana (''[[Baba z ľadu]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Bába z ledu |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257096-Baba-z-ledu-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Zuzana Kronerová za stvárnenie titulnej postavy“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20220522235440/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257096-Baba-z-ledu-hrany-film/ |dátum archivácie = 2022-05-22 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Dominika Morávková]] – Lena (''[[Špina (film)|Špina]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Špina |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257106-spina-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Dominika Zeleníková- Morávková za postavu Leny“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516214456/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257106-spina-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Bibiana Nováková]] – titul. postava (''Nina'')<ref name=Nina/> |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] <br />(2019) | * '''[[Igor Hrabinský]] – Kysel st. (''[[Tlmočník (film)|Tlmočník]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Roman Luknár]] – [[Jan Masaryk]] (''[[Toman (film)|Toman]]'') ** <u>Prémia</u>: Lukáš Latinák – [[Vladimír Clementis]] (''Toman'') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''[[Gabriela Marcinková]] – Zuzana (''[[Dôverný nepriateľ]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Kamila Magálová]] – Růžena, „pani Cvrčková“ (''[[Hmyz (film)|Hmyz]]'') ** <u>Prémia</u>: Monika Hilmerová – violončelistka Elena (''[[DOGG]]'': „Duet“{{#tag:ref|Úvodná poviedka (r.&nbsp;[[Slavomír Zrebný|S. Zrebný]]) z&nbsp;tzv. filmovej tetralógie ''DOGG'' (2017) od štyroch režisérov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > DOGG |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270450-DOGG-hrany-film/ |lokácia = Kapitoly: „Anotáciu“ a „Poznámky“ |poznámka = |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240524035702/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270450-DOGG-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-05-24 }}</ref> |group="p."}}^'''KF''') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] <br />(2020) | * '''Milan Ondrík – Milan (''[[Nech je svetlo]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Richard Autner]] – [[Nero]] (''[[Nero a Seneca]]''^'''TV''') ** <u>Prémia</u>: Pavol Višňovský – Ivan Rozložný (''Hniezdo''^'''TV''') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |dátum archivácie = 2025-10-15}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Soňa Norisová – Kristína Važanová (''[[Hniezdo (seriál)|Hniezdo]]''^TV)''' ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Konečná]] – Zuzka (''Nech je svetlo'') ** <u>Prémia</u>: [[Júlia Valentová Vidrnáková]] – rybárka Labina (''[[Pomaľované vtáča]]'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] <br />(2021) | * '''[[Juraj Loj]]{{#tag:ref|S prihliadnutím na jeho účinkovanie v&nbsp;seriáli ''[[Slovania (seriál)|Slovania]]'' (post. Samo / Vlad).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TÓTHOVÁ, Roberta |titul = Kultúra > Igrica za celoživotný prínos má Dušan Hanák |url = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/602046-igrica-za-celozivotny-prinos-ma-dusan-hanak/ |lokácia = „Spomedzi hercov [...] ocenili [...] Juraja Loja, ktorý stvárnil Františka vo filme Agnieszky Hollandovej ''Šarlatán''. Porota tiež prihliadla na jeho účinkovanie v seriáli ''Slovania''“ |dátum vydania = 28.09.2021 |dátum prístupu = 27.02.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20250513041251/https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/602046-igrica-za-celozivotny-prinos-ma-dusan-hanak/ |dátum archivácie = 2025-05-13}}</ref>|group="p."}} – František Palko (''[[Šarlatán (film)|Šarlatán]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Csongor Kassai – Josef Pachl (''[[Krajina ve stínu]]'') ** <u>Prémia</u>: Tomáš Maštalír – Radúz (''[[Slovania (seriál)|Slovania]]''^'''TV''') | rowspan=2 align=center| <ref name=VýPr2021>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |lokácia = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021 |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''[[Zuzana Kanócz]] – Henrieta (''[[O liečivej vode]]''^TV)''' ** <u>Prémia</u>: [[Alexandra Borbélyová|Alexandra Borbély]] – Katarína (''[[Muž so zajačími ušami]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Jana Kvantiková]]{{#tag:ref|S prihliadnutím na účinkovanie v&nbsp;seriáli ''[[Červené pásky]]''<ref name=VýPr2021/> (sestra Lea).|group="p."}} – Lada (''Slovania''^'''TV''') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] <br />(2022) | * '''[[Dávid Uzsák]] – Cyril (''[[Kryštof (film z roku 2021)|Kryštof]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Alexander Bárta]] – Michal (''Priznanie''^'''TV''') ** <u>Prémia</u>: Tomáš Maštalír – Dan (''[[Známi Neznámi]]'') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press sevis (sl,gk) |titul = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |lokácia = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022 |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |dátum archivácie = 2025-11-17}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Soňa Norisová – Kristína (''[[Priznanie]]''^TV)''' ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Mauréry]] – matka Ulka (''[[Správa o záchrane mŕtveho]]'') ** <u>Prémia</u>: Alexandra Borbély – Johana (''[[Kryštof (film)|Kryštof]]'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] <br />(2023) | * '''[[Tomáš Mischura]] – Zsolti Bófanti (''[[Čierne na bielom koni]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Ondrej Kovaľ]] – Mišo (''[[Stand up (film z roku 2022)|Stand up]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Dávid Hartl]] – titul. postava (''Jozef Mak''^'''TV''') | rowspan=2 align=center| <ref name=VýPr2023>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi Igricov 2023 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |lokácia = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023 |poznámka = |dátum vydania = 25.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |dátum archivácie = 2025-11-13}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''[[Diana Mórová]]{{#tag:ref|S prihliadnutím k postave ženy v TV poviedkovom filme ''[[Superžena]]''<ref name=VýPr2023/> (manželka).|group="p."}} – matka (''[[Jozef Mak (film)|Jozef Mak]]''^TV)''' ** <u>Prémia</u>: [[Dana Droppová]] – Anna (''[[Slúžka (film)|Slúžka]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Vita Smačeľuk]]{{#tag:ref|Uvádzaná tiež ako Vita Smačeljuk (v [[čeština|češ.]].), príp. Вита Анатольевна Смачелюк (v [[ukrajinčina|ukr.]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Smačeľuk, Vita Anatolievna, 1981- |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181054-Smaceluk-Vita-Anatolievna-1981/ |lokácia = Kapitola: „Variant(y) hesla“ |poznámka = „Smačeljuk, Vita, 1981- [cze] Smachelyuk, Vita, 1981- [eng] Смачелюк, Вита Анатольевна, 1981- [ukr]“ |dátum vydania = 24.02.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = |dátum archivácie = https://web.archive.org/web/20260516214928/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181054-Smaceluk-Vita-Anatolievna-1981/ }}</ref> |group="p."}} – Irina (''[[Obeť (film z roku 2022)|Obeť]]'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] <br />(2024) | * '''[[Alexander Bárta]] – kpt. Miky Miko (''[[Vojna policajtov (film z roku 2024)|Vojna policajtov]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Marián Miezga]] – Zoli (''[[Tak zle, ako sa len dá]]''{{#tag:ref|S podtitulom ''Historky z parku''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tak zle, ako sa len dá |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-316129-Tak-zle-ako-sa-len-da-hrany-film/ |lokácia = Kapitola: „Podnázov“ |poznámka = „historky z parku“ |dátum vydania = 05.09.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516215118/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-316129-Tak-zle-ako-sa-len-da-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref>|group="p."}}) ** <u>Prémia</u>: Richard Autner – Karol (''Tak zle, ako sa len dá'') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |lokácia = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |dátum archivácie = 2026-01-21}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Éva Bandor – Hana (''[[Nablízku]]''^KF/ŠF)''' ** <u>Prémia</u>: Zuzana Kanócz – Lucie (''[[Tancuj Matylda]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Anežka Petrová]] – Simona (''Vojna policajtov'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] <br />(2025) | * '''[[František Kovár]] – mastičkár Ferko (''[[Čarovné jablko]]''^TV) a otec (''[[Spiaci účet]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Milan Ondrík – Dušan (''[[Ema a smrtihlav]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Attila Matusek]] – Attila (''[[Pressburg (seriál)|Pressburg]]''^'''TV''') | rowspan=2 align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |lokácia = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |dátum archivácie = 2026-02-10}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''Rebeka Poláková – Sára (''[[Nikto ma nemá rád]]'')''' ** <u>Prémia</u>: Alexandra Borbély – Marika (''Ema a smrtihlav'') ** <u>Prémia</u>: [[Eva Mores]] – Martina (''[[Hore je nebo, v doline som ja]]'') |- ! rowspan=2 style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] <br />(2026) | * '''Milan Ondrík – titul. postava (''[[Otec (film z roku 2025)|Otec]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Jozef Pantlikáš]] – Alexander (''[[Potopa (film z roku 2025)|Potopa]]'') ** <u>Prémia</u>: Juraj Loj – titul. postava (''[[Zbormajster (film)|Zbormajster]]'') | rowspan=2 align=center| <ref name=VýPr2025-TASR>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = rt, gra |titul = Kultúra: Udelili Igricov za najlepšiu filmovú a televíznu tvorbu |url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2026091800000441 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 18.09.2026 |dátum prístupu = 18.09.2026 |vydavateľ = tasr.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260918201525/https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2026091800000441 |dátum archivácie = 2026-09-18}}</ref> |- | style=background:#E5E4E2| * '''[[Sára Chripáková]] – Mara (''Potopa'')''' ** <u>Prémia</u>: Zuzana Mauréry – [[Hilda Múdra]] (''[[Nepela (film)|Nepela]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Kristína Spáčová]] – Jessica (''[[Kronika večných snílkov]]'') |- | colspan=3 align=center style="background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^'''KF''' Krátky fim{{•}} ^'''SF''' Stredometrážny film{{•}} ^'''ŠF''' Študentský film{{•}} ^'''TV''' Televízne dielo<!--{{•}} ^'''HD''' Hraný dokument{{•}}--> <br/>^'''†''' [[in memoriam]] |} == Superlatívy == {{col-begin}} {{col-2}} === Viacnásobní držitelia cien === ; 3 ceny * [[Zuzana Mauréry]] * [[Soňa Norisová]] ; 2 ceny * [[Milan Ondrík]] * [[Emília Vášáryová]] {{col-2}} === Viacnásobní držitelia prémií === ; 4 prémie * [[Tomáš Maštalír]] ; 3 prémie * [[Alexandra Borbélyová|Alexandra Borbély]] * [[Lukáš Latinák]] * Milan Ondrík ; 2 prémie * [[Richard Autner]] * [[Marián Geišberg]] * [[Monika Hilmerová]] * [[Csongor Kassai]] * Zuzana Mauréry * [[Attila Mokos]] * Emília Vášáryová {{col-end}} == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967 – 2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]]) {{Igric za Herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele}} {{Igric (súťaž)}} [[Kategória:Igric (súťaž)|Herecký výkon]] 5f6y9altzghfs1xgrl926qzvotb2eby 0 750850 8371094 8370749 2026-09-19T20:22:02Z Evernit 160276 /* Víťazi cien */ aktual. 8371094 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:33%" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Igric za Celoživotné dielo |- | width=18%| '''Oblasť záujmu''' | width=15%| celoživotná tvorba |- | '''Odovzdávané''' | od r. [[Igric 1993|1993]] |- | '''Počet udelených cien''' | 23 |} '''[[Igric (súťaž)|Igric]] za Celoživotné dielo''', inokedy '''Celoživotný prínos''', je špeciálnou kategóriou každoročne vyhlasovanou v&nbsp;rámci výročných cien a&nbsp;prémií Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&nbsp;Literárneho fondu (LF). Od&nbsp;roku [[Igric 2015|2015]] je štatutárne klasifikovaná ako '''Celoživotné dielo v&nbsp;audiovizuálnej oblasti'''. Na rozdiel od iných kategórií je nesúťažná, aj keď štatutárna, odovzdávaná výhradne na báze čestnej ceny či formou tzv. Siene slávy. Ako mimoriadna sa obyčajne udeľuje za celoživotnú tvorbu ňou ocenených tvorcov, na základe individuálnych návrhov členov poroty. Vzhľadom k&nbsp;neraz prerušovanej tradícii v&nbsp;jej vyhlasovaní, patrí táto z&nbsp;hľadiska počtu udelených cien k&nbsp;najmenej zastúpenej v&nbsp;histórii súťaže. Najmladším čestným nositeľom je kameraman [[Alojz Hanúsek]] ([[Igric 2000|2000]]), ktorý sošku získal [[in memoriam|symbolicky]], vo veku nedožitých 61 rokov, tým najstarším pre zmenu [[Rudolf Urc]] ([[Igric 2025|2025]]), tento až ako 88-ročný. Z&nbsp;celkovo 22 doterajších držiteľov tohto ocenenia – vrátane jedného pocteného opätovne ([[Stanislav Szomolányi|Szomolányi]] v&nbsp;r.&nbsp;[[Igric 1998|1998]] a [[Igric 2020|2020]]) – je zatiaľ jedinou ženou herečka [[Božidara Turzonovová]] ([[Igric 2022|2022]]). == Historické súvislosti == Jej formálny výskyt v dostupných štatútoch bol často podriadený iba tými ročníkmi, v&nbsp;ktorých sa cena vyhlasovala. Pravdepodobne aj v&nbsp;dôsledku toho bol v&nbsp;roku [[Igric 1995|1995]] jej jediný „nečestný držiteľ“ ([[Martin Slivka]]) docenený prostredníctvom [[Igric za Filmovú tvorbu|jednej z&nbsp;ústredných kategórií]].<ref name=VýPr1995/> Rané štatúty nie sú dochované, podľa však kompilačnej retroštúdie Štefana Vraštiaka ''Igric 1967 – 2004'' jeden z&nbsp;tých historických citoval: „V&nbsp;zmysle štatútu môžu byť [ceny] udelené výnimočne i&nbsp;za celoživotnú tvorbu“<ref name=HÉ-Vrastiak/> (s&nbsp;odkazom na občasník ''Kinoinformácia'' [[číslo|č.]]&nbsp;3 z&nbsp;roku 1969, ktorý autor redigoval). K druhej zvláštnej situácii došlo v&nbsp;roku 2020, kedy čestný titul Igric obdržal už jeho nositeľ z&nbsp;jedného z&nbsp;predchádzajúcich ročníkov (Stanislav Szomolányi v&nbsp;r.&nbsp;1998). Pri príležitosti jubilejného 30. ročníka súťaže (2019) bola bok po boku čestnej disciplíny vyhlásená i štatutárna Mimoriadna cena, táto už bez náležitého statusu. Jediným takto oceneným bol [[Peter Jaroš]],<ref name=VýPr2019-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 30. ročník IGRIC |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20260529092258/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2026-05-29}}</ref><ref name=VýPr2019/> ktorý ju získal za [[adaptácia (zmena žánru)|filmovú adaptáciu]] jeho vlastnej [[sága (literatúra)|románovej ságy]] ''[[Tisícročná včela (film)|Tisícročná včela]]'' či iné spoluautorské alebo dramaturgické príspevky (''[[Pacho, hybský zbojník]]'' a ''[[Noční jazdci (film)|Noční jazdci]]'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Archív > Igric 2019 |url = https://www.stvr.sk/televizia/archiv/14722/200621#3754 |lokácia = Požadovaný segment začína krátko po 64. minúte záznamu. |poznámka = |dátum vydania = 12.10.2019 |dátum prístupu = 20.06.2026 |vydavateľ = |url archívu = https://web.archive.org/web/20260531125747/https://www.stvr.sk/televizia/archiv/14722/200621#3754 |dátum archivácie = 2026-05-31}}</ref> Hoci všetky [[tlačová správa|tlačové správy]] z&nbsp;online-revue slovenských filmových novinárov ''Film Press'' prezentujú kategóriu počnúc rokom 2015 pod synonymným aliasom <u>Celoživotný prínos slovenskej kinematografii</u> (vyjme r.&nbsp;2020), v&nbsp;samotných štatútoch je definovaná ako/za <u>Celoživotné dielo v audiovizuálnej oblasti</u>.<ref>Archivované štatúty podľa jednotlivých ročníkov z r. 2015 až 2024: * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]], LF |titul = Štatút ceny 2015 |url = |lokácia = |poznámka = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2. vo formáte [[Microsoft Word|.doc]]) |dátum vydania = 26.01.2015 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = igric.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20150816082658/http://igric.sk/files/STATUT%20CENY%2026%20IGRIC.doc |dátum archivácie = 2017-03-03}} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny 2016 |url = |lokácia = |poznámka = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2) |dátum vydania = 22.02.2016 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20170303155121/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |dátum archivácie = 2017-03-03}} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny 2018 |url = |lokácia = |poznámka = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2) |dátum vydania = 29.01.2018 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = igric.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20190922185850/http://www.igric.sk/-statut |dátum archivácie = 2019-09-22}} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny 2019 |url = |lokácia = |poznámka = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2) |dátum vydania = 02.12.2019 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = igric.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20200527195422/http://www.igric.sk/-statut |dátum archivácie = 2020-05-27}} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny 2021 |url = |lokácia = |poznámka = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2) |dátum vydania = 25.02.2021 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = igric.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20210801032226/http://www.igric.sk/-statut |dátum archivácie = 2021-08-01}} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny 2022 |url = |lokácia = |poznámka = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2) |dátum vydania = 06.03.2022 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20220625221410/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/igric-2022-statut/ |dátum archivácie = 2022-06-25}} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny 2023 |url = |lokácia = |poznámka = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2) |dátum vydania = 22.3.2023 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = igric.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230927173513/http://www.igric.sk/-statut |dátum archivácie = 2023-12-27}} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny 2024 |url = |lokácia = |poznámka = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2) |dátum vydania = 16.1.2024 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240221021825/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |dátum archivácie = 2024-02-21}}</ref> == Víťazi cien == {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! style=background:#ed8 width=4%| Ročník <br />{{small|(rok)}} ! style=background:#ed8 width=70%| Cena <br />{{small|víťaz – výkon}} ! style=background:#ed8 width=3%| Ref. <br />{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z&nbsp;dobovej tlače v&nbsp;konfrontácii so zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] či inými zdrojmi.|group="p."}} |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Historická éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] <br />(1967) | rowspan=3 align=center| <span style="color:silver">''čestná cena neudeľovaná''</span> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] <br />(1968) |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] <br />(1969) |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Novodobá éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] <br />(1993) | * '''[[Štefan Uher]]^† – za celoživotné dielo'''<ref name=HÉ-Vrastiak>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR |poznámka = retroštúdia z archívu SFÚ pravdepod. z r 2004 <span style="color:silver">''(ods. pre r.&nbsp;„1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''</span> |lokácia = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) a „1999–2000“ (str. 4) |dátum vydania = |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = }}</ref><!-- <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Uher, Štefan, 1930-1993 |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0002523-Uher-stefan-19301993/ |lokácia = Biografická pozn. |poznámka = „V roku 1993 získal cenu Igric in memoriam ‚za výrazný tvorivý prínos do slovenskej kinematografie‘.“ (autor: R. Šmatláková, 2015) |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260418100655/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0002523-Uher-stefan-19301993/ |dátum archivácie = 2026-04-18 }}</ref> --> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = (mf) |titul = IGRIS – in memoriam |url = |poznámka = Výstrižok z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1993 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] <br />(1994) | * '''[[Peter Solan]] – za celoživotné dielo'''<ref name=HÉ-Vrastiak/><ref name=LF>{{Citácia knihy | autor = SOKOLOVÁ, Eva | url = http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf | titul = 50 rokov činnosti Literárneho fondu: 1954–2004 | počet strán = 350 | vydavateľ = AnaPress © Literárny fond | miesto = Bratislava | rok = 2005 | isbn = 80-89137-16-4 | kapitola = |url archívu = https://web.archive.org/web/20230604213121/http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf |dátum archivácie = 2023-06-04 |poznámka = „Cena Igric“ (v rámci samostatných kapitol podľa rokov): „1967“ (s. 226–227) / „1968“ (s. 227) / „1969“ (s. 228) / „1994–1995“ (s. 286) / „1996“ (s. 286–287) / „1997–1999“ (s. 287) / „2000“ (s. 287–288) / „2001“ (s. 258 a 288) / „2002“ (s. 258 a 289) / „2003“ (s. 260 a 289). <span style="color:silver">''(publikácia neobsahuje úplné údaje k&nbsp;udeleným cenám)''</span>}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Solan, Peter, 1929-2013 |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0001003-Solan-Peter-19292013/ |lokácia = Biografická pozn. |poznámka = „V roku 1994 získal cenu Igric za celoživotné dielo“ (autor: Renáta Šmatláková, február 2015) |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260311061414/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0001003-Solan-Peter-19292013/ |dátum archivácie = 2026-03-11 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993 |url = |poznámka = 3-str. strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1994 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] <br />(1995) | * <span style="color:silver">''cena udelená v zastúpení [[Igric za Filmovú tvorbu|Filmovej tvorby]]''</span> | align=center| <ref name=VýPr1995>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = dík |titul = Ceny Igric '94 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.05.1995 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''[[SME]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] <br />(1996) | * '''[[Viktor Kubal]] – za celoživotné dielo'''<ref name=HÉ-Vrastiak/><ref name=LF/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = pet |titul = Hlavnú cenu za filmovú a televíznu tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 20.04.1996 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] <br />(1997) | * '''[[Martin Hollý (1931)|Martin Hollý]] – za celoživotné dielo'''<ref name=HÉ-Vrastiak/><ref name=LF/> | align=center| <ref name=VýPr1997>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1996 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.04.1997 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] <br />(1998) | * '''[[Stanislav Szomolányi]] – za celoživotné dielo<ref name=HÉ-Vrastiak/><ref name=LF/> | align=center| <ref name=VýPr1998>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 06.06.1998 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] <br />(1999) | * '''[[Albert Marenčin]] – za celoživotné dielo'''<ref name=HÉ-Vrastiak/><ref name=LF/> | align=center| <ref name=VýPr1999>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric a prémie za audiovizuálnu tvorbu roku 1998 |url = |poznámka = strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1999 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] <br />(2000) | * '''[[Alojz Hanúsek]]^† – za celoživotné dielo'''<ref name=HÉ-Vrastiak/><ref name=LF/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]] |titul = Na Art Filme udeľovali ceny Igric |url = |lokácia = |poznámka = roč. 8, čís. 146, s. 8. Článok z archívu SFÚ |dátum vydania = 26.06.2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] <br />(2001) | * '''[[Tibor Vichta]]^† – za celoživotné dielo'''<ref name=HÉ-Vrastiak/><ref name=LF/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ a ÚSTT |titul = Udelenie ceny Igric za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu v roku 2000 |url = |lokácia = |poznámka = 2-str. strojopis Tlačovej správy z archívu SFÚ |dátum vydania = 2001 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] <br />(2002) | rowspan=3 align=center| <span style="color:silver">''čestná cena neudeľovaná''</span> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Výročné ceny Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | ročník = 3 | číslo = 9 | strany = 34 | poznámky = [[Portable Document Format|PDF]] | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] <br />(2003) | align=center| <ref name=VýPr2003>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] |titul = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric |url = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |lokácia = (odst. 3–6) |poznámka = <span style="color:silver">''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''</span> |dátum vydania = 21.06.2003 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] <br />(2004) | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Ceny udelené na 12. MFF Art Film | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2004 | ročník = 5 | číslo = 7/8 | strany = 18 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] <br />(2005) | * '''[[Tibor Biath]] – za celoživotné dielo'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Biath, Tibor, 1925-2012 |url = |lokácia = Biografická pozn. |poznámka = „Igric za celoživotné dielo“ (autor: R. Šmatláková, 2015) |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20200721185027/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0001436-Biath-Tibor-19252012/ |dátum archivácie = 2020-07-21 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2005>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2005 | ročník = 6 | číslo = 7/8 | strany = 29 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]<br />(2006) | * '''[[Ladislav Chudík]] – za celoživotné dielo''' | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005 | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2006 | ročník = 7 | číslo = 7/8 | strany = 21 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] <br />(2007) | * '''[[Ivan Teren]] – za celoživotné dielo''' | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = uwe | odkaz na autora = | titul = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2007 | ročník = 8 | číslo = 6 | strany = 28 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] <br />(2008) | rowspan=7 align=center| <span style="color:silver">''čestná cena neudeľovaná''</span> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2008 | ročník = 9 | číslo = 5 | strany = 37 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260529161208/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum archivácie = 2026-05-29}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] <br />(2009) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = 20. Igric 2009 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 02.09.2009 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |dátum archivácie = 2025-08-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] <br />(2010) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric a Tvorivé prémie |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 15.06.2010 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |dátum archivácie = 2025-12-10}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] <br />(2011) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = ŠČEPKA, Miloš |titul = 22. IGRIC 2011 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |dátum archivácie = 2026-03-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] <br />(2012) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |lokácia = 23. IGRIC 2012 |poznámka = |dátum vydania = 28.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |dátum archivácie = 2026-02-19}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2013|24.]] <br />(2013) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |lokácia = Igric a tvorivé prémie |poznámka = |dátum vydania = 10.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] <br />(2014) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 25. Igricov 2014 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2014 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] <br />(2015) | * '''[[Vido Horňák]] – za celoživotný prínos slovenskej kinematografii''' | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] <br />(2016) | * '''[[Roman Rjachovský]] – za celoživotný prínos slovenskej kinematografii''' | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 22.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] <br />(2017) | * '''[[František Jurišič]] – za celoživotný prínos slovenskej kinematografii''' | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] <br />(2018) | * '''[[Juraj Jakubisko]] – za celoživotný prínos slovenskej kinematografii'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Jakubisko, Juraj, 1938-2023 |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0002568-Jakubisko-Juraj-19382023/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za celoživotný prínos slovenskej kinematografii - Juraj Jakubisko“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20231209212608/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0002568-Jakubisko-Juraj-19382023/ |dátum archivácie = 2023-12-09 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |lokácia = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |dátum archivácie = 2024-12-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] <br />(2019) | * '''[[Eduard Grečner]] – za celoživotný prínos slovenskej kinematografii''' | align=center| <ref name=VýPr2019>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] <br />(2020) | * '''Stanislav Szomolányi – za celoživotné dielo''' | align=center| <ref name=VýPr2020>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |dátum archivácie = 2025-10-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] <br />(2021) | * '''[[Dušan Hanák]] – za celoživotný prínos slovenskej kinematografii''' | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |lokácia = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021 |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] <br />(2022) | * '''[[Božidara Turzonovová]] – za celoživotný prínos slovenskej kinematografii''' | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press sevis (sl,gk) |titul = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |lokácia = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022 |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |dátum archivácie = 2025-11-17}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] <br />(2023) | * '''[[Jozef Šimončič (kameraman)|Jozef Šimončič]] – za celoživotný prínos slovenskej kinematografii''' | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi Igricov 2023 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |lokácia = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023 |poznámka = |dátum vydania = 25.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |dátum archivácie = 2025-11-13}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] <br />(2024) | * '''[[Juraj Lihosit]] – za celoživotný prínos slovenskej kinematografii''' | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |lokácia = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |dátum archivácie = 2026-01-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] <br />(2025) | * '''[[Rudolf Urc]] – za celoživotný prínos slovenskej kinematografii''' | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |lokácia = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |dátum archivácie = 2026-02-10}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] <br />(2026) | * '''[[Dušan Dušek]] – za celoživotný prínos slovenskej kinematografii''' | align=center| <ref name=VýPr2025-TASR>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = rt, gra |titul = Kultúra: Udelili Igricov za najlepšiu filmovú a televíznu tvorbu |url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2026091800000441 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 18.09.2026 |dátum prístupu = 18.09.2026 |vydavateľ = tasr.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260918201525/https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2026091800000441 |dátum archivácie = 2026-09-18}}</ref> |- | colspan=3 align=center style="background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^'''†''' [[in memoriam]] |} == Superlatívy == === Viacnásobní držitelia cien === ; 2 ceny * [[Stanislav Szomolányi]] == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967 – 2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]]) {{Igric za Celoživotné dielo}} {{Igric (súťaž)}} [[Kategória:Igric (súťaž)|Celoživotné dielo]] auc0wexa84parkfmzkckh722ffzo4le 0 750974 8371087 8370759 2026-09-19T20:15:06Z Evernit 160276 aktual. 8371087 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:33%" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Prémia za Študentskú tvorbu |- | width=18%| '''Oblasť záujmu''' | width=15%| [[filmové dielo|študentské filmy]] |- | '''Odovzdávané''' | v r. [[Igric 1996|1996]] – [[Igric 2013|2013]] |- | '''Počet udelených prémii''' | 33 |} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:33%" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Cena Petra Mihálika |- | width=18%| '''Oblasť záujmu''' | width=15%| študentské filmy |- | '''Odovzdávané''' | v r. [[Igric 2014|2014]] |- | '''Počet udelených cien''' | 3 |} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:33%" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Cena Jána Fajnora |- | width=18%| '''Oblasť záujmu''' | width=15%| tvorcovia do 35 r. |- | '''Odovzdávané''' | od r. [[Igric 2015|2015]] |- | '''Počet udelených cien''' | 35 |} '''Prémia za Študentskú tvorbu''' bola jednou z vedľajších kategórií vyhlasovanou v&nbsp;rámci výročných cien Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&nbsp;Literárneho fondu (LF) zvaných [[Igric (súťaž)|Igric]]. Ako taká odmeňovala v&nbsp;rokoch [[Igric 1996|1996]] až [[Igric 2013|2013]] prácu študentov filmových škôl v&nbsp;ľubovoľnej [[povolanie (zamestnanie)|tvorivej profesii]], prevažne za [[filmová réžia|réžiu]]. Po jej zrušení bola v&nbsp;roku [[Igric 2014|2014]] dočasne nahradená v&nbsp;podobe neštatutárnej '''Ceny [[Peter Mihálik (filmový teoretik)|Petra Mihálika]]''', ktorá sa odovzdávala počas jediného ročníka – táto aj so&nbsp;zreteľom na&nbsp;žáner [[filmové dielo|hraného]], [[dokumentárny film|dokumentárneho]] i [[animácia (film)|animovaného filmu]] zároveň. V&nbsp;roku [[Igric 2015|2015]] bola dodatočne premenovaná na '''Cenu [[Ján Fajnor|Jána Fajnora]]''' a&nbsp;garantovaná už mladým tvorcom do 35 rokov všeobecne. Obdobne ako jej predchodkyňa, udeľuje sa obyčajne trom laureátom v&nbsp;troch [[žáner (umelecký druh)|príslušných disciplínach]]. [[Arnold Kojnok]] a [[Stano Petrov]] obdržali individuálne po dve študentské prémie, [[Peter Zákuťanský]] kombinovane po jednej z&nbsp;oboch neskoršie ustanovených cien; [[Peter Podolský]] a [[Imrich Kútik]] získali obaja samostatne dve z&nbsp;aktuálne vyhlasovaných ocenení. == Víťazi cien/prémií == {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! style=background:#ed8 width=4%| Ročník <br />{{small|(rok)}} ! style=background:#ed8 width=70%| Cena <br />{{small|víťaz – výkon (''dielo'')}} ! style=background:#ed8 width=3%| Ref. <br />{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z&nbsp;dobovej tlače v&nbsp;konfrontácii so zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] či inými zdrojmi.|group="p."}} |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Historická éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] <br />(1967) | rowspan=3 align=center| <span style="color:silver">''ceny udelené výlučne za iné tvorivé výkony <br />(prémie neudeľované)''</span> | align=center rowspan=3| <ref name=HÉ-Vrastiak>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR |poznámka = retroštúdia z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(ods. pre r. „1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''</span> |lokácia = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) a „1999–2000“ (str. 4) |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] <br />(1968) |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] <br />(1969) |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Novodobá éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] <br />(1993) | rowspan=3 align=center| <span style="color:silver">''ceny a prémie udelené výlučne za iné tvorivé výkony''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = (mf) |titul = IGRIS – in memoriam |url = |poznámka = Výstrižok z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1993 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] <br />(1994) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993 |url = |poznámka = 3-str. strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1994 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] <br />(1995) | align=center| <ref name=VýPr1995>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = dík |titul = Ceny Igric '94 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.05.1995 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''[[SME]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |} === Študentské prémie (1996 – 2013) === {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! width=4% style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] <br />(1996) | width=70%| * <u>Prémia</u>: [[Jaroslav Vojtek]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v denníku ''[[SME]]'' oceňuje Vojteka bez špecifického výkonu.<ref name=VýPr1996/> Podľa výrobných údajov súťažného diela bol jeho režisérom.<ref name=NeOnMnAnJaJu/>|group="p."}} – [[filmová réžia|réžia]] (''[[... nepozná ona mňa, ani ja ju]]''^'''KF/DF''')<ref name=NeOnMnAnJaJu>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] |titul = SFD > ... nepozná ona mňa, ani ja ju. |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-169665-nepozna-ona-mna-ani-ja-ju-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti študentskej tvorby Jaroslavovi Vojtekovi za citlivú sondu do patológie rodinných vzťahov vo filme Nepozná ona mňa, ani ja ju“ |dátum vydania = 16.09.2014 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260601171350/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-169665-nepozna-ona-mna-ani-ja-ju-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-06-01 }}</ref> * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | width=4% align=center| <ref name=VýPr1996>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = pet |titul = Hlavnú cenu za filmovú a televíznu tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 20.04.1996 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] <br />(1997) | * <u>Prémia</u>: [[Juraj Lehotský (režisér)|Juraj Lehotský]] – réžia (''[[Budeme mať výkony, budeme mať diplomy]]''^'''SF/DF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Budeme mať výkony, budeme mať diplomy [film] (1996) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0102485-Budeme-mat-vykony-budeme-mat-diplomy-film-1996/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti študentskej tvorby - Juraj Lehotský za invenčnú réžiu dokumentárneho filmu Budeme mať výkony, budeme mať diplomy“ |dátum vydania = 10.03.2026 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260601172951/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0102485-Budeme-mat-vykony-budeme-mat-diplomy-film-1996/ |dátum archivácie = 2026-06-01 }}</ref> * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr1997>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1996 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.04.1997 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] <br />(1998) | * <u>Prémia</u>: [[Martin Repka]] – réžia (''[[Plávanie (film z roku 1997)|Plávanie]]''^'''KF''') * <u>Prémia</u>: [[Barbora Paššová]] – réžia/[[filmová kamera|kamera]] (''[[S farbou von]]{{#tag:ref|Metráž diela neznáma.|group="p."}}''^'''DF''') | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 06.06.1998 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] <br />(1999) | * <u>Prémia</u>: [[Vladimír Král]] – réžia (''[[Dvojhlasná invencia a-mol]]''^'''KF/AF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Dvojhlasná invencia a-mol |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-017690-Dvojhlasna-invencia-amol-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Študentská tvorba - Vladimír Král za réžiu filmu Dvojhlasná invencia a-mol“ |dátum vydania = 16.11.2006 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260601174707/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-017690-Dvojhlasna-invencia-amol-animovany-film/ |dátum archivácie = 2026-06-01 }}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Marek Kuboš]] – réžia (''[[Hlas 98#Film Hlas 98 (1999)|Hlas 98]]''^'''TV''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Hlas 98 [film] (1999) |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043119-Hlas-98-film-1999/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Študentská tvorba - Marek Kuboš za réžiu filmu Hlas 98“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260601174934/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043119-Hlas-98-film-1999/ |dátum archivácie = 2026-06-01 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric a prémie za audiovizuálnu tvorbu roku 1998 |url = |poznámka = strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1999 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] <br />(2000) | * <u>Prémia</u>: [[Peter Bebjak]] – réžia (''[[Štefan (film z roku 1999)|Štefan]]''^'''KF''')<ref name=VýPr2000-Práca>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Jozef Puškáš|PUŠKÁŠ, Jozef]] |titul = Ceny Igric sa udeľujú čoraz ťažšie |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-901372-Ceny-Igric-sa-udeluju-coraz-tazsie-clanok/ |poznámka = roč. 55, čís. 146, s. 10. Článok z archívu SFÚ |lokácia = |kapitola = Ceny a prémie za vynikajúce tvorivé výsledky vo filme a televízii IGRIC 2000 |dátum vydania = 26.06.2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = ''Práca''}}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Lenka Moravčíková]] – réžia (''[[Listy prezidentovi (film z roku 1999)|Listy prezidentovi]]''^'''SF/DF''')<ref name=VýPr2000-Práca/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Listy prezidentovi [film] (1999) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0122073-Listy-prezidentovi-film-1999/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii študentská tvorba – Lenka Moravčíková-Chovanec za réžiu dokumentárneho filmu Listy prezidenta“ |dátum vydania = 27.03.2023 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260601175713/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0122073-Listy-prezidentovi-film-1999/ |dátum archivácie = 2026-06-01 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]] |titul = Na Art Filme udeľovali ceny Igric |url = |lokácia = |poznámka = roč. 8, čís. 146, s. 8. Článok z archívu SFÚ |dátum vydania = 26.06.2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] <br />(2001) | * <u>Prémia</u>: [[Jana Pirohová]] – réžia (''[[To sme my]]''{{#tag:ref|Metráž diela neznáma.|group="p."}}^'''DF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > To sme my [film] (2000) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0102486-To-sme-my-film-2000/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii študentskej tvorby Jane Pirohovej za réžiu videofilmu To sme my“ |dátum vydania = 24.04.2023 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260601182817/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0102486-To-sme-my-film-2000/ |dátum archivácie = 2026-06-01 }}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Ivana Laučíková|Ivana Zajacová^Laučíková]] – réžia (''[[Vedieť|Vedieť]]''^'''KF/AF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Vedieť |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-028541-Vediet-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii študentskej tvorby Ivane Zajacovej za réžiu filmu Vedieť“ |dátum vydania = 06.12.2007 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260601183149/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-028541-Vediet-animovany-film/ |dátum archivácie = 2026-06-01 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ a ÚSTT |titul = Udelenie ceny Igric za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu v roku 2000 |url = |lokácia = |poznámka = 2-str. strojopis Tlačovej správy z archívu SFÚ |dátum vydania = 2001 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] <br />(2002) | * <u>Prémia</u>: [[Marko Škop]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v mesačníku ''Film.sk'' oceňuje Škopa bez špecifického výkonu.<ref name=VýPr2002/> Podľa výrobných údajov súťažného diela bol jeho režisérom.<ref name=RóDo/>|group="p."}} – réžia (''[[Rómsky dom]]''^'''SF/DF''')<ref name=RóDo>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Rómsky dom [film] (2001) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043109-Romsky-dom-film-2001/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii študentská tvorba – Marko Škop za réžiu dokumentárneho filmu Rómsky dom“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260601184613/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043109-Romsky-dom-film-2001/ |dátum archivácie = 2026-06-01 }}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Michal Uhrín]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v mesačníku ''Film.sk'' oceňuje Uhrína bez špecifického výkonu.<ref name=VýPr2002/> Podľa výrobných údajov súťažného diela bol okrem réžie autorom jeho námetu i scenára, výtvarných návrhov a animátorom.<ref name=Líškylovenie/>|group="p."}} – réžia (''[[Líškylovenie]]''^'''KF/AF''')<ref name=Líškylovenie>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Líškylovenie |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-027769-Liskylovenie-animovany-film/ |lokácia = Štáb a Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii študentská tvorba – Michal Uhrín za réžiu animovaného filmu Líškylovenie“ |dátum vydania = 15.11.2007 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260601184052/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-027769-Liskylovenie-animovany-film/ |dátum archivácie = 2026-06-01 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2002>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Výročné ceny Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | ročník = 3 | číslo = 9 | strany = 34 | poznámky = [[Portable Document Format|PDF]] | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] <br />(2003) | * <u>Prémia</u>: [[Boris Šima]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v denníku ''SME''<ref name=VýPr2003/> oceňuje Šimu bez špecifického výkonu či názvu diela. Podľa zápisu SFÚ i výrobných údajov súťažného filmu bol okrem réžie autorom jeho námetu i scenára a výtvarných návrhov. U ostatných príspevkov je už uvádzaný v menovitej spolupráci s inými.<ref name=DnMáPrRa/>|group="p."}} – réžia (''[[Dnes mám prvé randevú]]''^'''KF/AF''')<ref name=DnMáPrRa>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Dnes mám prvé randevú |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-027744-Dnes-mam-prve-randevu-animovany-film/ |lokácia = Štáb a Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Študentská tvorba – Boris Šima za výnimočný profesionálny výkon a obrazovú hravosť v študentskom filme“ |dátum vydania = 14.11.2007 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250430104856/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-027744-Dnes-mam-prve-randevu-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-04-30 }}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Peter Balcar]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v denníku ''SME''<ref name=VýPr2003/> oceňuje Balcara bez špecifického výkonu či názvu diela. Podľa záznamu [[Česko-Slovenská filmová databáza|ČSFD]] bol ocenený za kameru v hranom KF ''Mesto kostolov''.<ref name=CSFD-Balcar/>|group="p."}} – kamera (''[[Mesto kostolov]]''^'''KF''')<ref name=CSFD-Balcar>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = bpeter |titul = Peter Balcar |url = https://www.csfd.cz/tvurce/762811-peter-balcar/biografie/ |lokácia = Biografie |poznámka = „Spolupracoval na takých projektoch ako je krátky film Mesto kostolov (réžia Andrea Horečná, 2001), za ktorý získal v roku 2003 cenu Igric (študentská prémia za kameru v absoloventskom filme)“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = [[Česko-Slovenská filmová databáza|ČSFD]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20260601192020/https://www.csfd.cz/tvurce/762811-peter-balcar/biografie/ |dátum archivácie = 2026-06-01 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2003>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] |titul = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric |url = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |lokácia = (odst. 3–6) |poznámka = <span style="color:silver">''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''</span> |dátum vydania = 21.06.2003 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] <br />(2004) | * <u>Prémia</u>: [[Zuzana Piussi]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v mesačníku ''Film.sk''<ref name=VýPr2004/> i zápis SFÚ<ref name=Výmet/> oceňuje Piussi bez špecifického výkonu, zatiaľ čo výsledky publikované už v denníku ''SME''<ref name=VýPr2004-SME>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KÚDELOVÁ, Kristína |titul = Igric (Výročné ceny SFZ, ÚSTT a LF za audiovizuálnu tvorbu roku 2003) |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-moste-slavy-pribudol-kvietik |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.06.2004 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516121126/https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-moste-slavy-pribudol-kvietik |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> neuvádzajú u oceneného tvorcu ani názov diela. Podľa jeho výrobných údajov bola jeho režisérkou.<ref name=Výmet/>|group="p."}} – réžia (''[[Výmet (film z roku 2003)|Výmet]]''^'''KF/DF''')<ref name=Výmet>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Výmet [film] (2003) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043238-Vymet-film-2003/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Študentská tvorba - Zuzana Piussi za odvážne spracovanie tabuizovanej témy vo filme Výmet“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260603150108/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043238-Vymet-film-2003/ |dátum archivácie = 2026-06-03 }}</ref><ref name=VýPr2004-SFÚ/> * <u>Prémia</u>: [[Stano Petrov]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v mesačníku ''Film.sk''<ref name=VýPr2004/> oceňuje Petrova bez špecifického výkonu, kým iný publikovaný v denníku ''SME'' neuvádza ani názov diela.<ref name=VýPr2004-SME/> Podľa jeho titulkov bol jeho režisérom.<ref>Prepis z audiovizuálneho záznamu diela: ''Z ulice'' © [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU, Bratislava]] 2003 [uváza] cvičenie 3. ročníka filmovej a televíznej réžie. Účinkovali Šimon, Oki, Stano, Martin Kočiško, Micho, [[Viktor Frešo]], Zuzka a Milko, Ivetka a ďalší; zvuk Peter Surový; strih Braňo Guniš; produkcia Lukáš Zednikovič, Martin Petruš; kamera Martin Žiaran; réžia Stano Petrov; inšpirované fotografiou Henri Cartier{{•}} Bressona.</ref> Protokol z archívu SFÚ ho však oceňuje i za dramaturgiu.<ref name=VýPr2004-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 15. IGRICE (Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a&nbsp;Literárneho fondu SR za audiovizuálnu tvorbu roku 2003 udelené na 12. Art filme Trenčianske Teplice 18.6.2004) |url = |poznámka = 2-str. dokument z&nbsp;archívu SFÚ |lokácia = IGRICE A PRÉMIE |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 15.06.2026 |vydavateľ = }}</ref>|group="p."}} – réžia/[[dramaturgia]] (''[[Z ulice]]''^'''KF''')<ref name=VýPr2004-SFÚ/> | align=center| <ref name=VýPr2004>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Ceny udelené na 12. MFF Art Film | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2004 | ročník = 5 | číslo = 7/8 | strany = 18 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] <br />(2005) | * <u>Prémia</u>: [[Samuel Jaško]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v mesačníku ''Film.sk'' oceňuje Jaška bez špecifického výkonu či názvu diela,<ref name=VýPr2005/> ten z archívu SFÚ čoby autora filmu z r. 2004,<ref name=VýPr2005-SFÚ/> uvádzaného tiež ako ''Haker''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > H4XØR [film] (2004) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0143852-H4XoR-film-2004/ |lokácia = Inf. poznámka, Réžia a Variant(y) hesla |poznámka = |dátum vydania = 09.10.2018 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260606150801/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0143852-H4XoR-film-2004/ |dátum archivácie = 2026-06-06 }}</ref>|group="p."}} – réžia (''H4XØR''^'''DF''')<ref name=VýPr2005-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 16. IGRIC 2005 (Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a&nbsp;Literárneho fondu za audiovizuálnu tvorbu roku 2004 udelené v&nbsp;Bratislave 15.6.2005) |url = |poznámka = 3-str. dokument z&nbsp;archívu SFÚ s&nbsp;logom SFZ |lokácia = |dátum vydania = 10.06.2005 |dátum prístupu = 15.06.2026 |vydavateľ = }}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Marián Tutoky]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v mesačníku ''Film.sk'' oceňuje Tutokyho bez špecifického výkonu či názvu diela.<ref name=VýPr2005/>|group="p."}} – réžia (''Kohútik jarabý''^'''KF''')<ref name=VýPr2005-SFÚ/> | align=center| <ref name=VýPr2005>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2005 | ročník = 6 | číslo = 7/8 | strany = 29 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]<br />(2006) | * <u>Prémia</u>: [[Jana Mináriková]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v mesačníku ''Film.sk''<ref name=VýPr2006/> aj tlačová správa s výsledkami publikovaná na oficiálnom webe [[Pavol Barabáš|Pavla Barabáša]]<ref name=Barabáš/> oceňujú Minárikovú všeobecne. Podľa zápisu SFÚ bola jeho režisérkou<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Zo života hydiny [film] (2006) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0194483-Zo-zivota-hydiny-film-2006/ |lokácia = Inf. poznámka a Réžia |poznámka = |dátum vydania = 28.10.2024 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260606152811/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0194483-Zo-zivota-hydiny-film-2006/ |dátum archivácie = 2026-06-06 }}</ref> a podľa ČSFD i scenáristkou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Zo života hydiny (studentský film) |url = https://www.csfd.cz/film/235416-zo-zivota-hydiny/prehled/ |lokácia = Režie a Scénář |poznámka = |dátum vydania = |dátum prístupu = 06.06.2026 |vydavateľ = ČSFD |url archívu = https://web.archive.org/web/20260606153159/https://www.csfd.cz/film/235416-zo-zivota-hydiny/prehled/ |dátum archivácie = 2026-06-06 }}</ref>|group="p."}} – réžia (''[[Zo života hydiny]]''^'''KF/DF''')<ref name=Barabáš/> * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2006>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005 | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2006 | ročník = 7 | číslo = 7/8 | strany = 21 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> {{#tag:ref|Počnúc týmto ročníkom protokoly v prípade formálneho označenia prémií citujú už termín „Tvorivá prémia“ (TP),<ref name=Barabáš>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo |url = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |lokácia = Kapitola: „Protokol o udelení cien“ |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2006 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> aj keď jednotlivé záznamy SFÚ demonštrujú túto zmenu až o&nbsp;rok neskôr (od r. 2007).|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] <br />(2007) | * <u>Prémia</u>: [[Daniela Rusnoková]] – réžia (''[[O Soni a jej rodine]]''^'''SF/DF''')<ref name=VýPr2007-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Výsledky 18. ročníka udeľovania cien Igric |url = http://www.aic.sk/aic/slovensky-film/doma/archiv/igric-2007-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-vysledky.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 01.06.2007 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20260112212411/http://www.aic.sk/aic/slovensky-film/doma/archiv/igric-2007-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-vysledky.html |dátum archivácie = 2026-01-12}}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Tomáš Zednikovič]] – kamera (''[[Ďalšie dejstvo]]''^'''SF''')<ref name=VýPr2007-AIC/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Ďalšie dejstvo-Következő felyonás [film] (2006) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0112594-dalsie-dejstvoKovetkezo-felyonas-film-2006/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za študentskú tvorbu Tomášovi Zednikovičovi za výtvarný a estetický prínos kamery vo filme Ďalšie dejstvo - Következő felvonás“ |dátum vydania = 17.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516201106/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0112594-dalsie-dejstvoKovetkezo-felyonas-film-2006/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = uwe | odkaz na autora = | titul = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2007 | ročník = 8 | číslo = 6 | strany = 28 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] <br />(2008) | * <u>Prémia</u>: [[Agnes Dimun]] – réžia/[[scenár]]/kamera (''[[Kde je?!]]''^'''KF/DF''')<ref name=VýPr2008-SME>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TASR |titul = SFZ udeľoval ceny Igric 2008 |url = https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 09.04.2008 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123200/https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Kde je?! [film] (2007) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0102927-Kde-je-film-2007/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za študentskú tvorbu - Agnes Dimun za scenár, réžiu a kameru filmu Kde je?!“ |dátum vydania = 24.03.2023 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260607141011/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0102927-Kde-je-film-2007/ |dátum archivácie = 2026-06-07 }}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Iveta Grófová]] – réžia/scenár (''[[Gastarbeiteri]]''^'''KF/DF''')<ref name=VýPr2008-SME/> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2008 | ročník = 9 | číslo = 5 | strany = 37 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260529161208/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum archivácie = 2026-05-29}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] <br />(2009) | * <u>Prémia</u>: [[Arnold Kojnok]] – réžia (''[[Muzikológ a tvorca]]''^'''SF/DF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Muzikológ a tvorca [film] (2008) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0122080-Muzikolog-a-tvorca-film-2008/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za študentskú tvorbu - Arnold Kojnok (réžia filmu Muzikológ a tvorca)“ |dátum vydania = 29.03.2023 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260607163835/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0122080-Muzikolog-a-tvorca-film-2008/ |dátum archivácie = 2026-06-07 }}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Matúš Krajňák]] – réžia (''[[Polnočný hrdina]]''^'''KF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Polnočný hrdina [film] (2009) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0161585-Polnocny-hrdina-film-2009/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za študentskú tvorbu - Matúš Krajňák (réžia filmu Polnočný hrdina)“ |dátum vydania = 04.04.2023 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260607163848/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0161585-Polnocny-hrdina-film-2009/ |dátum archivácie = 2026-06-07 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = 20. Igric 2009 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 02.09.2009 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |dátum archivácie = 2025-08-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] <br />(2010) | * <u>Prémia</u>: [[Mátyás Prikler]] – réžia/scenár (''[[Ďakujem, dobre]]''^'''SF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ďakujem, dobre |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090733-dakujem-dobre-hrany-film |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za študentskú tvorbu - Mátyás Prikler za scenár a réžiu filmu Ďakujem, dobre“ |dátum vydania = 15.06.2012 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260106052034/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090733-dakujem-dobre-hrany-film |dátum archivácie = 2026-01-06 }}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Miroslav Remo]] – réžia/scenár (''[[Arsy-Versy]]''^'''KF/DF''') | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric a Tvorivé prémie |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 15.06.2010 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |dátum archivácie = 2025-12-10}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] <br />(2011) | * <u>Prémia</u>: Arnold Kojnok – réžia (''[[Pomsta (film z roku 2010)|Pomsta]]''^'''KF/DF''')<ref name=VýPr2011-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igrice rozdané už 22krát |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/igrice-rozdane-uz-dvadsiaty-druhykrat.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 27.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20260214012616/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/igrice-rozdane-uz-dvadsiaty-druhykrat.html |dátum archivácie = 2026-02-14}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Pomsta [film] (2010) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0122103-Pomsta-film-2010/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za študentskú tvorbu - Arnold Kojnok za réžiu filmu Pomsta“ |dátum vydania = 04.04.2023 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260607165102/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0122103-Pomsta-film-2010/ |dátum archivácie = 2026-06-07 }}</ref> * <u>Prémia</u>: Stano Petrov – réžia (''[[In delirium]]''^'''KF''')<ref name=VýPr2011-AIC/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > In delirium |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090567-In-delirium-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za študentskú tvorbu - Stano Petrov za réžiu filmu In delirium“ |dátum vydania = 13.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516211457/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090567-In-delirium-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = ŠČEPKA, Miloš |titul = 22. IGRIC 2011 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |dátum archivácie = 2026-03-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] <br />(2012) | * <u>Prémia</u>: [[Peter Kováč]] – réžia (''[[Slameníkové zeme]]''^'''KF/DF''')<ref name=VýPr2012-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Víťazi 23. ročníka Igricov sú známi |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-23.-rocnika-igricov-su-znami.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250913162146/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-23.-rocnika-igricov-su-znami.html |dátum archivácie = 2025-09-13}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Slameníkove zeme [film] (2011) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0095516-Slamenikove-zeme-film-2011/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za študentskú tvorbu - Peter Kováč za réžiu filmu Slameníkove zeme“ |dátum vydania = 17.04.2023 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260607170854/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0095516-Slamenikove-zeme-film-2011/ |dátum archivácie = 2026-06-07 }}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Peter Budinský]] – réžia (''[[Twins (film z roku 2011)|tWINs]]''^'''KF/AF''')<ref name=VýPr2012-AIC/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |lokácia = 23. IGRIC 2012 |poznámka = |dátum vydania = 28.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |dátum archivácie = 2026-02-19}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2013|24.]] <br />(2013) | * <u>Prémia</u>: [[Marek Janičík]] – réžia (''[[Kino Svet]]''^'''KF/DF''')<ref name=VýPr2013-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 24. ročník Igricov rozdal ceny |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/24.-rocnik-igricov-rozdal-ceny.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 11.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008044058/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/24.-rocnik-igricov-rozdal-ceny.html |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Kino Svet [film] (2012) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0095529-Kino-Svet-film-2012/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za študentskú tvorbu - Marek Janičík za réžiu filmu Kino Svet“ |dátum vydania = 24.03.2023 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260607171329/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0095529-Kino-Svet-film-2012/ |dátum archivácie = 2026-06-07 }}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Roman Fábian]] – réžia (''[[Ja som baník, kto je viac...]]''^'''SF''')<ref name=VýPr2013-AIC/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |lokácia = Igric a tvorivé prémie |poznámka = |dátum vydania = 10.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |} === Cena Petra Mihálika (2014) === ; neštatutárna študentská cena {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! width=4% style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] <br />(2014) | width=70%| → HRANÝ FILM * '''[[Csaba Molnár]] – réžia (''[[Dobrý človek]]''{{#tag:ref|Titul niekedy uvádzaný ako ''Zoltán, dobrý človek.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Zoltán, dobrý človek [film] (2012) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0103401-Zoltan-dobry-clovek-film-2012/ |lokácia = Variant(y) hesla |poznámka = |dátum vydania = 31.01.2015 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260607172135/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0103401-Zoltan-dobry-clovek-film-2012/ |dátum archivácie = 2026-06-07 }}</ref>|group="p."}}^SF)'''<ref name=VýPr2014-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 25. ročník Igric porozdával ceny |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/25.-rocnik-igric-porozdaval-ceny.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2014 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250815125853/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/25.-rocnik-igric-porozdaval-ceny.html |dátum archivácie = 2025-08-15}}</ref> → DOKUMENTÁRNY FILM * '''[[Peter Zákuťanský]] – réžia (''[[Odchod na korze]]''^KF/DF)'''<ref name=VýPr2014-AIC/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Odchod na korze [film] (2013) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0099893-Odchod-na-korze-film-2013/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Cena Petra Mihálika – Peter Zákuťanský za réžiu dokumentárneho filmu Odchod na korze“ |dátum vydania = 31.03.2023 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260607172750/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0099893-Odchod-na-korze-film-2013/ |dátum archivácie = 2026-06-07 }}</ref> → ANIMOVANÝ FILM * '''[[Tomáš Danay]] – réžia (''[[Pán Mrkva]]''^KF/AF)'''<ref name=VýPr2014-AIC/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Pán Mrkva |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-242538-Pan-Mrkva-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Cena Petra Mihálika – Tomáš Danay za réžiu animovaného filmu Pán Mrkva“ |dátum vydania = 14.06.2016 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260607172620/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-242538-Pan-Mrkva-animovany-film/ |dátum archivácie = 2026-06-07 }}</ref> | width=4% align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 25. Igricov 2014 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2014 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |} === Cena Jána Fajnora (od r. 2015) === ; neštatutárna cena pre tvorcov do 35 rokov {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! width=4% style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] <br />(2015) | width=70%| → HRANÁ TVORBA * '''[[Tomáš Stanek]] – kamera (''[[Deti (film z roku 2014)|Deti]]'')'''<ref name=VýPr2015-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 26. ročník Igric rozdával ceny |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/26-rocnik-igric-rozdaval-ceny.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20260212041212/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/26-rocnik-igric-rozdaval-ceny.html |dátum archivácie = 2026-02-12}}</ref> → DOKUMENTÁRNA TVORBA * '''Miroslav Remo – réžia (''[[Comeback (film z roku 2014)|Comeback]]''^DF)'''<ref name=VýPr2015-AIC/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Comeback |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288950-Comeback-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Cena Jána Fajnora pre mladých tvorcov do 35 rokov pre Mira Rema za réžiu dokumentárneho filmu Comeback“ |dátum vydania = 26.01.2021 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260608104630/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288950-Comeback-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-06-08 }}</ref> → ANIMOVANÁ TVORBA * '''[[Veronika Obertová]] a [[Michaela Čopíková]] – réžia/[[animácia (film)|animácia]]/[[výtvarné umenie|výtvarné návrhy]] (''[[Nina (film z roku 2014)|Nina]]''^KF/AF)'''<ref name=VýPr2015-AIC/> | width=4% align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] <br />(2016) | → HRANÁ TVORBA * '''[[Michal Baláž]] – réžia (''[[True Štúr]]''{{#tag:ref|Kombinovaný, TV hraný dokument s prvkami animovaného filmu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > True Štúr [film] (2015) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0114563-True-stur-film-2015/ |lokácia = Inf. poznámka |poznámka = „televízny hraný dokument s prvkami animovaného filmu“ |dátum vydania = 19.06.2025 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260608110134/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0114563-True-stur-film-2015/ |dátum archivácie = 2026-06-08 }}</ref> Režisérom animovanej časti diela je [[Norbert Držiak|Noro Držiak]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = True Štúr (festivalový název) |url = https://www.csfd.cz/film/61505-true-stur/prehled/ |lokácia = Režie |poznámka = |dátum vydania = |dátum prístupu = 08.06.2026 |vydavateľ = ČSFD |url archívu = https://web.archive.org/web/20260217054523/https://www.csfd.cz/film/61505-true-stur/prehled/ |dátum archivácie = 2026-02-17 }}</ref>|group="p."}}^SF/HD/TV)'''<ref name=VýPr2016-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 27. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 3.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250324165244/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-03-24}}</ref> → DOKUMENTÁRNA TVORBA * '''[[Lucia Halmová]]{{#tag:ref|Uvádzaná tiež ako Lucia Pacek Halmová.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Under my spell [film] (2015) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0137912-Under-my-spell-film-2015/ |lokácia = Réžia |poznámka = „Lucia Pacek Halmová“ |dátum vydania = 19.06.2025 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260608112033/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0137912-Under-my-spell-film-2015/ |dátum archivácie = 2026-06-08 }}</ref>|group="p."}} – réžia (''[[Under My Spell]]''^SF/DF/TV)'''<ref name=VýPr2016-AIC/> → ANIMOVANÁ TVORBA * '''[[Marta Prokopová]] – animácia (''[[Mila Fog]]''^KF/AF)'''<ref name=VýPr2016-AIC/> * '''[[Marek Jasaň]] – réžia (''[[Mňau]]''^KF/AF)'''<ref name=VýPr2016-AIC/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 22.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] <br />(2017) | → HRANÁ TVORBA * '''[[Pavol Čižmár]] – réžia (''[[Manžel Ján s rodinou]]''^KF)'''<ref name=VýPr2017-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 28. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/28.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250913172529/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/28.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-13}}</ref> → DOKUMENTÁRNA TVORBA * '''[[Pavel Smejkal]] a Peter Zákuťanský – réžia (''[[Iná hudba]]''^SF/DF/TV)'''<ref name=VýPr2017-AIC/> → ANIMOVANÁ TVORBA * '''[[Eva Sekerešová]] – réžia (''[[Jahodové dni]]''^KF/AF)'''<ref name=VýPr2017-AIC/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] <br />(2018) | → HRANÁ TVORBA * '''[[Michal Blaško]] – réžia (''[[Atlantída, 2003]]''^KF)'''<ref name=VýPr2018-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 29. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/29.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 01.10.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250909002634/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/29.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-09}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Atlantída, 2003 [film] (2017) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0134184-Atlantida-2003-film-2017/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Cena Jána Fajnora (Cena je určená mladým tvorcom do 35 rokov) v kategórii Hraná filmová a televízna tvorba - Michal Blaško za réžiu filmu Atlantída 2003“ |dátum vydania = 01.04.2025 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260608113847/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0134184-Atlantida-2003-film-2017/ |dátum archivácie = 2026-06-08 }}</ref> → DOKUMENTÁRNA TVORBA * '''[[Denisa Buranová]] – kamera (''[[Budujeme Slovensko]]:'' „Cukrovar v Šuranoch“^KF/DF/TV)'''<ref name=VýPr2018-AIC/> → ANIMOVANÁ TVORBA * <span style="color:silver">''cena neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |lokácia = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |dátum archivácie = 2024-12-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] <br />(2019) | → HRANÁ TVORBA * '''[[Nick Kollár]] – kamera (''[[Výlet (film)|Výlet]]''^KF)'''<ref name=VýPr2019-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 30. ročník IGRIC |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20260529092258/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2026-05-29}}</ref> → DOKUMENTÁRNA TVORBA * '''[[Lenka Kušnieriková]] – réžia (''[[Expremiéri]]:'' „[[Mikuláš Dzurinda]]“^KF/DF/TV)'''<ref name=VýPr2019-AIC/> → ANIMOVANÁ TVORBA * '''[[Veronika Kocourková]] – réžia/animácia (''[[Tresky plesky]]''^KF/AF/TV)'''<ref name=VýPr2019-AIC/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] <br />(2020) | → HRANÁ TVORBA * '''[[Jakub Medvecký]] a [[Teodor Kuhn]] – scenár (''[[Ostrým nožom]]'')'''<ref name=VýPr2020-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 31. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/31.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250718102646/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/31.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-07-18}}</ref> → DOKUMENTÁRNA TVORBA * <span style="color:silver">''cena neudelená'' → ANIMOVANÁ TVORBA * '''[[Michaela Mihályiová]] a [[Dávid Štumpf]] – réžia/scenár (''[[Sh_t Happens]]''^KF/AF)'''<ref name=VýPr2020-AIC/> | align=center| <ref name=VýPr2020>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |dátum archivácie = 2025-10-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] <br />(2021) | → HRANÁ TVORBA * '''[[Alica Bednáriková]]{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2021/> i na webe AIC<ref name=VýPr2021-AIC/> oceňujú Bednárikovú všeobecne. Okrem réžie bola i scenáristkou diela.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Nuda (studentský film) |url = https://www.csfd.cz/film/938696-nuda/prehled/ |lokácia = Režie a Scénář |poznámka = |dátum vydania = |dátum prístupu = 08.06.2026 |vydavateľ = ČSFD |url archívu = https://web.archive.org/web/20260608120655/https://www.csfd.cz/film/938696-nuda/prehled/ |dátum archivácie = 2026-06-08 }}</ref>|group="p."}}''' '''– réžia (''Nuda''^KF)'''<ref name=VýPr2021-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 32. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/32.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250514202911/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/32.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-05-14}}</ref> → DOKUMENTÁRNA TVORBA * '''[[Dorota Vlnová]]{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2021/> i na webe AIC<ref name=VýPr2021-AIC/> oceňujú Vlnovú všeobecne. Podľa výrobných údajov samotného diela je jeho režisérkou a spoluatorkou scenára.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ikony. [1. séria ; 3. časť] |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-303528-Ikony-1-seria-3-cast-dokumentarny-film/ |lokácia = Réžia a Štáb |poznámka = |dátum vydania = 15.06.2022 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260608121437/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-303528-Ikony-1-seria-3-cast-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-06-07 }}</ref>|group="p."}} – réžia (''[[Ikony (dokumentárny seriál)|Ikony]]'': „Neuhnúť, [[Ferdinand Milučký]]“^KF/TV)'''<ref name=VýPr2021-AIC/> → ANIMOVANÁ TVORBA * '''[[Lukáš Ďurica]] a [[Juraj Mäsiar]]{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2021/> kredituje dvojicu za réžiu i vizuálne efekty, ten publikovaný na webe AIC len za režiu.<ref name=VýPr2021-AIC/> Podľa výrobných údajov samotného diela sú obidvaja kreditovaní spoločne aj za hudbu a strih.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > On the hill |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-302698-On-the-hill-animovany-film/ |lokácia = Réžia a Štáb |poznámka = |dátum vydania = 04.05.2022 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260608122536/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-302698-On-the-hill-animovany-film/ |dátum archivácie = 2026-06-08 }}</ref>|group="p."}} – réžia/[[vizuálny efekt|vizuálne efekty]] (''On the Hill''^KF/AF)'''<ref name=VýPr2021-AIC/> | align=center| <ref name=VýPr2021>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |lokácia = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021 |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] <br />(2022) | → HRANÁ TVORBA * '''[[Zuzana Jacková]]{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v online-revue ''Film Press'' oceňuje Jackovú všeobecne,<ref name=VýPr2022/> ten z webu AIC ako režisérku<ref name=VýPr2022-AIC/> (podľa ČSFD spolupracovala na scenári i strihu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Dovidenia (Goodbye) (studentský film) |url = https://www.csfd.cz/film/1256008-dovidenia-goodbye/prehled/ |lokácia = Režie a Scénář |poznámka = |dátum vydania = |dátum prístupu = 08.06.2026 |vydavateľ = ČSFD |url archívu = https://web.archive.org/web/20260608124920/https://www.csfd.cz/film/1256008-dovidenia-goodbye/prehled/ |dátum archivácie = 2026-06-08 }}</ref>). Obidva zdroje s výsledkami navyše uvádzajú meno tvorkyne chybne (ako „Lacková“).|group="p."}}''' '''– réžia (''Dovidenia''^KF)'''<ref name=VýPr2022-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 33. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/33.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 12.10.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250914063916/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/33.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-14}}</ref> → DOKUMENTÁRNA TVORBA * '''[[Peter Podolský]]{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v online-revue ''Film Press'' oceňuje Podolského všeobecne,<ref name=VýPr2022/> ten z webu AIC ako režiséra.<ref name=VýPr2022-AIC/> Podľa výrobných údajov samotného diela je jeho režisérom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Memoria |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-307861-Memoria-dokumentarny-film/ |lokácia = Réžia a Štáb |poznámka = |dátum vydania = 18.12.2022 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260608130251/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-307861-Memoria-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-06-08 }}</ref>|group="p."}} – réžia (''Memoria''^KF/DF)'''<ref name=VýPr2022-AIC/> → ANIMOVANÁ TVORBA * '''[[Imrich Kútik]]{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v online-revue ''Film Press'' oceňuje Kútika za výtvarné návrhy, scenár a námet,<ref name=VýPr2022/> ten z webu AIC ako režiséra.<ref name=VýPr2022-AIC/> Podľa výrobných údajov samotného diela bol aj jeho animátorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Mathias |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-298012-Mathias-animovany-film/ |lokácia = Réžia a Štáb |poznámka = |dátum vydania = 30.11.2021 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260608131800/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-298012-Mathias-animovany-film/ |dátum archivácie = 2026-06-08 }}</ref>|group="p."}} – <span style="color:silver">réžia/</span>scenár/[[námet]]/výtvarné návrhy (''Mathias''^KF/AF)'''<ref name=VýPr2022-AIC/> | align=center| <ref name=VýPr2022>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press sevis (sl,gk) |titul = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |lokácia = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022 |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |dátum archivácie = 2025-11-17}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] <br />(2023) | → HRANÁ TVORBA * '''[[Vladimír Horník]] – réžia (''O mŕtvych len v dobrom''^KF)'''<ref name=VýPr2023-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 34. ročník Igric |url = https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250917014309/https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-17}}</ref> → DOKUMENTÁRNA TVORBA * '''Peter Podolský – réžia (''Lesy a pobrežia pri Zingste''^KF/DF)'''<ref name=VýPr2023-AIC/> → ANIMOVANÁ TVORBA * '''[[Peter Kološ]]{{#tag:ref|Uvádzaný tiež ako Peter S. Kološ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Spojení (studentský film) |url = https://www.csfd.cz/film/1383121-spojeni/prehled/ |lokácia = Režie |poznámka = „Peter S. Kološ“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 08.06.2026 |vydavateľ = ČSFD |url archívu = https://web.archive.org/web/20260608133507/https://www.csfd.cz/film/1383121-spojeni/prehled/ |dátum archivácie = 2026-06-08 }}</ref>|group="p."}}''' '''– réžia (''Connected''^KF/AF)'''<ref name=VýPr2023-AIC/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi Igricov 2023 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |lokácia = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023 |poznámka = |dátum vydania = 25.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |dátum archivácie = 2025-11-13}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] <br />(2024) | → HRANÁ TVORBA * '''[[Monika Mahútová]]{{#tag:ref|Podľa výrobných údajov oceneného diela bola Mahútová i spoluautorkou námetu a scenára.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Nablízku |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-346799-Nablizku-hrany-film/ |lokácia = Réžia a Štáb |poznámka = |dátum vydania = 14.04.2026 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260608135859/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-346799-Nablizku-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-06-08 }}</ref>|group="p."}} – réžia (''[[Nablízku]]''^KF)'''<ref name=VýPr2024-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 35. ročník udeľovania cien Igric |url = https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/ |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 16.10.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = SFÚ |url archívu = https://web.archive.org/web/20250617114042/https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/ |dátum archivácie = 2025-06-17}}</ref> → DOKUMENTÁRNA TVORBA * '''[[Katarína Gramatová]]{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v online-revue ''Film Press'' oceňuje Gramatovú za scenár a réžiu,<ref name=VýPr2024/> ten z webu SFÚ ako režisérku.<ref name=VýPr2024-SFÚ/> Podľa ČSFD bola i jeho kamerankou či strihačkou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Dom Strom |url = https://www.csfd.cz/film/1530754-dom-strom/prehled/ |lokácia = Režie, Kamera, Scénář a Střih |poznámka = |dátum vydania = |dátum prístupu = 08.06.2026 |vydavateľ = ČSFD |url archívu = https://web.archive.org/web/20260209031842/https://www.csfd.cz/film/1530754-dom-strom/prehled/ |dátum archivácie = 2026-02-09 }}</ref>|group="p."}} – réžia/scenár (''[[Dom Strom]]''^KF/DF)'''<ref name=VýPr2024-SFÚ/> → ANIMOVANÁ TVORBA * '''Imrich Kútik{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v online-revue ''Film Press'' oceňuje Kútika za réžiu a animáciu,<ref name=VýPr2024/> ten z webu SFÚ ako režiséra.<ref name=VýPr2024-SFÚ/> Podľa výrobných údajov samotného diela bol jeho režisérom, autorom výtvarných návrhov či trikových kompozícií a spoluautorom scenára.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Silo |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-329261-Silo-animovany-film/ |lokácia = Réžia a Štáb |poznámka = |dátum vydania = 21.10.2024 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260608135425/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-329261-Silo-animovany-film/ |dátum archivácie = 2026-06-08 }}</ref>|group="p."}} – réžia/animácia (''[[Silo]]''^KF/AF)'''<ref name=VýPr2024-SFÚ/> | align=center| <ref name=VýPr2024>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |lokácia = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |dátum archivácie = 2026-01-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] <br />(2025) | → HRANÁ TVORBA * '''[[Hannah Dale]] – réžia (''[[Tak zajtra]]''^KF)'''<ref name=VýPr2025-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 36. ročník udeľovania cien Igric |url = https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/ |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = SFÚ |url archívu = https://web.archive.org/web/20251011190600/https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/ |dátum archivácie = 2025-10-11}}</ref> → DOKUMENTÁRNA TVORBA * '''[[Rebeka Bizubová]] – réžia (''[[Spoveď (film z roku 2024)|Spoveď]]''^SF/DF)'''<ref name=VýPr2025-SFÚ/> → ANIMOVANÁ TVORBA * '''[[Rebeka Vakrčková]]{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v online-revue ''Film Press'' oceňuje Vakrčkovú za réžiu, výtvarné návrhy a animáciu,<ref name=VýPr2025/> ten z webu SFÚ ako režisérku.<ref name=VýPr2025-SFÚ/> Podľa výrobných údajov samotného diela bola jeho režisérkou, autorkou námetu, scenára či výtvarných návrhov a spoluanimátorkou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Hostina |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-347361-Hostina-animovany-film/ |lokácia = Réžia a Štáb |poznámka = |dátum vydania = 27.04.2026 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260608141000/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-347361-Hostina-animovany-film/ |dátum archivácie = 2026-06-08 }}</ref>|group="p."}}''' '''– réžia/animácia/výtvarné návrhy (''[[Hostina (film z roku 2024)|Hostina]]''^KF/AF)'''<ref name=VýPr2025-SFÚ/> | align=center| <ref name=VýPr2025>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |lokácia = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |dátum archivácie = 2026-02-10}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] <br />(2026) | → HRANÁ TVORBA * '''[[Gregor Valentovič]] – réžia (''[[Nepela (film)|Nepela]]'')''' → DOKUMENTÁRNA TVORBA * '''[[Tereza Smetanová]] – réžia (''[[Prístavy|Seablindness]]''^KF/DF)''' → ANIMOVANÁ TVORBA * '''[[Wanda Przeworska]] – réžia (''[[Bublina (film z roku 2025)|Bublina]]''^KF/AF/ŠF)''' | align=center| <ref name=VýPr2025-TASR>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = rt, gra |titul = Kultúra: Udelili Igricov za najlepšiu filmovú a televíznu tvorbu |url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2026091800000441 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 18.09.2026 |dátum prístupu = 18.09.2026 |vydavateľ = tasr.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260918201525/https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2026091800000441 |dátum archivácie = 2026-09-18}}</ref> |- | colspan=3 align=center style="background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^'''KF''' Krátky fim{{•}} ^'''SF''' Stredometrážny film{{•}} ^'''DF''' Dokumetárny film{{•}} ^'''AF''' Animovaný film<!--{{•}} ^'''ŠF''' Študentský film-->{{•}} ^'''TV''' Televízne dielo{{•}} ^'''HD''' Hraný dokument<!--<br /> ^'''†''' [[in memoriam]]--> |} == Superlatívy == {{col-begin}} {{col-2}} === Viacnásobní držitelia cien === ; 2 ceny * [[Imrich Kútik]] (2×Cena J.&nbsp;Fajnora) * [[Peter Podolský]] (2×Cena J.&nbsp;Fajnora) * [[Peter Zákuťanský]] (1×Cena P.&nbsp;Mihálika, 1×Cena J.&nbsp;Fajnora) {{col-2}} === Viacnásobní držitelia prémií === ; 2 prémie * [[Arnold Kojnok]] (2×réžia) * [[Stano Petrov]] (1×réžia/dramaturgia, 1×réžia) {{col-end}} == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967 – 2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]]) {{Igric (súťaž)}} [[Kategória:Igric (súťaž)|Študentská tvorba]] s0vubrzvsrvgiw5kyz7mjzfbez166up 0 750998 8370907 8230046 2026-09-19T13:08:47Z ~2026-49018-45 304848 8370907 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Adam Bardy | fotka = Adam Bardy.jpg | komentár = Adam Bardy v roku 2026 | dátum narodenia = {{dnv|1993|07|24}} | miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | povolanie = [[herec]], [[model]] | alma mater = [[Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika]] | manželka = Bibiána Bardy | deti = 3 synovia }} '''Adam Bardy''' (* [[24. júl]] [[1993]], [[Bratislava]]) je slovenský [[herec]] a [[model]]. == Životopis == Vyštudoval [[Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika|Akadémiu ozbrojených síl]] a počas štúdia sa zúčastnil súťaže Mister Manhunt, v ktorom zvíťazil, a získaj titul najkrajšieho muža Slovenska pre rok 2014.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Rachůnková|meno=Dominika|titul=Slovenský fešák Adam Bardy nastupuje do Ordinace: Strážil prezidentku Zuzanu Čaputovou|periodikum=[[TV Nova]]|url=https://tv.nova.cz/porad/ordinace-v-ruzove-zahrade-2/clanek/532685-slovensky-fesak-adam-bardy-nastupuje-do-ordinace-strazil-prezidentku-zuzanu-caputovou|dátum vydania=2023-12-12|dátum prístupu=2024-12-09}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Adam Bardy|periodikum=[[TV Nova]]|url=https://tv.nova.cz/osobnosti/31041-adam-bardy|dátum vydania=2024-12-09|dátum prístupu=2024-12-09}}</ref> Bol členom čestnej stráže slovenskej prezidentky [[Zuzana Čaputová|Zuzany Čaputovej]]; slúžil v hodnosti [[kapitán]]a.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Šťastna|meno=Josef|titul=Z čestné stráže prezidentky Mužem roku: Adam Bardy se soutěží krásy nechlubí|periodikum=[[FTV Prima]]|url=https://zeny.iprima.cz/z-cestne-straze-prezidentky-muzem-roku-adam-bardy-se-soutezi-krasy-nechlubi-185543|dátum vydania=2022-09-10|dátum prístupu=2025-12-04}}</ref> Svoju hereckú kariéru začal v roku 2021 v role Adama v seriáli ''[[Pán profesor]]''. O rok neskôr stvárnil postavu Šimona Bartoša v seriáli ''[[Druhá šanca (seriál z roku 2022)|Druhá šanca]]''. V rokoch 2023 až 2024 si zahral rolu gynekológa v dennom seriáli televízie Markízy ''[[Mama na prenájom]]'', kde ako otec samoživiteľ vychováva svoju malú dcéru Hanku.<ref>{{Citácia periodika|titul=Adam Bardy|periodikum=[[TV Markíza]]|url=https://www.markiza.sk/osobnosti/26649-adam-bardy|dátum vydania=2025-12-04|dátum prístupu=2025-12-04|jazyk=sk}}</ref> V roku 2022 vyhral druhé miesto v tanečnej súťaži ''[[Let’s Dance (slovenský televízny program)|Let's Dance]]'' spolu so svojou tanečnou partnerkou [[Dominika Rošková|Dominikou Roškovou]]. Víťazom sa stal [[Ján Koleník]] a jeho tanečnica [[Vanda Poláková]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Zárodňanský|meno=Rastislav|titul=Slovenskou verzi StarDance vyhrál herec Ján Koleník|periodikum=[[iDNES.cz]]|url=https://www.idnes.cz/zpravy/revue/spolecnost/let-s-dance-jan-kolenik-vanda-polakova-vitez-stardance.A220509_095858_lidicky_zar|dátum vydania=2022-05-09|dátum prístupu=2024-12-09}}</ref> Od roku 2024 hrá hasiča a [[Fitnes|fitness]] trénera Rickyho v českom seriáli ''[[Ordinácia v ružovej záhrade|Ordinace v růžové záhradě]]'', jeho partnerku stvárnila [[Marika Šoposká]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Fleková|meno=Kristina|titul=Radost herce z Ordinace: Připravuje se na narození dvojčat|periodikum=[[TV Nova]]|url=https://tv.nova.cz/porad/ordinace-v-ruzove-zahrade-2/clanek/587277-radost-herec-z-ordinace-adam-bardy-pripravuje-se-narozeni-dvojcata-dite|dátum vydania=2024-12-09|dátum prístupu=2025-12-08}}</ref> Je ženatý, s manželkou [[Bibiána Bardy|Bibiánou]] má troch synov.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Šplíchalová|meno=Martina|titul=Adam Bardy je šťastím bez seba: Je trojnásobným otcom, dvojičky sú na svete|periodikum=[[TV Markíza]]|url=https://www.markiza.sk/soubiz/clanok/943948-adam-bardy-je-stastim-bez-seba-je-trojnasobnym-otcom-dvojicky-su-na-svete|datum vydání=2025-01-01|datum prístupu=2025-12-04|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Zárodňanský|meno=Rastislav|titul=Slovenský sexsymbol okouzlil i Češky. Je ovšem zadaný a už trojnásobný otec|periodikum=[[iDNES.cz]]|url=https://www.idnes.cz/zpravy/revue/spolecnost/adam-bardy-herec-vojak-model-cesko-slovensky-ples.A250115_141706_lidicky_zar|dátum vydania=2025-01-16|dátum prístupu=2025-12-08}}</ref> == Filmografia == {| class="wikitable" |+ !Rok !Film / Seriál !Rola !Druh postavy !Poznámky |- |2021 |''[[Pán profesor]]'' |Adam |Vedľajšia postava | |- | rowspan="2" |2022 |''[[Druhá šanca (seriál z roku 2022)|Druhá šanca]]'' |'''†''' Šimon Bartoš |Hlavná postava (1.séria) | |- |''[[Let’s Dance (slovenský televízny program)|Let's Dance]]'' |účinkujúci | - |tanečná televízna relácia, 2. miesto |- |2023 |''[[Anjelsky dobré príbehy]]'' |on sám | - |charitatívna relácia |- |2023 – 2024 |''[[Mama na prenájom]]'' |Martin Toman |Hlavná postava | |- |2023 | rowspan="2" |''[[Let’s Dance (slovenský televízny program)|Let's Dance]]'' | rowspan="2" |porota | - |S9E08 |- |2024 | - |10. séria |- |2023 – 2025 |''[[Možné je všetko]]'' |účinkujúci<ref>{{Citácia periodika|titul=Možné je všetko! sa vracia s ešte väčšou dávkou humoru, adrenalínu a improvizácie|periodikum=HN Online|url=https://strategie.hnonline.sk/news/media/96230272-mozne-je-vsetko-sa-vracia-s-este-vaecsou-davkou-humoru-adrenalinu-a-improvizacie|dátum vydania=2025-08-18|dátum prístupu=2025-12-04|jazyk=sk}}</ref> | - |zábavná televízna relácia |- |2024 – 2025 |''[[Ordinácia v ružovej záhrade|Ordinace v růžové záhradě]]'' |Ricky |Vedľajšia postava |V ČR. |- | rowspan="4" |2025 |''[[Let’s Dance (slovenský televízny program)|Let's Dance]]'' |moderátor | - |tanečná televízna relácia, 2. miesto |- |''[[Dunaj, k vašim službám]]'' |Lukáš Kudlička |Hlavná postava (9. a 10.séria) |od 2025 |- |''[[Sľub (seriál)|Sľub]]'' |'''†''' Peter Kaprálik |Epizódna postava (1.séria) | |- |''[[V zovretí]]'' |Šimon Rosman<ref>{{Citácia periodika|titul=Adam Bardy prehovoril o svojej postave v Seriáli V Zovretí: Ako zamieša kartami?|periodikum=[[TV Markíza]]|url=https://www.markiza.sk/relacie/v-zovreti/clanok/991070-v-zovreti-bardy-prvy-natacaci-den|dátum vydania=2025-10-06|dátum prístupu=2025-12-04|jazyk=sk}}</ref> |Hlavná postava | |- |2026 |[[Dunaj, k vašim službám]] |Lukáš Kudlička |Hlavná postava (od 10.série) | |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|655258}} * {{imdb osoba|11878106}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Adam Bardy|25490020}} {{DEFAULTSORT:Bardy, Adam}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenskí televízni herci]] [[Kategória:Absolventi Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika]] parslrdnk165nungvrgx0oj0wt4yr0y 0 751314 8371084 8251531 2026-09-19T20:05:53Z Evernit 160276 aktual. 8371084 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:33%" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Prémia za Ostatnú televíznu tvorbu |- | width=18%| '''Oblasť záujmu''' | width=15%| [[televízne umenie|TV]] (mimo [[dramatické umenie|drámu]]) |- | '''Odovzdávané''' | v&nbsp;r. [[Igric 1995|1995]] – [[Igric 2013|2013]] |- | '''Počet udelených prémii''' | 38 |} {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:33%" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Prémia za Ostatnú tvorbu |- | width=18%| '''Oblasť záujmu''' | width=15%| [[filmové umenie|film]] a TV |- | '''Odovzdávané''' | od&nbsp;r. [[Igric 2014|2014]] |- | '''Počet udelených prémii''' | 18 |} '''Prémia za Ostatnú televíznu tvorbu''', inokedy tiež '''Inú televíznu tvorbu''', bola jednou z&nbsp;vedľajších kategórií každoročne vyhlasovaných v&nbsp;rámci výročných cien Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&nbsp;Literárneho fondu (LF) zvaných [[Igric (súťaž)|Igric]]. Pôvodne založená ako '''Oblasť TV zábavy, vzdelávania, dokumentu a&nbsp;publicistiky''', udeľovala sa počas 19. ročníkov za [[dokumentárny film|dokumentárne]], [[publicistika|publicistické]] či [[Spravodajstvo (žurnalistika)|spravodajské počiny]] (do r.&nbsp;[[Igric 2009|2009]]) alebo kultúrne magazíny (do r.&nbsp;[[Igric 2011|2011]]). V&nbsp;roku [[Igric 2014|2014]] bola rovnako ako [[Prémia za Študentskú tvorbu|Študentská]] a&nbsp;[[Prémia za Tvorbu digitálnych diskov|Tvorba digitálnych diskov]] zrušená, respektíve predefinovaná na '''Ostatnú tvorbu''' ako takú. So&nbsp;záberom rozšíreným aj o&nbsp;formát [[filmové dielo|kinofilmu]], je v&nbsp;súčasnej podobe štatutárne klasifikovaná už ako '''Ostatná filmová a&nbsp;televízna tvorba'''. Zatiaľ čo v&nbsp;minulosti odmeňovala rozličné [[umelecká činnosť|tvorivé príspevky]] vrátane napríklad [[dramaturg]]ie, [[redaktor|redaktorskej činnosti]] či [[dabing]]u,<ref name=Št2008>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny Igric (zo dňa: 21.1.2008) |url = http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm |lokácia = „II. Podmienky udelenia cien“ (odst. 2) a „III. Tvorivé prémie“ (odst. 1) |poznámka = |dátum vydania = 21.1.2008 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260515013114/http://www.litfond.sk/old/ceny/caste5.htm |dátum archivácie = 2026-05-15 }}</ref><ref name=Št2011>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, ÚSTT, LF |titul = Štatút ceny Igric 2012 (zo dňa: 24.10.2011) |url = http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |lokácia = „II. Podmienky udelenia cien“ (odst. 2) a „III. Tvorivé prémie“ (odst. 1) |poznámka = |dátum vydania = 24.10.2011 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20120404093516/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |dátum archivácie = 2012-04-04 }}</ref> aktuálne zastrešuje odmeny iba v&nbsp;prospech [[réžia|režisérov]], [[scenár]]istov a&nbsp;[[kameraman|kameramanov]].<ref name=Št2016>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]], LF |titul = Štatút ceny Igric (zo dňa: 22.2.2016) |url = http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |lokácia = |poznámka = „A – Ceny IGRIC“ (ods. 2–3) a „B – Tvorivé prémie“ (ods. 7) |dátum vydania = 22.02.2016 |dátum prístupu = 09.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20170303155121/http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ |dátum archivácie = 2017-03-03 }}</ref> Na rozdiel od bývalých ceremónií, počnúc rokom [[Igric 2020|2020]] sa prémie v tejto oblasti odovzdávajú početným zástupcom len za kolektívne výkony. Spomedzi ôsmich dvojnásobných držiteľov príslušných odmien, [[Zuzana Liová]] a [[Juraj Nvota]] obdržali doteraz ako jediní po jednej z&nbsp;oboch „ostatných“ prémií. == Historické súvislosti == S výnimkou dvoch ojedinelých ročníkov ([[Igric 1993|1993]] a [[Igric 1994|1994]]), kedy obe vzájomné disciplíny – kombinovane – absentovali v&nbsp;súťaži, patrí oblasť Ostatnej tvorby po [[Igric za Dokumentárnu tvorbu|Dokumentárnej]] k&nbsp;druhej najčastejšie zastúpenej z&nbsp;hladiska celkového počtu poskytnutých prémií na kategóriu i&nbsp;jej pravidelných výskytov v doterajšej histórii samotných ceremónií. === Názvy kategórií/oblastí v priebehu ročníkov === Od jej založenia mapuje i '''Ostatná televízna tvorba''' rozličné historické aliasy pomenovania. Zatiaľ čo vo&nbsp;svojom úvodnom ročníku bola známa ešte pod rozšíreným názvom, a&nbsp;to ako <u>Oblasť televíznej zábavy, vzdelávania, dokumentu a&nbsp;publicistiky</u> ([[Igric 1995|1995]]),<ref name=VýPr1995/> v&nbsp;ďalších dvoch už pod všeobecnejšími ekvivalentami čoby <u>Oblasť inej televíznej tvorby</u> ([[Igric 1996|1996]])<ref name=Škriatok/><ref name=ČoRoTeSr/> či <u>Oblasť ostatnej televíznej tvorby</u> ([[Igric 1997|1997]]).<ref name=VýPr1997/> Po&nbsp;jej predefinovaní na „kategóriu“, po dobu ďalších 12 ročníkov si svoje štandardné označenie udržala ([[Igric 1998|1998]] – 2009). Na&nbsp;prelome [[10. roky 21. storočia|prvých dvoch dekád nového milénia]] bola najprv prechodne premenovaná na&nbsp;<u>Ostatnú televíznu a&nbsp;seriálovú tvorbu</u> ([[Igric 2010|2010]] – [[Igric 2013|2013]]) a&nbsp;dodatočne pretransformovaná na&nbsp;univerzálnu kategóriu, teda '''Ostatnú filmovú a&nbsp;televíznu tvorbu''' (od&nbsp;r.&nbsp;2014) == Víťazi prémií == {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! style=background:#ed8 width=4%| Ročník <br />{{small|(rok)}} ! style=background:#ed8 width=70%| Cena <br />{{small|víťaz – výkon (''dielo'')}} ! style=background:#ed8 width=3%| Ref. <br />{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z&nbsp;dobovej tlače v&nbsp;konfrontácii so zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] či inými zdrojmi.|group="p."}} |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Historická éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] <br />(1967) | rowspan=3 align=center| <span style="color:silver">''prémie neudeľované''</span> | align=center rowspan=3| <ref name=HÉ-Vrastiak>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR |poznámka = retroštúdia z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(ods. pre r. „1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''</span> |lokácia = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) a „1999–2000“ (str. 4) |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] <br />(1968) |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] <br />(1969) |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Novodobá éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] <br />(1993) | rowspan=2 align=center| <span style="color:silver">''prémie neudelené <br />(mimo tých osobitných v r. 1994)''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = (mf) |titul = IGRIS – in memoriam |url = |poznámka = Výstrižok z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1993 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] <br />(1994) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993 |url = |poznámka = 3-str. strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1994 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = }}</ref> |} === Ostatná televízna tvorba (1995 – 2013) === {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! width=4% style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] <br />(1995) | width=70%| * <u>Prémia</u>: [[Miloslav Končok]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&nbsp;denníku ''[[SME]]'' oceňuje Končoka všeobecne.<ref name=VýPr1995/> Pravdepodobne bol režisérom slovenského znenia francúzskeho TV seriálu.|group="p."}} – [[dabing|slovenská verzia]] (''[[Veľké dni nášho storočia]]''{{#tag:ref|Metráž diela – pravdepodobne dokumentárneho žánru – neznáma.|group="p."}}) * <u>Prémia</u>: [[Katarína Začková]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&nbsp;''SME'' oceňuje Začkovú bez špecifického výkonu.<ref name=VýPr1995/> Podľa záznamu [[Česko-Slovenská filmová databáza|ČSFD]] bola režisérkou TV cyklu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Eko ďalej (TV film) |url = https://www.csfd.cz/film/367234-eko-dalej/prehled/ |lokácia = Režie |poznámka = „Katarína Začková“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = [[Česko-Slovenská filmová databáza|ČSFD]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609085628/https://www.csfd.cz/film/367234-eko-dalej/prehled/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref>|group="p."}} – [[filmová réžia|réžia]] (''[[Eko ďalej...?]]''^'''SF/DF''') * <u>Prémia</u>: [[Dušan Trančík]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&nbsp;''SME'' oceňuje Trančíka bez špecifického výkonu.<ref name=VýPr1995/> Podľa výrobných údajov samotných diel [[Česko-slovenská televízia|ČST]], resp. [[Česká televize|ČT]], je ich režisérom, autorom námetu aj scenára<ref name=GEN-MiŠa>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = GEN > MILAN ŠAMÁNEK pohledem DUŠANA TRANČÍKA |url = https://febio.cz/tvorba.php?sid=359 |lokácia = Námět, Scénář, Kamera a Reźie |poznámka = |dátum vydania = 02.05.1994 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = febio.cz |url archívu = https://web.archive.org/web/20260308044441/https://febio.cz/tvorba.php?sid=359 |dátum archivácie = 2026-03-08 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = OKO > NEJKRATŠÍ HRANICE |url = https://febio.cz/tvorba.php?sid=416 |lokácia = Námět, Scénář a Reźie |poznámka = |dátum vydania = 14.03.1994 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = febio.cz |url archívu = https://web.archive.org/web/20260308051709/https://febio.cz/tvorba.php?sid=416 |dátum archivácie = 2026-03-08 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = OKO > TŘETÍ NÁVRAT aneb SLOVENSKÉ TANGO 2 |url = https://febio.cz/tvorba.php?sid=429 |lokácia = Námět, Scénář a Reźie |poznámka = |dátum vydania = 10.10.1994 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = febio.cz |url archívu = https://web.archive.org/web/20260308042248/https://febio.cz/tvorba.php?sid=429 |dátum archivácie = 2026-03-08 }}</ref> a – v prípade prvého – i spolukameramanom.<ref name=GEN-MiŠa/>|group="p."}} – réžia<span style="color:silver">/scenár/námet</span> (''[[GEN - Galerie elity národa|GEN]]'': „Milan Šamánek“^'''KF/DF''', ''[[Třetí návrat aneb Slovenské tango 2]]''^'''KF/DF'''a ''[[Nejkratší hranice]]''^'''KF/DF''') | width=4% align=center| <ref name=VýPr1995>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = dík |titul = Ceny Igric '94 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.05.1995 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''[[SME]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] <br />(1996) | * <u>Prémia</u>: [[Ľubomír Kocka]] – réžia (hraný seriál ''[[Škriatok (seriál)|Škriatok]]''^'''KF''')<ref name=Škriatok>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] |titul = Heslár > Škriatok [film] (1995) |url = http://skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0125627-skriatok-film-1995/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia za inú televíznu tvorbu režisérovi Ľubovi Kockovi za nápadité a obrazovo príťažlivé skĺbenie reálneho a fantazijného sveta v seriáli Škriatok“ |dátum vydania = 29.05.2023 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240302235938/http://skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0125627-skriatok-film-1995/ |dátum archivácie = 2024-03-02 }}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Jindro Vlach]] – réžia/[[filmová kamera|kamera]] (''[[Čo rozprávala teta Srna]]'': „č. 8 – 14“^'''KF'''<ref name=ČoRoTeSr>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Čo rozprávala teta srna |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-324717-co-rozpravala-teta-srna-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia za inú televíznu tvorbu Jindrovi Vlachovi za réžiu a kameru filmu Čo rozprávala teta srna (časti 8-14), za úspešné kameramanské snímky z prírody a za ich tvorivú režijnú interpretáciu - 7. výročné ceny“ |dátum vydania = 11.06.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516195328/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-324717-co-rozpravala-teta-srna-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref>) | align=center| <ref name=VýPr1996>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = pet |titul = Hlavnú cenu za filmovú a televíznu tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 20.04.1996 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> {{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&nbsp;''SME'' uvádza v&nbsp;uvedenom ročníku skrátené tvary súťažných oblastí – „dramatická tvorba“ pre hlavnú, „televízna tvorba“ pre ostatnú. Zápisy SFÚ demonštrujú <u>Inú TV tvorbu</u>.|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] <br />(1997) | * <u>Prémia</u>: [[Tomáš Pašteka]] a [[Jaroslav Mikuš]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&nbsp;''SME'' oceňuje dvojicu bez špecifického výkonu.<ref name=VýPr1997/> Podľa zápisu SFÚ<ref name=KrDoZn>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Krok do známa [film], Ekosystémy vodných tokov (1996) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0127149-Krok-do-znama-film-Ekosystemy-vodnych-tokov-1996/ |lokácia = Réžia |poznámka = |dátum vydania = 18.08.2016 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609104506/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0127149-Krok-do-znama-film-Ekosystemy-vodnych-tokov-1996/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref> i&nbsp;záznamu ČSFD<ref name=PoNaPr/> boli spolurežisérmi 5-dielnej TV dokusérie. Kým SFÚ však archivuje dielo pod názvom „Ekosystémy vodných tokov“ v&nbsp;rámci cyklu ''Krok do známa'',<ref name=KrDoZn/> ČSFD už pod aliasom „Ekosystémy Slovenska“ a&nbsp;s&nbsp;nosným názvom ''Poznáte našu prírodu?''.<ref name=PoNaPr>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Poznáte našu prírodu? Ekosystémy Slovenska (seriál) |url = https://www.csfd.cz/film/314332-poznate-nasu-prirodu-ekosystemy-slovenska/prehled/ |lokácia = Režie |poznámka = „Tomáš Pašteka, Jaroslav Mikuš“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = ČSFD |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609105105/https://www.csfd.cz/film/314332-poznate-nasu-prirodu-ekosystemy-slovenska/prehled/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref>|group="p."}} – réžia (''[[Krok do známa]]'': „Ekosystémy vodných tokov“^'''KF/DF''') * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr1997>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1996 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.04.1997 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] <br />(1998) | * <u>Prémia</u>: [[Peter Dimitrov]]{{#tag:ref|S prihliadnutím na iný TV hudobný dokument ''C'est la vie''<ref name=VýPr1998/> (28 min).|group="p."}} – réžia (''[[Ten-tet]]''^'''SF/DF''')<ref name=Dimitrov>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Ocenenia |url = http://peterdimitrov.sk/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Bonus LF, SFZ and USTT r. 1998 za filmy Ces't la vie a Ten - Tet / Bonus LF, SFZ and USTT r.2006 za film Vízie z Inferna“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = peterdimitrov.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20211218132914/http://peterdimitrov.sk/ |dátum archivácie = 2021-12-18 }}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Ladislav Bariak]] – [[redaktor]] (kultúr. magazín ''[[Oko (televízny magazín)|Oko]]''{{#tag:ref|Metráž diela neznáma.|group="p."}}) | align=center| <ref name=VýPr1998>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 06.06.1998 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] <br />(1999) | * <u>Prémia</u>: [[Lea Gallová]] – réžia/[[scenár]] (''[[Na starej fare]]''{{#tag:ref|Metráž diela neznáma.|group="p."}}^'''DF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Na starej fare [film] (1998) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0134323-Na-starej-fare-film-1998/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Ostatná televízna tvorba – Lea Gallová za scenár a réžiu filmu Na starej fare“ |dátum vydania = 30.03.2023 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260603102726/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0134323-Na-starej-fare-film-1998/ |dátum archivácie = 2026-06-03 }}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Boris Lindtner]] – réžia/[[filmová kamera|kamera]] (''[[V tieni]]'': „Zhasnuté svetlá rámp“^'''KF/DF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Zhasnuté svetlá rámp [film] (1998) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0161327-Zhasnute-svetla-ramp-film-1998/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Ostatná televízna tvorba - Boris Lindtner za kameru a réžiu filmu Zhasnuté svetlá rámp“ |dátum vydania = 05.05.2023 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260603102726/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0161327-Zhasnute-svetla-ramp-film-1998/ |dátum archivácie = 2026-06-03 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric a prémie za audiovizuálnu tvorbu roku 1998 |url = |poznámka = strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1999 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] <br />(2000) | * <u>Prémia</u>: Ladislav Bariak – réžia/scenár (''[[Fidlikant v Nitre]]''^'''DF''')<ref name=VýPr2000-Práca>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Jozef Puškáš|PUŠKÁŠ, Jozef]] |titul = Ceny Igric sa udeľujú čoraz ťažšie |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-901372-Ceny-Igric-sa-udeluju-coraz-tazsie-clanok/ |poznámka = roč. 55, čís. 146, s. 10. Článok z archívu SFÚ |lokácia = |kapitola = Ceny a prémie za vynikajúce tvorivé výsledky vo filme a televízii IGRIC 2000 |dátum vydania = 26.06.2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = ''Práca''}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Fidlikant v Nitre [film] (1999) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0139709-Fidlikant-v-Nitre-film-1999/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii ostatná televízna tvorba – Ladislav Bariak za scenár a réžiu publicistického filmu Fidlikant v Nitre“ |dátum vydania = 22.03.2023 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609120138/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0139709-Fidlikant-v-Nitre-film-1999/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref> * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]] |titul = Na Art Filme udeľovali ceny Igric |url = |lokácia = |poznámka = roč. 8, čís. 146, s. 8. Článok z archívu SFÚ |dátum vydania = 26.06.2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] <br />(2001) | * <u>Prémia</u>: Katarína Začková{{#tag:ref|Tlačová správa s výsledkami<ref name=VýPr2001/> oceňuje Začkovú všeobecne „za tvorivý vklad do TV publicistického cyklu [[Slovenská televízia|STV]]“. Vvýrobné údaje k&nbsp;samotnému dielu nedostupné. Vychádzajúc z&nbsp;retrospektívneho rozhovoru Začkovej pre ''[[Denník N]]''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = MIKUŠOVIČ, Dušan |titul = Katarína Začková z Reportérov: Šokuje ma, ako Rezník klame. Takto nás vedenie televízie osočovalo za Mečiara |url = https://dennikn.sk/2092711/katarina-zackova-z-reporterov-sokuje-ma-ako-reznik-klame-takto-nas-vedenie-televizie-osocovalo-za-meciara/ |lokácia = |poznámka = „Začala som robiť cyklus, ktorý sa volal „Mýtus o…“. Prvý bol „Mýtus o slovenskej kapitálotvornej vrstve“, potom prišli „Mýtus o slovenskom zázraku“, tak isto som nakrútila mýtus o Gabčíkove“ |dátum vydania = 18.10.2020 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = ''[[Denník N]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260121021000/https://dennikn.sk/2092711/katarina-zackova-z-reporterov-sokuje-ma-ako-reznik-klame-takto-nas-vedenie-televizie-osocovalo-za-meciara/ |dátum archivácie = 2026-01-21}}</ref> či zápisov SFÚ o jej iných príspevkoch,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Začková, Katarína |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/vysledky/?src=sfu_un_auth&field=AUK2&term=%22%5Esfu_un_auth%5C*0053887%5C*230a%5C*as%5E%22 |lokácia = Názvy filmových diel |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609143326/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/vysledky/?src=sfu_un_auth&field=AUK2&term=%22%5Esfu_un_auth%5C%2A0053887%5C%2A230a%5C%2Aas%5E%22 |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref> pravdepodobne bola jeho režisérkou.|group="p."}} – <span style="color:silver">réžia</span> (''[[Mýtus o...]] slovenskej kapitálotvornej vrstve''^'''SF/DF''') * <u>Prémia</u>: [[Zuzana Zelinová]]{{#tag:ref|Tlačová správa s výsledkami<ref name=VýPr2001/> i&nbsp;zápis SFÚ<ref name=VTieni/> oceňujú Zelinovú všeobecne. Bola dramaturgičkou publicistického cyklu [[TV Markíza]].|group="p."}} – [[dramaturg]]ia (''V&nbsp;tieni''^'''KF/DF''')<ref name=VTieni>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > V tieni [film] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0162111-V-tieni-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii ostatná televízna tvorba Zuzane Zelinovej za tvorivý vklad do televízneho publicistického cyklu V tieni - 12. výročné ceny [...] Prémia v kategórii Ostatná televízna tvorba – Natália Vídenská za citlivý prístup k ľudským osudom v televíznom cykle V tieni - 15. výročné ceny“ |dátum vydania = 05.05.2023 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260603102029/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0162111-V-tieni-film/ |dátum archivácie = 2026-06-03 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2001>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ a ÚSTT |titul = Udelenie ceny Igric za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu v roku 2000 |url = |lokácia = |poznámka = 2-str. strojopis Tlačovej správy z archívu SFÚ |dátum vydania = 2001 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] <br />(2002) | * <u>Prémia</u>: [[Valér Mikula]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&nbsp;mesačníku ''Film.sk'' oceňuje Mikulu bez špecifického výkonu.<ref name=VýPr2002/> Podľa záznamu denníka ''SME'' bol moderátorom i scenáristom TV kultúrneho magazínu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = ba |titul = Litera sa vracia |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/litera-sa-vracia-2 |lokácia = |poznámka = „Po takmer ročnej prestávke sa na televízne obrazovky vracia obľúbený kultúrny magazín Litera [...] informoval literárny kritik Valér Mikula, ktorý je staronovým scenáristom i sprievodcom tejto relácie |dátum vydania = 11.01.2003 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609150253/https://www.sme.sk/nezaradene/c/litera-sa-vracia-2 |dátum archivácie = 2026-06-09}}</ref> |group="p."}} – <span style="color:silver">scenár</span> (kultúr. magazín ''[[Kultúra v čase – Litera]]''^'''KF''') * <u>Prémia</u>: [[Beáta Arvayová]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo&nbsp;''Film.sk'', oceňuje Arvayovú bez špecifického výkonu.<ref name=VýPr2002/> Pravdepodobne bola jeho dramaturgičkou.|group="p."}} – <span style="color:silver">dramaturgia</span> (''[[Solamente naturali]]''{{#tag:ref|Formát ani metráž diela neznáme.|group="p."}}) | align=center| <ref name=VýPr2002>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Výročné ceny Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | ročník = 3 | číslo = 9 | strany = 34 | poznámky = [[Portable Document Format|PDF]] | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] <br />(2003) | * <u>Prémia</u>: [[Jana Žilčayová]] a [[Pavol Korec]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&nbsp;''SME'', oceňuje dvojicu bez špecifických výkonov či názvu diela,<ref name=VýPr2003/> kým iný a&nbsp;z&nbsp;perodika ''Synchron'' ich kredituje za 6-dielny TV dokuseriál ''Propeler'',<ref name=VýPr2003-Synchron>{{Citácia periodika | autor = | odkaz na autora = | titul = IGRIC 2003 čili úvahy o audiovizuální tvorbě na Slovensku | periodikum = Synchron: Zpravodaj českého filmového a televizního svazu FITES | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | ročník = 2 | číslo = 4 | strany = 23–24 | poznámky = [[Portable Document Format|PDF]] | url = https://www.yumpu.com/xx/document/read/19917248/cislo-4-fites/25 | dátum prístupu = 2026-06-11 | issn = | url archívu = https://web.archive.org/web/20260610234801/https://www.yumpu.com/xx/document/read/19917248/cislo-4-fites/25 | dátum archivácie = 2026-06-11}}</ref> uvádzaný niekedy i&nbsp;s&nbsp;podtitulom (Subkultúry mládeže).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Propeler - subkultúry mládeže (TV film) |url = https://www.csfd.cz/film/194938-propeler-subkultury-mladeze/prehled/ |lokácia = Režie a Scénář |poznámka = „Pavol Korec, Jana Žilčayová“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = ČSFD |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609154858/https://www.csfd.cz/film/194938-propeler-subkultury-mladeze/prehled/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref>|group="p."}} – autori (''[[Propeler (dokumentárny seriál)|Propeler]]''^'''DF''')<ref name=VýPr2003-Synchron/> * <u>Prémia</u>: [[Samuel Ivaška]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&nbsp;''SME'', oceňuje Ivašku bez špecifického výkonu či názvu diela.<ref name=VýPr2003/> Podľa jeho oficiálnych stránok<ref name=Ivaška>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Autorské filmy |url = https://samoivaska.sk/filmy-sama-ivasku/ |lokácia = |poznámka = „Doma mu Slovenský filmový zväz, Únia televíznych tvorcov a Literárny fond Slovenskej republiky udelili v roku 2003 v Trenčianskych Tepliciach ocenenie za nekonvenčné posolstvo alternatívneho života za film „Malé tajomstvo krovín“.“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = [[Samuel Ivaška|samoivaska.sk]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20230528142039/https://samoivaska.sk/filmy-sama-ivasku/ |dátum archivácie = 2023-05-28 }}</ref> i&nbsp;výsledkov publikovaných v&nbsp;periodiku ''Synchron''<ref name=VýPr2003-Synchron/> bol ocenený za „nekonvenčné posolstvo alternatívneho života“, respektíve ''Malé tajomstvo krovín''.|group="p."}} – autor (''[[Malé tajomstvo krovín]]''^'''SF/DF''')<ref name=VýPr2003-Synchron/><ref name=Ivaška/> | align=center| <ref name=VýPr2003>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] |titul = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric |url = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |lokácia = (odst. 3–6) |poznámka = <span style="color:silver">''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''</span> |dátum vydania = 21.06.2003 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] <br />(2004) | * <u>Prémia</u>: [[Zuzana Jarošová]] a [[Jaroslav Rihák]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo&nbsp;''Film.sk''<ref name=VýPr2004/> či zápis SFÚ<ref name=Ateliér/> oceňujú dvojicu bez špecifických výkonov. Podľa protokolu z archívu SFÚ boli ocenení „za magazín o výtvarnom umení“.<ref name=VýPr2004-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 15. IGRICE (Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a&nbsp;Literárneho fondu SR za audiovizuálnu tvorbu roku 2003 udelené na 12. Art filme Trenčianske Teplice 18.6.2004) |url = |poznámka = 2-str. dokument z&nbsp;archívu SFÚ |lokácia = IGRICE A PRÉMIE |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 15.06.2026 |vydavateľ = }}</ref>|group="p."}} – [[autor]]i (''[[Ateliér]]''^'''KF/DF''')<ref name=Ateliér>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Ateliér - portréty [film] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0136912-Atelier-portrety-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii Ostatná televízna tvorba - Zuzana Jarošová a Jaro Rihák za pozoruhodný magazín o výtvarnom umení Ateliér“ |dátum vydania = 17.06.2025 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609163615/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0136912-Atelier-portrety-film/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref><ref name=VýPr2004-SFÚ/> * <u>Prémia</u>: [[Natália Vídenská]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo&nbsp;''Film.sk'', oceňuje Vídenskú bez špecifického výkonu.<ref name=VýPr2004/>|group="p."}} – <span style="color:silver">autorka</span> (''V&nbsp;tieni''^'''KF/DF''')<ref name=VTieni/><ref name=VýPr2004-SFÚ/> | align=center| <ref name=VýPr2004>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Ceny udelené na 12. MFF Art Film | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2004 | ročník = 5 | číslo = 7/8 | strany = 18 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] <br />(2005) | * <u>Prémia</u>: [[Marián Petro]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo&nbsp;''Film.sk'' oceňuje filmového strihača bez špecifického výkonu či názvu diela,<ref name=VýPr2005/> protokol z archívu SFÚ za strih filmu ''Metamorfózy''.<ref name=VýPr2005-SFÚ/>|group="p."}} – strih (''Metamorfózy''{{#tag:ref|Formát ani metráž diela neznáme.|group="p."}})<ref name=VýPr2005-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 16. IGRIC 2005 (Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a&nbsp;Literárneho fondu za audiovizuálnu tvorbu roku 2004 udelené v&nbsp;Bratislave 15.6.2005) |url = |poznámka = 3-str. dokument z&nbsp;archívu SFÚ s&nbsp;logom SFZ |lokácia = |dátum vydania = 10.06.2005 |dátum prístupu = 15.06.2026 |vydavateľ = }}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Zdeno Vlach]] – kamera (''[[V ríši kamzíka tatranského]]''^'''KF/DF''')<ref name=VýPr2005-SFÚ/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > V ríši kamzíka tatranského [film] (2004) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0164003-V-risi-kamzika-tatranskeho-film-2004/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii ostatná televízna tvorba Zdenovi Vlachovi za náročný tvorivý kameramanský výkon vo filme V ríši kamzíka tatranského“ |dátum vydania = 05.05.2023 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609162540/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0164003-V-risi-kamzika-tatranskeho-film-2004/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2005>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2005 | ročník = 6 | číslo = 7/8 | strany = 29 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]<br />(2006) | * <u>Prémia</u>: Peter Dimitrov{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo&nbsp;''Film.sk'',<ref name=VýPr2006/> tlačová správa s výsledkami publikovaná na oficiálnom webe [[Pavol Barabáš|Pavla Barabáša]]<ref name=Barabáš/> či zápis SFÚ<ref name=VíZIn/> oceňujú Dimitrova bez špecifického výkonu. Podľa výrobných údajov samotného diela bol okrem réžie aj jeho scenáristom.<ref name=VíZIn/>|group="p."}} – réžia<span style="color:silver">/scenár</span> (''[[Vízie z inferna]]''^'''SF/DF''')<ref name=Dimitrov/><ref name=Barabáš/><ref name=VíZIn>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Vízie z Inferna |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-319046-Vizie-z-Inferna-dokumentarny-film/ |lokácia = Štáb a Poznámky |poznámka = „Prémia za ostatnú televíznu tvorbu – Peter Dimitrov za mimoriadne presvedčivú umeleckú výpoveď o holocauste“ |dátum vydania = 05.01.2024 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609112140/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-319046-Vizie-z-Inferna-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Ján Šuda]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo&nbsp;''Film.sk'',<ref name=VýPr2006/> tlačová správa s výsledkami publikovaná na oficiálnom webe Barabáša<ref name=Barabáš/> či zápis SFÚ<ref name=Šuda/> oceňujú Šudu bez špecifického výkonu. Podľa výrobných údajov samotného diela bol jeho režisérom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Lida Mlichová Ján Vrtílek [film] : rozhovory s otcom (2005) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0089347-Lida-Mlichova-Jan-Vrtilek-film-rozhovory-s-otcom-2005/ |lokácia = Réžia |poznámka = „Ján Šuda“ |dátum vydania = 20.02.2025 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609122322/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0089347-Lida-Mlichova-Jan-Vrtilek-film-rozhovory-s-otcom-2005/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref>|group="p."}} – réžia (''[[Európski knihári]]'': „Rozhovory s&nbsp;otcom“^'''SF/DF''')<ref name=Barabáš/><ref name=Šuda>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Šuda, Ján, 1939-2012 |url = |lokácia = Biografická pozn. |poznámka = „Rozhovory s otcom (2005, Prémia LF, SFZ a ÚSTT v kategórii Ostatná televízna tvorba 2006)“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref> ----- * <u>Prémia</u>: [[Tina Diosi]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo&nbsp;''Film.sk'',<ref name=VýPr2006/> tlačová správa s výsledkami publikovaná na oficiálnom webe Barabáša<ref name=Barabáš/> či zápis SFÚ<ref name=MeLiSl/> oceňujú Diosi bez špecifického výkonu či prípadnej kategórie. Podľa výrobných údajov samotného diela bola jeho režisérkou i scenáristkou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Město létajících slov |url = https://www.kviff.com/cs/program/film/8/2856-mesto-letajicich-slov |lokácia = O filmu |poznámka = „Režie Tina Diosi / Scénář Martina Diosi “ |dátum vydania = 2006 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = [[Medzinárodný filmový festival Karlovy Vary|KVIFF]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20260211033531/https://www.kviff.com/cs/program/film/8/2856-mesto-letajicich-slov |dátum archivácie = 2026-02-11 }}</ref> Vzhľadom k jeho žánru bola jej prémia zaradená medzi Ostatnú TV tvorbu.|group="p."}} – <span style="color:silver">réžia/</span>scenár (''[[Mesto lietajúcich slov]]''^'''SF/DF''')<ref name=Barabáš/><ref name=MeLiSl>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Mesto lietajúcich slov [film] (2006) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0025235-Mesto-lietajucich-slov-film-2006/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia - Martina Diosi za ľudsky úprimnú autorskú výpoveď - 17. výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu za audiovizuálnu tvorbu roku 2005“ |dátum vydania = 29.03.2023 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609165706/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0025235-Mesto-lietajucich-slov-film-2006/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2006>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005 | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2006 | ročník = 7 | číslo = 7/8 | strany = 21 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> {{#tag:ref|Počnúc týmto ročníkom protokoly v&nbsp;prípade formálneho označenia prémií citujú už termín „Tvorivá prémia“ (TP),<ref name=Barabáš>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo |url = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |lokácia = Kapitola: „Protokol o udelení cien“ |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2006 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> aj keď jednotlivé záznamy SFÚ demonštrujú túto zmenu až o&nbsp;rok neskôr (od r.&nbsp;2007).|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] <br />(2007) | * <u>Prémia</u>: [[Richard Krivda]] – kamera (''[[Sám proti sebe]]''^'''SF/DF''')<ref name=VýPr2007-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Výsledky 18. ročníka udeľovania cien Igric |url = http://www.aic.sk/aic/slovensky-film/doma/archiv/igric-2007-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-vysledky.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 01.06.2007 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20260112212411/http://www.aic.sk/aic/slovensky-film/doma/archiv/igric-2007-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-vysledky.html |dátum archivácie = 2026-01-12}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Sám proti sebe [film] (2006) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043913-Sam-proti-sebe-film-2006/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu tvorbu Richardovi Krivdovi za výtvarne pojatú kameru vo filme Sám proti sebe“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609174204/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043913-Sam-proti-sebe-film-2006/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Marek Poláček]] – réžia/scenár (''[[Moja misia]]'': „Padre Alegría“^'''KF/DF''')<ref name=VýPr2007-AIC/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Moja misia [film], Padre Alegría (2006) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0114235-Moja-misia-film-Padre-Alegria-2006/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu tvorbu scenáristovi a režisérovi Marekovi Poláčekovi za šírenie humanizmu a radosti v portréte misionára vo filme Padre Alegría z cyklu Moja misia“ |dátum vydania = 04.04.2023 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609174623/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0114235-Moja-misia-film-Padre-Alegria-2006/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = uwe | odkaz na autora = | titul = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2007 | ročník = 8 | číslo = 6 | strany = 28 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] <br />(2008) | * <u>Prémia</u>: Zdeno Vlach – réžia/scenár/kamera (''[[V pralesoch Karpát]]''^'''SF/DF''')<ref name=VýPr2008-SME>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TASR |titul = SFZ udeľoval ceny Igric 2008 |url = https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 09.04.2008 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123200/https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > V pralesoch Karpát [film] (2007) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043914-V-pralesoch-Karpat-film-2007/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu tvorbu - Zdeno Vlach za scenár, kameru a réžiu filmu V pralesoch Karpát“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609181432/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043914-V-pralesoch-Karpat-film-2007/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Milan Homolka]] – réžia/scenár/[[námet]] (''[[Noc na švédskom vale]]''^'''SF/DF''')<ref name=VýPr2008-SME/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Noc na Švédskom vale [film] (2007) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043986-Noc-na-svedskom-vale-film-2007/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu tvorbu - Milan Homolka za námet, scenár a réžiu filmu Noc na švédskom vale“ |dátum vydania = 30.03.2023 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609181043/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043986-Noc-na-svedskom-vale-film-2007/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2008 | ročník = 9 | číslo = 5 | strany = 37 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260529161208/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum archivácie = 2026-05-29}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] <br />(2009) | * <u>Prémia</u>: [[Juraj Johanides]] – réžia (''GEN.sk'': „[[Emília Vášáryová]]“^'''KF/DF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > GEN.sk [film] : galéria elity národa, Prof. Emília Vášáryová, herečka (2009) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0112040-GENsk-film-galeria-elity-naroda-Prof-Emilia-Vasaryova-herecka-2009/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu tvorbu - Juraj Johanides (réžia filmu z cyklu GEN.sk Emília Vášáryová)“ |dátum vydania = 07.04.2026 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609182613/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0112040-GENsk-film-galeria-elity-naroda-Prof-Emilia-Vasaryova-herecka-2009/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Jozef Šimončič (kameraman)|Jozef Šimončič]] – kamera (''[[Moderná architektúra Slovenska]]''^'''SF/DF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Moderná architektúra na Slovensku [film] (2007) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052311-Moderna-architektura-na-Slovensku-film-2007/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu tvorbu – Dodo Šimončič (kamera filmu Moderná architektúra Slovenska)“ |dátum vydania = 22.10.2025 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260520235101/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052311-Moderna-architektura-na-Slovensku-film-2007/ |dátum archivácie = 2026-05-20 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = 20. Igric 2009 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 02.09.2009 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |dátum archivácie = 2025-08-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] <br />(2010) | * <u>Prémia</u>: [[Juraj Nvota]] – réžia (''GEN.sk'': „[[Ivan Žucha]]“<sup>'''KF/DF''' * <u>Prémia</u>: [[Martin Šulík]] – réžia (''[[Zlatá šedesátá]]''^'''SF/DF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Zlatá šedesátá |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-347213-Zlata-sedesata-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu a seriálovú tvorbu - Martin Šulík za réžiu televízneho seriálu Zlatá šedesátá“ |dátum vydania = 23.04.2026 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609183230/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-347213-Zlata-sedesata-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric a Tvorivé prémie |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 15.06.2010 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |dátum archivácie = 2025-12-10}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] <br />(2011) | * <u>Prémia</u>: [[Peter Hledík]] – réžia (''GEN.sk'': „[[Ľubomír Feldek]]“^'''KF/DF''')<ref name=VýPr2011-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igrice rozdané už 22krát |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/igrice-rozdane-uz-dvadsiaty-druhykrat.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 27.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20260214012616/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/igrice-rozdane-uz-dvadsiaty-druhykrat.html |dátum archivácie = 2026-02-14}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > GEN.sk [film] : galéria elity národa, Ľubomír Feldek, spisovateľ (2010) |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0175694-GENsk-film-galeria-elity-naroda-lubomir-Feldek-spisovatel-2010/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu a seriálovú tvorbu - Peter Hledík za réžiu filmu GEN.sk Ľubomír Feldek“ |dátum vydania = 07.04.2026 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609184047/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0175694-GENsk-film-galeria-elity-naroda-lubomir-Feldek-spisovatel-2010/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Tomáš Hulík]] – réžia (''[[Návrat rysov]]''^'''SF/DF''')<ref name=VýPr2011-AIC/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Návrat rysov [film] (2010) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0070736-Navrat-rysov-film-2010/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu a seriálovú tvorbu - Tomáš Hulík za réžiu filmu Návrat rysov“ |dátum vydania = 16.06.2025 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609184117/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0070736-Navrat-rysov-film-2010/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = ŠČEPKA, Miloš |titul = 22. IGRIC 2011 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |dátum archivácie = 2026-03-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] <br />(2012) | * <u>Prémia</u>: [[Ľuba Koľová]] – réžia (''[[Pieseň pre mamu]]''^'''SF/DF''')<ref name=VýPr2012-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Víťazi 23. ročníka Igricov sú známi |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-23.-rocnika-igricov-su-znami.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250913162146/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-23.-rocnika-igricov-su-znami.html |dátum archivácie = 2025-09-13}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SNITKOVÁ, Tatiana |titul = Porota ocenila dokument Ľuby Koľovej |url = https://korzar.sme.sk/kosice/c/porota-ocenila-dokument-luby-kolovej |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivú prémiu v kategórii ostatná televízna a seriálová tvorba udelila porota [...] Ľube Koľovej za réžiu dokumentu Pieseň pre mamu“ |dátum vydania = 03.04.2012 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = ''[[Korzár (denník)|Korzár]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609102945/https://korzar.sme.sk/kosice/c/porota-ocenila-dokument-luby-kolovej |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref> * <u>Prémia</u>: Peter Hledík – réžia (''GEN.sk'': „[[Vladimír Popovič]]“^'''KF/DF''')<ref name=VýPr2012-AIC/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |lokácia = 23. IGRIC 2012 |poznámka = |dátum vydania = 28.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |dátum archivácie = 2026-02-19}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2013|24.]] <br />(2013) | * <u>Prémia</u>: [[Zuzana Liová]] – réžia (''[[Slovenské kino]]'': „Ženy (od lásky k hnevu)“^'''SF/DF''')<ref name=VýPr2013-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 24. ročník Igricov rozdal ceny |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/24.-rocnik-igricov-rozdal-ceny.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 11.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008044058/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/24.-rocnik-igricov-rozdal-ceny.html |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Slovenské kino [film], Ženy ; od lásky k hnevu (2012) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0130922-Slovenske-kino-film-zeny-od-lasky-k-hnevu-2012/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu a seriálovú tvorbu - Zuzana Liová za réžiu televízneho filmu Žena v slovenskom filme z cyklu Slovenské kino“ |dátum vydania = 24.04.2023 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609184855/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0130922-Slovenske-kino-film-zeny-od-lasky-k-hnevu-2012/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Katarína Farkašová]] – dramaturgia (''[[Zbohom, súdruhovia!]]''^'''SF/DF''')<ref name=VýPr2013-AIC/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Zbohom, súdruhovia! [film] (2012) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0085320-Zbohom-sudruhovia-film-2012/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu a seriálovú tvorbu - Katarína Farkašová za dramaturgiu televízneho seriálu Zbohom, súdruhovia!“ |dátum vydania = 29.04.2024 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609185037/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0085320-Zbohom-sudruhovia-film-2012/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |lokácia = Igric a tvorivé prémie |poznámka = |dátum vydania = 10.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |} === Ostatná tvorba (od r. 2014) === {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! width=4% style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] <br />(2014) | width=70%| * <u>Prémia</u>: [[Rudolf Urc]] – scenár/námet (''[[Čarovný svet animovaného filmu]]''^{'''KF/DF/AF/TV'''})<ref name=VýPr2014-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 25. ročník Igric porozdával ceny |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/25.-rocnik-igric-porozdaval-ceny.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2014 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250815125853/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/25.-rocnik-igric-porozdaval-ceny.html |dátum archivácie = 2025-08-15}}</ref><ref name=ČaSvAnFi>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Čarovný svet animovaného filmu |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-168708-carovny-svet-animovaneho-filmu-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za ostatnú filmovú a televíznu tvorbu – Rudolf Urc za námet a scenár televízneho seriálu Čarovný svet animovaného filmu“ |dátum vydania = 04.09.2014 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609185751/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-168708-carovny-svet-animovaneho-filmu-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref> * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | width=4% align=center| <ref name=VýPr2014>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 25. Igricov 2014 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2014 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> {{#tag:ref|Na rozdiel od protokolu cien zverejneného v&nbsp;online-revue ''Film Press'' s&nbsp;už novým názvom kategórie,<ref name=VýPr2014/> iný a&nbsp;z&nbsp;webu [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]] uvádza v&nbsp;uvedenom ročníku ešte jej ekvivalent z&nbsp;predchádzajúcich rokov („Ostatná televízna a&nbsp;seriálová tvorba“)<ref name=VýPr2014-AIC/> Zápisy SFÚ demonštrujú už jej premenovanie na „Ostatnú filmovú a&nbsp;televíznu tvorbu“.<ref name=ČaSvAnFi/>|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] <br />(2015) | * <u>Prémia</u>: [[Dušan Hudec]] – réžia/scenár (''[[Neznámi hrdinovia]]''^{'''SF/DF/TV'''})<ref name=VýPr2015-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 26. ročník Igric rozdával ceny |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/26-rocnik-igric-rozdaval-ceny.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20260212041212/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/26-rocnik-igric-rozdaval-ceny.html |dátum archivácie = 2026-02-12}}</ref> * <u>Prémia</u>: Zuzana Liová – réžia/scenár (''[[ Prvá (televízny cyklus)|Prvá]]'': „[[Hana Gregorová (spisovateľka)|Hana Gregorová]]“^{'''SF/DF/TV'''})<ref name=VýPr2015-AIC/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] <br />(2016) | * <u>Prémia</u>: [[Martin Hnát]] – réžia (hraný film ''[[Balada o Tereze a Šimonovi]]''{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený organizátorom v&nbsp;online-revue ''Film Press'' uvádza názov diela ako ''Baladu o Šimonovi a Tereze'',<ref name=VýPr2016/> ten z webu AIC už pre zmenu čoby ''Balada o Tereze a Šimonovi''.<ref name=VýPr2016-AIC/> Zápis SFÚ demonštruje druhý ekvivalent.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Balada o Tereze a Šimonovi [film] (2015) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0124909-Balada-o-Tereze-a-simonovi-film-2015/ |lokácia = Inf. poznámka |poznámka = „študentský hraný film (komorná dráma)“ |dátum vydania = 28.06.2016 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609195224/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0124909-Balada-o-Tereze-a-simonovi-film-2015/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref>|group="p."}}^'''KF/ŠF''')<ref name=VýPr2016-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 27. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 3.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250324165244/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-03-24}}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Michal Blaško]] – réžia (hraný film ''[[Strach (film z roku 2015)|Strach]]''^'''KF/ŠF''')<ref name=VýPr2016-AIC/> | align=center| <ref name=VýPr2016>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 22.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] <br />(2017) | * <u>Prémia</u>: [[Jana Bučka]]{{#tag:ref|Niekedy uvádzaná aj pod rodným priezviskom Kovalčíková, príp. kombinovane ako Jana Bučka Kovalčíková alebo Kovalčíková-Bučka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Bučka, Jana, 1981- |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0083015-Bucka-Jana-1981/ |lokácia = Variant(y) hesla |poznámka = „Kovalčíková, Jana, 1981- [meno ženy za slobodna] / Kovalčíková-Bučka, Jana, 1981- [slo] / Bučková, Jana, 1981- [slo] / Bučka Kovalčíková, Jana, 1981- [slo]“ |dátum vydania = |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521090052/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0083015-Bucka-Jana-1981/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref>|group="p."}} – réžia (''Prvá'': „[[Izabela Textorisová]]“^{'''SF/DF/TV'''})<ref name=VýPr2017-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 28. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/28.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250913172529/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/28.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-13}}</ref> * <u>Prémia</u>: Juraj Nvota – réžia (''[[Masky Juraj Steiner]]''^'''SF/TV''')<ref name=VýPr2017-AIC/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] <br />(2018) | * <u>Prémia</u>: [[Peter Bebjak]] – réžia (hraná miniséria ''[[Spravedlnost]]''^{'''[[Česká televize|ČT]]/TV'''})<ref name=VýPr2018-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 29. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/29.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 01.10.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250909002634/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/29.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-09}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Bebjak, Peter, 1970- |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0032647-Bebjak-Peter-1970/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za ostatnú filmovú a televíznu tvorbu - Peter Bebjak za réžiu minisérie Spravedlnost nakrútenej pre Českú televíziu“ |dátum vydania = 19.09.2025 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516130024/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0032647-Bebjak-Peter-1970/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Branislav Molnár]] – réžia (''[[Žijem Dunajom]]''^{'''SF/DF/TV'''})<ref name=VýPr2018-AIC/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Žijem Dunajom |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-326138-zijem-Dunajom-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za ostatnú filmovú a televíznu tvorbu - Branislav Molnár za réžiu televízneho dokumentárneho filmu Žijem Dunajom“ |dátum vydania = 16.07.2024 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609204948/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-326138-zijem-Dunajom-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |lokácia = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |dátum archivácie = 2024-12-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] <br />(2019) | * <u>Prémia</u>: [[Juraj Lihosit]] – réžia (''[[Vycestovacia doložka pre Dubčeka]]''^'''DF/HD''')<ref name=VýPr2019-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 30. ročník IGRIC |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20260529092258/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2026-05-29}}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Patrik Lančarič]] – réžia (''[[Miroslav Válek|Válek]]''^'''DF''')<ref name=VýPr2019-AIC/> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] <br />(2020) | * <u>Prémia</u>: [[Zuzana Piussi]] a [[Vít Janeček]] – réžia (''[[Obliehanie mesta]]''^'''DF''')<ref name=VýPr2020-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 31. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/31.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250718102646/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/31.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-07-18}}</ref> * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2020>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |dátum archivácie = 2025-10-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] <br />(2021) | * <u>Prémia</u>: [[Ivan Ostrochovský]] – réžia (hraný film ''[[Služobníci]]''^'''''')'''''<ref name="VýPr2021-AIC">{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 32. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/32.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250514202911/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/32.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-05-14}}</ref>''''' * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2021>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |lokácia = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021 |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] <br />(2022) | * <u>Prémia</u>: [[Martin Palúch]]{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v&nbsp;online-revue ''Film Press'' oceňuje Palúcha za námet, scenár a réžiu,<ref name=VýPr2022/> ten z webu AIC výlučne za réžiu.<ref name=VýPr2022-AIC/>|group="p."}} – réžia/scenár/námet (''[[Ivan Palúch|Herec: Ivan Palúch]]''^{'''SF/DF/TV'''})<ref name=VýPr2022-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 33. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/33.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 12.10.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250914063916/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/33.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-14}}</ref> * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2022>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press sevis (sl,gk) |titul = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |lokácia = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022 |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |dátum archivácie = 2025-11-17}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] <br />(2023) | * <u>Prémia</u>: Jana Bučka – réžia (''[[Môj emigrant]]'': „Elena“^{'''SF/DF/TV'''})<ref name=VýPr2023-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 34. ročník Igric |url = https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250917014309/https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-17}}</ref> * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2023>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi Igricov 2023 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |lokácia = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023 |poznámka = |dátum vydania = 25.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |dátum archivácie = 2025-11-13}}</ref> {{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&nbsp;online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2023/> i&nbsp;ten na webe AIC<ref name=VýPr2023-AIC/> uvádzajú v&nbsp;uvedenom ročníku neštandardný názov kategórie („Ostatná televízna a&nbsp;filmová tvorba“)<ref name=VýPr2023-AIC/> Zápisy SFÚ k&nbsp;máju 2026 bez záznamu.|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] <br />(2024) | * <u>Prémia</u>: [[Ľubomír Slivka]]{{#tag:ref|Niekedy uvádzaný aj ako Ľubomír Ján Slivka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Slivka, Ľubomír, 1957- |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0024155-Slivka-lubomir-1957/ |lokácia = Variant(y) hesla |poznámka = „Slivka, Ľubomír Ján, 1957- [slo]“ |dátum vydania = 04.10.2018 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221018114212/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0024155-Slivka-lubomir-1957/ |dátum archivácie = 2022-10-18 }}</ref> Protokoly cien zverejnené v&nbsp;online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2024/> i ten na webe SFÚ<ref name=VýPr2024-SFÚ/> oceňujú Slivku bez špecifického výkonu. Podľa výrobných údajov samotného diela bol okrem réžie i jeho spoluproducentom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Andy Warhol |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-316985-Andy-Warhol-dokumentarny-film/ |lokácia = Štáb |poznámka = |dátum vydania = 16.10.2023 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609214133/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-316985-Andy-Warhol-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref>|group="p."}} – réžia (''[[Andy Warhol|Andy Warhol: Americký sen]]''^'''DF''')<ref name=VýPr2024-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 35. ročník udeľovania cien Igric |url = https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/ |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 16.10.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = SFÚ |url archívu = https://web.archive.org/web/20250617114042/https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/ |dátum archivácie = 2025-06-17}}</ref> * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2024>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |lokácia = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |dátum archivácie = 2026-01-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] <br />(2025) | * <u>Prémia</u>: [[Michaela Zakuťanská]] – scenár (hraný film ''[[Kavej]]''^'''''')'''''<ref name="VýPr2025-SFÚ">{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 36. ročník udeľovania cien Igric |url = https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/ |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = SFÚ |url archívu = https://web.archive.org/web/20251011190600/https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/ |dátum archivácie = 2025-10-11}}</ref>''''' * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2025>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |lokácia = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |dátum archivácie = 2026-02-10}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] <br />(2026) | * <u>Prémia</u>: [[Hannah Dale]] – réžia (''[[Neznáme miesto]]''^'''KF/ŠF''') * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2025-TASR>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = rt, gra |titul = Kultúra: Udelili Igricov za najlepšiu filmovú a televíznu tvorbu |url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2026091800000441 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 18.09.2026 |dátum prístupu = 18.09.2026 |vydavateľ = tasr.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260918201525/https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2026091800000441 |dátum archivácie = 2026-09-18}}</ref> |- | colspan=3 align=center style="background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^'''KF''' Krátky fim{{•}} ^'''SF''' Stredometrážny film{{•}} ^'''DF''' Dokumetárny film{{•}} ^'''AF''' Animovaný film{{•}} ^'''ŠF''' Študentský film{{•}} ^'''TV''' Televízne dielo{{•}} ^'''HD''' Hraný dokument <!--<br /> ^'''†''' [[in memoriam]]--> <br />Publicistické relácie sú v prehľade klasifikované ako podžáner dokumentárneho filmu |} == Superlatívy == === Viacnásobní držitelia prémií === ; 2 prémie * [[Ladislav Bariak]] (2×Ostatná TV tvorba) * [[Jana Bučka]] (2×Ostatná tvorba) * [[Peter Dimitrov]] (2×Ostatná TV tvorba) * [[Peter Hledík]] (2×Ostatná TV tvorba) * [[Zuzana Liová]] (1×Ostatná TV tvorba, 1×Ostatná tvorba) * [[Juraj Nvota]] (1×Ostatná TV tvorba, 1×Ostatná tvorba) * [[Zdeno Vlach]] (2×Ostatná TV tvorba) * [[Katarína Začková]] (2×Ostatná TV tvorba) == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967 – 2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]]) {{Igric (súťaž)}} [[Kategória:Igric (súťaž)|Ostatná tvorba]] m3g8u9lzsv4u11cubg88cdja2vahjxz 0 751343 8371085 8239129 2026-09-19T20:10:05Z Evernit 160276 aktual. 8371085 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:33%" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Prémia za Teóriu a kritiku |- | width=18%| '''Oblasť záujmu''' | width=15%| {{nowrap|[[filmová kritika|filmová teória a kritika]]}} |- | '''Odovzdávané''' | od&nbsp;r. [[Igric 1994|1994]] |- | {{nowrap|'''Počet udelených prémii'''}} | 47 |} '''Prémia za Teóriu a kritiku''', inokedy '''Oblasť filmovej''' alebo '''televíznej teórie a kritiky''', je jednou z&nbsp;vedľajších kategórií každoročne vyhlasovaných v&nbsp;rámci výročných cien Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&nbsp;Literárneho fondu (LF) zvaných [[Igric (súťaž)|Igric]]. Pravdepodobne od roku&nbsp;[[Igric 1996|1996]] je štatutárne klasifikovaná ako '''Audiovizuálna teória a kritika'''. Disciplína ako taká odmeňuje okrem iných prevažne [[filmológia|filmológov]] či [[historická veda|historikov]] a&nbsp;spravidla za&nbsp;[[literárne dielo|literárnu činnosť]], a&nbsp;to v&nbsp;zastúpení [[teória|teoretických]], [[filmová kritika|kritických]], [[encyklopédia|encyklopedických]] alebo iných [[historiografia (zapisovanie dejín)|historiografických diel]]. Najviac tvorivých premíí v doterajšej histórii súťaže naakumuloval [[Martin Kaňuch]] – trikrát samostatne ako editor a&nbsp;[[redaktor]], dvakrát už v&nbsp;menovitej spolupráci s&nbsp;inými. == Víťazi prémií == {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! style=background:#ed8 width=4%| Ročník <br />{{small|(rok)}} ! style=background:#ed8 width=70%| Cena <br />{{small|víťaz – výkon (''dielo'')}} ! style=background:#ed8 width=3%| Ref. <br />{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z&nbsp;dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z&nbsp;dobovej tlače v&nbsp;konfrontácii so zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] či inými zdrojmi.|group="p."}} |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Historická éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] <br />(1967) | rowspan=3 align=center| <span style="color:silver">''prémie neudeľované''</span> | align=center rowspan=3| <ref name=HÉ-Vrastiak>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR |poznámka = retroštúdia z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(ods. pre r. „1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''</span> |lokácia = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) a „1999–2000“ (str. 4) |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] <br />(1968) |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] <br />(1969) |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Novodobá éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] <br />(1993) | align=center| <span style="color:silver">''prémie udelené výlučne za iné tvorivé výkony'' | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = (mf) |titul = IGRIS – in memoriam |url = |poznámka = Výstrižok z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1993 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] <br />(1994) | * <u>Prémia</u>: [[Václav Macek]]{{#tag:ref|Tlačová správa s výsledkami oceňuje Macka všeobecne „za publikáciu“.<ref name=VýPr1994/> Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jej autorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] |titul = Katalóg > K dejinám slovenského dokumentárneho filmu [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-047144-K-dejinam-slovenskeho-dokumentarneho-filmu-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Macek, Václav - Autor“ |dátum vydania = 30.07.2009 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230601064108/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-047144-K-dejinam-slovenskeho-dokumentarneho-filmu-kniha/ |dátum archivácie = 2023-06-01 }}</ref>|group="p."}} – [[autor]] (''[[K dejinám slovenského dokumentárneho filmu]]''^'''M''') * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr1994>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993 |url = |poznámka = 3-str. strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1994 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] <br />(1995) | * <u>Prémia</u>: [[Peter Mihálik (filmový teoretik)|Peter Mihálik]]^'''†'''{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&nbsp;denníku ''[[SME]]'' oceňuje Mihálika všeobecne „za prácu“, kým názov diela uvádza chybne (ako ''Zrod slovenskej kinematografie'').<ref name=VýPr1995/> Podľa záznamu Katalógu SFÚ bol jej autorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Vznik slovenskej národnej kinematografie 1896-1948 [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-047125-Vznik-slovenskej-narodnej-kinematografie-18961948-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Mihálik, Peter - Autor“ |dátum vydania = 30.07.2009 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260610202628/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-047125-Vznik-slovenskej-narodnej-kinematografie-18961948-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-10 }}</ref>|group="p."}} – autor (''[[Vznik slovenskej národnej kinematografie 1896 – 1948]]''^'''M''') * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr1995>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = dík |titul = Ceny Igric '94 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.05.1995 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''[[SME]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] <br />(1996) | * <u>Prémia</u>: [[Martin Šmatlák]] – [[publicistika|publicista]] (všeobecne za r.&nbsp;1993 až 1995) * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr1996>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = pet |titul = Hlavnú cenu za filmovú a televíznu tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 20.04.1996 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] <br />(1997) | * <u>Prémia</u>: [[Juraj Lexmann]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&nbsp;''SME'' oceňuje Lexmanna všeobecne za publikáciu.<ref name=VýPr1997/> Podľa záznamu Katalógu SFÚ bol jej autorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Slovenská filmová hudba 1896-1996 [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-072797-Slovenska-filmova-hudba-18961996-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Lexmann, Juraj - Autor“ |dátum vydania = 04.07.2007 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260610205218/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-072797-Slovenska-filmova-hudba-18961996-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-10 }}</ref>|group="p."}} – autor (''[[Slovenská filmová hudba 1896 – 1996]]''^'''M''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Lexmann, Juraj, 1941-2025 |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0003959-Lexmann-Juraj-19412025/ |lokácia = Biografická pozn. |poznámka = „Slovenská filmová hudba 1896-1996 (1996, Prémia LF SR, SFZ a ÚSTT za tvorbu roku 1996 v oblasti filmovej teórie a kritiky udelená v roku 1997)“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260610205406/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0003959-Lexmann-Juraj-19412025/ |dátum archivácie = 2026-06-10 }}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Eva Vženteková|Eva Dzúriková]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&nbsp;''SME'' oceňuje Dzúrikovú všeobecne za publikáciu.<ref name=VýPr1997/> Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jej autorkou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Dejiny filmovej distribúcie v organizácii a správe slovenskej kinematografie [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-037063-Dejiny-filmovej-distribucie-v-organizacii-a-sprave-slovenskej-kinematografie-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Vženteková, Eva - Autor“ (meno Dzúrikovej za slobodna) |dátum vydania = 16.08.2008 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240301063448/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-037063-Dejiny-filmovej-distribucie-v-organizacii-a-sprave-slovenskej-kinematografie-kniha/ |dátum archivácie = 2024-03-01 }}</ref>|group="p."}} – autorka (''[[Dejiny filmovej distribúcie v organizácii a správe slovenskej kinematografie|Dejiny filmovej distribúcie v&nbsp;organizácii a&nbsp;správe slovenskej kinematografie]]''^'''M''') | align=center| <ref name=VýPr1997>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1996 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.04.1997 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] <br />(1998) | * <u>Prémia</u>: [[Jelena Paštéková]] a Václav Macek{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&nbsp;''SME'' oceňuje dvojicu všeobecne za publikáciu.<ref name=VýPr1998/> Podľa záznamu Katalógu SFÚ sú jej spoluautori.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Dejiny slovenskej kinematografie [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-047151-Dejiny-slovenskej-kinematografie-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Macek, Václav - Autor / Paštéková, Jelena - Autor, 1951-“ |dátum vydania = 30.07.2009 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260610213156/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-047151-Dejiny-slovenskej-kinematografie-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-10 }}</ref>|group="p."}} – autori (''[[Dejiny slovenskej kinematografie]]''^'''M''') * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr1998>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 06.06.1998 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] <br />(1999) | * <u>Prémia</u>: [[Rudolf Urc]]{{#tag:ref|Tlačová správa s&nbsp;výsledkami oceňuje Urca všeobecne „za dielo“.<ref name=VýPr1999/> Podľa záznamu Katalógu SFÚ bol jej autorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Traja veteráni za kamerou |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-076176-Traja-veterani-za-kamerou/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Urc, Rudolf - Autor“ |dátum vydania = 30.07.2009 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221204051327/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-076176-Traja-veterani-za-kamerou/ |dátum archivácie = 2022-12-04 }}</ref>|group="p."}} – autor ([[dizertačná práca|dizer. práca]] ''[[Traja veteráni za kamerou]]'') * <u>Prémia</u>: [[Marián Brázda]], [[Ľubica Mistríková]]{{#tag:ref|Neskôr známa už pod priezviskom Orechovská.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Orechovská, Ľubica, 1974- |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0024064-Orechovska-lubica-1974/ |lokácia = Variant(y) hesla |poznámka = „Mistríková, Ľubica, 1974- [meno ženy za slobodna]“ |dátum vydania = 19.07.2023 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221028231017/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0024064-Orechovska-lubica-1974/ |dátum archivácie = 2022-10-28 }}</ref>|group="p."}} a [[Martin Štetina]] – publicisti (''[[Kino-Ikon]]'' č. 3/98^'''Č''') | align=center| <ref name=VýPr1999>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric a prémie za audiovizuálnu tvorbu roku 1998 |url = |poznámka = strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1999 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] <br />(2000) | * <u>Prémia</u>: [[Pavel Branko]]{{#tag:ref|Protokol cien uvrejnený v&nbsp;''SME''<ref name=VýPr2000/> i tlačová správa s výsledkami<ref name=TS2000>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Stanislav Szomolányi|SZOMOLÁNYI, Stanislav]] |titul = Porota ceny Igric 2000 a prémií Literárneho fondu SR sa rozhodla udeliť tieto ceny prémie |url = |lokácia = |poznámka = Tlačová správa z archívu SFÚ |dátum vydania = 14.06.2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> oceňujú Branka všeobecne „za knihu“, kým protokol už z denníka ''Práca'' „za knihu filmových kritík a štúdií“.<ref name=VýPr2000-Práca/> Podľa záznamu Katalógu SFÚ bol jej hlavným autorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Straty a nálezy 1948-1998 [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-011346-Straty-a-nalezy-19481998-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Branko, Pavel / Macek, Václav - Editor, 1952- / Styan, Martin Clifford - Prekladateľ“ |dátum vydania = 28.10.2005 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260610220205/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-011346-Straty-a-nalezy-19481998-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-10 }}</ref>|group="p."}} – autor (''[[Straty a nálezy 1948 – 1998]]''^'''Z''')<ref name=TS2000/><ref name=VýPr2000-Práca>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Jozef Puškáš|PUŠKÁŠ, Jozef]] |titul = Ceny Igric sa udeľujú čoraz ťažšie |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-901372-Ceny-Igric-sa-udeluju-coraz-tazsie-clanok/ |poznámka = roč. 55, čís. 146, s. 10. Článok z archívu SFÚ |lokácia = |kapitola = Ceny a prémie za vynikajúce tvorivé výsledky vo filme a televízii IGRIC 2000 |dátum vydania = 26.06.2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = ''Práca''}}</ref> * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená'' | align=center| <ref name=VýPr2000>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]] |titul = Na Art Filme udeľovali ceny Igric |url = |lokácia = |poznámka = roč. 8, čís. 146, s. 8. Článok z archívu SFÚ |dátum vydania = 26.06.2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] <br />(2001) | * <u>Prémia</u>: [[Martin Slivka]]{{#tag:ref|Tlačová správa s výsledkami oceňuje Slivku všeobecne „za publikáciu“.<ref name=VýPr2001/> Podľa záznamu Katalógu SFÚ bol jej autorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Karol Plicka [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-010669-Karol-Plicka-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Slivka, Martin - Autor“ |dátum vydania = 09.05.2000 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260610221123/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-010669-Karol-Plicka-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-10 }}</ref>|group="p."}} – autor (''[[Karol Plicka: básnik obrazu]]''^'''A''') * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2001>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ a ÚSTT |titul = Udelenie ceny Igric za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu v roku 2000 |url = |lokácia = |poznámka = 2-str. strojopis Tlačovej správy z archívu SFÚ |dátum vydania = 2001 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] <br />(2002) | * <u>Prémia</u>: [[Jana Dudková]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&nbsp;mesačníku ''Film.sk'' oceňuje Dudkovú všeobecne za dielo.<ref name=VýPr2002/> Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jeho autorkou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Línie, kruhy a svety Emira Kusturicu [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-029359-Linie-kruhy-a-svety-Emira-Kusturicu-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Dudková, Jana - Autor“ |dátum vydania = 31.12.2007 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260610224455/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-029359-Linie-kruhy-a-svety-Emira-Kusturicu-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-10 }}</ref>|group="p."}} – autorka (''[[Línie, kruhy a svety Emira Kusturicu]]''^'''B''') * <u>Prémia</u>: [[Zuzana Gindl-Tatárová]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo&nbsp;''Film.sk'' oceňuje Gindl-Tatárovú všeobecne za dielo.<ref name=VýPr2002/> Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jeho autorkou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Hollywoodoo [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-029356-Hollywoodoo-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Gindl-Tatárová, Zuzana - Autor“ |dátum vydania = 31.12.2007 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260124195441/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-029356-Hollywoodoo-kniha/ |dátum archivácie = 2026-01-24 }}</ref>|group="p."}} – autorka (''[[Hollywoodoo: Filmové ilúzie podľa zaručených receptov]]''^'''M''') | align=center| <ref name=VýPr2002>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Výročné ceny Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | ročník = 3 | číslo = 9 | strany = 34 | poznámky = [[Portable Document Format|PDF]] | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] <br />(2003) | * <u>Prémia</u>: Václav Macek{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&nbsp;''SME'' oceňuje Macka všeobecne za dielo.<ref name=VýPr2003/> Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jeho hlavným autorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Štefan Uher 1930-1993 [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-011452-stefan-Uher-19301993-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Macek, Václav - Autor“ |dátum vydania = 01.12.2005 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260610230420/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-011452-stefan-Uher-19301993-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-10 }}</ref>|group="p."}} – autor (''[[Štefan Uher 1930 – 1993]]''^'''A''')<ref name=VýPr2003-Synchron/> * <u>Prémia</u>: [[Dušan Hanák]], [[Miroslav Ulman]], Marián Brázda a [[Jozef Krajčovič (dramaturg)|Jozef Krajčovič]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&nbsp;''SME'' uvádza Ulmana chybne (ako „Miloslava“).<ref name=VýPr2003/>|group="p."}} – [[dramaturgia]]/príprava ([[DVD-Video|DVD]] ''[[Obrazy starého sveta]]''^'''V''')<ref name=VýPr2003-Synchron>{{Citácia periodika | autor = | odkaz na autora = | titul = IGRIC 2003 čili úvahy o audiovizuální tvorbě na Slovensku | periodikum = Synchron: Zpravodaj českého filmového a televizního svazu FITES | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | ročník = 2 | číslo = 4 | strany = 23–24 | poznámky = [[Portable Document Format|PDF]] | url = https://www.yumpu.com/xx/document/read/19917248/cislo-4-fites/25 | dátum prístupu = 2026-06-11 | issn = | url archívu = https://web.archive.org/web/20260610234801/https://www.yumpu.com/xx/document/read/19917248/cislo-4-fites/25 | dátum archivácie = 2026-06-11}}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2003>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] |titul = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric |url = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |lokácia = (odst. 3–6) |poznámka = <span style="color:silver">''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''</span> |dátum vydania = 21.06.2003 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] <br />(2004) | * <u>Prémia</u>: Miroslav Ulman a [[Peter Ulman]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo&nbsp;''Film.sk'' oceňuje bratov všeobecne za dielo,<ref name=VýPr2004/> ten z archívu SFÚ za „zhromaždenie a spracovanie profilov“.<ref name=VýPr2004-SFÚ/> Podľa záznamov Katalógu SFÚ sú u&nbsp;jeho prvého vydania z&nbsp;r.&nbsp;2001 kreditovaní ako hlavní spoluautori,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Sprievodca klubovým filmom [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-011273-Sprievodca-klubovym-filmom-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Ulman, Miroslav - Autor / Ulman, Peter, 1966- - Autor“ |dátum vydania = 09.09.2005 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260611080858/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-011273-Sprievodca-klubovym-filmom-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-11 }}</ref> u&nbsp;neskoršieho a&nbsp;z&nbsp;r.&nbsp;2003 už čoby zostavovatelia, resp. kompilátori.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Sprievodca klubovým filmom [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-011233-Sprievodca-klubovym-filmom-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „ Ulman, Miroslav - Zostavovateľ / Kompilátor; Ulman, Peter, 1966- - Zostavovateľ / Kompilátor“ |dátum vydania = 09.09.2005 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230130040141/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-011233-Sprievodca-klubovym-filmom-kniha/ |dátum archivácie = 2023-01-30 }}</ref>|group="p."}} – autori (''[[Sprievodca klubovým filmom]]''^'''M''')<ref name=VýPr2004-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 15. IGRICE (Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a&nbsp;Literárneho fondu SR za audiovizuálnu tvorbu roku 2003 udelené na 12. Art filme Trenčianske Teplice 18.6.2004) |url = |poznámka = 2-str. dokument z&nbsp;archívu SFÚ |lokácia = IGRICE A PRÉMIE |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 15.06.2026 |vydavateľ = }}</ref> * <u>Prémia</u>: Marián Brázda a [[Martin Kaňuch]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo&nbsp;''Film.sk'' oceňuje dvojicu všeobecne za dielo,<ref name=VýPr2004/> ten z archívu SFÚ za „redakčnú prípravu“.<ref name=VýPr2004-SFÚ/> Podľa záznamu Katalógu SFÚ sú jeho zodpovednými, resp. výkonnými spoluredaktormi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > 5 scenárov [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-011296-5-scenarov-kniha/ |lokácia = Zodpovednosť |poznámka = „zodpovedný redaktor Marián Brázda ; výkonný redaktor Martin Kaňuch“ |dátum vydania = 23.09.2005 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260611081355/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-011296-5-scenarov-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-11 }}</ref>|group="p."}} – [[redaktor]]i ([[kniha|kniž. vydanie]] ''[[5 scenárov]]'')<ref name=VýPr2004-SFÚ/> | align=center| <ref name=VýPr2004>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Ceny udelené na 12. MFF Art Film | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2004 | ročník = 5 | číslo = 7/8 | strany = 18 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] <br />(2005) | * <u>Prémia</u>: Pavel Branko{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo&nbsp;''Film.sk'' oceňuje Branka bez špecifického výkonu či názvu diela.<ref name=VýPr2005/> Podľa iného, z archívu SFÚ, bol ocenený za „teoretický prínos v dvoch štúdiách o dokumentárnej tvorbe“ zverejnený v kino-časopise.<ref name=VýPr2005-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 16. IGRIC 2005 (Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a&nbsp;Literárneho fondu za audiovizuálnu tvorbu roku 2004 udelené v&nbsp;Bratislave 15.6.2005) |url = |poznámka = 3-str. dokument z&nbsp;archívu SFÚ s&nbsp;logom SFZ |lokácia = |dátum vydania = 10.06.2005 |dátum prístupu = 15.06.2026 |vydavateľ = }}</ref> |group="p."}} – publicista (''Kino-Ikon''^'''Č''')<ref name=VýPr2005-SFÚ/> * <u>Prémia</u>: [[Juraj Mojžiš]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo&nbsp;''Film.sk'' oceňuje Mojžiša bez špecifického výkonu či názvu diela,<ref name=VýPr2005/> ten z archívu SFÚ za „esejistické spracovanie závažnej filmovej témy“ vo svojej knihe.<ref name=VýPr2005-SFÚ/> Katalóg SFÚ jeho autorstvo potvrdzuje.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Použi ma ako stránku knihy [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-011191-Pouzi-ma-ako-stranku-knihy-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Mojžiš, Juraj - Autor“ |dátum vydania = 08.09.2005 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260611090013/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-011191-Pouzi-ma-ako-stranku-knihy-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-11 }}</ref>|group="p."}} – autor (''Použi ma ako stránku knihy''^'''M''')<ref name=VýPr2005-SFÚ/> | align=center| <ref name=VýPr2005>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2005 | ročník = 6 | číslo = 7/8 | strany = 29 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]<br />(2006) | * <u>Prémia</u>: Martin Kaňuch – redaktor<ref name=StANá2>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Straty a nálezy 2 [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-011945-Straty-a-nalezy-2-kniha/ |lokácia = Zodpovednosť / Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „výkonný redaktor: Martin Kaňuch / Branko, Pavel - Autor / Kaňuch, Martin - Editor, 1973-“ |dátum vydania = 17.03.2006 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260611083743/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-011945-Straty-a-nalezy-2-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-11 }}</ref> (Pavel Branko: ''[[Straty a nálezy 2]]''^'''Z''')<ref name=Barabáš/> * <u>Prémia</u>: [[Renáta Šmatláková]] a Martin Šmatlák{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený vo&nbsp;''Film.sk''<ref name=VýPr2006/> i&nbsp;tlačová správa s&nbsp;výsledkami publikovaná na webe [[Pavol Barabáš|Pavla Barabáša]]<ref name=Barabáš/> oceňujú manželov všeobecne „za spracovanie encyklopedického diela“. Podľa záznamu Katalógu SFÚ sú jeho hlavnými spoluautormi (titul je niekedy uvádzaný s&nbsp;podnázvom ''Slovenskí režiséri hraných filmov'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Filmové profily [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-011950-Filmove-profily-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Šmatláková, Renáta - Autor / Šmatlák, Martin, 1961- - Autor“ |dátum vydania = 17.03.2006 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260611092433/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-011950-Filmove-profily-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-11 }}</ref>|group="p."}} – autori (''[[Filmové profily]]''^'''M''')<ref name=Barabáš/> | align=center| <ref name=VýPr2006>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005 | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2006 | ročník = 7 | číslo = 7/8 | strany = 21 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> {{#tag:ref|Počnúc týmto ročníkom protokoly v&nbsp;prípade formálneho označenia prémií citujú už termín „Tvorivá prémia“ (TP),<ref name=Barabáš>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo |url = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |lokácia = Kapitola: „Protokol o udelení cien“ |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2006 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> aj keď jednotlivé záznamy SFÚ demonštrujú túto zmenu až o&nbsp;rok neskôr (od r.&nbsp;2007).|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] <br />(2007) | * <u>Prémia</u>: Rudolf Urc a [[Gabriela Gavalčinová]]^'''†'''{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené vo&nbsp;''Film.sk''<ref name=VýPr2007/> či na webe [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]]<ref name=VýPr2007-AIC/> oceňujú dvojicu za „portréty osobností“ v&nbsp;menovanej príručke. Katalóg SFÚ obsahuje u&nbsp;náležitého titulu dva príbuzné záznamy – kým u&nbsp;jedného je uvádzaný výlučne Urc a&nbsp;ako autor,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Galéria osobností [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-272814-Galeria-osobnosti-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Urc, Rudolf - Autor“ |dátum vydania = 06.05.2019 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230128111442/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-272814-Galeria-osobnosti-kniha/ |dátum archivácie = 2023-01-28 }}</ref> u&nbsp;toho dvojjazyčného iba Gavalčinová a&nbsp;čoby redaktorka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Galéria osobností BAB [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-059181-Galeria-osobnosti-BAB-kniha/ |lokácia = Zodpovednosť / Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „redakcia Gabriela Gavalčinová / Gavalčinová, Gabriela - Editor, 1944-2006“ |dátum vydania = 27.09.2010 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260611111330/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-059181-Galeria-osobnosti-BAB-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-11 }}</ref>|group="p."}} – autor/redaktorka ([[príručková publikácia|účel. publikácia]] festivalu [[Bienále animácie Bratislava|BAB]] ''[[Galéria osobností]]''^'''M''')<ref name=VýPr2007-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Výsledky 18. ročníka udeľovania cien Igric |url = http://www.aic.sk/aic/slovensky-film/doma/archiv/igric-2007-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-vysledky.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 01.06.2007 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20260112212411/http://www.aic.sk/aic/slovensky-film/doma/archiv/igric-2007-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-vysledky.html |dátum archivácie = 2026-01-12}}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Peter Gavalier]]{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené vo&nbsp;''Film.sk''<ref name=VýPr2007/> či na webe [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]]<ref name=VýPr2007-AIC/> oceňujú Gavaliera za esej všeobecne. Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jej autorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Spletité cesty Wima Wendersa [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-042419-Spletite-cesty-Wima-Wendersa-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Gavalier, Peter - Autor“ |dátum vydania = 16.02.2009 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260611112654/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-042419-Spletite-cesty-Wima-Wendersa-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-11 }}</ref>|group="p."}} – autor (''[[Spletité cesty Wima Wendersa]]''^'''M''')<ref name=VýPr2007-AIC/> | align=center| <ref name=VýPr2007>{{Citácia periodika | autor = uwe | odkaz na autora = | titul = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2007 | ročník = 8 | číslo = 6 | strany = 28 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] <br />(2008) | * <u>Prémia</u>: Juraj Mojžiš{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené vo&nbsp;''Film.sk''<ref name=VýPr2008/> či ''SME''<ref name=VýPr2008-SME/> oceňujú Mojžiša za dielo všeobecne. Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jeho hlavným autorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Albert Marenčin - filmár na križovatkách času [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-028609-Albert-Marencin-filmar-na-krizovatkach-casu-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Mojžiš, Juraj - Autor“ |dátum vydania = 11.12.2007 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250123000114/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-028609-Albert-Marencin-filmar-na-krizovatkach-casu-kniha/ |dátum archivácie = 2025-01-23 }}</ref>|group="p."}} – autor (''[[Albert Marenčin – filmár na križovatkách času]]''^'''B''')<ref name=VýPr2008-SME>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TASR |titul = SFZ udeľoval ceny Igric 2008 |url = https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 09.04.2008 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123200/https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> * <u>Prémia</u>: Pavel Branko{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené vo&nbsp;''Film.sk''<ref name=VýPr2008/> či ''SME''<ref name=VýPr2008-SME/> oceňujú Branka za dielo všeobecne. Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jeho hlavným autorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Straty a nálezy 3 [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-023101-Straty-a-nalezy-3-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Branko, Pavel - Autor“ |dátum vydania = 03.07.2007 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260611113500/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-023101-Straty-a-nalezy-3-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-11 }}</ref>|group="p."}} – autor (''[[Straty a nálezy 3]]''^'''Z''')<ref name=VýPr2008-SME/> | align=center| <ref name=VýPr2008>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2008 | ročník = 9 | číslo = 5 | strany = 37 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260529161208/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum archivácie = 2026-05-29}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] <br />(2009) | * <u>Prémia</u>: Václav Macek{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&nbsp;online-revue ''Film Press'' oceňuje Macka za štúdiu všeobecne.<ref name=VýPr2009/> Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jej hlavným autorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Ján Kadár [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-035487-Jan-Kadar-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Macek, Václav - Autor“ |dátum vydania = 26.06.2008 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20251016104050/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-035487-Jan-Kadar-kniha/ |dátum archivácie = 2025-10-16 }}</ref>|group="p."}} – autor (''[[Ján Kadár]]''^'''M''') * <u>Prémia</u>: Jana Dudková{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&nbsp;online-revue ''Film Press'' oceňuje Dudkovú za dielo všeobecne.<ref name=VýPr2009/> Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jej hlavnou autorkou (titul je niekedy uvádzaný s&nbsp;podnázvom ''Balkanizmus a srbský film 90. rokov'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Balkán alebo metafora [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-040868-Balkan-alebo-metafora-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Dudková, Jana - Autor“ |dátum vydania = 09.01.2009 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260611130110/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-040868-Balkan-alebo-metafora-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-11 }}</ref>|group="p."}} – autorka (''[[Balkán alebo Metafora]]''^'''M''') | align=center| <ref name=VýPr2009>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = 20. Igric 2009 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 02.09.2009 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |dátum archivácie = 2025-08-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] <br />(2010) | * <u>Prémia</u>: [[Mária Ferenčuhová]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&nbsp;online-revue ''Film Press'' oceňuje Ferenčuhovú za dielo všeobecne.<ref name=VýPr2010/> Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jej autorkou (titul je niekedy uvádzaný s&nbsp;podnázvom ''Filmové pramene, historiografia, dokumentárny film'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Odložený čas [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-050022-Odlozeny-cas-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Ferenčuhová, Mária - Autor“ |dátum vydania = 12.11.2009 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260611124857/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-050022-Odlozeny-cas-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-11 }}</ref>|group="p."}} – autorka (''[[Odložený čas]]''^'''M''') * <u>Prémia</u>: Rudolf Urc, [[Ingrid Mayerová]] a [[René Lužica]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&nbsp;online-revue ''Film Press'' oceňuje trojicu za dielo všeobecne.<ref name=VýPr2010/> Podľa záznamu Katalógu SFÚ sú jeho spolueditormi (titul je niekedy uvádzaný s&nbsp;podnázvom ''Martin Slivka'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Ostáva človek [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-046836-Ostava-clovek-kniha/ |lokácia = Zodpovednosť |poznámka = „editori: Rudolf Urc, Ingrid Mayerová, René Lužica“ |dátum vydania = 17.07.2009 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240518205328/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-046836-Ostava-clovek-kniha/ |dátum archivácie = 2024-05-18 }}</ref>|group="p."}} – editori (''[[Ostáva človek]]''^'''M''') | align=center| <ref name=VýPr2010>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric a Tvorivé prémie |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 15.06.2010 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |dátum archivácie = 2025-12-10}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] <br />(2011) | * <u>Prémia</u>: [[Petra Hanáková]]{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v&nbsp;online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2011/> či na webe AIC<ref name=VýPr2011-AIC/> oceňujú Hanákovú za knihu všeobecne. Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jej autorkou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Paľo Bielik a slovenská filmová kultúra [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-056609-Palo-Bielik-a-slovenska-filmova-kultura-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Hanáková, Petra - Autor“ |dátum vydania = 17.06.2010 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260611132227/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-056609-Palo-Bielik-a-slovenska-filmova-kultura-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-11 }}</ref>|group="p."}} – autorka (''[[Paľo Bielik a slovenská filmová kultúra]]''^'''M''')<ref name=VýPr2011-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igrice rozdané už 22krát |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/igrice-rozdane-uz-dvadsiaty-druhykrat.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 27.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20260214012616/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/igrice-rozdane-uz-dvadsiaty-druhykrat.html |dátum archivácie = 2026-02-14}}</ref> * <u>Prémia</u>: Rudolf Urc{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v&nbsp;online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2011/> či na webe AIC<ref name=VýPr2011-AIC/> oceňujú Urca za knihu všeobecne. Podľa záznamu Katalógu SFÚ bol jej hlavným autorom (titul je niekedy uvádzaný s&nbsp;podnázvom ''Filmár, výtvarník, humorista'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Viktor Kubal [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat-063052-Viktor-Kubal-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Urc, Rudolf - Autor“ |dátum vydania = 18.08.2008 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260611132858/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat-063052-Viktor-Kubal-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-11 }}</ref>|group="p."}} – autor (''[[Viktor Kubal]]''^'''M''')<ref name=VýPr2011-AIC/> | align=center| <ref name=VýPr2011>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = ŠČEPKA, Miloš |titul = 22. IGRIC 2011 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |dátum archivácie = 2026-03-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] <br />(2012) | * <u>Prémia</u>: Pavel Branko{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v&nbsp;online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2012/> či na webe AIC<ref name=VýPr2012-AIC/> oceňujú Branka za dielo všeobecne. Podľa záznamu Katalógu SFÚ bol jeho autorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Proti prúdu [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-082873-Proti-prudu-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Branko, Pavel - Autor“ |dátum vydania = 07.04.2010 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20251016101608/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-082873-Proti-prudu-kniha/ |dátum archivácie = 2025-10-16 }}</ref>|group="p."}} – autor (''[[Proti prúdu (kniha Pavla Branka)|Proti prúdu]]''^'''M''')<ref name=VýPr2012-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Víťazi 23. ročníka Igricov sú známi |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-23.-rocnika-igricov-su-znami.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250913162146/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-23.-rocnika-igricov-su-znami.html |dátum archivácie = 2025-09-13}}</ref> * <u>Prémia</u>: Martin Kaňuch – editor (''Kino-Ikon''^'''Č''')<ref name=VýPr2012-AIC/> | align=center| <ref name=VýPr2012>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |lokácia = 23. IGRIC 2012 |poznámka = |dátum vydania = 28.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |dátum archivácie = 2026-02-19}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2013|24.]] <br />(2013) | * <u>Prémia</u>: Jana Dudková{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v&nbsp;online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2013/> či na webe AIC<ref name=VýPr2013-AIC/> oceňujú Dudkovú za knihu všeobecne. Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jej autorkou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Slovenský film v ére transkulturality [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-083066-Slovensky-film-v-ere-transkulturality-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Dudková, Jana - Autor“ |dátum vydania = 03.02.2010 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260611141407/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-083066-Slovensky-film-v-ere-transkulturality-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-11 }}</ref>|group="p."}} – autorka (''[[Slovenský film v ére transkulturality]]''^'''M''')<ref name=VýPr2013-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 24. ročník Igricov rozdal ceny |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/24.-rocnik-igricov-rozdal-ceny.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 11.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008044058/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/24.-rocnik-igricov-rozdal-ceny.html |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> * <u>Prémia</u>: Martin Kaňuch a [[Michal Michalovič]] – editori (''[[Poetika zločinu]]''{{#tag:ref|Titul je niekedy uvádzaný s&nbsp;podnázvom ''Francúzsky film noir''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Poetika zločinu [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-093730-Poetika-zlocinu-kniha/ |lokácia = Podnázov / Zodpovednosť |poznámka = „francúzsky film noir / Martin Kaňuch, Michal Michalovič (eds.)“ |dátum vydania = 04.06.2015 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260611142333/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-093730-Poetika-zlocinu-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-11 }}</ref>|group="p."}}^'''Z''')<ref name=VýPr2013-AIC/> | align=center| <ref name=VýPr2013>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |lokácia = Igric a tvorivé prémie |poznámka = |dátum vydania = 10.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! width=4% style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] <br />(2014) | width=70%| * <u>Prémia</u>: Eva Vženteková{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v&nbsp;online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2014/> či na webe AIC<ref name=VýPr2014-AIC/> oceňujú Vžentekovú za knihu všeobecne. Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jej hlavnou autorkou (zdroj uvádza i&nbsp;príležitostný podnázov ''Analýza ako východisko reinterpretácie'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Diptych Štefana Uhra - Organ a Tri dcéry [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-119905-Diptych-stefana-Uhra-Organ-a-Tri-dcery-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Vženteková, Eva - Autor / Macek, Václav - Autor úvodu, atď., 1952-“ |dátum vydania = 14.06.2013 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260611143743/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-119905-Diptych-stefana-Uhra-Organ-a-Tri-dcery-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-11 }}</ref>|group="p."}} – autorka (''[[Diptych Štefana Uhra – Organ a Tri dcéry]]''^'''M''')<ref name=VýPr2014-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 25. ročník Igric porozdával ceny |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/25.-rocnik-igric-porozdaval-ceny.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2014 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250815125853/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/25.-rocnik-igric-porozdaval-ceny.html |dátum archivácie = 2025-08-15}}</ref> * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2014>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 25. Igricov 2014 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2014 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] <br />(2015) | * <u>Prémia</u>: [[Peter Michalovič (filozof)|Peter Michalovič]] a [[Vlastimil Zuska]]{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v&nbsp;online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2015/> či na webe AIC<ref name=VýPr2015-AIC/> oceňujú dvojicu za knihu všeobecne. Podľa záznamu Katalógu SFÚ sú jej spoluautormi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Rozprava o westerne [kniha] |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat-148353-Rozprava-o-westerne-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Michalovič, Peter - Autor / Zuska, Vlastimil, 1951- - Autor“ |dátum vydania = 24.03.2014 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260611144556/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat-148353-Rozprava-o-westerne-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-11 }}</ref>|group="p."}} – autori (''[[Rozprava o westerne]]''^'''M''')<ref name=VýPr2015-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 26. ročník Igric rozdával ceny |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/26-rocnik-igric-rozdaval-ceny.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20260212041212/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/26-rocnik-igric-rozdaval-ceny.html |dátum archivácie = 2026-02-12}}</ref> * <u>Prémia</u>: [[František Gyárfáš]] a [[Juraj Malíček]]{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v&nbsp;online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2015/> či na webe AIC<ref name=VýPr2015-AIC/> oceňujú dvojicu za knihu všeobecne. Podľa záznamu Katalógu SFÚ sú jej spoluautormi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Naše filmové storočie [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-197111-Nase-filmove-storocie-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Gyárfáš, František - Autor / Malíček, Juraj, 1974- - Autor“ |dátum vydania = 13.01.2015 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250323070911/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-197111-Nase-filmove-storocie-kniha/ |dátum archivácie = 2025-03-23 }}</ref>|group="p."}} – autori (''[[Naše filmové storočie]]''^'''M''')<ref name=VýPr2015-AIC/> | align=center| <ref name=VýPr2015>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] <br />(2016) | * <u>Prémia</u>: [[Eduard Grečner]]{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v&nbsp;online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2016/> či na webe AIC<ref name=VýPr2016-AIC/> oceňujú Grečnera za publikáciu všeobecne. Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jej hlavným autorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Film ako voľný verš [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-218911-Film-ako-volny-vers-kniha/ |lokácia = Zodpovednosť |poznámka = „Eduard Grečner ; [zodpovedný redaktor: Marián Brázda ; výkonný redaktor: Martin Kaňuch]“ |dátum vydania = 22.06.2015 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260611145822/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-218911-Film-ako-volny-vers-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-11 }}</ref>|group="p."}} – autor (''[[Film ako voľný verš]]''^'''M''')<ref name=VýPr2016-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 27. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 3.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250324165244/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-03-24}}</ref> * <u>Prémia</u>: [[Martin Palúch]]{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v&nbsp;online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2016/> či na webe AIC<ref name=VýPr2016-AIC/> oceňujú Palúcha za publikáciu všeobecne. Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jej hlavným autorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Autorský dokumentárny film na Slovensku po roku 1989 [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-238520-Autorsky-dokumentarny-film-na-Slovensku-po-roku-1989-kniha/ |lokácia = Zodpovednosť |poznámka = „Martin Palúch ; recenzenti: Peter Michalovič, Mária Ridzoňová-Ferenčuhová ; [zodpovedný redaktor: Martin Kaňuch ; jazyková redakcia: Jaroslav Hochel ; redaktor knižnej edície: Peter Šulej ; menný a názvový register: Branislav Frlička]“ |dátum vydania = 23.02.2016 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20241205061334/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-238520-Autorsky-dokumentarny-film-na-Slovensku-po-roku-1989-kniha/ |dátum archivácie = 2024-12-05 }}</ref>|group="p."}} – autor (''[[Autorský dokumentárny film na Slovensku po roku 1989]]''^'''M''')<ref name=VýPr2016-AIC/> | align=center| <ref name=VýPr2016>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 22.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] <br />(2017) | * <span style="color:silver">''prémie neudelené''</span><ref name=VýPr2017-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 28. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/28.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250913172529/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/28.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-13}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] <br />(2018) | * <u>Prémia</u>: Martin Palúch{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v&nbsp;online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2018/> i na webe AIC<ref name=VýPr2018-AIC/> či zápis SFÚ<ref name=Palúch/> oceňujú Palúcha za prácu všeobecne. Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jej autorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Cenzúra a dokumentárny film po roku 1989 [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-263062-Cenzura-a-dokumentarny-film-po-roku-1989-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Palúch, Martin - Autor“ |dátum vydania = 30.01.2018 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260611151256/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-263062-Cenzura-a-dokumentarny-film-po-roku-1989-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-11 }}</ref>|group="p."}} – autor (''[[Cenzúra a dokumentárny film po roku 1989]]''^'''M''')<ref name=Palúch>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Palúch, Martin, 1977- |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0034175-Paluch-Martin-1977/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za audiovizuálnu teóriu a kritiku - Martin Paluch za prácu Cenzúra a dokumentárny film po roku 1989“ |dátum vydania = 30.10.2024 |dátum prístupu = 25.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260625125004/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0034175-Paluch-Martin-1977/ |dátum archivácie = 2026-06-25 }}</ref><ref name=VýPr2018-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 29. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/29.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 01.10.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250909002634/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/29.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-09}}</ref> * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená'' | align=center| <ref name=VýPr2018>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |lokácia = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |dátum archivácie = 2024-12-15}}</ref> {{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&nbsp;online-revue ''Film Press'' v&nbsp;uvedenom ročníku prezentuje kategóriu ako „Teoretické, encyklopedické alebo historiografické dielo“.<ref name=VýPr2018/> Iný a&nbsp;z&nbsp;webu AIC demonštruje už jej štandardný názov.<ref name=VýPr2021-AIC/>|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] <br />(2019) | * <span style="color:silver">''prémie neudelené''</span><ref name=VýPr2019-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 30. ročník IGRIC |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20260529092258/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2026-05-29}}</ref> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] <br />(2020) | * <u>Prémia</u>: [[Yvonne Vavrová]]{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v&nbsp;online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2020/> či na webe AIC<ref name=VýPr2020-AIC/> oceňujú Vavrovú za teoretickú prácu všeobecne. Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jej autorkou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Etika režiséra [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-299401-Etika-rezisera-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Vavrová, Yvonne - Autor“ |dátum vydania = 21.01.2022 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260611152214/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-299401-Etika-rezisera-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-11 }}</ref>|group="p."}} – autorka (''[[Etika režiséra]]''^'''M''')<ref name=VýPr2020-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 31. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/31.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250718102646/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/31.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-07-18}}</ref> * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2020>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |dátum archivácie = 2025-10-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] <br />(2021) | * <u>Prémia</u>: [[Monika Mikušová]] – zostavenie [[metodická príručka|metod. príručky]] (DVD/[[Blu-ray]] ''[[Obchod na korze]]''^'''V''')<ref name=VýPr2021-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 32. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/32.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250514202911/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/32.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-05-14}}</ref> * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2021>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |lokácia = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021 |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> {{#tag:ref|Protokol cien zverejnený v&nbsp;online-revue ''Film Press'' v&nbsp;uvedenom ročníku vynecháva výsledky v&nbsp;príslušnej kategórii.<ref name=VýPr2021/> Iný a&nbsp;z&nbsp;webu AIC ich výskyt demonštruje.<ref name=VýPr2021-AIC/>|group="p."}} |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] <br />(2022) | * <u>Prémia</u>: [[Dušan Trančík]]{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v&nbsp;online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2022/> či na webe AIC<ref name=VýPr2022-AIC/> oceňujú Trančíka za knihu všeobecne. Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jej hlavným autorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Poznámky o filmovej reči [kniha] |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-293881-Poznamky-o-filmovej-reci-kniha/ |lokácia = Zodpovednosť |poznámka = „Dušan Trančík ; recenzenti: Peter Michalovič, Jan Bernard ; [editorka: Valéria Koszoruová]“ |dátum vydania = 26.05.2021 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260611154303/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-293881-Poznamky-o-filmovej-reci-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-11 }}</ref>|group="p."}} – autor (''[[Poznámky o filmovej reči]]''^'''U''')<ref name=VýPr2022-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 33. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/33.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 12.10.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250914063916/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/33.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-14}}</ref> * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2022>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press sevis (sl,gk) |titul = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |lokácia = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022 |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |dátum archivácie = 2025-11-17}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] <br />(2023) | * <u>Prémia</u>: Martin Kaňuch{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v&nbsp;online-revue ''Film Press'' oceňuje Kaňucha čoby editora,<ref name=VýPr2023/> ten z webu AIC za knihu všeobecne.<ref name=VýPr2023-AIC/> Podľa záznamu Katalógu SFÚ je takisto jej zodpovedným redaktorom, resp. imprimátorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Abecedár slovenského filmu 1921–2021 |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-308442-Abecedar-slovenskeho-filmu-19212021-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Kaňuch, Martin - Editor, Zodpovedný redaktor / Imprimátor“ |dátum vydania = 11.01.2023 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260611155136/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-308442-Abecedar-slovenskeho-filmu-19212021-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-11 }}</ref>|group="p."}} – editor (''[[Abecedár slovenského filmu 1921 – 2021]]''^'''Z''')<ref name=VýPr2023-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 34. ročník Igric |url = https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250917014309/https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-17}}</ref> * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2023>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi Igricov 2023 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |lokácia = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023 |poznámka = |dátum vydania = 25.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |dátum archivácie = 2025-11-13}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] <br />(2024) | * <u>Prémia</u>: Peter Michalovič{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v&nbsp;online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2024/> a&nbsp;na webe SFÚ<ref name=VýPr2024-SFÚ/> oceňujú Michaloviča čoby editora, resp. za editorskú prácu. Podľa záznamu Katalógu SFÚ editorom knihy je Martin Kaňuch, kým Michalovič jedným z&nbsp;mnohých autorov jej príspevkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Rodinné filmové striebro [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-313449-Rodinne-filmove-striebro-kniha/ |lokácia = Poznámky / Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Autori príspevkov: [...] Martin Kaňuch [...] Peter Michalovič [...]“ / „Kaňuch, Martin - Editor“ |dátum vydania = 01.06.2023 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260611162041/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-313449-Rodinne-filmove-striebro-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-11 }}</ref>|group="p."}} – editor (''[[Rodinné filmové striebro]]''^'''Z''')<ref name=VýPr2024-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 35. ročník udeľovania cien Igric |url = https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/ |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 16.10.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = SFÚ |url archívu = https://web.archive.org/web/20250617114042/https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/ |dátum archivácie = 2025-06-17}}</ref> * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2024>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |lokácia = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |dátum archivácie = 2026-01-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] <br />(2025) | * <u>Prémia</u>: Petra Hanáková{{#tag:ref|Kým protokol cien zverejnený v&nbsp;online-revue ''Film Press'' oceňuje Hanákovú ako autorku,<ref name=VýPr2025/> ten z webu SFÚ všeobecne za knihu.<ref name=VýPr2025-SFÚ/> Záznam Katalógu SFÚ jej autorstvo potvrdzuje (titul je niekedy uvádzaný s&nbsp;podnázvom ''Slovenská filmová kultúra a&nbsp;propaganda 1939 – 1945'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Máme svoj film! [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-324445-Mame-svoj-film-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Hanáková, Petra - Autor“ |dátum vydania = 03.06.2024 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260611163054/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-324445-Mame-svoj-film-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-11 }}</ref>|group="p."}} – autorka (''[[Máme svoj film!]]''^'''M''')<ref name=VýPr2025-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 36. ročník udeľovania cien Igric |url = https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/ |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = SFÚ |url archívu = https://web.archive.org/web/20251011190600/https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/ |dátum archivácie = 2025-10-11}}</ref> * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span><ref name=VýPr2025-SFÚ/> | align=center| <ref name=VýPr2025>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |lokácia = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |dátum archivácie = 2026-02-10}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] <br />(2026) | * <u>Prémia</u>: Jana Dudková – autor (''[[Človek na okrAI]]''{{#tag:ref|Ttul je niekedy uvádzaný s podnázvom ''Postantropocén Viery Čákanyovej''.|group="p."}}^'''M''') * <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | align=center| <ref name=VýPr2025-TASR>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = rt, gra |titul = Kultúra: Udelili Igricov za najlepšiu filmovú a televíznu tvorbu |url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2026091800000441 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 18.09.2026 |dátum prístupu = 18.09.2026 |vydavateľ = tasr.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260918201525/https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2026091800000441 |dátum archivácie = 2026-09-18}}</ref> |- | colspan=3 align=center style="background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^'''A''' [[Autobiografia]]{{•}} ^'''B''' [[Biografia]]{{•}} ^'''Č''' [[Časopis]]{{•}} ^'''M''' [[Monografia]]{{•}} ^'''U''' [[Učebnica]]{{•}} ^'''V''' [[Videonahrávka|Videozáznam]]{{•}} ^'''Z''' [[Zborník]] <br />^'''†''' [[in memoriam]] |} == Superlatívy == === Viacnásobní držitelia prémií === ; 5 prémií * [[Martin Kaňuch]] (2×redaktor, 3×editor) ; 4 prémie * [[Pavel Branko]] (3×autor, 1×publicista) * [[Jana Dudková]] (4×autor) * [[Václav Macek]] (4×autor) * [[Rudolf Urc]] (3×autor, 1×editor) ; 3 prémie * [[Marián Brázda]] (1×publicista, 1×dramaturgia/príprava, 1×redaktor) ; 2 prémie * [[Petra Hanáková]] (2×autor) * [[Peter Michalovič (filozof)|Peter Michalovič]] (1×autor, 1×editor) * [[Juraj Mojžiš]] (2×autor) * [[Martin Palúch]] (2×autor) * [[Martin Šmatlák]] (2×autor) * [[Miroslav Ulman]] (1×dramaturgia/príprava, 1×autor) * [[Eva Vženteková|Eva Vženteková^Dzúriková]] (2×autor) == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967 – 2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]]) {{Igric (súťaž)}} [[Kategória:Igric (súťaž)|Teória a kritika]] io3mjpx2se6rrcv4b6xnjsl56azpwye 0 751523 8371040 8370866 2026-09-19T18:19:06Z Evernit 160276 /* Faktické chyby v&nbsp;tlačových správach */ dopl. zdroja 8371040 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; align:center; width:33%" ! style="background:#ed8; font-size:120%"| Zoznam držiteľov cien Igric a prémií |- | align=center| '''<u>Najvyšší počet cien</u>''' |- | align=center| [[Martin Šulík]]{{•}} 6× ([[Igric 2021|2021]]) <br />[[Katarína Kerekesová]]{{•}} 4× ([[Igric 2018|2018]]) <!-- <br />[[Juraj Jakubisko]]{{•}} 3× ([[Igric 2009|2009]]) + špeciálna (2018) --> |- | align=center| '''<u>Najvyšší počet prémií</u>''' |- | align=center| [[Marián Brázda]]{{•}} 8× ([[Igric 2013|2013]]) <br />[[Pavol Barabáš]]{{•}} 8× ([[Igric 2019|2019]]) <br />Martin Šulík{{•}} 6× (2018) <br /> [[Jaroslav Vojtek]]{{•}} 6× ([[Igric 2025|2025]]) |- | colspan=2 style=background:#ed8| |- | colspan=2 style="font-size:80%;" align=center| ''špeciálne ceny vynímajúc''{{#tag:ref|Oficiálny štatút ocenení ich definuje ako „[[súťaž]]“. Do súhrnu boli preto započítané výhradne kategórie podliehajúce súťažným pravidlám. Čestné, osobitné či iné neštatutárne ceny, prémie alebo uznania – tieto nie sú hlavným predmetom záujmu tejto súťaže a&nbsp;ako také sa vymykajú jej všeobecným predpisom. Pre podrobný prehľad víťazov špecifických ocenení, viď požadovanú sekciu nižšie.|group="p."}} |} Najoceňovanejším [[umelec|umelcom]] v '''histórii súťaže [[Igric (súťaž)|Igric]]''' je so&nbsp;šiestimi titulnými soškami [[filmový režisér]] [[Martin Šulík]]. S&nbsp;výnimkou úvodných troch ročníkov, obdržal v&nbsp;každej zo&nbsp;zvyšných štyroch dekád jej každoročného vyhlasovania prinajmenšom jednu víťaznú trofej – z&nbsp;toho päťkrát za&nbsp;[[Igric za Filmovú tvorbu|Hranú tvorbu]] ([[Igric 1996|1996]], [[Igric 2001|2001]], [[Igric 2006|2006]], [[Igric 2019|2019]], [[Igric 2021|2021]]), raz za [[Igric za Filmovú tvorbu|Dokument]] ([[Igric 2008|2008]]). So štyrmi suverénnymi cenami nasleduje [[animácia (film)|animátorka]] [[Katarína Kerekesová]] – táto na poli [[Igric za Animovanú tvorbu|kresleného filmu]] ([[Igric 2003|2003]], [[Igric 2011|2011]], [[Igric 2014|2014]], [[Igric 2018|2018]]), avšak takisto prevažne za réžiu. Zahŕňajúc i&nbsp;špeciálne ceny, tretím najúspešnejším laureátom je iný [[výtvarník]], a&nbsp;to [[Juraj Jakubisko]], ktorý okrem troch „kinovýhier“ za rozličné tvorivé výkony ([[Igric 1968|1968]] – [[Igric 1969|1969]], [[Igric 2009|2009]]) obdržal neskôr i&nbsp;[[Igric za Celoživotné dielo|čestný titul]] (2018). Po tri samostatné ceny v&nbsp;hlavných kategóriách však získali aj iní, menovite tvorca populárno-náučného žánru [[Martin Slivka]] ([[Igric 1967|1967]], 1969, [[Igric 1995|1995]]), dokumentaristi [[Jaroslav Vojtek]] (2006, [[Igric 2010|2010]], [[Igric 2015|2015]]) a&nbsp;[[Robert Kirchhoff]] (2003, 2014, [[Igric 2015|2016]]) či herečky [[Zuzana Mauréry]] (2014 – 2015, [[Igric 2017|2017]]) alebo [[Soňa Norisová]] ([[Igric 2013|2013]], [[Igric 2020|2020]], [[Igric 2022|2022]]). Deväť ojedinelých osobností bolo v&nbsp;súťaži poctených [[in memoriam]] – jeden prostredníctvom hlavnej ceny ([[Dežo Ursiny]]), traja formou čestného titulu ([[Štefan Uher]], [[Alojz Hanúsek]], [[Tibor Vichta]]), štyria v&nbsp;podobe prémie ([[Peter Mihálik (filmový teoretik)|Peter Mihálik]], Ursiny, [[Július Satinský]], [[Gabriela Gavalčinová]]) a&nbsp;dvaja Špeciálnym ([[Ladislav Chudík]]) alebo Zvláštnym uznaním ([[Katarína Vanžurová]]). == Držitelia cien == === Držitelia hlavných cien === {{Stĺpce|3|šírka=10em| ; 6 cien * {{nowrap|[[Martin Šulík]]^{5×FT, DT}}} ; 4 ceny * {{nowrap|[[Katarína Kerekesová]]^4×AT{{#tag:ref|V protokole denníka ''[[SME]]'' z&nbsp;roku 1997<ref name=VýPr1997>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1996 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.04.1997 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> i zápise SFÚ<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kroky, skoky, roky... a posledný zhasne |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-015275-Kroky-skoky-roky-a-posledny-zhasne-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti animovanej tvorby mladým tvorcom - Vande Raýmanovej, Kataríne Urbanovej [...] študentom Katedry animovanej tvorby FTF VŠMU za [...] animovaný film [...] Kroky, skoky, roky... a posledný zhasne“ |dátum vydania = 09.08.2006 |dátum prístupu = 29.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240303000011/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-015275-Kroky-skoky-roky-a-posledny-zhasne-animovany-film/ |dátum archivácie = 2024-03-03}}</ref> uvádzaná za slobodna ako Katarína Urbanová.|group="p."}}}} ; 3 ceny * {{nowrap|[[Juraj Jakubisko]]^3×FT}} * {{nowrap|[[Robert Kirchhoff]]^3×DT}} * {{nowrap|[[Zuzana Mauréry]]^3מHV}} * {{nowrap|[[Soňa Norisová]]^3מHV}} * {{nowrap|[[Martin Slivka]]^{2×DT, FT}}} * {{nowrap|[[Jaroslav Vojtek]]^3×DT}} ; 2 ceny * {{nowrap|[[Peter Bebjak]]^{FT, TT}}} * {{nowrap|[[Ján Ďuriš]]^2×FT}} * {{nowrap|[[Dušan Hanák]]^{TT, DT}}} * {{nowrap|[[Peter Kerekes]]^{DT, FT}}} * {{nowrap|[[Joanna Kożuch]]^2×AT}} * {{nowrap|[[Ivana Laučíková]]^2×AT{{#tag:ref|V protokoloch z rokov 2001<ref name=VýPr2001/> a 2006<ref name=VýPr2006>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005 | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2006 | ročník = 7 | číslo = 7/8 | strany = 21 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> uvádzaná za slobodna ako Ivana Zajacová.|group="p."}}}} * {{nowrap|[[Juraj Nvota]]^2×FT}} * {{nowrap|[[Milan Ondrík]]^2×mHV}} * {{nowrap|[[Ivan Ostrochovský]]^{DT, FT}}} * {{nowrap|[[Martin Snopek]]^2×AT}} * {{nowrap|[[Marko Škop]]^{FT, DT}}} * {{nowrap|[[Stanislav Štepka]]^{TT, HV}}} * {{nowrap|[[Martin Štrba (kameraman)|Martin Štrba]]^{TT, FT}}} * {{nowrap|[[Dušan Trančík]]^{DT, TT}}} * {{nowrap|[[Emília Vášáryová]]^{HV, žHV}}} * {{nowrap|[[Ilja Zeljenka]]^2×FT}} ; 1 cena * {{nowrap|[[Kristína Bajaníková]]^AT}} * {{nowrap|[[Peter Balgha]]^TT}} * {{nowrap|[[Éva Bandor]]^žHV}} * {{nowrap|[[Pavol Barabáš]]^DT}} * {{nowrap|[[Stanislav Barabáš]]^TT}} * {{nowrap|[[Alexander Bárta]]^mHV}} * {{nowrap|[[Alfonz Bednár]]^FT}} * {{nowrap|[[Alena Bodingerová]]^TT}} * {{nowrap|[[Bibiana Bohinská|Biba Bohinská]]^TT}} * {{nowrap|[[Ivo Brachtl]]^DT}} * {{nowrap|[[Peter Budinský]]^AT}} * {{nowrap|[[Naďa Clontzová|Naďa Clontz]] ^TT}} * {{nowrap|[[Noël Czuczor]]^mHV}} * {{nowrap|[[Viera Čákanyová]]^DT}} * {{nowrap|[[Scarlett Čanakyová]]^TT}} * {{nowrap|[[Mariana Čengel Solčanská]]^FT}} * {{nowrap|[[Soňa Čermáková Uličná]]^TT}} * {{nowrap|[[Tina Diosi]]^FT}} * {{nowrap|[[Denis Dobrovoda]]^DT}} * {{nowrap|[[Gabriela Dolná]]^HV}} * {{nowrap|[[Norbert Držiak]]^FT}} * {{nowrap|[[Jan Dudešek]]^AT}} * {{nowrap|[[Katarína Farkašová]]^DT}} * {{nowrap|[[Ivan Finta]]^TT}} * {{nowrap|[[Zita Furková]]^TT}} * {{nowrap|[[Martin Gonda]]^FT}} * {{nowrap|[[Martin Hollý (1931)|Martin Hollý]]^TT}} * {{nowrap|[[Igor Hrabinský]]^mHV}} * {{nowrap|[[Dušan Hudec]]^DT}} * {{nowrap|[[Sára Chripáková]]^žHV}} * {{nowrap|[[Tomáš Juríček]]^FT}} * {{nowrap|[[Naďa Jurkemik]]^TT}} * {{nowrap|[[Ladislav Kaboš]]^DT}} * {{nowrap|[[Štefan Kamenický]]^DT}} * {{nowrap|[[Zuzana Kanócz]]^žHV}} * {{nowrap|[[Martin Kollár (umelec)|Martin Kollár]]^DT}} * {{nowrap|[[Pavol Korec]]^DT}} * {{nowrap|[[Ľuboš Kostelný]]^HV}} * {{nowrap|[[František Kovár]]^mHV}} * {{nowrap|[[Ladislav Kraus]]^TT}} * {{nowrap|[[Richard Krivda]]^DT}} * {{nowrap|[[Zuzana Kronerová]]^žHV}} * {{nowrap|[[Tomáš Krupa]]^DT}} * {{nowrap|[[Juraj Kukura]]^HV}} * {{nowrap|[[Ladislav Kupkovič]]^DT}} * {{nowrap|[[Viera Lacková]]^DT}} * {{nowrap|[[Milan Lasica]]^mHV}} * {{nowrap|[[Marek Leščák]]^FT}} * {{nowrap|[[Zuzana Liová]]^FT}} * {{nowrap|[[Zdeněk Liška]]^TT}} * {{nowrap|[[Juraj Loj]]^mHV}} * {{nowrap|[[Igor Luther]]^FT}} * {{nowrap|[[Miloslav Luther]]^FT}} * {{nowrap|[[Marek Majeský]]^mHV}} * {{nowrap|[[Soňa Maletzová]]^DT}} * {{nowrap|[[Gabriela Marcinková]]^žHV}} * {{nowrap|[[Pavol Mikulík]]^HV}} * {{nowrap|[[Matej Mináč]]^DT}} * {{nowrap|[[Tomáš Mischura]]^mHV}} * {{nowrap|[[Branislav Mišík]]^TT}} * {{nowrap|[[Jozef Mitaľ]]^AT}} * {{nowrap|[[Attila Mokos]]^HV}} * {{nowrap|[[Diana Mórová]]^žHV}} * {{nowrap|[[Peter Nagy (scenárista)|Peter Nagy]]^TT}} * {{nowrap|[[Patrik Pašš (1974)|Patrik Pašš ml.]]^AT}} * {{nowrap|[[Stanislav Párnický]]^TT}} * {{nowrap|[[Andrea Pátková]]^AT}} * {{nowrap|[[Judit Pecháček]]^HV{{#tag:ref|V protokoloch z rokov 2012<ref name=VýPr2025-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 36. ročník udeľovania cien Igric |url = https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/ |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = SFÚ |url archívu = https://web.archive.org/web/20251011190600/https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/ |dátum archivácie = 2025-10-11}}</ref><ref name=VýPr2012-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Víťazi 23. ročníka Igricov sú známi |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-23.-rocnika-igricov-su-znami.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250913162146/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-23.-rocnika-igricov-su-znami.html |dátum archivácie = 2025-09-13}}</ref> a 2015<ref name=VýPr2015>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> uvádzaná za slobodna ako Judit Bárdos.|group="p."}}}} * {{nowrap|[[Pavol Pekarčík]]^FT}} * {{nowrap|[[Marek Poláček]]^DT}} * {{nowrap|[[Rebeka Poláková]]^žHV}} * {{nowrap|[[Viliam Polónyi]]^FT}} * {{nowrap|[[Filip Pošivač]]^AT}} * {{nowrap|[[Mátyás Prikler]]^TT}} * {{nowrap|[[Jozef Puškáš]]^TT}} * {{nowrap|[[Táňa Radeva]]^HV}} * {{nowrap|[[Martin Rau]]^TT}} * {{nowrap|[[Vanda Raýmanová]]^AT}} * {{nowrap|[[Miroslav Remo]]^DT}} * {{nowrap|[[Ivan Romančík]]^mHV}} * {{nowrap|[[Vincent Rosinec]]^FT}} * {{nowrap|[[Robert Roth]]^mHV}} * {{nowrap|[[Ondrej Rudavský]]^AT}} * {{nowrap|[[Daniela Rusnoková]]^DT{{#tag:ref|V protokole z roku 2025<ref name=VýPr2025>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |lokácia = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |dátum archivácie = 2026-02-10}}</ref><ref name=VýPr2025-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 36. ročník udeľovania cien Igric |url = https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/ |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = SFÚ |url archívu = https://web.archive.org/web/20251011190600/https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/ |dátum archivácie = 2025-10-11}}</ref> uvádzaná už ako Daniela Meressa Rusnoková.|group="p."}}}} * {{nowrap|[[Laura Siváková]]^TT}} * {{nowrap|[[Karol Skřipský]]^DT}} * {{nowrap|[[Marián Slovák]]^mHV}} * {{nowrap|[[Jana Slovenská]]^AT}} * {{nowrap|[[Alexander Strelinger]]^DT}} * {{nowrap|[[Michal Struss]]^AT}} * {{nowrap|[[Michal Suchý (režisér)|Michal Suchý]]^DT}} * {{nowrap|[[Pavol Sýkora]]^DT}} * {{nowrap|[[Oskar Šághy]]^DT}} * {{nowrap|[[Ivana Šebestová (animátorka)|Ivana Šebestová]]^AT}} * {{nowrap|[[Boris Šima]]^AT}} * {{nowrap|[[Jozef Šimončič (kameraman)|Jozef Šimončič]]^FT}} * {{nowrap|[[Juraj Štepka]]^TT}} * {{nowrap|[[Róbert Šveda]]^TT}} * {{nowrap|[[Dominik Tatarka]]^FT}} * {{nowrap|[[Szidi Tobias]]^HV}} * {{nowrap|[[Břetislav Truhlář]]^TT}} * {{nowrap|[[Štefan Uher]]^FT}} * {{nowrap|[[Dežo Ursiny]]^{† DT}}} * {{nowrap|[[Dávid Uzsák]]^mHV}} * {{nowrap|[[Gustáv Valach]]^TT}} * {{nowrap|[[Veronika Valentová]]^AT}} * {{nowrap|[[Natália Vídenská]]^DT}} * {{nowrap|[[Pavol Višňovský]]^HV}} * {{nowrap|[[Jindro Vlach]]^TT}} * {{nowrap|[[Zdeno Vlach]]^TT}} * {{nowrap|[[Martin Žiaran]]^FT}} }} {| class="wikitable" style="width:99%; text-align:center; font-size:85%;" |+ Vysvetlivky značiek |- style="background:white;" | style="background:white; color:black; border-left:1px solid white; border-top:1px solid white" width=4%| '''FT''' | style="background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white" align=left width=45%| {{farba|white|–}} držitelia ceny za [[Igric za Filmovú tvorbu|FILMOVÚ TVORBU]] | style="background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white; border-left:1px solid white" width=1%| | style="background:white; color:black; border-left:1px solid white; border-top:1px solid white" width=4%| '''HV''' | style="background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white" align=left width=45%| {{farba|white|–}} držitelia ceny za [[Igric za Herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele|HERECKÝ VÝKON]] |- | style="background:white; color:black; border-left:1px solid white"| '''TT''' | style="background:white; border-right:1px solid white" align=left| {{farba|white|–}} držitelia ceny za [[Igric za Televíznu tvorbu|TELEVÍZNU TVORBU]] | style="background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white; border-left:1px solid white"| | style="background:white; color:black; border-left:1px solid white"| '''mHV''' | style="background:white; color:black; border-right:1px solid white" align=left| {{farba|white|–}} držitelia ceny za [[Igric za Mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele|MUŽSKÝ HERECKÝ VÝKON]] |- | style="background:white; color:black; border-left:1px solid white"| '''DT''' | style="background:white; border-right:1px solid white" align=left | {{farba|white|–}} držitelia ceny za [[Igric za Dokumentárnu tvorbu|DOKUMENTÁRNU TVORBU]] | style="background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white; border-left:1px solid white"| | style="background:white; color:black; border-left:1px solid white"| '''žHV''' | style="background:white; color:black; border-right:1px solid white" align=left| {{farba|white|–}} držiteľky ceny za [[Igric za Ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele|ŽENSKÝ HERECKÝ VÝKON]] |- | style="background:white; color:black; border-left:1px solid white; border-bottom:1px solid white;"| '''AT''' | style="background:white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white" align=left | {{farba|white|–}} držitelia ceny za [[Igric za Animovanú tvorbu|ANIMOVANÚ TVORBU]] | style="background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white; border-left:1px solid white"| | style="background:white; color:black; border-left:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| '''†''' | style="background:white; color:black; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white" align=left| {{farba|white|–}} držitelia ocenení [[in memoriam]] |} === Držitelia čestnej ceny === Z celkom 22 nositeľov [[Igric za Celoživotné dielo|čestného titulu Igric]] vrátane jedného pocteného opakovane, desiati sú vyhradní. Ostatní umelci majú v&nbsp;súťaži menovité zastúpenie prinajmenšom v&nbsp;jednej z&nbsp;jej štandardných oblastí, bez ohľadu na formu ich odmeny (cena/prémia/uznanie). {{Stĺpce|3|šírka=10em| * {{nowrap|[[Tibor Biath]]^ф}} * {{nowrap|[[Dušan Dušek]]}} * {{nowrap|[[Eduard Grečner]]}} * {{nowrap|Dušan Hanák}} * {{nowrap|[[Vido Horňák]]^ф}} * {{nowrap|[[Alojz Hanúsek]]^†}} * {{nowrap|Martin Hollý}} * {{nowrap|[[Ladislav Chudík]]}} * {{nowrap|Juraj Jakubisko}} * {{nowrap|[[František Jurišič]]^ф}} * {{nowrap|[[Viktor Kubal]]^ф}} * {{nowrap|[[Juraj Lihosit]]}} * {{nowrap|[[Albert Marenčin]]^ф}} * {{nowrap|[[Roman Rjachovský]]^ф}} * {{nowrap|[[Peter Solan]]^ф}} * {{nowrap|[[Stanislav Szomolányi]]^2×ф}} * {{nowrap|Jozef Šimončič}} * {{nowrap|[[Ivan Teren]]^ф}} * {{nowrap|[[Božidara Turzonovová]]^ф}} * {{nowrap|Štefan Uher^†}} * {{nowrap|[[Rudolf Urc]]}} * {{nowrap|[[Tibor Vichta]]^{† ф}}} }} {| class="wikitable" style="width:99%; text-align:center; font-size:85%;" |- style="background:white;" | style="background:white; color:black; border-left:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-top:1px solid white" width=4%| '''ф''' | style="background:white; color:black; border-bottom:1px solid white; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white" align=left width=45%| {{farba|white|–}} výhradní držitelia [[Igric za Celoživotné dielo|čestnej ceny]] | style="background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white; border-left:1px solid white" width=1%| | style="background:white; color:black; border-bottom:1px solid white; border-left:1px solid white; border-top:1px solid white" width=4%| '''†''' | style="background:white; color:black; border-bottom:1px solid white; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white" align=left width=45%| {{farba|white|–}} držitelia ocenení in memoriam |} === Držitelia iných cien === Osobitné ceny boli udelené iba počas dvoch ceremónií ([[Igric 1996|1996]] a&nbsp;[[Igric 1997|1997]]), tzv. Mimoriadna pri príležitosti jubilejného ročníka ([[Igric 2019|2019]]), kým „študentská“ [[Cena Petra Mihálika]] takisto v&nbsp;rámci jediného roka ([[Igric 2014|2014]]) – táto však už početným laureátom. [[Cena Jána Fajnora|Ceny Jána Fajnora]] sa odovzdávajú od&nbsp;roku [[Igric 2015|2015]], taktiež v&nbsp;závislosti na [[žáner (umelecký druh)|žánri]] ([[filmové dielo|hraný]], [[dokumentárny film|dokumentárny]], [[animácia (film)|animovaný film]]). {{Stĺpce|3|šírka=10em| ; Osobitná cena * {{nowrap|Dušan Dušek}} * {{nowrap|[[Iveta Ištóková]]}} ; Mimoriadna cena * {{nowrap|[[Peter Jaroš]]}} ; Cena Petra Mihálika * {{nowrap|[[Tomáš Danay]]}} * {{nowrap|[[Csaba Molnár]]}} * {{nowrap|[[Peter Zákuťanský]]}} ; Cena Jána Fajnora * {{nowrap|[[Michal Baláž]]}} * {{nowrap|[[Alica Bednáriková]]}} * {{nowrap|[[Rebeka Bizubová]]}} * {{nowrap|[[Michal Blaško]]}} * {{nowrap|[[Denisa Buranová]]}} * {{nowrap|[[Pavol Čižmár]]}} * {{nowrap|[[Michaela Čopíková]]}} * {{nowrap|[[Hannah Dale]]}} * {{nowrap|[[Lukáš Ďurica]]}} * {{nowrap|[[Katarína Gramatová]]}} * {{nowrap|[[Lucia Halmová]]}} * {{nowrap|[[Vladimír Horník]]}} * {{nowrap|[[Zuzana Jacková]]}} * {{nowrap|[[Marek Jasaň]]}} * {{nowrap|[[Veronika Kocourková]]}} * {{nowrap|[[Nick Kollár]]}} * {{nowrap|[[Peter Kološ]]}} * {{nowrap|[[Teodor Kuhn]]}} * {{nowrap|[[Lenka Kušnieriková]]}} * {{nowrap|[[Imrich Kútik]]^2×}} * {{nowrap|[[Monika Mahútová]]}} * {{nowrap|[[Juraj Mäsiar]]}} * {{nowrap|[[Jakub Medvecký]]}} * {{nowrap|[[Michaela Mihályiová]]}} * {{nowrap|[[Veronika Obertová]]}} * {{nowrap|[[Peter Podolský]]^2×}} * {{nowrap|[[Marta Prokopová]]}} * {{nowrap|[[Wanda Przeworska]]}} * {{nowrap|Miroslav Remo}} * {{nowrap|[[Eva Sekerešová]]}} * {{nowrap|[[Pavel Smejkal]]}} * {{nowrap|[[Tereza Smetanová]]}} * {{nowrap|[[Tomáš Stanek]]}} * {{nowrap|[[Dávid Štumpf]]}} * {{nowrap|[[Rebeka Vakrčová]]}} * {{nowrap|[[Gregor Valentovič]]}} * {{nowrap|[[Dorota Vlnová]]}} * {{nowrap|Peter Zákuťanský}} }} === Držitelia uznaní === [[Zvláštne uznanie (Igric)|Osobitné]] ([[Igric 1994|1994]]), [[Zvláštne uznanie (Igric)|Osobitné čestné]] ([[Igric 1999|1999]]) i Špeciálne uznanie ([[Igric 2017|2017]]) boli každé udelené jediný raz, zatiaľ čo [[Zvláštne uznanie (Igric)|Zvláštne]] sa odovzdáva pravidelne (od r. [[Igric 2015|2015]]). Vyjme toho „špeciálneho“ a&nbsp;priznaného za [[herectvo|herecký výkon]], ostatné boli či sú vyhradené [[producent (umenie)|producentom]], respektíve príslušným subjektom. {{Stĺpce|3|šírka=10em| ; {{nowrap|Osobitné uznanie{{#tag:ref|Bez finančného ohodnotenia.|group="p."}}}} * {{nowrap|[[Rudolf Biermann]]}} ; {{nowrap|Osobitné čestné uznanie}} * {{nowrap|[[Marian Urban]]}} ; Špeciálne uznanie * {{nowrap|Ladislav Chudík^†}} ; Zvláštne uznanie * {{nowrap|[[Peter Badač]]}} * {{nowrap|[[Barbora Budinská]]}} * {{nowrap|[[Lívia Filusová]]}} * {{nowrap|[[Attila Forgács]]}} * {{nowrap|[[Tomáš Gič]]}} * {{nowrap|[[Juraj Krasnohorský]]}} * {{nowrap|[[Katarína Krnáčová]]}} * {{nowrap|Csaba Molnár}} * {{nowrap|[[Lucia Molnár Satinská]]}} * {{nowrap|Ivan Ostrochovský}} * {{nowrap|[[Helena Osvaldová]]}} * {{nowrap|[[Patrik Pašš (1948)|Patrik Pašš st.]]}} * {{nowrap|[[Rastislav Šesták]]}} * {{nowrap|[[Marek Urban]]}} * {{nowrap|[[Katarína Vanžurová]]^†}} }} == Držitelia prémií == Vzhľadom k neštandardnej schéme súťaže, ktorá odmeňuje tvorcov variabilne, pod pojmom „prémia“ sa u&nbsp;Igricov nerozumie automaticky [[Nominácia (ocenenie)|nominácia]]. Prípadnou výnimkou sú výlučne herecké kategórie, v&nbsp;ktorých sa oceňujú vždy formálne totožné výkony. Hlavné ceny ako také sú udeľované zástupcom ľubovoľných tvorivých profesií, prémie sú prípustné už iba pre niektoré. Prémie sa s&nbsp;výnimkou čestnej či Zvláštnej „producentskej“ kategórie, odovzdávajú naprieč všetkými ostatnými, víťazné sošky iba u&nbsp;tých vybraných. {{Stĺpce|3|šírka=10em| ; 8 prémií * {{nowrap|Pavol Barabáš^{3×DT, 5xTD}}} * {{nowrap|[[Marián Brázda]]^{3×TK, 5xTD}}} ; 6 prémií * {{nowrap|Martin Šulík^{FT, TT, 3×DT, OTT}}} * {{nowrap|Jaroslav Vojtek^{5×DT, ŠT}}} ; 5 prémií * {{nowrap|Peter Bebjak^{2×FT, HV, OT, ŠT}}} * {{nowrap|[[Martin Kaňuch]]^5×TK}} * {{nowrap|[[Juraj Lehotský (režisér)|Juraj Lehotský]]^{FT, 2×DT, ŠT, TD}}} * {{nowrap|[[Zuzana Piussi]]^{3×DT, OT, ŠT}}} * {{nowrap|Marko Škop^{FT, DT, ŠT, 2×TD}}} * {{nowrap|Martin Štrba^5×FT}} * {{nowrap|Rudolf Urc^{OT, 4×TK}}} ; 4 prémie * {{nowrap|[[Pavel Branko]]^TK}} * {{nowrap|[[Jana Dudková]]^4×TK}} * {{nowrap|Ján Ďuriš^{FT, 3×TT}}} * {{nowrap|[[Peter Hledík]]^{2×DT, 2×OTT}}} * {{nowrap|Dušan Hudec^{3×DT, TD}}} * {{nowrap|Tomáš Juríček^4×TT}} * {{nowrap|Miloslav Luther^{2×FT, 2×TT}}} * {{nowrap|[[Václav Macek]]^4×TK}} * {{nowrap|[[Tomáš Maštalír]]^{HV, 3×mHV}}} * {{nowrap|Juraj Nvota^{2×TT, OTT, OT}}} * {{nowrap|Stanislav Párnický^4×TT}} * {{nowrap|[[Dávid Popovič]]^4×AT}} * {{nowrap|[[Ivan Popovič]]^4×AT}} * {{nowrap|Martin Snopek^4×AT}} * {{nowrap|Jozef Šimončič^{2×FT, TT, OTT}}} * {{nowrap|Dušan Trančík^{2×DT, OTT, TK}}} * {{nowrap|[[Miroslav Ulman]]^{2×TK, 2×TD}}} ; 3 prémie * {{nowrap|[[Alexandra Borbélyová|Alexandra Borbély]]^3מHV}} * {{nowrap|[[Marián Brázda]]^3×TK}} * {{nowrap|[[Jana Bučka]]^{DT, 2×OT}}} * {{nowrap|Mariana Čengel Solčanská^{FT, 2×TT}}} * {{nowrap|[[Lea Gallová]]^{2×DT, OTT}}} * {{nowrap|Martin Kollár^{2×FT, DT}}} * {{nowrap|[[Jozef Krajčovič]]^{TK, 2×TD}}} * {{nowrap|[[Vladimír Král]]^{2×AT, ŠT}}} * {{nowrap|[[Patrik Lančarič]]^{FT, DT, OT}}} * {{nowrap|[[Lukáš Latinák]]^{2×HV, mHV}}} * {{nowrap|Zuzana Liová^{TT, OTT, OT}}} * {{nowrap|Milan Ondrík^3×mHV}} * {{nowrap|[[Martin Palúch]]^{OT, 2×TK}}} * {{nowrap|Patrik Pašš st.^{FT, 2×DT}}} * {{nowrap|Vanda Raýmanová^3×AT}} * {{nowrap|[[Ľubomír Slivka]]^{FT, DT, OT}}} * {{nowrap|Ivana Šebestová^3×AT}} ; 2 prémie * {{nowrap|[[Richard Autner]]^mHV}} * {{nowrap|[[Vladimír Balco]]^{FT, DT}}} * {{nowrap|[[Ladislav Bariak]]^2×OTT}} * {{nowrap|[[Rastislav Boroš]]^{FT, TT}}} * {{nowrap|Peter Budinský^{AT, ŠT}}} * {{nowrap|Michaela Čopíková^2×AT}} * {{nowrap|[[Peter Dimitrov]]^2×OTT}} * {{nowrap|Dušan Dušek^2×TT}} * {{nowrap|Ivan Finta^{FT, TT}}} * {{nowrap|[[Marián Geišberg]]^{HV, mHV}}} * {{nowrap|[[Iveta Grófová]]^{FT, ŠT}}} * {{nowrap|[[Vladimír Hajdu]]^{TT, HV}}} * {{nowrap|[[Petra Hanáková]]^TK}} * {{nowrap|[[Monika Hilmerová]]^{HV, žHV}}} * {{nowrap|[[František Jurišič]]^2×AT}} * {{nowrap|Ladislav Kaboš^2×DT}} * {{nowrap|[[Csongor Kassai]]^{HV, mHV}}} * {{nowrap|[[Peter Kelíšek]]^2×TT}} * {{nowrap|Peter Kerekes^2×DT}} * {{nowrap|Katarína Kerekesová^2×AT}} * {{nowrap|[[Arnold Kojnok]]^2׊T}} * {{nowrap|Joanna Kożuch^2×AT}} * {{nowrap|Juraj Krasnohorský^{FT, TD}}} * {{nowrap|Ladislav Kraus^2×TT}} * {{nowrap|[[Marek Kuboš]]^{DT, ŠT}}} * {{nowrap|Zuzana Mauréry^2מHV}} * {{nowrap|[[Peter Michalovič (filozof)|Peter Michalovič]]^2×TK}} * {{nowrap|[[Juraj Mojžiš]]^2×TK}} * {{nowrap|Attila Mokos^{HV, mHV}}} * {{nowrap|[[Lenka Moravčíková-Chovanec|Lenka Moravčíková]]^{DT, ŠT}{{#tag:ref|V protokoloch denníkov ''Práca''<ref name=VýPr2000-Práca>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Jozef Puškáš|PUŠKÁŠ, Jozef]] |titul = Ceny Igric sa udeľujú čoraz ťažšie |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-901372-Ceny-Igric-sa-udeluju-coraz-tazsie-clanok/ |poznámka = roč. 55, čís. 146, s. 10. Článok z archívu SFÚ |lokácia = |kapitola = Ceny a prémie za vynikajúce tvorivé výsledky vo filme a televízii IGRIC 2000 |dátum vydania = 26.06.2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = ''Práca''}}</ref> a ''SME''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]] |titul = Na Art Filme udeľovali ceny Igric |url = |lokácia = |poznámka = roč. 8, čís. 146, s. 8. Článok z archívu SFÚ |dátum vydania = 26.06.2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> (obidva z roku 2000) uvádzaná ako Lenka Moravčíková, v tlačovej správe organizátorai<ref name=TS2000/> či zápise SFÚ z rovnakej ceremónie už čoby Lenka Moravčíková-Chovanec.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Listy prezidentovi [film] (1999) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0122073-Listy-prezidentovi-film-1999/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii študentská tvorba – Lenka Moravčíková-Chovanec za réžiu dokumentárneho filmu Listy prezidenta“ |dátum vydania = 27.03.2023 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260601175713/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0122073-Listy-prezidentovi-film-1999/ |dátum archivácie = 2026-06-01 }}</ref> V protokoloch z roku 2016 je opäť kreditovaná variabilne – ''Film Press'' uvádza „Lenka Moravčík“,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 22.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> AIC pre zmenu „Lenka Moravčíková-Chovanec“.<ref name=VýPr2016-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 27. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 3.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250324165244/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-03-24}}</ref>|group="p."}}}} * {{nowrap|Ivan Ostrochovský^{DT, OT}}} * {{nowrap|[[Tomáš Pašteka]]^{DT, OTT}}} * {{nowrap|[[Alena Pätoprstá]]^{FT, DT}}} * {{nowrap|[[Stano Petrov]]^2׊T}} * {{nowrap|Marek Poláček^{DT, OTT}}} * {{nowrap|Mátyás Prikler^{FT, ŠT}}} * {{nowrap|Miroslav Remo^{DT, ŠT}}} * {{nowrap|[[Martin Repka]]^{FT, ŠT}}} * {{nowrap|[[Jaroslav Rihák]]^{TT, OTT}}} * {{nowrap|[[Martin Smatana]]^2×AT}} * {{nowrap|Boris Šima^{AT, ŠT}}} * {{nowrap|[[Anna Šišková]]^{TT, žHV}}} * {{nowrap|[[Martin Šmatlák]]^2×TK}} * {{nowrap|[[Marek Šulík]]^2×DT}} * {{nowrap|[[Michal Uhrin]]^{AT, ŠT}}} * {{nowrap|Emília Vášáryová^{HV, žHV}}} * {{nowrap|[[Yvonne Vavrová]]^{TT, TK}}} * {{nowrap|Zdeno Vlach^2×OTT}} * {{nowrap|[[Eva Vženteková]]^2×TK{{#tag:ref|V protokole z roku 1997 uvádzaná za slobodna ako Eva Dzúriková.<ref name=VýPr1997/>|group="p."}}}} * {{nowrap|[[Katarína Začková]]^2×OTT}} * {{nowrap|Martin Žiaran^{FT, TT}}} ; 1 prémia * {{nowrap|[[Elena Antalová]]^TT}} * {{nowrap|[[Beáta Arvayová]]^OTT}} * {{nowrap|[[Peter Balcar]]^ŠT}} * {{nowrap|[[Vladimír Balko]]^FT}} * {{nowrap|Éva Bandor^žHV}} * {{nowrap|Alexander Bárta^mHV}} * {{nowrap|[[Marika Beňadik Majorová]]^TT}} * {{nowrap|Michal Blaško^OT}} * {{nowrap|[[Ján Bubeníček]]^AT}} * {{nowrap|[[Štefan Bučka]]^FT}} * {{nowrap|[[Peter Csordáš]]^TD}} * {{nowrap|[[Viktor Csudai]]^FT}} * {{nowrap|[[Henrieta Cvangová]]^TD}} * {{nowrap|Viera Čákanyová^DT}} * {{nowrap|[[Tomáš Čepek]]^AT}} * {{nowrap|[[Milan Čorba]]^FT}} * {{nowrap|Hannah Dale^OT}} * {{nowrap|[[Agnes Dimun]]^ŠT}} * {{nowrap|Tina Diosi{{#tag:ref|Protokol v&nbsp;mesačníku ''Film.sk'',<ref name=VýPr2006/> iný a publikovaný na webe Pavla Barabáša<ref name=Barabáš/> i zápis SFÚ<ref name=MeLiSl>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Mesto lietajúcich slov [film] (2006) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0025235-Mesto-lietajucich-slov-film-2006/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia - Martina Diosi za ľudsky úprimnú autorskú výpoveď - 17. výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu za audiovizuálnu tvorbu roku 2005“ |dátum vydania = 29.03.2023 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609165706/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0025235-Mesto-lietajucich-slov-film-2006/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref> oceňujú Diosi bez špecifického výkonu či prípadnej kategórie. Vzhľadom k žánru samotného diela bola jej prémia zaradená medzi Ostatnú TV tvorbu.|group="p."}}^OTT}} * {{nowrap|[[Adam Doležal]]^TT}} * {{nowrap|[[Dana Droppová]]^žHV}} * {{nowrap|[[Peter Dubecký]]^TD}} * {{nowrap|[[Beáta Dubielová]]^HV}} * {{nowrap|[[Roman Fábian]]^ŠT}} * {{nowrap|[[Ján Fajnor]]^DT}} * {{nowrap|[[Boris Farkaš]]^HV}} * {{nowrap|Katarína Farkašová^OTT}} * {{nowrap|[[Klára Fedora Homzová]]^AT}} * {{nowrap|[[Marta Ferencová]]^TT}} * {{nowrap|[[Milan Ferenčík]]^TT}} * {{nowrap|[[Mária Ferenčuhová]]^TK}} * {{nowrap|[[Zuzana Fialová]]^žHV}} * {{nowrap|[[Jiří Fojtík]]^DT}} * {{nowrap|[[Mira Fornay]]^FT}} * {{nowrap|[[Juraj Galvánek]]^FT}} * {{nowrap|[[Ladislav Gašpar]]^DT}} * {{nowrap|[[Gabriela Gavalčinová]]^{† TK}}} * {{nowrap|[[Peter Gavalier]]^TK}} * {{nowrap|[[Peter Gerža]]^DT}} * {{nowrap|[[Zuzana Gindl-Tatárová]]^TK}} * {{nowrap|[[Jakub Gogál]]^HV}} * {{nowrap|[[Eduard Grečner]]^TK}} * {{nowrap|[[Peter Groll]]^TT}} * {{nowrap|[[František Gyárfáš]]^TK}} * {{nowrap|[[Monika Haasová]]^žHV}} * {{nowrap|Dušan Hanák^TK}} * {{nowrap|[[Alojz Hanúsek]]^TT}} * {{nowrap|[[Dávid Hartl]]^mHV}} * {{nowrap|[[Michal Haruštiak]]^AT}} * {{nowrap|[[Martin Hasák]]^TD}} * {{nowrap|[[Petra Heleninová]]^AT}} * {{nowrap|[[Dagmar Hložková]]^AT}} * {{nowrap|[[Martin Hnát]]^OT}} * {{nowrap|[[Vladimír Holloš]]^FT}} * {{nowrap|[[Branislav Hollý]]^AT}} * {{nowrap|[[Karol Holubčík]]^AT}} * {{nowrap|[[Mario Homolka]]^DT}} * {{nowrap|[[Milan Homolka]]^OTT}} * {{nowrap|[[Karol Horák]]^TT}} * {{nowrap|[[Jana Hubinská]]^HV}} * {{nowrap|[[Tomáš Hulík]]^OTT}} * {{nowrap|[[Martin Chlpík]]^TT}} * {{nowrap|[[Samuel Ivaška]]^OTT}} * {{nowrap|[[Vít Janeček]]^OT}} * {{nowrap|[[Filip Janega]]^AT}} * {{nowrap|[[Marek Janičík]]^ŠT}} * {{nowrap|[[Ladislav Janošťák]]^TT}} * {{nowrap|[[Zuzana Jarošová]]^OTT}} * {{nowrap|Marek Jasaň^AT}} * {{nowrap|[[Samuel Jaško]]^ŠT}} * {{nowrap|[[Branislav Jašš]]^DT}} * {{nowrap|[[Vladimír Jedľovský]]^mHV}} * {{nowrap|[[Katarína Jelínková]]^AT}} * {{nowrap|[[Juraj Johanides]]^OTT}} * {{nowrap|[[Martin Kákoš]]^TT}} * {{nowrap|[[Jana Kákošová]]^TT}} * {{nowrap|Zuzana Kanócz^žHV}} * {{nowrap|[[Jonáš Karásek]]^TT}} * {{nowrap|[[Michal Kaščák]]^FT}} * {{nowrap|[[Éva Vica Kerekes|Vica Kerekes]]^žHV}} * {{nowrap|[[Matej Kladek]]^AT}} * {{nowrap|[[Ľubomír Kocka]]^OTT}} * {{nowrap|Veronika Kocourková^AT}} * {{nowrap|[[Peter Kočiš]]^mHV}} * {{nowrap|[[Ivan Kočner]]^DT}} * {{nowrap|[[Zuzana Kočnerová]]^DT}} * {{nowrap|[[Andrej Kolenčík]]^AT}} * {{nowrap|[[Júlia Koleňáková]]^AT}} * {{nowrap|[[Katarína Kolníková]]^HV}} * {{nowrap|[[Ľuba Koľová]]^OTT}} * {{nowrap|[[Tomáš Konařík]]^TT}} * {{nowrap|[[Maroš Končok]]^AT}} * {{nowrap|[[Miloslav Končok]]^OTT}} * {{nowrap|[[Zuzana Konečná]]^žHV}} * {{nowrap|Pavol Korec^OTT}} * {{nowrap|[[Peter Košťál]]^AT}} * {{nowrap|[[Peter Kováč]]^ŠT}} * {{nowrap|[[Ondrej Kovaľ]]^mHV}} * {{nowrap|[[František Krähenbiel]]^TD}} * {{nowrap|[[Daniela Krajčová]]^AT}} * {{nowrap|[[Ivan Krajčovič]]^TD}} * {{nowrap|[[Matúš Krajňák]]^ŠT}} * {{nowrap|[[György Kristóf]]^FT}} * {{nowrap|[[Peter Krištúfek (spisovateľ)|Peter Krištúfek]]^TT}} * {{nowrap|Richard Krivda^OTT}} * {{nowrap|[[Timotej Križka]]^FT}} * {{nowrap|[[Miloš Krmíček]]^TT}} * {{nowrap|[[Jakub Kroner]]^FT}} * {{nowrap|Zuzana Kronerová^žHV}} * {{nowrap|[[Peter Kubela]]^DT}} * {{nowrap|[[Michal Kubovčík]]^mHV}} * {{nowrap|[[Jana Kvantiková]]^žHV}} * {{nowrap|[[Marián Labuda]]^FT}} * {{nowrap|Milan Lasica^HV}} * {{nowrap|Ivana Laučíková^ŠT}} * {{nowrap|[[Juraj Lexmann]]^TK}} * {{nowrap|Juraj Lihosit^OT}} * {{nowrap|[[Boris Lindtner]]^OTT}} * {{nowrap|[[František Lipták (scénograf)|František Lipták]]^TT}} * {{nowrap|[[Juraj Lipták]]^FT}} * {{nowrap|[[Zuzana Líšková]]^TT}} * {{nowrap|Juraj Loj^mHV}} * {{nowrap|[[Roman Luknár]]^mHV}} * {{nowrap|[[Timotej Lukovič]]^AT}} * {{nowrap|[[René Lužica]]^TK}} * {{nowrap|[[Kamila Magálová]]^žHV}} * {{nowrap|[[Juraj Malíček]]^TK}} * {{nowrap|[[Vladimír Malík]]^AT}} * {{nowrap|[[Ivan Martinka]]^HV}} * {{nowrap|[[Martina Matlovičová]]^AT}} * {{nowrap|[[Šimon Matrka]]^AT}} * {{nowrap|[[Attila Matusek]]^mHV}} * {{nowrap|[[Ingrid Mayerová]]^TK}} * {{nowrap|[[Ján Meliš]]^TD}} * {{nowrap|[[Marián Miezga]]^mHV}} * {{nowrap|[[Peter Mihálik (filmový teoretik)|Peter Mihálik]]^{† TK}}} * {{nowrap|[[Michal Michalovič]]^TK}} * {{nowrap|[[Valér Mikula]]^OTT}} * {{nowrap|[[Milan Mikulčík]]^HV}} * {{nowrap|[[Jaroslav Mikuš]]^OTT}} * {{nowrap|[[Martina Mikušová]]^AT}} * {{nowrap|[[Monika Mikušová]]^TK}} * {{nowrap|Matej Mináč^DT}} * {{nowrap|[[Jana Mináriková]]^ŠT}} * {{nowrap|[[Ľubica Mistríková]]^TK}} * {{nowrap|Branislav Mišík^TT}} * {{nowrap|[[Ján Mižigár]]^HV}} * {{nowrap|[[Peter Mojžiš]]^FT}} * {{nowrap|[[Branislav Molnár]]^OT}} * {{nowrap|Csaba Molnár^TT}} * {{nowrap|[[Dominika Morávková]]^žHV{{#tag:ref|V protokole online-revue ''Film Press'' z roku 2018<ref name=VýPr2018>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |lokácia = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |dátum archivácie = 2024-12-15}}</ref> či zápise SFÚ<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Špina |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257106-spina-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Dominika Zeleníková- Morávková za postavu Leny“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516214456/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257106-spina-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> uvádzaná ako Dominika Zeleníková-Morávková (v protokole AIC čoby Dominika Morávková<ref name=VýPr2018-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 29. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/29.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 01.10.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250909002634/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/29.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-09}}</ref>).|group="p."}}}} * {{nowrap|[[Eva Mores]]^žHV}} * {{nowrap|[[Peter Nádasdi]]^mHV}} * {{nowrap|[[Bibiana Nováková]]^žHV}} * {{nowrap|[[Tereza Nôtová]]^DT}} * {{nowrap|[[Tereza Nvotová]]^HV}} * {{nowrap|Veronika Obertová^AT}} * {{nowrap|[[Vladimír Obšil]]^mHV}} * {{nowrap|[[Mária Oľhová]]^AT}} * {{nowrap|[[Ján Oparty]]^DT}} * {{nowrap|[[Jozef Pantlikáš]]^mHV}} * {{nowrap|[[Barbora Paššová]]^ŠT}} * {{nowrap|[[Jelena Paštéková]]^TK}} * {{nowrap|Andrea Pátková^AT}} * {{nowrap|[[Táňa Pauhofová|Tatiana Pauhofová]]^HV}} * {{nowrap|Judit Pecháček^žHV}} * {{nowrap|[[Marián Petro]]^OTT}} * {{nowrap|[[Anežka Petrová]]^žHV}} * {{nowrap|[[Jana Pirohová]]^ŠT}} * {{nowrap|[[Oľga Pohanková]]^DT}} * {{nowrap|Rebeka Poláková^žHV}} * {{nowrap|[[Martin Porubjak]]^TT}} * {{nowrap|[[Erik Praus]]^DT}} * {{nowrap|[[Lenka Pšenčíková]]^AT}} * {{nowrap|Jozef Puškáš^TT}} * {{nowrap|[[Daniel Rihák]]^FT}} * {{nowrap|Ivan Romančík^mHV}} * {{nowrap|Daniela Rusnoková^ŠT}} * {{nowrap|[[Kristína Saganová]]^AT}} * {{nowrap|[[Július Satinský]]^{† FT}}} * {{nowrap|[[Ján Sebechlebský]]^TT}} * {{nowrap|Laura Siváková^TT}} * {{nowrap|[[Helena Slavíková-Rabarová]]^AT}} * {{nowrap|Martin Slivka^TK}} * {{nowrap|[[Ondrej Slivka]]^AT}} * {{nowrap|[[Vita Smačeľuk]]^žHV}} * {{nowrap|[[Slavomír Solovic]]^FT}} * {{nowrap|[[Kristína Spáčová]]^žHV}} * {{nowrap|[[Samuel Spišák]]^HV}} * {{nowrap|Michal Struss^AT}} * {{nowrap|[[Adam Suzin]]^FT}} * {{nowrap|[[Kristína Svarinská]]^FT}} * {{nowrap|[[Ján Šicko]]^TD}} * {{nowrap|[[Stanislav Štepka]]^TD}} * {{nowrap|[[Martin Štetina]]^TK}} * {{nowrap|[[Juraj Šlauka (režisér)|Juraj Šlauka]]^FT}} * {{nowrap|[[Renáta Šmatláková]]^TK}} * {{nowrap|[[Ľubomír Štecko]]^DT}} * {{nowrap|Dávid Štumpf^AT}} * {{nowrap|[[Ján Šuda]]^OTT}} * {{nowrap|[[Ondrej Šulaj]]^FT}} * {{nowrap|[[Alexander Šurkala]]^FT}} * {{nowrap|Róbert Šveda^TT}} * {{nowrap|Szidi Tobias^HV}} * {{nowrap|[[Vanda Tureková]]^TT}} * {{nowrap|[[Marián Tutoky]]^ŠT}} * {{nowrap|[[Peter Ulman]]^TK}} * {{nowrap|Dežo Ursiny^{† DT}}} * {{nowrap|[[Anikó Vargová]]^žHV}} * {{nowrap|[[Ľuba Velecká]]^TT}} * {{nowrap|[[Júlia Valentová Vidrnáková]]^žHV}} * {{nowrap|Natália Vídenská^OTT}} * {{nowrap|Pavol Višňovský^mHV}} * {{nowrap|[[Matúš Vizár]]^AT}} * {{nowrap|Jindro Vlach^OTT}} * {{nowrap|[[Kristína Vlachová]]^DT}} * {{nowrap|[[Jana Vlčková]]^DT}} * {{nowrap|[[Karol Vosátko]]^TT}} * {{nowrap|[[Michaela Zakuťanská]]^OT}} * {{nowrap|[[Tomáš Zednikovič]]^ŠT}} * {{nowrap|[[Zuzana Zelinová]]^OTT}} * {{nowrap|[[Viliam Zelmanovič]]^TD}} * {{nowrap|[[Vlastimil Zuska]]^TK}} * {{nowrap|[[Zuzana Žiaková]]^AT}} * {{nowrap|[[Jana Žilčayová]]^OTT}} }} {| class="wikitable" style="width:99%; text-align:center; font-size:85%;" |+ Vysvetlivky značiek |- style="background:white;" | style="background:white; color:black; border-left:1px solid white; border-top:1px solid white" width=4%| '''FT''' | style="background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white" align=left width=45%| {{farba|white|–}} držitelia prémie za FILMOVÚ TVORBU | style="background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white; border-left:1px solid white" width=1%| | style="background:white; color:black; border-left:1px solid white; border-top:1px solid white" width=4%| '''OTT''' | style="background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white" align=left width=45%| {{farba|white|–}} držitelia prémie za [[Prémia za Ostatnú televíznu tvorbu|OSTATNÚ TV TVORBU]]{{farba|silver|^‡}} |- | style="background:white; color:black; border-left:1px solid white"| '''TT''' | style="background:white; border-right:1px solid white" align=left| {{farba|white|–}} držitelia prémie za TELEVÍZNU TVORBU | style="background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white; border-left:1px solid white"| | style="background:white; color:black; border-left:1px solid white"| '''OT''' | style="background:white; color:black; border-right:1px solid white" align=left| {{farba|white|–}} držitelia prémie za [[Prémia za Ostatnú tvorbu|OSTATNÚ TVORBU]]{{farba|silver|^‡}} |- | style="background:white; color:black; border-left:1px solid white"| '''DT''' | style="background:white; border-right:1px solid white" align=left | {{farba|white|–}} držitelia prémie za DOKUMENTÁRNU TVORBU | style="background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white; border-left:1px solid white"| | style="background:white; color:black; border-left:1px solid white"| '''TK''' | style="background:white; color:black; border-right:1px solid white" align=left| {{farba|white|–}} držitelia prémie za [[Prémia za Teóriu a kritiku|TEÓRIU A KRITIKU]]{{farba|silver|^‡}} |- | style="background:white; color:black; border-left:1px solid white"| '''AT''' | style="background:white; border-right:1px solid white" align=left | {{farba|white|–}} držitelia prémie za ANIMOVANÚ TVORBU | style="background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white; border-left:1px solid white"| | style="background:white; color:black; border-left:1px solid white"| '''ŠT''' | style="background:white; color:black; border-right:1px solid white" align=left| {{farba|white|–}} držitelia prémie za [[Prémia za Študentskú tvorbu|ŠTUDENTSKÚ TVORBU]]{{farba|silver|^‡}} |- | style="background:white; color:black; border-left:1px solid white"| '''HV''' | style="background:white; border-right:1px solid white" align=left | {{farba|white|–}} držitelia prémie za HERECKÝ VÝKON | style="background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white; border-left:1px solid white"| | style="background:white; color:black; border-left:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| '''TD''' | style="background:white; color:black; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white" align=left| {{farba|white|–}} držitelia prémie za [[Prémia za Tvorbu digitálnych diskov|TVORBU DISKOV]]{{farba|silver|^'''‡'''}} |- | style="background:white; color:black; border-left:1px solid white"| '''mHV''' | style="background:white; border-right:1px solid white" align=left | {{farba|white|–}} držitelia prémie za MUŽSKÝ HERECKÝ VÝKON | style="background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white; border-left:1px solid white"| | colspan=2 style="background:white; font-size:10pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white; text-align:right"| {{farba|silver|(‡ indikuje kategórie zastúpené iba formou prémií)}} |- | style="background:white; color:black; border-left:1px solid white; border-bottom:1px solid white;"| '''žHV''' | style="background:white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white" align=left | {{farba|white|–}} držiteľky prémie za ŽENSKÝ HERECKÝ VÝKON | style="background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white; border-left:1px solid white"| | style="background:white; color:black; border-left:1px solid white; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| '''†''' | style="background:white; color:black; border-right:1px solid white; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white" align=left| {{farba|white|–}} držitelia ocenení in memoriam |} === Držitelia iných prémií === Osobitné prémie boli udelené iba počas dvoch ročníkov ([[Igric 1994|1994]] a&nbsp;[[Igric 1995|1995]]). Z&nbsp;celkom desiatich náležitých držiteľov iba dvaja z&nbsp;nich obdržali aj tie štandardné – Homolka a&nbsp;Trančík (ostatný menovaný je navyše držiteľom dvoch hlavných cien). {{Stĺpce|3|šírka=10em| ; Osobitná prémia * {{nowrap|[[Richard Blech]]}} * {{nowrap|[[Július Dzurek]]}} * {{nowrap|Mario Homolka}} * {{nowrap|[[Milan Markovič]]}} * {{nowrap|[[Jozef Novan]]}} * {{nowrap|[[Dušan Rapoš]]}} * {{nowrap|[[Milan Stráňava]]}} * {{nowrap|[[Eugen Šinko]]}} * {{nowrap|Dušan Trančík}} * {{nowrap|[[Štefan Vraštiak]]}} }} == Faktické chyby v&nbsp;tlačových správach == [[Bulletin|Výročné bulletiny]] organizátora s každoročne zverejňovanými zoznamami ''Nositeľov cien Igric'' vrátane toho abecedného už podľa ocenených titulov, k&nbsp;35. ročníku ([[Igric 2024|2024]]) opakovane chybne uvádzajú: * [[Ilja Zeljenka|Ilju Zeljenku]] ako trojnásobného laureáta ocenenia<ref name=Bulletin2019>{{Citácia periodika | autor = FORRAYOVÁ, Marianna; [[Yvonne Vavrová|VAVROVÁ, Yvonne]]; KLAUČOVÁ, Gabriela; STRELECKÁ, Lenka | odkaz na autora = | titul = Nositelia ceny Igric 1967 – 2019 | periodikum = 30. Igric 2019 | odkaz na periodikum = | rok = 2019 | ročník = | číslo = | strany = 10 – 11 | poznámky = [[Portable Document Format|PDF]] | url = https://600e46c679.cbaul-cdnwnd.com/dd20591163b672a06b65994fc67cd0a1/200000004-3183131834/Bulletin%2030.%20IGRIC%202019.pdf#page=10 | dátum prístupu = 2026-06-26 | issn = 978-80-974133-1-6 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260919181111/https://600e46c679.cbaul-cdnwnd.com/dd20591163b672a06b65994fc67cd0a1/200000004-3183131834/Bulletin%2030.%20IGRIC%202019.pdf#page=10 | dátum archivácie = 2026-06-26}}</ref><ref name=Bulletin2022>{{Citácia periodika | autor = VAVROVÁ, Yvonne | odkaz na autora = | titul = Nositelia ceny Igric 1967 – 2022 | periodikum = 33. Igric 2022 | odkaz na periodikum = | rok = 2022 | ročník = | číslo = | strany = 10 – 13 | poznámky = PDF | url = https://igric.sk/ws/media-library/038901c5cb724bb8aac3005d999c2946/bulletin22_pre_web-m.pdf#page=7 | dátum prístupu = 2026-06-26 | issn = 978-80-974133-1-6 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260626182045/https://igric.sk/ws/media-library/038901c5cb724bb8aac3005d999c2946/bulletin22_pre_web-m.pdf#page=7 | dátum archivácie = 2026-06-26}}</ref><ref name=Bulletin2023>{{Citácia periodika | autor = VAVROVÁ, Yvonne | odkaz na autora = | titul = Nositelia ceny Igric 1967 – 2023 | periodikum = 34. Igric 2023 | odkaz na periodikum = | rok = 2023 | ročník = | číslo = | strany = 10 – 13 | poznámky = PDF | url = https://igric.sk/ws/media-library/26a958b11756487db291f9a4ecbb237a/bulletin_pre_web-1-m.pdf#page=7 | dátum prístupu = 2026-06-26 | issn = 978-80-974133-2-3 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260626182150/https://igric.sk/ws/media-library/26a958b11756487db291f9a4ecbb237a/bulletin_pre_web-1-m.pdf#page=7 | dátum archivácie = 2026-06-26}}</ref><ref name=Bulletin2024>{{Citácia periodika | autor = VAVROVÁ, Yvonne | odkaz na autora = | titul = Nositelia ceny Igric 1967 – 2024 | periodikum = 35. Igric 2024 | odkaz na periodikum = | rok = 2024 | ročník = | číslo = | strany = 10 – 11 | poznámky = PDF | url = https://igric.sk/ws/media-library/42fe8fad225b843c71c3af30046259d0/igric_2024_bulletin-web.pdf#page=10 | dátum prístupu = 2026-06-26 | issn = 978-80-974133-3-0 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260627114120/https://igric.sk/ws/media-library/42fe8fad225b843c71c3af30046259d0/igric_2024_bulletin-web.pdf#page=10 | dátum archivácie = 2026-06-27}}</ref> – pravdepodobne zámenou „jeho“ jednej ceny s&nbsp;iným skladateľom, [[Ladislav Kupkovič|Ladislavom Kupkovičom]] ([[Igric 1967|1967]]). Zeljenku totiž organizátori chybne kreditujú i&nbsp;za hudbu k&nbsp;''[[Ohnivé rieky|Ohnivým riekam]]'', ktorú zložil druhý menovaný. * [[Mariana Čengel Solčanská|Marianu Čengel Solčanskú]]<ref name=Bulletin2024/> a [[Karol Skřipský|Karola Skřipského]]<ref name=Bulletin2019/><ref name=Bulletin2022/><ref name=Bulletin2023/><ref name=Bulletin2024/> ako dvojnásobných. Obaja sú držiteľmi jediného Igrica – režisérka za [[Igric za Filmovú tvorbu|Filmovú tvorbu]] ([[Igric 2011|2011]]), dokumentarista za [[Igric za Dokumentárnu tvorbu|Dokutvorbu]] ([[Igric 1968|1968]]). Čengel Solčanská bola dodatočne odmenená akurát tromi prémiami ([[Igric 2007|2007]], [[Igric 2014|2014]], [[Igric 2024|2024]]), dve z&nbsp;týchto už na vrub [[Igric za Televíznu tvorbu|Teletvorby]]. * [[Monika Hilmerová|Moniku Hilmerovú]] a [[Kamila Magálová|Kamilu Magálovú]] ako držiteľky jedného ocenenia.<ref name=Bulletin2019/><ref name=Bulletin2022/><ref name=Bulletin2023/><ref name=Bulletin2024/> Obidve herečky získali bok po boku v&nbsp;roku [[Igric 2019|2019]] samostatné prémie za [[Igric za Herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele#Spoločná herecká kategória (2001–2012)|svoje herecké výkony]], kým Hilmerová v&nbsp;roku [[Igric 2001|2001]] prednostne tiež inú. Žiadna z&nbsp;menovaných však zatiaľ neobdržala v&nbsp;rámci ceremónií Igric cenu. == Legenda a použité zdroje == Vzhľadom k objemnému množstvu kompilovaných [[historiografia (zapisovanie dejín)|historických údajov]] boli z&nbsp;dôvodu zachovania prehľadnosti uprednostnené v&nbsp;obsahu [[vysvetlivka|špecifické značky]] pred početnými [[bibliografický odkaz|bibliografickými odkazmi]]. Prehľady boli zostavené na základe [[tlačová správa|výročných protokolov]] jednotlivých ročníkov alebo iných [[správa (žurnalistika)|dochovaných záznamov]] z&nbsp;[[noviny|dobovej tlače]] v&nbsp;konfrontácii so&nbsp;zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] – týchto už individuálne v&nbsp;závislosti na&nbsp;ocenenom tvorcovi, prípadne [[autorské dielo|titule]]. Použité zdroje chronologicky popisuje sekcia s&nbsp;výročnými protokolmi nižšie a&nbsp;demonštrujú i&nbsp;[[:Kategória:Igric (súťaž)|primárne články]] k&nbsp;príslušným [[filmové ocenenie|filmovým oceneniam]]. Poďakovanie patrí dlhoročnej akademickej pracovníčke SFÚ Renáte Šmatlákovej za poskytnutie digitálnych záznamov k&nbsp;inak nedostupným archívnym dokumentom. ; Historická éra * '''1967 – 1969:''' Retroštúdia ''Igric 1967 – 2004''<ref name=HÉ-Vrastiak>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR |poznámka = retroštúdia z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(ods. pre r. „1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''</span> |lokácia = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) a „1993–2004“ (str. 3–5) |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = }}</ref> a&nbsp;historická ročenka [[Literárny fond|LF]] mapujúca obdobie rokov 1954 až 2004<ref name=LF>{{Citácia knihy | autor = SOKOLOVÁ, Eva | url = http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf | titul = 50 rokov činnosti Literárneho fondu: 1954–2004 | počet strán = 350 | vydavateľ = AnaPress © Literárny fond | miesto = Bratislava | rok = 2005 | isbn = 80-89137-16-4 | kapitola = |url archívu = https://web.archive.org/web/20230604213121/http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf |dátum archivácie = 2023-06-04 |poznámka = „Cena Igric“ (v&nbsp;rámci samostatných kapitol podľa rokov): „1967“ (s. 226–227) / „1968“ (s. 227) / „1969“ (s. 228) / „1994–1995“ (s. 286) / „1996“ (s. 286–287) / „1997–1999“ (s. 287) / „2000“ (s. 287–288) / „2001“ (s. 258 a 288) / „2002“ (s. 258 a 289) / „2003“ (s. 260 a 289). [[Portable Document Format|PDF]] <span style="color:silver">''(publ. neobsahuje úplné údaje k&nbsp;udeleným cenám a&nbsp;vynecháva r.&nbsp;1993 i&nbsp;2004)''</span>}}</ref> <span style="color:silver">(''obidva zdroje boli sekundárne použité aj pre konfrontáciu údajov z&nbsp;dodatočných protokolov, a&nbsp;to k&nbsp;ročníkom 1993 až 2004'')</span> ; Novodobá éra {{col-begin}} {{col-2}} * '''1993:''' Výsledky z denníkov ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = (mf) |titul = IGRIS – in memoriam |url = |poznámka = Článok z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(obsahuje tlačové i&nbsp;faktické chyby)''</span> |lokácia = |dátum vydania = 01.02.1993 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}</ref> a bratislavský ''[[Večerník (Bratislava)|Večerník]]''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = (el) |titul = Ceny Igric udelené |url = |poznámka = Článok z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 01.06.1993 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = ''Večerník''}}</ref> * '''1994:''' Protokol z archívu [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]]<ref name=VýPr1994>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993 |url = |poznámka = 3-str. strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1994 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = }}</ref> * '''1995:''' Protokol z denníka ''[[SME]]''<ref name=VýPr1995>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = dík |titul = Ceny Igric '94 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.05.1995 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''[[SME]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> * '''1996:''' Protokol z denníka ''SME''<ref name=VýPr1996>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = pet |titul = Hlavnú cenu za filmovú a televíznu tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 20.04.1996 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> * '''1997:''' Protokol z denníka ''SME''<ref name=VýPr1997>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1996 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.04.1997 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> * '''1998:''' Protokol z denníka ''SME''<ref name=VýPr1998>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 06.06.1998 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> * '''1999:''' Protokol z archívu SFÚ<ref name=VýPr1999>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric a prémie za audiovizuálnu tvorbu roku 1998 |url = |poznámka = strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1999 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = }}</ref> * '''2000:''' Protokoly z denníkov ''SME''<ref name=VýPr2000>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]] |titul = Na Art Filme udeľovali ceny Igric |url = |lokácia = |poznámka = roč. 8, čís. 146, s. 8. Článok z archívu SFÚ |dátum vydania = 26.06.2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> a&nbsp;''[[Práca (dielo)|Práca ]]''<ref name=VýPr2000-Práca>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Jozef Puškáš|PUŠKÁŠ, Jozef]] |titul = Ceny Igric sa udeľujú čoraz ťažšie |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-901372-Ceny-Igric-sa-udeluju-coraz-tazsie-clanok/ |poznámka = roč. 55, čís. 146, s. 10. Článok z archívu SFÚ |lokácia = |kapitola = Ceny a prémie za vynikajúce tvorivé výsledky vo filme a televízii IGRIC 2000 |dátum vydania = 26.06.2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = ''Práca''}}</ref> i&nbsp;archívu SFÚ<ref name=TS2000>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Stanislav Szomolányi|SZOMOLÁNYI, Stanislav]] |titul = Porota ceny Igric 2000 a prémií Literárneho fondu SR sa rozhodla udeliť tieto ceny a prémie |url = |lokácia = |poznámka = Tlačová správa z archívu SFÚ |dátum vydania = 14.06.2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> * '''2001:''' Protokol z archívu SFÚ<ref name=VýPr2001>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ a ÚSTT |titul = Udelenie ceny Igric za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu v roku 2000 |url = |lokácia = |poznámka = 2-str. strojopis Tlačovej správy z archívu SFÚ |dátum vydania = 2001 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> * '''2002:''' Protokol z mesačníka ''Film.sk''<ref name=VýPr2002>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Výročné ceny Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | ročník = 3 | číslo = 9 | strany = 34 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> * '''2003:''' Protokoly z denníka ''SME''<ref name=VýPr2003>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] |titul = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric |url = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |lokácia = (odst. 3–6) |poznámka = <span style="color:silver">''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''</span> |dátum vydania = 21.06.2003 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> a&nbsp;štvrťročníka ''Synchron''<ref name=VýPr2003-Synchron>{{Citácia periodika | autor = | odkaz na autora = | titul = IGRIC 2003 čili úvahy o audiovizuální tvorbě na Slovensku | periodikum = Synchron – Zpravodaj Českého filmového a televizního svazu FITES | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | ročník = 2 | číslo = 4 | strany = 23–24 | poznámky = PDF | url = https://c27cad26-9938-4a3d-9576-b99783162960.usrfiles.com/ugd/c27cad_fbbfbeddf70245ad9f663d6c0ec75ab6.pdf#page=26 | dátum prístupu = 2026-06-11 | issn = 1213-9181 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240621132101/https://c27cad26-9938-4a3d-9576-b99783162960.usrfiles.com/ugd/c27cad_fbbfbeddf70245ad9f663d6c0ec75ab6.pdf#page=26 | dátum archivácie = 2024-06-21}}</ref> * '''2004:''' Protokoly z mesačníka ''Film.sk''<ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Ceny udelené na 12. MFF Art Film | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2004 | ročník = 5 | číslo = 7/8 | strany = 18 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> i&nbsp;archívu SFÚ<ref name=VýPr2004>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 15. IGRICE (Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu SR za audiovizuálnu tvorbu roku 2003 udelené na 12. Art filme Trenčianske Teplice 18.6.2004) |url = |poznámka = 2-str. dokument z archívu SFÚ |lokácia = IGRICE A PRÉMIE |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 15.06.2026 |vydavateľ = }}</ref> * '''2005:''' Protokoly z mesačníka ''Film.sk''<ref name=VýPr2005>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2005 | ročník = 6 | číslo = 7/8 | strany = 29 | poznámky = PDF <span style="color:silver">''(čl. neuvádza názvy ocenených diel u 4 prémiových kategórií)''</span> | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> i&nbsp;archívu SFÚ<ref name=VýPr2005-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 16. IGRIC 2005 (Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a&nbsp;Literárneho fondu za audiovizuálnu tvorbu roku 2004 udelené v&nbsp;Bratislave 15.6.2005) |url = |poznámka = 3-str. dokument z&nbsp;archívu SFÚ s&nbsp;logom SFZ |lokácia = |dátum vydania = 10.06.2005 |dátum prístupu = 15.06.2026 |vydavateľ = }}</ref> * '''2006:''' Protokoly z mesačníka ''Film.sk'',<ref name=VýPr2006>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005 | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2006 | ročník = 7 | číslo = 7/8 | strany = 21 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> štvrťročníka ''Synchron''<ref name=VýPr2006-Synchron>{{Citácia periodika | autor = | odkaz na autora = | titul = 17. IGRICE 2006 | periodikum = Synchron – Zpravodaj Českého filmového a televizního svazu FITES | odkaz na periodikum = | rok = 2006 | ročník = 5 | číslo = 3 | strany = 30 | poznámky = PDF | url = https://c27cad26-9938-4a3d-9576-b99783162960.usrfiles.com/ugd/c27cad_257008fcef0b4c76b19cc91f49857286.pdf#page=32 | dátum prístupu = 2026-06-11 | issn = 1213-9181 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240621073607/https://c27cad26-9938-4a3d-9576-b99783162960.usrfiles.com/ugd/c27cad_257008fcef0b4c76b19cc91f49857286.pdf#page=32 | dátum archivácie = 2024-06-21}}</ref> a&nbsp;webu [[Pavol Barabáš|P. Barabáša]]<ref name=Barabáš>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo |url = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |lokácia = Kapitola: „Protokol o udelení cien“ |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2006 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> * '''2007:''' Protokoly z mesačníka ''Film.sk''<ref name=VýPr2007>{{Citácia periodika | autor = uwe | odkaz na autora = | titul = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2007 | ročník = 8 | číslo = 6 | strany = 28 | poznámky = PDF <span style="color:silver">''(čl. neuvádza názvy ocenených diel u 2 prémiových kategórií)''</span> | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> a&nbsp;webu [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]]<ref name=VýPr2007-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Výsledky 18. ročníka udeľovania cien Igric |url = http://www.aic.sk/aic/slovensky-film/doma/archiv/igric-2007-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-vysledky.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 01.06.2007 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20260112212411/http://www.aic.sk/aic/slovensky-film/doma/archiv/igric-2007-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-vysledky.html |dátum archivácie = 2026-01-12}}</ref> * '''2008:''' Protokoly z denníka ''SME'',<ref name=VýPr2008-SME>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TASR |titul = SFZ udeľoval ceny Igric 2008 |url = https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 09.04.2008 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123200/https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> mesačníka ''Film.sk''<ref name=VýPr2008>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2008 | ročník = 9 | číslo = 5 | strany = 37 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260529161208/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum archivácie = 2026-05-29}}</ref> a&nbsp;štvrťročníka ''Synchron''<ref name=VýPr2008-Synchron>{{Citácia periodika | autor = VRAŠTIAK, Štefan | odkaz na autora = | titul = 19. IGRIC 2007 | periodikum = Synchron – Zpravodaj Českého filmového a televizního svazu FITES | odkaz na periodikum = | rok = 2008 | ročník = 7 | číslo = 3 | strany = 23–24 | poznámky = PDF | url = https://c27cad26-9938-4a3d-9576-b99783162960.usrfiles.com/ugd/c27cad_86bbf03d21884283926493e50c6f0ab1.pdf#page=25 | dátum prístupu = 2026-06-11 | issn = 1213-9181 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240621222629/https://c27cad26-9938-4a3d-9576-b99783162960.usrfiles.com/ugd/c27cad_86bbf03d21884283926493e50c6f0ab1.pdf#page=25 | dátum archivácie = 2024-06-21}}</ref> * '''2009:''' Protokoly z online-revue ''Film Press'',<ref name=VýPr2009>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = 20. Igric 2009 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |lokácia = TVORIVĚ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 02.09.2009 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |dátum archivácie = 2025-08-15}}</ref> štvrťročníka ''Synchron''<ref name=VýPr2009-Synchron>{{Citácia periodika | autor = | odkaz na autora = | titul = 20. IGRIC 2009 | periodikum = Synchron – Zpravodaj Českého filmového a televizního svazu FITES | odkaz na periodikum = | rok = 2009 | ročník = 8 | číslo = 3 | strany = 9–10 | poznámky = PDF | url = https://c27cad26-9938-4a3d-9576-b99783162960.usrfiles.com/ugd/c27cad_ee9a1c274a304fb1998821716c417418.pdf#page=11 | dátum prístupu = 2026-06-11 | issn = 1213-9181 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240620153920/https://c27cad26-9938-4a3d-9576-b99783162960.usrfiles.com/ugd/c27cad_ee9a1c274a304fb1998821716c417418.pdf#page=11 | dátum archivácie = 2024-06-21}}</ref> a&nbsp;webu LF<ref name=VýPr2009-LF>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = LF |titul = Ceny Igric <s>2008</s> <u>2009</u> |url = http://litfond.sk:80/subory/Ceny_Igric_2008.pdf |lokácia = |poznámka = PDF <span style="color:silver">''(protokol v&nbsp;nadpise chybne zamieňa rok ceremónie s&nbsp;predošlým)''</span> |dátum vydania = 2009 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20091014002844/http://litfond.sk:80/subory/Ceny_Igric_2008.pdf |dátum archivácie = 2009-10-14}}</ref> * '''2010:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2010>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric a Tvorivé prémie |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 15.06.2010 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |dátum archivácie = 2025-12-10}}</ref> a&nbsp;webu LF<ref name=VýPr2010-LF>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = LF |titul = 21. IGRIC 2010 |url = http://litfond.sk/subory/Ceny_výboru_Sekcie_pre_tvorivú_činnosť_v_oblasti_televízie,_filmu_a_videotvorby.pdf |lokácia = |poznámka = Ceny výboru Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti televízie, filmu a videotvorby. PDF |dátum vydania = 2010 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260614210902/http://litfond.sk/subory/Ceny_v%C3%BDboru_Sekcie_pre_tvoriv%C3%BA_%C4%8Dinnos%C5%A5_v_oblasti_telev%C3%ADzie,_filmu_a_videotvorby.pdf |dátum archivácie = 2026-06-14}}</ref> * '''2011:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2011>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = ŠČEPKA, Miloš |titul = 22. IGRIC 2011 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |dátum archivácie = 2026-03-15}}</ref> a&nbsp;webu AIC<ref name=VýPr2011-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igrice rozdané už 22krát |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/igrice-rozdane-uz-dvadsiaty-druhykrat.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 27.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20260214012616/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/igrice-rozdane-uz-dvadsiaty-druhykrat.html |dátum archivácie = 2026-02-14}}</ref> {{col-2}} * '''2012:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2012>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |lokácia = 23. IGRIC 2012 |poznámka = |dátum vydania = 28.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |dátum archivácie = 2026-02-19}}</ref> a&nbsp;webu AIC<ref name=VýPr2012-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Víťazi 23. ročníka Igricov sú známi |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-23.-rocnika-igricov-su-znami.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250913162146/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-23.-rocnika-igricov-su-znami.html |dátum archivácie = 2025-09-13}}</ref> * '''2013:''' Protokoly z online revue ''Film Press'',<ref name=VýPr2013>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |lokácia = Igric a tvorivé prémie |poznámka = |dátum vydania = 10.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> štvrťročníka ''Synchron''<ref name=VýPr2013-Synchron>{{Citácia periodika | autor = | odkaz na autora = | titul = Na Slovensku se udělovaly výroční tvůrčí ceny IGRIC | periodikum = Synchron – Zpravodaj Českého filmového a televizního svazu FITES | odkaz na periodikum = | rok = 2013 | ročník = 12 | číslo = 2 | strany = 29 | poznámky = PDF | url = https://c27cad26-9938-4a3d-9576-b99783162960.usrfiles.com/ugd/c27cad_f684fb5390e0436899d9259b70ecc558.pdf#page=31 | dátum prístupu = 2026-06-11 | issn = 1213-9181 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240620173340/https://c27cad26-9938-4a3d-9576-b99783162960.usrfiles.com/ugd/c27cad_f684fb5390e0436899d9259b70ecc558.pdf#page=31 | dátum archivácie = 2024-06-20}}</ref> a&nbsp;webu AIC<ref name=VýPr2013-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 24. ročník Igricov rozdal ceny |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/24.-rocnik-igricov-rozdal-ceny.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 11.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008044058/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/24.-rocnik-igricov-rozdal-ceny.html |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> * '''2014:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2014>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 25. Igricov 2014 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2014 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> a&nbsp;webu AIC<ref name=VýPr2014-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 25. ročník Igric porozdával ceny |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/25.-rocnik-igric-porozdaval-ceny.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2014 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250815125853/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/25.-rocnik-igric-porozdaval-ceny.html |dátum archivácie = 2025-08-15}}</ref> * '''2015:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2015>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> a&nbsp;webov LF,<ref name=VýPr2015-LF>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = LF |titul = Ceny a prémie 26. ročníka súťaže IGRIC 2015 |url = http://litfond.sk/subory/Ceny_a_pr%C3%A9mie_Igric_2015.pdf |lokácia = |poznámka = PDF |dátum vydania = 2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20170303082426/http://litfond.sk/subory/Ceny_a_pr%C3%A9mie_Igric_2015.pdf |dátum archivácie = 2017-03-03}}</ref> AIC<ref name=VýPr2015-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 26. ročník Igric rozdával ceny |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/26-rocnik-igric-rozdaval-ceny.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20260212041212/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/26-rocnik-igric-rozdaval-ceny.html |dátum archivácie = 2026-02-12}}</ref> i&nbsp;SFÚ<ref name=VýPr2015-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 26. ročník udeľovania cien IGRIC |url = https://sfu.sk/novinky/igric-2015/ |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = SFÚ |url archívu = https://web.archive.org/web/20260213214805/https://sfu.sk/novinky/igric-2015/ |dátum archivácie = 2026-02-13}}</ref> * '''2016:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2016>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 22.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> a&nbsp;webov AIC<ref name=VýPr2016-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 27. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 3.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250324165244/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-03-24}}</ref> i&nbsp;SFÚ<ref name=VýPr2016-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 27. ročník udeľovania cien IGRIC |url = https://sfu.sk/novinky/27-rocnik-igric/ |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 23.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = SFÚ |url archívu = https://web.archive.org/web/20251007002657/https://sfu.sk/novinky/27-rocnik-igric/ |dátum archivácie = 2025-10-07}}</ref> * '''2017:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2017>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> a&nbsp;webov AIC</span><ref name=VýPr2017-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 28. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/28.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250913172529/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/28.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-13}}</ref> i&nbsp;SFÚ<ref name=VýPr2017-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 28. ročník udeľovania cien IGRIC |url = https://sfu.sk/novinky/28-rocnik-igric/ |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = SFÚ |url archívu = https://web.archive.org/web/20251214165810/https://sfu.sk/novinky/28-rocnik-igric/ |dátum archivácie = 2025-12-14}}</ref> * '''2018:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2018>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |lokácia = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |dátum archivácie = 2024-12-15}}</ref> a&nbsp;webov AIC<ref name=VýPr2018-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 29. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/29.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 01.10.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250909002634/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/29.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-09}}</ref> i&nbsp;SFÚ<ref name=VýPr2018-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 29. ročník udeľovania cien IGRIC |url = https://sfu.sk/novinky/29-rocnik-igric/ |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 01.10.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = SFÚ |url archívu = https://web.archive.org/web/20260123000422/https://sfu.sk/novinky/29-rocnik-igric/ |dátum archivácie = 2026-01-23}}</ref> * '''2019:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2019>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> a&nbsp;webov AIC<ref name=VýPr2019-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 30. ročník IGRIC |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20260529092258/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2026-05-29}}</ref> i&nbsp;SFÚ<ref name=VýPr2019-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 30. ročník udeľovania cien IGRIC |url = https://sfu.sk/novinky/30-rocnik-igric/ |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = SFÚ |url archívu = https://web.archive.org/web/20250623060809/https://sfu.sk/novinky/30-rocnik-igric/ |dátum archivácie = 2025-06-23}}</ref> * '''2020:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2020>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |dátum archivácie = 2025-10-15}}</ref> a&nbsp;webov LF,<ref name=VýPr2020-LF>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = LF |titul = CENY IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE IGRIC |url = http://litfond.sk/subory/Ceny_IGRIC_2020.pdf |lokácia = |poznámka = Výbor Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti televízie, filmu a videotvorby Literárneho fondu. PDF |dátum vydania = 2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20201020223756/http://litfond.sk/subory/Ceny_IGRIC_2020.pdf |dátum archivácie = 2020-10-20}}</ref> AIC<ref name=VýPr2020-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 31. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/31.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250718102646/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/31.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-07-18}}</ref> i&nbsp;SFÚ<ref name=VýPr2020-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 31. ročník udeľovania cien IGRIC |url = https://sfu.sk/novinky/31-rocnik-igric/ |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = SFÚ |url archívu = https://web.archive.org/web/20260118082818/https://sfu.sk/novinky/31-rocnik-igric/ |dátum archivácie = 2026-01-18}}</ref> * '''2021:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2021>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |lokácia = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021 |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> a&nbsp;webov AIC<ref name=VýPr2021-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 32. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/32.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250514202911/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/32.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-05-14}}</ref> i&nbsp;SFÚ<ref name=VýPr2021-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 32. ročník udeľovania cien IGRIC |url = https://sfu.sk/novinky/32-rocnik-igric/ |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 02.10.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = SFÚ |url archívu = https://web.archive.org/web/20250909101127/https://sfu.sk/novinky/32-rocnik-igric/ |dátum archivácie = 2026-02-13}}</ref> * '''2022:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2022>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press sevis (sl,gk) |titul = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |lokácia = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022 |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |dátum archivácie = 2025-11-17}}</ref> a&nbsp;webov AIC<ref name=VýPr2022-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 33. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/33.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 12.10.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250914063916/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/33.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-14}}</ref> i&nbsp;SFÚ<ref name=VýPr2022-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 33. ročník udeľovania cien IGRIC |url = https://sfu.sk/novinky/33-igric/ |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 02.10.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = SFÚ |url archívu = https://web.archive.org/web/20260213230148/https://sfu.sk/novinky/33-igric/ |dátum archivácie = 2026-02-13}}</ref> * '''2023:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2023>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi Igricov 2023 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |lokácia = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023 |poznámka = |dátum vydania = 25.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |dátum archivácie = 2025-11-13}}</ref> a&nbsp;webov AIC<ref name=VýPr2023-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 34. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250917014309/https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-17}}</ref> i&nbsp;SFÚ<ref name=VýPr2023-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 34. ročník udeľovania cien IGRIC |url = https://sfu.sk/novinky/34-rocnik-igric/ |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 02.10.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = SFÚ |url archívu = https://web.archive.org/web/20251229113224/https://sfu.sk/novinky/34-rocnik-igric/ |dátum archivácie = 2026-12-29}}</ref> * '''2024:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2024>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |lokácia = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |dátum archivácie = 2026-01-21}}</ref> a&nbsp;webu SFÚ<ref name=VýPr2024-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 35. ročník udeľovania cien Igric |url = https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/ |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 16.10.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = SFÚ |url archívu = https://web.archive.org/web/20250617114042/https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/ |dátum archivácie = 2025-06-17}}</ref> * '''2025:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2025>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |lokácia = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |dátum archivácie = 2026-02-10}}</ref> a&nbsp;webu SFÚ<ref name=VýPr2025-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 36. ročník udeľovania cien Igric |url = https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/ |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = SFÚ |url archívu = https://web.archive.org/web/20251011190600/https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/ |dátum archivácie = 2025-10-11}}</ref> * '''2026:''' Protokoly z webov [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]]<ref name=VýPr2025-TASR>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = rt, gra |titul = Kultúra: Udelili Igricov za najlepšiu filmovú a televíznu tvorbu |url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2026091800000441 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 18.09.2026 |dátum prístupu = 18.09.2026 |vydavateľ = tasr.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260918201525/https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2026091800000441 |dátum archivácie = 2026-09-18}}</ref> a&nbsp;''NaseKosice.sk''<ref name=VýPr2025-NaseKosice>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]]; Naše Košice |titul = Ocenenia Igric 2026: Významné uznania pre slovenskú filmovú a televíznu tvorbu |url = https://nasekosice.sk/clanky/50782-ocenenia-igric-2026-vyznamne-uznania-pre-slovensku-filmovu-a-televiznu-tvorbu |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 18.09.2026 |dátum prístupu = 18.09.2026 |vydavateľ = NaseKosice.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260918202218/https://nasekosice.sk/clanky/50782-ocenenia-igric-2026-vyznamne-uznania-pre-slovensku-filmovu-a-televiznu-tvorbu |dátum archivácie = 2026-09-18}}</ref> {{col-end}} == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967 – 2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]]) {{Igric (súťaž)}} [[Kategória:Igric (súťaž)|Držitelia cien a prémií]] d08vm60brijqkfsqidxuviksvr42r50 8371055 8371040 2026-09-19T19:00:23Z Evernit 160276 /* Faktické chyby v&nbsp;tlačových správach */ aktual. zdrojov 8371055 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; align:center; width:33%" ! style="background:#ed8; font-size:120%"| Zoznam držiteľov cien Igric a prémií |- | align=center| '''<u>Najvyšší počet cien</u>''' |- | align=center| [[Martin Šulík]]{{•}} 6× ([[Igric 2021|2021]]) <br />[[Katarína Kerekesová]]{{•}} 4× ([[Igric 2018|2018]]) <!-- <br />[[Juraj Jakubisko]]{{•}} 3× ([[Igric 2009|2009]]) + špeciálna (2018) --> |- | align=center| '''<u>Najvyšší počet prémií</u>''' |- | align=center| [[Marián Brázda]]{{•}} 8× ([[Igric 2013|2013]]) <br />[[Pavol Barabáš]]{{•}} 8× ([[Igric 2019|2019]]) <br />Martin Šulík{{•}} 6× (2018) <br /> [[Jaroslav Vojtek]]{{•}} 6× ([[Igric 2025|2025]]) |- | colspan=2 style=background:#ed8| |- | colspan=2 style="font-size:80%;" align=center| ''špeciálne ceny vynímajúc''{{#tag:ref|Oficiálny štatút ocenení ich definuje ako „[[súťaž]]“. Do súhrnu boli preto započítané výhradne kategórie podliehajúce súťažným pravidlám. Čestné, osobitné či iné neštatutárne ceny, prémie alebo uznania – tieto nie sú hlavným predmetom záujmu tejto súťaže a&nbsp;ako také sa vymykajú jej všeobecným predpisom. Pre podrobný prehľad víťazov špecifických ocenení, viď požadovanú sekciu nižšie.|group="p."}} |} Najoceňovanejším [[umelec|umelcom]] v '''histórii súťaže [[Igric (súťaž)|Igric]]''' je so&nbsp;šiestimi titulnými soškami [[filmový režisér]] [[Martin Šulík]]. S&nbsp;výnimkou úvodných troch ročníkov, obdržal v&nbsp;každej zo&nbsp;zvyšných štyroch dekád jej každoročného vyhlasovania prinajmenšom jednu víťaznú trofej – z&nbsp;toho päťkrát za&nbsp;[[Igric za Filmovú tvorbu|Hranú tvorbu]] ([[Igric 1996|1996]], [[Igric 2001|2001]], [[Igric 2006|2006]], [[Igric 2019|2019]], [[Igric 2021|2021]]), raz za [[Igric za Filmovú tvorbu|Dokument]] ([[Igric 2008|2008]]). So štyrmi suverénnymi cenami nasleduje [[animácia (film)|animátorka]] [[Katarína Kerekesová]] – táto na poli [[Igric za Animovanú tvorbu|kresleného filmu]] ([[Igric 2003|2003]], [[Igric 2011|2011]], [[Igric 2014|2014]], [[Igric 2018|2018]]), avšak takisto prevažne za réžiu. Zahŕňajúc i&nbsp;špeciálne ceny, tretím najúspešnejším laureátom je iný [[výtvarník]], a&nbsp;to [[Juraj Jakubisko]], ktorý okrem troch „kinovýhier“ za rozličné tvorivé výkony ([[Igric 1968|1968]] – [[Igric 1969|1969]], [[Igric 2009|2009]]) obdržal neskôr i&nbsp;[[Igric za Celoživotné dielo|čestný titul]] (2018). Po tri samostatné ceny v&nbsp;hlavných kategóriách však získali aj iní, menovite tvorca populárno-náučného žánru [[Martin Slivka]] ([[Igric 1967|1967]], 1969, [[Igric 1995|1995]]), dokumentaristi [[Jaroslav Vojtek]] (2006, [[Igric 2010|2010]], [[Igric 2015|2015]]) a&nbsp;[[Robert Kirchhoff]] (2003, 2014, [[Igric 2015|2016]]) či herečky [[Zuzana Mauréry]] (2014 – 2015, [[Igric 2017|2017]]) alebo [[Soňa Norisová]] ([[Igric 2013|2013]], [[Igric 2020|2020]], [[Igric 2022|2022]]). Deväť ojedinelých osobností bolo v&nbsp;súťaži poctených [[in memoriam]] – jeden prostredníctvom hlavnej ceny ([[Dežo Ursiny]]), traja formou čestného titulu ([[Štefan Uher]], [[Alojz Hanúsek]], [[Tibor Vichta]]), štyria v&nbsp;podobe prémie ([[Peter Mihálik (filmový teoretik)|Peter Mihálik]], Ursiny, [[Július Satinský]], [[Gabriela Gavalčinová]]) a&nbsp;dvaja Špeciálnym ([[Ladislav Chudík]]) alebo Zvláštnym uznaním ([[Katarína Vanžurová]]). == Držitelia cien == === Držitelia hlavných cien === {{Stĺpce|3|šírka=10em| ; 6 cien * {{nowrap|[[Martin Šulík]]^{5×FT, DT}}} ; 4 ceny * {{nowrap|[[Katarína Kerekesová]]^4×AT{{#tag:ref|V protokole denníka ''[[SME]]'' z&nbsp;roku 1997<ref name=VýPr1997>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1996 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.04.1997 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> i zápise SFÚ<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kroky, skoky, roky... a posledný zhasne |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-015275-Kroky-skoky-roky-a-posledny-zhasne-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v oblasti animovanej tvorby mladým tvorcom - Vande Raýmanovej, Kataríne Urbanovej [...] študentom Katedry animovanej tvorby FTF VŠMU za [...] animovaný film [...] Kroky, skoky, roky... a posledný zhasne“ |dátum vydania = 09.08.2006 |dátum prístupu = 29.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240303000011/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-015275-Kroky-skoky-roky-a-posledny-zhasne-animovany-film/ |dátum archivácie = 2024-03-03}}</ref> uvádzaná za slobodna ako Katarína Urbanová.|group="p."}}}} ; 3 ceny * {{nowrap|[[Juraj Jakubisko]]^3×FT}} * {{nowrap|[[Robert Kirchhoff]]^3×DT}} * {{nowrap|[[Zuzana Mauréry]]^3מHV}} * {{nowrap|[[Soňa Norisová]]^3מHV}} * {{nowrap|[[Martin Slivka]]^{2×DT, FT}}} * {{nowrap|[[Jaroslav Vojtek]]^3×DT}} ; 2 ceny * {{nowrap|[[Peter Bebjak]]^{FT, TT}}} * {{nowrap|[[Ján Ďuriš]]^2×FT}} * {{nowrap|[[Dušan Hanák]]^{TT, DT}}} * {{nowrap|[[Peter Kerekes]]^{DT, FT}}} * {{nowrap|[[Joanna Kożuch]]^2×AT}} * {{nowrap|[[Ivana Laučíková]]^2×AT{{#tag:ref|V protokoloch z rokov 2001<ref name=VýPr2001/> a 2006<ref name=VýPr2006>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005 | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2006 | ročník = 7 | číslo = 7/8 | strany = 21 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> uvádzaná za slobodna ako Ivana Zajacová.|group="p."}}}} * {{nowrap|[[Juraj Nvota]]^2×FT}} * {{nowrap|[[Milan Ondrík]]^2×mHV}} * {{nowrap|[[Ivan Ostrochovský]]^{DT, FT}}} * {{nowrap|[[Martin Snopek]]^2×AT}} * {{nowrap|[[Marko Škop]]^{FT, DT}}} * {{nowrap|[[Stanislav Štepka]]^{TT, HV}}} * {{nowrap|[[Martin Štrba (kameraman)|Martin Štrba]]^{TT, FT}}} * {{nowrap|[[Dušan Trančík]]^{DT, TT}}} * {{nowrap|[[Emília Vášáryová]]^{HV, žHV}}} * {{nowrap|[[Ilja Zeljenka]]^2×FT}} ; 1 cena * {{nowrap|[[Kristína Bajaníková]]^AT}} * {{nowrap|[[Peter Balgha]]^TT}} * {{nowrap|[[Éva Bandor]]^žHV}} * {{nowrap|[[Pavol Barabáš]]^DT}} * {{nowrap|[[Stanislav Barabáš]]^TT}} * {{nowrap|[[Alexander Bárta]]^mHV}} * {{nowrap|[[Alfonz Bednár]]^FT}} * {{nowrap|[[Alena Bodingerová]]^TT}} * {{nowrap|[[Bibiana Bohinská|Biba Bohinská]]^TT}} * {{nowrap|[[Ivo Brachtl]]^DT}} * {{nowrap|[[Peter Budinský]]^AT}} * {{nowrap|[[Naďa Clontzová|Naďa Clontz]] ^TT}} * {{nowrap|[[Noël Czuczor]]^mHV}} * {{nowrap|[[Viera Čákanyová]]^DT}} * {{nowrap|[[Scarlett Čanakyová]]^TT}} * {{nowrap|[[Mariana Čengel Solčanská]]^FT}} * {{nowrap|[[Soňa Čermáková Uličná]]^TT}} * {{nowrap|[[Tina Diosi]]^FT}} * {{nowrap|[[Denis Dobrovoda]]^DT}} * {{nowrap|[[Gabriela Dolná]]^HV}} * {{nowrap|[[Norbert Držiak]]^FT}} * {{nowrap|[[Jan Dudešek]]^AT}} * {{nowrap|[[Katarína Farkašová]]^DT}} * {{nowrap|[[Ivan Finta]]^TT}} * {{nowrap|[[Zita Furková]]^TT}} * {{nowrap|[[Martin Gonda]]^FT}} * {{nowrap|[[Martin Hollý (1931)|Martin Hollý]]^TT}} * {{nowrap|[[Igor Hrabinský]]^mHV}} * {{nowrap|[[Dušan Hudec]]^DT}} * {{nowrap|[[Sára Chripáková]]^žHV}} * {{nowrap|[[Tomáš Juríček]]^FT}} * {{nowrap|[[Naďa Jurkemik]]^TT}} * {{nowrap|[[Ladislav Kaboš]]^DT}} * {{nowrap|[[Štefan Kamenický]]^DT}} * {{nowrap|[[Zuzana Kanócz]]^žHV}} * {{nowrap|[[Martin Kollár (umelec)|Martin Kollár]]^DT}} * {{nowrap|[[Pavol Korec]]^DT}} * {{nowrap|[[Ľuboš Kostelný]]^HV}} * {{nowrap|[[František Kovár]]^mHV}} * {{nowrap|[[Ladislav Kraus]]^TT}} * {{nowrap|[[Richard Krivda]]^DT}} * {{nowrap|[[Zuzana Kronerová]]^žHV}} * {{nowrap|[[Tomáš Krupa]]^DT}} * {{nowrap|[[Juraj Kukura]]^HV}} * {{nowrap|[[Ladislav Kupkovič]]^DT}} * {{nowrap|[[Viera Lacková]]^DT}} * {{nowrap|[[Milan Lasica]]^mHV}} * {{nowrap|[[Marek Leščák]]^FT}} * {{nowrap|[[Zuzana Liová]]^FT}} * {{nowrap|[[Zdeněk Liška]]^TT}} * {{nowrap|[[Juraj Loj]]^mHV}} * {{nowrap|[[Igor Luther]]^FT}} * {{nowrap|[[Miloslav Luther]]^FT}} * {{nowrap|[[Marek Majeský]]^mHV}} * {{nowrap|[[Soňa Maletzová]]^DT}} * {{nowrap|[[Gabriela Marcinková]]^žHV}} * {{nowrap|[[Pavol Mikulík]]^HV}} * {{nowrap|[[Matej Mináč]]^DT}} * {{nowrap|[[Tomáš Mischura]]^mHV}} * {{nowrap|[[Branislav Mišík]]^TT}} * {{nowrap|[[Jozef Mitaľ]]^AT}} * {{nowrap|[[Attila Mokos]]^HV}} * {{nowrap|[[Diana Mórová]]^žHV}} * {{nowrap|[[Peter Nagy (scenárista)|Peter Nagy]]^TT}} * {{nowrap|[[Patrik Pašš (1974)|Patrik Pašš ml.]]^AT}} * {{nowrap|[[Stanislav Párnický]]^TT}} * {{nowrap|[[Andrea Pátková]]^AT}} * {{nowrap|[[Judit Pecháček]]^HV{{#tag:ref|V protokoloch z rokov 2012<ref name=VýPr2025-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 36. ročník udeľovania cien Igric |url = https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/ |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = SFÚ |url archívu = https://web.archive.org/web/20251011190600/https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/ |dátum archivácie = 2025-10-11}}</ref><ref name=VýPr2012-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Víťazi 23. ročníka Igricov sú známi |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-23.-rocnika-igricov-su-znami.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250913162146/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-23.-rocnika-igricov-su-znami.html |dátum archivácie = 2025-09-13}}</ref> a 2015<ref name=VýPr2015>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> uvádzaná za slobodna ako Judit Bárdos.|group="p."}}}} * {{nowrap|[[Pavol Pekarčík]]^FT}} * {{nowrap|[[Marek Poláček]]^DT}} * {{nowrap|[[Rebeka Poláková]]^žHV}} * {{nowrap|[[Viliam Polónyi]]^FT}} * {{nowrap|[[Filip Pošivač]]^AT}} * {{nowrap|[[Mátyás Prikler]]^TT}} * {{nowrap|[[Jozef Puškáš]]^TT}} * {{nowrap|[[Táňa Radeva]]^HV}} * {{nowrap|[[Martin Rau]]^TT}} * {{nowrap|[[Vanda Raýmanová]]^AT}} * {{nowrap|[[Miroslav Remo]]^DT}} * {{nowrap|[[Ivan Romančík]]^mHV}} * {{nowrap|[[Vincent Rosinec]]^FT}} * {{nowrap|[[Robert Roth]]^mHV}} * {{nowrap|[[Ondrej Rudavský]]^AT}} * {{nowrap|[[Daniela Rusnoková]]^DT{{#tag:ref|V protokole z roku 2025<ref name=VýPr2025>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |lokácia = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |dátum archivácie = 2026-02-10}}</ref><ref name=VýPr2025-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 36. ročník udeľovania cien Igric |url = https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/ |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = SFÚ |url archívu = https://web.archive.org/web/20251011190600/https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/ |dátum archivácie = 2025-10-11}}</ref> uvádzaná už ako Daniela Meressa Rusnoková.|group="p."}}}} * {{nowrap|[[Laura Siváková]]^TT}} * {{nowrap|[[Karol Skřipský]]^DT}} * {{nowrap|[[Marián Slovák]]^mHV}} * {{nowrap|[[Jana Slovenská]]^AT}} * {{nowrap|[[Alexander Strelinger]]^DT}} * {{nowrap|[[Michal Struss]]^AT}} * {{nowrap|[[Michal Suchý (režisér)|Michal Suchý]]^DT}} * {{nowrap|[[Pavol Sýkora]]^DT}} * {{nowrap|[[Oskar Šághy]]^DT}} * {{nowrap|[[Ivana Šebestová (animátorka)|Ivana Šebestová]]^AT}} * {{nowrap|[[Boris Šima]]^AT}} * {{nowrap|[[Jozef Šimončič (kameraman)|Jozef Šimončič]]^FT}} * {{nowrap|[[Juraj Štepka]]^TT}} * {{nowrap|[[Róbert Šveda]]^TT}} * {{nowrap|[[Dominik Tatarka]]^FT}} * {{nowrap|[[Szidi Tobias]]^HV}} * {{nowrap|[[Břetislav Truhlář]]^TT}} * {{nowrap|[[Štefan Uher]]^FT}} * {{nowrap|[[Dežo Ursiny]]^{† DT}}} * {{nowrap|[[Dávid Uzsák]]^mHV}} * {{nowrap|[[Gustáv Valach]]^TT}} * {{nowrap|[[Veronika Valentová]]^AT}} * {{nowrap|[[Natália Vídenská]]^DT}} * {{nowrap|[[Pavol Višňovský]]^HV}} * {{nowrap|[[Jindro Vlach]]^TT}} * {{nowrap|[[Zdeno Vlach]]^TT}} * {{nowrap|[[Martin Žiaran]]^FT}} }} {| class="wikitable" style="width:99%; text-align:center; font-size:85%;" |+ Vysvetlivky značiek |- style="background:white;" | style="background:white; color:black; border-left:1px solid white; border-top:1px solid white" width=4%| '''FT''' | style="background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white" align=left width=45%| {{farba|white|–}} držitelia ceny za [[Igric za Filmovú tvorbu|FILMOVÚ TVORBU]] | style="background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white; border-left:1px solid white" width=1%| | style="background:white; color:black; border-left:1px solid white; border-top:1px solid white" width=4%| '''HV''' | style="background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white" align=left width=45%| {{farba|white|–}} držitelia ceny za [[Igric za Herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele|HERECKÝ VÝKON]] |- | style="background:white; color:black; border-left:1px solid white"| '''TT''' | style="background:white; border-right:1px solid white" align=left| {{farba|white|–}} držitelia ceny za [[Igric za Televíznu tvorbu|TELEVÍZNU TVORBU]] | style="background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white; border-left:1px solid white"| | style="background:white; color:black; border-left:1px solid white"| '''mHV''' | style="background:white; color:black; border-right:1px solid white" align=left| {{farba|white|–}} držitelia ceny za [[Igric za Mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele|MUŽSKÝ HERECKÝ VÝKON]] |- | style="background:white; color:black; border-left:1px solid white"| '''DT''' | style="background:white; border-right:1px solid white" align=left | {{farba|white|–}} držitelia ceny za [[Igric za Dokumentárnu tvorbu|DOKUMENTÁRNU TVORBU]] | style="background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white; border-left:1px solid white"| | style="background:white; color:black; border-left:1px solid white"| '''žHV''' | style="background:white; color:black; border-right:1px solid white" align=left| {{farba|white|–}} držiteľky ceny za [[Igric za Ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele|ŽENSKÝ HERECKÝ VÝKON]] |- | style="background:white; color:black; border-left:1px solid white; border-bottom:1px solid white;"| '''AT''' | style="background:white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white" align=left | {{farba|white|–}} držitelia ceny za [[Igric za Animovanú tvorbu|ANIMOVANÚ TVORBU]] | style="background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white; border-left:1px solid white"| | style="background:white; color:black; border-left:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| '''†''' | style="background:white; color:black; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white" align=left| {{farba|white|–}} držitelia ocenení [[in memoriam]] |} === Držitelia čestnej ceny === Z celkom 22 nositeľov [[Igric za Celoživotné dielo|čestného titulu Igric]] vrátane jedného pocteného opakovane, desiati sú vyhradní. Ostatní umelci majú v&nbsp;súťaži menovité zastúpenie prinajmenšom v&nbsp;jednej z&nbsp;jej štandardných oblastí, bez ohľadu na formu ich odmeny (cena/prémia/uznanie). {{Stĺpce|3|šírka=10em| * {{nowrap|[[Tibor Biath]]^ф}} * {{nowrap|[[Dušan Dušek]]}} * {{nowrap|[[Eduard Grečner]]}} * {{nowrap|Dušan Hanák}} * {{nowrap|[[Vido Horňák]]^ф}} * {{nowrap|[[Alojz Hanúsek]]^†}} * {{nowrap|Martin Hollý}} * {{nowrap|[[Ladislav Chudík]]}} * {{nowrap|Juraj Jakubisko}} * {{nowrap|[[František Jurišič]]^ф}} * {{nowrap|[[Viktor Kubal]]^ф}} * {{nowrap|[[Juraj Lihosit]]}} * {{nowrap|[[Albert Marenčin]]^ф}} * {{nowrap|[[Roman Rjachovský]]^ф}} * {{nowrap|[[Peter Solan]]^ф}} * {{nowrap|[[Stanislav Szomolányi]]^2×ф}} * {{nowrap|Jozef Šimončič}} * {{nowrap|[[Ivan Teren]]^ф}} * {{nowrap|[[Božidara Turzonovová]]^ф}} * {{nowrap|Štefan Uher^†}} * {{nowrap|[[Rudolf Urc]]}} * {{nowrap|[[Tibor Vichta]]^{† ф}}} }} {| class="wikitable" style="width:99%; text-align:center; font-size:85%;" |- style="background:white;" | style="background:white; color:black; border-left:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-top:1px solid white" width=4%| '''ф''' | style="background:white; color:black; border-bottom:1px solid white; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white" align=left width=45%| {{farba|white|–}} výhradní držitelia [[Igric za Celoživotné dielo|čestnej ceny]] | style="background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white; border-left:1px solid white" width=1%| | style="background:white; color:black; border-bottom:1px solid white; border-left:1px solid white; border-top:1px solid white" width=4%| '''†''' | style="background:white; color:black; border-bottom:1px solid white; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white" align=left width=45%| {{farba|white|–}} držitelia ocenení in memoriam |} === Držitelia iných cien === Osobitné ceny boli udelené iba počas dvoch ceremónií ([[Igric 1996|1996]] a&nbsp;[[Igric 1997|1997]]), tzv. Mimoriadna pri príležitosti jubilejného ročníka ([[Igric 2019|2019]]), kým „študentská“ [[Cena Petra Mihálika]] takisto v&nbsp;rámci jediného roka ([[Igric 2014|2014]]) – táto však už početným laureátom. [[Cena Jána Fajnora|Ceny Jána Fajnora]] sa odovzdávajú od&nbsp;roku [[Igric 2015|2015]], taktiež v&nbsp;závislosti na [[žáner (umelecký druh)|žánri]] ([[filmové dielo|hraný]], [[dokumentárny film|dokumentárny]], [[animácia (film)|animovaný film]]). {{Stĺpce|3|šírka=10em| ; Osobitná cena * {{nowrap|Dušan Dušek}} * {{nowrap|[[Iveta Ištóková]]}} ; Mimoriadna cena * {{nowrap|[[Peter Jaroš]]}} ; Cena Petra Mihálika * {{nowrap|[[Tomáš Danay]]}} * {{nowrap|[[Csaba Molnár]]}} * {{nowrap|[[Peter Zákuťanský]]}} ; Cena Jána Fajnora * {{nowrap|[[Michal Baláž]]}} * {{nowrap|[[Alica Bednáriková]]}} * {{nowrap|[[Rebeka Bizubová]]}} * {{nowrap|[[Michal Blaško]]}} * {{nowrap|[[Denisa Buranová]]}} * {{nowrap|[[Pavol Čižmár]]}} * {{nowrap|[[Michaela Čopíková]]}} * {{nowrap|[[Hannah Dale]]}} * {{nowrap|[[Lukáš Ďurica]]}} * {{nowrap|[[Katarína Gramatová]]}} * {{nowrap|[[Lucia Halmová]]}} * {{nowrap|[[Vladimír Horník]]}} * {{nowrap|[[Zuzana Jacková]]}} * {{nowrap|[[Marek Jasaň]]}} * {{nowrap|[[Veronika Kocourková]]}} * {{nowrap|[[Nick Kollár]]}} * {{nowrap|[[Peter Kološ]]}} * {{nowrap|[[Teodor Kuhn]]}} * {{nowrap|[[Lenka Kušnieriková]]}} * {{nowrap|[[Imrich Kútik]]^2×}} * {{nowrap|[[Monika Mahútová]]}} * {{nowrap|[[Juraj Mäsiar]]}} * {{nowrap|[[Jakub Medvecký]]}} * {{nowrap|[[Michaela Mihályiová]]}} * {{nowrap|[[Veronika Obertová]]}} * {{nowrap|[[Peter Podolský]]^2×}} * {{nowrap|[[Marta Prokopová]]}} * {{nowrap|[[Wanda Przeworska]]}} * {{nowrap|Miroslav Remo}} * {{nowrap|[[Eva Sekerešová]]}} * {{nowrap|[[Pavel Smejkal]]}} * {{nowrap|[[Tereza Smetanová]]}} * {{nowrap|[[Tomáš Stanek]]}} * {{nowrap|[[Dávid Štumpf]]}} * {{nowrap|[[Rebeka Vakrčová]]}} * {{nowrap|[[Gregor Valentovič]]}} * {{nowrap|[[Dorota Vlnová]]}} * {{nowrap|Peter Zákuťanský}} }} === Držitelia uznaní === [[Zvláštne uznanie (Igric)|Osobitné]] ([[Igric 1994|1994]]), [[Zvláštne uznanie (Igric)|Osobitné čestné]] ([[Igric 1999|1999]]) i Špeciálne uznanie ([[Igric 2017|2017]]) boli každé udelené jediný raz, zatiaľ čo [[Zvláštne uznanie (Igric)|Zvláštne]] sa odovzdáva pravidelne (od r. [[Igric 2015|2015]]). Vyjme toho „špeciálneho“ a&nbsp;priznaného za [[herectvo|herecký výkon]], ostatné boli či sú vyhradené [[producent (umenie)|producentom]], respektíve príslušným subjektom. {{Stĺpce|3|šírka=10em| ; {{nowrap|Osobitné uznanie{{#tag:ref|Bez finančného ohodnotenia.|group="p."}}}} * {{nowrap|[[Rudolf Biermann]]}} ; {{nowrap|Osobitné čestné uznanie}} * {{nowrap|[[Marian Urban]]}} ; Špeciálne uznanie * {{nowrap|Ladislav Chudík^†}} ; Zvláštne uznanie * {{nowrap|[[Peter Badač]]}} * {{nowrap|[[Barbora Budinská]]}} * {{nowrap|[[Lívia Filusová]]}} * {{nowrap|[[Attila Forgács]]}} * {{nowrap|[[Tomáš Gič]]}} * {{nowrap|[[Juraj Krasnohorský]]}} * {{nowrap|[[Katarína Krnáčová]]}} * {{nowrap|Csaba Molnár}} * {{nowrap|[[Lucia Molnár Satinská]]}} * {{nowrap|Ivan Ostrochovský}} * {{nowrap|[[Helena Osvaldová]]}} * {{nowrap|[[Patrik Pašš (1948)|Patrik Pašš st.]]}} * {{nowrap|[[Rastislav Šesták]]}} * {{nowrap|[[Marek Urban]]}} * {{nowrap|[[Katarína Vanžurová]]^†}} }} == Držitelia prémií == Vzhľadom k neštandardnej schéme súťaže, ktorá odmeňuje tvorcov variabilne, pod pojmom „prémia“ sa u&nbsp;Igricov nerozumie automaticky [[Nominácia (ocenenie)|nominácia]]. Prípadnou výnimkou sú výlučne herecké kategórie, v&nbsp;ktorých sa oceňujú vždy formálne totožné výkony. Hlavné ceny ako také sú udeľované zástupcom ľubovoľných tvorivých profesií, prémie sú prípustné už iba pre niektoré. Prémie sa s&nbsp;výnimkou čestnej či Zvláštnej „producentskej“ kategórie, odovzdávajú naprieč všetkými ostatnými, víťazné sošky iba u&nbsp;tých vybraných. {{Stĺpce|3|šírka=10em| ; 8 prémií * {{nowrap|Pavol Barabáš^{3×DT, 5xTD}}} * {{nowrap|[[Marián Brázda]]^{3×TK, 5xTD}}} ; 6 prémií * {{nowrap|Martin Šulík^{FT, TT, 3×DT, OTT}}} * {{nowrap|Jaroslav Vojtek^{5×DT, ŠT}}} ; 5 prémií * {{nowrap|Peter Bebjak^{2×FT, HV, OT, ŠT}}} * {{nowrap|[[Martin Kaňuch]]^5×TK}} * {{nowrap|[[Juraj Lehotský (režisér)|Juraj Lehotský]]^{FT, 2×DT, ŠT, TD}}} * {{nowrap|[[Zuzana Piussi]]^{3×DT, OT, ŠT}}} * {{nowrap|Marko Škop^{FT, DT, ŠT, 2×TD}}} * {{nowrap|Martin Štrba^5×FT}} * {{nowrap|Rudolf Urc^{OT, 4×TK}}} ; 4 prémie * {{nowrap|[[Pavel Branko]]^TK}} * {{nowrap|[[Jana Dudková]]^4×TK}} * {{nowrap|Ján Ďuriš^{FT, 3×TT}}} * {{nowrap|[[Peter Hledík]]^{2×DT, 2×OTT}}} * {{nowrap|Dušan Hudec^{3×DT, TD}}} * {{nowrap|Tomáš Juríček^4×TT}} * {{nowrap|Miloslav Luther^{2×FT, 2×TT}}} * {{nowrap|[[Václav Macek]]^4×TK}} * {{nowrap|[[Tomáš Maštalír]]^{HV, 3×mHV}}} * {{nowrap|Juraj Nvota^{2×TT, OTT, OT}}} * {{nowrap|Stanislav Párnický^4×TT}} * {{nowrap|[[Dávid Popovič]]^4×AT}} * {{nowrap|[[Ivan Popovič]]^4×AT}} * {{nowrap|Martin Snopek^4×AT}} * {{nowrap|Jozef Šimončič^{2×FT, TT, OTT}}} * {{nowrap|Dušan Trančík^{2×DT, OTT, TK}}} * {{nowrap|[[Miroslav Ulman]]^{2×TK, 2×TD}}} ; 3 prémie * {{nowrap|[[Alexandra Borbélyová|Alexandra Borbély]]^3מHV}} * {{nowrap|[[Marián Brázda]]^3×TK}} * {{nowrap|[[Jana Bučka]]^{DT, 2×OT}}} * {{nowrap|Mariana Čengel Solčanská^{FT, 2×TT}}} * {{nowrap|[[Lea Gallová]]^{2×DT, OTT}}} * {{nowrap|Martin Kollár^{2×FT, DT}}} * {{nowrap|[[Jozef Krajčovič]]^{TK, 2×TD}}} * {{nowrap|[[Vladimír Král]]^{2×AT, ŠT}}} * {{nowrap|[[Patrik Lančarič]]^{FT, DT, OT}}} * {{nowrap|[[Lukáš Latinák]]^{2×HV, mHV}}} * {{nowrap|Zuzana Liová^{TT, OTT, OT}}} * {{nowrap|Milan Ondrík^3×mHV}} * {{nowrap|[[Martin Palúch]]^{OT, 2×TK}}} * {{nowrap|Patrik Pašš st.^{FT, 2×DT}}} * {{nowrap|Vanda Raýmanová^3×AT}} * {{nowrap|[[Ľubomír Slivka]]^{FT, DT, OT}}} * {{nowrap|Ivana Šebestová^3×AT}} ; 2 prémie * {{nowrap|[[Richard Autner]]^mHV}} * {{nowrap|[[Vladimír Balco]]^{FT, DT}}} * {{nowrap|[[Ladislav Bariak]]^2×OTT}} * {{nowrap|[[Rastislav Boroš]]^{FT, TT}}} * {{nowrap|Peter Budinský^{AT, ŠT}}} * {{nowrap|Michaela Čopíková^2×AT}} * {{nowrap|[[Peter Dimitrov]]^2×OTT}} * {{nowrap|Dušan Dušek^2×TT}} * {{nowrap|Ivan Finta^{FT, TT}}} * {{nowrap|[[Marián Geišberg]]^{HV, mHV}}} * {{nowrap|[[Iveta Grófová]]^{FT, ŠT}}} * {{nowrap|[[Vladimír Hajdu]]^{TT, HV}}} * {{nowrap|[[Petra Hanáková]]^TK}} * {{nowrap|[[Monika Hilmerová]]^{HV, žHV}}} * {{nowrap|[[František Jurišič]]^2×AT}} * {{nowrap|Ladislav Kaboš^2×DT}} * {{nowrap|[[Csongor Kassai]]^{HV, mHV}}} * {{nowrap|[[Peter Kelíšek]]^2×TT}} * {{nowrap|Peter Kerekes^2×DT}} * {{nowrap|Katarína Kerekesová^2×AT}} * {{nowrap|[[Arnold Kojnok]]^2׊T}} * {{nowrap|Joanna Kożuch^2×AT}} * {{nowrap|Juraj Krasnohorský^{FT, TD}}} * {{nowrap|Ladislav Kraus^2×TT}} * {{nowrap|[[Marek Kuboš]]^{DT, ŠT}}} * {{nowrap|Zuzana Mauréry^2מHV}} * {{nowrap|[[Peter Michalovič (filozof)|Peter Michalovič]]^2×TK}} * {{nowrap|[[Juraj Mojžiš]]^2×TK}} * {{nowrap|Attila Mokos^{HV, mHV}}} * {{nowrap|[[Lenka Moravčíková-Chovanec|Lenka Moravčíková]]^{DT, ŠT}{{#tag:ref|V protokoloch denníkov ''Práca''<ref name=VýPr2000-Práca>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Jozef Puškáš|PUŠKÁŠ, Jozef]] |titul = Ceny Igric sa udeľujú čoraz ťažšie |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-901372-Ceny-Igric-sa-udeluju-coraz-tazsie-clanok/ |poznámka = roč. 55, čís. 146, s. 10. Článok z archívu SFÚ |lokácia = |kapitola = Ceny a prémie za vynikajúce tvorivé výsledky vo filme a televízii IGRIC 2000 |dátum vydania = 26.06.2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = ''Práca''}}</ref> a ''SME''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]] |titul = Na Art Filme udeľovali ceny Igric |url = |lokácia = |poznámka = roč. 8, čís. 146, s. 8. Článok z archívu SFÚ |dátum vydania = 26.06.2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> (obidva z roku 2000) uvádzaná ako Lenka Moravčíková, v tlačovej správe organizátorai<ref name=TS2000/> či zápise SFÚ z rovnakej ceremónie už čoby Lenka Moravčíková-Chovanec.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Listy prezidentovi [film] (1999) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0122073-Listy-prezidentovi-film-1999/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia v kategórii študentská tvorba – Lenka Moravčíková-Chovanec za réžiu dokumentárneho filmu Listy prezidenta“ |dátum vydania = 27.03.2023 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260601175713/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0122073-Listy-prezidentovi-film-1999/ |dátum archivácie = 2026-06-01 }}</ref> V protokoloch z roku 2016 je opäť kreditovaná variabilne – ''Film Press'' uvádza „Lenka Moravčík“,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 22.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> AIC pre zmenu „Lenka Moravčíková-Chovanec“.<ref name=VýPr2016-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 27. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 3.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250324165244/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-03-24}}</ref>|group="p."}}}} * {{nowrap|Ivan Ostrochovský^{DT, OT}}} * {{nowrap|[[Tomáš Pašteka]]^{DT, OTT}}} * {{nowrap|[[Alena Pätoprstá]]^{FT, DT}}} * {{nowrap|[[Stano Petrov]]^2׊T}} * {{nowrap|Marek Poláček^{DT, OTT}}} * {{nowrap|Mátyás Prikler^{FT, ŠT}}} * {{nowrap|Miroslav Remo^{DT, ŠT}}} * {{nowrap|[[Martin Repka]]^{FT, ŠT}}} * {{nowrap|[[Jaroslav Rihák]]^{TT, OTT}}} * {{nowrap|[[Martin Smatana]]^2×AT}} * {{nowrap|Boris Šima^{AT, ŠT}}} * {{nowrap|[[Anna Šišková]]^{TT, žHV}}} * {{nowrap|[[Martin Šmatlák]]^2×TK}} * {{nowrap|[[Marek Šulík]]^2×DT}} * {{nowrap|[[Michal Uhrin]]^{AT, ŠT}}} * {{nowrap|Emília Vášáryová^{HV, žHV}}} * {{nowrap|[[Yvonne Vavrová]]^{TT, TK}}} * {{nowrap|Zdeno Vlach^2×OTT}} * {{nowrap|[[Eva Vženteková]]^2×TK{{#tag:ref|V protokole z roku 1997 uvádzaná za slobodna ako Eva Dzúriková.<ref name=VýPr1997/>|group="p."}}}} * {{nowrap|[[Katarína Začková]]^2×OTT}} * {{nowrap|Martin Žiaran^{FT, TT}}} ; 1 prémia * {{nowrap|[[Elena Antalová]]^TT}} * {{nowrap|[[Beáta Arvayová]]^OTT}} * {{nowrap|[[Peter Balcar]]^ŠT}} * {{nowrap|[[Vladimír Balko]]^FT}} * {{nowrap|Éva Bandor^žHV}} * {{nowrap|Alexander Bárta^mHV}} * {{nowrap|[[Marika Beňadik Majorová]]^TT}} * {{nowrap|Michal Blaško^OT}} * {{nowrap|[[Ján Bubeníček]]^AT}} * {{nowrap|[[Štefan Bučka]]^FT}} * {{nowrap|[[Peter Csordáš]]^TD}} * {{nowrap|[[Viktor Csudai]]^FT}} * {{nowrap|[[Henrieta Cvangová]]^TD}} * {{nowrap|Viera Čákanyová^DT}} * {{nowrap|[[Tomáš Čepek]]^AT}} * {{nowrap|[[Milan Čorba]]^FT}} * {{nowrap|Hannah Dale^OT}} * {{nowrap|[[Agnes Dimun]]^ŠT}} * {{nowrap|Tina Diosi{{#tag:ref|Protokol v&nbsp;mesačníku ''Film.sk'',<ref name=VýPr2006/> iný a publikovaný na webe Pavla Barabáša<ref name=Barabáš/> i zápis SFÚ<ref name=MeLiSl>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Mesto lietajúcich slov [film] (2006) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0025235-Mesto-lietajucich-slov-film-2006/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Prémia - Martina Diosi za ľudsky úprimnú autorskú výpoveď - 17. výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu za audiovizuálnu tvorbu roku 2005“ |dátum vydania = 29.03.2023 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609165706/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0025235-Mesto-lietajucich-slov-film-2006/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref> oceňujú Diosi bez špecifického výkonu či prípadnej kategórie. Vzhľadom k žánru samotného diela bola jej prémia zaradená medzi Ostatnú TV tvorbu.|group="p."}}^OTT}} * {{nowrap|[[Adam Doležal]]^TT}} * {{nowrap|[[Dana Droppová]]^žHV}} * {{nowrap|[[Peter Dubecký]]^TD}} * {{nowrap|[[Beáta Dubielová]]^HV}} * {{nowrap|[[Roman Fábian]]^ŠT}} * {{nowrap|[[Ján Fajnor]]^DT}} * {{nowrap|[[Boris Farkaš]]^HV}} * {{nowrap|Katarína Farkašová^OTT}} * {{nowrap|[[Klára Fedora Homzová]]^AT}} * {{nowrap|[[Marta Ferencová]]^TT}} * {{nowrap|[[Milan Ferenčík]]^TT}} * {{nowrap|[[Mária Ferenčuhová]]^TK}} * {{nowrap|[[Zuzana Fialová]]^žHV}} * {{nowrap|[[Jiří Fojtík]]^DT}} * {{nowrap|[[Mira Fornay]]^FT}} * {{nowrap|[[Juraj Galvánek]]^FT}} * {{nowrap|[[Ladislav Gašpar]]^DT}} * {{nowrap|[[Gabriela Gavalčinová]]^{† TK}}} * {{nowrap|[[Peter Gavalier]]^TK}} * {{nowrap|[[Peter Gerža]]^DT}} * {{nowrap|[[Zuzana Gindl-Tatárová]]^TK}} * {{nowrap|[[Jakub Gogál]]^HV}} * {{nowrap|[[Eduard Grečner]]^TK}} * {{nowrap|[[Peter Groll]]^TT}} * {{nowrap|[[František Gyárfáš]]^TK}} * {{nowrap|[[Monika Haasová]]^žHV}} * {{nowrap|Dušan Hanák^TK}} * {{nowrap|[[Alojz Hanúsek]]^TT}} * {{nowrap|[[Dávid Hartl]]^mHV}} * {{nowrap|[[Michal Haruštiak]]^AT}} * {{nowrap|[[Martin Hasák]]^TD}} * {{nowrap|[[Petra Heleninová]]^AT}} * {{nowrap|[[Dagmar Hložková]]^AT}} * {{nowrap|[[Martin Hnát]]^OT}} * {{nowrap|[[Vladimír Holloš]]^FT}} * {{nowrap|[[Branislav Hollý]]^AT}} * {{nowrap|[[Karol Holubčík]]^AT}} * {{nowrap|[[Mario Homolka]]^DT}} * {{nowrap|[[Milan Homolka]]^OTT}} * {{nowrap|[[Karol Horák]]^TT}} * {{nowrap|[[Jana Hubinská]]^HV}} * {{nowrap|[[Tomáš Hulík]]^OTT}} * {{nowrap|[[Martin Chlpík]]^TT}} * {{nowrap|[[Samuel Ivaška]]^OTT}} * {{nowrap|[[Vít Janeček]]^OT}} * {{nowrap|[[Filip Janega]]^AT}} * {{nowrap|[[Marek Janičík]]^ŠT}} * {{nowrap|[[Ladislav Janošťák]]^TT}} * {{nowrap|[[Zuzana Jarošová]]^OTT}} * {{nowrap|Marek Jasaň^AT}} * {{nowrap|[[Samuel Jaško]]^ŠT}} * {{nowrap|[[Branislav Jašš]]^DT}} * {{nowrap|[[Vladimír Jedľovský]]^mHV}} * {{nowrap|[[Katarína Jelínková]]^AT}} * {{nowrap|[[Juraj Johanides]]^OTT}} * {{nowrap|[[Martin Kákoš]]^TT}} * {{nowrap|[[Jana Kákošová]]^TT}} * {{nowrap|Zuzana Kanócz^žHV}} * {{nowrap|[[Jonáš Karásek]]^TT}} * {{nowrap|[[Michal Kaščák]]^FT}} * {{nowrap|[[Éva Vica Kerekes|Vica Kerekes]]^žHV}} * {{nowrap|[[Matej Kladek]]^AT}} * {{nowrap|[[Ľubomír Kocka]]^OTT}} * {{nowrap|Veronika Kocourková^AT}} * {{nowrap|[[Peter Kočiš]]^mHV}} * {{nowrap|[[Ivan Kočner]]^DT}} * {{nowrap|[[Zuzana Kočnerová]]^DT}} * {{nowrap|[[Andrej Kolenčík]]^AT}} * {{nowrap|[[Júlia Koleňáková]]^AT}} * {{nowrap|[[Katarína Kolníková]]^HV}} * {{nowrap|[[Ľuba Koľová]]^OTT}} * {{nowrap|[[Tomáš Konařík]]^TT}} * {{nowrap|[[Maroš Končok]]^AT}} * {{nowrap|[[Miloslav Končok]]^OTT}} * {{nowrap|[[Zuzana Konečná]]^žHV}} * {{nowrap|Pavol Korec^OTT}} * {{nowrap|[[Peter Košťál]]^AT}} * {{nowrap|[[Peter Kováč]]^ŠT}} * {{nowrap|[[Ondrej Kovaľ]]^mHV}} * {{nowrap|[[František Krähenbiel]]^TD}} * {{nowrap|[[Daniela Krajčová]]^AT}} * {{nowrap|[[Ivan Krajčovič]]^TD}} * {{nowrap|[[Matúš Krajňák]]^ŠT}} * {{nowrap|[[György Kristóf]]^FT}} * {{nowrap|[[Peter Krištúfek (spisovateľ)|Peter Krištúfek]]^TT}} * {{nowrap|Richard Krivda^OTT}} * {{nowrap|[[Timotej Križka]]^FT}} * {{nowrap|[[Miloš Krmíček]]^TT}} * {{nowrap|[[Jakub Kroner]]^FT}} * {{nowrap|Zuzana Kronerová^žHV}} * {{nowrap|[[Peter Kubela]]^DT}} * {{nowrap|[[Michal Kubovčík]]^mHV}} * {{nowrap|[[Jana Kvantiková]]^žHV}} * {{nowrap|[[Marián Labuda]]^FT}} * {{nowrap|Milan Lasica^HV}} * {{nowrap|Ivana Laučíková^ŠT}} * {{nowrap|[[Juraj Lexmann]]^TK}} * {{nowrap|Juraj Lihosit^OT}} * {{nowrap|[[Boris Lindtner]]^OTT}} * {{nowrap|[[František Lipták (scénograf)|František Lipták]]^TT}} * {{nowrap|[[Juraj Lipták]]^FT}} * {{nowrap|[[Zuzana Líšková]]^TT}} * {{nowrap|Juraj Loj^mHV}} * {{nowrap|[[Roman Luknár]]^mHV}} * {{nowrap|[[Timotej Lukovič]]^AT}} * {{nowrap|[[René Lužica]]^TK}} * {{nowrap|[[Kamila Magálová]]^žHV}} * {{nowrap|[[Juraj Malíček]]^TK}} * {{nowrap|[[Vladimír Malík]]^AT}} * {{nowrap|[[Ivan Martinka]]^HV}} * {{nowrap|[[Martina Matlovičová]]^AT}} * {{nowrap|[[Šimon Matrka]]^AT}} * {{nowrap|[[Attila Matusek]]^mHV}} * {{nowrap|[[Ingrid Mayerová]]^TK}} * {{nowrap|[[Ján Meliš]]^TD}} * {{nowrap|[[Marián Miezga]]^mHV}} * {{nowrap|[[Peter Mihálik (filmový teoretik)|Peter Mihálik]]^{† TK}}} * {{nowrap|[[Michal Michalovič]]^TK}} * {{nowrap|[[Valér Mikula]]^OTT}} * {{nowrap|[[Milan Mikulčík]]^HV}} * {{nowrap|[[Jaroslav Mikuš]]^OTT}} * {{nowrap|[[Martina Mikušová]]^AT}} * {{nowrap|[[Monika Mikušová]]^TK}} * {{nowrap|Matej Mináč^DT}} * {{nowrap|[[Jana Mináriková]]^ŠT}} * {{nowrap|[[Ľubica Mistríková]]^TK}} * {{nowrap|Branislav Mišík^TT}} * {{nowrap|[[Ján Mižigár]]^HV}} * {{nowrap|[[Peter Mojžiš]]^FT}} * {{nowrap|[[Branislav Molnár]]^OT}} * {{nowrap|Csaba Molnár^TT}} * {{nowrap|[[Dominika Morávková]]^žHV{{#tag:ref|V protokole online-revue ''Film Press'' z roku 2018<ref name=VýPr2018>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |lokácia = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |dátum archivácie = 2024-12-15}}</ref> či zápise SFÚ<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Špina |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257106-spina-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Dominika Zeleníková- Morávková za postavu Leny“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516214456/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257106-spina-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> uvádzaná ako Dominika Zeleníková-Morávková (v protokole AIC čoby Dominika Morávková<ref name=VýPr2018-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 29. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/29.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 01.10.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250909002634/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/29.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-09}}</ref>).|group="p."}}}} * {{nowrap|[[Eva Mores]]^žHV}} * {{nowrap|[[Peter Nádasdi]]^mHV}} * {{nowrap|[[Bibiana Nováková]]^žHV}} * {{nowrap|[[Tereza Nôtová]]^DT}} * {{nowrap|[[Tereza Nvotová]]^HV}} * {{nowrap|Veronika Obertová^AT}} * {{nowrap|[[Vladimír Obšil]]^mHV}} * {{nowrap|[[Mária Oľhová]]^AT}} * {{nowrap|[[Ján Oparty]]^DT}} * {{nowrap|[[Jozef Pantlikáš]]^mHV}} * {{nowrap|[[Barbora Paššová]]^ŠT}} * {{nowrap|[[Jelena Paštéková]]^TK}} * {{nowrap|Andrea Pátková^AT}} * {{nowrap|[[Táňa Pauhofová|Tatiana Pauhofová]]^HV}} * {{nowrap|Judit Pecháček^žHV}} * {{nowrap|[[Marián Petro]]^OTT}} * {{nowrap|[[Anežka Petrová]]^žHV}} * {{nowrap|[[Jana Pirohová]]^ŠT}} * {{nowrap|[[Oľga Pohanková]]^DT}} * {{nowrap|Rebeka Poláková^žHV}} * {{nowrap|[[Martin Porubjak]]^TT}} * {{nowrap|[[Erik Praus]]^DT}} * {{nowrap|[[Lenka Pšenčíková]]^AT}} * {{nowrap|Jozef Puškáš^TT}} * {{nowrap|[[Daniel Rihák]]^FT}} * {{nowrap|Ivan Romančík^mHV}} * {{nowrap|Daniela Rusnoková^ŠT}} * {{nowrap|[[Kristína Saganová]]^AT}} * {{nowrap|[[Július Satinský]]^{† FT}}} * {{nowrap|[[Ján Sebechlebský]]^TT}} * {{nowrap|Laura Siváková^TT}} * {{nowrap|[[Helena Slavíková-Rabarová]]^AT}} * {{nowrap|Martin Slivka^TK}} * {{nowrap|[[Ondrej Slivka]]^AT}} * {{nowrap|[[Vita Smačeľuk]]^žHV}} * {{nowrap|[[Slavomír Solovic]]^FT}} * {{nowrap|[[Kristína Spáčová]]^žHV}} * {{nowrap|[[Samuel Spišák]]^HV}} * {{nowrap|Michal Struss^AT}} * {{nowrap|[[Adam Suzin]]^FT}} * {{nowrap|[[Kristína Svarinská]]^FT}} * {{nowrap|[[Ján Šicko]]^TD}} * {{nowrap|[[Stanislav Štepka]]^TD}} * {{nowrap|[[Martin Štetina]]^TK}} * {{nowrap|[[Juraj Šlauka (režisér)|Juraj Šlauka]]^FT}} * {{nowrap|[[Renáta Šmatláková]]^TK}} * {{nowrap|[[Ľubomír Štecko]]^DT}} * {{nowrap|Dávid Štumpf^AT}} * {{nowrap|[[Ján Šuda]]^OTT}} * {{nowrap|[[Ondrej Šulaj]]^FT}} * {{nowrap|[[Alexander Šurkala]]^FT}} * {{nowrap|Róbert Šveda^TT}} * {{nowrap|Szidi Tobias^HV}} * {{nowrap|[[Vanda Tureková]]^TT}} * {{nowrap|[[Marián Tutoky]]^ŠT}} * {{nowrap|[[Peter Ulman]]^TK}} * {{nowrap|Dežo Ursiny^{† DT}}} * {{nowrap|[[Anikó Vargová]]^žHV}} * {{nowrap|[[Ľuba Velecká]]^TT}} * {{nowrap|[[Júlia Valentová Vidrnáková]]^žHV}} * {{nowrap|Natália Vídenská^OTT}} * {{nowrap|Pavol Višňovský^mHV}} * {{nowrap|[[Matúš Vizár]]^AT}} * {{nowrap|Jindro Vlach^OTT}} * {{nowrap|[[Kristína Vlachová]]^DT}} * {{nowrap|[[Jana Vlčková]]^DT}} * {{nowrap|[[Karol Vosátko]]^TT}} * {{nowrap|[[Michaela Zakuťanská]]^OT}} * {{nowrap|[[Tomáš Zednikovič]]^ŠT}} * {{nowrap|[[Zuzana Zelinová]]^OTT}} * {{nowrap|[[Viliam Zelmanovič]]^TD}} * {{nowrap|[[Vlastimil Zuska]]^TK}} * {{nowrap|[[Zuzana Žiaková]]^AT}} * {{nowrap|[[Jana Žilčayová]]^OTT}} }} {| class="wikitable" style="width:99%; text-align:center; font-size:85%;" |+ Vysvetlivky značiek |- style="background:white;" | style="background:white; color:black; border-left:1px solid white; border-top:1px solid white" width=4%| '''FT''' | style="background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white" align=left width=45%| {{farba|white|–}} držitelia prémie za FILMOVÚ TVORBU | style="background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white; border-left:1px solid white" width=1%| | style="background:white; color:black; border-left:1px solid white; border-top:1px solid white" width=4%| '''OTT''' | style="background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white" align=left width=45%| {{farba|white|–}} držitelia prémie za [[Prémia za Ostatnú televíznu tvorbu|OSTATNÚ TV TVORBU]]{{farba|silver|^‡}} |- | style="background:white; color:black; border-left:1px solid white"| '''TT''' | style="background:white; border-right:1px solid white" align=left| {{farba|white|–}} držitelia prémie za TELEVÍZNU TVORBU | style="background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white; border-left:1px solid white"| | style="background:white; color:black; border-left:1px solid white"| '''OT''' | style="background:white; color:black; border-right:1px solid white" align=left| {{farba|white|–}} držitelia prémie za [[Prémia za Ostatnú tvorbu|OSTATNÚ TVORBU]]{{farba|silver|^‡}} |- | style="background:white; color:black; border-left:1px solid white"| '''DT''' | style="background:white; border-right:1px solid white" align=left | {{farba|white|–}} držitelia prémie za DOKUMENTÁRNU TVORBU | style="background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white; border-left:1px solid white"| | style="background:white; color:black; border-left:1px solid white"| '''TK''' | style="background:white; color:black; border-right:1px solid white" align=left| {{farba|white|–}} držitelia prémie za [[Prémia za Teóriu a kritiku|TEÓRIU A KRITIKU]]{{farba|silver|^‡}} |- | style="background:white; color:black; border-left:1px solid white"| '''AT''' | style="background:white; border-right:1px solid white" align=left | {{farba|white|–}} držitelia prémie za ANIMOVANÚ TVORBU | style="background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white; border-left:1px solid white"| | style="background:white; color:black; border-left:1px solid white"| '''ŠT''' | style="background:white; color:black; border-right:1px solid white" align=left| {{farba|white|–}} držitelia prémie za [[Prémia za Študentskú tvorbu|ŠTUDENTSKÚ TVORBU]]{{farba|silver|^‡}} |- | style="background:white; color:black; border-left:1px solid white"| '''HV''' | style="background:white; border-right:1px solid white" align=left | {{farba|white|–}} držitelia prémie za HERECKÝ VÝKON | style="background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white; border-left:1px solid white"| | style="background:white; color:black; border-left:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| '''TD''' | style="background:white; color:black; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white" align=left| {{farba|white|–}} držitelia prémie za [[Prémia za Tvorbu digitálnych diskov|TVORBU DISKOV]]{{farba|silver|^'''‡'''}} |- | style="background:white; color:black; border-left:1px solid white"| '''mHV''' | style="background:white; border-right:1px solid white" align=left | {{farba|white|–}} držitelia prémie za MUŽSKÝ HERECKÝ VÝKON | style="background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white; border-left:1px solid white"| | colspan=2 style="background:white; font-size:10pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white; text-align:right"| {{farba|silver|(‡ indikuje kategórie zastúpené iba formou prémií)}} |- | style="background:white; color:black; border-left:1px solid white; border-bottom:1px solid white;"| '''žHV''' | style="background:white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white" align=left | {{farba|white|–}} držiteľky prémie za ŽENSKÝ HERECKÝ VÝKON | style="background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white; border-left:1px solid white"| | style="background:white; color:black; border-left:1px solid white; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| '''†''' | style="background:white; color:black; border-right:1px solid white; border-top:1px solid white; border-bottom:1px solid white" align=left| {{farba|white|–}} držitelia ocenení in memoriam |} === Držitelia iných prémií === Osobitné prémie boli udelené iba počas dvoch ročníkov ([[Igric 1994|1994]] a&nbsp;[[Igric 1995|1995]]). Z&nbsp;celkom desiatich náležitých držiteľov iba dvaja z&nbsp;nich obdržali aj tie štandardné – Homolka a&nbsp;Trančík (ostatný menovaný je navyše držiteľom dvoch hlavných cien). {{Stĺpce|3|šírka=10em| ; Osobitná prémia * {{nowrap|[[Richard Blech]]}} * {{nowrap|[[Július Dzurek]]}} * {{nowrap|Mario Homolka}} * {{nowrap|[[Milan Markovič]]}} * {{nowrap|[[Jozef Novan]]}} * {{nowrap|[[Dušan Rapoš]]}} * {{nowrap|[[Milan Stráňava]]}} * {{nowrap|[[Eugen Šinko]]}} * {{nowrap|Dušan Trančík}} * {{nowrap|[[Štefan Vraštiak]]}} }} == Faktické chyby v&nbsp;tlačových správach == [[Bulletin|Výročné bulletiny]] organizátora s každoročne zverejňovanými zoznamami ''Nositeľov cien Igric'' vrátane toho abecedného už podľa ocenených titulov, k&nbsp;35. ročníku ([[Igric 2024|2024]]) opakovane chybne uvádzajú: * [[Ilja Zeljenka|Ilju Zeljenku]] ako trojnásobného laureáta ocenenia<ref name=Bulletin2019>{{Citácia periodika | autor = FORRAYOVÁ, Marianna; [[Yvonne Vavrová|VAVROVÁ, Yvonne]]; KLAUČOVÁ, Gabriela; STRELECKÁ, Lenka | odkaz na autora = | titul = Nositelia ceny Igric 1967 – 2019 | periodikum = 30. Igric 2019 | odkaz na periodikum = | rok = 2019 | ročník = | číslo = | strany = 10 – 11 | poznámky = [[Portable Document Format|PDF]] | url = https://600e46c679.cbaul-cdnwnd.com/dd20591163b672a06b65994fc67cd0a1/200000004-3183131834/Bulletin%2030.%20IGRIC%202019.pdf#page=10 | dátum prístupu = 2026-06-27 | issn = | url archívu = https://web.archive.org/web/20260919181111/https://600e46c679.cbaul-cdnwnd.com/dd20591163b672a06b65994fc67cd0a1/200000004-3183131834/Bulletin%2030.%20IGRIC%202019.pdf#page=10 | dátum archivácie = 2026-09-19}}</ref><ref name=Bulletin2021>{{Citácia periodika | autor = VAVROVÁ, Yvonne; a kol. | odkaz na autora = | titul = Nositelia ceny Igric 1967 – 2021 | periodikum = 32. Igric 2021 | odkaz na periodikum = | rok = 2021 | ročník = | číslo = | strany = 10 – 12 | poznámky = PDF | url = http://www.igric.sk/data/624d7582174fb_igric2021_bulletin.pdf#page=12 | dátum prístupu = 2024-02-27 | issn = 978-80-570-2880-2 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240227005953/http://www.igric.sk/data/624d7582174fb_igric2021_bulletin.pdf#page=12 | dátum archivácie = 2024-02-27}}</ref><ref name=Bulletin2022>{{Citácia periodika | autor = VAVROVÁ, Yvonne; a kol. | odkaz na autora = | titul = Nositelia ceny Igric 1967 – 2022 | periodikum = 33. Igric 2022 | odkaz na periodikum = | rok = 2022 | ročník = | číslo = | strany = 10 – 12 | poznámky = PDF | url = https://igric.sk/ws/media-library/038901c5cb724bb8aac3005d999c2946/bulletin22_pre_web-m.pdf#page=7 | dátum prístupu = 2026-06-26 | issn = 978-80-974133-1-6 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260626182045/https://igric.sk/ws/media-library/038901c5cb724bb8aac3005d999c2946/bulletin22_pre_web-m.pdf#page=7 | dátum archivácie = 2026-06-26}}</ref><ref name=Bulletin2023>{{Citácia periodika | autor = VAVROVÁ, Yvonne; a kol. | odkaz na autora = | titul = Nositelia ceny Igric 1967 – 2023 | periodikum = 34. Igric 2023 | odkaz na periodikum = | rok = 2023 | ročník = | číslo = | strany = 10 – 12 | poznámky = PDF | url = https://igric.sk/ws/media-library/26a958b11756487db291f9a4ecbb237a/bulletin_pre_web-1-m.pdf#page=7 | dátum prístupu = 2026-06-26 | issn = 978-80-974133-2-3 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260626182150/https://igric.sk/ws/media-library/26a958b11756487db291f9a4ecbb237a/bulletin_pre_web-1-m.pdf#page=7 | dátum archivácie = 2026-06-26}}</ref><ref name=Bulletin2024>{{Citácia periodika | autor = VAVROVÁ, Yvonne; a kol. | odkaz na autora = | titul = Nositelia ceny Igric 1967 – 2024 | periodikum = 35. Igric 2024 | odkaz na periodikum = | rok = 2024 | ročník = | číslo = | strany = 10 – 11 | poznámky = PDF | url = https://igric.sk/ws/media-library/42fe8fad225b843c71c3af30046259d0/igric_2024_bulletin-web.pdf#page=10 | dátum prístupu = 2026-06-26 | issn = 978-80-974133-3-0 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260627114120/https://igric.sk/ws/media-library/42fe8fad225b843c71c3af30046259d0/igric_2024_bulletin-web.pdf#page=10 | dátum archivácie = 2026-06-27}}</ref> – pravdepodobne zámenou „jeho“ jednej ceny s&nbsp;iným skladateľom, [[Ladislav Kupkovič|Ladislavom Kupkovičom]] ([[Igric 1967|1967]]). Zeljenku totiž organizátori chybne kreditujú i&nbsp;za hudbu k&nbsp;''[[Ohnivé rieky|Ohnivým riekam]]'', ktorú zložil druhý menovaný. * [[Mariana Čengel Solčanská|Marianu Čengel Solčanskú]]<ref name=Bulletin2024/> a [[Karol Skřipský|Karola Skřipského]]<ref name=Bulletin2019/><ref name=Bulletin2021/><ref name=Bulletin2022/><ref name=Bulletin2023/><ref name=Bulletin2024/> ako dvojnásobných. Obaja sú držiteľmi jediného Igrica – režisérka za [[Igric za Filmovú tvorbu|Filmovú tvorbu]] ([[Igric 2011|2011]]), dokumentarista za [[Igric za Dokumentárnu tvorbu|Dokutvorbu]] ([[Igric 1968|1968]]). Čengel Solčanská bola dodatočne odmenená akurát tromi prémiami ([[Igric 2007|2007]], [[Igric 2014|2014]], [[Igric 2024|2024]]), dve z&nbsp;týchto už na vrub [[Igric za Televíznu tvorbu|Teletvorby]]. * [[Monika Hilmerová|Moniku Hilmerovú]] a [[Kamila Magálová|Kamilu Magálovú]] ako držiteľky jedného ocenenia.<ref name=Bulletin2019/><ref name=Bulletin2021/><ref name=Bulletin2022/><ref name=Bulletin2023/><ref name=Bulletin2024/> Obidve herečky získali bok po boku v&nbsp;roku [[Igric 2019|2019]] samostatné prémie za [[Igric za Herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele#Spoločná herecká kategória (2001–2012)|svoje herecké výkony]], kým Hilmerová v&nbsp;roku [[Igric 2001|2001]] prednostne tiež inú. Žiadna z&nbsp;menovaných však zatiaľ neobdržala v&nbsp;rámci ceremónií Igric cenu. == Legenda a použité zdroje == Vzhľadom k objemnému množstvu kompilovaných [[historiografia (zapisovanie dejín)|historických údajov]] boli z&nbsp;dôvodu zachovania prehľadnosti uprednostnené v&nbsp;obsahu [[vysvetlivka|špecifické značky]] pred početnými [[bibliografický odkaz|bibliografickými odkazmi]]. Prehľady boli zostavené na základe [[tlačová správa|výročných protokolov]] jednotlivých ročníkov alebo iných [[správa (žurnalistika)|dochovaných záznamov]] z&nbsp;[[noviny|dobovej tlače]] v&nbsp;konfrontácii so&nbsp;zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] – týchto už individuálne v&nbsp;závislosti na&nbsp;ocenenom tvorcovi, prípadne [[autorské dielo|titule]]. Použité zdroje chronologicky popisuje sekcia s&nbsp;výročnými protokolmi nižšie a&nbsp;demonštrujú i&nbsp;[[:Kategória:Igric (súťaž)|primárne články]] k&nbsp;príslušným [[filmové ocenenie|filmovým oceneniam]]. Poďakovanie patrí dlhoročnej akademickej pracovníčke SFÚ Renáte Šmatlákovej za poskytnutie digitálnych záznamov k&nbsp;inak nedostupným archívnym dokumentom. ; Historická éra * '''1967 – 1969:''' Retroštúdia ''Igric 1967 – 2004''<ref name=HÉ-Vrastiak>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR |poznámka = retroštúdia z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(ods. pre r. „1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''</span> |lokácia = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) a „1993–2004“ (str. 3–5) |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = }}</ref> a&nbsp;historická ročenka [[Literárny fond|LF]] mapujúca obdobie rokov 1954 až 2004<ref name=LF>{{Citácia knihy | autor = SOKOLOVÁ, Eva | url = http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf | titul = 50 rokov činnosti Literárneho fondu: 1954–2004 | počet strán = 350 | vydavateľ = AnaPress © Literárny fond | miesto = Bratislava | rok = 2005 | isbn = 80-89137-16-4 | kapitola = |url archívu = https://web.archive.org/web/20230604213121/http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf |dátum archivácie = 2023-06-04 |poznámka = „Cena Igric“ (v&nbsp;rámci samostatných kapitol podľa rokov): „1967“ (s. 226–227) / „1968“ (s. 227) / „1969“ (s. 228) / „1994–1995“ (s. 286) / „1996“ (s. 286–287) / „1997–1999“ (s. 287) / „2000“ (s. 287–288) / „2001“ (s. 258 a 288) / „2002“ (s. 258 a 289) / „2003“ (s. 260 a 289). [[Portable Document Format|PDF]] <span style="color:silver">''(publ. neobsahuje úplné údaje k&nbsp;udeleným cenám a&nbsp;vynecháva r.&nbsp;1993 i&nbsp;2004)''</span>}}</ref> <span style="color:silver">(''obidva zdroje boli sekundárne použité aj pre konfrontáciu údajov z&nbsp;dodatočných protokolov, a&nbsp;to k&nbsp;ročníkom 1993 až 2004'')</span> ; Novodobá éra {{col-begin}} {{col-2}} * '''1993:''' Výsledky z denníkov ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = (mf) |titul = IGRIS – in memoriam |url = |poznámka = Článok z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(obsahuje tlačové i&nbsp;faktické chyby)''</span> |lokácia = |dátum vydania = 01.02.1993 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}</ref> a bratislavský ''[[Večerník (Bratislava)|Večerník]]''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = (el) |titul = Ceny Igric udelené |url = |poznámka = Článok z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 01.06.1993 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = ''Večerník''}}</ref> * '''1994:''' Protokol z archívu [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]]<ref name=VýPr1994>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993 |url = |poznámka = 3-str. strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1994 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = }}</ref> * '''1995:''' Protokol z denníka ''[[SME]]''<ref name=VýPr1995>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = dík |titul = Ceny Igric '94 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.05.1995 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''[[SME]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> * '''1996:''' Protokol z denníka ''SME''<ref name=VýPr1996>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = pet |titul = Hlavnú cenu za filmovú a televíznu tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 20.04.1996 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> * '''1997:''' Protokol z denníka ''SME''<ref name=VýPr1997>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1996 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.04.1997 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> * '''1998:''' Protokol z denníka ''SME''<ref name=VýPr1998>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 06.06.1998 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> * '''1999:''' Protokol z archívu SFÚ<ref name=VýPr1999>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric a prémie za audiovizuálnu tvorbu roku 1998 |url = |poznámka = strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1999 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = }}</ref> * '''2000:''' Protokoly z denníkov ''SME''<ref name=VýPr2000>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]] |titul = Na Art Filme udeľovali ceny Igric |url = |lokácia = |poznámka = roč. 8, čís. 146, s. 8. Článok z archívu SFÚ |dátum vydania = 26.06.2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> a&nbsp;''[[Práca (dielo)|Práca ]]''<ref name=VýPr2000-Práca>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Jozef Puškáš|PUŠKÁŠ, Jozef]] |titul = Ceny Igric sa udeľujú čoraz ťažšie |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-901372-Ceny-Igric-sa-udeluju-coraz-tazsie-clanok/ |poznámka = roč. 55, čís. 146, s. 10. Článok z archívu SFÚ |lokácia = |kapitola = Ceny a prémie za vynikajúce tvorivé výsledky vo filme a televízii IGRIC 2000 |dátum vydania = 26.06.2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = ''Práca''}}</ref> i&nbsp;archívu SFÚ<ref name=TS2000>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Stanislav Szomolányi|SZOMOLÁNYI, Stanislav]] |titul = Porota ceny Igric 2000 a prémií Literárneho fondu SR sa rozhodla udeliť tieto ceny a prémie |url = |lokácia = |poznámka = Tlačová správa z archívu SFÚ |dátum vydania = 14.06.2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> * '''2001:''' Protokol z archívu SFÚ<ref name=VýPr2001>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ a ÚSTT |titul = Udelenie ceny Igric za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu v roku 2000 |url = |lokácia = |poznámka = 2-str. strojopis Tlačovej správy z archívu SFÚ |dátum vydania = 2001 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> * '''2002:''' Protokol z mesačníka ''Film.sk''<ref name=VýPr2002>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Výročné ceny Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | ročník = 3 | číslo = 9 | strany = 34 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> * '''2003:''' Protokoly z denníka ''SME''<ref name=VýPr2003>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] |titul = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric |url = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |lokácia = (odst. 3–6) |poznámka = <span style="color:silver">''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''</span> |dátum vydania = 21.06.2003 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> a&nbsp;štvrťročníka ''Synchron''<ref name=VýPr2003-Synchron>{{Citácia periodika | autor = | odkaz na autora = | titul = IGRIC 2003 čili úvahy o audiovizuální tvorbě na Slovensku | periodikum = Synchron – Zpravodaj Českého filmového a televizního svazu FITES | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | ročník = 2 | číslo = 4 | strany = 23–24 | poznámky = PDF | url = https://c27cad26-9938-4a3d-9576-b99783162960.usrfiles.com/ugd/c27cad_fbbfbeddf70245ad9f663d6c0ec75ab6.pdf#page=26 | dátum prístupu = 2026-06-11 | issn = 1213-9181 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240621132101/https://c27cad26-9938-4a3d-9576-b99783162960.usrfiles.com/ugd/c27cad_fbbfbeddf70245ad9f663d6c0ec75ab6.pdf#page=26 | dátum archivácie = 2024-06-21}}</ref> * '''2004:''' Protokoly z mesačníka ''Film.sk''<ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Ceny udelené na 12. MFF Art Film | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2004 | ročník = 5 | číslo = 7/8 | strany = 18 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> i&nbsp;archívu SFÚ<ref name=VýPr2004>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 15. IGRICE (Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu SR za audiovizuálnu tvorbu roku 2003 udelené na 12. Art filme Trenčianske Teplice 18.6.2004) |url = |poznámka = 2-str. dokument z archívu SFÚ |lokácia = IGRICE A PRÉMIE |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 15.06.2026 |vydavateľ = }}</ref> * '''2005:''' Protokoly z mesačníka ''Film.sk''<ref name=VýPr2005>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2005 | ročník = 6 | číslo = 7/8 | strany = 29 | poznámky = PDF <span style="color:silver">''(čl. neuvádza názvy ocenených diel u 4 prémiových kategórií)''</span> | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> i&nbsp;archívu SFÚ<ref name=VýPr2005-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 16. IGRIC 2005 (Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a&nbsp;Literárneho fondu za audiovizuálnu tvorbu roku 2004 udelené v&nbsp;Bratislave 15.6.2005) |url = |poznámka = 3-str. dokument z&nbsp;archívu SFÚ s&nbsp;logom SFZ |lokácia = |dátum vydania = 10.06.2005 |dátum prístupu = 15.06.2026 |vydavateľ = }}</ref> * '''2006:''' Protokoly z mesačníka ''Film.sk'',<ref name=VýPr2006>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005 | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2006 | ročník = 7 | číslo = 7/8 | strany = 21 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> štvrťročníka ''Synchron''<ref name=VýPr2006-Synchron>{{Citácia periodika | autor = | odkaz na autora = | titul = 17. IGRICE 2006 | periodikum = Synchron – Zpravodaj Českého filmového a televizního svazu FITES | odkaz na periodikum = | rok = 2006 | ročník = 5 | číslo = 3 | strany = 30 | poznámky = PDF | url = https://c27cad26-9938-4a3d-9576-b99783162960.usrfiles.com/ugd/c27cad_257008fcef0b4c76b19cc91f49857286.pdf#page=32 | dátum prístupu = 2026-06-11 | issn = 1213-9181 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240621073607/https://c27cad26-9938-4a3d-9576-b99783162960.usrfiles.com/ugd/c27cad_257008fcef0b4c76b19cc91f49857286.pdf#page=32 | dátum archivácie = 2024-06-21}}</ref> a&nbsp;webu [[Pavol Barabáš|P. Barabáša]]<ref name=Barabáš>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric 2006 – Tvorivá prémia pre Pururambo |url = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |lokácia = Kapitola: „Protokol o udelení cien“ |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2006 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Pavol Barabáš|pavolbarabas.sk]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008154407/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> * '''2007:''' Protokoly z mesačníka ''Film.sk''<ref name=VýPr2007>{{Citácia periodika | autor = uwe | odkaz na autora = | titul = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2007 | ročník = 8 | číslo = 6 | strany = 28 | poznámky = PDF <span style="color:silver">''(čl. neuvádza názvy ocenených diel u 2 prémiových kategórií)''</span> | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> a&nbsp;webu [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]]<ref name=VýPr2007-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Výsledky 18. ročníka udeľovania cien Igric |url = http://www.aic.sk/aic/slovensky-film/doma/archiv/igric-2007-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-vysledky.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 01.06.2007 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20260112212411/http://www.aic.sk/aic/slovensky-film/doma/archiv/igric-2007-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-vysledky.html |dátum archivácie = 2026-01-12}}</ref> * '''2008:''' Protokoly z denníka ''SME'',<ref name=VýPr2008-SME>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TASR |titul = SFZ udeľoval ceny Igric 2008 |url = https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 09.04.2008 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123200/https://www.sme.sk/kultura/c/sfz-udeloval-ceny-igric-2008 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> mesačníka ''Film.sk''<ref name=VýPr2008>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2008 | ročník = 9 | číslo = 5 | strany = 37 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260529161208/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum archivácie = 2026-05-29}}</ref> a&nbsp;štvrťročníka ''Synchron''<ref name=VýPr2008-Synchron>{{Citácia periodika | autor = VRAŠTIAK, Štefan | odkaz na autora = | titul = 19. IGRIC 2007 | periodikum = Synchron – Zpravodaj Českého filmového a televizního svazu FITES | odkaz na periodikum = | rok = 2008 | ročník = 7 | číslo = 3 | strany = 23–24 | poznámky = PDF | url = https://c27cad26-9938-4a3d-9576-b99783162960.usrfiles.com/ugd/c27cad_86bbf03d21884283926493e50c6f0ab1.pdf#page=25 | dátum prístupu = 2026-06-11 | issn = 1213-9181 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240621222629/https://c27cad26-9938-4a3d-9576-b99783162960.usrfiles.com/ugd/c27cad_86bbf03d21884283926493e50c6f0ab1.pdf#page=25 | dátum archivácie = 2024-06-21}}</ref> * '''2009:''' Protokoly z online-revue ''Film Press'',<ref name=VýPr2009>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = 20. Igric 2009 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |lokácia = TVORIVĚ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 02.09.2009 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |dátum archivácie = 2025-08-15}}</ref> štvrťročníka ''Synchron''<ref name=VýPr2009-Synchron>{{Citácia periodika | autor = | odkaz na autora = | titul = 20. IGRIC 2009 | periodikum = Synchron – Zpravodaj Českého filmového a televizního svazu FITES | odkaz na periodikum = | rok = 2009 | ročník = 8 | číslo = 3 | strany = 9–10 | poznámky = PDF | url = https://c27cad26-9938-4a3d-9576-b99783162960.usrfiles.com/ugd/c27cad_ee9a1c274a304fb1998821716c417418.pdf#page=11 | dátum prístupu = 2026-06-11 | issn = 1213-9181 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240620153920/https://c27cad26-9938-4a3d-9576-b99783162960.usrfiles.com/ugd/c27cad_ee9a1c274a304fb1998821716c417418.pdf#page=11 | dátum archivácie = 2024-06-21}}</ref> a&nbsp;webu LF<ref name=VýPr2009-LF>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = LF |titul = Ceny Igric <s>2008</s> <u>2009</u> |url = http://litfond.sk:80/subory/Ceny_Igric_2008.pdf |lokácia = |poznámka = PDF <span style="color:silver">''(protokol v&nbsp;nadpise chybne zamieňa rok ceremónie s&nbsp;predošlým)''</span> |dátum vydania = 2009 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20091014002844/http://litfond.sk:80/subory/Ceny_Igric_2008.pdf |dátum archivácie = 2009-10-14}}</ref> * '''2010:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2010>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric a Tvorivé prémie |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 15.06.2010 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |dátum archivácie = 2025-12-10}}</ref> a&nbsp;webu LF<ref name=VýPr2010-LF>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = LF |titul = 21. IGRIC 2010 |url = http://litfond.sk/subory/Ceny_výboru_Sekcie_pre_tvorivú_činnosť_v_oblasti_televízie,_filmu_a_videotvorby.pdf |lokácia = |poznámka = Ceny výboru Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti televízie, filmu a videotvorby. PDF |dátum vydania = 2010 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260614210902/http://litfond.sk/subory/Ceny_v%C3%BDboru_Sekcie_pre_tvoriv%C3%BA_%C4%8Dinnos%C5%A5_v_oblasti_telev%C3%ADzie,_filmu_a_videotvorby.pdf |dátum archivácie = 2026-06-14}}</ref> * '''2011:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2011>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = ŠČEPKA, Miloš |titul = 22. IGRIC 2011 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |dátum archivácie = 2026-03-15}}</ref> a&nbsp;webu AIC<ref name=VýPr2011-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igrice rozdané už 22krát |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/igrice-rozdane-uz-dvadsiaty-druhykrat.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 27.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20260214012616/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/igrice-rozdane-uz-dvadsiaty-druhykrat.html |dátum archivácie = 2026-02-14}}</ref> {{col-2}} * '''2012:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2012>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |lokácia = 23. IGRIC 2012 |poznámka = |dátum vydania = 28.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |dátum archivácie = 2026-02-19}}</ref> a&nbsp;webu AIC<ref name=VýPr2012-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Víťazi 23. ročníka Igricov sú známi |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-23.-rocnika-igricov-su-znami.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250913162146/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-23.-rocnika-igricov-su-znami.html |dátum archivácie = 2025-09-13}}</ref> * '''2013:''' Protokoly z online revue ''Film Press'',<ref name=VýPr2013>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |lokácia = Igric a tvorivé prémie |poznámka = |dátum vydania = 10.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> štvrťročníka ''Synchron''<ref name=VýPr2013-Synchron>{{Citácia periodika | autor = | odkaz na autora = | titul = Na Slovensku se udělovaly výroční tvůrčí ceny IGRIC | periodikum = Synchron – Zpravodaj Českého filmového a televizního svazu FITES | odkaz na periodikum = | rok = 2013 | ročník = 12 | číslo = 2 | strany = 29 | poznámky = PDF | url = https://c27cad26-9938-4a3d-9576-b99783162960.usrfiles.com/ugd/c27cad_f684fb5390e0436899d9259b70ecc558.pdf#page=31 | dátum prístupu = 2026-06-11 | issn = 1213-9181 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240620173340/https://c27cad26-9938-4a3d-9576-b99783162960.usrfiles.com/ugd/c27cad_f684fb5390e0436899d9259b70ecc558.pdf#page=31 | dátum archivácie = 2024-06-20}}</ref> a&nbsp;webu AIC<ref name=VýPr2013-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 24. ročník Igricov rozdal ceny |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/24.-rocnik-igricov-rozdal-ceny.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 11.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008044058/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/24.-rocnik-igricov-rozdal-ceny.html |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> * '''2014:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2014>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 25. Igricov 2014 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2014 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> a&nbsp;webu AIC<ref name=VýPr2014-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 25. ročník Igric porozdával ceny |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/25.-rocnik-igric-porozdaval-ceny.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2014 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250815125853/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/25.-rocnik-igric-porozdaval-ceny.html |dátum archivácie = 2025-08-15}}</ref> * '''2015:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2015>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> a&nbsp;webov LF,<ref name=VýPr2015-LF>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = LF |titul = Ceny a prémie 26. ročníka súťaže IGRIC 2015 |url = http://litfond.sk/subory/Ceny_a_pr%C3%A9mie_Igric_2015.pdf |lokácia = |poznámka = PDF |dátum vydania = 2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20170303082426/http://litfond.sk/subory/Ceny_a_pr%C3%A9mie_Igric_2015.pdf |dátum archivácie = 2017-03-03}}</ref> AIC<ref name=VýPr2015-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 26. ročník Igric rozdával ceny |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/26-rocnik-igric-rozdaval-ceny.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20260212041212/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/26-rocnik-igric-rozdaval-ceny.html |dátum archivácie = 2026-02-12}}</ref> i&nbsp;SFÚ<ref name=VýPr2015-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 26. ročník udeľovania cien IGRIC |url = https://sfu.sk/novinky/igric-2015/ |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = SFÚ |url archívu = https://web.archive.org/web/20260213214805/https://sfu.sk/novinky/igric-2015/ |dátum archivácie = 2026-02-13}}</ref> * '''2016:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2016>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 22.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> a&nbsp;webov AIC<ref name=VýPr2016-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 27. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 3.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250324165244/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-03-24}}</ref> i&nbsp;SFÚ<ref name=VýPr2016-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 27. ročník udeľovania cien IGRIC |url = https://sfu.sk/novinky/27-rocnik-igric/ |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 23.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = SFÚ |url archívu = https://web.archive.org/web/20251007002657/https://sfu.sk/novinky/27-rocnik-igric/ |dátum archivácie = 2025-10-07}}</ref> * '''2017:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2017>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> a&nbsp;webov AIC</span><ref name=VýPr2017-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 28. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/28.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250913172529/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/28.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-13}}</ref> i&nbsp;SFÚ<ref name=VýPr2017-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 28. ročník udeľovania cien IGRIC |url = https://sfu.sk/novinky/28-rocnik-igric/ |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = SFÚ |url archívu = https://web.archive.org/web/20251214165810/https://sfu.sk/novinky/28-rocnik-igric/ |dátum archivácie = 2025-12-14}}</ref> * '''2018:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2018>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |lokácia = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |dátum archivácie = 2024-12-15}}</ref> a&nbsp;webov AIC<ref name=VýPr2018-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 29. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/29.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 01.10.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250909002634/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/29.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-09}}</ref> i&nbsp;SFÚ<ref name=VýPr2018-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 29. ročník udeľovania cien IGRIC |url = https://sfu.sk/novinky/29-rocnik-igric/ |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 01.10.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = SFÚ |url archívu = https://web.archive.org/web/20260123000422/https://sfu.sk/novinky/29-rocnik-igric/ |dátum archivácie = 2026-01-23}}</ref> * '''2019:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2019>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> a&nbsp;webov AIC<ref name=VýPr2019-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 30. ročník IGRIC |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20260529092258/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2026-05-29}}</ref> i&nbsp;SFÚ<ref name=VýPr2019-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 30. ročník udeľovania cien IGRIC |url = https://sfu.sk/novinky/30-rocnik-igric/ |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = SFÚ |url archívu = https://web.archive.org/web/20250623060809/https://sfu.sk/novinky/30-rocnik-igric/ |dátum archivácie = 2025-06-23}}</ref> * '''2020:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2020>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |dátum archivácie = 2025-10-15}}</ref> a&nbsp;webov LF,<ref name=VýPr2020-LF>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = LF |titul = CENY IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE IGRIC |url = http://litfond.sk/subory/Ceny_IGRIC_2020.pdf |lokácia = |poznámka = Výbor Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti televízie, filmu a videotvorby Literárneho fondu. PDF |dátum vydania = 2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20201020223756/http://litfond.sk/subory/Ceny_IGRIC_2020.pdf |dátum archivácie = 2020-10-20}}</ref> AIC<ref name=VýPr2020-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 31. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/31.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250718102646/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/31.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-07-18}}</ref> i&nbsp;SFÚ<ref name=VýPr2020-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 31. ročník udeľovania cien IGRIC |url = https://sfu.sk/novinky/31-rocnik-igric/ |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = SFÚ |url archívu = https://web.archive.org/web/20260118082818/https://sfu.sk/novinky/31-rocnik-igric/ |dátum archivácie = 2026-01-18}}</ref> * '''2021:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2021>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |lokácia = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021 |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> a&nbsp;webov AIC<ref name=VýPr2021-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 32. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/32.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250514202911/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/32.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-05-14}}</ref> i&nbsp;SFÚ<ref name=VýPr2021-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 32. ročník udeľovania cien IGRIC |url = https://sfu.sk/novinky/32-rocnik-igric/ |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 02.10.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = SFÚ |url archívu = https://web.archive.org/web/20250909101127/https://sfu.sk/novinky/32-rocnik-igric/ |dátum archivácie = 2026-02-13}}</ref> * '''2022:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2022>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press sevis (sl,gk) |titul = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |lokácia = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022 |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |dátum archivácie = 2025-11-17}}</ref> a&nbsp;webov AIC<ref name=VýPr2022-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 33. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/33.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 12.10.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250914063916/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/33.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-14}}</ref> i&nbsp;SFÚ<ref name=VýPr2022-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 33. ročník udeľovania cien IGRIC |url = https://sfu.sk/novinky/33-igric/ |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 02.10.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = SFÚ |url archívu = https://web.archive.org/web/20260213230148/https://sfu.sk/novinky/33-igric/ |dátum archivácie = 2026-02-13}}</ref> * '''2023:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2023>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi Igricov 2023 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |lokácia = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023 |poznámka = |dátum vydania = 25.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |dátum archivácie = 2025-11-13}}</ref> a&nbsp;webov AIC<ref name=VýPr2023-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 34. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250917014309/https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-17}}</ref> i&nbsp;SFÚ<ref name=VýPr2023-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 34. ročník udeľovania cien IGRIC |url = https://sfu.sk/novinky/34-rocnik-igric/ |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 02.10.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = SFÚ |url archívu = https://web.archive.org/web/20251229113224/https://sfu.sk/novinky/34-rocnik-igric/ |dátum archivácie = 2026-12-29}}</ref> * '''2024:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2024>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |lokácia = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |dátum archivácie = 2026-01-21}}</ref> a&nbsp;webu SFÚ<ref name=VýPr2024-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 35. ročník udeľovania cien Igric |url = https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/ |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 16.10.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = SFÚ |url archívu = https://web.archive.org/web/20250617114042/https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/ |dátum archivácie = 2025-06-17}}</ref> * '''2025:''' Protokoly z online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2025>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |lokácia = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |dátum archivácie = 2026-02-10}}</ref> a&nbsp;webu SFÚ<ref name=VýPr2025-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 36. ročník udeľovania cien Igric |url = https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/ |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = SFÚ |url archívu = https://web.archive.org/web/20251011190600/https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/ |dátum archivácie = 2025-10-11}}</ref> * '''2026:''' Protokoly z webov [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]]<ref name=VýPr2025-TASR>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = rt, gra |titul = Kultúra: Udelili Igricov za najlepšiu filmovú a televíznu tvorbu |url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2026091800000441 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 18.09.2026 |dátum prístupu = 18.09.2026 |vydavateľ = tasr.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260918201525/https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2026091800000441 |dátum archivácie = 2026-09-18}}</ref> a&nbsp;''NaseKosice.sk''<ref name=VýPr2025-NaseKosice>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]]; Naše Košice |titul = Ocenenia Igric 2026: Významné uznania pre slovenskú filmovú a televíznu tvorbu |url = https://nasekosice.sk/clanky/50782-ocenenia-igric-2026-vyznamne-uznania-pre-slovensku-filmovu-a-televiznu-tvorbu |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 18.09.2026 |dátum prístupu = 18.09.2026 |vydavateľ = NaseKosice.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260918202218/https://nasekosice.sk/clanky/50782-ocenenia-igric-2026-vyznamne-uznania-pre-slovensku-filmovu-a-televiznu-tvorbu |dátum archivácie = 2026-09-18}}</ref> {{col-end}} == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967 – 2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]]) {{Igric (súťaž)}} [[Kategória:Igric (súťaž)|Držitelia cien a prémií]] 0a0x0hkj5fy6so8ymp3ijhl0sd8vrdr 0 751534 8371097 8370745 2026-09-19T20:25:49Z Evernit 160276 aktual. 8371097 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:33%" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Zvláštne uznanie |- | width=18%| '''Oblasť záujmu''' | width=15%| [[Produkcia (film)|produkcia]] |- | '''Odovzdávané''' | od r. [[Igric 1994|1994]] |- | '''Počet udelených uznaní''' | 17 |} '''Zvláštne''', inokedy '''Osobitné uznanie''', je jednou zo špeciálnych kategórií vyhlasovaných v&nbsp;rámci výročných cien Slovenského filmového zväzu (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov|Únie slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&nbsp;Literárneho fondu (LF) zvaných [[Igric (súťaž)|Igric]]. Od roku [[Igric 2015|2015]] je štatutárne klasifikované ako '''Zvláštne uznanie poroty producentovi'''. Ocenenie ako také je neštatutárne a bez [[peniaze|finančného ohodnotenia]]. Jeho vyjadrením je diplom a&nbsp;udeľuje sa výlučne [[producent (umenie)|zástupcom produkcie]], prípadne [[obchodná spoločnosť (právo)|takému subjektu]]. Žíadny z&nbsp;ocenených producentov zatiaľ neobdržal menovité uznanie opakovane, na vrub [[filmové štúdio|filmovej spoločnosti]] ALEF Štúdio, resp. jej neskoršej odnože zvanej ALEF Film & Media Group, však boli udelené dve takto kombinované ([[Igric 1994|1994]] a&nbsp;[[Igric 1999|1999]]). Z&nbsp;individuálne odmenených producentov figurujú v&nbsp;retrospektívnom prehľade [[Marian Urban|Marian]] ([[Igric 1999|1999]]) a&nbsp;[[Marek Urban]]ovci ([[Igric 2018|2018]]), obaja už za rozdielne filmové štúdia, no za rovnaké výkony čoby [[otec]] a&nbsp;[[syn]] samostatne. == Historické súvislosti == Formálne sa cena uznania vyskytuje až v štatútoch od roku 2015<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ, [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]], LF |titul = Štatút ceny 2015 |url = |lokácia = Zvláštne uznanie poroty producentovi |poznámka = [[Článok|Čl.]] III – [[odsek|ods.]] 2. (vo formáte [[Microsoft Word|.doc]]) |dátum vydania = 26.01.2015 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = igric.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20150816082658/http://igric.sk/files/STATUT%20CENY%2026%20IGRIC.doc |dátum archivácie = 2017-03-03}}</ref> a v rovnakom duchu ju prezentoval aj protokol z vtedajšej ceremónie.<ref name=VýPr2015/> Totožná forma odmeny bola však príležitostne vyhlásená už v [[90. roky 20. storočia|90. rokoch minulého storočia]]. Prvý raz ako <u>Osobitné uznanie bez finančného ohodnotenia</u> udelené početným produkčným subjektom,<ref name=VýPr1994/> druhý raz pre zmenu čoby <u>Osobitné čestné uznanie</u> a už výlučne jedinému producentovi.<ref name=VýPr1994/> Aj keď oficiálne jej slávnostné udelenie sprevádza iba diplom, v ojedinelých ročníkoch bola odovzdaná vrátane fyzickej či rentabilnej odmeny. Pri príležitosti 4. ročníka ([[Igric 2016|2016]]) jej vyhlásenia obdržal víťaz napr. plastiku „Diera do sveta“ vytvorenej na návrh [[sklárstvo|umeleckého sklára]] Achileasa Zdukosa,<ref name=STVR2016/> zatiaľ čo o 2 roky neskôr dve letenky na ostrov [[Thasos (ostrov)|Thasos]] ([[Igric 2018|2018]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Archív > Igric 2018 |url = https://www.stvr.sk/televizia/archiv/13703/168937#824 |lokácia = Požadovaný segment začína krátko pred 13. minútou záznamu. |poznámka = |dátum vydania = 06.10.2018 |dátum prístupu = 31.05.2026 |vydavateľ = |url archívu = https://web.archive.org/web/20260118142041/https://www.stvr.sk/televizia/archiv/13703/168937#764 |dátum archivácie = 2026-01-18}}</ref> == Víťazi uznaní == {| class="wikitable" style="width:77%" |+ |- ! style=background:#ed8 width=4%| Ročník <br />{{small|(rok)}} ! style=background:#ed8 width=70%| Cena <br />{{small|víťaz – výkon (''dielo'')}} ! style=background:#ed8 width=3%| Ref. <br />{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z&nbsp;dobovej tlače v&nbsp;konfrontácii so zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] či inými zdrojmi.|group="p."}} |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Historická éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1967|1.]] <br />(1967) | rowspan=3 align=center| <span style="color:silver">''uznania neudeľované''</span> | align=center rowspan=3| <ref name=HÉ-Vrastiak>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric 1967–2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov, Literárneho fondu SR |poznámka = retroštúdia z archívu SFÚ <span style="color:silver">''(ods. pre r. „1993“ obsahuje faktickú chybu – trom držiteľom prémií pripisuje hlavné ceny)''</span> |lokácia = Kapitoly: „Igric 1967–1969“ (str. 2–3) a „1999–2000“ (str. 4) |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1968|2.]] <br />(1968) |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1969|3.]] <br />(1969) |- | colspan=3 style="text-align:center; background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''''Novodobá éra''''' |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1993|4.]] <br />(1993) | align=center| <span style="color:silver">''uznania neudeľované''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = (mf) |titul = IGRIS – in memoriam |url = |poznámka = Výstrižok z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1993 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1994|5.]] <br />(1994) | * '''ALEF Štúdio – produkcia (''[[Stanko Mužík]]''^SF/DF{{•}} ''[[Páter Juraj Vojenčiak]]''^DF{{#tag:ref|Metráž diela neznáma.|group="p."}}{{•}} cyklus ''Dejiny Slovenska''^KF/DF)'''<ref name=StMu>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Stanko Mužík |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010469-Stanko-Muzik-dokumentarny-film/ |poznámka = „Osobitné uznanie bez finančného ohodnotenia [...] spoločnosti Alef Štúdio spol. s r.o. za filmy Stanko Mužík, Páter Juraj Vojenčiak (r. M.&nbsp;Slivka), cyklus filmov Dejiny Slovenska“ |dátum vydania = 29.06.2005 |dátum prístupu = 16.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260602170551/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010469-Stanko-Muzik-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-06-02 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Dejiny Slovenska |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010469-Stanko-Muzik-dokumentarny-film/ |poznámka = „Osobitné uznanie bez finančného ohodnotenia producentským spoločnostiam [...] Alef Štúdio za filmy Stanko Mužík (r. J&nbsp; Oparty), Páter Juraj Vojenčiak (r. M.&nbsp;Slivka), cyklus filmov Dejiny Slovenska“ |dátum vydania = 13.09.2010 |dátum prístupu = 16.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260616081051/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-058468-Dejiny-Slovenska-film/ |dátum archivácie = 2026-06-16 }}</ref> * '''[[Rudolf Biermann]] za [[Kino Lumière|Charlie's]] – produkcia (všeobecne)''' * '''WN Danubius Film – produkcia (''[[Ruský román]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ruský román |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-281409-Rusky-roman-hrany-film/ |poznámka = „Osobitné uznanie SFZ a&nbsp;LF spoločnosti WN Danubius film za produkciu filmu“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 16.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260413114043/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-281409-Rusky-roman-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-04-13 }}</ref> * '''Welcome Film and TV – produkcia (''[[Karel Kryl – kdo jsem...?]]''^DF{{•}} ''[[Bratříčku, zavřel jsi vrátka...]]''^KF/DF)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Karel Kryl - Kdo jsem...? [film] (1993) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043461-Karel-Kryl-Kdo-jsem-film-1993/ |poznámka = „Osobitné uznanie bez finančného ohodnotenia spoločnosti Welcome Film & TV Ltd. za produkciu filmov Karel Kryl - Kdo jsem...? a&nbsp;Bratříčku, zavřel jsi vrátka... (r. D.&nbsp;Rapoš)“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum prístupu = 16.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240301063652/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043461-Karel-Kryl-Kdo-jsem-film-1993/ |dátum archivácie = 2024-03-01 }}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1994>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993 |url = |poznámka = 3-str. strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1994 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1995|6.]] <br />(1995) | rowspan=4 align=center| <span style="color:silver">''uznania neudelené''</span> | align=center| <ref name=VýPr1995>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = dík |titul = Ceny Igric '94 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.05.1995 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''[[SME]]'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516110444/https://www.sme.sk/nezaradene/c/ceny-igric-94 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1996|7.]] <br />(1996) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = pet |titul = Hlavnú cenu za filmovú a televíznu tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 20.04.1996 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111152/https://www.sme.sk/nezaradene/c/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1997|8.]] <br />(1997) | align=center| <ref name=VýPr1997>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1996 |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.04.1997 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516113825/https://www.sme.sk/nezaradene/c/igric-za-rok-1996 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1998|9.]] <br />(1998) | align=center| <ref name=VýPr1998>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric za rok 1997 – Zoznam ocenení |url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 06.06.1998 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516112202/https://www.sme.sk/nezaradene/c/dusan-zahoransky-vystavuje-v-kosickom-muzeu-vojtecha-lofflera |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 1999|10.]] <br />(1999) | * '''[[Marian Urban]] <span style="color:silver">za ALEF Film & Media Group</span>{{#tag:ref|Protokol z archívu<ref name=VýPr1999/> či zápis SFÚ<ref name=RiOfBa/> neuvádzajú v&nbsp;uvedenom roku i&nbsp;názov subjektu. Podľa výrobných údajov oceneného diela bol film za slovenskú stranu o&nbsp;i. koprodukovaný spol. ALEF Film a&nbsp;Media Group.<ref name=RiOfBa/>|group="p."}} – produkcia (''[[Rivers of Babylon (film)|Rivers of Babylon]]'')'''<ref name=RiOfBa>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Rivers of Babylon |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000226-Rivers-of-Babylon-hrany-film/ |lokácia = Výroba a Poznámky |poznámka = „Osobitné čestné uznanie poroty za produkciu filmu Rivers of Babylon - Marian Urban“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260616123349/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000226-Rivers-of-Babylon-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-06-16}}</ref> | align=center| <ref name=VýPr1999>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric a prémie za audiovizuálnu tvorbu roku 1998 |url = |poznámka = strojopis z archívu SFÚ |lokácia = |dátum vydania = 1999 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2000|11.]] <br />(2000) | rowspan=15 align=center| <span style="color:silver">''uznania neudelené''</span> | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]] |titul = Na Art Filme udeľovali ceny Igric |url = |lokácia = |poznámka = roč. 8, čís. 146, s. 8. Článok z archívu SFÚ |dátum vydania = 26.06.2000 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2001|12.]] <br />(2001) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ a ÚSTT |titul = Udelenie ceny Igric za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu v roku 2000 |url = |lokácia = |poznámka = 2-str. strojopis Tlačovej správy z archívu SFÚ |dátum vydania = 2001 |dátum prístupu = 25.05.2026 |vydavateľ = |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2002|13.]] <br />(2002) | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Výročné ceny Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | ročník = 3 | číslo = 9 | strany = 34 | poznámky = [[Portable Document Format|PDF]] | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521194911/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2002-09.pdf#page=36 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2003|14.]] <br />(2003) | align=center| <ref name=VýPr2003>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] |titul = Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric |url = https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |lokácia = (odst. 3–6) |poznámka = <span style="color:silver">''(čl. uvádza 16 prémií v 8 kategóriách)''</span> |dátum vydania = 21.06.2003 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = ''SME'' |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516120608/https://www.sme.sk/kultura/c/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2004|15.]] <br />(2004) | align=center| <ref name=VýPr2004>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Ceny udelené na 12. MFF Art Film | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2004 | ročník = 5 | číslo = 7/8 | strany = 18 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522131151/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2004-0708.pdf#page=20 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2005|16.]] <br />(2005) | align=center| <ref name=VýPr2005>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice a Ceny filmovej kritiky udelené | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2005 | ročník = 6 | číslo = 7/8 | strany = 29 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum prístupu = 2026-05-21 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260521201952/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2005-0708.pdf#page=31 | dátum archivácie = 2026-05-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2006|17.]]<br />(2006) | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu 2005 | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2006 | ročník = 7 | číslo = 7/8 | strany = 21 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522164154/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2006-0708.pdf#page=23 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2007|18.]] <br />(2007) | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = uwe | odkaz na autora = | titul = Udeľovali sa výročné ceny 18. Igric | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2007 | ročník = 8 | číslo = 6 | strany = 28 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260522171222/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2007-06.pdf#page=30 | dátum archivácie = 2026-05-22}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2008|19.]] <br />(2008) | align=center| <ref>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | odkaz na autora = | titul = Igrice sa rozdávali po devätnástykrát | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2008 | ročník = 9 | číslo = 5 | strany = 37 | poznámky = PDF | url = https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum prístupu = 2026-05-22 | issn = 1335-8286 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260529161208/https://filmsk.sk/wp-content/uploads/sites/2/2024/12/Film.sk-2008-05.pdf#page=39 | dátum archivácie = 2026-05-29}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2009|20.]] <br />(2009) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = 20. Igric 2009 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 02.09.2009 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20250815161321/https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |dátum archivácie = 2025-08-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2010|21.]] <br />(2010) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric a Tvorivé prémie |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 15.06.2010 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251210183826/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |dátum archivácie = 2025-12-10}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2011|22.]] <br />(2011) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = ŠČEPKA, Miloš |titul = 22. IGRIC 2011 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |dátum archivácie = 2026-03-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2012|23.]] <br />(2012) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrice za audiovizuálnu tvorbu a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |lokácia = 23. IGRIC 2012 |poznámka = |dátum vydania = 28.03.2012 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260219001816/https://www.filmpress.sk/press-servis/1943-igrice-za-audiovizualnu-tvorbu-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-za-rok-2011 |dátum archivácie = 2026-02-19}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2013|24.]] <br />(2013) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |lokácia = Igric a tvorivé prémie |poznámka = |dátum vydania = 10.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2014|25.]] <br />(2014) | align=center| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 25. Igricov 2014 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2014 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2015|26.]] <br />(2015) | * '''[[Lívia Filusová]] za Furia Film – produkcia<ref name=VýPr2015-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 26. ročník Igric rozdával ceny |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/26-rocnik-igric-rozdaval-ceny.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20260212041212/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/26-rocnik-igric-rozdaval-ceny.html |dátum archivácie = 2026-02-12}}</ref> <span style="color:silver">(''V tichu'')</span>'''{{#tag:ref|Protokoly z online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2015/> či webu [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]]<ref name=VýPr2015-AIC/> neuvádzajú v&nbsp;uvedenom roku i&nbsp;názov oceneného diela. Pravdepodobne ním však bol film ''V&nbsp;tichu'' (r. Zdeňek Jiráský), za slovenskú stranu o&nbsp;i koprodukovaný spol. FURIA FILM<ref name=VTichu>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > V tichu |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-232725-V-tichu-hrany-film/ |lokácia = Výroba |poznámka = „FURIA FILM“ |dátum vydania = 27.01.2015 |dátum prístupu = 16.06.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260616125225/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-232725-V-tichu-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-06-16}}</ref> a&nbsp;odmenený v&nbsp;príslušnom ročníku takisto prémiou za Ženský herecký výkon.<ref name=VýPr2015/><ref name=VýPr2015-AIC/>|group="p."}} | align=center| <ref name=VýPr2015>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny 26 Igric 2015 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |lokácia = ods. 3 (prezentácia nových kategórií) |poznámka = „po prvý raz sa udeľovali 3 Ceny Jána Fajnora, určené mladým tvorcom do 35 rokov, a tiež Zvláštne uznanie producentovi“ |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125551/https://www.filmpress.sk/press-servis/3720-viazi-najstarej-filmovej-ceny-26-igric-2015 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2016|27.]] <br />(2016) | * '''[[Barbara Janišová Feglová]] za Hitchhiker Cinema – produkcia<ref name=VýPr2016-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 27. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 3.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250324165244/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-03-24}}</ref> <span style="color:silver">(''Diera v&nbsp;hlave'')^DF</span>'''{{#tag:ref|Protokoly z online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2016/> či webu AIC<ref name=VýPr2016-AIC/> neuvádzajú v&nbsp;uvedenom roku i&nbsp;meno producenta či názov oceneného diela. Ocenenie však prevzala menovaná zakladateľka odmeného subjektu, ktorá na ceremónii obdržala plastiku zvanú „Diera do sveta“.<ref name=STVR2016>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Archív > Igric 2016 |url = https://www.stvr.sk/televizia/archiv/11225/106939#592 |lokácia = Požadovaný segment začína krátko pred 10. minútou záznamu. |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2016 |dátum prístupu = 31.05.2026 |vydavateľ = |url archívu = https://web.archive.org/web/20260118141942/https://www.stvr.sk/televizia/archiv/11225/106939#508 |dátum archivácie = 2026-01-18}}</ref> Pravdepodobne bol preto ocenený odhadovaný dokument, za slovenskú stranu o&nbsp;i. koprodukovaný spol. HITCHHIKER Cinema.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Diera v hlave |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289086-Diera-v-hlave-dokumentarny-film/ |lokácia = Výroba |poznámka = „HITCHHIKER Cinema“ |dátum vydania = 26.01.2021 |dátum prístupu = 16.06.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260616132451/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289086-Diera-v-hlave-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-06-16}}</ref>|group="p."}} | align=center| <ref name=VýPr2016>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Igrica 2016 za hranú tvorbu dostal Marko Škop za film Eva Nová |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 22.09.2016 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125748/https://www.filmpress.sk/press-servis/4834-igrica-2016-za-hranu-tvorbu-dostal-marko-kop-za-film-eva-nova |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2017|28.]] <br />(2017) | * '''[[Vladimír Burianek]] za [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]]{{#tag:ref|Protokoly z online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2017/> či webu AIC<ref name=VýPr2017-AIC/> neuvádzajú v&nbsp;uvedenom roku i&nbsp;meno producenta. Ocenenie však prevzal menovaný šéfproducent pôvodnej tvorby RTVS, ktorý sa na ceremónii poďakoval v mene vtedajšieho programového riaditeľa Tibora Búzu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Archív > Igric 2017 |url = https://www.stvr.sk/televizia/archiv/12647/137761#436 |lokácia = Požadovaný segment začína krátko po 8. minúte záznamu. |poznámka = |dátum vydania = 04.10.2017 |dátum prístupu = 31.05.2026 |vydavateľ = |url archívu = https://web.archive.org/web/20260118142043/https://www.stvr.sk/televizia/archiv/12647/137761#436 |dátum archivácie = 2026-01-18}}</ref>|group="p."}} – produkcia (''[[Zlatá lýra 1966 – 1998]]'')^SF/DF'''<ref name=VýPr2017-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 28. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/28.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250913172529/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/28.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-13}}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2017>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2017 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125901/https://www.filmpress.sk/press-servis/5608-viazi-najstarej-filmovej-ceny-igric-2017 |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2018|29.]] <br />(2018) | * '''[[Marek Urban]] <span style="color:silver">za sentimentalfilm</span>{{#tag:ref|Kým protokol z online-revue ''Film Press'' v&nbsp;uvedenom roku nedopatrením vynecháva príslušnú kategóriu,<ref name=VýPr2018/> protokol z&nbsp;webu AIC neuvádza i&nbsp;názov oceneného subjektu.<ref name=VýPr2018-AIC/> Podľa výrobných údajov odmeneného diela bol film za slovenskú stranu o&nbsp;i. koprodukovaný spol. sentimentalfilm.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Out |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270454-Out-hrany-film/ |lokácia = Výroba |poznámka = „sentimentalfilm“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 16.06.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516130214/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270454-Out-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref>|group="p."}}''' '''– produkcia (''[[Out (film)|Out]]'')'''<ref name=VýPr2018-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 29. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/29.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 01.10.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250909002634/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/29.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-09}}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2018>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Včera vyhlásili laureátov 29. Igrica 2018 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |lokácia = IGRIC / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2018 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20241215083336/https://www.filmpress.sk/press-servis/5916-vera-vyhlasili-laureatov-29-igrica-2018 |dátum archivácie = 2024-12-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2019|30.]] <br />(2019) | * '''[[Katarína Vanžurová]]^† (v z. [[Ľubomír Ján Slivka|Ľ. Slivku]]){{#tag:ref|Protokoly z online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2019/> či webu AIC<ref name=VýPr2019-AIC/> neuvádzajú v&nbsp;uvedenom roku i&nbsp;názov subjektu. Podľa filmografie ocenenej posledné dva filmy, na ktorých sa producentsky podieľala boli o&nbsp;i. koprodukované spol. Attack Film. Jeden dokumentárny, uvedený ešte pred jej smrťou,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Filmografia > Pavúk: horolezec storočia |url = https://www.attackfilm.sk/pavuk-horolezec-storocia |lokácia = |poznámka = „producent Katarína Vanžurová“ a „premiéra 19.06.2018“ |dátum vydania = 2018 |dátum prístupu = 17.06.2026 |vydavateľ = attackfilm.sk |url archívu = |dátum archivácie = 2026-06-17}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Pavúk |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289653-Pavuk-dokumentarny-film/ |lokácia = Výroba |poznámka = „ATTACK FILM“ |dátum vydania = 11.02.2021 |dátum prístupu = 16.06.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260617122853/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289653-Pavuk-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-06-17}}</ref> druhý až po jej skone, krátko pred jeho premiérou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Na hudbe k filmu Dôverný nepriateľ sa podieľali E. Drobná a O. Gregor Brzobohatý |url = https://www.radiokosice.sk/na-hudbe-k-filmu-doverny-nepriatel-sa-podielali-e-drobna-a-o-gregor-brzobohaty |lokácia = |poznámka = „v&nbsp;produkcii spoločnosti Attack Film [...] Producentmi filmu sú Katarína Vanžurová [...] Slovenská distribučná premiéra snímky je naplánovaná na 16. augusta.“ |dátum vydania = 23.05.2018 |dátum prístupu = 17.06.2026 |vydavateľ = [[Rádio Košice]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20260617125916/https://www.radiokosice.sk/na-hudbe-k-filmu-doverny-nepriatel-sa-podielali-e-drobna-a-o-gregor-brzobohaty |dátum archivácie = 2026-06-17}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Dôverný nepriateľ |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-269592-Doverny-nepriatel-hrany-film/ |lokácia = Výroba |poznámka = „ATTACK FILM“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 16.06.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260617123054/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-269592-Doverny-nepriatel-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-06-17}}</ref>|group="p."}} <span style="color:silver">za Attack Film</span> – produkcia<ref name=VýPr2019-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 30. ročník IGRIC |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20260529092258/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2026-05-29}}</ref> <span style="color:silver">(''Pavúk: Horolezec storočia''^DF a&nbsp;''Dôverný nepriateľ'')</span>''' | align=center| <ref name=VýPr2019>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2020|31.]] <br />(2020) | * '''[[Ivan Ostrochovský]] <span style="color:silver">za Punkchart films</span>{{#tag:ref|Protokoly z online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2020/> či webu AIC<ref name=VýPr2020-AIC/> neuvádzajú v&nbsp;uvedenom roku i&nbsp;názov subjektu. Podľa výrobných údajov ocenených diel boli všetky filmy za slovenskú stranu o&nbsp;i. koprodukované spol. Punkchart films.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Frem |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289616-Frem-dokumentarny-film/ |lokácia = Výroba |poznámka = „Punkchart films“ |dátum vydania = 10.02.2021 |dátum prístupu = 16.06.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260616154657/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289616-Frem-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-06-16}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > The Sound Is Innocent |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289626-The-sound-is-innocent-dokumentarny-film// |lokácia = Výroba |poznámka = „Punkchart films“ |dátum vydania = 10.02.2021 |dátum prístupu = 16.06.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240223043429/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289626-The-sound-is-innocent-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2024-02-23}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Punk je hned! |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-281398-Punk-je-hned-hrany-film/ |lokácia = Výroba |poznámka = „Punkchart films“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 16.06.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260616154957/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-281398-Punk-je-hned-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-06-16}}</ref>|group="p."}}''' '''– produkcia (''[[Frem]]''^DF{{•}} ''[[The Sound Is Innocent]]''^DF{{•}} ''[[Punt je hned!]]'')'''<ref name=VýPr2020-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 31. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/31.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250718102646/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/31.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-07-18}}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2020>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Tridsiaty prvý ročník Igric 2020 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251015152854/https://www.filmpress.sk/press-servis/7300-tridsiaty-prvy-rocnik-igric-2020 |dátum archivácie = 2025-10-15}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2021|32.]] <br />(2021) | * '''[[Rastislav Šesták]] <span style="color:silver">za D.N.A.</span>{{#tag:ref|S prihliadnutím na seriál ''[[Herec (seriál)|Herec]]''. Protokoly z online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2021/> či webu AIC<ref name=VýPr2021-AIC/> neuvádzajú v&nbsp;uvedenom roku i&nbsp;názov subjektu. Podľa výrobných údajov oceneného diela bol film za slovenskú stranu o&nbsp;i. koprodukovaný spol. D.N.A.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Správa |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288045-Sprava-hrany-film/ |lokácia = Výroba |poznámka = „D.N.A.“ |dátum vydania = 22.12.2020 |dátum prístupu = 16.06.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260616161621/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288045-Sprava-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-06-16}}</ref>|group="p."}} – produkcia (''[[Správa (film)|Správa]]'')'''<ref name=VýPr2021-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 32. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/32.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250514202911/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/32.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-05-14}}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2021>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Ocenení tvorcovia 32. ročníka IGRIC 2021 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |lokácia = CENY A TVORIVÉ PRÉMIE 32. IGRIC 2021 |poznámka = |dátum vydania = 27.09.2021 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008041010/https://www.filmpress.sk/press-servis/8007-oceneni-tvorcovia-32-rocnika-igric-2021 |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2022|33.]] <br />(2022) | * '''[[Patrik Pašš (1948)|Patrik Pašš st.]] <span style="color:silver">za Trigon Production</span>{{#tag:ref|Protokoly z online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2022/> či webu AIC<ref name=VýPr2022-AIC/> neuvádzajú v&nbsp;uvedenom roku i&nbsp;názov subjektu. Podľa výrobných údajov oceneného diela bol film o&nbsp;i. koprodukovaný spol. Trigon Production.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Pandémia SK. [1.–9. časť] |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/vysledky/?field=G&term=Trigon+pandemia+sk |lokácia = Výroba |poznámka = „TRIGON PRODUCTION“ |dátum vydania = 22.04.2022 |dátum prístupu = 16.06.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260616163151/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/vysledky/?field=G&term=Trigon+pandemia+sk |dátum archivácie = 2026-06-16}}</ref>|group="p."}}''' '''– produkcia (''[[Pandémia SK]]''^SF/DF/TV)'''<ref name=VýPr2022-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 33. ročník Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/33.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 12.10.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250914063916/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/33.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-14}}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2022>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press sevis (sl,gk) |titul = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |lokácia = CENY IGRIC 2022 / TVORIVĚ PRĚMIE 2022 |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2022 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251117093840/https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |dátum archivácie = 2025-11-17}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2023|34.]] <br />(2023) | * '''[[Barbora Budinská]] a [[Peter Badač]] <span style="color:silver">za BFILM</span>{{#tag:ref|Protokoly z online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2023/> či webu AIC<ref name=VýPr2023-AIC/> neuvádzajú v&nbsp;uvedenom roku i&nbsp;názov subjektu. Podľa výrobných údajov oceneného diela bol film za slovenskú stranu o&nbsp;i. koprodukovaný spol. BFILM.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Tvojazem [text] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-307465-Tvojazem-text/ |lokácia = Datovanie |poznámka = „BFILM“ |dátum vydania = 25.11.2022 |dátum prístupu = 16.06.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260616164724/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-307465-Tvojazem-text/ |dátum archivácie = 2026-06-16}}</ref>|group="p."}} – produkcia (''[[Tvojazem]]''^AF)'''<ref name=VýPr2023-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 34. ročník Igric |url = https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250917014309/https://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/34.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2025-09-17}}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2023>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi Igricov 2023 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |lokácia = IGRIC 2023 / Tvorivé prémie IGRIC 2023 |poznámka = |dátum vydania = 25.09.2023 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20251113143839/https://www.filmpress.sk/press-servis/9543-vitazi-igricov-2023 |dátum archivácie = 2025-11-13}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2024|35.]] <br />(2024) | * '''[[Juraj Krasnohorský]] <span style="color:silver">za Artichoke</span>{{#tag:ref|Protokoly z online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2024/> či webu SFÚ<ref name=VýPr2024-SFÚ/> neuvádzajú v&nbsp;uvedenom roku i&nbsp;názov subjektu. Podľa výrobných údajov oceneného diela bol film za slovenskú stranu o&nbsp;i. koprodukovaný spol. Artichoke.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Projects > White Plastic Sky |url = https://www.artichoke.sk/project/wps/ |lokácia = Production |poznámka = „In Co-Production with: Salto Films, Artichoke, Proton Cinema, RTVS“ |dátum vydania = 2023 |dátum prístupu = 16.06.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240917124046/https://www.artichoke.sk/project/wps/ |dátum archivácie = 2024-09-17}}</ref>|group="p."}}''' '''– produkcia (''[[Umelohmotné nebo]]'')'''<ref name=VýPr2024-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 35. ročník udeľovania cien Igric |url = https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/ |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 16.10.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = SFÚ |url archívu = https://web.archive.org/web/20250617114042/https://sfu.sk/novinky/35-rocnik-igric/ |dátum archivácie = 2025-06-17}}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2024>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 35 .ročníka IGRIC 2024 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |lokácia = CENY IGRIC 2024 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2024 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260121005405/https://www.filmpress.sk/press-servis/10244-vitazi-35-rocnika-igric-2024 |dátum archivácie = 2026-01-21}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2025|36.]] <br />(2025) | * '''[[Attila Forgács]], [[Lucia Molnár Satinská]], [[Csaba Molnár]] a [[Helena Osvaldová]] <span style="color:silver">za Pressburg Partners Production</span>{{#tag:ref|Protokoly z online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2025/> či webu SFÚ<ref name=VýPr2025-SFÚ/> neuvádzajú v&nbsp;uvedenom roku i&nbsp;názov subjektu. Podľa výrobných údajov oceneného diela bol film o&nbsp;i. koprodukovaný spol. Pressburg Partners Production.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Pressburg > Details |url = https://www.imdb.com/title/tt26776601/companycredits/ |lokácia = Production Companies |poznámka = „Pressburg Partners Production“ |dátum vydania = 24.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = [[Internet Movie Database|IMDb]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20260616174524/https://www.imdb.com/title/tt26776601/companycredits/ |dátum archivácie = 2026-06-16}}</ref>|group="p."}} – produkcia (''[[Pressburg (seriál)|Pressburg]]''^KF/TV)'''<ref name=VýPr2025-SFÚ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 36. ročník udeľovania cien Igric |url = https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/ |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 24.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = SFÚ |url archívu = https://web.archive.org/web/20251011190600/https://sfu.sk/novinky/36-rocnik-cena-igric/ |dátum archivácie = 2025-10-11}}</ref> | align=center| <ref name=VýPr2025>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Dnes udelil najstaršie filmové ceny IGRIC |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |lokácia = IGRIC 2025 / TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 21.09.2025 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260210120224/https://www.filmpress.sk/press-servis/10931-dnes-udelil-najstarsie-filmove-ceny-igric |dátum archivácie = 2026-02-10}}</ref> |- ! style=background:#ed8 align=center| [[Igric 2026|37.]] <br />(2026) | * '''[[Katarína Krnáčová]] a [[Tomáš Gič]] <span style="color:silver">za SilverArt</span>{{#tag:ref|Protokoly neuvádzajú v&nbsp;uvedenom roku i&nbsp;názov subjektu. Podľa výrobných údajov oceneného diela bol film za slovenskú stranu o&nbsp;i. koprodukovaný spol. SilverArt.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Potopa |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-342731-Potopa-hrany-film/ |lokácia = Výroba |poznámka = „Silverart“ |dátum vydania = 30.05.2025 |dátum prístupu = 18.09.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = |dátum archivácie = 2026-09-18}}</ref>|group="p."}} – produkcia (''[[Potopa (film z roku 2025)|Potopa]]'')''' | align=center| <ref name=VýPr2025-TASR>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = rt, gra |titul = Kultúra: Udelili Igricov za najlepšiu filmovú a televíznu tvorbu |url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2026091800000441 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 18.09.2026 |dátum prístupu = 18.09.2026 |vydavateľ = tasr.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260918201525/https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2026091800000441 |dátum archivácie = 2026-09-18}}</ref> |- | colspan=3 align=center style="background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^'''KF''' Krátky fim{{•}} ^'''SF''' Stredometrážny film{{•}} ^'''DF''' Dokumentárny film{{•}} ^'''AF''' Animovaný film{{•}} ^'''TV''' Televízne dielo <br /> ^'''†''' [[in memoriam]] |} == Superlatívy == === Viacnásobní držitelia uznaní === ; 2 uznania * ALEF Štúdio ^{(al. ALEF Film & Media Group)} == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20251012134750/https://unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk/news/prehlad-ocenenych-filmov-a-autorov-sutaze-igric/ Prehľad ocenených filmov a autorov súťaže Igric 1967 – 2017] (web [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]]) {{Zvláštne uznanie}} {{Igric (súťaž)}} [[Kategória:Igric (súťaž)|Zvláštne uznanie]] ispc5c9gqyj1ztncgmma9poz7xt5ge0 10 751567 8371098 8234603 2026-09-19T20:30:35Z Evernit 160276 aktual. 8371098 wikitext text/x-wiki {{Navbox | name = Cena Jána Fajnora | bodyclass = hlist | state = {{{stav|autocollapse}}} | title = [[Igric (súťaž)|Igric]] – [[Prémia za Študentskú tvorbu#Cena Petra Mihálika (2014)|Cena Jána Fajnora]] | titlestyle = background:#ED8 | above = | abovestyle = background:#ED8 | group1 = Hraná <br />tvorba | group1style = background:#ED8; text-align:left; font-size:90% | list1style = | list1 = * [[Tomáš Stanek]] ([[Igric 2015|2015]]) * [[Michal Baláž]] ([[Igric 2016|2016]]) * [[Pavol Čižmár]] ([[Igric 2017|2017]]) * [[Michal Blaško]] ([[Igric 2018|2018]]) * [[Nick Kollár]] ([[Igric 2019|2019]]) * [[Jakub Medvecký]] * [[Teodor Kuhn]] ([[Igric 2020|2020]]) * [[Alica Bednáriková]] ([[Igric 2021|2021]]) * [[Zuzana Jacková]] ([[Igric 2022|2022]]) * [[Vladimír Horník]] ([[Igric 2023|2023]]) * [[Monika Mahútová]] ([[Igric 2024|2024]]) * [[Hannah Dale]] ([[Igric 2025|2025]]) * [[Gregor Valentovič]] ([[Igric 2026|2026]]) | group2 = Dokumentárna <br />tvorba | group2style = background:#ED8; text-align:left; font-size:90% | list2style = | list2 = * [[Miroslav Remo]] ([[Igric 2015|2015]]) * [[Lucia Halmová]] ([[Igric 2016|2016]]) * [[Pavel Smejkal]] * [[Peter Zákuťanský]] ([[Igric 2017|2017]]) * [[Denisa Buranová]] ([[Igric 2018|2018]]) * [[Lenka Kušnieriková]] ([[Igric 2019|2019]]) * [[Dorota Vlnová]] ([[Igric 2021|2021]]) * [[Peter Podolský]] ([[Igric 2022|2022]]) * * [[Peter Podolský]] ([[Igric 2023|2023]]) * [[Katarína Gramatová]] ([[Igric 2024|2024]]) * [[Rebeka Bizubová]] ([[Igric 2025|2025]]) * [[Tereza Smetanová]] ([[Igric 2026|2026]]) | group3 = Animovaná <br />tvorba | group3style = background:#ED8; text-align:left; font-size:90% | list3style = | list3 = * [[Veronika Obertová]] * [[Michaela Čopíková]] ([[Igric 2015|2015]]) * [[Marta Prokopová]] * [[Marek Jasaň]] ([[Igric 2016|2016]]) * [[Eva Sekerešová]] ([[Igric 2017|2017]]) * [[Veronika Kocourková]] ([[Igric 2019|2019]]) * [[Michaela Mihályiová]] * [[Dávid Štumpf]] ([[Igric 2020|2020]]) * [[Lukáš Ďurica]] * [[Juraj Mäsiar]] ([[Igric 2021|2021]]) * [[Imrich Kútik]] ([[Igric 2022|2022]]) * [[Peter Kološ]] ([[Igric 2023|2023]]) * [[Imrich Kútik]] ([[Igric 2024|2024]]) * [[Rebeka Vakrčková]] ([[Igric 2025|2025]]) * [[Wanda Przeworska]] ([[Igric 2026|2026]]) | below = | belowstyle = background:#ED8; font-size:85%; }}<noinclude> [[Kategória:Navigačné šablóny Igric]] </noinclude> 6tby480lmr5wdzrooppeqnnqo4yxhif 10 751570 8371101 8370771 2026-09-19T20:33:14Z Evernit 160276 Patrik Pašš (1948) 8371101 wikitext text/x-wiki {{Navbox | name = Zvláštne uznanie | bodyclass = hlist | state = {{{stav|autocollapse}}} | title = [[Igric (súťaž)|Igric]] – [[Zvláštne uznanie (Igric)|Osobitné / Zvláštne uznanie]] | titlestyle = background:#ED8 | above = | abovestyle = background:#ED8 | group1 = Osobitné uznanie | group1style = background:#ED8; text-align:left; font-size:90% | list1style = | list1 = * [[Rudolf Biermann]] ([[Igric 1994|1994]]) | group2 = Osobitné čestné | group2style = background:#ED8; text-align:left; font-size:90% | list2style = | list2 = * [[Marian Urban]] ([[Igric 1999|1999]]) | group3 = Zvláštne uznanie | group3style = background:#ED8; text-align:left; font-size:90% | list3style = | list3 = * [[Lívia Filusová]] ([[Igric 2015|2015]]) * [[Barbara Janišová Feglová]] ([[Igric 2016|2016]]) * [[Vladimír Burianek]] ([[Igric 2017|2017]]) * [[Marek Urban]] ([[Igric 2018|2018]]) * [[Katarína Vanžurová]]^'''†'''([[Igric 2019|2019]]) * [[Ivan Ostrochovský]] ([[Igric 2020|2020]]) * [[Rastislav Šesták]] ([[Igric 2021|2021]]) * [[Patrik Pašš (1948)|Patrik Pašš st.]] ([[Igric 2022|2022]]) * [[Barbora Budinská]] * [[Peter Badač]] ([[Igric 2023|2023]]) * [[Juraj Krasnohorský]] ([[Igric 2024|2024]]) * [[Attila Forgács]] * [[Lucia Molnár Satinská]] * [[Csaba Molnár]] * [[Helena Osvaldová]] ([[Igric 2025|2025]]) * [[Katarína Krnáčová]] * [[Tomáš Gič]] ([[Igric 2026|2026]]) | below = ^'''†''' [[in memoriam]] | belowstyle = background:#ED8; font-size:85%; }}<noinclude> [[Kategória:Navigačné šablóny Igric]] </noinclude> nzl9dp2swh540jt54nfbw8sgptxqyty 0 751949 8371062 8239054 2026-09-19T19:21:29Z Evernit 160276 /* Externé odkazy */ dopl. oficial. bulletinu 8371062 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:22em" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Igric 2014 |- | colspan="2"| [[Súbor:Mala scena crop3.jpg|265px|center]] |- | colspan=2 align=center style=font-size:95%| Na Malej scéne sa zorganizovalo päť ceremónií |- | '''Dátum konania'''|| [[25. september]] [[2014]] |- | '''Miesto konania'''|| [[Malá scéna Slovenského národného divadla|Malá scéna STU]], [[Bratislava]] |- | '''Počet cien'''|| 5 + 3 zvláštne |- | '''Počet prémií'''|| 10 |- | '''[[televízia (prenos)|Network]]'''|| [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]]: [[Dvojka (RTVS)|2]] {{small|(záznam)}} |- | colspan=2 style=background:#ed8| |- | align=left style=font-size:100%| '''◄ [[Igric 2013|2013]]''' | align=right style=font-size:100%| '''[[Igric 2015|2015]] ►''' |} '''25. ročník odovzdávania tvorivých cien a prémií [[Igric (súťaž)|Igric]]''' sa uskutočnil vo&nbsp;[[štvrtok]], [[25. september|25. septembra]] [[2014]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Igric. Výročné národné tvorivé ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu za audiovizuálnu tvorbu roku 2013 (25. : Bratislava (Slovensko) : 25.09.2014) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0101453-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/ |lokácia = Popis |poznámka = „Okrem Igricov boli udelené aj Tvorivé prémie a Ceny slovenskej filmovej kritiky“ |dátum vydania = 05.01.2015 |dátum prístupu = 14.06.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20241211021624/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0101453-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/ |dátum archivácie = 2024-12-11}}</ref> na [[Malá scéna Slovenského národného divadla|Malej scéne STU]] v&nbsp;[[Bratislava|Bratislave]].<ref name=VýPr2014/><ref name=VýPr2014-AIC/> V&nbsp;[[televízia (prenos)|televíznom zázname]] ceremoniál neskôr odvysielala [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]], a&nbsp;to v&nbsp;[[sobota|sobotu]] [[27. september|27. septembra]] 2014 na [[Dvojka (RTVS)|minoritnej Dvojke]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Sobota / 27.09.2014 > Dvojka |url = https://www.stvr.sk/televizia/program?date=2014-09-27 |lokácia = 21:25 |poznámka = „Igric 2014“ |dátum vydania = 2014 |dátum prístupu = 14.06.2026 |vydavateľ = [[Slovenská televízia a rozhlas|STVR]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20260614133706/https://www.stvr.sk/televizia/program?date=2014-09-27 |dátum archivácie = 2026-06-14}}</ref> == Porota == ; Predseda poroty<ref name=VýPr2014/><ref name=porota>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[SITA Slovenská tlačová agentúra|SITA]] |titul = IGRIC 2014 |url = https://celamko.blogspot.com/2014/09/igric-2014.html |lokácia = |poznámka = „Rozhodla o tom porota, ktorú tvorili kameraman Ján Ďuriš, režiséri Juraj Lihosit, Lucia Šebová a Karol Strážnický, herec František Kovár, animátorka Gabriela Klaučová a filmový historik Štefan Vraštiak“ |dátum vydania = 25.09.2014 |dátum prístupu = 24.06.2026 |vydavateľ = celamko.blogspot.com |url archívu = https://web.archive.org/web/20260624215338/https://celamko.blogspot.com/2014/09/igric-2014.html |dátum archivácie = 2026-06-24 }}</ref> * [[Ján Ďuriš]] – [[kameraman]] ; Členovia poroty<ref name=porota/> * [[Juraj Lihosit]] – [[režisér]] * [[Lucia Šebová]] – TV režisérka * [[Karol Strážnický]] – TV režisér * [[František Kovár]] – [[herectvo|herec]] * [[Gabriela Klaučová]] – [[animácia (film)|animátorka]] * [[Štefan Vraštiak]] – [[filmológia|filmový vedec]] == Kategórie == {| class="wikitable" style="width:100%" |+ Výsledky súťažného ročníka{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z dobovej tlače<ref name=VýPr2014>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi 25. Igricov 2014 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 29.09.2014 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125339/https://www.filmpress.sk/press-servis/3074-viazi-25-igricov-2014 |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref><ref name=VýPr2014-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 25. ročník Igric porozdával ceny |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/25.-rocnik-igric-porozdaval-ceny.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 26.09.2014 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20250815125853/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/25.-rocnik-igric-porozdaval-ceny.html |dátum archivácie = 2025-08-15}}</ref> v&nbsp;konfrontácii so&nbsp;zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] – týchto už individuálne v&nbsp;závislosti na súťažnom titule.|group="p."}} ! style=background:#ed8 width=50%| [[Igric za Filmovú tvorbu|Filmová tvorba]] ! style=background:#ed8 width=50%| [[Igric za Televíznu tvorbu|Televízna tvorba]] |- | valign=top| * '''[[Tomáš Juríček]] – [[filmová kamera|kamera]] (''[[Kandidát (film)|Kandidát]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kandidát |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-132539-Kandidat-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná – Tomáš Juríček za kameru“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124909/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-132539-Kandidat-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Mariana Čengel Solčanská]] – [[filmová réžia|réžia]] (''[[Miluj ma alebo odíď]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Miluj ma alebo odíď |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129475-Miluj-ma-alebo-odid-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná – Mariana Čengel Solčanská za réžiu“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125157/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129475-Miluj-ma-alebo-odid-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | valign=top| * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Ján Sebechlebský]] – réžia (''[[Kriminálka Staré Mesto|Kriminálka Staré Mesto II]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Kriminálka Staré Mesto [film]. [II. séria] (2012) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0094252-Kriminalka-Stare-Mesto-film-II-seria-2012/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu – Ján Sebechlebský za réžiu televízneho seriálu Kriminálka Staré mesto II“ |dátum vydania = 12.03.2026 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516203819/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0094252-Kriminalka-Stare-Mesto-film-II-seria-2012/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> |- ! style=background:#ed8 width=50%| [[Igric za Dokumentárnu tvorbu|Dokumentárna tvorba]]^┼ ! style=background:#ed8 width=50%| [[Igric za Animovanú tvorbu|Animovaná tvorba]]^┼ |- | valign=top| * '''[[Robert Kirchhoff]] – réžia (''[[Kauza Cervanová (film)|Kauza Cervanová]]''^DF)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kauza Cervanová |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288866-Kauza-Cervanova-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu – Robert Kirchhoff za réžiu filmu Kauza Cervanová“ |dátum vydania = 25.01.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521093348/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288866-Kauza-Cervanova-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ladislav Kaboš]] – réžia ''[[Všetky moje deti]]''^'''DF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Všetky moje deti |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289503-Vsetky-moje-deti-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu – Ladislav Kaboš za réžiu filmu Všetky moje deti“ |dátum vydania = 08.02.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521093547/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289503-Vsetky-moje-deti-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | valign=top| * '''[[Katarína Kerekesová]] – réžia/[[námet]]/[[výtvarné umenie|výtvarné stvárnenie]] (''[[Mimi & Líza]]''^TV/KF/AF)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Mimi & Líza |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-244181-Mimi-Liza-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za animovanú tvorbu – Katarína Kerekesová za námet, réžiu a výtvarné stvárnenie seriálu Mimi a Líza“ |dátum vydania = 01.08.2016 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260528235551/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-244181-Mimi-Liza-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-29 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ivana Šebestová (animátorka)|Ivana Šebestová]] – réžia/výtvarné návrhy/ [[animácia (film)|animácia]] (''[[Sneh (film z roku 2013)|Sneh]]''^'''KF/AF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Sneh |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-139043-Sneh-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za animovanú tvorbu – Ivana Šebestová za réžiu, výtvarné návrhy a animáciu filmu Sneh“ |dátum vydania = 11.12.2013 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260528235804/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-139043-Sneh-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-29 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> |- ! style=background:#ed8 width=50%| [[Prémia za Ostatnú televíznu tvorbu|Ostatná tvorba]]^‡ ! style=background:#ed8 width=50%| [[Prémia za Teóriu a kritiku|Teória a kritika]]^‡ |- | valign=top| ** <u>Prémia</u>: [[Rudolf Urc]] – [[scenár]]/námet (''[[Čarovný svet animovaného filmu]]''^{'''KF/DF/AF/TV'''})<ref name=ČaSvAnFi>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Čarovný svet animovaného filmu |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-168708-carovny-svet-animovaneho-filmu-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za ostatnú filmovú a televíznu tvorbu – Rudolf Urc za námet a scenár televízneho seriálu Čarovný svet animovaného filmu“ |dátum vydania = 04.09.2014 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609185751/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-168708-carovny-svet-animovaneho-filmu-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | valign=top| ** <u>Prémia</u>: [[Eva Vženteková]]{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v&nbsp;online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2014/> či na webe AIC<ref name=VýPr2014-AIC/> oceňujú Vžentekovú za knihu všeobecne. Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jej hlavnou autorkou (zdroj uvádza i&nbsp;príležitostný podnázov ''Analýza ako východisko reinterpretácie'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Diptych Štefana Uhra - Organ a Tri dcéry [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-119905-Diptych-stefana-Uhra-Organ-a-Tri-dcery-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Vženteková, Eva - Autor / Macek, Václav - Autor úvodu, atď., 1952-“ |dátum vydania = 14.06.2013 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260611143743/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-119905-Diptych-stefana-Uhra-Organ-a-Tri-dcery-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-11 }}</ref>|group="p."}} – [[autor]]ka (''[[Diptych Štefana Uhra – Organ a Tri dcéry]]''^'''M''') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> |- ! style=background:#ed8 width=50%| [[Igric za Mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele|Mužský herecký výkon]]^┼ ! style=background:#ed8 width=50%| [[Igric za Ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele|Ženský herecký výkon]]^┼ |- | valign=top| * '''[[Marek Majeský]] – Adam Lambert (''[[Kandidát (film)|Kandidát]]'')'''<ref name=Kandidát>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kandidát |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-132539-Kandidat-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Marej Majeský za postavu reklamného magnáta Adama Lamberta [...], Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Michal Kubovčík za postavu Blondiačika“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124909/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-132539-Kandidat-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Michal Kubovčík]] – Blondiačik (''Kandidát'')<ref name=Kandidát/> ** <u>Prémia</u>: [[Vladimír Obšil]] – Boris (''Ďakujem, dobre'')<ref name=ĎaDo2012>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ďakujem, dobre |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129472-dakujem-dobre-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Zuzana Mauréry za filmy Colette (za postavu Broderovej) a Ďakujem, dobre (postava Zuzy), Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Vladimír Obšil za postavu Borisa vo filme Ďakujem, dobre“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221028183403/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129472-dakujem-dobre-hrany-film |dátum archivácie = 2022-10-28 }}</ref> | valign=top| * '''[[Zuzana Mauréry]] – Broderová (''[[Colette (film)|Colette]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Colette |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129478-Colette-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Zuzana Mauréry za filmy ''Colette'' (za postavu Broderovej) a ''Ďakujem, dobre'' (postava Zuzy)“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250124164505/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129478-Colette-hrany-film |dátum archivácie = 2025-01-24 }}</ref>a Zuza (''[[Ďakujem, dobre]]''''')<ref name=ĎaDo2012/> ** <u>Prémia</u>: [[Éva Bandor]] – Zuza (''[[Miluj ma alebo odíď]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Miluj ma alebo odíď |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129475-Miluj-ma-alebo-odid-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Éva Bandor za postavy stvárnené vo filme ''Miluj ma alebo odíď'' a študentskom filme ''Dobrý človek''“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516125157/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129475-Miluj-ma-alebo-odid-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> a&nbsp;''[[Dobrý človek]]''^'''SF/ŠF''') ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Fialová]] – Zuzana Krausová (''Kriminálka Staré Mesto II''^'''TV''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Kriminálka Staré Mesto [film]. [II. séria] (2012) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0094252-Kriminalka-Stare-Mesto-film-II-seria-2012/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – Zuzana Fialová za postavu nadporučíky Zuzany Krausovej v televíznom seriáli“ |dátum vydania = 12.03.2026 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516203819/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0094252-Kriminalka-Stare-Mesto-film-II-seria-2012/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- | colspan=2 style="background:white; text-align:center; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^┼ kategórie vyhlasované bez ohľadu na [[masmédium|médium]]{{•}} ^‡ kategórie zastupované iba formou prémií <br />^'''KF''' Krátky film{{•}} ^'''SF''' Stredometrážny fim{{•}} ^'''DF''' Dokumentárny film{{•}} ^'''AF''' Animovaný film{{•}} ^'''ŠF''' Študentský film{{•}} ^'''TV''' Televízne dielo{{•}} ^'''M''' [[Monografia]] |} === Špeciálne === ; Zvláštne ceny a uznania {| class="wikitable" style="width:100%" ! style=background:#ed8 width=50%| [[Cena Petra Mihálika]] | style="background:white; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white" width=50%| |- | valign=top| → HRANÝ FILM * '''[[Csaba Molnár]] – réžia (''[[Dobrý človek]]''{{#tag:ref|Titul niekedy uvádzaný ako ''Zoltán, dobrý človek.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Zoltán, dobrý človek [film] (2012) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0103401-Zoltan-dobry-clovek-film-2012/ |lokácia = Variant(y) hesla |poznámka = |dátum vydania = 31.01.2015 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260607172135/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0103401-Zoltan-dobry-clovek-film-2012/ |dátum archivácie = 2026-06-07 }}</ref>|group="p."}}^SF)''' → DOKUMENTÁRNY FILM * '''[[Peter Zákuťanský]] – réžia (''[[Odchod na korze]]''^KF/DF)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Odchod na korze [film] (2013) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0099893-Odchod-na-korze-film-2013/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Cena Petra Mihálika – Peter Zákuťanský za réžiu dokumentárneho filmu Odchod na korze“ |dátum vydania = 31.03.2023 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260607172750/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0099893-Odchod-na-korze-film-2013/ |dátum archivácie = 2026-06-07 }}</ref> → ANIMOVANÝ FILM * '''[[Tomáš Danay]] – réžia (''[[Pán Mrkva]]''^KF/AF)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Pán Mrkva |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-242538-Pan-Mrkva-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Cena Petra Mihálika – Tomáš Danay za réžiu animovaného filmu Pán Mrkva“ |dátum vydania = 14.06.2016 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260607172620/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-242538-Pan-Mrkva-animovany-film/ |dátum archivácie = 2026-06-07 }}</ref> | style="background:white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| |} == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{Portál|Film|Film|Bratislava|Bratislavský}} * [http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0101453-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/ Igric 2014] (v heslári [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]]) * [http://www.aic.sk/files/2014-aic/pdf/25_Igric2014_Bulletin_def.pdf Igric 2014 – oficiálny bulletin] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20250208001129/http://www.aic.sk/files/2014-aic/pdf/25_Igric2014_Bulletin_def.pdf|date=2025-02-08}} (v [[Portable Document Format|PDF]] formáte) * [https://www.stvr.sk/televizia/program/3988 Igric 2014 – videozáznam] (na webe [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]]) {{Igric (súťaž)}} [[Kategória:Igric (súťaž)|25. ročník (2014)]] [[Kategória:2014 na Slovensku]] ipsy8quh9v17xvjnw0xe3qd08jhvzp4 0 751974 8371052 8251529 2026-09-19T18:39:47Z Evernit 160276 /* Externé odkazy */ dopl. oficial. bulletinu 8371052 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:22em" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Igric 2019 |- | colspan="2"| [[Súbor:Laurinc Gate-Bratislava Slovakia.JPG|265px|center]] |- | colspan=2 align=center style=font-size:95%| Jubilejný ročník súťaže sa ako jediný odohral <br />na niekdajšej „Veľkej scéne“ [[Činohra Slovenského národného divadla|činohry SND]] |- | '''Dátum konania'''|| [[29. september]] [[2019]] |- | '''Miesto konania'''|| [[Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava|MDPOH]], [[Bratislava]] |- | '''Počet cien'''|| 6 + 1 mimoriadna + 3 zvláštne <br/>+ 1 uznanie |- | '''Počet prémií'''|| 14 |- | '''[[televízia (prenos)|Network]]'''|| [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]]: [[Dvojka (RTVS)|2]] {{small|(záznam)}} |- | colspan=2 style=background:#ed8| |- | align=left style=font-size:100%| '''◄ [[Igric 2018|2018]]''' | align=right style=font-size:100%| '''[[Igric 2020|2020]] ►''' |} '''30. ročník odovzdávania tvorivých cien a prémií [[Igric (súťaž)|Igric]]''' sa uskutočnil vo&nbsp;[[nedeľa|nedeľu]], [[29. september|29. septembra]] [[2019]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Igric. Výročné národné tvorivé ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu za audiovizuálnu tvorbu roku 2018 (30. : Bratislava (Slovensko) : 29.09.2019) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0145288-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/ |lokácia = Popis |poznámka = „Okrem Igricov boli udelené aj Tvorivé prémie a Ceny slovenskej filmovej kritiky“ |dátum vydania = 12.12.2023 |dátum prístupu = 14.06.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20241211021624/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0145288-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/ |dátum archivácie = 2024-12-11}}</ref><ref name=VýPr2019/> v [[Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava|MDPOH]] v&nbsp;[[Bratislava|Bratislave]].<ref name=VýPr2019/> V&nbsp;[[televízia (prenos)|televíznom zázname]] ceremoniál neskôr odvysielala [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]], a&nbsp;to v&nbsp;[[sobota|sobotu]] [[12. október|12. októbra]] 2019 na [[Dvojka (RTVS)|minoritnej Dvojke]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric |url = https://www.stvr.sk/televizia/archiv/14722/200621 |lokácia = |poznámka = „Sobota 12.10.2019 20:40“ |dátum vydania = 2019 |dátum prístupu = 14.06.2026 |vydavateľ = STVR |url archívu = https://web.archive.org/web/20260531125747/https://www.stvr.sk/televizia/archiv/14722/200621 |dátum archivácie = 2026-05-31}}</ref> Moderátor galavečera bol [[Peter Kočiš]]. == Porota == ; Predseda poroty<ref name=VýPr2019/> * [[Rudolf Urc]] – [[režisér]] ; Členovia poroty * [[Peter Michalovič (filozof)|Peter Michalovič]] – [[filmológia|filmový teoretik]] * [[Yvonne Vavrová]] – TV režisérka, [[scenár]]istka * [[František Kovár]] – [[herectvo|herec]] * [[Jaroslav Rihák]] – TV režisér, scenárista * [[Ladislav Kraus]] – [[kameraman]] * [[Ľubomír Vladár]] – kameraman == Kategórie == {| class="wikitable" style="width:100%" |+ Výsledky súťažného ročníka{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z dobovej tlače<ref name=VýPr2019>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KINCELOVÁ, Emília (ek) |titul = Víťazi Igricov sú Martin Šulík za Tlmočníka a za celoživotný prínos Eduard Grečner |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516111753/https://www.filmpress.sk/press-servis/6665-viazi-igricov-su-martin-ulik-za-tlmonika-a-za-celoivotny-prinos-eduard-grener |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref><ref name=VýPr2019-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 30. ročník IGRIC |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20260529092258/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2026-05-29}}</ref> v&nbsp;konfrontácii so&nbsp;zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] – týchto už individuálne v&nbsp;závislosti na súťažnom titule.|group="p."}} ! style=background:#ed8 width=50%| [[Igric za Filmovú tvorbu|Filmová tvorba]] ! style=background:#ed8 width=50%| [[Igric za Televíznu tvorbu|Televízna tvorba]] |- | valign=top| * '''[[Martin Šulík]] – [[filmová réžia|réžia]] (''[[Tlmočník (film)|Tlmočník]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Timotej Križka]] – [[filmová kamera|kamera]] (''[[DOGG]]'': „Duet“^'''KF''') ** <u>Prémia</u>: [[Daniel Rihák]] – réžia (''[[Výlet (film)|Výlet]]''^'''KF/ŠF''') | valign=top| * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Peter Kelíšek]] – kamera (''[[Sestričky (seriál)|Sestričky]]''^'''TV''') ** <u>Prémia</u>: [[Rastislav Boroš|Rasťo Boroš]], [[Laura Siváková-Paššová]], [[Tomáš Konařík]] a [[Adam Doležal]] – [[scenár]] (''[[Inšpektor Max]]''^'''TV''') |- ! style=background:#ed8 width=50%| [[Igric za Dokumentárnu tvorbu|Dokumentárna tvorba]]^┼ ! style=background:#ed8 width=50%| [[Igric za Animovanú tvorbu|Animovaná tvorba]]^┼ |- | valign=top| * '''[[Katarína Farkašová]] – réžia/scenár (''[[Švédi z osady]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Ľubomír Slivka]] – réžia (''[[Pavúk (film)|Pavúk]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Pavol Barabáš]] – réžia (''[[Tieň jaguára]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tieň jaguára |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289276-Tien-jaguara-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu – Pavol Barabáš za réžiu filmu“ |dátum vydania = 02.02.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521081726/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289276-Tien-jaguara-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | valign=top| * '''[[Martin Snopek]] – réžia/[[animácia (film)|animácia]] (''[[Monštrum (film z roku 2018)|Monštrum]]''^KF/AF)''' ** <u>Prémia</u>: [[Kristína Saganová]]{{#tag:ref|Uvádzaná aj ako Kriss Sagan.<ref name=VýPr2019/><ref name=VýPr2019-AIC/>|group="p."}} – réžia/scenár/animácia (''[[Poetika Anima]]''^{'''KF/AF/ŠF'''}) ** <u>Prémia</u>: [[Marek Jasaň]] – réžia/scenár/[[námet]] (''[[Cesta (film z roku 2018)|Cesta]]''^{'''KF/AF/ŠF'''}) |- ! style=background:#ed8 width=50%| [[Prémia za Ostatnú televíznu tvorbu|Ostatná tvorba]]^‡ ! style=background:#ed8 width=50%| [[Prémia za Teóriu a kritiku|Teória a kritika]]^‡ |- | valign=top| ** <u>Prémia</u>: [[Juraj Lihosit]] – réžia (''[[Vycestovacia doložka pre Dubčeka]]''^'''DF/HD''') ** <u>Prémia</u>: [[Patrik Lančarič]] – réžia (''[[Miroslav Válek|Válek]]''^'''DF''') | valign=center align=center| <span style="color:silver">''prémie neudelené''</span> |- ! style=background:#ed8 width=50%| [[Igric za Mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele|Mužský herecký výkon]]^┼ ! style=background:#ed8 width=50%| [[Igric za Ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele|Ženský herecký výkon]]^┼ |- | valign=top| * '''[[Igor Hrabinský]] – Kysel st. (''Tlmočník'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Roman Luknár]] – [[Jan Masaryk]] (''[[Toman (film)|Toman]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Lukáš Latinák]] – [[Vladimír Clementis]] (''Toman'') | valign=top| * '''[[Gabriela Marcinková]] – Zuzana (''[[Dôverný nepriateľ]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Kamila Magálová]] – Růžena, „pani Cvrčková“ (''[[Hmyz (film)|Hmyz]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Monika Hilmerová]] – violončelistka Elena (''[[DOGG]]'': „Duet“{{#tag:ref|Úvodná poviedka (r.&nbsp;[[Slavomír Zrebný|S. Zrebný]]) z&nbsp;tzv. filmovej tetralógie ''DOGG'' (2017) od štyroch režisérov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > DOGG |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270450-DOGG-hrany-film/ |lokácia = Kapitoly: „Anotáciu“ a „Poznámky“ |poznámka = |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240524035702/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-270450-DOGG-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-05-24 }}</ref> |group="p."}}^'''KF''') |- | colspan=2 style="background:white; text-align:center; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^┼ kategórie vyhlasované bez ohľadu na [[masmédium|médium]]{{•}} ^‡ kategórie zastupované iba formou prémií <br />^'''KF''' Krátky film{{•}} ^'''SF''' Stredometrážny fim{{•}} ^'''DF''' Dokumentárny film{{•}} ^'''AF''' Animovaný film{{•}} ^'''ŠF''' Študentský film{{•}} ^'''TV''' Televízne dielo{{•}} ^'''HD''' Hraný dokument |} === Špeciálne === ; Cena pocty a jubilejná cena {| class="wikitable" style="width:100%" ! style=background:#ed8 width=50%| [[Igric za Celoživotné dielo|Celoživotné dielo]] ! style=background:#ed8 width=50%| Mimoriadna cena |- | valign=top| * '''[[Eduard Grečner]] | valign=top| * '''[[Peter Jaroš]] |} ; Zvláštne ceny a uznania {| class="wikitable" style="width:100%" ! style=background:#ed8 width=50%| [[Cena Jána Fajnora]] ! style=background:#ed8 width=50%| [[Zvláštne uznanie (Igric)|Zvláštne uznanie]] |- | valign=top| → HRANÁ TVORBA * '''[[Nick Kollár]] – kamera (''[[Výlet (film)|Výlet]]''^KF)'''<ref name=VýPr2019-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 30. ročník IGRIC |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20260529092258/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html |dátum archivácie = 2026-05-29}}</ref> → DOKUMENTÁRNA TVORBA * '''[[Lenka Kušnieriková]] – réžia (''[[Expremiéri]]:'' „[[Mikuláš Dzurinda]]“^KF/DF/TV)'''<ref name=VýPr2019-AIC/> → ANIMOVANÁ TVORBA * '''[[Veronika Kocourková]] – réžia/animácia (''[[Tresky plesky]]''^KF/AF/TV)''' | valign=top| * '''[[Katarína Vanžurová]]^† (v z. [[Ľubomír Ján Slivka|Ľ. Slivku]]){{#tag:ref|Protokoly z online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2019/> či webu AIC<ref name=VýPr2019-AIC/> neuvádzajú v&nbsp;uvedenom roku i&nbsp;názov subjektu. Podľa filmografie ocenenej posledné dva filmy, na ktorých sa producentsky podieľala boli o&nbsp;i. koprodukované spol. Attack Film. Jeden dokumentárny, uvedený ešte pred jej smrťou,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Filmografia > Pavúk: horolezec storočia |url = https://www.attackfilm.sk/pavuk-horolezec-storocia |lokácia = |poznámka = „producent Katarína Vanžurová“ a „premiéra 19.06.2018“ |dátum vydania = 2018 |dátum prístupu = 17.06.2026 |vydavateľ = attackfilm.sk |url archívu = |dátum archivácie = 2026-06-17}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Pavúk |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289653-Pavuk-dokumentarny-film/ |lokácia = Výroba |poznámka = „ATTACK FILM“ |dátum vydania = 11.02.2021 |dátum prístupu = 16.06.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260617122853/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-289653-Pavuk-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-06-17}}</ref> druhý až po jej skone, krátko pred jeho premiérou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Na hudbe k filmu Dôverný nepriateľ sa podieľali E. Drobná a O. Gregor Brzobohatý |url = https://www.radiokosice.sk/na-hudbe-k-filmu-doverny-nepriatel-sa-podielali-e-drobna-a-o-gregor-brzobohaty |lokácia = |poznámka = „v&nbsp;produkcii spoločnosti Attack Film [...] Producentmi filmu sú Katarína Vanžurová [...] Slovenská distribučná premiéra snímky je naplánovaná na 16. augusta.“ |dátum vydania = 23.05.2018 |dátum prístupu = 17.06.2026 |vydavateľ = [[Rádio Košice]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20260617125916/https://www.radiokosice.sk/na-hudbe-k-filmu-doverny-nepriatel-sa-podielali-e-drobna-a-o-gregor-brzobohaty |dátum archivácie = 2026-06-17}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Dôverný nepriateľ |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-269592-Doverny-nepriatel-hrany-film/ |lokácia = Výroba |poznámka = „ATTACK FILM“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum prístupu = 16.06.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260617123054/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-269592-Doverny-nepriatel-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-06-17}}</ref>|group="p."}} <span style="color:silver">za Attack Film</span> – [[Produkcia (film)|produkcia]] <span style="color:silver">(''Pavúk: Horolezec storočia''^DF a&nbsp;''Dôverný nepriateľ'')</span>''' |- | colspan=2 style="background:white; text-align:center; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^'''KF''' Krátky film{{•}} ^'''DF''' Dokumentárny film{{•}} ^'''AF''' Animovaný film{{•}} ^'''TV''' Televízne dielo </br>^'''†'''[[in memoriam]] |} == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{Portál|Film|Film|Bratislava|Bratislavský}} * [http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0145288-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/ Igric 2019] (v heslári [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]]) * [https://600e46c679.cbaul-cdnwnd.com/dd20591163b672a06b65994fc67cd0a1/200000004-3183131834/Bulletin%2030.%20IGRIC%202019.pdf Igric 2019 – oficiálny bulletin] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20260627145312/https://600e46c679.cbaul-cdnwnd.com/dd20591163b672a06b65994fc67cd0a1/200000004-3183131834/Bulletin%2030.%20IGRIC%202019.pdf|date=2026-06-27}} (v [[Portable Document Format|PDF]] formáte) * [https://www.stvr.sk/televizia/archiv/14722/200621 Igric 2019 – videozáznam] (na webe [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]]) {{Igric (súťaž)}} [[Kategória:Igric (súťaž)|30. ročník (2019)]] [[Kategória:2019 na Slovensku]] evnv2e9zp4b6pwvrv9dsx61kdyh3dgr 0 751985 8371060 8239012 2026-09-19T19:15:41Z Evernit 160276 /* Externé odkazy */ dopl. oficial. bulletinu 8371060 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:22em" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Igric 2011 |- | colspan="2"| [[Súbor:Kino Mladost crop2.jpg|265px|center]] |- | colspan=2 align=center style=font-size:95%| |- | '''Dátum konania'''|| [[26. máj]] [[2011]] |- | '''Miesto konania'''|| [[Zoznam kín v Bratislave#Bývalé kiná|Kino Mladosť]], [[Bratislava]] |- | '''Počet cien'''|| 4 |- | '''Počet prémií'''|| 17 |- <!-- | '''[[televízia (prenos)|Network]]'''|| [[Slovenská televízia|STV]]: [[Dvojka (RTVS)|2]] {{small|(záznam)}} |- --> | colspan=2 style=background:#ed8| |- | align=left style=font-size:100%| '''◄ [[Igric 2010|2010]]''' | align=right style=font-size:100%| '''[[Igric 2012|2012]] ►''' |} '''22. ročník odovzdávania tvorivých cien a prémií [[Igric (súťaž)|Igric]]''' sa uskutočnil vo&nbsp;[[štvrtok]], [[26. máj]]a [[2011]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Igric. Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu za audiovizuálnu tvorbu roku 2010 (22. : Bratislava (Slovensko) : 26.05.2011) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0081763-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/ |lokácia = Popis |poznámka = „Okrem Igricov boli udelené aj Prémie a Ceny slovenskej filmovej kritiky. 27. mája sa konala v Kine Mladosť prehliadka víťazných filmov“ |dátum vydania = 16.11.2020 |dátum prístupu = 14.06.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20241211021602/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0081763-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/ |dátum archivácie = 2024-12-11}}</ref> vo&nbsp;bratislavskom kine [[Zoznam kín v Bratislave#Bývalé kiná|Mladosť]].<ref name=VýPr2011/> == Porota == ; Predseda poroty<ref name=VýPr2011/> * [[Peter Michalovič (filozof)|Peter Michalovič]] – [[filmológia|filmový teoretik]] ; Členovia poroty * [[František Jurišič]] – [[režisér]], [[scenár]]ista * [[František Kovár]] – [[herectvo|herec]] * [[Štefan Vraštiak]] – [[filmológia|filmový vedec]] * [[Emil Fornay]] – režisér, scenárista, [[kameraman]] * [[Ladislav Bariak]] – [[redaktor|TV redaktor]], [[dramaturg]] * [[Ľubomír Fifík]] – TV režisér, scenárista == Kategórie == {| class="wikitable" style="width:100%" |+ Výsledky súťažného ročníka{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z dobovej tlače<ref name=VýPr2011>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = ŠČEPKA, Miloš |titul = 22. IGRIC 2011 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |lokácia = IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE |poznámka = |dátum vydania = 26.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260315205425/https://www.filmpress.sk/press-servis/1352-22-igric-2011 |dátum archivácie = 2026-03-15}}</ref><ref name=VýPr2011-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igrice rozdané už 22krát |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/igrice-rozdane-uz-dvadsiaty-druhykrat.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 27.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20260214012616/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/igrice-rozdane-uz-dvadsiaty-druhykrat.html |dátum archivácie = 2026-02-14}}</ref> v&nbsp;konfrontácii so&nbsp;zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] – týchto už individuálne v&nbsp;závislosti na súťažnom titule.|group="p."}} ! style=background:#ed8 width=50%| [[Igric za Filmovú tvorbu|Filmová tvorba]] ! style=background:#ed8 width=50%| [[Igric za Televíznu tvorbu|Televízna tvorba]] |- | valign=top| * '''[[Mariana Čengel Solčanská]] – [[filmová réžia|réžia]] (''[[Legenda o lietajúcom Cypriánovi]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Legenda o lietajúcom Cypriánovi |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-067163-Legenda-o-lietajucom-Cyprianovi-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Mariana Čengel Solčanská za réžiu“ |dátum vydania = 14.03.2011 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123657/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-067163-Legenda-o-lietajucom-Cyprianovi-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Martin Štrba (kameraman)|Martin Štrba]] – [[filmová kamera|kamera]] (''[[Občiansky preukaz (film)|Občiansky preukaz]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Občanský průkaz |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090545-Obcansky-prukaz-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Martin Štrba za kameru“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516123850/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090545-Obcansky-prukaz-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> | valign=top| * <span style="color:silver">''hlavná cena neudelená''</span> ** <u>Prémia</u>: [[Ján Ďuriš]] – kamera (''[[Filmoviedky]]:'' „Obhliadka“^'''TV''')<ref name=Obhliadka>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Obhliadka [film] (2010) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0074337-Obhliadka-film-2010/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Ján Ďuriš za kameru [...] Igric za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Gabriela Dolná za postavu matky vo filme Obhliadka z cyklu Filmoviedky“ |dátum vydania = 05.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516202216/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0074337-Obhliadka-film-2010/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Stanislav Párnický]] – réžia (''[[Nesmrteľní (seriál)|Nesmrteľní]]:'' „Hon na legendu“^'''TV''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Hon na legendu [film] (2010) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0129863-Hon-na-legendu-film-2010/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Stanislav Párnický za réžiu filmu Hon na legendu z cyklu Nesmrteľní“ |dátum vydania = 11.10.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516202523/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0129863-Hon-na-legendu-film-2010/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 width=50%| [[Igric za Dokumentárnu tvorbu|Dokumentárna tvorba]]^┼ ! style=background:#ed8 width=50%| [[Igric za Animovanú tvorbu|Animovaná tvorba]]^┼ |- | valign=top| * '''[[Ivan Ostrochovský]] – réžia (hudobný dokument ''[[Ilja]]''^SF/DF)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ilja |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090550-Ilja-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Ivan Ostrochovský za réžiu filmu Ilja“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521061042/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090550-Ilja-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Ladislav Kaboš]] – réžia (''[[Zmenil tvár Šanghaja]]''^'''DF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Zmenil tvár Šanghaja |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288743-Zmenil-tvar-sanghaja-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Ladislav Kaboš za réžiu filmu Zmenil tvár Šanghaja“ |dátum vydania = 21.01.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521061223/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288743-Zmenil-tvar-sanghaja-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Martin Šulík]] – réžia (''[[25 zo šesťdesiatych alebo Československá nová vlna|25 zo šesťdesiatych]]''^'''DF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > 25 ze šedesátých. 1. a 2. část |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090549-25-ze-sedesatych-1-a-2-cast-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Martin Šulík za réžiu filmu 25 zo šesťdesiatych alebo Československá nová vlna“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521061535/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090549-25-ze-sedesatych-1-a-2-cast-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | valign=top| * '''[[Katarína Kerekesová]] – réžia (''[[Kamene (film)|Kamene]]''^SF/AF)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Stones |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090568-Stones-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za animovanú tvorbu - Katarína Kerekesová za réžiu filmu Kamene“ |dátum vydania = 13.06.2012 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20211208065715/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090568-Stones-animovany-film/ |dátum archivácie = 2021-12-08 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Mária Oľhová]] – réžia (''[[Drum'n'bass]]''^{'''KF/ŠF/AF'''})<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Drum'n'bass |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-251338-Drumnbass-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za animovanú tvorbu - Mária Oľhová za réžiu filmu Drum'n'bass“ |dátum vydania = 12.01.2017 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260528185024/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-251338-Drumnbass-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-28 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Vanda Raýmanová]] – réžia (''[[Kto je tam?]]''^'''KF/AF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Kto je tam? |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090569-Kto-je-tam-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „ Tvorivá prémia za animovanú tvorbu - Vanda Raýmanová za réžiu filmu Kto je tam?“ |dátum vydania = 13.06.2012 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260528184414/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090569-Kto-je-tam-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-28 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 width=50%| [[Prémia za Ostatnú televíznu tvorbu|Ostatná TV tvorba]]^‡ ! style=background:#ed8 width=50%| [[Prémia za Teóriu a kritiku|Teória a kritika]]^‡ |- | valign=top| ** <u>Prémia</u>: [[Peter Hledík]] – réžia (''GEN.sk'': „[[Ľubomír Feldek]]“^{'''KF/DF/TV'''})<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > GEN.sk [film] : galéria elity národa, Ľubomír Feldek, spisovateľ (2010) |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0175694-GENsk-film-galeria-elity-naroda-lubomir-Feldek-spisovatel-2010/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu a seriálovú tvorbu - Peter Hledík za réžiu filmu GEN.sk Ľubomír Feldek“ |dátum vydania = 07.04.2026 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609184047/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0175694-GENsk-film-galeria-elity-naroda-lubomir-Feldek-spisovatel-2010/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Tomáš Hulík]] – réžia (''[[Návrat rysov]]''^{'''SF/DF/TV'''})<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Návrat rysov [film] (2010) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0070736-Navrat-rysov-film-2010/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu a seriálovú tvorbu - Tomáš Hulík za réžiu filmu Návrat rysov“ |dátum vydania = 16.06.2025 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609184117/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0070736-Navrat-rysov-film-2010/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref> | valign=top| ** <u>Prémia</u>: [[Petra Hanáková]]{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v&nbsp;online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2011/> či na webe AIC<ref name=VýPr2011-AIC/> oceňujú Hanákovú za knihu všeobecne. Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jej autorkou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Paľo Bielik a slovenská filmová kultúra [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-056609-Palo-Bielik-a-slovenska-filmova-kultura-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Hanáková, Petra - Autor“ |dátum vydania = 17.06.2010 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260611132227/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-056609-Palo-Bielik-a-slovenska-filmova-kultura-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-11 }}</ref>|group="p."}} – autorka (''[[Paľo Bielik a slovenská filmová kultúra]]''^'''M''')<ref name=VýPr2011-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igrice rozdané už 22krát |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/igrice-rozdane-uz-dvadsiaty-druhykrat.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 27.05.2011 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20260214012616/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/igrice-rozdane-uz-dvadsiaty-druhykrat.html |dátum archivácie = 2026-02-14}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Rudolf Urc]]{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v&nbsp;online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2011/> či na webe AIC<ref name=VýPr2011-AIC/> oceňujú Urca za knihu všeobecne. Podľa záznamu Katalógu SFÚ bol jej hlavným autorom (titul je niekedy uvádzaný s&nbsp;podnázvom ''Filmár, výtvarník, humorista'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Viktor Kubal [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat-063052-Viktor-Kubal-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Urc, Rudolf - Autor“ |dátum vydania = 18.08.2008 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260611132858/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat-063052-Viktor-Kubal-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-11 }}</ref>|group="p."}} – autor (''[[Viktor Kubal]]''^'''M''')<ref name=VýPr2011-AIC/> |- ! style=background:#ed8 width=50%| [[Prémia za Študentskú tvorbu|Študentská tvorba]]^‡ ! style=background:#ed8 width=50%| [[Prémia za Tvorbu digitálnych diskov|Tvorba diskov]]^‡ |- | valign=top| ** <u>Prémia</u>: [[Arnold Kojnok]] – réžia (''[[Pomsta (film z roku 2010)|Pomsta]]''^'''KF/DF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Pomsta [film] (2010) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0122103-Pomsta-film-2010/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za študentskú tvorbu - Arnold Kojnok za réžiu filmu Pomsta“ |dátum vydania = 04.04.2023 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260607165102/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0122103-Pomsta-film-2010/ |dátum archivácie = 2026-06-07 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Stano Petrov]] – réžia (''[[In delirium]]''^'''KF''')<ref name=InDe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > In delirium |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090567-In-delirium-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Boris Farkaš za postavu otca [...] Tvorivá prémia za študentskú tvorbu - Stano Petrov za réžiu filmu In delirium“ |dátum vydania = 13.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516211457/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090567-In-delirium-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | valign=top| ** <u>Prémia</u>: [[Peter Dubecký]] – <span style="color:silver">neuved.</span> (DVD ''3×Dušan Hanák{{#tag:ref|Set obsahuje 3 remastrované filmy: [[322 (film)|322]] (1969), [[Ružové sny]]'' (1976) a '' [[Ja milujem, ty miluješ]] (1980).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > 3 x Dušan Hanák [DVD] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-074310-3-x-Dusan-Hanak-DVD/ |lokácia = Fyzický popis a PH – názov (diela) |poznámka = „3 DVD-video (cca 270 min.) : čb.+fareb., zvuk. 322 (1969), Ružové sny (1976), Ja milujem, ty miluješ (1980)“ |dátum vydania = 07.07.2011 |dátum prístupu = 02.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260602155023/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-074310-3-x-Dusan-Hanak-DVD/ |dátum archivácie = 2026-06-02 }}</ref>|group="p."}}'') ** <u>Prémia</u>: [[Marko Škop]], [[Ján Meliš]] a [[František Krähenbiel]] – <span style="color:silver">neuved.</span> (DVD ''Osadné'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Osadné |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-085199-Osadne-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za DVD a CD - ROM - Marko Škop, Ján Meliš a František Krähenbiel za DVD Osadné“ |dátum vydania = 25.01.2012 |dátum prístupu = 02.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521052716/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-085199-Osadne-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 width=50%| [[Igric za Herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele|Herecký výkon]]^┼ | style="background:white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| |- | valign=top| * '''[[Gabriela Dolná]] – ovdovelá matka (''[[Filmoviedky]]:'' „Obhliadka“^TV)'''<ref name=Obhliadka/> ** <u>Prémia</u>: [[Boris Farkaš]] – otec (''[[In delirium]]''^'''KF''')<ref name=InDe/> ** <u>Prémia</u>: [[Lukáš Latinák]] – Adam (''[[Nesmrteľní (seriál)|Nesmrteľní]]:'' „[[Dlhá cesta domov]]“^'''TV''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Dlhá cesta domov [film] (2010) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0076038-Dlha-cesta-domov-film-2010/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Lukáš Latinák za postavu Adama“ |dátum vydania = 09.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516211656/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0076038-Dlha-cesta-domov-film-2010/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> | style="background:white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| |- | colspan=2 style="background:white; text-align:center; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^┼ kategórie vyhlasované bez ohľadu na [[masmédium|médium]]{{•}} ^‡ kategórie zastupované iba formou prémií <br />^'''KF''' Krátky film{{•}}^'''SF''' Stredometrážny fim{{•}}^'''DF''' Dokumentárny film{{•}}^'''AF''' Animovaný film{{•}}^'''ŠF''' Študentský film{{•}}^'''TV''' Televízne dielo{{•}}^'''M''' [[Monografia]] |} == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == {{Portál|Film|Film|Bratislava|Bratislavský}} * [http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0081763-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/ Igric 2011] (v heslári [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]]) * [https://ufd.cz/files/clanky/igric2011bulletin-farba.pdf Igric 2011 – oficiálny bulletin] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20260627145451/https://ufd.cz/files/clanky/igric2011bulletin-farba.pdf|date=2026-06-27}} (v [[Portable Document Format|PDF]] formáte) {{Igric (súťaž)}} [[Kategória:Igric (súťaž)|22. ročník (2011)]] [[Kategória:2011 na Slovensku]] c7t0eofe06reychzb47rt375idff31l 0 751997 8371061 8240803 2026-09-19T19:18:23Z Evernit 160276 /* Externé odkazy */ dopl. oficial. bulletinu 8371061 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:22em" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Igric 2013 |- | colspan="2"| [[Súbor:Špitálska 5.jpg|265px|center]] |- | colspan=2 align=center style=font-size:95%| Štyri ročníky zastrešili bývalé kino Charlie's či to súčasné zvané už Lumière – obe na [[Špitálska ulica (Bratislava)|Špitálskej ul.]] |- | '''Dátum konania'''|| [[10. apríl]] [[2013]] |- | '''Miesto konania'''|| [[Kino Lumière]], [[Bratislava]] |- | '''Počet cien'''|| 6 |- | '''Počet prémií'''|| 20 |- <!-- | '''[[televízia (prenos)|Network]]'''|| [[Slovenská televízia|STV]]: [[Dvojka (RTVS)|2]] {{small|(záznam)}} |- --> | colspan=2 style=background:#ed8| |- | align=left style=font-size:100%| '''◄ [[Igric 2012|2012]]''' | align=right style=font-size:100%| '''[[Igric 2014|2014]] ►''' |} '''24. ročník odovzdávania tvorivých cien a prémií [[Igric (súťaž)|Igric]]''' sa uskutočnil v&nbsp;[[streda|stredu]], [[10. apríl]]a [[2013]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Igric. Výročné národné tvorivé ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu za audiovizuálnu tvorbu roku 2012 (24. : Bratislava (Slovensko) : 10.04.2013) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0094846-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/ |lokácia = Popis |poznámka = „Okrem Igricov boli udelené aj Tvorivé prémie a Ceny slovenskej filmovej kritiky“ |dátum vydania = 16.04.2013 |dátum prístupu = 14.06.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20241211021612/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0094846-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/ |dátum archivácie = 2024-12-11}}</ref><ref name=VýPr2013/> v&nbsp;bratislavskom kine [[Kino Lumière|Lumière]].<ref name=VýPr2013/> == Porota == ; Predseda poroty<ref name=VýPr2013/><ref name=Bulletin2013>{{Citácia periodika |autor = VRAŠTIAK, Štefan |odkaz na autora = |titul = Protokol o udelení cien a Porota |periodikum = 24. Igric 2013 |odkaz na periodikum = |rok = 2013 |ročník = |číslo = |strany = 3–4 |poznámky = [[Portable Document Format|PDF]] (10.04.2013) |url = http://www.aic.sk/files/Bulletin-24.Igric-2013.pdf |dátum prístupu = 2026-06-26 |issn = |url archívu = https://web.archive.org/web/20250928093815/http://www.aic.sk/files/Bulletin-24.Igric-2013.pdf#page=5 |dátum archivácie = 2025-09-28 }}</ref> * [[Rudolf Urc]] – [[režisér]] ; Členovia poroty<ref name=Bulletin2013/> * [[Peter Michalovič (filozof)|Peter Michalovič]] – [[filmológia|filmový teoretik]] * [[František Kovár]] – [[herectvo|herec]] * [[Vido Horňák]] – TV režisér * [[Fedor Bartko]] – [[Dokumentarista|dokumentarista]] * [[Eduard Grečner]] – režisér, [[scenár]]ista * [[Štefan Vraštiak]] – [[filmológia|filmový vedec]], tajomník poroty == Kategórie == {| class="wikitable" style="width:100%" |+ Výsledky súťažného ročníka{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov jednotlivých ročníkov alebo iných dochovaných záznamov z dobovej tlače<ref name=Bulletin2013/><ref name=VýPr2013>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Press servis |titul = Víťazi najstaršej filmovej ceny Igric 2013 a Ceny slovenskej filmovej kritiky |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |lokácia = Igric a tvorivé prémie |poznámka = |dátum vydania = 10.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = Film Press |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124549/https://www.filmpress.sk/press-servis/2426-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref><ref name=VýPr2013-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 24. ročník Igricov rozdal ceny |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/24.-rocnik-igricov-rozdal-ceny.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 11.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008044058/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/24.-rocnik-igricov-rozdal-ceny.html |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> v&nbsp;konfrontácii so&nbsp;zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] – týchto už individuálne v&nbsp;závislosti na súťažnom titule.|group="p."}} ! style=background:#ed8 width=50%| [[Igric za Filmovú tvorbu|Filmová tvorba]] ! style=background:#ed8 width=50%| [[Igric za Televíznu tvorbu|Televízna tvorba]] |- | valign=top| ** '''[[Ján Ďuriš]] – [[filmová kamera|kamera]] (''[[7 dní hriechov]]'')'''<ref name=7DnHr>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > 7 dní hříchů |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129468-7-dni-hrichu-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za hranú tvorbu pre kiná - Ján Ďuriš za kameru [...] Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Vica Kerekes za postavu Agnes [...] Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Attila Mokos za postavu Brachtla vo filme 7 dní hriechu (r. Jiří Chlumský)“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221006142832/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129468-7-dni-hrichu-hrany-film/ |dátum archivácie = 2022-10-06 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Iveta Grófová]] – [[filmová réžia|réžia]] (''[[Až do mesta Aš]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Až do mesta Aš |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129459-Az-do-mesta-As-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Iveta Grófová za réžiu“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240815213152/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129459-Az-do-mesta-As-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-08-15 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Juraj Krasnohorský]] – réžia (''[[Tigre v meste]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Tigre v meste |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090741-Tigre-v-meste-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná - Juraj Krasnohorský za réžiu“ |dátum vydania = 15.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516124235/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-090741-Tigre-v-meste-hrany-film/ |dátum archivácie = 2026-05-16}}</ref> | valign=top| * '''[[Jozef Puškáš]] – [[námet]]/[[scenár]] (''[[Filmoviedky]]:'' „[[Dušičky seniorov]]“^TV)'''<ref name=DuSe>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Dušičky seniorov [film] (2011) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181680-Dusicky-seniorov-film-2011/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za televíznu dramatickú tvorbu - Jozef Puškáš za námet a scenár [...] Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Emília Vášáryová za postavu Amálie [...] Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Ivan Romančík za postavu Floriana vo filme Dušičky seniorov (r. Stanislav Párnický) z cyklu Filmoviedky “ |dátum vydania = 02.10.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516203315/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0181680-Dusicky-seniorov-film-2011/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Yvonne Vavrová]] – réžia (''Filmoviedky:'' „[[Náhradná matka]]“{{#tag:ref|Dielo niekedy uvádzané aj s podtitulom: „Evina krížová cesta“.<ref name=NáMa/>|group="p."}}^'''TV''')<ref name=NáMa>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Náhradná matka [film] : Evina krížová cesta (2012) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0087575-Nahradna-matka-film-Evina-krizova-cesta-2012/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Yvonne Vavrová za réžiu filmu Náhradná matka – Evina kríživá cesta z cyklu Filmoviedky“ |dátum vydania = 24.03.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516203411/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0087575-Nahradna-matka-film-Evina-krizova-cesta-2012/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Karol Vosátko]] – réžia (''Filmoviedky:'' „[[Nočný trezor]]“^'''TV''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Nočný trezor [film] (2010) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0129871-Nocny-trezor-film-2010/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu - Karol Vosátko za réžiu filmu Nočný trezor z cyklu Filmoviedky“ |dátum vydania = 05.06.2023 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516203619/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0129871-Nocny-trezor-film-2010/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 width=50%| [[Igric za Dokumentárnu tvorbu|Dokumentárna tvorba]]^┼ ! style=background:#ed8 width=50%| [[Igric za Animovanú tvorbu|Animovaná tvorba]]^┼ |- | valign=top| * '''[[Pavol Korec]] – réžia (''[[Exponáty alebo Príbehy z kaštieľa]]''^DF)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Exponáty alebo Príbehy z kaštieľa |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-141078-Exponaty-alebo-Pribehy-z-kastiela-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Pavol Korec za réžiu filmu Exponáty alebo príbehy z kaštieľa“ |dátum vydania = 20.01.2014 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521085750/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-141078-Exponaty-alebo-Pribehy-z-kastiela-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: Dušan Trančík – réžia (''[[Hodina dejepisu]]''^'''TV/DF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Hodina dejepisu [film] (2013) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0095219-Hodina-dejepisu-film-2013/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Dušan Trančík za réžiu filmu Hodina dejepisu“ |dátum vydania = 24.04.2025 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521085906/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0095219-Hodina-dejepisu-film-2013/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Marek Šulík]] a [[Jana Bučka]] – réžia (''[[Zvonky šťastia]]''^'''DF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Zvonky šťastia |url = https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288863-Zvonky-stastia-dokumentarny-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu - Marek Šulík a Jana Bučka za réžiu filmu Zvonky šťastia“ |dátum vydania = 25.01.2021 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260521090036/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288863-Zvonky-stastia-dokumentarny-film/ |dátum archivácie = 2026-05-21 }}</ref> | valign=top| * '''[[Ondrej Rudavský]] – réžia/scenár/kamera/[[animácia (film)|animácia]] (''[[Mesiac (film z roku 2012)|Mesiac]]''^KF/AF)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Moon |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-245303-Moon-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „ Igric za animovanú tvorbu - Ondrej Rudavský za scenár, réžiu, kameru a animáciu filmu Mesiac“ |dátum vydania = 05.09.2016 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260528233841/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-245303-Moon-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-29 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Michaela Čopíková]] a [[Veronika Obertová]] – réžia (''[[O láske nepoznanej]]''^'''KF/AF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > O láske nepoznanej |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-245483-O-laske-nepoznanej-animovany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za animovanú tvorbu - Michaela Čopíková a Veronika Obertová za réžiu filmu O láske nepoznanej“ |dátum vydania = 07.09.2016 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260528234040/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-245483-O-laske-nepoznanej-animovany-film/ |dátum archivácie = 2025-05-29 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Júlia Koleňáková]] – réžia (''[[Kufor (film z roku 2012)|Kufor]]''^{'''KF/ŠF/AF'''})<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Kufor [film] (2012) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0137174-Kufor-film-2012/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za animovanú tvorbu - Júlia Koleňáková za réžiu filmu Kufor“ |dátum vydania = 21.03.2023 |dátum prístupu = 26.05.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260528234313/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0137174-Kufor-film-2012/ |dátum archivácie = 2025-05-29 }}</ref> |- ! style=background:#ed8 width=50%| [[Prémia za Ostatnú televíznu tvorbu|Ostatná TV tvorba]]^‡ ! style=background:#ed8 width=50%| [[Prémia za Teóriu a kritiku|Teória a kritika]]^‡ |- | valign=top| ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Liová]] – réžia (''[[Slovenské kino]]'': „Ženy (od lásky k hnevu)“^'''SF/DF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Slovenské kino [film], Ženy ; od lásky k hnevu (2012) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0130922-Slovenske-kino-film-zeny-od-lasky-k-hnevu-2012/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu a seriálovú tvorbu - Zuzana Liová za réžiu televízneho filmu Žena v slovenskom filme z cyklu Slovenské kino“ |dátum vydania = 24.04.2023 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609184855/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0130922-Slovenske-kino-film-zeny-od-lasky-k-hnevu-2012/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Katarína Farkašová]] – [[dramaturgia]] (''[[Zbohom, súdruhovia!]]''^'''SF/DF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Zbohom, súdruhovia! [film] (2012) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0085320-Zbohom-sudruhovia-film-2012/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za ostatnú televíznu a seriálovú tvorbu - Katarína Farkašová za dramaturgiu televízneho seriálu Zbohom, súdruhovia!“ |dátum vydania = 29.04.2024 |dátum prístupu = 09.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260609185037/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0085320-Zbohom-sudruhovia-film-2012/ |dátum archivácie = 2026-06-09 }}</ref> | valign=top| ** <u>Prémia</u>: [[Jana Dudková]]{{#tag:ref|Protokoly cien zverejnené v&nbsp;online-revue ''Film Press''<ref name=VýPr2013/> či na webe AIC<ref name=VýPr2013-AIC/> oceňujú Dudkovú za knihu všeobecne. Podľa záznamu Katalógu SFÚ je jej autorkou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Slovenský film v ére transkulturality [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-083066-Slovensky-film-v-ere-transkulturality-kniha/ |lokácia = Autorská a iná zodpoved. |poznámka = „Dudková, Jana - Autor“ |dátum vydania = 03.02.2010 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260611141407/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-083066-Slovensky-film-v-ere-transkulturality-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-11 }}</ref>|group="p."}} – [[autor]]ka (''[[Slovenský film v ére transkulturality]]''^'''M''') ** <u>Prémia</u>: Martin Kaňuch a [[Michal Michalovič]] – editori (''[[Poetika zločinu]]''{{#tag:ref|Titul je niekedy uvádzaný s&nbsp;podnázvom ''Francúzsky film noir''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Katalóg > Poetika zločinu [kniha] |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-093730-Poetika-zlocinu-kniha/ |lokácia = Podnázov / Zodpovednosť |poznámka = „francúzsky film noir / Martin Kaňuch, Michal Michalovič (eds.)“ |dátum vydania = 04.06.2015 |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260611142333/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-093730-Poetika-zlocinu-kniha/ |dátum archivácie = 2026-06-11 }}</ref>|group="p."}}^'''Z''') |- ! style=background:#ed8 width=50%| [[Prémia za Študentskú tvorbu|Študentská tvorba]]^‡ ! style=background:#ed8 width=50%| [[Prémia za Tvorbu digitálnych diskov|Tvorba diskov]]^‡ |- | valign=top| ** <u>Prémia</u>: [[Marek Janičík]] – réžia (''[[Kino Svet]]''^'''KF/DF''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Kino Svet [film] (2012) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0095529-Kino-Svet-film-2012/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Tvorivá prémia za študentskú tvorbu - Marek Janičík za réžiu filmu Kino Svet“ |dátum vydania = 24.03.2023 |dátum prístupu = 01.06.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260607171329/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0095529-Kino-Svet-film-2012/ |dátum archivácie = 2026-06-07 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Roman Fábian]] – réžia (''[[Ja som baník, kto je viac...]]''^'''SF''') | valign=top| ** <u>Prémia</u>: [[Henrieta Cvangová]] a [[Juraj Krasnohorský]] – zostavenie ([[DVD]] ''[[Tigre v meste]]'')<ref name=VýPr2013-AIC>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 24. ročník Igricov rozdal ceny |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/24.-rocnik-igricov-rozdal-ceny.html |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 11.04.2013 |dátum prístupu = 16.04.2026 |vydavateľ = AIC |url archívu = https://web.archive.org/web/20251008044058/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/24.-rocnik-igricov-rozdal-ceny.html |dátum archivácie = 2025-10-08}}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Marián Brázda]] – dramaturgia (2×DVD ''[[Muž, ktorý luže]] a [[Eden a potom]]'') |- ! style=background:#ed8 width=50%| [[Igric za Mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele|Mužský herecký výkon]]^┼ ! style=background:#ed8 width=50%| [[Igric za Ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele|Ženský herecký výkon]]^┼ |- | valign=top| * '''[[Marián Slovák]] – primár Hanko (''Filmoviedky:'' „[[Zradení]]“^TV)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Zradení [film] (2011) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0130441-Zradeni-film-2011/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Marián Slovák za postavu primára Hanku“ |dátum vydania = 02.10.2024 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260516212522/https://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0130441-Zradeni-film-2011/ |dátum archivácie = 2026-05-16 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Attila Mokos]] – Brachtl (''7 dní hriechov'')<ref name=7DnHr/> ** <u>Prémia</u>: [[Ivan Romančík]] – Florian (''Filmoviedky:'' „Dušičky seniorov“^'''TV''')<ref name=DuSe/> | valign=top| * '''[[Soňa Norisová]] – Jitka (''[[V tieni]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Ve stínu |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129465-Ve-stinu-hrany-film/ |lokácia = Poznámky |poznámka = „Igric za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele - Soňa Norisová za postavu Jitky“ |dátum vydania = 12.06.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240621212948/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129465-Ve-stinu-hrany-film/ |dátum archivácie = 2024-06-21 }}</ref> ** <u>Prémia</u>: [[Éva Vica Kerekes|Vica Kerekes]] – Agnes (''7 dní hriechov'')<ref name=7DnHr/> ** <u>Prémia</u>: [[Emília Vášáryová]] – Amália (''Filmoviedky:'' „Dušičky seniorov“^'''TV''')<ref name=DuSe/> |- | colspan=2 style="background:white; text-align:center; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^┼ kategórie vyhlasované bez ohľadu na [[masmédium|médium]]{{•}} ^‡ kategórie zastupované iba formou prémií <br />^'''KF''' Krátky film{{•}}^'''SF''' Stredometrážny fim{{•}}^'''DF''' Dokumentárny film{{•}}^'''AF''' Animovaný film{{•}}^'''ŠF''' Študentský film{{•}}^'''TV''' Televízne dielo{{•}}^'''M''' [[Monografia]]{{•}}^'''Z''' [[Zborník]] |} == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == {{Portál|Film|Film|Bratislava|Bratislavský}} * [http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0094846-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/ Igric 2013] (v heslári [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]]) * [http://www.aic.sk/files/Bulletin-24.Igric-2013.pdf Igric 2013 – oficiálny bulletin] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20250321112906/http://www.aic.sk/files/Bulletin-24.Igric-2013.pdf|date=2025-03-21}} (v [[Portable Document Format|PDF]] formáte) {{Igric (súťaž)}} [[Kategória:Igric (súťaž)|24. ročník (2013)]] [[Kategória:2013 na Slovensku]] f098jc3qbd8g1dimx5nf7at7rnbboia 0 752037 8371088 8370845 2026-09-19T20:15:45Z Evernit 160276 upres. 8371088 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:22em" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Igric 2026 |- | colspan="2"| [[Súbor:Kino Tatra Bratislava.jpg|265px|center]] |- | colspan=2 align=center style=font-size:95%| Niekdajšia [[Tatra revue]] zastrešila jeden ročník |- | '''Dátum konania'''|| [[18. september]] [[2026]] |- | {{nowrap|'''Miesto konania'''}}|| [[Štúdio L+S]], [[Bratislava]] |- | '''Počet cien'''|| 7 + 3 zvláštne + 1 uznanie |- | '''Počet prémií'''|| 10 |- | '''[[Televízia (prenos)|TV network]]'''|| [[Slovenská televízia a rozhlas|STVR]]: [[Dvojka (STVR)|2]] (záznam) |- | '''Moderátor'''|| [[Štefan Chrappa]] |- | colspan=2 style=background:#ed8| |- | align=left style=font-size:100%| '''◄ [[Igric 2025|2025]]''' | align=right style=font-size:100%| <!-- '''[[Igric 2027|2027]] ►''' --> |} '''37. ročník odovzdávania cien [[Igric (súťaž)|Igric]] a prémií''' sa uskutočnil v&nbsp;[[piatok]], [[18. september|18. septembra]] [[2026]] v&nbsp;bratislavskom [[Štúdio L+S|Štúdiu L+S]].<ref name=ÚSTT/><ref name=MAK>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KVASNIČKA, Matúš (mak) |titul = Igric 2026 ocení Dušana Dušeka aj Martina Gazíka |url = https://filmsk.sk/aktuality/igric-2026-oceni-dusana-duseka-aj-martina-gazika/ |lokácia = úvod. odst |dátum vydania = 09.09.2026 |dátum prístupu = 12.09.2026 |vydavateľ = Film.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260912200452/https://filmsk.sk/aktuality/igric-2026-oceni-dusana-duseka-aj-martina-gazika/ |dátum archivácie = 2026-09-12 }}</ref> Aj keď pôvodné plány počítali s&nbsp;ich udeľovaním až [[20. september|o&nbsp;2&nbsp;dni neskôr]] a&nbsp;v&nbsp;[[Dom kultúry|DK]] [[Dom kultúry Zrkadlový háj|Zrkadlový háj]],<ref name=OaTZ2026/> začiatkom septembra oznámila [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]] zmenu dátumu i&nbsp;samotnej lokácie.<ref name=ÚSTT>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]] |titul = 37. IGRIC 2026 |url = https://94c4b90266.cbaul-cdnwnd.com/0cab683b1b7e243b0f64b7bfcf1b4b95/200000764-565d2565d3/IGRIC%202026%20Pozvánka%20Gala%20večer%2018.9.2026%20(1).pdf |lokácia = |poznámka = „v piatok 18.9.2026 o 18.hod. v Śtúdiu L+S [...]. Cenu za celoživotný prínos audiovizuálnej tvorbe prevezme [...] Dušan Dušek. Galaprogram [...] moderuje Štefan Chrappa.“ [[Portable Document Format|PDF]] |dátum vydania = 04.09.2026 |dátum prístupu = 13.09.2026 |vydavateľ = unia-televiznych-tvorcov.webnode.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260913095738/https://94c4b90266.cbaul-cdnwnd.com/0cab683b1b7e243b0f64b7bfcf1b4b95/200000764-565d2565d3/IGRIC%202026%20Pozva%CC%81nka%20Gala%20vec%CC%8Cer%2018.9.2026%20(1).pdf |dátum archivácie = 2026-09-13}}</ref> Prostredníctvom [[tlačová správa|tlačovej správy]] dodatočne zverejnenej aj v&nbsp;mesačníku ''Film.sk'', organizátori zároveň odhalili meno [[Dušan Dušek|čestného držiteľa]].<ref name=ÚSTT/><ref name=MAK/> V&nbsp;[[televízia (prenos)|televíznom zázname]] ceremoniál dodatočne odvysiela [[Slovenská televízia a rozhlas|STVR]], a&nbsp;to v&nbsp;[[sobota|sobotu]], [[3. október|3. októbra]], štandardne na svojom [[Dvojka (STVR)|druhom okruhu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric 2026 |url = https://www.stvr.sk/televizia/program/23897/622241 |lokácia = |poznámka = „Sobota 3.10.2026 20:10“ |dátum vydania = 2026 |dátum prístupu = 14.09.2026 |vydavateľ = [[Slovenská televízia a rozhlas|STVR]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20260914175515/https://www.stvr.sk/televizia/program/23897/622241 |dátum archivácie = 2026-09-14}}</ref>. Moderátorom galavečera bol [[Štefan Chrappa]].<ref name=ÚSTT/> == Porota == {{doplniť sekciu}} <!-- ; Predseda poroty * [[]] – [[|]] ; Členovia poroty * [[]] – [[|]] * [[]] – [[|]] * [[]] – [[|]] * [[]] – [[|]] * [[]] – [[|]] * [[]] – [[|]] --> == Prihlasovanie diel == Termín uzávierky prihlasovania [[filmové dielo|filmových]] či iných [[autorské dielo|autorských diel]] do súťaže mal pôvodne vypršať [[31. máj]]a 2026.<ref name=OaTZ2026>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Organizačné a technické zabezpečenie súťaže 37.IGRIC 2026 |url = http://litfond.sk/subory/IGRIC_2026-_Organizac%CC%8Cno-technicke%CC%81_zabezpec%CC%8Cenie.pdf |lokácia = |dátum vydania = |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260627120750/http://litfond.sk/subory/IGRIC_2026-_Organizac%CC%8Cno-technicke%CC%81_zabezpec%CC%8Cenie.pdf |dátum archivácie = 2026-06-27 }}</ref><ref name=Prihlaska2026>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = IGRIC 2026 (prihláška) |url = https://datacollection.fillout.com/igric-2026-prihlaska |lokácia = |dátum vydania = |dátum prístupu = 11.06.2026 |vydavateľ = fillout.com |url archívu = https://web.archive.org/web/20260627122627/https://datacollection.fillout.com/igric-2026-prihlaska |dátum archivácie = 2026-06-27 }}</ref> [[1. jún]]a ho však organizátor predĺžil o ďalších 10 dní, respektíve do [[10. jún]]a. Samotné prihlášky sa podávali výlučne [[online]] prostredníctvom oficiálnych [[web page|webstránok]] hlavného organizátora a&nbsp;požadovaný manipulačný poplatok za každé prihlásené dielo činilo 20&nbsp;[[Euro|€]].<ref name=OaTZ2026/> <!-- Povinné údaje v prihláške zahrňovali názov diela, jeho rok výroby i&nbsp;vydania, žáner, minutáž (u&nbsp;seriálov aj počet dielov), výrobcu diela, držiteľa copyrightu, internetové odkazy s&nbsp;audiovizuálnym záznamom diela (pre členov poroty vrátane), meno a&nbsp;priezvisko tvorcu, jeho email, telefón, štátnu príslušnosť, špecifikáciu nominácie či návrh na cenu a&nbsp;kópiu potvrdenia o&nbsp;zaplatení poplatku.<ref name=Prihlaska2026/> --> == Kategórie == === Hlavné kategórie === {| class="wikitable" style="width:70%" ! style=background:#ed8| [[Igric za Filmovú tvorbu|Filmová tvorba]] |- | * '''[[Martin Gonda]] – [[filmová réžia|réžia]] (''[[Potopa (film z roku 2025)|Potopa]]'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Rastislav Boroš|Rasťo Boroš]] – [[scenár]] (''[[Kronika večných snílkov]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Adam Suzin]] – [[filmová kamera|kamera]] (''[[Otec (film z roku 2025)|Otec]]'') |- ! style=background:#ed8| [[Igric za Televíznu tvorbu|Televízna tvorba]] |- | * '''[[Ivan Finta]] – kamera (seriál ''[[Neuer]]''^TV)''' ** <span style="color:silver">''vedľajšie prémie neudelené''</span> |- ! style=background:#ed8|[[Igric za Dokumentárnu tvorbu|Dokumentárna tvorba]]^┼ |- | * '''[[Martin Kollár (umelec)|Martin Kollár]] – réžia (''[[Letopis (film z roku 2025)|Letopis]]''^DF)''' ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Piussi]] – réžia (''[[Hlas lesa]]''^'''DF''') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> |- ! style=background:#ed8| [[Igric za Animovanú tvorbu|Animovaná tvorba]]^┼ |- | * '''[[Patrik Pašš (1974)|Patrik Pašš ml.]] – <span style="color:silver">réžia/scenár</span> (''[[Príbehy z čarovnej záhrady]]''^AF)''' ** <u>Prémia</u>: [[Katarína Jelínková]] – réžia/scenár/[[výtvarné umenie|výtvarné návrhy]] (''[[Strážcovia brány]]''^{'''KF/AF/ŠF'''}) ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> |- | style="background:white; text-align:center; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^┼ kategórie vyhlasované bez ohľadu na [[masmédium|médium]] <br />^'''KF''' Krátky film{{•}} ^'''DF''' Dokumentárny film{{•}} ^'''AF''' Animovaný film{{•}} ^'''ŠF''' Študentský film{{•}} ^'''TV''' Televízne dielo |} === Vedľajšie kategórie === {| class="wikitable" style="width:70%" |- ! style=background:#ed8| [[Prémia za Ostatnú televíznu tvorbu|Ostatná tvorba]]^┼‡ |- | ** <u>Prémia</u>: [[Hannah Dale]] – réžia (''[[Neznáme miesto]]''^'''KF/ŠF''') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> |- ! style=background:#ed8| [[Prémia za Teóriu a kritiku|Teória a kritika]]^‡ |- | ** <u>Prémia</u>: [[Jana Dudková]] – [[autor]] (''[[Človek na okrAI]]''{{#tag:ref|Ttul je niekedy uvádzaný s podnázvom ''Postantropocén Viery Čákanyovej''.|group="p."}}^'''M''') ** <span style="color:silver">''druhá prémia neudelená''</span> |- | style="background:white; text-align:center; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^┼ kategórie vyhlasované bez ohľadu na médium{{•}} ^‡ kategórie zastupované iba formou prémií <br />^'''KF''' Krátky film{{•}} ^'''ŠF''' Študentský film ^'''M''' [[Monografia]] |} === Herecké kategórie === {| class="wikitable" style="width:70%" |- ! style=background:#ed8| [[Igric za Mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele|Mužský herecký výkon]]^┼ |- | * '''[[Milan Ondrík]] – [[hlavná postava|titul. postava]] (''Otec'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Jozef Pantlikáš]] – Alexander (''Potopa'') ** <u>Prémia</u>: [[Juraj Loj]] – titul. postava (''[[Zbormajster (film)|Zbormajster]]'') |- ! style=background:#ed8| [[Igric za Ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele|Ženský herecký výkon]]^┼ |- | * '''[[Sára Chripáková]] – Mara (''Potopa'')''' ** <u>Prémia</u>: [[Zuzana Mauréry]] – [[Hilda Múdra]] (''[[Nepela (film)|Nepela]]'') ** <u>Prémia</u>: [[Kristína Spáčová]] – Jessica (''Kronika večných snílkov'') |- | style="background:white; text-align:center; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^┼ kategórie vyhlasované bez ohľadu na médium <!-- <br />^'''KF''' Krátky film{{•}} ^'''TV''' Televízne dielo --> |} === Špeciálne kategórie === ==== Cena pocty ==== {| class="wikitable" style="width:70%" |- ! style=background:#ed8| [[Igric za Celoživotné dielo|Celoživotné dielo]] |- | * '''[[Dušan Dušek]]'''<ref name=MAK/> |} ==== Zvláštne ceny a uznania ==== {| class="wikitable" style="width:70%" |- ! style=background:#ed8| [[Cena Jána Fajnora]] |- | valign=top| → <u>Hraná tvorba</u> * '''[[Gregor Valentovič]] – réžia (''Nepela'')''' → <u>Dokumentárna tvorba</u> * '''[[Tereza Smetanová]] – réžia (''[[Prístavy|Seablindness]]''^KF/DF)''' → <u>Animovaná tvorba</u> * '''[[Wanda Przeworska]] – réžia (''[[Bublina (film z roku 2025)|Bublina]]''^KF/AF/ŠF)''' |- ! style=background:#ed8| [[Zvláštne uznanie (Igric)|Zvláštne uznanie]] |- | * '''[[Katarína Krnáčová]] a [[Tomáš Gič]] <br /><span style="color:silver">za SilverArt</span>{{#tag:ref|Protokoly neuvádzajú v&nbsp;uvedenom roku i&nbsp;názov subjektu. Podľa výrobných údajov oceneného diela bol film za slovenskú stranu o&nbsp;i. koprodukovaný spol. SilverArt.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFD > Potopa |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-342731-Potopa-hrany-film/ |lokácia = Výroba |poznámka = „Silverart“ |dátum vydania = 30.05.2025 |dátum prístupu = 18.09.2026 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = |dátum archivácie = 2026-09-18}}</ref>|group="p."}} – [[Produkcia (film)|produkcia]] (''Potopa'')''' |- | style="background:white; text-align:center; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| ^'''KF''' Krátky film{{•}} ^'''DF''' Dokumentárny film{{•}} ^'''AF''' Animovaný film{{•}} ^'''ŠF''' Študentský film |} Výsledky prevzaté z dostupných výročných protokolov alebo iných dochovaných záznamov z dobovej tlače<ref name=VýPr2025-TASR>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = rt, gra |titul = Kultúra: Udelili Igricov za najlepšiu filmovú a televíznu tvorbu |url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2026091800000441 |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 18.09.2026 |dátum prístupu = 18.09.2026 |vydavateľ = tasr.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260918201525/https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2026091800000441 |dátum archivácie = 2026-09-18}}</ref><ref name=VýPr2025-NaseKosice>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]]; Naše Košice |titul = Ocenenia Igric 2026: Významné uznania pre slovenskú filmovú a televíznu tvorbu |url = https://nasekosice.sk/clanky/50782-ocenenia-igric-2026-vyznamne-uznania-pre-slovensku-filmovu-a-televiznu-tvorbu |lokácia = |poznámka = |dátum vydania = 18.09.2026 |dátum prístupu = 18.09.2026 |vydavateľ = NaseKosice.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20260918202218/https://nasekosice.sk/clanky/50782-ocenenia-igric-2026-vyznamne-uznania-pre-slovensku-filmovu-a-televiznu-tvorbu |dátum archivácie = 2026-09-18}}</ref><!-- v&nbsp;konfrontácii so&nbsp;zápismi [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] – týchto už individuálne v&nbsp;závislosti na súťažnom titule -->. == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{Portál|Film|Film|Bratislava|Bratislavský}} * [https://datacollection.fillout.com/igric-2026-prihlaska Igric 2026 – Prihlasovanie diel] (oficiálne stránky) * [http://litfond.sk/subory/IGRIC_2026-_Organizac%CC%8Cno-technicke%CC%81_zabezpec%CC%8Cenie.pdf Igric 2026 – Organizačno-technické zabezpečenie] (na webe [[Literárny fond|LF]] vo formáte [[Portable Document Format|PDF]]) {{Igric (súťaž)}} [[Kategória:Igric (súťaž)|37. ročník (2026)]] [[Kategória:2026 na Slovensku]] mtvtz0zof5koy74ks648pd7fr6t15df 14 752085 8370979 8240216 2026-09-19T15:04:19Z Spider 001757 142600 automatická kategorizácia pomocou šablóny {{Kategória ročníka}} 8370979 wikitext text/x-wiki {{Kategória ročníka}} our1wsohkn99640lp26awqfno1gwbmq 0 752107 8371206 8357802 2026-09-20T09:55:11Z Bazinga.ml 142704 Drobná úprava. 8371206 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Mychajlo Petrovyč Drahomanov | Popis osoby = ukrajinský historik, filozof, ekonóm, novinár, literárny vedec, folklorista | Portrét = Drahomanov mykhajlo.jpg | Dátum narodenia = [[18. september]] [[1841]] | Miesto narodenia = [[Haďač]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1895|7|2|1841|9|18}} | Miesto úmrtia = [[Sofia]], [[Tretia bulharská ríša]] (dnes [[Bulharsko]]) | Štát pôsobenia = [[Ruská ríša]],{{break}}[[Švajčiarsko]],{{break}}[[Tretia bulharská ríša]] | Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]] | Profesia = [[historik]], [[filozofia|filozof]], [[ekonómia|ekonóm]], [[novinár]],[[literárna veda|literárny vedec]], [[folkloristika|folklorista]] | Známy vďaka = zakladateľ ukrajinského [[socializmus|socializmu]] | Rodičia = [[Petro Jakymovyč Drahomanov]],{{break}}[[Jelyzaveta Ivanivna Drahomanova]] | Manželka = [[Ľudmyla Mychajlivna Drahomanova]] | Deti = [[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozar]],{{break}}[[Lidija Šišmanova|Lidija]],{{break}}[[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadna]] | Alma mater = [[Cárska univerzita Svätého Volodymyra]],{{break}}[[Sofijská univerzita Klimenta Ochridského]] | Súrodenci = [[Olena Pčilka|Oľha]],{{break}}[[Oleksandr Petrovyč Drahomanov]] }}'''Mychajlo Petrovyč Drahomanov''' alebo '''Mychajlo Petrovyč Drahomaniv''' (* [[18. september]] [[1841]], [[Haďač]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[2. júl]] [[1895]], [[Sofia]], [[Tretia bulharská ríša]], dnes [[Bulharsko]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[historik]], [[filozof]], [[Ekonómia|ekonóm]], [[novinár]], [[Literárna veda|literárny vedec]], [[Folkloristika|folklorista]] a občiansky činiteľ. Považuje sa zakladateľa ukrajinského [[Socializmus|socializmu]]. Pochádzal z ukrajinského rodu [[Kozácka staršina|kozáckej staršiny]] [[Gréci|gréckeho]] pôvodu [[Drahomanovci|Drahomanovcov]]{{--}}z rodu významných ukrajinských občianskych a kultúrnych činiteľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Drahomanov Mychajlo Petrovyč | url = http://gadyach.by.ru/whois/whois.htm | dátum vydania = 2009-04-05 | dátum prístupu = 2026-01-02 | dátum archivácie = 2010-12-01 | url archívu = https://web.archive.org/web/20101201095725/http://gadyach.by.ru/whois/whois.htm | jazyk = гл}}</ref> Angažoval sa v [[Kyjev|kyjevskej]] organizácii [[Ukrajinská inteligencia|ukrajinskej inteligencie]] ''[[Stara hromada]]'' (po slovensky ''Staré spoločenstvo''). Bol [[Docent|docentom]] na [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzite]], kde pôsobil v rokoch [[1864]] až [[1875]]. Po oslobodení z väzenia za činnosť proti režimu (ilegálnu činnosť) [[Vysťahovalectvo|emigroval]] do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], kde viedol stred [[Ukrajinci|ukrajinských]] politických emigrantov medzi rokmi [[1876]] až [[1889]]. Následne bol [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesorom]] na univerzite v [[Sofia|Sofii]], kde pôsobil do roku [[1895]]. Jeho sestra bola [[Olena Pčilka]], [[Spisovateľ|spisovateľka]], [[Etnológia|etnografička]] a [[Folkloristika|folkloristka]]. Bol strýkom [[Lesia Ukrajinka|Lesi Ukrajinky]]{{--}}[[Spisovateľ|spisovateľky]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľky]] patriacej k najvýznamnejším [[Ukrajinská literatúra|ukrajinským spisovateľom]], [[Mychajlo Petrovyč Kosač|Mychajla Petrovyča Kosača]], [[Fyzik|fyzika]], [[Meteorológia|meteorológa]], [[Spisovateľ|spisovateľa]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľa]], [[Oksana Oleksandrivna Drahomanovova|Oksany Oleksandrivny Drahomanovovej]]{{--}}spisovateľky a [[Právnik|právničky]]. Mal tri deti{{--}}syna [[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozara Mychajlovyča Drahomanova]], [[Ekonómia|ekonóma]] a [[Novinár|novinára]], a dcéry [[Lidija Šišmanova|Lidiju Mychajlivnu Šyšmanovu]], [[Spisovateľ|spisovateľku]], [[Novinár|novinárku]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľku]], a [[Novinár|novinárku]] [[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadnu Mychajlivnu Truš]]. Jeho zaťmi boli [[Ivan Šišmanov]], [[Bulhari|bulharský]] [[Literárna veda|literárny vedec]], [[Etnológia|etnograf]], [[historik]] a [[filozof]], a [[Maliar (umelec)|maliar]] [[Ivan Ivanovyč Truš]]. Bol členom organizácie ''[[Sojuz avtonomistiv]]'' (po slovensky ''Zväz automonomistov'').<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Bžeskyj|meno=Roman Stepanovyč|titul=Narysy z istoriji Ukrajinskych Vyzvoľnych zmahaň 1917 – 1918 rr.|vydavateľ=Vydavnyctvo Homin Ukrajiny|miesto=Toronto|rok=1970|jazyk=uk}}</ref> == Životopis == Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa narodil [[18. september|18. septembra]] [[1841]] v meste [[Haďač]]. Jeho rodičia patrili k nižšej šľachte pochádzajúcej z rodu [[Kozácka staršina|kozáckej staršiny]]. Boli vzdelaní a zastávali na tú dobu [[Liberalizmus|liberálne]] názory. Na svojho otca, [[Petro Jakymovyč Drahomanov|Petra Jakymovyča Drahomanova]], spomínal: ''„Priveľmi som zaviazaný svojmu otcovi, ktorý vo mne rozvinul intelektuálne záujmy, s ktorým som morálne súhlasil a nebojoval...“''.<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Hrycenko|meno=Ivan|titul=Mychajlo Drahomanov u spohadach|vydanie=1|vydavateľ=Lybiď|miesto=Kyjev|rok=2012|isbn=978-966-06-0629-6|strany=48, 51|poznámka=312 strán|meno2=Viktor|priezvisko2=Korotkyj|jazyk=uk}}</ref> Základné vzdelanie získal v rokoch [[1849]] až [[1853]] počas štúdia v meste [[Haďač]], kde v škole venoval pozornosť hlavne [[Dejiny|histórii]], [[Geografia|geografii]], [[Jazykoveda|jazyku]] a zaujímal sa o [[Antika|antické]] obdobie. V štúdiu pokračoval na prvom [[Poltava (mesto)|poltavskom]] gymnáziu. Učitelia na ňom vyzdvihovali jeho výraznú cieľavedomosť, pracovitosť a intelekt. [[Olena Pčilka]], jeho sestra Oľha, naňho spomínala, že čítal omnoho viac ako žiaci (aj neskorších [[Generácia (pokolenie ľudí)|generácií]]) v jeho veku, ktorí pravdepodobne ani nepoznali autorov, o akých knihy prejavoval záujem ([[Friedrich Christoph Schlosser]], [[Thomas Babington Macaulay]], [[William Hickling Prescott]], [[François Pierre Guillaume Guizot]]...).<ref name=":2" /> V jeseni [[1859]] začal študovať na historicko-filologickej fakulte [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity Svätého Vladimíra]]. Mal tu väčšie možnosti pre rozširovanie svojich vedomostí a na zdokonaľovanie svojho intelektu. Zároveň sa oboznámil aj so spoločensko-politickými problémami, ktoré stále rezonovali aj v rámci študentského života. Patril k zakladateľom ukrajinských [[Nedeľná škola|nedeľných škôl]] v [[Kyjev|Kyjeve]]. [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Univerzita]] v tej dobe predstavovala jedno z najdôležitejších centier [[Veda|vedeckého]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrneho]] a spoločenského života. Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa usiloval popri štúdiu zostať spoločensky aktívny. Dôležitou udalosťou v rámci formovania Mychajla Petrovyča Drahomanova ako [[Politika|politického]] a občianskeho činiteľa bol jeho prejav nad rakvou [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]] počas [[Panychída|panychídy]], po ktorej rakvu preniesli na [[Černeča hora|Černeču horu]]. [[Súbor:Нечуй-Левицький_І.С.-3.jpg|náhľad|Fotografia členov spolku ''Stara hromada'' z roku 1874.]] Mychajlo Petrovyč Drahomanov v roku [[1863]] vstúpil do tovarišstva ''[[Hromada (spolok)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spolok''), ktoré sa usilovalo o prebudenie národnej svedomitosti prostredníctvom poznania [[Ukrajinci|ukrajinskej]] [[Dejiny Ukrajiny|histórie]], [[Ukrajinská kultúra|kultúry]], bežného života a práva. Neskôr počas 70. rokov 19. storočia členovia mladej generácie členov tovarišstva v svojich statusoch nastolili otázku „samostatnej politickej existencie“ [[Ukrajina|Ukrajiny]], pričom politici by boli volení bežnými občanmi. Mychajlo Petrovyč Drahomanov zastával proukrajinské postoje, a tak sa vyjadril: ''„Zlý je ten radikál na Ukrajine, ktorý sa nestal svedomitým Ukrajincom.“''.<ref>{{Citácia knihy|titul=Filosofska dumka v Ukrajini|vydanie=1|vydavateľ=Puľsary|miesto=Kyjev|rok=2002|isbn=966-7671-51-8|strany=61-63|jazyk=uk|poznámka=kolektív autorov; 244 strán|url=http://litopys.org.ua/fdm/fdm12.htm}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Lysiak-Rudnyckyj|meno=Ivan|titul=Miž istorijeju j politykoju: Statti do istoriji ta krytyky ukrajinskoji suspiľno-polityčnoji dumky|vydanie=1|vydavateľ=Sučasnisť|miesto=Mníchov|rok=1973|strany=100-107|jazyk=uk|poznámka=441 strán|kapitola=Mychajlo Drahomanov|url=https://www.ditext.com/rudnytsky/between/dra-studies.html}}</ref> Zaviedol pojem ''[[Nosič malorustva|„nosič malorustva“]]'' (po ukrajinsky ''nosiji malorosijščyny''), ktorý označuje [[Malorustvo|poruštených]] (respektíve promoskovsky orientovaných) [[Ukrajinci|Ukrajincov]], ktorých národné uvedomenie sa formovalo pod cudzím ([[Rusi|ruským]]) vplyvom, a tak prejavovali ľahostajný postoj k snahe Ukrajincov o prejav vlastných tradícií, úsilia o národné uvedomenie a o štát, a zároveň boli prívržencami politiky [[Ruská ríša|cárskeho Ruska]]:<ref>{{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|strany=1440-1455|jazyk=uk|zväzok=4}}</ref>{{citát|Sú to poruštení Ukrajinci, ktorých národný charakter sa formoval pod cudzím nátlakom a vplyvom, čo viedlo k osvojeniu si prevažne negatívnych vlastností cudzieho národa a k strate lepších vlastností toho svojho.}}Od polovice 60. rokov [[19. storočie|19. storočia]] sa Mychajlo Petrovyč Drahomanov venoval okrem [[Veda|vedeckej]] činnosti aj [[Publicistika|publicistike]]. Zameriaval sa na [[Dejiny|historické]], na [[Etnológia|etnografické]], na [[Filológia|filologické]] a na [[Sociológia|sociologické]] témy. [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevská univerzita]] v roku [[1870]] vyslala Mychajla Petrovyča Drahomanova do zahraničia, kde strávil až tri namiesto pôvodne plánovaných dvoch rokov. Navštívil viaceré [[Európa|európske]] mestá{{--}}[[Praha|Prahu]], [[Viedeň]], [[Berlín]], [[Heidelberg]], [[Florencia|Florenciu]] a [[Ľvov]]. Osobitnú úlohu v rámci [[Politika|politicko]]-[[Publicistika|publicistickej]] činnosti Mychajla Petrovyča Drahomanova zohral [[Halič (región)|Halič]]. Usiloval sa o podnietenie občianskeho života v regióne, aby vyvolal u obyvateľstva potrebu spoločenskej zodpovednosti. Mychajlo Petrovyč Drahomanov v priebehu 70. až 90. rokov [[19. storočie|19. storočia]] aktívne spolupracoval s periodikami ''[[Druh (časopis)|Druh]]'' (po slovensky ''Priateľ''), ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet'') a ''[[Narod (časopis)|Narod]]'' (po slovensky ''Národ''). Publikoval rôzne [[Publicistika|publicistické]], [[Literárna kritika|literárnokritické]] a [[Veda|vedecké]] materiály ako v [[Rusko|ruskej]] a v [[Ukrajina|ukrajinskej]] [[Liberálna demokracia|liberálnodemokratickej]] tlači, tak aj v zahraničných vydaniach ([[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]], [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecko]], [[Tretia francúzska republika|Francúzsko]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]], [[Tretia bulharská ríša|Bulharsko]]...). Medzinárodného uznania sa mu dostalo vďaka prednáškam na [[Svetová výstava 1878|Literárnom kongrese v Paríži v roku 1878]] a na Medzinárodnom literárnom kongrese vo Viedni v roku 1881, kde bránil samostatnosť [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúry]] pred potláčaním zo strany [[Ruská ríša|cárskeho režimu]]. Neskôr kvôli zdravotným problémom a rodine musel odísť zo [[Švajčiarsko|Švajčiarska]]. Bulharské úhrady ho oslovili, aby sa presťahoval do [[Sofia|Sofie]], kde pôsobil od roku [[1889]] na pozícii [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesora]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hyryč | meno = Ihor | titul = Mychajlo Drahomanov | url = https://portalhistoryua.com/personality/myhajlo-dragomanov/ | dátum prístupu = 2026-01-28 | vydavateľ = Portal Beta | jazyk = uk}}</ref> Trojročné obdobie, kedy Mychjalo Petrovyč Drahomanov pôsobil v zahraničí, bolo mimoriadne prínosným pre mladého vedca. Vďaka týmto skúsenostiam mohol kriticky zhodnotiť svoje názory v porovnaní s názormi západoeurópskych vedcov. Nastupujúci útlak [[Ukrajinská kultúra|ukrajinskej kultúry]] v období znovuzrodenia jej prejavov prinútil Mychajla Petrovyča Drahomanova [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] po tom, čo na jeseň [[1875]] bol prepustený z [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Stal sa tak politickým emigrantom{{--}}cestoval cez [[Halič (región)|Halič]] a cez [[Uhorsko]], až sa v marci [[1876]] dostal do [[Viedeň|Viedne]], kde chcel vytvoriť centrum politického [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] a začať vydávať ukrajinské noviny. [[Súbor:Драгоманов_Михайло.jpg|vľavo|náhľad|Fotogriafia zo Ženevy, rok 1881.]] Mychajlo Petrovyč Drahomov v jeseni [[1878]] v [[Ženeva|Ženeve]] začal vydávať zborník ''[[Hromada (zborník)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spoločenstvo''). Predstavovala prvý [[Ukrajina|ukrajinský]] necenzurovaný občiansko-[[Politika|politický]] [[zborník]], ktorý bol [[Socializmus|prosocialisticky]] orientovaný. Celkovo do roku [[1882]] publikoval 5 čísel.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kovaliv|meno=Jurij Ivanovyč|titul=Literaturoznavča encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Akademija|miesto=Kyjev|rok=2007|isbn=978-966-580-233-4|strany=243|edícia=Encyklopedija srudyta|kapitola=heslo Hromada|jazyk=uk}}</ref> Hlavnou myšlienkou zborníka bolo zhromažďovanie čo najväčšieho množstva materiálov o [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}o [[Ukrajinci|národe]] a o [[Dejiny Ukrajiny|histórii]], čím sa mala demonštrovať túžba Ukrajincov po slobode a po rovnosti s iným národmi vo svete. Od druhej polovice 80. rokov [[19. storočie|19. storočia]] bol prizývaný k spolupráci na viacerých [[Halič (región)|haličských]] periodikách. [[Emžský dekrét]] z roku [[1876]] namierený proti [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] a proti predstaviteľom [[Ukrajinské národné obrodenie|ukrajinského národného obrodenia]] odkazoval aj na nevyhnutnosť [[Deportácia|deportácie]] Mychajla Petrovyča Drahomanova a [[Pavlo Platonovyč Čubynskyj|Pavla Platonovyča Čubynského]] ako nebezpečných [[Agitácia (politika)|agitátorov]]. Na základe Emžského dekrétu došlo k likvidácii tovarišstva ''[[Hromada (spolok)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spolok'') a zároveň aj k prepúšťaniu mnohých [[Ukrajinci|ukrajinských]] profesorov z [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Mychajlo Petrovyč Drahomanov v júni [[1878]] na [[Svetová výstava 1878|Literárnom kongrese v rámci Svetovej výstavy v roku 1878]] v [[Paríž|Paríži]] predniesol referát s názvom ''La littérature oukraïnienne proscrite par le gouvernement russe'' (po ukrajinsky ''Ukrajinska literatura, zaboronena rosijskym uriadom''; po slovensky ''Zákaz ukrajinskej literatúry ruskými úradmi''), v ktorom ostro odsúdil Emžský dekrét a obhajoval potrebu ochrany [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská kultúra|kultúry]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Diček|meno=Natalija Petrivna|titul=Scientific practice: modern and classical research methods: Collection of scientific papers «ΛΌГOΣ» with Proceedings of the III International Scientific and Practical Conference|vydanie=1|vydavateľ=Primedia eLaunch, European Scientific Platform, с. Boston|miesto=Boston|rok=2022|isbn=978-617-8037-86-4|strany=134-136|url=https://lib.iitta.gov.ua/id/eprint/733098/1/37.pdf|kapitola=Education as a component of the Ukrainian national idea of Mykhailo Drahomanov|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Jakymovyč|meno=Bohdan|titul=Mychajlo Drahomanov: Ukrajinska literatura, proskrybovana rosijskym uriadom|vydanie=1|vydavateľ=Ministerstvo osvity i nauky Ukrajiny, Ľvivskyj nacionaľnyj universytet imeni Ivana Franka, Naukova biblioteka|miesto=Ľvov|rok=2001|isbn=966-613-067-Х|priezvisko2=Bičuja|meno2=Nina|priezvisko3=Hnaťuk|meno3=Mychajlo|poznámka=ďalší autori: Ivan Denysiuk, Taras Lučuk; 94 strán|jazyk=http://history.org.ua/LiberUA/e_dzherela_YkrLit_2001/e_dzherela_YkrLit_2001.pdf}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Janevskyj|meno=Danylo Borysovyč|titul=Projekt "Ukrajina". Vidomi istorij našoji deržavy: prodovžeňňa, 1774-1914 rr.|vydavateľ=Folio|miesto=Charkov|rok=2018|isbn=978-966-03-7256-6|jazyk=uk|poznámka=283 strán}}</ref> Výklad bol publikovaný aj do samostatnej brožúry. [[Karl Marx]] sa následne vyjadril: ''„Taras Ševčenko bol synom svojho národa v plnom slova zmysle. Viac nikto iný, práve on si zaslúži titul národného poeta.“''. [[Tretia bulharská ríša|Bulharské]] úhrady ho v roku [[1889]] oslovili, aby pôsobil na pozícii profesora na Katedre všeobecných dejín Historicko-filologickej fakulty [[Sofijská univerzita|Sofijskej univerzity]], kde pracoval do svojej smrti. [[Súbor:Україна_і_Москва_і_історичних_взаєминах._№01._Михайло_Драгоманів.jpg|náhľad|''Portrét z publikácie z roku 1937.'']] ''„Deprivácia v jeho duši sa značne prehlbuje uvedomovaním si žalostnej situácie na Ukrajine.“''. Týmito slovami opísala posledné dni života svoj strýka [[Lesia Ukrajinka]], jedna z najvýznamnejších [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] spisovateliek. Vtedajšie zlepšenie zdravotného stavu ho motivovalo k ďalšej činnosti v rámci tvorby. Mychajlo Petrovyč Drahomanov zomrel [[2. júl|2. júla]] [[1895]] v meste [[Sofia]], kde je aj pochovaný. [[30. október|30. októbra]] [[1932]] bol nad jeho hrobom odhalený pamätník.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vlasenko | meno = Valerij | titul = Z istorij vstanovelňňa pam’iatnyka M. Drahomanovu v Sofiji | url = https://history.sumy.ua/research/article/572-zistoriivstanovlenniapamiatnykamdrahomanovuvsofii.html | dátum vydania = 2012-12-09 | dátum prístupu = 2026-01-30 | vydavateľ = Sumskyj istoryčnyj portal | miesto = Sumy | jazyk = uk | url archívu = https://web.archive.org/web/20251210063930/https://history.sumy.ua/research/article/572-zistoriivstanovlenniapamiatnykamdrahomanovuvsofii.html | dátum archivácie = 2025-12-10 }}</ref> == Vedecká činnosť == Ako študent sa Mychajlo Petrovyč Drahomanov zaoberal [[Starovek|starovekou]] históriou. Pod vedením profesora [[Vitalij Jakovyč Šuľhin|Vitalija Jakovyča Šuľhina]] písal [[Dizertačná práca|dizertačnú prácu]] na tému ''Cisár Tiberius'', ktorú obhájil v jari [[1864]]. Vychádzajúc z názoru, že ''„pre politiku je potrebná znalosť histórie ako pre medicínu znalosť fyziológie“'', bol zástancom [[Objektivita (filozofia)|objektivity]]{{--}}objektívneho pohľadu na vec. Nepodporoval [[Mystifikácia|mystifikáciu]] historických udalostí a využívanie [[Mýtus|mýtov]] v rámci obhajoby i odôvodnenia práv či nárokov [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Namiesto toho sa usiloval o nachádzanie [[Racionalizmus (filozofia)|racionálnych]] argumentov pre vysvetlenie javov a procesov v [[Politika|politickom]] živote.<ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=Karmazina|meno=Marija Stepanivna|titul=Miž istorijeju i politykoju|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut polityčnych i etnonacionaľnych doslidžeň im. I. F. Kurasa|miesto=Kyjev|rok=2015|isbn=978-966-02-7606-2|strany=21 – 24|poznámka=560 strán|jazyk=uk|url=https://ipiend.gov.ua/wp-content/uploads/2018/07/miz_istorieu_188.pdf|kapitola=Mychajlo Drahomanov i nacionaľne pytaňňa}}</ref> Učil [[Geografia|geografiu]] na Druhom kyjevskom gymnáziu. Mychajlo Petrovyč Drahomanov od roku [[1865]] pôsobil na pozícii [[Docent|privátneho docenta]] na Katedre všeobecných dejín Historicko-filologickej fakulty [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Prednášal [[Dejiny|históriu]] [[Starý Orient|starovekého východu]], históriu a [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografiu]] [[Staroveké Grécko|starovekého Grécka]], históriu [[Staroveký Rím|starovekého Ríma]], [[Novovek|novovekú]] históriu od obdobia [[Reformácia|Reformácie]] do obdobia [[Národné obrodenie|obrodenia]], respektíve [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcií]]. Vydal rad článkov na témy z obdobia [[Starovek|staroveku]]. V roku [[1870]] obhájil [[Diplomová práca|diplomovú prácu]] na tému ''Historický význam Rímskej ríše a Tacitus'', čím nadobudol titul [[Magister (akademická hodnosť)|magistra]]. Po povinnej služobnej ceste do zahraničia počas leta [[1873]] nadobudol titul [[Docent|štátneho docenta]]. Kvôli svojej politickej činnosti boli v roku [[1875]] prepustený z univerzity. == Politické názory == Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa v rámci svojich názorov nestotožňoval s myšlienkou [[Strana socialistov-revolucionárov|Strany socialistov-revolucionárov]], že je možné ''„uskutočniť revolúciu bez vedy“'', ako aj s pohľadom [[Národníctvo|národníctva]], že je možné ''„vytvoriť socializmus alebo kultúru bez politiky“''. [[Rusifikácia Ukrajiny|Ukrajinských rusofilov]] kritizoval za snahu o [[Asimilácia obyvateľstva|asimiláciu]] [[Ukrajinci|Ukrajincov]] vo forme vnímania [[Rusi|ruskej]] národnosti ako štátnej. Preto jeho záver bol kategorický:{{citát|...to by neviedlo k vytvoreniu z Ukrajincov „rovnocenného národa svojich susedov“, ale vyvolalo by to život „bastardov na príťaž“, nových „národných bastardov“, ktorí by so svojimi morálnymi akosťami boli nižšie ako ich predkovia „čistých národov“.}}Obhajoval názory demonštrujúce etnickú a psychologickú samostatnosť [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Ostro vystupoval proti tým, ktorí tvrdili, že [[nacionalizmus]] predstavuje iba bezvýznamný ideál. Z pohľadu Mychajla Petrovyča Drahomanova po prvé nacionalizmus vždy existoval a po druhé víťazstvo človeka sa zakladá hlavne na [[Národ|národe]], ktorý v ňom žije, inak jeho víťazstvo bude mať podobu žiaľu, riečky a blata. Za záchranu ukrajinského národa považoval vytvorenie vlastného štátu, ktorý by predstavoval jednotnú ochranu pred existencie ukrajinského národa.<ref name=":3" /> === Koncepcia liberalizácie a demokratizácie systému === Samotná činnosť Mychajla Petrovyča Drahomanova mala výrazný vplyv na rozvoj [[Liberalizmus|liberálneho]] aj [[Demokracia|demokratického]] ruchu [[Politika|politických]] a [[Objektívne právo|právnych]] [[Ideológia|ideológií]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]: [[Súbor:Драгоманов_Михайло.2.gif|vľavo|náhľad]] Vytvoril koncepciu spoločnosti, ktorá sa zakladá na myšlienke asociácie rozvinutých osobností. Koncepciu je možné zrealizovať len za predpokladu vytvorenia [[Federácia|federatívneho]] štátu, kde pôsobí v maximálne možnej miere decentralizovaná vláda, a teda jednotlivé časti spoločnosti a oblasti majú možnosť na vlastnú správu. Mychajlo Petrovyč Drahomanov považoval jednotlivca za základný prvok [[Spoločnosť (sociológia)|spoločnosti]], ktorý predstavuje jej najvyššiu hodnotu. V takomto ponímaní presadzoval [[Decentralizácia|decentralizáciu]]{{--}}za garant práva považoval iba spoločnosť, ktorá sa spravuje samostatne (garant práva teda nepredstavuje [[štát]]). Pre dlhodobú perspektívu spoločnosti patril k prívržencom [[Mutualizmus (Proudhon)|mutualizmu]]{{--}}[[Anarchizmus|anarchistického]] prúdu [[Pierre Joseph Proudhon|Pierra-Josepha Proudhona]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Heywood|meno=Andrew|titul=Politické ideologie|vydanie=4|vydavateľ=Aleš Čeněk|miesto=Plzeň|rok=2008|isbn=978-80-7380-137-3|strany=203, 204|poznámka=výraz mutualizmus; 362 strán|jazyk=cs|kapitola=Anarchismus (Kolektivistický anarchismus)}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Jefremov|meno=Serhij Oleksandrovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pysmenstva|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska nakladňa|miesto=Kyjev, Lipsko|rok=1919|strany=144 – 151|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/2872/file.pdf|kapitola=70-ti roky|zväzok=II|jazyk=uk}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Jefremov|meno=Serhij Oleksandrovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pysmenstva|vydavateľ=Femina|miesto=Kyjev|rok=1995|isbn=5-7707-8836-4|strany=355 – 360|kapitola=70-ti roky|jazyk=uk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Nachlik | meno = Javhen | titul = Ivan Franko pro instytut deržavy | url = https://zbruc.eu/node/56454 | dátum vydania = 2016-09-21 | dátum prístupu = 2026-01-31 | vydavateľ = Zbruč | miesto = Ľvov | jazyk = uk}}</ref> Na základe analýz jednotlivých [[Politický systém|politických systémov]] zdôrazňoval, že unitárny ([[Centralizmus|centralizovane]] usporiadaný) štát predstavuje zosobnenie [[Despotizmus|despotizmu]] a [[Diktatúra|diktatúry]] úzkeho okruhu osôb. Za najlepšiu formu usporiadania štátu považoval organizovanú [[Federácia|federáciu]] (ako príklady uvádzal [[Spojené štáty]] a [[Švajčiarsko]]), kde v rámci systému pôsobí miestna správa samostatne a systém zároveň garantuje základné práva a slobody jednotlivca. Mychajlo Petrovyč Drahomanov podobne ako [[Mykola Ivanovyč Kostomarov]] patri k prívržencom [[Federalizmus|federalizmu]]. Rozdiel v ich názoroch spočíval v predstave o tom, v akej forme mala [[federácia]] vzniknúť{{--}}kým Mykola Ivanovyč Kostomarov hlásal potrebu vytvoriť zjednotený [[Panslavizmus|panslavistický]] štát, Mychajlo Petrovyč Drahomanov presadzoval iba určité prebudovanie systému [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] na federáciu. Budúca federácia mala fungovať na nasledujúcich princípoch: 1. Základný a prvoradý princíp v [[Štát|štáte]] malo predstavovať rešpektovanie [[Ľudské práva|práva]] a [[Sloboda|slobôd]] jednotlivca. Podľa názoru Mychajla Petrovyča Drahomanova sa na [[Teror (politológia)|terore]] a na [[Diktatúra|diktatúre]] nemôže zakladať progresívny [[Spoločnosť (sociológia)|spoločensko]]-[[Politika|politický]] systém. Nové usporiadanie štátu malo byť postavané na zásadách [[Politická sloboda|politickej slobody]], a teda [[štát]] mal garantovať: práva jednotlivca a občana, zrušenie telesných trestov a [[Trest smrti|trestu smrti]], nedotknuteľnosť obydlia bez súdneho rozhodnutia, [[listové tajomstvo]] v rámci súkromnej korešpondencie jednotlivca, [[Sloboda svedomia|slobodu svedomia]], [[Sloboda tlače|slobodu tlače]], [[Sloboda slova|slobodu slova]] a [[slobodu vierovyznania]]. Cirkev sa mala oddeliť od štátu. 2. [[Federácia]] mala fungovať na princípe, že jednotlivým [[Štátny orgán|štátnym orgánom]] budú udeľované [[Právomoc|právomoci]] zdola (od [[Občan|občanov]]), a teda vedúce orgány by nemali udeľovať [[Ľudské práva|práva]] a [[Sloboda|slobody]] bežným ľuďom (v smere „zhora-nadol“). 3. Orgán dohliadajúci na dodržanie [[Ľudské práva|práv]] a [[Sloboda|slobôd]] mal predstavovať [[súd]]. [[Občan]] by mohol podať žalobu nielen proti inému občanovi (z rovnakej triedy), ale aj voči [[Úrad|úradníkovi]], čo by predstavovalo výraznú zmenu v rámci systému vtedajšieho [[Ruská ríša|ruského štátu]]. Mychajlo Petrovyč Drahomanov poukazoval aj na to, že je potrebné zavádzať aj [[Spoločnosť (sociológia)|sociálne]] reformy, aby mohli byť reálne implementované [[Politická sloboda|politické slobody]] občanov. Preto v rámci sociálnych reforiem navrhoval nasledujúce kroky: 1. V novom systéme malo dôjsť k eliminácii [[Rovnosť (politika a právo)|právnej nerovnosti]] (ako prežitku nevoľníctva). 2. V novom systéme už nemal platiť princíp stanovovania [[Daň|daní]] podľa stavov. 3. V novom systéme malo dochádzať k postupnému [[Znárodnenie|znárodňovaniu]] výrobných prostriedkov, pričom bežní ľudia by mali prístup k ich použitiu. [[Moc (ovládanie)|Moc]] v štáte podľa koncepcie Mychajla Petrovyča Drahomanova mali tvoriť tri zložky{{--}}[[Zákonodarná moc|zákonodarná]], [[Súdna moc|súdna]] a [[Výkonná moc|výkonná]]. Zákonodarnú moc by vykonávala dvojkomorová [[Parlament|duma]], ktorá by sa skladala zo štátnej a zo zväzovej komory (dumy). [[Hlava štátu|Hlavu štátu]] mal naďalej predstavovať [[cár]], ktorého nástupca by bol dedič alebo zvolený kandidát. Výkonnými orgánmi súdnej moci okrem Najvyššieho súdu (senátu) mali byť [[Súd|súdne]] komory oblastných, okresných a mestských dúm. Zákon určoval podmienky, aké bolo potrebné splniť na získanie štatútu sudcu. Cár by vymenovával členov Najvyššieho súdu, pričom pôsobenie vo funkcii malo byť doživotné. Mychajlo Petrovyč Drahomanov odporúčal vytvoriť koncepciu [[Parlamentarizmus|parlamentného]] štátu postavenú na týchto princípoch{{--}}teda na zásadách [[Decentralizácia|decentralizácie]]. Jednotlivé princípy zavedené do systému by mali vplyv na [[Hospodárstvo (oblasť činnosti)|ekonomiku]] aj na spoločnosť ako celok, čím by mohlo dochádzať k rozvoju vzdelania, zákonodarstva aj možností pre uskutočnenie jednotlivých reformy. === Význam filozofie === Význam [[Politológia|politického]] učenia Mychajla Petrovyča Drahomanova v prvom rade spočíva v tom, že svoj koncept zameral na ochranu [[Ľudské práva|práv]] a [[Sloboda|slobôd]] človeka. Nikto predtým ani potom na [[Ukrajina|Ukrajine]] aj v [[Rusko|Rusku]] tak ako práve Mychajlo Petrovyč Drahomanov rázne a priebojne nepresadzoval myšlienku, že jednotlivec má prednosť pred [[Štát|štátom]]. Zároveň poukazoval na úzku súvislosť zodpovednosti jednotlivca voči štátu a zodpovednosti štátu voči jednotlivcovi pri porušení jeho práv, čo označil za najdôležitejší znak [[Právny štát|právneho štátu]]. Mychajlo Petrovyč Drahomanov vynakladal úsilie na to, aby sa [[Ukrajina]] približovala k [[Európa|Európe]], prostredníctvom čoho sa mohla dostávať na úroveň európskych [[Politika|politických]] a [[Objektívne právo|právnych]] štandardov. Zároveň význam politického konceptu spočíva v tom, že Mychajlo Petrovyč Drahomanov ako prvý v histórii [[Rusko|Ruska]] vytvoril návrh na vytvorenie [[Federácia|federácie]], ktorého aspekty boli zrealizované až neskôr. Z navrhované konceptu však vybočuje [[Federálne zhromaždenie Ruskej federácie|súčasný dvojkomorový ruský parlament,]] nakoľko v priebehu prelomu 20. a 21. storočia de facto došlo k jeho pretvoreniu na [[štátny orgán]] [[Centralizmus|centralizovaného]] [[Totalitarizmus|totalitného]] [[Štát|štátu]]. Mychajlo Petrovyč Drahomanov v rámci svojej [[Politická filozofia|politickej filozofie]] za prvoradý považoval [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humanizmus]]. Humanizmus sa prejavoval prostredníctvom jeho viery v duchovné obohatenie človeka a v progres spoločnosti, ktorý vnímal ako predpoklad na uspokojenie potrieb a želaní jednotlivca. Mychajlo Petrovyč Drahomanov obhajoval a presadzoval hodnoty [[Demokracia|demokratickej]] spoločnosti. Hodnoty v spoločnosti sa mali zakladať na zásadách [[Racionalizmus (filozofia)|racionalizmu]], [[Solidarita (sociológia a politika)|solidarity]] a upriamenia sa na integrálny rozvoj osobnosti. Právo staval na najvyšší stupeň, nakoľko ho vnímal ako garanciu postupného sociálneho rozvoja. [[Súbor:Пам._д._Драгоманову.JPG|náhľad|Pamätník v Ivano-Frankivsku.]] V rámci [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] Mychajlo Petrovyč Drahomanov sledoval dva aspekty: Na jednej strane [[národ]] vnímal ako súbor ľudí predstavujúci výsledok historického vývoja, v priebehu ktorého boli spojení prostredníctvom historických udalostí, [[Jazyk (jazykoveda)|jazyka]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]], [[Tradícia (zvyky)|tradícií]] či pohľadov na svoju minulosť a budúcnosť. Z druhého uhla pohľadu národ v rámci svojej doby a [[Generácia (pokolenie ľudí)|generácie]] vnímal ako spoločnosť, v ktorej sa prejavuje potenciál predovšetkým jej vedúcich osobností, ako aj osôb pôsobiacich v rámci kultúry, [[Umenie|umenia]], [[Véda|vedy]] a [[Duchovenstvo|duchovenstva]]. Mychajlo Petrovyč Drahomanov mal originálny pohľad na [[Nacionalizmus|nacionalistické]] otázky rezonujúce vo vtedajšej [[Európa|Európe]]. Vytvoril teóriu tzv. ''plebejských národov''{{--}}[[Historická veda|historicko]]-[[Filozofia|filozofická]] [[Idea|ideu]] „neúplnosti“ [[Dejiny|historického]], [[Spoločnosť (sociológia)|sociálneho]] a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrneho]] rozvoja národov bez vlastného [[Štát|štátu]]. V snahe o [[Harmonizácia|zharmonizovanie]] medzinárodných pomerov postupom času kládol čoraz väčší dôraz na potrebu [[Racionalizmus (filozofia)|racionálnych]] predstaviteľov a na schopnosti jednotlivých [[Národ|národov]] vzájomne spolupracovať, pričom spolupráca mala byť postavená na princípoch [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humánnosti]], dialógu a vzájomných ústupkov. Úplne nový bol jeho [[Europocentrizmus|europocentristický]] model [[Spoločnosť (sociológia)|spoločensko]]-[[Politika|politického]] rozvoja. Z pohľadu hlavných aj vedľajších (na periférií realizovaných) procesov v rámci rozvoja [[Európa|Európy]] interpretoval kľúčové historické udalosti. == Literárno-vedná činnosť == Mychajlo Petrovyč Drahomanov v priebehu 70. až 90. rokov 19. storočia napísal viacero [[Veda|odborných]] a [[Literárna kritika|literárno-kritických]] prác ako napríklad: * ''Literatura rosijska, velykoruska, ukrajinska i halycka'' (po slovensky ''Literatúra ruská, veľkoruská, ukrajinská a haličská'', 1873{{--}}1874).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kozyč | meno = Ivan | titul = Literatura rosijska, velykoruska, ukrajinska i halycka. Mychajlo Drahomanov | url = https://zbruc.eu/node/31401 | dátum vydania = 2015-01-11 | dátum prístupu = 2026-02-01 | vydavateľ = Zbruč | miesto = Ľvov | jazyk = uk}}</ref> * ''Lysty na Naddnipriansku Ukrajinu'' (po slovensky ''Listy na Naddnipriansku Ukrajinu'', 1893{{--}}1894). * ''Sviatkuvaňňa rokovyn Ševčenka v „ruskomu obščestvi“'' (po slovensky ''Oslava výročia Ševčenka v „ruskej spoločnosti“'', 1873). * ''Vijna z pam'iaťťu pro Ševčenka'' (po slovensky ''Boj proti pamiatke Ševčenkovi'', 1882). * ''T. Ševčenko v čužij chati joho imeni'' (po slovensky ''T. Ševčenko v chalupe cudzieho'', 1893). Vo svojich prácach požadoval, aby [[literatúra]] stavala predovšetkým na princípe podávania verného obrazu života, a tak zobrazovala [[Realizmus|reálne]] problémy a vytvárala obraz skutočného človeka žijúceho v aktuálnej spoločnosti. Veľký význam má jeho rozpracovanie koncepcie národnosti literatúry. Mychajlo Petrovyč Drahomanov upriamoval pozornosť na historický význam tejto kategórie{{--}}vplyvom jej postupného vývoja, ako aj modernizácie obsahu a formy odrážala [[Spoločnosť (sociológia)|spoločenské]] a [[Estetika|estetické]] potreby národa. Zastával a obhajoval prejavy národného cítenia v tvorbe [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] spisovateľov, a preto odsudzoval prejavy pseudonárodného cítenia, zaostalosti a obmedzenosti v literatúre. Mychajlo Petrovyč Drahomanov patril k prvým [[Literárna veda|literárnym vedcom]], ktorí analyzovali [[Romantizmus (literatúra)|romantizmus]] ako umelecký smer zohrávajúci významnú úlohu v rámci procesu formovania národnej literatúry v predchádzajúcich desaťročiach a vedúci k prejavu záujmu o [[Ľudová slovesnosť|ľudovú slovesnosť]], o [[Etnológia|etnografiu]] a o [[Mytológia (veda)|mytológiu]] [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Rovnaké prvky sa stali predpokladmi [[Realizmus vo svetovej literatúre|realizmu]], ktorý dominoval v [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúre]] druhej polovice 19. storočia. Zaujímavou je aj koncepcia [[Realizmus|realizmu]] v rámci [[Estetika|estetiky]] Mychajla Petrovyča Drahomanova. Zakladá sa na [[Filozofický objektivizmus|objektívnom]] vyobrazení života bez akýchkoľvek tendencií k presadzovaniu vlastného obrazu. Nedocenenie predností realistického prístupu k zobrazeniu skutočnosti viedlo k tomu, že niektorí [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskí spisovatelia]] (napríklad [[Oleksandr Petrovyč Storoženko]]) vytvárali abstraktné postavy nepredstavujúce obraz bežných ľudí a dielam dodávali prvky [[Poučovanie|didaktizmu]], pričom v tej dobe bolo žiaduce, aby umelecká tvorba vyobrazovala existujúce (skutočné) obrazy ľudí, situácií a ich života. Mychajlo Petrovyč Drahomanov za hlavných predstaviteľov realizmu v ukrajinskej literatúre označil [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]], [[Marko Vovčok|Marka Vovčka]], [[Panas Myrnyj|Panasa Myrného]], [[Ivan Semenovyč Nečuj-Levyckyj|Ivana Semenovyča Nečuj-Levyckého]] a čiastočne aj [[Osyp-Jurij Adaľbertovyč Feďkovyč|Osypa-Jurija Adaľbertovyča Feďkovyča]]. Zaoberal sa aj literárnou komparatistikou, v rámci ktorej poukazoval na dôležitosť základných estetických hodnôt v procese rozvoja ukrajinskej kultúry. [[Súbor:Bust_of_Mikhail_Dragomanov.JPG|náhľad|Pamätník pred univerzitou v Kyjeve.]] == Pamiatka == * Na počesť Mychajla Petrovyča Drahomanova boli pomenované ulice vo viacerých mestách na [[Ukrajina|Ukrajine]]: [[Kyjev]], [[Ľvov]], [[Ivano-Frankivsk]], [[Dnepropetrovsk]], [[Černovice (Ukrajina)|Černovice]], [[Rivne]], [[Luck]], [[Haďač]], [[Mukačevo]], [[Charkov]], [[Stryj (mesto)|Stryj]], [[Lubny]], [[Bachmač]], [[Bolechiv]], [[Boryspiľ]], [[Brovary]], [[Dubno (Ukrajina)|Dubno]], [[Horodok (Chmeľnycká oblasť)|Horodok]], [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]], [[Kaluš]], [[Kamianec-Podiľskyj]], [[Kolomyja]], [[Kosiv]], [[Kostopiľ]], [[Koveľ]], [[Kozova]], [[Kremenčuk]], [[Kremenec (Ukrajina)|Kremenec]], [[Lanivci]], [[Marhanec]], [[Monastyryšče]], [[Pokrovsk]], [[Rava-Ruska]], [[Rohatyn]], [[Sokaľ]], [[Ternopiľ]], [[Voločysk]], [[Vyhoda]], [[Vyžnycia]], [[Ostroh]], [[Polonne]], [[Rožyšče]], [[Rudne]], [[Sarny]], [[Skalat]], [[Fastiv]], [[Čortkiv]], [[Jahotyn]], [[Zališčyky]], [[Zdolbuniv]], [[Ziňkiv]], [[Žaškiv]], [[Zviaheľ]]. * Od roku [[1920]] je po Mychajlovi Petrovyčovi Drahomanovovi pomenovaná [[Ukrajinská štátna univerzita Mychajla Petrovyča Drahomanova]] v [[Kyjev|Kyjeve]]. * V roku [[1993]] mal premiéru [[film]] ''Tytan. Mychajlo Drahomanov'' (po slovensky ''Titán Mychajlo Drahomanov''), ktorý vytvorila ''[[Ukrajinska studija televizijnych fiľmiv]]'' (po slovensky ''Ukrajinské štúdium televíznych filmov''). Film [[Réžia|režíroval]] [[Oleksij Jurijovyč Mažuha]] a autorom [[Scenár|scenáru]] bol [[Volodymyr Ivanovyč Koloďažnyj]]. * [[Nacionaľnyj bank Ukrajiny]] v roku [[2001]] vydal jubilejnú pamätnú mincu venovanú Mychajovi Petrovyčovi Drahomanovovi pri príležitosti 160. výročia dňa narodenia. * Na počesť Mychajla Petrovyča Drahomanova bola v meste [[Haďač]] nainštalovaná [[pamätná tabuľa]] na prírodnej hranici ''Zelenyj haj'' (po slovensky ''Zelený háj''), kde žili [[Drahomanovci]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroje == * {{Preklad|uk|Драгоманов Михайло Петрович|44409889|cs|Mychajlo Drahomanov|24743490|en|Mykhailo Drahomanov|1322257393}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Pinčuk|meno=Jurij Anatolijovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=2|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=518|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=458|zväzok=2|typ zväzku=|url=http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Dragomanov_M|isbn=966-00-0405-2|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mala Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Administratura UAPC v Arhentyni|rok=1958|strany=379 – 381|jazyk=uk|zväzok=2|miesto=Buenos Aires|url=https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_03_%D0%94-%D0%84/page/379/mode/1up?ui=embed&wrapper=false|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mova: Encyklopedija|vydanie=2. (revidované, doplnené)|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Instytut movoznavstva imeni O. O. Potebni Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Encyklopedyčne vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-7492-19-2|strany=162|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|jazyk=uk|poznámka=autor hesla: Iryna Sviatoslavivna Hnaťuk}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska literaturna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska encyklopedija imeni Mykolu Platonovyča Bažana|miesto=Kyjev|rok=1990|strany=101 – 103|zväzok=2|jazyk=uk|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč}}. * {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=589 – 591|zväzok=|poznámka=autor hesla: Ivan Pavlovyč Lysiak-Rudnyckyj|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2006|isbn=966-02-4099-6|strany=649, 650|poznámka=kolektív autorov; 664 strán|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|jazyk=uk|zväzok=1}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajina i Bolharija v istoriji Jevropy: zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut istoriji Ukrajiny, Bolharska akademija nauk: Instytut istoryčnych doslidžeň, Komisija istorykiv Ukrajiny i Bolhariji, Naukove tovarystvo istoriji dyplomatiji ta mižnarodnych vidnosyn|miesto=Kyjev, Sofia|rok=2019|isbn=978-954-2903-34-5|url=https://sshdir.org.ua/wp-content/uploads/2019/06/history.pdf|poznámka=560 strán; kolektív autorov; autorka kapitoly: Antonina Jakimova|jazyk=uk|strany=88 – 100|priezvisko=|meno=|kapitola=Mychajlo Drahomanov: Jevropejskyj včenyj, profesor Sofijskoho universytetu}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Ablicov|meno=Vitalij Hryhorovyč|titul=Kyjiv. Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Feniks|miesto=Kyjev|rok=2016|isbn=978-966-136-405-8|poznámka=288 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Andrusiak|meno=Taras Hryhorovyč|titul=Šľach do svobody (Mychajlo Drahomanov pro prava ľudyny)|vydanie=1|vydavateľ=Svit|miesto=Ľvov|rok=1998|isbn=5-7773-0901-1|poznámka=189 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Daškevyč|meno=Jaroslav Romanovyč|titul=Učenyj, polityk, publicyst|periodikum=Slovo i čas|vydavateľ=Instytut literatury imenie Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|číslo=10|strany=3-6|issn=0236-1477|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Dovhyč|meno=Vitalij Andrijovyč|titul=Ukrajinska ideja v polityčnij teoriji M. Drahomanova: (Navčaľnyj posibnyk dľa specializaciji «Ukrajinoznavstvо», «Politolohija», «Istorija svitovoji publicystyky»)|vydanie=1|vydavateľ=NMK VO|miesto=Kyjev|rok=1991|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Dmytrenko|meno=Mychajlo Kosťantynovyč|titul=Mychajlo Drahomanov – doslidnyk foľkloru|periodikum=Slovo i čas|vydavateľ=Instytut literatury imenie Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|číslo=6|strany=12 – 24|issn=0236-1477|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Drahomanov|meno=Mychajlo|titul=Litaraturno-publicystyčni praci u 2 tomach|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1970|poznámka=531 strán|zväzok=1|jazyk=uk|url=https://irbis-nbuv.gov.ua/E_LIB/PDF/ukr0002779.pdf}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Drahomanov|meno=Mychajlo|titul=Litaraturno-publicystyčni praci u 2 tomach|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1970|poznámka=592 strán|zväzok=2|jazyk=uk|url=}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Fadenko|meno=Panas Vasyľovyč|titul=Drahomanivskyj zbirnyk|vydanie=1|vydavateľ=Sijač|miesto=Praha|rok=1932|strany=271 – 292|zväzok=1|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Horbač|meno=Nazar Jakovyč|titul=Spravžnij Mychajlo Drahomanov|vydanie=1|vydavateľ=Kameňar|miesto=Lvov|rok=2008|isbn=5-7745-0933-8|strany=101, 152 – 166|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Hrycenko|meno=Ivan|titul=Mychajlo Drahomanov u spohadach|vydanie=1|vydavateľ=Lybiď|miesto=Kyjev|rok=2012|isbn=978-966-06-0629-6|meno2=Viktor|priezvisko2=Korotkyj|jazyk=uk|poznámka=312 strán}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Jakimova|meno=Antonina|titul=Bolharskyj period žyťťa profesora Mychajla Drahomanova: monohrafija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2019|isbn=978-966-02-9103-4|url=https://www.etnolog.org.ua/pdf/stories/monografiji/2019/bolg.pdf|poznámka=280 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Jas|meno=Oleksij Vasyľovyč|titul=Porivňaľno-istoryčnyj metod u doslidnyckych praktykach Mychajla Drahomanova|periodikum=Ukrajinskyj istoričnyj žurnal|vydavateľ=Instytut istoriji Ukrajiny Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2012-04-17|ročník=56|číslo=2|strany=133-158|issn=0130-5247|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Kačkan|meno=Volodymyr Atanazijovyč|titul=Nev'iavuča haluzka kalyny: Ukrajinski literatory, včeni, homadski dijači v diaspori|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Ľvivska nacionaľna naukova biblioteka Ukrajiny imeni Vasyľa Stefanyka, Naukove tovarystvo imeni Tarasa Hryhorovyča Ševčenka, Ivano-Frankivskyj nacionaľnyj medyčnyj universytet|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=966-7252-64-9|strany=4 – 11|kapitola=Velykyj poltavec jevropejskoho ovydu|poznámka=267 strán|priezvisko2=Kačkan|meno2=Oleh Volodymyrovyč}}. * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Karaivanov | meno = Nikola | titul = Profesor Mychajlo Drahomanov v Bľharija | url = https://european-science.sk/storage/journals/essays/1-2017/14.pdf | dátum prístupu = 2026-02-02 | vydavateľ = Európska veda}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Karmazina|meno=Marija Stepanivna|titul=Miž istorijeju i politykoju|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut polityčnych i etnonacionaľnych doslidžeň im. I. F. Kurasa|miesto=Kyjev|rok=2015|isbn=978-966-02-7606-2|strany=21 – 24|kapitola=Mychajlo Drahomanov i nacionaľne pytaňňa|url=https://ipiend.gov.ua/wp-content/uploads/2018/07/miz_istorieu_188.pdf|poznámka=560 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Kosťuk|meno=Hryhorij Oleksandrovyč|titul=Literaturno-mystecki perechresťa (paraleli)|vydanie=1|vydavateľ=Instytut literatury imeni Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Ukrajinska Viľna Akademija nauk|miesto=Kyjev, Washinghton|rok=2002|isbn=966-7802-14-0|strany=223 – 234|poznámka=416 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Kruhlašov|meno=Anatolij Mykolajovyč|titul=Drama intelektuáľna: Polityčni ideji Mychajla Drahomanova|vydanie=2000|vydavateľ=Prut|miesto=Černovice|rok=2000|isbn=966-560-008-7|poznámka=488 strán}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Kuca|meno=Oľha Pavlivna|titul=Mychajlo Drahomanov i rozvytok ukrajinskoji literatury u druhij polovyni XIX stoliťťa|vydanie=1|vydavateľ=Pidručnyky i posibnyky|miesto=Ternopiľ|rok=1995|strany=|poznámka=224 strán|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/ua/elib.exe?Z21ID=&I21DBN=UKRLIB&P21DBN=UKRLIB&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=online_book&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=FF=&S21STR=ukr0004597}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Leščak|meno=Oleh|titul=Teoria literatury. Komparatyvistyka. Ukrajinystyka. Zbirnyk prac z nahody simdesiatyriččia profesora Romana Hrom'iaka|vydanie=1|vydavateľ=Pidručnyky i posibnyky|miesto=Ternopiľ|rok=2007|isbn=978-966-07-0770-2|strany=247 – 253|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Oľha Pavlivna Kuca, 400 strán|kapitola=Literaturoznavči pošuky Mychajla Drahomanova u konteksti kuľturno-nacionaľnoji prohramy ukrajinstva|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Luk|meno=M. I.|titul=Sociaľno-filosofski ideji Mychajla Drahomanova: zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka, Instytut filolohiji Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=1995|isbn=5-12-003957-X|strany=94 – 102|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Petro Mychajlovyč Kraľuk; 121 strán|kapitola=Drahomanov pro reformacijni ruchy v Ukrajini|url=https://shron1.chtyvo.org.ua/Zbirnyk_statei/Sotsialno-filosofski_idei_Mykhaila_Drahomanova.pdf?|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Macko|meno=Vitalij Petrovyč|titul=Mychajlo Drahomanov i medijevistyka|vydanie=1|vydavateľ=Prosvita|miesto=Chmeľnyckyj|rok=2000|poznámka=80 strán|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Matvijišyn|meno=Volodymyr|titul=Ukrajinskyj literaturnyj jevropejizm|poznámka=264 strán|kapitola=Mychajlo Drahomanov i jevropejizacija literaturnoho procesu v Halyčyni 70 – 90-ch rokiv XX st.|vydanie=1|vydavateľ=Akademija|miesto=Kyjev|rok=2009|isbn=978-966-580-306-5|strany=128 – 136|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Mychajlyn|meno=Ihor Leonidovyč|titul=Žurnalistyka jak vsesvit: vybrani mediadoslidžeňňa|vydanie=1|vydavateľ=Prapor|miesto=Charkov|rok=2008|isbn=978-966-8690-99-0|strany=386 – 404|poznámka=512 strán|kapitola=Jak Mychajlo Drahomanov stav čudakom (dyskusija B. Hrinčnenka ta M. Drahomanova v žurnali Zoria 1888 – 1889 rokiv). Dialog Ivana Franka z Mychajlom Drahomanovym v žurnali Narod: dyskurs pravovoji polemiky|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Nimčuk|meno=Vasyľ Vasyľovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pravopysu XVI – XX stoliťťa. Chrestomatija|vydanie=1|vydavateľ=Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-00-0261-0|strany=160 – 167|kapitola=Drahomanov Mychajlo. V spravi reformy našoji pravopysy|poznámka=583 strán; kolektív autorov|url=https://archive.org/details/nimchuk2004/page/160/mode/1up?ui=embed&wrapper=false|jazyk=uk|edícia=Naukova knyha|priezvisko2=Puriajeva|meno2=Natalija Volodymyrivna}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Rakovskyj|meno=Ivan|titul=Ukrajinska zahaľna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Ridna škola|miesto=Ľvov, Stanislaviv, Kolomyja|rok=1930|strany=1140, 1141|zväzok=1|url=https://archive.org/details/entsyklopediia1935/page/n607/mode/1up?ui=embed&wrapper=false|poznámka=kolektív autorov|jazyk=uk}}. * {{Citácia periodika|priezvisko=Tarnašynska|meno=Ľudmyla Bronislavivna|titul=Apostol pravdy i nauky|periodikum=Literaturna Ukrajina|vydavateľ=TOV Hazeta Literaturna Ukrajina|miesto=Kyjev|dátum=1991-09-19|číslo=37|strany=7|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Uškalov|meno=Leonid Volodymyrovyč|titul=Čarivnisť enerhiji: Mychajlo Drahomanov|vydanie=1|vydavateľ=Duch i Litera|miesto=Kyjev|rok=2019|isbn=966-378-677-3|edícia=Postati kuľtury|poznámka=600 strán; doposiaľ najrozsiahlejšia biografia Mychajla Petrovyča Drahomanova|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|titul=Ukrajina v mižnarodnych vidnosynach. Encyklopedyčnyj slovnyk-dovidnyk|vydanie=1|vydavateľ=Instytut istoriji Ukrajiny Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=2014|isbn=978-966-02-4858-8|poznámka=kolektív autorov; 331 strán|url=https://archive.org/details/biohrafencycl/A-G/page/n1/mode/2up|zväzok=5|priezvisko=Varvarcev|meno=Mykola Mykolajovyč|strany=142 – 145|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|jazyk=uk}}. * {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=Viktor|titul=Istoryčnyj kalendar (po universytet imeni Drahomanova za 185 rokiv ta žyťťa i tvorčisť Mychajla Petrovyča)|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2015|poznámka=808 strán|jazyk=uk}}. [[Kategória:Narodenia 18. septembra]] [[Kategória:Narodenia v 1841]] [[Kategória:Úmrtia 2. júla]] [[Kategória:Úmrtia v 1895]] [[Kategória:Ukrajinci]] [[Kategória:Ukrajinskí historici]] [[Kategória:Ukrajinskí filozofi]] [[Kategória:Ukrajinskí novinári]] [[Kategória:Ukrajinskí vedci]] [[Kategória:Ukrajinskí etnografi]] [[Kategória:Ukrajinskí folkloristi]] [[Kategória:Ukrajinskí emigranti]] [[Kategória:Drahomanovci]] [[Kategória:Lesia Ukrajinka]] [[Kategória:Ukrajinská diaspóra]] [[Kategória:Ukrajinská diaspóra vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Ukrajinská diaspóra v Bulharsku]] 2ltbg373932dye7zr3e66ct2tp2vx4u 3 752238 8370912 8244187 2026-09-19T13:40:49Z Cabayi 169067 Cabayi premiestnil stránku [[Diskusia s redaktorom:Randymonkey09]] na [[Diskusia s redaktorom:Renamed user 90bd8061e4867dd5b7ce40adbe3097dc]], ale neponechal presmerovanie: Automatické presunutie stránky kvôli premenovaniu používateľa „[[Special:CentralAuth/Randymonkey09|Randymonkey09]]“ na „[[Special:CentralAuth/Renamed user 90bd8061e4867dd5b7ce40adbe3097dc|Renamed user 90bd8061e4867dd5b7ce40adbe3097dc]]“ 8244187 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť autor|Adam Dacho}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 17:02, 30. jún 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Randymonkey09|Randymonkey09]] Ahoj. Ak si priamo Adam, mal by si nám to oznámiť. Urobil som základné úpravy tvojho článku. Ocenil by som, keby si doplnil základné biografické údaje (naozaj stačí len základné - pre ochranu súkromia), prípadne nahral a autorizoval fotku na wikipedia commons, keďže tá je verejne dostupná (bez autorizácie ju nevieme použiť). Prosím, zváž niektoré tvrdenia, ktoré môžu pôsobiť prehnane alebo nepodstatne. Menej je tu viac. Zatiaľ som to upravoval len veľmi jemne (napr. zmienka o ostatných jazyky). Ďakujem (a držím palce) --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 20:48, 30. jún 2026 (UTC) ::Ahoj, nie, som kolega Jara Barboráka ktorý s Adamom robil interview, a prišlo mi vhodné mu spraviť wiki článok. Biografické údaje sa pokúsim zistiť, a skúsim nájsť aj nejaké fotky. Nie som veľmi zručný s písaním na wikipédii, tak mi dopredu odpusti. Vieme potom článok zverejniť? Sú ešte nejaké iné konkrétne tvrdenia/info ktoré by si vylepšil okrem fotiek a biografických údajov? ::Prajem pekný deň, ::- Erik --[[Redaktor:Randymonkey09|Randymonkey09]] ([[Diskusia s redaktorom:Randymonkey09|diskusia]]) 15:29, 1. júl 2026 (UTC) :::Ďakujem za vysvetlenie aj doplnenie. Je mi to tiež sympatické, tak sa budem snažiť pomôcť. Kľudne napíšte, čo považujete za dôležité upraviť a ja to urobím, len prosím, ani v dobrej viere zbytočne nerozširujte text, zámerne som redukoval časť obsahu. Menej je tu naozaj viac a niektoré banálne veci tomu škodia. Článok bude musieť obstáť pred ostatnými redaktormi, nesmie to pôsobiť ako promo, musí mať v čo najväčšej možnej miere encyklopedický charakter. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 20:41, 1. júl 2026 (UTC) :::Druhú foto som dal preč. Ale ak by ste mali fotku napr. z nahrávania, tá by sa tam hodila a nepôsobilo by to rušivo. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 20:44, 1. júl 2026 (UTC) ::::Jasné, môže byť. Ja som full-time novinár, veľmi na to nemám čas, takže keď si to prevezmeš a pomôžeš dať do finálnej verzie aby to obstálo aj u tvojich kolegov. Foto skúsim nájsť. --[[Redaktor:Randymonkey09|Randymonkey09]] ([[Diskusia s redaktorom:Randymonkey09|diskusia]]) 09:31, 2. júl 2026 (UTC) :::::Jasné, môže byť. Ja som full-time novinár, veľmi na to nemám čas, takže keď si to prevezmeš a pomôžeš dať do finálnej verzie aby to obstálo aj u tvojich kolegov, tak to veľmi ocením. Foto skúsim nájsť. * --[[Redaktor:Randymonkey09|Randymonkey09]] ([[Diskusia s redaktorom:Randymonkey09|diskusia]]) 09:32, 2. júl 2026 (UTC) ::::::No, primárnym problémom s článkom je jeho [[Wikipédia:WV|významnosť]]. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:43, 2. júl 2026 (UTC) :::::::Dovolím si nesúhlasiť, chlapca zatiaľ riešili v startitup aj my z aktualít.sk, čo je najväčší online spravodajský portál na Slovensku, ak by si náhodou nevedel. Rozumiem, že sa denne stretávaš s veľa článkami ktoré si ľudia spravia sami o sebe, a prirodzene je problém s ich významnosťou, takže si voči takým článkom prirodzene odmietavý, ale viem ťa ubezpečiť, ze v tomto prípade to tak nie je, a Dacho je dostatočne významný. Očakávam, že ďalšie média ho budú čoskoro riešiť tiež, po našom vzore, tak by som Ti skôr odporučil článok zeditovať aby zodpovedal kritériam Wikipédie, tak ako to robíme s IronLiberty, budeme radi, keď sa pripojíš. --[[Redaktor:Randymonkey09|Randymonkey09]] ([[Diskusia s redaktorom:Randymonkey09|diskusia]]) 14:21, 2. júl 2026 (UTC) :::::::Všimol som si, že si na článok priložil "Predmet tohto článku možno nespĺňa podmienky encyklopedickej významnosti. Významnosť môžete doložiť uvedením aspoň dvoch nezávislých netriviálnych spoľahlivých zdrojov, ktoré sa téme venovali. Ak v článku nie je možné splniť kritériá významnosti, bude pravdepodobne zmazaný.", článok má však 6 nezávislých zdrojov, trojnásobok minimálneho počtu zdrojov, takže by som bol vďačný keby si si prečítal moju predošlú správu o tom, ako nemôžeš byť takýto "trigger-happy" pri mazaní a odmietaní opodstatnených článkov. Nemyslím to vôbec negatívne alebo zle, ale určite je to niečo na zamyslenie. --[[Redaktor:Randymonkey09|Randymonkey09]] ([[Diskusia s redaktorom:Randymonkey09|diskusia]]) 14:47, 2. júl 2026 (UTC) ::::::::{{Re|Randymonkey09}} Poúčanie o tom, čo je a nie je významné, od osoby, ktorá má na celom projekte 13 úprav (8 v článku a 5 tu v diskusii) je, prinajmenšom, komické. Startitup píše o mnohých projektov a ľuďoch, z ktorých eventuálne takmer žiadny nebude encyklopedicky významný. Rovnako aktuality či iné obdobné weby píšu o všetkom možnom, pretože ich jedinou pointou je, aby ich ľudia čítali, takže potrebujú zaujať čo najviac ľudí. Pardon, nie, podľa môjho názoru (ktorý sa nemusí zhodovať s ostatnými, podotýkam), toto kritériá významnosti a [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivých zdrojov]] nespĺňa. ::::::::A odporúčam používať šablónu {{tl|Re}}, ak niekomu odpisuješ, aby vedel, že mu bolo odpovedané. Či tam šablóna patrí ponechám na niekom inom. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:15, 3. júl 2026 (UTC) :::::::::Navrhujem zastaviť diskusiu v tejto rovine - diskusiu dvoch ľudí s ušľachtilým cieľom pred očami. Podľa mňa sa neubrala správnym (vecným) smerom. Na jednej strane je (prirodzená) neznalosť procesov na wiki na druhej strane už zbytočne subjektívne komentovanie zdrojov. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 08:59, 3. júl 2026 (UTC) ::::::::Dobrý deň, páni, ja som Adamova matka - a ostala som mierne zhrozená z toho, čo všetko je tu k nášmu synovi a našej rodine publikované. A mám s tým obrovský problém - vrátane dátumu narodenia, miesta bydliska, mená rodičov, pomaly detailný životopis jeho aj nás rodičov, adresa školy, ktorú denne navštevuje... To fakt? Adam je neplnoletá osoba. Fajn ak má nejaké študentské aktivity, ak ich prezentuje aj v médiách - my mu fandíme - ale tu sú zozbierané údaje k jeho osobe a našej rodine - hotový elaborát. Je naozaj nutné, aby malo neplnoleté dieťa vlastné wiki heslo? Ktoré je verejne editovateľné a hocikto doň môže zasahovať, dopisovať, zosmiešniť, poškodiť, atď. Časť som už zmazala a budem mazať ďalej. Ak je to možné - zdvorilo prosím, dajte celé heslo preč. Ako rodičia si to neprajeme. Adam je super šikovný - ale toto absolútne v tejto fáze života nepotrebuje. Veď je to komické a absurdné. Emília Vášáryová a Ivan Korčok majú kratšie heslá. Však sa z neho bude celá škola smiať. Ďakujem za pochopenie. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-38555-74|&#126;2026-38555-74]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-38555-74|diskusia]]) 07:12, 7. júl 2026 (UTC) ::::::Tu len vysvetlím, že posudzovanie významnosti je bežný proces pri wiki. Je to ochranný mechanizmus, aby sa nezanášali marketingové články. Prosím nemažte údržbové šablóny ako autor (ani ja to neurobím ako participant). Pravidlo významnosti je tu "formálne" splnené, ale redaktori môžu mať rôzne názory na akceptovanie zdrojov, ktorými je to doložená. Článok pred prípadným zmazaním prejde hlasovaním. Našou (mojou) úlohou by malo byť dostať ho do čo najlepšieho stavu (in progress), ako som písal vyššie, zbaviť ho tvrdení, ktoré môžu pôsobiť banálne alebo propagačne, čo tiež môže pri prípadnom hlasovaní pozitívne zavážiť. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 08:52, 3. júl 2026 (UTC) :::Dobrý deň, páni, ja som Adamova matka - a ostala som mierne zhrozená z toho, čo všetko je tu k nášmu synovi a našej rodine publikované. A mám s tým obrovský problém - vrátane dátumu narodenia, miesta bydliska, mená rodičov, pomaly detailný životopis jeho aj nás rodičov, adresa školy, ktorú denne navštevuje... To fakt? Adam je neplnoletá osoba. Fajn ak má nejaké študentské aktivity, ak ich prezentuje aj v médiách - my mu fandíme - ale tu sú zozbierané údaje k jeho osobe a našej rodine - hotový elaborát. Je naozaj nutné, aby malo neplnoleté dieťa vlastné wiki heslo? Ktoré je verejne editovateľné a hocikto doň môže zasahovať, dopisovať, zosmiešniť, poškodiť, atď. Časť som už zmazala a budem mazať ďalej. Ak je to možné - zdvorilo prosím, dajte celé heslo preč. Ako rodičia si to neprajeme. Adam je super šikovný - ale toto absolútne v tejto fáze života nepotrebuje. Veď je to komické a absurdné. Emília Vášáryová a Ivan Korčok majú kratšie heslá. Však sa z neho bude celá škola smiať. Ďakujem za pochopenie. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-38555-74|&#126;2026-38555-74]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-38555-74|diskusia]]) 07:09, 7. júl 2026 (UTC) ::::Dobrý deň, váš syn sa rozhodol založiť podcast, stať sa verejnou osobou, vy ste mu to ako rodičia dovolili. O tom akú školu navštevuje je zmienka v rozhovore pre aktuality, prečo ste mu dovolilo spraviť tento rozhovor, a rozprávať o týchto veciach? Článok na wikipedii tiež založil človek, s ktorým váš syn robil rozhovor. Encyklopedickú významnosť asi ten článok spĺňa. Nabudúce skúste aj vy ako rodičia byť zodpovednejší a vysvetliť vášmu synovi aké informácie môže povedať verejne pre média. [[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 07:30, 7. júl 2026 (UTC) ::::ešte doplním, že dúfam, že s rovnakou energiou píšete do aktualít, aby predmetný [https://www.aktuality.sk/clanok/uu50uj8/rusku-ambasadu-pre-vojnu-odignoroval-17-rocny-adam-dacho-spoveda-diplomatov-videopodcast/ rozhovor] stiahli. [[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 07:42, 7. júl 2026 (UTC) ::::{{re|~2026-38555-74|s=1}} Len doplním, že dtto. platí aj k dátumu narodenia. Adam sa rozhodol sa, že založí neziskovú organizáciu. Pričom zakladatelia a štatutári NO patria na Slovensku medzi tie skupiny osôb, ktorým štát „automaticky“ zverejňuje dátumy narodení v príslušných registroch a informácie z týchto registrov sú verejne dostupné. Je preto absurdné žiadať, aby z nich Wikipédia nečerpala. Treba to brať ako normálnu prirodzenú súčasť zvolených aktivít. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:49, 7. júl 2026 (UTC) :::::Dobrý deň, ďakujem za odpoveď. Dovoľte mi zdôrazniť, že predmetom mojej žiadosti nie je polemika o rodičovských rozhodnutiach ani o tom, aké rozhovory môj syn poskytol. Som zákonným zástupcom maloletého dieťaťa a žiadam Vás, aby ste pri posudzovaní tejto situácie prihliadli predovšetkým na ochranu jeho súkromia a bezpečnosti. To, že sa niektoré informácie objavili v médiách alebo vo verejných registroch, podľa môjho názoru automaticky neznamená, že je vhodné ich zhromaždiť na jednom mieste v samostatnom encyklopedickom článku o maloletom, doplniť ich fotografiou a ďalšími identifikačnými údajmi. Rovnako nepovažujem za primerané hodnotenie mojich rodičovských rozhodnutí. Sme zodpovední rodičia, verte mi, syn v žiadnom z mediálnych rozhovorov nepovedal, kedy sa narodil ani kde presne býva... Prosím, aby sme sa držali vecnej roviny a otázky, či je v súlade s princípmi ochrany súkromia maloletých zachovávanie takéhoto článku v jeho súčasnej podobe. Preto opätovne žiadam o odstránenie článku, prípadne aspoň o odstránenie fotografie a všetkých osobných údajov, ktoré nie sú nevyhnutné. Ďakujem. A. Dachová --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-38555-74|&#126;2026-38555-74]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-38555-74|diskusia]]) 08:07, 7. júl 2026 (UTC) ::::::Ospravedlňujem sa p. Dachová, ja som k tomu v dobrej viere prispel tiež. Ak ako zákonný zástupca žiadate o odstránenie, nie je tu čo riešiť. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 08:32, 7. júl 2026 (UTC) :::::::Takto to skutočne nefunguje. Články sa nemažú, pretože si to niekto praje. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 08:40, 7. júl 2026 (UTC) ::::::ja len upozorňujem, že informácie, ktoré sú tu, sú aj niekde inde na internete a človek, ktorý si to nájde za pár minút. dátum narodenia je [https://ives.minv.sk/rmno/detail/13542098614940770462 tu], akú školu študuje je [https://www.aktuality.sk/clanok/uu50uj8/rusku-ambasadu-pre-vojnu-odignoroval-17-rocny-adam-dacho-spoveda-diplomatov-videopodcast/ tu]. Čiže ak keby sa článok z wikipedie zmazal, tieto informácie zostanú verejne dostupné.[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 08:37, 7. júl 2026 (UTC) :::::''ad informácie v registroch'': Otázne je v týchto prípadoch, IMHO, nakoľko by redaktori mali prehľadávať verejné registre a vyberať z nich údaje. Trochu to zaváňa aj vlastným výskumom (je to primárna zdroj) a „wikiaktivizmom“. Pochopiteľne, redaktora to láka, lebo tieto údaje sa zvyknú v encyklopédiách písať, otázne však je, či treba silou mocou publikovať každý údaj ak aj je dostupný v takýchto databázach. Ten dátum narodenia sa síce v encyklopédiách bežne uvádza, ale zase nepadá a nestojí na ňom celé heslo žiadnej encyklopédie... Zároveň sa domnievam, že pravdivosť a overiteľnosť informácií je len jedným aspektom, ktorý by mal redaktor zvážiť pri písaní článku. Iným je aj vhodnosť uvedenia určitej informácie. Príklad: často máme o udalosti konkrétny časový údaj, ale nevedieme ho, lebo by to bolo zahlcujúce/zbytočné. Tu to nie je „zahlcujúce“, ale je tu ten aspekt, že tu máme maloletého, ktorého encyklopedická významnosť navyše ešte konsenzom ani nebola potvrdená a je sporná. Zároveň aj na EN Wiki majú v odporúčaniach „''Biographies of living persons ("BLPs") must be written conservatively and with regard for the subject's privacy. Wikipedia is an encyclopedia, not a tabloid''“. :::::''ad k autorstvu článku'': "Ak si priamo Adam, mal by si nám to oznámiť.": v zásade nie, redaktor nemusí oznamovať nič zo svojho súkromia. :::::''ad významnosť a vhodnosť'': K tomu sa zrejme rozpíšem v hlasovaní. Nie som ale moc nadšený z tvorby takýchto článkov. Opäť sa bude „rozpitvávať“ významnosť človeka, ktorý o článok na Wikipédii ani nestojí, je maloletý a záznam o tomto procese bude svietiť na internete „na veky“... Legitímna otázka podľa mňa nie je iba či má článok dva nezávislé zdroje, ale aj: je primerané mať samostatné heslo o maloletom so sústredením identifikačných údajov na jednom mieste? A tu nejde len o to, či sú jednotlivé údaje vyhladateľné izolovane, ale o to, že ide o ich agregát... --[[Redaktor:Scholastikos|<span style="color:#8B2252;font-weight:bold">Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|<span style="font-variant:small-caps;color:#8B2252;font-weight:bold">disk.</span>]]) 08:47, 7. júl 2026 (UTC) ::::::{{re|Scholastikos|s=1}} Nie, nemá to nič s vlastným výskumom, je to neziskovka, ktorú založil a sama je predmetom netriviálnych zmienok v jeho biografii, nejde o źiadnu súkromne vyveštenú koreláciu na základe zhody mien. Tu nie je o čom, IMHO. ::::::A čo sa týka BLP, to je pojednanie relevantné pre enwiki, tu nič podobné schválené nebolo (a osobne dúfam, že ani nebude, pretože to je vec, ktorou sa rôzni [v rámci slušnosti sa zdržím] mimoriadne radi oháňajú, akonáhle sa v ich biografii objaví čokoľvek kritickejšie, resp. čokoľvek, čo si neželajú, aby sa o nich písalo). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:54, 7. júl 2026 (UTC) ::::::Ďakujem všetkým za vecnú diskusiu a zároveň ďakujem za odstránenie fotografie a údajov o bydlisku. Vážim si, že ste moju žiadosť v tomto rozsahu zohľadnili. Dovoľte mi však ešte raz zdôrazniť, že mojou hlavnou námietkou nie je pravdivosť uvedených informácií. Uvedomujem si, že niektoré z nich možno nájsť vo verejných zdrojoch alebo registroch. Podstatou mojej žiadosti je niečo iné - ide o <u>maloletú osobu</u>. Wikipédia nie je len zrkadlom internetu, ale redaktori tu robia aj redakčné rozhodnutia o tom, ktoré informácie je primerané zhromaždiť do jedného ľahko dostupného profilu. Práve tento efekt agregácie považujem za problematický. Jedna vec je, že jednotlivé údaje existujú roztrúsené v rôznych zdrojoch. Druhá vec je <u>vytvoriť samostatné encyklopedické heslo, ktoré na jednom mieste spája dátum narodenia, miesto bydliska, fotografiu školské a ďalšie identifikačné informácie o žijúcej maloletej osobe.</u> Domnievam sa, že pri maloletých by mala prevládať mimoriadna opatrnosť. Aj odporúčania Wikipédie pre životopisy žijúcich osôb hovoria, že majú byť písané konzervatívne a s ohľadom na súkromie dotknutej osoby. ::::::Nežiadam, aby Wikipédia popierala existenciu verejných zdrojov. Žiadam len, aby pri maloletom zvážila, či je vytvorenie samostatného článku s agregáciou identifikačných údajov primerané a či prínos pre encyklopédiu naozaj prevažuje nad zásahom do jeho súkromia. Preto Vás ešte raz prosím o odstránenie presného dátumu narodenia, ktorý nepovažujem za nevyhnutný pre encyklopedickú hodnotu článku, a zároveň o opätovné zváženie, či je v tomto konkrétnom prípade primerané ponechať samostatné encyklopedické heslo o žiakovi strednej školy, ktorý si len robí svoje študentské aktivity. Tak ako si ich robia tisícky iných slovenských študentov. ::::::Ďakujem za opätovné zváženie mojej žiadosti. A. Dachová --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-38555-74|&#126;2026-38555-74]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-38555-74|diskusia]]) 09:27, 7. júl 2026 (UTC) :::::::No tisícky stredoškolských študentov zrejme rutinne neziskovky nezakladá, ani nedáva rozhovory do médií. Ak sa raz človek rozhodne stať sa takýmto spôsobom verejne aktívnym (čo je úplne ok), je zrejme potrebné byť pripravený akceptovať aj s tým spojené súvislosti. Nedá sa cherry-pickovať si len to, čo subjektívne vnímam ako pozitívne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:41, 7. júl 2026 (UTC) 5hrkhrsj32xwewi8qubt7kfveklftb8 0 752907 8371218 8370568 2026-09-20T10:45:30Z Polandball 143 289450 8371218 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna|liga=Tipsport liga|sezóna_pred=Tipsport liga 2025/2026|sezóna_po=Tipsport liga 2027/2028|sezóna=2026/2027|začiatok=[[15. september]] [[2026]]|počet_mužstiev=12|2_miesto=|3_miesto=|víťaz_základ=|odohraté_zápasy=|počet_gólov=|priemer_gólov_na_zápas=|poznámka=|najlepší_strelec=|najproduktívnejší_hráč=}}'''Tipsport liga 2026/2027''' je 34. sezónou [[Tipsport liga|najvyššej klubovej súťaže]] v [[Ľadový hokej|ľadovom hokeji]] mužov na [[Slovensko|Slovensku]]. Začala [[15. september|15. septembra]] [[2026]]. Riadiacim orgánom súťaže je [[Slovenský zväz ľadového hokeja]]. V roku [[2025]] sa zmenil názov z pôvodného ''Tipos extraliga'' na názov ''Tipsport liga''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tabuľka Tipsport ligy 2026/2027 🏒 | url = https://www.hokejspravy.sk/rubriky/extraliga/tabulka-slovenskej-hokejovej-extraligy_3187.html | vydavateľ = www.hokejspravy.sk | dátum prístupu = 2026-07-16 | jazyk = sk | priezvisko = HokejSpravy.sk}}</ref> == Extraligové kluby == {| class="wikitable" style="font-size:90%; width:100%; text-align:left" ! style="width:15%" |Klub ! style="width:14%" |Mesto ! style="width:20%" |Štadión ! style="width:4%" |Kapacita ! style="width:4%" |Založený ! style="width:14%" |Klubové farby ! style="width:14%" |Web stránka |- |'''[[HC MONACObet Banská Bystrica|HC '05 Banská Bystrica]]''' |[[Banská Bystrica]] |[[Zimný štadión Banská Bystrica]] | align="center" |2 950 | align="center" |[[2005]] |biela, červená, čierna |[http://www.hc05.sk/ hc05.sk] |- |'''[[Vlci Žilina]]''' |[[Žilina]] |[[Zimný štadión Vojtecha Závodského]] | align="center" |5 600 | align="center" |[[1925]] |zelená, čierna, biela |[https://vlcizilina.hockeyslovakia.sk/ vlcizilina.hockeyslovakia.sk] |- |'''[[MHk 32 Liptovský Mikuláš|HK 32 Liptovský Mikuláš]]''' |[[Liptovský Mikuláš]] |[[TITAN Aréna|JL aréna]] | align="center" |3 680 | align="center" |[[1932]] |biela, modrá, červená |[http://www.mhk32lm.sk/ mhk32lm.sk] |- |'''[[HC Košice]]''' |[[Košice]] |[[Steel Aréna|Steel aréna]] | align="center" |8 347 | align="center" |[[1920]] |čierna, oranžová |[https://www.hckosice.sk/ hckosice.sk] |- |'''[[HK Dukla Ingema Michalovce|HK Dukla Michalovce]]''' |[[Michalovce]] |TiposBet aréna ([[Michalovce]]) | align="center" |4 000 | align="center" |[[1974]] |oranžová, čierna |[http://hkduklamichalovce.sk/ hkduklamichalovce.sk] |- |'''[[HK Nitra]]''' |[[Nitra]] |[[Tipsport aréna (Nitra)]] | align="center" |3 600 | align="center" |[[1926]] |biela, modrá |[http://www.hockeynitra.com/ hockeynitra.com] |- |'''[[HC Prešov]]''' |[[Prešov]] |[[Zimný štadión Prešov]] | align="center" |3 600 | align="center" |[[2021]] |červená, čierna, biela |[https://www.presovhockey.com/ presovhockey.com] |- |'''[[HK Poprad]]''' |[[Poprad]] |[[Zimný štadión mesta Poprad|Zimný štadión Poprad]] | align="center" |4 233 | align="center" |[[1930]] |biela, modrá |[http://hkpoprad.sk/ hkpoprad.sk] |- |'''[[HK Dukla Trenčín]]''' |[[Trenčín]] |[[Zimný štadión Pavla Demitru]] | align="center" |6 150 | align="center" |[[1962]] |žltá, červená, biela |[http://www.hkdukla.sk/ hkdukla.sk] |- |'''[[HKM Zvolen]]''' |[[Zvolen]] |[[TiposBet aréna (Zvolen)]] | align="center" |5 675 | align="center" |[[1927]] |žltá, modrá, červená |[http://www.hkmzvolen.sk/ hkmzvolen.sk] |- |'''[[HC Slovan Bratislava]]''' |[[Bratislava]] |[[Zimný štadión Ondreja Nepelu|Tipos aréna]] | align="center" |10 055 | align="center" |[[1921]] |tmavomodrá, biela, červená |[http://www.hcslovan.sk/ hcslovan.sk] |- |'''[[HK Spišská Nová Ves]]''' |[[Spišská Nová Ves]] |[[TiposBet aréna (Spišská Nová Ves)]] | align="center" |5 503 | align="center" |[[1932]] |biela, modrá |[http://hksnv.sk/ hksnv.sk] |} == Základná časť == {{LocMap+|Slovensko|float=right|width=500|caption=Kluby Tipsport ligy 2026/2027|relief=1|places={{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC Košice|KOS]] | position = right | lat = 48.7140 | lon = 21.2581 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC ’05 Banská Bystrica|BBY]] | lat = 48.7395 | lon = 19.1534 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Nitra|NIT]] | position = right | lat = 48.3076 | lon = 18.0845 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[MHk 32 Liptovský Mikuláš|LMI]] | position = top | lat = 49.0806 | lon = 19.6221 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Poprad|POP]] | position = top | lat = 49.0614 | lon = 20.2980 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC Prešov|PRE]] | position = right | lat = 48.987639 | lon = 21.230556 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HKm Zvolen|ZVO]] | position = left | lat = 48.5744 | lon = 19.1532 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Dukla Trenčín|TRE]] | position = right | lat = 48.8945 | lon = 18.0444 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Dukla Ingema Michalovce|MIC]] | position = right | lat = 48.7543 | lon = 21.9195 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vlci Žilina|ZIL]] | position = right | lat = 49.2232 | lon = 18.7394 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC Slovan Bratislava|SBA]] | position = right | lat = 48.1482 | lon = 17.1067 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Spišská Nová Ves|SNV]] | position = bottom | lat = 48.9446 | lon = 20.5615 }}}} {| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhra}} !{{Tooltip|VP|Výhra po predĺžení}} !{{Tooltip|P|Prehra}} !{{Tooltip|PP|Prehra po predĺžení}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|+/–|Rozdiel v skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia |-style="background:#ddffdd"; |1. | align="left" |[[HK 32 Liptovský Mikuláš]] |1 |1 |0 |0 |0 |5 |2 | +3 |'''3''' | rowspan="6" |Postup do štvrťfinále |- style="background:#ddffdd;" |2. | align="left" |[[Vlci Žilina]] |1 |1 |0 |0 |0 |5 |2 | +3 |'''3''' |-style="background:#ddffdd;" |3. | align="left" |[[HC Košice]] |1 |1 |0 |0 |0 |4 |1 | +3 |'''3''' |-style="background:#ddffdd;" |4. | align="left" |[[HKM Zvolen]] |1 |1 |0 |0 |0 |5 |3 | +2 |'''3''' |-style="background:#ddffdd;" |5. | align="left" |[[HC Slovan Bratislava]] |1 |1 |0 |0 |0 |4 |2 | +2 |'''3''' |-style="background:#ddffdd;" |6. | align="left" |[[HK Spišská Nová Ves]] |1 |0 |1 |0 |0 |4 |3 | +1 |'''2''' |-style="background:#cce0ff;" |7. | align="left" |[[HK Poprad]] |1 |0 |0 |0 |1 |3 |4 | -1 |'''1''' | rowspan="4" |Postup do kvalifikačného kola |-style="background:#cce0ff;" |8. | align="left" |[[HC MONACObet Banská Bystrica|HC '05 Banská Bystrica]] |1 |0 |0 |1 |0 |3 |5 | -2 |'''0''' |-style="background:#cce0ff;" |9. | align="left" |[[HK Nitra]] |1 |0 |0 |1 |0 |2 |4 | -2 |'''0''' |-style="background:#cce0ff;" |10. | align="left" |[[HK Dukla Trenčín]] |1 |0 |0 |1 |0 |2 |5 | -3 |'''0''' |-style="background:#ffcccc;" |11. | align="left" |[[HK Dukla Michalovce]] |1 |0 |0 |1 |0 |2 |5 | -3 |'''0''' | rowspan="2" |Baráž o udržanie |-style="background:#ffcccc;" |12. | align="left" |[[HC Prešov]] |1 |0 |0 |1 |0 |1 |4 | -3 |'''0''' |} {{Malé|'''Poz.''' - pozícia; '''Z''' - zápasy; '''V''' - výhra; '''VP''' - výhra po predĺžení / samostatných nájazdoch; '''P''' - prehra; '''PP''' - prehra po predĺžení / samostatných nájazdoch; '''SG''' - strelené góly; '''IG''' - inkasované góly; '''B''' - body; '''+/-''' - rozdiel skóre}} == Play-off == {{Play-off12+nasadenie+3miesto|RD1=Kvalifikačné kolo|RD2=Štvrťfinále|RD3=Semifinále|RD4=Finále}} == Konečné poradie == {| class="wikitable" !{{Tooltip|Por.|Poradie}} ! width="250" |Tím |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center" |[[Súbor:Gold_medal_world_centered-2.svg|17x17bod]] | |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center" |[[Súbor:Silver_medal_world_centered-2.svg|17x17bod]] | |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center" |[[Súbor:Bronze_medal_world_centered-2.svg|17x17bod]] | |- | align="center" |4. | |- | align="center" |5. | |- | align="center" |6. | |- | align="center" |7. | |- | align="center" |8. | |- | align="center" |9. | |- | align="center" |10. | |- | align="center" |11. | |- | align="center" |12. | |} == Referencie == <references /> {{Sezóny slovenskej hokejovej extraligy}} {{Hokejové kluby na Slovensku}} [[Kategória:Sezóny slovenskej hokejovej ligy]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2027]] [[Kategória:Hokej]] [[Kategória:Ľadový hokej]] bvatcs7rm51oxnie24u2vz9zfrs5cd2 0 753987 8371203 8294146 2026-09-20T09:44:46Z Fillos X. 212061 8371203 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Julia Jaeckin | Popis osoby = francúzska fotografka a umelecká režisérka | Portrét = | Popis portrétu = | Rodné meno = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = {{FRA}} [[Francúzsko]] | Dátum narodenia = {{Dnv|1994}} | Miesto narodenia = [[Francúzsko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Národnosť = francúzska | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = École Européenne des Gobelins | Profesia = fotografka, umelecká režisérka | Aktívne roky = [[2010]]{{--}}súč. | Rodičia = [[Just Jaeckin]] (otec), [[Anne Jaeckin]] (matka) | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Partner = | Deti = | Podpis = | Poznámky = | Webstránka = | Portál1 = Umenie | Portál2 = Francúzsko | Portál3 = }} '''Julia Jaeckin''' (* [[1994]]<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Julia Jaeckin {{!}} ArtMajeur | odkaz na autora = | titul = Julia Jaeckin | url = https://www.artmajeur.com/julia-jaeckin | vydavateľ = artmajeur.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-07 | jazyk = }}</ref>, Francúzsko) je [[Francúzsko|francúzska]] [[fotograf|fotografka]] a umelecká režisérka. Je dcérou filmára [[Just Jaeckin|Just Jaeckina]] a sochárky [[Anne Jaeckin]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://website-soartgallery.artlogic.net/usr/library/documents/main/cat-jj-art-exposition.pdf | vydavateľ = website-soartgallery.artlogic.net | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-06 | jazyk = }}</ref> Absolvovala školu École Européenne des Gobelins, ktorú ukončila v roku [[2018]]. Špecializuje sa predovšetkým na módnu, portrétnu a interiérovú fotografiu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Julia Jaeckin : photographe - Portrait et Parcours — Jaeckin Family | url = https://www.jaeckinfamily.com/julia | vydavateľ = jaeckinfamily.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-07 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = L'Œil de la Photographie | odkaz na autora = | titul = Julia Jaeckin – Morocco | url = https://loeildelaphotographie.com/en/julia-jaeckin-morocco/ | vydavateľ = loeildelaphotographie.com | miesto = | dátum vydania = 2019-03-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-07 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Julia JAECKIN | url = https://www.trouver-mon-photographe.fr/fr/photographe/5078-jaeckin-julia-julia-jaeckin | vydavateľ = trouver-mon-photographe.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-07 | jazyk = }}</ref> Spoločne s rodičmi pôsobila v galérii [[Galerie Anne et Just Jaeckin]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Exposition Julia Jaeckin Galerie Just Jaeckin | url = https://www.le-musee-prive.com/expositions-art/2092-exposition-julia-jaeckin-galerie-just-jaeckin.html | vydavateľ = le-musee-prive.com | miesto = | dátum vydania = Juil 16 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-07 | jazyk = }}</ref> == Životopis == Julia Jaeckin absolvovala školu Européenne des Gobelins v roku [[2018]]. Vyrastala obklopená [[Maľba|obrazmi]], [[Sochárske dielo|sochami]] a [[Umenie|umením]], ovplyvnená svojím otcom, fotografom a [[Režisér|režisérom]] Justom Jaeckinom. Jej tvorba sa vyznačuje dokumentárnym aj intuitívnym prístupom, ktorý uprednostňuje filmovú aj digitálnu fotografiu. Julia Jaeckin venuje osobitnú pozornosť prirodzenému [[Viditeľné svetlo|svetlu]], textúram a intimite zachytávania okamihov života s úprimnosťou a poéziou. Po štúdiu riadila rodinnú fotografickú galériu v Saint-Germain-des-Prés, miesto, ktoré podporilo jej rané vizuálne objavy a kde predstavila svoju prvú samostatnú výstavu venovanú [[Maroko|marockým]] ženám. V roku [[2020]] Julia Jaeckin cestovala do [[Radžastan|Rádžasthánu]] v severnej [[India|Indii]], kde vytvorila fotografickú sériu zrodenú z hlboko ľudskej cesty. Od Džódhpuru po [[Puškar]], od [[Džajpur|Džajpuru]] po [[Udaipur]], zachytávala tváre, pohľady a ticho, svedčiac o úctivej prítomnosti a interakcii s touto bohatou a komplexnou krajinou. Jej práca tak spája osobné vplyvy, rodinné dedičstvo a úprimnú snahu zachytiť krásu reality prostredníctvom citlivej a kontemplatívnej fotografickej praxe.<ref name=":1" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Julia Jaeckin | url = https://virginielartadvisor.com/julia-jaeckin/ | vydavateľ = virginielartadvisor.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-07 | jazyk = }}</ref><ref name=":0" /> == Filmografia == === Režisérka === * [[2017]]: ''Disco Revolver'' (hudobný klip)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Guillaume Léglise - Disco Revolver - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=5rsgwBYFnGc | vydavateľ = youtube.com | miesto = | dátum vydania = 2017-07-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = }}</ref> === Kameramanka === * [[2019]]: ''The Butterfly Effect'' (rozhovor)<ref name="Mt1">Údaj pochádza zo samotných záverečných titulkov interview.</ref> === Účinkujúca === * [[2019]]: ''So Art Gallery présente le trio Just, Anne et Julia Jaeckin'' (reportáž)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = So Art Gallery présente le trio Just, Anne et Julia Jaeckin - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=4cAikzgvIsU | vydavateľ = youtube.com | miesto = | dátum vydania = 2019-02-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Jaeckin | meno = Just | odkaz na autora = Just Jaeckin | titul = Tout Just: Souvenirs | vydanie = 1 | vydavateľ = DU ROCHER | miesto = Francúzsko | rok = 2006 | isbn = 2268056880 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 325 | zväzok = | url = | poznámka = predslov [[Philippe Labro]] | jazyk = francúzsky }} == Pozri aj == * [[Galerie Anne et Just Jaeckin]] == Externé odkazy == * [https://www.instagram.com/juliajaeckin/ Stránka] na [[Instagram|Instagrame]] * {{Imdb meno|id=18933108}} {{Just Jaeckin}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Jaeckin, Julia}} [[Kategória:Francúzski fotografi]] [[Kategória:Francúzski umelci]] [[Kategória:Just Jaeckin]] kfunr891t4r5alb0m9gsohh7bv9y6zg 0 754157 8371172 8350548 2026-09-20T05:59:59Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8371172 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Stano Slušný | Rodné meno = Stanislav Slušný | Dátum narodenia = {{dnv|1948|12|30}} | Miesto narodenia = [[Levice]], [[Česko-Slovensko]] | Zamestnanie = [[kameraman]], [[elektrotechnik]] | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = [[Slovensko]] | Štát pôsobenia = [[Slovensko]], [[Česko]] | Známy vďaka = ''Zánik Československa v parlamentu'', [[Koncert mladosti]] | Aktívne roky = [[1976]] – súčasnosť | Alma mater = [[Strojnícka fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Strojnícka fakulta SVŠT]] | Profesia = [[Strojárska technológia (odbor)|strojárska technológia]] | Popis osoby = slovenský kameraman | Pseudonym = PaSta }} [[Inžinier|Ing.]] '''Stanislav''' „'''Stano'''“ '''Slušný''' (* [[30. december]] [[1948]], [[Levice]]), známy aj pod pseudonymom '''PaSta''', je slovenský [[kameraman]]. V roku 1976 absolvoval [[inžinier]]ske štúdium [[Strojárska technológia (odbor)|strojárskej technológie]] na [[Strojnícka fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Strojníckej fakulte SVŠT]] v [[Bratislava|Bratislave]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vyhľadávanie absolventov {{!}} Absolventi {{!}} Portál absolventov STU | url = https://www.absolventi.stuba.sk/sk/absolventi-stu/vyhladavanie-absolventov | vydavateľ = www.absolventi.stuba.sk | dátum prístupu = 2026-08-10 | jazyk = sk}}</ref> a v rovnakom roku bol asistentom kamery pri nakrúcaní filmu ''Príhoda z hotelovej reštaurácie''.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stano Slušný – Filmový přehled | url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/person/6788/stano-slusny | vydavateľ = Filmový přehled | dátum prístupu = 2026-08-10 | jazyk = cs | url archívu = https://web.archive.org/web/20251217001140/https://www.filmovyprehled.cz/cs/person/6788/stano-slusny | dátum archivácie = 2025-12-17 }}</ref> V roku 1977 pôsobil ako kameraman [[Česko-slovenská televízia|ČST]].{{bez citácie}} == Filmografia<ref name=":0" /> == === Ako asistent kamery === * ''Príhoda z hotelovej reštaurácie'' (1976) * ''Už dávno nejsem dítě'' (1977) === Ako kameraman === * [[16 mm film|16 mm]] [[nemý film]] z festivalu [[Koncert mladosti]] 1977 (pôvodne vyhotovený pre [[Česko-slovenská televízia|ČST]], ktorá oficiálne nariadila jeho zničenie, ktoré nenastalo) * ''Oj! To byl boj!'' (1992) * ''Zánik Československa v parlamentu'' (1993) * ''O sportovci... aneb Nejodstrkovanější z odstrkovaných'' (1994) * ''Drahý Mistře'' (1996) * ''Lijavec'' (1997) * ''...až na věky'' (1998) * ''Hledači pevného bodu'' (2001) * ''Proměny Pražského hradu'' (2004) * ''René'' (2008) * ''Gyumri'' (2008) * ''[[Občan Havel]]'' (2008) * ''Život s Kašparem'' (2013) * ''Olga'' (2014, archívne zábery) * ''Anny'' (2020) == Ocenenia<ref name=":0" /> == * víťaz Odměny Českého literárního fondu v oblasti televize za rok 1993 * víťaz Tvůrčí odměny Českého literárního fondu za kameru dokumentu ''Zánik Československa v parlamentu'' udelená 21. decembra 1993 v Uměleckej Besede v [[Praha|Prahe]] == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{csfd_meno|id=75871}} * [https://www.filmcenter.gov.cz/cs/lide/2206-stano-slusny Stano Slušný na stránke Czech Film Center] * {{imdb_meno|id=nm2905752}} {{DEFAULTSORT:Slušný, Stano}} [[Kategória:Slovenskí kameramani]] [[Kategória:Osobnosti z Levíc]] mr3kz59u7fd6xzxr7spqfevc4jygsl1 0 754174 8371174 8370596 2026-09-20T06:14:10Z Tom78*w 290507 kategória 8371174 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} {{Infobox Duchovný | typ = biskup | aktuálny titul = slovenský biskup Cirkvi československej husitskej | portrét = Jan Hradil.jpg | štát pôsobenia = {{minivlajka|Česko-Slovensko|w}} {{minivlajka|Česko|w}} {{minivlajka|Slovensko|w}} | 1. funkcia = biskup [[Slovenská diecéza (CČSH)|Slovenskej diecézy]] | 2. funkcia = starosta [[Újezd u Brna|Újezdu u Brna]] | 1. funkcia - obdobie = [[2000]]{{--}} | 1. funkcia - predchodca = funkcia vznikla | 2. funkcia - obdobie = [[2002]]{{--}}[[2018]] | dátum narodenia = [[28. september]] [[1952]] (73 rokov) | miesto narodenia = [[Semily]], [[Českú socialistickú republiku |ČSR]] | alma mater = [[Husova československá bohoslovecká fakulta v Prahe]] | cirkev = [[Cirkev československá husitská]] | ordinácia dátum = [[1975]] | biskupské svätenie dátum = [[2000]] }} [[Doktor teológie|ThDr.]] '''Jan Hradil''' Th.D. dr. h.c. (* [[28. september]] [[1952]], [[Semily]]) je [[Česi|český]] [[Duchovenstvo|duchovný]] [[Cirkev československá husitská|Cirkvi československej husitskej]], biskup [[Slovenská diecéza (CČSH)|Slovenskej diecézy]], správca Náboženskej obce [[Cirkev československá husitská|CČSH]] v [[Bratislava|Bratislave]] a komunálny politik. == Život == Po absolvovaní [[Husova československá bosholovecká fakulta v Prahe|Husovej československej bosholoveckej fakulty v Prahe]] bol v roku [[1975]] vysvätený za kňaza. Pôsobil v náboženských obciach: * [[Náměšť nad Oslavou]] ([[1976]]{{--}}[[1982]]) * [[Moravská Třebová]] ([[1982]]{{--}}[[1983]]) * [[Mělník]] ([[1984]]{{--}}[[1988]]) Po roku [[1990]] pôsobil ako generálny vikár pre [[Slovensko]] a mal zásadný podiel na obnove a etablovaní [[Cirkev československá husitská|Cirkvi československej husitskej]] na Slovensku na ekumenickej úrovni a vo vzťahu k [[Slovensko|Slovenskej republike]] po roku [[1993]]. V roku [[2000]] sa stal biskupom novovzniknutej [[Slovenská diecéza (CČSH)|Slovenskej diecézy]]. V rokoch [[2007]] až [[2008]] spravoval aj [[Pražská diecéza (CČSH)|Pražskú diecézu]]. Pôsobí ako predseda legislatívno-právneho výboru pre [[Olomoucká diecéza (CČSH)|Olomouckú]] a [[Pražská diecéza (CČSH)|Pražskú diecézu]]. Žije v [[Újezd u Brna|Újezdu u Brna]], kde v rokoch [[2002]] až [[2018]] vykonával funkciu starostu. Je autorom publikácie ''Město Újezd u Brna: historie a současnost'' ([[2006]]). V [[Brno|Brne]] pôsobil v pozícii člena vedeckej rady Farmaceutickej fakulty ([[2014]] až [[2018]]) a etickej komisie Fakultnej nemocnice v [[Bohunicích]]. == Pozri aj == * [[Cirkev československá husitská|Cirkev československa husitská]] * [[Cirkev československá husitská na Slovensku]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Jan Hradil|1966245}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hradil, Jan}} [[Kategória:Českí kňazi]] [[Kategória:Slovenskí kňazi]] [[Kategória:Biskupi Cirkvi československej husitskej]] [[Kategória:Kňazi Cirkvi československej husitskej]] 3v9mvurdcd2qe293y1i4jldyt9v33ke 0 754307 8371015 8355007 2026-09-19T16:38:36Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8371015 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Sedmerovský kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region1 = | district = [[Komárno (okres)|Komárno]] | district1 = | commune = | municipality = [[Chotín]] | municipality1 = [[Marcelová]] | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská pahorkatina]], [[Hronská pahorkatina]] | source_type = Prameň | source_location = <nowiki>Nad vinicami</nowiki>, [[Chotín]] | source_elevation = cca 110 | source_lat_d = 47.8086 | source_long_d = 18.2340 | mouth = [[Podunajská rovina]], [[Martovská mokraď]] | mouth_location = [[Chotínsky kanál]], [[Marcelová]] | mouth_elevation = cca 107 | mouth_lat_d = 47.7868 | mouth_long_d = 18.2646 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 4 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-18-11--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Sedmerovský kanál'''<ref name=UGK/><ref name=Tm/> je vodný tok v [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatine]] a na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Komárno (okres)|Komárno]]. Je ľavostranným prítokom [[Chotínsky kanál|Chotínskeho kanála]] v povodí [[Dunaj]]a<ref name=vku/>, má dĺžku približne 4 km a je tokom IV. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení na juhu strednej časti [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]], v podcelku [[Hronská pahorkatina]] a jej časti [[Hurbanovské terasy]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-12 | miesto = Bratislava}}</ref>, v severnej časti [[Chotín]]a<ref name=mcz/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|110}}<ref name=UGK/> Od prameňa v lokalite Nad vinicami<ref name=mcz/>, tečie intravilánom obce juhovýchodným smerom, postupne sprevádzaný súvislou vegetáciou. Na východnom okraji obce opúšťa Podunajskú i Hronskú pahorkatinu a prechádza na [[Podunajská rovina|Podunajskú rovinu]] a jej časť [[Martovská mokraď]].<ref name=G/> V oblasti Strážne<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.803333,18.241053,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-12 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> sa mierne vlní a poblíž dvojici vodných plôch vedie južným okrajom neveľkého lesíka.<ref name=mcz/> V priamom smere pokračuje rovinatým, poľnohospodársky využívaným územím k obci [[Marcelová]]. Na jej okraji sa stáča na juh<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 156: Hronská pahorkatina – Nové Zámky: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 2 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-156-hronska-pahorkatina-nove-zamky/ | isbn = 978-80-99934-41-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> a okrajom intravilánu miestnej časti Krátke Kosihy (Kesy) preteká popri areáli miestneho družstva.<ref name=Tm/> Na jeho južnom okraji sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|107}}<ref name=UGK/> ľavostranne vlieva do [[Chotínsky kanál|Chotínskeho kanála]]<ref name=Tm/> v povodí [[Dunaj]]a.<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.26466&y=47.78693&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Sedmerovský kanál preteká najskôr katastrálnym územím obce [[Chotín]], odkiaľ prechádza do katastra obce [[Marcelová]] v [[Komárno (okres)|okrese Komárno]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Marcelov%C3%A1&source=osm&id=1015716148&ds=1&x=18.2441354&y=47.8011892&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Podunajská pahorkatina]], [[Hronská pahorkatina]], [[Hurbanovské terasy]] * [[Podunajská rovina]], [[Martovská mokraď]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.26466&y=47.78693&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Dunaja na Slovensku (3. časť)}} [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]] [[Kategória:Povodie Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Komárno]] [[Kategória:Chotín]] [[Kategória:Marcelová]] cf6gkd4220685fj299rjlj5r5miz8i9 0 754419 8371080 8355699 2026-09-19T19:50:55Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8371080 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Skalený potok | category = potok <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | region_type = kraj | district = [[Detva (okres)|Detva]] | commune = | municipality = [[Hriňová]] | municipality1 = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Veporské vrchy]], [[Hriňová]] | source_type = Sútok zdrojníc | source_location = Veľká Snoha | source_elevation = 649 | source_lat_d = 48.6167 | source_long_d = 19.5653 | mouth = [[Veporské vrchy]], [[Trkotský potok]] | mouth_location = [[Hriňová]] | mouth_elevation = 597 | mouth_lat_d = 48.6138 | mouth_long_d = 19.5625 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 0.4 <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Banskobystrický kraj <!-- *** Footnotes ***--> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-23-03-10247 | free1_type = Číslo hydronyma | free1_label = Číslo hydronyma }} '''Skalený potok'''<ref>Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf] [cit. 2026-07-15].</ref> je [[potok]] v regióne [[Podpoľanie]] na území mesta [[Hriňová]] v okrese [[Detva (okres)|Detva]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Veporské vrchy]] a [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Trkotský potok|Trkotského potoka]]. Od sútoka zdrojníc po ústie má dĺžku {{km|0,4}} a je tokom V. rádu. == Sútok zdrojníc == Začína sa v {{mnm|649}} v lesnom [[extravilán]]e územia mesta [[Hriňová]] v okrese [[Detva (okres)|Detva]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]; od vrchu Veľká Snoha so {{mnm|782}} juhozápadným smerom vo vzdialenosti {{km|0,6}}. Zdrojnica pritekajúca od severu z lesa Veľká Snoha pramení v {{mnm|749}} a má dĺžku {{km|0,75}}. Zdrojnica pritekajúca od východu pramení v {{mnm|721}} a má dĺžku {{km|0,5}}. == Opis toku == Od sútoku zdrojníc tečie juhovýchodojužným smerom cez lesný [[extravilán]] mesta [[Hriňová]], v {{mnm|597}} v lesnom [[extravilán]]e Hriňovej [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Trkotský potok|Trkotského potoka]] ako jeho ľavostranný prítok. [[Trkotský potok]] ďalej ústi do [[Slatina (rieka)|Slatiny]]<ref>Priebeh Skaleného potoka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné online na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/16013?pos=48.615217,19.563903,18]{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}[cit. 2026-08-12]</ref><ref>Geografické názvy okresu Zvolen A30. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-1031/1993 z 1.6.1993. 102 s. S. 35-38. ISBN 80-85672-03-0.</ref><ref>Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.06.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 159. Bratislava 1977. 79-008-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref>. Patrí do okresu [[Detva (okres)|Detva]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Pramení, tečie a ústi do [[Trkotský potok|Trkotského potoka]] na území mesta [[Hriňová]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Veporské vrchy]] v ich geomorfologickom podcelku [[Sihlianska planina]]<ref>KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné online na [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2026-08-08</ref><ref>Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 7, 17. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)</ref><ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>. Skalený potok nemá prítok<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.56253y=48.61376ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref>. Patrí do [[Chránená krajinná oblasť Poľana|Chránenej krajinnej oblasti Poľana]]. == Pôvod názvu == Názov vodného toku Skalený potok má pôvod v apelatíve skalený vo význame kalný, mútny, znečistený kalom, sedimentmi. Z prídavného mena skalený po rozšírení o slovo potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z [[prídavné meno|prídavného mena]] a z [[podstatné meno|podstatného mena]] v podobe Skalený potok ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | autor = Milan Majtán | odkaz na autora = Milan Majtán | titul = Z lexiky slovenskej toponymie | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1996 | počet strán = 191 | strany = 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142 | isbn = 80-224-0480-2 }}</ref> s významom vodný tok, ktorého voda najmä po dažďoch má uvedené vlastnosti<ref>KRŠKO, Jaromír: Hydronymia povodia Hrona. Banská Bystrica, Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied, 2008. 351 s. S. 207. ISBN 978-80-8083-511-5.</ref>. Názov vodného toku Skalený potok bol štandardizovaný v roku 1993<ref>Geografické názvy okresu Zvolen A30. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-1031/1993 z 1.6.1993. 102 s. S. 37, 90. ISBN 80-85672-03-0.</ref>. V množine slovenskej štandardizovanej hydronymie hydronymum Skalený potok je jedinečným hydronymom (august 2026). == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Slatiny}} [[Kategória:Vodné toky v okrese Detva]] [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky vo Veporských vrchoch]] [[Kategória:Hriňová]] [[Kategória:Povodie Hrona]] f5k63x92385mw6ask4t7b64mtuww6qa 2 755464 8370895 8370859 2026-09-19T12:24:48Z Jan Hcn 298924 /* Technická realizácia */ upresnenie odseku (šum - jitter) 8370895 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Vz Signal sampling 2026.png|náhľad|pravý|280px|Proces vzorkovania spojitého analógového signálu (modrý) v pravidelných časových intervaloch, ktorého výsledkom sú diskrétne vzorky (červené).]] '''Vzorkovanie''' (angl. ''sampling'') je proces v oblasti [[Spracovanie signálu|teórii signálov]] a [[Elektrotechnika|elektrotechnike]], pri ktorom sa spojitý ([[Analógový signál|analógový]]) signál transformuje na časovo [[diskrétny signál]]. Proces spočíva v zisťovaní a zaznamenávaní okamžitých hodnôt ([[Amplitúda|amplitúd]]) analógového signálu v presne stanovených, spravidla pravidelných časových okamihoch, pričom výsledkom je číselná postupnosť hodnôt.<ref name="oppenheim1989">{{Citácia knihy | priezvisko = Oppenheim | meno = Alan V. | priezvisko2 = Schafer | meno2 = Ronald W. | titul = Discrete-Time Signal Processing | vydanie = 1. | miesto = Englewood Cliffs | vydavateľ = Prentice Hall International | rok = 1989 | strany = 8–11 | isbn = 0-13-216771-9 | jazyk = en }} ''Citát: „Discrete-time signals are represented mathematically as sequences of numbers. A sequence of numbers x, in which the nth number in the sequence is denoted x[n], is formally written as [...] where n is an integer.“''</ref><ref name="rabiner1975">{{Citácia knihy | priezvisko = Rabiner | meno = Lawrence R. | priezvisko2 = Gold | meno2 = Bernard | titul = Theory and Application of Digital Signal Processing | miesto = Englewood Cliffs | vydavateľ = Prentice Hall | rok = 1975 | isbn = 0-13-914101-4 | jazyk = en}}</ref><ref name="rozinaj1997">{{Citácia knihy | priezvisko = Rozinaj | meno = Gregor | spoluautori = Polec, J., Kotuliaková, J., Podhradský, P., Marček, A., Marchevský, Stanislav | titul = Číslicové spracovanie signálov 2 | miesto = Bratislava | vydavateľ = FABER | rok = 1997 | isbn = 80-967503-5-6 }}</ref> Kľúčovým parametrom celého procesu je vzorkovacia frekvencia (<math>f_s</math>), ktorá určuje počet odobraných vzoriek za jednu sekundu. V reálnych digitálnych systémoch sa namiesto [[Diracov impulz|Diracových impulzov]] popísaních nižšie, narába s čistou číselnou postupnosťou, kde plynulý čas <math>t</math> nahrádza diskrétny index vzorky <math>n</math> (<math>t \to nT_s</math>). Signál sa potom matematicky reprezentuje a zapisuje ako postupnosť <math>x[n]</math>, prípadne v staršej literatúre ako <math>x(n)</math>.<ref name="oppenheim1989" /> Matematicky a fyzikálne sa tento proces riadi [[Nyquistov-Shannonov teorém|Nyquistovým-Shannonovým vzorkovacím teorémom]], ktorý definuje podmienky pre presnú rekonštrukciu pôvodného signálu. Ak nie je dodržaná minimálna potrebná frekvencia vzorkovania, v signáli vzniká [[aliasing]] (prekrývanie spektier), čo spôsobuje nevratné skreslenie prenášanej informácie. Vzorkovanie je prvým a nevyhnutným krokom pri [[Digitalizácia (technika)|digitalizácii]] akýchkoľvek reálnych [[Fyzikálna veličina|fyzikálnych veličín]] ([[zvuk]], [[Digitálny obraz|obraz]], [[teplota]], [[Elektrické napätie|napätie]] a iné) pred ich následným kvantovaním a spracovaním v počítačoch či digitálnych procesoroch (DSP).<ref name="kotuliakova2001">{{Citácia knihy | priezvisko = Kotuliaková | meno = Jarmila | spoluautori = Rozinaj, Gregor | titul = Číslicové spracovanie signálov | miesto = Bratislava | vydavateľ = Slovenská technická univerzita v Bratislave | rok = 2001 | počet strán = 174 | isbn = 80-227-1470-4 }}</ref> == Princíp a matematický opis == Pri najbežnejšom, ideálnom uniformnom (pravidelnom) vzorkovaní sú vzorky odoberané s konštantnou [[Perióda (fyzika)|časovou periódou]] <math>T_s</math>, ktorá sa nazýva perióda vzorkovania. [[Prevrátená hodnota]] tejto periódy je vzorkovacia [[Frekvencia (fyzika)|frekvencia]] (<math>f_s = 1/T_s</math>), ktorá udáva počet odobraných vzoriek za jednu sekundu a vyjadruje sa v [[Hertz (jednotka)|hertzoch]] (Hz). Matematicky je možné ideálne vzorkovanie opísať ako násobenie vstupného spojitého signálu <math>x(t)</math> s periodickým radom [[Diracov impulz|Diracových impulzov]] <math>\delta(t)</math>:<ref name="oppenheim1989" /><ref name="rozinaj1997" /> :<math>x_s(t) = x(t) \cdot \sum_{n=-\infty}^{\infty} \delta(t - nT_s) = \sum_{n=-\infty}^{\infty} x(nT_s) \cdot \delta(t - nT_s)</math> == Podmienka vzorkovania a obmedzenie aliasingu == Aby sa pri vzorkovaní nestratila žiadna informácia a bolo možné z výsledných vzoriek neskôr zrekonštruovať identický analógový originál, musí proces spĺňať striktné matematické pravidlá a technické postupy: * [[Nyquistov-Shannonov teorém]] (Vzorkovacia podmienka): Vzorkovacia frekvencia <math>f_s</math> musí byť striktne vyššia ako dvojnásobok najvyššej frekvencie <math>f_{max}</math> obsiahnutej vo vzorkovanom signáli (<math>f_s > 2 \cdot f_{max}</math>). * [[Aliasing]] (dôsledok nesplnenia podmienky): Ak je frekvencia vzorkovania nedostatočná, dochádza k prekrývaniu spektier. Vysoké frekvencie sa nenávratne preklopia do oblasti nízkych frekvencií, čo spôsobí deštruktívne skreslenie digitálneho záznamu. * Antialiasingový filter (Technické riešenie): Keďže reálne signály často obsahujú šum alebo nežiaduce vysoké frekvencie, v praxi sa pred vzorkovací obvod zaraďuje analógová [[dolná priepust]]. Tá odreže všetky zložky nad Nyquistovou frekvenciou (<math>f_s / 2</math>), čím sa vzniku aliasingu preventívne zabráni.<ref name="kotuliakova2001" /> <div style="border: 1px solid #a2a9b1; background-color: #f8f9fa; padding: 15px; border-radius: 4px; margin: 10px 0;"> '''Vzorkovacia veta (Nyquistov-Shannonov teoretický základ):'''<br /> Nech ''x(t)'' je signál s ohraničeným pásmom, pre ktorý platí ''X(jω)'' = 0 pre |''ω''| > ''ω_M''. Potom je signál ''x(t)'' jednoznačne určený svojimi vzorkami ''x(nT)'', kde ''n'' = 0, ±1, ±2, ±3 ..., ak platí: :<math>\omega_s > 2\omega_M</math> Na základe týchto vzoriek môžeme signál ''x(t)'' zrekonštruovať tak, že vygenerujeme periodický sled impulzov, ktorých amplitúdy zodpovedajú po sebe nasledujúcim hodnotám vzoriek. Tento sled impulzov následne prefiltrujeme pomocou ideálneho dolnopriepustného filtra so zosilnením ''T'' a medznou frekvenciou, ktorá je väčšia ako ''ω_M'' a menšia ako ''ω_s - ω_M''. Výsledný výstupný signál sa bude presne rovnať pôvodnému signálu ''x(t)''. </div> == Technická realizácia == [[Súbor:Sample-hold-circuit.svg|thumb|Schéma základného vzorkovacieho obvodu (''Sample and Hold'') so spínačom a vzorkovacím kondenzátorom (C).]] [[Súbor:LJSP02 Obvody zosilnovaca MUX AD 1988.jpg|thumb|Príklad praktického riešenia vzorkovacieho obvodu z česko-slovenského meracieho systému [[LJSP 02]] (1988). Na zachytenie vzorky napätia pred komparáciou v rámci A/D prevodu bola využitá kombinácia analógového multiplexora (''MUX'') a operačného zosilňovača (''OZ'') s vysokým vstupným odporom a s prispôsobeným externým kondenzátorom ''C*'', čo riešilo vtedajšiu nedostupnosť monolitických integrovaných obvodov.]] V reálnych integrovaných obvodoch a [[analógovo-digitálny prevodník|analógovo-digitálnych prevodníkoch]] (ADC) sa vzorkovanie vykonáva pomocou dvoch základných hardvérových blokov:<ref name="oppenheim1997">{{Citácia knihy | priezvisko = Oppenheim | meno = Alan V. | odkaz na autora = Alan V. Oppenheim | priezvisko2 = Willsky | meno2 = Alan S. | priezvisko3 = Nawab | meno3 = S. Hamid | titul = Signals & Systems | vydanie = 2. | kapitola = 7 | miesto = Upper Saddle River | vydavateľ = Prentice Hall | rok = 1997 | strany = 520–524 | isbn = 0-13-651175-9 | url = https://www.cedric-richard.fr/assets/files/Signals_and_Systems_2nd_Edition_by_Oppen.pdf | jazyk = en | dátum_prístupu = 2026-09-15}} Citát: „In practice, however, narrow, large-amplitude pulses, which approximate impulses, are also relatively difficult to generate and transmit, and it is often more convenient to generate the sampled signal in a form referred to as a zero-order hold.“</ref> * Vzorkovací obvod (''Sample and Hold'' – S&H): keďže samotný proces A/D prevodu (meranie napätia a jeho premena na číslo) trvá určitý čas, tento obvod musí v presnom momente „zachytiť“ (''sample'') napäťovú hodnotu a počas celej doby prevodu ju podržať (''hold'') stabilnú na internom kondenzátore. * Zdroj hodinového signálu (''Clock''): generátor extrémne presných a stabilných impulzov, ktoré určujú presný okamih odberu vzorky. Akákoľvek nepresnosť v časovaní hodín spôsobuje v signáli parazitný jav zvaný ''jitter'' (časový nepokoj). Ten sa prejavuje nielen ako dodatočný [[elektronický šum|šum]], ale vedie aj k nežiaducemu medzisymbolovému rušeniu (ISI – ''inter-symbol interference''). Ak majú prenášané impulzy v časovej oblasti pomalý pokles k nule, toto rušenie sa v dôsledku jittru šíri a prejavuje neúnosne dlhý čas.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Oppenheim | meno = Alan V. | odkaz na autora = Alan V. Oppenheim | priezvisko2 = Verghese | meno2 = George C. | titul = Signals, Systems, and Inference: Class Notes for 6.011 | url = https://ocw.mit.edu/courses/6-011-introduction-to-communication-control-and-signal-processing-spring-2010/a6bddaee5966f6e73450e6fe79ab0566_MIT6_011S10_notes.pdf | dátum = 2010 | vydavateľ = Massachusetts Institute of Technology: MIT OpenCourseWare | strany = 217 | jazyk = en | dátum_prístupu = 2026-09-19}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Joshi | meno = Archit | titul = Period Jitter of Frequency-Locked Loops | periodikum = IEEE Transactions on Very Large Scale Integration (VLSI) Systems | rok = 2015 | mesiac = august | ročník = 23 | číslo = 8 | strany = 1534–1546 | doi = 10.1109/TVLSI.2014.2338892 | url = https://dl.acm.org/doi/10.1109/TVLSI.2014.2338892 | jazyk = en | dátum_prístupu = 2026-09-15}}</ref> To znamená, že ''jitter'' nie je len abstraktný „nepokoj“, ale konkrétny fyzikálny problém, ktorý kazí dekódovanie nasledujúcich vzoriek, ak sa v systéme nepoužijú správne vyhladzovacie filtre (''Nyquistove impulzy''), nakoľko tento jav degraduje výsledné digitálne audio.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hawksford | meno = Malcolm J. | titul = Jitter Simulation in High Resolution Digital Audio | url = https://aes.org/publications/elibrary-page/?id=13698 | číslo_dokumentu = Paper 6864 | kniha = AES Convention 121 | vydavateľ = Audio Engineering Society | dátum = 2006-10-06 | dátum_prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}</ref> === Príklad praktického diskrétneho riešenia === V historickom kontexte a pri špecifických priemyselných návrhoch sa funkcia vzorkovacieho obvodu často realizovala kombináciou samostatných (diskrétnych) komponentov. Príkladom takéhoto riešenia je architektúra česko-slovenského meracieho systému [[LJSP 02]] z roku 1988, respektíve neskôr aj modulárneho EKG systému [[Multimap]] z roku 1989. Vzhľadom na vtedajšiu obmedzenú technologickú dostupnosť špecializovaných monolitických integrovaných obvodov typu S&H na domácom trhu navrhli inžinieri alternatívne zapojenie. Úlohu analógového vzorkovacieho spínača v tomto zapojení prebral vstupný analógový multiplexor (MUX) rady ''MAC 16A'',<ref name="teslakatalog1986">{{Citácia knihy | priezvisko = TESLA | titul = Katalog elektronických součástek: Integrované obvody (Část 2) | vydavateľ = Tesla Rožnov / Tesla Piešťany | rok = 1986 | séria = Oborový katalog n.p. TESLA | jazyk = cs}}</ref> ktorý primárne slúžil na prepínanie meraných kanálov. Vzorkovacím a pamäťovým prvkom sa stal prispôsobený externý kondenzátor označený v schéme, ako ''C*''. Aby sa napätie zachytené na kondenzátore ''C*'' počas fázy pridržania (''hold'') nevybíjalo a zostalo stabilné pre potreby následného 8-bitového, resp. 12-bitového A/D prevodu realizovaného aproximačnou metódou (s využitím D/A prevodníkov Tesla MDAC 08 alebo hybridných obvodov Tesla WSH 572B<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = TESLA | titul = Analogové hybridní IO převodníky A/D a D/A: WSH 572A, WSH 572B, WSH 572C | url = https://elparts.mekweb.eu/ds/WSH572B.pdf | séria = Katalog elektronických součástek Tesla | vydavateľ = Tesla Rožnov | jazyk = cs | dátum_prístupu = 2026-09-16}}</ref>), bol za kondenzátor zaradený vyrovnávací operačný zosilňovač (OZ) ''MAC 156''. Tento zosilňovač s JFET vstupnou štruktúrou disponuje extrémne vysokým diferenčným vstupným odporom (typicky až <math>10^{12}\,\Omega</math>) a zanedbateľným vstupným prúdom (okolo 30 pA).<ref name="teslakatalog1986" /> Vďaka tomu obvod minimalizoval prúdové zaťaženie a napäťový úbytok na kondenzátore ''C*'', čo umožnilo dosiahnuť vysokú stabilitu a presnosť vzorkovania aj bez použitia jednoúčelového S&H čipu. == Príklady využitia vzorkovacích frekvencií == Zatiaľ čo v digitálnom audioinžinierstve a telekomunikáciách sa na prenos zvuku štandardne používajú vzorkovacie frekvencie v rádoch kilohertzov, pri monitorovaní environmentálnych, priemyselných alebo biologických procesov a v lekárskej diagnostike sa využívajú podstatne nižšie frekvencie. Vzhľadom na pomalý priebeh týchto dejov sa namiesto vyjadrenia vo frekvenčných jednotkách ([[Hertz (jednotka)|Hz]]) často definuje priamo perióda vzorkovania (''T'') v sekundách, minútach, hodinách, či dňoch.<ref name="datalogging_principles">{{Citácia knihy | priezvisko = Doebelin | meno = Ernest O. | titul = Measurement Systems: Application and Design | vydavateľ = McGraw-Hill | rok = 2003 | isbn = 978-0072438864 }}</ref><ref name="eng_experiments">{{Citácia knihy | priezvisko = Wheeler | meno = Anthony J. | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ganji | meno2 = Ahmad R. | titul = Introduction to Engineering Experimentation | vydanie = 3. | miesto = Upper Saddle River, NJ | vydavateľ = Prentice Hall | rok = 2009 | počet strán = 480 | isbn = 978-0-13-174276-5 | jazyk = en}}</ref> Voľba nízkej frekvencie vzorkovania, v súlade s [[Nyquistov-Shannonov teorém|Nyquistovým-Shannonovým teorémom]], je pre autonómne meracie systémy ([[Datalogger|dataloggery]]) kritická z dôvodu úspory elektrickej energie, čo znamená predĺženie životnosti batérie a minimalizáciu objemu ukladaných dát.<ref name="environmental_sensing">{{Citácia periodika | priezvisko1 = Hart | meno1 = J. K. | priezvisko2 = Martinez | meno2 = K. | titul = Environmental Sensor Networks: A revolution in the earth system science? | časopis = Earth-Science Reviews | ročník = 78 | číslo = 3-4 | strany = 177-191 | rok = 2006 | doi = 10.1016/j.earscirev.2006.05.001 }}</ref> === Nízkofrekvenčné a pomaly sa meniace javy === * Rádovo hodiny až dni (jednotky až desiatky <math>\mu\text{Hz}</math>): Aplikuje sa pri monitorovaní globálnych, geologických alebo sezónnych zmien. Príkladom je meranie pôdnej vlhkosti v poľnohospodárstve (2 až 4-krát za deň, t. j. cca 23 až 46 <math>\mu\text{Hz}</math>), sledovanie výšky hladiny podzemných vôd v hydrologických vrtoch spravidla 1-krát za 24 hodín (cca 11,6 <math>\mu\text{Hz}</math>), alebo meranie sadania základov priehrad a pnutia mostných konštrukcií.<ref name="environmental_sensing" /> * Rádovo minúty (<math>1,6\text{ mHz} - 17\text{ mHz}</math>): Využíva sa v [[Meteorológia|meteorológii]] na zaznamenávanie atmosférického tlaku, teploty vzduchu a smeru vetra, štandardne v 1 až 10-minútových intervaloch,<ref name="wmo_guide">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = World Meteorological Organization | odkaz na autora = Svetová meteorologická organizácia | titul = Guide to Instruments and Methods of Observation | edícia = 2024 | miesto = Ženeva | vydavateľ = WMO | rok = 2024 | kód = WMO-No. 8 | url = https://community.wmo.int/site/knowledge-hub/programmes-and-initiatives/instruments-and-methods-of-observation-programme-imop/guide-instruments-and-methods-of-observation-wmo-no-8-0 | jazyk = en}}</ref> ako aj pri sledovaní stavu nabitia (''SoC'') stacionárnych batériových úložísk alebo pri monitorovaní chemických procesov ([[Kyslosť|pH faktor]], výška hladiny v nádržiach). * Rádovo sekundy (<math>0,1\text{ Hz} - 1\text{ Hz}</math>): Typické pre meranie bežných priemyselných a technologických veličín. Ide napríklad o monitorovanie teploty v masívnych peciach, snímanie koncentrácie <math>\text{CO}_2</math> alebo vlhkosti vzduchu v inteligentných budovách, či spätnú väzbu pre [[PID regulátor|PID reguláciu]] mechanických ventilov a čerpadiel.<ref name="datalogging_principles" /> * Rádovo milisekundy (<math>10\text{ Hz} - 1\text{ kHz}</math>): Používa sa v medicínskej diagnostike pri snímanie biosignálov, ako je [[Elektrokardiografia|EKG]] - (''[[Multimap]]'') alebo [[Elektroencefalografia|EEG]] (perióda 1 ms až 4 ms, čo zodpovedá frekvencii 250 Hz až 1 kHz na presné zachytenie rýchlych vĺn a kmitov),<ref name="ecg_sampling">{{Citácia knihy | priezvisko = Tompkins | meno = Willis J. | titul = Biomedical Digital Signal Processing | vydavateľ = Prentice Hall | rok = 1993 | isbn = 978-0130677457 }}</ref> a v automobilovom priemysle pri nárazových senzoroch airbagov (vzorkovanie každú 1 ms, t. j. 1 kHz). === Akustické pásmo a telekomunikácie === * 8 000 Hz: Štandard pre telefónne siete. Táto frekvencia stačí na prenos zrozumiteľného ľudského hlasu (ktorého spektrum v telefónnych linkách je obmedzené do frekvencie 3,4 kHz).<ref name="kotuliakova2001">{{Citácia knihy | priezvisko = Kotuliaková | meno = Jarmila | spoluautori = Rozinaj, Gregor | titul = Číslicové spracovanie signálov | miesto = Bratislava | vydavateľ = Slovenská technická univerzita v Bratislave | rok = 2001 | počet strán = 174 | isbn = 80-227-1470-4 }}</ref><ref name="pohlmann2010">{{Citácia knihy | priezvisko = Pohlmann | meno = Ken C. | titul = Principles of Digital Audio | vydanie = 6. | miesto = New York | vydavateľ = McGraw-Hill | rok = 2010 | isbn = 978-0-07-166346-5 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = McGoodwin | meno = Michael | autor = | odkaz na autora = | titul = Pohlmann (Ken) Principles of Digital Audio Summary | web = mcgoodwin.net | periodikum = | miesto = | vydavateľ = | dátum vydania = 2000 | dátum aktualizácie = 2022-10-28 | dátum prístupu = 2026-09-17 | url = https://www.mcgoodwin.net/digitalaudio/digitalaudio.html | jazyk = en}}</ref> * 44 100 Hz: Formát Audio CD. Pokrýva celé počuteľné pásmo človeka (do 20 kHz) s dostatočnou rezervou potrebnou pre reálnu konštrukciu analógových antialiasingových filtrov.<ref name="pohlmann2010" /><ref name="high_resolution_48">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Real-time multichannel audio over the internet | url = https://aes.org/community/technical-council/real-time-multichannel-audio-over-the-internet/ | vydavateľ = Audio Engineering Society | dátum = 2000-10-25 | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}</ref> * 48 000 Hz / 96 000 Hz: Profesionálne štúdiové audio, spracovanie zvuku k filmom, DVD a Blu-ray disky.<ref name="pohlmann2010" /><ref name="high_resolution_96">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Internet Transmission of Multichannel Music in High-Resolution | url = https://aes.org/community/technical-council/internet-transmission-of-multichannel-music-in-high-resolution/ | vydavateľ = Audio Engineering Society | dátum = 2000-10-25 | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = BARGAR, Robin – CHURCH, Steve – FUKUDA, Akira a kol. | titul = Technology Report TC-NAS 98/1: Networking Audio and Music Using Internet2 and Next-Generation Internet Capabilities: AES White Paper | url = https://aes.org/wp-content/uploads/2024/01/AES-Technology-report-TC-NAS-981.pdf | číslo_dokumentu = AESWP-1001 (TC-NAS 98/1) | vydavateľ = Audio Engineering Society, Inc. | rok = 1998 | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}</ref> Okrem štandardných frekvencií do 96 kHz sa v modernom sieťovom audiu používajú aj vzorkovacie frekvencie 192 kHz, prípadne 384 kHz v spojitosti s formátom DSD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = BOUILLOT, Nicolas – COHEN, Elizabeth – COOPERSTOCK, Jeremy R. a kol. | titul = Best Practices in Network Audio: AES White Paper | url = https://aes.org/wp-content/uploads/2024/01/AESTD1003V1.pdf | číslo_dokumentu = AESTD1003V1 | časopis = Journal of the Audio Engineering Society | ročník = 57 | číslo = 9 | mesiac = september | rok = 2009 | strany = 729 – 741 | vydavateľ = Audio Engineering Society | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}</ref> Hoci tieto hodnoty vysoko prekračujú hranicu ľudského sluchu, v profesionálnej praxi a pri digitálnom spracovaní signálu (DSP) majú svoje opodstatnenie, nakoľko minimalizujú fázové skreslenie reálnych antialiasingových filtrov a poskytujú vyššiu matematickú presnosť pri komplexných zvukových úpravách.<ref name="high_resolution_trends">{{Citácia periodika | priezvisko = Rumsey | meno = Francis a kol.| titul = Technology Trends in Audio Engineering: A report by the AES Technical Council | časopis = Journal of the Audio Engineering Society | ročník = 65 | číslo = 3 | mesiac = marec | rok = 2017 | strany = 182–188 | url = http://aes.org | jazyk = en}}</ref> Špecifickým prípadom je technológia DSD (používaná napr. na Super Audio CD), ktorá namiesto viacbitového PCM kódovania využíva 1-bitový prúd dát s extrémnou vzorkovacou frekvenciou od 2,8224 MHz (64-násobok CD) až po desiatky megahertzov.<ref name="dxd_specification">{{Citácia periodika | priezvisko = Marui | meno = Atsushi | priezvisko2 = Kamekawa | meno2 = Toru | priezvisko3 = Endo | meno3 = Kazuhiko | priezvisko4 = Sato | meno4 = Erisa | titul = Subjective Evaluation of High Resolution Recordings in PCM and DSD Audio Formats | časopis = AES Convention Paper | číslo = 9019 | mesiac = apríl | rok = 2014 | url = https://researchgate.net | dátum prístupu = 2026-09-17 | jazyk = en}}</ref> Tieto extrémne vysoké frekvencie sú pre 1-bitový formát nevyhnutné, nakoľko umožňujú pomocou algoritmov tvarovania šumu (noise shaping) odsunúť masívny kvantizačný šum, ktorý vzniká pri jednobitovej modulácii ďaleko za hranicu počuteľného akustického pásma, spravidla nad 60 kHz, čo v praxi vedie k transparentnejšiemu a čistejšiemu podaniu zvuku.<ref name="high_resolution_trends" /><ref name="aestd1002">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = AES Technical Council – Recording Academy Producers & Engineers Wing | titul = Recommendation for Delivery of Recorded Music Projects, AESTD1002.2.15-02 (rev. 131203.53) | url = http://aes.orgdocuments/ | vydavateľ = Audio Engineering Society, Inc. | mesiac = december | rok = 2013 | dátum prístupu = 2026-09-17 | jazyk = en}}</ref> Z hľadiska štúdiovej praxe však 1-bitový prúd dát prináša zásadné technologické obmedzenia, nakoľko čistý signál DSD nie je možné priamo filtrovať, editovať, mixovať ani upravovať pomocou bežných nástrojov digitálneho spracovania signálu (DSP).<ref name="high_resolution_trends" /> Z tohto dôvodu sa pri profesionálnej produkcii nahrávok určených pre DSD/SACD využíva prechodný viacbitový formát DXD (Digital eXtreme Definition).<ref name="high_resolution_trends" /> Formát DXD pracuje na báze klasického lineárneho PCM kódovania s bitovou hĺbkou 24 alebo 32 bitov a vzorkovacou frekvenciou 352,8 kHz (čo je presne 8-násobok základnej frekvencie CD), vďaka čomu poskytuje dostatočnú matematickú rezervu pre pokročilé štúdiové úpravy bez straty zvukových detailov pred finálnym exportom do DSD.<ref name="high_resolution_trends" /><ref name="aestd1002" /> === Prehľad vzorkovacích frekvencií a periód v praxi === Nasledujúca tabuľka prehľadne sumarizuje príklady vzorkovania od najpomalších geologických dejov až po vysokofrekvenčné audioformáty: {| class="wikitable" style="text-align:left;" |- style="background:#f2f2f2;" ! Oblasť aplikácie !! Typický sledovaný dej !! Vzorkovacia perióda (<math>T</math>) !! Vzorkovacia frekvencia (<math>f</math>) |- | rowspan="2" | '''Geológia a poľnohospodárstvo''' || Sledovanie hladiny podzemných vôd || 24 hodín || ~ 11,6 <math>\mu\text{Hz}</math> |- | Meranie vlhkosti pôdy || 6 až 12 hodín || ~ 23 až 46 <math>\mu\text{Hz}</math> |- | '''Meteorológia''' || Tlak, teplota a vietor (AWS stanice) || 1 až 10 minút || 1,67 až 16,67 <math>\text{mHz}</math> |- | '''Priemysel a budovy''' || Teplota v peciach, koncentrácia <math>\text{CO}_2</math> || 1 až 10 sekúnd || 0,1 až 1 <math>\text{Hz}</math> |- | rowspan="2" | '''Medicínska diagnostika''' || Elektroencefalografia (EEG) || ~ 4 ms || ~ 250 <math>\text{Hz}</math> |- | Elektrokardiografia (EKG) || ~ 1 ms || ~ 1 <math>\text{kHz}</math> |- | '''Automobilový priemysel''' || Nárazové senzory airbagov || 1 ms || 1 <math>\text{kHz}</math> |- | '''Telekomunikácie''' || Prenos ľudského hlasu (telefón) || 125 <math>\mu\text{s}</math> || 8 <math>\text{kHz}</math> |- | '''Spotrebná elektronika''' || Hudobný formát Audio CD || ~ 22,67 <math>\mu\text{s}</math> || 44,1 <math>\text{kHz}</math> |- | '''Profesionálne audio''' || Štúdiový zvuk, film, Blu-ray || 20,83 / 10,42 <math>\mu\text{s}</math> || 48 / 96 <math>\text{kHz}</math> |- | '''High-End Audio (PCM)''' || Distribúcia štúdiového masteringu (HD audio)<ref name="pohlmann2010" /> || ~ 5,21 <math>\mu\text{s}</math> || 192 <math>\text{kHz}</math> |- | '''Extrémna produkcia''' || Pracovný formát pre úpravu zvuku (DXD)<ref name="dxd_specification" /> || ~ 2,83 / 2,6 <math>\mu\text{s}</math> || 352,8 / 384 <math>\text{kHz}</math> |- | rowspan="4" | '''High-End Audio (DSD)''' || 1-bitový formát Super Audio CD (DSD64 / 1×SACD) || ~ 354,31 ns || 2,8224 <math>\text{MHz}</math> |- | 1-bitový formát s vyšším rozlíšením (DSD128 / 2×SACD) || ~ 177,15 ns || 5,6448 <math>\text{MHz}</math> |- | Ultra-vysoké rozlíšenie pre audiofilov (DSD256 / 4×SACD) || ~ 88,58 ns || 11,2896 <math>\text{MHz}</math> |- | Špičkový štúdiový a archívny formát (DSD512 / 8×SACD) || ~ 44,29 ns || 22,5792 <math>\text{MHz}</math> |} == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Rabiner | meno = Lawrence R. | spoluautori = Gold, Bernard | titul = Theory and Application of Digital Signal Processing | miesto = Englewood Cliffs | vydavateľ = Prentice Hall | rok = 1975 | strany = 10–13 (Kapitola 2: Linear Shift-Invariant Digital Networks) | isbn = 0-13-914101-4 | citát = Continuous-time signals are converted to sequences of numbers by sampling... The theoretical foundation relies on the representation of the sampling process. }} * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Karas | meno = Ondřej | spoluautori = Lehocký, Zdeněk | titul = Počítačové zpracování signálů I - základní úvod | url = http://programujte.com/clanek/2008102400-pocitacove-zpracovani-signalu-i-zakladni-uvod/ | webová stránka = Programujte.com | dátum vydania = 2009-02-14 | dátum prístupu = 2026-09-04 | jazyk = cs }} == Pozri aj == * [[Diskrétny signál]] * [[Digitálny signál]] * [[Pulzná kódová modulácia]] * [[Nyquistov-Shannonov teorém]] * [[Aliasing]] * [[Analógovo-digitálny prevodník]] <!-- odkomentovať pri zverejnení [[Kategória:Spracovanie digitálneho signálu]] [[Kategória:Digitálny zvuk]] [[Kategória:Videotechnika]] --> jp1l3k09ptug58440e7p8vp81lwccj0 8370898 8370895 2026-09-19T12:51:17Z Jan Hcn 298924 /* Technická realizácia */ vypustenie odkazu na autora 2x 8370898 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Vz Signal sampling 2026.png|náhľad|pravý|280px|Proces vzorkovania spojitého analógového signálu (modrý) v pravidelných časových intervaloch, ktorého výsledkom sú diskrétne vzorky (červené).]] '''Vzorkovanie''' (angl. ''sampling'') je proces v oblasti [[Spracovanie signálu|teórii signálov]] a [[Elektrotechnika|elektrotechnike]], pri ktorom sa spojitý ([[Analógový signál|analógový]]) signál transformuje na časovo [[diskrétny signál]]. Proces spočíva v zisťovaní a zaznamenávaní okamžitých hodnôt ([[Amplitúda|amplitúd]]) analógového signálu v presne stanovených, spravidla pravidelných časových okamihoch, pričom výsledkom je číselná postupnosť hodnôt.<ref name="oppenheim1989">{{Citácia knihy | priezvisko = Oppenheim | meno = Alan V. | priezvisko2 = Schafer | meno2 = Ronald W. | titul = Discrete-Time Signal Processing | vydanie = 1. | miesto = Englewood Cliffs | vydavateľ = Prentice Hall International | rok = 1989 | strany = 8–11 | isbn = 0-13-216771-9 | jazyk = en }} ''Citát: „Discrete-time signals are represented mathematically as sequences of numbers. A sequence of numbers x, in which the nth number in the sequence is denoted x[n], is formally written as [...] where n is an integer.“''</ref><ref name="rabiner1975">{{Citácia knihy | priezvisko = Rabiner | meno = Lawrence R. | priezvisko2 = Gold | meno2 = Bernard | titul = Theory and Application of Digital Signal Processing | miesto = Englewood Cliffs | vydavateľ = Prentice Hall | rok = 1975 | isbn = 0-13-914101-4 | jazyk = en}}</ref><ref name="rozinaj1997">{{Citácia knihy | priezvisko = Rozinaj | meno = Gregor | spoluautori = Polec, J., Kotuliaková, J., Podhradský, P., Marček, A., Marchevský, Stanislav | titul = Číslicové spracovanie signálov 2 | miesto = Bratislava | vydavateľ = FABER | rok = 1997 | isbn = 80-967503-5-6 }}</ref> Kľúčovým parametrom celého procesu je vzorkovacia frekvencia (<math>f_s</math>), ktorá určuje počet odobraných vzoriek za jednu sekundu. V reálnych digitálnych systémoch sa namiesto [[Diracov impulz|Diracových impulzov]] popísaních nižšie, narába s čistou číselnou postupnosťou, kde plynulý čas <math>t</math> nahrádza diskrétny index vzorky <math>n</math> (<math>t \to nT_s</math>). Signál sa potom matematicky reprezentuje a zapisuje ako postupnosť <math>x[n]</math>, prípadne v staršej literatúre ako <math>x(n)</math>.<ref name="oppenheim1989" /> Matematicky a fyzikálne sa tento proces riadi [[Nyquistov-Shannonov teorém|Nyquistovým-Shannonovým vzorkovacím teorémom]], ktorý definuje podmienky pre presnú rekonštrukciu pôvodného signálu. Ak nie je dodržaná minimálna potrebná frekvencia vzorkovania, v signáli vzniká [[aliasing]] (prekrývanie spektier), čo spôsobuje nevratné skreslenie prenášanej informácie. Vzorkovanie je prvým a nevyhnutným krokom pri [[Digitalizácia (technika)|digitalizácii]] akýchkoľvek reálnych [[Fyzikálna veličina|fyzikálnych veličín]] ([[zvuk]], [[Digitálny obraz|obraz]], [[teplota]], [[Elektrické napätie|napätie]] a iné) pred ich následným kvantovaním a spracovaním v počítačoch či digitálnych procesoroch (DSP).<ref name="kotuliakova2001">{{Citácia knihy | priezvisko = Kotuliaková | meno = Jarmila | spoluautori = Rozinaj, Gregor | titul = Číslicové spracovanie signálov | miesto = Bratislava | vydavateľ = Slovenská technická univerzita v Bratislave | rok = 2001 | počet strán = 174 | isbn = 80-227-1470-4 }}</ref> == Princíp a matematický opis == Pri najbežnejšom, ideálnom uniformnom (pravidelnom) vzorkovaní sú vzorky odoberané s konštantnou [[Perióda (fyzika)|časovou periódou]] <math>T_s</math>, ktorá sa nazýva perióda vzorkovania. [[Prevrátená hodnota]] tejto periódy je vzorkovacia [[Frekvencia (fyzika)|frekvencia]] (<math>f_s = 1/T_s</math>), ktorá udáva počet odobraných vzoriek za jednu sekundu a vyjadruje sa v [[Hertz (jednotka)|hertzoch]] (Hz). Matematicky je možné ideálne vzorkovanie opísať ako násobenie vstupného spojitého signálu <math>x(t)</math> s periodickým radom [[Diracov impulz|Diracových impulzov]] <math>\delta(t)</math>:<ref name="oppenheim1989" /><ref name="rozinaj1997" /> :<math>x_s(t) = x(t) \cdot \sum_{n=-\infty}^{\infty} \delta(t - nT_s) = \sum_{n=-\infty}^{\infty} x(nT_s) \cdot \delta(t - nT_s)</math> == Podmienka vzorkovania a obmedzenie aliasingu == Aby sa pri vzorkovaní nestratila žiadna informácia a bolo možné z výsledných vzoriek neskôr zrekonštruovať identický analógový originál, musí proces spĺňať striktné matematické pravidlá a technické postupy: * [[Nyquistov-Shannonov teorém]] (Vzorkovacia podmienka): Vzorkovacia frekvencia <math>f_s</math> musí byť striktne vyššia ako dvojnásobok najvyššej frekvencie <math>f_{max}</math> obsiahnutej vo vzorkovanom signáli (<math>f_s > 2 \cdot f_{max}</math>). * [[Aliasing]] (dôsledok nesplnenia podmienky): Ak je frekvencia vzorkovania nedostatočná, dochádza k prekrývaniu spektier. Vysoké frekvencie sa nenávratne preklopia do oblasti nízkych frekvencií, čo spôsobí deštruktívne skreslenie digitálneho záznamu. * Antialiasingový filter (Technické riešenie): Keďže reálne signály často obsahujú šum alebo nežiaduce vysoké frekvencie, v praxi sa pred vzorkovací obvod zaraďuje analógová [[dolná priepust]]. Tá odreže všetky zložky nad Nyquistovou frekvenciou (<math>f_s / 2</math>), čím sa vzniku aliasingu preventívne zabráni.<ref name="kotuliakova2001" /> <div style="border: 1px solid #a2a9b1; background-color: #f8f9fa; padding: 15px; border-radius: 4px; margin: 10px 0;"> '''Vzorkovacia veta (Nyquistov-Shannonov teoretický základ):'''<br /> Nech ''x(t)'' je signál s ohraničeným pásmom, pre ktorý platí ''X(jω)'' = 0 pre |''ω''| > ''ω_M''. Potom je signál ''x(t)'' jednoznačne určený svojimi vzorkami ''x(nT)'', kde ''n'' = 0, ±1, ±2, ±3 ..., ak platí: :<math>\omega_s > 2\omega_M</math> Na základe týchto vzoriek môžeme signál ''x(t)'' zrekonštruovať tak, že vygenerujeme periodický sled impulzov, ktorých amplitúdy zodpovedajú po sebe nasledujúcim hodnotám vzoriek. Tento sled impulzov následne prefiltrujeme pomocou ideálneho dolnopriepustného filtra so zosilnením ''T'' a medznou frekvenciou, ktorá je väčšia ako ''ω_M'' a menšia ako ''ω_s - ω_M''. Výsledný výstupný signál sa bude presne rovnať pôvodnému signálu ''x(t)''. </div> == Technická realizácia == [[Súbor:Sample-hold-circuit.svg|thumb|Schéma základného vzorkovacieho obvodu (''Sample and Hold'') so spínačom a vzorkovacím kondenzátorom (C).]] [[Súbor:LJSP02 Obvody zosilnovaca MUX AD 1988.jpg|thumb|Príklad praktického riešenia vzorkovacieho obvodu z česko-slovenského meracieho systému [[LJSP 02]] (1988). Na zachytenie vzorky napätia pred komparáciou v rámci A/D prevodu bola využitá kombinácia analógového multiplexora (''MUX'') a operačného zosilňovača (''OZ'') s vysokým vstupným odporom a s prispôsobeným externým kondenzátorom ''C*'', čo riešilo vtedajšiu nedostupnosť monolitických integrovaných obvodov.]] V reálnych integrovaných obvodoch a [[analógovo-digitálny prevodník|analógovo-digitálnych prevodníkoch]] (ADC) sa vzorkovanie vykonáva pomocou dvoch základných hardvérových blokov:<ref name="oppenheim1997">{{Citácia knihy | priezvisko = Oppenheim | meno = Alan V. | priezvisko2 = Willsky | meno2 = Alan S. | priezvisko3 = Nawab | meno3 = S. Hamid | titul = Signals & Systems | vydanie = 2. | kapitola = 7 | miesto = Upper Saddle River | vydavateľ = Prentice Hall | rok = 1997 | strany = 520–524 | isbn = 0-13-651175-9 | url = https://www.cedric-richard.fr/assets/files/Signals_and_Systems_2nd_Edition_by_Oppen.pdf | jazyk = en | dátum_prístupu = 2026-09-15}} Citát: „In practice, however, narrow, large-amplitude pulses, which approximate impulses, are also relatively difficult to generate and transmit, and it is often more convenient to generate the sampled signal in a form referred to as a zero-order hold.“</ref> * Vzorkovací obvod (''Sample and Hold'' – S&H): keďže samotný proces A/D prevodu (meranie napätia a jeho premena na číslo) trvá určitý čas, tento obvod musí v presnom momente „zachytiť“ (''sample'') napäťovú hodnotu a počas celej doby prevodu ju podržať (''hold'') stabilnú na internom kondenzátore. * Zdroj hodinového signálu (''Clock''): generátor extrémne presných a stabilných impulzov, ktoré určujú presný okamih odberu vzorky. Akákoľvek nepresnosť v časovaní hodín spôsobuje v signáli parazitný jav zvaný ''jitter'' (časový nepokoj). Ten sa prejavuje nielen ako dodatočný [[elektronický šum|šum]], ale vedie aj k nežiaducemu medzisymbolovému rušeniu (ISI – ''inter-symbol interference''). Ak majú prenášané impulzy v časovej oblasti pomalý pokles k nule, toto rušenie sa v dôsledku jittru šíri a prejavuje neúnosne dlhý čas.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Oppenheim | meno = Alan V. | priezvisko2 = Verghese | meno2 = George C. | titul = Signals, Systems, and Inference: Class Notes for 6.011 | url = https://ocw.mit.edu/courses/6-011-introduction-to-communication-control-and-signal-processing-spring-2010/a6bddaee5966f6e73450e6fe79ab0566_MIT6_011S10_notes.pdf | dátum = 2010 | vydavateľ = Massachusetts Institute of Technology: MIT OpenCourseWare | strany = 217 | jazyk = en | dátum_prístupu = 2026-09-19}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Joshi | meno = Archit | titul = Period Jitter of Frequency-Locked Loops | periodikum = IEEE Transactions on Very Large Scale Integration (VLSI) Systems | rok = 2015 | mesiac = august | ročník = 23 | číslo = 8 | strany = 1534–1546 | doi = 10.1109/TVLSI.2014.2338892 | url = https://dl.acm.org/doi/10.1109/TVLSI.2014.2338892 | jazyk = en | dátum_prístupu = 2026-09-15}}</ref> To znamená, že ''jitter'' nie je len abstraktný „nepokoj“, ale konkrétny fyzikálny problém, ktorý kazí dekódovanie nasledujúcich vzoriek, ak sa v systéme nepoužijú správne vyhladzovacie filtre (''Nyquistove impulzy''), nakoľko tento jav degraduje výsledné digitálne audio.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hawksford | meno = Malcolm J. | titul = Jitter Simulation in High Resolution Digital Audio | url = https://aes.org/publications/elibrary-page/?id=13698 | číslo_dokumentu = Paper 6864 | kniha = AES Convention 121 | vydavateľ = Audio Engineering Society | dátum = 2006-10-06 | dátum_prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}</ref> === Príklad praktického diskrétneho riešenia === V historickom kontexte a pri špecifických priemyselných návrhoch sa funkcia vzorkovacieho obvodu často realizovala kombináciou samostatných (diskrétnych) komponentov. Príkladom takéhoto riešenia je architektúra česko-slovenského meracieho systému [[LJSP 02]] z roku 1988, respektíve neskôr aj modulárneho EKG systému [[Multimap]] z roku 1989. Vzhľadom na vtedajšiu obmedzenú technologickú dostupnosť špecializovaných monolitických integrovaných obvodov typu S&H na domácom trhu navrhli inžinieri alternatívne zapojenie. Úlohu analógového vzorkovacieho spínača v tomto zapojení prebral vstupný analógový multiplexor (MUX) rady ''MAC 16A'',<ref name="teslakatalog1986">{{Citácia knihy | priezvisko = TESLA | titul = Katalog elektronických součástek: Integrované obvody (Část 2) | vydavateľ = Tesla Rožnov / Tesla Piešťany | rok = 1986 | séria = Oborový katalog n.p. TESLA | jazyk = cs}}</ref> ktorý primárne slúžil na prepínanie meraných kanálov. Vzorkovacím a pamäťovým prvkom sa stal prispôsobený externý kondenzátor označený v schéme, ako ''C*''. Aby sa napätie zachytené na kondenzátore ''C*'' počas fázy pridržania (''hold'') nevybíjalo a zostalo stabilné pre potreby následného 8-bitového, resp. 12-bitového A/D prevodu realizovaného aproximačnou metódou (s využitím D/A prevodníkov Tesla MDAC 08 alebo hybridných obvodov Tesla WSH 572B<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = TESLA | titul = Analogové hybridní IO převodníky A/D a D/A: WSH 572A, WSH 572B, WSH 572C | url = https://elparts.mekweb.eu/ds/WSH572B.pdf | séria = Katalog elektronických součástek Tesla | vydavateľ = Tesla Rožnov | jazyk = cs | dátum_prístupu = 2026-09-16}}</ref>), bol za kondenzátor zaradený vyrovnávací operačný zosilňovač (OZ) ''MAC 156''. Tento zosilňovač s JFET vstupnou štruktúrou disponuje extrémne vysokým diferenčným vstupným odporom (typicky až <math>10^{12}\,\Omega</math>) a zanedbateľným vstupným prúdom (okolo 30 pA).<ref name="teslakatalog1986" /> Vďaka tomu obvod minimalizoval prúdové zaťaženie a napäťový úbytok na kondenzátore ''C*'', čo umožnilo dosiahnuť vysokú stabilitu a presnosť vzorkovania aj bez použitia jednoúčelového S&H čipu. == Príklady využitia vzorkovacích frekvencií == Zatiaľ čo v digitálnom audioinžinierstve a telekomunikáciách sa na prenos zvuku štandardne používajú vzorkovacie frekvencie v rádoch kilohertzov, pri monitorovaní environmentálnych, priemyselných alebo biologických procesov a v lekárskej diagnostike sa využívajú podstatne nižšie frekvencie. Vzhľadom na pomalý priebeh týchto dejov sa namiesto vyjadrenia vo frekvenčných jednotkách ([[Hertz (jednotka)|Hz]]) často definuje priamo perióda vzorkovania (''T'') v sekundách, minútach, hodinách, či dňoch.<ref name="datalogging_principles">{{Citácia knihy | priezvisko = Doebelin | meno = Ernest O. | titul = Measurement Systems: Application and Design | vydavateľ = McGraw-Hill | rok = 2003 | isbn = 978-0072438864 }}</ref><ref name="eng_experiments">{{Citácia knihy | priezvisko = Wheeler | meno = Anthony J. | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ganji | meno2 = Ahmad R. | titul = Introduction to Engineering Experimentation | vydanie = 3. | miesto = Upper Saddle River, NJ | vydavateľ = Prentice Hall | rok = 2009 | počet strán = 480 | isbn = 978-0-13-174276-5 | jazyk = en}}</ref> Voľba nízkej frekvencie vzorkovania, v súlade s [[Nyquistov-Shannonov teorém|Nyquistovým-Shannonovým teorémom]], je pre autonómne meracie systémy ([[Datalogger|dataloggery]]) kritická z dôvodu úspory elektrickej energie, čo znamená predĺženie životnosti batérie a minimalizáciu objemu ukladaných dát.<ref name="environmental_sensing">{{Citácia periodika | priezvisko1 = Hart | meno1 = J. K. | priezvisko2 = Martinez | meno2 = K. | titul = Environmental Sensor Networks: A revolution in the earth system science? | časopis = Earth-Science Reviews | ročník = 78 | číslo = 3-4 | strany = 177-191 | rok = 2006 | doi = 10.1016/j.earscirev.2006.05.001 }}</ref> === Nízkofrekvenčné a pomaly sa meniace javy === * Rádovo hodiny až dni (jednotky až desiatky <math>\mu\text{Hz}</math>): Aplikuje sa pri monitorovaní globálnych, geologických alebo sezónnych zmien. Príkladom je meranie pôdnej vlhkosti v poľnohospodárstve (2 až 4-krát za deň, t. j. cca 23 až 46 <math>\mu\text{Hz}</math>), sledovanie výšky hladiny podzemných vôd v hydrologických vrtoch spravidla 1-krát za 24 hodín (cca 11,6 <math>\mu\text{Hz}</math>), alebo meranie sadania základov priehrad a pnutia mostných konštrukcií.<ref name="environmental_sensing" /> * Rádovo minúty (<math>1,6\text{ mHz} - 17\text{ mHz}</math>): Využíva sa v [[Meteorológia|meteorológii]] na zaznamenávanie atmosférického tlaku, teploty vzduchu a smeru vetra, štandardne v 1 až 10-minútových intervaloch,<ref name="wmo_guide">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = World Meteorological Organization | odkaz na autora = Svetová meteorologická organizácia | titul = Guide to Instruments and Methods of Observation | edícia = 2024 | miesto = Ženeva | vydavateľ = WMO | rok = 2024 | kód = WMO-No. 8 | url = https://community.wmo.int/site/knowledge-hub/programmes-and-initiatives/instruments-and-methods-of-observation-programme-imop/guide-instruments-and-methods-of-observation-wmo-no-8-0 | jazyk = en}}</ref> ako aj pri sledovaní stavu nabitia (''SoC'') stacionárnych batériových úložísk alebo pri monitorovaní chemických procesov ([[Kyslosť|pH faktor]], výška hladiny v nádržiach). * Rádovo sekundy (<math>0,1\text{ Hz} - 1\text{ Hz}</math>): Typické pre meranie bežných priemyselných a technologických veličín. Ide napríklad o monitorovanie teploty v masívnych peciach, snímanie koncentrácie <math>\text{CO}_2</math> alebo vlhkosti vzduchu v inteligentných budovách, či spätnú väzbu pre [[PID regulátor|PID reguláciu]] mechanických ventilov a čerpadiel.<ref name="datalogging_principles" /> * Rádovo milisekundy (<math>10\text{ Hz} - 1\text{ kHz}</math>): Používa sa v medicínskej diagnostike pri snímanie biosignálov, ako je [[Elektrokardiografia|EKG]] - (''[[Multimap]]'') alebo [[Elektroencefalografia|EEG]] (perióda 1 ms až 4 ms, čo zodpovedá frekvencii 250 Hz až 1 kHz na presné zachytenie rýchlych vĺn a kmitov),<ref name="ecg_sampling">{{Citácia knihy | priezvisko = Tompkins | meno = Willis J. | titul = Biomedical Digital Signal Processing | vydavateľ = Prentice Hall | rok = 1993 | isbn = 978-0130677457 }}</ref> a v automobilovom priemysle pri nárazových senzoroch airbagov (vzorkovanie každú 1 ms, t. j. 1 kHz). === Akustické pásmo a telekomunikácie === * 8 000 Hz: Štandard pre telefónne siete. Táto frekvencia stačí na prenos zrozumiteľného ľudského hlasu (ktorého spektrum v telefónnych linkách je obmedzené do frekvencie 3,4 kHz).<ref name="kotuliakova2001">{{Citácia knihy | priezvisko = Kotuliaková | meno = Jarmila | spoluautori = Rozinaj, Gregor | titul = Číslicové spracovanie signálov | miesto = Bratislava | vydavateľ = Slovenská technická univerzita v Bratislave | rok = 2001 | počet strán = 174 | isbn = 80-227-1470-4 }}</ref><ref name="pohlmann2010">{{Citácia knihy | priezvisko = Pohlmann | meno = Ken C. | titul = Principles of Digital Audio | vydanie = 6. | miesto = New York | vydavateľ = McGraw-Hill | rok = 2010 | isbn = 978-0-07-166346-5 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = McGoodwin | meno = Michael | autor = | odkaz na autora = | titul = Pohlmann (Ken) Principles of Digital Audio Summary | web = mcgoodwin.net | periodikum = | miesto = | vydavateľ = | dátum vydania = 2000 | dátum aktualizácie = 2022-10-28 | dátum prístupu = 2026-09-17 | url = https://www.mcgoodwin.net/digitalaudio/digitalaudio.html | jazyk = en}}</ref> * 44 100 Hz: Formát Audio CD. Pokrýva celé počuteľné pásmo človeka (do 20 kHz) s dostatočnou rezervou potrebnou pre reálnu konštrukciu analógových antialiasingových filtrov.<ref name="pohlmann2010" /><ref name="high_resolution_48">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Real-time multichannel audio over the internet | url = https://aes.org/community/technical-council/real-time-multichannel-audio-over-the-internet/ | vydavateľ = Audio Engineering Society | dátum = 2000-10-25 | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}</ref> * 48 000 Hz / 96 000 Hz: Profesionálne štúdiové audio, spracovanie zvuku k filmom, DVD a Blu-ray disky.<ref name="pohlmann2010" /><ref name="high_resolution_96">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Internet Transmission of Multichannel Music in High-Resolution | url = https://aes.org/community/technical-council/internet-transmission-of-multichannel-music-in-high-resolution/ | vydavateľ = Audio Engineering Society | dátum = 2000-10-25 | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = BARGAR, Robin – CHURCH, Steve – FUKUDA, Akira a kol. | titul = Technology Report TC-NAS 98/1: Networking Audio and Music Using Internet2 and Next-Generation Internet Capabilities: AES White Paper | url = https://aes.org/wp-content/uploads/2024/01/AES-Technology-report-TC-NAS-981.pdf | číslo_dokumentu = AESWP-1001 (TC-NAS 98/1) | vydavateľ = Audio Engineering Society, Inc. | rok = 1998 | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}</ref> Okrem štandardných frekvencií do 96 kHz sa v modernom sieťovom audiu používajú aj vzorkovacie frekvencie 192 kHz, prípadne 384 kHz v spojitosti s formátom DSD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = BOUILLOT, Nicolas – COHEN, Elizabeth – COOPERSTOCK, Jeremy R. a kol. | titul = Best Practices in Network Audio: AES White Paper | url = https://aes.org/wp-content/uploads/2024/01/AESTD1003V1.pdf | číslo_dokumentu = AESTD1003V1 | časopis = Journal of the Audio Engineering Society | ročník = 57 | číslo = 9 | mesiac = september | rok = 2009 | strany = 729 – 741 | vydavateľ = Audio Engineering Society | dátum prístupu = 2026-09-11 | jazyk = en}}</ref> Hoci tieto hodnoty vysoko prekračujú hranicu ľudského sluchu, v profesionálnej praxi a pri digitálnom spracovaní signálu (DSP) majú svoje opodstatnenie, nakoľko minimalizujú fázové skreslenie reálnych antialiasingových filtrov a poskytujú vyššiu matematickú presnosť pri komplexných zvukových úpravách.<ref name="high_resolution_trends">{{Citácia periodika | priezvisko = Rumsey | meno = Francis a kol.| titul = Technology Trends in Audio Engineering: A report by the AES Technical Council | časopis = Journal of the Audio Engineering Society | ročník = 65 | číslo = 3 | mesiac = marec | rok = 2017 | strany = 182–188 | url = http://aes.org | jazyk = en}}</ref> Špecifickým prípadom je technológia DSD (používaná napr. na Super Audio CD), ktorá namiesto viacbitového PCM kódovania využíva 1-bitový prúd dát s extrémnou vzorkovacou frekvenciou od 2,8224 MHz (64-násobok CD) až po desiatky megahertzov.<ref name="dxd_specification">{{Citácia periodika | priezvisko = Marui | meno = Atsushi | priezvisko2 = Kamekawa | meno2 = Toru | priezvisko3 = Endo | meno3 = Kazuhiko | priezvisko4 = Sato | meno4 = Erisa | titul = Subjective Evaluation of High Resolution Recordings in PCM and DSD Audio Formats | časopis = AES Convention Paper | číslo = 9019 | mesiac = apríl | rok = 2014 | url = https://researchgate.net | dátum prístupu = 2026-09-17 | jazyk = en}}</ref> Tieto extrémne vysoké frekvencie sú pre 1-bitový formát nevyhnutné, nakoľko umožňujú pomocou algoritmov tvarovania šumu (noise shaping) odsunúť masívny kvantizačný šum, ktorý vzniká pri jednobitovej modulácii ďaleko za hranicu počuteľného akustického pásma, spravidla nad 60 kHz, čo v praxi vedie k transparentnejšiemu a čistejšiemu podaniu zvuku.<ref name="high_resolution_trends" /><ref name="aestd1002">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = AES Technical Council – Recording Academy Producers & Engineers Wing | titul = Recommendation for Delivery of Recorded Music Projects, AESTD1002.2.15-02 (rev. 131203.53) | url = http://aes.orgdocuments/ | vydavateľ = Audio Engineering Society, Inc. | mesiac = december | rok = 2013 | dátum prístupu = 2026-09-17 | jazyk = en}}</ref> Z hľadiska štúdiovej praxe však 1-bitový prúd dát prináša zásadné technologické obmedzenia, nakoľko čistý signál DSD nie je možné priamo filtrovať, editovať, mixovať ani upravovať pomocou bežných nástrojov digitálneho spracovania signálu (DSP).<ref name="high_resolution_trends" /> Z tohto dôvodu sa pri profesionálnej produkcii nahrávok určených pre DSD/SACD využíva prechodný viacbitový formát DXD (Digital eXtreme Definition).<ref name="high_resolution_trends" /> Formát DXD pracuje na báze klasického lineárneho PCM kódovania s bitovou hĺbkou 24 alebo 32 bitov a vzorkovacou frekvenciou 352,8 kHz (čo je presne 8-násobok základnej frekvencie CD), vďaka čomu poskytuje dostatočnú matematickú rezervu pre pokročilé štúdiové úpravy bez straty zvukových detailov pred finálnym exportom do DSD.<ref name="high_resolution_trends" /><ref name="aestd1002" /> === Prehľad vzorkovacích frekvencií a periód v praxi === Nasledujúca tabuľka prehľadne sumarizuje príklady vzorkovania od najpomalších geologických dejov až po vysokofrekvenčné audioformáty: {| class="wikitable" style="text-align:left;" |- style="background:#f2f2f2;" ! Oblasť aplikácie !! Typický sledovaný dej !! Vzorkovacia perióda (<math>T</math>) !! Vzorkovacia frekvencia (<math>f</math>) |- | rowspan="2" | '''Geológia a poľnohospodárstvo''' || Sledovanie hladiny podzemných vôd || 24 hodín || ~ 11,6 <math>\mu\text{Hz}</math> |- | Meranie vlhkosti pôdy || 6 až 12 hodín || ~ 23 až 46 <math>\mu\text{Hz}</math> |- | '''Meteorológia''' || Tlak, teplota a vietor (AWS stanice) || 1 až 10 minút || 1,67 až 16,67 <math>\text{mHz}</math> |- | '''Priemysel a budovy''' || Teplota v peciach, koncentrácia <math>\text{CO}_2</math> || 1 až 10 sekúnd || 0,1 až 1 <math>\text{Hz}</math> |- | rowspan="2" | '''Medicínska diagnostika''' || Elektroencefalografia (EEG) || ~ 4 ms || ~ 250 <math>\text{Hz}</math> |- | Elektrokardiografia (EKG) || ~ 1 ms || ~ 1 <math>\text{kHz}</math> |- | '''Automobilový priemysel''' || Nárazové senzory airbagov || 1 ms || 1 <math>\text{kHz}</math> |- | '''Telekomunikácie''' || Prenos ľudského hlasu (telefón) || 125 <math>\mu\text{s}</math> || 8 <math>\text{kHz}</math> |- | '''Spotrebná elektronika''' || Hudobný formát Audio CD || ~ 22,67 <math>\mu\text{s}</math> || 44,1 <math>\text{kHz}</math> |- | '''Profesionálne audio''' || Štúdiový zvuk, film, Blu-ray || 20,83 / 10,42 <math>\mu\text{s}</math> || 48 / 96 <math>\text{kHz}</math> |- | '''High-End Audio (PCM)''' || Distribúcia štúdiového masteringu (HD audio)<ref name="pohlmann2010" /> || ~ 5,21 <math>\mu\text{s}</math> || 192 <math>\text{kHz}</math> |- | '''Extrémna produkcia''' || Pracovný formát pre úpravu zvuku (DXD)<ref name="dxd_specification" /> || ~ 2,83 / 2,6 <math>\mu\text{s}</math> || 352,8 / 384 <math>\text{kHz}</math> |- | rowspan="4" | '''High-End Audio (DSD)''' || 1-bitový formát Super Audio CD (DSD64 / 1×SACD) || ~ 354,31 ns || 2,8224 <math>\text{MHz}</math> |- | 1-bitový formát s vyšším rozlíšením (DSD128 / 2×SACD) || ~ 177,15 ns || 5,6448 <math>\text{MHz}</math> |- | Ultra-vysoké rozlíšenie pre audiofilov (DSD256 / 4×SACD) || ~ 88,58 ns || 11,2896 <math>\text{MHz}</math> |- | Špičkový štúdiový a archívny formát (DSD512 / 8×SACD) || ~ 44,29 ns || 22,5792 <math>\text{MHz}</math> |} == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Rabiner | meno = Lawrence R. | spoluautori = Gold, Bernard | titul = Theory and Application of Digital Signal Processing | miesto = Englewood Cliffs | vydavateľ = Prentice Hall | rok = 1975 | strany = 10–13 (Kapitola 2: Linear Shift-Invariant Digital Networks) | isbn = 0-13-914101-4 | citát = Continuous-time signals are converted to sequences of numbers by sampling... The theoretical foundation relies on the representation of the sampling process. }} * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Karas | meno = Ondřej | spoluautori = Lehocký, Zdeněk | titul = Počítačové zpracování signálů I - základní úvod | url = http://programujte.com/clanek/2008102400-pocitacove-zpracovani-signalu-i-zakladni-uvod/ | webová stránka = Programujte.com | dátum vydania = 2009-02-14 | dátum prístupu = 2026-09-04 | jazyk = cs }} == Pozri aj == * [[Diskrétny signál]] * [[Digitálny signál]] * [[Pulzná kódová modulácia]] * [[Nyquistov-Shannonov teorém]] * [[Aliasing]] * [[Analógovo-digitálny prevodník]] <!-- odkomentovať pri zverejnení [[Kategória:Spracovanie digitálneho signálu]] [[Kategória:Digitálny zvuk]] [[Kategória:Videotechnika]] --> kpha2og60yaaf2zxasxmj0akdmk5inm 1 755624 8371044 8370731 2026-09-19T18:25:57Z IronLiberty 280078 /* Žiadosť o úpravu (COI) — aktualizácia infoboxu a kategórií */ odpoveď 8371044 wikitext text/x-wiki == Žiadosť o úpravu (COI) — aktualizácia infoboxu a kategórií == Som priamou zamestnankyňou spoločnosti msg life Slovakia s.r.o. a v súvislosti s týmto článkom priznávam konflikt záujmov. Spoločnosť je mojím zamestnávateľom aj zamýšľaným príjemcom prospechu z tejto činnosti; priznanie uvádzam aj na svojej redaktorskej stránke. Zmeny nevkladám priamo do článku; prosím nezávislých redaktorov o posúdenie nasledujúcich úprav infoboxu ([[Šablóna:Infobox Spoločnosť]]) a kategórií. Zdroje a odôvodnenie uvádzam pri jednotlivých bodoch. Pri schválených zmenách prosím doplniť referencie aj priamo do článku. '''1. Vedenie''' Nahradiť Roberta Hessa Michalom Zacharom. Navrhovaná hodnota: <code><nowiki>| Vedenie = Milan Patassy (konateľ) <br> Michal Zachar (konateľ)</nowiki></code> Aktuálny výpis z obchodného registra uvádza Milana Patassyho a Michala Zachara (vznik funkcie 1. 1. 2025). Robert Hess už konateľom nie je. Zdroj: [https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=30404&SID=2&P=0 Obchodný register SR, oddiel Sro, vložka 22942/B, IČO 35800780]. '''2. Obrat''' Nahradiť údaj za rok 2021 aktuálnou hodnotou za rok 2025: <code><nowiki>| Obrat = {{rast}} 29,35 mil. € (2025)</nowiki></code> Výkaz ziskov a strát uvádza čistý obrat 29 350 389 € za rok 2025 a 24 860 699 € za rok 2024; obe hodnoty sú z riadku 01, ide teda o rovnaký ukazovateľ. Šablóna <code><nowiki>{{rast}}</nowiki></code> označuje medziročný nárast. Zdroj: [https://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/show/10123656/552 Register účtovných závierok, výkaz ziskov a strát za rok 2025, riadok 01]. '''3. Odvetvie''' Ponechať pôvodné označenie „Informačné technológie“, doplniť interný odkaz a druhú hodnotu: <code><nowiki>| Odvetvie = [[Informačná technológia|Informačné technológie]], softvérový priemysel</nowiki></code> Odkaz smeruje na existujúci článok [[Informačná technológia]] (názov je v jednotnom čísle, preto cez zvislú čiaru). „Softvérový priemysel“ ponechávam ako čistý text, keďže článok s týmto presným názvom neexistuje. Doplnenie druhej hodnoty vychádza z poznámok k účtovnej závierke, ktoré ako hlavný predmet činnosti uvádzajú počítačové programovanie. Predmet podnikania zapísaný v obchodnom registri obsahuje okrem iného položky „poskytovanie softvaru – predaj hotových programov na základe zmluvy s autorom“, „automatizované spracovanie dát“ a „poradenstvo v oblasti výpočtovej techniky a systémovej údržby softvaru“; zapísaný rozsah je však širší a čiastočne historický, preto ako hlavný podklad uvádzam účtovnú závierku. Zdroje: [https://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/attachment/12493560 poznámky k účtovnej závierke za rok 2025, časť I.1] a [https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=30404&SID=2&P=0 Obchodný register SR, vložka 22942/B – predmet podnikania]. '''4. IČO (nový parameter)''' Doplniť IČO bez medzier, ako odporúča dokumentácia šablóny: <code><nowiki>| IČO = 35800780</nowiki></code> Zdroj: [https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=30404&SID=2&P=0 Obchodný register SR, vložka 22942/B]. '''5. Počet zamestnancov''' Navrhujem odstrániť nedatovanú hodnotu „250“ a parameter ponechať prázdny (nie vymazať): <code><nowiki>| Počet zamestnancov =</nowiki></code> Súčasná hodnota nie je datovaná a nie je pri nej uvedený zdroj. Dostupné údaje sa navzájom nezhodujú. Poznámky k účtovnej závierke za rok 2025 uvádzajú priemerný prepočítaný počet zamestnancov 195 (2024: 187) a stav zamestnancov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, 193 (2024: 196). Firemný web uvádza viac ako 350 zamestnancov, bez uvedenia dátumu a bez vysvetlenia, ako je toto číslo vymedzené. Žiadny z týchto údajov nepochádza z nezávislého sekundárneho zdroja — účtovnú závierku podáva spoločnosť a web je jej vlastný. Voľba údaja navyše určuje aj smer prípadnej šablóny <code><nowiki>{{rast}}</nowiki></code> alebo <code><nowiki>{{pokles}}</nowiki></code>, keďže jeden ukazovateľ medziročne rastie a druhý klesá. Domnievam sa preto, že žiadna z týchto hodnôt nie je vhodná ako jediný údaj v infoboxe, a odporúčam pole ponechať prázdne, kým nebude k dispozícii nezávislý sekundárny zdroj. Vzhľadom na svoj konflikt záujmov nepovažujem za vhodné vyberať medzi hodnotami sama; rozhodnutie ponechávam na nezávislých redaktorov. Zdroje: [https://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/attachment/12493560 poznámky k účtovnej závierke za rok 2025, časť 2 – Zamestnanci] a [https://msg-life.sk/o-spolocnosti/ oficiálna stránka „O spoločnosti“], sekcia „Získaj stabilitu a výhody“ (tretia záložka „Zisti čo ponúkame“). '''6. Vlastník (nový parameter)''' Doplniť bezprostredného spoločníka: <code><nowiki>| Vlastník = msg life central europe gmbh (100 %)</nowiki></code> Obchodný register uvádza jediného spoločníka pod týmto názvom; poznámky k účtovnej závierke potvrdzujú 100 % podiel. Malé písmená v názve zodpovedajú zápisu v registri. Zdroje: [https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=30404&SID=2&P=0 Obchodný register SR] a [https://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/attachment/12493560 poznámky k účtovnej závierke za rok 2025, časť I.6]. '''7. Člen skupiny''' Upraviť hodnotu na: <code><nowiki>| Člen skupiny = msg life</nowiki></code> Zdroj dokladá príslušnosť spoločnosti ku skupine msg life. Slovo „Gruppe“ navrhujem vypustiť z dvoch dôvodov: parameter sa volá „Člen skupiny“, takže pôvodná hodnota sa vykresľuje ako tautológia („člen skupiny msg life gruppe“); a „Gruppe“ je generický nemecký descriptor, nie súčasť obchodného mena — registrovaná materská entita je msg life ag. Sama spoločnosť pritom na tej istej stránke strieda podoby „msg life Gruppe“ v texte a „msg life Group“ v pätičke. Ide teda o editorskú úpravu znenia, nie o zmenu vecného tvrdenia. Tento údaj odlišujem od bezprostredného spoločníka v bode 6. Zdroj: [https://msg-life.sk/o-spolocnosti/ Oficiálna stránka „O spoločnosti“], sekcia „Vyvíjame informačné systémy“ (druhá záložka „Zisti čo robíme“). '''8. Kategórie''' K existujúcej [[:Kategória:Podniky na Slovensku]] doplniť [[:Kategória:Softvérové podniky]], [[:Kategória:Podniky v Bratislave]] a [[:Kategória:Podniky založené v 2000]]. Sídlo v Bratislave a deň zápisu 28. 11. 2000 dokladá výpis z obchodného registra; hlavný predmet činnosti (počítačové programovanie) uvádzajú poznámky k účtovnej závierke. Podklady: [https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=30404&SID=2&P=0 ORSR – sídlo v Bratislave, deň zápisu 28. 11. 2000] a [https://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/attachment/12493560 poznámky k účtovnej závierke za rok 2025, časť I.1]. '''9. Logo''' Nahradiť súčasnú hodnotu „msg-life-slovakia-logo.svg“ touto hodnotou: <code><nowiki>| Logo spoločnosti = Msg systems Logo.svg</nowiki></code> Súbor, ktorý je v infoboxe teraz, zobrazuje logo, ktoré spoločnosť už nepoužíva. Aktuálne vystupuje pod značkou „msg“, ktorú prezentuje na svojom oficiálnom webe. Navrhovaný súbor je už na Wikimedia Commons a je označený licenciou PD-textlogo, nie je ho teda potrebné nahrávať. Ak by ste použitie tejto značky na článku dcérskej spoločnosti nepovažovali za vhodné, navrhujem parameter radšej ponechať prázdny než zobrazovať logo, ktoré sa už nepoužíva. Zdroje: [https://msg-life.sk/ Oficiálny web msg life Slovakia – používané logo] a [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Msg_systems_Logo.svg stránka súboru na Wikimedia Commons]. '''Návrh referencií do článku''' Pre uľahčenie práce prikladám návrh referencií, ktoré je možné vložiť priamo do článku k jednotlivým údajom. Pri opakovanom použití toho istého zdroja postačuje pomenovaná referencia. '''Obchodný register (body 1, 4 a 6)''' — pri prvom výskyte: <code><nowiki><ref name="orsr">Obchodný register SR, Mestský súd Bratislava III, oddiel Sro, vložka č. 22942/B, IČO 35800780. Dostupné online: https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=30404&SID=2&P=0 [cit. 2026-09-07]</ref></nowiki></code> Pri ďalších výskytoch: <code><nowiki><ref name="orsr" /></nowiki></code> '''Výkaz ziskov a strát za rok 2025 (bod 2):''' <code><nowiki><ref>Register účtovných závierok SR, účtovná závierka za rok 2025, výkaz ziskov a strát, riadok 01, IČO 35800780. Dostupné online: https://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/show/10123656/552 [cit. 2026-09-07]</ref></nowiki></code> '''Poznámky k účtovnej závierke za rok 2025 (body 3 a 6)''' — pri prvom výskyte: <code><nowiki><ref name="poznamky">Register účtovných závierok SR, poznámky k účtovnej závierke za rok 2025, IČO 35800780. Dostupné online: https://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/attachment/12493560 [cit. 2026-09-07]</ref></nowiki></code> Pri ďalších výskytoch: <code><nowiki><ref name="poznamky" /></nowiki></code> '''Oficiálny web spoločnosti (bod 7):''' <code><nowiki><ref name="msglife">O spoločnosti. msg life Slovakia s.r.o. Dostupné online: https://msg-life.sk/o-spolocnosti/ [cit. 2026-09-07]</ref></nowiki></code> Pri ďalších výskytoch: <code><nowiki><ref name="msglife" /></nowiki></code> Znenie referencií je len návrh; prosím upraviť podľa zvyklostí článku a použiť citačné šablóny, ak sú v ňom zavedené. Ďakujem za posúdenie. Jednotlivé body možno posúdiť samostatne. [[Redaktor:Monika Ce|Monika Ce]] ([[Diskusia s redaktorom:Monika Ce|diskusia]]) 15:13, 7. september 2026 (UTC) :Pokojne zapracujte potrebné zmeny do článku, redaktori to následne skontrolujú. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 19:01, 7. september 2026 (UTC) ::Ďakujem za odpoveď. Zmeny som zapracovala v dvoch úpravách: parametre infoboxu, ::kategórie a referencie v prvej, údaj o počte zamestnancov samostatne v druhej. ::Ponechala som pôvodné poradie parametrov a nič nad rámec bodov uvedených vyššie ::som neupravovala. ::[[Redaktor:Monika Ce|Monika Ce]] ([[Diskusia s redaktorom:Monika Ce|diskusia]]) 16:28, 11. september 2026 (UTC) :Dobrý deň, :mne chýba [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|dôkaz]] o encyklopedickej významnosti, sú tam časti, ktoré nesú silný nádych marketingu a časti, ktoré nie sú odzrojované. Bolo by dobré toto dať popri úpravách do poriadku (rozumiem vašej pozícii a oceňujem aj otvorenú deklaráciu COI, ale napriek tomu s tým bude potrebné niečo urobiť). Menej je niekedy viac, wiki by nemala nahrádať webové sídlo organizácie. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 19:40, 11. september 2026 (UTC) ::Dobrý deň, ::ďakujem za pripomienky. ::Pripravila som prepracovaný návrh celého textu: [[Redaktor:Monika Ce/msg life Slovakia|návrh článku]]. Odstránila som sekcie „Produkty“ a „Zamestnanci“, zoznam klientov a zoznam zahraničných pobočiek skupiny; tieto údaje boli neodzdrojované alebo doložené len firemným webom. Z histórie som odstránila aj údaj o 250 zamestnancoch, z rovnakého dôvodu, pre ktorý bol 11. septembra odstránený z infoboxu. Doplnila som históriu názvov spoločnosti s konkrétnymi dátumami z úplného výpisu z obchodného registra. Premenovanie nemeckej materskej spoločnosti je doložené nezávislým zdrojom. V sekcii „Činnosť“ vychádzam najmä z poznámok k účtovnej závierke a z výročnej správy za rok 2024; jednotlivé tvrdenia som priebežne doložila referenciami. V návrhu úpravy infoboxu som zmenila dva odkazy: odkaz na obchodný register smeruje na úplný výpis, keďže text pracuje aj s historickými zápismi, a odkaz pri obrate smeruje priamo na príslušný dokument účtovnej závierky. Obsah údajov v infoboxe sa tým nemení. Návrh sa týka predovšetkým obsahovej a zdrojovej úpravy článku. Šablóny v návrhu ponechávam. Uvítam pripomienky ku ktorejkoľvek časti návrhu. Ďakujem. [[Redaktor:Monika Ce|Monika Ce]] ([[Diskusia s redaktorom:Monika Ce|diskusia]]) 20:55, 18. september 2026 (UTC) :::Dobrý deň, :::článok má ešte formálne nedostatky, ale s tým sa dá pomôcť. Celkovo tam vidím posun a javí sa mi obsahovo primerený. V prvom rade by ste ste mali ale preukázať [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|encyklopedickú významnosť]] slovenskej pobočky, o ktorej je článok. Bez toho je akékoľvek úsilie zbytočné. Mne sa také dôkazy v rýchlosti nájsť žiaľ nepodarilo (reálne to znamená nájsť aspoň dva kvalitné články o firme, prípadne aspoň rozhovory, ktoré nebudú prvoplánovým PR) Toto prípadne treba vysvetliť aj vedeniu, aby na vás nekládli zbytočné očakávania vo vzťahu ku wiki. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 18:25, 19. september 2026 (UTC) sivjdker3ug1eqh8bd57a21ksbjgyw0 0 755707 8370995 8369675 2026-09-19T15:35:14Z Feriontly17x17x7 228747 výsledky po základných skupinách, osemfinálové dvojice, konečné poradie 17-24 8370995 wikitext text/x-wiki {{Športová aktualita|volejbal}} {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov | rok = 2026 | iný názov = | logo = | veľkosť loga = | popis loga = | usporiadateľ = Bulharsko | 2 usporiadateľ = Fínsko | 3 usporiadateľ = Rumunsko | 4 usporiadateľ = Taliansko | dátum = [[9. september]]{{--}}[[26. september]] [[2026]] | počet tímov = 24 | počet dejísk = 7 | počet miest = 7 | dejiská = [[Miláno]], [[Turín]]<br />[[Neapol]], [[Modena]]<br />[[Sofia]]<br />[[Tampere]]<br />[[Kluž]] | víťaz = | víťazný tím = <!-- čo sa napíše, to sa zobrazí --> | víťaz - muži = <!-- Ak je spoločné podujatie mužov a žien --> | víťaz - ženy = <!-- Ak je spoločné podujatie mužov a žien --> | počet titulov = | počet titulov - muži = <!-- Ak je spoločné podujatie mužov a žien --> | počet titulov - ženy = <!-- Ak je spoločné podujatie mužov a žien --> | zápasy = | góly = | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = | aktualizácia = | rok pred = 2023 | rok po = 2028 }} '''Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2026''' je v poradí 34. turnaj [[Majstrovstvá Európy vo volejbale|majstrovstiev Európy vo volejbale]] mužov, ktoré organizuje [[Európska volejbalová konfederácia]] (CEV). Koná sa od [[9. september|9.]] do [[26. september|26. septembra]] [[2026]] v siedmych mestách v [[Bulharsko|Bulharsku]], [[Fínsko|Fínsku]], [[Rumunsko|Rumunsku]] a v [[Taliansko|Taliansku]] za účasti 24 tímov. Po štvrtýkrát prebiehajú ME mužov v štyroch hostiteľských štátoch. Finálové zápasy sa uskutočnia v [[Taliansko|Taliansku]]. == Kvalifikácia == {{Hlavný článok|Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2026}} {| class="wikitable" width="500" !Podujatie !Miestenky !Kvalifikanti |- align="center" |Organizátori | align="center" |4 | align="left" |{{BUL|vm|1}}<br />{{FIN|vm|1}}<br />{{ROU|vm|1}}<br />{{ITA|vm|1}} |- align="center" |Priamy postup z [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2023|ME 2023]] | align="center" |8 | align="left" |{{POL|vm|1}}<br />{{SLO|vm|1}}<br />{{FRA|vm|1}}<br />{{NED|vm|1}}<br />{{SRB|vm|1}}<br />{{UKR|vm|1}}<br />{{GER|vm|1}}<br />{{POR|vm|1}} |- align="center" |Postup z [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2026|kvalifikácie na ME 2026]] |12 | align="left" |{{DEN|vm|1}}<br />{{BEL|vm|1}}<br />{{CZE|vm|1}}<br />{{EST|vm|1}}<br />{{SUI|vm|1}}<br />{{GRE|vm|1}}<br />{{SVK|vm|1}}<br />{{LAT|vm|1}}<br />{{TUR|vm|1}}<br />{{ISR|vm|1}}<br />{{SWE|vm|1}}<br />{{MKD|vm|1}} |} == Výsledky == === Základné skupiny === ==== Skupina A ==== * [[Modena]] {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |-bgcolor=#AAAAFF !width=90px|Dátum !width=160px|Družstvo 1 !Výsledok !width=160px|Družstvo 2 !width=40px|1. set !width=40px|2. set !width=40px|3. set !width=40px|4. set !width=40px|5. set !Lopty spolu !Diváci !Správa |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |10. september | align="right" |'''{{ITA|vm|2}}''' |'''{{ku|3|0}}''' | align="left" |{{SWE|vm|1}} |{{ku|25|22}} |{{ku|25|21}} |{{ku|25|17}} | | |'''{{ku|75|60}}''' |5 914 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84508 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |11. september | align="right" |'''{{CZE|vm|2}}''' |'''{{ku|3|1}}''' | align="left" |{{GRE|vm|1}} |{{ku|25|21}} |{{ku|25|17}} |{{ku|23|25}} |{{ku|25|23}} | |'''{{ku|98|86}}''' |280 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84509 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |11. september | align="right" |{{SVK|vm|2}} |'''{{ku|0|3}}''' | align="left" |'''{{SLO|vm|1}}''' |{{ku|29|31}} |{{ku|15|25}} |{{ku|18|25}} | | |'''{{ku|62|81}}''' |459 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84510 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |12. september | align="right" |{{SWE|vm|2}} |'''{{ku|2|3}}''' | align="left" |'''{{CZE|vm|1}}''' |{{ku|22|25}} |{{ku|23|25}} |{{ku|25|23}} |{{ku|25|17}} |{{ku|13|15}} |'''{{ku|108|105}}''' |797 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84511 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |12. september | align="right" |{{GRE|vm|2}} |'''{{ku|0|3}}''' | align="left" |'''{{ITA|vm|1}}''' |{{ku|23|25}} |{{ku|23|25}} |{{ku|16|25}} | | |'''{{ku|62|75}}''' |4 200 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84512 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |13. september | align="right" |'''{{SLO|vm|2}}''' |'''{{ku|3|0}}''' | align="left" |{{SWE|vm|1}} |{{ku|25|16}} |{{ku|25|21}} |{{ku|25|12}} | | |'''{{ku|75|49}}''' |850 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84513 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |13. september | align="right" |'''{{ITA|vm|2}}''' |'''{{ku|3|1}}''' | align="left" |{{SVK|vm|1}} |{{ku|25|17}} |{{ku|25|27}} |{{ku|25|10}} |{{ku|25|19}} | |'''{{ku|100|73}}''' |4 392 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84514 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |14. september | align="right" |{{SVK|vm|2}} |'''{{ku|0|3}}''' | align="left" |'''{{CZE|vm|1}}''' |{{ku|21|25}} |{{ku|14|25}} |{{ku|20|25}} | | |'''{{ku|55|75}}''' |414 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84515 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |14. september | align="right" |{{SLO|vm|2}} |'''{{ku|1|3}}''' | align="left" |'''{{GRE|vm|1}}''' |{{ku|18|25}} |{{ku|25|19}} |{{ku|23|25}} |{{ku|20|25}} | |'''{{ku|86|94}}''' |511 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84516 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |15. september | align="right" |'''{{GRE|vm|2}}''' |'''{{ku|3|1}}''' | align="left" |{{SWE|vm|1}} |{{ku|25|23}} |{{ku|25|21}} |{{ku|17|25}} |{{ku|25|20}} | |'''{{ku|92|89}}''' |398 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84517 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |15. september | align="right" |{{CZE|vm|2}} |'''{{ku|1|3}}''' | align="left" |'''{{ITA|vm|1}}''' |{{ku|25|23}} |{{ku|16|25}} |{{ku|20|25}} |{{ku|20|25}} | |'''{{ku|81|98}}''' |4 487 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84518 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |16. september | align="right" |'''{{SWE|vm|2}}''' |'''{{ku|3|1}}''' | align="left" |{{SVK|vm|1}} |{{ku|19|25}} |{{ku|25|23}} |{{ku|25|21}} |{{ku|25|19}} | |'''{{ku|94|88}}''' |351 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84519 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |16. september | align="right" |{{CZE|vm|2}} |'''{{ku|1|3}}''' | align="left" |'''{{SLO|vm|1}}''' |{{ku|26|24}} |{{ku|13|25}} |{{ku|25|27}} |{{ku|23|25}} | |'''{{ku|87|101}}''' |630 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84520 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |17. september | align="right" |{{SVK|vm|2}} |'''{{ku|1|3}}''' | align="left" |'''{{GRE|vm|1}}''' |{{ku|17|25}} |{{ku|25|21}} |{{ku|22|25}} |{{ku|17|25}} | |'''{{ku|81|96}}''' |275 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84521 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |17. september | align="right" |'''{{ITA|vm|2}}''' |'''{{ku|3|2}}''' | align="left" |{{SLO|vm|1}} |{{ku|25|19}} |{{ku|25|22}} |{{ku|27|29}} |{{ku|19|25}} |{{ku|15|9}} |'''{{ku|111|104}}''' |4 798 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84522 správa] |}<br> {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=160px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=50px| Sety !width=70px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| {{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCEECC |1. | align="left" |{{ITA|vm|1}} |5 |5 |0 |{{ku|15|4}} |{{ku|459|380}} | +79 |'''14''' |- bgcolor="#CCEECC" |2. | align="left" |{{SLO|vm|1}} |5 |3 |2 |{{ku|12|7}} |{{ku|447|403}} | +44 |'''10''' |- bgcolor="#CCEECC" |3. | align="left" |{{GRE|vm|1}} |5 |3 |2 |{{ku|10|9}} |{{ku|430|429}} | +1 |'''9''' |- bgcolor="#CCEECC" |4. | align="left" |{{CZE|vm|1}} |5 |3 |2 |{{ku|11|9}} |{{ku|446|448}} | −2 |'''8''' |- bgcolor="#e6e6e6" |5. | align="left" |{{SWE|vm|1}} |5 |1 |4 |{{ku|6|13}} |{{ku|400|435}} | −35 |'''4''' |- bgcolor="#e6e6e6" |6. | align="left" |{{SVK|vm|1}} |5 |0 |5 |{{ku|3|15}} |{{ku|359|446}} | −87 |'''0''' |} ==== Skupina B ==== * [[Sofia]] {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |-bgcolor=#AAAAFF !width=90px|Dátum !width=160px|Družstvo 1 !Výsledok !width=160px|Družstvo 2 !width=40px|1. set !width=40px|2. set !width=40px|3. set !width=40px|4. set !width=40px|5. set !Lopty spolu !Diváci !Správa |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |9. september | align="right" |'''{{BUL|vm|2}}''' |'''{{ku|3|0}}''' | align="left" |{{MKD|vm|1}} |{{ku|25|17}} |{{ku|25|19}} |{{ku|25|18}} | | |'''{{ku|75|54}}''' |8 892 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84477 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |10. september | align="right" |'''{{POL|vm|2}}''' |'''{{ku|3|0}}''' | align="left" |{{POR|vm|1}} |{{ku|25|12}} |{{ku|25|18}} |{{ku|25|20}} | | |'''{{ku|75|50}}''' |867 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84811 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |10. september | align="right" |{{ISR|vm|2}} |'''{{ku|1|3}}''' | align="left" |'''{{UKR|vm|1}}''' |{{ku|22|25}} |{{ku|19|25}} |{{ku|25|22}} |{{ku|19|25}} | |'''{{ku|85|97}}''' |289 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84479 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |11. september | align="right" |'''{{UKR|vm|2}}''' |'''{{ku|3|0}}''' | align="left" |{{MKD|vm|1}} |{{ku|25|22}} |{{ku|25|22}} |{{ku|25|10}} | | |'''{{ku|75|54}}''' |453 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84480 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |11. september | align="right" |{{POR|vm|2}} |'''{{ku|0|3}}''' | align="left" |'''{{BUL|vm|1}}''' |{{ku|18|25}} |{{ku|18|25}} |{{ku|20|25}} | | |'''{{ku|56|75}}''' |10 678 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84481 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |12. september | align="right" |'''{{POL|vm|2}}''' |'''{{ku|3|0}}''' | align="left" |{{ISR|vm|1}} |{{ku|25|16}} |{{ku|25|17}} |{{ku|25|18}} | | |'''{{ku|75|51}}''' |1 876 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84482 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |12. september | align="right" |{{BUL|vm|2}} |'''{{ku|1|3}}''' | align="left" |'''{{UKR|vm|1}}''' |{{ku|23|25}} |{{ku|22|25}} |{{ku|25|21}} |{{ku|21|25}} | |'''{{ku|91|96}}''' |11 689 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84483 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |13. september | align="right" |{{POR|vm|2}} |'''{{ku|2|3}}''' | align="left" |'''{{ISR|vm|1}}''' |{{ku|25|19}} |{{ku|20|25}} |{{ku|25|20}} |{{ku|22|25}} |{{ku|7|15}} |'''{{ku|99|104}}''' |288 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84484 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |13. september | align="right" |{{MKD|vm|2}} |'''{{ku|0|3}}''' | align="left" |'''{{POL|vm|1}}''' |{{ku|19|25}} |{{ku|16|25}} |{{ku|13|25}} | | |'''{{ku|48|75}}''' |876 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84485 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |14. september | align="right" |'''{{UKR|vm|2}}''' |'''{{ku|3|0}}''' | align="left" |{{POR|vm|1}} |{{ku|25|18}} |{{ku|25|18}} |{{ku|25|19}} | | |'''{{ku|75|55}}''' |257 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84486 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |14. september | align="right" |'''{{BUL|vm|2}}''' |'''{{ku|3|1}}''' | align="left" |{{ISR|vm|1}} |{{ku|23|25}} |{{ku|25|22}} |{{ku|25|15}} |{{ku|25|20}} | |'''{{ku|98|82}}''' |9 865 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84487 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |15. september | align="right" |{{MKD|vm|2}} |'''{{ku|0|3}}''' | align="left" |'''{{POR|vm|1}}''' |{{ku|13|25}} |{{ku|20|25}} |{{ku|20|25}} | | |'''{{ku|53|75}}''' |59 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84488 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |15. september | align="right" |'''{{POL|vm|2}}''' |'''{{ku|3|0}}''' | align="left" |{{UKR|vm|1}} |{{ku|25|20}} |{{ku|25|13}} |{{ku|25|22}} | | |'''{{ku|75|55}}''' |1 314 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84489 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |16. september | align="right" |{{ISR|vm|2}} |'''{{ku|0|3}}''' | align="left" |'''{{MKD|vm|1}}''' |{{ku|21|25}} |{{ku|23|25}} |{{ku|22|25}} | | |'''{{ku|66|75}}''' |657 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84490 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |16. september | align="right" |{{POL|vm|2}} |'''{{ku|2|3}}''' | align="left" |'''{{BUL|vm|1}}''' |{{ku|25|20}} |{{ku|29|31}} |{{ku|23|25}} |{{ku|25|19}} |{{ku|18|20}} |'''{{ku|120|115}}''' |13 186 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84491 správa] |}<br> {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=160px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=50px| Sety !width=70px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| {{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCEECC |1. | align="left" |{{POL|vm|1}} |5 |4 |1 |{{ku|14|3}} |{{ku|420|319}} | +101 |'''13''' |- bgcolor="#CCEECC" |2. | align="left" |{{UKR|vm|1}} |5 |4 |1 |{{ku|12|5}} |{{ku|398|360}} | +38 |'''12''' |- bgcolor="#CCEECC" |3. | align="left" |{{BUL|vm|1}} |5 |4 |1 |{{ku|13|6}} |{{ku|454|408}} | +46 |'''11''' |- bgcolor="#CCEECC" |4. | align="left" |{{POR|vm|1}} |5 |1 |4 |{{ku|5|12}} |{{ku|335|382}} | −47 |'''4''' |- bgcolor="#e6e6e6" |5. | align="left" |{{MKD|vm|1}} |5 |1 |4 |{{ku|3|12}} |{{ku|284|366}} | −82 |'''3''' |- bgcolor="#e6e6e6" |6. | align="left" |{{ISR|vm|1}} |5 |1 |4 |{{ku|5|14}} |{{ku|388|444}} | −56 |'''2''' |} ==== Skupina C ==== * [[Tampere]] {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |-bgcolor=#AAAAFF !width=90px|Dátum !width=160px|Družstvo 1 !Výsledok !width=160px|Družstvo 2 !width=40px|1. set !width=40px|2. set !width=40px|3. set !width=40px|4. set !width=40px|5. set !Lopty spolu !Diváci !Správa |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |10. september | align="right" |'''{{FIN|vm|2}}''' |'''{{ku|3|0}}''' | align="left" |{{DEN|vm|1}} |{{ku|25|22}} |{{ku|25|17}} |{{ku|25|20}} | | |'''{{ku|75|59}}''' |6 583 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84579 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |11. september | align="right" |{{NED|vm|2}} |'''{{ku|1|3}}''' | align="left" |'''{{BEL|vm|1}}''' |{{ku|14|25}} |{{ku|25|18}} |{{ku|17|25}} |{{ku|14|25}} | |'''{{ku|70|93}}''' |1 753 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84580 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |11. september | align="right" |'''{{SRB|vm|2}}''' |'''{{ku|3|1}}''' | align="left" |{{EST|vm|1}} |{{ku|25|23}} |{{ku|26|24}} |{{ku|26|28}} |{{ku|25|22}} | |'''{{ku|102|97}}''' |2 203 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84581 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |12. september | align="right" |'''{{DEN|vm|2}}''' |'''{{ku|3|0}}''' | align="left" |{{NED|vm|1}} |{{ku|25|17}} |{{ku|25|20}} |{{ku|25|20}} | | |'''{{ku|75|57}}''' |6 124 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84582 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |12. september | align="right" |{{BEL|vm|2}} |'''{{ku|2|3}}''' | align="left" |'''{{FIN|vm|1}}''' |{{ku|25|23}} |{{ku|20|25}} |{{ku|19|25}} |{{ku|25|23}} |{{ku|10|15}} |'''{{ku|99|111}}''' |12 338 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84583 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |13. september | align="right" |{{EST|vm|2}} |'''{{ku|0|3}}''' | align="left" |'''{{DEN|vm|1}}''' |{{ku|26|28}} |{{ku|22|25}} |{{ku|16|25}} | | |'''{{ku|64|78}}''' |6 467 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84584 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |13. september | align="right" |'''{{FIN|vm|2}}''' |'''{{ku|3|0}}''' | align="left" |{{SRB|vm|1}} |{{ku|25|19}} |{{ku|25|21}} |{{ku|25|23}} | | |'''{{ku|75|63}}''' |10 929 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84585 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |14. september | align="right" |'''{{SRB|vm|2}}''' |'''{{ku|3|2}}''' | align="left" |{{NED|vm|1}} |{{ku|20|25}} |{{ku|23|25}} |{{ku|30|28}} |{{ku|25|15}} |{{ku|17|15}} |'''{{ku|115|108}}''' |876 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84586 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |14. september | align="right" |{{EST|vm|2}} |'''{{ku|1|3}}''' | align="left" |'''{{BEL|vm|1}}''' |{{ku|17|25}} |{{ku|25|18}} |{{ku|21|25}} |{{ku|14|25}} | |'''{{ku|77|93}}''' |1 002 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84587 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |15. september | align="right" |'''{{BEL|vm|2}}''' |'''{{ku|3|1}}''' | align="left" |{{DEN|vm|1}} |{{ku|19|25}} |{{ku|25|20}} |{{ku|25|19}} |{{ku|25|23}} | |'''{{ku|94|87}}''' |2 482 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84588 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |15. september | align="right" |{{NED|vm|2}} |'''{{ku|2|3}}''' | align="left" |'''{{FIN|vm|1}}''' |{{ku|25|18}} |{{ku|21|25}} |{{ku|26|24}} |{{ku|20|25}} |{{ku|11|15}} |'''{{ku|103|107}}''' |6 106 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84589 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |16. september | align="right" |{{DEN|vm|2}} |'''{{ku|2|3}}''' | align="left" |'''{{SRB|vm|1}}''' |{{ku|25|19}} |{{ku|25|21}} |{{ku|21|25}} |{{ku|23|25}} |{{ku|14|16}} |'''{{ku|108|106}}''' |843 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84590 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |16. september | align="right" |{{NED|vm|2}} |'''{{ku|1|3}}''' | align="left" |'''{{EST|vm|1}}''' |{{ku|25|27}} |{{ku|22|25}} |{{ku|25|18}} |{{ku|23|25}} | |'''{{ku|95|95}}''' |1 023 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84591 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |17. september | align="right" |{{SRB|vm|2}} |'''{{ku|0|3}}''' | align="left" |'''{{BEL|vm|1}}''' |{{ku|19|25}} |{{ku|21|25}} |{{ku|16|25}} | | |'''{{ku|56|75}}''' |3 018 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84592 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |17. september | align="right" |{{FIN|vm|2}} |'''{{ku|2|3}}''' | align="left" |'''{{EST|vm|1}}''' |{{ku|25|22}} |{{ku|21|25}} |{{ku|22|25}} |{{ku|25|20}} |{{ku|11|15}} |'''{{ku|104|107}}''' |9 813 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84593 správa] |}<br> {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=160px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=50px| Sety !width=70px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| {{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCEECC |1. | align="left" |{{BEL|vm|1}} |5 |4 |1 |{{ku|14|6}} |{{ku|454|401}} | +53 |'''13''' |- bgcolor="#CCEECC" |2. | align="left" |{{FIN|vm|1}} |5 |4 |1 |{{ku|14|7}} |{{ku|472|431}} | +41 |'''11''' |- bgcolor="#CCEECC" |3. | align="left" |{{SRB|vm|1}} |5 |3 |2 |{{ku|9|11}} |{{ku|442|463}} | −21 |'''7''' |- bgcolor="#CCEECC" |4. | align="left" |{{DEN|vm|1}} |5 |2 |3 |{{ku|9|9}} |{{ku|407|396}} | +11 |'''7''' |- bgcolor="#e6e6e6" |5. | align="left" |{{EST|vm|1}} |5 |2 |3 |{{ku|8|12}} |{{ku|440|472}} | −32 |'''5''' |- bgcolor="#e6e6e6" |6. | align="left" |{{NED|vm|1}} |5 |0 |5 |{{ku|6|15}} |{{ku|433|485}} | −52 |'''2''' |} ==== Skupina D ==== * [[Kluž]] {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |-bgcolor=#AAAAFF !width=90px|Dátum !width=160px|Družstvo 1 !Výsledok !width=160px|Družstvo 2 !width=40px|1. set !width=40px|2. set !width=40px|3. set !width=40px|4. set !width=40px|5. set !Lopty spolu !Diváci !Správa |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |9. september | align="right" |{{ROU|vm|2}} |'''{{ku|1|3}}''' | align="left" |'''{{LAT|vm|1}}''' |{{ku|24|26}} |{{ku|25|18}} |{{ku|21|25}} |{{ku|24|26}} | |'''{{ku|94|95}}''' |1 750 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84492 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |10. september | align="right" |'''{{FRA|vm|2}}''' |'''{{ku|3|0}}''' | align="left" |{{SUI|vm|1}} |{{ku|25|23}} |{{ku|31|29}} |{{ku|25|21}} | | |'''{{ku|81|73}}''' |700 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84493 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |10. september | align="right" |{{TUR|vm|2}} |'''{{ku|1|3}}''' | align="left" |'''{{GER|vm|1}}''' |{{ku|25|23}} |{{ku|22|25}} |{{ku|21|25}} |{{ku|19|25}} | |'''{{ku|87|98}}''' |1 200 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84494 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |11. september | align="right" |'''{{GER|vm|2}}''' |'''{{ku|3|0}}''' | align="left" |{{LAT|vm|1}} |{{ku|25|20}} |{{ku|25|20}} |{{ku|25|16}} | | |'''{{ku|75|56}}''' |800 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84495 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |11. september | align="right" |{{SUI|vm|2}} |'''{{ku|1|3}}''' | align="left" |'''{{ROU|vm|1}}''' |{{ku|21|25}} |{{ku|23|25}} |{{ku|25|13}} |{{ku|20|25}} | |'''{{ku|89|88}}''' |3 127 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84496 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |12. september | align="right" |'''{{FRA|vm|2}}''' |'''{{ku|3|0}}''' | align="left" |{{TUR|vm|1}} |{{ku|25|19}} |{{ku|25|20}} |{{ku|25|19}} | | |'''{{ku|75|58}}''' |1 350 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84497 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |12. september | align="right" |{{ROU|vm|2}} |'''{{ku|2|3}}''' | align="left" |'''{{GER|vm|1}}''' |{{ku|22|25}} |{{ku|23|25}} |{{ku|25|22}} |{{ku|25|15}} |{{ku|13|15}} |'''{{ku|108|102}}''' |4 382 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84498 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |13. september | align="right" |{{SUI|vm|2}} |'''{{ku|0|3}}''' | align="left" |'''{{TUR|vm|1}}''' |{{ku|23|25}} |{{ku|19|25}} |{{ku|19|25}} | | |'''{{ku|61|75}}''' |600 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84499 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |13. september | align="right" |{{LAT|vm|2}} |'''{{ku|1|3}}''' | align="left" |'''{{FRA|vm|1}}''' |{{ku|12|25}} |{{ku|16|25}} |{{ku|25|22}} |{{ku|13|25}} | |'''{{ku|66|97}}''' |650 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84500 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |14. september | align="right" |'''{{GER|vm|2}}''' |'''{{ku|3|1}}''' | align="left" |{{SUI|vm|1}} |{{ku|25|19}} |{{ku|25|17}} |{{ku|22|25}} |{{ku|25|21}} | |'''{{ku|97|82}}''' |400 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84501 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |14. september | align="right" |'''{{ROU|vm|2}}''' |'''{{ku|3|1}}''' | align="left" |{{TUR|vm|1}} |{{ku|25|19}} |{{ku|25|21}} |{{ku|20|25}} |{{ku|25|18}} | |'''{{ku|95|83}}''' |3 875 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84502 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |15. september | align="right" |{{LAT|vm|2}} |'''{{ku|1|3}}''' | align="left" |'''{{SUI|vm|1}}''' |{{ku|22|25}} |{{ku|19|25}} |{{ku|25|16}} |{{ku|22|25}} | |'''{{ku|88|91}}''' |400 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84503 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |15. september | align="right" |'''{{FRA|vm|2}}''' |'''{{ku|3|0}}''' | align="left" |{{GER|vm|1}} |{{ku|25|21}} |{{ku|25|17}} |{{ku|25|19}} | | |'''{{ku|75|57}}''' |650 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84504 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |16. september | align="right" |{{TUR|vm|2}} |'''{{ku|1|3}}''' | align="left" |'''{{LAT|vm|1}}''' |{{ku|24|26}} |{{ku|25|23}} |{{ku|24|26}} |{{ku|16|25}} | |'''{{ku|89|100}}''' |600 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84505 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |16. september | align="right" |{{FRA|vm|2}} |'''{{ku|2|3}}''' | align="left" |'''{{ROU|vm|1}}''' |{{ku|25|16}} |{{ku|27|25}} |{{ku|20|25}} |{{ku|33|35}} |{{ku|12|15}} |'''{{ku|117|116}}''' |5 350 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84506 správa] |}<br> {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=160px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=50px| Sety !width=70px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| {{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCEECC |1. | align="left" |{{FRA|vm|1}} |5 |4 |1 |{{ku|14|4}} |{{ku|445|370}} | +75 |'''13''' |- bgcolor="#CCEECC" |2. | align="left" |{{GER|vm|1}} |5 |4 |1 |{{ku|12|7}} |{{ku|429|408}} | +21 |'''11''' |- bgcolor="#CCEECC" |3. | align="left" |{{ROU|vm|1}} |5 |3 |2 |{{ku|12|10}} |{{ku|501|486}} | +15 |'''9''' |- bgcolor="#CCEECC" |4. | align="left" |{{LAT|vm|1}} |5 |2 |3 |{{ku|8|11}} |{{ku|405|446}} | −41 |'''6''' |- bgcolor="#e6e6e6" |5. | align="left" |{{TUR|vm|1}} |5 |1 |4 |{{ku|6|12}} |{{ku|392|429}} | −37 |'''3''' |- bgcolor="#e6e6e6" |6. | align="left" |{{SUI|vm|1}} |5 |1 |4 |{{ku|5|13}} |{{ku|396|429}} | −33 |'''3''' |} === Play-off === {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |-bgcolor=#AAAAFF !width=90px|Dátum !width=130px|Družstvo 1 !Výsledok !width=130px|Družstvo 2 !width=40px|1. set !width=40px|2. set !width=40px|3. set !width=40px|4. set !width=40px|5. set !Lopty spolu !Diváci !Správa |- style="background:lightblue" |colspan=12 align=left|'''Osemfinále''' ([[Turín]], [[Sofia]]) |- bgcolor=#e6e6e6 |19. september | align="right" |{{POL|vm|2}} |'''{{ku||}}''' | align="left" |{{LAT|vm|1}} |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=85075 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 |19. september | align="right" |{{GER|vm|2}} |'''{{ku||}}''' | align="left" |{{BUL|vm|1}} |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=85076 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 |20. september | align="right" |{{UKR|vm|2}} |'''{{ku||}}''' | align="left" |{{ROU|vm|1}} |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=85078 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 |20. september | align="right" |{{FIN|vm|2}} |'''{{ku||}}''' | align="left" |{{GRE|vm|1}} |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=85080 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 |20. september | align="right" |{{FRA|vm|2}} |'''{{ku||}}''' | align="left" |{{POR|vm|1}} |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=85077 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 |20. september | align="right" |{{ITA|vm|2}} |'''{{ku||}}''' | align="left" |{{DEN|vm|1}} |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=85079 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 |21. september | align="right" |{{BEL|vm|2}} |'''{{ku||}}''' | align="left" |{{CZE|vm|1}} |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=85081 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 |21. september | align="right" |{{SLO|vm|2}} |'''{{ku||}}''' | align="left" |{{SRB|vm|1}} |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=85082 správa] |- style="background:lightblue" |colspan=12 align=left|'''Štvrťfinále''' ([[Turín]], [[Sofia]]) |- bgcolor=#e6e6e6 |22. september | align="right" | |'''{{ku||}}''' | align="left" | |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=85083 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 |22. september | align="right" | |'''{{ku||}}''' | align="left" | |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=85084 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 |23. september | align="right" | |'''{{ku||}}''' | align="left" | |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=85085 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 |23. september | align="right" | |'''{{ku||}}''' | align="left" | |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=85086 správa] |- style="background:lightblue" |colspan=12 align=left|'''Semifinále''' ([[Miláno]]) |- bgcolor=#e6e6e6 |25. september | align="right" | |'''{{ku||}}''' | align="left" | |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=85087 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 |25. september | align="right" | |'''{{ku||}}''' | align="left" | |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=85088 správa] |- bgcolor=#FFDAB9 |colspan=12 align=left|'''Stretnutie o 3. miesto''' ([[Miláno]]) |- bgcolor=#e6e6e6 |26. september | align="right" | |'''{{ku||}}''' | align="left" | |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=85089 správa] |- bgcolor=#F7F6A8 |colspan=12 align=left|'''Finále''' ([[Miláno]]) |- bgcolor=#e6e6e6 |26. september | align="right" | |'''{{ku||}}''' | align="left" | |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=85090 správa] |} == Konečné poradie == {| class="wikitable" !{{tooltip|Por|Poradie}}. ! width="170" |Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center" |[[Súbor:Gold_medal_europe.svg|17x17bod]] | |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center" |[[Súbor:Silver_medal_europe.svg|17x17bod]] | |- bgcolor="#E5C585" | align="center" |[[Súbor:Bronze_medal_europe.svg|17x17bod]] | |- | align="center" |4. | |- | align="center" |5. | |- | align="center" |6. | |- | align="center" |7. | |- | align="center" |8. | |- | align="center" |9. | |- | align="center" |10. | |- | align="center" |11. | |- | align="center" |12. | |- | align="center" |13. | |- | align="center" |14. | |- | align="center" |15. | |- | align="center" |16. | |- | align="center" |17. |{{EST|vm|1}} |- | align="center" |18. |{{SWE|vm|1}} |- | align="center" |19. |{{TUR|vm|1}} |- | align="center" |20. |{{MKD|vm|1}} |- | align="center" |21. |{{SUI|vm|1}} |- | align="center" |22. |{{ISR|vm|1}} |- | align="center" |23. |{{NED|vm|1}} |- | align="center" |24. |{{SVK|vm|1}} |} == Pozri aj == * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2026]] == Externé odkazy == * [https://eurovolley.cev.eu/en/2026/men/ ME 2026 na stránke Európskej volejbalovej federácie] {{eng icon}} * [https://www.cev.eu/ Oficiálna stránka Európskej volejbalovej federácie] {{eng icon}} == Zdroj == {{Preklad|en|2026 Men's European Volleyball Championship|1375684775}} {{Majstrovstvá Európy vo volejbale}} [[Kategória:Volejbal v 2026]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov]] [[Kategória:Športové podujatia v Bulharsku|Volejbal]] [[Kategória:Športové podujatia vo Fínsku|Volejbal]] [[Kategória:Športové podujatia v Rumunsku|Volejbal]] [[Kategória:Športové podujatia v Taliansku|Volejbal]] [[Kategória:2026 v Bulharsku]] [[Kategória:2026 vo Fínsku]] [[Kategória:2026 v Rumunsku]] [[Kategória:2026 v Taliansku]] 51h77juk7gw94pqky76fzi2lxwadlzz 4 755950 8371170 8370250 2026-09-20T05:50:38Z OJJ 116711 /* Proti */ + 8371170 wikitext text/x-wiki == [[Benígne paroxyzmálne polohové vertigo]] == Dávam na hlasovanie starší problematickejší článok (autor: @[[Redaktor:Ciernik M|Ciernik M]]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:23, 15. september 2026 (UTC) : === Hlasovanie === ==== Za ==== #{{Za}} Rozsiahly text bez zdroja. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:58, 15. september 2026 (UTC) #{{Za}} chýbajúce zdroje na rozsiahle texty , formátovanie.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 19:12, 15. september 2026 (UTC) ==== Proti ==== # {{Proti}} Toto ako naozaj myslíte vážne s tým mazacím komandom? Takéto určite nie. <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 21:02, 15. september 2026 (UTC) # {{Proti}} Zdroje tam sú a súhlasím s argumentom autora článku, že o úzko špecializovaných témach sa kvantum zdrojov hľadá ťažko.--[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 08:52, 17. september 2026 (UTC) # {{proti}} V současném stavu použitelný článek, jeho smazání Wikipedii nijak neprospěje. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 05:50, 20. september 2026 (UTC) ==== Zdržal(a) sa ==== # # === Diskusia === Mohli by ste mi napísať, v čom je článok problematický? Snáď by som ho dokázal napraviť.... --[[Redaktor:Ciernik M|Ciernik M]] ([[Diskusia s redaktorom:Ciernik M|diskusia]]) 16:03, 15. september 2026 (UTC) :{{Re|Ciernik M}} Odhliadnuc od formátovania, ktoré sa dá upraviť, je drvivá väčšina stránky bez zdrojov, čo odporuje podmienkam Wiki ohľadne [[Wikipédia:Overiteľnosť|overiteľnosti]] a [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivých zdrojov]]. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:58, 15. september 2026 (UTC) Odpoveď pre všetkých mazačov; tak dobre mládenci, tak mi to zmažte. Vidím, že tomu rozumiete. Čím viac odkazov, tým lepší článok. Aj keď na takúto úzku problematiku stačí kompilát z dvoch, troch súhrnných textov. A odkazy na heslá z Wiki, ktoré sú tak špeciálne, že ich nikto nikdy nenapíše, no nejaké som ešte skúsil pridať... Podotýkam, že pre vecné chyby by ste mohli v medicínskych článkoch mazať do sýtosti, opravovať by bolo čo, ale práve to zháňanie citácii je otravné, takže to robím sporadicky. Ale aby som sa vrátil k môjmu problému. Už som raz pre takúto šikanu prestal do Wiki písať, ale niečo som občas pridal. Asi sa aj tak nezavďačím. Ale dobre, keď nie sú dobré články od lekára, snáď ich lepšie napíšu napríklad ajťáci alebo jazykovedci, čo ja viem... To bude asi všetko odo mňa --[[Redaktor:Ciernik M|Ciernik M]] ([[Diskusia s redaktorom:Ciernik M|diskusia]]) 20:45, 15. september 2026 (UTC) :{{Ping|Ciernik M}} Plne ťa chápem, vidím to rovnako.--[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 08:52, 17. september 2026 (UTC) {{Ping|Pe3kZA}} Tak článok prešiel už úpravami [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ben%C3%ADgne_paroxyzm%C3%A1lne_polohov%C3%A9_vertigo&diff=8369780&oldid=8369683]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:26, 15. september 2026 (UTC) :{{Re|Ciernik M}} Ono „čím viac odkazov, tým lepší článok.“ vo svojej podstate platí. Tvrdenia na Wikipédii majú byť overiteľné. Zháňanie citácií na existujúci článok môže byť otravné. Doporučujem preto opačný postup, najprv zohnať citácie a potom písať článok. Vyžadovanie citácií nie je šikana, ale úplne bežný postup na Wikipédii. Ďakujem za doterajšie články a verím, že sa tu ešte uvidíme.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 06:31, 16. september 2026 (UTC) ::Beriem, ďakujem za podporu, len na vysvetlenie: ja to robím tak, že buď nájdem nejaký výhonok, ktorý viem dopracovať, alebo potrebujem v práci spracovať nejakú problematiku a keď to už mám naštudované, tak z toho urobím aj článok. Alebo nájdem aj hotový článok, ktorý je y nejakého dôvodu vhodné dorobiť. Celkom výnimočne píšem niečo nové a vopred hľadám podklady. Z toho, že by som mal citáciami podložiť každý odstavec, bývam v rozpakoch, pretože je to väčšinou zmeska informácii, spravidla dosť z US vzdelávacieho portálu Medscape, niekedy českých Wikiskrípt a niečo z domácej literatúry. --[[Redaktor:Ciernik M|Ciernik M]] ([[Diskusia s redaktorom:Ciernik M|diskusia]]) 07:42, 16. september 2026 (UTC) :::{{Re|Ciernik M}} To je super a to si ceníme. Ale ten článok nespĺňa niektoré náležitosti. Uvádzanie citácií do nadpisu je nevhodné z viacerých dôvodov. Takto uvedené citácie napr. neplnia svoju úlohu - to skutočne všetky tri citované zdroje v sekcii "Príznaky a vyšetrenie" tvrdia presne všetky tie informácie, ktoré tam sú? Alebo je to súhrn tých troch zdrojov? Už len prvá veta sa v zdroji ''Cerebrovaskulární manuál'' nenachádza (zdroj nespomína náhle silné záchvaty). V tomto ten článok skutočne nie je dobre spracovaný. Ak chcete s písaním článku na Wikipédiu pomôcť alebo poradiť, stačí povedať - súhlasím s tým, čo píšete ohľadne toho, že keď si to naštudujete, je škoda o tom ten článok nenapísať. Tiež to tak robím. Ale sú lepšie spôsoby ako to robiť a horšie spôsoby ako to robiť. Takto tam tie zdroje ''aspoň sú'', ale nadšený z toho úplne nie som. Osobne by som teda ocenil keby sa umiestnili správne tam, kam patria - vždy za danú vetu, ktorú zdrojujú. Okrem toho teda odkazy na [[WP:rozlišovacia stránka|rozlišovacie stránky]] nie sú vhodné, takže [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ben%C3%ADgne_paroxyzm%C3%A1lne_polohov%C3%A9_vertigo&diff=8370135&oldid=8369944 tie som opravil]. :::{{Re|Pe3kZA}} Odporúčam mrknúť sa na verziu, ku ktorej hlasujeme. Môj hlas bol k článku, ktorý bol úplne bez zdroja. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:16, 16. september 2026 (UTC) ::::{{Re|KormiSK}} Možno by nebolo na škodu uvádzať verziu o ktorej hlasujeme pri zakladaní hlasovania.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:15, 16. september 2026 (UTC) ::::Hlasuje sa snáď celkovo o článku (teda aj s ohľadom na prípadné medziľahlé zmeny), nie o konkrétnej historickej revízii. Tú v prípade potreby nie je problém dohľadať podľa času založenia hlasovania. Nevidím ale moc zmysel v nejakom ostentatívnom poukazovaní v duchu ''„ale ja som predsa hlasoval o tej a tej revízii, pozri si tú“''. Buď výhrady aspoň čiastkovo stále platia aj na aktuálny stav (tzn. aj v ňom je článok podľa dotyčného, aj napriek medziľahlým rozšíreniam, stále na zmazanie), alebo potom treba hlas prosto zmeniť. Pochopím, ak niekto zahlasoval a zmeny už neeviduje, keď už sa tu ale aktívne ozveš, zrejme si si zmien vedomý. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:23, 16. september 2026 (UTC) :::::{{Re|Teslaton}} To je snáď samozrejmé, mňa skôr prekvapuje Pe3kovo rozhorčenie/prekvapenie z toho, že sme hlasovali, ako sme hlasovali. Keď sa pozrie do histórie, tak sa tie hlasy dajú celkom jednoducho vysvetliť. Za mňa teda ani tá aktuálna verzia nie je úplne ideálna, preto hlas zatiaľ nemením. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:04, 16. september 2026 (UTC) ::::::Ja si rozkliknem článok pred tým, ako idem hlasovať... A ak už články v takejto podobe nevyhovujú, potom sa tu niečo dosť pos... Treba si uvedomiť, že toto nie je vedecká/akademická pôda a čo sa raz zmaže, len ťažko sa dá upraviť. O tom, koľko redaktorov kvôli tomuto prísnemu prístupu znechutene odišlo, nie je treba ani písať... --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 21:22, 16. september 2026 (UTC) ::::::Môžem ešte navrhnúť jedno riešenie? ::::::Ak teda článok formálne nevyhovuje ako hotový (vecne je správny, myslím, že aj overiteľný), tak ho snáď nemusíte úplne mazať, presuňte ho medzi výhonky, ak sa niekto nájde, môže ho prerobiť, bárs aj celý prepísať. Nejde predsa ho dezinformáciu. --[[Redaktor:Ciernik M|Ciernik M]] ([[Diskusia s redaktorom:Ciernik M|diskusia]]) 06:56, 17. september 2026 (UTC) === Výsledok hlasovania === 648y6otl7bkte2blvr7vyzoaovzoejr 0 756020 8371025 8370449 2026-09-19T17:16:05Z Luppus 39967 kategória 8371025 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Dypilon vase 1.jpg|náhľad|upright|Dipylonská amfora z polovice 8. storočia pred Kr. s detailne vykreslenými ľudskými postavami. [[Národné archeologické múzeum v Aténach]].]] '''Geometrický štýl''' (alternatívne '''geometrické umenie''' alebo '''geometrická keramika''') predstavuje významnú vývojovú fázu [[Staroveké Grécko|starogréckeho]] výtvarného umenia, ktorá sa prejavila predovšetkým v dekorovaní váz a keramiky. Tento štýl prekvital na sklonku takzvaného [[Temné obdobie (Grécko)|temného obdobia]] a v ranej [[Archaické obdobie (Grécko)|archaickej epoche]] približne v rokoch [[900 pred Kr.]] až [[700 pred Kr.]]<ref name="Adkins">ADKINS, Lesley; ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko.'' Praha: Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. s. 384.</ref> Hlavným kultúrnym a produkčným centrom boli staroveké [[Atény]], odkiaľ sa tento vizuálny prejav postupne rozšíril do ďalších obchodných miest v oblasti [[Egejské more|Egejského mora]].<ref name="Snodgrass">SNODGRASS, Anthony M. Geometric Art - Bernhard Schweitzer: Greek Geometric Art. In: ''The Classical Review''. December 1973, roč. 23, č. 2, s. 249–252. ISSN 0009-840X.</ref> Meno dostal podľa špecifickej výzdoby, ktorá bola prísne redukovaná na základné geometrické rovnice a formuly rozložené do presných horizontálnych pásov.<ref name="Zamarovský">ZAMAROVSKÝ, Vojtech. ''Grécky zázrak.'' Bratislava: Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. s. 231–232.</ref> Geometrické vázy slúžili vtedajšej gréckej spoločnosti na rôzne praktické, rituálne aj reprezentatívne účely, najmä v kontexte pohrebných obradov a slávnostných [[symposion|symposií]]. == Chronologické členenie a technologický vývoj == Umeleckým predchodcom čistého geometrického štýlu bola '''protogeometrická keramika''' (cca [[1050 pred Kr.]] – [[900 pred Kr.]]), ktorá sa rozvíjala prevažne v Aténach.<ref name="Adkins"/> Atény sa úspešne ubránili vpádu [[Dóri|Dórov]] a vďaka tomu plynule nadviazali na staršiu mykénsku či submykénsku tradíciu.<ref name="Zamarovský"/> V tomto prechodnom období sa začal využívať rýchlejší hrnčiarsky kruh a do praxe prenikli mechanické pomôcky, ako napríklad kružidlá s pripevnenými viachrotovými štetcami, ktoré umožňovali kresliť dokonale presné sústredné kružnice a polkruhy.<ref name="Adkins"/> Výzdoba bola vtedy ešte pomerne riedka a obmedzovala sa na tmavý lesk na svetlejšom podklade hliny.<ref name="Adkins"/><ref name="Zamarovský"/> Približne od roku 900 pred Kr. sa etabloval plne rozvinutý, čistý geometrický štýl, ktorý moderná archeológia na základe tvarov váz a hustoty ornamentu delí na tri hlavné obdobia:<ref name="Adkins"/><ref name="Knodell">KNODELL, Alex R. ''Societies in Transition: Reconstruction of the Social Landscapes of Prehistoric Greece.'' Oxford: Oxford University Press, 2021. s. 7.</ref> * '''Ranogeometrické obdobie''' (900 – 850 pred Kr.) * '''Stredogeometrické obdobie''' (850 – 760 pred Kr.) * '''Neskorogeometrické obdobie''' (760 – 700 pred Kr.) Z hľadiska morfológie patrili medzi najbežnejšie tvary veľké [[amfora|amfory]], [[kratér]]y (misy na miešanie vína a vody), [[oinochoé]] (krčahy na víno) a rôzne typy stolových pohárov.<ref name="Adkins"/> == Spoločenské využitie keramiky == [[Súbor:Geometric Cremation urn Athens Agora Museum.jpg|náhľad|vpravo|Attická pohrebná amfora (urna) z hrobu tehotnej ženy (výška 71 cm, cca 850 pred Kr., Múzeum antickej Agory, Atény).]] === Pohrebný kult === Veľké geometrické vázy mali v starogréckej spoločnosti nezastupiteľné miesto pri pohrebných rituáloch. Slúžili buď ako schránky na popol zosnulých (urny), alebo ako monumentálne náhrobky, ktoré označovali hroby zámožných občanov.<ref name="Adkins"/><ref name="Met">Department of Greek and Roman Art. Death, Burial, and the Afterlife in Ancient Greece. In: ''Heilbrunn Timeline of Art History''. New York: The Metropolitan Museum of Art, 2003.</ref> Podľa vtedajších zvyklostí existovalo rodové rozdelenie váz: pre mužov sa ako náhrobky vztyčovali veľké otvorené kratéry, zatiaľ čo hroby žien označovali amfory s úchytkami na bruchu nádoby.<ref name="Langdon">LANGDON, Susan. ''Art and Identity in Dark Age Greece: 1100-700 B.C.'' Cambridge: Cambridge University Press, 2010. ISBN 978-0521513210. s. 288.</ref> Vzhľadom na grécku vieru, že bez riadneho pohrebu nemôže duša zosnulého nájsť večný pokoj v podsvetí, sa na vázach detailne zachytávali jednotlivé fázy obradu:<ref name="Met"/> * '''''Prothesis''''' – výjav vystavenia mŕtveho na lôžku, kde zosnulého obklopujú plačúci členovia rodiny.<ref name="Met"/> * '''''Ekfora''''' – slávnostný sprievod a odvážanie zosnulého na pohrebisko na voze sprevádzanom čestnou procesiou.<ref name="Langdon"/> Tieto rituálne scény boli často dopĺňané bojovými motívmi a hrdinskými súbojmi, ktoré mali umocniť aristokratický štatút mŕtveho a vizuálne nadviazať na tradície opisované v súdobej [[Homér]]ovej epickej poézii.<ref name="Langdon"/> === Slávnostné symposiá === Okrem pohrebných rituálov zohrávala geometrická keramika kľúčovú úlohu pri [[Symposion|sympósiách]] – slávnostných spoločenských posedeniach, ktoré boli v archaickej gréckej spoločnosti vyhradené výlučne pre aristokratických mužov.<ref name="Met-Symp">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Department of Greek and Roman Art | titul = The Symposium in Ancient Greece | url = https://metmuseum.org | vydavateľ = The Metropolitan Museum of Art | dátum = 2002-10 | dátum prístupu = 2026-09-17 | jazyk = eng}}</ref> Pre tieto účely sa vyrábal pestrý repertoár nádob: chladiče na víno ([[Psyktér|psyktéres]]), krčahy ([[oinochoé|oinochoai]]), miešacie misy ([[kratér]]y) a rôzne druhy pitných čiaš ([[skyfos|skyfoi]], [[Kantharos (nádoba)|kantharoi]]).<ref name="Met-Symp"/> Tieto nádoby boli bohato zdobené geometrickými vzormi a neskôr aj figurálnymi scénami, ktoré zobrazovali buď samotné pijanské slávnosti, alebo mytologické motívy spojené s bohom vína Dionýzom a jeho sprievodom.<ref name="Met-Symp"/> Symposiá sa konali v špeciálnej mužskej miestnosti domu nazývanej ''andrón''.<ref name="NatGeo-Symp">{{Citácia periodika | titul = Wine, Women, and Wisdom: The Symposia of Ancient Greece | url = https://nationalgeographic.com | časopis = National Geographic | dátum = 2017-01-17 | dátum prístupu = 2026-09-17 | jazyk = eng}}</ref> Jedinými ženami, ktoré mali do týchto priestorov prístup, boli [[Hetéra|hetéry]] – vysoko vzdelané spoločníčky a umelkyne, ktoré si muži najímali za odmenu, pričom v modernej vede dodnes prebieha diskusia o miere ich zapojenia do starovekej prostitúcie.<ref name="NatGeo-Symp"/> == Podrobný vývoj štýlu a periodizácia == <ref name="NatGeo-Symp"/>[[Súbor:Pyxis with lid Agora Museum Athens.jpg|náhľad|vľavo|Atický keramický pyxis s pokrievkou z hrobu ženy (cca 900 pred Kr., Múzeum antickej Agory, Atény).]] Vývoj geometrického výtvarného prejavu nebol v celom gréckom svete synchrónny. Najnovšie archeologické a radiokarbónové výskumy z lokalít ako Sindos, Kastanas či Eleon naznačujú, že kľúčové ozdobné prvky (napr. sústredné kruhy) sa vyvinuli o niečo skôr v strednej Macedónii a odtiaľ sa šírili prostredníctvom námorného obchodu na juh.<ref name="VanDamme-Lis-2024">{{Citácia periodika | autor = VAN DAMME, Trevor; LIS, Bartłomiej | titul = The origin of the Protogeometric style in northern Greece and its relevance for the absolute chronology of the Early Iron Age | url = https://cambridge.org | časopis = Antiquity | rok = 2024 | ročník = 98 | číslo = 401 | strany = 1271–1289 | publisher = Cambridge University Press | jazyk = eng}}</ref> === Protogeometrické obdobie (cca 1050/1025 – 900 pred Kr.) === Hoci sa často radí ako samostatný predstupeň, ''protogeometrický štýl'' položil technické a kompozičné základy pre čistú geometriu.<ref name="Adkins"/><ref name="Langdon-2010">LANGDON, Susan. ''Art and Identity in Dark Age Greece: 1100-700 B.C.'' Cambridge: Cambridge University Press, 2010. ISBN 978-0521513210. s. 287.</ref> Zatiaľ čo konvenčná (tzv. nízka) chronológia kladie jeho začiatok v strednom a južnom Grécku okolo roku 1025 pred Kr.,<ref name="VanDamme-Lis-2024"/> v macedónskych dielňach sa experimenty s týmto štýlom objavujú už v priebehu 12. storočia pred Kr.<ref name="VanDamme-Lis-2024"/> * '''Zmeny tvarov''': Oproti plynulým a mäkkým líniám staršej mykénskej keramiky priniesol protogeometrický štýl prísnejší, tektonickejší a jednoduchší dizajn nádob.<ref name="Mannack-2013">{{Citácia knihy | autor = MANNACK, Thomas | kapitola = Greek Decorated Pottery I: Athenian Vase-painting | editor = Tyler Jo Smith, Dimitris Plantzos | titul = A Companion to Greek Art | miesto = Malden | vydavateľ = Wiley-Blackwell | rok = 2013 | isbn = 978-1-4051-8604-9 | strana = 40 | jazyk = eng}}</ref> Typickými tvarmi boli [[amfora|amfory]] (s úchytkami na bruchu alebo na krku), [[Hydria|hydriai]], [[Oinochoé|oinochoai]], [[Lékythos|lékythoi]] a bezstopkové čaše [[Skyfos|skyfoi]].<ref name="Mannack-2013"/> V neskoršej fáze pribudli ploché misy ([[Kalathos|kalathoi]]) a skrinky ([[Pyxis (keramika)|pyxidy]]).<ref name="Gadolou-Handberg-2017">{{Citácia knihy | autor = GADOLOU, Anastasia; HANDBERG, Søren | titul = Material Koiné in the Outer World | miesto = Aarhus | vydavateľ = Aarhus University Press | rok = 2017 | isbn = 978-8771842241 | strany = 44–45 | jazyk = eng}}</ref> * '''Výzdoba''': Dominovala ''monochrómna maľba'' (pokrytie veľkých plôch tmavým lakom) kombinovaná s vlnovkami na pleciach nádob a horizontálnymi pásmi.<ref name="Gadolou-Handberg-2017"/> Najcharakteristickejším prvkom bolo zavedenie dokonale presných sústredných kruhov a polkruhov kreslených viachrotovými štetcami upevnenými na kružidle.<ref name="Adkins"/><ref name="Mannack-2013"/> * '''Ikonografia''': Umenie tohto obdobia ešte ''nepoznalo zobrazenie ľudskej postavy''; jediným živým tvorom, ktorý sa na vázach sporadicky objavoval, bol štylizovaný kôň.<ref name="Langdon-2010"/> * '''Významné lokality''': Popri dominantných Aténach bola dôležitým centrom eubojská osada ''Lefkandi'', známa svojimi špecifickými regionálnymi variantmi.<ref name="Langdon-2010"/> === Stredogeometrické obdobie (cca 850 – 760 pred Kr.) === [[Súbor:Amphora with geometric decoration, AM of Corinth, 202842x.jpg|náhľad|Korintská amfora s geometrickou výzdobou, ktorá slúžila ako náhrobný monument (cca 800 – 750 pred Kr., Archeologické múzeum starovekého Korintu).]] V strednej fáze geometrického štýlu dochádza k výraznému znásobeniu a zahusteniu dekoračných plôch, pričom na povrchu váz vzniká efekt pripomínajúci čipkovanú sieť. Absolútnu dominanciu v kompozícii preberá [[Meander (ornament)|meander]]. Umelci ho umiestňovali na tie najdôležitejšie pohľadové miesta – najmä do metop (obdĺžnikových polí) usporiadaných v páse medzi úchytkami nádoby. Tradičná chronológia datuje toto obdobie do rokov 850 – 760 pred Kr., avšak najnovšie grécke a medzinárodné archeologické výskumy toto datovanie zásadne menia: * '''Prehodnotenie veku:''' Na základe moderných rádiokarbónových analýz (metóda ¹⁴C) zo stratifikovaných nálezísk v severoegejskom Sindose sa ukazuje, že stredogeometrické obdobie sa začalo až o 140 rokov skôr, než sa doteraz predpokladalo, a prebiehalo približne v rokoch 990 až 870 pred Kr.<ref name="Alagich-2024">{{Citácia periodika | autor = ALAGICH, Rudolph; BECERRA-VALDIVIA, Lorena; MILLER, Margaret C.; TRANTALIDOU, Katerina; SMITH, Colin | titul = Mediterranean Early Iron Age chronology: assessing radiocarbon dates from a stratified Geometric period deposit at Zagora (Andros), Greece | url = https://www.cambridge.org/core/journals/antiquity/article/mediterranean-early-iron-age-chronology-assessing-radiocarbon-dates-from-a-stratified-geometric-period-deposit-at-zagora-andros-greece/BED7491DD5F61A742B5B95F6C2254B92 | časopis = Antiquity | rok = 2024 | ročník = 98 | číslo = 398 | strany = 454–469 | publisher = Cambridge University Press | jazyk = eng}}</ref> * '''Významné nálezy z tohto obdobia:''' Z tohto obdobia pochádzajú unikátne terakotové predmety spájajúce geometriu s ranou plastikou, napríklad slávna kruhová svätyňa z Kréty s bohyňou so zdvihnutými rukami (cca 850 – 800 pred Kr.), či [[Eubója|eubojský]] [[Kentaur (mytológia)|kentaur]] [[Cheirón]] z [[Lefkada (ostrov)|Lefkandy]], ktorý reprezentuje prechod od protogeometrie. ==== Chronológia stredogeometrického obdobia ==== {| class="wikitable" style="text-align: center; margin: 1em auto;" |+ Porovnanie datovania stredogeometrického obdobia (fáza MG) ! Chronologický systém !! Začiatok obdobia !! Koniec obdobia !! Hlavná opora systému |- | ''Tradičná (nízka) chronológia'' || cca 850 pred Kr. || cca 760 pred Kr. || Historické pramene a umelecká typológia keramiky<ref name="Alagich-2024"/> |- | ''Moderná (vysoká) chronológia'' || ''cca 990 pred Kr.'' || ''cca 870 pred Kr.'' || Rádiokarbónové datovanie importov v Sindose<ref name="Alagich-2024"/> |} === Neskorogeometrické obdobie (cca 760/750 – 700/650 pred Kr.) === [[Súbor:Bird figurines. Geometric period - KAMA.jpg|náhľad|vpravo|Hlinené figúrky v tvare vtáčikov nájdené v detskom hrobe (cca 750 – 700 pred Kr., Archeologické múzeum Kerameikos, Atény).]] Neskorá fáza prináša vrcholné monumentálne diela a zároveň postupný rozpad prísneho geometrického poriadku. Hrnčiari opäť obohatili kompozičnú štruktúru váz. Ustálili štylizované formy zvierat v oblastiach krku a základne váz a do priestoru medzi úchytkami natrvalo zaviedli ľudskú postavu.<ref name="Mannack-2013">{{Citácia knihy | autor = MANNACK, Thomas | kapitola = Greek Decorated Pottery I: Athenian Vase-painting | editor = Tyler Jo Smith, Dimitris Plantzos | titul = A Companion to Greek Art | miesto = Malden | vydavateľ = Wiley-Blackwell | rok = 2013 | isbn = 978-1-4051-8604-9 | strana = 40 | jazyk = eng}}</ref> * '''Dipylonský maliar''': Symbolom tohto obdobia je monumentálna, 1,62 metra vysoká ''Dipylonská amfora'' vyhotovená anonymným [[Dipylonský maliar|Dipylonským majstrom]] okolo rokov 760 – 750 pred Kr., ktorá slúžila ako náhrobný monument aristokratickej ženy na aténskom cintoríne [[Kerameikos]].<ref name="Mannack-2013"/><ref name="Wood-1982">{{Citácia knihy | autor = WOODFORD, Susan | titul = The Art of Greece and Rome | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1982 | isbn = 0521298733 | strana = 40 | jazyk = eng}}</ref> * '''Výjavy a homérsky kontext''': Pohrebné scény (vystavenie mŕtveho – ''prothesis'', a jeho odvážanie – ''ekfora'') na týchto obrovských nádobách sprevádzali hrdinské bojové motívy, ktoré priamo odrážali atmosféru súdobej [[Homér]]ovej epiky.<ref name="Langdon-2010"/> Postavy ľudí a zvierat boli kreslené plošne ako tmavé siluety, zatiaľ čo zyg zvyšok vázy vypĺňali prísne zóny meandrov, svastík a kľukatých čiar. * '''Uvoľnenie štýlu a Aristonothos''': V neskoršom štádiu tragický motív pohrebného náreku ustúpil. Kompozície sa uvoľnili a objavili sa voľnejšie scény stroskotania lodí, lovu a konkrétnych mýtov. Z tohto obdobia (7. storočie pred Kr.) pochádza vôbec najstaršie dochované podpísané dielo gréckeho umelca – kráter hrnčiara [[Aristonothos|Aristonotha]] (alebo Aristonofa) nájdený v talianskom [[Cerveteri]], ktorý zobrazuje oslepenie kyklopa [[Polyfémos (Kyklop)|Polyféma]] [[Odyseus|Odyseom]]. * '''Nástup orientalizácie''': Od polovice 8. storočia pred Kr. zintenzívnený kontakt s Blízkym východom obohatil grécke dielne o nové motívy (levy, pantery, palmety, lotosové kvety), čo viedlo k vzniku [[Orientalizujúci štýl|orientalizujúceho štýlu]], v ktorom neskôr vynikol najmä Korint. ==== Chronológia neskorogeometrického obdobia ==== Rovnako ako pri predchádzajúcich obdobiach, aj tu moderná veda naráža na rozpor medzi historickým datovaním (založeným na spisoch historika [[Thoukydides|Thoukydida]] a zakladaní kolónií na [[Sicília (ostrov)|Sicílii]]) a exaktnými prírodovednými metódami.<ref name="Alagich-2024"/> {| class="wikitable" style="text-align: center; margin: 1em auto;" |+ Porovnanie datovania neskorogeometrického obdobia (fáza LG I) ! Chronologický systém !! Začiatok obdobia !! Koniec obdobia !! Hlavná opora systému |- | ''Tradičná (nízka) chronológia'' || cca 760 / 750 pred Kr. || cca 735 / 730 pred Kr. || Historické pramene (Thoukydides), nálezy v kolónii [[Megara Hyblaia]]<ref name="Alagich-2024"/> |- | ''Moderná (vysoká) chronológia'' || ''cca 870 pred Kr.'' || ''cca 730 pred Kr.'' || Rádiokarbónové datovanie zvieracích kostí v osade ''Zagora na ostrove [[Andros (Grécko)|Andros]]''<ref name="Alagich-2024"/> |} Výskum z roku 2024 v lokalite Zagora potvrdil, že vrstvy s neskorogeometrickou keramikou (LG I) ukrývali zvieracie kosti, ktorých absolútny vek nepochybne spadá už do ''tretieho štvrťroku 9. storočia pred Kr.''<ref name="Alagich-2024"/> Tento posun o viac ako storočie do minulosti mení pohľad na grécke dejiny: ukazuje, že prudký nárast populácie v neskorej geometrii bol v skutočnosti oveľa pozvoľnejší a prirodzenejší, a zároveň poskytuje dostatočne dlhý časový priestor na postupné šírenie a difúziu ''gréckej abecedy'', ktorej najstaršie nápisy (graffiti na črepoch) sa objavujú práve vo fáze LG I.<ref name="Alagich-2024"/> == Hlavné motívy a výzdoba == [[Súbor:Kantharos, Swastika, rossetes, Attic Late Geometric Pottery, 760 BC, Prague Kinsky, NM-H10 1849, 140727.jpg|náhľad|vľavo|Attický keramický kantharos s motívom svastík a roziet (cca 760 pred Kr., Palác Kinských, Národné múzeum, Praha).]] Výzdoba váz v geometrickom štýle sa vyznačuje prísnym členením povrchu do niekoľkých horizontálnych pásov (vlysoch), ktoré obopínajú celý obvod nádoby a pokrývajú ju od hrdla až po základňu.<ref name="Coldstream-2003">COLDSTREAM, John Nicolas. ''Geometric Greece: 900-700 BC.'' London: Psychology Press, 2003. ISBN 978-0-415-29899-5.</ref> Hrnčiari nanášali výzdobu najmä na hrdlo a brucho váz (napríklad pri amforách a lékythoi), čo im poskytovalo najväčšiu plochu na maľovanie a zároveň vizuálne podčiarkovalo monumentálnu výšku a štruktúru nádoby.<ref name="Snodgrass-2001">SNODGRASS, Anthony M. ''The Dark Age of Greece: An Archaeological Survey of the Eleventh to the Eighth Centuries BC.'' New York: Taylor & Francis, 2001. ISBN 978-0-415-93636-1.</ref> Základom výzdoby boli lineárne a abstraktné vzory:<ref name="Coldstream-2003"/> * '''Kľúčové geometrické prvky''': Najčastejšie išlo o cikcaky, šrafované trojuholníky, kosoštvorce, štvorce, mriežky a svastiky.<ref name="Adkins"/><ref name="Coldstream-2003"/> * '''Meander a sústredné kruhy''': Meandrový vzor bol často umiestňovaný do širokých pásov a slúžil ako rám pre hlavné, postupne sa zväčšujúce obrazové polia.<ref name="Coldstream-2003"/> V doplnkovej dekorácii pretrvávali kružidlom kreslené sústredné kružnice a polkruhy.<ref name="Adkins"/> * '''Horror vacui (strach z prázdnoty)''': Typickým znakom bol umelecký zámer nenechať na váze žiadne čisté miesto. Každá voľná plocha medzi hlavnými motívmi bola husto vyplnená drobným a hustým ornamentálnym dekorom.<ref name="Coldstream-2003"/> === Prvé zobrazenia človeka === [[Súbor:Hirschfeld Workshop Terracotta Krater ca 750-735 bce. Detail.jpg|náhľad|Detail z Hirschfeldovho kratéru zobrazujúci rituál odvážania zosnulého (ekfora) sprevádzaný plačkami a sprievodom bojových vozov (cca 750 – 735 pred Kr., [[Metropolitan Museum of Art]], [[New York]]).]] Významný predel nastal okolo roku 770 pred Kr., kedy sa vo výzdobe (najskôr v priestore uší a úchytiek váz) objavujú prvé ľudské postavy, čo znamenalo definitívny odklon od staršieho, prísne abstraktného protogeometrického umenia.<ref name="Rasmussen-1991">RASMUSSEN, Tom; SPIVEY, Nigel (eds.). ''Looking at Greek Vases.'' Cambridge: Cambridge University Press, 1991. ISBN 978-0-521-37679-2. s. 37–57.</ref> Zobrazovanie postáv bolo prísne štylizované a podriadené geometrii:<ref name="Rasmussen-1991"/> * '''Mužské postavy''': Mali charakteristické ostro rezané trojuholníkové torzá, oválne hlavy s jednoduchou bodkou namiesto nosa a dlhé, valcovité stehná a lýtka.<ref name="Morris-1991">MORRIS, Ian. ''Archaeology as Cultural History: Words and Things in Iron Age Greece.'' Malden: Wiley, 1991. ISBN 978-0-631-19602-0.</ref> * '''Ženské postavy''': Boli rovnako abstrahované, pričom ich dlhé rozpustené vlasy boli znázorňované ako séria paralelných čiar a prsia ako jednoduché ťahy pod pazuchami.<ref name="Morris-1991"/> * '''Absencia prekrývania''': Všetky figúry boli maľované ako čierne siluety na svetlom hlinenom podklade tak, aby sa vzájomne nikdy neprekrývali. Vďaka tomu zostal každý ľudský či zvierací motív jasne čitateľný a vizuálne oddelený.<ref name="Rasmussen-1991"/> == Technika maľby a naratívne umenie == Hlavnou maliarskou technikou geometrického obdobia v Atike bola siluetová maľba, kedy sa postavy nanášali ako jednoliate tmavé plochy lakom na hlinený povrch.<ref name="Rasmussen-1991"/> V neskorej fáze štýlu sa táto technika začala obohacovať o mriežkovanie, šrafovanie a kontúrovú kresbu, z ktorej sa neskôr okolo roku 700 pred Kr. vyvinutý plnohodnotný [[Čiernofigúrová keramika|čiernofigúrový štýl]].<ref name="Rasmussen-1991"/> Ten zostal dominantným v celom gréckom svete až do vynájdenia [[červenofigúrová keramika|červenofigúrovej techniky]] okolo roku 530 pred Kr. Geometrické umenie položilo základy naratívneho (dejového) umenia v Grécku.<ref name="Hanfmann-1957">HANFMANN, George M. A. Narration in Greek Art. In: ''American Journal of Archaeology''. 1957, roč. 61, č. 1, s. 71–78. ISSN 0002-9114.</ref> Scény na vázach predstavujú pre dnešnú archeológiu neoceniteľný ilustračný materiál a doplnkový prameň k počiatkom gréckej literatúry a gréckej mytológie, hoci presná interpretácia konkrétnych bojových či pohrebných scén často vyžaduje dôkladnú analýzu dobového sociálneho a eposového kontextu.<ref name="Hanfmann-1957"/> == Pozri aj == * [[Typológia starogréckej keramiky]] * [[Čiernofigúrová keramika]] * [[Archaické obdobie (Grécko)]] == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * COLDSTREAM, John Nicolas. ''Geometric Greece: 900-700 BC.'' London: Psychology Press, 2003. ISBN 978-0-415-29899-5. * HANFMANN, George M. A. Narration in Greek Art. In: ''American Journal of Archaeology''. 1957, roč. 61, č. 1, s. 71–78. ISSN 0002-9114. * MORRIS, Ian. ''Archaeology as Cultural History: Words and Things in Iron Age Greece.'' Malden: Wiley, 1991. ISBN 978-0-631-19602-0. * RASMUSSEN, Tom; SPIVEY, Nigel (eds.). ''Looking at Greek Vases.'' Cambridge: Cambridge University Press, 1991. ISBN 978-0-521-37679-2. * SNODGRASS, Anthony M. ''The Dark Age of Greece: An Archaeological Survey of the Eleventh to the Eighth Centuries BC.'' New Haven: Taylor & Francis, 2001. ISBN 978-0-415-93636-1. {{Portál|Umenie|Antika}} [[Kategória:Umelecké smery]] [[Kategória:Staroveké Grécko]] [[Kategória:Umenie v starovekom Grécku]] 6ht8g6418pm9xz8n6frqq648mzxmhq2 0 756052 8370894 8370807 2026-09-19T12:22:48Z ~2026-50732-13 305735 /* */ 8370894 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Matcha Scoop.jpg|náhľad|Mačča]] [[Súbor:Matcha and wagashi by MShades at Daigoji, Kyoto.jpg|náhľad|Hotový čaj mačča, podávaný so sladkosťou ([[wagaši]])]] '''Mačča''',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Orient | titul = Mačča – kráľ čajov | url = https://blog.sme.sk/orient/nezaradene/macca-kral-cajov | dátum vydania = 2011-07-10 | dátum prístupu = 2026-09-19 | vydavateľ = SME Blog}}</ref> '''mača'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mača či matcha - čajový fenomén {{!}} Zážitky BUBO | url = https://bubo.sk/forum/maca-ci-matcha-cajovy-fenomen | vydavateľ = bubo.sk | dátum vydania = 2023-10-20 | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = sk}}</ref> alebo '''matča'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Píše sa názov čaju Matcha s veľkým začia... {{!}} Jazyková poradňa {{!}} SME.sk | url = https://jazykovaporadna.sme.sk/q/8710/ | vydavateľ = jazykovaporadna.sme.sk | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = sk}}</ref> ({{vjz|jpn|抹茶}}, častejšie [[Angličtina|anglickým]] prepisom '''matcha'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = matcha - definition of matcha in English {{!}} Oxford Dictionaries | url = https://en.oxforddictionaries.com/definition/matcha | vydavateľ = Oxford Dictionaries {{!}} English | dátum prístupu = 2026-09-19}}</ref>) je [[Japonsko|japonský]] mletý [[čaj]] zo špecialného [[Zelený čaj|zeleného čaju]] z listov pestovaných v tieni.<ref name="ISO3">{{Cite web|title=3 Terms and definitions, 3.18 matcha tea|url=https://www.iso.org/obp/ui/en/#iso:std:75419:en|access-date=19 March 2024|work=ISO 20715:2023 Tea — Classification of tea types|archive-date=1 June 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20200601011204/https://www.iso.org/obp/ui/en/#iso:std:75419:en|url-status=live}}</ref><ref name="QA-food-labeling-standard2">{{Cite web|author=消費者庁 食品表示企画課|date=|title=食品表示基準Q&A|url=https://www.caa.go.jp/policies/policy/food_labeling/food_labeling_act/assets/food_labeling_cms101_210317_12.pdf|access-date=20 March 2024|page=25|archive-date=6 April 2024|archive-url=https://web.archive.org/web/20240406000321/https://www.caa.go.jp/policies/policy/food_labeling/food_labeling_act/assets/food_labeling_cms101_210317_12.pdf|url-status=live}}</ref><ref name="Labeling">{{Cite web|title=緑茶の表示基準|url=https://www.nihon-cha.or.jp/pdf/hyoujikijyun.pdf|access-date=19 March 2024|publisher=公益社団法人日本茶業中央会|page=21|archive-date=4 March 2024|archive-url=https://web.archive.org/web/20240304115135/https://nihon-cha.or.jp/pdf/hyoujikijyun.pdf|url-status=live}}</ref> To čajom dodáva charakteristickú jasne zelenú farbu a výraznú chuť [[umami]].<ref>大森正司. 第一章の『緑茶「非発酵茶」』の節の「(5)抹茶」. ''お茶の科学 「色・香り・味」を生み出す茶葉のひみつ''. 講談社. 2017-05-17. {{ISBN|978-4-06-502016-6}}. (po japonsky)</ref><ref name="haraguchi">{{Cite web|author=原口健司（京都府農林水産技術センター 農林センター 茶業研究所）|title=抹茶の特徴|url=https://www.jstage.jst.go.jp/article/jao/46/2/46_121/_pdf|access-date=20 March 2024|work=におい・かおり環境学会誌 46巻 2 号 — 特 集 — お茶の香り|pages=123–124|language=ja|archive-date=19 March 2024|archive-url=https://web.archive.org/web/20240319235305/https://www.jstage.jst.go.jp/article/jao/46/2/46_121/_pdf|url-status=live}}</ref> Čaje mačča patria medzi najstaršie odrody pestované v tieni. Tradične, viac ako 800 rokov, sa používajú pri zenových [[budhizmus|budhistických]] ceremoniách. Mačča – rozomletá na žulových kameňoch na mletie na jemný žltozelený prášok – sa našľahá s vodou, aby vznikol nápoj s bohatou chuťou a vôňou. Na rozdiel od iných čajov sa konzumuje (pije) priamo vlastné lístie (rozomleté), teda nie iba odvar z neho. Dnes sa mačča tiež používa ako surovina do výrobkov s príchuťou zeleného čaju, vrátane [[Zmrzlina|zmrzliny]], nealkoholických ovocných nápojov, [[Latte macchiato|latte]] a [[čokoláda|čokolád]]. == História == Matcha vznikla vďaka kultúrnej výmene medzi [[Čína (civilizácia)|Čínou]] a [[Obdobie Kamakura|Japonskom]] v [[Postklasická história|predmodernom období]]; vyvinula sa z čínskych zvyklostí prípravy čaju vo forme prášku, ktoré do Japonska priniesli zen-[[Budhizmus|budhistickí]] [[Mních|mnísi]]. V období [[Sung (dynastia)|dynastie Sung]] sa čajové lístky mleli na jemný prášok a šľahali v horúcej vode. Tento spôsob prípravy zaviedol v Japonsku okolo roku 1191 mních Eisai a tam sa ďalej rozvíjal aj v čase, keď tieto zvyklosti v Číne postupne zanikali.<ref>{{Citácia periodika|titul=The Ancient Chinese Ritual Behind the Internet’s Favorite Green Drink - AOL|url=https://www.aol.com/articles/ancient-chinese-ritual-behind-internet-170000086.html|periodikum=AOL.com|dátum prístupu=2026-09-19|jazyk=en-US|priezvisko=AOL}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Green gruel? Pea soup? What Westerners thought of matcha when they tried it for the first time | url = https://theconversation.com/green-gruel-pea-soup-what-westerners-thought-of-matcha-when-they-tried-it-for-the-first-time-263014 | vydavateľ = The Conversation | dátum vydania = 2025-09-03 | dátum prístupu = 2026-09-19 | doi = 10.64628/AAI.k3j9xqt53 | jazyk = en-US | meno = Rebecca | priezvisko = Corbett}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Mačča|26140400|en|Matcha|1375533473}} [[Kategória:Čaj]] [[Kategória:Japonská kuchyňa]] g096bb5abxpu0fkj5kibsm9hhe0guue 0 756059 8370904 8370882 2026-09-19T13:04:33Z ~2026-50578-46 305738 /* */ 8370904 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Ivan Mazeoa |titul = kozácky hajtman v rokoch 1687 až 1709 |obrázok = Iwan Mazepa crop.jpg |popis obrázku = Európska rytina, [[Lipsko]], 1706 |panovanie = [[1687]]{{--}}[[1709]] |dátum narodenia = [[8. septembra]] [[1639]] |miesto narodenia = [[Bila Cerkva]], Kyjevské vojvodstvo, [[Republika oboch národov]]{{Break}}(dnes [[Ukrajina]]) |dátum úmrtia = [[2. októbra]] [[1709]] |miesto úmrtia = [[Varna (Bulharsko)|Varn]] [[Osmanská ríša]] {{Break}}(dnes [[Bulharsko]]) |miesto pochovania = |vierovyznanie = [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne kresťanstvo]] |dynastia = Mazepa }} '''Ivan Mazepa''', iné mená: '''Jan Mazepa-Kołodyński''', '''Ioannes Mazeppa''' alebo '''Ivan (Stepanovič) Mazepa''' ({{V jazyku|ukr|Іван Степанович Мазепа''}}, ([[8. septembra]] [[1639]] - [[2. októbra]] [[1709]]) bol [[Kozácky hetmanát|Hetman ľavobrežnej Ukrajiny a následne celej Ukrajiny]] (na oboch brehoch Dnepra), vodca [[Záporožská Sič (územie)|Záporožskej Siče]], cestovateľ, vojenský a verejný činiteľ, osvietencom i mecenáš umenia <ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/berezen/20/1639-narodyvsya-ivan-mazepa-getman-ukrayiny 1639 - народився Іван Мазепа, гетьман України]</ref>. == Život == Ivan Mazepa bol vysoko vzdelaný muž a plynule hovoril 8 jazykmi <ref>[https://univd.edu.ua/uk/dir/1987/pamyatni_daty-_berezen Пам'ятні дати: березень]</ref>. Koncom 18. storočia bol blízkym priateľom posledného ruského cára a prvého cisára [[Peter Veľký|Petra I]]., ale kvôli rastúcemu despotickému postoju k ukrajinskému obyvateľstvu sa ich vzťahy zmenili <ref>[https://uahistory.co/book/dovidnik1/58.php Антиукраїнська політика Петра І]</ref>. [[Obrázok:2021-05-04 162112 monument.jpg|thumb|200px|Pamätník Mazepu v meste [[Černihiv]]]] Hajtman Mazepa je známy tým, že po rokoch porušovania podmienok [[Perejaslavská dohoda|Perejaslavskej zmluvy z roku 1654]] (Moskovskí vojenskí velitelia pokračovali v kampani za vykorenenie ukrajinského jazyka, využívali ukrajinské kozácke vojsko v dobyvačných kampaniach a pravidelne deportovali ukrajinských kozákov a roľníkov na nútené práce do severného Ruska, kde tisíce ľudí zomreli na hlad a epidémie <ref>[https://ukrpohliad.org/blogs/sankt-peterburg-stolytsya-zbudovana-na-kozatskij-krovi-mukah-i-kistkah-320-rokiv-tomu.html Санкт-Петербург – столиця збудована на козацькій крові, муках і кістках (320 років тому)]</ref>) prerušil väzby s ruským cárstvom a uzavrel zmluvu so švédskym kráľom Karolom XII. v ktorej sa postavil proti [[Rusifikácia|rusifikácii]] a osobne aj Petrovi I., čo viedlo k [[Bitka pri Poltave|bitke pri Poltave]], ktorú vyhral vďaka drvivej prevahe. Mazepa bol nútený utiecť a zomrel v Osmanskej ríši <ref>[https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=DOP&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Poltavska_bytva_1709 ПОЛТАВСЬКА БИТВА 1709]</ref> <ref>[https://azov.army/blog/history/the-battle-of-poltava-1709-how-one-battle-buried-the-dream-of-an-independent-ukraine-for-200-years/ Полтавська битва 1709: Як одна битва поховала мрію про незалежну Україну на 200 років]</ref>. == Kultúrny vplyv == Po smrti Petra I. vznikla konšpiračná teória, že skutočný Peter bol počas svojich ciest po Európe za účelom dobytia Ruska unesený európskymi panovníkmi a nahradený chránencom, čo by vysvetľovalo, prečo nespoznal svoju rodinu a blízkych, aké bolo údajné ospravedlnenie Mazepovej „zrady“. Túto teóriu však vyvracia fakt, že cisár trpel syfilisom, čo vysvetľuje zmeny jeho vzhľadu a množstvo duševných porúch, ako aj fakt, že cisár bol neuveriteľne vysoký (204 cm) a v tom čase nebol v Európe známy nikto s takýmito proporciami <ref>[https://alternathistory.ru/podmena-petra-i-vymysel-ili-istoricheskij-fakt/ Подмена Петра I – вымысел или исторический факт?]</ref>. V Ruskej ríši bol považovaný za zradcu. V 19. storočí boli v Ruskej ríši zakázané všetky ukrajinské politické strany a hnutia a všetci ich členovia boli až do 20. storočia nazývaní Mazepovi prenasledovatelia (v ruštine мазепинцы) Tento termín, odvodený od Mazepovho priezviska, sa v tlači [[Biele hnutie|Bielej armády]] používal na označenie vojakov [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskej ľudovej republiky]]<ref>[https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Mazepynstvo МАЗЕПИНСТВО]</ref>. V ZSSR po [[Ruská občianska vojna|občianskej vojne]] boli stúpenci ukrajinskej nezávislosti nazývaní petljurovcami podľa [[Symon Petliura|Symona Petljuru]], šéfa Direktória Ukrajinskej ľudovej republiky <ref>[https://history.org.ua/uk/post/47265 Третє засідання Семінару з міжвоєнної історії України. Доповідь Геннадія Єфіменка ««Петлюровці», «петлюрці», «петлюрівці», «петлюрівщина» у часі та просторі (до історії поняття)»]</ref>, a potom banderovci v mene zakladateľa [[Ukrajinská povstalecká armáda|Ukrajinskej povstaleckej armády]] [[Stepan Andrijovyč Bandera|Stepana Banderu]] <ref>[https://uinp.gov.ua/pres-centr/novyny/stepanu-banderi-110-rokiv Степану Бандері – 110 років]</ref>. V modernej ukrajinskej historiografii je po [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdanovi Chmelnickom]] považovaný za druhú osobu v dejinách, ktorá sa usilovala o nezávislosť svojej krajiny <ref>[https://www.libr.dp.ua/?do=ukrainica&lng=1&id=8&idg=73 Міф 16. Іван Мазепа – зрадник]</ref>. == V umení == Tejto postave je venovaných 186 rytín a 42 malieb <ref>[https://localhistory.org.ua/rubrics/painting/graviura-ivana-miguri-getman-mazepa-sered-svoyikh-dobrikh-sprav/ Гравюра Івана Мігури "Гетьман Мазепа серед своїх добрих справ"]</ref> <ref>[https://maksymus.wordpress.com/2009/06/27/81598/ Гравюра Івана Мазепи. Норблен, кін. XVIII ст.]</ref> <ref>[https://zaxid.net/yak_viglyadav_ivan_mazepa_u_kiyevi_stvorili_skulpturu_za_prizhittyevim_portretom_getmana_n1625015/amp Як виглядав Іван Мазепа: у Києві створили скульптуру гетьмана за прижиттєвою гравюрою]</ref>. == V hudbe == Okrem toho mu bolo venovaných 22 hudobných diel z 18. storočia. Na Ukrajine existuje slávna kozácka duma, ktorú napísal Mazepa: „Všetko úprimne usiluje o mier“ (v ukrajinčine Всі покою щиро прагнуть) <ref>[https://www.ukrlib.com.ua/books/printit.php?tid=27841 ДумаІван Мазепа]</ref>. == V literárnom umení == Britský básnik [[George Gordon Byron|George Byron]] mu venoval svoju báseň „Mazepa“ v roku 1819 <ref>[https://allpoetry.com/poem/8510827-Mazeppa-by-George-Gordon-Byron Mazeppa by George Gordon Byron]</ref>. == Pozri aj == * [[Chmeľnyckého povstanie]] == Referencie == ep9ho1bkxqe9o8fibqw1u6oqac3kmwb 8370906 8370904 2026-09-19T13:08:12Z ~2026-50578-46 305738 /* Život */ 8370906 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Ivan Mazeoa |titul = kozácky hajtman v rokoch 1687 až 1709 |obrázok = Iwan Mazepa crop.jpg |popis obrázku = Európska rytina, [[Lipsko]], 1706 |panovanie = [[1687]]{{--}}[[1709]] |dátum narodenia = [[8. septembra]] [[1639]] |miesto narodenia = [[Bila Cerkva]], Kyjevské vojvodstvo, [[Republika oboch národov]]{{Break}}(dnes [[Ukrajina]]) |dátum úmrtia = [[2. októbra]] [[1709]] |miesto úmrtia = [[Varna (Bulharsko)|Varn]] [[Osmanská ríša]] {{Break}}(dnes [[Bulharsko]]) |miesto pochovania = |vierovyznanie = [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne kresťanstvo]] |dynastia = Mazepa }} '''Ivan Mazepa''', iné mená: '''Jan Mazepa-Kołodyński''', '''Ioannes Mazeppa''' alebo '''Ivan (Stepanovič) Mazepa''' ({{V jazyku|ukr|Іван Степанович Мазепа''}}, ([[8. septembra]] [[1639]] - [[2. októbra]] [[1709]]) bol [[Kozácky hetmanát|Hetman ľavobrežnej Ukrajiny a následne celej Ukrajiny]] (na oboch brehoch Dnepra), vodca [[Záporožská Sič (územie)|Záporožskej Siče]], cestovateľ, vojenský a verejný činiteľ, osvietencom i mecenáš umenia <ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/berezen/20/1639-narodyvsya-ivan-mazepa-getman-ukrayiny 1639 - народився Іван Мазепа, гетьман України]</ref>. == Život == Narodil sa v šľachtickej rodine. Študoval na Kyjevsko-mohylianskom kolégiu a neskôr na Krakovskej akadémii v Poľsku. Pôsobil ako diplomat na dvore poľského kráľa Jána II. Kazimíra. V roku 1687, po zosadení hajtmana Ivana Samojloviča, bol zvolený za hajtmana ľavobrežnej Ukrajiny. Z vlastných prostriedkov postavil a zreštauroval množstvo pravoslávnych chrámov v štýle ukrajinského baroka – vrátane katedrál v Kyjeve, Černihive a Perejaslave. S Moskovským cárstvom uzavrel Kolomacké články, ktoré obmedzovali právomoci hajtmana, tým sa však formálne zaručila autonómia ukrajinskej kozáckej rade a kozáckemu vojsku <ref>[https://www.mazepa.name/biohrafiya-ivana-mazepy-rozhornuto/ Біографія Івана Мазепи (розгорнуто)]</ref>. Ivan Mazepa bol vysoko vzdelaný muž a plynule hovoril 8 jazykmi <ref>[https://univd.edu.ua/uk/dir/1987/pamyatni_daty-_berezen Пам'ятні дати: березень]</ref>. Koncom 18. storočia bol blízkym priateľom posledného ruského cára a prvého cisára [[Peter Veľký|Petra I]]., ale kvôli rastúcemu despotickému postoju k ukrajinskému obyvateľstvu sa ich vzťahy zmenili <ref>[https://uahistory.co/book/dovidnik1/58.php Антиукраїнська політика Петра І]</ref>. [[Obrázok:2021-05-04 162112 monument.jpg|thumb|200px|Pamätník Mazepu v meste [[Černihiv]]]] Hajtman Mazepa je známy tým, že po rokoch porušovania podmienok [[Perejaslavská dohoda|Perejaslavskej zmluvy z roku 1654]] (Moskovskí vojenskí velitelia pokračovali v kampani za vykorenenie ukrajinského jazyka, využívali ukrajinské kozácke vojsko v dobyvačných kampaniach a pravidelne deportovali ukrajinských kozákov a roľníkov na nútené práce do severného Ruska, kde tisíce ľudí zomreli na hlad a epidémie <ref>[https://ukrpohliad.org/blogs/sankt-peterburg-stolytsya-zbudovana-na-kozatskij-krovi-mukah-i-kistkah-320-rokiv-tomu.html Санкт-Петербург – столиця збудована на козацькій крові, муках і кістках (320 років тому)]</ref>) prerušil väzby s ruským cárstvom a uzavrel zmluvu so švédskym kráľom Karolom XII. v ktorej sa postavil proti [[Rusifikácia|rusifikácii]] a osobne aj Petrovi I., čo viedlo k [[Bitka pri Poltave|bitke pri Poltave]], ktorú vyhral vďaka drvivej prevahe. Mazepa bol nútený utiecť a zomrel v Osmanskej ríši <ref>[https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=DOP&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Poltavska_bytva_1709 ПОЛТАВСЬКА БИТВА 1709]</ref> <ref>[https://azov.army/blog/history/the-battle-of-poltava-1709-how-one-battle-buried-the-dream-of-an-independent-ukraine-for-200-years/ Полтавська битва 1709: Як одна битва поховала мрію про незалежну Україну на 200 років]</ref>. == Kultúrny vplyv == Po smrti Petra I. vznikla konšpiračná teória, že skutočný Peter bol počas svojich ciest po Európe za účelom dobytia Ruska unesený európskymi panovníkmi a nahradený chránencom, čo by vysvetľovalo, prečo nespoznal svoju rodinu a blízkych, aké bolo údajné ospravedlnenie Mazepovej „zrady“. Túto teóriu však vyvracia fakt, že cisár trpel syfilisom, čo vysvetľuje zmeny jeho vzhľadu a množstvo duševných porúch, ako aj fakt, že cisár bol neuveriteľne vysoký (204 cm) a v tom čase nebol v Európe známy nikto s takýmito proporciami <ref>[https://alternathistory.ru/podmena-petra-i-vymysel-ili-istoricheskij-fakt/ Подмена Петра I – вымысел или исторический факт?]</ref>. V Ruskej ríši bol považovaný za zradcu. V 19. storočí boli v Ruskej ríši zakázané všetky ukrajinské politické strany a hnutia a všetci ich členovia boli až do 20. storočia nazývaní Mazepovi prenasledovatelia (v ruštine мазепинцы) Tento termín, odvodený od Mazepovho priezviska, sa v tlači [[Biele hnutie|Bielej armády]] používal na označenie vojakov [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskej ľudovej republiky]]<ref>[https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Mazepynstvo МАЗЕПИНСТВО]</ref>. V ZSSR po [[Ruská občianska vojna|občianskej vojne]] boli stúpenci ukrajinskej nezávislosti nazývaní petljurovcami podľa [[Symon Petliura|Symona Petljuru]], šéfa Direktória Ukrajinskej ľudovej republiky <ref>[https://history.org.ua/uk/post/47265 Третє засідання Семінару з міжвоєнної історії України. Доповідь Геннадія Єфіменка ««Петлюровці», «петлюрці», «петлюрівці», «петлюрівщина» у часі та просторі (до історії поняття)»]</ref>, a potom banderovci v mene zakladateľa [[Ukrajinská povstalecká armáda|Ukrajinskej povstaleckej armády]] [[Stepan Andrijovyč Bandera|Stepana Banderu]] <ref>[https://uinp.gov.ua/pres-centr/novyny/stepanu-banderi-110-rokiv Степану Бандері – 110 років]</ref>. V modernej ukrajinskej historiografii je po [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdanovi Chmelnickom]] považovaný za druhú osobu v dejinách, ktorá sa usilovala o nezávislosť svojej krajiny <ref>[https://www.libr.dp.ua/?do=ukrainica&lng=1&id=8&idg=73 Міф 16. Іван Мазепа – зрадник]</ref>. == V umení == Tejto postave je venovaných 186 rytín a 42 malieb <ref>[https://localhistory.org.ua/rubrics/painting/graviura-ivana-miguri-getman-mazepa-sered-svoyikh-dobrikh-sprav/ Гравюра Івана Мігури "Гетьман Мазепа серед своїх добрих справ"]</ref> <ref>[https://maksymus.wordpress.com/2009/06/27/81598/ Гравюра Івана Мазепи. Норблен, кін. XVIII ст.]</ref> <ref>[https://zaxid.net/yak_viglyadav_ivan_mazepa_u_kiyevi_stvorili_skulpturu_za_prizhittyevim_portretom_getmana_n1625015/amp Як виглядав Іван Мазепа: у Києві створили скульптуру гетьмана за прижиттєвою гравюрою]</ref>. == V hudbe == Okrem toho mu bolo venovaných 22 hudobných diel z 18. storočia. Na Ukrajine existuje slávna kozácka duma, ktorú napísal Mazepa: „Všetko úprimne usiluje o mier“ (v ukrajinčine Всі покою щиро прагнуть) <ref>[https://www.ukrlib.com.ua/books/printit.php?tid=27841 ДумаІван Мазепа]</ref>. == V literárnom umení == Britský básnik [[George Gordon Byron|George Byron]] mu venoval svoju báseň „Mazepa“ v roku 1819 <ref>[https://allpoetry.com/poem/8510827-Mazeppa-by-George-Gordon-Byron Mazeppa by George Gordon Byron]</ref>. == Pozri aj == * [[Chmeľnyckého povstanie]] == Referencie == mct6ehv9yo52ycx059r06r5rb2b5qmb 8371001 8370906 2026-09-19T16:08:26Z ~2026-50590-93 305760 /* Život */ 8371001 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Ivan Mazeoa |titul = kozácky hajtman v rokoch 1687 až 1709 |obrázok = Iwan Mazepa crop.jpg |popis obrázku = Európska rytina, [[Lipsko]], 1706 |panovanie = [[1687]]{{--}}[[1709]] |dátum narodenia = [[8. septembra]] [[1639]] |miesto narodenia = [[Bila Cerkva]], Kyjevské vojvodstvo, [[Republika oboch národov]]{{Break}}(dnes [[Ukrajina]]) |dátum úmrtia = [[2. októbra]] [[1709]] |miesto úmrtia = [[Varna (Bulharsko)|Varn]] [[Osmanská ríša]] {{Break}}(dnes [[Bulharsko]]) |miesto pochovania = |vierovyznanie = [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne kresťanstvo]] |dynastia = Mazepa }} '''Ivan Mazepa''', iné mená: '''Jan Mazepa-Kołodyński''', '''Ioannes Mazeppa''' alebo '''Ivan (Stepanovič) Mazepa''' ({{V jazyku|ukr|Іван Степанович Мазепа''}}, ([[8. septembra]] [[1639]] - [[2. októbra]] [[1709]]) bol [[Kozácky hetmanát|Hetman ľavobrežnej Ukrajiny a následne celej Ukrajiny]] (na oboch brehoch Dnepra), vodca [[Záporožská Sič (územie)|Záporožskej Siče]], cestovateľ, vojenský a verejný činiteľ, osvietencom i mecenáš umenia <ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/berezen/20/1639-narodyvsya-ivan-mazepa-getman-ukrayiny 1639 - народився Іван Мазепа, гетьман України]</ref>. == Život == Narodil sa v šľachtickej rodine. Študoval na Kyjevsko-mohylianskom kolégiu a neskôr na Krakovskej akadémii v Poľsku. Pôsobil ako diplomat na dvore poľského kráľa Jána II. Kazimíra. V roku 1687, po zosadení hajtmana Ivana Samojloviča, bol zvolený za hajtmana ľavobrežnej Ukrajiny. Z vlastných prostriedkov postavil a zreštauroval množstvo pravoslávnych chrámov v štýle ukrajinského baroka – vrátane katedrál v Kyjeve, Černihive a Perejaslave. S Moskovským cárstvom uzavrel Kolomacké články, ktoré obmedzovali právomoci hajtmana, tým sa však formálne zaručila autonómia ukrajinskej kozáckej rade a kozáckemu vojsku <ref>[https://www.mazepa.name/biohrafiya-ivana-mazepy-rozhornuto/ Біографія Івана Мазепи (розгорнуто)]</ref>. Ivan Mazepa bol vysoko vzdelaný muž a plynule hovoril 8 jazykmi <ref>[https://univd.edu.ua/uk/dir/1987/pamyatni_daty-_berezen Пам'ятні дати: березень]</ref>. Koncom 18. storočia bol blízkym priateľom posledného ruského cára a prvého cisára [[Peter Veľký|Petra I]]., ale kvôli rastúcemu despotickému postoju k ukrajinskému obyvateľstvu sa ich vzťahy zmenili <ref>[https://uahistory.co/book/dovidnik1/58.php Антиукраїнська політика Петра І]</ref>. [[Obrázok:2021-05-04 162112 monument.jpg|thumb|200px|Pamätník Mazepu v meste [[Černihiv]]]] Hajtman Mazepa je známy tým, že po rokoch porušovania podmienok [[Perejaslavská dohoda|Perejaslavskej zmluvy z roku 1654]] (Moskovskí vojenskí velitelia pokračovali v kampani za vykorenenie ukrajinského jazyka, využívali ukrajinské kozácke vojsko v dobyvačných kampaniach a pravidelne deportovali ukrajinských kozákov a roľníkov na nútené práce do severného Ruska, kde tisíce ľudí zomreli na hlad a epidémie <ref>[https://ukrpohliad.org/blogs/sankt-peterburg-stolytsya-zbudovana-na-kozatskij-krovi-mukah-i-kistkah-320-rokiv-tomu.html Санкт-Петербург – столиця збудована на козацькій крові, муках і кістках (320 років тому)]</ref>) prerušil väzby s ruským cárstvom a uzavrel zmluvu so švédskym kráľom Karolom XII. v ktorej sa postavil proti [[Rusifikácia|rusifikácii]] a osobne aj Petrovi I., čo viedlo k [[Bitka pri Poltave|bitke pri Poltave]], ktorú vyhral vďaka drvivej prevahe. Mazepa bol nútený utiecť a zomrel v Osmanskej ríši <ref>[https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=DOP&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Poltavska_bytva_1709 ПОЛТАВСЬКА БИТВА 1709]</ref> <ref>[https://azov.army/blog/history/the-battle-of-poltava-1709-how-one-battle-buried-the-dream-of-an-independent-ukraine-for-200-years/ Полтавська битва 1709: Як одна битва поховала мрію про незалежну Україну на 200 років]</ref>. Hlavné mesto kozáckej Ukrajiny, [[Masaker v Baturine|mesto Baturin bolo potom na rozkaz Petra Veľkého brutálne zničené vojskami kniežaťa Trubetského a všetci jeho obyvatelia boli popravení]] <ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/lystopad/13/1708-rosiyski-viyska-spalyly-baturyn-znyshchyvshy-vsih-zhyteliv 1708 – російські війська спалили Батурин, знищивши всіх жителів]</ref>. == Kultúrny vplyv == Po smrti Petra I. vznikla konšpiračná teória, že skutočný Peter bol počas svojich ciest po Európe za účelom dobytia Ruska unesený európskymi panovníkmi a nahradený chránencom, čo by vysvetľovalo, prečo nespoznal svoju rodinu a blízkych, aké bolo údajné ospravedlnenie Mazepovej „zrady“. Túto teóriu však vyvracia fakt, že cisár trpel syfilisom, čo vysvetľuje zmeny jeho vzhľadu a množstvo duševných porúch, ako aj fakt, že cisár bol neuveriteľne vysoký (204 cm) a v tom čase nebol v Európe známy nikto s takýmito proporciami <ref>[https://alternathistory.ru/podmena-petra-i-vymysel-ili-istoricheskij-fakt/ Подмена Петра I – вымысел или исторический факт?]</ref>. V Ruskej ríši bol považovaný za zradcu. V 19. storočí boli v Ruskej ríši zakázané všetky ukrajinské politické strany a hnutia a všetci ich členovia boli až do 20. storočia nazývaní Mazepovi prenasledovatelia (v ruštine мазепинцы) Tento termín, odvodený od Mazepovho priezviska, sa v tlači [[Biele hnutie|Bielej armády]] používal na označenie vojakov [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskej ľudovej republiky]]<ref>[https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Mazepynstvo МАЗЕПИНСТВО]</ref>. V ZSSR po [[Ruská občianska vojna|občianskej vojne]] boli stúpenci ukrajinskej nezávislosti nazývaní petljurovcami podľa [[Symon Petliura|Symona Petljuru]], šéfa Direktória Ukrajinskej ľudovej republiky <ref>[https://history.org.ua/uk/post/47265 Третє засідання Семінару з міжвоєнної історії України. Доповідь Геннадія Єфіменка ««Петлюровці», «петлюрці», «петлюрівці», «петлюрівщина» у часі та просторі (до історії поняття)»]</ref>, a potom banderovci v mene zakladateľa [[Ukrajinská povstalecká armáda|Ukrajinskej povstaleckej armády]] [[Stepan Andrijovyč Bandera|Stepana Banderu]] <ref>[https://uinp.gov.ua/pres-centr/novyny/stepanu-banderi-110-rokiv Степану Бандері – 110 років]</ref>. V modernej ukrajinskej historiografii je po [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdanovi Chmelnickom]] považovaný za druhú osobu v dejinách, ktorá sa usilovala o nezávislosť svojej krajiny <ref>[https://www.libr.dp.ua/?do=ukrainica&lng=1&id=8&idg=73 Міф 16. Іван Мазепа – зрадник]</ref>. == V umení == Tejto postave je venovaných 186 rytín a 42 malieb <ref>[https://localhistory.org.ua/rubrics/painting/graviura-ivana-miguri-getman-mazepa-sered-svoyikh-dobrikh-sprav/ Гравюра Івана Мігури "Гетьман Мазепа серед своїх добрих справ"]</ref> <ref>[https://maksymus.wordpress.com/2009/06/27/81598/ Гравюра Івана Мазепи. Норблен, кін. XVIII ст.]</ref> <ref>[https://zaxid.net/yak_viglyadav_ivan_mazepa_u_kiyevi_stvorili_skulpturu_za_prizhittyevim_portretom_getmana_n1625015/amp Як виглядав Іван Мазепа: у Києві створили скульптуру гетьмана за прижиттєвою гравюрою]</ref>. == V hudbe == Okrem toho mu bolo venovaných 22 hudobných diel z 18. storočia. Na Ukrajine existuje slávna kozácka duma, ktorú napísal Mazepa: „Všetko úprimne usiluje o mier“ (v ukrajinčine Всі покою щиро прагнуть) <ref>[https://www.ukrlib.com.ua/books/printit.php?tid=27841 ДумаІван Мазепа]</ref>. == V literárnom umení == Britský básnik [[George Gordon Byron|George Byron]] mu venoval svoju báseň „Mazepa“ v roku 1819 <ref>[https://allpoetry.com/poem/8510827-Mazeppa-by-George-Gordon-Byron Mazeppa by George Gordon Byron]</ref>. == Pozri aj == * [[Chmeľnyckého povstanie]] == Referencie == bqrznrgl1c2im8yjzc35wspswtj3y53 8371002 8371001 2026-09-19T16:09:33Z ~2026-50590-93 305760 /* Život */ 8371002 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Ivan Mazeoa |titul = kozácky hajtman v rokoch 1687 až 1709 |obrázok = Iwan Mazepa crop.jpg |popis obrázku = Európska rytina, [[Lipsko]], 1706 |panovanie = [[1687]]{{--}}[[1709]] |dátum narodenia = [[8. septembra]] [[1639]] |miesto narodenia = [[Bila Cerkva]], Kyjevské vojvodstvo, [[Republika oboch národov]]{{Break}}(dnes [[Ukrajina]]) |dátum úmrtia = [[2. októbra]] [[1709]] |miesto úmrtia = [[Varna (Bulharsko)|Varn]] [[Osmanská ríša]] {{Break}}(dnes [[Bulharsko]]) |miesto pochovania = |vierovyznanie = [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne kresťanstvo]] |dynastia = Mazepa }} '''Ivan Mazepa''', iné mená: '''Jan Mazepa-Kołodyński''', '''Ioannes Mazeppa''' alebo '''Ivan (Stepanovič) Mazepa''' ({{V jazyku|ukr|Іван Степанович Мазепа''}}, ([[8. septembra]] [[1639]] - [[2. októbra]] [[1709]]) bol [[Kozácky hetmanát|Hetman ľavobrežnej Ukrajiny a následne celej Ukrajiny]] (na oboch brehoch Dnepra), vodca [[Záporožská Sič (územie)|Záporožskej Siče]], cestovateľ, vojenský a verejný činiteľ, osvietencom i mecenáš umenia <ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/berezen/20/1639-narodyvsya-ivan-mazepa-getman-ukrayiny 1639 - народився Іван Мазепа, гетьман України]</ref>. == Život == Narodil sa v šľachtickej rodine. Študoval na Kyjevsko-mohylianskom kolégiu a neskôr na Krakovskej akadémii v Poľsku. Pôsobil ako diplomat na dvore poľského kráľa Jána II. Kazimíra. V roku 1687, po zosadení hajtmana Ivana Samojloviča, bol zvolený za hajtmana ľavobrežnej Ukrajiny. Z vlastných prostriedkov postavil a zreštauroval množstvo pravoslávnych chrámov v štýle ukrajinského baroka – vrátane katedrál v Kyjeve, Černihive a Perejaslave. S Moskovským cárstvom uzavrel Kolomacké články, ktoré obmedzovali právomoci hajtmana, tým sa však formálne zaručila autonómia ukrajinskej kozáckej rade a kozáckemu vojsku <ref>[https://www.mazepa.name/biohrafiya-ivana-mazepy-rozhornuto/ Біографія Івана Мазепи (розгорнуто)]</ref>. Ivan Mazepa bol vysoko vzdelaný muž a plynule hovoril 8 jazykmi <ref>[https://univd.edu.ua/uk/dir/1987/pamyatni_daty-_berezen Пам'ятні дати: березень]</ref>. Koncom 18. storočia bol blízkym priateľom posledného ruského cára a prvého cisára [[Peter Veľký|Petra I]]., ale kvôli rastúcemu despotickému postoju k ukrajinskému obyvateľstvu sa ich vzťahy zmenili <ref>[https://uahistory.co/book/dovidnik1/58.php Антиукраїнська політика Петра І]</ref>. [[Obrázok:2021-05-04 162112 monument.jpg|thumb|200px|Pamätník Mazepu v meste [[Černihiv]]]] Hajtman Mazepa je známy tým, že po rokoch porušovania podmienok [[Perejaslavská dohoda|Perejaslavskej zmluvy z roku 1654]] (Moskovskí vojenskí velitelia pokračovali v kampani za vykorenenie ukrajinského jazyka, využívali ukrajinské kozácke vojsko v dobyvačných kampaniach a pravidelne deportovali ukrajinských kozákov a roľníkov na nútené práce do severného Ruska, kde tisíce ľudí zomreli na hlad a epidémie <ref>[https://ukrpohliad.org/blogs/sankt-peterburg-stolytsya-zbudovana-na-kozatskij-krovi-mukah-i-kistkah-320-rokiv-tomu.html Санкт-Петербург – столиця збудована на козацькій крові, муках і кістках (320 років тому)]</ref>) prerušil väzby s ruským cárstvom a uzavrel zmluvu so švédskym kráľom Karolom XII. v ktorej sa postavil proti [[Rusifikácia|rusifikácii]] a osobne aj Petrovi I., hlavné mesto kozáckej Ukrajiny, [[Masaker v Baturine|mesto Baturin bolo potom na rozkaz Petra Veľkého brutálne zničené vojskami kniežaťa Trubetského a všetci jeho obyvatelia boli popravení]] <ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/lystopad/13/1708-rosiyski-viyska-spalyly-baturyn-znyshchyvshy-vsih-zhyteliv 1708 – російські війська спалили Батурин, знищивши всіх жителів]</ref>, čo viedlo k [[Bitka pri Poltave|bitke pri Poltave]], ktorú vyhral vďaka drvivej prevahe. Mazepa bol nútený utiecť a zomrel v Osmanskej ríši <ref>[https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=DOP&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Poltavska_bytva_1709 ПОЛТАВСЬКА БИТВА 1709]</ref> <ref>[https://azov.army/blog/history/the-battle-of-poltava-1709-how-one-battle-buried-the-dream-of-an-independent-ukraine-for-200-years/ Полтавська битва 1709: Як одна битва поховала мрію про незалежну Україну на 200 років]</ref>. == Kultúrny vplyv == Po smrti Petra I. vznikla konšpiračná teória, že skutočný Peter bol počas svojich ciest po Európe za účelom dobytia Ruska unesený európskymi panovníkmi a nahradený chránencom, čo by vysvetľovalo, prečo nespoznal svoju rodinu a blízkych, aké bolo údajné ospravedlnenie Mazepovej „zrady“. Túto teóriu však vyvracia fakt, že cisár trpel syfilisom, čo vysvetľuje zmeny jeho vzhľadu a množstvo duševných porúch, ako aj fakt, že cisár bol neuveriteľne vysoký (204 cm) a v tom čase nebol v Európe známy nikto s takýmito proporciami <ref>[https://alternathistory.ru/podmena-petra-i-vymysel-ili-istoricheskij-fakt/ Подмена Петра I – вымысел или исторический факт?]</ref>. V Ruskej ríši bol považovaný za zradcu. V 19. storočí boli v Ruskej ríši zakázané všetky ukrajinské politické strany a hnutia a všetci ich členovia boli až do 20. storočia nazývaní Mazepovi prenasledovatelia (v ruštine мазепинцы) Tento termín, odvodený od Mazepovho priezviska, sa v tlači [[Biele hnutie|Bielej armády]] používal na označenie vojakov [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskej ľudovej republiky]]<ref>[https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Mazepynstvo МАЗЕПИНСТВО]</ref>. V ZSSR po [[Ruská občianska vojna|občianskej vojne]] boli stúpenci ukrajinskej nezávislosti nazývaní petljurovcami podľa [[Symon Petliura|Symona Petljuru]], šéfa Direktória Ukrajinskej ľudovej republiky <ref>[https://history.org.ua/uk/post/47265 Третє засідання Семінару з міжвоєнної історії України. Доповідь Геннадія Єфіменка ««Петлюровці», «петлюрці», «петлюрівці», «петлюрівщина» у часі та просторі (до історії поняття)»]</ref>, a potom banderovci v mene zakladateľa [[Ukrajinská povstalecká armáda|Ukrajinskej povstaleckej armády]] [[Stepan Andrijovyč Bandera|Stepana Banderu]] <ref>[https://uinp.gov.ua/pres-centr/novyny/stepanu-banderi-110-rokiv Степану Бандері – 110 років]</ref>. V modernej ukrajinskej historiografii je po [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdanovi Chmelnickom]] považovaný za druhú osobu v dejinách, ktorá sa usilovala o nezávislosť svojej krajiny <ref>[https://www.libr.dp.ua/?do=ukrainica&lng=1&id=8&idg=73 Міф 16. Іван Мазепа – зрадник]</ref>. == V umení == Tejto postave je venovaných 186 rytín a 42 malieb <ref>[https://localhistory.org.ua/rubrics/painting/graviura-ivana-miguri-getman-mazepa-sered-svoyikh-dobrikh-sprav/ Гравюра Івана Мігури "Гетьман Мазепа серед своїх добрих справ"]</ref> <ref>[https://maksymus.wordpress.com/2009/06/27/81598/ Гравюра Івана Мазепи. Норблен, кін. XVIII ст.]</ref> <ref>[https://zaxid.net/yak_viglyadav_ivan_mazepa_u_kiyevi_stvorili_skulpturu_za_prizhittyevim_portretom_getmana_n1625015/amp Як виглядав Іван Мазепа: у Києві створили скульптуру гетьмана за прижиттєвою гравюрою]</ref>. == V hudbe == Okrem toho mu bolo venovaných 22 hudobných diel z 18. storočia. Na Ukrajine existuje slávna kozácka duma, ktorú napísal Mazepa: „Všetko úprimne usiluje o mier“ (v ukrajinčine Всі покою щиро прагнуть) <ref>[https://www.ukrlib.com.ua/books/printit.php?tid=27841 ДумаІван Мазепа]</ref>. == V literárnom umení == Britský básnik [[George Gordon Byron|George Byron]] mu venoval svoju báseň „Mazepa“ v roku 1819 <ref>[https://allpoetry.com/poem/8510827-Mazeppa-by-George-Gordon-Byron Mazeppa by George Gordon Byron]</ref>. == Pozri aj == * [[Chmeľnyckého povstanie]] == Referencie == rnbogt5fb44ys082vlh23o366zwyypr 8371004 8371002 2026-09-19T16:15:40Z ~2026-50590-93 305760 /* Život */ 8371004 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Ivan Mazeoa |titul = kozácky hajtman v rokoch 1687 až 1709 |obrázok = Iwan Mazepa crop.jpg |popis obrázku = Európska rytina, [[Lipsko]], 1706 |panovanie = [[1687]]{{--}}[[1709]] |dátum narodenia = [[8. septembra]] [[1639]] |miesto narodenia = [[Bila Cerkva]], Kyjevské vojvodstvo, [[Republika oboch národov]]{{Break}}(dnes [[Ukrajina]]) |dátum úmrtia = [[2. októbra]] [[1709]] |miesto úmrtia = [[Varna (Bulharsko)|Varn]] [[Osmanská ríša]] {{Break}}(dnes [[Bulharsko]]) |miesto pochovania = |vierovyznanie = [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne kresťanstvo]] |dynastia = Mazepa }} '''Ivan Mazepa''', iné mená: '''Jan Mazepa-Kołodyński''', '''Ioannes Mazeppa''' alebo '''Ivan (Stepanovič) Mazepa''' ({{V jazyku|ukr|Іван Степанович Мазепа''}}, ([[8. septembra]] [[1639]] - [[2. októbra]] [[1709]]) bol [[Kozácky hetmanát|Hetman ľavobrežnej Ukrajiny a následne celej Ukrajiny]] (na oboch brehoch Dnepra), vodca [[Záporožská Sič (územie)|Záporožskej Siče]], cestovateľ, vojenský a verejný činiteľ, osvietencom i mecenáš umenia <ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/berezen/20/1639-narodyvsya-ivan-mazepa-getman-ukrayiny 1639 - народився Іван Мазепа, гетьман України]</ref>. == Život == Narodil sa v šľachtickej rodine. Študoval na Kyjevsko-mohylianskom kolégiu a neskôr na Krakovskej akadémii v Poľsku. Pôsobil ako diplomat na dvore poľského kráľa Jána II. Kazimíra. V roku 1687, po zosadení hajtmana Ivana Samojloviča, bol zvolený za hajtmana ľavobrežnej Ukrajiny. Z vlastných prostriedkov postavil a zreštauroval množstvo pravoslávnych chrámov v štýle ukrajinského baroka – vrátane katedrál v Kyjeve, Černihive a Perejaslave. S Moskovským cárstvom uzavrel Kolomacké články, ktoré obmedzovali právomoci hajtmana, tým sa však formálne zaručila autonómia ukrajinskej kozáckej rade a kozáckemu vojsku <ref>[https://www.mazepa.name/biohrafiya-ivana-mazepy-rozhornuto/ Біографія Івана Мазепи (розгорнуто)]</ref>. Ivan Mazepa bol vysoko vzdelaný muž a plynule hovoril 8 jazykmi <ref>[https://univd.edu.ua/uk/dir/1987/pamyatni_daty-_berezen Пам'ятні дати: березень]</ref>. Koncom 18. storočia bol blízkym priateľom posledného ruského cára a prvého cisára [[Peter Veľký|Petra I]]., ale kvôli rastúcemu despotickému postoju k ukrajinskému obyvateľstvu sa ich vzťahy zmenili <ref>[https://uahistory.co/book/dovidnik1/58.php Антиукраїнська політика Петра І]</ref>. [[Obrázok:2021-05-04 162112 monument.jpg|thumb|200px|Pamätník Mazepu v meste [[Černihiv]]]] Hajtman Mazepa je známy tým, že po rokoch porušovania podmienok [[Perejaslavská dohoda|Perejaslavskej zmluvy z roku 1654]] (Moskovskí vojenskí velitelia pokračovali v kampani za vykorenenie ukrajinského jazyka, využívali ukrajinské kozácke vojsko v dobyvačných kampaniach a pravidelne deportovali ukrajinských kozákov a roľníkov na nútené práce do severného Ruska, kde tisíce ľudí zomreli na hlad a epidémie <ref>[https://ukrpohliad.org/blogs/sankt-peterburg-stolytsya-zbudovana-na-kozatskij-krovi-mukah-i-kistkah-320-rokiv-tomu.html Санкт-Петербург – столиця збудована на козацькій крові, муках і кістках (320 років тому)]</ref>) prerušil väzby s ruským cárstvom a uzavrel zmluvu so švédskym kráľom Karolom XII. v ktorej sa postavil proti [[Rusifikácia|rusifikácii]] a osobne aj Petrovi I., hlavné mesto kozáckej Ukrajiny, [[Masaker v Baturine|mesto Baturin bolo potom na rozkaz Petra Veľkého brutálne zničené vojskami kniežaťa Alexandra Menšikova a všetci jeho obyvatelia boli popravení]] <ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/lystopad/13/1708-rosiyski-viyska-spalyly-baturyn-znyshchyvshy-vsih-zhyteliv 1708 – російські війська спалили Батурин, знищивши всіх жителів]</ref>, čo viedlo k [[Bitka pri Poltave|bitke pri Poltave]], ktorú vyhral vďaka drvivej prevahe. Mazepa bol nútený utiecť a zomrel v Osmanskej ríši <ref>[https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=DOP&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Poltavska_bytva_1709 ПОЛТАВСЬКА БИТВА 1709]</ref> <ref>[https://azov.army/blog/history/the-battle-of-poltava-1709-how-one-battle-buried-the-dream-of-an-independent-ukraine-for-200-years/ Полтавська битва 1709: Як одна битва поховала мрію про незалежну Україну на 200 років]</ref>. == Kultúrny vplyv == Po smrti Petra I. vznikla konšpiračná teória, že skutočný Peter bol počas svojich ciest po Európe za účelom dobytia Ruska unesený európskymi panovníkmi a nahradený chránencom, čo by vysvetľovalo, prečo nespoznal svoju rodinu a blízkych, aké bolo údajné ospravedlnenie Mazepovej „zrady“. Túto teóriu však vyvracia fakt, že cisár trpel syfilisom, čo vysvetľuje zmeny jeho vzhľadu a množstvo duševných porúch, ako aj fakt, že cisár bol neuveriteľne vysoký (204 cm) a v tom čase nebol v Európe známy nikto s takýmito proporciami <ref>[https://alternathistory.ru/podmena-petra-i-vymysel-ili-istoricheskij-fakt/ Подмена Петра I – вымысел или исторический факт?]</ref>. V Ruskej ríši bol považovaný za zradcu. V 19. storočí boli v Ruskej ríši zakázané všetky ukrajinské politické strany a hnutia a všetci ich členovia boli až do 20. storočia nazývaní Mazepovi prenasledovatelia (v ruštine мазепинцы) Tento termín, odvodený od Mazepovho priezviska, sa v tlači [[Biele hnutie|Bielej armády]] používal na označenie vojakov [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskej ľudovej republiky]]<ref>[https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Mazepynstvo МАЗЕПИНСТВО]</ref>. V ZSSR po [[Ruská občianska vojna|občianskej vojne]] boli stúpenci ukrajinskej nezávislosti nazývaní petljurovcami podľa [[Symon Petliura|Symona Petljuru]], šéfa Direktória Ukrajinskej ľudovej republiky <ref>[https://history.org.ua/uk/post/47265 Третє засідання Семінару з міжвоєнної історії України. Доповідь Геннадія Єфіменка ««Петлюровці», «петлюрці», «петлюрівці», «петлюрівщина» у часі та просторі (до історії поняття)»]</ref>, a potom banderovci v mene zakladateľa [[Ukrajinská povstalecká armáda|Ukrajinskej povstaleckej armády]] [[Stepan Andrijovyč Bandera|Stepana Banderu]] <ref>[https://uinp.gov.ua/pres-centr/novyny/stepanu-banderi-110-rokiv Степану Бандері – 110 років]</ref>. V modernej ukrajinskej historiografii je po [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdanovi Chmelnickom]] považovaný za druhú osobu v dejinách, ktorá sa usilovala o nezávislosť svojej krajiny <ref>[https://www.libr.dp.ua/?do=ukrainica&lng=1&id=8&idg=73 Міф 16. Іван Мазепа – зрадник]</ref>. == V umení == Tejto postave je venovaných 186 rytín a 42 malieb <ref>[https://localhistory.org.ua/rubrics/painting/graviura-ivana-miguri-getman-mazepa-sered-svoyikh-dobrikh-sprav/ Гравюра Івана Мігури "Гетьман Мазепа серед своїх добрих справ"]</ref> <ref>[https://maksymus.wordpress.com/2009/06/27/81598/ Гравюра Івана Мазепи. Норблен, кін. XVIII ст.]</ref> <ref>[https://zaxid.net/yak_viglyadav_ivan_mazepa_u_kiyevi_stvorili_skulpturu_za_prizhittyevim_portretom_getmana_n1625015/amp Як виглядав Іван Мазепа: у Києві створили скульптуру гетьмана за прижиттєвою гравюрою]</ref>. == V hudbe == Okrem toho mu bolo venovaných 22 hudobných diel z 18. storočia. Na Ukrajine existuje slávna kozácka duma, ktorú napísal Mazepa: „Všetko úprimne usiluje o mier“ (v ukrajinčine Всі покою щиро прагнуть) <ref>[https://www.ukrlib.com.ua/books/printit.php?tid=27841 ДумаІван Мазепа]</ref>. == V literárnom umení == Britský básnik [[George Gordon Byron|George Byron]] mu venoval svoju báseň „Mazepa“ v roku 1819 <ref>[https://allpoetry.com/poem/8510827-Mazeppa-by-George-Gordon-Byron Mazeppa by George Gordon Byron]</ref>. == Pozri aj == * [[Chmeľnyckého povstanie]] == Referencie == khe7dqb0fr6mkh5cgiv3an3hk6y4zks 8371005 8371004 2026-09-19T16:16:00Z ~2026-50590-93 305760 /* Život */ 8371005 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Ivan Mazeoa |titul = kozácky hajtman v rokoch 1687 až 1709 |obrázok = Iwan Mazepa crop.jpg |popis obrázku = Európska rytina, [[Lipsko]], 1706 |panovanie = [[1687]]{{--}}[[1709]] |dátum narodenia = [[8. septembra]] [[1639]] |miesto narodenia = [[Bila Cerkva]], Kyjevské vojvodstvo, [[Republika oboch národov]]{{Break}}(dnes [[Ukrajina]]) |dátum úmrtia = [[2. októbra]] [[1709]] |miesto úmrtia = [[Varna (Bulharsko)|Varn]] [[Osmanská ríša]] {{Break}}(dnes [[Bulharsko]]) |miesto pochovania = |vierovyznanie = [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne kresťanstvo]] |dynastia = Mazepa }} '''Ivan Mazepa''', iné mená: '''Jan Mazepa-Kołodyński''', '''Ioannes Mazeppa''' alebo '''Ivan (Stepanovič) Mazepa''' ({{V jazyku|ukr|Іван Степанович Мазепа''}}, ([[8. septembra]] [[1639]] - [[2. októbra]] [[1709]]) bol [[Kozácky hetmanát|Hetman ľavobrežnej Ukrajiny a následne celej Ukrajiny]] (na oboch brehoch Dnepra), vodca [[Záporožská Sič (územie)|Záporožskej Siče]], cestovateľ, vojenský a verejný činiteľ, osvietencom i mecenáš umenia <ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/berezen/20/1639-narodyvsya-ivan-mazepa-getman-ukrayiny 1639 - народився Іван Мазепа, гетьман України]</ref>. == Život == Narodil sa v šľachtickej rodine. Študoval na Kyjevsko-mohylianskom kolégiu a neskôr na Krakovskej akadémii v Poľsku. Pôsobil ako diplomat na dvore poľského kráľa Jána II. Kazimíra. V roku 1687, po zosadení hajtmana Ivana Samojloviča, bol zvolený za hajtmana ľavobrežnej Ukrajiny. Z vlastných prostriedkov postavil a zreštauroval množstvo pravoslávnych chrámov v štýle ukrajinského baroka – vrátane katedrál v Kyjeve, Černihive a Perejaslave. S Moskovským cárstvom uzavrel Kolomacké články, ktoré obmedzovali právomoci hajtmana, tým sa však formálne zaručila autonómia ukrajinskej kozáckej rade a kozáckemu vojsku <ref>[https://www.mazepa.name/biohrafiya-ivana-mazepy-rozhornuto/ Біографія Івана Мазепи (розгорнуто)]</ref>. Ivan Mazepa bol vysoko vzdelaný muž a plynule hovoril 8 jazykmi <ref>[https://univd.edu.ua/uk/dir/1987/pamyatni_daty-_berezen Пам'ятні дати: березень]</ref>. Koncom 18. storočia bol blízkym priateľom posledného ruského cára a prvého cisára [[Peter Veľký|Petra I]]., ale kvôli rastúcemu despotickému postoju k ukrajinskému obyvateľstvu sa ich vzťahy zmenili <ref>[https://uahistory.co/book/dovidnik1/58.php Антиукраїнська політика Петра І]</ref>. [[Obrázok:2021-05-04 162112 monument.jpg|thumb|200px|Pamätník Mazepu v meste [[Černihiv]]]] Hajtman Mazepa je známy tým, že po rokoch porušovania podmienok [[Perejaslavská dohoda|Perejaslavskej zmluvy z roku 1654]] (Moskovskí vojenskí velitelia pokračovali v kampani za vykorenenie ukrajinského jazyka, využívali ukrajinské kozácke vojsko v dobyvačných kampaniach a pravidelne deportovali ukrajinských kozákov a roľníkov na nútené práce do severného Ruska, kde tisíce ľudí zomreli na hlad a epidémie <ref>[https://ukrpohliad.org/blogs/sankt-peterburg-stolytsya-zbudovana-na-kozatskij-krovi-mukah-i-kistkah-320-rokiv-tomu.html Санкт-Петербург – столиця збудована на козацькій крові, муках і кістках (320 років тому)]</ref>) prerušil väzby s ruským cárstvom a uzavrel zmluvu so švédskym kráľom Karolom XII. v ktorej sa postavil proti [[Rusifikácia|rusifikácii]] a osobne aj Petrovi I., hlavné mesto kozáckej Ukrajiny, [[Masaker v Baturine|mesto Baturin bolo potom na rozkaz Petra Veľkého brutálne zničené vojskami kniežaťa Menšikova a všetci jeho obyvatelia boli popravení]] <ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/lystopad/13/1708-rosiyski-viyska-spalyly-baturyn-znyshchyvshy-vsih-zhyteliv 1708 – російські війська спалили Батурин, знищивши всіх жителів]</ref>, čo viedlo k [[Bitka pri Poltave|bitke pri Poltave]], ktorú vyhral vďaka drvivej prevahe. Mazepa bol nútený utiecť a zomrel v Osmanskej ríši <ref>[https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=DOP&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Poltavska_bytva_1709 ПОЛТАВСЬКА БИТВА 1709]</ref> <ref>[https://azov.army/blog/history/the-battle-of-poltava-1709-how-one-battle-buried-the-dream-of-an-independent-ukraine-for-200-years/ Полтавська битва 1709: Як одна битва поховала мрію про незалежну Україну на 200 років]</ref>. == Kultúrny vplyv == Po smrti Petra I. vznikla konšpiračná teória, že skutočný Peter bol počas svojich ciest po Európe za účelom dobytia Ruska unesený európskymi panovníkmi a nahradený chránencom, čo by vysvetľovalo, prečo nespoznal svoju rodinu a blízkych, aké bolo údajné ospravedlnenie Mazepovej „zrady“. Túto teóriu však vyvracia fakt, že cisár trpel syfilisom, čo vysvetľuje zmeny jeho vzhľadu a množstvo duševných porúch, ako aj fakt, že cisár bol neuveriteľne vysoký (204 cm) a v tom čase nebol v Európe známy nikto s takýmito proporciami <ref>[https://alternathistory.ru/podmena-petra-i-vymysel-ili-istoricheskij-fakt/ Подмена Петра I – вымысел или исторический факт?]</ref>. V Ruskej ríši bol považovaný za zradcu. V 19. storočí boli v Ruskej ríši zakázané všetky ukrajinské politické strany a hnutia a všetci ich členovia boli až do 20. storočia nazývaní Mazepovi prenasledovatelia (v ruštine мазепинцы) Tento termín, odvodený od Mazepovho priezviska, sa v tlači [[Biele hnutie|Bielej armády]] používal na označenie vojakov [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskej ľudovej republiky]]<ref>[https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Mazepynstvo МАЗЕПИНСТВО]</ref>. V ZSSR po [[Ruská občianska vojna|občianskej vojne]] boli stúpenci ukrajinskej nezávislosti nazývaní petljurovcami podľa [[Symon Petliura|Symona Petljuru]], šéfa Direktória Ukrajinskej ľudovej republiky <ref>[https://history.org.ua/uk/post/47265 Третє засідання Семінару з міжвоєнної історії України. Доповідь Геннадія Єфіменка ««Петлюровці», «петлюрці», «петлюрівці», «петлюрівщина» у часі та просторі (до історії поняття)»]</ref>, a potom banderovci v mene zakladateľa [[Ukrajinská povstalecká armáda|Ukrajinskej povstaleckej armády]] [[Stepan Andrijovyč Bandera|Stepana Banderu]] <ref>[https://uinp.gov.ua/pres-centr/novyny/stepanu-banderi-110-rokiv Степану Бандері – 110 років]</ref>. V modernej ukrajinskej historiografii je po [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdanovi Chmelnickom]] považovaný za druhú osobu v dejinách, ktorá sa usilovala o nezávislosť svojej krajiny <ref>[https://www.libr.dp.ua/?do=ukrainica&lng=1&id=8&idg=73 Міф 16. Іван Мазепа – зрадник]</ref>. == V umení == Tejto postave je venovaných 186 rytín a 42 malieb <ref>[https://localhistory.org.ua/rubrics/painting/graviura-ivana-miguri-getman-mazepa-sered-svoyikh-dobrikh-sprav/ Гравюра Івана Мігури "Гетьман Мазепа серед своїх добрих справ"]</ref> <ref>[https://maksymus.wordpress.com/2009/06/27/81598/ Гравюра Івана Мазепи. Норблен, кін. XVIII ст.]</ref> <ref>[https://zaxid.net/yak_viglyadav_ivan_mazepa_u_kiyevi_stvorili_skulpturu_za_prizhittyevim_portretom_getmana_n1625015/amp Як виглядав Іван Мазепа: у Києві створили скульптуру гетьмана за прижиттєвою гравюрою]</ref>. == V hudbe == Okrem toho mu bolo venovaných 22 hudobných diel z 18. storočia. Na Ukrajine existuje slávna kozácka duma, ktorú napísal Mazepa: „Všetko úprimne usiluje o mier“ (v ukrajinčine Всі покою щиро прагнуть) <ref>[https://www.ukrlib.com.ua/books/printit.php?tid=27841 ДумаІван Мазепа]</ref>. == V literárnom umení == Britský básnik [[George Gordon Byron|George Byron]] mu venoval svoju báseň „Mazepa“ v roku 1819 <ref>[https://allpoetry.com/poem/8510827-Mazeppa-by-George-Gordon-Byron Mazeppa by George Gordon Byron]</ref>. == Pozri aj == * [[Chmeľnyckého povstanie]] == Referencie == i3eoclb0w9lgk74p8qpjowr65xq884o 8371110 8371005 2026-09-19T21:13:44Z Pelex 2483 orpavy 8371110 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Ivan Mazeoa |titul = kozácky hajtman v rokoch 1687 až 1709 |obrázok = Iwan Mazepa crop.jpg |popis obrázku = Európska rytina, [[Lipsko]], 1706 |panovanie = [[1687]]{{--}}[[1709]] |dátum narodenia = [[8. septembra]] [[1639]] |miesto narodenia = [[Bila Cerkva]], Kyjevské vojvodstvo, [[Republika oboch národov]]{{Break}}(dnes [[Ukrajina]]) |dátum úmrtia = [[2. októbra]] [[1709]] |miesto úmrtia = [[Varna (Bulharsko)|Varn]] [[Osmanská ríša]] {{Break}}(dnes [[Bulharsko]]) |miesto pochovania = |vierovyznanie = [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne kresťanstvo]] |dynastia = Mazepa }} '''Ivan Mazepa''', iné mená: '''Jan Mazepa-Kołodyński''', '''Ioannes Mazeppa''' alebo '''Ivan (Stepanovič) Mazepa''' ({{V jazyku|ukr|Іван Степанович Мазепа''}}, (* [[8. septembra]] [[1639]] – † [[2. októbra]] [[1709]]) bol ukrajinský vojenský, politický a štátny činiteľ. [[Kozácky hetmanát|Hetman ľavobrežnej Ukrajiny]] a následne celej Ukrajiny (na oboch brehoch Dnepra), vodca [[Záporožská Sič (územie)|Záporožskej Siče]]. Pochádzal z šľachtického rodu Mazep-Koledyňských.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 1639 - народився Іван Мазепа, гетьман України | url = https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/berezen/20/1639-narodyvsya-ivan-mazepa-getman-ukrayiny | vydavateľ = uinp.gov.ua | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref> Pôvode pomáhal Moskovskému kráľovstvu v Severnej vojne (1700 – 1721) proti Švédskemu kráľovstvu, avšak keď si uvedomil zámery cára [[Peter Veľký|Petra I.]] zrušiť kozácku slobodu a hetmanskú vládu, v roku 1708 zorganizoval ozbrojené povstanie a prešiel na stranu Švédov. Po [[bitka pri Poltave|porážke pri Poltave]] (1709) bol nútený emigrovať do [[Moldavské kniežatstvo|Moldavského kniežatstva]], kde čoskoro zomrel. == Život == Narodil sa v šľachtickej rodine Mazepa-Kaledyňskyj. Študoval na Kyjevsko-mohylianskom kolégiu a neskôr na Krakovskej akadémii v Poľsku. Pôsobil ako diplomat na dvore poľského kráľa [[Ján II. Kazimír|Jána II. Kazimíra]]. V roku 1687, po zosadení hajtmana Ivana Samojloviča, bol zvolený za [[Hajtman (Ukrajina)|hajtmana]] [[Ľavobrežná Ukrajina|ľavobrežnej Ukrajiny]]. Z vlastných prostriedkov postavil a zreštauroval množstvo pravoslávnych chrámov v štýle ukrajinského baroka – vrátane katedrál v Kyjeve, Černihive a Perejaslave. S Moskovským cárstvom uzavrel Kolomacké články, ktoré obmedzovali právomoci hajtmana, tým sa však formálne zaručila autonómia ukrajinskej kozáckej rade a kozáckemu vojsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Іван Мазепа | url = https://www.mazepa.name/biohrafiya-ivana-mazepy-rozhornuto/ | vydavateľ = mazepa.name | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref> Ivan Mazepa bol vysoko vzdelaný muž a plynule hovoril 8 jazykmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Іван Мазепа (До 380 –річчя з дня народження). | url = https://univd.edu.ua/uk/dir/1987/pamyatni_daty-_berezen | vydavateľ = univd.edu.ua | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref> Koncom 18. storočia bol blízkym priateľom posledného ruského cára a prvého cisára [[Peter Veľký|Petra I]]., ale kvôli rastúcemu despotickému postoju k ukrajinskému obyvateľstvu sa ich vzťahy zmenili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Антиукраїнська політика Петра І - УКРАЇНА У XVIII СТ. ЗНИЩЕННЯ ЦАРИЗМОМ ЇЇ ДЕРЖАВНОСТІ - НАЙДАВНІШІ ЧАСИ. СЕРЕДНЬОВІЧЧЯ. НОВА ДОБА - Історія України, Навчальний посібник, Білоцерківський В. Я. - Для студентів вищих навчальних закладів | url = https://uahistory.co/book/dovidnik1/58.php | vydavateľ = uahistory.co | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref> [[Obrázok:2021-05-04 162112 monument.jpg|thumb|200px|Pamätník Mazepu v meste [[Černihiv]]]] Hajtman Mazepa je známy tým, že po rokoch porušovania podmienok [[Perejaslavská dohoda|Perejaslavskej zmluvy z roku 1654]] (Moskovskí vojenskí velitelia pokračovali v kampani za vykorenenie ukrajinského jazyka, využívali ukrajinské kozácke vojsko v dobyvačných kampaniach a pravidelne deportovali ukrajinských kozákov a roľníkov na nútené práce do rôznych častí Ruska, kde tisíce ľudí zomreli na hlad a epidémie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Зенон | meno = Боровець | autor = | odkaz na autora = | titul = Санкт-Петербург – столиця збудована на козацькій крові, муках і кістках (320 років тому) | url = https://ukrpohliad.org/blogs/sankt-peterburg-stolytsya-zbudovana-na-kozatskij-krovi-mukah-i-kistkah-320-rokiv-tomu.html | vydavateľ = ukrpohliad.org | miesto = | dátum vydania = 2023-05-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref>) prerušil väzby s ruským cárstvom a uzavrel zmluvu so švédskym kráľom [[Karol XII.|Karolom XII.]] v ktorej sa postavil proti [[Rusifikácia|rusifikácii]] a osobne aj Petrovi I., hlavné mesto kozáckej Ukrajiny, [[Masaker v Baturine|mesto Baturin bolo potom na rozkaz Petra Veľkého brutálne zničené vojskami kniežaťa Menšikova a všetci jeho obyvatelia boli popravení]] <ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/lystopad/13/1708-rosiyski-viyska-spalyly-baturyn-znyshchyvshy-vsih-zhyteliv 1708 – російські війська спалили Батурин, знищивши всіх жителів]</ref>, čo viedlo k [[Bitka pri Poltave|bitke pri Poltave]], ktorú vyhral vďaka drvivej prevahe. Mazepa bol nútený utiecť. Hľadal ochranu u Osmanského sultáana na Moldavskom území, kde onedlho zomrel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ПОЛТАВСЬКА БИТВА 1709 | url = https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=DOP&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Poltavska_bytva_1709 | vydavateľ = resource.history.org.ua | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref> == Kultúrny vplyv == Po smrti Petra I. vznikla konšpiračná teória, že skutočný Peter bol počas svojich ciest po Európe za účelom dobytia Ruska unesený európskymi panovníkmi a nahradený chránencom, čo by vysvetľovalo, prečo nespoznal svoju rodinu a blízkych, aké bolo údajné ospravedlnenie Mazepovej „zrady“. Túto teóriu však vyvracia fakt, že cisár trpel syfilisom, čo vysvetľuje zmeny jeho vzhľadu a množstvo duševných porúch, ako aj fakt, že cisár bol neuveriteľne vysoký (204 cm) a v tom čase nebol v Európe známy nikto s takýmito proporciami <ref>[https://alternathistory.ru/podmena-petra-i-vymysel-ili-istoricheskij-fakt/ Подмена Петра I – вымысел или исторический факт?]</ref>. V Ruskej ríši bol považovaný za zradcu. V 19. storočí boli v Ruskej ríši zakázané všetky ukrajinské politické strany a hnutia a všetci ich členovia boli až do 20. storočia nazývaní Mazepovi podporovatelia (v ruštine мазепинцы, mazepci) Tento termín, odvodený od Mazepovho priezviska, sa v tlači [[Biele hnutie|Bielej armády]] používal na označenie vojakov [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskej ľudovej republiky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = "МАЗЕПИНСТВО" | url = https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Mazepynstvo | vydavateľ = resource.history.org.ua | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref> V modernej ukrajinskej historiografii je po [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdanovi Chmelnickom]] považovaný za druhú osobu v dejinách, ktorá sa usilovala o nezávislosť svojej Ukrajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Міф 16. Іван Мазепа – зрадник | url = https://www.libr.dp.ua/?do=ukrainica&lng=1&id=8&idg=73 | vydavateľ = libr.dp.ua | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref> == V umení == Tejto postave je venovaných 186 rytín a 42 malieb <ref>[https://localhistory.org.ua/rubrics/painting/graviura-ivana-miguri-getman-mazepa-sered-svoyikh-dobrikh-sprav/ Гравюра Івана Мігури "Гетьман Мазепа серед своїх добрих справ"]</ref> <ref>[https://maksymus.wordpress.com/2009/06/27/81598/ Гравюра Івана Мазепи. Норблен, кін. XVIII ст.]</ref> <ref>[https://zaxid.net/yak_viglyadav_ivan_mazepa_u_kiyevi_stvorili_skulpturu_za_prizhittyevim_portretom_getmana_n1625015/amp Як виглядав Іван Мазепа: у Києві створили скульптуру гетьмана за прижиттєвою гравюрою]</ref>. == V hudbe == Okrem toho mu bolo venovaných 22 hudobných diel z 18. storočia. Na Ukrajine existuje slávna kozácka duma, ktorú napísal Mazepa: „Všetko úprimne usiluje o mier“ (v ukrajinčine Всі покою щиро прагнуть) <ref>[https://www.ukrlib.com.ua/books/printit.php?tid=27841 ДумаІван Мазепа]</ref>. == V literárnom umení == Britský básnik [[George Gordon Byron|George Byron]] mu venoval svoju báseň „Mazepa“ v roku 1819 <ref>[https://allpoetry.com/poem/8510827-Mazeppa-by-George-Gordon-Byron Mazeppa by George Gordon Byron]</ref>. == Pozri aj == * [[Chmeľnyckého povstanie]] == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Mazepa, Ivan}} [[Kategória:Kozácke osobnosti]] [[Kategória:Ukrajinské vojenské osobnosti]] p8e41d11qom3g14zs0481mwrzxqse3f 8371111 8371110 2026-09-19T21:14:29Z Pelex 2483 opr. v úvod. def. 8371111 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Ivan Mazeoa |titul = kozácky hajtman v rokoch 1687 až 1709 |obrázok = Iwan Mazepa crop.jpg |popis obrázku = Európska rytina, [[Lipsko]], 1706 |panovanie = [[1687]]{{--}}[[1709]] |dátum narodenia = [[8. septembra]] [[1639]] |miesto narodenia = [[Bila Cerkva]], Kyjevské vojvodstvo, [[Republika oboch národov]]{{Break}}(dnes [[Ukrajina]]) |dátum úmrtia = [[2. októbra]] [[1709]] |miesto úmrtia = [[Varna (Bulharsko)|Varn]] [[Osmanská ríša]] {{Break}}(dnes [[Bulharsko]]) |miesto pochovania = |vierovyznanie = [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne kresťanstvo]] |dynastia = Mazepa }} '''Ivan Mazepa''', iné mená: '''Jan Mazepa-Kołodyński''', '''Ioannes Mazeppa''' alebo '''Ivan (Stepanovič) Mazepa''' ({{V jazyku|ukr|Іван Степанович Мазепа}}, (* [[8. septembra]] [[1639]] – † [[2. októbra]] [[1709]]) bol ukrajinský vojenský, politický a štátny činiteľ. [[Kozácky hetmanát|Hetman ľavobrežnej Ukrajiny]] a následne celej Ukrajiny (na oboch brehoch Dnepra), vodca [[Záporožská Sič (územie)|Záporožskej Siče]]. Pochádzal z šľachtického rodu Mazep-Koledyňských.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 1639 - народився Іван Мазепа, гетьман України | url = https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/berezen/20/1639-narodyvsya-ivan-mazepa-getman-ukrayiny | vydavateľ = uinp.gov.ua | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref> Pôvode pomáhal Moskovskému kráľovstvu v Severnej vojne (1700 – 1721) proti Švédskemu kráľovstvu, avšak keď si uvedomil zámery cára [[Peter Veľký|Petra I.]] zrušiť kozácku slobodu a hetmanskú vládu, v roku 1708 zorganizoval ozbrojené povstanie a prešiel na stranu Švédov. Po [[bitka pri Poltave|porážke pri Poltave]] (1709) bol nútený emigrovať do [[Moldavské kniežatstvo|Moldavského kniežatstva]], kde čoskoro zomrel. == Život == Narodil sa v šľachtickej rodine Mazepa-Kaledyňskyj. Študoval na Kyjevsko-mohylianskom kolégiu a neskôr na Krakovskej akadémii v Poľsku. Pôsobil ako diplomat na dvore poľského kráľa [[Ján II. Kazimír|Jána II. Kazimíra]]. V roku 1687, po zosadení hajtmana Ivana Samojloviča, bol zvolený za [[Hajtman (Ukrajina)|hajtmana]] [[Ľavobrežná Ukrajina|ľavobrežnej Ukrajiny]]. Z vlastných prostriedkov postavil a zreštauroval množstvo pravoslávnych chrámov v štýle ukrajinského baroka – vrátane katedrál v Kyjeve, Černihive a Perejaslave. S Moskovským cárstvom uzavrel Kolomacké články, ktoré obmedzovali právomoci hajtmana, tým sa však formálne zaručila autonómia ukrajinskej kozáckej rade a kozáckemu vojsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Іван Мазепа | url = https://www.mazepa.name/biohrafiya-ivana-mazepy-rozhornuto/ | vydavateľ = mazepa.name | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref> Ivan Mazepa bol vysoko vzdelaný muž a plynule hovoril 8 jazykmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Іван Мазепа (До 380 –річчя з дня народження). | url = https://univd.edu.ua/uk/dir/1987/pamyatni_daty-_berezen | vydavateľ = univd.edu.ua | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref> Koncom 18. storočia bol blízkym priateľom posledného ruského cára a prvého cisára [[Peter Veľký|Petra I]]., ale kvôli rastúcemu despotickému postoju k ukrajinskému obyvateľstvu sa ich vzťahy zmenili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Антиукраїнська політика Петра І - УКРАЇНА У XVIII СТ. ЗНИЩЕННЯ ЦАРИЗМОМ ЇЇ ДЕРЖАВНОСТІ - НАЙДАВНІШІ ЧАСИ. СЕРЕДНЬОВІЧЧЯ. НОВА ДОБА - Історія України, Навчальний посібник, Білоцерківський В. Я. - Для студентів вищих навчальних закладів | url = https://uahistory.co/book/dovidnik1/58.php | vydavateľ = uahistory.co | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref> [[Obrázok:2021-05-04 162112 monument.jpg|thumb|200px|Pamätník Mazepu v meste [[Černihiv]]]] Hajtman Mazepa je známy tým, že po rokoch porušovania podmienok [[Perejaslavská dohoda|Perejaslavskej zmluvy z roku 1654]] (Moskovskí vojenskí velitelia pokračovali v kampani za vykorenenie ukrajinského jazyka, využívali ukrajinské kozácke vojsko v dobyvačných kampaniach a pravidelne deportovali ukrajinských kozákov a roľníkov na nútené práce do rôznych častí Ruska, kde tisíce ľudí zomreli na hlad a epidémie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Зенон | meno = Боровець | autor = | odkaz na autora = | titul = Санкт-Петербург – столиця збудована на козацькій крові, муках і кістках (320 років тому) | url = https://ukrpohliad.org/blogs/sankt-peterburg-stolytsya-zbudovana-na-kozatskij-krovi-mukah-i-kistkah-320-rokiv-tomu.html | vydavateľ = ukrpohliad.org | miesto = | dátum vydania = 2023-05-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref>) prerušil väzby s ruským cárstvom a uzavrel zmluvu so švédskym kráľom [[Karol XII.|Karolom XII.]] v ktorej sa postavil proti [[Rusifikácia|rusifikácii]] a osobne aj Petrovi I., hlavné mesto kozáckej Ukrajiny, [[Masaker v Baturine|mesto Baturin bolo potom na rozkaz Petra Veľkého brutálne zničené vojskami kniežaťa Menšikova a všetci jeho obyvatelia boli popravení]] <ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/lystopad/13/1708-rosiyski-viyska-spalyly-baturyn-znyshchyvshy-vsih-zhyteliv 1708 – російські війська спалили Батурин, знищивши всіх жителів]</ref>, čo viedlo k [[Bitka pri Poltave|bitke pri Poltave]], ktorú vyhral vďaka drvivej prevahe. Mazepa bol nútený utiecť. Hľadal ochranu u Osmanského sultáana na Moldavskom území, kde onedlho zomrel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ПОЛТАВСЬКА БИТВА 1709 | url = https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=DOP&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Poltavska_bytva_1709 | vydavateľ = resource.history.org.ua | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref> == Kultúrny vplyv == Po smrti Petra I. vznikla konšpiračná teória, že skutočný Peter bol počas svojich ciest po Európe za účelom dobytia Ruska unesený európskymi panovníkmi a nahradený chránencom, čo by vysvetľovalo, prečo nespoznal svoju rodinu a blízkych, aké bolo údajné ospravedlnenie Mazepovej „zrady“. Túto teóriu však vyvracia fakt, že cisár trpel syfilisom, čo vysvetľuje zmeny jeho vzhľadu a množstvo duševných porúch, ako aj fakt, že cisár bol neuveriteľne vysoký (204 cm) a v tom čase nebol v Európe známy nikto s takýmito proporciami <ref>[https://alternathistory.ru/podmena-petra-i-vymysel-ili-istoricheskij-fakt/ Подмена Петра I – вымысел или исторический факт?]</ref>. V Ruskej ríši bol považovaný za zradcu. V 19. storočí boli v Ruskej ríši zakázané všetky ukrajinské politické strany a hnutia a všetci ich členovia boli až do 20. storočia nazývaní Mazepovi podporovatelia (v ruštine мазепинцы, mazepci) Tento termín, odvodený od Mazepovho priezviska, sa v tlači [[Biele hnutie|Bielej armády]] používal na označenie vojakov [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskej ľudovej republiky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = "МАЗЕПИНСТВО" | url = https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Mazepynstvo | vydavateľ = resource.history.org.ua | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref> V modernej ukrajinskej historiografii je po [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdanovi Chmelnickom]] považovaný za druhú osobu v dejinách, ktorá sa usilovala o nezávislosť svojej Ukrajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Міф 16. Іван Мазепа – зрадник | url = https://www.libr.dp.ua/?do=ukrainica&lng=1&id=8&idg=73 | vydavateľ = libr.dp.ua | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref> == V umení == Tejto postave je venovaných 186 rytín a 42 malieb <ref>[https://localhistory.org.ua/rubrics/painting/graviura-ivana-miguri-getman-mazepa-sered-svoyikh-dobrikh-sprav/ Гравюра Івана Мігури "Гетьман Мазепа серед своїх добрих справ"]</ref> <ref>[https://maksymus.wordpress.com/2009/06/27/81598/ Гравюра Івана Мазепи. Норблен, кін. XVIII ст.]</ref> <ref>[https://zaxid.net/yak_viglyadav_ivan_mazepa_u_kiyevi_stvorili_skulpturu_za_prizhittyevim_portretom_getmana_n1625015/amp Як виглядав Іван Мазепа: у Києві створили скульптуру гетьмана за прижиттєвою гравюрою]</ref>. == V hudbe == Okrem toho mu bolo venovaných 22 hudobných diel z 18. storočia. Na Ukrajine existuje slávna kozácka duma, ktorú napísal Mazepa: „Všetko úprimne usiluje o mier“ (v ukrajinčine Всі покою щиро прагнуть) <ref>[https://www.ukrlib.com.ua/books/printit.php?tid=27841 ДумаІван Мазепа]</ref>. == V literárnom umení == Britský básnik [[George Gordon Byron|George Byron]] mu venoval svoju báseň „Mazepa“ v roku 1819 <ref>[https://allpoetry.com/poem/8510827-Mazeppa-by-George-Gordon-Byron Mazeppa by George Gordon Byron]</ref>. == Pozri aj == * [[Chmeľnyckého povstanie]] == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Mazepa, Ivan}} [[Kategória:Kozácke osobnosti]] [[Kategória:Ukrajinské vojenské osobnosti]] 0ll1pf7okuqlbyloljrk89xmcsrk1ob 8371112 8371111 2026-09-19T21:17:24Z Pelex 2483 /* Život */ opr. 8371112 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Ivan Mazeoa |titul = kozácky hajtman v rokoch 1687 až 1709 |obrázok = Iwan Mazepa crop.jpg |popis obrázku = Európska rytina, [[Lipsko]], 1706 |panovanie = [[1687]]{{--}}[[1709]] |dátum narodenia = [[8. septembra]] [[1639]] |miesto narodenia = [[Bila Cerkva]], Kyjevské vojvodstvo, [[Republika oboch národov]]{{Break}}(dnes [[Ukrajina]]) |dátum úmrtia = [[2. októbra]] [[1709]] |miesto úmrtia = [[Varna (Bulharsko)|Varn]] [[Osmanská ríša]] {{Break}}(dnes [[Bulharsko]]) |miesto pochovania = |vierovyznanie = [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne kresťanstvo]] |dynastia = Mazepa }} '''Ivan Mazepa''', iné mená: '''Jan Mazepa-Kołodyński''', '''Ioannes Mazeppa''' alebo '''Ivan (Stepanovič) Mazepa''' ({{V jazyku|ukr|Іван Степанович Мазепа}}, (* [[8. septembra]] [[1639]] – † [[2. októbra]] [[1709]]) bol ukrajinský vojenský, politický a štátny činiteľ. [[Kozácky hetmanát|Hetman ľavobrežnej Ukrajiny]] a následne celej Ukrajiny (na oboch brehoch Dnepra), vodca [[Záporožská Sič (územie)|Záporožskej Siče]]. Pochádzal z šľachtického rodu Mazep-Koledyňských.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 1639 - народився Іван Мазепа, гетьман України | url = https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/berezen/20/1639-narodyvsya-ivan-mazepa-getman-ukrayiny | vydavateľ = uinp.gov.ua | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref> Pôvode pomáhal Moskovskému kráľovstvu v Severnej vojne (1700 – 1721) proti Švédskemu kráľovstvu, avšak keď si uvedomil zámery cára [[Peter Veľký|Petra I.]] zrušiť kozácku slobodu a hetmanskú vládu, v roku 1708 zorganizoval ozbrojené povstanie a prešiel na stranu Švédov. Po [[bitka pri Poltave|porážke pri Poltave]] (1709) bol nútený emigrovať do [[Moldavské kniežatstvo|Moldavského kniežatstva]], kde čoskoro zomrel. == Život == Narodil sa v šľachtickej rodine Mazepa-Kaledyňskyj. Študoval na Kyjevsko-mohylianskom kolégiu a neskôr na Krakovskej akadémii v Poľsku. Pôsobil ako diplomat na dvore poľského kráľa [[Ján II. Kazimír|Jána II. Kazimíra]]. V roku 1687, po zosadení hajtmana Ivana Samojloviča, bol zvolený za [[Hajtman (Ukrajina)|hajtmana]] [[Ľavobrežná Ukrajina|ľavobrežnej Ukrajiny]]. Z vlastných prostriedkov postavil a zreštauroval množstvo pravoslávnych chrámov v štýle ukrajinského baroka – vrátane katedrál v Kyjeve, Černihive a Perejaslave. S Moskovským cárstvom uzavrel Kolomacké články, ktoré obmedzovali právomoci hajtmana, tým sa však formálne zaručila autonómia ukrajinskej kozáckej rade a kozáckemu vojsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Іван Мазепа | url = https://www.mazepa.name/biohrafiya-ivana-mazepy-rozhornuto/ | vydavateľ = mazepa.name | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref> Ivan Mazepa bol vysoko vzdelaný muž a plynule hovoril 8 jazykmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Іван Мазепа (До 380 –річчя з дня народження). | url = https://univd.edu.ua/uk/dir/1987/pamyatni_daty-_berezen | vydavateľ = univd.edu.ua | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref> Koncom 18. storočia bol blízkym priateľom posledného ruského cára a prvého cisára [[Peter Veľký|Petra I]]., ale kvôli rastúcemu despotickému postoju k ukrajinskému obyvateľstvu sa ich vzťahy zmenili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Антиукраїнська політика Петра І - УКРАЇНА У XVIII СТ. ЗНИЩЕННЯ ЦАРИЗМОМ ЇЇ ДЕРЖАВНОСТІ - НАЙДАВНІШІ ЧАСИ. СЕРЕДНЬОВІЧЧЯ. НОВА ДОБА - Історія України, Навчальний посібник, Білоцерківський В. Я. - Для студентів вищих навчальних закладів | url = https://uahistory.co/book/dovidnik1/58.php | vydavateľ = uahistory.co | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref> [[Obrázok:2021-05-04 162112 monument.jpg|thumb|200px|Pamätník Mazepu v meste [[Černihiv]]]] Hajtman Mazepa je známy tým, že po rokoch porušovania podmienok [[Perejaslavská dohoda|Perejaslavskej zmluvy z roku 1654]] (Moskovskí vojenskí velitelia pokračovali v kampani za vykorenenie ukrajinského jazyka, využívali ukrajinské kozácke vojsko v dobyvačných kampaniach a pravidelne deportovali ukrajinských kozákov a roľníkov na nútené práce do rôznych častí Ruska, kde tisíce ľudí zomreli na hlad a epidémie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Зенон | meno = Боровець | autor = | odkaz na autora = | titul = Санкт-Петербург – столиця збудована на козацькій крові, муках і кістках (320 років тому) | url = https://ukrpohliad.org/blogs/sankt-peterburg-stolytsya-zbudovana-na-kozatskij-krovi-mukah-i-kistkah-320-rokiv-tomu.html | vydavateľ = ukrpohliad.org | miesto = | dátum vydania = 2023-05-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref>) prerušil väzby s ruským cárstvom a uzavrel zmluvu so švédskym kráľom [[Karol XII.|Karolom XII.]] v ktorej sa postavil proti [[Rusifikácia|rusifikácii]] a osobne aj Petrovi I., hlavné mesto kozáckej Ukrajiny, [[Masaker v Baturine|mesto Baturin]] bolo potom na rozkaz Petra Veľkého vyplinené vojskami kniežaťa Menšikova a všetci jeho obyvatelia boli popravení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 1708 – російські війська спалили Батурин, знищивши всіх жителів | url = https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/lystopad/13/1708-rosiyski-viyska-spalyly-baturyn-znyshchyvshy-vsih-zhyteliv | vydavateľ = uinp.gov.ua | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref> V [[Bitka pri Poltave|bitke pri Poltave]] boli švédske aj ukrajinské vojská porazené a Mazepa bol nútený utiecť. Hľadal ochranu u Osmanského sultána na Moldavskom území, kde onedlho zomrel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ПОЛТАВСЬКА БИТВА 1709 | url = https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=DOP&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Poltavska_bytva_1709 | vydavateľ = resource.history.org.ua | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref> == Kultúrny vplyv == Po smrti Petra I. vznikla konšpiračná teória, že skutočný Peter bol počas svojich ciest po Európe za účelom dobytia Ruska unesený európskymi panovníkmi a nahradený chránencom, čo by vysvetľovalo, prečo nespoznal svoju rodinu a blízkych, aké bolo údajné ospravedlnenie Mazepovej „zrady“. Túto teóriu však vyvracia fakt, že cisár trpel syfilisom, čo vysvetľuje zmeny jeho vzhľadu a množstvo duševných porúch, ako aj fakt, že cisár bol neuveriteľne vysoký (204 cm) a v tom čase nebol v Európe známy nikto s takýmito proporciami <ref>[https://alternathistory.ru/podmena-petra-i-vymysel-ili-istoricheskij-fakt/ Подмена Петра I – вымысел или исторический факт?]</ref>. V Ruskej ríši bol považovaný za zradcu. V 19. storočí boli v Ruskej ríši zakázané všetky ukrajinské politické strany a hnutia a všetci ich členovia boli až do 20. storočia nazývaní Mazepovi podporovatelia (v ruštine мазепинцы, mazepci) Tento termín, odvodený od Mazepovho priezviska, sa v tlači [[Biele hnutie|Bielej armády]] používal na označenie vojakov [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskej ľudovej republiky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = "МАЗЕПИНСТВО" | url = https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Mazepynstvo | vydavateľ = resource.history.org.ua | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref> V modernej ukrajinskej historiografii je po [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdanovi Chmelnickom]] považovaný za druhú osobu v dejinách, ktorá sa usilovala o nezávislosť svojej Ukrajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Міф 16. Іван Мазепа – зрадник | url = https://www.libr.dp.ua/?do=ukrainica&lng=1&id=8&idg=73 | vydavateľ = libr.dp.ua | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref> == V umení == Tejto postave je venovaných 186 rytín a 42 malieb <ref>[https://localhistory.org.ua/rubrics/painting/graviura-ivana-miguri-getman-mazepa-sered-svoyikh-dobrikh-sprav/ Гравюра Івана Мігури "Гетьман Мазепа серед своїх добрих справ"]</ref> <ref>[https://maksymus.wordpress.com/2009/06/27/81598/ Гравюра Івана Мазепи. Норблен, кін. XVIII ст.]</ref> <ref>[https://zaxid.net/yak_viglyadav_ivan_mazepa_u_kiyevi_stvorili_skulpturu_za_prizhittyevim_portretom_getmana_n1625015/amp Як виглядав Іван Мазепа: у Києві створили скульптуру гетьмана за прижиттєвою гравюрою]</ref>. == V hudbe == Okrem toho mu bolo venovaných 22 hudobných diel z 18. storočia. Na Ukrajine existuje slávna kozácka duma, ktorú napísal Mazepa: „Všetko úprimne usiluje o mier“ (v ukrajinčine Всі покою щиро прагнуть) <ref>[https://www.ukrlib.com.ua/books/printit.php?tid=27841 ДумаІван Мазепа]</ref>. == V literárnom umení == Britský básnik [[George Gordon Byron|George Byron]] mu venoval svoju báseň „Mazepa“ v roku 1819 <ref>[https://allpoetry.com/poem/8510827-Mazeppa-by-George-Gordon-Byron Mazeppa by George Gordon Byron]</ref>. == Pozri aj == * [[Chmeľnyckého povstanie]] == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Mazepa, Ivan}} [[Kategória:Kozácke osobnosti]] [[Kategória:Ukrajinské vojenské osobnosti]] j0l8vfyhgo8zhlcsh49k3jdwbnwscvh 8371115 8371112 2026-09-19T21:19:52Z Pelex 2483 /* Kultúrny vplyv */ wl. 8371115 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Ivan Mazeoa |titul = kozácky hajtman v rokoch 1687 až 1709 |obrázok = Iwan Mazepa crop.jpg |popis obrázku = Európska rytina, [[Lipsko]], 1706 |panovanie = [[1687]]{{--}}[[1709]] |dátum narodenia = [[8. septembra]] [[1639]] |miesto narodenia = [[Bila Cerkva]], Kyjevské vojvodstvo, [[Republika oboch národov]]{{Break}}(dnes [[Ukrajina]]) |dátum úmrtia = [[2. októbra]] [[1709]] |miesto úmrtia = [[Varna (Bulharsko)|Varn]] [[Osmanská ríša]] {{Break}}(dnes [[Bulharsko]]) |miesto pochovania = |vierovyznanie = [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne kresťanstvo]] |dynastia = Mazepa }} '''Ivan Mazepa''', iné mená: '''Jan Mazepa-Kołodyński''', '''Ioannes Mazeppa''' alebo '''Ivan (Stepanovič) Mazepa''' ({{V jazyku|ukr|Іван Степанович Мазепа}}, (* [[8. septembra]] [[1639]] – † [[2. októbra]] [[1709]]) bol ukrajinský vojenský, politický a štátny činiteľ. [[Kozácky hetmanát|Hetman ľavobrežnej Ukrajiny]] a následne celej Ukrajiny (na oboch brehoch Dnepra), vodca [[Záporožská Sič (územie)|Záporožskej Siče]]. Pochádzal z šľachtického rodu Mazep-Koledyňských.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 1639 - народився Іван Мазепа, гетьман України | url = https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/berezen/20/1639-narodyvsya-ivan-mazepa-getman-ukrayiny | vydavateľ = uinp.gov.ua | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref> Pôvode pomáhal Moskovskému kráľovstvu v Severnej vojne (1700 – 1721) proti Švédskemu kráľovstvu, avšak keď si uvedomil zámery cára [[Peter Veľký|Petra I.]] zrušiť kozácku slobodu a hetmanskú vládu, v roku 1708 zorganizoval ozbrojené povstanie a prešiel na stranu Švédov. Po [[bitka pri Poltave|porážke pri Poltave]] (1709) bol nútený emigrovať do [[Moldavské kniežatstvo|Moldavského kniežatstva]], kde čoskoro zomrel. == Život == Narodil sa v šľachtickej rodine Mazepa-Kaledyňskyj. Študoval na Kyjevsko-mohylianskom kolégiu a neskôr na Krakovskej akadémii v Poľsku. Pôsobil ako diplomat na dvore poľského kráľa [[Ján II. Kazimír|Jána II. Kazimíra]]. V roku 1687, po zosadení hajtmana Ivana Samojloviča, bol zvolený za [[Hajtman (Ukrajina)|hajtmana]] [[Ľavobrežná Ukrajina|ľavobrežnej Ukrajiny]]. Z vlastných prostriedkov postavil a zreštauroval množstvo pravoslávnych chrámov v štýle ukrajinského baroka – vrátane katedrál v Kyjeve, Černihive a Perejaslave. S Moskovským cárstvom uzavrel Kolomacké články, ktoré obmedzovali právomoci hajtmana, tým sa však formálne zaručila autonómia ukrajinskej kozáckej rade a kozáckemu vojsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Іван Мазепа | url = https://www.mazepa.name/biohrafiya-ivana-mazepy-rozhornuto/ | vydavateľ = mazepa.name | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref> Ivan Mazepa bol vysoko vzdelaný muž a plynule hovoril 8 jazykmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Іван Мазепа (До 380 –річчя з дня народження). | url = https://univd.edu.ua/uk/dir/1987/pamyatni_daty-_berezen | vydavateľ = univd.edu.ua | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref> Koncom 18. storočia bol blízkym priateľom posledného ruského cára a prvého cisára [[Peter Veľký|Petra I]]., ale kvôli rastúcemu despotickému postoju k ukrajinskému obyvateľstvu sa ich vzťahy zmenili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Антиукраїнська політика Петра І - УКРАЇНА У XVIII СТ. ЗНИЩЕННЯ ЦАРИЗМОМ ЇЇ ДЕРЖАВНОСТІ - НАЙДАВНІШІ ЧАСИ. СЕРЕДНЬОВІЧЧЯ. НОВА ДОБА - Історія України, Навчальний посібник, Білоцерківський В. Я. - Для студентів вищих навчальних закладів | url = https://uahistory.co/book/dovidnik1/58.php | vydavateľ = uahistory.co | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref> [[Obrázok:2021-05-04 162112 monument.jpg|thumb|200px|Pamätník Mazepu v meste [[Černihiv]]]] Hajtman Mazepa je známy tým, že po rokoch porušovania podmienok [[Perejaslavská dohoda|Perejaslavskej zmluvy z roku 1654]] (Moskovskí vojenskí velitelia pokračovali v kampani za vykorenenie ukrajinského jazyka, využívali ukrajinské kozácke vojsko v dobyvačných kampaniach a pravidelne deportovali ukrajinských kozákov a roľníkov na nútené práce do rôznych častí Ruska, kde tisíce ľudí zomreli na hlad a epidémie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Зенон | meno = Боровець | autor = | odkaz na autora = | titul = Санкт-Петербург – столиця збудована на козацькій крові, муках і кістках (320 років тому) | url = https://ukrpohliad.org/blogs/sankt-peterburg-stolytsya-zbudovana-na-kozatskij-krovi-mukah-i-kistkah-320-rokiv-tomu.html | vydavateľ = ukrpohliad.org | miesto = | dátum vydania = 2023-05-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref>) prerušil väzby s ruským cárstvom a uzavrel zmluvu so švédskym kráľom [[Karol XII.|Karolom XII.]] v ktorej sa postavil proti [[Rusifikácia|rusifikácii]] a osobne aj Petrovi I., hlavné mesto kozáckej Ukrajiny, [[Masaker v Baturine|mesto Baturin]] bolo potom na rozkaz Petra Veľkého vyplinené vojskami kniežaťa Menšikova a všetci jeho obyvatelia boli popravení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 1708 – російські війська спалили Батурин, знищивши всіх жителів | url = https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/lystopad/13/1708-rosiyski-viyska-spalyly-baturyn-znyshchyvshy-vsih-zhyteliv | vydavateľ = uinp.gov.ua | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref> V [[Bitka pri Poltave|bitke pri Poltave]] boli švédske aj ukrajinské vojská porazené a Mazepa bol nútený utiecť. Hľadal ochranu u Osmanského sultána na Moldavskom území, kde onedlho zomrel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ПОЛТАВСЬКА БИТВА 1709 | url = https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=DOP&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Poltavska_bytva_1709 | vydavateľ = resource.history.org.ua | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref> == Kultúrny vplyv == Po smrti Petra I. vznikla konšpiračná teória, že skutočný Peter bol počas svojich ciest po Európe za účelom dobytia Ruska unesený európskymi panovníkmi a nahradený chránencom, čo by vysvetľovalo, prečo nespoznal svoju rodinu a blízkych, aké bolo údajné ospravedlnenie Mazepovej „zrady“. Túto teóriu však vyvracia fakt, že cisár trpel syfilisom, čo vysvetľuje zmeny jeho vzhľadu a množstvo duševných porúch, ako aj fakt, že cisár bol neuveriteľne vysoký (204 cm) a v tom čase nebol v Európe známy nikto s takýmito proporciami <ref>[https://alternathistory.ru/podmena-petra-i-vymysel-ili-istoricheskij-fakt/ Подмена Петра I – вымысел или исторический факт?]</ref>. V Ruskej ríši bol považovaný za zradcu. V 19. storočí boli v Ruskej ríši zakázané všetky ukrajinské politické strany a hnutia a všetci ich členovia boli až do 20. storočia nazývaní [[Mazepizmus|Mazepovi podporovatelia]] (v ruštine мазепинцы, mazepci). Tento termín, odvodený od Mazepovho priezviska, sa v tlači [[Biele hnutie|Bielej armády]] používal na označenie vojakov [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskej ľudovej republiky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = "МАЗЕПИНСТВО" | url = https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Mazepynstvo | vydavateľ = resource.history.org.ua | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref> V modernej ukrajinskej historiografii je po [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdanovi Chmelnickom]] považovaný za druhú osobu v dejinách, ktorá sa usilovala o nezávislosť svojej Ukrajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Міф 16. Іван Мазепа – зрадник | url = https://www.libr.dp.ua/?do=ukrainica&lng=1&id=8&idg=73 | vydavateľ = libr.dp.ua | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref> == V umení == Tejto postave je venovaných 186 rytín a 42 malieb <ref>[https://localhistory.org.ua/rubrics/painting/graviura-ivana-miguri-getman-mazepa-sered-svoyikh-dobrikh-sprav/ Гравюра Івана Мігури "Гетьман Мазепа серед своїх добрих справ"]</ref> <ref>[https://maksymus.wordpress.com/2009/06/27/81598/ Гравюра Івана Мазепи. Норблен, кін. XVIII ст.]</ref> <ref>[https://zaxid.net/yak_viglyadav_ivan_mazepa_u_kiyevi_stvorili_skulpturu_za_prizhittyevim_portretom_getmana_n1625015/amp Як виглядав Іван Мазепа: у Києві створили скульптуру гетьмана за прижиттєвою гравюрою]</ref>. == V hudbe == Okrem toho mu bolo venovaných 22 hudobných diel z 18. storočia. Na Ukrajine existuje slávna kozácka duma, ktorú napísal Mazepa: „Všetko úprimne usiluje o mier“ (v ukrajinčine Всі покою щиро прагнуть) <ref>[https://www.ukrlib.com.ua/books/printit.php?tid=27841 ДумаІван Мазепа]</ref>. == V literárnom umení == Britský básnik [[George Gordon Byron|George Byron]] mu venoval svoju báseň „Mazepa“ v roku 1819 <ref>[https://allpoetry.com/poem/8510827-Mazeppa-by-George-Gordon-Byron Mazeppa by George Gordon Byron]</ref>. == Pozri aj == * [[Chmeľnyckého povstanie]] == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Mazepa, Ivan}} [[Kategória:Kozácke osobnosti]] [[Kategória:Ukrajinské vojenské osobnosti]] si9pr03y8adsg47gp108ugp6e3cmxbl 8371140 8371115 2026-09-19T22:32:23Z Fillos X. 212061 8371140 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Ivan Mazeoa |titul = kozácky hajtman v rokoch 1687 až 1709 |obrázok = Iwan Mazepa crop.jpg |popis obrázku = Európska rytina, [[Lipsko]], 1706 |panovanie = [[1687]]{{--}}[[1709]] |dátum narodenia = [[8. septembra]] [[1639]] |miesto narodenia = [[Bila Cerkva]], Kyjevské vojvodstvo, [[Republika oboch národov]]{{Break}}(dnes [[Ukrajina]]) |dátum úmrtia = [[2. októbra]] [[1709]] |miesto úmrtia = [[Varna (Bulharsko)|Varn]] [[Osmanská ríša]] {{Break}}(dnes [[Bulharsko]]) |miesto pochovania = |vierovyznanie = [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne kresťanstvo]] |dynastia = Mazepa }} '''Ivan Mazepa''', iné mená: '''Jan Mazepa-Kołodyński''', '''Ioannes Mazeppa''' alebo '''Ivan (Stepanovič) Mazepa''' ({{V jazyku|ukr|Іван Степанович Мазепа}}, (* [[8. september]] [[1639]] – † [[2. október]] [[1709]]) bol ukrajinský vojenský, politický a štátny činiteľ. [[Kozácky hetmanát|Hetman ľavobrežnej Ukrajiny]] a následne celej Ukrajiny (na oboch brehoch Dnepra), vodca [[Záporožská Sič (územie)|Záporožskej Siče]]. Pochádzal z šľachtického rodu Mazep-Koledyňských.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 1639 - народився Іван Мазепа, гетьман України | url = https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/berezen/20/1639-narodyvsya-ivan-mazepa-getman-ukrayiny | vydavateľ = uinp.gov.ua | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref> Pôvode pomáhal Moskovskému kráľovstvu v Severnej vojne (1700 – 1721) proti Švédskemu kráľovstvu, avšak keď si uvedomil zámery cára [[Peter Veľký|Petra I.]] zrušiť kozácku slobodu a hetmanskú vládu, v roku 1708 zorganizoval ozbrojené povstanie a prešiel na stranu Švédov. Po [[bitka pri Poltave|porážke pri Poltave]] (1709) bol nútený emigrovať do [[Moldavské kniežatstvo|Moldavského kniežatstva]], kde čoskoro zomrel. == Život == Narodil sa v šľachtickej rodine Mazepa-Kaledyňskyj. Študoval na Kyjevsko-mohylianskom kolégiu a neskôr na Krakovskej akadémii v Poľsku. Pôsobil ako diplomat na dvore poľského kráľa [[Ján II. Kazimír|Jána II. Kazimíra]]. V roku 1687, po zosadení hajtmana Ivana Samojloviča, bol zvolený za [[Hajtman (Ukrajina)|hajtmana]] [[Ľavobrežná Ukrajina|ľavobrežnej Ukrajiny]]. Z vlastných prostriedkov postavil a zreštauroval množstvo pravoslávnych chrámov v štýle ukrajinského baroka – vrátane katedrál v Kyjeve, Černihive a Perejaslave. S Moskovským cárstvom uzavrel Kolomacké články, ktoré obmedzovali právomoci hajtmana, tým sa však formálne zaručila autonómia ukrajinskej kozáckej rade a kozáckemu vojsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Іван Мазепа | url = https://www.mazepa.name/biohrafiya-ivana-mazepy-rozhornuto/ | vydavateľ = mazepa.name | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref> Ivan Mazepa bol vysoko vzdelaný muž a plynule hovoril 8 jazykmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Іван Мазепа (До 380 –річчя з дня народження). | url = https://univd.edu.ua/uk/dir/1987/pamyatni_daty-_berezen | vydavateľ = univd.edu.ua | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref> Koncom 18. storočia bol blízkym priateľom posledného ruského cára a prvého cisára [[Peter Veľký|Petra I]]., ale kvôli rastúcemu despotickému postoju k ukrajinskému obyvateľstvu sa ich vzťahy zmenili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Антиукраїнська політика Петра І - УКРАЇНА У XVIII СТ. ЗНИЩЕННЯ ЦАРИЗМОМ ЇЇ ДЕРЖАВНОСТІ - НАЙДАВНІШІ ЧАСИ. СЕРЕДНЬОВІЧЧЯ. НОВА ДОБА - Історія України, Навчальний посібник, Білоцерківський В. Я. - Для студентів вищих навчальних закладів | url = https://uahistory.co/book/dovidnik1/58.php | vydavateľ = uahistory.co | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref> [[Obrázok:2021-05-04 162112 monument.jpg|thumb|200px|Pamätník Mazepu v meste [[Černihiv]]]] Hajtman Mazepa je známy tým, že po rokoch porušovania podmienok [[Perejaslavská dohoda|Perejaslavskej zmluvy z roku 1654]] (Moskovskí vojenskí velitelia pokračovali v kampani za vykorenenie ukrajinského jazyka, využívali ukrajinské kozácke vojsko v dobyvačných kampaniach a pravidelne deportovali ukrajinských kozákov a roľníkov na nútené práce do rôznych častí Ruska, kde tisíce ľudí zomreli na hlad a epidémie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Зенон | meno = Боровець | autor = | odkaz na autora = | titul = Санкт-Петербург – столиця збудована на козацькій крові, муках і кістках (320 років тому) | url = https://ukrpohliad.org/blogs/sankt-peterburg-stolytsya-zbudovana-na-kozatskij-krovi-mukah-i-kistkah-320-rokiv-tomu.html | vydavateľ = ukrpohliad.org | miesto = | dátum vydania = 2023-05-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref>) prerušil väzby s ruským cárstvom a uzavrel zmluvu so švédskym kráľom [[Karol XII.|Karolom XII.]] v ktorej sa postavil proti [[Rusifikácia|rusifikácii]] a osobne aj Petrovi I., hlavné mesto kozáckej Ukrajiny, [[Masaker v Baturine|mesto Baturin]] bolo potom na rozkaz Petra Veľkého vyplinené vojskami kniežaťa Menšikova a všetci jeho obyvatelia boli popravení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 1708 – російські війська спалили Батурин, знищивши всіх жителів | url = https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/lystopad/13/1708-rosiyski-viyska-spalyly-baturyn-znyshchyvshy-vsih-zhyteliv | vydavateľ = uinp.gov.ua | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref> V [[Bitka pri Poltave|bitke pri Poltave]] boli švédske aj ukrajinské vojská porazené a Mazepa bol nútený utiecť. Hľadal ochranu u Osmanského sultána na Moldavskom území, kde onedlho zomrel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ПОЛТАВСЬКА БИТВА 1709 | url = https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=DOP&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Poltavska_bytva_1709 | vydavateľ = resource.history.org.ua | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref> == Kultúrny vplyv == Po smrti Petra I. vznikla konšpiračná teória, že skutočný Peter bol počas svojich ciest po Európe za účelom dobytia Ruska unesený európskymi panovníkmi a nahradený chránencom, čo by vysvetľovalo, prečo nespoznal svoju rodinu a blízkych, aké bolo údajné ospravedlnenie Mazepovej „zrady“. Túto teóriu však vyvracia fakt, že cisár trpel syfilisom, čo vysvetľuje zmeny jeho vzhľadu a množstvo duševných porúch, ako aj fakt, že cisár bol neuveriteľne vysoký (204 cm) a v tom čase nebol v Európe známy nikto s takýmito proporciami<ref>[https://alternathistory.ru/podmena-petra-i-vymysel-ili-istoricheskij-fakt/ Подмена Петра I – вымысел или исторический факт?]</ref>. V Ruskej ríši bol považovaný za zradcu. V 19. storočí boli v Ruskej ríši zakázané všetky ukrajinské politické strany a hnutia a všetci ich členovia boli až do 20. storočia nazývaní [[Mazepizmus|Mazepovi podporovatelia]] (v ruštine мазепинцы, mazepci). Tento termín, odvodený od Mazepovho priezviska, sa v tlači [[Biele hnutie|Bielej armády]] používal na označenie vojakov [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskej ľudovej republiky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = "МАЗЕПИНСТВО" | url = https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Mazepynstvo | vydavateľ = resource.history.org.ua | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref> V modernej ukrajinskej historiografii je po [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdanovi Chmelnickom]] považovaný za druhú osobu v dejinách, ktorá sa usilovala o nezávislosť svojej Ukrajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Міф 16. Іван Мазепа – зрадник | url = https://www.libr.dp.ua/?do=ukrainica&lng=1&id=8&idg=73 | vydavateľ = libr.dp.ua | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref> == V umení == Tejto postave je venovaných 186 rytín a 42 malieb<ref>[https://localhistory.org.ua/rubrics/painting/graviura-ivana-miguri-getman-mazepa-sered-svoyikh-dobrikh-sprav/ Гравюра Івана Мігури "Гетьман Мазепа серед своїх добрих справ"]</ref><ref>[https://maksymus.wordpress.com/2009/06/27/81598/ Гравюра Івана Мазепи. Норблен, кін. XVIII ст.]</ref><ref>[https://zaxid.net/yak_viglyadav_ivan_mazepa_u_kiyevi_stvorili_skulpturu_za_prizhittyevim_portretom_getmana_n1625015/amp Як виглядав Іван Мазепа: у Києві створили скульптуру гетьмана за прижиттєвою гравюрою]</ref>. == V hudbe == Okrem toho mu bolo venovaných 22 hudobných diel z 18. storočia. Na Ukrajine existuje slávna kozácka duma, ktorú napísal Mazepa: „Všetko úprimne usiluje o mier“ (v ukrajinčine Всі покою щиро прагнуть)<ref>[https://www.ukrlib.com.ua/books/printit.php?tid=27841 ДумаІван Мазепа]</ref>. == V literárnom umení == Britský básnik [[George Gordon Byron|George Byron]] mu venoval svoju báseň „Mazepa“ v roku 1819<ref>[https://allpoetry.com/poem/8510827-Mazeppa-by-George-Gordon-Byron Mazeppa by George Gordon Byron]</ref>. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Chmeľnyckého povstanie]] {{DEFAULTSORT:Mazepa, Ivan}} [[Kategória:Kozácke osobnosti]] [[Kategória:Ukrajinské vojenské osobnosti]] o6r3fp60o8rnmlis23kmxy1vilpldc6 8371196 8371140 2026-09-20T09:19:47Z Pelex 2483 opr. 8371196 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Ivan Mazeoa |titul = kozácky hajtman v rokoch 1687 až 1709 |obrázok = Iwan Mazepa crop.jpg |popis obrázku = Európska rytina, [[Lipsko]], 1706 |panovanie = [[1687]]{{--}}[[1709]] |dátum narodenia = [[8. septembra]] [[1639]] |miesto narodenia = [[Bila Cerkva]], Kyjevské vojvodstvo, [[Republika oboch národov]]{{Break}}(dnes [[Ukrajina]]) |dátum úmrtia = [[2. októbra]] [[1709]] |miesto úmrtia = [[Varna (Bulharsko)|Varn]] [[Osmanská ríša]] {{Break}}(dnes [[Bulharsko]]) |miesto pochovania = |vierovyznanie = [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne kresťanstvo]] |dynastia = Mazepa }} '''Ivan Mazepa''', iné mená: '''Jan Mazepa-Kołodyński''', '''Ioannes Mazeppa''' alebo '''Ivan (Stepanovič) Mazepa''' ({{V jazyku|ukr|Іван Степанович Мазепа}}, (* [[8. september]] [[1639]] – † [[2. október]] [[1709]]) bol ukrajinský vojenský, politický a štátny činiteľ. [[Kozácky hetmanát|Hetman ľavobrežnej Ukrajiny]] a následne celej Ukrajiny (na oboch brehoch Dnepra), vodca [[Záporožská Sič (územie)|Záporožskej Siče]]. Pochádzal z šľachtického rodu Mazep-Koledyňských.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 1639 - народився Іван Мазепа, гетьман України | url = https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/berezen/20/1639-narodyvsya-ivan-mazepa-getman-ukrayiny | vydavateľ = uinp.gov.ua | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref> Pôvode pomáhal Moskovskému kráľovstvu v Severnej vojne (1700 – 1721) proti Švédskemu kráľovstvu, avšak keď si uvedomil zámery cára [[Peter Veľký|Petra I.]] zrušiť kozácku slobodu a hetmanskú vládu, v roku 1708 zorganizoval ozbrojené povstanie a prešiel na stranu Švédov. Po [[bitka pri Poltave|porážke pri Poltave]] (1709) bol nútený emigrovať do [[Moldavské kniežatstvo|Moldavského kniežatstva]], kde čoskoro zomrel. == Život == Narodil sa v šľachtickej rodine Mazepa-Koledyňskyj. Študoval na Kyjevsko-mohylianskom kolégiu a neskôr na Krakovskej akadémii v Poľsku. Pôsobil ako diplomat na dvore poľského kráľa [[Ján II. Kazimír|Jána II. Kazimíra]]. V roku 1687, po zosadení hajtmana Ivana Samojloviča, bol zvolený za [[Hajtman (Ukrajina)|hajtmana]] [[Ľavobrežná Ukrajina|ľavobrežnej Ukrajiny]]. Z vlastných prostriedkov postavil a zreštauroval množstvo pravoslávnych chrámov v štýle ukrajinského baroka – vrátane katedrál v Kyjeve, Černihive a Perejaslave. S Moskovským cárstvom uzavrel Kolomacké články, ktoré obmedzovali právomoci hajtmana, tým sa však formálne zaručila autonómia ukrajinskej kozáckej rade a kozáckemu vojsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Іван Мазепа | url = https://www.mazepa.name/biohrafiya-ivana-mazepy-rozhornuto/ | vydavateľ = mazepa.name | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref> Ivan Mazepa bol vysoko vzdelaný muž a plynule hovoril 8 jazykmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Іван Мазепа (До 380 –річчя з дня народження). | url = https://univd.edu.ua/uk/dir/1987/pamyatni_daty-_berezen | vydavateľ = univd.edu.ua | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref> Koncom 18. storočia bol blízkym priateľom posledného ruského cára a prvého cisára [[Peter Veľký|Petra I]]., ale kvôli rastúcemu despotickému postoju k ukrajinskému obyvateľstvu sa ich vzťahy zmenili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Антиукраїнська політика Петра І - УКРАЇНА У XVIII СТ. ЗНИЩЕННЯ ЦАРИЗМОМ ЇЇ ДЕРЖАВНОСТІ - НАЙДАВНІШІ ЧАСИ. СЕРЕДНЬОВІЧЧЯ. НОВА ДОБА - Історія України, Навчальний посібник, Білоцерківський В. Я. - Для студентів вищих навчальних закладів | url = https://uahistory.co/book/dovidnik1/58.php | vydavateľ = uahistory.co | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref> [[Obrázok:2021-05-04 162112 monument.jpg|thumb|200px|Pamätník Mazepu v meste [[Černihiv]]]] Hajtman Mazepa je známy tým, že po rokoch porušovania podmienok [[Perejaslavská dohoda|Perejaslavskej zmluvy z roku 1654]] (Moskovskí vojenskí velitelia pokračovali v kampani za vykorenenie ukrajinského jazyka, využívali ukrajinské kozácke vojsko v dobyvačných kampaniach a pravidelne deportovali ukrajinských kozákov a roľníkov na nútené práce do rôznych častí Ruska, kde tisíce ľudí zomreli na hlad a epidémie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Зенон | meno = Боровець | autor = | odkaz na autora = | titul = Санкт-Петербург – столиця збудована на козацькій крові, муках і кістках (320 років тому) | url = https://ukrpohliad.org/blogs/sankt-peterburg-stolytsya-zbudovana-na-kozatskij-krovi-mukah-i-kistkah-320-rokiv-tomu.html | vydavateľ = ukrpohliad.org | miesto = | dátum vydania = 2023-05-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref>) prerušil väzby s ruským cárstvom a uzavrel zmluvu so švédskym kráľom [[Karol XII.|Karolom XII.]] v ktorej sa postavil proti [[Rusifikácia|rusifikácii]] a osobne aj Petrovi I., hlavné mesto kozáckej Ukrajiny, [[Masaker v Baturine|mesto Baturin]] bolo potom na rozkaz Petra Veľkého vyplinené vojskami kniežaťa Menšikova a všetci jeho obyvatelia boli popravení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 1708 – російські війська спалили Батурин, знищивши всіх жителів | url = https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/lystopad/13/1708-rosiyski-viyska-spalyly-baturyn-znyshchyvshy-vsih-zhyteliv | vydavateľ = uinp.gov.ua | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref> V [[Bitka pri Poltave|bitke pri Poltave]] boli švédske aj ukrajinské vojská porazené a Mazepa bol nútený utiecť. Hľadal ochranu u Osmanského sultána na Moldavskom území, kde onedlho zomrel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ПОЛТАВСЬКА БИТВА 1709 | url = https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=DOP&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Poltavska_bytva_1709 | vydavateľ = resource.history.org.ua | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref> == Kultúrny vplyv == Po smrti Petra I. vznikla konšpiračná teória, že skutočný Peter bol počas svojich ciest po Európe za účelom dobytia Ruska unesený európskymi panovníkmi a nahradený chránencom, čo by vysvetľovalo, prečo nespoznal svoju rodinu a blízkych, aké bolo údajné ospravedlnenie Mazepovej „zrady“. Túto teóriu však vyvracia fakt, že cisár trpel syfilisom, čo vysvetľuje zmeny jeho vzhľadu a množstvo duševných porúch, ako aj fakt, že cisár bol neuveriteľne vysoký (204 cm) a v tom čase nebol v Európe známy nikto s takýmito proporciami<ref>[https://alternathistory.ru/podmena-petra-i-vymysel-ili-istoricheskij-fakt/ Подмена Петра I – вымысел или исторический факт?]</ref>. V Ruskej ríši bol považovaný za zradcu. V 19. storočí boli v Ruskej ríši zakázané všetky ukrajinské politické strany a hnutia a všetci ich členovia boli až do 20. storočia nazývaní [[Mazepizmus|Mazepovi podporovatelia]] (v ruštine мазепинцы, mazepci). Tento termín, odvodený od Mazepovho priezviska, sa v tlači [[Biele hnutie|Bielej armády]] používal na označenie vojakov [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskej ľudovej republiky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = "МАЗЕПИНСТВО" | url = https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Mazepynstvo | vydavateľ = resource.history.org.ua | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref> V modernej ukrajinskej historiografii je po [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdanovi Chmelnickom]] považovaný za druhú osobu v dejinách, ktorá sa usilovala o nezávislosť svojej Ukrajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Міф 16. Іван Мазепа – зрадник | url = https://www.libr.dp.ua/?do=ukrainica&lng=1&id=8&idg=73 | vydavateľ = libr.dp.ua | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref> == V umení == Tejto postave je venovaných 186 rytín a 42 malieb<ref>[https://localhistory.org.ua/rubrics/painting/graviura-ivana-miguri-getman-mazepa-sered-svoyikh-dobrikh-sprav/ Гравюра Івана Мігури "Гетьман Мазепа серед своїх добрих справ"]</ref><ref>[https://maksymus.wordpress.com/2009/06/27/81598/ Гравюра Івана Мазепи. Норблен, кін. XVIII ст.]</ref><ref>[https://zaxid.net/yak_viglyadav_ivan_mazepa_u_kiyevi_stvorili_skulpturu_za_prizhittyevim_portretom_getmana_n1625015/amp Як виглядав Іван Мазепа: у Києві створили скульптуру гетьмана за прижиттєвою гравюрою]</ref>. == V hudbe == Okrem toho mu bolo venovaných 22 hudobných diel z 18. storočia. Na Ukrajine existuje slávna kozácka duma, ktorú napísal Mazepa: „Všetko úprimne usiluje o mier“ (v ukrajinčine Всі покою щиро прагнуть)<ref>[https://www.ukrlib.com.ua/books/printit.php?tid=27841 ДумаІван Мазепа]</ref>. == V literárnom umení == Britský básnik [[George Gordon Byron|George Byron]] mu venoval svoju báseň „Mazepa“ v roku 1819<ref>[https://allpoetry.com/poem/8510827-Mazeppa-by-George-Gordon-Byron Mazeppa by George Gordon Byron]</ref>. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Chmeľnyckého povstanie]] {{DEFAULTSORT:Mazepa, Ivan}} [[Kategória:Kozácke osobnosti]] [[Kategória:Ukrajinské vojenské osobnosti]] 2aaygpkz5yt07294oe7o8pzdu4210sg 0 756060 8370897 2026-09-19T12:50:26Z ~2026-50578-46 305738 Vytvorená stránka „{{Infobox Panovník |meno =  Symon Petljura. |titul = |obrázok = Symon Petlura. Photo 1919.jpg |popis obrázku = |panovanie = [[1919]] |dátum narodenia = [[22. mája]] [[1879]] |miesto narodenia = [[Poltava]] |dátum úmrtia = [[25. mája]] [[1926]] |miesto úmrtia = [[Paríž]] |miesto pochovania = |vierovyznanie = [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne kresťanstvo]] |dynastia...“ 8370897 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno =  Symon Petljura. |titul = |obrázok = Symon Petlura. Photo 1919.jpg |popis obrázku = |panovanie = [[1919]] |dátum narodenia = [[22. mája]] [[1879]] |miesto narodenia = [[Poltava]] |dátum úmrtia = [[25. mája]] [[1926]] |miesto úmrtia = [[Paríž]] |miesto pochovania = |vierovyznanie = [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne kresťanstvo]] |dynastia = }} ''' Symon Petljura''' {{V jazyku|ukr|Симон Петлюра''}} ([[8. septembra]] [[1639]] - [[2. októbra]] [[1709]]) vedúci adresára [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskej ľudovej republiky]] <ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/traven/22/1879-narodyvsya-symon-petlyura-golova-dyrektoriyi-golovnyy-otaman-viysk-i-flotu-unr 1879 - народився Симон Петлюра, Голова Директорії, Головний Отаман військ і флоту УНР]</ref> <ref>[https://www.britannica.com/biography/Symon-Petlyura Symon Petlyura  ]</ref> <ref>[https://dn.gov.ua/en/news/den-heroiv-symon-petliura Day of Heroes: Simon Petliura]</ref>. [[Obrázok:Симон Петлюра. Рівне. Пам'ятник.jpg|thumb|270px|Pamätník v meste [[Rivne]]]] == Pozri aj == * [[Gulag]] == Referencie == h8lbgfxpbqfl8q9icnv2ffwlnxgd542 8370899 8370897 2026-09-19T12:51:49Z ~2026-50578-46 305738 /* */ 8370899 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno =  Symon Petljura. |titul = |obrázok = Symon Petlura. Photo 1919.jpg |popis obrázku = |panovanie = [[1919]] |dátum narodenia = [[22. mája]] [[1879]] |miesto narodenia = [[Poltava]] |dátum úmrtia = [[25. mája]] [[1926]] |miesto úmrtia = [[Paríž]] |miesto pochovania = |vierovyznanie = [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne kresťanstvo]] |dynastia = }} ''' Symon Petljura''' {{V jazyku|ukr|Симон Петлюра''}} ([[22. mája]] [[1879]] - [[25. mája]] [[1926]] ) vedúci adresára [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskej ľudovej republiky]] <ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/traven/22/1879-narodyvsya-symon-petlyura-golova-dyrektoriyi-golovnyy-otaman-viysk-i-flotu-unr 1879 - народився Симон Петлюра, Голова Директорії, Головний Отаман військ і флоту УНР]</ref> <ref>[https://www.britannica.com/biography/Symon-Petlyura Symon Petlyura  ]</ref> <ref>[https://dn.gov.ua/en/news/den-heroiv-symon-petliura Day of Heroes: Simon Petliura]</ref>. [[Obrázok:Симон Петлюра. Рівне. Пам'ятник.jpg|thumb|270px|Pamätník v meste [[Rivne]]]] == Pozri aj == * [[Gulag]] == Referencie == tnfcch2lovotl42sm3uuovb3rj9symn 8370914 8370899 2026-09-19T13:57:09Z Spider 001757 142600 urgentne upraviť 8370914 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|19.9.2026}} {{Infobox Panovník |meno =  Symon Petljura. |titul = |obrázok = Symon Petlura. Photo 1919.jpg |popis obrázku = |panovanie = [[1919]] |dátum narodenia = [[22. mája]] [[1879]] |miesto narodenia = [[Poltava]] |dátum úmrtia = [[25. mája]] [[1926]] |miesto úmrtia = [[Paríž]] |miesto pochovania = |vierovyznanie = [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne kresťanstvo]] |dynastia = }} ''' Symon Petljura''' {{V jazyku|ukr|Симон Петлюра''}} ([[22. mája]] [[1879]] - [[25. mája]] [[1926]] ) vedúci adresára [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskej ľudovej republiky]] <ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/traven/22/1879-narodyvsya-symon-petlyura-golova-dyrektoriyi-golovnyy-otaman-viysk-i-flotu-unr 1879 - народився Симон Петлюра, Голова Директорії, Головний Отаман військ і флоту УНР]</ref> <ref>[https://www.britannica.com/biography/Symon-Petlyura Symon Petlyura  ]</ref> <ref>[https://dn.gov.ua/en/news/den-heroiv-symon-petliura Day of Heroes: Simon Petliura]</ref>. [[Obrázok:Симон Петлюра. Рівне. Пам'ятник.jpg|thumb|270px|Pamätník v meste [[Rivne]]]] == Pozri aj == * [[Gulag]] == Referencie == k1j7h2o7tl9umgvyu06r00s8eg1zhay 8371071 8370914 2026-09-19T19:38:54Z Pelex 2483 Pelex premiestnil stránku [[Symon Petliura]] na [[Symon Vasyľovyč Petľura]]: prepis z ukrajinčiny, otcovské meno 8370914 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|19.9.2026}} {{Infobox Panovník |meno =  Symon Petljura. |titul = |obrázok = Symon Petlura. Photo 1919.jpg |popis obrázku = |panovanie = [[1919]] |dátum narodenia = [[22. mája]] [[1879]] |miesto narodenia = [[Poltava]] |dátum úmrtia = [[25. mája]] [[1926]] |miesto úmrtia = [[Paríž]] |miesto pochovania = |vierovyznanie = [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne kresťanstvo]] |dynastia = }} ''' Symon Petljura''' {{V jazyku|ukr|Симон Петлюра''}} ([[22. mája]] [[1879]] - [[25. mája]] [[1926]] ) vedúci adresára [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskej ľudovej republiky]] <ref>[https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/traven/22/1879-narodyvsya-symon-petlyura-golova-dyrektoriyi-golovnyy-otaman-viysk-i-flotu-unr 1879 - народився Симон Петлюра, Голова Директорії, Головний Отаман військ і флоту УНР]</ref> <ref>[https://www.britannica.com/biography/Symon-Petlyura Symon Petlyura  ]</ref> <ref>[https://dn.gov.ua/en/news/den-heroiv-symon-petliura Day of Heroes: Simon Petliura]</ref>. [[Obrázok:Симон Петлюра. Рівне. Пам'ятник.jpg|thumb|270px|Pamätník v meste [[Rivne]]]] == Pozri aj == * [[Gulag]] == Referencie == k1j7h2o7tl9umgvyu06r00s8eg1zhay 8371089 8371071 2026-09-19T20:16:44Z Pelex 2483 dopl., prerobené, infobox, kat. 8371089 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Symon Vasyľovyč Petľura | Rodné meno = | Popis osoby = ukrajinský novinár, revolucionár, predseda Direktória [[Ukrajinská ľudová republika|UĽR]] | Portrét = Symon Petlura. Photo 1919.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[22. máj]] [[1879]] | Miesto narodenia = [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Ruská ríša]] | Dátum úmrtia = {{duv|1926|5|25|1879|5|22}} | Miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] | Dátum pochovania = | Miesto pochovania = | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- RRRR{{--}}RRRR --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Symon Vasyľovyč Petľura''' ({{V jazyku|ukr|Симон Васильович Петлюра}}, niekedy nesprávne prepisované ako Petljura; * [[22. máj]] [[1879]] [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Ruská ríša]] – †[[25. máj]] [[1926]] [[Paríž]], [[Francúzsko]]) ukrajinský novinár, revolucionár, predseda Direktória [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskej ľudovej republiky]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 1879 - народився Симон Петлюра, Голова Директорії, Головний Отаман військ і флоту УНР | url = https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/traven/22/1879-narodyvsya-symon-petlyura-golova-dyrektoriyi-golovnyy-otaman-viysk-i-flotu-unr | vydavateľ = uinp.gov.ua | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref> == Život == Petľura sa narodil v [[Poltava (mesto)|Poltave]] v rodine [[kozáci|kozáckeho]] pôvodu. Pôvodne študoval za pravoslávneho kňaza. V roku 1900 vstúpil do Ukrajinskej revolučnej strany. V roku 1902 sa presunul do [[Krasnodar|Jekaterinodaru]], aby sa vyhol zatknutiu pre revolučnú činnosť. Za proticársky článok vydaný v Haličských novinách bol zatknutý ruskými úradmi. Neskôr sa presunul do Ľvova, kde žil pod menom Sviatoslav Tagon. V Ľvove spolu s [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Frankom]] a [[Volodymyr Hnatiuk|Volodymyrom Hnatiukom]] pôsobil ako redaktor časopisu Literárno-vedecký vestník („Literárno-vedecký herold“) Ševčenkovho vedeckého spolku a ako spoluredaktor novín Volja. Prispieval tiež mnohými článkami do ukrajinskojazyčnej tlače v Haliči. Po tom, čo [[Februárová revolúcia (1917)|februárová revolúcia]] v roku 1917 zvrhla cársku monarchiu, bola vyhlásená [[Ukrajinská ľudová republika]] a Petľura bol zvolený za jej vojenského veliteľa. Existenciu republiky na krátko prerušil pronemecký Ukrajinský štát, avšak koncom roku 1918 Petľura spolu s ďalšími členmi socialistického Direktoriátu Ukrajiny zorganizoval povstanie, zvrhol tento režim a obnovil republiku. Do pozície predsedu Direktória UĽR nastúpil po abdikácii V. Vynnyčenka 10. februára 1919. Po tlaku [[Biela armáda|bielogvardejských]] a [[Červená armáda|boľševických]] síl, boli vojská Ukrajinskej ľudovej republiky prinútené ustupovať ku [[Karpaty|Karpatom]] a napokon prejsť na [[Partizánska vojna|partizánsky spôsob boja]]. V roku 1920 podpísal vo Varšave dohodu s poľským vodcom [[Józef Piłsudski|Pilsudským]] s cieľom koordinovať boj proti boľševikom.<ref>Šmigeľ, M., 2025: Ukrajinská revolúcia (1917 – 1921). Historická revue, XXXVI, 2, s. 36 - 41</ref> [[Poľsko-boľševická vojna]] skončila zachovaním nezávislosti Poľska a získaním niektorých ukrajinských a bieloruských území, zatiaľ čo väčšina Ukrajiny zostala pod sovietskou kontrolou, čo prinútilo Petľuru odísť do exilu. Spočiatku viedol exilovú vládu z Poľska, ale nakoniec sa usadil v Paríži. {{Biografický výhonok}} == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Petľura, Symon Vasyľovyč}} [[Kategória:Osobnosti ruskej občianskej vojny]] [[Kategória:Ukrajinskí novinári]] [[Kategória:Ukrajinskí politici]] tvc2mr4j84n6krnhy0nv98zankfayyp 8371091 8371089 2026-09-19T20:18:22Z Pelex 2483 iné proj. 8371091 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Symon Vasyľovyč Petľura | Rodné meno = | Popis osoby = ukrajinský novinár, revolucionár, predseda Direktória [[Ukrajinská ľudová republika|UĽR]] | Portrét = Symon Petlura. Photo 1919.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[22. máj]] [[1879]] | Miesto narodenia = [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Ruská ríša]] | Dátum úmrtia = {{duv|1926|5|25|1879|5|22}} | Miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] | Dátum pochovania = | Miesto pochovania = | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- RRRR{{--}}RRRR --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Symon Vasyľovyč Petľura''' ({{V jazyku|ukr|Симон Васильович Петлюра}}, niekedy nesprávne prepisované ako Petljura; * [[22. máj]] [[1879]] [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Ruská ríša]] – †[[25. máj]] [[1926]] [[Paríž]], [[Francúzsko]]) ukrajinský novinár, revolucionár, predseda Direktória [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskej ľudovej republiky]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 1879 - народився Симон Петлюра, Голова Директорії, Головний Отаман військ і флоту УНР | url = https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/traven/22/1879-narodyvsya-symon-petlyura-golova-dyrektoriyi-golovnyy-otaman-viysk-i-flotu-unr | vydavateľ = uinp.gov.ua | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref> == Život == Petľura sa narodil v [[Poltava (mesto)|Poltave]] v rodine [[kozáci|kozáckeho]] pôvodu. Pôvodne študoval za pravoslávneho kňaza. V roku 1900 vstúpil do Ukrajinskej revolučnej strany. V roku 1902 sa presunul do [[Krasnodar|Jekaterinodaru]], aby sa vyhol zatknutiu pre revolučnú činnosť. Za proticársky článok vydaný v Haličských novinách bol zatknutý ruskými úradmi. Neskôr sa presunul do Ľvova, kde žil pod menom Sviatoslav Tagon. V Ľvove spolu s [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Frankom]] a [[Volodymyr Hnatiuk|Volodymyrom Hnatiukom]] pôsobil ako redaktor časopisu Literárno-vedecký vestník („Literárno-vedecký herold“) Ševčenkovho vedeckého spolku a ako spoluredaktor novín Volja. Prispieval tiež mnohými článkami do ukrajinskojazyčnej tlače v Haliči. Po tom, čo [[Februárová revolúcia (1917)|februárová revolúcia]] v roku 1917 zvrhla cársku monarchiu, bola vyhlásená [[Ukrajinská ľudová republika]] a Petľura bol zvolený za jej vojenského veliteľa. Existenciu republiky na krátko prerušil pronemecký Ukrajinský štát, avšak koncom roku 1918 Petľura spolu s ďalšími členmi socialistického Direktoriátu Ukrajiny zorganizoval povstanie, zvrhol tento režim a obnovil republiku. Do pozície predsedu Direktória UĽR nastúpil po abdikácii V. Vynnyčenka 10. februára 1919. Po tlaku [[Biela armáda|bielogvardejských]] a [[Červená armáda|boľševických]] síl, boli vojská Ukrajinskej ľudovej republiky prinútené ustupovať ku [[Karpaty|Karpatom]] a napokon prejsť na [[Partizánska vojna|partizánsky spôsob boja]]. V roku 1920 podpísal vo Varšave dohodu s poľským vodcom [[Józef Piłsudski|Pilsudským]] s cieľom koordinovať boj proti boľševikom.<ref>Šmigeľ, M., 2025: Ukrajinská revolúcia (1917 – 1921). Historická revue, XXXVI, 2, s. 36 - 41</ref> [[Poľsko-boľševická vojna]] skončila zachovaním nezávislosti Poľska a získaním niektorých ukrajinských a bieloruských území, zatiaľ čo väčšina Ukrajiny zostala pod sovietskou kontrolou, čo prinútilo Petľuru odísť do exilu. Spočiatku viedol exilovú vládu z Poľska, ale nakoniec sa usadil v Paríži. {{Biografický výhonok}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Symon Petliura}} {{DEFAULTSORT:Petľura, Symon Vasyľovyč}} [[Kategória:Osobnosti ruskej občianskej vojny]] [[Kategória:Ukrajinskí novinári]] [[Kategória:Ukrajinskí politici]] lq2muq91polh9rnuic11ebs3lg5qtf4 8371092 8371091 2026-09-19T20:19:35Z Pelex 2483 opr. 8371092 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Symon Vasyľovyč Petľura | Rodné meno = | Popis osoby = ukrajinský novinár, revolucionár, predseda Direktória [[Ukrajinská ľudová republika|UĽR]] | Portrét = Symon Petlura. Photo 1919.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[22. máj]] [[1879]] | Miesto narodenia = [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Ruská ríša]] | Dátum úmrtia = {{duv|1926|5|25|1879|5|22}} | Miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] | Dátum pochovania = | Miesto pochovania = | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- RRRR{{--}}RRRR --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Symon Vasyľovyč Petľura''' ({{V jazyku|ukr|Симон Васильович Петлюра}}, niekedy nesprávne prepisované ako Petljura; * [[22. máj]] [[1879]] [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Ruská ríša]] – †[[25. máj]] [[1926]] [[Paríž]], [[Francúzsko]]) ukrajinský novinár, revolucionár, predseda Direktória [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskej ľudovej republiky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 1879 - народився Симон Петлюра, Голова Директорії, Головний Отаман військ і флоту УНР | url = https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/traven/22/1879-narodyvsya-symon-petlyura-golova-dyrektoriyi-golovnyy-otaman-viysk-i-flotu-unr | vydavateľ = uinp.gov.ua | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref> == Život == Petľura sa narodil v [[Poltava (mesto)|Poltave]] v rodine [[kozáci|kozáckeho]] pôvodu. Pôvodne študoval za pravoslávneho kňaza. V roku 1900 vstúpil do Ukrajinskej revolučnej strany. V roku 1902 sa presunul do [[Krasnodar|Jekaterinodaru]], aby sa vyhol zatknutiu pre revolučnú činnosť. Za proticársky článok vydaný v Haličských novinách bol zatknutý ruskými úradmi. Neskôr sa presunul do Ľvova, kde žil pod menom Sviatoslav Tagon. V Ľvove spolu s [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Frankom]] a [[Volodymyr Hnatiuk|Volodymyrom Hnatiukom]] pôsobil ako redaktor časopisu Literárno-vedecký vestník („Literárno-vedecký herold“) Ševčenkovho vedeckého spolku a ako spoluredaktor novín Volja. Prispieval tiež mnohými článkami do ukrajinskojazyčnej tlače v Haliči. Po tom, čo [[Februárová revolúcia (1917)|februárová revolúcia]] v roku 1917 zvrhla cársku monarchiu, bola vyhlásená [[Ukrajinská ľudová republika]] a Petľura bol zvolený za jej vojenského veliteľa. Existenciu republiky na krátko prerušil pronemecký Ukrajinský štát, avšak koncom roku 1918 Petľura spolu s ďalšími členmi socialistického Direktoriátu Ukrajiny zorganizoval povstanie, zvrhol tento režim a obnovil republiku. Do pozície predsedu Direktória UĽR nastúpil po abdikácii V. Vynnyčenka 10. februára 1919. Po tlaku [[Biela armáda|bielogvardejských]] a [[Červená armáda|boľševických]] síl, boli vojská Ukrajinskej ľudovej republiky prinútené ustupovať ku [[Karpaty|Karpatom]] a napokon prejsť na [[Partizánska vojna|partizánsky spôsob boja]]. V roku 1920 podpísal vo Varšave dohodu s poľským vodcom [[Józef Piłsudski|Pilsudským]] s cieľom koordinovať boj proti boľševikom.<ref>Šmigeľ, M., 2025: Ukrajinská revolúcia (1917 – 1921). Historická revue, XXXVI, 2, s. 36 - 41</ref> [[Poľsko-boľševická vojna]] skončila zachovaním nezávislosti Poľska a získaním niektorých ukrajinských a bieloruských území, zatiaľ čo väčšina Ukrajiny zostala pod sovietskou kontrolou, čo prinútilo Petľuru odísť do exilu. Spočiatku viedol exilovú vládu z Poľska, ale nakoniec sa usadil v Paríži. {{Biografický výhonok}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Symon Petliura}} {{DEFAULTSORT:Petľura, Symon Vasyľovyč}} [[Kategória:Osobnosti ruskej občianskej vojny]] [[Kategória:Ukrajinskí novinári]] [[Kategória:Ukrajinskí politici]] a7htt46skim8c5mtcakbbn5lk0878d9 8371099 8371092 2026-09-19T20:32:32Z Pelex 2483 /* Život */ dopl. a spresn. 8371099 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Symon Vasyľovyč Petľura | Rodné meno = | Popis osoby = ukrajinský novinár, revolucionár, predseda Direktória [[Ukrajinská ľudová republika|UĽR]] | Portrét = Symon Petlura. Photo 1919.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[22. máj]] [[1879]] | Miesto narodenia = [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Ruská ríša]] | Dátum úmrtia = {{duv|1926|5|25|1879|5|22}} | Miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] | Dátum pochovania = | Miesto pochovania = | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- RRRR{{--}}RRRR --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Symon Vasyľovyč Petľura''' ({{V jazyku|ukr|Симон Васильович Петлюра}}, niekedy nesprávne prepisované ako Petljura; * [[22. máj]] [[1879]] [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Ruská ríša]] – †[[25. máj]] [[1926]] [[Paríž]], [[Francúzsko]]) ukrajinský novinár, revolucionár, predseda Direktória [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskej ľudovej republiky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 1879 - народився Симон Петлюра, Голова Директорії, Головний Отаман військ і флоту УНР | url = https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/traven/22/1879-narodyvsya-symon-petlyura-golova-dyrektoriyi-golovnyy-otaman-viysk-i-flotu-unr | vydavateľ = uinp.gov.ua | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref> == Život == Petľura sa narodil v [[Poltava (mesto)|Poltave]] v rodine [[kozáci|kozáckeho]] pôvodu. Pôvodne študoval za pravoslávneho kňaza. V roku 1900 vstúpil do Ukrajinskej revolučnej strany. V roku 1902 sa presunul do [[Krasnodar|Jekaterinodaru]], aby sa vyhol zatknutiu pre revolučnú činnosť. Za proticársky článok vydaný v Haličských novinách bol zatknutý ruskými úradmi. Neskôr sa presunul do Ľvova, kde žil pod menom Sviatoslav Tagon. V Ľvove spolu s [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Frankom]] a [[Volodymyr Hnatiuk|Volodymyrom Hnatiukom]] pôsobil ako redaktor časopisu Literárno-vedecký vestník („Literárno-vedecký herold“) Ševčenkovho vedeckého spolku a ako spoluredaktor novín Volja. Prispieval tiež mnohými článkami do ukrajinskojazyčnej tlače v Haliči. Po tom, čo [[Februárová revolúcia (1917)|februárová revolúcia]] v roku 1917 zvrhla cársku monarchiu, bola vyhlásená [[Ukrajinská ľudová republika]] a Petľura bol v máji 1917 zvolený za predsedu Ukrajinského vojenské sovietu. Po ukrajinskom štátnom prevrate v apríli 1918 vláda Pavla Skoropadského zatkla Petljuuru a uväznila ho na štyri mesiace v [[Bila Cerkva|Bilej Cerkvi]]. Existenciu republiky na krátko prerušil pronemecký Ukrajinský štát, avšak koncom roku 1918 Petľura spolu s ďalšími členmi socialistického Direktoriátu Ukrajiny zorganizoval povstanie, zvrhol tento režim a obnovil republiku. Do pozície predsedu Direktória UĽR nastúpil po abdikácii V. Vynnyčenka 11. februára 1919. Po tlaku [[Biela armáda|bielogvardejských]] a [[Červená armáda|boľševických]] síl, boli vojská Ukrajinskej ľudovej republiky prinútené ustupovať ku [[Karpaty|Karpatom]] a napokon prejsť na [[Partizánska vojna|partizánsky spôsob boja]]. V roku 1920 podpísal vo Varšave dohodu s poľským vodcom [[Józef Piłsudski|Pilsudským]] s cieľom koordinovať boj proti boľševikom.<ref>Šmigeľ, M., 2025: Ukrajinská revolúcia (1917 – 1921). Historická revue, XXXVI, 2, s. 36 - 41</ref> [[Poľsko-boľševická vojna]] skončila zachovaním nezávislosti Poľska a získaním niektorých ukrajinských a bieloruských území, zatiaľ čo väčšina Ukrajiny zostala pod sovietskou kontrolou, čo prinútilo Petľuru odísť do exilu. Spočiatku viedol exilovú vládu z Poľska, ale nakoniec sa usadil v Paríži. V Paríži na [[Rue Racine]] neďaleko [[Boulevard Saint-Michel]] naňho 25. mája 1926 spáchal atentát židovský anarchista Sholem Schwarzbard, ktorý sa následne vzdal polícii so slovami, že sa pomstil za smrť tisícov obetí pogromov na Ukrajine, ktoré boli zmasakrované Petľurovými silami. Podľa neskorších odhalení bol Schwarzbard v skutočnosti agentom [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]]. Petľura bol pochovaný na cintoríne [[Cimetière du Montparnasse]] v Paríži. {{Biografický výhonok}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Symon Petliura}} {{DEFAULTSORT:Petľura, Symon Vasyľovyč}} [[Kategória:Osobnosti ruskej občianskej vojny]] [[Kategória:Ukrajinskí novinári]] [[Kategória:Ukrajinskí politici]] hh9wv39xqcxc5sr3dk7od5qltvxayd1 8371100 8371099 2026-09-19T20:32:45Z Pelex 2483 pridaná [[Kategória:Obete atentátov]] pomocou použitia HotCat 8371100 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Symon Vasyľovyč Petľura | Rodné meno = | Popis osoby = ukrajinský novinár, revolucionár, predseda Direktória [[Ukrajinská ľudová republika|UĽR]] | Portrét = Symon Petlura. Photo 1919.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[22. máj]] [[1879]] | Miesto narodenia = [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Ruská ríša]] | Dátum úmrtia = {{duv|1926|5|25|1879|5|22}} | Miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] | Dátum pochovania = | Miesto pochovania = | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- RRRR{{--}}RRRR --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Symon Vasyľovyč Petľura''' ({{V jazyku|ukr|Симон Васильович Петлюра}}, niekedy nesprávne prepisované ako Petljura; * [[22. máj]] [[1879]] [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Ruská ríša]] – †[[25. máj]] [[1926]] [[Paríž]], [[Francúzsko]]) ukrajinský novinár, revolucionár, predseda Direktória [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskej ľudovej republiky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 1879 - народився Симон Петлюра, Голова Директорії, Головний Отаман військ і флоту УНР | url = https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/traven/22/1879-narodyvsya-symon-petlyura-golova-dyrektoriyi-golovnyy-otaman-viysk-i-flotu-unr | vydavateľ = uinp.gov.ua | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref> == Život == Petľura sa narodil v [[Poltava (mesto)|Poltave]] v rodine [[kozáci|kozáckeho]] pôvodu. Pôvodne študoval za pravoslávneho kňaza. V roku 1900 vstúpil do Ukrajinskej revolučnej strany. V roku 1902 sa presunul do [[Krasnodar|Jekaterinodaru]], aby sa vyhol zatknutiu pre revolučnú činnosť. Za proticársky článok vydaný v Haličských novinách bol zatknutý ruskými úradmi. Neskôr sa presunul do Ľvova, kde žil pod menom Sviatoslav Tagon. V Ľvove spolu s [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Frankom]] a [[Volodymyr Hnatiuk|Volodymyrom Hnatiukom]] pôsobil ako redaktor časopisu Literárno-vedecký vestník („Literárno-vedecký herold“) Ševčenkovho vedeckého spolku a ako spoluredaktor novín Volja. Prispieval tiež mnohými článkami do ukrajinskojazyčnej tlače v Haliči. Po tom, čo [[Februárová revolúcia (1917)|februárová revolúcia]] v roku 1917 zvrhla cársku monarchiu, bola vyhlásená [[Ukrajinská ľudová republika]] a Petľura bol v máji 1917 zvolený za predsedu Ukrajinského vojenské sovietu. Po ukrajinskom štátnom prevrate v apríli 1918 vláda Pavla Skoropadského zatkla Petljuuru a uväznila ho na štyri mesiace v [[Bila Cerkva|Bilej Cerkvi]]. Existenciu republiky na krátko prerušil pronemecký Ukrajinský štát, avšak koncom roku 1918 Petľura spolu s ďalšími členmi socialistického Direktoriátu Ukrajiny zorganizoval povstanie, zvrhol tento režim a obnovil republiku. Do pozície predsedu Direktória UĽR nastúpil po abdikácii V. Vynnyčenka 11. februára 1919. Po tlaku [[Biela armáda|bielogvardejských]] a [[Červená armáda|boľševických]] síl, boli vojská Ukrajinskej ľudovej republiky prinútené ustupovať ku [[Karpaty|Karpatom]] a napokon prejsť na [[Partizánska vojna|partizánsky spôsob boja]]. V roku 1920 podpísal vo Varšave dohodu s poľským vodcom [[Józef Piłsudski|Pilsudským]] s cieľom koordinovať boj proti boľševikom.<ref>Šmigeľ, M., 2025: Ukrajinská revolúcia (1917 – 1921). Historická revue, XXXVI, 2, s. 36 - 41</ref> [[Poľsko-boľševická vojna]] skončila zachovaním nezávislosti Poľska a získaním niektorých ukrajinských a bieloruských území, zatiaľ čo väčšina Ukrajiny zostala pod sovietskou kontrolou, čo prinútilo Petľuru odísť do exilu. Spočiatku viedol exilovú vládu z Poľska, ale nakoniec sa usadil v Paríži. V Paríži na [[Rue Racine]] neďaleko [[Boulevard Saint-Michel]] naňho 25. mája 1926 spáchal atentát židovský anarchista Sholem Schwarzbard, ktorý sa následne vzdal polícii so slovami, že sa pomstil za smrť tisícov obetí pogromov na Ukrajine, ktoré boli zmasakrované Petľurovými silami. Podľa neskorších odhalení bol Schwarzbard v skutočnosti agentom [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]]. Petľura bol pochovaný na cintoríne [[Cimetière du Montparnasse]] v Paríži. {{Biografický výhonok}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Symon Petliura}} {{DEFAULTSORT:Petľura, Symon Vasyľovyč}} [[Kategória:Osobnosti ruskej občianskej vojny]] [[Kategória:Ukrajinskí novinári]] [[Kategória:Ukrajinskí politici]] [[Kategória:Obete atentátov]] 0wz8uwogxc29ukcabw6szcb4rp2a0m9 8371139 8371100 2026-09-19T22:29:03Z Fillos X. 212061 8371139 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Symon Vasyľovyč Petľura | Rodné meno = | Popis osoby = ukrajinský novinár, revolucionár, predseda Direktória [[Ukrajinská ľudová republika|UĽR]] | Portrét = Symon Petlura. Photo 1919.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[22. máj]] [[1879]] | Miesto narodenia = [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Ruská ríša]] | Dátum úmrtia = {{duv|1926|5|25|1879|5|22}} | Miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] | Dátum pochovania = | Miesto pochovania = | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- RRRR{{--}}RRRR --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Symon Vasyľovyč Petľura''' ({{V jazyku|ukr|Симон Васильович Петлюра}}, niekedy nesprávne prepisované ako Petljura; * [[22. máj]] [[1879]] [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Ruská ríša]] – †[[25. máj]] [[1926]] [[Paríž]], [[Francúzsko]]) ukrajinský novinár, revolucionár, predseda Direktória [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskej ľudovej republiky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 1879 - народився Симон Петлюра, Голова Директорії, Головний Отаман військ і флоту УНР | url = https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/traven/22/1879-narodyvsya-symon-petlyura-golova-dyrektoriyi-golovnyy-otaman-viysk-i-flotu-unr | vydavateľ = uinp.gov.ua | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }}</ref> == Život == Petľura sa narodil v [[Poltava (mesto)|Poltave]] v rodine [[kozáci|kozáckeho]] pôvodu. Pôvodne študoval za pravoslávneho kňaza. V roku 1900 vstúpil do Ukrajinskej revolučnej strany. V roku 1902 sa presunul do [[Krasnodar|Jekaterinodaru]], aby sa vyhol zatknutiu pre revolučnú činnosť. Za proticársky článok vydaný v Haličských novinách bol zatknutý ruskými úradmi. Neskôr sa presunul do Ľvova, kde žil pod menom Sviatoslav Tagon. V Ľvove spolu s [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Frankom]] a [[Volodymyr Hnatiuk|Volodymyrom Hnatiukom]] pôsobil ako redaktor časopisu Literárno-vedecký vestník („Literárno-vedecký herold“) Ševčenkovho vedeckého spolku a ako spoluredaktor novín Volja. Prispieval tiež mnohými článkami do ukrajinskojazyčnej tlače v Haliči. Po tom, čo [[Februárová revolúcia (1917)|februárová revolúcia]] v roku 1917 zvrhla cársku monarchiu, bola vyhlásená [[Ukrajinská ľudová republika]] a Petľura bol v máji 1917 zvolený za predsedu Ukrajinského vojenské sovietu. Po ukrajinskom štátnom prevrate v apríli 1918 vláda Pavla Skoropadského zatkla Petljuuru a uväznila ho na štyri mesiace v [[Bila Cerkva|Bilej Cerkvi]]. Existenciu republiky na krátko prerušil pronemecký Ukrajinský štát, avšak koncom roku 1918 Petľura spolu s ďalšími členmi socialistického Direktoriátu Ukrajiny zorganizoval povstanie, zvrhol tento režim a obnovil republiku. Do pozície predsedu Direktória UĽR nastúpil po abdikácii V. Vynnyčenka 11. februára 1919. Po tlaku [[Biela armáda|bielogvardejských]] a [[Červená armáda|boľševických]] síl, boli vojská Ukrajinskej ľudovej republiky prinútené ustupovať ku [[Karpaty|Karpatom]] a napokon prejsť na [[Partizánska vojna|partizánsky spôsob boja]]. V roku 1920 podpísal vo Varšave dohodu s poľským vodcom [[Józef Piłsudski|Pilsudským]] s cieľom koordinovať boj proti boľševikom.<ref>Šmigeľ, M., 2025: Ukrajinská revolúcia (1917 – 1921). Historická revue, XXXVI, 2, s. 36 - 41</ref> [[Poľsko-boľševická vojna]] skončila zachovaním nezávislosti Poľska a získaním niektorých ukrajinských a bieloruských území, zatiaľ čo väčšina Ukrajiny zostala pod sovietskou kontrolou, čo prinútilo Petľuru odísť do exilu. Spočiatku viedol exilovú vládu z Poľska, ale nakoniec sa usadil v Paríži. V Paríži na [[Rue Racine]] neďaleko [[Boulevard Saint-Michel]] naňho 25. mája 1926 spáchal atentát židovský anarchista Sholem Schwarzbard, ktorý sa následne vzdal polícii so slovami, že sa pomstil za smrť tisícov obetí pogromov na Ukrajine, ktoré boli zmasakrované Petľurovými silami. Podľa neskorších odhalení bol Schwarzbard v skutočnosti agentom [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]]. Petľura bol pochovaný na cintoríne [[Cimetière du Montparnasse]] v Paríži. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Symon Petliura}} {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT:Petľura, Symon Vasyľovyč}} [[Kategória:Osobnosti ruskej občianskej vojny]] [[Kategória:Ukrajinskí novinári]] [[Kategória:Ukrajinskí politici]] [[Kategória:Obete atentátov]] db7cgzqc5l1nvya4ts9f6owboz77rcs 0 756061 8370901 2026-09-19T12:54:54Z SlovakWikiEditor 255480 nový článok 8370901 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = Los Angeles FC | celýnázov = Los Angeles Football Club | prezývka = ''The Black and Gold''<br />''The Black and Gold Falcons'' | založený = 30. október 2014 | rozpustený = | štadión = [[BMO Stadium]],<br />[[Los Angeles]], [[Kalifornia]] | kapacita = 22 000 | majiteľ = Bennett Rosenthal, Brandon Beck, Larry Berg a ďalší | predseda = {{Minivlajka|USA}} [[Peter Guber]] | tréner = [[Marc Dos Santos]] | liga = [[Major League Soccer]] | sezóna = [[Major League Soccer 2025|2025]] | pozícia = Západná konferencia: 3. miesto<br />celkovo: 6. miesto<br />play-off: semifinále konferencie | vzor_lp1 = _lafc26h | vzor_t1 = _lafc26hA | vzor_pp1 = _lafc26h | vzor_tr1 = _lafc26h | vzor_po1 = | ľavéplece1 = 000000 | telo1 = 000000 | pravéplece1 = 000000 | trenírky1 = 000000 | ponožky1 = 000000 | vzor_lp2 = _lafc25a | vzor_t2 = _lafc25a | vzor_pp2 = _lafc25a | vzor_tr2 = _lafc25a | vzor_po2 = _lafc25al | ľavéplece2 = | telo2 = | pravéplece2 = | trenírky2 = | ponožky2 = | logo = Los Angeles Football Club.svg }} '''Los Angeles Football Club''' (skrátene '''Los Angeles FC''' alebo '''LAFC''') je americký profesionálny [[futbal]]ový klub so sídlom v [[Los Angeles]] v štáte [[Kalifornia]]. Od sezóny 2018 pôsobí v najvyššej americkej súťaži [[Major League Soccer]] (MLS), kde je členom Západnej konferencie. Klub bol založený 30. októbra 2014 po pridelení rozširujúcej licencie pre Los Angeles. Svoje prvé súťažné zápasy odohral v sezóne 2018. Domáce zápasy hrá na štadióne [[BMO Stadium]] v Los Angeles. LAFC získal [[MLS Supporters' Shield|Supporters' Shield]] v rokoch 2019 a 2022, [[MLS Cup]] v roku 2022 a [[U.S. Open Cup]] v roku 2024.<ref name="hist2024">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.lafc.com/club/history/2024 |titul=2024 History |vydavateľ=Los Angeles Football Club |dátum prístupu=2026-09-19 }}</ref> == História == === Založenie a vstup do MLS === V októbri 2014 získal Los Angeles novú rozširujúcu licenciu v [[Major League Soccer]]. Nový klub bol oficiálne založený 30. októbra 2014 a do MLS vstúpil v sezóne 2018.<ref name="hist2024"/> Prvým hlavným trénerom klubu sa stal [[Bob Bradley]]. Prvým hráčom, ktorý s klubom podpísal zmluvu, bol mexický reprezentant [[Carlos Vela]].<ref name="hist2019">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.lafc.com/club/history/2019 |titul=2019 History |vydavateľ=Los Angeles Football Club |dátum prístupu=2026-09-19 }}</ref> === Sezóna 2018 === LAFC odohral svoj prvý zápas v MLS 4. marca 2018 proti [[Seattle Sounders FC|Seattle Sounders]]. Vo svojej premiérovej sezóne získal 57 bodov a zabezpečil si postup do play-off. Stal sa tak prvým nováčikom v histórii MLS, ktorý získal 57 bodov vo svojej úvodnej sezóne. V prvom kole play-off však prehral s [[Real Salt Lake]].<ref name="hist2018">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.lafc.com/club/history/2018 |titul=2018 History |vydavateľ=Los Angeles Football Club |dátum prístupu=2026-09-19 }}</ref> === Supporters' Shield 2019 === Sezóna 2019 patrila medzi najúspešnejšie základné časti v histórii MLS. LAFC získal 72 bodov, čo bol v tom čase rekord súťaže, a získal svoj prvý [[MLS Supporters' Shield|Supporters' Shield]]. Tím zaznamenal 21 víťazstiev, 4 remízy a 9 prehier a strelil 85 gólov.<ref name="hist2019"/> Kapitán [[Carlos Vela]] strelil v základnej časti 34 gólov a získal ocenenie [[Landon Donovan MLS MVP]]. Jeho 34 gólov predstavovalo v tom čase rekord MLS za jednu základnú časť.<ref name="vela2019">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.lafc.com/news/lafc-forward-carlos-vela-named-2019-landon-donovan-mls-mvp |titul=LAFC Forward Carlos Vela Named 2019 Landon Donovan MLS MVP |vydavateľ=Los Angeles Football Club |dátum prístupu=2026-09-19 }}</ref> V play-off LAFC porazil [[LA Galaxy]] 5:3 v konferenčnom semifinále. V konferenčnom finále následne prehral so [[Seattle Sounders FC|Seattle Sounders]] 1:3.<ref name="vela2019"/> === Liga majstrov CONCACAF 2020 === V roku 2020 sa LAFC prvýkrát predstavil v [[Liga majstrov CONCACAF|Lige majstrov CONCACAF]]. V osemfinále vyradil [[Club León]], vo štvrťfinále [[Cruz Azul]] a v semifinále [[Club América]]. Stal sa tak prvým klubom MLS, ktorý v jednej edícii súťaže vyradil tri kluby z mexickej [[Liga MX]].<ref name="hist2020">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.lafc.com/club/history/2020 |titul=2020 History |vydavateľ=Los Angeles Football Club |dátum prístupu=2026-09-19 }}</ref> Vo finále prehral s [[Tigres UANL]] 1:2 a získal status finalistu súťaže.<ref name="ccl2020">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.lafc.com/club/competitions/ccl/2020 |titul=2020 Concacaf Champions League |vydavateľ=Los Angeles Football Club |dátum prístupu=2026-09-19 }}</ref> === Sezóna 2021 === V sezóne 2021 sa LAFC prvýkrát vo svojej histórii nekvalifikoval do play-off MLS. Po skončení sezóny sa klub a dovtedajší hlavný tréner Bob Bradley dohodli na ukončení spolupráce.<ref name="hist2021">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.lafc.com/club/history/2021 |titul=2021 History |vydavateľ=Los Angeles Football Club |dátum prístupu=2026-09-19 }}</ref> === Sezóna 2022 === Pred sezónou 2022 sa hlavným trénerom stal [[Steve Cherundolo]]. LAFC v základnej časti získal 67 bodov a vyhral svoj druhý [[MLS Supporters' Shield|Supporters' Shield]].<ref name="hist2022">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.lafc.com/club/history/2022 |titul=2022 History |vydavateľ=Los Angeles Football Club |dátum prístupu=2026-09-19 }}</ref> V play-off LAFC postupne vyradil [[LA Galaxy]] a [[Austin FC]] a prvýkrát postúpil do finále [[MLS Cup]]. Vo finále proti [[Philadelphia Union]] sa zápas skončil po predĺžení 3:3. LAFC následne zvíťazil v penaltovom rozstrele a získal svoj prvý titul MLS. Brankár [[John McCarthy]] bol vyhlásený za najužitočnejšieho hráča finále.<ref name="hist2022"/> === Sezóna 2023 === V roku 2023 LAFC obhájil účasť vo finále MLS Cup a po druhýkrát postúpil do finále [[Liga majstrov CONCACAF|Ligy majstrov CONCACAF]]. V kontinentálnom finále prehral s [[Club León]] celkovým skóre 1:3.<ref name="hist2023">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.lafc.com/club/history/2023 |titul=2023 History |vydavateľ=Los Angeles Football Club |dátum prístupu=2026-09-19 }}</ref> V MLS skončil LAFC na treťom mieste Západnej konferencie. V play-off postupne vyradil [[Vancouver Whitecaps FC|Vancouver Whitecaps]], [[Seattle Sounders FC|Seattle Sounders]] a [[Houston Dynamo FC|Houston Dynamo]] a postúpil do finále MLS Cup. Vo finále prehral s [[Columbus Crew]] 1:2.<ref name="hist2023"/> === Sezóna 2024 === V sezóne 2024 získal LAFC svoju prvú trofej v [[U.S. Open Cup]]. Vo finále 25. septembra 2024 porazil [[Sporting Kansas City]] 3:1 po predĺžení. Góly vo finále strelili [[Olivier Giroud]], [[Omar Campos]] a [[Kei Kamara]].<ref name="usoc2024">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.lafc.com/club/competitions/open-cup/2024 |titul=2024 U.S. Open Cup |vydavateľ=Los Angeles Football Club |dátum prístupu=2026-09-19 }}</ref> LAFC zároveň postúpil do finále [[Leagues Cup 2024|Leagues Cup]], kde prehral s [[Columbus Crew]] 1:3.<ref name="leagues2024">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.lafc.com/news/recap-lafc-1-3-columbus-crew-2024-leagues-cup-final |titul=Recap | LAFC 1-3 Columbus Crew - 2024 Leagues Cup Final |vydavateľ=Los Angeles Football Club |dátum prístupu=2026-09-19 }}</ref> V MLS skončil LAFC na prvom mieste Západnej konferencie. V play-off však prehral v konferenčnom semifinále so [[Seattle Sounders FC|Seattle Sounders]].<ref name="hist2024"/> === Sezóna 2025 === V sezóne 2025 LAFC postúpil do play-off MLS a skončil na treťom mieste Západnej konferencie a na šiestom mieste v celej MLS.<ref name="hist2025">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.lafc.com/club/history/2025 |titul=2025 History |vydavateľ=Los Angeles Football Club |dátum prístupu=2026-09-19 }}</ref> V play-off vyradil [[Austin FC]], následne však v konferenčnom semifinále prehral s [[Vancouver Whitecaps FC]] po penaltovom rozstrele.<ref name="hist2025"/> Po sezóne skončil vo funkcii hlavného trénera Steve Cherundolo. Na jeho miesto bol povýšený dovtedajší asistent [[Marc Dos Santos]], ktorý sa stal hlavným trénerom LAFC pre sezónu 2026.<ref name="dossantos">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.lafc.com/news/lafc-announces-coaching-staff-ahead-of-club-s-ninth-mls-season |titul=LAFC Announces Coaching Staff Ahead of Club's Ninth MLS Season |vydavateľ=Los Angeles Football Club |dátum prístupu=2026-09-19 }}</ref> === Sezóna 2026 === V sezóne 2026 vedie LAFC Marc Dos Santos, pre ktorého ide o prvú sezónu vo funkcii hlavného trénera klubu. Predtým pôsobil štyri sezóny ako asistent trénera LAFC.<ref name="dossantos"/> == Štadión == Domovským štadiónom LAFC je [[BMO Stadium]] v losangeleskom [[Exposition Park]]u. Štadión bol otvorený v roku 2018 pri vstupe LAFC do MLS a pôvodne niesol názov Banc of California Stadium. Od roku 2023 nesie názov BMO Stadium. Štadión má pri futbalových zápasoch kapacitu 22 000 divákov. == Klubové farby a znak == Klubovými farbami LAFC sú [[čierna]] a [[zlatá]]. Klub používa prezývku '''The Black and Gold'''. Druhá používaná prezývka '''The Black and Gold Falcons''' sa objavuje v súvislosti s klubom v športových médiách. == Rivalita == Najvýraznejšou rivalitou LAFC je súboj s [[LA Galaxy]], ktorý je známy ako '''El Tráfico'''. Ide o derby dvoch klubov z oblasti Los Angeles. Prvé El Tráfico sa uskutočnilo v roku 2018. Rivalita sa stala jedným z najvýraznejších derby v Major League Soccer. == Fanúšikovia == Hlavnou organizovanou fanúšikovskou skupinou LAFC je '''The 3252'''. Ide o nezávislú úniu fanúšikovských skupín a jednotlivých podporovateľov klubu. Názov skupiny je odvodený od kapacity severnej tribúny BMO Stadium, ktorá má 3 252 miest.<ref> name="fans">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.lafc.com/supporters |titul=Supporters |vydavateľ=Los Angeles Football Club |dátum prístupu=2026-09-19 }}</ref> Fanúšikovská sekcia využíva systém bezpečného státia s rail seating a patrí medzi najväčšie sektory tohto typu v Spojených štátoch.<ref> name="fans"</ref> == Úspechy == * [[MLS Cup]] '''Víťaz:''' [[MLS Cup 2022|2022]] * [[MLS Supporters' Shield|Supporters' Shield]] '''Víťaz:''' [[MLS 2019|2019]], [[MLS 2022|2022]] * [[U.S. Open Cup]] '''Víťaz:''' [[U.S. Open Cup 2024|2024]] * [[Liga majstrov CONCACAF]] '''Finalista:''' [[Liga majstrov CONCACAF 2020|2020]], [[Liga majstrov CONCACAF 2023|2023]] * [[Leagues Cup]] '''Finalista:''' [[Leagues Cup 2024|2024]] == Vedenie klubu == Lead Managing Ownerom LAFC je Bennett Rosenthal. Medzi ďalších významných vlastníkov patria Brandon Beck a Larry Berg. Výkonným predsedom a spolumajiteľom klubu je [[Peter Guber]].<ref name="ownership">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.lafc.com/club/ownership |titul=Ownership |vydavateľ=Los Angeles Football Club |dátum prístupu=2026-09-19 }}</ref> [[John Thorrington]] je prezidentom futbalových operácií a generálnym manažérom klubu. Larry Freedman je prezidentom obchodných operácií LAFC a BMO Stadium.<ref name="executives">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.lafc.com/news/lafc-executives-john-thorrington-larry-freedman-sign-multi-year-contract-extensi |titul=LAFC Executives John Thorrington & Larry Freedman Sign Multi-Year Contract Extensions |vydavateľ=Los Angeles Football Club |dátum prístupu=2026-09-19 }}</ref> == Pozri aj == * [[Major League Soccer]] * [[LA Galaxy]] * [[BMO Stadium]] * [[Los Angeles]] * [[Los Angeles Football Club II]] == Externé odkazy == * [https://www.lafc.com/ Oficiálna stránka Los Angeles FC] * [https://www.mlssoccer.com/clubs/los-angeles-football-club Los Angeles FC] na stránke Major League Soccer * [https://www.concacaf.com/club/los-angeles-football-club/ Los Angeles FC] na stránke CONCACAF [[Kategória:Los Angeles FC]] [[Kategória:Americké futbalové kluby]] [[Kategória:Športové kluby založené v roku 2014]] [[Kategória:Šport v Los Angeles]] ==Referencie== n46iufe8ze3ipvrzjb0n2o5ahsm2aoh 0 756062 8370913 2026-09-19T13:45:45Z SlovakWikiEditor 255480 nový článok 8370913 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = LA Galaxy | obrázok = Los_Angeles_Galaxy_logo.svg | celýnázov = Los Angeles Galaxy | prezývka = ''Galaxy''<br />''Los Galácticos'' | založený = 15. jún 1994 | rozpustený = | štadión = [[Dignity Health Sports Park]],<br />[[Carson]], [[Kalifornia]] | kapacita = 27 000 | majiteľ = [[Anschutz Entertainment Group]] | predseda = {{Minivlajka|USA}} [[Dan Beckerman]] | tréner = [[Greg Vanney]] | liga = [[Major League Soccer]] | sezóna = [[Major League Soccer 2025|2025]] | pozícia = Západná konferencia: 14. miesto<br />celkovo: 26. miesto<br />play-off: nekvalifikoval sa | current = 2026 Los Angeles Galaxy season | vzor_lp1 = _lagalaxy26h | vzor_t1 = _lagalaxy26hA | vzor_pp1 = _lagalaxy26h | vzor_tr1 = _lagalaxy26h | vzor_po1 = | ľavéplece1 = FFFFFF | telo1 = FFFFFF | pravéplece1 = FFFFFF | trenírky1 = FFFFFF | ponožky1 = FFFFFF | vzor_lp2 = _lagalaxy25a | vzor_t2 = _lagalaxy25a | vzor_pp2 = _lagalaxy25a | vzor_tr2 = _lagalaxy25a | vzor_po2 = _lagalaxy25al | ľavéplece2 = 2A2A4E | telo2 = 2A2A4E | pravéplece2 = 2A2A4E | trenírky2 = 2A2A4E | ponožky2 = 2A2A4E | logo = LA Galaxy logo.svg }} '''Los Angeles Galaxy''', známy aj ako '''LA Galaxy''' alebo '''Galaxy''', je americký profesionálny [[futbal]]ový klub so sídlom v [[Carson]]e v [[Kalifornia|Kalifornii]]. Od roku 1996 pôsobí v najvyššej americkej súťaži [[Major League Soccer]] (MLS), v ktorej je členom Západnej konferencie. Klub bol založený 15. júna 1994 a patrí medzi pôvodných členov Major League Soccer. Domáce zápasy odohráva na štadióne [[Dignity Health Sports Park]] v meste Carson.<ref name="history2026">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.lagalaxy.com/news/from-1994-to-2026-how-the-la-galaxy-sustained-soccer-s-u-s-surge |titul=From 1994 to 2026: How the LA Galaxy Sustained Soccer's U.S. Surge |vydavateľ=LA Galaxy |dátum prístupu=2026-09-19 }}</ref> LA Galaxy je držiteľom rekordného počtu šiestich titulov [[MLS Cup]] (2002, 2005, 2011, 2012, 2014 a 2024). Okrem toho získal štyri [[MLS Supporters' Shield|Supporters' Shields]], dva [[U.S. Open Cup]] a jednu [[Liga majstrov CONCACAF|CONCACAF Champions' Cup]].<ref name="trophies">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.lagalaxy.com/news/la-galaxy-to-celebrate-their-30th-season-inaugural-match-at-dignity-health-sports-park-on-april-12 |titul=LA Galaxy to Celebrate their 30th Season |vydavateľ=LA Galaxy |dátum prístupu=2026-09-19 }}</ref> == História == === Založenie a prvé sezóny === LA Galaxy vznikol v roku 1994 ako jeden z desiatich pôvodných klubov [[Major League Soccer]]. Prvú sezónu odohral v roku 1996, keď sa MLS začala oficiálne hrať. Svoje úvodné domáce zápasy klub odohrával na [[Rose Bowl]] v [[Pasadena (Kalifornia)|Pasadene]].<ref name="history2026"/> Vo svojej premiérovej sezóne sa Galaxy dostal až do prvého finále MLS Cup, v ktorom po predĺžení prehral s [[D.C. United]]. Klub sa do finále dostal aj v rokoch 1999 a 2001, no prvý titul získal až v roku 2002.<ref name="history2002">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.lagalaxy.com/news/oral-history-la-galaxys-first-mls-cup-win-galaxythrowback |titul=An Oral History of the LA Galaxy's first MLS Cup win |vydavateľ=LA Galaxy |dátum prístupu=2026-09-19 }}</ref> === Obdobie 1998 – 2005 === V roku 1998 získal Galaxy svoj prvý [[MLS Supporters' Shield|Supporters' Shield]]. Druhý získal v roku 2002, keď zároveň získal svoj prvý titul MLS Cup.<ref name="shield">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.lagalaxy.com/news/la-galaxy-win-2011-supporters-shield |titul=LA Galaxy Win 2011 Supporters' Shield |vydavateľ=LA Galaxy |dátum prístupu=2026-09-19 }}</ref> V roku 2000 sa Galaxy stal víťazom [[CONCACAF Champions' Cup]], keď vo finále porazil honduraský klub [[CD Olimpia]] 3:2. Finále sa odohralo 21. januára 2001 na [[Los Angeles Memorial Coliseum]].<ref name="concacaf2000">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.lagalaxy.com/news/matchday-guide-la-galaxy-vs-c-s-herediano-march-12-2025 |titul=Matchday Guide: LA Galaxy vs C.S. Herediano |vydavateľ=LA Galaxy |dátum prístupu=2026-09-19 }}</ref> V roku 2001 Galaxy získal svoj prvý [[U.S. Open Cup]]. O štyri roky neskôr, v roku 2005, získal druhý titul v tejto súťaži.<ref name="trophies"/> V roku 2002 získal Galaxy svoj prvý MLS Cup. Vo finále porazil [[New England Revolution]] 1:0 po predĺžení gólom [[Carlos Ruiz (futbalista)|Carlosa Ruiza]].<ref name="history2002"/> V roku 2005 Galaxy získal druhý MLS Cup a stal sa prvým klubom v MLS, ktorý v jednej sezóne získal MLS Cup aj U.S. Open Cup.<ref name="history2002"/> === David Beckham a éra úspechov === V roku 2007 Galaxy podpísal anglického reprezentanta [[David Beckham|Davida Beckhama]], ktorý prišiel z [[Real Madrid]]. Jeho príchod zvýšil medzinárodnú pozornosť venovanú klubu aj Major League Soccer.<ref name="beckham">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.lagalaxy.com/news/day-2007-david-beckham-made-his-debut-la-galaxy |titul=On this day in 2007: David Beckham made his debut for the LA Galaxy |vydavateľ=LA Galaxy |dátum prístupu=2026-09-19 }}</ref> Beckham počas svojho pôsobenia v Los Angeles získal s klubom dva tituly MLS Cup. V roku 2011 Galaxy získal svoj tretí MLS Cup a zároveň štvrtý Supporters' Shield. V roku 2012 klub obhájil titul MLS Cup.<ref name="shield"/> V sezóne 2014 Galaxy získal svoj piaty MLS Cup, keď vo finále porazil New England Revolution 2:1 po predĺžení. Stal sa tak prvým klubom v histórii MLS, ktorý získal päť titulov MLS Cup.<ref name="cup2014">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.lagalaxy.com/news/la-galaxy-win-fifth-mls-cup |titul=LA Galaxy win fifth MLS Cup |vydavateľ=LA Galaxy |dátum prístupu=2026-09-19 }}</ref> === Obdobie 2015 – 2023 === Po úspešnom období z rokov 2011 – 2014 sa Galaxy v nasledujúcich sezónach pravidelne objavoval v play-off MLS, no ďalší titul nezískal. Klub v tomto období reprezentovali aj známi zahraniční hráči ako [[Steven Gerrard]], [[Zlatan Ibrahimović]] a [[Javier Hernández]].<ref name="history2026"/> V roku 2023 sa Galaxy vrátil na [[Rose Bowl]], svoj pôvodný domovský štadión, na zápas proti mestskému rivalovi [[Los Angeles FC]]. Zápas 4. júla 2023 sledovalo 82 110 divákov, čo vytvorilo rekord návštevnosti zápasu MLS.<ref name="history2026"/> === Sezóna 2024 === Sezóna 2024 patrila medzi najúspešnejšie v novodobej histórii klubu. Galaxy skončil v základnej časti na druhom mieste Západnej konferencie a následne postúpil do finále MLS Cup. Vo finále 7. decembra 2024 porazil na domácom štadióne [[New York Red Bulls]] 2:1. Góly Galaxy strelili [[Joseph Paintsil]] a [[Dejan Joveljić]]. [[Gastón Brugman]] bol vyhlásený za najužitočnejšieho hráča finále.<ref name="cup2024">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.lagalaxy.com/news/match-report-la-galaxy-claim-sixth-mls-cup-with-2-1-win-over-new-york-red-bulls-at-dignity-health-sports-park-on-saturday-night |titul=LA Galaxy Claim Sixth MLS Cup with 2-1 Win Over New York Red Bulls |vydavateľ=LA Galaxy |dátum prístupu=2026-09-19 }}</ref> Víťazstvom získal Galaxy svoj šiesty MLS Cup, čím sa stal klubom s najvyšším počtom titulov MLS Cup v histórii súťaže.<ref name="cup2024"/> === Sezóna 2025 === Ako obhajca titulu vstúpil Galaxy do sezóny 2025. V základnej časti získal 30 bodov s bilanciou 7 víťazstiev, 18 prehier a 9 remíz a skončil na 14. mieste Západnej konferencie. Do play-off MLS sa nekvalifikoval.<ref name="season2025">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.mlssoccer.com/news/concacaf-champions-cup-2026-how-every-mls-team-qualified |titul=Concacaf Champions Cup 2026: How every MLS team qualified |vydavateľ=Major League Soccer |dátum prístupu=2026-09-19 }}</ref> V [[Leagues Cup 2025]] skončil Galaxy na treťom mieste, čím si zabezpečil účasť v [[Concacaf Champions Cup 2026]].<ref name="leagues2025">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.lagalaxy.com/news/match-report-la-galaxy-clinch-2026-concacaf-champions-cup-berth-and-third-place-finish-in-leagues-cup-2025 |titul=Match Report: LA Galaxy Clinch 2026 Concacaf Champions Cup Berth and Third Place Finish in Leagues Cup 2025 |vydavateľ=LA Galaxy |dátum prístupu=2026-09-19 }}</ref> V [[Campeones Cup 2025]] prehral Galaxy vo finále s [[Deportivo Toluca FC]] 2:3.<ref name="campeones2025">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.lagalaxy.com/news/match-report-la-galaxy-fall-3-2-against-toluca-fc-in-2025-michelob-ultra-campeones-cup-on-wednesday-night |titul=Match Report: LA Galaxy Fall 3-2 Against Toluca FC in 2025 Michelob ULTRA Campeones Cup |vydavateľ=LA Galaxy |dátum prístupu=2026-09-19 }}</ref> V [[Concacaf Champions Cup 2025]] sa Galaxy dostal do štvrťfinále, v ktorom prehral s [[Tigres UANL]] celkovým skóre 2:3. === Sezóna 2026 === V sezóne 2026 vedie LA Galaxy hlavný tréner [[Greg Vanney]]. Generálnym manažérom klubu je [[Will Kuntz]] a prezidentom obchodných operácií a prevádzkovým riaditeľom je Tom Braun.<ref name="frontoffice">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.lagalaxy.com/news/front-office-staff-13713 |titul=Front Office & Staff |vydavateľ=LA Galaxy |dátum prístupu=2026-09-19 }}</ref> Galaxy sa v roku 2026 predstavil v [[Concacaf Champions Cup]]. V prvom kole vyradil panamský klub [[Sporting San Miguelito]] a následne v osemfinále vyradil jamajský klub [[Mount Pleasant FA]] celkovým skóre 6:0.<ref name="ccc2026rd16">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.lagalaxy.com/news/match-report-la-galaxy-advance-to-concacaf-champions-cup-quarterfinals-with-3-0-win-over-mount-pleasant-fa |titul=Match Report: LA Galaxy Advance to Concacaf Champions Cup Quarterfinals with 3-0 Win over Mount Pleasant FA |vydavateľ=LA Galaxy |dátum prístupu=2026-09-19 }}</ref> Vo štvrťfinále Galaxy vypadol po súboji s mexickým klubom [[Deportivo Toluca FC]]. V druhom zápase prehral 0:3 a celkovo prehral štvrťfinálovú sériu rovnakým pomerom.<ref name="ccc2026">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.lagalaxy.com/news/match-report-galaxy-s-ccc-run-ends-in-quarterfinals |titul=Match Report: Galaxy's CCC Run Ends Against Toluca in Quarterfinals |vydavateľ=LA Galaxy |dátum prístupu=2026-09-19 }}</ref> == Štadión == Od roku 2003 hrá Galaxy svoje domáce zápasy v [[Dignity Health Sports Park]] v meste Carson. Štadión bol otvorený v roku 2003 a pôvodne niesol názov [[Home Depot Center]]. Neskôr bol premenovaný na StubHub Center a od roku 2019 nesie názov Dignity Health Sports Park.<ref name="stadium">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.lagalaxy.com/stadium/faq |titul=Stadium FAQ |vydavateľ=LA Galaxy |dátum prístupu=2026-09-19 }}</ref> Oficiálne materiály LA Galaxy uvádzajú kapacitu futbalového štadióna približne 27 000 miest, zatiaľ čo aktuálne FAQ klubu uvádza pri futbalových zápasoch kapacitu mierne nad 24 000 divákov v závislosti od konfigurácie štadióna.<ref name="stadium"/><ref name="stadiumcapacity">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.lagalaxy.com/news/royal-bank-of-canada-and-subsidiary-city-national-bank-announce-jersey-partnership-with-the-la-galaxy-and-founding-partnership-with-dignity-health-sports-park |titul=Royal Bank of Canada and Subsidiary City National Bank Announce Jersey Partnership with the LA Galaxy and Founding Partnership with Dignity Health Sports Park |vydavateľ=LA Galaxy |dátum prístupu=2026-09-19 }}</ref> Štadión bol v roku 2003 dejiskom finále [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2003|majstrovstiev sveta vo futbale žien]], v ktorom [[Nemecko (ženská futbalová reprezentácia)|Nemecko]] porazilo [[Švédsko (ženská futbalová reprezentácia)|Švédsko]] 2:1 po predĺžení.<ref name="history2026"/> == Klubové farby a znak == Pôvodné klubové farby Galaxy boli zelená, zlatá a čierna. V roku 2007 klub prešiel na kombináciu modrej, bielej a zlatej a zároveň predstavil nový štítový znak.<ref name="galaxy101">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.lagalaxy.com/news/new-fan-guide-galaxy-101 |titul=New Fan Guide: Galaxy 101 |vydavateľ=LA Galaxy |dátum prístupu=2026-09-19 }}</ref> Klub v súčasnosti používa predovšetkým bielu, tmavomodrú a zlatú farbu. == Rivalita == Najvýznamnejším rivalom LA Galaxy je [[Los Angeles FC]]. Súboj týchto klubov je známy ako '''El Tráfico'''. Prvý vzájomný zápas sa odohral v roku 2018. Rivalita vznikla medzi dvoma klubmi z oblasti Los Angeles a postupne sa stala jedným z najvýraznejších derby v Major League Soccer. V júli 2023 sa oba kluby stretli na [[Rose Bowl]] pred rekordnou návštevou 82 110 divákov.<ref name="history2026"/> Galaxy má historické rivality aj s klubmi [[San Jose Earthquakes]] a [[Seattle Sounders FC|Seattle Sounders]]. == Fanúšikovia == Medzi tradičné fanúšikovské skupiny LA Galaxy patria [[LA Riot Squad]], [[Angel City Brigade]] a [[Galaxians]].<ref name="fanbase">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.lagalaxy.com/news/96-we-are-la-blue-white-and-gold-forever |titul=Since 96: We Are LA -- Blue, White, and Gold Forever |vydavateľ=LA Galaxy |dátum prístupu=2026-09-19 }}</ref> == Úspechy == ===MLS Cup=== '''Víťaz:''' [[MLS Cup 2002|2002]], [[MLS Cup 2005|2005]], [[MLS Cup 2011|2011]], [[MLS Cup 2012|2012]], [[MLS Cup 2014|2014]], [[MLS Cup 2024|2024]] ===MLS Supporters' Shield=== '''Víťaz:''' 1998, 2002, 2010, 2011 ===U.S. Open Cup=== '''Víťaz:''' 2001, 2005 ===CONCACAF Champions' Cup=== '''Víťaz:''' 2000 == Významní hráči == Medzi významných hráčov, ktorí počas svojej kariéry pôsobili v LA Galaxy, patria [[Cobi Jones]], [[Landon Donovan]], [[David Beckham]], [[Robbie Keane]], [[Steven Gerrard]], [[Zlatan Ibrahimović]], [[Javier Hernández]], [[Riqui Puig]] a [[Marco Reus]].<ref name="trophies"/> == Vedenie klubu == Vlastníkom LA Galaxy je [[Anschutz Entertainment Group]]. Philip F. Anschutz je vedený ako vlastník klubu a Dan Beckerman ako prezident a výkonný riaditeľ AEG.<ref name="frontoffice"/> Generálnym manažérom LA Galaxy je [[Will Kuntz]]. Prezidentom obchodných operácií a prevádzkovým riaditeľom klubu je Tom Braun.<ref name="frontoffice"/> Hlavným trénerom je [[Greg Vanney]].<ref name="frontoffice"/> == Súvisiace články == * [[Major League Soccer]] * [[Los Angeles FC]] * [[Dignity Health Sports Park]] * [[Los Angeles]] * [[Los Angeles Galaxy II]] == Externé odkazy == * [https://www.lagalaxy.com/ Oficiálna stránka LA Galaxy] * [https://www.mlssoccer.com/clubs/la-galaxy LA Galaxy] na stránke Major League Soccer * [https://www.concacaf.com/club/la-galaxy/ LA Galaxy] na stránke CONCACAF [[Kategória:Galaxy]] [[Kategória:Americké futbalové kluby]] [[Kategória:Športové kluby založené v roku 1994]] [[Kategória:Šport v Kalifornii]] ==Referencie== 5bg0wxvatlz6etyysrcno2fktnm2rk4 3 756063 8370915 2026-09-19T13:57:45Z Spider 001757 142600 UU autor 8370915 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť autor|Symon Petliura}} --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 13:57, 19. september 2026 (UTC) 2za3otoy1huar9grln2l0inl64y0k5x 3 756064 8370917 2026-09-19T13:59:42Z Spider 001757 142600 experimenty 8370917 wikitext text/x-wiki {{Experimenty|Rabča}} --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 13:59, 19. september 2026 (UTC) iwyw9zrckxzkhiyix95r259ejgj3wlf 10 756065 8370918 2026-09-19T14:13:16Z Spider 001757 142600 Vytvorená stránka „<includeonly>{{#if: {{CommonscatLinked}} | {{Commonscat}} }} {{{navbox}}} [[Kategória:Hudobné albumy z {{{rok}}}]] [[Kategória:Koncertné albumy podľa roka|{{{rok}}}]] </includeonly><noinclude> [[Kategória:Šablóny kategórií ročníkov|Koncertné albumy]] </noinclude>“ 8370918 wikitext text/x-wiki <includeonly>{{#if: {{CommonscatLinked}} | {{Commonscat}} }} {{{navbox}}} [[Kategória:Hudobné albumy z {{{rok}}}]] [[Kategória:Koncertné albumy podľa roka|{{{rok}}}]] </includeonly><noinclude> [[Kategória:Šablóny kategórií ročníkov|Koncertné albumy]] </noinclude> b4yeieknezwafrr0frw668jcc6pvypf 0 756066 8370921 2026-09-19T14:32:50Z SlovakWikiEditor 255480 nový článok 8370921 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalista | meno = João Félix | celé meno = João Félix Sequeira | dátum narodenia = {{dnv|1999|11|10}} | miesto narodenia = [[Viseu]], [[Portugalsko]] | štát = {{POR}} | výška = 1,79 m | foto = João Félix 2019b.jpg | popis = João Félix v drese [[Atlético Madrid]] v roku 2019 | pozícia = [[Útočník (futbal)|útočník]] | číslo dresu = 14 | aktuálny klub = [[Al-Nassr FC]] | mládežnícke roky = 2007 – 2008<br />2008 – 2015<br />2011 – 2013<br />2014 – 2015<br />2015 – 2018 | mládežnícke kluby = AEF Pestinhas<br />[[FC Porto]]<br />Dragon Force<br />Padroense<br />[[Benfica Lisabon|Benfica]] | roky = 2018 – 2019<br />2019 – 2024<br />2023<br />2023 – 2024<br />2024 – 2025<br />2025<br />2025 – | kluby = [[Benfica Lisabon|Benfica]]<br />[[Atlético Madrid]]<br />→ [[Chelsea FC]] (hosťovanie)<br />→ [[FC Barcelona]] (hosťovanie)<br />[[Chelsea FC]]<br />→ [[AC Miláno]] (hosťovanie)<br />[[Al-Nassr FC]] | zápasy(góly) = 43 (20)<br />131 (34)<br />20 (4)<br />44 (10)<br />20 (7)<br />15 (2)<br />39 (22) | roky reprezentácie = 2019 – | reprezentácia = [[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalsko]] | zápasy(góly reprezentácie) = 57 (12) }} '''João Félix Sequeira''' (* [[10. november]] [[1999]], [[Viseu]], [[Portugalsko]]) je portugalský [[futbal]]ista, ktorý nastupuje na poste [[útočník (futbal)|útočníka]]. V súčasnosti pôsobí v saudskoarabskom klube [[Al-Nassr FC]] a je reprezentantom [[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalska]]. Félix je odchovancom [[Benfica Lisabon|Benficy]], v ktorej sa počas sezóny 2018/2019 výrazne presadil v seniorskom futbale. Po zisku portugalského majstrovského titulu prestúpil v roku 2019 do [[Atlético Madrid]] za približne 126 miliónov eur. V tom istom roku získal ocenenie [[Golden Boy]] pre najlepšieho mladého futbalistu pôsobiaceho v Európe.<ref name="benfica2019">{{Cite web |url=https://www.slbenfica.pt/en-us/agora/noticias/2019/05/26/futebol-benfica-joao-felix-entrevista-epoca-2018-19 |title=João Félix: “It was a dream season” |publisher=SL Benfica |access-date=19. 9. 2026}}</ref><ref name="atletico2019">{{Cite web |url=https://en.atleticodemadrid.com/noticias/joao-felix-signs-for-atletico-madrid |title=João Félix signs for Atlético de Madrid |publisher=Atlético de Madrid |access-date=19. 9. 2026}}</ref> Počas pôsobenia v Atléticu získal v sezóne 2020/2021 titul v [[La Liga|La Lige]]. Neskôr pôsobil na hosťovaniach v [[Chelsea FC]] a [[FC Barcelona]], pričom v roku 2024 sa stal hráčom Chelsea natrvalo. V roku 2025 krátko pôsobil na hosťovaní v [[AC Miláno]] a následne prestúpil do Al-Nassr. V sezóne 2025/2026 pomohol klubu k zisku titulu v [[Saudi Pro League]] a bol vyhlásený za hráča sezóny súťaže.<ref name="spl2026">{{Cite web |url=https://www.spl.com.sa/en/news/2025-26-spl-awards-winners-felix-jesus-al-juwayr-al-elewa-honoured |title=2025-26 SPL Awards winners: Felix, Jesus, Al Juwayr, Al Elewa honoured |publisher=Saudi Pro League |access-date=19. 9. 2026}}</ref> == Klubová kariéra == === Mladosť === João Félix začal s futbalom v klube AEF Pestinhas. Neskôr pôsobil v mládežníckych štruktúrach [[FC Porto]], kde prešiel aj akadémiami Dragon Force a Padroense. V roku 2015 prestúpil do akadémie [[Benfica Lisabon|Benficy]].<ref name="benfica2019"/> === Benfica === V seniorskom futbale debutoval za prvý tím Benficy v sezóne [[Primeira Liga 2018/2019|2018/2019]]. Prvý ligový gól strelil v zápase proti [[Sporting Lisabon|Sportingu Lisabon]]. Počas svojej prvej sezóny v seniorskom futbale odohral vo všetkých súťažiach 43 zápasov a strelil 20 gólov. Pomohol pritom Benfice k zisku portugalského majstrovského titulu.<ref name="benfica2019"/> Výrazne sa presadil najmä v druhej polovici sezóny. V zápase [[Európska liga|Európskej ligy UEFA]] proti [[Eintracht Frankfurt]] strelil [[hetrik]]. Vo veku 19 rokov sa tým stal najmladším portugalským strelcom hetriku v histórii súťaže.<ref name="uefa2019">{{Cite web |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/0253-0e99a3642c6a-499850d9801b-1000--joao-felix-the-inside-line-on-atletico-s-big-signing/ |title=João Félix: the inside line on Atlético's big signing |publisher=UEFA |access-date=19. 9. 2026}}</ref> Po úspešnej sezóne získal ocenenie Golden Boy 2019 a stal sa jedným z najžiadanejších mladých hráčov v Európe. === Atlético Madrid === V júli 2019 podpísal s [[Atlético Madrid]] sedemročnú zmluvu. Prestupová suma bola približne 126 miliónov eur.<ref name="atletico2019"/> Vo svojej prvej sezóne v Madride nastúpil pravidelne v útoku a v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]] zaujal napríklad výkonom proti [[Liverpool FC|Liverpoolu]]. V ďalších sezónach sa jeho postavenie v základnej zostave menilo. V sezóne [[La Liga 2020/2021|2020/2021]] pomohol Atléticu k zisku ligového titulu. V lige zaznamenal 7 gólov a 6 asistencií.<ref name="atletico2024">{{Cite web |url=https://en.atleticodemadrid.com/ |title=Atlético de Madrid – oficiálna stránka klubu |publisher=Atlético de Madrid |access-date=19. 9. 2026}}</ref> Félix postupne získal v Atléticu významnejšiu úlohu. UEFA ho v sezóne 2021/2022 označila za jedného z kľúčových hráčov tímu a vyzdvihovala jeho rýchlosť, priamočiarosť, pracovitosť, techniku a gólový inštinkt.<ref name="uefa2022">{{Cite web |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/0273-149e7fbbe2f8-c11b38450046-1000--champions-league-quarter-finals-atletico-bayern-benfica-liverpo/ |title=Champions League quarter-finals: Atlético, Bayern, Benfica, Chelsea, Liverpool, Man. City, Real Madrid, Villarreal |publisher=UEFA |access-date=19. 9. 2026}}</ref> Celkovo odohral za Atlético vo všetkých súťažiach 131 zápasov a strelil 34 gólov.<ref name="atletico2024"/> === Chelsea FC – prvé hosťovanie === V januári 2023 odišiel Félix na hosťovanie do [[Chelsea FC]] do konca sezóny. Vo svojom debute proti [[Fulham FC|Fulhamu]] skóroval, no Chelsea zápas prehrala 1:2. Počas hosťovania odohral 20 súťažných zápasov a strelil 4 góly. Po skončení sezóny sa vrátil do Atlética.<ref name="chelsea2023">{{Cite web |url=https://www.chelseafc.com/en/news/article/joao-felix-signs-new-chelsea-contract |title=João Félix at Chelsea |publisher=Chelsea FC |access-date=19. 9. 2026}}</ref> === FC Barcelona === V sezóne 2023/2024 pôsobil na hosťovaní v [[FC Barcelona]]. Do klubu prišiel z Atlética Madrid bez opcie na trvalý prestup.<ref name="barcelona2023">{{Cite web |url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/3665837/joao-felix-loaned-to-fc-barcelona |title=João Félix loaned to FC Barcelona |publisher=FC Barcelona |access-date=19. 9. 2026}}</ref> Za Barcelonu odohral vo všetkých súťažiach 44 zápasov a strelil 10 gólov. V [[Liga majstrov UEFA 2023/2024|Lige majstrov UEFA]] sa strelecky presadil aj proti Atléticu Madrid.<ref name="barcelona2024">{{Cite web |url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/4029924/joao-felix-leaves-fc-barcelona |title=João Félix leaves FC Barcelona |publisher=FC Barcelona |access-date=19. 9. 2026}}</ref> Po skončení sezóny sa vrátil do Atlética. === Návrat do Chelsea === V auguste 2024 prestúpil João Félix do Chelsea natrvalo a podpísal sedemročnú zmluvu.<ref name="chelsea2024">{{Cite web |url=https://www.chelseafc.com/en/news/article/joao-felix-signs-for-chelsea |title=João Félix signs for Chelsea |publisher=Chelsea FC |access-date=19. 9. 2026}}</ref> V sezóne 2024/2025 odohral za Chelsea vo všetkých súťažiach 20 zápasov a strelil 7 gólov.<ref name="chelsea2025">{{Cite web |url=https://www.chelseafc.com/en/news/article/joao-felix-completes-al-nassr-transfer |title=João Félix completes Al-Nassr transfer |publisher=Chelsea FC |access-date=19. 9. 2026}}</ref> V januári 2025 odišiel na hosťovanie do talianskeho [[AC Miláno]]. === AC Miláno === Hosťovanie v AC Miláno bolo dohodnuté do konca sezóny 2024/2025. Félix za taliansky klub odohral 15 zápasov a strelil 2 góly.<ref name="milan2025">{{Cite web |url=https://www.acmilan.com/en/news/articles/team/2025-02-04/joao-felix-is-a-new-ac-milan-player |title=João Félix is a new AC Milan player |publisher=AC Milan |access-date=19. 9. 2026}}</ref> Po skončení sezóny sa vrátil do Chelsea, no v klube už nepokračoval. === Al-Nassr === Dňa 29. júla 2025 prestúpil João Félix z Chelsea do saudskoarabského klubu [[Al-Nassr FC]].<ref name="alnassr2025">{{Cite web |url=https://www.chelseafc.com/en/news/article/joao-felix-completes-al-nassr-transfer |title=João Félix completes Al-Nassr transfer |publisher=Chelsea FC |access-date=19. 9. 2026}}</ref> V prvej sezóne v [[Saudi Pro League]] sa stal jedným z najproduktívnejších hráčov súťaže. V ligovej sezóne 2025/2026 odohral 33 zápasov, strelil 20 gólov a zaznamenal 13 asistencií. Al-Nassr získal ligový titul a Félix bol následne vyhlásený za hráča sezóny Saudi Pro League.<ref name="spl2026"/> Počas sezóny zaznamenal aj tri hetriky a deväťkrát bol vyhlásený za hráča zápasu.<ref name="spl2026"/> V úvode sezóny 2026/2027 pokračoval v klube. V prvom ligovom zápase proti [[Al-Fateh SC]] skóroval pri víťazstve Al-Nassr 3:0.<ref name="spl2026start">{{Cite web |url=https://www.spl.com.sa/en/news/felix-on-fire-costa-celebrates-ronaldo-revels-al-nassr-debut-dazzles |title=Felix on fire, Costa celebrates, Ronaldo revels: Postecoglou's Al Nassr debut dazzles |publisher=Saudi Pro League |access-date=19. 9. 2026}}</ref> == Reprezentačná kariéra == João Félix reprezentoval Portugalsko v mládežníckych kategóriách a v roku 2019 debutoval za seniorské [[Portugalské národné futbalové mužstvo|portugalské národné mužstvo]]. Bol súčasťou tímu, ktorý získal [[Liga národov UEFA 2018/2019|prvý ročník Ligy národov UEFA]] v roku 2019. Neskôr reprezentoval Portugalsko aj na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|Majstrovstvách Európy 2020]], [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|Majstrovstvách sveta 2022]] a [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|Majstrovstvách Európy 2024]].<ref name="fpf">{{Cite web |url=https://www.fpf.pt/pt/Jogadores/Jogador/playerId/849913/contextId/172 |title=João Félix Sequeira |publisher=Federação Portuguesa de Futebol |access-date=19. 9. 2026}}</ref> V roku 2025 získal s Portugalskom svoj druhý titul v [[Liga národov UEFA|Lige národov UEFA]].<ref name="fpf"/> V kvalifikácii a prípravných zápasoch v roku 2026 naďalej figuroval v portugalskej reprezentácii. UEFA ho v roku 2026 evidovala ako hráča Al-Nassr s číslom 14 v klube a číslom 11 v reprezentácii.<ref name="uefa2026">{{Cite web |url=https://www.uefa.com/european-qualifiers/teams/players/250101463--joao-felix/ |title=João Félix |publisher=UEFA |access-date=19. 9. 2026}}</ref> K 19. septembru 2026 odohral za portugalskú reprezentáciu 57 zápasov a strelil 12 gólov. == Herný štýl == João Félix je ofenzívny hráč, ktorý môže nastupovať ako druhý útočník, podhrotový hráč alebo na krídle. Jeho hlavnými prednosťami sú technická kvalita, práca s loptou v stiesnených priestoroch, pohyb medzi líniami, prihrávky do finálnej tretiny a schopnosť zakončovať. Už počas pôsobenia v Benfice zaujal kombináciou techniky, pohybu a gólovej produktivity. UEFA pri jeho prestupe do Atlética vyzdvihovala jeho technické schopnosti, pohyb bez lopty, univerzálnosť a gólový inštinkt.<ref name="uefa2019"/> Jeho prirodzená pozícia však nebola vždy jednoznačná. V priebehu kariéry nastupoval ako druhý útočník, ofenzívny stredopoliar, klasický útočník aj z ľavej strany. Táto univerzálnosť mu umožňuje zapojiť sa do kombinácie a hľadať voľné priestory, zároveň však znamená, že jeho najefektívnejšie využitie závisí od systému mužstva. Félix je typologicky výrazne odlišný od klasického silového útočníka. Viac využíva pohyb, techniku, kombináciu a prácu medzi obrannou a stredovou líniou súpera než súboje chrbtom k bráne alebo fyzickú hru v pokutovom území. == Kariérne problémy a pôsobenie vo veľkých kluboch == Napriek výraznému talentu sa Félix po prestupe z Benficy nedokázal dlhodobo stabilne presadiť ako jednoznačná ofenzívna opora v žiadnom z troch veľkých európskych klubov, v ktorých následne pôsobil – Atléticu Madrid, Chelsea a FC Barcelona. Dôvody však nemožno zúžiť na jediný faktor. V Atléticu sa musel prispôsobiť systému Diega Simeoneho, ktorý tradične kladie veľký dôraz na tímovú disciplínu, intenzitu a plnenie taktických úloh. Félix mal v systéme svoje dobré obdobia a v sezóne 2021/2022 ho UEFA označovala za kľúčového hráča tímu, jeho postavenie však nebolo počas celého pôsobenia stabilné.<ref name="uefa2022"/> Významnú úlohu zohrávalo aj hľadanie jeho ideálnej pozície. Félix nebol klasickou deviatkou ani typickým krídelníkom. Jeho najlepšie výkony často prichádzali v úlohe voľnejšieho ofenzívneho hráča alebo druhého útočníka, čo môže byť v niektorých taktických systémoch náročnejšie využiť. Ďalším faktorom bola častá zmena prostredia. Po odchode z Atlética strávil čas v Chelsea, následne v Barcelone, opäť v Chelsea a krátko v AC Miláne. Hosťovania mu poskytli možnosť hrať v rôznych systémoch, zároveň však znamenali opakované prispôsobovanie sa novému trénerovi, spoluhráčom a hernému modelu. Jeho kariéra preto predstavuje skôr príklad hráča, ktorého individuálne schopnosti a produktivita boli výrazné, ale ktorého optimálne využitie v dlhodobom tímovom systéme sa v európskych veľkokluboch hľadalo ťažšie. Výrazný obrat prišiel po prestupe do Al-Nassr. V sezóne 2025/2026 zaznamenal 20 gólov a 13 asistencií v Saudi Pro League a získal ocenenie hráča sezóny. Jeho výkony zároveň ukázali, že pri stabilnejšej úlohe v ofenzívne orientovanom tíme dokáže svoju kreativitu a produktivitu využívať výrazne efektívnejšie.<ref name="spl2026"/> == Úspechy == ; [[Benfica Lisabon|Benfica]] * [[Primeira Liga]]: [[Primeira Liga 2018/2019|2018/2019]] ; [[Atlético Madrid]] * [[La Liga]]: [[La Liga 2020/2021|2020/2021]] ; [[Al-Nassr FC]] * [[Saudi Pro League]]: [[Saudi Pro League 2025/2026|2025/2026]] ; [[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalsko]] * [[Liga národov UEFA 2018/2019|Liga národov UEFA]]: 2019 * [[Liga národov UEFA 2024/2025|Liga národov UEFA]]: 2025 ; Individuálne * [[Golden Boy]]: 2019 * Hráč sezóny [[Saudi Pro League]]: 2025/2026 == Štatistiky == Za Benficu odohral João Félix 43 súťažných zápasov a strelil 20 gólov. V Atléticu Madrid nastúpil na 131 zápasov a zaznamenal 34 gólov. Počas hosťovania v Chelsea v roku 2023 odohral 20 zápasov a strelil 4 góly. Za FC Barcelona odohral počas sezóny 2023/2024 44 súťažných zápasov a strelil 10 gólov. Po návrate do Chelsea odohral v sezóne 2024/2025 20 zápasov a strelil 7 gólov. Za AC Miláno následne odohral 15 zápasov a strelil 2 góly. V prvej sezóne v Al-Nassr odohral v Saudi Pro League 33 zápasov, v ktorých strelil 20 gólov a pridal 13 asistencií.<ref name="spl2026"/> Za portugalskú reprezentáciu odohral k 19. septembru 2026 celkovo 57 zápasov a strelil 12 gólov. == Externé odkazy == * [https://www.fpf.pt/pt/Jogadores/Jogador/playerId/849913/contextId/172 João Félix na stránke Portugalskej futbalovej federácie] * [https://www.uefa.com/european-qualifiers/teams/players/250101463--joao-felix/ João Félix na UEFA] == Referencie == {{Reflist}} [[Kategória:Portugalskí futbalisti]] [[Kategória:Portugalskí futbaloví reprezentanti]] [[Kategória:Futbaloví útočníci]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] [[Kategória:Narodení v roku 1999]] [[Kategória:Narodení 10. novembra]] [[Kategória:Futbalisti Benficy]] [[Kategória:Futbalisti Atlética Madrid]] [[Kategória:Futbalisti Chelsea FC]] [[Kategória:Futbalisti FC Barcelona]] [[Kategória:Futbalisti AC Miláno]] [[Kategória:Futbalisti Al-Nassr FC]] {{Futbalový výhonok}} lqn1xqsd0qez6vgy5kvoneyeuaa3frc 8371166 8370921 2026-09-20T05:38:40Z OJJ 116711 Uu, nefunkč. cit. 8371166 wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|20260920}}{{Infobox futbalista | meno = João Félix | celé meno = João Félix Sequeira | dátum narodenia = {{dnv|1999|11|10}} | miesto narodenia = [[Viseu]], [[Portugalsko]] | štát = {{POR}} | výška = 1,79 m | foto = João Félix 2019b.jpg | popis = João Félix v drese [[Atlético Madrid]] v roku 2019 | pozícia = [[Útočník (futbal)|útočník]] | číslo dresu = 14 | aktuálny klub = [[Al-Nassr FC]] | mládežnícke roky = 2007 – 2008<br />2008 – 2015<br />2011 – 2013<br />2014 – 2015<br />2015 – 2018 | mládežnícke kluby = AEF Pestinhas<br />[[FC Porto]]<br />Dragon Force<br />Padroense<br />[[Benfica Lisabon|Benfica]] | roky = 2018 – 2019<br />2019 – 2024<br />2023<br />2023 – 2024<br />2024 – 2025<br />2025<br />2025 – | kluby = [[Benfica Lisabon|Benfica]]<br />[[Atlético Madrid]]<br />→ [[Chelsea FC]] (hosťovanie)<br />→ [[FC Barcelona]] (hosťovanie)<br />[[Chelsea FC]]<br />→ [[AC Miláno]] (hosťovanie)<br />[[Al-Nassr FC]] | zápasy(góly) = 43 (20)<br />131 (34)<br />20 (4)<br />44 (10)<br />20 (7)<br />15 (2)<br />39 (22) | roky reprezentácie = 2019 – | reprezentácia = [[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalsko]] | zápasy(góly reprezentácie) = 57 (12) }} '''João Félix Sequeira''' (* [[10. november]] [[1999]], [[Viseu]], [[Portugalsko]]) je portugalský [[futbal]]ista, ktorý nastupuje na poste [[útočník (futbal)|útočníka]]. V súčasnosti pôsobí v saudskoarabskom klube [[Al-Nassr FC]] a je reprezentantom [[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalska]]. Félix je odchovancom [[Benfica Lisabon|Benficy]], v ktorej sa počas sezóny 2018/2019 výrazne presadil v seniorskom futbale. Po zisku portugalského majstrovského titulu prestúpil v roku 2019 do [[Atlético Madrid]] za približne 126 miliónov eur. V tom istom roku získal ocenenie [[Golden Boy]] pre najlepšieho mladého futbalistu pôsobiaceho v Európe.<ref name="benfica2019">{{Cite web |url=https://www.slbenfica.pt/en-us/agora/noticias/2019/05/26/futebol-benfica-joao-felix-entrevista-epoca-2018-19 |title=João Félix: “It was a dream season” |publisher=SL Benfica |access-date=19. 9. 2026}}</ref><ref name="atletico2019">{{Cite web |url=https://en.atleticodemadrid.com/noticias/joao-felix-signs-for-atletico-madrid |title=João Félix signs for Atlético de Madrid |publisher=Atlético de Madrid |access-date=19. 9. 2026}}</ref> Počas pôsobenia v Atléticu získal v sezóne 2020/2021 titul v [[La Liga|La Lige]]. Neskôr pôsobil na hosťovaniach v [[Chelsea FC]] a [[FC Barcelona]], pričom v roku 2024 sa stal hráčom Chelsea natrvalo. V roku 2025 krátko pôsobil na hosťovaní v [[AC Miláno]] a následne prestúpil do Al-Nassr. V sezóne 2025/2026 pomohol klubu k zisku titulu v [[Saudi Pro League]] a bol vyhlásený za hráča sezóny súťaže.<ref name="spl2026">{{Cite web |url=https://www.spl.com.sa/en/news/2025-26-spl-awards-winners-felix-jesus-al-juwayr-al-elewa-honoured |title=2025-26 SPL Awards winners: Felix, Jesus, Al Juwayr, Al Elewa honoured |publisher=Saudi Pro League |access-date=19. 9. 2026}}</ref> == Klubová kariéra == === Mladosť === João Félix začal s futbalom v klube AEF Pestinhas. Neskôr pôsobil v mládežníckych štruktúrach [[FC Porto]], kde prešiel aj akadémiami Dragon Force a Padroense. V roku 2015 prestúpil do akadémie [[Benfica Lisabon|Benficy]].<ref name="benfica2019"/> === Benfica === V seniorskom futbale debutoval za prvý tím Benficy v sezóne [[Primeira Liga 2018/2019|2018/2019]]. Prvý ligový gól strelil v zápase proti [[Sporting Lisabon|Sportingu Lisabon]]. Počas svojej prvej sezóny v seniorskom futbale odohral vo všetkých súťažiach 43 zápasov a strelil 20 gólov. Pomohol pritom Benfice k zisku portugalského majstrovského titulu.<ref name="benfica2019"/> Výrazne sa presadil najmä v druhej polovici sezóny. V zápase [[Európska liga|Európskej ligy UEFA]] proti [[Eintracht Frankfurt]] strelil [[hetrik]]. Vo veku 19 rokov sa tým stal najmladším portugalským strelcom hetriku v histórii súťaže.<ref name="uefa2019">{{Cite web |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/0253-0e99a3642c6a-499850d9801b-1000--joao-felix-the-inside-line-on-atletico-s-big-signing/ |title=João Félix: the inside line on Atlético's big signing |publisher=UEFA |access-date=19. 9. 2026}}</ref> Po úspešnej sezóne získal ocenenie Golden Boy 2019 a stal sa jedným z najžiadanejších mladých hráčov v Európe. === Atlético Madrid === V júli 2019 podpísal s [[Atlético Madrid]] sedemročnú zmluvu. Prestupová suma bola približne 126 miliónov eur.<ref name="atletico2019"/> Vo svojej prvej sezóne v Madride nastúpil pravidelne v útoku a v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]] zaujal napríklad výkonom proti [[Liverpool FC|Liverpoolu]]. V ďalších sezónach sa jeho postavenie v základnej zostave menilo. V sezóne [[La Liga 2020/2021|2020/2021]] pomohol Atléticu k zisku ligového titulu. V lige zaznamenal 7 gólov a 6 asistencií.<ref name="atletico2024">{{Cite web |url=https://en.atleticodemadrid.com/ |title=Atlético de Madrid – oficiálna stránka klubu |publisher=Atlético de Madrid |access-date=19. 9. 2026}}</ref> Félix postupne získal v Atléticu významnejšiu úlohu. UEFA ho v sezóne 2021/2022 označila za jedného z kľúčových hráčov tímu a vyzdvihovala jeho rýchlosť, priamočiarosť, pracovitosť, techniku a gólový inštinkt.<ref name="uefa2022">{{Cite web |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/0273-149e7fbbe2f8-c11b38450046-1000--champions-league-quarter-finals-atletico-bayern-benfica-liverpo/ |title=Champions League quarter-finals: Atlético, Bayern, Benfica, Chelsea, Liverpool, Man. City, Real Madrid, Villarreal |publisher=UEFA |access-date=19. 9. 2026}}</ref> Celkovo odohral za Atlético vo všetkých súťažiach 131 zápasov a strelil 34 gólov.<ref name="atletico2024"/> === Chelsea FC – prvé hosťovanie === V januári 2023 odišiel Félix na hosťovanie do [[Chelsea FC]] do konca sezóny. Vo svojom debute proti [[Fulham FC|Fulhamu]] skóroval, no Chelsea zápas prehrala 1:2. Počas hosťovania odohral 20 súťažných zápasov a strelil 4 góly. Po skončení sezóny sa vrátil do Atlética.<ref name="chelsea2023">{{Cite web |url=https://www.chelseafc.com/en/news/article/joao-felix-signs-new-chelsea-contract |title=João Félix at Chelsea |publisher=Chelsea FC |access-date=19. 9. 2026}}</ref> === FC Barcelona === V sezóne 2023/2024 pôsobil na hosťovaní v [[FC Barcelona]]. Do klubu prišiel z Atlética Madrid bez opcie na trvalý prestup.<ref name="barcelona2023">{{Cite web |url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/3665837/joao-felix-loaned-to-fc-barcelona |title=João Félix loaned to FC Barcelona |publisher=FC Barcelona |access-date=19. 9. 2026}}</ref> Za Barcelonu odohral vo všetkých súťažiach 44 zápasov a strelil 10 gólov. V [[Liga majstrov UEFA 2023/2024|Lige majstrov UEFA]] sa strelecky presadil aj proti Atléticu Madrid.<ref name="barcelona2024">{{Cite web |url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/4029924/joao-felix-leaves-fc-barcelona |title=João Félix leaves FC Barcelona |publisher=FC Barcelona |access-date=19. 9. 2026}}</ref> Po skončení sezóny sa vrátil do Atlética. === Návrat do Chelsea === V auguste 2024 prestúpil João Félix do Chelsea natrvalo a podpísal sedemročnú zmluvu.<ref name="chelsea2024">{{Cite web |url=https://www.chelseafc.com/en/news/article/joao-felix-signs-for-chelsea |title=João Félix signs for Chelsea |publisher=Chelsea FC |access-date=19. 9. 2026}}</ref> V sezóne 2024/2025 odohral za Chelsea vo všetkých súťažiach 20 zápasov a strelil 7 gólov.<ref name="chelsea2025">{{Cite web |url=https://www.chelseafc.com/en/news/article/joao-felix-completes-al-nassr-transfer |title=João Félix completes Al-Nassr transfer |publisher=Chelsea FC |access-date=19. 9. 2026}}</ref> V januári 2025 odišiel na hosťovanie do talianskeho [[AC Miláno]]. === AC Miláno === Hosťovanie v AC Miláno bolo dohodnuté do konca sezóny 2024/2025. Félix za taliansky klub odohral 15 zápasov a strelil 2 góly.<ref name="milan2025">{{Cite web |url=https://www.acmilan.com/en/news/articles/team/2025-02-04/joao-felix-is-a-new-ac-milan-player |title=João Félix is a new AC Milan player |publisher=AC Milan |access-date=19. 9. 2026}}</ref> Po skončení sezóny sa vrátil do Chelsea, no v klube už nepokračoval. === Al-Nassr === Dňa 29. júla 2025 prestúpil João Félix z Chelsea do saudskoarabského klubu [[Al-Nassr FC]].<ref name="alnassr2025">{{Cite web |url=https://www.chelseafc.com/en/news/article/joao-felix-completes-al-nassr-transfer |title=João Félix completes Al-Nassr transfer |publisher=Chelsea FC |access-date=19. 9. 2026}}</ref> V prvej sezóne v [[Saudi Pro League]] sa stal jedným z najproduktívnejších hráčov súťaže. V ligovej sezóne 2025/2026 odohral 33 zápasov, strelil 20 gólov a zaznamenal 13 asistencií. Al-Nassr získal ligový titul a Félix bol následne vyhlásený za hráča sezóny Saudi Pro League.<ref name="spl2026"/> Počas sezóny zaznamenal aj tri hetriky a deväťkrát bol vyhlásený za hráča zápasu.<ref name="spl2026"/> V úvode sezóny 2026/2027 pokračoval v klube. V prvom ligovom zápase proti [[Al-Fateh SC]] skóroval pri víťazstve Al-Nassr 3:0.<ref name="spl2026start">{{Cite web |url=https://www.spl.com.sa/en/news/felix-on-fire-costa-celebrates-ronaldo-revels-al-nassr-debut-dazzles |title=Felix on fire, Costa celebrates, Ronaldo revels: Postecoglou's Al Nassr debut dazzles |publisher=Saudi Pro League |access-date=19. 9. 2026}}</ref> == Reprezentačná kariéra == João Félix reprezentoval Portugalsko v mládežníckych kategóriách a v roku 2019 debutoval za seniorské [[Portugalské národné futbalové mužstvo|portugalské národné mužstvo]]. Bol súčasťou tímu, ktorý získal [[Liga národov UEFA 2018/2019|prvý ročník Ligy národov UEFA]] v roku 2019. Neskôr reprezentoval Portugalsko aj na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|Majstrovstvách Európy 2020]], [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|Majstrovstvách sveta 2022]] a [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|Majstrovstvách Európy 2024]].<ref name="fpf">{{Cite web |url=https://www.fpf.pt/pt/Jogadores/Jogador/playerId/849913/contextId/172 |title=João Félix Sequeira |publisher=Federação Portuguesa de Futebol |access-date=19. 9. 2026}}</ref> V roku 2025 získal s Portugalskom svoj druhý titul v [[Liga národov UEFA|Lige národov UEFA]].<ref name="fpf"/> V kvalifikácii a prípravných zápasoch v roku 2026 naďalej figuroval v portugalskej reprezentácii. UEFA ho v roku 2026 evidovala ako hráča Al-Nassr s číslom 14 v klube a číslom 11 v reprezentácii.<ref name="uefa2026">{{Cite web |url=https://www.uefa.com/european-qualifiers/teams/players/250101463--joao-felix/ |title=João Félix |publisher=UEFA |access-date=19. 9. 2026}}</ref> K 19. septembru 2026 odohral za portugalskú reprezentáciu 57 zápasov a strelil 12 gólov. == Herný štýl == João Félix je ofenzívny hráč, ktorý môže nastupovať ako druhý útočník, podhrotový hráč alebo na krídle. Jeho hlavnými prednosťami sú technická kvalita, práca s loptou v stiesnených priestoroch, pohyb medzi líniami, prihrávky do finálnej tretiny a schopnosť zakončovať. Už počas pôsobenia v Benfice zaujal kombináciou techniky, pohybu a gólovej produktivity. UEFA pri jeho prestupe do Atlética vyzdvihovala jeho technické schopnosti, pohyb bez lopty, univerzálnosť a gólový inštinkt.<ref name="uefa2019"/> Jeho prirodzená pozícia však nebola vždy jednoznačná. V priebehu kariéry nastupoval ako druhý útočník, ofenzívny stredopoliar, klasický útočník aj z ľavej strany. Táto univerzálnosť mu umožňuje zapojiť sa do kombinácie a hľadať voľné priestory, zároveň však znamená, že jeho najefektívnejšie využitie závisí od systému mužstva. Félix je typologicky výrazne odlišný od klasického silového útočníka. Viac využíva pohyb, techniku, kombináciu a prácu medzi obrannou a stredovou líniou súpera než súboje chrbtom k bráne alebo fyzickú hru v pokutovom území. == Kariérne problémy a pôsobenie vo veľkých kluboch == Napriek výraznému talentu sa Félix po prestupe z Benficy nedokázal dlhodobo stabilne presadiť ako jednoznačná ofenzívna opora v žiadnom z troch veľkých európskych klubov, v ktorých následne pôsobil – Atléticu Madrid, Chelsea a FC Barcelona. Dôvody však nemožno zúžiť na jediný faktor. V Atléticu sa musel prispôsobiť systému Diega Simeoneho, ktorý tradične kladie veľký dôraz na tímovú disciplínu, intenzitu a plnenie taktických úloh. Félix mal v systéme svoje dobré obdobia a v sezóne 2021/2022 ho UEFA označovala za kľúčového hráča tímu, jeho postavenie však nebolo počas celého pôsobenia stabilné.<ref name="uefa2022"/> Významnú úlohu zohrávalo aj hľadanie jeho ideálnej pozície. Félix nebol klasickou deviatkou ani typickým krídelníkom. Jeho najlepšie výkony často prichádzali v úlohe voľnejšieho ofenzívneho hráča alebo druhého útočníka, čo môže byť v niektorých taktických systémoch náročnejšie využiť. Ďalším faktorom bola častá zmena prostredia. Po odchode z Atlética strávil čas v Chelsea, následne v Barcelone, opäť v Chelsea a krátko v AC Miláne. Hosťovania mu poskytli možnosť hrať v rôznych systémoch, zároveň však znamenali opakované prispôsobovanie sa novému trénerovi, spoluhráčom a hernému modelu. Jeho kariéra preto predstavuje skôr príklad hráča, ktorého individuálne schopnosti a produktivita boli výrazné, ale ktorého optimálne využitie v dlhodobom tímovom systéme sa v európskych veľkokluboch hľadalo ťažšie. Výrazný obrat prišiel po prestupe do Al-Nassr. V sezóne 2025/2026 zaznamenal 20 gólov a 13 asistencií v Saudi Pro League a získal ocenenie hráča sezóny. Jeho výkony zároveň ukázali, že pri stabilnejšej úlohe v ofenzívne orientovanom tíme dokáže svoju kreativitu a produktivitu využívať výrazne efektívnejšie.<ref name="spl2026"/> == Úspechy == ; [[Benfica Lisabon|Benfica]] * [[Primeira Liga]]: [[Primeira Liga 2018/2019|2018/2019]] ; [[Atlético Madrid]] * [[La Liga]]: [[La Liga 2020/2021|2020/2021]] ; [[Al-Nassr FC]] * [[Saudi Pro League]]: [[Saudi Pro League 2025/2026|2025/2026]] ; [[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalsko]] * [[Liga národov UEFA 2018/2019|Liga národov UEFA]]: 2019 * [[Liga národov UEFA 2024/2025|Liga národov UEFA]]: 2025 ; Individuálne * [[Golden Boy]]: 2019 * Hráč sezóny [[Saudi Pro League]]: 2025/2026 == Štatistiky == Za Benficu odohral João Félix 43 súťažných zápasov a strelil 20 gólov. V Atléticu Madrid nastúpil na 131 zápasov a zaznamenal 34 gólov. Počas hosťovania v Chelsea v roku 2023 odohral 20 zápasov a strelil 4 góly. Za FC Barcelona odohral počas sezóny 2023/2024 44 súťažných zápasov a strelil 10 gólov. Po návrate do Chelsea odohral v sezóne 2024/2025 20 zápasov a strelil 7 gólov. Za AC Miláno následne odohral 15 zápasov a strelil 2 góly. V prvej sezóne v Al-Nassr odohral v Saudi Pro League 33 zápasov, v ktorých strelil 20 gólov a pridal 13 asistencií.<ref name="spl2026"/> Za portugalskú reprezentáciu odohral k 19. septembru 2026 celkovo 57 zápasov a strelil 12 gólov. == Externé odkazy == * [https://www.fpf.pt/pt/Jogadores/Jogador/playerId/849913/contextId/172 João Félix na stránke Portugalskej futbalovej federácie] * [https://www.uefa.com/european-qualifiers/teams/players/250101463--joao-felix/ João Félix na UEFA] == Referencie == {{Reflist}} [[Kategória:Portugalskí futbalisti]] [[Kategória:Portugalskí futbaloví reprezentanti]] [[Kategória:Futbaloví útočníci]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] [[Kategória:Narodení v roku 1999]] [[Kategória:Narodení 10. novembra]] [[Kategória:Futbalisti Benficy]] [[Kategória:Futbalisti Atlética Madrid]] [[Kategória:Futbalisti Chelsea FC]] [[Kategória:Futbalisti FC Barcelona]] [[Kategória:Futbalisti AC Miláno]] [[Kategória:Futbalisti Al-Nassr FC]] {{Futbalový výhonok}} 1tupdh105iviozjfmqx2b0nnjze1es9 1 756067 8370930 2026-09-19T14:38:50Z Messi je najlepší 305748 /* Stranka */ nová sekcia 8370930 wikitext text/x-wiki == Stranka == bola zle napisana --[[Redaktor:Messi je najlepší|Messi je najlepší]] ([[Diskusia s redaktorom:Messi je najlepší|diskusia]]) 14:38, 19. september 2026 (UTC) ke5huqg6skdtknnezffargg6gwco4ro 3 756070 8370984 2026-09-19T15:12:26Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8370984 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:12, 19. september 2026 (UTC) lj71nxe50oweyhgeowk7x02qsg6akrl 3 756071 8370988 2026-09-19T15:21:00Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8370988 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:21, 19. september 2026 (UTC) 722cbema08qpppdvt0amrxbjxqh57bf 3 756072 8370994 2026-09-19T15:35:04Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8370994 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:35, 19. september 2026 (UTC) sd55rx0ypkkntiszz7ixt32o0et2kd1 8371029 8370994 2026-09-19T17:22:58Z Spider 001757 142600 experimenty2 8371029 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:35, 19. september 2026 (UTC) {{Experimenty2|Diskusia:Mia Šaššová}} --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 17:22, 19. september 2026 (UTC) 98ns174wfa4xsnq8a5pdxj9mbs9432u 8371046 8371029 2026-09-19T18:28:18Z Spider 001757 142600 exp3N 8371046 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:35, 19. september 2026 (UTC) {{Experimenty2|Diskusia:Mia Šaššová}} --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 17:22, 19. september 2026 (UTC) {{Exp3N}} --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:28, 19. september 2026 (UTC) aqyrjsgilwfiy91bhep27duiq1tsxe7 0 756073 8371006 2026-09-19T16:21:17Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „[[Súbor:Detail from the Chigi-vase.jpg|náhľad|Detail slávneho hlavného vlysu s pochodujúcimi hoplitmi na bruchu vázy ''Olpé Chigi'' (cca 640 pred Kr.), jedného z vrcholných diel tejto epochy.]] '''Orientalizujúci štýl''' (alternatívne '''orientalizujúce obdobie''' alebo '''orientalizujúca keramika''') predstavuje kľúčovú, mimoriadne dynamickú a inovatívnu epochu v dejinách [[Staroveké Grécko|starogréckeho]] výtvarného umenia, ktorá sa n...“ 8371006 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Detail from the Chigi-vase.jpg|náhľad|Detail slávneho hlavného vlysu s pochodujúcimi hoplitmi na bruchu vázy ''Olpé Chigi'' (cca 640 pred Kr.), jedného z vrcholných diel tejto epochy.]] '''Orientalizujúci štýl''' (alternatívne '''orientalizujúce obdobie''' alebo '''orientalizujúca keramika''') predstavuje kľúčovú, mimoriadne dynamickú a inovatívnu epochu v dejinách [[Staroveké Grécko|starogréckeho]] výtvarného umenia, ktorá sa najvýraznejšie prejavila vo vázovom maliarstve približne v priebehu [[7. storočie pred Kr.|7. storočia pred Kr.]] (cca medzi rokmi [[720 pred Kr.]] a [[600 pred Kr.]]).<ref name="Adkins">ADKINS, Lesley; ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko.'' Praha: Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. s. 385–386.</ref> Tento smer vznikol ako priama reakcia na postupné ustrnutie a estetické vyčerpanie prísnych, abstraktných schém predchádzajúceho [[Geometrický štýl|geometrického štýlu]].<ref name="Zamarovský">ZAMAROVSKÝ, Vojtech. ''Grécky zázrak.'' Bratislava: Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. s. 231–232.</ref> Bol podmienený intenzívnym rozvojom gréckeho námorného obchodu a zakladaním kolónií, vďaka čomu sa Gréci prostredníctvom obchodných plavieb hlboko zoznámili so životom a umením rozvinutých civilizácií [[Blízky východ|Blízkeho východu]] (najmä [[Feničania|Fenicie]], [[Asýria|Asýrie]] a [[Staroveký Egypt|Egypta]]).<ref name="Zamarovský"/> Z hľadiska ikonografie priniesol štýl do gréckeho repertoáru bohatšiu a rozmanitejšiu dekoráciu plnú exotických šeliem (levy, tigre), palmetových vlysov a ornamentov odvodených z lotosových kvetov a palmových listov.<ref name="Zamarovský"/> Objavili sa aj fantastické bájne bytosti z Orientu ako [[Sfinga (grécka mytológia)|sfingy]], [[gryf]]y či sirény, ktoré umelci často komponovali do symetrického, heraldického usporiadania dvoch zvierat stojacich tvárou v tvár proti sebe.<ref name="Zamarovský"/> Postavy ľudí a zvierat nadobudli podstatne väčšiu živosť, anatomickú presnosť a realizmus, pričom sa na vázach po prvýkrát začali uplatňovať zložité a výtvarne náročné kompozície zachytávajúce konkrétne príbehy z [[Grécka mytológia|gréckej mytológie]].<ref name="Zamarovský"/> Vývoj tohto štýlu nebol v celom gréckom svete synchrónny ani jednotný, ale rozpadol sa do niekoľkých výrazných regionálnych škôl s odlišným estetickým prístupom a technologickými postupmi.<ref name="Adkins"/> == Technologický prevrat: Čiernofigúrová technika a rytie == [[Súbor:Macmillan aryballos at the British Museum 2.jpg|náhľad|Slávny MacMillanov aryballos (výška len 6,9 cm, cca 640 pred Kr., Britské múzeum, Londýn). Na miniatúrnom tele vázy je dokonale vidieť prínos čiernofigúrovej techniky s jemne vyrytými detailmi výstroja a svalstva bojovníkov, zatiaľ čo vrchná časť je modelovaná do podoby levej hlavy.]] Kým v staršom geometrickom období sa pozornosť hrnčiarov sústreďovala na celkový naratívny charakter na úkor detailov, orientalizujúca doba priniesla radikálnu zmenu v remeselnom spracovaní.<ref name="Boardman04">BOARDMAN, John. ''Storia dei vasi greci: vasai, pittori e decorazioni.'' Roma: Istituto Poligrafico e Zecca dello Stato, 2004. ISBN 88-240-1101-2. s. 29–40.</ref> Myšlienka zaznamenávania jemných vnútorných línií do tmavej maľby postáv vznikla pravdepodobne ako priama inšpirácia z orientálnej tradície rytia a gravírovania do kovu.<ref name="Cook">COOK, Robert Manuel. ''Greek Painted Pottery.'' London ; New York: Routledge, 1997. ISBN 0-415-13860-4. s. 48–54.</ref> To viedlo k vyvinutiu revolučnej [[čiernofigúrová keramika|čiernofigúrovej techniky]], ktorej rozvoj donútil hrnčiarskych majstrov pracovať veľmi pomaly a precízne, čím sa zabránilo predošlému sklonu k mechanickému či čisto iluzionistickému poňatiu subjektu.<ref name="Cook"/> Postup fungoval nasledovne: # Postava človeka či zvieraťa sa na svetlý podklad hliny najprv namaľovala ako celistvá tmavá silueta.<ref name="Cook"/> # Po jemnom zaschnutí umelec vzal ostrý rycí nástroj a precíznymi ťahmi ''vyrýval do laku vnútorné línie'' (incízie), čím odkryl svetlú hlinu pod ním a znázornil svalstvo, detaily srsti, očí či ornamenty odevov.<ref name="Cook"/> # Výjav bol následne obohacovaný nanášaním doplňujúcich krycích farieb, najmä purpurovej, červenej a bielej.<ref name="Adkins"/><ref name="Cook"/> Zatiaľ čo táto technika plne ovládla figurálne kompozície, staršia a voľnejšia obrysová kresba zostala v užívaní len pri druhoradých a dekoratívnych prvkoch pozadia.<ref name="Cook"/> == Korintská škola (Protokorintský štýl) == Najbohatšie a najvýznamnejšie sa orientalizujúci štýl rozvinul v starovekom [[Korint]]e, ktorý vďaka svojej strategickej polohe ovládol v druhej polovici 7. storočia pred Kr. vtedajší grécky svet umelecky aj obchodne.<ref name="Zamarovský"/> Tamojšia produkcia sa nazýva ''protokorintský štýl'' (približne 725 – 625 pred Kr.), aby sa odlíšila od neskoršej klasickej korintskej keramiky.<ref name="Banti">BANTI, Luisa. Protocorinzi, vasi. In: ''Enciclopedia dell'arte antica classica e orientale''. Vol. 6. Roma: Istituto della enciclopedia italiana, 1965.</ref> Miestom jej pôvodu sa dlho zaoberala odborná diskusia, kým britský archeológ [[Humfry Payne]] v roku 1931 nezvratne dokázal, že tieto vázy pochádzajú priamo z korintských dielní.<ref name="Payne">PAYNE, Humfry. ''Necrocorinthia: a study of Corinthian art in the archaic period.'' Oxford: Clarendon Press, 1931.</ref> Relatívnu chronológiu systému neskôr upresnil dánsky archeológ [[Knud Friis Johansen]] na základe morfologického vývoja flakónov na voňavky (aryballoi).<ref name="Friis">FRIIS JOHANSEN, Knud. ''Les Vases Sicyoniens. Étude archéologique.'' 2. vyd. Paris: Edouard Champion, 1923.</ref> * '''Materiálové špecifiká a export''': Protokorintská keramika sa vyrábala zásadne bez hlineného povlaku (engoby).<ref name="Villard">VILLARD, François. La chronologie de la céramique protocorinthienne. In: ''Mélanges d'archéologie et d'histoire''. 1948, roč. 60, č. 1, s. 7–34. ISSN 0223-4874.</ref> Lokálna jemná hlina po vypálení nadobudla charakteristickú ''sivožltú až jemne zelenkastú farbu''.<ref name="Zamarovský"/><ref name="Villard"/> Tento tovar sa masovo vyvážal do južnej Itálie a na Sicíliu, kde vznikali jeho verné domáce repliky, ktoré sa od originálu dajú odlíšiť takmer výlučne podľa farby hliny, ktorá je u italských napodobenín spravidla sýto ''oranžová''.<ref name="Zamarovský"/> * '''Tvary nádob''': Na rozdiel od geometrických váz tieto výrobky neslúžili ako veľké náhrobky.<ref name="Adkins"/> Dominovali menšie, úžitkové a luxusné predmety: drobné nádobky na drahé oleje (''[[aryballos]]'' – ktorý býval najzdobenejší, a podlhovastý ''[[alabastron]]''), ďalej krčahy (''[[oinochoé]]'', ''[[olpé]]'') a široké pitné čaše (''[[kotylé]]'').<ref name="Adkins"/> === Vývojové fázy v Korinte === [[Súbor:Early corinthian convex-sided pyxis - two animal friezes - München AS - 07.jpg|náhľad|vpravo|Korintský pyxis s pokrievkou zo začiatku zrelého korintského štýlu (cca 620 – 590 pred Kr., Štátna antická zbierka, Mníchov). Zobrazuje dva živočíšne vlysy husto vyplnené zväčšenými rozetami, ktoré boli typické pre vtedajšiu masovú produkciu.]] # '''Ranoprotokorintská fáza (cca 725 – 690 pred Kr.)''': Povrch váz bol rozdeľovaný skupinami jemných línií, ktoré pri nožičke prechádzali do pásu s lúčmi.<ref name="Banti"/> Na pleciach váz sa koncentroval zvierací vlys s zatiaľ pomerne úzkym okruhom motívov.<ref name="Banti"/> V tejto dobe sa prvýkrát objavuje baňatý [[aryballos]], ktorý sa z tohto tvaru neskôr menil na ovoidný (v tvare vajca) a ''piriformný'' (hruškovitý), čo slúži ako dôležité chronologické vodítko.<ref name="Banti"/> # '''Stredoprotokorintská fáza (cca 690 – 650 pred Kr.)''': Dochádza k plnému zavedeniu čiernofigúrovej techniky, prvých nápisov na vázach a štandardizácii zvieracích motívov s bájnymi netvormi.<ref name="Dehl">DEHL-VON KAENEL, Christiane. Protocorinzi, vasi. In: ''Enciclopedia dell'arte antica classica e orientale : Secondo supplemento''. Vol. 4. Roma: Istituto della enciclopedia italiana, 1996.</ref><ref name="Cook"/> V tejto fáze vyniklo niekoľko významných autorov, akými boli [[Maliar Aianta]], [[Maliar Bellerofonta]] a [[Maliar poľovných psov]] (''Hound Painter'').<ref name="Cook"/> # '''Neskoroprotokorintská fáza (cca 650 – 640 pred Kr.)''': Vrcholné obdobie, v ktorom vzniklo niekoľko majstrovských diel charakteristických výnimočnou dokonalosťou kresby, kompozície a vyjadrením pohybu pomocou prekrývania postáv.<ref name="Villard"/> Patrí sem ''MacMillanov aryballos'' s plastickou levou hlavou a vlysom zobrazujúcim bitku osemnástich hoplitov, a tiež svetoznáma váza ''Olpe Chigi'', na ktorej umelci po prvýkrát namaľovali ľudskú pokožku realistickou svetlohnedou farbou.<ref name="Cook"/> # '''Prechodná fáza (Transícia, cca 640 – 625 pred Kr.)''': Po vyhotovení vázy ''Olpe Chigi'' nastal pod vplyvom masovej komerčnej produkcie postupný úpadok jemného miniatúrneho štýlu.<ref name="Cook"/> Zobrazenie zvierat strácalo predošlú dynamiku a začalo pôsobiť strnulo. Tradičného, na detaily náročného leva postupne nahrádzal kompozične jednoduchší panter a celé zvieracie skupiny (napríklad motív býka medzi levom a panterom) sa opakovali ako hotová šablóna. Hustota výplňových bodkovaných roziet v pozadí narástla natoľko, že ornamenty začali vizuálne potláčať samotné hlavné figúry. Táto epocha okolo roku 625 pred Kr. definitívne vyústila do rozvinutého korintského štýlu.<ref name="Hurwit">HURWIT, Jeffrey Mark. ''The art and culture of early Greece : 1100-480 b.C.'' London: Cornell University Press, 1985. ISBN 0-8014-1767-8. s. 153–157.</ref> == Protoatická škola (Atény) == [[Súbor:Related to the Analatos Painter - Rocco IC CBAn1 - ten women at round dance - Athens Agora Museum P 10229 - 04.jpg|náhľad|vľavo|Fragment hrdla protoatickej hydrie z okruhu [[Maliar z Analatosu|Maliara z Analatosu]] (výška 12,5 cm, cca 700 – 680 pred Kr., Múzeum antickej Agory, Atény). Zobrazuje desať žien pri kruhovom tanci, čo dokumentuje postupný prechod od prísnej geometrie k voľnejšiemu atickému štýlu.]] V [[Atény|Aténach]] a priľahlej oblasti Atiky sa toto prechodné obdobie nazýva '''protoatický štýl''' (približne 700 – 600 pred Kr.).<ref name="Adkins">ADKINS, Lesley; ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko.'' Praha: Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. s. 385–386.</ref> Na rozdiel od Korintu nebola táto keramika v cizině spočiatku taká populárna (zriedkavo sa totiž nachádza v zahraničí) a aténski majstri sa vydali odlišnou estetickou cestou:<ref name="Adkins"/> * '''Monumentálnosť a tvary''': Kým Korint prešiel na miniatúrne flakóny, Atény zostali verné tradícii monumentálnych nádob.<ref name="Adkins"/> Hlavnými tvarmi zostali masívne pohrebné [[amfora|amfory]] a [[kratér]]y, hoci pre domáce potreby sa v menšej miere vyrábali aj [[oinochoé|oinochoi]] a [[Skyfos|skyfoi]].<ref name="Adkins"/> * '''Ikonografia''': V protoatickej maľbe bolo podstatne menej orientálnych zvierat a oveľa viac ľudských postáv.<ref name="Adkins"/> Aténski umelci kládli dôraz na rozmerné maľované vzory a počas 7. storočia pred Kr. sa stali mimoriadne bežnými komplexné výjevy z mytologických príbehov (napr. mýtus o Perseovi či oslepenie kyklopa Polyféma).<ref name="Adkins"/> * '''Černobiely štýl''': Aténčania spočiatku odmietali korintskú čiernofigúrovú techniku s rytím.<ref name="Adkins"/> Postavy kreslili čiastečne v obrysoch a čiastečne v siluetách, s četnými motívmi odvozenými ešte z geometrického štýlu.<ref name="Adkins"/> Na zvýraznenie odevov, svalov a detailov používali bielu kryciu farbu nanesenú na tmavý lak, vďaka čomu sa táto vývojová fáza nazýva ''černobiely štýl''.<ref name="Adkins"/> * '''Prechod k čiernej figúre''': Zhruba v období rokov 625 – 600 pred Kr. prenikla z Korintu do Atén klasická čiernofigúrová technika s rytými líniami (incíziami).<ref name="Adkins"/> Geometrické výplňové motívy začali ustupovať, čo v polovici 6. storočia pred Kr. viedlo k vzniku nového, celosvetovo dominantného atického štýlu.<ref name="Adkins"/><ref name="Zamarovský">ZAMAROVSKÝ, Vojtech. ''Grécky zázrak.'' Bratislava: Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. s. 231–232.</ref> == Východogrécka škola (Štýl divokej kozy) == [[Súbor:Oinochoe Wild Goat Louvre A311.jpg|náhľad|Slávny východogrécky krčah na víno (oinochoé) v štýle divokej kozy z lokality Kameiros na ostrove Rhodos (cca 625 – 600 pred Kr., Louvre, Paríž). Na nádobe je výborne viditeľný žiarivý, smotanovožltý povrch vytvorený tekutou ''engobou'', na ktorú sú nanesené charakteristické vlysy s pasúcou sa divou zverou.]] Vo východných oblastiach gréckeho sveta, predovšetkým na ostrove [[Rodos (ostrov)|Rodos]] a v iónskom meste [[Milét]], sa rozvinul mimoriadne špecifický smer známy ako ''štýl divokej kozy'' (kedysi nazývaný čisto rodským štýlom).<ref name="Adkins"/> Pre tento iónsky prúd boli charakteristické nasledujúce znaky:<ref name="Adkins"/> * ''Ikonografia'': Dominovali vlysy s opakujúcimi sa motívmi divokých kôz, jeleňov, husí a iných zvierat, rovnako ako orientálnych bájnych bytostí, ktoré dopĺňali bohaté rastlinné pásy s motívmi lotosových kvetov a púčikov.<ref name="Adkins"/><ref name="Zamarovský"/> Najbežnejším tvarom tohto štýlu bol krčah na víno (oinochoé).<ref name="Adkins"/> * ''Materiálové špecifiká (Engoba)'': Kvôli horšej kvalite miestnej hliny vo východnej časti Egejského mora sa tieto nádoby museli pred samotným pomaľovaním a vypálením pokryť jemnou vrstvou tekutej hliny – takzvanou ''engobou''.<ref name="Zamarovský"/> Tá vytvorila pre tento štýl typický, žiarivý ''smotanovožltý povrch'', na ktorý sa následne nanášala tmavá maľba.<ref name="Zamarovský"/> == Kykladská a krétska škola == Na ostatných gréckych ostrovoch sa orientálne vplyvy prirodzene prelínali s hlboko zakorenenými lokálnymi tradíciami:<ref name="Adkins"/> * '''Kréta''': Miestni umelci nadviazali na dávnu minojskú tradíciu a úspešne udržiavali výrobu keramiky charakteristickú bohatou ''mnohofarebnou (polychrómnou) výzdobou''.<ref name="Zamarovský"/> * '''Kyklady''': Na ostrovoch ako [[Santorín|Théra]] či [[Milos (ostrov)|Mélos]] sa rozvinula osobitá tvorba váz. Maľované motívy na nich hrnčiari kombinovali s výrazným ''plastickým (reliéfnym) dekorom'', ktorý nanášali priamo na telo nádoby (išlo napríklad o reliéfne pásy či trojrozmerné konské hlavy).<ref name="Adkins"/> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ADKINS, Lesley; ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko.'' Praha: Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 385–386. * BANTI, Luisa. Protocorinzi, vasi. In: ''Enciclopedia dell'arte antica classica e orientale.'' Vol. 6. Roma: Istituto della enciclopedia italiana, 1965. * BOARDMAN, John. ''L’arte greca.'' Milano: Rusconi, 1995. ISBN 88-18-91033-7. S. 23–49. * COOK, Robert Manuel. ''Greek Painted Pottery.'' London ; New York: Routledge, 1997. ISBN 0-415-13860-4. S. 48–54. * HURWIT, Jeffrey Mark. ''The art and culture of early Greece : 1100-480 b.C.'' London: Cornell University Press, 1985. ISBN 0-8014-1767-8. S. 153–157. * VILLARD, François. La chronologie de la céramique protocorinthienne. In: ''Mélanges d'archéologie et d'histoire.'' 1948, roč. 60, č. 1, s. 7–34. ISSN 0223-4874. * ZAMAROVSKÝ, Vojtech. ''Grécky zázrak.'' Bratislava: Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 231–232. == Pozri aj == * [[Geometrický štýl]] * [[Čiernofigúrová keramika]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Orientalizing period}} {{Portál|Umenie|Antika}} [[Kategória:Umelecké smery]] [[Kategória:Staroveké Grécko]] 6ut34fgdq01ctgbc2x4qh3rypjjmlid 8371012 8371006 2026-09-19T16:32:11Z Luppus 39967 8371012 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Detail from the Chigi-vase.jpg|náhľad|vpravo|Detail zo slávnej vázy ''Olpé Chigi'' zachytávajúci dramatický moment tesne pred zrážkou dvoch šíkov hoplitov v plnom boji (cca 640 pred Kr., Národné etruské múzeum Villa Giulia, Rím). Úplne vľavo stojí hudobník hrajúci na dvojitú píšťalu (''diaulos''), ktorý formácii udával rytmus, čo predstavuje najstaršie zobrazenie tohto vojenského zvyku v gréckom umení.]] '''Orientalizujúci štýl''' (alternatívne '''orientalizujúce obdobie''' alebo '''orientalizujúca keramika''') predstavuje kľúčovú, mimoriadne dynamickú a inovatívnu epochu v dejinách [[Staroveké Grécko|starogréckeho]] výtvarného umenia, ktorá sa najvýraznejšie prejavila vo vázovom maliarstve približne v priebehu [[7. storočie pred Kr.|7. storočia pred Kr.]] (cca medzi rokmi [[720 pred Kr.]] a [[600 pred Kr.]]).<ref name="Adkins">ADKINS, Lesley; ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko.'' Praha: Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. s. 385–386.</ref> Tento smer vznikol ako priama reakcia na postupné ustrnutie a estetické vyčerpanie prísnych, abstraktných schém predchádzajúceho [[Geometrický štýl|geometrického štýlu]].<ref name="Zamarovský">ZAMAROVSKÝ, Vojtech. ''Grécky zázrak.'' Bratislava: Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. s. 231–232.</ref> Bol podmienený intenzívnym rozvojom gréckeho námorného obchodu a zakladaním kolónií, vďaka čomu sa Gréci prostredníctvom obchodných plavieb hlboko zoznámili so životom a umením rozvinutých civilizácií [[Blízky východ|Blízkeho východu]] (najmä [[Feničania|Fenicie]], [[Asýria|Asýrie]] a [[Staroveký Egypt|Egypta]]).<ref name="Zamarovský"/> Z hľadiska ikonografie priniesol štýl do gréckeho repertoáru bohatšiu a rozmanitejšiu dekoráciu plnú exotických šeliem (levy, tigre), palmetových vlysov a ornamentov odvodených z lotosových kvetov a palmových listov.<ref name="Zamarovský"/> Objavili sa aj fantastické bájne bytosti z Orientu ako [[Sfinga (grécka mytológia)|sfingy]], [[gryf]]y či sirény, ktoré umelci často komponovali do symetrického, heraldického usporiadania dvoch zvierat stojacich tvárou v tvár proti sebe.<ref name="Zamarovský"/> Postavy ľudí a zvierat nadobudli podstatne väčšiu živosť, anatomickú presnosť a realizmus, pričom sa na vázach po prvýkrát začali uplatňovať zložité a výtvarne náročné kompozície zachytávajúce konkrétne príbehy z [[Grécka mytológia|gréckej mytológie]].<ref name="Zamarovský"/> Vývoj tohto štýlu nebol v celom gréckom svete synchrónny ani jednotný, ale rozpadol sa do niekoľkých výrazných regionálnych škôl s odlišným estetickým prístupom a technologickými postupmi.<ref name="Adkins"/> == Technologický prevrat: Čiernofigúrová technika a rytie == [[Súbor:Macmillan aryballos at the British Museum 2.jpg|náhľad|Slávny MacMillanov aryballos (výška len 6,9 cm, cca 640 pred Kr., Britské múzeum, Londýn). Na miniatúrnom tele vázy je dokonale vidieť prínos čiernofigúrovej techniky s jemne vyrytými detailmi výstroja a svalstva bojovníkov, zatiaľ čo vrchná časť je modelovaná do podoby levej hlavy.]] Kým v staršom geometrickom období sa pozornosť hrnčiarov sústreďovala na celkový naratívny charakter na úkor detailov, orientalizujúca doba priniesla radikálnu zmenu v remeselnom spracovaní.<ref name="Boardman04">BOARDMAN, John. ''Storia dei vasi greci: vasai, pittori e decorazioni.'' Roma: Istituto Poligrafico e Zecca dello Stato, 2004. ISBN 88-240-1101-2. s. 29–40.</ref> Myšlienka zaznamenávania jemných vnútorných línií do tmavej maľby postáv vznikla pravdepodobne ako priama inšpirácia z orientálnej tradície rytia a gravírovania do kovu.<ref name="Cook">COOK, Robert Manuel. ''Greek Painted Pottery.'' London ; New York: Routledge, 1997. ISBN 0-415-13860-4. s. 48–54.</ref> To viedlo k vyvinutiu revolučnej [[čiernofigúrová keramika|čiernofigúrovej techniky]], ktorej rozvoj donútil hrnčiarskych majstrov pracovať veľmi pomaly a precízne, čím sa zabránilo predošlému sklonu k mechanickému či čisto iluzionistickému poňatiu subjektu.<ref name="Cook"/> Postup fungoval nasledovne: # Postava človeka či zvieraťa sa na svetlý podklad hliny najprv namaľovala ako celistvá tmavá silueta.<ref name="Cook"/> # Po jemnom zaschnutí umelec vzal ostrý rycí nástroj a precíznymi ťahmi ''vyrýval do laku vnútorné línie'' (incízie), čím odkryl svetlú hlinu pod ním a znázornil svalstvo, detaily srsti, očí či ornamenty odevov.<ref name="Cook"/> # Výjav bol následne obohacovaný nanášaním doplňujúcich krycích farieb, najmä purpurovej, červenej a bielej.<ref name="Adkins"/><ref name="Cook"/> Zatiaľ čo táto technika plne ovládla figurálne kompozície, staršia a voľnejšia obrysová kresba zostala v užívaní len pri druhoradých a dekoratívnych prvkoch pozadia.<ref name="Cook"/> == Korintská škola (Protokorintský štýl) == Najbohatšie a najvýznamnejšie sa orientalizujúci štýl rozvinul v starovekom [[Korint]]e, ktorý vďaka svojej strategickej polohe ovládol v druhej polovici 7. storočia pred Kr. vtedajší grécky svet umelecky aj obchodne.<ref name="Zamarovský"/> Tamojšia produkcia sa nazýva ''protokorintský štýl'' (približne 725 – 625 pred Kr.), aby sa odlíšila od neskoršej klasickej korintskej keramiky.<ref name="Banti">BANTI, Luisa. Protocorinzi, vasi. In: ''Enciclopedia dell'arte antica classica e orientale''. Vol. 6. Roma: Istituto della enciclopedia italiana, 1965.</ref> Miestom jej pôvodu sa dlho zaoberala odborná diskusia, kým britský archeológ [[Humfry Payne]] v roku 1931 nezvratne dokázal, že tieto vázy pochádzajú priamo z korintských dielní.<ref name="Payne">PAYNE, Humfry. ''Necrocorinthia: a study of Corinthian art in the archaic period.'' Oxford: Clarendon Press, 1931.</ref> Relatívnu chronológiu systému neskôr upresnil dánsky archeológ [[Knud Friis Johansen]] na základe morfologického vývoja flakónov na voňavky (aryballoi).<ref name="Friis">FRIIS JOHANSEN, Knud. ''Les Vases Sicyoniens. Étude archéologique.'' 2. vyd. Paris: Edouard Champion, 1923.</ref> * '''Materiálové špecifiká a export''': Protokorintská keramika sa vyrábala zásadne bez hlineného povlaku (engoby).<ref name="Villard">VILLARD, François. La chronologie de la céramique protocorinthienne. In: ''Mélanges d'archéologie et d'histoire''. 1948, roč. 60, č. 1, s. 7–34. ISSN 0223-4874.</ref> Lokálna jemná hlina po vypálení nadobudla charakteristickú ''sivožltú až jemne zelenkastú farbu''.<ref name="Zamarovský"/><ref name="Villard"/> Tento tovar sa masovo vyvážal do južnej Itálie a na Sicíliu, kde vznikali jeho verné domáce repliky, ktoré sa od originálu dajú odlíšiť takmer výlučne podľa farby hliny, ktorá je u italských napodobenín spravidla sýto ''oranžová''.<ref name="Zamarovský"/> * '''Tvary nádob''': Na rozdiel od geometrických váz tieto výrobky neslúžili ako veľké náhrobky.<ref name="Adkins"/> Dominovali menšie, úžitkové a luxusné predmety: drobné nádobky na drahé oleje (''[[aryballos]]'' – ktorý býval najzdobenejší, a podlhovastý ''[[alabastron]]''), ďalej krčahy (''[[oinochoé]]'', ''[[olpé]]'') a široké pitné čaše (''[[kotylé]]'').<ref name="Adkins"/> === Vývojové fázy v Korinte === [[Súbor:Early corinthian convex-sided pyxis - two animal friezes - München AS - 07.jpg|náhľad|vpravo|Korintský pyxis s pokrievkou zo začiatku zrelého korintského štýlu (cca 620 – 590 pred Kr., Štátna antická zbierka, Mníchov). Zobrazuje dva živočíšne vlysy husto vyplnené zväčšenými rozetami, ktoré boli typické pre vtedajšiu masovú produkciu.]] # '''Ranoprotokorintská fáza (cca 725 – 690 pred Kr.)''': Povrch váz bol rozdeľovaný skupinami jemných línií, ktoré pri nožičke prechádzali do pásu s lúčmi.<ref name="Banti"/> Na pleciach váz sa koncentroval zvierací vlys s zatiaľ pomerne úzkym okruhom motívov.<ref name="Banti"/> V tejto dobe sa prvýkrát objavuje baňatý [[aryballos]], ktorý sa z tohto tvaru neskôr menil na ovoidný (v tvare vajca) a ''piriformný'' (hruškovitý), čo slúži ako dôležité chronologické vodítko.<ref name="Banti"/> # '''Stredoprotokorintská fáza (cca 690 – 650 pred Kr.)''': Dochádza k plnému zavedeniu čiernofigúrovej techniky, prvých nápisov na vázach a štandardizácii zvieracích motívov s bájnymi netvormi.<ref name="Dehl">DEHL-VON KAENEL, Christiane. Protocorinzi, vasi. In: ''Enciclopedia dell'arte antica classica e orientale : Secondo supplemento''. Vol. 4. Roma: Istituto della enciclopedia italiana, 1996.</ref><ref name="Cook"/> V tejto fáze vyniklo niekoľko významných autorov, akými boli [[Maliar Aianta]], [[Maliar Bellerofonta]] a [[Maliar poľovných psov]] (''Hound Painter'').<ref name="Cook"/> # '''Neskoroprotokorintská fáza (cca 650 – 640 pred Kr.)''': Vrcholné obdobie, v ktorom vzniklo niekoľko majstrovských diel charakteristických výnimočnou dokonalosťou kresby, kompozície a vyjadrením pohybu pomocou prekrývania postáv.<ref name="Villard"/> Patrí sem ''MacMillanov aryballos'' s plastickou levou hlavou a vlysom zobrazujúcim bitku osemnástich hoplitov, a tiež svetoznáma váza ''Olpe Chigi'', na ktorej umelci po prvýkrát namaľovali ľudskú pokožku realistickou svetlohnedou farbou.<ref name="Cook"/> # '''Prechodná fáza (Transícia, cca 640 – 625 pred Kr.)''': Po vyhotovení vázy ''Olpe Chigi'' nastal pod vplyvom masovej komerčnej produkcie postupný úpadok jemného miniatúrneho štýlu.<ref name="Cook"/> Zobrazenie zvierat strácalo predošlú dynamiku a začalo pôsobiť strnulo. Tradičného, na detaily náročného leva postupne nahrádzal kompozične jednoduchší panter a celé zvieracie skupiny (napríklad motív býka medzi levom a panterom) sa opakovali ako hotová šablóna. Hustota výplňových bodkovaných roziet v pozadí narástla natoľko, že ornamenty začali vizuálne potláčať samotné hlavné figúry. Táto epocha okolo roku 625 pred Kr. definitívne vyústila do rozvinutého korintského štýlu.<ref name="Hurwit">HURWIT, Jeffrey Mark. ''The art and culture of early Greece : 1100-480 b.C.'' London: Cornell University Press, 1985. ISBN 0-8014-1767-8. s. 153–157.</ref> == Protoatická škola (Atény) == [[Súbor:Related to the Analatos Painter - Rocco IC CBAn1 - ten women at round dance - Athens Agora Museum P 10229 - 04.jpg|náhľad|vľavo|Fragment hrdla protoatickej hydrie z okruhu [[Maliar z Analatosu|Maliara z Analatosu]] (výška 12,5 cm, cca 700 – 680 pred Kr., Múzeum antickej Agory, Atény). Zobrazuje desať žien pri kruhovom tanci, čo dokumentuje postupný prechod od prísnej geometrie k voľnejšiemu atickému štýlu.]] V [[Atény|Aténach]] a priľahlej oblasti Atiky sa toto prechodné obdobie nazýva '''protoatický štýl''' (približne 700 – 600 pred Kr.).<ref name="Adkins">ADKINS, Lesley; ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko.'' Praha: Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. s. 385–386.</ref> Na rozdiel od Korintu nebola táto keramika v cizině spočiatku taká populárna (zriedkavo sa totiž nachádza v zahraničí) a aténski majstri sa vydali odlišnou estetickou cestou:<ref name="Adkins"/> * '''Monumentálnosť a tvary''': Kým Korint prešiel na miniatúrne flakóny, Atény zostali verné tradícii monumentálnych nádob.<ref name="Adkins"/> Hlavnými tvarmi zostali masívne pohrebné [[amfora|amfory]] a [[kratér]]y, hoci pre domáce potreby sa v menšej miere vyrábali aj [[oinochoé|oinochoi]] a [[Skyfos|skyfoi]].<ref name="Adkins"/> * '''Ikonografia''': V protoatickej maľbe bolo podstatne menej orientálnych zvierat a oveľa viac ľudských postáv.<ref name="Adkins"/> Aténski umelci kládli dôraz na rozmerné maľované vzory a počas 7. storočia pred Kr. sa stali mimoriadne bežnými komplexné výjevy z mytologických príbehov (napr. mýtus o Perseovi či oslepenie kyklopa Polyféma).<ref name="Adkins"/> * '''Černobiely štýl''': Aténčania spočiatku odmietali korintskú čiernofigúrovú techniku s rytím.<ref name="Adkins"/> Postavy kreslili čiastečne v obrysoch a čiastečne v siluetách, s četnými motívmi odvozenými ešte z geometrického štýlu.<ref name="Adkins"/> Na zvýraznenie odevov, svalov a detailov používali bielu kryciu farbu nanesenú na tmavý lak, vďaka čomu sa táto vývojová fáza nazýva ''černobiely štýl''.<ref name="Adkins"/> * '''Prechod k čiernej figúre''': Zhruba v období rokov 625 – 600 pred Kr. prenikla z Korintu do Atén klasická čiernofigúrová technika s rytými líniami (incíziami).<ref name="Adkins"/> Geometrické výplňové motívy začali ustupovať, čo v polovici 6. storočia pred Kr. viedlo k vzniku nového, celosvetovo dominantného atického štýlu.<ref name="Adkins"/><ref name="Zamarovský">ZAMAROVSKÝ, Vojtech. ''Grécky zázrak.'' Bratislava: Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. s. 231–232.</ref> == Východogrécka škola (Štýl divokej kozy) == [[Súbor:Oinochoe Wild Goat Louvre A311.jpg|náhľad|Slávny východogrécky krčah na víno (oinochoé) v štýle divokej kozy z lokality Kameiros na ostrove Rhodos (cca 625 – 600 pred Kr., Louvre, Paríž). Na nádobe je výborne viditeľný žiarivý, smotanovožltý povrch vytvorený tekutou ''engobou'', na ktorú sú nanesené charakteristické vlysy s pasúcou sa divou zverou.]] Vo východných oblastiach gréckeho sveta, predovšetkým na ostrove [[Rodos (ostrov)|Rodos]] a v iónskom meste [[Milét]], sa rozvinul mimoriadne špecifický smer známy ako ''štýl divokej kozy'' (kedysi nazývaný čisto rodským štýlom).<ref name="Adkins"/> Pre tento iónsky prúd boli charakteristické nasledujúce znaky:<ref name="Adkins"/> * ''Ikonografia'': Dominovali vlysy s opakujúcimi sa motívmi divokých kôz, jeleňov, husí a iných zvierat, rovnako ako orientálnych bájnych bytostí, ktoré dopĺňali bohaté rastlinné pásy s motívmi lotosových kvetov a púčikov.<ref name="Adkins"/><ref name="Zamarovský"/> Najbežnejším tvarom tohto štýlu bol krčah na víno (oinochoé).<ref name="Adkins"/> * ''Materiálové špecifiká (Engoba)'': Kvôli horšej kvalite miestnej hliny vo východnej časti Egejského mora sa tieto nádoby museli pred samotným pomaľovaním a vypálením pokryť jemnou vrstvou tekutej hliny – takzvanou ''engobou''.<ref name="Zamarovský"/> Tá vytvorila pre tento štýl typický, žiarivý ''smotanovožltý povrch'', na ktorý sa následne nanášala tmavá maľba.<ref name="Zamarovský"/> == Kykladská a krétska škola == Na ostatných gréckych ostrovoch sa orientálne vplyvy prirodzene prelínali s hlboko zakorenenými lokálnymi tradíciami:<ref name="Adkins"/> * '''Kréta''': Miestni umelci nadviazali na dávnu minojskú tradíciu a úspešne udržiavali výrobu keramiky charakteristickú bohatou ''mnohofarebnou (polychrómnou) výzdobou''.<ref name="Zamarovský"/> * '''Kyklady''': Na ostrovoch ako [[Santorín|Théra]] či [[Milos (ostrov)|Mélos]] sa rozvinula osobitá tvorba váz. Maľované motívy na nich hrnčiari kombinovali s výrazným ''plastickým (reliéfnym) dekorom'', ktorý nanášali priamo na telo nádoby (išlo napríklad o reliéfne pásy či trojrozmerné konské hlavy).<ref name="Adkins"/> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ADKINS, Lesley; ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko.'' Praha: Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 385–386. * BANTI, Luisa. Protocorinzi, vasi. In: ''Enciclopedia dell'arte antica classica e orientale.'' Vol. 6. Roma: Istituto della enciclopedia italiana, 1965. * BOARDMAN, John. ''L’arte greca.'' Milano: Rusconi, 1995. ISBN 88-18-91033-7. S. 23–49. * COOK, Robert Manuel. ''Greek Painted Pottery.'' London ; New York: Routledge, 1997. ISBN 0-415-13860-4. S. 48–54. * HURWIT, Jeffrey Mark. ''The art and culture of early Greece : 1100-480 b.C.'' London: Cornell University Press, 1985. ISBN 0-8014-1767-8. S. 153–157. * VILLARD, François. La chronologie de la céramique protocorinthienne. In: ''Mélanges d'archéologie et d'histoire.'' 1948, roč. 60, č. 1, s. 7–34. ISSN 0223-4874. * ZAMAROVSKÝ, Vojtech. ''Grécky zázrak.'' Bratislava: Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 231–232. == Pozri aj == * [[Geometrický štýl]] * [[Čiernofigúrová keramika]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Orientalizing period}} {{Portál|Umenie|Antika}} [[Kategória:Umelecké smery]] [[Kategória:Staroveké Grécko]] cdpaog9gu71xc4b8ab7m355xeyj4si2 8371024 8371012 2026-09-19T17:15:23Z Luppus 39967 kategória 8371024 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Detail from the Chigi-vase.jpg|náhľad|vpravo|Detail zo slávnej vázy ''Olpé Chigi'' zachytávajúci dramatický moment tesne pred zrážkou dvoch šíkov hoplitov v plnom boji (cca 640 pred Kr., Národné etruské múzeum Villa Giulia, Rím). Úplne vľavo stojí hudobník hrajúci na dvojitú píšťalu (''diaulos''), ktorý formácii udával rytmus, čo predstavuje najstaršie zobrazenie tohto vojenského zvyku v gréckom umení.]] '''Orientalizujúci štýl''' (alternatívne '''orientalizujúce obdobie''' alebo '''orientalizujúca keramika''') predstavuje kľúčovú, mimoriadne dynamickú a inovatívnu epochu v dejinách [[Staroveké Grécko|starogréckeho]] výtvarného umenia, ktorá sa najvýraznejšie prejavila vo vázovom maliarstve približne v priebehu [[7. storočie pred Kr.|7. storočia pred Kr.]] (cca medzi rokmi [[720 pred Kr.]] a [[600 pred Kr.]]).<ref name="Adkins">ADKINS, Lesley; ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko.'' Praha: Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. s. 385–386.</ref> Tento smer vznikol ako priama reakcia na postupné ustrnutie a estetické vyčerpanie prísnych, abstraktných schém predchádzajúceho [[Geometrický štýl|geometrického štýlu]].<ref name="Zamarovský">ZAMAROVSKÝ, Vojtech. ''Grécky zázrak.'' Bratislava: Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. s. 231–232.</ref> Bol podmienený intenzívnym rozvojom gréckeho námorného obchodu a zakladaním kolónií, vďaka čomu sa Gréci prostredníctvom obchodných plavieb hlboko zoznámili so životom a umením rozvinutých civilizácií [[Blízky východ|Blízkeho východu]] (najmä [[Feničania|Fenicie]], [[Asýria|Asýrie]] a [[Staroveký Egypt|Egypta]]).<ref name="Zamarovský"/> Z hľadiska ikonografie priniesol štýl do gréckeho repertoáru bohatšiu a rozmanitejšiu dekoráciu plnú exotických šeliem (levy, tigre), palmetových vlysov a ornamentov odvodených z lotosových kvetov a palmových listov.<ref name="Zamarovský"/> Objavili sa aj fantastické bájne bytosti z Orientu ako [[Sfinga (grécka mytológia)|sfingy]], [[gryf]]y či sirény, ktoré umelci často komponovali do symetrického, heraldického usporiadania dvoch zvierat stojacich tvárou v tvár proti sebe.<ref name="Zamarovský"/> Postavy ľudí a zvierat nadobudli podstatne väčšiu živosť, anatomickú presnosť a realizmus, pričom sa na vázach po prvýkrát začali uplatňovať zložité a výtvarne náročné kompozície zachytávajúce konkrétne príbehy z [[Grécka mytológia|gréckej mytológie]].<ref name="Zamarovský"/> Vývoj tohto štýlu nebol v celom gréckom svete synchrónny ani jednotný, ale rozpadol sa do niekoľkých výrazných regionálnych škôl s odlišným estetickým prístupom a technologickými postupmi.<ref name="Adkins"/> == Technologický prevrat: Čiernofigúrová technika a rytie == [[Súbor:Macmillan aryballos at the British Museum 2.jpg|náhľad|Slávny MacMillanov aryballos (výška len 6,9 cm, cca 640 pred Kr., Britské múzeum, Londýn). Na miniatúrnom tele vázy je dokonale vidieť prínos čiernofigúrovej techniky s jemne vyrytými detailmi výstroja a svalstva bojovníkov, zatiaľ čo vrchná časť je modelovaná do podoby levej hlavy.]] Kým v staršom geometrickom období sa pozornosť hrnčiarov sústreďovala na celkový naratívny charakter na úkor detailov, orientalizujúca doba priniesla radikálnu zmenu v remeselnom spracovaní.<ref name="Boardman04">BOARDMAN, John. ''Storia dei vasi greci: vasai, pittori e decorazioni.'' Roma: Istituto Poligrafico e Zecca dello Stato, 2004. ISBN 88-240-1101-2. s. 29–40.</ref> Myšlienka zaznamenávania jemných vnútorných línií do tmavej maľby postáv vznikla pravdepodobne ako priama inšpirácia z orientálnej tradície rytia a gravírovania do kovu.<ref name="Cook">COOK, Robert Manuel. ''Greek Painted Pottery.'' London ; New York: Routledge, 1997. ISBN 0-415-13860-4. s. 48–54.</ref> To viedlo k vyvinutiu revolučnej [[čiernofigúrová keramika|čiernofigúrovej techniky]], ktorej rozvoj donútil hrnčiarskych majstrov pracovať veľmi pomaly a precízne, čím sa zabránilo predošlému sklonu k mechanickému či čisto iluzionistickému poňatiu subjektu.<ref name="Cook"/> Postup fungoval nasledovne: # Postava človeka či zvieraťa sa na svetlý podklad hliny najprv namaľovala ako celistvá tmavá silueta.<ref name="Cook"/> # Po jemnom zaschnutí umelec vzal ostrý rycí nástroj a precíznymi ťahmi ''vyrýval do laku vnútorné línie'' (incízie), čím odkryl svetlú hlinu pod ním a znázornil svalstvo, detaily srsti, očí či ornamenty odevov.<ref name="Cook"/> # Výjav bol následne obohacovaný nanášaním doplňujúcich krycích farieb, najmä purpurovej, červenej a bielej.<ref name="Adkins"/><ref name="Cook"/> Zatiaľ čo táto technika plne ovládla figurálne kompozície, staršia a voľnejšia obrysová kresba zostala v užívaní len pri druhoradých a dekoratívnych prvkoch pozadia.<ref name="Cook"/> == Korintská škola (Protokorintský štýl) == Najbohatšie a najvýznamnejšie sa orientalizujúci štýl rozvinul v starovekom [[Korint]]e, ktorý vďaka svojej strategickej polohe ovládol v druhej polovici 7. storočia pred Kr. vtedajší grécky svet umelecky aj obchodne.<ref name="Zamarovský"/> Tamojšia produkcia sa nazýva ''protokorintský štýl'' (približne 725 – 625 pred Kr.), aby sa odlíšila od neskoršej klasickej korintskej keramiky.<ref name="Banti">BANTI, Luisa. Protocorinzi, vasi. In: ''Enciclopedia dell'arte antica classica e orientale''. Vol. 6. Roma: Istituto della enciclopedia italiana, 1965.</ref> Miestom jej pôvodu sa dlho zaoberala odborná diskusia, kým britský archeológ [[Humfry Payne]] v roku 1931 nezvratne dokázal, že tieto vázy pochádzajú priamo z korintských dielní.<ref name="Payne">PAYNE, Humfry. ''Necrocorinthia: a study of Corinthian art in the archaic period.'' Oxford: Clarendon Press, 1931.</ref> Relatívnu chronológiu systému neskôr upresnil dánsky archeológ [[Knud Friis Johansen]] na základe morfologického vývoja flakónov na voňavky (aryballoi).<ref name="Friis">FRIIS JOHANSEN, Knud. ''Les Vases Sicyoniens. Étude archéologique.'' 2. vyd. Paris: Edouard Champion, 1923.</ref> * '''Materiálové špecifiká a export''': Protokorintská keramika sa vyrábala zásadne bez hlineného povlaku (engoby).<ref name="Villard">VILLARD, François. La chronologie de la céramique protocorinthienne. In: ''Mélanges d'archéologie et d'histoire''. 1948, roč. 60, č. 1, s. 7–34. ISSN 0223-4874.</ref> Lokálna jemná hlina po vypálení nadobudla charakteristickú ''sivožltú až jemne zelenkastú farbu''.<ref name="Zamarovský"/><ref name="Villard"/> Tento tovar sa masovo vyvážal do južnej Itálie a na Sicíliu, kde vznikali jeho verné domáce repliky, ktoré sa od originálu dajú odlíšiť takmer výlučne podľa farby hliny, ktorá je u italských napodobenín spravidla sýto ''oranžová''.<ref name="Zamarovský"/> * '''Tvary nádob''': Na rozdiel od geometrických váz tieto výrobky neslúžili ako veľké náhrobky.<ref name="Adkins"/> Dominovali menšie, úžitkové a luxusné predmety: drobné nádobky na drahé oleje (''[[aryballos]]'' – ktorý býval najzdobenejší, a podlhovastý ''[[alabastron]]''), ďalej krčahy (''[[oinochoé]]'', ''[[olpé]]'') a široké pitné čaše (''[[kotylé]]'').<ref name="Adkins"/> === Vývojové fázy v Korinte === [[Súbor:Early corinthian convex-sided pyxis - two animal friezes - München AS - 07.jpg|náhľad|vpravo|Korintský pyxis s pokrievkou zo začiatku zrelého korintského štýlu (cca 620 – 590 pred Kr., Štátna antická zbierka, Mníchov). Zobrazuje dva živočíšne vlysy husto vyplnené zväčšenými rozetami, ktoré boli typické pre vtedajšiu masovú produkciu.]] # '''Ranoprotokorintská fáza (cca 725 – 690 pred Kr.)''': Povrch váz bol rozdeľovaný skupinami jemných línií, ktoré pri nožičke prechádzali do pásu s lúčmi.<ref name="Banti"/> Na pleciach váz sa koncentroval zvierací vlys s zatiaľ pomerne úzkym okruhom motívov.<ref name="Banti"/> V tejto dobe sa prvýkrát objavuje baňatý [[aryballos]], ktorý sa z tohto tvaru neskôr menil na ovoidný (v tvare vajca) a ''piriformný'' (hruškovitý), čo slúži ako dôležité chronologické vodítko.<ref name="Banti"/> # '''Stredoprotokorintská fáza (cca 690 – 650 pred Kr.)''': Dochádza k plnému zavedeniu čiernofigúrovej techniky, prvých nápisov na vázach a štandardizácii zvieracích motívov s bájnymi netvormi.<ref name="Dehl">DEHL-VON KAENEL, Christiane. Protocorinzi, vasi. In: ''Enciclopedia dell'arte antica classica e orientale : Secondo supplemento''. Vol. 4. Roma: Istituto della enciclopedia italiana, 1996.</ref><ref name="Cook"/> V tejto fáze vyniklo niekoľko významných autorov, akými boli [[Maliar Aianta]], [[Maliar Bellerofonta]] a [[Maliar poľovných psov]] (''Hound Painter'').<ref name="Cook"/> # '''Neskoroprotokorintská fáza (cca 650 – 640 pred Kr.)''': Vrcholné obdobie, v ktorom vzniklo niekoľko majstrovských diel charakteristických výnimočnou dokonalosťou kresby, kompozície a vyjadrením pohybu pomocou prekrývania postáv.<ref name="Villard"/> Patrí sem ''MacMillanov aryballos'' s plastickou levou hlavou a vlysom zobrazujúcim bitku osemnástich hoplitov, a tiež svetoznáma váza ''Olpe Chigi'', na ktorej umelci po prvýkrát namaľovali ľudskú pokožku realistickou svetlohnedou farbou.<ref name="Cook"/> # '''Prechodná fáza (Transícia, cca 640 – 625 pred Kr.)''': Po vyhotovení vázy ''Olpe Chigi'' nastal pod vplyvom masovej komerčnej produkcie postupný úpadok jemného miniatúrneho štýlu.<ref name="Cook"/> Zobrazenie zvierat strácalo predošlú dynamiku a začalo pôsobiť strnulo. Tradičného, na detaily náročného leva postupne nahrádzal kompozične jednoduchší panter a celé zvieracie skupiny (napríklad motív býka medzi levom a panterom) sa opakovali ako hotová šablóna. Hustota výplňových bodkovaných roziet v pozadí narástla natoľko, že ornamenty začali vizuálne potláčať samotné hlavné figúry. Táto epocha okolo roku 625 pred Kr. definitívne vyústila do rozvinutého korintského štýlu.<ref name="Hurwit">HURWIT, Jeffrey Mark. ''The art and culture of early Greece : 1100-480 b.C.'' London: Cornell University Press, 1985. ISBN 0-8014-1767-8. s. 153–157.</ref> == Protoatická škola (Atény) == [[Súbor:Related to the Analatos Painter - Rocco IC CBAn1 - ten women at round dance - Athens Agora Museum P 10229 - 04.jpg|náhľad|vľavo|Fragment hrdla protoatickej hydrie z okruhu [[Maliar z Analatosu|Maliara z Analatosu]] (výška 12,5 cm, cca 700 – 680 pred Kr., Múzeum antickej Agory, Atény). Zobrazuje desať žien pri kruhovom tanci, čo dokumentuje postupný prechod od prísnej geometrie k voľnejšiemu atickému štýlu.]] V [[Atény|Aténach]] a priľahlej oblasti Atiky sa toto prechodné obdobie nazýva '''protoatický štýl''' (približne 700 – 600 pred Kr.).<ref name="Adkins">ADKINS, Lesley; ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko.'' Praha: Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. s. 385–386.</ref> Na rozdiel od Korintu nebola táto keramika v cizině spočiatku taká populárna (zriedkavo sa totiž nachádza v zahraničí) a aténski majstri sa vydali odlišnou estetickou cestou:<ref name="Adkins"/> * '''Monumentálnosť a tvary''': Kým Korint prešiel na miniatúrne flakóny, Atény zostali verné tradícii monumentálnych nádob.<ref name="Adkins"/> Hlavnými tvarmi zostali masívne pohrebné [[amfora|amfory]] a [[kratér]]y, hoci pre domáce potreby sa v menšej miere vyrábali aj [[oinochoé|oinochoi]] a [[Skyfos|skyfoi]].<ref name="Adkins"/> * '''Ikonografia''': V protoatickej maľbe bolo podstatne menej orientálnych zvierat a oveľa viac ľudských postáv.<ref name="Adkins"/> Aténski umelci kládli dôraz na rozmerné maľované vzory a počas 7. storočia pred Kr. sa stali mimoriadne bežnými komplexné výjevy z mytologických príbehov (napr. mýtus o Perseovi či oslepenie kyklopa Polyféma).<ref name="Adkins"/> * '''Černobiely štýl''': Aténčania spočiatku odmietali korintskú čiernofigúrovú techniku s rytím.<ref name="Adkins"/> Postavy kreslili čiastečne v obrysoch a čiastečne v siluetách, s četnými motívmi odvozenými ešte z geometrického štýlu.<ref name="Adkins"/> Na zvýraznenie odevov, svalov a detailov používali bielu kryciu farbu nanesenú na tmavý lak, vďaka čomu sa táto vývojová fáza nazýva ''černobiely štýl''.<ref name="Adkins"/> * '''Prechod k čiernej figúre''': Zhruba v období rokov 625 – 600 pred Kr. prenikla z Korintu do Atén klasická čiernofigúrová technika s rytými líniami (incíziami).<ref name="Adkins"/> Geometrické výplňové motívy začali ustupovať, čo v polovici 6. storočia pred Kr. viedlo k vzniku nového, celosvetovo dominantného atického štýlu.<ref name="Adkins"/><ref name="Zamarovský">ZAMAROVSKÝ, Vojtech. ''Grécky zázrak.'' Bratislava: Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. s. 231–232.</ref> == Východogrécka škola (Štýl divokej kozy) == [[Súbor:Oinochoe Wild Goat Louvre A311.jpg|náhľad|Slávny východogrécky krčah na víno (oinochoé) v štýle divokej kozy z lokality Kameiros na ostrove Rhodos (cca 625 – 600 pred Kr., Louvre, Paríž). Na nádobe je výborne viditeľný žiarivý, smotanovožltý povrch vytvorený tekutou ''engobou'', na ktorú sú nanesené charakteristické vlysy s pasúcou sa divou zverou.]] Vo východných oblastiach gréckeho sveta, predovšetkým na ostrove [[Rodos (ostrov)|Rodos]] a v iónskom meste [[Milét]], sa rozvinul mimoriadne špecifický smer známy ako ''štýl divokej kozy'' (kedysi nazývaný čisto rodským štýlom).<ref name="Adkins"/> Pre tento iónsky prúd boli charakteristické nasledujúce znaky:<ref name="Adkins"/> * ''Ikonografia'': Dominovali vlysy s opakujúcimi sa motívmi divokých kôz, jeleňov, husí a iných zvierat, rovnako ako orientálnych bájnych bytostí, ktoré dopĺňali bohaté rastlinné pásy s motívmi lotosových kvetov a púčikov.<ref name="Adkins"/><ref name="Zamarovský"/> Najbežnejším tvarom tohto štýlu bol krčah na víno (oinochoé).<ref name="Adkins"/> * ''Materiálové špecifiká (Engoba)'': Kvôli horšej kvalite miestnej hliny vo východnej časti Egejského mora sa tieto nádoby museli pred samotným pomaľovaním a vypálením pokryť jemnou vrstvou tekutej hliny – takzvanou ''engobou''.<ref name="Zamarovský"/> Tá vytvorila pre tento štýl typický, žiarivý ''smotanovožltý povrch'', na ktorý sa následne nanášala tmavá maľba.<ref name="Zamarovský"/> == Kykladská a krétska škola == Na ostatných gréckych ostrovoch sa orientálne vplyvy prirodzene prelínali s hlboko zakorenenými lokálnymi tradíciami:<ref name="Adkins"/> * '''Kréta''': Miestni umelci nadviazali na dávnu minojskú tradíciu a úspešne udržiavali výrobu keramiky charakteristickú bohatou ''mnohofarebnou (polychrómnou) výzdobou''.<ref name="Zamarovský"/> * '''Kyklady''': Na ostrovoch ako [[Santorín|Théra]] či [[Milos (ostrov)|Mélos]] sa rozvinula osobitá tvorba váz. Maľované motívy na nich hrnčiari kombinovali s výrazným ''plastickým (reliéfnym) dekorom'', ktorý nanášali priamo na telo nádoby (išlo napríklad o reliéfne pásy či trojrozmerné konské hlavy).<ref name="Adkins"/> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ADKINS, Lesley; ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko.'' Praha: Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 385–386. * BANTI, Luisa. Protocorinzi, vasi. In: ''Enciclopedia dell'arte antica classica e orientale.'' Vol. 6. Roma: Istituto della enciclopedia italiana, 1965. * BOARDMAN, John. ''L’arte greca.'' Milano: Rusconi, 1995. ISBN 88-18-91033-7. S. 23–49. * COOK, Robert Manuel. ''Greek Painted Pottery.'' London ; New York: Routledge, 1997. ISBN 0-415-13860-4. S. 48–54. * HURWIT, Jeffrey Mark. ''The art and culture of early Greece : 1100-480 b.C.'' London: Cornell University Press, 1985. ISBN 0-8014-1767-8. S. 153–157. * VILLARD, François. La chronologie de la céramique protocorinthienne. In: ''Mélanges d'archéologie et d'histoire.'' 1948, roč. 60, č. 1, s. 7–34. ISSN 0223-4874. * ZAMAROVSKÝ, Vojtech. ''Grécky zázrak.'' Bratislava: Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 231–232. == Pozri aj == * [[Geometrický štýl]] * [[Čiernofigúrová keramika]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Orientalizing period}} {{Portál|Umenie|Antika}} [[Kategória:Umelecké smery]] [[Kategória:Staroveké Grécko]] [[Kategória:Umenie v starovekom Grécku]] 42m2qikl63l758no7moiw34hb8cy5kb 8371158 8371024 2026-09-20T02:55:17Z Luppus 39967 oprava 8371158 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Detail from the Chigi-vase.jpg|náhľad|vpravo|Detail zo slávnej vázy ''Olpé Chigi'' zachytávajúci dramatický moment tesne pred zrážkou dvoch šíkov hoplitov v plnom boji (cca 640 pred Kr., Národné etruské múzeum Villa Giulia, Rím). Úplne vľavo stojí hudobník hrajúci na dvojitú píšťalu (''diaulos''), ktorý formácii udával rytmus, čo predstavuje najstaršie zobrazenie tohto vojenského zvyku v gréckom umení.]] '''Orientalizujúci štýl''' (alternatívne '''orientalizujúce obdobie''' alebo '''orientalizujúca keramika''') predstavuje kľúčovú, mimoriadne dynamickú a inovatívnu epochu v dejinách [[Staroveké Grécko|starogréckeho]] výtvarného umenia, ktorá sa najvýraznejšie prejavila vo vázovom maliarstve približne v priebehu [[7. storočie pred Kr.|7. storočia pred Kr.]] (cca medzi rokmi [[720 pred Kr.]] a [[600 pred Kr.]]).<ref name="Adkins">ADKINS, Lesley; ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko.'' Praha: Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. s. 385–386.</ref> Tento smer vznikol ako priama reakcia na postupné ustrnutie a estetické vyčerpanie prísnych, abstraktných schém predchádzajúceho [[Geometrický štýl|geometrického štýlu]].<ref name="Zamarovský">ZAMAROVSKÝ, Vojtech. ''Grécky zázrak.'' Bratislava: Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. s. 231–232.</ref> Bol podmienený intenzívnym rozvojom gréckeho námorného obchodu a zakladaním kolónií, vďaka čomu sa Gréci prostredníctvom obchodných plavieb hlbšie zoznámili so životom a umením rozvinutých civilizácií [[Blízky východ|Blízkeho východu]] (najmä [[Feničania|Fenicie]], [[Asýria|Asýrie]] a [[Staroveký Egypt|Egypta]]).<ref name="Zamarovský"/> Z hľadiska ikonografie priniesol štýl do gréckeho repertoáru bohatšiu a rozmanitejšiu dekoráciu plnú exotických šeliem (levy, tigre), palmetových vlysov a ornamentov odvodených z lotosových kvetov a palmových listov.<ref name="Zamarovský"/> Objavili sa aj fantastické bájne bytosti z Orientu ako [[Sfinga (grécka mytológia)|sfingy]], [[gryf]]y či sirény, ktoré umelci často komponovali do symetrického, heraldického usporiadania dvoch zvierat stojacich tvárou v tvár proti sebe.<ref name="Zamarovský"/> Postavy ľudí a zvierat nadobudli podstatne väčšiu živosť, anatomickú presnosť a realizmus, pričom sa na vázach po prvýkrát začali uplatňovať zložité a výtvarne náročné kompozície zachytávajúce konkrétne príbehy z [[Grécka mytológia|gréckej mytológie]].<ref name="Zamarovský"/> Vývoj tohto štýlu nebol v celom gréckom svete synchrónny ani jednotný, ale rozpadol sa do niekoľkých výrazných regionálnych škôl s odlišným estetickým prístupom a technologickými postupmi.<ref name="Adkins"/> == Technologický prevrat: Čiernofigúrová technika a rytie == [[Súbor:Macmillan aryballos at the British Museum 2.jpg|náhľad|Slávny MacMillanov aryballos (výška len 6,9 cm, cca 640 pred Kr., Britské múzeum, Londýn). Na miniatúrnom tele vázy je dokonale vidieť prínos čiernofigúrovej techniky s jemne vyrytými detailmi výstroja a svalstva bojovníkov, zatiaľ čo vrchná časť je modelovaná do podoby levej hlavy.]] Kým v staršom geometrickom období sa pozornosť hrnčiarov sústreďovala na celkový naratívny charakter na úkor detailov, orientalizujúca doba priniesla radikálnu zmenu v remeselnom spracovaní.<ref name="Boardman04">BOARDMAN, John. ''Storia dei vasi greci: vasai, pittori e decorazioni.'' Roma: Istituto Poligrafico e Zecca dello Stato, 2004. ISBN 88-240-1101-2. s. 29–40.</ref> Myšlienka zaznamenávania jemných vnútorných línií do tmavej maľby postáv vznikla pravdepodobne ako priama inšpirácia z orientálnej tradície rytia a gravírovania do kovu.<ref name="Cook">COOK, Robert Manuel. ''Greek Painted Pottery.'' London ; New York: Routledge, 1997. ISBN 0-415-13860-4. s. 48–54.</ref> To viedlo k vyvinutiu revolučnej [[čiernofigúrová keramika|čiernofigúrovej techniky]], ktorej rozvoj donútil hrnčiarskych majstrov pracovať veľmi pomaly a precízne. Tým sa úspešne zabránilo predošlému sklonu k nepresnej voľnej maľbe a schematickému zobrazovaniu postáv.<ref name="Cook"/> Postup fungoval nasledovne: # Postava človeka či zvieraťa sa na svetlý podklad hliny najprv namaľovala ako celistvá tmavá silueta.<ref name="Cook"/> # Po jemnom zaschnutí umelec vzal ostrý rycí nástroj a precíznymi ťahmi ''vyrýval do laku vnútorné línie'' (incízie), čím odkryl svetlú hlinu pod ním a znázornil svalstvo, detaily srsti, očí či ornamenty odevov.<ref name="Cook"/> # Výjav bol následne obohacovaný nanášaním doplňujúcich krycích farieb, najmä purpurovej, červenej a bielej.<ref name="Adkins"/><ref name="Cook"/> == Korintská škola (Protokorintský štýl) == Najbohatšie a najvýznamnejšie sa orientalizujúci štýl rozvinul v starovekom [[Korint]]e, ktorý vďaka svojej strategickej polohe ovládol v druhej polovici 7. storočia pred Kr. vtedajší grécky svet umelecky aj obchodne.<ref name="Zamarovský"/> Tamojšia produkcia sa nazýva ''protokorintský štýl'' (približne 725 – 625 pred Kr.), aby sa odlíšila od neskoršej klasickej korintskej keramiky.<ref name="Banti">BANTI, Luisa. Protocorinzi, vasi. In: ''Enciclopedia dell'arte antica classica e orientale''. Vol. 6. Roma: Istituto della enciclopedia italiana, 1965.</ref> Miestom jej pôvodu sa dlho zaoberala odborná diskusia, kým britský archeológ [[Humfry Payne]] v roku 1931 nezvratne dokázal, že tieto vázy pochádzajú priamo z korintských dielní.<ref name="Payne">PAYNE, Humfry. ''Necrocorinthia: a study of Corinthian art in the archaic period.'' Oxford: Clarendon Press, 1931.</ref> Relatívnu chronológiu systému neskôr upresnil dánsky archeológ [[Knud Friis Johansen]] na základe morfologického vývoja flakónov na voňavky (aryballoi).<ref name="Friis">FRIIS JOHANSEN, Knud. ''Les Vases Sicyoniens. Étude archéologique.'' 2. vyd. Paris: Edouard Champion, 1923.</ref> * '''Materiálové špecifiká a export''': Protokorintská keramika sa vyrábala zásadne bez hlineného povlaku (engoby).<ref name="Villard">VILLARD, François. La chronologie de la céramique protocorinthienne. In: ''Mélanges d'archéologie et d'histoire''. 1948, roč. 60, č. 1, s. 7–34. ISSN 0223-4874.</ref> Lokálna jemná hlina po vypálení nadobudla charakteristickú ''sivožltú až jemne zelenkastú farbu''.<ref name="Zamarovský"/><ref name="Villard"/> Tento tovar sa masovo vyvážal do južnej Itálie a na Sicíliu, kde vznikali jeho verné domáce repliky, ktoré sa od originálu dajú odlíšiť takmer výlučne podľa farby hliny, ktorá je u italských napodobenín spravidla sýto ''oranžová''.<ref name="Zamarovský"/> * '''Tvary nádob''': Na rozdiel od geometrických váz tieto výrobky neslúžili ako veľké náhrobky.<ref name="Adkins"/> Dominovali menšie, úžitkové a luxusné predmety: drobné nádobky na drahé oleje (''[[aryballos]]'' – ktorý býval najzdobenejší, a podlhovastý ''[[alabastron]]''), ďalej krčahy (''[[oinochoé]]'', ''[[olpé]]'') a široké pitné čaše (''[[kotylé]]'').<ref name="Adkins"/> === Vývojové fázy v Korinte === [[Súbor:Early corinthian convex-sided pyxis - two animal friezes - München AS - 07.jpg|náhľad|vpravo|Korintský pyxis s pokrievkou zo začiatku zrelého korintského štýlu (cca 620 – 590 pred Kr., Štátna antická zbierka, Mníchov). Zobrazuje dva živočíšne vlysy husto vyplnené zväčšenými rozetami, ktoré boli typické pre vtedajšiu masovú produkciu.]] # '''Ranoprotokorintská fáza (cca 725 – 690 pred Kr.)''': Povrch váz bol rozdeľovaný skupinami jemných línií, ktoré pri nožičke prechádzali do pásu s lúčmi.<ref name="Banti"/> Na pleciach váz sa koncentroval zvierací vlys s zatiaľ pomerne úzkym okruhom motívov.<ref name="Banti"/> V tejto dobe sa prvýkrát objavuje baňatý [[aryballos]], ktorý sa z tohto tvaru neskôr menil na ovoidný (v tvare vajca) a ''piriformný'' (hruškovitý), čo slúži ako dôležité chronologické vodítko.<ref name="Banti"/> # '''Stredoprotokorintská fáza (cca 690 – 650 pred Kr.)''': Dochádza k plnému zavedeniu čiernofigúrovej techniky, prvých nápisov na vázach a štandardizácii zvieracích motívov s bájnymi netvormi.<ref name="Dehl">DEHL-VON KAENEL, Christiane. Protocorinzi, vasi. In: ''Enciclopedia dell'arte antica classica e orientale : Secondo supplemento''. Vol. 4. Roma: Istituto della enciclopedia italiana, 1996.</ref><ref name="Cook"/> V tejto fáze vyniklo niekoľko významných autorov, akými boli [[Maliar Aianta]], [[Maliar Bellerofonta]] a [[Maliar poľovných psov]] (''Hound Painter'').<ref name="Cook"/> # '''Neskoroprotokorintská fáza (cca 650 – 640 pred Kr.)''': Vrcholné obdobie, v ktorom vzniklo niekoľko majstrovských diel charakteristických výnimočnou dokonalosťou kresby, kompozície a vyjadrením pohybu pomocou prekrývania postáv.<ref name="Villard"/> Patrí sem ''MacMillanov aryballos'' s plastickou levou hlavou a vlysom zobrazujúcim bitku osemnástich hoplitov, a tiež svetoznáma váza ''Olpe Chigi'', na ktorej umelci po prvýkrát namaľovali ľudskú pokožku realistickou svetlohnedou farbou.<ref name="Cook"/> # '''Prechodná fáza (Transícia, cca 640 – 625 pred Kr.)''': Po vyhotovení vázy ''Olpe Chigi'' nastal pod vplyvom masovej komerčnej produkcie postupný úpadok jemného miniatúrneho štýlu.<ref name="Cook"/> Zobrazenie zvierat strácalo predošlú dynamiku a začalo pôsobiť strnulo. Tradičného, na detaily náročného leva postupne nahrádzal kompozične jednoduchší panter a celé zvieracie skupiny (napríklad motív býka medzi levom a panterom) sa opakovali ako hotová šablóna. Hustota výplňových bodkovaných roziet v pozadí narástla natoľko, že ornamenty začali vizuálne potláčať samotné hlavné figúry. Táto epocha okolo roku 625 pred Kr. definitívne vyústila do rozvinutého korintského štýlu.<ref name="Hurwit">HURWIT, Jeffrey Mark. ''The art and culture of early Greece : 1100-480 b.C.'' London: Cornell University Press, 1985. ISBN 0-8014-1767-8. s. 153–157.</ref> == Protoatická škola (Atény) == [[Súbor:Related to the Analatos Painter - Rocco IC CBAn1 - ten women at round dance - Athens Agora Museum P 10229 - 04.jpg|náhľad|vľavo|Fragment hrdla protoatickej hydrie z okruhu [[Maliar z Analatosu|Maliara z Analatosu]] (výška 12,5 cm, cca 700 – 680 pred Kr., Múzeum antickej Agory, Atény). Zobrazuje desať žien pri kruhovom tanci, čo dokumentuje postupný prechod od prísnej geometrie k voľnejšiemu atickému štýlu.]] V [[Atény|Aténach]] a priľahlej oblasti Atiky sa toto prechodné obdobie nazýva '''protoatický štýl''' (približne 700 – 600 pred Kr.).<ref name="Adkins">ADKINS, Lesley; ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko.'' Praha: Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. s. 385–386.</ref> Na rozdiel od Korintu nebola táto keramika v cizině spočiatku taká populárna (zriedkavo sa totiž nachádza v zahraničí) a aténski majstri sa vydali odlišnou estetickou cestou:<ref name="Adkins"/> * '''Monumentálnosť a tvary''': Kým Korint prešiel na miniatúrne flakóny, Atény zostali verné tradícii monumentálnych nádob.<ref name="Adkins"/> Hlavnými tvarmi zostali masívne pohrebné [[amfora|amfory]] a [[kratér]]y, hoci pre domáce potreby sa v menšej miere vyrábali aj [[oinochoé|oinochoi]] a [[Skyfos|skyfoi]].<ref name="Adkins"/> * '''Ikonografia''': V protoatickej maľbe bolo podstatne menej orientálnych zvierat a oveľa viac ľudských postáv.<ref name="Adkins"/> Aténski umelci kládli dôraz na rozmerné maľované vzory a počas 7. storočia pred Kr. sa stali mimoriadne bežnými komplexné výjevy z mytologických príbehov (napr. mýtus o Perseovi či oslepenie kyklopa Polyféma).<ref name="Adkins"/> * '''Černobiely štýl''': Aténčania spočiatku odmietali korintskú čiernofigúrovú techniku s rytím.<ref name="Adkins"/> Postavy kreslili čiastečne v obrysoch a čiastečne v siluetách, s četnými motívmi odvozenými ešte z geometrického štýlu.<ref name="Adkins"/> Na zvýraznenie odevov, svalov a detailov používali bielu kryciu farbu nanesenú na tmavý lak, vďaka čomu sa táto vývojová fáza nazýva ''černobiely štýl''.<ref name="Adkins"/> * '''Prechod k čiernej figúre''': Zhruba v období rokov 625 – 600 pred Kr. prenikla z Korintu do Atén klasická čiernofigúrová technika s rytými líniami (incíziami).<ref name="Adkins"/> Geometrické výplňové motívy začali ustupovať, čo v polovici 6. storočia pred Kr. viedlo k vzniku nového, celosvetovo dominantného atického štýlu.<ref name="Adkins"/><ref name="Zamarovský">ZAMAROVSKÝ, Vojtech. ''Grécky zázrak.'' Bratislava: Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. s. 231–232.</ref> == Východogrécka škola (Štýl divokej kozy) == [[Súbor:Oinochoe Wild Goat Louvre A311.jpg|náhľad|Slávny východogrécky krčah na víno (oinochoé) v štýle divokej kozy z lokality Kameiros na ostrove Rhodos (cca 625 – 600 pred Kr., Louvre, Paríž). Na nádobe je výborne viditeľný žiarivý, smotanovožltý povrch vytvorený tekutou ''engobou'', na ktorú sú nanesené charakteristické vlysy s pasúcou sa divou zverou.]] Vo východných oblastiach gréckeho sveta, predovšetkým na ostrove [[Rodos (ostrov)|Rodos]] a v iónskom meste [[Milét]], sa rozvinul mimoriadne špecifický smer známy ako ''štýl divokej kozy'' (kedysi nazývaný čisto rodským štýlom).<ref name="Adkins"/> Pre tento iónsky prúd boli charakteristické nasledujúce znaky:<ref name="Adkins"/> * ''Ikonografia'': Dominovali vlysy s opakujúcimi sa motívmi divokých kôz, jeleňov, husí a iných zvierat, rovnako ako orientálnych bájnych bytostí, ktoré dopĺňali bohaté rastlinné pásy s motívmi lotosových kvetov a púčikov.<ref name="Adkins"/><ref name="Zamarovský"/> Najbežnejším tvarom tohto štýlu bol krčah na víno (oinochoé).<ref name="Adkins"/> * ''Materiálové špecifiká (Engoba)'': Kvôli horšej kvalite miestnej hliny vo východnej časti Egejského mora sa tieto nádoby museli pred samotným pomaľovaním a vypálením pokryť jemnou vrstvou tekutej hliny – takzvanou ''engobou''.<ref name="Zamarovský"/> Tá vytvorila pre tento štýl typický, žiarivý ''smotanovožltý povrch'', na ktorý sa následne nanášala tmavá maľba.<ref name="Zamarovský"/> == Kykladská a krétska škola == Na ostatných gréckych ostrovoch sa orientálne vplyvy prirodzene prelínali s hlboko zakorenenými lokálnymi tradíciami:<ref name="Adkins"/> * '''Kréta''': Miestni umelci nadviazali na dávnu minojskú tradíciu a úspešne udržiavali výrobu keramiky charakteristickú bohatou ''mnohofarebnou (polychrómnou) výzdobou''.<ref name="Zamarovský"/> * '''Kyklady''': Na ostrovoch ako [[Santorín|Théra]] či [[Milos (ostrov)|Mélos]] sa rozvinula osobitá tvorba váz. Maľované motívy na nich hrnčiari kombinovali s výrazným ''plastickým (reliéfnym) dekorom'', ktorý nanášali priamo na telo nádoby (išlo napríklad o reliéfne pásy či trojrozmerné konské hlavy).<ref name="Adkins"/> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ADKINS, Lesley; ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko.'' Praha: Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 385–386. * BANTI, Luisa. Protocorinzi, vasi. In: ''Enciclopedia dell'arte antica classica e orientale.'' Vol. 6. Roma: Istituto della enciclopedia italiana, 1965. * BOARDMAN, John. ''L’arte greca.'' Milano: Rusconi, 1995. ISBN 88-18-91033-7. S. 23–49. * COOK, Robert Manuel. ''Greek Painted Pottery.'' London ; New York: Routledge, 1997. ISBN 0-415-13860-4. S. 48–54. * HURWIT, Jeffrey Mark. ''The art and culture of early Greece : 1100-480 b.C.'' London: Cornell University Press, 1985. ISBN 0-8014-1767-8. S. 153–157. * VILLARD, François. La chronologie de la céramique protocorinthienne. In: ''Mélanges d'archéologie et d'histoire.'' 1948, roč. 60, č. 1, s. 7–34. ISSN 0223-4874. * ZAMAROVSKÝ, Vojtech. ''Grécky zázrak.'' Bratislava: Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 231–232. == Pozri aj == * [[Geometrický štýl]] * [[Čiernofigúrová keramika]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Orientalizing period}} {{Portál|Umenie|Antika}} [[Kategória:Umelecké smery]] [[Kategória:Staroveké Grécko]] [[Kategória:Umenie v starovekom Grécku]] lvav0zzm82uxyzku9p4h8jrcfi90k5j 8371159 8371158 2026-09-20T03:04:22Z Luppus 39967 8371159 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Detail from the Chigi-vase.jpg|náhľad|vpravo|Detail zo slávnej vázy ''Olpé Chigi'' zachytávajúci dramatický moment tesne pred zrážkou dvoch šíkov hoplitov v plnom boji (cca 640 pred Kr., Národné etruské múzeum Villa Giulia, Rím). Úplne vľavo stojí hudobník hrajúci na dvojitú píšťalu (''diaulos''), ktorý formácii udával rytmus, čo predstavuje najstaršie zobrazenie tohto vojenského zvyku v gréckom umení.]] '''Orientalizujúci štýl''' (alternatívne '''orientalizujúce obdobie''' alebo '''orientalizujúca keramika''') predstavuje kľúčovú, mimoriadne dynamickú a inovatívnu epochu v dejinách [[Staroveké Grécko|starogréckeho]] výtvarného umenia, ktorá sa najvýraznejšie prejavila vo vázovom maliarstve približne v priebehu [[7. storočie pred Kr.|7. storočia pred Kr.]] (cca medzi rokmi [[720 pred Kr.]] a [[600 pred Kr.]]).<ref name="Adkins">ADKINS, Lesley; ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko.'' Praha: Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. s. 385–386.</ref> Tento smer vznikol ako priama reakcia na postupné ustrnutie a estetické vyčerpanie prísnych, abstraktných schém predchádzajúceho [[Geometrický štýl|geometrického štýlu]].<ref name="Zamarovský">ZAMAROVSKÝ, Vojtech. ''Grécky zázrak.'' Bratislava: Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. s. 231–232.</ref> Bol podmienený intenzívnym rozvojom gréckeho námorného obchodu a zakladaním kolónií, vďaka čomu sa Gréci prostredníctvom obchodných plavieb hlbšie zoznámili so životom a umením rozvinutých civilizácií [[Blízky východ|Blízkeho východu]] (najmä [[Feničania|Fenicie]], [[Asýria|Asýrie]] a [[Staroveký Egypt|Egypta]]).<ref name="Zamarovský"/> Z hľadiska ikonografie priniesol štýl do gréckeho repertoáru bohatšiu a rozmanitejšiu dekoráciu plnú exotických šeliem (levy, tigre), palmetových vlysov a ornamentov odvodených z lotosových kvetov a palmových listov.<ref name="Zamarovský"/> Objavili sa aj fantastické bájne bytosti z Orientu ako [[Sfinga (grécka mytológia)|sfingy]], [[gryf]]y či sirény, ktoré umelci často komponovali do symetrického, heraldického usporiadania dvoch zvierat stojacich tvárou v tvár proti sebe.<ref name="Zamarovský"/> Postavy ľudí a zvierat nadobudli podstatne väčšiu živosť, anatomickú presnosť a realizmus, pričom sa na vázach po prvýkrát začali uplatňovať zložité a výtvarne náročné kompozície zachytávajúce konkrétne príbehy z [[Grécka mytológia|gréckej mytológie]].<ref name="Zamarovský"/> Vývoj tohto štýlu nebol v celom gréckom svete synchrónny ani jednotný, ale rozpadol sa do niekoľkých výrazných regionálnych škôl s odlišným estetickým prístupom a technologickými postupmi.<ref name="Adkins"/> == Technologický prevrat: Čiernofigúrová technika a rytie == [[Súbor:Macmillan aryballos at the British Museum 2.jpg|náhľad|Slávny MacMillanov aryballos (výška len 6,9 cm, cca 640 pred Kr., Britské múzeum, Londýn). Na miniatúrnom tele vázy je dokonale vidieť prínos čiernofigúrovej techniky s jemne vyrytými detailmi výstroja a svalstva bojovníkov, zatiaľ čo vrchná časť je modelovaná do podoby levej hlavy.]] Kým v staršom geometrickom období sa pozornosť hrnčiarov sústreďovala na celkový naratívny charakter na úkor detailov, orientalizujúca doba priniesla radikálnu zmenu v remeselnom spracovaní.<ref name="Boardman04">BOARDMAN, John. ''Storia dei vasi greci: vasai, pittori e decorazioni.'' Roma: Istituto Poligrafico e Zecca dello Stato, 2004. ISBN 88-240-1101-2. s. 29–40.</ref> Myšlienka zaznamenávania jemných vnútorných línií do tmavej maľby postáv vznikla pravdepodobne ako priama inšpirácia z orientálnej tradície rytia a gravírovania do kovu.<ref name="Cook">COOK, Robert Manuel. ''Greek Painted Pottery.'' London ; New York: Routledge, 1997. ISBN 0-415-13860-4. s. 48–54.</ref> To viedlo k vyvinutiu revolučnej [[čiernofigúrová keramika|čiernofigúrovej techniky]], ktorej rozvoj donútil hrnčiarskych majstrov pracovať veľmi pomaly a precízne. Tým sa úspešne zabránilo predošlému sklonu k nepresnej voľnej maľbe a schematickému zobrazovaniu postáv.<ref name="Cook"/> Postup fungoval nasledovne: # Postava človeka či zvieraťa sa na svetlý podklad hliny najprv namaľovala ako celistvá tmavá silueta.<ref name="Cook"/> # Po jemnom zaschnutí umelec vzal ostrý rycí nástroj a precíznymi ťahmi ''vyrýval do laku vnútorné línie'' (incízie), čím odkryl svetlú hlinu pod ním a znázornil svalstvo, detaily srsti, očí či ornamenty odevov.<ref name="Cook"/> # Výjav bol následne obohacovaný nanášaním doplňujúcich krycích farieb, najmä purpurovej, červenej a bielej.<ref name="Adkins"/><ref name="Cook"/> Zatiaľ čo táto technika plne ovládla figurálne kompozície, staršia a voľnejšia obrysová kresba zostala v užívaní len pri druhoradých a dekoratívnych prvkoch pozadia.<ref name="Cook"/> == Korintská škola (Protokorintský štýl) == Najbohatšie a najvýznamnejšie sa orientalizujúci štýl rozvinul v starovekom [[Korint]]e, ktorý vďaka svojej strategickej polohe ovládol v druhej polovici 7. storočia pred Kr. vtedajší grécky svet umelecky aj obchodne.<ref name="Zamarovský"/> Tamojšia produkcia sa nazýva ''protokorintský štýl'' (približne 725 – 625 pred Kr.), aby sa odlíšila od neskoršej klasickej korintskej keramiky.<ref name="Banti">BANTI, Luisa. Protocorinzi, vasi. In: ''Enciclopedia dell'arte antica classica e orientale''. Vol. 6. Roma: Istituto della enciclopedia italiana, 1965.</ref> Miestom jej pôvodu sa dlho zaoberala odborná diskusia, kým britský archeológ [[Humfry Payne]] v roku 1931 nezvratne dokázal, že tieto vázy pochádzajú priamo z korintských dielní.<ref name="Payne">PAYNE, Humfry. ''Necrocorinthia: a study of Corinthian art in the archaic period.'' Oxford: Clarendon Press, 1931.</ref> Relatívnu chronológiu systému neskôr upresnil dánsky archeológ [[Knud Friis Johansen]] na základe morfologického vývoja flakónov na voňavky (aryballoi).<ref name="Friis">FRIIS JOHANSEN, Knud. ''Les Vases Sicyoniens. Étude archéologique.'' 2. vyd. Paris: Edouard Champion, 1923.</ref> * '''Materiálové špecifiká a export''': Protokorintská keramika sa vyrábala zásadne bez hlineného povlaku (engoby).<ref name="Villard">VILLARD, François. La chronologie de la céramique protocorinthienne. In: ''Mélanges d'archéologie et d'histoire''. 1948, roč. 60, č. 1, s. 7–34. ISSN 0223-4874.</ref> Lokálna jemná hlina po vypálení nadobudla charakteristickú ''sivožltú až jemne zelenkastú farbu''.<ref name="Zamarovský"/><ref name="Villard"/> Tento tovar sa masovo vyvážal do južnej Itálie a na Sicíliu, kde vznikali jeho verné domáce repliky, ktoré sa od originálu dajú odlíšiť takmer výlučne podľa farby hliny, ktorá je u italských napodobenín spravidla sýto ''oranžová''.<ref name="Zamarovský"/> * '''Tvary nádob''': Na rozdiel od geometrických váz tieto výrobky neslúžili ako veľké náhrobky.<ref name="Adkins"/> Dominovali menšie, úžitkové a luxusné predmety: drobné nádobky na drahé oleje (''[[aryballos]]'' – ktorý býval najzdobenejší, a podlhovastý ''[[alabastron]]''), ďalej krčahy (''[[oinochoé]]'', ''[[olpé]]'') a široké pitné čaše (''[[kotylé]]'').<ref name="Adkins"/> === Vývojové fázy v Korinte === [[Súbor:Early corinthian convex-sided pyxis - two animal friezes - München AS - 07.jpg|náhľad|vpravo|Korintský pyxis s pokrievkou zo začiatku zrelého korintského štýlu (cca 620 – 590 pred Kr., Štátna antická zbierka, Mníchov). Zobrazuje dva živočíšne vlysy husto vyplnené zväčšenými rozetami, ktoré boli typické pre vtedajšiu masovú produkciu.]] # '''Ranoprotokorintská fáza (cca 725 – 690 pred Kr.)''': Povrch váz bol rozdeľovaný skupinami jemných línií, ktoré pri nožičke prechádzali do pásu s lúčmi.<ref name="Banti"/> Na pleciach váz sa koncentroval zvierací vlys s zatiaľ pomerne úzkym okruhom motívov.<ref name="Banti"/> V tejto dobe sa prvýkrát objavuje baňatý [[aryballos]], ktorý sa z tohto tvaru neskôr menil na ovoidný (v tvare vajca) a ''piriformný'' (hruškovitý), čo slúži ako dôležité chronologické vodítko.<ref name="Banti"/> # '''Stredoprotokorintská fáza (cca 690 – 650 pred Kr.)''': Dochádza k plnému zavedeniu čiernofigúrovej techniky, prvých nápisov na vázach a štandardizácii zvieracích motívov s bájnymi netvormi.<ref name="Dehl">DEHL-VON KAENEL, Christiane. Protocorinzi, vasi. In: ''Enciclopedia dell'arte antica classica e orientale : Secondo supplemento''. Vol. 4. Roma: Istituto della enciclopedia italiana, 1996.</ref><ref name="Cook"/> V tejto fáze vyniklo niekoľko významných autorov, akými boli [[Maliar Aianta]], [[Maliar Bellerofonta]] a [[Maliar poľovných psov]] (''Hound Painter'').<ref name="Cook"/> # '''Neskoroprotokorintská fáza (cca 650 – 640 pred Kr.)''': Vrcholné obdobie, v ktorom vzniklo niekoľko majstrovských diel charakteristických výnimočnou dokonalosťou kresby, kompozície a vyjadrením pohybu pomocou prekrývania postáv.<ref name="Villard"/> Patrí sem ''MacMillanov aryballos'' s plastickou levou hlavou a vlysom zobrazujúcim bitku osemnástich hoplitov, a tiež svetoznáma váza ''Olpe Chigi'', na ktorej umelci po prvýkrát namaľovali ľudskú pokožku realistickou svetlohnedou farbou.<ref name="Cook"/> # '''Prechodná fáza (Transícia, cca 640 – 625 pred Kr.)''': Po vyhotovení vázy ''Olpe Chigi'' nastal pod vplyvom masovej komerčnej produkcie postupný úpadok jemného miniatúrneho štýlu.<ref name="Cook"/> Zobrazenie zvierat strácalo predošlú dynamiku a začalo pôsobiť strnulo. Tradičného, na detaily náročného leva postupne nahrádzal kompozične jednoduchší panter a celé zvieracie skupiny (napríklad motív býka medzi levom a panterom) sa opakovali ako hotová šablóna. Hustota výplňových bodkovaných roziet v pozadí narástla natoľko, že ornamenty začali vizuálne potláčať samotné hlavné figúry. Táto epocha okolo roku 625 pred Kr. definitívne vyústila do rozvinutého korintského štýlu.<ref name="Hurwit">HURWIT, Jeffrey Mark. ''The art and culture of early Greece : 1100-480 b.C.'' London: Cornell University Press, 1985. ISBN 0-8014-1767-8. s. 153–157.</ref> == Protoatická škola (Atény) == [[Súbor:Related to the Analatos Painter - Rocco IC CBAn1 - ten women at round dance - Athens Agora Museum P 10229 - 04.jpg|náhľad|vľavo|Fragment hrdla protoatickej hydrie z okruhu [[Maliar z Analatosu|Maliara z Analatosu]] (výška 12,5 cm, cca 700 – 680 pred Kr., Múzeum antickej Agory, Atény). Zobrazuje desať žien pri kruhovom tanci, čo dokumentuje postupný prechod od prísnej geometrie k voľnejšiemu atickému štýlu.]] V [[Atény|Aténach]] a priľahlej oblasti Atiky sa toto prechodné obdobie nazýva '''protoatický štýl''' (približne 700 – 600 pred Kr.).<ref name="Adkins">ADKINS, Lesley; ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko.'' Praha: Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. s. 385–386.</ref> Na rozdiel od Korintu nebola táto keramika v cizině spočiatku taká populárna (zriedkavo sa totiž nachádza v zahraničí) a aténski majstri sa vydali odlišnou estetickou cestou:<ref name="Adkins"/> * '''Monumentálnosť a tvary''': Kým Korint prešiel na miniatúrne flakóny, Atény zostali verné tradícii monumentálnych nádob.<ref name="Adkins"/> Hlavnými tvarmi zostali masívne pohrebné [[amfora|amfory]] a [[kratér]]y, hoci pre domáce potreby sa v menšej miere vyrábali aj [[oinochoé|oinochoi]] a [[Skyfos|skyfoi]].<ref name="Adkins"/> * '''Ikonografia''': V protoatickej maľbe bolo podstatne menej orientálnych zvierat a oveľa viac ľudských postáv.<ref name="Adkins"/> Aténski umelci kládli dôraz na rozmerné maľované vzory a počas 7. storočia pred Kr. sa stali mimoriadne bežnými komplexné výjevy z mytologických príbehov (napr. mýtus o Perseovi či oslepenie kyklopa Polyféma).<ref name="Adkins"/> * '''Černobiely štýl''': Aténčania spočiatku odmietali korintskú čiernofigúrovú techniku s rytím.<ref name="Adkins"/> Postavy kreslili čiastečne v obrysoch a čiastečne v siluetách, s četnými motívmi odvozenými ešte z geometrického štýlu.<ref name="Adkins"/> Na zvýraznenie odevov, svalov a detailov používali bielu kryciu farbu nanesenú na tmavý lak, vďaka čomu sa táto vývojová fáza nazýva ''černobiely štýl''.<ref name="Adkins"/> * '''Prechod k čiernej figúre''': Zhruba v období rokov 625 – 600 pred Kr. prenikla z Korintu do Atén klasická čiernofigúrová technika s rytými líniami (incíziami).<ref name="Adkins"/> Geometrické výplňové motívy začali ustupovať, čo v polovici 6. storočia pred Kr. viedlo k vzniku nového, celosvetovo dominantného atického štýlu.<ref name="Adkins"/><ref name="Zamarovský">ZAMAROVSKÝ, Vojtech. ''Grécky zázrak.'' Bratislava: Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. s. 231–232.</ref> == Východogrécka škola (Štýl divokej kozy) == [[Súbor:Oinochoe Wild Goat Louvre A311.jpg|náhľad|Slávny východogrécky krčah na víno (oinochoé) v štýle divokej kozy z lokality Kameiros na ostrove Rhodos (cca 625 – 600 pred Kr., Louvre, Paríž). Na nádobe je výborne viditeľný žiarivý, smotanovožltý povrch vytvorený tekutou ''engobou'', na ktorú sú nanesené charakteristické vlysy s pasúcou sa divou zverou.]] Vo východných oblastiach gréckeho sveta, predovšetkým na ostrove [[Rodos (ostrov)|Rodos]] a v iónskom meste [[Milét]], sa rozvinul mimoriadne špecifický smer známy ako ''štýl divokej kozy'' (kedysi nazývaný čisto rodským štýlom).<ref name="Adkins"/> Pre tento iónsky prúd boli charakteristické nasledujúce znaky:<ref name="Adkins"/> * ''Ikonografia'': Dominovali vlysy s opakujúcimi sa motívmi divokých kôz, jeleňov, husí a iných zvierat, rovnako ako orientálnych bájnych bytostí, ktoré dopĺňali bohaté rastlinné pásy s motívmi lotosových kvetov a púčikov.<ref name="Adkins"/><ref name="Zamarovský"/> Najbežnejším tvarom tohto štýlu bol krčah na víno (oinochoé).<ref name="Adkins"/> * ''Materiálové špecifiká (Engoba)'': Kvôli horšej kvalite miestnej hliny vo východnej časti Egejského mora sa tieto nádoby museli pred samotným pomaľovaním a vypálením pokryť jemnou vrstvou tekutej hliny – takzvanou ''engobou''.<ref name="Zamarovský"/> Tá vytvorila pre tento štýl typický, žiarivý ''smotanovožltý povrch'', na ktorý sa následne nanášala tmavá maľba.<ref name="Zamarovský"/> == Kykladská a krétska škola == Na ostatných gréckych ostrovoch sa orientálne vplyvy prirodzene prelínali s hlboko zakorenenými lokálnymi tradíciami:<ref name="Adkins"/> * '''Kréta''': Miestni umelci nadviazali na dávnu minojskú tradíciu a úspešne udržiavali výrobu keramiky charakteristickú bohatou ''mnohofarebnou (polychrómnou) výzdobou''.<ref name="Zamarovský"/> * '''Kyklady''': Na ostrovoch ako [[Santorín|Théra]] či [[Milos (ostrov)|Mélos]] sa rozvinula osobitá tvorba váz. Maľované motívy na nich hrnčiari kombinovali s výrazným ''plastickým (reliéfnym) dekorom'', ktorý nanášali priamo na telo nádoby (išlo napríklad o reliéfne pásy či trojrozmerné konské hlavy).<ref name="Adkins"/> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ADKINS, Lesley; ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko.'' Praha: Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 385–386. * BANTI, Luisa. Protocorinzi, vasi. In: ''Enciclopedia dell'arte antica classica e orientale.'' Vol. 6. Roma: Istituto della enciclopedia italiana, 1965. * BOARDMAN, John. ''L’arte greca.'' Milano: Rusconi, 1995. ISBN 88-18-91033-7. S. 23–49. * COOK, Robert Manuel. ''Greek Painted Pottery.'' London ; New York: Routledge, 1997. ISBN 0-415-13860-4. S. 48–54. * HURWIT, Jeffrey Mark. ''The art and culture of early Greece : 1100-480 b.C.'' London: Cornell University Press, 1985. ISBN 0-8014-1767-8. S. 153–157. * VILLARD, François. La chronologie de la céramique protocorinthienne. In: ''Mélanges d'archéologie et d'histoire.'' 1948, roč. 60, č. 1, s. 7–34. ISSN 0223-4874. * ZAMAROVSKÝ, Vojtech. ''Grécky zázrak.'' Bratislava: Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 231–232. == Pozri aj == * [[Geometrický štýl]] * [[Čiernofigúrová keramika]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Orientalizing period}} {{Portál|Umenie|Antika}} [[Kategória:Umelecké smery]] [[Kategória:Staroveké Grécko]] [[Kategória:Umenie v starovekom Grécku]] bvtyphreljpzequgi7shiejxf54evcz 0 756075 8371036 2026-09-19T18:00:40Z ~2026-50590-93 305760 Vytvorená stránka „{{Infobox Bitka|konflikt=Masaker v Baturine|súčasť=|obrázok=Пам'ятник жертвам Батуринської трагедії 1708 р.jpg|dátum=[[2. novembra]] [[1708]]|miesto= Baturin (teraz [[Černihivská oblasť]])|výsledok|protivník1=[[Ruská ríša]], |protivník2=[[Kozácky hetmanát]]|velitel1=Alexander Menšikov|velitel2=Dmitro Čečel|straty1= 3000 |straty2=11 000 - 14 000|sila1=|sila2=|popis=}} '''Masaker v Baturine''' - vyhladenie celé...“ 8371036 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Masaker v Baturine|súčasť=|obrázok=Пам'ятник жертвам Батуринської трагедії 1708 р.jpg|dátum=[[2. novembra]] [[1708]]|miesto= Baturin (teraz [[Černihivská oblasť]])|výsledok|protivník1=[[Ruská ríša]], |protivník2=[[Kozácky hetmanát]]|velitel1=Alexander Menšikov|velitel2=Dmitro Čečel|straty1= 3000 |straty2=11 000 - 14 000|sila1=|sila2=|popis=}} '''Masaker v Baturine''' - vyhladenie celého obyvateľstva a vypálenie Baturynu, vtedajšieho hlavného mesta [[Kozácky hetmanát|Hetmanàtu]], spáchané v roku 1708 ruskými vojskami pod velením kniežaťa Menšikova. == História == === Dôvody === Po [[Chmeľnyckého povstanie|Chmelnickom povstaní]] bol založený hetmanát, ktorý v roku 1654 podpísal [[Perejaslavská dohoda|Perejaslavskú mierovú]] zmluvu, čím sa vytvorila vojenská aliancia s Moskovským cárstvom. Rusko však neustále porušovalo podmienky zmluvy, zavádzalo [[Rusifikácia|rusifikáciu]] a využívalo ukrajinské obyvateľstvo – kozákov a roľníkov – ako otrokov, neustále ich deportovalo do severného Ruska na nútené práce, čím v podstate zrovnoprávňovalo ich práva s ruským obyvateľstvom, ktoré v tom čase pozostávalo z 80 % nevoľníkov, a neustále obmedzovalo autonómiu hetmanátu <ref>[https://vue.gov.ua/%D0%91%D0%B0%D1%82%D1%83%D1%80%D0%B8%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D1%82%D1%80%D0%B0%D0%B3%D0%B5%D0%B4%D1%96%D1%8F Батуринська трагедія]</ref> <ref>[https://www.lucorg.com/baturyn-massacre-which-brought-russian-empire-to-rank-of-global-powers-and-destroyed-ukrainian-cossack-state-recalled/ BATURYN MASSACRE WHICH BROUGHT RUSSIAN EMPIRE TO RANK OF GLOBAL POWERS AND DESTROYED UKRAINIAN COSSACK STATE RECALLED]</ref>. To viedlo hejtmana [[Ivan Mazepa|Ivana Mazepu]] k prerušeniu vzťahov s Ruskom a uzavretiu zmluvy so Švédskym cisárstvom. Moskovská armáda na osobný rozkaz Petra I. pochodovala na hlavné mesto Baturin a spáchala tam masakry. Po bitke pri Poltave ruská armáda zvíťazila <ref>[https://euromaidanpress.com/2021/11/20/baturyn-massacre-which-brought-russian-empire-to-rank-of-global-powers-and-destroyed-ukrainian-cossack-state-recalled/ Baturyn massacre which brought Russian Empire to rank of global powers and destroyed Ukrainian Cossack state recalled]</ref> <ref>[https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=EIu&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=baturyna_obloga_i_shturm_1708 БАТУРИНА ОБЛОГА І ШТУРМ 1708]</ref> <ref>[https://nezhatin.com.ua/rizanyna-v-baturyni-rokovyny-tragediyi-na-nizhynshhyni/ “Різанина в Батурині”: роковини трагедії на Ніжинщині]</ref>. Ukrajinský jazyk bol považovaný iba za dialekt ruštiny a úrady Ruskej ríše ignorovali skutočnosť, že prvá gramatika ruského jazyka, ktorú vytvoril Meteleimen Smotrytskij, bola založená na gramatikách extrahovaných z kozáckych knižníc a škôl Siĉy <ref>[https://mpgu.su/ob-mpgu/struktura/biblioteka/iz-fonda-redkoy-knigi/iz-kollektsii-redkogo-fonda-biblioteki/uchebnyie-izdaniya/grammatika-meletiya-smotritskogo/ «Грамматика» Мелетия Смотрицкого]</ref>. === Dôsledky === Po tom, čo bol ukrajinský ľud zbavený vtedajšej elity, bolo slovo „Ukrajina“ a termín „Ukrajinci“ zakázané a nahradené termínmi „Malorusko“ a „Malorusi“ <ref>[https://www.istpravda.com.ua/short/4e70b617a6295/ ТАБАЧНИК ВВАЖАЄ, ЩО "МАЛОРОСІЯ" - НІЖНА НАЗВА УКРАЇНИ]</ref> <ref>[https://likbez.org.ua/ukraine-and-little-russia-are-one-and-the-same.html Україна та Малоросія — це одне і те ж саме?]</ref>. Rusifikacia pokračovala a ukrajinské knihy boli vymazávané z knižníc a kláštorov, aby sa mohli použiť pri písaní novej verzie dejín ruského štátu <ref>[https://irbis-nbuv.gov.ua/ulib/item/ref0000019718 МАЛОРОСІЙСЬКА КОЛЕГІЯ (1722–1727, 1764–1786)]</ref>. Autonómia ukrajinského kozáckeho vojska sa zmenšovala a v polovici 18. storočia bolo vytvorené Maloruské kolégium, ktoré pozostávalo z polovice veľvyslancov z Petrohradu a polovice z kozáckych starších verných Rusku, čo viedlo k zrušeniu Hetmanátu v roku 1764, ktorého posledným hetmanom bol Kirill Razumovskij, a v roku 1775, po víťazstve s pomocou ukrajinských kozákov v [[Rusko-turecká vojna|rusko-tureckej vojne]] v rokoch 1768-1774, bola zlikvidovaná aj [[Seč]] <ref>[https://www.jnsm.com.ua/h/1121T/ Ліквідація Гетьманщини]</ref>. == Pozri == * [[Masaker v Buči]] == Referencie == 4nwh418n1rxxbmjqvble5m3vox9pjue 8371048 8371036 2026-09-19T18:30:04Z Spider 001757 142600 urgentne upraviť - strojový preklad 8371048 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|19.9.2026}} {{Infobox Bitka|konflikt=Masaker v Baturine|súčasť=|obrázok=Пам'ятник жертвам Батуринської трагедії 1708 р.jpg|dátum=[[2. novembra]] [[1708]]|miesto= Baturin (teraz [[Černihivská oblasť]])|výsledok|protivník1=[[Ruská ríša]], |protivník2=[[Kozácky hetmanát]]|velitel1=Alexander Menšikov|velitel2=Dmitro Čečel|straty1= 3000 |straty2=11 000 - 14 000|sila1=|sila2=|popis=}} '''Masaker v Baturine''' - vyhladenie celého obyvateľstva a vypálenie Baturynu, vtedajšieho hlavného mesta [[Kozácky hetmanát|Hetmanàtu]], spáchané v roku 1708 ruskými vojskami pod velením kniežaťa Menšikova. == História == === Dôvody === Po [[Chmeľnyckého povstanie|Chmelnickom povstaní]] bol založený hetmanát, ktorý v roku 1654 podpísal [[Perejaslavská dohoda|Perejaslavskú mierovú]] zmluvu, čím sa vytvorila vojenská aliancia s Moskovským cárstvom. Rusko však neustále porušovalo podmienky zmluvy, zavádzalo [[Rusifikácia|rusifikáciu]] a využívalo ukrajinské obyvateľstvo – kozákov a roľníkov – ako otrokov, neustále ich deportovalo do severného Ruska na nútené práce, čím v podstate zrovnoprávňovalo ich práva s ruským obyvateľstvom, ktoré v tom čase pozostávalo z 80 % nevoľníkov, a neustále obmedzovalo autonómiu hetmanátu <ref>[https://vue.gov.ua/%D0%91%D0%B0%D1%82%D1%83%D1%80%D0%B8%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D1%82%D1%80%D0%B0%D0%B3%D0%B5%D0%B4%D1%96%D1%8F Батуринська трагедія]</ref> <ref>[https://www.lucorg.com/baturyn-massacre-which-brought-russian-empire-to-rank-of-global-powers-and-destroyed-ukrainian-cossack-state-recalled/ BATURYN MASSACRE WHICH BROUGHT RUSSIAN EMPIRE TO RANK OF GLOBAL POWERS AND DESTROYED UKRAINIAN COSSACK STATE RECALLED]</ref>. To viedlo hejtmana [[Ivan Mazepa|Ivana Mazepu]] k prerušeniu vzťahov s Ruskom a uzavretiu zmluvy so Švédskym cisárstvom. Moskovská armáda na osobný rozkaz Petra I. pochodovala na hlavné mesto Baturin a spáchala tam masakry. Po bitke pri Poltave ruská armáda zvíťazila <ref>[https://euromaidanpress.com/2021/11/20/baturyn-massacre-which-brought-russian-empire-to-rank-of-global-powers-and-destroyed-ukrainian-cossack-state-recalled/ Baturyn massacre which brought Russian Empire to rank of global powers and destroyed Ukrainian Cossack state recalled]</ref> <ref>[https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=EIu&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=baturyna_obloga_i_shturm_1708 БАТУРИНА ОБЛОГА І ШТУРМ 1708]</ref> <ref>[https://nezhatin.com.ua/rizanyna-v-baturyni-rokovyny-tragediyi-na-nizhynshhyni/ “Різанина в Батурині”: роковини трагедії на Ніжинщині]</ref>. Ukrajinský jazyk bol považovaný iba za dialekt ruštiny a úrady Ruskej ríše ignorovali skutočnosť, že prvá gramatika ruského jazyka, ktorú vytvoril Meteleimen Smotrytskij, bola založená na gramatikách extrahovaných z kozáckych knižníc a škôl Siĉy <ref>[https://mpgu.su/ob-mpgu/struktura/biblioteka/iz-fonda-redkoy-knigi/iz-kollektsii-redkogo-fonda-biblioteki/uchebnyie-izdaniya/grammatika-meletiya-smotritskogo/ «Грамматика» Мелетия Смотрицкого]</ref>. === Dôsledky === Po tom, čo bol ukrajinský ľud zbavený vtedajšej elity, bolo slovo „Ukrajina“ a termín „Ukrajinci“ zakázané a nahradené termínmi „Malorusko“ a „Malorusi“ <ref>[https://www.istpravda.com.ua/short/4e70b617a6295/ ТАБАЧНИК ВВАЖАЄ, ЩО "МАЛОРОСІЯ" - НІЖНА НАЗВА УКРАЇНИ]</ref> <ref>[https://likbez.org.ua/ukraine-and-little-russia-are-one-and-the-same.html Україна та Малоросія — це одне і те ж саме?]</ref>. Rusifikacia pokračovala a ukrajinské knihy boli vymazávané z knižníc a kláštorov, aby sa mohli použiť pri písaní novej verzie dejín ruského štátu <ref>[https://irbis-nbuv.gov.ua/ulib/item/ref0000019718 МАЛОРОСІЙСЬКА КОЛЕГІЯ (1722–1727, 1764–1786)]</ref>. Autonómia ukrajinského kozáckeho vojska sa zmenšovala a v polovici 18. storočia bolo vytvorené Maloruské kolégium, ktoré pozostávalo z polovice veľvyslancov z Petrohradu a polovice z kozáckych starších verných Rusku, čo viedlo k zrušeniu Hetmanátu v roku 1764, ktorého posledným hetmanom bol Kirill Razumovskij, a v roku 1775, po víťazstve s pomocou ukrajinských kozákov v [[Rusko-turecká vojna|rusko-tureckej vojne]] v rokoch 1768-1774, bola zlikvidovaná aj [[Seč]] <ref>[https://www.jnsm.com.ua/h/1121T/ Ліквідація Гетьманщини]</ref>. == Pozri == * [[Masaker v Buči]] == Referencie == 4yqe6p54z4xcvf20rt51o9cv5wolap9 8371122 8371048 2026-09-19T21:34:58Z ~2026-50590-93 305760 8371122 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|19.9.2026}} {{Infobox Bitka|konflikt=Masaker v Baturine|súčasť=|obrázok=Пам'ятник жертвам Батуринської трагедії 1708 р.jpg|dátum=[[2. novembra]] [[1708]]|miesto= Baturin (teraz [[Černihivská oblasť]])|výsledok|protivník1=[[Ruská ríša]], |protivník2=[[Kozácky hetmanát]]|velitel1=Alexander Menšikov|velitel2=Dmitro Čečel|straty1= 3000 |straty2=11 000 - 14 000|sila1=|sila2=|popis=}} '''Masaker v Baturine''' - vyhladenie celého obyvateľstva a vypálenie Baturynu, vtedajšieho hlavného mesta [[Kozácky hetmanát|Hetmanàtu]], spáchané v roku 1708 ruskými vojskami pod velením kniežaťa Menšikova. == Pozri == * [[Masaker v Buči]] == Referencie == 5tl6gh5i43qsu1u7ruxd4w75123juuf 8371125 8371122 2026-09-19T21:41:35Z ~2026-50590-93 305760 /* */ jedna z najdôležitejších udalostí v dejinách ukrajinských kozákov 8371125 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Masaker v Baturine|súčasť=|obrázok=Пам’ятник жертвам Батуринської трагедії 1708 р. на території Цитаделі.jpg|dátum=[[2. novembra]] ([[13. novembra]] podľa nového štýlu) [[1708]]|miesto= Baturin (teraz [[Černihivská oblasť]])|výsledok|protivník1=[[Ruská ríša]], |protivník2=[[Kozácky hetmanát]]|velitel1=Alexander Menšikov|velitel2=Dmitro Čečel|straty1= 3000 |straty2=11 000 - 14 000|sila1=|sila2=|popis=pamätník na mieste pevnosti, Baturin}} '''Masaker v Baturine''' - vyhladenie celého obyvateľstva a vypálenie Baturynu, vtedajšieho hlavného mesta [[Kozácky hetmanát|Hetmanàtu]], spáchané v roku 1708 ruskými vojskami pod velením kniežaťa Menšikova <ref>[https://vue.gov.ua/%D0%91%D0%B0%D1%82%D1%83%D1%80%D0%B8%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D1%82%D1%80%D0%B0%D0%B3%D0%B5%D0%B4%D1%96%D1%8F Батуринська трагедія]</ref> <ref>[https://www.lucorg.com/baturyn-massacre-which-brought-russian-empire-to-rank-of-global-powers-and-destroyed-ukrainian-cossack-state-recalled/ BATURYN MASSACRE WHICH BROUGHT RUSSIAN EMPIRE TO RANK OF GLOBAL POWERS AND DESTROYED UKRAINIAN COSSACK STATE RECALLED]</ref> <ref>[https://euromaidanpress.com/2021/11/20/baturyn-massacre-which-brought-russian-empire-to-rank-of-global-powers-and-destroyed-ukrainian-cossack-state-recalled/ Baturyn massacre which brought Russian Empire to rank of global powers and destroyed Ukrainian Cossack state recalled]</ref> <ref>[https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=EIu&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=baturyna_obloga_i_shturm_1708 БАТУРИНА ОБЛОГА І ШТУРМ 1708]</ref> <ref>[https://nezhatin.com.ua/rizanyna-v-baturyni-rokovyny-tragediyi-na-nizhynshhyni/ “Різанина в Батурині”: роковини трагедії на Ніжинщині]</ref>. == Pozri == * [[Masaker v Buči]] == Referencie == nl5khaocyiwh4z6ncsyyg6qrzro5f9p 8371126 8371125 2026-09-19T21:42:01Z ~2026-50590-93 305760 /* */ 8371126 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Masaker v Baturine|súčasť=|obrázok=Пам’ятник жертвам Батуринської трагедії 1708 р. на території Цитаделі.jpg|dátum=[[2. novembra]] ([[13. novembra]] podľa nového štýlu) [[1708]]|miesto= Baturin (teraz [[Černihivská oblasť]])|výsledok|protivník1=[[Ruská ríša]]|protivník2=[[Kozácky hetmanát]]|velitel1=Alexander Menšikov|velitel2=Dmitro Čečel|straty1= 3000 |straty2=11 000 - 14 000|sila1=|sila2=|popis=pamätník na mieste pevnosti, Baturin}} '''Masaker v Baturine''' - vyhladenie celého obyvateľstva a vypálenie Baturynu, vtedajšieho hlavného mesta [[Kozácky hetmanát|Hetmanàtu]], spáchané v roku 1708 ruskými vojskami pod velením kniežaťa Menšikova <ref>[https://vue.gov.ua/%D0%91%D0%B0%D1%82%D1%83%D1%80%D0%B8%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D1%82%D1%80%D0%B0%D0%B3%D0%B5%D0%B4%D1%96%D1%8F Батуринська трагедія]</ref> <ref>[https://www.lucorg.com/baturyn-massacre-which-brought-russian-empire-to-rank-of-global-powers-and-destroyed-ukrainian-cossack-state-recalled/ BATURYN MASSACRE WHICH BROUGHT RUSSIAN EMPIRE TO RANK OF GLOBAL POWERS AND DESTROYED UKRAINIAN COSSACK STATE RECALLED]</ref> <ref>[https://euromaidanpress.com/2021/11/20/baturyn-massacre-which-brought-russian-empire-to-rank-of-global-powers-and-destroyed-ukrainian-cossack-state-recalled/ Baturyn massacre which brought Russian Empire to rank of global powers and destroyed Ukrainian Cossack state recalled]</ref> <ref>[https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=EIu&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=baturyna_obloga_i_shturm_1708 БАТУРИНА ОБЛОГА І ШТУРМ 1708]</ref> <ref>[https://nezhatin.com.ua/rizanyna-v-baturyni-rokovyny-tragediyi-na-nizhynshhyni/ “Різанина в Батурині”: роковини трагедії на Ніжинщині]</ref>. == Pozri == * [[Masaker v Buči]] == Referencie == ctbrnl4mnvqggqs8qsk6m4yukucrhhz 8371138 8371126 2026-09-19T22:28:10Z Fillos X. 212061 8371138 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Masaker v Baturine|súčasť=|obrázok=Пам’ятник жертвам Батуринської трагедії 1708 р. на території Цитаделі.jpg|dátum=[[2. november]] ([[13. november]] podľa nového štýlu) [[1708]]|miesto= Baturin (teraz [[Černihivská oblasť]])|výsledok|protivník1=[[Ruská ríša]]|protivník2=[[Kozácky hetmanát]]|velitel1=Alexander Menšikov|velitel2=Dmitro Čečel|straty1=3000|straty2=11 000{{--}}14 000|sila1=|sila2=|popis=pamätník na mieste pevnosti, Baturin}} '''Masaker v Baturine''' je vyhladenie celého obyvateľstva a vypálenie Baturynu, vtedajšieho hlavného mesta [[Kozácky hetmanát|Hetmanàtu]], spáchané v roku [[1708]] ruskými vojskami pod velením kniežaťa Menšikova<ref>[https://vue.gov.ua/%D0%91%D0%B0%D1%82%D1%83%D1%80%D0%B8%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D1%82%D1%80%D0%B0%D0%B3%D0%B5%D0%B4%D1%96%D1%8F Батуринська трагедія]</ref><ref>[https://www.lucorg.com/baturyn-massacre-which-brought-russian-empire-to-rank-of-global-powers-and-destroyed-ukrainian-cossack-state-recalled/ BATURYN MASSACRE WHICH BROUGHT RUSSIAN EMPIRE TO RANK OF GLOBAL POWERS AND DESTROYED UKRAINIAN COSSACK STATE RECALLED]</ref><ref>[https://euromaidanpress.com/2021/11/20/baturyn-massacre-which-brought-russian-empire-to-rank-of-global-powers-and-destroyed-ukrainian-cossack-state-recalled/ Baturyn massacre which brought Russian Empire to rank of global powers and destroyed Ukrainian Cossack state recalled]</ref><ref>[https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=EIu&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=baturyna_obloga_i_shturm_1708 БАТУРИНА ОБЛОГА І ШТУРМ 1708]</ref><ref>[https://nezhatin.com.ua/rizanyna-v-baturyni-rokovyny-tragediyi-na-nizhynshhyni/ “Різанина в Батурині”: роковини трагедії на Ніжинщині]</ref>. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri == * [[Masaker v Buči]] c0rhdr240h3hh6wv7ivrqaqlhv114qn 3 756077 8371049 2026-09-19T18:31:10Z Spider 001757 142600 UU autor 8371049 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť autor|Masaker v Baturine}} --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:31, 19. september 2026 (UTC) n3ccj7ke29gjz8x1yyynm9ss7saa46m 3 756078 8371056 2026-09-19T19:01:22Z Spider 001757 142600 vitajte 8371056 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=Spider 001757}} --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 19:01, 19. september 2026 (UTC) 71qubqpa01ubstdmd7o8yhv0q30p26i 0 756079 8371072 2026-09-19T19:38:54Z Pelex 2483 Pelex premiestnil stránku [[Symon Petliura]] na [[Symon Vasyľovyč Petľura]]: prepis z ukrajinčiny, otcovské meno 8371072 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Symon Vasyľovyč Petľura]] dwbrkzk1indn8hyd1tvxovi9vvf7c34 0 756080 8371075 2026-09-19T19:40:50Z Milopersempre 305778 Nová stránka 8371075 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Hudson Williams | Popis osoby = kanadský herec | Portrét = Hudson Williams photo by Tara Taralynn.jpg | Popis portrétu = Williams v roku 2025 | Dátum narodenia = [[13. február]] [[2001]] | Miesto narodenia = [[Kelowna]], [[Britská Kolumbia]], [[Kanada]] | Národnosť = kanadská | Profesia = [[herec]] | Aktívne roky = [[2020]]{{--}}súčasnosť | Portál1 = Film | Portál2 = Divadlo }} '''Hudson Williams''' (* [[13. február]] [[2001]], [[Kelowna]], [[Britská Kolumbia]], [[Kanada]]) je kanadský herec. Známy je predovšetkým úlohou Shanea Hollandera v športovom romantickom seriáli ''[[Heated Rivalry]]'' (2025 – súčasnosť) stanice Crave, za ktorú získal ocenenie [[Canadian Screen Awards|Canadian Screen Award]] za najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe v dramatickom seriáli.<ref name="CBC-CSA">{{cite news |url=https://www.cbc.ca/news/entertainment/2026-canadian-screen-awards-9.7218635 |title=Heated Rivalry dominates 2026 Canadian Screen Awards |first=Kayla |last=McLean |work=[[CBC News]] |date=May 31, 2026 |access-date=July 25, 2026}}</ref> Účinkuje aj v seriáli ''[[Yaga (seriál)|Yaga]]'' stanice Crave, v minisérii ''[[The Altruists]]'' od [[Netflixu]] a v hraných filmoch ''Apparatus'' a ''[[Tyrant (film)|Tyrant]]''.<ref name="Yaga">{{cite web |url=https://deadline.com/2026/02/heated-rivalry-hudson-williams-crave-yaga-drama-series-1236728206/ |title='Heated Rivalry' Star Hudson Williams Re-teams With Crave For Baba Yaga Drama |first=Max |last=Goldbart |work=[[Deadline Hollywood]] |date=February 18, 2026 |access-date=July 25, 2026}}</ref><ref name="Altruists">{{cite web |url=https://deadline.com/2026/03/hudson-williams-jennifer-grey-cast-the-altruists-1236757124/ |title=Heated Rivalry's Hudson Williams & Jennifer Grey Among 6 Cast In Netflix's Sam Bankman-Fried Limited Series |first=Rosy |last=Cordero |work=[[Deadline Hollywood]] |date=March 17, 2026 |access-date=July 25, 2026}}</ref><ref name="Apparatus">{{cite web |url=https://deadline.com/2026/03/hudson-williams-dylan-obrien-to-star-apparatus-thriller-1236768004/ |title=Dylan O'Brien & Hudson Williams Set For Sofia Banzhaf Thriller 'Apparatus' |first=Matt |last=Grobar |work=[[Deadline Hollywood]] |date=March 27, 2026 |access-date=July 25, 2026}}</ref><ref name="Tyrant">{{cite web |url=https://deadline.com/2026/04/hudson-williams-paapa-essiedu-join-tyrant-thriller-1236870972/ |title=Paapa Essiedu, Hudson Williams, Omar Apollo & Nara Smith Join Amazon MGM Thriller 'Tyrant' |first=Matt |last=Grobar |work=[[Deadline Hollywood]] |date=April 27, 2026 |access-date=July 25, 2026}}</ref> == Skorý život a vzdelanie == Williams sa narodil 13. februára 2001 v Kelowne v Britskej Kolumbii a vyrastal v Kamloopse.<ref name="ShutUpEvan1">{{cite web |url=https://www.youtube.com/watch?v=sVP2v04K7K8 |title=Hudson Williams Part 1 (Full Episode) |work=Shut Up Evan |date=January 20, 2026 |access-date=July 25, 2026}}</ref><ref name="CMF">{{cite web |url=https://cmf-fmc.ca/now-next/articles/they-shoot-they-score/ |title=They Shoot, They Score |first=Ingrid |last=Randoja |work=Canada Media Fund |date=November 20, 2025 |access-date=July 25, 2026}}</ref><ref name="VanSun">{{cite news |url=https://vancouversun.com/entertainment/heated-rivalry-star-hudson-williams-donates-money-to-b-c-childrens-hospital-at-golden-globes |title=Heated Rivalry star Hudson Williams donates money to B.C. Children's Hospital at Golden Globes |first=Dana |last=Gee |work=[[Vancouver Sun]] |date=January 12, 2026 |access-date=July 25, 2026}}</ref> Jeho matka, ktorá pracuje ako interiérová dizajnérka, je kórejského pôvodu, zatiaľ čo jeho otec, strojnežinier, má britských a holandských predkov.<ref name="GQ-Hype">{{cite web |url=https://www.gq.com/story/heated-rivalry-gq-hype |title=The Naked Ambition of the Heated Rivalry Boys |first=Mickey |last=Rapkin |work=[[GQ]] |date=December 23, 2025 |access-date=July 25, 2026}}</ref> Navštevoval francúzsku materskú školu a neskôr študoval tanec, hudbu a divadlo na škole Beattie Arts.<ref name="ShutUpEvan1" /> Vyštudoval strednú školu Sa-Hali v Kamloopse, kde hral basketbal a trénoval [[zmiešané bojové umenia|zmiešané bojové umenia]] (MMA).<ref name="MuchMusic">{{cite web |title=The Cast of 'Heated Rivalry' Plays "Most Likely To" - Connor Storrie & Hudson Williams |publisher=[[MuchMusic]] |date=November 28, 2025 |url=https://www.youtube.com/watch?v=ZWA7OBtUppg |access-date=July 25, 2026}}</ref><ref name="PRP">{{cite web |title=The Permanent Rain Press Interview with Hudson Williams - Heated Rivalry – Shane Hollander |publisher=The Permanent Rain Press |date=November 29, 2025 |url=https://www.youtube.com/watch?v=pKpeGdbkzXw |access-date=July 25, 2026}}</ref> V roku 2020 sa presťahoval do [[Vancouver]]u, aby študoval na Langara College, kde získal certifikát z filmového herectva.<ref name="PRP"/><ref name="USAToday">{{cite news |url=https://www.usatoday.com/story/entertainment/tv/2026/02/04/inside-hudson-williams-life-before-heated-rivalry/88401848007/ |title=Hudson Williams' life before 'Heated Rivalry,' according to his friends |first=Greta |last=Cross |work=[[USA Today]] |date=February 4, 2026 |access-date=July 25, 2026}}</ref> Pred začiatkom herckej kariéry pracoval ako čašník, písal a režíroval krátke filmy a ako režisér debutoval krátkym filmom ''Snow Angel''.<ref name="THR-interview">{{cite web |url=https://www.hollywoodreporter.com/tv/tv-features/heated-rivalry-hudson-williams-interview-1236449733/ |title='Heated Rivalry' Star Hudson Williams on Shane and Overnight Success |first=Nicole |last=Fell |work=[[The Hollywood Reporter]] |date=December 16, 2025 |access-date=July 25, 2026}}</ref><ref name="CTV">{{cite news |url=https://www.ctvnews.ca/vancouver/article/didnt-expect-it-to-get-this-big-hudson-williams-old-spaghetti-factory-colleagues-blown-away-by-his-rise-to-fame/ |title='Didn't expect it to get this big': Hudson Williams' Old Spaghetti Factory colleagues blown away by his rise to fame |work=CTV News Vancouver |date=January 21, 2026 |access-date=July 25, 2026}}</ref> == Kariéra == === Skoré práce (2020 – 2024) === Williams začal svoju kariéru v nezávislých krátkych filmoch vo Vancouveri.<ref name="USAToday"/> Na filmovom festivale Vancouver Badass Film Festival (2024) získal ocenenie za najlepší hercký ansámbel za krátky film ''Devil Makes Three'' a na festivale Hollywood ShortsFest (2026) cenu za najlepšieho začínajúceho režiséra za film ''Rancid''.<ref name="VBFF">{{cite web |url=https://www.imdb.com/event/ev0004471/2024/1/? |title=Vancouver Badass Film Festival (2024) |website=[[IMDb]] |access-date=July 25, 2026}}</ref><ref name="ShortsFest">{{cite web |url=https://hollywoodshortsfest.com/winners/ |title=Winners 2026 |publisher=Hollywood ShortsFest |year=2026 |access-date=July 25, 2026}}</ref> Medzi jeho rané televízne úlohy patrí epizódna úloha v seriáli ''[[Allegiance (seriál)|Allegiance]]'', televízne filmy ''Nobody Dumps My Daughter'' a ''All I Need for Christmas'' a hosťovanie v seriáli stanice [[CBS]] ''[[Tracker (seriál)|Tracker]]''.<ref name="HL"/><ref name="Yahoo-Tracker">{{cite web |url=https://www.yahoo.com/entertainment/tv/articles/hudson-williams-tracker-playing-shane-111639949.html |title=Hudson Williams Was on 'Tracker' Before Playing Shane Hollander on HBO's Steamy 'Heated Rivalry': What to Know |work=Yahoo Entertainment |date=December 3, 2025 |access-date=July 25, 2026}}</ref> === ''Heated Rivalry'' a prielom (2025 – súčasnosť) === V roku 2025 získal Williams hlavnú úlohu Shanea Hollandera v športovej romantickej dráme ''[[Heated Rivalry]]'', ktorú vytvoril [[Jacob Tierney]] na motívy knižnej série od [[Rachel Reid]].<ref name="TeenVogue">{{cite web |url=https://www.teenvogue.com/story/inside-heated-rivalry-the-gay-hockey-romance-series-changing-queer-tv-exclusive |title=Inside "Heated Rivalry," the Gay Hockey Romance Series Changing Queer TV |first=Max |last=Gao |work=[[Teen Vogue]] |date=November 20, 2025 |access-date=July 25, 2026}}</ref><ref name="THR-review">{{cite web |url=https://www.hollywoodreporter.com/tv/tv-reviews/heated-rivalry-review-hbo-max-gay-hockey-drama-1236435495/ |title='Heated Rivalry' Review: HBO Max's Horny Hockey Drama Is a Playful Gay Romance for Grown-Ups |first=Daniel |last=Fienberg |work=[[The Hollywood Reporter]] |date=November 26, 2025 |access-date=July 25, 2026}}</ref> Pri obsadzovaní bola kľúčová chémia medzi ním a jeho herckým partnerom [[Connor Storrie|Connorom Storriem]].<ref name="PRP"/><ref name="Out">{{cite web |url=https://www.out.com/gay-tv-shows/heated-rivalry-connor-storrie-hudson-williams-interview |title=Heated Rivalry: Hudson thought Connor would 'pin me down' |first=Bernardo |last=Sim |work=[[Out (časopis)|Out]] |access-date=July 25, 2026}}</ref><ref name="Variety-chem">{{cite web |url=https://variety.com/2025/tv/news/heated-rivalry-actors-sexual-chemistry-auditions-1236596271/ |title='Heated Rivalry' Actors Say Sexual Chemistry Started in Auditions |first=Michaela |last=Zee |work=[[Variety (časopis)|Variety]] |date=December 1, 2025 |access-date=July 25, 2026}}</ref> Seriál mal premiéru na platformách Crave a HBO Max v novembri 2025 a zaznamenal obrovský medzinárodný úspech.<ref name="CapitalFM">{{cite web |url=https://www.capitalfm.com/news/tv-film/heated-rivalry-hudson-williams-age-how-old-height-shane/ |title=Heated Rivalry actor Hudson Williams' age, height, past roles, where he's from and more |first=Sam |last=Prance |work=Capital FM |date=December 1, 2025 |access-date=July 25, 2026}}</ref><ref name="PinkNews">{{cite web |url=https://www.thepinknews.com/2026/07/23/first-look-at-hudson-williams-in-new-witchy-thriller-yaga/ |title=First look at Hudson Williams in new witchy thriller 'Yaga' |work=PinkNews |date=July 23, 2026 |access-date=July 25, 2026}}</ref> Kritici chválili jeho výkon za citlivé a odstupňované stvárnenie postavy na autistickom spektre.<ref name="Time">{{cite web |url=https://time.com/7344379/heated-rivalry-autism-shane/ |title=Heated Rivalry Handles Autism With Love, Care, and a Touch of Awkwardness |first=Sarah |last=Kurchak |work=[[Time (časopis)|Time]] |date=January 9, 2026 |access-date=July 25, 2026}}</ref><ref name="Ebert">{{cite web |url=https://www.rogerebert.com/streaming/heated-rivalry-tv-review |title=HBO's "Heated Rivalry" is the Sexiest and Most Significant Queer Show of the Year |website=RogerEbert.com |date=December 8, 2025 |access-date=July 25, 2026}}</ref> V máji 2026 získal cenu Canadian Screen Award pre najlepšieho herca v hlavnej úlohe a vo veku 25 rokov sa stal najmladším víťazom v histórii tejto kategórie.<ref name="CBC-CSA"/> Okrem toho načítal audioknihu romantickej fantasy ''Ember & Ice'' (spolu s Connorom Storriem), vystúpil v relácii ''[[Saturday Night Live]]'' a účinkoval v hudobnom videoklipe k piesni „Madwoman“ od speváčky [[Laufey (speváčka)|Laufey]].<ref name="Cosmo">{{cite web |url=https://www.cosmopolitan.com/entertainment/celebs/a69876010/hudson-williams-connor-storrie-quinn-ember-and-ice/ |title=Exclusive: Hudson Williams & Connor Storrie Are Rival Fae Princes in Quinn's New Romantasy Audio, 'Ember & Ice' |work=[[Cosmopolitan (časopis)|Cosmopolitan]] |date=December 29, 2025 |access-date=July 25, 2026}}</ref><ref name="CNN-SNL">{{cite news |url=https://www.cnn.com/2026/02/28/entertainment/connor-storrie-snl-hockey-accents |title=Connor Storrie survives his big 'SNL' test |first1=Dan |last1=Heching |first2=Alli |last2=Rosenbloom |work=[[CNN]] |date=February 28, 2026 |access-date=July 25, 2026}}</ref><ref name="THR-Madwoman">{{cite web |url=https://www.hollywoodreporter.com/music/music-news/laufey-madwoman-music-video-hudson-williams-1236562507/ |title=How Laufey's Star-Studded "Madwoman" Music Video Came to Life With Hudson Williams, Lola Tung |first=Nicole |last=Fell |work=[[The Hollywood Reporter]] |date=April 13, 2026 |access-date=July 25, 2026}}</ref> === Nadchádzajúce projekty === Williams stvárňuje dvojúlohu (Henryho a Logana) v mysterióznom seriáli ''[[Yaga (seriál)|Yaga]]'' pre Crave a AMC+.<ref name="Yaga"/><ref name="Deadline-AMC">{{cite web |url=https://deadline.com/2026/04/hudson-williams-heated-rivalry-yaga-followup-series-crave-1236873748/ |title=Hudson Williams' 'Heated Rivalry' Followup 'Yaga' Heads To AMC+ |work=[[Deadline Hollywood]] |date=April 30, 2026 |access-date=July 25, 2026}}</ref><ref name="Boyle">{{cite news |last=Boyle|first=Kelli|date=September 10, 2026|title=What 'Yaga' Play Reveals About Hudson Williams' Two Characters|url=https://www.tvinsider.com/1288465/yaga-hudson-williams-characters-henry-logan-amc/|work=TV Insider|access-date=10 September 2026}}</ref> Hrá tiež v minisérii od Netflixu ''[[The Altruists]]'', hranom filme ''Apparatus'' (po boku [[Dylan O'Brien|Dylana O'Briena]]) a v kulinárskom trilery ''[[Tyrant (film)|Tyrant]]'' (po boku [[Charlize Theron]] a [[Demi Moore]]).<ref name="Altruists"/><ref name="Apparatus"/><ref name="Tyrant"/> == Vplyvy == Williams označil [[Heath Ledger|Heatha Ledgera]] za svojho najobľúbenejšieho herca, pričom spomenul aj [[Michelle Williams (herečka)|Michelle Williams]], [[Mark Rylance|Marka Rylancea]], [[Marlon Brando|Marlona Brando]] a [[Parker Posey]]. Medzi režisérov, ktorí ho inšpirovali, patria [[Alfred Hitchcock]], [[Billy Wilder]], [[Ingmar Bergman]] a [[Stanley Kubrick]].<ref name="ShutUpEvan2">{{cite web |url=https://www.youtube.com/watch?v=CRS-n5rDRZI |title=Hudson Williams Part 2 (Full Episode) |work=Shut Up Evan |date=January 2026 |access-date=July 25, 2026}}</ref> Filmy ''[[Moonlight (film z roku 2016)|Moonlight]]'' a ''[[Skrotená hora]]'' vyzdvihol ako významné diela queer kinematografie.<ref name="GQ-Hype"/> == Verejný obraz == Po premiére seriálu ''Heated Rivalry'' získal Williams rýchlo veľkú popularitu. Ako model debutoval na módnej prehliadke značky Dsquared2 v Miláne v januári 2026<ref name="GQ-Milan">{{cite web |url=https://www.gq.com/story/hudson-williams-heated-rivalry-runway-debut-milan-dsquared2 |title=Hudson Williams Just Made His Milan Fashion Week Debut |first=Savannah |last=Sobrevilla |work=[[GQ]] |date=January 16, 2026 |access-date=July 25, 2026}}</ref> a niesol olympijskú pochodeň na [[Zimné olympijské hry 2026|Zimných olympijských hrách 2026]].<ref name="Variety-torch">{{cite web |url=https://variety.com/2026/sports/columns/heated-rivalry-hudson-williams-connor-storrie-olympic-torch-1236640468/ |title=Heated Rivalry Stars Hudson Williams and Connor Storrie Carry Olympic Torch in Italy |first=Mark |last=Malkin |work=[[Variety (časopis)|Variety]] |date=January 25, 2026 |access-date=July 25, 2026}}</ref> Stal sa ambasádorom módnych domov Balenciaga a Bulgari,<ref name="Vogue-MetGala">{{cite web |last=Allaire |first=Christian |date=2026-05-04 |title=Hudson Williams Turns Into a (Shirtless) Balenciaga Matador at the 2026 Met Gala |url=https://www.vogue.com/article/2026-met-gala-hudson-williams-red-carpet-fashion |access-date=2026-07-25 |website=Vogue |language=en-US}}</ref><ref name="Bulgari-Steel">{{cite web |last=Kostic |first=Jana |date=2026-05-26 |title=Hudson Williams Stars in Bulgari Gold & Steel Campaign |url=https://www.designscene.net/2026/05/hudson-williams-bulgari-gold-steel.html |access-date=2026-07-25 |website=DSCENE |language=en-US}}</ref> a bol prvým nešportovcom v globálnej kampani značky Peloton.<ref name="People-Peloton2">{{cite web |url=https://people.com/hudson-williams-flashes-his-abs-in-new-peloton-ad-exclusive-11948522 |title=Hudson Williams Flashes Abs in New Peloton Ad |first=Stacy |last=Lambe |work=[[People (časopis)|People]] |date=April 14, 2026 |access-date=July 25, 2026}}</ref> V auguste 2026 sa stal prvým globálnym ambasádorom kórejskej značky starostlivosti o pleť SKIN1004.<ref name="Cut-Skin">{{cite web |last=Lee|first=Carol|date=August 6, 2026|title=Hudson Williams Is Officially a Skinfluencer|url=https://www.thecut.com/article/hudson-williams-skin1004-ambassador.html |url-access=subscription|website=The Cut|access-date=August 15, 2026}}</ref> Bol tiež zaradený do zoznamu Gold House 100.<ref name="GoldHouse">{{cite web|url=https://www.hollywoodreporter.com/news/general-news/gold-100-gold-house-list-2026-1236581647/|title=Hudson Williams, Chloe Zhao, Charles Melton, Kehlani and Laufey Among 2026 Gold House Gold100 Honorees|last=Fell|first=Nicole|website=Hollywood Reporter|date=2026-05-01|access-date=2026-08-16}}</ref> == Filmografia == === Film === {| class="wikitable sortable" |- ! Rok !! Názov !! Úloha !! Poznámky |- | 2024 || ''Devil Makes Three'' || || Krátky film |- | 2026 || ''Snow Angel'' || || Krátky film; aj režisér a scenárista |- | TBA || ''Apparatus'' || || Hraný film |- | TBA || ''Tyrant'' || || Hraný film |} === Televízia === {| class="wikitable sortable" |- ! Rok !! Názov !! Úloha !! Poznámky |- | 2024 || ''Allegiance'' || || 1 epizóda |- | 2024 || ''Tracker'' || || 1 epizóda |- | 2025 – súčasnosť || ''Heated Rivalry'' || Shane Hollander || Hlavná úloha |- | TBA || ''Yaga'' || Henry / Logan || Hlavná úloha |- | TBA || ''The Altruists'' || || Miniséria |} == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Narodenia v 2001]] [[Kategória:Kanadskí herci]] [[Kategória:Žijúce osobnosti]] 3dsz7kjb98h5fbb8lz599wpr9ndvhed 8371077 8371075 2026-09-19T19:42:22Z Milopersempre 305778 8371077 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Hudson Williams | Popis osoby = kanadský herec | Portrét = Hudson Williams photo by Tara Taralynn.jpg | Popis portrétu = Williams v roku 2025 | Dátum narodenia = [[13. február]] [[2001]] | Miesto narodenia = [[Kelowna]], [[Britská Kolumbia]], [[Kanada]] | Národnosť = kanadská | Profesia = [[herec]] | Aktívne roky = [[2020]]{{--}}súčasnosť | Portál1 = Film | Portál2 = Divadlo }} '''Hudson Williams''' (* [[13. február]] [[2001]], [[Kelowna]], [[Britská Kolumbia]], [[Kanada]]) je kanadský herec. Známy je predovšetkým úlohou Shanea Hollandera v športovom romantickom seriáli ''[[Heated Rivalry]]'' (2025 – súčasnosť) stanice Crave, za ktorú získal ocenenie [[Canadian Screen Awards|Canadian Screen Award]] za najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe v dramatickom seriáli.<ref name="CBC-CSA">{{cite news |url=https://www.cbc.ca/news/entertainment/2026-canadian-screen-awards-9.7218635 |title=Heated Rivalry dominates 2026 Canadian Screen Awards |first=Kayla |last=McLean |work=[[CBC News]] |date=May 31, 2026 |access-date=July 25, 2026}}</ref> Účinkuje aj v seriáli ''[[Yaga (seriál)|Yaga]]'' stanice Crave, v minisérii ''[[The Altruists]]'' od [[Netflixu]] a v hraných filmoch ''Apparatus'' a ''[[Tyrant (film)|Tyrant]]''.<ref name="Yaga">{{cite web |url=https://deadline.com/2026/02/heated-rivalry-hudson-williams-crave-yaga-drama-series-1236728206/ |title='Heated Rivalry' Star Hudson Williams Re-teams With Crave For Baba Yaga Drama |first=Max |last=Goldbart |work=[[Deadline Hollywood]] |date=February 18, 2026 |access-date=July 25, 2026}}</ref><ref name="Altruists">{{cite web |url=https://deadline.com/2026/03/hudson-williams-jennifer-grey-cast-the-altruists-1236757124/ |title=Heated Rivalry's Hudson Williams & Jennifer Grey Among 6 Cast In Netflix's Sam Bankman-Fried Limited Series |first=Rosy |last=Cordero |work=[[Deadline Hollywood]] |date=March 17, 2026 |access-date=July 25, 2026}}</ref><ref name="Apparatus">{{cite web |url=https://deadline.com/2026/03/hudson-williams-dylan-obrien-to-star-apparatus-thriller-1236768004/ |title=Dylan O'Brien & Hudson Williams Set For Sofia Banzhaf Thriller 'Apparatus' |first=Matt |last=Grobar |work=[[Deadline Hollywood]] |date=March 27, 2026 |access-date=July 25, 2026}}</ref><ref name="Tyrant">{{cite web |url=https://deadline.com/2026/04/hudson-williams-paapa-essiedu-join-tyrant-thriller-1236870972/ |title=Paapa Essiedu, Hudson Williams, Omar Apollo & Nara Smith Join Amazon MGM Thriller 'Tyrant' |first=Matt |last=Grobar |work=[[Deadline Hollywood]] |date=April 27, 2026 |access-date=July 25, 2026}}</ref> == Skorý život a vzdelanie == Williams sa narodil 13. februára 2001 v Kelowne v Britskej Kolumbii a vyrastal v Kamloopse.<ref name="ShutUpEvan1">{{cite web |url=https://www.youtube.com/watch?v=sVP2v04K7K8 |title=Hudson Williams Part 1 (Full Episode) |work=Shut Up Evan |date=January 20, 2026 |access-date=July 25, 2026}}</ref><ref name="CMF">{{cite web |url=https://cmf-fmc.ca/now-next/articles/they-shoot-they-score/ |title=They Shoot, They Score |first=Ingrid |last=Randoja |work=Canada Media Fund |date=November 20, 2025 |access-date=July 25, 2026}}</ref><ref name="VanSun">{{cite news |url=https://vancouversun.com/entertainment/heated-rivalry-star-hudson-williams-donates-money-to-b-c-childrens-hospital-at-golden-globes |title=Heated Rivalry star Hudson Williams donates money to B.C. Children's Hospital at Golden Globes |first=Dana |last=Gee |work=[[Vancouver Sun]] |date=January 12, 2026 |access-date=July 25, 2026}}</ref> Jeho matka, ktorá pracuje ako interiérová dizajnérka, je kórejského pôvodu, zatiaľ čo jeho otec, strojnežinier, má britských a holandských predkov.<ref name="GQ-Hype">{{cite web |url=https://www.gq.com/story/heated-rivalry-gq-hype |title=The Naked Ambition of the Heated Rivalry Boys |first=Mickey |last=Rapkin |work=[[GQ]] |date=December 23, 2025 |access-date=July 25, 2026}}</ref> Navštevoval francúzsku materskú školu a neskôr študoval tanec, hudbu a divadlo na škole Beattie Arts.<ref name="ShutUpEvan1" /> Vyštudoval strednú školu Sa-Hali v Kamloopse, kde hral basketbal a trénoval [[zmiešané bojové umenia|zmiešané bojové umenia]] (MMA).<ref name="MuchMusic">{{cite web |title=The Cast of 'Heated Rivalry' Plays "Most Likely To" - Connor Storrie & Hudson Williams |publisher=[[MuchMusic]] |date=November 28, 2025 |url=https://www.youtube.com/watch?v=ZWA7OBtUppg |access-date=July 25, 2026}}</ref><ref name="PRP">{{cite web |title=The Permanent Rain Press Interview with Hudson Williams - Heated Rivalry – Shane Hollander |publisher=The Permanent Rain Press |date=November 29, 2025 |url=https://www.youtube.com/watch?v=pKpeGdbkzXw |access-date=July 25, 2026}}</ref> V roku 2020 sa presťahoval do [[Vancouver]]u, aby študoval na Langara College, kde získal certifikát z filmového herectva.<ref name="PRP"/><ref name="USAToday">{{cite news |url=https://www.usatoday.com/story/entertainment/tv/2026/02/04/inside-hudson-williams-life-before-heated-rivalry/88401848007/ |title=Hudson Williams' life before 'Heated Rivalry,' according to his friends |first=Greta |last=Cross |work=[[USA Today]] |date=February 4, 2026 |access-date=July 25, 2026}}</ref> Pred začiatkom herckej kariéry pracoval ako čašník, písal a režíroval krátke filmy a ako režisér debutoval krátkym filmom ''Snow Angel''.<ref name="THR-interview">{{cite web |url=https://www.hollywoodreporter.com/tv/tv-features/heated-rivalry-hudson-williams-interview-1236449733/ |title='Heated Rivalry' Star Hudson Williams on Shane and Overnight Success |first=Nicole |last=Fell |work=[[The Hollywood Reporter]] |date=December 16, 2025 |access-date=July 25, 2026}}</ref><ref name="CTV">{{cite news |url=https://www.ctvnews.ca/vancouver/article/didnt-expect-it-to-get-this-big-hudson-williams-old-spaghetti-factory-colleagues-blown-away-by-his-rise-to-fame/ |title='Didn't expect it to get this big': Hudson Williams' Old Spaghetti Factory colleagues blown away by his rise to fame |work=CTV News Vancouver |date=January 21, 2026 |access-date=July 25, 2026}}</ref> == Kariéra == === Skoré práce (2020 – 2024) === Williams začal svoju kariéru v nezávislých krátkych filmoch vo Vancouveri.<ref name="USAToday"/> Na filmovom festivale Vancouver Badass Film Festival (2024) získal ocenenie za najlepší hercký ansámbel za krátky film ''Devil Makes Three'' a na festivale Hollywood ShortsFest (2026) cenu za najlepšieho začínajúceho režiséra za film ''Rancid''.<ref name="VBFF">{{cite web |url=https://www.imdb.com/event/ev0004471/2024/1/? |title=Vancouver Badass Film Festival (2024) |website=[[IMDb]] |access-date=July 25, 2026}}</ref><ref name="ShortsFest">{{cite web |url=https://hollywoodshortsfest.com/winners/ |title=Winners 2026 |publisher=Hollywood ShortsFest |year=2026 |access-date=July 25, 2026}}</ref> Medzi jeho rané televízne úlohy patrí epizódna úloha v seriáli ''[[Allegiance (seriál)|Allegiance]]'', televízne filmy ''Nobody Dumps My Daughter'' a ''All I Need for Christmas'' a hosťovanie v seriáli stanice [[CBS]] ''[[Tracker (seriál)|Tracker]]''.<ref name="Yahoo-Tracker">{{cite web |url=https://www.yahoo.com/entertainment/tv/articles/hudson-williams-tracker-playing-shane-111639949.html |title=Hudson Williams Was on 'Tracker' Before Playing Shane Hollander on HBO's Steamy 'Heated Rivalry': What to Know |work=Yahoo Entertainment |date=December 3, 2025 |access-date=July 25, 2026}}</ref> === ''Heated Rivalry'' a prielom (2025 – súčasnosť) === V roku 2025 získal Williams hlavnú úlohu Shanea Hollandera v športovej romantickej dráme ''[[Heated Rivalry]]'', ktorú vytvoril [[Jacob Tierney]] na motívy knižnej série od [[Rachel Reid]].<ref name="TeenVogue">{{cite web |url=https://www.teenvogue.com/story/inside-heated-rivalry-the-gay-hockey-romance-series-changing-queer-tv-exclusive |title=Inside "Heated Rivalry," the Gay Hockey Romance Series Changing Queer TV |first=Max |last=Gao |work=[[Teen Vogue]] |date=November 20, 2025 |access-date=July 25, 2026}}</ref><ref name="THR-review">{{cite web |url=https://www.hollywoodreporter.com/tv/tv-reviews/heated-rivalry-review-hbo-max-gay-hockey-drama-1236435495/ |title='Heated Rivalry' Review: HBO Max's Horny Hockey Drama Is a Playful Gay Romance for Grown-Ups |first=Daniel |last=Fienberg |work=[[The Hollywood Reporter]] |date=November 26, 2025 |access-date=July 25, 2026}}</ref> Pri obsadzovaní bola kľúčová chémia medzi ním a jeho herckým partnerom [[Connor Storrie|Connorom Storriem]].<ref name="PRP"/><ref name="Out">{{cite web |url=https://www.out.com/gay-tv-shows/heated-rivalry-connor-storrie-hudson-williams-interview |title=Heated Rivalry: Hudson thought Connor would 'pin me down' |first=Bernardo |last=Sim |work=[[Out (časopis)|Out]] |access-date=July 25, 2026}}</ref><ref name="Variety-chem">{{cite web |url=https://variety.com/2025/tv/news/heated-rivalry-actors-sexual-chemistry-auditions-1236596271/ |title='Heated Rivalry' Actors Say Sexual Chemistry Started in Auditions |first=Michaela |last=Zee |work=[[Variety (časopis)|Variety]] |date=December 1, 2025 |access-date=July 25, 2026}}</ref> Seriál mal premiéru na platformách Crave a HBO Max v novembri 2025 a zaznamenal obrovský medzinárodný úspech.<ref name="CapitalFM">{{cite web |url=https://www.capitalfm.com/news/tv-film/heated-rivalry-hudson-williams-age-how-old-height-shane/ |title=Heated Rivalry actor Hudson Williams' age, height, past roles, where he's from and more |first=Sam |last=Prance |work=Capital FM |date=December 1, 2025 |access-date=July 25, 2026}}</ref><ref name="PinkNews">{{cite web |url=https://www.thepinknews.com/2026/07/23/first-look-at-hudson-williams-in-new-witchy-thriller-yaga/ |title=First look at Hudson Williams in new witchy thriller 'Yaga' |work=PinkNews |date=July 23, 2026 |access-date=July 25, 2026}}</ref> Kritici chválili jeho výkon za citlivé a odstupňované stvárnenie postavy na autistickom spektre.<ref name="Time">{{cite web |url=https://time.com/7344379/heated-rivalry-autism-shane/ |title=Heated Rivalry Handles Autism With Love, Care, and a Touch of Awkwardness |first=Sarah |last=Kurchak |work=[[Time (časopis)|Time]] |date=January 9, 2026 |access-date=July 25, 2026}}</ref><ref name="Ebert">{{cite web |url=https://www.rogerebert.com/streaming/heated-rivalry-tv-review |title=HBO's "Heated Rivalry" is the Sexiest and Most Significant Queer Show of the Year |website=RogerEbert.com |date=December 8, 2025 |access-date=July 25, 2026}}</ref> V máji 2026 získal cenu Canadian Screen Award pre najlepšieho herca v hlavnej úlohe a vo veku 25 rokov sa stal najmladším víťazom v histórii tejto kategórie.<ref name="CBC-CSA"/> Okrem toho načítal audioknihu romantickej fantasy ''Ember & Ice'' (spolu s Connorom Storriem), vystúpil v relácii ''[[Saturday Night Live]]'' a účinkoval v hudobnom videoklipe k piesni „Madwoman“ od speváčky [[Laufey (speváčka)|Laufey]].<ref name="Cosmo">{{cite web |url=https://www.cosmopolitan.com/entertainment/celebs/a69876010/hudson-williams-connor-storrie-quinn-ember-and-ice/ |title=Exclusive: Hudson Williams & Connor Storrie Are Rival Fae Princes in Quinn's New Romantasy Audio, 'Ember & Ice' |work=[[Cosmopolitan (časopis)|Cosmopolitan]] |date=December 29, 2025 |access-date=July 25, 2026}}</ref><ref name="CNN-SNL">{{cite news |url=https://www.cnn.com/2026/02/28/entertainment/connor-storrie-snl-hockey-accents |title=Connor Storrie survives his big 'SNL' test |first1=Dan |last1=Heching |first2=Alli |last2=Rosenbloom |work=[[CNN]] |date=February 28, 2026 |access-date=July 25, 2026}}</ref><ref name="THR-Madwoman">{{cite web |url=https://www.hollywoodreporter.com/music/music-news/laufey-madwoman-music-video-hudson-williams-1236562507/ |title=How Laufey's Star-Studded "Madwoman" Music Video Came to Life With Hudson Williams, Lola Tung |first=Nicole |last=Fell |work=[[The Hollywood Reporter]] |date=April 13, 2026 |access-date=July 25, 2026}}</ref> === Nadchádzajúce projekty === Williams stvárňuje dvojúlohu (Henryho a Logana) v mysterióznom seriáli ''[[Yaga (seriál)|Yaga]]'' pre Crave a AMC+.<ref name="Yaga"/><ref name="Deadline-AMC">{{cite web |url=https://deadline.com/2026/04/hudson-williams-heated-rivalry-yaga-followup-series-crave-1236873748/ |title=Hudson Williams' 'Heated Rivalry' Followup 'Yaga' Heads To AMC+ |work=[[Deadline Hollywood]] |date=April 30, 2026 |access-date=July 25, 2026}}</ref><ref name="Boyle">{{cite news |last=Boyle|first=Kelli|date=September 10, 2026|title=What 'Yaga' Play Reveals About Hudson Williams' Two Characters|url=https://www.tvinsider.com/1288465/yaga-hudson-williams-characters-henry-logan-amc/|work=TV Insider|access-date=10 September 2026}}</ref> Hrá tiež v minisérii od Netflixu ''[[The Altruists]]'', hranom filme ''Apparatus'' (po boku [[Dylan O'Brien|Dylana O'Briena]]) a v kulinárskom trilery ''[[Tyrant (film)|Tyrant]]'' (po boku [[Charlize Theron]] a [[Demi Moore]]).<ref name="Altruists"/><ref name="Apparatus"/><ref name="Tyrant"/> == Vplyvy == Williams označil [[Heath Ledger|Heatha Ledgera]] za svojho najobľúbenejšieho herca, pričom spomenul aj [[Michelle Williams (herečka)|Michelle Williams]], [[Mark Rylance|Marka Rylancea]], [[Marlon Brando|Marlona Brando]] a [[Parker Posey]]. Medzi režisérov, ktorí ho inšpirovali, patria [[Alfred Hitchcock]], [[Billy Wilder]], [[Ingmar Bergman]] a [[Stanley Kubrick]].<ref name="ShutUpEvan2">{{cite web |url=https://www.youtube.com/watch?v=CRS-n5rDRZI |title=Hudson Williams Part 2 (Full Episode) |work=Shut Up Evan |date=January 2026 |access-date=July 25, 2026}}</ref> Filmy ''[[Moonlight (film z roku 2016)|Moonlight]]'' a ''[[Skrotená hora]]'' vyzdvihol ako významné diela queer kinematografie.<ref name="GQ-Hype"/> == Verejný obraz == Po premiére seriálu ''Heated Rivalry'' získal Williams rýchlo veľkú popularitu. Ako model debutoval na módnej prehliadke značky Dsquared2 v Miláne v januári 2026<ref name="GQ-Milan">{{cite web |url=https://www.gq.com/story/hudson-williams-heated-rivalry-runway-debut-milan-dsquared2 |title=Hudson Williams Just Made His Milan Fashion Week Debut |first=Savannah |last=Sobrevilla |work=[[GQ]] |date=January 16, 2026 |access-date=July 25, 2026}}</ref> a niesol olympijskú pochodeň na [[Zimné olympijské hry 2026|Zimných olympijských hrách 2026]].<ref name="Variety-torch">{{cite web |url=https://variety.com/2026/sports/columns/heated-rivalry-hudson-williams-connor-storrie-olympic-torch-1236640468/ |title=Heated Rivalry Stars Hudson Williams and Connor Storrie Carry Olympic Torch in Italy |first=Mark |last=Malkin |work=[[Variety (časopis)|Variety]] |date=January 25, 2026 |access-date=July 25, 2026}}</ref> Stal sa ambasádorom módnych domov Balenciaga a Bulgari,<ref name="Vogue-MetGala">{{cite web |last=Allaire |first=Christian |date=2026-05-04 |title=Hudson Williams Turns Into a (Shirtless) Balenciaga Matador at the 2026 Met Gala |url=https://www.vogue.com/article/2026-met-gala-hudson-williams-red-carpet-fashion |access-date=2026-07-25 |website=Vogue |language=en-US}}</ref><ref name="Bulgari-Steel">{{cite web |last=Kostic |first=Jana |date=2026-05-26 |title=Hudson Williams Stars in Bulgari Gold & Steel Campaign |url=https://www.designscene.net/2026/05/hudson-williams-bulgari-gold-steel.html |access-date=2026-07-25 |website=DSCENE |language=en-US}}</ref> a bol prvým nešportovcom v globálnej kampani značky Peloton.<ref name="People-Peloton2">{{cite web |url=https://people.com/hudson-williams-flashes-his-abs-in-new-peloton-ad-exclusive-11948522 |title=Hudson Williams Flashes Abs in New Peloton Ad |first=Stacy |last=Lambe |work=[[People (časopis)|People]] |date=April 14, 2026 |access-date=July 25, 2026}}</ref> V auguste 2026 sa stal prvým globálnym ambasádorom kórejskej značky starostlivosti o pleť SKIN1004.<ref name="Cut-Skin">{{cite web |last=Lee|first=Carol|date=August 6, 2026|title=Hudson Williams Is Officially a Skinfluencer|url=https://www.thecut.com/article/hudson-williams-skin1004-ambassador.html |url-access=subscription|website=The Cut|access-date=August 15, 2026}}</ref> Bol tiež zaradený do zoznamu Gold House 100.<ref name="GoldHouse">{{cite web|url=https://www.hollywoodreporter.com/news/general-news/gold-100-gold-house-list-2026-1236581647/|title=Hudson Williams, Chloe Zhao, Charles Melton, Kehlani and Laufey Among 2026 Gold House Gold100 Honorees|last=Fell|first=Nicole|website=Hollywood Reporter|date=2026-05-01|access-date=2026-08-16}}</ref> == Filmografia == === Film === {| class="wikitable sortable" |- ! Rok !! Názov !! Úloha !! Poznámky |- | 2024 || ''Devil Makes Three'' || || Krátky film |- | 2026 || ''Snow Angel'' || || Krátky film; aj režisér a scenárista |- | TBA || ''Apparatus'' || || Hraný film |- | TBA || ''Tyrant'' || || Hraný film |} === Televízia === {| class="wikitable sortable" |- ! Rok !! Názov !! Úloha !! Poznámky |- | 2024 || ''Allegiance'' || || 1 epizóda |- | 2024 || ''Tracker'' || || 1 epizóda |- | 2025 – súčasnosť || ''Heated Rivalry'' || Shane Hollander || Hlavná úloha |- | TBA || ''Yaga'' || Henry / Logan || Hlavná úloha |- | TBA || ''The Altruists'' || || Miniséria |} == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Narodenia v 2001]] [[Kategória:Kanadskí herci]] [[Kategória:Žijúce osobnosti]] iuaqdeyzrl0ful21cicnxzexot7e83k 0 756081 8371113 2026-09-19T21:18:09Z Pelex 2483 red 8371113 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Ivan Mazepa]] b55qtub2v83pgfs4stgkk81up3lchrx 3 756082 8371118 2026-09-19T21:30:28Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Vitajte}} --~~~~“ 8371118 wikitext text/x-wiki {{Vitajte}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:30, 19. september 2026 (UTC) oe0098xwjwmjumk2vq9upadzzuny234 0 756084 8371130 2026-09-19T21:55:24Z Fillos X. 212061 Vytvorenie novej stránky. 8371130 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} {{Infobox Postava | Meno = Borat | Dielo = | Obrázok = Borat in Cologne.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis = | Autor = [[Sacha Baron Cohen]] | Ilustrátor = | Herec = [[Sacha Baron Cohen]] | Dabing = | Slovenský dabing = | Prvý výskyt = ''[[]]'' {{Small|([[]])}} | Posledný výskyt = ''[[Borat Subsequent Moviefilm]]'' {{Small|([[2020]])}} | Typ diela = | Celé meno = Borat Margaret Sagdiyev | Prezývka = | Dátum narodenia = | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Pohlavie = muž | Druh bytosti = | Schopnosť = | Povolanie = | Rodina = | Manžel(ka) = | Potomkovia = | Náboženstvo = | Národnosť = | Portál 1 = | Portál 2 = Film | Portál 3 = Spojené kráľovstvo | Portál 4 = | Portál 5 = }} '''Borat''', celým menom '''Borat Margaret Sagdiyev''' je satirická [[fiktívna postava]], ktorú vytvoril a stvárnil komik [[Sacha Baron Cohen]]. == Galéria == <gallery> Súbor:Borat in art.jpg Súbor:Borat ComicCon 2006.jpg Súbor:Borat profile.JPG Súbor: </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.boratonline.co.uk/ ] == Zdroj == {{Preklad|en|Borat Sagdiyev|}} [[Kategória:Postavy Sacha Barona Cohena]] 2idk1wwpa5aln9je6zz1lq7zgmk1tik 0 756085 8371146 2026-09-20T00:05:50Z Dobrovolnylucifer 186936 Vytvorená stránka „{{Infobox Hokejista|Meno=Jonas Johansson|Štátna príslušnosť=Švédsko|Portrét=Jonas Johansson.jpg|Dátum narodenia={{dnv|1995|9|19}}|Miesto narodenia=[[Gävle]], [[Švédsko]]|Pozícia=brankár|Lapačka=ľavá ruka|Výška=195|Váha=100|Draft=3. kolo, 61. celkovo, 2014{{break}} [[Buffalo Sabres]]|Rok1=2013|Rok2=súčasnosť|Bývalé tímy=''[[NHL]]''{{break}} [[Buffalo Sabres]] (2019-2020){{break}} [[Colorado Avalanche]] (2020-2021, 2022-2023){{break}} Flor...“ 8371146 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista|Meno=Jonas Johansson|Štátna príslušnosť=Švédsko|Portrét=Jonas Johansson.jpg|Dátum narodenia={{dnv|1995|9|19}}|Miesto narodenia=[[Gävle]], [[Švédsko]]|Pozícia=brankár|Lapačka=ľavá ruka|Výška=195|Váha=100|Draft=3. kolo, 61. celkovo, 2014{{break}} [[Buffalo Sabres]]|Rok1=2013|Rok2=súčasnosť|Bývalé tímy=''[[NHL]]''{{break}} [[Buffalo Sabres]] (2019-2020){{break}} [[Colorado Avalanche]] (2020-2021, 2022-2023){{break}} [[Florida Panthers]] (2021-2022){{break}}{{break}} ''[[AHL]]''{{break}} [[Rochester Americans]] (2016-2020){{break}} [[Colorado Eagles]] (2021, 2022-2023){{break}} [[Charlotte Checkers]] (2021-2022){{break}}{{break}} ''[[Eliteserien | SHL]]''{{break}} [[Brynäs IF]] (2013-2017){{break}}{{break}} ''[[Hockeyallsvenskan]]''{{break}} [[Almtuna IS]] (2014-2017){{break}}{{break}} ''[[ECHL]]''{{break}} [[Cincinnati Cyclones]] (2017-2019)|Popis=|Tím=''[[NHL]]''{{break}} [[Tampa Bay Lightning]] (od 2023)|Hral za=|Sieň slávy rok=|Príbuzenstvo=}} '''Jonas Johansson''' (*19. september, 1995, [[Gävle]], [[Švédsko]]) je švédsky profesionálny hokejový brankár, ktorý aktuálne pôsobí v klube [[Tampa Bay Lightning]] v [[National Hockey League]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jonas Johansson - Stats, Contract, Salary & More | url = https://www.eliteprospects.com/player/86174/jonas-johansson | vydavateľ = www.eliteprospects.com | dátum vydania = 2026-04-07 | dátum prístupu = 2026-09-19}}</ref> == Kariéra == Jonas Johansson hokejovo vyrastal v systéme klubu [[Brynäs IF]]. V roku 2014 bol menovaný za najlepšieho brankára najvyššej švédskej súťaže hráčov do 20 rokov ''SuperElit.'' Do [[NHL]] bol draftovaný klubom [[Buffalo Sabres]] draftovaný v roku 2014, ktorí si ho vybrali v 3. kole (celkovo ako 61.). V profesionálnom hokeji pôsobí od sezóny 2013/2014, keď debutoval v najvyššej švédskej súťaži [[Eliteserien|SHL]] za [[Brynäs IF]]. Až do roku 2017 striedavo pôsobil v njavyššej súťaži, ale najmä nižšej [[Hockeyallsvenskan]]. V roku 2017 sa presunul do zámoria, kde nastupoval za tím [[Rochester Americans]] v [[AHL]] a [[Cincinnati Cyclones]] v [[ECHL]]. V roku 2020 sa zúčastnil [[AHL All-Star Game]]. V NHL debutoval za [[Buffalo Sabres]] v sezóne 2019/2020, keď odchytal šesť zápasov. V ďalšej, 2020/2021 pridal ďalších sedem. V marci 2021 bol vymenený do [[Colorado Avalanche|Colorada Avalanche]] za 6. kolo draftu. Tu v záverečnej časti sezóny odchytal 8 zápasov a udržal si nádejnú 91,3% úspešnosť zákrokov. Sezónu 2021/2022 začal v zostave Colorada, ale po nevýrazných výkonoch v prvých 9 zápasoch sezóny (88,5% úspešnosť zákrokov), bol zapísaný na waiver listinu, z ktorej si ho stiahla [[Florida Panthers]]. Zvyšok ročníka 2022/2023 strávil mimo zostavy. Za Floridu nastúpil len v dvoch zápasoch. V lete 2023 podpísal ročný kontrakt znova s Coloradom a väčšinu ročníka strávil v [[AHL]]. Najskôr si ho nakrátko z waiver listiny stiahla [[Arizona Coyotes]], ale Colorado ho o dva týždne získala späť taktiež z waiver listiny. Za Colorado sa predstavil v ďalších troch zápasoch a udržal si 93,2% úspešnosť zákrokov. V lete 2023 podpísal ako neobmedzený voľný hráč dvojročný kontrakt s [[Tampa Bay Lightning|Tampou Bay Lightning]], kde po tom, čo [[Brian Elliott]] ukoničl kariéru, hľadali nového náhradníka pre [[Andrej Andrejevič Vasilevskij|Andreja Vasilevského.]] Johansson sa s Lightning dohodol na dvojročnej zmluve a stal sa stabilnou súčasťou tímu v pozícii druhého brankára. == Reprezentačná kariéra == Jonas Johansson reprezentoval [[Švédsko]] na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|Majstrovstvách sveta hráčov do 18 rokov]] (2013) a na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|Majstrovstvách sveta hráčov do 20 rokov]] (2014), kde získal striebornú medailu. Predstavil sa aj na [[Hlinka Gretzky Cup|Hlinka Gretzky Cupe]] (2013), kde získal bronzovú medailu. Na seniorskej úrovni [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] doposiaľ nereprezentoval. == Štatistiky v NHL == {| class="wikitable" |+Základná časť !Sezóna !Klub !Z !V-P-PP !GAA !SV% !SO |- |2019/20 |[[Buffalo Sabres]] |6 |1-3-1 |2.94 |'''.894''' |0 |- | rowspan="2" |2020/21 |Buffalo Sabres |7 |0-5-1 |3.79 |'''.884''' |0 |- |[[Colorado Avalanche]] |8 |5-1-1 |2.06 |'''.913''' |1 |- | rowspan="2" |2021/22 |Colorado Avalanche |9 |3-2-1 |3.73 |'''.885''' |0 |- |[[Florida Panthers]] |2 |0-2-0 |7.74 |'''.766''' |0 |- |2022/23 |Colorado Avalanche |3 |2-0-0 |2.10 |'''.932''' |0 |- |2023/24 |[[Tampa Bay Lightning]] |26 |12-7-5 |3.37 |'''.890''' |2 |- |2024/25 |Tampa Bay Lightning |19 |9-6-3 |3.13 |'''.895''' |1 |- |2025/26 |Tampa Bay Lightning |25 |11-10-2 |3.29 |'''.884''' |0 |} == História zmlúv v NHL<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jonas Johansson Contract, Cap Hit, Salary and Stats {{!}} Puckpedia | url = https://puckpedia.com/player/jonas-johansson | vydavateľ = puckpedia.com | dátum prístupu = 2026-03-14}}</ref> == {| class="wikitable" !Klub !Rok začiatku !Rok konca !CAP HIT* !Typ zmluvy** |- |[[Buffalo Sabres]] |2017 |2020 |759 000 $ |dvojcestná, nováčikovská |- |Buffalo Sabres | rowspan="2" |2020 | rowspan="2" |2021 | rowspan="2" |700 000 $ | rowspan="2" |dvojcestná |- |[[Colorado Avalanche]] |- |Colorado Avalanche | rowspan="2" |2021 | rowspan="2" |2022 | rowspan="2" |750 000 $ | rowspan="2" |dvojcestná |- |[[Florida Panthers]] |- |Colorado Avalanche |2022 |2023 |750 000 $ |dvojcestná |- |[[Tampa Bay Lightning]] |2023 |2025 |775 000 $ |jednocestná |- |Tampa Bay Lightning |2025 |2027 |1 250 000 $ |jednocestná |} <nowiki>*</nowiki>ročná výška platu zarátaná do platového stropu na úrovni NHL <nowiki>**</nowiki>jednocestná = bez možnosti preradiť do nižšej ligy, dvojcestná = s možnosťou preradiť do nižšej ligy == Transakcie == {| class="wikitable" !Dátum !Odkiaľ !S kým / S čím !Kam !Za koho / Za čo !Poznámka |- |20.3.2021 |[[Buffalo Sabres]] | - |[[Colorado Avalanche]] |6. kolo draftu 2021 (''Nikita Novikov)'' | |- |13.12.2021 |[[Colorado Avalanche]] | - |[[Florida Panthers]] | - |stiahnutý z waiver listiny |- |30.9.2022 |[[Colorado Avalanche]] | - |[[Arizona Coyotes]] | - |stiahnutý z waiver listiny |- |12.10.2022 |[[Arizona Coyotes]] | |[[Colorado Avalanche]] | - |stiahnutý z waiver listiny |} == Referencie == <references /> {{KLÍČŘAZENÍ:Johansson_Jonas}} [[Kategória:Švédski hokejisti]] [[Kategória:Švédski hokejoví brankári]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Buffalo Sabres]] [[Kategória:Brankári Buffalo Sabres]] [[Kategória:Brankári Colorado Avalanche]] [[Kategória:Brankári Florida Panthers]] [[Kategória:Brankári Tampa Bay Lightning]] [[Kategória:Hráči Brynäs IF]] ri648m4565o5hs6xt7g7srqpjd9387u 0 756086 8371150 2026-09-20T00:57:49Z Dobrovolnylucifer 186936 Vytvorená stránka „{{Infobox Hokejista|Meno=Jaroslav Askarov|Štátna príslušnosť=Rusko|Portrét=Yaroslav Askarov San Jose Sharks.jpg|Dátum narodenia={{dnv|2002|6|16}}|Miesto narodenia=[[Omsk]], [[Rusko]]|Pozícia=brankár|Lapačka=pravá ruka|Výška=|Váha=|Draft=1. kolo, 11. celkovo, 2020{{break}} [[Nashville Predators]]|Rok1=2019|Rok2=súčasnosť|Bývalé tímy=''[[NHL]]''{{break}} [[Nashville Predators]] (2022-2024){{break}}{{break}} ''[[AHL]]''{{break}} Milwaukee Admiral...“ 8371150 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista|Meno=Jaroslav Askarov|Štátna príslušnosť=Rusko|Portrét=Yaroslav Askarov San Jose Sharks.jpg|Dátum narodenia={{dnv|2002|6|16}}|Miesto narodenia=[[Omsk]], [[Rusko]]|Pozícia=brankár|Lapačka=pravá ruka|Výška=|Váha=|Draft=1. kolo, 11. celkovo, 2020{{break}} [[Nashville Predators]]|Rok1=2019|Rok2=súčasnosť|Bývalé tímy=''[[NHL]]''{{break}} [[Nashville Predators]] (2022-2024){{break}}{{break}} ''[[AHL]]''{{break}} [[Milwaukee Admirals]] (2022-2024){{break}} [[San Jose Barracuda]] (2024-2025){{break}}{{break}} ''[[KHL]]''{{break}} [[SKA Petrohrad]] (2020-2022){{break}}{{break}} ''[[Vyššia hokejová liga | VHL]]''{{break}} [[SKA-Neva Petrohrad]] (2019-2022)|Popis=|Tím=''[[NHL]]''{{break}} [[San Jose Sharks]] (od 2024)|Hral za=|Sieň slávy rok=|Príbuzenstvo=|Celé meno=Jaroslav Vladimirovič Askarov}} '''Jaroslav Vladimirovič Askarov''' (*16. jún, 2002, [[Omsk]], [[Rusko]]) je ruský profesionálny hokejový brankár, ktorý aktuálne pôsobí v klube [[San Jose Sharks]] v [[National Hockey League]]. Patrí k najvyraznejším mladým brankárskym talentom na svete. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Yaroslav Askarov - Stats, Contract, Salary & More | url = https://www.eliteprospects.com/player/552036/yaroslav-askarov | vydavateľ = www.eliteprospects.com | dátum vydania = 2026-04-15 | dátum prístupu = 2026-09-20}}</ref> == Kariéra == Jaroslav Askarov hokejovo vyrastal v akadémii klubu [[Avangard Omsk]]. Neskôr sa presťahoval do [[Petrohrad|Petrohradu]], kde pôsobil v organizácii [[SKA Petrohrad]]. Za Petrohrad nastupoval aj v elitnej ruskej mládežníckej lige [[MHL]], druhej najvyššej seniorskej lige [[Vyššia hokejová liga|VHL]] a najvyššej [[KHL]]. Do [[NHL]] bol v roku 2020 draftovaný klubom [[Nashville Predators]] vysoko. Vybrali si ho už v 1. kole (celkovo ako 11.). Do zámoria sa presunul v roku 2022 a začal nastupovať za [[Milwaukee Admirals]] v [[American Hockey League]]. Vďaka svojim výkonom v klube sa dvakrát zúčastnil [[AHL All-Star Game]] (2023, 2024). V NHL debutoval za Nashville pri zdravotnej indispozícii [[Kevin Lankinen|Kevina Lankinena]] 12. januára 2023 proti [[Montreal Canadiens|Montrealu Canadiens]]. Zápas Predators prehrali 3:4 a Askarov urobil 31 zákrokov z 35 striel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Yaroslav Askarov | url = https://hockeygoalies.org/bio/askarov.html | vydavateľ = hockeygoalies.org | dátum prístupu = 2026-09-20}}</ref> Dohromady však za Nashville nastúpil iba v troch zápasoch. V lete 2024 bol Askarov súčasťou veľkej výmeny do [[San Jose Sharks]], ktorí v tom čase prechádzali veľkou tímovou prestavbou. Väčšinu sezóny 2024/2025 strávil v [[San Jose Barracuda]] v [[AHL]], kde sa zúčastnil svojej tretej All-Star Game. Sezónu dokončil už v prvom tíme Sharks, kde si v 13 zápasoch pripísal 89,6% úspešnosť zárkokov. V sezóne 2025/2026 nastupoval v tandeme s [[Alex Nedeljkovic|Alexom Nedeljkovicom]] ako prvý brankár tímu. V 47 zápasov si pripísal 88,4% úspešnosť zákrokov. == Reprezentačná kariéra == Jaroslav Askarov mal mimoriadne úspešnú juniorskú reprezentačnú kariéru. Získal zlatú medailu na medzinárodnom turnaji hráčov do 17 rokov (2019), dvakrát sa zúčastnil [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2026|Majstrovstiev sveta do 20 rokov]] (2020, 2021), kde získal jednu striebornú medailu a jedných [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|Majstrovstiev sveta do 18 rokov]], kde získal taktiež striebornú medailu (2019) a bol vyhlásený za najlepšieho brankára turnaja. Dvakrát sa zúčastnil aj [[Hlinka Gretzky Cup|Hlinka Gretzky Cupu]], kde získal bronzovú (2019) a zlatú medailu (2020). == Štatistiky v NHL == {| class="wikitable" |+Základná časť !Sezóna !Klub !Z !V-P-PP !GAA !SV% !SO |- |22-23 |[[Nashville Predators]] |1 |0-1-0 |4.15 |'''.886''' |0 |- |23-24 |Nashville Predators |2 |1-0-0 |1.47 |'''.943''' |0 |- |24-25 |[[San Jose Sharks]] |13 |4-6-2 |3.10 |'''.896''' |0 |- |25-26 |San Jose Sharks |47 |21-20-4 |3.63 |'''.884''' |0 |} == História zmlúv v NHL<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Yaroslav Askarov Contract, Cap Hit, Salary and Stats {{!}} Puckpedia | url = https://puckpedia.com/player/yaroslav-askarov | vydavateľ = puckpedia.com | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = en}}</ref> == {| class="wikitable" !Klub !Rok začiatku !Rok konca !CAP HIT* !Typ zmluvy** |- |[[Nashville Predators]] | rowspan="2" |2022 | rowspan="2" |2025 | rowspan="2" |925 000 $ | rowspan="2" |dvojcestná, nováčikovská |- |[[San Jose Sharks]] |- |San Jose Sharks |2025 |2027 |2 000 000 $ |jednocestná |} == Prehľad výmen<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Yaroslav Askarov Transactions {{!}} Puckpedia | url = https://puckpedia.com/player/yaroslav-askarov/transactions?player=18364 | vydavateľ = puckpedia.com | dátum prístupu = 2026-09-20}}</ref> == {| class="wikitable" !Dátum !Odkiaľ !S kým / S čím !Kam !Za koho / Za čo |- |23.8.2024 |[[Nashville Predators]] |Nolan Burke |[[San Jose Sharks]] |[[Magnus Chrona]], David Edstrom, 1. kolo draftu 2025 (Ryker Lee) |} {{KLÍČŘAZENÍ:Askarov_Jaroslav}} [[Kategória:Ruskí hokejisti]] [[Kategória:Ruskí hokejoví brankári]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Nashville Predators]] [[Kategória:Brankári Nashville Predators]] [[Kategória:Brankári San Jose Sharks]] [[Kategória:Hráči SKA Petrohrad]] 3hgqhfqo6z1ep7mojhzyp4uuuy917c1 2 756087 8371161 2026-09-20T03:55:25Z Sabixo 302287 /* */ 8371161 wikitext text/x-wiki Ahoj som Sabi. 9oy2whwt6y5tzdxgsmf9r3j3kn4hnsx 3 756088 8371168 2026-09-20T05:40:45Z OJJ 116711 Vytvorená stránka „{{Reklama}}~~~~“ 8371168 wikitext text/x-wiki {{Reklama}}[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 05:40, 20. september 2026 (UTC) b3kqnu912qi5wq37or1lu1y1d9s5mj2 4 756091 8371176 2026-09-20T06:35:07Z IronLiberty 280078 +IronLiberty 8371176 wikitext text/x-wiki == [[Redaktor:IronLiberty]] == {{redaktor|IronLiberty|patroller}} Pomôcť aspoň trochu so strážením, aj keď sa primárne chcem venovať tvorbe a zlepšovaniu obsahu. == Vyjadrenie správcov == iybv9q2e99p5utedjklbfmse7z9w1t9 8371191 8371176 2026-09-20T08:38:07Z Fillos X. 212061 8371191 wikitext text/x-wiki == [[Redaktor:IronLiberty]] == {{Redaktor|IronLiberty|patroller}} Pomôcť aspoň trochu so strážením, aj keď sa primárne chcem venovať tvorbe a zlepšovaniu obsahu. {{Nepodpísal|IronLiberty}} == Vyjadrenie správcov == eb9irmywm1dmt6ospdba1dltowyyau9 0 756092 8371177 2026-09-20T06:50:12Z Pe3kZA 39673 základ 8371177 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Nemcov potok | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | region1 = | district = [[Banská Štiavnica (okres)|Banská Štiavnica]] | district1 = | commune = | municipality = [[Prenčov]] | municipality1 = | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Štiavnické vrchy]], [[Sitnianske predhorie]] | source_type = Prameň | source_location = <nowiki>Kopanice</nowiki>, [[Prenčov]] | source_elevation = cca 560 | source_lat_d = 48.3902 | source_long_d = 18.9016 | mouth = [[Štiavnické vrchy]], [[Prenčovská kotlina]] | mouth_location = [[Babí potok (prítok Štiavnice)|Babí potok]], [[Prenčov]] | mouth_elevation = cca 325 | mouth_lat_d = 48.3670 | mouth_long_d = 18.9152 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 4 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Banskobystrický kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-24-03-223 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Ipľa|Ipeľ]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Nemcov potok'''<ref name=UGK/><ref name=Geo/> je vodný tok v [[Štiavnické vrchy|Štiavnických vrchoch]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Banská Štiavnica (okres)|Banská Štiavnica]]. Je ľavostranným prítokom [[Babí potok (prítok Štiavnice)|Babieho potoka]] v povodí rieky [[Ipeľ]]<ref name=vku/>, má dĺžku približne 4 km a je tokom V. rádu. Celou dĺžkou preteká územím [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy|CHKO Štiavnické vrchy]].<ref name=Tm/> == Priebeh toku == Vodný tok pramení v [[Štiavnické vrchy|Štiavnických vrchoch]], v ich [[Podcelok (geomorfológia)|podcelku]] [[Sitnianska vrchovina]] a časti [[Sitnianske predhorie]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-20 | miesto = Bratislava}}</ref>, na juhovýchodnom úbočí Kopaníc ({{Mnm|616}})<ref name=vku/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|560}}<ref name=UGK/> Od prameňa v súvislom lesnom poraste tečie krátko východným, postupne juhovýchodným smerom, menším údolím popod Ďurčov vrch, kde priberá niekoľko menších pravostranných prítokov.<ref name=mcz/> Súvislým lesom pokračuje južným smerom, pričom v rámci [[Sitnianska vrchovina|Sitnianskej vrchoviny]] prechádza z časti [[Sitnianske predhorie]] do [[Prenčovská kotlina|Prenčovskej kotliny]].<ref name=GP/> Už okrajom lesa sa stáča na juhovýchod k samote Horné majere<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.377886,18.906839,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = }}</ref>, kde prijíma významný ľavostranný Biely kameň. Popod Michalov vrch ({{Mnm|404}}) pokračuje pásom lesného porastu južným smerom<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 138: Štiavnické vrchy: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-138-stiavnicke-vrchy-8-vydanie-2021/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> k obci [[Prenčov]].<ref name=Tm/> Severozápadne od nej, v nadmorskej výške približne {{Mnm|325}}<ref name=UGK/> sa ľavostranne vlieva do [[Babí potok (prítok Štiavnice)|Babieho potoka]], prítoku [[Štiavnica (prítok Ipľa)|Štiavnice]] v povodí rieky [[Ipeľ]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.91573&y=48.36621&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> Nemcov potok pramení a preteká iba územím obce [[Prenčov]] v okrese [[Banská Štiavnica (okres)|Banská Štiavnica]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=129 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?source=osm&id=1015715598&ds=1&x=18.9146704&y=48.3714382&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Štiavnické vrchy]], [[Sitnianska vrchovina]], [[Sitnianske predhorie]], [[Prenčovská kotlina]] * [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.91573&y=48.36621&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Štiavnice (Ipeľ)}} [[Kategória:Vodné toky v Štiavnických vrchoch]] [[Kategória:Povodie Ipľa]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Banská Štiavnica]] [[Kategória:Prenčov]] 3cpz5hvvlf3dqufikcj4sx0e6w23e72 14 756093 8371180 2026-09-20T07:03:39Z Tom78*w 290507 Vytvorená stránka „[[Kategória:Košice]] [[Kategória:Udalosti podľa mesta na Slovensku|Košice]]“ 8371180 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Košice]] [[Kategória:Udalosti podľa mesta na Slovensku|Košice]] 6nvq2hgpyzc92e5tpfrx4g3hzvzydvo 0 756094 8371198 2026-09-20T09:27:54Z Demovitch 171040 Aktualizovaná stránka Tichého rádia na základe verejne dostupných zdrojov a oficiálneho webu ticheradio.sk. 8371198 wikitext text/x-wiki {{Infobox Rozhlasová stanica | názov = Tiché rádio | logo = Tiche_square_3000x3000.png | popis = | príjem = terestriálne (FM), káblové a internetové vysielanie | typ stanice = komerčná | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | sídlo = [[Trnava]] | riaditeľ = Dušan Vančo | premiéra = [[11. január]] [[2026]] | cieľová skupina = 30 – 65 | hudobný formát = Soft AC | slogan = „Hity pre chvíle pohody“ | čistý príjem = | kľúčoví ľudia = Pavol Jurák, Dušan Vančo | člen skupiny = | webstránka = https://ticheradio.sk/ | poznámky = }} '''Tiché rádio''' je slovenská súkromná rozhlasová stanica. Hudobne je profilovaná vo formáte [[Adult contemporary|Soft AC]], zameranom na poslucháčov vo veku 30 až 65 rokov s väčším dôrazom na ženské publikum. Program je koncipovaný ako pokojný hudobný prúd s minimom hovoreného slova a bez výrazne dynamických hudobných prvkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovensko má nové rádio. Dnes o 11:11 odštartovalo Tiché rádio, sľubuje pokoj a moderný zvuk | url = https://www.radia.sk/spravy/5247_slovensko-ma-nove-radio-dnes-o-11-11-odstartovalo-tiche-radio-slubuje-pokoj-a-moderny-zvuk | vydavateľ = Radia.sk | dátum vydania = 2026-01-11 | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = sk }}</ref> Tiché rádio začalo vysielať 11. januára 2026 na frekvencii 90,2 MHz, na ktorej nahradilo [[Rádio Piešťany]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tiché rádio | url = https://www.radia.sk/radia/tiche | vydavateľ = Radia.sk | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = sk }}</ref> V marci 2026 rozšírilo terestriálne vysielanie do [[Nitra|Nitry]] na frekvencii 93,6 MHz.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oáza pokoja rozširuje pokrytie. Tiché rádio už aj na druhej frekvencii | url = https://www.radia.sk/spravy/5307_oaza-pokoja-rozsiruje-pokrytie-tiche-radio-uz-aj-na-druhej-frekvencii | vydavateľ = Radia.sk | dátum vydania = 2026-03-27 | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = sk }}</ref> == Vysielače == {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 400 | caption = Sieť vysielačov Tichého rádia | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | label = Nitra | lat = 48.308211 | lon = 18.078064 | position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | label = Vrbové | lat = 48.623331 | lon = 17.690275 | position = left }} }} {| class=wikitable sortable" style="text-align:center" !Frekvencia<br />[[MHz]] !Vysielač<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = www.radia.sk | odkaz na autora = | titul = Trnavské Rádio | url = https://www.radia.sk/radia/trnavske/frekvencie | vydavateľ = radia.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> !Vyžiarený výkon<br /> [[kW]] |- |90,2 |[[Vrbové]] – Pod Malou Pecou |0,20 |- |93,6 |[[Nitra]] – mesto |0,05 |- |} == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://ticheradio.sk/ Oficiálna stránka] {{Rozhlasové stanice RegioMedia}} {{Rozhlasové stanice na Slovensku}} [[Kategória:Multiregionálne slovenské rozhlasové stanice]] [[Kategória:Vzniklo v 2026]] 6n4twpmisw3pwabke7i0ypcj9uzud5z 8371200 8371198 2026-09-20T09:34:27Z Demovitch 171040 Správna kategória: Multiregionálne rádio (Trnavský kraj, Nitriansky kraj). 8371200 wikitext text/x-wiki {{Infobox Rozhlasová stanica | názov = Tiché rádio | logo = Tiche_square_3000x3000.png | popis = | príjem = terestriálne (FM), káblové a internetové vysielanie | typ stanice = komerčná | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | sídlo = [[Trnava]] | riaditeľ = Dušan Vančo | premiéra = [[11. január]] [[2026]] | cieľová skupina = 30 – 65 | hudobný formát = Soft AC | slogan = „Hity pre chvíle pohody“ | čistý príjem = | kľúčoví ľudia = Pavol Jurák, Dušan Vančo | člen skupiny = | webstránka = https://ticheradio.sk/ | poznámky = }} '''Tiché rádio''' je slovenská súkromná rozhlasová stanica. Hudobne je profilovaná vo formáte [[Adult contemporary|Soft AC]], zameranom na poslucháčov vo veku 30 až 65 rokov s väčším dôrazom na ženské publikum. Program je koncipovaný ako pokojný hudobný prúd s minimom hovoreného slova a bez výrazne dynamických hudobných prvkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovensko má nové rádio. Dnes o 11:11 odštartovalo Tiché rádio, sľubuje pokoj a moderný zvuk | url = https://www.radia.sk/spravy/5247_slovensko-ma-nove-radio-dnes-o-11-11-odstartovalo-tiche-radio-slubuje-pokoj-a-moderny-zvuk | vydavateľ = Radia.sk | dátum vydania = 2026-01-11 | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = sk }}</ref> Tiché rádio začalo vysielať 11. januára 2026 na frekvencii 90,2 MHz, na ktorej nahradilo [[Rádio Piešťany]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tiché rádio | url = https://www.radia.sk/radia/tiche | vydavateľ = Radia.sk | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = sk }}</ref> V marci 2026 rozšírilo terestriálne vysielanie do [[Nitra|Nitry]] na frekvencii 93,6 MHz.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oáza pokoja rozširuje pokrytie. Tiché rádio už aj na druhej frekvencii | url = https://www.radia.sk/spravy/5307_oaza-pokoja-rozsiruje-pokrytie-tiche-radio-uz-aj-na-druhej-frekvencii | vydavateľ = Radia.sk | dátum vydania = 2026-03-27 | dátum prístupu = 2026-09-20 | jazyk = sk }}</ref> == Vysielače == {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 400 | caption = Sieť vysielačov Tichého rádia | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | label = Nitra | lat = 48.308211 | lon = 18.078064 | position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | label = Vrbové | lat = 48.623331 | lon = 17.690275 | position = left }} }} {| class=wikitable sortable" style="text-align:center" !Frekvencia<br />[[MHz]] !Vysielač<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = www.radia.sk | odkaz na autora = | titul = Trnavské Rádio | url = https://www.radia.sk/radia/trnavske/frekvencie | vydavateľ = radia.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> !Vyžiarený výkon<br /> [[kW]] |- |90,2 |[[Vrbové]] – Pod Malou Pecou |0,20 |- |93,6 |[[Nitra]] – mesto |0,05 |- |} == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://ticheradio.sk/ Oficiálna stránka] {{Rozhlasové stanice RegioMedia}} {{Rozhlasové stanice na Slovensku}} [[Kategória:Vzniklo v 2026]] [[Kategória:Multiregionálne slovenské rozhlasové stanice]] dtb4vlik2p31tphqry03yq7icdsmh4e 0 756095 8371204 2026-09-20T09:46:59Z ~2026-50721-64 305815 vytvorenie Toerekvés tímu podľa prameňov historika mesta KE - Petra Annu 8371204 wikitext text/x-wiki {{Infobox |zahlavie=Törekvés Košice |obrazok= |stylZahlavia=border-top:#777777 5px solid; border-bottom:#bbbbbb 5px solid; |stylDat=font-size:95% |stylPopisu=font-size:95% |popis1=Iné názvy |data1=Kassai Törekvés,<br/>Snaha Košice |popis2=Mesto |data2=[[Košice]] |popis3=Založený |data3=[[1919]]<ref name="KH"/> |popis4=Zánik / prechod |data4=[[1941]] – [[1942]]<ref name="Chmilnicky"/><ref name="KH"/> |popis5=Hokejový odbor |data5=[[1922]] – 1941/42<ref name="KH"/> |popis6=Športy |data6=[[futbal]], [[bandy]], [[ľadový hokej]], [[plávanie]], [[atletika]] |popis7=Charakter klubu |data7=robotnícky športový klub }} '''Törekvés Košice''' (maďarsky '''Kassai Törekvés''', v slovenských prameňoch aj '''Snaha Košice''') bol viacodborový športový klub pôsobiaci v [[Košice|Košiciach]] od roku [[1919]] do začiatku 40. rokov 20. storočia. Vznikol zlúčením spolkov Kassai Testedzők Köre a Kassai Magánalkalmazottak a jeho členskú základňu tvorili najmä robotníci a zamestnanci.<ref name="KH">{{Citácia knihy | priezvisko = Anna | meno = Peter | titul = Košický hokej 1921 – 1964 | url = https://www.hckosice.sk/sites/default/files/2021-12/kosickyhokej.pdf | miesto = Košice | rok = 2011 | dátum prístupu = 2026-09-14 }}</ref> Najväčšie úspechy dosiahol vo futbale. V rokoch '''1923''' a '''1930''' vyhral východoslovenský okres súťaží MLSz a v sezóne 1935/36 sa predstavil vo [[Slovensko-podkarpatská divízia|Slovensko-podkarpatskej divízii]].<ref name="Sportnet">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Desať krížikov na pleciach košického futbalu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/desat-krizikov-na-pleciach-kosickeho-futbalu/ | vydavateľ = Sportnet | dátum = 2003-01-27 | dátum prístupu = 2026-09-14 }}</ref> Hokejový odbor vznikol v roku '''1922''' a patril k prvej generácii organizovaných košických hokejových mužstiev. Spočiatku sa hral [[bandy]], neskôr sa klub zapojil aj do súťaží v kanadskom ľadovom hokeji. Samostatné pôsobenie Törekvésu sa skončilo na začiatku 40. rokov. Futbalovú základňu prevzal v auguste 1941 železničiarsky [[Kassai VSC|KVSC]], pri hokeji je prechod doložený v sezóne 1941/42.<ref name="Chmilnicky"/><ref name="KH"/> == História == Törekvés vznikol v roku '''1919''' spojením dvoch košických športových spolkov. Maďarské slovo ''törekvés'' znamená snahu alebo úsilie, preto sa v slovenskom prostredí objavuje aj názov '''Snaha Košice'''.<ref name="KH"/> Futbalové mužstvo bolo aktívne prakticky od začiatku existencie klubu. V júli 1920 je doložený zápas rezervy Törekvésu v Spišských Vlachoch, kde Košičania zdolali miestny ČsŠK 2:0.<ref name="SpVlachy">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História MŠK Tatran Spišské Vlachy | url = https://tatranspisskevlachy.weblahko.sk/Historia.html | vydavateľ = MŠK Tatran Spišské Vlachy | dátum prístupu = 2026-09-14 }}</ref> Od začiatku 20. rokov patril medzi tradičné košické kluby súťažiace v rámci maďarskej vetvy československého futbalového systému. Popri futbale vznikol v roku 1922 aj hokejový odbor a členovia klubu sa venovali plávaniu či atletike. == Futbal == Prvý výrazný úspech dosiahol Törekvés v roku '''1923''', keď vyhral majstrovstvá východoslovenského okresu MLSz. V konečnom poradí získal o bod viac ako [[Kassai AC]] a o šesť bodov predstihol [[Kassai SC]], ktorý súťaž vyhral v predchádzajúcom ročníku.<ref name="Sportnet"/> Mužstvo viedol '''M. Kertész''' a majstrovský káder tvorili: :'''Ujházi – Dolyák, Czimbala, Gajdoš, Kaukes, Dráb II., Novák, Vágner, Jurenko, Kulhánek, Soltész'''.<ref name="Sportnet"/> V roku '''1926''' sa československé, maďarské a židovské kluby v Košiciach dohodli na spoločnej súťaži. Z dvanástich účastníkov patrilo sedem pod MLSz – KAC, Törekvés Košice, Husos Košice, Törekvés Prešov, KMSE Košice, KSC a PTVE Prešov. Tri mužstvá patrili pod československý futbalový zväz a dve pod Židovský futbalový zväz.<ref name="Sportnet"/> Súťaž sa napokon v pôvodnom rozsahu nedohrala, pretože kluby MLSz z nej počas jari odstúpili. Druhý okresný titul získal Törekvés v roku '''1930'''. V nasledujúcej fáze prehral v Komárne s KFC 0:3, domáci však použili neoprávneného hráča a zápas sa musel opakovať. V novom stretnutí vyhrali Košičania 3:0. Potom remizovali s MSE Mukačevo na jeho ihrisku 2:2 a domácu odvetu vyhrali 5:0.<ref name="Sportnet"/> Výsledky posunuli Törekvés do zápasov o asociačný titul majstra Slovenska proti [[1. ČsŠK Bratislava]]. Obidve stretnutia sa odohrali v Bratislave a košické mužstvo prehralo 0:1 a 0:5.<ref name="Sportnet"/> K hlavným oporám patril '''Polačko''', ktorý od sezóny 1934/35 pôsobil ako profesionálny futbalista v SK Prostějov.<ref name="Sportnet"/> V 30. rokoch zostal Törekvés pravidelným účastníkom regionálnych súťaží. Z mája '''1934''' je doložený majstrovský zápas s Rozsnyói SC, ktorý sa skončil remízou 2:2. Za košické mužstvo skórovali Dráb a Juhász, za hostí Benkó a Ludányi. Dobová správa vyzdvihla z hráčov Törekvésu najmä brankára Jelesa, Holubeczkého, Juhásza a Kurtánka.<ref name="PMH1934">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prágai Magyar Hírlap, máj 1934 | url = https://library.hungaricana.hu/hu/view/PragaiMagyarHirlap_1934_05/?pg=7 | vydavateľ = Hungaricana | dátum prístupu = 2026-09-14 }}</ref> Po reorganizácii československého futbalu sa klub v sezóne '''1935/36''' prebojoval do východnej skupiny [[Slovensko-podkarpatská divízia|Slovensko-podkarpatskej divízie]]. V skupine skončil ČsŠK Košice druhý, KAC tretí a Törekvés na poslednom mieste. Po zostupe sa už do divízie nevrátil.<ref name="Sportnet"/> == Obdobie po roku 1938 == Po [[Prvá viedenská arbitráž|prvej Viedenskej arbitráži]] boli Košice v novembri 1938 pričlenené k Maďarsku a Törekvés pokračoval v tamojšom súťažnom systéme. V ročníku '''1939/40''' nastupoval v severnej skupine I. triedy. V tomto období debutoval v seniorskom mužstve aj neskorší ligový hráč '''Vojtech Chmilnický'''. V prvom stretnutí sezóny Törekvés zdolal Diósgyőri MÁVAG II 5:2.<ref name="Chmilnicky">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Do ligy zapísal Jednotu, potom seba | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/do-ligy-zapisal-jednotu-potom-seba/ | vydavateľ = Sportnet | dátum = 2005-03-21 | dátum prístupu = 2026-09-14 }}</ref> V zápase nastúpila zostava: :'''Simara – Leško, Klema, Juhász, Nagy, Szlivkár – Zárecký, Pollák, Chmilnický, Florek, Klimek'''.<ref name="Chmilnicky"/> V ročníku '''1940/41''' hral klub v tretej maďarskej lige. Zachovala sa aj správa zo zápasu na ihrisku Várpalánkai Turul, kde Törekvés prehral 0:2. Košičania nastúpili iba so siedmimi hráčmi, pretože automobil so štyrmi ďalšími členmi mužstva dostal počas cesty defekt a na stretnutie sa nedostali.<ref name="Chmilnicky"/> Dňa '''11. augusta 1941''' prevzali pozície Törekvésu železničiari z [[Kassai VSC|KVSC]]. Pod nový klub prešla prakticky celá dovtedajšia hráčska základňa.<ref name="Chmilnicky"/> KVSC, založený v roku 1940, sa následne dostal aj do druhej maďarskej ligy.<ref name="Sportnet"/> == Hokej == Hokejový odbor Törekvésu vznikol v roku '''1922'''. Pri jeho založení sa výrazne angažoval '''Imrich Schiffer''', ktorý v klube viedol oddelenie zimných športov.<ref name="KH"/> Törekvés sa tak zaradil k mužstvám, ktoré vytvárali prvé organizované košické hokejové súťaže spolu s ČsŠK, KAC, KSC, Sláviou a neskôr Hakoahom.<ref name="HistoriaHokeja">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História klubu | url = https://www.hckosice.sk/klub/historia | vydavateľ = HC Košice | dátum prístupu = 2026-09-14 }}</ref> Prvý známy zápas odohral '''21. januára 1923''' proti ČsŠK Košice. Törekvés prehral 2:11.<ref name="KH"/> {| style="width:100%;" {{Hokejbox2 |bg = #ffbbbb |dátum = [[21. január]] [[1923]] |mužstvo1 = [[I. ČsŠK Košice|ČsŠK Košice]] |skóre = 11:2 |mužstvo2 = '''Törekvés Košice''' |štadión = [[Košice]] |správa = https://www.hckosice.sk/sites/default/files/2021-12/kosickyhokej.pdf }} |} V sezóne 1922/23 tvorili káder: :'''Flak – Frank, Soltész, Kulhanek I., Riff, Zinner Arnold, Dráb, Lepesch, Csorba, Riff II.'''.<ref name="KH"/> V nasledujúcej sezóne sa košická súťaž odohrala kompletnejšie a Törekvés v nej nastupoval proti ČsŠK, KAC, KSC, Slávii a Hakoahu. Medzi opory patrili brankár '''Flak''' a hráči '''Riff, Dráb''' a '''Frank'''.<ref name="KH"/> V zostave zo sezóny 1923/24 sa uvádzajú: :'''Flak – Frank, Soltész, Kulhanek I., Riff, Zinner, Dráb, Lepesch, Csorba, Widder, Riff II.'''.<ref name="KH"/> V ďalších rokoch sú doložení napríklad Riff, Czinner, Flak, Zinner, Soltész, Marosi a György. Klub pokračoval aj po postupnom prechode košického hokeja od bandy ku kanadskému hokeju, výraznejší súťažný úspech však nezískal.<ref name="KH"/> === Sezóna 1936/37 === V sezóne '''1936/37''' sa Törekvés zúčastnil košickej skupiny majstrovstiev maďarského zväzu. Súpermi boli KAC, KSC a Baraki SC.<ref name="IHW1937">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 1936-37 Czechoslovak Regional Leagues | url = https://internationalhockeywiki.com/ihw/index.php/1936-37_Czechoslovak_Regional_Leagues | vydavateľ = International Hockey Wiki | dátum prístupu = 2026-09-14 }}</ref> {| style="width:100%;" {{Hokejbox2 |bg = #ffbbbb |dátum = [[5. január]] [[1937]] |mužstvo1 = [[Kassai AC]] |skóre = 4:0 |tretiny = (1:0, 1:0, 2:0) |mužstvo2 = '''Törekvés Košice''' |štadión = [[Košice]] |správa = https://internationalhockeywiki.com/ihw/index.php/1936-37_Czechoslovak_Regional_Leagues }} {{Hokejbox2 |bg = #ffbbbb |dátum = [[20. január]] [[1937]] |mužstvo1 = [[Kassai SC]] |skóre = 3:2 |tretiny = (2:0, 0:1, 1:1) |mužstvo2 = '''Törekvés Košice''' |štadión = [[Košice]] |správa = https://internationalhockeywiki.com/ihw/index.php/1936-37_Czechoslovak_Regional_Leagues }} {{Hokejbox2 |bg = #ffffcc |dátum = [[25. január]] [[1937]] |mužstvo1 = '''Törekvés Košice''' |skóre = 1:1 |tretiny = (1:0, 0:0, 0:1) |mužstvo2 = Baraki SC |štadión = [[Košice]] |správa = https://internationalhockeywiki.com/ihw/index.php/1936-37_Czechoslovak_Regional_Leagues }} {{Hokejbox2 |bg = #ccffcc |dátum = [[26. január]] [[1937]] |mužstvo1 = '''Törekvés Košice''' |skóre = 2:1 |tretiny = (0:1, 1:0, 1:0) |mužstvo2 = [[Kassai SC]] |štadión = [[Košice]] |správa = https://internationalhockeywiki.com/ihw/index.php/1936-37_Czechoslovak_Regional_Leagues }} |} V zostave tejto sezóny sú doložení aj '''Barbarics''' a '''Gaskó'''. V ročníku 1937/38 nastupovali '''Troják ml., Flak, Barbarics''' a '''Blinczer'''.<ref name="KH"/> == Plávanie == Členovia Törekvésu sa venovali aj plávaniu. Dňa '''15. júla 1923''' sa zúčastnili pretekov v novootvorených Gajdových kúpeľoch v Košiciach. Na podujatí štartovalo približne 75 športovcov zo Slávie, KAC, Hakoahu, Törekvésu, FTC a vojenských oddielov.<ref name="Plavanie">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prvorepublikové športové plávanie | url = https://www.kosiceonline.sk/prvorepublikove-sportove-plavanie | vydavateľ = Košice Online – HistoricKE | dátum = 2023-08-31 | dátum prístupu = 2026-09-14 }}</ref> == Atletika == Atletická činnosť klubu je doložená aj v 30. rokoch. V marci '''1937''' sa športovci Törekvésu zúčastnili cezpoľného behu v Košiciach. V kategórii futbalistov na desaťkilometrovej trati zvíťazil '''Pribula''' z Törekvésu časom '''30:02'''.<ref name="Atletika">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prágai Magyar Hírlap, marec 1937 | url = https://library.hungaricana.hu/hu/view/PragaiMagyarHirlap_1937_03/?pg=239 | vydavateľ = Hungaricana | dátum prístupu = 2026-09-14 }}</ref> == Významní športovci == === Futbal === * '''Polačko''' – opora víťazného mužstva z roku 1930, neskôr profesionálny hráč SK Prostějov * '''Ujházi''' – brankár majstrovského mužstva z roku 1923 * '''Gajdoš''' * '''Kaukes''' * '''Dráb II.''' * '''Jurenko''' * '''Kulhánek''' * '''Soltész''' * '''Jeles''' * '''Juhász''' * '''Kurtánek''' * '''Vojtech Chmilnický''' – odchovanec klubu, neskôr ligový hráč v Košiciach === Hokej === * '''Flak''' – brankár * '''Riff''' * '''Dráb''' * '''Frank''' * '''Soltész''' * '''Zinner''' * '''Barbarics''' * '''Gaskó''' * '''Blinczer''' * '''Troják ml.''' === Atletika === * '''Pribula''' – víťaz desaťkilometrového cezpoľného behu futbalistov v roku 1937 == Zánik a prechod do KVSC == Koniec Törekvésu prebiehal rozdielne v jednotlivých športoch. Vo futbale je presným medzníkom '''11. august 1941''', keď pozície robotníckeho klubu prevzal železničiarsky [[Kassai VSC|KVSC]] a pod jeho hlavičku prešla prakticky celá dovtedajšia hráčska základňa.<ref name="Chmilnicky"/> Pri hokejovom oddiele je prerod Törekvésu na KVSC doložený v sezóne '''1941/42'''.<ref name="KH"/> Preto je vhodnejšie hovoriť o ukončení samostatnej činnosti klubu v období rokov '''1941 – 1942''' než určovať jeden spoločný dátum zániku všetkých jeho športových oddielov. == Úspechy == === Futbal === * '''majster východoslovenského okresu MLSz – 1923''' * účasť v spoločnej košickej súťaži – '''1926''' * '''majster východoslovenského okresu MLSz – 1930''' * účasť v zápasoch o asociačný titul majstra Slovenska – '''1930''' * účasť vo východnej skupine [[Slovensko-podkarpatská divízia|Slovensko-podkarpatskej divízie]] – '''1935/36''' === Hokej === * hokejový odbor založený v roku '''1922''' * účastník prvých organizovaných hokejových súťaží v Košiciach * účasť v košickej skupine majstrovstiev maďarského zväzu – '''1936/37''' == Názov klubu == V historických prameňoch sa používajú najmä názvy '''Törekvés Košice''', '''Kassai Törekvés''' a '''Snaha Košice'''. Maďarské slovo ''Kassai'' znamená „košický“, zatiaľ čo ''törekvés'' možno do slovenčiny preložiť ako „snaha“ alebo „úsilie“. == Odkazy == === Referencie === <references /> === Literatúra === * '''ANNA, Peter.''' ''Košický hokej 1921 – 1964''. Košice, 2011. * '''ANNA, Peter – KÁRPÁTY, Vojtech – BÉREŠ, Dušan.''' ''Obrázky z prvorepublikových Košíc: šport, telocvičné spolky a turistika 1918 – 1938''. Košice: Východoslovenské múzeum, 2021. 135 s. ISBN 978-80-89093-67-0. * ''Prágai Magyar Hírlap''. Dobové športové správy z rokov 1934 a 1937. === Externé odkazy === * [https://www.hckosice.sk/sites/default/files/2021-12/kosickyhokej.pdf Košický hokej 1921 – 1964] * [https://www.hckosice.sk/klub/historia História hokeja v Košiciach – HC Košice] * [https://sportnet.sme.sk/spravy/desat-krizikov-na-pleciach-kosickeho-futbalu/ Desať krížikov na pleciach košického futbalu – Sportnet] * [https://sportnet.sme.sk/spravy/do-ligy-zapisal-jednotu-potom-seba/ Do ligy zapísal Jednotu, potom seba – Sportnet] * [https://www.kosiceonline.sk/prvorepublikove-sportove-plavanie Prvorepublikové športové plávanie – HistoricKE] * [https://internationalhockeywiki.com/ihw/index.php/1936-37_Czechoslovak_Regional_Leagues Hokejové regionálne súťaže 1936/37] == Pozri aj == * [[I. ČsŠK Košice]] * [[Kassai AC]] * [[Kassai SC]] * [[ŠK Slávia Košice]] * [[Hakoah Košice]] * [[Kassai VSC]] * [[HC Košice]] * [[Dejiny ľadového hokeja v Košiciach]] {{Sezóny HC Košice}} {{Portály|Futbal|Ľadový hokej|Košice|Šport}} [[Kategória:Zaniknuté športové kluby v Košiciach]] [[Kategória:Zaniknuté slovenské futbalové kluby]] [[Kategória:Zaniknuté slovenské hokejové kluby]] [[Kategória:Futbal v Košiciach]] [[Kategória:Ľadový hokej v Košiciach]] [[Kategória:Športové kluby založené v roku 1919]] jtqapfgv9fyh9vnomowygu7cgfjbwz8 8371205 8371204 2026-09-20T09:49:51Z Rastislavke 305345 Check a upravy - rastislavke 8371205 wikitext text/x-wiki {{Infobox |zahlavie=Törekvés Košice |obrazok= |stylZahlavia=border-top:#777777 5px solid; border-bottom:#bbbbbb 5px solid; |stylDat=font-size:95% |stylPopisu=font-size:95% |popis1=Iné názvy |data1=Kassai Törekvés,<br/>Snaha Košice |popis2=Mesto |data2=[[Košice]] |popis3=Založený |data3=[[1919]]<ref name="KH"/> |popis4=Zánik / prechod |data4=[[1941]] – [[1942]]<ref name="Chmilnicky"/><ref name="KH"/> |popis5=Hokejový odbor |data5=[[1922]] – 1941/42<ref name="KH"/> |popis6=Športy |data6=[[futbal]], [[bandy]], [[ľadový hokej]], [[plávanie]], [[atletika]] |popis7=Charakter klubu |data7=robotnícky športový klub }} '''Törekvés Košice''' (maďarsky '''Kassai Törekvés''', v slovenských prameňoch aj '''Snaha Košice''') bol viacodborový športový klub pôsobiaci v [[Košice|Košiciach]] od roku [[1919]] do začiatku 40. rokov 20. storočia. Vznikol zlúčením spolkov Kassai Testedzők Köre a Kassai Magánalkalmazottak a jeho členskú základňu tvorili najmä robotníci a zamestnanci.<ref name="KH">{{Citácia knihy | priezvisko = Anna | meno = Peter | titul = Košický hokej 1921 – 1964 | url = https://www.hckosice.sk/sites/default/files/2021-12/kosickyhokej.pdf | miesto = Košice | rok = 2011 | dátum prístupu = 2026-09-14 }}</ref> Najväčšie úspechy dosiahol vo futbale. V rokoch '''1923''' a '''1930''' vyhral východoslovenský okres súťaží MLSz a v sezóne 1935/36 sa predstavil vo [[Slovensko-podkarpatská divízia|Slovensko-podkarpatskej divízii]].<ref name="Sportnet">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Desať krížikov na pleciach košického futbalu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/desat-krizikov-na-pleciach-kosickeho-futbalu/ | vydavateľ = Sportnet | dátum = 2003-01-27 | dátum prístupu = 2026-09-14 }}</ref> Hokejový odbor vznikol v roku '''1922''' a patril k prvej generácii organizovaných košických hokejových mužstiev. Spočiatku sa hral [[bandy]], neskôr sa klub zapojil aj do súťaží v kanadskom ľadovom hokeji. Samostatné pôsobenie Törekvésu sa skončilo na začiatku 40. rokov. Futbalovú základňu prevzal v auguste 1941 železničiarsky [[Kassai VSC|KVSC]], pri hokeji je prechod doložený v sezóne 1941/42.<ref name="Chmilnicky"/><ref name="KH"/> == História == Törekvés vznikol v roku '''1919''' spojením dvoch košických športových spolkov. Maďarské slovo ''törekvés'' znamená snahu alebo úsilie, preto sa v slovenskom prostredí objavuje aj názov '''Snaha Košice'''.<ref name="KH"/> Futbalové mužstvo bolo aktívne prakticky od začiatku existencie klubu. V júli 1920 je doložený zápas rezervy Törekvésu v Spišských Vlachoch, kde Košičania zdolali miestny ČsŠK 2:0.<ref name="SpVlachy">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História MŠK Tatran Spišské Vlachy | url = https://tatranspisskevlachy.weblahko.sk/Historia.html | vydavateľ = MŠK Tatran Spišské Vlachy | dátum prístupu = 2026-09-14 }}</ref> Od začiatku 20. rokov patril medzi tradičné košické kluby súťažiace v rámci maďarskej vetvy československého futbalového systému. Popri futbale vznikol v roku 1922 aj hokejový odbor a členovia klubu sa venovali plávaniu či atletike. == Futbal == Prvý výrazný úspech dosiahol Törekvés v roku '''1923''', keď vyhral majstrovstvá východoslovenského okresu MLSz. V konečnom poradí získal o bod viac ako [[Kassai AC]] a o šesť bodov predstihol [[Kassai SC]], ktorý súťaž vyhral v predchádzajúcom ročníku.<ref name="Sportnet"/> Mužstvo viedol '''M. Kertész''' a majstrovský káder tvorili: :'''Ujházi – Dolyák, Czimbala, Gajdoš, Kaukes, Dráb II., Novák, Vágner, Jurenko, Kulhánek, Soltész'''.<ref name="Sportnet"/> V roku '''1926''' sa československé, maďarské a židovské kluby v Košiciach dohodli na spoločnej súťaži. Z dvanástich účastníkov patrilo sedem pod MLSz – KAC, Törekvés Košice, Husos Košice, Törekvés Prešov, KMSE Košice, KSC a PTVE Prešov. Tri mužstvá patrili pod československý futbalový zväz a dve pod Židovský futbalový zväz.<ref name="Sportnet"/> Súťaž sa napokon v pôvodnom rozsahu nedohrala, pretože kluby MLSz z nej počas jari odstúpili. Druhý okresný titul získal Törekvés v roku '''1930'''. V nasledujúcej fáze prehral v Komárne s KFC 0:3, domáci však použili neoprávneného hráča a zápas sa musel opakovať. V novom stretnutí vyhrali Košičania 3:0. Potom remizovali s MSE Mukačevo na jeho ihrisku 2:2 a domácu odvetu vyhrali 5:0.<ref name="Sportnet"/> Výsledky posunuli Törekvés do zápasov o asociačný titul majstra Slovenska proti [[1. ČsŠK Bratislava]]. Obidve stretnutia sa odohrali v Bratislave a košické mužstvo prehralo 0:1 a 0:5.<ref name="Sportnet"/> K hlavným oporám patril '''Polačko''', ktorý od sezóny 1934/35 pôsobil ako profesionálny futbalista v SK Prostějov.<ref name="Sportnet"/> V 30. rokoch zostal Törekvés pravidelným účastníkom regionálnych súťaží. Z mája '''1934''' je doložený majstrovský zápas s Rozsnyói SC, ktorý sa skončil remízou 2:2. Za košické mužstvo skórovali Dráb a Juhász, za hostí Benkó a Ludányi. Dobová správa vyzdvihla z hráčov Törekvésu najmä brankára Jelesa, Holubeczkého, Juhásza a Kurtánka.<ref name="PMH1934">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prágai Magyar Hírlap, máj 1934 | url = https://library.hungaricana.hu/hu/view/PragaiMagyarHirlap_1934_05/?pg=7 | vydavateľ = Hungaricana | dátum prístupu = 2026-09-14 }}</ref> Po reorganizácii československého futbalu sa klub v sezóne '''1935/36''' prebojoval do východnej skupiny [[Slovensko-podkarpatská divízia|Slovensko-podkarpatskej divízie]]. V skupine skončil ČsŠK Košice druhý, KAC tretí a Törekvés na poslednom mieste. Po zostupe sa už do divízie nevrátil.<ref name="Sportnet"/> == Obdobie po roku 1938 == Po [[Prvá viedenská arbitráž|prvej Viedenskej arbitráži]] boli Košice v novembri 1938 pričlenené k Maďarsku a Törekvés pokračoval v tamojšom súťažnom systéme. V ročníku '''1939/40''' nastupoval v severnej skupine I. triedy. V tomto období debutoval v seniorskom mužstve aj neskorší ligový hráč '''Vojtech Chmilnický'''. V prvom stretnutí sezóny Törekvés zdolal Diósgyőri MÁVAG II 5:2.<ref name="Chmilnicky">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Do ligy zapísal Jednotu, potom seba | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/do-ligy-zapisal-jednotu-potom-seba/ | vydavateľ = Sportnet | dátum = 2005-03-21 | dátum prístupu = 2026-09-14 }}</ref> V zápase nastúpila zostava: :'''Simara – Leško, Klema, Juhász, Nagy, Szlivkár – Zárecký, Pollák, Chmilnický, Florek, Klimek'''.<ref name="Chmilnicky"/> V ročníku '''1940/41''' hral klub v tretej maďarskej lige. Zachovala sa aj správa zo zápasu na ihrisku Várpalánkai Turul, kde Törekvés prehral 0:2. Košičania nastúpili iba so siedmimi hráčmi, pretože automobil so štyrmi ďalšími členmi mužstva dostal počas cesty defekt a na stretnutie sa nedostali.<ref name="Chmilnicky"/> Dňa '''11. augusta 1941''' prevzali pozície Törekvésu železničiari z [[Kassai VSC|KVSC]]. Pod nový klub prešla prakticky celá dovtedajšia hráčska základňa.<ref name="Chmilnicky"/> KVSC, založený v roku 1940, sa následne dostal aj do druhej maďarskej ligy.<ref name="Sportnet"/> == Hokej == Hokejový odbor Törekvésu vznikol v roku '''1922'''. Pri jeho založení sa výrazne angažoval '''Imrich Schiffer''', ktorý v klube viedol oddelenie zimných športov.<ref name="KH"/> Törekvés sa tak zaradil k mužstvám, ktoré vytvárali prvé organizované košické hokejové súťaže spolu s ČsŠK, KAC, KSC, Sláviou a neskôr Hakoahom.<ref name="HistoriaHokeja">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História klubu | url = https://www.hckosice.sk/klub/historia | vydavateľ = HC Košice | dátum prístupu = 2026-09-14 }}</ref> Prvý známy zápas odohral '''21. januára 1923''' proti ČsŠK Košice. Törekvés prehral 2:11.<ref name="KH"/> {| style="width:100%;" {{Hokejbox2 |bg = #ffbbbb |dátum = [[21. január]] [[1923]] |mužstvo1 = [[I. ČsŠK Košice|ČsŠK Košice]] |skóre = 11:2 |mužstvo2 = '''Törekvés Košice''' |štadión = [[Košice]] |správa = https://www.hckosice.sk/sites/default/files/2021-12/kosickyhokej.pdf }} |} V sezóne 1922/23 tvorili káder: :'''Flak – Frank, Soltész, Kulhanek I., Riff, Zinner Arnold, Dráb, Lepesch, Csorba, Riff II.'''.<ref name="KH"/> V nasledujúcej sezóne sa košická súťaž odohrala kompletnejšie a Törekvés v nej nastupoval proti ČsŠK, KAC, KSC, Slávii a Hakoahu. Medzi opory patrili brankár '''Flak''' a hráči '''Riff, Dráb''' a '''Frank'''.<ref name="KH"/> V zostave zo sezóny 1923/24 sa uvádzajú: :'''Flak – Frank, Soltész, Kulhanek I., Riff, Zinner, Dráb, Lepesch, Csorba, Widder, Riff II.'''.<ref name="KH"/> V ďalších rokoch sú doložení napríklad Riff, Czinner, Flak, Zinner, Soltész, Marosi a György. Klub pokračoval aj po postupnom prechode košického hokeja od bandy ku kanadskému hokeju, výraznejší súťažný úspech však nezískal.<ref name="KH"/> === Sezóna 1936/37 === V sezóne '''1936/37''' sa Törekvés zúčastnil košickej skupiny majstrovstiev maďarského zväzu. Súpermi boli KAC, KSC a Baraki SC.<ref name="IHW1937">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 1936-37 Czechoslovak Regional Leagues | url = https://internationalhockeywiki.com/ihw/index.php/1936-37_Czechoslovak_Regional_Leagues | vydavateľ = International Hockey Wiki | dátum prístupu = 2026-09-14 }}</ref> {| style="width:100%;" {{Hokejbox2 |bg = #ffbbbb |dátum = [[5. január]] [[1937]] |mužstvo1 = [[Kassai AC]] |skóre = 4:0 |tretiny = (1:0, 1:0, 2:0) |mužstvo2 = '''Törekvés Košice''' |štadión = [[Košice]] |správa = https://internationalhockeywiki.com/ihw/index.php/1936-37_Czechoslovak_Regional_Leagues }} {{Hokejbox2 |bg = #ffbbbb |dátum = [[20. január]] [[1937]] |mužstvo1 = [[Kassai SC]] |skóre = 3:2 |tretiny = (2:0, 0:1, 1:1) |mužstvo2 = '''Törekvés Košice''' |štadión = [[Košice]] |správa = https://internationalhockeywiki.com/ihw/index.php/1936-37_Czechoslovak_Regional_Leagues }} {{Hokejbox2 |bg = #ffffcc |dátum = [[25. január]] [[1937]] |mužstvo1 = '''Törekvés Košice''' |skóre = 1:1 |tretiny = (1:0, 0:0, 0:1) |mužstvo2 = Baraki SC |štadión = [[Košice]] |správa = https://internationalhockeywiki.com/ihw/index.php/1936-37_Czechoslovak_Regional_Leagues }} {{Hokejbox2 |bg = #ccffcc |dátum = [[26. január]] [[1937]] |mužstvo1 = '''Törekvés Košice''' |skóre = 2:1 |tretiny = (0:1, 1:0, 1:0) |mužstvo2 = [[Kassai SC]] |štadión = [[Košice]] |správa = https://internationalhockeywiki.com/ihw/index.php/1936-37_Czechoslovak_Regional_Leagues }} |} V zostave tejto sezóny sú doložení aj '''Barbarics''' a '''Gaskó'''. V ročníku 1937/38 nastupovali '''Troják ml., Flak, Barbarics''' a '''Blinczer'''.<ref name="KH"/> == Plávanie == Členovia Törekvésu sa venovali aj plávaniu. Dňa '''15. júla 1923''' sa zúčastnili pretekov v novootvorených Gajdových kúpeľoch v Košiciach. Na podujatí štartovalo približne 75 športovcov zo Slávie, KAC, Hakoahu, Törekvésu, FTC a vojenských oddielov.<ref name="Plavanie">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prvorepublikové športové plávanie | url = https://www.kosiceonline.sk/prvorepublikove-sportove-plavanie | vydavateľ = Košice Online – HistoricKE | dátum = 2023-08-31 | dátum prístupu = 2026-09-14 }}</ref> == Atletika == Atletická činnosť klubu je doložená aj v 30. rokoch. V marci '''1937''' sa športovci Törekvésu zúčastnili cezpoľného behu v Košiciach. V kategórii futbalistov na desaťkilometrovej trati zvíťazil '''Pribula''' z Törekvésu časom '''30:02'''.<ref name="Atletika">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prágai Magyar Hírlap, marec 1937 | url = https://library.hungaricana.hu/hu/view/PragaiMagyarHirlap_1937_03/?pg=239 | vydavateľ = Hungaricana | dátum prístupu = 2026-09-14 }}</ref> == Významní športovci == === Futbal === * '''Polačko''' – opora víťazného mužstva z roku 1930, neskôr profesionálny hráč SK Prostějov * '''Ujházi''' – brankár majstrovského mužstva z roku 1923 * '''Gajdoš''' * '''Kaukes''' * '''Dráb II.''' * '''Jurenko''' * '''Kulhánek''' * '''Soltész''' * '''Jeles''' * '''Juhász''' * '''Kurtánek''' * '''Vojtech Chmilnický''' – odchovanec klubu, neskôr ligový hráč v Košiciach === Hokej === * '''Flak''' – brankár * '''Riff''' * '''Dráb''' * '''Frank''' * '''Soltész''' * '''Zinner''' * '''Barbarics''' * '''Gaskó''' * '''Blinczer''' * '''Troják ml.''' === Atletika === * '''Pribula''' – víťaz desaťkilometrového cezpoľného behu futbalistov v roku 1937 == Zánik a prechod do KVSC == Koniec Törekvésu prebiehal rozdielne v jednotlivých športoch. Vo futbale je presným medzníkom '''11. august 1941''', keď pozície robotníckeho klubu prevzal železničiarsky [[Kassai VSC|KVSC]] a pod jeho hlavičku prešla prakticky celá dovtedajšia hráčska základňa.<ref name="Chmilnicky"/> Pri hokejovom oddiele je prerod Törekvésu na KVSC doložený v sezóne '''1941/42'''.<ref name="KH"/> Preto je vhodnejšie hovoriť o ukončení samostatnej činnosti klubu v období rokov '''1941 – 1942''' než určovať jeden spoločný dátum zániku všetkých jeho športových oddielov. == Úspechy == Najúspešnejším odvetvím Törekvésu bol futbal, v ktorom klub dvakrát získal prvenstvo vo východoslovenskom okrese MLSz. Hokejové mužstvo sa síce pravidelne objavovalo v košických a regionálnych súťažiach, na rozdiel od futbalového oddielu však výraznejší titul nezískalo.<ref name="Sportnet"/><ref name="KH"/> === Futbal === * '''majster východoslovenského okresu MLSz – 1923''' * účasť v spoločnej košickej súťaži – '''1926''' * '''majster východoslovenského okresu MLSz – 1930''' * účasť v zápasoch o asociačný titul majstra Slovenska – '''1930''' * účasť vo východnej skupine [[Slovensko-podkarpatská divízia|Slovensko-podkarpatskej divízie]] – '''1935/36''' === Hokej === * hokejový odbor založený v roku '''1922''' * účastník prvých organizovaných hokejových súťaží v Košiciach * účasť v košickej skupine majstrovstiev maďarského zväzu – '''1936/37''' == Názov klubu == V historických prameňoch sa používajú najmä názvy '''Törekvés Košice''', '''Kassai Törekvés''' a '''Snaha Košice'''. Maďarské slovo ''Kassai'' znamená „košický“, zatiaľ čo ''törekvés'' možno do slovenčiny preložiť ako „snaha“ alebo „úsilie“. == Odkazy == === Referencie === <references /> === Literatúra === * '''ANNA, Peter.''' ''Košický hokej 1921 – 1964''. Košice, 2011. * '''ANNA, Peter – KÁRPÁTY, Vojtech – BÉREŠ, Dušan.''' ''Obrázky z prvorepublikových Košíc: šport, telocvičné spolky a turistika 1918 – 1938''. Košice: Východoslovenské múzeum, 2021. 135 s. ISBN 978-80-89093-67-0. * ''Prágai Magyar Hírlap''. Dobové športové správy z rokov 1934 a 1937. === Externé odkazy === * [https://www.hckosice.sk/sites/default/files/2021-12/kosickyhokej.pdf Košický hokej 1921 – 1964] * [https://www.hckosice.sk/klub/historia História hokeja v Košiciach – HC Košice] * [https://sportnet.sme.sk/spravy/desat-krizikov-na-pleciach-kosickeho-futbalu/ Desať krížikov na pleciach košického futbalu – Sportnet] * [https://sportnet.sme.sk/spravy/do-ligy-zapisal-jednotu-potom-seba/ Do ligy zapísal Jednotu, potom seba – Sportnet] * [https://www.kosiceonline.sk/prvorepublikove-sportove-plavanie Prvorepublikové športové plávanie – HistoricKE] * [https://internationalhockeywiki.com/ihw/index.php/1936-37_Czechoslovak_Regional_Leagues Hokejové regionálne súťaže 1936/37] == Pozri aj == * [[I. ČsŠK Košice]] * [[Kassai AC]] * [[Kassai SC]] * [[ŠK Slávia Košice]] * [[Hakoah Košice]] * [[Kassai VSC]] * [[HC Košice]] * [[Dejiny ľadového hokeja v Košiciach]] {{Sezóny HC Košice}} {{Portály|Futbal|Ľadový hokej|Košice|Šport}} [[Kategória:Zaniknuté športové kluby v Košiciach]] [[Kategória:Zaniknuté slovenské futbalové kluby]] [[Kategória:Zaniknuté slovenské hokejové kluby]] [[Kategória:Futbal v Košiciach]] [[Kategória:Ľadový hokej v Košiciach]] [[Kategória:Športové kluby založené v roku 1919]] c27db8zip74vi8pfxp3jgehr416aavu 8371211 8371205 2026-09-20T10:03:08Z Fillos X. 212061 Riešenie záverečných sekcií. 8371211 wikitext text/x-wiki {{Infobox |zahlavie=Törekvés Košice |obrazok= |stylZahlavia=border-top:#777777 5px solid; border-bottom:#bbbbbb 5px solid; |stylDat=font-size:95% |stylPopisu=font-size:95% |popis1=Iné názvy |data1=Kassai Törekvés,<br/>Snaha Košice |popis2=Mesto |data2=[[Košice]] |popis3=Založený |data3=[[1919]]<ref name="KH"/> |popis4=Zánik / prechod |data4=[[1941]] – [[1942]]<ref name="Chmilnicky"/><ref name="KH"/> |popis5=Hokejový odbor |data5=[[1922]] – 1941/42<ref name="KH"/> |popis6=Športy |data6=[[futbal]], [[bandy]], [[ľadový hokej]], [[plávanie]], [[atletika]] |popis7=Charakter klubu |data7=robotnícky športový klub }} '''Törekvés Košice''' (maďarsky '''Kassai Törekvés''', v slovenských prameňoch aj '''Snaha Košice''') bol viacodborový športový klub pôsobiaci v [[Košice|Košiciach]] od roku [[1919]] do začiatku 40. rokov 20. storočia. Vznikol zlúčením spolkov Kassai Testedzők Köre a Kassai Magánalkalmazottak a jeho členskú základňu tvorili najmä robotníci a zamestnanci.<ref name="KH">{{Citácia knihy | priezvisko = Anna | meno = Peter | titul = Košický hokej 1921 – 1964 | url = https://www.hckosice.sk/sites/default/files/2021-12/kosickyhokej.pdf | miesto = Košice | rok = 2011 | dátum prístupu = 2026-09-14 }}</ref> Najväčšie úspechy dosiahol vo futbale. V rokoch '''1923''' a '''1930''' vyhral východoslovenský okres súťaží MLSz a v sezóne 1935/36 sa predstavil vo [[Slovensko-podkarpatská divízia|Slovensko-podkarpatskej divízii]].<ref name="Sportnet">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Desať krížikov na pleciach košického futbalu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/desat-krizikov-na-pleciach-kosickeho-futbalu/ | vydavateľ = Sportnet | dátum = 2003-01-27 | dátum prístupu = 2026-09-14 }}</ref> Hokejový odbor vznikol v roku '''1922''' a patril k prvej generácii organizovaných košických hokejových mužstiev. Spočiatku sa hral [[bandy]], neskôr sa klub zapojil aj do súťaží v kanadskom ľadovom hokeji. Samostatné pôsobenie Törekvésu sa skončilo na začiatku 40. rokov. Futbalovú základňu prevzal v auguste 1941 železničiarsky [[Kassai VSC|KVSC]], pri hokeji je prechod doložený v sezóne 1941/42.<ref name="Chmilnicky"/><ref name="KH"/> == História == Törekvés vznikol v roku '''1919''' spojením dvoch košických športových spolkov. Maďarské slovo ''törekvés'' znamená snahu alebo úsilie, preto sa v slovenskom prostredí objavuje aj názov '''Snaha Košice'''.<ref name="KH"/> Futbalové mužstvo bolo aktívne prakticky od začiatku existencie klubu. V júli 1920 je doložený zápas rezervy Törekvésu v Spišských Vlachoch, kde Košičania zdolali miestny ČsŠK 2:0.<ref name="SpVlachy">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História MŠK Tatran Spišské Vlachy | url = https://tatranspisskevlachy.weblahko.sk/Historia.html | vydavateľ = MŠK Tatran Spišské Vlachy | dátum prístupu = 2026-09-14 }}</ref> Od začiatku 20. rokov patril medzi tradičné košické kluby súťažiace v rámci maďarskej vetvy československého futbalového systému. Popri futbale vznikol v roku 1922 aj hokejový odbor a členovia klubu sa venovali plávaniu či atletike. == Futbal == Prvý výrazný úspech dosiahol Törekvés v roku '''1923''', keď vyhral majstrovstvá východoslovenského okresu MLSz. V konečnom poradí získal o bod viac ako [[Kassai AC]] a o šesť bodov predstihol [[Kassai SC]], ktorý súťaž vyhral v predchádzajúcom ročníku.<ref name="Sportnet"/> Mužstvo viedol '''M. Kertész''' a majstrovský káder tvorili: :'''Ujházi – Dolyák, Czimbala, Gajdoš, Kaukes, Dráb II., Novák, Vágner, Jurenko, Kulhánek, Soltész'''.<ref name="Sportnet"/> V roku '''1926''' sa československé, maďarské a židovské kluby v Košiciach dohodli na spoločnej súťaži. Z dvanástich účastníkov patrilo sedem pod MLSz – KAC, Törekvés Košice, Husos Košice, Törekvés Prešov, KMSE Košice, KSC a PTVE Prešov. Tri mužstvá patrili pod československý futbalový zväz a dve pod Židovský futbalový zväz.<ref name="Sportnet"/> Súťaž sa napokon v pôvodnom rozsahu nedohrala, pretože kluby MLSz z nej počas jari odstúpili. Druhý okresný titul získal Törekvés v roku '''1930'''. V nasledujúcej fáze prehral v Komárne s KFC 0:3, domáci však použili neoprávneného hráča a zápas sa musel opakovať. V novom stretnutí vyhrali Košičania 3:0. Potom remizovali s MSE Mukačevo na jeho ihrisku 2:2 a domácu odvetu vyhrali 5:0.<ref name="Sportnet"/> Výsledky posunuli Törekvés do zápasov o asociačný titul majstra Slovenska proti [[1. ČsŠK Bratislava]]. Obidve stretnutia sa odohrali v Bratislave a košické mužstvo prehralo 0:1 a 0:5.<ref name="Sportnet"/> K hlavným oporám patril '''Polačko''', ktorý od sezóny 1934/35 pôsobil ako profesionálny futbalista v SK Prostějov.<ref name="Sportnet"/> V 30. rokoch zostal Törekvés pravidelným účastníkom regionálnych súťaží. Z mája '''1934''' je doložený majstrovský zápas s Rozsnyói SC, ktorý sa skončil remízou 2:2. Za košické mužstvo skórovali Dráb a Juhász, za hostí Benkó a Ludányi. Dobová správa vyzdvihla z hráčov Törekvésu najmä brankára Jelesa, Holubeczkého, Juhásza a Kurtánka.<ref name="PMH1934">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prágai Magyar Hírlap, máj 1934 | url = https://library.hungaricana.hu/hu/view/PragaiMagyarHirlap_1934_05/?pg=7 | vydavateľ = Hungaricana | dátum prístupu = 2026-09-14 }}</ref> Po reorganizácii československého futbalu sa klub v sezóne '''1935/36''' prebojoval do východnej skupiny [[Slovensko-podkarpatská divízia|Slovensko-podkarpatskej divízie]]. V skupine skončil ČsŠK Košice druhý, KAC tretí a Törekvés na poslednom mieste. Po zostupe sa už do divízie nevrátil.<ref name="Sportnet"/> == Obdobie po roku 1938 == Po [[Prvá viedenská arbitráž|prvej Viedenskej arbitráži]] boli Košice v novembri 1938 pričlenené k Maďarsku a Törekvés pokračoval v tamojšom súťažnom systéme. V ročníku '''1939/40''' nastupoval v severnej skupine I. triedy. V tomto období debutoval v seniorskom mužstve aj neskorší ligový hráč '''Vojtech Chmilnický'''. V prvom stretnutí sezóny Törekvés zdolal Diósgyőri MÁVAG II 5:2.<ref name="Chmilnicky">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Do ligy zapísal Jednotu, potom seba | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/do-ligy-zapisal-jednotu-potom-seba/ | vydavateľ = Sportnet | dátum = 2005-03-21 | dátum prístupu = 2026-09-14 }}</ref> V zápase nastúpila zostava: :'''Simara – Leško, Klema, Juhász, Nagy, Szlivkár – Zárecký, Pollák, Chmilnický, Florek, Klimek'''.<ref name="Chmilnicky"/> V ročníku '''1940/41''' hral klub v tretej maďarskej lige. Zachovala sa aj správa zo zápasu na ihrisku Várpalánkai Turul, kde Törekvés prehral 0:2. Košičania nastúpili iba so siedmimi hráčmi, pretože automobil so štyrmi ďalšími členmi mužstva dostal počas cesty defekt a na stretnutie sa nedostali.<ref name="Chmilnicky"/> Dňa '''11. augusta 1941''' prevzali pozície Törekvésu železničiari z [[Kassai VSC|KVSC]]. Pod nový klub prešla prakticky celá dovtedajšia hráčska základňa.<ref name="Chmilnicky"/> KVSC, založený v roku 1940, sa následne dostal aj do druhej maďarskej ligy.<ref name="Sportnet"/> == Hokej == Hokejový odbor Törekvésu vznikol v roku '''1922'''. Pri jeho založení sa výrazne angažoval '''Imrich Schiffer''', ktorý v klube viedol oddelenie zimných športov.<ref name="KH"/> Törekvés sa tak zaradil k mužstvám, ktoré vytvárali prvé organizované košické hokejové súťaže spolu s ČsŠK, KAC, KSC, Sláviou a neskôr Hakoahom.<ref name="HistoriaHokeja">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História klubu | url = https://www.hckosice.sk/klub/historia | vydavateľ = HC Košice | dátum prístupu = 2026-09-14 }}</ref> Prvý známy zápas odohral '''21. januára 1923''' proti ČsŠK Košice. Törekvés prehral 2:11.<ref name="KH"/> {| style="width:100%;" {{Hokejbox2 |bg = #ffbbbb |dátum = [[21. január]] [[1923]] |mužstvo1 = [[I. ČsŠK Košice|ČsŠK Košice]] |skóre = 11:2 |mužstvo2 = '''Törekvés Košice''' |štadión = [[Košice]] |správa = https://www.hckosice.sk/sites/default/files/2021-12/kosickyhokej.pdf }} |} V sezóne 1922/23 tvorili káder: :'''Flak – Frank, Soltész, Kulhanek I., Riff, Zinner Arnold, Dráb, Lepesch, Csorba, Riff II.'''.<ref name="KH"/> V nasledujúcej sezóne sa košická súťaž odohrala kompletnejšie a Törekvés v nej nastupoval proti ČsŠK, KAC, KSC, Slávii a Hakoahu. Medzi opory patrili brankár '''Flak''' a hráči '''Riff, Dráb''' a '''Frank'''.<ref name="KH"/> V zostave zo sezóny 1923/24 sa uvádzajú: :'''Flak – Frank, Soltész, Kulhanek I., Riff, Zinner, Dráb, Lepesch, Csorba, Widder, Riff II.'''.<ref name="KH"/> V ďalších rokoch sú doložení napríklad Riff, Czinner, Flak, Zinner, Soltész, Marosi a György. Klub pokračoval aj po postupnom prechode košického hokeja od bandy ku kanadskému hokeju, výraznejší súťažný úspech však nezískal.<ref name="KH"/> === Sezóna 1936/37 === V sezóne '''1936/37''' sa Törekvés zúčastnil košickej skupiny majstrovstiev maďarského zväzu. Súpermi boli KAC, KSC a Baraki SC.<ref name="IHW1937">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 1936-37 Czechoslovak Regional Leagues | url = https://internationalhockeywiki.com/ihw/index.php/1936-37_Czechoslovak_Regional_Leagues | vydavateľ = International Hockey Wiki | dátum prístupu = 2026-09-14 }}</ref> {| style="width:100%;" {{Hokejbox2 |bg = #ffbbbb |dátum = [[5. január]] [[1937]] |mužstvo1 = [[Kassai AC]] |skóre = 4:0 |tretiny = (1:0, 1:0, 2:0) |mužstvo2 = '''Törekvés Košice''' |štadión = [[Košice]] |správa = https://internationalhockeywiki.com/ihw/index.php/1936-37_Czechoslovak_Regional_Leagues }} {{Hokejbox2 |bg = #ffbbbb |dátum = [[20. január]] [[1937]] |mužstvo1 = [[Kassai SC]] |skóre = 3:2 |tretiny = (2:0, 0:1, 1:1) |mužstvo2 = '''Törekvés Košice''' |štadión = [[Košice]] |správa = https://internationalhockeywiki.com/ihw/index.php/1936-37_Czechoslovak_Regional_Leagues }} {{Hokejbox2 |bg = #ffffcc |dátum = [[25. január]] [[1937]] |mužstvo1 = '''Törekvés Košice''' |skóre = 1:1 |tretiny = (1:0, 0:0, 0:1) |mužstvo2 = Baraki SC |štadión = [[Košice]] |správa = https://internationalhockeywiki.com/ihw/index.php/1936-37_Czechoslovak_Regional_Leagues }} {{Hokejbox2 |bg = #ccffcc |dátum = [[26. január]] [[1937]] |mužstvo1 = '''Törekvés Košice''' |skóre = 2:1 |tretiny = (0:1, 1:0, 1:0) |mužstvo2 = [[Kassai SC]] |štadión = [[Košice]] |správa = https://internationalhockeywiki.com/ihw/index.php/1936-37_Czechoslovak_Regional_Leagues }} |} V zostave tejto sezóny sú doložení aj '''Barbarics''' a '''Gaskó'''. V ročníku 1937/38 nastupovali '''Troják ml., Flak, Barbarics''' a '''Blinczer'''.<ref name="KH"/> == Plávanie == Členovia Törekvésu sa venovali aj plávaniu. Dňa '''15. júla 1923''' sa zúčastnili pretekov v novootvorených Gajdových kúpeľoch v Košiciach. Na podujatí štartovalo približne 75 športovcov zo Slávie, KAC, Hakoahu, Törekvésu, FTC a vojenských oddielov.<ref name="Plavanie">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prvorepublikové športové plávanie | url = https://www.kosiceonline.sk/prvorepublikove-sportove-plavanie | vydavateľ = Košice Online – HistoricKE | dátum = 2023-08-31 | dátum prístupu = 2026-09-14 }}</ref> == Atletika == Atletická činnosť klubu je doložená aj v 30. rokoch. V marci '''1937''' sa športovci Törekvésu zúčastnili cezpoľného behu v Košiciach. V kategórii futbalistov na desaťkilometrovej trati zvíťazil '''Pribula''' z Törekvésu časom '''30:02'''.<ref name="Atletika">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prágai Magyar Hírlap, marec 1937 | url = https://library.hungaricana.hu/hu/view/PragaiMagyarHirlap_1937_03/?pg=239 | vydavateľ = Hungaricana | dátum prístupu = 2026-09-14 }}</ref> == Významní športovci == === Futbal === * '''Polačko''' – opora víťazného mužstva z roku 1930, neskôr profesionálny hráč SK Prostějov * '''Ujházi''' – brankár majstrovského mužstva z roku 1923 * '''Gajdoš''' * '''Kaukes''' * '''Dráb II.''' * '''Jurenko''' * '''Kulhánek''' * '''Soltész''' * '''Jeles''' * '''Juhász''' * '''Kurtánek''' * '''Vojtech Chmilnický''' – odchovanec klubu, neskôr ligový hráč v Košiciach === Hokej === * '''Flak''' – brankár * '''Riff''' * '''Dráb''' * '''Frank''' * '''Soltész''' * '''Zinner''' * '''Barbarics''' * '''Gaskó''' * '''Blinczer''' * '''Troják ml.''' === Atletika === * '''Pribula''' – víťaz desaťkilometrového cezpoľného behu futbalistov v roku 1937 == Zánik a prechod do KVSC == Koniec Törekvésu prebiehal rozdielne v jednotlivých športoch. Vo futbale je presným medzníkom '''11. august 1941''', keď pozície robotníckeho klubu prevzal železničiarsky [[Kassai VSC|KVSC]] a pod jeho hlavičku prešla prakticky celá dovtedajšia hráčska základňa.<ref name="Chmilnicky"/> Pri hokejovom oddiele je prerod Törekvésu na KVSC doložený v sezóne '''1941/42'''.<ref name="KH"/> Preto je vhodnejšie hovoriť o ukončení samostatnej činnosti klubu v období rokov '''1941 – 1942''' než určovať jeden spoločný dátum zániku všetkých jeho športových oddielov. == Úspechy == Najúspešnejším odvetvím Törekvésu bol futbal, v ktorom klub dvakrát získal prvenstvo vo východoslovenskom okrese MLSz. Hokejové mužstvo sa síce pravidelne objavovalo v košických a regionálnych súťažiach, na rozdiel od futbalového oddielu však výraznejší titul nezískalo.<ref name="Sportnet"/><ref name="KH"/> === Futbal === * '''majster východoslovenského okresu MLSz – 1923''' * účasť v spoločnej košickej súťaži – '''1926''' * '''majster východoslovenského okresu MLSz – 1930''' * účasť v zápasoch o asociačný titul majstra Slovenska – '''1930''' * účasť vo východnej skupine [[Slovensko-podkarpatská divízia|Slovensko-podkarpatskej divízie]] – '''1935/36''' === Hokej === * hokejový odbor založený v roku '''1922''' * účastník prvých organizovaných hokejových súťaží v Košiciach * účasť v košickej skupine majstrovstiev maďarského zväzu – '''1936/37''' == Názov klubu == V historických prameňoch sa používajú najmä názvy '''Törekvés Košice''', '''Kassai Törekvés''' a '''Snaha Košice'''. Maďarské slovo ''Kassai'' znamená „košický“, zatiaľ čo ''törekvés'' možno do slovenčiny preložiť ako „snaha“ alebo „úsilie“. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * '''ANNA, Peter.''' ''Košický hokej 1921 – 1964''. Košice, 2011. * '''ANNA, Peter – KÁRPÁTY, Vojtech – BÉREŠ, Dušan.''' ''Obrázky z prvorepublikových Košíc: šport, telocvičné spolky a turistika 1918 – 1938''. Košice: Východoslovenské múzeum, 2021. 135 s. ISBN 978-80-89093-67-0. * ''Prágai Magyar Hírlap''. Dobové športové správy z rokov 1934 a 1937. == Pozri aj == * [[I. ČsŠK Košice]] * [[Kassai AC]] * [[Kassai SC]] * [[ŠK Slávia Košice]] * [[Hakoah Košice]] * [[Kassai VSC]] * [[HC Košice]] * [[Dejiny ľadového hokeja v Košiciach]] == Externé odkazy == {{Portál|Futbal||Ľadový hokej||Košice||Šport|}} * [https://www.hckosice.sk/sites/default/files/2021-12/kosickyhokej.pdf Košický hokej 1921 – 1964] * [https://www.hckosice.sk/klub/historia História hokeja v Košiciach – HC Košice] * [https://sportnet.sme.sk/spravy/desat-krizikov-na-pleciach-kosickeho-futbalu/ Desať krížikov na pleciach košického futbalu – Sportnet] * [https://sportnet.sme.sk/spravy/do-ligy-zapisal-jednotu-potom-seba/ Do ligy zapísal Jednotu, potom seba – Sportnet] * [https://www.kosiceonline.sk/prvorepublikove-sportove-plavanie Prvorepublikové športové plávanie – HistoricKE] * [https://internationalhockeywiki.com/ihw/index.php/1936-37_Czechoslovak_Regional_Leagues Hokejové regionálne súťaže 1936/37] {{Sezóny HC Košice}} [[Kategória:Zaniknuté športové kluby v Košiciach]] [[Kategória:Zaniknuté slovenské futbalové kluby]] [[Kategória:Zaniknuté slovenské hokejové kluby]] [[Kategória:Futbal v Košiciach]] [[Kategória:Ľadový hokej v Košiciach]] [[Kategória:Športové kluby založené v roku 1919]] 6cz1t1aiek7yfgd9vdnjp3xvilztzc5 0 756096 8371216 2026-09-20T10:28:06Z ~2026-50590-93 305760 jedna z najvýznamnejších osobností ukrajinskej histórie, národný hrdina 8371216 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Petro Konaševič Sagaidachnyj |titul = |obrázok = Історія України-Русі. 1912. Гетьман Петро Сагайдачний (За ним битва з Турком).jpg |popis obrázku = Obrázok z diela Michaila Gruševského o dejinách Ukrajiny, 1912 |panovanie = [[1606]]{{--}}[[1622]] |dátum narodenia = 1582 |miesto narodenia = Ruské vojvodstvo, [[Republika oboch národov]]{{Break}}(dnes [[Ľvovská oblasť]]) |dátum úmrtia = [[20. apríla]] [[1622]] |miesto úmrtia = [[Kiev]], Republika oboch národov) |miesto pochovania = |vierovyznanie = [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne kresťanstvo]] |dynastia = }} '''Petro Konaševič Sagaidachnyj''' ({{V jazyku|ukr|Петро Конашевич-Сагайдачний}}, ([[1582]] – † [[20. apríla]] [[1622]]) bol ukrajinským kozáckym vodcom, ktorý bol za svoje mnohé úspechy opakovane znovuzvolený za hejtmana. Zorganizoval desiatky výprav [[Záporožská Sič (územie)|záporožských kozákov]] proti Krymskému chanátu, Osmanskej ríši a Moskovskému cárstvu, z ktorých najznámejšou bol pochod na Moskvu v roku 1618 <ref>[https://all-generals.ru/index.php Петр САГАЙДАЧНЫЙ (1577 г. - 1622 г.)]</ref> <ref>[https://kau.com.ua/istoriia-iaku-prykhovuvaly-sovity-pokhid-sahajdachnoho-na-moskvu/ Історія яку приховували “совіти”. Похід Сагайдачного на Москву]</ref> <ref>[http://warhistory.ukrlife.org/2_02_10.htm ПЕТРО КОНАШЕВИЧ САГАЙДАЧНИЙ]</ref> <ref>[https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=DOP&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Konashevich_Sagaidachny КОНАШЕВИЧ-САГАЙДАЧНИЙ ПЕТРО КОНОНОВИЧ]</ref> == Pamäť == === V umení === [[Obrázok:Repin-Cossacks on the Black Sea (1908).jpg|thumb|Maľba Iľju Repina "Na Čiernom mori" <ref>[https://www.wikiart.org/ru/ilya-repin/kazaki-na-chernom-more-1908 Казаки на Черном море]</ref>]] === V hudbe === Jednou z najstarších dúm v staroukrajinskom jazyku je Duma o Sahajdačnom <ref>[https://krytyka.com/ua/reviews/lytsar-i-smert-duma-pro-hetmana-petra-konashevycha-sahaydachnoho Лицар і смерть. Дума про гетьмана Петра Конашевича-Сагайдачного]</ref> === V kine === * Cesta na Sič (Дорога на Січ, 1994) === Názvy === Fregata ukrajinského námorníctva je pomenovaná na jeho počesť <ref>[https://ports.ua/fregat-getman-sagajdachnij-vivedenij-z-ladu/ Фрегат «Гетьман Сагайдачний» виведений з ладу]</ref>. == Referencie == k3aket4sq5l8v0dqiu58q54cnmvgp4z 8371221 8371216 2026-09-20T10:57:39Z Fillos X. 212061 8371221 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Petro Konaševič Sagaidachnyj |titul = |obrázok = Історія України-Русі. 1912. Гетьман Петро Сагайдачний (За ним битва з Турком).jpg |popis obrázku = Obrázok z diela Michaila Gruševského o dejinách Ukrajiny, 1912 |panovanie = [[1606]]{{--}}[[1622]] |dátum narodenia = 1582 |miesto narodenia = Ruské vojvodstvo, [[Republika oboch národov]]{{Break}}(dnes [[Ľvovská oblasť]]) |dátum úmrtia = [[20. apríla]] [[1622]] |miesto úmrtia = [[Kiev]], Republika oboch národov) |miesto pochovania = |vierovyznanie = [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne kresťanstvo]] |dynastia = }} '''Petro Konaševič Sagaidachnyj''' ({{V jazyku|ukr|Петро Конашевич-Сагайдачний}}, ([[1582]] – † [[20. apríl]] [[1622]]) bol ukrajinským kozáckym vodcom, ktorý bol za svoje mnohé úspechy opakovane znovuzvolený za hejtmana. Zorganizoval desiatky výprav [[Záporožská Sič (územie)|záporožských kozákov]] proti Krymskému chanátu, Osmanskej ríši a Moskovskému cárstvu, z ktorých najznámejšou bol pochod na Moskvu v roku 1618.<ref>[https://all-generals.ru/index.php Петр САГАЙДАЧНЫЙ (1577 г. - 1622 г.)]</ref><ref>[https://kau.com.ua/istoriia-iaku-prykhovuvaly-sovity-pokhid-sahajdachnoho-na-moskvu/ Історія яку приховували “совіти”. Похід Сагайдачного на Москву]</ref><ref>[http://warhistory.ukrlife.org/2_02_10.htm ПЕТРО КОНАШЕВИЧ САГАЙДАЧНИЙ]</ref><ref>[https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=DOP&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Konashevich_Sagaidachny КОНАШЕВИЧ-САГАЙДАЧНИЙ ПЕТРО КОНОНОВИЧ]</ref> == Pamäť == === V umení === [[Obrázok:Repin-Cossacks on the Black Sea (1908).jpg|thumb|Maľba Iľju Repina „Na Čiernom mori“.<ref>[https://www.wikiart.org/ru/ilya-repin/kazaki-na-chernom-more-1908 Казаки на Черном море]</ref>]] === V hudbe === Jednou z najstarších dúm v staroukrajinskom jazyku je Duma o Sahajdačnom.<ref>[https://krytyka.com/ua/reviews/lytsar-i-smert-duma-pro-hetmana-petra-konashevycha-sahaydachnoho Лицар і смерть. Дума про гетьмана Петра Конашевича-Сагайдачного]</ref> === V kine === * Cesta na Sič (Дорога на Січ, 1994) === Názvy === Fregata ukrajinského námorníctva je pomenovaná na jeho počesť.<ref>[https://ports.ua/fregat-getman-sagajdachnij-vivedenij-z-ladu/ Фрегат «Гетьман Сагайдачний» виведений з ладу]</ref> == Referencie == {{Referencie}} r88rrhnad1h2sgbzit1ln54t5unv39b 0 756097 8371232 2026-09-20T11:22:11Z Radoslav70 256940 Vytvorenie stránky 8371232 wikitext text/x-wiki '''Sviatok najsvätejšieho mena Ježiš''' v katolíckej cirkvi pripomína meno [[Ježiš Kristus|Ježiš]], ktoré bolo vo sne oznámené [[Jozef Nazaretský|Jozefovi]] (Mt 1,19 – 25), ktorý si podľa pokynov anjela vzal za manželku [[Mária (matka Ježiša)|Pannu Máriu]], a keď nastal čas pôrodu, nazval novorodenca „Ježiš“. V liturgickom kalendári má podobu ľubovoľnej spomienky, ktorá pripadá na 3. januára.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sviatok najsvätejšieho mena Ježiš | url = https://www.lumen.sk/aktualita/sviatok-najsvatejsieho-mena-jezis.html | vydavateľ = www.lumen.sk | dátum prístupu = 2026-09-20 | priezvisko = SCR}}</ref> == Referencie == fdmjfwvp8zk2t6uor91fmv6jpsudiuz 8371234 8371232 2026-09-20T11:49:17Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8371234 wikitext text/x-wiki '''Sviatok najsvätejšieho mena Ježiš''' v katolíckej cirkvi pripomína meno [[Ježiš Kristus|Ježiš]], ktoré bolo vo sne oznámené [[Jozef Nazaretský|Jozefovi]] (Mt 1,19 – 25), ktorý si podľa pokynov anjela vzal za manželku [[Mária (matka Ježiša)|Pannu Máriu]], a keď nastal čas pôrodu, nazval novorodenca „Ježiš“. V liturgickom kalendári má podobu ľubovoľnej spomienky, ktorá pripadá na 3. januára.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sviatok najsvätejšieho mena Ježiš | url = https://www.lumen.sk/aktualita/sviatok-najsvatejsieho-mena-jezis.html | vydavateľ = www.lumen.sk | dátum prístupu = 2026-09-20 | priezvisko = SCR}}</ref> == Iné projekty == {{Projekt}} == Iné projekty == {{Projekt}} cw0ydfnvplxyne50tyymk2cxue37evn 8371235 8371234 2026-09-20T11:50:05Z Fillos X. 212061 8371235 wikitext text/x-wiki '''Sviatok najsvätejšieho mena Ježiš''' v katolíckej cirkvi pripomína meno [[Ježiš Kristus|Ježiš]], ktoré bolo vo sne oznámené [[Jozef Nazaretský|Jozefovi]] (Mt 1,19 – 25), ktorý si podľa pokynov anjela vzal za manželku [[Mária (matka Ježiša)|Pannu Máriu]], a keď nastal čas pôrodu, nazval novorodenca „Ježiš“. V liturgickom kalendári má podobu ľubovoľnej spomienky, ktorá pripadá na [[3. január|3. januára]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sviatok najsvätejšieho mena Ježiš | url = https://www.lumen.sk/aktualita/sviatok-najsvatejsieho-mena-jezis.html | vydavateľ = www.lumen.sk | dátum prístupu = 2026-09-20 | priezvisko = SCR}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} r41kszibuo8ovp7eoq0qhnvewtx1faw 3 756098 8371236 2026-09-20T11:52:10Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Vitajte}} --~~~~“ 8371236 wikitext text/x-wiki {{Vitajte}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:52, 20. september 2026 (UTC) ktgcusppjt4xx42ykrcdvgc2cvcdxfj